UPLATNENIE CONTROLLINGU V PODNIKOVEJ PRAXI

Transkript

1 SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA, BRATISLAVA Materiálovotechnologická fakulta v Trnave Katedra manažmentu a kvality UPLATNENIE CONTROLLINGU V PODNIKOVEJ PRAXI Projekt doktorandskej dizertačnej práce Trnava 2002 Doktorand: Ing. Viera Bestvinová Študijný odbor: MP

2 OBSAH 1. ÚVOD 1 2. ANALÝZA POJMU CONTROLLING V TEÓRII A PRAXI MANAŽMENTU Vymedzenie controllingu z pohľadu teórie manažmentu Pojem controlling Charakteristika controllingu Vzťah controllingu a manažmentu Vymedzenie controllingu z pohľadu praxe manažmentu Koncepcie controllingu v priemyselnom podniku Časové dimenzie controllingu Vznik a vývoj controllingu v priemyselne vyspelých krajinách, v Českej a v Slovenskej republike Vznik controllingu Controlling v USA Controlling v Nemecku Controlling v Rakúsku Controlling vo Švajčiarsku Controlling vo Francúzsku Controlling v Taliansku Controlling v Českej republike Controlling v Slovenskej republike FUNKCIE A ÚLOHY CONTROLLINGU V PRIEMYSELNOM PODNIKU Funkcie controllingu Ciele a úlohy controllingu ÚLOHY A POSTAVENIE CONTROLLERA V PRIEMYSELNOM PODNIKU Úlohy controllera Požiadavky na controllera Postavenie controllera v priemyselnom podniku 30 2

3 5. CONTROLLING V ORGANIZAČNEJ ŠTRUKTÚRE PRIEMYSELNÉHO PODNIKU Začlenenie controllingu do organizačnej štruktúry podniku Štruktúrovanie útvaru controllingu Kompetencie controllingového útvaru CONTROLLING NÁKLADOV V PRIEMYSELNOM PODNIKU Controlling nákladov v systéme operatívneho controllingu Nástroje controllingu nákladov Kalkulácie nákladov Rozpočty nákladov Vnútropodnikové účtovníctvo Nástroje controllingu nákladov a environmentálne náklady ZÁVER 58 Ciele a tézy doktorandskaj práce Použitá literatúra 3

4 1. ÚVOD V etape transformačného procesu našej ekonomiky na trhové hospodárstvo sa podniky ocitli v kvalitatívne nových, predtým neznámych makroekonomických i mikroekonomických podmienkach. Podniky v trhovom hospodárstve sú vystavené silnej a rastúcej domácej i zahraničnej konkurencii. Cieľom každého priemyselného podniku musí byť uspokojovanie potrieb zákazníkov, získavanie vedúceho postavenia na trhu, dosahovanie zisku a likvidity [2]. To si vyžaduje, aby podnik neustále obmieňal a zdokonaľoval tak svoje produkty ako aj svoje vnútorné procesy a systémy, či už ide o manažment, technológiu, logistiku, informácie a podobne. Aby bol výsledný efekt všetkých zmien zavŕšený v celkovom rozvoji podniku, je treba toto zložité a rýchle dianie v podniku koordinovať. V trhovej ekonomike nie je možné budovať existenciu podniku na náhodnom a neplánovanom úspechu, pretože z náhodného úspechu nie je možné vypracovať predpoklady pre budúcu prosperitu podniku. Preto je nevyhnutné vypracovať celopodnikovú koncepciu manažmentu so zreteľom na ciele podniku a reálne existujúce možnosti a vybudovať taký systém spätnej väzby, ktorý by včas a priebežne poskytoval všetky potrebné informácie pre rozhodovanie o podnikateľskej činnosti, a ktorý by vylučoval náhody. Práve takouto koncepciou, ktorá umožňuje neminúť správnu cestu k dosiahnutiu vytýčeného cieľa je controlling [2], [3]. Čo je controlling? Ako ho možno definovať? Na tieto otázky nie je jednoznačná odpoveď. V teórii neexistuje všeobecne záväzná definícia pojmu controlling. Controlling sa objavil v ekonomickej praxi a teórii na konci minulého storočia v USA a neskôr v Európe. Je anglického pôvodu, odvodený od slovesa to control. Nielen jeho preklad je problematický, nakoľko v slovníkoch nájdeme okolo päťdesiat jeho obsahových významov (preto sa v Európe neprekladá), ale aj jeho definovanie. Controlling prináša novú kvalitu prístupu k manažmentu a k jeho informačnému zabezpečeniu. Je celkom prirodzenou vývojovou fázou manažmentu s kvalitnejším riešením ekonomických úloh priemyselného podniku. 1

5 Procesy prebiehajúce v praxi priemyselných podnikov dokazujú, že vývoj v tejto oblasti za posledné desaťročie ešte zďaleka nie je ukončený. Keďže controlling je v súčasnosti vysoko aktuálnou témou aj v našej podnikovohospodárskej teórii a praxi, zvolila som si problematiku uplatnenia controllingu v podnikovej praxi za tému svojej doktorandskej práce. V projekte dizertačnej práce som si za základný cieľ stanovila teoreticky vymedziť pojem controlling, jeho úlohy, funkcie a postavenie v manažmente priemyselného podniku. Tento cieľ chcem dosiahnuť realizáciou nasledovných krokov: 1. Zoskupiť a analyzovať viaceré definície pojmu controlling a následne sformulovať vlastnú definíciu controllingu. 2. Analyzovať príčiny vzniku controllingu a jeho vývoj v priemyselne vyspelých krajinách, v Českej a v Slovenskej republike. 3. Vymedziť funkcie a úlohy controllingu v praxi manažmentu priemyselných podnikov. 4. Charakterizovať základné požiadavky kladené na controllera. 5. Popísať možnosti organizačného začlenenia controllingu do organizačnej štruktúry priemyselného podniku. 6. Analyzovať úlohy controllingu nákladov v manažmente priemyselných podnikov a ním používané nástroje. Postup spracovania projektu doktorandskej práce vyplýva z charakteru stanovenia základného cieľa, ktorý má teoretický charakter. Tento cieľ je možné naplniť iba pomocou detailného a systematického spracovania dostatočného množstva poznatkov z oblasti controllingu. Ako zdroj poznatkov z tejto oblasti som si zvolila našu a zahraničnú, predovšetkým nemeckú odbornú literatúru (viď. zoznam použitej literatúry). Pri spracovaní Projektu DDP boli použité tiež výsledky z riešenia inštitucionálnej výskumnej úlohy č. 814/2001 pod názvom Environmentálne orientovaný manažment, marketing a logistika strategických podnikateľských jednotiek a vedeckého projektu VEGA č. 1/9099/02. Projekt doktorandskej práce som rozdelila na päť kapitol. V úvode sa zamýšlam nad dôležitosťou uplatňovania controllingu v priemyselných podnikoch v nových ekonomických podmienkach. 2

6 V prvej kapitole analyzujem rôzne vymedzenia controllingu z pohľadu teórie a praxe manažmentu, rozoberám jednotlivé koncepcie controllingu, analyzujem vývoj controllingu v niektorých krajinách a opisujem operatívny a strategický controlling. V druhej kapitole vymedzujem funkcie a úlohy controllingu z pohľadu viacerých teoretikov. V tretej kapitole určujem úlohy controllera, popisujem požiadavky na neho kladené a vychádzajúc z jeho úloh porovnávam náplň činnosti controllera s inými činnosťami vykonávanými v priemyselnom podniku. Vo štvrtej kapitole popisujem možnosti začlenenia controllingu do organizačnej štruktúry podniku, štruktúrovanie útvaru controllingu a vymedzujem kompetencie controllingového útvaru. V piatej kapitole analyzujem úlohy controllingu nákladov v manažmente priemyselných podnikov a ním používané nástroje (kalkulácie nákladov, rozpočty nákladov a vnútropodnikové účtovníctvo). V závere kapitoly otváram problematiku identifikácie environmentálnych nákladov v kalkuláciách nákladov, v rozpočtoch nákladov a v podnikovom účtovníctve. V záverečnej časti projektu doktorandskej práce určujem ciele a navrhujem tézy doktorandsej práce. 2. ANALÝZA POJMU CONTROLLING V TEÓRII A PRAXI MANAŽMENTU 3

7 Controlling nebol vynájdený v podnikovohospodárskej teórii, vznikol v praxi priemyselných podnikov, a preto tento pojem je potrebné vymedziť nielen z pohľadu teórie, ale aj z pohľadu praxe manažmentu. Pre lepšie pochopenie jeho významu pre prax priemyselného podniku je potrebné oboznámiť sa s koncepciami controllingu, príčinami vzniku controllingu a jeho vývojom. 2.1 VYMEDZENIE CONTROLLINGU Z POHĽADU TEÓRIE MANAŽMENTU V odbornej literatúre existujú mnohé definície controllingu [2], [3], [7], [12], [13], [15], [17], [19], [23], [21], [27]. Jednotliví autori definujú controlling z rôznych hľadísk. Každé hľadisko predurčuje pojmu controlling iný význam. Preto je potrebné najskôr vymedziť význam pojmu controlling a následne analyzovať deficície z našej a zahraničnej literatúry POJEM CONTROLLING Pojem controlling je anglického pôvodu, odvodený od slovesa to control. Jeho preklad je problematický, pretože v slovníkoch sa vyskytuje mnoho jeho významov. Najčastejšie možno nájsť v literatúre chápanie pojmu controlling v dvojakom význame: vo význame riadiť, ovládať, mať pod kontrolou [2], [7], [12], [13], [15], [19], [23], vo význame kontrolovať, preverovať (v angličtine možno vyjadriť aj slovesom to check) [17], [21]. Controlling chápaný len ako kontrola, teda konečná fáza manažmentu, nepredstavuje zmenu v manažmente priemyselného podniku. Za inovačný možno označiť controlling v jeho prvom význame vo význame riadenia, ovládania [3]. Controlling tu označuje špecifickú koncepciu podnikového manažmentu založenú na komplexnom informačnom a organizačnom prepojení plánovacieho a kontrolného procesu [3] CHARAKTERISTIKA CONTROLLINGU 4

8 Napriek rastúcemu významu a uplatňovaniu controllingu v manažmente priemyselného podniku jeho vymedzenie nie je jednoznačne určené. V odbornej literatúre [2], [3], [7], [12], [13], [15], [17], [19], [23], [21], [27] existujú viaceré jeho definície, ktoré možno zatriediť podľa nasledujúcich hľadísk: 1. z inštitucionálneho hľadiska, 2. z funkčného hľadiska. ad. 1) Controlling z inštitucionálneho hľadiska Pojem controlling z inštitucionálneho hľadiska predstavuje controlling ako organizačný útvar, ktorý vykonáva s príslušnými kompetenciami súbor controllingových úloh. V USA sa používa pre takýto útvar názov controllership [15]. V Nemecku a aj u nás sa používa pojem controlling tak pre inštitúciu ako aj pre funkčnú oblasť manažmentu [15]. ad. 2) Controlling z funkčného hľadiska Z funkčného hľadiska existuje viacero definícií controllingu, ktoré možno začleniť do niekoľkých skupín: a) Controlling ako filozofia podnikového manažmentu [3], [12], [13], [15], [23] Pôvodne sa charakterizoval controlling ako filozofia podnikového manažmentu (koncepcia, spôsob, druh, štýl, forma). Z takto vymedzeného pohľadu uvádzam niektoré charakteristiky controllingu. F. Freiberg [3] vymedzuje controlling ako špecifickú koncepciu podnikového riadenia založenú na komplexnom informačnom a organizačnom prepojení plánovacieho a kontrolného procesu. Podľa R. Manna [12] controlling je riadenie a dozeranie orientované na zisk. Controlling je riadenie zisku. R. Mann [13] definuje controlling aj ako súhrn pravidiel, ktorý napomáha dosiahnutiu podnikových cieľov, zabraňuje prekvapeniam a včas rozsvecuje červenú, keď sa objaví nebezpečenstvo vyžadujúce v riadení príslušné opatrenia. 5

9 E. Mayer [15] charakterizuje controlling ako určitý druh podnikového riadenia. Je to ziskovo orientované riadenie. Controlling integruje tradičné účtovníctvo a podnikové plánovanie spolu s marketingom do všestranne orientovanej koncepcie riadenia. Controller sa usiluje pomocou svojich nástrojov ako letecký dispečer (navigátor) viesť podnik do ziskovej zóny. Controller pomocou svojich rád ovplyvňuje budúcnosť." Podľa H. Stieglera [23]: Controlling je podnikateľská filozofia, ktorá nedefinuje všetky hospodárske aktivity podniku samostatne, ale ako vyvážené optimum záujmov zákazníkov a podniku. Záver: Uvedené vymedzenia controllingu majú spoločné to, že charakterizujú controlling ako filozofiu manažmentu podniku. Tieto definície sú príčinou toho, že niektorí teoretici a praktici stotožňujú controlling s manažmentom a tým negujú controlling ako taký. Myslím si, že definície uvedené v tejto skupine nie úplne vyjadrujú charakteristiku controllingu, pretože iba čiastočne vystihujú jeho význam. b) Controlling ako zdroj informácií [2], [19], [29] Ďalšia skupina teoretikov zdôrazňuje informačnú úlohu controllingu. Poslaním controllingu je podpora manažmentu podniku prostredníctvom zabezpečenia potrebných informácií. Do tejto skupiny môžeme zaradiť definície: Controlling podľa D. Refäutera [19] predstavuje špecifickú formu práce s informáciami a jeho úlohou nie je riadiť reálne procesy, ale celý podnik prostredníctvom informácií o reálnych procesoch. Controlling má pripraviť informácie pre riešenie plánovacích, rozhodovacích, implementačných a kontrolných úloh. Obdobne tento pojem vysvetľuje F.Freiberg [3]: Controlling je špecifická koncepcia podnikového riadenia, založená na komplexnom informačnom a organizačnom prepojení plánovacieho a kontrolného procesu. V našej odbornej literatúre podľa Ľ. Kalafutovej [2,29] je controlling kontinuálny proces zameraný na ekonomické ovládnutie podniku prostredníctvom ekonomických informácií. Controlling je neustála podpora riadenia podniku (analýza a vyhodnocovanie informácií pre riadenie). Záver: Tieto definície vyjadrujú základnú funkciu controllingu v slove informácia. Takto koncipovaný controlling sa zaoberá zberom, triedením, 6

10 spracovaním a distribúciou informácií. Jeho úlohou je zabezpečiť potrebné informácie pre manažment priemyselného podniku. Controlling nevytvára úplne nové informácie, ale kombinuje existujúce informácie do novej podoby. V podniku je dostatok informácií, pokiaľ ide o ich množstvo. Správnosť rozhodnutí však závisí nielen na množstve, ale hlavne na kvalite informácií. Hlavnou úlohou controllingu v tejto oblasti je optimalizácia informovanosti, čo znamená zladenie dopytu po informáciách s ich ponukou. Kvalita controllingu sa prejavuje v tom, že sa zameriava na najdôležitejšie informácie. Kvalitu informácií vytvorených controllingom však predurčuje kvalita vstupných informácií. c) Controlling ako koordinátor [6], [7], [28] Podľa J. Webera [28] controlling zastáva určitú funkciu v riadiacom systéme v takých podnikoch, v ktorých sa výkonný systém koordinuje primárne pomocou plánu. Koordinácia je skutočná funkcia controllingu. Cieľom controllingu je zvyšovanie hospodárnosti a efektívnosti riadenia a zvýšenie pružnosti reakcií podniku na zmeny vyvolané vo vonkajšom alebo vnútornom prostredí podniku. Iní autori chápu controlling ako usmerňovanie a koordinovanie činností podniku v súlade s plánom, a to tak, aby boli splnené podnikové ciele. Podľa R. Hofmeistera a H. Stieglera [6] controlling je v systéme riadenia podsystémom, ktorý koordinuje procesy plánovania, organizovania a kontrolovania a na základe analýzy podáva manažmentu informácie potrebné pre rozhodovanie a následné prikazovanie. P. Horváth [7] vymedzuje controlling ako podsystém riadenia zameraný na proces plánovania a kontroly a na jeho koordináciu a informačnú podporu. Záver: Táto skupina teoretikov zdôrazňuje osobitnú úlohu controllingu: koordináciu. Koordinácia je úloha, ktorú organizovanie alebo plánovanie nemôžu v dostatočnej miere vykonávať. Obzvlášť vo veľkých podnikoch, v ktorých dochádza k špecializácii a k samostatnému riešeniu úloh vrámci vnútropodnikových jednotiek je nevyhnutná celopodniková koordinácia. A tú zabezpečuje controlling. Na základe doteraz uvedených definícií charakterizujem controlling nasledovne: Controlling je usmerňovanie a koordinovanie informačne prepojených procesov plánovania a kontroly podnikových činností. Cieľom controllingu je 7

11 poskytovať potrebné informácie pre manažment priemyselného podniku, aby sa stanovené ciele podniku dosiahli hospodárnym vynaložením podnikových zdrojov VZŤAH CONTROLLINGU A MANAŽMENTU Z uvedených definícií vyplýva, že controlling je v teórii veľmi úzko prepojený s manažmentom podniku. Avšak napriek tomu ho nemožno s ním stotožňovať. Preto musí byť snahou teórie, controlling a manažment čo možno najprecíznejšie a najjednoznačnejšie od seba odlíšiť, prípadne presne vymedziť vzťah medzi týmito pojmami. Inými slovami povedané: je treba objaviť ten čiastkový segment manažmentu, ktorý [15]: bol doteraz zanedbávaný alebo ktorý bol málo braný do úvahy, je natoľko osobitný, že si vyžaduje zvláštnu pozornosť, sa dostatočne prekrýva s praktickou realizáciou controllingu a manažmentu. Odvolávanie sa na plánovaciu a kontrolnú funkciu alebo informačné zabezpečenie však nepostačuje na tieto požiadavky. Plánovanie je tradičná podnikovohospodárska disciplína a otázky informačného zabezpečenia pre podnikové rozhodovacie procesy sú tak staré ako podnikovohospodárska náuka samotná. Ani ohraničenie funkcií manažérskeho plánovania nepostačuje, pretože aj táto oblasť úloh bola podrobne rozobraná teóriou plánovania v podnikovom hospodárstve. Samostatné postavenie v teórii manažmentu získava controlling až vtedy, keď sa mu pridelí plánovací a kontrolný systém, informačný systém. zabezpečuje ich vytvorenie a ďalší rozvoj, zabezpečuje ich každodenné fungovanie. k o o r d i n á c i a v rámci riadiaceho systému podniku. Odborná literatúra vymedzuje prevažne dva systémy, ktoré sú koordinované controllingom [15]: V zásade má controlling k plánovaciemu ako aj k informačnému systému dve koordinačné úlohy[15]: Koordináciou systému plánovania a kontroly a informačného systému sa rozumie zladenie týchto systémov podniku, aby bolo možné aj opakované 8

12 vyhodnocovanie procesov prebiehajúcich v podniku s cieľom zabezpečiť dosiahnutie podnikateľských cieľov, predovšetkým maximalizáciu zisku. Rozlišujeme štyri základné typy koordinačného mechanizmu (obr. č. 1) [15]: a) Koordinácia na základe osobných rozkazov je založená na vertikálnej personálnej komunikácii. Je typická pre malé a stredné podnikanie. b) Koordinácia na základe odsúhlasenia je založená na horizontálnej komunikácii. Koordinačné rozhodnutie je rozhodnutie skupiny ľudí. Tento typ koordinácie je vhodný pre evolučné podniky. c) Koordinácia prostredníctvom programov je založená na detailnej úprave postupov riešenia úloh. Uplatňuje sa v byrokratických manažérskych systémoch priemyselných podnikov. d) Koordinácia prostredníctvom plánov na rozdiel od predchádzajúceho typu koordinácie neurčuje algoritmus riešenia úlohy, ale vychádza zo stanovovania cieľov. Využíva sa najmä vo veľkých podnikoch. Rôzne koordinačné mechanizmy Koordinácia na základe bezprostrednej personálnej komunikácie (personálne orientovaná koordinácia) Koordinácia na základe technokraticky určenej komunikácie (nepersonálna koordinácia) Koordinácia na základe osobných rozkazov (vertikálna komunikácia) Koordinácia na základe odsúhlasenia (horizontálna komunikácia) Koordinácia prostredníctvom programov (stanovenie postupov riešenia úloh) Koordinácia prostredníctvom plánov (stanovenie cieľov riešenia úloh) Obr. č. 1: Typy koordinačných mechanizmov [15] Cieľom controllingu je zvyšovať efektivitu a flexibilitu manažmentu podniku ako aj schopnosť podniku prispôsobiť sa novým trhovým podmienkam. 9

13 Ako už bolo uvedené, controlling nebol vynájdený v teórii manažmentu, ale v praxi priemyselných podnikov. Preto v ďalšej časti vymedzím tento pojem z hľadiska potrieb praxe. 2.2 VYMEDZENIE CONTROLLINGU Z POHĽADU PRAXE MANAŽMENTU V literatúre je nielen samotný pojem controlling rôzne vymedzený, ale aj úlohy, ktoré má controlling plniť. Takisto rozporný je veľký obsah úloh, ktoré sa controllérovi pripisujú, a ktoré sa s priebehom času podstatne menili. Napriek všetkým kritickým hlasom sa v praxi vytvorilo pevné jadro funkcií, ktoré sa spája s povolaním controlléra. Tieto funkcie sa dajú v krátkosti opísať dvomi heslami a to: orientácia na plánovanie a kontrolu a orientácia na konsenzus. Orientácia na plánovanie a kontrolu Controlling je v praxi priemyselných podnikov neodmysliteľne spojený s plánovaním a kontrolou. Nespolieha sa na intuitívnu manažérsku schopnosť jednotlivca, ale sa snaží [15]: aby boli podnikové ciele formulované jasne a merateľne, aby sa pre všetky oblasti v podniku vytvárali a vyberali na základe stanovených cieľov rôzne alternatívne riešenia, a aby sa plánovali očakávané výsledky prínosy týchto alternatív, aby sa nepretržite v podniku dozeralo na to, či sa plány skutočne dodržujú, aby v prípade odchýlok boli stanovené nápravné opatrenia, a aby sa tieto i zaviedli, prípadne sa stanovili nové, realistickejšie plány. Orientácia na plánovanie a kontrolu sa dá interpretovať veľmi odlišnými spôsobmi. Preto sa môžeme v praxi priemyselných podnikov stretnúť s rôznymi realizačnými variantami [15]: a) najširším, najrozsiahlejším variantom je prípad, keď orientácia na plánovanie a kontrolu znamená úplné prevzatie plánovacích a kontrolných činností. Avšak táto forma má sotva zmysel, pretože by ňou controllér na seba prevzal podstatnú časť úloh manažmentu. Iba vtedy, keď vedenie podniku nedisponuje systematickým 10

14 know-how plánovania a kontroly, by mohol byť tento variant pre určitý čas únosným. b) Druhým, omnoho dôležitejším variantom v praxi je variant, keď controllér prevezme celkovú prípravu rozhodnutí pre konkrétne opatrenia a je zodpovedným za kontrolu stanovených rozhodnutí. Činnosť líniového manažmentu je koncentrovaná len na stanovenie samotných rozhodnutí. Ak sa rozdelí plánovacia a kontrolná činnosť na obsahové a procesné komponenty, tak sa jedná o v praxi veľmi časté pridelenie úloh a to: riadiaci pracovníci stanovujú ciele a obsah plánovania, controlléri uskutočňujú zabezpečenie plánovania a kontroly, ako aj opatrenia v prípade odchýlok reálnych výsledkov od plánovaných. c) Orientácia na plánovanie a kontrolu môže napokon znamenať aj len prevzatie zodpovednosti za systematické plánovanie a kontrolu. Kompetencie v plánovaní a kontrole si ponechávajú manažéri, zodpovednosť za plánovanie a kontrolu sa kvázi rozdelí medzi manažérov a controllérov. Čím silnejšia je decentralizácia v podniku, tým realistickejší je práve tento tretí variant. Na realizáciu tohto variantu je potom aj vo veľkých podnikoch potrebných len málo controllérov. Orientácia na konsenzus Orientácia na plánovanie a kontrolu nepostačuje na charakteristiku úloh controlléra. Plánovanie a kontrola sa môže uskutočňovať rôznymi spôsobmi. To, že sa plánuje a kontroluje ešte nevypovedá nič o kvalite plánovania a kontroly. Preto je podstatný ešte ďalší znak, a to orientácia na konsenzus: Controllér má zabezpečiť, aby vypracované plány po zvážení všetkých alternatív a s využitím know-how plánovania predstavovali pre priemyselný podnik optimum. Splnenie tejto požiadavky znamená [15]: zabrániť, aby jednotlivé podnikové oblasti s odlišnými kompetenciami boli vtiahnuté do plánovacieho procesu, zabrániť, aby bola v plánovacom procese použitá osobná, individuálna moc, zabrániť, aby niektoré príspevky v plánovaní boli utláčané a padli pod stôl, zabrániť, aby boli dôležité informácie pre plánovanie jednotlivcami zámerne zatajované, zabrániť, aby sa jednotlivé podnikové oblasti správali oportunisticky (bezzásadovo, prospechársky). 11

15 2.3 KONCEPCIE CONTROLLINGU V PRIEMYSELNOM PODNIKU Vychádzajúc z vymedzenia pojmu controlling a z toho, ktorá jeho úloha je týmto vymedzením zdôraznená, koncepcia controllingu v podniku môže byť [15]: cieľovo orientovaná, informačne orientovaná, orientovaná na plánovanie a kontrolu, orientovaná na koordináciu. Cieľovo orientovaná koncepcia controllingu považuje za základnú úlohu controllingu snahu, aby všetky rozhodnutia a činnosti v priemyselnom podniku boli zamerané na dosahovanie zisku. Keďže predovšetkým v rýchlo sa rozvíjajúcich podnikoch vzniká tendencia prihliadať na individuálne a čiastkové ciele, musia byť prostredníctvom controllingu jednotlivé vnútropodnikové útvary silnejšie orientované na zisk. Controlling orientovaný na ciele používa kvantitatívne informačné, plánovacie a kontrolné nástroje, pretože sleduje kvantitatívny cieľ zisk. Informačne orientovaná koncepcia controllingu zdôrazňuje predovšetkým koordináciu informačných potrieb a zabezpečenie informácií. Vychádza z toho, že údaje získané predovšetkým z účtovníctva sa nedostatočne využívajú v plánovaní a kontrole. A naopak mnohé potrebné údaje často chýbajú. Controlling by mal preto zabezpečiť potrebné informácie. Získavanie a zabezpečovanie informácií však nestačí na to, aby tieto informácie boli manažmentom priemyselného podniku i využité. Koncepcia controllingu orientovaná na plánovanie a kontrolu považuje za dôležité, aby sa controller zúčastňoval plánovania a kontroly. Controller síce neplánuje a nekontroluje, ale koordinuje tieto činnosti. Koncepcia controllingu orientovaná na koordináciu 12

16 vzťahuje koordináciu na celý manažérsky systém. Každý priemyselný podnik potrebuje nástroje, prostredníctvom ktorých môže usmerňovať výrobné a finančné procesy. Riadenému (výkonnému) systému, v ktorom sa uskutočňuje zásobovanie, výroba a odbyt výrobkov a s nimi prepojené finančné procesy, je nadriadený riadiaci systém. Nástroje riadiaceho systému sa čoraz viac formujú do čiastkových systémov. Tak rozlišujeme: organizáciu, cieľový systém, plánovací a kontrolný systém, informačný systém a systém personálneho riadenia, ktoré sú najdôležitejšími časťami riadiaceho systému. Postupným vývojom sa tieto systémy stávajú špecifickejšími, preto je potrebná ich vzájomná koordinácia. Koordinácia sa stáva centrálnou manažérskou úlohou, za ktorú zodpovedá podnikové vedenie, avšak ktorá sa bez podpory controllingom nedá zabezpečiť. A práve to je príčina vzniku controllingu. Koordinácia zahŕňa odsúhlasovanie v jednotlivých čiastkových systémoch ako aj odsúhlasovanie medzi systémami navzájom. Pokiaľ sa riadiace aktivity orientujú na výkonné procesy v podniku, koordinácia nepriamo ovplyvňuje aj riadený (výkonný) systém (obr. č. 2). Riadiaci systém v podniku cieľový systém organizácia systém personálneho riadenia controlling plánovací a kontrolný systém informačný systém riadený (výkonný) systém Obr. č. 2: Koordinačná úloha controllingu v riadiacom systéme [2, 15] 13

17 To však neznamená, že by sa stal controlling najdôležitejšou súčasťou v riadiacom systéme. Keďže podnikové vedenie nesie zodpovednosť za koordináciu, plní controlling pre manažment priemyselného podniku servisnú funkciu. Koordinácia by mala byť uskutočňovaná tak, aby prispievala k dosahovaniu podnikových cieľov. Preto musí controlling rovnako ako iné podnikové oblasti zohľadňovať orientáciu na ciele. Koordinačnú úlohu možno ďalej interpretovať tak, že controlling musí zabezpečovať aj prispôsobovanie priemyselného podniku meniacim sa hospodárskym a spoločenským podmienkam. 2.4 ČASOVÉ DIMENZIE CONTROLLINGU Z hľadiska času poznáme strategický a operatívny controlling [2], [23]. Strategický controlling je orientovaný na budúcnosť. Je zameraný na sledovanie budúcich príležitostí a rizík priemyselného podniku. Pomocou stanovených cieľov sa snaží zabezpečiť dlhodobú existenciu podniku. Je orientovaný predovšetkým externe, pričom využíva informácie z vnútorného prostredia podniku. Zachytáva spravidla dlhodobý horizont plánovania, ktorý začína v prítomnosti a siaha až do budúcnosti. Predmetom plánovania a kontroly sú tzv. strategické veličiny, ako napr. technológia, výrobky, trhy, systémy riadenia, investície, výskum a pod. Hlavné úlohy strategického controllingu možno vymedziť nasledovne [24]: podporovanie strategickej filozofie priemyselného podniku, spracovanie analýz silných a slabých stránok podniku /tzv. SWOT - analýza/, formulácia strategických cieľov, strategické porovnávanie požadovaného a skutočného stavu, opatrenia pre riadenie podľa odchýliek. Strategický controlling predstavuje integrovaný rozhodovací systém a tvorí uzavretý okruh s určenými cieľmi, informáciami a spätnou väzbou. Operatívny controlling je orientovaný na súčasnosť, resp. na krátku budúcnosť. Je ohraničený časovým horizontom krátkodobého a strednodobého 14

18 plánovania. Orientácia operatívneho controllingu je najmä do vnútra priemyselného podniku. Vychádza predovšetkým z jeho aktuálnych personálnych a kapitálových možností. Zaoberá sa informáciami dosiahnutými v súčasnosti, ale podľa potreby i v minulosti. Operatívny controlling je prevažne záležitosťou vnútropodnikového controllingu a jeho podstatou je sformulovať systém riadenia zisku. Ide o ekonomické vnútropodnikové riadenie, ktoré využíva ekonomické kategórie, ako sú náklady, výdavky, výnosy, príjmy, výnosnosť, likvidita, príspevok na úhradu fixných nákladov a pod. Hlavné úlohy operatívneho controllingu možno vymedziť nasledovne [24]: spracovanie informácií získaných interne a externe ako podklad pre krátkodobé plánovanie, celkové vnútropodnikové plánovanie, inštitucionalizácia porovnávania požadovaného a skutočného stavu, korekcia odchýliek, zavedenie spravodajstva a informatiky vo vzťahu k vnútropodnikovému plánovaniu a výsledkom podniku. Kritériá, ktorými sa líši strategický a operatívny controlling sú [24]: 1. Časový horizont: na rozdiel od operatívneho controlling strategický controlling pracuje bez obmedzenia časového horizontu. 2. Veličiny: v operatívnej oblasti rozlišujeme veličiny náklady a výnosy. Strategický controlling pracuje so všetkými faktormi, ktoré majú význam pre rozvoj priemyselného podniku. 3. Okolie: operatívny controlling je zameraný predovšetkým do vnútra priemyselného podniku, zatiaľ čo strategický controlling berie do úvahy všetky faktory okolia priemyselného podniku, ktoré ovplyvňujú jeho budúcu situáciu. 4. Tlak termínov: na rozdiel od operatívneho controllingu neexistuje v strategickom controllingu tlak na prijímanie rozhodnutí, pretože sa nemusia dodržať termíny stanovené účtovným obdobím. 5. Štýl riadenia: operatívny controlling sa opiera o podnikové plány, zatiaľ čo strategický controlling prejednáva a vyhodnocuje možnosti a rizika z najrôznejších uhlov pohľadu. 6. Stanovovanie cieľov: operatívny controlling má za cieľ dosahovanie zisku, strategický controlling je zameraný na zabezpečenie existenie podniku. 15

19 Operatívny a strategický controlling nemožno od seba oddeliť, ba naopak, medzi nimi existuje sústavné vzájomné pôsobenie. 2.5 VZNIK A VÝVOJ CONTROLLINGU V PRIEMYSELNE VYSPELÝCH KRAJINÁCH, V ČESKEJ A V SLOVENSKEJ REPUBLIKE VZNIK CONTROLLINGU S prvým, avšak trochu modifikovaným použitím pojmu controlling sa stretávame v 15. storočí v oblasti verejnej správy v Anglicku a vo Francúzsku a neskôr, v 18. storočí, aj v USA [15]. Na anglickom kráľovskom [15] dvore v 15. storočí existoval countroller, ktorý preveroval záznamy o tovarovo-peňažnom styku. Aj vo Francúzsku [15] vedú stopy controllingu do tohto obdobia, kde sa objavil na oficiálnom dvorskom úrade ako contre-rôle. Obdobnú funkciu plnil v USA od roku 1778 comptroller [15], ktorý plnil úlohy v správe štátneho rozpočtu a kontroloval použitie štátnych výdavkov. Ďalší historický vývoj controllingu vo verejnej správe v USA bol od roku 1863 spätý s funkciou controllera of the currency (vedúceho štátneho bankové dozoru) [15] a od roku 1921 s funkciou comptrollera General [15] (vedúceho najvyššieho kontrolného úradu). Pôvodne stredobodom controllingu boli funkčné oblasti spojené s účtovníctvom a kontrolou CONTROLLING V USA Controlling, podobný súčasnému ponímaniu, vznikol koncom 19. storočia v období rozvoja priemyslu v USA. Prvý podnik, ktorý vytvoril pracovnú pozíciu controllera, bola v roku 1880 Atchison, Topeka & Santa Fe Railway System [15]. Medzi priemyselnými podnikmi ako prvá vytvorila pracovnú pozíciu controllera v roku 1892 spoločnosť General Electric Company [15]. Základnou úlohou bolo zvládnutie finančných otázok a vykonávanie revíznych úloh. Táto pozícia vznikla aj na základe toho, že v amerických obchodných spoločnostiach (v protiklade s nemeckými) existovali iba dva orgány: valné zhromaždenie a správna rada [21]. Kompetencie správnej rady pozostávali nielen 16

20 v riadení spoločnosti, ale aj dozore. Chýbajúci kontrolný orgán ako aj veľkosť podnikov a silné postavenie prezidentov spoločností sa stali predpokladom pre vytvorenie pozície controllera [21]. Rozšírenie pozície controllera muselo počkať a to hlavne z dôvodu, že úlohy niekdajších controllerov boli súčasťou existujúcich pozícií (napr. Treasurer pokladník, General Auditor hlavný účtovník, atď.). Stále zložitejšie a náročnejšie riadenie podniku v trhovom prostredí viedlo v 20- tych rokoch tohto storočia v USA k tomu, že bolo potrebné vnútropodnikové ekonomické riadenie, plánovanie a kontrolu inštitucionalizovať. Preto od 30-tych rokov pracovníci controllingu začali zaberať významné miesto i v podnikovej sfére [15]. Nielen prax, ale aj teória od tohto obdobia venovala zvýšenú pozornosť controllingu. V roku 1931 bol založený Controllers Institute of America, ktorý bol neskôr premenovaný na Financial Executives Institute FEI [21]. V roku 1934 bol založený výskumný ústav Controllership Foundation, ktorý sa dnes volá Financial Executives Research Foundation [21]. Od roku 1934 tiež vychádzal časopis The controller, neskôr premenovaný na Financial Executive [21] CONTROLLING V NEMECKU S rastúcim prílevom pobočiek amerických firiem do Európy sa controlling začal presadzovať aj v strednej Európe, najmä v Nemecku. Do 60-tych rokov nemecké firmy pristupovali ku controllingu dosť opatrne, ale v 70-tych rokoch už veľké podniky dosť samozrejme zriaďovali pracovné miesta, resp. samostatné útvary controllingu [15]. V. H. Peemőller [17] charakterizuje príčiny relatívne neskoršieho vývoja controllingu v Nemecku oproti USA nasledovne: V USA bola v 20-tych rokoch tohto storočia oveľa väčšia hospodárska sloboda ako v Európe. V USA bola svetová hospodárska kríza skôr a so silnejším účinkom, preto podniky boli nútené sa viac orientovať na plán a kontrolu. 17

21 V USA bola teória podnikového hospodárstva bližšie praxi ako v Nemecku. Veda a prax v USA spoznala oveľa skôr možnosti využitia účtovníctva ako nástroja pre riadenie. Napriek tomu, že v Nemecku už v 20-tych rokoch sledovali a prediskutovali rozvoj amerického nákladového účtovníctva, v dôsledku medzinárodnej izolácie Nemecka sa účtovníctvo podnikov zameriavalo na výslednú kalkuláciu s cieľom tvorby cien. Preto sa neprejavili zásadné impulzy v smere controllingu orientovaného na náklady. V nemeckých akciových spoločnostiach sa striktne dodržiavalo oddelenie riadiacej funkcie predstavenstva od kontrolnej funkcie dozornej rady. Organizačná štruktúra mnohých spoločností bola skôr centrálne líniová. Bola tu prirodzená snaha všetkých zodpovedných realizovať všetky čiastkové fázy procesu plánovania a rozhodovania v každom odbore samostatne. V období 50-tych až 60-tych rokov zaznamenávalo nemecké hospodárstvo najvyšší rast a najvyššie zisky. Preto nemecké podniky nemali záujem meniť svoje organizačné štruktúry, nemali záujem zaviesť controlling. Príčiny zmeny myslenia a zavádzania controllingu do praxe v nemeckých podnikoch vidí V. H. Peemőller nasledovne [17]: Prvá vlna decentralizácie (vytváranie divízií) veľkých podnikov v nemeckom priemysle začala koncom 60-tych rokov. Bežné nástroje manažmentu nepostačovali na koordináciu a usmerňovanie decentralizovaných divízií. Vznikla potreba nových odborníkov na pracovné miesto controllera, ktorí by mali dostatočné teoretické znalosti nových metód riadenia, ale aj praktické skúsenosti. Vlna nesolventnosti v nemeckom hospodárstve v 80-tych rokoch presvedčila väčšinu podnikov o nutnosti zlepšenia plánovacích a koordinačných nástrojov. Aj v Nemecku vznikli spolky a organizácie, ktoré sa zaoberali controllingom. V roku 1969 bola založená spoločnosť Gesellschaft fűr Finanzwirtschaft in der Unternehmensfűhrung e.v. Frankfurt s pracovnou skupinou controlling. V roku 1971 Controller Akademie v Gautingu pri Mníchove a Arbeitsgemeinschaft Wirtschaftswissenschaft und Wirtschaftspraxis im Controlling und Rechnungswesen 18

22 der FH Köln im Fachbereich Wirtschaft (AWW Köln), v 1975 nasledoval Controller Verein e. V. Mũnchen [15]. V rokoch boli v Nemecku realizované početné štúdie, ktorých cieľom bolo predovšetkým definovanie základných úloh controllingu, vymedzenie nástrojov controllingu a nájdenie jeho optimálneho postavenia v organizačnej štruktúre podniku. Realizácia týchto štúdií bola vyvolaná na základe množstva nejasností, ktoré so sebou controlling priniesol [15] CONTROLLING V RAKÚSKU Controlling v Rakúsku v súčasnosti je etablovaný v operatívnej oblasti a v strategickej oblasti sa prudko rozvíja. Postavenie controllingu v Rakúsku na prvý pohľad zodpovedá nemeckej koncepcii controllingu. Niektoré odlišnosti rakúskeho controllingu vyplývajú z rozdielnych rámcových podmienok [5]: v rakúskom hospodárstve prevažujú malé a stredné podniky, pod vplyvom štátu je asi 80 % veľkých podnikov, okolo 40 % veľkých podnikov, ktoré nie sú pod vplyvom štátu, sú pod vplyvom zahraničných vlastníkov, závislosť hospodárstva od zahraničného vývoja. Tieto podmienky pre vznik a vývoj controllingu vedú k čiastočne diferencovanému hodnoteniu controllingu v Rakúsku [15]: v malých a stredných podnikoch úlohu controllerov vykonávajú majitelia a spoločníci a controlling je v týchto podnikoch menej rozvinutý, v podnikoch s väčšinovým podielom štátu nie je controlling nevyhnutný, koncepty controllingu v podnikoch so zahraničnou majetkou účasťou vychádzajú z controllingu materských krajín (USA, Nemecko,...) a preto nedochádza ku vzniku špecifického rakúskeho controllingu, rakúske podniky sú vystavené vstupom do Európskej únie silnejšej konkurencii, a preto sa stáva dôležitejším využívanie nástrojov controllingu. Controlling bol najskôr zavedený do výrobných podnikov, neskôr v polovici 80-tych rokov do bánk a poisťovní a v oblasti služieb sa rozvíja od 90-tych rokov [15]. 19

23 Zriadený bol Österreichische Controller-Institut, čo je vlastne zoskupenie zamerané na výskum controllingu a vzdelávanie v oblasti controllingu [15] CONTROLLING VO ŚVAJĆIARSKU Aj vo Švajčiarsku má idea controllingu pôvod v praxi. Potrebu podporných nástrojov manažmentu viedla v polovici 50-tych rokov ku vzniku controllingu. Ako prvé integrovali myšlienky controllingu Swissair a Ciba-Geigy [15]. Dnes skoro každý väčší hospodársky podnik i veľké banky majú vlastný controllingový útvar. Tradičným základom hospodárstva vo Švajčiarsku sú malé a stredné podniky (asi 90 % všetkých podnikov). Obdobne ako v Nemecku a v Rakúsku sa controlling v týchto podnikoch začal presadzovať začiatkom 80-tych rokov. Na vývoj teórie controllingu mala vplyv nemecká koncepcia controllingu. Základom pre teoretický rozvoj sa stala vysoká škola v St. Gallene, ktorá pripravuje špecialistov pre controlling a usporadúva semináre a konferencie pre controllerov. Vo Švajčiarsku neboli vytvorené žiadne typické čisto švajčiarske koncepty a riešenia controllingu, ale prevažne boli bez väčších problémov prevzaté metódy nemeckého controllingu. Malé rozdiely v terminológii a v praktických rámcových podmienkach sa dajú ľahko prekonať, napriek tomu sa snažia švajčiarski teoretici v diskusiách presadiť svoje vlastné riešenia controllingu [15] CONTROLLING VO FRANCÚZSKU Pojem controlling sa vo Francúzsku prekladá pojmom Contrôle de Gestion, čo doslovne znamená kontrola manažmentu. Neskoré objavenie controllingu vo Francúzsku súvisí s centrálne riadeným hospodárskym systémom. Štát určoval finančný rámec podnikania a riadil investície [15]. Controlling sa vyvinul vo Francúzsku v 60-tych rokoch, dlhé obdobie sa funkcia a úlohy controllera nesprávne vysvetľovali. Controlling sa chápal ako kontrola, sledoval rovnaké kontrolné princípy ako interná revízia a externý audit. Až v 70-tych rokoch sa postupne controlling začal chápať ako koncepcia manažmentu a začal vykonávať servisnú funkciu manažmentu. Controlling poskytoval potrebné informácie pre manažment a koordinoval plánovanie. Controller sa stal zodpovedný za [15]: získavanie a spracovanie informácií pre manažment, 20

24 zostavovanie krátkodobých a strednodobých plánov (ťažisko jeho úloh), sledovanie a dodržiavanie týchto plánov, zostavovanie dlhodobých plánov CONTROLLING V TALIANSKU Sú to [15]: Controlling v Taliansku je zameraný zhruba na tie isté oblasti ako v Nemecku. spravodajstvo, plánovanie a kontrolovanie, účtovníctvo, strategické plánovanie, kalkulácie. Definovanie controllingu v talianskej teórii zodpovedá definíciám controllingu v nemeckej odbornej literatúre. V 60-tych rokoch controlling prenikol v Taliansku do väčších podnikov napr. Pirelli, Montedison, zatiaľ čo menšie podniky uplatňovali moderné účtovné systémy. Aj v Taliansku je veľký počet pobočiek zahraničných firiem, ktoré prebrali controlling materských firiem. Strategický controlling je v publikáciách spomínaný až v 70-tych rokoch. Pre 90-te roky je charakteristické zdokonaľovanie operatívneho controllingu, najmä v menších podnikoch a dôkladnejšie uplatňovanie strategického controllingu najmä v stredne veľkých podnikoch [15] CONTROLLING V ĆESKEJ REPUBLIKE V českých priemyselných podnikoch bývajú controllingové činnosti vykonávané predovšetkým bez inštitucionálneho rámca [26]. Pokiaľ býva controllingové oddelenie zriadené, stáva sa tak, ako aj na Slovensku, väčšinou v súvislosti so vstupom zahraničného kapitálu. Controllingový útvar sa zriaďuje ako štábny útvar, väčšinou býva tvorený len niekoľkými pracovníkmi. V českých priemyselných podnikoch prevažuje tendencia chápať ho len ako pomocný útvar a jeho funkcie bývajú redukované na kontrolu prebiehajúcich procesov. 21

25 CONTROLLING V SLOVENSKEJ REPUBLIKE Na Slovensku sa v praxi priemyselných podnikov začal používať pojem controlling až po roku Väčšina slovenských podnikov vybudovala novú organizačnú štruktúru, v ktorej svoje miesto zaujal aj controlling. Názov controlling sa stal moderný a čoraz častejšie sa objavoval v spojení s viacerými ekonomickými pojmami (controlling investícií, finančný controlling, personálny controlling, controlling pohľadávok, strategický controlling, operatívny controlling, nákladový controlling, atď.) Vzhľadom na nedostatok odbornej literatúry z danej oblasti bol, a dodnes je tento proces zavádzania controllingu sprevádzaný nepochopením pojmu controlling, nejasnosťou jeho cieľov a úloh [5]. V praxi slovenských podnikov sa objavuje koncepcia controllingu z ekonomicky vyspelých krajín. Aplikuje sa však mechanicky bez poznania jej vývoja a vzájomných súvislostí. Často sa kladie otázka: Načo vytvárame nový, vedecky znejúci a dokonca anglický názov pre činnosti, ktoré už dávno poznáme ako plánovanie, kontrola, riadenie [5]? S tým možno súhlasiť len čiastočne, pretože otázkou ostáva, či sa možu tradičné metódy a nástroje efektívne uplatniť v zmenených vonkajších a vnútorných podmienkach podnikov. Záver: Controlling vznikol v USA a neskôr našiel uplatnenie aj v krajinách Európy. V priemyselne rozvinutých krajinách je etablovaný najmä v operatívnej oblasti a v strategickej oblasti sa prudko rozvíja. V Českej republike a v Slovenskej republike sa začal rozvíjať najmä v poslednom období. Priemyselné podniky v konkurenčnom prostredí musia uplatňovať nové metódy a postupy riadenia, aby obstáli v silnejúcej konkurencii. U nás je dôležité uskutočniť zdokonaľovanie nástrojov operatívneho controllingu a najmä metód, ktoré tieto nástroje používajú. 22

26 3. FUNKCIE A ÚLOHY CONTROLLINGU V PRIEMYSELNOM PODNIKU Tak ako existuje množstvo názorov na vymedzenie pojmu controlling, existujú aj rôzne názory na funkcie i úlohy controllingu. 3.1 FUNKCIE CONTROLLINGU S vývojom controllingu sa menili a rozširovali i jeho funkcie [30]: Pôvodnú funkciu controllingu, t. j. registrovať, zaznamenávať by bolo možné stotožniť s funkciou výkazníctva. Na tejto úrovni ide o controlling v registračnej funkcii. Ďalším stupňom je aktívne orientovaný controlling zameraný na kontrolu hospodárnosti, ale súčasne i na vypracovanie zlepšovacích návrhov. Ide o tzv. controlling v navigačnej funkcii. Najvyšší vývojový stupeň predstavuje controlling orientovaný na manažment. Ide o vytvorenie systému manažmentu, ktorý využíva informácie z oblasti plánovania, kontroly a regulácie podnikových aktivít. Jedná sa o controlling v inovačnej a koordinačnej funkcii. Uplatnenie uvedených funkcií závisí predovšetkým od toho, v akom prostredí sa priemyselný podnik nachádza. V relatívne stabilnom prostredí plní controlling predovšetkým registračnú funkciu a controller vykonáva v podstate činnosti účtovníka. V mierne dynamickom prostredí je základom controllingu navigačná funkcia. Controller zabezpečuje kontrolu hospodárnosti a podľa potreby vypracováva nápravné opatrenia. V silne dynamickom prostredí controlling plní hlavne inovačnú a koordinačnú funkciu a controller vystupuje predovšetkým ako inovátor a koordinátor. Zúčastňuje sa procesov riešiacich podnikové problémy a je zodpovedný za zostavenie plánovacích, kontrolných, hodnotiacich a korigujúcich informácií. Controlling na tomto stupni je nemysliteľný bez kvalitného informačného systému podniku. 23

27 3.2 CIELE A ÚLOHY CONTROLLINGU Controlling má mať jasne definované ciele a úlohy. Základným. t. j. vrcholovým cieľom controllingu je podpora manažmentu realizovaná prostredníctvom prípravy informácií a nástrojov pre manažment priemyselných podnikov. Ciele a úlohy controllingu v jednotlivých čiastkových oblastiach manažmentu podniku možno vymedziť podľa jednotlivých autorov nasledovne: Úlohy controllingu podľa Ľ. Kalafutovej [2]: podpora plánovania a stanovenia cieľov podniku, priebežné získavanie a spracovanie informácií na podporu rozhodovania, podpora kontroly, porovnávanie plánov a skutočností s dôrazom na analýzu odchýlok, spracovanie informácií pre potreby manažmentu, ale aj komunikácia so štátnymi orgánmi, zainteresovanosť na výbere a príprave riadiacich pracovníkov. Úlohy controllingu podľa M. Heinischa [4]: výstavba a údržba systému plánovania, zodpovednosť za porovnávanie plánu a skutočnosti, analýza odchýlok skutočnosti od plánu, interpretácia odchýlok pre vedúcich pracovníkov, podpora pri voľbe opatrení pre uskutočnenie nápravy, zhodnotenie dôsledkov opatrení prostredníctvom prepočtov očakávaní, výstavba a starostlivosť o manažérsky informačný systém. Úlohy controllingu podľa P. R. Preiβlera [18]: Nezávisle od veľkosti podniku musí controlling plniť tieto základné úlohy: zabezpečenie informácií: zabezpečenie výkonnosti účtovníctva, vybudovanie jednotného kontrolného systému, vybudovanie účtovníctva zodpovedajúceho cieľom controllingu, vybudovanie vypovedajúceho nákladového účtovníctva, 24

28 ostatné prepočty: hospodárnosť, prepočet investícií, porovnávanie podnikov, plánovanie, prognózovanie a poradenstvo: zostavenie celkového plánu, poradenstvo pri stanovení reálne dosiahnuteľných cieľov, koordinácia všetkých čiastkových plánov, pozorovanie trednov vývoja okolia podniku a ich vplyv na podnik, dozeranie a usmerňovanie: priebežné dozeranie na dodržiavanie plánovaných cieľov, zistenie odchýlok a návrh opatrení, inovačný motor, spravodajstvo a interpretácia, bežné správy, analýzy pre podporu rozhodovania a nájdenie správneho rozhodnutia, kontrola: kontrola plánu (kontrola formálnej aj obsahovej správnosti čiastkových plánov, kontrola dosiahnutých výsledkov, všeobecné kontrolné úlohy (tvorba smerných hodnôt). Úlohy controllingu podľa R. Hofmeistera a H. Stieglera [6]: stanovenie cieľov, prognózovanie, plánovanie, porovnávanie plánu a skutočnosti, analýza odchýlok, opatrenia na odstránenie odchýlok, stanovenie nových cieľov. Záver: Všetci uvedení autori (okrem R. Hofmeistera a H. Stieglera) charakterizujú úlohy controllingu skôr ako úlohy controllera. Uvedené úlohy controlling v týchto citáciách sa navzájom prelínajú a sú v podstate veľmi podobné. R. Hofmeister a H. Stiegler na rozdiel od iných autorov nezvýrazňujú úlohu podpory pri plánovaní a stanovení cieľov, ale uvádzajú celé plánovanie ako proces manažmentu. To 25

29 znamená, že chápu controlling ako časť manažérskych činností, bez ohľadu na to, či tieto činnosti robí manažér, controller alebo obaja spolu. 26

30 4. ÚLOHY A POSTAVENIE CONTROLLERA V PRIEMYSELNOM PODNIKU Controller je relatívne nové povolanie. Zatiaľ čo jeho pôvod v USA siaha až do 19. storočia, konkrétnu formu nadobudlo v 30.-tych rokoch nášho storočia. V Spolkovej Republike Nemecko sa rozšírilo až v posledných 20.-tich rokoch [15]. U nás, v slovenských podnikoch, sa stalo známym až v poslednom období [15]. V súčasnosti u nás vykonáva prácu controllera prevažne finančný manažér, ktorý analyzuje finančné charakteristiky podnikateľskej činnosti s cieľom zabezpečiť dlhodobú prosperitu firmy. V malých firmách sa controllingom zaoberajú najmä pracovníci s inými pracovnými funkciami (napr. účtovník), vedúci pracovníci na prvom stupni riadenia a majiteľ sám. Je preto dôležité vymedziť požiadavky kladené na controllera a obsah práce, ktorú by mal controller v priemyselnom podniku vykonávať. 4.1 ÚLOHY CONTROLLERA Z úloh controllingu sa môžu vymedziť úlohy, ktoré má controllér v priemyselnom podniku plniť. Náplň práce controllera obsahuje [2]: sledovanie hospodárskeho, sociálneho a politického okolia podniku a posudzovanie jeho vplyvu na podnik, účasť na tvorbe a kontrole plnenia podnikových cieľov, účasť na tvorbe, koordinácii a kontrole plnenia podnikových plánov, vypracovávanie správ, analýz a komentárov k dosiahnutým výsledkom pre potreby manažmentu a vlastníkov, poskytnutie poradenstva pre všetky stupne manažmentu pri tvorbe podnikových smerníc, najmä pre účtovníctvo, kalkulácie a rozpočtovníctvo, príprava správ pre štátne inštitúcie a banky. 4.2 POŽIADAVKY NA CONTROLLERA V odbornej literatúre [1], [2], [3], [8], môžeme nájsť rôzne charakteristiky controllera, napr. controller je lodivodom, navigátorom podnikových úspechov, je partnerom manažéra a pod. Je to človek, ktorý má pod svojou rukou plány, 27

31 účtovníctvo, výkazy, daňové otázky, podnikové zúčtovanie. Je to pracovník útvaru controllingu, ktorý svojimi skúsenosťami a vedomosťami o podniku zabezpečuje bezporuchové fungovanie informačného toku v podniku. Vplyv na požiadavky na controllera majú úlohy, ktoré controlling v priemyselnom podniku plní. Dôležité je, do akej mieri sa controlling v podniku presadí, a do akej mieri sú v podniku zriaďované controllingové miesta, oddelenia. Požiadavky sa dajú bližšie upresniť, ak okruh úloh, ktoré má controlling vykonávať je jednoznačne určený. Vzťahuje sa na úlohy plánovania, účtovníctva, rozpočtovania, kalkulácií, tak ako aj kontroly, analýzy odchýlok atď. Rozlišujeme tri skupiny požiadaviek, kladené na controllera [15]: odborné požiadavky, osobné vlastnosti a ostatné požiadavky. Odborné požiadavky kladené na controllera možno vymedziť nasledovne [15]: vysokoškolské vzdelanie ekonomické resp. technické, vedieť používať operatívne a strategické plánovacie metódy ako aj operatívne a strategické controllingové nástroje, vedomosti z oblasti finančného účtovníctva, rozborov, financií, ich plánovania a riadenia, likvidity, rozborov slabých miest, vedomosti o metódach evidencie a kalkulovania nákladov s porovnávaním plánovaných a skutočných nákladov, vedomosti o plánovaní investícií a o výpočtoch ich hospodárnosti, znalosti manažérstva, základné znalosti marketingovej teórie, poznatky o materiálovom a hodnotovom toku v priemyselnom podniku, poznať vnútropodnikové väzby medzi jednotlivými vnútropodnikovými útvarmi. Medzi požiadavky kladené na osobné vlastnosti controllera patria [15]: aktívnosť a tvorivosť, komunikatívnosť, prirodzená autorita, silná osobnosť, spoľahlivosť a pragmatickosť, schopnosť presadiť svoj názor a pod. 28