1965/66 BIBLIOGRAFIA 1965 SLOVENSKÉ PEDAGOGICKÉ NAKLADATEĽSTVO V BRATISLAVE

Transkript

1 1965/66 BIBLIOGRAFIA 1965 SLOVENSKÉ PEDAGOGICKÉ NAKLADATEĽSTVO V BRATISLAVE

2 i r: o ) C

3 UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE 1965/66 B IB L IO G R A F IA 1965

4 UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISEAYE 1965/66 BIBLIOGRAFIA 1965 ccfiimra SLOVENSKÉ PEDAGOGICKÉ NAKLADA TEĽSTVO BRATISLAVA

5 OBSAH 1. PREHĽAD Č IN N O STI U N IVERZITY KO M ENSK ÉH O V BRATISLAVE ZA Šk o l s k ý r o k 1965/66 Prírodovedecká fakulta UK oslávila svoje 25. ročné ju b ile u m... K dvadsiatem u výročiu otvorenia Pedagogickej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave Od Telovýchovného ústavu SU k Fakulte telesnej výchovy a športu UK v Bratislave Učená spoločnosť Šafárikova v Bratislave... II. letný seminár slovenského jazyka a kultúry STUDIA ACADEMICA SLOVACA Opustili naše r a d y... Rudolf Hornák ( )... Andrej Melicherčik ( )... M ária Novosadová ( )... Akademickí funkcionári Univerzity Komenského V školskom roku 1965/66 Akademickí funkcionári fakúlt Univerzity Komenského v školskom roku 1965/66 Vedecká rada Univerzity Komenského v školskom roku 1955/66... Z činnosti Univerzity Komenského... Vedecká rada Univerzity K o m e n s k é h o... Pedagogickovýchovná č i n n o s ť... Vedecká činnosť a výchova nových vedeckých p ra co v n ík o v... Vedecké k o n f e r e n c i e... Vědeckopedagogické h o d n o s t i... Nové pracoviská Univerzity K o m e n s k é h o... Styky so z a h r a n i č í m... Vyznamenania pracovníkov Univerzity Komenského... Pam ätná medaila Univerzity K o m e n s k é h o... Prijatie delegácií a hostí na Rektoráte Univerzity Komenského v školskom roku 1965/ II BIBLIOGRA FIA U N IVERZITY KOM ENSKÉHO V BRATISLAVE ZA ROK 1965 Ú v o d... Lekárska fakulta UK Katedra anatómie Katedra biochémie. Katedra biológie Vedecké laboratórium parazitológie Katedra dermatovenerologic Katedra dialektického a historického materializmu Katedra ep id em io ló g ie... Katedra experimentálnej patológie.... Oddelenie klinickej patofyziológie pri Katedre experimentálnej patológie

6 Katedra farmakológie Katedra fyziológie.... K atedra gynekológie I. Katedra gynekológie II. Katedra histológie a embryológie Katedra hygieny.... Katedra chémie.... Katedra chirurgickej stomatológie Katedra chirurgie I... Katedra chirurgie II Katedra chirurgie detského veku Katedra infekčných chorôb. Katedra internej medicíny I a laboratórium pre výskum pohybu vody a elektrol; ytov v o r g a n i z m e... Subkatedra fyziatrie a balneológie. Katedra internej medicíny II. Katedra internej medicíny III. Výskumné laboratórium farmakobiochémie pri Katedre internej mediciny I Katedra jazykov.... Katedra mikrobiológie a imunológie a vedecké laboratórium imunológie Katedra neurológie.... Katedra oftalmológie Katedra onkológie a rádiológie. Katedra ortopedickej stomatológie Katedra ortopédie.... Katedra otorinolaryngológie Katedra patologickej anatómie Katedra pediatrie I.... Katedra pediatrie II Kožné oddelenie pri Katedre pediatrie II Katedra plastickej chirurgie.... Katedra pracovného lekárstva a ftizeológie Klinika chorôb z povolania Klinika pre choroby plúc a Tbc Katedra psychiatrie Katedra sociálneho lekárstva Katedra súdneho lekárstva. Katedra telovýchovného lekárstva Katedra terapeutickej stomatológie Katedra urológie.... Katedra základov marxizmu-leninizmu Katedra základov stomatológie Lekárska fakulta UK pracovisko M artin. Katedra chirurgických disciplín. Katedra internistických disciplín Farmaceutická fakulta U K... Katedra analytickej chémie.... Katedra anorganickej a organickej chémie Katedra biochémie a mikrobiológie. 8!

7 K atedra farmaceutickej chémie. Katedra farmaceutickej prevádzky Katedra farmakodynamiky a toxikologie Katedra farmakognózie.... Katedra galenickej farmácie Katedra fyzikálnej chémie Vedeckovýskumný ústav Farmaceutickej fakulty UK Právnická fakulta UK Katedra cudzich jazykov Katedra dejín štátu a práva Katedra hospodárskeho práva Katedra medzinárodného práva Katedra občianskeho a rodinného práva Katedra pracovného a rolnlckodružstevného práva Katedra správneho a finančného práva Katedra štátneho práva Katedra trestného práva Filozofická fakulta U K... Katedra anglistiky a araerikanistiky. Katedra archeológie, dejín umenia, etnografie a folkloristiky Katedra československých dejín a archívnictva Katedra f i l o z o f i e... Katedra germanistiky a nordistiky. Katedra hudobnej vedy a výchovy. Katedra j a z y k o v... Katedra klasickej a semitskej filológie Katedra knihovníctva.... Katedra l o g ik y... Katedra madarského jazyka a literatúry Katedra marxizmu-leninizmu Katedra novinárstva.... Katedra pedagogiky.... Katedra pedagogiky vysokých škôl. Katedra politickej ekonómie Katedra psychológie.... Katedra románskej filológie. Katedra ruského jazyka a literatúry. Katedra slavistiky a indoeuropeistiky Katedra slovenského jazyka a literatúry Katedra s o c io ló g ie... Katedra všeobecných dejín. Kabinet fonetiky a štruktúrnej lingvistiky Psychologický ústav Prírodovedecká fakulta UK. Katedra algebry a teórie čísiel Katedra anorganickej chémie a rádiochémie Katedra antropológie a genetiky Katedra astronómie, geofyziky a meteorológie Katedra b io c h é m ie

8 Katedra dialektického a historického materializmu Katedra experimentálnej fyziky Katedra fyzickej geografie Katedra fyzikálnej chémie. Katedra fyziológie rastlín Katedra geobotaniky Katedra geológie Katedra inžinierskej geológie a hydrogeológie Katedra jadrovej f y z ik y... Katedra j a z y k o v... K atedra marxizmu-leninizmu.... Katedra matematickej analýzy.... Katedra mineralógie a krystalografie Katedra nerastných surovín.... Katedra numerickej m atematiky a matematickej štatistiky Katedra organickej chémie. Katedra paleontológie Katedra petrografie Katedra systematickej botaniky Katedra teoretickej fyziky. Katedra všeobecnej zoológie a živočíšnej fyziológie Laboratórium f y z i k y... Laboratórium meteorológie a klimatológie. Vedeckovýskumný ústav geologicko-geografický Zoologický ú s t a v... Fakulta telesnej výchovy a športu UK. Katedra anatómie a fyziológie človeka. Katedra hygieny a lekárskej kontroly Katedra teórie a metodiky gymnastiky. Katedra teórie a metodiky hier.... Katedra teórie a metodiky lahkej atletiky. Katedra teórie a metodiky plávania. Katedra teórie a metodiky turistiky a lyžovania Katedra všeobecnej teórie, dejín a metodiky telesnej výchovy Dokumentačné stredisko... Pedagogická fakulta U K... K atedra d e j e p i s u... Katedra hudobnej výchovy.... Katedra p e d a g o g i k y... Katedra p r í r o d o p i s u... Katedra p s y c h o l ó g i e... Katedra ruského jazyka a literatúry Katedra slovenského jazyka a literatúry Katedra z e m e p is u... Zoznam skratiek Menný register bibliografie Univerzity Komenského v Bratislave Q

9 I PREHĽAD ČINNOSTI Univerzity Komenského v Bratislave za školský rok 1965/66

10 PRÍRODOVEDECKÁ FAKULTA UK OSLÁVILA SVOJE 2 5.ROČNÉ JUBILEUM Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave pri otvorení školského roku 1965/66 oslávila jubileum svojho 25-ročného trvania. V roku 1940 sa poprvýkrát otvorili brány tejto fakulty slovenskej mládeži a do prvého sem estra nastupuje 98 študentov. N a rozdiel od tohto skromného počiatku v jubilejnom roku sa zapisuje do I. ročníka, vďaka socialistickému zriadeniu, 621 študentov na rôzne kombinácie. Celkový počet zapísaných študentov v 5-ročnom štúdiu dosiahol čísla 1676 a 501 v štúdiu popri zam estnaní. Vývoj Frirodovedeôkej fakulty U K nebol jednoduchý, lebo všade bola veľká potreba dobrých skúsených prírodovedcov a táto disproporcia se prejavovala celých 25 rokov aj na fakulte. K atedry sa museli budovať svojimi vlastným i m ladými absolventam i v priestoroch, ktoré sa postupne získavali a upravovali pre určené účely. V rokoch vytvárali podmienky pre rozvoj určitých vedných disciplín profesori prírodovedného smeru zo Slovenskej vysokej školy technickej, napr. prof. PhDr. Jur Hronec, prof. R N D r. Jozef Kautský, prof. RN D r. Dionýz Ilkovič, prof. R N D r. D im itrij Andrusov, prof. R N D r. R udolf Lukáč a dvaja profesori Lekárskej fakulty, prof. Ing. Dr. tech. František V alentín a prof. M UDr. Jozef Babor. Z interných profesorov fakulty v týchto začiatkoch pôsobili prof. R N D r. Ján Hrom ádka, prof. R N D r. M ichal Novikov, prof. R N D r. František Nábélek a prof. R N D r. O skár Ferianc. Títo učitelia a vedeckí pracovnici v prvých rokoch v prevažnej miere zabezpečovali výuku organizovanú do 5 ústavov, ktoré vystupovali v úlohe dnešnej katedry. V školskom roku 1965/66 bolo na fakulte už 31 katedier, 5 vedeckých pracovísk a Botanická záhrada, na ktorých pracovalo 29 profesorov, 42 docentov, 13 vedeckých pracovníkov a 244 asistentov. V začiatkoch bola práca fakulty predovšetkým zam eraná na výchovu učiteľov pre gym náziá a pre vlastnú potrebu. Dnes sa rovnaká pozornosť venuje tiež príprave vysokokvalifikovaných absolventov z jednotlivých odborov, ktorí sú určení pre základnú výskum nú činnosť, ktorá sa uskutočňuje predovšetkým v ČSAV, SAV, rezortných výskum ných ústavoch, vysokých školách atd. Vďačne spomíname na všetkých profesorov a docentov Karlovej univerzity v Prahe a brnenskej univerzity, ktorí externe obetavo pracovali pre rozvoj P rírodovedeckej fakulty. V roku 1952 bola už situácia taká, že boli zabezpečené najnutnejšie podmienky pre rozvoj fyziky, matematiky, chémie, biológie, geológie a geografie. V tomto období však pre zvlášť naliehavé úlohy dochádza k vyčleneniu geologických a geografických katedier a vytvárajú sam ostatnú Fakultu geologicko-geografických vied UK. T áto fakulta m usela zabezpečiť výchovu zvýšeného počtu geológov pre výskum surovinovej základne nášho ťažkého priemyslu. Po splnení tejto úlohy v roku 1959 sa fakulta opäť zlúčila s Prirodove- 11

11 dečkou fakultou. Z a 25 rokov existencie Prírodovedeckej fakulty skončilo štúdium vyše absolventov, hodnosť kandidáta vied bola udelená vyše 100 pracovníkom, pričom v súčasnosti je v ašpirantskom štúdiu 155 pracovníkov. Prírodovedecká fakulta, ktorá m á povinnosť vychovávať vedeckých a pedagogických p ra covníkov, musí mať na vysokej úrovni rozvinutý aj základný výskum, do ktorého sú zapojení všetci učitelia a vedeckí pracovníci. Činnosť fakulty v oblasti vedy a výskum u presahuje rámec fakulty. Jej p ra covníci sa zúčastňujú na riešení štátnych a rezortných úloh, pričom treba zdôrazniť, že dosiahnutým i výsledkam i si vyslúžili pozornosť nielen v ČSSR, ale aj v zahraničí, čoho dôkazom je záujem zahraničných vedeckých pracovníkov o naše výsledky. O dborné práce sa publikujú v najrozšírenejších domácich a zahraničných časopisoch a tiež vo fakultou vydávaných Acta facu ltatis, ktoré sa rozosielajú Ú strednou knižnicou fakulty prakticky do celého sveta. Serióznosť, vysokú odbornú úroveň jednotlivých pracovníkov fakulty dokum entuje stále rozširujúca sa expertízna činnosť. Prírodovedecká fakulta bola v m inulosti poverená na základe svojich výsledkov usporiadaním konferencií s m edzinárodnou účasťou (m atem atika vyše 100 zahraničných účastníkov), celoštátnych konferencií a seminárov. V tomto období je zapojená skoro celá geologická sekcia do príprav celosvetového sjazdu geológov v ČSSR. Pracovné úspechy zaväzujú všetkých učiteľov a zamestnancov fakulty a preto bude potrebné n a fakulte zakladať ďalšie vedecké pracoviská, vytvárať vedecké školy, posielať vo väčšom počte našich pracovníkpv n a študijné a prednáškové cesty a opačne povolávať zahraničných význam ných vedcov. Takým to spôsobom, okrem iných metód, sa pom erne rýchlo dostanú najnovšie poznatky vedy do n a šich posluchární. U čitelia Prírodovedeckej fakulty U K sú sí plne vedomí zodpovedností a úloh, ktoré ich do budúcnosti očakávajú. Bude potrebné dobudovať fyziku a chémiu, pkjkiaľ ide o profesorské a docentské kádre. M usíme zriaďovať nové vedné disciplíny v rám ci jednotlivých sekcií, ako napr. genetiku, virológiu, biochémiu, biofyziku, m akrom olekulárnu chémiu, výpočtové stredisko atď. Bude potrebné prem ysleným spôsobom spájať univerzitné pracoviská podobného charakteru, aby bola vedecká práca ešte lepšie koordinovaná. M nohostranné a napospol pozitívne výsledky, ktoré dosiahla Prírodovedecká fakulta za tento krátky čas, nebolí dielom náhody, bolo to možné jedine vďaka veľkému vypätiu síl a entuziazm u jej pracovníkov a starostlivosti našej spoločnosti o rozvoj prírodných vied. Tieto výsledky sú o to cennejšie, že sa vytvorili v naozaj ťažkých podmienkach, najm ä priestorových, keď si uvážime, že pedagogickovýchovný a vedeckovýskumný proces sa uskutočňuje n a mnohých miestach, roztrúsených po celej Bratislave a často úplne nevyhovujúcich. N aša práca v prospech socialistickej spoločnosti našla v radoch našej strany a vlády náležité ocenenie, čoho dôkazom je započatá výstavba novej Prírodovedeckej fakulty ako súčasť vysokoškolského areálu v Bratislave. Prof. RNDr. R. Lukác 12

12 K DVADSIATEMU VÝROČIU OTVORENIA PEDAGOGICKEJ FAKULTY SLOVENSKEJ UNIVERZITY V BRATISLAVE D očasné N árodné zhrom aždenie R epubliky československej schválilo 9. ap ríla 1946 zákon, podľa ktorého sa pri univerzitách v Prahe, Brne a v Bratislave zriadili pedagogické fakulty. Tým to zákonom sa súčasne realizovalo ustanovenie 1 Dekrétu prezidenta republiky z 27. októbra 1945 o vzdelaní učitelstva, podľa ktorého: U čitelia škôl všetkých stupňov a druhov nadobúdajú vzdelanie na pedagogických a iných fakultách alebo oddeleniach vysokých škôl. V dôsledku týchto zákonných opatrení vznikla aj na Slovensku v rámci vtedajšej Slovenskej univerzity, neskoršie U niverzity Komenského, Pedagogická fakulta s pobočkami v Košiciach a v Banskej Bystrici, ktorej 20. výročie slávnostného otvorenia pripadlo na rok Dvadsaťročné výročie zákona o pedagogických fakultách si dnes pripom í nam e z niekoľkých príčin. Po prvé preto, že naša fakulta po dlhom hľadaní a im provizovaní rôznych spôsobov vzdelávania učiteľov základného školstva svojou organizáciou i novým, no ešte nehotovým poňatím štúdia, nadväzuje ideove na koncepciu í tradíciu bývalej pedagogickej fakulty z roku 1946 a zaujala takm er jej východzie pozície. Treba, aby sme si ujasnili, v čom máme proti nej náskok, v čom deficit a ako ísť ďalej skoro v rovnakých podm ienkach na pôde našej Almae m atris. D ruhý dôvod pre m alú zastávku nad tým to výročím je sám historický fakt, jeho význam v našich kultúrnych dejinách, ktorý si sotva dosť ľudí v našej n á rodnej í učiteľskej societe uvedomuje s plnou vážnosťou, najm ä jeho dosah pre našu prítomnosť i budúcnosť. To si uvedomuje len ten, kto dobre pozná n ašu n á rodnú minulosť a zástoj učiteľa v nej. Význam učiteľa v spoločnosti sa v jej histórií menil podľa toho, ako svojím pôsobením menil jej tvárnosť. Rím ski cisári na sklonku rím skeho im péria uznali za potrebné dať učiteľskému stavu rôzne privilégiá, aby posilnili svoju moc. V stredoveku ich cirkev tiež u p latnila n a svojich učitelov-kňazov. Aj v novoveku vidíme v niektorých krajinách výrazné tendencie posilniť spoločenské postavenie učiteľa pri súčasných snahách upevniť jestvujúce spoločenské zriadenie alebo vládnúci režim, kultúrne, sociálne, nacionálne či štátnopolitické idey. Od čias hum anizm u, renesancie a výraznejšie od počiatku osvietenského h nutia sa s učiteľstvom aj u nás, tak ako v iných kultúrne menej exponovaných krajinách, spája predstava pracovníka, ktorý okrem vyučovania vykonáva aj iné verejné funkcie, predovšetkým v okruhu mocenského vplyvu jeho zamestnávateľa. N o v období národného obrodenia a po ňom stáva sa učiteľ aj u nás, práve tak ako m nohí kňazi a iní vzdelanci, význam ným činiteľom nielen kultúrnym, ale aj politickým a ekonomickým. Pravda, takýto profil učiteľa nebol bežný, skôr ná-

13 hodný, lebo do druhej polovice 17. storočia nebolo u nás špeciálnej odbornej p rípravy učiteľov. Avšak s pribúdaním svetlých zjavov vlasteneckých učiteľov a neskoršie národných učiteľov formuje sa čoraz zreteľnejšie aj typ pokrokového učiteľa, osvetového pracovníka a verejného činiteľa, ktorý sám pociťuje potrebu širšieho a hlbšieho rozhľadu. S pokrokom vied lekárskych, sociálnych a profylaktívnych sa stále viac pociťuje naliehavá nutnosť, aby učiteľ vnikal do základov i takých vedných odborov, ktoré mu um ožňujú stáť na prednej stráži zdravotnej, sociálnej a m ravnej profylaxie najm ä v najchúlostivejších vývinových obdobiach školskej mládeže. N a rozvinutejšom stupni organizácie národného školstva v II. polovici 19. storočia vyvstávajú pred učiteľa ďalšie úlohy spojené s pestovaním kladných hodnôt národnej kultúry. Učiteľ mal byť živou knihou vlastivedy, mal mať a rozvíjať záujem o literatúru, poéziu, hudbu a výtvarné umenie, dostával sa do prúdu politického, hospodárskeho a sociálneho procesu, v ktorom si utváral aj vlastný svetový názor. S tým sa dostával pred problém potreby vyššieho všeobecného i odborného vzdelania. Požiadavka vysokoškolského vzdelania učiteľov, vyslovená už v polovici m inulého storočia, narazila v období vyhranených triednych rozporov na odpor tých, čo sa báli dôsledkov vyššieho vzdelania učiteľov a ich vplyvom na m asy proletariátu bojujúceho tiež o prístup k vyššiem u vzdelaniu svojej mládeže. U r putný boj učiteľstva s predstaviteľm i reakčnej buržoázie o vysokoškolské vzdelanie učiteľov m al takm er v každej krajine svoj špecifický priebeh, trvanie i výsledky. Kým napr. v zámorských krajinách priniesol pomerne rýchle kladné výsledky zavedením vysokoškolských učiteľských prípraviek vo forme teachers college v USA (1872) alebo fakulty of education v Londýne 1882 a katedry pedagogiky už skôr, u nás bezvýsledný zápas učiteľstva trval od učiteľského sjazdu v Čechách r až do r České a slovenské učiteľstvo a s ním i jeho ideoví vodcovia prof. Chlup, Príhoda a iní bojovníci za vyššie vzdelanie učiteľov dočkali sa riešenia tejto otázky až po víťazstve pokrokových síl nad fašizmom. Pedagogické fakulty v r tvoria preto veľmi dôležitý medzník v histórii nášho pedagogického školstva. Dôležitý medzník nielen preto, že sa vzdelanie učiteľov školopovinnej mládeže stalo konečne legálnou záležitosťou, ale aj preto, že do okruhu ich pedagogickej teleológie, ich výchovných cieľov boli zaradené aj úlohy, ktoré presahovali ich pôvodný funkčný rámec. Úlohou pedagogických fakúlt bolo: 1. slobodne bádať a pestovať pedagogické vedy a ich pomocné odbory, 2. vzdelávať v pedagogických vedách a v ich pomocných odboroch k and i dátov učitelstva škôl všetkých stupňov a druhov a poskytovať im vzdelanie aj v iných odboroch potrebných pre výkon učiteľského povolania a prakticky ich pripravovať pre toto povolanie. V rámci tejto úlohy pripravovali pedagogické fakulty odborne tak učiteľky predškolskej výchovy, učiteľov škôl I. a II. stupňa a pre III. stupeň, učitelov pedagogiky a psychológie pre stredné pedagogické školy, dalej učitelov telesnej, hudobnej a výtvarnej výchovy pre gymnáziá. Ď alšou ich úlohou bolo pripravovať vedúcich školských a ľudovýchovných pracovníkov a pkxila potreby M inisterstva školstva doplňovať vzdelanie učiteľstva v m i m oriadnych formách štúdia. Nie je našou úlohou pri tejto príležitosti analyzovať a zhodnotiť činnosť bývalej pedagogickej fakulty ani tých útvarov, ktoré ju vystriedali. No, ak ich máme prirovnať k dnešnej fakulte, treba aspoň v skratke načrtnúť ich vývin od roku 1946 po naše dni a ukázať, že aj tento vývin, riadený v relatívne 14

14 najpriaznivejších podmienkach, nebol priam očiarym vývinom. M al svoje zákruty a strm iny, počiatočné i ďalšie ťažkosti. Pedagogické fakulty mali nesporne mnohé prednosti i nedostatky. K ich prednostiam treba pripočítať v prvom rade zavedenie vedeckého štúdia pedagogiky, čo bolo priekopníckym činom nielen u nás, ale v celej Európe. Nie m enšou ich zásluhou bolo hlbšie preniknutie učiteľskej prípravy teoretickými i praktickým i, pedagogickými a psychologickými disciplínam i podľa špecifických potrieb na jednotlivých školských stupňoch, ďalej uplatnenie náročnejších požiadaviek pri štúdiu, zavedenie prijím acieho pokračovania i m im oriadnych foriem štúdia. Jedným z najnepriaznivejšich úkazov na bývalej Pedagogickej fakulte SU v Bratislave bol nedostatočný záujem absolventov stredných škôl o interné štú dium učiteľstva na I. a II. stupni škôl a po roku 1949/50 aj úpadok do tých čias m im oriadne veľkého záujm u učiteľov v činnej službe o získanie vysokoškolskej kvalifikácie. Príčin nedostatočného záujm u na internom a jeho ochabnutia na diaľkovom štúdiu bolo niekoľko. Jednou z hlavných príčin boli lepšie perspektívy uplatnenia sa absolventov technických a prírodovedných odborov v avizovanej výstavbe nášho povojnového hospodárstva, ekonomiky, vedy a iných odvetvi kultúry. Pomerne m alá bola aj základňa absolventov vtedajších stredných škôl, nestačila ani zakryť potrebu všetkých vysokých škôl. Nešťastným riešením bolo aj skrátené štúdium učiteľov pre II. stupeň škôl na tri roky pri troj predmetových kombináciách, čo u študentov, vo verejnosti i v kruhoch iných vysokých škôl vyvolalo podnety pre diskrim ináciu takéhoto štúdia a labilné postavenie pedagogických fakúlt v ústrojenstve univerzít. Bola tu však aj otázka m ateriálnej zainteresovanosti absolventov pedagogických fakúlt, nevyjasnená otázka platovej úpravy učiteľov základných škôl so stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním, poťažne plátové rovnostárstvo medzi kvalifikovaným i i nekvalifikovaným i učiteľmi, ktoré zle ovplyvňovalo záujem stredoškolskej mládeže o štúdium na tejto fakulte. Dobre premyslený projekt, akým pedagogické fakulty nesporne boli, zanikol skôr, ako sa mohol rozvinúť bez toho, aby sa urobil čo len pokus o odstránenie nepriaznivých podmienok, ktoré determ inovali výsledky ich práce. Nedostatočný záujem o štúdium nem al hyť dôvodom na likvidáciu týchto fakúlt, ale na odstránenie ťažkostí, do ktorých boli vsadené. Bolo treba analyzovať príčiny, prečo vo svojej produkcii nesplnili požiadavky spoločenskej potreby, analyzovať vtedajšie spoločenské vzťahy, sociálne pomery učiteľstva, otázky jeho spoločenského, m a teriálneho i psychického postavenia. K lesanie počtu diaľkové študujúcich učiteľov neprestalo ani nariadením povinného štúdia nekvalifikovaných učiteľov, ani jeho skracovaním a zľahčovaním, ktoré v rokoch boli len slabou náhradou za pedagogické fakulty. Terajšia Pedagogická fakulta U niverzity Komenského začala pracovať v oveľa lepších m ateriálnych aj sociálnych podmienkach ako jej predchodkyňa v r M á pomerne dobre vyhovujúce objekty, vybavené laboratóriá a posluchárne a vyše 150 učiteľov. Treba ju však dobudovať a najm ä vybaviť kádrové väčším počtom profesorov a docentov. F akultu treba vybaviť pomocou iných fakúlt u n i verzity tak, aby sa stala aj vedeckým pracoviskom a aby aj svojim študentom dala okrem pedagogicko-odbornej prípravy aj vedeckú prípravu. Mim. prof. dr. J. Schubert, dekan Pedagogickej fakulty UK v Trnave

15 OD TELOVÝCHOVNÉHO ÚSTAVU SU K FAKULTE TELESNEJ VÝCHOVY A ŠPORTU UK V BRATISLAVE Po rozbití Československej republiky roku 1939 slovenskí študenti telesnej výchovy na Karlovej univerzite v Prahe žiadali možnosť doštudovať v Bratislave. Bol to podnet, aby Ú stav pre telesnii výchovu vysokoškolákov, ktorý začal p ra covať v letnom semestri 1938/39 v súlade so zákonom o brannej výchove, mohol zabezpečovať aj výchovu stredoškolských profesorov telesnej výchovy, podnet, ktorý sa aj uskutočnil. O d 1. októbra 1939 otvorilo sa štúdium telesnej výchovy na Telovýchovnom ústave pri Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. N a Telovýchovnom ústave sa vyučovalo podľa program u štúdia telesnej výchovy na Karlovej univerzite v Prahe. Medzi prvým i učiteľmi boli J. Hajdócy, dr. K. Stráňai, dr. J. Chovan, lekári prof. dr. J. Ladziansky, prof. dr. J. Antal, dr. A. Bínovský a i. Prednostom Telovýchovného ústavu bol prof. dr. J. Čečetka. Veľká časť učiteľského sboru i študentov bola odporcami klérofašistického režim u slovenského štátu. Svedčí o tom činnosť ilegálnej skupiny K SS n a Telovýchovnom ústave, ako aj účasť učiteľov a študentov v Slovenskom národnom povstaní. Telovýchovný ústav po oslobodení už v máji 1945 obnovil svoju činnosť. U čitelia a študenti sa zapojili do boja za vybudovanie jednotnej telovýchovnej organizácie. Veľké úspechy dosiahli najm ä pri budovaní telovýchovných odborov S väzu slovenskej mládeže Jánošík a pri organizovaní telesnej výchovy na stavbách mládeže (najm ä na T rati mládeže a na Priehrade m ládeže). O d školského roku 1947/48 Telovýchovný ústav organizačne pričlenili k Pedagogickej fakulte SU, na ktorej sa telesná, výtvarná a hudobná výchova študovali pre vyššie triedy gymnázií. Po februári 1948 sa začal budovať interný učiteľský sbor Telovýchovného ústavu. Prvými interným i učiteľmi boli dr. K. Stráňai a V. Černušák, neskôr k nim pribudli M. Rovný, dr. A. K uchen, G. H errm ann a postupne ďalší. V obsahu štúdia sa objavili nové predm ety ako teória telesnej výchovy, grafický záznam pohybu, kineziológia, liečebná telesná výchova, rozšírila sa pedagogická prax študentov a pod. Počet študentov značne narástol. V školskom roku 1949/50 bolo zapísaných 120 študentov v štyroch ročníkoch. O d školského roku 1950/51 sa Telovýchovný ústav prem enil na K atedru telesnej výchovy pri Pedagogickej fakulte SU. Zaviedli sa dva študijné smery; pre školy tretieho stupňa a pre školy druhého stupňa. Pre tretí stupeň študovali študenti druhý predmet na Filozofickej alebo Prírodovedeckej fakulte. Pre školy druhého stupňa študovali študenti ďalšie 1 2 odbory na Pedagogickej fakulte. R sa zaviedlo aj trojročné jednopredmetové štúdium pre tretí stupeň. V rokoch študenti telesnej výchovy bývali n a Lafranconi, kde sa sústreďovala aj výuka hlavne ľahkej atletiky a hier. T u m ali študenti veľmi dobré 16

16 podmienky pre doskolovanie a aj úbytok študentov pre neplnenie praktických požiadaviek bol nižši ako v posledných rokoch, keďže od jesene 1953 bývajú štu denti telesnej výchovy v internátoch bez telovýchovných objektov. Po vzniku Vysokej školy pedagogickej r K atedra telesnej výchovy z Pedagogickej fakulty prešla na túto novú vysokú školu. Veľké smerné čísla do prvých ročníkov umožnili na K atedre telesnej výchovy zvýšiť počet interných pracovníkov a započať budovanie jednotlivých špecializácií formou subkatedier. Začala sa rozvíjať aj vedecká práca. Prvým kandidátom pedagogických vied so špecializáciou teória a m etodika telesnej výchovy v Československu sa stal odborný asistent František Sýkora. O drazom počiatočnej vedeckej erudície učiteľov K atedry telesnej výchovy bolo usporiadanie I. pracovnej vedeckej konferencie v Smoleniciach v dňoch októbra 1957 na tému Telovýchovný proces a jeho skúm anie, na ktorej 13 učitelia K atedry telesnej výchovy predniesli referáty a koreferáty. V tomto období značne vzrástla publikačná činnosť učiteľov K atedry telesnej výchovy, hlavne v časopisoch Teorie a praxe tělesné výchovy. Sovietska veda-telesná kultúra a od r v časopise Tréner a cvičiteľ. R vyšieľ prvý sborník K atedry telesnej výchovy Vysokej školy pedagogickej, v ktorom bolo 12 statí učiteľov katedry. V školskom roku 1959/60 sa zrušila Vysoká škola pedagogická a K atedra telesnej výchovy prešla opäť na Filozofickú fakultu, avšak už ako silný kolektiv troch katedier: K atedry teórie a biologicko-lekárskych vied. K atedry gym nastiky a plávania a K atedry hier a ľahkej atletiky. Takto sa vytvorili podmienky pre vznik samostatnej fakulty telesnej výchovy. V ládnym nariadením č. 120/1960 Zb. bolo v rámci schválenia novej siete vysokých škôl (v 11, bode 2) schválené aj zriadenie fakulty telesnej výchovy pod názvom Inštitú t telesnej výchovy a športu U niverzity Komenského v B ratislave, ktorý sa roku 1965 na základe vládneho nariadenia č. 5/1965 Zb. zmenil na Fakultu telesnej výchovy a športu U niverzity Komenského v Bratislave. Ani vznikom fakulty sa však neriešila kritická priestorová situácia a nová fakulta ostala bez vlastných telovýchovných objektov i vyučovacích priestorov a je odkázaná na prenájm y hlavne od Československého sväzu telesnej výchovy, avšak väčšinou len v dopoludňajších hodinách. Prvým dekanom In štitútu telesnej výchovy a športu UK a neskoršie Fakulty telesnej výchovy a športu U K bol prof. R N D r. K. Stráňai; od r je dekanom prof. PhD r. A. Kuchen. V súčasnosti je na Fakulte telesnej výchovy a športu osem katedier: K atedra všeobecnej teórie, dejín a metodiky telesnej výchovy. K atedra anatóm ie a fyziológie. K atedra hygieny a lekárskej kontroly. K atedra ľahkej atletiky. K atedra plávania. K atedra gym nastiky. K atedra hier. K atedra lyžovania a turistiky. N a fakulte je 56 učiteľov, z toho 2 profesori, 8 docentov, 44 odb. asistentov a 2 asistenti. V školskom roku 1965/66 sa zapísalo do denného štúdia 427 riadnych študentov (z toho 294 na učiteľskom a 133 na odbornom štúdiu) a 299 študentov v štúdiu popri zam estnaní (z toho 61 na učiteľskom, 190 na odbornom štúdiu a 48 na trojročnom štúdiu trénerov I. triedy). V rokoch ukončilo štúdium a bolo promovaných na Fakulte telesnej výchovy a športu UK 162 absolventov denného štúdia a 93 absolventov štúdia popri zam estnaní. Profesori a docenti fakulty školia v súčasnosti 25 ašpirantov (z toho 10 z vlastnej fakulty a 15 z katedier telesnej výchovy na pedagogických fakultách a iných vysokých školách). Z učiteľov Fakulty telesnej výchovy a športu U K získalo 11 hodnosť kandidáta pedagogických vied. 2 B ib lio g rafia 1965

17 Učitelia Fakulty telesnej výchovy a športu UK pracujú hlavne na týchto troch úsekoch: pedagogickom (príprava telovýchovných odborníkov pre stredné všeobecnovzdelávacie školy, vysoké školy a Československý sväz telesnej výchov y), vedeckom (hlavne na štátnej téme V III-7-4 Telesná výchova a všestranný rozvoj mládeže, ktorú fakulta celoštátne koordinuje) a v dobrovoľnom telovýchovnom hnutí (od Ú stredného a Slovenského výboru ČSTV až po trénerov a cvičiteľov v telovýchovných jednotách). Pre zabezpečenie štátnej úlohy bolo r pri Fakulte telesnej výchovy a športu UK zriadené Pracovisko pre výskum telesnej výchovy mládeže, ktorého riaditeľom bol najskôr prof. R N D r. K. Stráňai a teraz je doc. PhD r. V. Černušák, CSc. N a štátnej téme sa podieľajú hlavne katedry plávania, ľahkej atletiky, gym nastiky, hygieny a lekárskej kontroly a všeobecnej teórie, dejín a metodiky telesnej výchovy. Celkove sa jednotlivé katedry podieľajú na 12 úlohách štátneho, 10 rezortného (5 bolo už ukončených) a 8 fakultného plánu. Len za rok 1966 pracovníci fakulty uverejnili 20 m onografií a vedeckých pojednaní a 110 odborne-popularizačných a metodických príspevkov a prednášok. V posledných rokoch sa značne rozrástli aj zahraničné styky. Učitelia fakulty predniesli referáty a koreferáty n a rôznych kongresoch v Taliansku, N S R, Poľsku, N D R a i. Pravidelný styk má fakulta hlavne s fakultam i telesnej výchovy v H alle a Budapešti. Zásluhou výmeny nášho sborníka (r vyšiel V II. zväzok) sa značne rozšírilo aj získavanie zahraničnej literatúry. V äčšinu učiteľov značne rozptyľuje časové náročná dobrovoľná práca v telovýchovnom hnutí. N a druhej strane však učitelia, hlavne ti, ktorí pôsobia ako tréneri známych prvoligových družstiev, získavajú p>opularitu fakulte v širokej, najm ä telovýchovnej verejnosti. P ri pohľade späť na 25 rokov práce vo výchove telovýchovných odborníkov urobilo sa so zreteľom na dané priestorové možnosti (Fakulta telesnej výchovy a športu nem á žiadne vlastné objekty!) a m ateriálne vybavenie iste veľa, no udržať krok so skvele vybavenými telovýchovnými školami v N D R, SSSR, Poľsku a inde sa stáva nemožným. Učitelia a študenti Fakulty telesnej výchovy a športu UK právom očakávajú, že sa táto krajne nepriaznivá situácia čo najskôr vyrieši. Doc. PhDr. Jaromír Perútka, CSc. 18

18 UČENÁ SPOLOČNOSŤ ŠAFÁRIKOVA V BRATISLAVE N a rok 1966 pripadá 40. výročie, kedy bola založená prvá povojnová vedecká ustanovizeň v Bratislave Učená spoločnosť Šafárikova. Vznik, existencia a celé účinkovanie Učenej spoločnosti Šafárikovej (U S Š ) je úzko späté s U niverzitou Komenského, jej akademickým senátom a profesorským sborom, ktorý bol nielen iniciátorom a realizátorom m yšlienky konštituovania modernej vedeckej spoločnosti typu dnešnej akadém ie vied, ale tvoril jej zakladajúcich členov a n a j početnejšiu a najproduktívnejšiu zložku. M ladá, iba sedemročná bratislavská univerzita disponovala už v tom čase základným kádrom vedeckých pracovníkov, ktorí popri prvoradej pedagogickej činnosti rozvíjali aj dalšie základné úlohy vysokej školy vo vede a vedeckom bádaní, ktoré sa do založenia USŠ realizovali bez vedeckej spoločnosti, bez nutnej spolupráce a stmelenia zainteresovaných vedeckých pracovníkov. V nových podmienkach, keď bolo odstránené p>o celé desaťročia trvajúce potlačovanie politického, hospodárskeho, kultúrneho a vedeckého života na Slovensku, dostávalo sa na strane druhej plného opodstatnenia pre vznik takej vedeckej spoločnosti. Žiaľ, ani v koncepcii, ani v organizácii nemohla sa nová, rodiaca sa vedecká spoločnosť, oprieť o pomerne bohatú tradíciu spolkov a učených spoločností predošlých rokov, ktorú výhodu m ali v Čechách; no na Slovensku sa oná kontinuita nezachovala. D alo sa predpokladať, že poslanie, aké si USŠ vytýčila sprostredkovať, organizovať a popularizovať vedecký výskum Slovenska a vtedajšej Podkarpatskej R usi, Československa i Slovanstva vôbec, mohla splniť obnovená M atica slovenská, avšak Matica slovenská stála mimo rodiaceho sa centra kultúrneho, vedeckého, hospodárskeho i spoločenského života Slovenska, B ratislavy a svojím programom, inklinujúcim k propagačno-osvetovej činnosti, nem ohla v plnej miere zabezpečiť žiadaný vedecký všestranný a všeodborový ráz vedeckej spoločnosti, ako si to program ovala USŠ. Samozrejme, skutočnosť zriadenia vedeckej spoločnosti popri M atici slovenskej vyvolala v kruhoch jej čelných predstaviteľov' značnú nevôľu a kritiku, ktorej, pokiaľ sa niesla proti vytvoreniu dokonalejšej a účelnejšej organizácie vedeckého života na Slovensku, chýbala žiadúca objektivita pram eniaca pravdepodobne z pocitov obchádzania M atice slovenskej, prípadne z obavy konkurencie; pokiaľ sa zam eriavala na ideový charakter a jx>slanie U SŠ, bola prejavovaná nevôľa značne reálnejšia a opodstatnenejšia. O dhliadnuc od form álnych argum entov, korene averzie a odm ietania USŠ spočívali v nevyriešenom národnostnom probléme a ideovej orientácii prvej ČSR, v tom to prípade v skutočnosti, že U SŠ, zaoberajúca sa najm ä výskumom Slovenska, bola dielom českých univerzitných profesorov a svojím ideovým zam eraním stála na pozíciách vládnúcej politiky čechoslovakizm u a idey jednotného národa. T ento m om ent vyvolával odozvu i v kruhoch 19

19 niektorých ľudákov, využívajúcich situáciu pre svoju protičeská propagandu, ktorú v tomto prípade spočiatku redukovali na problém p>omenovania spoločnosti, poukazovaním na P. J. Šafárika ako počešteného Slováka. N apriek zmieneným problémom, ku ktorým sa pridružili i finančné ťažkosti, rozbehla sa činnosť USŠ pom erne úspešne. Stanovy U SS, ktoré obsahom i rozsahom predstavovali status modernej vedeckej spoločnosti akadémie, v organizácii ustanovovali dve triedy: duchovednú a prírodovednú (v rám ci ktorých boli vytvorené špeciálne odbory a kom isie), z nich najm ä duchovedná vykazovala živú činnosť. Základ prírodovednej triedy tvorili prevažne pracovníci Lekárskej fakulty UK; v tej dobe nebola na Slovensku ani Prírodovedecká fakulta, ani vysoká škola technická, ktorá by sanovala členstvom túto triedu. Hneď na počiatku stanovila si USŠ úlohu vydávať vedecký časopis, konať vedecké prednášky, realizovať edičnú činnosť. Za necelé tri mesiace vychádza v r vedecká revue USŠ pod názvom B ratislava spočiatku štvrťročne, počnúc rokom 1928 dvojmesačne. V B ratislave sa m ali v prvom rade uverejňovať práce týkajúce sa Slovenska a Podkarpatskej R usi n a rozdiel od dovtedy existujúcich časopisov (Právneho obzoru. Bratislavských lekárskych listov a iných), ktoré uprednostňovali problem atiku odbornú. Už od 1. ročníka B ra tislavy podarilo sa redakcii zabezpečiť kvalitných prispievateľov, najm ä z radov učiteľov U niverzity Komenského, postupom času sa okruh autorov rozšíril o p ra covníkov pražskej a brnenskej univerzity a iných vysokých škôl doma i v zahraničí. Možno povedať, že úm erne s tým, ako rástol počet učiteľov Slovákov na univerzite a ako rýchlo sa dopĺňali rady m im ouniverzitných vedeckých pracovníkov Slovákov, vzrástol aj podiel slovenských autorov v B ratislave. K prvým slovenským autorom, B. Varsíkovi a J. Stanislavovi čoskoro sa pridružili ďalší autori P. Bujnák, K. Goláň, V. Fábry, I. K arvaš, J. S. O suský, J. G rňa, I. H ru šovský, D. Jurkovič, L. Novák, A. Štefánek, A. Záturecký, M. Pišút, E. Paulíny, J. Štolc, Š. Tobik a ďalší; m nohí z nich sa stali stálym i prispievateľmi. Charakter B ratislavy sa utváral v tej relácii, akým i vedeckými osobnosťami disponovala najm ä univerzita ako základná báza prispievateľov. V danej situácii ukazovala sa prevaha príspevkov z oblasti dejín, jazykovedy a jazykovednej histórie, literatúry, právnych vied a histórie. Samozrejme, táto orientácia m ala aj iné opodstatnenie. Spoločenské vedy m ali najlepšie pozície upevňovať v smere oficiálnej ideovej línie československé národné povedomie, prispievať k prehlbovaniu a pochopeniu národnej jednoty, čo bolo v podstate ideovým poslaním B ratislavy. Revue B ratislava predstavovala v podstate prvú vedeckú spisbu, sústreďujúcu vedecké otázky spoločenskovedných a prírodovedných odborov na Slovensku. Jedenásť ročníkov (1927 až 1937) s úctyhodným celkovým počtom vyše strán bolo priekopníckym a záslužným činom. Svojimi, zväčša pôvodnými prácam i, predstavuje B ratislava literárno-vedné dedičstvo veľkej hodnoty, ktoré i dnes nachádza svoje uplatnenie. Časom sa vytvorili v rám ci USŠ podmienky, ktoré dovoľovali vydanie jednotlivých vedeckých prác v takom rozsahu, n a aký B ratislava už nepostačovala. V r zakladajú sa edície Práce Učenej spoločnosti Šafárikovej a Pram ene tlčenej spoločnosti Šafárikovej, ku ktorým neskôr pribudli menšie edície sborníkov a prednášok USŠ, ďalej veľmi cenná edícia Slovenský archív, a K nihovna Slovenského archívu. Edíciam i USŠ boli položené základy systematickej vedeckej literatúry, ktorými si Slovensko kliesnilo cestu do vedeckého sveta v Č SR i mimo jeho hraníc, odkrývali vedecký rezervoár, aký Slovensko 20

20 vedeckému bádaniu a výskum u poskytuje, a čo je azda najdôležitejšie, nim i bola daná možnosť oboznámiť vedecký život s tvorbou Slovákov a vedcov pôsobiacich na Slovensku, s ich schopnosťou danú m atériu vedecky spracovať a obohacovať vedu novým i poznatkam i, zdrojmi a námetmi. V najrozšírenejšej edícii Práce Učenej spoločnosti Šafárikovej za 8 rokov vyšlo celkom 27 monografických prác najrozličnejšej problem atiky z m inulosti a súčasnosti Slovenska. Z prác slovenských vedeckých pracovníkov treba spomenúť najm ä práce Š. Janšáka Praveké sídliská s obsidiánovou industriou na východnom Slovensku (1935), A. Húščavu Ján Literát a liptovské falzá ( ), Š. Lubyho Peňažné pohľadávky (1937), 1. K arvaša Problém času v hospodárskej teórii ( ), B. V arsíka N árodnostný problém trnavskej u n i verzity (1938), M. Pišúta Počiatky básnickej školy Štúrovej (1938), práce L. Nováka, J. Ladzianskeho; tieto práce napospol dokum entovali erudovanosť mladej slovenskej vedeckej generácie a jej schopnosť zúčastňovať sa na vedeckom výskume nielen Slovenska, ale aj ČSR a mimo hraníc. Uverejňované práce boli výsledkom hlbokého vedeckého výskum u, vyznačovali sa pôvodnosťou a aktuálnosťou, i keď boli poplatné m ysleniu doby, idealizm u v teórii, pozitivizm u v p raxi. C enná je skutočnosť, že prostredníctvom edície USŠ k slovu sa dostali aj prírodné vedy napr. prácam i J. R oubala, V. Nábělka, V. Balthasara a i. Nebyť finančných ťažkostí, boli by vydania edícií bohatšie o ďalšie práce, napr. D. Orla, J. Chlum ského, R. H ornú, resp. ďalších, ktoré, žial, zostali v rukopise. Všeobecne všetky edície USŠ včítane B ratislavy prispeli k vzbudeniu záujm u vedeckých pracovníkov o Slovensko, umožňovali poznať jeho minulosť, súčasnosť a zástoj historickej a modernej spoločnosti. Pri kritickom pohľade na činnosť USŠ nemožno obísť jednostrannosť ideového zam erania, orientáciu na vládnúcu buržoáznu politiku a jej idey čechoslovakizmu a jednotného národa. Stáť na pozíciách vládnúcej politiky pravda nedovoľovalo zaujať aj kritický pohľad na súčasné spoločensko-sociálne problémy; na stránkach B ratislavy a ostatných publikácií USŠ nestretávam e sa s rozbormi spoločnosti, zriadenia, sociálnych otázok atd. O dhliadnuc od ideového zám eru, 12-ročné pôsobenie USŠ bolo však pozitívne. Prácou USŠ sa organizačne ustálila vedecká činnosť v Bratislave ako centra kultúrneho a vedeckého života na Slovensku. Spolu s univerzitou USŠ najviac prispela k odstráneniu veľkých medzier v slovenskom vedeckom živote, podporila rast mladej slovenskej vedeckej generácie, napom áhala jej orientácii na m edzinárodnú úroveň vedy a vyzbrojovala ju novým i metódami. USŠ vytvorila most, po ktorom sa dostávali vedecké poznatky na Slovensko a súčasne otvorila cestu slovenským problémom nielen za M oravu, ale aj za hranice ČSR. Žiaľ, pod vplyvom domácich a zahraničných udalostí koncom 30. rokov nedošlo k jej ešte plnšiem u uplatneniu a rozvoju. V sume dnes už dejinných skutočností bola činnosť U SŠ, i keď pôsobila pomerne krátko, veľmi cenná, svojím účinkovaním posunula rodiaci sa vedecký život na Slovensku značnou mierou vpred. I dnes pociťujeme jej plodné pôsobenie nielen zanechaným vedeckým a literárnym dedičstvom, ale aj v organizačnej oblasti. N a základoch USŠ vytvárali sa ďalšie vrcholné vedecké inštitúcie, počnúc Slovenskou učenou spoločnosťou cez Slovenskú akadém iu vied a um ení až po dnešnú Slovenskú akadémiu vied. Ondrej Dolan, Svet vedy č. 11, ]

21 II. LETNÝ SEMINÁR SLOVENSKÉHO JAZYKA A KULTÚRY STUDIA ACADEMICA SLOVACA Už po viacej rokov cez august prichádzali frekventanti Letnej školy slovanských studií v Prahe n a jeden týždeň n a Slovensko, aby sa inform ovali o k u ltú r nej, sfkjločenskej a hospodárskej súčasnosti a m inulosti Slovenska. Ale v roku 1965 prvý raz sa celý mesačný kurz konal pre slovakistov na Slovensku. Účasť bola ešte dosť skrom ná (veď išlo tu vlastne iba o extenziu pražskej Letnej školy), no na druhom kurze r. 1966, ktorý sme už konali celkom samostatne, bolo už 50 účastníkov. Približne táto úroveň (s trochu vyšším počtom účastníkov) sa plánuje aj pre budúcnosť. Letný sem inár slovenského jazyka a kultúry je podujatím veľmi potrebným. N aša univerzita zaplňa touto inštitúciou veľmi citeľnú medzeru v našich k u ltú r nych a vedeckých stykoch so zahraničím. Azda viac ako iné národy v Európe máme povinnosť informovať odborníkov v cudzine o našej vede a kultúre. Nejde tu len o to, aby sme sa propagovali, hoci ani tento moment nie je bez významu, ale ide hlavne o to, aby sme cudzine poskytli seriózne inform ácie o našej m inulosti a súčasnosti. Treba totiž vedieť, že cudzina je o nás veľmi nedokonale informovaná. A v niektorých spoločenských vedách (napr. v slavistike v najširšom slova zmysle) sa neznalosť slovenského m ateriálu odráža v nesprávnych záveroch a neprim eranom hodnotení jednotlivých javov u cudzích vedcov a v zahraničnej verejnosti. Náležité inform ovanie zahraničných odborníkov o našich skutočnostiach je teda našou povinnosťou voči cudzine. Je jasné, že je to aj našou vnútornou vlasteneckou povinnosťou. Studia academica Slovaca plnia svoju úlohu tak, že každý rok prijím ajú cudzích slavistických i slovakistických odborníkov i študentov slavistiky na m e sačný kurz o slovenskom jazyku a kultúre. V roku 1966 sa program členil na tri časti: na jazykové kurzy, na prednášky a na kultúrny a spoločenský program. Jazykové kurzy sa delili na kurz pre začiatočníkov, pre mierne pokročilých a pre pokročilých. Je zaujím avé sledovať najm ä začiatočníkov a m ierne pokročilých, aké pozoruhodné pokroky urobia za jeden mesiac. I keď sme tu ešte len v začiatkoch (teoretický výskum slovenčiny ako cudzieho jazyka ešte len začín am e), možno povedať, že praktická časť výučby je dosť efektívna. Bolo prednesených dvadsaťtri odborných prednášok (deväť z jazykovedy, sedem z literárnej vedy, tri z histórie, jedna z národopisu, jedna z dejín umenia, jedna z hudobnej vedy, jedna z divadelnej vedy). V yvinuli sme úsilie, aby prednášali najlepší odborníci zo zastúpených odborov. Vcelku sa táto snaha podarila, podarilo sa nám zachovať aj ohlásený program. Treba tu zdôrazniť zmysel pre povinnosť u prevažnej väčšiny prednášateľov. Prednášatelia často prerušovali dovolenku, len aby mohli zachovať určený term ín prednášky. 22

22 K u ltúrny program bol dosť pestrý, keď uvážime, že kurz prebiehal v au guste, teda v mŕtvej sezóne. Zabezpečili sme však jednako divadelné predstavenia, íilmové predstavenie, koncert, návštevy výstav, múzei, prehliadku kultúrnych pam iatok B ratislavy a sedem besied so slovenskými vedeckými a umeleckými p racovníkmi. Jeden týždeň kurzu prebiehal v M artine. Z B ratislavy i z M artina sme uskutočnili niekoľko exkurzií (D evín a návšteva Slavína, Trnava-N itra-piešťany, Vysoké Tatry-Spiš, Banská Bystrica-Krem níca-m ošovce). Tieto exkurzie, hoci sú niekedy dosť nam áhavé a náročné na organizáciu, pokladám e za veľmi potrebné, lebo poskytujú cudzincovi priam y názor. N a nich si overuje bezprostredne pravdivosť všetkého toho, čo sa dozvie na kurzoch a prednáškach. Ešte niekoľko dát o účastníkoch. Päťdesiat účastníkov bolo zo štrnástich štátov, boli príslušníkm i osemnástich národov. Tridsaťšesť z nich bolo učiteľov a študentov vysokých škôl, ôsmi boli pracovníkmi vedeckých akadémií, šiesti boli redaktori rozhlasu, televízie, vydavateľstiev, redakcii časopisov a prekladatelia. Účastníci boli ubytovaní v Študentskom domove na Suvorovovej ul. 16/a. Tam sa i stravovali. II. ročník Letného sem inára slovenského jazyka a kultúry bol pre nás v m nohom poučný. Prvý raz sme robili nábor uchádzačov sami a nevedeli sme si predstaviť, aký bude ohlas na naše pozvanie. Prihlášok bolo podstatne viac, než sme očakávali, a preto sme museli už v priebehu kurzu prispôsobovať niektoré plány. Ba aj niektoré ekonomické problémy sa museli riešiť až v priebehu kurzu. Vcelku však, ako ukázali ohlasy účastníkov í naše vlastné analýzy, kurz bol i z odbornej i spoločenskej stránky úspešný. Za to sa treba poďakovať nielen interným p racovníkom, ale všetkým, ktorí akokoľvek, či z úradnej alebo prosto pracovnej povinnosti a či iba z ochoty prišli do styku s druhým ročníkom SAS a prispeli k jeho realizácii. Prof. dr. Eugen Pauliny, riaditeľ Letného seminára slovenského jazyka a kultúry 23

23 OPUSTILI NAŠE RADY RUDOLF HORNÁK ( ) V septembri roku 1965 zomrel akademický sochár R udolf H ornák, narodený v M odre 3. júla Od pedagogickej a výtvarnej práce odišiel učiteľ a výtvarník, ktorý zanechal výrazné stopy v rozvíjaní odboru výtvarnej výchovy na Slovensku. Smrť ho zastihla ako zástupcu profesora a prodekana Pedagogickej fakulty U niverzity Komenského v Trnave, ktorého v roku 1964 za 25-ročné pedagogické pôsobenie bol vyznam enaný titulom Zaslúžilý učiteľ. Jeho záujmy o výtvarné umenie boli však širšie a siahajú ešte pred druhú svetovú vojnu. V ýznam sochára R udolfa H ornáka je logicky spätý s jeho generačným z a ra dením do slovenského vývinu, v ktorom až od druhej polovice dvadsiatych rokov sa vytvára základňa vlastnej národnej sochárskej aktivity. Bol príslušníkom skupiny mladých umelcov, odchádzajúcich v tridsiatych rokoch na umelecké štúdiá do Čiech, aby v prostredí tam ojších vysokých škôl získali odborné výtvarné vzdelanie. T íto sochári sú súputnikm i svojich m aliarskych generačných druhov a v dejinách novodobého slovenského um enia ich označujeme podľa dáta narodenia ako generáciu Vo chvíli, keď slovenskí sochári tejto doby a medzi nim i i R udolf H ornák sa cez vplyv svojich učiteľov zoznam ujú s novšími prúdm i európskej plastiky, stalo sa pre vývoj R udolfa H ornáka rozhodujúcou stránkou umeleckého prejavu rozvíjanie poznatkov im presionizm u a postimpresionizmu, na čom sa podieľali aj jeho učitelia (M ařatka a D vořák) i najdôležitejšia osobnosť českej sochárskej moderny, Oto G uttfreund. Toto pražské umelecké prostredie bolo i pre H ornáka o to podnetnejšie a dôležitejšie, že po jeho príchode na Slovensko nebolo možné sa oprieť ešte o rozvinutú domácu tvorbu a on i jeho príslušníci predstavovali u nás viac menej len druhú generačnú vlnu. T áto skutočnosť rozhodla podstatnou mierou aj o jeho výtvarnom profile, ktorého základy položili práce z druhej polovice tridsiatych rokov. Zúžené možnosti spoločenskej objednávky tak rozhodujúcej pre začínajúceho sochára, spolu s ohlasm i na vlastné umelecké školenie, vedú H ornáka k záujm u o plastický portrét. S tým to bolo možné sa vyrovnávať najpohotovejšie bez väčších m ateriálových nárokov, a okrem toho mohol H ornák práve v tejto oblasti využiť svoj záujem o vecný záznam plastického tvaru, aj o hľadanie vyjadrenia ľudskej psychológie cez fyziognomické črty zobrazenej osobnosti. V portrétoch inž. R otnágla (1935), V. Bučekovej (1936), dr. B rúlla a rade ďalších sa postupne ustálil jeho sochársky názor, ktorý nešiel cestou veľkého priestorového rozvinutia sochy, ani cestou oživenej modelácie povrchu, ale vyjadroval sa pevnou stavbou plastického tvaru, jeho redukciou v zmy- 24

24 sle pevného objemu hmôt, t.j. tak, ako k tomu smerovali tendencie poimpresionistického zjednodušenia hmotového objemu a plastickej disciplinovanosti vo využití výrazových prostriedkov. Možno povedať, že už v týchto dielach rozhodol H ornák najvýraznejšie o svojom postavení a význame v dejinách slovenského sochárstva, aby v ďalšom vývoji svojho života sa vždy znovu vracal k otázke portrétu, a to aj vtedy, keď neodmysliteľnou súčasťou jeho životných záujmov a praxe sa stala činnosť pedagogická. Škola umeleckých remesiel v Bratislave, K eram ická škola Zást. prof. Rudolf Hornák v Modre, Pedagogická fakulta a nap>okon Pedagogický inštitút v Trnave boli hlavným i článkam i jeho celoživotnej práce a neraz, najm ä v posledných rokoch, odvádzali aj pozornosť od plynulého riešenia individuálneho výtvarného profilu. Svedectvo o tomto vydalo niekoľko jeho pokusov o žánrovo rozvinutú plastiku a väčších figurálnych kompozícií i vcelku ojedinelé riešenie úlohy pomníkovej, čo však bolo skôr vždy len náhodnou epizódou alebo splnením požiadavky, ktorej im pulz nevyšiel z jeho najvnútornejšieho sochárskeho záujmu, ale z vonkajších pohnútok. Ak širšie, najm ä v päťdesiatych rokoch, ostatné stránky sochárskeho záujm u H ornák nerozvinul, bolo to aj preto, lebo chcel oprieť svoju stále sa zintenzívňujúcu učiteľskú činnosť na poli výtvarnej výchovy o prácu publikačnú, ktorú vcelku chápal ako nedomysliteľnú súčasť svojho pedagogického pôsobenia. Za tejto situácie bolo sledovanie vlastných umeleckých cieľov viac záležitosťou občasných návratov k ateliérovej práci, v ktorej však obdobie tridsiatych a štyridsiatych rokov bolo najdôležitejšie a kde sled jeho portrétov zostal jednou z nepopierateľných hodnôt vývinu slovenského sochárstva prvej polovice dvadsiateho storočia. Denisa Kahounová 25