O B S A H. Ewa Piotrowska - Ján Šimko: Verejné knižnice v súčasnom Egypte Magdaléna Korpalová: Seminár rakúskych knižníc -jš-: Deň pre detskú knihu

Transkript

1 Namiesto úvodu O B S A H Jana Amrichová 1 Zo života knižníc Klára Kernerová: Niekoľko naj... s podtitulom Dny české kultury 2008 Iveta Kyselová: Rozprávkové dedičstvo Jana Amrichová: Rozprávka na zvolenskom kolokviu Ľudmila Katová: K storočnici národného umelca Eugena Suchoňa Renáta Korbová: Slniečko opäť nesklamalo Kveta Čumová: Porada knihovníkov okresu Košice-okolie Helena Olexáková: Čitateľský tábor v Barci Adriana Čurajová: Letný čitateľský tábor na KVP Eva Fülöpová Jana Amrichová: Medzinárodný deň školských knižníc Na odbornú tému Štefan Kolivoško: Cutterizačné tabuľky Zuzana Podvojská-Tatiana Dzuricová- Soňa Grznárová- Eva Slivenská: Rešerš. Rešerš? Rešerš! Adriana Čurajová: Informačné vzdelávanie vo verejných knižniciach Knižnice v zahraničí Ewa Piotrowska - Ján Šimko: Verejné knižnice v súčasnom Egypte Magdaléna Korpalová: Seminár rakúskych knižníc -jš-: Deň pre detskú knihu Predstavujeme literárne kluby Anna Demská: Bardejovský literárny klub 26 Regionálna bibliografia a biografistika Štefan Eliáš: Ako vznikala publikácia Dejiny Košíc v dátach 28 Výpočtová technika v knižnici Ján Šimko: Elektronická pozvánka ako na to? Knihovnícke všeličo -ja-: Príbehy opäť ožili Iveta Majvitorová: Halloween v knižnici -ja-: Regionalistika knižničné programy - projekty

2

3 NAMIESTO ÚVODU Tohtoročná jeseň bola príjemná a veľmi teplá. Zdalo sa, že sa ani neskončí. Vnímavému pozorovateľovi príroda poskytla neskutočné množstvo zážitkov. Pestrofarebné lístie stromov, ktoré pohládzali teplé lúče slnka priam lákali na prehliadku tej najväčšej galérie na svete, ktorou je príroda. V našom, knihovníckom svete sa s príchodom jesene doslova roztrhlo vrece s podujatiami, s tými na celoslovenskej, ale aj regionálnej úrovni. Keďže nie je v silách jedinca byť účastný na všetkých, ponúkame Vám možnosť dozvedieť sa o nich niečo viac. Možno Vás zaujme aj nová rubrika Na odbornú tému. Tento krát sme načreli do problematiky stavania krásnej literatúry. Úsmevne i vážne sme poodkryli pokrievku na tému rešeršovania. Nazreli sme i do kuchyne ku susedom knihovníkom z Česka, na prípravu informačnej výchovy vo verejných knižniciach. Keďže čítanie a práca s krásnou literatúrou vo verejných knižniciach úzko súvisí s literárnou tvorbou, chceme Vám postupne priblížiť aktivity literárnych klubov, ktoré pracujú v mnohých knižniciach. Začíname v Bardejove. Za knižnicami v zahraničí sme tento krát vycestovali až do ďalekého Egypta, aby sme sa akoby oblúkom vrátili späť do nášho regiónu a diskutovali s tvorcami publikácie Dejiny Košíc v dátach. Veríme, že každý z Vás si tú svoju tému v tomto čísle nájde. Príjemné čítanie. PhDr. Jana Amrichová

4 ZO ŽIVOTA KNIŽNÍC Niekoľko naj... s podtitulom Dny české kultury 2008 Tohtoročné Dni českej kultúry na východnom Slovensku, ktoré sa konali od 24. septembra do konca októbra tohto roku, boli jedny z najúspešnejších. Tak z hľadiska kvalitného programu ako i výberu umelcov, medzi ktorými bolo niekoľko naj-. A určite je pre nás veľkým úspechom, že niektorí tí naj- umelci boli aj hosťami Verejnej knižnice Jána Bocatia v Košiciach. Český fotograf a výtvarník Antonín Malý z Prahy je najznámejší psí fotograf v Česku. Jeho roztomilých pejskov v rôznych veľkostiach i situáciách mohli návštevníci galérií vidieť už vo viacerých krajinách sveta. Na novinárskej súťaži Czech Press Photo získal dvakrát zvláštnu cenu poroty. Pri fotografovaní psov využíva jemné zveličenie, pri ktorom sa na jeho obrázkoch psi chovajú ako ľudia. Návštevníci Fotogalérie Nova pri Verejnej knižnici Jána Bocatia ich takto mohli vidieť na vernisáži výstavy 9. októbra Jej atmosféru umocnil i najlepší súčasný český gitarista Štěpan Rak. A aby sa dojem z vernisáže ešte viac umocnil, Modlitbu psa zarecitoval známy český moderátor Alfréd Strejček, sprevádzaný gitarovou improvizáciou. Súčasťou programu bola tiež prezentácia kalendára a obrazovej publikácie Psi, pejskové, dogs, hunde,chiens... O fotografovi, jeho psoch i ďalších aktivitách sme sa mohli dozvedieť ďalšie zaujímavosti v neformálnej diskusii. Napr. ako pózujú psi pred fotoobjektívom, ale i to, že táto tematika nie je jediná, ktorá autora zaujíma. Fotografuje aj muzikály a dizajnérsky sa podpísal i pod prvú platňu Lucie Bílej. Odpovedi na otázku, či je ťažšie fotografovať fenku Míšu alebo pop star Luciu, sa taktne vyhol. Každopádne to bol zaujímavý večer, plný humoru, dobrej nálady a príjemných zážitkov. Pri mene Michala Viewegha sa objavujú hneď dve naj-. Najpredávanejší a najčítanejší. Na konte má už dvadsať kníh, niektoré sa stali predlohou úspešných filmových adaptácií. Na Slovensku pravdepodobne najviac zarezonoval Román pre ženy, v hlavnej úlohe s vynikajúcou košickou herečkou Zuzanou Kanócz. Ale úspech u divákov mali i Účastníci zájazdu či Báječné léta pod psa. Na východné Slovensko však úspešný český autor prišiel odprezentovať čerstvú novinku Román pre mužov. Aj pre túto jeho knihu je charakteristický dynamický dej, aktuálnosť knihovník 2008/3 2

5 a čítavosť. Tematicky sa opäť viaže k súčasnosti a recenzia hlása, že je to román o ženskom sklamaní zo sveta ovládaného chlapmi. Jemnejšiemu čitateľovi však môže prekážať jeho naturalistický štýl a tak možno radšej siahne po niečom romantickejšom z dielne spisovateľa ako napr. Anděle všedního dne s ústrednou témou života a smrti, či staršom románe Výchova dívek v Čechách. Na literárnom podvečeri s Vieweghom sa zúčastnil ešte jeden český autor, jeho priateľ spisovateľ a básnik Martin Rainer. U nás je menej známy, ale na svojom konte má už niekoľko básnických zbierok. V Košiciach prezentoval novinku - vtipnú zbierku fejtónov Plachý milionář přichází. Žije v Brne, kde vlastní vydavateľstvo Druhé město, v ktorom vychádzajú Vieweghove knihy. V spoločnosti týchto dvoch šarmantných pánov strávili účastníci podujatia zaujímavý podvečer. Dve hodiny hlasného čítania, rozprávania a diskusie vydržali i tí, čo stáli alebo sedeli na zemi. Trochu sklamania však návštevníci podujatia predsa len zažili. Všetci predpokladali, že sa Román pre mužov bude predávať, keďže v Košiciach bol v tom čase už beznádejne vypredaný. Tí vynaliezavejší si doniesli aspoň vlastné knihy, a tak večer ďalej pokračoval autogramiádou i fotografovaním s autormi, na ktorých sa už predsa len začala prejavovať únava. Je to pochopiteľné, veď v predchádzajúcich dňoch absolvovali niekoľko besied v regionálnych knižniciach po východnom Slovensku (Michalovce, Rožňava, Stará Ľubovňa). Autorov sprevádzal i novinár Ladislav Denis Verecký z MF Dnes, ktorý o tejto spanilej jazde po východnom Slovensku napísal reportáž do svojho denníka. Na záver Dní českej kultúry vystúpila v Štátnej filharmónii v Košiciach umelkyňa, ku ktorej možno bez zaváhania priradiť prívlastok naj. Magdaléna Kožená je totiž považovaná za najlepšiu českú speváčku v súčasnosti. Jej pozíciu jednej z najvyhľadávanejších a najvýraznejších mezzosopranistiek dokumentuje celý rad ocenení, ktoré počas svojej kariéry získala doma i v zahraničí. Zaujímavosťou je, že Vysokú školu múzických umení vyštudovala v Bratislave. Svoje európske turné začala v Košiciach, čo bolo veľkým úspechom organizátorov - Českého centra a Českého spolku v Košiciach. Počuť naživo spievať Magdalénu Koženú patrilo zaiste k tým naj zážitkom tohtoročných Dní českej kultúry. Vynikajúci piesňový recitál pod názvom Když mně stará matka bol zároveň pripomienkou 90. výročia vzniku ČSR. Speváčka síce do knižnice nezavítala, ale dostala sa tu aspoň prostredníctvom propagačného materiálu, vydaného pri príležitosti jej jedinečného účinkovania v Košiciach. Lebo všetko významné, čo sa v knižnici, ale aj regióne odohrá, treba rozhodne uchovať v regionálnych zbierkach knižníc, aby sa aj budúce generácie dozvedeli o tých naj našej súčasnosti. PhDr. Klára Kernerová Verejná knižnica Jána Bocatia knihovník 2008/3 3

6 Rozprávkové dedičstvo Prenesme sa mladí aj starí do sveta krásnych rozprávok, zastavme chvíľu čas modernej doby, doprajme si pohodu a začítajme sa do riadkov rozprávky, ktorú píšu ľudia a ich skutky. Je to skutočne možné? Všetko je na Vás. Kde bolo, tam bolo, bola jedna rozprávková krajina. Piesok sa lial ako prúd rád a múdrostí, voda sa sypala, aby množstvom čarodejníckych zlôb ľudí trestala, slniečko svietilo a ľudia sa tešili. Na čo? Na rozprávkové dedičstvo. V krajine rady múdre rozdávali radcovia a učitelia, ľud z toho všetkého zmätený sa svojho Kráľa rozprávok držal. Bol to kráľ staručký, zbieral všetky múdre vetičky, radosti i strasti života ľudského, láskou i zlobou trápeného a svojim radcom ich odporúčal. Rady tieto zozbierané, boli aj v knižnej podobe vydané, aby potomkovia naši, múdrosť z nich čerpať mohli. Zošity aj knihy rozprávok putujú nielen v krajine slovenskej, ale znajú ich aj národy mnohé. V roku významnom, 180. výročia narodenia tohto Kráľa rozprávok, o ktorom múdri učenci povedali, že slovenskému národu napísal rozprávkový rodný list, konali sa oslavy preveľké. Čítali sa rozprávky pravdivé i čarovné. Vari vieme ktoré? Čítali ich radcovia vo svojich sídlach knižniciach, i učitelia v pevnostiach školách, hrali sa v divadlách i moderných zvukových skrinkách - rádiách a televízoroch. Celý rok sa na rozprávkové témy zabávala krajina. Jeden deň pamätný, v mesiaci marci pamätného roku 2008, 19-teho dňa všetci v knižniciach spomínali na Kráľa slovenských rozprávok, a tento deň v kronike rozprávkového kráľovstva je zapísaný ako Deň ľudovej rozprávky a oslavný bude po mnohé roky. Postavy dobré i zlé ožili a po krajine sa túlali. Tak ako plynul piesok v krajine Kráľa času, tak plynuli dni v tomto roku. Aby sa netešili len malí, uctiť si veľkého kráľa prišli aj veľkí. Ako? Píše sa nová rozprávka. Kráľ tento, narodil sa 13. dňa marca roku 1828 v prekrásnom kraji gemerskom, kde skoro celý svoj život strávil v jeho malebných a čarovných kútoch. Oddaný Bohu, svojmu ľudu a dobrým mravom, učil múdrosti všetkých vospolok, pomáhal známym i neznámym, priateľom aj neprajníkom. Aby sa jeho ľud učil a zachovával tieto múdrosti, i pre budúcnosti na svojich potulkách Gemerom a celým slovenskom ich zbieral a neskôr i knižnej podobe, za pomoci priateľov vydal. Jeden z prvých rozprávkových zošitov bol vytlačený roku 1858 Jozefom Kerkom v tlačiarni v knihovník 2008/3 4

7 mestečku Rožňava, kde na túto pamiatku dňa 17. októbra 2008 aj tabuľa pamätná na dome bola osadená. Radcovia, ktorí rady múdre podnes ľuďom dávajú a pomáhajú, na budove knižnice gemerskej, ktorá meno jeho nesie, na pamäť pre budúcnosť, osadiť tabuľu rozprávkovú dali. Myšlienku túto prijali i radní páni, ba aj pán kráľ vlády našej ju podporil. Žeby všetci, ktorí rozprávky a ľud, radi majú, vedeli, že múdrosť, úprimnosť a ľudské pochopenie aj v dnešnej dobe všetkým pomáha. Že rozprávkové dedičstvo si uctiť máme, keď poučenie i zábavu srdcom prijímame a v dobrej viere naďalej zachovávajme. Nielen tabuľa rozprávková, v tento deň sláviť sa mala, ale knihovníci i učitelia, za spoločný stôl zasadli a rady prijímali. Celoživotnú prácu a vzácne dedičstvo múdrosť našich predkov ukrytú v rozprávkach, na drobné premieňali. Poučenie o tejto osobnosti, život a dielo jeho mnohí ospevovali, historici i profesori, hlavy učené, na známosť fakty nepoznané verejnosti ozrejmili. Vplyvy jeho prác na súčasnosť i autorskú rozprávku, ale aj obmeny jeho rozprávok v súčasnej próze, či mu všetci rozumieme? Ako zničiť dieťaťu detstvo i rozprávku, čo ponúkajú nové médiá, i pracovať s deťmi a rozprávkami treba vedieť. Mnoho dobrých rád pre všetkých, len škoda, že čas plynie a mnohí toto sedenie zmeškali a šancu získať nové rady nedostali. Tak ako písmo je spájané s knihou, kniha je spájaná s knižnicou a školou, obe tieto inštitúcie sú spájané s múdrosťou, vzdelaním a informáciami. Rozprávky vplývajú nielen na dieťa, ale na všetkých nás. Spoločne prispievajme k poznávaniu našej histórie a šíreniu vzdelanosti súčasnej i novej generácie. Každá rozprávka má svoj začiatok i koniec, i táto má na konci zvonec. Mgr. Iveta Kyselová Gemerská knižnica P. Dobšinského v Rožňave knihovník 2008/3 5

8 Rozprávka na zvolenskom kolokviu Nevíte, kde je tady pošta? oslovila malý hlúčik bibliografiek, ktoré docestovali do Zvolena mladá dievčina, podľa reči cudzinka z Česka. V hlúčiku bola aj domáca bibliografka Elenka Matisková, ktorá nás na stanicu prišla čakať. Duša knihovníka, ktorý chce vždy pomôcť, sa v nej nezaprela, pretože dievčine, popri odpovedi, že pošta je v nedeľu zatvorená, položila aj doplňujúcu otázku: Čo potrebujete? Z odpovede vysvitlo, že poštovú známku. Elenka pohotovo siahla do peňaženky, známku vybrala a dievčine podala. Krajší začiatok Mesiaca českej a slovenskej kultúrnej vzájomnosti akým bola táto príhoda si ani neviem predstaviť. Práve v tomto čase, v októbri sa pravidelne koná aj kolokvium českých, moravských a slovenských bibliografov. Tento rok, už po dvanásty krát, sa miestom stretnutia stala Krajská knižnica Ľudovíta Štúra vo Zvolene. Kolokvium sa striedavo uskutočňuje jeden rok na Slovensku a ďalší v Česku. Historicky prvé kolokvium sa konalo v roku 1997 v Diviakoch. Jeho tretí ročník sa uskutočnil takmer pred 10 rokmi aj u nás v Košiciach, vo Verejnej knižnici Jána Bocatia. Na trojdňovom zvolenskom stretnutí odznelo množstvo vystúpení kolegov a kolegýň bibliografiek venujúcich sa hlavnej téme - rozprávke. 1 Mali sme tak príležitosť oboznámiť s rozprávkarmi a ich tvorbou tak na slovenskej ako aj na českej strane a ponoriť sa na chvíľu do detstva, kedy náš život rozprávka, ako literárny útvar rozvíjajúci fantáziu, sprevádzala. Mená ako Pavol Dobšinský, Božena Němcová, Josef 1 Samotný priebeh Vám priblíži aj galéria obrázkov na webovej stránke zvolenskej knižnice, kde je obrazovo podrobne zmapované celé dianie. Lada, predstavujú stálice v rozprávkovom svete. Svoj rozprávkový obzor sme si rozšírili i o vedomosti o šumavských, kladenských i stredočeských rozprávkach. Spoločne sme nachádzali rozprávkové a zázračné motívy v kramárskych piesňach. Nezabudlo sa ani na autorskú rozprávku v pôvodnej slovenskej tvorbe pre deti a mládež, či osobnosti s väzbami na Slovensko, ktoré významne ovplyvnili tunajší kultúrny a spoločenský život. V rámci vydavateľskej činnosti bola prezentovaná publikácia Verejnej knižnice Jána Bocatia v Košiciach 1000 dobrých kníh. Kolokvium popri odborných prednáškach už tradične sprevádza spoznávanie regiónu, v ktorom sa práve koná. Nebolo tomu inak ani tento krát. Mali sme možnosť pozrieť si historický klenot Slovenska - Banskú Štiavnicu. Ten našich kolegov knihovník 2008/3 6

9 z Česka natoľko uchvátil, že mnohí svorne tvrdili, že nabudúce sa tam určite vrátia. Zvolenský zámok a lesnícke a drevárske múzeum v nás zanechali nezabudnuteľné dojmy. Počas celého kolokvia vládla priateľská a domácka atmosféra, na ktorej sa významnou mierou podieľali samotní hostitelia. To, že kolokvium sa konalo priamo v priestoroch knižnice ocenili všetci účastníci. Spoločenské stretnutie, ktoré je dobrou príležitosťou na vzájomné spoznávanie, pripravili domáci - knihovníčky na čele s pani riaditeľkou s veľkou vervou a entuziazmom. Presvedčili nás aj o svojom vynikajúcom kulinárskom umení. Cítili sme sa skutočne výborne a slová vďaky našim hostiteľom za náš všetkých odzneli pri záverečnom hodnotení od Doc. Jaromíra Kubíčka a Doc. Miloša Kovačku. A ešte niečo na koniec. Zo Zvolena si odnášam i poznanie, že to s tou mladou generáciou nebude až také zlé ako sa hovorí. S toľkou hrdosťou na vlastné dejiny a osobnosti u tých, ktorí nás nimi sprevádzali, i u tých, ktorí pre nás pripravili kultúrny program mladých Zvolenčanov, som sa už dávno nestretla. Dovidenia o rok v Olomouci! PhDr. Jana Amrichová Verejná knižnica Jána Bocatia K storočnici národného umelca Eugena Suchoňa Obsahové zameranie 28. seminára hudobných knihovníkov prirodzene vyplynulo z najvýznamnejšej tohtoročnej udalosti slovenského hudobného života 100. výročia narodenia národného umelca Eugena Suchoňa. Seminár sa konal v dňoch na pôde Verejnej knižnice J. Bocatia v Košiciach pod názvom Slovenské hudobné knihovníctvo v jubilejnom roku Eugena Suchoňa. Predchádzalo mu už tradične pracovné stretnutie členov slovenskej národnej skupiny IAML, ktoré prebehlo za hojnej účasti zamestnancov jednotlivých knižníc dňa Vzácnymi hosťami seminára boli zástupcovia Ministerstva kultúry SR, Národní knihovny v Prahe a Univerzitnej knižnice v Bratislave. Odborný program seminára otvorila mimoriadne hodnotnou prednáškou Osobnosť a dielo E. Suchoňa v dokumentoch a písomnostiach muzikologička PhDr. Lýdia Urbančíková, ktorá svoje vystúpenie ušila na mieru konkrétnemu publiku i prostrediu. Vo svojom príspevku skĺbila základné faktografické údaje skladateľovho života a tvorby s úvahami o súčasnom stave dokumentácie, zdokumentovania a aktívneho života Su- knihovník 2008/3 7

10 choňovho umeleckého odkazu. Poukázala na dôležitosť koncepčného spracovávania a archivovania prameňov rôzneho charakteru (okrem tradičných dokumentov, zvukové záznamy, programové bulletiny, fotografie, plagáty ap.) Zároveň pripomenula, že v procese uchovávania kultúrnych hodnôt majú svoje nezastupiteľné miesto i knižničné archívy. V nasledujúcom programe bola osobnosť E. Suchoňa zasadená do širších súvislostí. Problematiku slovenskej opernej tvorby s dôrazom na nezastupiteľný podiel Suchoňových opier Krútňava a Svätopluk vyčerpávajúco spracovala PhDr. Edita Marenčinová (Konzervatórium, Košice). Skutočným zážitkom bola prednáška PaedDr. Mgr. art. Petra Hochela, PhD. (Katolícka univerzita, Ružomberok) na tému Slovenská hudba ako súčasť európskeho kultúrneho dedičstva. S veľkou dávkou osobného zanietenia a šarmu podaný prúd faktov a súvislostí z dejín slovenskej hudby od najstarších čias po súčasnosť zdôraznil dve skutočnosti. Slovenská hudba sa od nepamäti vyvíjala v aktívnom kontakte s celoeurópskymi výdobytkami a zároveň v priebehu tohto vývoja vzniklo na území Slovenska v tvorivých dielňach domácich autorov množstvo originálnych diel, ktoré sú konkurencie schopné a navyše svojské svojim koloritom. Mnohé z nich možno ešte len čakajú na svoje skutočné docenenie. Po úvodnom prednáškovom bloku a krátkom oddychu nasledovala pre priamo zainteresovaných menej povzbudivá časť programu seminára. Správu o minuloročnom stave hudobných oddelení resp. úsekov, pracujúcich s hudobnými dokumentami na Slovensku predniesla PhDr. Daniela Drličková (Univerzitná knižnica, Bratislava). Vyplynulo z nej, že slovenské hudobné knihovníctvo sa ani v roku 2007 nedokázalo vymaniť zo stavu dlhodobej stagnácie, príčiny ktorej spočívajú predovšetkým v neschopnosti konkurovať iným súčasným možnostiam prístupu k hudobným dokumentom a informáciám. V súčasnosti vykonáva v rámci slovenských knižníc výpožičnú a bibliograficko-informačnú činnosť 11 samostatných špecializovaných pracovísk /oddelenie, úsek, kabinet/, ďalších 16 knižníc vykazuje prácu s hudobnými dokumentami na úrovni hudobných kútikov, artoték, multimediálnych úsekov, oddelení odbornej literatúry ap. Špecifikom sú školské hudobné archívy (konzervatóriá, VŠMU) a archívy profesionálnych hudobných inštitúcií (Hudobné centrum, Hudobnovedný ústav SAV). Okrem Univerzitnej knižnice v Bratislave len 4 knižnice vykazujú stav fondov hudobných dokumentov väčší ako knižničných jednotiek. Na vyčíslenie objemu minuloročných prírastkov jednotlivých pracovísk, či už ide o knihy, notový materiál alebo zvukové nosiče, postačuje vo väčšine prípadov dvojciferné číslo, zaznamenali sme však i prírastky nulové. Navyše v otázke absenčného požičiavania zvukových dokumentov, ktorá doslova visí vo vzduchu pri každom takomto stretnutí, ostalo opäť len pri konštatovaní neústupčivého postoja našich vládnych orgá- knihovník 2008/3 8

11 nov k problematike otvorenia autorského zákona. Problém, ktorý vo všetkých okolitých krajinách dokázali zainteresované strany uspokojivo vyriešiť a verejné knižnice zvukové nosiče požičiavajú, tak na Slovensku naďalej ostáva pre nás nedosiahnuteľnou métou. V dôsledku uvedených skutočností sa hudobné knihovníctvo v súčasnom období rastúcej informatizácie spoločnosti dostalo do veľmi ťažkej pozície a v oblasti doplňovania a sprístupňovania hudobných dokumentov nedokáže uspokojovať požiadavky verejnosti! Pozitívnou stránkou práce s hudobnými dokumentami je rastúca aktivita a kreativita pri organizovaní kolektívnych podujatí rôzneho charakteru (hodiny hudobnej výchovy, muzikoterapia, tematické programy s posluchom reprodukovanej hudby, DVD projekcie, živé koncerty ap.) a pre rôzne skupiny používateľov knižničných služieb (deti, študenti, handicapovaní občania, dôchodcovia ap.). V mnohých prípadoch sú to podujatia, ktoré svojím obsahom prekračujú rámec hudby a presahujú do oblasti iných umení či spoločenských odvetví. Špecializované pracoviská knižníc tak kompenzujú nedostatky vo sfére základných služieb, ktoré nie je v ich silách ovplyvniť. Záverečná diskusia prvého dňa seminára poskytla primeraný priestor prezentácii konkrétnych podujatí a výmene skúseností z procesu ich prípravy a dosahu na konkrétne publikum. Odpoveď na otázku, do akej miery môžu knižnice v súčasných podmienkach na primeranej úrovni doplňovať pedagogické, kultúrno-výchovné, osvetové, sociálne a ďalšie činnosti, by určite odhalila množstvo rozdielnych názorov. Ja osobne sa prikláňam k tomu, že knižnica by mala mať predovšetkým dobre vybudované fondy, schopné aspoň čiastočne konkurovať záplave informácií z iných verejnosti dostupných zdrojov a tieto fondy by mala sprístupňovať dobe a požiadavkám čitateľov zodpovedajúcim spôsobom. V prípade hudobných oddelení to znamená predovšetkým absenčné požičiavanie audiovizuálnych dokumentov. Program druhého dňa seminára zastrešil podtitul Hudba prekonáva bariéry. S ukážkami hudobnoprezentačných aktivít v ňom vystúpili PhDr. Bernadetta Kiczková (Múzeum Spiša - Expozícia klávesových hudobných nástrojov v Markušovciach), Mgr. art. Tatiana Pirníková, PhD. (Filozofická fakulta, Prešov) a Mgr. Imrich Šimig (Štátna vedecká knižnica Literárne a hudobné múzeum, Banská Bystrica). Hodnotným doplnkom programu bola návšteva koncertu Medzinárodného organového festivalu v Dóme sv. Alžbety a stretnutie s organistom tejto katedrály Viliamom Gurbaľom, ktorý účastníkov seminára priamo na mieste knihovník 2008/3 9

12 činu oboznámil s históriou a zvukovými možnosťami kráľovského hudobného nástroja. Takže, dovidenia, nabudúci rok v Trenčíne. Dúfam, že aspoň v takom zastúpení, ako tento rok v Košiciach a hlavne s novými, pozitívnymi impulzami, ktoré slovenské hudobné knihovníctvo vymania z pozície čakateľa na svoj osud. Nie všetko je v silách nás, radových zamestnancov. Ľudmila Katová Verejná knižnica Jána Bocatia Slniečko opäť nesklamalo Prezentovať jednoduché základné informácie o knihe, knižnici a o svete okolo nás s veľkou dávkou kreativity, ktorá vo výraznej miere prispieva k podpore čítania a aktivitám s ním spojených nepísané motto súťažnej prehliadky knižničných podujatí pre deti. 2. ročník tohto podujatia sa konal v dňoch septembra 2008 v Prešove. Slniečko opäť nesklamalo. Príjemné prostredie, dobrá nálada, výborná atmosféra. Počas dvoch dní sa striedali rôzne formy podujatí od informačnej výchovy, dramatizovanej rozprávky, veľmi zaujímavé boli súťažné prvky, pasovanie za čitateľov knižnice. No pribudli aj nové formy ako napr. zážitkové čítanie, ktoré je v knižniciach prezentované veľmi zriedka alebo vôbec nie. Nielen deti, ale aj my, dospelí, sme obdivovali nápadité a nevšedné prevedenie podujatí. Veľakrát sa aj samotní knihovníci pozerali so zatajeným dychom. Sme radi, že sa naša rodina knihovníkov so srdcom rozrastá o nových členov. Do Prešova sa prišli pozrieť alebo zasúťažiť si aj knihovníci, ktorí sa prvého ročníka nezúčastnili. Obohatením boli aj vybrané workshopy z podujatia z Chrudimi, ktoré zaktivizovali divákov aj porotu. Boli doplnené o ukážky aktivít s príznačným názvom Jak se budí čtenáře, ktorými môžeme prilákať deti do knižnice alebo si na podujatiach udržať ich pozornosť. Podnetné nápady inšpirovali nejedného z nás. Deti odchádzali z podujatí s úsmevom na tvári, s medailami, záložkami, sladkosťami a knihovníčky s pocitom obohatenia, výmeny vzájomných skúseností, nadviazania nových kontaktov. Minuloročné víťazstvo som si vychutnala. Odovzdávam štafetu Knižnici pre mládež mesta Košice. V kútiku srdca sa teším, že víťazstvo obhájil opäť východ. Ešte raz srdečne blahoželám! Priznám sa, že vlani, ako súťažiaca, som mala jednoduchšiu pozíciu. Byť jedným z porotcov a vybrať z realizovaných podujatí to najlepšie, nebola vôbec jednoduchá úloha. Organizátori zvládli podujatie na jednotku a ja pevne verím, že prvý mesiac jesene bude patriť už tradične knihovníkom z celého Slovenska. Bc. Renáta Korbová Spišská knižnica Spišská Nová Ves knihovník 2008/3 10

13 Porada knihovníkov okresu Košice-okolie v Obecnej knižnici Poproč Bolo ráno 7. októbra Zase pekný, slnečný, jesenný deň, ako už pár rokov dozadu. Do popročskej knižnice sa schádzali v dobrej nálade knihovníci z okresu Košice okolie, na svoju tradičnú jesennú poradu. Už pri príchode ku kultúrnemu domu nás upútali maľby na jeho bočnej stene. Neskôr sme sa dozvedeli, že tieto maľby sú dielom našich a nemeckých umelcov a dostali historické označenie Mural - Global 1 (Poproč). Jednotka v názve hovorí, že Poproč je prvým sídlom nielen v rámci Slovenska, ale aj v rámci východnej Európy (okrem Rumunska, kde sa takáto maľba už realizovala). Za týmto projektom sa skrývala tímová práca umelcov z jednotlivých kontinentov pri maľovaní veľkoplošných obrazov na fasády domov, prípadne na oporné múry. Dobrá nálada nás neopúšťala ani v priestoroch kultúrneho domu. Akoby aj nie! Hneď pri vstupe do haly kultúrneho domu sa nám naskytol pohľad na farebne bohatú mozaiku, ktorú vytvoril významný umelec Július Jakoby vynikajúci maliar 20. storočia na Slovensku. Pri prezentácii každého z nás osobne vítali s kytičkou a DVD nahrávkou, vedúca MKS Bc. Jana Kalnová a knihovník Oleg Brada. DVD nahrávka s názvom Hrané dejiny obce Poproč, bola vydaná z príležitosti 750.výročia prvej písomnej zmienky. V ďalšej miestnosti už čakali pripravené stoly, na ktorých nechýbalo ani občerstvenie. A najväčším prekvapením pre nás bolo, že na poradu boli pozvané a rady medzi nás aj prišli, naše bývalé kolegyne, v súčasnosti dôchodkyne pani Sopková a pani Mudroňová. Po srdečnom privítaní pánom Bradom, po príhovore a prezentácii o obci pani starostky Ing. Ivety Komorovej Hiľovskej, po príhovore PhDr. Kláry Kernerovej riaditeľky VKJB, sa pristúpilo ku samotnému programu. Po informáciách pána Šimku o možnosti získania podpory z grantového systému MK SR, sme sa presunuli do priestorov knižnice. V júli 2007 v knižnici sa zrealizoval Národný projekt MK SR "Informatizácia knižníc. Obecnej knižnici pribudlo kvalitné počítačové vybavenie za cca 400 tis. Sk. Obyvatelia obce majú zdarma prístup na internet. Túto poradu miestni využili na slávnostné sprístupnenie internetu prestrihnutím pásky riaditeľkou verejnej knižnice PhDr. Klárou Kernerovou a starostkou obce Ing. Ivetou Komorovou Hiľovskou. Máme veľa nových kolegov v knižniciach, preto sme oslovili kolegyňu Mgr. Čurajovú, aby pre nich pripravila vzorové podujatie pre deti. knihovník 2008/3 11

14 Účastníkmi boli popročské deti z materskej škôlky, preto sa rozhodla pre informačnú výchovu pod názvom Ako sa rodí kniha. Detičkám sa to veľmi páčilo, aktívne sa zapájali a ich snaha nevyšla nazmar. Všetci odchádzali obohatené o nové vedomosti a s čokoládkou od uja knihovníka. Pokračovali sme v programe prednáškou o obecnej knižnici, jej možnostiach a výzvach v dnešnej dobe, ktorú aj na základe svojich skúseností dobrovoľného knihovníka predniesol p. Šimko. Čas rýchlo plynul a ani sme sa nenazdali a už bolo poludnie. Prekvapenie pre nás pripravili miestne kuchárky - popročskú starú špecialitu - uhliarske (banícke) a bryndzové halušky. A samozrejme nechýbali ani tradičné popročské kysnuté koláče. Nakoniec sme sa poďakovali domácim za privítane, pohostenie a vytvorenie príjemnej atmosféry. A po prehliadke matičnej expozície História a národopisné tradície obce Poproč sme sa začali rozchádzať. Na rozlúčku sme dostali malý, sladký darček - pečený cukor, ktorý pre nás pripravila Janka Kalnová, aj napriek tomu, že nie je ešte Ondreja (pečenie cukru je miestnou tradíciou na Ondreja). Keďže Poproč je baníckou obcou, pri autobusovej zástavke pod kostolom sme si pozreli aj banskú klopačku. Spolu s ňou bola sprístupnená aj maketa štôlne s vozíkom plným železnej rudy a banským nakladačom. Do budúcna by táto expozícia mala byť prvou zastávkou cyklisticko - turistického chodníka po banských štôlňach, vrátane banskej kamennej kaplnky. Že sa porada vydarila, svedčí o tom aj to, že sme sa všetci rozchádzali v takom počte, ako sme sa ráno zišli. Pozitívom bolo aj poznanie, že v okrese sú aj obce, medzi ktoré patrí aj Poproč, kde kultúra nie je na chvoste. Svedčia o tom kultúrne aktivity v tejto obci a aj to, že pani starostka si našla čas a vydržala s nami až do konca. A môžem povedať za všetkých, že obavy pána Olega Bradu, či máme vám čo zaujímavé ukázať, sa nenaplnili. Kveta Čumová Verejná knižnica Jána Bocatia Čitateľský tábor v Barci Počas letných prázdnin mali deti možnosť zúčastniť sa čitateľského tábora v knižnici v Barci. Uskutočnil sa v dvoch termínoch a Bol zameraný na poučenie aj zábavu. Deti si vyskúšali svoje šikovné ruky. Zabávali sa vystrihovaním, lepením, kreslením a skladaním origami. Na exkurzii v Centrálnej knižnici v informačno-vzdelávacom centre na Hviezdoslavovej č. 5 si mohli vyskúšať vyhľadanie titulov a autorov kníh v katalógu na webovej stránke VKJB. Keďže mestská časť Barca sa môže pochváliť viacerými pamiatkami, deti strávili jeden deň ich spoznávaním. Medzi zaujímavú patrila aj návšteva Krajského strediska knihovník 2008/3 12

15 Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska v Košiciach. Deti si mohli pozrieť pomôcky, ktoré používajú naši spoluobčania, ktorí od narodenia nevidia alebo v dôsledku choroby či úrazu prišli o zrak. Ďalšie naše kroky viedli na hudobné oddelenie VKJB, kde si deti pozreli balet P.I. Čajkovského, spracovaný formou animovanej rozprávky. Potom sme navštívili Študovňu regionálnej literatúry Jána Bertalana, kde sme si pozreli jednu z najstarších kníh, ktorú má vo svojom fonde. Posledný deň v tábore sme venovali knihám. Konala sa čitateľská olympiáda, kde si deti medzi sebou preverili vedomosti o knihách. Na záver každý účastník tábora získal vecnú odmenu. Celý tento tábor sa uskutočnil vďaka finančnej podpore MÚ MČ v Barci, za čo im za seba aj deti chcem poďakovať. Helena Olexáková Verejná knižnica Jána Bocatia Letný čitateľský tábor na KVP Už tretí rok sa pod réžiou našej kolegyne Aleny Lukáčovej organizoval Letný čitateľský tábor pre deti od 7 do 13 rokov. Čakal nás bohatý program a kopec zábavy, ale rozpoviem vám to pekne po poriadku. Tábora sa zúčastnilo celkom 26 detí, prevažne zo sídliska KVP. Rozdelili sme si ich do troch skupín. Žltých mala na starosti Alenka a patrili k nej Marek, Patrik, Lukáš, Saška, Simonka, Nika, Kristínka a Sofia. Modrých viedol Dušan, a boli to Filip, Ondrej, Katka, Majka, Karin, Dominika, Riško a Veronika. A napokon červení, teda Lucka, Maťka, Danka, Simonka, Viki, Miška, Martin, Michal a Samko, patrili ku mne, k Adriane. Začali sme v pondelok, 30. júna Po úvodnom predstavení a rozdelení do skupín sme navštívili Bábkové divadlo, kde sme mali možnosť dotknúť sa postavičiek a hrdinov z predstavení a skúsiť, ako náročne sa s nimi pracuje. Dozvedeli sme sa, ako sa také bábky vyrábajú, z akého sú materiálu a koľko trvá, kým dostanú výslednú podobu. Popoludní mala každá skupinka priestor na tvorbu vlastného loga - teda plagátu, ktorý by skupinku vystihoval. Po celý týždeň trvania tábora čitatelia dávali hlas logu, ktorý sa im najviac páčil. V utorok sme celý deň trávili v knižnici - dopoludnia sme absolvovali tvorivé dielne, kde sme si skrášľovali tričká, vystrihovali a skladali rôzne zaujímavé vecičky z papiera. Popoludní sme bez ujmy na zdraví zdolali športovú olympiádu. V stredu sme si preverili všeobecné vedomosti v či- knihovník 2008/3 13

16 tateľskej olympiáde. Zistili sme, že naše deti sú na tom celkom dobre, pretože výsledky súťaže boli veľmi tesné. Popoludní nás očakával pán starosta Mestskej časti Barca - pán František Krištof, ktorý nás previedol a oboznámil s históriou obce a bohato nás pohostil. Bolo to milé prijatie a pekný zážitok, ktorý vyvrcholil v našej sesterskej pobočke - v knižnici v Barci. Vo štvrtok sme sa vybrali na celodenný výlet na Bankov, z ktorého sme prešli na Alpinku, kde sme sa malú chvíľku vyšantili, naobedovali sa a vrátili späť do knižnice na KVP. Záverečný deň - piatok sme mali jedinečnú možnosť na chvíľku nahliadnuť do života zrakovo postihnutých kamarátov. Priamo v ich centre - v Únii slabozrakých a nevidiacich sme si vyskúšali pomôcky a prístroje, ktoré im umožňujú plnohodnotne sa zaradiť medzi nás, vidiacich. Pochopili sme, prečo sa ujo, prechádzajúci cez cestu s bielou paličkou, dokáže pozrieť na hodiny, pozreli sme sa na svet cez okuliare, imitujúce rôzne poruchy zraku a porozprávali sa s Julkou - mladou nevidiacou dámou, ktorá úspešne ukončila vysokoškolské vzdelanie aj napriek zrakovému handicapu. Úplný záver tábora bol Literárny karneval, na ktorý mali vstup len literárne postavy. Prišli napríklad Biela pani, Pirát, Osmijanko, Víla, Pipi dlhé pančuchy (prišli až dve!), dve boli aj Myšky a Cigánky, Indián a mnoho ďalších. Počas karnevalu sme vyhodnotili tábor, logá skupín i bodmi ovenčené správanie detí. Poviem vám, týždeň ubehol neskutočne rýchlo. Snáď, ak bude záujem o takýto tábor aj o rok, stretneme sa opäť a prežijeme pár dní na plný plyn spoločne. Už teraz pozývame aj nových mladých čitateľov, aby sme sa vzájomne obohatili. Mgr. Adriana Čurajová Verejná knižnica Jána Bocatia Medzinárodný deň školských knižníc Prvý krát tento sviatok vyhlásila Dr. Blanche Woolls, prezidentka Medzinárodnej asociácie školského knihovníctva v roku Odvtedy sa uskutočňuje každý rok pravidelne štvrtý októbrový pondelok. Tohoročnou témou Medzinárodného dňa školských knižníc bola Čitateľská gramotnosť a vzdelávanie vo vašej školskej knižnici (Literacy and Learning at Your School Library). Cieľom súťaže je zábavnými formami práce s knihou podporiť u dievčat a chlapcov dobrý a trvalý vzťah ku knihe, školskej knižnici a k čítaniu, poznávaniu nového. Do podujatia sa už od roku 2004 pravidelne zapája školská knižnica Strednej priemyselnej školy a Obchodnej akadémie s vyučovacím jazykom maďarským v Košiciach. Tento krát sa knihovníčka dohodla s vyučujúcimi na netradičnom vyučovaní niektorých predmetov priamo v knižnici. Študenti vymenili školské lavice za neformálny priestor knižnice, kde sa uskutočnili v priebehu mesiaca hodiny komunikácie, deje- knihovník 2008/3 14

17 pisu, zemepisu, technického kreslenia a angličtiny. K tomu využívali bohatý fond knižnice, rôzne slovníky, atlasy, príručky. Cez prestávku mali príležitosť pozrieť si výstavky kníh na zaujímavé témy ako Nájdi sa v knihách (knihy z oblasti psychológie, testy) Upokoj sa (knihy plné romantiky) Ochutnaj a nabudúce prines (recepty spolu s kulinárskymi výtvormi) Košice a ich poklady (knihy o metropole východu o Košiciach). Jeden z výstavných stolov s názvom EX LIBRIS bol k dispozícii študentom na nakreslenie a vystavenie vlastného exlibrisu. V pondelok, 27.októbra 2008 bola knižnica otvorená od ôsmej hodiny ráno do deviatej hodiny večer. Počas tohto dňa sa oceňovali študenti, ktorí najviac čítajú. Niektorí si pripravili pre ostatných prezentácie kníh, ktoré ich oslovili. Pre študenta, ktorý najviac času trávi v knižnici vyrobili diplom s nadpisom Obyvateľovi knižnice. So záujmom sa stretli anekdoty o spisovateľoch odvysielané v školskom rozhlase. Nechýbal ani rýchlokurz čítania na počítači, či možnosť lúštiť tajničky. Pútavé a veľmi zaujímavé bolo aj rozprávanie Zoltána Balassa o Košiciach. Dve hodiny s ním ubehli žiakom ako voda. Už teraz sa spolu s nimi tešíme, že sa opäť stretneme v knižnici vo štvrtý októbrový pondelok roku Eva Fülöpová Jana Amrichová knihovník 2008/3 15

18 NA ODBORNÚ TÉMU Cutterizačné tabuľky Každý skúsený knihovník už aj v stredne veľkej knižnici vie, koľko úmornej práce si vyžaduje neustále zakladanie čitateľmi vrátených dokumentov, hlavne pokiaľ sa jedná o krásnu literatúru. V porovnaní s touto činnosťou ešte náročnejšou je udržať systém stavania krásnej literatúry v tesnej abecede. Už pri samotnom zakladaní kníh sa zvyčajne knihovník pomýli a knihy neuloží na správne miesto. Keď už knihy sú na policiach, čitateľ ich spravidla poprehadzuje tak, že nie je v silách knihovníka udržať v tomto stavaní ani len stav, ktorý by zďaleka pripomínal nejaký systém. Americký knihovník Charles Ammi Cutter ( ) ešte v 19. storočí jednoduchým, ale v podstate geniálnym spôsobom vyriešil problém stavania knižničného fondu podľa priezviska autora. Tento spôsob stavania sa najprv rozšíril v anglosaských krajinách a neskôr našiel svoje uplatnenie temer na celom svete. Základný problém šírenia tabuliek bol v tom, že v každej krajine bolo potrebné vypracovať národné tabuľky. Tieto jednak zohľadňovali používanú abecedu, ale aj skladbu knižničných fondov v knižniciach. Každý knihovník s dlhšou praxou vie, že usporiadanie kníh podľa priezviska vo voľnom výbere literatúry v knižniciach nie je hlavným problémom. Ten spočíva predovšetkým v udržaní kníh v tesnej abecede v rámci príslušného písmena. Podstatným znakom cutterovej metódy je, že kniha dostane stavací znak, ktorý pozostáva z dvoch častí, prvú časť tvorí začiatočné písmeno priezviska autora resp. prvého slová z názvu, pokiaľ kniha nemá autora. Druhú časť tvorí niektoré dvojciferné číslo v rozmedzí Dvojciferné číslo vyjadruje ďalšiu skupinu písmen v tesnej abecede, ktorá nasleduje po začiatočnom písmene. Teda, ak označené knihy zoradíme podľa čísiel, zoraďujeme knihy podľa tesnej abecedy. Ešte v polovici 70-tych rokov sme sa pokúsili na Krajskom metodickom oddelení Krajskej knižnice v Košiciach zostaviť cutterizačné tabuľky pre potreby knižníc východného Slovenska. Napriek varovaniu PhDr. Jozefa Repčáka, dlhoročného a skúseného knihovníka, že sa jedná o syzifovskú prácu, pustili sme sa do nej. Pán Repčák mal pravdu, veľmi rýchlo sme zistili, že nebudeme mať sily ani čas na zostavenie tabuliek. Začiatkom tohto decénia sa situácia oproti rokom našej mladosti radikálne zmenila. Tú časť roboty, ktorú sme v minulosti neboli schopní urobiť, teraz to za nás urobil jeden osobný počítač, za relatívne krátku dobu. Napriek tejto pomoci zostalo dosť práce aj pre samotného zosta- knihovník 2008/3 16

19 vovateľa tabuliek. Bolo toho toľko, že popri každodennej pracovnej činnosti, zostavovanie tabuliek trvalo asi 2,5 roka. Po vyriešení množstva problémov vznikli v praxi použiteľné tabuľky. Navzdory kvantu vloženej práce a niekoľkonásobnej kontrole zostavovateľ 2 ich nedovolil použiť pri spracovaní fondu centrálnej požičovne obávajúc sa, že neobjavené chyby by mohli spôsobiť ťažkosti v ďalšej činnosti knižnice. Z toho dôvodu sa pristúpilo k experimentu na dvoch pobočkách knižnice. V prvom prípade sa jednalo o menšiu pobočku približne s knižničnými jednotkami, druhá pobočka mala väčší knižničný fond knižničných jednotiek. Cutterizáciou sme začali na menšom pracovisku. Po základných metodických pokynoch a inštruktáži, kolegyňa veľmi rýchlo pochopila systém práce a priam sa vyžívala v tejto práci. S menším časovým posunom sme rozbehli práce aj na väčšej pobočke a tu sa situácia zopakovala presne v tej podobe ako na predchádzajúcom pracovisku. Na počudovanie, v tabuľkách sme nemuseli robiť žiadne rozsiahlejšie korektúry. Už po spracovaní časti knižničného fondu si začali kolegyne pochvaľovať, že každodenná úmorná práca pri zakladaní knižničného fondu sa skracuje a takto spracované knihy sa ľahšie vyhľadajú v regáloch. Po skončení experimentu sme mohli skonštatovať, že pri spracovaní fondov sa nevyskytli žiadne problémy, kvôli ktorým by sme museli meniť samotné cutterizačné tabuľky alebo metodiku spracovania fondov. Výsledky a dopad spracovania veľmi jednoznačne zhodnotila vedúca pobočky č.7 pani Mária Kalafusová: Keby som musela prejsť na inú pobočku, určite by som spracovala fond podľa cutterizačných tabuliek. Pri zakladaní sa ušetrí veľa práce a mám istotu, že knihy sú presne uložené. Po uzavretí úspešného experimentu sme mohli pristúpiť ku cutterizácii fondu našej centrálnej požičovne. V súčasnosti tu práce spejú do záverečnej fázy. Napriek počiatočným obavám sa nevyskytli žiadne väčšie problémy, odhliadnuc od určitého dolaďovania systému. Ďalšie informácie na: kolivosko@centrum.sk Mgr. Štefan Kolivoško Verejná knižnica Jána Bocatia 2 Redakčná poznámka : Zostavovateľom slovenských cutterizačných tabuliek je Mgr. Štefan Kolivoško knihovník 2008/3 17

20 REŠERŠ. REŠERŠ? REŠERŠ! Pre pracovníkov náučných oddelení bežná denná rutina. Tento pojem je chápaný ako z francúzštiny prebratý výraz pre výťah, prehľad, súhrn údajov, poznatkov získaných z literatúry o určitom jave, predmete, téme alebo jednoducho "vyhľadávanie údajov na istú tému v publikovanej literatúre". Spišská knižnica sa rešeršovaniu venuje už od svojho vzniku. V posledných rokoch však počet požiadaviek na rešerše stúpol niekoľkonásobne v súvislosti s novovytvorenými pobočkami 4 vysokých škôl a Univerzitou tretieho veku v meste a dvoma vysokými školami v neďalekej Levoči a Spišskom Podhradí. Ide o vysoké školy, ktoré ešte nemajú vybudovanú univerzitnú knižnicu, majú nanajvýš študovňu v priestoroch školy. Celú túto činnosť musela prevziať na svoje plecia Spišská knižnica. Urobila to celkom rada a ochotne. Nemôžeme zabúdať ani na stredné školy, ktorých je v meste 10. Stredoškoláci sú síce počítačovo gramotní, ale práca s knihou im robí problém. Nestačia exkurzie a informačná príprava. 3 Kým pred 15 rokmi sme evidovali 3 rešerše za rok, v súčasnosti sú to najmenej 3 rešerše za deň. Každý druhý čitateľ na ONL (oddelenie náučnej literatúry) má tematickú požiadavku, čo znamená rešerš z LIBRISu, KIS3G a súčasne metodickú pomoc pri hľadaní a následnej MVS. Aká je prax? Pre niektorých čitateľov, ktorí rešerš potrebujú, je to stále pojem neznámy. Je až zarážajúce, ak vysokoškolák, budúci nositeľ titulu pred me- 3 Hľadať "obsah" v abecednej encyklopédii tiež nesvedčí o sústavnej práci s knihou. knihovník 2008/3 18 nom si od vás vypýta totu rešeršu. Pri pomocnej otázke, čo si pod tým predstavuje je evidentné, že nielen pojem, ale i obsah pojmu je preň nielen španielska, ale i brazílska dedina. 4 Na základe požiadavky používateľa nastupuje rešeršér. S gigantickou dávkou trpezlivosti a pomocnými otázkami sa snaží dopátrať k jadru témy, pre ktorú požívateľ navštívil knižnicu. Mnohí ani nevedia, čo by mali písať a často knihovník určí smer budúcej práce. 5 Všetky záležitosti súvisiace s rešeršovaním, MVS, bibliografiou a pod. sú v kompetencii troch pracovníčok ONL a vedúcej služieb. Ich hlavnou činnosťou, ktorú chápu ako poslanie, je osobná konzultácia a individuálny prístup k používateľovi. Pri tomto prístupe je nutné brať do úvahy individualitu čitateľa ako jedinca, ktorý je buď informovaný, menej informovaný, snaživý, menej snaživý, komunikatívny, nekomunikatívny, samostatný, nesamostatný až infantilný. 4 Dokonca sme boli nútení konzultovať s vysokoškolskou profesorkou, či chápeme slovo rešerš rovnako, nakoľko jej študenti požadovali rešerš jedného titulu. Všetko sa vďaka spolupráci vyjasnilo a pravda bola ako obyčajne niekde uprostred. 5 Zažili sme i zlostné dupnutie nohou nad našou neschopnosťou čítať myšlienky, keď sa čitateľka nevedela vyjadriť a trvala na tom, aby tému diplomovky určila knihovníčka

21 Používateľ, ktorý navštívi naše oddelenie je knihovníčkou oslovený, nikdy sa nestane, aby čitateľ ostal neoslovený. To, či je čitateľ v knižnici prvý raz, či má dostatok času, či je extrovert alebo introvert, či mu je knihovníčka sympatická alebo nie, sa dá vyčítať z jeho správania, mimiky, čiže z reči tela. Pre správny individuálny prístup k používateľovi toto všetko je nutné poznať, aby sa reakcie čitateľa dali vopred predvídať a vyhnúť sa nedorozumeniam pri hľadaní. Často je jeho požiadavka obšírna a všeobecná, a po príprave množstva kníh a rešeršných odkazov, zrazu po spresnení témy, sa zníži výber na polovičný počet knižničných jednotiek. Po oslovení je na čitateľovi, či ponúknutú pomoc príjme alebo odmietne. Niekto príde na oddelenie - do oázy ticha a múdrosti len relaxovať. Ak pomoc knihovníčky príjme a žiada konkrétnu literatúru, je mu poskytnutá informácia, či sa požadovaná literatúra nachádza v našom fonde. Ak áno, potom si ju hneď odnesie. V prípade, že je požičaná, knihovník ponúkne možnosť zadať si rezerváciu alebo ponúkne náhradnú literatúru. Bežných, rýchlych, faktografických informácií je do roka Neraz vznikajú kuriózne situácie napríklad, keď si čitateľka žiada "výtvarné umenie", kde by vraj chcela nájsť "balistiku". Samozrejme išlo o "batiku". Alebo čitateľ čítal tému z mobilu ako "niečo o emocionálnej erekcii. Po spoločných úsmevných rozpakoch došlo k dohode, že to budú "emocionálne reakcie". A do tretice - "Prosím si Ottův slovník naučný - heslo OSN". V slovníku vychádzajúcom v rokoch sa OSN nachádzať nemôže. Takýchto požiadaviek je viac a sú spestrením všedného dňa. Ak záujemca pracuje na referáte, diplomovke, čo inej rozsiahlejšej práci, knihovník zostaví rešerš z "klasickej librisáckej" ponuky, teda z vlastného fondu, ktorého katalóg sa nachádza i na webovej stránke Spišskej knižnice. Doslova si "sadne" s čitateľom k počítaču a "učí ho" zostaviť si rešerš aj z dostupných knižničných databáz iných knižníc, zväčša využívajúc webovú stránku Nie je to práve krátkodobá činnosť, niekedy je nutné tieto operácie opakovať tomu istému záujemcovi viac krát. Je to otázka čitateľovej informačnej gramotnosti, keďže sa jedná prevažne o starších, diaľkovo študujúcich, ktorých nezasiahol v čase povinnej školskej dochádzky ani na strednej škole počítačový boom. Neraz to boli slzy nemohúcnosti nad technickým zvládnutím vysokoškolských požiadaviek a osušiť ich pomohli knihovníčky. Slová vďaky a úsmev spokojného používateľa naozaj hrejú! Pri každom kontakte s používateľmi sa nám osvedčilo rozdávať jednoduchú listovku s webovými adresami vlastnej a iných knižníc, na ktorých sú ich knižničné katalógy. Je potrebné dodať, že ONL nemá samostatné oddelenie pre MVS, rešeršovanie, ani bibliografiu (excerpovanie a práca s Virtuou). Toto všetko sa musí stíhať v bežnej prevádzke, v otvorenom fonde, medzi čitateľmi. Je to náročné na sústredenie. Aspoň na knihovník 2008/3 19

22 MVS, vyhľadávanie a objednávanie sme kolegyni vyčlenili iný priestor a obmedzený časový limit. Požiadavky používateľov sa týkajú často i regionálnej náučnej literatúry, ktorá je uložená v Študovni- ONL. Nachádzajú sa tu i duplikáty umeleckej regionálnej literatúry, roky budovaný a dopĺňaný Album regionálnych osobností, Album regionálnej tlače, asi 15 titulov regionálnych periodík a pod. Medzi najžiadanejšie patria monografie dejín jednotlivých obcí Spiša a literatúra zaoberajúca sa tematikou Rómov na Spiši. Rešeršovaniu zameranému na región Spiša pomáha i databáza článkov nachádzajúcich sa v KIS3G, kde svojou troškou (asi 570 regionálnych záznamov) prostredníctvom VIRTUI tiež prispievame. Sme hrdé, že naše služby využívajú členovia Spišského historického spolku. Veľa monografií vzniklo aj prispením fondu z našej knižnice. Práca na ONL je rozhodne zaujímavá, pracovníčky sú v stave neustáleho hľadania, poskytovania nových informácií a sebazdokonaľovania v technológiách pomáhajúcich dostať informáciu k čitateľovi, aby jeho požiadavky boli splnené. Skúsenosti za posledných 20 rokov dokázali, že toto tempo každý pracovník nevydrží alebo si túto prácu neobľúbi, ba dokonca ho ohrozuje i "syndróm vyhorenia". Používateľ tieto skutočnosti vycíti a vyhľadáva iba tých, ktorí sa s nadšením a ochotou vrhnú do hľadania jeho témy. V súčasnosti pracujú na ONL pracovníčky, ktoré táto práca robí šťastnými. Profesionálna deformácia sa nevyhne ani tomuto povolaniu, a tak i pri bežnom rozhovore s používateľom okamžite i periférnym videním zbadajú zle postavenú knihu, ktorá či už podľa MDT alebo písmenom nie je na svojom mieste a nutkanie okamžite postaviť knihu na "správne" miesto je úplne normálna reakcia. Keďže fondy našej knižnice sú používateľom voľne dostupné, je nutné pravidelné udržiavanie poriadku aby neutrpela rýchlosť a presnosť hľadania kníh. V duchu známeho vtipu o knihovníčke, ktorá si kýchne a čitateľ sa jej opýta: "Máte nádchu?" Knihovníčka odpovie: "Moment, pozriem do počítača". Je jasné, že i v ňom sa odráža zodpovedný prístup knihovníka ku svojej práci, možno trochu roztržitý, ale dobre myslený. Spokojný záujemca o naše služby, to je cieľ zdá sa jednoduchý, ale v súčasnej situácii pri nedostatku kníh a ich nepravidelnom nákupe aj namáhavý. Tento nedostatok sa kompenzuje vyhľadávaním iných zdrojov k danej požiadavke tak, aby nevybavených používateľov bolo iba mizivé percento. Nie každý má také šťastie, aby mu jeho práca bola koníčkom. Ako dlhoročné pracovníčky ONL v Spišskej knižnici my tento pocit šťastia máme. Mgr. Zuzana Podvojská, Tatiana Dzuricová, Soňa Grznárová, Eva Slivenská Oddelenie náučnej literatúry Spišskej knižnice v Spišskej Novej Vsi knihovník 2008/3 20

23 Informačné vzdelávanie vo verejných knižniciach Brno októbra 2008 Prvé októbrové dni sa v Brne konal odborný seminár na tému Informačné vzdelávanie a informačná gramotnosť (informačná gramotnosť = schopnosť nájsť potrebné informácie a následne ich spracovať) vo verejných knižniciach. Zúčastnili sa ho knihovníci z českých knižníc (a ja za Verejnú knižnicu Jána Bocatia v Košiciach). Zástupcovia knižníc počas dvoch dní predstavovali osvedčené aktivity a osobné skúsenosti s čitateľmi rôznych vekových kategórií. Prezentované aktivity sa týkali materských, základných, stredných i vysokých škôl. Samozrejme nevynechali sme ani dospelých čitateľov. Výrazné odlišnosti práce s čitateľmi predurčovalo konkrétne zameranie jednotlivých knižníc. Mestské - verejné knižnice pracujú na každom poli. V takýchto knižniciach je síce pracovníkov viac, ale aktivity sa musia členiť podľa potrieb danej vekovej kategórie. Školské knižnice, sídliace priamo v budove príslušnej školy, boli viac-menej zamerané na žiakov. V týchto knižniciach je väčšinou iba jedna knihovníčka (maximálne dve), avšak úzko spolupracuje s učiteľmi danej školy. Medzi úlohy takejto knižnice patrí aj vypĺňanie času žiakov počas prestávok, po vyučovaní, i možnosť vyučovania priamo v knižnici na rôznych hodinách. Knižnice prezentovali krátkodobé i dlhodobé projekty, ktoré majú praxou overené. Nenahraditeľné sú schopnosti knihovníka, priestoru, ktorý na prácu má, a samozrejme dobrá vôľa na spoluprácu zúčastnených inštitúcií. Všetko stojí (a padá) na spolupráci a vzájomnej informovanosti. Dôležitým smerodajným základom je aj reakcia na aktuálnu potrebu vlastných čitateľov. Ďalším atribútom úspechu je kvalifikovaný knihovník, ktorý dokáže vycítiť úroveň informačnej gramotnosti čitateľa a následne svoj prístup od tejto vedomosti odvíjať. Na základe pomyselnej schémy vytvorenej z prezentácií sme v skupinách podrobne rozobrali Čo robíme (aká je realita)? - organizované návštevy knižnice (MŠ, SŠ, dospelí) - individuálna konzultácia... Možnosti ohrozenia - podávame iba informácie (malo by ísť o človeka) - nezáujem - stereotyp (vyjazdené koľajnice) Príležitosti, ktoré máme - spolupráca - systémovosť - prepojenie - zastupiteľnosť knihovník 2008/3 21

24 Odborný seminár o informačnej gramotnosti sme zhrnuli v troch výrokoch 1. Veverička v kruhu našej práci hrozí stereotyp. Naše činnosti sú dlhodobo nemenné, stávame sa veveričkou v kruhu, ktorej sa môže zatočiť svet... je potrebné tento kruh prerušiť a nájsť nové možnosti a spôsoby. 2. Beh na dlhú trať celkový systém práce na informačnej gramotnosti je beh na dlhú trať. Je vhodné definovať si na začiatku cieľ a cieľovú skupinu, a následne prácu prispôsobiť a rozvrhnúť tak, aby sme svoj cieľ dosiahli v danom časovom horizonte. 3. Veľa psov znamená zajacovu smrť teda keď na čitateľov zahájime hon, asi to nedopadne najlepšie. V tomto prípade je menej viac (zamerať sa na menej činností, ale pracovať na nich dôsledne). Na záver môžem skonštatovať, že práca v knižnici môže byť ubíjajúca a nudná alebo svieža a nápaditá. Závisí to od konkrétneho knihovníka, pre ktorý spôsob práce sa rozhodne a na čom začne pracovať. Po vlastnej osobnej analýze (čo chcem a čo dokážem) sa ukážu možnosti a otvoria sa dvere k novým poznaniam. Cieľov je veľa a ciest k nim ešte viac... Tak nájdime si každý ten svoj... cieľ. Mgr. Adriana Čurajová Verejná knižnica Jána Bocatia knihovník 2008/3 22

25 KNIŽNICE V ZAHRANIČÍ Verejné knižnice v súčasnom Egypte Posledné roky boli obdobím rozvoja a budovania nových verejných knižníc v Egypte. V krajine, kde mnoho dospelých nevie čítať ani písať, plnia knižnice dôležitú úlohu v boji proti negramotnosti ako aj pri vzdelávaní dospelých. Centrálne verejné knižnice existujú v každom guvernoráte (administratívna územná jednotka pozn. prekladateľa) a okrem nich v krajine fungujú aj pobočky v malých mestách, servisných strediskách na dedinách. Všetky knižnice spadajú pod správu Ministerstva kultúry. Počet verejných knižníc neustále narastá, okrem iného aj vďaka programu Čítanie pre všetkých (Reading for All), ktorý vznikol na začiatku 90-tych rokov 20. storočia z iniciatívy Suzan Mubarakovej, manželky egyptského prezidenta Husniho Mubaraka. Tento program sa stal dôležitým nástrojom na dosiahnutie vzdelanostného a kultúrneho rozvoja Egypta. Jednou z jeho hlavných úloh je rozvoj čítania, pobádanie rodičov a pestúnov k čítaniu vlastným deťom, vydávanie lacných materiálov na čítanie i zvyšovanie dostupnosti ku knihám rozvojom verejných knižníc. Integrated care society je mimovládnou organizáciou podporujúcou rovnako rozvoj knižníc. Podarilo sa jej zmodernizovať mobilné knižnice pôsobiace v krajine od 50-tych rokov 20. storočia. Bibliobusy s počtom cca 4000 kníh dochádzajú do odľahlých zákutí krajov, kde nie sú zriadené verejné knižnice. Ďalším typom zbierok, ktoré môžu byť k prospechu obyvateľom v oblastiach, kde nie je prístup k akejkoľvek knižnici sú tzv. prenosné knižnice (portable libraries), vrecia s 250 knihami pre čitateľov rôznych vekových kategórií. Každý rok pracuje vo všetkých oblastiach Egypta 50 putovných i mobilných knižníc. Okrem tohto typu knižníc sa Integrated care society zaoberá aj detskými knižnicami. Organizácia odštartovala svoju činnosť na podporu rozvoja školských knižníc v jednotlivých okresoch Káhiry a v roku 1985 bola zriadená 1. verejná knižnica pre deti. Detské knižnice ponúkajú služby čitateľom od 4 do 15 rokov. Vo svojich fondoch ponúkajú aj audiovizuálne dokumenty, organizujú súťaže v čítaní, výstavy, workshopy z arabskej kaligrafie, počítačové a internetové kurzy. Ďalej sa snažia učiť čitateľov využívať knižničné fondy a aktívne ich zapájajú do festivalového programu. Pod záštitou Integrated care society je v prevádzke niekoľko desiatok detských knižníc, ktoré dokonca poskytujú svoje on-line katalógy v Egyptskej knižničnej sieti (Egyptian Libraries Network) V Egypte funguje čoraz viac moderných verejných knižníc, dve z nich boli otvorené v Káhire v roku Prvou je Greater Cairo Library (Väčšia Káhirská knižnica), ktorá mimo knihovník 2008/3 23

26 iného ponúka súčasné medzinárodné periodiká, on-line servis, multimédiá, počítačové katalógy, knihy v arabskom, nemeckom, francúzskom a anglickom jazyku. Druhou je Mubarak Public library (Mubarakova verejná knižnica), ktorá je na scéne kultúrneho Egypta považovaná za priekopnícky projekt. Medzi jej hlavné ciele patrí posilnenie čítacích návykov u ľudí všetkých vekových kategórií, poskytovanie edukačných materiálov, zvyšovanie kvalifikácie v oblasti počítačovej a internetovej zručnosti. Táto knižnica má na mnohých miestach svoje pobočky (Al-Káhira, Port Said, Mansur) a od roku 2005 poskytuje služby verejnosti aj v Hurgade. V blízkom období sa ráta s otvorením ďalších pobočiek. V hlavnej knižnici v Káhire sa nachádza kn. jednotiek. Ďalej poskytuje prístup na internet, rôzne multimédiá ako aj možnosť prístupu k fondu cez OPAC katalóg. Mubarakova verejná knižnica pracuje v integrovanom knihovníckom systéme UNICORN, ktorý ponúka možnosť práce v anglickom i arabskom jazyku. Zbierky sú katalogizované v súlade s medzinárodnými štandardami a ku klasifikácii im slúži Deweyho desatinné triedenie. Knižnica organizuje sympóziá, prednášky, výstavy, workshopy pre dospelých i deti, kurzy práce s počítačom a internetom, školenia pre knihovníkov i pre študentov knihovníctva a informačných vied ako aj letné kurzy pre študentov. Biblioteki i bibliotekarstwo we współczesnym Egipcie / Ewa Piotrowska In: Biuletyn EBIB, č. 1/2008 (92) Preklad a úprava Ján Šimko Seminár rakúskych knižníc Z poverenia Spolkového ministerstva pre európske a medzinárodné záležitosti usporadúva Centrum pre Východnú a juhovýchodnú Európu (Zentrum für Ost-und Südeuropa) pri Dolnorakúskej krajinskej akadémii (NÖ Landesakademie) seminár pre knihovníkov a spolupracovníkov rakúskych knižníc v Klosterneuburgu. Tieto semináre sa konajú už 12 rokov, dvakrát ročne. Semináre sú organizované Dr. Slavinski. Knižnice sa nachádzajú v 25 štátoch Európy a Ázie (v súčasnosti 53 rakúskych knižníc). Semináre sú obsahovo zamerané na bližšie oboznámenie sa knihovníkov rakúskych knižníc s dejinami Rakúsko-Uhorskej monarchie a Rakúska, zoznámenie sa so známymi a menej známymi spi- knihovník 2008/3 24

27 sovateľmi, ich dielami a dobou, v ktorej tvorili. Tohotoročný seminár, konaný od 8. do 19. septembra 2008, ktorého som sa zúčastnila sa niesol pod heslom: Dejiny Rakúska v čase Jozefinizmu. Referáty o živote a diele Aloyza Blumayera, Pietra Metastasia a Josepha von Sonnenfelsa, hudobnom živote súčasnej Viedne s prihliadnutím na život a dielo W. A. Mozarta a Josepha Haydna predniesli renomovaní európski a svetoví germanisti prof. J. Strelka zo State university of New York, prof. Ch. Siegerst z University Basel, prof. L. Puchalski z Univerzity vo Wroclavi, prof. H. Goertz z Universität für Musik und darstellende Kunst a ďalší. Magdaléna Korpalová Rakúska knižnica Košice Deň pre detskú knihu 2008 Zväz knihovníkov a informačných pracovníkov ČR vyhlasuje už II. ročník celoštátnej akcie Deň pre detskú knihu. Termín je stanovený na 29. novembra 2008, t.j. v sobotu pred 1. adventnou nedeľou. Práve v tento čas je vhodné propagovať detskú knihu. Kedy ak nie teraz, v predvianočnej nálade, je vhodné myslieť na knihu ako darček. Tento deň je vhodný k mnohým akciám zameraným na knihu, čítanie a hlavne na knižnicu. Napríklad rôzne výstavy kníh, predaj (dohoda s kníhkupcami a antikvariátmi), výstavy výtvarných prác na základe čítania, znalostné súťaže, detské divadelné predstavenia a iné doprovodné akcie. Škála možností propagácie detských oddelení knižníc je široká, dôležité je netradičným spôsobom deti a ich rodičov osloviť a presvedčiť, že v knižniciach sa nepožičiavajú iba knihy. Po minuloročnom I. ročníku má takúto skúsenosť viac než 100 knižníc v republike a podľa ohlasov, bola predchádzajúca akcia úspešná. Zdroj: SKIP ČR -jš- knihovník 2008/3 25

28 PREDSTAVUJEME LITERÁRNE KLUBY Bardejovský literárny klub Literárny klub pri Okresnej knižnici pôsobil dlhé roky a mal veľmi dobré meno i výsledky. Mladí autori sa v ňom radi stretávali. Mali priestor jednak na prezentáciu svojej tvorby, jednak na diskusiu o poézii i o próze všedných dní. Žiaľ, zmena v spoločnosti postupne priniesla zmenu aj do literárneho klubu. Nie preto, žeby mladí básnici a poetky stratili záujem o tvorbu, ale preto, že väčšina z nich pre nedostatok pracovných miest v Bardejove odišla za prácou do zahraničia. Nastala stagnácia, ktorá nás vôbec netešila. No všetky snahy o založenie nového klubu vychádzali nazmar. Až donedávna. Vymenila sa generácia, z deti sa stali dospelí, ktorým učarovala krása písaného slova. Zdá sa, že svitá na lepšie časy a mladí bardejovskí autori znovu nachádzajú inšpiráciu i chuť do práce. Práve oni si vyžiadali obnovenie literárneho klubu, samozrejme, zase pod záštitou Okresnej knižnice Dávida Gutgesela. Bardejovský literárny klub (ďalej len B.L.K) bol založený pri Okresnej knižnici Dávida Gutgesela ako voľné združenie milovníkov literatúry a hudby. Do svojich stanov si jeho členovia dali, že ich kľúčovými aktivitami bude pravidelná prezentácia literárnej tvorby členov B.L.K., ale taktiež organizovanie kultúrnych podujatí, ktoré poskytujú umelecký rast a stretávanie sa s literárnymi osobnosťami z rôznych klubov a profesionálnych združení celého Slovenska. Činnosť klubu bude zameraná aj na tvorivé literárne dielne, prepojenie literatúry s hudbou a vydávanie zborníka vlastnej literárnej tvorby členov klubu. Dňa sa B.L.K zaradil medzi signatárov Združenia literárnych klubov Slovenska. Členom B.L.K sa môže stať každý, kto sa s evidentným záujmom zúčastní klubových stretnutí, a tým podporí vývin literatúry momentálne najmladšieho literárneho klubu na Slovensku alebo priloží svoju ruku ku klubovým aktivitám. Člen B.L.K nemusí byť píšuci autor. Môže ním byť aj iný nadšenec bez obmedzenia veku, ktorý prejavuje evidentný záujem o literatúru, príp. sa angažuje aj v iných žánroch ako je hudba, fotografia, recitácia a pod. Členstvo v B.L.K je nezáväzné a bezpríspevkové, zaniká pri prejave chronického nezáujmu o B.L.K. Odborným garantom literárnej tvorby je Ján Nagajda. Členovia klubu: Ján Nagajda, Adam Mihalčin, Ján Račko, Eva Ferková, Katarína Malíková, Pali Bartoš, Andrea Šoltýsová, Ján Šoltés, Iveta Gmitterová, Peter Grejták, Erik Kukľa, Lenka Lenártová, Lýdia Sobeková, Peter Staríček, Luboslav Adamuščín Členovia klubu sa dohodli na vydávaní občasníka, literárnej revue BLK pod názvom Medúza. Napriek krátkosti času má BLK za sebou niekoľko zaujímavých podujatí. knihovník 2008/3 26

29 Počas prázdnin zaujali na mestskom amfiteátri literárnym letným podvečerom, v Poľsko slovenskom dome stretnutím s poľským literárnym klubom z Gorlic a Krynice i literárnymi večermi organizovanými v literárnej kaviarni Art Café Gallery. Všetky podujatia sa stretli s mimoriadne kladným ohlasom verejnosti. Máme radosť z toho, že činnosť klubu znovu ožila i z toho, že čoraz viac mladých ľudí nachádza cestu k poézii. Mladým autorom prajeme dobre píšuce pero a veľa tvorivých nápadov. Bc. Anna Demská Okresná knižnica Dávida Gutgesela Bardejov Jednou z posledných akcií, ktorú zorganizoval B.L.K (konkrétne Katka Maliková) bola literárna turistika pod názvom Poďme (s)plašiť múzu. Zúčastnili sa jej začínajúci, ale aj pokročilí autori v dňoch 7. až 9. novembra Viac o akcii na: knihovník 2008/3 27

30 REGIONÁLNA BIBLIOGRAFIA A BIOGRAFISTIKA Ako vznikala publikácia Dejiny Košíc v dátach Začiatkom tohto roku bol predstavený košickej verejnosti prvý diel publikácie Dejiny Košíc v dátach. Prinášame Vám pohľad na zrod publikácie jedným z jej autorov, ktorému sme položili otázku: Pán Eliáš, absolvovali ste v posledných mesiacoch niekoľko besied o knihe košických dejín. Ako sa pozeráte na vykonanú prácu, v ktorej chcete ďalej pokračovať? Vedeli sme, že akonáhle dostanú Dejiny Košíc v dátach tlačiarenskú čerň, okamžite sa vynorí veľa múdrych. To nás ale nedeprimuje, pretože každé pionierske dielo má obvykle desiatky kritikov, vraj kompetentných. Tí sú obyčajne najhlasnejší. Naše Dejiny Košíc v dátach majú však svoju koncepciu, svoj novátorský pohľad na vec a úprimne chcú napomáhať k posilňovaniu sebavedomia Košičanov. Zohľadňujú multikulturalitu mesta a progresívne analyzujú, prehodnocujú a formulujú mnohé otázky, o ktorých často nikto nepovedal úplne jasný názor. Je ľahké písať kompendium, ak máte dostatočný fond literatúry k danej téme, ak budujete na systematickom archeologickom výskume a nechýbajú ani kontakty so zahraničnými bádateľmi a špecialistami. V prípade Košíc, ale situácia zďaleka nebola taká ružová. Narazili sme často na úplne biele miesta, nedostatok údajov, dokumentov, hmotných artefaktov. Zistili sme aj to, že ani v samotnom meste nie sú všetky potrebné pramene našej práce tak dostupné, ako by sa to želalo. Že výskum Košíc bol v 20. storočí dlho povrchný, ba isté obdobie dejín úplne potláčalo ostatné. Pod to všetko, ako dávno hovoríme, sa podpisuje neprítomnosť katedry dejín, tvorivej katedry. Málo Košičanov činných v tejto sfére je toho výrečným dôkazom. Nemôže to tak zostať. Prídu noví mladí historici, ktorí náš postup náležite ohodnotia a vyrieknu, či sme postupovali správne, keď sme sa odvážili na celkom neoranom poli niečo podnikať a vyjadrili svoj názor často inak ako by hovorila Bratislava. Sme predsa Košičania. Dýchame košický vzduch. Stretávajú nás košické reálie. Sme blízko priestoru, ktorý sa z diaľky 200 km už vôbec nepociťuje. Sme súčasťou prostredia, ktoré svojrázne cíti, myslí i píše. To je predsa normálne dané tak v Trnave ako Nitre alebo v Banskej Bystrici. Nemožno písať dejiny bez pripútania sa k východnému, strednému alebo západnému Slovensku. knihovník 2008/3 28

31 História je o živote. Nie je to vákuum, ktoré sa dá voľne naplniť akýmkoľvek želaným obsahom. Je to aj apel na morálku. Na lásku ku Košiciam a tunajší slovenský ľud aj všetky menšiny treba ľudsky pojať do veľkého pokladu kultúrnych hodnôt, ktoré evidujeme. Z toho naozaj nevyplýva nič inšie len to, že každé mestské kompendium musí mať svoju originalitu, spravodlivosť, ľudskosť a nezaujatosť. Nesmie však byť ani lokálne preexponované a povýšenecké. Biele miesta, ktoré sme husto nachádzali, bolo nutné nielen preklenúť, ale aspoň približne na úrovni našich poznatkov preskúmať a vysvetliť. Znak by sme obchádzali možno celé desaťročia. To sa nesmie, ak sme si zaumienili podať kompletný obraz života Košíc - východokarpatskej metropoly. Preto sme museli zostupovať aj k nepoznanému a predkladať čitateľom aj historické hypotézy s akou - takou teoretickou možnosťou. Čas ukáže, že sme sa prihlboko do fantázií neponárali. Všetko zvažujeme veľmi striedmo a veľmi zdržanlivo. Najradšej veríme faktom. Historik nie je výmyselník, ale realista a najlepšie sa cíti v spoločnosti dokumentov a archívnych alebo múzejných zbierok. Dejiny Košíc v dátach sú tak vhodnou knihou pre každého čitateľa. Nemožno nám uprieť snahu skúmať históriu Košíc v novom svetle porozumenia zjednocujúcej sa Európy. Sme jej súčasťou a prvou realizujúcou murárskou časťou, ktorá dvíha zo zeme ducha prepotrebnej identity. Uvádza do budovy názornej prezentácie minulosti cez prizmu demokratických hodnôt, ale aj sociálnej empatie s porobenými. Vždy treba ísť dopredu. Človek sa musí vyrovnávať s dejinami. Nezmyselné spory sú vždy rozoznateľné a zbytočné. Neprajeme si ich. Vieme, že po nás môžu nasledovať už len druhé Dejiny Košíc v dátach možno obsažnejšie, ale v každom prípade stavané na našom kritickom zvažovaní obrazu Košíc, ktorý ponúkame každému k poučnému čítaniu, ale najmä obohateniu ducha. Mgr. Štefan Eliáš knihovník 2008/3 29

32 VÝPOČTOVÁ TECHNIKA V KNIŽNICI Elektronická pozvánka - ako na to? V dnešnej dobe informačných technológií a technického vybavenia nie je nezvyčajné, ak namiesto klasickej pozvánky v obálke dostaneme do svojej mailovej schránky pozvánku v elektronickej podobe. Často sa stáva, mne osobne tiež, že dostanem pozvánku, ktorá mala u odosielateľa istú estetickú úpravu s použitím rôznych textových prvkov. Pozvánka vo worde, či inom textovom editore môže mať niekoľko nedostatkov. Ak je text napísaný v inom textovom fonte (tvar písma), a ja ho v počítači nemám nainštalovaný, tak v lepšom prípade sa text automaticky pretransformuje do jednoduchšieho fontu, v horšom prípade sa namiesto textu objavia rôzne geometrické tvary. O tom ako vytvoriť jednoduchú pozvánku v elektronickej podobe vo formáte fotografie bude nasledujúci návod, vychádzajúci z poznatkov, ktoré ste akiste nadobudli z môjho článku v predchádzajúcom čísle, a síce z vkladania fotografií do Wordu. Takže po poriadku. V knižnici organizujeme podujatie, na ktoré potrebujeme vyrobiť pozvánku. Povedzme, že ide o stretnutie so spisovateľom. Do Wordu napíšeme to, čo pozvánka má obsahovať. Samozrejme nezabudneme vložiť pekný obrázok, ktorý pozvánku tak trocha oživí a zatraktívni. Hotová pozvánka vo Worde, pred záverečnou úpravou môže vyzerať trebárs takto: knihovník 2008/3 30 Pri písaní cudzích slov (priezviská, odborné výrazy atď.) sa v prípade, že máme zapnutú funkciu kontrola pravopisu stane, že nám editor automaticky predmetné výrazy podčiarkne červenou vlnovkou. Tá by vzhľadom na to, že vyrábame pozvánku vo forme fotografie, v texte pôsobila rušivo. Odstránime ju tak, že vypneme kontrolu pravopisu alebo na takto označené slovo klikneme pravým tlačidlom myši a z ponuky vyberieme Ignorovať všetky. V takomto prípade prestane Word rozpoznávať dané slovo ako chybu. Ak sme odstránili všetky nedostatky a chyby a pozvánku máme hotovú, pristúpime k ďalšiemu kroku. Odfografujeme si monitor svojho počítača s pozvánkou. Použijeme zabudnutú klávesu PRINT SCREEN, ktorá sa nachádza v samostatnom rade troch klávesov na pravej hornej strane klávesnice (viď obrázok).

33 Stlačením tejto klávesy urobíme fotografiu monitora tak, ako ho vidíme my. Prichádza na rad ďalší krok, vloženie fotografie z monitoru do fotografického editora. Najjednoduchším programom, ktorý tvorí súčasť programového vybavenia Microsoftu je SKICÁR. Vyhľadáme si vo v ponuke všetkých programov v priečinku Príslušenstvo Skicár(alebo Paint). Keďže na fotografii monitora máme aj iné nepodstatné veci, potrebujeme fotografiu upraviť tak, aby obsahovala iba časť, ktorá tvorí samotnú pozvánku. Cesty na konečnú úpravu sú rôzne. Najednoduchšou je uloženie fotografie, teda pozvánky v takejto forme, pričom jej konečnú úpravu prevedieme v prehliadači fotografií. Daný obrázok si uložíme ako fotografiu cestou - súbor - uložiť ako. Nezabudnime zvoliť formát JEPG, čo je skratka pre fotografiu. Po otvorení Skicára nám stačí vykonať jednoduchý úkon vloženia - klávesovou skratkou CTRL+V a odfotografovaný monitor sa nám zobrazí. Takto uloženú fotografiu otvoríme v prehliadači fotografií, napríklad v Microsoft Office Picture Manager. (samozrejme takýchto editorov existuje mnoho, tento sme zvolili z dôvodu, že je súčasťou balíka Microsoft Office). Potom si z ponuky hornej lišty v tomto editore vyberieme možnosť Upraviť obrázky a následne zvolíme voľbu z pravej strany ponuky Orezať. Po orezaní zatvoríme daný obrázok a necháme uložiť vykonané zmeny. knihovník 2008/3 31 Pozvánka akú sme chceli mať je na svete. Je ale na mieste podotknúť, že

34 takýto formát pozvánky nie je určený pre tlač, pretože nemá parametre, ktoré sa pri kvalitnej tlači vyžadujú (veľkosť, ostrosť...). Pravdaže tento návod je možné aplikovať aj na, v tomto čase aktuálne, vianočné a novoročné pozdravy. Takúto pozvánku môžeme priložiť k mailu ako prílohu bez obáv, že sa na strane adresáta zobrazí niečo, čo nechceme. Pri výrobe takejto pozvánky môžete využiť všetky možnosti, ktoré nám Word ponúka. Čo je najdôležitejšie? Nebáť sa experimentovať, len tak sa dostaneme o krok vpred. Ján Šimko Verejná knižnica Jána Bocatia knihovník 2008/3 32

35 KNIHOVNÍCKE VŠELIČO Príbehy opäť ožili V obecnej knižnici v Seni sa 23. novembra 2008 uskutočnil 2. ročník regionálnej súťaže knižníc okresu Košice - okolie s názvom Oživené príbehy. Cieľom súťaže, do ktorej sú zapojení detskí čitatelia je: - Objavovať, zbierať ústne podania príbehov, povestí, rozprávok, z obcí okresu Košice - okolie - Vzbudiť záujem detí o históriu svojej obce a tým upevňovať ich vzťah k rodisku - Prehlbovať vzťah a úctu detí ku staršej generácii - Kultivovať písomný prejav detí formou spracovania príbehov - Uchovať zhromaždený materiál ako zdroj regionálnych informácií v knižniciach pre nasledujúce generácie Tohto roku sa do súťaže prihlásili knižnice z Bohdanoviec, Jasova, Kysaku, Medzeva, Seni, Valalík a Veľkej Idy. Tí najlepší si z rúk riaditeľky Verejnej knižnice Jána Bocatia, PhDr. Kláry Kernerovej prevzali popri diplome aj darček, ktorým bola hodnotná kniha. Kto boli tí najúspešnejší? 1. miesto : Alena Lišková (Kysak) s príbehom Závisť má veľké oči, ale aj uši 2. miesto: Katarína Andrejčáková ( Kysak) s príbehom Vystrašení cigáni 3. miesto: Denisa Kosztyuová (Valaliky) s príbehom Nevyrovnané účty Osobitné ocenenie za faktografické spracovanie príbehu pod názvom Tvrdý život chlapa, získala Nikola Riganová zo Sene. Halloween v knižnici Napriek tomu, že Halloween je viac komerčnou aktivitou, môže sa v knižničnej práci zábavnou formou využiť na zaktivizovanie detského čitateľa. Čítanie príbehov o strašidlách, ježibabách je pre deti nielen zaujímavé, ale aj obohacujúce o krásu a silu literárneho slova. Dňa sa detské oddelenie Zemplínskej knižnice Gorazda Zvonického v Michalovciach premenilo na čarovný les, v ktorom žijú čarodejníci a čarodejnícki učni. Deti si pripravili nielen čarovné formulky, strašidelné kostýmy, ale aj zázračné elixíry, nápoje a iné lahôdky. Započúvali sa do príbehov starých Keltov, Slovanov, vyskúšali si zaklínadlá z knihy Tri malé bosorky a prakticky predviedli protistrašidelné cvičenia podľa Daniela Heviera. Jeho kniha Strašidelník je určená pre (ne) bojácne deti. Nedáva zaručené návody ako sa zbaviť strachu, ale poskytuje príležitosť o tom rozprávať. -ja- knihovník 2008/3 33

36 Keď už deti pomenovali všetkých strachopudov a skamarátili sa so svojimi strašidlami, zábavy nebolo konca kraja. Podarilo sa im vytvoriť príjemnú halloweenskú atmosféru so všetkým čo k tomu patrí, vyrezávané tekvičky, netopierie koláčiky, chichotavé cukríky, pavúčie lahôdky. Hallowen sa naozaj vydaril, zážitok z čítania a počúvania však bol neopakovateľný. Iveta Majvitorová Zemplínska knižnica Gorazda Zvonického Michalovce Regionalistika - knižničné programy - projekty, to bola hlavná náplň porady knihovníkov Trebišovského okresu. Porada sa konala v priestoroch Zemplínskej knižnice v Trebišove 11. septembra Problematika regionalistiky je popri práci s krásnou literatúrou, veľmi dôležitou činnosťou v regionálnych knižniciach Košického samosprávneho kraja. Tieto sa jej v tomto období intenzívnejšie venujú, tak z hľadiska rozšírenia regionálneho doplňovania fondov ako aj ich propagácie. Výpočtová technika a jej využitie pri spracovávaní knižných fondov dorazila aj do obecných knižníc. Zo stretnutí so starostami vyplýva, že chcú mať popri počítačovo spracovanom fonde aj informácie o knihách, ktoré sa nachádzajú v ich obecnej knižnici, prístupné občanom 24 hodín na webovej stránke obce. Preto aj informácie o knižničných programoch počúvali knihovníci so zaujatím. Rovnaký bol aj záujem o metodický návod ako spracovať projekt do grantového systému Ministerstva kultúry SR, pretože bez peňazí sa tieto myšlienky ťažko dajú zrealizovať. Hlavnými školiteľmi boli krajskí metodici PhDr. Jana Amrichová a p. Ján Šimko z Verejnej knižnice Jána Bocatia v Košiciach. -ja- knihovník 2008/3 34

37 Milé kolegyne, milí kolegovia, želáme Vám príjemné prežitie vianočných sviatkov a všetko najlepšie v novom roku 2009

38