Štúdia o sanácii vykurovacích zariadení. Spracovali: Ing. Michal Piterka Ing. Klaus Dieter Fuhrmann Nikolaus Rohrer

Transkript

1 Štúdia o sanácii vykurovacích zariadení Spracovali: Ing. Michal Piterka Ing. Klaus Dieter Fuhrmann Nikolaus Rohrer Herz Armaturen GmbH Wien december 2004

2 Predslov Ing. Michal Piterka Obdobie rokov bolo pre nás všetkých hektickým obdobím získavania nových skúseností a pohľadov na hydrauliku vykurovacích sústav a dodávku tepla. S odstupom času môžem povedať, že mnoho vecí by sme dnes na základe skúseností získaných pri projekte Komárno robili inak. Mnohí naši priatelia z iných bytových družstiev, ktorí sa k nám chodili učiť, už mali prácu jednoduchšiu. Výber firmy Herz za zhotoviteľa hydraulického vyregulovania musím aj s odstupom času hodnotiť ako správne rozhodnutie. Pri riešení problémov ktoré sa počas realizácie projektu vyskytli sme sa vždy stretali s vysokou profesionalitou, zodpovednosťou a ochotou zamestnancov a spolupracovníkov firmy Herz. V tejto súvislosti nemôžem nespomenúť mená Ing. Vendelína Hozzánka, Ing. Danice Mislovčovej, Emila Gašpara a Ing. Jaroslava Poláka. Spolupráca s nimi bola a je potešením a získavaním nových poznatkov. Návštevy výstav Aquatherm vo Viedni a v Prahe organizované firmou Herz takisto významnou mierou prispeli ku zvýšeniu našich odborných poznatkov, ktoré sme následne prenášali do našej práce. Spotreba tepla v našich bytových domoch je jedna z najnižších na Slovensku a SBD Komárno je v tejto oblasti dávané za príklad. Aj touto cestou želám všetkým pracovníkom firmy Herz ďalšie úspešné projekty, ako projekt Komárno.

3 Predslov firma Herz Vážený čitateľ! Ťažiskovou snahou firmy Herz je pomocou výrobkov a technológií šetriacich životné prostredie prispievať k úsporám energie, zvyšovaniu komfortu a k ochrane nášho životného prostredia. Jedným z projektov, ktorý mimoriadne pôsobivo dokumentuje dosiahnutie všetkých týchto cieľov, je sanačný projekt Komárno, ktorého záverečnú správu teraz držíte v rukách. Pozadie V polovičke 90-tych rokov naštartovalo bytové družstvo v juhoslovenskom meste Komárno širokopoňatú sanačnú ofenzívu typizovaných panelových stavieb typických pre východnú Európu, ktoré boli zriadené v čase medzi rokmi 1965 a Cieľom bolo, s najnižším možným finančným nákladom zlepšiť v maximálnej miere nedostatočný komfort bývania v oblasti vnútornej teploty priestorov. Pred uzavretím zmluvy boli preverené rôzne varianty, ako napr. dodatočná vonkajšia a vnútorná izolácia, výmena okien a dverí ako aj sanácia vykurovacieho systému. Po prepočítaní jednotlivých možností sa rozhodlo pre termostatizáciu existujúcich liatinových a oceľových panelových vykurovacích telies. Následne malo byť každé vykurovacie teleso opatrené odparovacím meračom tepla. Potrubné vedenia dvojrúrového systému boli taktiež ponechané, avšak stúpacie potrubia boli opatrené regulačnými ventilmi za účelom hydraulického vyrovnania. Energetická úspora pomocou termostatizácie Na jar roku 1995 bola poverená slovenská dcérska spoločnosť firmy HERZ - HERZ Bratislava s.r.o. sanáciou vykurovacích systémov 92 objektov s celkom bytmi. Vo všetkých bytoch sa ventily nahradili termostatickými ventilmi HERZ série 90 a vybavili termostatickými hlavicami HERZ Na dosiahnutie presného rozdelenia vody sa opatril každý objekt regulačnými ventilmi stúpacieho potrubia HERZ STRÖMAX M.

4 Ďalšie prebiehajúce a plánované projekty Podobné projekty ako v Komárne sa realizujú a budú realizovať firmou HERZ na celom Slovensku napríklad v mestách Trnava, Skalica, Revúca, Pezinok, Malacky, Senec, Zvolen, Košice a Bratislava. Navyše sa plánujú podobné sanácie v ďalších východoeurópskych krajinách a štátoch SNŠ. Vďaka porovnateľnému spôsobu výstavby panelových domov a všeobecne obvyklému vertikálnemu jednorúrovému systému pri vykurovaní je možná a účelná takáto prestavba ako na Slovensku tak aj na Ukrajine, Rusku a v mnohých iných štátoch. Takto môže byť pomocou nízkej investície docielený vysoký úžitok z mnohých aspektov: úspora energie a tým aj prevádzkových nákladov, zvýšený komfort bývania a odľahčenie životného prostredia! Váš Dr. Gerhard Glinzerer RIADITEĽ

5 OBSAH 1 PREHĽAD VÝSLEDKOV POPIS ŠTÚDIE ÚVOD MESTO KOMÁRNO Všeobecné informácie Geografické údaje Sociálne údaje Energetická situácia Podniky dodávky energií Maximálna regulovaná cena tepla Vývoj energetických nákladov Meteorologické údaje Priebeh vonkajších teplôt Dennostupne KONŠTRUKCIA BUDOV PRED SANÁCIOU Druh budov Tepelné straty Porovnanie s rakúskym štandardom Konštrukcia bytov Stávajúce vykurovacie zariadenie Rozdiel medzi 1- a 2- rúrovým systémom PODKLADY NA VYREGULOVANIE Základné pojmy Tepelný výkon...34

6 6.1.2 Hodnota Kv Autorita ventilu Diferenčný tlak Problémy neregulovaného zariadenia Zmysel hydraulického vyregulovania Potrebné armatúry Regulačný ventil stúpacieho potrubia Prednastaviteľné termostatické ventily s termostatickými hlavicami Regulátor diferenčného tlaku a objemového prietoku Prepúšťací ventil REALIZÁCIA PROJEKTU Dokumentácia existujúceho stavu Výpočet potreby tepla Hydraulické dimenzovanie Zostavenie montážnych plánov Priebeh montáže Priebeh vyregulovania Náklady MERANIE SPOTREBY ENERGIE Meranie celkovej spotreby energie objektov Princíp fungovania Meranie podielu bytov Princíp funkcie...60

7 8.3 Prerozdelenie celkového objemu tepla na byty Príklad rozpočítania predtým a potom VYHODNOTENIE MERANÝCH ÚDAJOV Pozadie výpočtu Grafické vyhodnotenie Možná zmena správania spotrebiteľa DÔSLEDKY ÚSPORY ENERGIE Vplyv na spotrebiteľa Zvýšenie komfortu Finančné úspory Perióda návratnosti Vplyvy na životné prostredie ZHRNUTIE Zhrnutie výsledkov Zhrnutie dôsledkov Porovnanie s inými sanačnými opatreniami Štúdia HTL Linz Priame porovnanie nákladov Záver ZOZNAM LITERATÚRY...84

8 Zoznam tabuliek Tabuľka 1: Ceny tepla Tabuľka 2: Maximálne ceny tepla Tabuľka 3: Vývoj cien tepla Tabuľka 4: Cena tepla maximálna regulovaná Tabuľka 5: Nárast cien tepla Tabuľka 6: Priebeh teplôt 1-4, Tabuľka 7: Priebeh teplôt 9-12, Tabuľka 8: Priebeh teplôt 1-4, Tabuľka 9: Priebeh teplôt 9-12, Tabuľka 10: Dennostupne podľa mesiacov Tabuľka 11: Dennostupne celkom Tabuľka 12: Porovnanie tepelných strát Tabuľka 13: Vyvažovací diagram TS 90V Tabuľka 14: Náklady etapa 1 Tabuľka 15: Náklady etapa 2 Tabuľka 16: Náklady etapa 2 - pokračovanie Tabuľka 17: Náklady etapa 3 Tabuľka 18: Vyhodnotenie meraných dát Tabuľka 19: Spotreba tepla vonkajšia teplota Tabuľka 20: Úspora 23 objektov Tabuľka 21: Úspora 51 objektov Tabuľka 22: Úspora 19 objektov Tabuľka 23: Úspora všetky objekty Tabuľka 24: Úspora pri Ti=22 C Tabuľka 25: Finančné úspory celkom Tabuľka 26: Finančné úspory 23 objektov Tabuľka 27: Finančné úspory 50 objektov Tabuľka 28: Finančné úspory 19 objektov Tabuľka 29: Finančné úspory všetky objekty Tabuľka 30: Finančné úspory všetky objekty Tabuľka 31: Úspory v % Tabuľka 32: Perióda návratnosti Tabuľka 33: Vznikajúce škodliviny Tabuľka 34: Úspora škodlivín

9 Tabuľka 35: Tabuľka 36: Tabuľka 37: Tabuľka 38: Tabuľka 39: Tabuľka 40: Úspora CO2 Úspora NOx Úspora SO2 Úspora CO Úspora prachu Zhrnutie výsledkov Zoznam obrázkov Obrázok 1: Poloha Komárna Obrázok 2: Komárno pohľad na krajinu Obrázok 3: Budova v Komárne Obrázok 4: Hodnoty U Obrázok 5: Prestup tepla Obrázok 6: Typická konštrukcia bytu Obrázok 7: Článkové vykurovacie teleso Obrázok 8: Jednorúrové vykurovanie Obrázok 9: Dvojrúrové vykurovanie Obrázok 10: Napojenie vykurovacieho telesa pred sanáciou Obrázok 11: Nesprávne rozdelenie teplôt Obrázok 12: Regulačný ventil stúpacieho potrubia HERZ 4117M Obrázok 13: Termostatická hlavica HERZ Obrázok 14: Spôsob práce termostatického ventilu Obrázok 15: Funkcia termostatického ventilu Obrázok 16: Termostatický ventil HERZ TS 90-V Obrázok 17: Regulátor diferenčného tlaku Obrázok 18: Pripojenie za účelom vyváženia Obrázok 19: Prepúšťací ventil HERZ Obrázok 20: Schéma prepúšťacieho ventilu Obrázok 21: Výpočet strát tlaku Obrázok 22: Výpočet prietokov Obrázok 23: Montážny plán Obrázok 24: Inštalovaný termostatický ventil HERZ s termostatickou hlavicou Obrázok 25: Vykurovacie teleso v schodišti Obrázok 26: Inštalované regulátory diferenčného tlaku a prietoku Obrázok 27: Inštalovaný pretlakový ventil

10 Obrázok 28: Obrázok 29: Obrázok 30: Obrázok 31: Obrázok 32: Obrázok 33: Obrázok 34: Inštalované regulačné ventily stúpacích potrubí Prednastavenie Meranie prietokov Merač objemu tepla Odparovací rozdeľovač vykurovacích nákladov Umiestnenie rozdeľovača vykurovacích nákladov Rozmiestnenie teploty

11 1 Prehľad výsledkov V rokoch 1995 až 1997 boli v slovenskom meste Komárno prevedené sanačné opatrenia na vykurovacej sústave v 92 objektoch s bytmi, ktoré vlastní resp. spravuje SBD Komárno. Spotreby energie sa zaznamenávali tak počas fázy realizácie ako aj ďalšie 3 roky po vyregulovaní. Vďaka hydraulickému vyregulovaniu po inštalácii regulačných armatúr HERZ a termostatických ventilov HERZ na existujúce vykurovacie zariadenia sa docielili úspory 27% kwh / rok. Do roku 2000 sa takto ušetrilo celkom kwh v hodnote ,- Euro. Ďalej boli redukované emisie škodlivín o t CO kg NOx.

12 Užívatelia bytov takto poprvýkrát získali pohodlie a komfort centrálnej vykurovacej sústavy s nižšími prevádzkovými nákladmi. Montáž sa začala v júli 1995 a bola prevedená v troch etapách: objektov 824 bytov m 2 PP investičný náklad Euro objektov bytov m 2 PP investičný náklad Euro objektov 898 bytov m 2 PP investičný náklad Euro celkom 92 objektov bytov m Euro 95 Euro investičný náklad na byt jednorázovo kwh úspory energie na byt a rok 59 Euro úspora na byt a rok Už v 2. roku po investícii sa ušetrila celá suma investície! Za predpokladu, že vďaka zvýšenému komfortu sa zmení správanie užívateľa a teplota vnútorných priestorov sa zvýši z 20 C na 22 C vychádzajú úspory až na kwh/ rok Nasledujúc príklad Komárna sa sanovalo na Slovensku v uplynulých rokoch bytov. Týmto vznikli úspory vo výške cca. 4, Euro / rok. S ročnou úsporou kwh sa môže dodať teplo ďalším bytom bez nutnosti jeho výroby navyše.

13 2 Popis štúdie V štúdii je prezentované, aké dôležité je hydraulické vyregulovanie a vybavenie vykurovacích zariadení ventilmi a termostatmi. Aby sme zabezpečili lepšie pochopenie štúdie, sú na začiatku vysvetlené teoretické základy ako aj potrebné armatúry. Štúdia je prevedená na príklade mesta Komárna. V Komárne boli vykurovacie zariadenia opatrené potrebnými armatúrami a vyregulované. Spotreby energií sa merali a zaznamenávali pred, počas a aj po sanácii. Zisťovalo sa, koľko energie a následne aj finančných prostriedkov je možné ušetriť dôkladným vyregulovaním vykurovacích sústav. Štúdia má ukázať, ako rýchlo sa takáto sanácia rentuje pre konečného spotrebiteľa a prevádzkovateľa zariadenia. Toto je na porovnanie prevedené aj s inými sanačnými opatreniami ako je výmena okien alebo následné zlepšenie tepelnej izolácie. Ďalej je zohľadnený aj ekologický aspekt. Vďaka úsporám energie kleslo prirodzene aj množstvo spotrebovaného zemného plynu, čím bolo možné znížiť emisie škodlivín z teplární. 3 Úvod V roku 1991 bolo na Slovensku rozhodnuté, že vykurovacie zariadenia vo všetkých budovách musia byť vybavené termostatickými ventilmi a termostatickými hlavicami a zariadenia musia byť riadne vyregulované. Od 2. mája 1991 existovala na Slovensku Vyhláška č. 206/91 Ministerstva hospodárstva týkajúca sa hospodárenia teplom a správy centrálnych systémov dodávky tepla. Toto bola vykonávacia smernica k zákonu 89/1987 o výrobe, distribúcii a spotrebe tepla. Aby učinilo zadosť vyhláške z 1991, vypísalo SBD Komárno súťaž na dovybavenie a reguláciu vykurovacích zariadení v Komárne.

14 Na základe najlepšieho pomeru ceny a plnenia vybralo predstavenstvo SBD Komárno na jar 1995 ako najlepšiu ponuku firmy HERZ s.r.o. Bratislava na dodávku a montáž armatúr potrebných na vyregulovanie a na obstaranie rozdeľovačov vykurovacích nákladov. Firma HERZ vystupovala ako generálny dodávateľ. Projektovaním, montážou a vyregulovaním boli firmou Herz poverení projektant Ing. Jaroslav Polák a dodávateľská firma T.A.P. 4 Mesto Komárno V tejto časti štúdie sa podáva prehľad situácie na Slovensku špeciálne v Komárne. Pojednáva o technických ako aj sociálnych témach. 4.1 Všeobecné informácie Geografické údaje Mesto Komárno leží na juhu Slovenska pri hranici s Maďarskom. Na obrázku 1 je mesto vyznačené červeným bodom. Obrázok 1: Poloha Komárna Región Komárno sa rozprestiera pozdĺž ľavého brehu Dunaja, pri výbežku Žitného ostrova a pri dolných tokoch Malého Dunaja, Nitry a Žitavy. Oblasť sa nachádza vo výške od m n.m. Komárno nie je len najjužnejšia oblasť, ale aj najnižšie položené miesto Slovenskej republiky.

15 Obrázok 2: Komárno pohľad na krajinu Sociálne údaje Nasledovné údaje sú z roku Komárno má asi obyvateľov a hustota obyvateľstva na Slovensku je 110 osôb na km 2. Priemerná mzda na Slovensku je cca. 300 Euro. Kúpna sila leží v úrovni približne 50% priemeru EU. Miera nezamestnanosti dosahuje cca. 18%. 4.2 Energetická situácia Podniky dodávky energií SBD Komárno je vlastníkom a súčasne aj správcom viac ako bytov. Z toho je bytov v 99 budovách vykurované teplom a zásobované teplou vodou od troch rôznych dodávateľov tepla, prostredníctvom plynových kotlov z rôznych vykurovacích centrál. Štruktúra dodávateľov tepla pre tieto byty bola nasledovná: 1. Tekom Therm s.r.o. Komárno zásobuje spolu 86 objektov 2. Bytový podnik Kolárovo, zásobuje 11 objektov 3. Bytové hospodárstvo Hurbanovo, 2 objekty

16 4.2.2 Maximálna regulovaná cena tepla Maximálna cena tepla: Maximálna cena tepla bola stanovená štátom. Podniky obchodujúce s energiou nesmú od domácnosti požadovať vyššiu cenu tepla ako je stanovená maximálna cena, bez ohľadu na to, aké vysoké sú náklady na výrobu energie. Regulovaná cena tepla: Regulované ceny pozostávajú z takzvanej hospodársky oprávnenej ceny (výrobné náklady podľa stanovenej kalkulačnej smernice) plus z určitého primeraného zisku. Návrh ceny výrobcu tepla musí byť spolu s patričnou argumentáciou predložený cenovej komisii. Táto komisia preveruje údaje a rozhoduje, či sa návrh schváli.

17 4.2.3 Vývoj energetických nákladov Do roku 1998 boli ceny tepla držané vládou na nízkej úrovni. Stanovili sa maximálne ceny, ktoré boli ďaleko pod regulovanými cenami výrobcu tepla. Rozdiel bol vykrytý štátnymi dotáciami. V 1998 boli na Slovensku voľby. K moci sa dostala stredopravá koalícia (SDKU, KDH, SMK, SDL). Táto rýchlo dvihla maximálne ceny, čím sa stávali vyplácané dotácie čoraz nižšími. Už v roku 2000 ležali maximálne ceny nad regulovanými cenami, vďaka čomu museli byť kompletné náklady pokryté spotrebiteľom. Týmto prudko narastali náklady súkromných osôb. Údaje pre regulované ceny tepla od jednotlivých dodávateľov energií boli zistené na základe skúseností. Pri cenách tepla v tabuľke 1 sa jedná o priemerné hodnoty, v každom meste je viacero vykurovacích centrál, ktoré sa líšia vekom a konštrukciou, z toho vyplývajú aj rôzne regulované ceny tepla. Ceny tepla v Euro-centoch na kwh Rok polrok polrok Miesto Komarno regulovaná 2,62 3,08 3,00 2,88 2,27 2,07 2,35 2,60 3,07 3,39 Kalarovo regulovaná 2,18 2,27 2,58 2,45 2,27 2,27 2,35 2,62 3,12 3,44 Hurbanovo regulovaná 1,84 1,98 1,85 1,84 1,95 2,27 2,34 2,42 2,78 3,09 max. cena 1,02 1,11 1,11 1,11 1,31 1,59 2,31 2,78 3,34 3,58 Tabuľka 1: Ceny tepla

18 Maximálna cena tepla Cena v Euro-centoch / kwh 4,00 3,50 3,00 2,50 2,00 1,50 1,00 0,50 0, polrok polrok Tabuľka 2: Maximálne ceny tepla Vývoj maximálnych a regulovaných cien tepla Komarno Kalarovo Hurbanovo maximálna cena tepla 4,00 Cena v Euro-centoch / kwh 3,50 3,00 2,50 2,00 1,50 1,00 0,50 0, polrok polrok Tabuľka 3: Vývoj cien tepla

19 Modrá línia v tabuľke 4 znázorňuje nárast maximálnych cien tepla. Veľmi dobre sa dá pozorovať, že do roku 1998 boli takmer konštantné a od roku 1998 prudko stúpali. Dôvodom toho bolo, že vláda sa zaviazala voči medzinárodným organizáciám (ako napr. medzinárodný menový fond, Svetová banka atď.) zrušiť všetky subvencie v tejto oblasti. Maximálna a regulovaná cena tepla v Komárne regulovaná cena tepla maximálna cena tepla Cena v Euro-centoch / kwh 4,00 3,50 3,00 2,50 2,00 1,50 1,00 0,50 0, polrok polrok Tabuľka 4: Cena tepla maximálna regulovaná

20 V tabuľke 5 znázorňujú žlté stĺpce štátom vyplácané dotácie, t. zn. rozdiel medzi maximálnou a regulovanou cenou tepla. Je veľmi dobre vidno, že žlté stĺpce sú od roku 1998 stále menšie kvôli rastúcim maximálnym cenám, a že po roku 1999 neboli štátom platené žiadne dotácie. 4,00 Maximálna a regulovaná cena tepla v Komárne regulovaná cena tepla maximálna cena tepla dotácie Cena tepla v Euro-centoch / kwh 3,50 3,00 2,50 2,00 1,50 1,00 0,50 0, polrok polrok Tabuľka 5: Nárast cien tepla 4.3 Meteorologické údaje Aby sa dali výsledku objektívne posudzovať, je bezpodmienečne nutné poznať priebeh počasia v rokoch v sledovanom období, keďže spotreba tepla budovy je samozrejme závislá od poveternostných podmienok. Je takisto dôležité, poznať vonkajšie teploty ako aj počet dní, v ktorých je nutné budovy vykurovať. Údaje pre priebeh vonkajších teplôt boli získané zo Slovenského hydrometeorologického ústavu v Hurbanove. Leží približne v 15 km vzdialenosti od Komárna.

21 4.3.1 Priebeh vonkajších teplôt Priebeh teplôt 25,00 20,00 Vokajšia teplota C 15,00 10,00 5,00 0,00-5, ,00-15, Dátum Tabuľka 6: Priebeh teplôt 1-4, Priebeh teplôt 25,00 20,00 15,00 Vokajšia teplota C 10,00 5,00 0,00-5,00-10,00-15,00-20, Dátum Tabuľka 7: Priebeh teplôt 9-12,

22 Priebeh teplôt 25,00 20,00 Vokajšia teplota C 15,00 10,00 5,00 0,00-5, ,00-15, Dátum Tabuľka 8: Priebeh teplôt 1-4, Priebeh teplôt 25,00 20,00 Vonkajšia teplota C 15,00 10,00 5,00 0, ,00-10, Dátum Tabuľka 9: Priebeh teplôt 9-12,

23 4.3.2 Dennostupne Pod vykurovacími dňami sa rozumejú také dni (vo vykurovacom období od 1. septembra do 31. marca), za ktoré denný priemer vonkajšej teploty klesne pod 15 C. Dennostupeň je výsledkom z počtu vykurovacích dní a rozdielom medzi priemernou vnútornou a priemernou vonkajšou teplotou. Toto číslo je vo vykurovacej technike nevyhnutné pre zistenie potreby tepla jednotlivej budovy v určitom regióne. rovnica 1 HGT = ( ϑ ϑ ) z vysvetlivky i am ϑi ϑam z... vnútorná teplota... priemerná vonkajšia teplota... počet vykurovacích dní Tabuľka 10 ukazuje dennostupne medzi 1994 a 2000 členené podľa jednotlivých mesiacov. Tabuľka 11 ukazuje dennostupne od spolu a tiež rozdelené na časti vykurovacieho obdobia. Prehľad dennostupňov v rokoch Dennostupne ( D) Január Február Marec Apríl September Október November December ,95 506,52 363,32 234, ,46 417,30 557, ,23 414,96 476,16 216, ,60 514,80 604, ,85 664,10 539,71 227,62 185,46 278,38 363,60 679, ,00 481,60 465,00 352, ,13 424,20 540, ,43 408,80 477,71 206, ,40 519,30 675, ,10 536,40 390,50 216, ,70 494,70 597, ,40 480,00 432,40 145, ,80 335,10 346,27 Tabuľka 10: Dennostupne podľa mesiacov

24 Dennostupne D , , , , , , , , ,90 Jan. - Apr. Sept. - Dec. Jan. - Dec. 3325, , , , , , , , , , , , Rok Tabuľka 11: Dennostupne celkom

25 5 Konštrukcia budov pred sanáciou V tejto kapitole sa podáva prehľad o stave budov a vykurovacích zariadení pred sanáciou. 5.1 Druh budov Objekty sú typickými stavbami panelovej výstavby, ktoré boli zriadené medzi 1960 a Obrázok 3: Budova v Komárne Vonkajšie steny panelových stavieb majú v priemere relatívne zlé koeficienty prestupu tepla, ktoré sa pohybujú v rozmedzí 0,9 do 1,1 W/m 2 K, čím dochádza k vysokým tepelným stratám cez vonkajšie steny. Vo väčšine objektov sú zabudované drevené okná s priemerným koeficientom prestupu tepla okolo U=2,9 W /m 2 K.

26 Obrázok 4: Hodnoty U U=2,9 W/m²k

27 5.1.1 Tepelné straty Tepelný tok cez rovnú stenu je úmerný ploche steny A a rozdielu teplôt medzi vnútorným a vonkajším prostredím (nie medzi teplotou povrchu!) a koeficientu prestupu tepla. rovnica 2 Φ o = U A.( ϑ ϑ ). i e vysvetlivky: Φ o W výkon pri prestupe tepla, tepelný tok U W.m -2 K -1 koeficient prestupu tepla A m 2 sledovaná plocha ϑ i K vnútorná teplota ϑ e K vonkajšia teplota Obrázok 5: Prestup tepla Plochu steny ani rozdiel teplôt nie je možné ovplyvniť t.j. zníženie tepelných strát je možné len zlepšením tepelnej izolácie. Straty tepelného výkonu oknami a dverami prebiehajú na tom istom princípe, navyše k tomu pristupujú straty netesnosťami škár.

28 5.1.2 Porovnanie s rakúskym štandardom V Rakúsku sú stavebným poriadkom stanovené maximálne koeficienty prestupu tepla, ktoré nesmú byť prekročené. Maximálne hodnoty sú pri vonkajších stenách U=0,5 W /m 2 K a pri vonkajších oknách U=1,9 W /m 2 K. Väčšina moderných domov má však nižšie hodnoty U. To pri porovnaní znamená, že v slovenských panelových stavbách sa stráca cez vonkajšie steny asi dvojnásobok objemu tepla oproti Rakúsku. Toto množstvo tepla prirodzene musí byť priestoru znovu dodané. V tabuľke 12 je porovnaná špecifická tepelná strata cez vonkajšie steny pri jednotlivých vonkajších teplotách v Rakúsku a na Slovensku. Uvažované hodnoty: - U Rakúsko = 0,5 W /m 2 K - U Slovensko = 0,95 W /m 2 K. - vnútorná teplota 20 C Straty tepla Rakúsko Slovensko Straty tepla [W/m2] Vonkajšia teplota [ C] Tabuľka 12: Porovnanie tepelných strát Toto vysvetľuje, že kvôli vyššej potrebe energie je úspora prostredníctvom optimalizácie vykurovacieho zariadenia samozrejme tiež oveľa vyššia ako pri dobre izolovaných budovách.

29 5.1.3 Konštrukcia bytov Obrázok 6 ukazuje typickú konštrukciu bytu na Slovensku. Obrázok 6: Typická konštrukcia bytu

30 5.2 Stávajúce vykurovacie zariadenie Zásobovanie bytov sa uskutočňuje dvojrúrovým systémom s článkovými a plochými radiátormi. Vykurovacie telesá boli pred sanáciou opatrené manuálnymi uzatváracími armatúrami. Regulácia hmotnostného prietoku sa vykonávala otvorením a zatvorením ručných koliesok, ak tieto vôbec ešte fungovali. Teplota média v prívodnom potrubí systému je určená výrobcom energie cez reguláciu plynových kotlov podľa vonkajšej teploty. Dimenzovaná je hraničná teplota 90 / 70 C. V budovách samotných už nedochádza k žiadnej ďalšej optimalizácii teploty privádzaného média. Obrázok 7 ukazuje typický článkový radiátor. Podobné vykurovacie telesá sú inštalované vo väčšine bytov. Tieto vykurovacie telesá boli vybavené ručnými ventilmi bez termostatickej funkcie. Obrázok 7: Článkové vykurovacie teleso

31 5.2.1 Rozdiel medzi 1- a 2- rúrovým systémom Jednorúrové vykurovanie Vykurovacie telesá sú napojené na len jedno vedenie. Priemerná teplota vykurovacej plochy sa mení od telesa k telesu, pretože teplota privádzaného média stále klesá. Prednosťou je jednoduchá montáž a nízke vedľajšie náklady. Wärmemengenzähler Merač tepla Wärmemengenzähler Merač tepla Wärmemengenzähler Merač tepla Obrázok 8: Jednorúrové vykurovanie Dvojrúrové vykurovanie Každý spotrebiteľ je zásobovaný cez jedno prívodné a jedno spiatočné potrubie. Teplota privádzaného média je pre každé vykurovacie teleso rovnako veľká. Priemerná teplota vykurovacích telies v systéme je teoreticky rovnaká. Množstvo vody v stúpacom potrubí klesá smerom k poslednému telesu, v dôsledku čoho môžu byť dimenzie potrubí menšie. Dvojrúrové vykurovanie je vhodné predovšetkým pre systémy s veľkými teplotnými rozpätiami.

32 Wärmemengenzähler Merač tepla Wärmemengenzähler Merač tepla Merač tepla Wärmemengenzähler Obrázok 9: Dvojrúrové vykurovanie Obrázok 10 ukazuje napojenie vykurovacích telies pred sanáciou. Obrázok 10: Napojenie vykurovacieho telesa pred sanáciou

33 Ďalej neboli jednotlivé obytné bloky navzájom vyvážené. Toto malo za následok, že nevýhodne položené bytové domy resp. byty nikdy neboli dostatočne zásobené vykurovacou vodou, čo samozrejme znamenalo značnú stratu komfortu v týchto domoch. V týchto domoch nemohla byť nikdy dosiahnutá želaná teplota. Obrázok 11 exemplárne ukazuje, ako mohlo vyzerať prerozdelenie teploty v nevyvážených obytných blokoch. Obrázok 11: Nesprávne rozdelenie teplôt

34 6 Podklady na vyregulovanie V tejto kapitole sú vysvetlené najdôležitejšie teoretické podklady a niektoré pojmy, ktoré sú nevyhnutné k pochopeniu samotnej štúdie. 6.1 Základné pojmy Tepelný výkon Po tepelným výkonom sa rozumie to množstvo tepla, ktoré musí byť dovedené do budovy za jednotku času k tomu, aby pri normovanej vonkajšej teplote bola udržaná vnútorná teplota na želanej hodnote. Tepelný výkon sa v Rakúsku zisťuje pomocou výpočtu vykurovacieho zaťaženia podľa normy M7500 alebo zjednodušene podľa ÖN8135. Na Slovensku platí norma STN Je potrebná na určenie menovitého prietoku cez jednotlivé prvky odovzdávajúce teplo pri určitom rozpätí. (viď vzorec 1). Pod rozpätím sa rozumie rozdiel teplôt média medzi prívodným a spiatočným potrubím. Vzorec 3 q m Φ = c. ϑ Vysvetlivky: q m kg.s -1 hmotnostný prietok Φ kw tepelný tok = tepelný výkon P c kj.kg -1.K -1 špecifická tepelná kapacita ϑ K = rozpätie, rozdiel teplôt (ϑ V - ϑ R ) Hodnota Kv Pod hodnotou K v nastaviteľného prvku sa rozumie prietok v m 3.h 1, ktorý sa dosiahne pri otvorenom ventile (menovitý zdvih H) pri tlakovom spáde 1bar= 100kPa. Hodnota K vs platí pri menovitom zdvihu H 100 Vzorec 4

35 k v qv = p V q v m 3.h -1 objemový tok k vs m 3.h -1 menovitá hodnota ventilu p V bar tlakový spád ventilu To znamená, že s pomocou želaného prietoku a vyvažovaného tlaku sa dá vypočítať hodnota K v. Pomocou tejto hodnoty K v sa dá vybrať ventil a zistiť jeho prednastavenie. Hodnota K v resp. K vs je potrebná na správne dimenzovanie ventilov a následne na ich správne prednastavenie. Na voľbu ventilov slúžia normové listy výrobcu ventilov. Ak je napríklad požadovaný prietok cez vykurovacie teleso 9 kg/h a má sa regulovať tlak 1kPa, volil by sa napr. pri termostatickom ventile TS 90V (tieto termostatické ventily sa použili v Komárne) stupeň prednastavenia 3. Toto zodpovedá hodnote K v 0,09 m 3/ h (viď tabuľku 13).

36 Tabuľka 13: Vyvažovací diagram TS 90V

37 6.1.3 Autorita ventilu Autorita ventilu je veličina na určenie toho, aký podiel na strate tlaku preberá regulačný ventil v hydraulickom zapojení. Čím je jej hodnota vyššia, tým viac pôsobí zmena ventilového zdvihu na hmotnostný prietok. Ak je autorita ventilu prinízka, zariadenie sa dá regulovať len minimálne alebo vôbec, nakoľko zmena zdvihu ventilu má sotva vplyv na zmenu prietoku. Ak sa však zvolí regulačný ventil s príliš nízkou hodnotou K v, aby sa dosiahla vysoká autorita ventilu, sa značne zvyšuje strata tlaku zariadenia, čo potom vyžaduje väčšie čerpadlo. Preto je nutné vyhnúť sa príliš veľkej alebo príliš malej autorite ventilu. V zásade sa má usilovať o autoritu ventilu 0,5. Autorita ventilu sa vypočíta podľa vzorca 5. Vzorec 5 a v = pv p + p v MV Vysvetlivky: p v p MV pokles tlaku na ventile pokles tlaku trasy s premenlivým objemom Diferenčný tlak Pod diferenčným tlakom sa rozumie rozdiel tlaku medzi prívodným a spiatočným potrubím. Pri systéme s premenlivým objemom prichádza k zmene napr. uzatvorením termostatického ventilu. Následkom toho je, že u ostatných užívateľov vzniká privysoký tlak, čo vedie k nadmernej dodávke tepla. Ak majú aj ostatní užívatelia k dispozícii termostatický ventil, zatvoria ho. V dôsledku toho, že týmto vzniká na ventiloch príliš vysoký tlak, dochádza k nepríjemnému vzniku hluku. Aby sa tomuto zabránilo, nasadzujú sa regulátory diferenčného tlaku resp. prepúšťacie ventily. 6.2 Problémy neregulovaného zariadenia Voda si vždy nachádza cestu s najmenším odporom. Tým sú vykurovacie telesá, ktoré majú výhodnú polohu t. zn. sú blízko k čerpadlu, zásobované priveľkým množstvom vody.

38 Vykurovacie telesá s nevýhodnou polohou dostávajú primálo vody a tým sa do príslušného priestoru privádza málo tepla. Ďalej musí byť zohľadnený aj vykurovací výkon rôznych vykurovacích telies. Ak predpokladáme napr. systém s dvoma vykurovacími telesami (HK1 a HK2) a dva identické regulačné ventily, tak sa nastaví množstvo vody podľa existujúceho diferenčného tlaku. Ak je Δp nad oboma vykurovacími telesami rovnaká, je tak aj množstvo vody rovnaké. Pre systém s dvoma rovnakými vykurovacími telesami a vykurovacím výkonom môžu síce tieto množstvá vody zodpovedať menovitému množstvu vody, ale pri systéme s rozdielnymi vykurovacími výkonmi dochádza zákonite k nadmernému alebo nedostatočnému zásobovaniu vykurovacích telies. Ak sa systém nevyreguluje, automaticky sa zmenšuje regulačný rozsah termostatických ventilov. Termostatické ventily na nadmerne zásobených vykurovacích telesách musia stále zatvárať, lebo inak by bolo v tomto priestore príliš teplo. Týmto je rozsah, v ktorom by mohli vlastne regulovať, výrazne zmenšený. Tým môže byť regulačný systém nestabilný. 6.3 Zmysel hydraulického vyregulovania Hydraulické vyváženie slúži na zabezpečenie stabilnej regulácie teplovodného vykurovania. Pritom sa zaručuje, že sa rôznym priestorom prideľuje množstvo vody v správnom pomere. Želaná teplota v priestore sa dosahuje len vtedy, ak dostáva tento priestor požadované množstvo vody. Okrem toho musí byť na všetky armatúry privádzaný správny tlak. Takto sa dá eliminovať neželaný šum a každý ventil pracuje v správnom regulačnom rozsahu. Pomocou riadneho vyregulovania sa teda nielen šetrí energia, ale sa značne zvyšuje aj komfort.

39 6.4 Potrubné armatúry Regulačný ventil stúpacieho potrubia Pomocou regulačného ventilu stúpacieho potrubia sa dá cez diferenčný tlak ventilu nastaviť určitý maximálny prietok. Toto je bezpodmienečne nutné, lebo inak by boli stúpacie potrubia s malým odporom silne prezásobené, v dôsledku čoho by boli stúpacie potrubia s vysokým odporom podzásobené. (viď kapitolu, obrázok 11) Pomocou regulačných ventilov stúpacieho potrubia môžu byť teda jednotlivé stúpacie potrubia hydraulicky vyvážené. Obrázok 12: Regulačný ventil stúpacieho potrubia HERZ 4117M Prednastaviteľné termostatické ventily s termostatickými hlavicami Termostatický ventil je armatúra s proporčným regulátorom bez pomocnej energie. Pri proporčnom regulátore je východzia veľkosť úmerná k vstupnej veľkosti, t. j. pri termostatickom ventile je ku každej zmene teploty priestoru priradená úmerná zmena zdvihu ventilu. Táto zmena zdvihu priamo pôsobí na zmenu prítoku vykurovacej vody. Výsledkom tohoto je regulácia vykurovacieho telesa škrtením. Takto môže byť využité aj iné teplo ako napr. slnečný osvit alebo odpadové teplo od osôb alebo prístrojov. Ak je napríklad v priestore viac osôb ako obyčajne, priestor sa otepľuje už len teplom vydaným osobami. Ak by teda nebola k dispozícii termostatická hlavica, vykurovacie teleso by naďalej odovzdávalo plný výkon. Termostatický ventil však automaticky redukuje odovzdávanie výkonu vykurovacieho telesa. Takto sa udržiava teplota v priestore na želanej príjemnej hodnote a súčasne sa šetrí energia.

40 Obrázok 13: Termostatická hlavica HERZ Obrázok 14 ukazuje princíp funkcie v zjednodušenej forme. Pri nastavenej požadovanej hodnote 20 C je ventil pri 23 C celkom zatvorený (zdvih ventilu =0%) a pri teplote priestoru okolo 17 C celkom otvorený (zdvih ventilu =100%). offen otvorený zu - zatvorený Ventilhub zdvih ventilu Sollwert požadovaná hodnota Fühler-Temperatur teplota snímača 1. Snímací člen 2. Ventilová kuželka 3. Krivka pri požacovanej hodnote 20 C Obrázok 14: Spôsob práce termostatického ventilu Čidlo (1) môže byť naplnené tekutinou, plynom alebo voskovou hmotou. Pri vzostupe teploty dochádza k zväčšeniu objemu tekutiny alebo voskovej hmoty resp. k nárastu tlaku plynu, čím je dané do pohybu kužeľ ventilu v smere uzatvorenia. Pri poklese teploty sa deje opak v smere otvorenia ventilu.

41 Porovnanie médií náplní: Kvapalinové čidlo Zmena objemu plniva v dôsledku nárastu alebo poklesu teploty sa premení cez vlnovec, piest alebo membránu na lineárny pohyb. Kvôli tejto nízkej stlačiteľnosti použitej kvapaliny (olej,..) je krivka teploty a tlaku strmá. Plynové čidlo Plnivo sa nachádza v prostredí vlhkej pary t.j. nastávajú tak tekuté ako aj plynové fázy. Tlak a teplota navzájom súvisia. Nárastom teploty sa dovtedy odparuje tekutina, kým nenastane opätovne stav rovnováhy. Takto dosiahnutá zmena tlaku sa premieta do zmeny objemu plniva. Čidlo s pevnou látkou Termostatický prvok naberá tepelnú energiu a premieňa ju na mechanický pohyb nastavenia. Obyčajne sa zmiešavajú vosk a medený prášok. Predel medzi rozťažným telieskom a mechanickým nastaviteľným prvkom tvorí gumová membrána. Porovnanie vlastností: Systém tekutina Plyn Pevná látka Sila nastavenia veľká stredná Veľká Priebeh rozťažnosti lineárna nelineárna takmer lineárna Poistka proti nízka stredná nízka nadmernému teplu Poloha zabudovania ľubovoľná nie je ľubovoľná ľubovoľná Časová konštanta stredná nízka veľká

42 Ventilsitz sedlo ventilu Ventilkegel ventilová kuželka Isolierteil izolačný diel Öffnungsfeder otváracia pružina Fühler+Regler+Stellantrieb snímač+regulátor+nastavovací člen Sollwertverstellung Nastavenie požadovanej hodnoty Hub zdvih Temperatur teplota P-Abweichung odchýlka P Kalt zima Warm - teplo Obrázok 15: Funkcia termostatického ventilu Prednastavenie termostatických ventilov je potrebné na vyváženie jednotlivých vykurovacích telies na jednej vetve. Ak sa termostatické ventily neprednastavia, budú vykurovacie telesá, ktoré vyžadujú nižší výkon resp. majú výhodnejšiu polohu, zásobované nadmerne. Týmto musí termostatický ventil neustále uzatvárať a regulačný rozsah sa zmenšuje. Pomocou prednastavenia sa môže nastaviť maximálny objemový prietok, čím sa zamedzí nedostatočnému alebo nadmernému zásobovaniu a všetky ventily môžu pracovať vo svojom kompletnom regulačnom rozsahu. Obrázok 16: Termostatický ventil HERZ TS 90-V

43 6.4.3 Regulátor diferenčného tlaku a objemového prietoku Pod diferenčným tlakom sa rozumie rozdiel tlaku medzi prívodným a spiatočným potrubím. Regulátor diferenčného tlaku a objemového prietoku má za úlohu udržiavať objemový prietok resp. diferenčný tlak vetvy na nastavenej hodnote. Regulátor sa nastavuje na dimenzovaný objemový prietok, prednastavenie je plynulé, bez stupňov a odčítateľné cez okienko. Regulátor automaticky sníma východzí tlak a reguluje stupeň otvorenia tak, že diferenčný tlak vlastného prednastavenia ventilu sa udržiava konštantný. Takto môže byť nastavený objemový prietok bez ohľadu na diferenčný tlak a na dosiahnutie optimálneho vyváženia nie je potrebné poznať presné rozdelenie tlaku zariadenia. Tak môže byť aj menené prednastavenie regulátora bez ovplyvnenia hydraulickej rovnováhy zvyšnej časti zariadenia. Vyregulovanie pozostáva z jednorázového nastavenia regulátora. Regulátor takto optimálne vyvažuje stúpacie potrubie tak pri čiastočnom ako aj plnom zaťažení, okrem toho umožňuje uzatvorenie a vyprázdnenie stúpacieho potrubia. Vďaka regulácii diferenčného tlaku je na všetkých regulačných ventiloch vždy želaný tlak, čím sa zamedzí pískaniu na ventiloch. Obrázok 17 ukazuje regulátor diferenčného tlaku firmy Herz. Tabuľka 18 ukazuje napojenie za účelom vyváženia stúpacích potrubí. Obrázok 17: Regulátor diferenčného tlaku

44 Schéma na obr. 18 schematicky ukazuje inštaláciu regulátorov diferenčného tlaku. Trvalo sa sníma tlak na prívodnom a spiatočnom potrubí. Tento diferenčný tlak sa pomocou regulátora diferenčného tlaku udržiava konštantný jeho otvorením a zatvorením. Stupačka 1 Stupačka 2 Stupačka 3 Obrázok 18: Pripojenie za účelom vyváženia Prepúšťací ventil Prepúšťacie ventily sa môžu inštalovať z finančných dôvodov pri menších zariadeniach resp. na najvzdialenejších stúpacích potrubiach veľkých zariadení namiesto regulátorov diferenčného tlaku. Prívodné a spiatočné potrubie sú v takomto prípade prepojené cez prepúšťací ventil. Ak sa na prepúšťacom ventile zaregistruje vyšší prietok ako je nastavený maximálny prietok, ventil sa otvorí a vmiešava sa časť prívodu do spiatočného potrubia. Tým sa síce diferenčný tlak nereguluje, ale sa ohraničí. Pri použití prepúšťacieho ventilu dochádza nutne k zvýšeniu teploty v spiatočnom potrubí. Okrem toho vychádza nazmar energia, keďže horúca voda z prívodu ide nevyužitá do spiatočného potrubia. Pri väčších zariadeniach má preto oveľa väčší zmysel nasadenie regulátorov diferenčného tlaku.

45 Obrázok 19: Prepúšťací ventil HERZ Obrázok 20 schematicky ukazuje inštaláciu prepúšťacieho ventilu. Ak zatvorí regulačný ventil, otvorí prepúšťací ventil a časť prívodu sa vmiešava do spiatočného potrubia. Obrázok 20: Schéma prepúšťacieho ventilu

46 7 Realizácia projektu V tejto kapitole je popísané vyhotovenie projektu od projektovej prípravy až po realizáciu. 7.1 Dokumentácia existujúceho stavu Projektant Ing. Jaroslav Polák poverený firmou Herz musel navštíviť všetky byty za účelom zdokumentovania skutočného stavu. Bolo potrebné dokumentovať nasledovné údaje: - typ a veľkosť vykurovacích telies - dimenzie všetkých potrubných vedení a armatúr - polohu a dĺžku potrubí Poznatky o spôsobe vedenia potrubí a dimenziách boli bezpodmienečne nevyhnutné na vykonanie korektného výpočtu strát tlaku v systéme. 7.2 Výpočet potreby tepla Ako prvý krok bol prevedený výpočet potreby tepla. Potreba tepla bola stanovená na základe slovenskej normy STN V tejto norme sú zakotvené nasledovné vnútorné teploty: - kuchyňa +20 C - obývacia izba +20 C - spálňa +20 C - schodište +10 C - pivnica +3 C - chodba +15 C - WC +15 C - komora +10 C Hodnoty U v exemplárnom obytnom dome sú nasledovné: vonkajšia stena U=1,047 W/m 2 k vnútorná stena do 30mm U=3,720 W/m 2 k vnútorná stena do 30mm U=3,480 W/m 2 k vnútorná stena do 30mm U=2,790 W/m 2 k podlaha ležiaca na teréne U=1,040 W/m 2 k

47 strop U=0,580 W/m 2 k okno U=2,900 W/m 2 k strecha U=0,810 W/m 2 k Vypočítané straty pre tento dom sú 99 kw. 7.3 Hydraulické dimenzovanie Dĺžky a dimenzie existujúcich potrubných vedení sa zisťovali pri dokumentácii existujúceho stavu. Za pomoci vypočítanej potreby tepla bolo možné vypočítať hmotnostné prietoky jednotlivých potrubí. S výpočtovým programom firmy Solarcomputer boli vypočítané tepelné straty všetkých čiastkových úsekov. Program navyše vypočítava tlak, ktorý sa má v jednotlivých armatúrach redukovať, ako aj prednastavenie týchto armatúr. Nakoniec sa za pomoci programu vyhotovuje súpis všetkých armatúr. Z tohoto súpisu je možné vyčítať potrebný počet kusov všetkých armatúr a ich dimenzie, čím sa relatívne zjednodušuje zostavenie objednávky. Nasledovné obrázky ukazujú príklady vyhodnotenia programu.

48 Obrázok 21: Výpočet strát tlaku

49 Obrázok 22: Výpočet prietokov

50 7.4 Zostavenie montážnych plánov Pomocou dát z hydraulického dimenzovania mohol následne projektant Ing. Jaroslav Polák zostaviť montážne plány. Z montážnych plánov je pre inštalatéra zrejmé, kam musí byť inštalovaná konkrétna armatúra. Ku každému ventilu je ďalej udané príslušné prednastavenie, pomocou ktorého musí inštalatér nastaviť ventil na požadovanú hodnotu. Vypočítaná hodnota sa v montážnom pláne zaokrúhľuje na najbližšiu vyššiu celočíselnú hodnotu, nakoľko sa v praxi zistilo, že presné nastavenie sa väčšinou nerealizuje.

51 Označenie miestnosti Číslo stupačky Dimenzia Vyk. teleso Označenie ventilu Prednastavenie Obrázok 23: Montážny plán

52 7.5 Priebeh montáže Montážou armatúr bola firmou Herz poverená realizátorská firma T.A.P. Aby bolo možné uskutočniť hydraulické vyregulovanie objektov, boli vykurovacie telesá opatrené na prívodnom potrubí prednastaviteľnými termostatickými ventilmi HERZ TS-90V ako aj termostatickými hlavicami HERZ (júl/august 1995). Obrázok 24: Inštalovaný termostatický ventil HERZ s termostatickou hlavicou Z dôvodu hospodárskej situácie a obmedzených finančných prostriedkov, ktoré boli k dispozícii, sa upustilo od montáže uzátvarateľných spätných ventilov, ktoré by boli z technického hľadiska žiadúce. Vykurovacie telesá nachádzajúce sa v schodištiach boli z dôvodu možnej krádeže opatrené len prednastaviteľnými armatúrami na prívode a netermostatizované. Obrázok 25: Vykurovacie teleso v schodišti

53 V stúpacích potrubiach sa inštalovali regulátory diferenčného tlaku a objemového prietoku HERZ 4001 / 4002 (január 1996) Obrázok 26: Inštalované regulátory diferenčného tlaku a prietoku V menších objektoch (do 5 poschodí) boli inštalované prepúšťacie ventily. Obrázok 27: Inštalovaný pretlakový ventil Za účelom zabezpečenia presného prerozdelenia vody bol vybavený každý objekt regulačnými ventilmi HERZ STRÖMAX 4117R (január 1996). Obrázok 28: Inštalované regulačné ventily stúpacích potrubí

54 7.6 Priebeh vyregulovania Potom, čo boli namontované všetky potrebné armatúry Herz, bolo ich nutné nastaviť na požadované hodnoty. Hodnoty prednastavení už boli spočítané a boli zrejmé z montážnych plánov. Takto museli inštalatéri už len nastaviť armatúry Herz na hodnoty vyplývajúce z montážnych plánov. Obrázok 29: Prednastavenie Následne sa ešte pomocou meracích počítačov Herz preverovali prietoky vykurovacej vody. Obrázok 30: Meranie prietokov

55 7.7 Náklady Tabuľky ukazujú celkové náklady na materiál, montáž a vyregulovanie jednotlivých etáp realizácie v členení na jednotlivé objekty. Tabuľka 14: Náklady etapa objektov Počet bytov Mesto, ulica, číslo Náklady na reguláciu SK 32 Komárno, Komenského Komárno, Svätojánska Komárno, Meštianska Komárno, Meštianska Komárno, Eötvösa Komárno, Eötvösa Komárno, Eötvösa Komárno, Dunajské nábrežie Komárno, Hrnciarska Komárno, Hrnciarska Komárno, Palatínova Komárno, Palatínova Komárno, Eötvösa Komárno, Špitálska Komárno, Zimná Komárno, Komenského Komárno, Komenského Komárno, Záhradnícka Kolárovo, Brnenské námestie Kolárovo, Brnenské námestie Kolárovo, Brnenské námestie Kolárovo, Brnenské námestie Kolárovo, Brnenské námestie

56 Tabuľka 15: Náklady etapa objektov Počet bytov Mesto, ulica, číslo Náklady na reguláciu SK 48 Komárno, Eötvösa Komárno, Svätojánska Komárno, Meštianska Komárno, Meštianska Komárno, Eötvösa Komárno, Eötvösa Komárno, Stavbárov Komárno, Ceská Komárno, Ceská Komárno, Gazdovská Komárno, Gazdovská Komárno, Gazdovská Komárno, Biskupa Királya Komárno, Biskupa Királya Komárno, Biskupa Királya Komárno, Biskupa Királya Komárno, Biskupa Királya Komárno, Biskupa Királya Komárno, Biskupa Királya Komárno, Medercská Komárno, Medercská Komárno, Rákocziho

57 Tabuľka 16: Náklady etapa 2 pokračovanie objektov Počet bytov Mesto, ulica, číslo Náklady na reguláciu SK 64 Komárno, Rákocziho Komárno, Rákocziho Komárno, Nám. Kossutha Komárno, Damjanichova Komárno, Rákocziho Komárno, Jazerná Komárno, Jazerná Komárno, Košická Komárno, Košická Komárno, Komenského Komárno, Komenského Komárno, Medercská Komárno, Medercská Komárno, Vodná Komárno, Vodná Komárno, Vnútorná Okružná Komárno, Vodná Komárno, Vodná Komárno, Lodná Komárno, Vnútorná Okružná Komárno, Vnútorná Okružná Kolárovo, Brnenské námestie Kolárovo, Rábska Kolárovo, Bocná Kolárovo, Bocná Kolárovo, Partizánov Kolárovo, Obrancov mieru Hurbanovo, Sládkovicova Hurbanovo, Sládkovicova

58 Tabuľka 17: Náklady etapa objektov Počet bytov Mesto, ulica, číslo Náklady na reguláciu SK 44 Komárno, Dunajské nábrežie Komárno, Pávia Komárno, Gazdovská Komárno, Biskupa Királya Komárno, Pávia Komárno, Hviezdoslavova Komárno, Hviezdoslavova Komárno, Selyeho Komárno, Selyeho Komárno, Gen. Klapku Komárno, Selyeho Komárno, Gen. Klapku Komárno, Selyeho Komárno, Selyeho Komárno, Gen. Klapku Komárno, Gen. Klapku Komárno, Gen. Klapku Komárno, Záhradnícka Komárno, Nám. M. R. Štefánika

59 8 Meranie spotreby energie V tejto kapitole je vysvetlené, ako sa dokumentovali spotreby energií a tým aj úspory. Ďalej je uvedené, ako sa rozdeľuje spotreba energie v jednotlivých objektoch na byty. 8.1 Meranie celkovej spotreby energie objektov Celková spotreba energie sa zisťuje klasickým meračom objemu tepla. Tento je umiestnený v pivnici jednotlivých budov. Merač objemu tepla je prístroj na meranie množstva tepla odovzdaného do jednotlivého objektu Princíp fungovania Merač objemu tepla musí v zásade zachytiť 3 merané veličiny: - objemový prietok vykurovacieho média V - teplotu privádzaného vykurovacieho média t V - teplotu odvádzaného vykurovacieho média t R Cez vzorec 4 sa stanovuje pomocou týchto 3 veličín odovzdané množstvo tepla. vzorec 6 Q& = ρ V& c P ( t t ) R V Obrázok 31 ukazuje klasický merač objemu tepla. Obrázok 31: Merač objemu tepla 8.2 Meranie podielu bytov Meranie podielu bytov je realizované pomocou rozdeľovača vykurovacích nákladov model V93 firmy Techem.

60 Tento pracuje na odparovacom princípe za účelom zaznamenania spotreby tepla na každé vykurovacie teleso. Je vhodný pre jednorúrové a dvojrúrové vykurovanie. Priradenie k typu a veľkosti vykurovacieho telesa sa uskutočňuje za pomoci rôznych produktových stupníc. Rôzne stupnice slúžia na zohľadnenie veľkosti a typu vykurovacieho telesa. Vykurovacie teleso s napríklad príliš dlhou stavebnou dĺžkou odovzdáva samozrejme viac tepla ako kratšie, má však zhodnú teplotu povrchu. Takto sa odparí približne rovnaké množstvo tekutiny. Preto je nutné pri dlhšom vykurovacom telese použiť inú stupnicu ako pri kratšom. Na stupnici pre väčšie vykurovacie teleso zodpovedá odpar 1cm tekutiny viacerým jednotkám ako na stupnici pre kratšie teleso. Rozlišuje sa 107 rôznych produktových stupníc pre vykurovacie telesá. Kvôli kontrole odpočtu sa nasadzuje aj ampulka s tekutinou z predošlého roku vedľa novej ampulky (viď obrázok 33). Odpočet sa vykonáva jednoducho a presne vďaka priehľadnému prednému krytu puzdra a presvetľovacieho otvoru na osvetlenie stĺpca tekutiny. Rozpätie výkonu sa pohybuje medzi 150 a 5000 W a dĺžka stupnice je 80mm. Priemerná krajná teplota vykurovacieho média musí byť medzi 60 C a 110 C. [5] Princíp funkcie Ampulka s tekutinou a vykurovacie teleso sú navzájom spojené cez vodivý držiak. Úmerne k privedenému objemu tepla sa odparí určité množstvo tekutiny. Na konci vykurovacieho obdobia sa odčíta stav tekutiny a ampulka sa nahradí novou, ktorá má tekutinu inej farby. Ochrana pred manipuláciou je zabezpečená plombovým uzáverom. [5]

61 Aktuálna ampulka Stupnica špecifická pre každé teleso Ampulka z minulého roku Obrázok 32: Odparovací rozdeľovač vykurovacích nákladov V európskej norme pren 835 sa stanovuje, že odparový rozdeľovač vykurovacích nákladov má byť umiestnený vo výške asi 75% vykurovacieho telesa v strede. 75% Bauhöhe 75% stavebnej výšky Obrázok 33: Umiestnenie rozdeľovača vykurovacích nákladov Táto poloha je výhodná, nakoľko väčšina vykurovacích telies je opatrená termostatickými ventilmi. Pri malom hmotnostnom prietoku sa zahrieva prevažne horná časť vykurovacieho telesa. Ak je odparový rozdeľovač vykurovacích nákladov montovaný v hornej oblasti, dajú sa korektne zdokumentovať aj malé množstvá tepla.