MOŢNOSTI VYUŢITIA SKÚSENOSTÍ Z CIVILNEJ OCHRANY V KRAJINÁCH EÚ

Transkript

1 ŢILINSKÁ UNIVERZITA V ŢILINE FAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŢINIERSTVA MOŢNOSTI VYUŢITIA SKÚSENOSTÍ Z CIVILNEJ OCHRANY V KRAJINÁCH EÚ JÚLIA JAKUBČEKOVÁ 2008

2 MOŢNOSTI VYUŢITIA SKÚSENOSTI Z CIVILNEJ OCHRANY V KRAJINÁCH EURÓPSKEJ ÚNIE DIPLOMOVÁ PRÁCA JÚLIA JAKUBČEKOVÁ ŢILINSKÁ UNIVERZITA V ŢILINE FAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŢINIERSTVA KATEDRA KRÍZOVÉHO MANAŢMENTU Študijný odbor: Občianska bezpečnosť Vedúci diplomovej práce: RSDr. Mgr. Vladimír MÍKA, PhD. Stupeň kvalifikácie: Inţinier (Ing.) Dátum odovzdania práce: ŢILINA 2008

3 ABSTRAKT JAKUBČEKOVÁ, Júlia: Možnosti využitia skúseností z civilnej ochrany v krajinách EÚ. [Diplomová práca]. Ţilinská univerzita v Ţiline. Fakulta špeciálneho inţinierstva; Katedra krízového manaţmentu. Vedúci diplomovej práce: RSDr. Mgr. Vladimír Míka, PhD. Stupeň kvalifikácie: Inţinier v odbore Občianska bezpečnosť. Ţilina: FŠI ŢU s Diplomová práca sa zoberá problematikou prevencie a riešenia mimoriadnych udalostí v Slovenskej republike. Popisuje civilnú ochranu v nemecko-hovoriacich štátoch a na Slovensku. Cieľom práce je ukázať, aká musí byť prevencia pred mimoriadnymi udalosťami, z hľadiska prípravy obyvateľstva a záchranných zloţiek. Obsahuje návrhy na zlepšenie riešenia mimoriadne udalosti. Kľúčové slová: civilná ochrana, kríza, krízová situácia, mimoriadna udalosť. ABSTRAKT JAKUBČEKOVÁ, Júlia: Die Möglichkeiten der Verwendung von Erfahrungen aus Zivilschutz in Ländern der EÚ. [die Diplomarbeit]. Zilinaer Univerzität in Ţilina. Fakultät des Specialengineering; Katheder des Krisenmanagements. Der Leiter des Diplomarbeit: RSDr. Mgr. Vladimír Míka, PhD. Die Stufe der Qualifizierung: der Ingenieur in dem Bereich der Zivilsicherheit. Ţilina: FŠI ŢU, s Die Diplomarbeit befasst sich mit der Problematik der Prävention und der Lösung der Schadensfallen in der Slowakei. Sie beschreibt den Zivilschutz in deutschsprächigen Ländern und in der Slowakei. Der Ziel der Arbeit ist zu zeigen, wie die Prävention vor den Schadensfallen sein muss, aus der Sicht der Bevölkerungs- und Rettungskräftensvorbereitung. Sie enthält die Vorschläge zu der Verbesserung der Schadensfallenlösungen. Schlusswörter: die Zivilschutz, die Krise, die Krisensituation,, der Schadensfall.

4 PREDHOVOR Či chceme alebo nie, na svete vznikajú stále rôzne mimoriadne situácie, ktoré môţu mať prírodný charakter alebo môţe byť spôsobené činnosťou človeka. Dôsledky mimoriadnych udalostí môţeme zneškodniť alebo aspoň minimalizovať. Človek nedokáţe vţdy predvídať vznik nebezpečenstva, ale dokáţe sa naň pripraviť. Touto oblasťou sa zaoberá civilná ochrana. V súčasnej dobe je príprava, na vznik mimoriadnej situácie, ešte stále nedostačujúca. Treba sa snaţiť o vybudovanie systému, ktorý by maximálne rýchlo a efektívne vyriešil vzniknutú krízu. V mojej diplomovej práci som pouţívala zdroje, ktoré sú uvedené v zozname pouţitej literatúry. Mnoţstvo informácii som čerpala z nemeckých internetových stránok, ktoré sa zaoberajú civilnou ochranou v daných štátoch, ako napríklad Sweizerische Eidgenosenschaft, z odborných kníh, odborných časopisov, odborných publikácií ako aj z článkov v zborníkoch vedeckých prác. Prínosom mojej práce je návrh na zlepšenie prípravy a riešenia mimoriadnych udalostí, ktoré u nás nastali alebo môţu nastať. So skúsenosťami s mimoriadnymi udalosťami, ktoré majú v nemecky hovoriacich krajinách, navrhujem riešenia, ktoré by dopomohli k lepšiemu a efektívnejšiemu zdolávaniu mimoriadnych udalostí u nás na Slovensku. Na tomto mieste by som sa chcela poďakovať môjmu vedúcemu diplomovej práce RSDr. Mgr. Vladimírovi Míkovi, PhD, za odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri riešení úloh diplomovej práce. Vyhlasujem, ţe som diplomovú prácu vypracovala samostatne a všetky pouţité zdroje uvádzam v zozname pouţitej literatúry.

5 OBSAH ZOZNAM POUŢITÝCH SKRATIEK 7 ÚVOD 8 1 VZNIK A ROZVOJ OCHRANY OBYVATEĽSTVA V SLOVENSKEJ REPUBLIKE 9 2 CHARAKTERISTIKA A ŠTRUKTÚRA OCHRANY OBYVATEĽSTVA V KRAJINÁCH EURÓPSKEJ ÚNIE Všeobecné údaje o vybraných krajinách EÚ Porovnanie štruktúry ochrany obyvateľstva vo vybraných krajinách EÚ 20 3 CIVILNÁ OCHRANA VO VYBRANÝCH KRAJINÁCH EÚROPSKEJ ÚNIE, JEJ ÚLOHY, POSLANIE A ORGANIZÁCIE Úlohy a poslanie civilnej ochrany v krajinách Nemecka, Rakúska a Švajčiarska Úlohy a poslanie civilnej ochrany v Slovenskej republike Porovnanie štruktúry a úloh organizácii ochrany obyvateľstva krajín Nemecka, Rakúska a Švajčiarska v oblasti CO Organizácie ochrany obyvateľstva Slovenskej republiky v oblasti CO Sluţobná povinnosť, dobrovoľnosť, profesionalita v záchranných subjektoch v krajinách Nemecka, Rakúska a Švajčiarska Sluţobná povinnosť, dobrovoľnosť, profesionalita v záchranných subjektoch Slovenskej republiky 49 4 PODSTATA RIZÍK, KRÍZOVEJ SITUÁCIE A KRÍZY, RIZIKÁ OHROZENIA BEZPEČNOSTI SLOVENSKEJ REPUBLIKY A ŠTATISTIKA MIMORIADNYCH UDALOSTI NA SLOVENSKU V ROKU Charakteristika moţných rizík a ohrození bezpečnosti Slovenskej republiky Mimoriadne udalostí na území SR za rok ODPORÚČANIA NA ZLEPŠENIE PREVENCIE A RIEŠENIA MIMORIADNYCH UDALOSTI Návrhy na zlepšenie riešenia v prípade priemyselných havárii 65

6 5.2 Návrhy na zlepšenie prípravy a riešenia mimoriadnej situácie povodeň Návrhy na rýchlejšie a efektívnejšie riešenie snehových kalamít Návrhy na zlepšenie pripravenosti obyvateľstva na teroristické útoky 69 ZÁVER 76 ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY 77

7 ZOZNAM POUŢITÝCH SKRATIEK ASB Arbeiter-Samariter-Bund (Pracovný samaritánsky spolok) BRD CPO Bundes republic Deutschland (Spolková republika Nemecka) Civilná protiletecká ochrana CO Civilná ochrana (obrana) ČSSR Československá socialistická republika DLRG Deutsche Lebensrettungsgesellschaft (Nemecká spoločnosť pre záchranu ţivota) DRK Deutsches Rotes Kreuz (Nemecký červený kríţ) EÚ Európska únia HaZZ Hasičský a záchranársky zbor JUH Johanniter-Unfall-Hilfe (Johanitánská záchranná pomoc) KIT Krisen-Interventions-Team (Krízový zásahový tím) MHD Malteser-Hilfsdienst (Maltézska pomocná sluţba) MV SR Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky MŢP SR Ministerstvo ţivotného prostredia Slovenskej republiky NATO North Athlantic Treaty Organizacion (Severoatlantická bezpečnostná organizácia, Severoatlantickej aliancie) NR SR Národná rada Slovenskej republiky OSN Organizácia spojených národov ROŠ Rada obrany štátu SAD Slovenská autobusová doprava SEEBA die Schnelleinsatzeinheit für Bergungseinsätze im Ausland (Jednotka rýchleho nasadenia pre záchranne nasadenia v zahraničí) SEEWA die Schnell-Einsatz-Einheit-Wasserversorgung-Ausland (Jednotka rýchleho nasadenia na zásobovanie vodou v zahraničí) SNR Slovenská národná rada SR Slovenská republika THW Technisches Hilfswerk (Technická pomocná sluţba) USA Unitet States of America (Spojené štáty Americké) VOP Vojenský opravárenský podnik

8 ÚVOD Kaţdý človek sa môţe za svoj ţivot dostať do rôznej krízovej situácie. Preto by sa mal naučiť čeliť takýmto situáciám. Človek by mal byť pripravený aspoň na to, aby vedel poskytnúť prvú pomoc. Ľudia by mali byť školení a cvičení aspoň na situácie, ktoré sú pre nich ohrozujúce. Cieľom mojej práce je posúdiť a porovnať štruktúry a prístupy k príprave na riešenie mimoriadnych udalostí. Navrhnúť taký systém riešenia mimoriadnych situácii, ktorý by najrýchlejšie likvidoval vzniknuté situácie. Ktorý by dokázal minimalizovať škody, či uţ ide o ţivot, zdravie alebo majetok človeka. Aby som mohla splniť tento cieľ, musím si ho rozdeliť na menšie časti. Jedným z cieľov je posúdiť štruktúru organizácii vo vybraných krajinách a pripravenosť záchranných zloţiek u nás. Záchranne zloţky u nás sú dobre pripravené, pokiaľ majú dostatok informácii o mieste, kde zasahujú. Bohuţiaľ sú aj situácie, kedy zloţky medzi sebou nedokáţu komunikovať, napríklad pre zle rádiové spojenie. Alebo aj preto, ţe nie sú schopne medzi sebou spolupracovať. Ďalšou časťou je pripravenosť obyvateľstva na mimoriadne udalosti. Uţ len neschopnosť človeka poskytnúť prvú pomoc, dokazuje, ţe človek nemá záujem sa niečo naučiť. Kaţdý človek by mal byť aspoň čiastočne pripravený na akúkoľvek situáciu, kde mu môţe ísť o ţivot alebo zdravie. V 1. kapitole sa venujem vývoju ochrany obyvateľstva v Slovenskej republike. Vývoj bude stále pokračovať, pokiaľ budú vznikať mimoriadne udalosti. Cieľom 2. kapitoly je ukázať, aký je rozdiel v štruktúre ochrany obyvateľstva u nás a v krajinách Nemecka, Rakúska a Švajčiarska. V 3. kapitole sa venujem hlavne organizačným zloţkám civilnej ochrany, z hľadiska sluţobnej povinnosti, dobrovoľnosti a profesionality. Porovnávam, ktorá z týchto povinnosti by bola najlepšia. 4. kapitola sa zaoberá vymedzením pojmov riziko, krízová situácia a kríza. Uvádzam v tejto kapitole aj štatistiku mimoriadnych udalosti za rok 2007, ktoré boli na Slovensku. Cieľom kapitoly je ukáţka, aké mimoriadne udalosti nastali u nás za minulý rok. V 5. kapitole sa venujem odporúčaniam na zlepšenie prípravy obyvateľstva na vznik vybraných mimoriadnych udalosti. Cieľom je poukázať, aké chyby sa robia pri riešení krízových situácii a navrhujem, čo treba zmeniť, aby sa zefektívnila príprava a riešenie mimoriadnych udalostí 8

9 1 VZNIK A ROZVOJ OCHRANY OBYVATEĽSTVA V SLOVENSKEJ REPUBLIKE Ochrana človeka ako jedinca bola uţ v dávnej histórii, či uţ sa ľudia navzájom chránili pred útokmi zvierat alebo človeka, ale myšlienka ochraňovať obyvateľstvo ako celok, vznikla aţ po 1. svetovej vojne. Na Slovensku v medzivojnovej dobe vznikal zákon o zabezpečení ochrany a obrany štátu pred leteckými útokmi. Tento zákon bol jeden z prvých, ktorý začal tvoriť ochranu obyvateľstva na Slovensku. Vývoj ochrany obyvateľstva som znázornila v tabuľke 1. Tabuľka 1 Vývoj rozhodujúcich zákonov ochrany obyvateľstva Slovenskej republiky 1935 Zákon o ochrane a obrane proti leteckým útokom 1951 Uznesenie vlády o základných úlohách a povinnostiach civilnej obrany na území Československej republiky 1961 Zákon o obrane Československej socialistickej republiky 1968 Ústavný zákon o československej federácii 1976 Uznesenia Rady obrany štátu 1983 Smernica o civilnej obrane ČSSR 1993 Zákon NR SR o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR 1994 Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva 9

10 Civilná ochrana ako systém sa začala vytvárať v polovici tridsiatych rokov 20. storočia ako civilná protiletecká ochrana. Na území Slovenska bola civilná protiletecká ochrana spočiatku legislatívne zabezpečená novelizáciou zákona č. 82/1935 Sb. z. a novelizačným zákonom č. 75/1938 Sb. z. a neskoršie uţ zákonom o civilnej protileteckej ochrane, zo dňa 23. októbra Tento zákon rozdelil územie Slovenska na obvody CPO, ktoré boli totoţné s obvodmi okresných úradov, podľa vzoru nemeckého Luftschutzu. Minister národnej obrany, spolu so šéfom vzdušného úradu a veliteľom vzdušných zbraní bol poverený riadením civilnej protileteckej ochrany. Miestnu bezpečnostnú a pomocnú protileteckú ochrannú sluţbu zabezpečovali miestne veliteľstvá CPO. Na vládnej úrovni bol vytvorený Slovenský zväz protileteckej ochrany, ktorý mal sídlo v Bratislave (Buzalka, 2000). Jedným z ďalších vývojov civilnej obrany bolo po 2. svetovej vojne uznesenie z 13. júla 1951 o základných úlohách a povinnostiach civilnej obrany na území Československej republiky. Týmto dokumentom boli postavené koncepčné, obsahové, organizačné a právne základy civilnej obrany. Oficiálne sa začína pouţívať pojem obrana namiesto predchádzajúceho CPO. Hlavnými orgánmi riadenia civilnej obrany sa stali národné výbory, ako územné riadiace orgány CO, rezortné ministerstvá a ich ústredné orgány pre svoje rezorty a napokon dobrovoľné spoločenské organizácie národného frontu. Za pomoci a prostredníctvom dobrovoľných spoločenských organizácii národného frontu sa masy obyvateľstva začleňovali do procesu prípravy na CO. Riadenie a organizácia CO podľa tohto dokumentu prislúchala ministerstvu vnútra, kde bol pre tieto účely vytvorený ústredný odbor CO. Plnenie úloh CO, ktoré vyplýva zo sluţobného zaradenia jednotlivých subjektov ministerstva vnútra bolo povinné. Na základe tohto uznesenia vlády sa malo zapájať do civilnej obrany ostatné obyvateľstvo na základe dobrovoľnosti a svojho vnútorného presvedčenia. Začalo sa budovanie verejných útvarov CO, ktoré boli predchodcami neskorších základných jednotiek a svojpomocných útvarov CO miest a obcí. O organizáciu a výcvik týchto verejných útvarov CO sa starali masové dobrovoľné spoločenské organizácie, napr. Československý červený kríţ a iné (Buzalka, 2000). Významnou prílohou pre budovanie CO bola príloha uznesenia vlády Nariadenie o základných úlohách a povinnostiach CO na území Československej republiky 10

11 v zmysle, ktorej sa systém CO tvoril, organizoval a plnil úlohy a opatrenia na celom území republiky. Občanom bola stanovená povinnosť prispievať k riadnemu plneniu úloh v CO. Nariadenie stanovilo základné úlohy CO, a to (Piják, 2006): a) včas vyrozumieť obyvateľstvo miest, obcí, osád, osadenstva priemyselných podnikov, ústavov, dopravy, vodných ciest a ostatných objektov o nebezpečenstve vzdušného útoku, b) uskutočňovať všetky súhrnné organizačné a technické opatrenia zamerané na zabezpečenie normálneho chodu, či uţ priemyselných podnikov, dopravy a iných objektov a taktieţ zabezpečovať činnosť a obrannú pohotovosť miest a obcí pre prípad leteckého napadnutia, c) snaţiť sa uskutočňovať všetky zvláštne opatrenia, ktoré budú sťaţovať leteckým silám nepriateľa vyhľadávať dôleţité ciele v republike, d) zabezpečovať ochranné prostriedky a aj všetky prístupné druhy pomoci pre postihnuté obyvateľstvo miest, obcí a osadenstvá podnikov, ústavov a iných zariadení, e) pripravovať obyvateľstvo, na plnenie úloh v CO, či uţ v mestách, obciach, osadách a osadenstvách, priemyselných podnikov a dopravy a zabezpečiť ich odborné školenie, f) vytvoriť a zabezpečiť zloţky CO špeciálnymi stavbami a výstrojom, aby boli schopné s úspechom okamţite likvidovať následky nepriateľského vzdušného zásahu, g) zabezpečiť ochranu úţitkových zvierat v kolektívnych hospodárstvach i u jednotlivých vlastníkov, ako aj ochranu poľných a lesných kultúr pred poţiarmi a inými zásahmi nepriateľa, h) zachovať a zabezpečiť kultúrne bohatstvo, ako historické, umelecké a národné pamiatky, i) zaistiť podmienky normálneho chodu práce, hlavne vládnym a iným dôleţitým činiteľom, j) udrţať poriadok a bezpečnosť pri nepriateľských vzdušných útokoch a pri likvidácii následkov. 11

12 V roku 1961 došlo k územnej reorganizácii Československa a k realizácii rôznych zmien v štátnej správe, ktoré mali svoj vplyv aj na výstavbu civilnej obrany. Najmä prudký vývoj zbraní hromadného ničenia boli objektívnou príčinou prípravy a realizácie nových koncepcií obrany štátu. Potrebný právny a legislatívny rámec pre uskutočňovanie týchto zmien bol vytvorený prijatím Zákona o obrane ČSSR zo dňa 18. apríla 196,1 bol to zákon č. 40/1961 Sb. o obrane Československej socialistickej republiky. V tomto zákone, ale aj v ďalších právnych normách bola zvýraznená nevyhnutnosť zabezpečovania obrany na kaţdom úseku ţivota spoločnosti ako neoddeliteľná súčasť činnosti všetkých štátnych orgánov a spoločenských organizácií. Prijatím tohto zákona sa pozitívne ovplyvnil rozvoj civilnej obrany. Postupne sa začala pripravovať nová koncepcia civilnej obrany. Významným podnetom pre tvorbu novej koncepcie bola aj moţnosť napadnutia ktoréhokoľvek miesta na vlastnom teritóriu. Hlavne skúsenosti z pouţitia jadrových zbraní v japonských mestách Hirošima, Nagasaki, ale aj jadrových výbuchov pri vojenských cvičeniach ukázali, ţe snaha zabezpečiť úplnú ochranu proti ich účinkom nie je moţné, ale ţe je moţné tieto účinky, v závislosti na vzdialenosti od epicentra úderu, zníţiť, najmä v oblasti strát na ţivotoch a zdraví (Buzalka, 2000). Vývoj zbraní hromadného ničenia, hlavne jadrové zbrane, mali veľmi negatívny vplyv na obyvateľstvo vo svete. Uţ len pouţitie týchto zbraní, dokáţe poznačiť človeka na celý ţivot. Chrániť obyvateľstvo pred takýmito útokmi je veľmi náročne. Keď je človek v epicentre alebo v blízkosti neho nemá šancu preţiť, keď uţ je vo väčšej vzdialenosti a preţije, jeho telo je poznačené rôznymi faktormi, napríklad oţiarením. A nesmieme zabúdať ani na prírodu, ktorá s takýmto útokom je tak poznačená, ţe jej obnova môţe trvať aj niekoľko stoviek rokov. Dňa 27. októbra 1968 bol prijatý Ústavný zákon o československej federácii. Tento zákon významne ovplyvnil výstavbu systému civilnej obrany. Tento význam bol najmä po stránke organizačnej. V súvislosti s vnútropolitickým vývojom v našej spoločnosti, došlo v tomto období vo všetkých orgánoch a zloţkách CO k výmenám nielen vedúcich pracovníkov. To malo značné dôsledky na celkovú kvalitu systému civilnej ochrany (Buzalka, 2000). Výmenu skúsených pracovníkov za ľudí s menšou alebo ţiadnou odbornou praxou, môţe veľmi negatívne ovplyvniť kvalitu zabezpečenia ochrany obyvateľstva. 12

13 Neskorší vývoj ukázal, ţe plnenie náročných úloh civilnej obrany v nových medzinárodnopolitických a ekonomických podmienkach, hlavne čo sa týkalo zvýšených nárokov na pripravenosť civilnej obrany v súvislosti s celkovou obranou štátu, ale aj potrebou integrovaného riešenia úloh v rámci Varšavskej zmluvy, si vyţadovalo, aby riadenie celého systému prešlo z kompetencie federálneho ministerstva vnútra do kompetencie federálneho ministerstva národnej obrany. Stalo sa tak dňom 1. januára 1976, na základe uznesenia Rady obrany štátu v júni 1975 a legislatívne bola táto zmena uskutočnená Zákonným opatrením predsedníctvom Federálneho zhromaţdenia v marci 1976 (Buzalka, 2000). Rada obrany štátu (ROŠ) bola vrcholným štátnym orgánom pre riadenie civilnej obrany ČSSR ako súčastí celkovej obrany štátu. V ČSR a SSR, v ich krajoch a okresoch riadenie CO prislúchalo radám obrany týchto stupňov. Minister národnej obrany ČSSR bol poverený odborným riadením civilnej obrany v ČSSR. Náčelník Civilnej obrany ČSSR, ktorý bol zástupca ministra národnej obrany, uskutočňoval bezprostredné metodické riadenie. Civilnú obranu v ČSR a SSR boli poverení riadiť podpredsedovia vlád, ako náčelníci Civilnej obrany ČSR a SSR. Funkcie náčelníkov Civilnej obrany, v jednotlivých rezortoch a organizáciách, vykonávali ministri, vedúci týchto orgánov, riaditelia a im na roveň postavení funkcionári. Podľa tohto spôsobu boli v objektoch, či uţ to boli závody, druţstvá, úrady, ústavy, náčelníkmi Civilnej obrany ich riaditelia, predsedovia alebo vedúci. Čo sa týkalo obvodov národných výborov vykonávali tieto funkcie ich predsedovia. Boli vytvárané štáby (veliteľstvá) Civilnej obrany podľa pokynov náčelníkov Civilnej obrany, na čele ktorých boli náčelníci štábov CO (Buzalka, 2000). Celý systém civilnej obrany bol tvorený dvomi časťami, vojenskou a nevojenskou: a) Vojenskú časť civilnej obrany tvorili: - Štáb Civilnej obrany ČSSR; - Územné vojenské štáby CO; - Vojenské útvary CO; - Zabezpečovacie jednotky vojenských štábov CO; 13

14 b) Nevojenskú časť civilnej obrany tvorili: - Štáby, veliteľstvá a sluţby, jednotky a útvary CO orgánov štátnej správy a rezortov; - Štáby, veliteľstvá a sluţby, jednotky a útvary podnikov, závodov, organizácií, zariadení, úradov, ústavov, škôl, druţstiev (t.j. objektov CO národného hospodárstva); - Svojpomocné útvary a základné jednotky CO v obciach (mestách); Základom nevojenskej časti CO boli sluţby civilnej obrany. Sluţby civilnej obrany boli ustanovené na plnenie odborných úloh CO na území okresov, krajov a republík. Vytvárali ich tie orgány a organizácie, ktoré mali aj za normálnej situácie zaisťovať daný úsek verejného a hospodárskeho ţivota. Do štruktúry štábov, jednotiek a útvarov boli tieţ organizované samostatné sluţby CO. Do jednotiek a útvarov boli začleňovaní nielen pracovníci organizácií uvedených rezortov, ale aj ostatní občania podľa potreby a rozsahu predpokladaného plnenia úloh. Často boli začleňovaní občania bez príslušnej kvalifikácie, preto sa kládli rôzne poţiadavky na zabezpečenie ich potrebnej prípravy. Rada obrany štátu vydala v decembri 1983 Smernice o civilnej obrane ČSSR. (Směrnice o Civilní obraně Československé socialistické republiky, schválené Radou obrany státu dne 9. prosince 1983) Závery týchto smerníc je moţné zhrnúť nasledujúcim spôsobom (Buzalka, 2000): - Civilná obrana je neoddeliteľnou súčasťou obrany štátu. Ovplyvňuje štátnu silu a ţivotaschopnosť vo vojnovom konflikte. Tvorí organický celok s vojenskou obranou krajiny, kde patrí protivzdušná a pozemná ochrana. - Civilná obrana zabezpečuje nevyhnutné podmienky pre ochranu ţivotov a zdravia obyvateľstva, ale aj podmienky pre činnosť riadiacej sféry a ekonomiku štátu. - Civilná obrana je orientovaná na ochranu obyvateľstva proti prostriedkom hromadného ničenia, na pomoc obetiam, ktoré boli napadnuté, a likvidáciu následkov nepriateľského úderu. Civilná obrana je zameraná tieţ na likvidáciu následkov ţivelných pohrôm a prevádzkových havárií. 14

15 Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky bol prijatý zákon NR SR (Zákon NR SR č. 2/1993 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR), ktorým sa menil a dopĺňal zákon o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR. Na základe tohto zákona prešla civilná obrana z kompetencie ministerstva obrany do podriadenosti Ministerstva vnútra SR. Ministerstvo vnútra sa v súlade s týmto zákonom stalo ústredným orgánom Štátnej správy pre civilnú ochranu. Pričom v tomto zákone sa pojem obrana zmenil na pojem ochrana (Buzalka, 2000). Medzi obdobiami od vzniku civilnej obrany aţ po 80. roky sa poskytovala pomoc, či uţ v ochrane ţivota, zdravia a majetku len z hľadiska vojnového konfliktu. Ochraňovať človeka aj pred katastrofami, pohromami, či haváriami sa začala vyvíjať aţ po 80. rokoch 20. storočia. V súčasnosti je civilná ochrana v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov definovaná ako systém úloh a opatrení zameraných na ochranu ţivota, zdravia a majetku, spočívajúcich najmä v analýze moţného ohrozenia a v prijímaní opatrení na zniţovanie rizík ohrozenia, ako aj určenie postupov a činností pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí. Celý proces výstavby civilnej ochrany na území Slovenska, vrátane systému prípravy na CO, bol výrazne pozitívne ovplyvnený prijatím zákona o civilnej ochrane. V starých právnych normách sa nerešpektovala dynamika vývoja základných štátnoprávnych, správnych, občianskych a pracovnoprávnych i ďalších právnych vzťahov a inštitútov. Táto norma je komplexná právna úprava, ktorá zakotvuje základné právne normy pri plnení úloh civilnej ochrany, ako bol zákon o ochrane a obrane proti leteckým útokom v roku 1935 (Buzalka, 2000). Prijatie zákona o civilnej ochrane obyvateľstva umoţňovala ďalší vývoj noriem, ktoré zaručujú ochranu ţivota, zdravia a majetku obyvateľstva. Tento zákon neochraňuje obyvateľstvo len pred vojnovým konfliktom, ale aj pred prírodnými katastrofami rôzneho druhu. Tento zákon bol viackrát novelizovaný. Boli prijaté rôzne dodatky, ktoré majú zlepšiť ochranu slovenského obyvateľstva. 15

16 2 CHARAKTERISTIKA A ŠTRUKTÚRA OCHRANY OBYVATEĽSTVA V KRAJINÁCH EURÓPSKEJ ÚNIE Vybrala som si štáty, ktorým štátnym jazykom je nemčina. Môj výber padol na západné krajiny z pohľadu Slovenska, ktoré sú niečím výnimočné. Nemecko je charakteristické svojou veľkosťou, Švajčiarsko svojou neutralitou a Rakúsko je štát, ktorý susedí so Slovenskom. Tieto štáty majú svoje špecifiká pri ochrane obyvateľstva. 2.1 Všeobecné údaje o vybraných krajinách EÚ Prvou krajinou, ktorou sa budem zaoberať je Nemecko. Spolková republika Nemecko (BRD) - je spolkový štát v strednej Európe, zo slovenského pohľadu v západnej Európe, - susedí s Dánskom, Poľskom, Českou republikou, Rakúskom, Švajčiarskom, Francúzskom, Luxemburskom, Belgickom a Holandskom, na severe tvoria prirodzenú hranicu Severné a Baltské more, - pozostáva zo 16 čiastočne suverénnych krajín, - je členom Spojených národov, Európskej únie, NATO a G8. Tabuľka 2 Všeobecné údaje o Nemecku (Zdroj: Červinka: Všechno o Zemi. 2000, s. 477) Oficiálny názov Spolková republika Nemecka Rozloha v km Obyvateľstvo Hustota zaľudnenia/km Hlavné mesto Berlín Politický systém spolková republika Mierne, pri pobreţí oceánske, chladné a vlhké, ďalej Podnebie na východ kontinentálne; priemerná teplota v Berlíne -1 C v januári a 19 C v júli 16

17 Hornatá plocha Nemecka sa člení na 4 rôzne oblasti (Justová, 2001): - Severo-nemecká níţina (das Norddeutsche Tiefland) zahŕňa mnohé pastviny a slatiny, - Nemecké stredohorie (das Deutsche Mittelgebirge) je roztrhnuté vo veľkom mnoţstve územných jednotiek, napr. Čierny les, Bavorský les, - Horské územie (das Alpenvorland) sa tiahne medzi Dunajom a Alpami, - Alpy zaberajú najjuţnejšiu časť Nemecka, pozostáva s niekoľko horských ťahov, najväčší nemecký štít v Alpách je Zugspitze. Druhú krajinu, ktorú predstavím je Rakúsko. Rakúska republika - je spolkový štát v strednej Európe, - susedí s Nemeckom, Českou republikou, Slovenskou republikou, Maďarskom, Slovinskom, Talianskom, Švajčiarskom, Lichtenštajnskom, - administratívne sa člení na 9 spolkových krajín, - krajina je členom OSN a od roku 1995 členom Európskej únie. Tabuľka 3 Všeobecné údaje o Rakúska (Zdroj: Červinka: Všechno o Zemi. 2000, s. 561) Oficiálny názov Rakúska republika Rozloha v km Obyvateľstvo Hustota zaľudnenia/km 2 96 Hlavné mesto Viedeň Politický systém spolková republika Podnebie Mierne kontinentálne; priemerná teplota vo Viedni -1 C v januári a 20 C v júli Povrch štátu pokrýva, aţ na malú oblasť severne od Dunaja a na východe, mohutný masív Álp. Rakúsko je po Švajčiarsku druhý najhornatejší štát Európy. Celé Východné Alpy sa delia na tri súbeţné pásma, z ktorých najväčšie výšky dosahuje stredné pásmo vo Vysokých Taurách (3797 m) a Ötztalských Alpách. Jednotlivé pásma sú navzájom oddelené dlhými pozdĺţnymi údoliami riek (Rakúsko, 2008): 17

18 - Severné pásmo tvorené vápencami začína pri Bodamskom jazere Algavskými Alpami, pokračuje Severotirolskými a Salzburskými Alpami a končí Rakúskymi Alpami (Dachstein 2995 m) a Viedenským lesom, - stredné pásmo, najmohutnejšie je z tvrdých kryštalických hornín, tvoria ho Ötzalské Alpy, Zillertalské Alpy Vysoké Taury, Nízke Taury (Hochgolling 2863 m), Norické a Cetické Alpy na východe, - z juţných vápencových Álp sú v Rakúsku pohraničné Karnské Alpy (Kellerwand 2770 m) a Karavanky. Tretia krajina je Švajčiarsko. Švajčiarska konfederácia - je vnútrozemská spolková krajina v strednej Európe, - susedí s Nemeckom, Francúzskom, Talianskom, Rakúskom a Lichtenštajnskom, - krajina má silnú tradíciu politickej a vojenskej neutrality, ale tieţ medzinárodnej spolupráce a je sídlom mnohých medzinárodných organizácií. Tabuľka 5 Všeobecné údaje o Švajčiarsku (Zdroj: Červinka: Všechno o Zemi. 2000, s. 670) Oficiálny názov Švajčiarska konfederácia Rozloha v km Obyvateľstvo Hustota zaľudnenia/km Hlavné mesto Bern Politický systém federálna republika Podnebie Mierne, teplé v údoliach na juhu; priemerná teplota v Curychu od -1 C v januári a 17 C v júli Vo Švajčiarsku rozpoznávame tri typy horských oblastí (Švajčiarsko, 2008): - Jura je úzke, 250 km dlhé vápencové pohorie s výškou aţ 1700 m n.m.. Jura sa od Álp oddeľuje juţne od Ţenevského jazera a tiahne sa oblúkom pozdĺţ hranice s Francúzskom. Pokrýva zhruba 10% územia krajiny, - Švajčiarske Alpy tvoria viac neţ 57% územia krajiny, patria prevaţne k Západným Alpám. Tiahnu sa prevaţne od juhozápadu k severovýchodu. Rozdeľujú sa na severné a 18

19 juţné pásmo. Severnú časť Švajčiarskych Álp tvoria Bernské Alpy na západe a Glarnské Alpy. Juţnú časť tvoria Walliské Alpy, Ticinské Alpy a Bündnerské Alpy. Centrom Švajčiarskych Álp je masív sv. Gottharda. Najvyšším štítom Švajčiarskych Álp je Dufourspitze (Dufourov štít,4,634 m n.m.). Pramenia tu viaceré európske rieky: Aare, Rýn, Rhôna či Inn, - Švajčiarska plošina pokrýva asi 37% územia krajiny. Nachádza sa medzi Jurou a Alpami a medzi Ţenevským a Bodamským jazerom. V jej centre leţí mesto Bern. Jazerá, doliny a kopce na nej vznikli pôsobením ľadovca. Táto pahrokatina je hospodárskym centrom krajiny. Predstavila som krajiny, ktorých úradným jazykom je nemčina. Keďţe ich porovnávam s Slovenskom, predstavím aj našu krajinu. Slovenská republika - je vnútrozemská krajina v strednej Európe, - nezávislosť získala rozdelením Česko-Slovenska 1. januára 1993, - susedí s Českou republikou, Rakúskom, Poľskom, Ukrajinou a Maďarskom, - od 1. mája 2004 je členom Európskej únie, od roku 2004 je členom NATO, od 21. decembra 2007 vstúpilo do Schengenského priestoru. Podľa predpokladov od 1. Januára 2009 člen Európskej menovej únie - Eurozóny. Tabuľka 4 Všeobecné údaje o Slovensku (Zdroj: Červinka: Všechno o Zemi. 2000, s. 623) Oficiálny názov Slovenská republika Rozloha v km Obyvateľstvo Hustota zaľudnenia/km Hlavné mesto Bratislava Politický systém republika Podnebie Mierne prevaţne s letnými daţďami; priemerná teplota v Bratislave 1 C v januári a 20 C v júli Jednotlivé povrchové celky Slovenska patria do Panónskej panvy a Karpát. Zo Slovenska do Panónskej panvy patrí Záhorská níţina, Podunajská níţina. a Východoslovenská níţina (Slovensko, 2008). 19

20 Zhrnutie: Krajiny majú podobné geografické a klimatické podmienky, preto je moţnosť rovnakého výskytu mimoriadnych udalosti. 2.2 Porovnanie štruktúry ochrany obyvateľstva vo vybraných krajinách EÚ V tejto časti chcem ukázať, aké sú rôzne prístupy štruktúry ochrany obyvateľstva. Štruktúru ochrany obyvateľstva mám rozdelenú podľa rôznych udalosti, ktoré môţu nastať, oblasti činnosti, kompetencii, záchranných subjektov. Prvou oblasťou, ktorou sa budem zaoberať je druh udalosti. Podľa Linharta sa udalosti rozdeľujú na (2005): a) každodenné udalosti - pod týmto pojmom sa chápu dopravné nehody, havárie v ţelezničnej doprave, pády lietadiel, zráţky lietadiel a s rôznymi inými objektmi, zrútenie stavieb, výbuchy a havárie inţinierskych sieti, záchranu osôb v najrôznejších situáciách a samozrejme ďalšie. Jedná sa hlavne o udalosti s malým počtom zdravotníckych a nenávratných strát, s malými hmotnými škodami a s minimálnym dopadom na infraštruktúru spoločnosti a ţivotné prostredie. Oblasť činnosti pri kaţdodenných udalostiach, ktorá sa týmto zaoberá sa obecne dá nazvať zábranou škôd. b) katastrofy a núdzové situácie - zahŕňajú prírodné a technogénne katastrofy s veľkým počtom zdravotníckych a nenávratných strát, s veľkými hmotnými škodami, s masívnym narušením infraštruktúry spoločnosti, ţivota obyvateľov a ţivotného prostredia. Ide predovšetkým o prírodné katastrofy ako sú rozsiahle záplavy, zosuvy pôdy, zemetrasenie, rozsiahle plošné poţiare, snehové lavíny, ale aj technické katastrofy ako napríklad havárie priemyslových výrob a dopravných systémov s výronmi plynných škodlivín a rádioaktívnych látok. Oblasť činnosti pri katastrofách a núdzových situáciách sa dá obecne nazvať ochrana proti katastrofám. 20

21 c) ozbrojený konflikt - môţe byť buď vnútroštátneho charakteru, ako občianska, etnická alebo iná vojna, alebo vojnovým stretnutím medzi dvoma suverénnymi štátmi alebo sa môţe jednať o koaličnú vojnu medzi dvoma vojenskými suverénnymi štátmi. Oblasť činnosti pri ozbrojených konfliktoch sa nazýva z hľadiska medzinárodného humanitárneho práva civilnou ochranou (v niektorých štátoch aj obranou) v zmysle Dodatkových protokolov I a II k Ţenevským zmluvám z roku 1949 o ochrane obetí ozbrojených konfliktov, ktoré boli prijaté v Ţeneve v roku Tabuľka 6 Štruktúra obrany obyvateľstva Nemecka (Zdroj: Linhart: Ochrana obyvateľstva v Evropě. 2005, s. 81) druh katastrofy kaţdodenné udalosti udalosti a núdzové situácie ozbrojený konflikt ochrana proti katastrofám civilná ochrana oblasti (prírodné (ochrana zábrana škôd činnosti katastrofy, obyvateľstva priemyslové v prípade vojny) a dopravné nehody) kompetencie obec spolkové krajiny Štát hasiči pomocné sluţby záchranné subjekty Technická pomocná sluţba Spolková ochrana hraníc Armáda Tabuľka 7 Schéma ochrany obyvateľstva Rakúska (Zdroj: Linhart: Ochrana obyvateľstva v Evropě. 2005, s. 113) druh udalosti oblasti činnosti kompetencie záchranné subjekty kaţdodenné ozbrojený katastrofy a núdzové situácie udalosti konflikt civilná ochrana: obsiahla ochrana proti katastrofám príprava cestou úradov Sebaochrana opatrenia organizácii, určených k nasadeniu spolkové krajiny: ochrana proti Štát: koordinácia, nadregionálne katastrofám katastrofy, vojnový stav Hasiči záchranné organizácie armáda 21

22 Tabuľka 8 Štruktúra ochrany obyvateľstva Švajčiarska (Zdroj: Linhart: Ochrana obyvateľstva v Evropě. 2005, s. 171) druh kaţdodenné udalosti udalosti katastrofy a núdzové situácie oblasti činnosti záchranárstvo kompetencie kantóny štát hasiči záchranné zdravotnícke záchranárstvo subjekty civilná ochrana armáda ozbrojený konflikt civilná ochrana Tabuľka 9 Schéma ochrany obyvateľstva Slovenska (Zdroj: Linhart: Ochrana obyvateľstva v Evropě. 2005, s. 135) druh kaţdodenné ozbrojený mimoriadne udalosti udalosti udalosti konflikt civilná ochrana obyvateľstva (ochrana oblasti zábrana škôd obyvateľstva pri ţivelných pohromách, haváriách, činnosti katastrofách a vo vojne) kompetencie obvod, kraj štát hasiči záchranná zdravotnícka sluţba kontrolné chemické laboratórium záchranné civilná ochrana subjekty záchranné brigády jednotky civilnej ochrany ozbrojené sily Rozdelenie kompetencií podľa rôznych udalosti (Linhart, 2005) : - Riešenie kaţdodenných udalostí spočíva prevaţne na najniţšom stupni riadenia. V Nemecku je to na obecnej samospráve. Vo Švajčiarsku a v Rakúsku nie sú rozdiely v kompetenciách medzi obcami a kantónmi, eventuálne obcami a zemskými okresmi v tejto oblasti tak výrazne. - Riešenie situácii a prevencia pri katastrofách a núdzových situáciách spočívajú vţdy na strednej úrovni riadenia. V štátoch so spolkovým usporiadaním ako je Nemecko, Rakúsko sú to spolkové krajiny, vo Švajčiarsku kantóny. V uvedených krajinách, či uţ ide o Nemecko, Rakúsko alebo Švajčiarsko zohráva štát podpornú a najmä 22

23 koordinačnú rolu pri rozsiahlych katastrofách a núdzových situáciách a tých, ktoré presahujú hranice spolkových krajín a kantónov. - V prípade vojny je vţdy zodpovedný štát bez ohľadu na charakter ozbrojených konfliktov. Štát pre ochranu obyvateľstva v prípade vojny robí obvykle uţ v mieri radu organizačných, materiálnych, technických a personálnych opatrení v závislosti na konkrétnych podmienkach ako sú historické, geografické, spoločenské podmienky a predovšetkým v závislosti na finančných moţnostiach. Nemecko sa zbavilo niektorých kompetencii v oblasti ozbrojených konfliktov v prospech spolkových krajín s cieľom zníţenia nákladov, čo sa ale prejavilo negatívne, najmä po udalostiach v septembri 2001 v USA. V súčasnej dobe je v Nemecku tendencia k opätovnému posilneniu úlohy spolkového štátu v oblasti civilnej ochrany. Na Slovensku sú kompetencie rozdelené medzi obvody, kraje a štát. V prípade kaţdodenných udalostí zasahujú obvody alebo kraje. Pri katastrofách a núdzových situáciách majú kompetencie obvody a kraje, ale keď mimoriadne udalosti presiahnu obvody a kraje, vtedy vstupuje do riešenia situácie štát. V prípade vypuknutia vojny má hlavné kompetencie štát. Záchranné subjekty v ochrane obyvateľstva sa dajú rozdeliť, podľa Linharta na (2005): - Prvoplánové subjekty, do ktorých patria najmä hasiči, zdravotné záchranárstvo a pomocné sluţby. V Nemecku a Rakúsku hrajú významnú úlohu i v rámci prvoplánových jednotiek tzv. pomocné sluţby, medzi ktoré môţeme zaradiť predovšetkým Červený Kríţ, Maltézsku záchrannú sluţbu, Johanitánsku úrazovú pomoc, Pracovný samaritánsky zväz a Nemeckú spoločnosť pre záchranu ţivota. Červený kríţ v Rakúsku je dokonca rozhodujúcou prvoplánovou zdravotníckou záchrannou organizáciou, ktorá má dostatočný počet profesionálov, materiálneho vybavenia a dopravných prostriedkov. K týmto najdôleţitejším, ktorých činnosť v rámci ochrany obyvateľstva je napr. v Nemecku vymedzená zákonom, pristupuje rada ďalších, profesne zameraných organizácii, ako napr. horská sluţba (alpské krajiny), speleologická záchrana, organizácia so záchranárskymi psami a najrôznejšie charitatívne a cirkevné organizácie. - Druhoplánové subjekty tvorí v Nemecku tzv. Technická pomocná sluţba, ktorá je samostatný spolkový inštitút v rámci Spolkového ministerstva vnútra, s pobočkami vo väčších spolkových krajinách a s viac neţ 600 základňami. Úlohou jej jednotiek rôzneho zamerania je predovšetkým poskytovanie technickej pomoci pri rozsiahlych 23

24 katastrofách, a to nielen v krajinách Nemecka, ale aj v zahraničí. Vo Švajčiarsku sú určené osoby podliehajúce povinnej sluţbe v civilnej ochrane, ktoré sú pravidelne školené a pripravované na likvidáciu prírodných a antropogénnych katastrof a poskytovanie zdravotníckej pomoci postihnutým osobám,. Švajčiarska legislatíva umoţňuje starostom v rámci prenesenej právomoci v prípade potreby tieto osoby povolať k zvládnutiu prírodných a antropogénnych katastrof v rámci civilnej ochrany. - Subjekty pôsobiace na subsidiárnom princípe, tu môţeme zaradiť armádu (u nás pod názvom ozbrojené sily), ktorá vypomáha pri rôznych väčších katastrofách. Podľa Linharta nasadenie záchranárskych subjektov pri (2005): - Kaţdodenných udalostiach nevyţadujú obvykle ţiadne rozsiahle plánovacie a materiálne opatrenia. K riešeniu týchto udalostí postačuje operatívna prax jednotlivých zdruţených (integrovaných) prvoplánových zloţiek, určených na ich likvidáciu. - Pri katastrofách a núdzových situáciách a najmä vo vojne sa vyţadujú rozsiahle plánovacie, materiálne, finančné a personálne prípravy. Všetky tieto činnosti sú zabezpečované obvykle z najvyšších správnych úrovní týchto štátov, ide o štátnu úroveň. Jednotlivé odborné činnosti sú v kompetenciách jednotlivých rezortov, celkovú riadiacu a koordinačnú úlohu plní obvykle rezort vnútra, v ktorých sú pre tieto účely vytvorené pevné štruktúry. V Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku spočíva riadenie a správne členenie na typickom federalistickom princípe. Konečnú zodpovednosť za ochranu obyvateľstva pri katastrofách a núdzových situáciách majú spolkové krajiny, a to Nemecko, Rakúsko a kantóny vo Švajčiarsku podľa príslušnej legislatívy krajín alebo kantónov. K tomu účelu sú na úrovni ministerstiev vnútra krajín a kantonálnej správy zriadené príslušné pevné riadiace štruktúry. Pokiaľ sú katastrofy a núdzové situácie tak rozsiahle, ţe postihujú niekoľko spolkových krajín alebo viac kantónov, alebo pokiaľ dôjde k vojne je ochrana obyvateľstva vecou štátu. Vo vojne ide obvykle o civilnú ochranu. Na stupni štát sú vytvorené pevné organizačné a riadiace štruktúry. V Nemecku sú to Spolkový úrad pre ochranu obyvateľstva a pomoc pri katastrofách Spolkového ministerstva vnútra, v Rakúsku oddelenie civilnej ochrany Spolkového ministerstva vnútra a vo Švajčiarsku Spolkový úrad ochrany obyvateľstva Ministerstva obrany ochrany obyvateľstva a športu. 24

25 Zhrnutie: Kompetencie riadiacich subjektov v týchto vybraných štátoch sú v porovnaní so Slovenskom v podstate rovnaké. Na Slovensku máme obvody, kraje, v Nemecku obce, spojené spolkové krajiny, v Rakúsku sú to spolkové krajiny a vo Švajčiarsku kantóny. Kompetencie sú teda rozdelené do niţších úrovni riadenia. Väčšinou ide o riešenie kaţdodenných udalostí, ktoré nepresahujú daný obvod, kraj, kantón alebo spolkovú krajinu. Pri vojenských konfliktoch je v pozícii hlavného riadiaceho prvku štát vo všetkých spomenutých krajinách. Pri väčších udalostiach, ktoré presahujú daný obvod, pri prírodných katastrofách, veľkých nešťastiach a núdzových situáciách má tieţ hlavné kompetencie štát. V Nemecku sa rozdelili kompetencie na spolkové krajiny, ale po negatívnych skúsenostiach po útoku na New York 2001 začali zase prechádzať kompetencie na štát. 25

26 3 CIVILNÁ OCHRANA VO VYBRANÝCH KRAJINÁCH EÚROPSKEJ ÚNIE, JEJ ÚLOHY, POSLANIE A ORGANIZÁCIE 3.1 Úlohy a poslanie civilnej ochrany v krajinách Nemecka, Rakúska a Švajčiarska Nemecko Zo zákona o civilnej ochrane je úlohou civilnej ochrany realizácia nevojenských opatrení na ochranu obyvateľstva, jeho obydlia a pracovísk, dôleţitých výrobných alebo nevýrobných civilných subjektov, úradov, zariadení, inštitúcii a kultúrnych pamiatok pred vojnovými účinkami a zmiernenie alebo odstránenie týchto účinkov. Tieto opatrenia sú doplňované svojpomocou obyvateľstva (Zivilschutzgesetz vom 25. März 1997). Ku civilnej ochrane patria predovšetkým: - sebaochrana, - varovanie obyvateľstva, - ochrana ukrytím, - zásady pobytu, - ochrana proti katastrofám, - ochrana zdravia, - ochrana kultúrnych hodnôt. Administratívne úlohy podľa zákona sú pridelené Spolkovému úradu pre ochranu obyvateľstva a pomoc pri katastrofách. Spolkovému úradu pre ochranu obyvateľstva a pomoc pri katastrofách prislúcha obzvlášť (Zivilschutzgesetz vom 25. März 1997): a) Podpora odborných zodpovedných najvyšších spolkových úradov pre plánovanie civilnej ochrany, b) školenie personálu civilnej ochrany ako aj vzdelanie vedúcich pracovníkov a inštruktorov ochrany pred katastrofami v rámci úloh civilnej ochrany, vývoj obsahu vzdelania civilnej ochrany, spolu so sebaochranou, podpora pri plnení úloh obcami a obecnými zväzmi, 26

27 c) spolupôsobenie pri varovaní obyvateľstva, d) informovanie obyvateľstva o civilnej ochrane, obzvlášť o moţnosti ochrany a pomoci, e) zadanie úlohy pre technický a hospodársky vývoj v spolupráci s krajinami, vyhodnotenie vedeckých výsledkov ako aj zber a vyhodnotenie zverejnených informácii v oblasti civilnej obrany, f) skúšanie prístrojov a prostriedkov pre civilnú ochranu, ako aj spoluprácu pri testoch, určovaní noriem a zabezpečovaní akosti týchto predmetov. Rakúsko Úlohou rakúskej civilnej ochrany je obrana a ochrana obyvateľstva pred všetkými moţnými hrozbami a rizikami. Civilná ochrana je definovaná ako súhrn všetkých bezpečnostných opatrení a aktivít, ktoré zabezpečujú preţitie obyvateľstva v krízových situáciách (Linhart, 2005). Civilná ochrana v Rakúsku zahŕňa nasledovné: - opatrenia k nasadeniu, - opatrenia pre sebaochranu, - zariadenia pre varovanie a vyrozumenie, - výstavbu úkrytov, - zabezpečenie zdravotníckych zariadení, - zabezpečenie veterinárnych zariadení, - ochranu pred rádioaktívnou kontamináciou. Rakúska CO má 3 základné piliere (Medveďová,1999): a) Opatrenia vykonávané štátnymi orgánmi CO v Rakúsku nepatrí len do pôsobnosti jedného samostatného regionálneho orgánu. Štát, spolkové krajiny a obce prijímajú opatrenia, pomocou ktorých je moţné čeliť katastrofám. 27

28 Štátne orgány: - ustanovujú právny rámec a platformu pre medzinárodnú spoluprácu, - sú zodpovedné za varovanie a informovanie obyvateľstva o hroziacom nebezpečenstve, - sú zodpovedné za koordináciu operácií záchrany a pomoci. b) Opatrenia vykonávané organizáciami záchrany a pomoci Práca a aktivity týchto organizácii sú pre rakúsku civilnú ochranu veľmi dôleţité. Tieto dobrovoľné organizácie sú vysoko motivované a optimálne vybavené, takţe Rakúsko na rozdiel od iných krajín nepotrebuje samostatné jednotky CO. c) Opatrenia vykonávané obyvateľstvom súkromný sektor Opatrenia všetkých úradov a záchranných organizácii by neboli účinné, ak by ich obyvateľstvo neakceptovalo a nebolo pripravené na spoluprácu. Osobitná pozornosť sa teda venuje informovaniu a výcviku obyvateľstva v oblasti sebaochrany. Švajčiarsko CO má za úlohu poskytovať pomoc v prípade katastrofy, alebo inej mimoriadnej udalosti a zabezpečiť ochranu obyvateľstva v prípade ozbrojeného konfliktu. Tieto dve úlohy sú prioritné a majú rovnakú dôleţitosť. Okrem toho CO zabezpečuje ochranu kultúrneho dedičstva a zúčastňuje sa v regionálnom kontexte a v spolupráci s organizáciami špecializovanými na záchranu a pomoc v prípade nešťastia na cezhraničných záchranných operáciách. Švajčiarsko je prakticky jedinou zemou, kde existuje civilná ochrana v pôvodnom pôvode na základe miličného princípu. Napriek tomu je uţ niekoľko rokov spoločná s hasičmi, políciou, zdravotníctvom a s technickými sluţbami súčasťou široko pojatej ochrany obyvateľstva so spoločnými riadiacimi orgánmi, má presne stanovené poslanie, spočívajúce v oblasti ochrany, starostlivosti a podpory. Ako celoštátny druhoplánový prostriedok nasadení je určená predovšetkým k podpore vyššie uvedených partnerských organizácii pri rozsiahlych a dlhotrvajúcich katastrofách a núdzových situáciách v dobe mieru a tieţ k ochrane obyvateľstva v prípade vojny (Linhart, 2005). 28

29 Medzi hlavné úlohy civilnej ochrany vo Švajčiarsku patrí: - ukrytie, - varovanie, - starostlivosť o osoby vyţadujúce ochranu, - ochrana kultúrnych hodnôt, - podpora riadenia ochrany obyvateľstva a logistiky, - podpora partnerských organizácii, obnovovacie práce a nasadenie v prospech spoločnosti. Pri katastrofách a núdzových situáciách môţu úrady nariadiť zhotovenie úkrytov a ich obsadenie. Civilná ochrana zabezpečuje sprevádzkovanie potrebnej kapacity úkrytov, ich obsadenie obyvateľstvom a vyhotovenie potrebných varovacích systémov pre varovanie obyvateľstva vrátane ich koncových prvkov (sirén).v prípade potreby civilnej ochrany prijíma osoby vyţadujúce ochranu a prístrešie a stará sa o ne. K tomu účelu má k dispozícii verejné budovy, úkryty a ochranné zariadenia a v prípade potreby tieţ vojenské priestory. Štát vytvára podmienky k ochrane kultúrnych hodnôt národného a regionálneho významu. V prípade ozbrojeného konfliktu stanovuje ochranné opatrenia vychádzajúce z Haagskych konvencií. V súlade s nimi prijímajú kantóny spoločne s kultúrnymi inštitúciami a súkromnými sektormi opatrenia podľa predtým spracovaných plánov. Civilná ochrana prispieva v prípade potreby k podpore riadenia a preberá tieţ výkony v oblasti logistiky pre ostatné partnerské organizácie v rámci ochrany obyvateľstva. Tieto organizácie podporuje predovšetkým pri dlhodobom nasadení (dni aţ týţdne), a to samostatne alebo spoločne s ďalšími orgánmi a organizáciami. Ich personálne obsadenie, teoretická príprava a praktický výcvik umoţňujú časté striedanie nasadených síl a prostriedkov. Po veľkých a dlhodobo ničivých prírodných katastrofách, ako sú v podmienkach Švajčiarska predovšetkým záplavy, snehové búrky alebo lavíny, odstraňuje ich následky v čo najkratšej dobe. Podľa zákona môţu štát, kantóny alebo obce vyuţívať civilnú ochranu v prospech spoločnosti, napr. pri zabezpečovaní športových, kultúrnych a spoločenských akcii väčšieho rozsahu. Jedná sa predovšetkým o poradenskú, dohliadateľskú a zdravotnícku činnosť (Linhart, 2005). 29

30 3.2 Úlohy a poslanie civilnej ochrany v Slovenskej republike Podľa zákona č.42/1994 v zmysle neskorších predpisov je civilná ochrana obyvateľstva systém úloh a opatrení zameraných na ochranu ţivota, zdravia a majetku, spočívajúcich najmä v analýze moţného ohrozenia a v prijímaní opatrení na zniţovanie rizík ohrozenia, ako aj určenie postupov a činnosti pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí. Poslaním civilnej ochrany je v rozsahu ustanovenom týmto zákonom chrániť ţivot, zdravie, majetok a utvárať podmienky na preţitie pri mimoriadnych udalostiach a počas mimoriadnej situácie. Civilná ochrana zahŕňa najmä tieto úlohy a opatrenia (Zákon č.42/1994 Z.z.) : organizovanie, riadenie a vykonávanie záchranných, lokalizačných a likvidačných prác, ktoré spočívajú hlavne v záchrane osôb, poskytnutí predlekárskej a lekárskej pomoci, vyslobodzovaní osôb a v odsune ranených, b) organizovanie a zabezpečovanie hlásnej a informačnej sluţby, c) poskytovanie núdzového zásobovania a núdzového ubytovania, d) zabezpečovanie a vykonávanie ukrytia a evakuácie, e) vykonávanie protiradiačných, protichemických a protibiologických opatrení, f) organizovanie, riadenie a vykonávanie prípravy na civilnú ochranu, g) posudzovanie umiestňovania stavieb a vyuţívania územia a dodrţovania záujmov civilnej ochrany na teritóriu pri územnom a stavebnom konaní a technických parametrov zariadení civilnej ochrany, h) zabezpečovanie a vykonávanie edičnej, vedeckovýskumnej a vývojovej činnosti v civilnej ochrane. Zhrnutie: Všetky štyri krajiny sa zaoberajú ochranou obyvateľstva pred rôznymi mimoriadnymi udalosťami. Zákonom zabezpečujú ochranu ţivota, zdravia a majetku, zabezpečujú včasne varovanie obyvateľstva, evakuáciu a ukrytie. V Nemecku a Švajčiarsku sa civilná ochrana zaoberá aj ochranou kultúrnych pamiatok, priamo v zákone o civilnej ochrane. 30

31 3.3 Porovnanie štruktúry a úloh organizácii ochrany obyvateľstva krajín Nemecka, Rakúska a Švajčiarska v oblasti CO Nemecko Podľa zákona o civilnej ochrane patria medzi organizácie Nemecka, tieto zloţky: Organizácie Hasiči Technická pomocná služba Pomocné služby Pracovný samaritánsky spolok Nemecký červený kríž Nemecká spoločnosť pre záchranu života Johanitánská záchranná pomoc Maltézska pomocná služba Graf 1 Štruktúra organizácii ochrany obyvateľstva v Nemecku 31

32 Hasiči Zriaďovatelia hasičov (Feuerwehr) sú väčšinou obce, len v prípade Bavorska nie sú hasiči obecné zariadenia, ale majú status spolku. Kaţdá obec je povinná zriaďovať akcieschopný hasičský zbor na vlastné náklady a podľa vlastných podmienok. Mali by ho vyzbrojiť a prevádzkovať. Obce sa môţu k jeho zriadeniu zlučovať a prevádzkovať tento zbor spoločne. Hlavné úlohy hasičov sú: - záchrana, - boj s poţiarmi, - technická pomoc, - rýchla zdravotnícka pomoc a transport pacientov (len v niektorých krajinách). Hasiči vyvíjajú svoju činnosť na základe príslušných zákonov krajiny. Spolkové krajiny nemajú priamy vplyv na ich činnosť. Spolkové krajiny podporujú predovšetkým základné a ďalšie vzdelávanie hasičov a to zriaďovaním a prevádzkovaním hasičských škôl krajín a finančne podporujú obce pri zaobstarávaní a prevádzkovaniu výstroje a zariadení. Prevaţná väčšina hasičov vykonáva svoju sluţbu na základe dobrovoľnosti, len mesto nad 70 tis. obyvateľmi zriaďujú profesionálne hasičské zbory. Obce môţu teoretický zaviazať osoby medzi rokom k povinnému výkonu sluţby v rámci poţiarnej ochrany, a však toto právo je vyuţívané z cela výnimočné. Celkom je v Nemecku organizovaných asi 1,1 mil. hasičov, prevaţne dobrovoľníkov. Aj keď je o poţiarnu sluţbu vzhľadom k historickým tradíciám stále záujem, občas sa vyskytujú problémy so zabezpečením hasičského pokrytia najmä v malých obciach. Jednotlivé miestne hasičské zväzy tvoria spoločné okresné hasičské zväzy a tie sa zdruţujú do zväzov krajiny, ktoré majú zastrešenie v Spolkovom hasičskom zväzu (Linhart, 2005). Technická pomocná služba Technická pomocná sluţba (Technisches Hilfswerk THW) je spolkový inštitút s právnou subjektivitou a má vlastnú správu v rezorte Spolkového ministerstva vnútra. Jej pevnú štruktúru tvorí štátna organizácia, doplňovaná tzv. pomocníkmi na základe príslušného zákona a dobrovoľníkmi. Má svoje pevné miesto v pracovnoprávnom, ale 32

33 značne komplikovanom systéme ochrany proti katastrofám, ako celoštátny druhoplánový prostriedok. Organizáciu THW tvorí osem stredísk spolkových krajín, eventuálne zväzu krajín (menšie krajiny, mestá a krajiny ich obklopujúce) a asi 665 miestnych zväzov. Organizácia je jednotná v celom štáte. Čo sa týka výkonných zloţiek tvorí ich asi 1750 jednotiek a celkový počet personálu činní cez 75 tis. osôb. V súčasnej dobe existuje asi 15 druhov jednotiek a ich štruktúra je presne hierarchická. Čím je univerzálnejšia jednotka z hľadiska zamerania, tým je ich väčší počet a naopak. Na základe pomyselnej pyramídy je asi 800 jednotiek pre všeobecnú záchranu a pomoc. Čím je väčšia špecializácia jednotiek, tým klesá počet jednotiek a na vrchole stoja jednotky rýchleho nasadenia pre vyprošťovanie, záchranu a zásobovanie vodou v cudzine (SEEBA, SEEWA), ktoré sú určené pre nasadenie v zahraničí. Príslušníci jednotiek sú dobrovoľníci, v prípade potreby doplňovaní podľa potreby zo zákona pomocníkmi. V strediskách krajín a v spolkovom ústredí pracujú len profesionáli (Linhart, 2005). Hlavnými úlohami THW zo zákona sú: - technická pomoc pri katastrofách, núdzových situáciách a nešťastiach veľkého rozsahu, - technická pomoc v zahraničí pri humanitárnych akciách spolkovej vlády, - činnosť v rámci opatrení civilnej ochrany. SEEBA spĺňa kritéria kvality medzinárodných vyhľadávacích a záchranných pomocných skupín spojených národov. Medzičasom mala veľakrát príleţitosť, dokázať svoje oprávnenie na nasadenie a koncepčné rozhodnutia, napríklad pri ťaţkých zemetraseniach v Iráne, Turecku a Indii. Dá sa celosvetovo nasadiť. Po 72 hodinách vyhliadky na nájdenie ľudí, ktorých preţili, sa rapídne zhoršujú. Musí vo váţnej situácii, čo najrýchlejšie a precízne jednať. Po zemetrasení sú schopní v priebehu 6 hodín zorganizovať 70 pomocníčok a pomocníkov SEEBU so svojou výstrojov a pripraviť ich na letisku k odletu (Die Fachgruppe SEEBA, 2008). SEEWA je novou operatívno-taktickou zahraničnou jednotkou, s ktorou THW môţe rýchlejšie reagovať na aktuálne nebezpečné situácie v oblasti zabezpečovania pitnej vody. K úlohám SEEWA patrí prieskum, mobilné zhodnotenie pitnej vody, analýza, konzultácia prvej pomoci a rehabilitácia zabezpečovania vody. Terajšie deväťčlenné 33

34 záchranné tímy sú vybavené najmodernejším výstrojom a ako aj experti so SEEBA sú v priebehu niekoľko hodín pripravení na mieste katastrofy (Die Fachgruppe SEEWA, 2008). Pomocné služby Pomocné sluţby (Hilfsdienst) ako organizácie prvoplánových prostriedkov sú nasadené pri zábrane škôd, v ochrane pri katastrofách a v civilnej ochrane. Jedná sa o súkromné organizácie: - Pracovný samaritánsky spolok (Arbeiter-Samariter-Bund ASB), - Nemecký červený kríţ (Deutsches Rotes Kreuz DRK), - Nemecká spoločnosť pre záchranu ţivota (Deutsche Lebensrettungsgesellschaft DLRG), - Johanitánská záchranná pomoc (Johanniter-Unfall-Hilfe JUH), - Maltézska pomocná sluţba ( Malteser-Hilfsdienst MHD). Pomocné sluţby spadajú na celom území štátu zásadne do kompetencie spolkových krajín a v kaţdej z nich sú rôzne organizované. Právne podklady pre činnosť týchto pomocných sluţieb tvorí príslušné zákonodarstvo krajiny. Čo sa týka ich personálu, tvoria ho väčšinou pomocníci a profesionáli, ktorí sú doplňovaní dobrovoľníkmi. Celkovo v rámci vyššie uvedených piatych pomocných sluţieb pôsobí asi 430 tis. osôb, z toho v oblasti záchranárstva asi 66 tis. osôb. V Nemecku sa pri záchrane ţivota rozlišujú transport pacientov, ktorí nevyţadujú rýchlu lekársku pomoc od záchrannej sluţby. Pre transportnú sluţbu môţu všetky zainteresované pomocné organizácie obdŕţať povolenia. Náklady, ktoré vznikli transportom, hradí zdravotná poisťovňa. Prístup k činnosti záchrannej sluţby je naopak veľmi obmedzený a oprávnenie k prevádzkovaniu záchrannej sluţby má len niekoľko málo organizácii. Financovanie záchranných sluţieb a transportu pacientov je odlišné, takisto je odlišnosť po stránke právnej.. Pomocné sluţby majú taktieţ za úlohu vzdelávať poţadovaný počet pomocníkov pre sebeochranu. Majú za úlohu aj starať sa o doplnkové vybavenie a snaţiť sa o zabezpečenie pohotovosti vlastných jednotiek a zariadení (Linhart, 2005). Do súkromnej organizácie Pracovného samaritánskeho spolku patrí Krisen- Interventions-Team (KIT), ktorý vznikol v Mníchove. Cieľom tejto organizácie je 34

35 ponúknuť ľuďom odbornú a ľudskú, kvalitné vysokú, profesionálnu podporu pri aktuálnej krízovej situácii, ktorá by zamedzila následné negatívnym javom, ako izolácií, chorobe a mánií. Zabezpečiť, aby postihnutí obdŕţali, čo najrýchlejšie vhodnú pomoc. KIT zabezpečuje pomoc postihnutým ľudom, na ktorých pri zásahu nemá nikto čas. Podporované sú obete, postihnutí, pozostalí a rodinní príslušníci pri a po (Zehentner, 2007): - Oţivovaní alebo úmrtí pri osobitých okolnostiach, - ťaţkých dopravných, ţelezničných a pracovných úrazoch, - poţiaroch s ťaţko poranenými, mŕtvymi alebo evakuácii, - ťaţké poranenia alebo smrť dieťaťa, - doručení správy o smrti s úzkou spoluprácou polície. Rakúsko Základné zloţky ochrany obyvateľstva v Rakúsku sú: Organizácie Hasiči Záchranné organizácie Ostatné záchranné organizácie Rakúsky Červený kríž Pracovný samaritánsky zväz Johanitánska úrazová pomoc Maltézska nemocničná služba Graf 2 Štruktúra organizácii ochrany obyvateľstva v Rakúsku 35

36 Hasiči Zriaďovatelia hasičov (Feuerwehr) sú obce a podľa spolkového ústavného zákona spadajú do kompetencie spolkových krajín. V svojej činnosti sa riadia príslušnými zemskými zákonmi. Celkom je na území rakúska pripravené k činnosti asi 250 tis. hasičov, z nich prevaţnú väčšinu tvoria dobrovoľníci. Profesionálne hasičské zbory sú len v 6 najväčších mestách a v niektorých veľkých podnikoch. Hasiči sú zdruţení do 9 zemských hasičských zväzov a ich zastrešujúcou organizáciou je Rakúsky spolkový hasičský zväz. Prostredníctvom tohto zväzu štát zjednocuje organizácie, vzdelávanie, protipoţiarnu techniku, výstroj atd. Hasiči sa pomerne zloţito financujú. Financovanie je viaczdrojové a jeho základom je tzv. hasičský šiling (eurocent). Zákonné predpisy určujú, kto a kedy je povinný ho platiť (Linhart, 2005). Kompetencie hasičov sú pomerne široké a medzi ne patrí: - poţiarne prevencie a represie, - poskytovanie technickej pomoci pri nehodách osôb, zvierat a v ďalších núdzových situáciách, - poskytovanie pomoci pri prírodných nešťastiach, technických poruchách a pri škodách na ţivotnom prostredí, - poskytovanie pomoci pri nehodách s nebezpečnými látkami, - spolupráca v rámci civilnej ochrany. Pre prípady rozsiahlejších prírodných a antropogénnych mimoriadnych udalosti disponujú hasiči zvláštnou hasiacou a záchrannou sluţbou, ktorá sa nazýva FuB-sluţba. FuB-sluţba je určená predovšetkým k nasadeniu mimo vlastný správny okres (Linhart, 2005). Záchranné organizácie Rakúsky Červený kríţ (Österreichisches Rotes Kreuz) Rakúsky Červený kríţ je na rozdiel od ostatných krajín rozhodujúcou prvoplánovou zloţkou záchrannej zdravotníckej pomoci pri kaţdodenných udalostiach a pri katastrofách a núdzových situáciách. Medzi jej hlavné úlohy patria záchranné sluţby a transport pacientov. Jeho základnou organizačnou jednotkou je cez 1,1 tis. miestnych 36

37 staníc, v ktorých pracuje asi 45 tis. osôb, prevaţne dobrovoľníkov, doplňovaných osobami vo výkone civilnej sluţby. Miestne stanice sú zdruţené do 114 okresných zväzov a tie ďalej do 9 zemských zväzov (Linhart, 2005). K hlavným úlohám Rakúskeho Červeného kríţa patrí: - záchranná zdravotnícka a rýchla lekárska pomoc, - zdravotnícke a sociálne sluţby, - prevencie katastrof, - pomoc pri katastrofách. Na území Rakúska je viac ako 400 jeho stredísk nepretrţite obsadených a ţiadne miesto nie je vo väčšej vzdialenosti neţ 8 km od tzv. núdzovej prijímacej stanice. K dispozícii je asi 1,7 tis. záchranných vozidiel a tieţ personál pre leteckú záchrannú sluţbu. Pre prípad veľkých prírodných a antropogénnych katastrof má Rakúsky Červený kríţ k dispozícii vlastnú tzv. pomocnú sluţbu pre katastrofy, ktorá sa dá nasadiť i v zahraničí. Medzi ich hlavné úlohy patrí záchrana osôb, odsun zranených a včasne zásobovanie materiálom. Na tento účel sú vo všetkých spolkových krajinách sklady materiálu, kde sa nachádzajú poľné lôţka, prikrývky, celty a lieky (Linhart, 2005). Ostatné záchranné organizácie Medzi ďalšie záchranné organizácie patrí predovšetkým (Linhart, 2005): - Pracovný samaritánsky zväz (Arbeter-Samariter-Bund ASB), - Johanitánska úrazová pomoc (Johanniter-Unfallhilfe JUH), - Maltézska nemocničná sluţba (Malteser-Hospitaldienst MHD). Ich hlavné úlohy sú: - záchranná zdravotnícka pomoc, - rýchla lekárska pomoc, - transport pacientov, - sociálne sluţby, - ochrana proti katastrofám. 37

38 V týchto záchranných organizáciách pracujú profesionáli a dobrovoľníci. Druhou najdôleţitejšou prvoplánovou záchrannou organizáciou je po Rakúskom Červenom kríţi Pracovný samaritánsky zväz, existuje so svojimi asi 50 záchrannými strediskami na celom území štátu (Linhart, 2005). Švajčiarsko Medzi základne zloţky ochrany obyvateľstva vo Švajčiarsku patria: Organizácie Hasiči Civilná ochrana Zdravotnícke záchranárstvo Technické služby Polícia Graf 3 Štruktúra organizácii ochrany obyvateľstva vo Švajčiarsku Hasiči Kompetencie voči hasičom (Feuerwehr) majú predovšetkým kantóny a tieţ čiastočne obce. Väčšina hasičov, ktorých je asi 80 tis., vykonáva svoju funkciu v rámci obce na základe sluţobnej povinnosti (miličný systém), ku ktorej sú povolávané kantónmi. V jednotlivých kantónoch existujú rozdielne modely sluţobnej povinnosti v poţiarnej ochrane. Asi 30 tis. príslušníkov hasičských staníc, podnikových hasičov a hasičov z povolania, ktorí pôsobia predovšetkým vo veľkých mestách, sú profesionálmi. Celkový počet hasičov vo Švajčiarsku je asi 110 tis. Švajčiarsky zväz poţiarnej ochrany zastupuje záujmy hasičov navonok a koordinuje poţiarnu ochranu. Jeho členovia sú všetky miestne, podnikové a profesionálne organizácie v celom Švajčiarsku. Medzi jeho hlavné úlohy patrí najmä vzdelávanie, spracovávanie a vydávanie smerníc pre výstroj a výzbroj (Linhart, 2005). Ich kompetencie sú v záchranne ţivota a likvidácii škôd. Riešia prípadné úlohy ako zabrániť úniku chemikálii, ropy a radiácií. Kantóny prenášajú určité úlohy na oporný bod hasičov, ktorý je na to špeciálne vybavený a vzdelaný (Feuerwehr, 2008). 38

39 K ich hlavným úlohám patria: - boj so všetkými druhmi poţiarov, - nasadenie pri kaţdodenných negatívnych udalostiach, - záchrana osôb a zvierat, - ochrana a záchrana cennosti a kultúrnych hodnôt, - vypratanie a evakuácia budov, - prevádzka staníc tiesňového volania a vyrozumenia síl, určených k nasadeniu, - riadenie nasadenia. Medzi ďalšie úlohy patrí technická pomoc, zábrana vodných, ropných, chemických a radiačných škôd, záchranárstvo na komunikáciách pri ťaţkých dopravných nehodách a spolupôsobenie pri realizácii predpisov v oblasti poţiarnej ochrany a ochrany ţivotného prostredia. Hasiči môţu mimo to svojimi zdravotníckymi druţstvami podporovať profesionálnu zdravotnícku sluţbu. Asi 5 % hasičov je vzdelávaných pre zdravotnícku sluţbu (Linhart, 2005). Civilná ochrana Civilná ochrana (Zivilschutz) má rozšírené pole úloh a stará s o ochranu, starostlivosť a pomoc. Civilná ochrana sa stará o ochranu kultúrnych pamiatok. Podporuje riadiace orgány. Civilná ochrana je zaloţená na národnej sluţobnej povinnosti miličný princíp (Zivilschutz, 2008). Civilná ochrana je v spoločnej kompetencii štátu a kantónu. Civilná ochrana je organizovaná na úrovni obcí. Štát vydáva právne podklady, reguluje sluţobné povinnosti a je kompetentný ku koncepcii a koordinuje civilné ochrany. Kantóny upravujú organizáciu civilnej ochrany a udeľujú úlohy od štátu. Pre civilnú ochranu existuje národná sluţobná povinnosť a v tomto zmysle disponuje tisíckami príslušníkov (Linhart, 2005). 39

40 Zdravotnícke záchranárstvo Zdravotnícke záchranárstvo (Gesundheitswesen) zaisťuje lekársku starostlivosť obyvateľstva a zásahové sily. Zahŕňa tieţ opatrenia na zabezpečenie starostlivosti a psychologickú podporu (Gesundheitswesen, 2008). Zdravotnícke záchranárstvo ako súčasť zdravotníctva je v kompetencií kantónov a je nim riadené veľmi odlišne. Kantóny pripravujú tieţ dodatočné prostriedky pre katastrofy a núdzová situácie. Zdravotnícke záchranárstvo sa skladá z (Linhart, 2005): - záchranných sluţieb, ktoré sú pri nemocniciach, - záchranných sluţieb obcí, - policajných záchranných sluţieb, - súkromných záchranných sluţieb. Vedľa toho existujú ešte aj zmiešané formy. V zdravotníckom záchranárstve je činných asi 3 tis. osôb. Väčšina je zamestnaných na čiastočný pracovný úväzok v organizáciách, prevádzkujúcich záchrannú sluţbu ako ďalšiu činnosť. Zdravotnícke záchranárstvo tvoria spoločne s políciou a hasičmi prvoplánový prostriedok k nasadeniu a jeho úlohy sú (Linhart, 2005): - záchrana, - rýchla zdravotnícka pomoc, - transport pacientov. Štát k zvládnutiu katastrof a núdzových situácii s veľkým počtom pacientov, ako sú napr. epidémie, zemetrasenia, prípady oţiarenia, a v prípade ozbrojeného konfliktu vytvorí zdravotnícke, koordinačné a riadiace orgány a dodatočné prostriedky. Stanovuje ochranné opatrenia pre prípad ozbrojených konfliktov, predovšetkým zachovania zdravotníckej infraštruktúry a určitej materiálnej pripravenosti. 40

41 Technické služby Technické sluţby (Technische Betriebe) na báze verejných alebo súkromných subjektov prevádzajú v súlade so svojimi zákonnými povinnosťami a v rámci úradmi stanovených núdzových opatrení najmä (Linhart, 2005): - obnovu dodávok elektrickej energie, plynu a vody, - odpratávacie práce, - zabezpečovanie dopravy a telekomunikácií, - opravy príslušných inţinierskych sieti, - spoluprácu s ďalšími partnerskými organizáciami v rámci ochrany obyvateľstva. Technické sluţby vykonávajú svoje úlohy samostatne. Oni podnikajú opatrenia na základe právneho poriadku (Technische Betriebe, 2008). Polícia V systéme ochrany obyvateľstva je polícia (Polizei) zodpovedná za udrţanie bezpečnosti a poriadku, čo je hlavnou úlohou štátu. K tomuto účelu sú predurčené kantonálne a komunálne policajné zbory. Pretoţe polícia je prvoplánový prostriedok nasadenia, ťaţisko ich činnosti spočíva tieţ v predtým nacvičenej súčinnosti s hasičmi a so zdravotníckym záchranárstvom, predovšetkým v rámci zásahu pri kaţdodenných udalostiach. Ďalšie úlohy polície vyplývajú z ich predurčenia a týkajú sa najmä usmerňovania a riadenia dopravy, zabezpečenia komunikácií, objektov a priestorov, miest zásahu a činnosti zásahových síl pred vstupom tretích osôb, eventuálne pred narušením (Linhart, 2005). Polícia je zodpovedná za ochranu obyvateľstva a udrţiavaní bezpečnosti a poriadku. Polícia v kantónoch je rôzne organizovaná, personálne riadená, vybavená, vzdelávaná a financovaná (Polizei, 2008). 41

42 3.4 Organizácie ochrany obyvateľstva Slovenskej republiky v oblasti CO Organizácie, ktoré pôsobia na Slovensku sú: Organizácie základné záchranné zložky ostatné záchranné zložky útvary Policajného zboru Hasičský a záchranný zbor Ozbrojené sily Slovenskej republiky poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby obecné (mestské) hasičské zbory kontrolné chemické laboratóriá civilnej ochrany Horská záchranná služba Banská záchranná služba závodné hasičské útvary závodné hasičské zbory pracoviská vykonávajúce štátny dozor alebo činnosti podľa osobitných predpisov jednotky civilnej ochrany obecná polícia útvary Železničnej polície Slovenský Červený kríž iné právnické osoby a fyzické osoby, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie pomoci pri ochrane života, zdravia a majetku Graf 4 Štruktúra organizácii ochrany obyvateľstva na Slovensku 42

43 Základné záchranné zložky sa rozdeľujú na (Zákon č. 129/2002): - Hasičský a záchranný zbor, - poskytovatelia záchrannej zdravotnej sluţby, - kontrolné chemické laboratóriá civilnej ochrany, - Horská záchranná sluţba, - Banská záchranná sluţba. Medzi úlohy základných záchranných zloţiek patria: a) poskytovanie bezodkladnej odbornej, zdravotnej, technickej a ďalšej potrebnej pomoci v tiesni na základe pokynu koordinačného strediska alebo svojho operačného strediska tiesňového volania, b) vykonávanie organizačnej, technickej a ďalších opatrení na poskytovanie pomoci v tiesni a na ten účel sa vybavujú technickými a vecnými prostriedkami, c) zúčastňovanie sa na odbornej príprave d) spracovanie údajov o svojej činnosti, silách a prostriedkoch a predkladajú ich obvodnému úradu v sídle kraja, do konca februára za predchádzajúci kalendárny rok; ak ide o poskytovateľov záchrannej zdravotnej sluţby, aj ministerstvu zdravotníctva. Podľa zákona č. 128/2002 patria medzi Ostatné záchranné zložky: - Ozbrojené sily Slovenskej republiky, - obecné (mestské) hasičské zbory, - závodné hasičské útvary, - závodné hasičské zbory, - pracoviská vykonávajúce štátny dozor alebo činnosti podľa osobitných predpisov, - jednotky civilnej ochrany, - obecná polícia, - útvary Ţelezničnej polície, - Slovenský Červený kríţ, - iné právnické osoby a fyzické osoby, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie pomoci pri ochrane ţivota, zdravia a majetku. 43

44 Ostatné záchranné zloţky majú za úlohu (Zákon č. 129/2002): a) poskytovanie odbornej, zdravotnej, technickej a ďalšej potrebnej pomoci v tiesni na základe vyzvania koordinačným strediskom alebo operačným strediskom tiesňového volania, alebo na základe pokynu svojho dispečerského pracoviska, b) oznamovanie na vyţiadanie koordinačnému stredisku údaje o svojich silách a prostriedkoch, ktoré môţu poskytnúť na zásah, a údaje o spôsobe svojej aktivizácie pre potreby vypracovania plánu poskytnutia pomoci a pre prípad vyzvania na zásah, c) vykonávanie opatrení súvisiace s ich začlenením do informačnej a komunikačnej siete integrovaného záchranného systému vrátane zabezpečovania spojovacích prostriedkov, d) zúčastňovanie sa na odbornej príprave. Medzi organizácie ochrany obyvateľstva podľa zákona č. 129/2002 patria aj Útvary Policajného zboru, ktoré: a) sa podieľajú na poskytovaní bezodkladnej pomoci v tiesni v rozsahu úloh Policajného zboru na základe pokynu operačného strediska Policajného zboru, b) vykonávajú organizačné, technické a ďalšie opatrenia súvisiace s ich pôsobením v integrovanom záchrannom systéme a na tento účel sa vybavujú technickými a vecnými prostriedkami, c) sa zúčastňujú na odbornej príprave, d) spracúvajú údaje o svojej činnosti, silách a prostriedkoch a predkladajú ich obvodnému úradu v sídle kraja do konca februára za predchádzajúci kalendárny rok. Odborná príprava záchranných zložiek zahŕňa (Zákon č. 129/2002): a) zásady organizácie a zabezpečovania činnosti koordinačného strediska, b) spôsob zabezpečovania príjmu, vyhodnocovania a realizácie odozvy na tiesňové volanie koordinačnými strediskami a operačnými strediskami tiesňového volania, c) spôsob zabezpečovania hlasového a dátového prenosu informácií medzi záchrannými zloţkami, 44

45 d) spôsob riadenia a zásady koordinácie činnosti záchranných zloţiek na mieste zásahu, e) zabezpečenie a spôsob vyuţívania automatizovaného systému podpory riadenia a spracúvania informácií koordinačných stredísk a operačných stredísk tiesňového volania a vedenie dokumentácie a evidencie činnosti základných záchranných zloţiek. Zhrnutie: Prvoplánové jednotky sú v kaţdej krajine hasiči, ktorých úlohy sú veľmi podobné. Medzi ich úlohy patria hlavne zdolávanie poţiaru, záchranu osôb, poskytovanie pomoci aj z technického hľadiska. V Nemecku existuje práve na základe technických záleţitosti organizácia Technická pomocná sluţba. Poskytovanie lekárskej pomoci vykonávajú záchranné organizácie, v kaţdej krajine pod iným názvom, ale ich úlohy sú podobné. Ako v kaţdej krajine aj u nás je nasadzovaná ako pomocná sila, v rozsiahlych mimoriadnych udalostiach, armáda (na Slovensku pod názvom ozbrojené sily). Na Slovensku chýba zloţka na psychickú podporu pozostalým po obetiach na mieste nešťastia. V Nemecku existuje na takúto podporu organizácia KIT. 45

46 EÚ Úlohy hasičov - Zvládnutie poţiaru - Záchrana - Zamedzenie väčších škôd - Technické poskytovanie pomoci Úlohy pre sanitárne sluţby - Lekárske núdzové ošetrenie - Preprava pacientov Doplnková pomoc pri katastrofách Ochrana a starostlivosť (vojna) Subsidiárne (pomocné) nasadenie Pomocné sluţby Hasiči Hasiči Hasiči Hasiči THW Záchranne organizácie Zdravotnícke záchranárstvo Civilná ochrana Civilná ochrana Záchranná zdravotná sluţba Civilná ochrana Civilná ochrana Armáda Armáda Armáda Ozbrojené sily Tabuľka 10 Porovnanie štruktúry a úloh organizácii ochrany obyvateľstva krajín EÚ 46