UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE FAKULTA SOCIÁLNYCH VIED A ZDRAVOTNÍCTVA DIPLOMOVÁ PRÁCA

Transkript

1 UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE FAKULTA SOCIÁLNYCH VIED A ZDRAVOTNÍCTVA DIPLOMOVÁ PRÁCA 2011 Bc. Michaela Cifrová 0

2 UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE FAKULTA SOCIÁLNYCH VIED A ZDRAVOTNÍCTVA PENITENCIÁRNA STAROSTLIVOSŤ O ODSÚDENÝCH MUŽOV Diplomová práca Študijný program: Sociálne služby a poradenstvo Školiace pracovisko: Ústav romologických štúdii Školiteľ: PhDr. Katarína Vanková, PhD. Nitra 2011 Bc. Michaela Cifrová 1

3 2

4 Ďakujem mojej školiteľke práce PhDr. Kataríne Vakovej, PhD. za odborné usmernenie, rady a podporu, ktoré mi poskytla pri vypracovaní diplomovej práce. Poďakovať sa chcem generálnemu riaditeľovi ZVJS SR plk. Mgr. Róbertovi Mudrončekovi za kladné stanovisko k mojej práci, Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou pánovi riaditeľovi plk. PhDr. Jaroslavovi Jánošovi, PhD. a celému Oddeleniu Výkonu trestu, za ochotu a pomoc pri realizácii prieskumnej časti a pani Judite Martinkovej z Občianskeho združenia Väzeň.sk za ochotu a pomoc pri cudzojazyčných prekladoch. V neposlednej rade ďakujem aj svojej rodine za podporu po celú dobu písania práce. 3

5 ABSTRAKT CIFROVÁ, Michaela : Penitenciárna starostlivosť o odsúdených mužov. [Diplomová práca] Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva; Ústav romologických štúdii. - Školiteľ: PhDr. Katarína Vanková, PhD. Stupeň odbornej kvalifikácie: Magister (Mgr.). Nitra: FSVaZ, s. Práca sa zameriava na penitenciárnu starostlivosť o odsúdených mužov a prácu odborného personálu s odsúdenými. Autorka svoju prácu teoreticky rozdelila na tri kapitoly. Prvej kapitole venovala pozornosť odsúdenému človeku. Ako sa môže s obyčajného človeka stať obvinený a nakoniec odsúdený, aké trestné činy sú protiprávne, za ktoré môže ísť ktokoľvek do väzenia. V prvej kapitole sa ďalej venuje právam odsúdeného, povinnostiam, ktoré musí odsúdený plniť a zákazy, ktoré nesiem porušiť. Na základe spáchaného trestného činu, je odsúdený zaradený do Ústavu na výkon trestu, ktorý má rôzne skupiny a podskupiny. Práve tejto problematike sa autorka rozhodla venovať v druhej kapitole, kde charakterizuje trest odňatia slobody, orientuje sa na diferenciáciu väzníc nielen v Slovenskej republike, ale uvádza prehľad diferenciácie v Českej republike, v štátoch Európskej únie (Taliansko, Nemecko, Španielsko) i v Spojených štátoch amerických. Tretia kapitola pozostáva z histórie penitenciárnej starostlivosti, z charakteristiky odborného personálu zabezpečujúcu starostlivosť o odsúdených. Ďalej autorka píše o zdravotnej, pedagogickej i kultúrno- osvetovej starostlivosti, ktorú vykonáva personál väznice. Nakoniec v teoretickej časti spomína nežiadúce vplyvy výkonu trestu odňatia slobody ako sú prizonizácia, šikanovanie, inštitucionalizácia či hospitalizmus. V prieskumnej časti svoju pozornosť zamerala na priebeh penitenciárnej starostlivosti vo vybraných väzniciach a zistiť dostupné alternatívy ako resocializovať páchateľov trestných činov. Na získavanie informácii si autorka zvolila interview, ktoré skombinovala s analýzou a komparáciou. Autorka zistila, že správnym prístupom zamestnancov k odsúdeným a udelením vhodného alternatívneho trestu je možné znížiť percento recidívneho správania. Odporúča zvýšiť počet sociálnych pracovníkov v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody. Kľúčové slova: odsúdený človek, penitenciárna starostlivosť, práva odsúdených, diferenciácia väzníc, recidivista, alternatívne tresty 4

6 ABSTRACT CIFROVA, Michaela: Verwenden Sie für männliche Gefangenen kümmern. [Diplomarbeit] - Konstantin der Philosoph-Universität in Nitra, Fakultät für Sozialwissenschaften und Gesundheit; Institut für Romologie studieren. - Betreuer: Mgr. Katarína Vankova, PhD. Qualifikation: Magister (Mgr.). - Nitra: FSVaZ, S. Arbeitsschwerpunkte Betreuung Justizvollzugsanstalt Sträflinge Männer von professionellem Personal und die Arbeit mit Gefangenen. Der Autor von seiner Arbeit in der Theorie, in drei Kapitel unterteilt. Das erste Kapitel Aufmerksamkeit Verurteilten. Wie kann der gewöhnliche Mensch zu werden angeklagt und schließlich verurteilt, was Verbrechen rechtswidrig sind, für die jemand ins Gefängnis gehen kann. Im ersten Kapitel, um Gefangene Rechte, Pflichten, verurteilt zu erfüllen und müssen Verbote, dass ich eine Pause tragen gewidmet. Basierend auf das Verbrechen begangen, ist in der Verfassung zu einer Gefängnisstrafe verurteilt die von den verschiedenen Gruppen und Untergruppen enthalten. Genau dieses Problem hat der Autor im zweiten Kapitel, das mit Freiheitsstrafe gekennzeichnet ist viel, orientiert sich an den Gefängnissen nicht nur in Großbritannien zu differenzieren, sondern gibt einen Überblick über die Differenzierung in der Tschechischen Republik, EU-Länder (Italien, Deutschland, Spanien) und in den Vereinigten Staaten von Amerika. Das dritte Kapitel besteht aus einer Strafanstalt Pflege Geschichte, Charakteristik der professionellen Personal die Betreuung von Gefangenen. Außerdem schreibt der Autor über Gesundheit, Bildung und Kultur-Bildungs-Pflege, die von Gefängnispersonal durchgeführt. In einer explorativen Teil ihrer Aufmerksamkeit konzentrierte sich auf das Verhalten des Gefängnispersonals Behandlung in ausgewählten Gefängnissen und finden Alternativen zur Verfügung als resocializovať Straftäter. Die Beschaffung von Informationen über den Autor wählte das Interview, das die Analyse und den Vergleich zu kombinieren. Der Autor stellte fest, dass das Verwaltungspersonal Zugang zu Gefangenen und die Gewährung einer angemessenen alternativen Satz möglich ist, den Prozentsatz der Rückfälligkeit zu reduzieren. Schlüsselwörter: Verurteilte, Strafvollzug Pflege Rechte von Gefangenen, Differenzierung Gefängnis rückfällig, alternative Strafen 5

7 OBSAH ÚVOD 10 1 ODSÚDENÝ A JEHO PRÁVA Páchateľ a trestný čin Práva odsúdených Ostatné práva Ochrana práv odsúdených 19 2 TREST ODŇATIA SLOBODY Trest odňatia slobody Diferenciácia väzníc v Slovenskej republike Vonkajšia diferenciácia Vnútorná diferenciácia väzníc podľa Vyhlášky MS SR 368/ Diferenciácia väzníc v Českej republike Väzenské systéme vo vybraných štátoch EÚ Väzenský systém v USA 30 3 PENITENCIÁRNA STAROSTLIVOSŤ Pohľad do histórie penitenciárnej starostlivosti Personál Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Zdravotná, pedagogická a kultúrno - osvetová starostlivosť Nežiadúce vplyvy trestu na výkon odňatia slobody 42 4 PRIESKUM PENITENCIÁRNEJ STAROSTLIVOSTI Ciele prieskumu Metódy prieskumu 46 5 VÝSLEDKY Rozdiel penitenciárnej starostlivosti v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, Slovenská republika, ÚVTOS Břeclav, Česká republika a Väznica Nürnberg, Nemecká spolková republika. 5.2 Úspešnosť a neúspešnosť resocializácie na Slovensku, v Čechách a v Nemecku

8 5.3 Ďalšie možnosti trestu a nápravy vinných z trestných činov 57 6 DISKUSIA Rozdiel penitenciárnej starostlivosť v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, Slovenská republika, ÚVTOS Břeclav, Česká republika a Väznica Nürnberg, Nemecká spolková republika. 6.2 Úspešnosť a neúspešnosť resocializácie na Slovensku, v Čechách Ďalšie možnosti trestu a nápravy vinných z trestných činov ZÁVER 74 ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ZDROJOV 76 PRÍLOHY 81 Príloha A: z Nemecka 82 Príloha B: Väznice vo svete 83 Príloha C: Druh kriminality a jeho kategórie 87 Príloha D: Grafy využiteľnosti alternatívnych trestov v Nemecku 88 Príloha E: Rozhodnutie Generálneho riaditeľstva SR 89 Príloha F: Prepisy interview 91 7

9 ZOZNAM GRAFOV A TABULIEK Tab. 1 Výhody a nevýhody kvantitatívneho výskumu Tab. 2 Výhody a nevýhody kvalitatívneho výskumu Tab. 3 Porovnávacia tabuľka kvalitatívneho a kvantitatívneho výskumu Tab. 4 Postup realizácie prieskumnej časti Tab. 5 Kategorizácia interview v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, Slovensko Tab. 6 Štatistické údaje za Trnavský kraj SR Tab. 7 Štatistické údaje za Juhomoravský kraj ČR Tab. 8 Okres Břeclav Tab. 9 Štatistické údaje zo Spolkovej republiky Nemecko, okres Nürnberg Tab. 10 Alternatívne tresty Tab. 11 Účasť páchateľov na trestných činoch za rok 2009 Tab. 12 Alternatívne tresty v štátoch Rady Európy Tab. 13 Využitie alternatívnych trestov v nemeckom trestnom práve Tab. 14 Rozdiel medzi alternatívnymi trestami a výkonom trestu odňatia slobody 8

10 ZOZNAM SKRATIEK StGB - Strafgesetzbuch Nemecký trestný zákon StPO - Strafprozessordnung BayVollstrPl - presadzovanie plánu pre Slobodný štát Bavorsko) Nürnberg- nemecký názov mesta Norimberg ÚVTOS Ústav na výkon trestu odňatia slobody VT výkon trestu Nálada a názory verejnosti v otázke zaobchádzania s páchateľmi je jedným 9

11 z neklamných znakov civilizácie v každej zemi. Winston Churchill ÚVOD Sloboda je jednou z najzákladnejších práv daných človekom od narodenia a za normálnych a zákonných udalostí zostáva právom až do smrti. Každý človek so slobodou môže zaobchádzať podľa svojho vedomia a svedomia, podľa úrovne inteligencie či úrovne vzdelania. O slobodu sa môžeme pripraviť svojím protiprávnym správaním a konaním voči zdraviu iných ľudí, voči prírody, štátu a ľuďom. Človek konajúci takéto činy raz či opakovane sa dostávaj za múry väznice, kde sa musí podriadiť pravidlám zariadenia. V prieskumnej časti práce upriamujeme pozornosť na penitenciárnu starostlivosť realizovanú v ústave na výkon trestu a jej úspešnosť, snažíme sa zistiť ako môže ústav zabezpečiť resocializáciu a reintegráciu páchateľa trestného činu. Cieľom diplomovej práce je zistiť rozdiel a úspešnosť penitenciárnej starostlivosti o odsúdených mužov na Slovensku, v Českej republike a v Nemecku a zistiť alternatívy nápravy osôb vinných z trestnej činnosti. Tento cieľ sme si zvolili napriek všetkým odborným prácam, ktoré sa problematike odsúdených venujú. Cieľom sledujeme zistiť priebeh starostlivosti o odsúdených v Slovenskej republike, v Českej republike a Nemeckej spolkovej republike a komparovať získané údaje. Penitenciárnu starostlivosť na Slovensku považujeme za štandard a snažíme sa nájsť úspešný model, ktorý by sme aplikovali ako vzor pre ostatné väznice nielen na Slovensku ale i v celej Európy či iba vymenovali pozitíva a negatíva vybraných zariadený na výkon trestu. Na získavanie týchto informácii použijeme, z množstva kvalitatívnych metód, štruktúrované interview s otvorenými otázkami. Túto metódu doplníme komparáciou a analýzou údajov. Pri spracovaní problematiky sa snažíme využiť všetky dostupné knižne, časopisecké i internetové zdroje. Vychádzame zo zdrojov známych autorov zaoberajúcich sa sociálnou 10

12 prácou, penitenciárnou a postpenitenciárnou starostlivosťou, psychológiou a ostatnými oblasťami, ktoré nejakým spôsobom sa dotýkajú odsúdených. Nakoľko sa odsúdeným venuje pozornosť od prvotnopospolnej spoločnosti a penitenciárnej starostlivosti od čias, kedy bolo kresťanstvo zrovnoprávnené, my sme sa rozhodli prácu zamerať týmto smerom zo záujmu či zo zvedavosti preniknúť to zákulisia práce sociálneho pracovníka, psychológa či kňaza vo väzenskom prostredí. Počas štúdia sme mohli spoznať prácu sociálneho pracovníka v rôznych podobách. Od sociálnych pracovníkov pôsobiacich na úradoch či v kanceláriach, cez terénnych sociálnych pracovníkov až po pracovníkoch v konkrétnych zariadeniach zameraných na konkrétnu skupinu obyvateľstva či problematiku. Doteraz sme nedostali možnosť bližšie sa oboznámiť s prácou sociálneho pracovníka priamo v oddelení na výkon trestu. 11

13 Neznalosť zákona neospravedlňuje. 1 ODSÚDENÝ ČLOVEK A JEHO PRÁVA Kapitola pojednáva o ľuďoch odsúdených za trestný čin. Vymedzuje kto je páchateľom trestného činu, aké trestné činy môže človek spáchať a aký trest mu hrozí v prípade odsúdenia. Ďalej obsahuje práva odsúdených ako sú sociálne práva, právo na hygienu, návštevu, odev, stravovanie, právo na korešpondenciu, telefonovanie, ale obsahu i ochranu práv odsúdených a povinnosti a zákazy, ktoré musí dodržiavať vo výkone trestu odňatia slobody, ktoré sú stanovené príslušníkmi zväzu väzenskej a justičnej stráže. 1.1 Páchateľ a trestný čin Ak osoba koná protiprávne a naplní všetky znaky trestného zákona, hovoríme o trestnom čine. Trestný čin je označovaný za prečin a zločin. Rozdiel v týchto pojmoch je v úmyselnosti (prečin je z nedbanlivosti a zločin je úmyselný trestný čin) a v hornej hranice trestnej sadzby. Pri prečine hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšuje päť rokov a pri zločine je horná hranica prevyšujúca päť rokov. V niektorých prípadoch zločinu, pri závažných činoch, je dolná hranica trestnej sadzby nad osem rokov( 498/2008 Zb. z.), či desať rokov (40/2009 Zb. z.). Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu (Ústava SR). Odsúdený človek podľa slovenského (498/2008 Zb. z.) a nemeckého trestného zákona (StGB) je páchateľom trestného činu a je to ten, kto trestný čin spáchal sám alebo s niekým iným a český trestný zákon (40/2009 Zb. z.) dopĺňa, že páchateľom trestného činu je ten, kto pri vykonaní činu použije inú osobu, ktorá nie je trestne zodpovedná pre nízky vek, nepríčetnosť, omyl, alebo preto, že konala v nutnej obrane, krajnej núdzi či za iných okolností vylučujúcich protiprávnosť, alebo sama nekonala alebo nekonala zavinene. Páchateľom trestného činu môže byť každá fyzická osoba. Trestnú zodpovednosť môže vylúčiť iba vek a nepríčetnosť. Osoba, ktorá spáchala trestný čin pred dovŕšením štrnásteho roku svojho veku, tak nie je trestne zodpovedná. Osoba s duševnou poruchou, ktorá nemohla rozpoznať protiprávne konanie a ani nedokázala ovládať svoje konanie, nie je za pre nepríčetnosť trestne zodpovedná. Páchateľ môže spáchať trestné činy proti životu a zdraviu (ohrozujúce život alebo zdravie) 12

14 proti slobode a ľudskej dôstojnosti, proti rodine a mládeži, proti majetku, hospodárske (ohrozujúce trhovú ekonomiku, proti hospodárskej disciplíne, proti mene, proti daniam, proti priemyselným právam), všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu, proti republike (proti základom republiky, proti bezpečnosti republiky), proti poriadku vo verejných veciach (proti výkonu právomoci orgánu verejnej moci, trestné činy verejných činiteľov, korupcia, niektoré formy trestnej súčinnosti, iné formy rušenia činnosti orgánov verejnej moci), proti iným právam a slobodám, proti civilnej službe, proti službe v ozbrojených silách a proti obrane vlasti, vojenské, proti mieru, proti ľudskosti a trestné činy vojnové (498/2008 Zb. z.). Po spáchaní jedného z týchto trestných činov, po dokázaní pred súdom, môže súd udeliť jeden z týchto druhov trestu: trest odňatia slobody - trest odňatia slobody možno uložiť ako trest na určitú dobu najviac na dvadsaťpäť rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie, trest domáceho väzenia - ukladá sa pri prečine, odsúdený po dobu trestu je povinný zdržiavať sa vo svojom obydlí vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov, viesť riadny život, trest povinnej práce je trest v rozsahu od štyristo do tristo hodín za prečin peňažný trest je uložený páchateľovi za úmyselný trestný čin, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech (od 165,97 do ,19 eur), trest prepadnutia majetku- súd uloží trest prepadnutia majetku vzhľadom an okolnosti spáchaného trestného činu a pomery páchateľa, ak páchateľa odsudzuje na trest odňatia slobody na doživotie alebo ak ho odsudzuje za obzvlášť závažný zločin, trest prepadnutia veci ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu, alebo ktorá bola určená na spáchanie trestného činu, trest zákazu činnosti zákaz výkonu určitého zamestnania, povolania alebo funkcie trest zákazu pobytu odsúdený nesmie po dobu výkonu trestu zdržiavať na určenom mieste alebo v určenom obvode, trest straty čestných titulov a vyznamenaní odsúdený stráca vyznamenania a iné čestné tituly udelené podľa osobitných predpisov 13

15 trest straty vojenskej a inej hodnosti odsúdenému sa znižuje hodnosť v ozbrojených silách na hodnosť vojaka, a ak ide o príslušníka v služobnom pomere, odníma sa mu hodnosť v tomto zbore, trest vyhostenia - súd môže páchateľovi, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky alebo občanom iného členského štátu Európskej únie alebo občanom zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore ani osobou, ktorej bolo priznané postavenie azylanta, uložiť trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky (498/2008 Zb. z.) zákaz vstupu na športové, kultúrne a iné spoločenské akcie - odsúdenému sa zakazuje účasť na stanovených športových, kultúrnych a iných spoločenských akciách (40/2009 Zb. z.) Odsúdenému môže byť uložený aj podmienečný odklad výkonu odňatia slobody ak trest za spáchaný čin neprevyšuje dva roky (v Českej republike tri roky ) alebo ak súd ako prostriedok nápravy páchateľa nepovažuje výkon trestu odňatia slobody za nevyhnutný vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život. Výkonu trestu odňatia slobody môže byť odložený na skúšobnú dobu jeden rok až päť rokov (498/2008 Zb. z.). 1.2 Práva odsúdených Počas výkonu trestu je odsúdený povinný podrobiť sa obmedzeniam tých základných práv a slobôd, ktorých výkon by bol v rozpore s účelom výkonu trestu alebo ktoré sa nemôžu uplatniť. Odsúdený je obmedzený najmä v práve na slobodu pohybu a pobytu, zachovaní listového tajomstva a iných písomností a v práve slobodnej voľby povolania. Počas výkonu trestu odsúdený nemá právo na štrajk, slobodne sa zhromažďovať a združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach, zakladať odborové organizácie a združovať sa v nich, slobodne si vybrať lekára a zdravotnícke zariadenie. Odsúdený nemôže vo výkone trestu zakladať politické strany, politické hnutia a združovať sa v nich a nemôže vykonávať volené a iné verejné funkcie (475/2005 Zb. z.). Rešpektovanie individuálnych práv väzňov, najmä však zákonnosť vykonávania trestu, musí byť zaistená kontrolou, vykonávanou v súlade s príslušným národným (štátnym) zákonodarstvom (Fábry, 2000 ). 14

16 Základné sociálne práva Odsúdenému sa poskytne ubytovane v cele alebo v izbe. Pre každého odsúdeného je v cele alebo v izbe lôžko s matracom, podhlavníkom, prikrývkou, lôžkovou bielizňou a stolička. V cele alebo v izbe musí byť stolík, rozhlas a elektrické osvetlenie. Na uloženie veci, odevu a bielizne sa odsúdenému poskytne uzamykateľná skrinka. Celou sa rozumie ubytovacia miestnosť v ústave, v ktorej je odsúdený umiestnený. Cela pre odsúdených zaradených do ústavu s maximálnym stupňom stráženia a pre odsúdených, ktorí sú uzamykaní na cele, je vybavená bezpečnostnými dverami, signalizačným zariadením, oddeleným hygienickým zariadením, umývadlom s pitnou vodou. Izbou sa rozumie ubytovacia miestnosť v ústave, v ktorej je odsúdený umiestnený. Izba nie je vybavená bezpečnostnými dverami. Ubytovacie priestory oddielov s izbami môžu byť vybavené spoločným hygienickým zariadením vrátane spŕch a umývadlami s pitnou vodou. Podľa potrieb odsúdených sa zriaďujú fajčiarske a nefajčiarske cely. Ak nemožno zabezpečiť oddelenie ciel, fajčenie sa povolí v stanovenom čase vo vyhradenom fajčiarskom priestore (Fábry, 2000). Stravovanie Odsúdenému sa poskytuje trikrát denné strava, ktorou sa prihliada na druh a náročnosť vykonávanej práce, vek a zdravotný stav odsúdeného. Pri stravovaní sa prihliada aj na kultúrne a náboženské tradície odsúdených. Odievanie Odsúdenému sa poskytuje odev a obuv, ktoré zodpovedajú klimatickým a mikroklimatickým podmienkam a zabezpečia ochranu jeho zdravia pred nepriaznivými účinkami týchto podmienok. Ak je odsúdenému povolené používať vlastný odev a obuv, musia byť hygienicky nezávadné. Ústav umožní ich obmenu počas návštevy (475/2005 Zb. z.) Ak dostane väzeň povolenie vychádzky mimo zariadenia, musí sa mu povoliť, aby sa obliekol do vlastného odevu, alebo odevu, ktorý nevzbudzuje pozornosť (Fábry, 2000). Osobná hygiena Z hľadiska hygieny, a aby väzni mali slušný vzhľad a mohli si zachovať úctu k sami k sebe, je treba zistiť všetko potrebné k úprave vlasov a fúzov. Muži majú mať možnosť sa pravidelne holiť (Fábry, 2000). 15

17 Ak odsúdený nemá peňažné prostriedky, ústav mu okrem základných potrieb osobnej hygieny poskytne aj ďalšie potreby osobnej hygieny. Veci osobnej potreby Odsúdený môže mať pri sebe v cele alebo v izbe fotografie, vlastné knihy, časopisy, študijné materiály, osobnú korešpondenciu, potreby na korešpondenciu, hygienické potreby, veci, ktoré si zakúpil v predajni zriadenej v ústave, v množstve, ktoré zodpovedá možnostiam ich uloženia v skrinke, hodinky, elektrický holiaci strojček, ponorný varič alebo rýchlovarnú kanvicu, ak je v cele či v izbe elektrická zásuvka (93/2008 Zb. z.). 1.3 Ostatné práva Návštevy Odsúdený má právo prijímať návštevy blízkych osôb v čase určenom riaditeľom ústavu najmenej raz za mesiac v trvaní dve hodiny. Medzi blízke osoby sa zaraďujú manžel, manželka a ich rodičia, druh, družka, rodič, vlastné a osvojené dieťa, osvojiteľ, starý rodič, súrodenec a jeho manžel alebo manželka a osoba, ktorej bolo dieťa odsúdeného zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov z dôvodu výkonu trestu. Príbuzenský vzťah je blízka osoba povinná preukázať výpisom z matriky, sobášnym listom, rodným listom alebo iným dokladom. Ak odsúdený žil pred nástupom do výkonu trestu ako druh a družka, predloží druh alebo družka potvrdenie o prihlásení k pobytu alebo zdieľaní spoločnej domácnosti s odsúdeným pred nástupom do výkonu trestu. Odsúdený môže súčasne prijať návštevu najviac päť osôb (v Českej republike najviac štyri osoby) vrátane detí. V prípade, ak má odsúdený viac ako štyri deti, toto obmedzenie sa netýka pre deti odsúdeného ( Neplnoleté dieťa vo veku do pätnásť rokov sa môže zúčastniť návštevy iba v doprovode osoby staršej ako osemnásť rokov (346/2007 Zb. z.). Návštevy prebiehajú spravidla v priestoroch na to určených. Počas návštevy je zakázané dovzdávať alebo prijímať peňažné prostriedky, korešpondenciu alebo prijímať iné veci; to neplatí, ak ide o obmenu vlastného odevu a obuvi. Riaditeľ ústavu môže povoliť odsúdenému na návšteve prijímať a odovzdať osobné veci, ktorých držanie v ústave nie je povolené (93/2008 Zb. z.). Návštevy odsúdeného umiestneného v lôžkovej časti zdravotníckeho zariadenia sú možné len vtedy, ak s tým ošetrujúci lekár s ohľadom na zdravotný stav odsúdeného súhlasí (346/2007 Zb. z.). Návšteva počas výkonu disciplinárneho trestu umiestnenia do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase, disciplinárneho trestu celodenného umiestnenia do uzavretého 16

18 oddielu a disciplinárneho trestu umiestnenia do samoväzby (tzv. samotka) sa vykoná, len ak povolenie na vykonanie návštevy už bolo odoslané a okolnosti už neumožňujú návštevu odvolať; taká návšteva sa vždy vykoná bez priameho kontaktu ( Styk s vonkajším svetom Odsúdení majú oprávnenie komunikovať so svojou rodinou až na výnimky, ktoré vyplývajú z režimu, bezpečnosti, poriadku vo väzenskom zariadení a s osobami, alebo predstaviteľmi organizácii mimo zariadenia a prijímať návštevy týchto osôb v pravidelných intervaloch. Al odsúdení, ktorí pochádzajú z cudzích krajín, majú byť bez meškania informovaní o svojom práve sa obrátiť na diplomatických a konzulárnych zástupcov štátu, ktorého sú príslušníkmi. Je treba im poskytnúť rozumné možnosti komunikácie s ich predstaviteľmi. Odsúdení, ktorí sú príslušníkmi štátov, nezastúpených diplomaticky resp. konzulárne v krajine, rovnako ako bezdomovci majú mať rovnakú možnosť sa obrátiť n a diplomatického zástupcu štátu, ktorý j e poverený obhajobou ich záujmov, alebo na iné národné, alebo medzinárodné orgány, ktorých poslaním je obhajovať ich záujmy. Odsúdení majú mať možnosť sa pravidelne informovať o udalostiach, či už čítaním novín, časopisov a iných publikácii, alebo sledovaním rozhlasového, ako i televízneho vysielania, prednášok alebo inými podobnými prostriedkami schválenými a kontrolovanými väzenskou správou. Je potrebné urobiť opatrenia, aby sa vyhovelo potrebám cudzích štátnych príslušníkov majúcich jazykové problémy (Fábry, 2000). Korešpondencia Ďalším významným základným právom odsúdeného je právo prijímať a na vlastné náklady odosielať písomné správy v listinnej podobe bez obmedzenia. Ide o tzv. korešpondenciu. V prípade, ak odsúdený nemá peňažné prostriedky, ústav zabezpečí na vlastné náklady odoslanie dvoch kusov korešpondencie za každý kalendárny mesiac. Riaditeľ ústavu a ním poverený príslušník zboru majú právo nahliadnuť do korešpondencie odsúdeného a oboznámiť sa s jej obsahom. Ústav je povinný zadržať korešpondenciu, ak obsahuje informáciu s hanlivým obsahom, informáciu, ktorá môže narušiť účel trestu, alebo vec alebo jej obsah zakladá podozrenie z páchania trestnej činnosti ( Ak je odsúdený negramotný alebo nevidiaci, ústav je povinný na jeho požiadanie zabezpečiť napísanie a prečítanie korešpondencie (93/2008 Zb. z.). 17

19 Prijímanie balíkov Odsúdený má právo raz za tri mesiace prijať balík s potravinami a vecami osobnej potreby do hmotnosti piatich kilogramov. Balík možno doručiť iba poštou. Balík nesmie obsahovať: cennosti, alkoholické nápoje, lieky, omamné látky, psychotropné látky, ich prekurzory, jedy a iné obdobné látky, potraviny podliehajúce rýchlej skaze, doma vyrobené konzervy, zbrane, strelivo a akékoľvek predmety, ktoré možno zneužiť na zmarenie účelu výkonu trestu (93/2008 Zb. z.) Podľa českého zákona 346/2007 Zb. z. má odsúdený právo dvakrát ročne, spravidla na narodeniny a Vianoce, prijať balíček s potravinami a vecami osobnej potreby do hmotnosti piatich kilogramov. Odsúdenému možno povoliť prijatie takého balíčka, ktorý obsahuje študijne materiály, literatúru a veci na záujmovú a športovú činnosť zodpovedajúce možnostiam ich uloženia a využitia v ústave. Na to, aby odsúdený mohol prijať balík, je potrebné tlačivo - Povolenie na prijatie balíka. Toto povolenie musí odsúdený zaslať fyzickej alebo právnickej osobe, od ktorej žiada zaslať balík, povolenie musí byť riadne vyplnené na predpísanom tlačive, opatrené odtlačkom pečiatky ústavu a podpísané oprávneným príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorý tlačivo vyplnil. Povolenie na prijatie balíka je platné tri mesiace od jeho vydania ( Ak balík obsahuje vec uvedenú v hore uvedenom zozname, tá sa vráti odosielateľovi na náklady odosielateľa alebo odsúdeného (93/2008 Zb. z.). Používanie telefónu Podľa zákona 93/2008 o výkone trestu odňatia slobody 27 môže odsúdený telefonovať raz za mesiac v rozsahu desať minút prostredníctvom telefónneho automatu umiestneného v ústave v prítomnosti príslušníka zboru. Podľa tvorcu príspevku na stránke má odsúdený právo telefonovať najmenej dvakrát za mesiac v trvaní pätnásť minút v čase určenom ústavným poriadkom telefonovať blízkym osobám prostredníctvom telefónneho automatu umiestneného v ústave, pričom zbor je oprávnený hovor kontrolovať prostredníctvom kamery a elektronicky zaznamenávať údaje o priebehu hovoru. Záznam o priebehu hovoru môže obsahovať len údaje o volaných telefónnych číslach, čase a dĺžke hovoru a pretelefonovanej finančnej čiastke. Náklady spojené s použitím telefónu hradí odsúdený (346/2007 Zb. z.) 18

20 Prijímanie peňažných prostriedkov, nakladanie s nimi a iné finančné operácie Peňažné prostriedky možno odsúdenému zasielať poukazom poštového platobného styku alebo bezhotovostným prevodom na účet ústavu. Ak ich odsúdený odmietne prijať peňažné prostriedky, tie sa vrátia odosielateľovi alebo príkazcovi. Odsúdený môže peňažné prostriedky použiť len na nákup základných potrieb osobnej hygieny a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu, na úhradu pohľadávok, súdnych poplatkov a správnych poplatkov, na nákup liekov... Nákup potravín a ďalších vecí sa neumožnia, ak odsúdený má na svojom účte menej peňažných prostriedkov, než je predpokladaná suma cestovného do miesta trvalého pobytu alebo miesta bydliska na území Slovenskej republiky a výška stravného na jeden kalendárny deň v deň prepustenia z výkonu trestu ( Odsúdený má právo na nákup potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí v predajni v ústave najmenej jedenkrát týždenne v určený pracovný deň. V ústave sa pre odsúdených zriaďujú predajne s potravinárskym, drogistickým a priemyselným tovarom (93/2008 Zb. z.). K nákupu potravín a iných osobných vecí, môže odsúdený použiť iba tie peniaze, ktoré mu boli do väznice v priebehu výkonu trestu zaslané alebo ktoré odovzdal väznici do úschovy pri nástupu do výkonu trestu (346/2007 Zb. z.). 1.4 Ochrana práv odsúdených Pri prijatí do ústavu každý odsúdený má obdržať tlačené informácie o poriadku platnom pre väzenský režim danej kategórie, o ústavnom poriadku platnom v ústave, o povolených prostriedkoch, ktoré mu umožňujú získať informácie o uplatňovaní sťažností, ako i o ďalších bodoch ktoré odsúdenému umožnia zoznámiť sa so svojimi právami a povinnosťami a prispôsobiť sa životu v ústave. Pokiaľ sa odsúdení nemôže zoznámiť s týmito informáciami je potrebné mu poskytnúť vysvetlenie ústne (Fábry, 2000). Odsúdený má právo podávať žiadosti, sťažnosti a podnety štátnym orgánom, ktoré sú príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažností týkajúcich sa ľudských práv ako aj medzinárodným orgánom a medzinárodným organizáciám. Odsúdený má právo na ochranu pred neoprávneným násilím a akýmkoľvek prejavmi ponižovania ľudskej dôstojnosti (93/2008 Zb. z.) Odsúdený má právo požiadať o rozhovor s riaditeľom ústavu. Ak riaditeľ ústavu nie je prítomný, žiadosť odsúdeného posudzuje alebo rozhovor s ním vykoná určený príslušník 19

21 zboru. Odsúdený má právo na poskytovanie právnej pomoci advokátom alebo inou osobou, ktorá ho zastupuje v inej právnej veci ( Základné povinnosti a zákazy Odsúdený je povinný podľa slovenského (93/2008 Z. z.) a českého zákona (346/2007 Z. z.): dodržiavať ústavný poriadok, plniť pokyny a príkazy zamestnancov ústavu plniť úlohy vyplývajúce z programu zaobchádzania odovzdať do úschovy ústavu veci, ktorých držanie s prihliadnutím na ich cenu, množstvo alebo spôsob používania je zakázané alebo v rozpore s účelom výkonu trestu, šetrne zaobchádzať so zverenými vecami, vo všetkých priestoroch ústavu a v osobných veciach udržiavať poriadok, čistotu, dodržiavať hygienu a nepoškodzovať cudzí majetok, pracovať, ak je zaradený do práce zúčastňovať sa na výkone prác pre ústav a výkone prospešných prác mimo ústavu podrobiť sa preventívnej vstupnej, periodickej, mimoriadnej a výstupnej lekárskej prehliadke v rozsahu určeným lekárom podrobiť sa potrebnému vyšetreniu v prípade podozrenia, že odsúdený je pod vplyvom návykových látok, uhrádzať predpísané náklady spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ako aj s výkonom trestu, umožniť kontrolu svojich osobných vecí podrobiť sa osobnej prehliadke v záujmu zaisťovania vnútorného poriadku v ústave a vylúčenia toho, aby u seba nemal vec, ktorou by narušoval účel výkonu trestu, v čase od večierky do budíčka dodržiavať nočný pokoj Vyššie uvedené zákony obsahujú aj zákazy pre odsúdeného, a tými sú: nadväzovanie styky s inými osobami v rozpore s týmito zákonmi vstupovať a pohybovať sa bez sprievodu príslušníka zboru v zakázaných strážených priestoroch, mimo vymedzený priestor výkonu trestu a pracoviska 20

22 vyrábať, prechovávať a konzumovať alkoholické nápoje a iné návykové látky, vyrábať a prechovávať predmety, ktoré by mohli byť použité k ohrození bezpečnosti osôb a majetku alebo na útek alebo ktorými by sa mohol narušiť ústavný poriadok alebo poškodiť zdravie, tetovať seba, inú osobu alebo sa nechať tetovať, zhotovovať piercing sebe alebo inej osobe alebo zhotovovať piercing predstierať ochorenie, úmyselne sa poškodzovať na zdraví, hrať hry o peniaze, veci, služby alebo o iné úkony, zúčastniť sa lotérie a iných podobných hier, vykonávať činnosť, ktorou ohrozuje alebo ponižuje ľudskú dôstojnosť, fajčiť mimo vyhradených priestorov bez súhlasu príslušníka zboru predávať, vymieňať a darovať veci, ktoré mu boli vydané v ústave Voči odsúdenému, ktorý neoprávnene odmieta plniť povinnosti a k náprave nestačí výzva alebo napomenutie, použijú príslušníci v nevyhnutnom rozsahu disciplinárne tresty. Za disciplinárne previnenie možno odsúdenému uložiť tieto disciplinárne tresty: pokarhanie zníženie vreckového o jednu tretinu až na dobu troch mesiacov zákaz telefonického volania až na dobu troch mesiacov zákaz sledovať televíziu okrem hlavných spravodajských a vybraných vzdelávacích programov až na dobu troch mesiacov zákaz najviac dvoch nákupov potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí okrem základných a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu umiestnenie do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase až na dobu 20 dni, umiestnenie do samoväzby až na dobu 20 dní Riaditeľ ústavu má právo uložiť odsúdenému za disciplinárne previnenie každý spomenutý disciplinárny trest. Ďalšími osobami, ktoré môžu uložiť disciplinárne tresty, sú vedúci oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu, vedúci oddelenia výkonu trestu a vedúci otvoreného oddelenia. Poslednou osobou s právom ukladať disciplinárne tresty, je pedagóg. ( 21

23 Uloženie disciplinárneho trestu sa odsúdenému oznámi individuálne alebo pred skupinou odsúdených. Disciplinárny trest je uložený jeho oznámením. S jeho výkonom sa musí začať bez zbytočného odkladu po uložení, najneskôr však do tridsať dní (93/2008 Zb. z.). Sú zakázané kolektívne sankcie, telesné tresty, umiestnenie do temnice, rovnako ako akékoľvek kruté, neľudské alebo degradujúce tresty sťa disciplinárne sankcie (Fábry, 2000). 22

24 Nepáchaj zločin, keď nevydržíš odsedieť si ho. Staré väzenské pravidlo 2 TREST ODŇATIA SLOBODY Kapitola pozostáva z charakteristiky trestu odňatia slobody, z diferenciácie väzníc v Slovenskej republike, v Českej republike a v ostatných krajinách Európskej únie, kde sa kapitola zameriava na väznice v Nemecku, v Španielsku, v Taliansku a v Rakúsku. Svoj pohľad kapitola zamerala aj na väznice a väzenský systém v Spojených štátoch amerických. 2.1 Trest odňatia slobody Do väzby možno vziať človeka iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu (Ústava SR). Podľa slovenského trestného zákona (498/2008 Zb. z.) 46 : trest odňatia slobody možno uložiť ako trest na určitú dobu, najviac na dvadsaťpäť rokov alebo ako trest odňatia slobody na doživotie. Podľa českého trestného zákona (40/2009 Zb. z.) 52 ods. 2 trestom odňatia slobody sa rozumie nepodmienečný trest odňatia slobody alebo podmienečné odsúdenie k trestu odňatia slobody. Zvláštnym typom trestu odňatia slobody je výnimočný trest. Výnimočný trest podľa spomínaného zákona je trest odňatia slobody nad dvadsať až tridsať rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie. Trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť ak uloženie takého to trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti alebo ak nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov. Tento druh trestu sa ukladá napr. za dokonalý trestný čin vraždy, za vraždu, za nedovolenú výrobu omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi, obchodovanie s deťmi a s ľuďmi, lúpež, znásilnenie, hrubý nátlak, sexuálne násilie, terorizmus... Ak odsúdený už bol za takéto trestné činy dvakrát potrestaný nepodmienečným testom odňatia slobody, uloží mu súd trest odňatia slobody na doživotie. Podľa Ústavy SR, Čl. 17 Ods.5: Do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu. 23

25 Vonkajšia diferenciácia výkonu trestu odňatia slobody Nepodmienečný trest odňatia slobody sa vykonáva diferencovanie v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody, v Slovenskej republike: minimálneho stupňa stráženia - stredného stupňa stráženia maximálneho stupňa stráženia (Vyhláška č. 368/2008) V Českej republike sa ústavy na výkon trestu odňatia slobody delia na väznice: s dohľadom s dozorom s ostrahou so zvýšenou ostrahou Vedľa základných typov väzníc sa zriaďujú zvláštne väznice pre mladistvých (346/2007 Zb. z.). Výkon trestu na Slovensku spravuje ozbrojená zložka Zbor väzenskej a justičnej stráže (ďalej iba ZVJS), ktorá kompetentne patrí pod Ministerstvo spravodlivosti SR (Justová, 2009). 2.2 Diferenciácia väzníc v Slovenskej republike Väzenský systém na Slovensku je rozdelený do troch stupňov stráženia čo je označované za vonkajšiu diferenciáciu väzníc. Popritom si odsúdený vykonáva trest odňatia slobody v diferenčných skupinách A, B, C alebo v špecializovanom oddelení. Odsúdený na doživotný trest sa zaraďuje do diferenčných podskupín D1 a D2. Cieľom väzenského režimu je zachovať zdravie a ochrániť dôstojnosť väzňov a v miere umožnenej trvaním trestu, rozvíjať ich zmysel pre zodpovednosť a vybaviť ich schopnosťami, ktoré im pomôžu k reintegrácii do spoločnosti, do života, k rešpektovaniu zákonov, k získavaniu obživy po opustení väznice (Európske väzenské pravidlá). Vonkajšia diferenciácia je výkon trestu podľa stupňa stráženia a riadi sa zásadou, že čím je vyšší stupeň stráženia, tým väčší je rozsah obmedzení; rovnako diferencovane je upravený aj výkon práv a formy zaobchádzania (93/2008 Zb. z.) Diferenciačná skupina sa určí na základe záverov a odporúčaní psychologického vyšetrenia, poznatkov o správaní odsúdeného vo výkone trestu, poznania emocionálneho a sociálneho narušenia odsúdeného, poznania postojov odsúdeného k plneniu povinností a programu zaobchádzania. 24

26 Základom diferencovaného zaobchádzania je režim. Zaobchádzanie v rovnako označenej diferenciačnej skupine v ústavoch s rôznymi stupňami stráženia je rozdielne. Pri premiestňovaní odsúdeného medzi ústavmi s rovnakým stupňom stráženia sa diferenciačná skupina nemení (Vyhláška č. 368/2008) Vonkajšia diferenciácia Výkon trestu v ústave s minimálnym stupňom stráženia Odsúdený v tomto stupni stráženia sa umiestni do uzavretého alebo do otvoreného oddelenia. Keď sa hovorí o otvorenom oddelení, rozumie sa tým diferenciačná skupina A v ústave s minimálnym stupňom stráženia. Do otvoreného oddelenia možno odsúdeného za trestné činy spáchané z nedbanlivosti. Do otvoreného oddelenia možno odsúdeného umiestniť ihneď po pobyte na nástupnom oddiele na základe odporúčania psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti. Do otvoreného oddelenia možno umiestniť odsúdeného najskôr po vykonaní šiestich mesiacov trestu v ústave s minimálnym stupňom stráženia po jeho preradení z vyššieho stupňa stráženia. Odsúdený, ktorý je zaradený do otvoreného oddelenia môže prijímať návštevu raz za týždeň, môže sa mu povoliť vychádzka mimo ústavu, aby navštívil blízke osoby mimo tohto oddelenia na čas najviac štyridsať osem hodín, odsúdenému sa umožní volať prostredníctvom telefónneho automatu bez obmedzenia ( Ak sa rozhoduje o umiestnení odsúdeného do uzavretého ústavu alebo o ponechaní odsúdeného v otvorenom oddelení, odsúdený sa vždy umiestni do uzavretého ústavu. Do uzavretého oddielu sa odsúdený umiestni vždy keď dôjde k súdnej zmene spôsobu výkonu trestu (Vyhláška č. 368/2008). Výkon trestu v ústave so stredným stupňom stráženia Odsúdený zaradený na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia sa umiestni do uzavretého ústavu. Výkon trestu v ústave s maximálnym stupňom stráženia Odsúdený sa umiestni do uzavretého ústavu Vnútorná diferenciácia väzníc podľa Vyhlášky MS SR 368/2008 Vnútorná diferenciácia je umiestňovanie odsúdených do oddielov a skupín v rámci toho istého stupňa stráženia na zvýšenie účinnosti zaobchádzania s odsúdenými. 25

27 Odsúdení umiestnení do oddielov alebo skupín sú spolu ubytovaní a spravidla aj spolu pracujú a podieľajú sa na plnení určených cieľov zaobchádzania (93/2008 Zb. z.). Diferenčná skupina A S odsúdeným, ktorý je zariadený do diferenčnej skupiny A sa pracuje na zmiernení negatívneho vplyvu výkonu trestu na osobnosť odsúdeného, vytvárajú sa mu podmienky na plnenie programu zaobchádzania, vytvára sa mu voľná ponuka vzdelávacích, osvetových aktivít a aktivít vo voľnom čase. Odsúdený vo výkone trestu v ústave so stredným stupňom stráženia je zaradený na nestrážené pracovisko mimo ústav a je ubytovaný v izbe. Práca s odsúdeným v ústave s maximálnym stupňom stráženia je orientovaná na rozvoj pozitívnych osobnostných vlastností odsúdeného. Odsúdený smie pracovať iba na pracovisku v ústave je ubytovaný v cele. Diferenčná skupina B Úlohou pracovníkov s odsúdeným sa sústreďuje na osobnostné poznanie nedostatkov samotného odsúdeného. Otvárajú mu možnosti využívania voľného času, vzdelávacích aktivít a osvetových aktivít. V minimálnom stupni stráženia odsúdená pracuje na nestráženom pracovisku mimo ústav a je ubytovaný v izbe. V strednom stupni stráženia odsúdený vykonáva pracovnú činnosť na stráženom, ale i nestráženom pracovisku. Naopak to je u odsúdeného v ústave s maximálnym stupňom stráženia, ktorý smie pracovať iba na stráženom pracovisku a to v ústave, pričom je ubytovaný v cele. Diferenčná skupina C Odsúdený v tejto diferenčnej skupine sa nezúčastňuje na aktivitách organizovaných pre celý ústav a je ubytovaný v cele. Pracovať môže na nestráženom alebo stráženom pracovisku v ústave. V minimálnom stupni stráženia je zaobchádzanie sústredené na zabezpečenie základných práv, dôsledné dodržiavanie povinností. Dôraz sa kladie na osvojovanie pracovných návykov a zručností a zmenu hodnotovej orientácie a postojov. U odsúdeného väzňa zaradeného do maximálneho stupňa stráženia je pohyb obmedzený. Je uzamknutý v cele a mimo cely sa pohybuje zásadne pod dozorom príslušníka zboru. 26

28 Vyhláška č. 368/2008, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody, hovorí o ďalších diferenčných skupinách, ktoré sú D1 a D2. Predpokladáme, že do tejto skupiny sú zaraďovaní odsúdený s trestom na doživotie, psychickí chorí a narušení páchatelia. No táto vyhláška sa bližšie tejto skupine nevenuje. Väčšia pozornosť im je venovaná Kasanovou (2000), ktorá uvádza až 4 klasifikácie diferenčnej skupiny D. 1. D1 začleňujú sa odsúdení, ktorí potrebujú liečebno výchovnú starostlivosť, čiže odsúdení s poruchami osobnosti, správania, s organickým poškodeným mozgu, závislí na alkohole, omamných a psychotropných látkach. Vyžadujú starostlivosť psychológa či psychiatra, liečebného pedagóga D2 - zaradenie vydáva riaditeľ pre odsúdených, ktorí negatívne pôsobia na ostatných odsúdených, ohrozujú bezpečnosť personálu i spoluodsúdených, majú vážne vražedné poruchy osobnosti s psychopatologickou záťažou. V správaní sa prejavujú agresívne alebo suicídne. 3. D3 - je určená pre odsúdených s trestom nad desať rokov, sú kriminálne a psychicky narušení, vyhľadávajú samotu, prevláda u nich individualizmus, často až egoizmus. Nie je možné ich zaradiť do práce a majú vážne poruchy osobnosti. 4. D4 - táto skupina je určená pre odsúdených na výnimočný trest (15 25 rokov) a na doživotný trest odňatia slobody. Skupina je určená pre obzvlášť nebezpečných páchateľov, kde dominantným trestným činom je vražda. 2.3 Diferenciácia väzníc v Českej republike V ČR sa väzenie delí do skupín podľa miery vonkajšej ostrahy, zaistenie bezpečnosti a uplatňovanie bezpečnostného programu do štyroch základných skupín. Väznica s dohľadom Tu si odpykávajú trest osoby, ktoré boli odsúdené za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti a ktoré doteraz neboli vo výkonu trestu odňatia slobody pre úmyselný čin. Odsúdení sa vo väzení môžu pohybovať bez obmedzenia, väčšinou pracujú na pracoviskách mimo ústav, kde dohľad nad ich činnosťou vykonáva vychovávateľ najmenej jedenkrát do týždňa, v mimopracovnej dobe im riaditeľ môže povoliť voľný pohyb mimo väznicu na zúčastnenie sa kultúrnych a športových akcií a bohoslužieb ( 27

29 Väznica s dozorom Sem sa zaraďujú osoby, ktoré boli odsúdené za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti a ktoré už boli vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin a osoby, ktorým bol za úmyselný trestný čin uložený trest odňatia slobody neprevyšujúci dva roky a ktoré doteraz neboli vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin. Odsúdení sa v priestoroch väznice pohybujú organizovane pod dohľadom väzenskej služby, riaditeľ môže odsúdeným, u ktorých predpokladá, že to nezneužijú, povoliť voľný pohyb vo vnútri väznice, odsúdení pracujú spravidla na nestrážených pracoviskách mimo väznice, kde nad mini vykonáva dohľad určený zamestnanec väzenskej služby najmenej jedenkrát za hodinu. Odsúdeným, u ktorých je predpoklad, že to nezneužijú, riaditeľ môže povoliť pohyb mimo väznicu pri plnení pracovných úloh ( Väznica s ostrahou Tu vykonávajú trest osoby odsúdené pre úmyselný trestný čin, u ktorých nie sú splnené podmienky pre zaradenie do iného typu väznice. V priestoroch väznice sa odsúdení pohybujú organizovane pod dohľadom zamestnanca väzenskej služby, voľný pohyb po väznici môže riaditeľ povoliť len výnimočne, odsúdení pracujú spravidla na pracoviskách vo vnútri väznice alebo na strážených pracoviskách mimo väznice. U odsúdených, u ktorých je predpoklad, že toho nezneužijú, je možné povoliť zamestnanie na nestráženom pracovisku mimo väznicu. Dohľad nad pracovnou činnosťou odsúdených sa vykonáva najmenej jedenkrát za štyridsať päť minút Väznica so zvýšenou ostrahou Sem sa zaraďujú doživotne odsúdení, zvlášť nebezpeční recidivisti, osoby odsúdené za zvlášť závažný úmyselný trestný čin k trestu vo výmere najmenej osem rokov a osoby odsúdené za úmyselný trestný čin, ktoré v posledných päť rokov utiekli z väzby alebo z výkonu trestu. V priestoroch väznice sa odsúdení pohybujú organizovane pod dohľadom príslušníka väzenskej služby, voľný pohyb po väznici sa im nepovoľuje ani pri plnení pracovných úloh. Odsúdení pracujú na pracoviskách vo vnútri väznice alebo vykonávajú vhodnú prácu priamo vo svojich celách. Dohľad nad ich pracovnou činnosťou vykonáva zamestnanec väzenskej služby raz za tridsať minút O tom, do ktorého typu väzenia je odsúdený zaradený, rozhoduje súd podľa závažnosti spáchaného trestného činu a podľa osoby páchateľa ( 28

30 2.4 Väzenské systéme vo vybraných štátoch EÚ V Spolkovej republike Nemecko je viac ako dvesto väzníc zameraných na mužov, ženy, mladistvých: Nachádza sa tu aj väzenie pre seniorov vo veku nad šesťdesiat tri rokov a má kapacitu päťdesiat odsúdených. Väznice nie sú presne vymedzené pre jednotlivé pohlavie. Sú nielen kombinované (muži a ženy), ale nájde sa väzenie kde sa nachádzajú všetky vekové a pohlavné kategórie (muži, ženy a mladiství). Diferenciácia väzníc v Nemecku je odlišná od slovenskej či českej diferenciácii. Väznice sú rozdelené podľa dĺžky trvania trestu na: väznicu tzv. počiatočnej implementácie (Erstvollzug), kam sa dostávajú prvopáchatelia, alebo boli odsúdení v minulosti na maximálne tri mesiace, väznicu kde sa uplatňuje tzv. pravidlo presadzovania (Regelvollzug), kam sú umiestňovaní viackrát trestaní (BayVollstrPl) detenčné zariadenie - sem sú zaraďovaní odsúdení na dlhé tresty na viac ako šesť rokov, doživotné väzenie, preventívne zadržanie ( Rakúska republika V Rakúsku je dvadsať osem väzníc, ktoré nie sú rozdelené ako na Slovensku na diferenčné skupiny a podskupiny. Odsúdení sú umiestňovaní do tzv. väzenských domov s max. výškou trestu do osemnásť mesiacov. Keď sa väzenské domy začali preplňovať, preraďovali odsúdených do väzníc a odsúdení do troch mesiacov výšky trestu boli ponechávaní v spomínaných väzenských domoch ( Rakúske väznice nie sú diferencovaná, tak sa môže stať, že v jednom areáli, v jednom väzenskom komplexe nájdeme väzňov odsúdených za menej závažné skutky, no zároveň odsúdených za podvody, sexuálne previnenia či za obzvlášť závažné trestné činy. Aj v Rakúsku je väznica pre ženy, mladistvých, drogovo a inak závislých, pre psychicky chorých a narušených väzňov, ktorí sú umiestňovaní do nemocníc a na psychiatrie. Veľké percento odsúdených v Rakúsku tvoria cudzinci z celej Európy ( Talianska republika Informácie o Talianskej republike sme získali z internetovej stránky vazen.sk, kde sa podelil so svojím zážitkom z talianskych väzníc jeden Slovák odsúdený na výkon trestu odňatia slobody. 29

31 V Taliansku sa väznice delia na dve skupiny a to na Comunne a AS (alta sigurenca vysoká ostraha). V Comunne sú lokalizovaní bežní zlodeji, díleri drog a pod. Vo väzniciach AS sú sústreďovaní odsúdení s výškou trestu nad desať rokov za rôzne organizované zločiny. Španielske kráľovstvo Španielsky väzenský systém je delený na 7 modulov: 1. Modulo 1 je pre recidivistov a ťažkých zločincov. Žijú a fungujú v zlých podmienkach, kde sa odohrávajú v bitky, sexuálne zneužívania, krádeže, užívanie drog. 2. Modulo 2 lokalizovaní sú tu prvopáchatelia a majú možnosť navštevovať kurzy. 3. Modulo 3 tento modul je jedným z najcivilizovanejších a najhumánnejších oddielov väzníc. Modul 3 by sa dal prirovnať k nášmu Otvorenému oddielu. Odsúdení môžu dobrovoľne navštevovať kurzy (kurz prvej pomoci, olejomaľby, jazykové kurzy, športove, kurzy teórie autoškoly, počítačové kurzy...), školu. Sú vedení k samostatnému riešeniu svojich problémov, k zvládaniu záťažových situácii. Sú vedení k poriadku a k návratu do normálneho života. 4. Modulo 4 je podobný Modulu Modulo 5 - je prísnejšie strážený ako ostatné Moduly. Sústredený sú tu väzni, ktorí boli disciplinárne potrestaní za prekročenie väzenského poriadku (od dvadsať dní až po niekoľko rokov). Odsúdení sú zavretí v celách s kamerami, kde strávia celú dĺžku trestu. 6. Modulo 6 - je určený pre ťažkých zločincov ako vrahovia, sériový vrahovia, násilníci, pedofili a iné. 7. Modulo 7 - v tomto oddelení sú väzni, ktorí musia byť alebo chcú byť od iných izolovaní napr. teroristi. Bývajú v jednolôžkových celách s kamerami a s vychádzkami pod prísnou kontrolou ( 2.5 Väzenský systém v USA Diferenciácia väzníc podľa Inciardiho (1994) Väzenie s maximálnou bezpečnosťou: Sing Sing, Attica, San Quentin, Leavenworth, Alcatraz (obidve väznice zároveň patria do sústavy federálnych väzníc), Green Haven kapacita väzníc: sto až niekoľko tisíc väzňov 30

32 hlavný cieľ: bezpečná väzba a kontrola výzor: masívne betónové steny, niekedy až desať metrov vysoké, dvojité či trojité obvodové múry s ostnatým drôtom navrchu a niekedy pod elektrickým prúdom. Väznice sú chránené strážnymi vežami umiestnenými na strategických miestach kvôli dobrému výhľadu na celú väznicu a priestranstvo. Jedna rada ciel sa volá blok, pričom v jednej budove ich môže byť až desať. Bloky s celami sú samostatné bezpečnostné okruhy, medzi ktorými je často i niekoľko dverí a mreží. Tento model je dvojnásobne efektívny i v tom, že oddelené sú medzi sebou i jednotlivé väzenské budovy (Inciardi, 1994). Väzenie so stredným stupňom bezpečnosti Podstata väznice je rovnaká ako u väzníc s maximálnou ostrahou. Menší dôraz sa kladie na vnútorné opevnenie. Len veľmi zriedkakedy ide o stavby pevnostného typu s vysokými kamennými stenami. Obvykle sú v novších stavbách i vnútorné cely i obyčajné izby a spoločné ubytovne. Umiestňujú sa sem menej nebezpeční páchatelia s menším sklonom k úteku. Ostraha a kontrola väzňov nie je prísna, no nachádza sa tu oddelenie s maximálnou bezpečnosťou pre väzňov, s ktorými sú problémy alebo ktorí predstavujú hrozbu pre ostatných väzňov (Inciardi, 1994). Väznica s minimálnou bezpečnosťou Patria sem nápravné zariadenia bez ozbrojených stráži, bez obvodových múrov a bez stien. Zaraďovaní sú sem páchatelia s krátkym trestom. Je im povolená veľká osobná sloboda, izby sú bežnou záležitosťou, dozor je minimálny a podporuje sa vzdelanie. Americký väzenský systém okrem väzníc s maximálnou, strednou a minimálnou bezpečnosťou alebo stupňom stráženia pozná aj Otvorené inštitúcie, ktoré reprezentujú väzenské farmy, tábory a ranče, strediská odborného vzdelávania a lesné tábory, ktoré predstavujú najnovšie inovácie. Výhodami Otvorených inštitúcii je, že riešia problém preplnenosti väzníc, umožňujú separáciu jednotlivých typov odsúdených a znižuje sa tak riziko infikovanosti názorov. Väzni sa venujú pestovaniu obilnín, podieľajú sa na tvorbe mliekarenských výrobkov, ktoré sa využívajú v sústave štátnych väzníc a ďalších vládnych organizáciach. Lesný tábor udržiava štátne prírodne rezervácie, pomáhajú pri hasení lesných požiarov a pri zalesňovaní (Inciardi, 1994). 31