ŽENY V HISTÓRII DESIGNU A V SÚČASNOSTI

Transkript

1 MENDELOVA ZEMĚDĚLSKÁ A LESNICKÁ UNIVERZITA V BRNĚ LESNICKÁ A DŘEVAŘSKÁ FAKULTA ÚSTAV NÁBYTKU, DESIGNU A BYDLENÍ ŽENY V HISTÓRII DESIGNU A V SÚČASNOSTI VEDÚCI PRÁCE: ING. ARCH. MARTIN KOVAŘÍK VYPRACOVALA: MARTINA STEINEROVÁ BRNO 2009

2 ČESTNÉ PREHLÁSENIE: Prehlasujem, že som bakalársku prácu na tému: Ženy v histórii designu a v súčasnosti spracovala sama a uviedla som všetky použité pramene. Súhlasím, aby moja bakalárska práca bola zverejnená v súlade s 47b Zákona č. 111/1998 Sb., o vysokých školách a uložená v knižnici Mendlovy zemědělské a lesnické univerzity v Brně, sprístupnená k študijným účelom v zhode s Vyhláškou rektora MZLU o archivácii elektronickej podoby záverečných prác. Zaväzujem sa, že pred spísaním licenčnej zmluvy o využití autorských práv diela s inou osobou (subjektom) si vyžiadam písomné stanovisko univerzity o tom, že predmetná licenčná zmluva nie je v rozpore s oprávnenými záujmami univerzity a zaväzujem sa uhradiť prípadný príspevok na úhradu nákladov spojených so vznikom diela podľa riadnej kalkulácie.... V Brne dňa 26. apríla 2009 Martina Steinerová

3 POĎAKOVANIE Ďakujem za odborné vedenie Ing.arch. Martinovi Kovaříkovi, za zapožičanú literatúru akad. arch. Františkovi Vránovi a všetkým, ktorí verili v zdarné ukončenie tejto práce.

4 ŽENY V HISTÓRII DESIGNU A V SÚČASNOSTI MARTINA STEINEROVÁ ABSTRAKT Práca vytvára náhľad na svet tvorby žien designérok, ktoré sa významne podieľali na štruktúre dejín designu, považovaného dlhý čas za mužskú záležitosť. Snaží sa nájsť príčiny menšieho počtu žien v oblasti designu a objasniť zásadné problémy, s ktorými sa ženy ako tvorkyne stretávali. Súčasne hodnotí ich pôsobenie a definuje ich prínos do tejto oblasti. kľúčové slová: design, ženy, designérky, umenie, gender, patriarchát, spoločnosť, remeslo, Bauhaus WOMEN IN HISTORY OF DESIGN AND IN THE PRESENT DAYS MARTINA STEINEROVÁ ABSTRACT The thesis creates an opinion insight to creation of women designers which notably have participated in a design history structure considered to be a male matter. It tries to find reasons why women create a minority in this field and it tries to make clear basic problems which women have conflicted with. key words: design, women, women designers, arts, gender, patriarchy, society, craft, Bauhaus

5 OBSAH 1. ÚVOD CIEĽ PRÁCE POSTAVENIE ŽENY V JEDNOTLIVÝCH HISTORICKÝCH OBDOBIACH PRAVEK ŽENA V STAROVEKEJ SPOLOČNOSTI STREDOVEKÁ SPOLOČNOSŤ ŽENY V SEDEMNÁSTOM A OSEMNÁSTOM STOROČÍ DEVÄTNÁSTE STOROČIE ŽENY A DVADSIATE STOROČIE ŽENY NA ÚZEMÍ DNEŠNÉHO ČESKA A SLOVENSKA ŽENY, UMENIE A DESIGN GENDER V UMENÍ ŽENY A DESIGN ŽENA VERZUS MUŽ ŽENY A BAUHAUS BAUHAUS A ŠTUDENTKY Z ČESKOSLOVENSKA DESIGNÉRKY V ŠKANDINÁVII DESIGN A ŽENY V ČESKEJ A SLOVENSKEJ REPUBLIKE PROFILY... ČASOVÉ OSI... ZÁVER SUMMARY POUŽITÁ LITERATÚRA ZOZNAM VYOBRAZENÍ... 81

6 1. ÚVOD Žena bola a je po celé stáročia nekonečným zdrojom inšpirácie básnikov, hudobníkov a maliarov, ktorých pod vplyvom ženskej krásy, jemnosti a čistoty podnecovala k vzniku tých najskvostnejších umeleckých diel. Ako darkyňa nového života bola uctievaná pre tento jej neobyčajný dar pravekými matriarchálnymi kultúrami, ktoré jej ako jediné v histórii ľudstva poskytli toto výsostné postavenie. V ďalších kultúrach postavenie ženy vždy plne záviselo na daných spoločenských podmienkach a vývojovom stupni spoločnosti, ktorá bola založená na patriarchálnom spôsobe života a v modifikovanej forme existuje až do dnešných čias. Zásadný zlom v umení nastal, keď sa žena z predmetu zobrazenia transformovala do role tvorcu. Žena však mala postup na poli umenia všeobecne sťažený dobovými predsudkami a obmedzeniami a to už v počiatkoch svojej profesionálnej tvorby na rozhraní devätnásteho a dvadsiateho storočia. Spoločnosťou bola vnímaná ako bytosť, ktorá mala bližšie k prírode a vďaka tomu jej bola predurčená práca vychádzajúca z tejto ženskej prirodzenosti. Pravidlá dvojakej genderovej politiky platili aj na poli legendárneho Bauhausu, kde sa pôvodná myšlienka vzdelávania bez ohľadu na pohlavie rýchlo vytratila. Ak sa žena chcela zapojiť do inej oblasti tvorby a nie len do oblasti tradičných ženských prác, akými boli ručné práce, stretla sa s odporom opačného pohlavia a svoje právo podieľať sa na pravom umení si musela vybojovať. Postupne sa na poli designu začali formovať prvé veľké ženské osobnosti akými boli Marianne Brandt, Eileen Gray, Lilly Reich, Charlotte Perriand alebo na území prvej Československej republiky prvá výraznejšia osobnosť architektúry Hana Kučerová-Záveská. Výnimkou sa stali štáty Škandinávie, kde vyspelá a sociálne silná spoločnosť, formovaná po dlhé roky, dala za vznik rovnocennému zázemiu žien nielen v oblasti umenia, designu, vzdelávania ale aj v ostatných spoločenských sférach života. Preto designérky z oblasti Škandinávie vytvárajú zvláštnu kategóriu v dejinách designu. S postupným uvoľňovaním prísnych spoločenských zásad a bojom žien za svoje práva si ženy začali bránu do sveta umenia a designu postupne otvárať. Týmto odvážnym krokom dali svetu možnosť nahliadnuť na ich prístup k tvorbe, ktorý je odlišný, mnohokrát prekvapujúci a je schopný plnej konkurencie. 6 S t r á n k a

7 2. CIEĽ PRÁCE Cieľom tejto bakalárskej práce je zmapovať pôsobenie žien na poli designu vo svete a v oblasti Českej a Slovenskej Republiky, v závislosti na spoločenských podmienkach, pričom sa práca snaží nájsť príčiny menšieho počtu žien v tejto oblasti. Zároveň je v nej predstavené dielo a pozadie tvorby významných žien designérok, ktoré pôsobili a pôsobia na poli nábytkového, interiérového a čiastočne priemyslového designu. V závere práce je zhodnotené pôsobenie žien v designe a následne charakterizovaný ich prínos pre súčasnú tvorbu. 7 S t r á n k a

8 3. POSTAVENIE ŽENY V JEDNOTLIVÝCH HISTORICKÝCH OBDOBIACH 3.1. PRAVEK Žena v tomto období je vnímaná ako tá, ktorá je schopná rodiť a kojiť deti. Mala omnoho menej možností opúšťať domácnosť, čo sa odrážalo aj na jej postavení. Na druhej strane stál muž, ktorý bol svojou telesnou stavbou predurčený k roli ochrancu, bojovníka a lovca. V praveku sa ženy stali priekopníčkami v zbere rastlinnej potravy a stali sa tak zakladateľkami poľnohospodárstva. Ženy sa neskôr špecializovali na výrobu keramiky, pradenie, tkanie a upravovanie potravín. Boli v tej dobe nedotknuteľné. Vražda ženy, matky bola najhorším zločinom a jeho spáchanie bolo dôvodom ku krvnej pomste. Žena v tejto dobe získala postavenie, aké sa v neskorších spoločnostiach nevyskytovalo a to bol matriarchát, kedy sa stáva vládkyňou rodu. Stála na čele tzv. gentu - pravekej sociálnej jednotky. Žena na najvyššom hierarchickom stupni, teda matka rodu, mala moc súdnu a náboženskú. To sa prejavovalo aj v mytológii. Ženské bohyne (Matka Zem, Matka všetkých stvorení, Paní neba) boli vždy spodobnením plodivej sily prírody. Neskôr postupnou vzrastajúcou vyspelosťou vedomostí nároky spoločnosti rástli a tak vznikla potreba špecializácie. V tom sa lepšie preukázali muži, ktorí museli vytvoriť nástroje potrebné na rôzne činnosti ako bol rybolov, lov zveri a chov dobytka. Nastala deľba práce. Poľnohospodárstvo sa rozvíjalo vysokým tempom a spoločnosť začala získavať bohatstvo, ktoré prevyšovalo jej nároky. Na tejto nadprodukcii mal najväčšiu zásluhu muž a tak sa stal majiteľom bohatstva. Nastal rozvoj obchodu, rast obyvateľstva, ktoré potrebovalo na svoj život viac priestoru. Tieto zmeny spôsobili zmenu spoločenského zriadenia a matriarchát bol postupne vytlačovaný agresívnejšou vojnovou kultúrou patriarchátu ŽENA V STAROVEKEJ SPOLOČNOSTI Táto spoločnosť je už úplne založená na patriarchálnom systéme, kde ženy vykonávali predovšetkým spojené s udržovaním domu a výchovou detí. O peniaze v domácnosti sa staral muž. V Aténach bola vyžadovaná manželská vernosť, pretože za 8 S t r á n k a

9 právoplatného dediča bol uznávaný len vlastný potomok. Táto skutočnosť ženy ešte viac pripútavala k domácnosti. Zdržovali sa len v časti domu, vyhradenej pre ne a na ulicu vychádzali čo najmenej a zahalené, aby tak nepútali pozornosť iných. Žena v tomto období v podstate stratila slobodu a možnosť verejného vystupovania. V starovekom Grécku tieto aspekty viedli k viditeľnému prepadu spoločenského postavenia žien. Naopak rozdielna spoločenská situácia bola v Sparte, kde sa ženám a mužom na základe sparťanskej výchovy dostávalo rovnakého prístupu a tak sparťanské ženy neboli odlučované od verejného života. V starovekom Ríme bola k žene na rozdiel od Grécka prechovávaná úcta. Rimania považovali rodinu za základ štátu. Pokiaľ sa žena nevydala, bola pod ochranou otca. Manželka sa plne podieľala na chode rodiny a na všetkých spoločenských aktivitách. S krízou rímskej republiky a následným pádom Ríma však dochádza k mravnému úpadku života vrátane rodiny a tým aj postaveniu ženy v spoločnosti STREDOVEKÁ SPOLOČNOSŤ V období stredoveku hrá veľkú úlohu v spoločnosti náboženstvo a v tomto prípade kresťanstvo. Kresťanstvo spočiatku ženu toleruje no neskôr ju zo spoločenského života vyčlení. Žena je považovaná za pôvodcu ľudského hriechu. Manželstvo a telesná láska sú vnímané ako nutné zlo k reprodukcii ľudstva. Tieto názory sa však dostávajú do sporu v spoločnostiach Germánov a Slovanov, kde bola žena oslavovaná ako darkyňa života. Postupne vplyvom kresťanstva vzniká v tejto oblasti žena zbožná, vážna a dobročinná žena románskeho obdobia. Jej sociálna rola vzrastá v dôsledku zakladania kláštorov, stredísk učenosti, ktoré boli určené ženám. Predstavené kláštorov mali značný vplyv na riadenie štátu. Stredoveká spoločnosť bola na počiatku spoločnosťou agrárnou. Ľudia žili vo veľkej existenčnej neistote, často na pokraji hladu. Zápasili s epidémiami a vojnami. Neskôr sa spoločnosť rozvinula do stavovskej spoločnosti. Každý stav mal špecifický model rodiny. Najvyššie postaveným stavom bola šľachta s novým ideálom ženy. Je to žena jemná, precitlivená, ktorá potrebuje oporu rytiera. Najpočetnejším stavom boli dedinčania. Staroveká rodina je podobná antickej rodine. Pretrváva vedúce postavenie 9 S t r á n k a

10 muža a podriadené postavenie ženy. Viazanosť rodiny na majetok a hospodárstvo. Rodina je jednotkou spoločenskou, výrobnou a výchovnou. V dobe renesancie sa však postavenie ženy opäť mení. Žena, ktorá nie je sväticou alebo milenkou, sa stáva ľudskou bytosťou so všetkými tajmi a krásami. Tento fakt sa prejavuje aj v stvárnení ženy v literatúre a umení. Ženy sa začali viac vzdelávať, zakladajú spolky, objavuje sa aj ich vlastná tvorba, ktorá je konfrontovaná s reálnym životom. Tento vývoj obohatil kultúru a umenie o ženský prvok ŽENY V SEDEMNÁSTOM A OSEMNÁSTOM STOROČÍ V tomto období pokračuje emancipácia žien za vzoru renesancie. Spoločenský systém v tejto dobe nedovoľuje ženám a mužom z nižších vrstiev dosiahnuť vyššieho vzdelania. Aj tento fakt prispieva k ich rovnakému sociálnemu a politickému postaveniu v spoločnosti. Uvoľnenie v spoločnosti nastalo až zavedením nových spôsobov vládnutia a otvorením spoločenského života širokým masám. Vtedy sa začali objavovať zásadné rozdiely medzi mužmi a ženami DEVÄTNÁSTE STOROČIE Devätnáste storočie je charakteristické veľkým počtom zmien. Nastalo zrušenie nevoľníctva, priemyselná revolúcia, vznikli nové ústavy, Amerika sa začala rozvíjať. Francúzsko bolo poznačené napoleonskými vojnami. Všetky tieto faktory ovplyvnili vývoj spoločnosti. Zakladali sa spoločnosti na občianskych princípoch a to umožňovalo vznik rôznych ženských hnutí vo všetkých triedach od robotníckej až po tú najvyššiu. Po období reforiem kedy sa žena začala vymaňovať z klasického modelu patriarchálnej spoločnosti, nastáva opäť zhoršenie ženského postavenia. Ženy zamestnané v továrňach pracovali mnohokrát aj štrnásť hodín denne. Svadby boli uzatvárané väčšinou na základe spoločenských, hospodárskych a politických záujmov a spoločenských konvencií. Spoločnosťou sa šírili názory o rovnoprávnosti žien a mužov alebo volebnom práve pre ženy. Tiež boli známe tzv. sufražetky - stúpenkyne feminizmu, ktoré sa snažili bojovať za práva žien radikálnymi spôsobmi ako boli hladovky, atentáty a vandalizmus. 10 S t r á n k a

11 Devätnáste storočie je považované za jedno z najvýznamnejších období ľudstva s obrovskými spoločenskými, hospodárskymi, technologickými a demografickými zmenami. Ľudia si uvedomili, že nadanie, schopnosti ale hlavne vzdelanie sa stávajú hlavnými kritériami pre získanie práce a úspechu. Mnoho žien začalo študovať a nachádzajú uplatnenie v umeleckých, vedeckých a podnikateľských oblastiach. Venujú sa politike a podporujú jednotlivé politické strany. Rozšírili sa ľudské práva, pracuje sa s verejnou mienkou, mení sa definícia verejnosti, ktorá bola predstavovaná ako konzervatívna rodová verejnosť s hospodárskou elitou. Toto prostredie plne podporilo emancipáciu žien. Aj napriek tomu, že došlo k podstatnému uvoľneniu života žien, všetky právne zmeny emancipácie žien sa učinili až v dvadsiatom storočí. Kolískou feminizmu sa stali anglosaské krajiny. V tejto oblasti ako v prvej spoločnosť pochopila, že takáto situácia brzdí jej rozvoj a tak sa ženy začali v spoločnosti uplatňovať aj proti právnym predpisom. Spojené štáty americké nasledovali anglosaské zeme a aj tu sa postavenie žien rýchlo zlepšilo. Situácia vo Francúzsku bola ovplyvnená revolúciou, vďaka ktorej sa postavenie francúzskych žien zlepšilo. Aj tu začali vznikať ženské kluby. V neskoršom období politická situácia ovplyvnila vývoj spoločnosti až do takej miery, že nastáva návrat k patriarchálnej spoločnosti z osemnásteho storočia. Ženám bolo zakázané združovanie v kluboch a zasahovanie do politiky ŽENY A DVADSIATE STOROČIE Veľké zmeny v spoločnosti nastali hlavne pôsobením rozvoja priemyslu a kapitálu. Ženy dostali príležitosť pracovať a tým aj možnosť byť ekonomicky nezávislé od mužov. Za úplnú emancipáciu sa zaslúžil aj neustávajúci boj žien za svoje práva ale z veľkej časti na tom mala podiel demokratizácia spoločnosti. Vďaka nej bolo postupne vo všetkých krajinách zavedené rovnaké volebné pravo pre ženy aj mužov. Vojnové konflikty dvadsiateho storočia mali za dôsledok zvýšenej zamestnanosti žien, zatiaľ čo muži boli odvedení na fronty. Po skončení konfliktov sa muži vrátili späť do zamestnania a ženy do domácnosti. Po druhej svetovej vojne sa svet rozdelil na dva politické bloky. Kapitalistický a komunistický. Kapitalistický blok bol produktom prirodzeného vývoja a žilo sa v ňom slobodne. Druhý blok reprezentovaný 11 S t r á n k a

12 idealistickými plánmi, ktoré človeka obmedzovali vo všetkých smeroch sa stal súčasťou života nielen československých obyvateľov. V šesťdesiatych rokoch sa hnutie žien v Európe a v Severnej Amerike presadzuje omnoho radikálnejšie. Vznikla tu výrazná vrstva žien s kvalitným vzdelaním, o ktoré ale spoločnosť nejaví záujem. Ženy sa túžili uplatniť aj mimo domácnosť. Organizujú stretnutia a otvorene s zapájajú do verejného a politického života. Sedemdesiate roky priniesli návrat konzervatívnejšej vlády, ktorá podporuje hodnotu domova a domácnosti, zárukou má byť tradične chápané ženstvo. Vznikli feministické teórie, ktoré tvrdia, že nerovnosť medzi mužom a ženou nie je biologická danosť, ale že táto nerovnosť je vytvorená spoločensky a kultúrne. A tak sa stúpenkyne feminizmu snažili skúmať príčinu vzniku tejto nerovnosti medzi mužmi a ženami. Hovorí sa o vystavení žien útlaku nielen v danom spoločenskom systéme a aj v útlaku vo všetkých oblastiach života. Osemdesiate roky priniesli zmenu spoločenského zázemia a aj zmenu v myšlienkovej povahe ženského hnutia. Na popredných amerických univerzitách sa zakladajú katedry ženských štúdií s takzvaným akademickým feminizmom. Rovnako sa zmenila situácia v právnych systémoch a v organizácii spoločnosti a uskutočňuje sa väčšina požiadaviek feministických hnutí. V súčasnej dobe sa postavenie žien pomaly mení aj v moslimských zemiach, kde ako vieme ženy mnohokrát aj v dnešnej dobe nemajú vytvorené rovnocenné podmienky ŽENY NA ÚZEMÍ DNEŠNÉHO ČESKA A SLOVENSKA Situácia na tomto území bola v období devätnásteho storočia priaznivá. V dobe keď v ostatných štátoch Európy ženy získali prvé občianske práva, napríklad právo vlastniť majetok alebo právo na vzdelanie, vznikajú na tomto území ženské spolky napríklad v roku 1890 Ženský výrobní spolek český. Medzi významné osobnosti feminizmu na českej scéne určite patria Karolina Světlá a Eliška Krásnohorská, ktorá v roku 1890 založila prvé dievčenské gymnázium v strednej Európe Minerva. Hlavnou 1 ŠIMÁČEK, Roman. Postavení ženy ve společnosti. Brno, s. Vedoucí diplomové práce Mgr. Lenka Gulová, PhD. 12 S t r á n k a

13 náplňou emancipácie žien bolo aj tu získanie volebného práva, ktoré podporovali aj muži. Vďaka nemu sa mohla vybudovať vlastenecká politická základňa v rámci Rakúsko Uhorska. 2 Na území Slovenska sa objavuje a to už v roku 1869 spolok Živena. Vznikol z iniciatívy A. Pietora ako inštitúcia, ktorá mala vzdelávať a národne uvedomovať slovenské ženy, pôsobiť na ne v kultúrno-osvetovej a sociálnej oblasti. Za dôležité považovala Živena pôsobiť vo vzdelávacej oblasti. Jej členky na Slovensku zbierali ľudovoumelecké výrobky, pôsobili na národné povedomie slovenských žien a propagovali slovenskú tvorbu a slovenské ľudové umenie doma a v zahraničí prostredníctvom vysťahovaleckých slovenských spolkov. Po prvej svetovej vojne ženy v Československu získavajú volebné právo, podporované prezidentom T.G. Masarykom. Ženské otázky v tej dobe riešil napríklad časopis Ženský svet, do ktorého prispieval napríklad aj F.X. Šalda. Po druhej svetovej vojne vznikom Československej socialistickej republiky sa začína vláda komunizmu. Postavenie žien sa aj naďalej zlepšovalo a to aj napríklad tým, že mali právo na prácu a s tým spojené právo na hospodársku emancipáciu. Podľa zákona bolo však povinné pracovať, bez možnosti voľby. Súčasne sa však žena musela starať o domácnosť, čo mohlo viesť k zhoršeniu kvality života žien. V zamestnaní však bola ich práca ohodnocovaná nižšou mzdou a neobsadzovali vyššie funkcie. Politická a spoločenská situácia tej doby vylučovala akúkoľvek samostatnú aktivitu, nezávislosť a kreativitu, čo sa odrazilo vo všetkých sférach spoločnosti. Komunistickú ideológiu vtedy predstavovali aj ženské časopisy, ako Žena a móda, Praktická žena alebo Vlasta, kde obraz žien bol zúžený na matku v domácnosti. Na politickej scéne bolo žien veľmi málo a väčšinou nemali ani moc ani popularitu. Pád komunistického režimu prináša radu nových demokratických smerov, medzi nimi aj feminizmus. 3 Obraz feministického hnutia bol však v tomto období väčšinou skreslený. V deväťdesiatych rokoch sa tu aj vo svete objavujú organizácie s, ktoré sa snažia poukazovať na problémy ako nižšie platy žien, prijímanie žien na vyššie pracovné funkcie a ďalšie. 4 2 VOŠAHLÍKOVÁ, Pavla. Umělecká tvorba : - cesta k ženské emancipaci na přelomu 19. a 20. století. In Žena umělkyně. 1. vyd. Roztoky u Prahy : Středočeské muzeum, s feminizmus je názov pre komplex ideológií, sociálnych teórií a politických hnutí, ktoré majú za úlohu skúmať a eliminovať javy, ktoré sú považované za prejavy a súčasti útlaku ženského pohlavia 4 ŠIMÁČEK, Roman. Postavení ženy ve společnosti. Brno, s. Vedoucí diplomové práce Mgr. Lenka Gulová, PhD. 13 S t r á n k a

14 4. ŽENY, UMENIE A DESIGN 4.1. GENDER V UMENÍ Genderová čiže rodová určenosť je premietaná do všetkých rovín ľudského života. V minulosti, ale aj dnes pohlavie hrá určujúcu rolu pre povolanie a profesijný rast. Pojem gender zasahuje do všetkých štruktúr spoločnosti a označuje rozdiely, ktoré sú podmienené sociálne a kultúrne, čiže nie vždy biologicky. O gendere môžeme hovoriť ako o sociálnom pohlaví meniacom sa v závislosti na dobovom a kultúrnom kontexte. V našej európsko-americkej západnej kultúre sú mnohé mužské a ženské vlastnosti postavené zámerne do opozície a pritom existujú u oboch pohlaví. Len u jedného z nich sú hodnotené pozitívnejšie. Dá sa povedať, že mužský model je nezávislý, sebavedomý a silný, dominantný a aktívny. Na druhej strane stojí model ženský, ktorý je jeho logickým opakom. 5 To, že žena navzdory dobe umelecky tvorila znamenalo víťazstvo vôle a talentu. Keď sa pozrieme do minulosti, ženy mali postup na poli umenia všeobecne sťažený dobovými predsudkami a museli čeliť mužskej autorite akademikov. Aj keď sa im podarilo preniknúť na akademickú pôdu nestretli sa tu s porozumením. Či to bola napríklad kresba aktov, ktorá im bola upieraná alebo zákaz účasti na súťažiach. Absolventky tzv. dámskych škôl mali byť vedené k umeleckému vzdelaniu za účelom doplnenia všeobecnej výchovy a dobrého vkusu. 6 Školy ženám presne vymedzovali sféru ich pôsobenia a odsúdili ich k roli potrebných ale druhoradých umelcov. 7 Lepší náhľad do sveta súdobého vnímania žien v umení dáva kniha nemeckého historika umenia Hanse Hildebrandta z roku 1928 nazvaná Die Frau als Künstlerin -Žena ako umelkyňa. Vo svojich rozsiahlych úvahách rozoberá aj otázku postupného zväčšujúceho sa záujmu o akademické vzdelávanie žien. Ako sám tvrdí tento záujem nevidel v ich talente ale v túžbe po dobrodružstve veľkomiest a odpútania sa od tepla domova. Európska umelecká avantgarda vrátane kruhov okolo Bauhausu ale práve na poli ženskej emancipácie viedla dvojakú a problematickú genderovú politiku. 5 ZAVADIL, Karel. Ženy v umění : Gender jako kategorie. Art & antiques. 2004, č. listopad, s Pachmanová M., Neznámá území českého moderního umění: Pod lupou genderu, Praha, 2004, str.33 7 tamtiež, str S t r á n k a

15 Avantgarda síce túžila sa odrhnúť od minulosti a tradície, jej mužskí predstavitelia ale možnosť straty svojho výsadného postavenie v patriarchálnej kultúre a spoločnosti prezentovali ako hrozbu kultúrneho úpadku ľudstva. O tom, že muži mali strach zo silných žien, svedčí aj malé zastúpenie žien v avantgardných kruhoch alebo školské reformy, ktoré ženám diktovali, aké odvetvia sú pre ne vhodné a nájdeme ich v medzivojnovej dobe aj na Bauhause ale aj na väčšine umeleckých škôl. Postupne sa však hranica ženských a typicky mužských vlastností v dejinách posúvali a s nimi aj hranica hodnotného a nehodnotného umenia. 8 Situácia ženy umelkyne sa výrazne zmenila v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia, kedy začali vytvárať umenie nezávislé na mužskej činnosti. Ženské umenie sa zaviedlo ako kategória na počiatku sedemdesiatych rokov aj napriek tomu, že rozdiely medzi feminizmom politickým a feminizmom v umení boli neurčité. Dnes môžeme tvrdiť, že prísne genderové stereotypy sa pomaly ale isto aj na poli spoločenskom aj na poli umenia, vrátane designu, vytrácajú ŽENY A DESIGN Ženy v designe zaujímajú rôzne role. Ako tvorkyne, teoretičky, historičky alebo spotrebiteľky. Ženy a ich designérska činnosť majú kľúčové postavenie pre štruktúru dejín designu, pretože v sebe nesú akýsi protipól mužskej činnosti. V designe a umení v podstate zaujali priestor, ktorý sa mužom nepodarilo vyplniť. 9 Pre ženy pôsobiace v designe je hlavným problémom patriarchát. 10 Patriarchát ženám plne znemožnil sa angažovať vo všetkých spoločenských oblastiach. Výsledkom je mnoho genderových stereotypov, ktoré určujú ženám spôsob vhodného správania a vplývajú na usporiadanie domáceho a pracovného priestoru a aj na oblasť designu. V rozvinutej industriálnej spoločnosti je kultúra nadradená nad prírodu z čoho plynie, že mužská práca nie je vnímaná ako prírodná činnosť ale kultúrna. Vďaka schopnosti žien rodiť deti a starať sa o rodinu, sú ženy vnímané ako bytosti bližšie k prírode. A to je 8 PACHMANOVÁ, Martina. Mezi mizogynií a avantgardou: Žena jako umělkyně Hanse Hildebrandta. Dějiny žen aneb Evropská žena od středověku do poloviny 20. století v zajetí historiografie [online] [cit ]. Dostupný z WWW: 9 Pachmanová M., Design: Aktualita, nebo věčnost, Praha, 2005, str tamtiež, str S t r á n k a

16 príčina, ktorá podľa patriarchálnej spoločnosti ženy predurčuje k obratnosti, starostlivosti a dekoratívnosti. 11 Tak ako sa vyslovil Adolf Loos: Ornament v službách ženy bude večne žiť. 12 Adolf Loos bol vo svojej propagácii čistoty geometrického tvaru a pravdivosti funkcie hlboko ovplyvnený populárnymi antropologickými výskumami. Pôvod ornamentu hľadal u prírodných národov. A to, že ornament prežil až do dnešných čias mali na svedomí dve zaostalejšie časti populácie: zločinci a ženy. Obe tieto skupiny obyvateľstva využívali podľa neho opovrhnutia hodný dekor vlastného tela. V prípade žien líčenie a zdobenie šperkmi, v prípade zločincov tetovanie. Spojovalo ich to so zvrátenosťou a kultúrno sociálnou nevyspelosťou primitívnych národov. U žien to navyše bolo výrazom nespútanej a nebezpečnej erotickej túžby. 13 Slová Josefa Chochola spolu s Adolfom Loosom nám ukazujú ako bola v ich očiach vnímaná stará kultúra a ako silno bola spojovaná s mýtom večného ženstva 14, keď Chochol v roku 1913 napísal: Ornamentálnosť je zženštilým a formalistickým povolaním a nehodí sa do mužského rázu našej doby. 15 Vďaka tomuto predurčeniu je ženám pripisovaná oblasť designérskej tvorby, ktorá vychádza práve z dekoratívnosti ako je šperkárstvo, vyšívanie, ilustrácia, háčkovanie, keramika alebo móda. Všeobecne sa má za to, že tieto činnosti vychádzajú zo ženskej prirodzenosti. Záujem žien o tieto činnosti blízke k ručným prácam a remeslu bol chválený ako výraz zdravého diletantizmu. Na rozdiel od muža bola žena považovaná za rodenú diletantku. 16 Ženy boli takto vnímané napríklad aj v časoch ich štúdií na Umelecko-priemyslovej škole v Prahe na prelome 19. a 20. storočia. Hoci pojem diletantizmus v tej dobe odkazoval mimo sféru pravého umenia. 17 Podobne ako na Bauhause bol rok po zavedení koedukácie prijatý návrh na reorganizáciu a ženy boli po absolvovaní základného kurzu smerované do dielní tradičných ženských prác (tkania, keramiky, kníhviazačstva), zatiaľ čo odbory považované za mužské (architektúra a design) im zostávali neprístupné Pachmanová M., Design: Aktualita, nebo věčnost, Praha, 2005, str Pachmanová M., Neznámá území českého moderního umění: Pod lupou genderu, Praha, 2004, str Pachmanová M., Neznámá území českého moderního umění: Pod lupou genderu, Praha, 2004, str Pachmanová M., Neznámá území českého moderního umění: Pod lupou genderu, Praha, 2004, str tamtiež, str tamtiež, str tamtiež, str zauímavosťou však je, že v roku 1932 prichádza na Bauhaus Lilly Reich, ktorá viedla práve dielne interiérového designu 16 S t r á n k a

17 Na našom území a vo svete sa po prelome storočí ovládli umenie modernistické teórie, ktoré kládli dôraz na industriálny pôvod predmetov a striktne rozlišovali medzi remeslom a designom a medzi abstrakciou a dekoráciou. Predmety vyrábané tradičným štýlom, materiálom a výrobnými technikami boli na rozdiel od predmetov priemyselnej výroby vnímané ako výraz amatérskeho umenia a kutilstva. 19 Priemyselná výroba tak bola v minulosti nadraďovaná nad remeselnícku, no táto hierarchia je problematická bez ohľadu na pohlavie, pretože z histórie vylučuje dôležitú časť designérskej tvorby. A bola to práve remeselnícka tvorba, ktorá bola v minulosti jedinou možnosťou pre vyjadrenie ženských tvorivých a umeleckých schopností. Ako vyplýva zo spoločenského postavenia, ženy nemali prístup do tovární a ani im nebolo umožňované plnohodnotné štúdium na školách s výukou designu. Na rozdiel od remesla, ktoré sa dalo plne prispôsobiť domácemu prostrediu a zlučovalo sa s vtedajšími tradičnými rolami ženy. Aj tento fakt nepriamo prispel k tomu, že na prácu designérok bolo nahliadané ako na design, ktorý je určený k rýchlemu upotrebeniu a nie k zavedeniu na trh. Medzi ďalšie problémy v designérskej tvorbe žien patrí prehliadanie ich pôsobenia v designe. Nejedná sa o problém, ktorý by bol čisto náhodný. Táto ignorácia je priamo spojená s výberom, triedením a uprednostňovaním určitého druhu designu, určitých tvorcov a smerov. Podobne činia aj historici designu, ktorí značnou časťou prispievajú k udržovaniu predsudkov. Ženský design sa tým pádom dostáva do pozadia. V súčasnosti je problém rozdelenia mužských a ženských designérskych činností stále aktuálny a podporuje ho napríklad vysoké školstvo vo Veľkej Británii, kde sa ženy uplatňujú najmä v odboroch módneho návrhárstva a textilného výtvarníctva. Tu je predpoklad, že ženy budú odpovedať požiadavkám, ktoré sú na ne kladené. Naopak je to v odboroch ako priemyslový design, ktorý je považovaný za mužskú záležitosť. Na druhej strane sa nedá nespomenúť fakt, že muži sa začínajú čoraz viac presadzovať v prirodzene ženských oblastiach, kde začali aplikovať agresívnejšie metódy marketingu a obchodu. Ich práca je mnoho krát nadhodnocovaná nad ženskú. 19 Pachmanová M., Neznámá území českého moderního umění: Pod lupou genderu, Praha, 2004, str S t r á n k a

18 4.2. ŽENA VERZUS MUŽ Od konca 19. storočia prevládal názor, že žena má menej vyvinuté abstraktné myslenie a predstavivosť a že ako tvorkyňa je omnoho závislejšia na videnej skutočnosti než muž. Tomuto tvrdeniu predchádzali prvé výskumy ľudského mozgu a názory, že hmotnosť mozgu jedinca ovplyvňuje celkovú inteligenciu. Propagátorom týchto myšlienok bol predovšetkým chirurg Pierre Paul Broca, ktorý tak chcel dokázať, že veľkosť mozgu súvisí s inteligenciou a skúmal mozgy mužov a žien nezávisle na hmotnosti jedinca. Na základe týchto výskumov vyhlásil, že ženy sú menej inteligentné, čo výrazne ovplyvnilo súdobé vnímanie žien. 20 Podobné tvrdenia môžeme tiež nájsť v knihe nemeckého historika umenia Hanse Hildebrandta (1928), kde tvrdí, že najzložitejšou disciplínou je architektúra, kde logika, zmysel pre poriadok, pevnú formu, vecnosť, abstraktné myslenie a schopnosť presiahnuť subjektívne vnímanie sú základné predpoklady, ktoré sú ženám cudzie. Prípady, kedy sa ženy uplatnili ako architektky, označuje za kuriozity. Navzdory týmto tvrdeniam nemohol zabudnúť na ženy, ktoré túto prácu začali po prvej svetovej vojne vykonávať ako napríklad Grete Schütte- Lihotsky, autorka známej Frankfurtskej kuchyne, ktorá sa zásadne podieľala na moderných reformách v bývaní. 21 Zameranie súčasných dámskych škôl na plošné odbory ako krajkárstvo, vyšívanie, tkanie, kresba alebo maľba, rovnako prezentuje názor, že ženy nemajú dostatočne vyvinutú priestorovú predstavivosť. Tieto postoje boli vysvetľované biologickými a fyziologickými predpokladmi za výsledkom vylúčenia žien z architektonických a sochárskych ateliérov. 22 Otázka designérskej schopnosti žien je teda posilňovaná aj spoločenskými konštrukciami mužskosti a ženskosti. Tieto myšlienky pripisujú iné vlastnosti mužom a iné ženám. 23 Charakteristika mužskosti a ženskosti je daná ako pohlavím, tak aj určitými psychologickými, sociálnymi a kultúrnymi aspektmi, dnes označované pod 20 PIXA, David. KOGNITIVNÍ PREDISPOZICE. České Budějovice, s. Vedúci diplomovej práce PhDr. Danuše Nichtburgerová. 21 PACHMANOVÁ, Martina. Mezi mizogynií a avantgardou: Žena jako umělkyně Hanse Hildebrandta. Dějiny žen aneb Evropská žena od středověku do poloviny 20. století v zajetí historiografie [online] [cit ]. Dostupný z WWW: 22 Pachmanová M., Neznámá území českého moderního umění: Pod lupou genderu, Praha, Pachmanová M., Design: Aktualita, nebo věčnost, Praha, 2005, str S t r á n k a

19 pojmom gender. Moderné postmodernistické teórie vychádzajú z tvrdenia, že mužmi a ženami sa nerodíme, ale naše pohlavie je tvarované socializáciou v konkrétnej spoločnosti. Podľa najnovších vedeckých štúdií bolo zistené, že aj gender je významne podmienený biologickými faktormi. Maskulinita a femininita tak indikujú v akej miere je mozog mužsky či žensky orientovaný. Faktom však zostáva, že telesné a psychické pohlavie sa nemusia nutne prekrývať. V súčasná doba verí, že ženy a muži spracovávajú informácie rôznym spôsobom, inak uvažujú a vnímajú. Tieto rozdiely sa vyvíjajú už milióny rokov v závislosti na tom, aké požiadavky boli na jednotlivé pohlavie kladené. V dôsledku toho sa telo aj mozog každého pohlavia vyvíjal odlišne a u oboch pohlaví sa rozvíjali iné potrebné schopnosti. Z genetického a biologického hľadiska má u mužov na ich typické vlastnosti vplyv chromozóm Y, ktorý je kľúčom k rozvoju maskulinity vďaka produkcii mužského hormónu testosterónu. Testosterón zvýrazňuje mužské charakteristické rysy a podporuje agresivitu a dá sa povedať, že je hlavným dôvodom prečo ľudstvu dominujú muži. Je to hormón úspechu, výsledku súperenia, dominancie a agresivity. Ženské žľazy produkujú testosterón asi desaťkrát menej ako mužské. Všeobecne platí, že muži majú lepšie vyvinutú priestorovú inteligenciu, zatiaľ čo ženy inteligenciu verbálnu. Príčiny týchto rozdielom môžu byť biologické i psychologické v závislosti na hormonálnych vplyvoch, výchove a spoločenské. Ženy a muži sa ďalej rozlišujú v geometrii, meraní pravdepodobnosti, štatistike a priestorových a mechanických úvahách, kde muži prevyšujú ženy. Novšie štúdie hovoria o tom, že v týchto kvantitatívnych schopnostiach nie je rozdiel medzi mužmi a ženami, v riešení konkrétneho problému, ale v schopnostiach vymyslieť vhodnú stratégiu na jeho vyriešenie. Snímaním činnosti mozgu sa dokázalo, že muži majú centrum vnímania priestoru v prednej časti hemisféry a jedná sa o jednu z najsilnejších častí mužského mozgu. Ženy toto vnímanie nemajú špecificky umiestnené. Zhruba len desať percent žien vládne dobrým priestorovým videním. Ženy na rozdiel od mužov vnímajú všetko v širokom kontexte a zároveň vnímajú drobné detaily. Muži vnímajú veci, objekty a ich vzájomné vzťahy priestorovo odlišujú. 19 S t r á n k a

20 Ženy disponujú úplnejším vnímaním farebného spektra a tak detailnejšie rozlišujú jednotlivé farby a ich odtiene a používajú pre to konkrétnejší popis farieb. Farbosleposť u mužov je javom pomerne častým, u žien je veľmi vzácna. Posledné výskumy kreativity jasne preukázali, že pohlavie nemá dominantný vplyv na kvalitu kreatívneho procesu. Je síce pravdou, že v histórii nájdeme kreatívnych jedincov predovšetkým v mužskej časti populácie, nič menej je to skôr z dôvodov toho, že ženy neboli k tvoriacim počinom stimulované a podnecované. Napríklad u malých detí nenájdeme v kvalite kreativity rozdiel. V dospelosti sú za kreatívnych považovaní skôr tí, ktorí sa dokážu odpútať od stereotypu sexuálnych rolí. Pri kreatívnom myslení sa jedná predovšetkým o proces smerujúci k výsledku, nie je v ňom miesto na sexuálne pojaté role ŽENY A BAUHAUS Umelecko-remeselná škola Bauhaus je často označovaná za revolučnú a to najmä pre jej neobvyklý prístup k umeleckému vzdelávaniu. Bauhaus od začiatku presadzoval avantgardné a lavicovo liberálne myslenie a podporoval vzdelanie žien. Tento prístup najlepšie dokazuje vyjadrenie Waltera Gropia, že na Bauhause nemá existovať žiadna odlišnosť medzi krásnym a silným pohlavím, ale absolútna rovnoprávnosť a tiež absolútne rovnaké povinnosti. Gropius ale nepočítal s tak obrovským záujmom žien o štúdium. Po návrhu na reorganizáciu bolo tak zastúpenie žien kontrolovanejšie. Študentky boli po absolvovaní základného kurzu presunuté do dielní tkania, kníhviazačstva a keramiky. 25 Výuka na Bauhause zdôrazňovala medziodborovosť a za zvrchovanú disciplínu bola považovaná architektúra. Z nej a ďalších odborov, ktoré boli podľa názorov pedagógov mužskou doménou, boli ženy kvôli novému školskému nariadeniu, opierajúcemu sa o genderové stereotypy, vylúčené. 26 Na druhej strane úspechy žien designérok, študujúcich na tejto škole zostávajú v pozadí a to aj napriek tomu, že umelecké a kultúrne pokroky žien Bauhausu boli výnimočné. Nastalo rozšírenie tradičnej ženskej spoločenskej role, a tak sa ženy PIXA, David. KOGNITIVNÍ PREDISPOZICE. České Budějovice, s. Vedúci diplomovej práce PhDr. Danuše Nichtburgerová. 25 Pachmanová M., Neznámá území českého moderního umění: Pod lupou genderu, Praha, 2004, str tamtiež, str S t r á n k a

21 mohli začať venovať umeniu. Na Bauhause ženy povýšili remeselné štandardy tkania na úroveň výtvarného umenia a tým bola dokázaná oprávnenosť a kvalita ženskej práce. Následne v Dessau sa potvrdilo, že ich práca bola systematická a extrémne produktívna. V prácach týchto žien môžeme nájsť snahu u sebavyjadrenie, experiment ale aj výsledky spolupráce. Okrem tkáčskej dielne boli ženy významnou súčasťou dielní kovových, dielní stolárskych a dielní interiérového designu. Bauhaus sa stal v roku 1919 centrom moderny a myšlienok funkcionalizmu. Bol založený Walterom Gropiom vo Weimare, spojením dvoch škôl - umenia a remesiel. Na tejto škole bola za cieľom vytvorenia jasného tvaroslovia a novej jednoty umenia remesiel a priemyslu zavedená nová štruktúra organizácie a vzdelávania. Veľký dôraz bol kladený na remeselnú prípravu. Preto bol Bauhaus nazývaný ako učilište nie škola, študenti sa nazývali učni a vyučujúci majstri. Bauhaus bol miestom plného farieb, vzrušenia a mladosti, ktoré povzbudzovali umeleckú tvorivosť, individualitu a disciplínu. Bola to uzavretá spoločnosť umelcov a priateľov. Priateľstvo medzi majstrami a študentmi povzbudzovalo obe strany. Všetci študenti museli prejsť prípravným kurzom, ktorý bol vedený Johannesom Ittenom, ktorý bol medzi študentmi veľmi populárny. Mnohokrát uprednostňoval nekonvenčné praktiky ako vegetariánske diéty alebo dychové cvičenia. Pýchou školy boli aj tanečné večery a karnevaly. Základom výuky bol prípravný kurz, v ktorom v centre pozornosti stálo spontánne experimentovanie s farbou, formou a materiálom. Po úvodnom kurze sa študenti mohli rozhodnúť pre jednu s rôznych dielní stolársku, keramickú, sklársku, kovodielne, javiskového maliarstva, nástennej maľby, textilnú, rezbársku, sochársku knihársku alebo grafickú tlačiareň. V prvých rokoch trieda pre architektúru neexistovala. Cieľom bolo rovnocenné rozvinutie remeselnej a umeleckej zručnosti študentov. Z tohto dôvodu mali každé z dielní dvoch majstrov a to umelca a remeselníka. Počet študentov sa na spočiatku pohyboval v rozmedzí 40 študentov, až po počet 190 študentov a to na konci roku Do roku 1929 tu študovalo 170 študentov, z ktorých bolo 51 žien (30%) a z toho 19 žien pôsobilo v tkáčskych dielňach. Väčšia časť študentiek Bauhausu sa sústreďovala okolo tkáčskych dielní, ktoré spočiatku ako žena viedla Helene Börner. Tkáčske remeslo bolo už od obdobia secesie považované za remeslo prislúchajúce ženám. Mnoho žien, ktoré prišli na Bauhaus si 21 S t r á n k a

22 zvolili tento odbor zámerne. Navyše, i vedenie Bauhausu preferovalo myšlienku umiestnenia žien do tohto odboru, aby sa vyvarovali nepotrebným experimentom a aby zabezpečili dostatok voľného priestoru v iných dielňach, ktoré boli údajne vhodnejšie pre mužov. Tkáčske dielne na Bauhause vznikli na podnet študentiek vedených Guntou Stölzl, ktorá na školu priviedla aj ich budúcu vedúcu dielní Helene Börner. Dielne spočiatku zamerali na výrobu tapiet, prikrývok a hračiek z odpadových materiálov. V počiatočných prácach študentiek, ktoré boli založené na voľnej expresii a umeleckej improvizácii sa odrážal ich boj s vnímaním tkáčstva len ako remesla alebo ako ženskej práce. Študentky však boli rozhodnuté dokázať, že neexistuje žiadny rozdiel medzi umením a remeselníckou činnosťou. Prišli sme na túto školu pretože my, každá z nás, tu našla prácu, pre ktorú sme sa odvážili a nechceme ju zanedbávať. Nikto nám asi túto prácu nezávidí. Vďaka tým z vás, ktorí to akceptujú. (Käthe Brachmann, študentka) Niektorým ženám sa neskôr podarilo presadiť dokonca aj v iných dielňach. Jednou z nich bola Marianne Brandt, ktorá bola jedinou ženou v kovových dielňach. Do tohto odboru sa dostala na základe odporučenia Laszla Moholy - Nagya. Tento návrh však nebol v súlade so vzdelávacou ideológiou Bauhausu. Ako hovorí sama Marianne Brandt : Nebola som sem prijatá s radosťou. V týchto dielňach nebolo miesto pre ženu a nespokojnosť s týmto rozhodnutím sa prejavovala tak, že som spočiatku dostávala prácu bezvýznamnú a nudnú. Bolo mi povedané, že toto je jediný spôsob akým sa dá začať. Všetky začiatky sú ťažké. Postupom času sa však veci dali do poriadku a začali sme si navzájom rozumieť. Brandt začala s navrhovaním strieborných čajových servisov a iných ľahko funkcionalistických objektov ako sú kuchynské potreby alebo osvetlenie. V roku 1926 navrhla sklenené lampy v tvare gulí, ktoré boli neskôr predávané jednou berlínskou firmou. V roku 1927 navrhla nočné lampy Kandem s nastaviteľným reflektorom. Po 22 S t r á n k a

23 čase Marianne Brandt úplne ovládla kovové dielne a jej návrhy sa stali ikonami Bauhausu. V roku 1928 sa stala asistentkou vedúceho dielní. Bohužiaľ práve v priebehu tohto roku Waltera Gropia vo funkcii riaditeľa nahradil Hannes Meyer. Ten spojil kovovú dielňu so stolárskou a vytvoril tak dielňu interiérového designu pod vedením Josefa Albersa. Jedinou ženou v stolárskej dielni vo Weimare bola Alma Buscher. Počas pôsobenia na Bauhause použila k vytvoreniu svojich inovatívnych a experimentálnych návrhov techniky na výrobu skriňového nábytku. Nábytok a hračky pre deti, ktoré navrhla vytvorila na základe množstva štúdií venovaných detským hrám. Medzi jej významné projekty patrí návrh materskej škôlky, kde zamietla myšlienku, že deti sú dospelí ľudia v zmenšenej podobe, ktorí vo svojej izbe potrebujú klasický len miniatúrny nábytok. Jej nábytok bol jeden z prvých a najpredávanejších produktov Bauhausu, ktoré sa dostali na verejnosť a je predávaný až do dnes. Neskôr sa na Bauhause v stolárskej dielni objavila ďalšia žena Vera Mayer-Waldeck, ktorá tu v roku 1929 absolvovala stolárske vzdelanie. Postupne začal byť Bauhas vo Weimare mestskou radou vnímaný ako príliš socialistický a tak bol v roku 1929 uzavretý. Walter Gropius Bauhaus presunul do mesta Dessau. Financií bolo oveľa menej a tak sa dôležitým zdrojom príjmov stala produkcia z dielní. Po presune do Dessau boli niektoré z dielní premenované, zlúčené alebo zrušené. Dessau však ponúkala lepšie možnosti a to aj pre tkáčske dielne. Výuka však bola omnoho štruktúrovanejšia a študenti boli viacej obmedzení. K rozvoju tkáčskych dielní najviac prispela Gunta Stölzl a jej spolupracovníčkyštudentky Ottie Berger, Anni Albers, Lis Beyer a Helene Nonné-Schmidt. Po zamestnaneckých nezhodách začala dielne viesť práve Gunta Stölzl za pomoci asistentiek. Výuka v tkáčskych dielňach sa stala systematickejšia, čo viedlo ku experimentovaniu s materiálmi, k praktickej práci a produkcii. Materiály neboli obmedzené len na vlnu, bavlnu, hodváb ale používal sa aj celofán, papier a umelý hodváb. Textilné dielne sa stali jedny z najúspešnejších dielní Bauhausu a ich produkty patrili k najžiadanejším na trhu. Ako bolo spomenuté v roku 1928 Waltera Gropia nahradzuje vo vedení Hannes Meyer. Ten okrem spojenia dvoch dielní kovu a stolárstva transformoval štruktúru a duchovný postoj Bauhausu. Študentov začal zameriavať na architektúru, psychológiu, 23 S t r á n k a

24 urbanizmus a fotografiu. Počas tohto obdobia bol Bauhaus najviac zameraný na architektúru a priemyselný design. Kládol sa väčší dôraz na sociálne potreby a mnohé z dielní boli na vrchole svojej produktivity. Po politickej nezhode bol Hannes Meyer nútený odstúpiť z funkcie. Na jeho miesto bol mestskou radou vymenovaný Ludwig Mies van der Rohe a to v roku Mies van der Rohe bol zástancom novej architektúry a Bauhaus si predstavoval ako školu s formálnou štruktúrou zameranú na architektúru a interiérový design. Preferoval prísnu disciplínu a oveľa tradičnejšiu formu vzdelávania. Produkcia dielní sa znížila a pozornosť sa viac venovala vzdelávaniu. Počas tohto obdobia bola Gunta Stölzl nútená odstúpiť zo svojej funkcie kvôli tlaku zo strany mestskej komunity Dessau. Táto udalosť bola jednou z ďalších rán, ktoré narušili silnú ideológiu Bauhausu. V roku 1931 Stölzl opúšťa Bauhaus. Vo vedení dielne ju zastupujú Anni Albers a Ottie Berger a to až do nástupu Lilly Reich v roku Stala vedúcou aj textilnej dielne aj dielní interiérového designu. Lilly Reich bola interiérovou architektkou a úzko spolupracovala s Miesom van der Rohe od roku Nebola vyučenou tkáčkou, ale vyznala sa v textíliách pretože pracovala ako odevná návrhárka. Pod vedením Reich výuka pokračovala v tradícii Gunty Stölzl, ale väčšina návrhov sa nedostala k výrobnému procesu. Po roku 1929 sa posilnil vplyv NSDAP (Národná socialistická nemecká robotnícka strana) a potom ako bol Bauhaus obvinený z propagácie kultúrneho boľševizmu, dosiahla NSDAP v roku 1932 uzavretie školy. Mies van der Rohe presťahoval Bauhaus do Berlína, kde pôsobil ako súkromný inštitút no len po dobu niekoľkých mesiacov. Bauhaus bol oficiálne rozpustený 20. júla BAUHAUS A ŠTUDENTKY Z ČESKOSLOVENSKA Medzi študentmi, ktorí študovali 1 na tomto nemeckom učilišti sú vo väčšine textov spomínané len dve ženy a to fotografky Marie Doleželová Rossmanová a Irena Blühová. Podľa archívneho záznamu Bauhausu tu však študovalo omnoho viac žien a to aj v dielňach zastúpených mužskou väčšinou napr. v dielni architektúry 27 BRODIE, Laura. Women of the Bauhaus [online] [cit ]. Dostupný z WWW: < 28 DROSTE, Magdalena. Bauhaus : : reforma a avantgarda. Praha : Taschen, s. 24 S t r á n k a

25 a interiérového designu. Študentky z Československa pochádzali z prostredia českého, slovenského, nemeckého a židovského. Ženy môžeme nájsť predovšetkým v dielňach textilu a tkania, architektúry a interiérového designu a odboru fotografie. Prvou študentkou Bauhausu pochádzajúcu z českého prostredia je Julie Moller. Narodila sa v roku 1897 v Moravskej Ostrave a na Bauhause absolvovala prípravný kurz, no neskôr školu opustila. V roku 1923 sa vracia späť na Bauhaus ako manželka jedného z majstrov László Moholy - Nagya. Ďalej to bola Lucia Moholy rodená Schulz (nar.1894) fotografka pochádzajúca z Prahy. Bola zodpovedná za fotografickú dokumentáciu diania na Bauhause. Pôsobí na tu až do svojho odchodu v roku Z československých študentiek sa v dielňach fotografie najviac zviditeľnili spomínaná Marie Doležalová-Rossmanová (nar.1909), ktorá na Bauhaus prišla zo Školy umeleckých remesiel. Práce tejto talentovanej autorky sa zachovali vo veľmi malom počte napríklad v Moravskom múzeu v Brne. Slovenská rodáčka Irena Blühová (nar.1904) okrem fotografie študovala na Bauhause aj typografiu a reklamu. Ženy do dielní fotografie prichádzajú až v 30. rokoch, kedy je moderná fotografia na vrchole a nastáva jej spriemyselňovanie. Po presune Bauhausu do Desavy sa zvýšila jeho propagácia a tým pádom aj záujem o štúdium. Medzi prvými prijatými študentmi do bola aj Luise Bergmann narodená v obci Svitavy v roku 1899, no absolvovala tu len jeden semester. V roku 1926 sem prišla študovať aj Elisabeth Oestreicher narodená v Karlových Varoch v roku 1902, študovala na umelecko-priemyselných školách vo Viedni, Mníchove a Berlíne. Na Bauhause sa zapísala do tkáčskych dielní. Táto absolventka Bauhausu sa neskôr uplatnila ako návrhárka textilu v Holandsku. Za zmienku stojí Bohumila Rolčíková pochádzajúca z Prahy (nar. 1909), absolventka Školy umeleckých remesiel v Brne, ktorá sem v roku 1931 prišla do textilných dielní. V dielňach architektúry a interiérového designu študovali v 30. rokoch tri ženy československého pôvodu. Mathylde Wiener (nar. 1909) pôvodom z Prahy sem prišla z pražskej filozofickej fakulty a študovala tu dva semestre prípravný kurz a dielne architektúry. Ďalšie Edith Rindler narodená v Sedlčanech (v roku 1913) a Inge Stipanitz z Moravkej Ostravy (nar. 1912), ktorá štúdium ukončila v Berlíne. Ženy v týchto dielňach nemali veľké šance vyniknúť, a možno práve preto neboli zaznamenané žiadne z ich realizácií. 25 S t r á n k a

26 Kontakt Bauhausu s československou umeleckou scénou bol veľmi intenzívny najmä v druhom období existencie Bauhausu, kedy sa škola premiestnila do Dessau. Bauhaus vtedy hlboko ovplyvnil tvorbu československých umelkýň. O spoluprácu medzi tkáčskymi dielňami a a českými textilnými umelkyňami sa najviac zaslúžila Jaroslava Vondráčková, predstaviteľka združenia Artěl 29, ktorá bola v úzkom kontakte s jednou z najvýraznejších študentiek tkáčskych dielní Otti Bergerovou DESIGNÉRKY V ŠKANDINÁVII Škandinávia predstavuje súbor severoeurópskych národov, ktorých kultúrna a regionálna entita je jasne odlišná od ostatnej časti Európy. Hoci tieto krajiny zdieľajú spoločnú ekonomiku, kultúrnu históriu a jazykové korene (okrem Fínska), každá zo škandinávskych krajín je odlišná, či už rozdielnymi geografickými alebo environmentálnymi podmienkami. Viac ako kdekoľvek na svete sa designéri v Škandinávii snažili zahájiť a udržiavať demokratický prístup k navrhovaniu výrobkov a tým dosiahnuť spoločenského ideálu a zlepšenia kvality života prostredníctvom vhodných a cenovo dostupných produktov a technológií. Od počiatkov designu okolo roku 1920, je moderný škandinávsky design podporovaný humanistickými mravmi, ktorý má korene v luteránskej viere prevládajúcej v celej Škandinávii. Táto viera zdôrazňuje pravdu a rozum a učí, že spasenie sa dá získať len prostredníctvom poctivej práce. Vďaka tejto morálnej viere v spoločenské záväzky sa formoval filozofický základ, z ktorého sa vyvinul a prosperuje škandinávsky design. Škandinávia je názov používaný pre pomenovanie štátov Dánska, Fínska, Islandu, Nórska a Švédska. Často sú tieto štáty nazývané ako severské. V minulosti boli odľahlé dedinské domácnosti na tomto území odkázané na sebestačnosť a nie je preto prekvapením, že sa v priebehu dlhej histórie užitého a 29 Artěl je jedna z najvýznamnejších inštitúcií českého užitého umenia a designu prvé poloviny 20. storočia, ktorá sústredila na návrhovú činnosť a osvetu, prezentáciu a sprostredkovanie predeja prác jej členov. 30 Pachmanová M.,Neznámá území českého moderního umění: Pod lupou genderu,praha, 2004, str VOŠAHLÍKOVÁ, Pavla. Umělecká tvorba :- cesta k ženské emancipaci na přelomu 19. a 20. století. In Žena umělkyně. 1. vyd. Roztoky u Prahy : Středočeské muzeum, 2005, str S t r á n k a