Gabriela Luptáková Juraj Varínsky PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU

Transkript

1 Gabriela Luptáková Juraj Varínsky PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU 2011

2 Príručka pre obhospodarovateľov zdrojov a producentov lesného reprodukčného materiálu Táto príručka je jedným z výstupov projektu. Tento projekt je financovaný Európskym spoločenstvom. Autori: Mgr. Gabriela Luptáková, PhD. Ing. Juraj Varínsky, CSc. Lektorovala: Ing. Miriam Sušková, PhD. Prvé vydanie Vydalo Národné lesnícke centrum Zvolen v roku 2011 Rozsah 189 strán Náklad 150 Tlač a knihárske spracovanie Národné lesnícke centrum Za obsahovú stránku sú zodpovední autori jednotlivých kapitol. Copyright Národné lesnícke centrum, Zvolen 2011 ISBN

3 OBSAH ÚVOD 6 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Zákon č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli z 3. marca 2010 v znení zákona č. 49/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon 138/2010 Z. z. s komentárom Vybrané prílohy zákona č. 138/2010 Z. z. v znení zákona č. 49/2011 Z. z Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 501/2010 Z. z. zo 16. decembra 2010, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o produkcii lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzaní na trh s komentárom Vybrané prílohy vyhlášky č. 501/2010 Z. z LESNÉ SEMENÁRSTVO Legislatíva Testovanie kvality osiva lesných drevín Odber vzoriek, plombovanie oddielov Balenie a odosielanie vzoriek Skúšky kvality semennej suroviny Skúšky kvality semien Stanovenie obsahu vody Stanovenie čistoty, stanovenie hmotnosti semien Skúška klíčivosti Skúška životnosti (tetrazóliový test) Stanovenie počtu klíčivých (životaschopných) semien v 1 kg Stanovenie dĺžky predsejbovej prípravy Výsledok skúšky kvality 125 3

4 3. OCHRANA LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Hynutie semenáčikov a sadeníc a jeho príčiny Zásady integrovanej ochrany lesného reprodukčného materiálu Abiotické škodlivé činitele Vymŕzanie semenáčikov a sadeníc Neskoré mrazy Skoré mrazy Sucho Úpal Fyziologické sucho Zamokrenie Nedostatok alebo nadbytok živín Hubové ochorenia Choroby semien Padanie semenáčikov a koreňové hniloby Najvýznamnejšie ochorenia semenáčikov a sadeníc Poznámky k používaniu fungicídnych prípravkov Hmyzí škodcovia Škodcovia koreňov Škodcovia kmienkov Škodcovia asimilačných orgánov Poznámky k používaniu insekticídov Nežiadúca vegetácia Základná charakteristika vybraných herbicídnych prípravkov Poznámky k používaniu herbicídov Myšovité hlodavce Zver Podkôrny a drevokazný hmyz Poznámky k ochrane pred podkôrnym hmyzom 178 4

5 3.10 Zásady správnej a bezpečnej aplikácie prípravkov na ochranu rastlín Kontrola aplikačných zariadení Príprava postrekových zmesí, dávkovanie, ošetrovanie Čistenie a asanácia postrekovačov Ochrana zdravia a ochrana životného prostredia Legislatívne predpisy z oblasti ochrany lesného reprodukčného materiálu Nariadenie EP a Rady č. 1107/2009 z o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc rady 79/117/EHS a 91/414/EHS Smernica EP a Rady 2009/128/ES z , ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov Stav implementácie do nášho právneho systému Zákon o rastlinolekárskej starostlivosti 185 5

6 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU ÚVOD Kvalitný lesný reprodukčný materiál je základom kvalitných novozaložených lesných porastov. Aj keď podiel prirodzenej obnovy stúpa a podľa údajov zo Zelených správ za jednotlivé roky sa pohybuje v ostatných rokoch na úrovni %, umelá obnová má a naďalej bude mať v lesnom hospodárstve svoje nezastupiteľné miesto. Získavanie lesného reprodukčného materiálu z jeho zdrojov a produkcia kvalitného osiva a sadbového materiálu, určeného na umelú obnovu lesa a zalesňovanie, je preto prvým a dôležitým krokom pri pestovaní lesa. Cieľom publikácie je poskytnúť obhospodarovateľom zdrojov lesného reprodukčného materiálu a producentom lesného reprodukčného materiálu praktické a komplexné informácie z oblasti legislatívy, lesného semenárstva a ochrany lesného reprodukčného materiálu. Príručka je jedným z výstupov projektu, ktorý je financovaný Európskym spoločenstvom. Obrázok 1 Prirodzená obnova na OZ Liptovský Hrádok (foto Sušková) Obrázok 2 Pestovanie sadeníc duba letného ŠS Trstice (foto Sušková) 6

7 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Mgr. Gabriela Luptáková, PhD. 1.1 ZÁKON Č. 138/2010 Z. Z. O LESNOM REPRODUKČ- NOM MATERIÁLI Z 3. MARCA 2010 V ZNENÍ ZÁKO- NA Č. 49/2011 Z. Z., KTORÝM SA MENÍ A DOPĹŇA ZÁKON 138/2010 Z. Z. S KOMENTÁROM a) b) c) d) e) f) g) 1 Predmet úpravy Tento zákon upravuje požiadavky na reprodukčný materiál druhov lesných drevín a ich krížencov určený na umelú obnovu lesa, zalesňovanie a na iné lesnícke účely (ďalej len lesný reprodukčný materiál ) uvedených v prílohe č. 1, požiadavky na zdroje lesného reprodukčného materiálu (ďalej len zdroj ) a ich ochranu, podmienky zberu lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzania na trh, podmienky použitia lesného reprodukčného materiálu pri umelej obnove lesa a zalesňovaní pozemkov na to určených (ďalej len obnova lesa a zalesňovanie ), práva a povinnosti osôb pri činnostiach súvisiacich s lesným reprodukčným materiálom, podmienky na obchodovanie s lesným reprodukčným materiálom medzi členskými štátmi Európskej únie (ďalej len obchodná výmena ), na dovoz lesného reprodukčného materiálu zo štátov, ktoré nie sú členskými štátmi Európskej únie (ďalej len dovoz ) a na vývoz lesného reprodukčného materiálu do štátov, ktoré nie sú členskými štátmi Európskej únie (ďalej len vývoz ), pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánu štátnej odbornej kontroly v oblasti produkcie lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzania na trh, 7

8 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU h) i) dozor nad produkciou lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzaním na trh, sankcie za porušenie povinností v oblasti produkcie lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzania na trh. 2 Vymedzenie pojmov Na účely tohto zákona sa rozumie a) lesným reprodukčným materiálom semeno alebo semenná surovina, ktorou sú plody, šišky alebo súplodia, osivo, ktorým sú semená určené na výsev, časti rastlín, určené na produkciu sadbového materiálu, sadbový materiál, ktorým sú semenáčiky a sadenice získané z osiva, častí rastlín alebo z prirodzeného zmladenia, semenáčik, ktorým je mladá rastlina vyrastená zo semena, ktorej koreňový systém nebol upravovaný, sadenica, ktorou je mladá rastlina vypestovaná zo semena alebo z časti rastliny, ktorej koreňový systém bol upravovaný, aa) škôlkou pozemok, na ktorom sa pestuje sadbový materiál, ab) prevádzkovým zariadením stavba alebo zariadenie slúžiace na produkciu sadbového materiálu. b) genetickým zdrojom lesných drevín materiál súčasnej alebo potenciálnej hodnoty rastlinného pôvodu obsahujúci funkčné jednotky dedičnosti, c) semenným zdrojom stromy alebo porasty lesných drevín mimo lesných pozemkov, z ktorých sa zbiera semeno alebo semenná surovina, d) uznaným lesným porastom populácia stromov vymedzená hranicami jednej alebo viacerých jednotiek priestorového rozdelenia lesa uznaná na základe jej fenotypovej hodnoty, e) semenným sadom uznaná účelová výsadba klonov alebo potomstiev výberových stromov; semenný sad je založený a obhospodarovaný tak, aby sa vylúčilo alebo obmedzilo oplodnenie cudzím peľom, f) výberovým stromom strom uznaný na získavanie potomstva riadeným alebo otvoreným opeľovaním jedného identifikovaného rodiča používaného ako samičia rastlina peľom jedného rodiča alebo množstva identifikovaných alebo neidentifikovaných rodičov, 8

9 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU g) klonom geneticky identické potomstvo jedného východzieho jedinca, pričom rajonizovaný klon je klon po otestovaní a uznaní, odporučený klon je klon v štádiu testovania, h) zmesou klonov klony toho istého druhu lesnej dreviny alebo ich medzidruhových hybridov, i) multiklonálnou varietou zmes klonov po otestovaní vyznačujúca sa rovnakými stanovištnými nárokmi a rastovými vlastnosťami, j) génovou základňou lesné porasty chránené na účely zachovania genetických zdrojov lesných drevín v mieste ich pôvodu, k) klonovým archívom porast lesných drevín, slúžiaci na uchovávanie a využitie genofondu jedincov lesných drevín mimoriadnej biologickej a hospodárskej hodnoty, l) bankou semien lesných drevín súbor oddielov semien určených na dočasné uchovanie ohrozených genetických zdrojov ex situ pre tie dreviny, ktorých semená sa dajú dlhodobo skladovať, m) semenným porastom špeciálna výsadba, slúžiaca na zachovanie genofondu lesných drevín mimoriadnej biologickej a hospodárskej hodnoty, n) oddielom lesného reprodukčného materiálu (ďalej len oddiel ) lesný reprodukčný materiál konkrétneho druhu lesnej dreviny, presne známeho množstva, pozbieraný v konkrétnom čase z konkrétneho zdroja, ktorý je spoločne spracovaný, skladovaný, ošetrovaný alebo miešaný; v prípade sadbového materiálu má oddiel aj rovnaký spôsob a rovnaký čas pestovania, o) evidenčným kódom zdroja lesného reprodukčného materiálu (ďalej len evidenčný kód ) určený sled čísel a písmen slúžiaci na jeho identifikáciu, p) zdrojom miestneho pôvodu autochtónny porast alebo semenný zdroj, prirodzene sa obnovujúci na tom istom mieste alebo založený z lesného reprodukčného materiálu generatívneho pôvodu zozbieraného z toho istého lesného porastu alebo semenného zdroja alebo z autochtónnych lesných porastov a semenných zdrojov v jeho bezprostrednom susedstve, lesný porast alebo semenný zdroj miestneho pôvodu založený umelo zo semena pochádzajúceho z tej istej semenárskej oblasti, q) pôvodom pri autochtónnych porastoch alebo semenných zdrojoch miesto, na ktorom rastú; pri neautochtónnych porastoch alebo se- 9

10 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU menných zdrojoch miesto pôvodu reprodukčného materiálu použitého na ich založenie; pôvod porastu alebo semenného zdroja môže byť aj neznámy, r) provenienciou miesto, na ktorom rastie strom alebo porast lesných drevín; je charakterizovaná názvom lokality, jej zemepisnými súradnicami, nadmorskou výškou, alebo inými údajmi, s) semenárskou oblasťou územné vymedzenie miesta pôvodu a používania lesného reprodukčného materiálu pri obnove lesa a zalesňovaní z hľadiska vytvorenia podmienok na zachovanie a zlepšenie biodiverzity lesných drevín pri rešpektovaní zásad prenosu lesného reprodukčného materiálu vo vzťahu k stanovištným podmienkam, fenotypovým znakom a genetickým vlastnostiam lesných drevín, t) fenotypovou hodnotou dreviny číselné vyjadrenie kvality koruny, tvárnosti kmeňa a produkčnej schopnosti stromu alebo porastu lesných drevín; zisťuje sa fenotypovou klasifikáciou, na základe ktorej sa lesné porasty a semenné zdroje zaraďujú do fenotypových kategórií A vysokohodnotné, B hodnotné, C priemerné, D nevhodné, u) činnosťou s lesným reprodukčným materiálom jeho produkcia a uvádzanie na trh, v) produkciou lesného reprodukčného materiálu zber, spracovanie a úprava semennej suroviny, semien a častí rastlín pre vegetatívne množenie, zber semenáčikov z prirodzeného zmladenia a pestovanie sadbového materiálu, w) uvádzaním na trh skladovanie, ponuka na predaj, predaj, obchodná výmena, dovoz 1) alebo iný spôsob nakladania s lesným reprodukčným materiálom (napr. darovanie), x) odberom lesného reprodukčného materiálu (ďalej len odber ) trhanie, striasanie, sklepávanie, ošľahávanie, sťahovanie semien alebo semennej suroviny, vyťahovanie semenáčikov a sadeníc z prirodzeného zmladenia a odoberanie častí rastlín pre vegetatívne množenie, y) zberom lesného reprodukčného materiálu (ďalej len zber ) organizovanie a zabezpečovanie odberu osobou, ktorá je držiteľom osvedčenia 1) Zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 10

11 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU o odbornej spôsobilosti na činnosti s lesným reprodukčným materiálom (ďalej len držiteľ osvedčenia ), z) iným lesníckym účelom testovanie, výskum, šľachtenie a zachovanie biologickej rôznorodosti a zakladanie energetických porastov 2) a lesných plantáží 3). V zákone sa, na rozdiel od predchádzajúcej legislatívy, presnejšie vymedzuje pojem semenný zdroj, ktorým sú stromy alebo porasty lesných drevín mimo lesných pozemkov, z ktorých sa zbiera semeno alebo semenná surovina. Zákon ustanovuje nový pojem odber lesného reprodukčného materiálu (ďalej len LRM ), ktorý určuje rozdiel medzi činnosťami súvisiacim s organizáciou získavania LRM oznámenie o odbere, žiadosť o vydanie Listu o pôvode, kontrola dodržiavania ustanovení zákona pri odbere, označovanie získaného LRM t. j. zber LRM a činnosťami pri priamom získavaní LRM trhanie, striasanie, zber a pod. t. j. odber LRM. Jednoznačne zaraďuje medzi iné lesnícke účely aj zakladanie energetických porastov a lesných plantáží, z čoho vyplýva povinnosť aj pri týchto činnostiach dodržiavať ustanovenia zákona. 3 Subjekty nakladania s lesným reprodukčným materiálom Subjektmi nakladania s lesným reprodukčným materiálom sa rozumejú a) správcom zdroja vlastník pozemku, na ktorom sa nachádza zdroj, osoba, ktorá zdroj obhospodaruje, alebo vlastník klonu, zmesi klonov alebo multiklonálnej variety osoba, ktorá klon, zmes klonov alebo multiklonálnu varietu vyšľachtila alebo zostavila a má k nim vlastnícky vzťah podľa osobitného predpisu, 4) b) c) dodávateľom osoba, ktorá lesný reprodukčný materiál uvádza na trh, odberateľom osoba, ktorá lesný reprodukčný materiál získaný od dodávateľa ďalej pestuje alebo uvádza na trh. 2) 2 písm. s) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení zákona č. 360/2007 Z. z. 3) 2 písm. t) zákona č. 326/2005 Z. z. v znení zákona č. 360/2007 Z. z. 4) Zákon č. 202/2009 Z. z. o právnej ochrane odrôd rastlín. 11

12 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Obchodnou výmenou sa rozumie obchodovanie s LRM v rámci členských štátov EÚ, pod pojmom dovoz a vývoz sa rozumie obchodovanie s tzv. tretími krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ. Odberateľom sa rozumejú všetky osoby, ktoré nakladajú so získaným LRM na účely ďalšieho pestovania v škôlke alebo prevádzkovom zariadení, umelej obnovy lesa a zalesňovania alebo ďalšieho uvádzania na trh. 4 Semenárske oblasti 1. Semenárske oblasti sú určené samostatne pre smrek obyčajný (Picea abies KARST.), jedľu bielu (Abies alba MILL.), borovicu lesnú (Pinus sylvestris L.), smrekovec opadavý (Larix decidua MILL.), buk lesný (Fagus sylvatica L.), dub zimný (Quercus petraea LIEBL.) a dub letný (Quercus robur L.). 2. Pre ostatné dreviny uvedené v prílohe č. 1 je spoločnou semenárskou oblasťou celé územie Slovenskej republiky. Semenárske oblasti sú vyčlenené pre tie isté dreviny ako v predchádzajúcom zákone, ale ich hranice sa menia. Zväčšením výmery jednotlivých semenárskych oblastí došlo k zníženiu počtu semenárskych oblastí pre jednotlivé dreviny a zrušeniu jednotlivých semenárskych oblastí mimo areálu prirodzeného rozšírenia dreviny. Oblasti mimo areálu prirodzeného areálu rozšírenia drevín sú označené jednotne číslom 4. Zásady horizontálneho prenosu LRM ostávajú v zásade zachované v areáli prirodzeného rozšírenia nie je prenos medzi jednotlivými semenárskymi oblasťami možné. Mimo areálu prirodzeného rozšírenia je možné použiť pri dodržaní zásad vertikálneho prenosu materiál z ľubovoľnej semenárskej oblasti. 5 Ochrana genetických zdrojov lesných drevín Genetické zdroje lesných drevín sa na účely zachovania a trvalo udržateľného využívania biologickej diverzity chránia v uznaných zdrojoch, génových základniach, semenných porastoch a v banke semien lesných drevín. Ochranu genetických zdrojov lesných drevín podľa odseku 1 vykonáva správca zdroja a Národné lesnícke centrum (ďalej len centrum ). 12

13 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Národné lesnícke centrum (ďalej len centrum ) zabezpečuje činnosti vyplývajúce z tohto zákona prostredníctvom svojho špecializovaného pracoviska, ktorým je Stredisko kontroly lesného reprodukčného materiálu, Dr. Gašperíka 598, Liptovský Hrádok. 6 Zdroje a kategórie lesného reprodukčného materiálu 1. Zdrojmi sú a) semenný zdroj, b) lesný porast, 5) c) výberový strom, d) semenný sad, e) klon, f) zmes klonov a multiklonálna varieta, g) génová základňa, h) semenný porast, i) klonový archív, archív potomstiev, matečnica alebo hlavová škôlka, j) banka semien lesných drevín. 2. Lesný reprodukčný materiál sa delí na kategórie a) identifikovaný, ktorý pochádza zo zdroja známej proveniencie alebo zo zdroja, ktorý sa nachádza v jednej semenárskej oblasti, ak je pre lesnú drevinu určená a spĺňa požiadavky uvedené v prílohe č. 2, b) selektovaný, ktorý pochádza zo zdroja známej proveniencie alebo zo zdroja, ktorý sa nachádza v jednej semenárskej oblasti, ak je pre lesnú drevinu určená, bol vyselektovaný na základe fenotypových znakov na úrovni populácie a spĺňa požiadavky uvedené v prílohe č. 2, c) kvalifikovaný, ktorý pochádza zo zdrojov, ktorými sú výberový strom, semenný sad, klon, zmes klonov alebo multiklonálna varieta, ktorých zložky boli vyselektované na úrovni jednotlivého stromu na základe fenotypových znakov a spĺňajú požiadavky uvedené v prílohe č. 3; testovanie lesného reprodukčného materiálu (ďalej len testovanie ) nie je podmienkou, 5) 2 písm. b) zákona č. 326/2005 Z. z. 13

14 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU d) testovaný, ktorý pochádza zo zdrojov pre kategóriu podľa písmena b) a c) po ich testovaní a spĺňa požiadavky uvedené v prílohe č Lesný reprodukčný materiál kategórie identifikovaný 1. Lesný reprodukčný materiál kategórie identifikovaný na účely obnovy lesa a zalesňovania možno zbierať, ak a) pre konkrétnu drevinu nemožno zabezpečiť lesný reprodukčný materiál kategórie selektovaný alebo kvalifikovaný, alebo b) pre obnovu ochranných lesov 6) a lesov osobitného určenia 7) je potrebné zabezpečiť lesný reprodukčný materiál prispôsobený miestnym stanovištným podmienkam. 2. Zdroj na účely podľa odseku 1 nesmie byť fenotypovou klasifikáciou zaradený do kategórie D. 3. Zdroj, z ktorého sa zbiera lesný reprodukčný materiál kategórie identifikovaný sa uznáva najviac na desať rokov. Zdroje LRM v kategórii identifikovaný sa vo všeobecnosti uznávajú pre dreviny, ktoré nemajú vylíšené osobitné semenárske oblasti. Pre dreviny s vylíšenými semenárskymi oblasťami sa zdroje v kategórii identifikovaný uznávajú výnimočne v prípadoch podľa ods. 1, písm. b). Postup uznávania zdrojov kategórie identifikovaný je rovnaký ako pri uznávaní porastov kategórie selektovaný Uznávanie zdrojov Centrum navrhuje uznanie zdroja pre kategóriu a) identifikovaný a selektovaný, ak spĺňa požiadavky uvedené v prílohe č. 2, b) kvalifikovaný, ak spĺňa požiadavky uvedené v prílohe č. 3, c) testovaný, ak spĺňa požiadavky uvedené v prílohe č. 4. Uznať možno a) pre kategóriu identifikovaný druh zdroja, ktorým je semenný zdroj, lesný porast, 6) 13 zákona č. 326/2005 Z. z. 7) 14 zákona č. 326/2005 Z. z. 14

15 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU b) pre kategóriu selektovaný druh zdroja, ktorým je semenný zdroj, lesný porast, c) pre kategóriu kvalifikovaný druh zdroja, ktorým je výberový strom, semenný sad, klon, zmes klonov a multiklonálna varieta, d) pre kategóriu testovaný druh zdroja podľa písmena b) a c) po ich testovaní. 3. Lesný porast a semenný zdroj pre kategóriu selektovaný možno uznať ako zdroj pre príslušnú drevinu, ak je drevina pri fenotypovej klasifikácii zaradená do fenotypovej kategórie A alebo B, a podiel biologicky zrelých jedincov dreviny dosahuje v poraste aspoň 10 % s najnižším počtom 40 jedincov. 4. Fenotypovú klasifikáciu lesných porastov vykonáva osoba, ktorá je odborne spôsobilá 8) na vyhotovenie programu starostlivosti o lesy 9) (ďalej len program starostlivosti ); v prípadoch uznávania semenných zdrojov fenotypovú klasifikáciu vykonáva centrum. 5. Fenotypová klasifikácia lesných porastov je súčasťou vyhotovovania programu starostlivosti a môže sa vykonať aj počas jeho platnosti. 6. Podnet na vykonanie fenotypovej klasifikácie za účelom uznania zdroja podľa odseku 4 počas platnosti programu starostlivosti podáva správca zdroja, ktorý znáša aj náklady na jej vykonanie. 7. Testovanie vykonáva Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo ) poverená osoba, ktorá je držiteľom osvedčenia, na základe žiadosti správcu zdroja. 8. Testovaním sa overujú požiadavky uvedené v prílohe č. 4 a jeho výsledky osoba poverená podľa odseku 7 predkladá centru. 9. Semenáčiky alebo sadenice poskytované správcom zdroja kategórie uvedenej v odseku 2 písm. b) a c) na účely testovania musia byť rovnakého veku, dopestované rovnakým spôsobom, rovnakej vonkajšej kvality, zdravé a nepoškodené. 10. Centrum navrhne uznať zdroj kategórie uvedenej v odseku 2 písm. b) a c) pre kategóriu testovaný, ak 8) 42 ods. 4 zákona č. 326/2005 Z. z. 9) 41 zákona č. 326/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov 15

16 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU a) preukázal odlišnosť, vyrovnanosť, stálosť, ekologickú hodnotu a hospodársku hodnotu lesného reprodukčného materiálu pochádzajúceho z testovaného zdroja, b) geneticky modifikovaný zdroj spĺňa požiadavky podľa osobitného predpisu 10) a bolo vykonané posúdenie vplyvu na životné prostredie, 11) c) názov klonu, zmesi klonov alebo multiklonálnej variety je uvedený v štátnom jazyku. 12) 11. Klony, zmesi klonov a multiklonálne variety centrum navrhne uznať, ak a) majú jednu alebo viac vlastností, ktorými vynikajú z hospodárskeho alebo ekologického hľadiska, b) ich vlastnosti boli overené jednorazovo alebo vyhodnotením dlhodobých pokusov, c) sú identifikovateľné na základe odlišných genetických charakteristík. 12. Centrum môže zdroj pre kategóriu testovaný pred ukončením testovania navrhnúť uznať najviac na desať rokov, ak na základe predbežných výsledkov možno predpokladať, že lesný reprodukčný materiál po ukončení testovania bude spĺňať požiadavky na uznanie zdrojov kategórie testovaný. 13. Správca zdroja pre kategóriu testovaný vedie záznam o druhu, spôsobe množenia a množstve lesného reprodukčného materiálu kategórie testovaný, jeho uvádzaní na trh a na požiadanie ho predkladá centru. 14. Uznanému zdroju centrum pridelí evidenčný kód, ktorý obsahuje znaky uvedené v prílohe č. 5 časti A a vyhotoví jeho uznávací list; každý uznaný zdroj je evidovaný v Národnom registri zdrojov (ďalej len národný register ). 15. Správca zdroja vedie evidenciu uznávacích listov vlastných uznaných zdrojov. 16. Zmeny týkajúce sa uznaných zdrojov k 31. decembru kalendárneho roka oznamuje správca zdroja centru do 15. februára nasledujúceho roka podľa vzoru uvedeného v prílohe č ) 21 zákona č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov v znení neskorších predpisov. 11) Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 12) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. 16

17 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU 17. Uznanie zdroja zaniká a) zánikom zdroja, b) uplynutím času, na ktorý bol zdroj uznaný, c) ak uznaný zdroj prestane spĺňať požiadavky na uznanie zdroja podľa prílohy č. 2 až 4. Zákon ustanovuje odlišný postup pri navrhovaní a uznávaní zdrojov LRM. Porasty na uznanie navrhuje centrum na základe zoznamu porastov zaradených do fenotypovej kategórie A alebo B, ktorý predkladá vyhotovovateľ programu starostlivosti o les (ďalej len PSL ). V prípade, že porast spĺňa požiadavky na uznanie podľa zákona, centrum vyhotoví návrh uznávacieho listu a zašle ho príslušnému obvodnému lesnému úradu na rozhodnutie. Po rozhodnutí príslušného obvodného lesného úradu o uznaní zašle centrum uznávací list správcovi zdroja. V prípade zdrojov kategórie identifikovaný zasiela centrum uznávací list aj osobe, ktorá mala na uznaní zdroja záujem (ak je odlišná od správcu zdroja). Pri navrhovaní porastov na uznanie v kategórii selektovaný môže centrum posúdiť potrebu udržiavania, resp. rozširovania základne uznaných porastov s ohľadom na jej štruktúru podľa semenárskych oblastí a vegetačných stupňov a potreby prevádzky Národný register a Národný zoznam Národný register, ktorý sa priebežne aktualizuje, obsahuje podrobný prehľad o geografických, genetických a biometrických charakteristikách zdrojov, údaje o stanovištných podmienkach, lokalite, administratívnej príslušnosti a o správcovi zdroja. Národný register je verejne prístupný dokument, z ktorého sú údaje poskytované podľa osobitného predpisu. 13) Centrum raz za päť rokov vydáva Národný zoznam zdrojov lesného reprodukčného materiálu Slovenskej republiky (ďalej len národný zoznam ) v slovenskom jazyku a v anglickom jazyku. Národný zoznam je verejnou listinou. V národnom zozname sa na každý uznaný zdroj uvádzajú tieto údaje: a) botanický názov dreviny, pre ktorú sa zdroj uznal, b) kategória, 13) Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov. 17

18 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU c) účel využitia zdroja, d) druh zdroja, e) kód zdroja, f) lokalita zdroja, semenárska oblasť, nadmorská výška, zemepisná šírka a zemepisná dĺžka, presné vymedzenie lokality, g) rozloha zdroja alebo určenie veľkosti zdroja počtom klonov, potomstiev alebo zastúpených výberových stromov, h) určenie autochtónneho pôvodu alebo neautochtónneho pôvodu alebo neznámeho pôvodu, i) informácia o možnej genetickej modifikácii lesného reprodukčného materiálu v kategórii testovaný. Centrum uverejňuje Národný zoznam zdrojov na svojej webovej stránke Údaje v Národnom zozname sa aktualizujú raz za 5 rokov. Priebežná aktualizácia je centrom zabezpečovaná v Národnom registri zdrojov. 10 Odber, zber a list o pôvode lesného reprodukčného materiálu Držiteľ osvedčenia, ktorý vykonáva zber semena, semennej suroviny, semenáčikov z prirodzeného zmladenia alebo časti rastlín pre vegetatívne množenie najmenej 3 dní pred plánovaným začiatkom odberu z uznaných zdrojov písomne oznámi príslušnému obvodnému lesnému úradu začiatok odberu a miesto odberu podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 7. Ak osoba podľa odseku 1 nie je správcom zdroja, semeno, semennú surovinu, semenáčiky z prirodzeného zmladenia alebo časti rastlín pre vegetatívne množenie môže zbierať len s predchádzajúcim súhlasom správcu zdroja. Bezprostredne po odbere semeno, semennú surovinu, semenáčiky z prirodzeného zmladenia alebo časti rastlín pre vegetatívne množenie označí osoba podľa odseku 1 etiketou podľa vzoru uvedeného v prílohe č

19 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU 4. Do 15 dní po skončení odberu osoba podľa odseku 1 požiada príslušný obvodný lesný úrad o vydanie listu o pôvode lesného reprodukčného materiálu (ďalej len list o pôvode ). 5. Obvodný lesný úrad do piatich pracovných dní od prevzatia žiadosti podľa odseku 4 vydá list o pôvode v troch vyhotoveniach; prvé vyhotovenie listu o pôvode si ponecháva obvodný lesný úrad, druhé vyhotovenie zasiela osobe, ktorá zber vykonala a tretie vyhotovenie zasiela centru. 6. Ak lesný reprodukčný materiál nepochádza z uznaného zdroja alebo neboli splnené povinnosti uvedené v odsekoch 1 až 4, obvodný lesný úrad vydá rozhodnutie o nevydaní listu o pôvode podľa odseku List o pôvode obvodný lesný úrad vydá pre lesný reprodukčný materiál kategórie a) identifikovaný a selektovaný podľa prílohy č. 9 časti A, b) kvalifikovaný podľa prílohy č. 9 časti B, c) testovaný podľa prílohy č. 9 časti C. Zákon prináša výraznú zmenu pri ohlasovaní odberu, jeho kontrole a vystavovaní Listu o pôvode reprodukčného materiálu. Odber ohlasuje odborne spôsobila osoba príslušnému obvodnému lesnému úrad. Tento vykonáva kontrolu odberu a v prípade, že sú splnené ustanovenia zákona vystavuje na základe žiadosti držiteľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti List o pôvode. List o pôvode sa vystavuje na tlačive podľa prílohy č. 9 zákona, ktoré je v súlade s formátom Osvedčenia o pôvode podľa Smernice rady 1999/105/ES o uvádzaní množiteľského materiálu lesných kultúr na trh. V prípade nesplnenia ustanovení zákona vydá príslušný obvodný lesný úrad rozhodnutie o nevydaní Listu o pôvode. Žiadosť o registráciu LRM v zmysle predchádzajúcej legislatíve je nahradená tzv. Oznámením o produkcii LRM, ale postup pri jeho zasielaní ostáva zachovaný. Podrobnosti uvádza 20, ods.5 vyhlášky č. 501/2010 Z. z Balenie a označovanie lesného reprodukčného materiálu a sprievodný list lesného reprodukčného materiálu Lesný reprodukčný materiál možno uvádzať na trh len v obaloch vylučujúcich zámenu ich obsahu a uzatvorených tak, aby ich nebolo možné 19

20 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU otvoriť bez porušenia uzáveru alebo bez zanechania stopy na obale alebo na etikete. Súčasťou zabezpečenia uzavretia obalu je uzáver, ktorý musí byť opatrený etiketou. 2. Lesný reprodukčný materiál sa počas všetkých fáz produkcie udržiava oddelene a označuje sa etiketou, ktorá obsahuje a) číslo listu o pôvode, b) botanický názov dreviny, c) vedecký názov dreviny, d) kategóriu, e) účel použitia, a to na obnovu lesa, na zalesňovanie, na iné lesnícke účely, na iné ako lesnícke účely, určený na vývoz, f) druh zdroja, g) evidenčný kód, h) rok dozretia semien alebo semennej suroviny, i) rok zberu, j) vek sadbového materiálu a spôsob jeho pestovania, k) skutočnosť, či je geneticky modifikovaný, l) množstvo. 3. Osoba, ktorá lesný reprodukčný materiál uvádza na trh, vyhotovuje pri každom uvedení lesného reprodukčného materiálu na trh sprievodný list lesného reprodukčného materiálu (ďalej len sprievodný list ) podľa vzoru, ktorý je uvedený v prílohe č Sprievodný list pre osivo obsahuje údaje o a) čistote osiva, b) klíčivosti osiva alebo životaschopnosti osiva, c) hmotnosti kusov čistých semien, d) počte klíčivých semien alebo životaschopných semien v 1 kg osiva. 5. Ak ide o krátku dodaciu lehotu možno osivo z aktuálnej úrody uvádzať na trh so sprievodným listom bez vyplnených údajov podľa odseku 4 písm. b) a d) s podmienkou, že chýbajúce údaje dodávateľ poskytne odberateľovi ihneď po skončení skúšok kvality, alebo ak sa na trh 20

21 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU uvádzajú jeho malé množstvá 14) ; do poskytnutia chýbajúcich údajov odberateľ nemôže získané osivo dodať ďalšiemu odberateľovi. 6. Sprievodný list pre časti rastlín určené na vegetatívne množenie topoľov a vŕb musí obsahovať znak ES. 7. Na farebné odlíšenie listu o pôvode, etikety, sprievodného listu sa používa a) žltá farba pre lesný reprodukčný materiál kategórie identifikovaný, b) zelená farba pre lesný reprodukčný materiál kategórie selektovaný, c) ružová farba pre lesný reprodukčný materiál kategórie kvalifikovaný, d) modrá farba pre lesný reprodukčný materiál kategórie testovaný. Etiketa v zmysle 11 je odlišná od etikety uvedenej v 10 ( príloha č. 8 zákona). Etiketa uvedená v 10 je určená na prepravu a manipuláciu v období bezprostredne po odbere LRM pre vystavením Listu o pôvode. Etiketa v zmysle 11 je určená na všetky fázy produkcie po vystavení Listu o pôvode od spracovania cez skladovanie, pestovanie až po konečné použitie na umelú obnovu a zalesňovanie, resp. iné lesnícke účely. Jej vzor nie je určený zákonom a formu etikety, pri dodržaní obsahu, si môže zvoliť každý producent podľa svojich potrieb. Sprievodný list, ktorý musí sprevádzať LRM pri jeho uvedení na trh, je doplnený oproti predchádzajúcim predpisom o priestor na uvedenie údajov o kvalite osiva a číselné označenie účelu použitia je rozšírené na 5 položiek. Náležitosti rastlinolekárskeho pasu ostávajú zachované. V prípade, že sa na označenie kategórií zdrojov využíva farebné odlíšenie, je potrebné použiť farby určené v ods Zlučovanie a delenie oddielov Zlučovanie oddielov tej istej dreviny možno vykonať, ak lesný reprodukčný materiál zlučovaných oddielov patrí do tej istej kategórie lesného reprodukčného materiálu a bol získaný z rovnakého druhu zdroja, ktorý sa nachádza v tej istej semenárskej oblasti, a rovnakom lesnom vegetačnom stupni. 14) Nariadenie Komisie (ES) č. 2301/2002 z 20. decembra 2002, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania smernice Rady 1999/105/ES so zreteľom na definíciu malých množstiev osív (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 3/ zv. 37; Ú. v. ES, L 348, ). 21

22 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU 2. Pre oddiel, ktorý vznikol zlúčením podľa odseku 1 centrum vyhotoví na základe žiadosti držiteľa oddielu nový list o pôvode; pri uvádzaní tohto lesného reprodukčného materiálu na trh nemožno používať listy o pôvode zlučovaných oddielov. 3. Pre každý oddiel, ktorý vznikol delením oddielu, vyhotoví držiteľ deleného oddielu sprievodný list s uvedením čísla listu o pôvode deleného oddielu. Pri následnom delení oddielu vzniknutého delením vyhotoví držiteľ deleného oddielu sprievodný list s uvedením čísla listu o pôvode pôvodného oddielu a čísla predchádzajúceho sprievodného listu. Na žiadosť osoby, ktorá uskutočňuje produkciu lesného reprodukčného materiálu alebo dodávateľa centrum môže vyhotoviť pre delením vzniknuté oddiely nový list o pôvode. 4. Po zlúčení oddielov z viacerých zdrojov centrum vyhotoví list o pôvode zmesi podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 11. Pri zmiešaní lesného reprodukčného materiálu z viacerých ročníkov zberu z toho istého uznaného zdroja sa vyhotoví list o pôvode zmesi podľa vzoru uvedeného v prílohe č Evidenčný kód zmesi lesného reprodukčného materiálu obsahuje znaky uvedené v prílohe č. 5 časti B. V tomto paragrafe a následne aj v prílohe č. 5 sa prvý raz objavuje pojem lesný vegetačný stupeň. 16 vyhlášky č. 501/2010 Z. z., ktorá ustanovuje podrobnosti o produkcii LRM a jeho uvádzaní na trh, určuje zásady vertikálneho prenosu, ktoré sú, na rozdiel od predchádzajúceho zákona, určené na základe lesných vegetačných stupňov. V zmysle uvedenej vyhlášky je možné LRM na umelú obnovu lesa a zalesňovanie používať len v území s tým istým lesným vegetačným stupňom, v ktorom sa nachádza zdroj, z ktorého bol LRM získaný. Zásady zlučovania a delenie oddielov ostávajú zachované s výnimkou vystavovania sprievodného listu pre delenie oddielu, ktorý vznikol delením. Na sprievodný list sa potom uvádza číslo listu o pôvode pôvodného oddielu a číslo predchádzajúceho sprievodného listu. 13 Podmienky uvádzania lesného reprodukčného materiálu na trh 1. Lesný reprodukčný materiál možno uvádzať na trh, ak spĺňa požiadavky uvedené v prílohe č. 13, pochádza alebo bol dopestovaný z materi- 22

23 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU álu pochádzajúceho z uznaných zdrojov pre kategórie podľa 8 ods. 2 a spĺňa požiadavky na zdravotný stav podľa osobitného predpisu. 15) 2. Na trh možno uvádzať len lesný reprodukčný materiál v oddieloch, ktoré sú balené, prepravované a uchovávané samostatne až do času výsadby v lesných porastoch. 3. Vegetatívne množený lesný reprodukčný materiál a lesný reprodukčný materiál umelých krížencov nemožno uvádzať na trh ako lesný reprodukčný materiál kategórie identifikovaný. 4. V kategórii selektovaný možno vegetatívne množený lesný reprodukčný materiál uvádzať na trh, ak bol získaný hromadným množením zo sadbového materiálu dopestovaného generatívnym spôsobom. 5. Lesný reprodukčný materiál šľachtených topoľov (Populus cv.), šľachtených stromových vŕb (Salix cv.) a geneticky modifikovaný reprodukčný materiál možno uvádzať na trh len v kategórii testovaný. 6. Lesný reprodukčný materiál v kategóriách selektovaný, kvalifikovaný alebo testovaný možno na trh uvádzať aj z následného vegetatívneho množenia, ak pôvodný lesný reprodukčný materiál, z ktorého sa následné vegetatívne množenie vykonáva, pochádza z uznaného zdroja; ustanovenie odseku 2 tým nie je dotknuté. 7. Lesný reprodukčný materiál uvádzaný na trh musí vzhľadom na morfologické znaky, veľkosť, zdravotný stav, vitalitu a fyziologickú kvalitu spĺňať požiadavky medzinárodných noriem, ak sú schválené Európskou komisiou. 8. Časti rastlín určené na vegetatívne množenie topoľov a vŕb možno uvádzať na trh, ak spĺňajú požiadavky na vonkajšiu kvalitu uvedené v prílohe č. 13 so sprievodným listom podľa 11 ods Lesný reprodukčný materiál, ktorý nespĺňa podmienky podľa tohto zákona, nemožno uvádzať na trh spôsobom, ktorý môže viesť k jeho zámene s iným reprodukčným materiálom. 10. Pri uvádzaní lesného reprodukčného materiálu na trh možno využívať výsledky skúšok a zistení iných odborne spôsobilých akreditovaných osôb. 11. S lesným reprodukčným materiálom kategórií podľa 6 ods. 2 možno obchodovať, ak pochádza z uznaných zdrojov uvedených v prílohe č ) Zákon č. 193/2005 Z.z. o rastlinolekárskej starostlivosti v znení neskorších predpisov. 23

24 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Aby LRM spĺňal požiadavky podľa tohto zákona, musí o.i. jeho producent dodržiavať 20 vyhlášky č. 501/2010 Z. z. o evidencii LRM. Súčasťou evidencie je o.i. aj oznámenie o produkcii LRM, ktoré je producent povinný zaslať centru pri semene do 30 dní po spracovaní semena a pri sadbovom materiáli do 15. septembra kalendárneho roka, oznámenie o skladovanom zostatku osiva a semena, ktoré sa zasiela k 30. júnu a 31. decembru kalendárneho roka do 15 dní od uvedených termínov a grafická evidencia škôlok a prevádzkových zariadení, v ktorej sa vedú údaje o pestovanom LRM a výmere, na ktorej sa LRM pestuje. Reprodukčný materiál druhov uvedených v prílohe č. 1, ktorý nie je určený na umelú obnovu lesa, zalesňovanie alebo iné lesnícke účely musí byť pestovaný, označený a uvádzaný na trh spôsobom, ktorý zabráni jeho zámene s iným reprodukčným materiálom Použitie lesného reprodukčného materiálu na obnovu lesa, zalesňovanie a na iné lesnícke účely Na obnovu lesa a zalesňovanie možno použiť len druhovo a geneticky vhodný lesný reprodukčný materiál, ktorý pochádza alebo bol dopestovaný z materiálu pochádzajúceho z uznaných zdrojov alebo na základe súhlasu podľa 15 a 16 pri dodržaní horizontálneho a vertikálneho prenosu lesného reprodukčného materiálu. Na iné lesnícke účely možno použiť lesný reprodukčný materiál, ktorý pochádza alebo bol dopestovaný z materiálu pochádzajúceho zo zdrojov podľa 6 ods Obchodná výmena a vývoz Zámer uviesť lesný reprodukčný materiál z obchodnej výmeny na trh na území Slovenskej republiky dodávateľ oznamuje centru najmenej 15 dní pred jej uskutočnením. Súčasťou oznámenia je list o pôvode vydaný orgánom členského štátu Európskej únie (ďalej len členský štát ), z ktorého lesný reprodukčný materiál pochádza a účel použitia podľa 11 ods. 2 písm. e). Lesný reprodukčný materiál z obchodnej výmeny na obnovu lesa a zalesňovanie a na iné lesnícke účely možno použiť na základe súhlasu vydaného centrom do 15 dní od doručenia oznámenia, ak spĺňa podmienky tohto zákona.

25 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Pre lesný reprodukčný materiál, ktorý je predmetom obchodnej výmeny alebo vývozu vydá centrum nový list o pôvode na základe žiadosti dodávateľa predloženej najneskôr 15 dní pred obchodnou výmenou alebo vývozom. Súhlas podľa odseku 2 centrum nevydá pre lesný reprodukčný materiál kategórie identifikovaný. Súhlas podľa odseku 2 centrum nevydá, ak možno predpokladať, že by použitie lesného reprodukčného materiálu na území Slovenskej republiky alebo jej časti malo nežiaduci vplyv na lesníctvo, životné prostredie, genetické zdroje alebo biologickú rozmanitosť vzhľadom na jeho a) fenotypové a genetické vlastnosti vyplývajúce z dôkazov týkajúcich sa miesta pôvodu alebo pôvodu lesného reprodukčného materiálu alebo výsledky skúšok alebo vedeckého výskumu, alebo b) vlastnosti vyplývajúce zo známych výsledkov skúšok, vedeckého výskumu alebo výsledkov získaných praktickými lesníckymi skúsenosťami týkajúcimi sa prežitia a rozvoja sadiva vo vzťahu k morfologickým a fyziologickým vlastnostiam. Postup podľa odseku 5 sa uplatní len na základe povolenia udeleného Európskou komisiou zakázať na celom území Slovenskej republiky alebo na jej časti predaj špecifikovaného lesného reprodukčného materiálu na obnovu lesa a zalesňovanie alebo na iné lesnícke účely. Uskutočnenie obchodnej výmeny centrum oznámi príslušnému orgánu členského štátu, ktorý je prijímateľom lesného reprodukčného materiálu z obchodnej výmeny najneskôr do 60 dní od vydania listu o pôvode podľa odseku 3. Podmienky obchodnej výmeny (na územie Slovenskej republiky) a dovozu sa zásadne nemenia. Namiesto pôvodného Osvedčenia na použitie LRM... vydáva centrum Súhlas na použitie LRM..., podmienky udelenia súhlasu ostávajú zachované. Pri obchodnej výmene (do členských krajín EÚ) a vývoze vydáva centrum nový list o pôvode v slovenskom jazyku. Producent je o uskutočnení takejto obchodnej výmeny povinný informovať centrum tak, aby centrum mohlo splniť ustanovenie ods. 7, t.j. informovať príslušný orgán členského štátu, ktorý je prijímateľ LRM z obchodnej výmeny v určenom termíne. 25

26 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Dovoz Zámer uviesť lesný reprodukčný materiál z dovozu na trh oznamuje dodávateľ alebo odberateľ centru najmenej 15 dní pred jeho uskutočnením. Súčasťou oznámenia je list o pôvode vydaný príslušným orgánom štátu, z ktorého lesný reprodukčný materiál pochádza a účel použitia podľa 11 ods. 2 písm. e). Lesný reprodukčný materiál z dovozu na obnovu lesa a zalesňovanie a na iné lesnícke účely možno použiť na základe súhlasu vydaného centrom do 15 dní od doručenia oznámenia, ak spĺňa podmienky tohto zákona. Súhlas podľa odseku 2 centrum vydá pre lesný reprodukčný materiál, ktorý možno na základe osobitného predpisu 16) povoliť za účelom predaja v členských štátoch a ktorého druh, druh zdroja, kategória, oblasť proveniencie zdroja a krajina pôvodu zodpovedá tomuto osobitnému predpisu. Ak nie je vydaný osobitný predpis podľa odseku 3, súhlas podľa odseku 2 centrum vydá len na základe povolenia Európskej komisie, aby centrum rozhodlo o udelení súhlasu na dovoz. Súhlas podľa odsekov 3 a 4 vydá centrum, ak lesný reprodukčný materiál z dovozu má rovnaké vlastnosti ako lesný reprodukčný materiál produkovaný v členských štátoch. Na dovoz sa vzťahujú ustanovenia osobitných predpisov. 17) 17 Osvedčenie o odbornej spôsobilosti na činnosti s lesným reprodukčným materiálom Činnosti s lesným reprodukčným materiálom možno vykonávať len na základe osvedčenia o odbornej spôsobilosti na činnosti s lesným reprodukčným materiálom (ďalej len osvedčenie ). Fyzická osoba môže byť držiteľom osvedčenia, ak a) má úplné stredné odborné vzdelanie lesnícke alebo úplné stredné odborné vzdelanie so zameraním na pestovanie a prácu s rastlin- 16) Napríklad rozhodnutie Rady 2008/971/ES zo 16. decembra 2008 o rovnocennosti množiteľského materiálu lesných kultúr produkovaného v tretích krajinách (Ú. v. EÚ L 345, ). 17) Napríklad zákon č. 193/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 199/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

27 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU ným materiálom alebo vysokoškolské vzdelanie v odbore lesníckom alebo v odbore so zameraním na pestovanie a prácu s rastlinným materiálom a úspešne absolvovala skúšku odbornej spôsobilosti na činnosti s lesným reprodukčným materiálom (ďalej len odborná skúška ), alebo b) je držiteľom obdobného dokladu vydaného členským štátom. Fyzická osoba podnikateľ alebo právnická osoba môže byť držiteľom osvedčenia, ak a) zamestnáva v pracovnom alebo inom obdobnom pomere fyzickú osobu, ktorá spĺňa podmienky podľa odseku 2, b) je zapísaná v obchodnom registri alebo v inom obdobnom registri. 18 Povinnosti držiteľa osvedčenia Držiteľ osvedčenia je povinný oznámiť ministerstvu každú zmenu skutočností uvedených v osvedčení najneskôr do 15 dní odo dňa, kedy táto zmena nastala. Fyzická osoba, ktorá je držiteľom osvedčenia je povinná sa každých päť rokov zúčastniť školenia organizovaného ministerstvom. 19 Zánik platnosti osvedčenia Platnosť osvedčenia fyzickej osoby zaniká a) smrťou alebo jej vyhlásením za mŕtvu, b) rozhodnutím ministerstva o zániku platnosti osvedčenia fyzickej osoby. Platnosť osvedčenia fyzickej osoby podnikateľa alebo právnickej osoby zaniká a) ak držiteľ osvedčenia nespĺňa podmienku podľa 17 ods. 3 písm. a), b) zrušením právnickej osoby, c) zánikom oprávnenia na podnikanie fyzickej osoby podnikateľa. Ministerstvo môže rozhodnúť o zániku platnosti osvedčenia fyzickej osoby podľa odseku 1 písm. b), ak držiteľ osvedčenia porušil ustanovenia 7 ods. 1 a 2, 10 ods. 1 až 4, 11, 12 ods. 1 až 3, 13, 14, 15 ods. 1 až 3, 16 ods. 1 a 2, 18 a 25 ods. 4; ak ide o fyzickú osobu podľa 17 ods. 3 písm. a), ministerstvo fyzickej osobe podnikateľovi ale- 27

28 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU bo právnickej osobe oznámi zánik platnosti jeho osvedčenia z dôvodu ustanoveného v odseku 2 písm. a). Odvolanie proti rozhodnutiu podľa odseku 3 nemá odkladný účinok. O vydanie osvedčenia sa fyzická osoba môže opätovne uchádzať po uplynutí troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia podľa odseku 1 písm. b). Ak ide o fyzickú osobu, ktorej platnosť osvedčenia zanikla rozhodnutím ministerstva podľa odseku 1 písm. b) opakovane, o opätovné vydanie osvedčenia sa táto fyzická osoba nemôže uchádzať. O vydanie osvedčenia sa fyzická osoba podnikateľ alebo právnická osoba môže opätovne uchádzať po uplynutí troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia podľa odseku 3. Ak ide o fyzickú osobu podnikateľa alebo právnickú osobu, ktorej platnosť osvedčenia zanikla rozhodnutím ministerstva podľa odseku 3 opakovane, o opätovné vydanie osvedčenia sa táto fyzická osoba podnikateľ alebo právnická osoba nemôže uchádzať. 20 Orgány štátnej správy Orgánmi štátnej správy v oblasti produkcie lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzania na trh sú: a) ministerstvo, b) krajský lesný úrad, c) obvodný lesný úrad. Štátnu správu v oblasti produkcie lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzania na trh v lesoch nevyhnutných pre potreby obrany štátu podľa osobitných predpisov 18) vykonáva Ministerstvo obrany Slovenskej republiky v rozsahu pôsobnosti krajského lesného úradu a obvodného lesného úradu. 18) Zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. 28

29 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU 21 Ministerstvo Ministerstvo a) riadi a usmerňuje výkon štátnej správy a štátnej odbornej kontroly v oblasti produkcie lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzania na trh, b) koordinuje medzinárodnú spoluprácu v oblasti produkcie lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzania na trh, c) rozhoduje o odvolaniach vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol krajský lesný úrad alebo centrum v oblasti produkcie lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzania na trh, d) vykonáva dozor nad produkciou lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzaním na trh (ďalej len dozor ) v rozsahu svojej pôsobnosti a prijíma opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov súvisiace s lesným reprodukčným materiálom, e) zabezpečuje vykonanie odbornej skúšky, f) vydáva osvedčenie a rozhoduje o zániku jeho platnosti, g) vedie evidenciu držiteľov osvedčení a rozhodnutí o zániku platnosti osvedčení, h) organizuje odbornú prípravu žiadateľov o vydanie osvedčenia a organizuje školenie pre držiteľov osvedčení, i) zriaďuje banku semien lesných drevín. 22 Krajský lesný úrad Krajský lesný úrad a) vykonáva dozor v rozsahu svojej pôsobnosti a prijíma opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov súvisiace s lesným reprodukčným materiálom, b) rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam obvodného lesného úradu v oblasti produkcie lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzania na trh, c) vykonáva kontrolu stavu a obhospodarovania uznaných zdrojov lesného reprodukčného materiálu 29

30 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU 23 Obvodný lesný úrad Obvodný lesný úrad a) vykonáva dozor v rozsahu svojej pôsobnosti a prijíma opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov súvisiace s lesným reprodukčným materiálom, b) vykonáva kontrolu oznámeného zberu lesného reprodukčného materiálu, c) vydáva list o pôvode a vedie ich evidenciu, d) vykonáva kontrolu stavu a obhospodarovania zdrojov lesného reprodukčného materiálu, e) rozhoduje o uznaní alebo zániku uznania zdroja, f) prejednáva priestupky podľa 26 alebo iné správne delikty podľa 27, g) ukladá a vymáha uložené pokuty Orgán štátnej odbornej kontroly Orgánom štátnej odbornej kontroly v oblasti produkcie lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzania na trh je centrum. Centrum a) vykonáva fenotypovú klasifikáciu semenných zdrojov, b) dáva podnet na vykonanie fenotypovej klasifikácie lesných porastov počas platnosti programu starostlivosti, c) navrhuje uznanie alebo zánik uznania zdroja obvodnému lesnému úradu, d) zriaďuje génové základne a semenné porasty, e) vykonáva ochranu genetických zdrojov lesných drevín, f) vedie národný register a vydáva národný zoznam, g) kontroluje stav a obhospodarovanie zdrojov, h) vedie evidenciu lesného reprodukčného materiálu, i) vedie zoznam škôlok a prevádzkových zariadení na základe evidencie škôlok a prevádzkových zariadení, ktoré predkladá osoba, ktorá vykonáva produkciu sadbového materiálu j) vydáva súhlas na použitie lesného reprodukčného materiálu z obchodnej výmeny a z dovozu, 30

31 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU k) vydáva list o pôvode pre oddiel, ktorý vznikol zlúčením alebo delením oddielov a vedie ich evidenciu, l) spolupracuje s orgánmi štátnej odbornej kontroly členských štátov a tretích štátov, m) vykonáva skúšky kvality osiva, n) spravuje banku semien lesných drevín Dozor nad produkciou a uvádzaním lesného reprodukčného materiálu na trh Dozor je oprávnenie orgánov štátnej správy a orgánu štátnej odbornej kontroly v rámci svojej územnej pôsobnosti sledovať, zisťovať a kontrolovať, ako sa dodržiava tento zákon, všeobecne záväzný právny predpis vydaný na jeho vykonanie a rozhodnutia vydané na ich základe. Ak je to potrebné, dozor podľa odseku 1 môžu v spolupráci s orgánmi štátnej správy v oblasti uvádzania lesného reprodukčného materiálu na trh alebo s centrom vykonávať aj odborníci z Európskej komisie. Dozorom podľa odseku 1 sa kontroluje najmä a) pôvod, balenie, označovanie, evidencia, kvalita lesného reprodukčného materiálu a vykonávanie činností s lesným reprodukčným materiálom od jeho získania až po dodávku konečnému odberateľovi, b) stav a obhospodarovanie uznaných zdrojov lesného reprodukčného materiálu, c) použitie stanovištne a geneticky vhodného lesného reprodukčného materiálu na obnovu lesa a zalesňovanie a na iné lesnícke účely, d) genetická identita klonov, zmesí klonov a multiklonálnych variet, e) použitie lesného reprodukčného materiálu z obchodnej výmeny a dovozu. Držiteľ osvedčenia, správca zdroja, obhospodarovateľ lesa alebo vlastník nelesného pozemku určeného na zalesnenie sú pri výkone dozoru podľa odseku 1 povinní a) byť prítomní a zabezpečiť prítomnosť držiteľa osvedčenia podľa 17 ods. 2, prostredníctvom ktorého fyzická osoba podnikateľ alebo právnická osoba zabezpečuje činnosti s lesným reprodukčným materiálom, 31

32 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU zabezpečiť prítomnosť odborného lesného hospodára, ak ide o obhospodarovateľa lesa, b) poskytnúť všetky informácie a doklady potrebné na vykonanie dozoru podľa odseku 1, c) umožniť vstup na svoje pozemky, do škôlok, prevádzkových zariadení a kontrolu technických prostriedkov slúžiacich na získavanie, spracovanie, skladovanie, pestovanie, prepravu a použitie lesného reprodukčného materiálu, d) predložiť evidenciu lesného reprodukčného materiálu, škôlok a prevádzkových zariadení, e) umožniť bezodplatný odber primeraného množstva vzoriek. Ak sa na základe vykonávaného dozoru podľa odseku 1 zistia nedostatky možno a) pozastaviť produkciu lesného reprodukčného materiálu až do odstránenia zistených nedostatkov, b) zakázať produkciu a uvádzanie lesného reprodukčného materiálu na trh, c) zakázať zber semena, semennej suroviny, odber častí rastlín a vyzdvihovanie semenáčikov z prirodzeného zmladenia, d) nariadiť likvidáciu lesného reprodukčného materiálu, e) nariadiť likvidáciu založeného lesného porastu alebo porastu lesných drevín, alebo f) nariadiť odstránenie nedostatkov, ak klon, zmes klonov alebo multiklonálna varieta nespĺňa požiadavky kategórie, pre ktorú boli uznané. Obvodný lesný úrad môže uložiť osobám uvedeným v odseku 4 za marenie alebo iné sťaženie výkonu dozoru a za nevykonanie opatrení uvedených v odseku 5 poriadkovú pokutu do výšky 300 eur. Poriadkovú pokutu možno uložiť aj opakovane. Poriadková pokuta je príjmom štátneho rozpočtu. 26 Priestupky Priestupku v oblasti produkcie lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzania na trh sa dopustí ten, kto a) vykonáva činnosti s lesným reprodukčným materiálom bez osvedčenia, 32

33 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU b) použije na obnovu lesa a zalesňovanie lesný reprodukčný materiál, ktorý nespĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom, Priestupku na úseku lesného reprodukčného materiálu a jeho zdrojov sa fyzická osoba, ktorá je držiteľom osvedčenia dopustí, ak a) nesplní oznamovaciu povinnosť podľa 18 ods. 1, b) nezúčastní sa školenia organizovaného ministerstvom podľa 18 ods. 2. Za priestupok podľa odseku 1 obvodný lesný úrad uloží pokutu do 2000 eur. Za priestupok podľa odseku 2 obvodný lesný úrad uloží pokutu do 1500 eur. Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch, 19) ak tento zákon neustanovuje inak. 27 Iné správne delikty Obvodný lesný úrad uloží pokutu od 200 do eur fyzickej osobe podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá a) bez osvedčenia vykonáva činnosti s lesným reprodukčným materiálom, b) nedodrží požiadavky ustanovené pre zdroje, zber, spracovanie, pestovanie, označovanie, balenie, prepravu a evidenciu lesného reprodukčného materiálu, c) uvedie na trh lesný reprodukčný materiál, ktorý nespĺňa požiadavky podľa tohto zákona, alebo ho uvedie na trh spôsobom, ktorý môže viesť k jeho zámene, d) na obnovu lesa a zalesňovanie použije lesný reprodukčný materiál, ktorý nespĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom, e) nedodrží podmienky obchodnej výmeny a dovozu lesného reprodukčného materiálu, f) neplní opatrenia uložené podľa 25 ods ) Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. 33

34 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Pokuty Pri ukladaní pokuty a určení jej výšky podľa 27 sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob a čas trvania a následky protiprávneho konania, na spoluprácu dotknutých osôb. Konanie o inom správnom delikte možno začať do jedného roka odo dňa, keď sa obvodný lesný úrad o protiprávnom konaní dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa, kedy k protiprávnemu konaniu došlo. Obvodný lesný úrad môže v rozhodnutí o priestupku alebo v rozhodnutí o inom správnom delikte súčasne nariadiť, aby v určenej lehote boli vykonané opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania. Tomu, kto opakovane počas troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priestupku alebo rozhodnutia o inom správnom delikte poruší povinnosť, za ktorú mu bola pokuta už uložená alebo nevykoná opatrenia podľa odseku 3 možno uložiť ďalšiu pokutu až do dvojnásobku hornej hranice pokuty uvedenej v 26 ods. 3 a 4 alebo v 27. Pokuta je splatná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priestupku alebo rozhodnutia o inom správnom delikte, ktorým bola uložená, ak v tomto rozhodnutí nie je určená dlhšia lehota jej splatnosti. Výnosy pokút sú príjmom štátneho rozpočtu. 29 Náklady za odborné služby Náklady za odborné služby podľa 24 ods. 2 písm. a) a m) znáša ten, v prospech koho sa uvedené činnosti vykonali. Úhradu nákladov za odborné služby podľa odseku 1 určí centrum vo výške nevyhnutných a preukázateľných nákladov. 30 Splnomocňovacie ustanovenia Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti o a) fenotypovej klasifikácii lesných porastov a fenotypovej klasifikácii semenných zdrojov,

35 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU b) uznávaní zdrojov lesného reprodukčného materiálu, c) uznaných lesných porastoch, výberových stromoch, semenných sadoch, klonoch, zmesi klonov a multiklonálnych varietách a ich obhospodarovaní, d) ochrane genetických zdrojov lesných drevín, e) génových základniach, f) semenných porastoch, g) banke semien lesných drevín, h) označovaní uznaných zdrojov, génových základní a semenných porastov v teréne a lesníckych mapách, i) vedení národného registra a vydávaní národného zoznamu, j) testovaní zdrojov, k) odbere a označovaní lesného reprodukčného materiálu, l) semenárskych oblastiach a prenose lesného reprodukčného materiálu, m) požiadavkách na kvalitu a klasifikáciu lesného reprodukčného materiálu, n) pestovaní sadbového materiálu, o) evidencii pri produkcii lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzaní na trh, p) evidencii škôlok a prevádzkových zariadení, q) evidencii lesného reprodukčného materiálu použitého na obnovu lesa a zalesňovanie, r) odbornej skúške a zložení skúšobnej komisie, s) vydávaní osvedčenia. 31 Spoločné ustanovenie Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 20) okrem lehoty na rozhodnutie o uznaní zdroja podľa 23 písm. e). Správne konanie sa uplatňuje o.i. pri vystavovaní Listov o pôvode a pri uznávaní zdrojov LRM. V prípade uznávania zdrojov LRM je možné upustiť od dodržania lehôt na rozhodnutie, nakoľko účastníci konania by mali s uznaním zdroja súhlasiť už pred začiatkom konania. 20) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. 35

36 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU 32 Prechodné ustanovenia 1. Konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončí podľa tohto zákona. 2. Osvedčenie vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa považuje za osvedčenie podľa tohto zákona. 3. Rozhodnutie o uznaní alebo zrušení uznania zdroja lesného reprodukčného materiálu vydané podľa doterajších predpisov sa považuje za rozhodnutie podľa tohto zákona. 4. Evidencia držiteľov osvedčení podľa doterajších predpisov sa považuje za evidenciu držiteľov osvedčení podľa tohto zákona. 5. Evidenčný kód, pridelený podľa doterajších predpisov sa považuje za evidenčný kód do 30. júna Evidenčné kódy zdrojov LRM pridelené podľa doterajších predpisov ostávajú v platnosti až do ich prečíslovania v zmysle tohto zákona, najneskôr do 30. júna Až do ich prečíslovania sa budú používať aj pri vystavovaní Listov o pôvode. Na List o pôvode sa uvedú údaje vyplývajúce z evidenčného kódu aj pri semenárskej oblasti a výškovej zóne. Prečíslovanie zabezpečí centrum a nové evidenčné kódy zverejní na svojej webovej stránke a Prechodné ustanovenia účinné od 1. apríla 2011 Evidenčný kód podľa tohto zákona pre zdroje uznané podľa predpisov účinných do 31. marca 2011 zverejní centrum na svojom webovom sídle najneskôr do 31. mája Potvrdenie o pôvode vydané podľa predpisov účinných do 31. marca 2011 sa považuje za list o pôvode podľa tohto zákona. Držiteľ lesného reprodukčného materiálu nadobudnutého do 31. marca 2011, pre ktorý nebolo vydané potvrdenie o pôvode podľa predpisov účinných do 31. marca 2011 požiada do 31. decembra 2011 centrum o vydanie listu o pôvode. Bez listu o pôvode podľa prvej vety nemožno tento lesný reprodukčný materiál uvádzať na trh, použiť na obnovu lesa a zalesňovanie alebo na iné lesnícke účely. Zásady horizontálneho a vertikálneho prenosu lesného reprodukčného materiálu podľa predpisov účinných do 31. marca 2011 možno po- 36

37 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU užiť na sadbový materiál rozpestovaný pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Za list o pôvode podľa ods. 2 sa považuje každé potvrdenie o pôvode na osivo vystavené centrom pred ako aj potvrdenie o pôvode na sadbový materiál a to bez ohľadu na to, aký čas pestovania je uvedený na potvrdení o pôvode. V prípade, že na osivo alebo sadbový materiál nebolo pred vystavené potvrdenie o pôvode, vystaví centrum na základe žiadosti držiteľa LRM listy o pôvode na všetky skladované, resp. rozpestované oddiely LRM. Spôsob číslovania Listov o pôvode, tak aby sa zabezpečila ich jednoznačnosť a nezameniteľnosť, určilo MPaRV SR usmernením. Na LRM získaný po (semenná surovina, semeno, časti rastlín, semenáčiky z prirodzeného zmladenia) je oprávnený vystaviť list o pôvode len príslušný obvodný lesný úrad. Záverečné ustanovenia 33 Zrušujú sa 1. zákon č. 217/2004 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 545/2004 Z. z. a zákona č. 360/2007 Z. z., 2. vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 571/2004 Z. z. o zdrojoch reprodukčného materiálu lesných drevín, jeho získavaní, produkcii a používaní Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty a Európskej únie uvedené v prílohe č Účinnosť Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára Tento zákon (novela) nadobúda účinnosť od 1.apríla

38 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU 1.2 Vybrané prílohy zákona č. 138/2010 Z. z. v znení zákona č. 49/2011 Z. z. Prílohy, ktoré nie sú uvedené v tejto príručke je možné nájsť a stiahnuť z webovej stránky NLC (MS Word): Obrázok 3 Smrek obyčajný (Flora von Deutschland Österreich und der Schweiz (1885), Obrázok 4 Jedľa biela ( 38

39 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Obrázok 5 Smrekovec opadavý ( Larix_decidua) Obrázok 6 Borovica lesná ( biologia/metodicke/borovicovite/ obrazky/pinus_sylvestris2.jpg) 39

40 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Príloha č. 1 k zákonu č. 138/2010 Z. z. ZOZNAM DRUHOV LESNÝCH DREVÍN A ICH KRÍŽENCOV URČENÝCH NA UMELÚ OBNOVU LESA A ZALESŇOVANIE A NA INÉ LESNÍCKE ÚČELY, ICH SKRATIEK LATINSKÉHO NÁZVU A BOTANICKÉHO NÁZVU V SLOVENSKOM JAZYKU Skr. lat. názvu Skratka Názov Latinský názov pab SM Smrek obyčajný Picea abies ppu SP Smrek pichľavý Picea pungens pom SO Smrek omorikový (omorika) Picea omorica aal JD Jedľa biela Abies alba agr JO Jedľa obrovská Abies grandis psy BO Borovica lesná (sosna) Pinus sylvestris pni BC Borovica čierna Pinus nigra pba BS Borovica Banksova Pinus banksiana pmu KS Borovica horská (kosodrevina) Pinus mugo pst VJ Borovica hladká (vejmutovka) Pinus strobus pme DG Duglaska tisolistá Pseudotsuga menziesii pce LB Borovica limbová Pinus cembra lde SC Smrekovec opadavý Larix decidua lka SJ Smrekovec japonský Larix kaempferi syn. Larix leptolepis tba TX Tis obyčajný Taxus baccata qro DL Dub letný Quercus robur qpe DZ Dub zimný Quercus petraea qru DC Dub červený Quercus rubra qpu DP Dub plstnatý Quercus pubescens qce CR Dub cerový (cer) Quercus cerris fsy BK Buk lesný Fagus sylvatica cbe HB Hrab obyčajný Carpinus betulus aps JH Javor horský Acer pseudoplatanus 40

41 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Skr. lat. názvu Skratka Názov Latinský názov apl JM Javor mliečny Acer platanoides aca JP Javor poľný Acer campestre ata JT Javor tatársky Acer tataricum ain JI Javor introdukovaný Acer introd. Sp. fex JS Jaseň štíhly Fraxinus excelsior fan JU Jaseň úzkolistý Fraxinus angustifolia for JK Jaseň manový Fraxinus ornus sni BZ Baza čierna Sambucus nigra umo BH Brest horský Ulmus montana, syn. Ulmus glabra umi BP Brest poľný (hrabolistý) Ulmus minor, syn. Ulmus carpinifolia ula VZ Brest väzový Ulmus laevis upi BD Brest sibírsky Ulmus pinnato-ramosa rps AG Agát biely Robinia pseudoacacia bpe BR Breza bradavičnatá Betula pendula syn. Betula verrucosa bpu BV Breza plstnatá Betula pubescens agl JL Jelša lepkavá Alnus glutinosa ain JX Jelša sivá Alnus incana avi JZ Jelša zelená Alnus viridis sal VB Vŕba biela Salix alba sfr VF Vŕba krehká Salix fragilis ssp VK Vŕba krovitá Salix sp. tco LM Lipa malolistá Tilia cordata tpl LV Lipa veľkolistá Tilia platyphyllos ptr OS Topoľ osikový (osika) Populus tremula phy TS Topoľ šľachtený Populus x hybr. pon TC Topoľ čierny Populus nigra pal TB Topoľ biely Populus alba, P. canescens peu TI Topoľ I 214 pro TR Topoľ Robusta Populus x euroamericana (I-214) Populus x euroamericana (Robusta ) 41

42 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Skr. lat. názvu Skratka Názov Latinský názov pav CS Čerešňa vtáčia Prunus avium pma MH Čerešňa mahalebková (mahalebka) Prunus mahaleb sau JB Jarabina vtáčia Sorbus aucuparia sar MK Jarabina mukyňová (mukyňa) Sorbus aria sto BX Jarabina brekyňová (brekyňa) Sorbus torminalis sdo OK Jarabina oskorušová (oskoruša) Sorbus domestica jni OC Orech čierny Juglans nigra jre OV Orech vlašský Juglans regia csa GJ Gaštan jedlý Castanea sativa ahi GK Pagaštan konský Aesculus hippocastanum paa TP Čremcha obyčajná (tŕpka) Padus avium, syn. Padus racemosa cma DR Drieň obyčajný Cornus mas ppy HR Hruška obyčajná Pyrus pyraster msy JN Jabloň planá (plánka) Malus sylvestris cmo HJ Hloh jednosemenný Crataeus monogyna cox HO Hloh obyčajný Crataegus oxyacantha

43 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Iné druhy lesných drevín Názov Borovica bielokôra Borovica turecká Borovica halepská Borovica kanárska Borovica píniová Borovica prímorská Borovica stočená Borovica lúčovitá Céder atlantický Céder libanonský Dub cezmínovitý Dub korkový Jedľa grécka Jedľa španielska Smrek sitkanský Smrekovec krížený Smrekovec sibírsky Latinský názov Pinus leucodermis Pinus brutia Pinus halepensis Pinus canarensis Pinus pinea Pinus pinaster Pinus contorta Pinus radiata Cedrus atlantica Cedrus libani Quercus ilex Quercus suber Abies cephalonica Abies pinsapo Picea sitchensis Larix eurolepis Larix sibirica Obrázok 7 Buk lesný ( mgmh/b/beech-27-l.jpg) Obrázok 8 Dub zimný ( Quercus_petraea) 9 Obrázok 9 Dub letný ( Quercus_robur) 43

44 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Príloha č. 2 k zákonu č. 138/2010 Z. z. POŽIADAVKY NA UZNANIE ZDROJOV KATEGÓRIÍ IDENTIFIKOVANÝ A SELEKTOVANÝ Požiadavky na zdroje určené pre lesný reprodukčný materiál kategórie identifikovaný a) Zdroj sa nachádza v jednej semenárskej oblasti. b) Je známa oblasť proveniencie, poloha, nadmorská výška alebo výškové pásmo miesta (miest), na ktorých bol lesný reprodukčný materiál získaný. c) Uvedie sa, či je zdroj autochtónny, miestneho pôvodu, neautochtónny, nepôvodný alebo neznámeho pôvodu. Pri neautochtónnom a nepôvodnom zdroji sa uvedie miesto pôvodu, ak je známe. Požiadavky na uznanie zdrojov kategórie selektovaný a) Porast sa posudzuje s ohľadom na účel, na ktorý má byť lesný reprodukčný materiál určený, pričom kritériá podľa písm. b) až l) musia byť splnené spôsobom zodpovedajúcim tomuto účelu. b) Pôvod: Podľa dostupných dokumentov alebo iných zdrojov sa stanoví, či je pôvod autochtónny, miestny, neautochtónny alebo neznámy. Pri neautochtónnych alebo nepôvodných zdrojoch sa uvedie miesto pôvodu. c) Izolácia: Porasty sa musia nachádzať v dostatočnej vzdialenosti od fenotypovo nevhodných porastov toho istého druhu alebo od porastov príbuzných druhov alebo odrôd, s ktorými sa môže daný druh krížiť. Izolácia je osobitne dôležitá vtedy, keď sa v okolí autochtónnych porastov vyskytujú porasty neautochtónne, nepôvodné porasty alebo neznámeho pôvodu. d) Skutočná veľkosť zdroja: porast musí tvoriť jedna alebo viacero skupín vhodne rozmiestených stromov, ktorých počet zaručuje dostatočné vzájomné opelenie. Kvôli zamedzeniu nežiaducich efektov príbuzenského opelenia musia kandidátske porasty vykazovať dostatočne vysoký počet a rozmiestenie jednotlivých stromov na svojej ploche. e) Vek a vývojový stupeň: Porasty sa musia skladať zo stromov, ktorých vek a vývojový stupeň umožňuje použitie výberových kritérií. f) Homogenita: Porasty musia vykazovať normálny stupeň individuálnej variability morfologických znakov. Nevhodné stromy by mali byť v prípade potreby odstránené.

45 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU g) Prispôsobenosť: Musí byť jasné, že porast je prispôsobený ekologickým podmienkam prevládajúcim v semenárskej oblasti. h) Zdravotný stav a odolnostný potenciál: Stromy v porastoch nesmú byť napadnuté škodlivými činiteľmi a musia byť odolné voči nepriaznivým stanovištným a klimatickým podmienkam v mieste pôvodu, s výnimkou škôd spôsobených znečistením životného prostredia. i) Objemový prírastok: Pre uznanie vybraných porastov musí byť objemový prírastok drevnej hmoty vyšší než je priemerná hodnota platná pre porovnateľné ekologické a hospodárske podmienky. j) Kvalita dreva: Môže byť v špecifických prípadoch podstatným kritériom výberu. k) Tvar a habitus: Stromy v kandidátskych porastoch musia vykazovať zvlášť priaznivé morfologické znaky, najmä priamosť a kruhový prierez kmeňa, vhodný typ vetvenia, jemnosť vetvenia a dobrú schopnosť prirodzeného čistenia kmeňa. Okrem toho musí byť obmedzený podiel dvojákov a stromov s točitým rastom. l) Iné znaky stromy v kandidátskych porastoch môžu vykazovať aj iné znaky, dôležité v konkrétnych podmienkach prostredia alebo pre konkrétne praktické účely. 45

46 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU 46 Príloha č. 3 k zákonu č. 138/2010 Z. z. POŽIADAVKY NA UZNANIE ZDROJOV KATEGÓRIE KVALIFIKOVANÝ 1. Semenné sady a) Druh a účel sadu, polohový plán, komponenty sadu, izolácia semenného sadu, a tiež akákoľvek zmena týchto parametrov musí byť schválené centrom. b) Komponenty sadu, ktorými sú klony alebo potomstvá, sa musia vybrať na základe ich výnimočných znakov. Osobitne sa pritom zohľadnia kritériá podľa prílohy č. 2. c) Príslušné klony alebo potomstvá sa vysádzajú podľa plánu schváleného úradným miestom, a to podľa usporiadania umožňujúceho identifikáciu každého komponentu. d) Výchovné zásahy v semenných sadoch musia byť predpísané spoločne s výberovými kritériami, ktorá pri nich budú použité. Musia byť schválené centrom. e) Semenné sady sa musia obhospodarovať a reprodukčný materiál sa v nich musí zbierať tak, aby sa dosiahol cieľ semenného sadu a zamedzilo nežiaduce zúženie genetickej diverzity. 2. Výberové stromy a) Rodičia sa vyberajú na základe ich výnimočných znakov alebo na základe kombinačnej schopnosti. Osobitne sa pritom zohľadnia kritériá podľa prílohy č. 2. b) Cieľ, plán kríženia a metóda opelenia, komponenty, izolácia, miesto a akákoľvek zmena týchto parametrov musí byť schválená centrom. c) Identita, počet a podiel rodičov v zmesi musia byť schválené centrom. 3. Klony a) Klony musia byť identifikovateľné na základe rozlišovacích znakov schválených centrom. b) Pestovná hodnota jednotlivých klonov sa stanoví podľa skúseností alebo na základe výsledkov dostatočne dlhodobých pokusov. c) Východzie jedince (ortety) určené na produkciu klonov sa vyberajú na základe ich výnimočných znakov, pričom sa osobitne zohľadnia kritériá podľa prílohy č. 2.

47 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU d) Uznanie klonov sa obmedzí maximálnym počtom rokov alebo maximálnym počtom vegetatívnych potomkov (ramet). 4. Zmesi klonov a multiklonálne variety a) Zmesi klonov musia spĺňať požiadavky stanovené v bode 3. b) Identita, počet a podiely klonov obsiahnutých v zmesi, výberová metóda a východzie klony musia byť schválené centrom. Každá zmes klonov musí vykazovať dostatočnú genetickú rôznorodosť porovnateľnú s porastmi pochádzajúcimi z prirodzenej obnovy. c) Uznanie zmesí klonov a multiklonálnych variet sa obmedzí najvyšším počtom rokov alebo najvyšším počtom vegetatívnych potomkov. 47

48 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Príloha č. 4 k zákonu č. 138/2010 Z. z. POŽIADAVKY NA UZNANIE ZDROJOV KATEGÓRIE TESTOVANÝ 1. Všeobecné požiadavky a) Zdroj musí spĺňať požiadavky podľa prílohy č. 2 alebo prílohy č. 3. b) Testy pre uznanie zdrojov pripravuje a vyhodnocuje centrum medzinárodne uznávaným postupom. Pri porovnávacích testoch je testovaný lesný reprodukčný materiál porovnávaný s jedným alebo viacerými štandardami, schválenými ministerstvom, ktorými sú generatívne potomstvá uznaných porastov alebo výberových stromov, ramety uznaných klonov alebo multiklonálna varieta. 2. Testované znaky a) Testy musia byť koncipované tak, aby slúžili k vyhodnoteniu presne definovaných znakov; b) Osobitnú pozornosť je nutné venovať kritériám, ako je prispôsobenosť, rastová schopnosť, odolnosť voči škodlivým činiteľom. Hodnotia sa tiež osobitné znaky významné vo vzťahu k ekologickým podmienkam na mieste testu. 3. Dokumentácia O mieste založenia testov sa musia viesť záznamy, ktoré popisujú stanovištné a klimatické podmienky, predchádzajúce užívanie, spôsob založenia porastu a jeho obhospodarovanie, škody spôsobené abiotickými/biotickými činiteľmi. Tieto záznamy sa poskytujú centru. Vek materiálu a výsledky v čase uzavretia testu musí zaznamenať centrum. 4. Spôsob vykonania testov a) Každá vzorka reprodukčného materiálu musí byť, ak to dovoľuje druh sadbového materiálu, vysiata, vysadená a vypestovaná rovnakým spôsobom. b) Každý pokus sa musí založiť podľa uznaného štatistického princípu použitím dostatočného počtu stromov tak, aby bolo možné posúdiť individuálne znaky každého z testovaných komponentov. 5. Vyhodnotenie a platnosť výsledkov a) Výsledky pokusov sa vyhodnotia použitím medzinárodne uznaného štatistického postupu; výsledky testovania sa vyhodnotia samostatne pre každý z testovaných znakov. 48

49 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU b) Opis použitej pokusnej metódy a vyhodnotenie výsledkov testov budú verejne prístupné. c) Centrum určí oblasti pravdepodobnej prispôsobenosti testovaného materiálu a prípadne tiež ku znakom, ktoré znižujú jeho pestovnú hodnotu. d) Zdroj nemôže byť uznaný pre produkciu lesného reprodukčného materiálu kategórie testovaný, ak pokusy preukážu, že sa na testovanom lesnom reprodukčnom materiáli neprejavujú znaky zdroja alebo odolnostný potenciál proti pôsobeniu hospodársky významných škodlivých činiteľov, ako má zdroj. 6. Požiadavky na genetické testy a) Genetickému testu môžu byť podrobené komponenty nasledujúcich zdrojov: semenné sady, rodičia potomstiev, klony, zmesi klonov a multiklonálne variety. b) Pre uznanie zdroja sa vyžaduje nasledujúca dokumentácia: identita a pôvod hodnotených komponentov, plán kríženia na produkciu lesného reprodukčného materiálu podrobeného testovaniu. 49

50 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Príloha č. 5 k zákonu č. 138/2010 Z. z. ZNAKY EVIDENČNÉHO KÓDU ZDROJA Časť A: Evidenčný kód uznaného zdroja pozostáva z 11 znakov Napríklad: aal LM 001 aal skratka latinského názvu podľa prílohy č. 1 (JD) 5 číselné označenie druhu zdroja (klon) 2 číslo semenárskej oblasti (pre JD stredoslovenská oblasť) 4 číslo lesného vegetačného stupňa 21) LM značka okresu 22) 001 poradové číslo zdroja pridelené centrom Číselné označenie zdrojov 1 identifikovaný zdroj 2 uznaný porast 3 semenný sad 4 výberový strom 5 klon 6 zmes klonov 7 zmes podľa prílohy č zmes podľa prílohy č. 12 Časť B: Evidenčný kód zmesi lesného reprodukčného materiálu Evidenčný kód zmesi sa skladá z 11 znakov. Znaky na 1. až 8. pozícii sa zhodujú so znakmi evidenčného kódu. Na 9. pozícii je číselné označenie typu zdroja semena. Na 10. a 11. pozícii je poradové číslo zmesi pridelené centrom. 21) Príloha č. 1 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 453/2006 Z. z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa 22) Vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 597/2002 Z. z., ktorou sa vydáva štatistický číselník krajov, štatistický číselník okresov a štatistický číselník obcí. 50

51 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Príloha č. 11 k zákonu č. 138/2010 Z. z. LIST O PÔVODE ZMESI SEMENA z viacerých zdrojov č. / Názov dreviny Vlastník 24) zmesi semena Označenie zmesi semena (nové označenie oddielu) Pridelený evidenčný kód zmesi semena 23) Celková hmotnosť zmesi semena Spôsob uskladnenia zmesi semena Údaje o zmiešaných oddieloch: Oddiel Evidenčný kód Hmotnosť oddielu 25) Číslo listu o pôvode Správca zdroja LHC JPRL Rok zberu 23) Dátum, odtlačok pečiatky a podpis vlastníka zmesi semena Dátum, odtlačok pečiatky centra a podpis zodpovednej osoby 23) Prideľuje centrum. 24) Uvádza sa meno, priezvisko a údaje o pobyte, ak ide o fyzickú osobu alebo názov a sídlo, ak ide o právnickú osobu. 25) Uvádza sa v kg so zaokrúhlením na jedno desatinné miesto. 51

52 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Príloha č. 12 k zákonu č. 138/2010 Z. z. LIST O PÔVODE ZMESI SEMENA Z VIACERÝCH ROČNÍKOV ZBERU Z TOHO ISTÉHO ZDROJA č. / Názov dreviny Vlastník 27) zmesi semena Označenie zmesi semena (nové označenie oddielu) Pridelený evidenčný kód zmesi semena 26) Celková hmotnosť zmesi semena Spôsob uskladnenia zmesi semena Údaje o zmiešaných oddieloch: Evidenčný kód Správca zdroja LHC JPRL Oddiel Hmotnosť oddielu 28) Číslo listu o pôvode Rok zberu Dátum, odtlačok pečiatky a podpis vlastníka zmesi semena Dátum, odtlačok pečiatky centra a podpis zodpovednej osoby 24) 26) Prideľuje centrum. 27) Uvádza sa meno, priezvisko a údaje o pobyte, ak ide o fyzickú osobu alebo názov a sídlo, ak ide o právnickú osobu. 28) Uvádza sa v kg so zaokrúhlením na jedno desatinné miesto. 52

53 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Príloha č. 13 k zákonu č. 138/2010 Z. z. Časť A Požiadavky, ktoré musia spĺňať oddiely plodov a semien druhov uvedených v prílohe č. 1 S oddielmi plodov a semien druhov uvedených v prílohe č. 1 nemožno obchodovať, ak takýto oddiel plodov alebo semien nedosiahne úroveň čistoty najmenej 99 %. Napriek ustanoveniam odseku 1 sa v prípade blízko príbuzných druhov uvedených v prílohe č. 1, okrem umelých hybridov, uvádza druhová čistota príslušnej šarže plodov alebo semien, ak nedosahuje 99 %. Časť B Požiadavky, ktoré musia spĺňať časti rastlín druhov a umelých hybridov uvedených v prílohe č. 1 Časti rastlín druhov a umelých hybridov uvedených v prílohe I musia byť prijateľnej obchodovateľnej kvality. Pri určovaní prijateľnej obchodovateľnej kvality sa posudzujú všeobecné vlastnosti, zdravie a primeranosť veľkosti. V prípade druhu Populus spp. Možno uviesť, že časti rastlín spĺňajú dodatočné požiadavky stanovené v časti C. Časť C Požiadavky na normy externej kvality pre druh Populus spp. Rozmnožovaný stonkovými odrezkami alebo sadenicami 1. Stonkové odrezky a) Stonkové odrezky nespĺňajú požiadavky prijateľnej obchodovateľnej kvality, ak vykazujú akýkoľvek z týchto nedostatkov: drevo je staršie než dva roky; majú menej než dva riadne sformované puky; sú postihnuté odumieraním pletiva alebo vykazujú poškodenie škodlivými organizmami; vykazujú znaky vysychania, prehriatia, plesnivosti alebo hniloby. b) Najmenšie rozmery pre stonkové odrezky najmenšia dĺžka: 20 cm. 53

54 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU najmenší priemer na vrchnom konci: Trieda EC 1: 8 mm Trieda EC 2: 10 mm. 2. Sadenice a) Sadenice nespĺňajú požiadavky prijateľnej obchodovateľnej kvality, ak vykazujú akýkoľvek z týchto nedostatkov: drevo je staršie než tri roky, majú menej než päť riadne sformovaných pukov, sú postihnuté odumieraním pletiva alebo vykazujú poškodenie škodlivými organizmami, vykazujú znaky vysychania, prehriatia, plesnivosti alebo hniloby, poškodenia s výnimkou rezov spôsobených prerezávaním, majú viacero kmeňov, vykazujú nadmernú zakrivenosť kmeňa. b) Triedy veľkostí pre sadenice Trieda Najmenší priemer (mm) v strede dĺžky Najmenšia veľkosť (m) N1 6 1,5 N Časť D Požiadavky, ktoré musí spĺňať sadbový materiál druhov a umelých hybridov uvedených v prílohe č. 1 Sadbový materiál musí byť prijateľnej obchodovateľnej kvality. Pri určovaní prijateľnej obchodovateľnej kvality sa posudzujú všeobecné vlastnosti, zdravie, vitalita a fyziologická kvalita. 54

55 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Príloha č. 14 k zákonu č. 138/2010 Z. z. ZDROJE PRE KATEGÓRIE LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU, Z KTORÝM MOŽNO OBCHODOVAŤ Zdroj Identifikovaný (žltá) Kategória (farba označenia) Selektovaný (zelená) Kvalifikovaný (ružová) Testovaný (modrá) Semenný zdroj x Lesný porast, semenný zdroj x x x Semenný sad x x Výberový strom x x Klon x x Multiklonálne variety x x 55

56 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Príloha č. 15 k zákonu č. 138/2010 Z. z. ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE Smernica Rady 1999/105/ES z 22. decembra 1999 o uvádzaní množiteľského materiálu lesných kultúr na trh (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 3/zv. 28; Ú. v. ES L 11, ). 25) 26) 27) 28) Obrázok 10 Semenný sad borovice lesnej Soroška (foto Sušková) 56

57 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU 1.3 VYHLÁŠKA MINISTERSTVA PÔDOHOSPODÁR- STVA A ROZVOJA VIDIEKA SLOVENSKEJ REPUB- LIKY ZO 16. DECEMBRA 2010, KTOROU SA USTA- NOVUJÚ PODROBNOSTI O PRODUKCII LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU A JEHO UVÁDZA- NÍ NA TRH S KOMENTÁROM Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo ) podľa 30 zákona č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli ustanovuje: 1 Predmet úpravy Táto vyhláška ustanovuje podrobnosti o a) fenotypovej klasifikácii lesných porastov 29) a fenotypovej klasifikácii semenných zdrojov, b) uznávaní zdrojov lesného reprodukčného materiálu (ďalej len zdroj ), c) uznaných lesných porastoch, výberových stromoch, semenných sadoch, klonoch, zmesi klonov a multiklonálnych varietách a ich obhospodarovaní, d) ochrane genetických zdrojov lesných drevín, e) génových základniach, f) semenných porastoch, g) banke semien lesných drevín (ďalej len banka semien ), h) označovaní uznaných zdrojov, génových základní a semenných porastov v teréne a lesníckych mapách, i) vedení Národného registra zdrojov (ďalej len národný register ) a vydávaní Národného zoznamu zdrojov lesného reprodukčného materiálu Slovenskej republiky (ďalej len národný zoznam ), j) testovaní zdrojov, k) odbere a označovaní lesného reprodukčného materiálu, l) semenárskych oblastiach a prenose lesného reprodukčného materiálu, m) požiadavkách na kvalitu a klasifikáciu lesného reprodukčného materiálu, 29) 2 písm. b) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch. 57

58 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU n) pestovaní sadbového materiálu, o) evidencii pri produkcii lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzaní na trh, p) evidencii škôlok a prevádzkových zariadení, q) evidencii lesného reprodukčného materiálu použitého pri umelej obnove lesa a zalesňovaní pozemkov na to určených (ďalej len obnova lesa a zalesňovanie ), r) skúške odbornej spôsobilosti na činnosti s lesným reprodukčným materiálom (ďalej len odborná skúška ) a zložení skúšobnej komisie, s) vydávaní osvedčenia o odbornej spôsobilosti na činnosti s lesným reprodukčným materiálom (ďalej len osvedčenie ) Fenotypová klasifikácia lesných porastov a semenných zdrojov Pri fenotypovej klasifikácii lesných porastov a semenných zdrojov sa určuje fenotypová hodnota dreviny a na jej základe sa lesné porasty a semenné zdroje zaraďujú do fenotypových kategórií. Pri fenotypovej klasifikácii lesných porastov sa určuje fenotypová hodnota, ak ide o a) smrek obyčajný, jedľu bielu, borovicu lesnú, smrekovec opadavý, buk lesný, dub letný a dub zimný, v lesných porastoch alebo semenných zdrojoch starších ako 60 rokov, b) borovicu limbovú, duglasku tisolistú, jedľu obrovskú, borovicu hladkú (vejmutovku), orech čierny a dub červený, v lesných porastoch alebo semenných zdrojoch starších ako 40 rokov, c) topoľ osikový, topoľ čierny, topoľ biely, jelšu lepkavú, jelšu sivú, brezu bradavičnatú a brezu plstnatú, v lesných porastoch alebo semenných zdrojoch starších ako 20 rokov, d) ostatné dreviny, v lesných porastoch alebo semenných zdrojoch starších ako 60 rokov. Fenotypová klasifikácia lesných porastov sa vykonáva, ak ide o dreviny smrek obyčajný, jedľa biela, borovica lesná, borovica čierna, smrekovec opadavý, buk lesný, jaseň štíhly a jaseň úzkolistý, javor horský a javor mliečny, brest horský, lipa malolistá, lipa veľkolistá, dub zimný a dub letný, pri dodržiavaní vekovej hranice podľa odseku 2 vo všetkých lesných porastoch tvaru lesa vysokého.

59 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Fenotypová klasifikácia lesných porastov sa vykonáva, ak ide o dreviny smrekovec opadavý a borovica čierna, podľa borovice lesnej a pre jaseň štíhly, jaseň úzkolistý, javor horský, javor mliečny, brest horský, lipu malolistú a lipu veľkolistú podľa dreviny buk. Fenotypová klasifikácia lesných porastov, ak ide o dreviny, ktoré nie sú uvedené v odseku 3, sa vykonáva podľa hodnotenia tvárnosti ich kmeňa, produkčnej schopnosti a kvality korún. Fenotypová hodnota dreviny v lesnom poraste sa určí ako súčet hodnôt číselného vyjadrenia kvality koruny, tvárnosti kmeňa a produkčnej schopnosti v rámci jednotky priestorového rozdelenia lesa, pričom sa zohľadní zaradenie do hospodárskych súborov lesných typov 30), stupeň ich poškodenia a kvality kmeňa. Kritériá zaradenia lesných porastov do fenotypových kategórií sú uvedené v prílohe č. 1. Fenotypová klasifikácia semenných zdrojov sa určuje a vykonáva podľa odsekov 2 až 6 primerane. V zmysle 8, ods.4 zákona č. 138/2010 Z. z. fenotypovú klasifikáciu lesných porastov vykonáva osoba, ktorá je odborne spôsobilá na vyhotovenie programu starostlivosti o lesy, v prípadoch uznávania semenných zdrojov fenotypovú klasifikáciu vykonáva centrum. Náklady na túto činnosť znáša ten, v prospech koho sa uvedené činnosti vykonali Uznávanie zdrojov Návrh na uznanie zdroja predkladá Národné lesnícke centrum (ďalej len centrum ) po splnení požiadaviek na uznanie zdroja spolu s návrhom uznávacieho listu zdroja, vrátane návrhu evidenčného kódu zdroja lesného reprodukčného materiálu (ďalej len evidenčný kód ) pre a) uznaný lesný porast a semenný zdroj kategórie identifikovaný podľa vzoru v prílohe č. 2, b) uznaný lesný porast a semenný zdroj kategórie selektovaný podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 2, c) výberový strom podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 3, d) semenný sad podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 4, e) klon v prílohe podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 5, f) zmes klonov a multiklonálnu varietu podľa vzoru uvedeného v prílohe č ) Príloha č. 1 k zákonu č. 326/2005 Z. z. 59

60 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU 2. Návrh podľa odseku 1 predkladá centrum a) ak ide o zdroj na lesnom pozemku pri vyhotovovaní programu starostlivosti o lesy 31) (ďalej len program starostlivosti ) na základe zoznamu lesných porastov zaradených do fenotypovej kategórie A a B, počas platnosti programu starostlivosti na základe podnetu správcu zdroja, alebo osoby, ktorá má na uznaní zdroja záujem, b) ak ide o semenný zdroj na základe podnetu správcu zdroja, alebo osoby, ktorá má na uznaní zdroja záujem, c) z vlastného podnetu. 3. Zoznam lesných porastov zaradených do fenotypovej kategórie A a B vypracovaný vyhotovovateľom programu starostlivosti sa zasiela centru do 15. decembra roka, v ktorom sa končí platnosť programu starostlivosti a obsahuje údaje podľa prílohy č. 2 a je rozdelený na a) zoznam uznaných lesných porastov, b) zoznam ostatných lesných porastov. 4. Podkladom na vyhotovenie zoznamu uznaných lesných porastov je zoznam uznaných zdrojov s ich aktuálnou výmerou, ktorý predkladá správca zdroja vyhotovovateľovi programu starostlivosti na vypracovanie správy o doterajšom hospodárení a určení zásad na vyhotovenie programu starostlivosti pre príslušný lesný celok 32). 5. Podnet na uznanie zdroja podľa odseku 2 písm. a) bodu 2 a písm. b) obsahuje údaje uvedené v návrhu uznávacieho listu podľa odseku Uznaný zdroj kategórie selektovaný môže tvoriť niekoľko susedných jednotiek priestorového rozdelenia lesa 33), ktoré patria do tej istej semenárskej oblasti, ak je pre jednotlivé lesné dreviny určená, sú zaradené do fenotypovej kategórie lesných porastov A alebo B, rovnakého lesného vegetačného stupňa, majú jedného obhospodarovateľa lesa 34) a patria do jedného okresu. 7. Návrh na uznanie semenného sadu podľa odseku 1 písm. d) sa predkladá, ak sa ujme najmenej 75 % všetkých vysadených jedincov príslušnej dreviny uvedených v projekte podľa 6 ods ) 41 zákona č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov. 32) 39 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z. v znení zákona č. 360/2007 Z. z. 33) 39 ods. 1 písm. d) zákona č. 326/2005 Z. z. 34) 2 písm. p) zákona č. 326/2005 Z. z. 60

61 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU 8. Uznávací list sa po jeho vyhotovení zasiela správcovi zdroja, príslušnému obvodnému lesnému úradu, ktorý o uznaní zdroja rozhodol a v kópii aj osobe, ktorá mala na uznaní zdroja záujem a podala podnet podľa odseku 2 písm. a) alebo b). 9. Pre všetky zdroje navrhnuté na uznanie sa určuje pôvod, ktorý môže byť a) autochtónny, b) miestny, c) neautochtónny, d) nepôvodný, e) neznámy. Centrum môže na uznanie navrhnúť všetky porasty zaradené do fenotypovej kategórie A a B, pričom je potrebné zohľadniť potreby a požiadavky jednotlivých obhospodarovateľov. Na rozdiel od predchádzajúceho zákona vypadli z procesu uznávania semenné porasty a génové základne, nakoľko tieto nie sú priamymi zdrojmi na získavanie LRM. Centrum pre semenné porasty a génové základne vypracuje len projekty ich obhospodarovania. 4 Uznané lesné porasty 1. Lesné porasty alebo porasty lesných drevín môžu byť uznané vo veku podľa 2 ods Niekoľkým susediacim lesným porastom spĺňajúcim požiadavky uvedené v 3 ods. 6 sa môže prideliť jeden evidenčný kód. 3. V uznaných lesných porastoch sa obnovné ťažby prednostne vykonávajú v roku strednej až plnej úrody semena alebo semennej suroviny v čase ich zrelosti. 4. Uznané lesné porasty sa obhospodarujú tak, aby sa zlepšovala ich fenotypová kvalita, udržala ich stabilita, vytvorili podmienky na zvýšenie produkcie semena alebo semennej suroviny a zabezpečila ich prirodzená obnova. Uznané porasty sa nerozdeľujú na porasty s fenotypovou kategóriou A alebo B. Obe kategórie sú zaradené medzi uznané lesné porasty s jednotným označením v lesníckych mapách (UP), v teréne (jedným 5 cm širokým pruhom zelenej farby po celom obvode kmeňa stromu vo výške 1,3 m na okrajových stromoch lesného porastu) a v evidenčnom kóde (2). 61

62 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Výberové stromy Za výberové stromy sa uznávajú fenotypovo najkvalitnejšie jedince, ktorých kvalita, rast, odolnosť alebo iné dôležité vlastnosti sú výrazne lepšie v porovnaní s inými stromami toho istého druhu a veku na rovnakom stanovišti. Opis fenotypových znakov na hodnotenie výberových stromov navrhnutých na uznanie je uvedený v prílohe č Semenné sady Semenný sad sa zakladá z jedincov získaných vegetatívnym alebo generatívnym spôsobom z výberových stromov pochádzajúcich z jednej semenárskej oblasti, jedného vegetačného stupňa a je určený na produkciu semena alebo semennej suroviny známej alebo predpokladanej genetickej hodnoty s cieľom zachovania genofondu výberových stromov. Pri zakladaní semenných sadov sa zohľadňuje hospodársky význam a dlhodobá potreba lesného reprodukčného materiálu príslušnej lesnej dreviny. Projekt na založenie semenného sadu schválený centrom obsahuje a) odôvodnenie potreby semenného sadu a vymedzenie oblasti použitia lesného reprodukčného materiálu zo semenného sadu, b) charakteristiku lokality semenného sadu a návrh opatrení na obmedzenie nežiaduceho opeľovania z okolitých lesných porastov, c) pôvod a počet výberových stromov a postup výroby vrúbľovancov, d) plán rozmiestnenia vrúbľovancov alebo generatívnych potomstiev, e) postup výsadby a plán výchovných, ochranných a melioračných zásahov. Najnižší počet výberových stromov zastúpených v semenných sadoch je 50. Rozdiel počtu vrúbľovancov najviac a najmenej zastúpeného výberového stromu nesmie byť väčší ako trojnásobný. Evidenciu semenného sadu tvorí uznávací list semenného sadu a kniha semenného sadu vedená podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 4 časť B. 62

63 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Klony, zmesi klonov a multiklonálne variety Klon môže byť zdrojom v kategórii a) kvalifikovaný, ktorým je odporúčaný klon uznaný na základe fenotypových vlastností bez ukončenia testovania, alebo b) testovaný, ktorým je rajonizovaný klon (kultivar) uznaný po ukončení a vyhodnotení pokusov slúžiacich na overenie jeho hospodárskych vlastností a ekologických vlastností. Zmes klonov je zmesou uznaných klonov toho istého druhu alebo medzidruhových hybridov s určenými podielmi a je zdrojom v kategórii kvalifikovaný. Multiklonálna varieta je otestovanou zmesou klonov vyznačujúcich sa rovnakými stanovištnými nárokmi a rastovými vlastnosťami a je zdrojom v kategórii testovaný. Najmenší počet klonov zastúpených v zmesi klonov alebo multiklonálnej variete s proporcionálnym zastúpením jej zložiek je 10 pri rýchlorastúcich drevinách a 25 pri ostatných drevinách. Najmenší počet klonov zastúpených v zmesi klonov alebo multiklonálnej variete s neproporcionálnym zastúpením jej zložiek je 50. Uznané klony, zmesi klonov a multiklonálne variety sa na účely získavania lesného reprodukčného materiálu uchovávajú v špeciálnych výsadbách, ktorými sú klonové archívy, matečnice a hlavové škôlky založené podľa projektov schválených centrom. 8 Ochrana genetických zdrojov lesných drevín Genetické zdroje lesných drevín sa chránia v uznaných zdrojoch, ktorými sú a) v mieste prirodzeného výskytu uznané lesné porasty, uznané semenné zdroje, výberové stromy, b) mimo miesta prirodzeného výskytu semenné sady, klonové archívy a archívy potomstiev. Ochrana genetických zdrojov lesných drevín sa zabezpečuje aj a) v mieste prirodzeného výskytu zriadením génovej základne alebo semenného porastu, b) mimo miesta prirodzeného výskytu zriadením banky semien lesných drevín. 63

64 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Génové základne Génovou základňou je územne ucelená časť lesov s osobitným režimom hospodárenia. Zriaďuje sa postupom podľa osobitných predpisov 35). Génová základňa sa obhospodaruje podľa projektu obhospodarovania génovej základne, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 8. Obhospodarovanie v génovej základni sa zameriava na dosiahnutie prirodzenej obnovy a vyrovnanej vekovej štruktúry dreviny, pre ktorú bola zriadená. Ak sa nedosiahne prirodzená obnova dreviny, použije sa umelá obnova lesným reprodukčným materiálom pochádzajúcim z uznaných lesných porastov tej istej génovej základne. V génovej základni sú zdrojom uznané lesné porasty. Ak sa v génovej základni nachádzajú nepôvodné lesné porasty alebo lesné porasty fenotypovej kategórie D, zaradia sa do obnovy pred vekom začatia obnovy 36). 10 Semenné porasty Semenný porast sa zriaďuje podľa projektu jeho obhospodarovania, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 9. Projekt obhospodarovania semenného porastu sa predkladá vyhotovovateľovi programu starostlivosti do predloženia správy o doterajšom hospodárení a o určení zásad na vyhotovenie programu starostlivosti. Pri zriadení semenných porastov sa zohľadňuje hospodársky význam a stupeň ohrozenosti genofondu danej dreviny. Na založenie semenného porastu umelou obnovou sa použije semeno najmenej zo 40 výberových stromov alebo stromov z uznaných porastov zaradených do fenotypovej kategórie A. Na založenie semenného porastu možno využiť aj sadbový materiál z prirodzeného zmladenia z uznaných lesných porastov zaradených do fenotypovej kategórie A. Semenné porasty sa nezakladajú v blízkosti lesných porastov fenotypovej kategórie D danej dreviny. 35) 14 ods. 2 písm. f) a 16 zákona č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov. 13, 16 a 17 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 453/2006 Z. z. o hospodárskej úprave lesov a ochrane lesa. 36) 28 ods. 6 vyhlášky č. 453/2006 Z. z.

65 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Banka semien Banka semien sa zriaďuje ako súčasť ochrany genetických zdrojov lesných drevín za účelom uchovania genofondu vysokohodnotných a v mieste výskytu ohrozených porastov lesných drevín. Oddiely semien sú uchovávané v banke semien dovtedy, kým pretrváva dôvod ich ochrany, alebo kým nie je nutné oddiel semien vyskladniť vzhľadom na ich starnutie. Časť semien uchovávaných v banke semien možno použiť na výskum, šľachtenie, testy potomstiev a pre medzinárodnú výmenu genetických zdrojov Označovanie uznaných zdrojov, génových základní a semenných porastov v teréne a lesníckych mapách Výberový strom sa v teréne označuje a) dvoma rovnobežnými pruhmi so šírkou 5 cm žltej farby vo výške 1,3 m po celom obvode kmeňa s medzerou medzi pruhmi 15 cm, b) číslom stromu, podľa uznávacieho listu, žltej farby do medzery vymedzenej pruhmi podľa písmena a). Uznaný lesný porast sa v teréne označuje jedným 5 cm širokým pruhom zelenej farby po celom obvode kmeňa stromu vo výške 1,3 m na okrajových stromoch lesného porastu. Semenný porast sa označuje hospodárskymi kopcami na rohoch a lomových bodoch jednotky priestorového rozdelenia lesa; po odrastení semenného porastu na okrajových stromoch žltým pruhom so šírkou 10 cm po celom obvode kmeňa vo výške 1,3 m. Hranica génovej základne sa v teréne označuje znakom G zelenej farby vo výške 1,3 m na okrajových stromoch hranice génovej základne. Hranice uznaných lesných porastov, semenných porastov a génových základní sa označujú tak, aby bolo označenie v teréne zreteľné a ľahko identifikovateľné. Uznaný zdroj označuje v teréne správca zdroja. V lesníckych mapách sa zdroj označuje týmito značkami: a) uznaný lesný porast UP 65

66 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU b) výberový strom VS c) semenný sad SS d) génová základňa GZ e) semenný porast SP 13 Vedenie národného registra a vydávanie národného zoznamu Národný register sa vedie v elektronickej forme. Národný zoznam sa vydáva v listinnej forme a v elektronickej forme sa zverejňuje na webovom sídle centra. Národný zoznam je v listinnej forme k nahliadnutiu v centre. 14 Testovanie zdroja Testovanie zdroja trvá a) 5 až 10 rokov, ak ide o dreviny s rubnou dobou do 40 rokov, b) 15 až 20 rokov, ak ide o dreviny s rubnou dobou 40 až 60 rokov, c) 20 až 25 rokov, ak ide o dreviny s rubnou dobou dlhšou ako 60 rokov. Testovanie zdroja možno a) skrátiť alebo predĺžiť najviac o päť rokov, b) prerušiť alebo ukončiť na základe žiadosti správcu testovaného zdroja. 15 Odber a označovanie lesného reprodukčného materiálu 1. Semeno alebo semenná surovina konkrétnej dreviny sa odoberá v rámci jedného odberu a) najmenej z desiatich výberových stromov z rovnakej semenárskej oblasti, ak je pre drevinu určená a jedného vegetačného stupňa, 66

67 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU b) v uznaných zdrojoch pre kategóriu identifikovaný alebo selektovaný drevín podľa 16 ods. 2 najmenej z dvadsiatich materských stromov, drevín neuvedených v 16 ods. 2, najmenej z desiatich materských stromov, c) v semenných sadoch, ak plodí aspoň 50 % jedincov. 2. Odber semenáčikov z prirodzeného zmladenia možno uskutočniť len v rozsahu, ktorý neohrozí požadovanú druhovú štruktúru a hustotu prirodzeného zmladenia potrebného na dosiahnutie zabezpečeného lesného porastu 37). 3. Lesný reprodukčný materiál sa bezprostredne po odbere, počas všetkých fáz produkcie a pri uvádzaní na trh označuje etiketou. LRM je označovaný bezprostredne po odbere etiketou podľa prílohy č. 8 zákona č. 138/2010 Z. z. V ďalších fázach produkcie, po vystavení Listu o pôvode príslušným obvodným úradom sa LRM označuje etiketou, ktorá obsahuje údaje podľa 11, ods. 2 zákona č. 138/2010 Z. z Semenárske oblasti a prenos lesného reprodukčného materiálu Semenárska oblasť je územie vymedzujúce areál prirodzeného rozšírenia lesných drevín, pre ktoré sa určuje. Semenárske oblasti sa určujú pre a) smrek obyčajný Fatransko-tatranská semenárska oblasť, Kysucko-oravská semenárska oblasť, Pohronsko-hnilecká semenárska oblasť, b) jedľu bielu Severoslovenská semenárska oblasť, Stredoslovenská semenárska oblasť, Východoslovenská semenárska oblasť, c) borovicu lesnú Severoslovenská semenárska oblasť, Východoslovenská semenárska oblasť, Záhorská semenárska oblasť, d) smrekovec opadavý 37) 26 vyhlášky č. 453/2006 Z. z. 67

68 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Tatranská semenárska oblasť, Podtatranská semenárska oblasť, Šarišsko-spišská semenárska oblasť, e) buk lesný Stredoslovenská semenárska oblasť, Severo-východoslovenská semenárska oblasť, f) dub zimný Západoslovenská semenárska oblasť, Východoslovenská semenárska oblasť, g) dub letný Západoslovenská semenárska oblasť, Východoslovenská semenárska oblasť. 3. Semenárske oblasti podľa odseku 2 tvoria lesné oblasti a podoblasti podľa osobitného predpisu 38). 4. Hranice semenárskych oblastí sú zhodné s vonkajšími hranicami lesných oblastí a podoblastí, ktoré sú do jednotlivých semenárskych oblastí zahrnuté. 5. Zoznam lesných oblastí a podoblastí tvoriacich semenárske oblasti a číselné označenie semenárskych oblastí vrátane území mimo určených semenárskych oblastí sú uvedené v prílohách č. 10 až Horizontálny prenos lesného reprodukčného materiálu je jeho použitie na obnovu lesa a zalesňovanie podľa odsekov 7 až 10; vertikálny prenos lesného reprodukčného materiálu je jeho použitie na obnovu lesa a zalesňovanie podľa odseku V semenárskej oblasti podľa odseku 2 možno na obnovu lesa a zalesňovanie použiť lesný reprodukčný materiál dreviny, pre ktorú je určená, ak tento pochádza alebo bol dopestovaný z uznaného zdroja z tej istej semenárskej oblasti; tým nie sú dotknuté ustanovenia odsekov 8 až Ak pre drevinu uvedenú v odseku 2 nemožno na obnovu lesa a zalesňovanie zabezpečiť lesný reprodukčný materiál z určenej semenárskej oblasti, je možné použiť lesný reprodukčný materiál z obchodnej výmeny alebo z dovozu za podmienok uvedených v Metodike na použitie lesného reprodukčného materiálu na obnovu lesa a zalesňovanie z obchodnej výmeny alebo z dovozu vydanej centrom. 9. Pri obnove lesa a zalesňovaní prenos lesného reprodukčného materiálu drevín z určených semenárskych oblastí podľa odseku 2 na územie 38) 39 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z. z., 27 ods. 1 vyhlášky č. 453/2006 Z. z. 68

69 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU mimo určených semenárskych oblastí nie je obmedzený; tým nie je dotknuté ustanovenie odseku Prenos lesného reprodukčného materiálu drevín, pre ktoré nie sú určené semenárske oblasti, je pri obnove lesa a zalesňovaní možný v rámci celého územia Slovenskej republiky; tým nie je dotknuté ustanovenie odseku Lesný reprodukčný materiál sa pri obnove lesa a zalesňovaní používa na území s tým istým lesným vegetačným stupňom 39), na ktorom sa nachádza uznaný zdroj, z ktorého použitý lesný reprodukčný materiál na obnovu lesa a zalesňovanie pochádza alebo na území, na ktorom sa nachádza uznaný zdroj materiálu, z ktorého bol lesný reprodukčný materiál použitý na obnovu lesa a zalesňovanie dopestovaný; tým nie sú dotknuté ustanovenia odsekov 7 až Požiadavky na kvalitu a klasifikácia lesného reprodukčného materiálu Kvalitu semien a osív, charakterizovanú čistotou, klíčivosťou alebo životnosťou, hmotnosťou semien a počtom klíčivých semien alebo živých semien v 1 kg, určuje laboratórium akreditované na testovanie kvality semien lesných drevín. Kvalita semien a osív, ak ide o malé množstvá 40) sa nezisťuje. Oddiely semien a semennej suroviny sa uvádzajú na trh, ak vykazujú druhovú čistotu najmenej 99 %. Výnimkou sú oddiely plodov, semien a osív blízko príbuzných druhov lesných drevín okrem umelých hybridov. Kvalita sadbového materiálu sa klasifikuje na základe a) výšky a priebežnosti nadzemnej časti osi, b) hrúbky koreňového krčka, c) pomeru nadzemnej časti a koreňovej sústavy, d) veľkosti a tvaru koreňovej sústavy, e) zdravotného stavu. 39) Príloha č. 1 k vyhláške č. 453/2006 Z. z. 40) Nariadenie Komisie (ES) č. 2301/2002 z 20. decembra 2002, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania smernice Rady 1999/105/ES o uvádzaní množiteľského materiálu lesných kultúr na trh so zreteľom na definíciu malých množstiev osív (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 3/zv. 37; Ú. v. ES L 348, ). 69

70 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU 5. Požiadavky na kvalitu sadbového materiálu sú uvedené v technickej norme 41). Ustanovením ods. 5 tohto paragrafu sa stala technická norma STN Pestovanie lesov. Semenáčiky a sadenice lesných drevín. záväznou pri posudzovaní kvality sadbového materiálu. STN určuje kvalitatívne znaky sadbového materiálu v časti 4 a popis štandardného sadbového materiálu v časti 5. Časť 4 určuje kvalitu sadbového materiálu ako súbor vzájomne podmienených znakov rastlín, ktoré sa delia na znaky genetické, fyziologické a morfologické. Neoddeliteľnou súčasťou kvality sadbového materiálu je jeho zdravotný stav. Genetické znaky sú dané pôvodom semena a ostatných častí, z ktorých sa sadbový materiál vypestoval. Preto každý oddiel sadbového materiálu musí mať príslušné doklady o pôvode. Fyziologické znaky rastlín sú dané najmä obsahom vody v pletivách, obsahom zásobných látok, stupňom vegetačného pokoja, stavom terminálnych púčikov, koreňov a mykorízy. Morfologické znaky sú merateľné alebo vizuálne zistiteľné parametre sadbového materiálu a to: výška a tvar nadzemnej časti; hrúbka koreňového krčka; pomer nadzemnej časti a koreňovej sústavy (objemový); veľkosť a tvar koreňovej sústavy Pri hodnotení tvaru nadzemnej časti a tvaru koreňovej sústavy sadbového materiálu sú rozhodujúce odchýlky od prirodzeného rozloženia a morfologickej stavby charakteristickej pre určité druhy drevín. Časť 5 určuje štandard sadbového materiálu, pričom opis štandardného sadbového materiálu sa vzťahuje na sadbový materiál voľnokorenný aj krytokorenný, generatívneho i vegetatívneho pôvodu a na sadbový materiál vypestovaný škôlkovaním (dopestované semenáčiky aj semenáčiky z prirodzeného zmladenia) Pestovanie sadbového materiálu Výsev osiva, výsadbu semenáčikov a vegetatívne množenie častí rastlín na produkciu sadbového materiálu určeného pre obnovu lesa a zalesňovanie a na iné lesnícke účely možno vykonávať len v škôlkach alebo v prevádzkových zariadeniach. Podľa spôsobu pestovania sa sadbový materiál člení na 41) STN Pestovanie lesov. Semenáčiky a sadenice lesných drevín.

71 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU a) voľnokorenný na voľných záhonoch alebo substrátoch, b) krytokorenný v rôznych typoch obalov. 3. Označenie veku a spôsobu pestovania sadbového materiálu je uvedené v technickej norme.13) Ustanovením ods. 3 tohto paragrafu sa mení označovanie veku a spôsobu pestovania sadbového materiálu. Na rozdiel od vyhlášky č. 571/2004 Z. z. sa zavádza označovanie v zmysle STN časť 6.2. Vek a spôsob pestovania sa označuje vzťahom, kde prvé číslo znamená počet vegetačných období pred zaškôlkovaním, podrezaním alebo presadením do obalu, druhé číslo znamená počet vegetačných období po tomto zásahu (obidve čísla s presnosťou na 0,5 roka). Súčet oboch čísel (pri viackrát škôlkovaných rastlinách aj viac čísiel) dáva celkový vek rastliny. Spôsob pestovania sa vyjadruje graficky: Kde + je škôlkovanie alebo presadenie do obalu je podrezanie koreňov, f je pestovanie v umelom kryte (skleník, fóliový kryt, parenisko), k je pestovanie v obale (krytokorenný sadbový materiál), v je sadbový materiál vegetatívneho pôvodu. Znamienko + miesto tradičnej lomky je použité za účelom zjednotenia so značením bežne používaným v zahraničí Evidencia škôlok a prevádzkových zariadení Evidencia škôlok a prevádzkových zariadení sa vedie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 17. Evidencia škôlok a prevádzkových zariadení sa predkladá centru a) v plnom rozsahu pri prvom predložení do 31. marca kalendárneho roka, b) v rozsahu zmien do 60 dní od ich uskutočnenia. 20 Evidencia lesného reprodukčného materiálu Evidencia lesného reprodukčného materiálu sa člení na a) evidenciu pri produkcii lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzaní na trh, ktorú vedie osoba, ktorá vykonáva činnosti s lesným reprodukčným materiálom, 71

72 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU b) evidenciu lesného reprodukčného materiálu použitého na obnovu lesa a zalesňovanie, ktorú vedie obhospodarovateľ lesa, c) evidenciu lesného reprodukčného materiálu, ktorú vedie centrum na základe údajov z listov o pôvode lesného reprodukčného materiálu (ďalej len list o pôvode ), oznámení o produkcii lesného reprodukčného materiálu a oznámení o skladovanom zostatku semena a osiva. Evidenciu podľa odseku 1 písm. a) tvorí a) list o pôvode, b) sprievodný list lesného reprodukčného materiálu (ďalej len sprievodný list ), c) grafická evidencia, ak ide o lesný reprodukčný materiál pestovaný v škôlkach a v prevádzkových zariadeniach, d) oznámenie o produkcii lesného reprodukčného materiálu, e) oznámenie o skladovanom zostatku semena a osiva. List o pôvode, sprievodný list, oznámenie o produkcii lesného reprodukčného materiálu a oznámenie o skladovanom zostatku semena a osiva podľa odseku 2 sa uchováva najmenej 10 rokov po zániku oddielu; obvodný lesný úrad uchováva list o pôvode najmenej 20 rokov od jeho vydania. V grafickej evidencii podľa odseku 2 písm. c) sa nezameniteľným spôsobom vedú údaje o pestovanom oddiele lesného reprodukčného materiálu a produkčnej ploche, na ktorej sa pestuje vrátane jej výmery. Oznámenie o produkcii lesného reprodukčného materiálu sa predkladá centru na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 18 pri a) semene do 30 dní po spracovaní semennej suroviny, b) sadbovom materiáli do 15. septembra kalendárneho roka. Po jarnom a jesennom výseve osiva alebo po inom nakladaní s nadobudnutým semenom alebo osivom sa podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 19 k 30. júnu a 31. decembru kalendárneho roka vyhotovuje oznámenie o skladovanom zostatku semena a osiva na tlačive, ktoré sa zasiela centru do 15 dní od uvedených termínov. Evidenciu podľa odseku 1 písm. b) tvorí a) list o pôvode alebo sprievodný list, b) karta pôvodu porastu, c) súhlas na použitie lesného reprodukčného materiálu na obnovu lesa a zalesňovanie z obchodnej výmeny (ďalej len súhlas na použitie z obchodnej výmeny ),

73 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU d) súhlas na použitie lesného reprodukčného materiálu na obnovu lesa a zalesňovanie z dovozu (ďalej len súhlas na použitie z dovozu ). 8. Evidencia podľa odseku 7 písm. a), c) a d) sa uchováva najmenej desať rokov po použití lesného reprodukčného materiálu na obnovu lesa a zalesňovanie; centrum uchováva evidenciu podľa odseku 7 písm. c) a d) najmenej desať rokov od vydania súhlasu na použitie z obchodnej výmeny alebo súhlasu na použitie z dovozu. 9. Kartu pôvodu porastu, ktorá sa vedie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 20, obhospodarovateľ lesa uchováva do vyhotovenia programu starostlivosti po zabezpečení lesného porastu. 10. Pri kombinácii prirodzenej a umelej obnovy lesného porastu alebo rôznom pôvode použitých oddielov lesného reprodukčného materiálu sa pri vyhotovovaní programu starostlivosti na základe karty pôvodu porastu určí pôvod zastúpených lesných drevín podľa 3 ods. 9; pôvod lesných drevín sa určí podľa zložky, ktorá v zakladanom poraste prevláda. 11. Údaje o pôvode uvedené v karte pôvodu porastu alebo určené podľa odseku 10 sa po zabezpečení lesného porastu vedú v programe starostlivosti. 12. Súhlas na použitie lesného reprodukčného materiálu z obchodnej výmeny alebo súhlas na použitie lesného reprodukčného materiálu z dovozu sa vydáva na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č Odborná skúška a zloženie skúšobnej komisie Žiadosť o vykonanie odbornej skúšky sa predkladá do 31. marca kalendárneho roka podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 22. Prílohou k žiadosti podľa odseku 1 je a) overená kópia dokladu o vzdelaní, b) doklad o zaplatení správneho poplatku 42). Ak žiadosť o vykonanie odbornej skúšky neobsahuje požadované náležitosti žiadateľ sa vyzve, aby v lehote 15 dní chýbajúce náležitosti doplnil. 42) Položka 5 písm. a) prílohy k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. 73

74 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU 4. Ak žiadateľ o vykonanie odbornej skúšky v lehote podľa odseku 3 požadované náležitosti nedoplní, žiadosť o vykonanie odbornej skúšky sa zamietne. 5. Žiadateľovi o vykonanie odbornej skúšky sa termín a miesto odbornej skúšky oznámi písomne najneskôr 15 dní pred jej konaním. 6. Odborná skúška sa vykonáva pred trojčlennou skúšobnou komisiou vymenovanou ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. 7. Za predsedu a ďalších členov skúšobnej komisie možno vymenovať fyzickú osobu, ktorá je držiteľom osvedčenia. Predsedom skúšobnej komisie je zamestnanec ministerstva. 8. Obsahom odbornej skúšky je overenie vedomostí a schopností žiadateľa potrebných na činnosť s lesným reprodukčným materiálom. 9. Odborná skúška sa skladá z písomnej časti a z ústnej časti. Písomná časť sa vykonáva formou testu. Ak žiadateľ v písomnej časti odbornej skúšky nezodpovedal správne najmenej 70 % z požadovaných otázok, ústnu časť odbornej skúšky neabsolvuje a hodnotí sa klasifikačným stupňom nevyhovel. V ústnej časti odbornej skúšky žiadateľ vyhovel, ak sa na tom uznesú najmenej dvaja členovia skúšobnej komisie. 10. Výsledok odbornej skúšky sa hodnotí súhrnným klasifikačným stupňom vyhovel alebo nevyhovel. 11. Po ukončení odbornej skúšky predseda skúšobnej komisie oznámi žiadateľovi jej výsledok. O výsledku odbornej skúšky sa za každého žiadateľa vyhotoví samostatný protokol podpísaný všetkými členmi skúšobnej komisie Vydávanie osvedčenia Žiadosť o vydanie osvedčenia podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 23 časť A predkladá fyzická osoba, ktorá úspešne absolvovala odbornú skúšku spolu s dokladom o zaplatení správneho poplatku15). Žiadateľovi podľa odseku 1 sa vydá osvedčenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 24 časť A. Vzor žiadosti o vydanie osvedčenia, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa alebo právnickú osobu, je uvedený v prílohe č. 23 časť B. rílohou k žiadosti podľa odseku 3 je 74

75 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU a) doklad o tom, že činnosť s lesným reprodukčným materiálom zabezpečí zamestnancom alebo inou fyzickou osobou, ktorá úspešne absolvovala odbornú skúšku a je držiteľom osvedčenia, b) doklad o zaplatení správneho poplatku 43). Ak žiadosť o vydanie osvedčenia neobsahuje požadované náležitosti, žiadateľ sa vyzve, aby v lehote 15 dní chýbajúce náležitosti doplnil. Ak žiadateľ o vydanie osvedčenia v lehote podľa odseku 5 požadované náležitosti nedoplní, žiadosť o vydanie osvedčenia sa zamietne. Žiadateľovi o vydanie osvedčenia, ktorým je fyzická osoba podnikateľ alebo právnická osoba, sa vydá osvedčenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 24 časť B. 23 Účinnosť Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januára ) Položka 5 písm. b) prílohy k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. 75

76 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU 1.4 Vybrané prílohy vyhlášky č. 501/2010 Z. z. Prílohy, ktoré nie sú uvedené v tejto príručke je možné nájsť a stiahnuť z webovej stránky NLC (MS Word): 76

77 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Príloha č. 1 k vyhláške č. 501/2010 Z. z. KRITÉRIÁ PRE ZARADENIE LESNÝCH PORASTOV A SEMENNÝCH ZDROJOV DO FENOTYPOVÝCH KATEGÓRIÍ Fenotypová kategória lesného porastu pre drevinu uvedená v programe starostlivosti o lesy sa v porastoch tvaru lesa vysokého určuje na základe fenotypovej hodnoty dreviny určenej vyhotovovateľom programu starostlivosti o lesy po zohľadnení jej poškodenia a kvality kmeňov. V programe starostlivosti o lesy sa uvedú fenotypové kategórie lesného porastu pre drevinu podľa nasledujúcej tabuľky: Rozpätie fenotypovej hodnoty dreviny Fenotypová kategória lesného porastu pre drevinu 0,0 2,0 A 2,1 3,0 B 3,1 4,0 C 4,0 + D Pre zaradenie lesných porastov do fenotypových kategórií musia jednotlivé dreviny vyhovieť nasledujúcim požiadavkám na maximálny podiel negatívnej fenotypovej zložky (poškodenia pre sortimentáciu v %) a podielu kvalitatívnej triedy A a C: Fenotypová kategória lesného porastu pre drevinu Poškodenie pre sortimentáciu v % Kvalitatívne triedy dreva ihličnaté listnaté A C max. max. min. max. A B C Ak je v rámci rozpätia fenotypovej hodnoty dreviny určená fenotypová kategória lesného porastu pre drevinu a ak je v nej prekročená prípustná maximálna hodnota poškodenia pre sortimentáciu, resp. nie je dosiahnutý minimálny podiel stromov príslušnej kvalitatívnej triedy dreva, fenotypová kategória lesného porastu pre drevinu sa určí podľa uvedenej tabuľky. 77

78 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Príloha č. 7 k vyhláške č. 501/2010 Z. z. OPIS FENOTYPOVÝCH ZNAKOV NA HODNOTENIE VÝBEROVÝCH STROMOV Smrek obyčajný (Picea abies KARST.) Subalpínsky typ: v polohách nad m n. m.: zbiehavejší kmeň, štíhla, hustá, kužeľovitá koruna, sivohnedá borka, vetvy 2. a 3. rádu doskovité až hrivnaté s hustým ihličím. Horský typ: plnodrevný valcovitý kmeň, kratšia koruna, vetvy 2. a 3. rádu hrivnaté s prechodnými formami k hrebeňovitému typu, ihličie redšie. Pahorkatinný typ: kmeň plnodrevný s hnedou borkou, koruna širšia, vetvy 2. a 3. rádu hrebeňovito previsnuté s prechodmi k hrivnatému typu. Borovica sosna (Pinus sylvestris L.) Horský typ: rovné zbiehavejšie kmene, úzke, dlhšie, stĺpovité až kužeľovité koruny, vetvy krátke a tenké, krátke (30 40 mm) husto nasadené ihličie, často v zhlukoch. Pahorkatinný typ: zbiehavejšie, dobre sa čistiace kmene so stredne hrubou borkou, hustejšia kužeľovitá koruna so stredne hrubými vetvami, ihlice stredne dlhé. Nížinný typ: plnodrevné kmene s tenšou tmavohnedou borkou, rozložitá koruna, vetvy hrubšie, horizontálne až vystúpavé, ihlice dlhšie. Smrekovec opadavý (Larix decidua Mill.) Tatranský typ: kmene rovné až mierne krivé, zbiehavejšie, s tenkou sieťovito-brázditou borkou, koruny úzke, vetvy prevažne horizontálne nasadené. Podtatranský typ: na vápencových podkladoch kmene plnodrevné, so sieťovito-brázditou hrubou borkou, koruna širšia, vetvy nasadené prevažne horizontálne, v dvoch tretinách dĺžky oblúkovite vystúpavé; na silikátových podkladoch podobný Tatranskému typu. Šarišsko-spišský typ: kmene plnodrevné, rovné až mierne krivé, so šupinatou tenkou borkou, stredne široké koruny, vetvy horizontálne až oblúkovito vystúpavé. 78

79 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Jedľa biela (Abies alba Mill.) uznávajú sa zdravé, rezistentné a prirastavé jedince s hlboko nasadenou, nepreriedenou korunou. Ostatné ihličnaté dreviny k všeobecne posudzovaným znakom patrí rovný, dobre sa čistiaci kmeň, zdravá, hustá a symetrická koruna, vetvenie jemné, vetvy nasadené horizontálne. Buk lesný (Fagus sylvatica L.) kmene rovné, priebežné, nie vidličnaté, bez tzv. čínskych fúzov, bez mrazových trhlín, koruna nasadená vyššie, vetvy tenšie, odklonené od kmeňa. Bez točitého rastu. Dub zimný (Quercus petraea Lindl.) a dub letný (Quercus robur L.) kmene takmer rovné až slabo jednostranne zakrivené, bez vlkov, mrazových trhlín a zdurenín na kmeni, s vysokým podielom kmeňa z výšky stromu bez nízko nasadenej hrubej vetvy, zdravou symetrickou korunou a s horizontálne nasadenými vetvami. Ostatné listnaté dreviny (cenné listnáče, divé ovocné druhy) zohľadňuje sa požiadavka na kmene rovné alebo len mierne jednostranne zakrivené, nie vidličnaté, bez vlkov, mrazových trhlín a zdurenín na kmeni, s vysokým podielom kmeňa z výšky stromu a bez nízko nasadenej hrubej vetvy, bez točitého (špirálovitého) rastu; koruna zdravá a symetrická, vetvenie čo najjemnejšie. 79

80 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Príloha č. 10 k vyhláške č. 501/2010 Z. z. 80 SEMENÁRSKE OBLASTI SMREKA OBYČAJNÉHO Picea abies KARST. A. Zoznam lesných oblastí a podoblastí tvoriacich semenárske oblasti 1. Fatransko-tatranská semenárska oblasť 22 Šarišská vrchovina, Spišsko-šarišské medzihorie A Šarišská vrchovina, Šarišské podolie, Stráže B Ľubovnianska kotlina, Ľubotínska pahorkatina, Jakubianska brázda, Hromovec 24 Žilinská kotlina 26 Turčianska kotlina 29 Hornádska kotlina 34 Malá Fatra, Žiar A Malá Fatra 35 Veľká Fatra, Starohorské vrchy, Chočské vrchy A Veľká Fatra sever, Starohorské vrchy sever, Ždiarska brázda B Veľká Fatra juh, Starohorské vrchy juh 40 Branisko 41 Východné Beskydy A Ľubovnianska vrchovina C Pieniny 42 Levočské vrchy, Bachureň, Spišská Magura, Ždiarska brázda A Bachureň B Levočské vrchy C Spišská Magura, Ždiarska brázda 43 Podtatranská kotlina A Liptovská kotlina B Popradská kotlina, Tatranské podhorie 46 Nízke Tatry, Kozie chrbty A Salatíny, Demänovské vrchy B Ďumbier, Prašivá; juh C Ďumbier, Prašivá; sever D Kráľova hoľa, Priehyba; juh

81 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU E Kráľova hoľa, Priehyba; sever F Predná hoľa G Kozie chrbty 47 Tatry A Liptovské Tatry, Roháče, Červené vrchy, Liptovské kopy, Vysoké Tatry (bez Širokej) B Belianske Tatry, Široká C Osobitá D Sivý vrch 2. Kysucko-oravská semenárska oblasť 23 Javorníky 32 Západné Beskydy 33 Stredné Beskydy A Oravské Beskydy, Podbeskydská brázda, Podbeskydská vrchovina, Oravská Magura B Kysucké Beskydy C Kysucká vrchovina D Oravská vrchovina 44 Oravská kotlina 45 Skorušinské vrchy, Zuberská brázda 3. Pohronsko-hnilecká semenárska oblasť 17 Zvolenská kotlina A Sliačska kotlina, Zvolenská pahorkatina, Slatinská kotlina B Bystrická vrchovina, Bystrické podolie, Ponická vrchovina 28 Volovské vrchy, Čierna hora A Volovské vrchy 36 Horehronské podolie A Lopejská kotlina, Bystrianske podhorie B Heľpianske podolie C Breznianska kotlina 37 Poľana 38 Veporské vrchy, Stolické vrchy A Veporské vrchy juh, Stolické vrchy B Veporské vrchy sever 39 Spišskogemerský kras 81

82 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU B. Číselné označenie semenárskych oblastí vrátane územia mimo určených semenárskych oblastí V evidenčnom kóde zdroja sa na pozícii pre označenie semenárskej oblasti použije číselný kód a) b) c) d) 1 pre Fatransko-tatranskú semenársku oblasť, 2 pre Kysucko-oravskú semenársku oblasť, 3 pre Pohronsko-hnileckú semenársku oblasť, 4 pre územie mimo určených semenárskych oblastí. Vysvetlivky: 45 názov lesnej oblasti A názov podoblasti v rámci lesnej oblasti 82

83 Mapa semenárskych oblastí smreka obyčajného Picea abies KARST B 33A 44 01B 01C 01A 13 02B C 02B 16 02B 25A 02B C 41C 41A 45 42C 41A 21B 24 33D 47C 25B 47B 47D 47A 22B 34A 41B 43A 43B 42A 35A 42B 26 46A 46G 46C 46E A 46B 46F 34B 46D 35B 39 36A 36B 06 28B 17B 36C 27B 38B 28A 38B A 38A A 20A 21A 04B 04A B B 02A 02C 02B 02C 02B 02C Semenárske oblasti 1. Fatransko - tatranská oblasť 2. Kysucko oravská oblasť 3. Pohronsko hnilecká oblasť 4. Územie mimo určených semenárskych oblastí Hranica SR Hranica lesných oblastí Hranica lesných podoblastí Vydavateľ: NLC Zvolen Zdroj: Semenárske oblasti: Vyhláška MPRV SR č. 501/2010 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o produkcii lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzaní na trh Lesné oblasti a podoblasti: Vyhláška MP SR č. 453/2006 Z.z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa Obrázok 11 Mapa semenárskych oblastí smreka obyčajného 83

84 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Príloha č. 11 k vyhláške č. 501/2010 Z. z. SEMENÁRSKE OBLASTI JEDLE BIELEJ Abies alba MILL. A. Zoznam lesných oblastí a podoblastí tvoriacich semenárske oblasti 1. Severoslovenská semenárska oblasť 23 Javorníky 24 Žilinská kotlina 26 Turčianska kotlina 32 Západné Beskydy 33 Stredné Beskydy A Oravské Beskydy, Podbeskydská brázda, Podbeskydská vrchovina, Oravská Magura B Kysucké Beskydy C Kysucká vrchovina D Oravská vrchovina 34 Malá Fatra, Žiar A Malá Fatra B Žiar 35 Veľká Fatra, Starohorské vrchy, Chočské vrchy A Veľká Fatra sever, Starohorské vrchy sever, Ždiarska brázda 43 Podtatranská kotlina A Liptovská kotlina B Podtatranská kotlina, Tatranské podhorie 44 Oravská kotlina 45 Skorušinské vrchy, Zuberská brázda 46 Nízke Tatry, Kozie chrbty A Salatíny, Demänovské vrchy C Ďumbier, Prašivá; sever E Kráľova hoľa, Priehyba; sever F Predná hoľa G Kozie chrbty 85

85 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU 47 Tatry A Liptovské Tatry, Roháče, Červené vrchy, Liptovské kopy, Vysoké Tatry (bez Širokej) B Belianske Tatry, Široká C Osobitá D Sivý vrch 2. Stredoslovenská semenárska oblasť 06 Hornonitrianska kotlina 08 Žiarska kotlina 17 Zvolenská kotlina A Sliačska kotlina, Zvolenská pahorkatina, Slatinská kotlina B Bystrická vrchovina, Bystrické podolie, Ponická vrchovina 18 Revúcka vrchovina, Rožňavská kotlina 25 Strážovské vrchy, Súľovské vrchy A Strážovské vrchy B Súľovské vrchy 27 Štiavnické vrchy, Javorie, Pliešovská kotlina, Pohronský Inovec, Vtáčnik, Kremnické vrchy A Štiavnické vrchy, Javorie, Pliešovská kotlina, Pohronský Inovec B Vtáčnik, Kremnické vrchy 28 Volovské vrchy, Čierna hora A Volovské vrchy 35 Veľká Fatra, Starohorské vrchy, Chočské vrchy B Veľká Fatra juh, Starohorské vrchy juh 36 Horehronské podolie A Lopejská kotlina, Bystrianske podhorie B Heľpianske podolie C Breznianska kotlina 37 Poľana 38 Veporské vrchy, Stolické vrchy A Veporské vrchy juh, Stolické vrchy B Veporské vrchy sever 39 Spišskogemerský kras 46 Nízke Tatry, Kozie chrbty B Ďumbier, Prašivá; juh D Kráľova hoľa, Priehyba; juh 86

86 Mapa semenárskych oblastí jedle bielej Abies alba MILL B 33A 44 01B 01C 01A 13 02B C 02B 16 02B 25A 02B C 41C 41A 45 42C 41A 21B 24 33D 47C 25B 47B 47D 47A 22B 34A 41B 43A 43B 42A 35A 42B 26 46A 46G 46C 46E A 46B 46F 34B 46D 35B 39 36A 36B 06 28B 17B 36C 27B 38B 28A 38B A 38A A 20A 21A 04B 04A B B 02A 02C 02B 02C 02B 02C Semenárske oblasti 1. Severoslovenská oblasť 2. Stredoslovenská oblasť 3. Východoslovenská oblasť 4. Územie mimo určených semenárskych oblastí Hranica SR Hranica lesných oblastí Hranica lesných podoblastí Vydavateľ: NLC Zvolen Zdroj: Semenárske oblasti: Vyhláška MPRV SR č. 501/2010 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o produkcii lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzaní na trh Lesné oblasti a podoblasti: Vyhláška MP SR č. 453/2006 Z.z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa Obrázok 12 Mapa semenárskych oblastí jedle bielej 87

87 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU 3. Východoslovenská semenárska oblasť 21 Nízke Beskydy A Ondavská vrchovina, Laborecká vrchovina, Beskydské predhorie B Busov 22 Šarišská vrchovina, Spišsko-šarišské medzihorie A Šarišská vrchovina, Šarišské podolie, Stráže B Ľubovnianska kotlina, Ľubotínska pahorkatina, Jakubianska brázda, Hromovec 28 Volovské vrchy, Čierna hora B Čierna hora 29 Hornádska kotlina 31 Bukovské vrchy 40 Branisko 41 Východné Beskydy A Ľubovnianska vrchovina B Čergov C Pieniny 42 Levočské vrchy, Bachureň, Spišská Magura, Ždiarska brázda A Bachureň B Levočské vrchy C Spišská Magura, Ždiarska brázda B. Číselné označenie semenárskych oblastí vrátane územia mimo určených semenárskych oblastí V evidenčnom kóde zdroja sa na pozícii pre označenie semenárskej oblasti použije číselný kód a) b) c) d) 1 pre Severoslovenskú semenársku oblasť, 2 pre Stredoslovenskú semenársku oblasť, 3 pre Východoslovenskú semenársku oblasť, 4 pre územie mimo určených semenárskych oblastí. 89

88 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Príloha č. 12 k vyhláške č. 501/2010 Z. z. SEMENÁRSKE OBLASTI BOROVICE LESNEJ Pinus sylvestris L. A. Zoznam lesných oblastí a podoblastí tvoriacich semenárske oblasti 1. Severoslovenská semenárska oblasť 14 Myjavská pahorkatina 15 Biele Karpaty 16 Považské podolie 23 Javorníky 24 Žilinská kotlina 25 Strážovské vrchy, Súľovské vrchy A Strážovské vrchy B Súľovské vrchy) 26 Turčianska kotlina 32 Západné Beskydy 33 Stredné Beskydy A Oravské Beskydy, Podbeskydská brázda, Podbeskydská vrchovina, Oravská Magura B Kysucké Beskydy C Kysucká vrchovina D Oravská vrchovina 34 Malá Fatra, Žiar A Malá Fatra B Žiar 35 Veľká Fatra, Starohorské vrchy, Chočské vrchy A Veľká Fatra sever, Starohorské vrchy sever, Ždiarska brázda B Veľká Fatra juh, Starohorské vrchy juh 36 Horehronské podolie A Lopejská kotlina, Bystrianske podhorie B Heľpianske podolie C Breznianska kotlina 90

89 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU 39 Spišskogemerský kras 43 Podtatranská kotlina A Liptovská kotlina B Popradská kotlina, Tatranské podhorie 44 Oravská kotlina 45 Skorušinské vrchy, Zuberská brázda 46 Nízke Tatry, Kozie chrbty A Salatíny, Demänovské vrchy B Ďumbier, Prašivá; juh C Ďumbier, Prašivá; sever D Kráľova hoľa, Priehyba; juh E Kráľova hoľa, Priehyba; sever F Predná hoľa G Kozie chrbty 47 Tatry A Liptovské Tatry, Roháče, Červené vrchy, Liptovské kopy, Vysoké Tatry (bez Širokej) B Belianske Tatry, Široká C Osobitá D Sivý vrch 2. Východoslovenská semenárska oblasť 22 Šarišská vrchovina, Spišsko-šarišské medzihorie A Šarišská vrchovina, Šarišské podolie, Stráže B Ľubovnianska kotlina, Ľubotínska pahorkatina, Jakubianska brázda, Hromovec 28 Volovské vrchy, Čierna hora A Volovské vrchy B Čierna hora 29 Hornádska kotlina 40 Branisko 41 Východné Beskydy A Ľubovnianska vrchovina C Pieniny 42 Levočské vrchy, Bachureň, Spišská Magura, Ždiarska brázda A Bachureň B Levočské vrchy C Spišská Magura, Ždiarska brázda 91

90 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU 3. Záhorská semenárska oblasť 01 Záhorská nížina, Dyjsko-moravská niva A Borská nížina B Chvojnická pahorkatina C Dyjsko-moravská niva, Dolnomoravská niva B. Číselné označenie semenárskych oblastí vrátane územia mimo určených semenárskych oblastí V evidenčnom kóde zdroja sa na pozícii pre označenie semenárskej oblasti použije číselný kód a) b) c) d) 1 pre Severoslovenskú semenársku oblasť, 2 pre Východoslovenskú semenársku oblasť, 3 pre Záhorskú semenársku oblasť, 4 pre územie mimo určených semenárskych oblastí. Vysvetlivky: 45 názov lesnej oblasti A názov podoblasti v rámci lesnej oblasti 92

91 Mapa semenárskych oblastí borovice lesnej Pinus sylvestris L B 33A 44 01B 01C 01A 13 02B C 02B 16 02B 25A 02B C 41C 41A 45 42C 41A 21B 24 33D 47C 25B 47B 47D 47A 22B 34A 41B 43A 43B 42A 35A 42B 26 46A 46G 46C 46E A 46B 46F 34B 46D 35B 39 36A 36B 06 28B 17B 36C 27B 38B 28A 38B A 38A A 20A 21A 04B 04A B B 02A 02C 02B 02C 02B 02C Semenárske oblasti 1. Severoslovenská oblasť 2. Východoslovenská oblasť 3. Záhorská oblasť 4. Územie mimo určených semenárskych oblastí Hranica SR Hranica lesných oblastí Hranica lesných podoblastí Vydavateľ: NLC Zvolen Zdroj: Semenárske oblasti: Vyhláška MPRV SR č. 501/2010 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o produkcii lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzaní na trh Lesné oblasti a podoblasti: Vyhláška MP SR č. 453/2006 Z.z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa Obrázok 13 Mapa semenárskych oblastí borovice lesnej 93

92 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Príloha č. 13 k vyhláške č. 501/2010 Z. z. SEMENÁRSKE OBLASTI SMREKOVCA OPADAVÉHO Larix decidua MILL. A. Zoznam lesných oblastí a podoblastí tvoriacich semenárske oblasti 1. Tatranská semenárska oblasť 47 Tatry A Liptovské Tatry, Roháče, Červené vrchy, Liptovské kopy, Vysoké Tatry (bez Širokej) 2. Podtatranská semenárska oblasť 26 Turčianska kotlina 28 Volovské vrchy, Čierna hora A Volovské vrchy 33 Stredné Beskydy A Oravské Beskydy, Podbeskydská brázda, Podbeskydská vrchovina, Oravská Magura B Kysucké Beskydy C Kysucká vrchovina D Oravská vrchovina 34 Malá Fatra, Žiar A Malá Fatra 35 Veľká Fatra, Starohorské vrchy, Chočské vrchy A Veľká Fatra sever, Starohorské vrchy sever, Ždiarska brázda B Veľká Fatra juh, Starohorské vrchy juh 39 Spišskogemerský kras 43 Podtatranská kotlina A Liptovská kotlina B Popradská kotlina, Tatranské podhorie 44 Oravská kotlina 45 Skorušinské vrchy, Zuberská brázda 46 Nízke Tatry, Kozie chrbty A Salatíny, Demänovské vrchy B Ďumbier, Prašivá; juh 95

93 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU C Ďumbier, Prašivá; sever D Kráľova hoľa, Priehyba; juh E Kráľova hoľa, Priehyba; sever F Predná hoľa G Kozie chrbty 47 Tatry B Belianske Tatry, Široká C Osobitá D Sivý vrch 3. Šarišsko-spišská semenárska oblasť 22 Šarišská vrchovina, Spišsko-šarišské medzihorie A Šarišská vrchovina, Šarišské podolie, Stráže B Ľubovnianska kotlina, Ľubotínska pahorkatina, Jakubianska brázda, Hromovec 29 Hornádska kotlina 40 Branisko 41 Východné Beskydy A Ľubovnianska vrchovina C Pieniny 42 Levočské vrchy, Bachureň, Spišská Magura, Ždiarska brázda A Bachureň B Levočské vrchy C Spišská Magura, Ždiarska brázda B. Číselné označenie semenárskych oblastí vrátane územia mimo určených semenárskych oblastí V evidenčnom kóde zdroja sa na pozícii pre označenie semenárskej oblasti použije číselný kód a) b) c) d) 1 pre Tatranskú semenársku oblasť, 2 pre Podtatranskú semenársku oblasť, 3 pre Šarišsko-spišskú semenársku oblasť, 4 pre územie mimo určených semenárskych oblastí. Vysvetlivky: 45 názov lesnej oblasti A názov podoblasti v rámci lesnej oblasti 96

94 Mapa semenárskych oblastí smrekovca opadavého Larix decidua MILL B 33A 44 01B 01C 01A 13 02B C 02B 16 02B 25A 02B C 41C 41A 45 42C 41A 21B 24 33D 47C 25B 47B 47D 47A 22B 34A 41B 43A 43B 42A 35A 42B 26 46A 46G 46C 46E A 46B 46F 34B 46D 35B 39 36A 36B 06 28B 17B 36C 27B 38B 28A 38B A 38A A 20A 21A 04B 04A B B 02A 02C 02B 02C 02B 02C Semenárske oblasti 1. Tatranská oblasť 2. Podtatranská oblasť 3. Šarišsko - spišská oblasť 4. Územie mimo určených semenárskych oblastí Hranica SR Hranica lesných oblastí Hranica lesných podoblastí Vydavateľ: NLC Zvolen Zdroj: Semenárske oblasti: Vyhláška MPRV SR č. 501/2010 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o produkcii lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzaní na trh Lesné oblasti a podoblasti: Vyhláška MP SR č. 453/2006 Z.z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa Obrázok 14 Mapa semenárskych oblastí smrekovca opadavého 97

95 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Príloha č. 14 k vyhláške č. 501/2010 Z. z. SEMENÁRSKE OBLASTI BUKA LESNÉHO Fagus sylvatica L. A. Zoznam lesných oblastí a podoblastí tvoriacich semenárske oblasti 1. Stredoslovenská semenárska oblasť 05 Považský Inovec 06 Hornonitrianska kotlina 07 Tribeč 08 Žiarska kotlina 09 Krupinská planina, Ostrôžky 13 Malé Karpaty 14 Myjavská pahorkatina 15 Biele Karpaty 16 Považské podolie 17 Zvolenská kotlina A Sliačska kotlina, Zvolenská pahorkatina, Slatinská kotlina B Bystrická vrchovina, Bystrické podolie, Ponická vrchovina 18 Revúcka vrchovina, Rožňavská kotlina 24 Žilinská kotlina 25 Strážovské vrchy, Súľovské vrchy A Strážovské vrchy B Súľovské vrchy 26 Turčianska kotlina 27 Štiavnické vrchy, Javorie, Pliešovská kotlina, Pohronský Inovec, Vtáčnik, Kremnické vrchy A Štiavnické vrchy, Javorie, Pliešovská kotlina, Pohronský Inovec B Vtáčnik, Kremnické vrchy 28 Volovské vrchy, Čierna hora A Volovské vrchy B Čierna hora 29 Hornádska kotlina 99

96 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU 34 Malá Fatra, Žiar A Malá Fatra B Žiar 35 Veľká Fatra, Starohorské vrchy, Chočské vrchy A Veľká Fatra sever, Starohorské vrchy sever, Ždiarska brázda B Veľká Fatra juh, Starohorské vrchy juh 36 Horehronské podolie A Lopejská kotlina, Bystrianske podhorie B Heľpianske podolie C Breznianska kotlina 37 Poľana 38 Veporské vrchy, Stolické vrchy A Veporské vrchy juh, Stolické vrchy B Veporské vrchy sever 39 Spišskogemerský kras 43 Podtatranská kotlina A Liptovská kotlina B Popradská kotlina, Tatranské podhorie 46 Nízke Tatry, Kozie chrbty A Salatíny, Demänovské vrchy B Ďumbier, Prašivá; juh C Ďumbier, Prašivá; sever D Kráľova hoľa, Priehyba; juh E Kráľova hoľa, Priehyba; sever F Predná hoľa G Kozie chrbty 47 Tatry A Liptovské Tatry, Roháče, Červené vrchy, Liptovské kopy, Vysoké Tatry (bez Širokej) B Belianske Tatry, Široká C Osobitá D Sivý vrch 2. Severo-východoslovenská semenárska oblasť 04 Východoslovenská nížina A Východoslovenská rovina B Východoslovenská pahorkatina 12 Košická kotlina, Abovská pahorkatina 100

97 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU 20 Slanské vrchy, Zemplínske vrchy A Slanské vrchy B Zemplínske vrchy 21 Nízke Beskydy A Ondavská vrchovina, Laborecká vrchovina, Beskydské predhorie B Busov 22 Šarišská vrchovina, Spišsko-šarišské medzihorie A Šarišská vrchovina, Šarišské podolie, Stráže B Ľubovnianska kotlina, Ľubotínska pahorkatina, Jakubianska brázda, Hromovec 23 Javorníky 30 Vihorlatské vrchy 31 Bukovské vrchy 32 Západné Beskydy 33 Stredné Beskydy A Oravské Beskydy, Podbeskydská brázda, Podbeskydská vrchovina, Oravská Magura B Kysucké Beskydy C Kysucká vrchovina D Oravská vrchovina 40 Branisko 41 Východné Beskydy A Ľubovnianska vrchovina B Čergov C Pieniny 42 Levočské vrchy, Bachureň, Spišská Magura, Ždiarska brázda A Bachureň B Levočské vrchy C Spišská Magura, Ždiarska brázda 44 Oravská kotlina 45 Skorušinské vrchy, Zuberská brázda 101

98 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU B. Číselné označenie semenárskych oblastí vrátane územia mimo určených semenárskych oblastí V evidenčnom kóde zdroja sa na pozícii pre označenie semenárskej oblasti použije číselný kód a) b) c) 1 pre Stredoslovenskú semenársku oblasť, 2 pre Severo-východoslovenskú semenársku oblasť, 4 pre územie mimo určených semenárskych oblastí. Vysvetlivky: 45 názov lesnej oblasti A názov podoblasti v rámci lesnej oblasti 102

99 Mapa semenárskych oblastí buka lesného Fagus sylvatica L B 33A 44 01B 01C 01A 13 02B C 02B 16 02B 25A 02B C 41C 41A 45 42C 41A 21B 24 33D 47C 25B 47B 47D 47A 22B 34A 41B 43A 43B 42A 35A 42B 26 46A 46G 46C 46E A 46B 46F 34B 46D 35B 39 36A 36B 06 28B 17B 36C 27B 38B 28A 38B A 38A A 20A 21A 04B 04A B B 02A 02C 02B 02C 02B 02C Semenárske oblasti 1. Stredoslovenská oblasť 2. Severo - východoslovenská oblasť 4. Územie mimo určených semenárskych oblastí Hranica SR Hranica lesných oblastí Hranica lesných podoblastí Vydavateľ: NLC Zvolen Zdroj: Semenárske oblasti: Vyhláška MPRV SR č. 501/2010 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o produkcii lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzaní na trh Lesné oblasti a podoblasti: Vyhláška MP SR č. 453/2006 Z.z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa Obrázok 15 Mapa semenárskych oblastí buka lesného 103

100 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Príloha č. 15 k vyhláške č. 501/2010 Z. z. SEMENÁRSKE OBLASTI DUBA ZIMNÉHO Quercus petraea Matt./Liebl. A. Zoznam lesných oblastí a podoblastí tvoriacich semenárske oblasti 1. Západoslovenská semenárska oblasť 01 Záhorská nížina, Dyjsko-moravská niva A Borská nížina B Chvojnická pahorkatina C Dyjsko-moravská niva, Dolnomoravská niva 02 Podunajská nížina A Podunajská rovina, Čenkovská niva B Podunajská pahorkatina (bez nív) C Sústava nív podunajskej pohorkatiny (Dolnovážska, Nitrianska, Žitavská, Hronská, Ipeľská niva) 03 Burda 05 Považský Inovec 06 Hornonitrianska kotlina 07 Tribeč 08 Žiarska kotlina 09 Krupinská planina, Ostrôžky 10 Juhoslovenská kotlina, Gemerská pahorkatina 11 Cerová vrchovina 13 Malé Karpaty 14 Myjavská pahorkatina 15 Biele Karpaty 16 Považské Podolie 17 Zvolenská kotlina A Sliačska kotlina, Zvolenská pahorkatina, Slatinská kotlina B Bystrická vrchovina, Bystrické podolie, Ponická vrchovina 18 Revúcka vrchovina, Rožňavská kotlina 24 Žilinská kotlina 105

101 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU 25 Strážovské vrchy, Súľovské vrchy A Strážovské vrchy B Súľovské vrchy 27 Štiavnické vrchy, Javorie, Pliešovská kotlina, Pohronský Inovec, Vtáčnik, Kremnické vrchy A Štiavnické vrchy, Javorie, Pliešovská kotlina, Pohronský Inovec B Vtáčnik, Kremnické vrchy 37 Poľana 38 Veporské vrchy, Stolické vrchy A Veporské vrchy juh, Stolické vrchy 2. Východoslovenská semenárska oblasť 04 Východoslovenská nížina A Východoslovenská rovina B Východoslovenská pahorkatina 12 Košická kotlina, Abovská pahorkatina 19 Slovenský kras 20 Slanské vrchy, Zemplínske vrchy A Slanské vrchy B Zemplínske vrchy 21 Nízke Beskydy A Ondavská vrchovina, Laborecká vrchovina, Beskydské predhorie B Busov 22 Šarišská vrchovina, Spišsko-šarišské medzihorie A Šarišská vrchovina, Šarišské podolie, Stráže 28 Volovské vrchy, Čierna hora A Volovské vrchy B Čierna hora 30 Vihorlatské vrchy 31 Bukovské vrchy 41 Východné Beskydy B Čergov 106

102 Mapa semenárskych oblastí duba zimného Quercus petraea MATT./LIEBL B 33A 44 01B 01C 01A 13 02B C 02B 16 02B 25A 02B C 41C 41A 45 42C 41A 21B 24 33D 47C 25B 47B 47D 47A 22B 34A 41B 43A 43B 42A 35A 42B 26 46A 46G 46C 46E A 46B 46F 34B 46D 35B 39 36A 36B 06 28B 17B 36C 27B 38B 28A 38B A 38A A 20A 21A 04B 04A B B 02A 02C 02B 02C 02B 02C Semenárske oblasti 1. Západoslovenská oblasť 2. Východoslovenská oblasť 4. Územie mimo určených semenárskych oblastí Hranica SR Hranica lesných oblastí Hranica lesných podoblastí Vydavateľ: NLC Zvolen Zdroj: Semenárske oblasti: Vyhláška MPRV SR č. 501/2010 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o produkcii lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzaní na trh Lesné oblasti a podoblasti: Vyhláška MP SR č. 453/2006 Z.z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa Obrázok 16 Mapa semenárskych oblastí duba zimného 107

103 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU B. Číselné označenie semenárskych oblastí vrátane územia mimo určených semenárskych oblastí V evidenčnom kóde zdroja sa na pozícii pre označenie semenárskej oblasti použije číselný kód a) b) c) 1 pre Západoslovenskú semenársku oblasť, 2 pre Východoslovenskú semenársku oblasť, 4 pre územie mimo určených semenárskych oblastí. Vysvetlivky: 45 názov lesnej oblasti A názov podoblasti v rámci lesnej oblasti 109

104 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Príloha č. 16 k vyhláške č. 501/2010 Z. z. SEMENÁRSKE OBLASTI DUBA LETNÉHO Quercus robur L. A. Zoznam lesných oblastí a podoblastí tvoriacich semenárske oblasti 1. Západoslovenská semenárska oblasť 01 Záhorská nížina, Dyjsko-moravská niva A Borská nížina B Chvojnická pahorkatina C Dyjsko-moravská niva, Dolnomoravská niva 02 Podunajská nížina A Podunajská rovina, Čenkovská niva B Podunajská pahorkatina (bez nív) C Sústava nív podunajskej pahorkatiny (Dolnovážska, Nitrianska, Žitavská, Hronská, Ipeľská niva) 03 Burda 09 Krupinská planina, Ostrôžky 10 Juhoslovenská kotlina, Gemerská pahorkatina 11 Cerová vrchovina 18 Revúcka vrchovina, Rožňavská kotlina 2. Východoslovenská semenárska oblasť 04 Východoslovenská nížina A Východoslovenská rovina B Východoslovenská pahorkatina 12 Košická kotlina, Abovská pahorkatina 19 Slovenský kras 20 Slanské vrchy, Zemplínske vrchy A Slanské vrchy B Zemplínske vrchy 110

105 Mapa semenárskych oblastí duba letného Quercus robur L B 33A 44 01B 01C 01A 13 02B C 02B 16 02B 25A 02B C 41C 41A 45 42C 41A 21B 24 33D 47C 25B 47B 47D 47A 22B 34A 41B 43A 43B 42A 35A 42B 26 46A 46G 46C 46E A 46B 46F 34B 46D 35B 39 36A 36B 06 28B 17B 36C 27B 38B 28A 38B A 38A A 20A 21A 04B 04A B B 02A 02C 02B 02C 02B 02C Semenárske oblasti 1. Západoslovenská oblasť 2. Východoslovenská oblasť 4. Územie mimo určených semenárskych oblastí Hranica SR Hranica lesných oblastí Hranica lesných podoblastí Vydavateľ: NLC Zvolen Zdroj: Semenárske oblasti: Vyhláška MPRV SR č. 501/2010 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o produkcii lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzaní na trh Lesné oblasti a podoblasti: Vyhláška MP SR č. 453/2006 Z.z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa Obrázok 17 Mapa semenárskych oblastí duba letného 111

106 1. LEGISLATÍVA NA ÚSEKU LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU B. Číselné označenie semenárskych oblastí vrátane územia mimo určených semenárskych oblastí V evidenčnom kóde zdroja sa na pozícii pre označenie semenárskej oblasti použije číselný kód a) b) c) 1 pre Západoslovenskú semenársku oblasť, 2 pre Východoslovenskú semenársku oblasť, 4 pre územie mimo určených semenárskych oblastí. Vysvetlivky: 45 názov lesnej oblasti A názov podoblasti v rámci lesnej oblasti 113

107 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Literatúra Zbierka zákonov č. 138/2010, ročník 2010, čiastka 58, s Zbierka zákonov č. 501/2010, ročník 2010, čiastka 190, s Zbierka zákonov č. 49/2011, ročník 2011, čiastka 20, s STN Pestovanie lesov. Semenáčiky a sadenice lesných drevín. 114

108 2. LESNÉ SEMENÁRSTVO 2. LESNÉ SEMENÁRSTVO Mrg. Gabriela Luptáková, PhD. 2.1 LEGISLATÍVA V zmysle 11 ods. 3, 4 a 5 zákona, osoba, ktorá LRM uvádza na trh, vyhotovuje pri každom uvedení LRM na trh sprievodný list LRM. Sprievodný list pre osivo obsahuje údaj o čistote osiva, klíčivosti osiva alebo životaschopnosti osiva, hmotnosti kusov čistých semien a počte klíčivých semien alebo životaschopných semien v 1 kg osiva. Ak ide o krátku dodaciu lehotu možno osivo z aktuálnej úrody uvádzať na trh so sprievodným listom bez vyplnených údajov o klíčivosti (životaschopnosti) osiva a počte klíčivých (životaschopných) semien v 1 kg osiva, s podmienkou, že chýbajúce údaje dodávateľ poskytne odberateľovi ihneď po skončení skúšok kvality, alebo ak sa na trh uvádzajú jeho malé množstvá. Do poskytnutia chýbajúcich údajov odberateľ nemôže získané osivo dodať ďalšiemu odberateľovi. Obrázok 18 Klíčiace semeno smrekovca opadavého (foto Luptáková) V zmysle 17 ods. 1 vyhlášky kvalitu semien a osív charakterizovanú čistotou, klíčivosťou alebo životnosťou, hmotnosťou semien a počtom klíčivých semien alebo živých semien v 1 kg určuje laboratórium akreditované na testovanie kvality semien lesných drevín. Podľa 17 ods. 2 uvedenej vyhlášky sa nezisťuje kvalita semien a osív, ak ide o malé množstvá. Príloha Nariadenia Komisie (ES) č. 2301/2002 z 20. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania smernice Rady 1999/10/ES o uvádzaní množiteľského materiálu lesných kultúr na trh so zreteľom na definíciu malých množstiev osív určuje malé množstvá nasledovne: 115

109 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Drevina Množstovo v g Drevina Množstovo v g Abies alba Mill Abies cephalonica Loud Abies grandis Lindl. 500 Abies pinsapo Boiss Cedrus atlantica Carr Cedrus libani A. Richard Larix decidua Mill. 170 Larix x eurolepis Henry 160 Larix kaempferi Carr. 100 Larix sibirica Ledeb. 100 Picea abies Karst. 200 Picea sitchensis Carr. 60 Pinus brutia Ten. 500 Pinus canariensis C. Smith 300 Pinus cembra Linne Pinus con torta Loud. 90 Pinus halepensis Mill. 500 Pinus leucodermis Antoine 600 Pinus nigra Arnold 500 Pinus pinaster Ait Pinus pinea L Pinus radiata D. Don 800 Pinus sylvestris L. 200 Pseudotsuga menzielsi Franco 300 Acer platanoides L Acer pseudoplatanus L Alnus glutinosa Gaertn. 40 Alnus incana Moench. 20 Betula pendula Roth 50 Betula pubescens Ehrh. 50 Carpinus betulus L Castanea sativa Mill Fagus sylvatica L Fraxinus angustifolia Vahl Fraxinus excelsior L Populus spp 20 Prunus avium L Qercus cerris L Quelcus ilex L Quercus petraea Liebl Quercus pubescens Willd Quercus robur L Quercus rubra L Quercus suber L Robinia pseudoacacia L. 500 Tilia cordata Mill. 900 Tilia platvphyllos Scop

110 2. LESNÉ SEMENÁRSTVO 2.2 TESTOVANIE KVALITY OSIVA LESNÝCH DREVÍN Kvalitatívne rozbory semena a semennej suroviny na Slovensku vykonáva akreditované laboratórium Národného lesníckeho centra (ďalej len laboratórium ) Stredisko kontroly LRM Dr. Gašperíka Liptovský Hrádok Laboratórium je akreditované v medzinárodnom združení na testovanie semien International Seed Testing Association (ISTA). Kontakt: Vedúca laboratória: Mgr. Gabriela Luptáková PhD., , luptakova@nlcsk.org Manažérka kvality: Ing. Miriam Sušková PhD., , suskova@nlcsk.org Obrázok 19 Stredisko kontroly lesného reprodukčného materiálu Liptovský Hrád (foto Bobrik) Osivo, ktoré je uvádzané na trh na území Slovenskej republiky je testované podľa STN Lesné semenárstvo. Zber, kvalita a skúšky kvality plodov a semien lesných drevín. Pri vystavovaní medzinárodných certifikátov laboratórium postupuje podľa International Rules for Seed Testing (pravidlá ISTA). 117

111 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Zoznam služieb poskytovaných laboratóriom: 1. odber vzoriek a plombovanie oddielov* 2. skúšky kvality semennej suroviny: skúška čistoty skúška sypavosti stanovenie podielu plných semien v plodoch 3. skúšky kvality semien stanovenie obsahu vody * skúška čistoty * stanovenie hmotnosti semien * skúška klíčivosti * skúška životnosti (tetrazóliový test) * stanovenie počtu klíčivých (životaschopných) semien v 1 kg semien * stanovenie postupu stratifikácie Vysvetlivky: * skúšky akreditované ISTA Cenník konkrétnych skúšok je k dispozícii na webovej stránke Národného lesníckeho centra: Obrázok 20 Testovanie životnosti buka lesného (foto Bobrik) 118

112 2. LESNÉ SEMENÁRSTVO 2.3 ODBER VZORIEK, PLOMBOVANIE ODDIELOV Odber vzoriek semennej suroviny a semena môže na požiadanie zákazníka (v dopredu dohodnutom termíne) vykonať splnomocnený vzorkovač laboratória alebo ober vzorky vykoná zákazník. Ak je osivo podliehajúce rozboru kvality určené na obchod je užitočné získať o kvalite semien výsledok od nezávislej skúšobnej organizácie a aby tento výsledok platil na celý oddiel osiva je potrebné ho zaplombovať. Ak odber vzoriek a plombovanie oddielov zabezpečí splnomocnený vzorkovač laboratória, výsledok rozboru reprezentuje celý oddiel osiva, z ktorého sa vzorka odobrala a laboratórium vystaví certifikát: Výsledok rozboru. V tomto prípade vedúci laboratória svojim podpisom potvrdzuje, že odber vzoriek a zaplombovanie oddielu vykonal splnomocnený vzorkovač laboratória. V prípade, že zákazník vykoná odber vzorky osiva sám, vystaví laboratórium certifikát: Informácia o kvalite osiva a uvedený výsledok platí len pre zaslanú vzorku osiva, nie pre celý oddiel. Postup pri odbere priemerných vzoriek: Oddiel, z ktorého bude vzorka odobratá musí byť homogénny. Ak sú zistené príznaky heterogenity je potrebné oddiel premiešať alebo ho rozdeliť na viac oddielov. Odobratá vzorka musí reprezentovať celý oddiel, preto sa z rôznych miest a vrstiev oddielu odoberú základné vzorky približne rovnakej veľkosti. Postup pri odbere základných vzoriek: Ak sú semená uložené v obaloch s približne rovnakou veľkosťou, požaduje sa takáto intenzita vzorkovania: Počet obalov Počet základných vzoriek do 5 1 z každého obalu z každého tretieho obalu, najmenej z 5 obalov 31 a viac 1 z každého piateho obalu, najmenej z 10 obalov Ak sa vzorky odoberajú z voľne nasypaných semien, požaduje sa takáto intenzita vzorkovania: Veľkosť oddielu Počet základných vzoriek do 50 kg najmenej 3 50 kg 500 kg najmenej kg 3000 kg 1 na každých 300 kg semien, ale nie menej ako kg kg 1 na každých 500 kg, ale nie menej ako

113 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Zložená vzorka Zmiešaním základných vzoriek a ich premiešaním vznikne zložená vzorka. Zo zloženej vzorky získame priemernú vzorku delením pomocou deličky alebo ručne. Ručné delenie: Po premiešaní sa zložená vzorka rozprestrie na hladkú podložku. Pokrytá plocha sa rozdelí tupým predmetom na štvrtiny, z ktorých sa dve protiľahlé štvrtiny po dôkladnom premiešaní opäť rozprestrú na podložku a znovu sa štvrtia. Tento postup sa opakuje tak dlho, pokiaľ sa nezíska množstvo zodpovedajúce minimálnej hmotnosti predpísané pre priemernú vzorku pre danú drevinu (hmotnosti priemerných vzoriek pre jednotlivé druhy udáva tabuľka 2.1). Obrázok21 Odber priemernej vzorky osiva (foto Bobrik) 2.4 BALENIE A ODOSIELANIE VZORIEK Pri posielaní je potrebné zabezpečiť priemernú vzorku proti mechanickému poškodeniu počas dopravy. Pri požiadavke stanovenia obsahu vody v semenách, je nutné posielať vzorky v nepriepustných obaloch s minimálnym obsahom vzduchu, ktoré zabezpečujú uchovanie pôvodnej vlhkosti. Priemerná vzorka musí byť riadne označená a vybavená Sprievodným listom. Sprievodný list priemernej vzorky musí obsahovať nasledovné údaje: 120 druh dreviny rok zberu označenie oddielu hmotnosť oddielu evidenčný kód vlastník osiva žiadateľ o skúšku dátum odberu priemernej vzorky meno vzorkovača druh a koncentrácia prípravku ktorým je osivo morené

114 2. LESNÉ SEMENÁRSTVO V žiadosti o rozbor je nutné uviesť konkrétne druh požadovaného rozboru, nestačí formulácia "kvalitatívny rozbor osiva". V prípade, že sa poplatok za rozbor hradí faktúrou, je potrebné s každou zaslanou priemernou vzorkou zaslať aj objednávku. Ak je hmotnosť zaslanej priemernej vzorky menšia ako požadovaná hmotnosť pre danú drevinu (tabuľka 2.1), alebo ak priemerná vzorka nemá predpísané a riadne vyplnené sprievodné doklady, môže akreditované laboratórium rozbor odmietnuť. O neuskutočnení rozboru upovedomí odosielateľa vzorky. 2.5 SKÚŠKY KVALITY SEMENNEJ SUROVINY Hmotnosti priemernej vzorky semennej suroviny (v kg) na rozbor kvality uvádza tabuľka 2.1. Najkratší čas potrebný na stanovenie vlhkosti a čistoty semennej suroviny sú 2 pracovné dni. Ak sa zisťuje aj sypavosť, trvanie rozboru sa predĺži o dobu potrebnú na vylúštenie šišiek, ktorá sa vopred nedá presne určiť. Obrázok 22 Semenná surovina smreka obyčajného (foto Luptáková) 2.6 SKÚŠKY KVALITY SEMIEN Stanovenie obsahu vody Obsah vody sa zisťuje len pri semenách zaslaných v nepriepustných obaloch, ktoré zabezpečujú uchovanie pôvodnej vlhkosti, pri nesprávnom zabalení vzoriek laboratórium odmietne vykonať rozbor. Hmotnosť priemernej vzorky semien na stanovenie vlhkosti musí byť: 121

115 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU pri národných certfikátoch: minimálne 30 g, pri väčších semenách (napr. Castanea, Fagus, Quercus) najmenej 100 g. pri medzinárodných certifikátoch: pri druhoch, ktoré sa melú alebo krájajú 100 g (Castanea sativa Mill., Aesculus hippocastanum L., Fagus sylvatica L., Pinus cembra L., Quercus spp., Acer spp., Fraxinus spp.) a pri ostatných druhoch 50 g. Laboratórium stanovuje obsah vody v semenách čo možno najskôr po príchode vzorky, výsledok obvykle býva hotový hneď na druhý deň po príchode vzorky Stanovenie čistoty, stanovenie hmotnosti semien Pri skúške čistoty je vo výsledku rozboru stanovená hmotnosť týchto frakcií: čisté semeno skúšaného druhu, semená iných druhov drevín a nečistoty (neškodné primiešaniny). Každá frakcia je vyjadrená v percentách. Do frakcie nečistôt sa okrem bežných nečistôt (úlomky krídel, listov, ihličie, stopky, šupiny šišiek, skalky, živica) zaraďujú aj poškodené semená skúšaného druhu menšie alebo rovné polovici pôvodnej veľkosti semena. Pokiaľ sa čistota stanoví hneď po príchode vzorky, výsledok je hotový v priebehu jedného dňa. Obrázok 23 Frakcia nečistoty a čistých semien pri stanovení čistoty jedle bielej (foto Luptáková) 122

116 2. LESNÉ SEMENÁRSTVO Skúška klíčivosti Táto skúška stanovuje maximálnu schopnosť semien vyklíčiť pri štandardných laboratórnych podmienkach (ideálnych pre daný druh), ktoré zaručujú opakovateľnosť a porovnateľnosť získaných výsledkov. Treba brať do úvahy, že výsledky dosiahnuté pri tomto teste nemožno dosiahnuť pri výsevoch, nakoľko test vyjadruje maximálnu schopnosť semien vyklíčiť pri ideálnych podmienkach. Pri vystavovaní národných certifikátov sa v rámci testu klíčivosti sa stanovuje aj energia klíčenia, ktorá vyjadruje počet normálne vyklíčených semien v čase, ktorý zodpovedá zvyčajne 1/3 testu klíčivosti. Tabuľka 2.1 uvádza dĺžku trvania testu klíčivosti pre jednotlivé druhy drevín. K dĺžke trvania testu klíčivosti je však potrebné pripočítať aj dĺžku prípravy semien na test pre druhy, ktoré vyžadujú stratifikáciu (taktiež sú uvedené v tabuľke 2.1). Národný výsledok rozboru pri teste klíčivosti obsahuje nasledovné údaje: klíčivosť čistých semien, energia klíčenia čistých semien, počet sviežich semien, mŕtvych semien, semien poškodených hmyzom, prázdnych semien a abnormálne vyklíčených semien. Pri vystavovaní medzinárodných rozborov sú to kategórie: normálne semenáčiky, tvrdé semená, svieže semená, abnormálne semenáčiky a mŕtve semená (do tejto kategórie patria aj prázdne semená a semená poškodené hmyzom). Na požiadanie zákazníka je možné poslednú uvedenú kategóriu špecifikovať. Svieže semená sú semená, ktoré prijali vodu, ale na konci testu klíčivosti zostali pevné, zdravé a nevyklíčené (často so zelenými klíčnymi lístkami). Obrázok 24 Test klíčivosti dubov (foto Luptáková) 123

117 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Skúška životnosti (tetrazóliový test) Hodnotenie životnosti semien biochemickou skúškou farbením sa uskutočňuje pri semenách dormantných druhov, pri ktorých skúška klíčivosti trvá viac ako 2 mesiace. V laboratóriu sa stanovuje životnosť farbením v 1 % roztoku 2, 3, 5-trifenyltetrazólim chloridu. Druhy drevín, pri ktorých sa uskutočňuje test životnosti sú v tabuľke 2.1. Minimálna dĺžka potrebná na uskutočnenie testu životnosti je 3 (4) pracovné dni. Národný výsledok rozboru pri teste životnosti obsahuje nasledovné údaje: počet zafarbených (životaschopných) semien, nezafarbených (mŕtvych) semien, zhnitých, prázdnych semien a semien poškodených hmyzom. Pri vystavovaní medzinárodných certifikátov je uvedené len aké je pri tetrazóliovom teste percento živých semien. Na požiadanie zákazníka je taktiež možné špecifikovať aj ostatné kategórie (podobne ako pri národnom certifikáte) Stanovenie počtu klíčivých (životaschopných) semien v 1 kg Počet klíčivých (životaschopných) semien v kg semien je možné vyjadriť len ak boli predtým stanovené tieto kvalitatívne parametre: čistota, klíčivosť (životnosť), absolútna hmotnosť semien. Priemerný počet klíčivých semien v 1 kg uvádza tabuľka 2.3. Taktiež je v nej uvedený priemerný počet semenáčikov, ktorý sa dá vypestovať z 1 kg semena Stanovenie dĺžky predsejbovej prípravy Zrelé semená niektorých druhov drevín po výseve do vhodných podmienok neklíčia, alebo klíčia veľmi pomaly. Takéto semená sa nazývajú dormantné. Príčiny dormancie sú rôznorodé. Môžu to byť inhibičné látky v semenách, nedostatočne vyvinuté embryo, nepriepustnosť osemenia pre vodu, resp. kombinácia viacerých. Vhodnou predsejbovou prípravou dosiahneme, aby semená vyklíčili, a aby klíčenie bolo rovnomerné, samozrejme spôsob predsejbovej prípravy závisí od jej príčin. V tabuľke 2.3 uvádzame spôsoby predsejbovej prípravy pre niektoré vybraté druhy drevín. 124

118 2. LESNÉ SEMENÁRSTVO Pri niektorých druhoch drevín ako je napr. buk lesný alebo jaseň štíhly je dĺžka predsejbovej prípravy závislá od oddielu a nedá sa jednoznačne stanoviť pre celý druh. Laboratórium na požiadanie určuje potrebnú dĺžku predsejbovej prípravy semien konkrétnych oddielov počas testu klíčivosti. 2.7 VÝSLEDOK SKÚŠKY KVALITY Certifikát o výsledku skúšky kvality zašle akreditované laboratórium odosielateľovi ihneď po skončení testovania. Platnosť výsledku skúšky kvality semennej suroviny alebo semien, vystavená akreditovaným laboratóriom je pre jednotlivé druhy drevín uvedená v tabuľke 2.2. Obrázok 25 Test klíčivosti v klíčnej skrini (foto Luptáková) Tabuľka 2.1 Hmotnosti priemerných vzoriek, druh a trvanie vykonávaných skúšok Drevina Hmotnosť priemernej vzorky semennej suroviny (v kg) Hmotnosť priemernej vzorky semena (v g) 1) Vykonávaný druh skúšky 2) Trvanie prípravy (stratifikácia) na test klíčivosti Trvanie skúšky klíčivosti v dňoch Abies alba Abies concolor Abies grandis klíčivosť, životnosť klíčivosť, životnosť klíčivosť, životnosť 21 dní dní dní

119 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Drevina Hmotnosť priemernej vzorky semennej suroviny (v kg) Hmotnosť priemernej vzorky semena (v g) 1) Vykonávaný druh skúšky 2) Trvanie prípravy (stratifikácia) na test klíčivosti Trvanie skúšky klíčivosti v dňoch Abies normanniana Acer campestre klíčivosť, životnosť 21 dní 28 životnosť Acer negundo 200 klíčivosť 2 mesiace 21 Acer platanoides Acer pseudoplatanus Aesculus hippocastanum Ailanthus altissima ks 500 ks klíčivosť, životnosť klíčivosť, životnosť 2 mesiace 21 2 mesiace 21 klíčivosť klíčivosť 21 Alnus glutinosa 2 8 klíčivosť 21 Alnus incana 2 4 klíčivosť 21 Alnus viridis 2 4 klíčivosť 21 Betula pendula 1 10 klíčivosť 21 dní 21 Betula pubescens Caragana arborescens Carpinus betulus Castanea sativa klíčivosť 21 dní 21 0,5 160 klíčivosť 21 0, ks 500 ks klíčivosť, životnosť 5 mes. 42 klíčivosť 2 dni 21 Cornus mas 1000 životnosť Corylus avellana 500 ks Cotoneaster spp. Crataegus monogyna 400 Euonymus europaeus 0,5 200 Fagus sylvatica 1000 klíčivosť, životnosť 2 mes životnosť klíčivosť, životnosť klíčivosť, životnosť klíčivosť, životnosť 12 mes dní 28 max. 24 týždňov

120 2. LESNÉ SEMENÁRSTVO Drevina Hmotnosť priemernej vzorky semennej suroviny (v kg) Hmotnosť priemernej vzorky semena (v g) 1) Vykonávaný druh skúšky 2) Trvanie prípravy (stratifikácia) na test klíčivosti Trvanie skúšky klíčivosti v dňoch Fraxinus spp. 400 Gleditsia triacanthos Juniperus communis klíčivosť, životnosť 9 mes klíčivosť klíčivosť, životnosť 90 dní 28 Larix decidua 2 35 klíčivosť 21 Larix kaempferi 2 24 klíčivosť 21 dní 21 Larix sibirica 2 25 klíčivosť 21 Ligustrum vulgare Malus sylvestris 0,5 100 životnosť životnosť Picea abies 3 40 klíčivosť 21 Picea glauca 3 10 klíčivosť 21 dní 28 Picea omorica 3 25 klíčivosť 21 Picea orientalis 3 30 klíčivosť 21 Picea pungens 3 30 klíčivosť 21 Pinus banksiana Pinus cembra klíčivosť 14 klíčivosť, životnosť 6 9 mes. 28 Pinus contorta 3 25 klíčivosť 21 dní 21 Pinus mugo 3 40 klíčivosť 21 Pinus nigra klíčivosť 21 (14) Pinus strobus 3 90 klíčivosť, životnosť 28 dní 28 Pinus sylvestris 3 40 klíčivosť 21 Platanus spp. 0,25 25 klíčivosť

121 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Drevina Hmotnosť priemernej vzorky semennej suroviny (v kg) Hmotnosť priemernej vzorky semena (v g) 1) Vykonávaný druh skúšky 2) Trvanie prípravy (stratifikácia) na test klíčivosti Trvanie skúšky klíčivosti v dňoch Populus spp. 0,3 5 klíčivosť 10 Prunus avium životnosť Prunus padus životnosť Pseudotsuga menziensii 3 60 Pyrus spp Quercus spp ks 500 ks Robina pseudoaccacia Rosa spp. 0,25 50 klíčivosť, životnosť klíčivosť, životnosť 21 dní mes. 28 klíčivosť 2 dni klíčivosť 14 klíčivosť, životnosť 12 mes. 70 Salix spp. 5 klíčivosť 14 Sorbus spp klíčivosť, životnosť 4 mes. 28 Taxus spp. 0,5 320 klíčivosť, životnosť 9 mes. 28 Thuja occidentalis 1 25 klíčivosť 21 Thuja orientalis klíčivosť 21 Tilia cordata 0, Tilia platyphyllos 0, klíčivosť, životnosť klíčivosť, životnosť 6 9 mes mes. 28 Ulmus spp. 50 klíčivosť 14 1) Pokiaľ je hmotnosť priemernej vzorky na ISTA certifikát iná ako hmotnosť priemernej vzorky na národný certifikát, hmotnosť priemernej vzorky na ISTA certifikát je uvedená červeným 2) Pri uvedení oboch variant skúšok je skúška, ktorá sa uprednostňuje, vyznačená hrubým písmom 128

122 2. LESNÉ SEMENÁRSTVO Tabuľka 2.2 Platnosť výsledkov rozboru semennej suroviny a semien Drevina Čas platnosti (mesiace) Drevina Čas platnosti (mesiace) Abies spp. 3 Malus spp. 3 Acer spp. 1 Picea spp. 12 Aesculus hippocastanum 1 Pinus cembra 1 Ailanthus altissima 12 Pinus spp. 12 Alnus spp. 3 Platanus spp. 3 Betula spp. 3 Prunus avium 1 Caragana arborescens 12 Prunus padus 1 Carpinus betulus 12 Prunus spp. 1 Castanea sativa 1 Pseudotsuga menziesii 3 Corylus avellana 1 Pyrus spp. 3 Crataegus spp. 12 Quercus spp. 1 Euonymus spp. 3 Robina pseudoacacia 12 Fagus sylvatica 3 Rosa spp. 3 Fraxinus spp. 12 Sophora japonica 12 Gleditsia triacanthos 12 Sorbus spp. 3 Chamaecyparis spp. 3 Taxus spp. 3 Juglans spp. 1 Thuja spp. 3 Juniperus spp. 3 Tilia spp. 12 Laburnum spp. 12 Tsuga spp. 3 Larix spp. 12 Ulmus spp. 1 Ligustrum spp

123 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Tabuľka 2.3 Údaje o možnostiach krátkodobého a dlhodobého skladovania, predsejbovej prípravy, počte klíčivých semien v 1 kg a počte semenáčikov vypestovaných z 1 kg semena Drevina Agát biely Robinia pseudoacacia Borovica čierna Pinus nigra Borovica horská Pinus mugo Borovica lesná Pinus sylvestris Borovica hladká Pinus strobus Brest horský Ulmus glabra Krátkodobé skladovanie Bez úpravy obsahu vody, v suchu, chlade a vzdušne Do 5 rokov: obsah vody 7 %, teplota 5 C Bez úpravy obsahu vody, v suchu, chlade a vzdušne V hermeticky uzavretých nádobách, obsah vody 10 %, 0 až 5 C Dlhodobé skladovanie Obsah vody 8 10 % 0 až 4, 10 rokov Viac ako 10 rokov: 10 C Do 10 rokov: obsah vody 6 %, teplota 5 C Viac ako 10 rokov: obsah vody 5 %, teplota 10 C a menej Obsah vody 6 8 %, 0 C až 10 C, 8 15 rokov 3 7 rokov: obsah vody 6 7 %, 0 až 6 C, pre dlhodobejšie skladovanie obsah vody 4 %, 3 až 5 C Predsejbová príprava Máčanie v kyseline sírovej alebo horúcej vode: 10 min. až 1 hod. Nevyžaduje sa, ale po dlhodobom skladovaní: namočenie vo vode (20 C na 24 hod. s následným vysušením) urýchľuje klíčenie Nevyžaduje sa, ale po dlhodobom skladovaní: 3 C, 1 2 mesiace zabezpečí rovnomernejšie vzchádzanie Nevyžaduje sa, ale po dlhodobom skladovaní: 3 C, 1 2 mesiace zabezpečí rovnomernejšie vzchádzanie Máčanie vo vode hod., dní pri 3 C, u niektorých oddielov nie je potrebná predsejbová príprava (ukáže dvojitá skúška klíčivosti s predchladením a bez predchladenia) Počet klíčivých semien v 1 kg (v ks) Počet semenáčikov vypestovaných z 1 kg semena (v ks) Bez (väčšinou výsev po zbere)

124 2. LESNÉ SEMENÁRSTVO Drevina Breza bradavičnatá Betula pubescens Breza previsnutá Betula pendula Buk lesný Fagus sylvatica Čerešňa vtáčia Prunus avium Dub letný Quercus robur Dub zimný Quercus petraea Krátkodobé skladovanie Obsah vody %, v suchu, chlade a vzdušne S médiom alebo bez média, obsah vody %, 3 4 C Po odstránení dužiny v suchu, chlade a vzdušne Po preplavení a ošetrení fungicídmi, 3 až 0 C, s prístupom vzduchu pri relatívnej vlhkosti 95 % Dlhodobé skladovanie Obsah vody 6 8 %, 4 až 10 C, 3 roky, ak chceme skladovať ešte dlhšie, obsah vody 4 % Obsah vody 8 9 %, 5 C až 10 C, 5 rokov Obsah vody 9 11 %, 1 C až 3 C, 3 roky, pre dlhodobejšie skladovanie 10 C Obsah vody %, 1 C až 3 C, 2 roky Predsejbová príprava Svetlo dní pri teplote 0 až 10 C, potom na pár dní do 20 C Močenie vo vode pri 6 C 4 až 24 týždňov (varíruje v závislosti od oddielu) pri 3 C, s médiom, bez média 3 metódy: 1. Zber sušenie skladovanie predsejb. príprava výsev 2. Zber sušenie skladopvanie predsejb. príprava sušenie nové skladovanie sejba 3. Zber predsejb. príprava sušenie skladovanie sejba S médiom, bez média 2 týždne 25 C, 2 týždne 3 C, 2 týždne 25 C, 12 až 16 týždňov pri 3 C Bez Počet klíčivých semien v 1 kg (v ks) Počet semenáčikov vypestovaných z 1 kg semena (v ks)

125 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Drevina Douglaska tisolistá Pseudotsuga menziesi Hrab obyčajný Carpinus betulus Jarabina vtáčia Sorbus aucuparia Jaseň štíhly Fraxinus excelsior Javor horský Acer pseudoplatanus Krátkodobé skladovanie Bez úpravy obsahu vody, v suchu, chlade a vzdušne 14 mesiacov pri 3 C Po zbavení dužiny pasírovaním, prepraní a presušení v jutových vreciach alebo perforovaných prepravkách v chlade a suchu Voľné presušenie, v suchu, chlade a vzdušne Obsah vody %, vlhká rašelina alebo piesok, 3 C Dlhodobé skladovanie Obsah vody 6 8 %, 4 C až 20 C, 10 rokov Obsah vody 8 10 %, 3 C až 10 C, 10 rokov Obsah vody 6 8 %, 1 4 C, 8 rokov Obsah vody 8 10 %, 3 C až 5 C, 10 rokov Obsah vody % 3 C až 5 C, 2 3 roky Predsejbová príprava Máčanie vo vode hod., dní pri 3 C, u niektorých oddielov nie je potrebná predsejbová príprava (ukáže dvojitá skúška klíčivosti s predchladením a bez predchladenia) Po skladovaní rozmraziť pri 3 C, vo vlhkom médiu (piesok/rašelina) 4 týždne 20 C potom 14 až 16 týždňov 3 C Počet klíčivých semien v 1 kg (v ks) Počet semenáčikov vypestovaných z 1 kg semena (v ks) týždne C, 3 C 3 4 mesiace týždňov C (varíruje v závislosti od oddielu). Dĺžka embrya sa kontroluje rezom, musí dosahovať % dĺžky semena. Ak nie je možná kontrola, štandardne 16 týždňov. Potom 16 týždňov pri 3 C Bez stratifikačného média, so stratifikačným médiom (rašelina, piesok alebo ich pomer 1:1) Obsah vody zvýšiť na %, 1 až 5 C, 2 4 mesiace

126 2. LESNÉ SEMENÁRSTVO Drevina Javor mliečny Acer platanoides Jedľa biela Abies alba Jelša lepkavá Alnus glutinosa Jelša sivá Alnus incana Lipa malolistá Tilia cordata Krátkodobé skladovanie Po prirodzenom preschnutí na podlahe v dobre vetrateľnom mieste ( 3 C až 3 C), vo vlhkom piesku alebo pod porastom v opadanke Obsah vody 25 % v otvorených alebo perforovaných kontajneroch, pri teplote nižšej ako 0 C Bez úpravy obsahu vody, v suchu, chlade a vzdušne Bez úpravy obsahu vody, v suchu, chlade a vzdušne V jutových vreciach v suchu, chlade a vzdušne Dlhodobé skladovanie Obsah vody 8 11 %, 3 C až 10 C, 2 3 roky Do 3 rokov: obsah vody %, pri 4 až 15 C Do 10 rokov: obsah vody 7 9 %, pri 10 až 15 C Obsah vody 5 7 %, 4 C, 4 5 rokov, ak chceme skladovať ešte dlhšie obsah vody znížiť na 3 %, teplota 10 C Obsah vody 5 7 %, 0 C, 2 3 roky, ak chceme skladovať ešte dlhšie obsah vody znížiť na 3 %, teplota 4 C až 10 C Obsah vody %, 3 C až 10 C, 2 3 roky Predsejbová príprava Počet klíčivých semien v 1 kg (v ks) Počet semenáčikov vypestovaných z 1 kg semena (v ks) 1 až 5 C, týždňov + 9 týždňov potrebných na doklíčenie Pri krátkodobom skladovaní 3 C začína klíčiť už po 8 týždňoch stratifikácie C, 4 6 týždňov Krátkodobo sklad. semená bez zmien obsahu vody klíčia dobre na svetle pri C. Po dlhodobom skladovaní vo vlhkom médiu 1 až 5 C 180 dní Krátkodobo sklad. semená bez zmien obsahu vody klíčia dobre na svetle pri C alebo C Po dlhodobom skladovaní vo vlhkom médiu 1 až 5 C 180 dní mesiace 20/25 C, (alebo 12 minút v kyseline sírovej), 14/16 týždňov 3 C

127 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Drevina Lipa veľkolistá Tilia platyphyllos Smrek obyčajný Pinus sylvestris Smrekovec opadavý Larix decidua Topoľ osika Populus tremula Krátkodobé skladovanie V jutových vreciach v suchu, chlade a vzdušne Do 5 rokov: obsah vody 7 %, teplota 5 C Do 5 rokov: obsah vody 7 %, teplota 5 C Uprednostnenie priameho výsevu Dlhodobé skladovanie Obsah vody 7 10 %, 3 C až 10 C, 2 3 roky Do 10 rokov: obsah vody 6 %, teplota 5 C Viac ako 10 rokov: obsah vody 5 %, teplota 10 C a menej Do 10 rokov: obsah vody 6 %, teplota 5 C Viac ako 10 rokov: obsah vody 5 %, teplota 10 C a menej Vlhkosť 6 8 %, 10 C, 1 2 roky Predsejbová príprava Počet klíčivých semien v 1 kg (v ks) Počet semenáčikov vypestovaných z 1 kg semena (v ks) 4 mesiace 20/25 C, (alebo 12 minút v kyseline sírovej), 14/16 týždňov 3 C Nevyžaduje sa, namočenie vo vode (20 C na 24 hod. s následným vysušením) urýchľuje klíčenie Nevyžaduje sa, namočenie vo vode (20 C na 24 hod. s následným vysušením) urýchľuje klíčenie Bez

128 2. LESNÉ SEMENÁRSTVO Tabuľka 2.4 Údaje o zrelosti, dobe zberu, podiele semien v plodoch (sypavosť), podiele plných semien, čistote, a klíčivosti a hmotnosti semien Drevina Agát biely Robinia pseudoacacia Borovica čierna Pinus nigra Borovica hladká Pinus strobus Borovica horská Pinus mugo Borovica lesná Pinus sylvestris Brest horský Ulmus glabra Breza bradavičnatá Betula pubescens Breza previsnutá Betula pendula Buk lesný Fagus sylvatica Zrelosť semien (mesiac/rok) Začiatok zberu (mesiac) Sypavosť v % Podiel plných semien v % Čistota v % Klíčivosť v % Hmotnosť 1000 ks semien v g X XI/1 r. X ,6 19,6* X XI/2 r. XI 1, X XI/2 r. XI ,5 22 IX/2 r. IX 1,5 2, ,2 7,2* X XI/2 r. 15. XI 0,5 1, ,3 10* V/1 r. V VII VII/1 r. VI VII ,15 IX X/1 r. X * Čerešňa vtáčia Prunus avium VII/1 r. VII VIII Dub letný Quercus robur Dub zimný Quercus petraea Douglaska tisolistá Pseudotsuga menziesi IX X/1 r. X * VIII IX/1 r. 15 VIII 0, ,6 12* 135

129 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Drevina Hrab obyčajný Carpinus betulus Jarabina vtáčia Sorbus aucuparia Jaseň štíhly Fraxinus excelsior Javor horský Acer pseudoplatanus Javor mliečny Acer platanoides Jedľa biela Abies alba Jelša lepkavá Alnus glutinosa Jelša sivá Alnus incana Lipa malolistá Tilia cordata Lipa veľkolistá Tilia platyphyllos Smrek obyčajný Pinus sylvestris Smrekovec opadavý Larix decidua Topoľ osika Populus tremula Zrelosť semien (mesiac/rok) Začiatok zberu (mesiac) Sypavosť v % Podiel plných semien v % Čistota v % Klíčivosť v % Hmotnosť 1000 ks semien v g X/1 r. X VIII IX/1 r. IX 1,5 3, VIII X/1 r. IX IX X/1 r. X * * IX X/1 r. 15. IX * IX X/1 r. XI IX/1 r. XI ,6 IX/1 r. XI * * 87 IX X/1 r. XI * * X/1 r. XII 1,5 5,3* 70 70* 54* 4,5 6,8* V/1 r. V ,1 *údaje z literatúry upravené údajmi zo semenárskej praxe laboratória 136

130 2. LESNÉ SEMENÁRSTVO Literatúra BURKART A., 2000: Angaben zur Samenernte, Klengung, Samenlagerungt, Samenausbeute and Anzucht von Baum-und Straucharten, Eidgenössische Forschungsanstalt WSL, Birmensdorf, 92 s. HOFFMANN, J., CHVÁLOVÁ, K., PALÁTOVÁ, E., 2005: Lesné semenárstvo na Slovensku, PEREX K+K s. r. o., Bratislava, 193 s. SLOVENSKÁ TECHNICKÁ NORMA STN (1997): Zber, akosť a skúšky akosti plodov a semien lesných drevín, Úrad pre normalizáciu, meterológiu a skúšobníctvo SR, 57 s. SUSZKA, B., MULLER, C., BONNET-MASSIMBERT, M., 1996: Seeds of forest broadleaves from harvest to sowing, INRA Paris, 294 s. ZAŁĘSKI A., 1995: Nasiennictwo leśnych drzew i krzewów iglastych. Wydawnictwo Świat, Warszawa, 180 s. 137

131 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU 3. OCHRANA LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Ing. Juraj Varínsky, CSc. 3.1 HYNUTIE SEMENÁČIKOV A SADENÍC A JEHO PRÍČINY Straty semenáčikov a sadeníc, vyvolané pôsobením škodlivých činiteľov, sú tak významné, že zasluhujú a pútajú pozornosť producentov lesného reprodukčného materiálu. Aj keď výška strát závisí od viacerých faktorov, z ktorých mnohé človek nemôže ovplyvniť, pre obhospodarovateľov lesných škôlok predstavuje nezanedbateľnú ekonomickú ujmu. Vývoj strát za ostatných 20 rokov (podľa údajov z hlásení L 116) možno demonštrovať na obrázku 26. Priemerný úhyn prekračuje 9,4 mil. ks semenáčikov a 3,2 mil. ks sadeníc ročne. Obrázok 26 Prehľad úhynu semenáčikov a sadeníc v lesných škôlkach (podľa hlásení L 116 v tis. ks) Príčinou zhoršenia zdravotného stavu a úhynu semenáčikov a sadeníc sú najčastejšie abiotické škodlivé činitele, z biotických škodcov (zoradené podľa dôležitosti) predovšetkým huby, hmyz, stavovce, burina. Značná časť strát (zriedka však takto evidovaná) pripadá na vrub chýb pri pestovaní sadbového materiálu a nesprávneho použitia prípravkov na ochranu rastlín (tabuľka 3.1). 138

132 3. OCHRANA LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Tabuľka 3.1 Podiel škodlivých činiteľov na úhyne LRM v rokoch Škodlivý činiteľ Semenáčiky Sadenice 1000 ks % 1000 ks % Abiotické činitele , ,2 Hmyz 920 9, ,5 Hubové ochorenia , ,9 Háďatká 10 0,1 1 0,0 Stavovce 343 3, ,9 Burina 63 0,7 46 1,4 Spolu , ,0 Z abiotických činiteľov sa najvýraznejšie uplatňujú sucho, úpal, skoré a neskoré mrazy, zamokrenie. Z hubových ochorení je to najmä padanie semenáčikov a hniloby ich koreňov, pleseň sivá, pleseň buková, sypavky, múčnatky. Hmyz sa v škôlkach významne uplatňuje ako škodca na koreňoch. Sú to najmä pandravy chrústov, larvy nosánikov, drôtovce, medvedík. V menšej miere sa zaznamenávajú škody od listožravého a cicavého hmyzu chrobákov, húseníc motýľov, vošiek a roztočov. Háďatká môžu byť primárnymi škodcami, ale tiež vektormi hubových ochorení. Často unikajú pozornosti škôlkara a škody sú pripisované na vrub iných činiteľov. Burina zriedka spôsobuje úhyn stromčekov. Zhoršuje ich rast a kvalitu, priame straty semenáčikov sa môžu zaznamenať pri neskorom pletí výsevov, alebo pri jeho vynechaní. V celoslovenskom kontexte hospodársky menej významné, ale lokálne veľmi nepríjemné môžu byť škody stavovcami, predovšetkým hrabošovitými, myšovitými a zajacmi. Poruchy vo výžive a škody spôsobené prípravkami na ochranu rastlín závisia od odbornosti a praktických skúseností pestovateľa. 3.2 ZÁSADY INTEGROVANEJ OCHRANY LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Tak ako v ochrane lesa aj pri ochrane sadbového materiálu sa v posledných rokoch kladie zvýšený dôraz na uplatnenie metód tzv. integrovanej ochrany. V podmienkach lesného škôlkarstva ju možno definovať ako systém navzájom zladených prác a opatrení, ktorých cieľom je predchádzať škodlivému vplyvu abiotických škodlivých činiteľov a biotických 139

133 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU škodcov, optimalizovať podmienky rastu drevín, zlepšovať ich zdravotný stav, vitalitu a zvyšovať ich odolnosť proti poškodeniu. Jej základným princípom je dodržiavanie biologicky zdôvodnených technologických postupov pestovania sadbového materiálu v kombinácii s uplatnením ekologicky akceptovateľných preventívnych a obranných opatrení proti chorobám a škodcom. Pôsobenie niektorých škodlivých činiteľov obhospodarovateľ lesnej škôlky nevie nemôže vylúčiť. Mnohým škodám ale možno predísť (alebo ich sčasti eliminovať) správnou technológiou pestovania. 3.3 ABIOTICKÉ ŠKODLIVÉ ČINITELE Rozsahom spôsobovaných škôd patria medzi najvýznamnejšie. Niektoré hospodár nemôže ovplyvniť (ľadovec, prívalové zrážky...), iné možno správnou technológiou a predvídavosťou aspoň zmierniť, resp. úplne eliminovať Vymŕzanie semenáčikov a sadeníc Začiatkom zimy, častejšie na jar bez snehovej pokrývky pri dennom rozmrazení pôdy a opätovnom nočnom zmrznutí sú dreviny z pôdy vyťahované, pretŕhajú sa im korene, dostávajú sa až na povrch pôdy. Poškodzované sú najmä semenáčiky a letné škôlkovance. Vymŕzanie možno obmedziť vyľahčovaním ťažkých pôd, jesenným zasýpaním záhonov rašelinou, kompostovou zeminou, pilinami a pod. Korene vytiahnutých, ležiacich stromčekov treba neodkladne prikryť aby nezaschli a znovu ich zaškôlkovať Neskoré mrazy Vyskytujú sa na jar, v druhej dekáde mája, často aj neskôr. Pokles teplôt pod 3 0 C poškodzuje vzchádzajúce výsevy a mladé výhonky semenáčikov a sadeníc. Preventívne polievanie záhonov pomáha udržať povrch pôdy vlhký, čím sa obmedzuje pokles teploty v prízemnej vrstve vzduchu. Má sa robiť v dopoludňajších hodinách, aby voda naakumulovala čo najviac tepla. Ako ochranu možno použiť prikrývanie a tienenie záhonov, zadymovanie škôlky, protimrazové postreky. Na prikrývanie sa použijú bežné materiály na tienenie (rohože, fólie, textílie, slama a pod.). Protimrazové závlahy (zahmlievanie) sa považujú za najúčinnejší spôsob ochrany (až do 5 0 C). Musia ale bežať nepretržite až do oteplenia nad bod mrazu. V období mrazíkov nie je vhodné záhony kypriť. 140

134 3. OCHRANA LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Obrázok 27 Poškodenie sadbového materiálu mrazom (foto Varínsky) Skoré mrazy Poškodzujú nezdrevnatené letorasty a spôsobujú predčasný opad listov alebo ihličia. Poškodené výhonky sú vstupnou bránou hubových infekcií. Na ochranu pred skorými mrazmi treba urýchliť ukončenie rastu drevín a podporiť proces drevnatenia výhonkov. Zabezpečí to predovšetkým správna výživa, včasné vylúčenie dusíkatých hnojív, prihnojenie draselným hnojivom. Koncom augusta a v septembri možno v týždenných intervaloch ošetrovať záhony prípravkami zo skupiny regulátorov rastu ktoré sa používajú v okrasnom sadovníctve (Retacel, Flordimex a ďalšie) Sucho Ak korene nemôžu z pôdy načerpať dostatok vody, zníži sa jej obsah v bunkách, klesá vnútrobunkové napätie, naruší sa látková výmena. Zastavuje sa fotosyntéza, transpirácia, rast. Vädnú ihlice, listy, výhonky, semenáčiky a sadenice usychajú. Moderné technológie predpokladajú možnosť závlahy všetkých produkčných plôch v škôlke, sucho by v intenzívne obhospodarovaných škôlkach nemalo byť príčinou škôd Úpal V letnom období môže teplota pôdneho povrchu na záhonoch dosiahnuť až 70 0 C. Bunky kôry, lyka a kambia odumierajú už pri teplote 55 0 C. 141

135 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Na kmienku, tesne nad povrchom pôdy sa objavuje prstencovitá škvrna hnednúceho a odumierajúceho pletiva. Zasychajúce pletivo sa v prstenci prepadá, vodivé pletivá sú prerušené. Zvyšok asimilátov sa ako zdurenina kmienka ukladá nad prerušením, drevina hynie. Takto poškodené jedince sú napádané hubami (Pestalotia hartigii Tubeuf.). Vysokými teplotami sú mimoriadne ohrozené tiež výsevy a mladé semenáčiky pestované v PE krytoch. Proti prehriatiu sa dreviny chránia tienením, vetraním, osviežujúcimi postrekmi, závlahou Fyziologické sucho Za slnečných predjarných dní, pri nízkej snehovej pokrývke a zamrznutej pôde, môžu byť citlivé ihličnany (duglaska, jedľa) poškodené stratou vody zvýšenou transpiráciou, ktorú dreviny nedokážu zo zamrznutej pôdy nahradiť. Poškodenie sa prejaví neskorším sčervenaním a opadom ihličia, v krajnom prípade aj úhynom sadeníc. Ohrozené dreviny sa tienidlami chránia pred priamym ožiarením a prehriatím Zamokrenie Prudké dažde v škôlkach ubíjajú semenáčiky a obaľujú ich blatovým kalom. Ťažšie pôdy ostávajú zabahnené a tvorí sa na nich kôra. Pred vyplavením prívalovými zrážkami sa chránia tienidlami aspoň výsevy a semenáčiky. Chodníky majú byť ponorené pod úroveň záhonov o 5 10 cm, aby odvádzali prebytočnú vlahu. Substráty pre plnosejby, najmä na ťažších pôdach, treba oddrenážovať. Odvodniť treba aj trvalo zamokrené plochy. Škôlku nezakladať na ťažkých pôdach Nedostatok alebo nadbytok živín Metabolické poruchy z nedostatku alebo nadbytku živín sa prejavujú najmä na semenáčikoch a sadeniciach v škôlkach ako zmena vo vzhľade sadeníc (karenčné javy). Nie sú len estetickou chybou. Ak sa nezabezpečí náprava, prejaví sa to v raste a vitalite drevín. 142

136 3. OCHRANA LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU 3.4 HUBOVÉ OCHORENIA Huby spôsobujú vážne ochorenia lesných drevín. Parazitické, fakultatívne parazitické a saprofytické druhy napádajú všetky ich štádiá, od plodov a semien počínajúc až po dospelé stromy Choroby semien Hubové ochorenia znižujú percento klíčivosti a energiu klíčenia semien, spôsobujú ich mumifikáciu, plesnivenie a hniloby. Huby sa prenášajú na semenáčiky, sú príčinou ich padania a ochorení. Rozvoj húb a plesní podporuje teplé a vlhké prostredie. Napádajú nielen povrch semien, ale aj ich vnútorný obsah a zárodky (klíčky). Pre vysoký obsah vody najnáchylnejšie na vnútorné poškodenie sú žalude a bukvice. Mumifikáciu žaluďov spôsobuje huba Ciboria batschiana (ZOPF) BUCHWALD (syn. Sclerotinia pseudotuberosa REHM.). Čierne vpadnuté škvrny s výrazne ohraničeným svetlým okrajom (antraknózu) spôsobuje Gnomonia quercina KLEB. Plesnivenie žaluďov spôsobujú huby z rodu Penicillium (zelené plesnivenie), Botrytis cinerea PERS. (sivé plesnivenie), Trichothecium roseum LINK. (ružové plesnivenie), Stereum hirsutum (WILD.) PERS.) (žlté plesnivenie), Schizophyllum commune FR. (biele plesnivenie) a Ophiostoma spp. (čierna hniloba). Huby z rodov Phomopsis, Cytospora, Fusarium a Alternaria zhoršujú klíčivosť a energiu klíčenia žaľuďov. Zo semena na semenáčiky prechádzajú a významne škodia huby z rodov Ophiostoma a Ceratocystis, z pomocného rodu Verticillium. Obrázok 28 Hniloba klíčkov (foto Varínsky) 143

137 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Zníženie klíčivosti bukvíc a energie ich klíčenia spôsobujú Phytophthora cactorum (Leb. et Cohn.) Schroet., Mucor mucedo L. a huby z rodov Ophiostoma, Rhizoctonia a Fusarium. Prerastajú zo semien na semenáčiky a spôsobujú ich padanie a odumieranie. Základným preventívnym opatrením proti zaneseniu infekcie do škôlky je nezbierať semeno duba a buka v porastoch s výskytom pôvodcov ochorenia. Pred jesenným uskladnením, resp. výsevom treba semeno triediť plavením, čím sa odstránia aj semená hluché a poškodené hmyzími škodcami. Po plavení treba uskladňované semeno nechať preschnúť a ošetriť fungicídmi. V Lesoch SR, š. p., OZ Semenoles v Liptovskom Hrádku možno žalude a bukvice pred uskladnením ošetriť termoterapiou, ktorá zabezpečí ich podpovrchovú dezinfekciu. Súčasťou ošetrenia je triedenie semena plavením, samotná termoterapia žaluďov pozostáva z máčania vo vode zohriatej na 41 0 C po dobu 2,5 hodiny. Bukvica sa máča jednu hodinu pri teplote 43 0 C. Semená ihličnatých drevín uskladnené v suchom prostredí sú voči hubovým nákazám odolné, hoci je ich povrch kontaminovaný. Pri nesprávnom uskladnení môžu byť infikované hubami z rodov Fusarium, Cylindrocarpon, Alternaria, Penicillium, atď. Infekcia sa prejavuje zmenou sfarbenia semien, prítomnosťou škvŕn a jemných povlakov mycélia húb, neskôr stratou klíčivosti a energie klíčenia. Najcitlivejšia na manipuláciu so semenom je jedľa. Väčšinu listnáčov treba pred výsevom podrobiť predsejbovej príprave. Podmienky na prekonanie klíčneho odpočinku sú priaznivé aj pre rozvoj patogénov. Aj ostatné semená sa po výseve dostávajú do prostredia vhodného pre rozvoj mikroorganizmov. Pôsobenie húb sa teda často nepriaznivo prejavuje už po zbere semena, v priebehu skladovania, pri predsejbovej príprave, alebo až po výseve. Morenie osiva je základným predpokladom dobrého zdravotného stavu výsevov. Chráni semená pred hubovým ochorením ak infekcia neprenikla do ich vnútra. Pri morení treba dodržať predpísané dávkovanie, prípadne koncentráciu moridla, aby nezhoršila klíčivosť semien. Pri suchom morení sa semeno premieša s práškovým fungicídom v moričkách, malé partie trepaním v uzavretých nádobách. Pri mokrom morení sa semeno máča v roztoku moridla, po povrchovom obschnutí sa vysieva. Pri morení predklíčených semien je vhodnejšie použiť máčanie, kontakt s koncentrovaným práškovým moridlom môže spôsobiť poškodenie klíčkov. Morenie poskytuje semenu len dočasnú ochranu. Nechráni 144

138 3. OCHRANA LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU klíčiace semenáčiky pred infekciou z pôdy. Prípravky a technológie vhodné na ošetrenia semena sú v tabuľke 3.2. Tabuľka 3.2 Prípravky pre morenie semien lesných drevín Prípravok Dithane M 45 Dithane DG NEO-TEC Novozir MN 80 Previcur 607 SL Aliette 80 WP Polyversum Dávkovanie v l (kg). ha -1 (m -2 ) (koncentrácia) 5 7 g na kg semena 0,15 % 0,25 % 5 g na kg semena Spôsob aplikácie suché morenie mokré morenie suché morenie Termín ošetrenia a ďalšie metodické pokyny Pred výsevom; pred uskladnením semien. V moričkách, v uzavretých nádobách, trepaním 5 10 minút. Pred výsevom naklíčených bukvíc. Máčanie 30 minút, vysievať po povrchovom obschnutí. Biologický prípravok, nekombinovať s klasickým fungicídom! Pred výsevom; pred uskladnením Padanie semenáčikov a koreňové hniloby Padanie je súhrnný názov pre hynutie semenáčikov, pri ktorom je poškodený koreňový kŕčok, takže sa semenáčik v tomto mieste ohýba alebo láme, padá na povrch a odumiera. Neinfekčné padanie spôsobujú prevažne klimatické vplyvy (úpal, sucho, nadbytok vlahy, silné dažde) a živočíšni škodcovia (vtáky, háďatká, pandravy). Infekčné padanie je dôsledkom premnoženia parazitických húb najmä z rodov Fusarium, Rhizoctonia, Verticillium, Trichoderma, Alternaria, Botrytis, Pestalotia, Pythium a iné. Padaním sú ohrozené všetky druhy drevín. Z ihličnanov sú najnáchylnejšie borovica, smrek, smrekovec, jedľa. Z listnatých drevín sú to najmä lipa malolistá, buk, hrab, javor. Ochorenie sa môže prejaviť v troch fázach rastu drevín: hynutie klíčiacich semien (klíčkov) parazitické huby napádajú vysiate semeno alebo mladé klíčky ešte v pôde, takže semeno ani nevyklíči, vlastné padanie semenáčikov prejavuje sa najintenzívnejšie do dvoch mesiacov po vzídení, podhubie rozrušuje pletivá koreňového krčku, vyčerpáva obsah buniek, kŕčok černie, mäkne, zahníva, semenáčik padá. Na povrchu kmienkov sa často dá aj makroskopicky pozorovať podhubie v podobe jemných vatovitých povlakov. 145

139 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU hniloba koreňov už zdrevnatených semenáčikov označuje sa aj ako neskoré padanie. Semenáčiky sa neohýbajú a nepadajú, možno ich z pôdy ľahko vytiahnuť, koreňová sústava od koreňového kŕčka je bez kôry. Hlavným zdrojom nákazy je pôda. V priaznivých podmienkach dostatočného vlhka a tepla sa podhubie patogénnych húb rýchlo rozrastá a infikuje semenáčiky. K dispozičným faktorom ktoré urýchľujú napadnutie semenáčikov patrí zamokrenie pôdy, prísušok, mechanické poškodenie semenáčikov, jednostranná alebo nedostatočná výživa, ale tiež chyby pri pestovaní ako sú prehustené výsevy, alebo nadmerné tienenie. Padanie sa kontroluje od doby vyklíčenia semenáčikov každé dva tri dni po dobu približne dva mesiace. V tomto období je infekčný tlak najväčší. Napadnuté jedince treba odstrániť a spáliť. Záhony, alebo aspoň ohniská výskytu dezinfikovať zálievkou fungicídnymi prípravkami. Ako preventívne opatrenia sú dôležité morenie semien pred výsevom a dezinfekcia substrátu. Dezinfekcia substrátov je jednou z možností ochrany pre obdobie od výsevu, až do zhadzovania čiapočiek semenáčikov. Dezinfekcia môže byť totálna (viacúčelová), proti bakteriózam, hubovým ochoreniam, hmyzu, háďatkám, burine, alebo jednoúčelová. Prípravky pre viacúčelovú dezinfekciu (k dispozícii je len Basamid Granulát) sú toxické aj pre semená drevín. Treba ich preto aplikovať v dostatočnom predstihu pred výsevmi (minimálne 4 5 týždňov), najlepšie už v jeseni. O možnosti ďalšej kultivácie plôch a odbúraní fytotoxických zvyškov zo substrátu sa treba presvedčiť biologickým testom. Jednoúčelová dezinfekcia chráni výsevy pred hubovým ochorením. Prípravky nie sú fytotoxické a vysievať možno bezprostredne po ich zapravení do pôdy, takto dezinfikovať možno aj substráty s rastúcimi drevinami. Prípravky pre viacúčelovú a jednoúčelovú dezinfekciu a spôsob ich použitia sú v tabuľke 3.3. Tabuľka 3.3 Prípravky pre totálnu a jednoúčelové dezinfekciu substrátov 146 Prípravok Basamid Granulát Dithane DG NEO-TEC Dithane M 45 Novozir MN 80 Dávkovanie v l (kg). ha -1 (m -2 ) (koncentrácia) Spôsob aplikácie g.m -2 Sterilizácia g.m -3 substrátu 6 12 g. m -2 v 3 4 l vody Zálievka Termín ošetrenia a ďalšie metodické pokyny Zapraviť do cm vrstvy; zavlažiť, zakryť fóliou; po 2 týždňoch prekypriť; kultivovať až po 4 5 týždňoch. Pred výsevmi alebo tesne po výseve, do hĺbky 3 4 cm, proti padaniu semenáčikov a koreňovým hnilobám.

140 3. OCHRANA LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Najvýznamnejšie ochorenia semenáčikov a sadeníc Pleseň sivá Botrytis cinerea (PERS EX FR.) Poškodzuje semenáčiky a sadenice lesných drevín, najmä ihličnatých. Na semenáčikoch infikuje ihlice odspodu korunky, na sadeniciach skôr najmladší výhonok s jemným ihličím. Napadnutie sa prejavuje vädnutím asimilačných orgánov, zvliekaním korienkov, nekrotickými škvrnami. Vo vlhkom počasí sa na postihnutých častiach vytvárajú husté povlaky kríčkovitého tvaru, z ktorých sa uvoľňuje množstvo konídií, ktorými sa pleseň ďalej rozširuje. Pleseň sivá sa často pridružuje k mrazovému poškodeniu. Častá je tiež v klimatizovaných skladoch, šíri sa aj pri nízkych teplotách. Preventívne proti vzniku nákazy pôsobí správna výživa drevín, pestovanie v primeranom spone, zníženie vlhkosti prostredia. V škôlkach sa vykonávajú ochranné postreky fungicídnymi prípravkami, ktoré sa opakujú po 7 až 14 dňoch. Odumreté jedince treba zo záhonov odstrániť a spáliť. Obrázok 29 Pleseň sivá (foto Varínsky) Pleseň buková Phytophthora cactorum (LÉB. ET COHN. SCHROET) Spôsobuje vysoké straty v najmladších rastových štádiách drevín, predovšetkým buka. Na vyklíčené semenáčiky prechádza z infikovaného semena a z pôdy. Ochorenie sa prejavuje škvrnami na klíčnych listoch a hypokotyle, ktoré rýchlo hnednú až červenejú. Infekcia sa šíri veľmi rýchlo, semenáčiky odumierajú. Huba napáda aj mladé listy starších semenáčikov, tieto infekciu prežívajú. Preventívne, najneskôr po zistení prvých príznakov treba výsevy ošetriť fungicídmi. Dbať, aby bola zasiahnutá aj spodná strana klíčnych listov. Postreky opakovať v dňových intervaloch až do konca júla. Napad- 147

141 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU nuté jedince zo záhonu odstrániť a spáliť. Stimulovať rast semenáčikov a sadeníc listovou výživou. Infekcia pretrváva v pôde, odporúča sa záhony pred ďalšou kultiváciou dezinfikovať. Obrázok 30 Pleseň buková (foto Varínsky) Múčnatka dubová Microsphaera alphitoides (GRIFF. ET MAUBL) Od konca jari a počas celého leta vytvára na listoch a letorastoch dubov belavé povlaky. Mladšie výhonky zaostávajú v raste, silne napadnuté listy hnednú a opadávajú. Oslabené letorasty nedostatočne vyzrievajú a sú náchylné na poškodenie mrazom. Huba preniká do podkôrnych pletív výhonkov odkiaľ sa šíri až do púčikov kde prezimuje. Ochorenie sa podceňuje a prehliada (nespôsobuje úhyn stromčekov). V škôlkach sa po zistení prvých príznakov odporúča preventívny postrek. Osvedčené sú prípravky na báze síry. Tabuľka 3.4 Prípravky proti plesniam a múčnatkám Prípravok Dávkovanie v l (kg). ha -1 (m -2 ) (koncentrácia) Spôsob aplikácie Termín ošetrenia a ďalšie metodické pokyny Dithane DG NEO TEC Dithane M 45 Novozir MN 80 Botrytída, pleseň sivá Botrytis cinerea 0,3 % 0,3 % 0,3 % postrek v 1000 l.ha 1 Ihneď po zistení príznakov, podľa potreby opakovať po dňoch. Do klimatizovaných skladov ošetriť preventívne pred vyzdvihnutím alebo máčať v suspenzii. Ukladať obschnuté. 148

142 3. OCHRANA LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Prípravok Dávkovanie v l (kg). ha -1 (m -2 ) (koncentrácia) Spôsob aplikácie Termín ošetrenia a ďalšie metodické pokyny Polyversum 0,05 % Cuprocaffaro Previcur 607 SL zálievka 3 4 l. m 2 Pleseň buková Phytophtora cactorum 0,4 0,6 % 0,15 % postrek v 1000 l.ha 1 Po vzídení výsevov ihličnanov. Biologický prípravok, nekombinovať s klasickými fungicídmi! Preventívne; ihneď po zistení prvých príznakov, pri daždivom počasí po dňoch podľa potreby opakovať. Múčnatka dubová Microsphaera alphitoides a iné múčnatky Sulikol K Thiovit Jet Polysulfidy Ca (Sulka) 0,6 1,0 % 0,3 0,4 % 1,0 % postrek v 1000 l.ha 1 V škôlkach, ihneď po zistení prvých príznakov, 2 3 x opakovať v dvojtýždňových intervaloch. Obrázok 31 Sypavka borovicová (foto Varínsky) Sypavka borovicová Lophodermium pinastri (SCHRAD.,CHEV.) Infekcia ihličia všetkých druhov borovíc vzniká od mája do septembra, s kritickým obdobím od prvej dekády júla do konca augusta. Ochorenie sa prejavuje koncom leta žltnutím ihlíc a výskytom hnedých škvŕn. Počas jesene a zimy sa škvrny spájajú a ihlice hnednú. V jarnom období (apríl máj) zhnednuté ihlice hromadne opadávajú. Najväčšie škody spôsobujú sypavky na plantážach vianočných stromčekov. Sypavkovité ochorenia borovíc môžu spôsobovať aj huby Dothistroma septospora (DOROG) a Mycosphaerella pini (ROST. IN MUK). 149

143 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Ochranu proti sypavke borovicovej upravuje STN Dôraz sa kladie predovšetkým na preventívne postreky, opadané infikované ihličie treba zhrabať a spáliť. V prehustlých výsevoch treba dbať, aby postrek dokonale pokryl všetky ihlice. Méria smrekovcová Meria laricis (VUILL.) Patrí medzi sypavky. Prejavuje sa od konca mája do jesene žltnutím, hnednutím a opadávaním ihličia smrekovcov. Žltnutie postupuje od bázy, prípadne od stredu ihlíc k vrcholu. Najohrozenejšie sú sadenice do 2 rokov veku, najmä na chudobných, vlhkých a zatienených pôdach. Ochranné zásahy sa vykonávajú preventívne od začiatku mája, alebo po zistení výskytu až do konca augusta. Hrdza borovicová (ohýbač sosnokrut) Melampsora pinitorqua (ROSTR.) Infekcia sa prejavuje zdurením a skrúcaním, až odumieraním letorastov mladých borovíc, v škôlkach napáda dvojročné a staršie semenáčiky, ktoré môžu až odumrieť. Pre vývoj potrebuje druhého hostiteľa osiku, alebo topole zo sekcie Leuce. Choré jedince treba vytriediť a spáliť. Z blízkosti škôlky odstrániť osiky a topole zo sekcie Leuce (vyhrabať a spáliť lístie). Postreky fungicídmi treba vykonať v polovici mája na 2 3 cm narašené výhonky, opakovať 4 5 x v dňových intervaloch. Tabuľka 3.5 Prípravky proti chorobám asimilačných orgánoch 150 Prípravok Dávkovanie v l (kg). ha -1 (m -2 ) (koncentrácia) Spôsob aplikácie Termín ošetrenia a ďalšie metodické pokyny Sypavky a ochorenia ihlíc na boroviciach Lophodermium, Dothistroma a ďalšie Dithane DG NEO TEC Dithane M 45 Novozir MN 80 Dithane DG NEO TEC Dithane M 45 Novozir MN 80 Cuprocaffaro 0,3 % 0,3 % 0,3 % minimálna dávka 3 kg.ha 1 postrek v 1000 l.ha 1, úsporný postrek l. ha 1 Méria smrekovcová Meria laricis 0,3 % 0,3 % 0,3 % 0,4 0,6 % postrek v 1000 l.ha 1 Prvé ošetrenie začiatkom júna (borovicu čiernu proti červenej sypavke už koncom apríla!), opakovať vždy po 2 týždňoch. Dôkladne ošetriť všetky ihlice. Pri úspornom postreku pridať zmáčadlo, dodržať dávku minimálne 3 kg.ha 1. Pri zistení prvých príznakov, opakovať 2 3 x v dvojtýždňových intervaloch. Zriedkavejší výskyt, v škôlkach je nebezpečná.

144 3. OCHRANA LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Prípravok Dithane DG NEO TEC Dithane M 45 Novozir MN 80 Baycor 25 WP Baycor 25 WP Cuprocaffaro Dávkovanie v l (kg). ha -1 (m -2 ) (koncentrácia) Spôsob aplikácie Hrdze na ihličí, listoch a na kôre 0,3 % 0,3 % 0,3 % 0,1 0,2 % postrek v 1000 l.ha 1 Termín ošetrenia a ďalšie metodické pokyny V škôlkach (v porastoch), pri zistení výskytu, podľa potreby opakovať. Odstraňovať medzihostiteľov. Škvrnitosť listov široké spektrum mikroskopických húb 0,1 0,2 % 0,4 0,6 % Cuprocaffaro 0,6 1,0 % postrek v 1000 l.ha 1 Nekrózy kôry, miazgotok (topole) postrek v 1000 l.ha 1 Ihneď pri zistení ochorenia, opakovať podľa potreby v 14 dňových intervaloch. V jeseni odstrániť napadnuté listy. Ihneď po poranení, preventívne na jar a v jeseni (aspoň 2 x zopakovať v 14 dňových intervaloch). V jeseni odstrániť napadnuté jedince. Dotichíza topoľová Cryptodiaporte populea (SACC. ET BRIARD) Napáda topole všetkých vekových tried, najvýznamnejšie škody spôsobuje v lesných škôlkach a novo zakladaných výsadbách do 6 8 rokov. Poškodenie sa prejavuje stmavnutím kôry v oblasti miesta infekcie, ktoré postupne hnedne až černie a mokvá. Po čase sa pod infikovanou kôrou tvoria 1 2 mm veľké plodnice, ktoré spôsobujú charakteristické pretŕhanie kôry. Kontrola výskytu sa vykonáva počas celého roka, v hlavových škôlkach od do , od do a po opade lístia. V sadenicových škôlkach od do , pred vyzdvihovaním a počas vyzdvihovania sadeníc. Vo výsadbách a porastoch sa robí letná kontrola od do a zimná kontrola od do Pri zistení ochorenia treba napadnuté jedince odstrániť a spáliť. Fungicídne postreky sa aplikujú na jar, mesiac pred pučaním topoľov. V jesennom období sa robia dve ošetrenia. Prvé pred opadom lístia a druhé po jeho opade. 151

145 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Poznámky k používaniu fungicídnych prípravkov Väčšina prípravkov registrovaných pre použitie v lesoch chráni sadbový materiál iba pred napadnutím, neprechádza do systému rastlín, nemá liečivý účinok. Je preto účelné aplikovať ich preventívne. Tak pri zálievkach (proti ochoreniam koreňového systému), ako aj pri postrekoch nadzemných častí sa odporúča použiť väčšie množstvo vody (zálievky s 3 5 litrami roztoku na m 2 substrátu, postreky až v 1000 l vody na ha). Postrekovú zmes treba spotrebovať ešte v deň prípravy. Pre dostatočný účinok je rozhodujúcim faktorom včasnosť postreku a dokonalé pokrytie ošetrovaných rastlín. Odporúča sa k fungicídnym prípravkom pridať surfaktant (napr. Agrovital, Mero Stefes, Silwet L 77), aby sa zlepšila pokryvnosť a priľnavosť postreku. V prípade objavenia príznakov a diagnostikovania hubového ochorenia treba zasiahnuť okamžite, napadnuté rastliny zo záhonov odstrániť a spáliť. Morenie semena a predsejbová dezinfekcia substrátov poskytuje semenáčikom ochranu iba v obmedzenom čase, najviac na prvých 6 8 týždňov od výsevu. S preventívnymi postrekmi proti parazitickým hubám treba začať po vzídení výsevov, keď ihličnany zhodili čiapočky. Treba dbať na dodržanie odporúčanej koncentrácie, aby nedochádzalo k popáleniu drevín, resp. k zabrzdeniu ich rastu. V krytých substrátoch sa postreky opakujú v dňových intervaloch. Na nekrytých plochách možno intervaly ošetrenia predĺžiť podľa poveternostných podmienok. Teplé a vlhké počasie zvyšuje infekčný tlak. Zvýšenú pozornosť treba semenáčikom venovať aj v čase intenzívneho výškového prírastku, podľa potreby skrátiť intervaly medzi postrekmi. Od polovice augusta sú dreviny proti hubovým patogénom pomerne odolné, intervaly ošetrenia možno predĺžiť, s výnimkou postrekov proti sypavkám a proti plesni sivej. Klimatizované sklady treba pred použitím dezinfikovať postrekom, náterom, alebo plynovaním, uskladňovať iba ošetrený sadbový materiál. Fungicídne prípravky sa v lesoch používajú temer výlučne v lesných škôlkach. Proti sypavkám treba zasahovať ešte v plantážach vianočných stromčekov a v semenných sadoch. Okrem včasných a opakovaných postrekov treba infikované opadané ihličie spod stromčekov zhrabať a spáliť. V boji proti pôvodcom hubových ochorení sa v ostatných rokoch vo väčšom rozsahu využívajú aj biologické prípravky. Z antagonistických 152

146 3. OCHRANA LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU organizmov s mykoparazitickou a antibiotickou aktivitou sú to huby Trichoderma harzianum (prípravky Supresivit, Trichomil), Pythium oligandrum (prípravok Polyversum) a baktéria Bacillus subtillis (Ibefungin). Oproti fungicídnym prípravkom majú viacero výhod. Účinkujú proti mnohým druhom pôvodcov hubových chorôb, nevytvára sa proti nim rezistencia, nehrozí nebezpečie predávkovania a fytotoxicity. Sú to látky prírodné, neznečisťujú a neohrozujú životné prostredie, možno ich používať v ochranných pásmach vodných zdrojov a v chránených územiach, nenarúšajú biocenózu, sú neškodné pre človeka, zvieratá a rastliny. Možno ich dlhodobo skladovať bez straty účinnosti. V prostredí sa ďalej samé rozmnožujú a dosahuje sa tak dlhodobý až trvalý supresívny účinok. K ich nevýhodám, ktoré bránia väčšiemu uplatneniu v praxi, patrí pomalší a slabší účinok ako pri použití chemických prípravkov. Závisí totiž od mnohých faktorov, pôsobiacich v lesných ekosystémoch (svetlo, teplo, vlaha, zaťaženie pesticídmi, existujúca mykoflóra a ďalšie). Pre zabezpečenie účinku je preto dôležité dodržať podmienky a spôsob použitia, tak ako ich uvádza výrobca. Zvlášť treba upozorniť na nutnosť aplikovať ich s dokonale čistými, odmorenými postrekovačmi a nekombinovať ich použitie s ošetrením klasickými fungicídmi. V registrácii fungicídov pre lesy sa viac rokov nezaznamenal pokrok. Potenciálny trh nie je pre výrobcov zaujímavý. Väčšina prípravkov je morálne zastaraná, chýbajú prípravky so systémovým účinkom. V Zozname pre rok 2011 je pre použitie v lesoch registrovaný len jeden prípravok na totálnu sterilizáciu pôdy (Basamid granulát, 2012) a 12 fungicídov (Aliette 80 WP, 2011; Baycor 25 WP, 2011; Cuprocaffaro, 2011; Dithane DG Neo-Tec, 2011; Dithane M 45; 2011, Kuprikol 50, 2014; Novozir MN 80, 2011; Polyversum, 2012; Previcur 607 SL, 2012; Sulikol K, 2011; Sulka, 2012; Thiovit Jet, 2011). Za názvom prípravku je vždy uvedený rok, v ktorom platnosť registrácie končí (ak výrobca alebo predajca nezabezpečí jej predĺženie).prípravky vytlačené kurzívou sú v Zozname v kapitole do spotrebovania zásob, takže ich registrácia končí v roku 2011 definitívne. Aj z tohto zoznamu je zreteľná kritická situácia v sortimente fungicídov určených pre použitie v lesoch. Pri jej riešení by bolo možné využiť inštitút mimoetiketového rozšírenia rozsahu použitia registrovaných prípravkov ( 10, ods. 5 zákona 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti v znení neskorších predpisov). 153

147 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU 3.5 HMYZÍ ŠKODCOVIA Na rozdiel od lesných porastov, v lesných škôlkach aj malé poškodenie asimilačných orgánov či koreňovej časti semenáčikov a sadeníc môže spôsobiť vážne škody. Intenzívne obhospodarovanie umožňuje v lesných škôlkach trvalú kontrolu výskytu škodlivého hmyzu a využitie širokého spektra ochranných a obranných opatrení. Špecifické podmienky určujú pomerne úzke druhové spektrum hmyzu, ktorý sa v škôlkach premnožuje. Podľa lokalizácie poškodenia ho možno rozdeliť do troch skupín: škodcovia koreňov, škodcovia na kmienkoch, škodcovia ihlíc a listov. Kým škodcov nadzemných orgánov je pomerne ľahko identifikovať a chemicky proti nim zasiahnuť, ochranu proti škodcom koreňov sťažuje ich skrytý spôsob života a často zložitá bionómia. Tiež obranný zásah je komplikovaný, pretože treba do pôdy (do zóny pôsobenia škodcu) zapraviť dostatočné množstvo účinného insekticídu. Prehľad najvýznamnejších škodcov semenáčikov a sadeníc v lesných škôlkach, s termínom ich aktivity a základnými príznakmi poškodenia je v tabuľke 3.6. Tabuľka 3.6 Škodcovia koreňov a nadzemných častí semenáčikov a sadeníc Škodca Chrústy pandravy Kováčikovité larvy - drôtovce Medvedík obyčajný larvy - imága Tipuľovité larvy Nosáčikovité larvy Lykokazy dospelce Tvrdoň dospelce Žer podľa mesiacov V. VII. V. IX. IV. IX. V. VII. V. VI., VIII. IX. V. VI. VII. VIII. V. VII. Typické príznaky poškodenia ohlodané, odhryznuté korienky aj starších sadeníc, stromčeky sa dajú ľahko vytiahnuť z pôdy ohlodané korienky, vyhlodaná drevná časť silnejších koreňov vodorovné chodby plytko pod povrchom, 1 cm hrubé, prehryznuté korienky a kmienky semenáčikov ohlodané, prehryznuté korienky a kôra dolnej časti kmienka ohlodané kmienky až po koreňový kŕčok, poškodené ihlice rašiacich púčikov ostro hranné zárezy až chodbičky v koreňovom krčku a hrubších koreňoch nepravidelný plošný žer na kôre kmienkov, silno smoliace lievikovité rany až po beľ 154

148 3. OCHRANA LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Škodca Háďatká Ploskanka sadencová pahúsenice Siatice húsenice Vošky všetky štádiá Motýle, húsenice, ploskanky, pahúsenice, chrobáky, larvy Byľomorka bukopúčiková, larvy Žer podľa mesiacov IV. XI. VI. VII. IV. VI., VIII. IX. V. IX. V. IX. V. VI. Typické príznaky poškodenia chradnutie, hálky a nekrózy na koreňoch, vyciciavanie obsahu korienkov, padanie semenáčikov pradivové vaky s trusom a pahúsenicami, ihličie obhryzené až na krátke kýptiky žer na listoch, ihličí, ohryzené korienky, prehryznutý koreňový kŕčok zhluky vošiek s voskovou prikrývkou na koreňoch, vošky na nadzemných orgánoch, pokrútené ihlice, deformované listy voľným okom registrované poškodenia asimilačných orgánov Hnednúce a schnúce púčiky bukov, nerozvíjajúce sa skrútené schnúce listy, zmnoženie pukov, košatenie sadeníc Škodcovia koreňov Chrúst obyčajný (larva) Melolontha melolontha L. Larva poškodzuje sadenice všetkých druhov listnáčov a ihličnanov. Žer pandráv trvá 3 4 roky. Stromčeky strácajú prírastok, žltnú, odumierajú časti korún a celé sadenice. Po vybratí sadenice z pôdy úplne chýbajú tenšie korienky, často aj niektoré hrubšie korene, na ostatných sú obžraté povrchové vrstvy. Rovnaké poškodenie spôsobuje chrúst pagaštanový Melolontha hyppocastani FAR., ale aj menej častý chrústik letný Amphimallon solstitialis L. a chrústik záhradný Phyllopertha horticola L. Vo vegetačnom období sa pandravy zdržujú v hĺbke do 20 cm. Na prezimovanie sa sťahujú hlbšie do pôdy. Ošetrenie sa vykonáva zapracovaním insekticídov do pôdy pred výsevmi a škôlkovaním, alebo rozsypaním granulovaného prípravku medzi riadkami, mechanickým zapravením do pôdy a následnou výdatnou zálievkou, aby sa účinná látka dostala do zóny pôsobenia pandráv. Kováčikovité Elateridae LECONTE Larvy kováčikov (drôtovce) ožierajú korienky a spodné časti kmienkov semenáčikov a sadeníc predovšetkým ihličnanov, vyžierajú vysiate semená, najmä bukvice a žalude. Na koreňovom systéme celkom chýbajú 155

149 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU vlásočnicové korienky a na hrubších koreňoch je poškodená kôra. Povrch tela majú silne chitinizovaný a na dotyk tvrdý. Vhodným obranným opatrením je hlboká orba a aplikácia pôdnych insekticídov vo forme zálievky alebo zapravenia granulátu do pôdy. Obrázok 32 Larvy a imága kováčika (foto Varínsky) Medvedík obyčajný Gryllotalpa grylotalpa L. Vyhrabáva v pôde tesne pod povrchom vodorovné chodby hrubé ako prst. Korene semenáčikov i starších sadeníc sú akoby odstrihnuté v jednej výške (obyčajne v hĺbke cca 5 10 cm). Aplikácia insekticídov ako u pandráv chrústov. Chytanie do pascí (plechovice, poháre) zapustených až po okraj do cestičiek alebo záhonov. Pri zvýšenom výskyte možno použiť otrávené návnady. Lykokaz pňový Hylastes ater PAYKULL. Lykokaz sadenicový Hylastes cunicularius ERICHSON. Zrelostný žer mladých chrobákov spôsobuje škody na koreňoch a koreňových krčkoch borovíc a ostatných ihličnanov. Poškodenie má tvar kanálikov s ostrými okrajmi zarezanými v kôre (lykokaz pňový), alebo chodbičiek v kôre a lyku podzemných častí (lykokaz sadenicový). Žer má často za následok hynutie sadeníc, alebo rany sú vstupnou bránou hubovým ochoreniam, najmä podpňovke. Pri zistení výskytu sa okamžite vykoná postrek insekticídom, alebo aplikácia granulovaných prípravkov. 156

150 3. OCHRANA LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Háďatká Nematoda Nepatria medzi hmyz, ale ako pôdni škodcovia môžu mať lokálne veľký význam. Vyvíjajúce sa vo vnútri pletív často spôsobujú zdureniny na koreňoch. Druhy žijúce na povrchu korienkov spôsobujú typické nekrózy. Na semenáčikoch a sadeniciach sa zaznamenáva zníženie rastu, deformácia a zmena sfarbenia asimilačných orgánov (na červenofialovú, žltú až hnedú). Poškodenie sa prejavuje na súvislých nepravidelných plochách. Dezinfekcia substrátov pred výsevmi, aplikácia nematocídnych prípravkov (v súčasnosti k dispozícii iba Basamid granulát). Ďalší škodcovia na koreňoch Na koreňoch sadeníc a semenáčikov môžu ešte škodiť húsenice motýľov čeľade Noctuidae alebo larvy zástupcov čeľade Tipulidae. Korene môžu poškodzovať tiež niektoré druhy chrobákov z čeľade Curculionidae (napr. larvy druhov Otiorrhynchus niger F., Otiorrhynchus ovatus L). Koreňové vošky z čeľade vlnačkovitých Pemphigidae, pokryté chumáčikmi bielych voskových vlákien, tvoria na koreňoch kolónie (často pokladané za plesne či mykorízne huby) a oslabujú až ohrozujú sadenice Škodcovia kmienkov Tvrdoň smrekový Hylobius abietis L. Škodlivý je zrelostný žer imág na sadeniciach ihličnatých drevín. Imágo ohlodáva kôru v hlbokých, lievikovitých jamkách až do bele, čo vyvoláva silný výron živice. Pri silnejšom napadnutí sú ranky po celom obvode kmienka a sadenica hynie. Ďalší možní škodcovia Na kmienkoch sadeníc a semenáčikov môžu tiež škodiť tvrdoň menší Hylobius pinastri GYLL., a tvrdoň smrekovcový Hylobius piceus DEG., húsenica siatice oziminovej Scotia segetum DEN. ET SCHIFF., imága nosánika čierneho Otiorrhynchus niger F. (vo vyšších polohách) a nosánika vajcovitého Otiorrhynchus ovatus L. Pri zistení výskytu treba okamžite vykonať postrek insekticídom, alebo aplikovať granulovaný prípravok (nástup účinku je pomalší, ale zasahuje aj jedince ktoré škodia pod povrchom pôdy. Prípravky registrované pre použitie proti hmyzím škodcom na koreňoch a kmienkoch stromčekov v lesných škôlkach a kultúrach sú v tabuľke

151 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Tabuľka 3.7 Prípravky proti hmyzím škodcom na koreňoch a kmienkoch Prípravok Dávkovanie v l (kg). ha -1 (m -2 ) (koncentrácia) Spôsob aplikácie Škodcovia na koreňoch v škôlkach a kultúrach Dursban 10 G 2 3 g.m -2 a zapravenie rozsypanie granúl Termín ošetrenia a ďalšie metodické pokyny Preventívne pred výsevom, alebo lokálne pri zistení poškodenia, mechanické zapravenie, následná závlaha. Lykokazy Hylastes cunicularius, Hylastes ater, tvrdoň smrekový Hylobius abietis Fury 10 EW Karate Zeon 5 CS Vaztak 10 EC 0,8 % 1,0 2,0 % 1,5 % kuratívne, preventívne, postrek, máčanie Pri výskyte postrek v oblasti koreňového krčku a kmienkov. Pred vyzdvihovaním v škôlke postrek ihličnatých sadeníc. Máčanie zväzkov sadeníc len nadzemnú časť (fytotoxicita)! 158 Obrázok 33 Tvrdoň smrekový (foto Varínsky) Škodcovia asimilačných orgánov Asimilačné orgány listnatých drevín môžu poškodzovať žerom niektoré druhy hmyzu, ktoré sa periodicky objavujú v starších porastoch. Pri premnoženiach väčších druhov ako napr. mníška veľkohlavá Lymantria dispar L., môže dochádzať k holožerom ktoré môžu spôsobiť úhyn semenáčikov a sadeníc. Príležitostne môžu škodiť rozličné druhy motýľov (najmä Noctuidae, Geometridae a Tortricidae) a tiež chrobákov (Chrysomelidae, Curculionidae).

152 3. OCHRANA LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Ihlice sadeníc borovice môže poškodzovať žerom pahúsenica hrebenárky hrdzavej Neodiprion sertifer GEOFF. V podmienkach lesných škôlok, ale aj v mladých porastoch môže byť nebezpečné pôsobenie cicavého hmyzu. K významným a často sa vyskytujúcim druhom patria kôrovnica borovicová Pineus pini L., kôrovnica zelená Sachiphantes viridis RATZ., kôrovnica smrekovcová Adelges laricis VALL, červec smrekový Physokermes piceae SCHR., či kôrovnica kaukazská Dreyfusia nordmannianae ECKST., ktorá môže spôsobiť úhyn jedľových sadeníc. Ploskanka sadencová Acantholyda hieroglyphica CHRIST. Napáda borovice vo veku 2 6 rokov. Pahúsenice možno nájsť v júni až auguste na konárikoch borovíc zapradené jednotlivo vo vaku dlhom 4 8 cm (obaleného trusom a zostatkami ihličia). Ihlice sú obžrané až po pošvu. Účinným opatrením proti ploskankám je zbieranie vakov s pahúsenicami, alebo insekticídny postrek v čase výskytu pahúseníc. Siatice Noctuidae STEPHENS Sú mory nevýrazného tmavého sfarbenia s nezreteľnou kresbou (napr. Agrotis segetum D. ET SCH., A. vestigialis HUFN., A. exclamationis L.). Húsenice tejto skupiny sa liahnu koncom mája alebo v júni. Až do 2. rastového instaru sa vyvíjajú na burinách. Neskôr poškodzujú jemné korienky semenáčikov, prípadne mladších sadeníc. Škodia hlavne plytvavým žerom na nadzemných častiach semenáčikov a sadeníc. Účinným obranným opatrením je mechanické ničenie húseníc pri príprave pôdy, alebo liahnucich sa motýľov zálievkou insekticídmi v druhej polovici mája a v júni. Motýle možno lákať do nádob na návnady z rozvareného ovocia s prídavkom insekticídu. V júli až auguste, kedy už húsenice poškodzujú semenáčiky sa odporúča aplikácia granulovaných insekticídov na povrch záhonov, resp. postrek insekticídnymi prípravkami. Byľomorka bukopúčiková - Contarinia fagi RÜBSAAMEN Poškodzuje 1 3 ročné semenáčiky a sadenice buka. Vajíčka kladie do pupeňov, larvy žijú v záhyboch okolo stredovej žilky ešte nerozvinutého listu. Poškodenie sa prejavuje hnednutím lístkov a ich stáčaním okolo strednej žilky, postupným hnednutím pupeňov až ich odumretím. Vývojový cyklus je rýchly, v priaznivých klimatických podmienkach sa môže na voľnej ploche opakovať 2 až 3 krát, pri pestovaní buka v krytoch 3 4 krát. Semenáčiky a sadenice majú deformovaný rast pretože rastlina sa snaží regenerovať a obnovovať terminálne aj bočné pupene. 159

153 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Účinným opatrením pri výskyte byľomorky je dezinfekcia substrátu, alebo jeho výmena a opakované ošetrenie semenáčikov a sadeníc insekticídmi. Tabuľka 3.8 Prípravky proti hmyzím škodcom na asimilačných orgánoch 160 Prípravok Biobit xl Biobit wp Dimilin 48 sc Karate zeon 5 cs Nomolt 15 sc Rimon 10 ec Trebon 10 f Trebon 30 ec Vaztak 10 ec Dávkovanie v l (kg). ha -1 (m -3 ) (koncentrácia) Spôsob aplikácie Termín ošetrenia a ďalšie metodické pokyny Húsenice motýľov, pahúsenice piliarok a ploskaniek 1,5 4 l.ha -1 1,4 3,3 l.ha -1 0,15 0,3 l.ha -1 0,2 0,3 l.ha -1 0,3 0,5 l.ha -1 0,15 0,2 l.ha -1 0,3 0,6 l.ha -1 0,1 0,2 l.ha -1 0,4 0,6 l.ha -1 Piliarka smreková Ploskanka smreková Hrebeňovka borovicová Hrebeňovka hrdzavá Obaľovač mládnikový Karate zeon 5 cs Trebon 10 f Trebon 30 ec Vaztak 10 ec letecké a pozemné postreky Imága chrobákov a ich listožravé larvy 0,2 0,3 l.ha -1 0,3 0,6 l.ha -1 0,1 0,2 l.ha -1 0,5 l.ha -1 postrek Termín ošetrenia podľa bionómie škodcu, na najmladšie rastové štádiá alebo na štádia, ktoré je možné postrekom zasiahnuť. Použiť prednostne biologické prípravky alebo inhibítory tvorby chitínu. Ostatné prípravky predovšetkým v kultúrach, v škôlkach, semenných sadoch, vzácnych porastoch a inde, kde sa vyžaduje okamžitý a dokonalý účinok. V máji júni, inhibítory tvorby chitínu. Od polovice apríla do júna. Od polovice apríla do polovice mája. V júli auguste, v apríli máji, len klasické insekticídy. V čase aktivity chrobákov. V škôlkach a kultúrach. Výnimočne pri kalamitnom premnožení (napr. chrústy) a ohrození cenných porastov letecká aplikácia v starších porastoch. Biopreparát, účinný len proti Novodor fc 3 5 l.ha -1 letecky larvám. Cicavý hmyz kôrovnica zelená, k. Smreková, k. Smrekovcová, k. Kaukazská a ďalšie Koniec mája, jún proti cicajúcim Fury 10 ew larvám na ihličí (SC, JD), 0,3 0,4 l.ha Karate zeon -1 v septembri proti aktívnym 0,1 l.ha 5 cs -1 larvám (SM, SC, JD). Pri 0,05 % Pirimor 50 wg postrek kalamitnom výskyte iných 0,3 0,4 l.ha vaztak 10 ec -1 druhov obranný zásah podľa bionómie škodcu.

154 3. OCHRANA LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Poznámky k používaniu insekticídov Pri rozhodovaní o použití obranného zásahu proti hmyzím škodcom na asimilačných orgánoch sa v dospelých porastoch odporúča použiť biologické prípravky, resp. inhibítory tvorby chitínu. Naproti tomu sú v lesných škôlkach a kultúrach pri obranných zásahoch preferované klasické insekticídy. Súvisí to s potrebou čo najrýchlejšieho a spoľahlivého účinku ošetrenia. Príznaky poškodenia nadzemných častí rastlín hmyzom sú zreteľne viditeľné, zasiahnuť možno okamžite a cielene len na napadnutých častiach záhonov. Podstatne komplikovanejší a s neistým účinkom je obranný zásah proti škodcom na koreňoch. K dispozícii je jediný granulovný insekticíd. Najväčšiu nádej na úspech má jeho zapravenie do pôdy pri príprave záhonov. Na záhonoch s rastúcimi semenáčikmi a sadenicami možno podľa príznakov poškodenia zreteľne vylíšiť ohniská výskytu škodcov, nie je potrebné ošetrovať celú plochu. Insekticíd možno aplikovať a do pôdy zapraviť len medzi riadkami. Dodatočná výdatná zálievka má pomôcť dopraviť účinnú látku do koreňovej zóny poškodzovaných stromčekov. Účinok ošetrenia nastupuje pozvoľne a často nezabráni úhynu stromčekov. Pre použitie v lesoch sú v Zozname pre rok 2011 registrované 3 biologické prípravky (Biobit WP, 2012; Biobit XL, 2013; Novodor FC, 2011), 3 prípravky na báze inhibítorov tvorby chitínu (Dimilin 48 SC, 2012; Nomolt 15 SC, 2011; Rimon 10 EC, 2011) a 7 ostatných insekticídnych prípravkov, z toho iba jeden granulovaný, ktorému platnosť registrácie končí v roku 2011 (Dursban 10 G, 2011; Fury 10 EW, 2012; Karate Zeon 5 CS, 2014; Pirimor 50 WG, 2011; Trebon 10 F, 2011; Trebon 30 EC, 2011; Vaztak 10 EC, 2015). Všetky účinkujú ako kontaktné, alebo požerové insekticídy. Chýbajú granulované, resp. systémové prípravky proti škodcom na koreňoch v lesných škôlkach a kultúrach (pandravy chrústov, drôtovce, medvedík, siatice, tipule, mušice, nosániky, lykokazy...). Systémové insekticídy (prijaté rastlinou, ktorá sa po ošetrení stáva pre hmyz toxickou) by pomohli riešiť tiež obranu ihličnatých mladín pred cicavým hmyzom (vošky na smrekovci, smreku, jedli) a pred skryte sa vyvíjajúcimi larvami hmyzu (rúrkovček smrekovcový, obaľovač mládnikový, ploskanka sadenicová...). Po roku 2011 môžu zo sortimentu vypadnúť ďalšie prípravky a z klasických insekticídov ostanú pre lesy registrované len syntetické pyretroidy. Tieto nie sú vhodné pre použitie vo forme zálievky pôdy. 161

155 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU 3.6 NEŽIADÚCA VEGETÁCIA Je vážnym konkurentom najmladším rastovým štádiám drevín. Zhoršuje vzchádzanie a rast semenáčikov a škôlkovancov, napomáha rozvoju hubových ochorení. Potláčanie jej rastu a škodlivého pôsobenia patrí medzi časove aj finančne najnáročnejšie obranné opatrenia. Tak ako pri iných škodlivých činiteľoch, prevencia je často účinnejšia a efektívnejšia, ako priamy obranný zásah. Treba ju chápať ako prevenciu pred nasemenením priamo z obhospodarovaných plôch a z okolia škôlky (mechanickými a chemickými metódami zabrániť kvitnutiu a semeneniu burín), tiež ako správne načasovaný obranný zásah ešte pred rozvojom vegetácie (pri jeho oneskorení často technológ už nemôže ponúknuť žiadnu inú alternatívu, len ručné pletie). Klasické metódy boja s burinou, ručné pletie a kyprenie, sú mimoriadne prácne a nákladné. Ostávajú stále aktuálne ako doplnkové opatrenie. Často sú jediným možným spôsobom eliminovania škodlivého vplyvu buriny, keď iné metódy zlyhali, zanedbali sa, alebo ich použitie vylučuje citlivosť drevín. Rozvoj zaburinenia záhonov spomaľuje a účinne potláča tiež nastieľanie organickým materiálom. Používanie herbicídov sa v škôlkarských strediskách, vo veľkoškôlkach, ale aj v mnohých malých škôlkach stalo súčasťou technológie dopestovania sadbového materiálu. V porovnaní s využívaním ostatných prípravkov na ochranu rastlín je náročnejšie na technologickú disciplínu. Herbicídy poškodzujú a hubia rastliny a môžu teda škodlivo ovplyvniť aj rast pestovaných drevín. Ich selektívny účinok podmieňujú chemické vlastnosti prípravku a mechanizmus jeho účinku, termín a spôsob aplikácie, dávkovanie, ale aj vlastnosti ošetrovaných drevín. Treba hľadať prípravky a technológie ich použitia, ktoré budú tolerantné voči pestovaným drevinám a zároveň dostatočne účinné proti burinovým druhom. Herbicídy nachádzajú uplatnenie pri základnom odburinení záhonov bez drevín, úhorovaných, manipulačných a neprodukčných plôch a kompostových hromád. Tu možno použiť vyššie dávky razantnejšie pôsobiacich prípravkov a plochy zaradiť do produkcie až po odznení reziduálnych účinkov. Záhony s výsevmi sa až do doby vzchádzania drevín ošetrujú kontaktnými alebo systémovými listovými herbicídmi bez reziduálneho účinku v pôde. Účinne potláčajú iba buriny, ktoré majú v čase postreku vyvinuté aspoň klíčne listy. Z pôdnych herbicídov možno bezprostredne po sejbe použiť iba prípravky, ktoré sa rozložia do doby vzchádzania semena. Na rozdiel od listových herbicídov tieto spravidla brzdia aj klíčenie semien burín. 162

156 3. OCHRANA LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Na záhonoch s rastúcimi semenáčikmi a sadenicami lesných drevín možno celoplošne aplikovať len selektívne herbicídy. V období pučania a výškového rastu, až do doby vyzretia letorastov, sú dreviny citlivé voči väčšine prípravkov. V tomto období sa pri postrekoch používajú medziriadkové aplikátory alebo chrbtové postrekovače s ochranným krytom trysky. Spôsob použitia registrovaných herbicídov sa uvádza v tabuľke 3.9. Herbicídy možno využiť tiež pri príprave plôch pre zalesnenie alebo pripraviť nimi prostredie pre prirodzenú obnovu. V roku úrody semena sa rast bylinnej a krovitej etáže potláča postrekom herbicídmi. V prípade nadmerného výskytu nežiaducich drevín, krov, malinčia a černičia sa ošetruje plošne, inak len v pruhoch (spravidla po vrstevnici). Ošetrovať možno systémovými herbicídmi v druhej polovici vegetačného obdobia, kým sú rastliny aktívne, najlepšie však v júli až začiatkom augusta. Ak to vyžaduje hygiena práce (výška krov presahuje 1 m a pri postreku je obsluha ohrozovaná a obťažovaná úletom herbicídneho roztoku), treba podrast drevín a krov spíliť, a herbicídom ošetrovať dostatočne vyvinuté nové výmladky. Takto sa postupuje aj na plochách určených pre jesenné alebo jarné zalesnenie. Pri ochrane kultúr je použitie herbicídov limitované citlivosťou drevín voči ich pôsobeniu. Spravidla je potrebné kombinovať zásah mechanický s chemickým a vyvarovať sa kontaktu herbicídneho roztoku s ošetrovanými drevinami. Kultúry sa ošetrujú bodovo (okolo jednotlivých stromčekov), v pruhoch (v radoch stromčekov alebo v medziradoch), výnimočne plošne (v terénoch umožňujúcich využitie mechanizácie, v nárastoch z prirodzeného zmladenia, pri zvlášť silnom zaburinení a pod.). V burinových spoločenstvách s prevahou smlzov a iných tráv možno použiť graminicídne prípravky, ktoré sú voči lesným drevinám tolerantné. Postrek treba vykonať včas, na aktívne rastúcu burinu, ešte pred začiatkom klasenia tráv. Pri totálnom potlačení tráv plochu rýchlo obsadzuje širokolistá burina. Odporúča sa preto použiť nižšiu dávku, ktorá rast tráv iba zastaví, tieto drevinám nekonkurujú a nedochádza k zmene druhovej skladby vegetácie na ošetrovanej ploche. Herbicídy s arboricídnym účinkom nachádzajú uplatnenie tiež pri potláčaní rastu nežiaducich drevín a krov. Ak to výška a hustota nárastov dovoľuje, aplikujú sa postrekom na list. Pre dostatočný arboricídny efekt musí byť herbicídom zasiahnuté minimálne 2/3 listovej plochy. Často treba krovitý porast najprv mechanicky odstrániť a arboricídom ošetriť až obnovujúce sa výmladky nežiaducich drevín a krov. 163

157 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Účinný je tiež náter (postrek) rezných plôch pníkov koncentrovaným roztokom arboricídu bezprostredne po spílení. Neodporúča sa ošetrenie vykonávať v zimných mesiacoch a začiatkom jari, keď prevláda prúdenie rastlinných štiav z koreňov do nadzemných častí. Najlepšia účinnosť sa zaznamenáva v neskorom lete a v jeseni. Tabuľka 3.9 Herbicídne prípravky registrované pre použite v lesných škôlkach Prípravok Dávkovanie v l (kg). ha -1 (m -2 ) (koncentrácia) Termín a spôsob ošetrenia Ošetrovanie úhorov, kompostov, manipulačných a neprodukčných plôch Glyfosáty* Basta 15 Reglone Postrek na vyvinutú nadzemnú časť burín. Celoplošné ošetrenie. Minimálne 1 % 3 5 l.ha -1 koncentrácia vodného roztoku. Podľa potreby opakovať. Dusíkaté vápno 4 6 kg.m -3 Na jar, rozsypať po povrchu hromád kompostov. Garlon l.ha -1 Pomiestne, proti odolnej širokolistej burine Proti odolným širokolistým, pichliačom Lontrel 300 0,4 0,8 l.ha -1 a astrovitým Kerb 50 W 5 6 kg.ha -1 V jeseni proti pýru a ostatným trávam Odburiňovanie záhonov, substrátov pred výsevmi a škôlkovaním, pred vschádzaním Basamid granulát Reglone Basta g.m g.m -3 Na jeseň (na jar), zapraviť do cm vrstvy substrátu, následná výdatná závlaha. Zakryť fóliou, po 2 týždňoch prevzdušniť. Ochranná doba 4 5 týždňov Pred kultiváciou urobiť biologický test na rezíduá! Na klíčiacu a vzídenú burinu. Len kontaktný 3 5 l.ha -1 účinok. Najneskôr 2 3 dni pred vzchádzaním 3 5 l.ha -1 výsevov. Glyfosáty* 3 l.ha -1 Na klíčiacu a rastúcu burinu. Účinkujú Pred vzchádzaním výsevov, pred škôlkovaním. systémovo, ničia aj vytrvalé burinové druhy. Odburiňovanie záhonov so semenáčikmi a sadenicami Agil 100 EC Garland Forte Leopard 5 EC 0,75 1 l.ha -1 1,5 2,5 l.ha -1 1,5 2,5 l.ha -1 Plošný, alebo pomiestny postrek tráv v počiatočných fázach rastu. Tolerantné voči drevinám. Lipnica ročná a pýr vyžadujú vyššie dávky. Glyfosáty* 3 l. ha -1 letorastov JD, SM 0,5 1,0 % roztok plošne. Vo vegetačnom období len medziriadkové Na jar, pred pučaním, alebo v jeseni po vyzretí postreky. V listnáčoch mimoriadne opatrne! 164

158 3. OCHRANA LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Prípravok Dávkovanie v l (kg). ha -1 (m -2 ) (koncentrácia) Termín a spôsob ošetrenia Odburiňovanie záhonov so semenáčikmi a sadenicami Galigan 240 EC Reglone Basta 15 1,5 2,5 l.ha -1 1,5 3 l.ha -1 V ihličnanoch. Pred vzchádzaním výsevov alebo po 5 týždňoch od vzídenia. Na burinu do 10 cm výšky. V starších ihličnatých semenáčikoch a sadeniciach. Podľa potreby zopakovať. Maximálna ročná dávka 9 l.ha l.ha -1 Medziriadkové postreky s ochrannými krytmi, 1,5 2 l.ha -1 na nízku burinu. Len kontaktný účinok. Lontrel 300 0,4 0,6 l.ha -1 na nízku dvojklíčnolistovú burinu. Medziriadkové postreky s ochrannými krytmi, Bodovo proti pichliaču roľnému. Kerb 50 W 4 5 kg.ha -1 proti pýru a ostatným trávam, proti citlivým V SM a BO od 3. roku, neskoro v jeseni, širokolistým Glyfosáty* = Acomac, Boom Efect, Clinic, Cosmic, Dominator, Glyfogan 480 SL, Glyfonova, Glyfosem, Jetstar, Kapazin, Kaput, Kaput Harvest, Mamba, Roundup Biaktiv, Roundup Klasik, Roundup Rapid, Torinka, Touchdown System 4. Termín ošetrenia treba niekedy prispôsobiť požiadavke zabezpečenia selektívneho účinku prípravku. Ihličnaté dreviny sú odolné voči glyfosátom na jar pred začiatkom pučania a v jeseni po vyzretí letorastov. Obrázok 34 Glyfosáty v lesnej škôlke (foto Varínsky) 165

159 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Obrázok 35 Glyfosáty v černičí (foto Varínsky) Prípravky a odporúčania pre ich aplikáciu v lesných porastoch sú v tabuľke Tabuľka 3.10 Herbicídne prípravky registrované pre použite v lesných porastoch Prípravok Dávkovanie v l (kg). ha -1 (m -2 ) (koncentrácia) Termín a spôsob ošetrenia Príprava plôch pre umelú a prirodzenú obnovu Plošný alebo pásový postrek na list burín a krov Glyfosáty* 4 6 l.ha -1 v dobe ich intenzívneho rastu, až do ukončenia vegetácie. Ochrana kultúr a prirodzeného zmladenia Glyfosáty* Agil 100 EC Garland Forte Leopard 5 EC Medzi radmi, okolo stromčekov, 4 6 l.ha -1 dreviny chrániť pred postrekom. JD a SM v jeseni po vyzretí, na jar pred 3 5 l.ha -1 pučaním, plošne % 1,5 3,0 l.ha -1 1,5 3,0 l.ha -1 2,0 4,0 l.ha -1 Knôtovým aplikátorom, burina do cm výšky. Len proti trávam, všetky dreviny odolné, postrek na listy tráv, nižšie dávky len na zabrzdenie ich rastu. Odstraňovanie nežiaducich drevín a krov Glyfosáty* Garlon l.ha -1 Postrek na list v plnej vegetácii % Náter, postrek rezných plôch hneď po spílení. Injektovanie do zásekov, 1 ml na 10 cm obvodu. 166

160 3. OCHRANA LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Základná charakteristika vybraných herbicídnych prípravkov Podľa tabuliek 3.9 a 3.10 sa sortiment prípravkov registrovaných pre použitie v lese zúžil temer výlučne na listové herbicídy bez reziduálneho účinku v pôde. Pre zabezpečenie ich optimálneho účinku a predchádzanie poškodenia ošetrovaných drevín je potrebné a užitočné poznať základné vlastnosti prípravkov. Roundup a ostatné glyfosáty (glyphosate) Je totálny, systémový herbicíd. Rastliny ho prijímajú výlučne nadzemnými časťami. Asimilačným prúdením je rozvedený do celej rastliny, ktorá postupne hynie. Nie je prijímaný koreňmi rastlín, pri kontakte s pôdou sa inaktivuje. V čase ošetrenia musia mať buriny dostatočne vyvinutú listovú hmotu a aktívne rásť. Príznaky poškodenia vädnutie, blednutie, žltnutie až hnednutie sa na rastlinách objavujú po dňoch, alebo aj neskôr (chladné alebo suché počasie). Dážď do 6 hodín po ošetrení znižuje účinok. Pred začiatkom pučania a po vyzretí letorastov sú smrek a jedľa voči primeraným dávkam prípravku odolné. Vo vegetačnom období treba pri postrekoch chrániť stromčeky pred kontaktom s herbicídnym roztokom. Aplikuje sa ako klasický postrek, rosenie, ULV ošetrenie, v zvýšenej koncentrácii pomocou knôtových aplikátorov, nástrekom alebo náterom čerstvých rezných plôch pníkov. Basta 15 (glufosinate-nh 4 ) Je neselektívny listový herbicíd s kontaktným a čiastočne systémovým účinkom. Systémový účinok sa prejavuje len v nadzemných častiach rastlín, do koreňových častí účinná látka herbicídu nepreniká. V zasiahnutej rastline dochádza k poruche metabolizmu amoniaku, v dôsledku čoho je zbrzdená fotosyntéza. Rastliny odumierajú už niekoľko dní po ošetrení. Jednoročné a dvojročné buriny po postreku hynú, vytrvalé druhy postupne regenerujú. Rýchlo a relatívne dobre účinkuje na prasličku (po niekoľkých mesiacoch ale aj ona regeneruje). Reglone (diquat) Prípravok je prijímaný nadzemnými časťami rastlín, ktoré ho rýchlo absorbujú. V rastlinách sa čiastočne šíri xylémom. Pri fotosyntéze je produkovaný superoxid, ktorý poškodzuje bunkové membrány a cytoplazmu. Účinok ošetrenia je veľmi rýchly, prvé príznaky poškodenia nadzemných častí (chlorotické škvrny, vädnutie) sa prejavujú už niekoľko hodín po postreku. Trávy a vytrvalé druhy regenerujú. Pri kontakte s pôdou sa inaktivuje, v pôde nezanecháva žiadne biologicky aktívne reziduá. 167

161 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Dusíkaté vápno (CaCN2) V pôde hydrolyzuje na kyanamid a vápno. Kyanamid účinkuje fungicídne, insekticídne a herbicídne. Pri katalytickom procese sa mení na močovinu, ktorá sa transformuje na čpavkový a nitrátový dusík. Pri tomto procese, ktorý trvá približne dva týždne sú v pôde zničené semená a klíčiace rastliny, slimáky a ich vajíčka, pôvodcovia hubových ochorení. Obmedzuje, alebo zastavuje rast machov. Postupne sa uvoľňuje dusík a vápnik v prístupnej forme pre rastliny. Garlon 4 (triclopyr) Je širokospektrálny systémový arboricíd a herbicíd. Po postreku je dobre absorbovaný listami, byľami a kôrou rastlín. Účinná látka je rýchlo translokovaná do vegetačných vrcholov a koreňov. Spôsobuje typické auxínové príznaky, ktoré vrcholia zhnednutím listov a odumretím celej rastliny. Poškodenie rastlín je zreteľné už niekoľko hodín po ošetrení. Najlepšie výsledky sa dosahujú pri aplikácii na list v čase aktívneho rastu burín. Dážď 2 hodiny po aplikácii neznižuje účinnosť prípravku. Nepoškodzuje trávy, potláča rast drevín, krov a dvojklíčnolistových burín. Lontrel 300 (clopyralid) Účinkuje ako rastový herbicíd. Prijímaný je nadzemnými časťami rastlín. Citlivé buriny (viaceré druhy odolné voči iným herbicídom krátko po postreku zastavujú rast, strácajú farbu, objavujú sa typické deformácie listov a stoniek, v priebehu dní hynú. Neúčinkuje na jednoklíčnolistové druhy, používa sa na odburiňovanie trávnikov. Kerb 50 W (propyzamide) Pôsobí ako koreňový herbicíd. Účinnosť je stimulovaná chladným a vlhkým počasím. Pri teplotách nad 15 0C ho treba čo najrýchlejšie zapraviť do pôdy, alebo záhony zavlažiť. Hubí predovšetkým trávovité druhy, ale aj mnohé bežne sa vyskytujúce dvojklíčnolistové. Nepôsobí na semená, buriny sú najcitlivejšie v štádiu klíčnych lístkov. V smreku a borovici ho možno použiť od tretieho roku po výsadbe. V poľnohospodárskych plodinách (ozimná repka)sú registrované tank mix kombinácie s Lontrelom 300. Basamid granulát (dazomet) Je jediným prípravkom povoleným na totálnu sterilizáciu pôdy. Účinkuje proti hubám, hmyzu, háďatkám aj burine. Jeho použitie je nákladné, opodstatnené v substrátoch pre plnosejby a vegetatívne množenie. Aj najmenšie zvyšky prípravku v substráte môžu spôsobiť fytotoxicitu na pes- 168

162 3. OCHRANA LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU tovanom materiáli, pred kultiváciou sa odporúča urobiť biologický test semenom žeruchy, alebo šalátu. Agil 100 EC, Garland Forte (propaquizafop) Leopard 5 EC (quizalofop-p-ethyl) Sú listové herbicídy s translokačným účinkom, určené na ničenie trávovitých burín. Rýchlo sa vstrebávajú cez listy tráv, sú rozvádzané do stoniek, koreňov a podzemkov. Už dva dni po aplikácii trávy zastavujú rast, do 7 14 dní sa prejavia aj vonkajšie príznaky hynutia. Postrek sa vykonáva v čase aktívneho rastu tráv, v štádiu dvoch troch pravých listov. Neúčinkujú na dvojklíčnolistové druhy, možno ich použiť plošne vo všetkých rastových štádiách lesných drevín. Galigan 240 EC (oxyfluorfen) Je selektívny kontaktný herbicíd k hubeniu dvojklíčnolistových burín, s dostatočným účinkom aj na trávy. Pri preemergentnej aplikácii vytvára na povrchu pôdy herbicídny film, ktorý účinkuje reziduálne na vzchádzajúce semená burín. Pri postemergentnej aplikácii účinkuje kontaktne, poškodzuje štruktúru a funkciu buniek nadzemnej časti citlivých rastlín. Jedno a dvojročné druhy a rastliny zo semena hynú, vytrvalé druhy regenerujú. Ihličnaté dreviny sú voči prípravku tolerantné. Prípadné popáleniny ihličia po postreku nemajú vážnejšie následky pri ďalšom raste drevín Poznámky k používaniu herbicídov Sortiment herbicídnych prípravkov registrovaných pre použitie v lese sa v posledných rokoch výrazne zúžil. Z registra vypadli pôdne herbicídy brániace klíčeniu semien burín a herbicídy s reziduálnym účinkom (prípravky s účinnými látkami simazin, atrazin, prometryn, trifluralin, monolinuron, chlorbromuron, metobromuron, hexazinon, dichlobenil, paraquat a ďalšie). Prípravky s účinnou látkou hexazinon (Velpar 90 WSP, Velpar 5 G, Velpar L) vykazovali výbornú toleranciu voči ihličnatým drevinám (predovšetkým boroviciam) a výborný reziduálny herbicídny účinok. Dichlobenil (Casoron G) bol tolerantný voči listnatým drevinám a rast bylinnej vegetácie účinne potláčal dve vegetačné obdobia. Oba prípravky boli formulované aj ako granuláty, čo bolo zvlášť výhodné v horských terénoch, keď k aplikácii nebola potrebná voda. Nachádzali široké uplatnenie pri ochrane lesných kultúr aj pri boji s burinou v lesných škôlkach. V sortimente registrovaných prípravkov nie je za tieto herbicídy k dispozícii žiadna náhrada. 169

163 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Problém čiastočne riešia iba prípravky na báze glyfosátov. Ich nevýhodou je chýbajúci reziduálny účinok a nízka tolerancia voči listnatým drevinám. V Zozname pre rok 2011 je pre použitie v lesoch registrovaných 28 herbicídnych prípravkov, z toho 18 je s účinnou látkou glyphosate (Acomac, 2013; Boom Efect, 2017; Clinic, 2014; Cosmic, 2012; Dominator, 2012; Glyfogan 480 SL, 2012; Glyfonova, 2012; Glyfosem, 2013; Jetstar, 2012; Kapazin, 2012; Kaput, 2013; Kaput Harvest, 2014; Mamba, 2012; Roundup Biaktiv, 2012; Roundup Klasik, 2013; Roundup Rapid, 2011; Torinka, 2013; Touchdown System 4, 2011). Z ostatných herbicídov sú to štyri graminicídne prípravky (Agil 100 EC, 2011; Garland Forte, 2011; Leopard 5 EC, 2012; Kerb 50 W, 2014), dva kontaktné herbicídy (Basta 15, 2012; Reglone, 2011) a štyri listové herbicídy účinkujúce proti dvojklíčnolistým burinám (Cliophar 300 SL, 2012; Galigan 240 EC, 2012; Garlon 4, 2011; Lontrel 300, 2012). Len Kerb 50 W a Galigan 240 EC majú reziduálny účinok v pôde. Chýbajú širokospektrálne herbicídy s reziduálnym účinkom, resp. pôdny herbicíd, ktorý možno kombinovať s glyfosátom, tiež granulované prípravky vhodné pre ošetrovanie kultúr. Pri hľadaní vhodných herbicídov na rozšírenie registrácie do lesov robí najväčší problém možná fytotoxicita prípravku, resp. potrebná tolerancia voči najmladším rastovým štádiám lesných drevín. Túto treba odskúšať overiť v niekoľkoročných pokusoch. Pri ochrane kultúr (ale aj pri príprave na zalesnenie) je dôležité ošetrovanú plochu rozčleniť na opticky zvládnuteľné časti a pri pohybe v teréne zabezpečiť správnu orientáciu. Pohyb v členitom teréne je komplikovaný a ťažko možno dodržať konštantnú rýchlosť. Odporúča sa preto pripravovať postrekovú zmes iba do jednej náplne postrekovača a podľa ošetrenej plochy korigovať ďalšie dávkovanie. Pri príprave postrekovej zmesi nemožno paušálne uplatňovať len zachovanie odporúčanej koncentrácie roztoku. Treba dbať, aby bolo dodržané predovšetkým predpísané dávkovanie, ktoré je zárukou dostatočného herbicídneho účinok. (Napr. výrobca odporúča aplikovať herbicíd ako 2 % vodný roztok s dávkou 6 litrov na hektár. Ak sa hektár ošetrí 200 litrami 2 % roztoku, na hektár plochy sa aplikovali iba 4 litre prípravku, herbicídna účinnosť bude nedostatočná. Ak hektár ošetríme 500 litrami 2 % roztoku, spotrebovalo by sa až 10 litrov prípravku, čo zabezpečí dobrý herbicídny účinok, ale zbytočne zaťažuje životné prostredie a nepriaznivo ovplyvní ekonomiku zásahu). 170

164 3. OCHRANA LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Zvýšenú pozornosť dávkovaniu treba venovať tiež pri bodovej a pruhovej aplikácii. Množstvo prípravku treba prepočítavať na redukovanú (skutočne ošetrenú) plochu. Pri bodových aplikáciách je potrebné zreteľne značiť ošetrené stromčeky. Pri zanedbaní tohto postupu môžu byť niektoré časti porastu neošetrené, iné postriekané dva i viackrát. Najmä pri bodových aplikáciách koreňových herbicídov môžu mať chyby v dávkovaní fatálne dôsledky. 3.7 MYŠOVITÉ HLODAVCE Myši a hraboše môžu škodiť požieraním uskladnených alebo vysiatych semien. Tiež odhrýzaním klíčkov a púčikov, obhrýzaním kôry kmienkov a koreňov semenáčikov a sadeníc v škôlkach, ale aj vo výsadbách. Škody spôsobujú najmä v zime a v predjarnom období. Rizikové sú porasty v blízkosti poľnohospodárskych kultúr a nelesných pôd. Pravdepodobnosť poškodenia zvyšuje vysoký sneh, zaburinenie, nastieľanie okolia stromčekov PE fóliou či textilnými plachtičkami. Významné škody až zničenie sadeníc môžu spôsobiť aj v lesných škôlkach, znehodnotiť lúštené a uskladňované semená. Najčastejším spôsobom obrany je aplikácia rodenticídov. Používajú sa podľa registrácie na poľnohospodárskej pôde, resp. podľa predpisov komunálnej hygieny. Registrované prípravky sú nebezpečné pre všetky teplokrvné živočíchy (teda aj pre človeka) a pri ich používaní treba dodržiavať pokyny na etikete a bezpečnostné predpisy. Proti hlodavcom sa zasahuje v neskorom lete, v jeseni a na jar. Ak to poveternostné podmienky dovolia (suchá, miernejšia zima), možno návnady klásť aj v zime. Vo vonkajších priestoroch sa aplikujú fumigačné prípravky priamo do nôr, návnady do jedových staničiek. Jedové staničky majú zabrániť prístupu iných teplokrvných živočíchov k návnadám. Pre tieto účely možno využiť drenážne a novodurové trubky (alebo iné vhodné materiály) dlhé mm s priemerom mm. Treba ich označiť zreteľným nápisom Pozor jed!, evidovať ich počet a umiestnenie, v týždenných intervaloch kontrolovať a doplňovať návnadu. V Zozname pre rok 2011 sú registrované pre použitie proti hlodavcom v poľných podmienkach 3 prípravky (Ekophos ALP, 2012; Phostoxin, 2012, Stutox I, 2011). 171

165 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU 3.8 ZVER V lesných porastoch spôsobuje najväčšie škody raticová zver, hlavne jelenia a srnčia, o niečo menej danielia, muflonia, diviačia a pernatá zver. Z malej zveri je to zajac poľný a králik divý. Z metód ochrany sústredíme pozornosť iba na používanie repelentov. Repelenty sú zmesi prírodných alebo syntetických látok s plnidlami a zdrsňovadlami. Odpudzujú zver mechanickými prísadami, nepríjemným pachom, chuťou, často aj farbou. Používajú sa ako ochrana pred zimným a letným odhryzom, pred obhryzom kôry v zimných mesiacoch a v predjarí a pred lúpaním kôry vo vegetačnom období. Aplikujú sa na dreviny náterom, postrekom alebo máčaním nadzemnej časti drevín. Pred začiatkom ošetrovania treba prípravok v nádobe dokonale homogenizovať miešaním. Riediť prípravky vodou možno len vtedy, ak to odporúča výrobca. Voda sa za stáleho miešania pridáva do prípravku, nikdy nie naopak. Pridanie väčšieho množstva vody (preriedenie) znižuje repelentnú účinnosť, zhoršuje priľnavosť prípravku a skracuje trvalosť ošetrenia. Proti zimnému odhryzu treba repelenty aplikovať v jeseni. Ihličnaté dreviny sa ošetrujú hneď po zdrevnatení letorastov, listnáče po zožltnutí, resp. opadaní lístia. Ošetrovať možno až do príchodu trvalých mrazov. V prvých dvoch rokoch po výsadbe ihličnatých drevín sa odporúča iba náter (postrek) dobre zdrevnatených terminálov. V čase ošetrovania by mala byť teplota vzduchu nad nulou, výhonky nesmú byť mokré a repelent musí na nich zaschnúť. Ošetrenie nesmie stratiť účinnosť až do začiatku vegetačného obdobia, preto sa termín aplikácie posúva do neskorej jesene. Pri náteroch sa prípravky hustejšej konzistencie nanášajú na letorasty priamo ochrannou rukavicou. Redšie prípravky sa nanášajú kefami alebo špeciálnymi špongiovými kliešťami. Ošetruje sa spravidla terminálny výhonok, prípadne bočné výhonky z prvého praslena. V žiadnom prípade nesmie nanesený repelent na jar brániť pučaniu a normálnemu vývoju letorastov. Zver poškodzuje letným odhryzom najmä listnaté dreviny. S ochranou letorastov sa začína v druhej polovici mája alebo až v júni. Repelent chráni iba ošetrenú časť, takže obyčajne treba výhonok, pokračujúci v raste, po 4 týždňoch znovu ošetriť. Proti letnému odhryzu sa repelenty zásadne aplikujú postrekom alebo fŕkaním (metličkovaním). Pred postrekom treba prípravok podľa návodu na použitie nariediť vodou, dokonale premiešať a pri plnení do postrekovača precediť. Používajú sa trysky s dostatočne veľkým otvorom, vytvárajúce plný postrekový kužeľ. Po ukonče- 172

166 3. OCHRANA LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU ní pracovného dňa treba postrekovač bezpodmienečne niekoľkokrát dôkladne vypláchnuť, oplachovaciu vodu prestriekať cez čerpadlo, vyčistiť uzatvárací ventil a trysku. Proti obhryzu kôry, lúpaniu a vytĺkaniu treba chrániť zdravé, nepoškodené kmene budúceho hlavného porastu od konca prvej vekovej triedy (od začiatku samočistenia kmeňov) asi do veku rokov, kým sa na kmeňoch nezačne vytvárať hrubá, drsná borka. Podľa veku a charakteru porastu sa na hektári chráni okolo 600 stromov. Kmene je potrebné ošetriť vo výške od 0,5 m do 2,5 m od zeme (podľa výšky snehovej pokrývky) náterom alebo nástrekom (u hrubších kmeňov často postačí aj pomiestne ošetrenie kmeňa bodovaním). Podľa druhu prípravku a aplikačnej metódy môže ošetrenie na kmeni vydržať 8 10 rokov. Obrázok 36 Lúpanie zverou (foto Varínsky) 173

167 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Tabuľka 3.11 Použitie repelentov pri ochrane pred škodami zverou Ochrana proti zimnému a letnému odhryzu Repelent účel použitia Aversol letný a zimný odhryz, ochrana proti hlodavcom Cervacol extra zimný odhryz Morsuvin zimný odhryz Pellacol letný odhryz Repelan zimný odhryz RPZ zimný a letný odhryz Stopkus letný a zimný odhryz, ochrana proti hlodavcom Neoponit L zimný odhryz Trial zimný odhryz Spotreba kg/1000 sadeníc 3 5 kg 4 6 kg Pomer riedenia prípravok : voda 5 : 1 2 : 1 Spôsob ošetrenia náter bez riedenia postrek zimný odhryz postrek letný odhryz 2 4 kg náter bez riedenia 4 5 kg 5 6 kg 20 : 1 náter; do 2 rokov veku náter; staršie ako 2 roky 2 4 kg 2 : 1 len postrek 0,7 2,5 kg náter bez riedenia 7 9 kg 9 13 kg 2 5 kg 3 7,5 kg 4 : 1 3 : 1 2 : 1 náter bez riedenia postrek riedeným náter bez riedenia postrek zimný odhryz postrek letný odhryz kg náter bez riedenia 3 5 kg náter bez riedenia Ochrana proti obhryzu a lúpaniu Repelent účel použitia Spotreba kg/100 kmeňov Pomer riedenia prípravok : voda Spôsob ošetrenia Pellacol obhryz a lúpanie kôry kg 2 : 1 náter bez riedenia postrek riedeným Ak už došlo k poškodeniu kôry obhryzom, lúpaním, či vytĺkaním (alebo aj iným spôsobom odrením pri ťažbe, približovaní), možno strom zachrániť pred hubovou infekciou repelentom Pellacol, ktorý podporuje hojenie rán, alebo špeciálnymi hojivými prípravkami Kambilan balzam, (zimná a letná forma), Lac balzam, Pomona. 174

168 3. OCHRANA LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU V Zozname pre rok 2011 je registrovaných 9 prípravkov (Aversol, 2014; Cervacol Extra, 2011; Morsuvin, 2011; Neoponit L, 2019, Pellacol, 2015; Repelan, 2011; RPZ, 2014; Stopkus, 2014; Trial, 2011). Spôsob ich použitia a priemerná spotreba na ošetrenie sa uvádza v tabuľke PODKÔRNY A DREVOKAZNÝ HMYZ Podkôrny hmyz je najvýznamnejším biotickým škodlivým činiteľom v lesoch Slovenska. Rýchlosť rozmnožovania podkôrnikov je jedným z dôvodov, prečo sú najobávanejšími biotickými škodlivými činiteľmi u nás. Najškodlivejšie sú druhy žijúce na smreku. Základom prevencie kalamitného premnoženia podkôrnikov je dôsledné vyhľadávanie, vyznačovanie a včasné spracovávanie chrobačiarov a ostatného napadnutého dreva. Pred začiatkom rojenia treba z lesa odstraňovať všetku atraktívnu hmotu (vyťažené drevo, polomy a výrazne fyziologicky oslabené stromy, atď.). Drevo, ktoré nie je možné včas odviezť z lesa a ktoré je pre podkôrny hmyz atraktívne, musí byť odkôrnené, prípadne ošetrené insekticídmi. Klasickým spôsobom kontroly a tlmenia výskytu podkôrneho hmyzu je kladenie lapákov. Na monitorovanie a boj s podkôrnym hmyzom sa používajú feromónové lapače, navnadené feromónovými odparníkmi. Odparníky sa inštalujú do lapačov tesne pred začiatkom rojenia. Pred inštaláciou sa skladujú v tme a chlade, oddelene od ostatných chemikálií a potravín. Feromónové lapače sa tak ako klasické lapáky evidujú. Okrem čísla lapača sa zaznamenáva miesto inštalácie, dátum vyvesenia feromónového odparníka, dátum doplnenia (výmeny), dátumy jednotlivých kontrol s počtom zachytených chrobákov a na konci rojenia stupeň odchytu. Feromónové lapače sa inštalujú podľa týchto hlavných zásad: Vzdialenosť od najbližšieho zdravého smreka nemá klesnúť pod 10 m a nemala by prekročiť 25 m. Minimálna vzdialenosť medzi jednotlivými lapačmi sa odporúča 20 m; pri kalamitnom stave v rozsiahlych ohniskách môžu byť rozstupy i menšie (optimálne 10 m s ohľadom na akčný rádius lapača 5 m). Pozdĺž porastových stien inštalovať bariéry v týchto rozstupoch. Pri posune porastovej steny posunúť (prestaviť) aj bariéru. Účinná (nárazová) plocha lapača má byť približne v prsnej výške. Lapač nesmie byť zakrytý burinou. Lapač navnadiť iba jedným druhom feromónového odparníka. Odparníky v priebehu sezóny dokladať (nie vymieňať). 175

169 PRÍRUČKA PRE OBHOSPODAROVATEĽOV ZDROJOV A PRODUCENTOV LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU Lapač inštalovať na pevnom, stabilnom stojane, udržiavať ho cez sezónu v dobrom technickom stave, zabezpečiť, aby sa v zbernej nádobe nezachytávala voda. Kontrolovať lapače a evidovať odchyty v 7 14 denných intervaloch. Súčasne s feromónovými lapačmi sa odporúča kontrolovať výskyt podkôrneho hmyzu na stromoch v okolí lapača. V Zozname pre rok 2011 je registrovaných 11 druhov feromónových návnad na lákanie a odchyt lykožrúta smrekového, lykožrúta lesklého, s kombinovaným účinkom na oba druhy a na lákanie lykožrúta severského (Chalcoprax A, 2018; ID Ecolure, 2018; IT Ecolure, 2018; IT Ecolure Extra, 2018; IT Ecolure Mega, 2018; IT Ecolure Tubus, 2018; PC Ecolure, 2018; PC Ecolure Tubus, 2018; PCIT Ecolure, 2018; PCIT Ecolure Tubus, 2018; Pheroprax A, 2018). 176 Obrázok 37 Bariéra lapačov (foto Varínsky) Chemická asanácia sa vykonáva len povolenými prípravkami. Registrované sú prípravky s účinnými látkami na báze syntetických pyretroidov. Pri dodržaní odporúčaného dávkovania postrekovej zmesi (5 6 l/ m 3 ) a predpísanej koncentrácie, zabezpečujú dostatočnú účinnosť ošetrenia po dobu minimálne 10 týždňov od postreku. Do postrekovej zmesi treba pridať 1 % zmáčadla s prídavkom farbiva. Zmáčadlo zlepšuje pokryvnosť postreku, pridané farbivo umožňuje vizuálnu kontrolu ošetrenia. Postrekom musí byť pokrytý celý povrch kmeňov, pri ošetrovaní ich treba obrátiť. Na skládky treba ukladať drevo už ošetrené, ošetrenie nerozvalenej hromady kmeňov nezaručuje dostatočný insekticídny účinok. Povrch