SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍA REGIONÁLNEHO ROZVOJA STAV A PERSPEKTÍVY ROZVOJA OBCE ZÁKAMENNÉ

Transkript

1 SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍA REGIONÁLNEHO ROZVOJA STAV A PERSPEKTÍVY ROZVOJA OBCE ZÁKAMENNÉ 2010 Bc. Monika Kolenčíková

2 SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA STAV A PERSPEKTÍVY ROZVOJA OBCE ZÁKAMENNÉ Diplomová práca Študijný odbor: Študijný program: Školiace pracovisko : Školiteľ: Verejná správa a regionálny rozvoj Regionálny rozvoj Katedra pedagogiky a psychológie Mgr. Drahomíra Kučírková CSc. Nitra 2010 Bc. Monika Kolenčíková

3 Čestné prehlásenie Podpísaná Monika Kolenčíková vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému Stav a perspektívy rozvoja obce Zákamenné vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry. Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé. V Nitre dňa 27. apríla 2010 Monika Kolenčíková

4 Poďakovanie Touto cestou vyslovujem poďakovanie pani Mgr Drahomíre Kučírkovej, CSc. za odborné vedenie, pomoc, ochotu, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce. Taktiež ďakujem Ing. Milanovi Vrábľovi, starostovi obce Zákamenné za pomoc, trpezlivosť a ochotu pri poskytovaní informácií.

5 Abstrakt Vidiek zohráva významné miesto v rozvoji Slovenskej republiky, čo je ovplyvnené aj tým, že zo všetkých sídel v krajine, tvoria 95 % práve sídla vidiecke. Veľká časť obyvateľstva žije vo vidieckych sídlach, ktoré zohrávajú dôležité miesto v hospodárskom, kultúrnom a duchovnom živote spoločnosti. Základom rozvoja vidieka je aktivizovanie jeho vnútorných rozvojových zdrojov, hlavne ľudského potenciálu, ktorý je jedným zo základných predpokladov a podmienok obnovy rozvoja. Cieľom diplomovej práce je na základe analýzy súčasného stavu prírodného a demografického potenciálu obce Zákamenné, jej ekonomickej štruktúry a úrovne infraštruktúry poukázať na stav a perspektívy jej rozvoja. Pomocou SWOT analýzy vymedziť silné a slabé stránky obce, prípadné ohrozenia na lokálnej a regionálnej úrovni ako aj možnosti ďalšieho sociálnoekonomického rozvoja. Riešenie danej problematiky si vyžiadalo stanovenie nasledovných čiastkových cieľov: Charakterizovať obec Zákamenné Charakterizovať rozvojový potenciál obce Zákamenné Realizovať a vyhodnotiť riadený rozhovor so starostom obce Zákamenné Navrhnúť podmienky a možnosti ďalšieho sociálno-ekonomického rozvoja obce Zákamenné V prvej časti vlastnej práce je spracovaná charakteristika sociálneho priestoru obce Zákamenné. Nasledovná časť vlastnej práce je venovaná rozvojovému potenciálu obce Zákamenné, ktorý je skúmaný cez socio-demografickú situáciu, socio- ekonomickú a pracovno-kapitálovú situáciu, rodinnú situáciu v obci a civilizačno-infraštrukturálnu situáciu, ktoré predstavujú základné podsystémy priestorovej štruktúry. Vyhodnotením uvedených ukazovateľov sme poukázali pomocou SWOT analýzy na silné a slabé stránky, príležitosti a ohrozenia obce a následne sme navrhli podmienky a možnosti ďalšieho sociálno- ekonomického rozvoja tejto obce. Kľúčové slová: obec, vidiek, vidiecke sídla, infraštruktúra, obyvateľstvo, rozvojový potenciál, spolupráca, partnerstvo

6 Abstrakt Das Land hat die bedeutende Position in der Entwicklung der Slowakische Republik, was ist dadurch beeinflusst, dass aus der sämtlicher Standorte in dem Land, die ländliche Standorte bilden 95%. Der groβe Bevölkerungsanteil lebt in der ländliche Standorte, die den wichtign Platz in dem wirtschaftlichen, kulturelen und geistlichen Leben der Gesellschaft haben. Grund des Landentwicklung, ist die Aktivirung seinen ineren Entwicklungsspeisegeräten, hauptsächlich des menschlichen Potential, welcher ist die einen aus der grundlegenden Annahme und Bedingungen Wiederaufbau der Entwicklung. Ziel die Diplomarbeit ist an der Anlage Analyse den gegenwärtiger Zustand des Dorfs Zákamenné, auf den Zustand und die Perspektíve der Entwicklung hinweisen. Mit Hilfe der SWOT Analyse die kräftiges und die schwaches Seiten der Orte begrenzen, die eventuelle Gefährdungen wie auch die Möglichkeiten der weiteren Entwicklung. Die Problemlösung sich die Bestimmung des nachvolgenden Teilzeile erbittet: Bezeichnen das Dorf Zákamenné Bezeichnen das Entwicklungppotential Realisieren und nachbereiten das regierte Gespräch mit dem Ortsvorsteher des Dorfs Zákamenné Schlagen die Verhältnisse und die Möglichkeiten der weiteren Entwicklung vor Im ersten teil der eigene Abhandlung ist die Kennlinie des sozial Raums Orte Zakamenne erstellt. Weitere Teil der eigene Abhandlung ist gespendet dem Entwicklungspotential Orte Zakamenne, welcher ist durch die Socio-demographische Lage, Socio-ökonomische und Beruflich-kapitale Lage, Familiengerecht Lage und Zivilisations- infrastrukture Lage untersucht, die stellen das elementare Teilsystem des räumliches Aufbaus dar. Durch Auswertung aufgeführte Kenziffern, haben wir mit der hilfe SWOT Analyse an der kräftigen und schwachen Seiten der Orte überwiesen, die Möglichkeiten und die Gefährdungen des Dorfs und folglich haben wir die Verhältnisse und die Möglichkeiten des weiteren Sozial-ökonomischen Aufstieg Orte vorgeschlagen. Schlagwörter: das Dorf, das Land, die ländliche Standorte, die Infrastruktur, die Einwohnerschaft, das Entwicklungspotential, die Mitwirkung, die Partnerschaft

7 Obsah Zoznam skratiek...7 Úvod Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky Obec Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Rozvoj, rozvojový potenciál Vidiek, vidiecke sídla, vidiecka krajina Verejná správa, územná samospráva Infraštruktúra Regionálne rozvojové agentúry Spolupráca formou partnerstiev Partnerstvo Prístup LEADER Cieľ diplomovej práce Metodika práce Výsledky práce: Stav a perspektívy rozvoja obce Zákamenné Charakteristika sociálneho priestoru obce Zákamenné Rozvojový potenciál obce Socio-demografická situácia obce Zákamennné Socio-ekonomická a pracovno-kapitálová situácia v obci Zákamenné Rodinná situácia v obci Zákamenné Civilizačno-infraštrukturálna situácia v obci Zákamenné Realizované a plánované projekty a dotácie obce Zákamenné Dotácie získané pre obec Zákamenné Realizovane projekty obce Zákamenné Partnerstvá obce Zákamenné SWOT analýza obce Zákamenné Návrhy na využitie výsledkov Záver Použitá literatúra Prílohy...85

8 Zoznam skratiek CR cestovný ruch ERDF Európsky fond regionálneho rozvoja MOŠ Mestská a obecná štatistika MVRR Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja NFP nenávratné finančné prostriedky OP operačný program PHSR plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce PPP verejno-súkromné partnerstvo ŠF štátny fond ŠR štátny rozpočet

9 Úvod Vidiek zohráva významné miesto v rozvoji Slovenskej republiky, čo je ovplyvnené aj tým, že zo všetkých sídel v krajine, tvoria 95 % práve sídla vidiecke. Žije tu veľká časť obyvateľstva, čo podmieňuje, že vidiecke sídla zastávajú dôležité miesto v hospodárskom, kultúrnom a duchovnom živote spoločnosti. Vidiek spĺňa nenahraditeľne podmienky pre celé spoločenstvo a teda aj pre obyvateľstvo žijúce v mestách. Dôležitou prednosťou vidieckeho prostredia je i bohatstvo kultúrneho dedičstva, duchovných hodnôt, tradícií, folklóru a histórie, existencia zdravého a tichého životného prostredia. Vidiek sa stáva miestom výstavby chát a rekreačných zón, miestom rekreácie a oddychu a čerpania nových síl. Slovenský vidiek sa však stretáva s mnohými problémami. Väčšina obyvateľov dedín bola v minulosti zamestnaná v poľnohospodárstve. Transformačný proces slovenskej ekonomiky spôsobil, že došlo k hospodárskemu úpadku tohto sektora a k znižovaniu zamestnanosti v ňom. To následne viedlo k sťahovaniu ľudí do miest a dediny sa postupne vyľudňovali. Mladí, produktívni ľudia odchádzali a zostávali obyvatelia v poproduktívnom veku. Na vidieku sa stále stretávame s nižšou vzdelanostnou úrovňou obyvateľstva. Aj keď ľudia vo vidieckych regiónoch prejavujú vysoký záujem o vzdelávanie, často krát je však proces vzdelávania spätý s vysokými finančnými nákladmi na vzdelanie (dochádzka do miesta štúdia, platby za ubytovanie), ktoré sú neporovnateľne vyššie ako obyvateľov mestských centier, ktoré sú i centrami vzdelávania. Tieto skutočnosti sú obmedzujúcimi faktormi vytvárania nových pracovných príležitostí. Miera nezamestnanosti EAO v obciach je tak stále vyššia ako v mestách. Problém možno vidieť aj v decentralizačnom procese reformy verejnej správy, ktorý presunul v uplynulých rokoch na územnú samosprávu množstvo kompetencií a samozrejme politickú zodpovednosť. Orgány obcí sú tak vystavené omnoho vyšším nárokom na kvalitu a rozsah zabezpečovaných verejných služieb. Obce sú zodpovedné nielen za prerozdeľovanie financií, sociálny rozvoj, ale i za kvalitu životného prostredia na svojom území, čo vymedzuje ich práva a povinnosti v oblasti ekologickej politiky. Relevantným dôvodom pre spracovanie vybranej témy diplomovej práce bol náš zámer poukázať na to, že každá obec sa stretáva s problémami, ktorým treba venovať náležitú pozornosť. Záleží však najmä na postoji starostu a obyvateľov obce, aké 8

10 stanovisko k daným problémom zaujmú. Preto je dôležité mapovať existujúce problémy, tie ktoré bránia budúcemu rozvoju obce. Je potrebné zhodnotiť súčasný stav prírodného a demografického potenciálu danej obce, jej ekonomickej štruktúry a úrovne vybavenosti technickou a sociálnou infraštruktúrou. Cieľom diplomovej práce bolo charakterizovať rozvojový potenciál obce Zákamenné, poukázať na jej silné a slabé stránky, prípadné ohrozenia, analyzovať nie len problémy, s ktorými sa obec v súčasnosti stretáva a stanoviť ich hierarchiu, ale poukázať aj na potenciálne možnosti riešenia existujúcich problémov a možnosti ďalšieho sociálnoekonomického rozvoja. Dôležitú súčasť podpory rozvoja obce možno vidieť najmä v aktivizovaní jej vnútorných rozvojových zdrojov, hlavne ľudského potenciálu, ktorý je jedným zo základných predpokladov a podmienok obnovy rozvoja obce. Dôležitú úlohu zohráva Samozrejme spolupráca prostredníctvom uzatvárania partnerstiev, ktorých cieľom je zabezpečiť zlepšenie životných podmienok obyvateľov obce, uspokojovanie ich špecifických potrieb, ekonomická prosperita subjektov v území obce a pod. Podstatná je aj spolupráca na základe vytvárania dobrovoľných sídelno-priestorových zoskupení obcí - čiže mikroregiónov, ktoré sa združujú do určitých kooperačných celkov pre spoločné zabezpečovanie určitých funkcií či potrieb. Pri aktívnej spolupráci štátu, samosprávy, podnikateľov a obyvateľov vidieka je možné vytvoriť vhodné podmienky pre znižovanie rozdielov medzi mestom a dedinou, zvyšovanie zamestnanosti, zvyšovanie aktivity prostredia najmä pre mladých ľudí. Dané aktivity vedú i k zvyšovaniu príjmov vidieckeho obyvateľstva, k zlepšovaniu demografickej situácie, zníženiu migrácie ľudí do miest a následne k zlepšovaniu životných a pracovných podmienok obyvateľov dediny. Takto sa vidiek môže stať plnohodnotnou súčasťou spoločnosti. Aj keď je daný proces dlhodobý, pri aktívnej účasti všetkých spoločenských zložiek je možné vytvoriť také podmienky, aby obyvatelia vidieka pocítili zmenu. Je však možné potrebné vytvárať podmienky a podporovať aktivity vidieckeho obyvateľstva, spojené s predkladanými zásadnými zmenami na vidieku a jeho spoluúčasť na nich. 9

11 1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky Cieľom teoretickej časti je hľadanie metodologických východísk súvisiacich s predmetnou problematikou. Vychádzali sme z vymedzeného obsahu základných pojmov akými sú: obec, obyvatelia obce, samospráva obce, kompetencie obce, program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce, rozvoj a rozvojový potenciál, regionálny rozvoj, plánovanie v rozvoji obce, faktory rozvoja obce, vidiek, vidiecke sídla, vidiecka krajina, dedina, verejná správa, infraštruktúra, regionálne rozvojové agentúry, partnerstvá, spolupráca formou partnerstiev, medzisektorové partnerstvá, regionálne ponímanie partnerstiev a iné. 1.1 Obec Obec je samostatný územný samosprávny a správny celok SR, ktorý združuje osoby, ktoré majú na území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. Obci pri výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy. Obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba. Samosprávu obce vykonávajú obyvatelia obce: orgánmi obce, hlasovaním obyvateľov obce, verejným zhromaždením obyvateľov obce (Zákon NR č. 369/1990 o obecnom zriadení). Na zabezpečenie spoločného záujmu má obec právo združovať sa s inými obcami. Svoje potreby financuje predovšetkým z vlastných príjmov, ako aj zo štátnych dotácií. Ktoré dane a poplatky sú príjmom obce, stanovuje zákon (Nižňanský a i., 2004). Obce musia byť dostatočne flexibilné a schopné pružne reagovať na podnety vonkajšieho prostredia. Sú základnou rozvojovou jednotkou, ktorá má jasne definované samosprávne funkcie a vymedzené kompetencie a zodpovednosti za udržateľný rozvoj 10

12 obce a skvalitňovanie života v nej. Obce sú zodpovedné za všestranný hospodársky a sociálny rozvoj územia a za starostlivosť o potreby ich obyvateľov (Žárska a kol., 2007). Obce sú právnickými osobami, vlastnia majetok, majú svoj rozpočet, personálnu a finančnú nezávislosť, môžu podnikať, vyberajú miestne dane a poplatky. Môžu sa zúčastňovať medzinárodnej, cezhraničnej a vnútroštátnej spolupráce. Obce zabezpečujú samosprávnu pôsobnosť (originálne kompetencie), ale vo vybraných oblastiach, kde je to pre štát výhodnejšie, aj výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy (Nižňanský, 2005). Obec má obligatórne kompetencie, čo znamená, že sama rozhoduje a vykonáva svoje rozhodnutia s ohľadom na charakter a špecifiká svojho územia a prenesené kompetencie, v rámci ktorých vykonáva štátnu správu, čo znamená, že štát na obec delegoval časť svojich výkonných kompetencií, ale rozhodovacie kompetencie zostávajú na úrovni štátu. Obec je teda štátu zodpovedná za to, ako prenesenú kompetenciu vykonáva (Hrabalová, 2004). Územie obce Územie obce je územný celok, ktorý tvorí jedno katastrálne územie alebo viac katastrálnych území. Obec zriaďuje, zrušuje, rozdeľuje alebo zlučuje vláda nariadením. Rozhodnúť o tom možno iba so súhlasom obce a na základe stanoviska obvodného úradu v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa obec nachádza. Zlučovanie a rozdelenie obce Dve obce alebo viac obcí sa môžu zlúčiť do jednej obce, obec sa môže rozdeliť na dve obce alebo viac obcí. Zlúčením obcí zanikajú zlučované obce a vzniká nová obec; rozdelením obce zaniká rozdeľovaná obec a vznikajú nové obce. Zlúčiť obce alebo rozdeliť obec možno len s účinnosťou ku dňu konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí. Financovanie obce Obec financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, zo štátnych dotácií, ako aj z ďalších zdrojov. Obec môže na plnenie svojich úloh použiť návratné zdroje financovania a prostriedky mimorozpočtových peňažných fondov. 11

13 Majetok obce Majetkom obce sú veci vo vlastníctve obce a majetkové práva obce. Slúži na plnenie úloh obce. Majetok obce možno použiť najmä na verejné účely, na podnikateľskú činnosť a na výkon samosprávy obce. Rozpočet obce Základom finančného hospodárenia obce je rozpočet obce, ktorý sa zostavuje na obdobie jedného kalendárneho roka. Obsahuje príjmy a výdavky spojené s činnosťou samosprávy, finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu, k rozpočtu samosprávneho kraja a finančné vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám Jedným z nástrojov pre zabezpečenie vyváženého a účelného priestorového rozvoja a zatiaľ jediným zákonným nástrojom optimalizácie využitia územia u nás je územný plán. Obstarávanie a schvaľovanie územného plánu sídelného útvaru a zóny prešlo do povinností obce (Zákon NR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení). Obyvatelia obce Obyvateľom je osoba, ktorá má na území obce trvalý pobyt. Obyvateľ obce sa zúčastňuje na samospráve obce a má právo voliť orgány samosprávy obce a byť zvolený do orgánu samosprávy obce, hlasovať o dôležitých otázkach života a rozvoja obce, zúčastňovať sa na verejných zhromaždeniach obyvateľov obce a vyjadrovať na nich svoj názor a zúčastňovať sa na zasadnutiach obecného zastupiteľstva, obracať sa so svojimi podnetmi a sťažnosťami na orgány obce, používať obvyklým spôsobom obecné zariadenia a ostatný majetok obce slúžiaci pre verejné účely, požadovať súčinnosť pri ochrane svojej osoby a rodiny a svojho majetku nachádzajúceho sa v obci a požadovať pomoc v čase náhlej núdze. Obyvateľ obce sa podieľa na rozvoji a zveľaďovaní obce a poskytuje pomoc orgánom obce. V súvislosti s tým je povinný: a) ochraňovať majetok obce a podieľať sa na nákladoch obce, b) podieľať sa na ochrane a na zveľaďovaní životného prostredia v obci, c) napomáhať udržiavať poriadok v obci, d) poskytovať podľa schopností a možností osobnú pomoc pri likvidácii a na odstraňovaní následkov živelnej pohromy v obci. 12

14 Obyvateľstvo žijúce v regióne ovplyvňuje rozvoj z dvoch hľadísk: cez ponuku práce- tvorí neoddeliteľnú súčasť výrobných a hodnotových procesov v regióne. Zamestnané obyvateľstvo sa podieľa na výrobe tovarov a poskytovaní služieb. ako spotrebiteľ- obyvateľstvo cez dopyt následne podmieňuje rozvoj výroby a ponuky služieb (Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení). Samospráva obce Územná samospráva je významnou súčasťou usporiadania spoločnosti. Dejiny Európy od antiky až po súčasnosť zaznamenávajú jej vývoj ako súčasť verejnej správy a osobitnú pozornosť venujú postaveniu, úlohám a funkciám miestnej samosprávy v rozvoji spoločnosti. Od 2. polovice 20. storočia vo sa väčšine európskych Štátov intenzívnejšie vo väčšom alebo menšom rozsahu uskutočňujú reformy verejnej správy, ktoré prinášajú zmeny do systému územnej samosprávy, tak regionálnej, ako aj miestnej. Reformy rešpektujú uplatňovanie princípu demokracie, decentralizácie a subsidiarity. Postupne sa prejavujú tendencie, ktoré smerujú k upevneniu pozície a rozširovaniu úloh základného článku územnej samosprávy v rozvoji spoločnosti. Dochádza k posilňovaniu právomocí a pôsobnosti v rozhodovaní o verejných záležitostiach na úrovni munícipalít, k zvyšovaniu ich hospodárskej samostatnosti a zodpovedností za sociálno-ekonomický rozvoj spravovaného územia (Švantnerova a i., 2005). V súčasnej dobe možno v najvšeobecnejšej podobe charakterizovať samosprávu ako samostatnú, nezávislú a slobodnú sebasprávu. Samospráva predstavuje oprávnenie obcí a regiónov samostatne rozhodovať a uskutočňovať právom vymedzený okruh záležitostí, ktoré sú priamo späté so záujmami obyvateľstva žijúceho v území mesta, dediny, regiónu. Samospráva je charakteristická: - demografickým výkonom moci - územnou autonómiou výkonu moci - samosprávnou zodpovednosťou - kombináciu samosprávnych a štátno-správnych funkcií (Belajová a i., 2004) Obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba. 13

15 Samosprávu obce vykonávajú obyvatelia obce a) orgánmi obce, b) hlasovaním obyvateľov obce, c) verejným zhromaždením obyvateľov obce. Miestna samospráva má preto tieto prednosti: a) vykonávajú ju priamo obyvatelia, čo dovoľuje inštitút miestneho referenda, alebo sa vykonáva nepriamo, prostredníctvom demokraticky zvolených zástupcov (zbor poslancov a starostu, resp, primátora). Rozhodovanie o verejných veciach v prevažnej miere zabezpečujú volené orgány, b) rešpektuje princíp subsidiarity, čo umožňuje uspokojovať potreby obyvateľov podľa ich preferencií a čo možno na najnižšej úrovni rozhodovania s cieľom zvyšovať efektívnosť; c) vykonávanie samosprávy je pod kontrolou obyvateľov (Zákon č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení). Život a fungovanie obce je v súčasnosti dostatočne ovplyvniteľné riadením obce na miestnej úrovni prostredníctvom územnej samosprávy. Samospráva obce má významný vplyv pri riadení obce, pri tvorbe a realizácii strategických plánovacích dokumentov, a preto je dôležité poznať legislatívne princípy fungovania tohto systému (Dobručká a i., 2007) Miestna samospráva predstavuje oprávnenie obce (mesta, dediny) samostatne rozhodovať a uskutočňovať právom vymedzený okruh záležitostí, ktoré sú priamo späté so záujmami obyvateľstva obce (Belajová a i., 2004) Originálne a prenesené kompetencie obcí Na obec možno zákonom preniesť niektoré úlohy štátnej správy, ak je ich plnenie týmto spôsobom racionálnejšie a efektívnejšie. Výkon štátnej správy prenesený na obec zákonom riadi a kontroluje vláda ( 5, Zákon č. 396/1990 Zb. z. o obecnom zriadení). S prenesením úloh na obec štát poskytne obci potrebné finančné a iné materiálne prostriedky (Žárska a i., 2007). Obec pri rozhodovaní o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb vo veciach preneseného výkonu štátnej správy koná podľa zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov; v ostatných prípadoch sa riadi aj uzneseniami vlády a internými normatívnymi aktmi ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy. 14

16 Oblasti výkonu prenesenej pôsobnosti štátnej správy tvorí: - oblasť matrík, stavebného poriadku a častí kompetencií v školstve. Tieto úlohy vykonávajú v mene štátu, štát je zodpovedný za riadenie a kvalitu služieb a za financovanie týchto úloh. Medzi originálne kompetencie (samosprávna pôsobnosť) patria: - miestne komunikácie, hromadná doprava, verejné priestranstvá, zeleň, čistota, ochrana prírody a životného prostredia, vodné hospodárstvo, odkanalizovanie, komunálny odpad, územné plánovanie, miestny rozvoj, bývanie, predškolské a školské zariadenia, sociálne zariadenia, polikliniky, niektoré nemocnice, kultúra, osvedčovanie listín, niektoré priestupky, miestna polícia, výber miestnych daní a poplatkov, participácia na regionálnych plánoch. Obce môžu podnikať, stať sa členmi podnikateľských subjektov (Nižňanský, 2005). 1.2 Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Ide o dokument, ktorý podľa najčastejšie používaných metodík spĺňa väčšinu atribútov miestneho strategického plánovania, s výnimkou dlhodobého časového horizontu (Dobručká a i., 2007). Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce definuje zákon o podpore regionálneho rozvoja ako strednodobý programový dokument, ktorý obsahuje najmä: analýzu hospodárskeho rozvoja, sociálneho rozvoja, environmentálneho rozvoja a rozvoja kultúry obce, hlavné smery jej vývoja, ustanovenie cieľov a prvoradých potrieb, úlohy a prvoradé potreby v rozvoji technickej a sociálnej infraštruktúry, v starostlivosti o životné prostredie, vo vzdelávaní, v kultúre a pod. návrh finančného a administratívneho zabezpečenia ( 3 ods. 2, 10, Zákon č. 503/2001 Z.z. O podpore regionálneho rozvoja) Program rozvoja je komplexnejším dokumentom, integrujúcim otázky rozvoja fyzických štruktúr so sociálnymi, ekonomickými a ďalšími aspektmi. Voči ostatným plánovacím dokumentom spracovaným na miestnej úrovni má zastrešujúcu funkciu. Na rozdiel od územného plánu, ktorý rieši najmä otázky fyzického rozvoja územia, program rozvoja sa podrobnejšie zaoberá otázka mi ekonomického a sociálneho rozvoja. Cieľom nie je vyčerpávajúco obsiahnuť všetky problémy a nájsť riešenie. Podstatou je z množstva problémov a problémových okruhov identifikovať tie, ktoré sú v danom prostredí kritické. 15

17 Obec vypracovaním programu rozvoja dáva najavo záujem o svoju budúcnosť, ako aj budúcnosť svojich obyvateľov a súčasne tým preberá na seba zodpovednosť za ďalší rozvoj obce (Coplák, 2006). Kľúčové body formálnej stránky strategického rozvojového plánu ako dokumentu zhŕňajú: 1.SWOT analýza obce - kľúčový potenciál rozvoja obce a kľúčové limity, konkurenčná výhoda - Ide o stručné zhrnutie najzásadnejších faktorov, vplývajúcich na možnosti rozvoja obce, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle. - kapitola by mala byť krátka a tvoriť prakticky úvod" do situácie v obci a východisko pre ďalšie časti. 2.Stakeholderi - obec potrebuje zadefinovať skupiny, ktoré majú úžitok z rozvoja obce a preto by mali mať záujem o aktívnu účasť na rozličných aktivitách. - k jednotlivým stakeholderom je dobré priradiť ich špecifické potreby a želania. 3. Vízia - dobre sformulovaná vízia máva rozsah jednej až troch viet, ktoré musia byť sformulované jasne a zrozumiteľne a musia mať jednoznačný odkaz na budúcnosť obce. 4. Poslanie - poslanie by malo byť formulované najmä voči stakeholderom obce a až druhotne je určené externým návštevníkom či investorom. 5. Stratégia - Stratégia je spôsob dosahovania vízie a cieľov (Dobručká a i., 2007) Vypracovaním programu rozvoja plní obec jeden zo základných princípov regionálnej politiky Európskej únie i princíp programovania. Tento princíp hovorí, že podpora zo zdrojov EÚ sa viaže na vypracovanie programových dokumentov. Povinnosť obce spracovať PHSR sa teda spája výlučne s uchádzaním sa o finančnú podporu z prostriedkov EÚ. Zákon nemá sankčnú časť a v prípade, že obce sa o takúto podporu neuchádzajú, legislatíva im povinnosť spracovať rozvojové plány neukladá (Horanská, 2005). Aj keď PHSR vychádza z princípov strategického plánovania, v skutočnosti strategický (tj. dlhodobý) plánovací horizont nepokrýva. Istou možnosťou ako dosiahnuť, 16

18 aby PHSR plnil súčasne aj funkciu strategického plánu, je zakomponovanie prvkov strategického manažmentu. Inou možnosťou je vytvorenie samostatného strategického dokumentu, ktorý by bol nadstavbou PHSR. V tomto prípade by potom PHSR plnil funkciu nástroja implementácie stratégie definovanej v strategickom rozvojovom pláne (Dobručká a i., 2007). 1.3 Rozvoj, rozvojový potenciál Regionálny rozvoj sa rozumie ako trvalý rast hospodárskeho potenciálu a sociálneho potenciálu regiónu, čo zvyšuje jeho hospodársku úroveň, výkonnosť, konkurencie schopnosť a životnú úroveň jeho obyvateľov. Región tak prispieva k hospodárskemu rozvoju a sociálnemu rozvoju krajiny. Hlavné ciele podpory regionálneho rozvoja podľa tohto zákona sú definované nasledovne: zabezpečiť vyvážený hospodársky rozvoj a sociálny rozvoj Slovenskej republiky, odstrániť alebo zmierniť rozdiely v úrovni hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja regiónov, zabrániť vzniku nových oblastí s nízkou ekonomickou výkonnosťou a životnou úrovňou obyvateľov, trvalo udržať hospodársky rozvoj a sociálny rozvoj regiónov. Základnými dokumentmi podpory regionálneho rozvoja sú: a) Národný plán regionálneho rozvoja SR b) Regionálny operačný systém c) Sektorový operačný systém d) Program hospodárskeho sociálneho rozvoja samosprávneho kraja e) Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce (Zákon č. 503/2001 Zb. z o podpore regionálneho rozvoja). Na rozvoj a obnovu obcí rovnako i miest sa môžeme pozerať z viacerých hľadísk. Môže ísť napríklad o skvalitňovanie legislatívneho prostredia, rozvoj ekonomiky, budovanie komunikácií a infraštruktúry, opatrenia verejnej správy a podobne. Praktici a odborníci sa ale zhodujú v tom, že obnova a rozvoj lokalít (ak chceme hovoriť o trvalo udržateľnom rozvoji) nie je predstaviteľná bez aktivizácie vnútorných zdrojov a jej jednotlivých potenciálov. Z nich najdôležitejší sú samotní obyvatelia, ktorí tu žijú. Je preto 17

19 dôležité, aby do procesu zmien boli aktívne zapojení samotní obyvatelia. Ich stupeň participácie závisí aj od miery identifikácie sa s teritóriom, na ktorom žijú (Janto, 2007). Kompetencia obstarávania a schvaľovania koncepcií rozvoja jednotlivých oblastí života obce, resp. koncepcií celkového sociálno-ekonomického rozvoja prislúcha obci. Rozvojové koncepcie sa v závislosti od rozhodnutia miestnej samosprávy zatiaľ spracovávajú iba v obmedzenom počte sídel (Gáfriková a i., 2003). Nezastupiteľná úloha obce nie je len jej úloha správcu územia obce, iniciátora rozvojových procesov, vykonávateľa zverených pôsobností v zabezpečovaní verejných služieb, ale aj úloha koordinátora subjektov pôsobiacich na území obce. Práve táto úloha samosprávy patrí k najťažším, pretože predstavuje zložitý mechanizmus vzťahov a aktivít v záujme prosperity rozvoja a zvyšovania kvality života. Miera ovplyvňovania závisí od rozsahu kompetencií, s ktorými miestna samospráva zo zákona disponuje a tiež prostriedkami a nástrojmi na ich plnenie. Dôležitým faktorom je aj kvalita ľudí na orgánoch samosprávy (Žárska a i., 2006). Kľúčovú úlohu v miestnom rozvoji, v podnecovaní miestnych obyvateľov k participácii na lokálnom dianí a v posilňovaní povedomia lokálnej identity hrajú lokálne subjekty ekonomického, sociálneho, politického a kultúrneho života, lokálni lídri, a iniciatívni jednotlivci, spomedzi ktorých majú najdôležitejšiu pozíciu samosprávne orgány. Vo vidieckych pomeroch sú ich najvýznamnejšími reprezentantmi starostovia obcí (Danglová, 2007). Obec na všestranný rozvoj svojho územia a zabezpečenie potrieb jeho obyvateľov pri výkone samosprávy najmä: vypracúva, schvaľuje a pravidelne vyhodnocuje plnenie programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce a zabezpečuje jeho plnenie, poskytuje súčinnosť na príprave a uskutočňovaní programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja samosprávneho kraja, na území ktorého sa obec nachádza, poskytuje súčinnosť na príprave regionálnych operačných programov, spolupracuje pri zabezpečovaní rozvojových zámerov spoločných pre viacero obcí, zriaďuje s inými obcami združenie obcí s predmetom činnosti, ktorým napomáha hospodársky a sociálny rozvoj obce, ako aj samosprávneho kraja, 18

20 vypracúva stanovisko k programom regionálneho rozvoja. (Zákon o podpore regionálneho rozvoja č. 503/2001 Z. z. z 18. októbra 2001). Miestny ekonomický rozvoj a strategické plánovanie obce SR sú stále pre miestnu samosprávu relatívne nové pojmy a autority lokálnej komunity väčšinou nemajú predstavu v čom konkrétne miestny ekonomický rozvoj spočíva a ako treba pri jeho plánovaní postupovať. Stratégiu rozvoja obce definujeme ako základný strategický strednodobý dokument, ktorý zahŕňa komplexný pohľad na rozvoj mesta i jeho jednotlivých oblastí života. Stratégia umožňuje určiť, kde sa obec nachádza a naplánovať kam sa chce rozvíjať a aké kroky a opatrenia je preto potrebné uskutočniť (Žárska, 2007). Na úseku regionálneho rozvoja prešli zo štátu na obec tieto pôsobnosti: vykonávanie stratégie regionálneho rozvoja, vypracúvanie programov hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja, koordinovanie spolupráce právnických osôb pri vypracúvaní programov rozvoja obcí. ( 2, Zákon č. 416/2001 Z. z. O prechode niektorých kompetencií z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky). Východiská pre obce v oblasti rozvoja územia treba vidieť v stabilite rozpočtu, úveryschopnosti obce, vo zvyšovaní miery samofinancovania ako aj vo využívaní viaczdrojového financovania rozvoja svojho územia. Každá obec si však musí prehodnotiť svoj stav, odstrániť slabé miesta a využiť pre ňu tie možnosti, ktoré jej prinesú očakávaný efekt a sú v danom období aj realizovateľné (Žárska a i., 2006) Regionálny rozvoj Z praktického hľadiska regionálnej politiky môžeme povedať, že ide o zavedený pojem označujúci cielenú a koordinovanú snahu orientovanú na zlepšovanie miestnej sociálno-ekonomickej úrovne, a taktiež na zlepšovanie celkovej kvality života obyvateľov daného regiónu (Ivaničková, 2007). Súčasná doba si vyžaduje uskutočnenie zmien v orientácii a riadení politík rozvoja regiónov, ktoré sa musia stále viac orientovať na podporu konkurencieschopnosti miest a regiónov, ako na ubezpečovanie tradičnej podpory sektorov alebo redistribúciou príjmov. Regionálny úspech často krát závisí od schopnosti jednotlivých regiónov odhaliť a využívať svoj potenciál a súčasne vedieť ten potenciál rozvinúť (Šoltésová, 2005). Regionálny rozvoj Slovenska z pohľadu priestorovej sociológie je vysoko komplexným systémom a vyžaduje si vnímať vnútorné a vonkajšie väzby jeho parciálnych 19

21 častí, ale aj prijímanie informácie zo spätných väzieb, čo vedie k pochopeniu rastu, rozvoja, evolúcie, k pochopeniu úlohy informácie, inovácie ako aj spôsobu ústupu vývojom prekonaných štruktúr. Regionálny rozvoj má vlastnosť samoregulatívne odpovedať na poruchy vonkajšieho a vnútorného prostredia, triediť, selektovať a spracúvať informáciu, ktorá prichádza z prostredia, ba dokonca aj tvoriť novú informáciu potrebnú na samoreguláciu (Gajdoš a i., 2006). Plánovanie v rozvoji obce Obce pri usmerňovaní svojho rozvoja využívali hlavne nástroje územného plánovania. Po zavedení systému socio-ekonomického plánovania sa stala aktuálnou otázka vzájomných vzťahov a väzieb oboch plánovacích systémov. Tie sú determinované viacerými odlišnosťami v zábere, výstupoch a v samotnej filozofii prístupu k riešeniu problémov. Odlišnosti sa týkajú predovšetkým týchto aspektov: Územné ohraničenie sfér záujmu vz. problémovo ohraničené sféry záujmu - územný plán pokrýva riešené územie bezozbytku, strategické plánovanie sa naopak sústreďuje na kľúčové otázky rozvoja, Reštriktívny charakter vz. proaktívny charakter - územné plánovanie je založené na regulácii, t.j. na stanovení prípustných limitov rozvoja, strategické plánovanie stavia na stimulácii vnútorných potenciálov, Zameranie na fyzické vz. socio-ekonomické aspekty územia - územný plán sa zaoberá hmotnými zložkami územia, vymedzuje fyzický priestor pre činnosti, strategický plán sa koncentruje na socio-ekonomické aspekty rozvoja, t.j. na samotné činnosti, Plánovanie ideálneho stavu vz. projektovo orientovaný prístup - územný plán stanovuje ideálne (definitívne riešenie územia) už v plánovacom dokumente. Strategické plánovanie vychádza z rámcovej vízie implementovanej postupne prostredníctvom čiastkových projektov, preto pri strategickom plánovaní je proces dôležitejší než samotný výstupný dokument (Dobručká a i., 2007). Sociálno-ekonomická stratégia musí byť komplexná v tom zmysle, že zahŕňa podľa možnosti všetky podstatné tendencie, zmeny a súvislosti vyplývajúce z dynamiky rozšírenej reprodukcie. Medzi hlavné vecné problémy nesporne patrí problém základných 20

22 faktorov ekonomického rastu, ich vymedzenie, stanovenie intenzity ich pôsobenia a vplyvu na rozvoj celej ekonomiky (Vincúr a i., 2004). PHSR vytvorili protipól k územným plánom, ktoré boli do tohto roku prakticky jediným nástrojom plánovania. Najpotrebnejšie prepojenie týchto dvoch najvýznamnejších plánovacích sústav vidíme v etape formulácie cieľov. Ciele celkovej rozvojovej stratégie by sa mali premietnuť do zadania územného plánu, ktoré má charakter cieľov a požiadaviek na riešenie. Ide najmä o ciele, ktoré sa týkajú rozvoja fyzického prostredia (Dobručká a i., 2007). Proces strategického plánovania obce by zároveň mal rešpektovať stratégiu vyššieho územného celku - VUC. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce a VUC by mali byť vypracované v súčinnosti a koordinácia rozvoja obcí a príslušného regiónu by mala byť samozrejmá. Vypracovanie stratégie rozvoja obce nie je legislatívne upravené, a teda nie je povinnosťou ju spracovať. Formulácia vykonávanie stratégie regionálneho rozvoja" vychádza zo skutočnosti, že existuje" stratégia regionálneho rozvoja vyššej úrovne a táto sa premieta do činnosti obce. Niektoré obce však majú stratégiu rozvoja vypracovanú. Obce sú zo zákona povinné vypracovávať program hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Slovenská prax ukazuje, že tento dokument rešpektuje zákonom stanovené časti (Žárska, 2007). Systém územného plánovania zahŕňa hierarchickú sústavu plánovacích dokumentov, ktoré zákon označuje ako stupne územnoplánovacej dokumentácie (ÚPD) : koncepcia územného rozvoja Slovenska územný plán regiónu územný plán obce (ÚPN-O) územný plán zóny (ÚPN-Z). Na lokálnej úrovni sa realizujú posledné dva z menovaných stupňov ÚPD, pričom funkciu základného koncepčného dokumentu plní územný plán obce. Pokiaľ pri ÚPN-0 je riešeným územím celé katastrálne územie obce, ÚPN-Z sa zaoberá fragmentom územia obce - zónou určenom obvykle na novú zástavbu alebo reštrukturalizáciu existujúcej zástavby (Coplák, 2005) 21

23 Faktory rozvoja obce Faktory rozvoja ekonomiky obce delíme na vnútorné a vonkajšie faktory. K vnútorným faktorom možno zaradiť: zdroje miestnych surovín, hospodárska štruktúra obce, ktorú vytvárajú podniky, (početnosť, veľkosť, výrobné zameranie), finančné zdroje obce, ktorými disponujú podnikatelia, domácnosti a miestna samospráva, zdroje pracovných síl a ich kvalita, vybavenosť obce miestnou infraštruktúrou, majetok, ktorým disponujú všetky subjekty vrátane obce. Vonkajšie faktory ekonomické procesy v obci buď podmieňujú, alebo pozitívne ovplyvňujú. K nim môžeme zaradiť: stupeň hospodárskeho rozvoja štátu alebo regiónu, regionálna hospodárska štruktúra, hospodárska a sociálna politika štátu, infraštruktúra regionálneho významu. Z postavenia obce v priestorovej ekonomickej štruktúre vyplýva podstatná skutočnosť: napĺňanie samosprávnych funkcii, realizácia rozvojových zámerov s cieľovým riešením uspokojovania potrieb svojich občanov orgánmi obecnej samosprávy ovplyvňuje ''ekonomická sila regiónu", v ktorom sa obec nachádza. Význam obce v krajine, resp. regióne je daný aj jej ekonomickým potenciálom. Potenciál tvoria podnikateľské subjekty pôsobiace na území obce, a je dôležité k akým odvetviam patria a aké vyspelé technológie uplatňujú (Žárska, 2007) Komunikačné siete sú základnými faktormi, ktoré podmieňujú rozloženie ekonomických a sociálnych aktivít a následne aj obyvateľstva, to nielen počtu, ale aj jeho štruktúry a demografického správania sa (Stehlíková a i., 2004). Faktory rozvoja regiónov Ak chceme ovplyvniť a pochopiť rozvoj regiónov, je nevyhnutné poznať a pochopiť faktory rozvoja. Tieto faktory môžeme členiť na dve skupiny: exogénne (vonkajšie) - nachádzajú sa mimo regiónu a pôsobia naň zvonka endogénne (vnútorné) - nachádzajú sa priamo na území regiónu (Dubecová, 2000) 22

24 Medzi faktory, ktoré ovplyvňujú procesy zmien v ekonomike regiónov patria: lokalizácia firiem demografická situácia vybavenosť technickou a sociálnou infraštruktúrou disponibilné prírodné zdroje priame a nepriame vplyvy hospodárskej politiky štátu (Belajová a i, 2004). 1.4 Vidiek, vidiecke sídla, vidiecka krajina Vidiek Pojem vidiek je priestor mimo mestského osídlenia, vyznačujúci sa nižšou hustotou obyvateľstva žijúceho predovšetkým v dedinách, prevažne poľnohospodárskou produkciou spojenou so zvýšenou závislosťou na prírode, tradičnejším životným štýlom, vyššou sociálnou kontrolou, menšou sociálnou heterogenitou, zníženou profesijnou ponukou (Jandourek, 2001). Vidiek sa v súčasných podmienkach na Slovensku monitoruje prostredníctvom nasledovných ukazovateľov: Sociálno-ekonomické ukazovatele: -veková štruktúra - nárast počtu obyvateľov - hustota obyvateľov - pracovná migrácia - podiel pracovníkov v poľnohospodárstve Technické ukazovatele: -dopravné hľadiská - energetika - vodné hospodárstvo - telekomunikácie Sídlo Sídlo je každé miesto na zemskom povrchu, kde sa nachádza obytné zariadenie pre človeka, uvádza. Sídlo je výsledkom ľudskej aktivity človeka na danom území a prejavuje sa v koncentrácií obyvateľstva do sídel, ktoré rozlišujeme podľa veľkosti, charakteru v nich uskutočňovanej ekonomickej činnosti a pod. Sídla nie sú navzájom izolované priestorové jednotky, ale vstupujú do zložitých ekonomických, sociálnych a technických vzťahov (Belajová, 2005). 23

25 Sídla vidieckeho charakteru sa dajú sociologicky popísať ako sociálne rovnorodejšie, menej diferencované a stratifikované komunity, v ktorých prevažujú osobné styky a tým existuje aj vyššia vnútorná spätosť sociálnych prvkov a fungujúca neformálna spoločenská kontrola. Život ľudí je spätý s prírodou a jej rytmom, na základe čoho sa v ich životnom štýle objavuje viac iracionálnych, archaických či nábožensko-magických prvkov ako v mestskom prostredí (Kučírková, 2004). Vidiecka obec, vidiecka krajina Vidiecke obce možno triediť podľa nasledovných kritérií: podľa nadmorskej výšky na: - nížiny (do 199 m.n.m.) - pahorkatiny (od 200 do 599m.n.m.) - horské oblasti (od 600 m.n.m.) podľa veľkostnej skupiny na: - malé obce (do 500 obyvateľov) - stredné obce (od 500 do obyvateľov) - veľké obce (nad obyvateľov) podľa prirodzeného prírastku a migračného prírastku, ktoré môže byť kladné nulové a záporné podľa demografického vývoja na obce: - rozvojové (kladný populačný prírastok) - stagnujúce (nulový populačný prírastok) - zánikové (záporný demografický prírastok) (Fáziková a i., 1999) Vidiecky priestor Súčasná prezentácia vidieckeho priestoru Európskou úniou (EÚ) ho charakterizuje ako historicky vyvinutú, kultúrne hodnotnú krajinu, ktorej udržiavanie je dôležitou požiadavkou celej spoločnosti. Úzka previazanosť vidieka na poľnohospodárske aktivity bola nahradená zdôrazňovaním funkcie poľnohospodárstva v širších priestorových vzťahoch a. súvislostiach, najmä pri zabezpečení ekologickej rovnováhy v krajine a pri udržaní kultúrnych a estetických hodnôt krajiny. Východiskovým kritériom pre odlíšenie vidieckeho a mestského územia podľa OECD (1993) je hustota obyvateľstva. Vidiecke územia zahŕňajú obyvateľstvo, pôdu 24

26 a ostatné zdroje nachádzajúce sa v danej krajine a v malých sídlach mimo priameho ekonomického vplyvu veľkých mestských centier. Črty vidieka Charakteristickou črtou európskych vidieckych oblastí je ich: - rôznorodosť pokiaľ ide o geografické črty a ráz krajiny, - ale aj problémy, s ktorými zápasia. Sú to najmä reštrukturalizácia poľnohospodárstva, odľahlosť, slabá vybavenosť službami, odchod obyvateľov z vidieka, ale aj prílev populácie a s tým súvisiaci tlak na prírodu, a to najmä vo vidieckych oblastiach v blízkosti miest. Európania oceňujú vidiecke oblasti ako alternatívnu ponuku prírody a kvality života k ich vysoko urbanizovanej spoločnosti (Bokorová, 2004) Funkcie vidieka V nedávnej minulosti sa ako hlavná funkcia vnímala materiálno-produkčná funkcia práve preto, že vidiek produkoval prostriedky výživy pre celú spoločnosť. Ďalej to bola funkcia stabilizačná a funkcia biologicko-regeneračná v zmysle chápania vidieka ako zdroja zdravia celej spoločnosti. Moderný vidiek by mal však v spoločnosti spĺňať tieto hlavné funkcie: byť miestom pre rozvoj poľnohospodárskej výroby - v optimálnom prepojení s vybranými službami a v súlade so zachovaním estetických a prírodných špecifík vidieckej krajiny zohrávať socio-kultúrnu funkciu - udržiavanie a rozvoj kultúrnych hodnôt a tradícií v nadväznosti na tie, ktoré môžu byť nápomocné pri riešení súčasných spoločenských problémov (úcta a starostlivosť o rodičov a starých členov rodiny, rodinná súdržnosť, susedská výpomoc, pracovitosť, úcta k tradičným hodnotám, šetrnosť, záujem na veciach verejných, vplyv náboženstva na morálku, udržiavanie folklórnych tradícií a pod.) zintenzívňovať rekreačnú, príp. liečebnú funkciu, keďže vidiek sa zdôrazňuje z hľadiska životného prostredia (Kučírková, 2004). 25

27 1.5 Verejná správa, územná samospráva Štátna správu je samostatný druh spoločenského riadenia n organizujúcej činnosti štátu, samostatný druh správnych aktivít uskutočňovaných štátom. Výkonom štátnej správy sa zabezpečuje realizácia vonkajších a vnútorných funkcií štátu. Orgány štátnej správy uskutočňujú stanovené úlohy v mene štátu a za pomoci jeho donucovacej moci. Štátna správa ako jedna z foriem štátnej moci je v širšom slova zmysle štátne riadenie. Poslaním verejnej správy je zabezpečiť realizáciu práv pre občanov vytvárať pre nich dobré podmienky pre existenciu a usilovnosť o rozvoj prosperujúcej spoločnosti vo všetkých oblastiach aktivity a na všetkých úrovniach územného členenia. Preto je potrebné poznať, aké úlohy plní alebo môže plniť verejná správa a jej súčasti pri zabezpečovaní kvality života (Belajová a i., 2004). Verejná správa je dôležitým prvkom politického systému spoločnosti, spôsob organizácie a výkonu verejnej správy. Stupeň rozvoja verejnej správy sa v modernej spoločnosti stáva dôležitým kritériom posudzovania jej demokratičnosti, kritériom transparentnosti a efektívnosti fungovania politického systému. Verejná správa je zložitým systémom uplatňovania spôsobov výkonu verejnej moci a to prostredníctvom : zabezpečovania záležitostí zverených orgánom štátnej správy zabezpečenia záležitostí zverených samosprávnym orgánom rozvíjania činností organizácii tretieho sektora Základné charakteristiky systému verejnej správy: je to zložitý systém má svoju štruktúru usporiadania prvkov a prostriedkov riadenia v záujme politickej kontinuity funguje na báze deľby verejnej moci Z hľadiska politického záujmu môžeme pojem verejná správa vymedziť ako verejnomocenské záležitosti subjektov štátnej správy, samosprávy a tretieho sektora (Porubčan a i., 2006). Verejná správa je zložitý spoločenský jav a má svoju inštitucionálnu, obsahovú, funkčnú i personálnu stránku (Staronová a i., 2006). Verejná správa je chápaná ako služba verejnosti aj keď v mnohých smeroch má aj donucovací charakter. Spravovať niečo je možné iba v súlade s právnymi ustanoveniami. Obsahovo je vecou verejnej správy všetko, čo je všeobecne uvádzané za záujem verejnosti, teda vecí, v ktorých záujmy širokého okruhu ľudí (obyvateľov, občanov, voličov atď.) 26

28 prevládajú nad záujmami jednotlivých osôb (subjektov). V tomto širšom poňatí zasahuje verejná správa aj do sféry súkromnej. Zatiaľ čo vo sfére súkromnej pre všetky fyzické a právnické osoby platí zásada, čo nie je zakázané, to je povolené, pre pôsobenie verejnej správy platí, že je obmedzené len na to, čo a v akej miere je povolené (Chlebovcová a i., 2005). Územná samospráva Vznik a vývoj samosprávy je spojený s formovaním občianskej spoločnosti, t. j. spoločnosti, ktorá je mimo bezprostredného vplyvu štátnej moci. Samospráva je osobitnou formou vyjadrenia plurality názorov na miestnej úrovni v danej spoločnosti, to znamená, že je významnou zložkou právneho štátu (Hrtánek a i., 2005). 1.6 Infraštruktúra Infraštruktúra je súbor podmienok, ktoré zabezpečujú fungovanie ekonomiky. Je definovaná ako spoločenský režijný kapitál a zahŕňa aj potrebné investície do odvetví podmieňujúcich ekonomický rozvoj. Patrí sem podstatná časť verejného sektoru, ktorá si vyžaduje úplnú alebo čiastočnú kontrolu samosprávnych a správnych orgánov (Rektořík, 2002). Kvalitná infraštruktúra môže ovplyvniť rozhodovanie o trávení voľného času, to znamená že môže priniesť prínosy pre región v podobe príjmov z cestovného ruchu, ktorý by mohol v niektorých regiónoch zohrávať významnú úlohu (Kling, 2002) Technická infraštruktúra, ako sústava technických zariadení, začína v prírodnej sfére a v nej je i ukončená. Dostatočne vybudovaná technická infraštruktúra podporuje celkový ekonomický rozvoj. S pojmom technickej infraštruktúry sa spájajú aj pojmy technické vybavenia a inžinierske siete. Úroveň a stav technickej infraštruktúry je vyjadrením a odzrkadlením civilizačnej úrovne spoločnosti. Pri technickej infraštruktúre posudzujeme najmä dopravnú sieť, energetickú sieť, vodohospodárske siete a odpadové hospodárstvo, telekomunikácie (Medek, 2002). Technická infraštruktúra je závažný a veľmi rozsiahly členený rozmiestňovaní a rozvojový faktor, pričom treba mať na zreteli, že ona samotná je predmetom rozmiestňovania, napr. dopravná sieť, energetická, vodovodná, a pod (Buček a i., 2006). 27

29 1.7 Regionálne rozvojové agentúry Regionálne rozvojové agentúry (RRA) majú významnú úlohu v oblasti budovania partnerstiev na miestnej a regionálnej úrovni. Sú regionálnymi informačnými centrami prvého kontaktu na štrukturálne fondy Európskej únie. Plnia úlohu nástrojov Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky na podporu rozvoja predovšetkým zaostávajúcich regiónov. Rozvojové agentúry sú vo všeobecnosti neziskové organizácie, ktoré sa riadia vlastnými zákonmi, ale sú závislé na miestnych verejných inštitúciách. Sú inštitucionálnym prepojením verejného sektora, súkromného sektora a tretieho sektora. Právnou formou regionálnych rozvojových agentúr je združenie právnických osôb (Mišúnová a i., 2007). 1.8 Spolupráca formou partnerstiev Pojem spolupráca" môžeme vo všeobecnosti definovať ako súbor procesov, v ktorom účastníci vstupujú do vzájomných interakcií, prispôsobujú jednotlivé aktivity a záujmy, aby dosiahli spoločné alebo príbuzné vytýčené ciele jednoduchším spôsobom a efektívnejšie. Systémy spolupráce sa v jednotlivých krajinách odlišujú a môžu mať rôznu formu - od jednoduchého kontraktu až po vysoko vyvinutý systém spolupráce - podloženým osobitnými právnymi predpismi. Takáto spolupráca môže byť dobrovoľná, prípadne môže byť v niektorých krajinách vytváraná aj povinne zo zákona, kde štát vyvíja tlak na miestne samosprávy, aby spolupracovali na základe stanovenia určitých štandardov. Spolupráca obcí môže byť: jednoúčelová viacúčelová. Naproti tomu musia byť definované výhody, ktoré môže spolupráca ponúknuť vo vzťahu k lepším službám, nižším nákladom, schopnosti spoločne využívať odborníkov a úradníkov a pod. Motívom miestnej samosprávy pre vstup do spolupráce je predovšetkým zabezpečenie potrieb komunity a jej prosperita. Účelom miestnej samosprávy resp. vyšším cieľom v tomto prípade je prostredníctvom spolupráce zabezpečiť zlepšenie životných podmienok obyvateľov obce, uspokojovanie ich špecifických potrieb, ekonomická prosperita subjektov v území obce a pod. Zúčastnené strany očakávajú, že výsledok ich spoločnej práce umožní dosiahnutie prospechu pre všetkých. Predpokladom úspešnej 28

30 spolupráce v území je vytvorenie stabilného jadra inštitúcií v území, vytvorenie spoločnej vízie a priame zapojene vrcholných inštitúcií s príslušnými rozhodovacími právomocami (Krnáč, 2007). 1.9 Partnerstvo Základnou formou inštitucionalizovanej spolupráce pri rozvoji územia je partnerstvo. Vznik partnerstva môže byť iniciovaný zhora" - z centrálnej úrovne, kedy vzniká na základe zákona. Partnerstvo je, ale dobrovoľnou spoluprácou. Partnerstvá, ktoré vznikajú na základe iniciatív zdola", to znamená z miestnej úrovne, vykazujú lepšie výsledky, nakoľko miestny predstavitelia si uvedomujú prínosy spoločného prístupu pri riešení problému. Cieľom každého partnerstva je získanie prospechu pre všetkých zúčastnených vzhľadom na rozvoj územia. Partnerstvo sa bude rozvíjať len v prípade aktívnej účastí všetkých členov, a jeho efektívnosť bude založená na vzájomnej komunikácii, dôvere, rešpekte a porozumení jednotlivých subjektov vytvárajúcich partnerstvo (Krnáč, 2007). Jedná sa o dobrovoľnú spoluprácu medzi subjektami verejného a súkromného sektora s cieľom koordinovať a združovať organizačné, technické a finančné zdroje na splnenie určených cieľov (Čapková, 2004). Partnerstvo znamená účasť súkromného a verejného sektora pri riadení obce, regiónov a zároveň vytvárania sietí vzťahov s rôznymi subjektami tvoriacimi a ovplyvňujúcimi produkt. Partnerstvo plní funkciu kontaktného miesta pre potenciálnych investorov a ostatných organizácií, resp. jednotlivcov zaujímajúcich sa o región. Poskytuje vhodné zdroje a marketingovú expertíznu činnosť v rámci regiónu na efektívnejšie dosiahnutie národnej a medzinárodnej cieľovej skupiny. Súčasťou takýchto partnerstiev sú i inštitúcie zamerané na podporu inovácií v samosprávnych krajoch, ale aj inštitúcie zamerané na vzdelávanie a rôzne podnikateľské subjekty (Korobaničová, 2006). Partnerstvo je dobrovoľný vzťah dvoch alebo viacerých subjektov (jednotlivci, spoločenské skupiny, hospodárske, kultúrne či politické organizácie, podnikateľské subjekty, inštitúcie verejnej správy, atď.) so zámerom napĺňať spoločným postupom určitý cieľ alebo rad cieľov. Ide predovšetkým o horizontálny vzťah - nejde o vzťah nadriadenosti či podriadenosti. Partnerstvo je vzťah, ktorý musí rešpektovať určité zásady a pravidlá, aby ho nikto zo zúčastnených nepociťoval ako príťaž či nebodaj ohrozenie vlastnej identity (Marček a i., 2005). 29

31 Partnerstvo je dohodou medzi dvoma alebo viacerými partnermi o tom, že budú pracovať spolu, aby dosiahli spoločné ciele. Fungovanie partnerstva môže byť vynútené - akéhokoľvek partnerstvo, ktorého sa nechcú zúčastniť kľúčoví hráči je odsúdené na neúspech. Je pomerne jednoduché založiť a rozvíjať spoločné štruktúry, politiku a protokoly, skutočným problémom je však, či jednotlivci a organizácie vedia pracovať novým spôsobom a ich partnerstvá sú pravé a trvácne. Úspešné partnerstvá sú výsledkom procesu budovania vzájomnej dôvery a nachádzania spoločného prístupu k rovnakým spoločným úlohám. K partnerstvám nedochádza náhodou, dostať sa do pozície s dobrými výsledkami na úspech si vyžaduje čas a námahu. Pestovanie a udržiavanie partnerstva vyžaduje energiu a angažovanosť. Všetci partneri by mali z dohody niečo získať - činnosť partnerstva musí ponúkať účel a výsledok, ktorý sa inak nedá dosiahnuť (Papcunová a i., 2006). Formy partnerstva: záujmové združenie právnických osôb - vzniká na základe ustanovení Občianskeho zákonníka 20f - 21, - je právnickou osobou. Právnu spôsobilosť nadobúda zápisom do registra združení. Združenie právnických osôb umožňuje združovať sa len právnickým osobám. Partnerstvá subjektov územia - môžu vznikať i na základe zákona č. 83/90 Zb. o združovaní občanov. - zákon umožňuje občanom zakladať spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, kluby, a iné občianske združenia a združovať sa v nich. - členmi združenia môžu byť aj právnické osoby, - vznikajú registráciou na Ministerstve vnútra SR. Do činnosti takýchto združení môžu štátne orgány zasahovať len v medziach zákona. Verejno-súkromné partnerstvá - nie sú zakladané za účelom dosahovania zisku, môžu podľa platnej legislatívy nadobúdať tiež formu akciovej spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným, - tieto formy partnerstiev podliehajú úprave podľa Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, 30

32 - medzi formy spolupráce patria aj rôzne typy mimovládnych organizácií ako nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie, ktoré podliehajúce príslušnej právnej úprave. Pre programovanie efektívneho rozvoja za účasti verejnosti existuje 6 stupňov úrovní partnerstiev, ktoré sú kompatibilné s pravidlami zaužívanými v krajinách EÚ. Ide o: partnerstvo na úrovni obce, či komunity, na úrovni vidieckeho mikroregiónu. partnerstvo založené na spolupráci mesta a priľahlého vidieku. ďalej je to úroveň tzv. NUTS III, u nás ide o samosprávne vyššie územné celky a NUTS II. Poslednú úroveň predstavuje štát, ktorý reprezentujú volení zástupcovia a vláda, pričom ich partnermi sú zastupujúce mestá a obce, odbory zamestnancov, podnikateľov, občianske, profesionálne a záujmové združenia, vysoké školy a pod. Špecifické postavenie majú medzinárodné - cezhraničné partnerstvá, ktoré môžu byť vytvárané na každom z predchádzajúcich stupňov (Tvrdoňová, 2006). Princíp partnerstva Princíp je založený na vzájomnej spolupráci aktérov pri riešení regionálnych problémov a to na všetkých úrovniach, t. j. miestnej, regionálnej, národnej i nadnárodnej, pri príprave rozvojových programov, pri ich samotnej realizácii a tiež pri monitoringu (Hradiská, 2008). Predstavuje úzku spoluprácu tak medzi Európskou komisiou a zodpovedajúcimi orgánmi na národnej úrovni, resp. na regionálnej úrovni, ako aj medzi subjektami príjemcami podpory (regióny, obce, súkromné subjekty), pre ktoré sú určené finančné prostriedky podporujúce regionálny i miestny rozvoj (Belajová, 2005). Medzisektorové partnerstvá Vzťahy a formy spolupráce samosprávy so subjektami ostatných sektorov sú veľmi rozmanité, nadobúdajú rôznu podobu a intenzitu. Medzisektorové partnerstvá ako forma užšej medzisektorovej spolupráce majú významné prínosy pre všetky zainteresované strany- využívajú sa tu rôzne charakteristické vlastnosti jednotlivých aktérov rozvoja v priestore ako aj úlohy, ktoré napĺňajú (Fáziková, 2009) 31

33 Medzisektorová spolupráca je spolupráca dvoch alebo viacerých subjektov pochádzajúcich z rôznych sektorov. Je to širší pojem ako medzisektorové partnerstvo. Medzisektorová spolupráca je o rôznych podobách vzťahov, partnerstvo je skôr dlhodobá, istým spôsobom podchytená spolupráca. Partnerstvo má dve dimenzie: vertikálnu a horizontálnu (Marček a i., 2005). Regionálne ponímanie partnerstiev Do spolupráce môžu vstupovať medzinárodné a súkromné inštitúcie, mimovládne a vládne organizácie, rôzne sú aj možné oblasti spolupráce (živelné pohromy a katastrofy, šport, cestovný ruch, kultúra, doprava, životné prostredie, poľnohospodárstvo, veda a výskum, projektová činnosť, využívanie fondov atď. (Bušík, 2007). PPP- partnerstvo verejného a súkromného sektora PPP je pojem pre formu spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom s cieľom financovania výstavby, rekonštrukcie, prevádzky a údržby infraštruktúry a poskytovania verejných služieb pomocou tejto infraštruktúry. Zároveň však musia byť splnené nasledovné podmienky, aby sa projekt mohol považovať za PPP: 1) súkromný partner zabezpečuje výstavbu/rekonštrukciu a prevádzku diela a ako protihodnotu poskytuje služby spojené s dielom za platby buď od používateľov (napr. mýto, vstupenky) alebo od verejného partnera (tzv. platby za dostupnosť) 2) verejný a súkromný partner si rozdelia riziká výstavby a prevádzky projektu podľa toho, ktorý z nich vie to-ktoré riziko lepšie znášať 3) musí ísť o dlhodobé vzťahy, typicky aj 20 až 40 rokov (v SR legislatíva obmedzuje dĺžku tzv. koncesie na 30 rokov) (Asociácia PPP, 2010) Medzi hlavné dôvody vzniku verejno-súkromných partnerstiev sa najčastejšie radí možnosť efektívneho využitia súkromných zdrojov pri zabezpečovaní verejných služieb, čo predurčuje ich tradičnú typológiu (Hamalová a i., 2007) Projekty PPP Možnosť realizácie verejno-súkromných projektov na úrovni územnej samosprávyobecnej a regionálnej, však ostáva otvorená, kde najmä Vyššie územné celky sa spoliehajú na PPP projekty pri výstavbe infraštruktúry, ktorá patrí do ich kompetencie (Šebová a i., 2007). 32

34 Mikroregióny Mikroregióny sú dobrovoľnými sídelno-priestorovými zoskupeniami obcí, ktoré sa združujú do určitých kooperačných celkov, pre spoločné zabezpečovanie určitých funkcií či potrieb. Sídelno-priestorové zoskupovanie obcí je dominantným znakom, aj keď to nevylučuje, že členmi takéhoto združenia môžu byť aj iné subjekty, ktoré nie sú nositeľmi sídelno-správnych funkcií (Falťan, 2006) Prístup LEADER Leader je skratka pre Linky akcií pre rozvoj vidieckej ekonomiky (Links between actions of rural development). Je to metóda mobilizácie a realizácie rozvoja vidieka v miestnych vidieckych spoločenstvách, nie pevný súbor opatrení, ktoré treba zrealizovať. Je zameraný na podporu novátorských reakcií na staré a nové problémy vidieka a stáva sa akýmsi laboratóriom pre budovanie miestnych schopností a testovanie nových spôsobov plnenia potrieb vidieckych spoločenstiev (Fáziková, 2009). Skúsenosti ukazujú, že Leader môže znamenať skutočný rozdiel v každodennom živote ľudí vo vidieckych oblastiach. V mnohých oblastiach vidieka v členských štátoch EÚ 15 dosiahol hodnotné výsledky a môže zohrať významnú úlohu v pomoci vidieckym oblastiam v nových a budúcich členských štátoch EÚ, aby sa prispôsobili dnešným meniacim sa skutočnostiam. Leader nabáda vidiecke oblasti, aby skúmali nové spôsoby, ako sa stať alebo zostať konkurencieschopnými, ako najlepšie využiť svoje aktíva, a ako prekonať problémy, ktorým môžu čeliť, napr. starnúce obyvateľstvo, nízka úroveň poskytovania služieb, alebo nedostatok pracovných príležitostí. Týmto spôsobom Leader prispieva k zlepšovaniu kvality života farmárskych rodín vo vidieckych oblastiach, ako aj širšieho vidieckeho obyvateľstva. (Prístup LEADER: Základný sprievodca, 2010) 33

35 2 Cieľ diplomovej práce Cieľom diplomovej práce je na základe analýzy súčasného stavu prírodného a demografického potenciálu obce Zákamenné, jej ekonomickej štruktúry a úrovne infraštruktúry poukázať na stav a perspektívy jej rozvoja. Pomocou SWOT analýzy vymedziť silné a slabé stránky obce, prípadné ohrozenia na lokálnej a regionálnej úrovni ako aj možnosti ďalšieho sociálno- ekonomického rozvoja. cieľov: Riešenie danej problematiky si vyžiadalo stanovenie nasledovných čiastkových 1. Charakterizovať obec Zákamenné 2. Charakterizovať rozvojový potenciál obce Zákamenné 3. Realizovať a vyhodnotiť riadený rozhovor so starostom obce Zákamenné 4. Navrhnúť podmienky a možnosti ďalšieho sociálno-ekonomického rozvoja obce Zákamenné 34

36 3 Metodika práce Pri riešení témy diplomovej práce bol zvolený nasledovný postup: 1. Štúdium a analýza odbornej literatúry, materiálov a dokumentov k danej problematike, ktoré vyústilo do spracovania prehľadu o súčasnom stave riešenej problematiky (viď kap. 1). Potrebná literatúra bola zabezpečená z knižnice SPU v Nitre, mestskej knižnice v Nitre, knižnice Univerzity Komenského v Bratislave, univerzitnej knižnice UKF v Nitre, mestskej knižnice v Námestove a mestskej knižnice v Dolnom Kubíne a z internetových zdrojov. Pracovali sme aj s literatúrou, ktorú sme používali počas štúdia. 2. V hlavnej časti diplomovej práce boli použité údaje a materiály z databázy Štatistického úradu SR, údaje z MOŠ, údaje poskytnuté okresným úradom práce v Námestove, krajskou správou štatistického úradu v Žiline a materiály poskytnuté obecným úradom Zákamenné z obecnej štatistiky Zákamenné. Musíme oceniť aj spoluprácu s pracovníčkou ŠÚSR pani Holienčikovou, ktorá nám prostredníctvom ov s ochotou poskytovala mnohé potrebné štatistické údaje. Všetky použité štatistické údaje sme spracovali do tabuliek a grafov, ktoré sme následne vyhodnotili. Pri vypracovaní SWOT analýzy obce, získavaní informácií ohľadom existujúcich partnerstiev, realizovaných a plánovaných projektoch ale aj pri vyhodnocovaní možností pre budúci rozvoj obce nám veľmi pomohli riadené rozhovory so starostom obce Zákamenné Ing. Milanom Vrábľom. Jednotlivé indikátory potrebné pre spracovanie rozvojového potenciálu obce sme skúmali za obdobie rokov od 1966 do roku Vzhľadom na to, že niektoré údaje nie sú uvedené v štatistickej ročenke, bolo ich možné vyjadriť len na základe sčítania obyvateľov za roky 1991 a Výber objektu pozorovania. Objektom pozorovania sa stal sociálny priestor vidieckej obce Zákamenné v nadväznosti na širšie okolie obce a aktéri sociálneho rozvoja - obyvatelia obce (obec sa nachádza v okrese Námestovo). 4. Predmetom pozorovania je súčasný stav a perspektívy rozvoja obce Zákamenné. Riešenie danej problematiky si vyžadovalo stanovenie čiastkových cieľov, ktoré sú sformulované v cieľoch bakalárskej práce. (viď. kap.2) 35

37 5. Spracovanie získaných informácií a údajov a ich následná analýza Rozvojový potenciál obce Zákamenné sme charakterizovali cez: socio-demografickú situáciu v obci, ktorá je charakterizovaná: - vývojom počtu obyvateľstva obce - vekovou štruktúrou obyvateľstva (index populačnej kvality) - národnostnou štruktúrou obyvateľstva obce - vzdelanostnou štruktúrou obyvateľstva obce - konfesijnou štruktúrou obyvateľstva obce - pôrodnosťou a úmrtnosťou obyvateľstva obce - počtom prisťahovaných a vysťahovaných v obci Zákamenné - dominantnosťou obyvateľstva socio- ekonomickú a pracovno-kapitálovú situáciu v obci - štruktúru odvetví zamestnanosti - index ekonomického zaťaženia - počet evidovaných uchádzačov o zamestnanie - nezamestnanosť - mieru nezamestnanosti rodinnú situáciu, zahrňujúcu: - počet uzavretých manželstiev - počet rozvedených manželstiev civilizačno- infraštrukturálnu situáciu, analyzovanú cez: - technickú infraštruktúru (vybavenosť cestnou sieťou, dopravné napojenie, inžinierske siete, komunálny odpad) - sociálnu infraštruktúru (správa a riadenie, školstvo, zdravotníctvo a sociálna starostlivosť, šport, kultúra a spoločenská angažovanosť, cestovný ruch, priemysel, služby, obchod a podnikanie, ochrana pred požiarom, osveta) Obyvateľstvo považujeme za najdôležitejší faktor z rozvojového hľadiska, pretože človek na jednej strane je tvorcom všetkých hodnôt, nápadov a aktivít, na strane druhej cez potrebu iniciuje a formuje sociálny a ekonomický rozvoj. Dôležitý je vývoj vekovej štruktúry obyvateľstva, ktorá predstavuje významnú demografickú charakteristiku každej populácie. Vekovú štruktúru hodnotíme podľa základných vekových skupín: 36

38 - predproduktívny vek 0-14 rokov - produktívny vek rokov (muži), rokov (ženy) - poproduktívny vek 60 a viac (muži), 55 a viac (ženy) Matematickým vyjadrením vekovej štruktúry je index starnutia (Is), resp. index vitality. My budeme pracovať s indexom starnutia, nakoľko sa uvedený menovateľ štatisticky vykazuje. Is = počet obyvateľov v poproduktívnom veku / počet obyvateľov v predproduktívnom veku ( môže sa prepočítať x 100, x 1000) Is > 1 (100, 1000) jedná sa o degresívny typ vekovej štruktúry Is = 1 (100,1000) jedná sa o stacionárny typ vekovej štruktúry Is < 1 (100,1000) jedná sa o progresívny typ vekovej štruktúry Ďalej sme pracovali s indexom ekonomického zaťaženia, ktorý vyjadruje podiel obyvateľstva 0-14 a 60 a viac ročných na obyvateľstve v produktívnom veku. Iez = počet ľudí predproduktívnom veku + počet ľudí v poproduktívnom veku/ počet ľudí v produktívnom veku. Pri charakterizovaní jednotlivých situácií sme použili nasledovné charakteristiky: Charakteristika sociálneho priestoru obce podľa kvality demografického potenciálu - indikátorom je index vitality - podľa indexu vitality delíme sociálny priestor na typy: a. typ sociálneho priestoru s veľmi nepriaznivou situáciou (index do 1,0) b. typ sociálneho priestoru s problémovou situáciou (index od 1,0 do 1,5) c. typ sociálneho priestoru s prechodnou situáciou (index od 1,5 do 2,5) d. typ sociálneho priestoru s dobrou situáciou (index od 2,5 do 3,0) e. typ sociálneho priestoru s veľmi dobrou situáciou (index nad 3,0) Charakteristika sociálneho priestoru podľa etnickej štruktúry obyvateľstva homogénne typy: a. typ- etnicky výrazne homogénny sociálny priestor, zastúpenie slovenskej národnosti je viac ako 95% b. typ- etnicky homogénny sociálny priestor, od 90-95% zastúpenie obyvateľov slovenskej národnosti 37

39 divergentné typy: a. typ- etnicky výrazné divergentný sociálny priestor, nad 40% obyvateľov slovenskej národnosti b. typ- sociálny priestor s vysokou etnickou divergenciou, od 30-40% c. typ- sociálny priestor so strednou etnickou divergenciou, od 20-30% d. typ- sociálny priestor s nízkou etnickou divergenciou, od 10-20% Charakteristika sociálneho priestoru obce podľa konfesijnej štruktúry obyvateľstva homogénne typy : a. veľmi výrazne homogénny sociálny priestor, viac ako 75% obyvateľov je jedného náboženstva b. výrazne homogénny sociálny priestor, od 65-75% c. prevažne homogénny sociálny priestor, 50-65% Charakteristika sociálneho priestoru podľa zamestnaneckej štruktúry obyvateľstva a. dominantný typ sociálneho priestoru- viac ako 60% obyvateľstva sa zamestnáva v jednom sektore ( primer, sekunder, tercier), b. nevykryštalizovaný sociálny priestor- približne rovnako sú zastúpené všetky odvetvia, c. zmiešaný typ sociálneho priestoru- zamestnanosť ani v jednom sektore nie je viac ako 50% ale v jednom sektore je najvyššia a podľa toho určujeme zmiešaný typ: agrárny (primer), industriálny (sekunder), obslužný(tercier) Triedením, analýzou a syntézou získaných poznatkov a ich interpretáciou bol vymedzený a charakterizovaný súčasný stav potenciálu obce Zákamenné. Boli využité štandardné matematické a štatistické postupy, metódy analýzy a syntézy. Poznatky vyústili do spracovania záverov bakalárskej práce. Všetky teoretické podklady boli spracované a logicky usporiadané tak, že vytvárajú jeden ucelený pohľad na spracovanú tému. 6. SWOT analýza, vyhodnotenie a závery Výsledkom zistených údajov je SWOT analýza obce Zákamenné, teda jej silných a slabých stránok, ako aj príležitostí a ohrození a následná formulácia problémov obce, čo nám pomohlo pri predkladaní návrhov pre ďalší rozvoj obce. 38

40 4 Výsledky práce: Stav a perspektívy rozvoja obce Zákamenné 4.1 Charakteristika sociálneho priestoru obce Zákamenné Obec Zákamenné sa nachádza v Žilinskom kraji, v okrese Námestovo, v regióne Biela Orava. Svojou rozlohou 42,902 km², počtom obyvateľstva 5128 za rok 2010 a hustotou obyvateľstva 119 obyvateľov/km 2 za rok 2010 je najväčšou obcou na Orave v okrese Námestovo. Zákamenné leží v severozápadnej časti Hornej Oravy, v Podbeskydskej brázde v Zákamenskej kotline, ktorá vznikla eróziou potokov Klinianky a Zásihľanky. Východná pahorkatinno-vrchovinná časť zväčša odlesneného chotára v kotline prechádza na západe do zalesnenej hornatiny Slovenských beskýd. Patrí do Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava. Nadmorská výška obce Zákamenné je 703m.n.m. Miestne časti sa nazývajú: Grúň, Mrzačka, Nižný koniec, Oravice, Podkamenné, Podkostol, Poriečie, Špitáľ, Vyšný koniec, Oravice, Podkamenné, Podkostol, Poriečie, Špitáľ, Vyšný koniec. Zákamenné susedí s Oravskou Lesnou, Novoťou, Lomnou, Brezou a Krušetnicou. Starosta obce : Ing. Milan Vrábeľ Prednosta: Jozef Peňák Poslanci: Mgr. Albín Bernaťák, Ing. Peter Durčák, Ing. Eduard Kakus, Ing. Vladimír Florek, Marek Beňuš, Milan Beňuš, Karol Čič, Viktória Večerková, Dušan Kovaľ, Mária Mlichová, Emília Strýčková. Pracovníci obecného úradu: Mariana Florková - samostatný referent, Ing. Marta Florková - vedúca ekonomického úseku, Blažena Durčáková - samostatný referent, Viktória Sekerášová - samostatný referent, Katarína Sivčáková - matrikárka. www stranka: vlastné noviny: Zakamenčan Symboly obce (viď. príloha 2) Erb V červenom štíte strieborný vztýčený lev prednými labami drží strieborný latinský guľovitý kríž. Lev je symbol sily, odvahy, udatnosti, spravodlivosti, autority vládcu, je 39

41 znamenie slnečné, mužné a kráľovské. Kríž je symbolom svetla, života, človeka, ale aj utrpenia a umučenia. Farby obce sú červená a biela /strieborná/. Pečať Je totožná s erbom. Jej kruhopis znie: OBEC ZÁKAMENNÉ Vlajka Pozostáva z troch pozdĺžnych pruhov vo farbách červenej bielej a červenej. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a je ukončená tromi cípmi, siahajúcimi do tretiny jej listu. Zástava Má podobnú kompozíciu ako vlajka obce. Pomer jej strán však nie je záväzne stanovený. Zástava je vždy pevne spojená so žrďou (Maťugová a i., 2005). História obce Obec Zákamenné založil Juraj Thurzo v roku 1615 na sviatok svätého Jakuba a daroval mu do obecnej symboliky leva zo svojho rodového erbu a zo župného erbu Oravy. Thurzovský lev mal kráľovskú korunu, zákamenský lev mal kríž. Gróf Juraj Thurzo vo sviatok sv. Jakuba roku 1615 poveril valachov Pavla Breznického a Juraja Reguliho, aby založili dedinu, ktorú nazvali Kamenská, neskoršie Kamenný Klin, Zákamenský Klin, Zákamenné. V roku 1659 mala 418 obyvateľov. Chotár bol neúrodný, často sa strhla víchrica a s prívalovým dažďom a ľadovcom, zničila polia, zaplavila domy, cesty a strhla mosty na riekach. Urodil sa tu len ovos a zemiaky. Obyvatelia sa zaoberali dobytkárstvom, ovčiarstvom, pltníctvom, drevorubačstvom, spracovaním dreva, garbiarstvom, výrobou plátna, súkna, obchodom a domácimi remeslami. Obchodovali na trhoch v Poľsku, Námestove, Trstenej, Tvrdošíne a Dolnom Kubíne. V zamrznutých rokoch odišlo zo Zákamenného 30 rodín na Dolnú zem, aby v rodnej dedine nezomreli od hladu. V roku 1777 bola Zákamennom založená Lesná správa a v rokoch tu pôsobil lesmajster Wiliam Rowland. Urbárske spoločenstvo založili v roku 1859, ktoré sa podieľalo na výstavbe dediny. V 19. storočí sa Zákamenné stalo trhovým strediskom. V roku 1875 tu postavili prvú pílu na Orave. V rokoch sa mnohí vysťahovali do Ameriky, Budapešti a na Balkán. V rokoch tu Oravský komposesorát vybudoval lesnú železnicu na prevoz dreva, ktorá sa používala do roku Bola unikátna tým, že na trati, Beskyd - 40

42 Chmura vlak prekonával 208 m vysoký výškový rozdiel v dĺžke 5 km pri stúpaní miestami až 70 %. Zdravotné stredisko zriadili v roku 1920, lekáreň v roku Počas Slovenského národného povstania bola obec jedným z partizánskych centier na Orave. V 2. polovici 20. storočia obyvatelia pracovali v lesníctve, priemyselných závodoch na Orave a Ostravsku a v poľnohospodárstve. Jednotné roľnícke družstvo založili v r Prvý drevený kostolík postavili v obci Zákamenné na vrchu Kalvária v roku V roku 1748 bola v Zákamennom založená farnosť a škola. V roku 1862 postavili Kalváriu, ktorú tvorí skupina štrnástich kaplniek - zastavení krížovej cesty. V rokoch postavili murovaný kostol Nanebovzatia Panny Márie s dvoma vežami. K pamätihodnostiam obce patrí i kamenná socha sv. Jána Nepomúckeho z 18. storočia, socha Piety z 19. storočia, pamätník padlým v I. a II. svetovej vojne, dva Rowlandove kamene. V roku 2000 bola ukončená výstavba kostola sv. Jozefa. Zákamenčania hrajú od roku 1922 divadlo a obecnú knižnicu si zriadili v r V obci je bohatý spolkový život. Medzi tradičné združenia patria: Hasičský spolok, Červený kríž, Telovýchovná jednota, spoločenstvo Urbár, Spolok chovateľov poštových holubov, Včelársky spolok (2010, < Z obce Zákamenné pochádza Ján Vojtaššák (spišský biskup v čase medzivojnovom a povojnovom). V súčasnosti prebieha proces jeho beatifikácie. Narodil sa tu i JUDr. Milan Čič, DrSc, et Dr.h.c.,akademik SAV politik, Martin Bajčičák (olympionik). Medzi ďalšie osobnosti, ktoré pochádzajú, alebo pôsobili v tejto obci patria: Ján Benuš (kňaz spišskej diecézy), Albín Bernaťák (učiteľ, tréner), Ondrej Florek (historik), Chamulják Ignác (katolícky kňaz), Jozef Kasan (kňaz), Klimčík Anton (katolícky farár, náboženský spisovateľ), Ján Laššák (farár), Leehman Otto (učiteľ), Peter Makoš (publicista, pedagóg, rímsko-katolícky kňaz), Serafín Rončák (katolícky kňaz, osvetový pracovník), Wiliam Rowland ( priekopník lesníckeho pokroku), Štefan Teluššák (farár), Ján Veszelovský (učiteľ), Pavol Vojtaššák (právnik). Obec je členom Združenia miest a obcí Hornej Oravy, Združenia Babia Hora a má družbu s poľskou obcou Suszec. 41

43 4.2 Rozvojový potenciál obce Socio-demografická situácia obce Zákamennné V tejto časti som skúmala: a) vývoj počtu obyvateľstva obce b) vekovú štruktúru c) národnostnú štruktúru d) vzdelanostnú štruktúru e) konfesijnú štruktúru f) pôrodnosť, úmrtnosť g) počet prisťahovaných a vysťahovaných v obci Zákamenné h) dominantnosť obyvateľstva a) vývoj počtu obyvateľstva obce Zákamenné Na základe zistených údajov, môžeme konštatovať, že obec Zákamenné vykazuje od roku 1870 do roku 2008 pozitívny demografický vývoj z hľadiska vývoja počtu obyvateľov. V nasledujúcom grafe uvádzame prehľad počtu obyvateľov v obci Zákamenné za sledované obdobie od roku 1870, kedy mala obec Zákamenné 1591 obyvateľov až do roku 2008, kedy mala obec Zákamenné 5084 obyvateľov. Počet obyvateľov mal za jednotlivé roky stúpajúcu tendenciu, jedinou výnimkou je obdobie od roku 1910 do roku 1920, kedy počet obyvateľov obce Zákamenné klesol o 111 obyvateľov (viď. príloha 1- tab. 1). Vývoj počtu obyvateľov obce Zákamenné k r r r r r r r r r r r počet obyvateľov Obr. 1 Vývoj počtu obyvateľov obce Zákamenné k (vlastné spracovanie) 42

44 Za sledované obdobie dosahuje prirodzený prírastok v obci Zákamenné len pozitívne hodnoty a prírastok spôsobený sťahovaním obyvateľstva dosahuje prevažne negatívne hodnoty (viď. príloha 1- tab. 2). Ak keď počet narodených detí postupne klesá, môžeme však konštatovať, že vývoj počtu obyvateľov ešte stále stúpa prostredníctvom prirodzeného prírastku obyvateľstva. Vývoj prírastkov prirodzený prírastok prírastok (-úbytok) sťahovaním celkový prírastok Obr. 2 Vývoj prírastkov (vlastné spracovanie) b) veková štruktúra v obci Zákamenné Predstavuje významnú demografickú charakteristiku každej populácie. Je bezprostredným dôsledkom minulého vývoja pôrodnosti, úmrtnosti a migrácie. Predurčuje demografický vývoj, teda aj nasledovné zmeny vo vekovej štruktúre. Obec Zákamenné a Orava vôbec vykazuje za sledované roky pozitívnu vekovú štruktúru a prirodzený prírastok obyvateľstva. Veková štruktúra obyvateľstva k v % rok predproduktívny vek produktívny vek poprodukttívny vek Obr. 3 Veková štruktúra obyvateľstva k v % (vlastné spracovanie) 43

45 V obci Zákamenné zaznamenávame za všetky sledované roky, viac ako 55% zastúpenie obyvateľov v produktívnom veku. Zastúpenie detskej populácie je vyššie ako zastúpenie obyvateľov v poproduktívnom veku. Postupne aj tu však zasahuje trend starnutia obyvateľstva, pretože v porovnaní s rokom 1996 (viď príloha 1- obr. 1) kde detská populácia tvorila 34,15%, v roku 2008 (viď príloha 1- graf 3) zaznamenávame pokles detskej populácie o 8,84%. Veková štruktúra obyvateľstva k v % predproduktívny vek produktívny vek poprodukttívny vek Obr. 4 Veková štruktúra obyvateľstva k v % (vlastné spracovanie) Starnutie obyvateľstva pozorujeme aj na obr. 4, aj keď počet obyvateľov v produktívnej zložke stúpa, v predproduktívnej zložke sledujeme opak. Postupným vývojom sa celá časť obyvateľstva v produktívnom veku presunie do poproduktívnej zložky, z predproduktívneho veku do produktívnej zložky a keďže stále klesá podiel obyvateľstva v predproduktívnej zložke, hrozí zostarnutie obyvateľstva. Zaujímavosťou je, že v obci Zákamenné za celé sledované obdobie od roku 1996 do roku 2008 predproduktívny vek tvorilo viac dievčat, produktívny vek tvorilo viac mužov a v poproduktívnej zložke obyvateľstva je opäť väčšie zastúpenie žien. V roku 2008 tvorilo poprodutívnu zložku obyvateľstva 193 mužov a 380 žien čo je o 186 viac (viď príloha 1- tab. 3). Podiel žien v poproduktívnej zložke obyvateľstva má neustále stúpajúcu tendenciu. Matematickým vyjadrením vekovej štruktúry je index starnutia, resp. index vitality. Index vitality a index starnutia za obec Zákamenné vykazoval za jednotlivé roky, tieto hodnoty: 44

46 Tab. 1 Index vitality a index starnutia v obci Zákamenné (vlastné spracovanie) Rok Index vitality Index starnutia Index ekon. Zaťaženia Index vitality a index starnutia Obr. 5 Index vitality a index starnutia (vlastné spracovanie) index vitality index starnutia c) národnostná štruktúra obce Zákamenné Národnosť = príslušnosť obyvateľov k určitému národu. Národ je historická forma ľudskej spoločnosti, ktorá vznikla na základe pevného spoločenstva, hospodárskeho života, spoločného jazyka, územia, kultúry, spôsobu života, tradícií a ich odrazu v národnej psychike a národnom vedomí. Pre určenie národnosti nie je rozhodujúca materinská reč, ani reč, ktorú občan prevažne používa alebo lepšie ovláda, ale jeho vlastné rozhodnutie o príslušnosti k národu, národnostnej alebo etnickej menšine. Podiel obyvateľov iných národností za rok ,02% 0,04% 0,16% 0,24% česká poľská maďarská ostatná, nezistená Obr. 6 Podiel obyvateľov iných národností za rok 2007 (vlastné spracovanie) 45

47 Štatistické údaje za jednotlivé roky poukazujú na to, že z celkového počtu obyvateľov obce viac ako 99,10 % občanov je slovenskej národnosti. Okrem občanov slovenskej národnosti, v obci žijú občania poľskej, českej a maďarskej národnosti. (viď. príloha 1- tab. 4 ). Charakteristika sociálneho priestoru obce Zákamenné podľa etnickej štruktúry obyvateľstva: Na základe týchto údajov môžeme obec Zákamenné za všetky uvedené roky zaradiť do etnicky výrazne homogénneho sociálneho priestoru, pretože zastúpenie Slovákov v obci Zákamenné predstavuje viac ako 95%. d) vzdelanostná štruktúra v obci Zákamenné Štruktúra člení populáciu podľa výšky dosiahnutého vzdelania a má pre ďalší rozvoj obce zásadný význam. Ovplyvňuje tak štruktúru výroby, ale aj dynamiku početnosti firiem. Vzdelané obyvateľstvo je viac informované, rýchlejšie sa zapája do výrobného procesu, skôr nachádza riešenia aj z krízových situácií, je ochotné zmeniť zamestnanie. Je rozhodne aktivizujúcim prvkom ekonomického rozvoja regiónu. V skladbe jednotlivých druhov vzdelania má obec Zákamenné v rokoch 1991 a 2001 najväčší podiel obyvateľov so základným vzdelaním 25%, pričom základné vzdelanie ako najvyšší stupeň ukončeného stupňa školského vzdelania dosiahlo podstatne viac žien ako mužov. Učňovské a stredné odborné vzdelanie bez maturity má 23% obyvateľov obce, je však viditeľná prevaha mužov. Úplné stredné všeobecné a odborné vzdelanie s maturitou má 15% obyvateľov obce Zákamenné. Vysokoškolské vzdelanie dosiahlo v roku mužov čo bolo o 19 viac ako žien a v roku mužov, čo bolo opäť o 8 viac ako žien (viď. Príloha 1- tab. 6 a tab. 7). U žien prevláda univerzitné a ekonomické vzdelanie a u mužov technické a poľnohospodárske zameranie (viď. Príloha 1- tab. 6 a tab. 7). Zaostávanie za celoslovenskou vzdelanostnou úrovňou obyvateľstva je v nemalej miere ovplyvnené skutočnosťou, že pre ľudí s vyšším školským vzdelaním nie sú vytvorené v obci pracovné príležitosti, v dôsledku čoho po ukončení štúdia odchádzajú za prácou do iných miest. Deti do 16 rokov sú zastúpené 34%-tami. 46

48 Obyvateľstvo podľa najvyššieho skončeného stupňa školského vzdelania Základné Úplné stredné odborné (s maturitou) Učňovské (bez maturity) Úplné stredné všeobecné Vyššie Ostatní bez školského vzdelania Vysokoškolské spolu Obr. 7 Obyvateľstvo podľa najvyššieho skončeného stupňa školského vzdelania (vlastné spracovanie) Stredné vzdelanie obyvateľstva Učňovské (bez maturity) Stredné odborné (bez maturity) Úplné stredné učňovské (s maturitou) Úplné stredné odborné (s maturitou) Úplné stredné všeobecné Obr. 8 Stredné vzdelanie obyvateľstva (vlastné spracovanie) Za sledované roky zaznamenávame pokles počtu obyvateľov, ktorí majú ukončené len základné vzdelanie v prospech vyšších foriem ukončeného vzdelania a celkový rast vzdelanostnej úrovne obyvateľstva obce, čo môže mať veľmi dobrý vplyv na potenciálny rozvoj obce (viď. obr. 7, obr. 8 a obr. 9, a príloha 1- tab. 5). 47

49 Vysokoškolské vzdelanie podľa zamerania rok univerzitné technické ekonomické poľnohospodárske vysokoškol. ostatné Obr. 9 Vysokoškolské vzdelanie podľa zamerania (vlastné spracovanie ) Tým, že sa menila štruktúra ekonomiky Slovenska, menila sa aj štruktúra odvetví zamestnanosti a s ňou následne aj štruktúra zamerania vysokoškolského štúdia. V roku 1991 najväčší podiel tvorili obyvatelia s poľnohospodárskym vysokoškolským vzdelaním. V roku 2001 zaznamenávame pokles tohto podielu a dvojnásobný nárast podielu obyvateľov s ekonomickým a technickým vysokoškolským vzdelaním (viď. príloha 1 obr. 4 a obr. 5). e) konfesíjna štruktúra obce Zákamenné Vyjadruje rozdelenie obyvateľstva podľa náboženstva. Náboženských vyznaním (vierovyznaním) sa rozumie účasť obyvateľstva na náboženskom živote niektorej cirkvi, alebo vzťah k nej. Na základe charakteristiky sociálneho priestoru obce podľa konfesijej štruktúry obyvateľstva patrí obec Zákamenné do veľmi výrazne homogénneho sociálneho priestoru, pretože prevaha jednej viery predstavuje viac ako 93 %. Štruktúru obyvateľov obce podľa náboženského vyznania znázorňuje tab. 2. Tab. 2 Obyvateľstvo obce Zákamenné podľa náboženského vyznania (vlastné spracovanie) Náboženské vyznanie / cirkev Rímskokatolícka cirkev Gréckokatolícka cirkev 1 Evanjelická cirkev 2 2 Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia 6 Ostatné 6 1 Bez vyznania Nezistené Spolu

50 f) pôrodnosť, úmrtnosť v obci Zákamenné Obec Zákamenné vykazuje za sledované obdobie pozitívnu vekovú štruktúru a prirodzený prírastok obyvateľstva. Najväčší prirodzený prírastok za sledované roky od roku 1996 do roku 2007 zaznamenávame v roku , v roku , naopak najnižší prirodzený prírastok je v roku a v roku Narodení a zomrelí v obci narodení zomrelí Obr. 10 Narodení a zomrelí v obci (vlastné spracovanie) g) migrácia obyvateľstva v obci Zákamenné Za sledované obdobie prevažuje v obci Zákamenné úbytok obyvateľstva spôsobený sťahovaním. Najväčší úbytok zaznamenávame v roku 1997 a Zvýšenie počtu obyvateľstva obce sťahovaním zaznamenávame len v rokoch 1999, 2002, 2004 a Počet prisťahovaných obyvateľov do obce je však minimálny (viď príloha 1- tab. 8 a tab. 9). Situácia, že ľudia odchádzajú a sťahujú sa z obce je spôsobená najmä nízkou ponukou pracovných miest. V porovnaní s okresom Námestovo, v okresnom meste nezaznamenávame výrazné rozdiely medzi prisťahovanými a odsťahovanými obyvateľmi. V roku 2008 sa do okresného mesta prisťahovalo 29 obyvateľov a odsťahovalo sa 35 obyvateľov. 49

51 Migrácia obyvateľstva v obci prisťahovaní vysťahovaní Obr. 11 Migrácia obyvateľstva v obci (vlastné spracovanie) Prírastok (- úbytok) sťahovaním prírastok úbytok Obr. 12 Prírastok (- úbytok) sťahovaním (vlastné spracovanie) h) dominantnosť obyvateľstva V obci Zákamenné sa nevyskytujú veľké pracovné možnosti, preto ani nezaznamenávame prevahu obyvateľov prichádzajúcich za prácou nad obyvateľmi domácimi za nami sledované obdobie v obci dominuje domáce obyvateľstvo, ktoré tvorí viac ako 99,72 % obyvateľstva Socio-ekonomická a pracovno-kapitálová situácia v obci Zákamenné Z hľadiska tejto situácie som skúmala: a) štruktúru odvetví zamestnanosti b) index ekonomického zaťaženia c) počet evidovaných uchádzačov o zamestnanie d) nezamestnanosť v obci e) mieru nezamestnanosti 50

52 a) Štruktúra odvetví zamestnanosti EAO obce Zákamenné Štruktúra odvetví zamestnanosti EAO zahŕňa tieto sektory: primárny, sekundárny, terciárny, kvartérny. Primárny sektor zahŕňa ekonomické aktivity, ktoré priamo využívajú primárne surovinové zdroje (poľnohospodárska prvovýroba, lesníctvo a ťažba dreva, ťažba nerastných surovín). Sú to odvetvia materiálovo i kapitálovo náročné, s nízkym podielom pridanej hodnoty. Ich podiel na ekonomickom rozvoji regiónov neustále klesá. Sekundárny sektor nadväzuje na primárny sektor, spadajú do neho všetky ekonomické aktivity odvetví priemyslu. Vyznačuje sa tým, že je schopný prijať časť uvoľnenej pracovnej sily z primárneho sektoru. Terciárny sektor je najdynamickejšie sa rozvíjajúcim sektorom. Jeho význam na ekonomickom rozvoji stále stúpa. Zahŕňa všetky druhy služieb, obchod, doprava a spoje. V tomto sektore je veľmi vysoká zamestnanosť. Má rýchlu obrátkovú schopnosť, menšiu kapitálovú a materiálovú náročnosť. V tomto sektore je vysoká návratnosť investícií a vytvára sa najvyššia pridaná hodnota. Kvartérny sektor sa vyčlenil v posledných desaťročiach z terciárneho sektora. Zahŕňa oblasť vedy a techniky, výskum a vývoj, školstvo a zdravotníctvo. V roku 1966 zaznamenávame najväčší podiel z celkového počtu zamestnaných v primárnom sektore 48,61% a najmenší podiel v terciárnom sektore 5,64%. (viď príloha 1 - obr. 8) V roku 1991 nastáva zmena v štruktúre odvetví zamestnanosti. V tomto roku tvoria najväčší podiel zamestnaný v sekundárnom sektore 54,35 % (viď príloha 1 - obr. 9) V roku 2001 najväčší podiel tvoria opäť zamestnaný v sekundárnom sektore- 76,73% a najmenší podiel tvoria občania zamestnaný v primárnom sektore 10,43%. (viď. príloha 1 - obr. 10) Na základe charakteristiky sociálneho priestoru obce podľa zamestnaneckej štruktúry obyvateľstva patrila obec Zákamenné za rok 1966 do zmiešaného agrárnoindustriálneho sociálneho priestoru. Zamestnanosť ani v jednom sektore nepresahovala viac ako 50%. V roku 1991 bol pre obec Zákamenné charakteristický nevykryštalizovaný sociálny priestor. Za rok 2001 sa tento trend zmenil a obec patrila do dominantného typu sociálneho priestoru, pretože viac ako 76,73% obyvateľov sa zamestnáva v jednom sekundárnom sektore. Podľa údajov Obecného úradu v Zákamennom, obyvatelia obce Zákamenné 51

53 pracujú v miestnych prevádzkach firiem, na družstve, v lese, v okresnom meste Námestovo, v Dolnom Kubíne, v krajskom meste Žilina, v Bratislave a v Čechách. Tab. 3 Zamestnaný v jednotlivých sektoroch (vlastné spracovanie) primárny sektor 48,61 31,03 10,43 sekundárny sektor 41,23 54,35 76,73 terciárny sektor 5,64 14,35 26,58 Podiel zamestnaných v jednotlivých sektoroch v % primárny sektor sekundárny sektor terciárny sektor Obr. 13 Podiel zamestnaných v jednotlivých sektoroch v % (vlastné spracovanie) b) index ekonomického zaťaženia obce Zákamenné Zmeny vo vekovom zložení sa odrážajú aj v ekonomickom zaťažení obyvateľstva v produktívnom veku. Index ekonomického zaťaženia vyjadruje akou mierou je v populácii zaťažená produktívna zložka obyvateľstva neproduktívnou zložkou. V obci Zákamenné mal index ekonomického zaťaženia za jednotlivé roky klesajúcu tendenciu, dosahoval však vyššie hodnoty ako za celý okres Námestovo. Kým v roku 1996 v okrese Námestovo pripadalo na 100 obyvateľov v produktívnom veku 65,2 osôb, v obci Zákamenné pripadalo 80,66 osôb. V roku 2006 v okrese Námestovo pripadalo na 100 obyvateľov v produktívnom veku 52,43 osôb a v obci Zákamenné pripadalo na 100 obyvateľov 61,8 osôb. Tab. 4 Index ekonomického zaťaženia obce Zákamenné (vlastné spracovanie) index vitality index starnutia index ekon. Zaťaženia

54 Index ekonomického zaťaženia rok index ekon. zaťaženia Obr. 14 Index ekonomického zaťaženia (vlastné spracovanie) c) počet evidovaných uchádzačov o zamestnanie Počet evidovaných uchádzačov o zamestnanie do roku 2007 postupne klesá (viď. príloha 1- tab. 11) a to aj v obci Zákamenné a aj za celý okres Námestovo. V roku 2008 sledujeme však mierny nárast počtu uchádzačov o zamestnanie. Počet evidovaných uchádzačov o zamestnanie za obec Zákamenné klesol z roku 2001 na rok 2008 o 436 uchádzačov, čo predstavuje 84,33% pokles uchádzačov. V porovnaní s okresom Námestovo, kde počet evidovaných uchádzačov klesol o 63,14 % je tento pokles o 21,19 % väčší. Tab. 5 Počet evidovaných uchádzačov o zamestnanie v obci Zákamenné (vlastné spracovanie) Okres Námestovo Zákamenné Počet evidovaných uchádzačov o zamestnanie Zákamenné Obr. 15 Počet evidovaných uchádzačov o zamestnanie (vlastné spracovanie) 53

55 d) nezamestnanosť v obci Zákamenné V obci Zákamenné zaznamenávame za sledované obdobie neustály pokles počtu evidovaných nezamestnaných. Od roku 1999 do roku 2005 zaznamenávame 10,06% pokles počtu evidovaných nezamestnaných. Tento vývoj môžeme sledovať v nasledovnej tabuľke. Tab. 6 Počet evidovaných nezamestnaných v obci Zákamenné v % (vlastné spracovanie) Rok Počet evid. nezamestnaných 0,2041 0,2033 0,1979 0,1722 0,109 0,1036 e) miera nezamestnanosti Miera nezamestnanosti sa vykazuje len za jednotlivé okresy, takže môžeme zhodnotiť situáciu za okres Námestovo do ktorého patrí obec Zákamenné. Tab. 7 Miera evidovanej nezamestnanosti za okres Námestovo k v % (vlastné spracovanie) Okres Námestovo Miera nezamestnanosti za okres Námestovo za roky mala klesajúcu tendenciu. Od roku 2001 do 2008 hodnota miery nezamestnanosti klesla o 11,59 %. V porovnaní s ostatnými okresmi Žilinského kraja, dosiahol okres Námestovo za rok 2006 tretiu najnižšiu mieru nezamestnanosti. Samotná obec sa však zaraďuje za rok 2006 medzi obce s nižšou mierou nezamestnanosti. Väčšina nezamestnaných je v stave nezamestnanosti do 12 mesiacov (zamestnávanie na dobu určitú). Miera evidovanej nezamestnanosti k rok okres Námestovo Obr. 16 Miera evidovanej nezamestnanosti k (vlastné spracovanie) 54

56 Z rozboru štruktúry nezamestnaných podľa vzdelania vyplýva, že najvyššie percento nezamestnaných pochádza zo skupiny obyvateľov s najnižším stupňom vzdelania (základne alebo učňovské vzdelanie bez maturity). Z hľadiska vekovej štruktúry nezamestnaných predstavuje najvýznamnejšiu položku veková kategória obyvateľov rokov jedna sa prevažne o mladých ľudí po skončení školy, ktorí majú malé pracovne skúsenosti Rodinná situácia v obci Zákamenné Charakterizuje postavenie rodín a domácností. Rodinnú situáciu som skúmala cez: a) počet uzavretých manželstiev b) počet rozvedených manželstiev Obec Zákamenné sa nachádza v regióne Orava, ktorý charakteristický tým, že rodina je tu považovaná za základný kameň spoločnosti. Udržanie rodiny pokope je najdôležitejšie a rozvodovosť je tu len veľmi nízka v porovnaní s ostatnými regiónmi na území Slovenska. a) počet uzavretých manželstiev v obci Zákamenné V sledovanom období najvyšší počet uzavretých manželstiev zaznamenávame v roku manželstiev, a najnižší počet uzavretých manželstiev zaznamenávame v roku manželstiev. Priemerný počet je 26 uzavretých manželstiev ročne, pričom priemerný počet uzavretých manželstiev v okrese Námestovo je 351 manželstiev (viď. príloha 1, obr. 6). b) počet rozvedených manželstiev v obci Zákamenné Zaujímavosťou je, že za roky 1997, 1998 a 2004 nebol zaznamenaný ani jeden rozvod, no naopak za roky 2005 a 2006 zaznamenávame výrazný nárast počtu rozvodov. V roku 2006 na 22 uzavretých manželstiev pripadá 5 rozvodov. Výrazný nárast počtu rozvodov v roku 2006 sledujeme aj za celý okres Námestovo, kde počet rozvodov z roku 2005 na rok 2006 stúpol takmer o 50%- na 46 rozvodov za rok (viď. príloha 1, obr. 7). 55

57 Porovnanie pomeru uzavretých a rozvedených manželstiev uzavreté manželsvá počet rozvodov Obr. 17 Porovnanie pomeru uzavretých a rozvedených manželstiev (vlastné spracovanie) Civilizačno-infraštrukturálna situácia v obci Zákamenné Rozvoj infraštruktúry je v súčasnosti nevyhnutným predpokladom sociálnoekonomického rozvoja priestoru. a) Technická infraštruktúra Dôležitý rozmiestňovaní faktor, ktorý zahŕňa: cestnú sieť dopravné napojenie inžinierske siete komunálny odpad Cestná sieť Dopravná poloha Obec leží na ceste č. 520, medzi obcami Lokca a Oravská Lesná Napojenie na dopravné tepny Komunikácia 520 je napojená na cestu č. 78 (Oravský Podzámok Oravská Polhora) a teda cestu E 77. Vzdialenosť významných sídiel Najbližšie mesto k obci Zákamenné je mesto Námestovo 18 km potom Dolný Kubín 34 km a Žilina 70 km. Systém hromadnej dopravy 56

58 Jediným druhom hromadnej dopravy v obci je autobusová doprava, ktorú prevádzkuje SAD Námestovo a súkromná spoločnosť K.L.I.B.O.S. Obcou prechádzajú linky umožňujúce spojenie s najbližšími (Oravská Lesná, Novoť, Krušetnica, Breza, Lokca atď.), ale aj vzdialenejšími sídlami ako sú Tvrdošin, Nižná, Dolný Kubin, Kraľovany, Žilina. Cyklistické komunikácie Okrem ciest pre motorovú dopravu, obcou prechádza aj cykloturistická trasa spájajúca Kysuce s Oravou. Cyklisti pohybujú po vozovke, ako účastníci cestnej premávky. Tento stav by nemal byť trvalým, bude potrebne ho zmeniť a perspektívne s narastajúcou intenzitou dopravy, uvažovať s oddelením cyklistov od dopravy motorovej. Obecné komunikácie Stav komunikácií je dobrý. Ich dĺžka je 27,4 km, z toho 16,4 km tvoria prašné komunikácie. Dĺžka vybudovaných chodníkov je 1,5 km. V obci sa nachádza 6 mostov. dopravné napojenie Väčšina cestných komunikácií je v dobrom stave no chýba dobudovanie parkovísk. Základom dopravného riešenia obce Zákamenné sú dve komunikácie zabezpečujúce napojenie obce na širší priestor regiónu. Sú to : 1. Cesta druhej triedy č.520, spája obce ležiace medzi Oravskou Lesnou a Námestovom. 2. Cesta tretej triedy č.5206, vedie zo Zákamenného, cez Novoť, do Poľskej republiky. Otvorenie hraničného prechodu do Poľskej Republiky spôsobilo takmer dvojnásobný nárast intenzity dopravného zaťaženia na tejto ceste. inžinierske siete Zásobovanie vodou z verejných zdrojov Vodovod patrí Obci, je aj v jeho správe. Rozvod pitnej vody je v dobrom technickom stave. V súčasnosti sú všetky domy napojené na vodovod s výnimkou niekoľkých domov na konci cesty vedúcej do obce Novoť. Na území obce sa nachádzajú dve ČOV. Napojenie na kanalizáciu Splašková kanalizácia je vybudovaná len v Ústredí pre obecný úrad, základnú školu, materskú školu a časť novej výstavby, v ktorej je napojených 30 rodinných domov. Zásobovanie elektrickou energiou Obec Zákamenné je napojená na el. energiu vzdušnou VN linkou smerujúcou od obce Breza a pokračujúce do obci Or. Lesná a Novoť. 57

59 Stav plynofikácie Zásobovanie obce Zákamenné zemným plynom je podľa vyjadrenia SPP Bratislava ( ) do roku 2025 bezpredmetné. Zásobovanie teplom Zásobovanie teplom v obci je charakteristické decentralizovaným spôsobom, najmä pokiaľ sa jedná o rodinné domy- tie sú vykurované tuhým palivom- uhlím, drevom a briketami. Vzhľadom na cenu elektrickej energie je vykurovanie elektrickou energiou využívané len v minimálnej miere. Domácnosti, ktoré využívajú ešte staršie typy pecí, používajú na varenie prevažne plyn prostredníctvom plynových bômb a domácnosti s modernejším vybavením využívajú na varenie elektrinu. V obci Zákamenné nie je ani sa neuvažuje s teplovodom a s centrálnou kotolňou. Vykurovanie Domácnosti vykurované pevným palivom tvoria 72% a domácnosti vykurované elektrinou tvoria 27%. Jeden z bytových domov je vykurovaný plynom (vlastný zásobník plynu). Budovy základnej školy a obecný úrad a sú vykurované biomasou. V roku 2010 sa plánuje podať žiadosť o nenávratné finančné prostriedky na zmenu palivovej základne v objekte zdravotného strediska. Vykurovanie v obci Zákamenné v roku % 1% 72% pevné palivo elektrina spaľovanie biomasy Obr. 18 Vykurovanie v obci Zákamenné v roku 2006 (vlastné spracovanie) Komunikačné siete V obci je kompletné pokrytie TV signálom, telefónnou sieťou a dobré pokrytie sietí mobilných operátorov. komunálny odpad V obci je zavedený separovaný zber odpadov. Funguje zber nebezpečných odpadov a recyklácia polystyrénu. Recyklácia nebezpečných odpadov však chýba. 58

60 b) Sociálna infraštruktúra Zohráva významné miesto v uspokojovaní potrieb obyvateľstva, zahŕňa najmä zariadenia pre reprodukciu pracovnej sily. Predstavuje nasledovné druhy občianskej vybavenosti: Správu a riadenie, osvetu, školstvo, zdravotníctvo a sociálnu starostlivosť, šport, kultúra a spoločenská angažovanosť, cestovný ruch, priemysel, služby, obchod a podnikanie a ochrana pred požiarom. Správa a riadenie V obci sa nachádza Obecný úrad, Rímsko-katolícky farský úrad, pošta, policajná stanica- 5 policajtov a Úrad práce sociálnych vecí a rodiny. Osveta Na území obce sa nachádza Verejná knižnica, Klub mladých, klub dôchodcov a klub politických organizácií. Školstvo V obci sa nachádzajú: dve materské školy, ktoré v roku 2006/2007 navštevovalo 156 detí, základná škola, ktorú v roku 2006/2007 navštevovalo 963 detí, dve zariadenia školského stravovania pri ZŠ je zriadená ZUŠ detašované pracovisko ZUŠ Námestovo výtvarný odbor a hudobný odbor Tieto zariadenia tvoria spoločný štátny subjekt ZŠ J. Vojtaššáka s MŠ. ZŠ vlastní osem školských budov, telocvičňu, posilňovňu, futbalové ihrisko s bežeckou dráhou, viacúčelové ihrisko (klzisko, volejbal, basketbal, tenis) a tri detské ihriská. Deti majú možnosť vyberať si z dostatočného množstva krúžkov, častých kultúrnych podujatí a iných školských aktivít. ZŠ a MŠ zabezpečujú kvalitný výchovno-vzdelávací proces. Zdravotníctvo a sociálna starostlivosť Na území obce sa nachádza zdravotné stredisko s pôsobením ambulancie obvodného lekára pre dospelých, detského lekára, stomatológa a gynekológa. V tomto zdravotnom stredisku má sídlo lekáreň Pod Kalváriou a od aj rýchla zdravotná služba. 59

61 Komplexnejšie zdravotné služby sú zabezpečené v okresnom meste Námestovo, kde sa nachádza územná poliklinika (18 km). V obci sa nachádza domov sociálnych služieb pre dospelých (DDS), ktorý má po vybudovaní prístavby v rokoch 2008/09 v hodnote 1,946 mil. eur, kapacitu 88 miest a je zameraný na poskytovanie nepretržitej starostlivosti výhradne pre klientov s mentálnym postihom (muži od 26 rokov). Celá prístavba je riešená bezbariérovo, podobne ako terasa. V novej časti budovy pribudli rehabilitačné priestory, jedáleň a práčovňa. Zaujímavým prvkom novej prístavby je pracovná dielňa, v ktorej môžu klienti,, majstrovať a tvorivo využiť voľný čas. Od bola v obci zriadená opatrovateľská služba, ktorú tvorilo v roku opatrovateliek a zabezpečovala opatrovateľskú službu pre 25 opatrovaných obyvateľov obce. V obci funguje aj základná organizácia Slovenského červeného kríža. Šport Významnou športovou obecnou organizáciou je TJ Tatran, ktorej hlavným zameraním sú aktivity súvisiace s futbalom. Medzi ostatné športové aktivity patria: bežecké lyžovanie, volejbal, vybíjaná, tenis, bedminton a aerobic. Areál ZŠ J- Vojtaššáka tvorí celoročne prevádzkovaný viacúčelový objekt pre šport, ktorý zahŕňa: Telocvičňa s posilňovňou, futbalové ihrisko, basketbalové ihrisko (v zimných mesiacoch sa prevádzkuje ako plocha pre ľadový hokej a korčuľovanie), volejbalové ihrisko, atletická dráha s umelým povrchom (v zime, v lete), doskočište. Zariadenia športovej činnosti obce ďalej tvoria: futbalové ihrisko, dve tenisové ihriská, motokrosová dráha, viacúčelové ihrisko z umelou trávou, posilňovňa, štyri viacúčelové ihriská, 2 detské pieskoviská s preliezačkou pri MŠ, stredisko bežeckých lyžiarskych trati, lyžiarske stredisko Ski Seven na Kýčere 1200 m a lyžiarsky vlek EPV na Prípory 300m. V obci sa nachádza aj oddychovo relaxačná zóna, ktorá je situovaná v peknom prírodnom prostredí v okrajovej časti obce Zákamenné, v susedstve so ZŠ J. Vojtaššáka, kalváriou krížovej cesty z roku 1862 a neorománskym dvojvežovým kostolom z roku

62 Pozostáva z: viacúčelového objektu pre šport v areáli základne školy, dreveného altánku, ktorého súčasťou je vyčlenený priestor pre záhradný gril parku oddychu ( nad objektom altánku) kalvárie z 19 storočia- má kultúrno-historický charakter v roku 1963 bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku (kaplnky a sochy z 18 stor. ) chodník poznania- vybudovaný náučný chodník, ktorý tvoria horské pramene, lesné potôčiky, vzácne lesné spoločenstvo a spoločenstvo mokradí Kultúra a spoločenská angažovanosť Obec Zákamenné si aj v súčasnej dobe zachováva bohatú ľudovú tradíciu a zvyky. Príkladom je aj existencia ľudovej hudby, folklórnej skupiny Kamenčan a zachovalosť ľudových remesiel ako rezbárstvo, tkáčstvo, výroba košíkov a drevených nádob, výroba chomútov, stolárstvo, spracovanie koží, výroba hudobných nástrojov- gitary, oprava a ladenie harmoník, šindliarstvo, ľudové výšivky a šitie krojov. Pravidelne organizované kultúrne a spoločenské aktivity v obci sú: - Pochovávanie basy- fašiangová zábava, Veľkonočná oblievačka, Stavanie májov, Oslava dňa matiek, Deň obce,,,motokrosové preteky,,,penauta, Slovenský pohár v behu do vrchu, Odpustová slávnosť spojná s poľovníckou výstavou, Mikuláš, Prechod Zákamenským Grúňom a Vianočné zvyky. Rozvoj miestnej kultúrnej činnosti, organizovanie umeleckej činnosti, kultúrnych podujatí, záujmových činností, súťaží a výstav zabezpečujú predovšetkým priestory kultúrneho domu. V obci pôsobia viaceré neziskové organizácie ako Občianske združenie Ujut, Občianske združenie Laura, Telovýchovná jednota J. Vojtaššáka, Slovenský červený kríž miestna organizácia aj neformálne organizácie ako Dobrovoľný hasičský zbor, Zväz holubárov, Poľovnícke združenie, Tanečný súbor Muchotrávka, Detský divadelný súbor Prvosienka. V rámci obce pôsobí aj oddiel mažoretiek. Cestovný ruch Rekreácia je budúcnosťou obce. Prírodné danosti predurčujú obec Zákamenné zaradiť medzi obce v veľkým rekreačným potenciálom. Obec má vynikajúce podmienky pre turistiku, zimné športy, agroturistiku, plní funkciu chalupárenia, je významnou 61

63 oblasťou národopisných atraktivít a folklóru. V obci sa nachádzajú tri penzióny, turistická ubytovňa, ubytovanie v súkromí, bežecké trate a lyžiarsky areál. Národné kultúrne pamiatky sú dokladom historických udalosti a staviteľského majstrovstva obyvateľov Zákamenného. Medzi ne patri: Barokový rímsko-katolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie (1893), Kostol sv. Jozefa, Kalvária (1862), kaplnka pri Kalvárií, Rowlandove kamene (pamätné) z 19. storočia, Pamätník padlým z 1. a 2. sv. vojny, Historické cintoríny cintorín cholerovej epidémie (1873), cintorín s hrobom biskupa Jána Vojtaššáka a cintorín s ojedinelými historickými krížmi. Pamätná izba J.E. Msgr. Jána Vojtaššáka a Oravsko kysucká lesná úvraťová železnica ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou. Priemysel, služby, obchod a podnikanie Priemyselná výroba obce je pomerne rozvinutá. Predstavujú ju odvetvia zastúpené predovšetkým samostatne zárobkovo činnými osobami, ktoré vykonávajú rôzne podnikateľské činnosti ako stolárstvo, stavebnú činnosť, dopravnú činnosť, výrobu brikiet atď. (viď. príloha 3), avšak pár firiem má výraznejší objem výroby napr. výroba pekárenských výrobkov, drevovýroba a šitie obuvníckych zvrškov. Trhové služby poskytované v obci sa vo väčšine prípadov rozvíjajú na základe živnostenských oprávnení a v prevažnej miere v priestoroch rodinných domov. V obci sa nachádzajú stravovacie služby, pohostinské služby, ubytovacie služby, kaderníctvo, kozmetický salón, štyri kvetinárstva, krajčírstva, pneuservis, elektroopravovňa, Slovnaftčerpacia stanica, sklenárstvo a rámovanie obrazov, pekáreň, pohrebníctvo, zberné suroviny, uhoľné sklady, požičovňa lyži a skiservis a iné. (viď. príloha 3) Finančné služby poskytujú v obci: Slovenská sporiteľňa, Poštová banka, Všeobecná úverová banka, Zmenáreň VUB a.s, Prvá stavebná sporiteľňa, Sociálna poisťovňa, Allianz slovenská poisťovňa. V obci sa nachádza aj bankomat VUB a Slovenskej Sporiteľne. Ochrana pred požiarom V obci sa nachádza požiarna zbrojnica. 62

64 4.3 Realizované a plánované projekty a dotácie obce Zákamenné Dotácie získané pre obec Zákamenné Obec Zákamenné získala dotácie na základe nasledovných schválených žiadostí: Žiadosť o poskytnutie dotácie na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie V roku 2005 podala obec žiadosť o dotáciu v rámci OP Základná infraštruktúra. Z vyčíslených nákladov vo výške Sk získala nenávratné finančné prostriedky z ERDF vo výške Sk. Vlastné zdroje z rozpočtu obce tvorili Sk. Žiadosť o poskytnutie dotácií v pôsobnosti MF SR Názov projektu: Šatne- rekonštrukcia havarijného stavu objektu V roku 2006 získala obec dotáciu Sk a z vlastných zdrojov obce boli na tento účel vyčlenené finančné prostriedky vo výške 10% - čiže Sk. Žiadosť o poskytnutie dotácie na projekt s názvom: Rekonštrukcia športového areálu- atletická dráha Celkové náklady tvorili Sk, pričom obec získala dotáciu z ministerstva školstva vo výške Sk. Na realizáciu projektu musela obec vyčleniť vlastné zdroje vo výške Sk. Zo získanej dotácie bolo v roku 2006 financované: odstránenie škvary a kamennej drte z atletickej dráhy, osadenie obrubníkov v počte 800ks, odvodnenie dráhy, konečná úprava- valcovanie a pod. a mzdy pracovníkov. V roku 2006 získala obec Zákamenné dotáciu vo výške: tisíc Sk z enviromentálneho fondu na obnovu cesty na kalváriu mil. Sk na rozšírenie vodovodu Žiadosť o poskytnutie dotácie na podporu projektu s názvom: skvalitnenie poskytovaných služieb v obecnej knižnici prostredníctvom elektronizácie (2007) Celkové náklady tvorili Sk, získaná dotácia Sk a obec vyčlenila na realizáciu tohto projektu vlastné zdroje vo výške Sk Žiadosť o poskytnutie dotácie na výmenu okien v kultúrnom dome V roku 2007 získala obec dotáciu vo výške 400 tis. Sk z fondu na individuálne potreby obcí pri MF SR na výmenu okien v starom kultúrnom dome. Žiadosť o poskytnutie dotácie na vybudovanie technickej infraštruktúry 63

65 V roku 2007 získala obec cez MVRR dotáciu na vybudovanie technickej infraštruktúry k 15tim rodinným domom (cesta, voda). Žiadosť o poskytnutie dotácie na výstavbu 2 bytových domov. Na základe uvedenej žiadosti získala obec v roku 2007 nenávratnú dotáciu- 5 mil. Sk. Obec sa zaviazala úverom zo štátneho fondu rozvoja bývania vo výške 17 mil. Sk. V roku 2007 získala obec dotáciu vo výške tis Sk od súkromnej firmy na vybudovanie viacúčelového ihriska v hodnote 1,5 mil. Sk V roku 2009 získala obec dotáciu vo výške 48 mil. Sk na rekonštrukciu ZŠ Časť tejto rekonštrukcie už prebehla a časť sa ešte realizuje. Išlo o celkovú rekonštrukciu ZŠ a MŠ obce Zákamenné, čo sa týka prístavby, výmeny okien, fasády, zateplenie. Rekonštrukcia bola financovaná zo ŠF pod MVRR, regionálny operačný program- opatrenie 1.1 infraštruktúra vzdelávania. Žiadosť o poskytnutie dotácie z vlastných príjmov Žilinského samosprávneho kraja pre oblasť kultúry pre rok 2009 Žiadateľom o dotáciu bola obec Zákamenné a Mgr Marta Janoťáková Doterajšie aktivity žiadateľa: - tvorivé dielne- prezentácia výrobkov v KD, kostole a DSS - dobrá novina- vianočné koledovanie u prezidenta SR I. Gašparoviča v roku 2008 Rozvíjanie aktivít na rok letná tvorivá dielna, folklórna tvorivá dielna, jesenná tvorivá dielňa, adventná tvorivá dielňa, dobrá novina- koledovanie Aktivity sú zamerané na využitie voľného času, ale aj pre radosť, potešenie osamelých ľudí, starších občanov a ľudí odkázaných na pomoc druhých. Celkové náklady tvorili 1990eur. Požadovaná suma od Žilinského samosprávneho kraja- 1592eur. Vklad žiadateľa 398eur. Žiadosť o poskytnutie dotácie: Slovenský pohár Behu do vrchu Výška požadovanej a zároveň získanej dotácie eur. Nenávratné finančné prostriedky boli v roku 2010 vyčlenené z Úradu vlády SR. Žiadosť o poskytnutie dotácií v pôsobnosti Ministerstva financií SR (rok 2010) Účel dotácie: Výmena okien v budove zdravotného strediska vo vlastníctve obce. 64

66 Celkové náklady tvorili 9 875,91eur. Získaná dotácia 8 888eur, 10% obec prispela vlastnými zdrojmi vo výške 987,1eur čiže 10% z celkových nákladov. Žiadosť o poskytnutie dotácie na vybudovanie viacúčelového ihriska Obec získala dotáciu vo výške ,70eur od Úradu vlády, pričom z vlastných zdrojov obce vyčlenila ,35eur.V súčasnosti už prebieha výstavba spomenutého viacúčelového ihriska Realizovane projekty obce Zákamenné Projekt 1 Názov projektu: Zvýšenie jazykových a komunikačných zručností, pracovných návykov nezamestnaných žien v obciach združenia Babia Hora. Projekt bol realizovaný v roku 2003 na základe Grantovej schémy podpory ľudských zdrojov predvstupového nástroja pomoci- PHARE. Do projektu boli zapojené obce: Bobrov, Breza, Klin, Novoť, Oravská Polhora, Rabča, Rabčice, Sihelné, Zákamenné, Zubrohlava. Podstatou tohto projektu bola výučba základov práce s počítačom, jazykové kurzy angličtiny, výroba modrotlače s regionálnymi vzormi jej použitia- prestieranie, kroje, krojované bábiky, spracovanie hliny, výroba keramiky, konečná úprava/dizajn, školenia a ukážky vedenia obecných kroník, cukrovinkárstvo, pernikárstvo, kurz podnikateľských aktivít a iné. Na základe projektu boli získané nenávratné finančné prostriedky vo výške sk. Obec Zákamenné bola spolupartnerom tohto projektu. Projekt 2 Názov projektu: Ochrana ovzdušia s využitím nízkoenergetických obnoviteľných zdrojov, zmena palivovej základne v objektoch obce Zákamenné. Realizačné práce uskutočnila firma ENERGOBYT Humenné s.r.o. a trvali od do Jednalo sa o zmenu palivovej základne budovy obecného úradu a ZŠ v Zákamennom. Výsledný efekt spočíva v tom, že každá budova má osobitnú kotolňu, ktorá využíva nízkoenergetický obnoviteľný zdroj energie- biomasu. Celkový objem nenávratných finančných prostriedkov získaných zo Štrukturálneho fondu- ERDF tvoril 25 mil. Sk 65

67 Projekt 3 Názov projektu: Propagácia zdrojov kultúrneho a prírodného dedičstva slovenskopoľského regiónu. Projekt na ktorý obec získala nenávratné finančné prostriedky vo výške 550 tis. Sk, bol realizovaný v roku 2007 cez program INTEREG- na základe slovensko-poľskej spolupráce s poľskou obcou Pcim. Realizácia projektu bola ukončená a zahŕňala: - miestny informačný systém (orientačné tabule) 8ks - mapy prihraničného regiónu v teréne 3ks - brožúry- kultúrne pamiatky, služby, voľný čas 3000ks - propagačný materiál- prírodné hodnoty, folklór 3000ks - pohľadnice obce 3000ks - CD nosiče 1000ks V súčasnosti sa obce síce navštevujú ale to bola jediná spolupráca. Projekt 4 Názov projektu: Skvalitnenie poskytovania služieb v obecnej knižnici prostredníctvom elektronizácie a internetizácie. V roku 2008 boli získané nenávratné finančné prostriedky na nákup kníh a software vybavenie vo výške Sk. Celkové náklady tvorili Sk a obec sa podieľala na spolufinancovaní 10%-tným podielom. Finančné prostriedky sa podarilo získať zo štátneho rozpočtu na základe- Grantového systému Ministerstva kultúry. Schválené projekty, ktorých realizácia je plánovaná na rok 2010: Projekt 1: Revitalizácia verejného priestranstva Realizáciou projektu budú vybudované chodníky, nové verejné osvetlenie, vysadené dreviny, fontánka s pitnou vodou, fontána s umelecko-architektonickým prvkom, priestor pre oddychovú časť, prebehne rekonštrukcia mostu cez potok, revitalizácia verejného priestranstva a prispôsobenie centra potrebám obyvateľov a návštevníkov obce. Žiadosť o nenávratné finančné prostriedky obec predložila v rámci regionálneho operačného programu - prioritná os- 4 regenerácia sídiel- ktorého riadiacim orgánom je Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. 66

68 Celkové výdavky projektu tvoria eur a obec získala na realizáciu tohto projektu nenávratné finančné prostriedky vo výške eur. Projekt 2: Kúpou čistiacej techniky zlepšiť kvalitu ovzdušia v obci Zákamenné Žiadosť o nenávratné finančné prostriedky obec predložila v rámci OP ŽP- prioritná os 3- Ochrana ovzdušia a minimalizácia nepriaznivých vplyvov zmeny klímy na Ministerstvo životného prostredia- sekcia enviromentálnych programov a projektov. Celkové náklady tvoria eur, obec požadovala nenávratné finančné prostriedky vo výške eur. Celkovo sa v správe obce nachádza 35 km pozemných komunikácií, ich údržba prebieha vo viacerých fázach a síce: - zametanie (formou aktivačnej činnosti obecných služieb) - odvoz odpadu (traktor s vlečkou a nákladné vozidlo TATRA s rokom výroby 1982) - a kropenie (prostredníctvom cisternovej striekačky LIAZ, rok výroby 1975). Tento spôsob čistenia je však veľmi neefektívny a časovo a finančne veľmi náročný a zaťažuje životné prostredie Situácia po ukončení realizácie projektu: - priamym výstupom projektu bude technika zabezpečujúca čistenie pozemných komunikácií v katastri obce Zákamenné v počte 1kus - vozidlo nahradí všetky tri doteraz používané veľmi zastarané vozidlá, ktoré zaťažujú životné prostredie. Súčasný spôsob čistenia nezabezpečuje zníženie znečistenia ovzdušia. Obstarávaná technika bude spĺňať normu EURO 5 (emisná norma pre automobily), čo svedčí o jej nízkom dopade na životné prostredie. - Po realizácií projektu bude čistenie komunikácií realizovať moderný dopravný prostriedok určený presne k tejto činnosti, ktorý zabezpečí nielen šetrenie času a finančných prostriedkov, ale najmä zníženie negatívnych dopadov na životné prostredie a na zdravie obyvateľov obce. Celková dĺžka čistených komunikácií bude 35 km, ide o miestne komunikácie III. Triedy. Spôsob realizácie projektu: Projekt sa bude realizovať prostredníctvom jednej aktivity- obstarania čistiace techniky, ktorá bude prebiehať od mája do júna Dodávateľom bude firma vybraná vo 67

69 verejnom obstarávaní, ktoré sa bude realizovať po predložení žiadosti o NFP. Po zrealizovaní projektu bude za jeho prevádzkovanie zodpovedná obec. Projekt 3: Zberný dvor Zákamenné Dĺžka realizácie projektu je 19 mesiacov. Celkové výdavky projektu tvoria eur Na základe podania žiadosti o poskytnutie NFP na MŽP- sekcia enviromentálnych programov a projektov- Odbor administrácie a prípravy projektov boli získané dotácie: - z ERDF/KF eur - zo ŠR eur Dotácie boli získané v rámci Prioritnej osi- 4 Odpadové hospodárstvo- Operačný cieľ 4.1 Podpora aktivít v oblasti separovaného zberu. Projekt 4: Hasičská zbrojnica V súčasnosti sa pripravujú projekty a žiadosti o dotácie - na verejné osvetlenie, pretože v minulých rokoch neprešiel, - zmena palivovej základne na objekty zdravotného strediska (tento projekt tiež v minulých rokoch neprešiel) - žiadosť o nenávratné finančné prostriedky na projekt s názvom: úprava verejného priestranstva- jedná sa o úpravu okolia nového kultúrneho domu medzi kultúrnym domom a policajnou zbrojnicou ( ak bude žiadosť schválené obec získa dotáciu z Ministerstva pôdohospodárstva). Obec sa neustále zapája do vypracovávania projektov a žiadostí o nenávratné finančné prostriedky, schválené projekty tvoria však len malú časť z celkového počtu podaných projektov. Obec Zákamenné sa už niekoľko rokov snaží získať nenávratné finančné prostriedky na rozšírenie a opravu vodovodu jednotlivých častí obce a taktiež na aktualizáciu a doplnenie knižného fondu. Medzi ďalšie neúspešné žiadosti o nenávratné finančné prostriedky patria: - žiadosť o dotáciu- nákup technológie na likvidáciu biologického odpadu (2008) - žiadosť o poskytnutie dotácie- vybudovanie viacúčelových ihrísk v obci - žiadosť o dotáciu- výmena okien na obvodnom zdravotnom stredisku a iné. 68

70 4.4 Partnerstvá obce Zákamenné Obec Zákamenné spolupracuje prostredníctvom niekoľkých partnerstiev. Ide o spoluprácu medzi verejným sektorom. Partnerstvo s poľskou obcou Suszec Dňa sa obec Zákamenné dohodla na trojstrannej spolupráci s poľskou obcou Suszec. Do trojstrannej dohode o spolupráci patrí obec Zákamenné, obec Novoť a poľská obec Suszec. Ide o dohodu o spolupráci medzi obcami a inštitúciami, podnikmi, združeniami, ktoré pôsobia na ich území. Všetky strany sa dohodli spolupracovať v oblastiach vzdelávania, telovýchovy a športu, výmeny mládeže, kultúry a umenia, propagácie, výmeny vzájomných skúseností s činnosťou samosprávy. Obce sa dohodli v rámci tejto spolupráce: Minimálne raz do roka sa uskutoční stretnutie delegácií všetkých strán dohody na ktorom starostovia vyhodnotia spoluprácu z uplynulého roku a schvália program spolupráce na ďalší rok. O zložení delegácií rozhodujú starostovia. Delegácie sa môžu zúčastniť vedúci obecných úradov a iných organizácií a subjektov pôsobiacich na území obce, podnikatelia a iné osoby určené starostami obce. Na zasadaniach s účasťou zástupcov strán bude záväzným jazykom súčasne poľština a slovenčina, všetky oficiálne dokumenty budú vyhotovené v poľštine a slovenčine. Na zasadnutiach vykonáva funkciu predsedajúceho rokovania zástupca strany, ktorá organizuje stretnutie a náklady pobytu delegácií znáša taktiež strana, ktorá organizuje stretnutie. Stretnutie delegácií všetkých obcí sa budú konať v tomto poradí: v obci Suszec, Novoť a Zákamenné. Všetky strany sa na začiatku každého kalendárneho roku zaväzujú spoločne vypracovať návrh programu spolupráce na daný rok. Okrem toho sa budú strany dohody usilovať o priamu spoluprácu hospodárskych subjektov pôsobiacich na území všetkých troch obcí. 69

71 Túto dohodu strany uzatvorili na dobu neurčitú. O podpísaní tejto dohody boli obyvatelia všetkých troch obcí oboznámení prostredníctvom miestnej tlače. Partnerstvo s českou obcou Staříč Spolupráca s českou obcou Staříč vznikla na základe záujmu realizovať projekt s názvom: Oživenie slovensko-českej spolupráce na Orave v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika - Česká republika Cieľom tohto projektu bolo vytvorenie kultúrneho centra pre spoločné slovenskočeské podujatia a tým posilnenie väzieb medzi obyvateľmi Oravy a Moravy. Dňa sa v obci Zákamenné realizovalo pracovné stretnutie zástupcov a projektových manažérov obcí Zákamenné a Staříč. Zámerom pracovného stretnutia bolo predstaviť plánovaný projekt vytvorenia infraštrukturálneho zázemia pre organizovanie spoločensko-kultúrnych podujatí a tým upevniť družobné vzťahy medzi Oravou a Moravou, ako aj vytvorenie väzieb medzi obcami a krajom v oblasti kultúry kultúrne podujatia, ľudové súbory, remeslá, šport, obnova jazykových znalostí a pod. V neposlednom rade išlo o vytvorenie priateľských väzieb medzi ľuďmi, ktorí budú nositeľmi propagácie partnerských regiónov. Špecifickými cieľmi projektu boli stanovené: - vytvorenie kultúrneho centra pre obyvateľov Moravskosliezskeho a Žilinského kraja - obnova starých kultúrnych tradícií a zvyklostí - propagácia ľudových remesiel a folklóru medzi mladými obyvateľmi - zaistenie kontinuálnej činnosti existujúcich spolkov Celkové vyčíslené náklady na daný projekt tvorili eur, pričom obce žiadali o nenávratné finančné prostriedky vo výške eur. K schváleniu projektu však nedošlo a tak nebola možná jeho realizácia. Spolupráca s poľskou obcou Pcim Spolupráca bola vytvorená na základe programu INTERREG III A, ktorý je súčasťou jednej zo štyroch iniciatív Spoločenstva (iniciatíva Interreg), nadväzuje a zároveň nahrádza predvstupový program cezhraničnej spolupráce PHARE CBC, ktorý vytváral podmienky pre zbližovanie ľudí na základe spoločných projektov v prihraničných oblastiach Slovenska. 70

72 Cieľom cezhraničnej spolupráce je zlepšenie kooperácie medzi susednými krajinami a je zameraná na rozvoj cezhraničných ekonomických a sociálnych centier prostredníctvom spoločných stratégií a projektov udržateľného územného rozvoja (Regionálna rozvojová agentúra Senec-Pezinok, 2010). V uvedenej spolupráci išlo o realizáciu projektu s názvom:,,propagácia zdrojov kultúrneho a prírodného dedičstva slovensko-poľského regiónu na ktorú obec získala nenávratné finančné prostriedky vo výške sk. Realizácia projektu bola ukončená a zahŕňala: - miestny informačný systém (orientačné tabule) 8ks - mapy prihraničného regiónu v teréne 3ks - brožúry- kultúrne pamiatky, služby, voľný čas 3000ks - propagačný materiál- prírodné hodnoty, folklór 3000ks - pohľadnice obce 3000ks - CD nosiče 1000ks V súčasnosti sa obce síce navštevujú ale to bola jediná spolupráca. Okrem uvedených partnerstiev obec Zákammenné aktívne komunikuje s poľským mestom Žiwiec a patrí do slovensko-poľsko-českého spoločenstva Euroregiónu,,Beskydy, ktorého cieľom sú spoločné aktivity za účelom rovnomerného a vyváženého rozvoja regiónu a zblíženie jeho obyvateľov a inštitúcií v prihraničných oblastiach. Ide hlavne o spoluprácu v oblastiach výmeny skúseností a informácií dotýkajúcich sa rozvoja regiónu, pracovného trhu, územného plánovania a výstavby, riešenia spoločných problémov v oblasti dopravy, spojov a telekomunikácií, problémov dotýkajúcich sa ekológie a životného prostredia, hospodárstva, obchodu, priemyslu, podnikania, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, potravinárstva, školstva, výmeny mládeže a športu, osvety, kultúrnej výmeny a starostlivosti o spoločné kultúrne dedičstvo, rozvoja turistiky a cestovného ruchu, s ohľadom na zlepšenie podmienok pre turistický ruch v prihraničnej oblasti a pod. Euroregión podporuje uzatváranie medzinárodných zmlúv, ktorých cieľom je cezhraničná spolupráca. Na základe rozhovoru so starostom obce Zákamenné, môžem konštatovať, že obec zatiaľ nemá v pláne vytváranie nových partnerstiev. 71

73 4.5 SWOT analýza obce Zákamenné Tab. 8 Silné a slabé stránky, príležitosti a ohrozenia obce (vlastné spracovanie) SILNÉ STRÁNKY Prírodný potenciál územie obce je v chránenej oblasti zdravé životné prostredie nezaťažené priemyslom obora lesnej zveri a chov rýb priaznivé podmienky pre rozvoj agroturistiky a vidieckeho turizmu fungujú brigády mládeže, čistenie verejných priestranstiev funguje separovaný zber odpadov, zber nebezpečných odpadov a recyklácia polystyrene Socio-demografický potenciál pozitívny prirodzený prírastok obyvateľstva pozitívna veková štruktúra postupný rast vzdelanostnej úrovne obyvateľstva domáce obyvateľstvo tvorí viac ako 99,72% progresívny typ vekovej štruktúry nárast počtu prisťahovaných obyvateľov nárast počtu obyvateľov obce veľa nadaných detí a mládežníkov Socio-ekonomická a pracovno-kapitálová situácia index ekonomického zaťaženia má klesajúcu hodnotu relatívne lacná pracovná sila dominantnosť počtu súkromných podnikov zmena štruktúry zamestnanosti z primárneho sektora až k flexibilnejšiemu sektoru služieb vybudovaná obchodná sieť fungovanie živnostníkov a firiem v obci dostatok kvalifikovanej pracovnej sily možnosti pre využívanie drevnej hmoty Civilizačno-infraštrukturálna situácia technická infraštruktúra dobrá prístupnosť obce a geografická poloha blízkosť hranice s Poľskom dobré dopravné prepojenie v rámci regiónu všetky domy napojené na obecný vodovod rozvod pitnej vody v dobrom technickom stave dve ČOV kompletné pokrytie energetickými sieťami 72 SLABÉ STRÁNKY Prírodný potenciál nedostatočne využitý potenciál obce nedostatok vybudovaných označených náučných chodníkov a cyklotrás nezabezpečená recyklácia nebezpečných odpadov nedostatok odpadových nádob v obci nezriadené skládky maštaľného hnoja Socio-demografický potenciál pomaly klesá podiel detskej populácie klesá počet narodených detí najväčší podiel tvoria obyvatelia so základným vzdelaním strata časti ľudského kapitálu migráciou ľahostajnosť občanov ku svojmu zdraviu Socio-ekonomická a pracovno-kapitálová situácia nárast počtu evidovaných nezamestnaných nedostatočne využitý potenciál podnikateľskej aktivity F.O nevymedzené priestory pre podnikanie málo pracovných príležitosti v obci a okolí nedostatok kvalitných služieb v cestovnom ruchu a využívanie podmienok v obci na rozvoj CR vysoká miera nezamestnanosti najvyššie percento nezamestnaných pochádza zo skupiny obyvateľov s najnižším stupňom vzdelania Civilizačno-infraštrukturálna situácia technická infraštruktúra nedobudovaná cestná sieť nedobudované parkoviská chýbajúce chodníky mimo centra obce chýbajúca kanalizácia chýba verejné WC v centre obce nevyhovujúci technicky stav mostov nedostatočné technické služby

74 benzínové čerpadlo v obci vybudované obecné osvetlenie označené časti obce kompletné pokrytie TV signálom dobré pokrytie sieti mobilných operátorov vybudované zdravotné stredisko a lekáreň, domov sociálnych služieb vybudovaný nový kultúrny dom Sociálna infraštruktúra obecné noviny občasné výstavy (rezbárstvo, poľovníctvo) historické pamiatky v obci živý dialekt- goralské nárečie zachované zvyky, tradície, tradičné remeslá domáca výroba oštiepkov a syrov folklórny súbor a ľudová hudba, spevácke zbory organizovanie plesov, kulúrno-spoločenských podujatí, stretnutia dôchodcov tradícia bohatých športových aktivít pre deti existujúce neziskové organizácie funguje navštevovanie bezvládnych obyvateľov obce a novorodencov lekárom dobrá sociálna komunikácia, vzájomný záujem občanov, schopnosť vzájomne si pomáhať vôľa samosprávy riešiť problémy v sociálnej a zdravotníckej oblasti veľmi dobré podmienky pre športové vyžitie zabezpečená opatrovateľská služba možnosti ubytovania a stravovania podmienky pre vzdelávanie výborné podmienky pre základné školstvo a MŠ detašované pracovisko ZUŠ výtvarného odboru a hudobného odboru školský internet s možnosťou využívania pre verejnosť PRÍLEŽITOSTI rastúci záujem o spoznávanie miestnej kultúry a agroturistiku pribúdanie návštevníkov najmä pre šport a rekreáciu podpora rozvoja vidieka zvyšovanie podnikateľskej aktivity v obci rast príjmov a zamestnanosti správne rozhodnutia samosprávy tvorba projektov na zvyšovanie zamestnanosti daňové úľavy pre podnikateľov rozširovanie európskeho trhu menej bariér pre podnikanie spolupráca s organizáciami a samosprávami rozvoj podnikateľskej sféry nové pracovné miesta na základe plánovanej 73 sociálna infraštruktúra nedostatočne využívanie a slabé materiálne vybavenie starého kultúrneho domu slabá angažovanosť občanov v kultúrnom, spoločenskom a športovom živote chýbajúci koordinátor aktivít chýbajúci amfiteáter málo voľného času dospelých chýba mládežnícky komplex nevybudované informačné centrum nevyznačené turistické cesty a chodníky neúplná sieť služieb obmedzené poskytovanie zdravotníckych služieb chýba služba varenia obedov pre dôchodcov nedostatočne sociálne a zdravotnícke poradenstvo absencia psychologických služieb chýba denný pobyt pre postihnutých občanov podmienky pre vzdelávanie chýbajú učitelia a lektori cudzích jazykov chýbajú vzdelávacie akcie pre dospelých nedostatočné materiálne vybavenie kabinetov ZŠ slabá informovanosť občanov v oblasti vzdelávania nevyužívaný potenciál občanov obce pre vedenie kurzov a vzdelávacích aktivít málo voľnočasových aktivít OHROZENIA zmena typu vekovej štruktúry na degresívnu úpadok tradícii a ľudovej kultúry emigrácia mladých ľudí z mikroregiónu nedostatočná podpora začínajúcich podnikateľov zvyšovanie priemerného veku žien pri pôrode a tým znižovanie počtu deti na jednu rodinu nedostatočná schopnosť podnikateľských subjektov vytvárať pracovné miesta odlev kvalifikovanejšej pracovnej sily mimo región zlá legislatíva vysoké daňové zaťaženie podnikateľov zvyšovanie životných nákladov vysoká miera inflácie

75 výstavby priemyselného parku čerpanie zdrojov z fondov EU a dotácií aktívnosť občanov obce pri kompletizácii infraštruktúry prioritné podporovanie turistických oblastí štátom rozvoj cezhraničnej spolupráce a aktívna spolupráca prostredníctvom partnerstiev atraktívnosť lokalít pre cestovne kancelárie vybudovanie rekreačného komplexu angažovanie sa vzdelaných ľudí a talentovaných detí podpora EU vzdelávaniu potreba ľudí celoživotne sa vzdelávať podpora výstavby sociálnych bytov tvorba projektov na tvorbu a ochranu ŽP podpora a pomoc podnikateľov pri aktivitách uvedomelosť občanov a návštevníkov v oblasti ŽP zlé postavenie v rámci trhov EU nedostatok finančných zdrojov rast cien energii prírodné živly ľahostajnosť občanov k verejným aktivitám oslabovanie identity po vstupe do EU úpadok duchovných hodnôt nezáujem turistov o Slovensko a región slabá podpora rozvoja turizmu zo strany štátu a EU sociálna neistota vysoká nezamestnanosť únik mozgov zhoršovanie životného prostredia nadmerný turistický ruch 74

76 5 Návrhy na využitie výsledkov Obec Zákamenné je zastúpená starostom, ktorý ako sme sa už viackrát presvedčili, dáva zo seba všetko pri vykonávaní svojej funkcie a samozrejme pri snahe vytvoriť v obci Zákamenné výborné podmienky pre plnohodnotný život a spokojnosť obyvateľov obce, ale aj pritiahnuť pozornosť návštevníkov obce Zákamenné. Čo sa nám aj potvrdilo, keď pri položení otázky- čo plánuje v budúcnosti pre obec Zákamenné s úsmevom odpovedal:,,všetko. Návrhy: 1. Prírodný potenciál Obec Zákamenné patrí do chránenej krajinnej oblasti a môžeme ju zaradiť medzi obce s veľkým rekreačným potenciálom. Má vynikajúce podmienky pre turistiku, zimné športy, agroturistiku a plní funkciu chalupárenia a neustále si zachováva bohatú ľudovú tradíciu a zvyky. Územie obce nie je zaťažené priemyslom. V rámci udržania zdravého životného prostredia: - realizovať ďalšie projekty na zmenu palivovej základne v objektoch obce Zákamenné pri využití obnoviteľných zdrojov energie - zvýšiť počet odpadových nádob v obci Rekreáciu považujeme za budúcnosť obce, navrhujeme: - dobudovať náučné chodníky a cyklotrasy v obci - vyznačiť turistické cesty a chodníky - podporovať rozvoj vidieckeho cestovného ruchu a agroturistiky, čím by sa zabezpečilo využívanie rekreačného potenciálu obce nie len v zimnom období - skvalitniť a rozšíriť ponuku poskytovaných služieb v cestovnom ruchu - rozšíriť ponuku ubytovacích zariadení o doplnkové služby- wellness, fitness, požičiavanie bicyklov, štvorkolky, jazdenie na koni, tenis a iné. - využiť zachovalosť ľudových remesiel, tradícií, ľudovej hudby a folklórnej skupiny Kamenčan na pritiahnutie návštevníkov do obce realizovaním rôznych podujatí počas roka. 75

77 2. Socio-demografická situácia Veľkou príležitosťou pre obec je vzdelávanie obyvateľstva. Navrhujeme: - rozvíjať systém ďalšieho vzdelávania formou rôznych rekvalifikačných kurzov ako nástroja zvyšovania kvalifikovanosti, flexibility ľudských zdrojov, ktoré im umožnia rýchlejšie sa uplatniť na trhu práce - zabezpečiť učiteľov a lektorov cudzích jazykov (aj pre dospelých) - sprostredkovať informovanosť občanov v oblasti vzdelávania - podporiť využitie potenciálu občanov obce pre vedenie kurzov a vzdelávacích aktivít - zabezpečiť možnosti využívania voľného času občanov 3. Socio-ekonomická a pracovno-kapitálová situácia Obec odkúpila pozemky na okraji obce v časti Oravice po dohode s talianskym investorom, ktorý prisľúbil vytvorenie priemyselného parku. Taliansky investor však od dohody odstúpil. Navrhujeme: - poskytnúť toto územie podnikateľom obce, pre vybudovanie priemyselného parku, prostredníctvom ktorého by boli vytvorené nové pracovné miesta, čo by výrazne znížilo nezamestnanosť v obci Zákamenné, ale aj okolitých obcí a malo dobrý vplyv na posilnenie postavenia obce v okrese Námestovo. Priemyselná výroba obce je pomerne rozvinutá. V obci dominujú súkromné podniky, ktoré sú predpokladom dlhodobo vysokej dynamiky ekonomickej výkonnosti subjektov a rastu životnej úrovne obyvateľov. Navrhujeme: - podporovať podnikateľské prostredie prostredníctvom dobudovania infraštruktúry - zabezpečiť priestory pre podnikateľskú činnosť - zlepšiť vzájomnú spoluprácu a komunikáciu medzi samosprávami a súkromným sektorom - vytvárať priaznivé prostredie pre rozvoj podnikania týkajúci sa existujúcich podnikov, vzniku nových podnikov a prílevu zahraničných investícií 76

78 - podporovať inovácie - podporiť účasť podnikateľských subjektov na príprave rozvojových plánov obce- programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce- čo sa následne odrazí aj na plánovaní aktivít zameraných na podporu podnikateľského prostredia - využívať finančné nástroje podpory podnikania obce: Obec môže uplatniť svoje daňové právomoci prostredníctvom odkladu splátok alebo úľavy dane z nehnuteľností, odkladu alebo odpustenia splátok z miestnych poplatkov. 4. Civilizačno-infraštrukturálna situácia - skvalitniť technickú infraštruktúru dobudovaním cestnej siete, chýbajúcich chodníkov mimo centra obce, rekonštrukciou mostov a dobudovaním kanalizácie. - dostatočne zabezpečiť pozemky v obci potrebné pre budúci rozvoj a budovanie rodinných domov - zabezpečiť výstavbu ďalších sociálnych bytov - posilniť angažovanosť občanov v kultúrnom, spoločenskom a športovom živote - zamestnať kultúrneho pracovníka, ktorý by koordinoval aktivity na využívanie voľného času dospelých, zabezpečoval organizáciu akcií, podujatí - rozšíriť sieť poskytovaných služieb - rozšíriť možnosti pre športovanie, organizovať viacero akcií, kde by sa ľudia mohli stretávať. Zabezpečiť priestory pre občanov v poproduktívnom veku, kde by sa mohli stretávať a spoločne tráviť voľný čas - zabezpečiť možnosti stravovania pre dôchodcov a sociálne slabých obyvateľov obce. 77

79 6 Záver Cieľom diplomovej práce bolo poukázať na súčasný stav a perspektívy rozvoja obce Zákamenné patriacej do okresu Námestovo a to na základe analýzy prírodného a demografického potenciálu obce, jej ekonomickej štruktúry a úrovne infraštruktúry. Vyhodnotením uvedených ukazovateľov sme pomocou SWOT analýzy upozornili na silné a slabé stránky obce, príležitosti, prípadné ohrozenia na lokálnej a regionálnej úrovni a vypracovali sme návrhy a možnosti ďalšieho sociálno-ekonomického rozvoja. Na základe hodnotenia nami stanovených ukazovateľov sme dospeli k záveru, že prírodné danosti predurčujú obec Zákamenné zaradiť medzi obce s veľkým rekreačným potenciálom. Rekreácia je budúcnosťou obce. Obec nachádzajúca sa v blízkosti hranice s Poľskom v chránenej krajinnej oblasti má vynikajúce podmienky pre vidiecku turistiku, zimné športy a agroturistiku. Aj v súčasnej dobe si zachováva živý dialekt- goralské nárečie, bohatú ľudovú tradíciu a zvyky. Využite rekreačného potenciálu v obci na rozvoj cestovného ruchu však nie je dostatočné, čo je podmienené najmä absenciou kvalitných služieb v cestovnom ruchu. Tá je prepojená s nevyužitým vnútorným potenciálom obce a jej okolia na získavanie prínosov z rozvoja cestovného ruchu pre obec, jeho podnikateľov, obyvateľov a návštevníkov. Je teda potrebné skvalitniť a rozšíriť ponuku poskytovaných služieb, rozšíriť ponuku ubytovacích zariadení o rôzne doplnkové služby, vybudovať označené náučné chodníky a cyklotrasy, využiť zachovalosť ľudových remesiel, tradícií, ľudovej hudby a folklórnej skupiny Kamenčan na pritiahnutie návštevníkov do obce realizovaním rôznych podujatí počas roka čím by sa zabezpečilo využívanie rekreačného potenciálu obce nie len v zimnom období. Pre obyvateľov obce by mala obec predovšetkým plniť obytnú a oddychovú funkciu a poskytovať tak príjemné miesto pre život. Pre plnenie obytnej funkcie je podstatná realizácia výstavby rodinných domov, sociálnych bytov a úlohou obce je dostatočne zabezpečiť pozemky v obci potrebné pre budúci rozvoj. Je potrebné doplniť chýbajúce články technickej infraštruktúry dobudovaním cestnej siete, chýbajúcich chodníkov mimo centra obce a rekonštrukciou mostov. Oddychová funkcia je podmienená vybavenosťou sociálnou infraštruktúrou. Sociálna infraštruktúra obce pokrýva základné potreby obyvateľov. Obyvateľom slúži miestne zdravotné stredisko, lekáreň, stredisko rýchlej záchrannej služby, obecná knižnica, polícia, dve banky, pošta. V obci sa nachádza 78

80 domov sociálnych služieb pre dospelých a opatrovateľská služba. Bolo by vhodné zabezpečiť možnosti stravovania pre dôchodcov a sociálne slabých obyvateľov obce. Nedostatočné sa javia možnosti využívania voľného času občanov. Je dôležité posilniť angažovanosť občanov v kultúrnom, spoločenskom a športovom živote, rozšíriť sieť poskytovaných služieb, rozšíriť možnosti pre športovanie dospelých- najmä pre matky s deťmi, organizovať viacero akcií, kde by sa ľudia mohli stretávať. Pre občanov v poproduktívnom veku by bolo dobré zriadiť priestory, kde by sa mohli stretávať a spoločne tráviť voľný čas. Príležitosť obce vidíme aj vo vzdelávaní obyvateľstva. Ku vzdelávaniu detí a mládeže slúži základná škola..o deti v predškolskom veku je postarané v dvoch materských školách. Náležitú pozornosť je potrebné venovať vzdelávacím aktivitám pre dospelých, rozvíjať systém ďalšieho vzdelávania formou rôznych rekvalifikačných kurzov ako nástroja zvyšovania kvalifikovanosti, flexibility ľudských zdrojov, ktoré im umožnia rýchlejšie sa uplatniť na trhu práce. Priemyselná výroba obce je pomerne rozvinutá. V obci dominujú súkromné podniky. Podľa údajov Obecného úradu v Zákamennom, obyvatelia obce Zákamenné pracujú v miestnych prevádzkach firiem, na družstve, v lese, v okresnom meste Námestovo, v Dolnom Kubíne, v krajskom meste Žilina a v Čechách. Obec má dostatok kvalifikovanej a relatívne lacnej pracovnej sily a so svojou dobrou prístupnosťou a geografickou polohou, vytvára vhodné podmienky pre investorov, čo by mohlo mať dobrý vplyv na budúci rozvoj obce. Je relevantné podporovať podnikateľské prostredie využívaním finančných nástrojov obce, zabezpečiť priestory pre podnikateľskú činnosť, zlepšiť vzájomnú spoluprácu a komunikáciu medzi samosprávami a súkromným sektorom a vytvárať priaznivé prostredie pre rozvoj podnikania týkajúci sa existujúcich podnikov, vzniku nových podnikov a prílevu zahraničných investícií Aktiváciou vnútorných rozvojových zdrojov, hlavne ľudského potenciálu, ktorý je jedným zo základných predpokladov a podmienok obnovy rozvoja obce, aktívnou spoluprácou štátu, samosprávy, podnikateľov a obyvateľov vidieka sa vytvoria vhodné podmienky pre znižovanie rozdielov medzi mestom a dedinou, zvyšovaniu zamestnanosti, zvyšovaniu aktivity prostredia najmä pre mladých ľudí, ďalej bude dochádzať k zvyšovaniu príjmov, k zlepšeniu demografickej situácie, zníženiu migrácie ľudí do miest a následne k zlepšovaniu životných a pracovných podmienok obyvateľov dediny. Takto sa vidiek môže stať plnohodnotnou súčasťou spoločnosti. 79

81 7 Použitá literatúra 1. ASOCIÁCIA PPP O PPP [online] [cit ]. Dostupné na internete: < 2. BELAJOVÁ, A. - BALÁŽOVÁ, E Ekonomika a manažment územnej samosprávy. 1. vyd. Nitra: SPU, s. ISBN BELAJOVÁ, A. - FÁZIKOVA, M Regionálna ekonomika. 3. vyd. Nitra: SPU, ISBN X 4. BOKOROVÁ, M. - KOBIDOVÁ, T Rozvoj vidieka v EU [online] [cit ]. Dostupné na internete: < 5. BUČEK, M. a kol Regionálny rozvoj - novšie teoretické koncepcie. Bratislava: Ekonóm, s. ISBN BUŠÍK, J Partnerstvá a ich možný profil [online] [cit ]. Dostupné na internete: < 7. COPLÁK, J Plán Hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Veľké Uľany [online] [cit ]. Dostupné na internete: < 8. COPLÁK, J Zhodnotenie postavenia a funkcie územného plánovania na lokálnej úrovni v rámci súčasného plánovacieho systému na Slovensku. In Rozvojové plány obcí na Slovensku - výber z analýz stavu. Bratislava: Peter Mačura-PEEM, s. ISBN X 9. ČAPKOVÁ, S Rozvoj miestnej ekonomiky. Banská Bystrica: UMB, Ekonomická fakulta, s. ISBN DANGLOVÁ, O Lokálna identita a lokálny rozvoj (Príklady zo slovenského vidieka). In Trendy regionálneho a miestneho rozvoja na Slovensku. Bratislava: Zing Print, s. ISBN DOBRUCKÁ, L. - COPLÁK, J Tvorba strategického rozvojového plánu obce. Bratislava: Peter Mačura - PEEM, l2,18,69-70,75,151 s. ISBN DUBECOVÁ, I Regionálna analýza a plánovanie. Nitra: SPU, ISBN

82 13. FALŤAN, Ľ Mikroregión ako aktér regionálneho rozvoja (podkladová štúdia). Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Vidiecky parlament Slovenska a Sociologický ústav SAV, Bratislava FÁZIKOVA, M Rozvoj vidieka, prednášky z predmetu rozvoj vidieka 2009/2010 [online] [cit ]. Dostupné na internete: < FÁZIKOVÁ, M. - STEHLÍKOVÁ, B. - LACINA, P Základná typológia vidieckych obcí z hľadiska demografického vývoja. In: Zemědelská ekonomika s. 16. GÁFRIKOVÁ, O Dobrý deň samospráva. Bratislava: ZMOS, 76 s. 17. GAJDOŠ, P. - PAŠIAK, J Regionálny rozvoj Slovenska z pohľadu priestorovej sociológie. Bratislava: ,107 s. ISBN HAMALOVÁ, M. - STEINER - PAPÁNEK, S Verejnosúkromné partnerstvá a inovačné procesy [online] [cit ]. Dostupné na internete: < 19. HORANSKÁ, E Strategické plánovanie miestneho rozvoja na Slovensku- skúsenosti z praxe. In Rozvojové plány obcí na Slovensku - výber z analýz stavu. Bratislava: Peter Mačura- PEEM, s. 1SBN X 20. HRABALOVÁ, S Teórie a praxe rozvoje měst a obci. Brno: Masarykova univerzita, s. ISBN HRADISKÁ, A Úloha partnerstiev pri financovaní rozvoja vidieka. In Národná a regionálna ekonomika VII. Košice: Technická Univerzita v Košiciach ISBN HRTÁNEK, L. - KOHÚTIK, J Súčasný stav právnej regulácie verejnej správy v SR. Trenčín: Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka, s. ISBN CHLEBOVCOVÁ, H. - LORENCOVÁ, S Postavenie obecnej samosprávy v systéme verejnej správy na Slovensku ( študijní text) 1. Bratislava: s. ISBN

83 INTERNETOVÁ STRÁNKA OBCE ZÁKAMENNÉ História obce Zákamenné [online] [cit ]. Dostupné na internete: < 26. INTERNETOVÁ STRÁNKA OBCE ZÁKAMENNÉ Kniha Zákamenné [online] [cit ]. Dostupné na internete: < 27. IVANIČKOVÁ, A Programovanie a projektovanie v regionálnom rozvoji (habilitačná prednáška). Bratislava: Ekonomická univerzita, Národohospodárska fakulta, s. ISBN JANDOUREK, J Sociologický slovník. Praha: Portál, ISBN JANTO, B Komunitný rozvoj ako perspektívny prístup v miestnom rozvoji. In Trendy regionálneho a miestneho rozvoja na Slovensku. Bratislava: Zing Print, , 215 s. ISBN KLING, J Regionálna politika a regionálny vývoj. Bánovce nad Bebravou: Expresprint, KOROBANIČOVÁ, I Marketingové partnerstvá a ich postavenie v procese regionálneho rozvoja. Košice: Národná a regionálna ekonomika VI, Herľany, Ekonomická fakulta TU v Košiciach 32. KRNÁČ, J Mikroregión, základ spolupráce a tvorby partnerstiev. In Verejná správa a partnerstvo - Recenzovaný zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava: Katedra verejnej správy a regionálneho rozvoja, Národohospodárska fakulta, Ekonomická univerzita v Bratislave, ISBN KUČÍRKOVÁ, D Rurálna sociológia. 1. vyd. Nitra: SPU, ISBN MARČEK, E. - VAKULOVÁ, L Medzisektorová spolupráca na Slovensku Súhrnný materiál z realizácie programu v rokoch In Verejná správa a partnerstvo - Recenzovaný zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava: Katedra verejnej správy a regionálneho rozvoja, Národohospodárska fakulta, Ekonomická univerzita v Bratislave, ISBN

84 35. MAŤUGOVÁ, S. - KURJAKOVÁ, E. - TRNKA, R Zákamenné monografia. Obec Zákamenné, 2005, ISBN MEDEK, F Technická infrastruktura měst a sídel. Praha: ČVUT, s. ISBN MIŠÚNOVÁ, E. ŠEBEN, Z Regionálne rozvojové agentúry a ich význam v regionálním rozvoji cestovného ruchu v Slovenskej a Maďarskej Republike [online] [cit ]. Dostupné na internete: < pdf>. 38. NIŽŇANSKY, V Verejná správa na Slovensku. Bratislava: Úrad vlády SR. Kancelária splnomocnenca vlády SR pre decentralizáciu SR, ,111 s. ISBN NIŽŇANSKÝ, V. - VALENTOVIČ, M Financovanie samosprávy obcí od roku Bratislava: M.E.S.A. 10, ,26 s. ISBN PAPCUNOVÁ, V. - GECÍKOVÁ, I Návody na cvičenia z regionálnej ekonomiky, 1. vyd. Nitra: SPU Nitra 2006, 43 s. ISBN PORUBČAN, P. - BARÁT, P. - KUČÍRKOVÁ, D Teória politiky, 3. vyd. SPU Nitra 2006, 260 s. ISBN PRÍSTUP LEADER Základný sprievodca [online] [cit ]. Dostupné na internete: < approach_sk.pdf>. 43. REGIONÁLNA ROZVOJOVÁ AGENTÚRA Senec- Pezinok Čo je to INTERREG IIIA? [online] [cit ]. Dostupné na internete: < 44. STARONOVÁ, K. - SIČAKOVÁ - BEBLAVÁ, E Verejná politika a miestna samospráva štyri princípy spravovania - praktická príručka, Bratislava: FSEV UK, 2006, 234 s. ISBN STEHLÍKOVA, B. - SOJKOVÁ, Z Analýza vekovej štruktúry obyvateľstva a polohy obce v Slovenskej republike. Collection of Scientific Papers. České Budejovice: Faculty of Agriculture, s. 83

85 46. ŠEBOVÁ, M. - ŽÁRSKA, E The perspectives of Public Private partnerschip in the Slovakia. Košice: Technická univerzita, Ekonomická fakulta Košice, 2nd Central European Conference in Regional Science CERS 47. ŠOLTÉSOVÁ, K Rozvoj, vzdelávanie a osveta. In: Udržateľný rozvoj v energetickom sektore. Bratislava: [online] [cit ]. Dostupné na internete: < 48. VANTNEROVA, Ľ. KOŽIAK, R Ekonomika miestnej samosprávy. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, Ekonomická fakulta, s. ISBN TVRDOŇOVÁ, J Miestne akčné skupiny typu LEADER a tvorba stratégii sociálno- ekonomického rozvoja vidieka, Vidiecka organizácia pre komunitné aktivity. Banská Bystrica: ISBN VINCÚR, P. - FIFEKOVÁ, E Stratégia sociálno - ekonomického rozvoja. Bratislava: SPRINT- vydavateľská, Filmová a reklamná agentúra, a51,b59,c54, 196 s. ISBN X 51. ŽÁRSKA, E, a kol Komunálna ekonomík a politika. Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM 2007, ISBN ŽÁRSKA, E. - REPKOVÁ, E. - SEKEREŠOVÁ, E Miestny rozvoj a finančná kapacita obcí. In: Regióny-vidiek-životné prostredie, časť H, (Zborník vedeckých, odborných príspevkov a posterov z medzinárodnej vedeckej konferencie konanej v dňoch v Nitre). Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, s. ISBN Právne dokumenty: Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení dostupné na internete Zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých kompetencií z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky Zákon 539/2008 alebo 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja 84

86 8 Prílohy 85

87 Príloha 1 POČET OBYVATEĽSTVA Tab. 1 Počet obyvateľstva obce Zákamenné v % za jednotlivé roky (vlastné spracovanie) Rok počet obyvateľov Tab. 2 Vývoj prírastkov v obci (vlastné spracovanie) Rok prirodzený prírastok prírastok (-úbytok) sťahovaním Celkový prírastok VEKOVÁ ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA Tab. 3 Veková štruktúra obyvateľstva obce Zákamenné v % za jednotlivé roky (vlastné spracovanie) Rok predproduktívny vek produktívny vek poproduktívny vek Veková štruktúra obyvateľstva k % 34% predproduktívny vek produktívny vek poprodukttívny vek 55% Obr. 1 Veková štruktúra obyvateľstva k (vlastné spracovanie) 86

88 Veková štruktúra obyvateľstva k % 32% predproduktívny vek produktívny vek poprodukttívny vek 57% Obr. 2 Veková štruktúra obyvateľstva k (vlastné spracovanie) Veková štruktúra obyvateľstva k % 25% predproduktívny vek produktívny vek poprodukttívny vek 64% Obr. 3 Veková štruktúra obyvateľstva k (vlastné spracovanie) NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE OBYVATEĽSTVA Tab. 4 Národnostné zloženie obyvateľstva obce Zákamenné v % (vlastné spracovanie údajov) Rok počet obyvateľov z toho národnosť Slovenská Česká Poľská Maďarská Ostatná, nezistená

89 VZDELANIE Tab. 5 Najvyšší skončený stupeň školského vzdelania (vlastné spracovanie) Základné Učňovské (bez maturity) Stredné odborné (bez maturity) 82 4 Úplné stredné učňovské (s maturitou) Úplné stredné odborné (s maturitou) Úplné stredné všeobecné 1 96 Vyššie 26 8 Vysokoškolské bakalárske 4 Vysokoškolské magisterské, inžinierské, doktorské 85 Vysokoškolské doktorandské 1 Vysokoškolské spolu Vysokoškolské podľa zamerania: Univerzitné Technické 7 16 Ekonomické 7 11 Poľnohospodárske vysokoškol. Ostatné 4 1 Ostatní bez udania školského vzdelania 3 10 Ostatní bez školského vzdelania Deti do 16 rokov Úhrn Tab. 6 Najvyšší skončený stupeň ukončeného vzdelania (vlastné spracovanie) Rok 1991 muži ženy Spolu Základné vzdelanie Učňovské (bez maturity) Stredné odborné (bez maturity) Úplné stredné učňovské (s maturitou) Úplné stredné odborné (s maturitou) 45 Úplné stredné všeobecné Vyššie 1 26 Vysokoškolské spolu Vysokoškolské podľa zamerania: Univerzitné Technické 7 7 Ekonomické Poľnohospodárske vysokoškol. Ostatné Ostatní bez udania školského vzdelania 3 3 Ostatní bez školského vzdelania Deti do 16 rokov Úhrn

90 Tab. 7 Najvyšší skončený stupeň ukončeného vzdelania (vlastné spracovanie) Rok 2001 muži ženy spolu Základné vzdelanie Učňovské (bez maturity) Stredné odborné (bez maturity) Úplné stredné učňovské (s maturitou) Úplné stredné odborné (s maturitou) Úplné stredné všeobecné Vyššie Vysokoškolské bakalárske Vysokoškolské magisterské, inžinierské, doktorské Vysokoškolské doktorandské Vysokoškolské spolu Vysokoškolské podľa zamerania: Univerzitné Technické Ekonomické Poľnohospodárske vysokoškol. Ostatné Ostatní bez udania školského vzdelania Ostatní bez školského vzdelania Deti do 16 rokov Úhrn Vysokoškolské vzdelanie podľa zamerania za rok % 25% 44% univerzitné technické ekonomické poľnohospodárske vysokoškol. ostatné 12% 12% Obr. 4 Vysokoškolské vzdelanie podľa zamerania za rok 1991 (vlastné spracovanie) 89

91 Vysokoškolské vzdelanie podľa zamerania za rok % 18% 16% 1% 53% univerzitné technické ekonomické poľnohospodárske vysokoškol. ostatné Obr. 5 Vysokoškolské vzdelanie podľa zamerania za rok 2001 (vlastné spracovanie) MIGRÁCIA OBYVATEĽSTVA Tab. 8 Prisťahovaní a vysťahovaní za jednotlivé roky za obec Zákamenné (vlastné spracovanie) Rok prisťahovaní vysťahovaní Tab. 9 Prírastok (-úbytok) sťahovaním (vlastné spracovanie) Rok POČET UZAVRETÝCH MANŽELSTIEV Uzavreté manželsvá v obci Zákamenné roky uzavreté manželsvá Obr. 6 Uzavreté manželstvá v obci Zákamenné (vlastné spracovanie) 90

92 POČET ROZVODOV Rozvedené manželstvá v obci Zákamenné roky počet rozvodov Obr. 7 Rozvedené manželstvá v obci Zákamenné (vlastné spracovanie) Uzavreté manželstvá Počet rozvodov Tab. 10 Uzavreté a rozvedené manželstvá podľa územia (vlastné spracovanie) Tab. 11 Narodení a zomrelí spolu (vlastné spracovanie) Narodení Zomrelí ŠTRUKTÚRA ODVETVÍ ZAMESTNANNOSTI Štruktúra odvetví zamestnanosti za rok % primárny sektor 48,61% 51% sekundárny sektor terciárny sektor Obr. 8 Štruktúra odvetví zamestnanosti za rok 1966 (vlastné spracovanie) 91

93 Štruktúra odvetví zamestnanosti za rok % 54,35% 31% primárny sektor sekundárny sektor terciárny sektor Obr. 9 Štruktúra odvetví zamestnanosti za rok 1991 (vlastné spracovanie údajov) Štruktúra odvetví zamestnanosti za rok % 10,43% primárny sektor sekundárny sektor terciárny sektor 76,73% Obr. 10 Štruktúra odvetví zamestnanosti za rok 2001(vlastné spracovanie) Tab. 12 Počet evidovaných uchádzačov o zamestnanie (vlastné spracovanie) Názov územia Okres Námestovo Zákamenné

94 Príloha 2 Symboly obce Obr. 1Erb Obr. 2 Štandarda starostu obce Obr. 3 Znaková zástava Obr. 4 Pečať Obr. 5 Vlajka Obr. 6 Zástava Obr. 7 Veľká koruhva 93