Odborná komunikácia v zjednotenej Európe III

Transkript

1 Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied, Banská Bystrica Jednota tlmočníkov a prekladateľov, Praha Odborná komunikácia v zjednotenej Európe III Banská Bystrica, Praha 2005

2 Odborná komunikácia v zjednotenej Európe III Editor: Mgr. Monika Zázrivcová Recenzenti: mim. prof. PhDr. Elena Baranová doc. PhDr. Ľudmila Mešková, PhD. Vydavateľ: Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Fakulta humanitných vied Jednota tlmočníkov a prekladateľov, Praha 2005 ISBN

3 OBSAH Úvodom 5 Tlmočenie na osi medzi globalizáciou a regionalizáciou Zuzana Bohušová, Daniela Müglová 7 Prepojenie univerzitného štúdia a mimouniverzitnej praxe v oblasti vedomostného manažmentu a vzdelávania translátorov program Leonardo da Vinci Elena Mončeková, Zuzana Bohušová 17 Kulturologické východisko ako metodologický základ kompetentného prekladu Helena Bálintová 23 Špecifiká odborného prekladu politologických textov a textov z medzinárodných vzťahov a diplomacie z/do ruštiny Eva Molnárová 26 Problematika překladu administrativních textů Slavomíra Ježková 31 Problematika interpretácie v procese prekladu právnych textov Marketa Škrlantová 37 Lexikální úskalí německého hospodářského jazyka Věra Höppnerová 44 Pasívne slovesné formy ako neodmysliteľný fenomén odbornej komunikácie v anglickom jazyku Renata Mikulášová 49 Jazyková analýza označení farieb v nemčine Martina Kášová, Slavomíra Tomášiková 57

4 Globálna simulácia vo výučbe odborného cudzieho jazyka Lucia Franková 69 Slovník tradičný a novodobý pohľad Radovan Gura 77 Porovnání prostředků profesionálního překladatele Miroslav Herold 84 Písomná odborná komunikácia vo francúzskom jazyku a počítačové korektory Mária Rošteková 89 Identifikácia inhibítorov pri ekvivalentácii francúzskych politologických a právnických textov EÚ v slovenčine Peter Kopecký 96

5 Úvodom Hovorí sa, že tradície je dobré zachovávať. Katedra romanistiky a Katedra germanistiky Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela v spolupráci so Sekciou terminológie a lexikografie a Sekciou technického prekladu Jednoty tlmočníkov a prekladateľov si tento výrok zobrali k srdcu a už tretí rok spoločne zorganizovali medzinárodný odborný seminár pod názvom Odborná komunikácia v zjednotenej Európe III. V novembri roku 2004 sa na pôde Fakulty humanitných vied teda opäť stretli odborníci, ktorí sa zaoberajú teoretickými a praktickými aspektmi odbornej komunikácie. Výsledky ich vedeckého skúmania z oblasti jazyka odbornej komunikácie a jeho vyučovania, z oblastí terminológie, lexikografie, odborného prekladu, ale aj skúsenosti a poznatky tlmočníkov a prekladateľov z praxe, ktoré odzneli na spomínanom podujatí sú zhrnuté v našej publikácii pod názvom Odborná komunikácia v zjednotenej Európe III. Veríme, že táto publikácia ponúkne svojim čitateľom aspoň pár zaujímavých pohľadov na širokú a aktuálnu problematiku jazyka odbornej komunikácie v kontexte zjednotenej Európy, ktorej sa Slovensko spolu s ďalšími deviatimi krajinami stalo právoplatným členom. Na záver sa chceme poďakovať všetkým tým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom (čo sa týka obsahu či formy) pričinili o to, aby táto publikácia uzrela svetlo sveta. Monika Zázrivcová

6

7 Tlmočenie na osi medzi globalizáciou a regionalizáciou Zuzana Bohušová Daniela Müglová Die Mundarten helfen uns, unseren Standort in der gegenwärtigen Welt, unsere Identität, unsere Heimat zu finden. Nárečia nám pomáhajú nájsť si svoje miesto v súčasnom svete, svoju identitu, svoju vlasť. Jochen Sternkopf Abstract In diesem Artikel werden gegensätzliche Phänomene der Europäisierung und (Pluri)Regionalisierung bezogen auf die Situationen des Dolmetschens als mündlichen Kulturtransfers in Verbindung gesetzt. Unter die Lupe werden diejenigen Aspekte genommen, die durch die zusammenwachsenden Prozesse ins Zentrum der Aufmerksamkeit rücken: einerseits die Multikulturalität und Multinationalität des Europa-Bewusstseins, andererseits die Suche nach eigener Identität in den kulturellen Traditionen und in der eigenen Sprache, daher Renaissance der Mundartbenutzung. Darüber hinaus wird das Deutsche als eine heterogene plurizentrische, in den DACHL-Ländern in verschiedenen nationalen Varietäten vorkommende Sprache angesehen. Aus diesen Auseinanderungen sind folglich Konsequenzen für die Dolmetschpraxis und auch für die Dolmetschdidaktik zu ziehen. 1. Náčrt problematiky Vďaka globalizačným tendenciám a doslova revolučnému vývinu v oblasti multilingválnej komunikácie sa translatológia ako vedná disciplína, ktorá ešte v nedávnej minulosti bojovala o svoju identitu, dostáva do centra pozornosti teoretikov, praktikov i metodikov. V ostatnom období výrazne stúpol počet odborných publikácií, ktoré sa pokúšajú ozrejmiť nosné mentálne procesy a nadväzne i navrhnúť stratégie, ktoré by pomohli zvládnuť mimoriadne náročnú činnosť prekladateľov a tlmočníkov. Napriek informačnému boomu existuje v translatológii ešte celý rad bielych miest, predovšetkým v rovine parciálnych fenoménov, ktoré však výrazne (pozitívne alebo negatívne) ovplyvňujú bilingválnu komunikáciu. Tlmočenie v porovnaní s prekladom zrejme aj vzhľadom na širší

8 interdisciplinárny výskumný kontext má viacero oblastí, ktoré sa ešte stále dajú označiť ako terra incognita, ich spracovanie by bolo nesporným prínosom ku kohéznosti v poznávaní teórie i praxe tlmočenia. Tento príspevok sa preto pokúša o analyzovanie spojenia dvoch len zdanlivo nekompatibilných oblastí do zmysluplného celku: problematiky plynulého prechodu medzi štandardom a subštandardom v nemeckých regiónoch so živým nárečím (takýto proces prebieha na všetkých úrovniach, teda i v rámci odbornej komunikácie) a problematiky tlmočenia takýchto východiskových textov s výrazným dialektálnym zafarbením do iného jazyka. Tému možno lokalizovať do širších protichodných tendencií europeizácie, resp. globalizácie, a regionalizácie v súčasnom svete poznatkovej a informačnej spoločnosti. V rámci tohto príspevku preto tematizujeme niekoľko vzájomne sa ovplyvňujúcich faktorov: spájanie národov v rámci Európskej únie prinieslo multikultúrnosť a multilingválnosť Európy, je to prejav globalizácie, resp. europeizácie, protikladná tendencia je regionalizácia, podčiarkovanie osobitostí regiónov, teda menších skupín a geografických území ako sú národy a štáty, resp. prekračujúcich politické hranice pluriregionálnej Európy, jazyk (nárečie) ako atribút identity a tradície ako aj príslušnoti k národu, či národnosti, v súvislosti s tým intenzívna renesancia používania nárečí v neformálnej komunikácii a v literatúre (porovnaj napr. Gutknecht, 1998, s. 102nn), ale nárečie sa stáva čoraz častejšie aj predmetom vied (záujem o dialekty slovenské i nemecké, v Nemecku i na Slovensku v nemeckých diaspórach sa prejavil v poslednej dobe i na Filologickej fakulte UMB, dôkazom sú práce zamerané na dialekty z rôznych uhlov pohľadu: novohradské nárečie Bohušová, 2003, nárečie nemeckej strany Krušných hôr Koersová, 2004, medzevské nemecké nárečie Theisová, 2004, v príprave je nemecké nárečie Nitrianskeho Pravna), nemčina ako pluricentrický jazyk s národnými varietami a výraznými vplyvmi nárečí v jednotlivých germanofónnych krajinách, silná vrstva nadregionálneho hovorového nemeckého jazyka, štandard versus subštandard pri hovorených prejavoch na rôznej úrovni oficiálnosti situačného kontextu, čoraz intenzívnejšia potreba tlmočenia ako interkultúrneho transferu na základe ústnych textov. Pre tlmočenie z nemčiny sa ukazujú v týchto súvislostiach dva aspekty ako relevantné pre stupeň náročnosti východiskového textu: úroveň štandardu (kodifikovaná, normovaná forma národného jazyka): nemčina je pluricentrický jazyk s množstvom teutonizmov, austriacizmov a helvetizmov (porovnaj Štefaňáková, 2003), úroveň subštandardu (hovorová forma jazyka, lokálne a sociálne dialekty, Kautz, 2000, s. 299).

9 2. Úroveň štandardu O nemčine musíme uvažovať o nasledovnej opozícii: štandardná nemčina (nehomogénny národný variant, národná varieta) subštandardná nemčina (nonštandard a v rámci toho regiolekt jazyk určitého regiónu, zložený z prvkov viacerých dialektov) Táto opozícia dokumentuje problematiku pluricentrického charakteru nemčiny, ktorá je v nemecky hovoriacich krajinách veľmi aktuálna. Z tohto hľadiska je nutné zaoberať sa teoreticky i prakticky minimálne tromi variantmi nemeckej výslovnosti, gramatiky, slovotvorby, lexiky, syntaxe atď. podľa troch nemecky hovoriacich krajín, hoci toto členenie rozdielov je len veľmi povrchné. Jazykovedné a slovníkové práce pripúšťajú odlišné normy pre rakúsku, švajčiarsku a juhonemeckú oblasť v porovnaní so severom Nemecka. Jazykovedci, germanisti i laici si kladú otázky: Ktorá nemčina je tá pravá, tá správna? Ktorá nemčina sa má vyučovať? Aká je čistá, korektná, štandardná nemčina a kto ňou vlastne hovorí? Ovplyvňuje oficiálna situácia výber jazykových prostriedkov rečníka aj v tomto ohľade? Pluricentrický charakter nemčiny je transparentnejší v oblasti lexikológie, prípadne morfológie. Ale samozrejme i výslovnosť je výrazne poznačená silnými vplyvmi živých dialektov daných oblastí, ktoré sú odlišné od spisovnej nemčiny (prechod medzi štandardom a subštandardom je nerigorózny). Práve akustické vnímanie určitého variantu nemčiny môže exrémne negatívne ovplyvniť porozumenie obsahu prehovoru a následne aj obsah translátu. Za najschodnejšiu cestu sa však napriek tomu považuje rozhodnutie priznať farbu. Akcent, markantný v ústnom prejave, dáva možnosť vytušiť, z ktorej časti nemeckého jazykového priestoru hovoriaci človek pochádza, resp. kde sa dlhšie zdržiaval. V germanofónnych krajinách je problematika jazykových variet a nárečí živá rovnako ako sú živé tieto existenčné formy nemeckého jazyka. V každej krajine je situácia trochu odlišná: Nemecko sa svojou ekonomickou silou stáva kritériom správnej nemčiny (tzv. formou nemčiny Binnendeutsch však nehovorí celé Nemecko, ale z hľadiska diachrónnej a geografickej podmienenosti tie časti, ktoré ležia v oblasti strednej nemčiny a dolnej nemčiny, teda stred a sever Nemecka). Naďalej sa hovorí o problémoch jazyka a identity bývalých západných a východných spolkových krajín. Asymetria vplyvu Nemecka na Rakúsko sa odzrkadľuje v boji tejto krajiny o rakúsku nemčinu. Často sa v tejto súvislosti spomína pojem diglosie je to pocit Rakúšanov, že majú hovoriť inak než vedia a chcú, pretože ich prejav nie je dostatočne správny, a používajú dialekt aj v tých situáciách, kde sa v Nemecku

10 využíva štandard. Ale samozrejme vedci hľadajú a pomenúvajú skutočné príčiny súčasného stavu: okrem iného ide o nepochopenie kodifikácie heterogénnej pluricentrickej nemčiny a o ambivalenciu identity národa, pretože okrem spomenutej asymetrie v dôsledku médií, trhu a veľkosti Nemecka má svoj podiel na situácii i tabuizovanie vzťahu jazyka a národa. V Rakúsku sa to deje od historických udalostí okolo nemčiny ako atribútu nemeckého národa r. 1938, resp. okolo rakúskej štátnosti už od r (Muhr, 1999, s. 79). Uznanie rakúskej nemčiny v Európskej únii sa dosiahlo aj právne tzv. protokolom 10 o používaní rakúskych výrazov nemeckého jazyka v rámci EÚ. Ide hlavne o problematiku označovania poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov (čiže okrem jazykového aspektu je v hre i silný ekonomický rozmer). Najviac sa protokol 10 kritizuje kvôli agresívnej redukcii rakúskeho variantu štandardnej nemčiny na veľmi obmedzený počet výrazov v prílohe protokolu (de Cillia, 1999, s. 126). Švajčiarsko spomenieme len okrajovo, pretože tam je situácia ešte zložitejšia: nemčina je len jeden zo štyroch právne uznaných úradných jazykov Švajčiarska (problematiku vzťahu štandardného jazyka, národného variantu a úradného jazyka bližšie nerozvádzame), dialekt sa používa vo všetkých oficiálnych ústnych prejavoch a vytvára čoraz väčší rozkol v ústnom a písanom požívaní nemeckého jazyka ako komunikačného prostriedku, čiže medzi preskriptívnym štandardom a jazykovou realitou. Zhrňujúco možno povedať, že neutrálna a sterilná štandardná nemčina vlastne neexistuje. Miesto toho sú existujú rôzne varianty: juhonemecké, rakúske, švajčiarske, severonemecké a pod. Pre študentov germanistiky budúcich tlmočníkov a prekladateľov je podstatné rešpektovať pluricentrický charakter nemčiny, vedieť o jej osobitostiach, vytvoriť si určité návyky pri počúvaní autentických zvukových nahrávok a počas zahraničných stáží a tak byť pripravenými na rôznorodosť hovorenej nemčiny (porovnaj Katreniaková Bohušová, 2002, s ). 3. Úroveň subštandardu Východiskom úvah druhého okruhu je tento problém: Pri tlmočení sa stáva dialekt (i výrazná varieta štandardu, idiolekt) vážnou prekážkou plynulého porozumenia obsahu výpovedí a ich správneho prenosu do cieľového jazyka. Rečníci sa často nemôžu alebo nechcú ani vo veľmi oficiálnych situáciách a ani v prípadoch, keď vedia o tlmočení svojho prejavu do cudzieho jazyka, vzdať výrazného nárečového zafarbenia svojho ústneho prejavu (ukázala to i empirická štúdia v rámci diplomovej práce, Koersová, 2004, s. 56). Považujú ho buď za súčasť svojej identity alebo sa prejavuje v ich ústnej performancii neuvedomele v podobe stereotypov (ide hlavne o suprasegmenty akcent, rytmus, tempo, melódiu vety, teda intonáciu v širšom zmysle slova, a iné segmentálne osobitosti, teda artikuláciu, porovnaj ďalej).

11 Východiskový text je intezívne ovplyvňovaný dvoma prospektívne pôsobiacimi faktormi, ktoré možno zobraziť nasledovou postupnosťou: kultúra situácia východiskový text, prejav, reč, dialóg a pod. (Pöchhacker, 1994, s. 101). Kultúra zahŕňa konvencie, tradície, normy, hodnotovú škálu, spôsob usudzovania kogníciu, ale aj emócie a konanie. Toto vytvára dynamický systém, ktorý sa exemplifikuje v prediktabilite prvkov reči, ústneho prejavu. Odborná literatúra sa odvoláva na exaktné definovanie objektu vedy o tlmočení je to text v určitej situácii (Text-in-Situation, Kurz, 1996, s. 38). Rečník si je spravidla vedomý stupňa oficiálnosti príležitosti, pri ktorej prednáša svoj prejav, inštitucionálnych rámcových podmienok a konštelácie interaktantov. Čiže platí priama úmera (s obmedzeniami), že čím je situácia formálnejšia, tým je prejav štandardnejší bližší normovanej existenčnej forme jazyka. Taký situačný kontext vytvárajú napr. politické prejavy na medzinárodnej úrovni, na úrovni EÚ, prezidentov, ministrov, ďalšie faktory sú: záväznosť medzinárodných súdov, kongresy a internacionálne konferencie, obrovský počet recipientov, záväznosť prejavu pred novinármi a pod. Obmedzený stupeň oficiálnosti situačného kontextu viac podporuje hovorovosť a subštandard reči: ide o nezáväzné, zábavné prejavy v médiách (talkšou), šoubiznis (porovnaj Interview mit Sybille von Mülmann, 2002, s ), ďalšie faktory sú: malý okruh poslucháčov, turistické sprievodcovské prejavy alebo Community Interpreting a pod. Výskyt dialektu je u rôznych rečníkov podmienený individuálne, dôvody môžu byť: nervozita, nezvyk vystupovať pred (veľkým) publikom, idiolekt, konotačne zahŕňajúci znaky identity, z ktorej sa rečník nevie vymaniť neuvedomelá alebo akcidenčná, čiže funkčne irelevantná prítomnosť nárečia v ústnom prejave, idiolekt zahŕňa znaky identity, z ktorej sa rečník nechce vymaniť, pretože sprostredkúvané konotácie (nejde o obsah) sú preňho subjektívne dôležité, dialekt sa využíva ako štylistický prostriedok, vtedy je cielene a funkčne zaťažený, napr. vo väčších či kratších obsahových celkoch za účelom odľahčenia atmosféry, sprostredkovania vtipu alebo nárečového frazeologizmu a pod. Čo znamená dialekt vo východiskovom jazyku (texte) pre recepciu obsahu a produkciu translátu?

12 Pri preklade dialekt spôsobuje problém v dvoch fázach: východiskový text recepcia dialekt VJ cieľový text produkcia dialekt CJ Pri tlmočení je prezentný len v prvej fáze: východiskový text recepcia dialekt VJ cieľový text produkcia štandardný jazyk, neutrálny štýl CJ Pri preklade sa žiada nájsť riešenie na zachovanie všetkých atribútov nárečového východiskového textu pri prenose obsahu do cieľového jazyka, čo býva často náročný proces. Neexistuje naň jednoznačný patent riešenia, pretože postupovať sa musí adekvátne mnohým okolnostiam. Napríklad profesor Povchanič, ktorý je aj prekladateľom francúzskej literatúry, preložil podľa vlastných slov na translatologickom seminári v novembri 2003 v Moravanoch v dráme zo 17. storočia familiárnu francúzštinu okolia Paríža rôzne pre rôzne divadlá: pre bratislavské uvedenie hry využil záhoráčtinu, pre košické publikum zemplínčinu. Rozdiel medzi prekladom a tlmočením aj tu predstavuje časový faktor prekladateľ si môže riešenie veľmi dobre zvážiť, kým tlmočník sa rozhoduje v sekundách. Pre tlmočenie sa vo všeobecnosti odporúča neutrálna alebo hovorová štýlová vrstva cieľového jazyka, pričom sa tlmočník zámerne vzdá niektorých konotácií, ktoré východiskový nárečový prejav zahŕňa (jazykový humor, signály príslušnosti k spoločenskej vrstve, expresivita, familiárnosť atď.) a ďalej odovzdá hlavne obsahový invariant výpovedí. Vypomôcť si jednako možno sociolektom určitej skupiny, ak ho tlmočník produktívne ovláda. Ako príklad využívame na hodinách tlmočenia text, odporúčaný didaktikom translácie Ulrichom Kautzom (2000, s ). Ide o krátky dialogický, veľmi dynamický text, ktorý je úryvkom z čínskej poviedky, v origináli v nárečí nižších vrstiev okolia Pekingu. V nemeckom preklade bolo toto lokálne nárečie nahradené syntetickým sociolektom s prvkami hovorového štýlu mladej generácie, konkrétne mestskej severonemeckej mládeže (Stadtdialekt, porovnaj Gutknecht, 1998, s. 102) s mnohými výslovnostnými elíziami, apokopami a komprimáciami, ďalej s frazeologizmami, miernymi vulgarizmami a expresívnymi syntaktickými väzbami. Zámerne nebol zvolený žiadny konkrétny nemecký dialekt, hoci sa ponúkala napr. berlínčina (ekvivalent hlavné mesto) alebo výrazná bavorčina (Kautz, 2000, s. 254). Považujeme to za veľmi dobre premyslené kompromisné riešenie. Okrem toho v poviedke vystupuje cudzinec, ktorý však ako sinológ vie trochu po čínsky a hovorí syntakticky jednoduchými konštrukciami. Jeho idiolekt bol v nemčine nahradený mierne agramatickými krátkymi vetami, niekde interjekciami alebo hypokoristikami. Rovnako

13 pozoruhodné je sledovať, ako sa prejav domorodcov modifikuje, keď hovoria medzi sebou a keď hovoria priamo s cudzincom (prispôsobujú sa, zjednodušujú syntax a hojne využívajú extraverbálne prostriedky). V rámci tlmočníckych seminárov najprv analyzujeme východiskový text (nemecký preklad) a hľadáme opodstatnené riešenia pre slovenské pretlmočenie. Potom text zdramatizujeme, nahráme na pás v nemčine a následne simultánne tlmočíme do slovenčiny, pričom každý študent sa môže rozhodnúť na základe analýzy alebo ad hoc pre vlastné varianty tlmočenia konkrétnych problematických miest. Napriek tomu, že je to text poviedky, je dialogický a dramatický, simuluje reálny rozhovor, takže je vhodný i na simuláciu tlmočníckej situácie (porovnaj Bohušová, 2004a). Elementárna definícia tlmočenia znie, že tlmočenie je počúvanie a hovorenie (Seleskovitch, 1991, s. 44). Počúvanie však pritom znamená apercepciu vlastné uvedomelé vnímanie s porozumením, čo je aktívny, náročný proces a nevyhnutný predpoklad pre ďalšie mentálne spracovanie informácií. Ak rečník hovorí nejasne alebo extrémne výraznou národnou varietou či dialektom, znamená to zaťaženie pre tlmočníka aj pri kurzorickom alebo selektívnom počúvaní (Kurz, 1996, s. 96). Možná je však kompenzácia vedomosťou témy, anticipáciou obsahu, poznaním terminológie a formálnej štruktúry textu ako aj textových konvencií v danej situácii. Ale samozrejme celkovú kvalitnú prípravu tlmočníka a jeho obsiahle kompetencie nie je možné nahradiť ničím. 4. Európsky diskurz o hodnotách Spomínaná opozícia globalizácia regionalizácia prináša ďalšie čiastkové opozičné fenomény: globalizácia regionalizácia univerzalizmus individualita anonymita identita masová kultúra tradícia vedieť cudzie jazyky potreba translácie angličtina ako lingua franca materinský jazyk (nárečie) Európska únia región a pod. V súvislosti s tým sa ukazuje relevantnosť zásadnej tézy profesora Raascha, ktorý tvrdí, že existuje akútna potreba európskeho diskurzu o hodnotách v najširšom zmysle slova: Den Diskurs über Werte braucht Europa (Bohušová, 2004b). A táto požiadavka sa týka všeobecných životných či spoločenských hodnôt, ale aj hodnoty identifikácie sa v jazyku, cez jazyk a v jazykoch. K problematike hierarchie hodnôt a k prebudovaniu hodnotového systému prispieva aj prepojenie interkulturality so štúdiom cudzích jazykov. Korešponduje to s témou tohto článku

14 teda so zdanlivo protichodnými tendenciami europeizácie a regionalizácie, čiže zjednocovania Európy a definovania osobitostí menších skupín než sú národy a tým identifikácie svojbytných, írečitých charakteristík prirodzene vytvorených regiónov. Európa je totiž v tom najkladnejšom zmysle slova multinacionálna, multilingválna a multikultúrna. Preto z hľadiska korektnosti jazykovej politiky nie je podľa prof. Raascha správne hovoriť o veľkých a malých jazykoch. V partnerskej Európe je takéto označenie diskriminujúce. Miesto označenia malé jazyky by sa mal uprednostniť aktuálny pojem zavedený z francúzštiny ako akronym langues modimes s významom menej rozšírené, menej používané a menej vyučované jazyky. Táto problematika nás zaujíma výsostne, pretože našu slovenskú identitu budujeme v tieni ekonomicky silných národov a veľkých jazykov. Motiváciu pre učenie sa cudzích jazykov máme preto presne ohraničenú ekonomicko-spoločenskými parametrami a kritériami. ELF, čiže English as Lingua Franca, je podľa prof. Raascha (Raasch, 2002, s. 31) nesmierne expanzívnym a pragmatickým, ale v podstate kultúrne prázdnym inštrumentom dorozumievania, teda formálnou angličtinou; naproti tomu pojmom kultúrna angličtina (alebo nemčina, slovenčina atď.) lingua culturalis sa označuje jazyk ako jeden z národných atribútov, prvok národno-kultúrnej identity. V tejto súvislosti si vytýčila translatológia ako prioritný cieľ vytvárať most medzi jazykmi i kultúrami. Snaží sa ho dosahovať cez postupnosť kompetencií: od reálií, cez kontrastívnu kompetenciu, empatickú kompetenciu, interkultúrnu kompetenciu až po komplexnú intrakultúrnu kompetenciu 5. Záver V tomto príspevku sme ukázali vzájomné relácie medzi europeizáciou a regionalizáciou, teda ako integračné procesy na jednej strane prinášajú potrebný balans v podobe individualizačných tendencií na druhej strane. Tieto spoločenské a politické pohyby majú konkrétne dosahy na multilingválnu komunikáciu, a tým i na teóriu a prax tlmočenia. Zoznam bibliografických odkazov BOHUŠOVÁ, Zuzana. 2003a. Nárečie Lupoče. O dialekte severozápadného Novohradu. Banská Bystrica: Filologická fakulta UMB. BOHUŠOVÁ, Zuzana. 2003b. Phonetisch-orthoepische Voraussetzungen der professionellen Dolmetschkompetenz. Deutsche Vokale in unbetonten Positionen und vokalische Allophone. In: Juraj Dolník Zuzana Bohušová (ed.), Translatológia a jej súvislosti. Zborník Katedry germanistiky Filologickej fakulty Univerzity Mateja Bela. Banská Bystrica: FiF UMB, s

15 BOHUŠOVÁ, Zuzana. 2004a. Simulácie. Niekoľko poznámok k didaktike výučby tlmočenia. In: Odborná komunikácia v zjednotenej Európe II. Banská Bystrica Praha: FHV UMB, JTP, s BOHUŠOVÁ, Zuzana. 2004b. Európa je koncert s mnohými hlasmi. In: Filologická revue (v tlači). CILLIA, Rudolf de Erdäpfelsalat bleibt Erdäpfelsalat. Österreichisches Deutsch und EU-Beitritt. In: Rudolf Muhr Richard Schrodt Peter Wiesinger (ed.), Österreichisches Deutsch. Linguistische, sozialpsychologische und sprachpolitische Aspekte einer nationalen Variante des Deutschen. Wien: öbv&hpt Verlagssgesellschaft mbh, s DOLMETSCHEN im Medium Fernsehen. Interview mit Sybille von Mülmann In: Joanna Best Sylvia Kalina (ed.), Übersetzen und Dolmetschen. Tübingen, Basel: A.Francke Verlag, s ĎURNÍKOVÁ, Natália Rovnako bez hraníc. In: Odborná komunikácia v zjednotenej Európe II. Banská Bystrica Praha: FHV UMB, JTP, s GUTKNECHT, Christoph Lauter böhmische Dörfer. Wie die Wörter zu ihrer Bedeutung kamen. München: Beck. KATRENIAKOVÁ, Zdena BOHUŠOVÁ, Zuzana Kapitoly z porovnávacej fonetiky. Banská Bystrica: Filologická fakulta UMB. KAUTZ, Ulrich Handbuch Didaktik des Übersetzens und Dolmetschens. München: Iudicium. KOERSOVÁ, Karina Dialekt als Hindernis beim Dolmetschen: Problemaufriss am Beispiel des Zwickauer Dialekts. Diplomová práca, Banská Bystrica: Filologická fakulta UMB. KURZ, Ingrid Simultandolmetschen als Gegenstand der interdisziplinären Forschung. Wien: WUV Universitätsverlag. MUHR, Rudolf Zur Sprachsituation in Österreich und zum Begriff Standardsprache in plurizentrischen Sprachen. Sprache und Identität in Österreich. In: Rudolf Muhr Richard Schrodt Peter Wiesinger (ed.), Österreichisches Deutsch. Linguistische, sozialpsychologische und sprachpolitische Aspekte einer nationalen Variante des Deutschen. Wien: öbv&hpt Verlagssgesellschaft mbh, s PÖHHACKER, Franz Simultandolmetschen als komplexes Handeln. Tübingen: Gunter Narr Verlag. RAASCH, Albert Europäische Sprachenpolitik. In: Jana Pavlovová Helena Hanuljaková SUNG: Deutsch mit allen Sinnen. Zborník príspevkov zo VI.

16 konferencie Spoločnosti učiteľov nemčiny a germanistov Slovenska. Bratislava: SUNG, s SELESKOVITCH, Danica Zur Theorie des Dolmetschens. In: V. Kapp (ed.), Übersetzer und Dolmetscher. Tübingen: A.Francke Verlag. ŠTEFAŇÁKOVÁ, Jana Austriacizmy a helvetizmy v rakúskej a švajčiarskej dennej tlači z aspektu pluricentrického hodnotenia nemčiny. Banská Bystrica: FHV UMB. THEISOVÁ, Silvia Metzenseifner Dialekt und seine Träger. [Diplomová práca]. Banská Bystrica: Filologická fakulta UMB.

17 Prepojenie univerzitného štúdia a mimouniverzitnej praxe v oblasti vedomostného manažmentu a vzdelávania translátorov program Leonardo da Vinci Elena Mončeková Zuzana Bohušová Abstract The paper deals with the issue of the university undergraduate translator and interpreter studies at the Faculty of Philology, Matej Bela University in Banská Bystrica in the context of Europeanization and globalisation of studies and the labour market. The development of professional competencies is a long term process and it is interlinked with not only with professional but also overall development of a personality of an interpreter as well as a translator. In relation to the above it appears important to interioriorise the need for lifelong education based on continuous translation studies background and the relevancy of social need for translation and interpreting activities in the current knowledge and information society.. In order to link together the partial linguistic and translation studies research and practice at individual Faculty of Philology departments the intentions and the results of the international programme Leonardo da Vinci are understood, specifically in the co-ordinates of a systematic approach to interpreter and translator training and a quality development of all required competencies. Teoretickým východiskom tohto príspevku je poznatkovo a technicky orientovaný, integrovaný prístup posledných výskumov translatológie k vedomostnému zázemiu translátorov, ktorý bol o. i. zhrňujúco publikovaný v článku Gerharda Budina v kompaktnej publikácii Best, Joanna Kalina, Sylvia (ed.): Übersetzen und Dolmetschen. Tübingen, Bazilej: A.Francke Verlag, 2002, s Tento trend znamená intenzívnejšie akceptovanie vedomostného manažmentu v translácii i v príprave prekladateľov a tlmočníkov pre trh poznatkovej a informačnej spoločnosti. Objektom úvah je odborný preklad ako transkultúrny transfer vedomostí, poznatkov a informácií. Vzhľadom na to, že tieto pojmy sa využívajú i v bežnej komunikácii, je nevyhnutné ich presne definovať v špecifickom kontexte predmetu výskumu odborného prekladu. Pre

18 translatológiu je v prvom rade podstatná trojstupňovitosť dáta/fakty informácie vedomosti, ktorá sa chápe v neustálom transformačnom procese. Dynamika prechodu spočíva v tom, že z faktov a encyklopedických poznatkov sa interpretáciou stávajú informácie a z nich vedomosti, keď ich človek aktívne spracúva s určitou intenciou. Subjektívne vedomosti sa stávajú objektívnymi, ak sa sprístupnia iným ľuďom (prekladateľom, kolegom, zákazníkom a pod.) a z nich sa následne abstrahujú informácie a systematicky sa ukladajú, aby boli k dispozícii na ďalšie, nové interpretácie. Vedieť zaobchádzať so záplavou informácií poznatkovej a informačnej spoločnosti, s ich triedením a vyhľadávaním je jednou zo základných kompetencií translátora. Táto kompetencia je však nesmierne komplexná, vyžaduje plynulý prechod medzi implicitnými (subjektívnymi, latentnými) a explicitnými (objektívne existujúcimi, naučenými) vedomosťami (Budin, 2002, s. 75) s cieľom vytvorenia translačných stereotypov rôzneho druhu. Tieto automatizmy sú súčasťou čiastkových kompetencií, ktoré zahŕňajú vedomosti a zručnosti a viažu sa na jazykovo-komunikačné vedomosti (a sociálne schopnosti), vecné vedomosti, terminologické a translatologicko-metodologické vedomosti. Z dôvodu spomínanej informačnej explózie je nevyhnutná schopnosť kooperácie (sociálnej spôsobilosti), špecializácie, technickej spôsobilosti (nové médiá a technológie) ako aj schopnosť rešeršovať a na základe vedomostí o organizácii a spravovaní informácií využívať referenčné poznatky. Vedomosti sa v súčasnosti považujú za hospodársky majetok, ktorý možno finančne zhodnotiť (Budin, 2002, s. 79). Translácia sa definuje ako interkultúrny transfer vedomostí a odborný preklad ako forma interkultúrnej odbornej komunikácie. Vedomostný manažment je preto predpokladom pre vedomostný transfer, ktorý prekračuje jazykové a kultúrne hranice. Bez odborného prekladu však vedomostný manažment na medzinárodnej, interkultúrnej a interlingválnej úrovni nie je možný (Budin, 2002, s. 81). Translatorický manažment z tohto hľadiska integruje všetky parciálne formy manažmentu, ale v podstate možno konštatovať, že ide o strategické, plánovité a inovatívne získavanie a triedenie informácií. Tento proces zahŕňa: vytváranie vedomostí, hľadanie vedomostí (rešerše), získavanie vedomostí, zhromažďovanie vedomostí, dokumentovanie vedomostí, komunikačne relevantné využitie vedomostí, klasifikovanie vedomostí, spracovanie vedomostí a hodnotenie vedomostí z hľadiska ich využiteľnosti, správnosti, aktuálnosti a momentálnej hodnoty (porovnaj Budin, 2002, s. 79). Uvedené skutočnosti sa v spojení s translačnou metodológiou stávajú pre súčasného prekladateľa prakticky nepostrádateľnými. Z dôvodu potreby vedomostne kvalitných a kvalifikovaných tranlátorov je v záujme vysokého školstva zabezpečiť svojim študentom potenciálne šance rozvoja kompetencií pre potreby pracovného trhu náročnej poznatkovej a informačnej spoločnosti. Na takejto báze a s takouto intenciou bol koncipovaný projekt Leonardo da Vinci na našej fakulte.

19 V príprave prekladateľov má svoje miesto prekladateľsko- -tlmočnícka prax ako súčasť študijných programov magisterského štúdia, čiastočne organizovaná v inštitúciách v Banskej Bystrici, s ktorými má dohody, alebo sa na ňu obrátia (Úrad priemyselného vlastníctva, bábkové divadlo, Metodické centrum zahraničných Slovákov a iné) Táto prax má však aj reálny internacionálny rozmer: Filologická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici má dostatok skúseností s organizovaním praxe študentov v zahraničí v rámci medzinárodných programov Európskej komisie. Problémy spojené so začlenením SR do európskych štruktúr sú dobre známe. Jednou z výhod nášho členstva je mobilita pracovnej sily v EÚ. Voľný pohyb ľudí v rámci EÚ, ktorému sa budú môcť tešiť aj občania Slovenskej republiky po rozšírení EÚ, zahrňuje celý komplex problémov, avšak z našej pozície je v tejto chvíli relevantná jazyková pripravenosť občanov SR, hlavne mladých ľudí, ktorých odborná zdatnosť vedomosti a zručnosti nie sú ešte predpokladom na ich uplatnenie na trhu práce v Európe. Politika Európskej komisie v tomto smere situáciu nezanedbáva; dôkazom toho sú rôzne aktivity ako bol napríklad Európsky rok jazykov v roku Ďalej sú to vrcholové stretnutia, ktorých obsahom a cieľom bolo riešiť problematiku vzdelávania so špeciálnym dôrazom na cudzojazyčné vzdelávanie občanov Európskej únie, napríklad Rozhodnutie Európskej rady z Lisabonu v marci 2000, schôdzka Európskej rady v Barcelone v marci 2002, kde sa hlavy štátov a vládni predstavitelia zhodli, že Európa, respektíve Európska únia musí podporovať cudzojazyčné vzdelávanie už od raného školského, respektíve predškolského veku a dať deťom, žiakom, či študentom okrem materinského jazyka aj základy aspoň dvoch iných jazykov. Dôležité je pritom urobiť také opatrenia, ktoré by posilnili cudzojazyčné vzdelávanie na každej úrovni a prihliadali by na jazykovej diverzitu Európy, pretože učenie sa cudzích jazykov zdokonaľuje všeobecné kognitívne zručnosti a zároveň posiľňuje chápanie a ovládanie materinského jazyka. Schopnosť rozumieť a komunikovať v cudzích jazykoch sa považuje za jednu zo základných zručností, ktoré občania, či budúci Euro-občania potrebujú, aby sa mohli plne začleniť do jej spoločnosti. Je to pomerne náročné predsavzatie, ak berieme do úvahy, že v Európe žije asi pol miliardy ľudí, ktorí hovoria približne 150 jazykmi. Tento fakt v konečnom dôsledku zdôrazňovali aj aktivity Európskeho roku jazykov 2001, ktoré by mali pokračovať aj v ďalšom období. Uvedenými intenciami sa riadi medzinárodný program Leonardo da Vinci, ktorého cieľom je okrem iného podporovať nadnárodnú mobilitu mladých ľudí, predovšetkým študentov, formou stáže v podnikoch, organizáciách alebo inštitúciách v krajinách Európskej únie, ktoré sú do projektu zapojené, odborne pripravovať účastníkov programu študentov rozvíjaním ich zručností a schopností, aby sa ľahšie uplatnili na európskom trhu práce a aby sa zvýšila ich konkurencieschopnosť. Filologická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici ako kontraktor sa rozhodla zapojiť do programu Leonardo da Vinci v sektore

20 vzdelávanie od júna 2002 do apríla 2003 formou nadnárodnej mobility s cieľovou skupinou študentov vyšších ročníkov. Cieľom študentskej mobility bolo zabezpečiť prax pre študentov v zahraničí v rámci projektu Enhancing Employability and EU Labour Market Mobility through Vocational Language Competences Zvýšenie zamestnateľnosti a mobility na trhu práce EU cez odbornú jazykovú kompetenciu, ktorý vychádza z priorít stanovených Európskou komisiou a je zameraný na nadnárodnú dimenziu realizácie smerníc politiky zamestnanosti s dôrazom na odbornú jazykovú prípravu a rozvoj jazykových zručností, zlepšenie kvality vysokoškolského štúdia a získaných teoretických vedomostí pomocou praxe študentov v zahraničných organizáciách, spoločnostiach alebo inštitúciách. Nešlo len o osvojenie si multilingválnej kompetencie a komunikačných zručností v dvoch alebo viacerých jazykoch. Jedným z cieľov projektu bolo nadobudnutie a rozšírenie doplnkovej kompetencie študentov v odbornej oblasti, t.j. získanie a upevnenie odborných vedomostí a odbornej slovnej zásoby v rôznych relevantných oblastiach, napr. hospodárstvo, právo, štátna správa a samospráva, životné prostredie, veda a technika, informačné technológie, obchod, cestovný ruch atď. Študenti, ktorí boli beneficiármi projektu, dostali na základe dohody s jednotlivými katedrami úlohy a pokyny podľa umiestnenia na stáži na vypracovanie čiastkových materiálov, napr. glosárov a rešerší, klasifikovanie terminologického materiálu, získanie podnetov a autentických materiálov pre vypracovanie diplomovej práce apod.. Bezprostredným podnetom pre diplomovú prácu, ktorá je jedným z vedľajších produktov projektu, bol každodenný kontakt s konkrétnym variantom nemeckého jazyka vo formálnom i privátnom ústnom styku. Tematizuje diskrepanciu medzi požiadavkou normy a aktuálnou jazykovou realitou. Takýto ústne produkovaný variant odborného cudzieho jazyka kladie zvýšené nároky na aktívnu percepciu i interkultúrnu kompetenciu kultúrneho mediátora. Našich študentov sme teda neumiestnili do jednotlivých krajín na stáže s úmyslom, aby absolvovali výlučne tlmočnícko-prekladateľskú prax. Väčšina z nich sa však prekladmi a tlmočením zaoberala, pretože praxovali v oblasti medzinárodných kontaktov. Takto mohli nielen spoznávať cieľovú krajinu svojho štúdia, ale museli aj zmobilizovať svoju cudzojazyčnú a komunikatívnu kompetenciu a preukázať mnohé iné zručnosti a vedomosti (schopnosť kooperácie a tímovosti, schopnosť poznatkového a informačného manažmentu, prácu s PC, internetom apod.). Špecifickým cieľom tohto projektu FiF UMB v Banskej Bystrici bol teda rozvoj odborných jazykových vedomostí a zručností študentov fakulty, ako aj posilnenie ich možností zamestnať sa v rozličných sektoroch hospodárskeho, kultúrneho a spoločenského života nielen na slovenskom, ale aj európskom trhu práce. Hlavným cieľom projektu bolo umiestnenie študentov Filologickej fakulty budúcich prekladateľov a tlmočníkov v zahraničí za účelom absolvovania odbornej jazykovej prípravy pre prekladateľov a tlmočníkov, nie však v prekladateľských alebo tlmočníckych firmách, či agentúrach, v bežnej administratívnej, hospodárskej, priemyselnej, alebo inej pracovnej sfére v odlišnom

21 socio-kultúrnom a pracovnom prostredí cieľovej krajiny. Študenti si osvojovali odborné zručnosti a tak si rozširovali a upevňovali svoje jazykové vedomosti a zručnosti, paralelne s tým získavali potrebné širšie jazykové kompetencie, respektíve doplnkovú prekladateľskú a tlmočnícku kompetenciu. Minimálna dĺžka stáže bola tri mesiace, zúčastnilo sa jej 14 študentov. Partnermi FiF UMB V Banskej Bystrici boli organizácie a firmy v Spolkovej republike Nemecko, v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska a v Španielsku a od októbra 2002 aj Prešovská univerzita Prešov. Študentská mobilita v rámci nášho európskeho programu Leonardo da Vinci priniesla stážistom mnohoraký úžitok. Zahraničná prax v odbore je samozrejmosťou pri budúcom uplatnení sa na trhu práce a často vyžadovanou položkou v pracovných životopisoch. Okrem toho je poznanie daností cudzej krajiny nevyhnutnou podmienkou rozvoja interkultúrnej a interlingválnej kompetencie a komunikácie vzhľadom na kultúru východiskovej a cieľovej krajiny. Plánované výsledky, ktoré boli v projekte Leonardo da Vinci vytýčené, sa naplnili. Rezultáty možno zhrnúť do niekoľkých bodov (porovnaj Mončeková Bohušová, 2003, s. 146): kontakty študentov so zahraničným pracovným prostredím, možnosť použiť študované cudzie jazyky v praxi priamo v autentickom prostredí, ako aj možnosť zdokonaliť si svoje jazykové a pracovné kompetencie pre dobrý profesionálny štart, dôležitý pre budovanie budúcej kariéry translátorov, získanie základov informačného a vedomostného managementu na interkultúrnej úrovni s cieľom v budúcnosti ich využiť pre kvalitnú prekladateľskú prax, teda pre interkultúrny transfer, obohatenie študentskej praxe o európsku dimenziu v oblasti získania nových informácií, poznatkov a vedomostí vďaka spolupráci so zahraničnými partnermi, zvýšenie orientácie vysokoškolského vzdelávania na reálne potreby európskeho pracovného trhu prostredníctvom dialógu medzi vzdelávacou inštitúciou a hospodárskymi organizáciami, pričom sa oblasť translácie chápe v interdisciplinárnych rozmeroch ako otvorený odbor, získanie množstva cenných skúseností s manažovaním projektu pre našu fakultu, ktorá bola kontraktorom projektu. Evalvácia prebiehala už počas realizácie projektu a ďalšie relácie sú tematizované v záverečných správach o projekte, ktoré zohľadňujú rôzne prizmy a kritériá. Diseminácia výsledkov sa zabezpečila po ukončení stáže študentov besedami so študentmi, prezentáciami výsledkov stáží, ukážkami z pracovných textov, zverejnením častí z formálnych i neformálnych správ študentov a pod. Priebežné správy vyšli v Slovenských národných novinách (24/2002, ), v zborníku Katedry germanistiky Filologickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Translatológia a jej súvislosti, 2003 a v publikácii the 5 th Meeting of Interpreters and Translators from the Countries of Central and eastern Europe.

22 Keďže nadobúdanie translatorickej kompetencie je proces dlhodobý a súvisí nielen s odborným, ale aj s celkovým rozvojom osobnosti prekladateľa a tlmočníka, ukazuje sa nevyhnutnou cesta celoživotného vzdelávania v súčasnej informačnej a poznatkovej spoločnosti. Na základe toho sa snažíme priblížiť k exaktnému definovaniu translatorickej kompetencie v rámci translatologickej a interkultúrnej kompetencie. Z hľadiska precíznosti treba počítať so stanovením interdisciplinárnych presahov, resp. jej definovaním na priesečníku mnohých kompetencií a mnohých styčných plôch. Nejde len o ďalšie hlavne primárne zručnosti, ale aj o lingvistickú, kultúrnu, rétorickú a celkovú cudzojazyčnú kompetenciu, o interiorizáciu materinského jazyka ako aj základy vedomostného manažmentu. Zhrňujúco možno povedať, že centrálnou intenciou translatologického vzdelávania je postulovanie koncepčnosti, a nie arbitrárnosti na báze kontinuálneho translatologického podložia a relevantnosti potrieb spoločensko-prekladateľskej praxe. Zoznam bibliografických odkazov BOHUŠOVÁ, Zuzana MONČEKOVÁ, Elena Medzinárodný projekt Leonardo da Vinci na Filologickej fakulte UMB. In: Juraj Dolník Zuzana Bohušová (ed.), Translatológia a jej súvislosti. Zborník Katedry germanistiky Filologickej fakulty Univerzity Mateja Bela. Banská Bystrica: FiF UMB, s BUDIN, Gerhard Wissensmanagement in der Translation. In: Joanna Best Sylvia Kalina (ed.), Übersetzen und Dolmetschen. Tübingen, Basel: A.Francke Verlag, s MONČEKOVÁ, Elena Skúsenosti s manažovaním projektu Leonardo da Vinci. In: Slovenské národné noviny 24/2002, , roč. 13 (17), s. 4. MONČEKOVÁ, Elena. 2003, Príprava odborníkov, prekladateľov a tlmočníkov pre trh EÚ. In: the 5 th Meeting of Interpreters and Translators from the Countries of Central and eastern Europe, AR Bratislava 2003, Praha 2004, s MONČEKOVÁ, Elena BOHUŠOVÁ, Zuzana Linking university research and student work experience in the translators and interpreters training the Leonardo da Vinci Programme. In: EUROLINGUA Zborník z medzinárodnej konferencie Pedagogickej fakulty Technickej univerzity Liberec, (v tlači) PROMOTING Language learning and Linguistic Diversity, CEC Brussels 2002.

23 Kulturologické východisko ako metodologický základ kompetentného prekladu Helena Bálintová Резюме Автор статьи уделяет внимание некоторым вопросом проблематики перевода специальных текстов и проблематике перевода юридической терминологии, анализируя разные типы и способы перевода и также затруднения, с которыми переводчик встречается. Všetky dynamické zmeny, ktoré sa v poslednom období udiali v Rusku v rôznych sférach života, sa odrazili aj v jazyku. Vznikli a vznikajú nové javy, veci, udalosti, ktoré v minulosti nemali opodstatnenie, alebo jednoducho neexistovali. Ruská spoločnosť bola do značnej miery a pomerne veľmi dlho svojím politickým systémom uzavretá pred vplyvom západnej kultúry. Hoci jej demokratické princípy budované na celkom inej báze (predovšetkým na báze slobody, a tým aj slobody voľného cestovania a vycestovania) sa uplatňujú relatívne dlhý čas, jazyk je fenomén, ktorý na kodifikáciu potrebuje zrejme ešte dlhší čas. Všetky tieto aspekty spôsobujú užívateľovi i prekladateľovi ruského jazyka určité ťažkosti, preto treba mať na zreteli 1. funkčný štýl originálu, 2. výber jazykových prostriedkov v origináli i preklade, 3. funkčný štýl prekladu. Pri realizácií prekladu však nestačí osvojiť si len cieľový jazyk, ale aj komunikatívnu kompetenciu kultúry národa, do jazyka ktorého prekladáme. Dôležitým prvkom je schopnosť rozoznať a pomenovať rozdiely v oboch kultúrach a ich komunikatívnych konvenciách. Napr. pri preklade rodného listu z ruštiny do slovenčiny sa stretávame s niekoľkými rozdielmi. Otčestvo je súčasťou mena ruského občana, ktoré sa tvorí z mena otca a prípony -ovič, -evič, -ič, resp. ich ženskej formy -ovna, -evna, -ična. Podobná trojmenná sústava sa vyskytuje aj v iných krajinách, v iných jazykoch, napr. v bullharčine. V intenciách našej kultúry otčestvo nie je súčasťou mená, ktoré sa však do slovenčiny musí preložiť, najčastejšie výrazom meno po otcovi. Opačná situácia nastáva pri preklade slovného spojenia rodné číslo v slovenskom rodnom liste. Prídavné meno sa prekladá v rôznych významoch rôzne, najčastejšie ekvivalentom rodnoj, alebo od substantíva roždenie, číslo má v slovníkoch tieto ruské ekvivalenty: číslo, cifra, nomer, razmer,

24 vypusk, indeks. Výraz nenájdeme ani v slovensko-ruskom právnickom a politologickom slovníku autorky V. Kamenskej z roku Pri preklade právnych textov musíme mať na mysli dva typy prekladu vnútorný a vonkajší. Pri preklade sa obyčajne stretávame s druhým typom, nazývaným aj intersemiotickým t. j. s prekladom z materinského jazyka do cudzieho a naopak. Ide o preklad z jedného jazykového systému do druhého. Aby však bol preklad korektný, v jeho procese sa uplatňuje aj vnútorný, teda intrasemiotický. Príklad: Tlmočník a prekladateľ veľmi dobre pozná právny termín splnomocnenie доверенность, aj jeho slovesnú rekciu дать кому-л. доверенность (splnomocniť nikoho), rovnako ľahko preloží výrazy, slovné spojenia i šablóny typu доверительное управление имуществом подопечного (splnomocnená správa majetku poručenca). Pri tomto type prekladu, kde sa uplatňuje sémantická metóda, sa vysvetľuje obsah a význam právnych prejavov. Tu by mala byť aplikovaná aj logická metóda, pretože sa zameriava na jazykové vyjadrenie logickej štruktúry právnej normy (Tomášek, 1998, s. 68). Ten istý autor uvádza schému prekladateľského postupu nasledovne: znak vo VJ intrasemiotický preklad význam znaku vo VJ intersemiotický preklad význam znaku v CJ intrasemiotický preklad znak v CJ. (Pozn.: VJ východzí jazyk, CJ cieľový jazyk). Týmto spôsobom sa vyhneme chybám v prekladateľskej praxi, napr. pri preklade do NJ výraz fyzická osoba ako physische Person namiesto natürliche Person, ale v ruskom jazyku физическое лицо, alebo namiesto Konkurseroeffnung preklad Konkurserklärung vo význame vyhlásenia konkurzu (Ďuricová, 2002). Pri preklade právnych textov je dôležitý nielen výber jazykových prostriedkov, ale aj morfologicko-syntaktická štruktúra vety. A. Ďuricová (2002, s. 29) zdôrazňuje potrebu klásť dôraz na genitív, atribúty, verbálne tvary relevantné pre odborný jazyk, pasív, pasívne konštrukcie charakteristické pre (nielen, pozn. autorky) nemecký právny jazyk a odborný jazyk vôbec. Hlavnou úlohou prekladateľa je transfer textu z VJ do CJ tak, aby ostal obsah neporušený a text pritom musí akceptovať normy cieľového právneho jazyka. Najjednoduchší je transfer mimojazykových prostriedkov, symbolov, znakov s medzinárodnou platnosťou (napr. dopravné značky). Ďalšiu skupinu tvoria termíny s ekvivalentom v cieľovom jazyku. Ide o určitý typ mechanickej substitúcie (napr. právo das Recht право, zákon das Gesetz закон). Tu je však namieste vnútorný preklad, či daný obsah termínu vo VJ zodpovedá obsahu v CJ, ale aj na rozlíšenie významových odtienkov (napr. das Recht die Jura, правовой юридический). Bezekvivalentné termíny spôsobujú pri translácií väčšie problémy. Na rodnom liste ruského občana (свидетельство о рождении) nenájdeme rodné číslo, pretože ho jednoducho nepoužívajú, rodný list slovenského občana tento údaj obsahuje a musí

25 byť pri preklade do RJ akceptovaný. Naopak, absentuje v ňom kolonka отчество, ktoré je základným údajom totožnosti ruského občana. Ponúka sa niekoľko riešení: 1. vyhľadať podobný termín v CJ a v kontexte ho použiť, 2. použiť kalk, 3. vytvoriť nový termín, 4. neprekladať termín. Zvláštnu skupinu tvoria termíny, ktoré sa prekladajú výpožičkou, hovoríme im aj xenotermíny. Najprv vojdú do jazyka ako cudzie (manager), neskôr sa tam usadia, udomácnia (manažer) a stanú sa jeho súčasťou tak vo VJ ako aj v CJ (менеджер, манажер, омбудсман, клиринг). Publicistické texty v ruštine sú často presýtené anglicizmami, amerikanizmami, neologizmami. V ruskej tlači sa stretávame s nenormatívnou nekodifikovanou lexikou, logoepistémami, slangom. Prekladateľ často stojí pred dôležitou úlohou transliterácie známych a zaužívaných výrazov do ruštiny. A tak privezené slovo know how má v tomto jazyku podobu nou chau, handicap gandikap, haute couture kuťurje. Prekladateľ sa však vo svojej praxi stretáva s oveľa väčším množstvom prípadov, kedy stojí na križovatke prekladateľských problémov alebo variantov. Ich hľadanie, výber i použitie je späté s neustálym štúdiom cudzieho jazyka. Ak je štúdium kulturologicky orientované, v rovine sociálnej kultúry má svoje nezastupiteľné miesto aj ekonomická i politická kultúra. Aby preklad právnych textov bol jazykovo kultivovaný, obsahovo relevantný, prekladateľ sa musí neustále zdokonaľovať nielen v jazyku, ale aj v oblasti interkultúrnych rozdielov právneho systému. Zoznam bibliografických odkazov BÁLINTOVÁ, Helena Niekoľko poznámok k problematike prekladu právnych textov. In: Zborník FiF UMB, Katedra slovakistiky, Preklad a tlmočenie5. Banská Bystrica : UMB, 2003, s ISBN BUJNOVA, E. ŠIROKOVA, E Russkije slova i slovosočetanija, kotorych net v slovarjach. In: Russkij jazyk v centre Jevropy 3. Banská Bystrica : ARS, 2000, s. 21. ISBN ĎURICOVÁ, Alena Jazyk a slovná zásoba odborných textov. In: Zborník Acta universitatis Mathiae Belii č. 1. Banská Bystrica : FHV UMB, KNAPP, V. a kol Právo a informace. Praha : Academia, TOMÁŠEK, Michal Překlad v právní praxi. Praha : Linde, a.s., ISBN Občianský zákonník Ruskej federácie Moskva. ISBN

26 Špecifiká odborného prekladu politologických textov a textov z medzinárodných vzťahov a diplomacie z/do ruštiny Eva Molnárová Abstrakt Im Beitrag wird auf einige Spezifika der Fachsprache aus dem Bereich der Politikwissenschaften, Internationalen Beziehungen und Diplomatie hingewiesen. Es handelt sich vor allem um die im Translationsprozeß aus dem Slowakischen ins Russische und umgekehrt ausgetretenen Schwierigkeiten, von denen viele mit den Umwandlungen auf der europäischen aber auch internationalen Bühne verbunden sind. 1. Odborný preklad Význam prekladu pre modernú spoločnosť je obrovský. Umožňuje prenos informácií, ktorý by sa inak pre jazykovú bariéru musel zastaviť. Je jediným prostriedkom komunikácie medzi ľuďmi, ktorí neovládajú žiadny spoločný jazyk a bez prekladu by sa možno nikdy nedostali k dôležitým informáciám. Hoci veľa ľudí už dnes ovláda i niekoľko cudzích jazykov, nie vždy na takej úrovni, aby zvládli i odbornú terminológiu. Preklad, ktorým sa zaoberáme my, patrí po obsahovej stránke k vedeckým a odborným prekladom a konkrétne k forme prekladu spoločenskovedných textov (Gromová, 1996, s. 9). Hoci sa i v textoch z oblasti politológie, medzinárodných vzťahov a diplomacie kladie dôraz na logickú stránku a sú nasýtené špeciálnou terminológiou, v niektorých z nich nie je celkom potlačená emocionálna stránka, čím sa značne líšia napríklad od technických textov a čiastočne sa približujú k textom publicistickým. Možno teda povedať, že v plnohodnotnom preklade týchto textov sú presnosť obsahu a kvalita jazykovej formy v rovnováhe. Na druhej strane sa však stretávame s textami nasýtenými napríklad právnickou terminológiou, kde vyššie uvedené skutočnosti neplatia. Závisí teda od flexibility prekladateľa, ako si s danými špecifikami poradí.