ONLINE VZDELÁVACIE MODULY OBNOVITEĽNÉ ENERGETICKÉ ZDROJE

Transkript

1 Slovenská poľnohospodárska univerzita v nitre TECHNICKÁ FAKULTA ONLINE VZDELÁVACIE MODULY OBNOVITEĽNÉ ENERGETICKÉ ZDROJE 2011 Juraj Andraščík, Bc.

2 Slovenská poľnohospodárska univerzita v nitre TECHNICKÁ FAKULTA ONLINE VZDELÁVACIE MODULY OBNOVITEĽNÉ ENERGETICKÉ ZDROJE Diplomová práca Študijný program: Študijný odbor: Školiace pracovisko: Školiteľ: Spoľahlivosť a bezpečnosť technických systémov Kvalita produkcie Katedra elektrotechniky, automatizácie a informatiky doc.ing. Zuzana Palková, PhD. Nitra, 2011 Juraj Andraščík, Bc.

3 Čestné vyhlásenie Podpísaný Juraj Andraščík vyhlasujem, ţe som záverečnú prácu na tému ONLINE VZDELÁVACIE MODULY OBNOVITEĽNÉ ENERGETICKÉ ZDROJE vypracoval samostatne s pouţitím uvedenej literatúry. Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé. V Nitre 20. marca 2011 Juraj Andraščík

4 Touto cestou sa chcem poďakovať doc. Ing. Zuzane Palkovej, PhD. za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce.

5 Abstrakt Diplomová práca je zameraná na vyuţitie informačných technológií vo vzdelávacom procese. V teoretickej časti som sa venoval podaniu základných informácií o Internete a vyuţitiu Internetových aplikácii. Ďalej som rozobral pojem e-learning, jeho podrobnú charakteristiku a snaţil som sa objasniť výhody a nevýhody e-learningového vzdelávania. V praktickej časti som sa konkrétne zameral na systém LMS Moodle, jeho typológiu, vlastnosti a objasnil som výhody a nevýhody práce v prostredí LMS Moodle. Následne som popísal jednotlivé moduly aktivít a charakterizoval som existujúce systémy na tvorbu a správu on line modulov. Vo vlastnej práci som rozobral princípy aktivity Wiki, objasnil som jednotlivé kroky pri tvorbe Wiki stránok a Wiki slov. Praktickým výsledkom mojej práce je vytvorenie on-line aplikácie v prostredí LMS Moodle, ktorá bude slúţiť ako študijná pomôcka pri výučbe obnoviteľných zdrojov energie. Kľúčové slová: Internet, e-learning, LMS Moodle, Wiki, OEZ

6 Abstrakt Die Diplomarbeit richtet sich auf die Ausnutzung von Informationstechnologien im Bildungsgang. In dem theoretischen Teil presentiere ich Grundinformationen über Internet und ich widme mich der Ausnutzung der Internetaplikationen. Weiter analysiere ich der Ausdruck e-learning, gebe seine ausführliche Charakteristik und kläre Vorteile und Nachteile. In dem praktischen Teil orientiere ich mich an das LMS Moodle-System, seine Typologie, Eigenschaften und erkläre Vorteile und Nachteile der Arbeit im Bereich LMS Moodle. Anschliesend beschreibe ich einzelne Module von Aktivitäten und charakterisiere die bestehende Systeme für die Bildung und Verwaltung der on-line Module. In der Arbeit rescherschiere ich die Prinzipien der WIKI - Aktivität, erkläre einzelne Schritte der Bildung der Wiki Seiten und Wiki Wörter. Das praktische Resultat meiner Diplomarbeit besteht in der on-line Aplikation im Bereich LMS Moodle, die als Hilfsmittel bei dem Unterweisung der erneuerbaren Energiequellen dienen wird. Schlüsselwörter: Internet, e-learning, LMS Moodle, Wiki, OEZ

7 Obsah Úvod Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky Nové formy vzdelávania zaloţené na moderných informačných technológiách Internet História internetu Moţnosti vyuţitia Internetu vo vzdelávaní Vývoj vzdelávania v informačnej spoločnosti Metodika aplikácie Internetu vo vzdelávaní Charakteristika nových foriem vzdelávania E-learning Čo je e-learning Charakteristika e-learningu Stručná história e-learningu Komu je e-learning určený? Vzťah e-learningu a klasickej výučby Prečo e-learning Výhody a nevýhody e-learningu Druhy e-learningu Budúcnosť e-learningu Cieľ práce Metodika práce Vlastná práca LMS CMS LCMS Vzťahy LMS a LCMS Charakteristické črty LMS Funkcie LMS Platformy LMS Porovnanie vlastností LMS systémov LMS Moodle Vymedzenie pojmu... 49

8 5.2 Prečo LMS Moodle nevýhody a výhody Vlastnosti LMS Moodle Moduly aktivít Anketa Chat Fórum Kniha Prednáška Prieskum Písomná práca Slovník Test Tvorivá dieľňa Wiki Zadanie Aktivita Wiki Vytvorenie Wiki v LMS Moodle Vytvorenie Wiki stránok Tvorba Wiki slov Ďaľšie moţnosti stránok Wiki Záver Pouţitá literatúra Prílohy... 72

9 Zoznam ilustrácií Obr. 1. : Ukáţka virtuálnej triedy 24 Obr. 2. : Schéma vzdelávania prostredníctvom e-learningu 26 Obr. 3. : Prostredie LMS systému edoceo 40 Obr. 4. : Prostredie LMS systému ulern 44 Obr. 5. : Prostredie LMS systému WebCT 45 Obr. 6. : Prostredie LMS systému LMS EDEN 46 Obr. 7. : Prostredie LMS systému EKP 47 Obr. 8. : logo LMS Moodle 48 Obr. 9. : Štatistika vyuţívania Moodle.org 50 Obr. 10. : Ukáţka vytvorenej ankety 51 Obr. 11. : Okno chatovacej miestnosti 52 Obr. 12. : Dostupné diskusné fóra 53 Obr. 13. : Zobrazenie navigačného stromu Prednášky 54 Obr. 14. : Vytvorenie nového prieskumu 55 Obr. 15. : Ukáţka vytvorenej Písomnej práce 56 Obr. 16. : Pridávanie aktivity Slovník prvá časť 57 Obr. 17. : Pridávanie aktivity Slovník druhá časť 57 Obr. 18. : Príklad vytvoreného testu 58 Obr. 19. : Ukáţka testu s desiatimi náhodnými otázkami 58 Obr. 20. : Okno nastavení modulu Tvorivá dielňa prvá časť 59 Obr. 21. : Okno nastavení modulu Tvorivá dielňa druhá časť 60 Obr. 22. : Aktivita Zadanie v LMS Moodle 61 Obr. 23. : Ukáţka pouţitia Wiki na stránke Wikipedia.org 61 Obr. 24. : Vytvorenie novej Wiki 63 Obr. 25. : Ukáţka vytvorenej Wiki stránky študentom 64 Obr. 26. : Ukáţka formátovacích ikon 65 Obr. 27. : Ukáţka vytvorenia Wiki slov pomocou hranatých zátvoriek 65 Obr. 28. : Roletové menu Wiki odkazov 66 8

10 Zoznam tabuliek Tabuľka 1. : Porovnanie kritérií dištančného a virtuálneho vzdelávania 22 Tabuľka 2. : Kombinácia deviatich spôsobov tvorby obsahu Wiki 47 Graf 1. : Grafické znázornenie aktívnych uţívateľov internetu 62 9

11 Zoznam skratiek a značiek Práca zahŕňa problematiku vyuţívania LMS Moodle a jeho jednotlivých aktivít v procese výučby. Primárne je zameraná na vyuţitie aktivity Wiki pri výučbe obnoviteľných energetrických zdrojov. Väčšina pojmov je vysvetlená priamo v texte, ostatné skratky pouţívané v práci sú vysvetlené tu: CMS (Content Management System) systém na správu obsahu dokumentov, najčastejšie je to web aplikácia na organizáciu web stránok a webu. E-learning - alebo e-vzdelávanie vzdelávanie s podporou IKT, alebo vzdelávanie podávané prostriedkami IKT. HTML - Hypertext Markup Language jazyk pre tvorbu WWW stránok Chat - sluţba umoţňujúca písomnú alebo hlasovú (Voice Chat) komunikáciu prostredníctvom počítačovej siete dvojici alebo skupine ľudí. IKT informačno-komunikačné technológie Infovek - projekt, ktorý má pripraviť mladú generáciu na Slovensku pre ţivot a uplatnenie sa v informačnej spoločnosti XXI. storočia, zavádzaním Internetu do čo najväčšieho počtu základných a stredných škôl. Internet - globálna rozľahlá počítačová sieť, umoţňujúca komunikáciu a prenos informácií prakticky po celom svete. Intranet - lokálna počítačová sieť vyuţívajúca technológie Internetu. IP- Internet Protocol je dátovo orientovaný komunikačný protokol sieťovej vrstvy pouţívaný zdrojovým a cieľovým strojom na výmenu dát sieťou. LAN - Local Area Network lokálna počítačová sieť. LMS (Learning Management System) aplikácia na administratívu a organizáciu výučby v rámci e-vzdelávania. MAN - Metropolitan Area Network mestská počítačová sieť. OEZ obnoviteľné energetické zdroje Off-line - práca na počítači bez pripojenia na počítačovú sieť. On-line - práca na počítači s pripojením na počítačovú sieť. TCP/IP (Transmission Control Protocol/Internet Protocol) prvé definované protokoly, na ktorých je postavený systém Internet. WAN - Wide Area Network rozľahlá počítačová sieť. WWW, web - World Wide Web doslova svetovo rozšírená pavučina, názov pouţívaný pre globálnu hypertextovú a multimediálnu internetovú informačnú sluţbu. 10

12 Úvod Niet pochýb o tom, ţe pre človeka modernej doby majú informačné a komunikačné technológie obrovský význam. Spoločnosť je obklopená nespočetným mnoţstvom dát a informácie spolu so znalosťami sa stávajú čím ďalej, tým dôleţitejšie a drahšie. Alvin a Heidi Tofflerovci priniesli svetu koncept civilizačných vĺn, ktorý v skratke hovorí o tom, ţe po poľnohospodárskej a priemyselnej vlne prichádza tretia, informačná vlna, v ktorej hybnou silou hospodárskeho ţivota nebude pôda, ani stroje a zariadenia, ale myšlienky, poznatky a komunikácia. Ľudia hľadajúci informácie dnes uţ nemusia chodiť do kniţnice, zháňať útrţky z novín ani nikam cestovať. Moderná technika umoţňuje oveľa jednoduchší prístup k informáciám prostredníctvom celosvetovej siete internet, ktorý nazval Bill Gates informačná diaľnica. Vo svojej knihe Informačná diaľnica (The Road Ahead) Gates okrem iného píše, ţe uţ veľkí pedagógovia dobre vedeli, ţe vzdelávanie nezískame len v škole pod dohľadom pedagóga. V dnešnej dobe nie je jednoduché uspokojiť svoju zvedavosť a dopátrať sa k potrebnej informácii. Informačné technológie a špeciálne internet nám však poskytuje prístup k neoceniteľnému bohatstvu informácií, ktoré sú nám k dispozícii v podstate kdekoľvek a kedykoľvek. Internet nám umoţňuje vstup do sveta prepleteného informačnými technológiami, kde úspech často závisí od mnoţstva kvalitných informácií a znalostí. Nie nadarmo sa vraví, ţe ţijeme v informačnom veku, kde správna informácia má cenu zlata. Jednou z moţností prispôsobenia sa rýchlemu trendu je neustále vzdelávanie sa, podpora rôznych vzdelávacích aktivít a rozvoj manaţmentu znalostí (knowledge management). Hromadeniu tzv. intelektuálneho kapitálu jednotlivcov i organizácii sa dá výrazne napomôcť systematickým zbieraním, zhromaţďovaním, triedením a uchovávaním relevantných informácii. Dnes sa okrem škôl zaoberajú vzdelávaním aj mnohé inštitúcie a firmy, u ktorých je to často veľmi dôleţitá súčasť stratégie správneho fungovania a napredovania. Jednou zo súčastí informačno technologického vzdelávania vo vzdelávacích inštitúciách, školách ale aj vo firmách je e-learning. Táto pomerne nová vzdelávacia metóda ponúka veľa moţností. Učiteľ či skoliteľ vďaka e- learningu môţe urýchliť a zefektívniť svoju prípravu, podobne sa však môţu 11

13 pripravovať aj ţiaci. Počas krátkej doby môţe učiteľ pre ţiakov pripraviť audiovizuálnu prezentáciu a to za pouţitia videí, obrázkov a fotografií, môţe tieţ vyuţiť animované grafiky pre názornejší efekt a študentov vybaviť uţitočnými odkazmi na informačné servery, kde môţu k danej látke získať viac informácií. To je len zopár príkladov vyuţitia e-learningu. Potenciál tohto systému je naozaj veľký. Na tvorbu e-learningového kurzu je potrebné vyuţiť kvalitný softvér. Jednou z najjednoduchších a najlacnejších moţností je pouţitie voľne šíriteľného softvéru LMS Moodle. Cieľom mojej práce je predstaviť LMS Moodle, jeho súčasti, pracovné prostredie a neposlednom rade jeho aplikovanie pri tvorbe e- learningových kurzov. Ťaţiskovou témou tejto práce je popísanie moţností vyuţitia e- learningového kurzu vytvoreného v LMS Moodle a spracovanie časti problematiky OEZ pomocou zvolenej aktivity LMS Moodle. Spracoval som problematiku OEZ pomocou aktivity Wiki. Tento modul je určený všetkým tým, ktorý sa chcú, prípadne musia, dozvedieť základné informácie o tejto aktuálnej enviromentálnej téme, ktorou nepopierateľne obnoviteľné zdroje energie sú. Modul má uplatnenie v oblasti školstva i vzdelávania pracujúcich, ktorých sa problematika obnoviteľných zdrojov priamo či nepriamo týka. Informácie, ktoré poskytuje tento modul však môţu byť uţitočné i pri samovzdelávaní a enviromentálnej osvete jednotlivcov. 12

14 1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky 1.1. Nové formy vzdelávania zaloţené na moderných informačných technológiách Súčasná doba technického pokroku, neustáleho toku nových informácií a rýchlo sa meniaceho prostredia moderného sveta vytvára tlak na zmeny nielen v obsahu vzdelávania, ale i na jeho organizáciu a metódy sprístupňovania poznatkov. Vo svete, v ktorom sa výrobky, sluţby a informácie rýchlo menia, musia ľudia chtiac či nechtiac svoje vedomosti a zručnosti neustále aktualizovať a rozvíjať. Je nutnosťou, aby sa aj vzdelávacie aktivity vyvíjali a neustále zlepšovali. Najväčšiu nádej na úspech má fúzia vzdelávania on-line s tradičnými formami učenia. Vzhľadom na neustále sa rozširujúce mnoţstvo informačných zdrojov je orientácia v nich stále náročnejšia. Tu sa otvárajú moţnosti podporiť informácie poskytované učiteľom informačno-komunikačnými technológiami (IKT). Vývoj IKT vo svojej hardvérovej a softvérovej podobe prebieha tak neskutočne rýchlo, ţe sledovanie len ich technických moţností dáva riadne zabrať aj odborníkom, profesionálom v úzko vymedzenej oblasti, nieto v celej šírke záberu prostriedkov IKT. Tento fakt spôsobuje, ţe ich súčasné vyuţívanie vo vzdelávaní predstavuje len nepatrný zlomok nimi ponúkaných moţností. Vo všeobecnosti moţno povedať, ţe problematika informatizácie spoločnosti, zavádzanie informačných systémov, ďalšie komunikačné technológie, high tech, nové softvérové programy sú témou uţ kaţdodennou, sú dokonca témou takmer ústrednou, pretoţe sa týkajú vari kaţdého a všetkého. Osobitnú pozornosť v súvislosti so zavádzaním informačných systémov a internetu je venovaná vzdelávaniu, školstvu a čomu výstiţne hovoríme vzdelanostná ekonomika. IKT a Internet otvorili úplne novú cestu vzdelávania pre rôzne inštitúcie, nielen edukačné a akademické, ale aj marketingové, ktoré sa nachádzajú na rôznych miestach, v rôznych štátoch, kontinentoch. Znalostná ekonomika je naliehavou témou, pretoţe oslovuje priamo budúcnosť: od výchovy, vzdelania aţ po finálne produkty sa práca s IT a výstupy z týchto aktivít stávajú kľúčovým smerovaním spoločnosti. Európska komisia vyhlásila ešte v roku 1996 akčný plán Learning in the Information Society (Učenie 13

15 sa v informačnej spoločnosti). Prejavila tým politické odhodlanie členských štátov EÚ začleniť IKT do vyučovacieho procesu. K tomuto záväzku sa svojim vstupom do EÚ v roku 2004 pripojilo aj Slovensko. Ďalšia etapa vývoja vzdelávania je spojená s intenzívnym vyuţívaním informácií a komunikačných technológií upoznorňuje na to, ţe s nástupom IKT sa otvárajú nové dimenzie vzdelávania, budovanie nového vzťahu učiteľ ţiak, z lokálnej školy sa stáva škola globálna, do triedy a školy vstupuje svet a trieda a škola vstupuje do sveta, vzdelávanie sa stáva prístupným na kaţdom mieste, v kaţdom čase a pre kaţdého. Z uvedeného vyplýva, ţe implementácia IKT do vyučovacieho procesu je témou aktuálnou a prioritnou Internet Slovo Internet je skratkou z anglického výrazu interconnected networks - prepojené siete. Internet hovorovo net alebo sieť je celosvetový systém vzájomne prepojených počítačových sietí. Umoţňuje prenos dát prostredníctvom paketov za pouţitia štandardizovaného Internet Protocolu (IP) a mnohých ďalších protokolov, ktoré určujú akým spôsobom sa majú vymieňať dáta po sieti. O Internete sa dá povedať, ţe je to sieť globálna, celosvetovo rozšírená. Dnes uţ snáď neexistuje v modernom svete miesto, kde by nebola dostupná nejaká forma pripojenia k Internetu. Internet ako počítačová sieť je postavený na mnoţstve menších, lokálnych (LAN) a rozsiahlych (MAN, WAN) počítačových sieťach, ktoré sú navzájom poprepájané. Doterajší vývoj Internetu priniesol obrovské mnoţstvo informácií, spoľahlivosť a veľké mnoţstvo spôsobov vyuţitia. Internet, tak ako ho poznáme dnes, sa začal dostávať do povedomia verejnosti aţ v deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. Technológie ako TCP/IP, WWW a sa stali nevyhnutnými súčasťami softvérového vybavenia súčasnej výpočtovej techniky a dostávajú sa aj na ďalšie miesta v beţnom ţivote, školstvo nevynímajúc. Elektronická pošta, rôzne komunikačné servery (chaty) a mnohé ďalšie spôsoby komunikácie prostredníctvom Internetu môţu pomôcť pedagógom 14

16 vyučujúcim predmety informatiky a výpočtovej techniky, aby svojim študentom priblíţili počítače ako beţnú súčasť dneška. Internet je pre kaţdého študenta nezanedbateľným zdrojom informácií, ba dokonca by sa dalo tvrdiť, ţe v súčasnosti dokáţe jedine Internet, konkrétne sluţba WWW, poskytnúť najväčší rozsah a dostupnosť aktuálnych aj historických informácií z rôznych oblastí. Vďaka Internetovému výskumu zaloţenému na vyhľadávaní pomocou kľúčových slov za pomoci katalógových vyhľadávacích sluţieb ako sú napríklad (pre vyhľadávanie informácií v slovenskom a českom jazyku, na Slovenskom a Českom webe) alebo (pre vyhľadávanie v anglickom jazyku, prakticky na celom svete), majú milióny ľudí na celom svete jednoduchý a okamţitý prístup k širokému a rozličnému spektru informácii. V porovnaní s encyklopédiami a tradičnými kniţnicami umoţnil Internet náhlu extrémnu decentralizáciu informácií a údajov. Z toho vyplýva, ţe v súčasnosti je pre pedagóga aj pre študenta priam nevyhnutné, aby mali moţnosť dostať sa na Internet a pracovať s ním. Dá sa povedať, ţe študent bez Internetu je vo veľkej nevýhode voči tým študentom, ktorí prístup k Internetu majú. Našťastie dnes existujú projekty, ktoré podporujú prenikanie Internetu do škôl. Jedným z takýchto projektov je projekt INFOVEK. Projekt Infovek bol prvým projektom na území Slovenska, ktorý sa koncepčne zaoberal výhradne implementáciou IKT do vyučovacieho procesu. špecifikom tohto projektu bolo, ţe nešlo o iniciatívu vlády, ale aktívnych jednotlivcov na čele s prezidentom Asociácie projektu Infovek, Petrom Sýkorom. Za začiatok tohto projektu môţeme povaţovať Konferenciu Infovek 1999, na ktorej bola predstavená vízia projektu. Ako sa píše v samotnej vízií Zmyslom Projektu Infovek je pripraviť mladú generáciu na Slovensku pre ţivot a uplatnenie sa v informačnej spoločnosti.,...,priestorom, kde sa táto príprava musí odohrávať je škola,..., musí sa prostredníctvom informačných a komunikačných technológií premeniť z tradičnej školy na modernú globálnu školu tretieho tisícročia. V rámci tohto projektu bolo do Internetu pripojených 540 základných a stredných škôl. Slovenské telekomunikácie ako jeden z garantov tohto projektu pripojil na Internet ďalších 2800 základných a stredných škôl 15

17 prostredníctvom ISDN technológie, pričom kompletné hardvérové vybavenie potrebné pre toto pripojenie dostali školy zdarma. ( Internet je nesporne fenoménom súčasnej doby pričom ponúka veľkú škálu moţností na efektívne vyuţívanie jeho sluţieb. Z pohľadu nášho objektu skúmania, teda vyuţitia vo vzdelávacích procesoch, je Internet oblasťou skrývajúcou veľa rezerv História Internetu Začiatky vzniku internetu siahajú do šesťdesiatych rokov minulého storočia do USA. V tom čase na základe spolupráce počítačových firiem hlavne IBM a Digital a výskumníkov z amerických univerzít a výskumných laboratórií vzniklo prvé vzájomné prepojenie číslicových počítačov, realizujúce komunikáciu počítačov a ich pouţívateľov prostredníctvom telefónnych liniek. V roku 1969 bolo nadviazané prvé spojenie medzi počítačmi v americkej sieti ARPANET, ktorá mala slúţiť hlavne pre potreby americkej armády, vznikli prvé uzly siete. V tom čase sa k počítačom prepojeným v americkej sieti ARPANET pripojili počítače University College z Londýna ako aj nórska Kráľovská radarová spoločnosť. Postupne sa k nej pripájali podobné európske siete s názvami EUNET a EARN, japonská sieť JUNET a britská JANET. Samotný názov internet sa v súčasnom význame objavil v roku ( Ďalšie dôležité roky histórie Internetu: 1.januára 1983 zmenil ARPANET svoj základný protokol z NCP na TCP/IP a vznikol Internet ako ho poznáme dnes. V roku 1986 bola vybudovaná sieť NSFNet (National Science Foundation), dovtedy samostatne existujúce siete Usenet a Bitnet boli integrované do Internetu. Prelomovým rokom bol rok 1989, kedy Tim Berners-Lee vo výskumnom stredisku CERN vo Švajčiarsku, vymyslel nový spôsob výmeny informácií. Prezentoval projekt World Wide Web, ktorý spočíva v tom, ţe u pouţívateľa 16

18 beţí v počítači určitý program, ktorý dekóduje dáta zaslané serverom a na obrazovke sa zobrazí stránka, ktorú program z týchto dát dekóduje. V roku 1993 bola vydaná prvá verzia webového prehliadača (browser) Mosaic, Na jeho vývoji pracoval študent Marc Andreessen. O rok neskôr uţ ako spoluzakladateľ NETSCAPE COMMUNICATIONS CORPORATION, ponúkol na stiahnutie zadarmo prehliadač Netscape Navigator a týmto sa Internet dostal do povedomia a pouţívania verejnosti. ( Moţnosti vyuţitia Internetu vo vzdelávaní Klasický spôsob výučby zabezpečovaný za pomoci učebníc je nevyhnutné dopĺňať aj výkladom pedagóga. V oblasti výučby informatiky a výpočtovej techniky, kde prebieha veľmi rýchly vývoj, sa stávajú mnohé učebnice rýchlo neaktuálnymi a ich obsah neodráţa súčasný stav výpočtovej techniky, ktorá je k dispozícii. Veľmi výstiţne sa k téme vyuţitia internetu v edukačnom procese vyjadril Bill Gates. Podľa neho počítače pripojené na internet a školný intranet pomôţu učiteľom sledovať prácu svojch študentov a vyhodnocovať ju. Študenti můţu vyuţívať multimediálne dokumenty, vytvárať svoje odkazy a svoje práce ukladať na sieti. Učitelia môţu práce svojch študentov zdielať s ostatnými učitelmi. Gates na inom mieste píše, ţe vďaka internetu môţe zásadne ubudnuť administratíva vďaka čomu učitel získá čas, ktorý môţe viac venovať práci zo študentami a ich individuálnym poţiadavkám. ( ) Oboznámiť študenta s aktuálnym dianím v oblasti OEZ sa môţe zdať komplikovaným, a preto je nevyhnutné aby si mohol študent takéto vedomosti doplniť samo štúdiom. V tomto prípade môţe byť vhodným prostriedkom pre vyučujúceho odporučiť, prípadne priamo počas vyučovania umoţniť ţiakom a študentom, aby si sami prezreli web stránky venované aktuálnym informáciám zo sveta OEZ a iných oblastí, ktoré súvisia s témou obnoviteľných zdrojov. To je priamo moţné doplniť komentárom k vybraným článkom daného webu. 17

19 Vhodnými pre tieto účely sú napríklad stránky Internetovej encyklopédie: prípadne stránky Fondu pre alternatívne energie: Samozrejme, toto nie je jediný spôsob vyuţívania Internetu pre potreby výučby. Tento progresívny spôsob výučby umoţňuje štúdium väčšiemu mnoţstvu študentov, vzhľadom k obmedzeným kapacitám pre prezenčnú výučbu na stredných či vysokých školách a zároveň umoţňuje štúdium z prakticky ktorejkoľvek lokality Slovenska, či dokonca zo zahraničia. Tento spôsob výučby však vyţaduje prostriedky a materiály špeciálne prispôsobené pre dištančný spôsob vzdelávania. Pri súčasnej naliehavosti riešenia energetickej a enviromentálnej krízy je ţiadúce, aby všetky stredné školy, univerzity či iné vzdelávacie inštitúcie poskytli svojim študentom relevantné zdroje základných informácii týkajúcich sa OZE. Toto vedie resp. by malo viesť k čoraz širšiemu zavádzaniu a vyuţívaniu foriem e- learningu do učebných osnov škôl. Vyuţitie moţností a sluţieb Internetu na základných a stredných školách je dnes v štádiu rozvoja. Ako uţ bolo spomenuté, existuje projekt INFOVEK, zásluhou ktorého sa mnoţstvo základných a stredných škôl pripojilo do Internetu, čo im umoţňuje vyuţívať jeho zdroje a sluţby práve pre podporu výučby. Čoraz viac univerzít poskytuje svoje kapacity pre záujemcov o rôzne formy dištančného vzdelávania aj prostredníctvom Internetu, za pomoci rôznych systémov pre manaţment výučby, zakúpených či vyvíjaných vlastnými silami. ( Vyuţitie Internetových zdrojov moţno rozdeliť na: prístup k zverejneným materiálom na WWW stránkach prístupných na štúdium aj pre ţiakov v čase výučby i mimo nej, moţnosť učiteľom zverejňovať, podľa potreby, vlastné alebo modifikované študijné materiály a komunikovať so ţiakmi Vývoj vzdelávania v informačnej spoločnosti Informačná spoločnosť označuje ďalšiu etapu vývoja ľudstva, ktorú je moţné dosiahnuť uplatnením nových informačno-komunikačných technológií. Pre oblasť vzdelávania sa v tejto súvislosti začína pouţívať pojem elektronické 18

20 vzdelávanie. Tento pojem je potrebné rozlišovať v dvoch rovinách: ako technický systém a ako nový systém vzdelávania. Technický systém e-vzdelávania zahrnuje všetky potrebné technické prostriedky informačno-komunikačných technológií pre vzdelávanie, systém vzdelávania a novú technológiu vzdelávania s implementáciou technického systému. Spoločné pôsobenie obidvoch systémov je základným predpokladom vytvorenia nového vzdelávania v informačnej spoločnosti. Vývoj vo svete ukazuje, ţe trend vytvárania novej vzdelávacej formy, e- vzdelávania, nastúpil a je moţné uviesť nasledujúce dôvody na jeho uplatnenie: Mnoţstvo informácií, ktoré je potrebné zvládnuť, neustále narastá. Absorbovanie všetkých informácií prestáva byť vo vzdelávacom procese dominantným a nahrádza sa rozvíjaním schopnosti učiť sa. Znalosti získané v škole vystačia na čoraz kratšie časové obdobie, vzniká potreba kontinuálneho vzdelávania. Spracovanie učebnej látky do multimediálnych kurzov a ich interaktívne študovanie zvyšuje kvalitu a rýchlosť získavania vedomostí a zručností, dovoľuje študentovi prechádzať z pasívnej roly do aktívnej. Konkurenčný tlak, ktorý vytvárajú predovšetkým americké univerzity, príchod slabších populačných ročníkov a zvyšujúca sa mobilita študentov začína ohrozovať vysoké školy, ktoré sa bránia zmenám systému vzdelávania. ( Graf 1. : grafické znázornenie aktívnych uţívateľov Internetu 19

21 1.2.4 Metodika aplikácie Internetu vo vzdelávaní Inštruktívny prístup Za inštruktívne výukové postupy môţeme povaţovať tie, pri ktorých je študujúci pri práci riadený, vykonáva určité inštrukcie či pracuje podľa vzoru. Sú dané pevné osnovy a štandardy, pričom sa učiteľ je základným zdrojom informácii a od ţiakov sa vyţaduje disciplína. Vo výučbe sú situácie, pri ktorých sa bez inštruktívneho postupu nezaobídeme. Nesmie však príliš prevládať, pretoţe tento prístup brzdí tvorivosť ţiakov. Práve inštruktívne výukové metódy sa dajú ľahko podporovať technológiami. Je potrebné najprv získať alebo vytvoriť elektronické výukové materiály a testy. Kladnou vlastnosťou všetkých počítačových aplikácií je individuálny výukový proces. Konštruktívny prístup Vďaka vývoju vedy v 21. storočí dochádza v oblasti vzdelávanie postupne k stále väčšiemu uplatňovaniu moţnosti vlastného aktívneho prístupu k štúdiu. Tento prístup je okrem presadzovania individuálnej tvorivosti ţiaka charakteristický tým, ţe učiteľ uţ nevystupuje v úlohe nedotknuteľnej autority, ale stáva sa pomocníkom a sprievodcom ţiakov na ich ceste za poznaním. Priame výukové metódy sú stále viac nahradzované princípom konštruovania znalostí vo veľa čiastkových krokoch. Prístup riadeného učenia je stále viac vytlačovaný princípom konštruktivizmu. Otázkou ale je, ako je moţné tento prístup realizovať na školách. Existuje obrovské mnoţstvo rôznych počítačových, a v poslednej dobe aj čisto Internetových, výukových aplikácií líšiacich sa okrem iného aj tým do akej miery podporujú inštruktívne či konštruktívne metódy výučby. Obecne platí pravidlo, ţe čím viac takáto aplikácia podporuje vlastnú tvorivú aktivitu, tým je konštruktívnejšia. (Brdička, 2003) ( Charakteristika nových foriem vzdelávania. Spôsoby vzdelávania, ktoré je moţné v súčasnosti aplikovať vo vyučovacom procese sú nasledovné: 20

22 Konvenčné tradičné vzdelávanie - (conventional provision): ide o dnes beţne ponúkané formy vzdelávania na školách, univerzitách. Jeho charakteristickými štruktúrami sú dialógy, prednášky, semináre, laboratórne cvičenia, exkurzie, štúdium v kniţniciach alebo výskumných centrách. Typickými technológiami pouţívanými v takomto vyučovaní sú projektor, tabuľa, za účelom štúdia študenti navštevujú rôzne inštitúcie (múzeá, výstavy). Vyučovanie na diaľku - dištančné vzdelávanie (teaching at a distance, distance education): história tohto vyučovania trvá pribliţne 100 rokov. Dištančné vzdelávanie by bolo nemoţné bez rozvoja technológií, predovšetkým dopravy a komunikácií v priebehu priemyselnej revolúcie. Je charakterizované separáciou učiteľa od ţiaka a ţiaka od študijného kolektívu a nahradením interpersonálneho spôsobu komunikácie, s ktorým sa stretávame v konvenčnom vzdelávaní, neosobným spôsobom komunikácie zaisteným technológiami. Takú formu vzdelávania ponúkajú korešpondenčné školy, open univerzity a vzdialené pracoviská na tradičných univerzitách, školách. Najväčšia z týchto univerzít je v Číne, má viac ako 3 milióny študentov. Základným výučbovým systémom je pošta a , doplnená inými komunikačnými technológiami alebo dokonca čiastočnou výučbou v triede. Niektoré systémy dištančného vzdelávania pouţívajú interaktívne videospojenie s určitými miestami, kde sa študenti zhromaţďujú, iní pracujú s Internetom. Rozdiel medzi dištančným vzdelávaním a vzdelávaním viazaným na určité miesto sa bude v budúcnosti strácať. Pruţná vzdelávacia politika zjednoduší prechod od základného k strednému a k vyššiemu vzdelaniu v čo najrýchlejšom tempe. Virtuálne vyučovanie vyučovanie face to face na diaľku (teaching face to face at a distance): tento model vyučovania by nebol moţný bez moderných informačných komunikačných technológií. Virtuálne triedy sú prepojené satelitnými alebo inými technológiami. Lektori a študenti nie sú v tom istom okamihu v rovnakej miestnosti. Lektor môţe vidieť a počuť svojich 21

23 študentov v triede a zároveň oni môţu vidieť a počuť seba ši svojho lektora na rôznych miestach vzdialených stovky kilometrov. Virtuálna univerzita predstavuje sieť inštitúcií, ktoré kolektívne poskytujú sluţby v čase, na mieste, tempom a štýlom a kvalite, ktoré si ţiada klient, s mnohými registračnými a akreditačnými orgánmi. Najväčšími zmenami prejde vyššie vzdelávanie, ale rovnako sa zmení aj základné a stredné vzdelávanie. Tieto stupne budú v nasledujúcich rokoch značne digitalizované, aj keď dôraz sa bude klásť na to, aby študenti opúšťali domov, pretoţe pre ich socializáciu a kultúrne obohatenie je kontakt s učiteľmi a spoluţiakmi dôleţitý. ( V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť veľmi zaujímavý projekt VIRTUAL CHEMISTRY, ktorý je priam dokonalou ukáţkou potenciálu virtuálneho vyučovania. VIRTUAL CHEMISTRY je projekt študentov Chemickej fakulty Oxfordskej univerzity. Študenti sa zaoberajú simulovaním laboratória pre výučbu chémie. Na modelovanie pouţívajú techniky virtuálnej reality a kaţdá aplikácia obsahuje interaktívne multimediálne experimenty. Cieľom tejto aplikácie je umoţniť kaţdému študentovi pohyb v laboratóriu pomocou webovom prehliadači a vybratie poţadovaného pokusu, ktorý je umiestnený v tomto virtuálnom laboratóriu. ( Tabuľka 1: Porovnanie kritérií dištančného a virtuálneho vzdelávania. ( DIŠTANČNÉ VIRTUÁLNE KRITÉRIÁ VZDELÁVANIE VZDELÁVANIE SYNCHRONIZÁCIA ČASU PRÍSTUP EKONOMICKÁ STRÁNKA Pouţívajú sa predovšetkým časové asynchrónne technológie. Kedykoľvek a odkiaľkoľvek. Nie sú potrebné budovy a pod. Pouţívajú sa predovšetkým časové synchrónne technológie. V pevne stanovený čas a dni sa realizuje spojenie virtuálnych tried. Často sa aplikujú finančne náročné technológie. 22

24 DIDAKTICKÁ STRÁNKA Lektori (aj študenti) musia mať špeciálne znalosti o prezentácii, o vývoji učebných materiálov aj o realizácii výučby. E-learning - má azda najväčší potenciál spomedzi nových foriem vzdelávania. Ľudia sa najlepšie učia vtedy, ak je učebná látka ţivá, vyhovujúca ich potrebám a ak je v súlade so spôsobom, akým sa ľudia učia. Dôleţitá je aktívna účasť študenta na učebnom procese v interaktívnom prostredí. E learning sa stal rozvíjajúcou sa formou vzdelávania vďaka pokroku v počítačových technológiách. Obľúbený je aj u uţívateľov, pretoţe je pre nich všestranne výhodná. Berie sa tak do úvahy to, čo uţ poznajú a sústreďuje sa na to, čo nevedia a nepoznajú. Šetrí sa tým ich čas. E-learning kaţdému umoţňuje postupovať svojim vlastným tempom a vzdelávať sa v čase, kedy je to aktuálne a kedy je to vhodné. Výhodou, ktorú učenie e-learning ponúka, je obojstranná audio komunikácia. Uţívateľ má moţnosť klásť otázky pri tom, ako beţí učebný program. Tieto otázky je moţné zaznamenávať, a tak sa o nich môţu dozvedieť aj ostatní uţívatelia. ( E-learning Čo je e-learning V súčasnej dobe sú hybnou silou kaţdej organizácie informácie a poznatky. Či uţ ide o oblasť obchodu a sluţieb, finančníctva, školstva, štátnej správy alebo ďalších odvetví, uţ asi nikto nepochybuje o nutnosti a potrebe neustáleho vzdelávania. Pravidelné školenia zamestnancov a pracovníkov organizácií formou školení, seminárov či samoštúdia sú beţnou súčasťou ţivota kaţdej progresívnej firmy alebo jednotlivca. Efektívne vyuţívanie vzdelanostného potenciálu firmy má totiţ priamy vplyv na výsledky firmy. Vzniká tu však otázka: Sú tradičné formy vzdelávania dostatočne efektívne a pouţiteľné vţdy a za kaţdej situácie? 23

25 Tradičné spôsoby výučby sa objektívne javia v niektorých prípadoch z rozličných dôvodov ako nedostatočné kapacitné obmedzenia učební, nárast počtu školených pracovníkov, individuálny prístup k študujúcemu, nárast mnoţstva informácií, v ktorých je nutné sa zorientovať. Práve v takýchto prípadoch vie efektívne asistovať dnešná technológia informačné a komunikačné prostriedky. Vzdelávací proces za vyuţitia týchto technológií sa nazýva elektronické vzdelávanie, anglicky e- learning.( Charakteristika e-learningu E-learning po slovensky E-vzdelávanie (elektronické vzdelávanie) veľmi úzko súvisí s pojmom dištančného vzdelávania. Predstavuje širokú oblasť moţností v procese vzdelávania prostredníctvom IKT. Definovať ho však nie je aţ také jednoduché, názory a definície sa rôznia. Môţeme však na tento pojem hľadieť z dvoch hľadísk: (Wagner, 2005) V širšom zmysle slova je to aplikácia nových multimediálnych technológií a Internetu do vzdelávania za účelom zvyšovania kvality posilnením prístupu ku zdrojom, sluţbám, k výmene informácií a ku spolupráci. Ide teda o multimediálnu podporu vzdelávacieho procesu s pouţitím moderných IKT. V uţšom zmysle slova vzdelávanie, ktoré je podporované modernými technológiami, ktoré je realizované prostredníctvom počítačových sietí a umoţňuje slobodný a neobmedzený prístup k informáciám. obr.1.: Ukáţka virtuálnej triedy ( 24

26 E-learning sa často zamieňa s pojmom on-line výučba. Rozdiel medzi týmito dvoma metódami je však dosť zásadný. On-line výuka predpokládá on-line spojenie medzi učitelom a študentom, učitel teda musí byť prítomný. Môţe potom komunikovať so študentom, odpovedať na jeho otázky, klásť mu otázky, prípadne ho aj zkúšať. Pojem e-learning však zahrňuje širšiu oblasť, i off-line spôsob výuky. V tomto prípade uţ nemusí existovať priame spojenie medzi vyučujúcim a študentom. Všeobecne uznávaná definícia e-learningu v európskych podmienkach: E-learning chápeme ako multimediálnu podporu vzdelávacieho procesu s pouţitím moderných informačných prostriedkov a komunikačných technológií, ktorý je spravidla realizovaný prostredníctvom počítačových sietí. Jeho základnou úlohou je slobodný prístup k vzdelávaniu v čase a priestore. (Eger, 2005) Ďalšie pouţívané definície, ktoré sa mierne líšia: E-learning označuje výučbu podporovanú počítačom s vyuţitím moderných technologických prostriedkov, predovšetkým CD-ROM. E-learning je vzdelávací proces spojený s počítačom a informačnými a komunikačnými technológiami (IKT). Realizuje sa vo vzdelávacom prostredí a vzdelávanie prebieha za účelom dosiahnutia vzdelávacích cieľov. E-learning je vzdelávanie spojené so sieťou (Internet, intranet), počítačom a špeciálnym výukovým softwarom, ktorý umoţňuje prácu v sieti. Základom pre rozvoj e-learningu je dištančné vzdelávanie. Pričom môţe byť aj súčasťou prezenčnej formy štúdia, ale tým uţ nastáva kombinovaná forma štúdia. Informační špecialisti hovoria o e-learningu ako o zásadnom technickom a technologickom riešení, ktoré sa vo vývoji ľudstva dá svojim významom porovnať napríklad s vynálezom kníhtlače alebo vynálezom elektriny. E-learning je vzdelávanie pomocou elektronických učebných pomôcok, kníh, učebníc, ktoré sú poskytovaná študentovi rôznym spôsobom a študent získava učebné podklady a informácie aj prostredníctvom nových IKT. Toto učenie sa zakladá na dobrovoľnosti, zodpovednosti a cieľavedomosti 25

27 študenta, ktorý má právo sám si selektovať poskytnuté študijné materiály, z ktorých študuje, akým spôsobom bude študovať, a tieţ smer akým študijným odborom sa bude venovať. Sám si prispôsobuje svoje ciele vlastným potrebám. (Stříteská,2003) Tieto definície sa odlišujú v tom, či pojem e-learning pokrýva iba etapu poskytovania študijných materiálov, alebo aj etapu vývoja študijných materiálov a organizáciu výučby. Obr.2. : Schéma vzdelávania prostredníctvom e-learningu (Lešková, 2001) Stručná história e-learningu Za základ je moţné povaţovať tzv. computer based learning vyučovacie automaty, s ktorými sa začalo experimentovať v druhej polovici 60.tych rokov. Ich zloţitosť a neveľká účinnosť však spôsobila, ţe sa neujali. V 80. rokoch 20. storočia spoločne s elektronizáciou školstva sa začali rozširovať osembitové mikropočítače. Začalo sa s výrobou školských počítačov IQ

28 V druhej polovici 80. rokov trh ovládli šestnástbitové počítače, nastal obrovský rozmach kancelárskych aplikácií a rozširovanie počítačov do domácností. Začínajú sa preverovať teórie, ţe počítače by mali čiastočne nahradiť učiteľov. Preto vedecké tímy z celého sveta pracujú na inteligentných výukových systémoch (Intelligent Tutoring Systems). Ich cieľom bolo vytvorenie aplikácie s dlhodobou kontrolou nad vyučovacím procesom, aby v sebe spojovali výklad a precvičovanie prebranej látky a testy. ( Na začiatku 90. rokov sa objavuje , ako prostriedok komunikácie na diaľku, tým sa zjednodušuje komunikácia a šírenie celosvetového webu. Ďalším dôleţitým momentom bol nástup CD ROMu, vďaka ktorému bolo moţné ukladať veľké objemy dát na relatívne malé, ale prenosné disky. Do polovice 90. rokov sa vysokoškolské ové systémy stali beţnou normou v USA. Sylaby, kniţné zdroje, prednášky začali byť premiestňované na multimediálne zdroje a na miestne siete. Súkromné spoločnosti začali hľadať moţnosti potenciálneho e-learningu. Mnohé štáty podporujú rozvíjajúci sa priemysel edukačných programov. Prvé skúsenosti krajín (Kanada, Nórsko, Švédsko, USA, a i.), kde uţ viac rokov pouţívajú digitálne technológie vzdelávania naznačujú ich výhody a vývojové trendy. V súčasnosti všetky krajiny EÚ prisudzujú kľúčový význam Internetu, pojem e-learning sa ustálil a je chápaný ako podpora vzdelávania pomocou Internetu, predpokladá sa prudký rozvoj vzdelávania vo virtuálnom prostredí. (Stříteská, 20003) Komu je e-learning určený? V súčastnej dobe je elektronické vzdelávanie veľmi príťaţlivé nielen pre privátny sektor a firmy, ale aj pre vzdelávacie inštitúcie (vysoké školy, stredné školy). Témy, ktoré sa prostredníctvom e-learningu vyučujú sú rôzne a mnohokrát aţ prekvapivé napr. cudzie jazyky, matematika, chémia, fyzika atd. V praxi sa môţeme často stretnúť nielen s čisto virtuálnou formou vedenia kurzu, ale s kombinovanými spôsobmi výučby. Na vysokých školách má e-learning veľké kúzlo najmä ako nová forma vzdelávania. Keďţe vysoké školy nie sú schopné riešiť stále väčší dopyt po vzdelaní prijímaním väčšieho počtu študentov, ako perspektívne riešenie sa črtajú rôzne formy elektronického vzdelávania. 27

29 1.4.4 Vzťah e-learningu a klasickej výučby Klasické vzdelávanie pod vedením lektorov existuje uţ od počiatku histórie a pre niektoré oblasti bude nezastupiteľné i v budúcnosti. Problém tohto druhu výučby spočíva v tom, ţe predpokladá rovnako rýchle vnímanie a rovnako rýchle chápanie všetkých študentov v triede. Prax je však úplne iná. ( ) Pri klasickom vzdelávaní sa veľmi ťaţko meria, aké informácie si študent uchoval z kurzu a ako sa menili s odstupom času. Kvalita kurzu je vysoko závislá na lektorovi. Často sa nedá zhodnotiť úspešnosť kurzu, aţ kým ho študenti neabsolvujú. ( E-learning sa snaţí eliminovať tieto nedostatky a je tak optimálnym riešením pre komplexné vzdelávanie. Iba vhodným zlúčením klasických prístupov a e- learningu je moţné zo vzdelávania urobiť pútavý, adresný, individuálny a interaktívny proces integrovaný do beţného ţivota. Lektor nie je vôbec vylúčený z vyučovacieho procesu, naopak, stáva sa pre študenta pomocníkom pre dosiahnutie a preukázanie poţadovaných vedomostí a nie nepriateľom, ktorý zisťuje jeho vedomostné nedostatky. Aj podľa Billa Gatesa je mylné predpovedať strašidelné scénáre, ţe technika nahradí prácu učitela. Technológie nezniţujú ľudskú prácu a talent, naopak potreba zapálených, tvorivých učitelov, riaditelov i rodičov stúpa. Vďaka internetu môţe omnoho viac študentov čerpať z prác svojich učitelov a iných autorov. (Gates, 1995) E-learning prináša mnoţstvo komunikačných nástrojov od ov, aţ po audio konferencie alebo videokonferencie, ktoré umoţňujú lektorom individuálne sa venovať jednotlivým študentom. Na základe spätných informácií z kurzov má lektor presné informácie o tom, ako si študent viedol v jednotlivých lekciách, koľko bodov dosiahol a kde, koľko času potreboval v jednotlivých oblastiach výučby. ( ) Namiesto neustáleho opakovania tej istej látky sa môţe lektor vďaka e-learningu venovať príprave nových kurzov alebo zdokonaľovaniu uţ prebiehajúcich kurzov. E-learning vďaka testovacím objektom a riadiacim systémom efektívne vyhodnocuje kaţdý kurz. ( 28

30 1.4.5 Prečo e-learning V súčasnom svete, keď informácia je hybnou silou obchodu, uţ asi nikto nepochybuje o nutnosti neustáleho vzdelávania. Stúpajúce nároky na vzdelanostnú úroveň robia zo vzdelávania celoţivotný proces. Dôvody prečo implementovať e-learning do vzdelávacieho procesu: - potreba rozsiahlejšieho vzdelávania, aké je moţné získať v školských laviciach, - nárast mnoţstva informácií, v ktorých je potrebné sa zorientovať, - potreba kvalitnejšieho, presnejšieho a adresnejšieho vyhodnocovania vzdelávacieho procesu, - aktívna účasť študenta vo vzdelávacom procese, - potreba rýchlejšieho a kvalitnejšieho získavania informácií, - individuálny časový harmonogram výučby, - moţnosť ľubovoľného opakovania uţ prebranej látky študentom, - moţnosť zvýšenia počtu študentov bez nárokov na rozširovanie vyučovacích kapacít, - potreba zniţovania cestovných nákladov a nákladov na ubytovanie, - potreba jednoduchej aktualizácie existujúcich vzdelávacích materiálov podľa spätnej väzby od účastníka školenia, - potreba efektívnejšieho vyuţívania lektorov pri tvorbe obsahu a riadení vyučovania 29

31 1.4.6 Výhody a nevýhody e-learningu Výhody: + flexibilita a pohodlnosť študenti niesú obmedzovaní priestorom ani časom, môţu študovať doma a v čase, ktorí im najviac vyhovuje. + dostupnosť študent nepotrebuje nikam cestovať, stačí mať pri sebe počítač s pripojením na internet. + prístup k informačným zdrojom vyučujúci si môţe dovoliť vynechať napr. určité teoretické a bibliografické partie štúdia, namiesto nich sa môţe viac venovať detailom preberanej študijnej látky. + veková dostupnosť pomerne nízke zastúpenie prezentačnej výučby umoţňuje študovať pracovne vyťaţeným ľuďom i starším študentom. + modulárnosť kurz je moţná vytvoriť na kľúč presne podľa vstupných vedomostí študentov, podľa ich poţiadaviek, podľa poţiadaviek vyučujúcich atď. + individuálnosť vedie k osobitnému rozlíšeniu podľa tempa štúdia, k rôznemu poradiu prechádzania jednotlivých kapitol, moţnosť zvolenia si vyhovujúcich domácich podmienok a vyhovujúcej doby. + individuálne tempo kaţdý študent prechádza kurzom podľa svojho tepma, k jednotlivým častiam sa môţe kedykoľvek vrátiť. + alternatívy študijných pomôcok moţnosť voľby medzi viacerými typmi študijných pomôcok podľa obľúbenosti (text, video, prezentácia, animácie,obrázky a i.) + jednoduchá modernizácia obsah kurzu je jednoduché upravovať, robiť aktualizácie, inovovať.. Kurz sa neustále vyvíja a na základe reakcií študentov môţe byť doplnený alebo upravený. + efektivita je minimálne rovná prezentačnej forme výučby. + šetrenie cestovných nákladov a času študent nemusí absolvovať cestu z domova do vzdelávacej inštitúcie. + samoštúdium- vzdelávanie prostredníctvom e-learningových kurzov podnecuje k zodpovednosti za samotné štúdium, čo sa môţe pozitívne prejaviť na celom procese vzdelania. 30

32 + vnímanie informácií internetová vzdelávanie sa v podstate nezaobíde bez multimediálnych súčastí, kedy je pri štúdiu zapojených viacero zmyslov. V klasickej školskej výučbe je najväčšie mnoţstvo informácií prijímaných sluchom (aţ 80%) a zrakom len okolo 10%. V reálnom ţivote je to presne naopak, väčšinu informácií vnímame zrakom. + interaktivita multimediálne testy obsahujú prvky, ktoré stimulujú interaktivitu, čím dochádza k aktivizovaniu ďalších činností. + komunikačné moţnosti študenti majú moţnosť navzájom komunikovať pomocou komunikačných technológií alebo sociálnych sietí ( , ICQ, Skype, facebook, fóra). Pokiaľ nieje diskusia online, môţe študent dlhšie premýšlať nad odpoveďou. Vzhľadom k tomu, ţe vyjadrovanie musí byť stručné, odpovede sú často jasnejšie, prepracovanejšie a logickejšie. + anonymita študentov študent nieje rušený prostredím, spoluţiakmi a v neposlednom rade ani doplňujúcimi otázkami vyučujúceho. Určite je však potrebné spomenúť, ţe anonymita v prostredí počítačov neexistuje. Vţdy je jasné, aký počítač (IP adresa) sa kedy pripájal na server, akú dobu tam strávil a aké sluţby vyuţíval. V LMS sa spravidla kaţdý uţívateľ musí prihlásiť pomocou meno a hesla, čo odhaľuje jeho identitu, + moţnosť štúdia aj pre hendikepovaných (telesne, zrakovo, sluchovo), + štatistika pomocou elektronického systému je moţné sledovať aktivitu študentov, ich angaţovanosť v diskusných fórach, počet prístupov atď. + zníţené náklady na priestor + zniţovanie nákladov počiatočné náklady na tvorbu kurzu sú vysoké, avšak v priebehu trvania kurzu sú zanedbateľné. Nevýhody: - dostupnosť informačných technológií dôleţité je technické zázemie študenta - technické problémy zo strany študenta sám ich nieje schopný vyriešiť, - nedostatok schopností samostatne študovať nie pre kaţdého študenta je vhodná táto forma výučby, 31

33 - nedostatočná alebo slabá motivácia študenta častokrát uvádzaná ako najvačšia nevýhoda. Študenti častokrát bez motivácie niesú schopní dokončiť štúdium, - predpoklad počítačovej gramotnosti u študentov ale taktieţ u vyučujúceho sa predpokladá ovládanie základných počítačových programov (textový a tabuľkový procesor, ovládanie internetu, posielanie mailov atď. - vyučujúci prichádza o priamy kontakt so študentami stráca moţnosť interaktívne reagovať na aktuálne dianie v učebni, taktieţ stráca moţnosť emotívne podať svoj výklad, - závislosť na technologickom zabezpečení minimálnou podmienkou je pripojenie na Internet, prístup je zaistený cez prehliadač www stránok (MS Explorer, Mozilla, Chrome atď.) - potlačenie priamej komunikácie medzi ľuďmi stráca sa osobný kontakt. Nevhodnosť pre niektoré oblasti vzdelávania ale len na prvý pohľad, pretoţe je moţné e-learning vyuţiť prakticky pri všetkých typoch štúdia, ktorého súčasťou je aj praktická časť (telesná výchova, hudobná výchova atď.) Druhy E-learningu CBT (Computer Based Training) je to druh e-learningu, ktorý je vyuţívaný offline. Dá sa povaţovať za určitý typ podpory vzdelávacieho procesu prostredníctvom počítača. Jedná sa o výučbu prostredníctvom prezentácií, animácií, textov, obrázkov, video a audio záznamov atď. Je veľmi vhodná pri overovaní si znalostí a vedomostí. WBT- (Web Based Training) je to forma online e-learningu. Vyučovanie a komunikácia medzi študentami a vyučujúcim prebieha prostredníctvom virtuálnych tried. Študent môţe získať potrebné informácie a učebné materiály prostredníctvom internetu, častokrát sú dostupné aj hypertextové odkazy, ktoré pomáhajú doplniť informácie k zadanej úlohe. LMS (Learning Management System) je to podporný nástroj pre výučbu s vyuţitím webových technológií. Ide tu o tvorbu kurzov, ich spracovanie a vyuţitie v e-prostredí. Študijný materiál je študentom prístupný cez internet. Vyučujúci zadáva 32

34 konkrétne úlohy, dostáva ich vypracované, hodnotí ich spolu so študentmi. Prebieha tu komunikácia medzi vyučujúcim a študentom, ale aj medzi študentmi navzájom. LMS by mal vedieť integrovať najrôznejšie on-line nástroje pre komunikáciu a riadenie štúdia, ako sú napr. diskusné fórum, chat, e-tabule, nástenka atď. a zároveň sprístupňovať študentom učebné materiály podľa plánu výučby či príkazov pedagóga. Blended learning je to forma zmiešaného, hybridného vyučovania. Je to prepojenie klasickej prezenčnej formy vzdelávania s e-learningom, pričom hlavným cieľom je integrácia IKT do procesu klasickej výučby. Je to napríklad kombinácia klasickej vysokoškolskej prednášky a elektronického systému Moodle Budúcnosť e-learningu Budúcnosť ţiadneho veľmi rýchlo rozvíjajúceho sa fenoménu vo svete nieje moţné určiť s maximálnou presnosťou. Napriek tomu sa domnievam, ţe vývoj v oblasti elektronického vzdelávania sa uberie smerom k tvorbe webov a médií, ktoré budú schopné prispôsobovať sa schopnostiam a potrebám študentov. S najväčšou pravdepodobnosťou bude trend pri tvorbe kurzov smerovať od hypertextovej ku hypermediálnej podobe. Za najviac vyvíjaný model môţeme povaţovať tzv. E-learning 2.0. E-learning a e-learning 2.0 sa líšia najmä v tom, ţe druhý spomenutý prekováva jednosmernú komunikáciu učiteľ ţiak a dokonca i obojsmernú komunikáciu učiteľ ţiak a dáva do popredia komunikačnú schému many to many. S rozširovaním e-learningu 2.0 sa mení aj prístup k výučbe pomocou e- learningu. Postupne sa objavujú nové moderné internetové nástroje, ktoré obohacujú doterajší systém o ďalšie moţnosti. Medzi tieto nástroje patrí napr.: Blogovanie, ktoré sa začalo do výučby premietať medzí prvými. Ide o neformálnu prezentáciu myšlienok, záujmov s moţnosťou diskusie a komentovaním ostatnými účastníkmi. 33

35 Edu-bloging Podcasting, kde sa dajú do e-learningového modulu nahrať napríklad prednášky alebo videá s technologickými postupmi. Zhrnutie E-learningu 2.0 je tvorený rozličnými médiami, vďaka prepojeniu veľkého mnoţstva ľudí obsahuje omnoho viac informácií ako predtým, informácie sú často voľne dostupné, dôraz sa kladie na aktívne učenie, prelamuje sa hranica medzi učiteľom a študentom, je voľne dostupný a otvorený softvér, študenti sa môţu učiť i navzájom od seba, diskusia je moţná s veľkým počtom ľudí, dokonca i z rozličných štátov 34

36 2. Cieľ práce Cieľom mojej diplomovej práce je vytvorenie študijnej online aktivity Obnoviteľné energetické zdroje. Projekt som spracoval v prostredí e- learningového systému LMS Moodle, pričom som pouţil aktivitu Wiki. Vysvetlím základné pojmy, vlastnosti a stručne prezentujem jednotlivé aktivity, ktoré nám LMS Moodle ponúka. Uvediem detailný postup tvorby Wiki stránok tak, aby aj neskúsený uţívateľ pochopil základy jej vytvárania. 35

37 3. Metodika práce 1. Analýza moţností vyuţitia LMS V tejto časti mojej práce charakterizujem systém LMS, popíšem jeho špecifické črty, technológiu ako aj moţnosti vyuţitia. Stručne popíšem jednotlivé druhy LMS a definujem vzťahy medzi nimi. Charakterizujem ppouţívané latformy LMS a vzájomne ich porovnám z rôznych hľadísk. 2. Analýza a charakteristika dostupných aktivít a modulov v systému Moodle Vysvetlím základné princípy fungovania Moodle a zhodnotím jeho moţnosti. Popíšem vlastnosti, technológiu a prostredie LMS Moodle. Dôraz budem klásť na vysvetlenie jednotlivých modulov aktivít. Získané údaje vyhodnotím a predloţím analýzu LMS Moodle, ktorá vychádza z vlastných skúseností i z odbornej literatúry. 3. Návrh a realizácia aktivity Wiki Aktivita Wiki slúţi predovšetkým na encyklopedické zhromaţedenie a usporiadanie odborných pojmov z určitej oblasti. Aktivitu Wiki som pouţil na spracovanie problematiky Obnoviteľné energetické zdroje. V tejto časti mojej diplomovej práce detailne vysvetlím proces vytvorenia wiki stránok od ich návrhu aţ po ich funkčné online spustenie. 36

38 4. Vlastná práca 4.1. LMS LMS (Learning Management Systems) je riadiaci systém, ktorého podstatou je organizovať a riadiť výučbu a kompetencie. Je to organizovanie výučby za podpory Internetu. Spája prostredie pre doručovanie obsahu so systémom správy študentov. Pouţíva okrem moţnosti uloţenia študijného materiálu do prostredia aj nástroje pre tvorbu testov, organizovaného odosielania zadaní, hodnotenia, spätnej väzby, celkového riadenie vzdelávacieho procesu. Jednotlivé LMS sa môţu veľmi líšiť v poskytovanej sluţbe, je moţné nájsť všetko od jednoduchých spúšťačov elektronických kurzov, aţ po komplexné systémy zabezpečujúce celý proces výučby. (Wagner, 2005) CMS Systémy pre manaţment kurzov (Course Management Systems - CMS). Sú to LMS nástroje, ktoré poskytujú nástroje pre zhodnotenie výsledkov a postup výučby, pre individuálnych študentov či pre celé skupiny. Zvyknú obsahovať funkcie ako sú napríklad správca obsahu, asynchrónne nástroje pre spoluprácu (whiteboard), prípadne nástroj pre zaznamenávanie pokroku študenta. Skratka CMS sa pouţíva tieţ pre systémy pre správu obsahu (Content Management System), ktoré sa pouţívajú pre správu obsahu internetových informačných stránok, časopisov, prípadne portálových riešení web stránok firiem. Systém na správu obsahu sa skladá z dvoch častí. Prvá časť sa nazýva Backed alebo administračné prostredie a druhá časť má názov Frontend - zobrazovanie obsahu prezentácie návštevníkovi LCMS Systémy na správu výučbového obsahu (Larning Content Management Sysytem - LCMS). Zatiaľ čo LMS spravuje procesy v oblasti výučby, LCMS spravuje procesy vytvárania a doručovania výučbového obsahu. LCMS je 37

39 prostredie, kde vývojári môţu vytvárať, ukladať, spravovať, meniť a doručovať výučbový obsah, vybraný z centrálneho úloţiska výučbových objektov. ( ) Vzťahy obsahu LMS a LCMS Vzájomná interakcia obsahu a riadiaceho systému by mala prebiehať iba na základe otvoreného e-learningového štandardu SCORM alebo AICC. Vzájomná interakcia obsahu a riadiaceho systému by mala prebiehať iba na základe otvoreného e-learningového štandardu SCORM alebo AICC. LMS a LCMS sú nezávislé systémy, ich spojnicou je najčastejšie štandard SCORM, definuje popis učebných jednotiek obsahu tak, aby LMS bol schopný spolupracovať s ľubovoľným obsahom spĺňajúcim štandard SCORM a sprostredkovať poţadovanú komunikáciu pre ukladanie výsledkov štúdia. Prehľad existujúcich LMS: Moodle LMS (CMS), Claroline LMS, Total LMS, Saba Learning LMS, Plateau 4 LMS, itutor LMS, Tutor2000, WebCT LMS, edoceo LMS, Eden LMS, Enterprise Knowledge Platform (EKP) LMS. ( ) Charakteristické črty LMS - mal by mať databázu, obsahujúcu všetky predmety kurzy zahrnuté v dištančnom vzdelávaní, ktoré sú zaradené do príslušných študijných tematických programov, - kaţdý kurz by mal mať zadefinovaný názov, stručnú charakteristiku, obsah, ciele, poţiadavky kladené na študujúcich, spôsob získania kreditov, - umoţniť moţnosti individuálnej registrácie, podmienky registrácie, spôsob získavania administratívnej pomoci, - schopnosť vytvoriť virtuálnu triedu, - vlastniť digitálnu kniţnicu, - moţnosť vytvárať diskusie medzi účastníkmi, moţnosť informácií organizačného charakteru, - moţnosť komunikácie medzi študentom a prednášateľom, moţnosť komunikovať, posielať a preberať zadaná úlohy, 38

40 - moţnosť na individuálny priestor realizácie pre vyučujúcich, - moţnosť zabezpečiť prednášajúcim prístup ku konferenčným materiálom v oblasti vývoja vedy. (Kočíková, 2007) Funkcie LMS evidencia a správa študentov, evidencia a správa skupín študentov, evidencia a správa kurzov, evidencia a správa skupín kurzov, katalóg resp. zoznam výukových kurzov a objektov, správa študijných plánov - vytváranie podmienok medzi kurzami, evidencia hodnotenia študentov - reporting výsledkov, testovanie študentov, správa prístupových práv, komunikačné nástroje, autorské nástroje k vytváraniu výukových kurzov a objektov, úloţisko výukového obsahu, ( Platformy LMS Najpouţívanejším systémom LMS je Moodle, nie je to však jediná platforma LMS. Moja diplomová práca kladie dôraz na LMS Moodle, ale povaţujem za potrebné uviesť stručnú charakteristiku a špecifiká ostatných platforiem LMS. edoceo LMS systém edoceo je určený na správu prezenčných a elektronických vzdelávacích programov. Môţe pracovať v prostredí internetu alebo firemného intranetu. Systém vytvorila česká firma TRASK solutions s.r.o. edoceo je postavený na e-learningových štandardoch (IMS, AICC. SCORM) a technológiách Java, XML. Jeho výhodami sú napr. to, ţe vďaka pouţitiu programovacieho jazyka Java je nezávislý na platforme a uţívateľom systému edoceo postačuje pre prácu internetový prehliadač MS Internet Explorer (5.0 a vyšší) alebo Netscape 6.x či Mozilla. 39

41 edoceo obsahuje 3 základné prvky: riadiaci systém - LMS edoceo pre elektronické vzdelávanie (vrátane testovacieho a certifikačného serveru) a správu osobných údajov, aplikáciu pre off-line štúdium Off-line Student, zaisťujúcu moţnosť štúdia off-line a dávkový prenos dát do LMS systému, aplikáciu Autor pre tvorbu kurzov. Z hľadiska základnej funkčnosti je LMS edoceo rozdelený na: testovací server riadiaci systém vzdelávania znalostnú databázu komunikačné prostredie vzdelávací priestor evidenciu poplatkov správu jazykových verzií podporu a synchronizáciu offline štúdia (CDROM kurzy) registráciu a nomináciu na vzdelávacie (schvaľovacie) procesy týmovú prácu, projekty a seminárne práce online autorské nástroje. ( 40

42 Obr.3. : Prostredie LMS systému edoceo ( itutor Systém itutor slúţi na komplexné zaistenie riadenia a vyhodnocovanie elektronických kurzov. Riadi a vyhodnocuje e-learning kurzy a ponúka širokú škálu prostriedkov pre komunikáciu a spoluprácu účastníkov a lektorov. Podpora AICC štandardu umoţňuje spravovať kurzy vyrobené v nástrojoch popredných svetových dodávateľov vývojových nástrojov pre tvorbu kurzov ako sú Click2learn.com, NETg, SkillSoft, SmartForce.com či Macromedia. Pouţité technológie ako sú MS SQL Server, MSDE, Oracle a MTS umoţňujú rast systému s rastom potrieb organizácie. Produkt itutor sa skladá z týchto modulov : itutor Student - účastnícke rozhranie systému, ktoré umoţňuje účastníkom okamţitý prístup k prideleným kurzom, katalógu kurzov, novinkám či identifikačným informáciám. Obsahuje informácie o kurzoch, ako sú: doba trvania, obsah, doba strávená pri štúdiu či počet dosiahnutých bodov. Kurzy je moţné z tohoto rozhrania spúšťať a vracať sa v kurzoch do miest, kde 41

43 účastník skončil. Pomocou rozhrania môţe tieţ účastník off-line aj on-line komunikovať s inými účastník alebo lektormi. itutor Administrator správca systému, umoţňuje oprávneným osobám efektívne zadávať účastníkov, kurzy, vytvárať hierarchickú štruktúru organizácií a kurzov, prideľovať jednotlivým skupinám účastníkov poţadované kurzy, sledovať aktivity jednotlivých účastníkov a vyhodnocovať údaje o jednotlivých kurzoch a účastníkoch. Tieţ je moţné importovať kurzy a organizačnú štruktúru z iných systémov, tlačiť poţadované zostavy, či zakladať diskusné skupiny nad kurzami či skupinami a komunikovať s účastníkmi. itutor Tester - rozhranie umoţňuje oprávneným osobám definovať neobmedzené otázky viacerých typov a tieto otázky kategorizovať do okruhov otázok. Ďalej je tu moţné definovať pravidká, podľa ktorých sa budú automaticky generovať testy. Test je moţné rozdeliť na neobmedzené mnoţstvo blokov, pre kaţdý blok definovať okruh otázok, z ktorého čerpá otázky a ako ich čerpá (všetky otázky z okruhu, X otázok náhodne či konkrétne otázky), ďalej je moţné v bloku určovať špecifické správanie a prístupnosť ovládacích elementov. Systém vygeneruje test poţadovaných vlastností, ktoré sa automaticky zobrazia v správcovskom rozhraní, odkiaľ ho je moţné prideliť poţadovaným uţívateľom. itutor Messenger - slúţi k plnej automatizácii rozposielania elektronickej pošty pre jednotlivé udalosti v systéme. Pomocou široko parametrizovateľných vzorov hlásení sa definuje, čo a ako sa hlási pri jednotlivých udalostiach. Systém potom automaticky rozposiela zodpovedným osobám elektronickú poštu, keď napr. účastník dokončí lekciu, správca priradí skupine výučbu atď. itutor Reporter - toto rozhranie slúţi ku komplexnému vytváraniu správ a analýzam v systéme. Správy vytvárané na základe SQL je moţné široko parametrizovať a prenášať do nástrojov MS Office, prípadne tlačiť. itutor Conference - slúţi pre organizovanie rôznych typov synchrónnej výučby, ako sú videokonferencie, prepojovanie viacerých účastníkov pomocou zvuku, obrazu a chatu, zaznamenávanie obrazu a zvuku, zdieľanie objektov a podobne. V spojení s modulom Tester umoţňuje zvukové a obrazové interakcie v testovacom module. ( ) 42

44 Obr. 3: Prostredie LMS systému itutor ( IBM Lotus Learning Space Umoţňuje integrovať študijné materiály z rôznych zdrojov a poskytovať ich pouţívateľom, riadiť kurzy a školenia, uchovávať dáta o účastníkoch a ich výsledkoch, podporovať diskusiu. Pritom je moţné si zvoliť z viacerých foriem štúdia (online, samoštúdium atď.). Obsahuje dva základné moduly: Obsahuje dva základné moduly: Core module základný modul, vyuţíva ASP a relačnú databázu pre podporu doručenia a sledovania on-line obsahu samovzdelávacích kurzov. Samovzdelávacie kurzy môţu byť široko štruktúrované a kontrolované prostredníctvom predurčených postupov (ciest) a prostredníctvom testov pre odhad schopností účastníka kurzu. Týmto sa poskytuje pre tvorcu kurzu pruţný súbor nástrojov pre tvorbu kurzov podľa potrieb jednotlivých účastníkov. 43

45 Collaboration module tento modul kombinuje nástroje základného modulu pre samovzdelávanie s širokými moţnosťami nástrojov pre vyučovanie formou spolupráce, ktorá umoţňuje študujúcim a inštruktorom kurzov pouţívať nástroje ako databáza diskusií či v reálnom čase vedené virtuálne triedy. Tieto nástroje umoţňujú zostavovať dohromady skupiny študujúcich umiestnené na fyzicky vzdialených miestach a umoţniť im spoločnú prácu a výučbu. ( ulern je slovenský produkt poskytujúci nástroje pre správu a poskytovanie kurzov prostredníctvom internetu. Umoţňuje tvorbu výukových materiálov aj osobám bez znalosti programovania. ulern pouţíva na strane kienta DHTML, na strane servera PHP. ulern je moţné pouţívať s prehliadačom Microsoft Internet Explorer vo verzii 5.5 alebo vyššej, ktorý umoţňuje plnohodnotne pracovať s DHTML. Umoţňuje pouţívanie s rôznymi databázami (primárne mysql), pre virtuálnu učebňu a manaţér prenosu súborov je pouţitý programovací jazyk Java. Umoţňuje : administráciu tútorov, účastníkov, kurzov a učebných modulov v multimediálnom sklade autorské nástroje na tvorbu lekcií, kurzov, testov, oznamov, úloh, k dispozícii je kalendár výučby, manaţér prenosu súborov, WYSIWIG editor asynchrónna komunikácia pomocou diskusných skupín synchrónna komunikácia vo virtuálnej učebni pomocou chatu, prezentácií, tabule (whiteboard), synchrónneho prezerania WWW stránok, časovo obmedzeného odpovedania na otázky a zdieľania obrazovky manaţérske nástroje klasifikačný hárok vyhľadávanie, záloţky ( ) 44

46 Obr. 4: Prostredie LMS systému ulern ( ) WebCT (Web Course Tools) Systém WebCT je jedným z najpouţívanejších a nejrozšírenejších LMS systémov. Je pouţívaný na správu rozsiahleho e-learningového obsahu na mnohých univerzitách a v podnikoch. Existuje vo viacerých verziách (napr. WebCT Campus, ) podľa predpokladanej oblasti nasadenia. WebCT je LMS systém nainštalovaný na serveri a klienti k nemu pristupujú pomocou webového prehliadača. Systém poskytuje účastníkom široké moţnosti komunikácie pomocou e-konferencií, u, diskusných fór alebo tabule. WebCT obsahuje nástroje pre : tvorbu a organizáciu študijných materiálov zostavenie kurzu správu, údrţbu a aktualizáciu kurzov komunikáciu a spoluprácu uţívateľov prostredníctvom internetu ( ) 45

47 Obr. 5: Prostredie LMS systému WebCT ( ) LMS systém EDEN LMS Eden je interaktívny systém s multimediálnymi prvkami, má jednoduchú navigáciu, podrobný monitoring študijných aktivít, rýchlu aktualizáciu študijných materiálov, integrované komunikačné nástroje, plnotextové vyhľadávanie, moţnosť vyuţitia pre kombinovanú formu vzdelávania, export do interpersonálnych agend. Technické a softvérové poţiadavky: - prehliadač web stránok MS Internet Explorer V5 a vyšší, - pripojenie na Internet rýchlosťou 44 Kb/s a vyššou. Tvorca učebných materiálov musí mať nainštalovaný Lotus Notes, kde sa pouţíva interný editor pre tvorbu kurzov alebo editor ProAuthor, ktorý je autorským nástrojom pre vytváranie elearningových kurzov. ( ) 46

48 Obr.6 : Prostredie LMS EDEN ( LMS EKP Enterprise Knowledge Platform (EKP) predstavuje silnú, multijazyčnú platformu zastrešujúcu všetky postupy spojené so vzdelávaním zamestnancov, klientov alebo partnerov. EKP riadi celý vzdelávací proces od plánovania výučbových aktivít, prípravy rozpočtu, cez zápis a jeho schvaľovanie, samotné absolvovanie výučby, aţ po vyhodnotenie, certifikovanie a priradenie kvalifikácií. EKP je certifikované pre SCORM a kompatibilné s AICC. Silnou stránkou tohto systému je i jeho adaptabilita. EKP je postavené na platforme Java, čo umoţňuje zákazníkom jeho prevádzku na operačných systémoch Windows, Unix, Linux atď. Umoţňuje tieţ vyuţitie databázových serverov MS SQL Server, Oracle, Sybase a MySQL, aplikačných serverov od serverov zaloţených na Open Source ako Apache/Tomcat, aţ po špičkové produkčné servre ako WebLogic a IBM WebSphere. ( 47

49 Obr.7: Prostredie systému EKP ( Porovnanie vlastností LMS systémov Spoločnou vlastnosťou LMS systémov je jednoduchosť pouţitia, nenáročnosť na platformu a pouţitie v prostredí Internetu a za pomoci internetového prehliadača. S tohto sa snáď trochu vymyká len prostredie IBM Lotus Learning Space, ktoré je primárne určené pre podnikové riešenia ďalšieho vzdelávania zamestnancov firiem. Za veľkú výhodu voči systému WebCT a tieţ prostrediu Moodle, ktoré sú pôvodne zamerané na angloamerické školstvo, je moţné povaţovať u systémov i-tutor, edoceo a ulern to, ţe tieto systémy sú tvorené v prostredí blízkom nášmu, ulern dokonca priamo na Slovensku. Za nevýhodu prostredia ulern je moţné povaţovať to, ţe je orientované na prehliadače firmy Microsoft. Prostredie WebCT je asi najstaršie z uvedených prostredí a trochu to aj na ňom poznať. Má konzervatívny vzhľad a jeho prostriedky sa zdajú byť uţívateľsky menej prítulné ako prostriedky modernejších prostredí, ako je napríklad edoceo. Jeho sila však spočíva práve v dlhoročnom vývoji a prepracovanosti. Prostredie Moodle, ktorému sa budem podrobnejšie venovať 48

50 v nasledujúcich kapitolách, má veľkú výhodu v licencii, ktorá umoţňuje jeho pouţitie a modifikáciu pre účely ktoréhokoľvek stupňa škôl. 5 LMS Moodle Obr.8.: logo LMS Moodle ( 5.1 Vymedzenie pojmu Systém Moodle (Modular Object-Oriented Dynamic Learning Environment) je open source systém určený pre podporu prezenčnej aj dištančnej výučby prostredníctvom on-line kurzov dostupných na WWW. Moodle umoţňuje realizovať výukové metódy navrhnuté v súlade s princípmi konštruktivisticky orientovanej výučby. Je to voľne šíriteľný software s otvoreným kódom. Beţí na Unix, Linux, Windows, Mac OS X a na akomkoľvek systéme, ktorý podporuje PHP. Data sú ukladané v databáze, rozhranie podporuje okrem MySQL a PostgreSQL tieţ Oracle, Access, Interbase a ODBC. Dáva si za cieľ viesť ţiakov k vedomému a kritickému budovaniu vlastných znalostí a postojov na základe vlastnej činnosti. Učenie sa v prostredí Moodle spočíva v aktivnej účasti študentov na zadaných úlohách, prispievanie do diskusných fór, účasti na hlasovaní, vypĺňaní online testov, vypracovaní písomných prác, štúdium prednášok a pod. Takmer všetky úlohy je moţné obodovať a tým motivovať študenta k aktivnej činnosti. 49

51 Je to prostredie určené pre realizáciu plne dištančnej výučby na Internete, ako aj pre podporu vyučovania face to face v tradičných školách všetkých stupňov. ( Prečo LMS Moodle nedostatky a výhody Nedostatky: - Program nie je komerčne distribuovaný, nie sú obchodné záruky, nie je štandardne zaistená servisná firma. - Chýbajú niektoré nástroje pre kolaboráciu a tvorenie tímov. - Chýba komerčná ponuka školenia. ( ) Výhody: - Pravdepodobne najrozšírenejší LMS na svete. - Beţí na ľubovoľnom operačnom systéme, ktorý podporuje WWW + PHP (Windows, Linux, UNIX, MacOS, NetWare...). - Inštalácia a uvedenie do chodu behom niekoľkých hodín. - Na strane uţívateľa nie je potrebné ţiadne klientské rozhranie okrem WWW prehliadača, plne podporuje Internet Explorer, Netscape, Mozilla Firefox, Safari, Opera, Chrome. - Moţnosť uţívateľskej úpravy vzhľadu, štandardné šablóny free i komerčne dostupné, moţnosť vytvorenia vlastných na báze CSS. - Vlastné autorské prostredie, podpora štandardov SCORM, AICC, IMS Content Package, (Moodle) XML. - Niekoľko štandardných uţívateľských rolí od administrátora a tvorcu kurzu cez učiteľa aţ po študenta a hosťa, nastavenie práv k jednotlivým kurzom a ich častiam podľa týchto rolí. - Podpora externých autorských systémov od open source aţ po komerčné. - Slovenské uţívateľské prostredie, jazyková podpora 75 jazykov. - Bohaté komunikačné nástroje (interný , posielanie správ, blog, chat, diskusné fóra niekoľkých typov, wiki). - Bohaté nástroje spätnej väzby (úlohy, dotazníky, testyk workshop, hot potatoes), moţnosti importu testov z iných LMS. 50

52 - Evidencia výsledkov štúdia, rôzne spôsoby hodnotenia (body, percentá, škály, známky) moţnosť on-line certifikátov Vlastnosti LMS Moodle je otvorený systém s dostupnými zdrojovými kódmi, takţe sa jeho funkcie dajú upraviť podľa potreby, prípadne vytvoriť nové vlastné funkcie a nástroje, je zadarmo, to je asi jedna z najdôleţitejších výhod systému, kurz vytvorený v ňom môţe obsahovať súbor akéhokoľvek formátu. Či sa spustia alebo otvoria však závisí od softvérového vybavenia počítača, z ktorého sme do LMS/CMS Moodle prihlásený, na rozdiel od iných LMS Moodle neponúka videokonferenciu, elektronickú tabuľku, zdieľanie pracovnej plochy či aplikácií ( ). O b r. 9. : o Obr. 9. : štatistika vyuţívania Moodle.org ( Moduly aktivít Moduly aktivít predstavujú veľmi rozsiahlu tému. Systém obsahuje mnoho modulov aktivít, ktoré sú dodávané ako štandardná súčásť inštalácie Moodle a v prípade potreby je moţné nainštalovať rôzne prídavné moduly. V súčasnej verzii Moodle sú štandardné nasledujúce moduly činností: Anketa, Úlohy, Databáza, Fórum, Chat, Prednáška, Prieskum, Slovník, písomná práca, atď Stručne sa zmienim len o tých moduloch aktivít, ktoré beţný pouţívateľ najčastejšie vyuţíva. 51

53 5.4.1 Anketa Anketa je aktivita, ktorá slúţi na získavanie odpovedí na zvolené otázky od ľudí, ktorí sa kurzu zúčastňujú. Funguje na princípe klasickej ankety, študenti odpovedajú na otázky výberom z určitých moţností. Nastavenie modulu je veľmi jednoduché, je zadaná otázka a k nej sú na výber moţnosti. Na začiatku je potrebné zvoliť názov ankety, ktorý sa zobrazuje na domovskej stránke kurzu. Dôleţité je nastaviť, či budú výsledky zobrazované študentom, tajné alebo anonymné, hosťom je tento kurz neprístupný. Nastavenie limitu umoţňuje stanoviť maximálny počet výberov príslušnej voľby. (Eger, 2005) Obr. 10.: Ukáţka vytvorenej ankety Chat Modul Chat je podobne ako modul Fórum určený na diskusiu. Umoţňuje vyučujúcemu a študentom medzi sebou interaktívne komunikovať na ľubovoľnú tému. Pri tvorbe modulu Chat na začiatku zvolíme názov chatovacej miestnosti a úvodný text, ktorý vystihuje tému chatovania. Dôleţitým faktorom je zadefinovanie času najbliţšieho chatovania, aby všetci zainteresovaný boli informovaní, kedy bude chat prebiehať. Ak chceme vstúpiť do chatovacej miestnosti, klikneme na názov chatu a v zobrazenom okne kliknime na odkaz Kliknite sem, ak sa chcete zapojiť do chatovania. 52

54 Obr. 11.: Okno chatovacej miestnosti Na obrazovke sa objaví okno chatovacej miestnosti. Ak sa chceme zapojiť do chatovania a pridať nejaký text, vpíšeme ho do textového poľa, ktoré sa nachádza v spodnej časti stránky. Potom stlačíme na klávesnici kláves Enter. Náš text sa objaví v hornej časti stránky, spolu s príspevkami ostatných účastníkov chatovania. (Eger, 2005) Fórum Fórum je nástroj neinteraktívnej (asynchrónnej) komunikácie medzi študentmi a vyučujúcim ako aj medzi študentmi navzájom. Rozdiel oproti Chatu je v tom, ţe Fórum slúţi na dlhodobejšiu diskusiu a nie je potrebné stanoviť čas diskusie. Účastníci diskusného fóra posielajú príspevky na určitú vopred stanovenú tému, ostatní účastníci si ich môţu prečítať a poslať svoj príspevok. Pri tvorbe nového fóra zvolíme názov fóra, ktorý stručne vystihuje o čom dané fórum bude. Zvolíme typ fóra z daných moţností, ktoré nám ponúka roletové menu. Následne vpíšeme Úvod do diskusného fóra, čo je text, ktorý sa na stránke objaví ako téma diskusie. Nakoniec ponastavujeme rôzne parametre, kto môţe do fóra prispievať, či povolíme hodnotenie príspevkov, maximálnu veľkosť prílohy atď. (Eger, 2005) 53

55 Obr.12: Dostupné diskusné fóra Kniha Modul kniha ponúka jednoduchú ale prehľadnú prezentáciu študijných materiálov. Je moţné ho pouţiť aj ako alternatívu k moţnosti vytvorenia webovej stránky. Jeho výhoda spočíva v tom, ţe aj s minimálnymi znalosťami tvorby webových stránok je moţné vytvoriť navzájom poprepájaný viacstranový dokument. Pri tvorbe modulu Kniha postupujeme podobne ako pri ostatných, na začiatku zvolíme výstiţný názov. Potom popíšeme charakteristiku knihy a zvolíme typ číslovania kapitol. Po uloţení nastavení sa v sekcii objaví ikona Kniha s názvom, ktorý sme zadali na úvod. Modul Kniha nie je obsiahnutý v základnej inštalácii LMS Moodle, je potrebná jeho dodatočná inštalácia administrátorom. (Eger, 2005) Prednáška Prednáška je typ aktivity, ktorá zaujímavou a flexibilnou formou sprístupní študentom vzdelávací materiál. Pozostáva z viacerých stránok textu, tzv. kariet, ktoré môţu byť doplnené napríklad o obrázky alebo hypertextové odkazy. Kaţdá karta je ukončená otázkou a študent má k dispozícii niekoľko moţných odpovedí. Ak študent odpovedal na kontrolnú otázku správne, môţe postúpiť v štúdiu na ďalšiu stránku (kartu). Ak odpovedal nesprávne, je vrátený na predchádzajúcu stránku, aby si problematiku doštudoval. Spôsob navigácie v rámci Prednášky závisí od nastavenia parametrov aktivity. (Eger, 2005) 54

56 Obr.13: Zobrazenie navigačného stromu Prednášky Prieskum Modul prieskum slúţi na zisťovanie názoru študentov na túto formu vzdelávania pred alebo počas on-line výučby. Je to určitá forma dotazníka slúţiaca na zber dát pre učiteľa. Nový prieskum vkladáme do kurzu tak, ţe v roletovom menu pridať aktivitu klikneme na poloţku prieskum. V súčasnej dobe máme k dispozícii 5 prednastavených prieskumov, predpokladá sa však, ţe v ďalších verziách Moodle budeme môcť vytvárať vlastné prieskumy. (Eger, 2005) Obr. 14: Vytvorenie nového prieskumu. 55

57 Typy prieskumov ATTLS (Attitudes to Thinking and Learning Survey) - vychádza z teórie ciest poznania a poskytuje nástroj na otestovanie kvality diskusie v prostredí medzi spolupracujúcimi študentmi. Prieskum nazvaný The Attitudes Towards Thinking and Learning Survey (ATTLS) poskytuje nástroj, pomocou ktorého môţeme zistiť, akým spôsobom účastník kurzu. COLLES (Constructivist On-Line Learning Environment Survey) prieskum pozostáva z 24 bodov, rozdelených do šiestich kategórií, z ktorých kaţdá nám pomáha presnejšie sa vyjadriť ku kvalite on-line výučbového prostredia. Jednotlivé skupiny majú nasledujúce zameranie: Závaţnosť Reflektujúce myslenie Interaktivita Podpora školiteľa Podpora Interpretácia Kritické incidenty (Critical Incidents) tento typ prieskumu bliţšie popisuje Pomocník. (Eger, 2005) Písomná práca Tento modul slúţi študentom na zaznamenávanie svojich nápadov, myšlienok a poznámok na zadanú tému. Všetky záznamy sú neustále k dispozícii, avšak len konkrétnemu študentovi a učiteľovi, ktorý môţe tieto poznámky hodnotiť a tým aktivovať študenta k ďalšiemu štúdiu. Pri vytváraní novej témy písomnej práce vyberieme poloţku písomná práca z roletového menu pridať aktivitu. Na novej stránke následne nastavíme parametre ako názov práce, tému, definujeme spôsob hodnotenia práce a dostupné dni, kedy je práca študentom k dispozícii. (Eger, 2005) 56

58 Obr. 15: Ukáţka vytvorenej Písomnej práce Slovník Modul aktivity Slovník slúţi učiteľovi (prípadne v spolupráci so študentmi) na vytvorenie encyklopédie pojmov, resp. spravovať zoznam definícií rôznych termínov. Termíny môţeme z jedného slovníka do iného exportovať. Pri tvorení nového slovníka musíme nastaviť rôzne parametre, za začiatku názov a popis, ďalej počet záznamov na stránke a či ide o hlavný alebo vedľajší slovník. Ďalšie moţnosti nastavenia sú zobrazené na obrázku 11. (Eger, 2005) Obr. 16 : Pridávanie aktivity Slovník prvá časť 57

59 Obr. 17 : Pridávanie aktivity Slovník druhá časť Test Aktivita Test slúţi jednak ako pomôcka pre študenta (auto test), ktorý má jej prostredníctvom moţnosť overiť si získané vedomosti, jednak umoţňuje overiť učiteľovi kvalitu získaných vedomostí študentov. V LMS modle sú k dispozícii nasledovné typy otázok: - áno/nie, - viaceré moţnosti, - krátka odpoveď, - numerická odpoveď, - odpoveď s výpočtom, - priraďovanie, popis, - náhodná otázka, - s moţnosťou výberu odpovedí, (Eger, 2005) Obr. 18: Príklad vytvoreného testu 58

60 Obr. 19: Ukáţka testu s desiatimi náhodnými otázkami Tvorivá dielňa Ďalším modulom, ktorý je primárne určený na podporu tímovej práce v procese výučby je modul Tvorivá dielňa. Pouţitie tohto modulu poskytuje ďalší rozmer on-line štúdia. Jeho hlavnou myšlienkou je, ţe výsledná práca študenta nie je hodnotená iba vyučujúcim, ale do úvahy sa berú aj hodnotenia ostatných študentov. Dokonca, moţno v module zadať aj moţnosť seba hodnotenia. Tento spôsob štúdia nie je zatiaľ typický pre naše podmienky, ale jeho nasadenie je veľkým prínosom k celkovej kvalite vytvoreného kurzu. (Eger, 2005) Obr.20: Okno nastavení modulu Tvorivá dielňa prvá časť 59

61 Obr. 21: Okno nastavení modulu Tvorivá dielňa druhá časť Wiki Modul Wiki je ďalšou aktivitou, ktorá poskytuje priestor na spoločnú prácu všetkých študentov. (podrobnejšie je táto aktivita popísaná v kapitole 6). (Eger, 2005) Zadanie Tento modul umoţňuje zadať úlohu študentom, ktorú musia vypracovať a následne v elektronickej forme odovzdať učiteľovi. Úloha môţe byť definovaná priamo alebo následne pridaná vo forme textového súboru. Po vypracovaní zadania študentom môţe učiteľ vypracované úlohy ohodnotiť, prideliť body podľa zadefinovanej stupnice, prípadne pridať spätnú väzbu. (Eger, 2005) 60

62 Obr. 22: Aktivita Zadanie v LMS Moodle 6 Aktivita Wiki V tomto module účastníci spolupracujú na tvorbe webových dokumentov, pričom pouţívajú priamo webový prehliadač. Vyuţívajú moţnosti formátovania textu bez nutnosti ovládania HTML kódu, pričom formátovanie textu sa realizuje prostredníctvom sady formátovacích značiek. Väčšinou slúţi k encyklopedickému zhromaţdeniu a usporiadaniu odborných pojmov z určitej oblasti. Ukáţkovým príkladom je webová stránka kde nájdeme obrovské mnoţstvo informácií z rozličných oblastí s moţnosťou vyhľadávania podľa kľúčových slov. (Eger, 2005) Obr. 23: Ukáţka pouţitia Wiki na stránke Wikipedia.org 61

63 6.1 Vytvorenie Wiki v prostredí LMS Moodle Wiki pridáme do kurzu z roletového menu Pridať aktivitu. K dispozícii máme okno s parametrami, pomocou ktorých nastavíme Wiki podľa našich predstáv: Meno a Zhrnutie zadáme stručný a výstiţný popis cieľu aktivity. Druh - na základe určenia tejto poloţky môţeme presne definovať účel aktivity. V kombinácii s voľbou Reţim skupiny môţeme definovať deväť spôsobov tvorby obsahu Wiki. Jednotlivé kombinácie uvediem pre lepšiu prehľadnosť v tabuľke: Učiteľ Skupiny Študent Ţiadne skupiny Oddelené skupiny Viditeľné skupiny Existuje jedna Wiki, ktorú môţe editovať iba učiteľ. Študenti vidia jej obsah. Existuje jedna Wiki, ktorú môţu vidieť a editovať študenti aj učiteľ. Existuje jedna Wiki pre kaţdého študenta. Editovať a vidieť ju môţe aj učiteľ. Existuje jedna Wiki pre kaţdú skupinu, právo editovať má iba učiteľ, stránky sú však viditeľné všetkým študentom skupiny. Existuje jedna Wiki pre kaţdú skupinu. Študenti vidia a môţu editovať iba stránky skupiny. Kaţdý študent má vlastnú Wiki, ktorú môţe editovať spolu s učiteľom. Ostatní študenti majú právo vidieť Wiki stránky ostatných členov skupiny. Existuje jedna Wiki pre kaţdú skupinu, editovať ju môţe vţdy iba učiteľ. Študenti vidia Wiki stránky všetkých skupín. Existuje jedna Wiki pre kaţdú skupinu. Študenti môţu editovať stránky svojej skupiny, ale vidia všetky stránky aj ostatných skupín. Kaţdý študent má vlastnú Wiki, ktorú môţe spolu s učiteľom editovať. Študent však vidí Wiki stránky všetkých ostatných študentov. Tabuľka 2.: Kombinácia deviatich spôsobov tvorby obsahu Wiki (Eger, 2005) 62

64 HTML reţim môţeme nastaviť úroveň akceptovania značiek jazyka HTML v texte jednotlivých stránok, bez HTML, kedy môţu editori stránok pouţívať iba jednoduchý značkovací jazyk Wiki alebo bezpečné HTML. Povoliť binárne súbory pokiaľ chceme, aby súčasťou stránok boli aj obrázky, musíme túto moţnosť nastaviť na hodnotu Áno. Zakázať vytváranie odkazov z WikiSlov zaškrtnutím tejto voľby znefunkčníme tvorbu prepojení medzi jednotlivými stránkami Wiki. Touto voľbou by sme narušili jej hlavný význam, preto toto nastavenie má zmysel iba v špecifických prípadoch. Práva študentov ak plánujeme povoliť študentom niektoré administrátorské práva (Povoliť nastavenie príznakov stránky, Povoliť odstránenie stránok, Povoliť orezať stránky, Povoliť hromadné vrátenie zmien), môţeme ich práve v tejto voľbe definovať. Názov stránky, Vyberte si úvodnú stránku ako prvú musíme vytvoriť úvodnú stránku. Buď ju vytvoríme prostriedkami Wiki alebo môţeme pouţiť externý zdroj. Reţim skupiny v kombinácii s voľbou Druh definujeme spôsob pouţitia tejto aktivity. Obr. 24: Vytvorenie novej Wiki (Baláţová, 1998) 63

65 6.2 Vytvorenie Wiki stránok Po nastavení a uloţení všetkých parametrov, ktoré sú podrobne rozobraté v predchádzajúcej kapitole môţeme prejsť na vytváranie stránok Wiki. Ako prvý krok je potrebné vytvoriť úvodnú stránku a naplniť ju obsahom. Veľmi dobrým pomocníkom pri vkladaní údajov z rozličných zdrojov môţe byť klasický textový editor (napr. Wordpad), pretoţe nám pomôţe odstrániť rozličné formátovania textu. Postupujeme tak, ţe obsah kurzu najprv vloţíme zo zdroja do textového dokumentu a následne odtiaľ skopírujeme do pripravenej stránky Wiki. Pri stlačení tlačidla uloţiť sa nám uloţia doteraz vykonané zmeny. Obr. 25: Ukáţka vytvorenej Wiki stránky študentom. Kedykoľvek sa môţeme vrátiť k upravovaniu doterajšieho obsahu stlačením karty upraviť. Podľa toho aký reţim HTML sme zvolili, môţeme daný obsah formátovať pomocou prednastavených grafických ikon: 64

66 typ písma, formát písma riadkovanie odsadenie, odráţky a číslovanie indexovanie zmena farby textu a pozadia vloţenie obrázka, tabuľky a iné... Obr. 26: Ukáţka formátovacích ikon. 6.3 Tvorba Wiki slov Hlavnou podstatou tvorenia stránok Wiki je pouţitie tzv. WikiSlov. Princíp tvorenia Wiki stránok spočíva v tom, ţe kaţdé slovo je moţné ďalej vysvetliť vytvoriť mu novú stránku Wiki. Slovo ktoré chceme ďalej rozoberať je moţné označiť dvomi spôsobmi: Môţeme pouţiť štýl nazývaný CamelCase, v ktorom WikiSlovo označíme tak, ţe v ňom napíšeme dve veľké písmená, napríklad Hardvér, Na označenie WikiSlov pouţijeme hranaté zátvorky, napríklad [hardvér]. Obr. 27: Ukáţka vytvorenia Wiki slov pomocou hranatých zátvoriek. Text, ktorý píšeme, si môţeme prezrieť, ak klikneme na tlačidlo náhľad pod editačným oknom. V okne náhľadu sa nám zobrazí formátovaný text, v ktorom 65

67 sú WikiSlová označené otáznikom. Iný študent (v závislosti od nastavenia Reţimu skupiny a Druhu) môţe na takéto slovo kliknúť a pridať ďalšiu Wiki stránku. 6.4 Ďalšie moţnosti stránok Wiki Nad kaţdou stránkou Wiki sa v hornej časti nachádza 5 záloţiek, v tejto časti si stručne popíšeme, na čo ktorá z nich slúţi. Čítať predstavuje východiskové zobrazenie stránky. Stránka obsahuje WikiSlová (označené otáznikom). Ak na takéto slovo klikneme, môţeme k nemu vytvoriť samostatnú stránku. Upraviť zobrazí sa nám editačné okno aktuálne vybranej stránky. Ak uskutočníme na stránke zmeny alebo niečo doplníme, okrem novej uloţenej verzie stránky sa pôvodná verzia uloţí do Histórie. Odkazy táto záloţka nám prehľadne zobrazí všetky WikiSlová, prepojené na túto stránku. História - obsahuje jednotlivé verzie stránky. Prílohy poskytuje zoznam súborov, ktoré tvoria súčasť stránky. Môţeme tu nájsť napríklad všetky pouţité obrázky. Okrem týchto moţností vidíme na kaţdej stránke Wiki v jej hornej časti roletové menu, ktoré obsahuje rôzne Wiki odkazy. V tomto menu si môţeme zvoliť zobrazenia stránok podľa rôznych kritérií a funkcií. Obr. 28: roletové menu Wiki odkazov. (Eger, 2005) 66