Bakalárska práca. Medzi riadkami. Jazyk a spoločnosť. Slovenského štátu na pozadí denníka Gardista. Univerzita Karlova Fakulta sociálních věd

Transkript

1 Univerzita Karlova Fakulta sociálních věd Institut mezinárodních teritoriálních studií Bakalárska práca Medzi riadkami. Jazyk a spoločnosť Slovenského štátu na pozadí denníka Gardista. Autor: Katarína Džunková Vedúci práce: Doc. PhDr. Luboš Švec CSc. 1

2 Praha

3 Prehlasujem, že som bakalársku prácu spracovala samostatne a vyznačila v nej všetky použité zdroje informácií. V Prahe,

4 Katarína Džunková 4

5 OBSAH ÚVOD...1 KAPITOLA PRVÁ...2 ŽURNALISTIKA V KONTEXTE KULTÚRY SLOVENSKÉHO ŠTÁTU GARDISTA V KONTEXTE SLOVENSKEJ ŽURNALISTIKY (3) KAPITOLA DRUHÁ...5 FORMÁLNA STRÁNKA I. VIZUÁLNA PODOBA (6) II. ŽÁNROVÉ ROZDELENIE (10) SPRAVODAJSTVO (10) PUBLICISTIKA (11) III. VZŤAHY SO ZAHRANIČNOU TLAČOU (11) KAPITOLA TRETIA...13 JAZYK I. GRAMATIKA (13) JAYZKOVÝ ÚZUS (13) MORFOLÓGIA A SYNTAX (15) II. SLOVNÁ ZÁSOBA (17) III. ŠTYLISTIKA (18) IV. ĎALŠIE JAZYKOVÉ ZVLÁŠTNOSTI (21) KAPITOLA ŠTVRTÁ...22 OBSAHOVÁ STRÁNKA I. VEC NÁBOŽENSKÁ (22) II. VEC HOSPODÁRSKA (24) III. VEC NÁRODNÁ (25) IV. SPOJENECKÝ TÁBOR (27) V. NEPRIATEĽSKÝ TÁBOR (28) VZŤAH K ČECHOM (29) FENOMÉN BENEŠ (30) VZŤAH K SNP (31) VZŤAH K VONKJAŠÍM NEPRIATEĽOM (32) MAĎARSKO: ŠPECIÁLNY PRÍPAD(33) RUSKO: Z MIERU DO VOJNY (34) VI. ŽIDOVSKÁ OTÁZKA (35) KAPITOLA PIATA...36 POKUS O KOMPARÁCIU KAPITOLA ŠIESTA...39 SPOLOČENSKÉ JAVY I. PRÍTOMNOSŤ MÝTU (39) II. ŽENSKÁ OTÁZKA (40) III. ŠPORT AKO NÁRODNÁ ZÁLEŽITOSŤ (42) IV. SOCIÁLNY ŠTÁT (44) V. ETIZÁCIA SPOLOČNOSTI (45) VI. MEDZI RIADKAMI (47) VII. BREMENO AUTORSTVA (49) ZÁVER...50 PRÍLOHY...51 I. PROFILY PRISPIEVATEĽOV (51) II. OBRÁZKOVÁ PRÍLOHA (56) 5

6 PRAMENE A LITERATÚRA... V bakalárskej práci som pôvodne chcela skúmať jazyk Slovenského štátu tak, ako sa v toľkých literárnych dielach popisovali zvláštnosti totalitných jayzkov. Alebo tak, ako k tomu citlivo pristupuje publicistika, keď to pomenúva propagandou. Postupne sa však okolo jasne stanovenej cesty začali ukazovať vedľajšie chodníčky. Čítaním obsahu vtedajších periodík sa mi zrazu odhaľovali spoločenské javy a podnety na zamyslenie, z ktorých každý by si vyžadoval ďalšie skúmanie. A tak v práci narábam s jazykom a spoločnosťou, pretože obe zložky by mohli bez seba nemohli existovať. V bakalárskej práci sledujem lingvistické zvláštnosti jazyka Slovenského štátu (SŠ túto skratku používam pre jej všeobecnú ustálenosť, aj keď podľa ústavného zákona sa štát nazýval Slovenská republika). Ako materiál som zvolila časopis Gardista - príklad toho, ako sa súbežne s hospodárskym a kultúrnym vzostupom krajiny zmenil z úzko špecializovaného informačného týždenníka o činnosti Hlinkovej Gardy (HG) na celospoločenský denník s bohatým obsahom a prílohami. Významný podiel na tom má aj slovenský prozaik Milo Urban, menovaný do šéfredkatorského kresla v roku Kým sa však tak stalo, tvorili obsah Gardistu prejavy štátnikov alebo agitačné články. Preto som pre lingvistickú analýzu použila tento typ textov (aj keď nejde o klasické novinárske žánre), lebo zobrazujú oficiálny politický kurz SŠ, a zároveň je medzi nimi a článkami z neskorších čísel viditeľný kvalitatívny rozdiel, ktorý poukazuje na spoločenskú angažovanosť spisovateľov. Prvú časť tvorí popis kultúrnej situácie v SŠ. Ďalej analyzujem formálnu i obsahovú stránku časopisu, obe závislé od politických a hospodárskych zmien. V osobitnej kapitole skúmam jazyk propagandy v SŠ. Práca obsahuje aj komparačné hľadisko, s krátkym poukázaním na analogické jazykové procesy v Chorvátsku. Napokon sa venujem spoločenským javom, ktoré vyplynuli spoza všetkých článkov. A práve tam sa ukazuje okrem analytického aj ďalší cieľ práce. Poukázať na heterogénnosť súdobej spoločnosti. Okrem oficiálneho pronemeckého radikálneho výrazu sa totiž v Gardistovi objavuje množstvo článkov dbajúcich na výchovu človeka k dobru, k lepšej spoločnosti, bez ohľadu na politický kurz. Pod tým, čo sa neskôr označovalo za klérofašistické, teda existoval minimálne ešte jeden kultivovaný a opomínaný myšlienkový prúd. Uvedomujem si, že Gardista ako periodikum ozbrojenej zložky HSĽS nepodáva úplný obraz o všetkých zložkách spoločenského života v SŠ. V bakalárskej práci nechcem hodnotiť vojnové udalosti, ani stanoviská redakcie to by nebolo možné z technických a ani objektívnych príčin. Napokon každé noviny majú už len kvôli vzťahu k vydavateľovi určité stanovisko a každá doba má svoju orientáciu a špecifický jazyk. Nevieme, ako sa bude interpretovať súčasná publicistika o šesťdesiat rokov, keď sa možno ukážu celkom iné súvislosti spoločenských a politických zmien, ktoré si dnes nedokážeme uvedomiť. 6

7 V práci uvádzam citácie v ich dobovom znení, ktoré sa líši od dnešnej žurnalistiky nielen štýlom, ale aj mimoriadným stavom ohrozenia. Práve kvôli citáciám nadobudla práca taký rozsah a sú za ňou radené doplňujúce prílohy. KAPITOLA PRVÁ ŽURNALISTIKA V KONTEXTE KULTÚRY SLOVENSKÉHO ŠTÁTU Ak platí, že slovenská kultúra začínala v Prvej ČSR prakticky od nuly, tak počas trvania Slovenského štátu dosiahla pozoruhodné číslo. A to doslova kvantitaívne a kvalitatívne sa rozrástla vo všetkých smeroch. Okrem popisu nových možností a pôsobenia kultúry ako prostriedku na etablovanie sa nového štátu však zarazí veľká miera umelých zásahov Úradu propagandy a niekoľkostupňovej cenzúry. Mnohí umelci sa stali nástrojom oficiálnej ideológie alebo sa do popredia dostali ziskuchtiví jendotlivci, ktorí za účelom osobného profitu zneužívali umeleckú tvorbu. Kultúrne prostredie sa tak stalo postupne nedýchateľné a po vrchole v rokoch nastáva útlm. Nemecko podporovalo reakčný, propagandistický výraz slovenskej kultúry ten však nebol jedinou alternatívou. Už aj v tlači popri oficálnej agentúre existoval jej katolícky proťajšok, ktorému sa však, žiaľ, nedostal náležitý priestor. Je teda škoda, že najviac sa vo verejnej pamäti uchoval obraz slovenskej kultúry reprezentovaný ideologickým prúdom, aj napriek tomu, že existovala nemalá časť umelcov, ktorí chceli tvoriť v inom, etickejšom duchu. Podobne ako každý novovzniknutý štát, aj Slovensko zameriavalo pomerne veľa pozornosti na rozvoj domácej kultúry. To bolo zapríčinené nielen nutnosťou vybudovania domáceho i medzinárodného uznania a tým, že práve umenie dokáže najlepšie podporiť štátnu ideológiu; ale aj možnosťou uplatnenia tvorivosti národa, ktorý dostal unikátnu príležitosť na prezentáciu. Do vedeckého a kultúrneho života na Slovensku vstúpila nová generácia, kvalitne pripravená v predchádzajúcom období, ktorá veľmi napomohla rozvoju slovenskej vedy a kultúry. 1 A to nesporne. Vznikali vzdelávacie inštitúcie (1940 Katolícka akadémia; 1940 Vysoká obchodná škola v Bratislave, dodnes fungujúca ako Vysoká škola ekonomická; 1941 Vojenská akadémia v Banskej Bystrici; 1941 štátne konzervatórium v Bratislave), kultúrne spolky, či vedecké ústavy (napr štátny diagnostický a veterinárny ústav). Práve počas trvania SR bola v Bratislave natrvalo zriadená trolejbusová doprava alebo na Orave rozostavaná vodnú elektráreň. Tvorivá činnosť sa vrelo podporovala, štát udeľoval umelcom vyznamenania, dbal na ochranu pôvodnej kultúry, v roku 1942 zriadil v Bratislave Štátny ústav pre slovenskú ľudovú pieseň, ktorého vedúcim sa stal prvý slovenský vyštudovaný skladateľ Mikuláš Schneider Trnavský. 2 1 Kováč, D. Dějiny Slovenska. Praha: NLN, 1998, str Ďurica, M. Dejiny Slovenska: dátumy, udalosti, osobnosti. Bratislava: Slovart, 2007, str

8 Okrem štátneho dohľadu nad kultúrou, o ktorý sa podľa nemeckého vzoru staral Úrad propagandy (na jeho čele sa vystriedali A. Mach, K. Murgaš a T. J. Gašpar, posledné slovo však mali nemeckí poradcovia), existoval aj akýsi duchovnejší kultúrny smer, apelujúci na etické a filozofické problémy. Rozmer slovenskej poézie obohatila katolícka moderna, v próze sa profiloval pozoruhodný literárny smer naturizmus, vznikali filozofické novotomistické krúžky... Novovzniknutá SAVU Slovenská akadémia vied a umení, sa delila na tri sekcie, kde popri umeleckej a prírodovednej existovala aj duchovnovedná, zahrňujúca oblasti (teologicko-filozofickú, vlastivednú a právnu), ktoré by sme dnes nazvali spoločenskými vedami. Spomínaný Úrad propagandy mal v organizačnom rámci aj Osvetové ústredie, ktoré pomocou miestnych výborov kontrolovalo širenie osvety v pridelených oblastiach. Podľa záznamov Ministerstva školstva a národnej osvety a Kultúrneho oddelenia HSĽS z marca 1944 vyšlo za päťročné trvanie štátu 3927 knižných publikácií. To ešte špecifikuje Matica slovenská: Vydalo sa 3286 pôvodných kníh a 641 prekladov. Znamenalo to, že v priemere vychádzali v prvej SR viac než dve knihy denne. V priebehu 5 rokov vychádzalo 221 slovenských časopisov, z toho politickýc denníkov 5, týždeníkov 36, dvojtýždenníkov 33, mesačníkov 107 a zvyšok tvorili ostatné časopisy. 3 SŠ teda zaznamenal rozkvet slovenskej žurnalistiky a nevídané rozšírenie gramotnosti a osvety, to všetko sa však nemohlo diať úplne slobodne. Z poverenia Úradu propagandy existovali tlačové pokyny na reguláciu obsahu periodík. Správy boli prenajímané z nemeckej tlačovej agentúry Deutsche Nachrichten Büro, ktoré potom spracovala Slovenská tlačová kancelária. Všetky úradné správy, ktoré táto inštitúcia vydala, museli médiá uverejniť. Vývoj cenzúry v SŠ prešiel niekoľkými stupňami. Pôvodne o nej, rovnako ako aj o potrestaní redaktorov a dopisovateľov porušujúcich ju, rozhodovalo Ústredie štátnej bezpečnosti, zriadené v januári Oficiálne sa cenzúra zaviedla a vykonávalo ju oddelenie Ministerstva vnútra a Ústredia štátnej bezpečnosti. 4 S postupom vojnových udalostí a nestabilitou režimu sa opatrenia prísnili natoľko, že v roku 1943 vznikla Ústredná cenzúrna komisia pri Ministerstve pravosúdia, ktorá kontrolovala okrem zdeľovacích porstriedkov aj poštu. GARDISTA V KONTEXTE SLOVENSKEJ ŽURNALISTIKY 3 Magdolenová, A. Slovenská kultúra v rokoch , In: Bobák, J. (ed.) Slovenská republika ( ) Martin: Matica slovenská, 1970, ss Beránková, M. a kol. Dějiny československé žurnalistiky, Díl 3. Praha: Novinář, 1988, str.246 8

9 Žurnalisti museli byť pre lepšiu prehľadnosť členmi Zväzu novinárov na Slovensku v Bratislave, ktorý mal podľa štatistiky 134 členov slovenskej, 21 nemeckej a 21 maďarskej národnosti. Ten bol v roku 1944 zrušený a nahradený podľa nemeckého a talianskeho vzoru Tlačovou komorou. Okrem akreditačnej mala aj právnu a disciplinárnu kompetenciu, a tak kontrolou samotných novinárov prispela k silnejúcej štátnej kontrole nad tlačou. Ústredným orgánom preberajúcim správy zo zahraničia (prostredníctvom Nemecka) bola Slovenská tlačová kacelária. Podľa vzoru tlače v Tretej ríši nahrádzala aj cenzúrny orgán, vydávala politické, hospodárske a kultúrne správy zo Slovenska v nemčine, angličtine, francúzštine, taliančine, poľštine a chorvátčine. 5 Aj tu sa však prejavila snaha o zachovanie určitej autonómie aspoň na pôde duchovnej tvorby. V roku 1940 zriadili paralelný orgán, KTK, Katolícka tlačová kancelária, ktorý však dosiahol iba okrajovú pôsobnosť. Rozmáhajúcu sa slovenskú tlač by sme teda mohli rozdeliť na legálnu, nutne podriadenú štátnej propagande a ilegálnu. Ak by sme vynechali agitačné letáky, brožúry alebo spravodaje, medzi najčítanejšie periodiká patrili: Slovák (Bratislava), Slovenská politika (Prešov), Slovenská pravda (Žilina). Príkladom na ekonomickú prosperitu štátu je pôvodne útočný a reakčný politický týždenník Hlinkovej slovenskej ľudovej strany Gardista (Bratislava), z ktorého sa stal v roku 1940 denník s celospoločenským záberom. Ako väčšina svetovej žurnalistiky mali jednotlivé periodiká politické pozadie, či už v agrárníctve (Slovenská Pravda), patriotizme (Národnie noviny) alebo národnom socializme (Gardista, Ľudové noviny). Z kultúrnych a záujmových časopisov vynikali mierne ľudácke Slovenské pohľady, pokrokový časopis Elán, časopis Kultúra vedený významným filozofom L. Hanusom, opozičný dvojtýždenník z Liptvského Mikuláša Cirkevné listy alebo hospodársky týždenník Budovateľ. 6 Za zmienku stojí, že Slovenské pohľady sú najstarší dodnes vychádzajúci časopis na Slovensku. Budúci československý minister zahraničných vecí, tiež obeť politického režimu, V. Clementis nazval z Londýna SŠ deravou totalitou. Spisovatelia mali relatívne tvorivú voľnosť, dobré vydavateľské podmienky a dostatok časopisov s pestrou ideovou a estetickou orientáciou... Publikačné možnosti, pravdaže, limitovala cenzúra. 7 Je viacero pohľadov, ako sa dívať na SŠ hoci len z kultúrneho hľadiska. Niektorí ho s uváženosťou označujú za najväčší rozkvet ešte nepokazenej slovenskej štátnosti, iní hovoria o politickej angažovanosti spisovateľov, usmernenej kultúre a o rozpakoch väčšinového obyvateľstva. Objektívne posúdenie týchto názorov by si vyžadovalo analýzu množstva dielčích, nespracovaných dokumentov 5 Beránková, M. a kol. Dějiny československé žurnalistiky, Díl 3, str ibidem, str Dušan, K. a kol. Kronika Slovenska. Bratislava: Fortuna Print, Druhý diel, str

10 a najmä optiku pozorovateľa nezaťaženého akýmkoľvek kontextom alebo historickou školou, čo je bezpochyby ťažká výzva a úloha. KAPITOLA DRUHÁ FORMÁLNA STRÁNKA Sledovanie vývoja formálnej stránky Gardistu je dobrou ukážkou dynamického rozvoja slovenskej žurnalistiky za pomerne krátky čas. Aj keď sa s Gardistom pracuje už horšie ako s ukazovateľom odrazu spoločenskej mienky, ako príklad, na ktorom sa dajú ukázať zmeny počtu a štruktúry slovenskej čitateľskej obce, slúži výborne. Zároveň sa v jeho počte strán a zložení redakcie ukazuje vplyv hospodárskej situácie a jednotlivých vládnych garnitúr na slovenskú tlač. Gardista zažil najväčší rozmach za ministerského úradu A. Macha, ktorý na šéfredkatorský post dosadil jedného z najvýznamnejších slovenských prozaikov Mila Urbana. To zmenilo pôvodne stranícky časopis s funkciou informačného bulletinu HG na denník s celospoločenským záberom. Gardista vychádzal od do Pôvodne vznikol ako časopis majiteľa a vydavateľa Hlavného veliteľstva Hlinkovej gardy (HVHG), povolený výmerom Prezídia Policajného riaditeľstva v Bratislave čís. 675/39 zo Ako úzko špecializované periodikum prinášal informácie člnom HG, prípadne aj ostatnej verejnosti. Za časopis sa zaručoval zodpovedný redaktor, niekde uvádzaný aj ako hlavný redaktor. Tento post zastávali K. Murgaš ( ), L. Hohoš ( ), R. Strieženec ( ), F. Galan ( ), O. Kubala ( ) a M. Urban ( ). 8 Do vychádzal v náklade exemplárov so sídlom redakcie v Bratislave, po vypuknutí SNP sa presídlil do Žiliny. Vystriedali sa aj spoločnosti, ktoré Grdaistu tlačili a to v tomto poradí: Kníhtlačiareň Andreja, Slovenská Grafia, Melantrich Žilina, Vydavateľstvo Gardista Bratislava, Kníhtlačiareň v Žiline. Gardista vychádzal v roku 1942 s prílohami: Detská nedeľa, Nedeľa, Malé noviny. Epizodicky sa v ňom objavovali rubriky z kultúry, filatelie, hospodárstva, náboženstva; listy čitateľov; inzercia; vlastiveda, či ukážky z beletrie. Okrem diel politicky vyhovujúcich zahraničných a domácich spisovateľov (R. Dilong, V. Beniak, A. Žarnov, M. Rázus) od 18. čísla prvého ročníka vychádzal na pokračovanie román 8 Krátke profily redaktorov uvádzam v prílohe. 10

11 Karola Murgaša: Tretia ríša. Kniha o tvorení Veľkonemeckej ríše, práci a živote jej vodcu Adolfa Hitlera. 9 Pre presnejšiu predstavu o meniacej sa forme periodika uvádzam počet čísel s ich priemerným počtom strán, cenou a formátom: Ročník Čísel Strán priemerne Cena Formát halierov , 50 halierov 34 x 25 cm od č. 29 priem. 8 str halierov halierov, nedeľné č. 1,2 korún 50 x 34 cm halierov koruna halierov Jednotlivé čísla Gardistu preukazujú žánrovú a štrukturálnu nekoherentnosť. Zo spravodajských žánrov sú prítomné všetky druhy správ (dennička, noticka, lokálka, stĺpček), z publicistických sú to články, stĺpčeky, komentáre, poznámky, ale nájdu sa aj reportáže či rozhovory. Väčšina príspevkov v Gardistovi stojí na pomedzí novinárskych klasifikácií spravodajstvo sa miešalo s publicitikou, ideológia s objektivitou. I. VIZUÁLNA PODOBA Počas svojho trvania zmenil Gardista niekoľkokrát nielen rozsah, formát, redakčnú radu, tlačiareň a dokonca i zameranie, ale aj samotný logotyp. Podľa politickej a ekonomickej situácie na Slovensku strácala alebo, naopak, nadobúdala hlavička Gardistu rôzne prvky. Zmena vizuálu logotypu sa v priebehu siedmych edičných ročníkov menila takto: 9 Doplňujem ešte informáciu o výške predplatného, ktorá je zaujmavým príkladom zvýhodňovania obyvteľov krajín Osi. V tiráži čísla z sa uvádza: Mesačné predplatné na Slovensku 15 Ks, s donáškou prostredníctvom predajne 20 Ks, štvrťročne 45 Ks, polročne 80 Ks, ročne 150 Ks. V Nemecku, Chorvátsku, Rumunsku, Maďarsku a vo Francúzsku mesačne 25 Ks, ročne 270 Ks v ostatnej cudzine ročne 370 Ks. Nedeľné číslo mesačne 4 Ks, v Nemecku 60 pfenigov, v ostatnej cudzine 8 Ks. Predajná cena 1 výtlačku v Nemecku v robotné dni 10 pf., v nedeľu 15 pf. Z toho je 20% predajná zľava pri odoberaní viac než jedného výtlačku. 11

12 Logotyp: 18. január 1939 apríl 1940 Logotyp: apríl - máj 1940 Logotyp: máj 1940 Logotyp: jún 1940 apríl

13 Odvoditeľne od toho sa menil aj layout, koncepčné rozvrhnutie novín. Kým prvé čísla nemali záhlavie a do pravého dolného rohu umiestňovali iba číslovanie strán, postupne sa objavili v hornej časti publikácie datačné a paginačné údaje. Stálu formu sa ale Gradistovi nepodarilo udržať. Rozdiely boli aj v zalamovaní. V prvých číslach bol tipografický pomer jeden stĺpček = jedna strana, postupne sa prešlo k zalamovaniu až do štyroch stĺpčekov. To umožnilo aj zmenu rubrík, resp. žánrov zábisiacich od umiestnenia v novinách (stĺpčeky, podčiarníky). Zvláštnosťou nebolo ani umiesťnovanie veľkej fotografie a medailónu na titulnú stranu, napríklad pri významnom výročí alebo jubileu niektorého zo slovenských či zahraničných (najčastejšie nemeckých) štátnych predstaviteľov. Pomerne voľne sádzané boli aj titulky. Menila sa nielen veľkosť písma, ale aj typ výplne či grafické spracovanie. Nejednotná bola aj ich štruktúra. Zverejňovali sa buď v jednoduchej (Kancelár Hitler o židovskej otázke 10 ) alebo v zložitej forme, keď sa názov jedného článku skladal z hlavného titulku (Austrália znepokojená), nadtitulku (Končia sa boje v Malajsku) a jedného alebo viacerých podtitulkov (Japonci prerazili malajské obranné línie Cesta na Singapúr uvoľnená Padla Kuala Lumpur ). Titulky mali upútať a účelne informovať, a tak boli dynamické, využívajúce výkričníky, otázniky alebo priamu reč. Členenie článkov do tematických rubrík v prvých číslach úplne absentovalo, neskôr sa síce objavila snaha o ich zavedenie, no nedokázali si udržať pravidelnosť. Najdlhšie vychádzali rubriky Komentár, Poznámky, Inzercia, S úsmevom, Krátke správy, Šport a Listy čitateľom, spomeňme však aj: Číslice hovoria o ČSR, Jazda, Krásy našej vlasti, Hospodárstvo, Žena a spoločnosť, S úsmevom. Tematicky najpestrejšie boli čísla z rokov 1941 a Jav tematizácie sa objavil aj pri koncepcii niektorých konkrétnych čísel. Niektoré čísla boli myšlienkovo jednotné bez oficiálneho zadania (napr. štátne výročia, slovensko chorvátske vzťahy), inde sa osobitosť čísla uvádzala už v hlavičke na titulke miesto edičných údajov, napr.: Nový rok 1942, Veľká noc 1942, Sviatok práce 1942 a pod. Zvláštnu pozornosť si zaslúži signatúra, podpisovanie autorov. V Gardistovi sa nenachádza jednotná forma, akou by redaktori a korešpondenti zobrazovali svoje autorstvo. Aj keď sa v prvých číslach udávalo ešte v hlavičke zloženie celej redakcie, postupne sa prešlo k anonymite. To sa dá chápať nielen ako jav autorského alibizmu, ale ako strach autorov pred cenzúrou, resp. jej postihom. 12 Autori sa podpisovali aj celým menom (najmä v úvodníkoch, literárnych prílohách či pri odborných článkoch alebo prepisoch prejavov), ale objavovali sa skôr 10 Gardista, Gardista, Viď Kapitola VI., o bremene autorstva 13

14 signatúry typu: V. Novotná, MG, -ová, -efzet-, nb, o. Menovanie konkrétnych osôb bolo dokonca také opatrné, že autorka ženskej prílohy (tiež nepodpísaná) si v článku o americkej móde dovolila spomenúť známeho iba takouto formou: Šťastnou náhodou som sa stretla minule v spoločnosti s pánom Dr. H. D., ktorý prišiel red niekoľkými mesiacmi z Ameriky... Som hneď začala ťahať z neho rozumy, veď dnes nebehajú len tak sem a ta ľudia, čo sa ešte nedávno po americkej pôde prechádzali. 13 Ako zaujímavosť však uvádzam článok korešpondenta Gardistu, redaktora a básnika Jána Doránskeho, ktorý sa odvážil kritizovať cenzúru a alibizmus autorov, ktorí sa pod svoje články nepodpisujú. Meno dávam len (...) pod to, čo sa doslovne stotožňuje s mojím úmyslom. Ak napíšem, že je voľačo biele, niet tej moci na svete, ktorá by pod mojím menom tvrdila opak. Sám na začiatku zmieňuje, že nemôže uvádzať konkrétne prípady, lebo žijeme časy konsolidácie a zásadovosť (...) káže i tu radšie čušať. O poplatnosti slovenských redakcií, ktoré uverejňovali iba určité články, píše, že si článok preinačia, doplnia tak, ako sa to im hodí. Pravda, meno autora chladnokrvne ponechajú, lebo čože je im meno, a to, čo za ním stojí. (...) Článok možno opraviť štylisticky, jazykove, ale nikdy nie obsahove a smyslove. Ak si ho niekto tak nepredstavoval (...), nech ho neuverejní, vráti alebo zahodí. Je to zvláštna ukážka manipulácie s príspevkami tak, až sa autori cítili bezbranní. ( Kto obráni pred širokou verejnosťou autora, ktorý sa diskvalifikoval v jej očiach bez vlastnej viny? 14 ) Otázna je teda relevantnosť a výpoveď žurnalistiky, v ktorej články (ku ktorým dnes nemáme vysvetľujúci komentár) upravoval podľa cenzor. Gardista pracoval aj s fotografiou podľa tipografických a finančných možností zverejňoval fotografie najčastejšie zo štátnických stretnutí, aby si čitatelia zapamätali politikov. Kvôli tomu dokonca v roku 1939 uverejnil dvojstranovú galériu portrétov najvýznamnejších štátnikov doby. Fotografia slúžila aj na propagačný účel, napríklad na ukážku vojenskej techniky v armáde. S rozvojom časopisu a rozšírením o špecializované prílohy sa postupne rozmáhala aj fotodukemntácia cestopisná, športová alebo umelecká. Účelové zneužívanie fotografie bolo výraznejšie v číslach z roku 1939, napríklad pri fotografii chameleóna s výstražným komentárom: Chameleon, zvieratko z rodu črvojazyčných, ktoré mení farbu svojho 13 Gardista, Gardista,

15 tela. Preto jeho meno prisýcha aj na nejednom človekovi, ktorý nie síce farbu pleti, ale farbu svojho bezcharakterného quasipresvedčenia mení chameleonsky. 15 Rozvinul sa aj formát reklamy a inzercie, ktoré svedčia o stave hospodárstva a kúpyschopnosti obyvateľstva, ako aj o alternatívnych zdrojoch, z ktorých bol Gardista financovaný. Konjunktúra časopisu však nebola nekonečná. Aj tu dopadli dôsledky vyhlášky Najvyššieho úradu pre zásobovanie, ktorý od roku 1943 nariadil obmedzenie papiera pri vydávaní tlače, a tak museli noviny znížiť počet strán, niekoľko periodík dokonca pozastavilo svoju činnosť úplne. Gardistu však čitateľov ubezpečoval, že to povedie k účinnejšiemu organizovaniu a zdokonaleniu obsahu, čím sa im budú snažiť vynahradiť spôsobené obmedzenia. 16 II. ŽÁNROVÉ ROZDELENIE Žánrové rozdelenie Gardistu sa definuje ťažko, pretože mnoho spravodajských článkov nie je neutrálnych, ale odzkradľujúcich stanovisko redakcie, resp. HG HSĽS a mieri tým do publicistiky. Navyše sa v ňom uverejňovali aj štatistické správy alebo rečnícke prejavy (tie sú však vzhľadom na to, že ich autormi boli štátny predstavitelia, najvhodnejším materiálom na analýzu charakteru jazyka propagandy SŠ, aj keď sa teda nejedná o žánre publicistického, ale rečníckeho štýlu). SPRAVODAJSTVO Nemalo jasnú štruktúru, podľa aktuálnosti sa miešalo domáce so zahraničným. Postupne sa však vybrusovala formálna stránka správ, keď napríklad v krátkych správach z roku 1943 nájdeme domicil (uvedenie miesta, kde k udalosti došlo alebo kde bola správa o nej spracovaná), ktorý v predošlých ročníkoch chýbal. Umelá tma Ženeva, 9. januára; Nová vojna v Ázii Tokio, 9. januára; Admirál Stark o vážnosti ponorkovej vojny Washington, 9. januára; Sovietsky sväz nie je spokojný Lisabon, 9. januára; Strategický jarný plán spojencov neuskutočniteľný Štokholm, 9. januára Gardista, , Viď obrázková príloha. 16 Gardista, Gardista,

16 Objavovali sa krátke správy deničky, noticky, informujúce najčastejšie o vojenskopolitickom dianí alebo lokálky, zaznamenajúce rôzne udalosti miestneho charakteru z akejkoľvek oblasti. Väčšiu novinársku kvalitu mávali jednostĺpčeky alebo analytické správy rozkladajúce sa na viacerých stĺpčekoch. Okrem klasického titulku obsahovalo spravodajstvo aj podtitulok alebo nadtitulok. K spravodajstvu, resp. k oznámeniam by sme mohli zaradiť infromácie o výročiach, jubileách osobností alebo o významných spoločenských akciách. Gardista uverejňoval aj správy výročné, zvlášť pri poukázaní na podielové vlastníctva v podnikoch alebo na hospodársku prosperitu štátu. PUBLICISTIKA Publicistickým žánrom bol na stránkach Gardistu venovaný väčší priestor nielen preto, že šéfredaktormi boli často novinári z povolania, ale aj preto, že práve cez publicistiku, ktorá je určené verejnosti, sa najlepšie podáva štátna ideológia. Zo žánrového hľadiska sa dá hovoriť o črtách, ironických glosách, politických komentároch. Tam sa však klasifikácia končí, pretože väčšina článkov zostala na pomedzí úvah a reflexií, často všeobecných, s rôzne interpretovateľným alebo, naopak, konkrétnym a útočným obsahom. Aj napriek tomu sa však na stránkach Gardistu uverejnili analytické a kritické články, aj keď podávané viacvýznamovo a nejasne, keďže sa autori báli cenzúry. Klasické žánre rozhovory a reportáže sa vyskytovali zriedka, najmä v oblasti kultúry a športu, prípadne vojenských akcií. Na rozhovory sa vyberali vhodné osobnosti (predseda Spolku slovenských spisovateľov básnik Valentín Beniak, akademický sochár František Štefunko, vedúci chorvátskej delegácie Viliam Begič). Odpovede v nich sú štylizované, resp. interview nie sú vedené formou otázky a odpovede, ale popisom rozhovoru. Napr.: Na otázku, čo urobilo na generála Begiča najväčší dojem vyhlásil generál Begič: Najsilnejší dojem urobila na mňa prekrásna organizácia Hlinkovej gardy. Mal som dojem, že myšlienka tohto národného hnutia, je rovnaká s myšlienkou našej Ustaše, t.j.: všetci za jedného a jeden za všetkých. Pre seba nič nepýtať a podriadiť svoju osobnú vôľu len národnému záujmu a blahobytu. 18 III. VZŤAHY SO ZAHRANIČNOU TLAČOU 18 Gardista,

17 Aj keď sa články do spravodajstva zo zahraničia preberali z Nemeckej tlačovej agentúry a ich obsah podliehal cenzúre s prítomnosťou nemeckých komisárov 19, snažil sa Gardista aspoň o čiastočnú spravodajskú objektivitu. Okrem toho, že uvádza správy alebo články nemeckých, talianskych, švajčiarskych či dokonca britských denníkov, často informuje aj o tom, ako nejakú udalosť na Slovensku mapuje zahraničná tlač. Napríklad v článku Svet o Slovensku 20 prináša informácie o tom, ako tretie výročie vzniku SŠ mapuje zharaničná tlač v Nemecku (Völkischer Beobachter, Berliner Börzenzeitung, Deutsche Allgemeine Zeitung, Grenzbote), Rumunsku (Universul, Timpul, Sfarma Piatra), Bulharsku, Maďarsku a dokonca aj v Protektoráte Čechy a Morava (Lidové noviny, Moravské noviny). Alebo v čísle z uverejnil na titulke článok Londýn konečne porozumel, píšuci o svetovom ohlase prejavu J.Göbbelsa o hrozbe boľševizmu. V roku 1942 dokonca uverejnil jednostránkový rozbor, ako zobrazuje Slovensko nemecké časopisectvo. Zverejnené citácie však slúžia podpore pozitívneho obrazu o Slovensku, napríklad v reportáži denníka La Suisse: Život je normálny, obchody predávajú veľa tovaru, čo je dnes v Europe zvláštnosťou. Slovensko je v tomto ohľade malým rajom urpostred národov, kde bol zavedený lístkový systém. Kúpil som si mydlo bez lístku! To sa mi nestalo už dávno a precestoval som tohto roku skoro celú Europu! 21 Obdobne pri nejakej významnej udalosti podáva Gardista správu o tom, ako ju reflektujú ostatné slovenské periodiká. Gardista cituje, resp. komentuje články z iných periodík. Napríklad: Slovenská pravda z 22. januára t.r. píše na úvodnom mieste o tzv. zárobkovej inteligencii. Má to byť inteligencia, ktorá sa s chuťou dáva do práce len vtedy, keď jej z niečoho plynú finančné výhody. Slovenská pravda delí túto inteligenciu na niekoľko druhov a o jednom z nich píše Po krátkom úvode nasledovalo otlačenie článku z daného periodika. Zaujímavo pôsobí rozbor inzerátov z košického denníka Felvidéki Ujság - nielen ako pozoruhodný obraz spoločenského života v Maďarsku, ale aj toho, ako SŠ reflektoval svoje stratené územia: 'Štátny zamestnanec dobrého vystupovania hľadá soznámenie sa s dámou, ktorá by mu poskytla pôžičku na menší úrok.' (...) 'Mladá dáma hľadá soznámenie sa s dobre situovaným pánom, ktorému by mohla byť i spolupracovníčkou na značku 'Príjemné s užitočným.'' A ešte jedna perlička! 'Dve pekné, inteligentné izraelitské dievčatá hľadajú podobných pánskych chlapcov za partnerov pre vianočnú zábavu v Budapešti. ' (...) V drobných oznamoch sa jasne odzrkadľujú spoločenské 19 Viď Kapitola I. o dohľade nad kultúrou v SŠ 20 Gardista, Gardista, Gardista,

18 pomery a náhľady, ktoré vládnu dnes v Košiciach a v iných mestách na obsadenom území... Tu sa odkrýva i proti vôli vládnych kruhov bieda obyvateľstva odtrhnutého územia v plnej nahote. A čo zaráža, je okolnosť, že v biede sa sa tápa nielen drobný ľud, nielen najširšie spoločenské vrstvy, ale stredný stav. Životná úroveň inteligencie hlboko poklesla. 23 KAPITOLA TRETIA JAZYK Jazykový rozbor Gardistu som chcela pôvodne zahrnúť do kapitoly popisujúcej formálnu stránku Gardistu, ale táto tematika sa ukázala napokon taká rozsiahla, že aj samotný rozbor Pravidiel slovenského pravopisu, ktorými sa tento jazyk technicky riadil, by si zaslúžil osobitný priestor. Napokon som jazykovedný rozbor nezačlenila do formálnej stránky aj preto, že pod pojmom jazyk nechápem konkrétne prevedenie do znakovej podoby, ale proces, spôsob výberu týchto slov a odzrkadľovania skutočnosti. Pri popise výrazových prostriedkov som však nepracovala so všetkými textami, ale najmä s úvodníkmi, publicistickými článkami a otlačenými rečníckymi prejavmi, lebo tie najlepšie odzrkadľovali stanovisko redakcie a teda oficálne smerovanie SŠ. I. GRAMATIKA JAZYKOVÝ ÚZUS Oficiálnym štátnym jazykom používaným na území vojnovej Slovenskej republiky bol slovenský jazyk, kodifikovaný úzom v Pravidlách slovenského pravopisu z Ministerstvo školstva a národnej osvety v nich naznačilo politiku jazykového purizmu, spočívajúcu v očisťovaní slovnej zásoby od cudzích slov, najmä českého pôvodu, ktoré sa doň dostaly vplyvom neželateľných pomerov mimojazykových (...) a nebezpečne narúšaly nielen jednotu slovenského pravopisu, ale aj potrebnú ustálenosť spisovnej reči. 24 Dovtedy boli totiž jedinou platnou jazykovou normou pravopisné pravidlá z roku 1931, podriadené idei jednotného československého jazyka 25, uznávajúce mnohé dvojtvary zhodné s českým jazykom. Jazykový odbor Matice slovenskej sa v novej pravopisnej príručke pridŕžal zásad Slovenskej reči, ktorá od svojho založenia cieľavedome buduje jazykovú kultúru slovenskú Gardista, Pravidlá slovenského pravopisu s pravopisným slovníkom. Turčiansky sv. Martin: Matica slovenská, 1940, str Vtedajšie mluvnice a kolektívy jazykovedcov uznávali čechoslovenčinu ako právoplatný jazyk, ktorý náleží ako ostatné jazyky slovanské do skupiny jazykov indoeurópskych a v rámci jazykov slovanských je podobne jako srbština a poľština členom jazykovej skupiny západnej. Jazyk československý je rozšírený na súvislej oblasti v republike Československej: v Čechách, na Morave, vo Sliezsku, na Slovensku a v časti Rakúska. In: Damborský, J. Slovenská mluvnica pre stredné školy a učiteľské ústavy. Nitra: Štefan Huszár, 1930, str Pravidlá slovenského pravopisu s pravopisným slovníkom, str. 3 18

19 Tieto pravidlá pripravil ich Dr. Henrich Bartek, prediskutoval Jazykový odbor Matice slovenskej a na príkaz MŠSR ich posúdila osobitná komisia s členmi: profesori A.Mráz, Ľ.Novák, D.Rapant, J.Stanislav, básnik J.Smrek a spisovateľ Milo Urban (vtedy už vo funkcii šéfredaktora Gardistu). Tieto pravidlá však neboli prijímané v slovenskej jazykovednej obci jednotne. Reakčnejšia časť slovenských lingvistov vydávala od r časopis Slovenská reč 27 a snažila sa o radikálne pravopisné pravidlá, ktoré sa jej však nepodarilo uzákoniť. Vo verzii pravidiel editovaných v roku 1940 teda nájdeme asi najviac pravopisných zmien v tvaroch prítomného času slovies prvej, tretej a piatej triedy, kde sa zaviedlo používanie dvojhlások. Napríklad ženiem, ženieš, ženie, ženieme, ženiete namiesto predošlého: ženem, ženeš, žene, ženeme, ženete. Zmenili sa aj pravidlá výslovnosti, číslovky dvadsať, tridsať, štyridsať... sa vyslovovali podľa ich písanej podoby a nie dvacať, tricať, štyricať, čo pripomínalo výslovnosť v českom jazyku. Podstatná bola aj zmena v písaní dlhých samohlások, ktorá zostala platná dodnes, napr.: dátum, chémia, Írsko, bonbón, púnsky, lýceum. V niektorých opatreniach sa Pravidlá prihlasujú k odlíšeniu od češtiny otvorene: Ypsilon sme nahradili mäkkým i všade tam, kde sme ho doteraz písali z ohľadu na češtinu. Podľa pôvodu budeme písať takto: tovariš, tovarišstvo, tiger, ríbezle, richtár, rínok a pod. Nepíšeme: 'tovaryš, tovaryšstvo, tyger, rybezle, rychtár, rýnok' a pod. 28 Okrem týchto kategorizovaných zmien sa uvádzajú v priloženom pravopisnom slovníku kurzívou nespisovné varianty slov. Medzi nahradenými slovami nájdeme aj české krstné mená: Anežka Agnesa, Bedrich Fridrich, Eliška Alžbeta, jarab žeriav, ješitný márnomyseľný, krásnejší krajší, Libuša Ľubuša, ložnica spálňa, ľadvina oblička, nárt priehlavok, odpoludnia popoludní, rujeň október, švadlena krajčírka, zbožie tovar... Zároveň môžeme sledovať, ako sa v gramatickej časti pravidiel vyberajú za príklad k nejakému jazykovému javu také slová alebo vety, ktoré vyhovujú kultúrnej politike SŠ. Tento jav vyberania vhodných slov a textov do príručiek a učebníc však môžeme nájsť v každom politickom režime, od komunizmu až po dnešok. Bodka sa kladie na konci viet, napr.: Roľnk usilovne robí. Človek mieni, Pán Boh mení. (...) Bodka za číslicou označuje číslovku radovú, napr. 1. (=prvý); 2. (=druhý); Karol IV.; 27 Horák, E. Slovensko-české filologické paralely z (južno)slavistického aspektu. (Slovanská vzájomnosť a slovanské jazykové konflikty). In: Slavica Slovaca, roč. 42, č.2, str Pravidlá slovenského pravopisu s pravopisným slovníkom, str. 5 19

20 (=šiesteho októbra 1938). Niekedy sa bodka ako nepotrebná vynecháva, napr.: Roku 1938 umrel Andrej Hlinka. 29 Do úvodzoviek sa dávajú doslovné citáty, napr.: Ľudovít Štúr napísal o Slovanstve medziiným aj toto: 'Opravdivé Slovanstvo je dobré, plné lásky, ono sa prizná ku všetkým svojim deťom, veľkým i malým, nádherným i chatrným, bohatým i chudobným a to je jeho požehnanie, s ktorým vystupuje a vystúpiť musí pred svetom.' Významné boly slová Jána Hollého: 'Ešte Slováci žijú a budú žiť.' - 'Kto z vás obviní ma z hriechu?' spýtal sa Kristus. 30 MORFOLÓGIA A SYNTAX Oproti podobe bežnej reči, sa jazyk propagandy zameriaval viac na čísla a štatistiku, na numerické dôkazy. Číslovky sa objavovali v titulkách ( Roku 1942 nahlásených rozhlasových koncesionárov ) a často upozorňovali na dosiahnutý vojenský alebo hospodársky úspech. Na štatistickom dôkaze bola postavená samostatná rubrika Číslice hovoria o ČSR. V článkoch sa vyskytovali privlastňovacie zámená, najčastejšie na vymedzenie alebo demonštrovanie náležitosti, napr. naše vojsko, náš vnútorný front, náš národ. Jazyk propagandy kolektivizoval, písalo sa najčastejšie v prvej osobe plurálu ( Čo sa nám páči a čo nepáči na ženách, Nechceme už počúvať, čo všetko ešte stále vyvádzajú Česi na Slovensku, ale chceme počuť, čo sa s nimi urobilo, o koľko ich máme u nás menej. ) a podmet vyjadrený zámenom my sa vyskytoval aj tam, kde sa v slovesnej vete nutne uvádzať nemusí: My tvoríme lepšiu budúcnosť... Podľa českého jazykovedca E. Lotka tak...vzniká požadovaná a pre propagandu pohodlnná totožnosť autor recipient. Integráciu obidvoch zreteľne signalizujú frekventované slová vyjadrujúce (spravidla s emotívnym nábojom) kategóriu blízkosti, napr. my, náš, bratský zväzok, priateľský vzťah Aj jazyk tejto propagandy bol dynamický, plný slovies. Vo väčšine titulkov dominovali slovesá, len málokedy sa objavili články s názvom stojacom bez prísudku: Z nemeckého kultúrneho života, Rok 1941 robotníkom v bytovej výstavbe. Žurnalistický jazyk pracoval so slovesami priam bravúrne. Používal ich vo všetkých tvaroch od činného príčastia minulého, cez infinitív ( Obetovať zvíťaziť ) až po prechodník. Názvy článkov spestroval aj imperatív Česi, vráťte sa, odkiaľ ste prišli! alebo druh podmieňovacieho spôsobu tzv. optatív ( Nech žije..., Aby sme neklamali ). 29 ibidem, str Pravidlá slovenského pravopisu s pravopisným slovníkom, str Lotko, E. Texty politické propagandy a jazyková kultura, In: Jančáková, J., Komárek M., Uličný O. (eds.) Spisovná čeština a jazyková kultura Praha: FF UK, 1995.str

21 Jazyk propagandy SŠ charakterizuje používanie zložitých, literárnych vetných konštrukcií. Tieto zloženiny bývajú až také komplikované, že v nich dochádza k tzv. anakolútu zmene pôvodnej vetnej schémy, kedy ďalšia časť vety nenadväzuje správne na predchádzajúcu, čím sa stráca jej logická štruktúra alebo výpovedná hodnota. Nemecko bolo pre mnohých z nás zemou skoro neznámou, ale i tí zpomedzi nás, ktorí Nemecko poznali (a to už aj Nemecko Hitlerovo), boli prekvapení nielen strojmi, technikou, armádou, organizáciou tejto veľríše, ktoré veci nám boly všetkým viac-menej známe, ale boli sme prekvapení predovšetkým tým duchom, ktorý toto obrovské dielo nemeckej národnej obrody previedol a ktorý vedel dať aj bojujúcemu Nemecku tú istotu, tú fatálnu odhodlanosť, s akou ríša znáša tento obrovský osudový boj, proti ktorému hoci naoko omnoho krvavejší zápas býalej svetovej vojny bol iba neškodnou epizodou. 32 Komplikované sú aj vzťahy medzi vetnými členmi. Sú na seba napájané hypotaxicky, t.j. k jednému hlavnému vetnému členu patrí niekoľko ďalších vedľajších, napr.: boľševickí traviči slovenského ducha. Ako v každom totalitnom režime, aj v SŠ sa oficiálna publicistika snažila zapôsobiť a osloviť čo najväčšie množstvo čitateľov. Nemecký jazykovedec V. Klemperer spomína, že v rôznych historických obobiach sa dá často pozorovať záľuba v nejakom interpunkčnom znamienku. Vzdělanci mívají rádi středník (...), skeptik Renan tvrdí, že otazníky se nikdy nemá šetřit. Sturm und Drang má mimořádnou potřebu vykřičníků. (...) LTI [Lingua Tertii Imperii jazyk Tretej ríše, pozn. aut.] si naproti tomu až do omrzení slouží tím, co bych rád nazval ironickými uvozovkami. 33 Jazyk propagandy SŠ ale na rozdiel od Klempererovho poznatku používa všetky interpunkčné znamienka. S výkričníkmi pracuje vo zvolacích vetách, v rozkazovacom spôsobe, v želaniach, ale aj dynamicky v názvoch článkov. Židia ešte vždy prznia slovenskú krv! Hlinka je náš otec, Tiso vodca náš! Z tejto pohromy vyjde Slovenský štát zosilnený vo svojej jednote, čistote a tvorivej vôli! Odpadnú lajniaci! V tomto krvavom očistci zbaví sa národ svojich príživníkov, svojich pijavíc. Zbaví sa tých, ktorým kšeftujúci Žid a Čech bol vždy bližší ako slovenský ľud! 34 Niečudo! Nám židia iba brali! Alebo židovstvo a s ním všetci naši nerpiatelia, alebo my! Gardista, Klemperer, V. Jazyk Třetí říše: poznámky filologovi. Jinočany: H&H, 2003, str Gardista, Gardista,

22 Časti textov mali charakter rečníckych otázok, predkladania filozofických problémov alebo formu spytovania svedomia, či dialógu s čitateľom. Sú partizáni takí, ako sa o nich hovorí? Šetria slovenské životy? Ide im naozaj len o vojensko politické ciele? Pamätáte mnohí z vás, ako vypadaly mestá, dediny na Ukrajine, Bielej Rusi, Haliči, Taliansku a inde? Chcete, aby aj u nás tomu tak bolo? Určite nie! Teda zpäť! 36 Vtedajšia publicistika mala obľubu aj v lineárnej interpunkcii spojovníkoch a pomlčkách. Pomlčkou sa uzatvárali výpovede, ktorých konce si mal čitateľ domyslieť alebo sa ňou ohraničovali vložené vetné konštrukcie, najčastejšie redakčné poznámky. Zostane v nich roztrpčenosť nad nevydareným pučom, od ktorého si iste veľa i keď márne sľubovali. Svojho času hovorilo sa u nás veľa o tom, že nám samostatnosť nanútili, hoci ona ako je to zrejmé z dlhého nášho zápasu bola cieľom nášho bytia. Pre dosiahnutie väčšieho napätia sa vety končili apoziopézou, troma bodkami vyjadrujúcimi odmlčanie sa, údiv alebo prerušenie vetnej konštrukcie. Bolo by to všetko bývalo azda našim nešťastím, našou národnou katastrofou, nuž ale... Ale i keď išli do vojny pre židovský kšeft... No a napokon sa používali aj tzv. ironické úvodzovky, bežné v nemeckej vojnovej tlači. Do ironických úvodzoviek sa dávali triedne skupiny alebo prídomky osôb patriacich k nepriateľskému táboru. Napríklad: 'veľkí traja', partizánski 'víťazi', 'spojenci' [spojencami SŠ boli mocnosti Osi] USA bojujúce za 'demokraciu', Americké fantázie o skončení vojny. Protichodné reči v 'demokratickom tábore' 37, Mac Arthur tvorí 'údernú armádu'. 38 Bola to krvavá splátka, určená tento raz našej východnej metropole, nášmu milému Prešovu. Toto bol teda vianočný pozdrav londýnskych 'kresťanov'. 39 Karikovala sa napríklad aj slovanská príslušnosť Čechov a Rusov po náletoch na Prešov a Košice v roku 1944: Dôkaz 'slovanskej' lásky. Nerobiť si nijaké ilúzie, neveriť výmyslom šuškanej propagandy o tajnej láske londýnskych a moskovských 'Slovanov', ale zbrojiť a bojovať proti takejto krvavej, bezohľadnej, bombami a terorom dokazovanej, slovanskej 'láske' českých a boľševických letcov. 40 II. SLOVNÁ ZÁSOBA 36 Gardista, Gardista, Gardista, Gardista, Gardista,

23 Ak medzi najfrekventovanejšie výrazy v slovnej zásobe patria tie, ktoré pokrývajú približne 5 % skúmaného textu 41 a nebudeme venovať pozornosť neplnovýznamoým slovám, vyjde nám zaujímavá štatistika. Z 372 plnovýznamových slov v úvodníku Gradistu od literárneho vedca S. Mečiara v čísle z sa najčastejšie vyskytovali slová obsahujúce základy národ, Slovák, jednota, život, práca alebo predpony naj- a spolu-; a to v tomto poradí: Národ (národný, medzinárodný, vnútronárodný): 25 krát Jednota (zjednocovať, zjednocovanie, jednotní, príp. jedine): 18 - krát Slovák (slovenský): 13 - krát Život: 8 krát Naj- (najviac, najbližší, najhlavnejší): 8 krát Práca: 7 krát Spolu- (spolutvoriť, spoločný): 5 krát Podobne dopadla aj analýza novoročného prejavu šéfa Úradu propagandy T. J. Gašpara 42 Bojom a obetavosťou k víťazstvu a lepšej budúcnosti, kde sa medzi 457 plnovýznamovými slovami najčastejšie nachádzali: Slovák (slovenský): 20 krát Nový (novoeurópsky): 17 krát Národ (národný): 16 krát Život (žijúci, životaschopný): 6 krát Vojak: 6 krát Európa (európsky): 5 krát Veľký (veľkonemecký): 5 krát Svet (svetový, svetmeniaci, svetovládny): 5 - krát Najčastejšie sa nové slová tvorili predponami, ktoré sa v jazyku používali už predtým, teraz však získali najmä vymedzovací význam: ne- (nenáležitý, neprajník, nepriateľ, Neslovák), proti- (protinárodný, protináboženský), spolu- (spolutvoriť, spolubrat), polo- (polopravda, Položid), novo- (novoeurópsky). Objavili sa však aj dovtedy len sporadicky užívané predpony, napr.: lži- (lžikultúra), vnútro- (vnútronárodný), rodo- (rodobrana, rodoláska, rodovernosť), zlo- (zlovôľa), svet- (svetmeniaci, svetovládny). Hojne sa používali plnovýznamové slová s predponami s politickým obsahom (žido-, boľševicko-, ľudácko-, demo-). Tieto predpony klasifikovali kritizovanú osobu alebo jav a to v rôznych kombináciách: demoliberálne 41 Černý, J. Úvod do studia jazyka. Olomouc: Rubico, 1998, str Gardista,

24 hodnoty, Čechožidoboľševik, benešovskosocialistické spiknutie, židoliberalistické náuky, židokapitalizmus, židobaróni. Tieto slová sa písali bez spojovníka. III. ŠTYLISTIKA Väčšina publicistických textov v Gardistovi bola emotívna, snažiaca sa vyvolať pocity radosti, hrdosti, odhodlanosti alebo aj nenávisti či viny. Minuloročná bilancia je pre nás Slovákov bolestná; vari najbolestnejšia, akú môžeme vo svojich krušných, tŕnistých dejinách dosiaľ zaznamenať. Bolestná nielen preto, že nás stála tisíce slovenských životov a za miliardy slovenského majetku, ale bolestná najmä tým, že sme za ňu v značnej miere sami zodpovední. Ukázali sme sa proste malými a slabými. (...) Politicky síce pred šiestimi rokmi sme zvíťazili, ale nakazení mravne uviazli sme v hriechoch minulusti, ktoré len len že nás nevrhly do priepasti. 43 Často sa používajú výrazové prostriedky typické pre umelecké texty: Metafora a personifikácia Používajú sa asi najčastejšie, zvlášť v publicistických žánroch, ale častokrát aj v spravodajstve, čím sa znižuje jeho objektívna hodnota. Kto drží ruku na tepne Európy a pozorne sleduje vývoj udalostí, tomu ani v tejto vojnovej povíchrici neunikne... ; Kydli blata na našu národnú česť... ;...aj v takomto zlatom rámci zostávajú sovietski diplomati boľševikmi ďalej, hoci by bolo priliehavejšie a čestnejšie, keby sa zjavovali v krvavočervenom katovskom kabáte, opásaní širokým mäsiarskym nožom. 44 ;...hlas po poriadkoch národnosocialistických nemôže tu zapadať ako hlas na púšti. Je už príliš v srdciach národnej pospolitosti, vydiera sa von ako jarné klíčivo aby sa radostne zazelenalo nad starou vrstvou ktorá využívala síce humus, ale zabúdala na plevy a čistotu, na bujnosť buriny ktorá nám odoberá životné šťavy. Je ešte roboty v národnej záhradke slovenskej. ; Seizmograf národného ducha 45 Metonymia Je najčastejšia v opisnej forme, keď sa miesto mena osoby použila jej charakteristická vlastnosť. Najčastejšie sa pomenovania nahradzovali pojmami z Biblie. Áno, veľkonočná dráma ako by sa znova a znova opakovala s tými istými rekvizitami, len v inom časovom pristrojení: noví farizeji a zákonníci, noví Annáši a Kajfáši, noví Piláti a Judáši, tá nezničiteľná burina ľudstva, ktorá neznesie svetlo,nestrpí pravdu a spravodlivosť Gardista, Gardista, Gardista, Gardista,

25 Synekdocha Pomenovanie celku časťou, typický výrazový prostriedok na zovšeobecňovanie, jeden z najpoužívanejších slovných obratov vo všetkých propagandách. Národ sa zbaví tých, ktorým kšeftujúci Žid a Čech bol vždy bližší ako slovenský ľud! Antitéza Spolu s negáciou sa používala na afektovanejší popis daného javu alebo osoby. Tá uniforma nepatrí žiadnemu človekovi, ktorý nemá s Hlinkovým duchom nič do činenia. Tak von s nimi z Gardy! 47 ; Lenže dnes už musí platiť ako devíza: Kto sa nechce exponovať za slovenský štát, kto chce dnes zostávať alibistom, nemá čo hľadať na mieste, kde ho platí slovenský štát. 48 Prirovnanie Slúžilo na vytvorenie lepších predstáv o popisovanom jave, napríklad aj situácii na fronte. Nedôvera rozľahla sa v našich dušiach ako hmla ; každý komplex domov poodbá sa pevnosti, z ktorých búši do Sovietov zúrivá paľba Hyperbola Neoceniteľná pomôcka pre totalitné jazyky, pretože nadpoužívanie niektorých slov (...) viedlo k oslabovaniu ich významov, k určitým prejavom semantickej inflácie. (...) Preto sa niekedy nahradzuje pozitív superlatívom, napr. pozitív dôležitý sa javí ako banálny, preto sa nahradzuje superlatívom najdôležitejší. 49 Dnes obraciame už len zraky k hrobu na ružomberskom cintoríne, kde leží telo najväčšieho Slováka, najudatnejšieho bojovníka a najpríkladnejšieho Gardistu! 50 Epiteton Vyskytoval sa častejšie v účelovejšej forme constans a v spojení s podstatným menom sa mal u čitateľov zafixovať ako ustálené slovné spojenie. Čechoslovácke nevoľníctvo, červený 'raj', židovské zlato, herostratovská túžba. V uvedenej ukážke z reakcie denníka na udalosti SNP sa v jednej vete vyskytuje až sedem prívlastkov. Obrpartizán Žiliny Dr. Kubiš so svojim, celou Žilinou nenávideným, nepodareným parchantom synom Miroslavom a zbohatnutým českým lenochom, naničhodným arizátorom, vytučeným Ryšavým čo títo mali spoločného s národom? Rečnícka otázka 47 Gardista, Gardista, Lotko, E. Texty politické propagandy a jazyková kultura, s Gardista,

26 Najpoužívanejšia vetná figúra, pomocou nej sa zvyšovala tribunálnosť a naliehavosť textu. Ilava je síce prázdna, ale dokedy? A keby len Ilava! Čo však anše slovenské cintoríny? Koľko tam pribudne nových, zbytočných, hrobov? 51 Anafora Častá v rétorike, odkazuje pomocou rôznych prostriedkov smreujúcich z jedného miesta textu k predchádzajúcemu. Lož je, že Gestapo obsadilo celé Slovensko. Lož je, že štátna polícia zatkla v poslednom čase niekoľko osôb. Lož je, že je štátna polícia dirigovaná policajným atašé nemeckého veľvyslanectva. Lož je, že Nemci žiadali vylúčenie istého poslanca Snemu. (...) Pravdou je, že nikto nie je ani nebol pod dozorom Gestapa. Pravdou je, že vnútorné osobné zmeny vo verejnom živote slovenskom IV. ĎALŠIE JAZYKOVÉ ZVLÁŠTNOSTI Používaním spomínaného jazyka propagandy došlo aj k niekoľkým významovým zmenám alebo ďalším zvláštnostiam. Došlo napríklad k akejsi topografizácii mentality, keď sa v tlači v súvislosti s vojnovou situáciou veľmi často používali geografické termíny. Tak sa do pojmovej výbavy čitateľov dostali mnohé, dovtedy menej zažité topografické body. Aj samotné titulky užívali vo veľkej miere zemepisné názvy. Silná nervozita v Londýne 53, Proces v Ríme, Kanada nedá pomoc pre Austráliu, Holandské pokánie 54 Ako romzmýšľa Francúzsko, Pred bránami Singapúru. Japonci operujú 80 km od Singapúru. Objavili sa aj niektoré špecifické slová, aj keď zrejme pre kratšie časové obdobie a menší spoločenský dopad sa v jazyku propagandy SŠ nevyskytli celkom nové výrazy, ako napríklad v nacistickej nemčine. Predsalen sa však napríklad pri uvedení cudzojazyčného textu miesto slova preložil dalo poslovenčil alebo ešte jedno treba priklincovať namiesto zdôrazniť. V jazyku propagandy sa ešte stretneme s nadužívaním niektorých pojmov (národ, boľševik, Žid, Čech), čím postupne došlo k ich významovému posunu alebo k otupenosti čitateľa pri styku s nimi. Napríklad ako sa to mohlo stať v tu: padajú zhnité zvyšky feudalizmu, liberalizmu so všetkými svojimi chorobnými výhonkami 55 Sociológ jazyka M. Główinski nazýva tento jav ritualizáciou slovného prejavu, kedy sa pri istých situáciách môžu používať iba 51 ibidem, Gardista, Gardista, Gardista, Gardista,