KNIŽNÁ REVUE. Brooklynské frašky KNÍHKUPECTVO PHOENIX KUBÍNYIHO NÁMESTIE, LUČENEC TEL.: 047/

Transkript

1 XVIII. ročník, 16. január 2008, č. 2 cena Strana 10 Sk1 Ján Hollý znamená pre slovenský národný život základnú hodnotu nielen ako básnik prinášajúci moderný obraz veľkého kráľovstva Slovákov, ale predovšetkým ako transfér najdôležitejších ideí, ktoré historicky dozrievali v národnom vedomí, a on im dal pôsobivú umeleckú podobu. Svojou tvorbou dvíhal z temnôt stáročí slovenské vedomie k slnku moderných konštituujúcich sa národov. Rozhovor s literárnou vedkyňou a poetkou Evou FORDINÁLOVOU čítajte na strane 12. NAJPREDÁVANEJŠIE KNIHY KNÍHKUPECTVO LB-STORY MALÝ PRINC HVIEZDOSLAVOVA 41, ZLATÉ MORAVCE TEL.: 037/ Slovenské: 1. M. E. Matkin: Miluj ma ironicky Vydavateľstvo Slovart 2. D. Dán: Červený kapitán Vydavateľstvo Slovart 3. P. Nagyová-Džerengová: Nepýtaj sa, kde som Ikar Zahraničné: 1. P. Pullman: Temné hmoty Ikar 2. T. Gerritsenová: Mefistov klub Ikar 3. P. Petterson: Poďme kradnúť kone Vydavateľstvo Slovart KNÍHKUPECTVO BYSTRICKÝ KÁTOVSKÁ 49, HOLÍČ TEL.: 034/ Slovenské: 1. M. E. Matkin: Miluj ma ironicky Vydavateľstvo Slovart 2. D. Dán: Červený kapitán Vydavateľstvo Slovart 3. P. Nagyová-Džerengová: Nepýtaj sa, kde som Ikar Zahraničné: 1. J.-P. Bled: Mária Terézia Vydavateľstvo Slovart 2. R. Cook: Kríza Ikar Dvojtýždenník Zahraničná o nových literatúra knihách KNIŽNÁ REVUE Z OBSAHU 03 Ivan SZABÓ: Príbehy primášov 04 Olga TOKARCZUK: Anna In v hrobkách sveta 05 Peter GETTING: Klietky Dežo URSINY: Moja milá pani Tradícia v slove, slovo v tradícii Marián LABUDA Ján ŠTRASSER: Herec je vždy na očiach 08 Dževad KARAHASAN: Východný díwán 09 Rozhovor s českým autorom sci-fi Zdeňkom RAMPASOM 10 Edičná činnosť Slovenského evanjelizačného strediska 11 Viliam KLIMÁČEK odpovedá na otázky o súčasnom postavení literatúry a jej tvorcov MEDIÁLNE ZNÁME A NEZNÁME OSOBNOSTI Zamýšľali ste sa nad v súčasnosti tak veľmi frekventovaným pojmom mediálne známa osobnosť? Často si myslím, že by sa malo skôr používať spojenie mediálne známy človek. Ide najmä o politikov, spevákov populárnej hudby, hercov, moderátorov, bohatých podnikateľov a niekoľkých športovcov. Medzi týmito ľuďmi je pramálo skutočných osobností, vedcov, lekárov, maliarov, sochárov, tanečníkov a spisovateľov. Má to svoju logiku. Pre tých mediálne známych je typická istá miera exhibicionizmu, lebo už ich profesia si ho vyžaduje. Tí mediálne takmer neznámi potrebujú pre svoju prácu pokoj, sústredenie a ticho a rovnaké prostredie si vyžaduje aj vnímanie výsledkov ich práce. Nevidno ich na každej recepcii a o ich milostnom živote verejnosť nevie nič (priznajme, väčšinu vôbec nezaujíma táto stránka života ani tých mediálne známych). Sú obdivovaní hŕstkou zasvätených. Prečo napriek svojej výnimočnosti a talentu nie sú mediálne známymi osobnosťami? Médiá potrebujú svoju predajnosť, sledovanosť a popularitu, a tak si robia hviezdy zo seba samých. Má to istú logiku, i keď trošku zvrátenú, lebo vyrábajú len reklamu na reklamu bez vyšších ambícií. A preto namiesto toho, aby médiá robili hviezdy zo spisovateľov, stávajú sa spisovateľmi mediálne hviezdy. Ich knižky sa okázalo uvádzajú na knižný trh (a nezriedka potichu sťahujú do skladov). Natíska sa otázka, prečo mediálne hviezdy túžia vydať knižku. Nie je to náhodou preto, že spisovateľ má predsa len väčšiu prestíž, ako sa v súčasnosti vníma. Paul Auster 3. J. Wasserman: Templári a Asasíni Remedium Brooklynské frašky KNÍHKUPECTVO PHOENIX KUBÍNYIHO NÁMESTIE, LUČENEC TEL.: 047/ Slovenské: 1. M. E. Matkin: Miluj ma ironicky Slovart 2. M. Paveleková G. Oňová: Jedna papá, druhá varí, pritom jedna druhú baví Belimex 3. I. Bukovský: Hneď to bude - AKV Ambulancia klinickej výživy Zahraničné: 1. Lunárny kalendár Krásnej panej + publikácia Rok 2008 Krásná paní 2. L. L. Hayová: Miluj svoj život Gardenia 3. P. Pullman: Temné hmoty Ikar MEDZINÁRODNÉ KNIŽNÉ VEĽTRHY V ROKU 2008 Literárne informačné centrum (LIC) bude v roku 2008 organizovať výstavy kníh slovenských vydavateľstiev v spoločnom stánku Slovenskej republiky na nasledujúcich veľtrhoch: 1. MKV v Lipsku Leipziger Buchmesse ( marca 2008) 2. MKV v Paríži Salon du livre de Paris ( marca 2008) 3. MKV Detská kniha v Bologni Bolognafiere (31. marca 3. apríla 2008) 4. MKV v Prahe Svět knihy Praha ( apríla 2008) 5. MKV v Linci Litera Linz ( apríla 2008) 6. MKV v Thessalonikách (29. mája 1. júna 2008) 7. MKV v Göteborgu ( septembra 2008) 8. MKV vo Frankfurte ( októbra 2008) 9. MKV vo Viedni ( novembra 2008) Prosíme vydavateľov, aby do konca januára oznámili na adresu martinova@litcentrum.sk záujem vystavovať na jednotlivých veľtrhoch, v prípade Lipska a Paríža treba poslať záväzné rozhodnutie o účasti. O termínoch sústreďovania kníh na jednotlivé veľtrhy bude LIC informovať priamo om. Bratislava, Ikar Preklad Vladislav Gális Musela to byť fatálna náhoda, keď vari desaťročný fanúšik stretol svoj basebalový idol a keďže nemal ceruzku, nedostal autogram. Odvtedy Paul Auster (1947) vraj všade chodí s ceruzkou ( ak máte neustále so sebou ceruzku, skôr či neskôr ju začnete používať ) a jeho meno sa nielen v Štátoch vyslovuje jedným dychom s menami Dostojevskij, Kafka, Faulkner, Camus, Bellow. Je básnik, prozaik, esejista, scenárista a režisér a preslávil sa takmer tridsiatkou kníh, ale najmä svojou Newyorskou trilógiou, ktorej prvá časť (Sklené mesto) vyšla i na Slovensku, zakrátko nasledovaná prekladom Knihy ilúzií (2002). Aj podľa Brooklynských frašiek možno usudzovať, že ironická metafora s ceruzkou je viac než pravdivá. Bezprostrednosť, s akou Auster opisuje šialenstvá ľudského srdca v epoche končiacej sa 11. septembrom 2001, si naozaj vyžaduje mať vždy poruke ceruzku, pretože na každom kroku vznikajú neopakovateľné príbehy hodné vyrozprávania. A Auster, vášnivý hľadač ľudskej identity v svete rozpadnutom na individuality, patrí zrejme medzi tých postmodernistov, ktorí sú od podstaty presvedčení, že akákoľvek všeplatná skepsa bez zakotvenia a bez človekatvorného sna je len polovičnou pravdou o ľuďoch, dobe a prítomnosti. Jeho večná ceruzka preto kriesi príbehy, ktoré dávajú neprestajne sa generujúcej životnej realite zmysel. Príbehy poskladané z nezmyselných historiek tým stavajú ľudský život prinajmenej na roveň bezobsažnej smrti. Lebo nad smrťou odnášajúcou všetko do nenávratna môže zvíťaziť iba krehká, ale o to silnejšia pravda pretrvávajúca v slovách, a to i napriek tomu, že slová, slová, slová... V tomto zmysle možno Austera pokladať za postmoderný druh romantika, ktorý má na prstoch zrátané svoje omyly, ale je pripravený kedykoľvek ich zopakovať, lebo ak má život za niečo stáť, musí obsahovať komédiu i tragédiu, detektívku i frašku, životodarný spor medzi snom a skutočnosťou. Auster je zmysluplný romantik aj preto, lebo neprestal veriť, že literatúra má ešte vždy nezastupiteľnú moc, pretože keď má niekto šťastie a môže žiť v príbehu, žiť v imaginárnom svete, trápenia tohto sveta zmiznú. Nuž teda tak. Nuž teda tak sa čerstvo penzionovaný poisťovací agent Nathan Glass, ešte prednedávnom umierajúci na rakovinu, rozhodne písať Knihu ľudského bláznovstva. Pravdaže, chce písať o sebe a svojich bláznovstvách, ale čoskoro zistí, že naozajstným bláznovstvom je chcieť písať o sebe a nepísať o iných. Jeho zistenie nadobudne vo finále románu naozaj bizarnú podobu: majiteľ ceruzky bude spisovať romány o bezvýznamných ľuďoch, ktorých životy by sa ináč stratili v ničotnom smrtnom prepadlisku. Takže do jeho zorného poľa sa dostávajú blízki i vzdialení príbuzní, starí i noví priatelia, náhodní okoloidúci i celkom neznáme subjekty. Hmýriace mravenisko sveta zbiehajúceho sa do Brooklynu, plné ľahostajne nekontrolovateľného pohybu od narodenia po smrť, sa pôvabným čarovaním autorovej noblesnej ceruzky zrazu mení na podobenstvo o ľudskej spolupatričnosti a solidarite, ničotná prázdnota akoby zmenila skupenstvo a zaplnila sa ľudským teplom či hodnotami nových vzťahov, existenciálne rozpaky rozprávača zaskočeného výslužbou nadobúdajú kvalitu presvedčivej činorodosti. A to všetko preto, lebo chaos a efemérnosť sa tu premieňajú na vypovedaný a celkom jednoznačný príbeh o generácii, o dobe a civilizácii. Príbeh vracia mŕtvych a spája živých. Vyžaruje nádej a je nevyvrátiteľnou pravdou. Je mýtom, ale jeho univerzálnosť je výzvou smrti. Austerov príbeh má napätie a gradáciu. Austerov príbeh si robí vrtuľku zo všetkých doteraz napísaných príbehov. Je slobodný a slobodomyseľný. Ironizuje americký svet, kritizuje prezidenta, je nezmieriteľný k všetkému, čo robí z človeka konzumenta a zo sveta manipulovaný trh márností. Austerov príbeh je plný presvedčivých detailov ( pravda príbehu je v detailoch ), z ktorých takmer každý má svoj presný dátum i rodokmeň, i vzdelanosti, ktorá siaha rovnako do židovských ság, ako do kresťanských tradícií. Je krutý a neúprosne nemilosrdný, ale to mu nebráni brať život ako hotel Existencia, v ktorom úcta a láska sú nielen možnosťou, ale priam zákonom, bez ktorého by nebol možný nijaký príbeh. Alexander Halvoník ISSN , ISSN X

2 Strana 2 KNIŽNÁ REVUE číslo 2 ZRKADLÍME Čítanie je však veľmi sebecké: vyžaduje si celú pozornosť, aktivizuje celého človeka. Čas na čítanie je vždy ukradnutým časom, hovorí Daniel Pennac. Čítanie chce byť prvé v našej hierarchii. Preto zakaždým, keď mi niekto hovorí, že by rád čítal, ale nemá na to čas, poopravím ho: nečítaš nie preto, že nemáš čas, ale že v tvojej hierarchii nepokladáš čítanie za dôležitejšie ako sledovanie správ, listovanie v časopisoch, prácu v záhradke, zarábanie peňazí a podobne. Na to, aby niekto čítanie postavil na popredné miesto vo svojej osobnej hierarchii, musí mu priznať hodnotu, ku ktorej sa nedospieva rýchlo a ľahko. Tým nechcem povedať, že človek čítajúci je automaticky múdrejší, intelektuálnejšie vybavený, múdrejší či lepší ako ten, ktorý čítanie pre svoj duchovný život až tak nepotrebuje. Daniel Hevier, Týždeň 2/2008 KDE BOLO Kníhkupectvo Panta Rhei v bratislavskom Auparku prezentácia Knihy slovenských rekordov 8. januára Bulharský kultúrny inštitút v Bratislave prezentácia románu Antona HYKISCHA Spomeň si na cára spojená s premietaním dokumentárneho filmu bulharskej televízie o Ferdinandovi Coburgovi Neznámy cár 9. januára Kafe Scherz Palisády, Partizánska 2, Bratislava večer s básnikom a pesničkárom Erikom MARKOVIČOM 10. januára Klub slovenských spisovateľov v Bratislave prezentácia kníh vydavateľstva DACO J. PEREGO: Jozef a Kiko a Jozef MIKLOŠKO: Ako sme boli malí odtajnené po 60 rokoch 15. januára o KDE BUDE Slovenské národné literárne múzeum SNK v Martine výstava o exilovom autorovi, pedagógovi a vydavateľovi Jánovi Okáľovi do 19. januára České centrum v Bratislave prezentácia nového románu českého autora Jaroslava RUDIŠA Potichu, ktorý vyšiel aj ako audiokniha 23. januára o Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne prezentácia novej knihy Rudolfa DOBIÁŠA Znovuzrodenie s ilustráciami Jozefa VYDRNÁKA 25. januára o Oblastná galéria v Liberci výstava ilustrácií detských kníh Ľuboslava Paľa do 10. februára Nevyužité myšlienky Aktuálne KNIŽNÝ VEĽTRH SALON DU LIVRE PARIS 2008 Cestovná kancelária KRÁL pripravila v spolupráci so ZVK SR pre odbornú verejnosť cestu na parížsky knižný veľtrh v dňoch marca CENA: ,- Sk 7 550,- Sk pre členov ZVaK SR, ktorí majú zaplatený členský príspevok za rok 2008, max. 2 osoby z každej firmy! V CENE: Letenka Bratislava Paríž Bratislava, letiskové poplatky a palivové príplatky 3 x ubytovanie v hoteli Tim *** v centre Paríža v 2 3 posteľových izbách 3 x raňajky, 2 x večera podľa programu autobus na celodennú prehliadku mesta sprievodca komplexné cestovné poistenie Union Príplatok: transfer letisko hotel letisko 2x 14,- Euro vstupy cca 40.- Euro, plavba po Seine 7,- Euro Prihláška : Záväznú objednávku prosíme zaslať najneskôr 18. januára 2008 na faxové číslo: 041/ alebo mailom: kral-ck@za.psg.sk, kde treba uviesť meno, adresu, rodné číslo účastníkov zájazdu, IČO a adresu vysielajúcej firmy, kontaktnú osobu s číslom tel. a mailom. Windows Vista pre každého Vydavateľstvo Computer Press privítalo uvedenie nového operačného systému Windows Vista na slovenský trh dvomi, už tradične dobre napísanými knižnými titulmi. Prvým je detailne riešená užívateľská príručka pre prácu s operačným systémom Windows Vista od uznávaného autora Ondřeja BITTU Microsoft Windows Vista SK. Neoceniteľný pomocník a sprievodca tohto nového produktu spoločnosti Microsoft čitateľa v trinástich kapitolách postupne oboznamuje nielen s relatívne novým prostredím, ale aj množstvom rôznych noviniek a vylepšení. Autor prístupným štýlom poskytuje všetky dôležité informácie od inštalácie operačného systému, jeho nastavenia a opisu práce s ním, cez zábavu a komunikáciu, až po zaujímavé možnosti nastavenia či využitia systému. Napr. príťažlivou funkciou pre rodičov je predvoľba obmedzenia prístupu ich dieťaťa k počítaču, ale aj blokovanie hier či konkrétnych aplikácií. Taktiež možno získať súhrnný prehľad aktivít na počítači. Záver príručky tvoria vypísané novinky vo Windows Vista a užitočný prehľad klávesových skratiek. Publikácia je vhodná nielen pre začiatočníkov či pokročilejších užívateľov operačného systému Windows Vista, ale poteší aj odborníka. Druhým titulom je 1001 tipov a trikov pre Microsoft Windows Vista. Ide o dielo autorskej dvojice Ondřej BITTA a Vladislav JENEČEK. Už autori sú garanciou kvality. Ponúkajú veľké množstvo odborných rád, postrehov a skúseností, postupov a riešení možných problémov pri práci s týmto novým operačným systémom. Kniha je tematicky rozdelená do dvadsiatich kapitol, ktoré svojím širokým záberom a odbornosťou uspokoja aj expertov. Mnohých iste zaujme súbor informácií venovaných bezpečnosti, a to nielen pri práci s kontami a používaní hesiel, ale najmä v rámci systematickej ochrany počítača a jeho aplikácií pred vírusmi. Nemálo efektívnych postupov a nových možností opísaných znalcami v tejto knihe uľahčí prácu na počítači a napomôže vytvoriť vhodný tuning svojho operačného systému. Súčasťou príručky je aj CD-ROM. Andrej Matuška Knedle na tisíc spôsobov Ak ste v predvianočnom čase prehliadli kuchársku knižku s nudným a málo sviatočným názvom Knedle na tisíc spôsobov, tak si ju v kníhkupectve teraz všimnite. Vladimír Tomčík v nej ponúka dve stovky receptov knedlíčky ako závarky do polievok, knedle slané a sladké ako hlavné jedlo, knedle ako prílohy. Autor zozbieral domáce aj cudzie recepty a ponúka tak možnosť pripraviť podľa nich od jednoduchých a lacných knediel až po finančne náročnejšie gurmánske špeciality. Na decembrovej prezentácii v bratislavskej knižnici knižku pokrstili, ako inak, kysnutým cestom. A pokiaľ ide o samotnú knižku, zdá sa, že je svojou témou unikátom na svetovom knižnom trhu, lebo samostatnú pozornosť knedli, pokiaľ vieme, v knižnej podobe ešte nikto nevenoval. -r- Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ na internete V novom internetovom kníhkupectve vydavateľstva Slovenský spisovateľ si môžete objednávať priamo prostredníctvom nákupného košíka; om na adrese knihy@slovenskyspisovatel.sk., písomne na adrese uvedenej v kontaktoch, prípadne faxom. Podmienkou pre platnosť internetovej objednávky je vyplnenie všetkých povinne označených údajov v objednávkovom formulári. Objednávka je zároveň návrhom kúpnej zmluvy. Objednávka môže byť len na adresu na území Slovenska. Objednávky do zahraničia vybavujú internetové kníhkupectvá alebo sk. V žiadnom inom kníhkupectve nekúpite knihy vydavateľstva Slovenský spisovateľ lacnejšie ako v internetovom kníhkupectve Každá kniha je o Sk lacnejšia ako inde, pokiaľ, pravdaže, nejde o jednorazové výpredajové akcie. -r- Svet stráca kondíciu, mal by si posilňovať srdce. Najkrajšie knihy Slovenska 2007 Literárne Košice Jána Štiavnického Mesto Košice a Knižnica pre mládež mesta vyhlasujú 13. ročník súťaže Literárne Košice Jána Štiavnického. Zapojiť sa môžu žiaci ročníkov základných škôl a osemročných gymnázií zodpovedajúci tejto vekovej kategórii vlastnými básňami, poviedkami, rozprávkami, reportážami na témy: Príbeh starého telefónu, Neposlušné topánky, Ako som sa Jedna papá, druhá varí Pod nie najkratším, ale zato výstižným názvom Jedna papá, druhá varí, pritom jedna druhú baví sa objavili na knižnom trhu recepty najlepšej kuchárky medzi speváčkami Gizely Oňovej, okorenené anekdotami a doteraz nezverejnenými fotografiami herečky Magdy Pavelekovej, ktorá bola aj iniciátorkou celého projektu. Nie neúspešného, veď kuchárske knihy sú v móde, navyše, ak sú ich autormi známe osobnosti. Vydavateľstvo Belimex knižku uviedlo medzi čitateľov v decembri v Modre. Príťažlivou, najmä pre našinca, je už samotná skutočnosť, že ide o recepty pomerne jednoduché, nie priveľmi náročné na prípravu, a ani peňaženku. Či už ide o rôzne polievky, nátierky, šaláty, hlavné jedlá alebo zákusky. A keďže postup dopĺňa aj údaj o dĺžke prípravy, stupeň náročnosti a nejedna dobrá rada, kniha je vhodným darčekom pre každú začínajúcu kuchárku. Ale so záujmom si ju pozrie i ten, kto podľa nej asi nikdy variť nebude. Jednoducho slinky sa zbiehajú už Siedmy diel série kníh o Harrym Potterovi vyjde takmer presne pol roka po celosvetovej premiére v angličtine. Bude mať 624 strán a volá sa Harry Potter a Dary smrti (v anglickom origináli Harry Potter and the Deathly Hallows). Najväčšie slovenské internetové kníhkupectvo Martinus.sk okamžite začalo predpredaj tejto knihy, pričom rezervácie umožňovalo už od januára 2007, keď bolo oznámené vydanie knihy v angličtine. Už za prvé tri dni predpredaja sme predali Hlavným usporiadateľom a vyhlasovateľom súťaže Najkrajšie knihy Slovenska je BIBIANA a spoluusporiadateľmi súťaže sú Ministerstvo kultúry SR, Ministerstvo školstva SR, Slovenská národná knižnica a Zväz polygrafie na Slovensku.V súťaži sa hodnotí výtvarná a grafická stránka kníh, ako aj úroveň ich polygrafického spracovania. Knihy z produkcie roku 2007 (rozhodujúci je údaj v tiráži) môžete prihlásiť do súťaže, ak pošlete do 31. januára 2008 bezchybný výtlačok knihy spolu s kompletne vyplnenou prihláškou s označením súťaže NKS 2007 na adresu: BIBIANA Panská Bratislava Prihlášku a štatút nájdete na internetovej stránke BIBIANY ( alebo vám ju Sekretariát NKS pošle na požiadanie. Kontakt: E. Cíferská, tel.: 02/ , fax: 02/ , ciferska@bibiana.sk Po termíne uzávierky súťaže sekretariát knihy neprijíma (rozhodujúci je dátum poštovej pečiatky). zmenšil. Maximálny rozsah prác sú 3 strany formátu A4, t. j. 90 riadkov. Každý súťažiaci môže zaslať maximálne dve práce, každú v 4 kópiách s uvedením mena, témy, adresy školy, triedy a mena pedagóga. Súťažné práce treba zaslať do 17. marca na adresu: Knižnica pre mládež mesta Košice, Tajovského ulica 9, Košice. Súťažné práce nesmú byť zaslané do iných súťaží. len pri pohľade fotografie jedál a inšpiruje samotné rozdelenie do deviatich kapitol: Prázdninové jedlá, Babinec, Varíme na chate či dovolenke, Držíme diétu, Veľká noc, Vianoce, Rodinné akcie, Rezne, moje milé rezne a Kuchárka na vandrovke. A potom, úsmevné sú i poznámky na margo toho, ako ktoré recepty vznikli, či našli cestu k autorke. Napríklad, o niektoré sa pričinila jej medzinárodná rodina. Pri iných priznáva vplyvy vlastnej fantázie, experimentov, ale aj náhody. Nakoniec možno len súhlasiť s tvrdením Gizky Oňovej, že recepty sú iba návodom ako začať variť, nie sú to zákony, ktoré treba striktne dodržiavať. Veď to isté jedlo od tej istej kuchárky nemusí chutiť rovnako. Tobôž ak sa dá do varenia niekto iný. Čiže aj akceptácia komentára o tom, že chuťovky s baklažánovou nátierkou môžu byť vhodným pomocníkom vydajachtivých gazdiniek, záleží na každom z nás. Ale ktohovie, veď stále platí, že láska ide cez žalúdok. Elena Ťapajová O Harryho Pottera v slovenčine rekordný záujem Výročné ceny za tvorbu pre deti Vydavateľstvo DAXE a redakcia časopisu Maxík udelili v jednotlivých kategóriách výročné ceny za tvorbu pre deti v roku Výročnú cenu za literatúru získal Ján TURAN, za ilustračnú tvorbu akad. mal. Svetozár MYDLO. V kategórii viac kusov Harryho Pottera 7 ako predchádzajúceho 6. dielu spolu za celú dobu predaja. Každá piata objednaná kniha bol práve Harry Potter a Dary smrti v slovenčine, povedal Michal Meško, spolumajiteľ Kniha bude stáť 499 Sk. Slovenský preklad uvedie na náš knižný trh vydavateľstvo Ikar 17. januára veľkolepou šou spojenou s predajom v Sibamac Aréne v Bratislave a oficiálny predaj sa začne v piatok 18. januára 2008 o 00:01. -mm- mladých autorov ako objav roka ocenili literárnu tvorbu Grigorija Starodubceva. Organizátori tak už po štvrtý raz udelili ocenenie autorom, ktorí zásadnú časť svojej tvorby venujú deťom. Juraj Kuniak: Cor cordi, ROCK ROSE Publishing House 2007

3 Strana 3 Vlado Franc: Túto hudbu mám rád Bratislava, Forza Music 2007 Pod rovnomenným názvom Túto hudbu mám rád odvysielal Slovenský rozhlas od roku 2000 tri stovky relácií pod taktovkou Vlada Franca, znalca hudby a zároveň redaktora, ktorý si do štúdia pozýval známe osobnosti zo Slovenska a z Čiech, aby v spoločnom rozhovore objavovali zjavné i skryté súvislosti vlastného života s hudbou, zdôverili sa so spomienkami alebo prezradili čo-to z budúcnosti. Do tejto knižky nakoniec autor vybral pätnásť rozhovorov: Peter Dvorský, Jozef Ráž, Miroslav Žbirka, Daniela Hantuchová, Karol Polák, Zdeněk Svěrák, Karel Gott, Katarína Kolníková, Jožka Černý, Ladislav Chudík, Ivan Gašparovič, Hana Hegerová, Jozef Golonka, Richard Müller, Hana Zagorová. Knihu dopĺňa CD so skladbami, ktoré počas rozhovorov vo vysielaní odzneli. K čitateľom a poslucháčom sa tak dostáva príjemná oddychová publikácia vypracovaná s precíznosťou a profesionalitou. Katarína Kolníková sa napríklad takto zamyslela: Prečo sa volakedy vác spívalo jak neská? My sme išli z roboty z pánskeho a vyspevuvali sme si. Alebo ze školky, z lesnej školky, já nevím, vác sa spívalo... Ja čil neočujem spívat, len ket sú opití... A mali sme vác radosty ze života, nevím de sa tá radost stratyla. Ďalšie myšlienky i ďalších osobností knihy s neopakovateľnou atmosférou si môže vychutnať aj náš čitateľ, lebo vydavateľstvo Forza Music nám ju venovalo do súťaže. Stačí poslať do Knižnej revue kupón vydavateľstva zo strany 11 najneskôr do 30. januára. KNIHA ROKA 2007 Stav k 10. januáru KNIHA ROKA 1. P. Bilý: Don Giovanni Slovenský spisovateľ A. Blaha: Pyžamová revolúcia Nebojsa K. Peteraj: Čo sa šeptá dievčatám Ikar M. Rúfus: Vernosť Slovenský spisovateľ J. Heriban: Úspech má srdce žraloka Herial 17 DEBUT ROKA 1. M. Solčanská: Aprílové dievča Ikar P. Tomašovič: Nič v krajine nikoho Spolok sv. Vojtecha Z. Šulajová: Džínsový denník Slovenský spisovateľ R. Sidor: Prvá kniha OZ Slniečkovo A. Lackovičová: Môj šupák Karol Ikar 7 VYDAVATEĽSTVO ROKA Najnovšia kniha spisovateľa a publicistu Ivana Szabóa predstavuje ľudových hudobníkov primášov, ktorými boli vždy tí najskúsenejší inštrumentalisti. Ich životné osudy neraz zahaľovali rôzne legendy či tajomstvá. Preto sa spisovateľ pokúsil odkryť túto oblasť nášho hudobného života. Na základe faktov a dobových dokumentov spracoval literárne profily viacerých výrazných interpretov ľudovej hudby. Príbehy zasadil do príslušnej doby a prostredia, kde sa odohrávali. Čitateľ tak môže od 17. storočia až po dnešok sledovať často kľukaté cesty hudobníkov až po ten najvytúženejší a najcennejší post post primáša. Nájde ich v desiatich kapitolách. Na stránkach knižky sa stretne s osudom Šándora Cinka a Michala Barnu dvoch primášov kniežaťa Rákociho, ktorí sa postavili na stranu povstalcov proti cisárskemu dvoru a sprevádzali ho aj do cudziny. Vojaci potrebujú muziku ako soľ, keď nerinčia zbrane potrebujú zábavu... Dobrá muzika im zaženie Počet hlasov 1. Ikar Slovenský spisovateľ Vydavateľstvo Slovart Aspekt Nebojsa 16 Aktuálne Ivan Szabó: Príbehy primášov Bratislava, Štúdio humoru a satiry 2007 strach, otvorí srdce vravieval Rákoci. Jeho primáši vedeli hudbou ulahodiť každému a mali vraj hudbu ku každému jedlu (čardáše a verbunky ku gulášu, iné k chlebu so slaninou, iné k vínu). Barna bol o. i. aj autorom slávneho Rákociho pochodu. Ďalšou postavou je najslávnejšia primáška všetkých čias Cinka Panna vynikajúca huslistka a neobyčajná krásavica, ktorá bola ozdobou slávnostných podujatí nielen v uhorských mestách, ale i v Krakove, Viedni a ďalších známych spoločenských strediskách. Spisovateľ načrtol aj portrét Jožka Piťa, čo hrával na matičných stretnutiach a preslávil liptovské trávnice. Nepoznal noty, nevedel zaznamenať melódiu, ale časť sa zachovala vďaka jeho synovi Šándorovi. V príbehoch nechýba František Horváth Feri z Banskej Bystrice, z ktorého vyrástol uznávaný budapeštiansky muzikant, víťaz primášskych súťaží (volali ho kráľ primášov). Reprezentoval aj na svetovej výstave v Paríži, vystupoval v mnohých krajinách i na londýnskom kráľovskom dvore. Zaujímavý ANKETOVÝ LÍSTOK - KNIHA ROKA Na knihu roka navrhujem: 2. Za debut roka navrhujem: 3. Za vydavateľstvo roka navrhujem: Meno a adresa odosielateľa: (autor, názov, vydavateľstvo) (autor, názov, vydavateľstvo) bol aj osud Floriána Berki-Rožňavského, ktorý ho zavial do Petrohradu a vyhrával tam dvom ruským cárom. Po návrate zas obveseľoval Andrášiovcov a pre arcivojvodu Karola Ľudovíta vystupoval dokonca v Dobšinskej ľadovej jaskyni. Z novších čias predstavil Szabó kaviarenských primášov Jožka Pihíka, ktorého hru poznali nielen doma, ale aj v Prahe, Berlíne, Viedni i Budapešti, Samka Dudíka virtuóza z kopaníc, Rinalda Oláha, označovaného za slovenského Paganiniho, zakladateľa SĽUK-u a prvého primáša jeho ľudovej hudby a známeho súčasníka Jána Berky-Mrenicu. Uznávaných a populárnych primášov však bolo oveľa viac, a tak knihu dopĺňa malý slovník primášov s približne stovkou primášov z minulosti i súčasnosti. Desať literárnych profilov v knihe Príbehy primášov s ilustráciami Milana Stana dýcha hudbou i pohnutými osudmi interpretov, ktorí znamenajú prínos pre rozvoj našej hudby a zvlášť folklóru. Lýdia Čelková Ľudmila Červená: Hudobná kultúra v Banskej Bystrici Banská Bystrica, Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied 2006 S vročením 2006, ale reálne na konci roku 2007 vyšla reprezentatívna publikácia, na ktorú môže byť hrdá Banská Bystrica, vydavateľ Univerzita Mateja Bela, no najmä samotná autorka. Tešiť sa na ňu však môže celá slovenská hudobná verejnosť autorkou je Ľudmila Červená (nar. 1952), odborná asistentka na Katedre hudby Fakulty humanitných vied UMB v Banskej Bystrici, hudobná historička, publicistka a organizátorka hudobného života. Kniha sa odvíja z jej mnohoročného pôsobenia v Literárnom a hudobnom múzeu v Banskej Bystrici ( ), no najmä z dizertačnej práce v SAV, v ktorej sa orientovala na danú tému. Výsledkom je pútavá, obrázkovo bohato vybavená publikácia, ktorá plní jednak bádateľsko-historiografickú funkciu, no súčasne je reprezentatívnou publikáciou, hodnou ocenenia najmä zo strany primátora Banskej Bystrice, ale aj celoslovenských hudobných inštitúcií. Bádateľsky, faktograficky, priam precízne, bez vynechania akéhokoľvek detailu dopĺňa iné (napríklad obrazovo-výtvarné) knižné prezentácie, ktoré sa venovali propagácii Banskej Bystrici ako klenotu kultúry, významnému mestskému centru, povstaleckému centru či turistickému východisku do Nízkych Tatier. Červenej kniha je ojedinelá v tom, že sa venuje takému špecifickému druhu umenia, akým je hudba, navyše hudobná kultúra vo vymedzenom regióne. A robí to v zložitom a spoločensko-politicky premenlivom čase, akým boli roky V muzikologicky precízne napísanej práci vrátane použitej literatúry a desiatok prvýkrát uverejnených prameňov, ako sú súborne zverejnené štatistiky a prehľady koncertných cyklov, ale aj repertoár bývalej Opery DJGT a dnešnej Štátnej opery, edičná aktivita a muzikologické konferencie či odborné semináre v regióne atď., bibliografické odkazy, menné registre a slovensko-anglického záveru je prvá kapitola so všeobecnou charakteristikou politických východísk obdobia Následne rozvíja tému inštitucionalizácie hudobného života v Banskej Bystrici v povojnovom období, koncertný a divadelný život v premenách desaťročí, ale veľa zaujímavého pripomína autorka svedkom doby i mladej generácii aj o vzťahu hudby a tunajších médií (najmä v nahrávaní hudby činorodého banskobystrického rozhlasu). O jednotlivých hudobných umelcoch a publicistoch regiónu nie je vynechané azda ani jedno meno či profil tých, čo pomáhali hudobnému rozvoju mesta. Zvlášť sú zmapovaní skladatelia a muzikológovia. Vďaka takejto sumarizujúcej práci si človek uvedomí, že napriek neustálemu nariekaniu nad kultúrnym stavom dneška, žije Slovensko neobyčajne bohatým vedeckým i kultúrnym dianím a za uplynulé desaťročia vyrástla na Slovensku inteligencia, ktorá pokryla svojou prácou všetky regióny, a to aj v najzložitejších politických časoch (povojnové obdobie, tzv. normalizácia a i.). Je radosťou čítať túto dvestostranovú knihu, s ktorou sa môže popýšiť každá kultúrna inštitúcia mesta. Jediná malá pripomienka: na obale knihy sú členovia Trávníčkovho kvarteta zobrazení ako súbor bábok od Antona Anderleho. Myslím si, že na reprezentáciu takého významného kultúrno-historického centra, akým je Banská Bystrica, sa mohol nájsť aj iný symbol. Trávníčkovci boli síce významným, ale určite nie najvýznamnejším či podnes pretrvávajúcim súborom Banskej Bystrice. Terézia Ursínyová (podpis) KNIŽNÁ REVUE Svoje hlasy do ankety KNIHA ROKA 2007 posielajte na anketových lístkoch, NIE NA XEROXOVÝCH KÓPIÁCH. Platné sú anketové lístky obsahujúce aspoň jednu odpoveď na jednu anketovú otázku, ktoré majú čitateľnú adresu odosielateľa s PSČ a vlastnoručným podpisom. Hlasy posielajte len knihám, ktoré vyšli v roku Uzávierka ankety je 15. marca BIBLIOGLOSÁR Katarína Gillerová NEODCHÁDZAJ Bratislava, Slovenský spisovateľ 2007 Najnovší, piaty román populárnej autorky, ktorej knihy zaujali aj českého čitateľa, čerpá zo súčasnosti a problémov mladej rodiny. Myslím si, že láska hýbe svetom. Napriek smútkom, neverám, či zradám nás vždy drží nad vodou konštatuje spisovateľka a v románe vychádza z tejto myšlienky. Hlavnou postavou je Veronika, ktorá vyrástla v rodine zaneprázdneného chirurga a matky, ktorá sa doslova videla len v jej staršej sestre Monike. Po rokoch prehliadania v rodičovskom dome našla konečne svoje šťastie v manželovi Andrejovi a malom Andrejkovi. Keď začne uvažovať o druhom dieťati, zrúti sa jej svet, lebo Andrej odchádza s inou. Veronika po rozvode postupne stráca aj spoločných priateľov a s novou skutočnosťou sa ťažko vyrovnáva nielen ona, ale aj syn, rodičia a najmä svokra so švagrinou Angelikou. Nechýbajú dobré rady, ale vnútornú silu musí nájsť sama. Dej románu sa prelína s udalosťami a príbehmi minulosti. Zápas s osudom pripomína čitateľkám, že o svoje šťastie sa musí človek pričiniť aj sám. Sandra Brown STRETNÚŤ SVOJ SEN Bratislava, Remedium 2007 Preklad Dana Oravcová Voľné pokračovanie trilógie o texaskej naftárskej rodine Tylerovcov venuje pozornosť najmladšej členke klanu: Sage. Tá práve vyštudovala vysokú školu a chystala sa na spoločný život s Travisom Belcherom z poprednej dallaskej rodiny. Zasnúbenie však Travis nečakane zrušil a toto ponižujúce odmietnutie si náhodou vypočul Harlan Boyd, spolupracovník Tylerovej vrtnej spoločnosti. Sage rozčuľovalo, že tento bezvýznamný, ale príťažlivý chlap poznal jej tajomstvo. Rodinný podnik však krachoval, a tak je Sage donútená spolupracovať aj s Harlanom na jeho záchrane. Láska nakoniec zmení ich osud. Danielle Steel SESTRY Bratislava, Ikar 2007 Preklad Tamara Chovanová Žiadaná modelka Candy, populárna producentka televíznych seriálov Tammy, ambiciózna právnička Sabrina a maliarka Annie sú sestry, ktoré žijú roztratené po svete, ale na Deň vďakyvzdania sa vždy stretávajú u rodičov v Connecticute. Posledný sviatok však zmenil život všetkých: pri havárii na diaľnici zahynula matka a Annie sa ťažko zranila. Lekárom sa ju podarilo zachrániť, ale ako maliarka stratila to najdôležitejšie zrak. Sestry stáli pred zložitou situáciou a nakoniec sa rozhodli, že budú bývať spolu, aby pod jednou strechou pomáhali Annie s návratom do života. Každá z nich sa musela vzdať zabehaných koľají, ale nestratili odvahu. Ich odmenou sa stala Annie, ktorá sa postupne stávala sebestačnou a našla si novú oporu i lásku. -lč-

4 Strana 4 KNIŽNÁ REVUE číslo 2 Vychádza Olga Tokarczuk: Anna In v hrobkách sveta Mýty sú univerzálne a nadčasové príbehy, ktoré odzrkadľujú život a zároveň ho formujú skúmajú naše priania, strachy a túžby. Pripomínajú nám, čo znamená byť človekom. V edícii MÝTY sa spojili hlasy niektorých svetových majstrov pera. Každý z nich svojským a súčasným spôsobom znovu napísal jeden zo známych mýtov. V slovenčine vyšli: Karen Armstrong: Dejiny mýtov, Jeanette Winterson: Ťarcha (mýtus o Atlasovi a Herkulovi), Margaret Atwood: Penelopiáda, Viktor Pelevin: Helma hrôzy (mýtus o Minotaurovi), Alexander McCall Smith: Labutí boh lásky (mýtus o Angusovi, keltskom bohovi snov), Su Tchung: Slzy nefritovej ženy (mýtus o žene, ktorá slzami zborila Dlhý múr), Viliam Klimáček: Satanove dcéry (mýtus o padlých anjeloch), Drago Jančar: Staviteľ (mýtus o Daidalovi). Hrdinka príbehu Anna In zostúpi do podzemia, do hrobiek, kde žije jej sestra synonymum smrti. Chce získať moc nad týmto svetom so zámerom oslobodiť sestru a zničiť smrť. Dej románu je plný čudných tvorov polostrojov, poloľudí, hologramov a živých batožín; bohov, ktorými sú otcovia žijúci na horných poschodiach futuristického, psychedelického mesta, mesta s poloautomatickými sekretárkami a rikšiarmi, ktorí prirástli k rikšiam. Podzemie mesta je mýtickým prapriestorom, kde sa ešte transcendentno drží svojho pravýznamu a zároveň je nerozlučne spojené s onou odľudštenou mestskou nadstavbou, celou spleťou výťahov, šácht a rúr. Príbeh je rekonštrukciou sumerského mýtu o Inanne od prvej autorky svetového písomníctva, kňažky boha Nanmu Ennuduanny. Najstaršia literárna pamiatka je známa iba z niekoľkých fragmentov v klinovom písme nová magická rozprávačka, poľská spisovateľka Olga Tokarczuk, sa pokúsila o nemožné: úžasnou silou svojej fantázie nielenže dotvorila jednoduchý príbeh o sile ľudskosti, o víťazstve dobra nad zlom, ale zrozumiteľným, jednoduchým jazykom ho transponovala do bližšie neurčenej budúcnosti. Anna In je krásna žena, krásna je In Anna. Poznám ju odjakživa. Pamätám si všetky jej šialené výčiny, všetky cesty a lásky. Keď má rande, ustupujem do úzadia, sedávam niekde pri bare a pokojne čakám. Bývam v jej dome, pijem z jej pohárikov. Ja, Nina Šubur, ja, ktorá rozprávam, ja každá. A keď sa mi už zdá, že ju poznám lepšie ako seba, urobí niečo, čomu nerozumiem. Takto je to aj teraz. Kam to ideme, Anna In, kam to, do pekla, ideme? Obavy vo mne prebúdza smer dolu, ustavične dolu. Zviezli sme sa už na najnižšie úrovne, a jej to ešte stále nestačí. A znovu prestupujeme. Tentoraz výťah škrípe a chveje sa, je starý, používaný zriedka; dvere nedoliehajú a cez škáry vidieť prázdne haly popretínané vertikálnymi líniami kovových stĺpov, na nich nápisy žiarivou farbou; znaky, ktorým nerozumiem. Výťah chvíľu putuje vodorovne, no napokon ide rovno dole. Teraz je odratúvanie záporné, od nuly dozadu, akoby čas cúval. Zostupujeme pod zem. Začínam chápať, chytám ju za ruku. Keby sa niečo stalo, vieš, čo máš robiť. Odovzdáva mi dotyk; z dotyku naskakujú zimomriavky. Na chvíľku mi tŕpne koža, jej dotyk sa mení na vlny, čo ma omývajú. Vieš, čo máš robiť. Keby som sa do troch dní nevrátila, pôjdeš k mojim otcom po pomoc, povieš im, čo sa stalo, presne. Oni si poradia, tak sa už neboj. Posiela mi upokojujúci úsmev. Tri dni čakám na správy od nej pri bráne hrobiek, ja, Nina Šubur, ja každá, ktorá rozprávam. Celé tri dni. Prikladám ucho k machom obrastenej bráne, ale na druhej strane je ticho. Vstávam a odchádzam. Sadám si na zem, pozerám sa na nechty, obhrýzam si kožku. Vyjedám posledné omrvinky z vrecka. Kufor píska, ovoniava každý kameň, venuje sa konáriku, ale bez dotyku Anny In, In Anny v ňom pomaly vyhasína život. Otcovia sedia pri svojich stoloch. Každý je vzdialený od toho druhého niekoľko hodín cesty, taká veľká je ich firma. Najbližšie sedí ten, ktorý vedie jedno z dôležitých oddelení Encyklopedický Dozor Intelektuálnych Konfigurácií. Čakám na audienciu. Sekretárka, napoly automat s mladým telom prirasteným ku stoličke, sa na mňa pozerá s milým úsmevom, ani nežmurkne. Keď ma napokon zavolajú, vidím ho sedieť v kresle v skutočnosti už odovzdal úrad do rúk konzultantov a je vlastne v dôchodku, ale za zásluhy mu pridelili čestný post. Využíva to, nechce stratiť prax. Má neprítomný výraz. Vidím, že je starý a plesnivý, áno, v podstate pripomína skôr hríb. Mäsité telo mu preteká cez nábytok. Pridlho sedí na jednom mieste. Mohol by aspoň dávať pozor. Stojím pred ním, siaham mu sotva po pás. Postupne ho zasväcujem do veci, ale som stručná, lebo viem, že také sú tu predpisy. Každý žiadateľ má k dispozícii dve vety. Tvoja dcéra, Anna In, potrebuje pomoc. Zostúpila neobozretne celkom dole, aby navštívila sestru, a nevrátila sa, hovorím. Očakávam jeho podráždenú reakciu. Zdá sa mi, že som naňho vystrelila dve delové gule, nie dve vety. Neobozretne, opakuje nepríjemné slovo. Prevracia ho v panovačných ústach. Jazyk mu spuchol od formulovania výkričníkov v rozkazoch. Všetko, čo robí, robí neobozretne. Mám už toho slova dosť. Všetci sa vyhovárajú na neobozretnosť. Veci treba robiť obozretne. Ten, kto koná bez rozmýšľania, musí za to zaplatiť. Rozumné konanie rovná sa poriadok jazyka. To je gramatika existencie. Jeho telo sa nepokojne hýbe, vlní. Život treba skloňovať dôsledne, dávať pozor na koncovky. A ak si človek nie je istý, má si to overiť v slovníkoch, napísali ich múdri ľudia. Najprv si premyslieť, potom konať. Keď sa vyberáme na cestu, treba mať spiatočný lístok, rezervovať si miesto vo výťahu, kúpiť si poistenie, pokračuje namosúrene. Čo si myslíš? Nemám zastúpenie v končinách tam dole, nemám tam veľvyslanectvo, dokonca ani agentov. Mám sa tam vybrať ja sám? ironicky sa zasmeje. Som neskutočne vyťažený... A vyťažujúci, dodáva po chvíli zamyslenia. Pasívna a aktívna strana príčastia, veľmi šikovne som to vymyslel. Vracia sa k téme: Priveľa problémov nám spôsobuje. Už oddávna. Vlastne, úprimne povedané, je problematická ako vulgárne slovo. Pokúša sa uviesť príklad, prevaľuje v ústach nadávku, ale vzdáva sa. Nemôžem jej pomôcť, povie napokon. Úprimne ďakujem za tých 22 viet. Ale to ešte nie je koniec, som už pri dverách, keď sa otec náhle rozzúri, chvejú sa mu líca. Usiluje sa vstať, opiera sa o stôl. Každá živá bytosť musí zomrieť, to hovorí zákon. Výklad je prostý a logický. Každý vraví gramatik, to znamená, že ide o všeobecný a bezpodmienečný kvantifikátor. Živá čiže taká, ktorá cíti a podlieha určitej interakcii so svetom energetickej výmeny. Bytosť toto slovo znamená bytie, hoci sa obmedzuje na živú osobu; bytosť, dá sa povedať, je osoba cítiaca, to znamená taká, ktorej nie je cudzie to, čo sa deje v prostredí, čo ju obklopuje. Musí toto slovo je ťažký výraz, ale všeobecne zrozumiteľný, je to totiž imperatív, vzťahuje sa na odjakživa jestvujúce právo, všetky axiómy sa oň od základu opierajú; označuje istú bezpodmienečnú a neoddiskutovateľnú konečnosť. Umrieť znamená, ako vieš, ukončiť aktivitu bežne nazývanú život, označuje koniec biologického procesu. Umrieť, moja drahá, znamená podrobiť sa všeobecnému zákonu rozkladu, vrátiť sa k pôvodným prvkom. V psychologickom zmysle, dopovie, to znamená opustiť mesto navždy. Och, mám už dosť premúdrelých rečí, prestávam rátať jeho drahocenné slová. Strácam čas. Oslovovať niekoho, kto nerozumie, je ako pokúsiť sa otvoriť zámku steblom trávy, krájať chlieb bazalkovým lístkom, zakrúcať žiarovku do vtáčieho hniezda, vkladať disketu medzi dva kamene. Vstávam a počujem hysterický výkrik z jeho úst: Vyviesť! Výkričník je taký hrubý, že ma udrie po čele, až mi navrie hrča. Ja, Nina Šubur, ja každá, ja, ktorá rozprávam, vlečiem sa ďalej, ťahám nohy za druhým otcom. V horúčave a sparne, po rozpálených plošinách, kde sa vzduch vlní v malých záhyboch do krehkého plisovania, po zrýchlených elevátoroch a pohyblivých schodoch, hore aj dole, cez závory automatických dvier, čo sa bez šelestu roztvárajú predo mnou ako ústa, ktoré by ma chceli prehltnúť, ale nepatria k žiadnemu telu, žiadnemu bruchu. Až večer, keď vzduch chladne a zostúpi milosrdná tma, v nerozhodnom svetle mesta zbadám sebaistý neón. Je to úrad druhého otca, chladný príbytok, mesto je tam obklopené úzkymi loďami s oltárikmi obrazoviek. Stojím pred stolom druhého otca, mladšieho močí si nohy v aromatickom potoku, čo preteká úradom, robí si poznámky do notesa s moleskinovým obalom. Notes omdlieva od rozkoše, naširoko rozkladá listy. Otec si doň zapisuje zlaté myšlienky. Keď ma zbadá, veselo vstáva. Spustím to svoje: Tvoja dcéra potrebuje pomoc. Zišla celkom dole, navštíviť sestru, a nevrátila sa, vynechávam slovo neobozretne, to som sa už naučila. Pohyb ceruzky ustane. Hrot tuhy mieri na bodku nad i. Nechala tam sken? pýta sa starostlivo otec, ale už vidím, že sa s ním neporozprávam. Pohľad mu uniká kamsi do diaľky. Pracujem tu na istom projekte. Chceli by sme uľahčiť ťažký ľudský údel. Uvažujeme o špeciálnom predĺžení života. Človek by sa naskenoval na disk a nahral by sa, dajme tomu, do raja. Ju by som mohol hneď umiestniť do neba, do toho najlepšieho, štvorhviezdičkového, pre najlepších klientov. Ona potrebuje pomoc, treba ju odtiaľ vytiahnuť, nalieham. Keby sa jej niečo stalo, tak mi povedala, mám sa obrátiť so žiadosťou o pomoc na vás. Vraj budete vedieť, čo robiť. Dvíha obočie, pohráva sa s ceruzkou. Čo sa dá robiť? zamýšľa sa a hľadí na sklenú klenbu. Bohužiaľ, toto je koniec príbehu. Veľká škoda, lebo sa ukazovalo, že má pred sebou skvelú budúcnosť. Aká to hlúposť, aký nedostatok fantázie! Mala tu všetko, dostala všetko, všetko, čo chcela, a čo nedostala, to si vzala sama, nevďačnica. Keď si niekto sám vyrába problémy, má azda čakať pomoc od ostatných? Povedz, moja dobrá žena, pýta sa, ale nijakú odpoveď nečaká. Stále chodím za ňou a naprávam jej chyby, zbieram za ňou mŕtvych. Som už pristarý, aby som niečo urobil. Usilujem sa udržať v poriadku ľudské zálohy. Driem ako vôl. Och, to je pravda, drie ako vôl. Občas dokonca pripomína býka. Jeho veľké laboratórium sa volá Ekvivalent. Ekvivalent Nech Každý Existuje. Vymyslel ho, keď sa ľudia začali búriť. Utíšil tým revolúciu. Teraz sa môže každý za života naskenovať a zaznamenať na disk, trvá to štyri sekundy. Potom ho Ekvivalent nahrá do raja. Naozaj, hovorí, je to krásny program, a ukazuje rukou na okná, ktoré tu plnia funkciu obrazoviek. Vidieť tam ľudí brodiacich sa trávou okolo krásnych fontán, v bielych košeliach ako sedmokrásky, a nebo blankytné a čisté, voda v riekach sladká. Nech je teda existencia distribuovaná rovnako demokraticky ako iné požehnania. Preto už od detstva platí každý obyvateľ mesta dane za svoj budúci život, predpláca si (s neveľkými zľavami) večnosť, čiže život do konca existencie podniku. Ale práve to je večnosť. Jestvuje množstvo druhov opcií pre vyberavejších zákazníkov. Sú tu hurisky v mozaikových interiéroch večných háremov. Majú jabĺčkovité prsia, boky oblejšie ako misky. A hurisovia a fúzatí muži s veľkými údmi pre ženy túžiace po rozkošiach. Máme cisterny s vínom, možno ho vypiť nekonečné kvantá, lebo nikdy neuškodí. Ponúkame vodné fajky napchaté najlepším hašišom. Existujú aj nebesia so zdravou výživou, v nich je to najlepšie prostredie, vždy originálne a prirodzené. Na modrých žinenkách klienti cvičia tai-či a popíjajú brezovú šťavu. Mladnú deň po dni za príplatok sa pre nich čas obracia, ženie sa opačným smerom. Ponuka je bohatá, pre každého sa niečo nájde. A sú aj také raje, v ktorých ľudia bývajú v priezračných guliach, ako žubrienky, a cestujú v nich po pevninách a moriach, odrážajú sa jeden od druhého mäkko a veselo; vzduch je tam preplnený perlivým smiechom. Existujú rodinné raje, pre všetkých, čo túžia po nehe ľudské rodiny v čistých odevoch, s bielymi zubami, sa tam prechádzajú po fialkových kopcoch. Každý hovorí: Ľúbim ťa a každý počuje ako odpoveď: Aj ja ťa ľúbim. A to vlastne stačí. Napokon, človek si môže vybrať aj iný variant trochu toho, trochu onoho, za príplatok, lebo vraj to, čoho sa ľudia pri umieraní boja najviac, je nuda. Nechala teda sken? pýta sa znovu. Dal by som jej najlepšie nebo. Bola by tam bohyňa, čistá a nevinná. Prechádzala by sa medzi človiečikmi, čo sa k nej modlia, nosila by nebeský šat, ihličkovými opätkami by drvila hlavy hadom. Z úst by sa jej sypali kvety, ružové lupene. A okolo nej samý alabaster a slonovina. Jadeit a perly. Ten ctihodný starec sa podistým zasníval, lebo má zrazu neprítomný pohľad. Napokon stíchol, dojatý vlastnou predstavou. Nedarí sa mi skryť ľútostivý úsmev. Senilný bulo. Ja, Nina Šubur, ja, jej priateľka, ja, jednočlenná výprava na jej záchranu, vykračujem do noci. Nechcú mi pomôcť, ešte aj mesiac kamsi zbabelo zacúval. Noc je celkom čierna a strechy sú v noci zradné, plné antén a káblov, malých klzkých letísk a slepých štartovacích plôch. Cez priezračné svetlíky pod nohami vidím nočný život mesta vyzerá ako živé telo, skladá sa z tepien komunikačných trás a žíl výťahových šachiet, v bunkách tela sa hmýri ľudský hmyz. Tam, kde niekto zomrie, sa hneď ktosi narodí. Tam, kde sa niekto teší, bude vzápätí dakto plakať. Kde sa niekto poháda, bude sa musieť ďalší uzmierovať. Kde sa zídu, hneď sa iní rozídu. Plus sa vyrovnáva mínusom. Veľká nafúknutá nula vibruje. Efemérna Prirodzenosť Integrujúceho Oddielu to všetko udržiava v ustálenom železnom poriadku. Úryvky z knihy, ktorá v preklade Karola Chmela vyjde vo Vydavateľstve Slovart.

5 Strana 5 Zlaté klietky aj hrdzavé mreže Peter Getting: Klietky, Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2007 Gettingove Klietky predstavujú bizarné spojenie textov na princípe voľných asociácií, skrytých paralel a postmodernej stratégie zobrazenia chaotického sveta, ktorý autor nemôže, nechce alebo nevie zoštylizovať do ucelenej podoby. Klietky skutočne komunikujú s čitateľom iba minimálne, pretože zaznamenávajú problematickú výpoveď o svete, zachytávajú cestu labyrintom vlastného vnútra, cestu konfrontácie a osamotenia. Napokon autor vlastné tvorivé zámery a netradičný spôsob videnia prezentuje na príbehu Ervina Dela z úvodnej poviedky/kapitoly Svet je kapoan, ktorého omylom uverejnený inzerát hore nohami, vzbudí obrovský záujem nielen kupcov, ale aj čitateľov: Čoskoro sa počet inzerátov obrátených hore nohami v novinách rozrástol. Neskôr aj články, fejtóny, správy, rozprávky... Všetci, čo túto možnosť vyskúšali a potom ju znova volili, si pochvaľovali... (s. 12). Texty Petra Gettinga neustále menia smer a tvar, od sklonu písma až po žánrovú podstatu. Raz plynú paralelne s poznámkami pod čiarou, inokedy v dvoch stĺpcoch na jednej strane alebo sú pretkané inzerátmi či správami vysádzanými odlišným písmom ako v novinách. Getting nezakrýva, že sa dovoláva iných textov, že preberá myšlienky alebo naračné postupy a cituje. Vo vedomí čitateľa sa tak vytvára zdanie o nehotovosti, provizórnosti próz. Človek ich môže vnímať simultánne ako hudobnú skladbu s prevahou disharmonických tónov alebo ich preciťovať básnicky ako nekonečnú slučku podnetov, v ktorej sa prelínajú stavy izolácie, smútku a samoty, zvýraznené naliehavou potrebou vyrozprávať sa, tak ako sa vyrozprával v poviedke Deň popolavý kamionista deťom: Kto vie niečo o samote vodiča kamióna. Kto vie niečo o podkožných hľuzách, z ktorých po rozpučení vyteká kal, ktorý sa volá samota... (s. 62) Gettingova kniha pripomína postmoderné textové experimenty z polovice 90. rokov 20. storočia, ktoré upozorňovali na rôznorodosť a prekvapivosť formy, vyzývali čitateľa na spolutvorbu a tvrdili, že text je tajomstvo. Autor píše o ľuďoch a zvieratách v zajatí, o antropomorfizovaných citlivých bytostiach, ktoré vedú rozhovory za mrežami. Motív zoologickej záhrady a jej riaditeľa pána Kulhánka sa jednostaj vracia a dotýka sa podstaty človeka a ľudskosti. Autor hľadá priestor na porozumenie nielen s ľuďmi, ale aj so sebou samým. Ponúka veľa neprehľadných mystifikácií a textových hier. Miestami sa text dostáva až na hranicu zrozumiteľnosti a začína plniť terapeutickú funkciu. Autor sa štylizuje napríklad do trpiteľskej polohy akéhosi Jozefa Maka na postmoderný spôsob v texte/kapitole nazvanej O tom, kde mohol ležať Horčicový muž: Žijeme pre svet, ktorý nežije pre nás. Motkáme sa v jednom kruhu. Po mne v tom kruhu zostávajú špinavé roztekajúce sa horčicové stupaje. Moja podoba sa mi hnusí najmä preto, že sa hnusí všetkým ostatným (s ). Z čítania Gettingovej knihy Klietky vyplývajú rozpačité pocity. Spôsobom umeleckého zobrazovania skutočnosti a človeka aj literárnou stratégiou je Getting jednou nohou v slepej ulici. Ináč stojí pevne v aktuálnom časopriestore svojho nielen literárneho Mesta to je odrazom civilizácie a súčasne zrkadlí zhnusenie zo zlatých klietok, do ktorých sa zatvárajú prví aj z hrdzavých mreží, za ktoré sú zatváraní tí druhí. Jaroslav Vlnka Ursinyho cesta za počlovečením Dežo Ursiny: Moja milá pani. Listy Zdenke Krejčovej, Bratislava, Artforum 2007 Hraničné ľudské situácie dávajú človeku šancu pocítiť seba samého, precítiť fakt vlastnej existencie, s možnosťou prizrieť sa svojmu bytiu minulému i prítomnému, úplne zblízka. To, čo možno uzrieť, je väčšinou neznáme a prekvapivé, hlboké natoľko, že túto stopu života si už nemožno z čela nikdy celkom zmazať, snáď len na chvíľu pretrieť nánosmi každodenných banalít, malicherností či záchvevmi svojho občas na povrch vystreľujúceho ega. A nie je pritom podstatné, či sa náš nový život práve začína, alebo pomaly chýli ku koncu. Pri príležitosti nedožitých šesťdesiatych narodenín slovenského hudobníka a filmára Deža Ursinyho pripravili jeho priatelia a Artforum vydanie listov, ktoré adresoval českej výtvarníčke Zdenke Krejčovej. Hoci Ursinyho hudba bola percepčnou náročnosťou vždy trochu elitárska, kniha Moja milá pani taká nie je. Cez toto autentické svedectvo sa ponúka možnosť vstúpiť do príbehu hľadajúceho človeka, ktorý sa po strete s vlastnou smrteľnosťou snaží pátrať po tom, čím sme, čo nás prestupuje, čo stojí mimo nás, a predsa je to našou neoddeliteľnou súčasťou. Listy mapujú Ursinyho v období rokov , od vyburcovania sa k životu k postupnej únave v tušení smrti. I keď čitateľ môže bojovať s pocitmi, že nemá právo odtajňovať čosi také dôverné, ako sú cudzie milostné listy, sám Ursiny si to prial a počítal s možnosťou tretej osoby, ktorú koniec koncov berie do úvahy každý pisateľ. Sčasti preto, že cítil akýsi záväzok, potrebu dopovedania voči tým, ktorí nateraz zostávajú, a sčasti pre potrebu pochopiť chorobu, bolesť, ktoré videl ako sprievodný znak každého rastu (s. 131). Hoci majú adresátku, väčšinu píše v prvom rade kvôli sebe, pričom sa ten druhý stáva dôležitou súčasťou tejto potreby vnútornej očisty. Takže Zdenkina úloha nebola v Ursinyho príbehu ani náhodou pasívna. Cez ňu objavil to, čo mu, ako sám píše, celý život chýbalo a v čo už ani neveril domov. A to vo všetkých významoch. Zdenka bola pre neho vyvažujúcim elementom, CITUJEME... Och, nechcite, aby sme menovali všetkých významných alebo na významných sa hrajúcich ľudí na Slovensku, ktorí zásadne hovoria,fronta namiesto front a,rada (poradie) namiesto rad. A to už nehovoríme o myriadách verejne vyslovovaných zakončení genitívu plurálu,variant namiesto variantov, lebo množstvo ľudí (aj s vysokoškolským vzdelaním) si denno-denne Recenzie práve ona mu pomohla zaháňať pocity tušenej a hlboko skrytej vykorenenosti, dávala mu silu vyjsť z labyrintu seba samého. Opisuje snahu o pochopenie, zážitky hlbokého ľudského opovrhnutia, ale i opovrhovania, v ktorých videl živnú pôdu budúcej tichej spoločníčky rakovinky (s. 26). Práve tieto tvrdo zaplatené skúsenosti ho doviedli k poznaniu, že pokorou a z toho plynúcou láskavosťou možno odhaliť, kvôli čomu sme tu. Radosť z novoobjaveného duchovna sa pod vplyvom skúseností mení na snahu pomôcť ostatným. Dopĺňa ju uvoľňujúca civilnosť, hovorovosť v opise bežných vecí. Tak si napríklad užíva vyváranie v kuchyni, vlastné rodičovstvo či prechádzky po Dúbravke... Jeho poznávanie na ceste za počlovečením (s. 216) však neskôr charakterizuje zvláštny nepokoj. Ako prežívala celé to pohnuté, no obohacujúce obdobie Zdenka, sa priamo nedozvedáme. Hoci sú jej odpovede sprostredkovane prítomné v niektorých Ursinyho listoch a knihu možno pokojne čítať aj bez nich, ten dôležitý náhľad z druhej strany občas trochu chýba. Najmä preto, aby sa z fascinujúceho, rozporuplného Ursinyho človeka jednosmerným pohľadom nestal sploštený, idealizovaný obraz akejsi v skutočnosti neexistujúcej ikony. To už bude ale iná, zatiaľ nedozretá kniha, ktorá možno niekedy doplní Jaslovského Pevniny a vrchy a Ursinyho Moju milú pani. Moja milá pani je silná, životom vykúpená kniha, dala priechod i Ursinyho literárnym schopnostiam. Je však nezmyselnou snahou pokúšať sa ju akokoľvek interpretovať, pretože zachytáva neopakovateľnú a bytostnú skúsenosť, prináležiacu len jedinému človeku my máme možnosť sa cez riadky zúčastňovať a súčasne sa zamýšľať nad vlastnými životmi. Snáď k nej môžeme pristupovať len spôsobom, ktorý ponúka sám Ursiny v liste Zdenke: prečítať, precítiť, pochopiť a prijať alebo neprijať (s. 242). Veronika Rácová pletie slovo verzia, ktoré je ženského rodu, s výrazom variant, ktorý je zasa rodu mužského. A tak len čakám, kedy sa už konečne nejaký,jednotkár dostane do situácie, keď bude musieť povedať:,máme množstvo variant a ešte väčšie množstvo verziov. Anton Kret: Ruské G, Bratislava, Vydavateľstvo PPA 2007 Slovo a tradícia Tradícia v slove, slovo v tradícii. Inšpiratívny Jozef R. Nižňanský, Bratislava, Veda 2007 Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied ponúka čitateľskej (a to nie iba odbornej) verejnosti ďalší jazykový i jazýčkový skvost, a to v podobe monografie Tradícia v slove, slovo v tradícii, ktorú pripravili dlhoroční kolegovia Jozefa R. Nižňanského z nárečového oddelenia Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV pri príležitosti jeho nedožitých osemdesiatin (zost. Ľubica Dvornická a Miloslav Smatana). Bol to vážený vinár a včelár, no predovšetkým originálny dialektológ. Medzi kolegami a priateľmi bol uznávaný nielen ako muž medu a vína, ale aj preto, že vedel náš jazyk používať celkom nenapodobiteľne. Vedel sa s ním hrať, neraz sa vyjadrujúc skôr v náznakoch a siahajúc pritom aj do periférnych sfér nášho národného jazyka najmä západoslovenskej proveniencie. Možno, že všetci tejto jeho hravej a metaforickej reči ani nerozumeli. Jeho ľudia však áno. Pravdaže, Jozef Nižňanský bol na takúto hru a špásy s jazykom dobre pripravený z predchádzajúcich štácií ako prekladateľ i redaktor Tatranu. Už v tomto vydavateľstve spoznal mnohé tajomné miesta a tajomné pružiny jazyka a v nárečovom oddelení Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra si svoje majstrovstvo len prehlboval. Vedel napríklad aj v situácii vrcholnej vážnosti znížiť, ak to bolo treba, napätie a nezdravý pátos pomocou nižšieho jazykového registra. Ach, ako sa na to hodila tá jeho západná slovenčina! Zároveň do podrobností poznal reálne i vo výraze žatevné a poľné práce, ľudové jedlá a iné fenomény Potešilo ma, keď vydavateľstvo Forza Music začalo popri hudobných nosičoch vydávať aj knihy. Ale doslova ma nadchlo, keď na rozdiel od iných vydavateľstiev, neváhalo a vytvorilo edíciu kníh rozhovorov so známymi slovenskými hercami. V roku 2005 s Milanom Lasicom Lenže ja som iba komik, o rok neskôr so Zdenou Studenkovou Som herečka a do tretice koncom roku 2007 s Mariánom Labudom Herec je vždy na očiach. Autor týchto knižných portrétov básnik, prekladateľ, textár a publicista Ján Štrasser sa pridržiava v podstate rovnakej mustry. Či už ide o kompozičné delenie knihy na úvod a tri časti rozhovorov alebo spôsob kladenia otázok, ktoré mapujú životopisné a profesijné míľniky osobnosti a jej názory. Charakteristické je aj grafické riešenie s čiernobielou fotografiou na obálke a aforistickými citátmi na zadnej strane. Rozdielnosť je predovšetkým v obsahu teda v osobnostiach, v ich osudoch a sile jednotlivých výpovedí. Výpovede Mariána Labudu sú občas až bolestne úprimné. Možno preto, že 63-ročný malý veľký herec je muž s neľahkou ľudového života. Bol takpovediac na nezaplatenie pre viaczväzkový Slovník slovenských nárečí, ktorého bol spoluautorom. Po jeho odchode slovník tak trochu stratil na dychu a na druhý musel čakať dosť dlho. V kompendiu Tradícia v slove, slovo v tradícii nájdeme odborné referáty na Nižňanského témy, ktoré odzneli na seminári na jeho počesť, ale aj osobné spomienky spolupracovníkov a priateľov. Odtláča sa tu aj kompletný súpis prác Nižňanského i jeho vlastné príspevky, ktoré kedysi vychádzali v Čítaní o správnej výžive. Je tu všetko o jedlách na panstvách v 18. storočí, o veľkonočných, vianočných, novoročných, svadobných, fašiangových, zakáľačkových a ďalších raňajších i večerných ľudových jedlách. Sú tam aj rozprávania o furmanských krčmách a prícestných hostincoch (kapitola Keď hosť bol vítaný aj o pol noci), o sladkostiach, druhoch vína, medu, o chlebovej kultúre, ovocí a pod. Aby sme ešte aspoň na chvíľu privolali chvíle, keď sme za ním všetci, či už mladí alebo starí, chodili po nárečovú radu, zopakujme po Ivete Felixovej jeho žartovné hollovské slová: Chodzá za mnu jag na hoferu. To však len preto, aby mohol vzápätí dodať: Šag náz voze neodbíhajú, ani žito nepadá! Z celej publikácie cítiť pohodu a spolupatričnosť všetkých spoluautorov, čo ešte umocňuje jemná grafická práca Evy Kovačevičovej-Fudaly na knihe i obálke a súbor milých a prívetivých kresieb Sofie Fudaly. Slavomír Ondrejovič Do tretice všetko dobré Marián Labuda Ján Štrasser: Herec je vždy na očiach, Bratislava, Forza Music 2007 povahou, ale dokáže hovoriť aj o svojich pochybnostiach, prehrách a sklamaniach. Bez zaváhania sa priznáva ku komplexom z mladosti z výšky či vo vzťahoch k ženám, ale i k depresiám, istej bolestnej zatrpknutosti až zlostnosti, a svoje názory a hodnotenia druhých prezentuje, takpovediac, až nediplomaticky. Na jednej strane ho to ľudsky približuje čitateľovi. Na druhej strane to nahralo bulváru, ktorý si zgustol na niektorých vyhláseniach vytrhnutých z kontextu. Ak mi niečo prekáža, tak sú to skôr malé, ale zbytočné chyby, napríklad slovné prešmyčky, zdvojené predložky či skutočnosť, že na prebale sa uvádza nesprávny dátum narodenia M. Labudu máj namiesto októbra. Vraví sa, že do tretice všetko dobré. Kniha Herec je vždy na očiach dobrá je. Verím, že rovnako ako moju poteší aj iné čitateľské duše. A najmä, že pribudnú i rozhovory s ďalšími hercami a edícia bude pokračovať. Slovenská herecká škola si zaslúži takéto zmapovanie. Elena Ťapajová