METODICKO-PEDAGOGICKÉ CENTRUM V PREŠOVE

Transkript

1 METODICKO-PEDAGOGICKÉ CENTRUM V PREŠOVE Zborník prác z 12. vedecko-pedagogickej konferencie ZDRAVÁ ŠKOLA

2 2

3 Obsah Mgr. Jurina Jakubíková Najnovšie informácie o projekte Školy podporujúce zdravie... 7 Doc. MUDr. Mirianna Brtková, PhD., Mgr. Jana Hintausová, MUDr. Bibiana Štefanková Výživový režim a stravovacie zvyklosti športujúcich detí Doc. PaedDr. Marián Vojčík, CSc. Identifikácia testov koordinačných schopností v basketbale Prof. PaedDr. Jozef Liba, PhD., PaedDr. Antónia Libová Filozofia výchovy v kontexte zdravotnej edukácie Doc. PaedDr. Ladislav Horňák, PhD. Vplyv rodinného prostredia žiakov špeciálnej základnej školy na konzumáciu drog PhDr. Adriána Šindleryová, PaedDr. Michal Modrák, Mgr. Jurina Jakubíková Projekt Inovatívny školský vzdelávací program Žiaci sa učia pre život Mgr. Daniela Bírošová Vyučovací proces v posilňovni je pre žiakov príťažlivá aktivita RNDr. Mária Tulenková, PhD., doc. PaedDr. Vladimír Šebeň, PhD., PaedDr. Iveta Šebeňová, PhD. Problematika záujmovej činnosti z pohľadu učiteľov základnej školy RNDr. Erika Fryková Zdravie, telo a životný štýl Mgr. Marián Lukáč Carvingové lyžovanie na LVVK PaedDr. Iveta Šebeňová, PhD., Mgr. Martina Paligová Práca s odpadovým materiálom v mimoškolských formách práce učiteľov primárnej školy

4 PaedDr. Monika Miňová Vplyv projektu ŠPZ na kvalitu materskej školy Mgr. Roman Nemčík Prierez športovej činnosti Školy podporujúcej zdravie Mgr. Valéria Horňáková Projekt ŠPZ v podmienkach ZŠ Pavla Horova v Michalovciach Mgr. Katarína Vraňuchová - PaedDr. Monika Miňová Analýza týždenného záznamu režimu dňa detí predškolského veku RNDr. Dáša Škodyová Ekoshow na zdravotke PaedDr. Jozef Miko Mobbing v škole Vstávam ráno s hrôzou, že idem do práce. Výrok kolegyne. RNDr. Anna Horňáková Racionálne využitie voľného času ako súčasť zdravého životného štýlu Ing. Mária Krosnerová, Mgr. Hedviga Kochová CVVZ Ostrava PaedDr. Zdenka Uherová Špecifiká biomotorickej a psychosociálnej etapy adolescencie PaedDr. Ľubomír Paučír, Mgr. Tibor Klaček Príprava študentov telesnej výchovy na sezónne formy TV - cvičenia v prírode RNDr. Mária Tulenková, PhD. Rešpektovanie učebných štýlov vo vzdelávaní podpora zdravej školy v rovine humanizácie výchovy a vzdelávania PaedDr. Mária Novosadová, Mgr. Bohuš Majoroš, Mgr. Martin Tabačko, Mgr. Peter Tomčák Zdravá škola výchova k zdraviu, zdravému životnému štýlu

5 Mgr. Valéria Gallová Zdravá škola Mgr. Dagmara Kaščáková Obezita u detí Mgr. Viera Hamřiková Model plánu tematického celku a vyučovacích jednotiek z gymnastiky Závery a odporúčania z 12. konferencie Škôl podporujúcich zdravie

6 6

7 Najnovšie informácie o projekte Školy podporujúce zdravie Milí priatelia! Jurina Jakubíková MPC Prešov Dovoľte mi, aby som Vás čo najsrdečnejšie privítala. Z celého srdca si želám, aby ste sa u nás cítili čo najpríjemnejšie, aby ste si z dnešného stretnutia odniesli najmä pozitívne spomienky a množstvo podnetov, ktoré Vás budú inšpirovať vo Vašej práci. A ako každý rok mi dovoľte poďakovať sa najmä aktívnym účastníkom, ktorí na našej konferencii vystúpia so svojím príspevkom a podelia sa s nami o skúsenosti. Projekt Školy podporujúce zdravie sa realizuje v Slovenskej republike od školského roku 1992/1993. V prvej fáze realizácie projektu bolo MŠ SR a Štátnym úradom verejného zdravia schválených 15 škôl, ktoré boli zaradené do Európskej siete škôl podporujúcich zdravie European Network of Health Promoting Schools. Pre veľký záujem škôl bola následne vytvorená Národná sieť Škôl podporujúcich zdravie, do ktorej boli zaraďované školy na odporúčanie relevantných školských subjektov. Tak sa vytvorila a postupne rozširovala Národná sieť škôl podporujúcich zdravie. K decembru 2003 bolo do projektu zapojených škôl a školských zariadení, z ktorých malo (96 %) certifikát. Rezort školstva sa realizáciou projektu zapojil do vládnych programov - Národný program podpory zdravia, Štátna politika zdravia. Pre realizáciu projektu je aktuálny dokument Svetovej zdravotníckej organizácie ZDRAVIE 21 zdravie pre všetkých v 21. storočí. V rokoch 2001 až 2006 sa realizovali mnohé školské projekty podpory zdravia, ktoré boli zamerané na dosiahnutie zdravého spôsobu života pre všetkých, ktorí v škole pracujú alebo s ňou prichádzajú do styku. Týmito aktivitami školy vytvárali podmienky s ohľadom na bezpečnosť a pocit istoty a spolunáležitosti so školou, úpravu prostredia a psychosociálnu klímu v škole. V roku 2005 rezort školstva v súlade s realizačným plánom na roky začal s rozvojovým projektom pod názvom Zdravie v školách s tým, že ministerstvo ukončí fázu posudzovania školských projektov a zaraďovania záujemcov do Národnej siete Škôl podporujúcich zdravie a v novej fáze bude podporovať konkrétne projekty základných a stredných škôl v oblasti zdravia aj finančne. V roku 2005 bolo podporených 34 projektov, ktoré sa realizovali napríklad v oblastiach podpory duševného zdravia, prevencie ochorení, zdravej výživy, pohybovej výchovy, prevencie chybného držania tela, starostlivosti o chrup, 7

8 prevencie obezity a pod., s celkovou finančnou výškou podpory 1,5 mil. Sk. Prioritou boli rozvojové projekty zamerané na výchovno-vzdelávacie aktivity a programy podporujúce zdravie a vzdelávanie pedagogických a nepedagogických zamestnancov v problematike škôl podporujúcich zdravie, tvorba učebných pomôcok, metodických materiálov, prieskum a evaluácia aktivít a programov podporujúcich zdravie. Tematické okruhy boli vybrané z oblastí: - výchovy ku zdraviu, - zdravého životného štýlu, - prevencie civilizačných ochorení, - ochrany a podpory fyzického aj duševného zdravia, - zlepšenia zdravia detí a mládeže, - prevencie užívania návykových látok, - vzdelávania pedagogických a nepedagogických zamestnancov rezortu školstva - v problematike škôl podporujúcich zdravie, - podpory zdravia učiteľov. Celková suma zo štátneho rozpočtu vyčlenená na rozvojové projekty bola ,- Sk. Maximálna výška finančných prostriedkov pre projekty s celoslovenskou pôsobnosťou bola ,- Sk a pre projekty s miestnou a regionálnou pôsobnosťou ,- Sk. Výber projektov odporučených na pridelenie účelových finančných prostriedkov vykonala Medzirezortná komisia pre výber, hodnotenie a finančnú podporu projektov škôl podporujúcich zdravie. Desať členov komisie menoval minister školstva Slovenskej republiky z radov zamestnancov MŠ SR a na základe návrhov ministra zdravotníctva Slovenskej republiky, priamoriadených organizácií MŠ SR, KŠÚ, úradov samosprávnych krajov a Združenia miest a obcí Slovenska. Komisia pri hodnotení rozvojových projektov Zdravá škola posudzovala nasledovné základné kritériá: - rešpektovanie prioritných tém, zaradenie do Národnej siete Školy podporujúce zdravie, - zapojenosť žiakov/študentov, zamestnancov školy, príp. rodičov alebo miestnej komunity do realizácie projektu, - preukázateľné výsledky projektu, - kreativita a originalita projektu (projekt by nemal byť riešením finančných problémov školy), - ekonomická efektívnosť projektu a jeho rozpočet (dodržanie potrebných finančných náležitostí, napr. max. výška grantu podľa využiteľnosti, 10 % režijné náklady), 8

9 Účelové finančné prostriedky nebolo možné poskytnúť: - na úhradu záväzkov z predchádzajúcich rokov, - na refundáciu výdavkov uhradených v predchádzajúcich rokoch, - na splácanie úverov a úrokov z poskytnutých úverov, - žiadateľovi, ktorý nemá usporiadané finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu. Na základe záujmu predkladateľov rozvojových projektov je možné konštatovať, že vyčlenenie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na podporu alebo vytvorenie systému podpory v oblasti výchovy detí a mládeže k zdravému spôsobu života bolo dlho očakávaným krokom v rezorte školstva. V rámci výzvy v roku 2006 bolo predložených 353 projektov v celkovej hodnote ,- Sk, čo je 3-krát viac ako v roku Najviac projektov predložili školy v Nitrianskom (65), Košickom (55) a Žilinskom (53) kraji. O niečo menej projektov bolo predložených Trenčianskom (46), Prešovskom (44) a Banskobystrickom kraji a takmer o polovicu menej ich bolo v Trnavskom (27) a Bratislavskom (22) kraji. Viac ako polovicu (50,3 %) projektov plánovali realizovať základné školy (174) a základné školy s materskou školou (50). Gymnáziá (29), stredné odborné školy (28), stredné odborné učilištia (15) a združené stredné školy a spojených škôl (21) zastupujú realizáciu projektov stredných škôl (26,8 %). Najmenej, 18 (5 %) projektov plánovali realizovať špeciálne školy. Najčastejším obsahovým zameraním projektov bola výchova k zdraviu (30,9 %) projektov, o niečo menej (22,7 %) projektov bolo zameraných na ochranu a podporu zdravia detí a mládeže a takmer trikrát menej (8,2 %) tvorili projekty s obsahom prevencie civilizačných ochorení. Najmenej projektov bolo s obsahom prevencia závislostí (5,4 %), prevencia a eliminácia šikanovania (3,1 %) a podpora zdravia zamestnancov škôl (2,3 %). Najčastejšie sa realizácia projektov uskutočňovala v škole, a to v priestoroch tried alebo ďalších objektov areálu školy (82,7 %), malú časť (14,2 %) tvorili projekty realizované na verejných priestranstvách alebo uzavretých priestoroch obce alebo mesta. Z hľadiska obsahového zamerania projektu boli niektoré (3,1 %) realizované v pobytových zariadeniach. Garanciu nad projektmi najčastejšie vykonávali učitelia (66,9 %) a menej vychovávatelia (2,3 %) a školskí psychológovia (1,4 %). Najčastejšie boli garanti bez funkcie (28,3 %) alebo vykonávali funkciu riaditeľa (24,4 %) alebo jeho zástupcu (8,8 %). V menšom zastúpení sa vyskytovala funkcia koordinátora prevencie (4,5 %), vedúceho predmetovej komisie (1,4 %) a vedúceho vychovávateľa (1,1 %) alebo hlavného majstra odbornej prípravy (0,6 %). Z predložených projektov, ktoré spĺňali podmienky výzvy v roku 2006 bolo schválených 31 projektov, ktoré boli podporené sumou ,- Sk. 30 projektov malo regionálnu pôsobnosť a 1 projekt bol s celoslovenskou 9

10 pôsobnosťou. Informácie, ktoré súvisia s rozvojovým projektom Zdravie v školách sú dostupné na webovej stránke MŠ SR ( V školskom roku 2006/2007 sa na priebežnom vzdelávaní pre koordinátorov škôl podporujúcich zdravie budeme venovať problematike, ktorá súvisí s tvorbou projektov. Budeme sa učiť napísať dobrý projekt od prvotného nápadu, cieľov, aktivít, plánu, rozpočtu,

11 Výživový režim a stravovacie zvyklosti športujúcich detí Mirianna Brtková, Jana Hintausová, Bibiana Štefanková, Fakulta športu PU Prešov Súčasné poznatky potvrdzujú súvislosť medzi kvalitou životosprávy a výskytom civilizačných chorôb. V ich prevencii má prvoradú úlohu ovplyvnenie faktorov správania sa ako je fajčenie, výživa a nedostatok pohybovej aktivity (NCEP, 1992). Preto sa dlhodobo sústreďuje pozornosť pedagógov a zdravotníkov na úlohu školy pri formovaní postojov k pohybovej aktivite a stravovacích návykov detí a mládeže. Adekvátna výživa, ktorá v optimálnej miere zabezpečuje funkcie orgánových systémov, imunologické pochody, enzymatické a hormonálne funkcie má svoje opodstatnenie od ranného detstva. U športujúcich detí má veľký význam aj pre ich športovú výkonnosť (Malovič, 1998). Pri sledovaní výživy z hľadiska prevencie civilizačných ochorení sa kladie dôraz hlavne na obsah a zloženie tukov, obsah vlákniny a vitamínu C. K racionálnej výžive patrí aj denný výživový režim a je zjavné, že školské stravovanie hrá v detskom stravovaní zásadnú úlohu. Môže zaistiť príjem tretiny celodennej stravy školských detí a dodávať živiny, ktorých je v bežnej strave nedostatok. Z týchto dôvodov nás zaujímali aké stravovacie zvyklosti a výživový režim majú pohybovo aktívne deti vo východoslovenskom regióne. Cieľom našej práce bolo zistiť výživový režim a stravovacie návyky športujúcich detí a porovnať ich s výsledkami s odporúčaným zložením potravín podľa ideálnej potravinovej pyramídy (Clarková, 2000) Metodika Prvú skupinu tvorilo 46 chlapcov atletických športových tried vo veku rokov. Druhá skupina pozostávala z 26 lyžiarov - zjazdárov vo veku 9-16 rokov 19 chlapcov a 7 dievčat. Prvé sledovanie sme uskutočnili v r a druhé v roku Výživový režim a stravovacie návyky sme zisťovali pomocou frekvenčného dotazníka. V druhej skupine boli výsledky vyhodnotené pomocou štatistického programu Epi- Info (Fiala a kol., 1999). Metóda frekvenčného dotazníka umožňuje zistiť aká je frekvencia príjmu určitej skupiny potravín (denne, týždenne, občas a nikdy). Počítačový program Epi-Info umožňuje hlbšiu analýzu stravovacích zvyklostí- obsah niektorých výživných látok, vzťahy medzi jednotlivými skupinami, resp. jednotlivými potravinami navzájom a aj odhad energetickej spotreby. 11

12 Výsledky Z vyhodnotenia otázok frekvenčného dotazníka dotýkajúcich sa výživového režimu vyplynulo, že pohybovo aktívny žiaci dodržiavali hlavnú zásadu jesť 5x denne, pravidelne sa stravovalo 63 % žiakov. V prvom súbore sa dve tretiny žiakov pravidelne stravovalo v školskej jedálni, čo zodpovedá to súčasnému poklesu spoločného stravovania u školskej mládeže (Šoltýsová a kol.,1993). Mlieko a mliečne výrobky sú u nás výhradným zdrojom Ca a z tohto ohľadu pozitívnym prvkom vo výžive športujúcej mládeže je ich denná konzumácia u 70 % žiakov. Našim stravovacím zvyklostiam zodpovedala v našom súbore častejšia konzumácia bravčového a hovädzieho mäsa s nižšou spotrebou hydiny, teľacieho mäsa a rýb. Vyššia bola konzumácia vajíčok a slaniny, ktoré sú hlavným zdrojom exogénneho cholesterolu pre organizmus. Dennú konzumáciu ovocia udávalo 71 % žiakov a viac ako polovica jedla strukoviny a zeleninu len občas. V dennej konzumácii prevažovali rastlinné maslá. Týždenne konzumovala hranolky tretina žiakov a skoro polovica udávala konzumáciu vyprážaných jedál. Denná spotreba bieleho chleba a pečiva prevažovala nad celozrnnými výrobkami a nízka bola spotreba ovsených vločiek a orechov, ako zdroja vlákniny, Ca, Fe, vitamínu B a rastlinných olejov. V detskom veku väčšiu obľubu majú cestoviny a zemiaky ako ryža a to potvrdili aj naše výsledky. Charakteristická pre tento vek bola vysoká obľuba sladkostí- cukríkov, čokolády a malinoviek. Percentuálne zastúpenia jednotlivých potravín v ideálnej potravinovej pyramíde a v strave zjazdárov je znázornené v grafe 1 a 2. Pre názornejšie porovnanie zastúpenia jednotlivých potravín u zjazdárov s odporúčaným zložením stravy uvádzame stĺpcový graf (graf 3). Z grafov vyplýva, že stravovacie zvyklosti pohybovo aktívnych detí sú aj s odstupom 15-tich rokov skoro zhodné. Z grafu je viditeľné, že spotreba komplexných uhľohydrátov - cereálii a zeleniny bola o tretinu resp. polovicu nižšia ako odporúčaná dávka. U ovocia bol tento rozdiel podstatne menší a spotreba ovocia bola 80 % z odporúčanej dávky. Naopak dostatočná bola spotreba mlieka a mliečnych výrobkov. Táto skutočnosť je potešujúca, avšak konzumácia mliečnych výrobkov bola spojená s vyšším príjmom tukov, nakoľko z ich spotreby nízkotučné výrobky tvorili len 6,4 %. Spotreba mäsa a mäsových produktov prevyšuje odporúčanú dávku o viac než 80 % a s vysokou konzumáciou mäsa úzko súvisel dvojnásobne vyšší príjem tuku. Špecifickú skupinu tvorili sladkosti, ktorých spotreba 8x prevyšovala odporúčanú dávku. V tejto skupine športovcov sme zistili, že so stúpajúcim vekom sa zvyšovala spotreba mäsa a tým aj tuku a minimálne klesala spotreba sladkostí. Spotreba zemiakov bola v úzkom vzťahu so spotrebou mäsa a tuku a zeleniny, čo odpovedá našim stravovacím zvyklostiam - tieto potraviny sú často konzumované spoločne. Na spotrebe zeleniny ako celku sa väčšou mierou podieľala spotreba zemiakov. Významnú koreláciu sme zistili medzi tukom a zemiakmi. V súčasnej dobe sa 12

13 zemiaky konzumujú najčastejšie ako smažené hranolky, solené lupienky, krokety, pričom tieto potraviny obsahujú značné množstvo nevhodného tuku a soli. Pozitívny vzťah sme zistili medzi zeleninou a ovocím, mliekom a mliekom a cereáliami, ktoré patria do skupiny odporúčaných potravín v racionálnej výžive. Tieto výsledky korešpondujú s výsledkami viacerých autorov, ktorí pri analýze výživy školopovinných detí zistili vysoký príjem tukov, nedostatočný príjem hlavne vitamínu C a E a vápnika a železa. Preto by bolo potrebné v našom stravovaní znížiť energetickú hodnotu stravy a obohatiť ju o zeleninové jedlá a ovocie (Komárek, Šoltýsová, 1995, Brázdová a kol., 2OOO). Žiaci športových tried udávali vyššiu dennú frekvenciu jedál, vyššiu dennú konzumáciu mlieka a mliečnych výrobkov ako žiaci ostatných tried. Minimálne rozdiely medzi žiakmi športových tried a bežnou populáciou boli vo frekvencii konzumácie ostatných potravín. V závere môžeme konštatovať, že pohybovo aktívne deti mali vysoký príjem mäsa a mäsových produktov, tukov a predovšetkým sladkostí. Naopak nízky príjem zeleniny, cereálií a čiastočne a v menšej miere tiež ovocia. Pozitívom bola vyššia konzumácia mlieka a mliečnych výrobkov oproti žiakom ostatných tried. Literatúra 1. Brázdová, Z., Matějková, H., Fiala, J.(2000): Příjem vybraných živin u detí v České republice. Hygiena, 45, l, s. l0-l5 2. Clarková, N. (2000): Sportovní výživa. Grada Praha, 272s. ISBN Fiala J., Brázdová Z., Kozina V. (1999): Nová metoda hodnocení výživových zvyklostí. Hygiene, 44, 1, s Komárek, L., Šoltýsová,T. (l995): Změny úrovne školního stravování působením nutriční intervence. Hygiena 40, 4, s Malovič, P. (l998): Výživa športujúcich detí a mládeže. ARM 333 Bratislava, 56s., ISBN l-5 6. National cholesterol education program. Report of the expert panel on blood cholesterol levels in children and adolescents. Overview and summary (1992). Pediatrics 89, 3, s Šoltýsová T., Tučková V., Mazánková J., Steklá A. (1993): Podíl školního stravoání na výživě desetiletých dětí. Čs.Hyg. 38, 5, s

14 Identifikácia testov koordinačných schopností v basketbale Marián Vojčík FŠ PU Prešov Kľúčové slová: koordinačné schopnosti, testy, basketbal, normy Koordinačné motorické schopnosti (ksch) sú zastúpené vo všetkých pohybových činnostiach človeka. Podieľajú sa na ich riadení a regulácii. Koordinačné schopnosti chápeme ako predpoklady k pohybovým činnostiam, umožňujúce ich vykonanie podľa zadanej pohybovej úlohy tak, aby mali z hľadiska časovej, priestorovej a dynamickej štruktúry čo najúčelnejší priebeh a výsledok ( BELEJ, 2004). Koordinačné schopnosti majú okrem iných oblastí osobitný význam aj v oblasti športového tréningu a športového výkonu. Napriek široko spektrálnemu zastúpeniu a využívaniu ksch v športovej praxi, až v poslednom období sa im začína venovať náležitá pozornosť vo vedeckom výskume. Dôležitou požiadavkou aj u testov ksch je spôsob ich identifikácie a splnenie základných štatistických kritérií validity a reliability, ako aj požiadavka, aby boli zohľadnené vo vzťahu k veku, pohlaviu a športovej špecializácii. Veľkým prínosom v tejto oblasti je ukončenie a publikovanie výsledkov grantového výskumu: Štandardizácia testov koordinačných schopností (JUNGER-BELEJ, 2006), ktorého riešiteľom bol aj autor tohto príspevku. Na horeuvedené výsledky týkajúce sa bežnej populácie, nadväzuje ďalšia naša vedecko-výskumná aktivita zameraná na športové hry, v našom prípade basketbal. Rozhodli sme sa realizovať výskum týkajúci sa výberu, štandardizácie, ( vrátane vytvorenia noriem) a využitia koordinačných schopností u basketbalistov a basketbalistiek vzhľadom k veku (10,14,17, a 20 roční) a pohlaviu. Problémom koordinačných schopností v jednotlivých športoch sa zaoberali autori RACZEK (1990), ŠIMONEK ml. (1993, 1997, 2002), SLANČOVÁ ŠVÉDOVÁ (2003), BELEJ (2004), VOJČÍK REŠETÁR (2005). Vytvorenie noriem aj v basketbale (tak ako aj v hádzanej futbale a volejbale) považujeme za prioritnú a nevyhnutnú potrebu pre racionálny, na vedeckých základoch riadený a kontrolovaný tréningový proces smerujúci k optimálnym športovým výkonom. V oblasti teórie predpokladáme, že výsledky nášho výskumu prispejú k obohateniu vied o športe o poznatky unifikácie terénnych motorických testov a budú metodologickým podnetom k ďalším podobným výskumom aj v iných športoch. 14

15 Pri zostavovaní batérie 5 testov koordinačných schopností reprezentatívnych pre basketbal sme vychádzali: - z poradia najvhodnejších testov pre jednotlivé koordinačné schopnosti ako výsledku hore spomínaného grantového výskumu, - zo štúdia uvedenej literatúry, - z požiadavky, aby testy boli zrozumiteľné pre všetky vekové kategórie a ľahko realizovateľné v terénnych podmienkach basketbalových klubov, - z požiadavky, aby testy boli jednotné pre všetky vekové kategórie a takto sa mohli porovnávať výsledky hráčov postupne v rôznom veku, - z názorov autorov, ktorí vo vzťahu k basketbalu uvádzali takéto poradie významnosti jednotlivých koordinačných schopností: KODÝM (1969): 1. reakčná, 2. kinesteticko-diferenciačná, 3. orientačná SHUBERT (197 ): 1. priestorovo-orientačná, reakčná, prestavby pohybov, 2. rytmická, naväzovania pohybov, 3. rovnováhová HIRTZ (1981): 1. kinesteticko-diferenciačná, ŠIMONEK (2002): 1. kinesteticko-diferenciačná schopnosť, 2. orientačná schopnosť, 3. schopnosť prestavby pohybov, 4. reakčná schopnosť, 5. schopnosť naväzovania pohybov. - požiadavky, aby vybrané testy koordinačných schopností boli čo najmenej ovplyvňované kondičnými schopnosťami. - z NÁŠHO NÁZORU vychádzajúceho z teoretických poznatkov a mnohoročnej praktickej trénerskej skúsenosti. Konštatujeme, že je veľmi ťažké dať koordinačné schopnosti do exaktného poradia podľa dôležitosti resp. významu pre basketbal. Ak by sme sa mali pokúsiť vytvoriť určité poradie ako iní autori, tak by bolo takéto: 1. kinesteticko-diferenciačná schopnosť (jej význam stúpa aj s prihliadnutím na jej 3 zložky a/ priestorovú, ktorá do značnej miery súvisí z priestorovo orientačnou schopnosťou, b/ časovú, c/ silovú), 2. priestorovo orientačná schopnosť (viď predchádzajúce konštatovanie), 3. reakčná schopnosť, 4. schopnosť spájania pohybov, schopnosť prestavby pohybov (predchádzajúce dve majú zvláštne postavenie sú komplexnejšie a súvisia so všetkými koordinačnými schopnosťami), 5. rytmická schopnosť, 6. rovnováhová schopnosť, frekvenčná schopnosť. 15

16 Na základe hore uvedeného, nami vybrané batérie 5 testov koordinačných schopností pre basketbalistov, s ktorou budeme počas výskumu pracovať, je takáto: Kinesteticko diferenciačná schopnosť silová dolné končatiny 1.test SKOK DO DIAĽKY ZNOŽMO NA PRESNOSŤ 50 % z maxima (Šimonek 1994) Pomôcky: krieda, zvinovacie pásmo. Vykonanie: Testovaná osoba sa postaví na vyznačenú čiaru a maximálnou silou vykoná skok znožmo. Vypočítame 50 % z maximálneho výkonu a na podlahu nakreslíme čiaru označujúcu túto hodnotu. Testovaná osoba pri vizuálnej kontrole sa snaží vykonať skok k tejto čiare tak, aby päty pri dopade boli čo najbližšie k tejto čiare. Skok pri vizuálnej kontrole vykoná raz a potom trikrát opakuje so zatvorenými očami. Zaznamená sa najlepší pokus bez zrakovej kontroly. Kinesteticko-diferenciačná schopnosť silová - horné končatiny 2.test HOD TENISOVOU LOPTIČKOU NA PRESNOSŤ (Liach, 1988) Pomôcky: tenisová loptička, terč o priemere 10 cm, výška 2 cm, okolo terča nakreslené kruhy vo vzdialenosti 10 cm. Vykonanie: Zo sedu roznožmo hádže testovaná osoba postupne 5 krát tenisovú loptičku z poza hlavy na horizontálny terč, ktorý je položený v smere hodu vo vzdialenosti 50 % z maximálnej dĺžky hodu. Terč je položený na jednom mieste. Testovaný ho musí dobre vidieť. Zaznamená sa aritmetický priemer odchýlky od stredu terča s presnosťou na 10 cm. Kinesteticko-diferenciačná schopnosť časová 3. test ODHAD ČASU 10 SEKÚND POMOCOU STOPIEK. Pomôcky: Digitálne stopky. Vykonanie: Testovaná osoba si najprv vyskúša odmerať na stopkách 10 sekúnd tak, že pri vizuálnej kontrole spustí stopky a zastaví ich presne na úrovni 10 sekúnd. To isté urobí zo zatvorenými očami, pričom sa snaží zastaviť stopky čo najpresnejšie na úrovni 10 sekúnd. Meria sa odchýlka od 10 sekúnd s presnosťou na stotiny sekundy. 16

17 Priestorovo orientačná schopnosť 4.test Vyhadzovanie a chytanie loptičky v ľahu Pomôcky: tenisová loptička Vykonanie: V ľahu vzadu na podlahe telocvične testovaný opakovane vyhadzuje tenisovú loptičku preferovanou rukou a do tej istej ruky ju chytá. Hlava i lopatka sa neustále dotýkajú podložky, nie je povolený ani posun celého tela.- voľný pohyb má len ruka a paža. Loptičky sa vyhadzujú najmenej do výšky stojacej osoby, ktorá je tak vysoká ako testovaný. Séria hodov obsahuje 24 pokusov, zaznamenávame počet úspešných, t.j. chytených loptičiek. Nízke vyhodenie sa ráta za neúspešný pokus aj keď loptička bola chytená. Reakčná schopnosť 5.test ZACHYTÁVANIE DITTRICHOVEJ PALICE V STOJI ĽAVOU RUKOU (modifikácia Měkota Blahuš, 1983) Pomôcky : 1 m dlhá tyč o priemere 2,5 cm so stupnicou po 1 cm - nulový bod na tyči je 10 cm od spodného okraja tyče. Vykonanie: Probant drží vodorovne ľavé predlaktie ohnuté v lakti vo vodorovnej polohe, prsty ruky ohnuté pripravené na uchopenie tyče. Examinátor vsunie tyč do polootvorenej dlane probanta tak, aby nulový bod na tyči sa kryl horným okrajom prvého článku ukazováka. Bez akéhokoľvek návestia pustí tyč nadol. Probant musí postrehnúť pád tyče a čo najrýchlejšie ju uchopiť. Hodnotí sa vzdialenosť, o ktorú tyč poklesla kým probant zareagoval uchopením. Hodnotí sa najlepší z troch pokus s presnosťou na milimetre. Testy kinesteticko diferenciačnej schopností silovej (jeden pre horné končatiny a jeden pre dolné) a kinesteticko-diferenciačnej schopnosti časovej sú dosť odlišné a pre basketbal reprezentatívne. Vybratý test priestorovo orientačnej schopnosti súvisí s kinesteticko-diferenciačnou schopnosťou priestorovou. V súčasnosti (jeseň 2006) prebieha pred výskum a na jar 2007 prebehne testovanie v basketbalových kluboch východoslovenského kraja počnúc 10 ročnými basketbalistami a končiac 20 ročnými špičkovými basketbalistami. Literatúra: BELEJ,M. (2004): Miesto koordinačných schopností v športovej príprave. In.: Zborník: Športová príprava v hádzanej. Prešov: SZH, KTVŠ FHPV PU, SVSTŠ, s ISBN JUNGER, J.- BELEJ, M. (2006): Motorické testy koordinačných schopností. Prešov: FŠ PU, 175 s. 17

18 KODÝM, M. (1969): Model úspešného hráče. Odb.-Koš. 19, č. 2, s.17 RACZEK,J.(1990): Czy rzecziwišcie nowa i zasadna koncepcja i struktury motorycznošci czlowieka? Antropomotorika, 2, SCHUBERT, D. (1977): Psychologische Aspekte der Aingnungs - und Leistungsdiagnostik im Sport. Berlin: Theor.-Prax. Korperkult. 26, č.9, s ŠIMONEK, J. st. (1993): Rozvoj koordinačných schopností hádzanára. Bratislava: SZH. ŠIMONEK, J. ml. (1997): Rozvoj koordinačných schopností v športových hrách. In.: Zborník UKF v Nitre Štúdie II. Nitra: UKF. ŠIMONEK,J. (2002): Model rozvoja koordinačných schopností v dlhodobej športovej príprave V športových hrách. Bratislava: SVSTŠ, KTVŠ PF UKF Nitra, 169 s. VOJČÍK,M. - REŠETÁR,J.: Využitie testov kinesteticko-diferenciačnej schopnosti pri výbere 10 ročných detí pre športové hry (basketbal). In.: Zborník vedeckých prác KH FTVŠ UK. Bratislava: FTVŠ UK, 2005, s

19 Filozofia výchovy v kontexte zdravotnej edukácie Jozef Liba - Antónia Libová Pedagogická fakulta, PU - MPC Prešov Zdravotný stav obyvateľov Slovenska v posledných dvoch desaťročiach signalizuje rast zastúpenia tých zdravotných a psychosociálnych problémov, ktoré sú významnou mierou zapríčinené nesprávnym spôsobom života - obezita, cukrovka, ateroskleróza, nádorové ochorenia, nárast škály a frekvencie sociálnopatologických javov, pasívny spôsob života, málo zmysluplné trávenie voľného času, hypokinéza, stresy a neistota odrážajúce trvalý tlak na výkon a ďalšie problémy typické pre modernú spoločnosť. Proklamovanie potreby formovania zdravého spôsobu života ako úlohy, ktorá je aktuálna pre všetky na výchove participujúce zložky spoločnosti nenachádza svoj reálny priemet vo výsledkoch tohto úsilia. Uvedené konštatovanie je konkretizované vo viacerých nepriaznivých ukazovateľoch, napr. podľa Medzinárodnej skupiny boja proti obezite (IOTF - International Obezity Task Force) má 14 miliónov detí v EÚ nadváhu a 3 milióny z nich sú obézne. Počet detí s nadváhou a obezitou sa v súčasnosti v celej EÚ zvyšuje o viac ako 400 tisíc ročne. Postihnuté je takmer jedno dieťa zo štyroch. Týmto ochorením (podľa Svetovej zdravotníckej organizácie WHO je od roku 1977 klasifikovaná obezita a s ňou spojená výrazná nadváha ako závažné civilizačné ochorenie) trpí výrazne detská populácia aj v štátoch, kde tento problém v minulosti nikdy nebol, napr. Čína a Japonsko. Na Slovensku sa obezita konštatuje asi u 12 % detí a ďalších 6 % trpí miernou nadváhou (Béderová, 2003). Pritom je známe, že ak je dieťa obézne vo veku piatich až šiestich rokov, je veľmi pravdepodobné, že aj v dospelosti bude trpieť nadváhou. Ďalším závažným problémom je vysoká spoločenská akceptovanosť tzv. legálnych drog (alkohol, tabak). Podľa informácií štatistického úradu SR publikovanými v roku 2004 vzrástol v období rokov podiel mládeže (15 až 29 roční) so skúsenosťami s užitím drogy z 10 % na 38 %. Najvyšší podiel užívateľov nezákonných drog sa koncentruje medzi mladými ľuďmi vo vekových skupinách 15 až 17 rokov. Alarmujúcou je skutočnosťou, že u súčasných žiakov ZŠ sa znížil vek pri prvej vyfajčenej cigarete na 10,35 roka (Chmelová, 2003). Takýto trend potvrdzujú výsledky troch vĺn prieskumov škálami TAD 1 ( Tabak, alkohol, drogy ) u žiakov základných škôl v rokoch 1994, 1998, 2002 (Nociar, 2003), kde sa konštatuje vek prvej skúsenosti s tabakom a alkoholom ako hlavnými spoločensky akceptovaným (legálnymi) drogami oscilujúci okolo 10 rokov. Ako ďalší prejav komplexu nepriaznivých trendov v oblasti výchovy je možné uviesť skutočnosť, že za obdobie rokov narástla kriminalita detí a mládeže vo veku 6-18 rokov o 76 % (Zelina, 2004). Závažným prejavom pasívneho spôsobu života a to už u detí 19

20 mladšieho školského veku je pretrvávajúci viac ako 50 % výskyt nesprávneho držania tela ako dôsledok narušenia funkčnej rovnováhy svalov (napr. Liba, 2000, Vařeková, 2001, Krejčí - Baumeltová, 2001, Kršiaková, 2004). Príčiny takýchto ukazovateľov sú veľmi mnohostranné, východiská rôznorodé. Pri rešpektovaní výchovnej dominancie rodiny je žiaduce zdôrazniť nezastupiteľnosť školy v procese štrukturovania, stabilizácie a následnej interiorizácie zásad zdravého spôsobu života detí (žiakov), keďže škola svojou komplexnosťou, kontinuálnosťou, intencionálnosťou, dlhodobosťou a erudovanosťou pôsobenia nemá v spoločenských štruktúrach analógiu. V prezentovanom kontexte chceme poukázať a zvýrazniť jej úlohu pri kreovaní zdravotno-preventívnych postojov populácie, osobitne detí a mládeže. Ak máme dosiahnuť úspešnú finalizáciu uvedenej tézy, je žiaduca pozitívna motivácia zúčastnených dosiahnuteľná prostredníctvom zmeny výchovnej filozofie. Ide o potrebu nahradiť linearitu, stereotypy, formalizmus, rigoróznosť v prístupoch redefinovaním a následnou revitalizáciou overených a platných prístupov, o akcentáciu a akceptáciu vývoja a zmien v záujmoch, záujmových preferenciách súčasnej mládeže, o pestrosť a flexibilnosť, o generovanie nových stratégií, ktoré by reflektovali spoločenský vývoj. Vychádzajúc z presvedčenia o zodpovedajúcej kognitívnej kompetencii súčasnej školy, považujeme za východisko saturovania teoretických odporúčaní zmenu filozofie výchovy v zmysle posilnenia jej nonkognitívnej kompetencie. Myslíme tým poskytovanie primeraných modelových situácií, ktoré by predkladali deťom (žiakom) program pozitívne formujúci ich osobnosť, program (hodnotový systém), ktorý by garantoval zvnútornenie zásad zdravého spôsobu života. Východiskom a zárukou naplnenia uvedeného je reálne akceptovanie odporúčaní o rovnocennosti vzdelávacej, rozvíjajúcej a výchovnej funkcie školy, teda humanistické poňatie žiaka. Ide o mnohostranné utváranie kognitívnej, afektívnej a psychomotorickej stránky osobnosti s dôrazom na rozvoj autonómie, tolerancie, kooperácie, solidarity, zodpovednosti, sebadôvery, porozumenia pre druhých. Tieto moderné tézy pritom majú svoj historicky vzťahový rámec, ktorý formuloval už Komenský v známom hesle Omnia sponte fluant, absit violentia rebus (Všetko nech plynie samo sebou, bez násilia), teda vo filozofii výchovy založenej na nenásilných metódach a rešpektovaní dieťaťa (Cipro, 1984). Je na zamyslenie, že Komenského filozofia výchovy prejavená v princípoch univerzalizmu, demokratizmu, humanizmu, jednoty teórie a praxe, systematickosti, pedagogického optimizmu je viac ako platná aj v súčasnej spoločenskej realite, keďže v sebe saturuje požiadavku vyváženosti kognitívnej a nonkognitívnej zložky v pôsobení školy. V takomto chápaní má filozofia edukácie (výchovy) zahrňovať celú osobnosť, teda nielen jej kognitívny aspekt (vedomosti), ale aj vyššie kognitívne, sociálno afektívne, vôľové, senzomotorické súčasti. 20

21 Prezentovaný potenciál školy ale doposiaľ nenašiel zodpovedajúcu konkretizáciu v účinnosti jej formatívneho vplyvu, teda v účinnosti pôsobenia učiteľa (ov). Pritom platí, že úspech akejkoľvek edukačnej stratégie je dominantne determinovaný osobnosťou učiteľa, jeho profesionálnou a osobnostnou kompetenciou. Aj v kontexte zdravotnej edukácie je osobnosť učiteľa určujúcim predpokladom a zárukou naplnenia dominujúceho cieľa, ktorým je vytváranie a interiorizácia prozdravotných postojov, hodnôt a spôsobilostí. Dosiahnutie uvedeného preto v príprave a práci efektívneho učiteľa vyžaduje: premyslenosť, koordinovanosť, kontinuálnosť, systematickosť, spôsobilosť analyzovať a posudzovať edukačné podmienky a požiadavky v širšom spoločenskom kontexte a v konkrétnej situácii, schopnosť identifikovať motívy a spôsoby správania žiakov a svojho správania v reálnom živote, ako aj v edukačných situáciách, schopnosť diagnostikovať predpoklady a potencionality rozvoja osobnosti žiakov, spôsobilosť a ochotu podporovať žiakove sebapoznanie, sebaprezentáciu, sebadôveru, sebarealizácia, sebareflexiu, sebaakceptáciu, a i., schopnosť motivovať žiakov, rozvíjať ich samostatnosť, aktivitu a rozvíjať ich záujem o učenie, rešpekt, ohľaduplnosť a dôveru k žiakom, primeranosť, nedirektívnosť prezentácie, stimulovanie cieľavedomosti, samostatnosti a tvorivosti žiakov, efektívnosť využívania a organizácie procesu edukácie, iniciatívnosť vo výchove vo voľnom čase a pre voľný čas, tolerovanie odlišných názorov a postojov, hodnotenie výsledkov učenia a rozvoja osobnosti žiakov, efektívnosť v komunikácii a spolupráci s rodičmi žiakov, permanentnú spätnú väzba, reflexiu, analýzu a hodnotenie vlastnej práce, sebavzdelávanie. V edukačnom úsilí školy je významnou a integrálnou súčasťou výchovy žiakov výchova k zdraviu, k zdravému spôsobu života. Ide o nezastupiteľnú súčasť výchovného komplexu, o jeden z integrujúcich faktorov smerujúcich k dosiahnutiu zodpovedajúcim vedomostí, zručností a k vytvoreniu, stabilizácii a interiorizácii pozitívnych postojov k starostlivosti o zdravie. Formulovaná dominujúca pozícia učiteľa v edukačnej realite saturujúcej aj oblasť formovania zdravého spôsobu života žiakov má svoje východisko v pregraduálne a následne postgraduálnej príprave. Uvedená pozícia je imperatívom pre štrukturovanie zodpovedajúcich 21

22 vzdelávacích programov a prístupov v procese učiteľskej prípravy tak, aby sa tieto premietli vo filozofii výchovy umožňujúcej cieľavedomé a účinné implementovanie zásad zdravého spôsobu života prostredníctvom školského kurikula. Zoznam bibliografických odkazov BÉDEROVÁ, A Príloha o racionálnej výžive v škole a rodine. Prevencia a učitelia. Rodina a škola, 2003, č. 7, s. 29. CIPRO, M Průvodce dějinami výchovy. Praha: Panorama, 1984, 579 s. CHMELOVÁ, M Hranica prvej cigarety sa znížila na 10 rokov. Bratislava: Štátny fakultný zdravotný ústav. In: Národná Obroda, , s. 5. KREJČÍ, M. - BAUMELTOVÁ, M., Týdny zdraví ve škole. České Budějovice: JU, 2001, 135 s. ISBN KRŠIAKOVÁ, S Vplyv komplexného pohybového režimu detí mladšieho školského veku na ich chorobnosť. In: Zborník príspevkov Kvalita života ako multidisciplinárny problém, jej odraz v projektovaní obsahu výchovy a vzdelávania v materských a základných školách. Bratislava, PF UK, OZ V4, 2004, s LIBA, J Výchova k zdraviu a pohyb. Prešov: FHPV PU, 120 s. ISBN NOCIAR, A Prieskumy o drogách u žiakov, študentov a ich učiteľov v rokoch Bratislava: Asklepios, 2003, 105 s. VAŘEKOVÁ, J Teorie poruch držení těla a východiská pro jejich vyrovnávaní. In: Těl. Vých. Mlád., 67, 2001, č. 3, s VEREJNÁ MIENKA. Rozšírenosť užívania drog na Slovensku a názory občanov na problémy spojené s drogovou závislosťou. Štatistický úrad SR, ÚVM, 2004, 96 s. ZELINA, M Teórie výchovy alebo hľadanie dobra. Bratislava: SPN, 2004, 231 s. ISBN

23 Vplyv rodinného prostredia žiakov špeciálnej základnej školy na konzumáciu drog Ladislav Horňák Slovensko Anotácia: Príspevok sa zaoberá vplyvom rodinného prostredia špeciálnych základných škôl na konzumáciu drog. Porovnáva mentálne postihnutých rómskych a nerómskych žiakov, ktorí navštevujú druhý stupeň špeciálnych základných škôl. Osobitne nás zaujímala súvislosť medzi príslušnosťou žiaka k rómskej alebo nerómskej rodine a experimentovaním s drogami, ako aj to či špeciálne základné školy sú zaradené do nejakého programu bojujúcemu proti užívaniu drog a taktiež aká je úroveň prevencie užívania drog na týchto školách. Kľúčové slová: mentálna retardácia, rodina, voľný čas, droga, závislosť, toxikománia, drogová závislosť, zdravie, prevencia V súčasnosti sa veľa diskutuje o závislostiach. Problematikou drog sa zaoberá množstvo odborníkov z rôznych vedných odborov. Mnohé výskumy svedčia o tom, že narastá počet závislých. V minulosti bola problematika drog v Európe záležitosťou vyspelých západných krajín. No v súčasnosti sa aj v našej spoločnosti droga udomácnila. Možno konštatovať, že sa stala realitou každodenného života. Popri alkohole a tabaku do nášho života čoraz častejšie vstupujú aj ďalšie drogy, po ktorých čoraz viac siahajú nedospelý jedinci. Znižuje sa aj hranica prvého kontaktu s drogou. Príčin vzniku drogových závislostí je nepočetné množstvo, medzi inými je to: zvedavosť, vplyv rovesníckej skupiny, nedostatok citových podnetov v rodine, napodobňovanie dospelých, či túžba vyniknúť. Rodina plní v živote dieťaťa najdôležitejšiu funkciu. V rodinnom prostredí sa formujú charaktery ľudí, ich postoje k ostatným ľuďom, k práci, k spoločnosti. Rodina je prostredím, v ktorej dieťa trávi väčšinu svojho života. V nej sa vytvára hodnotová orientácia človeka, v nej dieťa získava základné poznatky, v nej sa dieťa pripravuje na školu, v nej sa formujú vzťahy k iným ľuďom. Takže rodina by mala byť činiteľom, ktorý zabezpečuje pozitívny vývin dieťaťa. Ale vieme, že v mnohých rodinách je situácia iná. Rodinné prostredie môže aj negatívne pôsobiť na plnohodnotný vývin dieťaťa. Medzi činitele, ktoré negatívne pôsobia na dieťa sú: nezáujem o dieťa zo strany rodiča, nezamestnanosť rodičov, prísny spôsob výchovy uplatňujúci aj telesné tresty, alkoholizmus, fajčenie, fetovanie a užívanie iných drog v rodine ako aj mnohé iné. 23

24 Cieľ prieskumu Cieľom prieskumu bolo zistiť vplyv rodinného prostredia žiakov špeciálnych základných škôl na konzumáciu drog. V našom prieskume sme sa zamerali aj na porovnanie vplyvu rodinného prostredia žiakov rómskych a nerómskych špeciálnych základných škôl na konzumáciu drog. Spoločným menovateľom obidvoch typov špeciálnych základných škôl je, že žiaci sú mentálne postihnutí. Ale rozdielom u týchto žiakov je, že na nerómskych školách sa nachádzajú žiaci, u ktorých je mentálna retardácia podmienená v prevažnej miere organicky a na rómskych školách ide zväčša o sociálne podmienenú mentálnu retardáciu. Zaujímalo nás aj to, či špeciálne základné školy sú zaradené do nejakého programu bojujúcemu proti drogovej závislosti a taktiež aká je úroveň prevencie drogovej závislosti na týchto školách. Úlohy prieskumu - porovnať jednotlivé školy z hľadiska užívania drog ich žiakmi, - zistiť zapojenosť škôl do jednotlivých preventívnych programov, - zistiť aká je efektivita spolupráce rodiny a školy v prevencii užívania drog. Metódy a metodika prieskumu K zozbieraniu empirických údajov sme použili dotazník pre žiakov a učiteľov ŠZŠ. Dotazník pre žiakov obsahoval 19 položiek. Vzhľadom na ich mentálnu retardáciu boli všetky uzatvorené. Dotazník pre učiteľov pozostával z 15 položiek. Dotazníky sme distribuovali osobne, pri vyplňovaní dotazníka žiakmi sme boli prítomní a každú otázku sme im vysvetlili a to aj za pomoci triednych učiteľov. Dotazníky sme aj osobne zozbierali. Výberový súbor Do prieskumu bolo zapojených päť škôl, vybraných z Košického a Prešovského kraja. Žiakov, ktorí sa zúčastnili na prieskume bolo 176. Išlo o tieto školy: 1. Špeciálna základná škola, Košice (rómska) (52 žiakov- 28 chlapcov a 24 dievčat), 2. Špeciálna základná škola, Trebišov (rómska) (37 žiakov- 22 chlapcov a 15 dievčat), 3. Špeciálna základná škola, Košice (nerómska) (47 žiakov- 29 chlapcov a 18 dievčat), 4. Špeciálna základná škola, Trebišov (nerómska) (25 žiakov- 17 chlapcov a 8 dievčat), 5. Špeciálna základná škola, Prešov (nerómska) (15 žiakov- 7 chlapcov a 8 dievčat). 24

25 Učiteľov, ktorí nám vyplnili dotazníky bolo 41. Analýza výsledkov prieskumu Vzhľadom na obmedzený rozsah príspevku sa budeme venovať len najdôležitejším zisteniam. Interpretácia niektorých získaných údajov žiackeho dotazníka: Na otázku: Už si niekedy fajčil/a? odpovedalo až 78 % chlapcov a 61 % dievčat na rómskych ŠZŠ že áno. Na nerómskych školách to bolo 22,64 % chlapcov a 23,52 % dievčat. Ostatné percento žiakov nikdy cigaretu nevyskúšalo. Konštatujeme, že na rómskych školách fajčilo 70,78 % a na nerómskych školách 22,98 % žiakov. V obidvoch prípadoch je to vysoké percento, ale u rómskych žiakov je až alarmujúce. Na rómskych ŠZŠ rodičia a príbuzní ponúkajú cigarety deťom v 70 % a na nerómskych školách v 11%. Tento údaj hovorí sám za seba. Pil si už alkohol? - možno konštatovať, že na rómskych školách sa stretlo 77 % žiakov s alkoholom a na nerómskych školách je to 57 %. V tomto prípade je percento tiež vysoké, ale rozdiely medzi rómskymi a nerómskymi žiakmi nie sú až také veľké ako pri fajčení. Chceli sme aj vedieť, či sa žiaci nášho výberového súboru stretlo aj s tvrdšími drogami, preto sme sa pýtali: Ty sám/sama si vyskúšal/a niektorú z vyššie uvedených drog? - z drog uvedených v predchádzajúcej otázke všetci žiaci ani jednu nevyskúšalo 90% chlapcov a 94,87 % dievčat rómskych škôl. Na nerómskych to bolo 94,33 % chlapcov a 96,55 % dievčat. 10 % chlapcov a 5,12 % dievčat rómskych škôl vyskúšalo marihuanu. Taktiež sa s marihuanou stretlo 5,66 % chlapcov nerómskych škôl. V každom prípade bola to bola marihuana, ktorú žiaci uvádzali ako drogu, ktorú vyskúšali, čo sa nám zdá vzhľadom na vek týchto žiakov veľmi vysoké percento. Ak inhaluješ prchavé látky, s ktorými z uvedených máš skúsenosť? - na rómskych školách neinhaluje 54 % chlapcov a 89 % dievčat. Na nerómskych je to 92 % chlapcov a 97 % dievčat. Ostatné percentá žiakov inhalujú a to najčastejšie: na nerómskych školách je to u 2 % chlapcov toluén a na rómskych školách je to 3,77 % chlapcov a 3 % dievčat toluén. Farby ako inhalačný materiál sú zastúpené u 38 % chlapcov a 10 % dievčat na rómskych školách. Na nerómskych školách je to u chlapcov v 2 %. Riedidlá na rómskych školách inhaluje 6 % chlapcov. Lepidlá neuvádza žiaden žiak ani na jednom type školy. Tu sa potvrdzuje, všeobecne známy fakt inhalovania prchavých látok rómskymi žiakmi. Rozprával/a si sa o drogovej problematike s matkou alebo otcom? tu konštatujeme, že s matkou tento problém rieši 5,61 % žiakov rómskych a 8,45 % nerómskych škôl. S otcom je to 27 % žiakov rómskych škôl a 5 % nerómskych. 25

26 Obidvoch rodičov uviedlo len 5 % žiakov nerómskych škôl. O tejto problematike sa nerozprávajú rodičia s deťmi v 52 % žiakov rómskych a 66 % nerómskych škôl. Učiteľa ako osobu, ktorá rozberá so žiakmi tento problém je označená u žiakov rómskych škôl v 14 % a nerómskych škôl v 13,79 %. Najviac žiakov uviedlo, že sa v rodinách o tejto problematike s rodičmi nerozprávajú, ak áno tak s otcom, a najčastejšie túto problematiku rozoberajú v škole. To potvrdilo náš predpoklad nezáujmu, či skôr ignorovania tohto problému zo strany rodičov. Myslíš si, že užívanie liekov, alkoholu, cigariet, tvrdých drog a prchavých látok poškodzuje zdravie? - na rómskych školách si myslí 80 % žiakov, že drogy poškodzujú zdravie a na nerómskych školách je to 96,55 %. Odpoveď b) nie uvádza 9% žiakov rómskych škôl a 1 % žiakov nerómskych škôl. Odpoveď c) neviem si vybralo 10 % žiakov na rómskych školách a 2 % žiakov na nerómskych školách. Výsledky poukazujú na fakt, že žiaci sú si vedomí škodlivosti užívania drog a napriek tomu ich vo veľkej miere užívajú. Interpretácia získaných výsledkov učiteľského dotazníka: Je škola v ktorej teraz pôsobíte zapojená do nejakého programu bojujúcemu proti drogám? - môžeme konštatovať, že na rómskych školách predpokladalo 28,57 % učiteľov, že sú zapojení v programe bojujúcemu proti drogám a na nerómskych školách to bolo 20 % učiteľov, paradoxom, ale bolo, že keď mali napísať o aký program ide, buď nevedeli jeho názov, alebo uvádzali takéto programy: Individuálny v rámci školy, Osveta, Boj proti drogám. Ani jeden učiteľ neuviedol presný názov programu. Odpoveď b) nie uviedlo na rómskych školách 71,42 % a na nerómskych 80 %. Nasledovné výsledky poukazujú na fakt, že väčšina špeciálnych základných škôl nie je zapojená do programu bojujúcemu proti drogám a ak aj je učitelia sú o tom málo informovaní, čo považujeme za závažný nedostatok vzhľadom na výsledky uvádzané v žiackych dotazníkoch. Máte na škole koordinátora drogovej prevencie? - učitelia všetkých škôl uviedli, že majú na škole koordinátora drogovej prevencie. Otázkou teda je ako pracujú so žiakmi a učiteľmi, keď učitelia nepoznajú konkrétne protidrogové programy? Aká je teda ich efektívnosť? Realizujú sa na vašej škole besedy týkajúce sa drogovej závislosti a prevencie? - na rómskych aj nerómskych školách všetci učitelia odpovedali, že sa na ich školách realizujú besedy drogovej prevencie. Paradoxom tu však bolo, že keď mali napísať ako často sa u nich konajú, odpovede na jednotlivých školách boli poväčšine veľmi rôznorodé. Ale najčastejšie uvádzali, že sa besedy konajú 1 krát do roka, 3 krát do roka a 4 krát do roka. 26

27 Myslíte si, že rodinné prostredie má vplyv na užívanie drog? - na rómskych školách možno konštatovať, že všetci učitelia si myslia, že vplyv rodinného prostredia má určite vplyv na konzumáciu drog, na nerómskych školách si to učitelia myslia v 80 % a nie sú si istí v 20 %. Výsledky potvrdzujú, že rodinné prostredie má určite vplyv na užívanie drog žiakmi ŠZŠ. Myslíte si, že je dostatočná informovanosť u žiakov zo strany školy ohľadom negatívnych účinkov užívania drog? pri tejto otázke možno konštatovať, že na rómskych školách si učitelia myslia, že žiaci sú dostatočne informovaní o negatívnych účinkoch drog a to v 90,47 % svojich odpovedí a na nerómskych školách je to v 80 % odpovedí. Učitelia ani na jednom type škôl si nemyslia, že by žiaci neboli vôbec informovaní o tejto problematike. 9,52 % učiteľov rómskych škôl a 20 % nerómskych škôl si myslí, že by mohla byť väčšia informovanosť žiakov o tejto problematike. Informovanosť zo strany školy ohľadom drogovej problematiky, podľa učiteľov je dostatočná, čo sa nám zdá prehnane optimistické. Pretože sa väčšina učiteľov, ako uvádzajú, venuje drogovej problematike, zaujímalo nás, aký čas sa vo výchovno-vzdelávacom procese na tento problém vyhradzuje, a v tejto súvislosti sme sa spýtali: Venujete jej samostatnú hodinu? - konštatujeme, že na rómskych školách rozoberá problém drogovej závislosti na triednických hodinách 38,09 % učiteľov a na nerómskych je to 75 % učiteľov. V rámci medzi predmetových vzťahov sa tento problém rozoberá na rómskych školách v 57,14 % a na nerómskych v 5 %. Možnosť c) spomenieme to vtedy, keď sa s takouto témou stretneme uvádzajú učitelia rómskych škôl v 4,76 % a nerómskych v 20 %. Učitelia uviedli, že drogovú problematiku riešia najviac na triednických hodinách a v rámci medzi predmetových vzťahov. Závery prieskumu Prieskum potvrdil nadpriemerne vysoké percento užívania drog žiakmi špeciálnych základných škôl. Významný bol aj rozdiel medzi rómskymi a nerómskymi žiakmi v neprospech nerómskych žiakov. Potvrdil sa aj predpoklad, že rodina je výrazným determinantom užívania drog spomínanými žiakmi. Opäť boli na tom horšie rómske rodiny pochádzajúce so sociálne znevýhodneného a výchovne menej podnetného prostredia, ktorých životný štýl predikuje skorý začiatok užívania drog aj ich deťmi. Nie príliš potešujúce boli zistenia týkajúce sa učiteľov špeciálnych základných škôl, ktorí nevedeli či ich škola je vôbec zapojená do preventívnych protidrogových programov, nepoznali známe programy. Tak isto sa nám zdali málo efektívny koordinátori pridrogovej prevencie na týchto školách. 27

28 Ideálne by bolo, ak by mali učitelia dostatok informácií o drogovej problematike, ak by sa ich postoje premietli aj do ich správania. Aby ako sa hovorí nie,, vodu kázali a víno pili. Pretože prevencia zo strany učiteľa, ktorá je nie je premietnutá do ich správania nemá zmysel. To všetko vo vzťahu k alkoholu, tabaku a nelegálnym drogám. Učitelia majú v primárnej prevencii drogových závislostí dôležitú úlohu, okrem dostatku informácií však potrebujú získať isté zručnosti a spôsobilosti. Vedenie školy by malo v tomto smere dbať na zvyšovanie kvalifikácie v tomto smere. Ich úlohou by mala byť tiež podpora koordinátorov primárnej prevencie a mať záujem o zapojenie sa do niektorého z preventívnych programov. A to hlavne u rómskych žiakov, pretože často pochádzajú z nevhodného rodinného prostredia, ktoré je faktorom podporujúcim drogovú závislosť. Taktiež by bolo veľmi dobré riešenie zo strany školy, ak sa by triedny učitelia viac rozprávali o drogovej problematike so svojimi žiakmi, jednak aké sú negatívne stránky užívania drog a ako riešiť situáciu s nezvládnutím užívania drog u žiakov. Taktiež navrhujeme, aby škola viac komunikovala s rodinou, ktorá je dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje žiaka pri konzumácii drog. Influence of the family environment of the pupils of the special elementary school for drug use Summary: The article deals with the influence of the family environment of the special elementary schools on the drug use. It compares the mentally handicapped Roma and non-roma pupils who attend the K5-9 of the special elementary schools. Especially we were interested in the relation between the Roma and non- Roma family pupils and experimenting with drugs as well as considering the fact whether there schools are involved in some programme against the drug use ands also what is the level of the prevention of drug use at these schools. Key words: Mental retardation, family, spare timer, drug, addiction, toxicomany, drug addiction, health, prevention Ladislav Horňák, doc., PaedDr., PhD. Katedra špeciálnej pedagogiky Pedagogická fakulta Prešovskej univerzity Ul. 17. novembra č. 1, Prešov Slovensko hornakl@unipo.sk tel.: