SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

Größe: px
Ab Seite anzeigen:

Download "SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE"

Transkript

1 SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE Rektor: prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD. FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA Dekan: prof. Ing. Dušan Húska, PhD. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Betlanovce Diplomová práca Katedra regionálneho rozvoja Vedúci katedry: doc. Ing. Mária Fáziková, CSc. Vedúci práce: doc. Ing. Mária Fáziková, CSc. Bc.Slávka Kremnická

2 ČESTNÉ VYHLÁSENIE Čestne vyhlasujem, že som diplomovú prácu vypracoval samostatne, a že som uviedol všetku použitú literatúru súvisiacu so zameraním diplomovej práce. Nitra podpis autora DP

3 Touto cestou vyslovujem poďakovanie pani/pánovi doc. Ing. Márii Fázikovej, CSc. za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce. Nitra podpis autora DP

4 ZUSAMMENFASSUNG Mit den EU-Beitritt der Slowakischen Republik erleben wir große Ände rungen in allen Sphären des Lebens. Unabdenkbares Bestandteil des Integrierungsprozesses in die Strukturen der Europäischen Union ist die Entwicklung der Städte, Gemeinden und Regiononen auf Grunde einer strategischen Planung. Aus diesen Grund ist es notwen -dig Entwicklungsprogrammdokumente auf National- aber auch Regionalebene und Ebene der Städte und Gemeinden auszuarbeiten, so wie das vom Gesetz Nr. 503/2001 über die Unterstützung der Regionalentwicklung festgelegt ist. Das Programm der Wirtschafts- und Sozialentwicklung der Gemeinde enthält eine Vorstellung darüber, wie die Gemeinde in der Zukunft aussehen soll. Das Programm sezt Prioritäten, Ziele und Aktivitäten, die zur Auffüllung der Vision führt. So ein Programm sollte jede Gemeinde ausgearbeiten haben, die um Mittel von Strukturalfonds der Europäischen Union bewerbt. Ziel der Diplomarbeit ist das komplexe Entwicklungspotential der Gemeinde zu identifizieren und die passendste Strategie seiner Ausnutzung mit hinsicht auf die Möglichkeiten der Ausnutzung der externen Finanzquellen, besonders der Strukturalfonds vorschlagen. Gegenstand der Untersuchung war die Gemeinde Betlanovce die ins Bezirk Spišská Nová Ves gehört. Für die Erfüllung dieser Ziele war notwendig : das Studium der Fachliteratur zur gegebener Problematik Erwerb der Unterlagen Analyse der erworbenen Angaben des Entwicklungpotential Verarbeitung des Fragebogens und seine Auswertung Verarbeitung der SWOT Analyse Verarbeitung der Analyse der Probleme durch die Methode eines Problembaumes Defination der strategischen Ziele, Prioritäten und Maßnahmen

5 Vorschlag der Entwicklungsstrategie Der jetzige Zustand war mittels der Analyse der Entwicklungfaktoren der Gemeinde mit Hilfe welcher der Überglick über die existierenden Quellen erworben war, bewertet. Zu den drei Grundproblemen der Gemeinde, die notwendig zu lösen sind gehören : schwach entwickelte ökonomische Basis ungenügend erbaute Sozial- und Technischeinfrastruktur eine niedrige Teilnahme der Einwohner auf der Entwicklung der Gemeinde Zum Schluss kann man konstatieren, dass die Gemeinde Betlanovce Bedingungen und Voraussetzungen für ihre weitere Entwicklung hat. Wenn wir aber über die Entwicklung der Gemeinde sprechen, ihr notwendiges Bestandteil sind die Einwohner selbst. Die Ausnutzung des Potentiales ist in ihren Händen und die Entwicklung der Gemeinde hängt von ihrer Stellung zur Entwicklung ihrer Gemeinde ab. Es ist notwendig die Kommunikation zwischen den Einwohnern und der örtlichen Selbsverwaltung zu bessern, die Anteilnahme der Einwohner auf den Plannungs- und Bestim - mungsprozessen und ihre Teilnahme auf Bestimmungen über den weiteren Leitweg der Gemeinde zu sichern. Durch die Erarbeitung des Entwicklungsprogramm erfüllt die Gemeinde eines von Grunprinzipien der EU-Regionalpolitik das Prinzip der Program-mierung. Kľúčové slová: obec, a sociálneho rozvoja. obyvatelia, rozvoj, SWOT analýza, Program hospodárskeho

6 POUŽITÉ SKRATKY: 1. CR cestovný ruch 2. ČOV čistička odpadových vôd 3. HDP hrubý domáci produkt 4. POH program odpadového hospodárstva 5. SAD Slovenská autobusová doprava 6. SZ separovaný zber 7. TIC turistické informačné centrum 8. TKO triedený komunálny odpad 9. ŽP životné prostredie

7 OBSAH Obsah... 1 Úvod Súčasný stav riešenej problematiky... 9 Región ako základný pojem Cieľ práce METODIKA PRÁCE Materiál Metódy práce Výsledky práce Analýza rozvojového potenciálu Geografická poloha obce Poloha obce vo vzťahu k pólom rozvoja História Prírodné prostredie Demografický potenciál Technická infraštruktúra Sociálna infraštruktúra Kultúrny a spoločenský život Vyhodnotenie dotazníkového prieskumu Ekonomická základňa obce Hospodárenie obce Analýza problémov obce Stratégia rozvoja obce ZÁVER Zoznam použitej literatúry Prílohy... 80

8 ÚVOD Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie prežívame veľké zmeny vo všetkých oblastiach života. Je to významný medzník v histórii nášho štátu. Dôležitým predpokladom nášho úspešného začlenenia do európskych štruktúr je aj plnenie požiadaviek spoločenstva. Neodmysliteľnou súčasťou procesu včleňovania sa do štruktúr Európskej únie je rozvoj miest, obcí a regiónov na základe strategického plánovania. Z uvedeného dôvodu je potrebné vypracovať rozvojové programovacie dokumenty na národnej, ale aj na regionálnej úrovni a úrovni miest a obcí tak, ako to stanovuje zákon č. 503/2001 o podpore regionálneho rozvoja. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce zahrňuje predstavu o tom, ako by obec mala v budúcnosti vyzerať. Vytyčuje priority, ciele, aktivity, ktoré vedú k napĺňaniu vízie. Takýto program by mala mať spracovaný každá obec, ktorá sa chce uchádzať o prostriedky zo štrukturálnych fondov Európskej únie. 8

9 1 SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY Obec a jej kompetencie Obec je podľa zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky, ktorý združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a vlastnými príjmami. Základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Obci pri výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy. Územie obce Územie obce je územný celok, ktorý tvorí jedno katastrálne územie alebo viac katastrálnych území. Územie obce sa môže členiť na časti obce. Časť obce má vlastný názov, časť obce nemusí mať vlastné katastrálne územie. Obec zriaďuje, zrušuje, rozdeľuje alebo obce zlučuje vláda nariadením. Rozhodnúť o tom možno iba so súhlasom obce a na základe stanoviska krajského úradu, v ktorého územnom obvode sa obec nachádza. Zlučovanie a rozdelenie obce Obec má právo združovať sa i inými obcami v záujme dosiahnutia spoločného prospechu. Dve obce alebo viac obcí sa môžu zlúčiť do jednej obce, obec sa môže rozdeliť na dve obce alebo viac obcí. Zlúčením obcí zanikajú zlučované obce a vzniká nová obec, rozdelením obce zaniká rozdeľovaná obec a vznikajú nové obce. Zlúčiť obce alebo rozdeliť obec možno len s účinnosťou ku dňu konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí. Samospráva obce Obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný 9

10 zákon, ako takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba. Samosprávu obce vykonávajú obyvatelia obce - orgánmi obce, - hlasovaním obyvateľov obce, - verejným zhromaždením obyvateľov obce. Financovanie obce Obec financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, dotácií zo štátneho rozpočtu a z ďalších zdrojov. Obec môže na plnenie svojich úloh použiť návratné zdroje financovania a prostriedky mimorozpočtových peňažných fondov. Na plnenie rozvojového programu obce alebo na plnenie inej úlohy, na ktorej má štát záujem, možno obci poskytnúť štátnu dotáciu. Majetok obce Majetkom obce sú veci vo vlastníctve obce a majetkové práva obce. Slúži na plnenie úloh obce. Majetok obce sa má zveľaďovať a zhodnocovať a vo svojej celkovej hodnote zásadne nezmenšený zachovať. Možno ho použiť najmä na verejné účely, na podnikateľskú činnosť a na výkon samosprávy obce. Rozpočet obce Základom finančného hospodárenia obce je rozpočet obce, ktorý sa zostavuje na obdobie jedného kalendárneho roka. Obsahuje príjmy a výdavky spojené s činnosťou samosprávy, finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu, k rozpočtu samosprávneho kraja a finančné vzťahy k právnickým a fyzickým osobám. Obec ako právnická osoba samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami, a to za podmienok ustanovených zákonom. Obec ako účtovná jednotka vedie účtovníctvo, zostavuje účtovnú závierku a je povinná mať účtovníctvo a účtovnú závierku overenú audítorom. Obci možno ukladať úlohy len zákonom. (Gajdoš Michalková 1999) Postavenie obcí v systéme inštitúcií verejnej správy z pohľadu hospodárenia s verejnými prostriedkami má podľa Belajovej Balážovej (2004) svoje špecifiká. Nezávislosť konania 10

11 obce pri financovaní jej potrieb sa uskutočňuje na základe slobodného rozhodovania obce. To znamená, že obce: - v súlade s platnou legislatívou si zabezpečujú vlastné hospodárenie a s tým súvisiace ekonomické procesy, - sú správcami miestnych daní a poplatkov, t.j. zabezpečujú výkon správy týchto daní a poplatkov, ktorých daňové určenie je na obec, - okrem originálnych kompetencií zabezpečujú aj prenesený výkon štátnej správy, pričom financovanie originálnych kompetencií zabezpečuje samosprávy z vlastných zdrojov. Na prenesený výkon štátnej správy dostáva obec finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. Hamalová, Žárska (1992) uvádzajú, že v súvislosti s ujasňovaním podstaty samosprávy a jej postavenia v štátnom organizme a spoločenskom systéme sa najčastejšie uvádzajú jej nasledovné črty: - Demokratický výkon miestnej moci, - Miestna autonómia samosprávneho charakteru, - Široký rozsah samosprávnej zodpovednosti, - Optimálna kombinácia samosprávnych a štátnych funkcií. Ďalej píšu, že samosprávu obce vykonávajú obyvatelia obce: - orgánmi obce (obecné zastupiteľstvo a starosta obce) - volené orgány obce, prostredníctvom ktorých obec vykonáva všetky svoje samosprávne funkcie - hlasovaním obyvateľov obce - vyhlásené obecným zastupiteľstvom, ak ide o návrh na zlúčenie, rozdelenie alebo zrušenie obce, zavedenie alebo zrušenie verejnej dávky miestneho poplatku alebo dane - verejným zhromaždením obyvateľov obce - zvolané obecným zastupiteľstvom na prerokovanie obecných vecí Fisher (1998) uvádza, že pojem občan je všeobecný 5 uznáva a zahrňuje rozdielnosti najrôznejších skupín, ktoré žijú v rámci štátu. Tento termín však nadobúda rôzne významy, a to v závislostí od nášho vnímania okolitého sveta. Pokiaľ ide o zástupcov miestnych samospráv, pre nich sú občania všetci tí, ktorí žijú v rámci právnych hraníc ich miestnej samosprávy. Samotní občania vnímajú svoje občianstvo z pohľadu toho, čo oni chápu ako svoju obec alebo komunitu. Občania sú zároveň individuality a členovia rôznych zoskupení, 11

12 organizácií a spolkov, čo je potrebné pre účely definovania angažovanosti občanov brať do úvahy. Ivanička (1987) konštatuje, že za sídlo môžeme označiť každé miesto zemského povrchu, na ktorom je obytné zariadenie pre človeka. Sídla vstupujú na obrovských priestoroch Zeme v rozmanitých diferenciách a vyznačujú sa odlišnými štruktúrami z hľadiska vzájomných priestorových vzťahov i svojho vnútorného usporiadania, z hľadiska veľkosti, resp. funkcie. Slepička (1980) rozlišuje nasledovné formy osídlenia: - vidieckym sídlom rozumieme všetky priestorovo oddelené sídelné útvary mimo mesta. Patria sem teda samoty, malé skupiny domov (osady) a dediny, - dediny možno charakterizovať ako relatívne kompaktné vidiecke sídla, ktoré charakterom zástavby, štruktúrou plôch intravilánu, veľkosti stavieb a ich funkčným využitím a tiež skladbou obyvateľstva a ich počtom nemajú znaky mesta, - vidiecke osídlenie je (v užšom slova zmysle) pojem, ktorým označujeme sústavu vidieckych sídel, vrátane ich hierarchizovanej veľkostnej a funkčnej štruktúry a vzájomných vzťahov medzi sídlami, - najširším pojmom je vidiecky priestor, ktorým rozumieme vidiecke osídlenie a voľnú krajinu. Plošne je vidiecky priestor obvykle vymedzený ako súhrn plôch poľnohospodárskej pôdy, lesov, vodných plôch, intravilánov, vidieckych sídel, poľných ciest a miestnych komunikácií. Takto chápaný vidiecky priestor zahrňuje v európskych štátoch spravidla % ich územia. Ivanička (1987) člení sídla na vidiecke a mestské. Podľa veľkosti, vzájomného vzťahu, spôsobu zástavby a vybavenosti vidiecke sídla ďalej člení do 2 skupín: a) Samoty sú izolované obytné zariadenia, ktoré plnia veľmi rozsiahlu škálu funkcií, napr. hájovne, majere, salaše, železničné strážne domčeky, horské hotely, pozorovacie stanice, observatória, ich pôvod a hospodárska samostatnosť sú odlišné. Dedinka vzniká zoskupením viacerých domov (3-15), u nás k nim priraďujeme aj kopanice. b) Dedina je vidiecka osada, ktorej pôvodnou funkciou bolo najmä 12

13 poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov, ovplyvňujúce charakter jednotlivých domov i dediny ako celku. Najčastejším typom je hromadná dedina, ktorú môžeme pokladať za celosvetovú formu, ale vyskytujú sa aj dediny rozptýlené, ktoré pokladáme za regionálne odchýlky od základného typu. Fáziková (1999) uvádza, že kritériom pre odlíšenie vidieckeho a mestského územia podľa OECD je hustota obyvateľstva. Sídla s hustotou obyvateľstva nad 150/km 2 sú definované ako urbanizované sídla a sídla s hustotou obyvateľstva nižšou ako 150/km 2 sú definované ako vidiecke sídla. Podľa OECD vidiecke územia zahrňujú obyvateľstvo, pôdu a ostatné zdroje nachádzajúce sa v danej krajine a v malých sídlach mimo priameho ekonomického vplyvu veľkých centier. Podľa Národného plánu rozvoja (2003) sa za vidiecke sídla všeobecne považujú sídla, ktoré nemajú štatút mesta a majú určitý charakter a typ osídlenia, ekonomickú štruktúra založenú na poľnohospodárstve a lesníctve, menej rozvinutú infraštruktúra a nízku hustotu obyvateľstva. Štatisticky sú to sídla do obyvateľov. Štatistický úrad SR eviduje sídiel, z ktorých je (95,2 %) prevažne vidieckych sídiel a 138 mestských sídiel. Väčšina vlastníckych vzťahov, industrializačných a urbanizačných procesov, zmeny v štruktúre poľnohospodárskej výroby. Po politických a ekonomických problémoch pribudli k vidieku aj problémy spojené s nezamestnanosťou, slabá perspektíva v tvorbe pracovných príležitostí, pokles príjmov, nedostatočná technická a sociálna infraštruktúra, ako aj celkové nedostatočné využitie potenciálu, ktorý vidiek poskytuje. Problémy vidieckych oblastí Rusnák (1996) definuje nasledovne: - narušená prirodzená kultúrno-historická vývojová kontinuita - narušený hodnotový systém a vzťah k obci a krajine - nižšia priemerná úroveň vzdelaností - vyšší priemerný vek a regresný demografický vývoj - nedostatočne rozvinutá ekonomická základňa a odkázanosť na dochádzku za prácou - nízka miera informácií o možnostiach podnikania - konzervatívne myslenie a nedostatok odborníkov - nedostatočná štruktúra služieb - nedostatok finančných zdrojov. Podľa neho má však vidiek aj svoje predností, ku ktorým patrí hlavne: - pomerne zachované a zdravé životné prostredie - zväčša atraktívne prírodné prostredie - komunikatívnosť a medziľudské vzťahy - zachovalé kultúrne tradície, folklór, zvyky a remeslá - nevyužité objekty a zariadenia 13

14 Keďže rozvoj robia ľudia, tak ľudský faktor je najpodstatnejšou stránkou rozvoja a oživenia vidieka. Najväčšími prekážkami rozvoja sú: - bariéry v myslení ľudí - nedostatok finančných zdrojov - legislatívne bariéry a pod. Odbúravanie rozdielov medzi rozličnými regiónmi, znižovanie zaostalosti najviac postihnutých území je aj cieľom regionálnej politiky vlády SR. Rozvoj je významným predpokladom pre zabezpečenie vývoja. Podľa Micháleka (1996) je nutné aby všetky štátne i neštátne inštitúcie, ale najmä obecné samosprávy hľadali všetky spôsoby ako zabezpečiť harmonický rozvoj svojich obcí a vidieckych obcí ako celku. Základným predpokladom, ako revitalizovať vidiek je poznať a kvantifikovať jeho zdroje. REGIÓN AKO ZÁKLADNÝ POJEM Pojem región je podobne ako termín bod v matematike bežne používaný, ale s jeho definovaním sú problémy. Na jeho definíciu je toľko názorov, z koľkých pohľadov je skúmaný a hodnotený. Lauko (Bašovský, Lauko, 1990) považuje región za zložitý dynamický priestorový systém, ktorý vznikol na zemskom povrchu na základe interakcie prírodných a socioekonomických javov. Iná definícia považuje región za územie so špecifickou polohou, ktoré sa istým spôsobom odlišuje od iných území a ktoré sa rozprestiera tak ďaleko, ako sa rozprestiera, vyčleňujúca ho črta (Hartshorne, 1959 In Bašovský, Lauko, 1990). Kým Laukova definícia zdôrazňuje komplexnosť a syntetickosť, definícia regiónu Hartshornom zdôrazňuje individualitu a špecifickosť. Demek (1987) definuje región ako územie (časť krajinnej sféry), ktoré sa súborom vlastností, stavov a javov odlišuje od susedných (prípadne) ďalších oblastí, pričom táto jednota je objektívnou podmienkou a zákonitým výsledkom vývoja daného územia. Na základe súboru predchádzajúcich definícii regiónu môžeme vo všeobecnej rovine vnímať región ako zložitý dynamický priestorový systém, ktorý vznikol na zemskom povrchu na základe interakcie prírodných a socioekonomických javov. Voči okoliu je otvorený, ale zároveň aj vnútorne spätý a interagujúci. 14

15 Rada Európy v návrhu charty o regionalizácii (Draft Community Charter of Regionalisation, 1988 In Plai, 1994) preferuje definíciu, ktorá v sebe zahŕňa dnes tak preferovaný ľudský rozmer a definuje región ako územie, ktoré z geografického hľadiska vytvára výraznú entitu alebo zoskupenie podobných území na báze historickej kontinuity a ktorého obyvateľstvo spájajú určité spoločné črty a prianie udržať a ďalej rozvíjať svoju identitu s cieľom podnecovať kultúrny, sociálny a hospodársky rozvoj. Pre úplnosť je vhodné ešte uviesť definíciu pojmu región ako ho definuje zákon 503/2001 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja: región je územne vymedzený priestor na tvorbu a uskutočňovanie regionálnej a štrukturálnej politiky na úrovni druhého stupňa alebo tretieho stupňa podľa klasifikácie štatistických územných jednotiek. Regionálny rozvoj V posledných desaťročiach vo svetovej ekonomike, ale aj v ekonomike jednotlivých krajín dochádza k zmenám, ktorých príčinou je globálny vývoj a meniace sa sociálnoekonomické prostredie. Na základe týchto zmien sa zároveň mení aj úloha ekonomík nižších subštátnych územných celkov, ktoré zohrávajú v národných ekonomikách stále väčšiu úlohu. Preto riadenie rozvoja území sa presúva na nižšiu úroveň, čiže úloha a kompetencie v riadení rozvoja území sa do veľkej miery prenášajú na regionálne a miestne inštitúcie. Región môžeme chápať ako ohraničený priestor na základe zvolených kritérií, ktoré vyplývajú z účelu, pre ktorý je priestor vymedzený. Priestorové celky môžu mať rôznu veľkosť. Od rozsiahlych nadštátnych útvarov typu Európskej únie, až po malé okresy alebo obce. Závisí od účelu za akým sledujeme priestor. (BELAJOVÁ, A. FÁZIKOVÁ, M. 2002, s. 85) Z pohľadu regionálnej ekonomiky je región priestorovým podsystémom krajiny, ktorý charakterizuje určitá priestorová štruktúra a úroveň ekonomického a sociálneho rozvoja. Je teda nielen priestorovou, ale aj ekonomickou a sociálnou jednotkou. V súčasnosti ekonomický región môžeme definovať ako priestorový relatívne uzavretý sociálno-ekonomický podsystém krajiny, ktorý môže fungovať aj mimo hraníc administratívne vymedzeného regiónu. Ich priestorovú alokáciu vymedzuje tesnosť vzájomného prepojenia podsystémov priestorovej štruktúry, t.j. výroby obyvateľstva technickej a sociálnej infraštruktúry a schopnosť samohybnej rozvojovej politiky. Z uvedeného spektra názorov na pojem región vyplýva, že pri jeho vymedzení je potrebné uplatniť interdisciplinárny prístup nakoľko región možno charakterizovať ako bohato štruktúrovaný celok, ktorý sa vyznačuje geografickými, ekonomickými, sociálnymi, kultúrnymi, historickými, národnostnými a ďalšími znakmi. Pritom sa možno na región 15

16 pozerať z každého uvedeného hľadiska, ktoré pri svojej dominantnosti len do určitej miery rešpektuje i ostatné znaky charakterizujúce región. Podľa Zbierky zákonov č. 503/2001 o podpore regionálneho rozvoja, sa región definuje ako: územne vymedzený priestor na tvorbu a uskutočňovanie regionálnej a štrukturálnej politiky na úrovni druhého stupňa alebo tretieho stupňa podľa klasifikácie štatistických územných jednotiek. Regionálny rozvoj je potom trvalý rast hospodárskeho potenciálu a sociálneho potenciálu regiónu, čo zvyšuje jeho hospodársku úroveň, výkonnosť, konkurencieschopnosť a životnú úroveň jeho obyvateľov, región tak prispieva k hospodárskemu rozvoju a sociálnemu rozvoju krajiny. Belajová, Fáziková (2005) uvádzajú, že región je priestorový podsystém krajiny, ktorý charakterizuje určitá priestorová štruktúra a úroveň ekonomického a sociálneho rozvoja. Je teda nielen priestorovou, ale aj ekonomickou a sociálnou jednotkou. Región môže byť formálne alebo neformálne vymedzený na základe konkrétneho účelu, pričom veľkosť priestoru definovaného ako región môže byť rôzna. V najvšeobecnejšej polohe sa teda chápe región ako ohraničený priestor na základe zvolených kritérií, ktoré vyplývajú z účelu, pre ktoré je priestor vymedzený. Mikroregión je nižší územný celok, definovaný napríklad na prírodných danostiach (mikroregión Nízke Tatry), na záujme účastníkov rozvíjať dané územie spoločne určitým smerom (mikroregión priemyselný park Záhorie), na danostiach kultúrnych (Vínna cesta), historických (Šariš) alebo na základe iných kritérií. Do regiónov sa spájajú také územné celky, ktoré sa k sebe hodia tým, že majú spoločné znaky (cestovný ruch, remeselné tradície, prírodné danosti). Ekonomická úroveň regiónov sa v najvšeobecnejšej polohe vyjadruje prostredníctvom hrubého domáceho produktu, vytvoreného v regióne a vyjadreného v absolútnej hodnote respektívne v prepočte na jedného obyvateľa. Najmenšou regionalizačnou jednotkou, na ktorú sa objem regionálneho hrubého domáceho produktu v našich podmienkach vyčísľuje je kraj. Ekonomický rozvoj v regióne je úzko spätý s jeho dopadom na obyvateľstvo a také sociálne charakteristiky, akými sú zamestnanosť či nezamestnanosť, úroveň osobných dôchodkov, príjem domácností a pod. Preto sa rozvoj v regióne často chápe v súčinnosti ako sociálnoekonomický rozvoj, t.j. v súvislostiach ekonomického a sociálneho prejavu. (BELAJOVÁ, A. FÁZIKOVÁ, M. 2002). 16

17 Tvrdoň, Hamalová, Žárska (1995) definujú ekonomický rozvoj ako dlhodobý vzostup schopností poskytovať obyvateľstvu rozmanité tovary a služby. Táto schopnosť je postavená na rozvoji technológií, na inštitucionálnych a systémových zmenách, ktoré s rozvojom súvisia. Trvalý rast je výsledkom ekonomického rozvoja. Definícia regionálneho rozvoja Aj pri objasňovaní pojmu regionálny rozvoj resp. rozvoj v širšom zmysle narazíme na podobné problémy, ktoré sa vyskytli pri definovaní pojmu región. Podľa Sachsa (Sachs, 1989 In Maier, Tödtling, 1998) sa rozvoj stal ťažkopádnym, améby pripomínajúcim slovom. Nič neobsahuje, pretože jeho kontúry sa rozplývajú... Kto ho vysloví, nič nepomenuje, ale si prisvojuje všetky dobré predsavzatia tohto sveta. Rozvoj sa stal podľa neho prázdnym pojmom. Pojem rozvoj je používaný v rôznych súvislostiach, najčastejšie však pojem rozvoj resp. regionálny rozvoj býva chápaný ako hospodársky rozvoj regiónu, predovšetkým ako hospodársky rast. Treba však podotknúť, že by malo ísť hlavne o taký rozvoj, ktorý neničí vlastnú zdrojovú základňu, teda môže byť udržiavaný dlhší čas (Maier, Tödtling, 1998). Tvrdoň, Hamalová, Žárska (1995) upozorňujú, že termíny ako rozvoj a rast je potrebné odlišovať. Pod rozvojom v najširšom zmysle slova chápu rozšírenie ekonomického systému pri zmenených a progresívnych parametroch rastových faktorov. Naproti tomu pod rastom chápu rozšírenie ekonomických systémov bez zmeny kvality parametrov základných rastových faktorov. To znamená, že rozvoj zahŕňa v sebe aj inovácie, ktoré spôsobujú kvalitatívne zmeny ekonomického systému, ktorý má v sebe zabudovaný mechanizmus nepretržite vytvárať zmeny a prispôsobovať sa inovačným zmenám. V zhode s názorom Nohlena a Nuschelera (Nohlen, Nuscheler, 1992 In Maier, Tödtling, 1998) je potrebné konštatovať, že radikálne odmietnutie pojmu rozvoj nemá zmysel, lebo žiadna lepšia alternatíva neexistuje. Podobne ako pri definovaní pojmu región aj pri definícii regionálneho rozvoja sa môžeme oprieť o jeho interpretáciu v rámci zákona 503/2001 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja ako o trvalý rast hospodárskeho potenciálu a sociálneho potenciálu regiónu, čo zvyšuje jeho hospodársku úroveň, výkonnosť, konkurencieschopnosť a životnú úroveň jeho obyvateľov. Všeobecne možno povedať, že regionálny rozvoj je súbor predovšetkým sociálnych a hospodárskych procesov a vzťahov prebiehajúcich v regióne (podľa Rajčáka, Rajčákovej, 1999). Tieto procesy a vzťahy ovplyvňujú všetky zložky regiónu i keď možno nie všetky 17

18 naraz, ale formou postupnej reťazovej reakcie. Naopak jednotlivé zložky regiónu (ako aj ich priestorová štruktúra) majú vplyv na priebeh regionálneho rozvoja (Hajasová, 2000). Z geografického uhla pohľadu môžeme teda pojem regionálny rozvoj chápať ako predovšetkým ekonomicko-sociálne procesy prebiehajúce v prírodno-spoločenskom prostredí regiónu, ktoré by mali využívať, ale i rešpektovať podmienky a zvláštnosti tohto prostredia. Regionálna politika sa najčastejšie definuje ako súbor cieľov, opatrení a nástrojov vedúcich k znižovaniu rozdielov v socioekonomickej úrovni jednotlivých regiónov. Definovanie regionálnej politiky vo väčšine európskych krajín vychádza z podpory rozvoja problémových regiónov, vrátane snahy redukovať medziregionálne rozvojové diferencie. Regionálne politika má preto za cieľ: utlmiť a zastaviť prehlbovanie rozvojových rozdielov, korigovať priestorovú alokáciu ekonomických faktorov, orientovať regióny na rozvoj zameraný na využitie vlastných zdrojov a aktivít s cieľom postupne obmedzovať účasť štátu na riešení rozvojových rozdielov. Regionálnu politiku je preto v súčasnosti potrebné chápať ako integrálnu súčasť hospodárskej politiky štátu. (Belajová, A., Fáziková, M. s. 154, 2004) V období reformy a transformácie národného hospodárstva sa v našich podmienkach rozdiely v rozvojovej úrovni regiónov prehĺbili. Regionálna politika má preto za cieľ: - utlmiť a zastaviť prehlbovanie rozvojových rozdielov - korigovať priestorovú alokáciu ekonomických faktorov - orientovať regióny na rozvoj zameraný na využitie vlastných zdrojov a aktivít s cieľom postupne obmedzovať účasť štátu na riešení rozvojových rozdielov. Objektom regionálnej politiky sú regióny. Objekt je územie, v ktorom je potrebné uskutočňovať regionálnu politiku. Prevažne sú to problémové regióny. Subjektom regionálnej politiky sú inštitúcie verejnej správy, ktoré sú zo zákona zodpovedné za implementáciu regionálnej politiky, alebo voľné združenia a korporácie, ktoré sa na realizácii regionálnej politiky podieľajú. Pozícia regionálnej politiky v rámci celkovej hospodárskej politiky EÚ je významná, čo dokumentuje skutočnosť, že z pohľadu vynakladania finančných prostriedkov na zabezpečenie svojich cieľov EÚ na regionálnu politiku dlhodobo vynakladá druhý najväčší objem finančných prostriedkov. Vo väčšine ekonomicky vyspelých krajín sa uplatňuje rozvinutá forma regionálnej politiky. Ciele rozvinutej formy sledujú vyvážený hospodársky, sociálny a ekologický rozvoj celej krajiny. Vyznačuje sa komplexným prístupom premietajúcim sa do sústavy hierarchicky 18

19 usporiadaných plánov, ktorých realizáciu zabezpečuje právna úprava, sústavou ekonomických a administratívnych nástrojov a inštitúcií regionálnej politiky. (Belajová, Fáziková, 2004). Vývoj regionálnej politiky po II. setovej vojne Česko-slovensko bolo v rokoch pravdepodobne krajinou s najrazantnejšou politikou vyrovnávania regionálnych rozdielov v regióne strednej a východnej Európy. Predfebruárové východiskové problémy charakterizovali rozvinuté Čechy a zaostalé Slovensko. Hlavnou prioritou pre rozvoj štátu v 50. a 60. rokoch bola industrializácia Slovenska (považovaná za hlavný nástroj vyrovnávania hospodárskeho rozvoja a životnej úrovne Slovenska s českými oblasťami) a na ňu nadväzujúca urbanizácia rast miest. Regionálny vývoj bol do roku 1960 súčasťou jednotného štátneho plánu ekonomického vývoja, od začiatku 60. rokov štátny plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja zahrňovali projekty regionálneho vývoja a k štátnemu plánu sa pričlenili aj plány vybraných mestských aglomerácií a prihraničných oblastí. V regionálnom pláne sa dôraz z hľadiska umiestňovania investičných zdrojov kládol na mestá strednej veľkosti ( tisíc obyvateľov), ktoré predstavovali jadrá regiónov. Dlhodobý koncept celoštátnej sídelnej siete rozdelil mestá a vidiecke strediskové obce do hierarchických kategórií. Každá kategória obce poskytovala svojmu zázemiu určité funkcie. Zvláštne poslanie v pláne rozvoja sídelnej siete plnila na Slovensku bytová výstavba družstevných a štátnych bytov z hľadiska distribúcie pracovných síl. Táto tzv. makrolokalizačná politika si vyžiadala po čase daň vytváranie neprirodzenej, rigidnej ekonomickej štruktúry bázy miest, centier regiónov a nepriamo sa v mestách podpísala na štruktúrnych a ekologických problémoch. Od 70-tych rokov (obdobie normalizačného procesu) sa na Slovensku postupovalo podľa projektu urbanizácie Slovenska prostredníctvom 13 mestských regiónov metropolitných (3 bratislavský, banskobystrický, košický), veľkomestských (4- nitriansky, trnavský, žilinský a prešovský) a základných (6 trenčiansky, dolnonitriansky, turčiansky, podtatranský, zemplínsky a novohradský). Centrá týchto regiónov sa pospájali tzv. urbanizačnými osami. V 80-tych rokoch sa v záujme zvyšovania životnej úrovne začali spracovávať plány regionálneho rozvoja, ktorých vykonávanie však zastavila zmena režimu. 19

20 Rozvoj vidieka v Európskej únii Rozvoj vidieka je dôležitou oblasťou rozvoja krajín EÚ, vzhľadom na to, že vo vidieckych oblastiach žije viac ako polovica populácie 25 členských krajín EÚ a vidiecke oblasti zaberajú 90% územia EÚ. Po základnej reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky v roku 2003 a 2004 bude hlavným zámerom politickej reformy v novom finančnom období ( ), rozvoj vidieka. Politika rozvoja vidieka sa vyvíjala ako súčasť SPP od politiky zaoberajúcej sa štrukturálnymi problémami poľnohospodárstva k politike reagujúcej na rôznorodé úlohy poľnohospodárstva v spoločnosti a hlavne úlohy v širšom kontexte vidieka. Charakteristickou črtou európskych vidieckych oblastí je ich rôznorodosť pokiaľ ide o geografické črty a ráz krajiny, ale aj problémy s ktorými zápasia. Sú to najmä odľahlosť, slabá vybavenosť službami, odchod obyvateľov z vidieka, ale aj prílev populácie a s tým súvisiaci tlak na prírodu, a to najmä vo vidieckych oblastiach v blízkosti miest. Európania oceňujú vidiecke oblasti ako alternatívnu ponuku prírody a kvality života k ich vysoko urbanizovanej spoločnosti. Základom pre budúcu politiku rozvoja vidieka je strategický dokument Nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka. Pre zabezpečenie udržateľného rozvoja vidieckych oblastí je nevyhnutné sa zamerať na limitovaný počet základných cieľov týkajúcich sa poľnohospodárskej a lesníckej konkurencieschopnosti, manažmentu pôdy a životného prostredia, kvality života a diverzifikácie aktivít. Veľký počet programov, systémov programovania a rozdielny finančný manažment a kontrolný systém v súčasnom programovacom období značne zvýšil administratívne zaťaženie členských štátov a Komisie a znížil spojitosť, transparentnosť a viditeľnosť politiky rozvoja vidieka. Stratégia EÚ by mala byť základom pre národné stratégie a programy členských krajín, ktoré by mali byť predmetom schvaľovania Komisie. Budúca politika bude budovaná v rámci troch tematických osí. Pre každú os by mali byť prístupné opatrenia. Podmienky, za akých môžu byť opatrenia implementované, boli zracionalizované a zjednodušené, najmä pri konkurencieschopnosti (os 1). Z hľadiska financovania rozvoja vidieka na základe finančnej perspektívy, Európska Komisia na roky navrhuje zvýšenie objemu finančných prostriedkov o 25% až do celkovej výšky 88,75 miliárd Eur, čo predstavuje 8,7% celého rozpočtu EÚ. 20

21 Z uvedeného vyplýva, že životaschopnosť vidieckych oblastí nemôže byť závislá na samostatnom poľnohospodárstve, ale na zabezpečovaní jeho úlohy v oblasti životného prostredia, pri produkcii bezpečných a vysokokvalitných potravín a v prínose k udržaniu atraktivity vidieckych oblastí pre mladých ľudí a obyvateľov sťahujúcich sa na vidiek. Politika rozvoja vidieka musí umiestniť poľnohospodárstvo do tohto širšieho vidieckeho kontextu. Táto politika má rovnako nezastupiteľnú úlohu pri podpore životaschopnosti vidieckych oblastí a spoločenstiev, od ktorých závisí zdravé poľnohospodárstvo. Krajiny Európskeho spoločenstva definovali nasledovné znaky vidieckych zón, ktoré ich odlišujú od ostatných: Sú to: - dominantné postavenie poľnohospodárskych aktivít (čo tvorí chrbtovú kosť regiónu), - prevládajúce zelené zóny, ktoré majú ekologickú funkciu, - nízka hustota obyvateľstva, rozptýlené osídlenie na veľkých územiach, - ohraničená veľkosť obcí, - prevaha pracovných miest vyžadujúca fyzickú prácu, - existencia prírodných krás, - existencia miestnej, alebo regionálnej kultúry, ktorá má korene vo vzťahu človeka k prírode. Vidiek má teda, vychádzajúc z týchto atribútov ekonomické, ekologické a sociálne funkcie, ktoré sú využívané nie iba obyvateľstvom žijúcim na vidieku, ale celým národom. Základné dokumenty regionálneho rozvoja Pri problematike programovania resp. plánovania regionálneho rozvoja na Slovensku je potrebné sa riadiť určitými záväznými pravidlami na úrovni štátu (zákon č. 503/2001 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja) ako aj odporúčaniami Európskej únie, keďže v priebehu roku 2004 vstúpila SR do štruktúr tejto organizácie. V súlade s vyššie uvedeným zákonom č.503/2001 Z.z. sa podpora regionálneho rozvoja v SR uskutočňuje na základe: národného rozvojového plánu Slovenskej republiky regionálneho operačného programu sektorového operačného programu programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja samosprávneho kraja 21

22 programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce Tušan, (2002) v súlade so zákonom č.503/2001 Z.z. charakterizujú jednotlivé základné dokumenty podpory regionálneho rozvoja v SR nasledovne: Národný rozvojový plán (NDP) - základný strednodobý strategicko-plánovací dokument, nástroj uskutočňovania regionálnej politiky Slovenskej republiky, vypracovaný na päť až sedem ročné obdobie. Súčasný NDP je časovo spracovaný do roku 2006 a je novým spôsobom spolupráce Slovenskej republiky a Európskej únie. Má za cieľ zmierniť rozdiely v tvorbe hrubého domáceho produktu na obyvateľa tak, aby SR v roku 2006 dosiahla 60-65% z priemeru HDP na obyvateľa štátov EÚ. NDP slúži na získavanie finančných prostriedkov z predvstupových fondov EÚ a po integrácii Slovenska aj zo štrukturálnych fondov. Regionálny operačný program (ROP) - obsahuje rozvojové stratégie na úrovni regiónov. Je strednodobým dokumentom, obsahujúcim analýzu hospodárskej a sociálnej situácie regiónu, ciele a prvoradé potreby jeho rozvoja, súhrnný popis opatrení plánovaných na dosiahnutie cieľov a prvoradých potrieb, rámcový finančný plán a jeho zabezpečenie. V súčasnosti sa vypracováva iba jeden regionálny operačný program, ktorý v sebe zahŕňa sedem krajov (okrem Bratislavského). Sektorový operačný program (SOP) - je strednodobým dokumentom, vypracovaným pre vopred určené sektory. Obsahuje ciele a prvoradé potreby sektoru, súhrnný popis opatrení plánovaných na dosiahnutie cieľov a prvoradých potrieb, rámcový finančný plán a ustanovenia na jeho zabezpečenie. Počet a zameranie SOP určí vláda, pričom v súčasnosti ide o päť vybraných sektorov: ľudské zdroje; ekonomický rozvoj; poľnohospodárstvo, rybárstvo a rozvoj vidieka; doprava a telekomunikácie; životné prostredie. Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja samosprávneho kraja - je strednodobým programovým dokumentom, ktorý obsahuje najmä: analýzu hospodárskeho a sociálneho rozvoja na území kraja, jeho hlavné vývojové smery, určenie cieľov a prvoradých potrieb určenie okresov a obcí, ktorých rozvoj je potrebné podporovať s ohľadom na potrebu rovnováhy v rozvoji samosprávneho kraja úlohy a prvoradé potreby v rozvoji technickej infraštruktúry, sociálnej infraštruktúry, v starostlivosti o životné prostredie, vo vzdelávaní, kultúre a v ďalších oblastiach návrh finančného a administratívneho zabezpečenia programu rozvoja kraja 22

23 Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja samosprávneho kraja má byť v súlade s cieľmi a prvoradými potrebami ustanovenými v NDP a v ROP. Program rozvoja kraja sa zohľadňuje ako podklad pri spracovaní programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja obcí na území príslušného kraja. Štát poskytuje samosprávnym krajom finančné prostriedky na úhradu výdavkov súvisiacich s vypracovaním vlastného programu rozvoja ako i programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja obcí. Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce - je strednodobým programovým dokumentom, ktorý obsahuje najmä: analýzu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce (vidieckej obce alebo mesta), hlavné smery jeho vývoja, stanovenie cieľov a prvoradých potrieb úlohy a prvoradé potreby v rozvoji technickej infraštruktúry, sociálnej infraštruktúry, v starostlivosti o životné prostredie, vo vzdelaní, v kultúre a ďalších oblastiach návrh finančného a administratívneho zabezpečenia 23

24 2 CIEĽ PRÁCE Cieľom diplomovej práce je identifikovať komplexný rozvojový potenciál obce a navrhnúť najvhodnejšie stratégie jeho využitia s ohľadom na možnosti využitia externých zdrojov financovania, najmä zo štrukturálnych fondov. Pre splnenie hlavného cieľa bolo potrebné naplniť nasledovné čiastkové ciele: - analýza súčasného stavu rozvojového potenciálu obce - definovanie slabých a silných stránok, príležitostí a ohrození obce - definovanie hlavných problémov obce - stanovenie možných stratégií rozvoja obce Predmetom skúmania bola obec Betlanovce patriaca do okresu Spišská Nová Ves. 24

25 3 METODIKA PRÁCE Pre splnenie uvedených cieľov bolo potrebné: štúdium odbornej literatúry k danej problematike získavanie podkladových údajov analýza získaných údajov rozvojového potenciálu spracovanie dotazníka a jeho vyhodnotenie vypracovanie SWOT analýzy vypracovanie analýzy problémov metódou problémového stromu definovanie strategických cieľov, priorít a opatrení navrhnutie stratégie rozvoja Súčasný stav bol hodnotený prostredníctvom analýzy rozvojových faktorov obce, pomocou ktorých sa získal prehľad o existujúcich zdrojoch. Analyzovali sa nasledovné rozvojové faktory: a) Prírodný potenciál - krajina a pôda - štruktúra pôdneho fondu - vodné a klimatické pomery - životné prostredie - využitie prírodného potenciálu b) Demografický potenciál - počet obyvateľov - prirodzený prírastok, migračné saldo a celkový prírastok obyvateľstva - veková štruktúra - vzdelanostná štruktúra - národnostná a náboženská štruktúra c) Technická Infraštruktúra - inžinierske siete (plynofikácia, elektrifikácia, kanalizácia, zásobovanie vodou, telekomunikačná sieť) - cestná sieť a dopravný systém - odpadové hospodárstvo d) Sociálna infraštruktúra - domový a bytový fond 25

26 - školské a predškolské zariadenia - zdravotnícke služby - sociálne zariadenia - služby obyvateľstvu e) Kultúrny a spoločenský život v obci f) Ekonomická základňa - ekonomická štruktúra obyvateľstva a miera nezamestnanosti (pracovné príležitosti podľa sektorov, počet evidovaných nezamestnaných) - ekonomická štruktúra obce vytvorená súkromným sektorom (počet podnikateľov, ich charakteristika, forma podnikania) - dochádzka a odchádzka za prácou g) Hospodárenie obce - štruktúra a využitie majetku obce - rozpočet - finančná a daňová sila obce Významné informácie pre analýzu súčasného stavu obce a predpoklad jej rozvoja sa získali i zapojením samotného obyvateľstva do plánovacieho procesu prostredníctvom rozdaného dotazníka. Na základe analýzy rozvojových faktorov a informácií získaných dotazníkom sa sformovala SWOT analýza. 1. SWOT analýza - obsahuje silné a slabé stránky, príležitosti a ohrozenia obce podľa jednotlivých faktorov, s cieľom podrobného zmapovania situácie v obci a uvedomenia si vonkajšieho prostredia. 2. Strom problémov - vychádza zo slabých stránok jednotlivých faktorov. V strome problémov sú uvedené príčiny, ktoré spôsobili konkrétne problémy a následky. Spolu so SWOT analýzou je dobrým východiskom pre zadefinovanie strategických cieľov budúceho rozvoja. 3. Stanovenie strategických cieľov, priorít rozvoja a špecifických cieľov - vychádza zo stromu problémov. Následky kľúčových problémov predstavujú východisko pre postavenie globálneho cieľa. Kľúčové problémy sú špecifické ciele a príčiny sú jednotlivé projekty, ktoré vedú k naplneniu špecifických a neskôr strategických cieľov. 4. Návrhy - na základe výsledkov analýzy boli navrhnuté možné spôsoby riešenia najdôležitejších problémov obce pomocou vízie, globálneho cieľa, špecifických cieľov a konkrétnych cieľov, 26

27 3.1 Materiál K spracovaniu diplomovej práce boli použité: údaje získané zo Štatistického úradu SR informácie získané z rozhovorov so starostkou a zamestnankyňami Obecného úradu Betlanovce výsledky vyhodnoteného dotazníka 3.2 Metódy práce Za účelom dosiahnutia vytýčeného cieľa bolí v práci použité metódy: analýza, popisné metódy, pozorovanie, dedukcie, syntéza, metódy komparácie, dotazníkový prieskum, metóda opytovania, SWOT analýza, problémová analýza (technika problémového stromu), metóda zostavovania strategických cieľov, priorít rozvoja a špecifických cieľov. 27

28 4 VÝSLEDKY PRÁCE 4.1 Analýza rozvojového potenciálu Zahrňuje popis všeobecných charakteristík obce Betlanovce z hľadiska jej postavenia v území regiónu, jej prírodných podmienok, štruktúry obyvateľstva a osídlenia, ekonomiky, technickej a sociálnej infraštruktúry a ďalších údajov s dôrazom na jej špecifiká Geografická poloha obce Územie, kde sa rozprestierajú dnešné Betlanovce, leží v západnej časti Hornádskej kotliny, v severozápadnej časti Slovenského raja a na severných svahoch Slovenského rudohoria. Chotár v kotline s jednotvárnym povrchom tvoria flyšové súvrstvia, v rudohorí so silne členeným súvrstvím vápencov zo starších druhohôr. Prvá zmienka o zemi Betlema je z roku 1260, v roku 1311 sa už spomína ako obec. Patrila do Stolice X. Spišských kopijníkov, v roku 1725 sa stala jej oficiálnym sídlom. Stolica si tu postavila župný dom. Z obce pochádza rodina a predikát Thurzovcov. Koncom 19. storočia tu stál parný mlyn a píla. V r mala obec 12 domov a 470 obyvateľov, v r domov a 502 obyvateľov. Obec Betlanovce sa rozprestiera v západnej časti okresu Spišská Nová Ves, v nadmorskej výške 546 m. Spoločné katastrálne hranice má s obcami Hrabušice, Spišský Štiavnik a Vydrník. Z celkovej výmery ha je 492 ha poľnohospodárskej a 484 ha pôdy lesnej. Lesnatosť územia dosahuje hodnotu 47,8 %. V súčasnosti žije v obci 659 obyvateľov. Obec Betlanovce sa rozprestiera v západnej časti okresu Spišská Nová Ves, v nadmorskej výške 546 m. Spoločné katastrálne hranice má s obcami Hrabušice, Spišský Štiavnik a Vydrník Poloha obce vo vzťahu k pólom rozvoja Obec Betlanovce je administratívne začlenená do územného celku Košického samosprávneho kraja a do NUTS II Východné Slovensko. Betlanovce sú vo vzťahu k pólom: 1. ekonomického rozvoja regionálneho i nadregionálneho významu alokované nasledovne: - Bratislava 318,6 - Budapešť 252,7 - Viedeň 417,7 2. Od pólov ekonomického rozvoja širšieho regionálneho významu je vzdialená nasledovne: 28

29 - Košice 110,1 - Prešov 72,9 - Banská Bystrica 118,5 3. Od pólov ekonomického rozvoja regionálneho významu sú mestá s najbližšou vzdialenosťou: - Spišská Nová Ves 18,2 - Levoča 19,8 - Poprad 14,4 Vo vzťahu k obci môžeme tieto mestá zaradiť k najbližším pólom ekonomického a sociálneho rozvoja. Silnejšie väzby si obec vytvorila k mestu Poprad História Samostatné územie obce sa v stredovekých listinách objavuje prvýkrát roku 1260 ako zem Betlema (terra Bethlem). Priamo ako obec sa objavuje až v listine z roku 1311 (villa Bethlem). Betlanovce historici zaraďujú k najstarším stredovekým obciam na Spiši. Patrili totiž k zemianským dedinám, tzv. spišským kopijníkom, ktorým už roku 1243 kráľ Belo IV. obnovil ich staré výsady. Belovo privilégium potvrdili ďalší panovníci: Karol Róbert roku 1314 a Vladislav II. roku Išlo predovšetkým o potvrdenie ich osobnej slobody, právo voliť vlastného sudcu, dedičské práva, oslobodenie od poplatkov. Ich povinnosťou bolo, v prípade potreby postaviť ozbrojených kopijníkov do kráľovského vojska. Kopijnícke obce vytvorili 29

30 vlastný samosprávny orgán Stolicu X spišských kopijníkov (tzv. malú župu). Oficiálnym sídlom tejto župy sa stali od roku 1725 do jej splynutia s veľkou Spišskou župou v roku 1803 Betlanovce. V tomto období sa obec radila k stredne veľkým obciam na Spiši. V roku 1787 tu v 70 domoch žilo 502 ľudí. Obyvatelia sa živili prevažne roľníctvom a časť pracovala v lesoch. Pôda v obci patrila viacerým zemepánom, ktorí v 18. storočí vytvorili aj inštitúciu na správu spoločného majetku najmä lesov (komposesorát). Z Betlanoviec pochádzal významný rod Thurzovcov, okrem iného aj úspešných podnikateľov, ktorí sa veľkou mierou pričinili o rýchly rozvoj renesančného umenia na Spiši. Obec je rodiskom akademického maliara, pedagóga, osvetového pracovníka a organizátora výtvarného života Jozefa Majkuta. Bol známy predovšetkým ako maliar Slovenského raja. Časť jeho tvorby, môžeme nájsť v stálej expozícií Galérie umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi. Kultúrne pamiatky Svedkami viac ako sedemstoročnej, bohatej histórie Betlanoviec sú viaceré pamiatky a historické budovy: - Kostol sv. Kozmu a Damiána - Renesančný kaštieľ - Barokový dom - Zemianska kúria - Stoličný dom Kostol sv. Kozmu a Damiána 30

31 Kostol stál v obci už v druhej polovici 13. storočia. Roku 1309 získal od pápeža Bonifáca IX. plnomocné odpustky a z toho dokumentu vieme, že bol postavený k úcte sv. Kozmu a sv. Damiána. Patrícium chrámu sa zmenilo počas reformácie roku 1646, keď kostol bol v rukách evanjelikov a patrónom chrámu sa stal sv. Michal Archanjel. K pôvodným patrónom sv. Kozmovi a sv. Damiánovi sa obec vrátila medzi rokmi , keď došlo k väčšej prestavbe chrámu, ktorý patril už definitívne katolíkom. Pôvodných patrónov kostola sv. Kozmu a sv. Damiána si Betlanovce vložili aj do obecného pečatidla o priemere 27 x 32 mm, ktoré si dali vyhotoviť roku Oválne pečatné pole vypĺňajú postavy svätcov. Nad nimi je Božie Oko s vyžarujúcimi lúčmi. Kruhopis obsahuje text: SIGILL:POSS:BETHLENFALVA:1836* (Pečať obce Betlanovce). Túto pečať používala obec na overovanie svojich dokumentov ešte v 70-tych rokoch 19. storočia. Z tejto historickej pečate sa vychádzalo aj pri obnove obecných symbolov v roku Renesančný kaštieľ Najstarší renesančný kaštieľ na Spiši sa nachádza v obci Betlanovce. Postavený bol v rokoch 1564 až 1568, ako sa to dá vyčítať z letopočtu nad vstupným portálom. Nad dátumom sú aj dva rodové erby s iniciálkami PF a HB (Peter Feigel a Helena Bobst-Bethlenfalvy, ktorá bola dcérou Magdalény Thurzovej a majetného levočského občana Cyriaka Probsta). Pod erbami je latinský nápis: QUIS CONTRA NOS, SI DEUS NOBISKUM, QUI CONTRA NOS 1568 (Kto proti nám, keď Boh s nami, kto proti nám 1568). V súčasnosti je majiteľkou tejto nehnuteľnosti Denisa Seligová. 31

32 Betlanovčania volajú tento kaštieľ Korunky pre renesančnú štítkovú atiku, ktorá so všetkých strán zakončuje múry a z vonku zakrýva pultovú strechu. Drevená pavlač tiahnuca sa pozdĺž všetkých štyroch strán, bola rekonštruovaná na základe zachovaných otvorov pre trámy, koncom 50-tich a začiatkom 60-tich rokov 20. storočia. Od zriadenia Chránenej krajinnej oblasti Slovenský raj (dnes už Národný park) v roku 1966 do roku 1975 bol kaštieľ sídlom Správy CHKO Slovenský raj. Barokový dom malý kaštieľ. Vlastníkom kultúrnej pamiatky je Tanya Van Zyst z Veľkej Británie. Malý kaštieľ baroková stavba z druhej polovice 18. Stor., posledná úprava pochádza z 20 storočia. Prízemná. Obdĺžna stavba s predstaveným portikom, ukončeným trojuholníkovým tympanom.. Strecha je šindľová, manzardová. Fasády sú členené pilastrami so štylizovanými ornamentálnymi hlavicami. Miestnosti majú kláštorné klenby so zrkadlom a štukovou ornamentikou. Nad oknami sú segmentové rímsy dekorované ornamentikou. V Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok je od roku Zemianska kúria Vlastníkom pamiatky je Caroline Albiston zo Severného Írska. 32

33 Kúria pochádza zo začiatku 19. Stor. Je to klasicistická stavba, upravená v 20. Stor.. Objekt tvorí prízemná, obdĺžniková stavba s plechovou valbovou strechou, so stredným rizalizom a portikom ukončeným tympanom. Fasády sú celkom hladké. Miestnosti sú plochostropé. V Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok je od roku Stoličný dom Bol pre potreby sídla Stolice X. spišských kopijníkov vybudovaný v rokoch 1767 až V budove sa nachádzala úradná sieň (na konanie kongregácií), väzenie a sklad. Po vybudovaní 33

34 stoličného domu, kongregácie boli konané vždy v Betlanovciach a to až do zániku malej župy v roku Stoličný dom odkúpil veľkostatkár Betlenfalvy a využíval ho ako byt pre svojich čeľadníkov a ako sýpku. Po druhej svetovej vojne Štátne majetky v ňom zriadili sklad nafty a kováčsku dielňu. Budova postupne chátrala. 9. apríla 1963 sa pod ťarchou snehu zrútila i tak už zahnitá šindľová strecha. Preborila sa tiež klenutá povala, na ktorej bol v omietke zobrazený erb Stolice X. spišských kopijníkov medveď stojací na zadných nohách držiaci ľaliu (strom podľa historikov) s letopočtom Krčma Vlastníkom kultúrnej pamiatky je Kristína Rušinová. Kultúrnu pamiatku tvorí zrubová stavba zo začiatku 20. Storočia so zachovanými pôvodnými konštrukčnými prvkami. Je hodnotným dokladom vývoja ľudovej architektúry a dokumentom spoločenskej a materiálnej kultúry vidieckych živnostníkov na Spiši. Do Ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok SR bol zapísaný Prírodné prostredie Pôda Vláda SR svojim nariadením zo dňa v 1 odst. 1 zriadila Národný park Slovenský raj s jeho ochranným pásmom. V ochrannom pásme národného parku leží obec Betlanovce. Vegetáciu chránené územia tvoria prevažne lesné fytocenózy. Malé percento tvoria nelesné spoločenstvá, ktoré sú buď prirodzene rozšírené na skalách, v skalných štrbinách, v slatinách a rašeliniskách, v okolí potokov a prameňov, alebo ako sekundárne spoločenstvá na lúkach a pasienkoch. Územie sa vyznačuje bohatou a druhovo pestrou faunou. Geomorfologické členenie oblasti dáva možnosť vzniku odlišných živočíšnych spoločenstiev. Osobitné postavenie majú spoločenstvá podzemných priestorov, ktoré predstavujú zimoviská pre netopiere. Živočíšstvo územia možno charakterizovať ako vnútorné a okrajové. Typické druhy vnútornej časti sú napr. medveď hnedý, rys ostrovid, hlucháň obyčajný a jariabok hôrny. Do okrajových častí patrí napr. orol krikľavý, výr skalný, sokol lastovičiar a myšiarka ušatá. 34

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍA REGIONÁLNEHO ROZVOJA STAV A PERSPEKTÍVY ROZVOJA OBCE ZÁKAMENNÉ

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍA REGIONÁLNEHO ROZVOJA STAV A PERSPEKTÍVY ROZVOJA OBCE ZÁKAMENNÉ SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍA REGIONÁLNEHO ROZVOJA 119093 STAV A PERSPEKTÍVY ROZVOJA OBCE ZÁKAMENNÉ 2010 Bc. Monika Kolenčíková SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

Mehr

ASSET MANAGEMENT SLOVENSKEJ SPORITEĽNE. Ročná správa o hospodárení správcovskej spoločnosti s vlastným majetkom k

ASSET MANAGEMENT SLOVENSKEJ SPORITEĽNE. Ročná správa o hospodárení správcovskej spoločnosti s vlastným majetkom k ASSET MANAGEMENT SLOVENSKEJ SPORITEĽNE Ročná správa o hospodárení správcovskej spoločnosti s vlastným majetkom k 31.12.2014 Ročná správa o hospodárení správcovskej spoločnosti Asset Management Slovenskej

Mehr

slovakia daňové a účtovné novinky NOVELA ZÁKONA O DANI Z PRÍJMOV OD 1.1.2015

slovakia daňové a účtovné novinky NOVELA ZÁKONA O DANI Z PRÍJMOV OD 1.1.2015 STRANA 1/6 NOVEMBER 2014 SEITE 1/6 NOVEMBER 2014 NOVELA ZÁKONA O DANI Z PRÍJMOV OD 1.1.2015 V tomto vydaní Mailing BMB Leitner by sme Vás chceli informovať o novele zákona o dani z príjmov s účinnosťou

Mehr

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA DIPLOMOVÁ PRÁCA Katarína Bedečová, Bc.

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA DIPLOMOVÁ PRÁCA Katarína Bedečová, Bc. SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA 2124342 DIPLOMOVÁ PRÁCA 2011 Katarína Bedečová, Bc. SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA

Mehr

Vzdelávací kurz a fórum pre manažment verejnej správy a spravovanie v TwinRegione Viedeň-Bratislava

Vzdelávací kurz a fórum pre manažment verejnej správy a spravovanie v TwinRegione Viedeň-Bratislava Lehrgang und Forum für Public Management und Governance in der TwinRegion Wien-Bratislava Vzdelávací kurz a fórum pre manažment verejnej správy a spravovanie v TwinRegione Viedeň-Bratislava public management

Mehr

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA 2124485 VPLYV ČERPANIA FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV ZO ŠTRUKTURÁLNYCH FONDOV EÚ A Z NÁRODNÝCH ZDROJOV NA ROZVOJ

Mehr

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE. Metodologické prístupy k efektívnejšiemu využitiu rozvojových projektov vo verejnej správe

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE. Metodologické prístupy k efektívnejšiemu využitiu rozvojových projektov vo verejnej správe SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA Katedra Európskych štúdií Metodologické prístupy k efektívnejšiemu využitiu rozvojových projektov vo verejnej

Mehr

ÚZEMNÉ A SPRÁVNE ČLENENIE SLOVENSKA

ÚZEMNÉ A SPRÁVNE ČLENENIE SLOVENSKA Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave ÚViktor Nižňanský - Marta S Hamalová ÚZEMNÉ A SPRÁVNE ČLENENIE SLOVENSKA Bratislava, 2013 VYSOKÁ ŠKOLA EKONÓMIE A MANAŽMENTU VEREJNEJ SPRÁVY

Mehr

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA BAKALÁRSKA PRÁCA Radko Heriban

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA BAKALÁRSKA PRÁCA Radko Heriban SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA BAKALÁRSKA PRÁCA 2008 Radko Heriban SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE Rektor: prof. Ing. Mikuláš

Mehr

POLONSKÝ Dušan PLACHÁ Jana SOCIÁLNE POISTENIE V SYSTÉME SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA NA SLOVENSKU OD ROKU 1990 PO SÚČASNOSŤ

POLONSKÝ Dušan PLACHÁ Jana SOCIÁLNE POISTENIE V SYSTÉME SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA NA SLOVENSKU OD ROKU 1990 PO SÚČASNOSŤ POLONSKÝ Dušan PLACHÁ Jana SOCIÁLNE POISTENIE V SYSTÉME SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA NA SLOVENSKU OD ROKU 1990 PO SÚČASNOSŤ 2017 UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE FAKULTA SOCIÁLNYCH VIED KATEDRA SOCIÁLNYCH

Mehr

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE 1 SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA DIPLOMOVÁ PRÁCA 2008 Bc. Katarína Vančová 2 SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE Rektor: prof.ing.mikuláš

Mehr

Folder o potrebe a význame podpory aktivít rozvoja sídiel a regiónov

Folder o potrebe a význame podpory aktivít rozvoja sídiel a regiónov Folder o potrebe a význame podpory aktivít rozvoja sídiel a regiónov Bedaeker der grenzüberschreitenden Zusammenarbeit Spracovateľ: VVMZ spol. s r. o. Grösslingova 7 811 09 Bratislava Slovakia Tel.: +421

Mehr

Konföderation der slowakischen Gewerkschaftsbünde

Konföderation der slowakischen Gewerkschaftsbünde Gewerkschaftsbünde Právo sociálneho zabezpečenia Recht auf soziale Sicherung JUDr. Mária Svoreňová Wien, 16. 3. 2010 Sociálne zabezpečenie v systéme sociálnej ochrany Soziale Sicherung im sozialen Sicherungssystem

Mehr

Je šíriteľom myšlienok demokracie, medzinárodného porozumenia, dôvery a podporovateľom vedy a vzdelávania.

Je šíriteľom myšlienok demokracie, medzinárodného porozumenia, dôvery a podporovateľom vedy a vzdelávania. Vaše Excelencie, Vaše Magnificencie, Vaše Spektability, Vaše Honorability, vážený pán Dr. Günter Geyer, milé dámy, vážení páni, vážené slávnostné zhromaždenie, Ekonomická univerzita v Bratislave v súlade

Mehr

slovakia daňové a účtovné novinky STRANA 1/7 JÚN 2015 PODNIKATEĽSKÉ STIMULY NA SLOVENSKU V ROKU 2015

slovakia daňové a účtovné novinky STRANA 1/7 JÚN 2015 PODNIKATEĽSKÉ STIMULY NA SLOVENSKU V ROKU 2015 STRANA 1/7 JÚN 2015 SEITE 1/7 JUNI 2015 - najvýznamnejšie zmeny wichtigste PODNIKATEĽSKÉ STIMULY NA SLOVENSKU V ROKU 2015 V tomto vydaní Mailing BMB Leitner by sme Vás chceli informovať o novinkách v oblasti

Mehr

Nové modely. Neue Wohnmodelle. bývania

Nové modely. Neue Wohnmodelle. bývania Nové modely Neue Wohnmodelle bývania Nové modely Neue Wohnmodelle bývania Andrea Bacová / Branislav Puškár / Edita Vráblová Editor Andrea Bacová Dobrá architektúra bude vždy taká, ktorá nie je len

Mehr

Schienen als moderne Stadtmauer? Kolajnice - nové hradby? Lenka Gmucova

Schienen als moderne Stadtmauer? Kolajnice - nové hradby? Lenka Gmucova Schienen als moderne Stadtmauer? Kolajnice - nové hradby? Lenka Gmucova Impressum: Hauptfach Bildsprache - Die unsichtbare Stadt Dipl. Ing. Grit Koalick Professur Darstellungslehre Fakultät Architektur

Mehr

Strecha (len čiastočne) a základná plocha neboli tepelne izolované. Okná bez žalúzií mali k = 1,8 W/m 2 K.

Strecha (len čiastočne) a základná plocha neboli tepelne izolované. Okná bez žalúzií mali k = 1,8 W/m 2 K. Nameraná a vypočítaná spotreba paliva rodinného domu v lokalite Magdeburg-Ottersleben pred a po povlakovaní exteriéru prípravkom Thermo-Shield Rozvaha V prospektoch (1998) pre prípravok Thermo-Shield bola

Mehr

Grundlagen bilden / Tvoríme základy

Grundlagen bilden / Tvoríme základy Grundlagen bilden / Tvoríme základy Mandantenbrief / Mandantný list Aktuelles aus den Bereichen Recht, Steuern und Wirtschaft in der Slowakei Informácie z oblastí práva, daní a hospodárstva na Slovensku

Mehr

SK - Vyhlásenie o parametroch

SK - Vyhlásenie o parametroch SK - Vyhlásenie o parametroch v zmysle vyhlášky MDVRR č. 162/2013 Z.z. Výrobok: Náterové látky rozpúšťadlové dvojzložkové Typy výrobku: PD, PE, PG, SD, SG, SE a jej doplnkový material: riedidlá VP 30-2438/0,

Mehr

Vis-à-vis Vis-à-vis. einladung pozvánka

Vis-à-vis Vis-à-vis. einladung pozvánka Vis-à-vis Vis-à-vis einladung pozvánka zur Eröffnung der Ausstellung Vis-à-vis am 6. Oktober 2014 pri príležitosti otvorenia výstavy Vis-à-vis dňa 6. októbra 2014 Vis-à-vis Vis-à-vis Niederösterreichische

Mehr

Artikel 1 Persönlicher Geltungsbereich. Článok 1 Osoby, na ktoré sa Zmluva vzťahuje. Artikel 2 Unter das Abkommen fallende Steuern

Artikel 1 Persönlicher Geltungsbereich. Článok 1 Osoby, na ktoré sa Zmluva vzťahuje. Artikel 2 Unter das Abkommen fallende Steuern Artikel 1 Persönlicher Geltungsbereich Dieses Abkommen gilt für Personen, die in einem Vertragsstaat oder in beiden Vertragsstaaten ansässig sind. Artikel 2 Unter das Abkommen fallende Steuern (1) Dieses

Mehr

FOND PRE ALTERNATÍVNE ENERGIE - SZOPK OBNOVITE¼NÉ ZDROJE ENERGIE

FOND PRE ALTERNATÍVNE ENERGIE - SZOPK OBNOVITE¼NÉ ZDROJE ENERGIE FOND PRE ALTERNATÍVNE ENERGIE - SZOPK OBNOVITE¼NÉ ZDROJE ENERGIE Táto publikácia je urèená pre èitate¾ov, ktorí majú záujem o poznanie budúcnosti v oblasti využívania energetických zdrojov na Zemi. Hoci

Mehr

Informácia o nových regulátoroch FR 120 / FW 120

Informácia o nových regulátoroch FR 120 / FW 120 Informácia o nových regulátoroch FR 120 / FW 120 Lepšia použiteľnosť s rovnakými funkciami 1 Fx 120 Priestorový regulátor FR 100 a FR 110 sa zmení na FR 120 s jednoduchším menu Ekvitermický regulátor FW

Mehr

OSOBNÉ ZÁMENÁ. 1. pád 3. pád 4. pád. er (on) ihm ( mu/ jemu) ihn (ho/ jeho) sie (ona) ihr ( jej) sie (ju) es (ono) ihm ( mu/ jemu) es ( ho/ jeho)

OSOBNÉ ZÁMENÁ. 1. pád 3. pád 4. pád. er (on) ihm ( mu/ jemu) ihn (ho/ jeho) sie (ona) ihr ( jej) sie (ju) es (ono) ihm ( mu/ jemu) es ( ho/ jeho) OSOBNÉ ZÁMENÁ V nemčine, rovnako ako v slovenčine, máme 3 osoby v oboch číslach (jednotnom aj množnom). Osobné zámená skloňujeme rovnako ako podstatné alebo prídavné mená v 4 pádoch (N, G, D, A). Tvary

Mehr

Jana Kadlečíková (ed.) Elena Gallová Kriglerová Tina Gažovičová. Integrácia. na lokálnej. výskumné zistenia a odporúčania

Jana Kadlečíková (ed.) Elena Gallová Kriglerová Tina Gažovičová. Integrácia. na lokálnej. výskumné zistenia a odporúčania Jana Kadlečíková (ed.) Elena Gallová Kriglerová Tina Gažovičová Integrácia migrantov na lokálnej ú r o v n i výskumné zistenia a odporúčania Bratislava 2011 Bratislava 2011 Integrácia migrantov na lokálnej

Mehr

Obsah ÚVOD Marketing a dnešok Všeobecne Predpoklady využitia marketingu vo verejnej správe... 11

Obsah ÚVOD Marketing a dnešok Všeobecne Predpoklady využitia marketingu vo verejnej správe... 11 Obsah ÚVOD... 6 1.Marketing a dnešok... 9 1.1 Všeobecne... 9 1.2 Predpoklady využitia marketingu vo verejnej správe... 11 1.2.1 Využitie marketingu pri správe miest a obcí... 11 1.2.2 Typológia miest a

Mehr

Dimenzie udržateľného bývania uplatňované na jednotlivých úrovniach spoločnosti

Dimenzie udržateľného bývania uplatňované na jednotlivých úrovniach spoločnosti Sociálna dimenzia Ekonomická dimenzia Environmentálna dimenzia Príloha č. 4 Dimenzie udržateľného bývania uplatňované na jednotlivých úrovniach spoločnosti Národná Regionálna/Mestská Komunita/Domácnosť

Mehr

Harmonizovaná informačná základňa Harmonisierte Informationsbasis

Harmonizovaná informačná základňa Harmonisierte Informationsbasis Harmonizovaná informačná základňa Harmonisierte Informationsbasis Pracovná skupina BAUM / Die BAUM-Arbeitsgruppe Multilaterálna expertná platforma / Multilaterale Expertenplattform Ing. arch. Milan Beláček

Mehr

TVORBA KRAJINY A URBANIZMUS

TVORBA KRAJINY A URBANIZMUS Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ TVORBA KRAJINY A URBANIZMUS Stavebná fakulta Ing. Natália Junáková, PhD., Ing. arch. Dušan Burák, PhD. Táto publikácia

Mehr

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ)

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 20.12.2013 Úradný vestník Európskej únie L 348/129 NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ)

Mehr

Predmet potvrdzovania formulára E9

Predmet potvrdzovania formulára E9 Usmernenie FR SR k potvrdzovaniu formulára E 9 Bescheinigung EU/EWR/ Certificate and Declaration EU/EEA (ďalej len formulár E 9 ) vydaného Federálnym ministerstvom financií Rakúskej republiky Usmernenie

Mehr

Konföderation der slowakischen Gewerkschaftsbünde

Konföderation der slowakischen Gewerkschaftsbünde Konföderation Gewerkschaftsbünde Konföderation Nemocenské poistenie Krankenversicherung JUDr. Mária Svoreňová Jurist KOZSR Wien, 16. 3. 2010 Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca

Mehr

Krajský pamiatkový úrad Trnava

Krajský pamiatkový úrad Trnava Krajský pamiatkový úrad Trnava 14 Zborník zo seminára konaného dòa 8. 12. 2010 Trnava 2011 OBSAH K histórii a obnove tzv. Kaèerovho majera v Trnave... 3 10 Zur Geschichte und der Erneuerung des sog. Kaèer-Meierhofs

Mehr

Úradný vestník Európskej únie L 347/549

Úradný vestník Európskej únie L 347/549 20.12.2013 Úradný vestník Európskej únie L 347/549 NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky

Mehr

ZHRNUTIE ZÁKLADNÝCH POVINNOSTÍ VYPLÝVAJÚCICH ZO ZÁKONA Č. 315/2016 Z.z. O REGISTRI PARTNEROV VEREJNÉHO SEKTORA MATEJ ŠEBESTA

ZHRNUTIE ZÁKLADNÝCH POVINNOSTÍ VYPLÝVAJÚCICH ZO ZÁKONA Č. 315/2016 Z.z. O REGISTRI PARTNEROV VEREJNÉHO SEKTORA MATEJ ŠEBESTA ZHRNUTIE ZÁKLADNÝCH POVINNOSTÍ VYPLÝVAJÚCICH ZO ZÁKONA Č. 315/2016 Z.z. O REGISTRI PARTNEROV VEREJNÉHO SEKTORA DIE ZUSAMMENFASSUNG DER PRIMÄREN PFLICHTEN AUS DEM GESETZ NR. 315/2016 SLG ÜBER DAS REGISTER

Mehr

Súčasný stav udržateľnej mobility a turizmu v Podunajskom regióne

Súčasný stav udržateľnej mobility a turizmu v Podunajskom regióne Súčasný stav udržateľnej mobility a turizmu v Podunajskom regióne Február 2013 2 Súčasný stav udržateľnej mobility a turizmu v Podunajskom regióne Objednávateľ: Bratislavský samosprávny kraj Sabinovská

Mehr

Predložky s akuzatívom alebo datívom:

Predložky s akuzatívom alebo datívom: Skloňonanie podstatných mien: Mužský rod Ženský rod Stredný rod Množné číslo Nominatív Genitív Datív Akuzatív des es es dem em den en die e er er die e das des es dem em das es die Männer Männer den Männern

Mehr

SKÚSENOSTI KANTÓNU LUZERN S KOMUNÁLNOU REFORMOU

SKÚSENOSTI KANTÓNU LUZERN S KOMUNÁLNOU REFORMOU SKÚSENOSTI KANTÓNU LUZERN S KOMUNÁLNOU REFORMOU ERFAHRUNGEN DES KANTONS LUZERN MIT DER GEMEINDEREFORM Zostavili: Ing. Viktor Nižňanský, PhD. Katarína Hallová, B.S.B.A. November 2006 SKÚSENOSTI KANTÓNU

Mehr

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU VIZITKA OSOBNOSTNEJ STRÁNKY MANAŽÉRA

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU VIZITKA OSOBNOSTNEJ STRÁNKY MANAŽÉRA SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU VIZITKA OSOBNOSTNEJ STRÁNKY MANAŽÉRA Bakalárska práca Študijný program: Študijný odbor: Školiace pracovisko: Školiteľ: Ekonomika a manažment

Mehr

Teória verejnej správy Bc.

Teória verejnej správy Bc. Teória verejnej správy Bc. 1. Personálny manažment ako súčasť riadenia organizácie (pojem a význam personálnejo manažmentu, základné úlohy personálneho manažmentu, subjekty personálneho manažmentu.) a

Mehr

Modálne slovesá können, mögen, dürfen, müssen, wollen, sollen, wissen, möchten ich kann, du kannst, er kann, wir können, ihr könnt, sie können

Modálne slovesá können, mögen, dürfen, müssen, wollen, sollen, wissen, möchten ich kann, du kannst, er kann, wir können, ihr könnt, sie können Modálne slovesá - v nemeckom jazyku do skupiny modálnych (spôsobových) slovies patria tieto slovesá: können, mögen, dürfen, müssen, wollen, sollen, wissen, möchten - je to špecifická skupina slovies, ktoré

Mehr

PORTFOLIO ŠKOLENÍ A KONZULTÁCIÍ NA ROK

PORTFOLIO ŠKOLENÍ A KONZULTÁCIÍ NA ROK PORTFOLIO ŠOLENÍ A ONZULTÁCIÍ NA RO 2017-2018 Logistika Základy logistiky pre automotive (Typy logistiky,logistické ukazovatele,logistické princípy a metódy,audity logistiky-1 deň Požiadavky VDA na logistiku

Mehr

Zábavná nemčina 2. časť

Zábavná nemčina 2. časť Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ Kód ITMS: 26130130051 číslo zmluvy: OPV/24/2011 Metodicko pedagogické centrum Národný projekt VZDELÁVANÍM PEDAGOGICKÝCH

Mehr

VÝVOJ PRIAMYCH ZAHRANIČNÝCH INVESTÍCIÍ NA SLOVENSKU

VÝVOJ PRIAMYCH ZAHRANIČNÝCH INVESTÍCIÍ NA SLOVENSKU NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA VÝVOJ PRIAMYCH ZAHRANIČNÝCH INVESTÍCIÍ NA SLOVENSKU Ing. Adela Hošková, CSc. Inštitút menových a finančných štúdií Bratislava 1997 Vývoj priamych zahraničných investícií na Slovensku

Mehr

Boris Vaňo, INFOSTAT - Výskumné demografické centrum

Boris Vaňo, INFOSTAT - Výskumné demografické centrum POPULAČNÁ POLITIKA Boris Vaňo, INFOSTAT - Výskumné demografické centrum Úvod Vo svete už dlhšie obdobie prebieha diskusia, či je potrebná štátna (inštitucionalizovaná) populačná politika a ak áno, aká

Mehr

UPLATNENIE CONTROLLINGU V PODNIKOVEJ PRAXI

UPLATNENIE CONTROLLINGU V PODNIKOVEJ PRAXI SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA, BRATISLAVA Materiálovotechnologická fakulta v Trnave Katedra manažmentu a kvality UPLATNENIE CONTROLLINGU V PODNIKOVEJ PRAXI Projekt doktorandskej dizertačnej práce Trnava

Mehr

Slovak news : Investičná pomoc od 1.5. / Staatsförderungen ab dem 1.5.

Slovak news : Investičná pomoc od 1.5. / Staatsförderungen ab dem 1.5. (SF) NOVELA ZÁKONA O INVESTIČNEJ POMOCI Dňom 1.5.2013 nadobúdajú účinnosť významné zmeny v zákone o investičnej pomoci (zákon č. 561/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov) schválené v marci tohto roku.

Mehr

Mestá zajtrajška. Výzvy, vízie, pokrok. október 2011

Mestá zajtrajška. Výzvy, vízie, pokrok. október 2011 SK Mestá zajtrajška Výzvy, vízie, pokrok október 2011 Mestá zajtrajška Výzvy, vízie, pokrok i Predslov Viac ako dve tretiny obyvate ov Európy žijú v mestských oblastiach. Mestá sú miestami, kde vznikajú

Mehr

Konföderation der slowakischen Gewerkschaften

Konföderation der slowakischen Gewerkschaften European Works Council MOL Group EUROPEAN LEVEL COMPANY EUROPEAN LEVEL COMMUNICATION Peter Krajčír OV ECHOZ Slovnaft Wien, 16. March, 2010 Zameranie skupiny MOL / Hauptaufgaben der Gruppe MOL -Prieskum

Mehr

VEREJNÁ SPRÁVA V NIEKTORÝCH KRAJINÁCH EURÓPSKEJ ÚNIE

VEREJNÁ SPRÁVA V NIEKTORÝCH KRAJINÁCH EURÓPSKEJ ÚNIE VEREJNÁ SPRÁVA V NIEKTORÝCH KRAJINÁCH EURÓPSKEJ ÚNIE Katarína Jasaňová Ekonomická fakulta, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica Abstract: Historische Genese jeder von den fünfundzwanzigsten Ländern

Mehr

Obchodná akadémia Trnava

Obchodná akadémia Trnava Obchodná akadémia Trnava Prijímacia skúška z nemeckého jazyka do 1. ročníka bilingválneho štúdia v školskom roku 2017/2018 Teil 1 Leseverstehen Pozorne si prečítaj text. Text máš počas riešenia úlohy k

Mehr

CENTROPE Program úloh 2008 plus

CENTROPE Program úloh 2008 plus Program úloh 2008 plus Prepracovaný diskusný dokument, Stav k dátumu: 31. december 2006 0 Program úloh...3 1 Hospodárstvo, inovácie, výskum a vývoj...6 1.1 Ťažisková oblasť...9 Budovanie a rozšírenie kompetenčných

Mehr

Výročná správa za rok 2005

Výročná správa za rok 2005 Výročná správa za rok 2005 MK 903/2006-700/1683 Rezort: Ministerstvo kultúry SR Typ hospodárenia: rozpočtová organizácia Miesto konania verejného odpočtu: Pamiatkový úrad SR, Cesta na Červený most 6, Bratislava,

Mehr

creating the future Creating the future der Slogan des grenzüberschreitenden EU- Creating the future tento slogan Programu cezhraničnej spolupráce

creating the future Creating the future der Slogan des grenzüberschreitenden EU- Creating the future tento slogan Programu cezhraničnej spolupráce Programm zur grenzüberschreitenden Zusammenarbeit SLOWAKEI - ÖSTERREICH Program cezhraničnej spolupráce SLOVENSKÁ REPUBLIKA - RAKÚSKO Vorwort der Verwaltungsbehörde Predslov riadiaceho orgánu Creating

Mehr

Forum für arbeitsmarktpolitische Zusammenarbeit AP 3. RGS Twinnings (03_2010) Programm / program

Forum für arbeitsmarktpolitische Zusammenarbeit AP 3. RGS Twinnings (03_2010) Programm / program Zusammenarbeit AP 3 RGS Twinnings (03_2010) Programm / program Zusammenarbeit 2 Aufbau von Kooperationsstrukturen Durchführung RGS-Twinnings, Programmgestaltung (März 2010) RGS-Twinnings (9.3.2010) Ort

Mehr

MOTUS IN VERBO : vedecký časopis mladej generácie Motus in verbo : Young Scientist Journal

MOTUS IN VERBO : vedecký časopis mladej generácie Motus in verbo : Young Scientist Journal MOTUS IN VERBO : vedecký časopis mladej generácie Motus in verbo : Young Scientist Journal Recenzovaný časopis Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Predseda vedeckej rady: doc.

Mehr

Cesty k samostatnosti Kolektív autorov

Cesty k samostatnosti Kolektív autorov Cesty k samostatnosti Kolektív autorov Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v SR Heydukova 25, 811 08 Bratislava tel./fax:02/63814968 zpmpvsr@zpmpvsr.sk www.zpmpvsr.sk Združenie na pomoc ľuďom

Mehr

Σ Ο Φ Ι Α. Artykuły teoretyczne i historyczne. Теоретические и исторические статьи. Kantova filozofia politiky. Философия политики Канта

Σ Ο Φ Ι Α. Artykuły teoretyczne i historyczne. Теоретические и исторические статьи. Kantova filozofia politiky. Философия политики Канта ISSN 1642-1248 ISSN 1642-1248 Σ Ο Φ Ι Α NR N R 12/2012 7/2007 Prešovská univerzita v Prešove Artykuły teoretyczne i historyczne Теоретические и исторические статьи Kantova filozofia politiky Философия

Mehr

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU VIZITKA OSOBNOSTNEJ STRÁNKY MANAŽÉRA

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU VIZITKA OSOBNOSTNEJ STRÁNKY MANAŽÉRA SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU VIZITKA OSOBNOSTNEJ STRÁNKY MANAŽÉRA Bakalárska práca Študijný program: Študijný odbor: Školiace pracovisko: Školiteľ: Ekonomika a manažment

Mehr

MANAŽMENT ĽUDSKÝCH ZDROJOV

MANAŽMENT ĽUDSKÝCH ZDROJOV UNIVERZITA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH FAKULTA VEREJNEJ SPRÁVY Gabriela Kravčáková MANAŽMENT ĽUDSKÝCH ZDROJOV Vysokoškolské skriptá Košice 2014 MANAŽMENT ĽUDSKÝCH ZDROJOV Autorka: doc. Mgr. Gabriela

Mehr

Obchodná akadémia Trnava

Obchodná akadémia Trnava Obchodná akadémia Trnava Prijímacia skúška z nemeckého jazyka do 1. ročníka bilingválneho štúdia v školskom roku 2014/2015 Teil 1 Leseverstehen Pozorne si prečítaj text. Text máš počas riešenia úlohy k

Mehr

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU VPLYV ŠTÝLU VEDENIA ĽUDÍ NA MOTIVÁCIU ZAMESTNANCOV

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU VPLYV ŠTÝLU VEDENIA ĽUDÍ NA MOTIVÁCIU ZAMESTNANCOV SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU 2123272 VPLYV ŠTÝLU VEDENIA ĽUDÍ NA MOTIVÁCIU ZAMESTNANCOV 2011 Bc. Peter Lejčík SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

Mehr

Smernica pre manažmentové kategórie chránených území. Interpretácia a využitie manažmentových kategórií chránených území v Európe

Smernica pre manažmentové kategórie chránených území. Interpretácia a využitie manažmentových kategórií chránených území v Európe Guidelines for Protected Area Management Categories - Interpretation and Application of the Protected Area Management Categories in Europe", published in 2000 by IUCN WCPA and EUROPARC Federation with

Mehr

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU DIPLOMOVÁ PRÁCA 2008 Katarína Šmirinová SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE Rektor: prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD.

Mehr

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA Znečistenie a devastácia prírodných zdrojov v okrese Zlaté Moravce Diplomová práca Študijný program: Študijný

Mehr

230 V 230 V 230 V 230 V 230 V

230 V 230 V 230 V 230 V 230 V 1 230 V 230 V 230 V 230 V 230 V 2 230 V 230 V 230 V 230 V 3 GESTELL FARBEN 4 5 20-27 km/h 28-37 km/h 38-48 km/h 1500 2000 2500 3000 3500 4000 4500 3 3 3 3 3 2 3 3 3 2 2 3 3 3 3 3 3 2 3 3 3 3 3 2 3 3 3

Mehr

KULTÚRA SVETA PRÁCE FORMY VÝKONU ZÁVISLEJ PRÁCE. Marek Švec (ed.)

KULTÚRA SVETA PRÁCE FORMY VÝKONU ZÁVISLEJ PRÁCE. Marek Švec (ed.) KULTÚRA SVETA PRÁCE FORMY VÝKONU ZÁVISLEJ PRÁCE Marek Švec (ed.) Bratislava 2013 Editor: JUDr. Marek Švec, PhD. Autori: Miloš Lacko, Ladislav Macháček, Simona Schuszteková, Martin Štefko, Jozef Toman,

Mehr

Obchodná akadémia Trnava

Obchodná akadémia Trnava Obchodná akadémia Trnava Prijímacia skúška z nemeckého jazyka do 1. ročníka bilingválneho štúdia v školskom roku 2012/2013 Teil 1 Leseverstehen Pozorne si prečítaj text. Text máš počas riešenia úlohy k

Mehr

Návrh ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

Návrh ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli 19.10.2012 COM(2012) 621 final Návrh ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 28 Medziinštitucionálnej

Mehr

IMPLEMENTAČNÝ MANUÁL. Inštrukcie pre žiadateľov a prijímateľov

IMPLEMENTAČNÝ MANUÁL. Inštrukcie pre žiadateľov a prijímateľov Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika Rakúsko 2007-2013 IMPLEMENTAČNÝ MANUÁL Inštrukcie pre žiadateľov a prijímateľov Verzia 5 Dátum: november 2011 Vydal: MA 27 - Riadiaci orgán a Spoločný

Mehr

BECKOV 2004 Profil obce BECKOV Profil obce. Pre potreby obce Beckov vypracovali: Viktor Nižňanský Martin Valentovič Rastislav Valentovič

BECKOV 2004 Profil obce BECKOV Profil obce. Pre potreby obce Beckov vypracovali: Viktor Nižňanský Martin Valentovič Rastislav Valentovič BECKOV 2004 Profil obce Pre potreby obce Beckov vypracovali: Viktor Nižňanský Martin Valentovič Rastislav Valentovič marec 2005 2 OBSAH: Úvod do regiónu a jeho súvislostí... 5 Beckov je malou, avšak z

Mehr

Opis Doterajší predpis Nový predpis Podstata zmeny Štruktúra súvahy a výkazu ziskov a strát Štruktúra súvahy a výkazu ziskov a strát je predpísaná.

Opis Doterajší predpis Nový predpis Podstata zmeny Štruktúra súvahy a výkazu ziskov a strát Štruktúra súvahy a výkazu ziskov a strát je predpísaná. Zmeny v účtovných predpisoch k 31. decembru 2014 a 1. januáru 2015 Dňa 24. septembra 2014 bolo novelizované Opatrenie MF SR č. 4455/2003-92 o účtovnej závierke podnikateľov (ďalej len opatrenie o účtovnej

Mehr

1. Úvod. 2. Vymedzenie základných pojmov

1. Úvod. 2. Vymedzenie základných pojmov Pokyn DR SR k zabezpečeniu jednotného postupu správcu dane pri posudzovaní rozsahu daňových povinností daňovníkov na území Slovenskej republiky (rezidencia) 1. Úvod Cieľom metodického pokynu je zabezpečiť

Mehr

slovakia daňové a účtovné novinky STRANA 1/5 JANUÁR 2015 ÚČTOVNÉ ZÁVIERKY - PREHĽAD POVINNOSTÍ A LEHÔT

slovakia daňové a účtovné novinky STRANA 1/5 JANUÁR 2015 ÚČTOVNÉ ZÁVIERKY - PREHĽAD POVINNOSTÍ A LEHÔT STRANA 1/5 JANUÁR 2015 SEITE 1/5 JANUAR 2015 predloženie a zverejnenie účtovnej závierky, správy audítora Fristen für die Erstellung, Prüfung und Veröffentlichung des s ÚČTOVNÉ ZÁVIERKY - PREHĽAD POVINNOSTÍ

Mehr

Gender mainstreaming:

Gender mainstreaming: Gender mainstreaming: Ako efektívne využiť politický potenciál uplatňovania rodového hľadiska? Zastúpenie Nadácie Heinricha Bölla v Poľsku Varšava 2008 Gender mainstreaming: Ako efektívne využiť politický

Mehr

medzinárodný finančný manažment

medzinárodný finančný manažment Ekonomická univerzita v BratislavE univerzita martina luthera v halle-wittenbergu medzinárodný finančný manažment výsledky a skúsenosti BilatErálny študijný program EkonomickEj univerzity v BratislavE

Mehr

Program rozvoja mesta Hlohovec na roky

Program rozvoja mesta Hlohovec na roky Program rozvoja mesta Hlohovec na roky 2016-2023 december 2015 Obsah 1. ÚVOD...3 1.1. Prečo je potrebný program rozvoja mesta a čo má obsahovať...4 1.2. Prečo nový program rozvoja pre mesto Hlohovec...6

Mehr

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA 2124799 MOŽNOSTI EKONOMICKÉHO ROZVOJA REGIÓNU VEĽKÝ KRTÍŠ NA BÁZE MÁLO VYUŽÍVANÝCH PÔD 2011 Štefan Rusnák,

Mehr

Pilotný projekt T-Systems Slovakia a Gymnázia na Šrobárovej ulici v Košiciach

Pilotný projekt T-Systems Slovakia a Gymnázia na Šrobárovej ulici v Košiciach JUMP INTO JOB @ TSSK Praktikum pre žiakov JUMP INTO JOB @ TSSK Schülerpraktikum Pilotný projekt T-Systems Slovakia a Gymnázia na Šrobárovej ulici v Košiciach Pilotprojekt zwischen T-Systems Slovakia und

Mehr

SDRUŽENÍ KNIHOVEN ČESKÉ REPUBLIKY

SDRUŽENÍ KNIHOVEN ČESKÉ REPUBLIKY SDRUŽENÍ KNIHOVEN ČESKÉ REPUBLIKY THE CZECH REPUBLIC LIBRARY ASSOCIATION BIBLIOTHEKSVERBAND DER TSCHECHISCHEN REPUBLIK ROK 2005 ISBN 80-86249-32-8 OBSAH KOLOKVIUM ČESKÝCH, MORAVSKÝCH A SLOVENSKÝCH BIBLIOGRAFOV

Mehr

Dobrovoľnícka práca seniorov v sociálnych službách z aspektu andragogiky

Dobrovoľnícka práca seniorov v sociálnych službách z aspektu andragogiky Dizertačná práca na tému: Dobrovoľnícka práca seniorov v sociálnych službách z aspektu andragogiky (výber z teoretickej časti). Filozofická fakulta UK v Bratislave november 2003 Autorka: PaedDr. Tatiana

Mehr

SLOVENSKÁ 1 31 1966 VYDAVATEĽSTVO. časopis pre výskum a kultúru sl ovenské ho jazyka OBSAH

SLOVENSKÁ 1 31 1966 VYDAVATEĽSTVO. časopis pre výskum a kultúru sl ovenské ho jazyka OBSAH SLOVENSKÁ časopis pre výskum a kultúru sl ovenské ho jazyka OBSAH E. Jóna, Z úvodného prejavu na konferencii o slovníku spisovnej slovenčiny E. Paulíny. Oponentská zpráva o Slovníku slovenského jazyka

Mehr

Bei Ehegatten, die beide Arbeitslohn beziehen: Wir beantragen die Steuerklassenkombination drei/fünf vier/vier fünf/drei

Bei Ehegatten, die beide Arbeitslohn beziehen: Wir beantragen die Steuerklassenkombination drei/fünf vier/vier fünf/drei Antrag auf Behandlung als unbeschränkt einkommensteuerpflichtiger Arbeitnehmer nach 1 Abs. 3, 1a EStG (Anlage Grenzpendler EU/EWR zum Antrag auf Lohnsteuer-Ermäßigung 200_) Zur Beachtung: Für Arbeitnehmer

Mehr

VYSVETLIVKY KOMPLEXNÉ HODNOTENIE OKTÓBER 2013

VYSVETLIVKY KOMPLEXNÉ HODNOTENIE OKTÓBER 2013 VYSVETLIVKY KOMPLEXNÉ HODNOTENIE OKTÓBER 2013 1 ÚVOD ECB a príslušné vnútroštátne orgány (national competent authorities NCA) zúčastnených krajín zodpovedné za výkon bankového dohľadu uskutočnia v súlade

Mehr

Obchodná akadémia Trnava

Obchodná akadémia Trnava Obchodná akadémia Trnava Prijímacia skúška z nemeckého jazyka do 1. ročníka bilingválneho štúdia v školskom roku 2018/2019 Teil 1 Leseverstehen Pozorne si prečítaj text. Text máš počas riešenia úlohy k

Mehr

EURÓPSKE ŠTRUKTURÁLNE A INVESTIČNÉ FONDY : EFRR EÚS ESF. EPFRV Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka KOHÉZNY FOND ENRF

EURÓPSKE ŠTRUKTURÁLNE A INVESTIČNÉ FONDY : EFRR EÚS ESF. EPFRV Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka KOHÉZNY FOND ENRF Európska územná spolupráca EÚS Európsky fond regionálneho rozvoja EFRR Európsky sociálny fond ESF EPFRV Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka ENRF Európsky námorný a rybársky fond KOHÉZNY FOND

Mehr

CONTROLLING V KONKRÉTNOM PODNIKU

CONTROLLING V KONKRÉTNOM PODNIKU Masarykova univerzita Ekonomicko-správní fakulta Študijný obor: Podnikové hospodárstvo CONTROLLING V KONKRÉTNOM PODNIKU Controllership in the enterprise Diplomová práca Vedúci diplomovej práce: Ing. Ladislav

Mehr

Obchodná akadémia Trnava

Obchodná akadémia Trnava Obchodná akadémia Trnava Prijímacia skúška z nemeckého jazyka do 1. ročníka bilingválneho štúdia v školskom roku 2013/ 2014 Číslo: Priezvisko a meno: Dátum narodenia: ZŠ: Hodnotenie písomnej skúšky: Číslo

Mehr

Politika zamestnanosti pre sociálnych pracovníkov

Politika zamestnanosti pre sociálnych pracovníkov Politika zamestnanosti pre sociálnych pracovníkov Prehľad témy 1. Úvod 2. Práca, jej význam a chápanie 3. Právo na prácu 4. Trh práce 5. Nezamestnanosť 6. Politika zamestnanosti EÚ 7. Prístup k trhu práce

Mehr

Financovanie vzdelávania v Slovenskej republike história a súčasnosť 5. časť

Financovanie vzdelávania v Slovenskej republike história a súčasnosť 5. časť Ing. Mgr. Peter Baláži, PhD. Financovanie vzdelávania v Slovenskej republike história a súčasnosť 5. časť Úvod Na konci našej analýzy financovania vzdelávania sa pokúsime urobiť komparáciu s financovaním

Mehr

A.6 DOHODY MEDZI EURÓPSKYMI SPOLOČENSTVAMI A MEDZIVLÁDNYMI ALEBO SÚKROMNÝMI ORGANIZÁCIAMI ALEBO INŠTITÚCIAMI

A.6 DOHODY MEDZI EURÓPSKYMI SPOLOČENSTVAMI A MEDZIVLÁDNYMI ALEBO SÚKROMNÝMI ORGANIZÁCIAMI ALEBO INŠTITÚCIAMI EURÓPSKE ŠKOLY 32 A.6 DOHODY MEDZI EURÓPSKYMI SPOLOČENSTVAMI A MEDZIVLÁDNYMI ALEBO SÚKROMNÝMI ORGANIZÁCIAMI ALEBO INŠTITÚCIAMI 6.1 Relevantné ustanovenia Stanov 6.2 Rôzne dohody OBSAH SW_a6_sk.doc 1 /

Mehr

Európsky hospodársky priestor Rakúsko

Európsky hospodársky priestor Rakúsko Európsky hospodársky priestor Rakúsko Na základe dohôd EÚ o slobodnom pohybe osôb, tovaru, kapitálu a služieb s členskými štátmi Európskej zóny voľného obchodu (EZVO), ktoré tvoria Európsky hospodársky

Mehr

VICTORIA-VOLKSBANKEN Poisťovňa, a.s. Výročná správa o obchodnom roku 2006 Bericht über das Geschäftsjahr 2006

VICTORIA-VOLKSBANKEN Poisťovňa, a.s. Výročná správa o obchodnom roku 2006 Bericht über das Geschäftsjahr 2006 VICTORIA-VOLKSBANKEN Poisťovňa, a.s. Výročná správa o obchodnom roku 2006 Bericht über das Geschäftsjahr 2006 Riadne Valné zhromaždenie 4. mája 2007 v Bratislave Ordentliche Hauptversammlung am 4. Mai

Mehr

Antrag auf Behandlung als unbeschränkt einkommensteuerpflichtiger Arbeitnehmer nach 1 Abs. 3, 1a EStG

Antrag auf Behandlung als unbeschränkt einkommensteuerpflichtiger Arbeitnehmer nach 1 Abs. 3, 1a EStG Antrag auf Behandlung als unbeschränkt ekommensteuerpflichtiger Arbeitnehmer nach 1 Abs. 3, 1a EStG (Anlage Grenzpendler EU/EWR zum Antrag auf Lohnsteuer-Ermäßigung 200_) Zur Beachtung: Für Arbeitnehmer,

Mehr

Bratislava Územný Manažment Bratislava Umland Management

Bratislava Územný Manažment Bratislava Umland Management www.projekt-baum.eu Bratislava Územný Manažment Bratislava Umland Management Foto WWF / Gerhard Egger: Železničný most ponad hraničnú rieku Moravu / Eisenbahnbrücke über den Grenzfluss March Iniciatíva

Mehr

Výpredaj jazdených vozíkov. od Die 9:004-Sterne-Gebrauchtstapler-Messen. Jungheinrich spol. s r. o Senec. 28.April 2016

Výpredaj jazdených vozíkov. od Die 9:004-Sterne-Gebrauchtstapler-Messen. Jungheinrich spol. s r. o Senec. 28.April 2016 Výpredaj jazdených vozíkov JungSTARs Jungheinrich 25. JungSTARs. 26. máj 2016 Sonderkonditionen nur gültig bis 31.05.2016 ZÁRUKA KVALITY REPASOVANÉ V NEMECKU od Die 9:004-Sterne-Gebrauchtstapler-Messen.

Mehr

I IBW. Správa bytových domov ako kľúčová otázka pri obnove bytového fondu. Professionelle Hausverwaltung als Schlüsselmaßnahme

I IBW. Správa bytových domov ako kľúčová otázka pri obnove bytového fondu. Professionelle Hausverwaltung als Schlüsselmaßnahme Professionelle Hausverwaltung als Schlüsselmaßnahme zur thermischen Sanierung Správa bytových domov ako kľúčová otázka pri obnove bytového fondu Seminar 23.10.2006, Bratislava I IBW Institut für Immobilien

Mehr