Lyžovanie Učebné texty pre študentov telesnej výchovy Božena Paugschová a kol.

Transkript

1 Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied Banská Bystrica Slovenský lyžiarsky zväz Lyžovanie Učebné texty pre študentov telesnej výchovy Božena Paugschová a kol. Banská Bystrica 2004

2 LYŽOVANIE Učebné texty pre študentov telesnej výchovy Božena Paugschová Matej Bence Anna Blahutová Ivan Čillík Karol Görner Viera a Ján Klimkovci Radoslav Kubaščík Petra a Jiří Lužovi Peter Mandzák Michal Mlynár Miroslav Nemec Jan Ondráček Peter Žák UMB Banská Bystrica 2004 Lyžovanie... 1

3 Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici Fakulta humanitných vied Katedra telesnej výchovy a športu Slovenský lyžiarsky zväz Vedúci katedry: doc. PaedDr. Ivan Čillík, CSc. Božena Paugschová a kol Recenzenti: doc. Pavol Bartík, PhD. Mgr. Milan Beňačka, PhD. PaedDr. Peter Petrovič ISBN EAN Lyžovanie... 2

4 OBSAH Úvod História lyžovania (Görner) Učebné osnovy, učivo a organizácia lyžovania na školách (Čillík) Didaktické zásady, metódy, didaktické štýly a organizačné formy vyučovania lyžovania (Bence) Nebezpečenstvo na horách a úrazová zábrana (Paugschová) Výstroj lyžiara (Kubaščík) Vznik a druhy snehu (Paugschová) Voskovanie a úprava sklznice (Kubaščík, Paugschová) ZJAZDOVÉ LYŽOVANIE 8 Lyžiarske preteky druhy, organizácia, stavba tratí (Nemec) Prípravné a pohybové hry pre zjazdový výcvik (Nemec) Technika a metodika lyžiarskeho výcviku (Žák) Príklady výcvikových jednotiek v lyžiarskom výcviku (Paugschová) Carvingové lyžovanie (Mandzák) Základy športového tréningu v zjazdovom lyžovaní (Blahutová) Snowboarding (Paugschová, Lužová, Luža) BEŽECKÉ LYŽOVANIE 15 Hry a súťaže uplatňované vo výučbe behu na lyžiach (Paugschová) Technika a biomechanika behu na lyžiach (Paugschová) Metodika a príklady výcvikových jednotiek v behu na lyžiach (Ondráček) Príprava a organizácia lyžiarskej túry (Nemec) Základy športového tréningu v behu na lyžiach (Mlynár, Klimková, Klimko) Lyžovanie... 3

5 PREDHOVOR Lyžovanie má v školskej telesnej výchove dlhoročnú tradíciu. Význam lyžovania stále stúpa a zvyšuje sa aj jeho kvalitatívna úroveň. Lyžovanie svojim obsahom spĺňa požiadavky, ktoré si vyžaduje dnešná moderná telesná výchova, šport i pohybová rekreácia. Miera uplatnenia a využitia všetkých kladov lyžovania je v tesnej závislosti najmä na odbornej vyspelosti učiteľov lyžovania, resp. inštruktorov výcvikového družstva. Dynamický rozmach lyžovania si vyžaduje stále väčší počet kvalifikovaných učiteľov lyžovania. Tieto učebné texty sú určené pre študentov telesnej výchovy, ktorí po ukončení štúdia na vysokej škole telovýchovného zamerania, ako učitelia lyžovania III. triedy, majú byť spôsobilí viesť výučbu lyžovania tak, aby sa podieľali na kvalitatívnom formovaní osobnosti svojich zverencov. Texty sú výsledkom práce odborníkov z viacerých pracovísk. Po obsahovej stránke obsahujú učebné texty okruhy tém, ktoré sú súčasťou osnov zimného výcvikového kurzu Lyžovanie 2 na KTVŠ FHV UMB v Banskej Bystrici. Obsahujú podrobné podklady pre prípravu študentov na vedenie metodických výstupov na lyžiarskom výcviku v predmete Lyžovanie 2. S rozvojom lyžovania, techniky lyžovania i materiálneho vybavenia sa obsah lyžiarskych výcvikov stáva náročnejším. Učebnými textami mienime prispieť k zdokonaleniu koncepcie výučby lyžovania. Za veľmi cenné pripomienky a doplnky k jednotlivým kapitolám ďakujeme okrem recenzentov aj trénerom a odborníkom z praxe: prof. Ľudmile Jančokovej, CSc., prof. Vladimírovi Hellebrandtovi, CSc., doc. Jaroslavovi Žídekovi CSc., PhDr. Libuši Husovskej, Mgr. Ivanovi Hudáčovi reprezentačný tréner v behu na lyžiach, Jánovi Michálekov tréner I. tr., Mgr. Jánovi Solivajsovi tréner I. tr., Vlastimilovi Koudelovi servisman biatlonistov. Za autorský kolektív Božena Paugschová Pozn. Učebné texty neprešli jazykovou úpravou. Za odbornú stránku jednotlivých kapitol zodpovedajú ich autori. Lyžovanie... 4

6 1. HISTÓRIA LYŽOVANIA Predšportové použitie lyží Vznik lyží s najväčšou pravdepodobnosťou spadá do obdobia strednej doby kamennej (mezolitu). V záverečnej etape tejto doby nadobudol popri rybolove význam lov zveri, ktorý sa stal základným spôsobom obživy ľudí obývajúcich arktické a subarktické krajiny Euroázie. Postupná lovecká špecializácia si vynútila aj vznik dôležitých dopravných prostriedkov (napr. člnov, saní a bezpochyby aj lyží). O veku existencie lyží nás informujú jednak nákresy a maľby na skalách (ostrov Rödöy) a v jaskyniach z obdobia praveku a tiež aj archeologické vykopávky. Práve podľa týchto nálezov sa lyže klasifikujú do troch skupín: 1. južný typ - lyže z Hottingu vo Švédsku (vek cca rokov), dĺžka 110 cm, šírka 20 cm v špici ohyb, 2. arktický typ - väčšina nálezov z oblasti severnej Škandinávie (napr. Kalvträsk - Švédsko), rozmery zhruba rovnaké, ako pri prvom type, ohyb na oboch koncoch lyží sklznica potiahnutá kožou, 3. severský typ - najmladší najrozšírenejší: ľavá lyža - sklzová (dĺžka 3 m a šírka 6 cm), pravá lyža - odrazová (dĺžka 2 m a šírka 8 cm) sklznica potiahnutá kožou. K jazde sa približne od roku 1860 používa jedna palica asi 170 cm dlhá. Slúžila hlavne na odraz a brzdenie. Opierajúc sa o lingvistiku, dospeli by sme k záveru, že slovo lyže sa prvýkrát objavuje v jazyku Laponcov a u národov severnej Sibíri. Jediné vysvetlenie je, že pochádza od ich spoločných predkov, ktorí prebývali niekde medzi Altajom a Bajkalským jazerom. Aj prastarý škandinávsky názov skid sa pretransformoval do väčšiny európskych jazykov. Do francúzštiny a angličtiny ako ski, do nemčiny schi, do taliančiny sci. S pôvodným názvom sa stretávame u byzantského historika Prokopiusa, ktorý v diele Krásna gotika hovorí o lyžujúcich Laponcoch, ako o Skridfinoch (lyžujúci Fíni). Najstaršími literárnymi dokladmi o lyžovaní škandinávskych národov sú zmienky obsiahnuté v množstve gréckych a latinských, ale aj čínskych písaných diel najrôznejších autorov. Prvá písomná správa o predchodcovi lyží je zachytená v diele Výprava Kyrusa od Xenofona z roku 444 pred n. l. Vergílius sa vo svojej básni Georgica (70 p.n.l.) zmieňuje o lovcoch, ktorí používali akýsi druh snežníc. O niečo neskôr Plinius (562 n. l.) píše o severskom národe Hippopodú používajúcich pri love a boji lyže. V histórii čínskej dynastie Čang ( n.l.) sa píše o tom, že na východe žijúce národy používajú drevené kone, ktoré si uviažu na nohy a bežia po snehu. V stredoveku veľa prameňov hovorí o tom, že lyže sa stávajú dôležitým prostriedkom premiestňovania počas vojen. Boli dokonca organizované legálne Lyžovanie... 5

7 lyžiarske jednotky už v r (kráľ Gustáv Vas - Švédsko) a neskôr aj v Nórsku 1733 vzniká prvý predpis o lyžiarskom výcviku. V r boli usporiadané prvé vojenské lyžiarske preteky. Písomné doklady o lyžovaní v Nórsku nájdeme v zbierkach bájí, eposov a ság pochádzajúcich zhruba z storočia n. l. Základnou a najdôležitejšou knihou sú však dejiny severských národov (Historia de Gentibus Septentriona Libus), ktorej autorom je švédsky arcibiskup z Upsaly Olaus Magnus. Napísal ju v dobe svojho vyhnanstva v Ríme, kde v roku 1555 vyšla aj prvýkrát. Kniha obsahuje celú radu konkrétnych a jedinečných informácií o tvaroch a rozmeroch lyží, o ich použití pri love, bojoch a hrách. To, že sa v 16. a 17. storočí vo Švédsku, Fínsku a Nórsku používali lyže pri rôznych vojenských ťaženiach, potvrdzuje aj prvý vojenský služobný lyžiarsky poriadok, resp. predpis (vydaný v roku 1733 J. H. Emahusenem v Drontheimu). Súčasťou výcviku sa postupne stali aj lyžiarske preteky. Ich usporadúvanie bolo ustanovené kráľovským nariadením z roku 1774, ale nie je vylúčené, že sa konali už aj skôr. Listina z roku 1767 sa zmieňuje o prvých vojenských lyžiarskych pretekoch v meste Christiania (dnešné Oslo). Pre štartujúcich boli vypísané štyri druhy pretekov. V prvých pretekoch museli lyžiari pri zjazde zo svahu zasiahnuť ranou z pušky cieľ zo vzdialenosti metrov. V druhých pretekoch museli účastníci prekonať zalesnený kopec. Tretie preteky pozostávali z výstupu na kopec bez použitia palice. Posledná súťaž bola vyplnená bežeckými pretekami na vzdialenosť, ktorú museli pretekári prekonať za čas kratší ako 15 minút. Na prelome 18. a 19. storočia boli takéto vojenské lyžiarske preteky usporadúvané stále častejšie. Od roku 1818 sa však začali znižovať počty vojenských lyžiarskych útvarov v Nórsku až do takej miery, že v roku 1826 sa prestáva lyžovanie v armáde uplatňovať. V polovici 19. storočia dochádza k renesancii lyžovania, ale na novom základe. Nevenovali sa mu už vojaci, ale civilisti z oblasti Telemark, predovšetkým Sondre Nordheim ( ) a jeho žiaci bratia Hemmestveitovci. Prvé lyže v strednej Európe sa objavujú v Kranjsku (dnešné Slovinsko). Písomnú zmienku (1689) máme z diela J. Weicharda Časť kniežatstva Kranského (Die Ehre des Herzogtums Krain), kde popisuje tvar lyží a jazdu na nich v Libachu (dnešná Ľubľana). V nemecky hovoriacich krajinách sa prvýkrát o lyžiach zmieňuje F. G. Klopstock, v Óde o lyžovaní (1771) a Christian Muths v diele Gymnastika pre mládež (1804). Vznik športového lyžovania V druhej polovici 19. storočia sa v Škandinávii stáva jazda na lyžiach skutočným športovým odvetvím v dnešnom chápaní. Lyžovanie... 6

8 Za začiatok športového lyžovania sa pokladajú lyžiarske preteky v Trömsö v Nórsku, ktoré sa konali v roku 1843 a mali charakter novodobých lyžiarskych pretekov. Začiatkom športového lyžovania bolo založenie Lyžiarskeho klubu Nórska (v roku 1861, Trzsil Skitter og Skilöberforening) a lyžiarske preteky v Tromső. V roku 1877 nasledovalo založenie Kristiana skiclubu. V Kristiánii vznikla aj prvá škola lyžovania Tento organizoval od roku 1862 pravidelné lyžiarske preteky. Tradíciu si získali lyžiarske preteky v Holmenkolene, ktoré sa od roku 1892 usporadúvajú dodnes. Severská forma pretekárskeho lyžovania zostala až do 90. rokov obmedzená len na Škandinávske štáty (Švédsko, Fínsko, Nórsko). Zlom nastal po vydaní knihy F. Nansena Na lyžiach naprieč Grónskom (Paa ski over Grönland). Tento slávny nórsky prírodovedec, polárny bádateľ podnikol v roku 1888 expedíciu naprieč Grónskom, ktorú opísal v hore uvedenej knihe. Nansen bol dobrý lyžiar, mal skúsenosti vytrvalostných lyžiarskych pochodov, ktoré sa v tom čase v Nórsku organizovali. Na konci 19. storočia prenikajú podnety zo Škandinávie do Nemecka, Rakúska, Švajčiarska a ďalších krajín strednej Európy. Tu sa objavujú prvé lyže a prví lyžiarski učitelia, predovšetkým z radov nórskych študentov. Prvé preteky na Európskom kontinente mimo Škandinávie sa konali v roku 1893 v Čechách (na Kozinci pri Jilemnici) a v Rakúsku. Horlivými propagátormi lyžovania sa stali aj alpinisti, hlavne anglickí, ktorí v roku 1858 založili v Londýne jeden z prvých turistických klubov Alpine Club. Hlavnou oblasťou nového športového lyžovania sa stali Alpy. Celkom nové terénne podmienky si vyžiadali novú techniku jazdy oproti tej, ktorá bola dovtedy propagovaná z Nórska. Tvorcom jazdy na lyžiach v alpských podmienkach sa stal M. Zdársky, ktorý využíval nórske lyže, ale len jednu hrubšiu až dvojmetrovú palicu. Táto technika sa stala základom prívratnej techniky. Svoje poznatky zhrnul v roku 1896 v príručke Lilienfeldská lyžiarska technika návod pre každého dokonale ovládať lyže v krátkom čase. Na túto techniku nadviazal Rakúšan G. Bilgeri (Bilgeriho škola), uverejnením v príručke Alpské lyžovanie. Základné prvky prevzal z nórskej školy a doplnil ich Zdárskeho prívratným oblúkom. Zvýšený záujem o lyžovanie si vyžiadal postupné zakladanie lyžiarskych klubov najprv už pri etablovaných korčuliarskych kluboch. V roku 1887 založil Jozef Rösler-Ořovský lyžiarsky krúžok v Prahe pri korčuliarskom pretekárskom klube. Bol to v Európe prvý lyžiarsky spolok mimo územia Škandinávie. Nasledovalo založenie ďalších klubov Skiclub München (1890), Erster Wiener Skiverein (1891), Schweizer Skiklub (1893) atď. Rastúci počet klubov viedol, podľa vzoru iných športových odvetví, k zlučovaniu jednotlivých klubov do národných zväzov. 21. novembra 1903 bol založený v Jablonci nad Jizerou prvý lyžiarsky zväz na svete Zväz lyžiarov Lyžovanie... 7

9 kráľovstva českého. O rok neskôr založili švajčiarsky a v roku 1905 nemecký a rakúsky lyžiarsky zväz. Dôležitým medzníkom vo vývoji lyžovania bol rok 1910, kedy bola založená Medzinárodná lyžiarska komisia, predchodca Medzinárodnej lyžiarskej federácie (FIS). V 20-tych rokoch bolo lyžovanie natoľko populárne, že aj jeho zásluhou sa odsúhlasilo konanie Týždňa zimných športov, predchodcu Zimných olympijských hier, konaných v roku 1924 vo francúzskom Chamonix. V rámci Týždňa zimných športov sa uskutočnil aj Medzinárodný lyžiarsky kongres, na ktorom ustanovili Medzinárodnú lyžiarsku federáciu (FIS). V posledných predvojnových rokoch panoval v strednej Európe čulý lyžiarsky život aj zásluhou existujúcich spolkov. Rakúsky zväz evidoval 48 klubov s členmi, švajčiarsky 74 klubov s členmi. V tomto období sa intenzívne rozvíja aj Alberská lyžiarska škola, ktorej základy položil okolo roku 1925 v Sv. Antone výborný lyžiarsky pretekár Hanes Schneider. Súčasne s Albertskou školou sa vo Švajčiarsku rozvíja Dahindenova škola. Revolučný zvrat vo vývoji zjazdovej techniky nastáva v 30-tych rokoch, kedy sa začína presadzovať znožná technika. O túto sa zaslúžili hlavne Rakúšan Anton Seelos a Francúzi E. Allais a P. Gignoux. Publikovaním príručiek Österreichischer Ski-Lehrplan, (1957) a Wedeln, (1959) od autora Stephana Kruckenhausera, bola odštartovaná nová lyžiarska škola, tzv. Rakúska protirotačná. V šesťdesiatych rokoch sa úspešne etabluje na lyžiarskej scéne medzinárodná lyžiarska organizácia zaoberajúca sa technikou a metodikou lyžovania Interski (skratka pre označenie medzinárodného združenia na výučbu lyžovania a kongresy organizované týmto združením). Prvý kongres sa uskutočnil v roku 1951 v rakúskom Zürsalechu na Albergu. Na priebehu jednotlivých kongresov je možné sledovať postupný vývoj techniky a metodiky lyžovania. Každé obdobie a zmena v technike, či v zlepšení techniky je vo vývoji vyučovania lyžovania považované za lyžiarsku školu. Vývoj LŠ: 1. Nórska škola ovládanie lyží vo vzpriamenom postoji, bez palíc, len nohami. Súvisí to s tvarom lyží telemarský tvar od toho je nazývaný aj oblúk telemerský kristiánsky viazanie voľné, rákosové. 2. Zdárskeho škola lilienfeldská návod na bezpečné zvládnutie prudkých svahov s terénnymi nerovnosťami používal dlhú palicu a dal základy zjazdovej prívratnej techniky pluhový oblúk Pflugbogen identifikoval rozdiely nórskej školy pre jazdu v alpských podmienkach. 3. Bilgeriho škola je syntézou nórskej a Zdárskeho školy, vrátil sa k dvom paliciam, vylepšil a upravil Zdárského viazanie a aj keď päta stále nebola pevná, umožňovala jeho škola dynamickejšiu jazdu, zdokonalil prívratné oblúky. Prvý zaviedol tulenie pásy. Lyžovanie... 8

10 4. Arlberská Schneiderova škola základom sa stala Bilgeriho prívratná technika, avšak vylepšil ju: a) znížil postoj, b) rozšíril stopu, c) na zmenu jazdy používal prívratnú kristiánku, výcvik začínal lyžiarskou gymnastikou. Vzniká viazanie kandahár, päta sa čoraz viac upevňovala na lyžu. Okolo r odskúšal prvé celokovové lyže. 5. Seelos (Toni) začal používať znožnú kristiánku s nadľahčovaním vo zväčšenom predklone pred II. svetovou vojnou. Zároveň so Seelesom vzniká v r vo Francúzku škola, ktorá spočíva v rotácii trupu a následnom blokovaní tela, ktorým sa rotácia prenášala na nohy. Súčasťou techniky bol výrazný predklon. Obe školy môžeme považovať rotačné. Neskôr sa začalo sa využívať zosúvanie, cieľom bol rotačný švih (nadvihnutie pätiek lyží). Pritom prívratná technika sa vo výcviku mierne potláčala (Allais, Goutetto, Gignoux). 6. Protirotačná, rakúska škola predstaviteľom je Kruckenhauser išlo o techniku protirotačnú (protiramennú) a jej hlavné znaky sú otáčavé vysúvanie pätiek, nadľahčenie a protirotácia ramien ramená vždy smerujú po spádnici (os ramien). Jeden z najväčších predstaviteľov bol legendárny Toni Seiler (Ga-pa Seilerova olympiáda). 7. Vývoj zhruba od 60-tych rokov sa mení najmä vzhľadom na zdokonaľovanie lyžiarskej výstroje. V alpských krajinách sa začína presadzovať technika zatáčania prestúpením (Umsteigetechnik). Hlavným pohybovým znakom pri zmenách smeru jazdy je aktívna činnosť dolných končatín a ich nezávislá práca. Určité rozdiely vyplývajú z pohybových prvkov a typov oblúkov vo vyučovaní lyžovania v jednotlivých školách (Rakúsko, Francúzsko, Švajčiarsko, Nemecko). V súčasnej dobe pozorujeme opäť veľkú zmenu v technike prechodom na carvingové lyže, ktoré svojim tvarom a skrátením umožňujú vykonávať rýchlejšie a kratšie oblúky technika sa už prejavuje aj na svetovom pohári, najmä v slalome. Bežecké lyžovanie Najstaršie zmienky o použití lyží na presun sú zaznamenané v nórskom epose Edda ( stor. n. l.) a vo fínskom epose Kalevala. Historicky je doložený prvý presun na lyžiach z roku 1522, kedy švédsky kráľ Gustav I. Vas so svojou armádou, prekonal za jeden deň vzdialenosť 85 km a porazil Dánov. Na počesť tejto udalosti sa od roku 1922 koná Vasov beh. Prvý turistický beh na lyžiach opísal J. Ch. Gutsmuths (1795). V polovici 19. storočia sa začalo meniť lyžovanie na športové. Prvé preteky v behu ma lyžiach sa konali 2. apríla 1843 v nórskom Trömsö, boli to preteky vojakov na päť kilometrov (víťaz dosiahol čas 29 minút). Beh na lyžiach bol Lyžovanie... 9

11 zaradený do programu Majstrovstiev sveta a Zimných olympijských hier od roku 1924 (muži 18 a 50 kilometrov). Na Slovensku sa prvé preteky v behu na lyžiach konali v roku 1911 v Tatranskej Polianke. Skoky na lyžiach Prvé súťaže v skokoch na lyžiach sa začali realizovať v Nórsku, pričom strediskom sa stala Kristiania. Z tejto oblasti pochádza aj prvý záznam o dĺžke skoku 9,5 metra, ktorý dosiahol v roku 1808 nórsky skokan Olaf Rey. Čoskoro sa objavil aj prvý slávny majster v skokoch na lyžiach Averson Sondre Norheim, zakladateľ telemarku a moderného skoku. Okolo roku 1860 dokázal skákať skoky o dĺžke 30 metrov. Sám si vyrábal aj lyže, v mnohom podobné dnešným. Skoky na lyžiach boli prvýkrát zaradené na Majstrovstvá sveta a Zimné olympijské hry od roku 1924 (do roku 1960 sa konali iba na jednom mostíku). Od roku 1935 sa začali organizovať aj preteky v letoch na lyžiach. Prvé preteky v skoku na lyžiach na Slovensku boli uskutočnené v roku 1911 (4. februára) na mostíku nad Gerlachovom, B. Weisss z klubu Beskiden Verein na nich skočil 9,5 metra. Slalom V archívnych záznamoch sa so slalomom stretneme po prvýkrát v Nórsku, a to v dokumente napísanom okolo roku 1850 pod menom slalaam ( sla = svah, laam = lyžiarska stopa). K zatáčaniu na svahu bolo potrebné viazanie. Prvé viazanie skonštruoval v polovici 19. storočia S. Norheim. V začiatkoch tejto lyžiarskej disciplíny pretekári obchádzali prírodné prekážky na kopci. Hodnotil sa štýl jazdy. Až neskôr sa začal merať čas. Prvý oficiálny záznam o pretekoch v slalome sa zachoval z z Muckenkogelu. Prvé preteky v slalome zodpovedajúce dnešným predstavám usporiadal M. Zdársky v roku 1905 v Lilienfelde. Prvá oficiálna zmienka o slalome na Slovensku, ako športovej lyžiarskej disciplíny pochádza z pretekov pod názvom Veľká zjazdová cena Československa. Uskutočnil sa v rámci dvojkombinácie (zjazd, slalom) vo Veľkej studenej doline v r Prvýkrát bol slalom zaradený na Majstrovstvá sveta v roku 1931 a na Zimné olympijské hry v roku Zjazd Prvé záznamy o zjazde sú z nórskej oblasti Telemarken. Nešlo tu o nič iné, len o priamu jazdu zo svahu, pokiaľ možno bez pádu. Lyžovanie... 10

12 Na rozdiel od klasického lyžovania, ktoré sa rozvíjalo predovšetkým v Škandinávii, zjazdové lyžovanie sa rozvíjalo v alpských krajinách. Do Rakúska ho priniesli nórski študenti okolo roku Na začiatku 20. storočia vydal M. Zdársky prvé pravidlá pre zjazdárske preteky. V roku 1903 sa uskutočnili prvé klubové a v roku 1904 prvé verejné preteky v zjazde v Arlbergu. Zjazd ako pretekársku disciplínu so stabilnými pravidlami prvý raz uviedli v roku 1928 v St. Antone (Rakúsko). Prvé oficiálne preteky v zjazde na území Slovenska sa uskutočnili v r (30. decembra) zo Sliezskeho domu do Tatranskej Polianky. Prvýkrát bol zjazd zaradený na Majstrovstvá sveta v roku 1931 v Mürrenu a na Zimných olympijských hrách v roku 1936 Garmisch-Partenkirchene. Preteky združené Boli považované za najhodnotnejšie lyžiarske preteky. Preteky v behu a skoku na lyžiach boli v roku 1862 organizované v Nórsku. Prvýkrát boli zaradené na Majstrovstvá sveta a Zimné olympijské hry v roku Do roku 1963 boli preteky združené riadené skokanskou komisiou FIS. Samostatná komisia pre preteky združené bola ustanovená na 24. kongrese FIS v Aténach. Lyžovanie na Slovensku Začiatky lyžovania do vzniku Československej republiky Podľa historicky dochovaných záznamov sa prvé lyže na území dnešného Slovenska objavili v roku V Tatranskom múzeu v Poprade nájdeme zápis, že v tomto roku sa lekárnik Cordidesz vrátil z emigrácie z Anglicka cez Nórsko domov do Smokovca a priniesol si so sebou aj lyže. Prvým oficiálnym užívateľom lyží bol Mikuláš Szontagh, ktorý použil lyže s jednou palicou (1873). Prvý realizoval na lyžiach výstupy do Slavkovskej doliny a uskutočnil aj výstup na Slavkovský štít. Zo študijnej cesty po Nórsku si grafik Olgay Mateirko (v roku 1891) priviezol lyže s dvoma palicami, ktoré využíval v Levoči. Vo vojenských posádkach pod Vysokými Tatrami (Kežmarok, Levoča) sa uplatnili zásluhou kapitána K. Lerscha (1876). Medzi priekopníkov lyžovania môžeme zaradiť aj E. Berzevicza (880), ktorý využíval lyže pri svojich zimných cestách v oblasti Tatranských Matliarov. Od roku 1882 využíval lyže na svojich majetkoch gróf A. Andrássy z Humenného v oblasti Vihorlatu. Vo Sv. L. Mikuláši sa zásluhou K. Stodolu v 1888 používajú lyže na Nicovom kopci. Lyžovanie... 11

13 Prvým výrobcom lyží na Slovensku sa stal J. Strižka z L. Sv. Mikuláša, ktorý ich zhotovoval podľa nórskeho vzoru od roku V roku 1895 vybavila správa majetku kniežaťa Hohenlohe služobnými lyžami dovezenými z Nórska horárov. Prvé preteky v behu na lyžiach sa uskutočnili na trase Štrba Štrbské Pleso Veľký Slavkov. Lyžovanie na území terajšieho Slovenska sa začalo organizovať aj zásluhou profesorov Kežmarského lýcea, ktorí pri turistickom spolku Karpathen Verein (založený v roku 1873) podnikali aj turistické výlety na lyžiach. Prvá zmienka o lyžiarskom klube na Slovensku je z Ilavy v správe Štefana Charnela z roku Začiatkom 20. storočia sa Vysoké Tatry začínajú stávať strediskom lyžovania. Riaditeľ Grand hotela v Starom Smokovci Dezider Reichard angažoval po vzore lyžiarskeho strediska v Davose nórskeho cvičiteľa H. Hansena, ktorý tu v rokoch vyučoval jazdu na lyžiach. Medzi tých, ktorí sa zaslúžili o rozvoj slovenského lyžovania, patrí aj Michal Guhr, lekár pôsobiaci v Tatranskej Polianke. Tento milovník prírody, turistiky a lyžovania sa s lyžami zoznámil počas študijného pobytu v Davose (v roku 1908). V roku 1910 usporiadal prvý lyžiarsky kurz podľa Zdárskeho školy. Jeho osobitný vzťah ku skokom na lyžiach sa prejavil pri budovaní skokanských mostíkov. Najprv to bol snehový mostík (1911) a o rok neskôr to bol drevený mostík vybudovaný nad Tatranskou Poliankou. Skokani na tomto mostíku dosahovali dĺžku skokov okolo 25 metrov. Prvé medzinárodné preteky v skokoch v Tatranskej Polianke sa konali februára Na preteky bolo stanovené pomerne vysoké štartovné, podľa kategórií od dvoch do štyroch korún. Najlepší skokani dosiahli dĺžku skokov okolo 9,5 metra. Okolo roku 1910 sa prví lyžiari objavujú aj v oblasti Kremnice, Banskej Bystrice, Žiliny, Spišskej Novej Vsi a Liptovského Mikuláša. V dňoch 4. a 5. februára 1911 sa uskutočnili v Tatranskej Polianke prvé medzinárodné preteky v behu a skoku na lyžiach, ako súčasť majstrovstiev Maďarska. V Kremnici už v roku 1912 usporiadali prvý lyžiarsky kurz, ktorý viedol G. Bilgeri. Ku kvalitatívnej zmene v rozvoji lyžovania dochádza zásluhou založenia Lyžiarskej sekcie pri Uhorskom karpatskom spolku v roku Lyžovanie medzi rokmi 1918 až 1938 Po skončení prvej svetovej vojny sa lyžovanie na Slovensku šírilo hlavne vplyvom českej inteligencie, ktorá sem prišla po odchode maďarských štátnych zamestnancov. Vplyv českého lyžiarstva sa prejavil hneď po vzniku Československej republiky, keď v roku 1918 najvýznamnejší český lyžiarsky klub Lyžovanie... 12

14 Ski Klub Praha, sa rozhodol na svojom prvom povojnovom zasadnutí rozšíriť svoju pôsobnosť aj na Slovensko. Hlavne do oblasti Vysokých Tatier. V prvých rokoch to síce bolo skôr neorganizované ako organizované lyžovanie. Prvé náznaky boli zaznamenané v rámci lyžiarskych krúžkov pri turistických kluboch a sokolských jednotách. Prvý turistický krúžok na Slovensku vznikol v Liptovskom Mikuláši v roku 1918 pod názvom Tatranský turistický spolok. V roku 1919 sa zlúčil s Klubom českých turistov a založili celoštátnu organizáciu Klub československých turistov. V týchto rokoch sa začalo aj s kurzami pre učiteľov stredných škôl. Prvý sa uskutočnil v Kremnici a po jeho absolvovaní sa začali rozbiehať lyžiarske kurzy na stredných školách v Kremnici a Kežmarku. Veľký vplyv na rozvoj lyžovania na Slovensku malo usporiadanie prvých Majstrovstiev Československej republiky v roku 1920 na Štrbskom Plese. V roku 1923 vzniká v Košiciach Klub tatranských lyžiarov. S odbočkou v Spišskej Novej Vsi. Postupne boli založené ďalšie tri kluby: Ski klub Bratislava (1925), Športový klub Vysoké Tatry (1926) a na základoch lyžiarskeho oddielu Ymca, Ski klub Banská Bystrica (1929). Športový klub Vysoké Tatry sa zaslúžil o založenie centrálnej organizácie slovenského lyžovania Slovenskej lyžiarskej župy zväzu lyžiarov republiky Česko-Slovenskej, so sídlom v Starom Smokovci. Veľkým propagátorom lyžovania boli preteky Československej obce sokolskej, uskutočnené v roku 1932 aj na Štrbskom Plese. Veľký vplyv na rozšírenie pretekárskeho lyžovania na Slovensku malo usporiadanie Majstrovstiev sveta v klasických disciplínach ešte pod názvom Preteky FIS v roku 1935 v Tatranskej Lomnici. V roku 1937 usporiadal ŠK Vysoké Tatry prvé preteky v Ždiari pod názvom " Goralský Ždiar". Prvý prienik slovenského lyžovania na olympijskej pôde urobil L. Mihalák, ktorý štartoval na ZOH V behu na 18 km obsadil 10. miesto a v štafete 4 x 10 km 5. miesto. Lyžovanie počas prvého slovenského štátu Po vyhlásení autonómie Slovenska (6. októbra 1938) sa významnou udalosťou pre úspešný rozvoj lyžovania na Slovensku stalo založenie Klubu slovenských turistov a lyžiarov (KSTL) 15. januára KSTL združoval okrem turistov a lyžiarov aj horolezcov, vodákov a jaskyniarov. Majstrovstvá Slovenska v lyžovaní sa uskutočnil v januári 1939 na Donovaloch (klasické disciplíny) a 1. mája na Ďumbieri (alpské disciplíny) za účasti 80 Lyžovanie... 13

15 pretekárov. Do roku 1944 sa uskutočnilo celkovo päť Majstrovstiev Slovenskej republiky. V roku 1941 vznikol oddiel Armádnych pretekárov so sídlom v Bratislave. Do tohto oddielu boli sústreďovaní najlepší lyžiari bežci, skokani a zjazdári. Počet registrovaných pretekárov sa od roku 1938, keď bol stav 139, za dva roky zvýšil na 900. Podstatne vzrástol aj počet cvičiteľov a rozhodcov, nezabúdalo sa ani na lyžiarske zariadenia (napr. v roku 1943 bolo evidovaných 23 skokanských mostíkov). Vypuknutie druhej svetovej vojny veľmi obmedzilo počet lyžiarskych podujatí doma, ale hlavne v zahraničí. K najvýznamnejším medzinárodným pretekom, na ktorých sa zúčastnili aj slovenskí lyžiari patril v roku 1940 Týždeň zimných športov v nemeckom Garmish-Partenkirchene. Slovensko reprezentovalo 7-členné družstvo v zložení L. Mihalák, K. Bruk, J. Šoltýs, S. Cagašík, T. Králik, J. Daňo a Š. Slivka. V dňoch 1. až 10. februára 1941 FIS zorganizovala neoficiálne Majstrovstvá sveta v Cortine d Ampezzo v Taliansku. Slovensko reprezentovali K. Bruk, S. Cagašík, L. Mihalák, J. Šoltýs, E. Nemeszeghy, T. Králik, Š. Slivka a M. Daňo. Najlepšie sa umiestnil T. Králik na 19. mieste v alpskej kombinácii. Z medzinárodných podujatí organizovaných v rokoch sa najlepšie presadil Štefan Slivka, ktorý na majstrovstvách Chorvátska v roku 1944 vyhral skok prostý a preteky združené. Po zimnej sezóne lyžiarsky športový život ochabol, väčšina lyžiarov musela odovzdať lyže pre potreby armády. Posledná lyžiarska sezóna už bola poznačená blížiacimi sa vojnovými udalosťami. Do odboja proti fašizmu sa zapojilo mnoho pretekárov lyžiarov, ako napríklad: Kovalčík, Lehocký, Pavelica, Rusko, Viazanica. Mnohí položili v bojoch aj svoj život ( Bezrovk, Morávek, Raško, Bilík a ďalší). Lyžovanie na Slovensku po roku 1945 V druhej polovici roku 1945 sa konalo na Štrbskom Plese Valné zhromaždenie KSTL. Tu došlo k zmene stanov a boli vydané smernice na spoluprácu s českými organizáciami. Už v zime 1946 sa konali prvé lyžiarske majstrovstvá Československej republiky v Banskej Bystrici. Z Banskej Bystrice si odniesol majstrovský titul jediný slovenský pretekár E. Nemeszeghy v združených pretekoch. Úspešná bola aj štafeta v behu na 4х10 km v zložení Budzák, Kovalčík, Šoltéz a Hudáček, ktorá obsadila tretie miesto. Pri príležitosti týchto lyžiarskych majstrovstiev došlo k dohode o spolupráci medzi Zväzom lyžiarov ČSR a Lyžiarskym zborom KSTL. Lyžovanie... 14

16 26. júna 1949 na valnom zhromaždení Lyžiarskeho zboru Slovenska bolo schválené uznesenie o včlenení lyžiarskeho zboru KSTL do jednotnej telovýchovnej organizácie Sokol. Zákon o telesnej výchove a športe z roku 1952 dopomohol k ďalšiemu skvalitneniu lyžovania na Slovensku. Obdobie od tohto roku po rok 1960 je možné považovať v histórii slovenského lyžovania za jedno z najúspešnejších. V r sa zúčastnil na olympiáde v Insbrucku Anton Šoltýs, kde v obrovskom slalome obsadil 48 miesto. Najdynamickejší rozvoj lyžovania na Slovensku začal hlavne po Majstrovstvách sveta v klasických disciplínách, ktoré sa uskutočnili vo Vysokých Tatrách v roku Svoju nemalú zásluhu na ňom malo aj organizovanie desiateho kongresu Interski na Štrbskom Plese v roku Do povedomia sveta sa dostali aj ďalšie podujatia najmä: Veľká cena Demänovských jaskýň, Veľká cena Slovenska, Tatranský pohár, Skiinterkritérium vo Vrátnej a ďalšie. Nová etapa histórie nášho lyžovania sa začala písať od roku 1993, kedy vznikla rozdelením Českej a Slovenskej federatívnej republiky Slovenská republika. Ďalší významní športovci, lyžiarski zjazdári, ktorí uspeli na medzinárodných podujatiach boli Anna Droppová, sestry Kuzmanové, sestry Medzihradské. Najvýznamnejšie výsledky dosiahla však Jana Šoltýsová Gantnerová, ktorá sa umiestnila v prvej desiatke zjazdu na OH. U mužov sa presadili Peter Jurko a bratia Bírešovci. Prvé vystúpenie našich lyžiarov sa uskutočnilo v roku 1994 na Zimných olympijských hrách v Lillenhammeri. Pomerne úspešné boli naše bežkyne v štafete na 4x5 km, ktoré obsadili v zložení Balážová, Bukvajová, Kutlíková a Havrančíková siedme miesto. Do zjazdových bojov úspešne zasiahla Lucia Medzihradská, ktorá obsadila trináste miesto v kombinácii. Skokani zaostali ďaleko za nádejami, ktoré sa do nich vkladali. Najlepšie obstál Švagerko na mostíku K-90, kde obsadil 25. miesto. V súčasnej dobe pozorujeme opäť veľkú zmenu v technike prechodom na carvingové lyže, ktoré svojim tvarom a skrátením umožňujú vykonávať rýchlejšie a kratšie oblúky. Literatúra 1. BOSÁK, E. et al Stručný přehled vývoje sportovních odvětví v Československu I. Praha: Olympia, s FREMAL, K Z dejín lyžovania v Banskej Bystrici a okolí do roku Banská Bystrica: KOPRINT, s. ISBN X 3. HELLEBRANDT, V Zjazdové lyžovanie. Bratislava: Šport, s ISBN JEŽEK, P. et al Stručný přehled vývoje sportovních odvětví v Československu III. Praha: Olympia, s Lyžovanie... 15

17 5. KULHÁNEK, D. et al Malá encyklopedie lyžování. Praha: Olympia - Bratislava; Šport, s MEL 6. MARTIŠ, F Beh na lyžiach. Bratislava: Šport, s ISBN MÖHWALD, Z. et al Stručný přehled vývoje sportovních odvětví v Československu II. Praha : Olympia s OLIVOVÁ, V Odvěké kouzlo sportu. Praha: Olympia, s PERÚTKA, J. et al Malá encyklopédia telesnej výchovy a športu. Bratislava: Šport - Obzor, s ZÁLEŠÁK, M. et al Teória a didaktika lyžovania. Bratislava: SPN, s ISBN ŽÍDEK, J. et al Lyžovanie. Učebné texty, Bratislava: FTVŠ UK, s TEREZČÁK, J Dejiny lyžovania na Slovensku Poprad: Slza, s Lyžovanie... 16

18 2 UČEBNÉ OSNOVY, UČIVO A ORGANIZÁCIA LYŽOVANIA Lyžovanie patrí medzi základné tematické celky povinného vyučovacieho predmetu telesná výchova. Lyžiarskeho výcviku sa zúčastňujú žiaci dobrovoľne podľa svojich finančných možností a materiálneho zabezpečenia. Na organizáciu lyžiarskeho výcviku - LV niektoré školy prispievajú finančnou čiastkou, niektoré nie a tak všetky náklady si hradia žiaci sami. Lyžovanie súčasť učebných osnov na základnej škole Tematický celok lyžovanie je súčasťou základného učiva v učebných osnovách predmetu telesná výchova v ľubovoľnom (5. 8.) ročníku priebežne alebo v 5-7 dňových kurzoch. Uskutočňuje sa formou lyžiarskeho výcviku na zjazdových alebo bežeckých lyžiach. Lyžiarsky výcvik sa organizuje formou dennej dochádzky alebo pobytovou formou (lyžiarsky zájazd s ubytovaním na chate, v hoteli). Obsah lyžiarskeho výcviku je zameraný na zvládnutie základných pohybových štruktúr a špeciálnych pohybových činností v zodpovedajúcich terénnych a snehových podmienkach, na rozvoj základných pohybových schopností, na osvojovanie určených poznatkov a utvára mimoriadne predpoklady pre formovanie osobnosti žiakov. Zvládnutie obsahu učiva pomáha celkovému telesnému rozvoju a zvyšovaniu všeobecnej pohybovej výkonnosti žiakov, napomáha osvojovaniu nových poznatkov a je veľmi účinným prostriedkom na výchovné pôsobenie. Výraznými činiteľmi pri lyžiarskom výcviku sú aj špecifické činitele, najmä zimné prostredie, premenlivosť prírodného prostredia a absencia rodinného prostredia. Ciele tematického celku a) Lyžiarsky výcvik na zjazdových lyžiach Ciele LV rozlišujeme zo štyroch hľadísk: - z hľadiska osvojovania pohybových činností je cieľom naučiť žiakov základné pohyby na lyžiach tak, aby na záver výcviku prekonali na lyžiach svah o sklone 25 30º znožnými oblúkmi alebo oblúkmi z pluhu, bez pádu a prerušenia jazdy a so zastavením na konci trate; - z hľadiska rozvoja pohybových schopností je cieľom prispieť k rozvoju obratnostných a dynamicko-silových schopností; - z hľadiska osvojovania poznatkov dosiahnuť, aby si žiaci osvojili potrebné všeobecné a špeciálne poznatky o lyžovaní; - vo formovaní postojov, záujmov a vo výchovnom pôsobení vytvoriť citový a vypestovať trvalý vzťah žiakov k lyžovaniu. Lyžovanie... 17

19 Učivo Začiatočníci Pokročilí Nosenie, držanie, pripínanie a odopínanie Zaobchádzanie s lyžiarskym vybavením lyží Postoje a pohyby na lyžiach na mieste Postoje a pohyby na lyžiach na mieste Obraty na rovine Obraty na rovine Chôdza sunom a sklzom Chôdza sunom a sklzom, výstupy chôdzou Výstupy do mierneho svahu Zjazd priamo po spádnici a brzdenie obojstranným prívratom Zjazd po spádnici v základnom Zjazd cez terénne nerovnosti zjazdovom postoji Brzdenie zjazdu obojstranným prívratom Zjazd šikmo svahom a odšliapávanie ku svahu Zjazd šikmo svahom a odšliapávanie ku Zrýchľovanie zjazdu odpichom súpaž svahu a korčuľovaním Zjazd cez terénne nerovnosti Terénny skok Zrýchľovanie zjazdu odpichom súpaž Oblúk v pluhu a v jednostrannom a korčuľovaním prívrate Skok z malého snehového mostíka Oblúk z pluhu Oblúk v pluhu Oblú prestúpením z rozšírenej stopy Oblúk v jednostrannom prívrate Zjazd cez náročnejšie terénne nerovnosti Obraty na strmšom svahu Odšliapávanie od svahu Zjazd priamo a šikmo cez terénne Brzdenie zjazdu zosúvaním nerovnosti Oblúk z pluhu Oblúky prestúpením z úzkej stopy Znožné oblúky a nadväzovanie rôznych oblúkov Kontrola Zjazd priamo a šikmo svahom Spájanie rôznych spôsobov zmien smeru Nadväzované oblúky v prívrate Preteky v slalome, príp. v zjazde a z prívratu Preteky na jednoduchej slalomovej trati b) Lyžiarsky výcvik na bežeckých lyžiach Ciele LV rozlišujeme zo štyroch hľadísk: - z hľadiska osvojovania pohybových činností je cieľom naučiť žiakov základné pohyby a spôsoby behu na lyžiach tak, aby sa dokázali žiaci účelne a bezpečne pohybovať na bežeckých lyžiach v bežeckej stope a vo voľnom teréne; Lyžovanie... 18

20 - z hľadiska rozvoja pohybových schopností je cieľom prispieť k rozvoju všeobecnej koordinácie, rýchlosti, dynamickej sily, všeobecnej vytrvalosti a rovnováhy a tým aj ku zvýšeniu úrovne telesnej zdatnosti; - z hľadiska osvojovania poznatkov dosiahnuť, aby si žiaci osvojili potrebné špeciálne a všeobecné poznatky o bežeckom lyžovaní; - vo výchovnom pôsobení je cieľom prispieť k formovaniu morálno-vôľových a charakterových vlastností žiakov, získavať ich pre lyžovanie na bežeckých lyžiach s cieľom putovať po voľnej prírode, zdôrazňovať význam behu na lyžiach pre pohybovú rekreáciu človeka. Učivo Začiatočníci Pokročilí Základné prvky, nosenie, držanie, Základné prvky, nosenie, držanie, pripínanie a odopínanie lyží pripínanie a odopínanie lyží Chôdza sunom, sklzom a zrýchlená Striedavý dvojkročný beh chôdza Sklz s odpichom súpaž Korčuľovanie na rovine a z mierneho svahu a do protisvahu Striedavý dvojkročný beh Výstupy rôznymi spôsobmi Korčuľovanie na rovine a z mierneho Beh s odpichom súpaž jednokročný svahu a dvojkročný Prechod cez terénne nerovnosti Zmeny smeru odšliapávaním, odšľapom a oblúkmi Výstupy do mierneho svahu Zjazd priamo, šikmo a cez terénne nerovnosti Odšliapávanie ku svahu Kombinovanie rôznych spôsobov behu Zjazd z mierneho svahu a brzdenie Aplikácia bežeckých spôsobov obojstranným prívratom Beh s odpichom súpaž Zdokonaľovanie zmien smeru a korčuľovania Odšliapávanie cez spádnicu Kombinovanie rôznych spôsobov behu Kontrola Beh striedavý dvojkročný Technika striedavého behu a behu s odpichom súpaž Preteky v behu na lyžiach (1 až 2 km) Preteky v behu na lyžiach. (Ch 3 až 5 km, D 2 až 3 km) Lyžovanie súčasť učebných osnov na strednej škole Lyžovanie má svoje nezastupiteľné miesto vo funkčnom a pohybovom zdokonaľovaní každého jednotlivca. Prispieva k upevneniu zdravia, ku zvýšenej Lyžovanie... 19

21 telesnej zdatnosti a pohybovej výkonnosti, pomáha odstraňovať nedostatky zdravotne oslabeným žiakom, prispieva k psychickému, sociálnemu a morálnemu vývinu mládeže. Utvára podmienky na vznik kladného vzťahu k všestrannej pohybovej aktivite a k odhaľovaniu a rozvíjaniu pohybovo nadaných žiakov. Kurzy sa konajú v 5-7 dňových sústredeniach, v 1. alebo 2. ročníku, prípadne priebežne s dennou dochádzkou. Cieľom výcviku je: - Bezpečné ovládnutie lyží v primeranom lyžiarskom teréne optimálnou lyžiarskou technikou (bežné lyžiarske svahy) - Zvládnutie lyžiarskych zručností, ktoré podmieňujú zvládnutie čiastkovej, ale aj komplexnej lyžiarskej techniky. Cieľový prvok lyžiarskeho výcviku na strednej škole by mal byť znožný oblúk prestúpením v širšej stope, prípadne tam, kde to umožňujú podmienky zvládnutie striedavého behu dvojkročného a súpažnej korčuliarskej techniky - Osvojenie poznatkov o lyžiarskom výstroji (pred kurzom) a nebezpečenstvách zimného pobytu na horách. Obsah učiva lyžovania Základné učivo Poznatky Lyžovanie v systéme tel. kultúry (význam, história, organizácia, pravidlá, vývoj pretekového lyžovania na Slovensku) Technika lyžovania (zjazd beh) Didaktika lyžovania (príprava žiakov na funkciu cvičiteľov svojich detí, na vlastnú pohybovú aktivitu a pod.) Výstroj, údržba lyžiarskych prostriedkov. Pohybové činnosti Preverenie základných lyžiarskych zručností, ktoré podmieňujú lyžiarsku techniku v nadväznosti od začiatočníka až po športového lyžiara. Predovšetkým vyvážený dynamický postoj po spádnici a v jazde šikmo svahom. Venovať maximálnu pozornosť správnemu rozloženiu hmotnosti, postavenia a vytočenia trupu. Toto cvičenie je základom pre ďalšie zdokonaľovanie: - prenášanie hmotnosti z jednej lyže na druhú - aktívne vytáčanie lyží podľa úrovne osvojenia rovnováhy - kompenzačná práca paží Lyžovanie... 20

22 Výberové učivo Zjazdové lyžovanie: o prechod z prívratných oblúkov na otáčanie lyží v rovnobežnej širšej stope s postupným zužovaním stopy o postupné skracovanie oblúkov s využitím správneho rytmu o pre veľmi nadaných lyžiarov zaradenie oblúkov znížením ťažiska v terénnych nerovnostiach. Bežecký výcvik: nácvik a upevnenie správneho odrazu nôh pri striedavom behu zosúladenie odrazu paží nácvik výstupov, zmien smeru, brzdenia, príp. zrýchľovania zjazdu korčuľovanie jednostranné, obojstranné so súpažným odpichom paží Bežecký výcvik zaradiť na prvé 2 dni lyžiarskeho výcviku. V prípade nedostatku bežeckého výstroja umožniť každý deň jednému družstvu bežecký výcvik, ktorého obsah by mal byť beh striedavý dvojkročný, nácvik a zdokonalenie korčuliarskej súpažnej techniky. Vhodné je zaradiť do programu aj poldňovú túru na bežkách, kde si žiaci preveria nielen naučenú techniku, voskovanie, ale aj funkciu bežeckých lyží v turistických aktivitách. Organizácia lyžovania na základných a stredných školách Lyžiarsky výcvik sa riadi platnými: a. učebnými osnovami telesnej výchovy pre jednotlivé typy škôl, b. smernicami Ministerstva školstva SR zo dňa , č. 8673/1973-II/1 o organizácii lyžiarskeho výcviku žiakov a učňov, ktoré zasa dopĺňajú Opatrenia MŠ z 27. augusta 1974 č. 9181/1974-II/1. Nimi sa dopĺňajú metodické pokyny MŠ pre organizáciu lyžiarskeho výcviku žiakov a učňov. (Metodické pokyny MŠ z 11. sept č /1973 II pre organizáciu lyžiarskeho výcviku žiakov a učňov [Zvesti MŠ a MK SSR 1973 strana 160]). Na základe praktických skúseností odporúčame pred uskutočnením LV frekventantov poistiť. Na vysokej škole sa to uskutočňuje z prostriedkov študentov. Na strane druhej je vhodné, ak sú inštruktori poistení za zodpovednosť za škody pri výkone povolania. Všetky náklady spojené so zabezpečením bezpečnosti a ochrany zdravia na LV má hradiť zamestnávateľ, resp. škola. Z toho vyplýva, že aj každý turnus LV má byť vybavený zdravotníckou brašňou z prostriedkov zamestnávateľa, resp. školy. Vysoké školy sú povinné tak uskutočniť v zmysle odborovej normy ON , Smernice č. 1/1989 a Smernice MZ SR 9/96. Lyžovanie... 21

23 Príprava lyžiarskeho výcviku (LV), resp. zájazdu začína už rok pred plánovaným termínom. Riaditeľom poverený vedúci LV dohodne termín konania lyžiarskeho výcviku s vedením chaty, ubytovne, hotela a pod. Tento termín sa predkladá riaditeľovi školy a ZRŠ na schválenie na začiatku nového školského roka. Výber a zabezpečenie miesta konania je dôležité uskutočniť podľa lyžiarskej zdatnosti účastníkov LV. Za riadnu prípravu, uskutočnenie i správne hospodárenie zodpovedá vedúci lyžiarskeho výcviku. Zabezpečuje splnenie nielen vzdelávacích, ale aj výchovných cieľov. Zostavuje plán lyžiarskeho výcviku a kompletný harmonogram denného režimu počas pobytu na horách a riadi prácu inštruktorov družstiev. Je vhodné, ak účastníkom výcviku je aj vlastný zdravotník, najmä ak sa miesto pobytu nenachádza v blízkosti zdravotného strediska, príp. Horskej služby (HS). Každý úraz, zdravotné oslabenie vzniknuté počas výcviku, zaznamenáva a hlási vedúci po príchode do miesta školy jej riaditeľovi. Odporúča sa, aby boli žiaci poistení pre prípad úrazu. Po ukončení pobytu vypracuje vedúci správu o priebehu a splnení stanovených úloh, cieľov a prikladá finančné vyúčtovanie. Pre úspešný priebeh výcviku sa odporúča aj propagácia LV. Výhodou organizovaného lyžiarskeho výcviku sú výhodné zľavy pri používaní vlekov. Vedúci lyžiarskeho výcviku ďalej zabezpečuje potrebný inventár a náhradný materiál. Ak nepresiahne počet 55 účastníkov, vedúci vedie výcvik jedného družstva. Odporúčame, aby sa účastníci lyžiarskeho výcviku na hodinách telesnej výchovy zaoberali zvýšením telesnej pripravenosti. Chápeme tu otužovanie a navykaniu na pobyt v chladnom prostredí, zvýšenie obratnosti a pohotovosti pri zlepšovaní rovnováhy (prebehy kladín), spevnenie kĺbov dolných končatín (rôzne terénne skoky, výbehy do kopca, preskoky prekážok a pod.). K tejto všeobecnej časti pridávame postupne špeciálne cvičenia pre zjazdárov drepy so záťažou, preskoky cez cvičenca, preskoky nižších alebo vyšších prekážok. Pre bežcov na lyžiach odporúčame cyklistiku, plávanie alebo vytrvalostné behy či rýchlu chôdzu. Lyžiarsky výcvik vedú učitelia, inštruktori s kvalifikáciou, resp. učitelia lyžovania s kvalifikáciou aspoň III. triedy. Stáva sa ním každý absolvent lyžiarskych kurzov zakončených skúškou počas štúdia telesnej výchovy na vysokej škole, alebo absolvent niektorého z inštruktorských kurzov organizovaných Slovenským lyžiarskym zväzom, príp. SAPUL-om. Inštruktor zodpovedá za splnenie stanoveného plánu výcvikových dní zvereného družstva. Vykonáva pedagogický dozor a pomáha plniť výchovné ciele lyžiarskeho výcviku. V prvý večer pobytu na horách vedúci lyžiarskeho výcviku oboznámi účastníkov: - s miestom ubytovania a s personálom - s miestom pobytu - s organizáciou, denným režimom - s úlohami (programom), ktorý sa bude plniť Lyžovanie... 22

24 - na základe našich skúseností odporúčame, aby boli žiaci podrobne oboznámení s organizáciou výcviku na svahu a bezpečnostnými predpismi a požiadavkami, ktorými sledujeme predchádzanie možným úrazom. Túto informáciu si dávame potvrdiť vlastnoručným podpisom všetkých účastníkov. - s domovým poriadkom - s povinnosťami služby dňa, ktorú zabezpečujú žiaci - s voľbou samosprávy zo zástupcov žiakov, ktorá vystupuje ako pomocný orgán vedenia kurzu pri zabezpečení hladkého priebehu výcviku. Celú osnovu organizačných pokynov je dobré, ak žiaci, študenti podpíšu, čím sa zaviažu, že za prípadné úrazy v čase osobného voľna sú zodpovední sami. Prípadné školské úrazy je nutné okamžite hlásiť bezpečnostnému technikovi školy. Do 2 dní sa spíše záznam o úraze. Právne zodpovedný za spísanie záznamu o úraze je triedny učiteľ, resp. vedúci LV. Preprava Vlastný zájazd začína prepravou. Skontrolujeme umiestnenie lyží a batožiny. Ako posledný nastupuje vedúci LV. Počas jazdy dohliadame na správanie sa žiakov a snažíme sa čas jazdy vyplniť nejakou vhodnou činnosťou, napr. môžeme upozorňovať na geografické, kultúrne a iné zaujímavosti krajiny, ktorou prechádzame. Určený inštruktor vystupuje ako posledný a skontroluje, či si účastníci LV v dopravnom prostriedku niečo nezabudli. Ubytovanie Rozmiestnenie účastníkov v ubytovacích priestoroch vykonávame podľa účelnosti prevádzky a poriadku na chate (vzhľadom k umyvárňam, toaletám, ubytovaniu učiteľov, snažíme sa vyhovieť aj osobitným prianiam žiakov). Vedúci vydá pokyny k uloženiu lyží, oboznámi žiakov s miestom na prezúvanie a s miestom zhromaždenia na úvodné informácie. Denný program Denný program obsahuje zásadné informácie o konkrétnych úlohách nasledujúceho dňa, určuje služby, pridelenie úloh, sú v ňom udelené pochvaly a pod. Denný program sa číta pri spoločnom nástupe vo večerných hodinách pred večerou, kedy zároveň vedúci dňa súčasne hodnotí priebeh dňa. Vedúci a služba dňa Priebeh jednotlivých dní a programu zabezpečuje vždy jeden z inštruktorov ako vedúci dňa a jeden až dvaja zo žiakov ako služba dňa. Služba sa vymieňa buď pri vyhlásení denného programu, alebo pri raňajšom budíčku. Lyžovanie... 23

25 Nástenka Na nástenku vyvesujeme podrobný plán výcviku jednotlivých družstiev, denný program, domáci poriadok, výsledky súťaží, trasu vychádzky, aktuality, kresby a pod. Je vhodné uverejňovať každý deň skoro ráno vhodný spôsob voskovania lyží. Nástupy Denný výcvik zvyčajne začíname spoločným nástupom všetkých družstiev. Začatie popoludňajšieho výcviku už vykonávame po družstvách. Aj ukončenie výcviku je po družstvách, pričom vykonáme kontrolu počtu členov a zakončíme vhodným pozdravom. Hodnotenie zájazdu Pred ukončením lyžiarskeho výcviku sa hodnotenie môže vykonať troma spôsobmi: a) žiaci môžu posudzovať sami seba navzájom, b) inštruktori posudzujú žiakov a tiež aj svoju prácu, zhrňujú dosiahnuté skúsenosti a výsledky, c) vedúci LV hodnotí celý priebeh výcviku i pobytu, závery z hodnotenia potom uvedie v záverečnej správe. Pri ukončení lyžiarskeho výcviku vedúci zvolá posledné spoločné stretnutie, na ktorom zhodnotí priebeh výcviku, dosiahnuté výsledky, poďakuje sa vedúcim a personálu chaty, inštruktorom a kolegom, ako aj aktivistom z radov žiakov. Záverečná správa Po ukončení LV vykoná vedúci vyúčtovanie všetkých nákladov a odovzdá ho vedeniu školy a ZRŠ. Správa musí obsahovať: a) základné údaje (dátum, miesto LV, vedúci a pracovníci lyžiarskeho výcviku, zoznam účastníkov, zoznam ospravedlnených), b) zhodnotenie, ako bol splnený celkový plán LV, c) výcvikový plán program LV so stručnou charakteristikou priebehu LV, hodnotenie práce jednotlivých družstiev, d) zhodnotenie kultúrno-výchovného programu, e) zhodnotenie podmienok pobytu (ubytovanie, stravovanie, podmienky pre výcvik a pod.), f) výsledky pretekov a súťaží a ich zhodnotenie, g) uvedenie najlepších žiakov, pochvaly a tresty, zvláštne príhody, h) skúsenosti a návrhy pre ďalšie pobyty v horách na LV. Lyžovanie... 24

26 Prednášky na lyžiarskych výcvikoch Na lyžiarskych výcvikoch základných škôl prednášame: a) vybavenie lyžiara, druhy snehu a voskovanie, údržba lyží, b) zimné nebezpečenstvo pri pobyte a pohybe v horách (člen Horskej služby), prvá pomoc, c) technika a didaktika lyžovania (1. časť). Na LV stredných škôl opakujeme a rozširujeme už prednášané témy prednášané na základnej škole. Naviac zaraďujeme prednášku: a. o pretekárskom lyžovaní, histórii lyžovania, b. a 2. časť lyžiarskeho výcviku. Metodické poznámky: - prednáška má byť stručná, prehľadná a vhodne doplnená názornými pomôckami (obrázky, fotografie, filmy, videoprojekcie a pod.), - po prednáške z údržby by mala nasledovať ukážka voskovania lyží a základnej údržby lyží a lyžiarskeho vybavenia. Okrem prednášok sa môžu využívať vhodne zvolené a zaradené: hry a súťaže, vychádzky, výlet a na záver výcviku preteky. Kontrola: Uplatnenie osvojených poznatkov počas výcviku, v pretekoch, pri pohybe a pobyte na horách a didaktický test a rozhovor. Formou kontroly sú aj štandardy, ktorých úlohou je špecifikovať čo majú žiaci vedieť a ukázať pri ukončení deviateho ročníka základnej školy. Práca so štandardami by mala pozitívne ovplyvniť aj plánovaciu, riadiacu a kontrolnú činnosť učiteľa. V plánoch na jednotlivé tematické celky by sa okrem konkrétne formulovaných cieľov mali do obsahu učiva dostať aj činnosti uvedené v štandardách. Kontrolnú činnosť v jednotlivých ročníkoch počnúc 5. ročníkom je potrebné zamerať aj na úroveň osvojenia činnosti v obsahu štandárd. Popri kontrole a hodnotení telesného vývoja, pohybovej výkonnosti, bude potrebné viac ako doteraz orientovať kontrolnú činnosť aj na úroveň vedomostí (vedomostné testy) a výsledky výchovného pôsobenia. Požiadavky na žiakov: Popísať a vysvetliť základné pojmy z názvoslovia a techniky (základné pohyby, obraty, chôdza, výstupy, zjazdy, skoky, brzdenie, zrýchľovanie zjazdu, zmeny smeru jazdu), z lyžiarskeho vybavenia (lyže, viazanie, palice, obuv, oblečenie) Vymenovať lyžiarske disciplíny Popísať základné pravidlá lyžiarskych disciplín Lyžovanie... 25