Bratislava hudba & reformácia

Transkript

1 Bratislava hudba & reformácia

2 Centrum starej hudby, o. z. Prof. Ján Albrecht čestný predseda in memoriam Peter Zajíček predseda členovia výboru Alžbeta Rajterová Adrian Rajter Róbert Šebesta Andrej Šuba Gabriela Benka-Rybárová organizácia, propagácia a produkcia Centrum starej hudby Fándlyho Bratislava 1 tel.: zajop@stonline.sk benkarybarova@gmail.com Days-of-Early-Music-Bratislava-Dni-starej-hudby

3 Bratislava hudba & reformácia

4 USPORIADATEĽ Centrum starej hudby, o. z. SPOLUUSPORIADATELIA Musica aeterna Slovenská filharmónia Dni starej hudby 2017 z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia hlavný partner Bratislavský samosprávny kraj Grantový program ARS BRATISLAVENSIS Ministerstvo financií SR Záštitu nad 22. ročníkom medzinárodného hudobného festivalu Dni starej hudby prevzal primátor Hlavného mesta SR Bratislavy Ivo Nesrovnal. K REALIZÁCII TIEŽ PRISPELI Bratislavský chlapčenský zbor Hudobné centrum Hudobná a tanečná fakulta VŠMU Albrecht forum Katedra hudobnej vedy FiF UK Katedra hudobnej výchovy PedF UK ZUŠ Ľudovíta Rajtera Tlačiareň Dóša MEDIÁLNI PARTNERI Rádio Devín Rádio Regina Hudobný život ďakujeme!

5 hudba & reformácia Pri príležitosti 500. výročia reformácie: Schütz Capricornus Telemann a 500. výročia úmrtia Heinricha Isaaca Hudba je čistým a úžasným darom Božím, ktorý ma často prebudil a priprel k radosti z kázania. Sv. Augustína trápili výčitky svedomia, kedykoľvek sa prichytil pri potešení z hudby, ktorú považoval za hriešnu. Bol to vynikajúci duch a keby dnes žil, súhlasil by s nami. Neznášam tých bláznov, čo pohŕdajú hudbou, lebo hudba je dar Boží. Hudba zaháňa diabla a rozveseľuje ľudí. Zabúdajú pri nej na všetok hnev, necudnosť, nafúkanosť a podobne. Hudbu kladiem na najvyššie miesto hneď po teológii a patrí jej najvyššia úcta. Nevymenil by som to málo, čo poznám z hudby za nič veľkolepé. Skúsenosť potvrdzuje, že iba hudba, hneď po Božom slove, si zaslúži, aby sme ju velebili ako učiteľku a vychovávateľku citov ľudskej duše. Vieme, že diablom znie hudba odporne a neznesiteľne. Duša mi vyviera a prekypuje, keď počujem hudbu, ktorá ma tak často oblažila a zachránila pred hroznými súženiami. Baintes, R.: Martin Luther. Život a dielo reformátora. Porta libri, 2017.

6 kalendár podujatí Mimoriadne podujatie v predsunutých termínoch štvrtok 9. a nedeľa 12. marec :00 Nové SND Dni starej hudby v spolupráci s Operou SND Antonio Vivaldi: Arsilda, regina di Ponto Collegium 1704 Collegium vocale 1704 Václav Luks dirigent David Radok režisér piatok 26. máj :00 Moyzesova sieň, Vajanského nábrežie V spolupráci s Filozfickou fakultou UK a s Musica aeterna o. z. Resonate et plaudite 21 Hudba v Bratislave v 17. storočí Samuel Capricornus a jeho súčasníci Musica aeterna Peter Zajíček umelecký vedúci, husle Czech Ensemble Baroque Orchestra & Choir Tereza Válková umelecká vedúca, soprán Les Cornets Noirs Gebhard David cink, umelecký vedúci streda 31. máj :00 Koncertná sieň Klarisky Heinrich Isaac: Missa Virgo Prudentissima 39 pri príležitosti 500. výročia úmrtia skladateľa Ensemble Gilles Binchois Dominique Vellard tenor, umelecký vedúci streda 31. máj & štvrtok 1. jún :30 HTF VŠMU, Zochova ul. Tvorivé dielne pre základné umelecké školy 51 Peter Zajíček sláčikové nástroje Róbert Šebesta dychové nástroje Peter Guľas klávesové nástroje Jana Pastorková spev

7 streda 31. máj :30 HTF VŠMU, Zochova ulica Ensemble Polyharmonique otvorená komentovaná skúška 53 štvrtok 1. jún :30 Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa ( jezuiti) Hlavné námestie Jazyk reformácie v hudbe Heinricha Schütza 55 Ensemble Polyharmonique Alexander Schneider umelecký vedúci piatok 2. jún :00 Pálffyho palác, Zámocká ulica Koncert žiakov základných umeleckých škôl účastníkov tvorivých dielní 73 sobota 3. jún :00 Dóm Sv. Martina Koncert pri príležitosti 35. výročia vzniku Bratislavského chlapčenského zboru 77 Magdaléna Rovňáková Gabriel Rovňák dirigenti Marek Vrábel organ Miriam Garajová spev utorok 6. jún :00 Malá sieň SF v spolupráci so Slovenskou filharmóniou Georg Philipp Telemann podoby premeny svetská a sakrálna tvorba 93 pri príležitosti 250. výročia úmrtia skladateľa Musica aeterna Peter Zajíček umelecký vedúci Gabriela Eibenová soprán

8

9 reformatio ecclesiae reformatio geni humani ecclesia semper reformanda est (Plaidoyer za ideu obnovy) Je signifikantné, že dve tisícročia trvajúcu, zložitú a kontroverznú cestu kresťanstva dejinami od samotného počiatku sprevádzali a hlboko poznačili početné názorové strety, majúce niekedy podobu duchaplných rozpráv, inokedy ostrých konfrontácií či sporov, ktoré sa viedli v úsilí riešiť zásadné vieroučné otázky a formulovať nosné dogmatické doktríny. Je fascinujúce zblízka, teda v pestrofarebných historických kontextoch sledovať dynamický proces utvárania kresťanského spoločenstva, ktoré sa rodilo v dlhotrvajúcich pôrodných bolestiach najprv v odľahlej, na strednom Východe ležiacej provincii mocného Rímskeho impéria, pozorovať premeny cirkvi v čase dramatického zániku antického sveta, rovnako ako si sprítomňovať početné transformácie, ktorými následne prešla v premenách času. Je obdivuhodné, ako sa z nebadanej, ale nevítanej skupiny podivínov, pôvodom z ortodoxného židovského prostredia, ktorí hlásali, že Boh je láska a ponúka človeku, ktorý uveril v Ježiša Krista záchranu a večný život, postupne, prostredníctvom osobnej odvahy prvých martýrov a vytrvalých misijných ciest apoštolov z Jeruzalema do vzdialených destinácií ríše medzi ľudí rôznych národností a náboženstiev, vznikalo silnejúce hnutie prenasledovaných, ktoré sa však v rozhodujúcom okamihu stalo štátnym náboženstvom, aby napokon vyústilo v zriadení mocného, so svetskou vládou úzko zrasteného inštitútu stredovekej západnej cirkvi. Cirkvi, ktorá vytvorila priestor pre formovanie hlavných bohoslužobných obradov a veľkého repertoáru ducha povznášajúcich liturgických spevov, tvoriacich významnú súčasť omše koncipovanej v pôsobivom dramatickom oblúku. Cirkvi, ktorá podporovala výtvarné umenie všade tam, kde mohlo expresívnym spôsobom približovať biblické deje i tým spoločensky najslabším, písma neznalým ľuďom. Cirkvi, ktorá protežovala stavbu nádherných, vznosných gotických katedrál, lebo sa v nich zrkadlil Boží poriadok, lebo vo svojej monumentalite vzbudzovali obrovskú bázeň a pretože v nespočetných minucióznych detailoch zanechali pokorní a obdivuhodne zruční majstri svojho remesla odtlačok do kameňa, dreva či skla Dni starej hudby

10 sformovanej viery. Cirkvi, ktorá svojou autoritou zasahovala do všetkých, i tých najintímnejších oblastí ľudského života. Cirkvi, ktorá viedla vojenské ťaženia, aby získala územia, upevnila moc a rozmnožila svoje bohatstvo. Cirkvi, ktorá namiesto milosrdenstvom neraz misionovala vojskom. Cirkvi, ktorá súperila o dominanciu so svetskými panovníkmi, v ktorej sa vzájomne exkomunikovali pápeži. Cirkvi, ktorá bola pripravená kruto prenasledovať svojich, inak zmýšľajúcich, veriacich. Cirkvi, ktorá neváhala mečom či ohňom vyhubiť akýkoľvek náznak úsilia o reformu. Je pritom všetkom veľkou útechou a výzvou i pre kresťana dneška stále nanovo skúmať a nechať sa inšpirovať príbehmi mnohých jednotlivcov a spoločenstiev, ktoré v neutíchajúcom zápale hľadania Pravdy, písali svojimi vlastnými životmi strhujúci príbeh kresťanstva. Ich viera bola neraz vystavená mučivým pochybnostiam, skúšaná v nekonečnom utrpení a bolesti, ale aj posilňovaná radosťou z istoty naplnenia proklamovaných zasľúbení. Je nepochybne potrebné pripomínať si medzníky v dejinách cirkvi, ktorých konzekvencie sa nás dotýkajú. Je správne poukazovať na zlomové okamihy jej histórie, a 500. výročie reformácie k takým nesporne patrí, lebo významne a trvalo poznačila tvár predovšetkým európskeho kontinentu, podstatu myslenia európskeho západu, špecifickej podoby jej kultúry i civilizácie. Ozajstný význam a zmysel však nadobudne slávenie jubilea Reformácie len ak budeme schopní hlbokej sebareflexie, ak kriticky, zohľadňujúc dejinné súvislosti, zhodnotíme jej pozitíva i negatíva, z jedných sa poučíme a druhých vyvarujeme, ak dôsledne poukážeme na aktuálnosť reformačného odkazu, ak budeme tolerantní, otvorení a ochotní počúvať nové vyargumentované interpretácie faktov. Ale predovšetkým vtedy, keď dovolíme, aby v nás pôsobilo to zdanlivo jednoduché, priamočiare a pritom v rozmere človečenstva takmer nerealizovateľné posolstvo LÁSKY, ktoré prežilo dve tisíc rokov napriek všetkým zlyhaniam pokolenia ľudského a ktoré jediné môže vyvolať tak prepotrebnú reformáciu každého individuálne, a komplexne azda viesť i k reformatio geni humani. Vieme, že úsilia o reformu západnej cirkvi sa priebežne aktivovali od počiatku 11. storočia. Vzplanuli na rôznych miestach Európy, mali odlišnú podobu, priebeh a dosah. Ale spoločnú ideu a spravidla podobný koniec. Kritizovalo sa predovšetkým zasahovanie svetskej moci do cirkevnej správy, korupcia, klientelizmus a hlboký morálny úpadok v cirkevnej hierarchii, ako aj hrozivá absencia kompatibility medzi hlásaným Slovom a konkrétnym životom, akcentoval a požadoval sa prosto návrat k modelu prvých kresťanských zborov, ktoré sa utvorili ako spoločenstvo rovných, kde bola v popredí starostlivosť o núdznych, o siroty a vdovy, kde dominovala ambícia žiť v pokore, chudobe a službe. Zmarené a pod kopytami pápežskej jazdy na márne kúsky bolo 8 Days of Early Music 2017

11 v južnom Francúzsku rozmetané úsilie katarov, ktorí nechceli nič iné ako iba podriadiť svoj život čistote evanjeliovej zvesti. Savonaralove a Husove slová volajúce po náprave dočasne zamdleli v páľave inkvizičného ohňa. Úspešnejšie, i keď svojím pôsobením priestorovo ohraničené bolo reformné hnutie šíriace sa z najväčšieho, na francúzskom teritóriu sídliaceho kláštorného komplexu v Cluny, ku ktorému sa pridala tisícka ďalších, lebo žiadali, aby sa kláštorný život obnovil v duchu ustanovení Benedikta z Nursie a výlučne nimi sa riadil, ako aj vystúpenie Františka z Assisi, ktoré pre svoj bezprecedentný apel dôsledne nasledovať Ježiša Krista vyvolalo nebývalý obdiv, rozruch i početných stúpencov. Polemické názory oxfordského teológa Johna Wycliffa rovnako ako Husove považovali cirkevní hodnostári za herézu, ale idea sprístupniť Písmo širšej societe veriacich v reči ľudu zrozumiteľnej, ktorú obaja začali uvádzať do života či už v preklade evanjelií (Wycliffe) alebo jeho vysvetľovaním v kázňach (Hus) sa naplno rozvinula už v druhej tretine 16. storočia. Dr. Martin Luther, profesor biblických štúdií na novozaloženej univerzite vo Wittenbergu, zverejnil 31. októbra téz proti predávaniu odpustkov, v ktorých predostrel svoje chápanie úlohy cirkvi, požadoval jej obnovu v zmysle návratu k biblickým základom a odsúdil obchodovanie cirkvi so spásou veriaceho. Akt ich pribitia na dvere tamojšieho zámockého chrámu aktuálny výskum rovnako spochybňuje ako považuje za pravdepodobný. Bol to údajne bežný spôsob ako dávať dôležité informácie na známosť akademickej obci. Isté je, že výpovede namierené proti zneužívaniu odpustkov napísané v latinčine a zrejme vo vytlačenej verzii, poslal autor v prílohe listu arcibiskupovi Albrechtovi von Brandenburg so zámerom iniciovať vecnú a konštruktívnu dišputu s učencami, teológmi a klérom, ktorej konsenzus by inicioval nápravu v cirkvi. Akceptovateľná sa ukazuje i Kaufmannova hypotéza (Kaufmann: Erlöste und Verdammte, 2016), že tézy boli následne preložené do nemčiny, publikované v Lipsku a rýchlo sa šírili v krajine. Preto možno tento Lutherov počin považovať za historické východisko všetkých európskych reformačných procesov a Luthera za kľúčovú postavu celého diania. Jeho reformačný prelom uspel, lebo sa udial na báze potrebnej historickej konštelácie, ktorá spočívala v simultánnom prieniku ideí humanizmu ako významného posunu v horizonte ľudského poznania, aplikovateľného v praxi, ktorý sa urobil vo sfére technických vynálezov ako aj geografických objavov. Rezultovali v novom nazeraní na svet, ktoré formovalo politickú a spoločenskú klímu a zabezpečilo Lutherovým revolučným tézam nevyhnutnú podporu zo strany vysokej nemeckej šľachty. Ale v neposlednom rade prispel k úspechu aj v danom okamihu príliš laxný prístup pápeža Leva X. ku celej kauze. Dni starej hudby

12 Martin Luther ( ) sa mal podľa želania otca stať právnikom. Úspešne prešiel všetkými, k dosiahnutiu tohto cieľa potrebnými stupňami súdobého vzdelávacieho systému. 1 Silný osobný zážitok v júli ho však primäl k rozhodnutiu, ktoré úplne zmenilo jeho smerovanie a malo, nielen pre neho, netušené, ďalekosiahle následky. Vstúpil do augustiánskeho kláštora v Erfurte. 3 Bol horlivým mníchom. Disciplinovane a konzekventne dodržiaval prísne regule kláštorného života. Zúčastňoval sa na siedmich bohoslužbách počas dňa i noci, spieval, modlil sa, rozjímal, absolvoval duchovné cvičenia a predovšetkým sa niekoľkokrát za deň spovedal. Bol totiž vskutku posadnutý problematikou hriechu, pokánia, možného odpustenia či nevyhnutného odpykania previnení po smrti. Mal strach z toho, čo príde po smrti. Podobne ako väčšina veriacich, lebo stredoveká cirkev prepracovala práve túto oblasť teológie, totiž teóriu o purgatóriu zvlášť sofistikovane. Strach z utrpenia, ktorým duša musí prejsť v očistci bol všadeprítomný. Preto tak výborne fungovalo predávanie odpustkov. Lutherova askéza, jeho sebatrýzeň a úsilie o bezúhonný život nepriniesli želané odpovede, ani nájdenie tak túžobne hľadanej istoty. Naopak, stále intenzívnejšie viedol svoj vnútorný spor s Bohom. S Bohom dokonale spravodlivým a prísnym, u ktorého človek poznačený hriechom nemôže dôjsť milosti. Počas teologického štúdia si Luther metódou Aristotelovej logiky osvojoval texty cirkevných otcov a súdobých učencov, ale predovšetkým spoznával Bibliu inak ako doposiaľ. V erfurtskej univerzitnej knižnici našiel Vulgatu, jediný cirkvou autorizovaný text Biblie prekladaný do latinčiny hlavne Hieronymom pred viac ako tisíc rokmi. 4 Bol fascinovaný, keď po prvý krát videl tento jedinečný komplex kánonických kníh pohromade, v jednom zväzku. Zisťoval, že jeho poznatky v tejto, najvýznamnejšej oblasti teologického bádania, sú fragmentárne, 1 V rokoch bol žiakom latinskej školy v Mansfelde, Magdeburgu a Školy sv. Juraja v Eisenachu, v rokoch vyštudoval bakalársky a magisterský stupeň Septem artes liberales na Univerzite v Erfurte. Tunajšie štúdium ukončil v januári 1505 s titulom magister artis, ktorý bol predpokladom pre imatrikulovanie na jednej z troch fakúlt (právnická, teologická, lekárska) poskytujúcich najvyššie odborné vzdelanie; v období máj júl 1505 študoval na Právnickej fakulte tejto univerzity. 2 Známa príhoda o búrke, ktorá ho zastihla na ceste z Mansfeldu do Erfurtu, počas ktorej prežíval strach zo smrti po zásahu bleskom a preto prisahal sv. Anne, že ak prežije, stane sa mníchom. 3 V máji bol 1507 ordinovaný na kňaza a pre vynikajúce osobnostné dispozície vybraný pre štúdium teológie, ktoré ukončil v októbri 1512 získaním titulu doktora teológie a prijal post profesora biblických štúdií na Univerzite vo Wittenbergu. 4 V roku 382 poveril pápež Damasus I. teológa Hieronyma prípravou jednotného latinského prekladu Biblie. Dostala pomenovania Vulgata (v preklade ľudová, zrozumiteľná), stala sa najdôležitejším prekladom v stredoveku a svojou latinčinou poznačila reč vedy pestovanú na univerzitách na ďalšie storočia. 10 Days of Early Music 2017

13 torzovité. Pod vplyvom humanistov 5 sa presvedčil, aké dôležité a nevyhnutné je vychádzať pri štúdiu Písma z prameňov, z gréckych a hebrejských originálov, lebo prináša úplne iné poznanie, než aké počúval v škole či kostole. Pochopil, že preklad je vždy istý spôsob interpretácie, že sa v ňom môže pôvodné posolstvo stratiť či deformovať. Zmena perspektívy, ku ktorej dospel, ho napokon oslobodila a stimulovala k smelým vyhláseniam, že pokánie začína láskou k Bohu, že milovať Boha má človek nie preto, aby si zachránil kožu, ale pre Boha samotného, že iniciatíva nemusí vychádzať z človeka, že nestačí konať dobré skutky, ale že Boh je aktívny, že On sa skláňa k človeku, že On ponúka človeku spásu ako dar, ktorý veriaci dostáva skrze vieru. Luther vymedzil pomenovaním ťažiskových pilierov svojho učenia v znení sola scriptura ( jedine Písmom), sola gratia ( jedine milosťou), sola fide ( jedine vierou) priestor pre nastolenie novej paradigmy teológie spásy, ktorú definitívne vystihlo slovné spojenie oslobodení Božou milosťou (Rechtfertigungslehre). Skúsenosti, ktoré Luther nadobudol pri dôslednom štúdiu biblických textov v pôvodných jazykoch ho utvrdili nielen v presvedčení, že Písmo musí byť jedinou autoritou v sporoch o vierouku, ale že je nevyhnutné, aby bolo v zrozumiteľnej podobe prístupné širšej, čítajúcej societe veriacich. Teda nielen preložené do v jeho prípade nemeckého jazyka 6, ale do reči, ktorej ľudia porozumejú. Luther bol v tomto snažení výnimočne úspešný. Jeho lingvistický talent, filologická metóda, ktorou sa riadil a schopnosť načúvať súdobú podobu nemeckej reči sa podpísali na skvelom výsledku. Nielenže kodifikoval spisovný nemecký jazyk, ale jeho preklad Biblie je dodnes aktuálny a v nemecky hovoriacich evanjelických cirkvách používaný. 7 5 Vydania prekladov biblických textov z gréčtiny a hebrejčiny, z pera Erazma Rotterdamského a Johannesa Reuchlina mal Luther k dispozícii. Luther predložil svoj preklad Novej zmluvy v roku 1522 a celej Biblie v roku 1534, ktoré pripravil pracujúc s pôvodnými textami a latinskou Vulgatou. Lutherove preklady mali pre reformáciu zásadný význam. 6 Aj keď sa Luther považuje za Prekladateľa Biblie do nemčiny, faktom je, že už predtým ako vydal svoj preklad, bolo k dispozícii 18 tlačených nemeckých vydaní Biblie. V roku 1466 bola v Štrasburgu vydaná tzv. Biblia Johannesa Mentelina (prvá nemecká biblická tlač), čisto v textovej podobe a považovala sa v nemeckom priestore za ekvivalent Hieronymovej Vulgaty. Všetky ďalšie vydania do roku 1522 publikované v Augsburgu, Norimbergu, Kolíne, Halberstadte sa orientovali podľa nej. V roku 1475 vyšla v Augsburgu prvá ilustrovaná nemecká Biblia Günthera Zainera, v ktorej došlo aj ku korekciám v textovej podobe. Predpokladá sa, že z tejto vychádzal aj Martin Luther. 7 Lutherova Biblia sa vo verzii z roku 1545 používala do 19. storočia. V jeho priebehu sa stále viac prejavovala obava, že stratí svoj charakter ľudovej Biblie kvôli ústupu pôvodnej zrozumiteľnosti pre zastarané výrazy. V roku 1863 došlo na cirkevnej konferencii v Eisenachu k rozhodnutiu urobiť jej revíziu. V troch fázach sa na tomto diele pracovalo takmer 100 rokov, napokon vyšla v roku 1984 revidovaná verzia editovaná Evanjelickou cirkvou v Nemecku (EKD). Novú revíziu Lutherovej Biblie pripravila EKD (pod vedením Christiana Kählera) k 500. výročiu reformácie. Dni starej hudby

14 Obdobie strávené v kláštore, roky štúdií, prípravy na prednášky o Žalmoch a listoch apoštola Pavla prezentované v akademickom prostredí zavŕšili proces Lutherovej prípravy na reformačný prelom publikovanie 95 výpovedí. Vyvolal očakávané reakcie. Uskutočnili sa viaceré dišputy, na ktorých reformátor prezentoval a vysvetľoval svoje tézy spočiatku ako rovnocenný partner, postupom času stále viac v pozícii obžalovaného, ktorý musí presvedčivými argumentmi obhajovať svoje učenie. Napokon, na sneme vo Wormsi, v apríli 1521, po dvojnásobnom vypočutí, kde svojich kritikov žiadal, aby ho usvedčili z omylov vychádzajúc pritom jedine z Písma, bol, napriek tomu, že sa tak nestalo, nekompromisne vyzvaný, 8 aby odvolal všetko, čo napísal a učil. Luther to neurobil. Svoje vystúpenie údajne ukončil povestným výrokom: Tu stojím, inak nemôžem! Tak mi pomáhaj Trojjediný Boh. Amen. A potom udalosti nabrali rýchly spád. V 20. rokoch 16. storočia sa idey reformácie šírili nielen na území Nemecka, ale aj vo Švajčiarsku a neskôr vo Francúzsku. Okolo Luthera sa vytváral okruh najbližších spolupracovníkov. On sám, ukrývaný na hrade Wartburg (máj 1521 marec 1522) pod vytrvalou ochranou kniežaťa Friedricha Múdreho, exkomunikovaný odpadlík, na ktorého hlavu bola vypísaná odmena, trpel samotou, odlúčením, vytrhnutý z diania, do ktorého nemohol zasiahnuť, tvrdo pracoval, prekladal Novú zmluvu, písal početné vieroučné texty. 9 Po návrate do Wittenbergu veľa kázal na bohoslužbách, učil a viedol konfrontačné rozpravy, tentokrát so svojimi priateľmi i stúpencami. 10 Najvážnejším problémom bolo principiálne odlišné chápanie sviatosti Večere Pánovej. Jedným z hlavných oponentov bol zürišský farár Ulrich Zwingli ( ). Pôvodne nadšený Lutherovými tézami úspešne zavŕšil reformačné úsilie vo Švajčiarsku už v roku 1525 a stotožňoval sa s wittenberskou teológiou v mnohých otázkach. K spoločnému stanovisku v chápaní Večere Pánovej 11 však Luther s Zwinglim 8 Veľmi dôležitá bola Heidelberská dišputa (apríl júl 1518), viedol ju Luther, prejavili sa kritici i nadšenci, spomedzi ktorých sa viacerí sami stali kazateľmi a šíriteľmi reformačných ideí hlavne v juhonemeckom priestore. V 1518 publikoval Sylvester Prierias Dialógy proti Deväťdesiatim piatim tézam, na ktoré Luther odpovedal v auguste toho istého roka. Ďalšia bola Lipská dišputa s Johannom Eckom (júl 1519). 9 Najdôležitejšie vieroučné texty M. Luthera: Sermon von Ablass und Gnade, 1517, Busse, 1519, Taufe, 1519, De captavitate Babylonica Ecclesiae praeludium, 1520, Von der Freiheit eines Christenmenschen, 1520, Vom Abendmahl Christi. Bekenntnis, 1528, Kleiner und grosser Katechismus, Andreas Karlstadt ( ) bol blízky Lutherov spolupracovník, počas pobytu Luthera na hrade Wartburg však vo Wittenbergu začal presadzovať radikálne zmeny, s ktorým reformátor nesúhlasil. V roku 1524 spolu diskutovali aj o nevyhnutných zmenách chápania omše, ktorá sa prejaví v inovovanej podobe bohoslužby, teda aj o nazeraní na Večeru Pánovu. Lutherova kontroverzia s Erazmom Rotterdamským o človeku a slobodnej vôli bola fokusom reformačných konfrontácií. 11 Zwingli ju chápal ako spomienkovú slávnosť, kde chlieb a víno sú iba symbolmi a Luther zastával 12 Days of Early Music 2017

15 nedospeli ani na stretnutí v Marburgu (tzv. Marburský náboženský rozhovor, 1529), v dôsledku čoho došlo k prvotnému rozštiepeniu reformačného hnutia na luteránov a reformovaných. Nasledoval proces vytvárania istých noriem kresťanských náboženstiev, ktoré sa definitívne začali hlásiť k odlišným vyznaniam. Súčasne sa ukazovalo, že priestor pre uskutočnenie reformy, obnovy cirkvi v nej samotnej, o ktoré Luther celý čas vehementne usiloval, sa zužoval. Poverený kurfirstom Johannom von Sachsen, Philipp Melanchton ( ), reformátorov najbližší spolupracovník a pomocník, vzdelaný humanista s obdivuhodnou schopnosťou systematického myslenia, Praeceptor Germaniae, ktorý vytrvalo akcentoval nevyhnutnosť vzdelania pre alarmujúco nízku úroveň samotného kléra, ale aj pre širokú pospolitosť a neúnavne pracoval na novom koncepte vyučovania, úspešne zavedeného v excelentných luteránskych latinských školách, vypracoval text zásadného významu na obhajobu novej vierouky, zvaný Confessio Augustana. Predložil ho cisárovi Karolovi V. v mene luteránskych ríšskych stavov na sneme v Augsburgu v júni Melanchton v ňom centrálne rozpracoval tie tézy, na ktorých mohol demonštrovať spoločnú bázu konfrontovaných postojov a dokázať, že evanjelici nechceli založiť novú cirkev, ale stáli na pôde všeobecnej kresťanskej cirkvi. Podarilo sa mu však sformulovať aj kritické články vyznania takým zrozumiteľným spôsobom, že luteráni sa k nemu dodnes hlásia a zakladajú na ňom svoju evanjelickú svojbytnosť. (Telemannova kantáta Sey tausendmal willkommen, TWV 13:9, ktorú skomponoval pri 200. výročí Confessio Augustana, v Hamburgu 1730 a venoval mestu Fuggerovcov, zaznie na koncerte DSH'17 dňa 6. júna). Vieme, že Luther na jednej a Zwingli s Kalvínom na strane druhej mali zásadne odlišné názory aj v otázkach organizovania života v cirkevnom spoločenstve, akceptácie umenia v sakrálnych priestoroch a umeleckej hudby v bohoslužbe. Zatiaľ čo reformovaní radikálne presadzovali obrazoborectvo, odstraňovali organy z kostolov, v liturgii akceptovali len spev žalmových alebo iných biblických textov, bol Lutherov prístup veľkorysý a osvietený. Hudbu miloval a význam umenia si uvedomoval. Jeho reformácia vytvorila nový jazykový, obrazový a hudobný prejav. Vo wittenberskej dielni slávneho Lucasa Cranacha st. ( ) sa bežne ilustrovali početné letáky, obrazom približujúce a úspešne šíriace posolstvá novej viery rovnako ako závažné spisy jej protagonistov. Úsilie komunikovať cez médium obrazu motivovalo tiež vznik skvelých umeleckých diel Cranacha a ďalších majstrov, ktoré z kancľov, oltárov, názor, že sa pod spôsobom chleba a vína prijíma v sviatosti Večere Pánovej pravé telo a pravá krv Krista. Rovnako odlišné nazeranie na problematiku slobodnej vôle priniesla Kalvínovo učenie o predestinácii. Dni starej hudby

16 organových prospektov či kostolných empor oslovovali a vyučovali prítomných svojim osobitým spôsobom. Biblické motívy sa napokon stávali aj súčasťou každodenného života vtedajšieho človeka, keď sa s Lutherovou podporou zaužíval zvyk umiestňovať ich na domové fasády a rôzne úžitkové predmety. Istotne vďaka blízkemu priateľstvu Cranacha s Lutherom vznikli reformátorove portréty z rôznych životných období. Luther však bol presvedčený, že hudba má v hierarchii umení osobité postavenie. Nenapísal o nej síce ucelené, systematické kompendium, ale dokázal mnohorako, pregnantne a veľmi presvedčivo formulovať svoj obdiv, lásku, rešpekt i úctu voči tejto radostnej kreatúre, ako hudbu rád nazýval. 12 Jeho názory nájdeme v rôznych textoch, hlavne v korešpondencii, v hovoroch pri stole, 13 v predhovoroch ku spevníkom i v samotnej 12 Povestný je Lutherov text Vorrede auf alle gute Gesangbücher s podtitulom Frau Musica, ktorý napísal pre knižočku Johanna Walthera Lob und Preis des löblichen Kunst Musica, ktorý vyšiel tlačou vo Wittenbergu v roku 1538 a dokladá Lutherovu vášeň, obdiv a úctu ktorú voči hudbe pociťoval. 13 Tischreden, reči pri stole, ktoré sprevádzali čas obeda v rodine Martina Luthera, ktorý sa 13. júna 1525 zosobášil s Katharinou von Bora. Bolo zvykom, priam pravidlo, že okolo Lutherovho 14 Days of Early Music 2017

17 piesňovej tvorbe. Napriek tomu vytvárajú akúsi pomyslenú jednotu, v ktorej prepojil poznanie starovekých filozofov sprostredkované a rozpracované stredovekými mysliteľmi s modernými tézami, zakladajúcimi jeho inovatívnu teológiu cirkevnej hudby. Lutherovo tvrdenie, že hudba je dar Boží, že po teológii nie je iná veda ani umenie, ktoré by sa s ňou dali porovnávať, rovnako ako presvedčenie, že práve ona najbezprostrednejšie oslovuje človeka, lebo dokáže zaháňať diabla, premáhať zlo, robiť zo smutných radostných a zo zúfalých odvážnych 14 odhaľujú ako hlboko bol myšlienkovo zakorenený v spomenutom fundamente súdobého vedenia. Zmysluplne do nastoleného konceptu zapadá aj poukaz, že hudba je umenie, ktoré vytvára človek, lebo [...] tam, kde dokonca pristupuje štúdium a umelecká hudba, ktorá prirodzenú hudbu vylepšuje, starostlivo spracúva a realizuje, bude konečne možné pocítiť dokonalú a zavŕšenú múdrosť Božiu v jeho vynikajúcom diele hudby [... V dobovom kontexte, v našom priestore, žiaľ, aj v súčasnom, však šokujúco zapôsobila Lutherova téza, že aj hudba zvestuje evanjelium. Jeho výrok Sic Deus praedicavit evangelium etiam per musicam 15 zakladá prominentnú úlohu hudby v evanjelických bohoslužbách. Luther sa problematikou omšového liturgického poriadku intenzívnejšie zaoberal na prelome rokov 1523/ Naznačený postoj, ku ktorému sa prepracoval, prezrádza nielen vzdelaného teológa a rozhľadeného kňaza, jedálenského stola sa stretala nielen jeho rodina, ale aj študenti, priatelia, pocestní a žiaci, ktorí práve boli v jeho dome na návšteve. Údajne išlo o veľmi živé rozhovory na najrozmanitejšie témy, od toho, čo sa nové udialo až po závažné teologické a cirkevné otázky. V lete 1531 bol na dlhšej návšteve u Luthera Konrad Cordatus, farár z Zwickau, ktorý začal Lutherove reči pri stole systematicky zapisovať; v tejto činnosti potom pokračovali ďalší až do Lutherovej smrti v roku Rozsiahla zbierka predstavuje skvelý dodatok ku reformátorovým textom. 14 LUTHER, Martin: Vorrede zu Symphoniae iucundae (ed. Georg Rhau, Wittenberg 1538), zbierka štvorhlasných motet určená pre evanjelické služby Božie na každú nedeľu cirkevného roka. Predhovor napísal Luther v latinčine. Jeho zásadné výpovede o hudbe si Johann Walther (kantor v Torgau) tak vážil, že text preložil v roku 1564 do nemčiny a publikoval s titulom: Vorrede des Heiligen tewren Mann Gottes, Doctoris Martini Lutheri, von der himmlischen Kunst Musica. 15 Práve tak kázal Boh evanjelium aj prostredníctvom hudby [ Also hat Gott das Evangelium gepredigt auch durch die Musicam ]. Coloquia oder Tischreden, Cap.12, 38, in: WALCH, J. G. (ed.): Dr. Martin Luther sämtliche Schriften, Bd.22, Groß Oesingen Cit.podľa: Pawlas, A.: Himmel und Musik, Deutsches Pfarrerblatt 10/ Luther publikoval dva rozličné bohoslužobné poriadky, ktoré sa stali určujúce pre neskoršiu podobu evanjelických služieb Božích. V texte publikovanom v roku 1523 Formula missae et Communionis je zjavné, že Luther nechcel vytvoriť novú liturgiu, ale naďalej sa pridŕžal konceptu západorímskeho omšového poriadku. Vylúčil z neho iba tzv. omšový kánon, nezlučiteľný s reformátorovým chápaním bohoslužieb. V roku 1526 zverejnil text (na hudobnej zložke sa výrazne podieľal Johann Walther) Deutsche Messe, kde urobil zásadnejšie zmeny hlavne v časti o Večeri Pánovej. Dni starej hudby

18 ale aj erudovaného hudobného teoretika i nadšeného aktívneho hudobníka. Je to postoj mnohonásobne vyargumentovaný štúdiom Písma, plynúci z dôsledných konfrontácií jeho poznávania s dôverne zažitou aj hudobnou tradíciou, na báze ktorých mohol odvážne prezentovať zdanlivo antagonistické tendencie, totiž uplatniť jednak radikálne zmeny v chápaní omše a súčasne akcentovať význam a potrebu tradíciu zachovať a ďalej na nej budovať a v neposlednom rade aktivizovať spoločenstvo veriacich, ktoré sa v spoločnom speve cirkevných piesní stalo nositeľom liturgického diania. Luther prispel cenným vkladom do utvárajúceho sa fondu cirkevných piesní. Inšpiroval sa pritom tisícročnými dejinami piesne, od starých hymnov cez latinský liturgický spev až po nemecké stredoveké leisy. 17 Obdivuhodná je i škála ním spracovávaných tém a použitých predlôh. Podieľal sa tiež na príprave vydaní prvých spevníkov, ktoré možno považovať za identifikačný znak evanjelického kresťanstva. Úzko a dlhodobo spolupracoval s viacerými hudobnými skladateľmi, Johannom Waltherom ( ), Georgom Rhauom ( ), ktorý pripravil a publikoval viacero veľkých zbierok figurálnych kompozícií určených pre evanjelické bohoslužby od známych súdobých skladateľov bez ohľadu na ich konfesionálnu príslušnosť. 18 Vieme, že Luther mimoriadne obdivoval diela Josquina Desprez a v otázke uplatnenia skladieb z hudobnej minulosti v liturgii bol inšpirujúco otvorený. Centrom a vrcholom evanjelických služieb Božích sa v zmysle Lutherovho učenia stala kázeň a sviatosti. Pripomeňme, že kázeň v ponímaní evanjelickej homiletiky má priniesť vysvetlenie daného biblického textu, jeho reflexiu a interpretáciu na báze exegézy a aktualizáciu jeho posolstva vo finálnej aplikácii. Reformátorovo jedinečné nazeranie na cirkevnú hudbu vychádzalo z presvedčenia, že ona zvestuje Verbum divinum rovnako ako samotný, pečlivo formulovaný slovný prejav, napĺňajúci všetky vyššie uvedené kritériá. Bohoslužobnú hudbu, umeleckú, vymedzil ako rovnocenný komponent komplementárny ku kázni, zjavujúcej posolstvo Písma vo verbálnej komunikácii. V takomto koncepte sa ako zvlášť zmysluplné a zrozumiteľné ukazuje reformátorovho výstižné spojenie dvoch aktivít, singen und sagen, 19 ktorým proklamatívne naznačil, že utvrdzovaniu viery napomáhajú ak sú v jednote a súčasne skvele postihol významový paralelizmus medzi hudbou 17 Pojmom Leise (Leis, z gréckeho Kyrie eleison, teda Pane, zmiluj sa) sa označovala stredoveká nemecká cirkevná pieseň, ktorá sa končila zvolaním Kyrieleis, Kyrio-leis, v našom priestore aj v podobe Krleš. 18 Georg Rhau pripravil a publikoval v rokoch štrnásť vydaní takýchto zbierok, kde sú diela Johanna Walthera, Ludwiga Senfla, Johanna Gallicula, Heinricha Isaaca, Jacoba Obrechta, Josquina Desprez, Heinricha Fincka, Balthasara Resinaria a ďalších. 19 Martin Luther o tomto spojení píše v predhovore ku Das Babstsche Gesangbuch, ktorý publikoval Valentin Babst v Lipsku v roku Days of Early Music 2017

19 a slovom v kulte. Evanjelickí hudobníci pôsobiaci v 17. storočí v protestantských oblastiach Nemecka prijali takto formulovanú novú úlohu hudby v liturgii, totiž kázať prostredníctvom hudby, ako výzvu. Zdieľali ambíciu zhudobňované biblické texty liturgických častí omšového Propria de Tempore vysvetľovať a interpretovať použitím špecificky hudobných prostriedkov využívajúc spočiatku bežné, overené hudobné druhy moteto a madrigal ktorých princípy umne modifikovali a kombinovali. Vznikajúce epištolové a evanjeliové motetá sa stali prirodzenou súčasťou bohoslužobného poriadku, kde zaznievali bezprostredne po prednese biblického textu predpísaného na danú nedeľu či sviatok. Neskôr, na pôde tzv. koncertantného evanjeliového moteta pristúpili ku vsúvaniu novovytvorených básnických, tzv. madrigalových textov, ktoré prinášali vysvetlenie centrálneho biblického výroku a zhudobňovali ho vo forme jednoduchej strofickej árie. Napokon sa ako veľmi dôležitý postup ukázalo prepojenie biblického textu s chorálom, jeho slovnou i hudobnou zložkou. Na začiatku 18. storočia sa dominantným hudobným druhom v evanjelických bohoslužbách stala kantáta. Je nepochybné, že Lutherova teológia cirkevnej hudby sa dokonale naplnila v tvorbe Johanna Sebastiana Bacha, ktorý naplno rozvinul tradíciu luteránskych kantorov využívať i v cirkevnej hudbe všetky dostupné kompozičné princípy a techniky, osvedčené i moderné ak vzniknú diela Boha oslavujúce a ľudského ducha potešujúce. Keď na Martina Luthera nazeráme cez prizmu jeho ťažiskových vieroučných textov, jeho odvážnych postojov, rečníckeho a kazateľského talentu, intelektuálnej výbavy, imaginácie, usilovnosti, vytrvalosti s akou konzekventne hľadal argumenty pre svoje kontroverzné a vyhrotené tvrdenia, vyvolávajúce produktívne konfrontácie, spoznávame osobnosť príťažlivú a inšpirujúcu. Načrtnutá charakteristika však nie je úplná. V Lutherovom obdivuhodne rozsiahlom a tematicky rozmanitom súbornom diele totiž figurujú aj spisy, v ktorých nachádzame prekvapujúce, zarážajúce, nepochopiteľné a neakceptovateľné tvrdenia a formulácie. 20 Zostávajú takými akokoľvek by sme sa usilovali vysvetľovať ich v kontextoch doby a hľadali dôvody pre ich vyrieknutie. Niektoré z nich reformátor neskôr sám oľutoval, za iné je potrebné sa hlboko ospravedlniť 20 V roku 1525 publikoval Luther text Wider die räuberischen und mörderischen Rotten der anderen Bauern, kde vyzýva k potlačeniu sedliackeho povstania a ku zničeniu rebelov, využijúc pritom i najtvrdšie prostriedky. V roku 1543 publikoval zvlášť problematický spis Von den Juden und ihren Lügen. Ide o poslednú reakciu reformátora, v ktorej podporuje nariadenia kniežaťa Johanna Fridricha z roku 1536, aby všetci židia opustili jeho územie. Luther napísal k spisu dodatok, v ktorom žiadal, aby židom spálili synagógy, ich knihy, aby museli opustiť mestá, zanechať svoje obchody a boli prinútení žiť z pôdy. Dni starej hudby

20 a s pokorou prijať skutočnosť, že aj Bohom vyvolený muž viery, ktorý v mnohých smeroch trvale a pozitívne poznačil dejiny kresťanstva, spoločnosti a kultúry, sa dopustil v niektorých svojich postulátoch závažných omylov. A nebolo mu dopriate, aby ich korigoval. Lutherova idea obnovy cirkvi v zmysle jej návratu k evanjeliovému základu a pôvodnému poslaniu sa v danom čase naplnila inak ako očakával, predpokladal a o čo usiloval. Viedla k rozpadu jednotného latinského západoeurópskeho kresťanstva a nástupu konfesionálnej rozmanitosti, ktorá sa v atmosfére potrebnej tolerancie ďalej rozvíjala až k prekvapujúco pestrej a farebnej pluralite náboženských kultúr dnešného protestantizmu. Ale Jacob Burkhardt ( ) tvrdením, že Luther zachránil katolícku cirkev jasne doznal, že Lutherove masívne formulované výzvy volajúce po obnove, prinútili aj katolícku cirkev k zásadným reformám. Stali sa predmetom rozpráv už na Tridentskom koncile, ktorý bol zvolaný v poslednom roku Lutherovho života. Súčasný stav kresťanských cirkví však jednoznačne ukazuje, že ak neprijmú aktuálny odkaz reformácie zhmotnený vo výroku Ecclesia semper reformanda est, 21 potom im hrozí ustrnutie na mŕtvom bode riadenia, z hľadiska kresťanských hodnôt vyprázdnených inštitúcií, ktoré rezignovali na to podstatné, totiž sprostredkovanie životodarného, dynamického a ľudský život zachraňujúceho posolstva viery, lásky a nádeje. Je radostné uvedomiť si, že aktualizovať spomenutý odkaz reformácie v spojení s prízvukovaním nezastupiteľnej hodnoty vzdelania, ktorú vehementne proklamovala, je možné aj prostredníctvom hudby. Hudby v liturgii, ktorú možno kreatívne stvárňovať využívajúc pritom rozmanitosť štýlov, foriem a druhov tak, aby boli bohoslužby oslovujúce, inovatívne na báze tradície, a pritom inšpirujúce s príťažlivým a funkčným dramaturgickým konceptom. Lebo hudba disponuje mimoriadnou schopnosťou zasahovať rovnako svet ľudského rácia i emócií. Lebo má obrovskú silu a energiu dostávať oba tieto, povážlivo sa od seba vzďaľujúce svety znova do rovnováhy. Lebo dokáže vytvárať a obnovovať harmóniu medzi nimi, čím významne prispieva k zachovaniu integrity ľudskej osobnosti. Lebo je schopná svojimi špecifickými prostriedkami niesť a umocňovať zvesť Slova, byť vyznaním viery i modlitbou. Nechajme jej adekvátny priestor, aby mohla konať svoju nezastupiteľnú úlohu v našich osobných životoch a v cirkvách, ktoré majú o obnovu trvale usilovať. Ľudmila MICHALKOVÁ 21 Autorstvo tejto tézy sa omylom pripisuje Martinovi Lutherovi, ale pochádza z reformovanej hugenotskej tradície, pravdepodobne ju vyriekol Jodocus von Lobenstein ( ), ale vynikajúco sumarizuje Lutherovo úsilie. 18 Days of Early Music 2017

21

22

23 26. máj 2017 piatok 19:00 hod. Moyzesova sieň Resonate et plaudite hudba v bratislave v 17. storočí samuel capricornus a jeho súčasníci Musica aeterna Peter Zajíček umelecký vedúci, husle Peter Zelenka husle Ján Gréner viola Lucia Krommer viola da gamba Michaela Čibová violončelo Ján Prievozník violone Peter Guľas organ Jakub Mitrík lutna, teorba, chitarrone Czech Ensemble Baroque Choir Tereza Válková umelecká vedúca, soprán Lenka Cafourková-Ďuricová Romana Kružíková Pavla Radostová soprán Piotr Olech Martin Ptáček alt Jakub Kubín Ondřej Holub tenor Jaromír Nosek Václav Jeřábek bas Les Cornets Noirs David Gebhard umelecký vedúci, cink Frithjof Smith kornet Christine Brandt Claire McIntyre pozauna Joost Swinkels basová pozauna Koncert v spolupráci s Katedrou hudobnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

24 program Samuel Capricornus ( ) Kyrie Gloria Credo Sanctus Agnus Dei pre sóla, zbor, inštrumentálny súbor a basso continuo omša [in B] zo zbierky Opus musicum, 1655 Samuel Capricornus Domine Jesu Christe pre soprán, husle a basso continuo zo zbierky Opus musicum, 1655 Samuel Capricornus Judica Domine pre dva soprány, husle, kornet a basso continuo zo zbierky Opus musicum, 1655 prestávka Johann Kusser ( ) Ludate Dominum pre soprán, alt, tenor, bas a basso continuo zo zbierky Concentuum sacrorum quaternis et quinis vocibus decantandorum, Posonium 1669 Samuel Capricornus Sonata 3tia à 3 [in a] zo zbierky Prothimia suavissima II, s. l, 1672 Nicolaus Mauritius Pollentarius (? 1681) Alma Redemptoris Mater pre dva soprány a basso continuo zo zbierky Prodromus melicus seu mottettarum sacrarum, Posonium 1673

25 Samuel Capricornus Sonata 5ta à 3 [in F] zo zbierky Prothimia suavissima II, s. l, 1672 Samuel Capricornus Jesu dulcis memoria pre zbor, dvoje huslí a basso continuo úvodné moteto zo zbierky Jubilus Bernhardi, 1660 Samuel Capricornus Jesus in pace imperat pre zbor, dvoje huslí a basso continuo záverečné moteto zo zbierky Jubilus Bernhardi, 1660 Giovanni Valentini (1582/3 1649) Cantate gentes moteto pre sedemhlasný zbor, sedemhlasný inštrumentálny súbor a basso continuo

26 Bratislava počas doby svojej existencie ako korunovačného mesta uhorských kráľov a hostiteľa dvora rakúskeho cisára vrátane cisárskej dvorskej kapely mala medzi hudobnými centrami Slovenska jedinečné postavenie, ktoré sa odrazilo aj v dobovom repertoári a skladateľskej tvorbe spätej s hudobnou kultúrou tohto mesta. Prvé výrazné hudobné prejavy tohto výsadného postavenia mesta (vtedy oficiálne nazývaného Posonium, ale neoficiálne aj Pressburg, Pozsony či Prešporok) sa prejavili v priebehu 17. storočia, keď v kostole sv. Martina zaznievali ceremoniálne omše a koncertantné motetá v pompéznom cisárskom štýle za zvukov trúbok a tympanov a evanjelický chrám Svätej Trojice sa stal bránou prúdenia novej talianskej hudby v expresívnom stile moderno. V tomto chráme vyše dve desaťročia pôsobili rozhľadení directori musicae Samuel Capricornus a Johann Kusser starší, ktorí popri uvádzaní hudby iných autorov boli sami plodnými skladateľmi. Dnešný koncert chce predstaviť hudbu vo viacerých štýloch, aké v Bratislave a pre Bratislavu v priebehu 17. storočia vznikli od cisárskeho ceremoniálneho štýlu musica politica cez liturgickú koncertantnú hudbu pre veľký interpretačný aparát až k subjektívnemu, výrazovému štýlu malého duchovného koncertu. Samuel Capricornus (Bockshorn, ) pochádzal zo Žerčíc v stredných Čechách, z rodiny evanjelického pastora Georga z Čáslavi. V nepokojných časoch po bitke na Bielej hore našla rodina útočisko na západe Turkami neobsadeného a vtedy ešte konfesijne tolerantnejšieho Kráľovského Uhorska. Mladícke roky Capricornus strávil na viacerých miestach a školách, i keď nie všetky pobyty, uvádzané v doterajšej literatúre, sú dostatočne vierohodne doložené prameňmi. Isté je, že od roku 1640 študoval na gymnáziu v Šoproni a v apríli roku 1644 sa stal študentom gymnázia Márie Magdalény vo Vroclave. Krátku dobu mal stráviť aj v Štrasburgu a vo Viedni v prostredí cisárskej dvorskej kapely. Do hlavného mesta Uhorska, ktoré bolo údajne rodiskom jeho matky, prišiel roku 1649 z Reutlingenu v kniežatstve Württemberg, kde krátko pôsobil ako učiteľ. Aj na novom mieste pôsobenia začal svoju kariéru najskôr 24 Days of Early Music 2017

27 na pedagogickom poste. Stal sa učiteľom detí lekára Raygera, prostredníctvom ktorého rodiny sa zoznámil aj so svojou neskoršou manželkou Elisabethou Knoglerovou, dcérou evanjelického superintendenta z Košíc. Zo štyroch detí sa jedine syn Samuel venoval hudbe a po smrti otca sa pričinil o vydanie niektorých jeho diel. Capricornus mal už v Bratislave vyššie ambície ako byť iba učiteľom hudby. Roku 1650 získal miesto kantora na evanjelickom gymnáziu a už o rok neskôr sa stal riaditeľom chóru evanjelického kostola Sv. Trojice. Čoskoro ale žiadal nadriadených, aby ho kantorských povinností zbavili a mohol sa plne venovať iba hudobným produkciám v kostole. Obraz o ich obsahu si možno vytvoriť na základe inventárov dnes už nezachovanej rozsiahlej zbierky hudobnín, ktorá sa nachádzala na chóre kostola. Capricornus síce zdedil značnú časť zbierky po svojom predchodcovi Jacobovi Sebaldovi Ludwigovi, tú ale výrazne rozšíril o množstvo najnovších tlačí s prevažne talianskou hudbou v stile concertato aj od najväčších modernistov sakrálnej tvorby rokov 17. storočia (napr. T. Merula, A. Grandi, G. A. Rigatti či C. M. Cozzolaniová). Capricornovo 7-ročné pôsobenie v meste výrazne prispelo k tomu, že evanjelický chrám Sv. Trojice patril k najprogresívnejším cirkevným hudobným inštitúciám v strednej Európe. Jeho ambície však viac napĺňala ponuka pôsobiť na poste kapelníka württemberskej dvorskej kapely v Stuttgarte, kde nastúpil na jar roku 1657 a toto významné miesto zastával až do svojej smrti roku Capricornus bol už počas bratislavského pobytu mimoriadne aktívny aj ako skladateľ. V archíve evanjelickej a. v. knižnice sa zachoval ním spísaný nedatovavý zoznam vlastných kompozícií Index operum musicorum Samuelis Capricorni, podľa ktorého jeho ouvre tvorilo vtedy už 112 skladieb. Reprezentatívny výber z tejto tvorby Capricornus vydal pod názvom Opus musicum v Norimbergu roku 1655 s venovaním bratislavskému mešťanostovi a inšpektorovi evanjelickej cirkvi Andreasovi Segnerovi. Skladby z tejto zbierky sú menej známe ako jeho neskoršia stuttgartská tvorba, hoci ako diela debutujúceho skladateľa sa vyznačujú nevšednou kvalitou a variabilitou po stránke štýlovej i funkčnej. Zdá sa, že ňou chcel prezentovať svoju skladateľskú všestrannosť a dosiahnuť aj väčší ohlas univerzálnosťou jej obsahu v konfesionálne zmiešanom prostredí, aké vtedy tvorila spoločnosť hlavného mesta. Zbierku uvádzajú dve koncertantné omše pre sóla, zbor a obligátne nástroje zhudobňujúce kompletné omšové ordinárium, nie iba Kyrie a Gloria, ako to bolo v evanjelickej tzv. missa brevis. Index, publikovaný na konci zbierky však tento fakt zatajil, keďže obe omše uvádza iba pod názvom Kyrie. Druhá omša z tejto zbierky zaznie na dnešnom koncerte v novodobej premiére. Je to omša Dni starej hudby

28 typu missa solemnis s mnohohlasnou faktúrou vo veľkolepom koncertantom štýle, aké figurujú v zozname cisárskeho hudobného archívu (Distinta specificatione...) s určením pre špeciálne slávnostné príležitosti, i keď nie je skomponovaná v tej najpompéznejšej podobe, ktorú predstavovala hudba za sprievodu trúbok a tympanov. Veľkolepý, slávnostný výraz umocňuje skupina obligátnych dychových nástrojov, dvojice cinkov a trojice pozaún, ktorých farebné zvukové možnosti Capricornus efektívne využil aj bez forsírovania technickej virtuozity. Dielo je melodicky nápadité, technicky majstrovsky spracované, s viacerými gradačnými vrcholmi, rytmickými ozvláštneniami a harmonicky prekvapivými postupmi, nie zriedka s rétorickým zacielením. Domine Jesu Christe a Judica Domine sprítomňujú ďalšie dimenzie Capricornovej bratislavskej tvorby, reprezentujúc intímnejšiu a výrazove emotívnejšiu časť repertoáru zo zbierky Opus musicum. Ňou reagoval na moderné požiadavky komponovania zvukove subtílnejšej, rozsahom kratšej, výrazove však nesmierne bohatej a technicky variabilne koncipovanej sakrálnej hudby v podobe malého duchovného koncertu. Domine Jesu Christe je jedinou skladbou v zbierke pre sólový hlas, ale pred talianskou monodickou koncepciou Capricornus uprednostnil ľudský hlas sprevádzať obligátnym nástrojom. Takéto riešenie v neskoršej tvorbe využil častejšie a rozvinul ho do mimoriadne expresívnej a virtuóznej podoby (Scelta musicale, 1669). Domine Jesu Christe je spracovaním pôvodného, pietisticky intímne ladeného textu neznámeho autora v striedavo ariózne a recitatívne vedenom, lyricky vyznievajúcom dialógu medzi sólovým sopránom a sólovými husľami. Judica Domine pre dva soprány a sprievod huslí s cinkom je výrazove expresívnejšia, dramatičnosť a nepokoj žalmového textu sú vyjadrené motívmi postavenými na rozložených akordoch a virtuóznymi šestnástinovými figuráciami inštrumentálneho charakteru, prestupujúcimi cez všetky hlasy v imitačných nástupoch. Jubilus Bernhardi, cyklus 24 koncertantných motet na poéziu Bernarda z Clairvaux síce vyšiel tlačou až roku 1660 počas Capricornovho pôsobenia v Stuttgarte, ale podľa vyššie spomínaného dokumentu Index operum musicorum ho Capricornus skomponoval už počas bratislavského pobytu. Dielo je zhudobnením hymnu Jesu dulcis memoria, ktorého autorstvo sa v 17. storočí bez pochybností pripisovalo stredovekému mystikovi, cisterciánskemu mníchovi Bernardovi z Clairvaux ( ). Rozsiahly, 48-strofový hymnus, subjektívnym, emotívnym spôsobom vyjadrujúci vzťah duše človeka k Ježišovi, dobre zapadal do duchovných trendov posttridentskej spoločnosti, volajúcich po novej, osobnej zbožnosti, preto sa tešil pozornosti hudobníkov. Jeho spôsob zhudobnenia sa však zmenil, keď stredoveký monodický spev v sylabickom štýle 26 Days of Early Music 2017

29 a v rytme vychádzajúcom z prozódie latinského textu nahradili polyfonické zhudobnenia, ale zvyčajne len obmedzeného počtu strof, najčastejšie iba tej prvej. Capricornov zámer vytvoriť ucelený cyklus na kompletný text, s jednotnou koncepciou, logikou stavby i harmonickým pohybom v rovnakom základnom tonálnom priestore (prvý cirkevný modus transponovaný na G), je preto v histórii polyfonického zhudobnenia tohto hymnu jedinečný. Capricornus posunul aj dovtedajší štýl hudobného spracovania do modernejšej a veľkolepejšej podoby. Text zhudobnil prekomponovane, v intenciách tradičného motetového štýlu, bez vnášania ritornelov, obľúbených v duchovnom koncerte 17. storočia, ale s nasadením vokálno-inštrumentálneho aparátu a s využitím výrazových prostriedkov a postupov moderného koncertantného štýlu. Základom je síce 5-hlasná zborová sadzba starších zhudobnení hymnu, ale k sólovému vokálnemu základu s posilneným sopránom je pridané fakultatívne zborové ripieni a obligátny inštrumenálny sprievod. Práve ten Capricornus pred publikovaním zbierky zmenil a typicky talianske riešenie dvojicu huslí, aké predpísal v bratislavskej verzii, nahradil súborom štyroch viol. Je pravdepodobné, že touto zmenou chcel vyhovieť obľúbenej inštrumentácii v hudobnom prostredí württemberského dvora. Na koncerte zaznejú úvodné a záverečné moteto z tohto cyklu, ale ponúkame ich v rekonštrukcii bratislavskej verzie diela, teda s obligátnym sprievodom dvojice huslí. V hudobnom odkaze SamueIa Capricorna má svoje miesto aj inštrumentálna hudba, i keď ani zďaleka nedosahuje rozsiahlosť jeho cirkevnej vokálnej tvorby. Je však vo viacerých ohľadoch mimoriadne zaujímavá a umelecky hodnotná. Svedčia o tom aj dve sonáty pre tri melodické hlasy a basso continuo, ktoré boli vydané tlačou spolu s ďalšími štyrmi sonátami pár rokov po Capricornovej smrti, a to hneď dvakrát: v roku 1671 pod menom Samuela Capricorna v druhom zväzku jeho zbierky Taffel-Lust-Music a o rok neskôr v rámci dvojzväzkovej antológie 24 sonát Prothimia suavissima sive duodena prima/secunda sonatarum selectissimarum, ktorú vydal neznámy vydavateľ, uvádzajúci autora skladieb pod iniciálami J. S. A. B. I keď tieto sonáty vznikli pravdepodobne až počas Capricornovho pobytu v Stuttgarte, spolu s jeho cirkevnou tvorbou boli rozšírené na viacerých kostolných chóroch po celom Slovensku. Tretia a piata sonáta zo zbierky reprezentujú dve odlišné koncepcie tvorby tohto životaschopného hudobného druhu, zrodeného z inštrumentálnej verzie canzony. Zatiaľ čo v piatej, tradičnejšie riešenej sonáte dominuje kontrast medzi polyfonicky, v párnom metre a homofónne, v trojdobom metre koncipovanými kratšími úsekmi, prvá sonáta je stavaná netradične monotematicky, neustálym návratom hlavnej témy prenášanej z hlasu do hlasu v hutnom kontrapunkte. Dni starej hudby

30 Nástojčivý návrat výraznej spevnej témy so zvláštnym nostalgickým výrazom dodáva tejto sonáte neopakovateľné čaro, ktoré ju zaraďuje k nadčasovým skvostom dobovej sonátovej tvorby. Po odchode Capricorna z mesta našla miestna evanjelická cirkevná obec dôstojného nástupcu v osobe Johanna Kussera ( ), otca slávneho hamburského a neskôr dublinského kapelníka, bratislavského rodáka Johanna Sigismunda. Kusser starší prišiel do Bratislavy na jar roku 1657 zo Šoprone, kde v mladosti spoločne s Capricornom navštevoval latinské gymnázium. Na poste riaditeľa chóru evanjelického kostola a kantora v gymnáziu zotrval do roku 1672, keď ho k odchodu z mesta donútil vystupňovaný tlak rekatolizácie. Po viacerých prechodných miestach nakoniec našiel útočisko v Stuttgarte, čím opäť priblížil svoju životnú púť tej Capricornovej. Kusserova hudobná tvorba, za ktorú dostával od cirkevnej obce extra príplatok, musela byť oveľa rozsiahlejšia v porovnaní s tým, čo z nej ostalo do súčasnosti, keď nie je zatiaľ k dispozícii ani jedna kompletne zachovaná Kusserova skladba. Preto na koncerte zaznie iba jedno jeho dielo v rekonštruovanej verzii chýbajúcich dvoch hlasov od hudobného historika Ladislava Kačica. Zhudobnenie žalmu Laudate Dominum pre 4 sólové hlasy v registroch miešaného zboru so sprievodom basso continua pochádza z Kusserovej jedinej tlačou vydanej zbierky malých duchovných koncertov, ktorá vyšla pod názvom Concentuum sacrorum quaternis et quinis vocibus decantandorum v miestnej tlačiarni Gottfrieda Gründera roku 1669 ako prvá nototlač umelecky náročnej hudby na našom území. Skladba prezrádza zručného skladateľa, mysliaceho viac vokálne a polyfonicky ako inštrumentálne a monodicky, schopného komponovať s melodickou invenciou v dlhších melodických frázach obohatených o koloratúry a v radostnom výraze adekvátnom obsahu zhudobňovaného žalmového textu. V Gründerovej tlačiarni vyšla roku 1673 aj ďalšia zbierka sakrálnej umeleckej hudby domáceho skladateľa. Je ňou Prodromus melicus seu mottetarum sacrarum, opus primum Nicolausa Mauritia Pollentaria (? 1681). O živote tohto hudobníka veľa nevieme, jeho pôvod a učitelia sú zatiaľ neznámi. Okrem Kremnice, kde v čase vydania zbierky pôsobil ako ludimagister v kláštore františkánov, sa s jeho menom stretávame aj v prostredí prievidzských piaristov. Jeho diela však boli rozšírené aj inde na západnom Slovensku, ba aj na Morave a jeho Piesní predzvestovateľ (Prodromus melicus) bol koncom storočia v repertoári bratislavského kostola sv. Martina. Pollentarius zbierku venoval Johannovi Casparovi Ampringenovi, veľmajstrovi rádu nemeckých rytierov, ktorý sa práve v roku jej publikovania stal miestodržiteľom Uhorska s poverením vysporiadať sa s politickými a náboženskými odporcami Habsburgovcov. 28 Days of Early Music 2017

31 Z nákladu zbierky sa do súčasnosti zachoval len jediný nekompletný exemplár, ktorý limituje možnosti študovania Pollentariovej hudby a pri snahe o jej oživenie sme opäť odkázaní na rekonštrukciu chýbajúcich hlasov. Alma redemptoris Mater na text obľúbenej mariánskej antifóny patrí k úvodným skladbách zbierky s najúspornejším obsadením, pre dva soprány sprevádzané bassom continuom. Zaznie v rekonštruovanej verzii, v ktorej chýbajúci druhý soprán doplnila talianska hudobná historička Marina Toffetti. Skladba priťahuje pozornosť najmä vzletnou, kantabilnou, široko klenutou, koloratúrnou melodikou prezrádzajúcou invenčného skladateľa, inšpirovaného talianskou koncertantnou hudbou. Silné hudobné podnety talianskej hudby prichádzali do Bratislavy z Viedne, najmä z prostredia cisárskeho dvora, ktorému v priebehu 17. storočia v hudbe vládli talianski hudobníci. Giovanni Valentini (1582/ ), od roku 1626 zastávajúci post kapelníka cisárskej kapely, patril k nauznávanejším hudobníkom dvora. Svoju mimoriadnu priazeň mu venovali obaja jeho zamestnávatelia cisári Ferdinand II. aj Ferdinand III., ktorý sa stal Valentiniho žiakom v umení komponovania. Valentini bol priekopníkom špecifického cisárskeho pompézneho štýlu hudby pre mimoriadne politicko-spoločenské príležitosti, ktorá sa predvádzala mnohohlasným vokálno-inštrumentálnym aparátom, s posilnenou prítomnosťou nátrubkových nástrojov (cinkov, pozaún) a pri najslávnostnejších príležitostiach aj za zvukov vysokých trúbok (klarín) a tympanov. Ukážkou tohto ceremoniálneho štýlu je moteto Cantate gentes, ktoré podľa nie celkom istého vyjadrenia Samuela Capricorna Valentini skomponoval pre zasadnutie Uhorského snemu roku V tomto roku skutočne zasadal Uhorský snem, na ktorom uhorská šľachta volila nového uhorského kráľa Ferdinanda IV. Snem bol síce zvolaný do františkánskeho kláštora už v máji roku 1646, ale vzhľadom na nečakanú smrť kráľovnej Márie Anny, prvej manželky Ferdinanda III., bol prerušený na viac ako rok a k voľbe došlo až 3. júna Korunovácia bola naplánovaná na 15. jún, ale aj tu nešťastné okolnosti zmenili pôvodné plány. Kvôli vypuknutiu požiaru v centre mesta sa musela posunúť na nasledujúci deň. Nevieme, či skladba počas jednej alebo druhej slávnostnej udalosti naozaj zaznela, ale po hudobnej a textovej stránke by bola adekvátnym príspevkom pre obe ceremónie. Výzva k oslave kráľa kráľov troma stavmi ľudom, kniežatami a kráľmi za neustáleho zvyšovania hudobnej gradácie a virtuozity ústiacej do záverečného jasavého tutti je hudobným symbolom hierarchie moci absolutistického štátu. Lesk a zvukovú farebnosť dielu dodáva veľké, priam symbolické obsadenie 7-hlasného zboru a 7-hlasnej inštrumentálnej skupiny s trojicou cinkov, charakteristických nástrojov tohto ceremoniálneho štýlu. Dni starej hudby

32 Takýto typ skladieb pre špeciálne politické príležitosti len zriedkavo vychádzal tlačou, nielen kvôli technickej náročnosti vzhľadom k veľkému počtu partov a obmedzeným možnostiam ich predvedenia, ale azda aj kvôli uchovaniu istého hudobného tajomstva panovníckeho dvora. Cantate gentes sa do súčasnosti zachovalo iba v jedinom unikátnom odpise v Dübenovej hudobnej kolekcii, ktorú spravuje univerzitná knižnica vo švédskej Uppsale. V 50-tych rokoch 17. storočia však aj v hudobnej zbierke bratislavského evanjelického kostola bol k dispozícii odpis tohto diela. Je veľmi pravdepodobné, že to bol odpis, ktorý pochádzal z ruky Samuela Capricorna. Ten totiž Valentiniho označil za jeden zo svojich umeleckých vzorov a toto moteto musel dobre poznať, lebo v tlačou publikovanom Memoriáli, ktorým odpovedal na útoky svojho profesionálneho rivala, stuttgartského dómskeho organistu Philippa Friedricha Böddeckera, argumentoval okrem iného aj poslednými taktami z Valentiniho moteta Cantate gentes. Novodobá premiéra tohto pompézneho diela je pripomienkou historických dní, keď obyvatelia mesta zažívali lesk a slávu korunovácií.* Jana BARTOVÁ * Príprava a realizácia koncertu je súčasťou riešenia projektu Hudba v Bratislave a bola podporená Agentúrou na podporu výskumu a vývoja. Samuel Capricornus Domine Jesu Christe, magna bonitate tua confisus accedo aeger, ad te Salvatorem meum, Esuriens et sitiens ad fontem vivum, Egenus ad Regem coel, accedo servus ad Dominum Creatura ad Creatorem, desolatus ad te pium consolatorem. Venio Jesu, dulcis confiteor Vilitatem meam agnosco bonitatem tuam. Obliviscere iniquitatis meae, recordare benignitati tuae. Et satia anima meam, ne unquam esuritat et sitiat. Pane Ježišu Kriste, v dôvere v Tvoju dobrotivosť pristupujem, k Tebe ako svojmu Spasiteľovi, smädný a hladný k živému prameňu, ja biedny ku Kráľovi nebies, prichádzam k Tebe ako otrok k Pánovi, stvorenie k Stvoriteľovi, ja zúfalý k Tebe ako zbožnému Utešiteľovi, prichádzam Ježišu, ľahko priznávam svoju bezcennosť a Tvoju šľachetnosť. Zabudni na moju nespravodlivosť, spomeň si na Tvoju dobrotivosť a nasýť moju dušu, aby nikdy netrpela smädom a hladom. 30 Days of Early Music 2017

33 Žalm 35 1 Judica Domine, judica nocentes me. Expugna, inpugnantes me. 2 Apprehende arma et scutum Et exurge in adjutorium mihi. 3 Effunde frameam et conclude adversus eos qui persequuntur me. Dic anima mea salus tua ego sum. Johann Kusser Žalm Laudate Dominum omnes gentes laudate eum Omnes, omnes populi 2 Quoniam confirmata est super nos misericordia eius Et veritas, veritas Domini. Gloria Patri et Filio et Spiritui Sancto Sicut erat in principio, Et nunc semper, et in saecula saeculorum Amen. 1 Hospodine, spor sa s tými, čo so mnou vedú spor, Napadni tých, čo mňa napádajú! 2 Uchop veľký a malý štít! Vstaň a pomôž mi! 3 Vztýč kopiju a zataras cestu tým, čo ma prenasledujú. Povedz duši mojej: Ja som tvoja spása. 1 Chváľte Hospodina, všetky národy, oslavujte Ho, všetci ľudia, 2 lebo je nesmierne Jeho milosrdenstvo voči nám a vernosť Hospodina naveky! Sláva Otcu i Bohu i Synu, Ako bolo na počiatku, Tak nech je i teraz, i vždycky i naveky vekov. Amen. Mikuláš Móric Pollentarius Alma Redemptoris Mater, quae pervia caeli Porta manes, et stella maris, succurre cadenti, Surgere qui curat, populo: tu quae genuisti, Natura mirante, tuum sanctum Genitorem Virgo prius ac posterius, Gabrielis ab ore Sumens illud Ave, peccatorum miserere. Slávna Matka Spasiteľa, brána nebies, hviezda morská, na pomoc príď svojmu ľudu, ktorý túži povstať z hriechu. Prijala si zvesť Gabriela, porodila si svojho Tvorcu, pannou si byť neprestala celý vesmír nad tým žasne. Zmiluj sa nad hriešnym svetom. Dni starej hudby

34 Samuel Capricornus JEsu dulcis memoria Dans vera cordis gaudia, Sed super me et omnia Ejus dulcis præsentia. Nil canitur suavius, Auditur nil jucundius, Nil cogitatur dilcius, Quam JEsus Dei filius. JEsus in pace imperat JEsus in pace imperat, Quæ omnes sensus superat, Hanc mea mens desiderat, & ea frui properat. JEsus ad Patrem rediit, Cæleste numen subiit, Cor meum a me transiit, Post JEsum simul abiit. Quem prosequamur laudibus, Votis, hymnis, & precibus, Ut nos donet cælestibus, Cum ipso frui sedibus. Amen Giovanni Valentini Cantate gentes in conspectu Regis Domini, Exultate Principes exultate in conspectu Regis Domini, Jubilate Reges in conspectu Regis Domini, Quoniam est Rex Regum, et Dominus Dominantium. Ježiš sladká spomienka, kto dávaš pravé radosti srdca. Sladšia ako med a všetky radosti je jeho nežná spomienka. Niet spevu ľúbeznejšieho, hudby príjemnejšej, myšlienky nežnejšej ako je Ježiš, Boží syn. Ježiš kraľuje v mieri Ježiš kraľuje v mieri, ktorý je nad všetky statky. Moja myseľ po ňom túži a náhli sa ho vychutnať. Ježiš sa vrátil k svojmu Otcovi a postavil sa pred zrak Boha na nebi. Aj moje srdce ma opustilo, odišlo, aby Ježiša nasledovalo. Za ním sa nesie náš spev a jasot, naše priania a naše modlitby, aby nám dal okúsiť spolu s ním, ako je v sídle blažených. Amen Spievajte národy pred Kráľom Pánom, jasajte kniežatá pred Kráľom Pánom, plesajte králi pred Kráľom Pánom, lebo je to Kráľ Kráľov a Pán Pánov. 32 Days of Early Music 2017

35 Súbor pre starú hudbu Musica aeterna vznikol roku 1973 z iniciatívy Jána Albrechta, ktorý ako prvý systematicky oboznamoval budúcich profesionálnych hudobníkov s hudbou obdobia gotiky, renesancie a baroka. Štúdium skladieb uvedených epoch nakoniec vyústilo do formovania špecializovaného telesa pre starú hudbu, ktoré sa v roku 1989 definitívne preorientovalo na hru na dobových nástrojoch zo 17. a 18. storočia, resp. na ich kópiách. Európska hudba a hudba stredoeurópskej, resp. slovenskej proveniencie 17. a 18. storočia je ťažiskom repertoáru súboru, ktorý bol v rokoch organizačne včlenený do Slovenskej filharmónie. Umeleckým vedúcim je Peter Zajíček. Popri koncertoch v Bratislave a na Slovensku účinkuje Musica aeterna pravidelne aj v zahraničí, pričom zvlášť treba zdôrazniť dlhoročnú spoluprácu s Centrom barokovej hudby vo Versailles, ďalej vystúpenia na významných hudobných festivaloch ako sú Festival van Vlaanderen, Holland Festival of Early Music Utrecht, Festival Wiener Klassik, Carinthischer Sommer Villach, Régi Zenei Napok Sopron, České mezinárodní slávnosti staré hudby Praha, Bach Tage Berlín, Bachfest Lipsko, Barockfest Münster, Swedish Baroque Festival, Bratislavské hudobné slávnosti a ďalšie festivaly v Bilbao, Granade, Záhrebe, Varaždíne, Budapešti a i. Veľkým úspechom bolo koncertné turné po Mexiku a Guatemale. Roku 2009 okrem iných koncertov súbor otváral medzinárodný festival vo francúzskom Marseille Abbey St. Victor Dni starej hudby

36 a po prvý raz spolupracoval s operou SND, na pôde ktorej naštudoval a uviedol Haydnovu operu L'isola disabitata (Opustený ostrov). Už niekoľko rokov ponúka Musica aeterna vlastný cyklus tematických koncertov pod názvom Musica cameralis so sprievodným slovom Adriana Rajtera, Andreja Šubu či Ladislava Kačica a jesenný cyklus Stará hudba s odborným výkladom Petra Zajíčka v Pálffyho paláci. V roku 2011 odštartoval nový cyklus veľkonočných koncertov Musica pasqua. Dva roky bol súbor významným aktívnym účastníkom bilaterálneho slovensko-rakúskeho projektu Accentus Musicalis, venovaného výskumu a praktickej výučbe poučenej interpretácie, podporeného programom cezhraničnej spolupráce Slovenská republika Rakúsko Creating the future. V spolupráci s poľským Szczawnickim Chórom pripravoval v oboch republikách sériu koncertov pod názvom Barokové explorácie. So súborom pravidelne spolupracujú významní špecialisti pre starú hudbu: Christophe Coin, Paul Colléaux, Pascal Dubreuil, Richard Fuller, Martin Gester, Paul Goodwin, Edward Higginbottom, John Holloway, Jan Kleinbussink, Catherine Mackintosh, Charles Medlam, Siegfried Pank, Andrew Parrott, Christophe Rousset, Olivier Schneebeli, Stephen Stubbs, Simon Standage, Melvyn Tan, John Toll a mnohí ďalší. Z doteraz okolo 40 nahrávok viaceré získali mimoriadne ocenenia, napríklad Diapason d Or v rokoch 1994 a 1995 za komplet Concerti grossi Georga Muffata, Classical Awards MIDEM 2003 v Cannes v kategórii vokálna hudba 17. a 18. storočia za nahrávku Sub olea pacis et palma virtutis J. D. Zelenku v spolupráci so súborom Musica Florea. Rada Konferencie biskupov Slovenska udelila súboru v roku 2006 čestné uznanie za osobitý prínos o kresťanské hodnoty v kultúre na Slovensku. Medzinárodná kritika vysoko oceňuje umelecké výsledky súboru, neraz ho zaraďuje medzi najlepšie telesá svojho druhu v Európe. 34 Days of Early Music 2017

37 Peter Zajíček je absolventom VŠMU Bratislave v odbore hry na husliach. Po účasti na viacerých majstrovských kurzoch zameraných na historicky informovanú, resp. kontextovú interpretáciu starej hudby sa aj vo vlastnej praxi začal špecializovať na dobové hudobno-interpretačné ideály. Od roku 1990 je umeleckým vedúcim súboru Musica aeterna, s ktorým získal rad ocenení za Czech Ensemble Baroque Orchestra. Pôsobí ako odborný pedagóg komornej hudby na VŠMU v Bratislave. Je spoluzakladateľom a predsedom Centra starej hudby, ktoré každoročne usporadúva medzinárodný festival Dni starej hudby. Jeho bádateľská a prednášková činnosť je oceňovaná doma i v zahraničí (Paríž, Norimberg, Viedeň, Münster, Granada, Praha, Brno...). Spolupracuje s významnými interpretmi ako sú Andrew Parrott, John Holloway, Simon Standage a s radom ďalších osobností. Czech Ensemble Baroque Choir pod vedením Terezy Válkovej je novým typom zborového telesa, ktorého členovia sú speváckymi profesionálmi, ale navyše aj absolventami kurzov historickej interpretácie starej hudby u nás i v zahraničí. Sólová aprobácia väčšiny spolupracujúcich spevákov umožňuje tak predvedenie diel v štýle ripieni ako aj veľkých kantát a oratórií. Počet spevákov môže byt podľa typu kantáty, od ôsmich do štyridsiatich i viac spevákov. Ťažiskom repertoáru zboru sú kantáty a oratóriá 17. a 18. storočia (Händel, Bach, Vivaldi, Lully, Purcell, Haydn, Mozart). Svoj dynamický výraz, získaný najmä prácou na barokovom repertoári a sólistický potenciál svojich členov, umpžňuje zboru účinne uplatniť aj v dielach 20. storočia pre festival Smetanova Litomyšl napríklad naštudoval Catulli Carmina Carla Orffa a Stravinského Svadby scénické predvedenie v spolupráci s Tanečným súborom Hradišťan, Karlom Košárkom a skupinou Dama Dama. Zbor účinkuje aj v operných predstaveniach (Acis a Galatea, Don Giovanni, Dorilla in Tempe, Il Mondo della Luna, King Arthur). Popri práci s orchestrom a inštrumentalistami nechýbajú v dramaturgii súboru ani a cappella programy alebo diela so sprievodom bassa continua (Purcelll, Byrd, Bach, Palestrina). Dni starej hudby

38 Súbor Les Cornets Noirs tvoria mladí hudobníci, ktorí sa dali dokopy počas štúdia na Schola Cantorum Basiliensis. Základ skupiny tvorili dva kornety, dvoje huslí, violončelo a organ, pričom sa podľa potreby rozšírila o spevákov a ďalších inštrumentalistov. Hlavným záujmom súboru je prezentovať hudbu, ktorá zahŕňa kornet odtiaľ pochádza aj jeho názov. Názov Čierny kornet je odvodený zo skutočnosti, že drevený korpus nástroja bol ovinutý čiernou kožou; v období od polovice 16. storočia do konca 17. storočia sa stal sa obľúbeným sólovým a súborovým nástrojom, najmä v Taliansku a Nemecku. Repertoár súboru Les Cornets Noirs sa sústreďuje najmä na tvorbu talianskych a nemeckých skladateľov 17. storočia, vrátane Heinricha Schütza a Claudia Monteverdiho, na hudbu menej známych skladateľov ako sú Nicolò Corradini, Dario Castello, Johann Vierdanck a Johann Staden. Cieľom súboru je prezentovať tento repertoár živou interpretáciou, založenou na znalosti dôležitého dobového pramenného materiálu, vrárane traktátov o ornamentácii, hre continua a ich východiskách interpretačnej praxe. Súbor sa osobitne sústreďuje na informácie a objavy získané z vlastného výskumu uvádzajú takmer neznámy repertoár tohto obdobia v snahe získať komplexnejší pohľad na charakter súborovej hry v 17. storočí. Les Cornets Noirs získali prvú cenu na Concours musiqua antiqua v rámci Flánskeho festivalu v Bruggách v roku Days of Early Music 2017

39 Nemecký kornetista Gebhard David (1973) študoval spočiatku hru na viole da gamba, na zobcovej flaute a trúbke, od roku 1985 hrá na kornete. V roku 1994 sa už ako kornetista zapísal na Scholu Cantorum Basiliensis v triede Brucea Dickeyho, v roku 1997 získal diplom. V roku 1997 založl s Bork-Frithjofom Smithom súbor Les Cornets Noirs a odvtedy pravidelne koncertuje na európskych hudobných festivaloch. Spolupracuje so súbormi Concerto Palatino, La Fenice, Concerto vocale a Academia a hral pod vedením Reného Jacobsa, Jordiho Savalla, Gabriela Garrida, Erica van Nevel a Hemutha Rillinga. Hosťoval na festivaloch v Utrechte, Ambronay, v Antverpách, Oslo, Gdańsku a New Yorku. Kornetista Bork-Frithjof Smith (1973) sa narodil v Hanoveri; spočiatku študoval hru na violončele, zobcovej flaute a trúbke; 12-ročný začal hrať na kornete, študoval na Schola Cantorum Basiliensis hru na kornete v triede Brucea Dickeyho; absolvoval v roku V roku 1997 založil s Gebhardom Davidom súbor Les Cornets Noirs. Odvtedy s týmto súborom koncertuje na významných európskych festivaloch a spolupracuje so súbormi Concerto Palatino, La Fenice, Concerto Vocale, Academia a Huelgas Ensemble, hral pod vedením Reného Jacobsa, Gabriela Garrida a Paula van Nevel, na festivaloch v Utrechte, Ambronay, Antwerpách, Oslo, Saintes, Amsterdame, Buenos Aires and v New Yorku. Dni starej hudby

40

41 31. máj 2017 streda 19:00 hod. Koncertná sieň Klarisky Heinrich Isaac pri príležitosti 500. výročia úmrtia skladateľa Ensemble Gilles Binchois Dominique Vellard umelecký vedúci, tenor Anne Delafosse Anne-Marie Lablaude Yukie Sato soprán Roman Melish alt Vincent Lièvre-Piccard Stephan Van Dyck tenor Giacomo Schiavo barytón Tim Schott Witheley bas Program Missa Virgo Prudentissima v podaní súboru Gilles Binchois podporuje Cité de la Voix Vézelay Ensemble Gilles Binchois je podporovaný Ministerstvom kultúry (DRAC of Burgundy Franche-Comté) a Burgundskou Regionálnou Radou. MÉCÉNAT MUSICAL SOCIETE GENERALE je hlavný sponzor súboru Gilles Binchois.

42 program Heinrich Isaac (ca ) Missa Virgo Prudentissima (6-hlasná omša) gregoriánsky chorál na sviatok Panny Márie (rkp č. 41 Duomo, Firenze) Heinrich Isaac GAUDEAMUS OMNES IN DOMINO/ VIRGO PRUDENTISSIMA (moteto pre 4 hlasy) z Choralis Constantinus II Salve sancta parens introitus, gregoriánsky chorál KYRIE Missa Virgo Prudentissima GLORIA Missa Virgo Prudentissima BENEDICTA ET VENERABILIS ES graduál, gregoriánsky chorál ALELUJA POST PARTUM gregoriánsky chorál ALELUJA Virga Jesse gregoriánsky chorál SEQUENTIA SANCTI EVANGELII SECNDUM LUCAM lectio, gregoriánsky chorál CREDO Missa Virgo Prudentissima AVE MARIA offertorio, gregoriánsky chorál PREFATIO gregoriánsky chorál SANCTUS Missa Virgo Prudentissima AGNUS DEI Missa Virgo Prudentissima BEATA VISCERA komúnio, gregoriánsky chorál Heinrich Isaac BEATA VISCERA (moteto pre 4 hlasy) z Choralis Constantinus II ITE MISSA EST

43 Isaacova Missa Virgo prudentissima predstavuje medzi zhudobneniami omšového ordinária zo začiatku 16. storočia raritu. Monumentálny zvuk, ktorý je dôsledkom práce so šiestimi hlasmi, najčastejšie využívanými na dosiahnutie timbrovej rôznorodosti, no príležitostne aj na plnosť zvuku, imaginatívne narábanie s cantom firmom a zrelé kontrapunktické majstrovstvo robia z tejto skladby jedno z najúspešnejších diel flámskeho skladateľa. Heinrich Isaac (c ) je viac než ktorýkoľvek iný z jeho súčasníkov symbolom výmeny hudobných ideí medzi Florenciou a severnou Európou. Narodil sa vo Flámsku, kde pravdepodobne získal aj hudobné vzdelanie. Od roku 1485 pôsobil približne desať rokov v meste pri rieke Arno. Oženil sa s Florenťankou Bartolomeou Bello, čím začal jeho celoživotný vzťah s týmto mestom. Počas rokov, keď vo Florencii pôsobil Savonarola, si Isaac našiel miesto na cisárskom dvore Maximiliána I., no kontakt s centrom Toskánska nestratil. Príležitostne sa do mesta vracal a v roku 1502 sa tu pravdepodobne usadil, napriek tomu, že tu evidentne nezastával žiadnu hudobnú pozíciu. Vďaka medicijovskému pápežovi Leovi X. získal penziu, ktorú dostával až do smrti. Isaac je známy početnosťou svojej tvorby, ktorá prezrádza hlboký záujem o miestne hudobné tradície a schopnosť absorbovať a spracovať rozličné hudobné jazyky. Zoznam jeho tvorivých počinov je impozantný: od množstva talianskych piesní, ktoré odhaľujú pochopenie pre tradíciu a vedomú snahu o reformovanie ich štýlu po jeho príspevok k nemeckej tenorovej piesni, ktorý muzikológovia považujú za zásadný. Táto univerzálnosť v spojení s majstrovskou kontrapunktickou technikou a schopnosťou formovo zvládnuť veľké plochy urobili z Isaaca jedného z najoslavovanejších skladateľov svojej generácie, čo platí až do dneška. Na koncerte zaznieva Isaacova šesťhlasná omša Missa Virgo prudentissima, ktorá patrí medzi päť diel vytvorených s použitím antifony Nanebovzatia Panny Márie. David Rothenberg považuje jedno z týchto diel za skoršie, no ostatné sú pravdepodobne súčasťou toho istého hudobného projektu. Použitý gregoriánsky nápev je melodickým variantom, ktorý pochádza z južného Nemecka, čo naznačuje spätosť omše s Habsburským dvorom. Túto potvrdzujú aj dôležité paralely s motetom rovnakého mena, ktoré Rothenberg nazýva jedným Dni starej hudby

44 z najveľkolepejších motet renesancie. Skladba je na text v humanistickej latinčine od Georga Slatkoniu ( ), ktorý slúžil v cisárskej kapele a neskôr ho cisár urobil viedenským biskupom. Omša i moteto boli pravdepodobne určené pre Maximiliánovu neuskutočnenú korunováciu v Ríme. Franz Körndle preukázal, že obidve skladby boli spievané pri príležitosti spomienky na Filipa Krásneho v roku Körndle a ďalší tiež poukázali na štýlovú podobnosť obidvoch diel, vrátane obsadenia, narábania s hlasmi a cantom firmom, najmä v centrálnej časti omše. V Kyrie a Gloria zaznieva kompletná antifona Virgo prudentissima v dlhých notách. Credo začína s nádherným kontrapunktickým duetom medzi diskantom (Cantus I) a kontratenorom, ku ktorým Isaac neskôr pridal spodný piaty hlas (quintus), nazývaný aj vagans. Tenor a bas sa pridávajú až pri Et ex patre natum, prvý s dvomi fragmentmi mariánskej antifony v dlhých notách, druhý s pomalým motívom. Pri per quem omnia facta sunt sa mariánska melódia presunie do diskantu, stále v dlhých tónoch. Časť je majstrovským príkladom na varietas, vrátane častí so zredukovanou sadzbou ( Et resurrexit ) a zmenami sadzby od voľného kontrapunktu po homofonickú textúru, kde všetky hlasy deklamujú rovnaký text. Rovnaká estetika je prítomná v Sanctus, kde prvé takty prinášajú prehľad všetkých tónov gamutu, v pároch od diskantu smerujúc nadol k vagansu a basu. V porovnaní s Credom je táto časť dynamickejšia, s momentmi intenzívneho rytmického plynutia. V rozličných prameňoch sa zachovali dve verzie Agnus dei odkazujúce na prax alternatim, kde by spievaný alebo na organe hraný chorál mohol byť vsunutý medzi časti. Na nahrávke Ensemble Binchois je prvé Agnus dei použité dvakrát, vystriedané chorálom na text Agnus dei. Podobným spôsobom aj dve Christe eleison umožňujú deväť invokácií Kyrie / Christe / Kyrie, opäť alternujúc chorál a Isaacovo polyfonické zhudobnenie. V celej omši je prítomná antifona Virgo prudentissima ako štrukturálny element i v počuteľnej forme vo vrchných hlasoch, na začiatku častí Kyrie, Credo a Sanctus, kde nás kontrapunktické spracovanie núti zadržiavať dych frázu za frázou. Uvedenie omše je reflexiou florentskej slávnosti, pravdepodobne počas návštevy pápeža Lea X., ktorému vďačil Isaac v neskorších rokoch za finančné zabezpečenie. Polyfonické časti ordinária sú spojené s chorálom využívaným vo florentskej katedrále, kde Isaac pôsobil ako spevák. Program dopĺňajú dve nádherné motetá zo skladateľovej slávnej posthumnej zbierky omšových proprií Choralis Constantinus. Sú to Gaudeamus omnes na sviatok Nanebovstúpenia Panny Márie, ktoré obsahuje rovnakú antifonu ako omša a communio Beata viscera. V Gaudeamus omnes počujeme po intonácii Gaudeamus kompletnú 42 Days of Early Music 2017

45 antifonu v tenorovom parte zatiaľ čo vrchné hlasy a bassus spievajú slová introitu od omnes in domino. Úlohy hlasov sa následne vymenia (versus). Po intonácii Exalta es sancta Dei genitrix vrchné hlasy spievajú Virgo prudentissima a spodné pokračujú s introitom super choros angelorum ad caelestia regna. Nemáme dokumenty o takejto slávnosti vo Florencii, gregoriánsky chorál použitý v šesťhlasnom ordináriu je odlišný od spevov používaných vo Florencii a propriové spevy z Choralis Constantinus neboli, pokiaľ vieme, v Taliansku rozšírené. Takáto imaginárna liturgia je však modernou oslavou Isaacovej kariéry, ktorá sa odohrávala medzi cisárskym dvorom a Florenciou. Skladateľ síce vytvoril svoje najlepšie diela pre cisársky dvor, no väčšinu života strávil v Toskánsku. Program symbolicky zachytáva túto dualitu: čisté melodické línie florentského chorálu sa striedajú so sadzbou jedného z najdôležitejších Isaacových ordináriových zhudobnení, pričom mariánska antifona spája všetky polyfonické časti do jedného celku. Giovanni ZANOVELLO (preklad AŠ) Dni starej hudby

46 Heinrich Isaac MISSA VIRGO PRUDENTISSIMA Gaudeamus omnes in Domino, diem festum celebrantes in honore Mariæ virginis, de cuius assumpsione gaudent angeli et collaudant filium Dei. tenor: Virgo prudentissima, quo progrederis quasi aurora valde rutilans, filia Syon, tota formosa et suavis es, pulchra ut luna, electa ut sol. v/ Exaltata es sancta Dei genitrix. Virgo prudentissima quo progrederis. Introitus: SALVE SANCTA PARENS Salve sancta parens, enixa puerpera regem qui cælum terramque regit in sæcula sæculorum, Alleluia. v/ Eructavit cor meum verbum bonum, dico ego opera mea regi. v/ Gloria Patri et Filio et Spiritui Sancto, sicut erat in principio et nunc et semper, et in sæcula sæculorum, Amen. kyrie Kyrie eleison superius/tenor: Virgo prudentissima quo progrederis quasi aurora valde rutilans, filia Sion. Christe eleison Kyrie eleison superius: Pulchra ut luna, electa ut sol gloria Gloria in excelsis Deo, et in terra pax hominibus bonæ voluntatis. Laudamus te, benedicimus te, adoramus te, glorificamus te, gratias agimus tibi propter magnam gloriam tuam. Domine Deus, rex cælestis, Deus Pater omnipotens, Domine Fili unigenite Jesu Christe, Domine Deus, Agnus Dei, Filius Patris. tenor: Virgo prudentissima quo progrederis quasi aurora valde rutilans filia Sion. Qui tollis peccata mundi, miserere nobis. Qui tollis peccata mundi, suscipe deprecationem nostram. Qui sedes ad dexteram Patris, miserere nobis. Quoniam tu solus Sanctus, tu solus Dominus, Tu solus altissimus Jesu Christe, tenor: Tota formosa et suavis es, pulchra ut luna Cum Sancto Spiritu in gloria Dei Patris, Amen tenor/superius: Electa ut sol Graduale: BENEDICTA ET VENERABILIS ES Benedicta et venerabilis es, Virgo Maria: quæ sine tactu pudoris inventa es mater Salvatoris. 44 Days of Early Music 2017

47 v/ Virgo Dei genitrix quem totus non capit orbis, in tua se clausit viscera factus homo. alleuia, post partum Alleluia. Post partum virgo inviolata permansisti. Dei genitrix intercede pro nobis. Alleluia. alleuia, virga jesse Alleluia, virga Jesse floruit: virgo Deum et hominem genuit: pacem Deus reddidit in se reconcilians ima summis. Alleluia. evangelium Sequentia sancti evangelii secundum Lucam : In illo tempore, loquente Jesu ad turbas, extollens vocem quædam mulier de turbe, dixit illi: Beatus venter qui te portavit et ubera que suxisti. At ille dixit: Quinimo beati qui audiunt verbum Dei et custodiunt illud. credo Credo in unum Deum, Patrem omnipotentem, factorem cæli et terræ, visibilium omnium, et invisibilium. Et in unum Dominum Iesum Christum, Filium Dei unigenitum. Et ex Patre natum ante omnia sæcula. Deum de Deo, lumen de lumine, Deum verum de Deo vero. Genitum, non factum, consubstantialem Patri: per quem omnia facta sunt. Qui propter nos homines, et propter nostram salutem descendit de cælis. Et incarnatus est de Spiritu Sancto ex Maria Virgine: et homo factus est. Crucifixus etiam pro nobis: sub Pontio Pilato passus, et sepultus est. tenor/superius: Virgo prudentissima quo progrederis quasi aurora valde rutilans filia Sion. Et resurrexit tertia die, secundum Scripturas. Et ascendit in cælum: sedet ad dexteram Patris. Et iterum venturus est cum gloria iudicare vivos, et mortuos: cuius regni non erit finis. Et in Spiritum Sanctum, Dominum, et vivificantem: qui ex Patre, Filioque procedit. Qui cum Patre et Filio simul adoratur, et conglorificatur: qui locutus est per Prophetas. tenor: Tota formosa et suavis es Et unam, sanctam, catholicam et apostolicam Ecclesiam. Confiteor unum baptisma in remissionem peccatorum. Et expecto resurrectionem mortuorum. Et vitam venturi sæculi. Amen. tenor/superius: Pulchra ut luna, electa ut sol Offertorium: AVE MARIA Ave Maria, gratia plena, Dominus tecum, benedicta tu in mulieribus et benedictus fructus ventris tui. Dni starej hudby

48 prefatio Vere dignum et justum est, æquum et salutare, nos tibi semper et ubique gratias agere : Domine sancte, Pater omnipotens, æterne Deus : et te in veneratione beatæ Mariæ semper virginis exsultantibus animis collaudare, benedicere et prædicare. Quæ et unigenitum tuum Sancti Spiritus obumbratione concepit et virginitatis gloria permanente, huic mundo lumen æternum effudit, Jesum Christum Dominum nostrum. Per quem majestatem tuam laudant angeli, adorant dominationes, tremunt potestates : cæli cælorumque virtutes ac beata seraphim socia exsultatione concelebrant : cum quibus et nostras voces ut admitti jubeas deprecamur supplici confessione dicentes : sanctus Virgo prudentissima / Sanctus / Quo progrederis / Dominus / Valde rutilans filia Sion / Deus Sabaoth. Pleni sunt cæli et terra gloria tua Osanna / Pulchra ut luna / in excelsis. Benedictus / tota formosa / qui venit in nomine Domini. Osanna / Electa ut sol / in excelsis. agnus dei Agnus Dei qui tollis peccata mundi, miserere nobis Agnus Dei qui tollis peccata mundi, miserere nobis Agnus Dei qui tollis peccata mundi, dona nobis pacem. Communio: BEATA VISCERA Beata viscera Marie virginis, que portaverunt eterni patris filium, Alleluia. v/ Astitit regina a dextris tuis in vestitu deaurato, circumdata varietate Beata viscera v/ Audi filia et vide et inclina aurem tuam et obliviscere populum tuum et domum patris tui Beata viscera v/ Et concupiscet rex decorem tuum quoniam ipse est Dominus Deus tuus et adorabunt eum. Beata viscera Ite Missa est Deo gratias 46 Days of Early Music 2017

49 Dominique Vellard je pre Ensemble Gilles Binchois zdrojom inšpirácie a trvalou motiváciou od roku 1979; výsledkom viac než 35-ročnej spolupráce, výskumu a vystúpení je rad dôležitých nahrávok, osobitne hudby obdobia stredoveku a renesancie. V ňom patrí významné miesto hudbe Machauta, Notredamskej školy, burgundského repertoáru, ranej francúzskej polyfónie alebo španielskej renesancie, vznikol v spolupráci so spoločnosťami Virgin Classics, Harmonic Records, Ambroisie, Deutsche Harmonia Mundi, Glossa, Aparté a Evidence a získal si verejné, kritické i muzikologické uznanie. Ensemble Gilles Binchois sa pravidelne zúčastňuje na festivaloch po celej Európe, no vystupoval už aj v Maroku, Indii, Rusku, Malajzii, USA a Južnej Amerike. Pôsobenie Dominiqua Vellarda v detskom zbore La Maîtrise de Notre-Dame vo Versailles podnietilo jeho vášeň pre ranú hudbu od chorálu až po 17. storočie; tohto repertoáru sa nevzdal, ale uchoval ho pre seba i pre súbor Gilles Binchois. Popri stredovekej hudbe, ktorou sa preslávil, sa zbor neprestajne venuje aj barokovej hudbe ranej i neskorej a to najmä uvádzaním duchovného repertoáru skladateľov ako Schütz, Buxtehude, Bach, Monteverdi, Gesualdo, Carissimi, Charpentier, Nivers, Boëlly až po Liszta a Faurého. Napriek tomu, že vedúca úloha Dominiquea Vellarda v objavovaní a rozvíjaní francúzskej školy stredovekej hudby najmä úplne nového spôsobu interpretácie gregoriánskeho chorálu mu priniesla povesť medievalistu, dôležitý je aj jeho záujem o ďalšie obdobia starej hudby. Striedanie repertoáru od 10. až po 19. storočie zaručuje súboru entuziazmus a revitalizáciu umeleckých podnetov. Dni starej hudby

50 Ensemble Gilles Binchois pravidelne spolupracuje s približne pätnástimi umelcami a príležitostne prizýva k spolupráci aj mladých spevákov a inštrumentalistov, predovšetkým zo Scholy Cantorum Basiliensis. Táto otvorenosť poskytuje mladým umelcom profesionálny odrazový mostík, prináša do súboru nové farby a nový zdroj energie. Záujmom o cirkevnú hudbu, prezentovaním neznámeho repertoáru a blízkou spoluprácou s muzikológmi ako sú Marie-Noël Colete, Wulf Arlt, zosnulý Jean-Yves Hameline, či David Fallows, súbor prispieva k jeho šíreniu v povedomí verejnosti. Medzi znovu objavenými a oživenými dielami možno spomenúť napríklad trópy, francúzsku polyfóniu z 11. storočia, Nova Cantica z 12. storočia, Banquet of the Vow z 15. storočia, Rukopis Le Puy z storočia, francúzsky fauxbourdon zo 16. až 19. storočia a iné. 48 Days of Early Music 2017

51 Súbor je každoročne čestným hosťom Rencontres Internationales du Thoronet festivalu s 26-ročnou tradíciou, v spolupráci s ktorým sa zaslúžil o založenie letnej akadémie. Za uplynulých 15 rokov rozvinul súbor vďaka Vellardovmu nadšeniu pre iné tradičné hudby projekty s hudobníkmi severnej a južnej Indie, Španielska, Británie, Maroka a Iránu. V súčasnosti sa Dominique Vellard venuje aj kompozícii, pričom ťaží zo svojich vlastných hudobných a duchovných skúseností, ako aj zo svojho záujmu o monódiu a polyfóniu zachovanú v orálnej tradícii. Počas Vellardovho pedagogického pôsobenia na konzervatóriu v Lyone absolvovalo u neho štúdium stredovekého repertoáru množstvo francúzskych interpretov. Od roku 1982 pôsobí ako profesor na Schole Cantorum Basiliensis, kde jeho kurzy navštevujú študenti z celého sveta a kde získalo formujúce prvky svojho štýlu a základ svojich vedomostí už niekoľko generácií hudobníkov. Dominique Vellard nahral vyše 60 albumov, z toho približne 40 s Ensemble Gilles Binchois. (preklad Miriam HAMRANOVÁ) Dni starej hudby

52

53 31. máj 2017 streda 1. jún 2017 štvrtok 15:30 18:00 hod. Hudobná a tanečná fakulta VŠMU, Zochova ul. Tvorivé dielne Peter Zajíček sláčikové nástroje Róbert Šebesta dychové nástroje Peter Guľas klávesové nástroje Jana Pastorková spev pedagogické vedenie účastníci žiaci základných umeleckých škôl z Bratislavy a BSK Základná umelecká škola Jána Albrechta Bratislava Základná umelecká škola Ivanka pri Dunaji Základná umelecká škola Júliusa Kowalského Bratislava Základná umelecká škola Jozefa Kresánka Bratislava Základná umelecká škola Františka Oswalda Bratislava Základná umelecká škola Ľudovíta Rajtera Bratislava Základná umelecká škola Miloša Ruppeldta Bratislava Základná umelecká škola Eugena Suchoňa Pezinok Základná umelecká škola Vrbenského Bratislava

54

55 31. máj 2017 streda 15:30 hod. Hudobná a tanečná fakulta VŠMU, Zochova ulica otvorená komentovaná skúška Ensemble Polyharmonique pre študentov a záujemcov z odbornej i laickej verejnosti Alexander Schneider umelecký vedúci

56

57 1. jún 2017 štvrtok 19:30 hod. Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa ( jezuiti), Hlavné námestie Denn dein Wort erquicket mich... lebo tvoje slovo ma obživuje (Žalm 119, 50) jazyk reformácie v hudbe heinricha schütza Ensemble Polyharmonique Alexander Schneider umelecký vedúci Magdalene Harer Joowon Chung soprán Alexander Schneider alt Piotr Olech alt Vincent Eugène Lesage Soren Richter tenor Matthias Lutze Sebastian Myrus bas Daniel Trumbull organ Juliane Laake viola da gamba

58 program Heinrich Schütz ( ) Singet dem Herrn ein neues Lied à 8 SWV 35 zo zbierky Psalmen Davids sampt etlichen Moteten und Concerten / Dávidove žalmy a niekoľko motet 1619 Tue wohl deinem Knechte, dass ich lebe à 8 SWV 483 zo zbierky Schwanengesang / Labutia pieseň 1672 Ich bin ein rechter Weinstock à 6 SWV 389 zo zbierky Duchovná zborová hudba / Geistliche Chormusic 1648 Erhöre mich, wenn ich rufe SWV 289 pre dva soprány zo zbierky Kleine geistliche Konzerte I / Malé duchovné koncerty I 1636 Ich bin eine rufende Stimme SWV 383 zo zbierky Geistliche Chormusic 1648 Ach Herr straf mich nicht à 8 SWV 24 zo zbierky Psalmen Davids sampt etlichen Moteten und Concerten 1619 Eins bitte ich vom Herren SWV 294 pre dva tenory zo zbierky Kleine geistliche Konzerte I 1636 Ich hebe meine Augen auf à 8 SWV 31 zo zbierky Psalmen Davids sampt etlichen Moteten und Concerten 1619 prestávka

59 Jauchzet dem Herren à 8 SWV 36 zo zbierky Psalmen Davids sampt etlichen Moteten und Concerten 1619 Lobet den Herren, der zu Zion wohnet SWV 293 pre dva alty zo zbierky Kleine geistliche Konzerte I 1636 An den Wassern zu Babel à 8 SWV 37 zo zbierky Psalmen Davids sampt etlichen Moteten und Concerten 1619 Die Himmel erzählen die Ehre Gottes SWV 390 zo zbierky Geistliche Chormusic 1648 Fürchte dich nicht SWV 296 pre dva basy zo zbierky Kleine geistliche Konzerte I 1636 Selig sind die Toten SWV 391 zo zbierky Geistliche Chormusic 1648 Gedenke deinem Knechte an dein Wort SWV 485 zo zbierky Schwanengesang 1672 Meine Seele erhebt den Herren / Deutsches Magnificat SWV 494 zo zbierky Schwanengesang 1672

60 pretože tvoje slovo ma obživuje Keď pred 500 rokmi mních a učenec Martin Luther v roku 1517 zverejnil svojich 95 téz, v ktorých sa zasadil predovšetkým proti obchodovaniu s odpustkami, začalo sa pre Európu obdobie reformácie. V kontexte jubilea chce tento program upozorniť aj na ďalšiu, ešte väčšiu zásluhu Martina Luthera na preklad Biblie do nemeckého jazyka. Vďaka práve vynájdenej kníhtlači Johannesom Gutenbergom sa Lutherov preklad šíril rýchlo a poskytol nemecky hovoriacim krajinám základ na rozvoj kultúrnej identity o akej dovtedy ani nechyrovali. Ako rozhodujúce médium zohráva hudba dôležitú úlohu. Prostredníctvom nej získali Lutherove slová možnosť vstúpiť do ľudských sŕdc. On sám velebil hudbu ako nádherný božský dar, ktorý človeka potešuje (... Musica... ein herrlich und göttlich Geschenk und Gabe ). O necelých sto rokov neskôr získal reformátor v osobe drážďanského dvorného kapelníka Heinricha Schütza ( ), ktorého súčasníci oslavovali ako Lumen Germaniae, jeden zo svojich najzvučnejších nástrojov. Zo subjektívneho, individuálne humánneho postoja a zo spracovania hudobného slovníka 17. storočia a z ním vyjadrenej protestantskej pobožnosti dodnes možno vytušiť veľkú osobnosť. Kantor drážďanského krížovníckeho kostola Prof. Martin Flämig o Heinrichovi Schützovi napísal: Slovo je stredobodom jeho tvorby. Jedinečnosť v práci so slovom spočíva v tom, že sa nezastaví pri uchopení racionálneho významu slova a jeho gramatických súvislostí, ale svojou hudbou sprostredkuje a oživuje veci, ktoré prekračujú hranice vyjadrovacích možností nášho ľudského jazyka. Nevysloviteľné a racionálne neuchopiteľné veci nadobúdajú v jeho hudbe reálnu podobu [ ] Heinrich Schütz odhaľuje vnútorný pohľad na slovo vo vysoko umeleckom tvare. Toto dianie nemá nič spoločné s náladou a atmosférou, je to proces hlbokého zvnútornenia a preduchovnenia, prebiehajúci úspornosťou a sústredením prostriedkov, ktoré nemajú obdoby a sú exemplárne. Program ponúka výber z jeho mnohorakej tvorby. Diela z Duchovnej zborovej hudby (Geistliche Chormusik), zo Žalmov Dávidových (Psalmen Davids), z Malých duchovných koncertov (Kleine geistliche Concerten) a z jeho opusu ultimum, Labutej piesne (Schwanengesang) nám predstavujú od intímneho 58 Days of Early Music 2017

61 dueta cez šesťhlasné moteto až po skvostné osemhlasné dvojzborové skladby kompozičnú šírku tvorby Heinricha Schütza. Pritom nikdy neopúšťa svoju myšlienku slová preložiť do hudby, čiže špecifiká nemeckého jazyka s ľahkými a prízvučnými, krátkymi a dlhými slabikami zaodiať do správnej, primeranej hudby. Hoci sa Schütz počas svojho života dvakrát vydal na cestu do Talianska, aby študoval najnovšie trendy hudobného vývoja, nikdy nepodľahol štýlovej sfére modernistických hudobných tendencií. Napriek tomu ho však dlhodobo inšpirovali skúsenosti, ktoré nazbieral na opačnej strane Álp, a ktoré citeľne prenikli do jeho tvorby, čím sa stal dovršovateľom neskorej nemeckej renesancie bez toho, aby prekročil prah k talianskemu baroku. K hudobným inováciám, ktoré zaviedol tento Musicus poeticus, patril okrem iného prenos hudobného stvárňovania afektov (duševných stavov mysle ako napríkla láska, hnev, bolesť, radosť ) renesančnej madrigalistiky do nemeckej viachlasnej duchovnej hudby, ktorá je mimoriadne pôsobivá napríklad v diele An den Wassern zu Babel (SWV 37) v textovej časti und in unserm Heulen fröhlich sein, ako aj použitie rétorických figúr prostredníctvom ktorých možno hudobne napodobniť textové obrazy a priebeh. Ako príklad poslúži koncert Singet dem Herrn ein neues Lied (SWV 35). Pôsobí ako skutočná obrázková kniha, v ktorej priam vidíme hlboko položenú zem, tečúce vodné toky, šumiace more, prísneho sudcu a mnoho iného, resp. v motete Ich bin ein rechter Weinstock (SWV 389), v ktorom sa strapce hrozna príslovečne ovíjajú okolo kmeňa. Ale práve Žalmami Dávidovými stvoril niečo úplne nové. Dokonalé zhudobnenie textu Lutherovskej Biblie v spojení s benátskou viaczborovosťou, ktorú sa naučil u Giovanniho Gabrieliho, okamžite vyvolalo obdiv súčasníkov. Pre svoju Labutiu pieseň Schütz sám predpokladal na jednej strane okrem generálneho basu výlučne vokálne minimálne obsadenie ôsmimi dobrými hlasmi, na druhej strane si želal žiaľ nikdy nezrealizovanú inštrumentáciu spevných hlasov od žiaka Constantina Christiana Dedekinda, ktorého dôsledkom by musel byť väčší interpretačný aparát a podobne ako už pri Žalmoch Dávidových poukazuje na slobodu obsadenia typickú pre 16. a skoré 17. storočie. Obsadenie súboru, pozostávajúce na dnešnom koncerte celkom vedome len z ôsmich sólistov a dvoch nástrojov generálneho basu chce zadosťučiniť čírosti Schützovho jazyka, aby zažiarila mnohými svedectvami opísaná prenikavosť jeho hudby; hudby, ktorá sa nikdy neopotrebuje, naopak, čoraz viac sa otvára tomu, kto sa s ňou zaoberá. Alexander SCHNEIDER (preklad AR) Dni starej hudby

62 Singet dem Herrn ein neues Lied, denn er tut Wunder. Er sieget mit seiner Rechten und mit seinem heilgen Arm. Der Herr lässet sein Heil verkündigen; vor den Völkern läßt er seine Gerechtigkeit offenbaren. Er gedenket an seine Gnade und Wahrheit dem Haus Israel. Aller Welt Enden sehen das Heil unsers Gottes. Jauchzet dem Herren alle Welt; singet, rühmet und lobet. Lobet den Herren mit Harfen, mit Harfen und mit Psalmen! Das Meer brause und das was drinnen ist, der Erdboden und die drauf wohnen. Die Wasserströme frohlocken, und alle Berge sei n fröhlich vor dem Herrn; denn er kommt, das Erdreich zu richten. Er wird den Erdboden richten mit Gerechtigkeit und die Völker mit Recht. Ehre sei dem Vater und dem Sohn und auch dem Heilgen Geiste wie es war im Anfang, jetzt und immerdar und von Ewigkeit zu Ewigkeit. Amen. Spievajte Hospodinu novú pieseň! Lebo vykonal divné veci: Pravica Jeho pomohla Mu i Jeho sväté rameno. Hospodin svoju spásu oznámil, vyjavil svoju spravodlivosť očiam národov. Rozpomenul sa na svoju milosť, na vernosť k domu Izraela; a všetky končiny zeme videli spásu nášho Boha. Zvučne pokrikuj Hospodinu celá zem! Prepuknite v jasot, plesajte a hrajte! Hrajte Hospodinu na citare, na citare za hlasného spevu! Trúbami, hučaním rohov pred Kráľom-Hospodinom zvučne pokrikujte! Nech hučí more i to, čo ho napĺňa, svet i tí, ktorí na ňom bývajú! Rukami tlieskajte, rieky, plesajte, vrchy, vospolok pred Hospodinom; lebo prichádza súdiť zem. Svet bude súdiť v spravodlivosti, národy v úprimnosti. Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu, ako bolo na počiatku, i teraz, i vždycky i naveky vekov. Amen. (Žalm 98 s doxológiou) 60 Days of Early Music 2017

63 Tue wohl deinem Knechte, dass ich lebe und dein Wort halte. Öffne mir die Augen, daß ich schaue die Wunder an deinem Gesetze. Ich bin ein Gast auf Erden; verbirge deine Gebot nicht vor mir! Meine Seele ist zermalmet vor Verlangen nach deinen Rechten ewiglich. Du schiltest die Stolzen; verflucht sind die, die deiner Gebote fehlen. Wende von mir Schmach und Verachtung; denn ich halte deine Zeugnisse. Es sitzen auch die Fürsten wider mich; aber dein Knecht redet von deinen Rechten. Ich habe Lust zu deinen Zeugnissen; die sind meine Ratsleute. Meine Seele liegt im Staube; erquicke mich nach deinem Worte! Ich erzähle meine Wege, und du erhörest mich; lehre mich deine Rechte! Unterweise mich den Weg deiner Befehl, so will ich reden von deinen Wundern. Ich gräme mich, daß mir das Herze verschmacht; tröste mich nach deinem Worte! Wende von mir den falschen Weg und gönne mir dein Gesetze. Ich habe den Weg der Wahrheit erwählet; deine Rechte habe ich vor mir gestellet. Čiň dobre svojmu sluhovi, aby som žil a zachovával Tvoje slovo. Otvor mi oči, aby som videl zázraky Tvojho zákona. Príchodzí som na zemi; príkazy svoje neskrývaj predo mnou. Skrúšená je moja duša túžbou po Tvojich súdoch ustavične. Nadutých karaháš; prekliati sú, ktorí blúdia od Tvojich prikázaní. Vzdiaľ hanu odo mňa i opovrženie; lebo zachovávam Tvoje svedectvá. Hoc zasadajú kniežatá a proti mne sa radia, Tvoj sluha premýšľa o Tvojich nariadeniach. Tvoje svedectvá sú mojou rozkošou, ony sú mojimi radcami. O prach sa lepí môj život; obživ ma podľa svojho slova. Vyrozprával som svoje cesty a Ty si ma vyslyšal; vyuč ma svojim ustanoveniam. Daj mi pochopiť cestu Tvojich rozkazov a budem premýšľať o Tvojich divných skutkoch. Slzí mi duša od zármutku; pozdvihniže ma podľa svojho slova. Odvráť odo mňa cestu lživú z milosti daruj mi svoj zákon. Vyvolil som si cestu pravdy a Tvoje práva položil som pred seba. Držím sa Tvojich svedectiev; nezahanbuj ma Hospodine! Pobežím cestou Tvojich príkazov, keď uľavíš môjmu srdcu. Dni starej hudby

64 Ich hange an deinen Zeugnissen; Herr, laß mich nicht zuschanden werden! Wenn du mein Herz tröstest, so laufe ich den Weg deiner Gebote, Ehre sei dem Vater und dem Sohn und auch dem Heiligen Geiste, wie es war im Anfang, jetzt und immerdar und von Ewigkeit zu Ewigkeit, Amen. Ich bin ein rechter Weinstock, mein Vater ein Weingärtner. Eine jeglichen Reben an mir, der nicht Frucht bringet, wird er wegnehmen, und einen jeglichen, der da Frucht bringet, wird er reinigen, dass er mehr Frucht bringe. Ich bin der Weinstock, ihr seid die Reben. Bleibet in mir und ich in euch. Gleich wie der Reben kann keine Frucht bringen von ihm selber, er bleibe denn am Weinstock, also auch ihr nicht, ihr bleibet denn in mir. Erhöre mich, wenn ich rufe, Gott meiner Gerechtigkeit, der du mich tröstest in Angst, sei mir gnädig, und erhöre mein Gebet, vernimm mein Schreien, mein König und mein Gott. Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu, ako bolo na počiatku, i teraz, i vždycky i naveky vekov. Amen. (Žalm 119, s doxológiou) Ja som pravý vínny kmeň a môj Otec je vinohradník. Každú ratolesť na mne, ktorá neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá prináša ovocie čistí, aby viac ovocia prinášala. Ja som vínny kmeň a vy ste ratolesti. Zostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ani ratolesť nemôže prinášať ovocie sama zo seba, len ak zostáva na vínnom kmeni, tak ani vy, len ak zostávate vo mne. (Evanjelium podľa Jána 15, 1-2, 5, 4) Keď volám, vyslyš ma, Bože mojej spravodlivosti! Ty si mi uľavoval v tiesni, zmiluj sa nado mnou a počuj moju modlitbu! Pozoruj hlas môjho volania, Kráľ môj a Boh môj. (Žalm 4, 2 a 5, 3) 62 Days of Early Music 2017

65 Ich bin eine rufende Stimme in der Wüsten: Richtet den Weg des Herren. Ich taufe mit Wasser, aber er ist mitten unter euch getreten, den ihr nicht kennet. Der ist's der nach mir kommen wird, welcher vor mir gewesen ist, des ich nicht wert bin daß ich seine Schuriemen auflöse. Ach Herr, straf mich nicht in deinem Zorn Und züchtige mich nicht in deinem Grimme. Herr, sei mir gnädig; denn ich bein schwach; Heile mich, Herr, denn meine Gebeine sind erschrokken, und meine Seele ist sehr erschrokken. Ach du Herr, wie lang! Wende dich, Herr, und errette meine Seele, Hilf mir um deiner Güte willen. Denn im Tode gedenket man dein nicht; Wer will dir in der Hölle danken? Ich bin so müde von Seufzen; Ich schwemme mien Bett die ganze Nacht Und netze mit meinen Tränen mein Lager. Meine Gestalt ist verfallen von Trauern Und ist alt worden, Denn ich allenthalben geängstet werde. Weichet von mir, alle Übeltäter; Denn der Herr hört mein Weinen, der Herr hört mein Flehen, Mein Gebet nimmt der Herr an. Ja som hlas volajúceho na púšti: Vyrovnávajte cestu Pánovi. Ja krstím vodou, ale medzi vami stojí Ten, ktorého vy neznáte. Ten, čo prichádza po mne, a ja nie som hoden rozviazať Mu remienky obuvi. (Evanjelium podľa Jána 23; 26 27) Ó Hospodine, nestrestaj ma vo svojom hneve a v prchkosti svojej ma nekarhaj. Zmiluj sa nado mnou, Hospodine, veď som zomdlený; uzdrav ma, Hospodine, lebo strnuli mi kosti, i moja duša je preveľmi zdesená. Ty však, ó Hospodine, dokedy...? Navráť sa, Hospodine, vysloboď mi dušu; spomôž mi pre svoju milosť. Lebo v smrti niet spomienky na Teba, a kto Ťa bude oslavovať v ríši mŕtvych? Ustal som úpením; plačom si vlažím lôžko každú noc, slzami zmáčam svoju posteľ. Žiaľom sa mi skalilo oko, pre všetkých mojich protivníkov zoslablo. Odstúpte odo mňa všetci, čo pášete neprávosť, lebo Hospodin počul môj plač. Hospodin počul moje úpenie, Hospodin prijal moju modlitbu. Zahanbia sa a ustrnú všetci moji nepriatelia; vrátia sa a zahanbia sa zrazu. Dni starej hudby

66 Es müssen alle meine Feinde zu Schanden werden Und sehr erschrekken, sich zurükkekehren Und zu Schanden werden plötzlich. Ehre sei dem Vater und dem Sohn Und auch dem heilgen Geiste, Wie es war im Anfang, jetzt und immerdar, Und von Ewigkeit zu Ewigkeit, Amen. Eins bitte ich vom Herren, das hätte ich gern, dass ich im Hause des Herrn möge bleiben mein Lebelang zu schauen die schönen Gottesdienst des Herren und seinen Tempel zu besuchen. Ich hebe meine Augen auf zu den Bergen. Von welchen mir Hilfe kommet Meine Hilfe kommt vom Herren, der Himmel und Erde gemacht hat. Er wird dein Fuß nicht gleiten lassen, und der dich behütet, schläft nicht. Siehe, der Hüter Israel schläft noch schlummert nicht. Der Herr behütet dich, der Herr ist dein Schatten über deiner rechten Hand, daß dich des Tags die Sonne nicht steche noch der Monde des Nachts. Der Herr behüte dich vor allem Übel. Er behüte deine Seele, der Herr behüte deinen Ausgang und Eingang von nun an bis in Ewigkeit. Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu, ako bolo na počiatku, i teraz, i vždycky i naveky vekov. Amen. (Žalm 6 s doxológiou) Jedno som prosil od Hospodina, to žiadať budem: môcť bývať v dome Hospodinovom po všetky dni svojho života, vidieť láskavosť Hospodinovu a kochať sa v Jeho chráme. (Žalm 27,4) Pozdvihujem si oči k vrchom: Odkiaľ mi príde pomoc? Od Hospodina moja pomoc, ktorý učinil nebo i zem. Nedá sa klátiť tvojej nohe; tvoj ochranca nedrieme. Nie, nedrieme a nespí ochranca Izraela. Hospodin je tvojím ochrancom, Hospodin ti je clonou po pravici; slnko ťa vo dne neraní úpalom ani mesiac v noci. Chrániť ťa bude Hospodin pred každým zlom, On bude chrániť tvoju dušu. Hospodin bude chrániť tvoje vychádzanie i tvoje vchádzanie odteraz až naveky. (Žalm 121) 64 Days of Early Music 2017

67 Jauchzet dem Herren, alle Welt; Dienet dem Herren mit Freuden. Kommet vor sein Angesicht mit Frohlocken. Erkennet daß der Herre Gott ist: Er hat uns gemacht und nicht wir selbst; Zu seinem Volk und zu Schafen seiner Weide. Gehet zu seinen Toren ein mit Danken, Zu seinen Vorhöfen mit Loben. Danket ihm, lobet, lobet seinem Namen; Denn der Herr ist freundlich Und seine Gnade währet ewig, Und seine Wahrheit für und für. Ehre sei dem Vater und dem Sohn Und auch dem Heilgen Geiste. Wie es war im Anfang jetzt und immerdar, Und von Ewigkeit zu Ewigkeit, Amen. Lobet den Herren, der zu Zion wohnet verkündiget unter den Leuten sein Tun, denn er gedenket und fraget nach ihrem Blut er vergisset nicht des Schreiens der Armen. Zvučne plesaj Hospodinovi celá zem! S radosťou slúžte Hospodinovi, vchádzajte pred Neho s plesaním! Vedzte, že Hospodin je Boh: On učinil nás, Jeho sme, Jeho ľud, ovce Jeho pastvy. Vchádzajte s vďakou do Jeho brán a s chválospevom do Jeho nádvorí; ďakujte Mu a dobrorečte Jeho menu! Lebo je dobrý Hospodin, naveky trvá Jeho milosť a Jeho vernosť z rodu na rod. Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu, ako bolo na počiatku, i teraz, i vždycky i naveky vekov. Amen. (Žalm 100 s doxológiou) Spievajte Hospodinovi, ktorý sídli na Sione; zvestujte Jeho skutky medzi národmi. Lebo Ten, čo pomstí krv, pamätá na nich, nezabúda na kvílenie ubiedených. (Žalm 9, 12 13) Dni starej hudby

68 An den Wassern zu Babel sassen wir und weineten, wann wir an Zion gedachten. Unsre Harfen hingen wir an die Weiden, die drinnen sind. Denn daselbst hiessen uns singen, die uns gefangen hielten, und in unserm Heulen fröhlich sein: Lieber, singet uns ein Lied von Zion! Wie sollten wir des Herren Lied singen in fremden Landen? Vergess ich dein, Jerusalem, so werde meiner Rechten vergessen. Meine Zunge muss an meinem Gaumen kleben, wo ich dein nicht gedenke, wo ich nicht lass Jerusalem mein höchste Freude sein! Herr, gedenke der Kinder Edom am Tage Jerusalem, die da sagen: Rein ab, rein ab bis auf den Boden! Du verstörete Tochter Babel, wohl dem, der dir vergelte, wie du uns getan hast! Wohl dem, der deine junge Kinder nimmet und zuschmettert sie an den Stein! Die Himmel erzählen die Ehre Gottes, und die Feste verkündiget seiner Hände Werk. Ein Tag sagt s dem andern, und eine Nacht tut s kund der andern. Es ist keine Sprache noch Rede, da man nicht ihre Stimme höre. Und ihr Schall gehet aus in alle Pri riekach babylonských, tam sme sedávali a plakávali, keď sme sa rozpomínali na Sion. Tam sme si vešali citary na vŕby. Lebo tí, ktorí nás zajali, žiadali od nás piesne, a tí, čo nás trýznili, spev radostný: Zaspievajte nám z piesní sionských! Ako sme mohli spievať pieseň Hospodinovu na cudzej pôde? Keby som zabudol na teba, Jeruzalem, nech uschne moja pravica. Nech sa mi jazyk prilepí o ďasná, ak sa nebudem rozpomínať na teba, ak nevyvýšim Jeruzalem za vrchol svojej radosti. Hospodine, pripomeň synom edómskym deň Jeruzalema, keď hovorili: Zbúrajte, zbúrajte ho do základu! Dcéra babylonská, ty ničiteľka! Blahoslavený, kto ti odplatí za to, čo si nám spôsobila. Blahoslavený, kto tvoje deti pochytí a o skalu roztrieska. (Žalm 137) Nebesá rozprávajú o sláve Božej a dielo Jeho rúk zvestuje obloha. Deň dňu odovzdáva zvesť, noc noci podáva poznanie. Niet reči, nieto slov, nepočuť ich hlas. Ich zvuk sa nesie po celej zemi a ich slová až na okraj sveta. Na nich postavil slnku stan; ono vychádza ako ženích zo svojej izby, 66 Days of Early Music 2017

69 Lande, und ihre Rede an der Welt Ende. Er hat der Sonne eine Hütte in derselben gemacht; und die selbige gehet heraus wie ein Bräutigam aus seiner Kammer und freuet sich, wie ein Held zu laufen den Weg. Sie gehet auf an einem Ende des Himmels und läuft um bis wieder an das selbige Ende, und bleibt nichts vor ihrer Hitz verborgen. Ehre sei dem Vater, und dem Sohn und auch dem Heil gen Geiste, wie es war im Anfang, jetzt und immerdar und von Ewigkeit zu Ewigkeit. Amen. Fürchte dich nicht, ich bin mit dir, weiche nicht, denn ich bin dein Gott, ich stärke dich, ich helfe dir auch, ich erhalte dich durch die rechte Hand meiner Gerechtigkeit. Alleluja. Selig sind die Toten, die in dem Herren sterben, von nun an. Ja der Geist spricht: Sie ruhen von ihrer Arbeit und ihre Werke folgen ihnen nach. teší sa ako hrdina, že pobeží dráhou. Na kraji nebies má svoj východ a obieha až na druhý kraj, pred jeho páľavou nič sa neukryje. Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu, ako bolo na počiatku, i teraz, i vždycky i naveky vekov. Amen. (Žalm 19, 2 7) Neboj sa, lebo ja som s tebou, nepozeraj ustrašene vôkol seba, lebo ja som Boh tvoj! Posilním ťa a pomôžem ti i podopriem ťa svojou spásonosnou pravicou. Aleluja. (Izaiáš 41, 10) Blahoslavení sú mŕtvi, ktorí odteraz v Pánu umierajú! Áno, hovorí Duch, nech si odpočinú od prác, lebo ich skutky idú s nimi. (Zjavenie Jána 14, 13) Dni starej hudby

70 Gedenke deinem Knechte an dein Wort, auf welches du mich lässest hoffen. Das ist mein Trost in meinem Elende, denn dein Wort erquicket mich. Die Stolzen haben ihren Spott an mir; dennoch weiche ich nicht von deinem Gesetze. Herr, wenn ich gedenke, wie du von der Welt her gerichtet hast so werde ich getröstet. Ich bin entbrannt über die Gottlosen, die dein Gesetze verlassen. Deine Rechte sind mein Lied in meinem Hause. Herr, ich gedenke des Nachts an deinen Namen und halte dein Gesetze. Das ist mein Schatz, daß ich deine Befehle hatte. Ich habe gesagt: Herr, das soll mein Erbe sein, daß ich deine Wege hatte. Ich flehe vor deinem Angesicht von ganzem Herzen; sei mir gnädig nach deinem Worte! Ich betrachte meine Wege und kehre meine Füße zu deinen Zeugnissen. Ich elle und säume mich nicht, zu halten deine Gebot. Der Gottlosen Rotte beraubet mich, aber ich vergesse deines Gesetzes nicht. Zu Mitternacht stehe ich auf, dir zu danken für die Rechte deiner Gerechtigkeit. Ich hatte mich zu denen, die dich fürchten und deine Gebote halten. Pamätaj na slovo dané svojmu sluhovi, na ktoré si mi Ty dal nádej. To mi je útechou v mojej biede, lebo Tvoja reč ma obživuje. Hoc sa mi nadutí náramne posmievajú, od Tvojho zákona sa neuchýlim. Rozpomínam sa na Tvoje odveké súdy, Hospodine, a potešil som sa. Zlosť ma zachvátila nad bezbožníkmi, ktorí opúšťajú Tvoj zákon. Ustanovenia Tvoje sú mi piesňami v príbytku môjho putovania. Na Tvoje meno v noci spomínam, ó Hospodine, a zachovávam Tvoj zákon. Toto sa mi dostalo, lebo som zachovával Tvoje rozkazy. Riekol som: Hospodine, mojím údelom je Tvoje slová zachovávať. Hľadám Tvoju priazeň celým srdcom; zmiluj sa podľa svojho sľubu nado mnou. O svojich cestách premýšľam a obraciam si nohy k Tvojim svedectvám. Ponáhľam sa a neotáľam zachovávať Tvoje príkazy. O polnoci vstávam oslavovať Ťa za Tvoje spravodlivé práva. Som druhom všetkých, ktorí sa Ťa vyuč ma svojim ustanoveniam. (Žalm 119, 49 64) 68 Days of Early Music 2017

71 Herr, die Erde ist voll deiner Güte; lehre mich deine Rechtei. Ehre sei dem Vater und dem Sohn und auch dem Heiligen Geiste, wie es war im Anfang, jetzt und immerdar und von Ewigkeit zu Ewigkeit, Amen. Meine Seele erhebt den Herren, und mein Geist freuet sich Gottes, meines Heilandes. Denn er hat seine elende Magd angesehen: siehe, von nun an werden mich selig preisen alle, alle Kindes Kind. Denn er hat große Dinge an mir getan, der da mächtig ist, und des Name heilig ist. Und seine Barmherzigkeit währet immer für und für bei denen, die ihn fürchten. Er übet Gewalt mit seinem Arm, er zerstreuet, die hoffärtig sind in ihres Herzens Sinn. Er stößet die Gewaltigen vom Stuhl, und erhöhet die Niedrigen; die Hungrigen füllet er mit Gütern und läßt die Reichen leer. Er denket der Barmherzigkeit und hilft seinem Diener Israel auf, wie er geredt hat unsern Vätern, Abraham und seinem Samen ewiglich. Ehre sei dem Vater und dem Sohn und auch dem Heilgen Geiste, wie es war im Anfang, jetzt und immerdar und von Ewigkeit zu Ewigkeit. Amen. Velebí moja duša Pána a môj duch sa rozveselil v Bohu, v mojom Spasiteľovi, že zhliadol na poníženie svojej služobnice, veď, ajhľa, blahoslaviť ma budú odteraz všetky pokolenia, pretože Mocný učinil so mnou veľké veci, a sväté je Jeho meno a Jeho milosrdenstvo s tými, čo sa Ho boja, z pokolení na pokolenia. Dokázal moc svojím ramenom, rozprášil tých, čo sa povyšovali zmýšľaním srdca; mocných zhodil z trónov a povýšil ponížených, lačných nasýtil dobrými vecami a bohatých prepustil naprázdno; ujal sa Izraela, svojho služobníka, pamätlivý milosrdenstva, ako povedal našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky. Mária zostala s ňou asi tri mesiace, potom sa vrátila domov. (Evanjelium podľa Lukáša 1, 46 55) Zdrojom slovenských prekladov je Biblia. Písmo sväté Starej a Novej zmluvy (Tranoscius, 1978). Dni starej hudby

72 Ensemble Polyharmonique je kolektív sólových spevákov z Nemecka, Belgicka a iných európskych krajín. Pod vedením medzinárodne obsadzovaného kontratenoristu Alexandra Schneidera (primus inter pares) sa v rámci historicky poučenej interpretácie intenzívne zaoberá najmä hudobou obdobia renesancie a baroka. Práca súboru Ensemble Polyharmonique sa vyznačuje predovšetkým vysokými nárokmi na zvukovú kultúru, textovým stvárnením orientovaným na obsah ako aj emocionálnym aspektom. Členovia súboru sú nielen skúsenými ensemblovými spevákmi, ale aj sólistami, ktorí získali zvučné meno v medzinárodnom koncertnom živote. 70 Days of Early Music 2017

73 Súbor Ensemble Polyharmonique sa venuje znovuobjavovaniu starej hudby, ktorá upadla do zabudnutia. O tom svedčia CD nosiče tohot súboru, ktoré si získali veľmi pozitívny ohlas v odbornej tlači: roku 2015 CD Musicalische Seelenlust s dielami Tobiasa Michaela, roku 2016 CD s omšou Requiem od Francesca Cavalliho a motetami od Alessandra Grandiho (obe vyšli vo vydavateľstve Raumklang Records) a roku 2017 CD s titulom Chor-Music auff Madrigalmanier s dielami Andreasa Hammerschmidta (vo vydavateľstve Querstand). Ensemble Polyharmonique dostal pozvania na účasť v rámci festivalov a na koncertoch v Nemecku, Belgicku, Rakúsku, Českej republike, Poľsku a na Slovensku, okrem iného na belgický festival Musica Divina venovaný Heinrichovi Schützovi, na festivaly Thüringer Bachwochen a Händel-Festspiele v Halle. Úzka spolupráca spája resp. bude spájať súbor Ensemble Polyharmonique s rôznymi orchestrami v oblasti historicky poučenej interpretácie, okrem iného s mladými a veľmi talentovanými orchestrami ako napr. La Folia Barockorchester, Orkiestra Historyczna v Katowiciach alebo už etablovaným orchestrom Akademie für Alte Musik Berlin. Na internetovej stránke súboru Ensemble Polyharmonique sa čitateľ dozvie ďalšie informácie ako napríklad budúce termíny koncertov, taktiež je možné vypočuť si úryvky z uverejnených CD nosičov. Dni starej hudby

74

75 2. jún 2017 piatok 18:00 hod. Pálffyho palác, Zámocká ulica Koncert účastníkov tvorivých dielní Účinkujú žiaci základných umeleckých škôl z Bratislavy, Pezinka a Ivanky pri Dunaji účastníci tvorivých dielní v rámci Dní starej hudby '17 Program bude oznámený na koncerte

76 Základná umelecká škola Jána Albrechta Bratislava Základná umelecká škola Ivanka pri Dunaji Základná umelecká škola Júliusa Kowalského Bratislava Základná umelecká škola Jozefa Kresánka Bratislava Základná umelecká škola Františka Oswalda Bratislava Základná umelecká škola Ľudovíta Rajtera Bratislava Základná umelecká škola Miloša Ruppeldta Bratislava Základná umelecká škola Eugena Suchoňa Pezinok Základná umelecká škola Vrbenského Bratislava wwwzusvrbenskeho.eu 74 Days of Early Music 2017

77

78

79 3. jún 2017 sobota 19:00 hod. Dóm Sv. Martina koncert pri príležitosti 35. výročia vzniku bchz Bratislavský chlapčenský zbor Magdaléna Rovňáková Gabriel Rovňák dirigenti Miriam Garajová soprán Marek Vrábel organ

80 program Johann Sebastian Bach ( ) Toccata F dur, BWV 540 Anonym 14. stor. Alta trinita beata Giovanni Croce ( ) Cantate Domino hymnus Veni creator spiritus Šimon Brixi ( ) Magnificat (1. časť) František Xaver Brixi ( ) Prelúdium F Dur Franz Xaver Tost ( ) Memento Domine David Georg Frierdrich Händel ( ) How beautiful are the feet z oratória Mesiáš HWV 56 Geoerg Philipp Telemann ( ) Laudate Jehovam François Couperin ( ) Jubilemus, exultemus gregoriánsky chorál O vere digna hostia

81 Johann Sebastian Bach ( ) Clavier Übung III (výber zo zbierky) Duetto F dur, BWV 803 Duetto G dur, BWV 804 Du grosser Schmerzensmann, chorál BWV 300 Dir, dir, Jehova, will ich singen, chorál BWV 299 Herzlich tut mich verlangen, chorálová predohra BWV 727 Herzlich tut mich verlangen (s textom Befiehl du deine Wege), chorál BWV 270 Anonym Nech pozdravený je náš Pán Johann Sebastian Bach ( ) Bist du bei mir ária pre soprán a basso continuo BWV 508 Sinfonia z kantáty Wir danken dir, Gott, wir danken dir BWV 29 (arr. Marcel Dupré) Ľuboš Bernáth (1977) Inclina Domine (Žalm 86) Ave verum corpus Stanislav Šurin (1971) Gloria z Trnavskej omše

82 Program jubilejného koncertu Bratislavského chlapčenského zboru čerpá z bohatého repertoáru sakrálnej tvorby tohto súboru, rešpektuje však aj tohtoročnú festivalovú tému DSH. Zároveň skratkovito načiera do dejín cirkevnej, resp. duchovnej tvorby, naznačujúc tým jej už čoskoro dvetisícročnú obdivuhodnú kontinuitu. Svedčia o tom ukážky gregoriánskeho chorálu, hymny z prvého tisícročia, ktorých autori sú neznámi, resp. sa len výnimočne dajú identifikovať. Takouto výnimkou je napríklad známy, populárny a dodnes v katolíckej cirkvi hojne frekventovaný gregoriánsky hymnus Veni creator spiritus. Jeho vznik sa datuje s vysokou mierou istoty do roku 809, keď sa v Aachene konal cirkevný koncil. Jeho autorom je Rabanus Maurus, cirkevný hodnostár, vzdelanec, ktorý stál o. i. v službách Karola Veľkého a ktorého veľkou historickou zásluhou je nové usporiadanie a prepojenie kresťanskoantickej tradície s myslením raného stredoveku. Veni creator spiritus o. i. pravidelne zaznieva v rámci synod katolíckej cirkvi či na úvod pápežského konkláve. Aj významní skladatelia neraz siahli po úprave, inšpirácii, či symbolickom citovaní tohto hymnu; medzi najznámejších nesporne patrí Gustav Mahler, ktorý ho na čelnom mieste cituje a potom spracúva v 1. časti svojej veľkolepej 8. symfónie. Georg Philipp Telemann, Johann Sebastian Bach a Georg Friedrich Händel nás zavedú do záverečnej fázy 17. a najmä do prvej polovice 18. storočia, nielen ako velikáni tohto obdobia, ale aj ako reprezentanti hudobnej reformácie. Aj oni siahali po dávnych kresťanských textoch (žalmy, evanjeliá a ďalšie), no hojne využívali aj bohatú dobovú náboženskú literárnu tvorbu. V programe zaznie aj ukážka zhudobnenia biblického textu chválospevu Márie, známeho podľa jeho textového incitpitu: Magnificat. Text tohto slávneho spevu, ktorý patrí medzi základné texty kresťanstva, sa nachádza v Novej zmluve, v Evanjeliu podľa Lukáša. Magnificat je najslávnejší z troch chválospevov, tzv. cantík, ktoré všetky pochádzajú z Evanjelia podľa Lukáša: Benedictus chválospev Zachariáša (Lk 1, 68 79), Magnificat chválospev Márie (Lk 1, 46 55) a Nunc dimittis chválospev Simeona (Lk 2, 29 32). Azda najznámejšie je zhudobnenie Magnifikatu Johannom Sebastianom Bachom. Dnes večer zaznie však ukážka (1. časť) Magnifikatu od Bachovho súčasníka, českého skladateľa Simona Brixiho. Spomedzi skladateľov 17. a 18. storočia, v ktorých tvorbe je bohato zastúpená liturgická a duchovná tvorba, je pre nás osobitne zaujímavý Franz Xaver Tost, rodák z Čiech, ktorý sa však už vo veku 19 rokov usadil v Prešporku, kde aj zomrel. Pôsobil tu ako mestský trubač, hudobný riaditeľ a divadelný 80 Days of Early Music 2017

83 kapelník. Jeho tvorba zahŕňa rozmanité žánre s bohatým zastúpením hudobno-scénických diel, populárnej a tanečnej hudby a najmä hudby cirkevnej. Výdatne prispieval do repertoáru kostola bratislavských uršulínok. Svoju tvorbu propagoval prostredníctvom Pressburger Zeitung. (Darina Múdra, in: Dejiny hudobnej kultúry na Slovensku II, Klasicizmus, Vydavateľstvo SHF 1993) Po roku 1989 aj slovenskí skladatelia siahajú pravidelne po biblických a iných náboženských textoch, nielen nadväzujúc na bohatú cirkevnú a liturgickú tvorbu dávnych storočí, ale zaraďujúcich sa medzi početných svetových skladateľov 20. a 21. storočia. Ľuboš Bernáth (1977, Nové Zámky) je absolventom bratislavského Konzervatória a Hudobnej a tanečnej fakuty VŠMU v Bratislave v kompozičnej trieda Stanislava Hochela, resp. Jevgenija Iršaia; doktorandské štúdium absolvoval taktiež na HTF VŠMU. Pôsobí ako pedagóg kompozície, hudobnej teórie, dejín hudby, sluchovej analýzy a hry na klávesových nástrojoch na Súkromnej ZUŠ Gabriela Rovňáka a ako pedagóg skladby a teoretických predmetov na Konzervatóriu v Bratislave. Od roku 2009 je pedagógom hudobnej analýzy, kontrapunktu a harmónie na Katedre hudobnej teórie HTF VŠMU. Jeho diela zaznievajú na početných domácich i zahraničných hudobných festivaloch (Nová slovenská hudba, Melos-Étos, Orfeus a i.). V roku 2012 stál pri zrode študentského orchestra pri VŠMU Ensemble Spectrum. Je podpredsedom Spolku slovenských skladateľov, členom Rady KBS pre vedu, vzdelanie a kultúru. Ťažiskom Bernáthovej kompozičnej tvorby je duchovná, resp. liturgická hudba. Žalm Inclina Domine je súčasťou mojej Tretej knihy žalmov pre mužský zbor a orchester (teraz samozrejme v úprave pre zbor a organ), je v poradí ako jej záverečná, štvrtá časť. V tejto časti je hlavnou ideou mnou vytvorený chorálový nápev, ktorý sa neskôr v transformovanej podobe, v maestoso objaví ako finále celého cyklu. (Ľ. Bernáth) Z cirkevnej tvorby Ľuboša Bernátha zaznie aj Ave verum, ktorého text, pochádzajúci pravdepodobne z 13. storočia, patrí medzi často zhudobnené texty cirkevných kompozícií. Stanislav Šurin (1971, Trnava) absolvoval štúdium hry na organe v Bratislave (konzervatórium Imrich Szabó, HTF VŠMU Ivan Sokol) a vo Viedni (Diecézne konzervatórium Wilhelm Lindner), súkromne u Johanna Trummera, pod ktorého vedením absolvoval doktorandské štúdium na Univerzite v Grazi v Rakúsku na tému z oblasti cirkevnej hudby. Pôsobí ako pedagóg predmetov dejiny cirkevnej hudby, liturgická hra a náuka o organe na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave. Venuje sa organológii, publicistike, Dni starej hudby

84 edičnej činnosti i hudobnému manažmentu. Je zakladateľom a predsedom Bachovej spoločnosti na Slovensku, zakladateľom i dramaturgom hudobných festivalov v Trnave, v Piešťanoch a Skalici. Organizuje vedecké konferencie so zameraním na problematiku duchovnej hudby, výskumu a údržby historických organov, inicioval a koordinoval stavby nových organov na Slovensku (Dóm sv. Martina v Bratislave, Farský kostol v Skalici, Evanjelický kostol v Nitre). Ako sólista hráč na organe účinkoval v spolupráci s poprednými hudobnými inštitúciami doma i v zahraničí. Vo svojej kompozičnej tvorbe sa Stanislav Šurin venuje pravidelne cirkevnej a liturgickej hudbe. Trnavská omša zaznela prvýkrát v roku 2008 v Bazilike sv. Mikuláša v Trnave, pri príležitosti 770. výročia udelenia mestských práv mestu Trnava. V roku 2010 som doplnil časti fanfáry, žalm, ofertórium a chorál. Agnus Dei obsahuje okrem originálneho latinského textu aj druhú časť na text rovnomennej básne Paula Verlaina zo zbierky Liturgies intimes. Dielo zaznelo opakovane na Slovensku i v zahraničí. (S. Šurin) (red. AR) 82 Days of Early Music 2017

85 Anonym, 14. storočie Alta Trinita beata, da noi sempre adorata, Trinita gloriosa unita meravigliosa. Tu sei manna saporosa e tutta desiderosa. Giovanni Croce 1 Cantate Domino Canticum novum: Cantate Domino Omnis terra. 2 Cantate Domino, Benedicite nomina ejus: annuntiate de die et diem salutare ejus. Žalm 96 Veni creator spiritus Mentes tuorum visita Imple superna gratia Qae tu creasti, pectora. Qui diceris Paraclitus Donum Dei altissimi Fons vivus, ignis, caritas. Šimon Brixi Magnificat anima mea Dominum et exsultavit spiritus meus in Deo salvatore meo. Lk 1, Memento Domine, David Memento Domine David et omnis mansuetudinis eius sicut iuravit Domino votum vovit Deo Iacobsi introiero in tabernaculum domus meae si ascendero in lectum strati me isi dedero somnum oculis meis Najvyššia, požehnaná trojica, ktorej vždy vzdávame úctu, slávna trojica, nádherná jednota, nebeský chlieb, po ktorom všetci túžime. 1 Spievajte Hospodinovi novú pieseň. Spievajte Hospodinovi celá krajina. 2 Spievajte Hospodinovi, dobrorečte jeho menu; Zvestujte Jeho spásu deň po deň. Prídi, Stvoriteľ, Duch svätý, k nám a navštív myslí našich chrám. Z výsosti nebies zavítaj do duší svoju milosť daj. Si utešiteľom právom zvaný si darom, Bohom večným daný, zdroj živý, láskyplný prameň života, posvätenie a istota. Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi. 1 Pane, pamätaj na Dávida a na jeho veľkú ochotu, 2 že prisahal Pánovi a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub: 3 Do príbytku svojho domu nevkročím, ani sa neuložím na svoje lôžko; Dni starej hudby

86 et palpebris meis dormitationemet requiem temporibus meis donec inveniam locum Domino tabernaculum Deo Iacob ecce audivimus eam in Efrata invenimus eam in campis silvae introibimus in tabernacula eius adorabimus in loco ubi steterunt pedes eius surge Domine in requiem tuam tu et arca sanctificationis tua e sacerdotes tui induentur iustitia et sancti tui exultabunt propter David servum tuum non avertas faciem christi tui iuravit Dominus David veritatem et non frustrabit eum de fructu ventris tui ponam super sedem tuam si custo dierint filii tui testamentum meum et testi monia mea haec quae docebo eos et filii eorum usque in saeculum sedebunt super sedem tuam quoniam elegit Dominus Sion elegit eam in habitationem sibihaec requies mea in saeculum saeculi hic habitabo quoniam elegi eamviduam eius benedicens benedicam pauperes eius saturabo panibussacerdotes eius induam salutari et sancti eius exultatione exultabunt illic producam cornu David paravi lucernam christo meoinimicos eius induam confusione super ipsum autem efflorebit sanctificatio mea Žalm svojim očiam nedoprajem spánku ani viečkam zdriemnutie 5 kým nenájdem miesto pre Pána, príbytok pre mocného Jakubovho Boha. 6 Počuli sme, že archa je v_efrate, a našli sme ju na jaarských nivách. 7 Vstúpme teda do Pánovho príbytku a padnime k podnožke jeho nôh. 8 Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, ty a archa tvojej všemoci. 9 Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti a tvoji svätí nech plesajú. 10 Pre svojho služobníka Dávida neodmietaj tvár svojho pomazaného. 11 Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá, nikdy ju neodvolá: Potomka z tvojho rodu posadím na tvoj trón. 12 Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu a moje príkazy, ktoré ich naučím, budú sedieť na tvojom tróne 13 Lebo Pán si vyvolil Sion, želal si mať ho za svoj príbytok: 14 To je miesto môjho odpočinku naveky; tu budem bývať, lebo som túžil za ním. 15 Štedro požehnám jeho komory, chlebom nasýtim jeho chudobných. 16 Jeho kňazov odejem do rúcha spásy a svätí budú plesať v radosti. 17 Tu Dávidovej moci dám vypučať, svojmu pomazanému pripravím svetlo. 18 Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, no na jeho hlave zažiari diadém. 84 Days of Early Music 2017

87 Georg Friedrich Händel Mesiáš How beautiful are the feet of them that preach the gospel of peace, and bring glad tidings of good things. (Isaiah 52:7) Georg Philipp Telemann 1 Laudate Jehovam, omnes gentes! Laudibus efferte, omnes populi. 2 Quia valida facta est super nos misericordia ejus, et veritas Jehovae in aeternum. Halleluja! Žalm Aké milé sú na vrchoch nohy posla, ktorý oznamuje pokoj, posla blaha, ktorý ohlasuje spásu a hovorí Sionu: Tvoj Boh kraľuje. 1 Chváľte Pána, všetky národy, oslavujte ho, všetci ľudia; 2 lebo je veľké jeho milosrdenstvo voči nám a pravda Pánova trvá naveky. François Couperin Jubilemus, exultemus Resonet coelum plausibus Jubilemus et cantemus O vere digna hostia O vere digna hostia per quam fracta sunt tartara redempta plebs captivata, redit at vitae premia Inclina, Domine, aurem tuam ad me, et exaudi me: salvum fac servum tuum, Deus meus sperantemin te: miserere mihi, Domine, quoniam ad te clamavi tota die. Laetifica animam servi tui: quia ad te, Domine, animam meam levavi. Žalm 86 Oslavujme a jasajme, nech sa nebesá rozoznejú naším potleskom, oslavujme a spievajme. Ó vskutku dôstojná obeta Čo bránu nebies otvára, Vykúpi ľud zajatý, Vráti mu život zaslúžený. Nakloň svoj sluch, Hospodin a odpovedz mi, Lebo som biedny a chudobný. Chráň moju dušu, lebo som zbožný Spas svojho sluhu, ktorý dúfam v teba. Dni starej hudby

88 Ave verum corpus, natum de Maria Virgine, [2] vere passum, immolatum in cruce pro homine cuius latus perforatum fluxit aqua et sanguine: [3] esto nobis praegustatum in mortis examine. [4] O Iesu dulcis, O Iesu pie, O Iesu, fili Mariae. Miserere mei. Amen. [5] Buď pozdravené pravé telo Kristovo zrodené z Márie Panny. Skutočne trpiace a zmučené na kríži pre človeka. Z jeho prebodnutého boku vytryskla voda a krv. Nech je nádejou v hodine našej smrti. Bratislavský chlapčenský zbor pôsobí na slovenskej umeleckej scéne od roku1982. Jeho zakladateľkou je ArtD. Magdaléna Rovňáková. Vznikol pri Slovenskej filharmónii a pod názvom Chlapčenský filharmonický zbor s obsadením soprány a alty interpretoval detské party v oratóriách a kantátach. Postupne si budoval vlastný repertoár. V roku 1988 sa osamostatnil a do jeho radov sa vrátili chlapci po mutácii. Repertoárový záber sa rozšíril o diela pre soprán, alt, tenor a bas. Dnes je teleso súčasťou Súkromnej umeleckej školy, kde študuje priemerne 80 chlapcov vo veku 7 28 rokov. Koncertná zložka má 45 členov. Roky spolupráce so symfonickými orchestrami (Slovenská filharmónia, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Viedenskí symfonici, Viedenský rozhlasový orchester...) obohatili repertoár telesa o desiatky oratórií, kantát a symfónií (J. S. Bach, L. Bernstein, B. Britten, A. Honegger, G. Mahler, C. Orff, C. Penderecký, M. Ravel, I. Stravinskij, E. Suchoň...) pod taktovkami popredných svetových dirigentov (O. Lenárd, L. Pešek, B. de Billy, A. Parrott, F. Luisi, R. Muti, G.Tate, A. Rahbari, M. Guettler). V opere a činohre stvárňujú chlapci pôsobivé detské úlohy. S orchestrami historických nástrojov interpretujú zaujímavé tituly (J. Haydn, G. F. Händel, H. Schütz, A. Vivaldi, F. X. Tost, G. Ph. Telemann...). Koncertujú po celom Slovensku, tlieskali im poslucháči európskych veľkomiest (Berlín, Budapešť, Londýn, Moskva, Paríž, Štokholm, Viedeň...), USA (Chicago, Los Angeles, New York, San Francisco, Washington...), Kanady (Montreal, Ottawa, Toronto), Japonska (Osaka, Tokio...), Izraela, Jeruzalema, Tel Avivu, Haify, Cypru, či Taiwanu. 86 Days of Early Music 2017

89 Teleso disponuje širokým repertoárom sakrálnej a profánnej hudby. V jeho podaní možno počuť gregoriánske chorály, renesančnú hudbu, koncertné omše, štylizácie ľudových piesní aj tvorbu súčasných skladateľov. Viacerí slovenskí skladatelia mu venovali svoje skladby (Ľ. Bernáth, I. Hrušovský, M. Kroupa, P. Martinček, E. Suchoň, I. Zeljenka...). Spoľahlivá vokálna technika sa uplatňuje aj v muzikáloch, chlapci s radosťou spolupracujú so sólistami populárnej hudby. Bratislavský chlapčenský zbor má na svojom konte 7 CD, TV filmy a spoluprácu so svetovými filmovými spoločnosťami (Hallmark, Miramax...). Najnovším titulom je filmová hudobná fantázia Vianočné pastorále, vydané na DVD. V zbore vyrástli mnohí sólisti a výborní zboroví speváci, z jeho radov vzišlo doteraz šesť mladých dirigentov. S telesom spolupracujú špičkoví slovenskí pedagógovia sopranistka a hlasová pedagogička Mgr. art. Miriam Garajová, členka Slovenského filharmonického zboru a tiež hlasová pedagogička Monika Maglayová. Klavíristkou BChZ je Mgr. art. Dana Hajóssy, druhým dirigentom MgA. Gabriel Rovňák ml. Pedagógom klavírnej hry je Alena Pradlovská. Bratislavský chlapčenský zbor sa pýši prvenstvami v medzinárodných súťažiach (USA Des Moines, Rusko Moskva, Taliansko Lecco), účinkoval na profesionálnych festivaloch na Slovensku, vo Francúzsku, v Rakúsku, Holandsku, Rusku, festivaloch zborového spevu v Česku, Belgicku, Anglicku, Francúzsku, Holandsku, Rusku, Taliansku, na Taiwane, a i., je držiteľom mnohých ocenení, medzi nimi je aj zlatá medaila prezidenta SR a cena Ministra kultúry SR. Dni starej hudby

90 Magdaléna Rovňáková, zakladateľka, dirigentka a manažérka Bratislavského chlapčenského zboru stojí na čele telesa od jeho vzniku v r Po absolvovaní Konzervatória v Bratislave (hra na klavíri prof. Masariková) si zvolila štúdium zborového dirigovania na VŠMU (prof. Hradil), na ktoré nadviazala doktorandským štúdiom (prof. Juraj Haluzický). Medzi profesionálne aktivity Magdalény Rovňákovej patrí spolupráca s mnohými detskými a miešanými zborovými telesami. Doktorandské štúdium zavŕšila koncertom so Slovenským filharmonickým zborom. Vyučovala na Konzervatóriu a Vysokej škole múzických umení. Absolvovala zahraničné dirigentské kurzy. Bratislavský chlapčenský zbor priviedla na významné domáce a zahraničné pódiá (Koncertná sieň Slovenskej filharmónie, Konzerthaus vo Viedni, Cagnegie Hall v New Yorku, Veľká sála Konzervatória v Moskve, George Weston Hall v Toronte a ďalšie). Dirigovala stovky à cappella koncertov v katedrálach európskych metropolí. Speváčikov pripravila pre špičkové umelecké produkcie. Z najzávažnejších Pendereckého Credo (dirigoval Krzysztof Penderecki), Mahlerova 3. a 8.symfónia pre Konzerthaus Viedeň (Bernard de Billy, Fabio Luisi, Iván Fischer), Honeggerova Jana z Arcu či Berliozovo Te Deum (Ondrej Lenárd), Oratórium Terezín na svetovú premiéru v Toronte a reprízy v Európe, Izraeli a USA (K. Trevor) a mnohé ďalšie. Deväť rokov pripravovala chlapcov pre účinkovanie vo Viedenskej štátnej opere. Dvadsať rokov spolupracuje s operou SND, pre ktorú naštudovala detské party v operách Giacoma Pucciniho, Julesa Masseneta, Ruggiera Leoncavalla, Georgea Bizeta, H. Wolfa-Ferrariho a i. Pripravila chlapcov na veľké turné s operou SND v Japonsku. V roku 1995 zaznamenala s Bratislavským chlapčenským zborom víťazstvo na Medzinárodnej zborovej súťaži v USA Des Moines. V roku 2008 získalo teleso prvenstvo a Grand Prix na Medzinárodnej hudobnej súťaži v Moskve a v roku 2014 absolútne víťazstvo na Medzinárodnom zborovom festivale v talianskom Lecco. V roku 2015 pripravila mladších spevákov na letný operný festival v St. Margarethen (Rakúsko). 88 Days of Early Music 2017

91 Pod vedením M. Rovňákovej zbor nahráva pre rôzne slovenské i zahraničné spoločnosti, účinkuje pre televíziu a film. V roku 1999 založila Magdaléna Rovňáková a doteraz ako riaditeľka vedie Súkromnú umeleckú školu, kde sa speváci Bratislavského chlapčenského zboru vzdelávajú aj v hre na nástroji a sólovom speve. V roku 2015 sa stala laureátkou ocenenia Krištáľové krídlo. Gabriel Rovňák je absolventom Janáčkovej akadémie múzických umení v Brne, z triedy Jana Zbavitela. Bol tiež súkromným žiakom Ondreja Lenárda a Otakara Trhlíka. Už od detstva spieval v Bratislavskom chlapčenskom zbore. Absolvoval Konzervatórium v Bratislave v triede Júliusa Karabu. Počas svojej dirigentskej praxe spolupracoval s mnohými orchestrami (Štátna filharmónia Košice, Štátny komorný orchester Žilina, Slovenský komorný orchester Bohdana Warchala, Moravská filharmonie Olomouc, Filharmonie B. Martinů Zlín, Solamente naturali, Collegium Baroque, Sinfonietta Bratislava, a ďalšie) a speváckymi zbormi (Bratislavský chlapčenský zbor, detský zbor Primavera Brno, spevácky zbor Lúčnica, zbor Canens, Musica Nova ). Od koncertnej sezóny 2004/2005 zastával počas štyroch sezón post dirigenta Komorného orchestra mesta Blansko. Počas štúdií na JAMU naštudoval množstvo operných predstavení (B. Smetena Predaná nevesta, B. Martinů 2 Alexander a ďalšie), premiéroval skladby súčasných skladateľov. V roku 2013 naštudoval a uviedol operu L. Janáčka Príhody Líšky Bystroušky v nemeckom Hamburgu. Pripravil vzdelávací rozhlasový cyklus, ktorý bol odvysielaný Slovenským rozhlasom. Stál pri vzniku občianskeho združenia pre súčasnú hudbu SOOZVUK. V rokoch pripravil a uviedol výstavu o dirigentovi Zdeňkovi Košlerovi v Národnom divadle v Prahe a v Slovenskom národnom divadle. V súčasnosti pôsobí na poste druhého dirigenta BChZ a venuje sa projektom koncertov pre deti a mládež, ktoré realizuje v spolupráci so symfonickými orchestrami. Dni starej hudby

92 Miriam Garajová je absolventkou Konzervatória v Bratislave z triedy Mgr. art. D. Podkamenskej ArtD a Vysokej školy múzických umení v Bratislave v triede Mgr. art. Z. Livorovej. V roku 2005 získala 1. cenu na Medzinárodnej speváckej súťaži I. Godina. Počas štúdia spolupracovala s Komorným zborom Konzervatória pod vedením Mgr. D. Billa, s ktorým sa predstavila aj ako sólistka doma i v zahraničí. V SND začala hosťovať v roku 2006, kde postupne stvárnila viaceré postavy opernej literatúry: prvého chlapca a Papagenu v Čarovnej flaute, prvého valacha v opere Martin a slnko, Silviu v opere Opustený ostrov, prvú lesnú žienku v Rusalke, Amora v opere Orfeus a Eurydika, Morenu v opere Svätopluk, Mary v opere Mr. Scrooge, Barenu v opere Jenufa, vílu Zorku vo Veľkej doktorskej rozprávke, Prilepu v Pikovej dáme a Concettu v opere Šperky Madony. Predstavila sa ako sólistka v oratóriu Mesiáš so Slovenským komorným orchestrom a ako Mary Dee v Liverpoolskom oratóriu od Paula Mc. Cartneyho. V opere V. Kubičku Martin Luther stvárnila hlavnú ženskú postavu, Katarinu von Bora. Od roku 2008 pôsobí aj ako hlasová pedagogička Bratislavského chlapčenského zboru, s ktorým spoluúčinkuje často ako sólistka doma i v zahraničí. S telesom účinkovala aj na Vianočných koncertoch Slovenskej filharmónie. Marek Vrábel patrí k najvýraznejším reprezentantom slovenského organového umenia. Je absolventom košického Konzervatória, kde v rokoch paralelne vyštudoval dva hlavné odbory hru na organe u Emílie Dzemjanovej a hru na klavíri u Petra Kaščáka. Na VŠMU v Bratislave absolvoval v roku 1998 hru na organe u Jána Vladimíra Michalka. V rámci zahraničných majstrovských interpretačných kurzov si svoje vzdelanie ďalej rozširoval u Jeana Guillou, Susan Landale a Reitze Smitsa. V doktorandskom štúdiu na VŠMU ho viedli Ivan Sokol a Ján Vladimír Michalko, kde získal umelecko-akademickú hodnosť artis doctor. Je držiteľom niekoľkých národných i medzinárodných cien a diplomov z rôznych prehliadok a súťaží. Poslednými oceneniami boli Cena Sebastian od Ars ante portas za mimoriadny prínos k odkazu diela Johanna Sebastiana Bacha a Cena Fra Angelica Rady KBS za osobný prínos do kresťanských hodnôt v hudobnom umení na Slovensku. 90 Days of Early Music 2017

93 Ako sólista vystúpil so Štátnou filharmóniou Košice pod taktovkou Bystríka Režuchu, Petra Macuru a Mariána Vacha, so Štátnym komorným orchestrom v Žiline s Dušanom Stankovským, so Slovenskou filharmóniou pod vedením Ondreja Lenárda, Vladimíra Válka, Petra Feranca, Emmanuela Villauma a Petra Altrichtera. Na Slovensku a v zahraničí úspešne uskutočnil vyše 150 samostatných recitálov a na svojom konte má doteraz 60 zahraničných koncertných ciest v 17 európskych štátoch na rôznych prestížnych organových festivaloch: (Bern, Brašov, Budapešť, Bukurešť, Caen, Frankfurt nad Mohanom, Helsinki, Katowice, Kišiňov, Krakov, Lahti, Ľubľana, Ľublin, Mníchov, Praha, Sibiň, Štokholm, Tampere, Taškent, Varšava, Viedeň...) Je vyhľadávaným komorným hráčom a spolupracuje s mnohými významnými slovenskými aj zahraničnými umelcami. Nahral osem CD, okrem iného pre Gratex International vlastné organové skladby a improvizácie, pre Diskant kompletné sólové organové dielo Štefana Németha-Šamorínskeho. Je činný aj v oblasti publicistiky. Pravidelne premiérovo uvádza diela súčasných slovenských skladateľov, napr. Ľuboša Bernátha, Petra Breinera, Ivana Hrušovského, Víťazoslava Kubičku, Milana Nováka, Marka Piačeka a ďalších. Viacerí skladatelia mu svoje diela aj venovali. V rámci doktorandských koncertov uviedol v Slovenskom rozhlase slovenské premiéry celovečerných cyklov organových diel Petra Ebena. Nahráva pre RTVS, ČT, vydavateľstvo MSP Records, Inedita Austria, Diskant a iné. Je umeleckým riaditeľom Bratislavského organového festivalu, členom predstavenstva Spolku koncertných umelcov na Slovensku, Rady pre vedu, vzdelanie a kultúru pri KBS a členom poradného zboru Národného osvetového centra. Na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave vyučuje organovú hru od roku 1997, kde je zároveň od roku 2000 vedúcim odboru Cirkevnej a organovej hudby. Externe pôsobí aj na VŠMU v Bratislave. Zasadá v porotách medzinárodných organových súťaží. Jeho študenti získali viacero zahraničných ocenení. Dni starej hudby

94

95 6. jún 2017 utorok 19:00 hod. Malá sála Slovenskej filharmónie Georg Philipp Telemann: podoby a premeny pri príležitosti 250. výročia úmrtia skladateľa Musica aeterna Peter Zajíček umelecký vedúci, husle Jana Černá Peter Zelenka Gabriel Szathmáry Ján Kružliak Michal Klas husle Ján Gréner viola Michaela Čibová violončelo Ján Prievozník violone Peter Guľas čembalo/organ Jakub Mitrík chitarrone Gabriela Eibenová soprán Koncert v spolupráci so Slovenskou filharmóniou

96 program Georg Philipp Telemann ( ) «Burlesque de Quixotte» Ouverture-Suite TWV 55:G10 Ouverture Le reveille de Quixotte Son attaque des Moulens a Vent Les soupirs amoureux apres la Princesse Dulcinèe Sanche Panche Berné Le Galop de Rosinante alternat. avec sequent. La Couché de Quixotte Georg Philipp Telemann Laudate pueri žalm 112/113 pre soprán, sláčikové nástroje a basso continuo Laudate pueri Dominum A solis ortu Excelsus super omnes gentes Dominus Quis sicut Dominus Deus noster Suscitans a terra inopem Ut collocet eum cum principibus Qui habitare facit sterilem in domo prestávka

97 Georg Philipp Telemann Concerto Polon G dur (Andante) Allegro Largo Allegro Georg Philipp Telemann Sei tausendmal willkommen Jubel Fest Kantate TWV 13:9 k oslave 200. výročia Augsburského vyznania pre soprán, sláčikové nástroje a basso continuo Sinfonia Ária: Sei tausendmal willkommen Recitatív: Welch wahrer... Ária: Sei tausendmal willkommen Recitatív: Ach ja! Ária: O Tag Recitatív: Kein Aug Ária: Sei tausendmal Recitatív: Gewiss ist Ária: Entflammt Recitativ: Es mögen Ária: Frohlocket und jauchzet

98 telemannove podoby a premeny Najznámejším a najviac oceňovaným nemeckým hudobným skladateľom v prvej polovici 18. storočia nebol ani Johann Sebastian Bach, ani Georg Friedrich Händel, ale ten, ktorý krátko po smrti upadol takmer na dve storočia celkom do zabudnutia Georg Philipp Telemann. Dožil sa na svoju dobu mimoriadne vysokého veku zomrel pred 250 rokmi 26. júna 1767 ako 86-ročný a až do konca života si zachoval sviežeho ducha, ešte celkom na jeho konci vytvoril niektoré svoje významné diela. O Telemannovom živote sme veľmi dobre informovaní, zachovali sa napríklad tri jeho autobiografie (1718, 1732, 1740), uverejnené jeho priateľom Johannom Matthesonom a Johannom Gottfriedom Waltherom. Narodil sa 14. marca 1681 v Magdeburgu v rodine evanjelického pastora, no už ako 4-ročnému mu zomrel otec. Podobne ako mnohí iní synovia evanjelických vzdelancov (Schütz, Kuhnau, Händel a i.) nebol určený na hudobnícku dráhu. Po štúdiách na gymnáziách v Zellerfelde a Hisdesheime, kde sa už vtedy venoval intenzívne hudbe (staré nemecké organové tabulatúry mu však vtedy podľa vlastného vyjadrenia veľmi nevoňali, pravdepodobne kvôli učiteľovi) sa zapísal v roku 1701 na univerzitu v Lipsku. Čoskoro ho mestská rada menovala za organistu Neue Kirche a založil tu okrem iného aj dobre fungujúce (aj za Bacha!) collegium musicum, orchester mal už vtedy takmer 40 členov. Štúdium práva však zanechal, Telemannova matka kapitulovala a súhlasila s jeho ďalšou umeleckou dráhou. Napriek nedokončenému univerzitnému štúdiu patril Telemann určite k najvzdelanejším hudobníkom svojej doby a napríklad jeho básnické nadanie môže osloviť aj dnešného čitateľa: jeho sonet na smrť J. S. Bacha (1750) alebo báseň na smrť vynikajúceho huslistu J. G. Pisendela (1755) a viaceré ďalšie podobné diela majú nesporne vysokú literárnu hodnotu. Prvým pôsobiskom Telemanna bolo sliezske mestečko Sorau (dnes Żary), kde bol od roku 1704 v službách grófa Erdmanna von Promnitz. Ten nemal síce veľkú kapelu, ale so svojimi hudobníkmi absolvoval početné cesty, na ktorých sa Telemann zoznámil okrem iného s ľudovou hudbou Sliezska a priľahlého 96 Days of Early Music 2017

99 regiónu Hanej (severná Morava). V krčmách a na trhoch počul ľudové muziky originálneho zloženia husle, gajdy, trombón a regál, pričom ho oslovili najmä intonácie tejto hudby, improvizácia a ozdobovanie huslistov i gajdošov. Raz vraj počul hrať naraz 36 gajdošov a 8 huslistov. Táto poľská a hanácka hudba barbarskej krásy Telemanna podľa jeho vlastných slov mimoriadne ovplyvnila. Hoci v Sorau bol iba krátko, podľa vlastného vyjadrenia tu získal inšpiráciu na celý život. Skomponoval skutočne niekoľko koncertov a sonát na poľský spôsob, no vplyv poľskej a hanáckej hudby sa vlastne prejavuje v Telemannovej inštrumentálnej melodike až do konca života. Telemann patrí možno aj vďaka svojmu prvému pôsobisku k podobným typom skladateľov ako napríklad Mozart alebo Vivaldi, teda k skladateľom s prakticky nevyčerpateľnou invenciou, schopným doslova chrliť jednu krajšiu melódiou za druhou. Koncom roku 1708 sa Telemann stal koncertným majstrom v Eisenachu, kde pôsobil so slávnym Pantaleonom Hebenstreitom, vynálezcom pantaleonu, nástroja cimbalového typu, ktorý predviedol i pred francúzskym kráľom. V Eisenachu, keďže tamojší dvor pestoval podobne ako viaceré ďalšie severonemecké mestá kult francúzskej kultúry, sa prehĺbil Telemannov vzťah k francúzskej hudbe. V roku 1709 sa oženil Luisou Julianou Eberlinovou, dvornou dámou v Sorau (dnes Żary), ktorá však pri pôrode prvého dieťaťa zomrela. Aj táto tragická skúsenosť sa prejavila v Telemannovej literárnej tvorbe, v tomto prípade pozitívne, lebo na prvú manželku si uchoval krásne spomienky. V roku 1712 sa Telemann stal mestským hudobným riaditeľom a kapelníkom vo Frankfurte nad Mohanom. V bohatom meste sa naplno rozvinula jeho kompozičná tvorba, svetská (koncerty, komorná hudba) i cirkevná (kantáty, pašie). Pestoval naďalej intenzívne osobné a listové kontakty s mnohými hudobníkmi a vzdelancami, v roku 1714 sa stal napríklad Bachovým kmotrom krstným otcom jeho syna Carla Philippa Emmanuela. Keď sa však v roku 1721 uvoľnilo miesto mestského hudobného riaditeľa a kantora na Johanneu v Hamburgu, Telemann neváhal a prijal ponuku obsadiť tieto posty. Navyše v bohatom, rušnom Hamburgu fungovala aj najlepšia opera v Nemecku ( Na Husom trhu ), ktorá uviedla už v roku 1721 jeho operu Der geduldige Socrates, žil tu jeden z jeho najbližších celoživotných priateľov Johann Mattheson. V Hamburgu pôsobil Telemann až do smrti, nemal v podstate ani žiadny dôvod prijať ponuku na miesto lipského kantora po smrti J. Kuhnaua (1722), ktoré potom (a po neuvoľnení Christopha Graupnera z Darmstadtu) obsadil J. S. Bach. V roku 1737 absolvoval Telemann dôležitú cestu do Paríža, kde získal obrovský úspech. Francúzov si získal svojou komornou hudbou, jeho kvartetá tu predviedli najlepší francúzski hudobníci flautista Michel Blavet, huslista Dni starej hudby

100 Titulný list dvoch kantát, z ktorých prvá (s jedným vokálnym sólom: Sey tausendmal willkommen) tvorí záver dnešného koncertu i Dní starej hudby Days of Early Music 2017

101 Jean-Pierre Guignon, hráč na viole da gamba Jean-Baptiste Forqueray ml., úspech zožal Telemann aj svojimi skladbami predvedenými v rámci Concerts spirituels. V tomto 8-mesačnom pobyte má asi korene všeobecný dobový názor, že Telemann píše lepšiu francúzsku hudbu než samotní Francúzi. Viaceré jeho inštrumentálne opusy vyšli (po udelení kráľovského privilégia!) tlačou v Paríži, pričom aj podľa niektorých názvov ako Nouveaux Quatuors dokonale zodpovedajú novosti, progresívnosti Telemannovej hudby syntézou francúzskeho rokoka s pôvodne talianskym galantným štýlom patril Telemann naozaj k priekopníkom zmiešaného vkusu (Quantz: vermischter Geschmack) ako základu budúceho univerzálneho štýlu klasicizmu. Telemann bol veľkým znalcom a zástancom francúzskej hudby, napríklad v rozsiahlej listovej polemike s Carlom Heinrichom Graunom tvrdo obhajoval Rameauov recitatív z opery Castor a Pollux. Telemann prekonal aj vďaka dlhému životu vo svojej rozsiahlej tvorbe pozostávajúcej s viac než dvetisíc kompozícií(!) skutočne mimoriadne veľký štýlový oblúk, siahajúci od vrcholného (Lully, Corelli) a neskorého baroka ( jeho súčasníci) až po samotné hranice klasicizmu. V jednej zo svojich posledných skladieb dramatickej kantáte Ino (1765) sa dotkol (určite nie náhodou!) totiž dokonca hnutia Sturm und Drang. Vôbec sa nemožno čudovať Romainovi Rollandovi a jeho nadšeniu pre kongeniálne zhudobnenie vynikajúceho literárneho textu básnika K. W. Rammlera. Telemann v tejto skladbe dokazuje nielen svoju nesmiernu vnímavosť pre hudbu všeobecne, jej proporčnosť, svoju dokonalú invenciu, ale ako 84-ročný (!) aj vnímavosť pre novú hudbu, pre to, čo v tom čase komponovali oveľa mladší skladatelia. Veľmi blízky vzťah Telemanna k literatúre sa prejavuje naplno aj v jeho inštrumentálnej hudbe. Viaceré z jeho vyše tisíc suít majú literárne inšpirácie (Gulliverove cesty Jonathana Swifta a pod.), k najznámejším patrí Bourlesque de Quichotte, TWV 55:G10 podľa známeho Cervantesovho románu. V tejto a podobných skladbách Telemann dokladá aj nemalú dávku humoru, ktorým ho Stvoriteľ obdaril. Vo väčšine častí sa ozývajú aj intonácie zo Sorau, ľudových motívov neušetril skladateľ dokonca ani úvodnú Ouverturu, najmä v rýchlom úseku rozhodne nedominujú prvky typické pre francúzsku predohru. Text titulnej strany vo voľnom preklade znie: Dve duchovné kantáty, ktoré boli slávnostne uvedené, popri ďalších rozsiahlych hudobných dielach, na veľkej jubilejnej oslave v Hamburgu pri príležitosti v Augsburgu pred 200 rokmi, 25. júla roku 1530 založenej konfesie Evanjelicko-Lutherskej cirkvi. [Tieto dve kantáty], z ktorých prvá je pre jeden, druhá pre dva spevné hlasy, obe však so sprievodom 2 huslí, 1 violy, violončela a čembala, skomponoval Georg Philipp Telemann, hudobný riaditeľ chóru. Hamburg, vytlačené u vdovy nebohého Petra Heußena, vedľa banky. Dni starej hudby

102 V nasledujúcich častiach sa Telemann naplno oddal plastickému vykresleniu niektorých príhod dômyselného rytiera a jeho sluhu, samozrejme, výlučne s humorným nadhľadom, či už v jeho boji s veternými mlynmi, v zamilovaných vzdychoch rytiera za milovanou Dulcineou, galope jeho Rosinanty, Quichotovom spánku a pod. Skladba je plná prudkých kontrastov a nápadov, dosvedčujúcich Telemannovu mimoriadnu invenciu. Poľské prvky sa nachádzajú v najčistejšej podobe samozrejme v takých skladbách ako Concerto alla Polonese, TWV 43:G7, ktoré sa zachovalo o. i. v odpise Johanna Georga Pisendela. Štvorčasťová skladba je plná ľudových motívov, typických unizón a oktáv (t. j. veľmi jednoduchej harmónie sliezskych a hanáckych kapiel), 3. časť je vlastne mazurka. Telemannova cirkevná hudba je neprávom dodnes dosť zaznávaná a hrá sa v porovnaní s jeho inštrumentálnou hudbou málo. Pritom napríklad Telemannove pašie a pašiové oratóriá nie sú o nič horšie než Bachove. Slabá hranosť sa týka najmä kantát, pričom vo svojej dobe boli veľmi populárne, na rozdiel od Bachových vyšli totiž viaceré aj tlačou (Harmonischer Gottesdienst, 1625, Musicalisches Lob Gottes, 1744). Žalm Laudate pueri Dominum, TVWV 7:26 patrí pravdepodobne podľa štýlu k starším Telemannovým skladbám: je to skladba kantátového typu aké nachádzame už u Buxtehudeho a jeho súčasníkov (hoci v Telemannovej skladbe sú už aj modernejšie recitatívy), kde ešte obe základné zložky spev (v tomto prípade sólový soprán ) a inštrumentálny sprievod nie sú ešte celkom jasne špecifikované. Kantátu Sey tausendmal willkommen, TVWV 13:9a skomponoval k oslavám 200. výročia augsburského vyznania viery v roku Hamburská mestská rada pri tejto príležitosti organizovala 25. júna ein grosses Jubelfest a Telemannovi ako mestkému hudobnému riaditeľovi fakticky z toho vyplývala povinnosť skomponovať k oslavám hudbu. Dve kantáty (prvá z nich odznie na koncerte) vyšli dokonca tlačou ako Zwo geistiche Cantaten so in Hamburg als daselbst das große Jubel=Fest,...feyerlich begangen ward. Telemannov mimoriadny význam už v jeho dobe azda najlepšie vystihol Johann Mattheson (Grundlage einer Ehrepforte, 1740) v dvojverší: Ein Lulli wird gerühmt, Corelli lässt sich loben, Nur Telemann allein ist übers Lob erhoben. Lullyho slávia, Corelliho chvália, Len Telemann sám sa nad chválu povznáša. Ladislav KAČIC 100 Days of Early Music 2017

103 Laudate pueri (Žalm 113) 1 Alleluja. Laudate, pueri, Dominum; laudate nomen Domini. 2 Sit nomen Domini benedictum ex hoc nunc et usque in saeculum. 3 A solis ortu usque ad occasum laudabile nomen Domini. 4 Excelsus super omnes gentes Dominus, et super caelos gloria ejus. 5 Quis sicut Dominus Deus noster, qui in altis habitat, 6 et humilia respicit in caelo et in terra? 7 Suscitans a terra inopem, et de stercore erigens pauperem: 8 ut collocet eum cum principibus, cum principibus populi sui. 9 Qui habitare facit sterilem in domo, matrem filiorum laetantem. Alleluja 1 Haleluja! Chváľte služobníci Hospodinovi, chváľte meno Hospodinovo! 2 Požehnné buď meno Hospodinovo odteraz až naveky! 3 Od slnka východu až po západ buď pochválené meno Hospodinovo! 4 Vyvýšený je Hospodin nad všetky národy, nad nebesá siaha Jeho sláva! 5 Kto je ako Hospodin, náš Boh, na nebi, na zemi? 6 On sídli vysoko a hľadí dolu hlboko; 7 On pozdvihuje z prachu slabého a zo smetiska vyvyšuje chudobného, 8 Aby ho usadil medzi kniežatá, kniežatá svojho ľudu; 9 Neplodnú osadí do domu ako natešenú matku synov. Haleluja! Georg Philipp Telemann Sey tausendmal willkommen Jubel-Festkantate Sinfonia Arie Sey tausendmal willkommen, o auserwählter Tag! Der unserer Nacht entnommen, drin unsre Seele lag! Rec. Welch wahrer evangelischer Christ lebt wohl der das nicht wüsste was heute vor zwei Zeiten Frist, der Kirche für ein Herr begegnet ist? Und welcher auch wohl lebet, Buď tisíckrát vítaný... Ária Buď tisíckrát vítaný, ó vyvolený deň, Bol si odňatý noci, v ktorej sa nachádzala naša duša! Rec. Ktože z nás, evanjelických kresťanov by nemal vedieť, aká významná udalosť sa stala v cirkvi pred dvoma storočiami? A kto z nás si počína správne, ak svoj hlas nepozdvihne a úprimne nezaspieva s nami: Dni starej hudby

104 der seine Stimme nicht lobsingend mit erhebet, und ungeheuchelt spricht: Arie Sei tausendmal willkommen Rec. Ach ja! Mit innigem Ergötzen mag Jedermann, der Zunge und Lippen kann hinzu noch setzen: O Tag, der frei entdeckte was davor im Finstern steckte! Arie O Tag, der das Licht erweckte, das nimmer nun verlöschen mag! Rec. Kein Auge und Ohr ist wohl so sehr verstopft dem bei dem frohen Wiedersehen den Stunden drinnen Gott dies Gute lies geschehen, das Herze nicht für Freuden klopft, und das nicht folglich in die Hände, voll Wonne, klopft und jubiliert. Und dies zum Wahlspruch, sonder Ende mit öfterem Wiederholen führt. Arie Sei tausendmal willkommen... Rec. Gewiss ist das der Tag, den selbst der Herr gemacht, an dem er an sein Volk gemacht, und seine Wunder Hand hat zeigen wollen; Der Tag, an welchem wir uns freuen und fröhlich seien; ja eher unser Selbst vergessen sollen als Gott nicht Dank und Preis für seine Wohltat zollen; Ária Buď tisíckrát vítaný... Rec. Áno, s hlbokou radosťou nech každý, kto jazyk a ústa má, ešte k tomuto spevu sa pridá: Ó deň, ktorý slobodne odhalil to, čo predtým bolo v temnotách! Ária Ó deň, ktorý zapálil svetlo, ktoré už nikdy nezhasne! Rec. Oko či ucho nikoho z nás nie je tak mocne zavreté, aby nemohlo vnímať čas, keď Boh takto mocne zasiahol. Kohože srdce nebije radostne a ktože šťastne netlieska? A komu sa nežiada opakovať často: Ária Buď tisíckrát vítaný... Rec. Zaiste je to deň, ktorý učinil Hospodin, učinil ho svojmu ľudu a svoju divotvornú ruku ukázal. Deň, keď sa tešíme a radujeme sa, Áno, skôr na seba by sme mali zabúdať, ako Bohu vďaku a chválu za dobrodenie nevzdávať. To by nás drevo a kameň zahanbovali, tie namiesto nás by vravieť začali. Ária Zahorte, požehnané sviece jubilea, zahorte zo srdca, ukážte celému svetu odraz sveta svojho. Nech vaše svetlo pokojne svieti, nech sa žiaden nepriateľ nenádejá, svieťte úplnou čistotou. Rec. Preto môžu búrka, príval a nečas akokoľvek mocne rachotiť, nedokážu nám viac deň zatemniť a zakaliť. Je s nami Boh nech proti nám je aj celý svet, naše odhodlanie to nepotlačí. 102 Days of Early Music 2017

105 denn sonst würde uns Stock und Stein sogar beschämen, und Rede und Wort statt unser auf sich nehmen. Arie Entflammt, geweihte Jubelkerzen, flammt an, flammt aus dem Herzen, zeigt aller Welten Widerschein! Lasst euer Licht getrost nur leuchten damit kein Feind sich lasse deuchten, ihr gänzlich rein! Rec. Es mögen darum noch so sehr Sturm, Ungestüm und Wetter krachen. Sie sollen dennoch nimmer mehr uns diesen Tag betrübt noch dunkel machen. Ist Gott mit uns so sei uns alle Welt zuwider; sie wirft doch unseren Mut nicht nieder; es macht uns Christus selbst ja frei ein feiger Geist hält nicht dabei und äußert jetzt sich der lauten Freuden Lieder. Arie Frohlocket und jauchzet, glückselige Bürger zu Zion, Gotteswehrten Stadt! Ihre Mauern, ihre Höhen müssen dauern, müssen stehen, weil Gott sie selbst gegründet hat; ihre Mauern, ihre Höhen müssen... Pre ustráchanosť miesta niet, Kristus nám dáva slobodu. Piesne radosti, ozvite sa hlasno! Ária Raduj sa a plesaj, blahoslavený ľud Sionu, Božieho mesta! Jeho múry a výšiny musia trvať, musia stáť, lebo Boh sám ich založil! (Voľný, neliterárny preklad, anon.) (Nemecký text kantáty je prepisom nemeckého originálu z 18. storočia) Dni starej hudby

106 Gabriela Eibenová sa po absolvovaní na Pražskom konzervatóriu a štúdiu v Londýne zamerala najmä na koncertnú činnost a interpretáciu starej hudby. J e vyhľadávanou sopranistkou v tomto odbore. Účinkovala s renomovanými umelcami ako napríklad Eduardo Lopez Banzo, Ian Partridge, Simon Standage, Evelyn Tubb, Magdalena Kožená, Peter Kooij aj. Vytvorila niekoľko titulných úloh 1v barokových operách u nás i v zahraničí (J. Blow Venus and Adonis, J. M. Leclair Scylla et laucus, C. Monteverdi Il combattimento di Tancredi e Clorinda, Purcell Dido and Aeneas. Táto Inscenácia sa stala v Čechách predstavením roka 1998 a získala cenu Alfréda Radoka. V r založila spolu s Adamom Viktorom Ensemble Inégal a neskôr i súbor Pražští Barokní Sólisté. Účinkuje na prestižních hudobných festivaloch po celej Europe (Pražská jar, Bruggy, Utrecht, Londýn), spievala v Izraeli i Japonsku. Hosťovala s Českou Filharmóniou, v Štátnej opere Praha alebo v Divadle J. K. Tyla v Plzni. Nakrúca pre rozhlas a televíziu, na svojom konte má viac alo 30 CD nahrávok. Spievala pre pápeža Jana Pavla II, Dalajlámu i radu vysokých európských státníkov. Musica aeterna pozri str. 33 koncert 26. mája 104 Days of Early Music 2017