Notársky časopis. Vydáva Notárska komora Slovenskej republiky. Speňažovanie majetku v likvidácii dedičstva

Transkript

1 Notársky časopis Odborný článok Speňažovanie majetku v likvidácii dedičstva JUDIKÁT Nevyhnutné podmienky pre platné a dôvodné vylúčenie neopomenuteľného dediča z dedenia ROZHOVOR Stanislav Zvolenský: Notársku prácu pokladáme za nevyhnutnú súčasť právnej istoty Z DIANIA V PRÁVNICKEJ OBCI Míľniky práva v stredoeurópskom priestore 2014 Vydáva Notárska komora Slovenskej republiky

2

3 >> obsah Úvodník Odborný článok 4 Speňažovanie majetku v likvidácii dedičstva Miriam Imrich Breznoščáková 4 Judikát 12 Nevyhnutné podmienky pre platné a dôvodné vylúčenie neopomenuteľného dediča z dedenia Juraj Göbl Postrehy z praxe 15 Novela Notárskeho poriadku de lege ferenda Katarína Valová, Juraj Göbl 20 Ukladanie dohôd o začatí mediácie do NCRIs Peter Opatovský Ochrana oprávneného dediča Ladislav Kupka 25 Nedeliteľnosť spoločnej nehnuteľnosti a zákaz drobenia pôdy Ľubomír Ondov Rozhovor 26 Mons. ICDr. Stanislav Zvolenský PhD.: Notársku prácu pokladáme za nevyhnutnú súčasť právnej istoty Jozef Opatovský Z diania v právnickej obci 30 Míľniky práva v stredoeurópskom priestore 2014 Lukáš Cisko, Pavol Sádel 26 Dianie v komore 31 Z medzinárodných aktivít NK SR Peter Danczi Aktuálne z NK SR 32 Informácie Sekretariátu NK SR o výberových konaniach, vzdelávaní v NK SR a o vymenovaných notároch Dávame do pozornosti 33 Anotácie Zuzana Grófiková, Katarína Valová, Pavol Dorič Beratung und Service Poradenstvo a služby, prevzaté z NOTA BENE, úvodná časť Jozef Opatovský 36 Prehľad právnickej literatúry ARS NOTARIA 2/2014 Ročník: 18. Vyšlo: Vydáva: Notárska komora Slovenskej republiky Krasovského 13, Bratislava 5, IČO tel.: , fax: notarska.komora@notar.sk, Redakčná rada: JUDr. Zuzana Grófiková (vedúca redaktorka) JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD. JUDr. Jozef Opatovský JUDr. Katarína Valová, PhD. Periodicita: štyrikrát ročne Predplatné: daniela.durajova@notar.sk Inzercia: daniela.durajova@notar.sk Výroba: JAGA GROUP, s. r. o., Imricha Karvaša 2 P. O. Box 61, Bratislava, Foto: Notárska komora SR, archív autorov, thinkstock.cz Registrácia MK SR: EV 4539/12, ISSN

4 Úvodník Vážení čitatelia, milé kolegyne a kolegovia, úloha notára ako štátom určenej a splnomocnenej osoby je a zostane osobitým a nenahraditeľným prvkom v právnom systéme spoločnosti. Pochopiť súčasnú úlohu notárov pre spoločnosť je možné len spätným pohľadom ku koreňom notárstva. Z pohľadu mňa ako funkčne mladšieho notára v tomto období, keď rodinné a spoločenské prostredie stráca svoje prirodzené poslanie, je naša úloha viac ako nevyhnutná. Notár ako poradca rodiny, ktorý pomáha predchádzať sporom, má nezastupiteľné miesto v majetkovoprávnej a preventívnej spravodlivosti v mene štátu. Myslím, že latinský výrok: Fiat iustitia, pereat mundus Nech sa dodrží právo, aj keby mal svet zahynúť by mal platiť v dnešnom svete dvojnásobne. Verím, že legislatívne zmeny, ktoré čakajú aj oblasť notárstva, budú pozitívnym prínosom pre upevnenie jeho pozície v procesnej aj nesporovej oblasti. Samozrejme je potrebné aj dobré technické vybavenie notárov, aby v dobre naštartovanom trende mohli spĺňať všetky požiadavky elektronizácie verejnej správy. Vyjadrujem poďakovanie a podporu vedeniu Notárskej komory Slovenskej republiky, ako aj všetkým kolegom notárom, ktorí sa pričinili a stále pomáhajú, aby notári patrili v tejto oblasti k nevyhnutnému prvku každodennej komunikácie s občanmi. Je dobré, že slovenské notárstvo ako súčasť jednotnej rodiny európskych notárstiev sa aktívne zapája aj do procesov v rámci jednotnej európskej legislatívy týkajúcej sa notárskej činnosti ako nezastupiteľnej zložky právneho prostredia. Podstatou a hlavnou úlohou notárstva však je a naďalej zostane osobný a dôverný vzťah notára a klienta ako osoby, ktorá potrebuje nestranne pomôcť pri riešení svojich majetkových a rodinných záležitostí. Ak nás bude spoločnosť vnímať inak alebo ak sa začne vytrácať prvok ľudskosti a vysokej odbornej spôsobilosti v našej práci, 2 ars notaria 2/14

5 bude to znamenať začiatok konca pôvodného poslania notára v právnom štáte. Je to o vzťahoch medzi ľuďmi, ktorí potrebujú mať istotu v nezávislom arbitrovi ich dohôd v zmysle právnického výroku: Lex est quod notamus. Netreba zabúdať ani na etickú stránku notárskej činnosti, ktorá je tak veľmi potrebná pri výkone našej činnosti, ktorej dali štát i spoločnosť dôveru založenú na morálke a rešpektovaní najvyšších etických princípov. Verím, že mladá generácia nášho notárskeho stavu bude v takto nastavenom trende pokračovať s vedomím, že pochybenie jedného z nás vrhá zlé svetlo na dobré meno všetkých notárov. Slová dôvera a istota musia zostať základom vzťahu notára a klienta a nikdy ich nesmie premôcť osobný či majetkový prospech jednej či druhej strany. Ako člen Vzdelávacej komisie Notárskej komory SR si uvedomujem, že je potrebné aj pravidelné vzdelávanie nielen našich koncipientov a kandidátov, ale aj nás notárov. Jednotný postup pri výkone notárskej činnosti je nevyhnutný nielen z pohľadu zákona, ale aj pre vykreslenie obrazu, ktorý si spoločnosť o nás vytvorí. Zároveň pravidelné informovanie o našej činnosti je stále potrebné aj vzhľadom na rôznorodosť práce, ktorú notár vykonáva. Želám si, aby notárstvo na Slovensku aj do budúcna bolo vnímané ako niečo samozrejmé, nikým a ničím nespochybňované, založené na vyššie spomínaných zásadách, a vytváralo pevný pilier právnej spoločnosti. Prajem všetkým kolegyniam a kolegom, aby neľahkú prácu, ktorú vykonávajú, vnímali ako svoje poslanie a zostali vždy nestrannými a nezávislými, reprezentujúc lojalitu voči štátu a spoločnosti. JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD. člen Redakčnej rady časopisu ARS NOTARIA 3

6 >> Odborný článok Speňažovanie majetku v likvidácii dedičstva Vzor anotácie: Autorka v úvode formou exkurzu do histórie málo prebádaného inštitútu likvidácie dedičstva v SR od r upriamuje svoju pozornosť na kritériá voľby vhodného spôsobu speňažovania. Venuje sa najmä súčasným zákonným možnostiam speňažovania likvidovaného dedičstva, a to dražbou alebo priamym predajom, a v závere načrtáva aj úvahy de lege ferenda na danú tému v rámci rekodifikácie občianskeho súdneho konania. Podľa jej názoru je podstatou správnej voľby súdneho komisára ohľadom spôsobu speňaženia likvidácie dedičstva nájsť rovnováhu medzi zásadami speňažovania vyplývajúcimi z ust. 175u OSP a rešpektovaním princípu výkonu verejnej moci len spôsobom upraveným priamo v zákone. V závere svojho posledného (štvrtého) príspevku v sérii článkov na tému Dlhy v dedičskom konaní a predĺžené dedičstvo 1 som vyjadrila svoj budúci zámer podrobnejšie rozobrať jednotlivé spôsoby a úkony speňažovania v likvidácii dedičstva. V tomto príspevku sa budem venovať inštitútu likvidácie dedičstva tak, ako ju poznal platný právny poriadok SR od roku 1950, svoju pozornosť upriamim aj na kritériá, ktoré by pomohli notárovi zvoliť vhodný spôsob speňažovania, súčasné možnosti speňažovania likvidovaného dedičstva a načrtnem aj úvahy de lege ferenda na danú tému v rámci rekodifikácie občianskeho súdneho konania. Historický exkurz do likvidácie dedičstva v SR V dedičskom konaní od do pôsobnosť v dedičských veciach (hmotné dedičské právo upravené v OZ I 2 ) vykonávali štátne notárstva (predtým súd prvej stolice) a procesná úprava bola obsiahnutá v šiestej hlave zák. č. 142/1950 Zb. o konaní v občianskych právnych veciach (ďalej len OSP I.), v znení zák. č. 52/1954 Zb 3. Podľa 2 zák. č. 52/1954 Zb. v rámci rozhodovacej činnosti na celé konanie o dedičstve bolo príslušné štátne notárstvo s výnimkou likvidácie dedičstva (formou exekučnej likvidácie podľa 15), ktorú naďalej vykonávali výlučne súdy. Na likvidáciu dedičstva sa vzťahovali ustanovenia o exekučnej likvidácii, ktorá bola upravená vo štvrtej hlave OSP I. v ustanoveniach OSP I. Ak bola nariadená exekučná likvidácia dedičstva podľa 322 OSP I., súd zastavil prejednanie dedičstva uznesením, ktoré sa doručilo iba na žiadosť účastníka. Likvidácii dedičstva boli venované aj osobitné ustanovenia OSP I., podľa ktorých súd mohol len na návrh dediča, štátu (v prípade odúmrte) alebo veriteľa (nebolo prípustné ju však nariadiť z úradnej povinnosti) navrhnúť likvidáciu dedičstva, ak nebolo podmienok, aby sa dedičstvo rozdelilo medzi veriteľov na úplnú alebo čiastočnú úpravu ich pohľadávok. Ustanovenie 586 OSP I. rozlišovalo dva spôsoby speňažovania likvidačnej podstaty: predajom z voľnej ruky alebo v exekučnom konaní. Predaj z voľnej ruky vykonával správca podstaty a speňaženie v exekučnom konaní vykonal súd na návrh správcu podstaty. Podrobnosti exekučnej likvidácie ustanovoval Spravovací poriadok pre súdy. V dedičskom konaní od do pôsobnosť v dedičských veciach vrátane likvidácie dedičstva vykonávali štátne notárstva a procesná úprava bola obsiahnutá v NP 4 a podporne v OSP II 5. V 25 NP bol riešený vzťah OSP II. a NP tak, že ak nie je v NP ustanovená odchylná úprava, použijú sa na konanie pred štátnym notárstvom ustanovenia OSP II., ak to povaha veci nevylučuje. Štvrtá časť, prvá hlava NP bola venovaná konaniu o dedičstve a jeho ustanovenia 43 45, konkrétne likvidácii dedičstva. Podľa 43 NP štátne notárstvo rozhodlo o nariadení likvidácie aj bez návrhu, na rozdiel od ustanovenia 352 OSP II. za predpokladu, že išlo o predĺžený majetok (dedičstvo) povinného (poručiteľa). Podľa 44 NP likvidáciu dedičstva štátne notárstvo vykonalo predajom všetkých poručiteľových vecí podľa ustanovení o predaji vecí pri výkone rozhodnutia (s odkazom na 321 a nasl. OSP II.). Z dôvodovej správy OSP II. vyplývalo, že išlo o jeden zo spôsobov výkonu rozhodnutia, ktorý slúži na speňaženie všetkého majetku v prípade predĺženia povinného a vykonáva sa predajom nehnuteľností a hnuteľných vecí, ako aj realizáciou pohľadávok povinného voči jeho dlžníkom. Pri speňažovaní postupoval 1 BREZNOŠČÁKOVÁ, M.: Dlhy v dedičskom konaní a predĺžené dedičstvo. In: ARS NOTARIA, č. 4, 2011, str Zák. č. 141/1950 Sb. Občiansky zákonník 3 Zákon, ktorým sa rozširuje pôsobnosť štátneho notárstva, ktorý nadobudol účinnosť dňa Zákon č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (Notársky poriadok) 5 Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom od do ars notaria 2/14

7 štátny notár primerane podľa 352 OSP II. upravujúceho likvidáciu majetku, ktorý sa považoval za osobitný druh výkonu rozhodnutia, na ktorý sa inak vzťahovali ustanovenia prvej hlavy piatej časti OSP II., pokiaľ nebola osobitná úprava v časť OSP II. Keďže 44 NP odkazoval späť na 352 OSP II., možno konštatovať, že iná osobitná úprava nebola, a ak to nebolo výslovne v NP vylúčené, vzťahovali sa ustanovenia OSP II. aj na likvidáciu dedičstva a na konanie štátneho notárstva. Z tohto zákonného znenia je zrejmé, že v tomto období boli ustanovenia NP (o likvidácii dedičstva) lex specialis vo vzťahu k OSP II., ktoré sa ako lex generalis (konkrétne pri likvidácii dedičstva to bola šiesta hlava s názvom Likvidácia majetku ) použili aj na likvidáciu dedičstva. V dedičskom konaní od do pôsobnosť v dedičských veciach vykonávali súdy a súdni komisári na základe významnej novely OSP 6 (ďalej len OSP III.), ktorá zakotvila súdny komisariát v 38, preniesla dedičské konanie z NP späť do OSP. Podľa ustanovenia 175u ods. 1 OSP III.: Likvidáciu dedičstva súd vykoná speňažením všetkého poručiteľovho majetku podľa ustanovení o výkone rozhodnutia predajom hnuteľných vecí a nehnuteľností alebo predajom mimo dražby primerane podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom podľa odkazu 34c) bol zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, konkrétne jeho ustanovenie 27 ods. 2. Z tohto znenia bolo zrejmé, že zákonodarca v tomto období určil dva možné spôsoby speňaženia predĺženého dedičstva. Prvým spôsobom bolo speňaženie podľa ustanovení 6. časti štvrtej hlavy OSP III. o výkone rozhodnutia predajom hnuteľných vecí a nehnuteľností. Druhým spôsobom bol predaj mimo dražby z tzv. voľnej ruky podľa 27 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb. Úkony speňažovania formou dražby robil súd podľa 335a ods. 1 OSP III. a súdny vykonávateľ podľa 328b ods. 3 OSP III., a nie súdny komisár, keďže súdny komisár podľa 38 ods. 3 OSP III. nevydával žiadne súdne rozhodnutia, ktoré sa pri výkone rozhodnutia aj konkurze vyžadovali. V roku 2005 nadobudli účinnosť dve novely OSP II., ktoré sa však nijako významne nedotkli ustanovenia 175u OSP III. Prvým bol zák. č. 290/2005 Z. z. účinný od , ktorý mal byť dôsledkom legislatívnych úprav (prečíslovania odkazu 34c na 34a) z dôvodu účinnosti zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ktorý zrušil zák. č. 328/1991 Zb.), čím sa vlastne jeden zo spôsobov speňažovania stal nefunkčným, keďže stratil svoj zákonný základ. Ďalšou novelou OSP II. bol zák. č. 341/2005 Z. z. účinný od , ktorý zrušil ustanovenia o predaji nehnuteľností a hnuteľných vecí vo štvrtej hlave šiestej časti OSP III. v rámci výkonu rozhodnutia. Týmito dvoma >> Súdny komisár speňaženie majetku vykonáva v mene súdu príslušného na konanie o dedičstve v zmysle 38 ods. 5 OSP. 6 Zák. č. 263/1992 Zb. FZČSFR z , ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok 7 Novela OSP účinná od sa nedotkla odseku 1, ale zmenila odsek 2 a posunula odsek 3. novelami OSP III., ktoré sa na prvý pohľad nijako nedotkli dedičského konania, sa navodil najmä právny stav, že ustanovenie 175u OSP II. neobsahuje priamo právnu úpravu, či odkazom žiadnu osobitnú právnu normu, ktorá by bližšie upravovala spôsoby speňažovania či ich poradie pri likvidácii dedičstva. V dedičskom konaní od do sa významnou novelou OSP zák. č. 348/2008 Z. z. účinnou od (ďalej len OSP IV.) výrazne rozšírila právomoc súdneho komisára v dedičskom konaní formuláciou 38 odseku 5 OSP IV., keď sa nanovo sformulovali povinnosti súdneho komisára či zásady pri speňažovaní likvidovaného dedičstva. Kým odsek 2 175u OSP IV. zostal bezo zmeny, novelizoval sa odsek 1: Likvidáciu dedičstva súd vykoná speňažením všetkého poručiteľovho majetku. Súdny komisár je povinný postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby majetok speňažil za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný majetok za obdobných podmienok obvykle predáva. Hoci toto ustanovenie neobsahuje spôsob ani odkaz na príslušný zákon ako na návod speňaženia, určité navigačné znaky pri speňažovaní nájsť môžeme: Výslovne sa určila osoba, ktorá speňaženie vykonáva súdny komisár (likvidátor). Zakotvila sa povinnosť súdneho komisára postupovať s náležitou starostlivosťou, čomu zodpovedá úloha súdneho komisára vykonávať úkony smerujúce k čo možno najefektívnejšiemu výsledku k dosiahnutiu čo najvyššieho výťažku, a teda čo najvyššej miery uspokojenia pohľadávok veriteľov, s naplnením zámeru speňažovania majetku patriaceho do likvidovaného dedičstva predaj za čo najvyššiu cenu so zohľadnením trhových podmienok. Nastolili sa kritériá speňaženia majetku za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný majetok za obdobných podmienok obvykle predáva. V dedičskom konaní od doposiaľ sa poslednou významnou novelou OSP II. pre dedičské konanie zák. č. 495/2009 Z. z. 7 (ďalej len OSP V.) zmenil odsek 2 175u OSP V.: Pri speňažovaní majetku súdny komisár koná za účastníkov konania vo vlastnom mene. O každom speňažovaní majetku súdny komisár informuje účastníkov konania a prihliada na ich výhodnejšie návrhy na speňažovanie majetku. Toto ustanovenie je nadstavbou k odseku 1 175u OSP V. tým, že špecifikuje a rozširuje pôsobnosť súdneho komisára pri speňažovaní: Stanovuje, že likvidáciu vykonáva súd. Z doslovného gramatického výkladu prvej vety odseku 1 175u OSP V. je zrejmé, že notár je pri speňažovaní majetku ne- 5

8 >> Odborný článok priamym zástupcom účastníkov a robí úkony vo vlastnom mene na ich účet. Jednoznačne však treba pri likvidácii rozlišovať úkony súdu a úkony účastníkov. Likvidáciu a speňaženie majetku ako také vykonáva súd, a nie účastníci. Z uvedeného teda vyplýva, že súdny komisár speňaženie majetku vykonáva v mene súdu príslušného na konanie o dedičstve v zmysle 38 ods. 5 OSP. Zo všetkých úkonov k predmetu likvidácie musí vyplývať, že ide o úkony súdu a že notár, ktorý ich vlastným menom podpisuje, je v dedičskom konaní poverený ako súdny komisár. Všetky úkony speňažovania v likvidácii sa realizujú súdom v súdnom konaní, a tak môžu byť vykonané len také úkony súdu, ktoré mu umožňujú právne predpisy. Určuje, že súdny komisár koná samostatne, bez súhla su súdu, no vždy v jeho mene, čo nevylučuje možnosť konať prostredníctvom tretej (zákonom určenej) osoby. Zakotvuje povinnosť súdneho komisára informovať účastníkov veriteľov, dedičov, ale aj súd o spôsobe speňaženia celej likvidačnej podstaty a jednotlivo, ak spôsoby sú v rámci speňažovania jednotlivých súčastí likvidačnej podstaty odlišné. Ukladá súdnemu komisárovi brať do úvahy aj návrhy veriteľov, dedičov a súdu, ak sú efektívnejšie. Použitím termínu prihliadnuť zákonodarca zachoval určitú mieru voľnosti súdneho komisára v procese likvidácie. Pokiaľ by bol zvolil napr. pojem rešpektovať, značne by obmedzil súdneho komisára a v konečnom dôsledku by takéto zaviazanie súdneho komisára návrhmi účastníkov mohli celý proces speňaženia skomplikovať i predĺžiť. To všetko sa má diať s cieľom dosiahnutia cieľa zakotveného v odseku 1 175u OSP. Zásady a kritériá výberu spôsobu speňažovania majetku poručiteľa Hoci ustanovenie 175u OSP upúšťa od určenia spôsobov speňažovania dedičstva, možno z jeho znenia vyvodiť zásady, ktorým je speňaženie pri likvidácii dedičstva podriadené. Prvou zásadou je dosiahnutie čo najväčšieho uspokojenia čo najširšieho okruhu veriteľov a druhou v súlade zo zásadou hospodárnosti, ktorou je aj ovládané OSP, je speňaženie v čo najkratšom čase s vynaložením čo najmenších nákladov. Uplatňovanie týchto zásad by nás zrejme viedlo skôr k výberu speňaženia priamym predajom. Likvidácia ako súčasť dedičského konania je však stále súdnym konaním, na ktorého vedenie je zákonom zmocnený notár, ktorý svojimi úkonmi aj pri >> Súdny komisár môže zvoliť akýkoľvek zo zákonných, časovo a finančne efektívnych, spôsobov speňažovania uvedených v zákonoch ustanovujúcich proces, podmienky a náležitosti speňažovania majetku na účel uspokojenia veriteľa. speňažovaní dedičstva vykonáva verejnú moc. Preto sa domnievam, že treba zohľadniť aj ďalšiu zásadu, ktorá je nosnejšou pre fungovanie právneho štátu, a to, že súdny komisár by mal aj pri nedostatočnej právnej úprave čo najviac rešpektovať princíp výkonu verejnej moci len spôsobom upraveným priamo v zákone. 8 Aj keď teda v zákonnej úprave likvidácie dedičstva chýbajú spôsoby speňažovania či dokonca určenie ich poradia, môže súdny komisár zvoliť akýkoľvek zo zákonných, časovo a finančne efektívnych spôsobov speňažovania uvedených v zákonoch ustanovujúcich proces, podmienky a náležitosti speňažovania majetku na účel uspokojenia veriteľa, zväčša dražbou 9, keďže účel likvidácie dedičstva je s týmto účelom rovnaký a súčasne takýto postup nie je v rozpore so zámerom zákonodarcu dať súdnemu komisárovi voľnosť výberu zákonom upraveného spôsobu speňaženia (dražby) pri primeranom dodržaní zákona súdnym komisárom, ktorý koná v mene súdu a vykonáva tým verejnú moc. Takže pri speňažení sa môžeme vybrať voľnejšou cestou priameho predaja alebo formálnejšou dražbou vedenou súdnym komisárom alebo prostredníctvom dražobníka podľa osobitných predpisov. Osobne sa prikláňam k názoru, že postup súdneho komisára, ktorý v záujme hospodárnosti konania priamo inzeruje predaj vecí verejnými ponukami, výzvami či elektronickými aukciami, alebo oslovuje ponukami určitý ním vybraných záujemcov, nie je celkom v súlade so zásadou rešpektovania princípu výkonu verejnej moci a môže mať preto aj svoje ústavnoprávne súvislosti v zmysle ochrany základných práv prihlásených neuspokojených veriteľov. Preto, ak zaručujú ostatné spôsoby speňaženia (dražbou) u bežne predajných vecí jasné podmienky zákonného postupu pre nájdenie záujemcu, ktorý s týmito podmienkami v dražbe súhlasí, iné aktivity vyzývajúce k súťaži záujemcov, ktoré nie sú zákonom pre súdneho komisára výslovne upravené, by nemali mať pri speňažovaní miesto 8. S dôvodmi, ktoré súdneho komisára viedli k výberu konkrétneho spôsobu speňaženia, sa vysporiada v odôvodnení uznesenia, ktoré na tento účel môže vydať 10, alebo v oznámení súdu, veriteľovi v súlade s 175u ods. 2 posledná veta OSP, ako uvádzam nižšie. Výber spôsobu speňaženia závisí od odpovedí súdneho komisára na dve otázky: 1. otázka: Speňaží súdny komisár majetok sám alebo prostredníctvom inej osobitnej (zákonom určenej) osoby? 2. otázka: O aký majetok ide? Zodpovedať tieto otázky a zvoliť spôsob speňaženia majetku notárovi pomôže zvolenie si určitých kritérií rozhodovania o speňažovaní: 8 JUDr. Martina Kasíková, Odlišný názor na speňaženie majetku poručiteľa v likvidácii dedičstva mimo dražbu, In: Ad Notam 6/2011, str Napr Exekučného poriadku), 132, OZ, ZoDD, 91 zák. č, 7/2005 Z. z. 10 Zákon neukladá notárovi vydávať rozhodnutie o spôsobe speňaženia. Môže ísť napr. o uznesenie o speňažovaní likvidačnej podstaty prechodom, o speňažovaní zmluvou, dražbou... 6 ars notaria 2/14

9 Hlavným kritériom výberu spôsobu speňaženia by malo byť predovšetkým dosiahnutie čo najvyššieho výťažku, a teda maximálna snaha o uspokojenie pohľadávok veriteľov. Tomuto kritériu obvykle najlepšie vyhovujú tie spôsoby, keď si ponuky záujemcov konkurujú, teda najmä pokiaľ dochádza k prevodu dražbou, aukciou (aj elektronickou). Neopomenuteľným kritériom však musí byť i časové hľadisko, a teda primeraná doba speňaženia majetku, aby sa veritelia dočkali uspokojenia, aj keď len časti pohľadávky v reálnom čase. Preto zákon ponúka i možnosť priameho predaja celého poručiteľovho majetku či súboru vecí a práv, ktoré neboli vydražené. Nezanedbateľným kritériom je tiež otázka výšky nákladov, ktoré je potrebné vynaložiť na speňaženie majetku a ktoré potom znižujú mieru uspokojenia veriteľov. Tieto náklady najmä pri predaji prostredníctvom dražobníka v dobrovoľnej dražbe nebývajú malé. 11 Významným kritériom je aj predmet speňaženia, či ide o vec hnuteľnú, či nehnuteľnú, alebo majetkové právo. Determinanty výberu spôsobov speňaženia v prípade speňažovania nehnuteľnosti Charakter samotnej nehnuteľnosti a z neho plynúca predpokladaná úspešnosť jej predaja na dražbe. Poloha nehnuteľnosti či predaj len spoluvlastníckeho podielu môže predovšetkým predurčovať jediného vhodného záujemcu o nehnuteľnosť a v takom prípade súdny komisár v záujme rýchlosti konania by mal zrejme zvoliť predaj mimo dražby. Charakter vecných bremien a nájomných práv viaznucich na nehnuteľnosti. Tieto práva môžu výrazne ovplyvňovať kladne či záporne cenu nehnuteľnosti. Vecné bremená zaťažujúce nehnuteľnosť a nájomné práva vzniknuté na základe osobitného predpisu (zväčša ako zákonné vecné bremená) dražbou podľa Exekučného poriadku 12 (ďalej len EP ) nezanikajú a vydražiteľ ich preberá bez možnosti započítania na cenu draženej nehnuteľnosti. V prípade zmluvného vecného bremena sa zníži cena draženia o cenu vecného bremena, no rovnako nezaniká ( 153 ods. 1 EP). Pri priamom predaji, samozrejme, bez zrušenia vecného bremena so súhlasom oprávnenej osoby tiež nezaniká a prechádza na nadobúdateľa. Rovnako pri dobrovoľnej dražbe prechodom vlastníckeho práva nie sú práva oprávnených z vecného bremena dotknuté. Tento fakt môže niekedy viesť k vyššie dosiahnutej cene, najmä pokiaľ je nehnuteľnosť prevádzaná na osoby oprávnené z vecného bremena či nájomného práva alebo nájomné zjednané podľa skorších zmlúv je výrazne výhodnejšie ako súčasné trhové nájomné. Charakter záložných práv viaznucich na nehnuteľnosti. Záložné práva zabezpečujúce pohľadávky poručiteľa zanikajú právoplatnosťou uznesenia súdneho komisára o rozvrhu výťažku, a to buď vyplatením zabezpečenej pohľadávky v rozvrhu podľa 175v ods. 2 OSP, alebo spoločne so zánikom neuspokojenej pohľadávky podľa 175v ods. 4 OSP. Záložné práva viaznuce na nehnuteľnostiach v majetku poručiteľa (ako záložného 11 KASÍKOVÁ,M.: Jak skutečně zpeněžit majetek při likvidaci dědictví. In: Ad Notam, č. 4, 2011, str Zákon č. 233/1995Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti zmene a doplnení ďalších zákonov 7

10 >> Odborný článok dlžníka) vzniknuté podľa 151b a nasl. OZ, zabezpečujúce pohľadávky tretích osôb, speňažením pri likvidácii dedičstva nezanikajú, pôsobia naďalej voči nadobúdateľovi (151h, 151ma a 151d OZ), a to ani pri speňažení, lebo v dedičskom konaní sa v rámci likvidácie vyporiadavajú len pohľadávky voči poručiteľovi. Rovnako pri dražbe podľa EP záložné právo nezaniká a preberá ho vydražiteľ bez započítania na cenu draženej nehnuteľnosti ( 153 ods. 1 druhá veta EP). Rovnako tak nezanikajú ani pri speňažovaní na dobrovoľnej dražbe podľa 31 prvá veta pred bodkočiarkou osobitného zákona 13 (ďalej len ZoDD ). Skutočnosť, že záložné právo bude na nehnuteľnosti viaznuť aj po jej nadobudnutí novým vlastníkom, má, samozrejme, vplyv na predajnosť nehnuteľnosti aj výšku dosiahnutej ceny. Súdny komisár zváži, či je v uvedenom prípade reálny predaj nehnuteľnosti na dražbe, alebo by bolo vhodné rokovať o priamom predaji so záložným veriteľom či dlžníkom. Existencia predkupného práva k nehnuteľnosti. Ak viazne na nehnuteľnosti predkupné právo, môže súdny komisár pristúpiť k voľbe spôsobu speňaženia až po tom, čo zistí stanovisko osoby oprávnenej z predkupného práva. Spoluvlastník draženej nehnuteľnosti podľa EP môže zabrániť predaju, ak zložil cenu likvidovanej nehnuteľnosti, čím sa považuje spoluvlastník za vydražiteľa ( 166 ods. 2 druhá veta EP), čím sa ponecháva iniciatíva na realizáciu predkupného práva osobe z nej oprávnenej, ktorá sa musí prihlásiť do exekučnej dražby. Pri dražbe primerane podľa ustanovení EP predkupné právo udelením príklepu zaniká ( 153 ods. 3 EP). Pri dobrovoľnej dražbe má zvýhodnené postavenie osoba oprávnená z predkupného práva tým, že stačí, ak dorovná najvyššie podanie ( 20 ods. 9 ZoDD). Udelením príklepu toto predkupné právo zaniká, s výnimkou predkupného práva spoluvlastníka ( 30 ZoDD). Pri predaji mimo dražby musí súdny komisár dodržať postup pri realizácii predkupného práva podľa 140 a nasl. OZ. Dĺžka procesu speňaženia, ktorá je závislá od množstva možných opravných prostriedkov. Dražba nehnuteľnosti podľa ustanovení EP predpokladá napr. uznesenie o schválení speňaženia formou predaja na dražbe, uznesenie o dražobnej vyhláške, príp. uznesenie o znížení ceny, uznesenie o príklepe a uznesenie o rozvrhu, proti ktorým je prípustné odvolanie, ktoré môžu podať osoby oprávnené z vecných bremien a nájomných práv a vydražiteľ, resp. dražitelia. Postupujúc pritom primerane podľa 38 ods. 2 OSP podaním odvolania proti týmto uzneseniam súdneho komisára (práva ktorého sa nemožno vzdať) by sa tieto uznesenia zrušili a vydal by ich nanovo súd, pričom proti rozhodnutiam sudcu by bolo opäť možné podať odvolanie, o ktorom by rozhodoval už odvolací súd. Proti rozhodnutiam odvolacieho súdu, ktorými boli preskúmané uznesenia o príklepe a uznesenie o rozvrhu, je prípustné dovolanie. Preto najmä tam, kde na nehnuteľnosti viaznu vecné bremená a nájomné práva, je vzhľadom na komplikácie, ktoré sú spojené pre súdneho komisára pri predaji nehnuteľnosti najmä podľa EP, s opakovanou možnosťou podania opravných prostriedkov proti vydaným rozhodnutiam (na rozdiel od priameho predaja hnuteľných vecí), je vhodné uvažovať o predaji nehnuteľností dražobníkom v dobrovoľnej dražbe, kde jedinou možno komplikáciou je žaloba o neplatnosť dražby, resp. priamym predajom Podrobnosti speňažovania DRAŽBOU Výber spôsobu speňaženia formou dražby by mal byť daný najmä vtedy, ak ide o majetok v hodnote predstavujúcej podstatnú časť likvidačnej podstaty, pričom ide o majetok trvácnej hodnoty a speňažením takouto formou je predpoklad dosiahnutia najlepšieho speňaženia tohto majetku. Výhodou tohto speňaženia je istý zákonný rámec, ktorého naplnením jednotlivými úkonmi súdneho komisára či dražobníka sa bude rešpektovať princíp výkonu verejnej moci len spôsobom upraveným priamo v zákone a súčasne sú dané aj dôvodné predpoklady na úspešnosť speňaženia likvidovaného dedičstva, hoci sú s touto formou speňaženia spojené väčšie náklady v podobe odmeny a nákladov dražobníka. a) Dražbou priamo súdnym komisárom primerane podľa ustanovení EP 15 Ako to aj vyplýva z historického exkurzu do likvidácie dedičstva, likvidácia historicky vychádza z exekúcie. Ustanovenia EP venujúce sa predaju hnuteľných vecí a nehnuteľností 16 svojím účelom a obsahom umožňujú súdnemu komisárovi vykonávať jednotlivé úkony pri speňažovaní (exekúcii) na účel uspokojenia veriteľov, vychádzajúc aj z podobného postavenia súdneho komisára a súdneho exekútora vo vzťahu k výkonu verejnej moci a naplneniu spoločenských cieľov ako verejných činiteľov, a to bez toho, aby vzájomne svoje právomoci suplovali, hoci sa tieto úkony môžu zdať príliš formalistické a zdĺhavé. Súdny komisár by pri tomto spôsobe speňažovania dražbou mal postupovať primerane zhodne ako súdny exekútor. Tak by mal vydať a doručiť súdu vyžiadanie súhlasu s likvidáciou dedičstva predajom nehnuteľností podľa 134 EP v určenej lehote, čo korešponduje so splnením povinnosti informovať veriteľov o spôsobe speňažovania a po ktorej uplynutí vydá upovedomenie o spôsobe vykonania likvidácie dedičstva predajom podľa 135 EP, ktoré 13 Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov 14 KASÍKOVÁ, M: Jak skutečně zpeněžit majetek při likvidaci dědictví. In: Ad Notam, č. 5, r. 2011, str EP 16 HAMARA, J.: Likvidácia dedičstva formou dobrovoľnej dražby. In: ARS NOTARIA, č. 2, 2012, str ars notaria 2/14

11 predloží súdu, doručí veriteľom, spoluvlastníkom a osobám oprávneným z predkupného práva, vecných bremien a, samozrejme, vyvesí na svojej úradnej tabuli a tabuli súdu. Skôr ako vydá dražobnú vyhlášku obsahujúcu náležitosti podľa 140 EP, s určeným termínom dražby a ktorú postupom podľa 141 EP zverejní okrem svojej a súdnej úradnej tabule aj na príslušnom katastrálnom odbore, obecnom (mestskom) úrade a obchodnom vestníku a doručí do vlastných rúk spôsobom a osobám ako pri upovedomení podľa 135EP, by mal zistiť cenu nájomných práv a vecných bremien, ktoré v dražbe nezanikajú, a odpočítať ich od určenej ceny. Priebeh dražby zaznamená do zápisnice podľa 146 EP spolu so vznesenými námietkami, v ktorej udelí súhlas na predaj (príklep) vydražiteľovi, resp. oprávnenej osobe z predkupného práva, resp. v prípade neúspešnej dražby podľa 145 EP môže túto zopakovať. Uznesenie o udelení súhlasu na predaj (príklep) podľa 148 EP doručí okrem súdu vydražiteľovi a dražiteľom, pokiaľ vzniesli námietky a spolu so zápisnicou katastrálnemu odboru a daňovému úradu. b) Prostredníctvom dražobníka podľa ZoDD 14 Keďže tomuto spôsobu speňažovania bol už venovaný priestor v tomto časopise 16, poukážem len na ustanovenia o úkonoch, ktoré v rámci dobrovoľnej dražby vydáva navrhovateľ, teda podpisuje súdny komisár a ktoré sú pri likvidácii odlišné a špecifické. Návrh na vykonanie dražby, vyhlásenie navrhovateľa podáva a zmluvu o konaní dobrovoľnej dražby uzatvára súd, na ktorom sa dedičské konanie vedie, v mene ktorého koná súdny komisár na základe poverenia, ktorý tieto listiny aj podpisuje. Z úvodných ustanovení týchto listín, ako aj z ustanovenia zmluvy o vykonaní dražby dôvod dražby by malo byť zrejmé, že ide o dražbu na majetok poručiteľa, na ktorý bola uznesením príslušného súdu nariadená likvidácia dedičstva v dedičskom konaní vedenom na tomto súde, podľa návrhu na vykonanie dražby určeného dražobníkovi. Celý proces speňažovania je na dražobníkovi, ktorý v súčinnosti (so súhlasom) so súdnym komisárom vykonáva jednotlivé úkony upravené ZoDD a výťažok z dražby zašle na účet súdneho komisára na tento účel zriadený alebo na účet súdu podľa zadania súdneho komisára. c) Prostredníctvom inej osoby určenej osobitným zákonom Ak predaj určitého majetku upravujú osobitné predpisy, notár by mal speňažiť majetok prostredníctvom oprávnenej osoby podľa osobitného predpisu. Tak je to napr. v prípade predaja podniku, keď by mal postupovať primerane podľa ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii 17 a riadiť sa ustanoveniami upravujúcimi zmluvu o predaji podniku 18. Hoci žiaden právny predpis nevylučuje speňažovanie aj prostredníctvom tretej osoby zákonom na to povolanej, ako je napr. súdny exekútor podľa 193 písm. d) EP 19 a správca konkurznej podstaty podľa 91 zákona č. 7/2005 Z. z. 20, napriek tomu sa zatiaľ v praxi speňažuje len prostredníctvom dražobníka na dobrovoľnej dražbe. pozn. 2. Podrobnosti speňažovania PRIAMYM PREDAJOM Likvidáciou dedičstva priamym predajom sa rozumie predaj vecí mimo dražby. Tento spôsob je vhodné aplikovať najmä v prípade, že poručiteľ nie je výlučným vlastníkom nehnuteľností a (minoritný) podielový spoluvlastník, ktorý má predkupné právo v zmysle 140 OZ, si toto uplatní a je ochotný uhradiť za nehnuteľnosť cenu, ktorú určuje znalecký posudok (hoci sa jej nemusí pridŕžať), resp. pri hnuteľných veciach (napr. osobné motorové vozidlo), ak existuje záujemca, ktorý je ochotný uhradiť takú odplatu (kúpnu cenu). Priamy predaj by mal prichádzať do úvahy len pri nehnuteľnostiach, ktoré s ohľadom na svoj charakter vylučujú úspech pri ich predaji v dražbe. Ak notár zvolí túto z časového a finančného hľadiska najefektívnejšiu cestu, je jeho hlavnou úlohou ponukami na predaj osloviť čo najširší okruh potenciálnych záujemcov za akýchkoľvek na trhu dostupných podmienok. Samozrejme, bude závisieť od konkrétneho majetku, aký spôsob zverejňovania ponúk zvolí, no každá výzva na predaj by mala byť zverejnená určitý čas, minimálne mesiac, na úradnej tabuli súdneho komisára a poverujúceho súdu. Ak pôjde o nehnuteľnosti, zvolí písomnú výzvu na predaj adresovanú obecnému či mestskému úradu, katastrálnemu odboru, v obvode ktorého sa predmetná nehnuteľnosť nachádza, výzvu adresovanú spoluvlastníkom na účel uplatnenia predkupného práva, výzvu adresovanú nájomcom predmetných nehnuteľností, príp. poľnohospodárskemu družstvu, pozemkovému spoločenstvu a poľovníckej organizácii (ak tieto nehnuteľnosti užívajú), záložným veriteľom k zálohu, o speňaženie ktorého ide, oprávneným osobám z vecného bremena in personam či in rem a pod. Nasledovali by výzvy zverejnené v tlači s regionálnou či celoštátnou pôsobnosťou a najmä akékoľvek dostupné internetové portály zaoberajúce sa realitami. Ak by sa speňažovala hnuteľná vec, ako je napr. auto, súbor vecí zariadenie predajne živnostníka poručiteľa, hromadná vec zásoby tovaru či iné, nejaví sa ako účelné zverejňovanie na úradnej tabuli obce, ale zasa oslovenie s ponukou na predaj danej cieľovej skupiny určenej podľa účelu využitia speňažovaného hnuteľného majetku (ako predmetu podnikania), ako aj záložne. V prípade auta by bolo vhodné zverejnenie výzvy na portáli autobazárov a portáloch všeobecne sa zaoberajúcich predajom, v prípade zásob oslovenie dodávateľov týchto zásob známych z účtovných dokladov, ktoré sú súdnemu komisárovi predložené v súvislosti so zisťovaním vše ods. 2-4 zák. č.7/2005z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník d) EP Exekútor môže v rámci ďalšej činnosti vykonávať úkony, na ktoré ho rozhodnutím poverí súd zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov pozn. K tomu bližšie v úvahách de lege ferenda o novom Nesporovom civilnom kódexe 9

12 >> Odborný článok obecnej ceny majetku, ako aj z dostupných internetových portálov. V prípade zariadenia predajne, ambulancie, kancelárie a inej špeciálnej činnosti podnikateľa by bolo účelné osloviť iných podnikateľov vykonávajúcich v regióne obdobnú činnosť, ak máme dostupné informácie, resp. profesijné združenia komory. Všeobecne sa javí v rámci zverejňovania ponúk na priamy predaj ako veľmi efektívne zverejňovanie výziev prostredníctvom internetových portálov či elektronických aukcií rozšírených v ČR. Každá takáto ponuka na predaj vyhotovená súdnym komisárom by mala mať určité náležitosti, z ktorých by vyplývalo, že notár koná ako poverený súdny komisár za príslušný súd vo veci likvidácie dedičstva v konkrétnom dedičskom konaní. Majetok, ktorý sa ako súčasť likvidačnej podstaty ponúka na predaj, by mal byť opísaný spôsobom, ktorý by jednak vylučoval jeho zámenu, ale bol aj dostatočne opisný, čo by pri nehnuteľnostiach znamenalo opis z listu vlastníctva s prerátanou výmerou podľa podielu, opis prípadných tiarch či iných povinností, ktoré ponúkaný majetok zaťažujú, zhodne so znaleckým posudkom. Pri hnuteľných veciach by malo ísť o opis veci uvedením veku, počtom (kusov, kilometrov), parametrami, farbou a iné... Významnou informáciou je uvedenie ceny, za ktorú sa predmet likvidačnej podstaty ponúka, ktorú z hľadiska svojho určenia možno považovať za najnižšie podanie. V závere výzvy by mala byť obsiahnutá informácia, akým spôsobom môžu záujemcovia relevantne prejaviť záujem, teda či len písomne, mailom, telefonicky a v akej lehote, po uplynutí ktorej budú ponuky vyhodnotené, príp. prostredníctvom osoby, ktorá má vec v úschove (zbrane, inventár) alebo ju užíva (nehnuteľnosť, auto), umožniť aj obhliadku predávanej veci. Úlohou súdneho komisára je potom vyhotovené ponuky zaslať jeho adresátovi či zverejniť v tlači, či na internete, počas lehoty určenej na predkladanie ponúk tieto prijímané ponuky evidovať a po uplynutí lehoty ich vyhodnotiť podľa kritéria najvyššej ponuky s rešpektovaním predkupného či iného práva, ktoré zvýhodňuje postavenie záujemcu oproti ostatným. Po vyhodnotení ponúk, resp. ak aspoň niekto prejaví záujem o likvidačnú podstatu alebo aspoň jej časť, lebo určite nie je účelné čakať so speňažením všetkého majetku, ale robiť následné kroky speňažovania jednotlivých vecí likvidačnej podstaty, by súdny komisár mal osobne prejednať s víťazným záujemcom podmienky scudzenia osobne do zápisnice. O týchto dohodnutých podmienkach by mal informovať aspoň neformálne upovedomením súd, ako aj veriteľov. a) Priamym predajom na základe uznesenia Ak súdny komisár neuzatvorí zmluvu o prevode veci, ktorou sa právne realizuje priamy predaj, má možnosť takéto scudzenie, ktoré je prejavom speňaženia, vykonať uznesením. Názor súdov nie je jednotný, pokiaľ ide o otázku autora ohľadom vydávania uznesení o predaji po nariadení likvidácie 21, keďže podľa niektorých názorov vydávanie všetkých uznesení týkajúcich sa likvidácie, teda nielen samotné uznesenie o nariadení likvidácie, ale aj uznesenie o zložení kúpnej ceny či jej časti, uznesenie o schválení predaja až po uznesenie o rozvrhu výťažku je výlučnou právomocou súdov. Zastávam však názor ďalšej skupiny praktikov v dedičskom konaní, že jediným uznesením vyňatým z kompetencií súdneho komisára je uznesenie o nariadení likvidácie 21 a vydávanie (aj podpisovania) ostatných uznesení v rámci likvidácie (vrátane speňaženia) je v jeho kompetencii. Samotnému vydaniu uznesenia, ktoré bude titulom na zmenu vlastníckeho práva, by malo predchádzať vydanie uznesenia, ktorým súdny komisár uloží záujemcovi o predmet likvidačnej podstaty zložiť cenu za predmet likvidačnej podstaty na účet. Tu zasa narážame na rozdielnosť názorov a praxe súdov a notárov, či predmetným účtom, na ktorý sa má zložiť cena za predmet likvidačnej podstaty, má byť účet súdu (k čomu sa prikláňam aj ja), účet súdneho komisára zriadený na účel poukazovania výťažku pri speňažovaní v rámci likvidácie dedičstva, alebo to má byť účet notárskej úschovy notára (aj toho istého ako súdneho komisára), alebo dokonca môže ísť aj o bežný účet notára. Po pripísaní peňazí na účet súdny komisár pripraví uznesenie o schválení prechodu vlastníckeho práva k predmetu likvidačnej podstaty (o predaji), z ktorého výrokov má byť zrejmé, že v ňom špecifikovaná nadobúdaná vec či majetkové právo nadobúdané z likvidačnej podstaty sú majetkom patriacim poruč. v dedičskom konaní, aby z neho bola zrejmá osoba nadobúdateľa, výška ceny (odplaty), lehota, spôsob zaplatenia, číslo účtu a právny dôvod úhrady ceny vo vzťahu k záväzku zaplatiť určenú cenu. Toto uznesenie vydané súdnym komisárom (sudcom) je podkladom pre zápis (záznam) práva k veci do príslušného registra (napr. katastra nehnuteľností) či inej evidencie. Obdobne súdny komisár postupuje ohľadom každej jednotlivej veci či majetkového práva z likvidačnej podstaty, ak nedôjde k speňaženiu naraz, čo môže byť pri rôznorodých súčastiach likvidačnej podstaty časový problém. Ak sa nepodarí nájsť záujemcu a vec či právo predať za určenú cenu (znalcom alebo iným relevantným dôkazom), môže výnimočne pri opakovanom neúspechu cenu znížiť. O tejto skutočnosti notár buď vydá uznesenie, keďže sa pôvodne vychádzalo z ceny, ktorá determinovala jej vyčíslenie v uznesení o určení všeobecnej ceny, alebo aspoň písomne informuje súd a veriteľov. b) Speňažovanie Zmluvou o prevode Ak si notár zvolí trhovejšiu, menej formálnu a kratšiu cestu, následne pristúpi k realizácii úkonu speňaženia a v tomto štádiu uzatvorí zmluvu o speňažení majetku poručiteľa. Zmluvnými stranami sú súd, v mene ktorého koná a zmluvu podpisuje súdny komisár, a ďalšou je osoba v postavení nadobúdateľa ako spoluvlastník 21 5 písmeno c) bod 6. zákona č. 549/2003 Z. z. o vyšších súdnych úradníkoch v spojení s 38 ods. 5 OSP 10 ars notaria 2/14

13 s predkupným právom či akákoľvek fyzická či právnická osoba, ktorá urobila jedinú (či najvyššiu) ponuku a súhlasila s podmienkami scudzenia. Z podnázvu, záhlavia či úvodných ustanovení zmluvy o speňažení by malo byť zrejmé, že sa ňou scudzuje majetok poručiteľa, na ktorý bola uznesením príslušného súdu nariadená likvidácia dedičstva v dedičskom konaní po poručiteľovi. Malo by ísť o zmluvu o scudzení, ktorá by mala mať všeobecné náležitosti kúpnej zmluvy podľa 588 a nasl. OZ a dostatočne jasne formulovaný synalagmatický vzťah zmluvných strán. Rovnako by zmluva mala obsahovať účinky zmluvy, pokiaľ ide o hnuteľnú vec či nehnuteľnosť, zodpovednosť za chyby a pod. Pokiaľ ide o úhradu odplaty (kúpnej ceny), tá by mala byť zaplatená pred podpísaním zmluvy, z mojej skúsenosti (názoru poverujúceho súdu) nie je však vylúčené zaplatenie odplaty neskôr, resp. aj v splátkach, príp. zmluvou o budúcej zmluve o speňažení majetku poručiteľa dohodnúť, že záujemca bude postupne uhrádzať jednotlivé dohodnuté splátky odplaty do notárskej úschovy a až po uhradení všetkých splátok dôjde k uzavretiu samotnej zmluvy o scudzení likvidovaného majetku či jeho podielu. Uvedeným by sa mohlo predísť komplikáciám v prípade, že by záujemca prestal uhrádzať dohodnuté splátky odplaty. Za takých okolností by mu mohli byť z úschovy vyplatené peňažné prostriedky na odplatu ním uhradené a k realizácii samotnej zmluvy o speňažení majetku poručiteľa by nedošlo. V takom prípade by nasledoval postup v zmysle 175u ods. 3 OSP. Po úhrade celej sumy odplaty za speňaženú vec patriacu do likvidačnej podstaty by notár vydal z notárskej úschovy peniaze na účet súdu, ktoré by boli predmetom rozvrhu výťažku. Zároveň by bolo možné rovnaký výsledok dosiahnuť aj dohodou o zložení zábezpeky na odplatu v zmluve o budúcej zmluve o speňažení, keď by nebolo podstatné splácanie splátok (budúcej odplaty) v určitých intervaloch, ale zloženie celej odplaty (kúpnej ceny) do určitého dňa, keď by došlo k uzavretiu samotnej zmluvy o speňažení. Tieto benevolentnejšie spôsoby úhrady odplaty (kúpnej ceny) nadobúdateľom sa môžu niekedy javiť ako jediný najvhodnejší postup, a to aj s rizikom, že by predaj nebol v konečnom dôsledku úspešný a nasledoval by postup podľa 175u ods. 3 OSP. Pri takomto spôsobe úhrady ceny by však mohli nastať problémy pri rozvrhu výťažku, ktorý by vlastne ešte nebol k dispozícii, preto by bola takáto úhrada v splátkach na mieste v prípadoch časovo náročnejšieho speňažovania z dôvodu rôznorodosti likvidačnej podstaty, resp. by bolo vhodné nastaviť splatnosť poslednej splátky primerane zhodne s predpokladaným termínom ukončenia speňažovania. Zároveň by bolo vhodné, aby sa k návrhu záujemcu ohľadom úhrady celej odplaty v primeraných mesačných splátkach alebo postupnému splateniu sumy v niekoľkých splátkach s dlhšou lehotou splatnosti vyjadrili aj veritelia. V prípade speňažovania cenných papierov platí, samozrejme, osobitný režim upravený zákonom 22 v závislosti aj od toho, či ide o cenné papiere zaknihované alebo listinné, pričom súdny komisár postupuje samostatne alebo prostredníctvom burzy cenných papierov či iného obchodníka s cennými papiermi. Rovnako pri speňažovaní zbraní je potrebné dodržať osobitný predpis 23 a speňažovať v kooperácii s orgánmi polície. Úvahy de lege ferenda o speňažovaní v likvidácii dedičstva v rámci nesporového konania pri rekodifikácii civilného práva procesného Dovolím si povedať, že inštitút súdneho vykonávateľa činného pri výkone rozhodnutia predajom hnuteľných vecí a nehnuteľností, ako ho poznal platný OSP III. do , (by) bol vhodnou alternatívou likvidátora predĺženého dedičstva. Od týchto úvah opierajúcich sa o minulosť však musíme upustiť a hľadať priestor v prítomnosti a (hádam) blízkej budúcnosti. Návrh novej právnej úpravy (podotýkam, len v pracovných verziách legislatívnej skupiny Prezídia NK SR) ráta s možnosťou súdneho komisára v konkrétnej dedičskej veci rozhodnúť sa, či bude v dedičskom konaní aj vykonávať úkony speňaženia v postavení likvidátora dedičstva, alebo túto úlohu prenechá inej osobe. Bolo by na rozhodnutí notára, zhodnotiac určité kritériá, či speňaženie majetku poručiteľa vykoná súdny komisár sám alebo, ak je to vhodnejšie, prostredníctvom tretej osoby. Súdny komisár by tak mohol poveriť uznesením exekútora 19 alebo správcu konkurznej podstaty. 24 Pokiaľ by súdny komisár vykonal speňaženie majetku sám, mohol by speňažiť majetok priamym predajom podľa osobitného predpisu 25, vyhlásením verejnej obchodnej súťaže, dražbou prostredníctvom dražobníka (ZoDD), predajom prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi, ponukovým konaním či iným súťažným procesom, alebo iným vhodným spôsobom. Na záver mi zostáva vyjadriť len nádej, že som týmto príspevkom aspoň v malej miere pomohla pri vašom hľadaní rovnováhy medzi zásadami speňažovania vyplývajúcimi z ust. 175u OSP a rešpektovaním princípu výkonu verejnej moci len spôsobom upraveným priamo v zákone, ktoré by každého z nás notárov malo doviesť na správnu cestu speňažovania, či už to bude dražbou, alebo priamym predajom, čo však už je na každom z nás notárov. JUDr. Miriam Imrich Breznoščáková notárka so sídlom vo Vranove nad Topľou, Autorka je členkou Vzdelávacej komisie NK SR, Legislatívnej a Mezinárodnej skupiny Prezídia NK SR a nasl. zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných (zákon o cenných papieroch) 23 11, 12, 60, 61 zák. č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive 24 1 ods. 2 zák. č. 8/2005 Z.z. pričom by bolo potrebné doplniť o znenie napr.: Tento zákon upravuje aj postavenie správcov pri speňažovaní v dedičskom konaní v rámci likvidácie dedičstva na základe uznesenia súdu. +) Na túto činnosť správcov sa použijú ustanovenia tohto zákona a osobitného predpisu 1 primerane. (pod pozn. 1 je už v zák. č. 8/2005 Z.z. odkaz na zák, č. 7/2005 Z.z..) +) 21 ods.2 tohto zákona 25 Napr. 588 a nasl. OZ, 476 až 488 ObZ, 115 ObZ. 11

14 >> Judikát Nevyhnutné podmienky pre platné a dôvodné vylúčenie neopomenuteľného dediča z dedenia Z formulácie dôvodov vydedenia uvedených v písmenách a/ a b/ 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že na ich základe možno postihnúť široký okruh negatívnych skutočností existujúcich vo vzťahoch poručiteľa a potomka. Ide pritom o subjektívne dôvody, resp. dôvody, ktoré sa posudzujú zo subjektívneho hľadiska. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z , sp. zn. 2 Cdo 109/2010) Komentár Skutková podstata vzniku dedičskej postupnosti je vždy spätá s viacerými okolnosťami objektívnej a subjektívnej povahy. Tieto okolnosti nazývame predpokladmi dedenia. Osobitnú skupinu zákonných dedičov tvoria tzv. neopomenuteľní dedičia, ktorým zákon priznáva osobitnú ochranu. Poručiteľ ich nemôže z dedenia opomenúť závetom. Preto dedia v zákonom ustanovenej miere, a to priamo na základe zákona ( 479 OZ). Neopomenuteľný dedič môže byť vydedený iba z dôvodov, ktoré ustanovuje zákon. Vydedenie predpokladá zo strany poručiteľa platný prejav vôle z niektorých dôvodov v zákone taxatívne vymenovaných. Dosah vydedenia sa týka len tzv. neopomenuteľných dedičov, ktorým je tak odňatý ich povinný diel. Predmetom uvedeného sporu (NS SR sp. zn. 2 Cdo 109/2010) bola listina o vydedení poručiteľa spísaná dňa vo forme notárskej zápisnice, ktorou poručiteľ vydedil navrhovateľku z dôvodu, že mu neposkytovala potrebnú pomoc a neprejavovala oň opravdivý záujem, ktorý by ako dcéra mala prejaviť. Uviedol, že dcéra býva spolu s jej rodinou v byte, ktorý majú s manželkou (odporkyňou 2) v osobnom vlastníctve, a naopak, spolu s manželkou ho z tohto bytu vyhodila, museli z bytu odísť v auguste Odišli bývať k ich synovi do iného mesta. Odvtedy za nimi nebola na návšteve. S poukazom na tieto skutočnosti sa domnieval, že sú naplnené dôvody vydedenia jednak podľa 469a ods. 1 písm. a/ a tiež podľa 469a ods. 1 písm. b/ OZ (súčasne určil, že dôsledky uvedeného vydedenia sa vzťahujú aj na osoby uvedené v 473 ods. 2 OZ, t. j. na potomkov jeho dcéry). V konaní na prvostupňovom súde (vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 30 C 187/2004) sa navrhovateľka domáhala určenia, že dôvody pre jej vydedenie poručiteľom nie sú dané (určenie neplatnosti vydedenia neboli predmetom dovolacieho konania). 1 Okresný súd Košice II rozsudkom z 26. novembra 2007 č. k. 30 C 187/ návrh na určenie, že dôvody vydedenia uvedené poručiteľom v notárskej zápisnici nie sú dané, a na určenie, že vydedenie navrhovateľky je neplatné, zamietol. Krajský súd v Košiciach na odvolanie navrhovateľky rozsudkom zo 14. decembra 2009 sp. zn. 9 CoD 47/2008 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým zamietol návrh na určenie, že vydedenie navrhovateľky jej otcom (poručiteľom) vykonané listinou o vydedení je neplatné, potvrdil. V prevyšujúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že určil, že dôvody vydedenia navrhovateľky jej otcom, uvedené v listine o vydedení, napísanej vo forme notárskej zápisnice, nie sú dané. Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že poručiteľ do spísania listiny o vydedení sa neocitol v takej situácii, v ktorej by potreboval pomoc predovšetkým od navrhovateľky. Pokiaľ išlo o druhý dôvod vydedenia, vydedenie prichádza do úvahy len vtedy, ak poručiteľ o tento blízky príbuzenský vzťah stojí, ak sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka, a ak mu táto situácia prekáža. Neprichádza do úvahy v situácii, keď mu je tento stav ľahostajný, prípadne k nemu sám a podstatne prispel. Odvolací súd takisto poukázal na nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľky, ktorá podľa lekárskych potvrdení bola psychiatricky liečená vyše 20 rokov s diagnózou periodická depresívna porucha, bola opakovane hospitalizovaná na viacerých klinických pracoviskách. Z lekárskej správy tiež vyplynulo, že navrhovateľka trpela aj fóbiou z cestovania. Napokon aj zástupkyňa odporcov vyslovila názor, že ochorenie, ktoré má diagnostikované navrhovateľka, spôsobovalo správanie, ktorého následkom bolo aj vykonanie právneho úkonu spísanie listiny o vydedení poručiteľom. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu vo výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že určil, že 1 Pokiaľ sa navrhovateľka domáhala aj určenia, že vydedenie je neplatné (keďže na podanie takéhoto návrhu nebola odkázaná súdom v rámci dedičského konania podľa 175k ods. 2 O. s. p.), odvolací súd sa domnieval, že ide o určovaciu žalobu v zmysle 80 písm. c/ O. s. p., a teda, že na žiadanom určení treba preukázať danosť naliehavého právneho záujmu. Na odvolacom pojednávaní zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že tohto určenia sa domáhala len z opatrnosti a že neplatnosť vydedenia vidí v tom, že dôvody vydedenia nie sú dané. Keďže vyhovením takémuto návrhu by sa postavenie navrhovateľky nezmenilo (jej návrhu na určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, bolo vyhovené), súd prvého stupňa správne v tejto časti návrh zamietol. 12 ars notaria 2/14