Volebné správanie slovenských voli ov v prvých eurovo bách a širšie súvislosti vnímania lenstva v EÚ

Transkript

1 O ga Gyárfášová Marián Velšic Volebné správanie slovenských voli ov v prvých eurovo bách a širšie súvislosti vnímania lenstva v EÚ (správa zo sociologického výskumu) December 2004

2 Analýza výsledkov povolebného sociologického výskumu Štúdia európskych volieb 2004 (European Election Study 2004) sa realizovala v aka podpore Konrad-Adenauer-Stiftung. Inštitút pre verejné otázky akuje Nadácii Konrada Adenauera, že uznala dôležitos a výnimo nos celoeurópskeho projektu a finan ným príspevkom umožnila Slovensku sa do neho zapoji. 2

3 OBSAH ÚVOD 4 I. VO BY DO EURÓPSKEHO PARLAMENTU I. 1. Všeobecná perspektíva 6 I.2. Vo by do EP na Slovensku volebná ú as a výsledky 9 I.3. Iniciatíva mladých Team I.4. Pre o taká nízka volebná ú as? 12 I.5. Kto sa volieb zú astnil? 14 II. VOLEBNÁ KAMPA 18 II.1. Programy politických strán 18 II.2. Záujem o kampa a jej hodnotenie 19 II.3. Mediálne správanie vo všeobecnej rovine 22 III. SPOLO ENSKÁ KLÍMA 25 III.1. Hierarchia spolo enských problémov 25 III.2. Rovina riešenia naliehavých problémov 27 III.3. Kompetentnos politických strán 29 III.4. Percepcia sociálnej situácie 31 III.5. Vláda najzodpovednejší aktér 34 IV. DÔVERA K INŠTITÚCIÁM A DEMOKRACII 37 IV.1. Inštitúcie národná vs. európska rovina 37 IV.2. Spokojnos s fungovaním demokracie na Slovensku a v EÚ 40 V. LENSTVO V EÚ 45 V.1. Podpora verejnosti lenstvu v EÚ 45 V.2. Vnímanie dôsledkov rozhodovania EÚ 47 V.3. Európska identita a ob ianstvo 49 V.4. Predstavy verejnosti o alšom postupe integrácie a integra ný imidž strán 49 V.5.Vnímanie krajín a národov 51 VI. POLITICKÁ SCÉNA 53 VI.1. Volebné preferencie, blízke a vzdialené politické strany 53 VI.2. avo-pravé zaradenie imidž strán vs. sebazaradenie stúpencov 55 ZÁVER 56 LITERATÚRA 58 3

4 ÚVOD V roku 2004 sa zav šilo úsilie Slovenskej republiky o vstup do EÚ a NATO. Kým vstup do Aliancie koncom marca 2004 verejnos takmer nezaregistrovala a vlastnú krajinu už dlhšiu dobu (oprávnene) vnímala ako de facto spojenca, vstup do Európskej únie mal okázalejší charakter a dátum 1. máj 2004 sa mnohorakým spôsobom vtlá al do pozornosti i pamäti ob anov. lenstvo v Európskej únii sa vzápätí premietlo do prvých volieb zástupcov Slovenska v Európskom parlamente. Tieto vo by nastavili nemilosrdné zrkadlo záujmu slovenskej verejnosti o veci európske. Napriek tomu, že deklarovaná podpora lenstvu v EÚ bola dlhodobo vysoká, na vo bách do Európskeho parlamentu sa 13. júna 2004 zú astnil rekordne nízky po et voli ov. Ur ite to súvisí aj s tým, že na Slovensku bol horizont uvažovania o Európskej únii daný jasným cie om vstúpi do Únie, dosta sa tam, prekona komplex vylú enia. Bolo to prirodzené a v kone nom dôsledku ve mi potrebné. Stratégia dobiehania však spôsobila, že na Slovensku sa ve mi byrokraticky a neosobne hovorilo o po te uzavretých prístupových kapitol aj v ase, ke iné pristupujúce krajiny už hovorili o témach presahujúcich horizont vstupu. Inými slovami, zásadná obsahová diskusia o európskej budúcnosti Slovenska neprebehla pred vstupom a slovenská spolo nos v prvých rokoch lenstva stojí pred mnohorakými výzvami. Nasledujúca výskumná štúdia sa zameriava na európske vo by (volebné správanie, hodnotenie kampane, dôvody neú asti), ale všíma si ich v širšom kontexte vnímania európskej integrácie, hodnotenia aktuálnej sociálnej situácie, vz ahu k politickým stranám a mnohých alších faktorov. Analýza vychádza z výsledkov povolebného výskumu verejnej mienky Štúdie európskych volieb 2004 (European Election Study 2004). Obdobný výskum sa v starých lenských krajinách realizoval aj po predchádzajúcich európskych vo bách. Európsky výskumný network sa v roku 2004 rozšíril o 10 nových lenských krajín. Tento výskum sa realizuje pod a jednotnej metodológie a jednotného dotazníka, o umož uje unikátne komparácie a hlbšie analytické závery 1. 1 Domovská stránka projektu - pozri: 4

5 Koordinátorom výskumu na Slovensku je nezávislý analytický think tank Inštitút pre verejné otázky (IVO), národným riadite om výskumu O ga Gyárfášová, programová riadite ka IVO. Terénna as výskumu sa uskuto nila v aka finan nej podpore cez grant Európskej komisie pre projekt Towards Better Understanding of European Union. Spracovanie a analýzu bohatého empirického materiálu podporila Nadácia Konrada Adenauera (Konrad-Adenauer- Stiftung). Zber dát realizovala agentúra FOCUS v období , na reprezentatívnej vzorke 1063 respondentov. Išlo o kvótny výber. Dopytovanie prebehlo osobnými, face-to-face rozhovormi pod a štandardizovaného dotazníka. 5

6 I. VO BY DO EURÓPSKEHO PARLAMENTU 2004 I. 1. Všeobecná perspektíva Európsky parlament (EP) je jedinou európskou inštitúciou, ktorej reprezentanti sú od roku 1979 volení v priamych vo bách na obdobie 5 rokov. Pred rozšírením EÚ 1.mája 2004 mal EP 626 poslancov, po rozšírení 732 poslancov zastupujúcich 455 miliónov ob anov z 25 lenských krajín. Po et mandátov je odvodený od po tu obyvate ov tej-ktorej krajiny. Slovensko si zvolilo 14 zástupcov. Poslanci sa v parlamente nezdružujú pod a štátnej príslušnosti, ale pod a politickej orientácie, pri om najvä šími parlamentnými frakciami sú Európski kres anskí demokrati a udovci (Európska udová strana a Európski demokrati, EPP ED, stredo-pravá frakcia) a Strana európskych socialistov (PES, frakcia avicovo orientovaných strán). Poslanci tiež pracujú v parlamentných výboroch (celkovo ich je 20), kde pripravujú materiály na plenárne zasadnutia. Kompetencie Európskeho parlamentu sa v uplynulých rokov posilnili každou novou prijatou zmluvou (napr. Maastricht, Amsterdam). Európsky parlament sa priamo zú ast uje na legislatívnych procedúrach a v mnohých oblastiach prijíma rozhodnutia spolu s Radou EÚ. EP má dôležité právomoci vo vz ahu k rozpo tu, musí vyslovi súhlas pri podpisovaní medzinárodných zmlúv. Schva uje zloženie Európskej komisie (EK) ako celku, nie jednotlivých komisárov, kontroluje jej prácu a môže ju aj odvola. Parlament nemá právomoc predklada vlastné legislatívne návrhy, právom iniciatívy disponuje iba EK. Môže však EK požiada, aby vypracovala legislatívny návrh, ktorý pokladá za potrebný. Parlament prerokúva spolu s Radou ministrov návrh rozpo tu predložený EK a schva uje ho. Európsky parlament formálne zastupuje záujmy ob anov a je ich priamym sprostredkovate om v európskych záležitostiach. Každý ob an sa môže obráti priamo na poslanca. Ak si ob an ktoréhoko vek lenského štátu EÚ myslí, že došlo k porušeniu európskeho práva, môže využi dve možnosti petíciou sa obráti na Európsky parlament alebo na ombudsmana. Európsky parlament má kancelárie vo všetkých lenských krajinách, ktoré poskytujú podrobnejšie informácie o jeho innosti. 6

7 Na základe predchádzajúcich volieb môžeme vo všeobecnosti konštatova, že volebné správanie v európskych vo bách sa líši od správania v národných vo bách najmä dvoma charakteristikami: 1. Ú as voli ov je v priemere nižšia a postupne klesá. Vo vnútri EÚ sú však obrovské rozdiely najvyššia ú as je v krajinách, kde je povinná a kde neú as môže by sankciovaná (napr. Belgicko), tu dosahuje až vyše 90%. Na druhej strane ve mi nízkou ú as ou sa vyzna ujú skôr euroskepticky ladené krajiny, napr. Ve ká Británia, kde sa v roku 1999 volieb zú astnili len 24 % oprávnených voli ov (v roku 2004 však ú as stúpla na 39 % vzh adom na úspešnú mobilizáciu euroskeptickými stranami). V roku 2004 sa trend klesajúcej ú asti v pôvodnej EÚ 15 zastavil a priemerná ú as za rozšírenú EÚ 25 klesla najmä kvôli ve mi nízkej ú asti v nových lenských krajinách, najmä strednej a východnej Európy 2 (tabu ka 1). Je však potrebné doda, že relatívne vysokú volebnú ú as v pôvodných lenských štátoch spôsobila najmä vysoká podpora euroskeptických, eurokritických a rôznych neštandardných politických strán. 2. V európskych vo bách sú asto úspešnejšie opozi né strany. Voli i v európskych pod a ich vnímania druhoradých vo bách, hlasujú protestne, iže majú tendenciu podpori opozi né strany. Touto formou chcú da vláde najavo svoju medzivolebnú nespokojnos, da jej príu ku. Preto sa stáva, že kým vo ve kej asti európskych krajín sú pri moci stredo- avé strany, v EP dominuje stredopravá frakcia konzervatívcov/ udovcov. 2 Volebná ú as v alších dvoch nových nie postkomunistických lenských krajinách bola vysoká - na Cypre dosiahla 71 % a na Malte vyše 80 % oprávnených voli ov. 7

8 Graf 1: Volebná ú as v lenských krajinách EÚ od roku ,5 56,8 49,8 45, Zdroj: Európska únia sa 1.mája 2004 rozšírila o 10 nových lenov, ktorí si krátko po vstupe volili svojich zástupcov v EP. Vo by do Európskeho parlamentu sa v nových lenských krajinách uskuto nili po prvýkrát, išlo teda o tzv. zakladate ské vo by, v ktorých sa mohli voli i ob ania nových lenských krajín prejavi ako európski ob ania. Volebná ú as európskych nová ikov z bývalého východného bloku bola v priemere ve mi nízka takmer polovi ná v porovnaní s etablovanejšími lenmi (tabu ka 1). I medzi týmito krajinami však existujú ve ké rozdiely najvyššiu ú as zaznamenali dva pobaltské štáty Litva a Lotyšsko (48 %, resp. 41 %), najnižšiu Slovensko (17 %). Tabu ka 1: Volebná ú as vo vo bách do EP v roku 2004 EU 25 45,7 EU 15 49,0 Nové lenské štáty 26,4 Krajiny strednej a východnej Európy Litva 48,2 Lotyšsko 41,2 Ma arsko 38,5 Slovinsko 28,3 eská republika 27,9 Estónsko 26,9 Po sko 20,5 Slovensko 16,9 Zdroj: 8

9 Nízky záujem o európske vo by bol asi pre mnohých pozorovate ov prekvapením, ke že táto as Európy prejavovala ešte pred pár rokmi zna né nadšenie z návratu do Európy a aj predvolebné prieskumy signalizovali vyššiu ú as. Ako však poznamenali niektorí komentátori, po dlhom vy erpávajúcom maratóne na ceste do Európy (prístupové rokovania) a závere nom šprinte v podobe referend o vstupe, neostala ob anom energia na volebnú premiéru a vo vz ahu k Európe nastal pohov. alším dôležitým momentom bola aj slabá kampa a sústredenie sa politických strán na témy domácej politiky, z ktorej sú mnohí ob ania nových demokracií sklamaní a frustrovaní. I.2. Vo by do EP na Slovensku volebná ú as a výsledky Historicky prvé vo by do EP sa na Slovensku konali v nede u 13. júna 2004, teda iba v jeden de. Kandidovalo v nich 17 politických subjektov, z toho 15 politických strán a dve koalície. Tabu ka 2: Výsledky volieb do EP na Slovensku Politická strana % z po tu platných hlasov Po et získaných mandátov Slovenská demokratická a kres anská únia (SDKÚ) 17,09 3 udová strana Hnutie za demokratické Slovensko ( S-HZDS) 17,04 3 SMER 16,89 3 Kres ansko-demokratické hnutie (KDH) 16,19 3 Strana ma arskej koalície (SMK) 13,24 2 Aliancia nového ob ana (ANO) 4,65 - Komunistická strana Slovenska (KSS) 4,54 - Slobodné fórum (SF) 3,25 - Koalícia Slovenská národná strana, Pravá Slovenská národná strana (SNS+PSNS) 2,01 - Koalícia Hnutie za demokraciu a udová únia (HZD+ Ú) 1,69 - Ob iansko-konzervatívna strana (OKS) 1,00 - Aktívne ženy Slovenska (AŽOSS) 0,70 - Rómske kres ansko-demokratické 0,69-9

10 hnutie na Slovensku (RKDH) Strana živnostníkov SR 0,35 - Ma arská federalistická strana (MFS) 0,22 - Demokratická únia Slovenska (SDU) 0,19 - Slovenská udová strana (S S) 0,17 - Zdroj: Štatistický úrad SR Do Európskeho parlamentu boli zvolení kandidáti troch koali ných a dvoch opozi ných strán. Celkovo najúspešnejšou stranou bola SDKÚ, ktorá získala 17,09 % platných hlasov a 3 zo 14 mandátov v EP. Vyše 16 % voli ov hlasovalo za KDH, ktoré rovnako získalo 3 poslanecké kreslá. KDH v týchto vo bách získalo viac hlasov ako v ktorýchko vek parlamentných vo bách v rokoch Tretia strana vládnej koalície SMK - získala 13 % a dva mandáty. Koali né strany dostali spolu 46,6 % všetkých platných hlasov a 8 z celkových 14 poslaneckých mandátov. Všetci poslanci za tieto strany sú lenmi EPP-ED. Naproti tomu dve úspešné opozi né strany získali spolu 33,9 % platných hlasov a získali 6 poslaneckých mandátov, pri takmer rovnakom volebnom zisku pre Smer i S-HZDS (17%). Sklamanie mohlo nasta najmä v strane Smer, ktorej výskumy predpovedali podstatne lepší výsledok. Navyše top-kandidátka Smeru Monika Be ová, bola jednou z najznámejších tvári v eurokampani. Opä sa teda ukázalo, podobne ako v parlamentných vo bách 2002, že dlhodobo vysoká pozícia v rebrí ku volebných preferencií sa nepremieta priamo iaro do reálnych volebných výsledkov. Napriek tomu predseda strany Robert Fico hodnotil výsledok v eurovo bách ako úspech. 3 Poslanci za Smer zvolení do EP vstúpili do Socialistickej frakcie. Za pozornos ešte stojí fakt, že na kandidátke Smeru na pozícii. 2 kandidoval len SD Vladimír Ma ka, ktorý sa stal jedným z trojice avicových európskych poslancov. Traja poslanci za HZDS v EP patria k poslancom nezaradeným do žiadnej z etablovaných frakcií. Vo by skon ili neúspešne pre tie strany, ktoré získali menej ako 5 % hlasov. Prekro enie kvóra sa o akávalo najmä v prípade dvoch parlamentných strán koali nej ANO (ktorej 3 Nestratili sme sa ani vo vo bách do Európskeho parlamentu. Napriek katastrofálne nízkej ú asti Smer získal tri zo štrnástich mandátov a potvrdil tak stabilizáciu svojej voli skej základne, ktorá držala krok s tradi ne disciplinovanejšími voli mi služobne starších politických strán. Prejav R. Fica na 5. sneme Smeru 11.decembra

11 poslanci by posilnili európskych liberálov) a opozi nej KSS. Neúspešná bola aj znovuzjednotená koalícia SNS+PSNS, ktorá získala iba malú as z tej podpory verejnosti deklarovanej každej z nich samostatne. Z h adiska výsledku volieb je potrebné poznamena, že na rozdiel od mnohých iných lenských krajín, slovenské vo by do Európskeho parlamentu priniesli úspech predovšetkým pro-európskym koali ným stranám, a nie stranám, ktoré by voli ov mobilizovali prostredníctvom rozdúchavania anti-eú resentimentu. Vzh adom na ve mi nízku volebnú ú as sa však nedajú z volebného správania voli ov robi všeobecnejšie uzávery alebo predpovede pre nejaké iné hlasovania. Tabu ka 3: Poslanci zvolení do Európskeho parlamentu Politická strana SDKÚ KDH SMK SMER HZDS Meno zvoleného poslanca/poslankyne P. Š astný M. Ga a EPP-ED Z. Pleštinská EPP-ED A. Záborská EPP-ED M. Mikolášik EPP-ED J. Hudacký EPP-ED E. Bauer EPP-ED Á. Duka-Zólyomy EPP-ED M. Be ová M. Koterec PES V. Ma ka PES S. Kozlík Nezávislí P. Baco Nezávislí I. Belohorská Nezávislí Politická skupina v EP EPP-ED - European People s Party-Christian-Democratic Group) (Európska udová strana-kres ansko-dem. skupina) PES - Party of European Socialists (Strana európskych socialistov) Poznámka: Jediným kandidátom, ktorý v aka preferen ným hlasom postúpil na zvolite né miesto (z tretieho na druhé) bol Á. Duka-Zólyomy (SMK). Zdroj: Štatistický úrad SR 11

12 I.3. Iniciatíva mladých Team 31 Po as kampane k vo bám do EP vznikla iniciatíva mladých politikov do 30 rokov. K ú ovou predstavite kou bola Katarína Glon áková-golev, ktorá kandidovala na 3. pozícii za stranu ANO. Mladých kandidátov z rôznych politických strán bolo spolu 31, o predstavovalo 16,6% zo všetkých 187 kandidátov. Tento pomer bol ove a priaznivejší ako napr. v susednom Rakúsku, kde pod 30 rokov bolo necelých 9 % kandidujúcich, i v porovnaní s eskou republikou, kde predstavovali 14 %. Pozitívom tejto iniciatívy bolo prejavenie záujmu mladých udí o európsku politiku i zámer postupne a kontinuálne si budova politickú kariéru, o je na Slovensku ešte vždy skôr výnimka ako pravidlo. Team31 chcel získa pre ú as vo vo bách mladých voli ov. Napriek istej publicite, ktorú táto iniciatíva získala (i za pomoci politikov ako napr. E. Kukan, i J. Fige, alebo mimovládnych organizácií a ich predstavite ov J.Sterna zo SFPA, P. Demeš z GMF), odozva zo strany mladých voli ov bola ve mi slabá. I.4. Pre o taká nízka volebná ú as? Mimoriadne nízka ú as na prvých vo bách do Európskeho parlamentu v júni 2004 ukázala plytkos záujmu slovenských voli ov o veci európske. Varovným signálom bolo už referendum o vstupe do EÚ v máji Z pristupujúcich krajín Slovensko malo druhú najnižšiu ú as (po Ma arsku), ale najvyšší podiel hlasov za. Tieto dve ísla už vtedy vypovedali o pomerne ambivalentnom vz ahu slovenskej spolo nosti k EÚ. Pátranie po prí inách nízkej volebnej participácie má viacero rovín. V rovine bezprostredných dôvodov treba spomenú predovšetkým volebnú únavu išlo o tretie hlasovanie v pomerne krátkom ase (dvojkolové prezidentské vo by a hlasovanie v referende o skrátení volebného obdobia). alším dôvodom skôr technického charakteru mohla by aj skuto nos, že vo by boli iba jediný de a to v nede u, o je zmenou oproti všetkým predchádzajúcim vo bám, ktoré sa konali bu v piatok a sobotu alebo len sobotu. Volebný de v nede u, ako nový prvok a práve v súvislosti s druhoradými vo bami, mohol u niektorých váhajúcich vyvola pocit tak aspo v nede u chcem ma od politiky pokoj. 12

13 Druhá rovina vysvetlení má zložitejšie pozadie nezáujem o tieto vo by prezentovali aj politické strany a elity všeobecnejšie. Európske vo by predstavovali v agende politických strán vo by druhoradého významu, omu politického strany podriadili výber kandidátov, ale aj kampa. V kampani tiež chýbal mobilizujúci konflikt, strany sa prakticky nelíšili vo svojich postojoch. Na rozdiel od parlamentných volieb 1998 a 2002, tentokrát nešlo o vo by kritické, voli om chýbal pocit, že ide o ve a. V týchto konkrétnych vo bách ve mi chýbalo jedno presved ivé vysvetlenie PRE O ís voli. Na dokreslenie situácie je potrebné tiež spomenú, že v predvolebnej kampani sa neangažovali mimovládne organizácie, ktoré v predchádzajúcich vo bách boli dôležitým mobilizátorom ú asti najmä mladých udí. Vo výskume sme sa tých respondentov, ktorí sa eurovolieb nezú astnili, pýtali na dôvody ich neú asti. Tabu ka 4: Môžete mi poveda, pre o ste sa týchto volieb nezú astnili? Otvorená otázka, možnos jednej odpovede. Nezáujem o vo by, o politiku EÚ, únava z volieb 22,0 Sklamanie, frustrácia z politiky, všeobecná nedôvera k politike 18,5 Objektívne prí iny, bol odcestovaný/á, choroba, at. 18,5 Nemal/a informácie o kandidátoch, slabá kampa, nedostatok informácií 14,6 Špecifická kritika EU alebo EP ( ni sa nezmení, EP je príliš vzdialený, nezaujímam sa o EP, EU nám nepomôže..) 11,6 Únava z politiky 1,5 Nemohol/a sa zú astni 1,3 Nede a - nevhodný de volieb 0,8 Nevie/neodpovedal/a 11,3 Naj astejšie uvádzaným dôvodom neú asti bol nezáujem o vo by a politiku vo všeobecnosti. Nezáujem voli ov však nebol prelomený, ich záujem nebol mobilizovaný nikto im nevedel dôveryhodne vysvetli, pre o by sa mali volieb zú astni. Mentálna vzdialenos a abstraktnos európskych inštitúcií nedokázali politici odbúra. Dôvody neú asti v mnohom súviseli s nezáujmom o tieto špecifické vo by, minimálne rovnakým dielom sa však pod u podpísalo sklamanie a frustrácia z domácej politiky. alšie dve kategórie 13

14 dôvodov sú odvodené z vážnejších prí in slabá kampa bola výsledkom nezáujmu politikov. Viacerí z nich ex post vinili médiá, ale médiá nemohli kompenzova nedostatok politickej sú aže. Necelých 12% respondentov ako dôvod uviedlo špecifické výhrady vo i EÚ. Celkovo však tento dôvod nedominoval. Slovenská spolo nos je charakterizovaná vysokou podporou lenstvu v EÚ a priaznivým hodnotením jeho dopadov, ako aj pozitívnym obrazom o EÚ (bližšie pozri Bútorová-Gyárfášová-Velšic 2003 a 2004). I.5. Kto sa volieb zú astnil? Z volebnej štatistiky vyplýva 4, že regiónmi s pomerne vysokou volebnou ú as ou boli Bratislava, Orava, ale aj alšie obvody bez zjavnejšej spolo nej "teritoriálnej logiky". Naopak, najnižší záujem vyvolali vo by v skupine východoslovenských okresov (najmä v Snine, ale aj v Košiciach III., Michalovciach a Medzilaborciach) a západoslovenských okresov (Malacky, Senica, Myjava, Skalica). Medzi okresmi s najnižšou ú as ou nebol ani jeden zo stredného Slovenska a ani jeden s výraznejším etnickým zastúpením Ma arov. Zaujímavý prípad predstavovala východoslovenská metropola Košice jej asti nachádzame medzi okresmi s najvyššou i s ú as ou najnižšou ú as ou. Rozdiely vo volebnej ú asti v urbánnom a rurálnom prostredí boli celkove minimálne. Pri jemnejšej ve kostnej kategorizácii obcí volebná ú as "kreslí" tzv. U-krivku, ke pomerne najvyššia je v najmenších obciach (v kategórii do 199 obyvate ov) a v slovenskom ve komestskom prostredí a klesá smerom k širokému stredu (najnižšia ú as bola v pásme obcí s až obyvate mi). V obciach s vä šinovým ma arským obyvate stvom bola celkove nadpriemerná volebná ú as, rozdiel však nie je výrazný. (Krivý 2004) Údaje z volebnej štatistiky však neposkytujú informácie o demografických a sociálnych charakteristikách voli ov. Zistenia z výskumu ukazujú, že mladí udia sa týchto volieb zú astnili len v celkom marginálnej miere. Miera volebnej ú asti rástla s vekom najvyššia (25 %) bola u udí nad 60 rokov. Volebná ú as stúpala aj so vzdelaním v prostredí 4 Opierame sa o analýzu Vladimíra Krivého Vo by v roku 2004, ktorá bola pripravená pre publikáciu IVO Súhrnná správa o stave spolo nosti (Krivý 2004) 14

15 vysokoškolsky vzdelaných udí sa volieb zú astnila štvrtina oprávnených voli ov. Ve kos sídla a región neboli výrazným diferencia ným faktorom. Tabu ka 5: Ú as na vo bách do Európskeho parlamentu triedenie pod a sociálnodemografických skupín Vo by do Európskeho parlamentu: zú astnil/la sa nezú astnil/la sa POHLAVIE muž 17,4 81,4 žena 15,9 82,6 VEK rokov 6,8 91, rokov 13,3 85, rokov 17,0 81, rokov 18,9 80, rokov 20,3 76,6 60 a viac rokov 24,8 74,8 VZDELANIE ZŠ 12,7 86,9 SŠ bez maturity 17,0 80,7 SŠ s maturitou 16,7 81,9 VŠ 25,2 74,8 NÁRODNOS slovenská 16,2 82,4 ma arská 22,0 76,1 ZAMESTANANIE nekvalifikovaný manuálny pracovník 8,3 91,7 kvalifikovaný manuálny pracovník 15,6 82,0 výkonný odborný pracovník 18,2 79,1 tvorivý odborný pracovník 26,5 73,5 podnikate, živnostník 18,8 81,2 nepracujúci dôchodca 23,6 76,0 študent 10,6 89,4 v domácnosti, MD 9,3 90,7 nezamestnaný 9,3 88,4 SÍDLO menej ako 2 tisíc 15,8 82,4 2-5 tisíc 19,2 78, tisíc 17,2 82, tisíc 18,0 81, tisíc 16,2 82,3 BA, KE 14,2 85,1 KRAJ Bratislavský 17,5 80,8 Trnavský 14,8 84,3 Tren iansky 15,9 81,7 Nitriansky 20,7 77,9 15

16 Žilinský 17,5 82,5 Banskobystrický 13,3 86,7 Prešovský 16,0 81,9 Košický 16,7 81,3 Celá populácia SR* 16,7 82,0 Pozn.: V tabu ke sú zvýraznené štatisticky najvýznamnejšie odchýlky od priemeru dosiahnutého za celú skúmanú populáciu. * Údaj v tabu ke za celú populáciu je z výskumných dát, nie z volebnej štatistiky. Tabu ka 6 zase ukazuje, ako boli voli i a nevoli i rozložení v rôznych názorových skupinách. V priemere môžeme konštatova, že medzi tými u mi, ktorí majú pozitívne postoje k EÚ bola volebná ú as dvojnásobne vyššia ako medzi kritikmi, resp. tými, ktorým je EÚ ahostajná. Najvýraznejšie však bola volebná ú as podmienená volebnými preferenciami (tabu ka 7). V prostredí voli ov dvoch vládnych strán SDKÚ a KDH dosiahla volebná ú as viac ako 40 %, o je odrazom hodnotového zázemia týchto voli ských skupín, a aj vysvetlením dobrého výsledku oboch strán v eurovo bách. Tabu ka 6: Ú as na vo bách do Európskeho parlamentu pod a vybraných názorových a postojových skupín Vo by do Európskeho parlamentu: zú astnil/la sa nezú astnil/la sa lenstvo Slovenska v EÚ je... dobrá vec 26,1 73,1 ani dobrá ani zlá vec 13,4 84,9 zlá vec 4,3 95,7 Ú as na referende o vstupe SR do EÚ (máj 2003) zú astnil/la sa a hlasoval/la za 29,8 69,0 zú astnil/la sa a hlasoval/la proti 11,6 85,5 nezú astnil/la sa 6,4 92,8 Spokojnos s fungovaním demokracie na Slovensku spokojní 23,0 75,3 nespokojní 15,4 83,2 Spokojnos s fungovaním demokracie v EÚ spokojní 23,8 75,1 nespokojní 13,0 85,3 Dôvera, že rozhodnutia EÚ budú v záujme Slovenska dôverujúci 26,6 72,7 nedôverujúci 13,9 84,4 Dôvera, že rozhodnutia EÚ budú v záujme udí 16

17 ako som ja dôverujúci 26,3 73,7 nedôverujúci 14,2 84,0 Hrdos na ob ianstvo v EÚ hrdí 24,0 75,1 nie-hrdí 12,4 86,2 Celá populácia SR* 16,7 82,0 Pozn.: * Údaj v tabu ke za celú populáciu je z výskumných dát, nie z volebnej štatistiky. Tabu ka 7: Ú as na vo bách do Európskeho parlamentu triedenie pod a straníckych preferencií zú astnili sa nezú astnili sa SDKÚ 42,9 57,1 KDH 42,4 57,6 SMK 29,2 70,8 S-HZDS 26,0 74,0 ANO 24,1 75,9 SNS 17,9 82,1 SMER 14,2 85,8 KSS 13,0 87,0 Celá populácia SR* 16,7 82,0 Pozn.: * Údaj v tabu ke za celú populáciu je z výskumných dát, nie z volebnej štatistiky. Celkovo teda môžeme konštatova, že v týchto vo bách sa objavil iný vzorec volebného správania ako v hlasovaniach na celoštátnej parlamentnej úrovni. Motivovaní boli predovšetkým tí voli i, pre ktorých EÚ nie o znamená (skôr v rovine hodnoty ako takej, menej v rovine hodnoty inštrumentálnej). Tradi ne lojálni voli i (najmä HZDS, ale aj KSS) neboli pre európske vo by mobilizovaní. Táto téma im nie je blízka, lenstvo v EÚ vnímajú skôr ambivalentne než výrazne pozitívne. Z takéhoto rozloženia záujmu o vo by potom vyplýva aj celkové ví azstvo koalície, a to aj napriek tomu, že vláda je vystavená zna nej nespokojnosti a kritike a elí tzv. kríze medzivolebného obdobia ( mid-term unpopularity ). 17

18 II. VOLEBNÁ KAMPA II.1. Programy politických strán Pre vo by do EP pripravili mnohé politické strany špeciálne volebné programy. Jedinou výnimkou bolo HZDS, ktoré neponúklo voli om ucelený program pripravený špeciálne pre tieto vo by. Strana ma arskej koalície (SMK) mala program len v ma arskom jazyku. Programy jednotlivých strán boli pripravené v rôznom rozsahu a v rôznej kvalite od nieko ko bodového programu ANO, po prepracované programy, ktoré ponúkli napr. SDKÚ, KDH a strana Smer. Programy však boli pripravené až na poslednú chví u, spravidla boli k dispozícii až krátko pred kampa ou. V programoch sa vä šina politických strán venovala európskym témam ve mi všeobecne. Programy neboli špecifické v otázke fungovania európskych inštitúcií. Naj astejšie spomínanými témami bola európska ústavná zmluva a prenos kompetencií z národnej úrovne na európsku. Ani jedna z týchto tém sa však nestala predmetom vidite nejšej verejnej diskusie. Všetky politické strany vrátane liberálnych a konzervatívnych pravicových - sa venovali otázke erpania financií z európskych štrukturálnych fondov. V predvolebnej kampani na Slovensku vôbec nezaznela otázka prijatia Turecka, hoci v niektorých starých lenských krajinách táto téma výrazne rezonovala (a emotívne mobilizovala). O istý rozruch vo volebnej kampani sa postarala Strana ma arskej koalície. 22. mája 2004, teda nieko ko týžd ov pred eurovo bami vydala Republiková rada SMK vyhlásenie Spolu v Európe, v ktorom vyzývala voli ov ma arskej národnosti na ú as vo vo bách. Toto vyhlásenia vyvolalo výraznú reakciu predovšetkým opozi ných strán Smer a HZDS, ktoré v om videli akýsi signál toho, že poslanci zvolení za SMK nebudú v EP zastupova Slovenskú republiku ale ma arskú národnos na Slovensku a využili túto udalos na mobilizáciu proti-ma arských resentimentov a posilnenie ú asti svojich priaznivcov vo vo bách. Predseda S-HZDS dokonca vyhlásil, že každý kto nevolí, volí SMK. Výsledky volieb však ukázali, že ani ma arská karta nedokázala výraznejšie motivova voli ov k ú asti. 18

19 Volebné programy pripravili aj menšie politické strany, ktoré vo vo bách neuspeli, napr. Slobodné fórum, ktoré kandidovalo Ivana Šimka, alebo Ob iansko-konzervatívna strana, ktorá vystúpila s ostrou kritikou vo i prakticky všetkým politikám EÚ (spolo ná po nohospodárska politika, regionálna politika, spolo ná mena, ústavná zmluva). Všetky politické strany narábali v kampani so sloganom zastupovania slovenských záujmov/slovenska v Bruseli, resp. v EÚ. Nikto však presne nešpecifikoval, o by to presne malo znamena. Tento spôsob oslovovania voli ov sa stretol s ostrou kritikou, ke viacerí publicisti upozor ovali na to, že európski poslanci nereprezentujú v EP svoju krajinu, ale politickú skupinu, ktorej sú lenmi. alšou ve mi všeobecnou témou bola téma rovnoprávnosti, rovnocennosti, rovnakých práv pre ob anov Slovenska. Túto tému používali opozi né i koali né strany, ale tiež bez nejakých konkrétnych argumentov. Rétorika, ktorá zjednocovala opozíciu sa týkala kritiky vlády, že v prístupových rokovaniach s Úniou bola príliš ústup ivá. Slovenskú kampa k európskym vo bám výstižne charakterizovala britská politologi ka Karen Henderson: Pri analýze slovenskej kampane k vo bám do EP k ú ovou otázkou nie je to, i dôraz bol na domáce alebo európske témy, ale i kampa vôbec bola o nejakých témach. (Henderson 2004, s. 7) Dá sa predpoklada, že nasledujúcich 5 rokov, ktoré nás delia od alších eurovolieb, bude obdobím intenzívneho u enia sa, pre politikov i pre voli ov. II.2. Záujem o kampa a jej hodnotenie Ako sme už uviedli, kampa pred vo bami do EP nevyvolala u verejnosti výraznejší záujem. Pod a výskumu len 1 % respondentov uviedlo, že sa o kampa zaujímali ve mi, 7 % sa zaujímalo dos a 39 % trochu. Avšak viac ako polovica oprávnených voli ov sa o kampa nezaujímala vôbec. Výskumné zistenia kontrastujú so spolo enskou klímou pred parlamentnými vo bami O tieto vo by, ktoré sa konali v septembri, sa už vo februári zaujímalo takmer 60 % voli ov. 19

20 Graf 2: Ak teraz spätne uvažujete o období pred Primerane tomuto záujmu i skôr vo bami do Európskeho parlamentu, do akej miery ste sa zaujímali o kampa k týmto vo bám? nezáujmu, sledovali voli i jednotlivé 0,9 1,1 aktivity kampane k EP vo bám (tabu ka 8). Aspo príležitostne sledovali najmä televízne programy o vo bách, prípadne 52,2 7,3 v novinách, i ke sa dá predpoklada, že nešlo o aktívne vyh adávanie týchto informácií, ale skôr náhodné stretnutia 38,5 v rámci sledovania iných programov, resp. lánkov. Aktivít, predpokladajúcich osobnú iniciatívu, bolo ako šafránu ve mi ste sa zaujímali dos ste sa zaujímali trochu ste sa zaujímali vôbec ste sa nezaujímali len necelých 5 % opýtaných sa zú astnilo nevie/neodpovedal/a verejného stretnutia alebo zhromaždenia v súvislosti s týmito vo bami, vyše 90 % sa nezú astnilo; len 3 % si aktívne vyh adali informácie na internete, 96 % nie. Na druhej strane prekvapí, že európske vo by sa stali aspo ob asnou témou neformálnych rozhovorov pre takmer polovicu respondentov. Tabu ka 8: Ako asto ste robili nasledujúce aktivity v období zhruba 3-4 týždne pred vo bami do Európskeho parlamentu ( iže asi od polovice mája)? Ako asto ste sledovali program o týchto vo bách v televízii? Ako asto ste ítali o týchto vo bách v novinách? Ako asto ste sa rozprávali s priate mi alebo príbuznými o týchto vo bách? Ako asto ste sa zú astnili verejného stretnutia alebo zhromaždenia v súvislosti s týmito vo bami? Ako asto ste si pozreli internetovú webovskú stránku, týkajúcu sa týchto volieb? asto ob as vôbec nevie neodpovedal /la 7,1 47,1 44,6 1,2 6,4 39,3 53,0 1,3 5,6 44,1 49,7 0,6 0,4 4,3 94,9 0,4 0,5 2,9 95,9 0,7 20

21 Verejnos hodnotí kampa ve mi kriticky. Pod a vä šiny opýtaných boli kandidáti vo svojich argumentoch ve mi povrchní, zárove, až 60 % opýtaných súhlasilo s výrokom Kampa bola viac o reklamných stratégiách ako o obsahu. Za jasný marketingový ah sa napríklad považovala kandidatúra Petra Š astného na kandidátke SDKÚ, známeho a populárneho slovenského hokejistu, ktorý však nemal dovtedy žiadne politické skúsenosti. Meno kandidáta bolo využité aj v reklamnej komunikácii formou sloganu ( Budem š astný, ak presadíme silné Slovensko ). Po vo bách prebehla v médiách diskusia na tému, kto je zodpovedný za slabú kampa? Podobne ako v iných prípadoch, ke sa hovorí o nedostatkoch v komunikácii s verejnos ou, aj tentokrát politici vinili médiá a média zase politikov. Charakter eurokampane však ur ili predovšetkým politici, bu priamo kandidáti alebo stranícki lídri, ktorí síce zastrešovali svojich kandidátov na billboardoch (v prípade viacerých strán boli menej známi kandidáti na billboardoch odfotení spolu s lídrami strán), ale to bolo všetko. Médiá mohli pomôc, nemali však šancu suplova politickú prázdnotu, vytvori ilúziu politickej sú aže a o obsahu kampane tam, kde nie je. Na druhej strane médiá môžu diskusiu vyprovokova, tla i politikov k vyjadreniam a vytvára priestor na názorovú konfrontáciu. Najmä verejnoprávna televízia mala v tomto smere mnohé deficity a ostala svojim divákom- voli om mnoho dlžná. Graf 3 a 4: Ke teraz uvažujete o kampani k vo bám do Európskeho parlamentu, do akej miery súhlasíte alebo nesúhlasíte s nasledujúcimi výrokmi? A. Kandidáti boli vo svojich argumentoch ve mi povrchní B. Kampa bola viac o reklamných stratégiách ako o obsahu 36,9 55,5 33,7 60,1 7,7 6,2 súhlasí nesúhlasí nevie/neodpovedal/a súhlasí nesúhlasí nevie/neodpovedal/a 21

22 Mimovládna organizácia MEMO 98, ktorá sa systematicky venuje politickej a mediálnej komunikácii, hodnotila kampa pred slovenskými eurovo bami ako plytkú a bez zmysluplnej diskusie. (SITA, ). II.3. Mediálne správanie vo všeobecnej rovine Aj z iných výskumov vieme, že naj astejším zdrojom informácií o politike a celkovo o dianí doma i v zahrani í je televízia. Potvrdili to aj zistenia štúdie o európskych vo bách. Viac ako tretina opýtaných uviedla, že televízne správy sleduje sedem dní v týždni, len necelých 7 % nesleduje televízne správy vôbec. Naj astejšie sledovanou je súkromná televízia Markíza ako pravidelný zdroj informácií ju uviedlo takmer 70 % opýtaných, nasleduje verejnoprávna STV (51 %) a alšia súkromná televízia TV JOJ (32 %). Graf 5: Ko ko dní v týždni zvy ajne sledujete televízne správy? 40 33, ,3 10,5 14, ,5 6,6 2,1 0 jeden de dva dni tri dni štyri dni pä dní še dní sedem dní nesledujem vôbec nevie/neodpovedal/a 22

23 Graf 6: Spravodajstvo ktorých televíznych programov alebo televízií sledujete pravidelne? (možnos viacerých odpovedí) Markíza 68,9 STV 51,3 TV JOJ 31,8 TA3 eské TV (Nova, T, Prima) ma arské TV (Duna, MTV, RTL Club, RTV) 9,6 7,6 10,5 iné zahrani né TV (BBC, RTL plus, ORF, PRO 7, RTL 2) lokálne TV (TV Poprad) 0,8 0,1 nesleduje žiadne nevie/neodpovedal/a 3,4 6, Iný obraz mediálneho správania ponúka ítanos denníkov až takmer tretina opýtaných uviedla, že denníky ne íta vôbec, za pravidelných itate ov môžeme ozna i zhruba 12 % populácie, ktorí ítajú denníky 6, resp. 7 dní v týždni. Graf 7: A ko ko dní v týždni zvy ajne ítate noviny - denníky? , ,6 13,7 13,2 8,2 9,6 7,3 5 1,2 jeden de dva dni tri dni štyri dni pä dní še dní sedemdní ne íta vôbec nevie/neodpovedal/a 23

24 Graf 8: Ktoré denníky ítate pravidelne? (možnos viacerých odpovedí) Nový as 33,5 SME 22,9 Pravda 18,6 regionálne denníky ÚJ SZÓ iné denníky Národná obroda 5,6 4,6 4,6 4,3 Hospodárske noviny Nový de 1,1 1 nevie/neodpovedal/a 3 ne íta žiadne 31, Už nieko ko rokov je na Slovensku naj ítanejším denníkom Nový as 5, umiernený bulvár, ktorý svojou formou a stratégiou kopíruje v Rakúsku mimoriadne úspešný Neue Kronen Zeitung. Spomedzi mienkotvorných denníkov sa dlhodobejšie prejavuje sú až denníkov SME a Pravda o širší okruh itate ov. Pod a nášho výskumu denník SME (liberálnej orientácie) pravidelne íta 23 % respondentov a denník Pravda ( avicový denník) 19 %. Až s vä ším odstupom nasledujú alšie denníky regionálne, v ma ar ine vydávaný Új Szó ako aj alšie celoslovenské denníky Národná obroda a Hospodárske noviny. 5 Upozor ujeme na to, že v tomto výskume sme sa nepýtali na ítanos v era a respondenti mohli uvies viac odpovedí. ítanos zis ovaná touto metódou je vyššia ako v prípade štandardných mediálnych výskumov. 24

25 III. SPOLO ENSKÁ KLÍMA III.1. Hierarchia spolo enských problémov Sociologické výskumy pravidelne sledujú, ktoré problémy považujú ob ania za najnaliehavejšie. Na Slovensku, podobne ako v iných krajinách EÚ, v tomto rebrí ku dlhodobo dominujú sociálne problémy, predovšetkým životná úrove, sociálne istoty a nezamestnanos. Rovnakú hierarchiu spolo enských problémov indikuje aj štúdia k európskym vo bám. Odpovede na otvorené otázky sa spätne kategorizovali a hoci jednotný kategoriza ný k ú pre všetky EÚ krajiny obsahoval aj viac kódov týkajúcich sa témy európske vo by, tieto sa v spontánnych odpovediach slovenských respondentov takmer vôbec neobjavili. Prím hrali sociálne problémy. Nie je preto žiadnym prekvapením, že vä šina obyvate ov Slovenska, uviedla práve nezamestnanos, ako najnaliehavejší problém, ktorému Slovensku musí eli. Problém nezamestnanosti však netrápi len Slovensko. Aj pre obyvate ov všetkých 25 krajín EÚ je to problémom íslo jeden (vo výskume Eurobarometer na jar 2004 ho v priemere uviedlo 47 % obyvate ov). Na druhej prie ke sa umiestnili problém životnej úrovne (mzdy), nasleduje zdravotníctvo, ktoré je pál ivým problémom aj pre alšie nové lenské krajiny, kde tento sektor trpí nedostatkom verejných financií. Naliehavos jednotlivých problémov nie je vo všetkých sociálnych skupinách poci ovaná rovnako. Naj astejšie uvádzaný problém nezamestnanos a trh práce viac trápi mladých udí vo veku rokov (ide najmä o problémy absolventov stredných a vysokých škôl nájs si zamestnanie), udí s nižšou kvalifikáciou, najmä tých, ktorí majú strednú školu bez maturity; pochopite ne trápi tých, ktorí sú momentálne nezamestnaní; študentov; obyvatelia malých obcí do obyvate ov a obyvate ov Žilinského a Prešovského kraja, o odráža aj objektívne ekonomické rozdiely medzi slovenskými regiónmi. 25

26 Graf 9: Ktorý problém považujete za najzávažnejší? Uve te len jeden! Nezamestnanos, trh práce 38,3 Mzdy 21,2 Zdravotná starostlivos, reforma zdravotníctva 10,2 Korupcia, klientelizmus Ekonomika Dôchodky, dôchodkový systém Sociálna politika (sociálne dávky, detské prídavky) Vzdelávanie Prevencia proti kriminalite, právo a zákon Bývanie Vláda Súdnictvo Hodnoty a normy Regióny, regionálna politika Politika (vnútro- a medzistranícke spory, konflikty) Integrácia do EÚ Drogy Verejná správa a byrokracia Menšiny a menšinová politka Po nohospodárstvo Dane Životné prostredie Iné politické témy 5,2 5,1 3,5 3,1 2,9 2 1,6 1,1 1 0,7 0,6 0,6 0,4 0,4 0,3 0,3 0,2 0,2 0, Tabu ka 9: Spolo enské problémy nadpriemerné zastúpenie v sociálnodemografických prostrediach a skupinách Nezamestnanos, trh práce Mzdy Zdravotná starostlivos, reforma zdravotníctva Korupcia, klientelizmus Ekonomika ro ní; SŠ vzdelaní bez maturity; nezamestnaní; študenti; obyvatelia obcí do obyv.; obyvatelia Žilinského a Prešovského kraja kvalifikovaní manuálni pracovníci; prívrženci KSS, SMK 60 a viac ro ní; základné vzdelanie; dôchodcovia, ženy v domácnosti ro ní; podnikatelia a živnostníci; obyvatelia Bratislavy, Košíc a Trnavského kraja; SŠ vzdelaní s maturitou; obyvatelia Bratislavy a Košíc, Bratislavského a Trnavského kraja; 26

27 Dôchodky, dôchodkový systém Sociálna politika (sociálne dávky, detské prídavky) Vzdelávanie prívrženci ANO 60 a viac ro ní; základné vzdelanie; dôchodcovia; obyvatelia Nitrianskeho kraja; prívrženci KDH, HZDS odborní pracovníci; obyvatelia Bratislavy a Košíc; ro ní a ro ní; VŠ vzdelaní; tvoriví pracovníci, študenti; obyvatelia Tren ianskeho kraja; prívrženci Smeru Pozn: Tabu ka uvádza iba tie spolo enské problémy, ktoré mali v celej skúmanej populácii viac ako 2% zastúpenie. III.2. Rovina riešenia naliehavých problémov Pod a relatívnej vä šiny respondentov sa problém, ktorý považujú za najzávažnejší, rieši na celoštátnej úrovni. Pomerne nízka je však schopnos respondentov vôbec posúdi, na ktorej úrovni sa rieši (podiel odpovedí neviem je viac ako štvrtina). Pre regionálnu úrove sa aj napriek pokra ujúcej decentralizácii rozhodlo len 13% opýtaných, na európsku úrove mieri 12% odpovedí. Graf 10: Pod a Vás, tento problém sa dnes rieši politikmi najmä na úrovni regionálnej, celoštátnej alebo európskej? Graf 11: A o si myslíte, politici na ktorej úrovni by boli najvhodnejší na riešenie tohto problému: politici na regionálnej, celoštátnej alebo európskej úrovni? 12 26,3 19,2 12,3 48,3 13,3 49,9 18,5 regionálnej (v obciach, mestách, krajoch, VÚC) celoštátnej európskej nevie/neodpovedal/a regionálnej (v obciach, mestách, krajoch, VÚC) celoštátnej európskej 27

28 Vyššia miera zorientovanosti sa prejavuje v prípade otázky, na ktorej úrovni by bolo najvhodnejšie rieši daný problém. Prevažujúca as slovenského obyvate stva uvažuje v týchto otázkach stále ve mi centralisticky - takmer polovica obyvate stva považuje za najvhodnejších riešite ov problémov politikov na celoštátnej úrovni. Pre menšiu as sú naopak najvhodnejšími politici na regionálnej úrovni (19 %). Výsledky jasne ukazujú, že napriek decentralizácii verejnej správy, verejnos vidí riešenie problémov centralistickou optikou. Pod a 19 % opýtaných by sa problémy mali rieši na európskej úrovni. Pozrime sa teraz na jednotlivé úrovne optikou konkrétnych problémov. Centristické uvažovanie sa najviac prejavuje v prípade problémov vzdelávania, sociálnych dávok, ekonomiky, korupcie a klientelizmu. Ob ania by ich riešenie najradšej videli v rukách politikov celoštátnej úrovne a vo významnej miere aj v rukách európskych politikov. Naopak niektoré problémy ako nezamestnanos, trh práce, zdravotná starostlivos i dôchodky (aj ke v ove a menšej miere) prisudzujú aj politikom na úrovni obcí/miest, krajov i VÚC. Tabu ka 10: Na akej úrovni sa v sú asnosti riešia, a na akej úrovni by sa mali rieši najvýznamnejšie problémy názory celej populácie Problém sa dnes rieši na úrovni: Problém je najvhodnejšie rieši na úrovni: regionálnej celoštátnej európskej regionálnej celoštátnej európskej Nezamestnanos, trh práce Mzdy Zdravotná starostlivos, reforma zdravotníctva Korupcia, klientelizmus Ekonomika Dôchodky, dôchodkový systém Sociálna politika (soc. dávky, detské prídavky) Vzdelávanie Poznámka: Zvýraznené sú najvýznamnejšie posuny v názoroch na riešenie daného problému porovnanie dnešného a žiadúceho stavu v budúcnosti. 28

29 Ako vidia úrovne možného riešenia problémov prívrženci politických strán? Vyše 70 % sympatizantov SDKÚ si myslí, že problém sa v sú asnosti rieši na celoštátnej úrovni. Do tohto hodnotenia sa pravdepodobne premieta aj presved enie, že problém sa naozaj rieši, iže dôvera v centrálnu vládu, v ktorej má koniec-koncov SDKÚ najvýraznejšie zastúpenie. Na druhej strane v rovine normatívnej najvhodnejšia úrove riešenia pre celoštátnu úrove sa prihovára najviac opýtaných spomedzi prívržencov KSS. Naj-decentralizovanejšie uvažujú voli i KDH a naj-proeurópskejšie voli i ANO a Slobodného fóra. Samozrejme, možnos rieši problémy je dané aj rozdelením kompetencií v tej-ktorej oblasti, o bežným u om nemusí vždy by celkom jasné. Tabu ka 11: Na akej úrovni sa v sú asnosti riešia, a na akej úrovni by sa mali rieši najvýznamnejšie problémy názory prívržencov politických strán Prívrženci Problém sa dnes rieši Problém je najvhodnejšie rieši strán: na úrovni: na úrovni: regionálnej celoštátnej európskej regionálnej celoštátnej európskej ANO 7,4 63,0 18,5 10,3 41,4 31,0 KDH 12,5 51,8 21,4 35,1 40,4 14,0 KSS 22,2 42,6 1,9 18,5 70,4 9,3 S-HZDS 14,1 56,6 11,1 19,0 57,0 12,0 SDKÚ 8,7 71,7 8,7 21,3 53,2 23,4 Slobodné fórum 11,1 55,6 11,1 10,0 50,0 30,0 Smer 18,5 49,7 12,3 14,8 57,7 20,9 SMK 6,8 47,9 23,3 20,3 50,0 21,6 SNS 21,4 57,1 7,1 31,0 37,9 17,2 nevoli i 12,0 39,8 9,5 17,4 45,2 17,4 nerozhodnutí 10,9 41,8 10,0 18,0 40,5 22,5 Poznámka: Zvýraznené sú najvýznamnejšie posuny v názoroch na riešenie daného problému porovnanie dnešného a žiadúceho stavu v budúcnosti. III.3. Kompetentnos politických strán Ktoré politické strany majú pod a verejnosti vä šiu kompetentnos rieši naliehavé problémy Slovenska? Zaujímavým zistením je najmä fakt, že až tretina opýtaných uviedla žiadna strana, alšia pätina opýtaných nevedela na túto otázku odpoveda. V celkovom poradí kompetentnosti komparatívne ví azí opozícia, najmä Smer, ale aj HZDS a KSS. Avšak ani dôvera v u nie je vä šinová, celkovo dosahuje 29 %. 29

30 Graf 12: Pod a Vás, ktorá strana by dokázala najlepšie rieši problém, ktorý ste uviedli ako najzávažnejší? 40 33, ,7 20,8 10 8,1 6,5 0 3,4 3,4 2,9 2 1,7 1,5 0,7 0,6 0,5 0,2 0 SMER S-HZDS KSS ANO KDH SDKÚ SNS SMK HZD Slobodné fórum iná strana SD Ú SDA žiadna nevie/neodpovedal-la Dôvera v schopnos strán rieši sú asné problémy Slovenska je, pochopite ne, výrazne podmienená straníckymi preferenciami, pri om priaznivci opozi ných strán sú konzistentnejší v priemere až viac ako 70 % priznáva túto kompetentnos preferovaným opozi ným stranám (pozri graf 13). Graf 13: Pod a Vás, ktorá strana by dokázala najlepšie rieši problém, ktorý ste uviedli ako najzávažnejší? (odpovede prívržencov politických strán) strany vládnej koalície strany parlamentnej opozície žiadna strana nevie 75, ,5 52,6 43, ,9 29,2 22,9 23,3 22,8 23,1 17,5 18,5 18, ,8 13,2 6, ,7 2,1 2 2,1 3,8 SDKÚ SMK KDH ANO S-HZDS SMER KSS 30

31 V prípade stúpencov štyroch koali ných strán je najvyššia úrove dôvery v kompetentnos koalície rieši problémy v prostredí ANO (63 %), o môže súvisie s medializovanými úspechmi ministra hospodárstva v získavaní zahrani ných investícií pre Slovensko. Nasledujú prívrženci KDH vyše polovica z nich (53 %) verí v kompetentnos koali ných strán rieši naliehavé problémy Slovenska. Z voli ov SDKÚ má takúto vieru 44 %, z voli ov 33 %. Medzi voli mi je najvyšší podiel tých, ktorí hovoria, že žiadna strana nie je schopná tieto problémy rieši. III.4. Percepcia sociálnej situácie Pozrime sa teraz bližšie na vnímanie sociálnej situácie na Slovensku. Z viacerých výskumov je známe, že u slovenskej verejnosti dominuje kritický postoj k sociálnej a ekonomickej situácii a to v hodnotení vývoja, budúcich perspektív i komparácie s inými krajinami. Pod a 61 % opýtaných sa situácia v porovnaní so situáciou pred rokom zhoršila, len 11 % uvádza zlepšenie. Graf 14: Ak porovnáte všeobecnú ekonomickú situáciu na Slovensku so situáciou pred rokom, tak sa - pod a Vás - ve mi zlepšila, trochu zlepšila, nezmenila sa, trochu sa zhoršila alebo sa ve mi zhoršila? 60,9 10,8 1,4 Ako dokumentuje tabu ka 12, zhoršenie situácie uvádzajú predovšetkým starší udia (až 71 % vo vekovej skupine nad 60 rokov), udia so základným vzdelaním (67 % z nich), dôchodcovia a nezamestnaní, spomedzi prívržencov rôznych politických strán najmä voli i opozi ných strán KSS, HZDS, ale aj koali nej ANO. 26,9 zlepšila sa nezmenila sa zhoršila sa nevie/neodpovedal/a Celkovo sa dá poveda, že sú to práve vekové, genera né rozdiely, ktoré najvýraznejšie ovplyv ujú životné nastavenie udí. Je to logické a úzko to súvisí nielen s lepšou pripravenos ou mladých udí na zmeny v ekonomike, ktoré súviseli s prechodom zo socialistickej ekonomiky na trhovú, ale aj s európskou integráciou. Pre staršiu generáciu sú nové podmienky vä šej konkurencie ažšie prijate né, ažšie sa prispôsobia. Táto generácia zmeny vníma skôr ako 31

32 ohrozenie a nie ako novú výzvu, novú príležitos. Súvisí to aj s tým, že mladí udia sú lepšie vybavení zru nos ami dôležitými pre individuálnu úspešnos v podmienkach medzinárodnej konkurencie. Mnohí mladí udia už stihli získa aj medzinárodné vzdelanie, skúsenosti zo zahrani ia, sú lepšie pripravení jazykovo, o im celkovo dodáva viac prirodzeného sebavedomia. Staršie vekové skupiny nie sú už v takej miere flexibilné. Tabu ka 12: Ako sa zmenila ekonomická situácia v porovnaní s predchádzajúcim rokom? triedenie pod a sociálno-demografických skupín a prostredí zlepšila sa nezmenila sa zhoršila sa VEK rokov 13,1 34,7 48, rokov 9,4 27,4 61, rokov 12,6 27,1 59, rokov 11,3 27,2 60, rokov 15,9 19,0 63,5 60 a viac rokov 6,2 21,9 71,4 VZDELANIE ZŠ 8,1 21,9 67,3 SŠ bez maturity 9,5 24,7 64,0 SŠ s maturitou 12,0 29,8 57,9 VŠ 16,7 37,0 46,3 ZAMESTANANIE nekvalifikovaný manuálny pracovník 4,2 29,2 64,6 kvalifikovaný manuálny pracovník 10,7 32,2 55,6 výkonný odborný pracovník 13,6 28,6 57,8 tvorivý odborný pracovník 17,6 38,2 44,1 podnikate, živnostník 22,4 23,5 54,1 nepracujúci dôchodca 6,1 19,6 73,0 študent 15,4 32,3 44,6 v domácnosti, MD 11,6 25,6 60,5 nezamestnaný 5,2 23,8 70,3 PREFERENCIE ANO 13,8 13,8 72,4 KDH 20,3 28,8 50,8 KSS 0,0 23,6 76,4 S-HZDS 6,9 18,8 73,3 SDKÚ 38,8 30,6 30,6 Slobodné fórum 30,0 30,0 40,0 SMER 11,1 31,8 55,6 SMK 20,3 25,7 54,1 SNS 0,0 24,1 75,9 nešli by voli 4,0 24,8 68,8 nerozhodnutí 8,0 36,6 51,8 Celá populácia SR 10,6 26,9 61,1 32

33 Pozn.: V tabu ke sú zvýraznené štatisticky najvýznamnejšie odchýlky od priemeru dosiahnutého za celú skúmanú populáciu. Z porovnania krajín Visegrádskej 4 (V4) sa ukazuje, že na Slovensku je percento udí, ktorí hodnotia sú asnú situáciu vo svoje krajine ako zlú, najvyššie 70 %. Najmenej nespokojných kritikov je pod a tohto výskumu v Ma arsku (39 %), nasleduje eská republika (52 %) a Po sko (56 %). Tabu ka 13: Ako by ste zhodnotili sú asnú ekonomickú situáciu vo vašej krajine? Ma arsko esko Po sko Slovensko Ve mi + skôr dobrá Ani dobrá, ani zlá Ve mi + skôr zlá Nevie Zdroj: CEORG, jún júl 2004 Na Slovensku sa vysoká miera nespokojnosti deklarovanej vo výskumoch spája so slabým mobiliza ným potenciálom. Ukázalo sa to aj za iatkom apríla 2004, ke bolo na základe iniciatívy odborov a opozi ných strán vyhlásené referendum o skrátení volebného obdobia sú asnej vlády s cie om pred asných parlamentných volieb. Napriek vysokej nespokojnosti s vládou a jej reformnou politikou sa na referende nezú astnil dostato ný po et oprávnených voli ov, takže hlasovanie bolo neplatné. Ak porovnávame percepciu obyvate ov Slovenska s obyvate mi alších pristupujúcich krajín EÚ, ukazuje sa vyššia miera pesimistických o akávaní. Porovnanie dynamiky postojov verejnosti však nazna uje isté zmeny trendov. Napr. porovnanie výsledkov Eurobarometra z jesene 2003 a jari 2004 ukazuje jasný trend stúpajúcej dôvery v ekonomiku krajiny. Konkrétne - podiel pesimistických o akávaní klesol zo 65% na 52%, vo vz ahu k finan nej situácii domácnosti klesol z 59 % na 48%. Pokles negatívnych o akávaní je najvýraznejší zo všetkých sledovaných krajín. Táto výrazná zmena môže súvisie s príchodom ve kých investorov (napríklad automobilka Hyundai/KIA) koncom roka 2003, o bolo masívne medializované a prezentované ako ve ký úspech Slovenska a ve ká hospodárska šanca pre krajinu. Zvýšenie zahrani ných investícií a tým aj ekonomických impulzov sa dáva do súvislosti aj so zavedením rovnej dane na úrovni 19 % od januára