SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

Größe: px
Ab Seite anzeigen:

Download "SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE"

Transkript

1 1 SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA DIPLOMOVÁ PRÁCA 2008 Bc. Katarína Vančová

2 2 SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE Rektor: prof.ing.mikuláš Látečka, PhD. FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA Dekan: prof. Ing.Dušan Húska, PhD. Integrácia Slovenskej republiky do európskych štruktúr a súčasné postavenie Slovenskej republiky v Európskej únii Diplomová práca Katedra európskych štúdií Vedúci katedry: Dr. Ing. Pavol Fekete, PhD. Vedúci práce: Ing. Ľubica Rumanovská, PhD. Bc. Katarína Vančová Nitra 2008

3 3 ABSTRAKT V práci analyzujeme vývoj Európskej únie, integračné snahy krajín strednej a východnej Európy, s podrobným zameraním integračného procesu SR do Európskej únie. Hlavným cieľom práce je poskytnúť stručný popis priebehu prístupových rokovaní SR s EÚ v rokoch 1995 až 2004 a priblížiť politiku Slovenskej republiky v období, keď si ako suverénna krajina krajina upevňovala medzinárodné postavenie vo svete. Dňa 1. mája 2004 sa SR stala členskou krajinou EÚ. Vstup Slovenska do EÚ znamenal kvalitatívny prínos do všetkých oblastí života SR, hlavne do politickej a ekonomickej oblasti. Mnohé problémy a riziká so vstupom SR do EÚ majú prevažne krátkodobý charakter, čoho opakom sú prínosy a výhody dlhodobého charakteru. Kritéria slovenskej ekonomiky sa najlepšie preukážu v makroekonomických ukazovateľoch, v nových reformách, v modernizácií a rozvoji regiónov, súčasťou na štrukturálnej politike EÚ a politike solidarity všetkých členských štátov Európskej únie. Zusammentfassung Diese Arbeit bewertet die Entwicklung der Europäischen Union, die Integrationsbemuhungen der mittel- und osteuropäischer Länder mit der Ausrichtung auf den Integrationprozess der Slowakei in die Europäische Union. Zum Hauptziel der Arbeit wurde eine kurzgefasste Beschreibung des Tagungsvorlaufes der Slowakei mit der EU in den Jahren 1995 bis 2004.Gleichläufig wurde in dieser Arbeit die Situation in der Slowakei in dem Zeitraum nahegebracht, der wichtigen Markstein im Rahmen der internationalen Stellung der Slowakei dargestellt hat. Am 1.Mai 2004 wurde die Slowakei zum Mitgliedstaat der EU. Der Beitritt der Slowakei zur Europäischen Union bedeutete vor allem qualitativ gesehen den Beitrag in alle Bereiche des Lebens, vornehmlich in dem okonomischen und politischen Bereich. Viele Probleme und Risika mit dem Beitritt der Slowakei in die EU haben einen kurzfristigen Charakter. Das Gegenteil sind viele Beiträge und Vorteile, die einen langfristigen Charakter haben. Kriterien der Slowakischen Okonomie werden durch die makrookonomischen Kennziffer, durch die neuen Reformen, durch die Modernisierung und regionale Entwicklung gezeigt. Eine grosse Rolle dabei spielt die Politik der Europäischen Union und vor allen ihre Politik der Solidarität.

4 4 Kľúčové slová Európska únia, Integrácia, Prístupové rokovania, Slovenská republika, Makroekonomické ukazovatele, Regionálny rozvoj, Politika solidarity. Schlusselworter Die Europäische Union, die Integration, Zugangsberatungen, die Slowakische Republik, Makrookonomische Kennziffer, Regionale Entwicklung, Politik der Solidarität

5 5 ČESTNÉ VYHLÁSENIE Čestne vyhlasujem, že som diplomovú prácu vypracoval samostatne, a že som uviedol všetku použitú literatúru súvisiacu so zameraním diplomovej práce. Nitra podpis autora diplomovej práce

6 6 Touto cestou vyslovujem poďakovanie pani Ing. Rumanovskej za pomoc,odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce. Nitra podpis autora diplomovej práce

7 7 Použité označenie ČSFR Česká a Slovenská federatívna republika ČR Česká republika EAGGF Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond EHS Európske hospodárske spoločenstvo EK Európska komisia ERDF Európsky fond regionálneho rozvoja ES Európske spoločenstvá ESF Európsky sociálny fond ESVO Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ EÚ Európska únia EZVO Európske združenie voľného obchodu FIFG Finančný nástroj na usmerňovanie rybolovu G7 Zoskupenie priemyselne vyspelých krajín sveta Francúzsko, Nemecko, Japonsko, Veľká Británia, USA, Kanada, Taliansko. V súčasnosti je členom aj Rusko zoskupenie G8 HDP Hrubý domáci produkt ISPA Program na rozvoj dopravy a životného prostredia NATO Severoatlantická obranná organizácia NVTS Nomenklatúra územných štatistických jednotiek OECD Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj OEEC Organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu OP Operačný program PHARE Pomoc na reštrukturalizáciu hospodárstva Poľska a Maďarska RRA Regionálne rozvojové agentúry SAPARD Predvstupový fond pre kandidátske krajiny strednej a východnej Európy RVHP Rada vzájomnej a hospodárskej pomoci SOP Sektorový operačný program SR Slovenská republika

8 8 OBSAH ÚVOD PREHĹAD O SÚĆASNOM STAVE RIEŚENEJ PROBLEMATIKY Vymedzenie pojmu Európska únia Integračné procesy Integrácia Slovenska do Európskej únie Regionálna politika Európskej únie a Slovenska CIEĽ PRÁCE METODIKA PRÁCE VÝSLEDKY PRÁCE ( A DISKUSIA ) Integrácia západoeurópskych krajín Negatívny postoj socialistických krajín k integrácií Integračné snahy socialistických krajín a prvé dohody Asociačná dohoda medzi SR a EÚ Podmienky a postup pri prijímaní nových členskýchštátov do EÚ Časový priebeh prístupových rokovaní s krajinami strednej a východnej Európy Etapy prístupových rokovaní Prehľad prístupových rokovaní SR s EÚ Vývoj v rokoch Vývoj v rokoch Vývoj v rokoch SWOT analýza vstupu SR do EÚ Výhody a prínosy členstva v EÚ pre SR Nevýhody, riziká, problémy členstva v EÚ pre SR Analýza vybraných makroekonomických ukazovateľov pred a po vstupe SR do EÚ Hrubý domáci produkt Nezamestnanosť Inflácia Regionálna politika EÚ v podmienkach SR Rozdelenie regiónov SR podľa Cieľov Národný rozvojový plán SR...57

9 Financovanie štrukturálnych fondov Programovacie obdobie SR na roky ZÁVER A NÁVRHY NA VYUŽITIE POZNATKOV POUŽITÁ LITERATÚRA PRÍLOHY...69

10 10 Úvod Hlavným cieľom založenia Európskej únie bola túžba po mieri a prosperite európskych štátov po skončení druhej svetovej vojny. Európania si uvedomili nevyhnutnosť spolupráce v politických a ekonomických oblastiach, ako aj spoločného riešenia problémov. Podpisom Maastrichtskej zmluvy 1. novembra 1993 vzniká Európska únia. Na politických zmenách v Európe sa podieľa aj Slovenská republika svojím osamostatnením. Prvé kroky samostatnej republiky, zapojiť sa do integrácie Európskej únie, predstavovala Slovenská asociačná dohoda podpísaná v roku 1993 a platná 1. februára Následne, dňa 27. júna 1995, podala Slovenská republika žiadosť o vstup do Európskej únie. Po viac ako desaťročnom cieľavedomom úsilí sa podarilo naplniť ambície Slovenska a zaradiť sa do najrozsiahlejšieho rozšírenia Európskej únie popri ďalších deviatich krajinách. Slovensko sa 1. mája 2004 stalo plnoprávnym členom Európskej únie a urobilo dôležitý krok vo svojom historickom vývoji. Zaradilo sa do spoločenstva národov, ktoré presadzuje idey slobody, demokracie a ľudských práv. Nové príležitosti sa týkajú všetkých oblastí politického, ekonomického a spoločenského života občanov SR. Posledné rozšírenie o desať krajín strednej a východnej Európy jasne dokumentuje otvorenosť európskej pätnástky a reálny záujem vybudovať silnú a jednotnú Európu. Európu, v ktorej budú prosperovať nielen bohaté, ale aj chudobnejšie krajiny. Medzinárodná ekonomická integrácia, ako proces zbližovania sa národných ekonomík, zasiahla pred vstupom i po vstupe do EÚ aj Slovenskú republiku. Plnením podmienok, reforiem a požiadaviek zo strany únie sa Slovensko začlenilo medzi demokratické a prosperujúce štáty Európy. K tomu prispeli významné nástroje regionálnej politiky ako predvstupové fondy, neskôr štrukturálne fondy a Kohézny fond. Hlavné nástroje politiky súdržnosti umožňujú strategický rozvoj Slovenska a plnenie priorít členstva v EÚ. Ich prínosy a riziká sa prejavia v hospodárskej politike krajiny a v jej makroekonomických ukazovateľoch. Predmetom diplomovej práce je analyzovať problematiku integrácie Slovenskej republiky do Európskej únie a jej dopad na celkový vývoj krajiny pred a po vstupe do EÚ.

11 11 1 Prehľad o súčasnom stave riešenia problematiky 1.1 Vymedzenie pojmu Európska únia Fontaine (2007) cituje prorocké slová Viktora Huga z roku 1849: Príde deň, keď všetky národy tohto kontinentu, bez straty svojich osobitných vlastností alebo slávnej individuality, splynú do vyššej jednoty a vznikne európske bratstvo. Príde deň, keď vymiznú bojiská a zostanú len boje rozumu otvorené trhy myšlienok. Príde deň, keď guľky a bomby vystriedajú volebné hlasy. Po viac ako jednom storočí sa začali jeho predpovede napĺňať. Dnes v 21. storočí prichádzajú svetlejšie vyhliadky a znovu sa rodí nádej a výzva k novému. Európska únia je dohoda medzi suverénnymi národmi, ktoré sa rozhodli mať spoločný osud a vzdať sa v prospech celku čoraz väčšieho dielu svojej suverenity. Týka sa to vecí, o ktoré sa občania Európy zaujímajú najviac: mier, hospodárstvo a fyzický blahobyt, bezpečnosť, demokracia, spravodlivosť, solidarita, humanita a ľudská dôstojnosť. Figeľ (2004) Európska únia je inštitucioválnym vyjadrením integrácie členských krajín do spoločenstva, ktorého prvotným cieľom bolo a zostáva zabezpečenie mierovej spolupráce členských štátov. Jeho rozšírenie je zároveň vyjadrením definitívneho prekonania rozdelenia kontinentu z čias studenej vojny. Integrácia je postavená na spoločných hodnotách a princípoch. Ich uplatňovanie je najvlastnejšom záujme každej slobodnej spoločnosti. Od novembra 1989 sa politickej slobode teší aj Slovensko. Od roku 1993 si hľadá a upevňuje svoje medzinárodné postavenie ako suverénna krajina, čoho výrazom je aj intenzívne úsilie o účasť na európskom integračnom procese. Slovenská republika v ňom má v súčasnosti svoje nespochybniteľné miesto. Brocková (2001) tvrdí, že EÚ rozvíja európsky sociálny model a má ambíciu stať sa do roku 2010 najdynamickejšou vedomostnou ekonomikou sveta s vysokým hospodárskym rastom a sociálnym zabezpečením. Únia si kladie za cieľ vytvoriť priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti s centrom pozornosti na kvalite života, bezpečnosti potravín, ochrane životného prostredia a udržateľného rozvoja. Proces globalizácie i hlbšej európskej integrácie mimoriadne vplýva na európske podniky a firmy, ktoré chcú fungovať na globálnom trhu. Potrebujú sa adaptovať na nové podmienky. V tomto procese zohrávajú pozitívnu úlohu tri dôležité faktory európskeho prostredia: možnosti, ktoré ponúka jednotný trh, jednotná mena, integrácia trhov východných európskych krajín.

12 12 Na makroekonomickej úrovni integrácia EÚ smeruje k vytvoreniu politickej únie. Na mikroekonomickej úrovni sú prehlbovanie jednotného trhu a zavedenie jednotnej európskej meny prostriedkom riešenia pretrvávajúcich štrukturálnych problémov európskeho hospodárstva. Európska integrácia v sebe zahŕňa aj rozlišovanie EÚ o ďalšie európske krajiny, začlenením ktorých by sa mala podstatne zvýšiť hospodárska sila, investičná atraktívnosť a rastový potenciál EÚ. Šíbl (1998) sa zaoberá otázkami čo je EÚ a aké príčiny viedli k jej vzniku. EÚ je spoločný názov pre tri integračné organizácie s rovnakou členskou základňou a so spoločnými ekonomickými a politickými cieľmi. Pojem Európska únia (EÚ) sa začal používať od , keď vstúpila do platnosti Zmluva o Európskej únii (Maastrichtská zmluva). Nahradil dovtedy používané označenie Európske spoločenstvá (ES). Základnou príčinou vzniku EÚ bolo výrazné politické a ekonomické oslabenie európskych štátov, ku ktorému došlo v priebehu druhej svetovej vojny v súvislosti s jej ničivými dôsledkami. Spoločný postup európskych štátov si vynútila aj nová situácia, ktorá zmenila svetový pomer politických, ekonomických i vojenských síl v ich neprospech. Úsilie európskych štátov o emancipáciu v svetovom hospodárstve podporil USA, ktoré na seba prevzali zodpovednosť za bezpečnosť západného sveta, aj keď si uvedomovali, že budúci úspech európskych štátov pre ne znamená vznik významnej konkurenčnej sily. Európskym štátom v roku 1947 ponúkli pomoc v rámci Marshallovho plánu. Vzájomnú spoluprácu zabezpečovala Organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu (OEEC), ktorá sa neskôr premenila na dnešnú Organizáciu pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Žiaľ, štáty strednej a východnej Európy stáli bokom tohto vývoja. Svet sa rozdelil na dva protikladné spoločenské systémy. Protiváhou Európskej rady, NATO a integračných zoskupení sa stalo Informbyro, Varšavská zmluva a Rada vzájomnej a hospodárskej pomoci (RVHP) a tým sa vzájomné vzťahy začali vyostrovať. Podľa Rybára (2003) predstavuje Európska únia jeden z najprosperujúcejších regiónov sveta. Po rozšírení v máji 2004 sa počet obyvateľov únie zvýši na 480 miliónov. Členské štáty Európskej únie potvrdili v Amsterdamskej zmluve Zmluve o založení Európskeho spoločenstva svoju vôľu a cieľ, vytvoriť spoločný trh a hospodársku a menovú úniu uskutočňovaním spoločnej politiky a podporovať harmonický, vyvážený a trvalo udržateľný rozvoj hospodárskeho života, vysokú úroveň zamestnanosti a sociálnej ochrany, rovnaké postavenie mužov a žien, trvalo udržateľný a neinflačný rast, vysoký stupeň konkurencieschopnosti a konvergencie ekonomickej výkonnosti, vysokú úroveň ochrany a zlepšovania kvality životného prostredia, zvyšovanie životnej úrovne a kvality života, ako aj hospodársku a sociálnu súdržnosť a solidaritu medzi členskými štátmi.

13 13 Neustupná (1992) definuje Európske spoločenstvá ako fenomén, ktorý nie je jednoduché stručne popísať a vysvetľovať. Cesta od spoločnej Európy k Európe jednotnej, bez hraníc a s voľnou výmenou tovarov, služieb, kapitálu a osôb, nebola v žiadnom prípade jednoduchá. Základ ES bol položený francúzskym ministrom zahraničných vecí Robertom Schumanom, ktorý formuloval vo svojom prehlásení konkrétnu historickú výzvu k organizovaniu novej Európy, potrebnej pre civilizáciu a mier. Jeho plán sa stal realitou prostredníctvom zmluvy o Európskom spoločenstve uhlia a ocele (ECSC), Rímskej zmluvy o vytvorení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EEC) a Európskeho spoločenstva atómovej energie (EURATOM). Postupne z pôvodných šiestich zakladajúcich štátov spoločenstvo dvanástich. Ciele Európskej únie možno podľa Šíbla (2001) celkovo zhrnúť takto: Podporovať vyrovnaný a trvalý ekonomický a sociálny pokrok, a to najmä prostredníctvom vytvorenia priestoru bez vnútorných hraníc, posilnenia ekonomickej a sociálnej súdržnosti a založenia hospodárskej a menovej únie, zahrňujúcej napokon spoločnú menu. Na medzinárodnom poli presadzovať európsku identitu, najmä uplatňovaním spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky vrátane prípadného formulovania spoločnej obrannej politiky, ktorá by časom mohla viesť k spoločnej obrane. Posilniť obranu práv a záujmov občanov členských štátov zavedením občianstva únie. Rozvinúť úzku spoluprácu v justičných a vnútorných (bezpečnostných) záležitostiach. Udržať spoločne výdobytky a stavať na nich pri posudzovaní otázky, do akej miery treba politiky a formy spolupráce zavedené Zmluvou o Európskej únii revidovať s cieľom zabezpečiť efektívnosť mechanizmov a inštitúcií EÚ. Pri bližšej analýze týchto cieľov možno spomenúť viaceré nové prvky, ktoré zmluva prináša do integračného procesu, napríklad nové záväzky EÚ v oblasti sociálnej politiky, vytvorenie Kohézneho fondu (Fondu súdržnosti) určeného na financovanie projektov v Španielsku, Grécku, Portugalsku a Írsku, zriadenie Výboru regiónov, ktorý je výrazom zvýšenej pozornosti regionálnej politiky, zriadenie inštitúcie ombudsmana EÚ, zmeny v inštitucionálnom mechanizme EÚ (dodatočné legislatívne právomoci Európskemu parlamentu), nové právomoci EÚ pri ochrane spotrebiteľa, v oblasti verejného zdravotníctva, pri ochrane životného prostredia, pri budovaní transeurópskych dopravných telekomunikačných a energetických sietí atď. Podľa Marušiaka (2003) sa Európska únia opiera o tri piliere. Definovala ich Zmluva o Európskej únii, ktorá bola podpísaná vo februári 1992 v Maastrichte. Prvý pilier zahŕňa hospodársku a menovú spoluprácu členských štátov. Zmluva načrtla časový postup na vytvorenie Hospodárskej a menovej únie HMÚ. Druhý pilier tvorí spoločná zahraničná

14 14 a bezpečnostná politika, tretím pilierom je spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí. Na rozdiel od inštitucionalizácie prvého piliera, rozhodnutia týkajúce sa druhého a tretieho piliera prijímajú spoločne predstavitelia vlád členských štátov a Rady Európskej únie pri dodržaní zásady jednomyseľnosti. Člen výboru EP pre rozvoj Gaľa (2005) v článku Čo prinesie Slovensko Európskej únii, charakterizuje EÚ vo svojej rozmanitosti ako magický kruh národov a kultúr, ktoré sú síce súčasťou komplexného a zložitého celku, no ponechávajú si aj napriek úzkemu prepojeniu na ostatné časti, svoj charakter a svoju dôležitosť. Sú to práve osobitosti jednotlivých členských krajín, ktoré prepožičiavajú Únii jej špecifický charakter. Posledné rozšírenie o desať krajín strednej a východnej Európy jasne dokumentuje otvorenosť európskej pätnástky a reálny záujem vybudovať silnú a jednotnú Európu. Najdôležitejšie však podľa neho je, tak ako povedal už duchovný otec projektu Paneurópy, rakúsky politik a sociológ Richard Coudenhove Kalergi na začiatku nášho storočia, že akékoľvek spory okolo hraníc sa vyriešia ich zrušením. Inými slovami, zjednotenie Európy znamená mier a prosperitu Starého kontinentu. Fontaine (2007) sa zaoberá poslaním Európy v 21. storočí: - zabezpečiť svojim národom mier, prosperitu, stabilitu; - prekonať hranice na kontinente; - zaistiť ľuďom bezpečný život; - podporovať vyrovnaný hospodársky a sociálny rozvoj; - čeliť výzvam globalizácie a zachovávať rozmanitosť národov Európy; - zachovávať hodnoty spoločné Európanom, medzi ktoré patria trvalo udržateľný rozvoj a zdravé životné prostredie, úcta k ľudským právam a sociálne trhové hospodárstvo. Európska únia je otvorená každej európskej krajine, ktorá spĺňa demokratické, politické a ekonomické kritéria členstva. Po niekoľkých rozšíreniach sa Únia rozšírila do roku 2007 zo šiestich členov na 27. O vstup sa uchádza niekoľko ďalších krajín, ktoré musia splniť prístupové zmluvy. Každú zmluvu, ktorou sa prjíma nový člen, musia jednohlasne schváliť všetky členské štáty. Okrem toho Únia pred každým novým rozšírením zhodnotí, či jej inštitúcie budú aj naďalej riadne fungovať. V čase rokovania kandidátske krajiny dostávajú od EÚ pomoc, aby sa ľahšie ekonomicky vyrovnali s ostatnými krajinami. Pri rozšírení v roku 2004 to predstavovalo 41 miliárd EUR určených najmä na financovanie štrukturálnych projektov, ktoré pomáhajú novým členom plniť povinnosti členstva.

15 Integračné procesy Európskej únie Cieľmi hospodárskej politiky Európskej únie sa zaoberá aj Okáli (2004): V európskom integračnom centre sa od jeho začiatku uskutočňuje hospodársko-politický cieľ vytvoriť postupne priestor pre voľný pohyb tovarov, osôb, služieb a kapitálu. Je to jeden z cieľov hospodárskej politiky západoeurópskych krajín hľadajúcich spôsoby zvýšenia svojej konkurenčnej schopnosti. Inštitúcie, ktoré ho majú uvádzať do života, začínajú hľadať jeho hlbší zmysel a identifikujú skupinu ďalších k nemu pridružených cieľov. Za takéto dodatočne stanové ciele európskej integrácie sa vo všetkých jej fázach zhodne uvádzajú hospodársky rast (expanzia), rast a zamestnanosti, zvyšovanie životnej úrovne. Ciele hospodárskej politiky EÚ obsiahnuté v cieľoch jej fungovania sa súbežne s prehlbovaním západoeurópskeho integračného procesu vo viacerých smeroch. V súčasnosti sa ciele sústreďujú do dvoch oblastí bezporuchové fungovanie hospodárskej a menovej únie po jej rozšírenú o desať nových členských štátov, - urobiť z Únie najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu znalostnú ekonomiku. Obe skupiny cieľov navzájom úzko súvisia. Plnenie cieľov prvej skupiny je nevyhnutný predpoklad plnenia cieľov v druhej oblasti. Podľa Balhara (Lipková 2004) je cieľom medzinárodnej ekonomickej integrácie vybudovať v rámci globálnej ekonomiky nový kvalitatívne i kvantitatívne všestranne vyspelý celok prípade európskej integrácie medzinárodnú ekonomickú integráciu s 500 miliónmi ľudí, plne porovnateľnú s ekonomickou, podnikateľskou i spoločenskou kvalitou USA t. č. jedinou superveľmocou sveta začiatku tretieho tisícročia. Základné smery dosiahnutia týchto cieľov spočívajú v cieľavedomej stratégii všestrannej kvalitatívnej predstavy vnútorných i vonkajších spoločensko ekonomických a sociálnych systémov európskej integrácie Európskej hospodárskej a menovej únie. Značné efekty a prínosy ekonomickej globalizácie a integrácie majú doteraz len ekonomicky najvyspelejšie štáty sveta, nadnárodné monopoly. Preto ďalší ekonomický vývoj sveta sa musí uberať smerom riešenia problémov najmä sociálnych, ekonomických, ekologických a ďalších smerom zvýšenia kvality života celého komplexu globálneho sveta. Podľa Nováčkovej (2000) má pojem integrácia viac významov a je sprevádzaný rôznymi javmi. K pojmu integrácia sú pričlenené aj ďalšie terminologické označenia, ako napríklad hospodárske zjednotenie alebo vzájomný dynamický rozvoj. Samostatný pojem integrácia obsahuje rôzne nadstavby a je často chápaný ako: - existencia rôznych stupňov hospodárskeho zjednotenia,

16 16 - prezentácia súladu hospodárskeho zjednotenia, ktoré je determinované dynamickým vývojom a úzkymi formami intenzívnej a prehlbujúcej sa spolupráce, - najvyššia forma internacionalizácie ekonomiky. Medzinárodnú ekonomickú integráciu charakterizuje Hontyová (2001) ako objektívny proces rozvoja hlbokých, stabilných vzájomných vzťahov a deľby práce medzi národnými ekonomikami, vytváranie medzinárodných hospodárskych komplexov v rámci skupiny štátov. Integračné procesy sa rozvíjajú na makroúrovni a mikroúrovni. Na makroúrovni sa uzatvárajú mnohostranné dohody medzi integrujúcimi sa ekonomikami. Nadobúdajú tieto konkrétne formy: - Pásmo voľného obchodu rušia sa clá a kvalitatívne obmedzenia v obchode s tovarmi a službami, voči nečlenským krajinám si jednotlivé krajiny ponechávajú vlastnú colnú tarifu. - Colná únia okrem združenia colných a kvantitatívnych opatrení je určená spoločná colná tarifa voči nečlenským krajinám. V colnej únii sa členské krajiny spájajú do jedného obchodno- politického územia vo vzťahu k vonkajšiemu svetu. - Spoločný trh zrušenie obchodných reštrikcii, ale i rôznych obmedzení pohybu výrobných faktorov voľný pohyb kapitálu a pracovnej sily. - Hospodárska únia opatrenia ako pri spoločnom trhu, zjednotenie a harmonizácia hospodárskych politík, aby bola odstránená diskriminácia vznikajúca v dôsledku rozdielnosti týchto politík v jednotlivých krajinách. - Menová únia predpokladá spoločnú menu, ktorá by odrážala ekonomickú aj politickú jednotu zúčastnených krajín. Majú sa prijať jednoduché pravidlá peňažného obehu, spoločná menová politika spoločná centrálna banka, spoločný fond menových rezerv a jednotná menová politika vo vzťahu k nečlenským krajinám a medzinárodným a finančným inštituciám. Úplné formy makroitegrácie vyjadrujú formy od najjednoduchšej po najzložitejšiu a mali byť zavŕšené politickou úniou. Formy mikrointegrácie predstavujú integračné vzťahy medzi jednotlivými firmami a týkajú sa oblasti predvýrobnej, výrobnej a oblasti odbytu. Kmec (2002) si uvedomuje, že proces európskej integrácie je postavený predovšetkým na myšlienke spolužitia štátov a národov zdieľajúcich a uplatňujúcich spoločné hodnoty a princípy politického, ekonomického a sociálneho života. Považujeme ho za výnimočný integračný projekt nielen tohto storočia, ale v širšom meradle aj vývoja modernej civilizácie. Je prirodzené, že i Slovensko a jeho občania chcú prispieť k spoločnému úsiliu národov Európy zameranému na zabezpečenie mieru, slobody, stability a prosperity na našom kontinente. Európa sa neutvorí naraz... O veľkej pravde hovorí Šíbl (1998) vo svojej publikácii, ktorú názorne potvrdzuje vývoj ostatných desaťročí. Nová kvalita spolunažívania európskych

17 17 národov a štátov sa začala presadzovať prostredníctvom integračných procesov, zahrňujúcich ekonomickú, vojensko politickú a sociálnu oblasť, celú sféru spoločenského života. Aj keď ich počiatky poznačovali predovšetkým politické faktory, súvisiace s existenciou dvoch diametrálne odlišných svetových spoločenských systémov, čoraz viac sa začali presadzovať ekonomické ciele integračných procesov, realizácia ktorých zákonite vedie k väčšej politickej spätosti a zjednoteniu. Medzinárodná ekonomická integrácia začala vystupovať ako proces postupného vzájomného prepájania, prispôsobovania a zbližovania jednotlivých národných ekonomík, ich ekonomických štruktúr, ako proces prehlbovania závislostí medzi nimi a postupnej transformácie národných ekonomických štruktúr na novú ekonomickú štruktúru vznikajúceho regionálneho hospodárskeho komplexu. Rozhodnutie helsinského summitu Európskej rady v decembri 1999 otvorilo rokovania o vstupe Slovenska do EÚ. V nasledujúcich troch rokoch podľa Šikulu (2003) sa rokovania sústredili na prijatie 29 kapitol určujúcich predvstupové úlohy SR v rôznych oblastiach spoločenského života a hospodárstva. V jednotlivých kapitolách sa hovorilo o tvorbe inštitúcií, právnych normách a administratívnych kapacít zabezpečujúcich porovnateľnosť slovenského prostredia s pomermi v EÚ. Pri ostro sledovanej a odsúhlasovaním kapitol, ktoré bolo veľmi konkrétne a neraz až detailné, vznikal dojem, že EÚ až pritvrdo reguluje život vo svojich členských štátoch a že prijatie kandidátskych krajín, a teda aj Slovenska do svojho rámca spája s odovzdaním veľkej časti kompetencií jeho vlády do pôsobnosti orgánov a inštitúcií Únie. Až z 29 prijímaných kapitol až dve tretiny pojednávajú o hospodársko-politických otázkach a vnášajú isté regulačné prvky do hospodárskeho života, podporuje názor o podriadení národnej hospodárskej politickej politike koncipovanej a praktizovanie na úrovni celého Spoločenstva. V celku možno konštatovať, že zásahy EÚ do národnej hospodárskej politiky, ktoré Slovensko dobrovoľne akceptovalo pri svojom rozhodnutí vstúpiť do nej, sú v zásadnej zhode s jeho vlastným záujmom a nechávajú priestor na formovanie jeho vlastnej hospodárskej politiky. Fischler (2002) tvrdí, že skutočným základom pre rozšírenie sú naše spoločné hodnoty, a to aj napriek množstvu ťažkých úloh, ktoré na nás čakajú, rozšírenie má pevný základ, na ktorom treba stavať. Zároveň pripomína, že Slovensko zaznamenalo výrazný pokrok. Po prebudení po voľbách, roku 1999, bolo Slovensko prijaté do druhej skupiny kandidátskych krajín. Medzičasom Slovensko dobehlo krajiny s náskokom a dnes sa počíta medzi tých kandidátov, ktorí sa s najväčšou pravdepodobnosťou stanú členmi Európskej únie prví. Je to hlavne kvôli snahe slovenského národa.

18 18 Wiersman (2002) vidí hlavný význam európskej integrácie v skutočnosti, že EÚ exportuje svoj model, ktorý tvorí najužšie jadro európskej integrácie. Myslí si, že zmyslom európskej integrácie je rozšíriť princíp spolupráce aj do krajín strednej a východnej Európy, čo však možno dosiahnuť len za účasti obyvateľov, v prípade fungujúcej demokracie a prosperity tohto regiónu, ako aj riešenie nezhôd politickou, nie násilnou cestou. Domnieva sa, že nadchádzajúce rozšírenie pomohlo zlepšiť vzťahy medzi väčšinovým a menšinovým obyvateľstvom, napríklad na Slovensku a v Lotyšsku. Negatívnym príkladom sa stala situácia na Balkáne, kde perspektíva začlenenia do európskeho integračného procesu, na rozdiel od kandidátskych krajín, nezabránila ozbrojeným konfliktom a vojnám. Po vstupe do EÚ sa podľa neho naša krajina stane jedným z architektov ďalšieho vývoja v oblasti európskej integrácie, ktorá sa neustále vyvíja a nie je možné nájsť jej analógiu v Spojených štátoch amerických, v Nemeckej spolkovej republike, či v Švajčiarskej konfederácii. Svojim spôsobom ide o unikátny experiment, preto nepochybuje, že perspektíva začlenenia sa do tohto zoskupenia je pre Slovensko atraktívna najmä vzhľadom na rozširujúce sa možnosti nielen pre mladú generáciu: možnosť zamestnať sa, cestovať a študovať. Bielik (1999) vymenúva nasledovné etapy integračného vývoja povojnovej Európy: etapa integračných východísk formovaných výsledkami druhej svetovej vojny ( ) etapa ekonomického a sociálneho rozvoja a integračnej dynamiky ( ) etapa stagnácie integračného procesu a štruturálnych kríz ( ) etapa oživenia integračnej dynamiky a rozšírenia jej teritoriálneho rozmeru ( ) etapa formovania Európskej hospodárskej, menovej a politickej únie (1993) Podľa Fontaina (2007) európska integrácia bude pokračovať v oblastiach, v ktorých budú členské štáty považovať spoluprácu v tradičnom rámci EÚ za prínosnú (v otázkach obchodu, globalizácia, jednotného trhu, regionálneho a sociálneho vývoja, výskumu a rozvoja, opatrení na podporu rastu a zamestnanosti a iných). Proces európskej integrácie dnes ovplyvňuje celý kontinent, ktorý je zase súčasťou rýchlo a radikálne sa meniaceho sveta, ktorý potrebuje nájsť novú stabilitu. Európa je ovplyvnená udalosťami na iných kontinentoch, či sú to vzťahy s islamským svetom, choroby a hlad v Afrike, ekonomický rast v Ázii alebo globálne premiestnenie priemyslu a pracovných príležitostí. Európa sa musí nielen sústrediť na vlastný vývoj, ale musí sa aj naplno zúčastňovať na procesoch globalizácie. Európska únia musí prejsť ešte dlhú cestu, kým bude hovoriť jedným

19 19 hlasom, alebo sa stane dôveryhodným hráčom na scéne svetovej politiky. Európska integrácia je založená na duálnom právnom princípe: priame vyjadrenie vôle ľudí a legitímnosť národných vlád, ktoré sú stále zákonným rámcom, v rámci ktorého európske spoločnosti pôsobia. 1.3 Integrácia Slovenska do Európskej únie Prvým dôležitým krokom smerom k integrácii je prijatie asociačných dohôd. Európska dohoda medzi EÚ a SR bola podpísaná 4. októbra Michník Šesták (1996) považujú Európsku dohodu za jednu z najdôležitejších dohôd, aké v rámci svojej histórie SR uzatvorila. Táto dohoda umožňuje vytvorenie zóny voľného obchodu medzi partnerskými stranami. Text dohody možno členiť na nasledovné časti: Politický dialóg zavedenie a súčasné inštitucionalizovanie pravidelných stretnutí na najvyššej úrovni o otázkach spoločných zahranično-politických záujmov. Všeobecné zásady pridruženie sa týka prechodného obdobia, ktorého maximálna dĺžka je desať rokov, a zároveň je rozdelené do dvoch päťročných etáp. Voľný pohyb tovaru odstránenie tarifných i netarifných prekážok vo vzájomnej výmene tovarov povedie k vytvoreniu zóny voľného obchodu. Pohyb pracovných síl, zamestnanci a služby zlepšenie situácie pracovníkov legálne zamestnaných v Európskom spoločenstve. Platby, kapitál, hospodárska súťaž, približovanie právnych noriem je garantovaná voľnosť finančných transferov vzniknutých v dôsledku obchodných transakcií, poskytovania služieb, investičných operácií. Hospodárska spolupráca reštrukuralizácia hospodárstva a dosiahnutie jeho konkurencieschopnosti. Kultúrna a finančná spolupráca Inštitucionálne opatrenia Fígeľ Adamiš (2004) rozoberajú Zmluvu o pristúpení SR k Európskej únii. Ide o najrozsiahlejšiu a najdôležitejšiu zmluvu v histórii samostatnej Slovenskej republiky. Má takmer päťtisíc strán textu, pretože je spoločnou zmluvou pre desať pristupujúcich krajín. Zmluva sa skladá z dvoch základných častí: zo samotnej Zmluvy medzi členskými a pristupujúcimi krajinami a z Aktu o pristúpení, ktorý má 18 príloh a dodatkov a 9 protokolov. Najneskôr do 30. apríla 2004 vyslovia súhlas všetky zmluvné strany, aby sa do 1. mája 2004 mohlo Slovensko a ostatní kandidáti stať novými členskými štátmi EÚ.

20 20 Hontyová (2001) charakterizuje globalizáciu ako komplexný proces, ktorý má viac rozmerov a to: ekonomický, sociálny a politický. Je to predovšetkým rozvíjanie ekonomických vzťahov v celosvetovom globálnom meradle a prejavuje sa rýchlym rastom svetového obchodu, zvýšením tokov priamych investícii, rastom objemu medzinárodnej produkcie, rastom počtu nadnárodných spoločností, rastúcou integráciou finančných trhov a podobne. Európsku úniu možno chápať ako samotný prejav globalizácie. Proces európskej integrácie podľa Fekete (2005) znamenal mimoriadny rozmach medzinárodných vzťahov, a tým aj diplomatickej činnosti európskych krajín. Nariadenie oficiálnych kontaktov s Európskym spoločenstvom a uzatvorenie obchodnej preferenčnej dohody v roku 1988 zo strany Maďarskej republiky bol východiskom pre ďalšie rokovania krajín SVE (Krajiny Strednej a Východnej Európy) po prevrate socialistického režimu v roku Otázkami v zmysle východného rozšírenia sa oficiálne zaoberala Rada EÚ po prvýkrát na svojom zasadaní v Edinburgu v decembri roku 1992, kde vyjadrila teoretickú možnosť prístupu krajín SVE. Potrebou rozvojovej stratégie pre Slovensko sa zaoberá Okáli (2004), pretože nepretržitosť hospodárskych procesov a značná dĺžka obdobia potrebného na ich rozvinutie do rozhodujúcich výsledkov hospodárskeho rozvoja si vyžadujú, aby hospodárska politika brala do úvahy aj dlhodobé úlohy a trendy hospodárstva. Minimálne tým, že svojím záujmom o dosiahnutie okamžitých výhod nebude vytvárať prekážky v dosahovaní strategických rozvojových cieľov. A nie je prehnaná ani požiadavka, aby na ich realizáciu vytvárala priaznivé podmienky už aktuálna hospodárska politika. Určenie strategických rozvojových cieľov môže byť len jedným z hlavných výsledkov vypracovania celkovej stratégie hospodárskeho rozvoja. Hospodárska politika Únie sa postupne stáva primárnou vecou spoločného záujmu celej Únie, teda hospodárskeho a politického subjektu. Pre Daňkovú (2003) vstup SR do EÚ predstavuje bezprecedentnú výzvu, ktorá si vyžaduje hlboké štrukturálne zmeny v národnom hospodárstve Slovenska. Integrácia so západoeurópskymi trhmi bude vytvárať nové podnikateľské prostredie s novými príležitosťami, ale aj s oveľa vyššou konkurenciou. Odstraňovanie obchodných a technických prekážok obchodu predstavuje na jednej strane riziko pre domácich výrobcov a poskytovateľov služieb a na druhej strane vytvára príležitosti pre expandujúce podniky. Podľa Bielika (2004) je slovenská ekonomika v súčasnosti otvorenou ekonomikou s malým vnútorným trhom. Z tohto dôvodu výkonnosť slovenskej ekonomiky a najmä odvetvia poľnohospodárstva je citlivá na vývoj vonkajšieho prostredia, t. j. na globálne trendy vo svetovej ekonomike a vývoj v novo sa formujúcom európskom ekonomickom priestore.

21 21 Vstupom SR do EÚ sa zmení spôsob aj úroveň podpory poľnohospodárstva. Z hľadiska spôsobu sa SR prispôsobí nástrojom SPP. Nastane prechod na podporu prostredníctvom vyšších cien a priamych platieb na hektár a nezávislý chod produkcie. Šikula (2003) podmieňuje vstup do Európskej únie prijímaním jej zákonov a noriem, ktoré zmenia a neacitu inštitúcií, ktoré budú ovplyvňovať našich občanov a podnikateľské subjekty. Pokrok, ktorý sa dosiahol pri rýchlom uzatváraní prístupových kapitol, musí byť sprevádzaný snahou meniť niektoré ďalšie formálne a neformálne inštitúcie, ktorých vplyv pretrváva z obdobia centrálne plánovanej ekonomiky. Politická reprezentácia SR musí pri rokovaniach s EÚ pružne a sebavedomo vystupovať pri sledovaní svojich štátnych záujmov i záujmov jednotlivcov a firiem. Rešpekt si však získa zodpovedným hodnotením možností, výziev i formuláciou vlastných stanovísk. Walter (2002) tvrdí, že hospodárstvo a burzy pokladajú rozširovanie Európskej únie za hotovú vec. Teda vopred kalkulujú so ziskami vyplývajúcimi z rozšírenia a zároveň sú si vedomí aj rizík. Nárast zahraničných investícií v krajinách strednej a východnej Európy je nepochybne jasným indikátorom ekonomickej pripravenosti týchto krajín na vstup do EÚ. Mimochodom potvrdia to aj hodnotiace správy Európskej komisie. V nich sa hovorí, že Slovenská republika je fungujúcou trhovou ekonomikou a je schopná čeliť konkurenčným tlakom na vnútornom trhu Európskej únie. Figeľ (2004/1) ako člen Európskej komisie hodnotí vstup Slovenskej republiky, ktorý je výrazným medzníkom pre Slovensko. 1. máj 2004 priniesol zmenu právneho a politického postavenia desiatich pristupujúcich krajín Európskej únii. Rozšírenie únie je vlastne zavŕšením dlhého a zložitého obdobia od pádu Berlínskeho múra a železnej opony naprieč celým kontinentom k slobodnej, spoločnej a nerozdelenej Európe. Je to vyjadrenie definitívnej zmeny. Spoločná Európa a európske zjednotenie to je otázka nielen ekonomická či geografická, ale aj hodnotová a civilizačná. Skutočná jednota nespočíva na ziskoch či obchode, ale na súlade hodnôt. - Európska integrácia už priniesla podstatné zmeny v Európe v politike, vo vzťahoch medzi národmi, vo vnútri štátov, v ekonomike, v regionálnom rozvoji, pri ochrane životného prostredia. Aj preto 21. storočie môže byť obdobím novej nádeje pre Európu a pre svet okolo nej. 1.4 Regionálna politika Európskej únie a Slovenska V priebehu 90- tych rokov Európske spoločenstvo a jeho členské štáty postupne uzatvárali asociačné dohody Európske dohody s krajinami strednej Európy. Tieto dohody podľa Belajovej (2002) sa dotýkajú obchodných otázok, politického dialógu, približovania legislatívy

22 22 a spolupráce v oblasti priemyslu, životného prostredia, dopravy, colníc. Ich cieľom je postupne zriadiť zónu voľného obchodu medzi EÚ a asociovanými krajinami. Tieto krajiny sa mali zároveň stať členmi EÚ, čo sa potvrdilo postupným podávaním žiadostí o kandidatúru na vstup do EÚ jednotlivými krajinami strednej Európy. Teoretici a politici v krajinách začali poukazovať na fakt, že rozvojové rozdiely medzi regiónmi môžu ohrozovať ekonomické postavenie krajiny ako celku, môžu znižovať dynamiku celkového rastu a ohroziť konkurencie schopnosť krajiny a sociálnych konfliktov. Jednoduchá forma regionálnej politiky nepriniesla očakávané efekty pre zaostalé alebo deprimované regióny a neovplyvnila ani kvalitu regionálneho rozvoja v krajine. Rozvinutá forma regionálnej politiky sa začala uplatňovať v 60-tych rokoch vo Francúzsku, Taliansku a Španielsku. Postupne aj v ostatných členských krajinách EÚ. Ciele rozvinutej formy sledujú vyvážený hospodársky, sociálny a ekologický rozvoj celej krajiny. Regionálna politika sa realizuje na úrovni centra, regiónov a sídiel, čím sa regionálna politika stáva nástrojom integračných procesov. Zjednotenie národných regionálnych politík v Európe bolo konštituovanie Konferencie ministrov zodpovedných za regionálne plánovanie pri Rade Európy (Bonn 1970). Konferencia načrtla ciele spoločnej regionálnej politiky akými sú: - zmierniť rozdiely v prosperite a populačnom vývoji medzi regiónmi - venovať pozornosť tvorbe pracovných príležitosti najmä v periférnych a horských regiónoch - vybilancovať dopravu a komunikačnú sieť - zosúladiť ekonomický a ekologický rozvoj. V roku 1988 prijala Rada Európy náčrt novej regionálnej politiky, ktoré sa dotýkali: - zmien v cieľoch a nástrojoch regionálnej politiky - inštitucionálnych predpokladoch súvisiacich s procesmi decentralizácie a demokratizácie politiky. Publikácia - Aby európske fondy slúžili Slovensku II. (2004)- (Ministerstvo výstavby a region.rozvoja SR) rozoberá hlavné ciele a nástroje regionálnej politiky. V zmysle Zmluvy o založení ES, článok 158 (amsterdanské znenie) hlavným cieľom regionálnej politiky EÚ je podpora celkového harmonického rozvoja prostredníctvom posilnenia hospodárskej a sociálnej súdržnosti, znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zmierňovanie zaostalosti v najznevýhodnených regiónoch alebo znevýhodnených ostrovoch vidieckych oblastí. Cieľ 1: podpora rozvoja a štrukturálnych zmien regiónov, ktorých rozvoj zaostáva. Ich HDP na obyvateľa meraný paritou kúpnej sily je menší ako 75% priemeru EÚ.

23 23 Cieľ 2: podpora hospodárskej a spoločenskej premeny oblastí, ktoré čelia štrukturálnym ťažkostiam sociálno ekonomické zmeny v priemysle a službách, upadajúce vidiecke oblasti, a iné v kríze. Cieľ 3: podpora prispôsobovania a modernizácia politík a systémov vzdelávania, školenia a zamestnanosti prostredníctvom opatrení na podporu ľudských zdrojov. Patria sem oblasti financovania podľa Cieľa 1. Nástrojmi regionálnej politiky EÚ sú štyri štrukturálne fondy a Kohézny fond. Štrukturálne fondy v období rokov sú : Európsky fond regionálneho rozvoja ERDF financuje infraštruktúru, investície do tvorby pracovných príležitostí, miestne rozvojové projekty a pomoc malým a stredným podnikom. Európsky sociálny fond ESF podporuje návrat nezamestnaných a znevýhodnených skupín do pracovného života najmä financovaním odbornej prípravy a systémom podpory zamestnávania týchto skupín. Európsky poľnohospodárska usmerňovací a záručný fond EPUZF, podporuje a usmerňuje opatrenia vidieckeho rozvoja v oblasti Cieľa 1. Európsky poľnohospodárska usmerňovací a záručný fond, záručná sekcia, prispieva k dosiahnutiu Cieľa 2 podľa Nariadenia Rady (ES) č. 1257/1999 o podpore rozvoja vidieka EPUZF upravujúce a rušiace niektoré nariadenia. Finančný nástroj na riadenie rybolovu FIFG pomáha adaptovať a modernizovať rybolovný priemysel. Kohézny fond poskytuje priame finančné prostriedky na individuálne projekty zamerané na zlepšenie životného prostredia a rozvoj dopravnej infraštruktúry. V procese pristupovania SR do EÚ zohrali mimoriadnu úlohu predvstupové fondy. Štrukturálne fondy slúžia členským krajinám EÚ. Sú nástrojmi na realizáciu regionálnej politiky slúžiace na finančnú podporu rozvojových projektov a prideľujú sa na základe presne stanovených pravidiel s cieľom dosiahnuť jeden z troch cieľov regionálnej politiky (Cieľ 1 alebo Cieľ 2 alebo Cieľ 3). Kohézny fond (KF) poskytuje podporu priamo samostatne definovaným projektom a nie programom ako v prípade štrukturálnych fondov. Cieľom KF je znižovať rozdiely na národnej úrovni medzi členskými krajinami EÚ prostredníctvom spolufinancovania časovo a investične náročných projektov v oblasti dopravnej infraštruktúry a ochrany životného prostredia. Dôležitým predpokladom čerpania finančných prostriedkov z KF bolo vypracovanie Stratégie pre Kohézny fond, ktorá je v súlade s politikami EÚ/ES a pravidlami určenými európskou legislatívou. Stratégiu schválila vláda SR uznesením č dňa 3. decembra 2003.

24 24 Fontaine (2007) vyzdvihuje aktivitu Európskej únie v oblasti politiky solidarity (známa ako kohézna politika) v regionálnych a sociálnych veciach. Potreba solidarity medzi členskými štátmi a medzi regiónmi vyznela ešte akútnejšie po nedávnom vstupe 12 nových krajín s národným dôchodkom pod priemerom Únie. Regionálna politika spočíva v prevode finančných prostriedkov z bohatých krajín do chudobných krajín. Peniaze sa využívajú na posilnenie rozvoja v zaostávajúcich regiónoch, prebudovanie starých priemyselných regiónov, pomoc mladým či dlhodobo nezamestnaným ľuďom nájsť si prácu, na modernizáciu poľnohospodárstva a pomoc menej zvýhodneným vidieckym oblastiam. Fondy vyčlenené v rozpočte na roky na regionálne aktivity sú zamerané na tri ciele: Konvergencia pomôcť najmenej rozvinutým krajinám a regiónom rýchlejšie dobehnúť priemer EÚ zlepšením podmienok rastu a zamestnanosti. Regionálna hospodárska súťaž a zamestnanosť zvýšiť konkurencieschopnosť, úroveň zamestnanosti a príťažlivosť ostatných regiónov, podporovať inováciu, podnikanie, ochranu životného prostredia, rozvoj pracovných trhov. Európska územná spolupráca jej cieľom je zvýšiť cezhraničnú, nadnárodnú a medzioblastnú spoluprácu. Ide o podporu spoločného riešenia problémov, ktoré sa vyskytnú v susedných oblastiach urbanistika, vývoj vidieka, hospodárske vzťahy, sieť malých a stredných podnikov. Tieto ciele budú financované zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu. Prvé skúsenosti so štrukturálnymi fondmi v nových členských krajinách EÚ zhodnotili vo Varšave zástupcovia riadiacich orgánov nových členských krajín pre Rámec podpory spoločenstva, Jednotný programový dokument a zástupcovia EK. Diskutovalo sa o pokroku, ktorý bol dosiahnutý v jednotlivých krajinách. David Sweet (2005/1) zhodnotil implementačný proces programov financovaných z fondov EÚ. Podľa jeho slov je najdôležitejším aspektom, na ktorý sa nikdy nesmie zabudnúť, že cieľom nie je minúť všetky peniaze, ale minúť ich na správnu vec! Peniaze majú prispieť k vývoju regiónov a oblastí, ktoré to najviac potrebujú. Taktiež je potrebné zamerať sa na efektívnu komunikáciu medzi riadiacimi orgánmi, ktorá je jedným z kľúčových bodov pre užívanie štrukturálnych fondov. Aká je spolupráca regiónov v oblasti regionálneho rozvoja rozoberá publikácia Aby európske fondy slúžili Slovensku II. (2004)- Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. Jedným zo základných princípov regionálnej politiky je princíp partnerstva. V praxi znamená aktívnu spoluprácu všetkých subjektov regionálneho rozvoja orgánov štátnej správy, miestnej

25 25 samosprávy a samosprávnych krajov, podnikateľských subjektov, mimovládnych neziskových organizácií v súlade so Zákonom č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja. Na zosúladenie úsilia všetkých subjektov boli vytvorené uznesením vlády SR č. 738/2000 zo septembra 2000 Regionálne rozvojové agentúry RRA. Základnou úlohou RRA je predovšetkým: - poskytovanie konzultačných služieb, poradenstva z predvstupových a štrukturálnych fondov, - po vyhlásení výzvy na podanie projektovaných návrhov zabezpečenie prísunu projektov na MVRR SR, - plnenie ďalších konkrétnych úloh MVRR SR (Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja) a zahrnuté v pláne činnosti agentúry na príslušný rok. V každom kraji fungujú aspoň dve RRA. Realizovaním projektov aktivizujú príslušný región v oblasti získavania domácich a zahraničných grantov. Iným významným pomocníkom regionálnej spolupráce Slovenska a EÚ, ako uvádza portal unsk.sk, sa stal Dom slovenských regiónov založený v máji 2005 ako spoločné zastúpenie ôsmich samosprávnych krajov Slovenska v Bruseli. Iniciátorom tohto jedinečného projektu bol Košický samosprávny kraj, ktorý prevzal zodpovednosť za prípravu a koordináciu. Zastúpenie každého kraja je samostatné a zástupca má vlastnú stratégiu a ciele. Hlavnými cieľmi zástupcov Domu sú: - presadzovať záujem regiónov Slovenska - zvýšiť informovanosť regiónov o možnostiach a politikách EÚ v regiónoch a ich zapojenie do programov EÚ - zlepšenie komunikácie medzi EÚ, inštitúciami a regiónmi - zviditeľnenie regiónov Slovenska pri EÚ - organizovanie spoločných aktivít a podujatí - vytváranie spoločných informačných materiálov - bezproblémový chod regionálnych kancelárií. Vďaka spoločnej práci v Dome slovenských regiónov dosahujú regióny lepšie výsledky a získali silnejšiu pozíciu v Bruseli. O trendoch a smerovaní regionálnej politiky Buckley (2005/1) z D6 Regio EK hovoril aj o posilnení vplyvu regiónov prostredníctvom partnerstva v období Na konferencii referoval aj o skúsenostiach svojej krajiny. Zdôrazňoval, že posilňovanie samosprávnych regiónov na Slovensku v mnohom predbieha vývoj v Írsku. Podľa jeho slov na úrovni regiónov vznikajú inštitúcie, ktoré majú dostatok nástrojov na ovplyvňovanie procesu implementácie.

26 26 Čo sa týka regionálneho rozvoja malého a stredného podnikania, môže byť Írsko pre Slovensko zaujímavou inšpiráciou. Stručný výklad politiky súdržnosti kohéznej politike podáva Lacore (2004/2) vyslaná poradkyňa EK. Politika súdržnosti je jedinou európskou politikou, ktorá rieši hospodárske a sociálne rozdiely v regiónoch. Je to špecifická politika, implikujúca presun zdrojov medzi členskými štátmi cez rozpočet EÚ za cieľom podpory hospodárskeho rastu a trvalo udržateľného rozvoja cez hmotné a nehmotné investície. To znamená, že myšlienka súdržnosti nie je pasívnym nástrojom, ktorý len prerozdeľuje príjmy, ale dynamickou politikou, ktorej cieľom je tvorba zdrojov so zameraním sa na faktory ekonomickej a sociálnej konkurencieschopnosti. Hlavnými nástrojmi politiky súdržnosti sú štrukturálne fondy a Kohézny fond, ktoré sú prednostne určené na pomoc novým členským štátom pri posilnení konkurencieschopnosti. Pomoc so štrukturálnych fondov umožňuje strategický rozvoj Slovenska so zameraním na vytýčené priority. Marcinčin (Bilčík, V. 2003) v kapitole Regionálna ekonomika ponúka základný prehľad problematiky regionálneho rozvoja a regionálnej politiky v EÚ. Zhodnotil existujúce rozdiely v hospodárskej výkonnosti medzi periférnymi a centrálnymi časťami členských krajín Únie. Podľa neho medzi hlavné faktory, ktoré sa podpisujú pod nevyvážený regionálny rozvoj v EÚ, patria vysoká miera nezamestnanosti, neflexibilný trh práce a odlišný stupeň konkurencieschopnosti jednotlivých regiónov. Únia ponúka pomoc zo štrukturálnych fondov chudobnejším regiónom, no tie sú iba jedným z faktorov riešenia. Úspešné odstránenie regionálnych rozdielov závisí od makroekonomických politík vlád, množstva zahraničných investícií, existujúcej infraštruktúry či efektívnosti verejnej správy. Regionálny rozvoj na Slovensku sa tiež bude primárne odvíjať od hospodárskej politiky štátu. Štrukturálne fondy, ich spravovanie a využívanie, prispejú k rozvoju zaostalejších regiónov Slovenska k postupnému odstráneniu vysokej miery nezamestnanosti, k pokračovaniu hospodárskych reforiem, reforiem školstva, verejnej správy a sociálnej oblasti. Horváth (2004) v kapitole Vývoj a rozvoj regionálnej politiky EÚ kladne hodnotí programy realizované Európskou úniou, ktoré prispeli nielen k regionálnemu rozvoju, ale aj k oživeniu cezhraničných regiónov s posilnením spolupráce medzi susednými krajinami a ich pohraničnými regiónmi a zblížením občanov rôznych štátov. Najväčší úspech pokladá, že EÚ funguje ako federácia, ktorá upevňuje solidaritu medzi členskými štátmi a ich regiónmi a posilňuje súdržnosť európskej integrácie. Pristúpenie nových krajín v roku 2004 je výzvou

27 27 pre štrukturálnu a kohéznu politiku EÚ, pretože zdroje pre tieto fondy bude treba významne zvýšiť. V predhovore publikácie Regionálna politika Európskej únie (2002) člen EK zodpovedný za regionálnu politiku Midrel Barnier definuje európsku regionálnu politiku ako politiku solidarity. Je to pomoc zaostávajúcim regiónom, pomoc pri obnove priemyselných oblastí s upadajúcim poľnohospodárstvom a obnove častí miest. Podľa Barniera je to tiež politika pre ľudí. Pomáha im nájsť prácu, zlepšiť život v regióne, v meste, zlepšiť životné prostredie a služby. Úspech európskej regionálnej politiky je založený na pevnom partnerstve a spolupráci s národnými a miestnymi orgánmi a na schopnosti prijímať inovácie. Regionálna politika môže byť úspešná len vtedy, keď sústredí svoje úsilie na obmedzený počet pomerne veľkých oblastí. V roku 1999 boli prijaté kritéria a zásady čerpania štrukturálnych fondov pre problémové sociálne skupiny v rámci celej Európskej únie bez geografických kritérií. Prijímateľmi finančnej pomoci sú rôzne skupiny: 1. Znevýhodnené regióny 2. Oblasti so špecifickými hendikepmi 3. Ohrozené skupiny v spoločnosti 4. Miestne a regionálne orgány 5. Kandidátske krajiny. Šíbl (2003) dáva odpovede na otázky, či Slovensko potrebuje Úniu. Jednou z výhod pre SR sú nenávratné prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ a Kohézneho fondu, ktoré sú určené členským krajinám. Tieto prostriedky pomôžu SR riešiť existujúce problémy, najmä v oblasti výroby, ľudských zdrojov, energetiky a environmentálnej oblasti ako aj oblasť infraštruktúry, dopravných systémov a budovania transeurópskych sietí. Nenávratné prostriedky možno očakávať len vtedy, ak zabezpečíme ich racionálne využitie, bez podozrenia zo zneužitia prostriedkov a dôkladnou kontrolou ich pohybu.

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA DIPLOMOVÁ PRÁCA Katarína Bedečová, Bc.

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA DIPLOMOVÁ PRÁCA Katarína Bedečová, Bc. SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA 2124342 DIPLOMOVÁ PRÁCA 2011 Katarína Bedečová, Bc. SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA

Mehr

Vzdelávací kurz a fórum pre manažment verejnej správy a spravovanie v TwinRegione Viedeň-Bratislava

Vzdelávací kurz a fórum pre manažment verejnej správy a spravovanie v TwinRegione Viedeň-Bratislava Lehrgang und Forum für Public Management und Governance in der TwinRegion Wien-Bratislava Vzdelávací kurz a fórum pre manažment verejnej správy a spravovanie v TwinRegione Viedeň-Bratislava public management

Mehr

slovakia daňové a účtovné novinky STRANA 1/7 JÚN 2015 PODNIKATEĽSKÉ STIMULY NA SLOVENSKU V ROKU 2015

slovakia daňové a účtovné novinky STRANA 1/7 JÚN 2015 PODNIKATEĽSKÉ STIMULY NA SLOVENSKU V ROKU 2015 STRANA 1/7 JÚN 2015 SEITE 1/7 JUNI 2015 - najvýznamnejšie zmeny wichtigste PODNIKATEĽSKÉ STIMULY NA SLOVENSKU V ROKU 2015 V tomto vydaní Mailing BMB Leitner by sme Vás chceli informovať o novinkách v oblasti

Mehr

Pilotný projekt T-Systems Slovakia a Gymnázia na Šrobárovej ulici v Košiciach

Pilotný projekt T-Systems Slovakia a Gymnázia na Šrobárovej ulici v Košiciach JUMP INTO JOB @ TSSK Praktikum pre žiakov JUMP INTO JOB @ TSSK Schülerpraktikum Pilotný projekt T-Systems Slovakia a Gymnázia na Šrobárovej ulici v Košiciach Pilotprojekt zwischen T-Systems Slovakia und

Mehr

slovakia daňové a účtovné novinky NOVELA ZÁKONA O DANI Z PRÍJMOV OD 1.1.2015

slovakia daňové a účtovné novinky NOVELA ZÁKONA O DANI Z PRÍJMOV OD 1.1.2015 STRANA 1/6 NOVEMBER 2014 SEITE 1/6 NOVEMBER 2014 NOVELA ZÁKONA O DANI Z PRÍJMOV OD 1.1.2015 V tomto vydaní Mailing BMB Leitner by sme Vás chceli informovať o novele zákona o dani z príjmov s účinnosťou

Mehr

Informácia o nových regulátoroch FR 120 / FW 120

Informácia o nových regulátoroch FR 120 / FW 120 Informácia o nových regulátoroch FR 120 / FW 120 Lepšia použiteľnosť s rovnakými funkciami 1 Fx 120 Priestorový regulátor FR 100 a FR 110 sa zmení na FR 120 s jednoduchším menu Ekvitermický regulátor FW

Mehr

Je šíriteľom myšlienok demokracie, medzinárodného porozumenia, dôvery a podporovateľom vedy a vzdelávania.

Je šíriteľom myšlienok demokracie, medzinárodného porozumenia, dôvery a podporovateľom vedy a vzdelávania. Vaše Excelencie, Vaše Magnificencie, Vaše Spektability, Vaše Honorability, vážený pán Dr. Günter Geyer, milé dámy, vážení páni, vážené slávnostné zhromaždenie, Ekonomická univerzita v Bratislave v súlade

Mehr

Konföderation der slowakischen Gewerkschaftsbünde

Konföderation der slowakischen Gewerkschaftsbünde Gewerkschaftsbünde Právo sociálneho zabezpečenia Recht auf soziale Sicherung JUDr. Mária Svoreňová Wien, 16. 3. 2010 Sociálne zabezpečenie v systéme sociálnej ochrany Soziale Sicherung im sozialen Sicherungssystem

Mehr

VÝVOJ PRIAMYCH ZAHRANIČNÝCH INVESTÍCIÍ NA SLOVENSKU

VÝVOJ PRIAMYCH ZAHRANIČNÝCH INVESTÍCIÍ NA SLOVENSKU NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA VÝVOJ PRIAMYCH ZAHRANIČNÝCH INVESTÍCIÍ NA SLOVENSKU Ing. Adela Hošková, CSc. Inštitút menových a finančných štúdií Bratislava 1997 Vývoj priamych zahraničných investícií na Slovensku

Mehr

FOND PRE ALTERNATÍVNE ENERGIE - SZOPK OBNOVITE¼NÉ ZDROJE ENERGIE

FOND PRE ALTERNATÍVNE ENERGIE - SZOPK OBNOVITE¼NÉ ZDROJE ENERGIE FOND PRE ALTERNATÍVNE ENERGIE - SZOPK OBNOVITE¼NÉ ZDROJE ENERGIE Táto publikácia je urèená pre èitate¾ov, ktorí majú záujem o poznanie budúcnosti v oblasti využívania energetických zdrojov na Zemi. Hoci

Mehr

Konföderation der slowakischen Gewerkschaften

Konföderation der slowakischen Gewerkschaften European Works Council MOL Group EUROPEAN LEVEL COMPANY EUROPEAN LEVEL COMMUNICATION Peter Krajčír OV ECHOZ Slovnaft Wien, 16. March, 2010 Zameranie skupiny MOL / Hauptaufgaben der Gruppe MOL -Prieskum

Mehr

Vis-à-vis Vis-à-vis. einladung pozvánka

Vis-à-vis Vis-à-vis. einladung pozvánka Vis-à-vis Vis-à-vis einladung pozvánka zur Eröffnung der Ausstellung Vis-à-vis am 6. Oktober 2014 pri príležitosti otvorenia výstavy Vis-à-vis dňa 6. októbra 2014 Vis-à-vis Vis-à-vis Niederösterreichische

Mehr

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍA REGIONÁLNEHO ROZVOJA STAV A PERSPEKTÍVY ROZVOJA OBCE ZÁKAMENNÉ

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍA REGIONÁLNEHO ROZVOJA STAV A PERSPEKTÍVY ROZVOJA OBCE ZÁKAMENNÉ SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍA REGIONÁLNEHO ROZVOJA 119093 STAV A PERSPEKTÍVY ROZVOJA OBCE ZÁKAMENNÉ 2010 Bc. Monika Kolenčíková SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

Mehr

Informácie a oznámenia ZMENY A DOPLNENIA ZMLUVY O EURÓPSKEJ ÚNII A ZMLUVY O ZALOŽENÍ EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA... 10

Informácie a oznámenia ZMENY A DOPLNENIA ZMLUVY O EURÓPSKEJ ÚNII A ZMLUVY O ZALOŽENÍ EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA... 10 Úradný vestník ISSN 1725-5236 C 306 Európskej únie Slovenské vydanie Informácie a oznámenia Zväzok 50 17. decembra 2007 Číslo oznamu Obsah Strana 2007/C 306/01 Lisabonská zmluva, ktorou sa mení a dopíňa

Mehr

Návrh ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

Návrh ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli 19.10.2012 COM(2012) 621 final Návrh ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 28 Medziinštitucionálnej

Mehr

Úradný vestník Európskej únie L 347/549

Úradný vestník Európskej únie L 347/549 20.12.2013 Úradný vestník Európskej únie L 347/549 NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky

Mehr

POLITICKÝ SYSTÉM A REŽIM SLOVENSKEJ REPUBLIKY

POLITICKÝ SYSTÉM A REŽIM SLOVENSKEJ REPUBLIKY Igor Baka POLITICKÝ SYSTÉM A REŽIM SLOVENSKEJ REPUBLIKY v rokoch 1939 1940 Vojenský historický ústav Bratislava 2010 PhDr. Igor Baka, PhD. Vojenský historický ústav Bratislava Výskum v nemeckých archívoch

Mehr

Grundlagen bilden / Tvoríme základy

Grundlagen bilden / Tvoríme základy Grundlagen bilden / Tvoríme základy Mandantenbrief / Mandantný list Aktuelles aus den Bereichen Recht, Steuern und Wirtschaft in der Slowakei Informácie z oblastí práva, daní a hospodárstva na Slovensku

Mehr

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE Rektor: prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD. FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA Dekan: prof. Ing. Dušan Húska, PhD. Program hospodárskeho a sociálneho

Mehr

Artikel 1 Persönlicher Geltungsbereich. Článok 1 Osoby, na ktoré sa Zmluva vzťahuje. Artikel 2 Unter das Abkommen fallende Steuern

Artikel 1 Persönlicher Geltungsbereich. Článok 1 Osoby, na ktoré sa Zmluva vzťahuje. Artikel 2 Unter das Abkommen fallende Steuern Artikel 1 Persönlicher Geltungsbereich Dieses Abkommen gilt für Personen, die in einem Vertragsstaat oder in beiden Vertragsstaaten ansässig sind. Artikel 2 Unter das Abkommen fallende Steuern (1) Dieses

Mehr

EURÓPSKÉ TRENDY ROZVOJA CELOŽIVOTNÉHO VZDELÁVANIA A JEHO KONCEPCIA V PODMIENKACH SLOVENSKA

EURÓPSKÉ TRENDY ROZVOJA CELOŽIVOTNÉHO VZDELÁVANIA A JEHO KONCEPCIA V PODMIENKACH SLOVENSKA EURÓPSKÉ TRENDY ROZVOJA CELOŽIVOTNÉHO VZDELÁVANIA A JEHO KONCEPCIA V PODMIENKACH SLOVENSKA Beata Kosová Ak chceme analyzovať koncepciu celoživotného učenia sa u nás, je potrebné najprv uviesť širšie globálne

Mehr

Forum für arbeitsmarktpolitische Zusammenarbeit AP 3. RGS Twinnings (03_2010) Programm / program

Forum für arbeitsmarktpolitische Zusammenarbeit AP 3. RGS Twinnings (03_2010) Programm / program Zusammenarbeit AP 3 RGS Twinnings (03_2010) Programm / program Zusammenarbeit 2 Aufbau von Kooperationsstrukturen Durchführung RGS-Twinnings, Programmgestaltung (März 2010) RGS-Twinnings (9.3.2010) Ort

Mehr

Jana Kadlečíková (ed.) Elena Gallová Kriglerová Tina Gažovičová. Integrácia. na lokálnej. výskumné zistenia a odporúčania

Jana Kadlečíková (ed.) Elena Gallová Kriglerová Tina Gažovičová. Integrácia. na lokálnej. výskumné zistenia a odporúčania Jana Kadlečíková (ed.) Elena Gallová Kriglerová Tina Gažovičová Integrácia migrantov na lokálnej ú r o v n i výskumné zistenia a odporúčania Bratislava 2011 Bratislava 2011 Integrácia migrantov na lokálnej

Mehr

OZNÁMENIE KOMISIE Usmernenie vysielania pracovníkov v rámci poskytovania služieb

OZNÁMENIE KOMISIE Usmernenie vysielania pracovníkov v rámci poskytovania služieb SK SK SK 2 OZNÁMENIE KOMISIE Usmernenie vysielania pracovníkov v rámci poskytovania služieb 3 1. ÚČEL TOHTO OZNÁMENIA Článok 49 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva stanovuje zásadu že členské štáty

Mehr

PRIAME ZAHRANIČNÉ INVESTÍCIE NA SLOVENSKU SO ZAMERANÍM NA BANKOVÚ SFÉRU

PRIAME ZAHRANIČNÉ INVESTÍCIE NA SLOVENSKU SO ZAMERANÍM NA BANKOVÚ SFÉRU NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA PRIAME ZAHRANIČNÉ INVESTÍCIE NA SLOVENSKU SO ZAMERANÍM NA BANKOVÚ SFÉRU Ing. Adela Hošková, PhD. Ing. Soňa Vágnerová Inštitút menových a finančných štúdií Bratislava 1998 OBSAH:

Mehr

ANALÝZA VÝVOJE OBCHODNÍ BILANCE ČESKÉ REPUBLIKY SE SOUSEDNÍMI A DALŠÍMI VÝZNAMNÝMI ZEMĚMI EU

ANALÝZA VÝVOJE OBCHODNÍ BILANCE ČESKÉ REPUBLIKY SE SOUSEDNÍMI A DALŠÍMI VÝZNAMNÝMI ZEMĚMI EU Masarykova univerzita Ekonomicko-správní fakulta Studijní obor: Regionální rozvoj a správa ANALÝZA VÝVOJE OBCHODNÍ BILANCE ČESKÉ REPUBLIKY SE SOUSEDNÍMI A DALŠÍMI VÝZNAMNÝMI ZEMĚMI EU Analysis of the Czech

Mehr

medzinárodný finančný manažment

medzinárodný finančný manažment Ekonomická univerzita v BratislavE univerzita martina luthera v halle-wittenbergu medzinárodný finančný manažment výsledky a skúsenosti BilatErálny študijný program EkonomickEj univerzity v BratislavE

Mehr

Cesty k samostatnosti Kolektív autorov

Cesty k samostatnosti Kolektív autorov Cesty k samostatnosti Kolektív autorov Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v SR Heydukova 25, 811 08 Bratislava tel./fax:02/63814968 zpmpvsr@zpmpvsr.sk www.zpmpvsr.sk Združenie na pomoc ľuďom

Mehr

KOOPERATIONSVEREINBARUNG SLOWAKISCHE REPUBLIK REPUBLIK ÖSTERREICH ZWISCHEN DER HAUPTSTADT DER SLOWAKISCHEN REPUBLIK BRATISLAVA UND

KOOPERATIONSVEREINBARUNG SLOWAKISCHE REPUBLIK REPUBLIK ÖSTERREICH ZWISCHEN DER HAUPTSTADT DER SLOWAKISCHEN REPUBLIK BRATISLAVA UND KOOPERATIONSVEREINBARUNG ZWISCHEN DER HAUPTSTADT DER SLOWAKISCHEN REPUBLIK BRATISLAVA SLOWAKISCHE REPUBLIK UND DEM BUNDESLAND NIEDERÖSTERREICH REPUBLIK ÖSTERREICH ÜBER DIE GRENZÜBERSCHREITENDE ZUSAMMENARBEIT

Mehr

VICTORIA-VOLKSBANKEN Poisťovňa, a.s. Výročná správa o obchodnom roku 2006 Bericht über das Geschäftsjahr 2006

VICTORIA-VOLKSBANKEN Poisťovňa, a.s. Výročná správa o obchodnom roku 2006 Bericht über das Geschäftsjahr 2006 VICTORIA-VOLKSBANKEN Poisťovňa, a.s. Výročná správa o obchodnom roku 2006 Bericht über das Geschäftsjahr 2006 Riadne Valné zhromaždenie 4. mája 2007 v Bratislave Ordentliche Hauptversammlung am 4. Mai

Mehr

Schienen als moderne Stadtmauer? Kolajnice - nové hradby? Lenka Gmucova

Schienen als moderne Stadtmauer? Kolajnice - nové hradby? Lenka Gmucova Schienen als moderne Stadtmauer? Kolajnice - nové hradby? Lenka Gmucova Impressum: Hauptfach Bildsprache - Die unsichtbare Stadt Dipl. Ing. Grit Koalick Professur Darstellungslehre Fakultät Architektur

Mehr

SLOVENSKO NA CESTE K DEMOKRACII

SLOVENSKO NA CESTE K DEMOKRACII Vznik Československej republiky (ČSR) bol oficiálne potvrdený 28. a 30. októbra 1918 dvomi štátoprávnymi aktami prijatím Vyhlásenia národného výboru Československého v Prahe a Deklaráciou slovenského národa

Mehr

Obsah. ROZHOVOR Alica Polónyiová / Postavenie Národnej banky Slovenska v oblasti platobného systému / 2

Obsah. ROZHOVOR Alica Polónyiová / Postavenie Národnej banky Slovenska v oblasti platobného systému / 2 1 Obsah ROZHOVOR Alica Polónyiová / Postavenie Národnej banky Slovenska v oblasti platobného systému / 2 NA AKTUÁLNU TÉMU doc. Ing. Tomáš Sabol, PhD. Ing. Adela Hošková, PhD. Ing. Michal Šoltés Ing. Ján

Mehr

1. V ktorej z uvedených krajín má parlament (kongres) tieto dve komory Snemovňa reprezentantov a Senát: a) Francúzsko b) USA c) Rusko

1. V ktorej z uvedených krajín má parlament (kongres) tieto dve komory Snemovňa reprezentantov a Senát: a) Francúzsko b) USA c) Rusko Základy politológie 1. V ktorej z uvedených krajín má parlament (kongres) tieto dve komory Snemovňa reprezentantov a Senát: a) Francúzsko b) USA c) Rusko 2. Spoločné pre politické strany a nátlakové (záujmové)

Mehr

KULTÚRA SVETA PRÁCE FORMY VÝKONU ZÁVISLEJ PRÁCE. Marek Švec (ed.)

KULTÚRA SVETA PRÁCE FORMY VÝKONU ZÁVISLEJ PRÁCE. Marek Švec (ed.) KULTÚRA SVETA PRÁCE FORMY VÝKONU ZÁVISLEJ PRÁCE Marek Švec (ed.) Bratislava 2013 Editor: JUDr. Marek Švec, PhD. Autori: Miloš Lacko, Ladislav Macháček, Simona Schuszteková, Martin Štefko, Jozef Toman,

Mehr

Okruhy pre štátne skúšky

Okruhy pre štátne skúšky Okruhy pre štátne skúšky I. Blok MEDZINÁRODNÉ PODNIKANIE Náplňou tohto bloku sú tematické okruhy z predmetov - Medzinárodný marketing, Medzinárodná preprava a logistika, Operácie v zahraničnom obchode,

Mehr

Motto 62: PhDr. Ladislav Deák DrSc. Vzdelanie 1957 Študijné pobyty: životopis Pracoviská a významné funkcie: Ocenenia: 2004 2001 2001 2001 1996 1996

Motto 62: PhDr. Ladislav Deák DrSc. Vzdelanie 1957 Študijné pobyty: životopis Pracoviská a významné funkcie: Ocenenia: 2004 2001 2001 2001 1996 1996 Spravodaj c 162 Motto 62: Opravdivo milovať vlasť môže len ten, kto cíti, že korene jeho bytosti sú zapustené v milovanej pôde. Martin Rázus +++++++++++++++++ Mimoriadne smutna sprava! Dna 15.november

Mehr

Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY. o mimoburzových derivátoch, centrálnych zmluvných stranách a archívoch obchodných údajov

Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY. o mimoburzových derivátoch, centrálnych zmluvných stranách a archívoch obchodných údajov SK SK SK EURÓPSKA KOMISIA Brusel, 15.9.2010 KOM(2010) 484 v konečnom znení 2010/0250 (COD) Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o mimoburzových derivátoch, centrálnych zmluvných stranách a archívoch

Mehr

Zábavná nemčina 2. časť

Zábavná nemčina 2. časť Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ Kód ITMS: 26130130051 číslo zmluvy: OPV/24/2011 Metodicko pedagogické centrum Národný projekt VZDELÁVANÍM PEDAGOGICKÝCH

Mehr

E N E T O S H. Európska sieť pre vzdelávanie a odbornú prípravu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

E N E T O S H. Európska sieť pre vzdelávanie a odbornú prípravu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci E N E T O S H AKTÍVNA SPOLUPRÁCA PRODUKTY PARTNERI Európska sieť pre vzdelávanie a odbornú prípravu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci European Network Education and Training in Occupational

Mehr

Ročenka Jahresrückblick

Ročenka Jahresrückblick Ročenka Jahresrückblick 2014 UŽITOČNÉ INFORMÁCIE PRE PODNIKATEĽOV + ZĽAVY PRAKTISCHE INFORMATIONEN FÜR DIE UNTERNEHMER + BENEFITS SCHLOSS HOF 16.3.-2.11.2015 Der Krieger, die Witwe und ihr Sohn Prinz Eugen,

Mehr

Obsah ÚVOD Marketing a dnešok Všeobecne Predpoklady využitia marketingu vo verejnej správe... 11

Obsah ÚVOD Marketing a dnešok Všeobecne Predpoklady využitia marketingu vo verejnej správe... 11 Obsah ÚVOD... 6 1.Marketing a dnešok... 9 1.1 Všeobecne... 9 1.2 Predpoklady využitia marketingu vo verejnej správe... 11 1.2.1 Využitie marketingu pri správe miest a obcí... 11 1.2.2 Typológia miest a

Mehr

Jaroslav Vokoun Daneš Brzica. Vplyv spoločnosti Siemens v ekonomike SR

Jaroslav Vokoun Daneš Brzica. Vplyv spoločnosti Siemens v ekonomike SR EXPERTÍZNE ŠTÚDIE EÚ SAV 5 Jaroslav Vokoun Daneš Brzica Vplyv spoločnosti Siemens v ekonomike SR ISSN 1337 0812 (elektronická verzia) Edícia EXPERTÍZNE ŠTÚDIE prináša výskumné, analytické a prognostické

Mehr

Strecha (len čiastočne) a základná plocha neboli tepelne izolované. Okná bez žalúzií mali k = 1,8 W/m 2 K.

Strecha (len čiastočne) a základná plocha neboli tepelne izolované. Okná bez žalúzií mali k = 1,8 W/m 2 K. Nameraná a vypočítaná spotreba paliva rodinného domu v lokalite Magdeburg-Ottersleben pred a po povlakovaní exteriéru prípravkom Thermo-Shield Rozvaha V prospektoch (1998) pre prípravok Thermo-Shield bola

Mehr

Milé čitateľky, milí čitatelia, Liebe Leserin, lieber Leser, Lesen Sie in dieser Ausgabe: V tomto vydaní Vám prinášame:

Milé čitateľky, milí čitatelia, Liebe Leserin, lieber Leser, Lesen Sie in dieser Ausgabe: V tomto vydaní Vám prinášame: Tvoríme základy Mandantenbrief Aktuelles aus den Bereichen Steuern, Recht und Wirtschaft in der Slowakei Informácie z oblastí daní, práva a hospodárstva na Slovensku Ausgabe / vydanie: Februar / február

Mehr

Skorumpovaná medicína a kolaborujúce úrady

Skorumpovaná medicína a kolaborujúce úrady 11/2009 Skorumpovaná medicína a kolaborujúce úrady ako sú podvádzaní pacienti a spotrebitelia Regina Nowack (preklad z nemčiny ďurino, február 2010, www.auria.sk/blog) Zhrnutie Neexistuje žiaden zločin,

Mehr

Igor Baka SLOVENSKÁ REPUBLIKA. a nacistická agresia proti POĽSKU

Igor Baka SLOVENSKÁ REPUBLIKA. a nacistická agresia proti POĽSKU Igor Baka SLOVENSKÁ REPUBLIKA a nacistická agresia proti POĽSKU Vojenský historický ústav Bratislava 2006 1 PhDr. Igor Baka, PhD. Vojenský historický ústav Recenzenti: doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc.

Mehr

HOFFMANN, Cordula: Kooperatives Lernen Kooperativer Unterricht. Mülheim an der Ruhr: Verlag an der Ruhr, s.

HOFFMANN, Cordula: Kooperatives Lernen Kooperativer Unterricht. Mülheim an der Ruhr: Verlag an der Ruhr, s. Recenzie HOFFMANN, Cordula: Kooperatives Lernen Kooperativer Unterricht Mülheim an der Ruhr: Verlag an der Ruhr, 2010. 79 s. Publikácia s názvom Kooperatívne učenie Kooperatívne vyučovanie (voľný preklad

Mehr

MANAŽMENT ĽUDSKÝCH ZDROJOV

MANAŽMENT ĽUDSKÝCH ZDROJOV UNIVERZITA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH FAKULTA VEREJNEJ SPRÁVY Gabriela Kravčáková MANAŽMENT ĽUDSKÝCH ZDROJOV Vysokoškolské skriptá Košice 2014 MANAŽMENT ĽUDSKÝCH ZDROJOV Autorka: doc. Mgr. Gabriela

Mehr

Newsletter 1 März/Marca 2010

Newsletter 1 März/Marca 2010 politiky trhu práce Newsletter 1 März/Marca 2010 Das Projekt EXPAK AT.SK wird im Rahmen des Programms zur grenzüberschreitenden SLOWAKEI ÖSTERREICH 2007 2013 durch den Europäischen Fonds für regionale

Mehr

UPLATNENIE CONTROLLINGU V PODNIKOVEJ PRAXI

UPLATNENIE CONTROLLINGU V PODNIKOVEJ PRAXI SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA, BRATISLAVA Materiálovotechnologická fakulta v Trnave Katedra manažmentu a kvality UPLATNENIE CONTROLLINGU V PODNIKOVEJ PRAXI Projekt doktorandskej dizertačnej práce Trnava

Mehr

Obchodná stratégia na príklade Wienerwald Tourismus GmbH

Obchodná stratégia na príklade Wienerwald Tourismus GmbH Obchodná stratégia na príklade Wienerwald Tourismus GmbH Dnešné témy Prečo stratégia Východiskový stav Produktová stratégia Obchodný model Mapovanie cieľov a hodnotenie Team Wienerwald Tourismus GmbH Prečo

Mehr

SDRUŽENÍ KNIHOVEN ČESKÉ REPUBLIKY

SDRUŽENÍ KNIHOVEN ČESKÉ REPUBLIKY SDRUŽENÍ KNIHOVEN ČESKÉ REPUBLIKY THE CZECH REPUBLIC LIBRARY ASSOCIATION BIBLIOTHEKSVERBAND DER TSCHECHISCHEN REPUBLIK ROK 2005 ISBN 80-86249-32-8 OBSAH KOLOKVIUM ČESKÝCH, MORAVSKÝCH A SLOVENSKÝCH BIBLIOGRAFOV

Mehr

Podmienky podnikania v Rakúsku

Podmienky podnikania v Rakúsku Podmienky podnikania v Rakúsku Praktická príručka pre slovenských podnikateľov Táto publikácia bola vydaná v rámci projektu INTERREG IIIA Rakúsko Slovenská republika. Projekt je spolufinancovaný Európskou

Mehr

PROBLEMATIKA ROZŠÍRENIA E-LEARNINGU V KRAJINÁCH EÚ AKO JEDNÉHO Z NÁSTROJOV INOVÁCIE VZDELÁVANIA

PROBLEMATIKA ROZŠÍRENIA E-LEARNINGU V KRAJINÁCH EÚ AKO JEDNÉHO Z NÁSTROJOV INOVÁCIE VZDELÁVANIA PROBLEMATIKA ROZŠÍRENIA E-LEARNINGU V KRAJINÁCH EÚ AKO JEDNÉHO Z NÁSTROJOV INOVÁCIE VZDELÁVANIA Viera PEREČINSKÁ, Anna BIĽOVÁ, František FRANKO Abstrakt E-learning ako projekt EÚ má za cieľ zvýšiť kvalitu

Mehr

Opatrovateľ / ka - Nemecko

Opatrovateľ / ka - Nemecko Personalagentur Opatrovateľ / ka - Nemecko Entlohnung : 3 430 za turnus einschließlich Steuer Betreute Person: Gewünschte Qualifikation: Opatrovateľ / ka Personenzahl: 1 freie Plätze: Land: Nemecko Antrittsdatum:

Mehr

VYSOKÁ ŠKOLA BEZPEČNOSTNÉHO MANAŽÉRSTVA V KOŠICIACH BEZPEČNOSŤ PODNIKU. Imrich Dufinec

VYSOKÁ ŠKOLA BEZPEČNOSTNÉHO MANAŽÉRSTVA V KOŠICIACH BEZPEČNOSŤ PODNIKU. Imrich Dufinec VYSOKÁ ŠKOLA BEZPEČNOSTNÉHO MANAŽÉRSTVA V KOŠICIACH BEZPEČNOSŤ PODNIKU Imrich Dufinec KOŠICE 2014 Publikácia Bezpečnosť podniku je určená odbornej verejnosti, študentom VŠBM v Košiciach a ostatných vysokých

Mehr

B E R I C H T Lichtjahre

B E R I C H T Lichtjahre B E R I C H T Lichtjahre Am Donnerstag, den 27. März 2015, fand im Gasthaus Leban in Kittsee der Offene Tisch mit Ing. Harald Leban statt. Harald Leban präsentierte seine neuesten Werke u. a. Weltraumfotos

Mehr

Antrag auf Behandlung als unbeschränkt einkommensteuerpflichtiger Arbeitnehmer nach 1 Abs. 3, 1a EStG

Antrag auf Behandlung als unbeschränkt einkommensteuerpflichtiger Arbeitnehmer nach 1 Abs. 3, 1a EStG Antrag auf Behandlung als unbeschränkt ekommensteuerpflichtiger Arbeitnehmer nach 1 Abs. 3, 1a EStG (Anlage Grenzpendler EU/EWR zum Antrag auf Lohnsteuer-Ermäßigung 200_) Zur Beachtung: Für Arbeitnehmer,

Mehr

ÚZEMNÉ A SPRÁVNE ČLENENIE SLOVENSKA

ÚZEMNÉ A SPRÁVNE ČLENENIE SLOVENSKA Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave ÚViktor Nižňanský - Marta S Hamalová ÚZEMNÉ A SPRÁVNE ČLENENIE SLOVENSKA Bratislava, 2013 VYSOKÁ ŠKOLA EKONÓMIE A MANAŽMENTU VEREJNEJ SPRÁVY

Mehr

využit chancen šancenutzen spoluzusammen

využit chancen šancenutzen spoluzusammen využit chancen šancenutzen spoluzusammen Wiener Rathaus Radnica mesta Viedeň rást wachsen erbová sála Wappensaal 9.30 bis 14.30 Uhr od 9.30 do 14.30 hod. ÜBI Wien-Bratislava, Abschlusskonferenz 2011 NIZ

Mehr

Voľné poskytovanie služieb v otázkach a odpovediach

Voľné poskytovanie služieb v otázkach a odpovediach Voľné poskytovanie služieb v otázkach a odpovediach Sprievodca bol publikovaný za finančnej podpory Generálneho riaditeľstva pre podnikanie a priemysel Európskej komisie. Spolufinancované z prostriedkov

Mehr

Carl Friedrich Goerdeler-Kolleg Štipendijný program pre mladých vedúcich pracovníkov zo strednej Európy. Programový rok 2010/2011, 10.

Carl Friedrich Goerdeler-Kolleg Štipendijný program pre mladých vedúcich pracovníkov zo strednej Európy. Programový rok 2010/2011, 10. Carl Friedrich Goerdeler-Kolleg Štipendijný program pre mladých vedúcich pracovníkov zo strednej Európy Programový rok 2010/2011, 10. ročník Mladí vedúci pracovníci z verejného sektora Rozšírenie Európskej

Mehr

Výročná správa za rok 2014

Výročná správa za rok 2014 Výročná správa za rok 2014 2015 2016 013 2014 Allfinanz jednoducho lepšie Obsah 1 OVB Next Level 2 Privítanie 4 Cieľ vedúci systémový odbyt v Európe 5 Cesta OVB stratégia 2016 6 Súkromné dôchodkové zabezpečenie

Mehr

Ročenka Jahresrückblick UŽITOČNÉ INFORMÁCIE PRE PODNIKATEĽOV + ZĽAVY PRAKTISCHE INFORMATIONEN FÜR DIE UNTERNEHMER + BENEFITS

Ročenka Jahresrückblick UŽITOČNÉ INFORMÁCIE PRE PODNIKATEĽOV + ZĽAVY PRAKTISCHE INFORMATIONEN FÜR DIE UNTERNEHMER + BENEFITS Ročenka Jahresrückblick UŽITOČNÉ INFORMÁCIE PRE PODNIKATEĽOV + ZĽAVY PRAKTISCHE INFORMATIONEN FÜR DIE UNTERNEHMER + BENEFITS SCHLOSS HOF Österreichs größte Schlossanlage auf dem Lande Prunkvolle Räume

Mehr

Európsky hospodársky priestor Rakúsko

Európsky hospodársky priestor Rakúsko Európsky hospodársky priestor Rakúsko Na základe dohôd EÚ o slobodnom pohybe osôb, tovaru, kapitálu a služieb s členskými štátmi Európskej zóny voľného obchodu (EZVO), ktoré tvoria Európsky hospodársky

Mehr

EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE PODNIKOVOHOSPODÁRSKA FAKULTA V KOŠICIACH SPRÁVA O VEDECKOVÝSKUMNEJ ČINNOSTI PHF EU ZA ROK 2008

EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE PODNIKOVOHOSPODÁRSKA FAKULTA V KOŠICIACH SPRÁVA O VEDECKOVÝSKUMNEJ ČINNOSTI PHF EU ZA ROK 2008 EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE PODNIKOVOHOSPODÁRSKA FAKULTA V KOŠICIACH SPRÁVA O VEDECKOVÝSKUMNEJ ČINNOSTI PHF EU ZA ROK 2008 Predkladá: doc. Ing. Bohuslava Mihalčová, PhD. prodekanka pre vedu a doktorandské

Mehr

Politika zamestnanosti pre sociálnych pracovníkov

Politika zamestnanosti pre sociálnych pracovníkov Politika zamestnanosti pre sociálnych pracovníkov Prehľad témy 1. Úvod 2. Práca, jej význam a chápanie 3. Právo na prácu 4. Trh práce 5. Nezamestnanosť 6. Politika zamestnanosti EÚ 7. Prístup k trhu práce

Mehr

Výročná správa ECB o činnosti dohľadu. Marec 2015

Výročná správa ECB o činnosti dohľadu. Marec 2015 Výročná správa ECB o činnosti dohľadu 2014 Marec 2015 Obsah Predslov: prezident ECB Mario Draghi 3 Predslov: predsedníčka Rady pre dohľad Danièle Nouyová 4 1 Prehľad jednotného mechanizmu dohľadu 10 1.1

Mehr

PERSONÁLNY MANAŽMENT VERZUS PERSONÁLNY MARKETING

PERSONÁLNY MANAŽMENT VERZUS PERSONÁLNY MARKETING PERSONÁLNY MANAŽMENT VERZUS PERSONÁLNY MARKETING LENKA KLIMENTOVÁ Právnická fakulta, Trnavská univerzita v Trnave, Slovenská republika Abstrakt v rodném jazyce Personálny marketing predstavuje relatívne

Mehr

MINISTERSTVO ZDRAVOTNÍCTVA SR ETICKÁ KOMISIA

MINISTERSTVO ZDRAVOTNÍCTVA SR ETICKÁ KOMISIA MINISTERSTVO ZDRAVOTNÍCTVA SR ETICKÁ KOMISIA 3. Österreichisch-Slowakisches Symposium Bioethik Verwirklichung des Patientenwillens im Hotel MOST SLÁVY in Trenčianske Teplice am Donnerstag, dem 23. Oktober

Mehr

Dobrovoľnícka práca seniorov v sociálnych službách z aspektu andragogiky

Dobrovoľnícka práca seniorov v sociálnych službách z aspektu andragogiky Dizertačná práca na tému: Dobrovoľnícka práca seniorov v sociálnych službách z aspektu andragogiky (výber z teoretickej časti). Filozofická fakulta UK v Bratislave november 2003 Autorka: PaedDr. Tatiana

Mehr

SLOVENSKÁ 1 31 1966 VYDAVATEĽSTVO. časopis pre výskum a kultúru sl ovenské ho jazyka OBSAH

SLOVENSKÁ 1 31 1966 VYDAVATEĽSTVO. časopis pre výskum a kultúru sl ovenské ho jazyka OBSAH SLOVENSKÁ časopis pre výskum a kultúru sl ovenské ho jazyka OBSAH E. Jóna, Z úvodného prejavu na konferencii o slovníku spisovnej slovenčiny E. Paulíny. Oponentská zpráva o Slovníku slovenského jazyka

Mehr

Konföderation der slowakischen Gewerkschaftsbünde

Konföderation der slowakischen Gewerkschaftsbünde Konföderation Gewerkschaftsbünde Konföderation Nemocenské poistenie Krankenversicherung JUDr. Mária Svoreňová Jurist KOZSR Wien, 16. 3. 2010 Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca

Mehr

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU VPLYV ŠTÝLU VEDENIA ĽUDÍ NA MOTIVÁCIU ZAMESTNANCOV

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU VPLYV ŠTÝLU VEDENIA ĽUDÍ NA MOTIVÁCIU ZAMESTNANCOV SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU 2123272 VPLYV ŠTÝLU VEDENIA ĽUDÍ NA MOTIVÁCIU ZAMESTNANCOV 2011 Bc. Peter Lejčík SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

Mehr

Wiesbaden: Springer VS stran. ISBN

Wiesbaden: Springer VS stran. ISBN Středoevropské politické studie / Central European Political Studies Review www.cepsr.com Ročník XVII (2015), číslo 1, s. 126 134/ Volume XVII (2015), Issue 1, pp. 126 134 (c) Mezinárodní politologický

Mehr

PUBLIC-PRIVATE PARTNERSHIP A SLOVENSKO

PUBLIC-PRIVATE PARTNERSHIP A SLOVENSKO PUBLIC-PRIVATE PARTNERSHIP A SLOVENSKO Obsah 1. Úvodník................................................. 5 (Pavol Ďuriník, predseda predstavenstva a prezident Dexia banky Slovensko, a.s.) 2. PPP ako filozofia............................................

Mehr

VŠEOBECNÉ OBJEDNÁVACIE PODMIENKY Spoločností. ALLGEMEINE AUFTRAGSBEDINGUNGEN der FAL-CON BUSINESS CONSULTING s.r.o. und FAL-CON TAX k.s.

VŠEOBECNÉ OBJEDNÁVACIE PODMIENKY Spoločností. ALLGEMEINE AUFTRAGSBEDINGUNGEN der FAL-CON BUSINESS CONSULTING s.r.o. und FAL-CON TAX k.s. ALLGEMEINE AUFTRAGSBEDINGUNGEN der FAL-CON BUSINESS CONSULTING s.r.o. und FAL-CON TAX k.s. VŠEOBECNÉ OBJEDNÁVACIE PODMIENKY Spoločností FAL-CON BUSINESS CONSULTING s.r.o. a FAL-CON TAX k.s. Die FAL-CON

Mehr

EHEMALIGER OBERBÜRGERMEISTER VON BRATISLAVA IN KITTSEE Ein Bericht

EHEMALIGER OBERBÜRGERMEISTER VON BRATISLAVA IN KITTSEE Ein Bericht EHEMALIGER OBERBÜRGERMEISTER VON BRATISLAVA IN KITTSEE Ein Bericht Am Donnerstag, den 7. April 2016, war im Gasthaus Leban in Kittsee im Rahmen des Offenen Tisches der ehemalige Oberbürgermeister von Bratislava,

Mehr

ÖSTERREICHISCHER BOTSCHAFTER IN DER SLOWAKEI ZU BESUCH IN KITTSEE Ein Bericht

ÖSTERREICHISCHER BOTSCHAFTER IN DER SLOWAKEI ZU BESUCH IN KITTSEE Ein Bericht ÖSTERREICHISCHER BOTSCHAFTER IN DER SLOWAKEI ZU BESUCH IN KITTSEE Ein Bericht Am Donnerstag, den 28. Jänner 2016, war im Gasthaus Leban in Kittsee im Rahmen des Offenen Tisches der österreichische Botschafter

Mehr

DOHODA. Vláda Slovenskej republiky a vláda Spolkovej republiky Nemecko

DOHODA. Vláda Slovenskej republiky a vláda Spolkovej republiky Nemecko DOHODA medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spolkovej republiky Nemecko o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní v oblasti vysokého školstva Vláda Slovenskej republiky a vláda Spolkovej

Mehr

SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA DIPLOMOVÁ PRÁCA Monika Jurisová

SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA DIPLOMOVÁ PRÁCA Monika Jurisová 1 SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA DIPLOMOVÁ PRÁCA 2002 Monika Jurisová 2 MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA STU Trnava, Pavlínska 16 Odbor: Priemyselné inžinierstvo

Mehr

Module S8. Kontinuálny proces zlepšovania (CIP)

Module S8. Kontinuálny proces zlepšovania (CIP) Module S8 Kontinuálny proces zlepšovania (CIP) Autori: Anna Bliesner, Tobias Engelmann, Claudia Kaiser, Thomas Lemken, Thomas Merten, Kristin Parlow, Holger Rohn, Ina Schäfer (Wuppertal Institut für Klima,

Mehr

Ročenka 2009 Jahresrückblick 2009

Ročenka 2009 Jahresrückblick 2009 Ročenka 2009 Jahresrückblick 2009 Kutlíkova 17, P.O. Box 228, 814 99 Bratislava 1 Tel.: +421 / 2 / 6353 67 87, 88 Fax: +421 / 2 / 6353 67 89 E-mail: sohk@sohk.sk www.sohk.sk z_hlbmandat_d_jan09:inz_hlbmandat_d_jan09

Mehr

KANT A PROBLÉM POLITIKY

KANT A PROBLÉM POLITIKY FILOZOFIA Roč. 63, 2008, č. 2 KANT A PROBLÉM POLITIKY ĽUBOMÍR BELÁS, Katedra filozofie FF PU, Prešov BELÁS, Ľ.: Kant and the Problem of Politics FILOZOFIA 63, 2008, No 2, p. 131 The paper offers a discussion

Mehr

MOTUS IN VERBO : vedecký časopis mladej generácie Motus in verbo : Young Scientist Journal

MOTUS IN VERBO : vedecký časopis mladej generácie Motus in verbo : Young Scientist Journal MOTUS IN VERBO : vedecký časopis mladej generácie Motus in verbo : Young Scientist Journal Recenzovaný časopis Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Predseda vedeckej rady: doc.

Mehr

Sociálne služby: zacielené na kvalitu

Sociálne služby: zacielené na kvalitu Z recenzných posudkov Je potrebné oceniť zámer renomovaných autoriek K. REPKOVEJ a L. BRICHTOVEJ, ktoré predkladajú odbornej verejnosti publikáciu k téme teoretických východísk kvality v sociálnych službách.

Mehr

EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE PODNIKOVOHOSPODÁRSKA FAKULTA V KOŠICIACH SPRÁVA O VEDECKOVÝSKUMNEJ ČINNOSTI PHF EU ZA ROK 2006

EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE PODNIKOVOHOSPODÁRSKA FAKULTA V KOŠICIACH SPRÁVA O VEDECKOVÝSKUMNEJ ČINNOSTI PHF EU ZA ROK 2006 EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE PODNIKOVOHOSPODÁRSKA FAKULTA V KOŠICIACH SPRÁVA O VEDECKOVÝSKUMNEJ ČINNOSTI PHF EU ZA ROK 2006 Predkladá: Dr. h. c. prof. Ing. Tatiana VARCHOLOVÁ, CSc. prodekanka pre

Mehr

slovakia daňové a účtovné novinky STRANA 1/6 JÚL 2016 DPH PRI SLUŽBÁCH VZŤAHUJÚCICH SA NA NEHNUTEĽNOSŤ

slovakia daňové a účtovné novinky STRANA 1/6 JÚL 2016 DPH PRI SLUŽBÁCH VZŤAHUJÚCICH SA NA NEHNUTEĽNOSŤ STRANA 1/6 JÚL 2016 SEITE 1/6 JULI 2016 DPH pri službách vzťahujúcich sa na nehnuteľnosť DPH PRI SLUŽBÁCH VZŤAHUJÚCICH SA NA NEHNUTEĽNOSŤ V tomto vydaní Mailing BMBLeitner sme pre Vás pripravili súhrn

Mehr

Σ Ο Φ Ι Α. Artykuły teoretyczne i historyczne. Теоретические и исторические статьи. Kantova filozofia politiky. Философия политики Канта

Σ Ο Φ Ι Α. Artykuły teoretyczne i historyczne. Теоретические и исторические статьи. Kantova filozofia politiky. Философия политики Канта ISSN 1642-1248 ISSN 1642-1248 Σ Ο Φ Ι Α NR N R 12/2012 7/2007 Prešovská univerzita v Prešove Artykuły teoretyczne i historyczne Теоретические и исторические статьи Kantova filozofia politiky Философия

Mehr

Financovanie vzdelávania v Slovenskej republike história a súčasnosť 5. časť

Financovanie vzdelávania v Slovenskej republike história a súčasnosť 5. časť Ing. Mgr. Peter Baláži, PhD. Financovanie vzdelávania v Slovenskej republike história a súčasnosť 5. časť Úvod Na konci našej analýzy financovania vzdelávania sa pokúsime urobiť komparáciu s financovaním

Mehr

Obchodná akadémia Trnava

Obchodná akadémia Trnava Obchodná akadémia Trnava Prijímacia skúška z nemeckého jazyka do 1. ročníka bilingválneho štúdia v školskom roku 2014/2015 Teil 1 Leseverstehen Pozorne si prečítaj text. Text máš počas riešenia úlohy k

Mehr

1. CELKOVÝ HOSPODÁRSKY VÝVOJ 7. PEŇAŽNÁ OBSLUHA REÁLNEJ EKONOMIKY 8. MENOVÁ POLITIKA EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY A FUNGOVANIE EUROZÓNY

1. CELKOVÝ HOSPODÁRSKY VÝVOJ 7. PEŇAŽNÁ OBSLUHA REÁLNEJ EKONOMIKY 8. MENOVÁ POLITIKA EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY A FUNGOVANIE EUROZÓNY Kolektív autorov z Ekonomického ústavu SAV (Frank, K., Gabrielová, H., Hvozdíková, V., Jeck, T., Morvay, K., Okáli, I., Šikulová, I.) každoročne spracúva hodnotenia ekonomického vývoja v predchádzajúcom

Mehr

SOCIÁLNO-PATOLOGICKÉ JAVY A ICH VPLYV NA ŽIVOT

SOCIÁLNO-PATOLOGICKÉ JAVY A ICH VPLYV NA ŽIVOT Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave SOCIÁLNO-PATOLOGICKÉ JAVY A ICH VPLYV NA ŽIVOT (Zborník z odbornej konferencie) Miloslav Hetteš, Renáta Matejovičová, Oľga Škorecová

Mehr

SLOVENSKEJ AGENTÚRY PRE CESTOVNÝ RUCH

SLOVENSKEJ AGENTÚRY PRE CESTOVNÝ RUCH Slovenská agentúra pre cestovný ruch VÝROČNÁ SPRÁVA SLOVENSKEJ AGENTÚRY PRE CESTOVNÝ RUCH ZA ROK 2005 V Banskej Bystrici dňa 10. apríla 2006 1/66 OBSAH 1. IDENTIFIKÁCIA ORGANIZÁCIE 3 2. HLAVNÉ ČINNOSTI

Mehr

EURÓPSKY PARLAMENT NÁVRH SPRÁVY. Výbor pre kultúru a vzdelávanie PREDBEŽNÉ ZNENIE 2004/2266(INI)

EURÓPSKY PARLAMENT NÁVRH SPRÁVY. Výbor pre kultúru a vzdelávanie PREDBEŽNÉ ZNENIE 2004/2266(INI) EURÓPY PARLAMENT 2004 ««««««««««««Výbor pre kultúru a vzdelávanie 2009 PREDBEŽNÉ ZNENIE 2004/2266(INI) 26. 5. 2005 NÁVRH SPRÁVY o nových výzvach určených cirkusu ako súčasti európskej kultúry (2004/2266(INI))

Mehr

FIREMNÁ KONCEPCIA. Firemná koncepcia skupiny Witzenmann. Witzenmann GmbH

FIREMNÁ KONCEPCIA. Firemná koncepcia skupiny Witzenmann. Witzenmann GmbH FIREMNÁ KONCEPCIA Firemná koncepcia skupiny Witzenmann Witzenmann GmbH Östliche Karl-Friedrich-Str. 134 75175 Pforzheim Telefón +49 7231 581-0 Fax +49 7231 581-820 wi@witzenmann.com www.witzenmann.de 0102sk/2/06/14/1,25

Mehr

ZVYŠOVANIE KVALITY VYUČOVACIEHO PROCESU UPLATNENÍM PRVKOV TQM QUALITY IMPROVEMENT IN TEACHING PROCESS BY APLICATION TQM COMPONENETS

ZVYŠOVANIE KVALITY VYUČOVACIEHO PROCESU UPLATNENÍM PRVKOV TQM QUALITY IMPROVEMENT IN TEACHING PROCESS BY APLICATION TQM COMPONENETS ZVYŠOVANIE KVALITY VYUČOVACIEHO PROCESU UPLATNENÍM PRVKOV TQM QUALITY IMPROVEMENT IN TEACHING PROCESS BY APLICATION TQM COMPONENETS Roman HRMO, Lucia KRIŠTOFIAKOVÁ Autori : Pracovisko: Doc. Ing. Roman

Mehr

RODIČOVSKÝ PRÍSPEVOK A PRÍSPEVOK RODIČOVI FEBRUÁR 02/2010. Úrad PSVR v Nových Zámkoch Koordinácia rodinných dávok v rámci EÚ

RODIČOVSKÝ PRÍSPEVOK A PRÍSPEVOK RODIČOVI FEBRUÁR 02/2010. Úrad PSVR v Nových Zámkoch Koordinácia rodinných dávok v rámci EÚ MESAČNÍK ÚSTREDIA PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY A MINISTERSTVA PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY SR ÚPSVR Job forum LEONARDO partnerstvo ASK a ÚPSVR Komárno Inovácia pri orientovaní sa na trhu práce Pomoc

Mehr

OBSAH Z redakčného stola 3 TÉMA: Rodina zrkadlo spoločenského vývoja 1 Ako môže rodina ozdraviť spoločnosť 4 2 Hodnoty rómskej rodiny

OBSAH Z redakčného stola 3 TÉMA: Rodina zrkadlo spoločenského vývoja 1 Ako môže rodina ozdraviť spoločnosť 4 2 Hodnoty rómskej rodiny RODINA A ZODPOVE ZODPOVEDNÉ RODIČOVSTVO DNES Informačný bull Bulletin Slovenskej spoločnosti pre rodinu a zodpovedné rodičovstvo Poradové číslo 1 Číslo 1/2006 marec 2006 OBSAH Z redakčného stola 3 TÉMA:

Mehr