TRESTNOP RÁVNA OCHRANA IVOTNÉHO PROSTREDI A Michal Cikhart

Größe: px
Ab Seite anzeigen:

Download "TRESTNOP RÁVNA OCHRANA IVOTNÉHO PROSTREDI A Michal Cikhart"

Transkript

1 S L O V E N S K Á P O N O H O S P O D Á R S K A U N I V E R Z I TA N I T R A F a k u l t a e u r ó p s k y c h t ú d i í a r e g i o n á l n e h o r o z v o j a TRESTNOP RÁVNA OCHRANA IVOTNÉHO PROSTREDI A 2011 Michal Cikhart

2 S L O V E N S K Á P O N O H O S P O D Á R S K A U N I V E R Z I TA N I T R A F a k u l t a e u r ó p s k y c h t ú d i í a r e g i o n á l n e h o r o z v o j a TRESTNOP RÁVNA OCHRANA IVOTNÉHO PROSTREDI A Bakalárska práca tudijný program: tudijný odbor: koliace pracovisko: kolite : Mana ment rozvoja vidieckeho krajiny a vidieckeho turizmu Verejná správa a regionálny rozvoj Katedra práva JUDr. Jana urkovi ová Nitra, 2011 Michal Cikhart

3 estné vyhlásenie Podpísaný Michal Cikhart vyhlasujem, e som závere nú prácu na tému Trestnoprávna ochrana ivotného prostredia vypracoval samostatne s pou itím uvedenej literatúry. Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé. V Nitre 17. mája 2011 Michal Cikhart

4 ABSTRAKT Cie om závere nej práce bolo ponúknu komplexný poh ad na problémy ochrany ivotného prostredia predov etkým z poh adu trestnoprávnych kódexov a úmyselného udského konania, ktoré ivotné prostredie po kodzuje a ohrozuje a rovnako na následky takéhoto konania z poh adu represie. V úvodnej asti sme sa venovali stavu problematiky doma aj v zahrani í a preto sme si rozobrali samotnú problematiku ivotného prostredia ako takého, jeho zlo ky a tvorbu, jeho zne is ovanie, ako aj jeho v eobecnú ochranu i u z morálneho alebo právneho h adiska. al ia as nám priblí ila a charakterizovala cie práce. Tretia as práce je venovaná metodike práce a metodike skúmania. Závere ná as práce je venovaná sú asnému stavu problematiky trestnoprávnej ochrany ivotného prostredia v Slovenskej republike. Vysvetlili sme si problematiku protiprávneho konania. Priblí ili sme si právne normy, ktoré zo zákonného h adiska ustanovujú práve toto protiprávne konanie. Rovnako sme sa venovali právnym predpisom, ktoré osobitne charakterizujú ur ité udské konanie, ako konanie v rozpore so zákonom. Jedná sa o právne normy priamo ustanovujúce a ovplyv ujúce innos jednotlivcov alebo organizácií na úseku ochrany a tvorby ivotného prostredia. Práve na tieto normy sa vo svojej podstate odvolávajú trestnoprávne kódexy a teda ich mô eme pova ova za základ trestnoprávnej ochrany ivotného prostredia. Na základe takto stanovených pravidiel sme si charakterizovali samotnú trestnoprávnu ochranu ivotného prostredia. Ur ili sme si, o to vlastne environmentálna trestná innos je, aké trestné iny pod tento pojem spadajú a bli ie sme si rozobrali niektoré skutkové podstaty environmentálnych trestných inov. Na konkrétnych príkladoch sme si poukázali, k akému poru ovaniu zákonov dochádza v na om okolí, aké sofistikované prostriedky k tomu páchatelia environmentálnej trestnej innosti vyu ívajú a uviedli sme si, akým spôsobom boli tieto osoby za svoje konanie postihnuté a aká sankcia im za poru enie zákona hrozí. Pri tomto sme vyu ili poznatky získané autorom tejto práce pri vykonávaní jeho profesnej innosti - orgánu inného v trestnom konaní práve na úseku environmentálnej trestnej innosti. K ú ové slová: ivotné prostredie, ochrana, protiprávny in, trestný in

5 ABSTRAKT Das Ziel der Arbeit war es, einen umfassenden Einblick in die Probleme des Umweltschutzes insbesondere im Hinblick auf Strafrecht und absichtlichen menschlichen Handelns bieten, die die Umwelt schädigt und bedrohlich als Folge eines solchen Verhaltens in Bezug auf die Repression. Im einleitenden Teil geben wir einen Zustand des Problems zu Hause und im Ausland und deshalb haben wir die sehr abgebaut Themen wie Umwelt, ihrer Komponenten und Produktion, die Umweltverschmutzung sowie der allgemeine Schutz, von moralischen oder rechtlichen Aspekt. Ein weiterer Teil nähert und charakterisiert uns die Zielsetzung der Arbeit. Der dritte Teil ist die Methodik der Arbeit und Methodik Beitrag gewidmet. Der letzte Abschnitt ist dem derzeitigen Stand der strafrechtlichen Fragen des Umweltschutzes in der Slowakischen Republik gewidmet. Wir erklärten uns die Frage der Fehlverhalten. Wir nähern uns die gesetzlichen Normen welche aus rechtlicher Sicht der Straftat zu stellen Wir befassen uns außerdem das Recht, die spezifisch charakterisieren bestimmte menschliche Handlung, als ein Verhalten gegen das Gesetz. Dies sind die Regeln des Gesetzes unmittelbar auf die Tätigkeit und die Bereitstellung von Einzelpersonen oder Organisationen im Bereich des Schutzes der Umwelt. Genau auf diesen Normen bezieht sich das Strafrecht und deshalb können sie die Grundlage der strafrechtlichen Schutz der Umwelt sein. Basierend auf diesen Satz von Regeln, die wir beschreiben selbst strafrechtlichen Schutz der Umwelt. Wir bestimmen, was das Umweltkriminalität, ist und welche Verbrechen unter diese Definition fallen und wir haben uns einige der Fakten der Umweltstraftaten analysiert. An konkreten Beispielen haben wir gezeigt zum welchen Verstöße gegen die Gesetze tritt, es in unserer Nachbarschaft, welche hochentwickelte Werkzeuge die Täter der Umweltkriminalität dazu verwenden und wir sagten, wie wurden diese Menschen für ihre Handlungen gestraft oder welche Strafe ihm wegen Verstoßes gegen das Gesetz droht. Hierfür nutzen wir die Lehren von der Verfasser dieser Arbeit bei der Ausübung seiner beruflichen Tätigkeit aus - ein Gremium auf dem Gebiet des Strafrechts im Bereich der Umweltkriminalität. Stichwörte: Umwelt, Schutz, unerlaubte Handlung, Straftat,

6 O B S A H Úvod Sú asný stav rie enej problematiky doma a v zahrani í Zlo ky a tvorba ivotného prostredia Zne is ovanie ivotného prostredia V eobecná ochrana ivotného prostredia Cie práce Metodika práce a metódy skúmania Stav problematiky trestnoprávnej ochrany ivotného prostredia v SR Protiprávne konanie Ochrana ivotného prostredia v zmysle osobitných predpisov Trestnoprávna ochrana ivotného prostredia Stav problematiky trestnoprávnej ochrany ivotného prostredia v SR Záver Pou itá literatúra

7 Úvod Trestnoprávna ochrana ivotného prostredia je pojem pre mnohých z nás neznámy, ni nehovoriaci a teda nezaujímavý. Z poh adu zainteresovanej odbornej verejnosti je to v ak nástroj aktívnej donucovacej politiky tátu, ktorý zabezpe uje ochranu ivotného prostredia ako celku. Je na zamyslenie, i je potrebné na ochranu ivotného prostredia vyu íva práve formu trestnoprávnej zodpovednosti, ale vzh adom na vysoký vedeckotechnický rozvoj a rovnako aj odbornú znalos osôb zodpovedných za ohrozovanie a po kodzovanie ivotného prostredia, je práve táto forma tátneho donútenia vedúca k dodr iavaniu stanovených zásad správania sa k ivotnému prostrediu, najvhodnej ím prostriedkom k zachovaniu trvalo udr ate ného rozvoja a samotného ivotného prostredia. V práci si priblí ime problematiku ochrany ivotného prostredia a úmyselného udského konania, ktoré ivotné prostredie po kodzuje a ohrozuje a rovnako následky takéhoto konania z poh adu represie. V úvodnej asti si preto rozoberieme samotnú problematiku ivotného prostredia ako takého, jeho zlo ky a tvorbu, jeho zne is ovanie, ako aj jeho v eobecnú ochranu i u z morálneho alebo právneho h adiska. Taktie sa problematika tejto práce z vä ej asti zaoberá právnymi normami a vysoko odborne pecifickými témami. Je preto vhodné si v úvodnej asti okrajovo priblí i a rozobra aj k ú ové pojmy tejto práce a stav poznania problematiky ochrany a tvorby ivotného prostredia doma aj v zahrani í. Trestnoprávna ochrana ivotného prostredia nám ponúka práve dva a iskové výrazy. Pod pojmom trestnoprávna ochrana mo no chápa innos loveka, ktorá bezprostredne smeruje k zachovaniu ur itej vlastnosti alebo stavu, ktorý je vy adovaný i u z h adiska ur itej právnej normy, alebo z postavenia, ktoré mu poskytuje vlastnos získaná istým historickým aspektom, jednoduch ie pomenovaná ako udská oby aj alebo zvyklos, ktoré sú i priamou sú as ou slovenského právneho systému. Trestnoprávna ochrana je preto ochrana, vychádzajúca z odvetvia práva, zaoberajúceho sa trestným konaním, i u z hmotného alebo procesného h adiska. Zámerom je teda oboznámi sa celkovo s problematikou ivotného prostredia, poukáza na právny stav ochrany a tvorby ivotného prostredia a stav a formu tátnej represie za konanie, ktorým sa bezprostredne zasahuje do ochrany ivotného prostredia, do jeho zlo iek a funk nosti biotopov, ktoré rovnako bezprostredne následne ovplyv ujú na e okolie a teda priamo vplývajú i na ná ivot. Prostredníctvom poznatkov o environmentálnej kriminalite za posledné 3 roky v okrese Nitra a so zdokumentovaním 6

8 konkrétnych prípadov, ktoré sa stali na území Nitrianskeho kraja a rovnako sa oboznámime so stavom environmentálnej kriminality v na om u om okolí. 7

9 1 Sú asný stav rie enej problematiky doma a v zahrani í Trestné právo hmotné poskytuje ochranu stanoveným spolo enským vz ahom pred protiprávnym konaním. Ur uje, o je to trestný in a aké udské konanie tak mo no charakterizova, ustanovuje podmienky trestnej zodpovednosti ako aj beztrestnosti, druhy sankcií (trestov), spôsob ich ukladania a výkonu. Trestné právo procesné chráni pred trestnými inmi práva a oprávnené záujmy fyzických a právnických osôb, záujmy spolo nosti a v neposlednom rade aj samotné ústavné zriadenie Slovenskej republiky tým, e upravuje a presne popisuje postup orgánov inných v trestnom konaní a súdov a iných al ích zú astnených osôb pri zis ovaní trestných inov, ich dokumentovaní, pri rozhodovaní a stíhaní ich páchate ov, pri výkone rozhodnutí a pri predchádzaní a zamedzovaní trestnej innosti (Ivor, 2005). ivotné prostredie je tou as ou udskej sféry, ktorá vytvára a poskytuje podmienky pre primárne prejavy a biologické funkcie ka dého ivého organizmu. Je to svet organizmov, s ktorým majú vzájomné interakcie. Ka dý ivý organizmus má svoje ivotné prostredie, v ktorom sa pohybuje a bez ktorého je jeho existencia nemo ná. V tomto prostredí tento organizmus vznikol, vyvíja sa, dospieva, rozmno uje sa a nakoniec aj umiera (Noskovi, 2007). Problematikou ivotného prostredia sa okrem vedeckých publikácií zaoberajú aj právne normy i u medzinárodného ako aj regionálneho charakteru normatívne právne akty Slovenskej republiky najmä zákon SNR. 17/1992 Zb. o ivotnom prostredí, ktorý v 2 ustanovuje: ivotným prostredím je v etko, o vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov v ítane loveka a je predpokladom ich al ieho vývoja. Jeho zlo kami sú najmä ovzdu ie, voda, horniny, pôda, organizmy, ekosystémy a energia. Z medzinárodných aktov mo no za najdôle itej í prvý pova ova Deklaráciu o ivotnom prostredí loveka, ktorá bola schválená v júni roku 1972 v Stockholme na konferencii OSN. Deklarácia do ivota uviedla dvadsa pä základných zásad na udr anie sú asného a zlep enie budúceho stavu ivotného prostredia na celej zemeguli. Zárove bolo prvýkrát deklarované právo loveka na priaznivé ivotné prostredie (enviroportal.sk, 2011). ivotné prostredie je pojem, ktorý má viacero definícií: na konferencii UNESCO v roku 1967 ho nórsky profesor S. Wik pomenoval ako as sveta, s ktorou je lovek vo vzájomnej interakcii, i e ktorú vyu íva, ovplyv uje a ktorej sa prispôsobuje (Vybíralová, 2000). 8

10 ivotné prostredie je súhrn v etkých podmienok, ktoré pôsobia na loveka v ktoromko vek bode zemského povrchu (Haggett, 1975). Pod ivotným prostredím loveka mô eme rozumie as vonkaj ieho sveta, s ktorou je lovek v bezprostrednom kontakte a ktorú rovnako bezprostredne potrebuje pre svoj ivot. ivotné prostredie teda obsahuje prírodné a umelé, lovekom vytvorené zlo ky. lovek svojou innos ou do týchto zlo iek zasahuje a tým svoje ivotné prostredie ovplyv uje a mení, kde tento vz ah interakcie platí aj v opa nom postavení, kedy prostredie ovplyv uje a mení loveka a formuje ho (Kukura, 1982). 1.1 Zlo ky a tvorba ivotného prostredia ivotné prostredie loveka je mo né pod a jeho zlo iek rozdeli na prostredie prírodné, umelé, sociálne, pracovné, obytné a rekrea né. Prírodné prostredie je tvorené najmä prírodnými zlo kami hmotného sveta, umelé je výtvorom udskej aktivity, sociálne prostredie je vytvárané vz ahmi medzi u mi, pracovné prostredie je ur ené na prácu. Obytné prostredie je vyu ívané na bývanie a rekrea né na rekreáciu vo v etkých jej formách. (Gábri, 1998). ivotné prostredie je zlo itý systém, je tvorený jeho jednotlivými zlo kami, ktoré mô eme rozdeli nasledovne: - prírodné zlo ky pôda, voda, ovzdu ie, horniny, fauna a flóra, - umelé mestá, obce, komunikácie, výrobné objekty, - sociálne spolo ensko kultúrne, výchovné, lie ebné, sociálne a rodinné pomery, medzi udské vz ahy. Prírodné zlo ky ivotného prostredia sú najdôle itej ími prvkami pre ivot na celej planéte. Voda je najdôle itej í prírodný zdroj a zárove najroz írenej ia chemická látka na Zemi, je základnou stavebnou jednotkou ivota. Vzduch alebo atmosféra je rovnako nepostrádate nou zlú eninou pre ivot, transformuje v priestore teplo a vodu, vytvára ochranný tít pred UV iarením. Pôda je samostatný útvar, ktorý vznikol premenou astí zemskej kôry, vplyvom organizmov na horniny za ú asti vzduchu, vody a slne nej radiácie (Noskovi, 2007). innos loveka v jeho ivotnom prostredí, vzájomné interakcie toto jeho prostredie pretvárajú a tým mô eme hovori o tvorbe ivotného prostredia. Je to cie avedomá udská innos organizovaná na udských základoch, zameraná na optimalizáciu prírodných i umelých zlo iek krajiny (Noskovi, 2007, 6. str.). Tvorba ivotného 9

11 prostredia má pozitívne ako aj negatívne dôsledky na celkový stav ivotného prostredia, jeho vzh ad a funkciu v ka dom konkrétnom biotope. Je na zamyslenie i preva ujú negatívne alebo pozitívne vplyvy. Medzi negatívny vplyvy jednozna ne patrí práve tá innos, ktorou lovek svoje prostredie ni í a zne is uje. 1.2 Zne is ovanie ivotného prostredia Zne is ovanie ivotného prostredia je akéko vek vypú anie materiálu alebo energie do vody, pôdy alebo vzduchu, ktoré spôsobuje alebo mô e spôsobi akútnu, alebo chronickú ujmu ekologickej rovnováhy na Zemi, alebo zni uje kvalitu ivota na nej. Zne is ujúce látky mô u spôsobi primárne po kodenie, s priamym identifikovate ným dopadom na ivotné prostredie, alebo ved aj ie kody v podobe drobných odchýlok v krehkej biologickej rovnováhe potravinovej siete, ktoré sú v ak zistite né iba po dlhom asovom období. A do relatívne nedávnej histórie v dejinách udstva, bolo zne istenie predov etkým miestny problém. Industrializácia spolo nosti, zavedenie motorových vozidiel a explózia udskej populácie v ak spôsobili exponencionálny rast v produkcii tovarov a slu ieb. Spolu s týmto rastom rovnako obrovsky rástla aj tvorba odpadov. Bezoh adné vypú anie nespracovaného priemyselného a komunálneho odpadu do vodných tokov, ch lenie tisícok ton astíc a vzdu ných plynov do atmosféry, pou ívanie novo vyvinutých chemikálií a to v etko bez posudzovania mo ných dôsledkov na ivotné prostredie viedlo k ve kým ekologickým katastrofám. Veda za ala rie i niektoré problémy so zne istením a informovala verejnos o rozsahu zne istenia a práve toto verejné povedomie nakoniec prinúti vlády implementova efektívnej ie plánovanie a prija ú innej ie opatrenia proti zne is ovaniu ivotného prostredia (Hennies, 1997). Existuje mno stvo medzinárodných dohôd, ktoré zaväzujú práve najvä ích svetových producentov zne istenia k zni ovaniu emisií a celkového zne is ovania ivotného prostredia, ako napr. Kjótsky protokol k rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy. Je v ak otázne, i pri plnení dohodnutých stratégií a limitov je prvotným zámerom práve ochrana ivotného prostredia, alebo je to predov etkým ekonomický rozmer produk ných gigantov, ktorí síce dokázate ne investujú do ochrany ivotného prostredia obrovské prostriedky, ale na strane druhej opakovane prekra ujú stanovené limity a poru ujú dohodnuté medzinárodné pakty s jediným cie om, ktorým je akéko vek zvý enie zisku. 10

12 1.3 V eobecná ochrana ivotného prostredia Ochrana ivotného prostredia je v eobecný pojem, ktorý zah a v etky opatrenia smerujúce k ochrane ivotného prostredia. Naj astej ími oblas ami ochrany ivotného prostredia sú zmeny klímy, ochrana lesov a ochrana kvality vôd. U nieko ko desa ro í je ochrana ivotného prostredia dôle itým globálnym problémom i u v oblasti politiky, ekonomiky, hospodárstva, podnikania a pod. Negatívne ú inky udskej innosti na ivotné prostredie sú v poslednom období obzvlá vidite né, najmarkantnej ím je vyhynutie niektorých ivo í nych druhov, o poukazuje na to, ako sú ni ené ich biotopy. Ak chceme zachova na u planétu aj pre budúce generácie, je ivotné prostredie práve tou oblas ou globálnych problémov, ktorej treba venova najvä iu pozornos. Ochrana ivotného prostredia zah a ochranu jeho jednotlivých zlo iek, druhov organizmov alebo konkrétnych ekosystémov a ich vzájomných väzieb, ale aj ochranu ivotného prostredia ako celku (Noskovi, 2007, 6. str.). V eobecná ochrana ivotného prostredia je preto innos, ktorá by mala vychádza od ka dého jedného z nás a mali by sme k nej by vedení u od útleho veku. Toti to len tak sa dá zachova aspo nejaká kontinuita v ochrane a tvorbe ivotného prostredia. Zachovanie trvalo udr ate ného rozvoja by taktie malo by prioritou vlády ka dého tátu a koncepcie takéhoto rozvoja s programami stanovenými na nieko ko rokov vopred, sú as ou ka dodenného politického rozhodovania. Z politického h adiska je síce ochrana ivotného prostredia zakotvená vo viacerých právnych normách, ktorých vynútite nos je tátom garantovaná, ale ke si pod drobnoh ad zoberieme aj slovenský právny systém, zodpovednos z trestnoprávneho h adiska sa dá vyvodi iba vo i konkrétnym osobám. Environmentálna trestná innos, ktorá bezprostredne ovplyv uje kvalitu ivotného prostredia, je práve páchaná sofistikovanými metódami a organizovanými skupinami a jej dokazovanie konkrétnym osobám je preto ve mi náro né, ak nie nemo né. Preto treba v eobecnej ochrane ivotného prostredia venova vysokú prioritu, nako ko práve táto je tou metódou, ktorá mô e ovplyvni konanie ka dého jednotlivca z nás u od detstva a tým aj ovplyv ova na e konanie i v dospelosti, kedy práve osoby v produktívnom veku majú najvä iu rozhodovaciu moc pri realizácii i u politických alebo hospodárskych rozhodnutí a tým mô u a mali by ovplyv ova ochranu ivotného prostredia v akejsi forme prirodzenosti, nau enej bez akéhoko vek ved aj ieho úmyslu. Ochrana ivotného prostredia je nielen cie avedomá udská innos, ale aj rozsiahla problematika oblasti environmentálneho práva. Jej podstata je sú as ou normatívnych 11

13 právnych aktov ná ho právneho systému, ako aj sú as ou medzinárodných právnych noriem, ktoré sú vzh adom na lenstvo Slovenskej republiky v rôznych medzinárodných in titúciách, bu priamo sú as ou na ich zákonov, alebo nás toto lenstvo zaväzuje riadi sa i týmito normami, ako normami nadradenými ná mu právnemu systému. Na takomto princípe nadradenosti funguje celý systém Európskej únie. Tak, ako je právo na priaznivé ivotné prostredie sú as ou medzinárodných zmlúv, deklarácií a paktov, je zakotvené i v na om právnom systéme a to predov etkým v Ústavnom zákone. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky ( alej len Ústava SR). iesty diel Ústavy SR ustanovuje právo na ochranu ivotného prostredia a kultúrneho dedi stva, lánky 44 a 45 ustanovujú, e: - ka dý má právo na priaznivé ivotné prostredie, - ka dý je povinný chráni a zve a ova ivotné prostredie a kultúrne dedi stvo, - nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozova ani po kodzova ivotné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky, - tát dbá o etrné vyu ívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a o ú innú starostlivos o ivotné prostredie a zabezpe uje ochranu ur eným druhom vo ne rastúcich rastlín a vo ne ijúcich ivo íchov, - ka dý má právo na v asné a úplné informácie o stave ivotného prostredia a o prí inách a následkoch tohto stavu. Uvedené základné práva sú následne i na základe Ústavy SR zakotvené v al ích samostatných zákonoch upravujúcich konkrétnu oblas environmentálneho práva. Jedná sa predov etkým o tieto normy: - Zákon. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskor ích predpisov, - Zákon. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov vo ne ijúcich ivo íchov a vo ne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskor ích predpisov, - Zákon. 137/2010 Z. z. o ovzdu í, - Zákon. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskor ích predpisov (vodný zákon) v znení neskor ích predpisov, - Zákon. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskor ích predpisov, - Zákon. 220/2004 Z. z. o ochrane a vyu ívaní po nohospodárskej pôdy a o zmene zákona. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole zne is ovania 12

14 ivotného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskor ích predpisov, - Zákon. 274/2009 Z. z. o po ovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, - Zákon. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskor ích predpisov a iné. Týchto noriem je podstatne viac, ale cielene sa sústredíme iba na tie, na ktoré sa vo svojich skutkových podstatách odvolávajú jednotlivé environmentálne trestné iny. V týchto normách sú ustanovené i jednotlivé zákazy resp. innosti, ktorých poru enie zakladá zodpovednos za poru enie v rovine priestupku resp. správneho deliktu. al ími normami, ktoré takéto konanie postihujú a z poh adu tátnej moci sú pova ované za najvä iu mo nos donútenia sú predov etkým: - Zákon SNR. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskor ích predpisov, - Zákon. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskor ích predpisov. tát ktorý mô eme chápa ako najvy í orgán regulovania environmentálneho práva a politiky, mô e na dosahovanie po adovaných zásad politiky ivotného prostredia pou íva viacero spôsobov alebo druhov nástrojov. Jedná sa najmä o nástroje ekonomické, právne a mimoprávne. Najviac povedomé sú samozrejme ekonomické nástroje, nako ko sa nimi bezprostredne zasahuje do finan nej situácie ako podnikov tak aj jednotlivcov. Sú to pre nás známe dane, rôzne poplatky a povolenia, ako aj pokuty a platby za zne is ovanie. Medzi právne nástroje patria zákony, nariadenia, normy, smernice, vyhlá ky a pod. Mimoprávne nástroje politiky sú komplementárne nástroje k ekonomickým a právnym. Ich vyu ívanie je vä inou zalo ené na báze dobrovo nosti, jedná sa o vedecké a výskumné programy, environmentálne vzdelávanie, osvetu a pod. (Jurík, 2006). 13

15 2 Cie práce Cie om bakalárskej práce je oboznámi sa s problematikou ivotného prostredia, jeho tvorbou, zne is ovaním a primárne trestnoprávnou ochranou, ktorá má oporu v právnych normách z oblasti environmentálneho práva. Tieto právne normy upravujú innos fyzických a právnických osôb na jednotlivých úsekoch v oblasti ivotného prostredia, popisujú konkrétne stavy a skuto nosti a definujú konania, ktorými sa negatívne zasahuje do jednotlivých zlo iek ivotného prostredia a toto konanie charakterizujú ako konanie protiprávne. Preto je al ím cie om práce oboznámi sa práve s týmito právnymi normami. Ako tretí parciálny cie práce je oboznámenie sa s problematikou ochrany ivotného prostredia z trestnoprávneho h adiska a oboznámenie sa s jednotlivými skutkovými podstatami environmentálnych trestných inov. Bakalárska práca obsahuje aj al ie iastkové ciele, bez ktorých by nebolo mo né riadne obsiahnu celkovú problematiku trestnoprávnej ochrany ivotného prostredia, jedná sa o: - Definovanie pojmov priestupok a trestný in. - Rozanalyzovanie skutkovej podstaty trestného inu. - Zdokumentovanie stavu páchania environmentálnej trestnej innosti v Nitrianskom kraji na konkrétnych vybraných trestných inoch. - Porovnanie nápadu environmentálnej trestnej innosti za obdobie rokov 2008 a Stanovenie dôvodov a prí in vývoja environmentálnej trestnej innosti. 14

16 3 Metodika práce a metodika skúmania Objektom skúmania práce je ivotné prostredie a najmä v eobecne záväzné právne predpisy na tomto úseku a trestnoprávna ochrana ivotného prostredia z poh adu predpisov na úseku trestného práva. Riadne oboznámenie sa s objektom skúmania bolo zabezpe ené prostredníctvom domácich a zahrani ných odborných publikácií a z domácich odborne zameraných webových stránok. Získané informácie boli riadne analyzované, zapracované do práce. Najbohat ím zdrojom pre vypracovanie práce v ak boli v eobecné záväzné právne predpisy na úseku environmentálneho a trestného práva spojené so získanými skúsenos ami autora práce pri výkone jeho povolania policajta povereného dokumentovaním environmentálnej trestnej innosti. Pracovný metodický postup spracovávania bakalárskej práce bol nasledovný: - na tudovanie príslu ných materiálov z problematiky environmentálneho a trestného práva, - analýza zabezpe ených podkladov, informácií a dát, - komparácia environmentálnych právnych noriem a Trestného zákona so Zákonom o priestupkoch, - vyhodnotenie dát z Eviden no- tatistického systému kriminality. V práci boli vyu ité viaceré metódy skúmania. Metódou analýzy sme analyzovali príslu né právne normy zaoberajúce sa oblas ou ochrany a tvorby ivotného prostredia a trestným právom hmotným. Rovnako boli spracované aj príslu né odborné publikácie. Metódu komparácie sme vyu ili pri porovnávaní niektorých ustanovení skutkových podstát environmentálnych trestných inov a pri porovnávaní nápadu trestnej innosti v okrese Nitra za obdobie rokov 2008 a mesiaca máj roku Metódou syntézy sme vyhodnotili stav problematiky trestnoprávnej ochrany ivotného prostredia na území Slovenskej republiky a aj prí iny vedúce k páchaniu konkrétnej trestnej innosti a taktie sme zhodnotili nápad environmentálnej trestnej innosti za sledované obdobie rokov 2008 a mesiaca máj roku

17 4 Stav problematiky trestnoprávnej ochrany ivotného prostredia v SR 4.1 Protiprávne konanie Protiprávne konanie je také, ktorým sa poru uje ur itá povinnos, obmedzenie, zákaz, príkaz, nariadenie a právna norma výslovne toto konanie ozna uje ako konanie v rozpore so stanoveným pravidlom správania sa. Právna norma je v eobecne záväzné pravidlo udského správania, ktoré je ustanovené alebo uznané tátom, vo vopred právom ur enej forme a ktorého zachovanie je vynútite né tátnou mocou (Ottová, 2005, 149 s.). Zo skladby slovenského právneho systému v ak mo no vyvodi aj jedno nepísané pravidlo správania sa a tým je to, e o nie je zakázané, je dovolené resp. platí zásada nullum crimen sine lege niet trestného inu bez zákona (trestné je len to, o za trestné výslovne vyhlásil zákon) a zásada nulla poena sine lege niet trestu bez zákona (mo no ulo i trest, aký ustanovuje zákon). Teda to, o je výslovne v právnej norme uvedené, ako konanie v rozpore s ustanoveným pravidlom správania sa, mo no pova ova za konanie v súlade s právnym poriadkom. Pravidlá správania sa vychádzajú z viacerých prame ov a slovenský právny systém vychádza zo základných tyroch prame ov práva a to z normatívnych právnych aktov, právnych precedensov, právnej oby aje alebo zvyklosti a z normatívnych zmlúv (Bandlerová, 2001). Z poh adu trestnoprávnej ochrany ivotného prostredia nás v ak predov etkým zaujíma protiprávne konanie, ktoré charakterizujú osobitné predpisy a to zákon o priestupkoch a Trestný zákon. Obidve tieto normy vo svojej osobitnej asti vymedzujú, ktoré konanie udskej bytosti je pova ované za priestupok a ktoré za trestný in. Zákon o priestupkoch je norma definujúca priestupok a uvádzame ju z toho dôvodu, e právne normy zaoberajúce sa ochranou ivotného prostredia stanovujú, ktoré poru enie je mo né postihova ako správny delikt a ako priestupok, pri om nedefinujú ktoré poru enie je mo né kvalifikova ako trestný in a rozdiel medzi týmito dvomi protiprávnymi konaniami je niekedy ve mi malý. Priestupkom zmysle ustanovenia 2 Zákona SNR. 372/1990 Zb. o priestupkoch je zavinené konanie, ktoré poru uje alebo ohrozuje záujem spolo nosti a je za priestupok výslovne ozna ené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnute ný pod a osobitných právnych predpisov, alebo o trestný in. V zmysle citovaného zákona o priestupkoch priestupkom v ak naopak nie je konanie, ktorým sa primeraným spôsobom odvracia priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom alebo 16

18 nebezpe enstvo priamo hroziace záujmu chráneného zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako záva ný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpe enstvo nebolo mo né v danej situácii odstráni inak. Definícia trestného inu znie: Trestný in je protiprávny in, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak (Trestný zákon, 2005). Trestný in sa alej rozde uje na pre in a zlo in, kde pod pre inom sa rozumie trestný in spáchaný z nedbanlivosti alebo úmyselný trestný in, za ktorý Trestný zákon vo svojej osobitnej asti ustanovuje trest od atia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevy ujúcou pä rokov. Nejde v ak o pre in, ak vzh adom na spôsob spáchania inu, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchate a je záva nos tohto inu nepatrná. Zlo inom je úmyselný trestný in, za ktorý Trestný zákon ustanovuje trest od atia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevy ujúcou pä rokov. Ak trest od atia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby prevy uje osem rokov, hovoríme o obzvlá záva nom zlo ine (Trestný zákon, 2005). Rovnako ako v priestupkovom zákone aj Trestný zákon pomenúva ur ité udské konanie, ktoré sa za trestný in nepova uje. V tomto prípade hovoríme o okolnostiach vylu ujúcich protiprávnos, ktorými sú predov etkým nutná obrana a krajná núdza, oprávnené pou itie zbrane, dovolené riziko, výkon práva a povinností, súhlas po kodeného a plnenie úloh agenta. V skratke mo no uvies, e zákonodarca presne pomenúva konkrétne konanie, ktoré by sa za normálnych okolností pova ovalo za konanie protiprávne a napl ujúce znaky niektorej zo skutkových podstát uvedených v osobnej asti Trestného zákona, ale v tomto prípade je toto konanie pova ované za dovolené, ale za presne stanovených pravidiel. Tak ako Zákon o priestupkoch tak aj Trestný zákon vo svojich osobitných astiach obsahujú popisy konkrétnych konaní fyzických osôb, ktoré sa pova uje za konanie v rozpore so zákonom a zárove za toto konanie ukladá sankciu alebo trest. Aký je v ak rozdiel medzi priestupkom a trestným inom. Základným a smerodajným rozdielom je práve nebezpe nos a záva nos udského konania. Obidva in titúty chránia rovnaké záujmy teda ivot, zdravie, slobodu, rodinu, mláde, majetok, ivotné prostredie, v eobecné záujmy a iné práva a slobody. Laicky mo no poveda, e priestupkom je práve to konanie, ktoré menej záva ným spôsobom po kodzuje a ohrozuje uvedený záujem chránený zákonom a teda napr. spôsobuje men iu kodu na majetku, drobnej ie zranenie, men í zásah do práv a slobôd, po kodenie ivotného prostredia v malom rozsahu at. a naopak trestný in je práve to konanie, ktorého zásah do chráneného záujmu mo no charakterizova ako záva ný. Nako ko nás v ak interesuje predov etkým trestnoprávne 17

19 konanie, budeme alej pracova a venova sa u len problematike uvádzanej v osobitnej asti Trestného zákona, kde sú popísané konanie fyzických, trestne zodpovedných a prí etných osôb a tieto sa nazývajú skutkové podstaty. Osobitná as Trestného zákona je rozdelená pod a druhu konkrétneho záujmu chráneného zákonom do dvanástich hláv nasledovne: 1. Trestné iny proti ivotu a zdraviu. 2. Trestné iny proti slobode a udskej dôstojnosti. 3. Trestné iny proti rodine a mláde i. 4. Trestné iny proti majetku. 5. Trestné iny hospodárske. 6. Trestné iny v eobecne nebezpe né a proti ivotnému prostrediu. 7. Trestné iny proti republike. 8. Trestné iny proti poriadku vo verejných veciach. 9. Trestné iny proti iným právam a slobodám. 10. Trestné iny proti brannosti, proti civilnej slu be, proti slu be v ozbrojených silách a proti obrane vlasti. 11. Trestné iny vojenské. 12. Trestné iny proti mieru, proti udskosti, trestné iny terorizmu, extrémizmu a trestné iny vojnové. Trestnoprávnu ochranu ivotnému prostrediu poskytuje práve iesta hlava osobitnej asti Trestného zákona, ktorá obsahuje skutkové podstaty trestných inov proti ivotnému prostrediu. Skutková podstata je súhrn znakov, ktoré charakterizujú konkrétne udské chovanie ako trestný in. Skutková podstava trestného inu sa skladá zo tyroch základných a obligatórnych znakov, ktoré sú nevyhnutné na to, aby konkrétnym udským konaním do lo k naplneniu v etkých znakov tej ktorej skutkovej podstaty (Ivor, 2005). Jedná sa o objekt skutkovej podstaty trestného inu, objektívnu stránku skutkovej podstaty trestného inu, subjekt skutkovej podstaty trestného inu a subjektívnu stránku skutkovej podstaty trestného inu ( alej len SPT ). Absencia ktoréhoko vek znaku znamená, e k naplneniu SPT nedo lo. Objektom SPT sú práve spolo enské vz ahy, ktoré sú Trestným zákonom chránené. Objekt mô eme rozdeli na v eobecný (ur uje súhrn v etkých spolo enských záujmov), druhový alebo skupinový (jednotlivé chránené záujmy, zoradené do jednotlivých hláv, 18

20 resp. dielov v osobitnej asti Trestného zákona nadpis hlavy alebo dielu ivot, zdravie, majetok) a individuálny objekt (konkrétny spolo enský záujem napr. domová sloboda, byt, motorové vozidlo, elektronický platobný prostriedok). Objektívnou stránkou SPT je vonkaj ia charakteristika trestného inu a má svoje obligatórne znaky: - konanie alebo aj opomenutie konania (prejav vôle), - následok (poru enie alebo ohrozenie chránených spolo enských vz ahov), - prí inný vz ah medzi konaním a následkom (Nexus causalis), (prí inou následku je len také konanie, bez ktorého by následok nikdy nenastal). Subjektom SPT je fyzická osoba, ktorá je v ase spáchania trestného inu prí etná a star ia ako trnás rokov, pri om za prí etnos mo no pova ova schopnos takejto osoby v ase spáchania skutku rozpozna nebezpe nos svojho konania. Subjektívnou stránkou SPT je vnútorná stránka trestného inu, vyjadrujúca znaky týkajúce sa psychiky páchate a predov etkým jeho zavinenie (úmyselné priame alebo nepriame, nedbanlivostné vedomé alebo nevedomé a následne aj jeho motív (Ivor, 2005). Existuje viacero rozdelení skutkových podstát trestných inov, pri om a iskovým pre túto prácu je najmä rozdelenie z poh adu ich vyjadrenia. Poznáme PT : - opisné, ktoré doslova opisujú v etky znaky, - odkazovacie, ktoré odkazujú na inú skutkovú podstatu uvedenú v Trestnom zákone - blanketné, ktoré odkazujú na právne predpisy z iného odvetvia ( typické sú najmä skutkové podstaty environmentálnej trestnej innosti, predov etkým ustanovenia Trestného zákona). 4.2 Ochrana ivotného prostredia v zmysle osobitných predpisov Aby sme lep ie pochopili problematiku konkrétnych skutkových podstát environmentálnych trestných inov, priblí ime si aj ochranu ivotného prostredia v zmysle osobitných predpisov a teda právnych noriem upravujúcich ochranu toho, ktorého prírodného zdroja, biotopu, ivo ícha a pod. Právne normy majú rôzne zameranie ale vo v eobecnosti poverujú tátne orgány starostlivos ou o ivotné prostredie, ur ujú ich kompetencie a právomoci po núc jednotlivými ministerstvami a kon iac organmi miestnej samosprávy. Rovnako regulujú konanie vo vz ahu k prostrediu a ur ujú právne a správne postihy za ich poru ovanie (Kvasni ková, 2002). 19

21 Zákon. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskor ích predpisov (vodný zákon) v znení neskor ích predpisov. Vodný zákon vytvára podmienky na v estrannú ochranu vôd vrátane vodných ekosystémov, na zachovanie alebo zlep ovanie stavu vôd, na ú elné, hospodárne a trvalo udr ate né vyu ívanie vôd, na mana ment povodní a zlep enie kvality ivotného prostredia a jeho zlo iek a pod. Zárove upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb k vodám a nehnute nostiam, ktoré s nimi súvisia pri ich ochrane, ú elom a hospodárnom vyu ívaní, oprávnenia a povinnosti orgánov tátnej vodnej správy a zodpovednos za poru enie povinností pod a tohto zákona. Piata as vodného zákona ochrana vodných pomerov a vodárenských zdrojov presne stanovuje v eobecné povinnosti u ívate ov povrchových a podzemných vôd, definuje o je chránená vodohospodárska oblas, chránené pásmo vodárenských zdrojov, citlivá oblas a zranite ná oblas. Rovnako ustanovuje ochranu vôd pred zne istením dusi nanmi z po nohospodárskych zdrojov, vymedzuje vypú anie odpadových a osobitných vôd do povrchových, podzemných vôd, do verejnej kanalizácie. Popisuje zaobchádzanie s nebezpe nými látkami a ur uje o je mimoriadne zhor enie alebo ohrozenie kvality vôd. Zárove uvádza opatrenia na nápravu. Vodný zákon vo svojej jedenástej asti definuje správne delikty a priestupky na úseku ochrany vôd, vodných tokov a vodných stavieb, kde príslu ným tátnym orgánom umo uje ulo i pokuty v rozmedzí od 66,38 a do ,78. Zákon. 137/2010 Z. z. o ovzdu í. Zákon o ovzdu í medzi iným upravuje cie v kvalite ovzdu ia, hodnotenie kvality ovzdu ia a informovanie verejnosti o kvalite ovzdu ia, práva a povinnosti osôb pri ochrane ovzdu ia pre vná aním zne is ujúcich látok udskou innos ou a pri obmedzovaní prí in a zmier ovaní následkov zne is ovania ovzdu ia. V 30 definuje správne delikty na úseku ochrany ovzdu ia za ktoré dáva mo nos správneho orgánu ulo i pokuty v rozmedzí od 33,00 a do ,00. Zákon. 220/2004 Z. z. o ochrane a vyu ívaní po nohospodárskej pôdy a o zmene zákona. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole zne is ovania ivotného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskor ích predpisov. 20

22 Zákon o ochrane a vyu ívaní po nohospodárskej pôdy na úseku ochrany ivotného prostredia predov etkým ustanovuje ochranu vlastností a funkcií po nohospodárskej pôdy a zabezpe enie jej trvalo udr ate ného obhospodarovania a po nohospodárskej pôdy, ktorými sú predov etkým produkcia biomasy, filtrácia a neutralizácia, premena látok v prírode, udr iavanie ekologického a genetického potenciálu ivých organizmov v prírode. Za priestupky a iné správne delikty, ktorými napríklad sú nezabezpe enie základnej starostlivosti o po nohospodársku pôdu, alebo spôsobenie jej po kodenia, po kodenie po nohospodárskej pôdy rizikovými látkami, zákon dáva mo nos ulo i pokuty do ,59. Zákon. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskor ích predpisov. Zákon o ochrane prírody a krajiny je najdôle itej ou právnou normou v oblasti ochrany ivotného prostredia z h adiska následnej trestnoprávnej ochrany, nako ko je práve tou právnou normou, ktorá sa naj astej ie objavuje v blanketných skutkových podstatách trestných inov proti ivotnému prostrediu a je základnou normou pre ochranu prírodnej krajiny ako takej. Zákon o ochrane prírody a krajiny upravuje pôsobnos tátnej správy, samosprávy, práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cie om prispie k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem ivota na Zemi, utvára podmienky a trvalé udr iavanie, obnovovanie a racionálne vyu ívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedi stva, charakteristického vzh adu krajiny a na dosiahnutie a udr anie ekologickej stability. Ustanovenie 2 ods. 1 stanovuje, e ochranu prírody a krajiny pod a tohto zákona sa rozumie obmedzovanie zásahov, ktoré mô u ohrozi, po kodi alebo zni i podmienky a formy ivota, prírodné dedi stvo, vzh ad krajiny, zní i jej ekologickú stabilitu, ako aj odstra ovanie následkov takýchto zásahov. Ochranou prírody sa rozumie aj starostlivos o ekosystémy. Zákon upravuje aj komplexný systém ochrany prírody a krajiny a krajinu rozde uje do základných piatich stup ov ochrany územia. Do prvého stup a ochrany je zaradené celé územie Slovenskej republiky ak zákon neustanovuje inak. Do druhého stup a ochrany sú zaradené napríklad chránená krajinná oblas, chránený krajinný prvok a vyhlásené ochranné pásmo chráneného územia s 3. stup om ochrany, kde do uvedených území patrí okrem iného aj zákaz vjazdu a státia motorovými vozidlami, tvorkolkami mimo cesty. Pod tretí stupe ochrany patria národné parky, chránené areály, chránené krajinné prvky, vyhlásené ochranné pásmo chráneného územia so 4. stup om ochrany, kde okrem 21

23 iných sú zakázané také innosti ako táborenie, stanovanie, jazda na koni, zbieranie rastlín a plodov... tvrtý stupe ochrany tvoria územia, pod ktoré spadajú chránené areály, prírodné rezervácie, národné prírodné rezervácie, prírodné pamiatky, národné prírodné pamiatky, chránené krajinné prvky. Tu ju okrem inností zakázaných v ni ích stup och zakázané napr. zbiera nerasty, umiest ova informa né alebo reklamné tabule, vo né pú anie psov, oplocovanie pozemkov a pod. Najvy í piaty stupe ochrany je charakterizovaný ako chránený areál, prírodná rezervácia, národná prírodná rezervácia, prírodná pamiatka, národná prírodná pamiatka, chránený krajinný prvok, ako aj jasky a a ochranné pásmo jaskyne a prírodný vodopád s ochranným pásmom prírodného vodopádu a chránené vtá ie územie. V piatom stupni ochrany je zakázané ru i pokoj a ticho, chyta, usmrti alebo lovi ivo ícha, umiest ova stavbu a pod. Podrobný popis v etkých stup ov chránených území je uvedený v 12 a 16 zákona a jednotlivé druhy chránených území, innosti v nich zakázané a povolené sú podrobne popísané v ustanoveniach 17 a 27. Rovnako v ustanoveniach 90 a 92 zákon definuje správne delikty, priestupky a sankcie za ne, pri om dáva mo nos príslu nému správnemu orgánu za poru enie ustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny ulo i pokutu v rozmedzí do ,91. Zákon. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov vo ne ijúcich ivo íchov a vo ne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskor ích predpisov. Zákon o ochrane druhov vo ne ijúcich ivo íchov a vo ne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi vychádza predov etkým z tzv. CITES-u (Convention on International Trade in Endangerad Species of Wild Fauna and Flora). CITES je medzinárodný dohovor, ktorý bol podpísaný d a vo Washingtone a jeho úlohou je postavi svetový obchod s ohrozenými druhmi ivo íchov a rastlín pod spolo nú kontrolu v etkých tátov sveta, tak aby bola dosiahnutá ich ochrana pred ich vyhubením vplyvom bezoh adného získavania pre obchodné ú ely. V sú asnosti k CITES-u pristúpilo viac ako 160 krajín sveta. CITES ochra uje viac ako druhov ivo íchov a druhov rastlín. Na Slovensku je tento dohovor uplat ovaný od roku 1992 (cites.sk, 2011). Zákon. 15/2005 Z. z. upravuje podmienky ochrany exemplárov, druhov vo ne ijúcich ivo íchov a vo ne rastúcich rastlín, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri ich ochrane exemplárov, pôsobnos orgánov tátnej správy, a ur uje zodpovednos za poru enie povinností ustanovených týmto zákonom alebo osobitným predpisom, za ktoré umo uje ulo i sankcie do vý ky

24 Zákon. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskor ích predpisov. Úlohou a cie om ustanovení Zákona o lesoch je zachovanie, zve a ovanie a ochrana lesov ako zlo ky ivotného prostredia a prírodného bohatstva krajiny na plnenie ich nenahradite ných funkcií, zabezpe enie diferencovaného, odborného a trvalo udr ate ného hospodárenia v lesoch, zosúladenie záujmov spolo nosti a vlastníkov lesov a vytvorenie ekonomických podmienok na trvalo udr ate né hospodárenie v lesoch. Zákon alej vymedzuje lesné pozemky a ich ochranu, vlastníctvo lesných pozemkov a vyu ívanie lesov. Upravuje odborné hospodárenie v lesoch, podporu trvalo udr ate ného hospodárenia a tátny dozor v lesoch a stanovuje sankcie za poru enie povinností ustanovených Zákonom o lesoch v rozmedzí do Zákon. 274/2009 Z. z. o po ovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon o lesoch upravuje podmienky zachovania druhovej pestrosti a zdravých populácií vo ne ijúcej zveri a jej prirodzených biotopov, stanovuje uznávanie, zmeny a vyu ívanie po ovných revírov, po ovnícke hospodárenie, plánovanie a dokumentáciu, ochranu po ovníctva a zveri, starostlivos o zver a zlep ovanie ivotných podmienok zveri a pôsobnos po ovníckej strá e. Popisuje vznik, registráciu a zánik po ovníckej organizácie, organizáciu, postavenie a pôsobnos Slovenskej po ovníckej komory a ustanovuje podmienky na lov a zu itkovanie zveri, náhradu kody spôsobenej po ovníctvom, zverou a na zveri. Samozrejme ur uje aj pôsobnos orgánov tátnej správy na úseku po ovníctva a tátny dozor v po ovníctve, zodpovednos za poru enie povinností ustanovených týmto zákonom za ktorý umo uje ulo i sankcie do vý ky Zákon. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskor ích predpisov. Zákon o odpadoch upravuje pôsobnos orgánov tátnej správy a obcí, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri predchádzaní vzniku odpadov a pri nakladaní s odpadmi, zodpovednos za poru enie povinností na úseku odpadového hospodárstva a upravuje zriadenie Recykla ného fondu. Vymedzuje základné pojmy, teda stanovuje o sa pova uje za odpad, kto je pôvodca a dr ite odpadu, aká innos sa rozumie pod nakladaním, zhodnocovaním, zne kod ovaním, zberom, zhroma ovaním, triedením, skládkovaním a skladovaním odpadov. Zákon o odpadoch v 2 charakterizuje 23

25 odpad ako hnute nú vec, ktorej sa jej dr ite zbavuje, chce sa jej zbavi alebo je v súlade so zákonom i osobitnými predpismi povinný sa jej zbavi. V desiatej asti zákona o odpadoch sú vedené správne delikty a priestupky, za ktoré je mo né ulo i sankciu do vý ky , Trestnoprávna ochrana ivotného prostredia Trestnoprávnu ochranu ivotnému prostrediu poskytujú trestné iny uvedené v iestej hlave Trestného zákona Trestné iny v eobecne nebezpe né a proti ivotnému prostrediu. V zmysle interných predpisov Ministerstva vnútra SR najmä Nariadenia ministra vnútra. 77/2005 o postupe pri predchádzaní, zamedzovaní, odha ovaní a dokumentovaní environmentálnej trestnej innosti, pri zis ovaní jej páchate ov, pri vy etrovaní a skrátenom vy etrovaní je táto trestná innos pecifikovaná práve ako environmentálna trestná innos, ktorej sa venujú samostatne vy lenení policajti poverení vykonávaním úkonov trestného konania, ktorí predov etkým majú vz ah k danej problematike, absolvovali mno stvo odborných seminárov a kolení a poprípade sami majú vzdelanie environmentálneho zamerania. Následne títo policajti usmer ujú svojich kolegov pri riadnom, zákonnom a v asnom dokumentovaní environmentálnej trestnej innosti. Pod environmentálnu trestnú innos v zmysle citovaného nariadenia ministra vnútra spadajú z Trestného zákona nasledovné trestné iny: - Ohrozovanie a po kodenie ivotného prostredia , - Neoprávnené nakladanie s odpadmi 302, - Poru ovanie ochrany vôd a ovzdu ia , - Poru ovanie ochrany rastlín a ivo íchov 305, - Poru ovanie ochrany stromov a krov 306, - írenie nákazlivej choroby zvierat a rastlín , - Únik organizmov 309, - Pytliactvo 310 a - Týranie zvierat 378. V eobecnú ochranu ivotného prostredia poskytuje práve ustanovenie 300 a 301 Trestného zákona Ohrozenie a po kodenie ivotného prostredia: 300 (1) Kto úmyselne vydá ivotné prostredie do nebezpe enstva vzniku malej kody tým, e poru í v eobecne záväzné právne predpisy o ochrane ivotného prostredia alebo o ochrane 24

26 prírodných zdrojov vrátane prírodných lie ivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd a hospodárení s nimi, potrestá sa od atím slobody a na tri roky. (2) Od atím slobody na jeden rok a pä rokov sa potrestá, kto v chránenom území neoprávnene postaví stavbu. (3) Rovnako ako v odseku 2 sa páchate potrestá, ak spácha in uvedený v odseku 1 a) záva nej ím spôsobom konania, alebo b) v chránenom území vrátane ochranného pásma prírodných lie ivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd. (4) Od atím slobody na tri roky a osem rokov sa páchate potrestá, ak spácha in uvedený v odseku 1 a spôsobí ním na ivotnom prostredí zna nú kodu. (5) Od atím slobody na tyri roky a desa rokov sa páchate potrestá, ak spácha in uvedený v odseku 1 a spôsobí ním na ivotnom prostredí kodu ve kého rozsahu. 301 (1) Kto z nedbanlivosti vydá ivotné prostredie do nebezpe enstva vzniku vä ej kody tým, e poru í v eobecne záväzné právne predpisy o ochrane ivotného prostredia alebo o ochrane prírodných zdrojov vrátane prírodných lie ivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd a hospodárení s nimi, potrestá sa od atím slobody a na jeden rok. (2) Od atím slobody a na tri roky sa páchate potrestá, ak spácha in uvedený v odseku 1 v chránenom území vrátane ochranného pásma prírodných lie ivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd. (3) Rovnako ako v odseku 2 sa páchate potrestá, ak spácha in uvedený v odseku 1 a spôsobí ním zna nú kodu. (4) Od atím slobody na tri roky a osem rokov sa páchate potrestá, ak spácha in uvedený v odseku 1 a spôsobí ním kodu ve kého rozsahu. Charakteristickým znakom pre skutkové podstaty environmentálnych trestných inov je práve ich odkazovanie sa na v eobecne záväzné právne predpisy o ochrane ivotného prostredia. Jedná sa teda o blanketné odkazné skutkové podstaty a páchate sa takéhoto trestného inu dopustí vtedy, ak svojim konaním poru í niektorý takýto predpis. Pri pre ine Ohrozenie a po kodenie ivotného prostredia Trestný zákon v 300 vy aduje úmyselné zavinenie a podmie uje ho spôsobením malej kody. Naopak v 301 sta í na naplnenie skutkovej podstaty zavinenie z nedbanlivosti, av ak je potrebné spôsobenie kody vä ej. 25

27 kodu v eobecne ako aj jej vý ku nám upravujú 124 a 125 Trestného zákona, kde sa kodou na ú ely Trestného zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach po kodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v prí innej súvislosti s trestným inom, bez oh adu na to, i ide o kodu na veci alebo na právach. kodou sa na ú ely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v prí innej súvislosti s trestným inom. Pri trestných inoch proti ivotnému prostrediu sa v ak kodou rozumie súhrn ekologickej ujmy a majetkovej kody, pri om majetková koda v sebe zahr uje aj náklady na uvedenie ivotného prostredia do predo lého stavu. Pri trestnom ine neoprávneného nakladania s odpadmi pod a 302 rozsahom inu sa rozumie cena, za ktorú sa odpad v ase a v mieste zistenia inu obvykle zbiera, prepravuje, vyvá a, dová a, zhodnocuje, zne kod uje alebo ukladá, a cena za odstránenie odpadu z miesta, ktoré na jeho ulo enie nie je ur ené. kodou malou sa rozumie koda prevy ujúca sumu 266. kodou vä ou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desa násobok takej sumy. Zna nou kodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. kodu ve kého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej pä stonásobok takej sumy. Ak ide o ujmu na ivotnom prostredí ujmu spôsobenú na chránených druhoch ivo íchov a rastlín, exemplároch alebo drevinách alebo kodu na pamiatkovo chránených veciach alebo veciach majúcich historickú, umeleckú alebo vedeckú hodnotu, pri ur ení ujmy alebo vý ky kody sa vychádza aj z hodnoty veci ur enej zákonom alebo iným v eobecne záväzným právnym predpisom vydaným na základe zákona. Z uvedeného mo no vidie, e rozdiel medzi úmyselným a nedbanlivostným konaním páchate a u pre inu Ohrozenia a po kodenia ivotného prostredia je odlí ený vý kou spôsobenej kody. Trestná sadzba sa prirodzene zvy uje s vý kou spôsobenej kody. Zákonodarca prísnej ie postihuje aj konanie ako postavenie stavby v chránenom území resp. akéko vek konanie v rozpore s normami na ochranu ivotného prostredia uskuto nené v chránenom území. Táto skutková podstata je práve preto v eobecnou, lebo uskuto nené v chránenom území. Táto skutková podstata je práve preto v eobecnou, lebo pod ustanovenie v eobecných záväzných právnych predpisov na ochranu ivotného prostredia spadá obrovské mno stvo právnych noriem sú to normy na ochranu lesa, pôdy, ovzdu ia, vodných zdrojov, ivotného prostredia ako takého a pod. Následné skutkové podstaty environmentálnych trestných inov vy adujú spôsobenie vä ej kody a tak by sa napríklad niektoré konkrétne konania i záva ného charakteru nedali pre absenciu vý ky spôsobenej kody posudzova ako trestný in. Konkrétne si mô eme ako príklad uvies úmyselné usmrtenie dravca otráveným kadáverom. V prípade ak sa jedná 26

OSOBNÉ ZÁMENÁ. 1. pád 3. pád 4. pád. er (on) ihm ( mu/ jemu) ihn (ho/ jeho) sie (ona) ihr ( jej) sie (ju) es (ono) ihm ( mu/ jemu) es ( ho/ jeho)

OSOBNÉ ZÁMENÁ. 1. pád 3. pád 4. pád. er (on) ihm ( mu/ jemu) ihn (ho/ jeho) sie (ona) ihr ( jej) sie (ju) es (ono) ihm ( mu/ jemu) es ( ho/ jeho) OSOBNÉ ZÁMENÁ V nemčine, rovnako ako v slovenčine, máme 3 osoby v oboch číslach (jednotnom aj množnom). Osobné zámená skloňujeme rovnako ako podstatné alebo prídavné mená v 4 pádoch (N, G, D, A). Tvary

Mehr

Antrag auf Behandlung als unbeschränkt einkommensteuerpflichtiger Arbeitnehmer nach 1 Abs. 3, 1a EStG

Antrag auf Behandlung als unbeschränkt einkommensteuerpflichtiger Arbeitnehmer nach 1 Abs. 3, 1a EStG Antrag auf Behandlung als unbeschränkt ekommensteuerpflichtiger Arbeitnehmer nach 1 Abs. 3, 1a EStG (Anlage Grenzpendler EU/EWR zum Antrag auf Lohnsteuer-Ermäßigung 200_) Zur Beachtung: Für Arbeitnehmer,

Mehr

HABILITAČNÉ KONANIE. Mgr. Iveta Zlá, Ph.D. Katedra germanistiky, Filozofická fakulta, Ostravská univerzita v Ostravě

HABILITAČNÉ KONANIE. Mgr. Iveta Zlá, Ph.D. Katedra germanistiky, Filozofická fakulta, Ostravská univerzita v Ostravě HABILITAČNÉ KONANIE Mgr. Iveta Zlá, Ph.D. Katedra germanistiky, Filozofická fakulta, Ostravská univerzita v Ostravě Študijný odbor: literárna veda Dátum doručenia žiadosti: 12.11.2014 Názov habilitačnej

Mehr

Artikel 1 Persönlicher Geltungsbereich. Článok 1 Osoby, na ktoré sa Zmluva vzťahuje. Artikel 2 Unter das Abkommen fallende Steuern

Artikel 1 Persönlicher Geltungsbereich. Článok 1 Osoby, na ktoré sa Zmluva vzťahuje. Artikel 2 Unter das Abkommen fallende Steuern Artikel 1 Persönlicher Geltungsbereich Dieses Abkommen gilt für Personen, die in einem Vertragsstaat oder in beiden Vertragsstaaten ansässig sind. Artikel 2 Unter das Abkommen fallende Steuern (1) Dieses

Mehr

Übersicht über die systematischen Hauptgruppen

Übersicht über die systematischen Hauptgruppen Ü ü H 1-9: A G 1 B 2 N 3 F 4 A T 5 I I A (D, M, H) 6 W Z 7 Z ( S), Z 10-19: W W 10 S G W 11 G G, G 12 G G G, 13 G G G, N, Lä 14 G G G, N, Lä 15 O G 16 B, A M 17 G Pä / G U / L S G 1 20-29: U E 20 D W öß

Mehr

slovakia daňové a účtovné novinky NOVELA ZÁKONA O DANI Z PRÍJMOV OD 1.1.2015

slovakia daňové a účtovné novinky NOVELA ZÁKONA O DANI Z PRÍJMOV OD 1.1.2015 STRANA 1/6 NOVEMBER 2014 SEITE 1/6 NOVEMBER 2014 NOVELA ZÁKONA O DANI Z PRÍJMOV OD 1.1.2015 V tomto vydaní Mailing BMB Leitner by sme Vás chceli informovať o novele zákona o dani z príjmov s účinnosťou

Mehr

SK - Vyhlásenie o parametroch

SK - Vyhlásenie o parametroch SK - Vyhlásenie o parametroch v zmysle vyhlášky MDVRR č. 162/2013 Z.z. Výrobok: Náterové látky rozpúšťadlové dvojzložkové Typy výrobku: PD, PE, PG, SD, SG, SE a jej doplnkový material: riedidlá VP 30-2438/0,

Mehr

medzinárodný finančný manažment

medzinárodný finančný manažment Ekonomická univerzita v BratislavE univerzita martina luthera v halle-wittenbergu medzinárodný finančný manažment výsledky a skúsenosti BilatErálny študijný program EkonomickEj univerzity v BratislavE

Mehr

POLITICKÝ SYSTÉM A REŽIM SLOVENSKEJ REPUBLIKY

POLITICKÝ SYSTÉM A REŽIM SLOVENSKEJ REPUBLIKY Igor Baka POLITICKÝ SYSTÉM A REŽIM SLOVENSKEJ REPUBLIKY v rokoch 1939 1940 Vojenský historický ústav Bratislava 2010 PhDr. Igor Baka, PhD. Vojenský historický ústav Bratislava Výskum v nemeckých archívoch

Mehr

ukladanie trestných sankcií právnickým osobám v Slovenskej republike

ukladanie trestných sankcií právnickým osobám v Slovenskej republike ukladanie trestných sankcií právnickým osobám v Slovenskej republike doc. JUDr. Jozef ZÁHORA, Ph.D., Ústav verejného práva, Fakulta práva, Paneurópska vysoká škola, Bratislava 1 Úvod Po niekoľkoročnej

Mehr

FOND PRE ALTERNATÍVNE ENERGIE - SZOPK OBNOVITE¼NÉ ZDROJE ENERGIE

FOND PRE ALTERNATÍVNE ENERGIE - SZOPK OBNOVITE¼NÉ ZDROJE ENERGIE FOND PRE ALTERNATÍVNE ENERGIE - SZOPK OBNOVITE¼NÉ ZDROJE ENERGIE Táto publikácia je urèená pre èitate¾ov, ktorí majú záujem o poznanie budúcnosti v oblasti využívania energetických zdrojov na Zemi. Hoci

Mehr

Kronika mesta Prešov

Kronika mesta Prešov Kronika mesta Prešov 2011 zväzok LII. Tento zväzok Kroniky mesta Prešov, ktorý je v poradí LIT. zväzkom kroník tohto mesta, obsahuje 145 priebežne číslovaných strán..~j, JUDr. Pavel Hagyari primátor mesta

Mehr

2. Obzvlášť závažná vina odsúdeného

2. Obzvlášť závažná vina odsúdeného Časopis pro právní vědu a praxi tohto inštitútu v Spolkovej republike Nemecko, nakoľko sa v určitých smeroch odlišuje od právnej úpravy Slovenskej a Českej republiky a môže tak priniesť iný pohľad na problematiku.

Mehr

Rozvoj spoločnosti / Development of the company Die Entwicklung der Gesellschaft

Rozvoj spoločnosti / Development of the company Die Entwicklung der Gesellschaft Rozvoj spoločnosti / Development of the company Die Entwicklung der Gesellschaft Automatická paletizačná linka Automatic palletization line Automatische Palettieranlage Kontrolná váha s vyradzovaním Inspection

Mehr

Kolektív Verejná správa. Základné práva a slobody

Kolektív Verejná správa. Základné práva a slobody Kolektív Verejná správa. Základné práva a slobody Spolok Slovákov v Poľsku 2015 Recenzenti: prof. doc. JUDr. Marek Šmid, PhD. doc. JUDr. Mária Srebalová, PhD. Vedecká monografia vznikla s finančnou podporou

Mehr

TUÁLNE OTÁZKY TR ESTNÉHO ZÁKONODARST

TUÁLNE OTÁZKY TR ESTNÉHO ZÁKONODARST prof. JUDr. Milan ČIČ, DrSc. et. mult. Dr. h. c., akademik SAV, akademik EAVU 1993 2000 od 2004 asistent, Právnická fakulta Univerzity Komenského vedecký pracovník Slovenskej akadémie vied námestník ministra

Mehr

Smernica pre manažmentové kategórie chránených území. Interpretácia a využitie manažmentových kategórií chránených území v Európe

Smernica pre manažmentové kategórie chránených území. Interpretácia a využitie manažmentových kategórií chránených území v Európe Guidelines for Protected Area Management Categories - Interpretation and Application of the Protected Area Management Categories in Europe", published in 2000 by IUCN WCPA and EUROPARC Federation with

Mehr

Môže byť ústavný zákon protiústavný?

Môže byť ústavný zákon protiústavný? UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE PRÁVNICKÁ FAKULTA Môže byť ústavný zákon protiústavný? Študentská vedecko-odborná činnosť Autor: Bc. Slavomíra Henčeková Konzultant: JUDr. Marián Giba, PhD. Katedra:

Mehr

Grundlagen bilden / Tvoríme základy

Grundlagen bilden / Tvoríme základy Grundlagen bilden / Tvoríme základy Mandantenbrief / Mandantný list Aktuelles aus den Bereichen Recht, Steuern und Wirtschaft in der Slowakei Informácie z oblastí práva, daní a hospodárstva na Slovensku

Mehr

Vo r d ä c h e r-ca r p o r t s. Vo r d ä c h e r-ca r p o r t s a u s Sta h l Ed e l s ta h l u n d. Gl a s. En g i n e e r i n g

Vo r d ä c h e r-ca r p o r t s. Vo r d ä c h e r-ca r p o r t s a u s Sta h l Ed e l s ta h l u n d. Gl a s. En g i n e e r i n g a u s Sta h l Ed e l s ta h l u n d Gl a s 2 Ve r z i n k t e Sta h l k o n s t r u k t i o n m i t g e k l e bt e n Ec h t g l a s- s c h e i b e n Da c h ü b e r s p a n n t d i e Fr ü h s t ü c k s

Mehr

Ako obce používajú 5 Občianskeho zákonníka

Ako obce používajú 5 Občianskeho zákonníka Ako obce používajú 5 Občianskeho zákonníka Zvyšovanie právnej kvalifikácie zamestnancov verejnej správy pri riešení občiansko-právnych sporov G/23/08/80000/2308/62Z Ako obce používajú 5 Občianskeho zákonníka

Mehr

Predložky s akuzatívom alebo datívom:

Predložky s akuzatívom alebo datívom: Skloňonanie podstatných mien: Mužský rod Ženský rod Stredný rod Množné číslo Nominatív Genitív Datív Akuzatív des es es dem em den en die e er er die e das des es dem em das es die Männer Männer den Männern

Mehr

Übersicht über die systematischen Hauptgruppen

Übersicht über die systematischen Hauptgruppen Ü ü H 1-9: A G 1 B 2 Nw 3 F 4 A T 5 I I A (D, M, H) 6 Z (w.) 7 Z ( w S), Z 10-19: W W 10 S G W 11 G Gw, G 12 G Gw G, 13 G Gw G, N, Lä 14 G Gw G, N, Lä 15 O Gw 16 B, A M 17 G Pä / G U / L S G 20-29: U E

Mehr

PANEURÓPSKA VYSOKÁ ŠKOLA FAKULTA PRÁVA

PANEURÓPSKA VYSOKÁ ŠKOLA FAKULTA PRÁVA PANEURÓPSKA VYSOKÁ ŠKOLA FAKULTA PRÁVA PRÁVNE POSTAVENIE RODIČA VO VÝCHOVE MALOLETÉHO DIEŤAŤA HABILITAČNÁ PRÁCA BRATISLAVA 2012 JUDr. Bronislava Pavelková, PhD. 1 ABSTRAKT Predložená habilitačná práca

Mehr

Modálne slovesá können, mögen, dürfen, müssen, wollen, sollen, wissen, möchten ich kann, du kannst, er kann, wir können, ihr könnt, sie können

Modálne slovesá können, mögen, dürfen, müssen, wollen, sollen, wissen, möchten ich kann, du kannst, er kann, wir können, ihr könnt, sie können Modálne slovesá - v nemeckom jazyku do skupiny modálnych (spôsobových) slovies patria tieto slovesá: können, mögen, dürfen, müssen, wollen, sollen, wissen, möchten - je to špecifická skupina slovies, ktoré

Mehr

Internet a práva autorov - 1. časť

Internet a práva autorov - 1. časť Internet a práva autorov - 1. časť JUDr. Renáta MIŠČÍKOVÁ, LL.M. Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Úvod Autorské právo upravuje vzťahy vznikajúce z tvorivej duševnej činnosti

Mehr

Vzdelávací kurz a fórum pre manažment verejnej správy a spravovanie v TwinRegione Viedeň-Bratislava

Vzdelávací kurz a fórum pre manažment verejnej správy a spravovanie v TwinRegione Viedeň-Bratislava Lehrgang und Forum für Public Management und Governance in der TwinRegion Wien-Bratislava Vzdelávací kurz a fórum pre manažment verejnej správy a spravovanie v TwinRegione Viedeň-Bratislava public management

Mehr

slovenskej advokácie bulletin NEPREHLIADNITE! Autorizácia zmlúv o prevode nehnuteľností Vestník čiastka 19

slovenskej advokácie bulletin NEPREHLIADNITE! Autorizácia zmlúv o prevode nehnuteľností Vestník čiastka 19 2009 ročník XV NEPREHLIADNITE! Autorizácia zmlúv o prevode nehnuteľností advokátmi Vestník čiastka 19 bulletin slovenskej advokácie Slovenské dni obchodného práva program a pozvánka K zadržaniu vodičského

Mehr

slovakia daňové a účtovné novinky STRANA 1/5 JANUÁR 2015 ÚČTOVNÉ ZÁVIERKY - PREHĽAD POVINNOSTÍ A LEHÔT

slovakia daňové a účtovné novinky STRANA 1/5 JANUÁR 2015 ÚČTOVNÉ ZÁVIERKY - PREHĽAD POVINNOSTÍ A LEHÔT STRANA 1/5 JANUÁR 2015 SEITE 1/5 JANUAR 2015 predloženie a zverejnenie účtovnej závierky, správy audítora Fristen für die Erstellung, Prüfung und Veröffentlichung des s ÚČTOVNÉ ZÁVIERKY - PREHĽAD POVINNOSTÍ

Mehr

ASSET MANAGEMENT SLOVENSKEJ SPORITEĽNE. Ročná správa o hospodárení správcovskej spoločnosti s vlastným majetkom k

ASSET MANAGEMENT SLOVENSKEJ SPORITEĽNE. Ročná správa o hospodárení správcovskej spoločnosti s vlastným majetkom k ASSET MANAGEMENT SLOVENSKEJ SPORITEĽNE Ročná správa o hospodárení správcovskej spoločnosti s vlastným majetkom k 31.12.2014 Ročná správa o hospodárení správcovskej spoločnosti Asset Management Slovenskej

Mehr

Singer Singer Seriennummern - Produktionsdatum (c) 2019 Nähzentrum Braunschweig :00

Singer Singer Seriennummern - Produktionsdatum (c) 2019 Nähzentrum Braunschweig :00 Seriennummern - Produktionsdatum 611.000 to 913.999 1871 914.000 to 963.999 1872 964.000 to 1.349.999 1873 1.350.000 to 1.914.999 1874 1.915.000 to 2.034.999 1875 2.350.000 to 2.154.999 1876 2.155.000

Mehr

Konföderation der slowakischen Gewerkschaftsbünde

Konföderation der slowakischen Gewerkschaftsbünde Konföderation Gewerkschaftsbünde Konföderation Nemocenské poistenie Krankenversicherung JUDr. Mária Svoreňová Jurist KOZSR Wien, 16. 3. 2010 Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca

Mehr

Hier stand die Märchenwelt Kopf! Ein zauberhafter Abend bei den Tafelfreu(n)den

Hier stand die Märchenwelt Kopf! Ein zauberhafter Abend bei den Tafelfreu(n)den k J 18 19. E D Z-z -IE z 18 E I D H ä K! E z A () U! -Hö äz ö - - EIN HEZ Ü HOCHPOZENIE IN-AIN BEI DEN IPPICHEN AND-IEN D z -IE A 06.2018 k D z -IE A 06.2018 k E z Z Az ü Aö. - v z D - z z E z v. ö? P

Mehr

v súlade s NARIADENÍM KOMISIE (EÚ). 830/2015 Aral Supertronic Longlife III 5W-30

v súlade s NARIADENÍM KOMISIE (EÚ). 830/2015 Aral Supertronic Longlife III 5W-30 strana 1 z 8 1. IDENTIFIKÁCIA LÁTKY/ZMESI A SPOLO NOSTI/PODNIKU 1.1. Identifikátor produktu Názov produktu: Kód produktu: 463186-DE01 Typ produktu: kvapalina zmes 1.2. Relevantné identifikované použitia

Mehr

slovakia daňové a účtovné novinky STRANA 1/7 JÚN 2015 PODNIKATEĽSKÉ STIMULY NA SLOVENSKU V ROKU 2015

slovakia daňové a účtovné novinky STRANA 1/7 JÚN 2015 PODNIKATEĽSKÉ STIMULY NA SLOVENSKU V ROKU 2015 STRANA 1/7 JÚN 2015 SEITE 1/7 JUNI 2015 - najvýznamnejšie zmeny wichtigste PODNIKATEĽSKÉ STIMULY NA SLOVENSKU V ROKU 2015 V tomto vydaní Mailing BMB Leitner by sme Vás chceli informovať o novinkách v oblasti

Mehr

ODBORNÁ OCHRANA ZBIERKOVÝCH PREDMETOV. Zborník príspevkov z konferencie Bratislava, 2010

ODBORNÁ OCHRANA ZBIERKOVÝCH PREDMETOV. Zborník príspevkov z konferencie Bratislava, 2010 OO ZP ODBORNÁ OCHRANA ZBIERKOVÝCH PREDMETOV Zborník príspevkov z konferencie Bratislava, 2010 ODBORNÁ OCHRANA ZBIERKOVÝCH PREDMETOV Zborník príspevkov z konferencie Bratislava, 2010 ODBORNÁ OCHRANA ZBIERKOVÝCH

Mehr

BUNDESGESETZBLATT FÜR DIE REPUBLIK ÖSTERREICH. Jahrgang 2003 Ausgegeben am 6. Juni 2003 Teil III

BUNDESGESETZBLATT FÜR DIE REPUBLIK ÖSTERREICH. Jahrgang 2003 Ausgegeben am 6. Juni 2003 Teil III P. b. b. Verlagspostamt 1040 Wien GZ 02Z034232 M BUNDESGESETZBLATT FÜR DIE REPUBLIK ÖSTERREICH Jahrgang 2003 Ausgegeben am 6. Juni 2003 Teil III 60. Abkommen zwischen der Republik Österreich und der Slowakischen

Mehr

Analýza vedenia cyklotrasy cez ostrov Sihoť

Analýza vedenia cyklotrasy cez ostrov Sihoť MAGISTRÁT HLAVNÉHO MESTA SLOVENSKEJ REPUBLIKY BRATISLAVY Materiál na rokovanie Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy dňa 28.6.2012 Analýza vedenia cyklotrasy cez ostrov Sihoť Predkladateľ:

Mehr

(Návrh) Čl. I PRVÁ ČASŤ ZÁKLADNÉ USTANOVENIA. 1 Predmet zákona

(Návrh) Čl. I PRVÁ ČASŤ ZÁKLADNÉ USTANOVENIA. 1 Predmet zákona (Návrh) 578 ZÁKON z 21. októbra 2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov Národná

Mehr

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA BIOTECHNOLÓGIE A POTRAVINÁRSTVA ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO V KOLÁROVE Barbara Balázsová

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA BIOTECHNOLÓGIE A POTRAVINÁRSTVA ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO V KOLÁROVE Barbara Balázsová SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA BIOTECHNOLÓGIE A POTRAVINÁRSTVA 1126421 ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO V KOLÁROVE 2010 Barbara Balázsová SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA

Mehr

Princíp transparentnosti a zákon č. 211/2000 Z.z. Hmotnoprávne aspekty šírenia a sprístupňovania informácií. Povinne zverejňované zmluvy.

Princíp transparentnosti a zákon č. 211/2000 Z.z. Hmotnoprávne aspekty šírenia a sprístupňovania informácií. Povinne zverejňované zmluvy. Princíp transparentnosti a zákon č. 211/2000 Z.z. Hmotnoprávne aspekty šírenia a sprístupňovania informácií. Povinne zverejňované zmluvy. JUDr. Róbert Dobrovodský, PhD., LL.M. 18.1.2017 1 Voľne dostupná

Mehr

14.11. Kurz kreslenia a krajinoma by pre za iato níkov i pokro ilých, 10.00-13.00 h

14.11. Kurz kreslenia a krajinoma by pre za iato níkov i pokro ilých, 10.00-13.00 h Spravodaj c. 86-3. 11. 2010 o 18:00 hod. na Zrínskeho ulici. 2 v Bratislave, Ekológia - hodnoty a priority, Predná a bude Mgr. Ing. tefan robár, CSc. - 3.novembra 2010 o 14.00 hod v Klube zamestnancov

Mehr

Nem inapre opatrovate ky

Nem inapre opatrovate ky Nem inapre opatrovate ky DEUTSCH FÜR PFLEGEBERUFE 1.STUPE PETRA KUTIŠOVÁ Nem inapre opatrovate ky DEUTSCH FÜR PFLEGEBERUFE 1.STUPE Autor Mgr. Petra Kutišová, 2008 Jazyková korektúra: Heike Zukowski PRAXIDE

Mehr

Spôsoby ochrany priemyselných vzorov

Spôsoby ochrany priemyselných vzorov Univerzita Karlova v Praze Právnická fakulta Ústav práva autorského, práv průmyslových a práva soutěžního Spôsoby ochrany priemyselných vzorov Rigorózna práca Vypracoval: Mgr. Martin Flaškár Robotnícka

Mehr

Predmet potvrdzovania formulára E9

Predmet potvrdzovania formulára E9 Usmernenie FR SR k potvrdzovaniu formulára E 9 Bescheinigung EU/EWR/ Certificate and Declaration EU/EEA (ďalej len formulár E 9 ) vydaného Federálnym ministerstvom financií Rakúskej republiky Usmernenie

Mehr

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky Program predchádzania vzniku odpadu SR na roky 2014-2018 1 Obsah Obsah... 2 Použité skratky... 3 1 Úvod... 5 2 Analýza súčasného stavu... 7 2.1 Právna

Mehr

Vysoká škola báňská - Technická univerzita Ostrava Fakulta bezpečnostního inženýrství Katedra ochrany obyvatelstva

Vysoká škola báňská - Technická univerzita Ostrava Fakulta bezpečnostního inženýrství Katedra ochrany obyvatelstva Vysoká škola báňská - Technická univerzita Ostrava Fakulta bezpečnostního inženýrství Katedra ochrany obyvatelstva Posouzení systémů krizových stavů v různých státech Evropy Student: Vedoucí diplomové

Mehr

Všeobecná časť občianskeho práva

Všeobecná časť občianskeho práva I. časť Všeobecná časť občianskeho práva I. kapitola Právo objektívne a právo subjektívne I. Pojem práva Definičné vymedzenie práva - napriek tomu, že sa jedná o základné juristické pojmy - sa aj v súčasnej

Mehr

Milé čitateľky, milí čitatelia, Liebe Leserin, lieber Leser, Lesen Sie in dieser Ausgabe: V tomto vydaní Vám prinášame:

Milé čitateľky, milí čitatelia, Liebe Leserin, lieber Leser, Lesen Sie in dieser Ausgabe: V tomto vydaní Vám prinášame: Tvoríme základy Mandantenbrief Aktuelles aus den Bereichen Steuern, Recht und Wirtschaft in der Slowakei Informácie z oblastí daní, práva a hospodárstva na Slovensku Ausgabe / vydanie: Februar / február

Mehr

Aktivita č. 4 projektu Spoločne proti diskriminácii ľudí s mentálnym postihnutím

Aktivita č. 4 projektu Spoločne proti diskriminácii ľudí s mentálnym postihnutím Aktivita č. 4 projektu Spoločne proti diskriminácii ľudí s mentálnym postihnutím Základné údaje o projekte: Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v SR (ZPMP v SR), Švabinského 7, 851 01 Bratislava

Mehr

Teória verejnej správy Bc.

Teória verejnej správy Bc. Teória verejnej správy Bc. 1. Personálny manažment ako súčasť riadenia organizácie (pojem a význam personálnejo manažmentu, základné úlohy personálneho manažmentu, subjekty personálneho manažmentu.) a

Mehr

Liebe Mitarbeiterinnen, liebe Mitarbeiter, die Arbeit des Evangelischen. am Main orientiert sich unter anderem an seinem Leitbild.

Liebe Mitarbeiterinnen, liebe Mitarbeiter, die Arbeit des Evangelischen. am Main orientiert sich unter anderem an seinem Leitbild. L M, M, A E R F M L. D ß : W D H ö S F M G J C.... I A E G. I V, P K ö. I, S, E K F M K E R S A ü ü M S ö. P D. A K, S V V E R F M 1 D E R F M (ERV) Z K E S F M. S A Gß ü, ü K K O ü. M V, F A ERV K, S

Mehr

TÉMA: DISKRIMINÁCIA. 1. Všeobecne o diskriminácii

TÉMA: DISKRIMINÁCIA. 1. Všeobecne o diskriminácii TÉMA: DISKRIMINÁCIA 1. Všeobecne o diskriminácii Rovnosť ľudí je ideálom, ku ktorému sa v súčasnosti hlásia všetky civilizované a demokratické krajiny sveta a tiež spoločenstvá všetkých civilizovaných

Mehr

Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky V Ý N O S

Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky V Ý N O S VESTNÍK Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Ročník XLIII 12. máj 2011 Čiastka 16 O b s a h: 39. Výnos Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

Mehr

293/2007 Z.z. ZÁKON zo 17. mája o uznávaní odborných kvalifikácií PRVÁ ČASŤ ZÁKLADNÉ USTANOVENIA. Predmet úpravy a pôsobnosť zákona

293/2007 Z.z. ZÁKON zo 17. mája o uznávaní odborných kvalifikácií PRVÁ ČASŤ ZÁKLADNÉ USTANOVENIA. Predmet úpravy a pôsobnosť zákona 293/2007 Z.z. ZÁKON zo 17. mája 2007 o uznávaní odborných kvalifikácií Zmena: 560/2008 Z.z. Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: PRVÁ ČASŤ ZÁKLADNÉ USTANOVENIA 1 Predmet úpravy

Mehr

ÚSTAVNÝ SYSTÉM SLOVENSKEJ REPUBLIKY

ÚSTAVNÝ SYSTÉM SLOVENSKEJ REPUBLIKY P R Á V N I C K Á F A K U L T A Katedra ústavného práva a správneho práva ÚSTAVNÝ SYSTÉM SLOVENSKEJ REPUBLIKY (doterajší vývoj, aktuálny stav, perspektívy) K O Š I C E 2 0 0 9 P R Á V N I C K Á F A K U

Mehr

lgenommen haben lgende Entscheidung: Gründe:

lgenommen haben lgende Entscheidung: Gründe: B y V o u G -u A N ü ' ä h u By V u ho u v h h u h h By L ü V u mäß k G ü O o k u (u o o vom u vom m B u u Wh o uü Gm - u Lk h (GWO vom (GVB u By V u ho u v h h u h h By L ü V u mäß k G ü O o k u (u o

Mehr

ZHRNUTIE ZÁKLADNÝCH POVINNOSTÍ VYPLÝVAJÚCICH ZO ZÁKONA Č. 315/2016 Z.z. O REGISTRI PARTNEROV VEREJNÉHO SEKTORA MATEJ ŠEBESTA

ZHRNUTIE ZÁKLADNÝCH POVINNOSTÍ VYPLÝVAJÚCICH ZO ZÁKONA Č. 315/2016 Z.z. O REGISTRI PARTNEROV VEREJNÉHO SEKTORA MATEJ ŠEBESTA ZHRNUTIE ZÁKLADNÝCH POVINNOSTÍ VYPLÝVAJÚCICH ZO ZÁKONA Č. 315/2016 Z.z. O REGISTRI PARTNEROV VEREJNÉHO SEKTORA DIE ZUSAMMENFASSUNG DER PRIMÄREN PFLICHTEN AUS DEM GESETZ NR. 315/2016 SLG ÜBER DAS REGISTER

Mehr

UNIVERZITA KARLOVA V PRAHE. Ochrana práce detí

UNIVERZITA KARLOVA V PRAHE. Ochrana práce detí UNIVERZITA KARLOVA V PRAHE Právnická fakulta Katedra pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia Ochrana práce detí Diplomová práca Lucia Bajneková Vedúci diplomovej práce: JUDr. Kristina Koldinská,

Mehr

PRÁVO OBETÍ NÁSILIA NA OCHRANU A

PRÁVO OBETÍ NÁSILIA NA OCHRANU A PRÁVO OBETÍ NÁSILIA NA OCHRANU A P O M O C SEPTEMBER 2013 ZÁKONY NA OCHRANU PRED NÁSILÍM V RAKÚSKU po slovensky (slowakisch) OBETE MAJÚ PRÁVO NA OCHRANU A POMOC! ZÁKONY NA OCHRANU PRED NÁSILÍM V RAKÚSKU

Mehr

Vplyv medzinárodného a európskeho práva na právny poriadok Slovenskej republiky. Zborník príspevkov

Vplyv medzinárodného a európskeho práva na právny poriadok Slovenskej republiky. Zborník príspevkov Vplyv medzinárodného a európskeho práva na právny poriadok Slovenskej republiky Zborník príspevkov Košice 2007 Vplyv medzinárodného a európskeho práva na právny poriadok Slovenskej republiky Zborník príspevkov

Mehr

Silbenmosaike. KapB_Silbenmosaike

Silbenmosaike. KapB_Silbenmosaike Silbenmosaike Sie können die hier abgebildeten Silbenmosaike, so wie sie sind, im Unterricht einsetzen. Drucken Sie die Silbenmosaike aus. Um sie mehrmals zu verwenden, bietet es sich an, die Silbenmosaike

Mehr

SLOWAKISCH- DEUTSC. ##9,RJEČNIK,SLOVAČKO-NJEMAČKI,SLOVAČKI, L e i p z i g Offo Hólize's Nachfolger

SLOWAKISCH- DEUTSC. ##9,RJEČNIK,SLOVAČKO-NJEMAČKI,SLOVAČKI, L e i p z i g Offo Hólize's Nachfolger SLOWAKISCH- DEUTSC ##9,RJEČNIK,SLOVAČKO-NJEMAČKI,SLOVAČKI, L e i p z i g Offo Hólize's Nachfolger #NP TASCHENWÖRTERBUCH der SLOWAKISCHEN UND DEUTSCHEN SPRACHE # mit besonderer Berücksichtigung der NEUESTEN

Mehr

Náhrada nemajetkovej ujmy vo svetle rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Haasová

Náhrada nemajetkovej ujmy vo svetle rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Haasová Náhrada nemajetkovej ujmy vo svetle rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Haasová JUDr. Imrich Fekete, CSc. Omšenie, 18. 5. 2015 1 Úvodné poznámky Nemajetková ujma všeobecné poznámky ( 13, 442/2, 442a, 509,

Mehr

Náhrada nemajetkovej ujmy vo svetle rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Haasová

Náhrada nemajetkovej ujmy vo svetle rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Haasová Náhrada nemajetkovej ujmy vo svetle rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Haasová JUDr. Imrich Fekete, CSc. Právnická fakulta UK Omšenie 2016 1 Úvodné poznámky Nemajetková ujma všeobecné poznámky ( 13, 442/2,

Mehr

º ff D a m i r B a r b a r i n a u z r a s t, o b r a z o v a n o s t i l i n a c i o n a l n u i k u l t u r n u p r i p a d n o s t. S p r a v o m j

º ff D a m i r B a r b a r i n a u z r a s t, o b r a z o v a n o s t i l i n a c i o n a l n u i k u l t u r n u p r i p a d n o s t. S p r a v o m j E t i m o l o g i j a p u t o k a z m i š l j e n j u? D A M I R B A R B A R I ~ S a ž e t a k :J e d n a o d o s n o v n i h p r e t p o s t a v k i z a s m i s l e n o p r o m i š l j a n j e o d n o

Mehr

Priatelia Zeme SPZ, 9/2009 ODPADY NA RÁZCESTÍ. Ako zlepšiť nakladanie s odpadmi na Slovensku

Priatelia Zeme SPZ, 9/2009 ODPADY NA RÁZCESTÍ. Ako zlepšiť nakladanie s odpadmi na Slovensku Priatelia Zeme SPZ, 9/2009 ODPADY NA RÁZCESTÍ Ako zlepšiť nakladanie s odpadmi na Slovensku Odpady na rázcestí 3 ODPADY NA RÁZCESTÍ Ako zlepšiť nakladanie s odpadmi na Slovensku Priatelia Zeme - SPZ,

Mehr

Name: wan dert im Wald. Wo ist das selt sa me Wesen? Dort ist ein selt sa mes We sen. An ei ner La ter ne. An ei ner Tan ne. sind La te rnen.

Name: wan dert im Wald. Wo ist das selt sa me Wesen? Dort ist ein selt sa mes We sen. An ei ner La ter ne. An ei ner Tan ne. sind La te rnen. Ein selt sames Wesen Name: 1 Papa wan dert im Wald. Dort ist ein selt sa mes We sen. An sei nem ro ten Man tel sind La te rnen. Ein Arm ist ein Ast ei ner Tan ne. Der an de re Arm ist eine Art Pin sel.

Mehr

Guide. commun. Spoločná pratique praktická príručka. Európskeho parlamentu, Rady a Komisie pre osoby zapojené do tvorby legislatívy Európskej únie

Guide. commun. Spoločná pratique praktická príručka. Európskeho parlamentu, Rady a Komisie pre osoby zapojené do tvorby legislatívy Európskej únie EURÓPSKA ÚNIA Guide Spoločná pratique praktická príručka commun Európskeho parlamentu, Rady a Komisie pre osoby zapojené do tvorby legislatívy Európskej únie SK Spoločná praktická príručka Európskeho parlamentu,

Mehr

B E R I C H T Lichtjahre

B E R I C H T Lichtjahre B E R I C H T Lichtjahre Am Donnerstag, den 27. März 2015, fand im Gasthaus Leban in Kittsee der Offene Tisch mit Ing. Harald Leban statt. Harald Leban präsentierte seine neuesten Werke u. a. Weltraumfotos

Mehr

DIE SLOWAKEI WÄHLT! Zeit Donnerstag, 26. November 2015, 20:00 Uhr. Kittsee, Gasthaus Leban, Untere Hauptstraße 41

DIE SLOWAKEI WÄHLT! Zeit Donnerstag, 26. November 2015, 20:00 Uhr. Kittsee, Gasthaus Leban, Untere Hauptstraße 41 DIE SLOWAKEI WÄHLT! Mag. Christoph Thanei spricht unter dem Fokus des gerade beginnenden Wahlkampfes über die derzeitige politische und sozioökonomische Lage in der Slowakei. Mag. Christoph Thanei lebt

Mehr

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE PRÁVNICKÁ FAKULTA NÁSTROJE VYPĹŇANIA MEDZIER V PRÁVE

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE PRÁVNICKÁ FAKULTA NÁSTROJE VYPĹŇANIA MEDZIER V PRÁVE UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE PRÁVNICKÁ FAKULTA NÁSTROJE VYPĹŇANIA MEDZIER V PRÁVE DIPLOMOVÁ PRÁCA Študijný program : právo (jednoodborové štúdium, magisterský II. st., denná forma) Študijný odbor:

Mehr

Je šíriteľom myšlienok demokracie, medzinárodného porozumenia, dôvery a podporovateľom vedy a vzdelávania.

Je šíriteľom myšlienok demokracie, medzinárodného porozumenia, dôvery a podporovateľom vedy a vzdelávania. Vaše Excelencie, Vaše Magnificencie, Vaše Spektability, Vaše Honorability, vážený pán Dr. Günter Geyer, milé dámy, vážení páni, vážené slávnostné zhromaždenie, Ekonomická univerzita v Bratislave v súlade

Mehr

Informácia o nových regulátoroch FR 120 / FW 120

Informácia o nových regulátoroch FR 120 / FW 120 Informácia o nových regulátoroch FR 120 / FW 120 Lepšia použiteľnosť s rovnakými funkciami 1 Fx 120 Priestorový regulátor FR 100 a FR 110 sa zmení na FR 120 s jednoduchším menu Ekvitermický regulátor FW

Mehr

Der Begleiter. ob schwarz, $ E # . " . E E . E & O O \ \ .! B O. % O O \ $ -# z. .. {,, z {z { { z . F & O O & O O. & O O - % O O

Der Begleiter. ob schwarz, $ E # .  . E E . E & O O \ \ .! B O. % O O \ $ -# z. .. {,, z {z { { z . F & O O & O O. & O O - % O O Text und Musik: enedikt ichhorn 1 & \ & \ \ $ $ # Ich te hat al le,! ob schwar, ob braun, ob blond! von! & \ \ $ r gibt ir den P sat, er gibt ir das in Te po vor, doch % \ $ #,, & Ḅ & re Haar bis hin ur

Mehr

NÁVRH TECHNOLÓGIÍ PRE ENVIRONMENTÁLNE VHODNÉ ZNEŠKODNENIE POPs ODPADOV A ZMESÍ. Záverečná štúdia projektu Kód ITMS:

NÁVRH TECHNOLÓGIÍ PRE ENVIRONMENTÁLNE VHODNÉ ZNEŠKODNENIE POPs ODPADOV A ZMESÍ. Záverečná štúdia projektu Kód ITMS: NÁVRH TECHNOLÓGIÍ PRE ENVIRONMENTÁLNE VHODNÉ ZNEŠKODNENIE POPs ODPADOV A ZMESÍ Záverečná štúdia projektu Kód ITMS:24140110267 Máj 2015 OBSAH ZHRNUTIE... 4 ZOZNAM OBRÁZKOV... 7 ZOZNAM TABULIEK... 7 1. ÚVOD...

Mehr

TVORBA KRAJINY A URBANIZMUS

TVORBA KRAJINY A URBANIZMUS Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ TVORBA KRAJINY A URBANIZMUS Stavebná fakulta Ing. Natália Junáková, PhD., Ing. arch. Dušan Burák, PhD. Táto publikácia

Mehr

O d ô v o d n e n i e

O d ô v o d n e n i e SLOVENSKÁ OBCHODNÁ INŠPEKCIA Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trenčíne pre Trenčiansky kraj, Hurbanova 59, 911 01 Trenčín Číslo: P/0129/03/2016 Dňa 10.10.2016 Inšpektorát Slovenskej

Mehr

230 V 230 V 230 V 230 V 230 V

230 V 230 V 230 V 230 V 230 V 1 230 V 230 V 230 V 230 V 230 V 2 230 V 230 V 230 V 230 V 3 GESTELL FARBEN 4 5 20-27 km/h 28-37 km/h 38-48 km/h 1500 2000 2500 3000 3500 4000 4500 3 3 3 3 3 2 3 3 3 2 2 3 3 3 3 3 3 2 3 3 3 3 3 2 3 3 3

Mehr

Občiansky. zákonník. Veľký komentár OBČIANSKY ZÁKONNÍK. Veľký komentár. Všeobecná časť ( 1 až 122) 1. zväzok. JUDr. Imrich Fekete, CSc.

Občiansky. zákonník. Veľký komentár OBČIANSKY ZÁKONNÍK. Veľký komentár. Všeobecná časť ( 1 až 122) 1. zväzok. JUDr. Imrich Fekete, CSc. Občiansky zákonník Veľký komentár JUDr. Imrich Fekete, CSc. OBČIANSKY ZÁKONNÍK Veľký komentár 1. zväzok Všeobecná časť ( 1 až 122) Recenzenti: prof. JUDr. Ján Cirák, CSc. prof. JUDr. Ján Mazák, PhD. JUDr.

Mehr

Alphabetisches Verzeichnis

Alphabetisches Verzeichnis A V S: 565 E U B A S I S ü ä A V S: 566 A Aß, 241 242 A, 309 310 A, 311 A, 312 A, 305 308 A, 395 AIDS, 108 A A-ä E, 305 A E G, 322 Aö M (ALM), 463 A C, 437 A K, 36 A D, 286 A D, 45 A K-C, 344 A K D, 36

Mehr

POLONSKÝ Dušan PLACHÁ Jana SOCIÁLNE POISTENIE V SYSTÉME SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA NA SLOVENSKU OD ROKU 1990 PO SÚČASNOSŤ

POLONSKÝ Dušan PLACHÁ Jana SOCIÁLNE POISTENIE V SYSTÉME SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA NA SLOVENSKU OD ROKU 1990 PO SÚČASNOSŤ POLONSKÝ Dušan PLACHÁ Jana SOCIÁLNE POISTENIE V SYSTÉME SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA NA SLOVENSKU OD ROKU 1990 PO SÚČASNOSŤ 2017 UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE FAKULTA SOCIÁLNYCH VIED KATEDRA SOCIÁLNYCH

Mehr

Schweizerdeutsch. Schlüssel zu den Übungen

Schweizerdeutsch. Schlüssel zu den Übungen Züüü E Lm ü Fm Sw 2. v A Züüü Sw E Lm ü Fm m 2 Hö-CD (Ao-CD) öm Sü vo A B-S Fü S- w ü G. 14 Lko 2 Ao-CD S Hövä (Tx L) Sü Ü m ü 900 Foo Akk w m Sw M L Fom A4 / 352 S / ISBN N. 978-3-033-01173-1 www.-. o

Mehr

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA DIPLOMOVÁ PRÁCA

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA DIPLOMOVÁ PRÁCA SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA DIPLOMOVÁ PRÁCA 2008 Maroš Bobáľ SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE Rektor: prof. Ing. Mikuláš

Mehr

podľa nariadení EP a Rady (ES) č. 883/2004 a č. 987/2009

podľa nariadení EP a Rady (ES) č. 883/2004 a č. 987/2009 Žellova 2 829 24 Bratislava Slovenská republika Metodické usmernenie č. 2/4/2010 Manuál pre koordináciu vecných dávok podľa nariadení EP a Rady (ES) č. 883/2004 a č. 987/2009 Obsah: august 2012 1. Úvodné

Mehr

slovenskej advokácie bulletin NEPREHLIADNITE Povinné platby advokátov Ochrana spotrebiteľa a (ne)oslobodenie od súdnych poplatkov

slovenskej advokácie bulletin NEPREHLIADNITE Povinné platby advokátov Ochrana spotrebiteľa a (ne)oslobodenie od súdnych poplatkov Ročník XVIII 12 Vydáva Slovenská advokátska komora, Kolárska 4, 813 42 Bratislava 2012 www.sak.sk NEPREHLIADNITE Povinné platby advokátov bulletin Ochrana spotrebiteľa a (ne)oslobodenie od súdnych poplatkov

Mehr

OZNÁMENIE KOMISIE Rámec Európskej únie pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme (2011) (2012/C 8/03)

OZNÁMENIE KOMISIE Rámec Európskej únie pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme (2011) (2012/C 8/03) 11.1.2012 Úradný vestník Európskej únie C 8/15 OZNÁMENIE KOMISIE Rámec Európskej únie pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme (2011) (Text s významom pre EHP) (2012/C 8/03) 1. ÚČEL

Mehr

VÝCHODISKÁ PRE SÚDNE SPORY TÝKAJÚCE SA OBCHODNÉHO TAJOMSTVA V ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH EÚ ZHRNUTIE

VÝCHODISKÁ PRE SÚDNE SPORY TÝKAJÚCE SA OBCHODNÉHO TAJOMSTVA V ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH EÚ ZHRNUTIE OBCHODNÉHO TAJOMSTVA V ZHRNUTIE 2018 POĎAKOVANIE Vypracovanie tohto prieskumu spoločnosti KPMG zadal Úrad pre duševné vlastníctvo Európskej únie s príspevkami od: Centre d'études et de Recherche en Droit

Mehr

SLOVENSKÁ 1 31 1966 VYDAVATEĽSTVO. časopis pre výskum a kultúru sl ovenské ho jazyka OBSAH

SLOVENSKÁ 1 31 1966 VYDAVATEĽSTVO. časopis pre výskum a kultúru sl ovenské ho jazyka OBSAH SLOVENSKÁ časopis pre výskum a kultúru sl ovenské ho jazyka OBSAH E. Jóna, Z úvodného prejavu na konferencii o slovníku spisovnej slovenčiny E. Paulíny. Oponentská zpráva o Slovníku slovenského jazyka

Mehr

slovenskej advokácie bulletin NEPREHLIADNITE! Máte staré čísla periodík advokácie? Výzva na s. 7 Možnosti obhajoby právnickej osoby

slovenskej advokácie bulletin NEPREHLIADNITE! Máte staré čísla periodík advokácie? Výzva na s. 7 Možnosti obhajoby právnickej osoby Ročník XXII 10 Vydáva Slovenská advokátska komora, Kolárska 4, 813 42 Bratislava 2016 www.sak.sk bulletin NEPREHLIADNITE! Máte staré čísla periodík? Výzva na s. 7 Možnosti obhajoby právnickej osoby Premlčanie

Mehr

slovenskej advokácie bulletin POZVÁNKA Slovenské dni práva 2. a Zákonnosť dôkazu ako nevyhnutný element prípustnosti dôkazu

slovenskej advokácie bulletin POZVÁNKA Slovenské dni práva 2. a Zákonnosť dôkazu ako nevyhnutný element prípustnosti dôkazu Ročník XX 7-8 Vydáva Slovenská advokátska komora, Kolárska 4, 813 42 Bratislava 2014 www.sak.sk POZVÁNKA Slovenské dni práva 2. a 3. 10. 2014 bulletin Zákonnosť dôkazu ako nevyhnutný element prípustnosti

Mehr

KANT A PROBLÉM POLITIKY

KANT A PROBLÉM POLITIKY FILOZOFIA Roč. 63, 2008, č. 2 KANT A PROBLÉM POLITIKY ĽUBOMÍR BELÁS, Katedra filozofie FF PU, Prešov BELÁS, Ľ.: Kant and the Problem of Politics FILOZOFIA 63, 2008, No 2, p. 131 The paper offers a discussion

Mehr

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA BAKALÁRSKA PRÁCA Radko Heriban

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA BAKALÁRSKA PRÁCA Radko Heriban SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA BAKALÁRSKA PRÁCA 2008 Radko Heriban SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE Rektor: prof. Ing. Mikuláš

Mehr

VON BRATISLAVA NACH AFRIKA UND ZURÜCK. Gabriele Matzner

VON BRATISLAVA NACH AFRIKA UND ZURÜCK. Gabriele Matzner VON BRATISLAVA NACH AFRIKA UND ZURÜCK Gabriele Matzner spricht über die Lage und liest aus ihren Büchern Dr. Gabriele Matzner-Holzer war von 1997 bis 2001 österreichische Botschafterin in Bratislava und

Mehr

VICTORIA-VOLKSBANKEN Pois ov a, a.s. Výro ná správa o obchodnom roku 2002 Bericht über das Geschäftsjahr 2002

VICTORIA-VOLKSBANKEN Pois ov a, a.s. Výro ná správa o obchodnom roku 2002 Bericht über das Geschäftsjahr 2002 1 VICTORIA-VOLKSBANKEN Pois ov a, a.s. Výro ná správa o obchodnom roku 2002 Bericht über das Geschäftsjahr 2002 Riadne Valné zhroma denie 27. Marca 2003 v Bratislave Ordentliche Hauptversammlung am 27.

Mehr

RADIK výšky 200 mm. variabilita. novinka. tam, kde je málo miesta 6/2011. KORADO kvalita za atraktívnu cenu. rokov miliónov radiátorov

RADIK výšky 200 mm. variabilita. novinka. tam, kde je málo miesta 6/2011. KORADO kvalita za atraktívnu cenu. rokov miliónov radiátorov 6/2011 ROČNÍK 9 novinka RADIK výšky 200 mm RADIK výšky 200 mm tam, kde je málo miesta efektivita variabilita dizajn KORADO kvalita za atraktívnu cenu 45 25 rokov miliónov radiátorov Kvalita preverená časom

Mehr

Strecha (len čiastočne) a základná plocha neboli tepelne izolované. Okná bez žalúzií mali k = 1,8 W/m 2 K.

Strecha (len čiastočne) a základná plocha neboli tepelne izolované. Okná bez žalúzií mali k = 1,8 W/m 2 K. Nameraná a vypočítaná spotreba paliva rodinného domu v lokalite Magdeburg-Ottersleben pred a po povlakovaní exteriéru prípravkom Thermo-Shield Rozvaha V prospektoch (1998) pre prípravok Thermo-Shield bola

Mehr

M U S T E R S E I T E N

M U S T E R S E I T E N Inklusionskiste für Kinder mit besonderem Förderbedarf Deutsch / Anfangsunterricht Phonologische Bewusstheit Anlaute Das systematische Basistraining zur Buchstaben- und Lautsicherheit 2 6 Inhalt 1 Arbeitsblätter

Mehr