SLOVANSKÁVZÁJOMNOSŤ. Ročník V, číslo 1, marec 2005

Transkript

1 SLOVANSKÁVZÁJOMNOSŤ Ročník V, číslo 1, marec 2005 SLOVANSKÁ VZÁJOMNOSŤ, ročník V, číslo 1. Vychádza štyrikrát ročne. Vydáva Slovenská rada Zdruţenia slovanskej vzájomnosti. Výtvarný návrh obálky: Ladon. Predseda redakčnej rady: doc.dr. Jozef Mravík, CSc., šéfredaktor: Mgr. Maroš Puchovský. Adresa redakcie: Dobšinského 16, Bratislava, č.tel ISSN , evidenčné číslo: MK SR 2651/2001. Vyšlo v marci 2005 Z obsahu Slovanský svet M. Dubec: Chcú prenasledovať obete? Slovanské letopisy M. Puchovský: Slovo ako ţivotná sila 7. časť Slovanské slovo J. Handţárik: Nebezpečné tabuizovanie 3. časť - Akad. Milan Čič: Inovácia demokracie aj po vstupe do EÚ - P. Janík: Poráţka fašizmu a víťazstvo humanizmu Slovanská kultúra K. Sýs: Hrom a peklo, Slované - Recenzie Spravodajca 1

2 NA ÚVOD Časopis Slovanská vzájomnosť vchádza do piateho ročníka svojho jestvovania a za celé tie roky sme sa mu snaţili dávať tvár, ktorá je seriózna i dôrazná, odborná i popularizačná. Doba, v ktorej vznikol náš (i váš) časopis nie je prehnane naklonená myšlienke Slovanstva, no spýtajme sa úprimne: Ktorá doba takou bola? A napriek tomu, myšlienka slovanskej vzájomnosti preţila stáročia, bola prítomná pri zrode nášho národa i všetkých ostatných slovanských národov a bude sprevádzať naše spoločenstvo dovtedy, pokiaľ bude ţiť. Je to výraz našich najhlbších koreňov, z ktorých čerpáme ţivotnú silu. Prechádza z generácie na generáciu, a preto budú vţdy medzi nami ľudia, ktorí ju budú niesť. Maroš Puchovský šéfredaktor 2

3 SLOVANSKÉ LETOPISY Slovo ako ţivotná sila 7. časť Mgr. Maroš Puchovský DOBA ŠTÚROVSKÁ Ľudovít Štúr sa stal ikonou slovenských dejín, a predsa o ňom vieme veľmi málo. O tom ako ţil iba letmo, o tom čo písal skoro nič. Moţno by boli prekvapení mnohí nositelia radov a vyznamenaní Ľudovíta Štúra, keby sa začítali do jeho diela. Uvideli by horúcu vieru, tuhé vlastenectvo, lásku k slovenskému jazyku, kritickú rezervovanosť k západu a nádeje vkladané do slovenského sveta. Čiţe presne to, čo sa opäť nenosí. Štúrovci boli vo svojej dobe skupinou, ktorú vtedajšia rakúska a uhorská moc ledva vnímala. Bolo to zo začiatku iba pár desiatok osôb. Ich noviny, časopisy a knihy vychádzali vo veľmi skromných nákladoch. Ich vojenské ťaţenia v meruôsmom a merudeviatom roku, hoci na víťaznej strane, skončili sa policajným dozorom. Nenadobudli reálnu ekonomickú, politickú ani vojenskú moc. A predsa ich vystúpenie natrvalo určilo smer slovenských dejín. Mali totiţ poverenie duchovné. Hoci sa to potom kaţdá nasledujúca generácia vládcov nad slovenským priestorom snaţili aspoň čiastočne spochybniť, myslenie štúrovcov určilo jazykový, myšlienkový i civilizačný rámec slovenského národa. Spôsob, akým, Štúr definoval slovenská jazyk, slovenský národ a slovanskú vzájomnosť, je platný dodnes. Aby však bolo moţné vysloviť akúkoľvek myšlienku, na to je potrebné slovo. Štúrovo jazykovedné dielo zavŕšilo etapu hľadania. Strednú slovenčinu ako základ spisovnej reči berieme dnes ako úplnú samozrejmosť, v polovici 19. storočia to však nebolo také 3

4 jednoznačné. V týchto súvislostiach je príznačné, ako Štúr chápe ducha a miesto slovenčiny medzi slovanskými jazykmi. V diele Nárečie slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí to vyjadril takto: Nárečie slovenské, ktoré ako Tatry sú striedkom Slovanstva, tak je striedkom nárečí slovanských, ktoré je prechodom od východných k západným a v ktorom ako v klbku sú zvité nitky jednoty všetkých nárečí slovanských. Pod týmto ale čistým, neporúchaným, plnozvučným, všetky nárečia slovanské spojujúcim, v striedku nášho sveta hovoreným a najstaršie meno Slovanov najčistejšie zachovávajúcim nárečím naším slovenským zachoval sa aj duch slovenský alebo slovanský vo svojej čistote a svieţosti, alebo by som lepšie sa vyjadril, zachovali sa spolu duch i nárečie v pokojných, údolistých Tatrách našich, na zemi medzi Dunajom a Tatrami, v prvotných týchto a najstarších, najdávnejších sedaliskách Slovanov na zemi európskej. Duch tento a nárečie naše jedno sú. /.../ Čo to za tajnosť? Dunaj a Tatry sú najstaršie sedaliská Slovanov v Európe. Tak rozpráva staroţitný náš Nestor, ţe Sloveni a jazyk slovenský sedeli najprv na Dunaji, to samé bolo mienkou všetkých stredných vekov, istením starých historikov poľských a českých: Kadlubka, Boguchwala, Dalimila, taktieţ novších učených muţov, napr. Poliaka Surowieckého. V najstarších týchto sedaliskách Slovanov v Európe dodrţal kmeň náš aj najstaršie ich priezvisko, zovúc jazyk svoj slovenský, biele svoje pohlavie Slovenkami, ako sa u Nestora najstarší Slovania volajú. Kmeň náš, ktorý najstaršie priezvisko Slovenov čiste dodrţal, zachoval v tichých dolinách svojich a neprístupných Tatier aj v reči to, čo všetkým Slovanom bolo za starodávna spoločné. Hoci sa zdali Štúrove myšlienky vo svojej dobe aţ fantastické, predsa čas preveril ich pravdivosť. Práve na základe jeho kodifikácie sa ustálila dnešná spisovná slovenčina, v ktorej vzniklo úţasné mnoţstvo umeleckých i vedeckých diel. Práve na základe jeho 4

5 predstavy politického slovenského národa vznikol i dnešný slovenský štát. Práve myšlienky a koncepcie slovanskej vzájomnosti hýbali dejinami 20. storočia. - pokračovanie- 5

6 SLOVANSKÉ SLOVO Nebezpečné tabuizovanie III. časť Július Handţárik A tu sa dostávame uţ priamo k Hitlerovým dielam Mein Kampf (1926) a Zweites Buch (1928). Talmud a Tóra nacizmu Kaţdé učenie, ak chce osloviť široké masy, musí pred nimi demonštrovať svoj ideologický základ a svoje skutočné či predstierané zámery a ciele. A nacizmus sa chcel stať nielen ideológiou, ale priam náboţenstvom nemeckého národa aj s novopohanskou Prozreteľnosťou, ktorá podľa nacistov z pozície najvyššej moci verne slúţila nemeckým zámerom. Ak teda povaţujeme Marxov Kapitál za Bibliu komunizmu, musíme Hitlerove diela Môj boj a Druhú knihu povaţovať za Talmud a Tóru nacizmu. Mein Kampf vznikol na dve etapy. Prvý zväzok (Účtovanie) nadiktoval Hitler svojmu najlepšiemu priateľovi (a neskoršiemu oficiálne ustanovenému prvému nástupcovi vodcu Nemeckej ríše) vo väzení v Landsbergu, kde si Hitler odpykával nepatrnú časť päťročného trestu za svoju účasť na fašistickom puči proti Nemeckej republike. Druhý zväzok (Národnosocialistické hnutie) nadiktoval uţ na slobode v roku Kniha vyšla v niekoľkých vydaniach a v obrovských nákladoch a pre svoj ťaţkopádny štýl a neusporiadanosť zostala najmenej čítaným bestsellerom svetovej literatúry (8). Nečudo! Celou knihou sa prelínajú také patologické a nevyargumentované prejavy autorovho odporu k Ţidom, ţe pri ich čítaní sa aj z najfanatickejšieho antisemitu musí stať presvedčený filosemita. Okrem toho je kniha napísaná takým ťaţkým a neusporiadaným štýlom, ţe čitateľ sa musí cez ňu doslova prehrýzť s maximálnym sebazaprením. Predovšetkým je to však akási 6

7 autobiografia, hraničiaca so sebachválou autora a akási biografia vzniku, vývoja a rozvoja nacistického hnutia, popretkávaná filozofickými, politickými, sociálnymi a ďalšími názormi vodcu. Samozrejme, autor nemohol a nesmel priamo prezradiť skutočné úlohy a ciele nacizmu (okrem nekompromisného boja proti komunizmu, čo deklaruje celkom otvorene a opakovane!), ale ak jeho knihy mali byť ideologickým fundamentom a programovým dokumentom nacizmu a neskôr aj celého národa a štátu, musel v nich aspoň skrytou formou naznačiť hlavné ciele hnutia i budúce rozhodujúce postoje či kroky nacistického štátu. Je mimoriadne pozoruhodné, ţe ani početné povojnové biografie a vedecké analýzy knihy Mein Kampf nenašli v nej práve tieto rozhodujúce prvky (napríklad Alan Bullock 1952, Hugh Trevor- Roger 1953 a 1959, Eberhard Jäckel 1969, Werner Maser 1971, John Toland 1976 a mnohí iní). Keď si však čitateľ pozorne prečíta Mein Kampf a aspoň niektoré z povojnových vedeckých biografií o ňom a ak pritom pozná aspoň rozhodujúce politické udalosti v Európe od roku 1917 do roku 1939, musí prísť k presvedčeniu, ţe po stabilizácii komunistickej moci a ekonomiky v Rusku a pri narastaní vplyvu ľavicových síl v zbedačenom Nemecku, vybrali si zahraniční finanční magnáti najneskôr uţ v roku 1924 práve Nemecko za hlavnú baštu proti prenikaniu komunizmu do Európy. Svedčia o tom prinajmenšom tieto hlavné medzinárodné udalosti : 1. Postupné odpúšťanie splácania nemeckých vojnových reparácií pre Spojencov uţ od roku 1924 s cieľom uľahčiť zotavenie nemeckého hospodárstva. 2. Locarnská zmluva s Nemeckom o neporušiteľnosti jeho západných hraníc. 3. Prijatie Nemecka do Spoločnosti národov Tolerovanie budovania ozbrojených jednotiek SA uţ od roku 1926 aţ do počtu tisíc muţov, okrem armády (Reichswehr) s počtom 100 tisíc muţov, povoleným Versaillskou mierovou zmluvou. Po úspechu fašistickej revolúcie a po stabilizovaní fašistického reţimu v Taliansku, ale hlavne po nedobrých skúsenostiach 7

8 s reţimom liberálnej trhovej demokracie v Nemecku a z nich vyplývajúcich opakovaných volebných úspechoch NSDAP, tie isté zahraničné sily evidentne dospeli k presvedčeniu, ţe úlohy hlavnej bariéry proti prenikaniu komunizmu v Európe môţe Nemecko splniť tieţ len po revolúcii manaţérov a za jej vykonávateľa si vybrali práve NSDAP. Nevybrali si Hitlera. Vybrali si stranu, ktorá bola ochotná a schopná uskutočniť revolúciu manaţérov a boli by si ju iste vybrali, aj keby na jej čele bol stál Julius Streicher, Ernst Röhm, Hermann Göring či pre Angličanov najprijateľnejší Rudolf Hess. Z Hitlerových kumpánov by im bol na čele strany a štátu vadil azda iba Gregor Strasser, ktorý to so socialistickým programom NSDAP myslel aţ tak váţne, ţe chcel oficiálne obmedzovať zisky podnikateľov a znárodňovať podniky či parcelovať veľkostatky práve preto sa ocitol medzi vyše 130 nacistickými pohlavármi, zavraţdenými za noci dlhých noţov, hoci on sám a ani jeho priatelia nepatrili do skupiny Rudolfa Röhma. Bolo by preto dozaista veľmi zaujímavé a poučné analyzovať ad personam akej národnosti a akého náboţenstva boli osoby, ktoré sedeli v správnych radách nemeckých a zahraničných bánk a veľkých priemyselných podnikov, ktoré v tých rokoch prispeli k nástupu nacizmu k moci! Lebo práve oni urobili z Hitlera diktátora, oni ho nasmerovali do vojny na východ Európy a oni boli skutočnými páchateľmi mnohomiliónového holocaustu slovanských národov v druhej svetovej vojne. Tieto utajené zahraničné sily zákulisne politicky i finančne podporovali NSDAP, umoţnili jej prevzatie moci v Nemecku a od samého začiatku tolerovali všetky kroky nacistov proti demokracii i proti Versaillskej mierovej zmluve! Svedčia o tom tieto hlavné udalosti : 1. Úplné zastavenie splácania vojnových reparácií zo strany nacistického Nemecka uţ od roku Spojencami tolerované zaloţenie nacistických koncentračných táborov pre komunistov, socialistov a sociálnych demokratov uţ od roku Nacistické zbavenie legislatívnych právomocí nemeckého parlamentu 8

9 , nastolenie monopolu politickej moci NSDAP a následné drastické obmedzenie občianskych práv a slobôd v Nemecku. 1. Znovupripojenie Sárska k Nemecku Obnovenie všeobecnej brannej povinnosti v nacistickom Nemecku od (zakázané Versaillskou mierovou zmluvou!). 3. Neobmedzené budovanie nemeckej armády (Wehrmacht) a vojenského letectva (Luftwaffe) a od roku 1934 aj mohutný rozmach nemeckého zbrojárskeho priemyslu (zakázané Versaillskou mierovou zmluvou!). 4. Nemecké obsadenie demilitarizovaného Porýnska ! 5. Uzavretie Paktu proti Kominterne, v ktorom hralo nacistické Nemecko hlavnú a rozhodujúcu úlohu. 6. Nastúpenie Nevilla Chamberlaina do funkcie premiéra Veľkej Británie a uplatnenie jeho programu apeacement policy voči nacistickému Nemecku zo strany Veľkej Británie. 10.Vyhlásenie prezidenta USA F.D.Roosevelta z o americkom nezasahovaní do európskej politiky. Najneskôr na konci roka 1937 uţ teda muselo byť kaţdému politikovi celkom jasné, ţe po revolúcii manaţérov je nacistické Nemecko poverené úlohou hlavného európskeho bojovníka proti komunizmu, za čo je mu dovolené a umoţnené expandovať na východ do slovanských území (bez takejto expanzie by bol boj proti boľševizmu len polovičný alebo celkom neúspešný!) a za splnenie tejto nadnárodnej úlohy je zo strany zahraničných zadávateľov Nemecku tolerovaný aj jeho vnútroštátny teror, vrátane teroru proti Ţidom, ktorý v tých rokoch bol ešte celkom neurčitý a vôbec nie holocaustový. Svedčia o tom nasledujúce hlavné udalosti v nacistickom Nemecku, nielen tolerované ale priamo podporované západnými mocnosťami : 1. Svojvoľné pripojenie demokratického Rakúska k nacistickej Nemeckej ríši (Anschluss), ktoré fakticky anulovalo obranyschopnosť ČSR proti agresii nacistického Nemecka. 9

10 2. Tajné dohovory Chamberlaina s Hitlerom v Bertesgadene o východnej (!) politike Opakované tajné dohovory Hitlera a Chamberlaina o východnej politike v Bad Gotesbergu Mníchovský diktát mocností z o obsadení českého pohraničia Nemeckou ríšou, o likvidácii sebaobranných moţností ČSR proti nacistickej agresii a Chamberlainovo vyhlásenie Peace for our time!!! 5. Nemecká celoríšská krištáľová noc proti Ţidom z 8.na Obsadenie Protektorátu Čechy a Morava nemeckou armádou Obsadenie Memeľskej oblasti nemeckou armádou Týmito a ďalšími expanziami sa nacistické Nemecko dostalo do priameho susedstva so svojím prvým a najvernejším spojencom fašistickým Maďarskom Miklósa Horthyho a tým aj do strategických predpolí, ktoré mu umoţňovali vojenský útok proti slovanským územiam proti Poľsku, Juhoslávii a hlavne proti sovietskemu Rusku. Čo sa vlastne z Hitlerovho Mein Kampfu a Druhej knihy dozvieme o zákulisí týchto udalostí? Nuţ, z Mein Kampfu sa priamo nedozvieme takmer nič! Nedozvieme sa predovšetkým o zadávateľoch a o nemeckých i zahraničných spojencoch a podporovateľoch hitlerovského nacizmu a o hlavných úlohách Hitlera a jeho strany v tomto procese. To si Hitler nemohol dovoliť odhaliť bola by to jeho záhuba! Ale napriek tomu Hitler vo svojom diele naznačuje, ţe hlavným podporovateľom nacizmu je Veľká Británia. Vo 4. kapitole Mníchov napríklad uvádza : Postavenie Anglicka nie je porovnateľné so ţiadnym iným štátom v Európe a to vďaka jazykovému a kultúrnemu spoločenstvu s USA (čo je celkom zrejmý náznak osobitného postoja Veľkej Británie a USA voči nacistickému Nemecku J.H.). Nová Nemecká ríša sa musí dať na pochod cestou niekdajších nemeckých rádových rytierov (čiţe proti Slovanom a hlavne proti Rusku J.H.). Pre takú politiku je v Európe jediný spojenec Anglicko. Len v spojenectve 10

11 s Anglickom je moţné s krytým chrbtom začať nové ťaţenie Germánov proti Slovanom. A tak bude anglický národ platiť za najhodnotnejšieho spojenca (nacistického Nemecka J.H.) na svete. Tajný záväzok Veľkej Británie kryť chrbát nacistickému Nemecku v prípade jeho vojny proti Sovietskemu zväzu nepriamo potvrdzuje aj kauza Hess. Rudolf Hess, ktorý bol najbliţším priateľom Adolfa Hitlera a bol oficiálne vyhlásený za jeho nástupcu vo funkcii vodcu strany a Ríše, 10. mája 1941 tajne uletel na lietadle Me 110 do Británie, aby tam získal súhlas na nemecký útok proti ZSSR a hlavne potvrdenie britského krytia chrbta Nemecku pre tento prípad. Lenţe vtedy uţ boli v hre vyššie ciele USA a tak Hess zostal v britskej internácii jeho prípad však dodnes nebol svetovej verejnosti kvalifikovane odhalený. Nečudo teda, ţe kráľ Veľkej Británie Eduard VIII. a jeho ţena boli nadšenými podporovateľmi nemeckého nacizmu. Eduard XVIII. musel preto neskôr pod naivnou zámienkou morganatického manţelstva abdikovať, ale vplyvní zahraniční spojenci Hitlera zostali aj naďalej vo svojich pozíciách a pri moci viď napríklad diela Jamesa Poola (6,7), Haralda Steffahna (8), Konrada Heidena (9) a mnoţstvo ďalších politologických a historických diel. Pravda, vybudovanie veľkej politickej strany, opakované úspechy v parlamentných voľbách a vybudovanie vyše polmiliónovej vystrojenej a vyzbrojenej SA stáli stovky miliónov mariek a tie sa nezískali vyberaním do príručných pokladničiek strany. Tie sa dostali na tajné kontá NSDAP a jej funkcionárov zo zdrojov bohatých nemeckých i zahraničných sponzorov. Autor Mein Kampfu to nepriamo naznačuje v 8. kapitole, kde spieva ódy na domáci kapitál, ktorý má byť sluhom štátu a nie pánom národa, má sa starať o udrţiavanie ţivotaschopnej a nezávislej národnej ekonomiky a o zabezpečovanie sociálnych práv pracujúcich. Od šéfa socialistickej a navyše ešte aj robotníckej politickej strany sú to slová priam dojímavé! Nepriamo však prezrádzajú skutočnú úlohu jeho strany a hlavne pôvod obrovských finančných prostriedkov, ktoré jej umoţnili túto úlohu plniť. Preto Hitler, v rozpore s oficiálnym socialistickým programom NSDAP, vydal uţ 11

12 vyhlásenie, ţe NSDAP stojí na základe súkromného majetku a na radu priemyselníka Alfreda Hugenberga, ktorý ho organizačne a finančne podporoval od samého začiatku, vypustil z nacistickej propagandy heslá proti veľkému kapitálu. Rozhodujúci úspech dosiahol v Klube priemyselníkov v Düsseldorfe, kde vystúpil oceliarsky magnát Fritz Thyssen s vyhlásením, ţe iba nacistické hnutie zachráni Nemecko! Za Hitlera sa postavil finančný kapitál, bankári (!), predstavitelia ťaţkého priemyslu a Reichswehru (tzv. Harzburská fronta), veľkopodnikatelia (Kurt von Schröder, Gustav Krupp, Albert Vögler, Friedrich Flick, Hjalmar Schacht a ďalší) a celé uhoľné syndikáty a mamutie oceliarske, zbrojárske a chemické koncerny. Skutočnosť, ţe títo praví pôvodcovia moci a zločinov nacizmu neboli po vojne odsúdení na vysoké tresty medzinárodným tribunálom v Norimbergu je nepriamou výpoveďou a dôkazom o skutočnej úlohe manaţérskej revolúcie nacistov, maskovanej príťaţlivými socialistickými, robotníckymi a nacionalistickými sloganmi. -pokračovanie- Inovácia demokracie aj po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie Akademik Prof. JUDr. Milan Čič, DrSc. Výňatok zo štúdie: Slovensko po rokoch opätovne na rázcestí Inovácia demokracie v najbliţšej etape predpokladá: I. takú zmenu Ústavy, ktorá vyjadrí demokratickú a pritom reálnu anticipáciu vývoja v duchu ďalších návrhov v celom ústavnom systéme a štátnych štruktúrach; 12

13 II. zmenu úpravy postavenia všetkých subjektov politického systému; III. novú definíciu štátu a jeho funkcií; IV. novú úpravu volebného systému racionálne obmedzujúcu postavenie politických strán a súčasne akceptujúcu občianske subjekty, zdruţenia a pod. V. úpravu ochrany a inštitucionálnu garanciu ľudských práv a slobôd; VI. novú sústavu súdnictva, jej poslania, funkcií, personálneho substrátu, zaloţeného na rigoróznom výbere sudcov a ostatných pracovníkov; to platí aj o ústavnom súde; VII. ústavné vyjadrenie kompetencie a postavenia prokuratúry ako orgánu dozoru nad vyšetrovaním, nad dodrţiavaním ľudských práv a slobôd, nad výkonom trestu odňatia slobody atď.; VIII. prehodnotiť postavenie a kompetencie ochrany ľudských práv a slobôd (ombudsmana) a zaradiť ho v duchu jeho poslania do logického vzťahu najvyšších orgánov štátnej moci so zvýšením jeho kompetencií; IX. zmeniť sieť bankových subjektov; X. vytvoriť nový systém poisťovníctva a zdravotníckych sluţieb zaloţených na bezplatnom zdravotnom poistení. Takéto ústavné zmeny by sa mali premietnuť v praxi nasledovne: 1. volebná prax zaloţená na nových princípoch voľby do parlamentu by mala obmedziť výlučný stranícky princíp; zákon o voľbách do 13

14 parlamentu by mal umoţniť občianskym zdruţeniam participiádu na navrhovaní kandidátov na funkcie poslancov; 2. parlament Slovenskej republiky by mal podstatne zníţiť počet poslancov (maximálny počet 110 aţ 120 poslancov); 3. počet ministerstiev a iných orgánov štátnej správy zredukovať na ministerstiev a cca 5 7 iných ústredných orgánov štátnej správy; tento postup moţno dosiahnuť jednak spájaním niektorých ministerstiev, jednak ich zrušením v dôsledku privatizácie a deetatizácie a presunu kompetencií na orgány územnej samosprávy i do EÚ; 4. vedenie vlády sústrediť len na predsedu a dvoch podpredsedov, ktorí by mali súčasne vo svojej pôsobnosti aj ministerstvá (netreba hypertrofiu podpredsedov); 5. zmeniť, skvalitniť aparát vlády i parlamentu; vylúčiť zo štruktúry funkcie generálnych riaditeľov, riaditeľov sekcií, odborov, vedúcich oddelení; postačoval by prezidiálny šéf- riaditeľ a vedúci oddelení; zníţili by sa náklady na platy, obsluţný personál, materiálne náklady, vrátane vozového parku a iné.; zváţiť tieţ existenciu asistentov poslancov; 6. na funkciu zástupcov ministrov (štátnych tajomníkov, resp. námestníkov) dosadzovať odborníkov a nie zástupcov politických strán ( o miesta členov vlády by sa mali uchádzať a etablovať členovia tých strán a občianskych zdruţení, ktoré dosiahli najvyšší počet mandátov; aparáty mocenských orgánov by mali byť apolitické; 7. v sústave orgánov štátnej správy sa ţiada zrušiť krajské (okresné) úrady, zníţiť počet administratívy aj na orgánoch územnej samosprávy; 8. v štátnych orgánoch i orgánoch územnej samosprávy dôsledne aplikovať princíp hospodárnosti, účelnosti, efektivity a odbornosti, ktorých kontrolu by vykonával Najvyšší kontrolný úrad; 9. v zahraničnej politike upraviť účel, efektívnosť a vôbec kritériá oficiálnych ciest; to sa týka aj recipročných zahraničných návštev; kaţdodenné návštevy nie sú efektívne; 14

15 10. v zákonodarstve upraviť podmienky a vytvoriť na investovanie, podporu podnikateľských činností a vytvoriť nový daňový systém, ktorý by mal zaznamenať základnú reformu daní s klesajúcou tendenciou; súčasne by mal zasiahnuť reálne potreby a úspory v štátnej správe; 11. moderná výpočtová a elektronická technika zabezpečí tie činnosti aparátu, ktoré boli azda národné na mechanické práce personálu; to vyţaduje aj zjednodušenie všetkých agend na princípe potrieb a efektivity riadenia a kontroly. Tu sme pri základnej praktickej otázke demokracie. Na túto tému sa v histórii toho popísalo veľmi mnoho. Známe si výroky politikov, filozofov, politológov. V zovšeobecnení moţno povedať, ţe demokracia je vláda ľudu, vláda občanov. Ale ako, akým spôsobom, to je uţ otázka iná a ťaţko zodpovedateľná. Zas môţeme povedať, ţe je to forma moci uplatňovaná občanmi vybranými demokratickými prostriedkami (voľbami). Realizácia týchto záverov a námetov vytvára reálne predpoklady nielen pre sformovanie, ale aj fungovanie právneho a demokratického slovenského štátu, ktorý ako moderný model predpokladá: a) kvalitnú ústavu; rešpektovanie princípu ústavnosti a zákonnosti, princípov zvrchovanosti ústavy v praxi všetkých orgánov štátu; b) kvalitné zákony a iné právne normy; ich relatívnu stabilitu; c) kvalitný štátny mechanizmus verejnú moc, ktorá je schopná aplikovať právo kvalitne v duchu princípu ústavnosti (vláda, súdy, iné orgány); d) kvalitný politický systém, ktorý je základom tvorby práva a jeho aplikácie (demokracia to nie je len diskusia, to je demokratické usporiadanie štátu v záujme občana a jeho postavenia, to sú demokratické, nepodplatiteľné orgány ochrany práv a slobôd občanov a iných zákonných záujmov, a to vyţaduje nezávislé, odborné a mravne vysoko erudované nekompromisné súdy); 15

16 e) včasnú, neodkladnú realizáciu práva, rozhodnutí ústavného súdu, všeobecných súdov a ostatných štátnych orgánov (obídenie tohto princípu by malo byť sankcionovateľné); f) úctu k právu zo strany orgánov i občanov; vylúčenie právneho pragmatizmu, nihilizmu a bezvedomia ; g) kvalitné právne vedomie vychádzajúce z ústavy, medzinárodných zmlúv akceptovaných SR a vedomia demokratickej štátnosti. Tieto princípy, či celkovú charakteristiku nepredkladáme ako niečo absolútne, statické a nemenné. Čo nakoniec ľudské, či spoločenské je absolútne? Ak by sme totiţ trvali na týchto definičných znakoch v dogmatickej optike, ťaţko by sme našli čo len jeden jediný právny štát. Princípy, idey a ideály, resp. motívy sú aj na to, aby sme túţili po ich dosiahnutí a po pribliţovaní sa k nim, To je podstata veci, to je zmysel poznať model demokratického ústavného, či právneho štátu. Právny štát to nie je len dobrá ústava, zákonodarstvo a právny systém vôbec. To sú ale fundamentálne podmienky a predpoklady usporiadaného štátu a spoločnosti. Za tým nasleduje včasná, objektívna aplikácia právnych noriem podľa princípu ústavnosti a zákonnosti a včasná realizácia rozhodnutí súdov a iných orgánov. A to je uţ sféra reţimu fungovania štátu, reţimu práce a štátnych orgánov. Prejav demokracie v praxi. Charakteristika štátu nezávisí len od kvality zákonodarstva, ale a najmä od kvality práce štátnych orgánov a ich demokratického, humanistického a mravného vzťahu k občanom v praktickom občianskom ţivote. Poráţka fašizmu a víťazstvo humanizmu Pavol Janík Šesťdesiate výročie konca II. svetovej vojny je príleţitosťou nielen na reflexiu najväčšej vojnovej tragédia, ktorá si vyţiadala desiatky miliónov zničených ľudských ţivotov, ale aj na zrkadlenie kľúčových vývinových tendencií v nasledujúcich desaťročiach 16

17 a predovšetkým na analýzu rozhodujúcich výziev súčasnosti i prognózu nadchádzajúceho osudu ľudstva. Koniec II. svetovej vojny sa tradične oslavuje ako víťazstvo nad fašizmom. Táto tradícia má hlboké opodstatnenie, pretoţe poráţka hitlerovského Nemecka a jeho spojencov v roku 1945 ukončila neopísateľné utrpenie, krviprelievanie a vraţdenie na frontoch i vo vyhladzovacích táboroch vytvorených v rámci obludnej ideológie nacizmu. Treba však otvorene i trocha provokatívne konštatovať, ţe koniec II. svetovej vojny neodstránil fašizmus úplne a dôsledne. S jeho prejavmi sa často stretávame aj tam, kde by ich nikto nehľadal. Neraz sa aj pod kvetnatou demokratickou rétorikou dvíhajú nové vlny ozbrojeného násilia, vojenskej expanzie a pošliapavania ľudskosti. V zmysle svojej je vojna pokračovaním politiky inými prostriedkami. Preto je logické aj poznanie, ţe vojna sa nikdy nekončí posledným výstrelom, ale doznieva v povojnovom usporiadaní vzájomných vzťahov medzi účastníkmi vojny a v ďalších fázach ich vzájomného súperenia. Táto skúsenosť sa potvrdila aj na konci II. svetovej vojny, po ktorej sa svet náhle ocitol v atmosfére studenej vojny. Vo všeobecnosti sa za jej začiatok pokladá prejav Winstona Churchilla v prítomnosti prezidenta Trumana vo Fultone 5.marca Churchil vtedy vyzval vytvoriť spojenectvo národov hovoriacich anglickým jazykom, aby zohrali rozhodujúcu úlohu a sformovali vojenský blok ako protiváhu ZSSR. Prvý raz po vojne sa vrátil k pojmu ţelezná opona. Tento termín pôvodne pouţil uţ nacistický minister propagandy Goebels 25. februára 1945 v článku Rok Aktivity W. Churchilla koncom vojny a bezprostredne v máji 1945 však vypovedajú jasne. Partiu so sovietskym spojenectvom dohral ešte pred definitívnym skončením II. svetovej vojny. Poradca Clark Clifford pripravil pre prezidenta Harryho Trumana koncepciu s názvom Americká politika vo vzťahu k Sovietskemu zväzu. Vrcholný predstaviteľ ZSSR J.V. Stalin na Churchillov prejav reagoval jeho obvinením z vojnového podpaľačstva a vyčítal aj USA účasť na takomto smerovaní politiky. 17

18 Najzrozumiteľnejšie azda o tom hovoria citáty z uvedeného dokumentu: Adepti sily rozumejú len jazyku sily. USA teda musia hovoriť takým jazykom... treba ukázať Sovietskemu zväzu, ţe disponujeme dostatočnou silou nielen na odrazenie útoku, ale aj na rýchle vojenské zničenie ZSSR... potrebujeme vysoko mechanizovanú armádu, schopnú výsadku vzduchom i cez more. USA sa musia pripravovať na jadrovú i bakteriologickú vojnu, pretoţe táto vojna môţe byť totálna na súši i na mori a vo vzduchu... napísal Clifford. Tieto zásady pokračovali v Trumanovej doktríne. Začali sa preteky v zbrojení, ktoré sa dodnes neskončili. V roku 2003 všetky štáty sveta vynaloţili na zbrojenie 956 miliárd dolárov, z čoho 47% predstavuje podiel USA, ktoré sa aj do budúcnosti pripravujú na upevňovanie svojej najsilnejšej vojenskej pozície v globálnych rozmeroch. Pozoruhodnou reakciou na dlhodobú americkú tendenciu profilovať sa predovšetkým silovými riešeniami v oblasti zahraničnej i vnútornej politiky, môţe byť napríklad aktuálna hospodárska stratégia Číny, ktorá sa neusiluje kapitalizmus poraziť vo vojne, ale si ho kúpiť, čoho výrečným symbolom je fakt, ţe Čína koncom roka 2004 kúpila počítačovú divíziu IBM. V tejto súvislosti treba poznamenať, ţe kľúčovú víťaznú mocnosť 20.storočia rozloţil posledný sovietsky leader Michail Gorbačov rýchlymi politickými reformami a pomalými ekonomickými zmenami. Postup čínskeho vedenia je očividne opačný a úspešný rýchle hospodárske reformy sprevádzajú pomalé politické zmeny. Vráťme sa však do roku 1945, keď sa rozhodovalo o osude Európy a sveta na základe výsledkov II. svetovej vojny. Prioritou Sovietskeho zväzu boli záruky proti budúcemu opakovaniu protisovietskej agresie, preto bolo jeho prvoradým ţelaním posunúť svoje hranice smerom na západ a za nimi vytvoriť obrannú zónu, pozostávajúci výlučne so spriatelených štátov. Na tomto princípe sa následne transformovali aj politické a ekonomické systémy krajín strednej a východnej Európy. Povojnové politické reprezentácie Poľska a Československa však mali spojenecké vzťahy nielen so ZSSR, ale aj Veľkou Britániou 18

19 a USA. Navyše Poľsko bolo nástupníckym priestorom proti Rusku nielen počas dvoch svetových vojen, ale aj za čias Napoleona. Výlučnú kontrolu ZSSR nad oboma štátmi kompenzovalo rozšírenie poľského územia na úkor Nemecka a odsun nemeckého obyvateľstva z Československa. Výsledkom bola skutočnosť, ţe v uvedených krajinách mohli byť po II. svetovej vojne iba politické zoskupenia ustanovené Sovietskym zväzom. V geopolitickej šachovej partii na konci II. svetovej vojny bol pozoruhodný záujem Veľkej Británie o zapojenie Francúzska do procesu povojnového usporiadania Nemecka, ktorý však naráţal na historický fakt, ţe Francúzsko bolo Nemeckom v roku 1940 bleskovo porazené a Petainov kolaborantský reţim mal spočiatku značnú podporu zo strany Francúzov. Sovietsky zväz napokon vzal do úvahy silný vplyv francúzskej komunistickej strany a súhlasil s vytvorením francúzskej okupačnej zóny v Nemecku, pričom uznal Churchillov argument, ţe americké vojská odídu z Európy uţ po dvoch rokoch a iba silné Francúzsko bude môcť pomáhať Británii pri kontrole vývoja v Nemecku. Od konca II. svetovej vojny uplynulo 60 rokov, americké vojská sú však naďalej v Európe a od skončenia studenej vojny na rozhraní 80. a 90. rokov dnes uţ minulého storočia USA svoju vojenskú prítomnosť významne rozšírila aj na územiach, ktoré patrili do pôvodnej zóny sovietskych bezpečnostných záujmov. V súčasnosti sa zahmlieva aj historická skutočnosť, ţe ZSSR niesol hlavnú ťarchu II. svetovej vojny a priniesol najväčší počet obetí pri poráţke fašizmu. Preto si treba tento fakt osudových chvíľach 60.výročia konca II. svetovej vojny dôrazne pripomenúť. Aj vo vzťahu k tým, ktorí preţili peklo najväčšieho nemeckého vyhladzovacieho tábora na poľskom území v smutne známom Osvienčime a ktorých oslobodila Červená armáda. A nielen pre Slovensko je v okamihu 60.výročia II. svetovej vojny dôleţitý aj humanistický odkaz autentického protifašistického odboja, ktorý vyústil do Slovenského národného povstania. Slovensko druhým najväčším ozbrojeným protifašistickým vystúpením v celoeurópskych dimenziách odmietlo pronacistický 19

20 reţim, ktorý má dnes ideologických a politických pokračovateľov v jednej zo strán súčasnej vládnej koalície. Hodnotové posolstvo 60. výročia konca II. svetovej vojny musí smerovať aj v tomto zmysle k náleţitej korekcii skutočného obrazu aktuálnej slovenskej politickej scény, ktorá je laboratóriom kľúčových tendencií nášho budúceho vývoja. Poráţka fašizmu a víťazstvo humanizmu nesmú byť uţ nikdy spochybnené. 20

21 SLOVANSKÁ KULTÚRA Klopanie na všetky dvere II.časť Mgr. Emil Holečka Vykročili sme, len symbolicky, z druhého milénia. Máme príleţitosť urobiť krok, obrazne povedané, tou správnou nohou. Vŕšiť dielo tým správnym smerom. Presnejšie povedané: máme ďalšiu príleţitosť zosúladiť náš krok s dobou tak, aby sme tretím miléniom šli šťastne; nie bezstarostne, lebo to sa asi nikdy nikomu nepodarí. Tým správnym kompasom musí byť, nielen podľa môjho názoru, sociálny program, garantovaný Európskou sociálnou chartou, ktorá by sa mala stať základným nástrojom komunikácie medzi mocou a ľudom aj u nás. Bez riešenia sociálneho konfliktu sa môţeme ocitnúť v ťaţko riešiteľnej situácii. Aj preto povaţujem za nevyhnutné, aby vznikol Sociálny okrúhly stôl (SOS). Nie ako tripartita, teda zo zákona, ale ako nevyhnutnosť otvoreného občianskeho dialógu, ako všeobecná potreba riešiť nedoriešené. Viem, ţe je to krok do explozívneho prostredia, ale, aby som parafrázoval klasika, spravodlivejšie zadanie pre zodpovedných nepoznám. A zodpovední sme tu všetci. Iba vinní nie. Ţiada sa mi povedať: buďme statoční a čestní. Bez statočných a čestných ľudí to pôjde ťaţko. O to ťaţšie, o čo viac budeme myslieť na Európu a o čo menej na Slovensko. Vzťah medzi globalizáciou a tradíciou sa nesmie riešiť antagonisticky, ale ako problém jednoty rozmanitostí. Našou vlasťou je Slovensko, kolískou 21

22 je nám Európa. A národným záujmom Slovenskej republiky je dôstojné partnerstvo v rodine európskych národov. Naše vzťahy so svetom majú svoje oficiálne pomenovanie: štátna reprezentácia. Venujeme sa jej málo a povrchne. Skôr náhodne neţ programovo. A vôbec, reprezentácia, to nie sú len politici, to sú predovšetkým výsledkom práce nášho umu a rúk, nás všetkých. Ţe tento rozmer nášho bytia trestuhodne nedoceňujeme, o tom sme sa mohli spoločne presvedčiť na konci predposledného roka dvadsiateho storočia, keď našu pozvánku k spoločnému stolu Európskej únie začali podaktorí vykladať tak, akoby do Európskej únie prijímali len pár vyvolených a nie celé Slovensko. Štátotvorné myslenie, cítenie a konanie nemáme v krvi dostatočne hlboko. Opakujeme staré chyby v nových háboch. Tak napríklad hovoríme o štátnych záujmoch a myslíme na záujmy svoje, alebo hovoríme o sebe a zabúdame na štát. Pred časom sa prezident republiky doţadoval štátnej doktríny Slovenska. Osobne som to pochopil ako neodkladnú výzvu koalícii. Zlostne ju obrátila na tresky-blesky. No mne sa za koalíciu, opozíciu i prezidenta chce zvolať na celú krajinu: Slovensko potrebuje chlieb a vzdelanie! Páni polici, hry aspoň na istý čas, najlepšie na večné časy!, odloţte bokom, ak dnes myslíte váţne to, čo tak hrubozrnne vykrikujete: nechceme, aby Európa bokom odloţila nás! Nenaťahujme sa, geograficky sa to momentálne urobiť nedá, ale historicky áno, historicky táto moţnosť neustále straší. Aj po Helsinkách. Slovensko, geografické srdce Európy, povaţuje svoje klopanie za prirodzený prejav svojho bytia. A vţdy ho povzbudí, ak mu povedia: Ďalej! A tak dnes rovnako ako v minulosti klope na všetky vľúdne dvere. Ak mu to čarovné slovíčko Ďalej! povedali aj v Helsinkách, malo by vstupovať do spoločného európskeho domu dôstojne, teda rozváţne a hrdo. Naši ľudia sú vzdelaní a zruční, majú zmysel pre spravodlivosť a sú ochotní pomôcť. Naša pohostinnosť, druţnosť je 22

23 príslovečná. Do európskeho spoločenstva vstupujme najmä s vedomím, ţe máme aj moderné tradície, aj mimoriadne vzácnu klenotnicu ľudovej kultúry a umenia, tú ţivotodarnú národnú genetiku, vďaka ktorej sem tu ako svojbytný, suverénny štát. Nepodceňujme sa. Slovensko uţ nie je školáčikom, ktorému do ţiackej kniţky, čo skôr do knihy ţivota národného zapísali aj poznámky, napomenutia a odkazy rodičom. To všetko predsa patrí k dospievaniu. Nevyrábajme si ţiadne zbytočné problémy Tie skutočné môţu prísť, ak nezvládneme to, čo sa od nás očakáva. No môţu prísť aj vtedy, ak nesiahneme na kľučku dverí, za ktorými sa na nás tešia... Keď som ako chlapča chodil vinšovať Nový rok, tešil som sa na dobrý koláč, zdravé orechy a jabĺčka, no v pamäti mi utkveli najmä dobrí, láskaví ľudia, ich povzbudivé slová. Pokúsme sa, aby aj na nás po rokoch spomínali ako na dobrých, láskavých ľudí,. Nedopusťme, aby sa spomienky na nás, v istom zmysle historické, uţ dnes zaradili medzi prekonané. Hrom a peklo! Slované! Karel Sýs - koniec - Svět je ovládán Anglosasy. Světlo sice přišlo z Východu, ale Západ, ospalý Západ, jemuţ nejeden mystik prorokoval brzkou zkázu, je na koni, navíc motorizovaném a prošpikovaném elektronikou. A Západ je všechno jiné neţ slovanský. Druidové, Votanové, Odinové a jejich strýček Sam vyhráli nad hromovládnym Perunem na celé čáře, ačkoli se nedá říct, ţe Perunovi se vybily baterky. Problém poráţky slovanských holubiček spočíva podle mého názoru v odvěkém potácení se mezi slovanskou skepsí a slovanskou pýchou. 23

24 Pamatuji si od dětství, ţe vše slovanské, a to nejen ruské, bylo podceňováno. Od automobilů, letadel, zemědelských strojů aţ po prachobyčejné bonbóny. Dětské hrdlo dostalo, co hrdlo ráčilo - polské jahody, ruskou kukuřici, slovenskou bryndzu, bulharské fazole, typicky slovanské sladové bonbóny, nicméně touţilo po yankeeské ţvýkačce, kterou nedokázaly nahradit dortové svíčičky z pravého včelího, leč tuzemského vosku. Jistě tekla tu medovina, ţernosecká Vendulka, podtatranská borovička, zubrovka, pliska, starka i percovka, a můj boţe málem bych zapomněl na pivo, kultovní nápoj par exellence, pitivo excelencí i kmánu, a na rum z Boţkova, jehoţ si odvezla plnou basu iránska princezna do ramadánem ztýrané Persie, pekla se ţiváňská, frčely útloboké Spartaky a luzné Felicie, makaly nezdolné Tatry, českomoravské Zetory se svaly jako Bivoj, jemně kreslící Flexarety a dvouoké Mikromy, betatron a gelové čočky, radary mazané jako Jánošík, nad hlavou bzučely Zlíny a hřměly Delfíny a Albatrosy, na Lomnický štít čile šplhaly chrudimské lanovky, planuly vatry vznícené sirkami ze Sušice, českým dechařům tleskala panská rasa, bývalý Herrenvolk, daleko daleko za šumavskými kopečky, svět tančil Dvořákovy Slovanské tance a Japonsko se učilo slyšet na Janáčka, do oušek svedených seveřanek plakaly sláčiky a australské slečinky se učily foukat fujaru, západní politici byli takhle maličcí, ţe se vešli do matrjošky, z raket jeţ se zrodily ze semen zasetých Ciolkovským se generálním štábům západně od Labe svírala prdel, psi celého sveta se spojili, aby štěkali, jakmile I.P. Pavlov zazvoní, pod Prahou si prodíralo metro... Metro však nedorazilo k okoralým srdcím Praţanů, sovětské a bulharské kombajny neţaly a nemlátily jako Farmany, Slovanské Rusko neodrostlo láptím, východní hodinky měly baterie zvíci kufrů, v sovětských kosmických lodích seděli trestanci z Gulagu, ruští vojáci kradli časy a republiku osvobodili jen jaksi mimochodem, neznali záchody a močili do bombardónů, báryšni smrděly duchámi Maskvy, mráz přicházel z Kremlu, Slovensko přišlo Čechy draho a Čehúni vysávali Slovačiska jako láhve borovičky s šíleném pitném reţimu, Sloveny odváděly české manţely od manţelských loţí a čeští pepíci se cpali haluškami aţ 24

25 panděra praskala ve švech. Poláci mučili československé turisty hladem, bulharské kalkulačky počítaly pomaleji neţ na prstech, z filmů Made in Barrandov a Koliba bolely ruce,z jugoslávských hlava a z ruských celé tělo, zatímco sovětská túčka prolomila svěrací kazajku stratsféry, sovětské druţice prorazily voliéru vesmíru a major Gagarin odemkl mříţe, za nimiţ se u boţích sandálů tísnili serafové a cherubíni. Kdyţ jsme přijeli z desetimiliónových Čech do dvousetmiliónového Ruska a ve vlasti tichého blázna Dostojevského recitovali své verše do sálu, ktorý čekal na burácení hromu nebo na Američany, naše básně ševelily jako rty šeptajíciho na poušti. Je nás dohromady mnoho, óčeň mnógo, ale protoţe nikdy pohromadě nejsme, je nás málo a matematiku malých čísel nepěstujeme. Fascinují nás megacentrály, nikoli však zdivočelý Dněprostroj, nýbrţ ochocená Niagara. Malé národy malým národům nerozumí, nechtějí rozumět. Vy máte málo a i my máme málo, proč bychom tedy slučovali dvě ţebroty? A přitom velká kultura vyrůstá zákonitě z malých poměrů. Otec kníţete českých básniků byl krupař a nikdy si nepořídil koţich jako Palacký nebo Riegr. Giganti berou biblické nikoli nejsi nejmenší mezi městečky judskými za pouhý blaf, reklamní trik, kterak zamaskovat krtincem podzemní raketové silo. Slušelo by se uzavřít tuto malou úvahu řešením. Alespoň řešením vzhůru nohama, jak uţ řešení bývají uváděna v časopisech pro ukrácení dlouhé chvíle. Ale já ţádné řešení nemám, kromě otázky: Posloucháme se vůbec? A tak dovolte čtyři básně sice malé, ale nikoli od věci. Snad odpustíte, ţe dvě prostřední jsou poněkud federální. 25

26 ZKAŢENÉ VINOBRANÍ CO KREV SPOJILA ČLOVĚK NEROZLUČUJ Otec kosmonauta Cernana byl Slovák z Kysúc matka Češka rodačka z Hlinska A tak i na Měsíci aspoň na chvilku stanul Čechoslovák A Československo kosmicky maličké přelilo se z ocaeánu Bouří do moře Slz POLČAS ROZPADU Spisovatelé číháte zda budete smět jezdit do Smokovce zatímco vám nad havami rozeberou hymnu Do skalin už divo nezabijú blesky veškerou elektřinu obstará Siemens a Halske TEORIE RELATIVITY Lidová demokracie není lidová natož demokratická Večerní Praha výchází v poledne A tak i dnešní politická mapa je jen záchvat akné na pokožce Evropy (autor je básnik, prezident Únie českých spisovateľov) 26

27 R E C E N Z I E Dr. Karol Ondriaš, CSc. Bohovia súčasných mytológií a komunizmus Vydavateľstvo: Agentúra IQ Janošovský, Karpatská 2, Bratislava, č.tel. 02/ Čitatelia poznajú autora ako brilantného analytika a nemilosrdného kritika dnešných módnych sloganov uţ z jeho predchádzajúcich kníh Všeobecné kecy, fakty a nezodpovedané otázky (1997) a My Motroci XXI.storočia takto prisaháme (1998) a ani v prípade tohto jeho diela nebudú sklamaní. Naopak, najnovšia Ondriašova kniha zaţiarila ako svetielko zdravého rozumu v terajších hustých hmlách demokratickýxh a integračných táračiek a v súčasnej lavíne agresívnych aktivít mnoţstva nadnárodných korporácií a globalizačnej rabovačky bohatstva všetkých národov sveta do chamtivých rúk nadnárodných vlastníkov superbánk na Wall Streete. Kniha, ktorú som prečítal na jeden dúšok, má päť kapitol a 32 podkapitol. Pre informáciu uvádzam aspoň tituly niektorých z nich : Ako som sa stal komunistom po prečítaní Čiernej knihy komunizmu, Kriţiacke ťaţenie proti komunizmu, Vo víre inkvizície, KGB a School of the Americas, The National Endowment for Democracy, Bohovia súčasných mytológií, Cesty globalizácie, Korporácie a suverenita štátov, Vojenské objednávky, Rozpočty na zabíjanie, atď., atď. Kritický prístup autora k téme naznačuje uţ samotný úvod knihy : - Juraj, videl si v televízii demonštrácie počas zasadania Svetovej obchodnej organizácie, Mezinárodného menového fondu a Svetovej banky v Seattli a vo Washingtone? - Áno. Vidíš, my ten kapitalizmus ešte ţerieme a oni ho uţ se...! 27

28 Nedávno, som si kúpil knihu Stephanie Courtois a spol. : Čierna kniha komunizmu, zločiny, teror, represálie. Po jej prečítaní som bol taký šokovaný, ţe som sa stal komunistom (bohuţiaľ, aţ teraz, keď to nevynáša). Bola len poslednou kvapkou. Za posledných desať rokov ma k tomu silno tlačil prezident ČR Václav Havel, rádio Slobodná Európa, televízia Markíza, denníky Nový čas, SME a Plus 7 dní, humoristi Milan Markovič, Martin Šimečka, Miroslav Noga, Štefan Skrúcaný, český publicista Jan Urban, politici Ján Budaj, František Mikloško, Ján Čarnogurský, František Šebej, Milan Kňaţko a ďalší súčasní slovenskí i zahraniční glitteráti A dokedy budem komunistom? Dovtedy, kým ma súčasný kapitalistický systém na Slovensku a vo svete nepresvedčí, ţe zabezpečuje pre ľudí lepší ţivot, ako boli schopní zabezpečiť komunisti. Toľko teda autor v úvode o veľmi pozoruhodných podnetoch k napísaniu svojej knihy. Po preštudovaní knihy však vrelo odporúčam čitateľom, aby si dobre prečítali a overili slovenskosť tých médií a osôb, ktoré K.Ondriaš uvádza ako iniciátorov tohto jeho najnovšieho diela zaručene sa dopracujú k veľmi pozoruhodným záverom (pozn. D.K.)! Silnou stránkou knihy je mnoţstvo informácií o dielach renomovaných svetových autorov (napr. Noam Chomsky, Michael Parenti, Edward S. Herman, Wiliam Blum, atď. atď.), zaoberajúcich sa touto páľčivou problematikou, takţe čitateľ má moţnosť podstatne rozšíriť svoje znalosti o tejto téme ďalším štúdiom odbornej literatúry. Ondriaš pracuje metódou intenzívneho vyuţívania faktografického materiálu a kritickej analýzy, pričom sa vţdy opiera o konkrétne štatistické podklady i dostupné internetové materiály. Navyše, pravidelne vyuţíva citáty výrokov známych mytológov i kritikov terajšej americko- nadnárodnej lavíny integrácie a globalizácie. V týchto citátoch sa vlastne prejavuje akýsi zrkadlový obraz obsahu knihy i pracovnej metódy K.Ondriaša a preto uvediem aspoň niektoré z nich : 28

29 Darvinistický pojem preţitia najprispôsobivejšieho nahradila filozofia preţitia najslizkejšieho. Martin Luther King junior Vedomá a inteligentná manipulácia más organizovanými zvykmi a názormi je dôleţitým prvkom v demokratickej spoločnosti. Edward Bernays, otec moderných Public Relations, o vládnej propagande Môţeme namietať, ţe predtým, ako odsúdime páchateľov holokaustu, musíme brať do úvahy vieru nacistov vo veľké nebezpečenstvo medzinárodného ţidovského sprisahania. Aj Američania, aj Nemci verili svojej vlastnej propagande, alebo sa tak tvárili. Wiliam Blum : Killing Hope Akceptovať názory znamená získať dobrý pocit, ţe máme pravdu bez toho, aby sme museli myslieť. C.Wright Mills : The Power Elite Vďaka otvoreniu čs. a sovietskych archívov vyšla najavo celá zvrátenosť stúpencov boľševikov. Karel Bartošek : ČK-komunizmu Ja sa pýtam Okydávačov, kedy sa otvoria archívy CIA a ďalších západných tajných sluţieb, aby vyšla (alebo nevyšla) najavo celá zvrátenosť stúpencov kapitálu? K.Ondriaš : Otázky bez odpovedí Keď som navštívil Osvienčim, bol som zhrozený. A keď som navštívil Irak, pomyslel som si,čo povieme svojim deťom o päťdesiat rokov, keď sa nás opýtajú, čo sme robili, keď v Iraku umierali ľudia? Mairead McGuire, nositeľ Nobelovej ceny Dnes bude spať na ulici 200 miliónov detí. Ţiadne z nich nebude na Kube. Nápis v Havane (Internet) Ţijeme uprostred obrovskej nerovnosti.... Tvárime sa, ţe nerozumieme prepojeniu medzi naším pohodlným ţivotným štýlom a 29

30 diktátom, ktorý nasadzujeme a chránime prostredníctvom medzinárodnej vojenskej prítomnosti." Jerry Fresia, autor Toward an American Revolution Po celom svete kaţdý deň môţu byť muţ, ţena alebo dieťa vyhnaní, mučení, zabití alebo môţu,zmiznúť rukami vlád alebo ozbrojených politických zoskupení. Vo väčšine prípadov majú USA podiel na vine. Výročná správa Amnesty International 1996 o vojenskej pomoci USA a ľudských právach To, čo USA robia vo Vietname, je významný príklad dobročinnosti jedných ľudí k druhým ľuďom. David Lawrence, vydavateľ US News and World Report 1966 Nepriatelia sú potrební, aby krútili kolesá vojenského stroja Spojených štátov. John Stockwell, bývalý pracovník CIA Spojené štáty poskytli častú a zanietenú podporu zvrhnutiu demokracie v prospech reţimov, priaznivých pre,investorov. Svetová banka, MMF a súkromné banky sústavne vydávajú obrovské sumy na teroristické reţimy, sledujúc, ako tieto odstraňujú demokratické vlády. Edward S.Herman, ekonóm, USA V School of the Americas (SOA) sme beţne mali študentov z Latinskej Ameriky, ktorí boli známi porušovatelia ľudských práv a nezáleţalo nám na tom. major Joseph Blair, bývalý školiteľ SOA 30

31 Existuje obrovské tajné sprisahanie medzi vládou Spojených štátov, jej agentúrami a mnohonárodnými korporáciami na jednej strane a miestnymi podnikateľskými a vojenskými klikami v treťom svete na strane druhej, ktoré má za cieľ získať úplnú kontrolu nad týmito krajinami Vojenskí lídri tretieho sveta boli starostlivo ţivení bezpečnostnými organizáciami Spojených štátov, aby slúţili ako presadzovatelia takéhoto partnerstva Edward S. Herman, ekonóm, USA Funkciou CIA je udrţiavať svet nestabilným a propagandou viesť Američanov k nenávisti, čo umoţňuje štátu utrácať akúkoľvek sumu peňazí na zbrane. John Stockwell, bývalý pracovník CIA a spisovateľ Takmer 70 % vojenského rozpočtu USA slúţi na dodávku zbraní a muţov, ktorí bojujú v cudzích krajinách, podporujúc našich spojencov a priateľov a na ofenzívne operácie v krajinách tretieho sveta Skutočná obrana Spojených štátov stojí asi 10 % z vojenského rozpočtu a je najmenej nákladnou funkciou, ktorú plní Pentagón Gene La Rocque, admirál US Navy vo výsluţbe Uţ to nie je otázka kontroly nad vojensko-priemyselným komplexom, ale skôr toho, aby sa z USA nestala totálne vojenská kultúra. Jerome Weisner, bývalý prezident Massachutského ústavu technológií Jedným zo zámerov médií kontrolovaných korporáciami, je vštepovať ľuďom pocit bezmocnosti, nehybnosti a paralýzy oddeliť ľudí jeden od druhého a vštepiť im pocit nemoţnosti spoločenskej zmeny. David Barsamian novinár a vydavateľ 31

32 Ondriašova kniha Bohovia súčasných mytológií a komunizmus je doslova nabitá faktografiou, štatistikami a výrokmi významných západných politikov a osobností a otvára čitateľovi práve to okienko poznania, ktoré je pred našimi občanmi v posledných desiatich rokoch nepriehľadne zadebnené slaboduchými demokratickými frázami a zahmlievané ruţovými oblakmi integračných táračiek. Je to naozaj poučné čítanie! Mňa však osobitne zaujalo aj Ondriašovo úvodné priznanie, ţe komunistu z neho urobila Čierna kniha komunizmu, zločiny, teror, represálie a celkom ho viem pochopiť. Prečítal som tú čiernu knihu v červenom obale (ešte aj ten obal sčervenel nad tým primitívnym obsahom!) a som presvedčený, ţe po jej prečítaní sa ešte aj preslávený Joseph Goebbels od závisti nepretrţite krúti v hrobe - tak vysoko prekonali autori tejto čiernej knihy jeho metódy a argumentácie! Ale keď sme uţ pri dnes takých obľúbených čiernych knihách, v rámci neustále omieľanej slobody prejavu a plurality názorov odporúčam čitateľom inú a naozaj čiernu knihu, napísanú z opačného uhla pohľadu. Vydalo ju v tomto roku české nakladateľstvo OREGO v náklade iba 500 výtlačkov, má 560 strán a napísalo ju 35 popredných politológov, ekonómov, publicistov, právnikov a historikov z celého sveta. Vo francúzštine vyšla v roku 1998 vo vydavateľstve Le Temps des Cerises, 6 Avenue Edouard Vaillant, Pantin. Čitateľom, ktorí budú mať to šťastie a zoţenú jej pôvodnú francúzsku či preloţenú českú verziu, ţelám veľa zábavy a poučenia. Dobroslav Kuchta Nová rozhlasová hra Pavla Janíka Bez motívu Od človeka k vlkovi 32