Ročník IX. Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici 3/2008

Transkript

1 Ročník IX. Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici 3/2008 Základom kultúrneho bohatstva Európy je jeho rozmanitosť a spoločné kultúrne dedičstvo. Rada Európy realizuje projekt Medzikultúrny dialóg a predchádzanie konfliktom, aby podnietila národných, regionálnych a miestnych politických predstaviteľov, organizátorov kultúry, ako aj dobrovoľnícke združenia a verejnosť podieľať sa na aktivitách, ktoré napomáhajú porozumeniu medzi kultúrnymi, sociálnymi a náboženskými skupinami. Európsky program hodnotenia kultúrnej politiky v členských krajinách analyzuje situáciu v kultúre jednotlivých krajín a pomáha im vypracovať krátko a strednodobé kultúrne stratégie. Kompendium kultúrnych politík a trendov v Európe, známe aj ako Kompendium základných faktov a trendov kultúrnej politiky v Európe, je prvý európsky elektronický informačný systém o kultúrnej politike. Poskytuje možnosti prístupu k národným údajom a medzinárodnému porovnávaniu. Identifikuje presné indikátory v oblastiach, ako je kultúrna rozmanitosť, medzikultúrny dialóg, financovanie kultúry, legislatíva, participácia a prístup ku kultúrnemu bohatstvu a službám. Zapojením sa do procesu zvyšovania hodnoty kultúrnej politiky sa príslušná krajina vystavuje kritickým očiam medzinárodnej kultúrnej verejnosti, čo sa v jednotlivých krajinách považuje za prínos pre samotnú kultúru. V rámci kultúrnej aktivity, hospodárskeho a spoločenského rozvoja sa Rada Európy zvlášť zaujíma o kultúrnu tvorivosť ako o prostriedok prežívania identít a rozdielností, zameriava sa na podporu a podnecovanie kultúrnej rozmanitosti a tvorivosti v európskom a svetovom meradle. Preto ponúka partnerstvo, školiace aktivity a vytváranie sietí v určitých regiónoch Európy ako je Ukrajina a Ruská federácia, čo zdôrazňuje príspevok kultúrnej práce k udržateľnému rozvoju týchto regiónov. V rámci projektu Vytváranie kultúrneho potenciálu sa zameriava Rada Európy na podporu a podnecovanie kultúrnej rozmanitosti a tvorivosti v európskom a svetovom meradle. Tento úvodný projekt realizovaný v Ruskej federácii napomáha vzniku nových partnerstiev medzi umeleckými organizáciami a podnikateľskou komunitou. Projekt Mosty k novým partnerstvám pre kultúru sa sústreďuje na sponzorstvo, záštitu a odovzdávanie skúseností a zručností prostredníctvom školiacich kurzov a výskumného materiálu. V oblasti podpory európskeho filmu Výbor pre kultúru Rady Európy navrhol Európsky dohovor o kinematografickej koprodukcii, ktorý pomáha európskej filmovej tvorbe pomocou podpory kvalitných koprodukcií. Ďalšou významnou iniciatívou je podpora európskeho filmového priemyslu. Eurimages je fond Rady Európy na podporu koprodukcie a distribúcie európskej kinematografickej a audiovizuálnej tvorby. Slovenská republika je jeho riadnym členom od roku Eurimages má primárny cieľ podporiť filmy, o ktorých sa predpokladá, že budú odrážať mnohorakosť európskej spoločnosti, ktorej spoločné korene sa prejavujú v spoločnom kultúrnom zázemí. Európania majú vzájomnú zodpovednosť za zachovanie bohatstva kultúrnych tradícií európskeho kontinentu, takže je potrebné, aby čo najviac ľudí malo záujem zapájať sa do odovzdávania tohto dedičstva. Smeruje k tomu aj návrh Rámcového dohovoru o význame kultúrneho dedičstva pre spoločnosť vypracovaný Radou Európy. Dáva do kontextu dedičstvo s vedomostnou spoločnosťou a globalizovanou ekonomikou a vyznačuje hlavné línie politiky kultúrneho dedičstva posilňujúce medzikultúrny dialóg, spoločné hodnoty a zlepšenú kvalitu života. Jednou z vyznamných činností je propagácia mnohorakej európskej kultúrnej identity obohatenej svojou rozmanitosťou. Rada Európy sa snaží Európanov dôverne oboznámiť s ich spoločným dedičstvom prostredníctvom projektov ako Na hraničnej čiare a Dedičstvo odinakiaľ. Každý rok v septembri sa signatárske krajiny Európskeho kultúrneho dohovoru zúčastňujú Dní európskeho kultúrneho dedičstva. Je to spoločné podujatie Rady Európy a Európskej únie. Kultúr- ne akcie zvýrazňujú miestne zručnosti a tradície, architektúru a umeleckú výrobu v jej roznorodosti. Projekt Európa z jed- nej ulice na druhú ulicu spája školy z viacerých krajín. Projekt Kultúrne cesty Rady Európy sa zameriavajú na obo- známenie Európanov s ich kultúrnou identitou prostredníctvom vysokohodnotného kultúrneho turizmu, oživujúc menej známe kultúrne dedičstvo. Pomoc pri realizácii poskytuje Európsky inštitút kultúrnych ciest so sídlom v Luxemburgu, ktorý pôsobí ako stredisko technického zabezpečenia pri rozvoji ciest. PhDr. Oľga Lauková Dňa 2. septembra 2008 navštívil Štátnu vedeckú knižnicu vbanskej Bystrici pán Keith Eddins, zástupca veľvyslanca USA na Slovensku aedward Kemp, riaditeľ Tlačového akultúrneho oddelenia Veľvyslanectva USA vbratislave. PhDr. Oľga Lauková, riaditeľka Štátnej vedeckej knižnice vbanskej Bystrici, podpísala spánom Kempom revidované Memorandum o porozumení, ato na základe trojročnej úspešnej spolupráce medzi zúčastnenými stranami na programe InfoUSA. Revidované memorandum predlžuje činnosť InfoUSA Banská Bystrica o tri roky. Americká strana, zastúpená Tlačovým akultúrnym oddelením sa zaväzuje pravidelne aktualizovať fond centra aposkytovať odborné školenia pracovníkom InfoUSA. Úlohou knižnice je starať sa o udržiavanie fondu centra, poskytovanie priestorov pre centrum azabezpečiť knihovníka so znalosťou anglického jazyka. Po podpísaní memoranda sa obaja páni zamerickej ambasády vpríjemnej spoločnosti pani riaditeľky Laukovej oboznámili spriestormi Štátnej vedeckej knižnice vbanskej Bystrici aboli pozvaní na menšie občerstvenie. Pokračovanie na str. 4. P. Edward Kemp a p. Oľga Lauková pri podpise Memoranda.

2 Agrokomplex je medzinárodný poľnohospodársky a potravinársky veľtrh, ktorý sa koná v Nitre augusta t.r. sa konal po tridsiaty piaty raz. Jeho poriadateľom a realizátorom je štátny podnik Agrokomplex Výstavníctvo Nitra pod gesciou Ministerstva pôdohospodárstva SR Široko koncipované a ambiciózne podujatie s výrazným rozmerom poznatkovej zložky má vo svojom portfóliu i možnosti prezentácie aktivít slovenských múzeí. Bolo tomu tak i v tomto roku. Pod kuratelou Zväzu múzeí na Slovensku sa na Agrokomplexe vďaka výhodným prezentačným možnostiam predstavili i niektoré slovenské múzeá. Historický rozmer motta podujatia Život sa rodí na vidieku poskytoval mnoho možností prezentovať etnografické zbierky múzeí. Boli sme tam i my. Literárne a hudobné múzeum Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici sa na Agrokomplexe prezentovalo ľudovými hudobnými nástrojmi. V prvom rade sme v panelovom rade predstavili múzeum ako zbierkotvornú kultúrno-výchovnú inštitúciu v oblasti výskumu ľudových hudobných nástrojov na Slovensku a ich využití až po stupne druhej existencie folklóru. Ťažisko nášho pôsobenia na veľtrhu sme umiestnili do prezentácia dvoch nástrojových typov ľudových hudobných nástrojov. Prvým nástrojom, ktorý sme na podujatí uviedli, bola fujara, sólový nastroj karpatskej kultúry, doložený na našom území od konca 17. storočia. Táto dlhá trojdierková hranová píšťala odvodená z basového modelu trojdierkových píšťal s pomocným vzduchovodom patrí v súčasnosti medzi symbolické artefakty slovenského etnika. Fujara bola významným prvkom duchovného, spoločenského i hospodárskeho spoločenstva Slovenska. V 2. polovici 50. rokov sa stala dôležitou súčasťou druhej existencie folklóru. Jej výlučnosť a jedinečnosť v kultúrnom kontexte spoločenstva ju predurčili prostredníctvom organizácie UNESCO k zápisu medzi Pohľad na náš stánok na výstavisku Agrokomplexu. svetové nehmotné kultúrne dedičstvo. Najstaršia fujara, ktorú sme prezentovali, bola z r. 1880, najmladšie niesli datovanie r Takto sme predstavili rôzne formálne, výtvarné i technologické znaky nástroja, ktoré by mohli smerovať i k čitateľnosti jeho hudobných daností. Druhým nástrojom, ktorý sme na Agrokomplexe predstavili, bol zvonec. Jeho od stredoveku unifikovaný tvar sme chceli slovne dostať do komplexnejších súvislosti jeho jestvovania. Upozornili sme, že svojou povahou zhromažďuje významy hospodárskej činnosti a signalizačnej sústavy, ktorá sa takto ocitá na rozhraní medzi človekom a zvieraťom. Jeho tvar kopíruje prastaré tvary niektorých neolitických plastík a svojou jednoduchosťou popiera trivialitu tvaru je torzom ľudského tela. Zvonec klepár sa hrdí mohutnou mužnosťou, šuliar zas elegantnou ženskosťou. I základ názvoslovia zvonca je antropomorfný: má telo, hlavičku, či krk i srdce. Zvuk je chvejivý, vibračne uspôsobený na zjednocovanie stáda i nesúci informáciu o jeho okamžitých stavoch a emóciách. Zvonec zvieraťu sluší, a to je hádam najdôležitejší prvok v budovaní vzťahu medzi zvieraťom a človekom. A čo je hádam najdôležitejšie, je to, že súlad zvuku stáda je performáciou stojacou pred zrodením hudby. Popri spomínaným šuliaroch a klepároch sme na podujatí predstavili i spiežovce, rolničky, perináky, drevené a keramické zvonce. Múzeá, ktoré sa zúčastnili tohtoročného Agrokomplexu, si prirodzene fandili pri inštalácií svojich prezentácií i pri slávnostnom otvorení podujatia, čo síce nie je mierou jeho úspešnosti, ale aspoň napovedá niečo o opodstatnenosti takéhoto počínania a elementárnej kolegiálnej spolupatričnosti. Boli sme tam. Miloš Šipka Vojvodská verejná knižnica Emanuela Smołku patrí medzi významné partnerské knižnice Štátnej vedeckej knižnice vbanskej Bystrici. Partnerstvo avzájomná spolupráca trvá vyše 30 rokov, presnejšie od roku Historickou zaujímavosťou je, že patrónom knižnice je Emanuel Smolka, osvetový pracovník, zakladateľ ľudových čitární vsliezsku. Žil vrokoch Bol absolventom teológie na Wroclavskej univerzite. Ako učiteľ základných katolíckych škôl vbytome atarnowských Gorach sa podieľal na obecnom vzdelávaní avykonával bohatú ľudovo-osvetovú činnosť. Bojoval za zrovnoprávnenie poľského jazyka vsliezsku. Bol spoluzakladateľom Ľudového klubu vbytome aaktívnym členom Ligy Polskej. Zjeho podnetu sa zriadila prvá poľská knižnica ačitáreň vbytome apostupne ich zakladal v Rybniku, Mysłowicach, Woźnikach ainých sliezskych mestách. Knižnica vlastní novo zrekonštruovaný zámkovo-parkový komplex vrogowe, kde sa uchovávajú najcennejšie knižničné fondy, staré tlače, rukopisy, grafiky amapy. Je tu stála výstava venovaná dejinám knihy. Vzámku sa nachádza konferenčné centrum, ktoré sa využíva pri organizovaní vedeckých konferencií. Hostia môžu využívať hotelovú bázu lokalizovanú vzámku avdome pod Kohútikom (Dom pod Kogutkiem). Zámok obkolesuje rozľahlý park srôznorodými drevinami. Rogow je známy už zroku 1305 apodľa zachovaných historických dokumentov zroku 1339 jeho vlastníkmi bol Cunado de Rogow avroku 1351 Wernconus de Rogau, ktorí mali význam vo verejnom apolitickom živote Sliezska. Od roku 1965 je objekt vlastníctvom knižnice. Zmnožstva oddelení, ktoré pracujú vknižnici, treba spomenúť Rakúsku knižnicu, ktorá obsahuje fondy vnemeckom jazyku, Hudobné oddelenie, ktoré vzniklo vroku 1979 a Oddelenie jazykovedných fondov, ktoré začalo svoju činnosť vroku 1990 adoteraz ako jediné na území Opolského vojvodstva sprístupňuje svojim používateľom jazykovedné knihy, časopisy aaudiovizuálne dokumenty. Zároveň vlastní fond krásnej literatúry aodbornú literatúru vanglickom, francúzskom, talianskom, španielskom, ruskom, českom, holandskom atiež vslovenskom jazyku. Vsúčasnosti sa Vojvodská verejná knižnica Emanuela Smołku zameriava na vzdelávanie knihovníkov formou kurzov, venuje sa organizovaniu školení pre seniorov. Vrámci dohody ospolupráci medzi našimi knižnicami sa vykonáva tradičná vzájomná výmena dokumentov, výmena vlastných edičných titulov, výmena periodík aodborné stáže. PhDr. Oľga Doktorová

3 Mnohí z vás si iste pamätajú na obdobie fungovania samostatnej špecializovanej Hudobnej študovne. Jej presunom do nových priestorov sa vytvorili odlišné podmienky na prevádzku a súčasne sa hľadali možnosti jej nového smerovania. Cesta poskytovania tradičných audiovizuálnych služieb (počúvanie skladieb prostredníctvom CD prehrávačov s nutnosťou obsluhy konzultanta) sa časom ukázala nepružná a neefektívna. Vylučovala samoobslužný prvok, ktorý je pre návštevníkov Hudobnej študovne, tvoriacich špecifickú skupinu používateľov kľúčový. Študenti hudobných odborov, hudobníci, hudobní pedagógovia a hudobní nadšenci obvykle majú vyššie nároky na kvalitu odposluchu a prácu s hudobnou databázou. Preto bolo potrebné vybaviť Hudobnú študovňu kvalitnou audio technikou a navrhnúť systém s náležitým komfortom obsluhy. Reálne kontúry nových modernizačných myšlienok sa začali črtať otvorením grantového systému Ministerstva kultúry SR, prostredníctvom ktorého boli Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici pridelené finančné prostriedky na modernizáciu technického vybavenia Študovne hudobnín a audiovizuálnych dokumentov. Od septembra tohto roku sa tak služby Hudobnej študovne zefektívňujú vďaka digitalizácii hudobného archívu. Proces konverzie dát do digitálneho formátu prebieha prostredníctvom hudobného servera, ktorý na základe špecifického identifikačného kódu CD nasníma prislúchajúce zvukové, textové a vizuálne informácie - teda nahrávku, názvy skladieb, minutáž, meno interpreta, vydavateľa, hudobný žáner, obal CD atď. Získané údaje systém automaticky ukladá do hudobnej databázy, ktorá sa následne zobrazí na obrazovke počítača. Celý proces prebieha približne šesť až desať minút, v závislosti od rozsahu informácií uložených na konkrétnom titule. Súčasťou systému je aj editačný program, ktorý je sprístupnený výhradne konzultantovi študovne a slúži na úpravu a dopĺňanie informácií do hudobnej databázy. Systém chráni autorské práva, čo v praxi znamená, že používateľovi neumožňuje svojvoľne sťahovať nahrávky z hudobnej databázy. Pri voľbe koncepcie hudobnej posluchárne boli určujúce nielen kritériá zohľadňujúce potreby používateľov, ale aj perspektíva zvoleného riešenia. Lepšia orientácia v zvukovom archíve, rýchly prístup k požadovaným informáciám a pohodlná práca s databázou sledovali nároky používateľov. Z nášho pohľadu išlo predovšetkým o lepšiu využiteľnosť hudobného archívu a kompaktnosť zvukovej databázy. Posledné kritérium prepojenie hudobného archívu prostredníctvom digitalizácie ďalších zvukových nosičov (napr. vinylových platní, magnetofónových kaziet) - je výzvou do budúcnosti. Novú technickú výbavu Hudobnej študovne tvorí hudobný server, sedem špeciálne upravených multimediálnych počítačov, desať HiFi slúchadiel s vysokou audio kvalitou, mixážny pult na prenos zvuku k jednotlivým posluchovým boxom a dva gramofóny. Prvé ohlasy používateľov audio systému sú priaznivé. Práca s hudobnou databázou je rýchla, prehľadná, komfortná a zábavná. Zvukové dokumenty sa neznehodnocujú fyzickým dotykom, Študovňa hudobnín a audiovizuálnych dokumentov svojim návštevníkom ponúka nový model poskytovania služieb. Ďakujeme všetkým, ktorí podporili myšlienku modernizácie Hudobnej študovne a pochopili potrebu tejto zmeny. Veríme, že úsilie, vynaložené pri tvorbe a realizácií tohto projektu, sa nám zúročí v jeho účelnosti, efektivite, ale predovšetkým v spokojnosti návštevníkov. I ngrid Guzmická Študovňa hudobnín a audiovizuálnych dokumentov pozýva všetkých milovníkov hudby do svojich priestorov a svojim návštevníkom ponúka využiť možnosť nahliadnuť do nových knižných titulov: LUDVIG VAN BEETHOVEN: Osobnost génia v korespodenci. Nový, doposiaľ najobsiahlejší súbor vybraných 38 dopisov z korešpondencie Ludwiga van Beethovena. Dopisy sú doplnené podrobnými poznámkami, vysvetlivkami a informáciami, ktoré čitateľovi uľahčujú pochopenie ich zmyslu a okolnosti vzniku... Kniha približuje čitateľovi osobnosť tohto hudobného skladateľa vo svetle osobných a citových vzťahov, záujmov, myšlienok a udalostí, ktoré sprevádzali jeho život. Predstavuje zázemie jeho tvorby a zachytáva Beethovenov osobný, umělecký vývoj a rozsah jeho názorovej orientácie. LADISLAV BURLAS: Formy a druhy hudobného umenia. Táto príručka hudobných foriem je pokusom zhrnúť základné poznatky o povahe hudobnej formy z hľadiska hudobnej teórie. EVA FERKOVÁ: Hudobná analýza. Teória a stručné dejiny. Text je pokusom o sumarizáciu čiastkových poznatkov z histórie hudby, jej typológie a metodológie. Spracovala: Ingrid Guzmická

4 Do hudobnej kultúry Banskej Bystrice a ďalších miest Slovenska od 19. storočia neodmysliteľne patrí aj fenomén vojenskej hudby, ktorý našiel svoj odraz aj v zbierkovom fonde Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici. Postupne pribúdali informácie, dokumenty, fotografie i predmety, najmä z pozostalostí vojenských hudobníkov i kapelníkov, ktorí tu pôsobili. Boli to napr. Bedřich Holeček, Václav Novotný, Rudolf Blažek, Emanuel Kaláb, Jozef Balčík, Ľudovít Adamčík, Imrich Gažovič, Gregor Roletzký, Jaromír Sylvestr. Prostredníctvom týchto osobností sa však možno dozvedieť množstvo informácií aj o ďalších vojenských hudbách, ich koncertoch, účinkovaní v spoločenskom a kultúrnom živote miest a ich pozitívnom pôsobení pri šírení profesionálnej hudby, hudobných diel európskych skladateľov a rozvíjaní hudobného vkusu obyvateľov. Pomaly sa tieto databázy dopĺňajú a kompletizujú, takže v súčasnosti múzeum disponuje najúplnejšou múzejnou dokumentáciou oblasti vojenskej hudby vo svojej výskumnej a zbernej oblasti. Jedným z významných vojenských kapelníkov bol Ľudovít Adamčík ( , Budmerice , Banská Bystrica). Jeho manželka Júlia, rodená Turcajová, nar v Bystričke, zomrela v Banskej Bystrici a obaja sú pochovaní na evanjelickom cintoríne pri Lazovnej ulici. Ľ. Adamčík v rokoch študoval hru na barytón a trombón v Hudobnej škole Matice školskej v Ostrave. V pozícii vojenského hudobníka dosiahol v roku 1946 hodnosť kapitán kapelník. Účinkoval na viacerých miestach, počas SNP v roku 1944 bol veliteľom a kapelníkom vojenskej hudby pešieho pluku č. 3 v Banskej Bystrici, s ktorou po potlačení Povstania odišiel do hôr. Z tohto obdobia sa v múzeu zachovalo viacero fotografií z nácvikov a nástupov hudby v radvanských kasárňach. Po oslobodení mesta v roku 1945 bol ustanovený za kapelníka novej posádkovej hudby, ktorá bola pridelená VIII. zboru a koncom marca 1946 sa stala hudbou pešieho pluku č. 25. Po rozličných zmenách bola hudba, v tom čase už pešieho pluku č. 20, premiestnená do Košíc ako hudba 10. divízie a v Banskej Bystrici začala svoju novodobú históriu písať až od roku Ľudovít Adamčík potom od roku 1951 až do smrti dirigoval orchester pri Švermových železiarňach v Podbrezovej. Vďaka Vladimírovi Strmeňovi, vynikajúcemu banskobystrickému hudobníkovi, dirigentovi dychových Uniforma Ľudovíta Adamčína zo fondu LHM. hudieb, bývalému elévovi a blízkemu človeku Ľ. Adamčíka, múzeum pred niekoľkými rokmi získalo do svojho zbierkového fondu jeho niektoré cenné predmety - obľúbenú 5-radovú 120-basovú harmoniku zn. Johann Michl e Sohn, Graslitz a časti vojenskej uniformy. Pristavme sa teraz najmä pri Adamčíkovom vojenskom saku, ktoré je zaujímavé z viacerých dôvodov pre jeho historickú hodnotu i pre informácie, ktoré možno z neho vyčítať je zelenej farby a podľa strihu patrilo kapitánovi pozemného vojska zaviedli ho v roku 1945 a používalo sa do roku Kvalitou zodpovedalo rovnošatovým súčiastkam, ktoré sa vydávali pri 1. československom armádnom zbore v bývalom Sovietskom zväze počas 2. svetovej vojny. Na ľavom rukáve má znak vyšívanú hudobnícku lýru. Tento rukávový odznak pre hudobníkov sa používal v slovenskej armáde v rokoch , potom už jeho nosenie bolo proti predpisom, ale zrejme sa ich používanie tolerovalo. Na saku sú zaujímavé aj náplecníky kapitána čsl. armády z rokov , čo by zodpovedalo hodnosti Ľudovíta Adamčíka, ale hviezdičky na nich sú už pre toto obdobie nepredpísaného typu a používali sa na vlastných vychádzkových rovnošatách vyšších dôstojníkov pred rokom A tak na tomto vzácnom kuse vojenskej rovnošaty možno sledovať niekoľko rokov našej vojenskej histórie, ale aj osobnú pečať človeka, ktorý ho s hrdosťou nosil a svojím účinkovaním robil česť vojenskej hudbe i hudobnej kultúre nášho regiónu. PhDr. Marianna Bárdiová, PhD. Dobre naštartovaná spolupráca ŠVK LHM súniou žien Slovenska pri organizovaní Vansovej Lomničky prináša ďalšie ovocie. Pripomínanie si veľkých žien vslovenských dejinách pokračuje voktóbri t.r. spomienkovým podujatím pri príležitosti 50. výročia úmrtia spisovateľky Hany Gregorovej. Počiatky emancipačného procesu na Slovensku neboli jednoduché, potvrdili by to nielen staršie predstaviteľky tohto hnutia Elena Maróthy Šoltésová a Terézia Vansová, ale aj ich mladšia kolegyňa, manželka spisovateľa adramatika Jozefa Gregora Tajovského Hana Gregorová ( ). Svoju cestu za vzdelaním aženskou emancipáciou si tvrdo asťažkosťami vydobýjala krok po kroku vneľahkom spoločenskom ovzduší. Svedectvom tohto zápasu sú jej úvahy aspomienky, ktoré vydala pod názvom Slovenka pri krbe aknihe (1929). Zaujímavé dielo oslovilo aj dnešné Mladá Hana Gregorová ženy, hlavne tie okolo združenia Aspekt, ktoré ho nanovo vydali snázvom Slovenka pri knihe. Uvedený titul sa stal aj názvom podujatia, ktoré sa bude konať 17. a18. októbra 2008 vbanskej Bystrici, Tajove avo Zvolene. Vpiatok 17. októbra podvečer si zástupkyne zkrajských organizácií Únie žien Slovenska iďalší hostia uctia pamiatku Hany Gregorovej vtajove pri jej hrobe (leží po boku manžela) aprezrú si expozíciu Pamätného domu Jozefa Gregora Tajovského, kde je osobitné miesto venované práve jej. Večer sa zúčastnia na premiére dvoch Tajovského jednoaktoviek Vslužbe Sľuby vdivadle J. Gregora Tajovského vo Zvolene. Vsobotu predpoludním sa vpriestoroch ŠVK uskutoční odborný seminár, vrámci ktorého vystúpia sreferátmi napr. Jana Juráňová, Etela Farkašová, Zlata Troligová aďalší odborníci. Podujatia by sa mala zúčastniť aj vnučka Gregorovcov Tatjana Šišková, ktorá žije vprahe. Osobitné miesto vprograme bude venované prezentácii publikácie Hana Gregorová: Slovenka pri knihe zvydavateľstva Aspekt, ktorú uvedie jej zostavovateľka Jana Juráňová. Záštitu nad podujatím prevzala predsedníčka Únie žien Slovenska aposlankyňa Európskeho parlamentu Irena Belohorská. Únia žien Slovenska ašvk Literárne ahudobné múzeum pozývajú všetkých banskobystrických záujemcov ouvedené podujatie, aby tak svojou účasťou vzdali úctu žene, ktorá veľkým dielom pomáhala vydobýjať pozície pre nás súčasníkov. PaedDr. Jana Borguľová

5 Stretnutie s významnou slovenskou scénickou výtvarníčkou sa uskutočnilo na pôde Štátnej vedeckej knižnice v pravidelnom cyklu Osobnosti 16. septembra Jana Pogorielová-Dušová celý svoj život zasvätila láske k bábkovému divadlu. V auguste 2008 sa dožila v plnom zdraví, eláne a pracovnom nasadení vzácneho životného jubilea. Na bábkarskej scéne pôsobí už viac ako pol storočie a svojimi bábkami, scénickými návrhmi a celou tvorbou prináša radosť divákom nielen doma, ale aj v zahraničí. Literárne a hudobné múzeum dlhoročne spolupracuje s výtvarníčkou, ale aj s jej manželom divadelným technológom Antom Dušom. Ich tvorba je zastúpená v expozícii múzea - časti Bábkarsky salón. Doteraz mohli návštevníci na pôde múzea zhliadnuť sedem výstavných prezentácií jubilujúcej autorky. Vlani múzeum pripravilo prezentáciu autorky v zahraničí. Waldbauernmuseum v rakúskom mestečku Guteinstein prezentovalo výstavu Bábky a scénografické návrhy Jany Pogorielovej-Dušovej. Lásku k bábkovému divadlu získala Jana Pogorielová v rodine. Jej otec bol bábkarsky výtvarník a režisér a sám mal veľmi blízko k bábkovému divadlu. Svojou činnosťou výrazne prispel k rozvoju Manželia Dušovci pri práci. ochotníckeho bábkarstva na Slovensku. Pani Janka študovala na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave, odbor grafika. Jej triednym profesorom bol Prof. Miroslav Fikari, známa bábkarska osobnosť. Pod jeho vedením pracovala v školskom bábkarskom súbore, ktorý v tom čase patril k najlepším v Československu. Pohybovala sa v spoločnosti ľudí, ktorí mali veľký záujem o bábkové divadlo a takouto cestou sa dostala do Košíc. Tu viedla v r Ochotnícky súbor pri Mestskom dome osvety. S ochotníkmi pripravila maňuškovú inscenáciu Na rozkaz šťuky a tá sa stala konkurznou. Na jej základe vzniklo BD v Košiciach, kde J. Pogorielová nastúpila ako výtvarníčka a šéfka výpravy. Potom postupne pôsobila v ďalších bábkových divadlách na Slovensku, ale s jej tvorbou sme sa stretli aj v zahraničných divadlách - v Nemecku, Rakúsku, Poľsku, Bulharsku, bývalom ZSSR, Amerike. Sumár jej scénografickej tvorby ( ) je naozaj bohatý: realizovala 127 scénických výprav pre profesionálne bábkové divadlá na Slovensku. Pre BD súkromné i štátne v zahraničí 26 scénických výprav, pre ochotnícke bábkarske súbory na Slovensku 33 scénických výprav. Bohatá bola aj jej scénografická tvorba v ČST štúdio Košice a Bratislava. Počet kompletných výprav večerníčkových seriálov bol 30 s počtom 210 natočených dielov. Kto z nás by nepoznal Podivuhodné príbehy Pána Jakuba a jeho červenej Barborky, či Žabča a Žabinku, Macka Uška a mnohé iné rozprávkové príbehy. Okrem toho sa počas dlhoročnej bábkarskej tvorby venovala aj sústavnej odbornej výchove ochotníckych bábkarov, viedla odborné kurzy a prednášala o bábkarskej scénografii, navrhovaní bábok a ich realizácii. Bola členkou výberových a hodnotiacich porôt na okresných, krajských a celoslovenských prehliadkach ochotníckych bábkarskych súborov. Od roku 1993 sa venuje výrobe bábok vo vlastnej firme spolu s manželom Antonom Dušom. Manželia Dušovci sa pre svoje technologicko-výtvarné majstrovstvo stali známymi nielen doma ale aj v zahraničí. Spolupracujú s viacerými umelcami z Európy. V posledných rokoch zásobujú svojimi bábkami najmä Dr. O. Berstengla, ale aj francúzskeho bábkara M. Schustera, bábky z ich dielne putovali aj do galérií v USA. Banskobystrickí umelci majú za sebou aj veľký medzinárodný projekt Eibestálske pašie - hra s bábkami podľa Evanjelia sv. Marka. Pašie mali premiéru v dolnorakúskej dedinke Eibesthal na Veľkú noc 1999 a všetky predstavenia v ten rok i o rok neskôr boli beznádejne vypredané. Scénickú výpravu pašií mohli zhliadnuť aj Banskobystričania, počas výstavy v LHM v r Literárne a hudobné múzeum pripravilo okrem podujatia aj výstavu Jana Pogorielová - Dušová Scénografia , ktorá je nainštalovaná v priestoroch knižnice do 3. októbra Jubilujúcej autorke prajeme do ďalších rokov života veľa zdravia, tvorivých nápadov a životného optimizmu. Mgr. Soňa Žabková, PhD.

6 Vauguste uplynulo šesť mesiacov od 18. februára, kedy naša knižnica dala do prevádzky nové pracovisko - pult prvého kontaktu. Odôvodoch, prečo sa toto nové pracovisko zriaďuje, aj ospustení jeho prevádzky už Knižničné noviny informovali. Dnes by sme sa chceli sčitateľmi podeliť onaše prvé skúsenosti. Pult prvého kontaktu zabezpečuje niekoľko dôležitých úloh. Prvoradou úlohou je nadväzovať prvý kontakt snávštevníkmi knižnice. Kontakt osobný aj telefonický. Snažíme sa, aby cesta návštevníka po knižnici bola bezproblémová, aby sa rýchlo dostal kprameňu informácií, ktorý práve potrebuje. Obsluha pultu poskytuje základné informácie oknižnici, ojej službách apodujatiach. Umožňuje kontakt skonkrétnymi knižničnými pracoviskami, skonkrétnymi zamestnancami knižnice. Aké sú naše prvé skúsenosti? Zväčša dobré, nemôžeme sa sťažovať na nedostatok záujmu. Denne poskytujeme návštevníkom knižnice množstvo informácií. Zaujímajú ich podmienky členstva vknižnici, spôsob objednávania kníh, predlžovanie výpožičnej lehoty, spracovanie rešerší a podobne. Mnohí hľadajú jazykové študovne, univerzálnu študovňu či reprografické pracovisko. Mnohokrát prichádzajú kpultu aj ľudia, ktorí sú rodinnými príslušníkmi našich čitateľov achcú vrátiť požičané knihy, alebo predĺžiť výpožičnú lehotu za svojich príbuzných. Samozrejme, že aj týmto požiadavkám vychádzame vústrety. Buď ich usmerníme do požičovne, prípadne, ak tomu nič nebráni, predĺžime výpožičnú lehotu aprijmeme vrátené knihy aj na našom pracovisku. Niekedy sa zastavia aj náhodní okoloidúci, ktorí sa zaujímajú onašu inštitúciu. Aj im poskytujeme informácie, ktoré potrebujú. Nie zriedka sú medzi nimi aj zahraniční návštevníci mesta. Zamestnancom knižnice zabezpečujeme výdaj apríjem kľúčov od pracovísk. Preberáme balíkové zásielky pre knižnicu. Druhá časť pultu je určená na registráciu používateľov knižnice. Noví záujemcovia očlenstvo vnašej knižnici sa tu môžu zaregistrovať. Pokiaľ sú študentmi VŠ amajú preukaz ISIC, tento knižnica akceptuje ako knižničný preukaz. Podobne môžu vysokoškolskí pedagógovia použiť preukaz ITIC. Ostatným čitateľom vystavujeme knižničný preukaz čipovú kartu. Nových používateľov oboznamujeme so základnými zásadami knižničného poriadku aposkytujeme im základné informácie oknižnici aoslužbách, ktoré môžu využívať. Mnohí používatelia sú za tieto informácie vďační, sú pozorní, zvedaví ažiadajú odoplňujúce informácie. Niektorí však počúvajú len na pol ucha azjavne ich naše informácie neinteresujú. Ba nájdu sa itakí, ktorí nás dosť stroho zastavia, tvrdiac, že predsa to všetko oni už vedia apoznajú. Vtakom prípade obvykle rešpektujeme ich želanie, ale mnohokrát sa potom stretávame stým, že neskôr sú nútení sami požiadať opomoc aradu na inom mieste knižnice. Ak teda máme zhodnotiť uplynulé pomerne krátke obdobie fungovania nového knižničného pracoviska, ukazuje sa, že jeho zriadenie bolo správnym rozhodnutím. Verím, že uspokojí aj očakávania apotreby návštevníkov, ktorí vstupujú do našej historickej ale vybavením modernej budovy. Pri pulte prvého kontaktu sa budeme usilovať o to, aby sme po dlhšom období ako len pár mesiacov mohli vyhodnotiť našu činnosť ako úspešnú. Mgr. Peter Majling, Jaroslava Szarowská Tento príspevok by mohol niesť aj názov: Prečo čitatelia strácajú knihy? Ozaj prečo? Astrácajú knihy často? Odpoveď na tieto otázky nie je taká jednoduchá, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Ale pekne poporiadku. Či je stratených kníh veľa? Zmôjho pohľadu je každá jedna stratená kniha veľa. Veľa preto, že už zajtra môže chýbať čitateľovi, ktorý ju bude súrne potrebovať. Azabezpečenie náhrady za stratenú knihu nebýva vkaždom prípade jednoduché ani bezproblémové. Keď sa pozrieme na čísla, tie nám hovoria, že vr čitatelia nahradili 55 stratených kníh, vr kníh avroku kníh. Za prvé štyri mesiace tohto roka sme zaevidovali 25 nahradených kníh. Kvôli presnosti treba doplniť, že nahlásených strát bolo vkaždom roku zhruba ojednu tretinu viac. Mnohí čitatelia, keď sa dozvedeli, koľko by stála náhrada, radšej lepšie pohľadali, prípadne si spomenuli, komu to vlastne onú knihu požičali, anapokon ju vrátili. Tí, ktorí knihu naozaj stratili, sú povinní nahradiť ju. Pravidlá stanovuje celkom jednoznačne knižničný poriadok. Vzásade je možné nahradiť stratenú knihu rovnakou knihou. Aj vtomto prípade knižnica účtuje sankčný poplatok 200,- Sk. Snahradením každej knihy je totiž spojená určitá administratívna práca. Kniha sa musí nanovo spracovať, označiť azaradiť do fondu. Čo však vprípade, ak sa čitateľovi ani pri najlepšej snahe nepodarí zohnať rovnakú knihu? Vtedy rozhoduje akvizičná komisia knižnice, ktorá určí spôsob náhrady. Buď sa zakúpi iná publikácia, ktorú čitatelia potrebujú, alebo sa zhotoví xerokópia stratenej knihy na náklady čitateľa, ktorý ju stratil. Tieto náklady vôbec nie sú nízke ačasto dosahujú aj niekoľko tisíc korún. Iná je otázka, prečo čitatelia strácajú knihy. Ak opomenieme skutočnosť, že niektorí si knihu jednoducho chcú ponechať, mysliac si, že to bude vcelku lacná záležitosť, spravidla knihu niekde zabudnú, stratia, prípadne im ju niekto odcudzil. To je potom naozaj nepríjemná záležitosť. Knižnica berie ohľad na prípady, keď sa jedná okrádež, ktorá bola ohlásená polícii ariadne zaprotokolovaná. Keď používateľ predloží kópiu policajného protokolu, je povinný knihu nahradiť, ale od sankčného poplatku sa upúšťa. Okrem zábudlivosti, nedbalosti aspomínaných krádeží sa občas stretávame aj skurióznymi prípadmi. Či už spomeniem stratu batožiny na letisku, v ktorej čitateľka mala niekoľko kníh požičaných znašej knižnice, alebo telefonát zveľkého obchodného strediska, kde čitateľ zabudol tašku plnú kníh, ktoré si unás požičal. Okrem stratených kníh stretávame sa občas aj stým, že si čitatelia vknihách, ktoré mali požičané, niečo zabudli. Bežné sú rôzne poznámky, pohľadnice alebofotografie. Ale naozaj kuriózny bol prípad, keď prišla čitateľka, že si vknihe, ktorú pred pár dňami vrátila, niečo zabudla. Knihu som vyhľadal aotvoril aneveril som vlastným očiam. Vknihe boli len tak vložené tri tisícky. Na otázku, čo si to vtej knihe zabudla, čitateľka trocha rozpačito odpovedala, že peniaze na internát. Zpožičovne odchádzala súsmevom apri odchode ešte utrúsila: Práve ste mi zachránili život! Pri práci za výpožičným pultom sa stretávame naozaj so všeličím. Robíme však túto prácu radi amáme vždy dobrý pocit ztoho, keď môžeme našim čitateľom výjsť vústrety apomôcť im. Niekedy sa nevyhneme aj menej príjemným situáciám. Pri vzájomnej ohľaduplnosti apochopení, dá sa však všetko vyriešiť slušne apokojne. Mgr. Peter Majling

7 Zvonimír Marič sa narodil vr v Skákave Dolnej - Brčko v Bosne a Hercegovine. Ukončil školu úžitkového umenia. Je predsedom združenia výtvarných umelcov LIKUM Brčko. Zúčastnil sa viacerých výtvarných kolónií a spoločných výstav s výtvarníkmi z BiH a zahraničia. Žije v Oraši. Pracoval ako pedagóg výtvarnej kultúry, v súčasnosti pôsobí na oddelení pre šport a kultúru Vlády Brčko dištriktu Bosny a Hercegoviny. Vo voľnom čase sa aktivizuje v ateliéri MARICH v Oraši. Výstava Zvonimíra Mariča pod názvom V ústrety novému životu bola v Štátnej vedeckej knižnici v Galérii v podkroví otvorená 11. septembra a bude verejnosti prístupná do 29. septembra Najskôr niečo otechnickej stránke vystavených diel Zvonimíra Mariča. Vo väčšine diel dominuje ako maliarsky nástroj špachtľa. Autor si obľúbil nanášanie farby špachtľou. Má ju rád, ovláda ju, dobre sa mu prostredníctvom nej hovorí. Pastózna viacvrstvovosť asvetelné, miestami akoby lazúrové prieniky, sú nositeľmi významových polôh vjednotlivých kompozíciách vystavených obrazov. Svetlo a farba práve u neho vystúpili do popredia. Uzurpujú si pozornosť aj záujem. Vpodstate to tak má byť. Svetlo, fenomén svetla, viditeľné aneviditeľné svetlo, energia svetla, svetlo ako východisko kvnímaniu skutočnosti, ale svetlo aj ako výtvarná reč. Vneposlednom rade svetlo ako médium avmnohých vystavených obrazoch ako sprostredkovateľ tajomstva. V Maričových obrazoch je možné vnímať svetlo tak, že prichádza do obrazu a zase z neho odchádza preč - smerom k nám, ak chcete, alebo sa samovoľne rozplýva vpriestore obrazu. Prostredníctvom farieb a špachtľových štruktúr, vyžaruje a ožaruje miesto, v ktorom sa práve ono nachádza. Už samotná technická a technologická stavba Maričovej maľby je zvláštna. Svoje obrazy Z vernisáže výstavy Zvonimíra Mariča. stavia na spomínaných stopách adotykoch špachtle, presnejšie ony samy vzdialene pripomínajú zväčšené rastre stien. Autor nanáša na maliarsky podklad akrylové farby a do povrchu maľby potom vstupuje rozličnými vrypmi, mechanickými zásahmi špachtle, ktoré menia jej faktúru a z celého diela robia maliarsky objekt zaznamenávajúci a prinášajúci určité správy. Niekoľko poznámok kobsahu vystavených diel. Tu, zdá sa, je problémov viacej, ale na druhej strane je dobre, že sú pomenované, že sa dajú identifikovať avistej miere aj konkretizovať vzáujme koncepcie amožností uberania sa Maričovej tvorby. Svoju polohu, svoj priestor na výstave majú aj zátišia. Nie však iba ako popisný typ maľby, zobrazovanie predmetov, ktoré sa vyskytujú v domácnosti, kvetov, ovocia, potravín atď. Jeho ťažiskom je kompozícia predmetov obvykle neživých. Zvonimír Marič jednak overuje svoju schopnosť maliarskeho vnímania zátišia advojak jeho nosnosť vakejsi svojráznej inakosti. Je tu ešte posledná časť, oktorej chceme hovoriť. Zvláštnou - povedané osobitnou časťou, ktorú sme si nechali na koniec, je viera. Jej personifikácia, vzťah knadprirodzenosti, postoj kprozreteľnosti. Spôsob maliarovho vnímania tohto všetkého. Každý človek má svoju vieru, v niečo verí, dôležité je v čo, aké hodnoty vyznáva. Dovoľte pripomenúť, že v priebehu nášho života nám Pán podáva rôzne okuliare, cez ktoré ho môžeme vnímať. V strednom veku, si napríklad veľmi silne zvykneme uvedomovať krehkosť života, možno si viacej všímame veci, ktoré nám predtým unikali. Napríklad totálne zraniteľný spôsob života Ježiša Krista. Slovo zraniteľný veľmi trefne charakterizuje Pána Ježiša Krista. Bol sústavne na rizikovom mieste, kde odmietnutie a bolesť boli temer zaručené. Keď si všimneme, koľko bolesti vie pripraviť svet, a vidíme vlastný sklon hľadať ľahkú únikovú cestu, čoraz viac nás udivuje Ježišovo odhodlanie vstúpiť priamo do toho najhoršieho. Atak je na mieste otázka. Nie je napríklad toto dostatočným dôvodom práve pre maliara, aby maľoval Ježiša Krista? Práve Marič sa usiluje vo svojich portrétoch Krista čo najvernejšie zobraziť to, čo cíti on k nám. Nie je to odstup. Nie je to nesúhlas. Je to potešenie. PaedDr. Jaroslav Uhel, ArtD Vernisážou o bude verejne uvedená výstava Rozlúčka s korunou, ktorá zachytáva obraz vývoja korunových platidiel na našom území. Jej autorom je historik a numizmatik PhDr.Marcel Pecník z Katedry histórie Fakulty humanitných vied UMB v Banskej Bystrici. Návštevníci priestorov átria ŠVK budú môcť v období od zhliadnuť peniaze, ktoré platili na území Slovenska od r dodnes a nazývali sa korunami a haliermi. Práve v r sa podarilo predstaviteľom rakúskouhorskej finančnej správy presvedčiť Františka - Jozefa I., aby zlatníky a grajciare svojím rozhodnutím premiestnil do dejín a aby povolil prevedenie menovej reformy, od uskutočnenia ktorej platíme korunami. To, že aj koruny a haliere sa onedlho stanú témou pre peňažnú históriu inšpirovalo Dr. Pecníka, aby pripravil výstavu, ktorá je súčasťou jeho vedeckopedagogického úsilia zmapovať a prezentovať peňažné dejiny Slovenska, majoritne v období 20. storočia. Výstava samotná pozostáva z ukážok mincí, štátoviek a bankoviek, ktoré platili počas existencie korunového menového systému na území Rakúsko - Uhorska, Československa, Slovenskej republiky, Protektorátu Čechy a Morava a povojnového Československa. Na návštevníkov čakajú aj skutočné kovové a papierové platidlá, ako reálne svedectvá doby ich vzniku, ako vzácne historické pramene. Autor výstavy hovorí: Peniaze priamo reflektujú na svoju dobu. Podľa ich materiálneho, technologického a námetového spracovania vieme usudzovať nielen o ekonomickej, ale aj o politickej, kultúrnej a umeleckej situácii štátu, ktorý ich vydal. Rozlúčka s korunou nieje teda len výstavou peňazí z našich dejín, ale aj pohľadom do minulosti, ktorá sa nám týmto otvára prostredníctvom peňazí. Peňazí, ako samozrejmých predmetov našej činnosti, ktorých význam presahuje rámec každodennosti. PhDr.Marcel Pecník

8 ÁTRIUM Jana Pogorielová Dušová Scénografia Výber celoživotnej tvorby výtvarníčky Výstava potrvá do Rozlúčka skorunou Výstava slovenských ačeskoslovenských platidiel Vernisáž výstavy sa uskutoční o16. hod. Výstava potrvá do Vojenská hudba vbanskej Bystrici Výstava zo zbierok Literárneho ahudobného múzea ŠVK Výstava potrvá od do GALÉRIA VPODKROVÍ Rodinné striebro Výber zdiela Dávida aivana Popovičovcov Výstava potrvá od 1.10 do Stretnutie sumením - Rodinné striebro o14.30 bude stretnutie sumením za účasti Dávida aivana Popovičovcov Slová, čiary, machule Výstava ztvorby akademického maliara profesora Ľudovíta Hološku Vernisáž výstavy sa uskutoční o15.30 hod. Výstava potrvá do SPOLOČENSKÁ SÁLA Etela Farkašová Opretá o ticho Prezentácia knihy Etely Farkašovej s ilustráciami Kvety Fullierovej o16. hod. Slovenka pri knihe Podujatie pri príležitosti 50. výročia úmrtia Hany Gregorovej vspolupráci súniou žien Slovenska o9. hod. Martin Rázus Spomienkové stretnutie pri príležitosti 120. výročia narodenia spisovateľa Stretnutie vrámci cyklu Osobnosť o16. hod. ROKOVACIA SÁLA Anja Utler Literárne stretnutie snemeckou poetkou Anjou Utler aslovenskou autorkou aprekladateľkou Milou Haugovou I. POSCHODIE Fotoscéna Nemecko Výstava kníh osúčasnej nemeckej fotografii troch Generácií nemeckých umelcov Výstava potrvá od do Pokračovanie zo str. 1. Následne bola príhovormi pani riaditeľky PhDr. Oľgy Laukovej apána Eddinsa, zástupcu veľvyslanca USA na Slovensku otvorená najnovšia prezentácia práce americkej umelkyne Jessicy Perry. Výstava, pod názvom Reflections/Odrazy, je výsledkom spolupráce americkej umelkyne ajej slovenských študentov. Projekt sa pokúša okritický prienik do sociálnych javov súčasného Slovenska, ako je alkoholizmus, konzumizmus či stret tradičného spôsobu života sjeho moderným ponímaním. Pán Kemp bol unesený spôsobom inštalácie výstavy, pričom svoje uznanie vyjadril aj pánovi PaedDr. Dušanovi Jarinovi, ktorý inštaláciu realizoval. Vernisáže sa zúčastnili zamestnanci knižnice, ako aj niekoľkí zástupcovia akademickej obce vbanskej Bystrici či záujemcovia oumenie. Pán Eddins vyjadril svoju otvorenosť spolupracovať sinfousa vbanskej Bystrici. Ľudovít Valuch Najpoužívanejší atlas pochádza z roku Predali ho v roku 1990 v slávnej aukčnej sieni Sotheby s v New Yorku za dolárov. Najmenšiu Bibliu vyrobili v Massachusettskom technologickom inštitúte v roku 2001 pomocou mikrolitografie. Jej rozmery sú 5x5 mm. Najmenší komiks s názvom Agent 327 s vyrobili v Holandsku v roku Má veľkosť 2,58 x 3,7 cm. Najväčšiu knihu podpisov má na konte organizácia Amnesty International. V roku 1998 knižne vydala 10 miliónov podpisov, ktorými občania podporili Všeobecnú deklaráciu ľudských práv. Najmenšími novinami sú brazílske Vossa Senhoria. S rozmermi 7x 10 cm ich začal vydávať v štyridsiatych rokoch 20. storočia Leonidas Schwindt. Jeho dcéra ich v roku 1985 ešte zmenšila na rozmery 2,5x3,5 cm. Týždenník má 16 strán a vychádza v náklade 5-tisíc kusov. Zlatica Feketeová

9 15. augusta toho roku odišiel od nás výnimočný Banskobystričan spisovateľ Pavel Hrúz. Bol výrazným, originálnym predstaviteľom modernej slovenskej prózy a banskobystrického literárneho života, spisovateľom s vlastným, jedinečným, nezameniteľným rukopisom. Narodil sa 14. júna 1941 v rodine krajčíra Pavla Hrúza a jeho manželky Juliany v Banskej Bystrici v dome na Skuteckého ulici 1, kde mal otec krajčírsky salón. V rodnom meste navštevoval štátnu ľudovú školu, meštiansku školu a elektrotechnickú priemyslovku. Už vtedy sa venoval písaniu. Vzťah k literatúre nadobúdal v rodičovskom dome pod vplyvom brata Juraja, ktorý ho povzbudzoval k vlastnej tvorbe. Jeho vstup do literatúry sa konal v časopise Krížovkár a hádankár v roku 1955, kde ako 14-ročný uverejňoval prozaické hádanky a už tu je možné vidieť určitú symboliku, lebo hry, hádanky, rébusy, symboly sa opakujú v rozličných modifikáciách v celej jeho tvorbe. Neskôr posielal humoresky do regionálnych novín Smer, poviedky do časopisov Mladá tvorba, Slovenské pohľady, Predvoj, Pohľad, Romboid, Nové slovo. Aktívne sa zaoberal tiež športom ľahkou atletikou a hádzanou. Súťažil v hode guľou, oštepom a diskom. Štúdium elektrotechniky ukončil na SVŠT v Bratislave ako inžinier. Po absolvovaní školy bol elektromontérom v banskobystrickej Stavoindustrii. V roku 1966 mu vyšla debutová knižka Dokumenty o výhľadoch. Bola ocenená Kraskovou cenou za najlepší prozaický debut roka. Po absolvovaní základnej vojenskej služby pracoval Pavel Hrúz ako natierač sudových tankerov v rimavskosobotskom pivovare a ako technik na televíznom vysielači Kráľova hoľa. Keď v roku 1968 vyšla druhá kniha Okultizmus, stal sa redaktorom literárneho a kultúrneho dvojtýždenníka Matičné čítanie v Martine a bol prijatý za člena Zväzu slovenských spisovateľov. Začiatok sedemdesiatych rokov bol však aj začiatkom takmer dvadsaťročného nedobrovoľného odmlčania sa talentovaného spisovateľa. Pre nesúhlasný postoj k okupácii našej krajiny vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968 stratil zamestnanie, vylúčili ho zo Zväzu slovenských spisovateľov a znemožnili mu publikovať. Počas tohto obdobia písal do zásuvky alebo publikoval pod pseudonymami a samizdatovo, najmä v edícii Petlice Lukáša Vaculíka. Nové knihy a poviedky uzreli svetlo sveta s oneskorením až začiatkom deväťdesiatych rokov. Pracoval zatiaľ ako správca tenisových kurtov v Banskej Bystrici, ako robotník na píle v Harmančoku, neskôr v Stavoindustrii. Rok 1990 bol rokom zmien nielen v otvorení možností publikačných, ale aj v profesijnej oblasti. Pavel Hrúz sa stal pracovníkom literárnej redakcie Slovenského rozhlasu štúdio Banská Bystrica. Redakčne sa podieľal na príprave viacerých stálych relácii sobotňajšia Hronka, Nedeľné reflexie, Panoptikum, Čriepky z medeného mesta (dnes len Čriepky), bol autorom literárnych pásiem i rozhlasových hier. Slovenské vydavateľstvá v nasledujúcom období začali splácať svoj dlh a vydávať jeho knihy: Chliev a hry (1990), Pereat (1991), Párenie samotárov (Rendezvous 69) (1993), Chlieb a kry (1996), Oči kuričove (1996), Hore pupkom, pupkom sveta (1998), Bystrica v... tom (2000, 2003), Lunetárium (2001), nové vydanie knihy Okultizmus (2005), Memoáre medeného mesta (2006), Banská Bystrica a okolie (2006). V posledných rokoch sa Pavel Hrúz venoval prevažne publicistickej tvorbe. V periodickej tlači uverejňoval svoje názory na aktuálne dianie v spoločnosti, zaujímal postoje k všeobecným otázkam ľudskej existencie. Žánrovo mnohofarebná tvorba Pavla Hrúza bola ocenená Cenou Ivana Krasku za najlepší prozaický debut roka Dokumenty o výhľadoch (1966), Cenou vydavateľstva Slovenský spisovateľ za knihu poviedok Okultizmus (1968), Výročnou cenou vydavateľstva Smena a Cenou Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska za knihu Chliev a hry (1990), Literárnou cenou VÚB a Cenou vydavateľstva slovenský spisovateľ za knihu Párenie samotárov (1993), Cenou Literárneho fondu za Chlieb a kry (1996) a v roku 1999 sa Pavel Hrúz stal laureátom Ceny Dominika Tatarku túto prestížnu cenu udeľuje Inštitút Milana Rastislava Štefánika a Nadácia M. Šimečku. Cena sa tradične udeľuje literátovi, ktorý popri umeleckých kvalitách preukazuje aj osobnostné hodnoty spojené s morálnym odkazom Dominika Tatarku. V roku 1999 mu primátor Ing. Ján Králik, CSc. odovzdal Cenu primátora mesta Banská Bystrica. Zhodnotenie prínosu Pavla Hrúza pre slovenskú literatúru a kultúru priniesli viaceré monografické práce Pavol Plutko: Profil Pavla Hrúza; Vladimír Barborík: Pavel Hrúz (...a dielo); Pavel Hrúz: výberová personálna bibliografia; Vladimír Barborík: Pavel Hrúz: Okultizmus a iné prózy i množstvo článkov v periodickej tlači. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici pripravila v roku 2006 pri príležitosti jeho 65. narodenín slávnostné podujatie v cykle Osobnosti. Pavel Hrúz bol typom spisovateľa, aký sa v dejinách slovenskej literatúry vyskytuje veľmi ojedinele. Písal, ako žil slobodne, bez apriorizmov, nemodelovo. Písal o odžitom, spracovával ho za pomoci fikcie. Bol realista a mystifikátor zároveň. Svojou tvorbou rúcajúcou konvencie od začiatku provokoval početné reakcie, nútil recipienta k spolupráci, k dotváraniu textu. Hľadal a dúfal, že nájde spolutvorcu. Jeho texty sa nečítajú ľahko, ale poskytujú hlboký zážitok. V rozhovore samého so sebou alebo Pred Zrkadlom: Paľo Hrúz sa rozpráva s Paľom Hrúzom v časopise Štúrov odkaz (1968) na otázku: Budeš teda kráčať ďalej po svojej ceste poslušný... odpovedá: Nie po ceste, ale po dráhe. A nie kráčať, ale bežať. Opreteky, ako sa to už patrí v tej divnej štafete, ktorej sme chtiacnechtiac členmi. Podaktorí, pravda, zaspíme na štarte alebo vybehneme privčas, druhých zas vystrčia z dráhy a iných šťuchnú kolíkom pod rebrá jednako sa však nemôžeme vzdať. Dobre vediac, odkiaľ si vybehol, nemáš ani potuchy, pokiaľ až dovliecť sa je ti súdené. Robím teda i ja čo môžem aj keď už nemôžem. Jednako sa nevzdal a i dnes okultisticko-neokultistická próza Pavla Hrúza svojimi kvalitami opäť presviedča recipienta, aby sa nechal vtiahnuť do jeho hry. Na podujatí v ŠVK v B. Bystrici pri príležitosti 65. narodenín. Mgr. Soňa Šváčová

10 nový edičný titul pre riadiacich pracovníkov knižníc Vauguste tohto roku vydala Štátna vedecká knižnica vbanskej Bystrici zborník príspevkov z 8. ročníka odborného seminára pre pracovníkov knižníc, venovaný problematike public relations (PR) alobovania pre knižnice. Podujatie sa uskutočnilo 4. marca 2008 pod záštitou generálneho riaditeľa SNK vmartine, doc. PhDr. Dušana Katuščáka, PhD. Jeho cieľom bolo predstaviť public relations apredovšetkým lobovanie ako žiadané, legálne aveľmi dôležité aktivity včinnosti všetkých typov knižníc, ako nevyhnutný nástroj argumentácie apresviedčania iako nevyhnutný prvok demokratického rozhodovania v spoločnosti. Organizátori Štátna vedecká knižnica vbanskej Bystrici (ŠVK) a Slovenská asociácia knižníc pri tejto príležitosti oslovili významné osobnosti slovenského ačeského knihovníctva, aby sa spracovníkmi knižníc podelili oskúsenosti apoznatky, ktoré nadobudli vdlhoročnej praxi aaby zároveň prezentovali svoj pohľad na možnosti aplikácie jednotlivých foriem lobovania apr vprostredí knižníc. Zborník, ktorý vyšiel na CD, obsahuje úvodné slovo zostavovateľky, program podujatia, stručný profesijný životopis autorov príspevkov, fotogalériu a príspevky vplnom znení, resp. powerpointové prezentácie. Vúvodnej štúdii sa Ing. Ján Šebo, PhD. zkatedry verejnej ekonomiky Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela vbanskej Bystrici, ktorý sa už niekoľko rokov profesionálne venuje lobovaniu na teoretickej ipraktickej úrovni, detailne zameral na formy lobingu aprípravu lobingovej kampane. Jeho cieľom bolo priblížiť zistenia svojho výskumu omožnostiach efektívne zvládať tento nástroj asjeho pomocou dosahovať stanovené strategické ciele organizácie. Generálny riaditeľ Slovenskej národnej knižnice vmartine, doc. PhDr. Dušan Katuščák, PhD., vo svojom príspevku Lobovanie vprospech knižníc na Slovensku uviedol viaceré príklady úspešného lobovania knižníc vzahraničí. Zdôraznil, že všade vo svete sa osvedčil skupinový lobizmus. Zároveň poukázal na projekty Odborný seminár sa tešil mimoriadnej pozornosti. Jedným z výstupov bol aj zborník. zamerané na činnosť knižníc, ktoré sa podarilo spoločnými silami presadiť na Slovensku. Za najdôležitejšiu označil nevyhnutnosť celkovej otvorenosti knižníc pozývanie významných osobností na podujatia (výstavy, konferencie, besedy), vyzývanie osobností k spolupráci pri príprave podujatí, presadzovanie veľkých cieľov nie partikulárnych záležitostí, nutnosť mediálnej publicity problémov, dôležitosť priamych rokovaní spredstaviteľmi vládnych imimovládnych inštitúcií, potrebu spracovania expertíznych posudkov astanovísk kriešeniu problémov, ktoré treba ďalej predložiť politikom. Dobrý projekt sám osobě nestačí aneb hledání podpory pro Oko nad Prahou nazval obsah svojho vystúpenia generálny riaditeľ Národnej knižnice ČR v Prahe, Mgr. Vlastimil Ježek. Vpríspevku sa zameral na najzávažnejší nedostatok súčasných priestorov Národnej knižnice ČR, ktorým sú chýbajúce depozity pre nové akvizície. Dovoz kníh zexterných skladov označil za neekonomický, neekologický azpohľadu čitateľov za veľmi pomalý. Rozvinul zaujímavý príbeh schvaľovania projektu alobovania za výstavbu novej budovy NK ČR, známej pod názvom Oko nad Prahou. Predseda Zväzu knihovníkov ainformačných pracovníkov ČR (SKIP), PhDr. Vít Richter v príspevku snázvom Knihovnické lobování včesku predstavil možnosti, súčasný stav aúspešné projekty lobovania knižníc včesku. Príspevok predsedníčky Spolku slovenských knihovníkov, Ing. Silvie Stasselovej: Úloha profesijných združení vlobovaní pre knižnice medzinárodné versus slovenské skúseností, prezentoval svetové epicentrá knihovníckeho lobingu, svetové kampane knihovníckych združení (napr. kampaň ALA využívajúca na propagáciu životné príbehy ľudí, ktorým pomohla knižnica), fenomén dnešných dní YouTube aviaceré úspešné projekty na Slovensku portál Infolib, úspešný boj o Knižničný zákon, projekt Kto je kto vslovenskom knihovníctve a ďalšie. Formy, nástroje anové trendy budovania vzťahov sverejnosťou je názov príspevku, ktorý predniesla doc. Ing. Anna Vaňová, PhD. zkatedry regionálneho rozvoja verejnej správy Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Keďže sa profesionálne venuje marketingu, pri charakteristike PR vychádzala práve zmarketingového prístupu ku vzťahom sverejnosťou. PR charakterizovala ako samostatnú riadiacu funkciu, ktorej poslaním je vytváranie audržovanie komunikačných kanálov. Zdôraznila, že PRorganizácií nesmú byť náhodné, ale cieľavedomé, plánovité, dlhodobé, sústavné, komplexné, vierohodné atvorivé. Ďalej sa vo svojom príspevku venovala cieľom PR acieľovým skupinám PR, ktoré rozdelila na vnútorné ana vonkajšie. Podrobne sa tiež venovala výstupom PR, formám spolupráce smédiami, budovaniu imidžu organizácie. PhDr. Oľga Lauková, riaditeľka Štátnej vedeckej knižnice vbanskej Bystrici, sa vpríspevku Formy PR vknižničnom prostredí, podrobne venovala nástrojom PR, ktoré využíva knižnica pri oslovovaní cieľových skupín, či už priamo (podujatia, výstavy, lobing, interpersonálna komunikácia), alebo nepriamo (výročné správy, vydavateľská činnosť apod.). Autorkou posledného odborného príspevku je PhDr. Daniela Birová zcentra vedecko-technických informácií SR, manažérka apropagátorka portálu Infolib. Pod tajuplný názov Ako bájny Fénix... ukryla postrehy asúvislosti zo slovenských knižníc kfenoménu PR na príklade portálu Infolib aďalších. Na úvod zdôraznila, že Infolib nie je propagačným nástrojom knižníc anikdy takto nebol koncipovaný. Mal byť aje to portál pre pracovníkov knižníc, nie pre verejnosť. Nemá štruktúru ani funkčnosť, ktorá by zodpovedala potrebám verejnosti. Vo svojom vystúpení uviedla, že slovenským knižniciam chýba PR alobovanie na celoštátnej úrovni, prevažná väčšina aktivít má lokálny charakter. Vzávere vyzvala slovenské knižnice kvytvoreniu knižničného portálu pre verejnosť. Zborník obsahuje aj dva zaujímavé propagačno-prezentačné príspevky. Ing. Jan Čejka zfirmy Elsyst Engeneering predniesol príspevok s názvom Úloha firmy Elsyst Engineering při zpracování sbírek NK Praha. PhDr. Daniela Birová priblížila účastníkom projekt CVTI SR financovaný zesf Európsky knihovník. Na záver chceme vysloviť úprimné poďakovanie štedrým sponzorom podujatia firme Elsyst Engineering zvyškova afirme Suweco SK, ktoré dlhodobo podporujú odborné aktivity knižníc na Slovensku. PhDr. Blanka Snopková