Marek TRENČIANSKY Martin LIESKOVSKÝ Milan ORAVEC

Größe: px
Ab Seite anzeigen:

Download "Marek TRENČIANSKY Martin LIESKOVSKÝ Milan ORAVEC"

Transkript

1 Marek TRENČIANSKY Martin LIESKOVSKÝ Milan ORAVEC ENERGETICKÉ ZHODNOTENIE BIOMASY 2007

2 Marek Trenčiansky Martin Lieskovský Milan Oravec ENERGETICKÉ ZHODNOTENIE BIOMASY 1

3 Táto učebnica vznikla ako jeden z výstupov projektu Lesníctvo a drevárstvo aktuálne potreby vo vzdelávaní a rozvoji ľudských zdrojov s prihliadnutím na sociálno ekonomické prínosy. PROJEKT JE SPOLUFINANCOVANÝ EURÓPSKOU ÚNIOU Európsky sociálny fond pomáha rozvíjať zamestnanosť podporovaním zamestnateľnosti, obchodného ducha, rovnakých príleežitostí a investovaním do ľudských zdrojov. Autori: Ing. Marek Trenčiansky,PhD. Ing. Martin Lieskovský, PhD. Ing. Milan Oravec, CSc. Recenzent: Ing. Ladislav Varga, CSc. Prvé vydanie Vydalo Národné lesnícke centrum, Zvolen v roku 2007 Návrh a grafická úprava obálky: Mária Gálová Rozsah: 147 strán Tlač a knihárske spracovanie: NLC, oddelenie reprografie Číslo publikácie: 1/2007 Copyright Národné lesnícke centrum, Zvolen 2007 ISBN

4 1. BIOMASA ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA Všeobecná definícia biomasy Biomasa je celková hmota organizmov jednotlivých druhov, alebo celého spoločenstva. V zmysle všeobecnej definície rozlišujeme dva základné druhy biomasy: biomasa rastlín, biomasa živočíchov. Tento text je zameraný na energetické využitie biomasy a to biomasy drevín (drevná biomasa, dendromasa). Definícia dendromasy podľa STN Terminológia v lesnom hospodárstve: Dendromasa je nadzemná a podzemná masa stromov alebo porastu vyjadrená v hmotnostných alebo objemových jednotkách. Všeobecná definícia dendromasy ako paliva: Dendromasa je produkt, pozostávajúci zo zdrevnatenej rastlinnej hmoty alebo časti zdrevnatenej rastlinnej hmoty pochádzajúcej z pôdohospodárstva drevospracujúceho priemyslu alebo z iných zdrojov, napr. komunálna sféra, ktorú možno využiť na výrobu energie. Okrem dendromasy sa na energetické účely využívajú tieto druhy biomasy: nedrevná biomasa produkovaná v poľnohospodárstve (obilie, slama, kukurica, olejniny, ostatné energetické plodiny) a odpady pri výrobe potravín rastlinného pôvodu, biomasa živočíšneho pôvodu vo forme exkrementov hospodárskych zvierat a organických kalov v čističkách odpadových vôd. Palivová dendromasa sa posudzuje ako ostatné základné druhy palív podľa týchto kritérií: obsah vody v palive vlhkosť, chemické zloženie paliva, obsah popola, obsah prchavej horľaviny, výhrevnosť paliva. Biomasa obsahuje horľavinu vo forme uhlíka, vodíka a ich zlúčenín s kyslíkom. V porovnaní s fosílnymi palivami (uhlie, ropa, zemný plyn) ktoré vznikli anaeróbnou transformáciou (sfosílnením biomasy) sa biomasa odlišuje vyšším obsahom vody a nižšou energetickou hustotou (obsah energie vztiahnutý na jednotku hmotnosti). V porovnaní s tuhými fosílnymi palivami má biomasa nižšiu mernú hmotnosť a podiel nespaliteľných prímesí. Chemické zloženie dendromasy a hnedého uhlia je uvedené v tabuľke 1. Tabulka 1 Chemické zloženie dendromasy a hnedého uhlia Dendromasa Zložka % ihličnaté drevo listnaté drevo kôra priemer hnedé uhlie C 51,0 50,0 51,4 50,7 69,5 H 2 5,2 6,1 6,1 6,1 5,5 O 2 42,2 43,3 42,2 42,6 23,0 S 1,0 N 2 0,6 0,6 0,3 0,5 1,0 As 1,0 1,0 2,3 1,3 25,0 3

5 Chemické zloženie jednotlivých druhov dendromasy je podobné, preto aj výhrevnosť pri rovnakej vlhkosti sa pri jednotlivých druhov drevín odlišuje len veľmi málo. Veľkou výhodou dendromasy je zanedbateľný obsah síry. Obsah nespaliteľných prímesí je v kôre vyšší ako v dreve. Kôra zachytáva mechanické nečistoty z ovzdušia a znečisťuje sa pri približovaní dreva. Pri spaľovaní sa produkuje zanedbateľné množstvo emisií SO 2. Vlhkosť dreva sa pohybuje vo veľkom rozpätí 8 až 60 %. Obsah vody závisí od druhu dreviny, obdobie ťažby, dĺžky a spôsobu skladovania a stupňa technologického spracovania. Vlhkosť dendromasy ovplyvňuje jej mernú hmotnosť. Zväčšovanie objemu s rastúcim obsahom vody zapríčiňuje nelineárnosť závislosti medzi mernou hmotnosťou a vlhkosťou dendromasy znázornenej na obrázku 1. Vlhkosť dendromasy v čerstvom stave je 35 až 60 % a bežné druhy hnedého uhlia 20 až 25 %. Ďalšou dôležitou hodnotou z hľadiska energetického zhodnotenia dendromasy je obsah a priebeh uvoľňovania prchavej horľaviny z drevnej hmoty. V tabuľke 2 je uvedený obsah prchavej horľaviny v drevnej hmote, kôre a pre možnosť porovnania ja hnedého uhlia. Dendromasa má vyšší obsah prachavej horľaviny ako hnedé uhlie približne o 27 %. Toto porovnanie potvrdzuje známu zásadu, že čím je palivo chemicky mladšie, tým má vyšší obsah prchavej horľaviny. Všeobecne platí, že čím je palivo chemicky staršie, tým je teplota počiatočného uvoľňovania prchavej horľaviny vyššia. Táto teplota je pre pevné palivá nasledujúca: rašelina 105 ºC hnedé uhlie 170 ºC drevo 160 ºC čierne uhlie 260 ºC kôra 160 ºC antracit 400 ºC Pri tuhých palivách, ktorým základným komponentom je prchavá zložka, majú odlišný priebeh procesu spaľovania v porovnaní s palivami obsahujúcimi malý podiel prchavej horľaviny. Hlavný rozdiel je v tom, že prchavá horľavina značne ovplyvňuje rýchlosť horenia častice paliva. Tabuľka 2 Obsah prchavej horľaviny dendromasy a hnedého uhlia Zložka % Obsah prchavej horľaviny Dendromasa ihličnaté drevo listnaté drevo kôra priemer hnedé uhlie Terminológia Uvádzajú sa termíny charakterizujúce dendormasu vhodnú na výrobu energie a základné pojmy používané pri výrobe energie. Palivové drevo je surové drevo, ktorého kvalita neumožňuje priemyslové spracovanie, ale je využiteľné ako zdroj energie (tepelnej, elektrickej, biopalív. Vzniká pri výrobe a manipulácii dreva ako odpad a vyrába sa ako rovnané drevo v kôre. 4

6 Palivové drevo sa v STN kvalitatívne triedenie ihličnatej guľatiny a STN kvalitatívne triedenie listnatej guľatiny označuje ako výrezy kvalitatívnej triedy VI. Kvalitatívne znaky palivového dreva podľa uvedených STN sú uvedené v tabuľkách 3 a 4. Tabuľka 3 Klasifikácia ihličnatého surového dreva a jeho zatrieďovanie do kvalitatívnej triedy VI. Účel použitia energerický zdroj Znaky drevina všetky ihličnaté kvalitatívna trieda VI. Hrče Trhliny dovoľujú sa Znaky rastu Znaky spôsobené hubami dovoľujú sa s výnimkou hniloby takého rozsahu, keď sa drevo pri bežnej manipulácii rozpadá Poškodenie hmyzom dovoľuje sa Ostatné neuvedené znaky dovoľuje sa bez obmedzenia minimálny čap bez kôry 3 cm Rozmery výrezu maximálna hrúbka dolného čela bez kôry 30 cm; hrubšie musia byť rozštiepené minimálna dĺžka 15 cm Prepočtové koeficienty prm =>m 3 Hmotnosť (kg) neodkôrnené drevo 0,64 1 prm 365 odkôrnené drevo 0,38 1 m Tabuľka 4 Klasifikácia listnatého surového dreva a jeho zatrieďovanie do kvalitatívnej triedy VI. Účel použitia energerický zdroj Znaky drevina všetky ihličnaté kvalitatívna trieda VI. Hrče Trhliny dovoľujú sa Znaky rastu Znaky spôsobené hubami dovoľujú sa s výnimkou hniloby takého rozsahu, keď sa drevo pri bežnej manipulácii rozpadá Poškodenie hmyzom dovoľuje sa Ostatné neuvedené znaky dovoľujú sa bez obmedzenia minimálny čap bez kôry 3 cm Rozmery výrezu maximálna hrúbka dolného čela bez kôry bez obmedzenia minimálna dĺžka 15 cm Hmotnosť (kg) Prepočtové koeficienty prm =>m 3 Objemová jednotka Listnaté tvrdé Listnaté mäkké neodkôrnené drevo 0,54 1 prm odkôrnené drevo 0,60 1 m

7 Palivové štiepky sú produkt sekania, drvenia alebo frézovania dreva približne rovnakej veľkosti s podielom, alebo bez podielu kôry a prímesí, rozmermi a kvalitou vhodný na energetické využitie. Kvalitatívne znaky palivových štiepok sú podrobnejšie uvedené v kapitole 1.3. Piliny sú triesky menších rozmerov vznikajúce pri hobľovaní dreva hobľovacími nástrojmi. Tenčina je drevo s kôrou z korunových častí alebo kmeňov ťažených stromov s hrúbkou do 7 cm. Priemyselne nespracovateľná hrubina je drevo z korunových častí stromov hrubšie ako 7 cm, ktoré sa po oddelení kmeňa stromu použije na výrobu štiepok. Kusový drevný odpad sú kusy dreva s kôrou alebo bez kôry vznikajúce pri poreze guľatiny a následnou mechanickom opracovaní dreva. Čierne lúhy sú zahustený kvapalný odpad vznikajúci pri výrobe papiera a celulózy. Pelety sú palivo v tvare tabliet do priemeru 20 mm vyrobené lisovaním z vysušených pilín. Vlhkosť paliva je hmotnostný podiel vody obsiahnutý v palive. Absolútna vlhkosť paliva sa vypočíta podľa vzťahu: m w m o W a =. 100 (%) m o kde: m w hmotnosť vlhkého paliva m o hmotnosť sušiny paliva Relatívna vlhkosť paliva sa vypočíta podľa vzťahu: m w m o W r =. 100 (%) m o Poznámka: Absolútna vlhkosť sa používa v drevospracujúcom priemysle. Relatívna vlhkosť sa používa v energetike. Využiteľný potenciál palivovej dendromasy je množstvo priemyselne nevyužiteľného alebo obtiažne využiteľného dreva s kôrou vznikajúceho pri ťažbe a odpadov po spracovaní dreva na území štátu, ktoré možno použiť na výrobu energie po zohľadnení ekologických a technologických obmedzení. Výhrevnosť (Energetická hodnota) paliva je množstvo tepla ktoré sa uvoľní pri dokonalom spálení paliva a uvádza sa v kj.kg 1. Energetická účinnosť výroby energie sa vypočíta podľa vzťahu: Q v r =. 100 (%) Q p kde: Q v množstvo vyrobenej energie na výstupe z energetického zariadenia Q p množstvo energie obsiahnuté v palive privedené do energetického zariadenia Energetické zariadenie je technológia určená na výrobu energie (teplo, elektrina). 6

8 1.2 Členenie a formy biomasy na energetické využitie Biomasa vhodná na energetické využitie sa produkuje vo viacerých odvetviach hospodárstva. Energeticky možno využiť priemyselne ďalej nevyužiteľnú, alebo obtiažne využiteľnú biomasu v rôznych fázach jej spracovania a následného využitia. Základné členenie biomasy podľa fázy jej spracovania: Ťažba (zber) menejhodnotná dendromasa vznikajúca pri ťažbe a manipulácii dreva ne lesných a nelesných pôdach, rastlinné zvyšky po zbere poľnohospodárskych plodín (napr. slama), cielene pestované energetické rastliny (napr. biomasa rýchlorastúcich drevín, nedrevnaté rastliny (napr. Slonia stáva), exkrementy hospodárskych zvierat. Spracovanie tuhé a kvapalné odpady po mechanickom a chemickom spracovaní dreva, tuhé a kvapalné odpady vznikajúce pri spracovaní poľnohospodárskych produktov v potravinárstve, krmovinárstve a výrobe biopalív. Likvidácia použitých produktov komunálny a priemyselný drevný odpad, organické kaly z čistiarní odpadových vôd. Z praktického hľadiska je významnejšie členenie palivovej biomasy podľa pôvodu vzniku. Základné členenie palivovej dendromasy podľa pôvodu vzniku: Lesné hospodárstvo využívajú sa tieto zložky stromovej dendromasy: palivové drevo, tenčina a nezužitkovaná hrubina korún stromov, manipulačné odpady, stromy z prerezávok, pne a korene, odpady po mechanickom opracovaní dreva v organizáciách lesného hospodárstva vo forme kusových odpadov a pilín. Drevospracujúci priemysel využíva sa táto dendromasa: kusové odpady po poreze a následnom mechanickom opracovaní dreva, jemnozrnné odpady (piliny, prach, stružliny) po poreze a následnom mechanickom opracovaní dreva, kôra po odkôrňovaní dreva, kvapalný odpad v celulózo papierenskom priemysle. 7

9 Poľnohospodárstvo využívajúce tieto zdroje dendromasy: zdrevnatená biomasa z orezu viníc, dendromasa z orezu ovocných sadov, dendromasa celých stromov z energetických porastov, dendromasa ťažená v rámci rekultivácii trvalých trávnych porastov (pasienkov), menejhodnotná dendromasa z výrubu stromov z líniových výsadieb na poľnohospodárskej pôde. Ostatné zdroje palivovej dendromasy komunálny a priemyselný drevný odpad (nábytok, palety, stavebný drevný odpad a pod.), menejhodnotná dendromasa z výrubu stromov brehových porastov, líniových výsadieb pozdĺž komunikácii a mestskej zelene. Poznámka: Menejhodnotná dendromasa a energetické využitie v poľnohospodárstve a pri ostatných zdrojoch zahrňuje tie zložky stromovej dendromasy ako sú uvedené v prípade lesného hospodárstva. Dendromasa sa na energetické využitie používa ako rozmerov o upravená alebo neupravená. Rozmerová úprava sa vykonáva formou štiepkovania, drvenia a lisovania. Rozmerovo neupravená dendromasa palivové drevo, manipulačné odpady, kusový odpad po mechanickom spracovaní dreva. Používa sa na výrobu tepla na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody v menších objektoch (rodinné domy, malé administratívne budovy). Dávkovanie paliva do kotlov sa vykonáva manuálne. Rozmerovo neupravené palivo sa ďalej využíva na výrobu drevného uhlia. Rozmerovo upravená dendromasa štiepky z tenčiny a nezužitkovanej hrubiny stromov, štiepky z celých stromov z prerezávok a energetických porastov, štiepky z pňov a koreňov, podrvená kôra, štiepky z odpadovej dendromasy viníc a ovocných sadov, podrvený komunálny a priemyselný drevný odpad, jemnozrnný odpad z drevospracujúceho priemyslu (nie je potrebné rozmerovo upravovať), kvapalný odpad v celulózo papierenskom priemysle, pelety a brikety vyrobené z vysušeného jemnozrnného odpadu. 8

10 Používa sa na výrobu tepla, elektrickej energie a kvapalných palív. Dávkovanie do kotlov, splynovačov a ostatných technologických zariadení sa vykonáva automatizovane mechanicky, pneumaticky alebo hydraulicky. Pri výrobe energie spaľovaním sa rozmerovo upravená dendromasa spravidla v kotloch s výkonom väčším ako 50 kw. Výhodou je lepšia možnosť regulácie dávkovania paliva do kotlov, ktorá je podmienku dosiahnutia vyššej účinnosti výroby energie. Poznámka: V prípade potreby možno rozmerovo upravovať štiepkovaním, alebo drvením aj palivové drevo, manipulačný odpad a kusový odpad po mechanickom opracovaní dreva. Ďalšie členenie dendromasy z hľadiska ďalších rozhodujúcich kvalitatívnych vlastností, vlhkosti a podielu prímesí je viazané na použité technológie výroby energie. Na výrobu tepla, alebo kombinovanú elektriny a tepla spaľovaním sú na trhu dostupné kotly schopné efektívne zužitkovať rozmerovo upravenú dendromasu v celom rozsahu vlhkosti a bežne sa vyskytujúcim podielom prímesí. Ide o zariadenie s inštalovaným výkonom až 50 MW. Pri kotloch menšieho výkonu a nižšej technickej úrovne (nižšia cena) je nutné použitie čiastočne, alebo úplne preschnutého paliva s výrazne limitovaným podielom prímesí. Pyrolytické kotly na spaľovanie palivového dreva vyžadujú použitie paliva s vlhkosťou do 20 % absolútnej vlhkosti. Pelety a brikety sa vyrábajú z pilín s absolútnou vlhkosťou do 10 % bez podielu minerálnych prímesí. Splynovacie zariadenia malých a stredných výkonov sú určené na použitie dendromasy s maximálnou absolútnou vlhkosťou do 20 %. Kvapalné palivá možno vyrábať z dendromasy ľubovoľnej vlhkosti bez podielu minerálnych prímesí. Pre úplnosť sa uvádza členenie nedrevnej biomasy z hľadiska energetického využitia: biomasa vhodná na výrobu energie spaľovaním zvyšková fytomasa nedrevných rastlín na výrobu potravín a krmovín (slama, kukurica, repka), cielene pestované energetické rastliny (ozdobnica čínska, cirok štiav, konope). biomasa vhodná na výrobu biopalív vo forme metylesterov rastlinných olejov ako zložka motorovej nafty semená repky a obilnín. biomasa vhodná na výrobu biopalív vo forme alkoholu ako prímes do benzínov plody kukurice, obilnín, cukrovej repy a zemiakov. čisté rastlinné oleje ako palivo vznetových motorov vyššie uvedené plodiny. 9

11 biomasa vhodná na výrobu bioplynu s následnou kombinovanou výrobou tepla a elektrickej energie exkrementy hospodárskych zvierat, siláž, zelené nedrevné rastliny. Základné rozdiely medzi palivovou dendromasou a nedrevnou rastlinnou biomasou (fytomasou): dendromasa má pri rovnakej vlhkosti väčšiu mernú hmotnosť, dendromasa má pri rovnakej vlhkosti väčšiu výhrevnosť, dendromasa má v prirodzenom stave menej nespaliteľných zložiek, fytomasa má pri ťažbe (zbere) menšiu vlhkosť. Porovnanie uvedených priemerných hodnôt parametrov obilnej slamy a palivových štiepok: slama štiepky merná hmotnosť pri absolútnej vlhkosti 15 % kg.m výhrevnosť pri absolútnej vlhkosti 15 % KJ.kg podiel nespaliteľných zložiek v sušine, % 7 2 absolútna vlhkosť pri ťažbe (zbere), % Uvedené rozdiely v energetických vlastnostiach dendromasy a fytomasy majú významný vplyv na efektívnosť ich energetického využitia. Dendromasa je vhodná najmä na výrobu tepla a kombinovanú výrobu elektriny a tepla. Výroba kvapalných palív (biopalív) je efektívna len pri koncentrovanej výrobe. Doporučená dopravná vzdialenosť je do 50 km. Fytomasa je vhodná na výrobu tepla v zariadeniach čo najmenej vzdialených od miesta zberu. Doporučená vzdialenosť je do 15 km. Plody a semená fytomasy sú vhodné na výrobu biopalív aj v stredne veľkej koncentrácii. 1.3 STN a normy zaoberajúce sa biomasou ako surovinou na energetické využitie Kvalitatívne parametre palivových štiepok a pilín sú definované v STN Ihličnaté štiepky a piliny a STN Listnaté štiepky a piliny. Uvedené normy boli vytvorené na základe domácich a zahraničných poznatkov pri výrobe a nasledovnom spracovaní štiepok. Na Slovensku a v zahraničí sú kvalitatívne parametre palivových štiepok vecou dohody medzi výrobcom štiepok a ich odberateľom. 10

12 Odberateľ štiepok môže mať konkrétne požiadavky na tieto parametre: vlhkosť paliva, veľkosť (zrnitosť) paliva, podiel prímesí resp. nežiadúcich látok. Vlhkosť paliva a jeho zrnitosť sú determinované konštrukciou technológie na výrobu energie. Vlastníci kotlov ktorých konštrukcia neumožňuje efektívne spálenie paliva s vysokou vlhkosťou (malý spaľovací priestor, nedostatočná tepelná kapacita stien spaľovacej komory, obmedzený rozsah regulácie prívodu spaľovacieho vzduchu) môžu požadovať dodávku paliva s nižšou vlhkosťou, alebo si palivo vo vlastných priestoroch dosušiť čo je priestorovo náročné. Konštrukcia dávkovačov paliva do kotlov, najmä menších výkonov niekedy neumožňuje použitie paliva s podielom väčších častíc. Odberateľ môže požadovať palivo s limitovaným rozsahom veľkosti častíc, alebo si palivo rozmerovo upraví vlastným zariadením, žo je efektívne len vo veľkých energetických zdrojoch. Odberateľ môže ďalej zmluvne požadovať limitované podiely prímesí, ktoré negatívne ovplyvňujú energetickú účinnosť energie, produkciu emisii a technický stav zariadenia. Ide o nadmerné podiely minerálnych prímesí, kovov a iných cudzorodých látok a tiež asimilačných orgánov drevín. Nadmerný podiel lístia a ihličia v štiepkach zvyšuje produkciu emisii. Na druhej strane výrobca štiepok je z hľadiska kvality produkcie limitovaný konštrukciou štiepkovača resp. drviča (počet nožov a protinožov, otáčky činnej časti zariadenia, systém triedenia a separácie štiepok) a tiež kvalitou spracovávanej suroviny. Riešením je voľba vhodného zariadenia na výrobu štiepok podľa požiadaviek na zrnitosť štiepok rozhodujúcich odberateľov. Menšiu vlhkosť a prijateľný podiel prímesí v štiepkach možno dosiahnuť: vykonaním ťažby dendromasy v dostatočnom predstihu pred štiepkovaním (3 6 mesiacov) čo je problematické pri likvidácii hmyzových kalamít, prírodným sušením štiepok v krytých skladoch, použitím vhodných technológii sústreďovania dreva napr. použitím vývozných súprav, lanoviek a pod., vhodným načasovaním ťažby a sústreďovania suroviny z hľadiska klimatických podmienok, úpravou povrchu skladov suroviny a vhodnou voľbou miesta štiepkovania. Kľúčovou otázkou vo vzťahu výrobcu štiepok a odberateľa je meranie množstva dodaných štiepok a ich energetická hodnota. Vo všeobecnosti sa používajú tieto postupy zisťovania množstva štiepok a ich kombinácie: meranie hmotnosti dodaných štiepok odvážením dopravného prostriedku pred a po jeho vyprázdnení a zistením vlhkosti štiepok z odobratých vzoriek, prípadne meraním ich výhrevnosti, merania objemu dodaných štiepok na základe rozmerov prepravného priestoru dopravného prostriedku so zisťovaním vlhkosti, prípadne výhrevnosti, na základe evidencie vyrobenej energie u odberateľa. Minimalizácia obsahu vody v palive je dôležitá pre dodávateľa z hľadiska zníženia dopravných nákladov a pre odberateľa z hľadiska zvýšenia efektívnosti výroby energie. 11

13 Obe normy určujú technické požiadavky na drevo vo forme štiepok a pilín, ktoré sa používa na výrobu energie, na priemyselné mechanické a chemické spracovanie a na záhradkárske účely. Surovinou na výrobu štiepok určených na chemické a mechanické spracovanie sú najmä sortimenty dreva kvalitatívnej triedy C 3 definované v STN a STN Surovinou na výrobu energetických štiepok sú sortimenty dreva kvalitatívnej triedy D definované v STN a STN , ďalej tenké drevo z prerezávok, ťažbové a manipulačné zvyšky. Z drevospracujúcich prevádzok sa na výrobu štiepok používajú krajnice, odrezky a ostatný kusový odpad, ktorý vzniká pri poreze guľatiny. Hlavným zdrojom pilín sú drevospracujúce prevádzky. Štiepky a piliny nesmú obsahovať prímesi, ktoré sú v platných právnych predpisoch definované ako škodlivé. Zrnitosť energetických štiepok závisí od technických parametrov používaného spaľovacieho zariadenia. Energetické štiepky sa dodávajú v dvoch triedach zrnitosti uvedených podľa drevín v tabuľkách 5 8. Tabuľka 5 Jemnozrnné energetické listnaté štiepky Parameter Hmotnostný podiel % Veľkostná frakcia mm do 5 od 5 do 35 nad 35 Maximálna veľkosť štiepok mm 20 od 75 do Tabuľka 6 Hrubozrnné energetické listnaté štiepky Parameter Hmotnostný podiel % Veľkostná frakcia mm do 5 od 5 do 50 nad 50 Maximálna veľkosť štiepok mm 20 od 60 do Tabuľka 7 Jemnozrnné energetické ihličnaté štiepky Parameter Hmotnostný podiel % Veľkostná frakcia mm do 5 od 5 do 35 nad 35 Maximálna veľkosť štiepok mm 20 od 70 do Tabuľka 8 Hrubozrnné energetické ihličnaté štiepky Parameter Hmotnostný podiel % Veľkostná frakcia mm do 5 od 5 do 50 nad 50 Maximála veľkosť štiepok mm 20 od 60 do

14 V osobitých prípadoch sa zmluvne dohodnú iné ako štandardné požiadavky na rozmery štiepok uvedené v týchto STN.Štiepky a piliny sa v závislosti od vlhkosti delia do piatich kategórií uvedených v tabuľke 9. Tabuľka 9 Kategórie štiepok podľa vlhkosti Kategória Relatívna vlhkosť % Špecifikácia V 1 do 20 vzduchosuché V 2 od 21 do 35 preschnuté stabilné pri skladovaní v krytom sklade V 3 od 36 do 45 mierne preschnuté nevhodné na dlhodobé skladovanie bez pravidelného mechanického prehadzovania skládok V 4 nad 45 čerstvé vyrobené z čerstvého dreva, nevhodné na dlhodobé skladovanie v krytých skladoch Vlhkosť a výhrevnosť energetických štiepok Pri energetických štiepkach alebo pilinách sa špecifikácia kvality podľa vlhkosti a výhrevnosti zmluvne dohodne medzi dodávateľom a odberateľom. V tabuľke 10 sa uvádza výhrevnosť 1 tony ihličnatého a listnatého dreva v závislosti od vlhkosti, platná pre surovinu skladovanú kratšie ako 30 dní a umelo sušenú surovinu. Tabuľka 10 Závislosť výhrevnosti dreva od vlhkosti Relatívna vlhkosť, % Dreviny Výhrevnosť, GJ.t 1 Ihličnaté 15,5 14,4 13,4 12,3 11,3 10,2 9,1 8,0 7,0 Listnaté 15,5 14,1 12,9 11,7 10,5 9,4 8,3 7,2 6,2 Pri dlhšom skladovaní postupne dochádza k aeróbnemu rozkladu dreva, v dôsledku čoho klesá jeho výhrevnosť. Ak je súčasťou zmluvy medzi dodávateľom a odberateľom štiepok alebo pilín špecifikácia ich výhrevnosti, táto sa stanoví podľa STN ISO Podiel kôry V tabuľke 11 sa uvádza dovolený podiel kôry pre jednotlivé druhy štiepok. Tabuľka 11 Dovolený podiel kôry Druh štiepok Podiel kôry % na chemické spracovanie do 1 na mechanické spracovanie do 3 energetické štiepky do 30 na záhradkárske účely neobmedzený 13

15 1.3.3 Podiel minerálnych nečistôt a iných prímesí Štiepky určené na mechanické alebo chemické spracovanie nesmú obsahovať žiadne minerálne nečistoty ani iné prímesi. V energetických štiepkach môže byť podiel drobných minerálnych nečistôt (piesok, hlina a podobne) maximálne 0,3 %. Znečistenie inými prímesami sa nedovoľuje. V štiepkach na záhradkárske účely nie je podiel drobných minerálnych nečistôt limitovaný Dodávanie a preberanie Pri dodávaní a preberaní štiepok sa uprednostňuje meranie hmotnosti pred meraním objemu pre väčšiu presnosť. Pri preberaní na hmotnosť je mernou jednotkou tona (t). Hmotnosť sa zistí z rozdielu hmotnosti plného a prázdneho dopravného prostriedku. Objem listnatých štiepok a pilín závisí od druhu dreviny, vlhkosti a zrnitosti suroviny. Tieto faktory sa najmä pri dlhodobých dodávkach štiepok a pilín výrazne menia. Pri preberaní štiepok na objem je mernou jednotkou kubický meter (m 3 ). Pri určovaní objemu dodávky sa odporúča nasledujúci postup: 1. objem dreva pred štiepkovaním sa stanoví podľa STN alebo STN ; na zabezpečenie dostatočnej presnosti sa odporúča zoštiepkovať aspoň 5 m 3 dreva; 2. po štiepkovaní sa zmeria priestor zaplnený štiepkami na ložnej ploche odvozného prostriedku s presnosťou na 1 cm a vypočíta sa objem; 3. vypočíta sa prepočítavací koeficient objemu dreva pred štiepkovaním a po štiepkovaní podľa vzorca: K v = V 1 V 2 kde V 1 je objem dreva pred štiepkovaním v m 3 ; V 2 jeobjem dreva po štiepkovaní v m 3. Koeficient sa použije na stanovenie objemu dodávaného dreva, ak sa objem meria len pred štiepkovaním alebo len po štiepkovaní. Pri preberaní pilín, kusového odpadu (odrezkov) a hoblín na objem sa zmeria priestor zaplnený nákladom na ložnej ploche odvozného prostriedku s presnosťou na 1 cm a vypočíta sa objem v m 3. Merná hmotnosť nákladu známeho objemu sa zistí z rozdielu hmotnosti plného a prázdneho odvozného prostriedku. Počet meraní na stanovenie prepočítavacieho koeficientu, objemu a mernej hmotnosti suroviny závisí od variability jej kvalitatívnych vlastností a zmluvne sa dohodne medzi dodávateľom a odberateľom. 14

16 1.3.5 Skúšanie kvality Odber vzoriek Po vyložení nákladu sa za prítomnosti zástupcov odberateľa a dodávateľa odoberú z troch miest vzorky štiepok alebo pilín s celkovou hmotnosťou 500 gramov na stanovenie každého z kvalitatívnych parametrov suroviny. Vlhkosť a výhrevnosť vzorka má byť zabalená tak, aby nedošlo k zmene vlhkosti a skladovaná pri teplote do 5 ºC. Vzorku je potrebné spracovať do 3 h. Zrnitosť a podiel kôry bez špeciálnych požiadaviek. Rozsah a počet zisťovaní kvalitatívnych parametrov štiepok a pilín sa dohodne zmluvne medzi dodávateľom a odberateľom. Príprava skúšobnej vzorky Skúšobná vzorka sa pripraví zmiešaním odobratých vzoriek rozdelených kvartáciou podľa STN Stanovenie vlhkosti Prístroje a pomôcky Na stanovenie vlhkosti sa používa bežné laboratórne zariadenie a: Váhy, ktoré umožňujú vážiť hmotnosť skúšobnej vzorky s presnosťou na 0,01 g. Sušiareň, ktorá umožňuje vysúšať skúšobné vzorky pri teplote 103 C ± 2 C. Elektromagnetické vlhkomery s kontaktnými sondami. Postup skúšky Skúšobná vzorka sa odváži s presnosťou na 0,01 g a vysuší sa pri teplote 103 C ± 2 C do konštantnej hmotnosti. Skúšobná vzorka dosiahne konštantnú hmotnosť vtedy, keď zmena hmotnosti medzi dvoma váženiami, vykonanými v intervale 2 h, neprekročí 0,01 g. Absolútna vlhkosť skúšobnej vzorky W a sa vypočíta podľa vzorca: m 1 m 2 W a =. 100, kde m 2 W a je absolútna vlhkosť vzorky v percentách; m 1 je hmotnosť vzorky pred vysušením v gramoch; m 2 je hmotnosť vzorky po vysušení v gramoch. Relatívna vlhkosť skúšobnej vzorky W r sa vypočíta podľa vzorca: W r = m 1 m , m 1 kde W r je relatívna vlhkosť vzorky v percentách; m 1 je hmotnosť vzorky pred vysušením v gramoch; m 2 je hmotnosť vzorky po vysušením v gramoch. 15

17 Z určených hodnôt vlhkosti skúšobných vzoriek sa vypočíta priemerná hodnota vlhkosti s presnosťou na 0,1 %. V prípade určovania vlhkosti elektromagnetickým vlhkomerom sa vzorky neodoberajú. Zástupca odberateľa a dodávateľa minimálne na troch miestach skládky privezeného materiálu spoločne odmerajú hodnoty vlhkosti kontaktným elektromagnetickým vlhkomerom a vypočítajú priemernú vlhkosť s presnosťou na 0,1 %. Analýzy rozmerov štiepok Rozmery štiepok sa zistia pomocou laboratórnej preosievačky preosievaním skúšobnej vzorky počas 5 min. Pri analýzach štiepok na mechanické a chemické spracovanie alebo na záhradkárske účely sa na preosievačke použijú sitá s veľkosťou ôk 5 mm, 35 mm a 45 mm, pri jemnozrnných energetických štiepkach sitá s veľkosťou ôk 5 mm a 35 mm a pri hrubozrnných energetických štiepkach sitá s veľkosťou ôk 5 mm a 50 mm. Stanovenie podielu kôry a nečistôt Podiel kôry a nečistôt sa stanoví zo vzorky štiepok s hmotnosťou 200 g. Kôra a nečistoty sa od dreva mechanicky oddelia. Drevo, kôra a nečistoty sa osobitne odvážia na laboratórnej váhe s presnosťou na 0,01 g a vypočíta sa ich podiel vo vzorke. Podiel kôry a nečistôt sa vyjadrí v percentách z hmotnosti vzorky Skladovanie Štiepky a piliny sa skladujú na voľných alebo krytých skládkach (prístrešky, uzavreté sklady). K uzavretým skladom drevného paliva patria skladovacie haly, zásobníky s mechanizovaným vyhrnovaním paliva a silá s gravitačným alebo mechanizovaným vyprázdňovaním. Na zamedzenie možnosti primiešania nežiadúcich prímesí sa odporúča štiepky a piliny na mechanické alebo chemické spracovanie a energetické štiepky skladovať najmä na pevných plochách s betónovým alebo asfaltovým povrchom Bezpečnosť skladovania sypkých drevných palív musí byť v súlade s platnými právnymi predpismi. V novonasypanej hromade štiepok alebo pilín sa musí kontrolovať teplota. Meria sa teplomerom v hĺbke 1,5 m a vo vzdialenosti najviac 10 m od seba najmenej raz za deň. Ak teplota štiepok alebo pilín v priebehu prvého týždňa po ich uskladnení nepresiahne 35 C, možno lehotu na meranie teploty predĺžiť na raz za tri dni. Po uplynutí troch týždňov od uskladnenia možno interval merania predĺžiť na raz za týždeň. Ak dosiahne teplota v hromade 50 C, je potrebné štiepky alebo piliny prehádzať alebo rozhrnúť. Rovnako sa postupuje, ak sa teplota v hromade štiepok alebo pilín zvyšuje o viac ako 3 C za 24 h. 16

18 2. VYUŽÍVANIE OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV ENERGIE 2.1 Súčasný stav a perspektívy využívania biomasy Ciele v energetickom využívaní OZE Európska únia Dosiahnuť podiel elektriny, vyrobenej z obnoviteľných energetických zdrojov, na celkovej spotrebe elektriny na úrovni 21 % a podiel energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na jej celkovej spotrebe na úrovni 12 % Slovenská republika Počas predvstupových rokovaní do EU SR prijala záväzok zvýšiť podiel výroby z OZE do roku 2010 na 19 % a podiel OZE na celkovej spotrebe PEZ na 10 %. Doteraz nebol na Slovensku vytvorený ucelený legislatívny a koncepčný rámec systematicky podporujúci produkciu palivovej drevnej biomasy na lesných a nelesných pôdach a jej energetické využívanie. Rovnako nebol vytvorený resp. efektívne realizovaný systém finančnej podpory pre producentov palivovej drevnej biomasy, jej spotrebiteľov, výrobcov technológií, vedy a výskumu v tejto oblasti. Tieto skutočnosti majú veľký podiel na zaostávaní Slovenska vo využívaní OZE. Hlavné príčiny zaostávania Slovenska v oblasti energetického využívania OZE Nezáujem štátu o využívanie obnoviteľných energetických zdrojov, okrem vodnej energie od roku 1990 Veľmi pomalé prijímanie legislatívnych opatrení podporujúcich využívanie OZE Absencia alebo nepoužívanie priamych a nepriamych finančných mechanizmov podporujúcich využívanie OZE Pomalá liberalizácia cien základných palív a energie Ignorovanie OZE (okrem vodnej energie) v doterajších štátnych a regionálnych energetických koncepciách Závislosť na dovozoch technológií a cenový diferenciál medzi domácimi a zahraničnými cenami palív a energie Nedostatok vlastných finančných zdrojov u potenciálnych užívateľov, resp. nevýhodnosť bankových úverov Hlavné faktory ovplyvňujúce doterajší vývoj energetického využitia drevnej biomasy a ostatných OZE na Slovensku a v zahraničí: množstvo vlastných zásob fosílnych palív, domáci využiteľný potenciál drevnej biomasy vhodnej pre energetické využitie, štátna energetická politika a jej vzťah k využívaniu OZE, miera rozvoja výrobných technológií potrebných na produkciu, spracovanie a energetické využitie drevnej biomasy. 17

19 Hlavné faktory ovplyvňujúce budúci vývoj produkcie a využívanie palivovej drevnej biomasy z lesnej a nelesnej pôdy v podmienkach SR: lesnatosť územia, zásoby dreva a sortimentová štruktúra ťaženého dreva, vývoj domácich drevospracovateľských kapacít a cien jednotlivých sortimentov dreva, vývoj spotreby a cien palív a energie, energetická politika SR, najmä v oblasti využívania OZE a vývoj na zahraničných trhoch. Pre zvýšenie energetického využívania drevnej biomasy do roku 2013 na úroveň súčasného využiteľného potenciálu, ktorý pokryje 5 až 6 % domácej spotreby prvotných energetických zdrojov je potrebné realizovať tieto opatrenia: Podporovať producentov palivovej drevnej biomasy za účelom zvýšenia udržateľnej produkcie, tvorby a stabilizácie trhu s týmto palivom realizáciou priamych a nepriamych finančných opatrení. Zlepšovať možnosti alternatívneho využitia nelesných pôd na produkciu palivovej a priemyselne využiteľnej biomasy formou legislatívnych a finančných podporných opatrení. Zlepšovať podmienky pre kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla z drevnej biomasy v jestvujúcich a perspektívnych energetických zariadeniach najmä formou zvýšenia výkupných cien elektriny do verejnej siete a vytvorenie stabilného prostredia. Podporovať projekty výstavby tepelných zdrojov na báze drevnej biomasy formou finančného príspevku na krytie nákladov na prípravu a realizáciu projektov s cieľom vytvorenia siete spotrebiteľov schopných efektívne využívať zdroje drevnej biomasy. Podporovať výskumné a vývojové aktivity súvisiace s produkciou a energetickým využívaním drevnej biomasy a tiež ekonomickými a ekologickými dôsledkami jej využívania. 2.2 Zámery a koncepcie energetickej politiky SR a EU Energia je kľúčom v podpore Európy pri dosahovaní cieľov zameraných na rast, pracovné miesta a trvalo udržateľný rozvoj. Vysoké ceny ropy koncentrujú pozornosť členských štátov na zvyšujúcu sa závislosť Európy na dovoze energie. Bolo potrebné aby únia na túto výzvu výrazne reagovala. Hlavní predstavitelia členských štátov únie v októbri 2005 na neformálnom samite v Hampton Court potvrdili dôležitosť energetickej politiky v reagovaní na výzvy globalizácie. Zohľadňujúc túto skutočnosť komisia uskutočňuje dôkladné prehodnotenie svojej energetickej politiky s troma hlavnými cieľmi: konkurenciaschopnosť trvalo udržateľný rozvoj bezpečnosť dodávok V rámci kontextu silnejšieho hospodárskeho rastu medzi základné prvky tejto politiky patrí silnejší hospodársky rast, potreba znížiť energetický dopyt; zvýšenie dôvery v obnoviteľné energetické zdroje, vzhľadom na potenciál spojený s domácou výrobou týchto zdrojov a s ich trvalo udržateľným rozvojom; diverzifikácia energetických zdrojov a zvýšenie medzinárodnej spolupráce. Tieto prvky môžu Európu podporiť pri znižovaní závislosti na dovoze energie, zvýšení udržateľného rozvoja a stimulovaní rastu a pracovných miest. 18

20 Akčný plán rozvoja biomasy EÚ je materiál, ktorý má k týmto cieľom napomôcť. Je to oznámenie komisie zo 7. decembra 2005 a má slúžiť ako návod na vypracovanie národných akčných plánov. Komisia predkladá svoj akčný plán v tomto širšom kontexte integrovanej a súvislej energetickej politiky a najmä podpory obnoviteľných energetických zdrojov. Využitie biomasy ak jeden komponent opatrení využívania OZE, je potrebný na dosiahnutie uvedených cieľov, pretože biomasa v súčasnosti predstavuje asi polovicu obnoviteľnej energie, ktorá sa využíva v EÚ. Tento akčný plán EÚ predstavuje koordináciu postupných krokov energetického využitia biomasy. Prvý koordinovaný krok stanovuje opatrenia na podporu využívania biomasy pri vykurovaní, pri výrobe elektrickej energie a v doprave, po ktorých nasledujú prierezové opatrenia týkajúce sa zásobovania biomasou, financovania a výskumu. Dopĺňa ho všeobecné hodnotenie vplyvu na životné prostredie a ekonomiku. Druhý krok predstavuje predloženie individuálnych opatrení členských krajín, ktoré podliehajú osobitnému hodnoteniu vplyvu, v súlade s pravidlami komisie. EÚ v súčasnosti pokrýva biomasou 4 % svojich energetických potrieb. Ak by naplno využila jej potenciál, do roku 2010 by viac než zdvojnásobila využívanie biomasy, v súlade s osvedčenou poľnohospodárskou praxou, pri zabezpečovaní trvalo udržateľnej výroby bez významného ovplyvnenia domácej výroby potravín. Akčný plán pre biomasu EÚ, predložený v decembri 2005, predpokladá zdvojnásobenie využívania biomasy do roku Výhody zdvojnásobenia využívania biomasy: podiel fosílnych palív na energetickom mixe EÚ poklesne z 80 % na 75 %, čo znamená 8 % pokles dovozu nespracovanej ropy. To môže celkovo pozitívne ovplyvniť ceny ropy a pohonných hmôt, emisie skleníkových plynov poklesnú o 209 miliónov ton, vyjadrených ekvivalentom CO 2 ročne, čo pomôže únii splniť záväzky Kjótskeho protokolu, v sektore poľnohospodárstva a lesníctva členských štátov EÚ sa vytvorí tis. dodatočných pracovných miest. Vstupom Bulharska a Rumunska do EÚ sa zlepší dostupnosť biomasy a ďalšie možnosti poskytuje aj dovoz z nečlenských krajín. V posudku komisie by opatrenia v tomto akčnom pláne mohli viesť k zvýšeniu využita biomasy na približne 150 ton v roku Predstavuje to menej než je úplný potenciál; čo je v súlade s indikatívnymi cieľmi týkajúcimi sa obnoviteľných energetických zdrojov. Jedným zo základných opatrení na konkretizáciu a plnenie Akčného plánu rozvoja biomasy EÚ je rozpracovanie národných akčných plánov členských krajín. Dôrazom na vypracovanie akčných plánov položilo aj jarné zasadnutie Európskej rady. Predsedovia vlád a hlavy štátov dosiahli v oblasti energetiky a klímy politickú dohodu predovšetkým v stanovení záväzných strednodobých cieľov v oblasti redukcie skleníkových plynov (20 % do roku 2020 v porovnaní s rokom 1990), úspor energie (20 % z plánovanej spotreby na rok 2020), zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov energie na celkovej spotrebe energie (20 % do roku 2020) a podielu biopalív na celkovej spotrebe benzínu a nafty v doprave (minimálne 10 % do roku 2020). Politicky necitlivejšou oblasťou jarného samitu bola časť venovaná energetickej efektívnosti a obnoviteľným zdrojom energie, najmä otázka záväznosti cieľového podielu 20 % ob- 19

21 noviteľným zdrojo energie na celkovej spotrebe energie EÚ do roku Otázka, či stanoviť cieľ pre podiel OZE do roku 2020 na úrovni 20 % konečnej spotreby ako indikatívny alebo záväzný dominovala rokovania od úrovne pracovných skupín Rady Európskej únie. Vytvorili sa dve skupiny členských krajín. Zatiaľ čo zástupcovia záväzného cieľa argumentovali najmä potrebou vyslať jasný signál priemyslu a vytvoriť stabilné prostredie pre potrebný výskum a vývoj, skupina oponentov argumentovala privysokými nákladmi a nereálnosťou cieľa. Na Rade ministrov EÚ pre energetiku sa dosiahol kompromis, keď závery hovoria o cieli 20 % bez určenia jeho povahy. Závery Európskej rady v tejto citlivej otázke boli upresnené tak, že záväzný ukazovateľ 20 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov je záväzným cieľom pre EÚ ako celok a pri rozdeľovaní záťaže medzi jednotlivými krajinami sa budú zohľadňovať národné špecifiká, východiskové pozície jednotlivých členských štátov, súčasná úroveň podielu obnoviteľných zdrojov energií na domácom trhu a v podstatnej miere existujúca štruktúra výroby energie v krajine, tzv. energetický mix. Cieľ dosiahnuť 10 % podiel biopalív na celkovej spotrebe benzínu a nafty v doprave v EÚ do roku 2020 bol stanovený ako záväzný. Dohodnuté ciele vo využívaní OZE považujeme za globálne ciele krajín EÚ. Vláda SR dňa 18. apríla 2007 schválila Správu o priebehu a výsledkoch rokovania Európskej rady v Bruseli marca Vláda v tejto súvislosti uložila ministrovi hospodárstva, ministrovi životného prostredia a ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií analyzovať závery zasadnutia Európskej rady v Bruseli Marca 2007, v časti integrovaná politika v oblasti klímy a energetiky a rozpracovať ich do konkrétnych opatrení a predložiť na rokovanie vlády SR v termíne do Legislatívny rámec akčného plánu pre biomasu Úlohou je vypracovať akčný plán rozvoja biomasy, ktorý bude predstavovať koordinovaný krok k vyššiemu a komplexnému využívaniu biomasy na energetické účely na Slovensku. Cieľom ďalej je stanovenie potenciálu biomasy, prínosov využívania biomasy, opatrení na podporu využívania biomasy pri vykurovaní, pri výrobe elektriny a v doprave, po ktorých nasledujú prierezové opatrenia týkajúce sa zásobovania biomasou, financovania a výskumu. Dopĺňajú ho všeobecné hodnotenia vplyvu využívania biomasy na energetické účely zahrňujúce aspekty sociálne, ekonomické, environmentálne, legislatívne a bezpečnostné. Cieľom je aj návrh odstránenia zábran realizácie biomasy v energetike. Legislatívny rámec pre tvorbu akčného plánu pre biomasu tvoria nasledovné legislatívne a koncepčné materiály: Právne predpisy platné v SR: Zákony: 656/2004 Z. z. Zákon o energetike a o zmene niektorých zákonov 657/2004 Z. z. Zákon o tepelnej energetike 658/2004 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Nariadenia vlády: 124/2005 Z.z, ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou 20

22 246/2005 Z. z. o minimálnom množstve pohonných látok vyrobených z obnoviteľných zdrojov v motorových benzínoch a motorovej nafte uvádzaných na trh Slovenskej republiky Výnos Úradu pre reguláciu sieťových odvetví: 2/2006, ktorým sa ustanovuje rozsah cenovej regulácie v elektroenergetike a spôsob jej vykonania, rozsahu a štruktúra oprávnených nákladov, spôsob určenia výšky primeraného zisku a podklady na návrh ceny Vyhláška: 608/2006 Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o rozsahu a postupne pri poskytovaní informácií o minimálnom množstve pohonných látok vyrobených z obnoviteľných zdrojov v motorových benzínoch a motorovej nafte uvádzaných na trh Slovenskej republiky. Dokumenty platné v SR: Koncepcia využívania obnoviteľných zdrojov energie (2003) Koncepcia využívania poľnohospodárskej a lesníckej biomasy na energetické účely (2004) Medzirezortné analýzy bariér a potenciálov rozvoja obnoviteľných zdrojov energie (2003) Správa o pokroku v rozvoji obnoviteľných zdrojov energie vrátane stanovenia národných indikatívnych cieľov pri využívaní obnoviteľných zdrojov energie (2004) Národný program rozvoja biopalív (2005) Analýza vplyvu platnej legislatívy na podporu využívania biomasy na energetické účely a návrh na ďalšie riešenie (2006) Stratégia vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov energie v SR (2007) Legislatíva platná v EÚ: Smernica č. 2001/77/ES o podpore elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie (2001) Smernica č. 2003/30/ES o podpore používania biopalív alebo iných obnoviteľných palív v doprave (2003) Dokumenty vypracované Európskou komisiou: Správa komisie v súlade s článkom 3 smernice 2001/77/ES, vyhodnotenie účinku legislatívnych nástrojov a ostatných politík Spoločenstva na rozvoj príspevku zdrojov obnoviteľnej energie v EÚ a návrhy konkrétnych opatrení (2004) Podpora výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie (2005) Akčný plán o biomase (2005) Správa o pokroku v oblasti obnoviteľných zdrojov elektrickej energie (2007) 21

23 Cestovná mapa pre obnoviteľnú energiu. Obnoviteľná energia v 21. storočí: budovanie udržateľnejšej budúcnosti (2007) Energetická politika pre Európu (2007) 2.3 Vybrané medzinárodné dohody o obmedzovaní produkcie CO 2 Spomedzi základných dokumentov medzinárodných dohovorov a zmlúv sú to najmä: Kyoto protocol; Vienna Convention for the Protection of the Ozone Layer; Montreal Protocol on Substances that Deplete the Ozone Layer; Protocol on strategic environmental assesment to the convention on environmental impact assesment in a transboundary context; Carthagena protocol on biosafety to the convention on biological diversity; United Nations Millennium Declaration; United Nations Convention on Combat Desertification; Convention on Biological Diversity; Antarctic Threaty; Communication on EU policies and measures to reduce greenhouse gas emissions: Towards a European Climate Change Programme (ECCP); Kiev Protocol on Strategic Environmental Assessment; Espoo Convention on Environmental Impact Assessment in a Transboundary Context. Až do roku 1979, keď sa v Ženeve konala Prvá svetová klimatická konferencia boli otázky vplyvu skleníkových plynov na klímu Zeme výlučne oblasťou záujmu vedcov. Dve po nej nasledujúce konferencie vo Willach (1985) a v Belliago (1987) vypracovali spoločné stanovisko krajín v súvislosti s možným globálnym oteplením a zadali politikom úlohu zaoberať sa týmto problémom. Od tejto doby sa problém dovtedy vedecký premenil na problém politický. V roku 1988 Svetová meteorologická organizácia a Organizácia spojených národov (OSN) založili IPCC (Medzivládny panel o zmene klímy). Jeho úlohu bolo pripraviť pre valné zhromaždenie OSN správu o probléme zmeny klímy, jej vplyvu na životné prostredie a existenciu človeka spolu s návrhom stratégií a reakcií na tieto zmeny. Správa bola prednesená na 45 stretnutí valného zhromaždenia OSN v roku 1990 a začali sa prípravy na vypracovanie Dohovoru o zmene klímy. V roku 1992 na summite v Rio de Janeiro sa podpísal Rámový dohovor o zmene klímy (Convention on Climate Change). Odvtedy sa začala história dokumentov zmierňujúcich dopady zmeny klímy pomocou politických nástrojov. Rámcový dohovor obsahuje princípy a rámce medzinárodnej spolupráce v oblasti mitigačných opatrení, nestanovuje však Zmluvným stranám žiadne konkrétne ciele, tie mali byť dojednané na nasledujúcich pravidelných Konferenciách zmluvných strán (COP). Čoskoro sa ukázalo, že je potrebný účinnejší nástroj na zaistenie cieľa znížiť v jednotlivých krajinách emisie skleníkových plynov. Preto krajiny, ktoré ratifikovali Rámcový dohovor, prijali v roku 1997 Kjótsky protokol. Príručka ako sa má Kjótsky protokol implementovať Marrakechsky akord bol dohodnutý v Rámcový dohovor OSN o zmene klímy Vstúpil do platnosti Jeho cieľom bolo vytvoriť predpoklady na urýchlenú stabilizáciu koncentrácií skleníkových plynov v atmosfére na takej úrovni, ktorá by zabránila nebezpečnej interferencii antropogénnych vplyvov s klimatickým systémom. Je založený na 5 hlavných princípoch: 22

24 Princíp medzigeneračnej spravodlivosti a diferencovanej zodpovednosti, ktorého podstatou je snaha chrániť klimatický systém Zeme v prospech nielen súčasnej, ale i budúcich generácií. Princíp zvláštnej potreby rozvojových štátov. Princíp predbežnej opatrnosti. Je potrebné, aby boli vhodné opatrenia prijaté s dostatočným predstihom. Princíp práva všetkých zemí na podporu a hájenie záujmov udržateľného rozvoja spoločnosti. Nutnosť štátov dohovoru vzájomne spolupracovať a zaisťovať také vzťahy, ktoré by nebránili naplňovaniu Dohovoru a v jeho duchu podporovali ďalší rozvoj štátov tretieho sveta. Kjótsky protokol Kjótsky protokol stanovuje pre ekonomicky vyspelé štáty záväzné redukčné ciele s tým, že podrobnosti ich naplňovania budú doriešené dodatočne. Protokol mal podmienku vstupu do platnosti v Článku 25. Priemyselné krajiny zaviazali znížiť emisie 6 hlavných skleníkových plynov v období , pod hladinu roku EÚ na príklad o 8 %, Japonsko o 6 %. Mnoho krajín si stanovilo ciele k zníženiu emisií a prijalo novú politiku na zmiernenie klimatickej zmeny. Ruská Federácia ratifikovala Kjótsky protokol 16. novembra 2004, čím sa naplnili obidve podmienky pre vstup Protokolu do platnosti (k ratifikovalo, prijalo, schválilo alebo sprístupnilo Protokol 129 krajín (z toho 34 s celkovým podielom 61,6 % emisií), a ten sa stane právne záväzným od 16. februára Toto bude znamenať, že priemyselné krajiny sveta budú právoplatne viazané k naplneniu kvantitatívnych cieľov redukcie alebo obmedzenia emisií skleníkových plynov, medzinárodný obchod s uhlíkom sa stane právnou a praktickou skutočnosťou, mechanizmy čistého rozvoja sa posunú z prvotnej fázy do plnej implementácie, adaptačný fond založený v roku 2001 začne prípravnú fázu pomoci rozvíjajúcim sa krajinám v boji s negatívnymi dopadmi klimatickej zmeny. Pri znižovaní emisií skleníkových plynov majú dôležitú úlohu lesy tým, že môžu pomôcť pri odstraňovaní CO 2 z atmosféry. Podľa Článku 3.3 sa budú overovať zmeny v uskladňovaní uhlíka prostredníctvom zalesňovania, znovuzalesňovania a odlesňovania od roku Tieto zmeny môžu byť hodnotené ako plusy aj mínusy ak sú priamo spôsobené ľudskou činnosťou. V prvom období záväzkov debety vznikajúce z ťažby dreva v porastoch po roku 1990, nemôžu byť väčšie ako kredity získané v dôsledku zalesnenia a znovuzalesňovania za územné jednotky. Každá krajina z Prílohy I musí podať správu akým spôsobom sa ťažba (predpísaná aj kalamitná) a následná obnova odráža do zalesnenia. Toto bude predmetom kontroly v čase predkladania správ v zmysle Článku 8. Článok 3.4 dáva možnosť krajinám navrhnúť ďalšie lesnícke aktivity majúce vzťah ku zmenám emisií skleníkových plynov mimo zalesňovania, znovuzalesňovania a odlesňovania, a to napríklad: ozeleňovanie, hospodársku úpravu lesa, rastlinnú výrobu, pastvu. O vybraných spôsoboch musí krajina informovať v Národnej správe COP. Musí sa tu deklarovať, že tieto zmeny sú od roku 1990 a sú dôsledkom ľudských aktivít. 23

25 Články 17 Obchod s emisiami a 12 Mechanizmus čistého rozvoje (CDM) majú minimalizovať náklady na znižovanie emisií skleníkových plynov. Pretože náklady na znižovanie emisií v jednotlivých krajinách sa značne líšia, je logická snaha, aby redukčné opatrenia boli realizované tam, kde sú jednotkové náklady najnižšie. Protokol tieto mechanizmy iba popisuje ale nedefinuje pravidlá na ich praktickú implementáciu a reálne využitie. Výsledný návrh pre realizáciu JI a CDM mechanizmov (schválený v roku 2001 v Marrakeši) je pripravený na schválenie na prvú konferenciu COP/MOP 1 (MOP Meeting of the Parties), ktorá sa bude konať ihneď po vstúpení Protokolu do platnosti. Predposledná, deviata COP v Miláne, 2003 prijala celkom 22 uznesení, avšak závery konferencie neboli jednoznačné. Významný pokrok bol dosiahnutý v odborných témach, napr. v rámci prác na zásadách dobrej praxe v sektore lesného hospodárstva a zmien vo využívaní krajiny (LULUCF), ako aj v definíciách pri zahrnutí zalesňovania a znovuzalesňovania v mechanizme čistého rozvoja (CDM). Tiež v oblasti podpory vedy a výskumu a metodík na inventarizáciu emisií skleníkových plynov boli pripravené aktualizované dokumenty na schválenie na prvej konferencii po vstupe Protokolu do platnosti. Konsenzus naopak nebol dosiahnutý v oblasti týkajúcej sa rozvojových krajín, ktoré požadujú zintenzívnenie transferu technológií a finančnej podpory zo strany rozvinutých krajín (Special Climate Change Fund). Počas desiatej COP konanej decembra 2004 v Buenos Aires sa prerokovali materiály potrebné od nadobudnutia účinnosti Protokolu a pripomenulo sa desiate výročie od vstupu Rámcového dohovoru do platnosti. Politické záväzky prijaté v rámci Ministerských konferencií o ochrane lesov v Európe (MCPFE) Na 4. konferencii ministrov o ochrane lesov v Európe sa v Rezolúcii V5 Klimatická zmena a trvalo udržateľné hospodárenie signatárske štáty a Európske spoločenstvo zaviazali: Prispievať k redukcii čistých emisií skleníkových plynov pomocou zvyšovania využívania dreva s cieľom nahradiť neobnoviteľné zdroje a zvyšovaním produkcie biologickej energie z trvalo udržateľne obhospodarovaných lesov, ako aj drevného odpadu. Prispievať k zavádzaniu UNFCCC a Kjótskeho protokolu udržiavaním zásob uhlíka a zvyšovaním uhlíkovej sekvestrácie lesov v Európe pomocou: podporovania praktík trvalo udržateľného hospodárenia; vhodného usmerňovania prostredníctvom národných lesníckych programov; podpory výskumu uhlíkovej sekvestrácie v lesoch; rozvoja lesníctva s cieľom lepšieho prispôsobenia sa klimatickej zmene; zdokonaľovania metód a poskytovania údajov o uhlíkových zásobách; medzinárodnej spolupráce a pod. Problematike klimatickej zmeny sa už v roku 1993 na MCPFE v Helsinkách venovala Rezolúcia H4, v ktorej sa signatárske krajiny rozhodli podporovať príslušné opatrenia na zmiernenie klimatických zmien a obmedzenie emisií plynov spôsobujúcich skleníkový efekt tak, ako to stanovuje Rámcový dohovor a ďalej podporiť národný a medzinárodný výskum a posilniť medzinárodnú spoluprácu v týchto oblastiach: vplyv možnej klimatickej zmeny na lesy a lesné hospodárstvo; možná adaptácia lesných ekosystémov a lesného hospodárstva na klimatickú zmenu; zmierňovanie negatívneho dopadu klimatickej zmeny pôsobením lesných ekosystémov a lesného hospodárstva v Európe. 24

26 Prehľad základnej legislatívy Legislatíva Európskej únie Smernica 96/62/EHS o hodnotení a riadení kvality ovzdušia Smernica 99/30/EHS týkajúca sa limitných hodnôt pre oxid siričitý, oxid dusičitý a oxidy dusíka, tuhé častice a olovo v okolitom ovzduší Smernica 2000/69/ES týkajúca sa limitných hodnôt pre benzén a oxid uhoľnatý v ovzduší Smernica 92/72/EHS o znečisťovaní ovzdušia troposférickým ozónom Smernica 94/63/ES o znižovaní emisií prchavých organických zlúčenín zo skladovania benzínu a pri jeho distribúcii Smernica 99/13/ES o obmedzení emisií prchavých organických zlúčenín unikajúcich pri používaní organických rozpúšťadiel pri určitých činnostiach Nariadenie 2037/2000 o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu v znení nariadení 2038/2000 a 2039/2000 Smernica 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z , ktorou sa ustanovuje schéma obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES Prehľad súčasných právnych predpisov SR na ochranu ovzdušia a ozónovej vrstvy Zeme Zákon č. 76/1998 Z. z. o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov Zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení zákona č. 161/2001 Z. z. zákona č. 553/2001 Z. z.,zákona č. 478/2002 Z. z., zákona č. 525/2003 Z. z., zákona č. 364/2004 Z. z. a zákona č. 587/2004 Z. z. Zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení zákona č. 245/2003 Z. z. zákona č. 525/2003 Z. z.,zákona č. 572/2004 Z. z. a zákona č. 587/2004 Z. z. Zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na vykonanie uvedených zákonov bolo vydaných niekoľko vyhlášok. 2.4 Zákon o lesoch Lesy sú na Slovenku v súčasnosti najväčším producentom palivovej biomasy vo forme palivového dreva a palivových štiepok. Zákon o lesoch sa o produkcii palivovej dendromasy priamo zmieňuje len v časti týkajúcej sa energetických porastov a obnove lesa v energetických porastoch. Dôležitou skutočnosťou je, že okrem likvidácie kalamít sa horlorubný spôsob ťažby môže uplatniť aj v porastoch určených na intenzívnu produkciu dendromasy. Ťažba dreva vrátane ťažby dendromasy na energetické využitie (koruny stromov pne a korene) nesmie byť v rozpore s ustanoveniami zákona o lese. 25

27 Časti zákona priamo súvisiace s obhospodarovaním energetických porastov sú uvedené v nasledujúcej kapitole Zákon č. 326/2005 Z. z. z 23. júna 2005 o lesoch a) b) Zmena: 275/2007 Z. z. Zmena: 359/2007 Z. z. Zmena: 360/2007 Z. z. 2 Vymedzenie základných pojmov energetickým porastom lesný porast s maximálnou produkčnou funkciou spravidla v priebehu prvých 15 rokov, z ktorej úžitky sa využívajú najmä na výrobu energie, lesnou plantážou lesný porast tvorený jedným druhom alebo dvomi druhmi drevín s pravidelným rozostupom a rovnakým vekom, s maximálnou produkčnou funkciou, z ktorej úžitky sa využívajú na priemyselné použitie; nachádzajú sa spravidla na stanovištiach s vysokým produkčným potenciálom. 18 Hospodársky spôsob (2) Holorubný hospodársky spôsob možno uplatniť len na základe lesného hospodárskeho plánu, ak obnovu lesa nie je možné dosiahnuť inými hospodárskymi spôsobmi a) v borovicových lesných porastoch, b) v topoľových, vŕbových a agátových lesných porastoch, c) v energetických porastoch a na lesných plantážach, d) pri rekonštrukcii lesa ( 19 ods. 3). 20 Obnova lesa (5) Ak zanikli podmienky na prirodzenú obnovu pri uplatňovaní hospodárskych spôsobov podľa 18 ods. 1 písm. a) až c), je obhospodarovateľ lesa povinný vykonať umelú obnovu na základe úpravy lesného hospodárskeho plánu vykonanej odborným lesným hospodárom. (6) Lesný porast vzniknutý po obnove lesa podľa odseku 1 je obhospodarovateľ lesa povinný zabezpečiť do dvoch až desiatich rokov od uplynutia lehoty určenej v odseku 4, diferencovane podľa lesného hospodárskeho plánu. Ak lesný porast nebol zabezpečený napriek tomu, že obhospodarovateľ lesa vykonal primerané opatrenia na jeho zabezpečenie, orgán štátnej správy lesného hospodárstva môže túto lehotu predĺžiť o ďalšie dva roky. (7) Za zabezpečený podľa odseku 6 sa považuje lesný porast, ak ho tvoria stanovištne vhodné lesné dreviny, bez výrazného poškodenia, ktorý sa dostatočne prispôsobil podmienkam stanovišťa, má znateľný výškový prírastok a nevyžaduje doplňovanie. (8) Ustanovenia odsekov 5 až 7 sa nevzťahujú na energetické porasty a lesné plantáže 26

28 2.5 Zákon o energetike, Rozhodnutie úradu pre reguláciu sieťových odvetví Výroba energie na Slovensku v oblasti energetiky, priemyslu, vrátane drevospracujúceho a bytovo komunálnej sféry je v kompetencii Ministerstva hospodárstva. Tvorba cien elektriny a tepla je v kompetencii Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (URSO), ktorý každoročne stanovuje výkupné ceny elektrickej energie a ceny pre maloodber. Pri výrobe tepla určeného na predaj odberateľom sa stanovuj metodika výpočtu ceny na základe započítania oprávnených nákladov a primeraného zisku výrobkov. Podpora výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie sa v súčasnosti uskutočňuje formou zvýšených výkupných cien pre výrobcov a povinnosťou výkupu tejto energie pre majiteľov distribučných sietí. Podpora výroby tepla z OZE za určitých obmedzujúcich podmienok sa vykoná cestou povinnosti jej odberu. Príslušné časti zákonov a rozhodnutí a tiež nariadenia Vlády SR týkajúcej sa výroby energie z biomasy sú uvedené v nasledujúcich častiach tejto kapitoly Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 317 zo 4. júla 2007, ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou 9 Dodávka elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, kombinovanej výroby elektriny a tepla a z domáceho uhlia (1) Na pokrytie strát pri distribúcii elektriny v distribučnej sústave, v ktorej ročná distribúcia je vyššia ako1 500 GWh, sa prednostne nakupuje elektrina vyrobená z obnoviteľných zdrojov energie a z výrobných zariadení kombinovanej výroby za regulované ceny určené úradom podľa osobitného predpisu.6) (2) Výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a z výrobných zariadení kombinovanej výroby so súčtovým výkonom inštalovaných zariadení na výrobu elektriny vyšším ako 5 MW, ktorý v nasledujúcom kalendárnom roku chce využiť svoje právo na dodávku elektriny za regulované ceny, oznámi túto skutočnosť vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny do 15. augusta kalendárneho roka účastníkovi trhu, ktorý nakupuje elektrinu na pokrytie strát. (3) Výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a z výrobných zariadení kombinovanej výroby, ktorý dodáva elektrinu za regulované ceny, dodáva celý objem takto vyrobenej elektriny iba jednému účastníkovi trhu s elektrinou okrem regulačnej elektriny dodanej pre potreby prevádzkovateľa prenosovej sústavy. (4) Prednostný prenos, distribúcia a dodávka elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie, z výrobných zariadení kombinovanej výroby a elektriny z domáceho uhlia sa uskutočňujú podľa osobitného predpisu.15) 27

29 10 Potvrdenie o pôvode vyrobenej elektriny (1) Potvrdenie o pôvode vyrobenej elektriny sa vydá výrobcovi elektriny z obnoviteľných zdrojov energie podľa osobitného predpisu16) na jeho žiadosť Nariadenie Vlády Slovenskej republiky č. 124/2005 Z. z. z 30. marca 2005, ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou 9 Dodávka elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, kombinovanej výroby elektriny a tepla a z domáceho uhlia (1) Prevádzkovatelia sústav na pokrytie strát pri prenose elektriny a distribúcii elektriny nakupujú prednostne elektrinu vyrobenú a) z obnoviteľných zdrojov energie, b) z výrobných zariadení kombinovanej výroby, c) z domáceho uhlia. (2) Prednostný prenos, distribúcia a dodávka elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie, z výrobných zariadení kombinovanej výroby a elektriny z domáceho uhlia sa uskutočňuje podľa osobitného predpisu. 10 Potvrdenie o pôvode vyrobenej elektriny (1) Potvrdenie o pôvode vyrobenej elektriny sa vydáva výrobcovi elektriny z obnoviteľných zdrojov energie podľa osobitného predpisu na jeho žiadosť Nariadenie Vlády Slovenskej republiky č. 264/2006 Z. z. z 19. apríla 2006, o minimálnom množstve pohonných látok vyrobených z obnoviteľných zdrojovv motorových benzínoch a motorovej nafte uvádzaných na trh Slovenskej republiky 2 Základné pojmy Na účely tohto nariadenia vlády sa rozumie a) pohonnou látkou vyrobenou z obnoviteľných zdrojov energie 1. kvapalná biogénna pohonná látka alebo plynná biogénna pohonná látka (ďalej len biopalivo ), najmä 1a) bioetanol, etanol vyrobený z biomasy, 28

30 1b) biodiesel, ester vyrobený z rastlinného oleja alebo živočíšneho tuku s kvalitou motorovej nafty, 1c) bioplyn, plyn vyrobený z biomasy, 1d) biometanol, metanol vyrobený z biomasy, 1e) biodimetyléter, dimetyléter vyrobený z biomasy, 1f) bioetyltercbutyléter, 47 percentný etyltercbutyléter vyrobený z bioetanolu, 1g) biometyltercbutyléter, 36 percentný metyltercbutyléter vyrobený z biometanolu, 1h) syntetické pohonné látky, syntézou vyrobené uhľovodíky alebo zmesi takýchto uhľovodíkov, vyrobené z biomasy, 1i) biovodík, vodík vyrobený z biomasy, 1j) čistý rastlinný olej, olej vyrobený z olejnatých rastlín lisovaním, extrahovaním alebo podobným postupom, surový alebo rafinovaný, ale chemicky nemodifiko vaný. 2. pohonná látka vyrobená z iného obnoviteľného zdroja energie, 1) ak sa používa na dopravné účely (ďalej len iné obnoviteľné palivo ), b) biomasou biologicky rozložiteľná zložka výrobku alebo zvyšku rastlinných a živočíšnych látok z poľnohospodárstva, lesníctva a príbuzných odvetví alebo biologicky rozložiteľná zložka priemyselného a komunálneho odpadu. 3 Podpora používania biopalív a iných obnoviteľných palív (1) Osoba podnikajúca vo výrobe pohonných látok (ďalej len výrobca ) a osoba podnikajúca v predaji pohonných látok (ďalej len predajca ) sú povinní uvádzať na trh biopalivá alebo iné obnoviteľné palivá ako a) čisté alebo vo vysokej koncentrácii v minerálnych olejoch podľa požiadaviek kvality uvedených v prílohe č. 1, b) zmesi motorového benzínu alebo motorovej nafty s biopalivami alebo inými obnoviteľnými palivami podľa požiadaviek kvality uvedených v prílohe č. 1, c) kvapaliny vyrobené z bioetyltercbutyléteru alebo biometyltercbutyléteru. (2) Výrobca, ktorý ponúka pohonné látky vyrobené z obnoviteľných zdrojov energie ako zmesi motorovej nafty a biopaliva s koncentráciou nad 5 % objemových, je povinný sledovať vplyv pohonných látok najmä na funkčné vlastnosti a emisie neprispôsobených vozidiel a informovať o tom Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo ). Ak je výrobca zo štátu, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, alebo zo štátu, ktorý nie je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, túto povinnosť má predajca. (3) V odôvodnených prípadoch ministerstvo v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky môžu na základe zhodnotenia vplyvu pohonných látok vyrobených z obnoviteľných zdrojov energie na životné prostredie a na funkčné vlastnosti motora 29

31 prijať opatrenia na zabezpečenie zhody pohonných látok vyrobených z obnoviteľných zdrojov energie s osobitnými predpismi 2). (4) V prijatých opatreniach podľa odseku 3 ministerstvo zohľadní celkovú klimatickú a environmentálnu vyváženosť rôznych druhov biopalív a môže uprednostniť podporu tých biopalív, ktoré vykazujú dobrú ekonomickú a environmentálnu bilanciu, pričom zohľadní aj konkurencieschopnosť a bezpečnosť zásobovania s pohonnými látkami Vyhlá ška Ministerst va hospodárst va Slovenskej republik y č. 608/2006 Z. z. zo 14. novembra 2006, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o rozsahu a postupe pri poskytovaní informácií o minimálnom množstve pohonných látok vyrobených z obnoviteľných zdrojov v motorových benzínoch a motorovej nafte uvádzaných na trh Slovenskej republiky 2 Poskytovanie informácií výrobcom a predajcom (1) Výrobca a predajca predkladajú ministerstvu informácie o druhu a množstve pohonných látok uvedených na trh Slovenskej republiky v tejto štruktúre údajov: a) pohonné látky v tonách: 1. motorový benzín, 2. motorová nafta. b) pohonné látky vyrobené z obnoviteľných zdrojov energie (ďalej len biopalivo ) v tonách: 1. estery vyrobené z rastlinného oleja alebo živočíšneho tuku v kvalite motorovej nafty podľa technickej normy, 1) 2. bioetanol, 3. bioetyltercbutyléter. c) zmesi pohonných látok s biopalivami v tonách: motorový benzín s prímesou biopaliva v kvalite podľa technickej normy, 2) motorová nafta s prímesou biopaliva v kvalite podľa technickej normy, 3) d) obsah biopalív v zmesiach s pohonnými látkami v objemových percentách: 1. v motorovom benzíne v kvalite podľa technickej normy, 2) 2. v motorovej nafte v kvalite podľa technickej normy, 3) 3. s inými obsahmi, ako sú uvedené v bodoch 1 a 2, e) energetický obsah v GJ/t 1. pohonných látok, z toho: 1a) motorového benzínu, 30

32 1b) motorovej nafty, zmesí pohonných látok s biopalivami, z toho: 2a) motorového benzínu s biopalivom v kvalite podľa technickej normy, 2) 2b) motorovej nafty s biopalivom v kvalite podľa technickej normy, 3) biopalív, z toho: 3a) esterov vyrobených z rastlinného oleja alebo živočíšneho tuku v kvalite motorovej nafty podľa technickej normy, 1) 3b) bioetanolu, 3c) bioetyltercbutyléteru. f) podiel jednotlivých pohonných látok z celkového sortimentu v percentách referenčná hodnota z energetického obsahu, z toho: 1. motorového benzínu, 2. motorovej nafty, 3. biopalív Výnos Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 27. júna 2007 č. 1/2007, ktorým sa ustanovuje rozsah cenovej regulácie v sieťových odvetviach a spôsob jej vykonania Rozsah cenovej regulácie v elektroenergetike a spôsob jej vykonania 2 Cenová regulácia v elektroenergetike sa vzťahuje na a) výrobu elektriny vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie, elektrinu vyrobenú kombinovanou výrobou a elektrinu vyrobenú z domáceho uhlia, b) pripojenie do sústavy, c) prístup do prenosovej sústavy a prenos elektriny, d) prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny, e) dodávku elektriny pre domácnosti, f) poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike. 3 Cenová regulácia v elektroenergetike sa vykonáva a) priamym určením pevnej ceny elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie, kombinovanou výrobou a z domáceho uhlia, 31

33 2.5.6 Výnos Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 27. augusta 2007 č. 2/2007 ktorým sa ustanovuje rozsah a štruktúra oprávnených nákladov, spôsob určenia výšky primeraného zisku a podklady na návrh ceny v elektroenergetike a ktorým sa dopĺňa výnos Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 27. júna 2007 č. 1/2007, ktorým sa ustanovuje rozsah cenovej regulácie v sieťových odvetviach a spôsob jej vykonania Čl. II Výnos úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 27. júna 2007 c. 1/2007, ktorým sa ustanovuje rozsah cenovej regulácie v sieťových odvetviach a spôsob jej vykonania (oznámenie č. 302/2007 Z. z.) sa dopĺňa takto: V 3 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: podľa prílohy. Príloha znie: Príloha k výnosu č. 1/2007 Spôsob určenia pevnej ceny za výrobu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie a elektriny vyrobenej kombinovanou výrobou (1) Cena elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie sa určuje na rok 2008 ako pevná cena s predpokladanou dobou návratnosti investície 12 rokov takto: a) z vodnej energie s inštalovaným výkonom zdroja do 5 MW 1. uvedeného do prevádzky do 1. januára 2005 uvedeného do prevádzky po 1. januári 2005 s inštalovaným výkonom zdroja do 1 MW vrátane 3. uvedeného do prevádzky po 1. januári 2005 s inštalovaným výkonom zdroja nad 1 MW 4. zariadenia rekonštruovaného po 1. januári 2005 s dosiahnutím zvýšenia výkonu zariadenia alebo zvýšenia množstva ročnej výroby elektriny rekonštrukciou riadiaceho systému Sk/MWh, Sk/MWh, Sk/MWh, Sk/MWh, b) zo solárnej energie Sk/MWh, c) z veternej energie 1. zariadenie uvedené do prevádzky do 1. januára Sk/MWh, 2. zariadenie uvedené do prevádzky po 1. januári 2005, pri ktorom od dátumu výroby zariadenia do dátumu uvedenia do prevádzky neuplynul jeden rok Sk/MWh, 3. zariadenie, uvedené do prevádzky po 1. januári 2005, pri ktorom od dátumu výroby zariadenia do dátumu jeho uvedenia do prevádzky uplynuli aspoň tri roky Sk/MWh, 32

34 4. zariadenie, uvedené do prevádzky po 1. januári 2008, pri ktorom od dátumu výroby zariadenia do dátumu jeho uvedenia do prevádzky uplynuli aspoň tri roky Sk/MWh, b) z geotermálnej energie Sk/MWh, e) zo spaľovania biomasy 1. cielene pestovanej Sk/MWh, 2. odpadnej biomasy pre zariadenie uvedené do prevádzky do 1. januára Sk/MWh, 3. odpadnej pre zariadenie uvedené do prevádzky po 1. januári Sk/MWh, 4. odpadnej z výroby bioetanolu Sk/MWh, f) zo spoluspaľovania biomasy alebo odpadov s fosílnymi palivami 1. pre zariadenie uvedené do prevádzky do 1. januára Sk/MWh, 2. pre zariadenie uvedené do prevádzky po 1. januári Sk/MWh, g) zo spaľovania bioplynu vyrobeného 1. v čističkách odpadových vôd alebo skládkach odpadu Sk/MWh, 2. anaeróbnou fermentačnou technológiou s celkovým výkonom zariadenia do 1,0 MW vrátane Sk/ MWh, 3. fermentačnou technológiou s celkovým výkonom zariadenia nad 1,0 MW Sk/ MWh. (2) Pevné ceny za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie uvedené v odseku 1 sa uplatnia na základe potvrdenia o pôvode elektriny vydaného podľa osobitného predpisu.1) Zákon č. 656/2004 Z. z. z 26. októbra 2004 o energetike a o zmene niektorých zákonov a) b) Zmena: 555/2005 Z. z. Zmena: 238/2006 Z. z. Zmena: 107/2007 Z. z. 5 Povolenie 4) Povolenie sa nevyžaduje na tieto činnosti: výroba elektriny výrobným zariadením s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MW, výroba elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov výrobným zariadením s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MW, ak ide o výrobu elektriny v 1. malých vodných elektrárňach, 33

35 veterných elektrárňach, solárnych zariadeniach, zariadeniach na využitie geotermálnej energie, zariadeniach na využitie bioplynu, zariadeniach na využitie biomasy, c) d) výroba plynu z biomasy, výroba plynu z bioplynu. 11 Výstavba energetického zariadenia (1) Stavať energetické zariadenie možno iba na základe osvedčenia o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky. To neplatí, ak ide o výstavbu energetického zariadenia na a) výrobu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 0, 5 MW s výnimkou energetických zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, b) výrobu plynu z biologicky odbúrateľných látok, c) distribúciu elektriny a plynu, ktoré prevádzkuje prevádzkovateľ sústavy alebo siete v rámci časti vymedzeného územia. 15 Povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme (1) Všeobecným hospodárskym záujmom v energetike na účely tohto zákona sa rozumie zabezpečenie najmä a) bezpečnosti sústavy alebo siete vrátane zabezpečenia pravidelnosti, kvality a ceny dodávok elektriny a plynu, ochrany životného prostredia a energetickej efektívnosti, b) prednostného prístupu do sústavy pri dodávke elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie a elektriny vyrobenej z domáceho uhlia, c) využitia obnoviteľných zdrojov energie, kombinovanej výroby a domáceho uhlia pri výrobe elektriny, d) plnenia záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, e) plnenia záväzkov vyplývajúcich z členstva Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách, f) ochrany životného prostredia. (2) Všeobecný hospodársky záujem v energetike schvaľuje vláda Slovenskej republiky na návrh ministerstva. (3) Ministerstvo môže vo všeobecnom hospodárskom záujme uložiť povinnosť výrobcovi elektriny, prevádzkovateľovi sústavy a siete, dodávateľovi elektriny a plynu a prevádzkovateľovi zásobníka zabezpečiť 34

36 a) b) c) d) e) f) g) bezpečnosť, pravidelnosť, kvalitu a cenu dodávky elektriny a plynu a energetickú efektívnosť dodávok elektriny, ochranu životného prostredia, využitie obnoviteľných zdrojov energie, kombinovanej výroby a domáceho uhlia pri výrobe elektriny, prednostný prístup, pripojenie, prenos, distribúciu a dodávku elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie a elektriny vyrobenej z domáceho uhlia, ochranu odberateľov elektriny v domácnosti a odberateľov plynu v domácnosti, plnenie záväzkov podľa odseku 1 písm. d) a e), poskytovanie podporných služieb potrebných na zabezpečenie prevádzkovej spoľahlivosti sústavy a na poskytovanie systémových služieb v zariadeniach na výrobu elektriny. 32 Elektrina vyrobená z obnoviteľných zdrojov energie (1) Na účely tohto zákona výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov energie je taká výroba elektriny, pri ktorej sa ako primárny zdroj výroby využíva a) vodná energia, b) solárna energia, c) veterná energia, d) geotermálna energia, e) biomasa, f) bioplyn. (2) Na účely tohto zákona biomasou je biologicky rozložiteľná zložka výrobku alebo zvyšku rastlinných a živočíšnych látok z poľnohospodárstva, lesníctva alebo biologicky rozložiteľná zložka priemyselného odpadu a komunálneho odpadu. (3) Prednostné právo na prenos elektriny, distribúciu elektriny a dodávku elektriny sa vzťahuje na elektrinu vyrobenú využívaním kinetickej energie vodného zdroja vodnou elektrárňou. (4) Výrobca, ktorý vyrába elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie, má prednostné právo na prenos elektriny, distribúciu elektriny a na dodávku, ak výrobné zariadenie určené na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie spĺňa technické podmienky podľa 17 a obchodné podmienky podľa osobitného zákona.1) Prednostné právo na prenos elektriny sa nevzťahuje na prenos elektriny spojovacím vedením. (5) Výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov energie má právo na vydanie potvrdenia o pôvode vyrobenej elektriny. Potvrdenie obsahuje označenie zdroja vyrobenej elektriny, dátum a miesto výroby a v prípade vodných elektrární aj ich výkon. Toto potvrdenie vydá úrad.1) (6) Ministerstvo môže vo všeobecnom hospodárskom záujme určiť rozhodnutím povinnosť prednostného prístupu a prednostného pripojenia do sústavy, prednostného prenosu elektriny, prednostnej distribúcie elektriny a prednostnej dodávky elektriny vyrobenej z ob- 35

37 noviteľných zdrojov energie na vymedzenom území. Toto rozhodnutie uverejní vo vestníku ministerstva a na internetovej stránke ministerstva. (7) Ministerstvo rozhodnutím určí podmienky prednostného prenosu elektriny, prednostnej distribúcie elektriny a prednostnej dodávky elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie. Proti rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok Zákon č. 657/2004 Z. z. z 26. októbra 2004 o tepelnej energetike Zmena: 99/2007 Z. z. 1 Predmet úpravy (1) Tento zákon upravuje a) podmienky podnikania1) v tepelnej energetike, b) práva a povinnosti účastníkov trhu s teplom, c) hospodárnosť prevádzky sústavy tepelných zariadení, d) obmedzujúce opatrenia súvisiace so stavom núdze v tepelnej energetike, e) pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí a výkon štátneho dozoru v tepelnej energetike, f) práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť dotknuté výkonom práv a povinností účastníkov trhu s teplom. (2) Predmetom podnikania1) podľa tohto zákona je výroba tepla, výroba a rozvod tepla alebo rozvod tepla pre odberateľa alebo konečného spotrebiteľa. 21 Povinný odber tepla Držiteľ povolenia na rozvod tepla je povinný na zabezpečenie zmluvne dohodnutých dodávok tepla odoberať za určenú alebo schválenú cenu teplo od držiteľa povolenia na výrobu tepla, ktorý teplo vyrába z obnoviteľných zdrojov energie alebo v zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny, ak a) b) c) d) sám nevyrába alebo nenakupuje teplo z obnoviteľných zdrojov alebo zo zdrojov kombinovanej výroby tepla a elektriny, nezvýši tým cenu tepla pre odberateľov, teplonosná látka zo sústavy tepelných zariadení na výrobu tepla z obnoviteľných zdrojov tepla alebo z kombinovanej výroby tepla a elektriny je zhodná s teplonosnou látkou vo verejnom rozvode tepla, odber tepla za určenú alebo schválenú cenu z obnoviteľných zdrojov energie alebo zo zariadenia na kombinovanú výrobu tepla a elektriny je preňho rovnako ekonomicky efektívny ako odber tepla z iných zdrojov tepla. 36

38 3. VYUŽITEĽNÝ POTENCIÁL BIOMASY 3.1 Lesná biomasa a odpadová biomasa z drevospracujúceho priemyslu, zásoby drevnej suroviny, ťažbový potenciál a využiteľný potenciál palivovej dendromasy Výmera lesnej pôdy vzrastie zo súčasných 2,006 mil.ha na 2,045 mil.ha v roku 2025 a 2,091 ha v roku Výmera porastovej pôdy vzrastie zo súčasných 1,932 mil.ha na 1,939 mil.ha v roku 2025 a 1,951 mil. ha v roku Celková zásoba dreva vzrastie zo súčasných 439 mil.m 3 na 446 mil.m 3 v roku V roku 2050 však poklesne na 418 mil.ha. Zásoba dreva na 1 ha vzrastie zo súčasných 227 m 3 na 230 m 3 v roku V roku 2050 však bude len 214 m 3.ha 1. Ročná ťažba dreva h.b.k. sa v prognózovanom období rokov bude zvyšovať z 8,262 mil.m 3 na 9,042 mil.m 3 a v roku 2050 dosiahne 9,885 mil.m 3. Ročná ťažba dreva ihličnanov v období sa bude pohybovať v rozpätí 4,692 až 4,950 mil.m 3 a ťažba dreva listnáčov v rozpätí 3,569 až 4,269 mil.m 3 s tendenciou výrazného rastu. V roku 2050 sa predpokladá ročná ťažba ihličnanov 4,950 mil.m 3 a listnáčov 4,935 mil. m 3. Ročné množstvo výchovnej ťažby sa v období 2010 až 2025 zníži z 1,973 mil.m 3 na 1,742 mil.m 3 a v roku 2050 dosiahne 1,671 mil.m 3. V prognózovanom období sa predpokladá postupné zosúladenie veľkosti a štruktúry kapacít drevospracujúceho priemyslu so sortimentovou štruktúrou dreva ťaženého v SR. Uvažuje sa s postupnou elimináciou exportu dreva. Postupným vyrovnaním domácich a zahraničných cien jednotlivých sortimentov sa predpokladá výrazné zníženie podielu zameniteľných sortimentov (guľatina, vláknina, palivové drevo). Ročné dodávky guľatiny v prognózovanom období rokov sa budú pohybovať v rozmedzí 4,387 až 4,745 mil.m 3 s tendenciou rastu. V roku 2050 sa predpokladá dodávka 5,272 mil.m 3 guľatiny. Ročné dodávky vlákniny v období rokov sa budú pohybovať v rozmedzí 2,904 až 3,244 mil.m 3 s tendenciou rastu. V roku 2050 sa predpokladá dodávka 3,599 mil.m 3 vlákniny. Využiteľný potenciál lesnej palivovej drevnej biomasy pozostáva zo suroviny, ktorá svojimi parametrami nevyhovuje kvalitatívnym kritériám pre priemyselné spracovanie (rozmery, tvar, poškodenie). Vývoj využiteľného potenciálu lesnej palivovej drevnej biomasy v prognózovanom období pri uvedenom množstve a sortimentovej štruktúre dodávok dreva bude ovplyvňovaný najmä zmenou drevinového zloženia porastov a spôsobom ich obhospodarovania (zakladanie porastov, výchovné zásoby, ťažbové technológie). Rast využiteľného potenciálu je dôsledkom rastu ťažieb listnáčov a uplatňovaním technológii umožňujúcich komplexné využitie dreva z dôvodu zlepšenia ich ekonomickej efektívnosti pri zachovaní ekologických obmedzení vo využívaní lesnej biomasy. 37

39 Vývoj ročného využiteľného potenciálu palivovej drevnej biomasy na lesnej pôde po roku, v prognózovanom období a vízia v roku 2050 sú uvedené v tabuľke 12. Tabuľka 12 Využiteľný potenciál palivovej drevnej biomasy na lesnej pôde Ukazovateľ Rok doterajší vývoj prognóza prognóza vízia (tis. ton) Palivové drevo z evidovanej ťažby Manipulačné odpady z evidovanej ťažby Odpady po mechanickom opracovaní dreva v LH Pne a korene Prerezávky Tenčina a nezužitkovaná hrubina na ťažbovej ploche Lesná palivová biomasa spolu Mieru využitia potenciálu palivovej drevnej biomasy okrem výšky a sortimentovej štruktúry dreva ovplyvňuje vývoj cien palív a energie vo väzbe na ceny dreva a štátna politika v týchto oblastiach. Pri doterajšom vývoji sa prejavil najmä rast cien palív a energie od roku Prognózovaný vývoj využitia palivovej drevnej biomasy predpokladá okrem rastu disponibilných zdrojov, uplatňovanie podporných opatrení pre producentov biomasy a ostatných OZE a spotrebiteľov v súlade so stratégiou EU a záväzkami členských štátov do roku 2013 a v ďalšom období, s cieľom dosiahnutia podielu OZE na celkovej spotrebe prvotných energetických zdrojov v roku 2025 až 25 %. Lesná palivová drevná biomasa sa aj v budúcnosti bude na trhu realizovať vo forme palivového dreva a palivových štiepok. Vzhľadom na vývoj technológii energetického využitia drevnej biomasy sa predpokladá stagnácia spotreby palivového dreva a rast produkcie štiepok. Vývoj ročnej spotreby palivovej drevnej biomasy produkovanej na lesnej pôde po roku 1990, v prognózovanom období a vízia v roku 2050 sú uvedené v tabuľke 13. Tabuľka 13 Ročné množstvá využívanej palivovej drevnej biomasy z lesnej pôdy Rok doterajší vývoj prognóza vízia Ukazovateľ (tis. ton) Palivové drevo Palivové štiepky Spolu Poznámka: údaje do roku 2007 nie sú k dispozícii Zdrojmi palivovej drevnej biomasy na nelesnej pôde v rámci rezortu pôdohospodárstva sú tzv. biele plochy a líniové výsadby. Perspektívnym zdrojom sú intenzívne porasty rýchlorastúcich drevín na poľnohospodárskej pôde. 38

40 Porasty na bielych plochách vytvorené najmä sukcesiou drevín sa v súčasnosti nachádzajú na ploche cca ha s celkovou zásobou dreva 36,6 mil.m 3 h.b.k. Súčasná zásoba dreva ihličnanov je 12,7 mil.m 3, tvrdých listnáčov 9,1 mil.m 3 a mäkkých listnáčov 14,8 mil.m 3. Zásoba dreva v porastoch vo veku do 40 rokov je 15,1 mil.m 3, vo veku 41 až 80 rokov 17,4 mil.m 3 a 4,1 mil.m 3 je zásoba starších porastov. Sortimentová štruktúra porastov na bielych plochách v porovnaní s porastmi na lesnej pôde vyšším podielom vlákniny a dreva na energetické využitie, najmä z korunových častí stromov. Porasty na bielych plochách sú vzhľadom na ich lokalizáciu dobre prístupné a terénne pomery umožňujú využitie efektívnych technológii. Vývoj využiteľného potenciálu palivovej drevnej biomasy v prognózovanom období sa stanovil na základe zachovania súčasného právneho stavu pri rubnej dobe ihličnanov 80 rokov, tvrdých listnáčov 100 rokov a mäkkých listnáčov 25 rokov. Predpokladá sa zvýšenie výmery bielych plôch rovnakou intenzitou ako výmera lesnej pôdy. Vývoj ročného využiteľného potenciálu palivovej drevnej biomasy na bielych plochách v roku 2007, prognózovanom období a vízia v roku 2050 sú uvedené v tabuľke 14. Tabuľka 14 Využiteľný potenciál palivovej drevnej biomasy na bielych plochách Ukazovateľ Rok súčasný stav prognóza vízia (tis. ton) Palivové drevo z evidovanej ťažby Manipulačné odpady z evidovanej ťažby Tenčina a nezužitkovaná hrubina na ťažbovej ploche Palivová biomasa bielych plôch spolu Poznámka: údaje do roku 2007 nie sú k dispozícii. Miera využitia potenciálu palivovej biomasy v prognózovanom období bola stanovená za rovnakých predpokladov ako pri porastoch na lesnej pôdy, pričom sa uvažuje so štiepkovaním korún stromov a výrobe palivového dreva z nekvalitných častí kmeňov. Vývoj ročnej spotreby palivovej drevnej biomasy z bielych plôch v prognózovanom období a vízia v roku 2050 sú uvedené v tabuľke 15. Tabuľka 15 Ročné množstvá využívanej palivovej drevnej biomasy z bielych plôch Rok prognóza vízia Ukazovateľ (tis. ton) Palivové drevo Palivové štiepky Spolu Poznámka: Údaje o ťažbe nie sú k dispozícii. 39

41 Zdrojom palivovej drevnej biomasy na nelesnej pôde sú líniové výsadby a to brehové porasty, výsadby pozdĺž komunikácii a vetrolamy. Výrazné zastúpenie majú rýchlorastúce dreviny. Podiel palivovej drevnej biomasy z celkovej súčasnej zásoby cca m 3 sa odhaduje na 23 %. V prípade rekonštrukcie a vhodného obhospodarovania líniových výsadieb s dôrazom na plnenie ich hlavnej funkcie možno zvýšiť ich produkčný potenciál. V roku 2025 sa predpokladá riadne obhospodarovanie km líniových výsadieb s celkovou zásobou stromovej biomasy m 3 a v roku km s celkovou zásobou 1,1 mil.m 3. Vývoj produkcie a spotreby palivovej drevnej biomasy z líniových výsadieb v prognózovanom období a vízia v roku 2050 sú uvedené v tabuľke 16. Tabuľka 16 Produkcia a spotreba palivovej drevnej biomasy v líniových výsadbách Rok prognóza vízia Ukazovateľ (tis. ton) Palivové drevo Palivové štiepky Spolu Perspektívnym zdrojom palivovej drevnej biomasy sú intenzívne porasty rýchlorastúcich drevín zakladané na poľnohospodárskej pôde. Ide o dreviny topoľ, osika, vŕba a čiastočne agát. Uvažuje sa s rubnou dobou 5 až 20 rokov a ročnou produkciou dreva 8 až 15 t.ha 1, priemerne 10 t.ha 1. V súčasnosti sa energetické porasty na poľnohospodárskej pôde vhodné na ťažbu v SR nenachádzajú. Nie sú stanovené legislatívne a podporné mechanizmy pre obhospodarovanie týchto porastov. V prípade vytvorenia potrebných podmienok do roku 2010 sa predpokladá do 2025 produkcia drevnej biomasy na ha a v roku 2050 na ha poľnohospodárskej pôdy. Prognóza vychádza z predpokladu, že celá produkcia drevnej biomasy sa využije na energetické účely. Vyrábať sa budú palivové štiepky. Vývoj ročnej produkcie a spotreby palivovej drevnej biomasy v intenzívnych porastoch rýchlorastúcich drevín na poľnohospodárskej pôde v prognózovanom období a vízia v roku 2050 sú uvedené v tabuľke 17. Tabuľka 17 Produkcia a spotreba palivovej drevnej biomasy v intenzívnych porastoch rýchlorastúcich drevín na poľnohospodárskej pôde Rok prognóza vízia Ukazovateľ (tis. ton) Palivové štiepky Palivová drevná biomasa produkovaná v rezorte pôdohospodárstva na lesnej a nelesnej pôde sa bude využívať najmä na výrobu tepla a elektrickej energie. V prognózovanom období sa predpokladá výrazný rast podielu drevnej biomasy využívanej na kombinovanú výrobu 40

42 tepla a elektrickej energie. Výroba kvapalných palív v prípade ekonomickej výhodnosti je reálna v rámci chemického spracovania dreva v celulózo papierenskom priemysle. Nepredpokladá sa výrazný rast spotreby palivovej drevnej biomasy v lesnom hospodárstve. Energetická hodnota ročnej spotreby drevnej biomasy produkovanej na lesnej a nelesnej pôde v prognózovanom období a vízia do roku 2050 sú uvedené v tabuľke 18. Tabuľka 18 Energetická hodnota ročnej spotreby palivovej drevnej biomasy produkovanej na lesnej a nelesnej pôde Rok súčasný stav prognóza vízia 2005 (2007) Ukazovateľ (tis. ton) Lesná pôda palivové drevo 6,1 6,8 7,0 7,0 7,1 6,7 Lesná pôda palivové štiepky 1,2 4,3 7,6 14,7 19,1 21,4 Lesná pôda spolu 7,3 11,1 14,6 21,7 26,2 28,1 Nelesná pôda biele plochy a líniové výsadby palivové drevo 0 0,2 0,6 0,8 1,2 1,2 Nelesná pôda biele plochy a líniové výsadby palivové drevo 0 0,3 1,2 1,9 2,3 2,5 Nelesná pôda biele plochy a líniové výsadby spolu 0 0,5 1,8 2,7 3,5 3,7 Intenzívne porasty na poľnohospodárskej pôde palivové štiepky 0 0 0,2 1,4 4,3 12,4 Celkom palivové drevo 6,1 7,0 7,6 7,8 8,3 7,9 Celkom palivové štiepky 1,2 4,6 9,0 18,0 25,7 36,3 Celkom 7,3 11,6 16,6 25,8 34,0 44,2 Podiel palivovej drevnej biomasy produkovanej na lesnej a nelesnej pôde v súčasnosti je cca 1 % na celkovej spotrebe prvotných energetických zdrojov v (PEZ) SR. Pri prognózovanom raste spotreby dosiahne tento podiel v roku 2015 hodnotu 2,3 %, v roku ,7 % a v roku 2050 vzrastie na 6,1 %. V drevospracujúcom priemysle sa predpokladá nárast domácich spracovateľských kapacít a finalizácie výroby pri znižovaní exportu surového dreva. Vývoj ročnej produkcie drevnej biomasy v drevospracujúcom priemysle v prognózovom období a vízia do roku 2050 sú uvedené v tabuľke 19. Tabuľka 19 Produkcia palivovej drevnej biomasy v drevospracujúcom priemysle Súčasnosť Prognóza Vízia Ukazovateľ PJ Odpady po mechanickom spracovaní Kvapalné odpady Spolu Celá produkcia kvapalných odpadov sa použije pre vlastnú energetickú spotrebu celulózo papierenských podnikov. 41

43 Vlastná spotreba tuhých drevných odpadov sa v rokoch bude pohybovať v rozpätí %. Zvyšok sa využije na energetické účely v iných odvetviach. Predpokladá sa znižovanie exportu drevných odpadov a ich spotreba na energetické účely v SR. Ďalším producentom drevnej suroviny vhodnej pre energetické využitie je komunálna sféra. Ročná produkcia palivovej drevnej biomasy v rokoch sa bude pohybovať v rozpätí 210 až 250 tis. Ton a ročná spotreba bude 15 až 40 tis. ton Celkový ročný využiteľný potenciál a spotreba palivovej drvnej biomasy v SR Za predpokladu realizácie účinných podporných opatrení možno výrazne zvýšiť využiteľný potenciál a tuzemskú spotrebu palivovej drevnej biomasy na Slovensku. Vývoj ročného využiteľného potenciálu a domácej spotreby palivovej drevnej biomasy v budúcom období je uvedený v tabuľke 20. Tabuľka 20 Ročný využiteľný potenciál a spotreba palivovej drevnej biomasy v SR a ich energetická hodnota Rok 2005 (2007) Parameter tis.t PJ tis.t PJ tis.t PJ tis.t PJ tis.t PJ Pôdohospodárstvo Potenciál , , , ,1 Spotreba 800 7, , , , ,0 Ostatní Potenciál , , , , ,7 Spotreba , , , , ,2 Celkom Potenciál ,8 46,22 48, , , ,8 Spotreba , , , , ,2 Predpokladá sa rast ročného využiteľného potenciálu palivovej drevnej biomasy v rezorte pôdohospodárstva z 2,61 mil.t (24,8 PJ) na 3,69 mil.t (35,1 PJ) v roku Ročnú spotrebu možno zvýšiť zo súčasných 0,8 mil.t (7,3 PJ) na 3,58 mil.t (34,0 PJ) v roku 2025, čo tvorí 4,3 % súčasnej spotreby PEZ v SR. Celkový ročný využiteľný potenciál palivovej drevnej biomasy v SR sa zvýši z 4,36 mil.t (45,8 PJ) na 5,75 mil.t (59,8 PJ) v roku Celkovú ročnú spotrebu možno zvýšiť z 1,95 mil. t (21,1 PJ) na 5,6 mil.t (58,2 PJ) čo tvorí 7,5 % súčasnej spotreby PEZ v SR. 3.2 Poľnohospodárska biomasa Vzhľadom na prebiehajúce štrukturálne zmeny v poľnohospodárstve a aktuálnu situáciu na trhu s poľnohospodárskymi produktmi sa aj výmery plôch pestovania jednotlivých plodín menia (len malé zmeny). V roku 2005 boli zberové plochy a úrody hlavných plodín v SR podľa tabuľky 21. Tieto údaje sú graficky znázornené na grafoch č. 1 a č

44 Tabuľka 21 Zberové plochy a úrody hlavných plodín v roku 2005 Plodina Výmera v tis. ha Úroda v t.ha 1 Obilniny spolu 794,6 4,51 z toho: pšenica 373,0 4,31 jačmeň 204,2 3,62 kukurica 154,1 6,97 Cukrová repa 33,2 52,16 Zemiaky 19,1 15,77 Repka olejná 106,2 2,21 Slnečnica 91,1 2,14 Strukoviny 16,4 2,13 Muštové hrozno 12,9 4,17 Zdroj: ŠÚ SR Graf 1 Zberové plochy vybratých poľnohospodárskych plodín v SR Zberové plochy hlavných plodín v roku 2005 Muštové hrozno Strukoviny Slne nica Repka olejná Zemiaky Cukrová repa kukurica ja me z toho: pšenica Obilniny spolu 12,9 16,4 91,1 106,2 19,1 33,2 154,1 204, ,6 Výmera v tis. ha Graf 2 Úroda hlavných plodín v SR Úroda hlavných plodín v roku 2005 Muštové hrozno Strukoviny Slne nica Repka olejná 4,17 2,13 2,14 2,21 Zemiaky Cukrová repa 15,77 52,16 kukurica ja me z toho: pšenica Obilniny spolu 6,97 3,62 4,31 4,51 Úroda v t.ha-1 43

45 Výmery poľnohospodárskej pôdy, na ktorých sa pestujú hlavné poľnohospodárske plodiny, predstavujú v súčasnej dobe aj najväčší zdroj produkovanej biomasy. Je to biomasa, ktorá vzniká ako odpad pri hlavnej výrobe, vo forme slamy, odrezkov pri reze ovocných drevín alebo vinnej révy. Osobitnú skupinu tvorí produkcia sena a drevnej hmoty z krov na trvalých trávnych porastoch. Priemerná produkcia biomasy je uvedená v tab. 22. Produkcia dosahuje rôzne hodnoty, ktorí sú obecne závislé od pestovanej odrody, lokality pestovania, pôdnych a klimatických podmienok v danom období. Najmä odrody plodín (kukurica, repka, slnečnica...) dosahovali veľkú variabilitu v produkcii biomasy. Tabuľka 22 Priemerná hektárová produkcia biomasy Druh biomasy Produkcia v t.ha 1 Pšeničná 2,7 Jačmenná 2,5 Ražná 3,7 Slama Triticale 2,1 Ovsená 1,5 Repková 2,0 Kukuričná 5,9 Slnečnicová 3,6 Sady 3,9 Drevný odpad Vinohrady 2 Nálet z TTP 2 Produkcia exkrementov hospodárskych zvierat je rôzna podľa veku a chovnej kategórie zvierat. Údaje o produkcii exkrementov sú v tabuľke 23. Tabuľka 23 Priemerná produkcia exkrementov hospodárskych zvierat Hospodárske zviera Produkcia exkrementov v kg/ks/deň Produkcia exkrementov v kg/ks/rok HD 50, ošípané 4, hydina 0,18 60 Celková produkcia biomasy vyprodukovanej pri pestovaní hustosiatych obilnín (pšenica, jačmeň, raž, ovos a tritikale) pestovaných na výmere ha, predstavuje hmotnosť ton. Z tejto produkcie biomasy je možné, podľa odborných odhadov (po odpočítaní slamy na kŕmenie, podstielanie...) využiť na energetické účely cca 40 %, to znamená cca ton. Produkcia ostatných druhov rastlinnej biomasy (kukurica na zrno, repka, slnečnica, TTP, sady a vinohrady) produkovanej na ploche s výmerou ha, predstavuje hmotnosť ton. Z tejto produkcie biomasy môžeme podľa odborného odhadu využiť na energetické účely asi 70 %, čo predstavuje hmotnosť asi ton. 44

46 Produkcia exkrementov hospodárskych zvierat predstavuje ročne hmotnosť ton od hovädzieho dobytka, ton výkalov ošípaných a ton trusu od hydiny. Celková hmotnosť exkrementov predstavuje hodnotu ton. Výroba biopalív sa na Slovensku reguluje v súlade s prijatým Národným programom rozvoja biopalív, ktorý bol prijatý v roku Návrh programu vychádza z analýzy produkcie surovín a z reálnych možností výroby biozložiek do motorových palív. Cieľom je postupným zvyšovaním podielu biopalív v motorových palivách na báze ropy dosiahnuť z podielu 2,5 % (indikatívny cieľ) v roku 2006 až 5,75 % v roku Možnosti použitia biozložiek v motorových palivách predstavujú primiešávanie esterov z rastlinných olejov a živočíšnych tukov do motorovej nafty a primiešavanie bioetalonu alebo ETBE (etyl tercbutyl) do motorového benzínu. Zo smernice 2003/30/ES vyplýva, že splnenie indikatívnych cieľov by si na Slovensku vyžiadalo minimálnu potrebu biozložiek, tabuľka 24. Tabuľka 24 Potreba biozložiek podľa použitia, v t Rok Biozložky podľa použitia (v tonách) bioetanol ETBE MERO , , , , , ,0 Surovinové zabezpečenie výroby esterov, tabuľka 25, je v poľnohospodárstve SR za týchto predpokladov: na výrobu 1 tony esteru sú potrebné 3 t olejnatých semien, priemerná hektárová úroda repky v r bude 3 t.ha 1, celková osevná plocha nesmie prekročiť 12 % v osevnom postupe. Tabuľka 25 Výrobné zabezpečenie esterov do roku 2010 Rok Estery (t) Repka (t) Potrebná zberová plocha repky (ha) Celková plocha repky (ha) Podiel plochy na estery (%) , ,5 Energia z biomasy výhrevnosť palív na báze biomasy Energetickú hodnotu palivovej dendromasy ovplyvňujú obsah vody (vlhkosť), miera napadnutia hnilobou a plesňou a čiastočne aj druh dreviny. Spracovávať sa bude surovina z tvrdých listnáčov a ihličnanov vo veľmi malej miere aj surovina z mäkkých listnáčov. Absolútna vlhkosť dendromasy stromov krátko po ťažbe (do 30 dní) sa pohybuje v závislosti od druhu dreviny, ročného obdobia a lokality v rozmedzí 70 až 88 % čo zodpovedá 41 až 47 % relatívnej vlhkosti (absolútna vlhkosť sa používa v drevospracovateľskom odvetví a relatívna vlhkosť v energetike). Priemerná hodnota mernej hmotnosti čerstvej dendromasy ihličnanov je 830 kg.m 3 a tvrdých listnáčov 1020 kg.m 3. Merná hmotnosť sušiny dendromasy ihličnanov je 440 kg.m 3 a tvrdých listnáčov 670 kg.m 3 (plnometre rastlého dreva). 45

47 Absolútna vlhkosť tzv. odpadovej dendromasy z drevospracujúcich prevádzok závisí najmä od dĺžky a spôsobu jej skladovania a pohybuje sa spravidla v rozmedzí 45 až 67 % čo zodpovedá relatívnej vlhkosti 31 až 39 %. Extrémne veľký obsah vody môžu mať voľne skladované piliny (dlhotrvajúce dažde, sneh) kde absolútna vlhkosť môže presiahnuť hodnotu 100 % (50 % relatívnej vlhkosti). Naopak odpady z umelo sušenej suroviny (napr. umelo sušené prírezy a pod.) dosahujú vlhkosť 12 resp. 11 %. Merná hmotnosť suroviny z drevospracujúcich prevádzok výrazne závisí od jej vlhkosti a tiež zrnitosti. Tento parameter sa udáva v prepočte buď na 1 m 3 (plnometer), alebo častejšie na prm 3 (priestorový meter). Merná hmotnosť mierne preschnutých kusových odpadov sa pohybuje v rozmedzí 390 až 470 kg.prm 3 (ihličnany) a 480 až 580 kg.prm 3 tvrdé listnáče. Merná hmotnosť mierne preschnutých pilín z ihličnanov je 226 kg.prm 3 a z tvrdých listnáčov 278 kg.prm 3. Ďalším významným faktorom ovplyvňujúcim energetickú hodnotu dendromasy je miera napadnutia resp. stupeň biologického rozkladu hubami a plesňou, ktorý vzniká počas skladovania suroviny a tiež spracovaním už nahnitej dendromasy. Biologickú a tým aj energetickú degradáciu suroviny ovplyvňuje nevhodné skladovanie na nekrytej skládke s podmáčaným povrchom. Znehodnocovanie jednozrnnej dendromasy (piliny) a v menšej miere štiepok je oveľa intenzívnejšie ako dendromasy vo forme polien, výrezov resp. kusových odpadov aj za rovnakých podmienok skladovania. K významnému poklesu výhrevnosti o 10 až 30 % dochádza pri nepriaznivých podmienkach už po 60 dňoch (piliny), 90 dňoch (štiepky) a 180 dňoch (polená, kusové odpady). Druh dreviny významne ovplyvňuje jeho energetickú hodnotu maximálne v rozsahu 5 %. Výhrevnosť sušiny dreva resp. kôry sa pohybuje od 19,6 do 20,5 MJ.kg. Z energetického hľadiska je významnejší podiel anorganických látok resp. minerálnych prímesí obsiahnutých v kôre stromov. Podiel týchto látok v čistom dreve je cca 0,5 % t.j. na 1 kg dokonale spáleného dreva pripadá 50 g nespáliteľnej hmoty (popol, tuhé znečisťujúce látky). Veľký podiel znečistenej kôry (po približovaní stromov, kmeňov, korunových častí) môže tento podiel zvýšiť až na 7 % navyše v kôre sa usadzujú tuhé zložky emisií (napr. zlúčeniny síry). V priemere drevná biomasa obsahuje 2 až 3 % nespáliteľných látok. Asimilačné orgány nie sú vhodným palivom (chemické zloženie emisie, výhrevnosť) preto je potrebné ich prítomnosť v rámci možnosti minimalizovať. Z hľadiska praktickej realizácie možno rozlišovať tieto skupiny palivovej dendromasy s výhrevnosťou: čerstvo vyťažená lesná dendromasa rozmerovo neupravené (stromy, korunové časti, palivové drevo, manipulačné odpady, iné sortimenty) s dobou skladovania do 15 dní 8,8 GJ.t 1 vyťažená lesná dendromasa rozmerovo neupravená s dobou skladovania 30 až 40 dní 9,5 GJ.t 1 lesná dendromasa vo forme palivového dreva, výrezov, polien vhodne skladované po dobu 60 až 90 dní 10,8 GJ.t 1 kusové odpady rozmerovo neupravené čerstvé 9,5 GJ.t 1 kusové odpady rozmerovo neupravené mierne preschnuté 11,2 GJ.t 1 piliny pri výrobe reziva, priemer 9,5 GJ.t 1 umelo vysušené drevné odpady 16,7 GJ.t 1 palivové štiepky z čerstvo vyťaženej lesnej dendromasy skladované do 15 dní 9,0 GJ.t 1 46

48 palivové štiepky z vyťaženej lesnej dendromasy skladovanej 30 až 40 dní a čerstvých kusových dopadov 9,6 GJ.t 1 palivové štiepky z mierne preschnutých odpadov 11,2 GJ.t 1 pelety a brikety 17,5 GJ.t 1 Vo všeobecnosti je potrebné uvažovať v ďalších technicko ekonomických analýzach s priemernou výhrevnosťou štiepok z lesnej dendromasy a pilín s priemernou výhrevnosťou 9,5 GJ.t 1 a štiepok z vhodne skladovanej dendromasy po dobu 60 až 90 dní (palivové drevo, výrezy, kusové odpady) 11,0 GJ.t 1. V prípade, že odberateľ bude požadovať pravidelnú kontrolu vlhkosti a výhrevnosti dodávanej palivovej dendromasy, doporučuje sa postupovať STN a (ihličnaté a listnaté štiepky). Poznámka: Uvedené hodnoty platia pri dodržaní vyššie uvedených podmienok. Graf 3 Obsah popola v dreve a kôre v závislosti na vlhkosti Graf 4 Merná hmotnosť dreva v závislosti na hmotnosti 47

49 4 PLANTÁŽE RÝCHLORASTÚCICH DREVÍN A ENERGETICKÉ PORASTY História plantáží rýchlorastúcich drevín sa datuje podľa BENČAŤA (1999) do roku 1967, keď Daniel K. Ludvig kúpil km 2 pôdy pri rieke Rio Jari na pestovanie rýchlorastúcich drevín. V tom čase sa jednalo o predvídavosť podnikateľa a jeho záujem smeroval k získaniu suroviny na výrobu papiera. Na začiatku svojho veľmi smelého podnikateľského plánu riešil otázky, s ktorými sa musia vysporiadať aj súčasný záujemcovia a zakladanie plantáží. Jedná sa hlavne o to akú drevinu vysadiť a ktoré plochy sú vhodné pre pestovanie rýchlorastúcich drevín. V. SMIL (1983) definuje intenzívne plantáže s krátkou rubnou dobou (short rotation intensive cultures SRIC) ako agronomické systémy, vyžadujúce mechanickú prípravu pôdy, aplikáciu hnojív, závlahy a systematickú kontrolu pred burinou a hmyzími škodcami. Po ropnej kríze v roku 1971, ale najmä v posledných desaťročiach sa v západnej Európe ako aj v niektorých oblastiach Severnej Ameriky začína na čoraz väčšej rozlohe poľnohospodárskej pôdy využívať nový systém hospodárenia ktorého výsledným produktom je produkcia rastlinnej hmoty biomasy. Porasty drevín, ktoré sa takýmto spôsobom využívajú označujeme ako výmladkové plantáže rýchlorastúcich drevín (RRD), prípadne ako energetické plantáže, alebo ako energetický les. Anglické názvy ktoré zodpovedajú našim plantážam rýchlorastúcich drevín sú schort rotation coppice, energy plantation, energy forest. Súčasťou produkčného systému sú aj reprodukčné porasty určené k produkcii sadbového materiálu označované ako matečnice. Produktom plantáží rýchlorastúcich drevín je dendromasa, najčastejšie upravená vo forme energetických štiepok využitelná ako palivo na vykurovanie, prípadne na kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie.weger (2005) Záujemcovia o zakladanie plantáží rýchlorastúcich drevín sa stretávajú s viac menej podobnými problémami. V súčasnosti majú možnosť obrátiť sa na inštitúcie a výskumné ústavy, ktoré sa touto problematikou zaoberajú už niekoľko rokov. V podmienkach Slovenska má dlhoročné skúsenosti so šľachtením a selekciou domácich a cudzokrajných klonov topoľov a vŕb Lesnícky výskumný ústav Zvolen (Národné lesnícke centrum). Výsledky zamerané prevažne na využitie lesných a máloproduktívnych poľnohospodárskych pôd pre produkciu dendromasy sú popísané v záverečnej správe: Výskum technológií prípravy biomasy a možnosti intenzifikácie produkcie palivovej biomasy. Výskumný ústav trávnych porastov a horského Poľnohospodárstva sa taktiež už niekoľko rokov venuje problematike rýchlorastúcich drevín a možnostiam zakladania porastov RRD na málo produktívnych poľnohospodárskych pôdach. Na svojej Výskumnej stanici v Nižnej na Orave sa sledujú od roku 1994 produkčné možnosti troch odrôd vŕby Salix viminalis vyšľachtenej vo Výskumnom ústave poľnohospodárskom vo Svälov vo Švédsku. Jedná sa o odrody ULV, ORM a RAPP. Pre potreby prevádzkovej praxe sa na pokusných plochách sleduje okrem samotnej produkcie dendromasy aj zdravotný stav pestovaných porastov. Z okolitých krajín je vhodné spomenúť Českú republiku, kde sa venujú možnostiam zakladania plantáží RRD. Pracovníci výskumného ústavu Silva Taroucy pro krajinu a okrasné zahradnictví, Průhonice publikovali svoje skúsenosti s produkciou a pestovaním RRD v publikácii Biomasa obnoviteľný zdroj energie. Tieto a ďalšie publikácie sú vhodným študijným materiálom pre potencionálnych záujemcov o zakladanie plantáží RRD určených na produkciu dendromasy. 48

50 4.1 Charakteristika plantáží RRD a dôvody ich zakladania Medzi rýchlorastúce dreviny v stredoeurópskych podmienkach zaraďujeme tie, ktorých ročná objemová produkcia presahuje 10 m 3 ha 1. Najväčšiu výmeru z týchto drevín na Slovensku zaberá agát biely (33 tisíc ha), potom nasledujú topole (21 tisíc ha) a nakoniec vŕby (3,5 tisíc ha). Vŕby produkujú v priemere o 20 % viac dendromasy ako topole. Hlavnými atribútmi pre pestovanie drevín s krátkou (11 15 rokov) a veľmi krátkou rubnou dobou (3 10 rokov) je maximálna produkcia dendromasy (nadzemná časť bez asimilačných orgánov) a odolnosť voči chorobám a škodcom a dobrá schopnosť vytvárať výmladky z koreňov a pňov. VARGA, BODÓ, (2002). Pestovanie rýchlo rastúcich drevín na lesnej a nelesnej pôde je založené na princípoch uplatnenia poznatkov zo šľachtenia a progresívnych pestovných technológií. Za predpokladu, že sa pred a po výsadbe vykonáva pravidelné mechanické prepracovanie pôdy ide o intenzívny spôsob pestovania, ktorého triedenie udáva tabuľka 26. Tabuľka 26 Základná charakteristika intenzívnych spôsobov pestovania topoľov v prírodných podmienkach Slovenska Spôsob pestovania Lignikultúry Intenzívne kultúry Kultúry na prod. vlákniny Energetické porasty Spon (m) Rubná doba (roky) Hospodársky cieľ (zastúpenie sortimentov v %) Celková objemová produkcia (m 3 /ha) (25) I., II.tr (450) 6 6 III. tr. 55 Vláknina (25) I., II. tr (500) 4 4 III. tr (115) III. tr (220) Vlákn. 85 1,0 0,8 2 (4) Energetická štiepka 10 (13) t/ha/rok 1,0 0,7 1,0 0,7 Poznamenávame, že uvedené spôsoby pestovania platia aj pre vŕby s výnimkou lignikultúr. V dôsledku pretrvávajúcich globálnych klimatických zmien bude mať agát biely stále väčší význam v nížinných a pahorkatinných oblastiach. V súčasnosti na pestovanie sú k dispozícii vysel ektované klony ako aj overené potomstvá z uznaných porastov. Pravidelným mechanickým prepracovaním pôdy a uplatnením poznatkov zo šľachtenia sa zvyšuje produkcia drevnej hmoty o 30 (50) % z jednotky plochy. Základné údaje o intenzívnych spôsoboch pestovania agáta bieleho udáva tabuľka 26 b. Tabuľka 27 Základná charakteristika intenzívnych spôsobov pestovania agáta bieleho v prírodných podmienkach Slovenska Spôsob pestovania Intenzívne kultúry Kultúry na prod. vlákniny Energetické porasty Spon (m) Rubná doba (roky) Hospodársky cieľ (zastúpenie sortimentov v %) Celková objemová produkcia (m 3 /ha) 2,0x2,0 25 (35) Guľatin. sort (300) 62 1,5 Vláknina 40 Štiepka 25 2,0x1,0 20 (25) Vláknina (180) Výmladnosť Štiepka 40 1,5x1,0 8 (12) Štiepka (10) t/ha/rok Výmladnosť V suchom stave 49

51 Na rozdiel od topoľových lignikultúr, ktoré sú zakladané na lesnom pôdnom fonde a ich rubná doba sa pohybuje od 15 do 30 rokov, výmladkové plantáže sa zakladajú prevažne na máloúrodných poľnohospodárskych pôdach s rubnou dobou 3 7 rokov, ktorú je možné opakovať niekoľko krát po sebe bez nutnosti novej výsadby. Pri pestovaní rýchlorastúcich drevín rozlišuje LOFFLER ET AL., (1988) tri formy rotácie: 1. Mini rotácia Pri mini rotácii sa realizuje zber dendromasy po dvoj až trojročnom raste. Pri takejto krátkej dobe vývoja sa prírastky pohybujú okolo 10 t sušiny.ha 1. DIMITRI, (1989). Dosiahnuť takýto prírastok sušiny je možné len pri veľmi hustom zápoji stromov na hektár. Takéto intenzívne pestovanie prináša vysokú hektárovú produkciu vo forme veľmi tenkého dreva. Priemer kmeňov v prsnej výške pri ťažbe je 3 4 centimetre. Využitie takéhoto materiálu je možné výhradne pre vykurovacie účely. Väčšinou sa mini rotácia využíva u vŕby. Uvedená technológia pestovania nemá v podmienkach Slovenska praktický význam! 2. Midi rotácia Zber dendromasy sa realizuje každých 4 6 rokov. Za tento čas dosiahnu stromy priemer kmeňa 6 8 centimetrov a vyššiu hmotnosť ako pri dvoj až trojročnom cykle. Pri midi rotácii je preto možné počítať s menšou hustotou porastu pre zabezpečenie rovnakého výnosu. Optimálna hustota je od kusov na hektár. 3. Maxi rotácia Predpokladá zakladanie takých porastov, pri ktorých je plánovaný cyklus ťažby najskôr po 8 10 rokoch. Produkcia bude zabezpečená vďaka väčším rozmerom už pri počte stromov na hektár. Priemer kmeňov v čase ťažby bude okolo centimetrov. Hlavnými dôvodmi pre zakladanie plantáží RRD sú: využitie pôdy na nepotravinársku produkciu (využitie málo produktívnych poľnohospodárskych pôd, využitie degradovaných pôd a pôd v imisných oblastiach), rozvoj vidieckych oblastí a vytváranie nových pracovných príležitostí, posilnenie postavenia poľnohospodárstva a lesného hospodárstva v rámci regionálnej ekonomiky, znižovanie závislosti od dovážaných fosílnych palív, podpora trvalo udržateľného rozvoja a zvyšovanie kvality životného prostredia. Z hľadiska pestovateľov, ako aj užívateľov výsledného produktu sa jedná o celkom novú problematiku, ktorá vyžaduje serióznu prípravu a plánovanie, pokiaľ chceme aby produkčný systém fungoval a prinášal zisk. 4.2 Sortiment drevín pre plantáže v SR U nás ako aj v zahraničí prebieha výskum v šľachtení a selekcii drevín s cieľom rozšíriť sortiment drevín tak, aby umožnil zakladanie produkčných plantáží na čo najširšom spektre stanovíšť. 50

52 V podmienkach SR majú podľa STANOVSKÉHO ET AL. (2002) najväčší praktický význam nasledovné druhy hospodárskych drevín: Topole zastúpené skupinami Aigeros, Tacamahaca a Leuce Vŕby zastúpené stromovými a krovitými formami Agát biely vyselektované klony Šľachtené klony topoľov a vŕb sú vhodnými drevinami v južných oblastiach Slovenska práve pre svoj rýchly rast a produkciu dendromasy. Produkcia je podmienená pestovaním na pôdach bohatých na živiny a vodu. Na Slovensku sa najviac osvedčili podľa STANOVSKÉHO ET AL. (2002) nasledujúce druhy topoľov a vŕb: Topole: Robusta I 214 Pannonia Vŕby: Salix viminalis I Salix alba R 1351 Salix alba 9 Salix aquatica gigantea VB Z tvrdých listnáčov najširšie uplatnenie nachádza agát biely. Okrem intenzívneho rastu sa vyznačuje vysokou odolnosťou voči škodlivým biotickým činiteľom. Vhodný je na pestovanie na marginálnych lesných a nelesných pôdach v nížinných a pahokatinných oblastiach. Okrem toho je schopný viazať vzdušný dusík. V súčasnosti na zakladanie energetických porastov ďalej testujú dreviny: pajaseň žľazkatý, gledíčia trojtŕnistá, dub červený a brest sibírsky. Tabuľka 28 Stanovištné nároky a produkcia vybraných drevín (klonov). Zdroj LVÚ Zvolen Drevina (Klon) Nadmorská výška v m n.m. do Ekologické nároky zloženie pôdy vlhkosť ílovité hlinité piesčité rašelinové zamokrené svieže presýchavé Rubný vek (roky) Produkcia dendromasy v suchom stave v t.ha 1 Topole Gigant I I I I I 3(6) 12(18) Rap I I I I I I I 3 12(14) Panónia I I I I I I I 5(8) 7(15) Ivachnova I I I I I I I 3(5) 8(10) Liptov I I I I I I I 4(7) 8(12) Vŕby Gabčíkovo I I I I I 2(5) 12(15) Salix viminalis I I I I I I I I 2(4) 12(20) Salix viminalis II I I I I I I I 3(6) 10(16) Salix agautica I I I I I I I I 3(6) 8(12) gigantea Agát biely Nyérség I I I I I 5(8) 7(13) 51

53 4.3 Zakladanie, pestovanie a ochrana porastov RRD Predpokladom zvládnutia produkcie biomasy z plantáží rýchlorastúcich drevín sú rozhodnutia, ktoré je možné rozdeliť do troch okruhov. Je to v prvom rade výber a príprava vhodnej lokality, správne určenie dreviny a voľba klonu. Následne je potrebné venovať pozornosť ochrane drevín pred burinou a ostatnými biotickými škodcami. Poslednú fázu tvorí zber materiálu a jeho finálna úprava pre energetické využitie. Zvládnutie týchto krokov dáva predpoklad, že výsledná ekonomická bilancia bude priaznivá Výber lokality Zakladaniu energetických porastov predchádza výber lokality. Na lesnej pôde sa opierame o údaje z lesných hospodárskych plánov, ktoré v prípade potreby sa doplnia o údaje týkajúce sa vlastností pôdy. Na poľnohospodárskej pôde sa musí do zóny budúceho vývoja koreňové systému vykonať rozbor mechanických a chemických vlastností pôdy. Bez znalostí pôdnych pomerov nie je možné zakladať energetické porasty Príprava terénu a odstránenie pôvodnej vegetácie Plantáže drevín na energetické účely sú v rezorte lesného hospodárstva zväčša zakladané na stanovištiach pôvodne obsadzovaných najmä krovinatými porastami, ktorých odstránenie bez potrebnej mechanizácie by bolo príliš pracné. Na ľahkých, piesčitohlinitých a hlinitopiesčitých pôdach je možné vykonať orbu na jar. Príkladom sú stroje určené na odstraňovanie krovinatých porastov, povrchové ničenie koreňov a haluziny. Montujú sa spravidla na trojbodový záves a sú dodávané v rôznych výkonových triedach Obrázok 1 AHWI FM 500 mulčovací stroj na trojbodovom závese traktora Po odstránení povrchovej vegetácie je často nutné odstrániť aj pne stromov a krovín. Najbežnejším spôsobom je použitie radlice buldozéru. Pri menších pňoch je možné použiť prstovú radlicu, tzv. vyčesávač koreňov, ktorej prsty vniknú pod peň a vytiahnú ho na povrch pôdy. Väčšie pne sa dolujú bežnými dozérskymi radlicami, ktorými sa peň najprv obnaží a potom sa 52

54 pretrhajú jeho korene zdvihnutím radlice pri súčasnom chode stroja. Výhodou tohto spôsobu trhanie pňov je ich následné zhromaždenie na jedno miesto vykonávané len jedným strojom. Nevýhodou je však nízka produktivita práce a premiešavane pôdnych horizontov, s rýchlym vyplavovaním živín. Progresívnejším spôsobom je trhanie trhacím zubom, neseným miesto bagrovej lyžice na lopatovom rýpadle s hydraulickým ovládaním ramena. Je to rýchly a jednoduchý spôsob. Vytrhnutie smrekového pňa s priemerom 50 cm až 70 cm trvá aj s oklepaním od zeminy asi 50 sekúnd. Nevýhodou je nutnosť nasadenia ďalšieho mechanizmu na transport vytrhnutých pňov. Najznámejším výrobkom tohto typu je fínsky Pallari Stump Harvester. SIMANOV (1995). Obrázok 2 Pallari Stump Harvester pri vytrhávaní pňov Obrázok 3 Fréza na odstraňovanie pňov Následnú prípravu pôdy vykonávame kultivátorom, pôdnymi frézami, alebo ťažkými bránami do hĺbky 15 (20) cm Aplikácia herbicídov Použitie herbicídnych prípravkov je jednou z možností racionalizácie boja s nežiaducou vegetáciou. Účinok ošetrenia spravidla pretrvá minimálne dve vegetačné obdobia. Produktivita práce je v porovnaní s vyžínaním 10 násobne vyššia. Predpokladom úspešného a bezpečného použitia dokonalé poznanie ich vlastností mechanizmu učinkovqniq, dodržanie technológie ich použitia a zásad bezpečnosti práce. Pri neodbornom a nezodpovednom použití môžu spôsobiť nemalé finančné straty, dokonca ohroziť prírodné prostredie a zdravie ľudí. Zvlášť pri zakladaní a pestovaní intenzívnych porastov, považujeme ich využitie za veľmi efektívne. Herbicídne prípravky registrované pre použitie v lesných kultúrach, dávkovanie a základné pokyny pre ich aplikáciu uvádza tabuľka

55 Tabuľka 29 Herbicídy registrované pre použitie v kultúrach a nárastoch (Varinský, 2008) Prípravok Dávkovanie 1 (kg)/ha (m 3 ) (koncentrácia) Príprava plôch pre umelú a prirodzenú obnovu Glyfosáty * 4 6 l/ha Termín a spôsob ošetrenia Plošný alebo pásový postrek na list burín a krov v dobe ich intenzívneho rastu, až do ukončenia vegetácie Ochrana kultúr a prirodzeného zmladenia Casoron G 6 g/m 2 V druhom roku po výsadbe listnáčov, pred začiatkom rašenia drevín Glyfosáty * 4 6 l/ha Medzi radmi, okolo stromčekov, chrániť ich pred zasiahnutím % Knútovým aplikátorom, burina do cm výšky 3 5 l/ha JD a SM v jeseni po vyzretí, na jar pred pučaním, plošne Agil 100 EC 1,5 3,0 l/ha Leopard 5 EC 2,0 4,0 l/ha Len proti trávam, všetky dreviny odolné, postrek na listy tráv, nižšie dávky len na zabrzdenie rastu tráv Fusilade Forte 2,0 4,0 l/ha Gallant Super 1,5 3,0 l/ha Odstraňovanie nežiadúcich drevín a krov Glyfosáty * 5 6 l/ha Postrek na list v plnej vegetácii Garlon % Náter, postrek rezných plôch hneď po spílení. Injektovanie do zásekov, 1 ml na 10 cm obvodu. Gylfosáty* = Clinic, Cosmic, Dominator, Glyfogan 480 SL, Glyfonova, JetStar, Kapazin, Kaput, Mamba, Roundup, Touchdown System Príprava pôdy S prípravou pôdy je vhodné začať rok pred výsadbou. Pri ťažkých pôdach sa odporúča hlboká orba na jeseň pred výsadbou. Pri ľahkých piesčitých pôdach je možné orbu vykonať na jar. Preoranie a skyprenie pôdy umožňuje ľahší rast koreňov. Zem sa pripravuje ako pre obilniny, ale kultivuje sa do väčšej hĺbky. Zvyčajne je to jesenná hlboká orba, na ťažkých ílovitých pôdach sa odporúča hĺbka cm, aby sa zlepšilo prevzdušnenie pôdy na viac rokov. Následnú úpravu pôdy robíme kultivátorom prípadne bránami. Na zaburinených lokalitách je nutné zabezpečiť odburinenie. Odporúča sa mechanické ošetrenie pôdy pred burinou. V prípade nutnosti chemického ošetrenia prostriedkami Roundup, alebo Flexuron je nevyhnutné dodržať postup prác a časový odstup pred výsadbou odporúčaný výrobcom. Použitie chemických prostriedkov pre veľkoplošné odburinenie sa z dôvodu ochrany prírody a tvorby rezíduí v pôde, ktoré môžu obmedziť rast RRD aj na niekoľko rokov po aplikácii nedoporučuje. V odôvodnených prípadoch (veľmi silné zaburinenie, bez možnosti mechanického odburinenia) je možné použiť overené biodegradujúce preparáty napr. Roundup. Pri aplikácii presne podľa doporučených postupov je možné znížiť účinnú koncentráciu na minimum. Napríklad v pokusoch sa vďaka správnemu načasovaniu aplikácie úspešne obmedzil rast buriny aj s koncentráciou okolo 1 % Roundupu + 0,3 % tekutého dusíkatého hnojiva (doporučené dávky sú 2 až 3 vyššie). Aplikácia Roundupu môže byť uskutočnená jednak v prípravnom roku, alebo taktiež tesne pred výsadbou. Tento v zaburinených lúkach efektívny 54

56 spôsob obmedzovania konkurencie však môže spôsobiť posunutie termínu výsadby rezkov na menej vhodné obdobie, vzhľadom na potrebu vyčkať 14 dní na overenie účinnosti zásahu. WEGER (2005) Zakladanie porastov RRD Získanie reprodukčného materiálu Základným reprodukčným materiálom na zakladanie energetických porastov sú zimné osové odrezky, ktoré sa bežne získajú: a) z jednoročných sadeníc, b) z matečníc. Ad a) Jednoročné sadenice sa zrezávajú v predjarnom období vo výške 3 (5) cm nad zemou. Na výrobu odrezkov je možné použiť len zdravé, zdrevnatené prúty. Z jedného prúta je možné vyrobiť 4 (6) kusov odrezkov. Prúty do výroby odrezkov sa uskladňujú v snehových jamách, alebo v dobre vetraných pivniciach pri teplote 4 (6) C. Ad b) V stredoeurópskych podmienkach sa základný zdroj reprodukčného materiálu (osových odrezkov) považujú matečníce. Matečnice sa zakladajú na sviežich, na živiny bohatých pôdach kvalitnými jednoročnými sadenicami. Výsadba sa realizuje skoro na jar v spone 1,5 1,0, alebo 2,0 1,0 m. Sadenice sa po výsadbe zrežú vo výške 80 cm a pestujú sa ako tzv. vysoké, resp. zrežú v 10 cm a ďalej sa pestujú ako nízke. Z jednej matečnice sa medzi 3 až 15 rokom získava každoročne 30 až 35 kusov kvalitných osových odrezkov. Schéma plantáže Šírka radov musí byť prispôsobená ťažbovej metóde. Odstup 0,75 m medzi radmi a alternatívne 1,5 m medzi pármi radov sa najviac hodí pre väčšinu v súčasnosti používaných strojov. S touto schémou pri rozstupe medzi odrezkami 0,6 m dosiahneme hustotu kusov na hektár. Nedávne výskumy ukazujú na možnosť využívania väčšej vysadzovacej hustoty. Dĺžka a šírka bloku sa prispôsobuje prevádzke ťažby. Zvyčajne sa ponechávajú medzery na ploche slúžiace pre príjazdy dopravných prostriedkov. Z dvoch dvojradov naplní žací stroj zásobník s kapacitou 15 m 3 približne na dĺžke 300 m. Ak je materiál ukladaný priamo v zásobníku kombajnu, zatiaľ čo odvozná súprava čaká na okraji poľa, dĺžka plantáže by mala zodpovedať kapacite zásobníka kombajnu. Šírka priestoru na záhlaví poľa musí postačovať na otočenie kombajnu a dopravných prostriedkov (zvyčajne najmenej 6 m). Záhlavie poľa s holou pôdou sa môže stať nepriechodným počas zimného zberu úrody. Tento problém sa môže redukovať zatrávnením. Výbežok s ponechanou koreňovou sústavou môže vytvoriť koberec, poskytujúci dostatočnú oporu mechanizmom aj v zimnom období. Vizuálny vnem plantáže nezapadajúcej do okolitej krajiny je možné zmierniť výsadbou vhodných drevín, prípadne živého plota, ktorý plantáž opticky zmenší. Väčšina kombajnov vyžaduje paralelné rady, ktoré však nemusia byť priamkou. WEGER (2005) uvádza dve schémy výsadby výmladkových plantáží: do jedného radu v sponoch (0,3 0,5m) (1,5 2,5m medzi jednotlivými riadkami), do dvojriadkov v sponoch (0,5 0,7m) (0,5 0,7m medzi dvojriadkami). Pre matečnice je používaný takmer výhradne jednoriadkový spon: (0,2 0,5 m) (1,5 2,5 m medzi jednotlivými riadkami) 55

57 Jednoriadky -1 (typická mate nica tis. ks.ha alebo -1 plantáž 7-12-tis. ks.ha ) Dvojriadky -1 (typická plantá ž 7-12-tis. ks.ha ) Pri výsadbe mate nice je vhodné medzi jednotlivými klonmi tolo ov a v b urobi medzeru Obrázok 4 Schématické znázornenie plantáže RRD WEGER (2005) Uvedená schéma výsadby platí pre topole a vŕby pri 3 ročnej rotácii. V našich podmienkach sa ako vhodnejšie ukazujú spony 1,5 0,8, 1,5 1,0 m pri 4, resp. 5 ročnej rotácii Výsadbový materiál RRD sa pestujú z odrezkov, ktoré zvyčajne získavame z jednoročných odrezkov. Použitie dvojročných odrezkov je výnimkou. Dvojročné drevo má relatívne menej púčikov, ktoré pučia krátko po vysadení. Ostatné púčiky sa objavujú neskôr, čo dáva možnosť burine presadiť s a v konkurenčnom boji. Pri tradičnom ručnom vysadzovaní, používanom na malých výmerách sadíme odrezky dlhé 180 mm až 200 mm s priemerom najmenej 8 mm. Odrezky sa vysádzajú kolmo do zeme, do hĺbky 100 % svojej dĺžky, čo zabezpečuje dostatočný prístup vlhkosti. Kratšie odrezky môžeme použiť počas vlhších rokov. V prípade, že sa po výsadbe počíta s aplikáciou herbicídov, odrezok sa zasype 0,5 cm vrstvou zeminy. V čase sucha sa ich použitie neodporúča, pretože rýchlo vysychajú. Odrezky sú uchovávané v chladných priestoroch, pri teplote 2 C až 4 C, čo zabezpečí zastavenie všetkých fyziologických procesov. Prenesenie chladných odrezkov na priame slnečné svetlo môže spôsobiť ich znehodnotenie. Ľadové kryštáliky, ktoré vznikli v rastlinných bunkách počas skladovania v chlade, sa musia pomaly roztápať, najlepšie v tieni. Pred dovozom na plantáž je vhodné ich na krátky čas ponoriť do nádrží pri teplote +2 C až +4 C. Pri nesprávnom uskladnení trpia odrezky vyschýňaním, preto sa môžu prikrývať plastovými fóliami. Časti, ktoré počas skladovania vyschli, pred sadením namáčame. Najvhodnejším časom na výsadbu odrezkov je skorá jar, najneskôr do 15. apríla. Po tomto termíne klesá ujatosť v dôsledku sucha, ale sú menšie problémy s burinou. Pred výsadbou je vhodné odrezky dezinfikovať fungicídmi so širokou spektrálnou činnosťou. ŠMELKOVÁ (2001). Ako uvádza HOFMANN (1998) je plochy do výmery 2 ha ešte efektívne sadiť ručne s použitím železného bodca. V prípade ťažkých plôch je možné nechať časť rezku nad zemou, prípadne zastrkovať rezok šikmo do pôdy. Pri ľahkých piesčitých pôdach rezky zastrkávame celé do pôdy, pri použití mechanizácie je možné ich aj čiastočne zasypať zeminou. Pri porovnávaní prírastkov jednotlivých klonov a spôsobe vysádzania sa nezistil rozdiel medzi ujatosťou medzi ručnou a mechanizovanou výsadbou. 56

58 Vysadzovacie stroje Vysadzovanie stroje sú zväčša upravené poľnohospodárske prípadne lesnícke mechanizmy, ktoré si vyžadujú prítomnosť dodatočnej obsluhy. Stroje je možné rozdeliť do dvoch kategórií. V prvom prípade sú to stroje, ktoré sú určené pre sadbu pripravených rezkov. Odrezky dlhé 20 cm obsluha vkladá do podávacích diskov a následne sú uložené do brázdy, ktorú prítlačný valec zahŕňa zeminou a stláča. Tento typ stroja môže byť použitý pre jednoradovú, alebo viacradovú výsadbu. V prípade mechanizovanej výsadby je postup závislý na type sadzača (napr. klasický lesnícky dvojriadkový sadzač za traktor). Postup je zhodný ako pri výsadbe lesných sadeníc. Vždy je však potrebné dodržať zásadu, aby odrezky boli vypichané do 100 % jeho výšky! Pre porovnanie s manuálnou výsadbou je mechanizovaná výsadba oveľa rýchlejšia a pri takomto type stroja sa denný výkon pohybuje okolo 0,5 0,7 ha. WEGER (2005) Obrázok 5 Mechanizovaná výsadba rezkov Stroje ktoré sekajú a hneď aj sadia, sa používajú na veľkých výmerách. Dlhé vŕbové prúty sú ručne podávané do mechanizmu, sú tlačené kolmo do pôdy do požadovanej hĺbky a automaticky sekané tesne nad povrchom pôdy. Štvorradový stroj vysadí odrezkov na hektár, pri dennom výkone 6 ha až 8 ha. Sadbový materiál je prísne triedený. Prúty musia byť pomerne rovné, aby bol zabezpečený bezproblémový prechod mechanizmom. Hneď po zasadení sa pôda pritlačí tak, ako to ukazuje predchádzajúci obrázok. Vysadený odrezok musí byť utesnený tak, aby pri vyťahovaní kládol zvýšený odpor. Obrázok 6 Výsadba prútov 57

59 4.3.7 Hnojenie Hnojenie je dôležitým predpokladom úspechu hlavne na chudobných stanovištiach. Pravdou je, že dreviny ako vŕba, topoľ či agát budú rásť na väčšine stanovíšť, ktoré sú pre ne z ekologického a klimatického hľadiska vhodné. Ale o tom, či ich produkcia bude 5 t.ha 1, alebo 15 t.ha 1, prípadne viac rozhoduje úživnosť stanovišťa a pestovná starostlivosť. Potrebu hnojenia je nutné zvážiť individuálne po pedologickom rozbore. Z výsledkov výskumu uskutočneného na Slovensku vyplýva, že je vhodné pravidelne na jar porasty prihnojovať fosforom dávkou 30 kg.ha 1. Podľa najnovších poznatkov je v ďalšom sledovanom období dusíkaté hnojenie potrebné rozdeliť na tri aplikácie so zvýšenými dávkami. Dávka 120 kg.ha 1 s delením 40 kg.ha 1 na jar, 40 kg.ha 1 koncom mája a 40 kg.ha 1 v polovici júla. Jednorázová dávka aplikovaná v polovici júna je rýchlo vyplavovaná júnovými a júlovými dažďami. Pri väčších výmerách porastov RRD je výhodné používať močovku, prípadne kanalizačné splašky. DANIEL (2002). Dobré skúsenosti sa dosiahli aj s použitím maštaľného hnoja pred samotným zakladaním energetických porastov so šľachtenými topoľm i. A ko j e d n o r á z o v á d á v k a s a n a v r huj e 350 q/ha. Hnojenie priemyselnými hnojivami odporúčajú na chudobných stanovištiach aj iný pestovatelia. Preukázateľne vyššie prírastky a produkcia boli zaznamenané u topoľov po aplikácii hnojenia dusíkom. Na živinami dobre zásobených lokalitách má hnojenie obvykle vplyv pri rýchlejšom nástupe maximálnej produkcie, ale celkový výnos za celé obdobie plantáže nijak významne neovplyvní. Pri aplikácii hnojiva na nivných lokalitách a prameništiach je nutné dbať na presné dávkovanie, aby hnojivá neboli splavené a nespôsobili znečistenie zdrojov vody. Rozvážne používanie organických hnojív je možné doporučiť. V zahraničí sa výskumne overujú možnosti použitia odpadových kalov pre hnojenie energetických plodín. WEGER (2005) Zdravotný stav a biotickí škodcovia porastov rýchlorastúcich drevín Tak ako každá monokultúra aj plantáže RRD sú potenciálne viac ohrozené škodcami a chorobami ako prírodný les. V tejto súvislosti je možné predchádzať napadnutiu vytváraním mozaikovitej štruktúry a kombináciou drevín. To je však vzhľadom na potrebu zachovania vysokej produkcie nie vždy možné. Výhodou mozaikovitej štruktúry zakladania porastov RRD je aj zapadnutie takýchto porastov do štruktúry krajiny. Tu sa vytvára predpoklad vzniku polyfunkčného systému, ktorého význam je zameraný okrem produkcie dendromasy aj na plnenie potrieb ochrany a tvorby krajiny. Z plôch založených na Slovensku DANIEL (2002) je evidovaný výskyt niektorých druhov roztočov, vošiek a lariev rôzneho druhu počas celého obdobia existencie vŕbových porastov RRD. Tieto však poškodzovali listy v zanedbateľnom rozsahu aj to nie celoplošne. Najzreteľnejší bol v každom roku výskyt obaľovača Earias clorana, ktorý spôsoboval zvinovanie a spletanie listov pre zámotok. Bol to však vo všetkých rokoch nepatrný výskyt a nezasahoval ani 0,2 % porastov. Počas sezóny v roku 1999 bol zaznamenaní veľmi silný výskyt lariev a dospelých škodcov typu Phratora vulgatissima nazývanej u nás listovka a tiež Galerucella lineola váhavec brestový. Dospelé jedince boli v prvom prípade kovovo sfarbené a v druhom do hneda. Poškodených a zožratých listov koncom augusta bolo %. V tom roku bol 58

60 zaznamenaný aj veľký výskyt hrdze Melampsora. Pre zaujímavosť treba spomenúť, že okolité prirodzené vŕbové porasty boli bez týchto škodcov. Podľa údajov zo Švédska mal výskyt týchto škodcov a chorôb v niektorých podmienkach za následok zničenie porastov na celých výmerách. Uvedená problematika je pri pestovaní týchto druhov drevín rozhodujúcou, preto jej musíme venovať osobitnú pozornosť. Medzi najvýznamnejšie hubové ochorenia, ktoré napádajú topole najmä v juvenilnom štádiu je Cryptodiaporthe populea, SACC. Et BUTIN, syn. Chondroplea populea SACC. Et BRIAD. anamorfné štádium Dothichiza populea. Dotichíza topoľová spôsobuje totálne odumieranie kôry, ktoré sa prejavuje postupnou nekrotizáciou. Prejavy ochorenia sú rozdielne a závisia od obdobia vzniku nákazy, veku a miesta vzniku nákazy. Vo všeobecnosti sa ochorenie prejavuje ako vodnaté stmavnutie kôry, pri ktorom dochádza k postupnému zhnednutiu až zčerneniu kôry v oblasti miesta infekcie. LEONTOVYČ, (2008). Dominantné postavenie topoľov a vŕb v južných oblastiach Slovenska prináša so sebou špecifické problémy v oblasti hmyzích škodcov. Zástupcovia skupiny drevokazných druhov môžu vo vhodnom prostredí spôsobiť úhyn kultúr. Jedným z najosvedčenejších spôsobov je pravidelná zámena klonov, dodržanie technologickej disciplíny a na ucelených plochách s výmerou nad 10 ha aplikácia mozaikovej výsadby. Z ostatných biotických činiteľov prichádza do úvahy poškodzovanie produkčných plôch ohryzom a vytĺkaním lesnou zverou. Pri malých plochách do 1 ha sa porasty RRD môžu stať veľmi atraktívne pre raticovú zver, hlavne v prípade, ak už pred vysadením porastu sa na týchto lokalitách zver zdržovala. Najviac škody napácha zver v prvých mesiacoch, kedy sú ohryzom atakované terminálne pupene drevín. Králiky dokážu veľmi rýchlo zničiť mladé sadenice, ak sa im umožní prístup na plantáž. Oplotenie tvorí veľkú časť nákladov pri zakladaní plantáže, zvlášť pri menšej rozlohe a nepravidelnom pôdoryse. Drôtené pletivo je obvykle používané s dolnou časťou zaliatou, alebo otočenou horizontálne, aby sa zabránilo zajacom zavŕtavať sa pod plot. Elektrická sieť je lacnejšia a prináša dobré výsledky, ak je správne namontovaná. Na Slovenku je oplocovanie proti králikom ekonomicky nevýhodné, pretože plochy vhodné na pestovanie RRD sa nezhodujú s oblasťami zvýšeného výskytu králikov. Chemické repelenty boli s úspechom používané, ale ich účinok je len krátkodobý. Zajac tiež poškodzuje mladé vŕbové porasty, ale nie v takej miere, aby bolo potrebné zabezpečiť plantáže RRD oplotením. PECHTOR (2003). Agát biely môžeme zaradiť medzi naše najodolnejšie listnaté dreviny, ktorý s výnimkou extrémne suchých stanovíšť odoláva pôsobeniu hubových patogénov a škodcom asimilačných orgánov. V ojedinelých prípadoch sa vyskytuje vírusové ochorenie, ktoré v korunovej časti spôsobuje tzv. metlovitosť Energetické porasty agáta bieleho obnovované z pňových a koreňových výmladkov vyžadujú ú pravidelnú kontrolu zdravotného stavu, s dôrazom na hubové choroby na pniakoch eliminujúce počet výhonov Rast úrody Novozaložené porasty RRD je vhodné prvý rok zrezať tesne nad zemou. Tento rez sa nazýva technickým rezom a jeho cieľom je umožniť rast väčšieho množstva výmladkov (vytvoria sa tzv. hlavy). Operácia sa musí vykonať ešte pred jarným rašením. Po tomto zákroku do- 59

61 chádza zvyčajne k prudkému rastu. Rozhodnutie, či rezať, závisí na použitej klone, od počtu výstrelkov a množstva buriny. Niektoré klony vyrastajú prvý rok pri zemi veľmi zakrivené, avšak po reze už rastú priamo. Na iné klony tento rez vplyv nemá. Na rezanie možno použiť stroje určené na kosenie trávy a olejnatých plodín. Veľmi dôležitý je hladký rez Zber produkcie plantáží RRD V prípade zberu sa môžeme stretnúť aj s pojmami ťažba resp. žatva. Keďže sa jedná o problematiku pri ktorej sa prelínajú poľnohospodárstvo a lesníctvo je väčšinou možné oba pojmy pokladať za správne. Zber produkcie z plantáží rýchlorastúcich drevín sa bežne obmedzuje na zimné mesiace najmä preto, že premrznutá zem umožňuje bezproblémový pohyb ťažkých zberových mechanizmov. Dôvodom je využívanie biomasy, ktoré pri energetickom zhodnotení prevažne na výrobu tepla sa viaže na zimné mesiace. Taktiež dochádza k ochudobňovaniu stanovišťa, lebo práve rozpad listov spôsobuje návrat časti živín odoberaných z pôdy. V našich klimatických podmienkach sa porasty RRD ťažia pri veľmi krátkej rubnej dobe v časovom intervale 3 6 rokov. Kratší časový interval 3 4 roky sa odporúča pri rýchlorastúcich vŕbach a topoľoch. WEGER (2005) pokladá tento časový interval v našich podmienkach za minimálny a neodporúča zber produkcie v kratších časových intervaloch. Skôr odporúča uvažovať na niektorých lokalitách o predĺžení cyklu. Jednalo by sa hlavne o lokality ako napr. zamokrené pôdy, mrazové kotliny a vyššie položené lokality. Podľa skúseností maďarských pestovateľov je optimálna rubná doba pri agáte bielom 5 a viac rokov. Za tento čas dokáže drevina plne využiť svoju produkčnú schopnosť a celková efektivita produkcie nadzemnej biomasy je priaznivá. Podľa skúseností maďarských pestovateľov RÉDEI (2005, 2006) je rubná doba u agáta bieleho minimálne 8 rokov. VARGA (2006) pre oblasti južného Slovenska považuje za optimálnu rubnú 10 (12) rokov, pri priemernom ročnom hmotnostnom prírastku 8 t/ha v čerstvom stave. Zberová technika Mechanizácia zberu má rozhodujúci význam pre úspešné zvládnutie prác na plantážach RRD. Náklady na zber musia byť porovnateľné s nákladmi pri zbere podobných poľnohospodárskych plodín. Pestovanie plantáží energetických drevín sa dá prirovnať viac k bežnému lesníctvu ako k poľnohospodárstvu. Zber je však úplne novou problematikou, ktorú treba riešiť. Motomanuálna ťažba s použitím krovinorezov, prípadne jednomužnej motorovej píly je čiastočným riešením zberu, ale iba pri malých plochách. Vzhľadom na pracnosť a nutnosť použitia ďalších mechanizačných prostriedkov pre riešenie spracovania a dopravy nie je možné tento systém odporúčať na veľkých plochách. Nemodifikované poľnohospodárske stroje boli vyskúšané s malým úspechom. Preto museli byť vyvinuté špeciálne stroje a na ich zdokonaľovaní sa v súčasnosti intenzívne pracuje. V zásade existujú tri technológie zberu dendromasy z výmladkových plantáží WEGER (2005): Zrezanie a zviazanie Môže byť urobené manuálne alebo mechanizovane. V prvom prípade sa robí ručné rezanie stromov krovinorezom a manuálny presun na okraj plantáže. Tento postup je vhodný iba pre malé veľkosti plantáží, výskumné a testovacie plochy do rozlohy 2 3 ha. Pri väčších 60

62 plochách je pre praktickú realizovateľnosť ťažby nutné používať prídavné zariadenia za traktor (napr. upravené traktorovú pílu pre podrezávanie stromov), alebo špeciálne stroje, ktoré podrezávajú v danej výške kmene a viažu ich do viazaníc. Biomasa sa ponecháva buď na okraji plantáže, alebo sa hneď odváža na miesto konečného spracovania. Po vyschnutí na vzduchu (1 3 mesiace) sa biomasa štiepkuje. Po preschnutí na vzduchu (agát minimálne 1 mesiac. topoľ, vŕba 3 mesiace) sa biomasa štiepkuje. Takto pripravené štiepky sú dostatočne suché (20 30 %), aby mohli byť vhodné pre spaľovanie v zariadeniach s nižším a stredným výkonom. Tento spôsob je náročný ma manipuláciu, ale stroje sú jednoduchšie (univerzálne) a ťažby malých plôch je možné zabezpečiť aj bez mechanizácie. Zrezanie a štiepkovanie Tento spôsob využíva väčšinou samopojazdné, ale aj ťahané stroje schopné okamžitej výroby štiepok na poli. Takto vyrobené štiepky majú vyššiu vlhkosť, ale manipulácia s nimi a doprava je jednoduchšia. Pre spaľovanie týchto štiepok sú vhodné kotle s výkonom väčším ako 1 MW. Zrezanie, štiepkovanie a peletovanie Tento spôsob využíva veľmi ťažké stroje BIOTRUCK schopné okamžitej výroby peliet. Manipulácia a doprava peliet je jednoduchá a takto vyrobené pelety sú vhodné pre spaľovanie v spaľovacích zariadeniach všetkých výkonových tried. Väčšina strojov používa pre rez kotúčovú pílu. Unášacie zariadenie píly často spôsobuje poškodenie hláv RRD a spôsobuje trhliny pod úrovňou rezu rozštiepenie, čo môže mať za následok vznik chorôb. Neúmerná výška rezu môže spôsobiť rozstrapatenie hlavy pri jej napružení. Kotúčová píla môže vnášať do stroja sneh, následkom čoho sa zvyšuje vlhkosť suroviny. Pôvod týchto strojov je v upravených poľnohospodárskych kombajnoch prevažne určených pre zber cukrovej trstiny. Harvestery používajúce reťazové píly tieto problémy minimalizujú. Časť konštruktérov sa zamerala aj na využívanie strihacích hlavíc montovaných na hydromanipulátor. Výsledky zrejme bude možné pozorovať už v blízkej budúcnosti. Pôvod harvesteru má samozrejme aj vplyv na spôsob jeho použitia. Stroje modifikované zo sériovo vyrábaných sú zväčša spoľahlivejšie, lacnejšie a majú širšiu paletu náhradných dielov ako novo projektované. Na druhej strane modifikácia si vyžaduje určitý kompromis medzi možnosťami stroja a perfektným vyrovnaním sa s požiadavkami na zber. PECHTOR (2003). 4.4 Energetické porasty lesných drevín Energetické porasty rýchlorastúcich drevín (topoľ, vŕba, agát, osika, jeľša), jednoročných a viacročných energetických plodín tvoria perspektívny zdroj palivovej biomasy. Energetické porasty možno zakladať na plochách nevhodných pre tradičnú poľnohospodársku a lesnícku produkciu, na pôdach dočasne vylúčených z poľnohospodárskej výroby, pôdach kontaminovaných, ktoré sú vhodné len na produkciu pre nepotravinárske účely a tiež na zdevastovaných plochách v priemyselných aglomeráciách. Počnúc rokom 2003 bolo podľa pokynu MP SR započaté s vyčleňovaním energetických porastov listnatých drevín, najmä agáta v nížinných a pahorkatinných oblastiach Slovenska, ktorých obhospodarovanie bude orientované na pestovanie dendromasy pre energetické využitie s celkovým rozsahom tis. ha. Takto vyčlenené energetické porasty môžu produkovať 220 tis. ton dendromasy ročne. 61

63 Očakávané výrazné zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie a využívanie máloproduktívnych poľnohospodárskych pôd na pestovanie energetických porastov vytvára predpoklad podstatného nárastu potenciálu energeticky využiteľnej biomasy na Slovensku. Zároveň bude možné podporiť ďalší rozvoj trhu s palivovou dendromasou. Energetické porasty účelovo založené na maximálnu produkciu biomasy budú plniť aj ostatné funkcie, najmä pôdoochrannú, protieróznu a čiastočn e aj k r aji n o t vo r nú (rokovania.sk). Definícia energetických porastov nebola v doteraz platnom zákone o lesoch dostatočne presná. Novela zákona prináša upresnenia aj v tejto oblasti vzhľadom na možnosti rozširovania a podpory využívania dreva, ako obnoviteľnej suroviny nielen na energetické účely. V zákone č. 326/2005 Z. z. bol energetický porast definovaný ako lesný porast s maximálnou produkčnou funkciou v priebehu prvých 15 rokov, z ktorej úžitky sa využívajú najmä na výrobu energie. Do 2 vymedzenie základných pojmov bola pridaná definícia lesnej plantáže. Pod lesnou plantážou sa rozumie lesný porast s maximálnou produkciou dreva na priemyselné použitie, tvorený jednou alebo dvomi drevinami s pravidelným rozostupom a rovnakým vekom, spravidla na stanovištiach s vysokým produkčným potenciálom. Návrhom sa do ustanovení zákona zapracováva možnosť použitia holorubného hospodárskeho spôsobu v prísne určených prípadoch a to v borovicových lesných porastoch, v topoľových a agátových lesných porastoch, v energetických porastoch a na lesných plantážach. Ide o prípady, kedy obnovu lesa nie je možné (napr. z hľadiska prírodných podmienok, z ekonomického hľadiska) dosiahnuť ostatnými hospodárskymi spôsobmi uvedenými v 18 ods. 1 písm. a) až c). V energetických porastoch a na lesných plantážach navyše ide o obnovu porastov často ešte pred dosiahnutím veku fruktifikácie (produkcie semena a semennej suroviny), a preto neprichádza do úvahy ich prirodzená obnova. Použitie iného hospodárskeho spôsobu by v daných prírodných podmienkach bolo pre vlastníkov a obhospodarovateľov lesov ekonomicky neúnosné. Zároveň sa upresňuje sa maximálna výmera, na ktorej možno použiť veľkoplošnú formu hospodárskeho spôsobu holorubného a podrastového. Táto výmera nesmie prekročiť päť hektárov. V prípade, že sa jedná o obnovu jedného dielca s výmerou väčšou ako päť hektárov, nesmie presiahnuť plochu sedem a pol hektára. Taktiež sa upravuje možnosť priraďovania obnovných rubov, keď v prípade holorubného hospodárskeho spôsobu je najmenšia prípustná vzdialenosť susedných obnovných rubov, ako aj ich vzdialenosť od plochy s lesným porastom nezabezpečeným minimálne rovná ich šírke. Pri podrastovom hospodárskom spôsobe sa táto podmienka uplatňuje len pri dorube, keďže tento hospodársky spôsob predpokladá pri obnove využívanie bočného svetla aj z uvoľnených, presvetlených plôch, na ktorých boli vykonané všetky jeho fázy. Zároveň sa tým umožní využiť čas najväčšej fruktifikácie obnovovaného lesného porastu (semenný rok), ktorý sa v závislosti od druhu dreviny vyskytuje v cykloch od dvoch až do dvanástich rokov. (Dôvodová správa) V energetických porastoch a lesných plantážach nie je možné a účelné používať postupy hospodárenia ako v bežných lesných porastoch. Je napríklad neodôvodnené vyžadovať zabezpečenie takéhoto lesného porastu. Z uvedeného dôvodu sa v týchto prípadoch použitie povinnosti zabezpečenia porastu vylučuje. (Dôvodová správa) Porasty je možné na žiadosť užívateľa preklasifikovať na energetické porasty pri obnove LHP. V roku 2006 bolo takýmto spôsobom prehlásených takmer 550 ha porastov na LZ Levice. Jednalo sa prevažne o výmladkové porasty agátu bieleho (96,1 %) a duba cerového (1,2 %). Tieto porasty sú obnovované holorubným hospodárskym spôsobom s maximálnym využitím pňovej a koreňovej výmladnosti spomínaných drevín. Z údajov poskytnutých NLC Lesop- 62

64 rojekt Zvolen je možné vidieť vekovú a drevinovú štruktúru, plánovanú ročnú ťažbu podľa drevín, ako aj prehľad zásob energetických porastov na LZ Levice. Tabuľka 29 Prehľad plôch drevín a zakmenenia podľa vekových stupňov, plánované ročné ťažby a zásoba v m 3 bez kôry na LZ Levice Dreviny Vekový stupeň Spolu Priem. vek Plocha skutočná v ha Plán. ročné ťažby v m 3 bez kôry Zásoba hrubiny v m 3 bez kôry DB 0,10 0,10 25, CER 0,74 0,92 2,99 2,01 6,66 42, BK HB 0,22 0,22 45, JV 4,97 0,15 0,20 0,44 5,76 10, JS 3,69 0,40 4,09 9, BT 0,08 0,19 0,27 39, AG 337,41 10,93 19,20 48,67 71,41 28,37 9,16 2,68 527,83 18, BR JL 0,04 0,04 45, LP TPD TPS VR OS. LIS. 2,75 0,73 0,11 0,14 0,50 4,23 16, SP. LIS. 349,56 10,93 20,26 49,90 74,99 31,72 9,16 2,68 549,20 18, ZAKM. 0,93 0,94 0,95 0,86 0,91 0,85 0,92 0,85 0,91 Zdroj: Lesoprojekt Zvolen Z tabuľky je možné vidieť vekovú a drevinovú štruktúru porastov preklasifikovaných v roku 2006 do kategórie energetických porastov. Dominantnú úlohu tu zohráva agát biely, ktorého pestovanie je zamerané na rýchlu produkciu dendromasy pre energetické využitie. Jedná sa hlavne o agát v prvom vekovom stupni, ktorého plocha tvorí viac ako 61 % z celkovej plochy preklasifikovaných porastov. Súvisí to hlavne s produkčnou schopnosťou a kvalitou jednotlivých porastov. 4.5 Legislatívne rámce využívania plôch a reprodukčného materiálu pri zakladaní plantáží RRD Legislatíva v oblasti využívania plôch pre pestovanie RRD je špecifická vzhľadom na začlenenie plochy do lesného pôdneho fondu, resp. do poľnohospodárskeho pôdneho fondu. V prípade lesného pôdneho fondu upravuje možnosti zakladania a využívania plantáží rýchlorastúcich drevín zákon o lesoch, ktorý definuje lesné plantáže a energetické porasty, tak ako to už bolo spomínané v predchádzajúcej stati. Zákon č. 217/2004 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiály a vyhláška 571/2004 o zdrojoch reprodukčného materiálu lesných drevín, jeho získavaní, produkcii a používaní nešpecifikujú rozdiely pri využívania reprodukčného 63

65 materiálu na zakladanie plantáží RRD. Je potrebné pripomenúť, že na Slovensku sa testujú domáce a introdukované klony topoľov a vŕb, ale výber klonov pre zakladanie lesných plantáží nie je striktne upravený legislatívou. Inak je to napríklad v Českej republike, kde žiadateľovi nebude poskytnutá dotácia pokiaľ nepreukáže, že pri zakladaní plantáže použil sadbový materiál zo zoznamu klonov topoľov a vŕb doporučených (povolených) ministerstvom životného prostredia pre pestovanie vo veľmi krátkej rubnej dobe. Ďalšou legislatívnou úpravou zasahujúcou do možnosti pestovania RRD či už na lesnom, alebo poľnohospodárskom pôdnom fonde je zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ktorý definuje nepôvodné druhy a pri ochrane prirodzeného druhového zloženia ekosystémov sleduje a reguluje výskyt, veľkosť populácií a spôsobu šírenia nepôvodných druhov. Podmienky poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou platby za pestovanie energetických plodín, upravuje nariadenie vlády 158/2007 Z. z. a metodický pokyn Ministerstva pôdohospodárstva č. 2321/ Platba na pestovanie energetických plodín sa poskytne na plochu energetických plodín s výmerou najmenej 0,3 ha poľnohospodárskej pôdy v jednom diele pôdneho bloku. Poľnohospodárska pôda deklarovaná pre účely platby musí byť registrovaná v evidencii pôdnych blokov (LPIS) podľa 7 ods. 1 písm. e) zákona č. 274/2006 Z. z. Žiadosť o platbu na pestovanie energetických plodín môže podať osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku činnosť na území Slovenskej republiky a obhospodaruje poľnohospodársku pôdu. Energetickými plodinami sú akékoľvek plodiny (aj rýchlorastúce dreviny), ktoré sa použijú na výrobu produktov na energetické účely. Energetickým produktom sa rozumejú: a) produkty považované za biopalivá podľa čl. 2 Smernice 2003/30/ES, b) elektrická a tepelná energia vyrobená z biomasy. Uvedené energetické produkty predstavujú konečné využitie. Európska únia predpokladá v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky za pestovanie energetických plodín podporu vo výške 45 EUR/ha pre maximálne zaručenú plochu 2,0 mil. ha v EÚ. Ak žiadosti prekročia túto zaručenú maximálnu plochu, bude podpora úmerne znížená. 4.6 Potenciál biomasy z plantáží RRD V rokoch bola na Slovensku vykonaná rajonizácia území vhodných pre pestovanie energetických lesov. V rámci lesného pôdneho fondu ide o výmeru ha a ha predstavujú poľnohospodárske pôdy, kde je predpoklad pri veľmi krátkej dobe obratu 3 5 rokov dosahovať priemerný prírastok viac ako 10 t.ha 1 sušiny ročne. Pre overovanie možností produkcie sú založené pokusné porasty šľachtených topoľov, vŕb a agáta, ktoré potvrdzujú reálne možnosti využívania takto zakladaných energetických porastov. Tabuľka 31 Výmera pôdy vhodnej pre pestovanie energetických plodín na Slovensku Druh dreviny Lesný pôdny fond (ha) Poľnohospodársky pôdny fond (ha) Topol Vrba Agát Osika Celkovo Zdroj: Ilavský (2002), LVÚ Zvolen 64

66 Materiál vypracovaný v rámci projektu ACCESS Systematizácia potenciálu biomasy a perspektívy jeho rozvoja uvádza, že po roku 2010 bude na Slovensku ha celkovej plochy energetických porastov s produkciou 454 tis. ton pri 3 5 ročnej dobe obratu s energetickou hodnotou približne 4,2 PJ. Z predbežných ekonomických analýz je zrejmé, že pestovanie energetických porastov sa môže stať efektívne len vtedy, ak je ročná produkcia dendromasy najmenej 10 ton suchej masy na hektár. V súčasnosti môžeme získavať trvalý prírastok viac ako 10 ton suchej masy ročne pri veľmi krátkej dobe obratu 3 5 rokov. Na Slovensku sú už založené experimentálne polia vyšľachtených topoľov a agátov, ktoré overujú skutočný potenciál budúceho využitia energetických porastov. Obrázok 7 Poľnohospodárska pôda vhodná pre pestovanie rýchlorastúcich drevín Zdroj: Ako uvádza portál podnemapy.sk pri určení vhodnej lokalizácie rýchlorastúcich drevín na poľnohospodárskej pôde sa vychádzalo z analýzy produkčného potenciálu bonitovaných pôdno ekologických jednotiek (BPEJ) a typologicko produkčných kategórii poľnohospodárskej pôdy. Zároveň sa rešpektovala podmienka nevyužívania primárnej poľnohospodárskej pôdy, ktorá je nevyhnutná pre zabezpečenie poľnohospodárskej produkcie Slovenska, pre pestovanie rýchlorastúcich drevín. Aplikovaný prístup bol založený na eliminácii náporu na najprodukčnejšie pôdy a stimulácii prípadných záujemcov o zapojenie doteraz viac menej nevyužívaných plôch (najmä mimo LPIS) do systému racionálnejšieho využitia. Stanoviť rozlohu poľnohospodárskej pôdy vhodnej pre energetické plodiny alebo rýchlo rastúce dreviny je veľmi obtiažne. Mohlo by to byť niekoľko desiatok tisíc hektárov, ale aj niekoľko stotisíc. Závisí to najmä na úrovni dopytu po biopalivách a relatívnej výnosnosti pestovania energetických plodín v porovnaní s inými alternatívami využívania pôdy. 65

67 LITERATÚRA BENČAŤ, T., 1999: Ekologické podmienky produkcie a využívania biomasy, biom.cz/sborniky/99kara/01.html DANIEL, J., HABOVŠTIAK, J., TOMAŠKIN, J., 2002: Biotechnologické postupy pestovania introdukovanej severskej vŕby (Salix viminalis), Záverečná správa, Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva, Banská Bystrica, 24 str. DIMITRI, L., 1989: Anbau schnellwachsender Baumarten zur Energie und Rohstoffgewinnung auf bisher landwirtschaftlich genutzten Flächen Stand, Perspektiven und Auswirkungen auf Land und Forstwirtschaft. In: Forst und Holz, S formou platby na pestovanie energetických plodín, HOFFMANN, M., 1998: Bewirtschaftung schnellwachsender Baumarten auf landwirtschaftlichen Flächen im Kurzumtrieb. Forschungsinstitut für schnellwachsende Baumarten. Merkblatt 11. Hann. Münden /ds.htm AB9B44FFC81BEFEAC1256F200036A6A5/$FILE/material.rtf ILAVSKÝ, J., ET. AL., 2002: Stratégia energetického využívania biomasy v pôdohospodárstve, Záverečná správa, LVÚ Zvolen, 147 str. LÖFFLER, H. D.; PATZAK, W.; DÜRRSTEIN, H., 1988: Ernte von Kurzumtriebsplantagen. Forstliche Forschungsberichte, 90 str. NARIADENIE VLÁDY Č. 158/2007 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve PECHTOR, P., 2003: Mechanizácia pre plantážové pestovanie drevín určených na energetické využitie, DP, Technická univerzita vo Zvolene, 54 str. SIMANOV, V., 1995: Energetické využívaní dříví, Terrapolis Olomouc, 115 str. SMIL, V. 1983: Biomass energies. New York and London, Plenum press, 453 s. STANOVSKÝ, M., ET. AL. 2002: Výskum technológií prípravy biomasy a možnosti intenzifikácie produkcie palivovej dendromasy. LVÚ Zvolen, 155 str. ŠMELKOVÁ, Ľ., A KOL.2001: Lesné škôlky. Ústav pre výchovu a vzdelávanie pracovníkov LVH SR Zvolen, ISBN s. VARGA, L., GODÓ, T., 2002: Rýchlorastúce dreviny a možnosti zvýšenia produkcie biomasy na energiu. In.: Zborník referátov: Využívanie lesnej biomasy na energetické účely v podmienkach SR, Lesnícky výskumný ústav Zvolen, str. VYHLÁŠKA MP SR č. 571/2004 o zdrojoch reprodukčného materiálu lesných drevín, jeho získavaní, produkcii a používaní, WEGER, J., 2005: Pěstování rychle rostoucích dřevin r. r. d. ve velmi krátkém obmýtí na zemědělské půdě pro produkci biomasy na energetické a průmyslové využití, In: Biomasa obnovitelný zdroj v krajine, Výzkumný ústav Silva Taroucy pro krajinu a okrasné zahradnictví Průhonice, str ZÁKON NR SR Č. 217/2004 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niektorých zákonov, ZÁKON NR SR Č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, 66

68 5 TECHNIKA A TECHNOLÓGIA PRE MECHANICKÚ ÚPRAVU, TRANSPORT A SPAĽOVANIE DENDROMASY Pre potrebu energetického využívania odpadovej dendromasy, resp. dendromasy rýchlorastúcich drevín je nutná ich úprava. Spôsobov na úpravu dendromasy je v závislosti od použitých energetických systémov niekoľko. Vstupný materiál pre energetické využitie je natoľko tvarovo a objemovo rôznorodý, že je potrebné ho pred samotným energetickým využitím homogenizovať dezintegráciou, prípadne aj triedením. Vzhľadom k jeho rozdielnemu charakteru nie je možné použiť jedinú, univerzálnu dezintegračnú technológiu. Z hľadiska možností spracovania rozdeľuje SIMANOV (1995) materiály do nasledovných skupín: 1. Úžitkové a palivové drevo, manipulačné odrezky, kusový odpad z drevospracujúceho priemyslu Pre dezintegráciu na štiepky najviac vyhovujú diskové sekačky, ale bez väčších technických problémov je možné použiť aj sekačky bubnové. Vzhľadom k tomu, že pri štiepkovaní krátkych kusov predovšetkým manipulačných odrezkov vznikajú aj rozmerné frakcie, je nutné v prípade nasledujúcej dopravy štiepok závitnicovými dopravníkmi ich vylúčiť vytriedením. 2. Konáre, korene, odpady dýh Materiál v tejto skupine nie je možné dezintegrovať obvyklými typmi sekačiek, ale ich rozmerová úprava je možná drtičmi a rozvláčňovačmi. 3. Štiepky a piliny Jedná sa o materiál, ktorý obvykle nepotrebuje ďalšiu dezintegráciu. V prípade kombinovania energetického využitia s technologickým je nutné ich triedenie. 4. Stromy z prerezávok a prvých prebierok, prípadne celé stromy. Pre dezintegráciu tejto skupiny materiálov sú najvhodnejšie bubnové sekačky, ale s určitými technickými problémami je možné použiť aj sekačky diskové a s pripustením zníženej kvality výstupného polotovaru aj drtiče a rozvláčňovače. Pozdĺžne a priečne delenie kusového dreva Pre výrobu kusového palivového dreva existuje veľká škála strojov a zariadení určených na priečne a pozdĺžne delenie dreva, ktoré znižujú prácnosť prípravných prác pred samotným pálením. SIMANOV (1995) rozdeľuje tieto stroje a zariadenia do nasledovných skupín: jednomužné motorové píly, kotúčové píly, šrubovacie štiepacie adaptéry na kotúčovú pílu, hydraulické štiepačky, viacoperačné stroje. 67

69 5.1 Štiepkovanie Sekačky sú zariadenia na beztrieskové delenie dreva rezným účinkom sekacích nožov naprieč vlákien a zároveň delením na potrebnú hrúbku pozdĺž vlákien v dôsledku klinového tvaru noža. Sekačky môžeme deliť podľa viacerých kritérií. ILAVSKÝ, ORAVEC (1992) rozdeľujú sekačky podľa účelu použitia, celkového technického riešenia a začlenenia do sústavy strojov na: a) b) c) Stacionárne sekačky sekací agregát pozostáva zo statora a rotora a je trvale zabudovaný do technologickej linky na pevných základoch. Pred sekacím agregátom je v linke prísunové a podávacie zariadenie. Za sekacím agregátom je zariadenie na odsun štiepok (potrubie alebo dopravník). Na pohon sekačky slúži elektromotor. Upravený sekací agregát stacionárnych sekačiek sa obyčajne používa aj do mobilných sekačiek. Prevozné sekačky sekací agregát nie je trvale zabudovaný na pevných základoch a nie je namontovaný na podvozkoch. Na pracovisko sa preváža iným prostriedkom. Pojazdné sekačky sekací agregát je namontovaný na podvozku, ktorý slúži na presun sekačky. Podľa typu sekacieho orgánu rozdeľujú ILAVSKÝ, ORAVEC (1992) sekačky na: a) Diskové sekačky sú najrozšírenejším a najvýkonnejším zariadením na výrobu štiepok. Pôvodne boli riešené len ako stacionárne s priemerom disku od mm, s počtom nožov od 2 16 a s potrebným inštalovaným výkonom až 500 kw. Sekačky boli riešené tak, že drevo šikmo skĺzalo po žľabe ku rotoru sekačky. Výkonnosť sekačiek je veľmi vysoká m 3 /h, pri sekaní rovnaného dreva alebo krátených výrezov dĺžky 2 4 m 1. vyhadzovač štiepok 2. nôž 3. vstup biomasy 4. podávací valec 5. protiostrie 6. priepust 7. diskové koleso Obrázok 8 Schéma diskovej sekačky BRENNDÖRFER ET. AL. (1994) Výhody diskových sekačiek pojazdné diskové sekačky sa vyznačujú veľkou kvalitou štiepok a prakticky sú rovnocenné so stacionárnymi sekačkami, 68

70 umožňujú sekať drevo veľkých priemerov až do priemeru 500 mm pri prijateľnom hmotovom a pevnostnom dimenzovaní, veľký zotrvačný moment umožňuje zabudovať spaľovací motor menšieho výkonu s tým, že sekanie sa robí prerušovaním podávania dovtedy, pokiaľ výkon motora nie je dostačujúci pre sekanie vzhľadom na hrúbku dreva, diskové sekačky nevyžadujú zvláštny ventilátor, nakoľko samotný disk vybavený lopatkami má veľký vrhací a ventilačný účinok, ktorí zabezpečí dopravu štiepok do áut, prípadne pristavených kontainerov. Nevýhody diskových sekačiek veľkosť vstupného otvoru je obmedzená polomerom sekacieho disku, nevhodnosť použitia pre sekanie chaotického materiálu vzhľadom na obmedzenú veľkosť vstupného otvoru. b) Bubnové sekačky na rozdiel od diskových majú sekacie nože uložené na obvode rotujúceho valca. Sú konštruované pre menšie výkony a surovinu menších rozmerov. Používajú sa na spracovanie rôzneho odpadu v lesníctve na sekanie chaotického materiálu. 1. vyhadzovač štiepok 2. kryt sekačky 3. vstup biomasy 4. podávací valec 5. protiostrie 6. bubon 7. nôž Obrázok 9 Schéma bubnovej sekačky BRENNDÖRFER ET. AL. (1994) Výhody bubnových sekačiek Celé sekacie zariadenie má menšie rozmery a je možné konštrukčne lepšie riešiť celé rozloženie agregátov na podvozku. Horizontálne uloženie bubna umožňuje výhodnejšie riešiť celkový pohon, nie sú nároky na použitie kužeľovej prevodovky pre vyrovnanie uhlov sekacieho zariadenia a spaľovacieho motora, Vzhľadom na sekanie pod osou sekacieho bubna a s prihliadnutím na polomer bubna je možné riešiť vstupný dopravník nižšie ako u diskových sekačiek, 69

71 Bubnové sekačky sú zvlášť vhodné na sekanie chaotického materiálu (vetvy po procesoroch) pre možnosti vytvorenia veľkého vstupného otvoru pri optimálnom polomere bubna a jeho dĺžky. Nevýhody bubnových sekačiek Vzhľadom na celkové konštrukčno pevnostné riešenie sekacieho agregátu a jeho malý zotrvačný moment nie sú vhodné na sekanie väčších hrúbok dreva, Uhol rezu sa počas seku mení od max po min, čo má veľký vplyv na kvalitu štiepok, ich hrúbka veľmi kolíše. Z toho dôvodu je ich použitie ako technických štiepok nevhodné, Sekací bubon má veľmi malý ventilačný účinok a vrhací prakticky nulový, preto je potrebné montovať ventilátor pre dopravu štiepok z bubna do zásobníka alebo kontajnera. c) Závitovkové sekačky sú jednoúčelové malé sekačky na sekanie tenkých stromov a kmienkov na palivové štiepky veľké asi 10 x 10 cm s hrúbkou okolo 1 cm. Sekací orgán je v tvare skrutkovnice so stúpajúcim priemerom. Skrutkovnica sa pri otáčaní postupne zarezáva do dreva a zároveň vťahuje drevo k väčšiemu priemeru. Obrázok 10 Schéma závitovkovej sekačky BRENNDÖRFER ET. AL. (1994) 1. vstup biomasy 2. štiepkovač 3. výstup štiepok 4. výstupné lopatky 5.2 Doprava suroviny Nadstavby na dopravu štiepok, resp. neposekanej dendromasy je potrebné navrhovať podľa technologického postupu, ktorý bol zvolený. Pri používaní malých pojazdných sekačiek namontovaných na trojbodový záves UKT, alebo ako jednonápravové prívesy za UKT, sa dosahuje malá hodinová výkonnosť. Vhodným riešením dopravy štiepok na menšie vzdialenosti je jednoduchá sieťová nadstavba na prívese za UKT. Pri doprave na väčšie vzdialenosti je výhodnejšie používať kontajnerové nadstavby na nákladný automobil. ILAVSKÝ, ORAVEC (1992). Vzhľadom k strhávaniu vrchných vrstiev nákladu štiepok a pilín prúdom vzduchu pri preprave vyššími rýchlosťami po komunikáciách, je ich cestná preprava vhodná len v uzavretých 70

72 priestoroch, alebo je nutné zabezpečiť surovinu zakrytím plachtou, aby sa zabránilo stratám počas prepravy. Pri transporte štiepok na dlhšiu vzdialenosť dochádza k ich utraseniu o 1,8 až 5,6 % priestorového objemu. Pre utrasené štiepky nie je možné preto používať tie isté prevodové koeficienty, ako pre štiepky voľne sypané (pre voľne sypané štiepky je obvykle prevodový koeficient 0,38 až 0,40). SIMANOV (1995). Kontajnerový prepravný systém umožňuje najľahšie organizačne i technicky vyriešiť problém dopravy štiepok k ďalšiemu spracovaniu. Pristavením dostatočného množstva kontajnerov je možné už na mieste vzniku triediť štiepky. Súčastne sa zvýši využitie vozidla pre efektívny prepravný výkon, pretože nie je nutné blokovať odvozný prostriedok po dobu potrebnú k naplneniu ložného priestoru štiepkami. Nezanedbateľným prínosom je aj udržanie čistoty materiálu, pretože odpadá nutnosť sypania štiepok na zem a tým sa znižuje nebezpečenstvo naloženia nečistôt pri nasledujúcom nakladaní. SIMANOV (1995). 5.3 Prebranie lesných štiepok pre energetické využitie Nepochybne významnú úlohu pri stanovení ceny za dodávky dreva pre energetické účely zohrávajú metódy preberania energetického dreva. Súčasná situácia v Európe pri preberaní dreva na energetické účely závisí od veľkosti a technického vybavenia teplárne na biomasu. Všeobecne je možné rozdeliť preberanie dreva na dve skupiny: preberanie podľa dodaného objemu dreva, preberanie podľa energetickej hodnoty paliva. Často sa pri dreve určenom na energetické využitie ako merná jednotka používa objem. Tento spôsob merania je rýchly a málo nákladný. Jeho nevýhodou je presnosť určenia úložného objemu, napr. vzhľadom na nerovnomerné zaplnenie vozidla. Rozmer energetických štiepok, pomer veľkostí frakcií, prepravná vzdialenosť a dopravný prostriedok majú výrazný vplyv na stanovenie objemu v priestorových jednotkách Metódy preberania energetických štiepok podľa STN Podľa STN sa objem ihličnatých štiepok a pilín zistí u odberateľa z vnútornej ložnej plochy vozidla a priemernej výšky nákladu zmeraných s presnosťou na 1 cm. Na elimináciu zmenšenia objemu štiepok počas dopravy vplyvom utrasenia sa pri preberaní zmeraný objem vynásobí prepočítavacím koeficientom. Pri doprave nákladnými autami na vzdialenosť do 20 km, alebo pri doprave železnicou bez ohľadu na vzdialenosť sa objem štiepok vynásobí koeficientom 1,025. Pri doprave nákladnými autami na vzdialenosť nad 20 km koeficientom 1,03. Pri prepočte priestorového objemu štiepok na m 3 dreva sa použije prepočítavací koeficient 0,41 pre štiepky na chemické a mechanické spracovanie a pre jemnozrnné energetické štiepky. Pre hrubozrnné energetické štiepky sa použije koeficient 0,45. Pri dodávaní a preberaní listnatých štiepok a pilín sa podľa STN uprednostňuje meranie hmotnosti pred meraním objemu pre väčšiu presnosť. Pri preberaní na hmotnosť je mernou jednotkou tona (t). Hmotnosť sa zistí z rozdielu hmotnosti plného a prázdneho dopravného prostriedku. 71

73 5.3.2 Metódy preberania energetického dreva v Rakúsku GOLSER (2004) popisuje tri spôsoby preberania a zúčtovania energetického dreva na využitie pre teplárne a elektrárne spaľujúce biomasu. Jedná sa o preberanie na základe dodaného objemu, hmotnosti a základe vyrobeného množstva tepla. Preberanie na základe objemu Je to veľmi rozšírená metóda pre svoju jednoduchosť a takmer žiadne náklady. Spravidla je potrebné rozlišovať medzi skupinami drevín na tvrdé listnáče, mäkké listnáče a ihličnaté dreviny. Cena je stanovená na základe výhrevnosti priestorového metra dodaného dreva pre jednotlivé dreviny resp. skupiny drevín. V dodacích podmienkach sa musia dopredu špecifikovať požiadavky na vlhkosť palivovej biomasy s možnou toleranciou. Výhody: jednoduché meranie objemu, bezproblémové preberanie a zúčtovanie za dodávky od viacerých dodávateľov. Nevýhody: neistota ohľadom obsahu energie v jednotlivých dodávkach, početné spory kvôli rôznej akosti dodávok, neexistujúci popud k optimalizácii obsahu energie dodávanej drevnej suroviny. Preberanie na základe hmotnosti Preberanie energetických štiepok na základe hmotnosti sa realizuje vážením nákladných áut na závodnej mostovej váhe resp. verejne prístupnej mostovej váhe. V prípade dostatočnej presnosti je možné použiť aj údaje z meracieho systému nákladného auta. Obsah vody sa stanoví empiricky na základe skúšobných odberov s využitím rôznych meracích zásad. Cena za dodávku je následne stanovená na základe obsahu energie za tonu sušiny. Kvôli relatívne vysokým nákladom sa tento spôsob zúčtovania za dodávky energetickej biomasy využíva spravidla pri veľkých teplárňach s potrebným technickým vybavením. Výhody: zúčtovanie nie je závislé od druhu dreviny a sypkej hmotnosti energetických štiepok, vysoká presnosť ohľadom obsahu energie, málo sporov na základe empiricky zhodnotenej kvality dodávanej suroviny. Nevýhody: nutné meranie hmotnosti a stanovenie obsahu vody, potrebný prepočet na sušinu, relatívne vysoké časové a finančné náklady. Preberanie na základe vyrobeného množstva tepla Pre preberanie a zúčtovanie energetického dreva na základe vyrobeného tepla je potrebné inštalovať merač tepla v primárnom obvode vykurovacieho zariadenia. Prevádzkovateľ vyku- 72

74 rovacieho zariadenia a dodávateľ energetického dreva sa dohodnú na postupe pri stanovení ceny za dodané palivo. Vyúčtovanie sa vykoná na základe dodaného množstva tepla v MWh pri dohodnutej účinnosti vykurovacieho zariadenia (napr. 90%), pričom sa zohľadní aj vek kotla a prípadné straty. Výhody: zúčtovanie nie je závislé od druhu dreviny a sypkej hmotnosti energetických štiepok, nezávislé od obsahu vody v biomase, málo nákladná metóda pre určenie dodaného množstva energie. Nevýhody: závislé od rokov využívania kotla, ťažké až nemožné diferencované zúčtovanie pri rôznych dodávateľoch. Možno konštatovať, že neexistujú významné rozdiely medzi metódami preberania a zúčtovania dreva pre energetické využitie medzi jednotlivými krajinami v rámci Európy. To, ktorú metódu využijú prevádzkovateľ spaľovacieho zariadenia a dodávateľ energetického dreva závisí na vzájomnej dohode a technickom vybavení zmluvných strán. Každá zo spomínaných metód má svoje výhody aj nevýhody. Objektívne kvantifikovať množstvo dodanej energie v dreve je časovo a finančne náročnejšie ako preberanie na základe dodaného objemu, ale táto metóda motivuje dodávateľa k optimalizácii obsahu energie dodávanej drevnej suroviny. 5.4 Skladovanie a sušenie dendromasy Dendromasu na energiu musíme obyčajne skladovať ako: bežnú zásobu paliva na určité obdobie, väčšie zásoby z dôvodu znižovanie vlhkosti. Kusové drevo na energetické využitie sa obyčajne skladuje na voľnej ploche bez, alebo pod prístreškami, alebo v rôznych typoch kôlní. ILAVSKÝ, ORAVEC (1992). Pri skladovaní vznikajú podľa MAJERA, ILAVSKÉHO (2002) veľké rozdiely v priebehu zmien vlhkosti medzi skladovanými pilinami, štiepkami a kusovým drevom. Piliny pri nich boli zaznamenané najmenšie zmeny vlhkosti. Hodnoty vlhkosti na konci pokusov sa pohybovali na úrovni 73,38 % (tvrdé listnaté piliny na krytej skládke) až 108,38 % (ihličnaté piliny na nekrytej skládke) z pôvodnej vlhkosti. V nekrytých skládkach po počiatočnom poklese, pričom minimálne hodnoty boli v letných mesiacoch, sa vlhkosť vplyvom zrážok zvyšovala a tak bola na konci pokusu v niektorých prípadoch dokonca vyššia ako pôvodná. Štiepky najväčší pokles vlhkosti bol v krytých skládkach, pri mäkkých listnatých klesla na 33,32 % z pôvodnej. Podobne ako pri pilinách aj pri štiepkach sa prejavil nerovnomerný priebeh zmien vlhkosti v nekrytých skládkach. Po poklese v jarných a letných mesiacoch vlhkosť neskôr stúpala. Rovnané kusové drevo pri skladovaní rovnaného dreva boli zistené najväčšie poklesy vlhkosti. Konečná vlhkosť na jednotlivých skládkach bola na úrovni 33,78 (krytá skládka listnatej tenčiny) až 94,94 % (nekrytá skládka ihličnaté). Aj pri rovnanom dreve bol priebeh nerovnomerný. Najnižšie hodnoty boli zaznamenané v letných mesiacoch od 27,09 do 66,94 % pôvodného stavu, potom vlhkosť stúpala. 73

75 Z uvedených výsledkov vyplýva, že vhodný spôsob skladovania dreva určeného na energetické zúžitkovanie významne zníži jeho vlhkosť. Všeobecne možno konštatovať, že pred štiepkovaním je drevo potrebné niekoľko mesiacov nechať preschnúť (v jarnom a letnom období) a vyrobené štiepky potom až do zúžitkovania skladovať na krytých skládkach. MAJER, ILAVSKÝ (2002). Z popisovaných zdrojov dreva pre energetické využitie existujú problémy so skladovaním štiepok. Činnosťou živých parenchymatických buniek, chemickým okysličovaním, hydrolýzou celulózových komponentov v kyslom prostredí a biologickou aktivitou baktérií a húb sa štiepky pomerne rýchlo rozkladajú, čím dochádza k strate objemu a zvyšovaniu vlhkosti materiálu. (až na 230 % absolútnej vlhkosti). Súčasne vzrastá vnútorná teplota skladovaných štiepok na ºC, a za určitých okolností môže dôjsť k samovznieteniu (pri prekročení teploty cca 100 ºC). SIMANOV (1995). Počas skladovania dendromasy pre energetické využitie dochádza k odbúraniu sušiny. Pritom dochádza k zohrievaniu uskladňovanej biomasy. Látková výmena odbúrava žijúce drevné bunky pri teplotách od 26 ºC do 42 ºC a pri teplote 60 ºC dochádza k úplnému podľahnutiu. KUBLER (1987). Ako spodnú hranicu pre biologickú aktivitu húb a baktérií môžeme stanoviť hodnotu vlhkosti palivovej dendromasy 20 % a teplotu vzduchu okolo 3 ºC. Vyššia teplota a vlhkosť podporujú postup degradácie, pričom huby môžu prežiť teploty aj 60 ºC a termofilné baktérie aj 80 ºC. Úbytok sušiny predstavuje pri vlhkosti paliva do 30 % cca 0,5 1 % a pri vlhkosti do 50 % 1 2 % objemu mesačne. WEINGARTMANN (1987). Pri skladovaní od 3 do 6 mesiacov môže tvorba hubových spór viesť k hygienickým problémom, k ochoreniam dýchacích ciest a alergickým reakciám. THÖRNQUIST, LUNDSTRÖM (1982). SIMANOV (1995) uvádza, že nábeh rozkladných procesov je z počiatku pozvoľnejší, a straty na objeme predstavujú za prvý mesiac skladovania 0,6 3 %. V ďalších mesiacoch sa stupňuje činnosť mikroorganizmov a húb. Preto sa straty zvyšujú na 5,5 % mesačne za 2 až 5 mesiacov skladovania. V nasledujúcich mesiacoch (6 8) sa straty stabilizujú v rozpätí 2,5 3,3 % mesačne. Pri dĺžke skladovania 7 8 mesiacov môže teda dôjsť k úbytku objemu o cca. 20 %. Preto je doporučovaná lehota spotreby štiepok 15 dňová od ich výroby a za najdlhšiu dobu spracovania sa považujú 3 mesiace. Pokiaľ je pre prevádzku spracovateľských kapacít nutné väčšie predzásobenie, vytvárajú sa zásoby zásadne materiálom určeným na štiepkovanie, nie samotnými štiepkami. Rozkladné procesy v hromadách tenkých stromov resp. v ťažbovom odpade sú podstatne pomalšie ako v hromadách štiepok. O technických a požiarno bezpečnostných podmienkach skladovania tuhých palív, pojednáva vyhláška Ministerstva vnútra č. 258/2007 o požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť pri skladovaní, ukladaní a pri manipulácii s tuhými horľavými látkami. Problematiku skladov dreva riešia Otvorený sklad dreva, ktorého plocha je väčšia ako m 2, sa rozdeľuje na oddelenia hlavnými vnútornými líniami širokými najmenej 10 m. Oddelenie otvoreného skladu dreva sa rozdeľuje druhotnými líniami širokými najmenej 4 m na skupiny klietok alebo na klietky. Plocha skupiny klietok, alebo plocha klietky môže byť najviac m 2. Ložná plocha otvoreného skladu dreva musí mať vhodný spevnený povrch, musí byť odvodnená, vyčistená a zbavená porastov a iných organických materiálov. Hromady dreva s ložnou plochou menšou ako m 2 sa oddeľujú navzájom alebo od skupín klietok druhotnými líniami. Medzi hromadami dreva a medzi hromadou dreva a oddelením otvoreného skladu dreva musí byť vytvorená hlavná vnútorná línia. 74

76 Štiepky a piliny sa musia uskladňovať na voľnej hromade bez preskladnenia najviac 60 dní. Voľne sypané pelety v uzavretom sklade, alebo v krytom sklade sa uskladňujú bez časového obmedzenia za podmienky pravidelného celoplošného vyčistenia skladu v intervale raz za rok. Pelety a biomasové brikety balené v obaloch z plastov možno uskladňovať aj na voľnom priestranstve. Podmienky skladovania peliet a celulózových brikiet určuje výrobca. V novonasypanej hromade štiepok alebo pilín sa meria teplota teplomerom v hĺbke 1,5 m vo vzdialenosti najviac 10 m od seba raz za deň. Ak teplota štiepok alebo pilín v priebehu prvého týždňa merania nepresiahne 35 C, možno lehotu merania teploty predĺžiť na raz za tri dni. Po uplynutí troch týždňov od uskladnenia možno interval merania predĺžiť na raz za týždeň. Ak dosiahne teplota v hromade 50 C alebo ak sa zvyšuje teplota o viac ako 3 C za 24 hodín, musia sa štiepky a piliny prehádzať alebo rozhrnúť. Na záznamy o meraní teplôt štiepok alebo pilín sa vzťahujú ustanovenia podľa 19 citovanej vyhlášky. V otvorenom sklade dreva musí byť aspoň jedna hlavná vnútorná línia napojená na prístupovú komunikáciu z obidvoch strán. Rozdeľovacími líniami sú hlavné vnútorné línie a druhotné línie. Rozdeľovacie línie otvoreného skladu dreva musia spĺňať požiadavky na prístupovú komunikáciu. V otvorenom sklade dreva je zakázané fajčiť a akýmkoľvek spôsobom zaobchádzať s otvoreným ohňom, ako aj spaľovať nečistoty a odpad vznikajúci pri čistení a pri spracúvaní drevnej hmoty. Otvorený sklad dreva musí byť zabezpečený proti vstupu nepovolaných osôb a viditeľne označený zákazovými značkami Zákaz fajčenia a používania otvoreného ohňa a Nepovolaným vstup zakázaný. Zákazové značky sa umiestňujú pred vstupom do otvoreného skladu dreva a podľa potreby aj na vhodných miestach v sklade. 5.5 Sušenie Vlhkosť paliva je jedným z hlavných faktorov, ktoré rozhodujú o výhrevnosti. So stúpajúcou vlhkosťou klesá výhrevnosť, to zmanená zvýšenú spotrebu paliva k výrobe rovnakého množstva tepla. Ďalšou nevýhodou vysokej vlhkosti paliva je to, že kvôli stúpajúcej vlhkosti rastie aj objem spalín a klesá adiabatická vnútorná teplota ohňa, s čím súvisí aj potreba plánovania väčšieho ohniska pre správne spálenie biomasy. Preto, aby sme mohli efektívne využiť biomasu je potrebná znalosť základných mechanizmov uložení vody v dreve. Tri mechanizmy rozhodujú o viazanosti vody v štruktúre dreva. THÖRNQUIST, LUNDSTRÖM (1982). 1) Voda viazaná chemickými väzbami v molekulárnej štruktúre dreva kryštalická voda 2) Fyzikálna absorpcia viaže vodu na vnútornom povrchu dreva 3) Voľná voda je uložená v kapilárach dreva Pri sušení odchádza voda vo forme pary. Pre proces sušenia je rozhodujúci východiskový stav sušiaceho média vzduchu (teplota a vlhkosť) a potenciál absorbcie vody. Sila viažúca vodu v bunkových štruktúrach je rozhodujúca pre stanovenie nákladov na sušenie. Principiálne môžeme sušenie rozdeliť do troch úsekov: pokiaľ voľná voda prejde cez transportné prechody v kapilárach k povrchu a tam sa vyparí sušenie je rovnomerné. Počas tejto fázy majú teplota a vlhkosť vstupujúceho vzduchu rozhodujúci význam pre rýchlosť sušenia, 75

77 po dosiahnutí bodu nasýtenia vlákien sa zníži rýchlosť sušenia, pretože sa zníži hladina vody vo vnútri kapilár, v tretej fáze je rýchlosť sušenia rovná 0, pretože sa dosiahne rovnovážna vlhkosť. Spôsoby sušenia Spôsoby sušenia rozdelili LAUER, BERGMAYER (1986) podľa nasledujúcich kritérií: druh a pohyb sušiaceho vzduchu (voľný, nútené prúdenie), druh zohrievania sušiaceho vzduchu (biologické samozohrievanie, využitie slnečnej energie, iné spôsoby zohrievania, bez zohrievania), druh podložia a krytia, druh pohybu biomasy počas sušenia. Z možných a realizovateľných spôsobov sušenia sú najdôležitejšie: Prirodzené sušenie paliva Skladovanie vo veľkých hromadách. Cez už spomenuté biologické aktivity dochádza k zohrievaniu uskladnenej biomasy a v dôsledku prúdenia okolitého vzduchu aj k úbytku vody. KUBLER (1987) uvádza, že pri nasypaní paliva do tenkej vrstvy cca 5 cm na veľkej ploche je možné docieliť využitím slnečného žiarenia a intenzívnym prúdením vzduchu v priaznivom prípade vysušenie štiepok na vlhkosť približne 20 % v priebehu jedného dňa. Sušenie pomocou núteného prúdenia vzduchu Spôsoby s núteným vetraním pracujú v porovnaní s popísanými prírodnými metódami účinnejšie a nie sú závyslé na výkyvoch počasia. Prirodzene pri týchto spôsoboch rastú prevádzkové náklady na použitie ventilátorov. Sušenie pomocou núteného vetrania predhrievaným vzduchom Pre využívanie tohto spôsobu sušenia je potrebné navrhnúť také metódy sušenia, ktoré sú hospodárne a efektívne. Aby boli tieto podmienky naplnené musí systém spĺňať nasledovné kritériá: rýchly priebeh sušenia, nízka spotreba dodatočnej energie, nízka spotreba energie na manipuláciu s palivom, nízke investičné náklady. Pre sušenie s predhrievaným vzduchom je možné využiť ako zdroj tepla spalinové plyny vznikajúce pri samotnom spaľovaní biomasy určenej k energetickým účelom. 5.6 Výroba ušľachtilých palív z biomasy Hlavným dôvodom výroby ušľachtilých palív je potreba úpravy materiálu biomasy na vhodnejšiu formu lepšie vyhovujúcu technológiám spaľovania. Výroba týchto palív súvisí s možnosťou lepšieho zabezpečenia dopravy a skladovania. Pri palivách ako sú drevné pelety, brikety či drevné uhlie sa technologicky upravujú vlastnosti vstupného materiálu tak, aby bol využitý v čo najväčšej miere energetický potenciál dendromasy. Úpravami získame hlavne 76

78 zníženie vlhkosti vstupnej suroviny, čo sa prejaví na vyššej výhrevnosti paliva a na jednoduchšej manipulácii a skladovateľnosti Brikety Brikety sú druhom ekologického paliva, vyrábaného z biomasy, nejčastejšie z kvalitných čistých drevených pilín, hoblín, alebo z kôry. Vznikajú ako vedľajší produkt drevospracujúceho priemyslu. Drevný odpad sa najprv drtí na jemné frakcie, následne sa vysuší na minimálnu vlhkosť a nakoniec sa bez akéhokoľvek pojiva lisuje pri vysokom tlaku a vysokej teplote do válcových, alebo hranatých výliskov s vysokou hustotou. Brikety válcového tvaru môžu byť pripravované s dierou uprostred. Výnimočne sa lisujú brikety špeciálnych tvarov. K základným charakteristikám patria výhrevnosť, ktorá ma byť podľa rakúskej Ö NORM 7135 väčšia ako 18 MJ.kg 1, pričom obsah vody nesmie prekročiť 10 % a obsah popola nesmie byť väčší ako 0,5 %. Norma tiež stanovuje maximálne hodnoty obsahu vybraných prvkov, ktoré môžu negatívne vplývať na životné prostredie. Obrázok 11 Technologická linka na spracovanie pilín BRISUR Briketami je možné kúriť vo všetkých typoch krbou, kozubou a kotlou na tuhé paliva. Vysokú energetickú hodnotu paliva je možné najlepšie využiť v kotloch na drevoplyn, pri ktorých sa palivo najskôr splyňuje a až potom sa plyn spaľuje pri účinnosti až 90 %. Medzi výhody brikiet patrí okrem iného aj veľmi nízky obsah popola. Narozdiel od peliet nie je možné zabezpečiť vykurovanie briketami plne automaticky. 77

79 Obrázok 12 Drevené brikety Pelety Pelety patria medzi ušľachtilé palivá vyrábané z drevných štiepok a pilín spravidla bez pridávanie iných pojív. Komprimáciou dreva sa dosahuje vysoká hustota zhruba okolo 1,4 t.m 3 a s tým súvisiaca aj vysoká výhrevnosť od 17 do 21 MJ.kg 1. Vlhkosť obsiahnutá v peletách pritom znižuje hodnotu výhrevnosti. Jedná sa o palivo, ktoré spĺňa najvyššie požiadavky na komfort obsluhy a možnosť automatizácie celého procesu vykurovanie. Vzhľadom na tieto vlastnosti je vykurovanie peletami porovnateľné s vykurovaním fosílnymi palivami, pričom výsledný vplyv na životné prostredie je priaznivejší. V rámci EÚ nie sú doposiaľ vytvorené jednotné normy pre výrobu a využívanie peliet. V obchodnom styku sa najčastejšie aj v podmienkach Slovenska používajú nemecké normy DIN a rakúska Ö NORM M Nemecká norma DIN bola čiastočne prepracovaná a niektoré charakteristiky peliet ako paliva boli upravené. Nová norma má označenie DINplus. Požiadavky na kvalitu peliet určených pre energetické účely popisuje tabuľka 32. Tabuľka 32 Požiadavky na kvalitu drevených peliet jednotka DIN Ö NORM M 7135 DIN Priemer (d) mm 4 až 10 4 až 10 Dĺžka mm < 50 < 5 d < 5 d Objemová hmotnosť kg.dm 3 > 1,0 > 1,2 > 1,2 Výhrevnosť MJ.kg 1 17,5 19,5 > 18 > 18 Obsah vody % < 12 < 10 < 10 Obsah popola % < 1,5 < 0,5 < 0,5 Oder % < 2,3 < 2,3 Pojivo % < 2 < 2 Obsah síry % < 0,08 < 0,04 < 0,04 Obsah dusíka % < 0,3 < 0,3 < 0,3 Obsah chlóru % < 0,03 < 0,02 < 0,02 78

80 Technologický proces výroby peliet popisuje ŽIDEK (2006) nasledovne: Sušenie Prebieha v technologickej sušičke pri znížení relatívnej vlhkosti o 70 %, s priemernou vstupnou relatívnou vlhkosťou pilín 80 % a výstupnou relatívnou vlhkosťou 10 %. Táto časť technologického spracovania je pomerne energeticky náročná a preto bude maximálna snaha využiť na sušenie teplo z vlastnej kotolne na spaľovanie triedených odpadových kusov dreva, drevnej kôry a odrezkov z píl s vyššou vlhkosťou. V sušičke sa spolu s pilinami vysušia i štiepky z drtiča. Jemné triedenie pilín Triedenie prebieha na triedičke so sitami, ktoré oddelia od seba vysušené štiepky z drviča a piliny určené k peletovaniu. Z triedičky budú štiepky dopravené dopravníkom do skladu štiepok vedľa kotolne. Homogenizácia pilín, filtrácia prachu Zo sušičky budú piliny dopravníkový systémom dopravené do homogenizačného zariadenia vyklepávača, kde sa otáčajúcimi lopatkami zhomogenizuje ich štruktúra, t.j. rozbijú sa prípadné hrudky pilín vytvorené pri sušení a pod. Z tohto zariadenia sa dopravia do cyklónového usadzovača, v ktorom dôjde k odlúčeniu pilín a prachu. Prach bude odsávaný elektrickým odsávačom do filtra odprašovača, piliny budú vypúšťané do zásobníka peletizérov pod cyklónovým usadzovačom. Peletovanie pilín Peletovanie sa uskutočňuje v peletizéri, kde pri zvýšenej teplote a zvýšenom tlaku, pridaním nasýtenej vodnej pary, dochádza k fyzikálnym a chemickým zmenám jednotlivých zložiek dreva. Chladenie Pelety na výstupe z peletizéra majú teplotu asi 90 C, preto je ich potrebné následne chladiť. Chladenie bude prebiehať v protiprúdnom chladiči, kd e s a z n í ž i t e pl o t a p e l i e t na C. Triedenie peliet na triedičke, odprašovanie Po vychladení sa pelety pretriedia na triedičke. Tu sa oddelia kvalitné pelety od prípadných nepodarkov alebo poškodených kusov a najmä od prachových podielov. 79

81 1 vstup materiálu, 2 nastavovanie hydraulického prítlaku kladiek, 3 lisovacie kladky, 4 pohon, 5 hlavné ložisko, 6 výstup granúl, 7 nôž, 8 pretláčanie drviny, 9 matrica, 10 stieracia lišta, 11 tesniaci klzný krúžok Obrázok 13 Peletizér Výroba drevného uhlia Výroba drevného uhlia je založená na princípe suchej destilácie (zuhoľňovania), čiže tepelného rozkladu dreva. Podstatou tepelného rozkladu je zahrievanie dreva bez prístupu vzduchu na teplotu asi 400 C. Pri rozklade vznikajú okrem pevného zvyšku, drevného uhlia mnohé vedľajšie produkty, ktoré sa delia na základe špecifických vlastností jednotlivých zložiek na tri frakcie: vodnú, dechtovú a plynnú. Vodná frakcia, nazývaná tiež surový drevný ocot, sa pri priemyselnej suchej destilácii zachytáva a spracuje. Získavajú sa z nej rozličné druhy kyselín (octová, mravčia, propionová, maslová) alkoholy, estery a iné produkty. Dechtová frakcia obsahuje dechtový olej a smolu, fenoly, uhľovodíky a iné zlúčeniny. Tretia plynná frakcia obsahuje veľké množstvo kysličníka uhličitého, kysličníka uhoľnatého, niečo metánu a ďalšie plynné zložky. Pre vysoký obsah uhlíka sa plynná frakcia využíva na výrobu generátorového plynu. Drevné uhlie sa využíva v metalurgickom priemysle na obohacovanie zliatin o uhlík, v ťažkej organickej chémii pri výrobe sírouhlíka, ako filtračná hmota (známa náplň filtrov k plynovým maskám), v domácnostiach ako aromatické palivo na prípravu jedál, po aktivácii v potravinárskom priemysle a inde. Pri továrenskej suchej destilácii sa z jedného plnometra bukového dreva vyrobí asi 200 kg drevného uhlia, asi 400 kg tekutých splodín a asi 200 kg drevného uhlia, asi 400 kg tekutých splodín a asi 100 m 3 nevyzrážateľných plynov. Pri výrobe drevného uhlia mimo továrenských zariadení sa spravidla získava len drevné uhlie, pretože splodiny unikajú v podobe pár a plynov do povetria. Výťažok drevného uhlia z ihličnatého dreva je 37 až 38 %, z listnatých drevín 80

82 je o niečo nižší, asi %. Ihličnany produkujú viac dechtu, z listnáčov najmä buk poskytuje až dvakrát toľko kyseliny octovej a metylalkoholu ako ihličnaté drevo. Z ekonomických dôvodov sa dnes drevné uhlie vyrába len z listnatých drevín. Základnou zložkou drevného uhlia je uhlík. Množstvo uhlíka v drevnom uhlí nie je stále a závisí najmä od zuhoľňovacej teploty. Pri obvyklej zuhoľňovacej teplote C získa sa drevné uhlie s obsahom asi 80 % uhlíka, pri teplote zvýšenej na 600 C sa obsah uhlíka zvýši na 92 % a pri 1000 C na 97 %. So zvyšujúcou sa teplotou obsah uhlíka v drevnom uhlí stúpa, zvyšuje sa i množstvo tekutých a plynných látok, kým množstvo drevného uhlia klesá. Zaujímavosťou je, že uhlie si zachováva štrukturálnu stavbu pôvodného dreva, a preto podľa štruktúry možno určiť drevinu z ktorej bolo vyrobené. Tepelný rozklad dreva patrí k najstarším a z chemického hľadiska k najzložitejším spôsobom chemického spracovania dreva. Pálenie dreva na uhlie v milieroch Pri pálení drevného uhlia v milieroch sa získava len drevné uhlie, pričom teplo potrebné na rozklad sa získava z dreva, ktoré sa zuhoľňuje. Princíp pálenia uhlia v milieroch neposkytuje možnosť zachytávať a využívať vedľajšie produkty. Zuhoľňovanie dreva v retortných peciach. Retortné pece (železné pece) majú spoločný charakteristický znak v tom, že všetky sú prenosné a teplo potrebné na chemický pochod zuhoľnenia vyžaruje zuhoľňované drevo podobne ako v milieroch. Výsledok tepelného rozkladu dreva je drevné uhlie. V niektorých dokonalejších typoch pecí sa získavajú okrem drevného uhlia aj tekuté deriváty. Zuhoľňovanie dreva v rezortných peciach sa pokladá za prechodné štádium medzi milierením a továrenskou suchou destiláciou. Triedenie, balenie a expedícia drevného uhlia Vyrobené drevné uhlie je potrebné starostlivo chrániť pred vlhkosťou zo zeme i zo vzduchu (napr. zalievanie vodou, dážď). Uhlie veľmi rýchlo absorbuje aj vzdušnú vlhkosť až do bodu relatívnej nasýtenosti, a to spôsobuje okrem nežiadúceho zvyšovania vlhkosti uhlia nad prípustnú hranicu aj jeho drobenie. Preto treba drevné uhlie po výrobe čo najskôr expedovať. Drevné uhlie sa dodáva zásadne v krytých dopravných prostriedkoch. Môže sa dodávať ako voľne ložené alebo vo vreciach. Obsah vriec sa váži jednotlivo pri plnení alebo spoločne na dopravnom prostriedku. Ak sa drevné uhlie musí určitý čas skladovať na jednom mieste, kým sa nevyrobí množstvo aspoň na jednu zásielku, skladuje sa pod takým prístreškom, aby jeho konštrukcia zabezpečila uchovanie kvality uhlia. Surovina na výrobu drevného uhlia Na výrobu drevného uhlia sa upotrebí drevo až do hrúbky 3 cm nahor akosti paliva až po sortiment suchej destilácie. Čím je drevo drobnejšie, tým je lepší výťažok. Drevo musí byť na vzduchu preschnuté. Nemá mať vyšší obsah vlhkosti ako 20 %, ktorú môže dosiahnuť pri presychaní na vzdušnom mieste asi za jeden rok. 81

83 Preschnutosť dreva sa v praxi posúdi podľa jeho váhy a rozsahu čelných trhlín. Čím je drevo ľahšie a počet a veľkosť čelných trhlín väčšia, tým je drevo suchšie. Rozsah a veľkosť hŕč na dreve nie je rozhodujúca, len niekedy sa veľké hrče nestačia súčasne s drevom spáliť a tvoria nezuhoľnatené zvyšky. Hniloba zhorí v peci bez úžitku a zvyšuje obsah popola a splodín. Rôzne dreviny majú odlišnú hustotu a rozdielny podiel dreviny, a preto sa spaľujú aj za rozdielny čas. Do jednej náplne treba dávať len jednu drevinu a polená približne rovnako hrubé, bez väčších hrúbkových rozdielov. Pri optimálnych podmienkach zuhoľňovania by sa malo v prenosných retortných peciach získať okolo 100 kg drevného uhlia z 1 prm dreva. Na výrobu kvalitného drevného uhlia je najlepšou drevinou hrab a buk. Vyrábať drevné uhlie z mokrého dreva je nehospodárne. Na rovnaké množstvo drevného uhlia sa spotrebuje 1,5 až dvakrát toľko mokrého dreva ako suchého. Na výrobu drevného uhlia v prenosných retortných peciach sa najlepšie hodí tenké drevo o hrúbke asi od 3 12 cm. 5.7 Charakteristika spaľovacieho procesu Podstata energetického využívania biomasy je vždy spaľovací proces, pri ktorom vznikajú oxidáciou horľavých zložiek paliva so vzdušným kyslíkom produkty reakcie. Tieto produkty sa tvoria v plynnej fáze a môžu byť iba nositeľmi fyzického tepla, ktoré je predávané pracovnej látke v spaľovacom zariadení, alebo môžu naviac obsahovať aj chemickú energiu uloženú v horľavých plynoch. Prvý prípad predstavuje dokonalé spaľovanie, kde horľavé zložky paliva reagujú na konečný produkt, v druhom prípade sa jedná v prvej fázy o nedokonalé spaľovanie, pri ktorom vzniká energetický bohatý plynný medziprodukt, ktorý je dokonale spálený v druhej fáze. V bežnej terminológii hovoríme o spaľovaní a splyňovaní. Mechanizmus spaľovania je možné ukázať na príklade spaľovania uhlíka. Za prítomnosti dostatočného množstva kyslíka zhorí uhlík podľa rovnice: C + O 2 = CO 2 + QR (1) Za vzniku oxidu uhličitého, pričom sa uvoľní reakčné teplo QR. V skutočnosti prebieha táto reakcia v dvoch fázach. Prvou je heterogénna reakcia splyňovania uhlíka: C + 0,5O 2 = CO + QR1 (2) Po nej nasleduje homogénna reakcia spaľovania oxidu uhoľnatého, kedy vzniká konečný produkt: CO + 0,5O 2 = CO 2 + QR2 (3) Pri každej z týchto reakcií sa uvoľní príslušné reakčné teplo, pričom podľa Hessovho zákona platí: QR = QR1 + QR2 (4) Splyňovacia reakcia uhlíka je heterogénna, to znamená že spolu reagujú látky v rôznej fáze, v tomto prípade pevné a plynné. Tento fakt je významý z hľadiska priebehu spaľovacieho procesu a možností jeho riadenia. Pri dostatočne vysokej spaľovacej teplote je rýchlosť reakcie daná rýchlosťou prívodu kyslíka k horiacemu povrchu paliva. KOLOMAŽNÍKOVÁ (1997) 82

84 5.8 Technológie na spaľovanie biomasy Intenzívny rozvoj v oblasti kotlov na spaľovanie biomasy nastal začiatkom sedemdesiatich rokov v súvislosti so zvyšovaním cien klasických palív a snahou o využitie alternatívnych zdrojov energie. Od pôvodných malých úprav uhoľných kotlov sa dospelo za niekoľko rokov ku systémom, ktoré sa najmä v oblasti malých výkonov od uhľových kotlov dosť líšia. V uplynulých rokoch prebehla unifikácia systémov najmä na spaľovanie drevného odpadu. Do značnej miery k tomu prispela silnejúca legislatíva v oblasti ochrany životného prostredia, ktorá výrobcov núti dodržiavať odskúšané postupy a systémy spaľovania zaručujúce splnenie stále sa sprísňujúcich limitov na emisie produktov spaľovania. Technológie na spaľovanie dendromasy rozdelil GUBA (1994) nasledovne: Podľa druhu paliva na kotle na spaľovanie: dreva, kôry. Podľa veľkosti častíc paliva na kotle na spaľovanie: jemnej frakcie, piliny, štiepky, hobliny, hrubé frakcie, brikety, kusové drevo. Podľa tepelného výkonu na kotle: malé do 0,2 MW, na vykurovanie domov, chát, bytoviek (15 40 kw), na vykurovanie malých prevádzok ( kw), stredné (0,2 10MW), veľké (nad 10 MW). Podľa typu spaľovacej komory na: kotle s pravouhlou spaľovacou komorou, kotle s valcovou spaľovacou komorou. Podľa typu teplovýmenných plôch na: kotle žiarotrubé, kotle rúrkové. 83

85 Podľa teplonosného média na kotle: teplovodné (teplota vody do 110 ºC), horúcovodné (teplota vody nad 110 ºC), nízkotlaké parné (tlak pary do 0,05 MPa), vysokotlaké parné (tlak pary nad 0,05 MPa) Z výsledkov výskumu spaľovania biomasy uskutočneného Lesníckym výskumným ústavom (LVÚ) vyplývajú podľa autorov MAJERA, ILAVSKÉHO (2002) tieto základné poznatky: Veľkosť a tvar spaľovacej komory musí zabezpečiť dokonalé vyhorenie plynnej a pevnej horľavej zložky paliva tak, aby nedochádzalo k tepelným stratám v dôsledku dohorievania paliva v priestore výmenníku, spalinovodov, prípadne k úniku do ovzdušia. Každé palivo po vstupe do spaľovacej komory obsahuje určité množstvo vody. Pred začiatkom horenia sa voda vyparuje a v spalinách odchádza do ovzdušia. Pre rýchle odparenie vody je spaľovacia komora vybavená keramickou výmurovkou, ktorá absorbuje časť vyprodukovaného tepla, zabezpečuje teplotnú stabilitu priestoru horenia a napomáha rýchlemu odparu vody. Platí, že čím je väčšia vlhkosť paliva, tým masívnejšia musí byť výmurovka spaľovacej komory. Dosiahnutie vysokej energetickej účinnosti spaľovania je podmienené dostatočným premiešaním spaľovacieho vzduchu s horľavinou obsiahnutou v palive. Túto skutočnosť ovplyvňuje konštrukcia spaľovacieho roštu a spôsob prívodu spaľovacieho vzduchu. Čím dokáže rošt lepšie rozprestrieť palivo po celej ploche spaľovacieho priestoru, tým je lepší prístup spaľovacieho vzduchu k palivu a rovnomernejší proces horenia. Obrázok 14 Rôzne spôsoby konštrukcie spaľovacieho roštu BTG (2000) 84

86 Výhodou šikmého roštu oproti vodorovnému je zosúvanie paliva vlastnou tiažou po rošte. K dokonalejšiemu rozhrnutiu paliva dôjde použitím šikmého pohyblivého roštu, kde roštnice vratným posuvom rozhrňujú palivo po celej ploche. Na šikmých roštoch je možné spaľovať palivo s absolútnou vlhkosťou 70 % a viac. Alternatívou pevného šikmého roštu je podsuvný rošt, kde sa palivo vytláča do spaľovacieho priestoru cez dno spaľovacej komory. Hornou hranicou absolútnej vlhkosti paliva je hodnota 60 %. Dokonalé premiešanie vzduchu s horľavinou zaručuje fluidné spaľovanie. To sa používa len v kotloch veľkých výkonov. Podmienkou optimálneho spaľovania je rovnomerný prísun vzduchu do celého priestoru spaľovacej komory. Moderné konštrukcie kotlov majú inštalovaný prívod vzduchu na minimálne troch miestach spaľovacieho priestoru (primárny, sekundárny a terciálny vzduch). Primárny vzduch sa vháňa pod rošt a podporuje horenie pevnej horľavej zložky paliva. Sekundárny a terciálny vzduch zabezpečuje vyhorenie prchavej zložky. Výhodou je použitie predhriateho vzduchu, čím sa zmenšujú energetické straty v spaľovacej komore. Pre zamedzenie tepelných strát sálaním tepla cez plášť kotla je výhodné chladenie stien spaľovacej komory a roštu. Ďalším účinkom chladenia je stabilizácia teploty spaľovacieho priestoru. Obrázok 15 Privádzanie vzduchu do kotla Značnou prevádzkovou nevýhodou spaľovania biomasy v porovnaní napr. so zemným plynom je neschopnosť udržania vyhovujúcich parametrov spaľovania pri výkonovom zaťažení kotla pod hodnotou 30 resp. 50 % menovitého výkonu. Príčinou je pokles teploty v spaľovacom priestore a ochladzovanie výmurovky. Proces spaľovania prechádza do procesu pyrolýzy s tvorbou vedľajších chemických produktov. Dochádza ku kondenzácii pár a zvýšenému úniku nespálenej prchavej horľaviny do ovzdušia a nedokonalému vyhoreniu pevnej horľaviny (viac popola). Priamym dôsledkom je zanášanie výmenníkov kotlov a rýchlejšia korózia kovových častí. Problém sa vyskytuje najmä pri použití vlhkého paliva. Tento nedostatok možno pri väčších kotloch kompenzovať prídavnými horákmi na zemný plyn (stabilizačné palivo), alebo inštalovaním tzv. vnútorných kotlových okruhov, čo je menej efektívne riešenie. Najlepším riešením tohoto problému je použitie takej výkonovej konfigurácie kotlov, aby každý mohol pracovať v priaznivom výkonovom režime. Na kvalitu spaľovania priaznivo vplýva aj rozmerová a vlhkostná rovnorodosť použitého paliva. Prísun spaľovacieho vzduchu 85

87 sa spravidla počas skúšobnej prevádzky nastaví tak, aby vyhovoval palivu v určitom rozmedzí vlhkosti a zrnitosti. Po prudkej zmene týchto vlastností vznikajú problémy s účinnosťou spaľovania (prebytok, nedostatok vzduchu) a tiež napr. k vynášaniu paliva zo spaľovacej komory. Problém možno riešiť plynulou reguláciou prísunu spaľovacieho vzduchu v spätnej väzbe na kyslíkovú sondu na výstupe spalín z kotla. Lacnejším riešením, ak je to možné, je miešanie paliva. Nezanedbateľným faktom je spôsob dávkovania paliva do spaľovacej komory. Čím je dávkovanie rovnomernejšie, tým menej sa ochladzuje spaľovacia komora a eliminuje sa lokálny nedostatok spaľovacieho vzduchu. Tomuto kritériu viac vyhovujú závitovkové podávače ako piestové. Na kvalitu spaľovacieho procesu a životnosť technológie má negatívny vplyv zvýšený podiel anorganických prímesí v palive (zem, skaly, kovy). Pri spaľovaní paliva z tvrdých listnáčov, najmä duba je vhodné použiť pri výrobe spaľovacej komory materiály so zvýšenou odolnosťou voči korózii. Aj keď to súčasná legislatíva neprikazuje, doporučuje sa použitie odlučovačov pri kotloch už od výkonu 100 kw. Palivový zásobník kotolne a dopravné trasy paliva musia zodpovedať zrnitosti použitého paliva, aby sa predchádzalo častým poruchám. Pri kotolniach od výkonu 500 kw a viac sa doporučujú kryté zásobníky s vyhrňovacími tyčami, ktoré sú vhodné pre piliny, hobliny, štiepky a drvinu do zrnitosti 150 mm. Pri palive o zrnitosti do 35 mm možno použiť bežné okrytované závitovkové dopravníky. Pri zrnitosti mm sú vhodné pásové dopravníky alebo masívne závitovkové dopravníky. 5.9 Energia z biomasy výhrevnosť palív na báze biomasy Výhrevnosť palív na báze biomasy je ovplyvnená chemickým zložením paliva. V prípade dreva je to hlavne podiel celulózy, hemicelulózy a lignínu. Celulóza je s podielom okolo 50 % najdôležitejšia zložka dreva s výhrevnosťou od 17,5 MJ.kg 1. Ďalších 20 25% z drevnej hmoty tvorí hemicelulóza, ktorej výhrevnosť leží v rozpätí 16,5 17 MJ.kg 1. Tretím komponentom drevnej biomasy je lignín. Horná hranica výhrevnosti lignínu 30 MJ.kg 1 je takmer dvojnásobkom výhrevnosti celulózy a hemicelulózy. Listnaté dreviny obsahujú približne 25% lignínu, ihličnaté takmer 30 %. Tieto tri hlavné zložky tvoria spravidla viac ako 95 % drevnej hmoty a pozostávajú iba z prvkov uhlíka, kyslíka a vodíka. Po úplnom spálení týchto troch zložiek zostanú ako výsledné produkty horenia iba oxid uhličitý a voda. Živica, vosky, tuky, proteíny, aminokyseliny, škrob a minerálne látky tvoria s podielom okolo 5 % ostatnú časť sušiny drevnej biomasy. Výhrevnosť živíc, voskov a tukov predstavuje cca 38 MJ.kg 1. Aj napriek nízkemu podielu na obsahu sušiny sú tieto zložky v konečnej energetickej bilancii dreva nemenej významné. HARTMANN (2003). Spalné teplo absolútne suchej biomasy je možné relatívne jednoducho vypočítať podľa vzťahu: C H O S Hu TS = 33,9* + 121,4*( ) + 10,47 * pričom: *8 100 HuTS spalné teplo sušiny [MJ.kg 1 ] C, H, O, S hmotnostný podiel uhlíka, vodíka, kyslíka a síry. 86

88 5.10 Spaľovanie biomasy, fosílnych palív a ich vplyv na životné prostredie Zabezpečenie energetických potrieb ľudstva a ekologické problémy patria medzi základné problémy ľudstva, ktoré majú globálny charakter. Pri produkcii energie z primárnych zdrojov vznikajú látky, ktoré v najväčšej miere znečisťujú životné prostredie. V súčasnosti už nie je prípustné pri riešení energetického problému opomenúť environmentálne hľadiská. Energetika ako odvetvie národného hospodárstva má závažné environmentálne účinky, ktoré sa prejavujú najmä v blízkosti zdrojov a ovplyvňujú tak priľahlé ekosystémy, ale často prerastajú až do regionálnych, prípadne globálnych dôsledkov. Ovplyvňuje biosféru najmä zvyšovaním obsahu oxidu uhličitého, siričitého a oxidov dusíka v atmosfére, mechanickým a chemickým znečistením atmosféry tuhými časticami, chemikáliami, ako i produkciou odpadového tepla do biosféry a znečisťovaním biosféry rádioaktívnymi látkami. Prakticky nie je možné, aby v dôsledku energetického využívania prírody neprebiehali aj následné zmeny v kvalite životného prostredia. Je však nevyhnutné dôsledne kontrolovať, aktívne riadiť a predvídať vývoj energetiky tak, aby neboli narušené samoregulačné mechanizmy biosféry, aby sa predišlo vzniku a rozvoju nevratných zmien v ekosystémoch. Potrebné je taktiež eliminovať vratné zmeny, ak nastanú a obmedziť ich rozsah a intenzitu na minimum. Klasické fosílne palivá (uhlie, ropa, zemný plyn) predstavujú v súčasnej dobe viac ako 3/4 celkovej svetovej spotreby energie, keď sa na štrukúre spotreby primárnych zdrojov vo svete podieľajú viac ako 77 %. BROŠKA (1999). Z hľadiska miery zastúpenia nasledujú tradičné obnoviteľné zdroje 11 %, vodné elektrárne 6 %, jadrové elektrárne 5 % a nové obnoviteľné zdroje 2 %. K fosílnym (prírodným) palivám zaraďujeme uhlie, ropu a zemný plyn, ktoré patria k tzv. tradičným palivám a olejové bridlice a dechtové piesky. Z týchto energetických zdrojov prechádza pri spaľovaní do biosféry veľké množstvo spaľovacích produktov a tuhých zvyškov, z ktorých je väčšina zdraviu škodlivá a negatívne ovplyvňuje kvalitu životného prostredia. Tepelné elektrárne, využívajúce spaľovanie fosílnych palív, predstavujú závažné bodové zdroje znečistenia. Priemerne pri spaľovaní vzniká cca 700 kg rôznych tuhých škodlivín, prevažne popolčeka a asi 2000 kg plynných škodlivín na obyvateľa a rok. ŠENITKOVÁ, EŠTOKOVÁ (2002). Množstvo tuhých exhalátov závisí od množstva spaľovaného paliva, obsahu popola v ňom a od podielu zachytenia popolovín vo forme škváry či trosky. Stupeň zachytenia popolčeka priamo v ohnisku kotla závisí od typu ohniska. LULKOVIČOVÁ (1999). Popolček a škvára obsahujú rôzne škodlivé a toxické látky, napr. ťažké kovy. K najvýznamnejším plynným exhalátom, emitovaným zo spaľovania fosílnych palív, patria oxid uhličitý CO 2, oxidy síričitý SO 2 a sírový SO 3 a oxidy dusíka NO x. Množstvo vznikajúcich oxidov závisí od chemického zloženia paliva, ako aj od technológie spaľovania (NO x ). Spaliny obsahujú v malom množstve aj rôzne organické látky, karcinogény a zmesi rádioaktívnych izotópov. Porovnanie merných emisií vnikajúcich pri spaľovaní rôznych druhov fosílnych palív je uvádzané v tabuľke 33. HORBAJ (1999). 87

89 Tabuľka 33 Hodnoty merných emisií vznikajúcich pri spaľovaní rôznych druhov palív Druh paliva Popolček [mg.mj 1 ] SO 2 [mg.mj 1 ] NOx [mg.mj 1 ] CO 2 [mg.mj 1 ] CO [mg.mj 1 ] hnedé uhlie čierne uhlie vykurovací olej svietiplyn 20 1, zemný plyn 8,8 0, Zemný plyn sa z pomedzi fosílnych palív javí z hľadiska produkcie emisií všetkých druhov znečisťujúcich látok ako najmenej zaťažujúci, keďže v porovnaní s uhlím a ropou neobsahuje síru, dusík, chloridy, fluoridy ani popol a vodu. HORÁK (1999). Základným rozdielom pri spaľovaní biomasy v porovnaní s fosílnymi palivami sú emisie oxidu uhličitého (CO 2 ). Pri spaľovaní fosílnych palív dochádza k produkcii CO 2 a následne k zvyšovaniu koncentrácie tohto plynu v zemskej atmosfére. Tento jav významnou mierou prispieva k súčasným globálnym zmenám klímy, čo má za následok nárast teplôt za posledné desaťročia, prípadne vytváranie tropických hurikánov a cyklónov. Spaľovaním fosílnych palív sa uvoľňujú do ovzdušia látky, ktoré boli milióny rokov uložené v zemských hlbinách. Nastáva tak nerovnováha pri emitovaní dodatočného množstva CO 2 do atmosféry a následne vzniká takzvaný skleníkový efekt. Pri spaľovaní zemného plynu dochádza taktiež ku produkcii týchto emisií, hlavne skleníkového plynu CO 2, avšak asi o 40% v menšom množstve ako pri spaľovaní fosílnych palív, napr. uhlia. Je potrebné spomenúť, že aj pri spaľovaní biomasy sa produkuje CO 2 je to však oxid uhličitý, ktoré na seba naviazali rastliny vo forme chemických väzieb v priebehu svojho života. Pokiaľ teda hovoríme o CO 2 z drevnej biomasy tak je to za obdobie niekoľkých desaťročí, maximálne storočí. Preto tento proces považujeme za CO 2 neutrálny. Napríklad JONAS, HANEDER (2001) uvádzajú, že smrek s drevnou hmotou 1 m 3 v priebehu svojho života uložil najmenej 200 kg uhlíka (C), resp. odobral z atmosféry okolo 750 kg CO 2. Obrázok 16 Kolobeh uhlíka (zdroj internet) 88

90 Ani spaľovanie dendromasy nezostáva úplne bez vplyvu na životné prostredie. DZUREN- DA (2005) popisuje základné znečisťujúce látky z procesov spaľovania dendromasy. Pri spaľovaní dendromasy, okrem hlavných produktov horenia paliva oxidu uhličitého CO 2 a vodnej pary H 2 O spaliny obsahujú i vedľajšie produkty, akými sú: oxid uhoľnatý CO ako výsledok nedokonalej oxidácie uhlíka obsiahnutého v horľavine paliva, oxidy dusíka NO X vytvorené oxidáciu palivového dusíka, nezoxidované (nespálené) produkty termického rozkladu označované ako organický uhlík C a produkty sprievodných chemických reakcii prebiehajúcich v kúrenisku tepelného zariadenia akým je napríklad tvorba oxidov dusíka NO X vznikajúcich cestou vysokoteplotnej oxidácie vzdušného dusíka s kyslíkom. Uvedené vedľajšie produkty horenia paliva nachádzajúce sa v spalinách sú podľa súčasnej legislatívy o ochrane ovzdušia zaradené do skupiny základných znečisťujúcich látok. V zmysle Prílohy 6.1, Vyhlášky MŽP SR č. 706/2002 Z. z. do skupiny základných znečisťujúcich látok z procesu spaľovania palív patria nasledovné znečisťujúce látky: tuhé znečisťujúce látky TZL oxid uhoľnatý CO, oxidy dusíka NOX (suma NO + NO 2, vyjadrené formou NO 2 ), organické látky ( C), označované aj ako celkový organický uhlík (TOC). Prípustná miera znečistenia spalín znečisťujúcimi látkami z procesu spaľovania palív je stanovená hodnotami emisných limitov. Špecifické emisné limity pre spaľovanie palív v palivovo energetickom priemysle sú uvedené v Prílohe č. 4 k vyhláške č. 706/2002 Z. z. Hodnoty špecifických emisných limitov vzťahujúce sa na spaľovanie biomasy, vrátane dendromasy pre tepelné zariadenia v závislosti na tepelnom príkone uvádza tabuľka č. 34 Tabuľka 34 Hodnoty emisných limitov pre spaľovanie dendromasy DZURENDA (2005) Menovitý tepelný príkon MW TZL Emisný limit [ mg.m 3 ] NOX CO C Jestvujúce zdroje 0,3 MW až 2,5 MW 2,5 MW až 62 MW Vyšší ako 7 MW Nové zdroje 0,3MWaž1,0MW ,3MWaž2,5MW 850* 0,3 MW až 7 MW 650 Vyšší ako 1 MW 2,5 MW až 62 MW Vyšší ako 7 MW 250 Referenčný obsah kyslíka O 2 [ % ] * pri hmotnostnom toku vyššom ako 5 kg.h 1 Hodnoty špecifických emisných limitov platných pre palivovo energetický priemysel sa vzťahujú na koncentrácie ZL v suchých spalinách, po prepočítaní na štandartné stavové podmienky t.j.: tlak p = 101,325 kpa, teplotu t = 0 C a tzv. referenčný obsah kyslíka v spalinách zo spaľovania dreva a kôry O 2 = 11 %. 89

91 Spaľovanie dreva a inej hmoty rastlinného pôvodu je na rozdiel od iných pevných fosílnych palív špecifické tým, že v procese spaľovania sa uvoľňuje podstatne vyšší podiel prchavej horľaviny, ktorej úplná oxidácia si vyžaduje vytvorenie v spaľovacom priestore kúreniska špecifické podmienky. Súčasný stav techniky pre spaľovanie dendromasy nezabezpečuje pre všetky prevádzkové stavy procesu spaľovania úplnú oxidáciu horľaviny paliva. Emisno technologickými meraniami a analýzami spalín zo spaľovania dreva boli v spalinách identifikované chemické zlúčeniny obsahujúce organický uhlík: formaldehyd, fenol, naftalén. Ich koncentrácie v rozsahu mg.mn 3 v spalinách, nie sú mimoriadne vysoké, obsahujú však aldehydy, ktoré v atmosfére rýchlo podliehajú fotodisociácií a stávajú zdrojom voľných radikálov v ovzduší. Uvedená skutočnosť je premietnutá v environmentálnej legislatíve tým, že pre spaľovacie zariadenia spaľujúce palivo drevo, drevný odpad a iná hmota rastlinného pôvodu, je stanovený aj emisný limit: organické látky, označovaný aj ako celkový organický uhlík C. DZURENDA (2005). DZURENDA (2005) uvádza, že závislosť medzi koncentráciou CO, fenolu a formaldehydu v spalinách z procesu spaľovania dendromasy vyplývajú nasledovné poznatky: a) Pri ustálených aerodynamických podmienkach procesu horenia dendromasy a stálej teplote v kúrenisku v rozpätí hodnôt: t = C sú koncentrácie ako oxidu uhoľnatého CO, ako i celkového organického uhlíka v spalinách nízke, a pomer C a CO je v rozpätí: 1 : 25 až 1 : 30. b) V prípadoch, keď sa v spaľovacom priestore kúreniska vytvoria zóny s relatívnym nedostatkom kyslíka (z dôvodu nevhodnej konštrukcie kúreniska, zlej distribúcie spaľovacieho vzduchu do spaľovacieho priestoru, či preplnenia kúreniska palivom) hodnoty koncentrácie uhľovodíkov C sú nepomeme vyššie, blížiace sa hodnote koncentrácie oxidu uhoľnatého CO. Z uvedených skutočností vyplýva, že aj spaľovanie dendromasy má svoje špecifiká a problémy, ktoré je potrebné riešiť pri projektovaní a prevádzkovaní energetických zariadení. Naďalej však práve využívanie biomasy bude zohrávať kľúčovú úlohu pri redukcii využívania fosílnych palív a vysporiadanie sa stechnickými problémami prinesie zlepšovanie kvality životného prostredia a možnosti rozvoja vidieckých regiónov. 90

92 PRÍLOHA Č. 1 Vzájomné porovnanie energetických vlastností dendromasy a fosílnych palív, podľa Saastamoinen Yhtymä OY. In DZURENDA (2005) Palivo Parameter Jednotka Fosílne palivá Dendromasa Č. uhlie H. uhlie Rašelina Drevo Kôra Obsah C [%] H [%] 3,5 5,0 4,5 5,5 5,0 6,5 6,0 6,5 5,5 6,0 0 [%] 2,8 11, S [%] 1 3 0,1 0,3 N [%] 1 2 1,0 2,5 0,01 0,2 0,3 1,2 Obsah popolovín [%] ,4 0,7 3 6 Bod tavenia popola [ C] Prchavé horľaviny [%] Priestorová hmotnosť [kg.m 3 ] Rozsah vlhkosti [%] Priemerná vlhkosť [%] , Výhrevnosť sušiny [MJ.kg 1 ] ,5 17, Efektívna výhrevnosť [MJ.kg 1 ] 25,2 12, ,2 8,2 Objemová hmotnosť a výhrevnosť vzduchosuchého dreva. Ing. Ján Novák, info.cz/t.py?t=16&i=12&h=2&pl=49 Druh paliva Objemová hmotnosť sušiny Objemová hmotnosť sušiny pri vlhkosti w = 25 % Výhrevnosť pri vlhkosti w = 25 % [kg.m 3 ] [kg.plm 3 ] [kg.prm 3 ] [MJ.kg 3 ] [MJ.plm 3 ] [MJ.prm 3 ] Množstvo paliva [kg] Smrek , Jedľa , ,94 Borovica , ,96 Smrekovec , ,98 Topoľ , ,07 Jelša , ,02 Vŕba , ,02 Breza , ,97 Jaseň , ,03 Buk , ,05 Dub , ,99 Hrab , ,08 Agát , ,03 91

93 Jednotky pre objemy dreva a ich prepočty Drevo plnometer [plm] Uložené drevo priestorový rovnaný meter [prm] Štiepka priestorový voľne sypaný meter [prms] [plm] 1,0 1,43 2,43 [prm] 0,7 1,0 1,7 [prms] 0,41 0,59 1,0 [plm] = 1 m 3 drevnej hmoty (plnometer) [prm] = 1 m 3 rovnaných polien, obsahuje 60 75% dreva (priestorový meter) [prms] = 1 m 3 volne uloženej nezhutnenej štiepky (priestorový meter) Energetické jednotky a ich prepočet J kj kwh 1 J = 1 0,001 2,78 x kj = ,78 x kwh = 3,6 x kcal = ,19 0,00116 Prepočet energetických jednotiek: Energie je schopnosť vykonať prácu, tzn. pohyb so zaťažením. Fyzikálna jednotka práce zodpovedá súčinu (sily x dráha), tj. Newtonmetrov [Nm] alebo Joulou [J]. Výkon znamená prácu za jednotku času, preto 1 J/s = 1 W (Watt). Výkonové jednotky a ich prepočet W kw kcal h 1 W 1 0,001 0,860 1 kw kcal/s , kcal/h 1,16 1,16 x

94 LITERATÚRA 1. BRENNDÖRFER, M., ET. AL. 1994: Energtische Nutzung von Biomasse, Kuratorium für Technik und Bauwesen in der Landwirtschaft, Darmstadt, 149 str. 2. BROŠKA, F., 1990: Prognózy energetiky do roku EKO Ekologie a společnost, 41, s BRUNNER, T., OBERNBERGER, I., 1997: Trocknung von Biomasse Grunlagen und innovative Technik, In: 3. Internationale Fachtagung Energetische Nutzung nachwachsender Rohstoffe, Freiburg, str. 4. CAMPEROVÁ, M., Biomasa, 5. DIN 51731, 1996: Prüfung fester Brennstoffe Preßlinge aus naturbelassenem Holz Anforderungen und Prüfung 6. DZURENDA, L., 2005: Spaľovanie dreva a kôry, Vydavateľstvo TU vo Zvolene, 123 str. 7. GERNHARDT, D., ET. AL. 1995: Thermisch verwertbares Restholz der holzbe und verarbeitenden Betriebe im VEW Versorgungsgebiet, Institut für Berg und Energierecht der Ruhr Universität Bochum, 129 str. 8. GIEBER, D., 2002: Produktionstechnische Voraussetzungen für die Herstellung hochwertiger Holzbrennstoffe, Bundesministerium für Verkehr, Innovation und Technologie, Wien 125 str. 9. GOLSER, M., NEMESTOTHY, K., SCHNABEL, R., 2004: Methoden zur Übernahme von Energieholz, Forschungsbericht, Forschungsinstitut und akkreditierte Prüf und Überwachungsstelle der Österreichischen Gesellschaft für Holzforschung, Wien, 158 str. 10. GUBA, P., 1994: Spaľovacie zariadenia na energetické využitie biomasy, In.: Zborník Produkcia a využitie poľnohospodárskej a lesnej biomasy na energiu, Zvolen, s 11. HARTMANN, H. ET AL., 2003: Handbuch Bioenergie Kleinanlagen. Fachagentur Nachwachsende Rohstoffee.V., Gülzow, 187 str. 12. HORÁK, M., KRUPA, I., 1999: Porovnanie palív z ekonomického a ekologického hľadiska. TZB Haus Technik, 2,, s HORBAJ, P., 1999: Ekologické aspekty spaľovania. 14. ILAVSKÝ, J., ORAVEC, M., 1992: Energetické využitie dendromasy, Ústav pre výchovu a vzdelávanie pracovníkov LVH SR, Zvolen 137 str. 15. JONAS, A., HANEDER, H., 2001: Energie aus Holz. Informationsbroschüre der Landwirtschaftskammern, St. Pölten, 76 str. 16. KOLOMAZNÍKOVÁ H., 1997: Energetické využití biomasy, Dizertačná práca, MZLU Brno, 133 str. 17. KOPETZ, G., 2000: Zukunft grüne Energie Kurswechsel, Österreichische Agrarverlag, 215 str. 18. KUBLER, H., 1987: Heat Generating Processes as Cause of Spontaneous Ignition in Forest Products, Forest Products Abstracts 1987, Ročník 10, číslo LAUER, M., BERGMAYER, M., 1986: Einfache Methoden zur natürlichen Trockung von Hackgut und Rinde für kleine und mittlere Feuerungsanlagen bis 500 kw, TU Graz, 121 str. 93

95 20. LULKOVIČOVÁ, O.: Moderné technológie spaľovania ušľachtilých palív. TZB Haus Technik, 2, 1999, s MAJER, E., ILAVSKÝ, J., ET. AL. 2002: Výskum postupov výroby energie z biomasy, využitie popolov a príprava modelových riešení energetického využitia biomasy, Záverečná správa LVÚ Zvolen, 97 str. 22. ÖNORM M 7132, 1998: Energiewirtschaftliche Nutzung von Holz und Rinde als Brennstoff, Österreichische Normunginstitut Wien, 9 str. 23. ÖNORM M 7133, 1998: Holzhackgut für energetische Zwecke, Österreichische Normunginstitut Wien, 7 str. 24. ÖNORM M 7135, 2000: Presslinge aus naturbelassenem Holz oder naturbelassener Rinde Pellets und Briketts Anforderungen und Prüfbestimmungen, Österreichische Normunginstitut Wien, 10 str. 25. SIMANOV, V., 1995: Energetické využívaní dříví, Terrapolis Olomouc, 115 str. 26. STN , 2004: Sortimenty dreva Ihličnaté štiepky a piliny, Slovenský ústav technickej normalizácie, 9 str. 27. STN , 2004: Sortimenty dreva Listnaté štiepky a piliny, Slovenský ústav technickej normalizácie, 9 str. 28. ŠENITKOVÁ I., EŠTOKOVÁ A., 2002: Zdroje energie a environmentálna záťaž, Acta Montanistica Slovaca Ročník 7 (2002), 4, THÖRNQUIST, T., LUNDSTRÖM, H., 1982: Health hazards caused by fungi in stored wood chips, Forest Produkt Journal 32, str. 30. VYHLÁŠKA MV SR Č. 258/2007 Z. z. o požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť pri skladovaní, ukladaní a pri manipulácii s tuhými horľavými látkami, VYHLÁŠKA MŽP SR Č. 706/2002 Z. z. o zdrojoch znečisťovania ovzdušia, o emisných limitoch, o technických požiadavkách a všeobecných podmienkach prevádzkovania, o zozname znečisťujúcich látok, o kategorizácii zdrojov znečisťovania ovzdušia a o požiadavkách zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich látok, WEINGARTMANN, H., 1991: Hackguttrockung, Österreichische Kuratorium für Landtechnik, Institut für Landtechnik und Energiewirtschaft, Universität für Bodenkultur, Wien 33. ŽIDEK, L., a kol. 2006: Vykurovanie drevnými peletami, Biomasa, združenie právnických osôb, Kysucký Lieskovec, 133 str. 94

96 6 NÁKLADY, EKONOMICKÁ EFEKTÍVNOSŤ A PROJEKTY VYUŽÍVANIA BIOMASY NA ENERGETICKÉ ÚČELY K zisteniu ekonomickej efektívnosti a rentability produkcie tepla z biomasy je potrebné analyzovať nákladové položky a výnosy a porovnať ich s potenciálnymi alternatívami. Do tohto komplexného procesu vstupuje množstvo externých faktorov akými sú napr. vývoj, súčasná situácia a trendy na trhoch fosílnych palív a alternatívnych energetických nosičov, ich dostupnosť, ceny, vplyv na životné prostredie, vývoj technológií spracovania a spaľovania biomasy, energetická politika a podpora obnoviteľných foriem energie zo strany štátu, zvýšenie energetickej nezávislosti krajiny a pod. V úvodných častiach kapitoly sa zaoberáme teoretickými aspektmi hodnotenia efektívnosti investičných projektov. V ďalších kapitolách budeme sledovať ekonomickú efektívnosť a nákladovosť produkcie biomasy od založenia energetickej plantáže až po samotné spaľovanie energetických štiepok. Jedným z prvých krokov bude analýza ekonomickej efektívnosti zakladania, obhospodarovania a využívania energetických plantáží. V kapitole Ekonomické zhodnotenie technológii pre dezintegráciu, skladovanie a transport biomasy analyzujeme náklady výroby, skladovania a efektívnosť transportu energetických štiepok. Po zhodnotení nákladov a ekonomickej efektívnosti produkcie a spracovania biomasy sa v ďalších častiach zaoberáme investičnými a prevádzkovými nákladmi objektov na výrobu tepla a energie z biomasy. Ekonomická efektívnosť výroby tepla je spracovaná na základe vývoja cien energetických nosičov tepla v období v SR ( zemný plyn, hnedé uhlie, elektrická energia) a ich porovnaním s formami biomasy (palivové drevo, štiepky). Záver kapitoly sa zaoberá návrhom a tvorbou projektov využívania biomasy na energetické účely. Posudzovanie nákladov a ekonomickej efektívnosti je v rámci jednotlivých kapitol doplnené konkrétnymi príkladmi z Nemecka a Slovenska. 6.1 Hodnotenie efektívnosti investičných projektov Produkcia biomasy a výroba tepla je spojená s investíciami v oblastiach zakladania plantáží, nákupu technologických zariadení na ťažbu dreva, výrobu energetických štiepok a ich transport a v neposlednom rade investíciami spojenými s vybudovaním objektov a technológiami spaľujúcich biomasu. Na základe vyhodnotenia efektívnosti projektu musíme vedieť zodpovedať otázku, či sa nám oplatí, alebo neoplatí investovať plánované finančné prostriedky, resp. pri porovnávaní viacerých alternatívnych projektoch stanoviť, ktorý projekt je z finančného hľadiska výhodnejší. Vo všeobecnosti pokladáme investíciu za ekonomicky efektívnu vtedy, ak v požadovanom čase je splatená a zároveň vložený kapitál dosiahne požadovaný výnos. Suma bežných príjmov v čase životnosti projektu musí prekročiť sumu bežných výdavkov za účelom krytia amortizácie investície a výnosu vloženého kapitálu. Zároveň je potrebné zistiť za aký čas sa vložené finančné prostriedky vrátia a aká je ich rentabilita. V rámci životnosti projektu sa hodnotia finančné toky podľa časových periód. Pod životnosťou projektu rozumieme jeho ekonomickú životnosť. Ide o dobu počas ktorej predpokla- 95

97 dáme plynutie výnosov. Časová perióda v investičných projektoch je obyčajne 1 rok. Vyhodnotenie ekonomickej efektívnosti investičných projektov je založené na základe nasledovných ekonomických parametrov: 1) Vstupná investícia spojená so zaobstaraním pozemku, stavebných úprav, nákupu technologického zariadenia a pod. 2) Projektovanie očakávaných nákladov v rámci životnosti projektu podľa časových periód (napr. projekt teplárne náklady na nákup energetických štiepok). 3) Projektovanie očakávaných výnosov v rámci životnosti projektu podľa časových periód. Hlavným výnosom investície je čistý zisk a odpisy, ktorý označujeme ako CASH FLOW. 4) Projektovanie nákladov na kapitál podľa zdrojov financovania projektu. Ide najmä o projektovanie splátok potenciálnych úverov. Pri hodnotení ekonomickej efektívnosti projektov rozlišujeme dve základné skupiny metód: statické a dynamické metódy Statické metódy hodnotenia investičných projektov Statické metódy nezohľadňujú faktor času a z tohto dôvodu sú vhodné ako pomocné, resp. doplnkové metódy pri hodnotení a porovnávaní krátkodobých projektov. Medzi statické metódy patria (DRÁBEK, PITNEROVÁ, 2001): metóda porovnania nákladov, metóda porovnania zisku, výpočet rentability a výnosnosti investície, výpočet doby splatnosti. Metóda porovnania nákladov Kritérium posudzovania pri tejto metóde je výška ročných priemerných nákladov. Celkové náklady projektu sa skladajú z investičných nákladov (nákup odvoznej súpravy) a prevádzkových nákladov (údržba, PHM, poistenie). Pre porovnateľnosť výšky ročných priemerných nákladov musíme jednorazové investičné náklady vyjadriť ako ročný úrok z investície + ročné odpisy z investície. Odpisy sú peňažným vyjadrením fyzického a morálneho opotrebenia odpisovaného investičného majetku, vyjadrujú časť hodnoty, ktorá už prešla do hodnoty výrobkov. Odpismi prenášame hodnotu opotrebenia do nákladov výrobkov a vytvárame finančné zdroje na obnovu investičného majetku. Výšku priemerných ročných nákladov stanovíme nasledovne: N = I. i + O + PN min. I investičné náklady i úroková miera O odpisy PN ročné prevádzkové náklady 96

98 Vzhľadom na to, že metóda nezohľadňuje rentabilitu a výnosy môžeme ju uplatniť ako pomocnú metódu pri porovnávaní projektov, ktoré dosiahnu rovnakú hodnotu výnosov. Metóda porovnania zisku Kritériom posudzovania je výška dosiahnutého ročného zisku. Zisk vypočítame ako rozdiel ročných výnosov, ročných prevádzkových nákladov a odpisov investície: Z = V PN O max. Z ročný zisk V ročné výnosy PN ročné prevádzkové náklady O odpisy Metóda zohľadňuje výšku výnosov, nezohľadňuje však rentabilitu investovaného kapitálu. Výpočet rentability a výnosnosti investície Výpočet rentability a výnosnosti investície vhodne dopĺňajú a odstraňujú nedostatky metód porovnania nákladov a zisku. Rentabilita investície vyjadruje koľko korún zisku dosiahneme z jednej koruny investovaných nákladov. Pri výnosnosti investície rozšírime zisk o odpisy, čím dostaneme odpoveď na otázku koľko korún nových zdrojov (zisk + odpisy) dosiahneme z jednej koruny investície. Z R = * 100 I max CF VI = * 100 max I R rentabilita investície Z ročný zisk I investičné náklady VI výnosnosť investície CF CASH FLOW Výpočet doby splatnosti Výpočtom doby splatnosti projektu zisťujeme časové obdobie za ktoré bude splatená investícia z výnosov investovania. Pod výnosmi investovania rozumieme zisk a odpisy investície CASH FLOW. Pri rentabilných projektoch je doba splatnosti vždy kratšia ako doba životnosti projektu. I D = min CF Hore uvedené statické metódy objasníme na nasledovnom príklade: 97

99 Príklad 1 statické metódy hodnotenia investičných projektov Lesný podnik uvažujeme o zakúpení štiepkovača na výrobu energetických štiepok. Rozhoduje sa z dvoch alternatívnych ponúk (A, B), pričom má k dispozícii nasledovné ekonomické parametre: Tabuľka 35 Príklad 1 statické metódy hodnotenia investičných projektov vstupné ekonomické parametre (mil. SK) Investičné náklady (I) 12 8 Ročné prevádzkové náklady (PN) 0,6 0,4 Ročné výnosy (V) 3,2 2,8 Odpisy (O) 2 1,5 A B Požadovaná miera výnosov, resp. úroková miera projektov je 10 %. Životnosť projektov je 6 rokov. Životnosť projektu predstavuje obdobie fungovania investície. V našom prípade štiepkovač je strojom pre lesníctvo, ktorý podľa zákona 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je zaradený do 2. odpisovej skupiny. V tejto odpisovej skupine je doba odpisovania hmotného majetku 6 rokov, čo predstavuje životnosť tejto investície. Metóda porovnania nákladov N = I * i + O + PN Projekt A: N = 12*0, ,6 = 3,8 mil. Sk Projekt B: N = 8*0,1 + 1,5 + 0,4 = 2,7 mil. Sk Metóda porovnania zisku Z = V PN O Projekt A: N = 3,2 0,6 2 = 0,8 mil. Sk Projekt B: Z = 2,8 0,4 1,5 = 0,9 mil. Sk Rentabilita investície R = Z * 100 I Projekt A: 0,8 R = 12 * 100 = 6,7 % Projekt B: 0,9 * 100 =11,25 % R = 8 Výnosnosť investície CF VI = * 100 I 0,8+2 Projekt A: VI = * 100 = 23,33 % 12 Projekt B: VI = 0,9+1,5 * 100 = 30 % 8 98

100 Doba splatnosti investície I D = CF Projekt A: 12 = 4,3 roka D = 2,8 Projekt B: 8 = 3,3 roka D = 2,4 Výsledky statických metód potvrdzujú výhodnosť projektu B. Realizácia projektu B je spojená s nižšími nákladmi, vyšším ziskom, rentabilitou a výnosnosťou investície ako aj nižšou dobou splatnosti investície Významným nedostatkom statických metód je absencia časového faktora. Tento nedostatok sa prejavuje najmä pri dlhodobých investičných projektoch. Z týchto dôvodov statické metódy môžeme uplatniť najmä vtedy, ak čas ako faktor nemá podstatný vplyv, napr. výber a kúpa stroja, projekty s krátkou dobou životnosti do 2 rokov a pod Dynamické metódy hodnotenia investičných projektov Dynamické metódy zohľadňujú časový faktor a odstraňujú s tým spojené nedostatky statických metód. Čas spôsobuje zmenu hodnoty peňazí. Ak by sme porovnali hodnotu dnešnej a budúcej koruny, dnešná koruna má z ekonomického hľadiska vyššiu hodnotu ako koruna v budúcnosti. Z tohto dôvodu je potrebné vypočítať súčasnú hodnotu budúcich očakávaných nákladov a výnosov v jednotlivých časových periódach projektu. Súčasnú hodnotu peňazí, ktoré očakávame v budúcnosti (budúce výnosy a náklady) vypočítame pomocou diskontu odúročiteľa, označovaného ako diskontná sadzba, alebo výnosová miera. Výška diskontnej sadzby by mala odrážať porovnateľnú investičnú alternatívu, resp. by mala odrážať riziko spojené s realizáciou projektu. Porovnateľnou alternatívou pre investovanie je napr. uloženie peňažných prostriedkoch na účte v banke. Úroková miera v banke je v tomto prípade najnižšou možnou použiteľnou bezrizikovou sadzbou. Výška diskontnej sadzby môže byť tiež stanovená ako minimálna miera rentability kapitálu, ktorú chce podnik dosiahnuť. Vzorec pre výpočet súčasnej hodnoty budúcich peňazí je nasledovný: H n H 0 = H n + (1 + k) n = (1 + k) n Kde: H 0 súčasná hodnota peňazí H n hodnota peňazí v roku n k ročná diskontná sadzba (výnosová miera) n počet rokov za ktoré sa počíta diskonotovanie Výpočet súčasnej hodnoty budúcich peňazí objasníme na príklade 2: 99

101 Príklad 2 súčasná hodnota budúcich peňazí diskontovanie V šiestom roku životnosti projektu teplárne očakávame výnos 230 tis. Sk. Aká je súčasná hodnota tohto výnosu pri ročnej úrokovej miere 5 %? H n H 0 = = = (1+i) n (1,5) 6 Hodnota výnosu v súčasnosti je Sk. Medzi ukazovatele dynamických metód patria (DRÁBEK, PITNEROVÁ, 2001): čistá súčasná hodnota (ČSH), index rentability (IR), vnútorné výnosové percento (VVP), diskontovaná doba splatnosti (DDS). Ako doplnkové ukazovatele môžeme využiť: rentabilitu investície, analýzu bodu zvratu. Čistá súčasná hodnota (ČSH) Čistá súčasná hodnota je základný ukazovateľ hodnotenia efektívnosti projektov a je definovaná ako rozdiel medzi diskontovanými peňažnými tokmi projektu (výnos z investovania) a kapitálovým výdajom (investícia). Výnosom z investovania rozumieme očakávanú hodnotu cash flow (t.j. čistý zisk + odpisy). Matematicky možno uvedený vzťah vyjadriť nasledovne: ČSH = SHCF IK ČSH SHCF IK čistá súčasná hodnota súčasná hodnota cash flow investovaný kapitál SHCF vypočítame ako súčet diskontovaných očakávaný cash flow v jednotlivých periódach (rokoch) projektu (CF)1...n. CF 1 CF 2 CF n SHCF = + + (1 + k) 1 (1 + k) 2 (1 + k) n Pri rozhodovaní podľa ukazovateľa ČSH platí nasledovné odporúčanie: ČSH > 0 investovať (projekt je prijateľný,) ČSH < 0 neinvestovať (projekt je neprijateľný, nezaisťuje požadovanú mieru výnosu) ČSH = 0 investíciu nemožno odporučiť ani odmietnuť 100

102 Index rentability (IR) Index rentability vypočítame ako pomer očakávaných cash flow prepočítaných na súčasnú hodnotu (SHCF) a investovaného kapitálu (IK). Tento ukazovateľ je vhodný ako porovnávacie kritérium investičných projektov. IR = SHCF / IK Odporúčanie [3.] IR > 1 investovať IR < 1 neinvestovať IR = 1 investíciu nemožno odporučiť ani zamietnuť Vnútorné výnosové percento (VVP) Vnútorné výnosové percento predstavuje takú diskontnú sadzbu, pri ktorej je čistá súčasná hodnota rovná nule. VVP vyjadruje skutočnú rentabilitu investície. ČSH 1 VVP = k 1 + * (k 2 k 1 ) ČSH 1 ČSH 2 k 1 diskontná sadzba pri ktorej je ČSH > 0 k 2 diskontná sadzba pri ktorej je ČSH < 0 ČSH 1 kladná hodnota pri diskontnej sadzbe k 1 ČSH 2 záporná hodnota pri diskontnej sadzbe k 2 Ak je vypočítané VVP vyššie ako požadovaná miera efektívnosti odporúčame realizáciu projektu. Diskontovaná doba splatnosti (DDS) Diskontovaná doba splatnosti udáva časové obdobie, za ktoré sa prostredníctvom diskontovaného cash flow (odpisy + zisk) vráti vložená investícia. Ak je DDS kratšia ako predpokladaná doba ekonomickej životnosti projektu môžeme odporučiť realizáciu investície. Čim je DDS vo vzťahu k ekonomickej životnosti kratšia, tým je projekt prijateľnejší Rentabilita investície (RI) Rentabilita investície vyjadruje koľko zisku (Z) ročne prinesie koruna investovaného kapitálu. Z RI = IK *

103 Bod zvratu (BZ) Bod zvratu určuje množstvo produkcie, od ktorého firma začne produkovať zisk. Ide o určenie takého objemu výroby, pri ktorom sa výnosy rovnajú nákladom. Bod zvratu nazývame aj prahom zisku. Hore uvedené ukazovatele dynamických metód objasníme na reálnom príklade finančno ekonomickej analýzy projektu teplárne v meste Brezno (BACHŇÁK, 2006): Príklad 3 tepláreň Brezno dynamické metódy hodnotenia investičných projektov Spoločnosť zabezpečujúca výrobu a rozvod tepla v meste Brezno sa rozhodla, že v dvoch tepelných zariadeniach k pôvodným štyrom kotlom na zemný plyn pristaví kotle na biomasu, ktoré by mali prednostne vyrábať teplo a zabezpečiť tak 75 % produkcie. Spoločnosť predpokladá nasledovné množstvo vyrobeného tepla: Teplo vyrobené spaľovaním drevnej štiepky GJ Teplo vyrobené spaľovaním zemného plynu GJ Teplo vyrobené spolu GJ Výnosy, náklady a ceny tepla budeme pre prehľadnosť uvádzať bez DPH. V pôvodnom variante s využívaním technológie na zemný plyn (ZP) bola cena stanovená Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) na 542,60 Sk/GJ. Po investícii do technológie s drevnými štiepkami sa cena zníži na 421,90 Sk/GJ. ÚRSO reguluje maximálnu výšku ceny tepla, primeraného zisku ako aj výšku nájmu resp. všetkých oprávnených nákladov pre každý teplárenský zdroj. V súčasnosti je maximálna výška primeraného zisku stanovená na 25 Sk/GJ vyrobeného tepla. Ročný výnos z investície v prvom roku je 23,6 mil. Sk. Investičné náklady na projekt sú stanovené vo výške 28,743 mil. SK. Z dôvodu regulácie ceny tepla je možné uskutočniť realizáciu projektu len s pomocou fondov EÚ. Pre súkromný sektor je výška pomoci stanovená maximálne 50 %, pre verejný sektor 95 % z celkových investičných nákladov projektu. (v roku 2005 v rámci Opatrenia 1.4 Podpora úspor energie a využitia obnoviteľných zdrojov energie, realizované prostredníctvom Schémy štátnej pomoci a Schémy de minimis). Keďže ide o verejný sektor, spoločnosť uvažuje o 85 % výške pomoci. Vlastné zdroje investície predstavujú finančnú hodnotu 4,3 mil. Sk. Ročné prevádzkové náklady sú vo výške 21,9 mil. Sk. Navrhovanú technológiu odpisujeme metódou rovnomerného odpisovania v druhej odpisovej skupine 6 rokov, časť investície (komín, súvisiace stavebné úpravy) je odpisovaná 20 rokov v štvrtej odpisovej skupine. Doba životnosti projektu je stanovená na 10 rokov. Ukazovatele dynamických metód hodnotenia projektov sú podľa výšky diskontnej sadzby vypočítané v troch variantoch. Diskontná sadzba 5 % realistický (A), 3,5 % optimistický (B) a 7 % pesimistický variant (C). Zisk je zdaňovaný daňou z príjmu, ktorá je v súčasnosti 19 %. Zo zisku je spoločnosť povinná tvoriť rezervný fond vo výške 5 % zo zisku po zdanení. Nakoľko spoločnosť uvažuje o finančnej pomoci z fondov EÚ a má vytvorené vlastné zdroje nebude žiadať iný úver. Údaje podľa rokov životnosti projektu a vypočítané ukazovatele dynamických metód podľa výšky diskontnej sadzby sú uvedené v tabuľke

104 Tabuľka 36 Dynamické hodnotenie investičného projektu tepláreň, 85 % finančná pomoc fondy EÚ P.č Položky Investícia spolu % fondy Investícia vlastné zdroje 2. + Výnosy celkom Náklady Odpisy Úroky = Zisk pred zdanením Daň 19% = Čistý zisk Fondy 5% = Dispon. zisk Odpisy = Cash Flow Splátka úveru = Čistý CF kumulovaný CF real. (k=5,0%) A 0, , , , , , , , , , optim. (k=3,5%) B 0, , , , , , , , , , pesim. (k=7,0%) C 0, , , , , , , , , , SHCF A B C SHCF celkom A B C ČSH A Sk B Sk C Sk 20. IR A 2,75 B 2,96 Rentabilita investícií 12,68% C 2,51 Bod zvratu GJ 21. VVP A 31,57% B 31,42% C 31,78% 22. DDS A 2 roky a 11 mesiacov B 2 roky a 10 mesiacov C 3 roky 103

105 Na základe využitia dynamických metód hodnotenia projektu môžeme konštatovať, že uvedený projekt je realizovateľný a môžeme ho odporučiť. Čistá súčasná hodnota pri optimistickom, realistickom ako aj pesimistickom variante je kladná. (6,5 8,5 mil. Sk). Index rentability potvrdzuje správnosť rozhodnutia podľa ČSH. Vnútorné výnosové percento je meradlom ziskovosti, v uvedenom projekte dosahuje hodnoty nad 31 %. Diskontovaná doba splatnosti určuje splatenie investície podľa variantov do 3 rokov. Rentabilita investície dosahuje pri realistickom variante hodnotu 12,68 %, čo znamená že každá investovaná koruna ročne prinesie zisk 0,13 Sk. Bod zvratu je pri produkcii GJ tepla. V našom prípade produkcia je nad prahom zisku, pretože tepláreň produkuje GJ tepla. 104

106 V projekte musíme brať do úvahy, že investíciu realizujeme s 85 % finančnou podporou. Ak by sme realizovali investíciu iba z vlastných zdrojov výsledné ukazovatele dynamických metód hodnotenia projektu by boli nasledovné (tabuľka 37): Tabuľka 37 Dynamické hodnotenie investičného projektu tepláreň, vlastné zdroje ČSH A B C IR A 0,81 B 0,87 C 0,73 VVP A neprijateľná investícia B neprijateľná investícia C neprijateľná investícia DDS A neprijateľná investícia B neprijateľná investícia C neprijateľná investícia ČSH projektu je v tomto prípade záporná, čo znamená že prostredníctvom CASH FLOW nie je možné v rámci životnosti projektu investíciu splatiť. Tento ukazovateľ je doplnený indexom rentability, ktorý nadobúda hodnoty < 1. VVP nedosahuje ani v optimistickom variante požadovanú efektívnosť. DDS je vo všetkých variantoch dlhšia ako životnosť projektu. Ukazovatele potvrdili neprijateľnosť investície z vlastných zdrojov. Ak by sme na financovanie použili cudzí kapitál vo forme úveru ČSH projektu by dosiahla ešte nižšie hodnoty, pretože by sme museli v projekte uvažovať s platením úrokov a splátok úveru, čo by znižovalo hodnotu CASH FLOW. Z uvedeného príkladu môžeme vyvodiť nasledovné závery. Investícia je realizovateľná a prijateľná len s pomocou finančných zdrojov z fondov EÚ. Je to dané tým, že ÚRSO reguluje cenu tepla. V analyzovanom príklade sa zmenou technológie zníži cena tepla z 542,6 Sk/GJ na 421,9 Sk/GJ. Tepláreň nemôže predávať cenu tepla za pôvodnú cenu a zvýšeným ziskom kryť investičné náklady novej technológie. ÚRSO reguluje výšku zisku a výšku oprávnených nákladov a z týchto dôvodov je v tomto prípade vonkajšia finančná pomoc nutná 6.2 Ekonomická efektívnosť zakladania, obhospodarovania a využívania energetických plantáží Ekonomická efektívnosť zakladania, obhospodarovania a využívania energetických plantáží je závislá na vzájomnom pomere finančných vstupov a výstupov v procese výroby biomasy od založenia plantáže, obhospodarovania, zber biomasy až po jej likvidáciu. V prvej časti sa zaoberáme základnými zásadami hodnotenia ekonomickej efektívnosti, následne analyzujeme náklady a výnosy a v záverečnej časti zhodnotíme ekonomickú efektívnosť energetickej plantáže. 105

107 6.2.1 Základné zásady hodnotenia ekonomickej efektívnosti projektov energetických plantáží Pri hodnotení ekonomickej efektívnosti projektov energetických plantáží musíme dodržiavať nasledovné zásady: (KNÁPEK J, VAŠÍČEK J, HAVLÍČKOVÁ K, 2007): Vytvorený ekonomický model musí zachytiť všetky procesy projektu, resp. procesy nevyhnutné pre realizáciu projektu počas jeho životného cyklu. (pri výmladkovej plantáži je to napr. proces uvedenia plochy do pôvodného stavu po likvidácii plantáže). Rozsah procesov by mal byť stanovený na základe analýzy fyzického rozmeru činností napr. pomocou časových snímok. (koľko hodín práce je potrebné pre daný spôsob zberu, koľko sa pri tomto zbere spotrebuje pohonných hmôt a pod.). Ocenenie jednotlivých činností na základe trhových cien robíme s dôsledným rešpektovaním princípu opportunity cost alternatívne náklady (zjednodušene všetko má svoju cenu). Budovy a stroje ktoré v súčasnosti vlastním, môžem využiť na iné aktivity, alebo ich predať, prácu ľudí môžem tiež využiť na iné aktivity a aj peniaze môžem investovať s určitým výnosom do iných projektov. Ak budem vychádzať z toho, že niektoré činnosti mám zadarmo, alebo za minimálnu cenu, vedie to k zásadným chybám a k nesprávnym optimistickým záverom, ktoré ovplyvňujú moje rozhodnutia. Pri hodnotení ekonomickej efektívnosti musím rešpektovať všetky režijné náklady (telefón, vedenie účtovníctva) a náklady pomocných činností (preprava pracovníkov na plantáž). V praxi sa tieto náklady často krát zanedbávajú. V projekte musí byť zadefinovaný reálny spôsob financovania (vlastné prostriedky, úver, dotácia a pod.). V modeli musíme určiť správnu výšku diskontnej sadzby, ktorá vyjadruje časovú hodnotu peňazí. Výška diskontnej sadzby odráža zároveň mieru rizika projektu. Investori by mali logicky pri viac rizikových projektoch požadovať vyššiu diskontnú sadzbu. Vyššia diskontná sadzba znižuje hodnotu budúcich príjmov a výdajov (rizikovejší projekt má vyššiu neistotu s dosiahnutím príjmov, resp. výdajov vo vzdialenejšej budúcnosti. Pri stanovovaní výšky tzv. nominálnej diskontnej sadzby je potrebné rešpektovať reálne podmienky ekonomického prostredia infláciu Náklady energetických plantáží Náklady na založenie a prevádzku energetickej plantáže ovplyvňuje množstvo faktorov. Ide najmä o nasledovné faktory: výber stanovišťa, cena, resp. nájom pôdy, veľkosť plochy, stupeň mechanizácie, výber mechanizmov, výber a cena sadbového materiálu, výber prostriedkov chemickej a mechanickej ochrany a hnojív. Výber lokality na založenie energetickej plantáže výrazne ovplyvňuje nákladovosť produkcie. 106

108 Ak ide o pôdu porastenú drevinami a krami je potrebné v prvom rade odstrániť porast drevín a pne. Založenie energetickej plantáže na poľnohospodársky nevyužitých pôdach bez krovinatého resp. drevinového porastu je z tohto dôvodu nákladovo menej náročné. Ďalším stanovištným faktorom je dostatok vody. V prípade doplňujúceho zavlažovania náklady výrazne rastú. V neposlednom rade ekonomickú efektívnosť ovplyvní cena, resp. nájom pôdy. Stanovenie úradnej hodnoty ornej pôdy a trvalých trávnatých porastov za účelom platenia daní je definované zákonom 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Hodnota pôdy je diferencovaná podľa katastrálneho územia obcí. Kúpna cena predávanej pôdy sa tvorí predovšetkým na voľnom trhu, odvíjajúc sa od ponuky a dopytu. Trhové ceny poľnohospodárskej pôdy sú vyššie najmä v poľnohospodársky produkčných okresoch a okresoch s rozvinutým turistickým ruchom. Pre účely výpočtu výšky nájmu z užívania poľnohospodárskej pôdy, (ktorý je minimálne 1 % z hodnoty pôdy) sa hodnota pôdy stanovuje podľa vyhlášky MP SR č. 38/2005 Z. z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich. Prílohu k vyhláške č. 38/2005 tvorí tabuľka s hodnotou pozemku, ktorý tvorí poľnohospodársku pôdu. Podľa prílohy sadzba poľnohospodárskej pôdy v korunách za meter štvorcový sa pohybuje v závislosti od zaradenia do bonitnej pôdno ekologickej jednotky (BPEJ ) v rozmedzí od 0,65 halierov do 12,10 Sk za meter štvorcový. Ročná sadzba dane z pozemkov je, podľa zákona 582/2004 Z. z. 0,25 % zo základu dane. Ročnú sadzbu môže správca dane (t. j. obec) všeobecne záväzným nariadením znížiť alebo zvýšiť. V prípade nájmu pôdy na energetickú plantáž, kde sa pôda prenajíma na obdobie dlhšie ako 5 rokov, daň z pozemku platí nájomca. Veľkosť plochy plantáže vplýva najmä na možnosť využitia mechanizácie pri sadbe a zbere. Pri veľkoplošných plantážach je rentabilné investovať do nákupu mechanizmov, príp. sadbu, resp. zber realizovať dodávateľským spôsobom. V prípade ručnej sadby a najmä zberu biomasy výrazne rastie nákladovosť jej produkcie. Veľkosť plochy ovplyvňuje tiež podiel režijných nákladov. So stúpajúcou výmerou obyčajne klesá podiel réžie na ha. energetickej plantáže. Stupeň mechanizácie znižuje prácnosť a zvyšuje produktivitu práce. Mechanizmy využívame pri príprave pôdy, výsadbe, zbere a transporte biomasy. V prvom rade je potrebné rozhodnúť aké mechanizmy budeme využívať, ktoré mechanizmy nakúpime, prenajmeme, alebo zaplatíme dodávateľským spôsobom vo forme služby. Pri nákupe mechanizmu je okrem vstupnej investície dôležité zhodnotiť jeho produkčný výkon, prevádzkové náklady, náklady na údržbu, dostupnosť servisu a pod. Nákup mechanizmov sa premietne v nákladoch vo forme odpisov. Výber sadbového materiálu a jeho cena a počet sadeníc na ha ovplyvňuje náklady na založenie porastu. Forma rotácie a počet cyklov ovplyvňuje ročné náklady na hnojenie a ošetrovanie porastu. Pri produkcii biomasy je dôležité vyprodukovať čo najväčšie množstvo v čo najkratšom čase. V súčasnosti sa z tohto dôvodu uplatňuje najmä mini a midi rotácia (pozri kap. 4). So stúpajúcim časom rastú prevádzkové náklady energetickej plantáže a čas ako faktor zároveň pôsobí na náklady a výnosy (pozri kap ). Nákladovosť produkcie ovplyvňuje tiež výber hnojív, herbicídov a chemických a mechanických prostriedkov v prípade výskytu škodcov (hmyz, hlodavce, králik a pod). Okrem ceny a účinnosti je potrebné pri chemických prípravkov zistiť možnosť ich uplatnenia v danej lokalite. Pri pestovaní energetickej vŕby je možné ako hnojivo využiť odpadový kal a využiť plantáž ako tzv. biologických čističku, čím môžeme napr. znížiť náklady na hnojenie. Podľa výkonov môžeme náklady energetických plantáži a porastov rozdeliť nasledovne: 107

109 príprava terénu a odstránenie vegetácie, príprava pôdy hlboká orba, odburinenie, hnojenie, založenie výmladkovej energetickej plantáže, sadba, prevádzka energetickej plantáže, hnojenie, ošetrovanie proti škodcom, zber biomasy, po uplynutí rotačných cyklov (20 30 rokov), likvidácia porastu. Pri každom výkone je potrebné v kalkulačnom členení evidovať priame a nepriame náklady. Priame náklady môžeme priamo pripočítavať na jednotku výroby (napr. ha pôdy, t biomasy). Nepriame náklady rozdeľujeme na výkony podľa zvoleného kľúča. Priamymi nákladmi sú napr. priamy materiál, priame mzdy, nepriamym nákladom je správna réžia, ktorá zahŕňa napr. vedenie firmy, účtovníctva, platby za telefón, platby za nájom, daň z pozemkov a pod. Výšku nákladov na založenie a prevádzku energetickej plantáže analyzujeme na príklade pestovania vŕby v trojročnom (CHUDÝ, VÚEPP Bratislava, 2006) a štvorročnom cykle (Saský poľnohospodársky inštitút, Nemecko, 2004) Príklad 4 náklady energetickej plantáže VÚEPP Bratislava Plantáž zakladáme na poľnohospodársky nevyužitej pôde. Energetickú vŕbu pestujeme v trojročnom cykle, pričom doba životnosti plantáže je 21 tokov (7 cyklov). Po tejto dobe nasleduje likvidácia porastu. Náklady na ha v príklade boli kalkulované v roku 2006 Výskumným ústavom ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva (VÚEPP) Bratislava. V príklade neuvažuje s časovým a inflačným vplyvom a kalkulujeme iba vybrané priame náklady, resp. z režijných nákladov kalkulujeme ročný nájom pôdy vo výške Sk/ha a daň pozemkov 250 Sk/ha. Založenie porastu Pred sadbou pripravíme na jeseň plochu odburinením totálnym herbicídom a spravíme hlbokú orbu (6 600 Sk/ha). Na ha vysádzame ks sadeníc v spone 2 x 0,5 m, pričom cena sadenice je 2,60 Sk/ks. (náklady na sadbový materiál Sk/ha). V prvom roku na jar pripravíme pôdu tanierovými bránami a rozhadzovačom aplikujeme hnojivo. Výsadba je realizovaná dodávateľským spôsobom a je vykonaná mechanizovane špeciálnym sadzačom. Vo vegetačnom období porast chránime proti burine a zavlažujeme. Náklady na prípravu pôdy a založenie plantáže sú kalkulované vo výške Sk/ha. Prevádzkové náklady Medzi prevádzkové náklady patria náklady na hnojenie, ošetrovanie a zber biomasy. Zber robíme na konci trojročného cyklu v zimnom období. V čase vegetačného kľudu obsahuje drevo menej vody, čím zvyšujeme výhrevnosť energetickej biomasy a zároveň znižujeme náklady na transport Zber je plne mechanizovaný. Náklady na zber sú kalkulované vo výške Sk/ha. V roku po zbere dopĺňame živiny vo forme hnojív. Náklady na hnojenie sú Sk/ha. Prevádzkové priame náklady trojročného cyklu sú Sk/ha. 108

110 Likvidácia plantáže Po uplynutí 7 cyklov energetickú plantáž likvidujeme. Náklady na likvidáciu rekultiváciu plochy na ďalšie využitie sú Sk/ha. V tabuľke 38 uvádzame prehľad nákladov pestovania plantáže energetickej vŕby prepočítaných na jeden cyklus a na celkovú dobu využívania energetickej plantáže (upravené podľa údajov CHUDÝ, VÚEPP Bratislava) Tabuľka 38 Náklady na 1 cyklus a celkové náklady energetickej plantáže Výkon Náklady na 1 cyklus: 3 roky (Sk/ha) Náklady na 7 cyklov: 21 rokov (Sk/ha) Podiel na celkových nákladoch (%) Založenie plantáže Prevádzkové náklady + nájom a daň z pozemkov Likvidácia porastu Spolu Ak by sme uvažovali s nemennou výškou nákladov na úrovni roku 2006 celkové priame náklady na ha 7 cyklov plantáže dosahujú hodnotu cca Sk. Z hľadiska štruktúry 21 % priamych nákladov predstavuje založenie energetickej plantáže, 69 % prevádzkové náklady a 10 % náklady na likvidáciu plantáže. Uvedená modelová štruktúra nákladov nezahŕňa riziko, ktoré môže vzniknúť napr. pri nevhodných klimatických podmienkach, výskyte škodcov a pod. V analyzovaných nákladoch nie sú zahrnuté náklady na mechanické ošetrovanie pôdy medzi radmi, kosenie, aplikáciu herbicídov, transport a náklady na ochrany proti zvery. Priame analyzované náklady na tonu čerstvých štiepok sú cca 420 Sk. Ak by cena rástla proporcionálne so znižovaním relatívnej vlhkosti prepočítané náklady na t sušiny by boli 630 Sk/t. K týmto nákladom je potrebné pripočítať nepriame režijné náklady ako aj priame náklady, ktoré neboli predmetom analýzy. Príklad 5 náklady energetickej plantáže Saský poľnohospodársky inštitút, Nemecko (RÖHRICHT CH., RUSCHER K. 2004) Príklad uvažuje s kalkuláciou priamych, ako aj nepriamych nákladov vrátane správnej réžie, transportu a sušenia energetických štiepok. Vstupné informácie Počet sadeníc na ha: ks Životnosť plantáže: 10 rokov, 5 štvorročných cyklov Výnos: 20 t sušiny/ha/rok = 240 t sušiny/životnosť plantáže Kalkulácia nákladov podľa výkonov počas doby životnosti plantáže je v tabuľke

111 Tabuľka 39 Náklady energetickej plantáže Nemecko Výkon Hektárové náklady * Opakovanie výkonu počas životnosti plantáže Náklady počas životnosti plantáže /ha Sk/ha /ha Sk/ha Ročné náklady /ha/ rok Sk/ha/ rok Náklady na t sušiny Odburinenie ,16 5 Orba a príprava na sadbu ,38 13 Sadenice , Mechanizovaná výsadba ,82 61 Oplotenie , Založenie plantáže , Hnojenie , Starostlivosť ,49 50 Mechanizovaný zber , Transport , Sušenie 20 % vlhkosť , Skladovanie , Rekultivácia ,28 43 Prevádzkové náklady , Náklady na pôdu , Vedenie podniku , Ostatná réžia , Režijné náklady , Náklady spolu * 1 = 33,5 Sk Pri nemennej výške nákladov v priebehu času by celkové náklady na ha plantáže dosiahli hodnotu 635 tis. Sk. V porovnaní s predchádzajúcim príkladom je to viac ako 3 násobok. Musíme v tomto prípade zohľadniť zahrnutie režijných nákladov, ktoré tvoria 38 % z celkových nákladov. V príklade sú zahrnuté tiež náklady na oplotenie plantáže, transport a sušenie štiepok. V neposlednom rade musíme zohľadniť iné ekonomické prostredie s výrazne vyššou hodnotou práce a služieb. Celkové náklady na t sušiny sú Sk. V prípade vynechania činností oplocovanie, transport, sušenie a skladovanie znížime nákladovosť produkcie na hodnotu cca Sk/t sušiny štiepok. Sušenie a skladovanie štiepok by bolo efektívne iba v prípade výrazného rozdielu predajnej ceny čerstvých a sušených štiepok. Z ekonomického hľadiska je najvýhodnejšie produkovať energetické štiepky bez dodatočných nákladov na oplocovanie, transport, nakladanie, skladovanie, resp. sušenie. Najefektívnejší spôsobom je zber a produkcia štiepok v zimných mesiacoch kedy je obsah v dreve nižší s následným priamym transportom k odberateľovi. /t Sk/t 110

112 6.2.3 Výnosy energetických plantáží Výnosy z energetických plantáží podobne ako náklady sú ovplyvnené rôznymi faktormi. Medzi najvýznamnejšie patria: stanovištné podmienky, výber dreviny, klonu a spôsob pestovania, situácia na trhu s fosílnymi energetickými nosičmi a drevom. Výber vhodného stanovišťa v kombinácii s druhom, resp. klonom energetickej dreviny určuje výšku hektárového výnosu energetických štiepok. Okrem výberu dreviny na výnos vplýva spôsob jej pestovania. V prípade plantáží určených výlučne na produkciu energetických štiepok zakladáme výmladkovú plantáž na obdobie rokov. V rámci životnosti plantáže ťažíme drevo v opakovaných 3 5 ročných cykloch. Počet cyklov je 6 8. V rámci jedného 3 ročného cyklu vŕby Salix viminalis môžeme vyprodukovať cca t štiepok v mokrom stave, čo predstavuje t sušiny na ha. V prepočte na jeden rok dosahuje tento výnos vo fyzických jednotkách t čerstvých štiepok, resp t sušiny na ha za rok. Ročný výnos sušiny niektorých klonov topoľov a vŕb pestovaných v štvorročnom cykle je uvedený v tabuľke 40. Tabuľka 40 Ročný výnos sušiny niektorých vybraných klonov topoľov a vŕb (RÖHRICHT CH., RUSCHER K. 2004) Druh dreviny Ročný výnos sušiny (t/ha) Topoľ (P. trichocarpa) výnosovo slabšie klony 7 14 Topoľ (P. trichocarpa) výnosovo silnejšie klony Topoľ klon Beaupré, Unal optimálne podmienky Topoľ klon Beaupré, Unal zhoršené podmienky 2 4 Vŕba (S. viminalis) klon Carmen, Zieverich mokré stanovištia Vŕba (S. viminalis) klon Carmen, Zieverich priemerne mokré stanovištia 8 11 Vŕba (S. viminalis) klon Carmen, Zieverich suché stanovištia 4 6 Na základe výskumu a praxe môžeme v súčasnosti pri klonoch topoľov a vŕb uvažovať s ročným výnosom sušiny t/ha. V závislosti od kvality pôdy a podmienok stanovišťa kolíše priemerný ročný výnos sušiny od 6 do 18 t/ha. Výnos v hodnotovom vyjadrení je ovplyvnený najmä cenou štiepok, ktorá je determinovaná situáciou na trhu s drevom a fosílnymi palivami. Cena zemného plynu od roku 1993 vzrástla o viac 450 %, cena elektrickej energie takmer o 900 %, naproti tomu cena lesných štiepok a palivového dreva vzrástla o % (pozri kapitolu 6.6). Nárast cien fosílnych energetických nosičov spôsobuje zvýšený dopyt po alternatívnych obnoviteľných zdrojoch. Zvýšený dopyt po energetických štiepkach a palivovom dreve pôsobí zároveň na rast cien vlákninového drevo, ktoré sa v súčasnosti predáva za cenu od 900 Sk/m 3 za ihličnatú do Sk/m 3 za listnatú vlákninu. Cena energetických štiepok je v súčasnosti na úrovni 1300 až 1400 Sk/t. V rámci životnosti plantáže energetickej vŕby (Salix viminalis, 21 rokov, 7 trojročných cyklov ) by sme dosiahli pri konštantnej súčasnej cene 1300 Sk/t výnosy podľa tabuľky

113 Tabuľka 41 Výnosy počas doby životnosti plantáže energetickej vŕby (cena 1300 Sk/t) Cyklus Výnos štiepky (t/ha) Výnos (Sk/ha) 1 3 r r r r r r r Spolu Celkový výnos je 474 t/ha čerstvých štiepok, čo predstavuje hodnotu pri konštantnej cene 616 tis. Sk. Výnosy vo fyzických jednotkách počas životnosti plantáže nie sú rovnaké. Najnižšie výnosy sú v prvých a posledných cykloch. V prípade predlžovania doby životnosti plantáže výnosy klesajú Hodnotenie ekonomickej efektívnosti plantáže Celkový ekonomický efekt energetickej plantáže je výsledkom vzájomnej interakcie vstupov nákladov a výstupov výnosov. Okrem faktorov ktoré sme analyzovali v predchádzajúcich podkapitolách náklady a výnosy výsledná ekonomická efektívnosť je závislá od výšky podporných opatrení štátu (Nariadenie vlády SR 158/2007), resp. fondov Európskej únie, príp. iných finančných zdrojov. Európska únia predpokladá v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky za pestovanie energetických plodín podporu vo výške 45 EUR/ha pre maximálne zaručenú plochu 2,0 mil. ha v EÚ. Ak žiadosti prekročia túto zaručenú maximálnu plochu, bude podpora úmerne znížená. Zakladanie a obhospodarovanie energetických plantáží v niektorých krajinách okrem platieb EÚ podporuje štát. Napr. v ČR ( je možnosť získať dotáciu na sadenice energetických drevín vo výške 3 5 Kč/ks a dotáciu na oplotenie (60 Kč/m), ochranu proti zaburineniu (5 000 Kč/ha) a ochranu produkčných porastov (4 000 Kč/ha). Ekonomickú efektívnosť môže výrazne ovplyvniť výskyt nepriaznivých klimatických podmienok, a abiotických faktorov napr. dlhšie obdobie sucha v jarných mesiacoch pri zakladaní plantáže alebo začiatkoch cyklu a v neposlednom rade výskyt biotických škodcov. V ďalšej časti zhodnotíme ekonomickú efektívnosť príkladov analyzovaných v podkapitole náklady energetických plantáží. Príklad 6 ekonomická efektívnosť energetickej plantáže VÚEPP Bratislava Podľa kalkulácie v príklade 4 celkové priame náklady na založenie a prevádzku energetickej plantáže sú Uvedené náklady sú kalkulované v roku Výnosy vo fyzických jednotkách sú uvedené v tabuľke 39. Pri cene čerstvej štiepky z roku Sk/t, výnosy za 21 rokov životnosti plantáže bez zohľadnenia faktora času dosiahnu hodnotu Sk. Zhodnotenie ekonomickej efektívnosti je uvedené v tabuľke

114 Tabuľka 42 Zhodnotenie ekonomickej efektívnosti plantáže (VÚEPP Bratislava) Ukazovatele počas životnosti plantáže Sk/ha Ročné ukazovatele Sk/ha/rok Ukazovatele na t čerstvej štiepky Sk/t Ukazovatele na t sušiny Sk/t Náklady Výnosy Zisk Priemerný ročný zisk presahuje hodnotu 15 tis. Sk, v prepočte na t čerstvých štiepok 680 Sk. Tento zisk je potrebné znížiť o výšku ročných režijných nákladov ako aj priamych nákladov ktoré neboli predmetom analýzy. Uvedené náklady a výnosy nezohľadňujú potenciálnu dotáciu ako aj časový faktor Príklad 7 ekonomická efektívnosť energetickej plantáže Saský poľnohospodársky inštitút, Nemecko (RÖHRICHT CH., RUSCHER K. 2004) Podľa kalkulácie v príklade 5 celkové náklady na založenie a prevádzku energetickej plantáže vrátane režijných nákladov presahujú 635 tis. Sk. Náklady sú kalkulované v roku Výnosy tvoria tržby za predaj štiepky (2 219 Sk/t sušiny) ako aj dotácia na založenie a prevádzku energetickej plantáže ( Sk/ha). Pri danej cene sušiny z roku 2004 výnosy z predaja za 20 rokov životnosti plantáže (240 t sušiny) bez zohľadnenia faktora času dosiahnu hodnotu Sk. Zhodnotenie ekonomickej efektívnosti je uvedené v tabuľke 43. Tabuľka 43 Zhodnotenie ekonomickej efektívnosti plantáže (Saský poľnohospodársky inštitút, Nemecko RÖHRICHT CH., RUSCHER K. 2004) Ukazovatele počas životnosti plantáže Ukazovatele na t čerstvej štiepky Ukazovatele na t sušiny * Ročné ukazovatele /ha Sk/ha /ha/rok Sk/ha/rok /t Sk/t /t Sk/t Náklady Dotácia Výnosy z predaja Zisk * 1 = 33,5 Sk Produkcia bez dotácie by v tomto prípade znamenala ekonomickú stratu 428 Sk/t sušiny. Nákladovosť výroby je 2647 Sk/t sušiny, čo prevyšuje výnos z predaja štiepky Sk/t sušiny. Náklady a výnosy nezohľadňujú časový faktor. Jednou zo zásad hodnotenia ekonomickej efektívnosti je zohľadnenie faktora času. Vzhľadom na to, že predchádzajúce príklady s týmto faktorom neuvažujú zhodnotíme ekonomickú efektívnosť energetickej plantáže dynamickými ukazovateľmi na nasledovnom modelovom príklade: Príklad 8 Hodnotenie ekonomickej efektívnosti energetickej plantáže modelový príklad Podnik sa rozhodol prenajať poľnohospodársky nevyužívanú plochy o výmere 10 ha za účelom založenia energetickej plantáže vŕby. Na založenie plantáže má podnik schválený úver vo výške tis. Sk, ktorý bude splácať 15 rokov pri výške ročnej úrokovej sadzby 10 %. Podnik nevlastní mechanizmy a všetky úkony bude realizovať dodávateľsky prostredníctvom 113

115 služby. Plantáž je založená na obdobie 21 rokov s trojročným cyklom zberu. Na založenie plantáže a jej prevádzku podnik získal dotáciu 45 /ha/rok (1 510 Sk/ha/rok). Podnik bude predávať štiepky v čerstvom stave za cenu 1400 Sk/t. Výnos plantáže je v prvom a poslednom cykle 66 t/ha v ostatných cykloch 70 t/ha čerstvých štiepok. Časový faktor je zohľadnený výškou diskontnej sadzby 5 % Vstupné informácie Založenie plantáže: Sk/ha Prenájom pôdy: Sk/ha/rok Daň z pozemkov: 250 Sk/ha/rok Prevádzkové ročné náklady: Sk/ha/rok Náklady na zber: Sk/ha/3 roky Správna réžia: Sk/rok Náklady na likvidáciu a rekultiváciu Sk/ha Dotácia: 1510 Sk/ha/rok Výnos: 1.,7. cyklus Sk/ha/3 roky; 2 6 cyklus Sk/ha/3 roky Diskontná sadzba: 5 % Finančný projekt energetickej plantáže podľa príkladu a zhodnotenie jeho ekonomickej efektívnosti je v tabuľke 44. Náklady na založenie plantáže na ploche 10 ha sú v hodnote 500 tis. Sk. V projekte to predstavuje vstupnú investíciu, ktorú kryjeme v plnej výške. Úroky úveru znižujú základ dane. V prvých rokoch splácame vyšší podiel úrokov, v ďalších rokoch splátku úveru. Splátka úveru nie je nákladom, ktorý znižuje výšku dane, znižuje však hodnotu CASH FLOW. Dotácia na obhospodarovanie energetickej plantáže je výnosom, ktorý zvyšuje základ dane. Jej výška na plochu 10 ha je Sk/rok. Náklady energetickej plantáže na plochu 10 ha sú zložené z prevádzkových nákladov ( Sk/rok), správnej réžie ( Sk/rok) a nákladov na prenájom a daň z pozemkov ( Sk/rok) V každom treťom roku k týmto nákladom sa prirátajú náklady na zber a štiepkovanie biomasy vo výške Sk. V poslednom roku k nákladom pripočítavame náklady na likvidáciu a rekultiváciu plantáže vo výške Sk. V príklade uvažujeme, že plantáž budeme prevádzkovať dodávateľským spôsobom. Keďže neinvestujeme do nákupu mechanizmov, hodnota odpisov bude rovná nule. Zisk pred zdanením vypočítame ako výnosy + dotácia náklady odpisy úroky. V prvom a druhom roku cyklu dosahuje podnik stratu. Ak by sme sa chceli tejto strate vyhnúť museli by sme plantáž zakladať postupne v trojročnom cykle, čím by sme dosahovali každoročne výnos z tretiny plochy. Pre mechanizáciu sadby a zberu je na druhej strane účelné obhospodarovať plantáž na veľkých výmerách. Podľa zákona o dani z príjmu v roku v ktorom dosiahneme zisk môžeme odpočítať stratu za posledných 5 rokov (pokiaľ neprekročí výšku zisku), čím znižujeme daňový základ. Pri výpočte dane z príjmu musíme výšku zisku pred zdanením znížiť o stratu dosiahnutú v prvých dvoch rokoch cyklu. Výška zisku pred zdanením v 3. roku je Sk. Daň vypočítame ak od tohto zisku odpočítame stratu z predchádzajúcich dvoch rokov a výsledok prenásobíme daňovou sadzbou (( ) x 0,19). 114

116 Z čistého zisku odvádzame do rezervného fondu podniku 5 %. Ak k tomuto disponibilnému zisku pripočítame odpisy dostaneme výšku CASH FLOW, ktorý musíme znížiť o splátku úveru. Čistý CASH FLOW predstavuje výsledný finančný tok v danom roku projektu. V našom prípade v prvých 2 rokoch ako aj 5. roku kumulovaný CASH FLOW dosahuje zápornú hodnotu, čo znamená že musíme obstarať zdroje na jeho krytie. V ďalších rokoch pokrýva zisk z predaja štiepok stratu z prvých dvoch rokov cyklu, čo dokazuje kladná hodnota kumulovaného CASH FLOW. 115

117 Tabuľka 44 Hodnotenie ekonomickej efektívnosti projektu plantáže, Príklad 8 P.č. Rok Investícia 1. založenie plantáže 2. + Výnosy z predaja Dotácia Náklady Odpisy Úroky = Zisk pred zdanením Daň 19 % = Čistý zisk Fondy 5% = Disponibilný zisk Odpisy = Cash Flow Splátka úveru = Čistý CF kumulovaný CF Diskont (k=5,0 %) 0,952 0,907 0,864 0,823 0,784 0,746 0,711 0,677 0, ,377 0, SHCF Kumulovaná SHCF SHCF celkom ČSH Sk 21. IR 2, VVP 20,02 % 23. DDS 9 rokov 24. Rantabilita investícií 27,2 % 116

118 Čistá súčasná hodnota je kladná, čo znamená že môžeme odporučiť realizáciu projektu. Potvrdzujú to ostatné ukazovatele. Vnútorné výnosové percento dosahuje hodnotu 20 %. Investíciu splatíme v 9. roku projektu. Minimálna cena štiepok pri ktorej ČSH = 0 je pri hodnote 1105 Sk./t čerstvých štiepok. Pod touto hranicou by finančné toky z príjmov nedosahovali úroveň výdajov. Analyzovaný modelový príklad poukazuje na dôležitosť uplatňovania zásad hodnotenia ekonomickej efektívnosti podľa kap Pri hodnotení ekonomickej efektívnosti musíme v projekte zohľadniť všetky finančné toky. Na strane výdajov sú to napr. režijné náklady, úroky, odpisy a splátka úveru, na strane príjmov okrem tržieb z predaja štiepok je to napr. dotácia. Pri projektoch kde očakávame napr. výskyt škodcov, nevhodných klimatických podmienok musíme toto riziko zohľadniť vo výške diskontnej sadzby. Platí zásada: čím rizikovejší projekt, tým vyššia diskontná sadzba. Hodnotenie ekonomickej efektívnosti je jedným z dôležitých podkladov pre získavanie finančnej podpory z fondov EÚ, ako aj pri získavaní cudzieho kapitálu vo formu úveru. 6.3 Ekonomické zhodnotenie technológii pre dezintegráciu, skladovanie a transport biomasy V rámci kapitoly sa zaoberáme porovnávaním nákladov technológií dezintegrácie, skladovania a transportu biomasy. Nákladovosť týchto procesov je závislá od množstva, dimenzie a hodnoty energetického dreva, druhu dreviny, výberu technológie a mechanizmov Štiepkovanie biomasy Energetickú štiepku získavame dezintegráciou biomasy pomocou štiepkovačov, pričom táto biomasa môže pochádza z nasledovných zdrojov: biomasa z energetických plantáží, biomasa nehrúbia zo zvyškov po úmyselnej ťažbe, biomasa z nehrúbia z porastov postihnutými kalamitami, biomasa z prečistiek a prerezávok z mladých porastov, biomasa z energetických porastov. Dôležitým faktorom ekonomickej efektívnosti produkcie štiepok je koncentrácia objemu biomasy na určitej ploche. Z týchto dôvodov je napr. štiepkovanie nehrúbia v rozptýlenej ťažbe ekonomicky neefektívna. Najvyššia koncentrácia objemu je pri energetických plantážach, porastoch a pri výskyte koncentrovaných náhodných ťažieb. Z hľadiska ekonomickej efektívnosti je dôležité aby presuny štiepkovača boli čo najmenšie a aby bol využívaný vo viacsmennej prevádzke. Efektivitu je možné zvýšiť tiež napr. zásobovaním štiepkovača pohonnými hmotami a pod. Ďalší predpoklad efektívnej produkcie štiepok je jej dostupnosť a zabezpečenie odberu zo strany odberateľov. Z hľadiska procesov produkcia biomasy zahŕňa ťažbu stromu, manipuláciu (odvetvenie, krátenie), priblíženie a štiepkovanie. Pri ekonomickom zhodnotení rozdeľujeme technológie štiepkovania podľa stupňa mechanizácie do troch základných častí: nízky, čiastočný a úplný 117

119 stupeň mechanizácie. Stručný popis vybraných jednotlivých technologických postupov je nasledovný: Ťažba JMP, ručné vyťahovanie na linku, štiepkovanie so štiepkovačom s ručným prikladaním, transport štiepok traktorom s prívesom. Ťažba JMP, vyťahovanie kôň, približovanie traktor so zverným oplenom štiepkovanie časovo oddelené štiepkovačom s hydraulickou rukou pri lesnej cene, resp. na OM. Ťažba JMP, vyťahovanie, približovanie traktor, časovo oddelené štiepkovanie na lesnej ceste, resp. OM. Ťažba JMP, vyťahovanie traktor, približovanie traktor so zverným oplenom na sklad, štiepkovanie na sklade. Ťažba harvestor, vyvážanie Forwarder, štiepkovanie na OM, príp. lesnej ceste. Ťažba, štiepkovanie plne mechanizovaná štiepkovací harvestor s kontajnerom, výmena kontajnera na odvozný mechanizmus OM, lesná cesta. Nákladovosť uvedených technologických postupov ( /t, Sk/t čerstvých štiepok) spracovaná nemeckou agentúrou pre obnoviteľné zdroje (ELTROP ET AL., 2003) na lokalite odvozné miesto, resp. lesná cesta podľa dimenzie stromov meraných priemerom v d1,3 je uvedená v tabuľke 45. Nákladovosť je prepočítaná v /t resp. Sk/t čerstvých štiepok smreka pri relatívnej vlhkosti dreva 35 %. Tabuľka 45 Nákladovosť technologických postupov výroby lesnej štiepky * Technologický Náklady d 1,3 = 10 cm Náklady d 1,3 = 15 cm Náklady d 1,3 = 20cm postup /t Sk/t /t Sk/t /t Sk/t Pri výpočte nákladovosti sa uvažovalo s realizáciou dodávateľského spôsobu s kalkuláciou mzdových nákladov 25 /h (840 Sk/h). V nákladovosti je zahrnutá hodnota energetického smrekového dreva. Na základe analýzy technologických procesov môžeme vyvodiť záver že pri dimenzii stromov do cm v d 1,3 sú ekonomicky najefektívnejšie technológie s nízkym stupňom mechanizácie. S rastúcim priemerom sa ekonomická efektívnosť presúva k technológiám s čiastočnou resp. úplnou mechanizáciou. Často krát pri produkcii štiepok nie je možné využiť najefektívnejšiu technológiu. Nízko mechanizované postupy sú napr. vhodné pre vlastníkov lesov s malou výmerou, pri výrobe štiepok z prečistiek a prerezávok. V prípade produkcie štiepok pre veľké teplárne, alebo produkcii štiepok z energetických plantáží a energetických porastov je nutné produkovať štiepky vo veľkých objemoch. V tabuľke 46 je uvedená hodinová produkcia čerstvej štiepky (t/h) analyzovaných technologických postupov pri odvoznej vzdialenosti 5 km (Leitfaden Bioenergie). 118

120 Tabuľka 46 Výkon technológií štiepkovania (t/h čerstvej štiepky) Technologický postup Výkon d1,3 = 10 cm (t/h) Výkon d1,3 = 15 cm (t/h) Výkon d1,3 = 20 cm (t/h) 1. 0,32 0, ,39 0, ,46 0,65 0, ,84 1,25 1, ,77 1,60 2, ,23 1,97 2,30 * 1 = 33,5 Sk Okrem dimenzie stromov musíme pri kalkulácii nákladovosti zohľadniť druh dreviny. Pri produkcii štiepok z tvrdých listnatých drevín následkom vyššej sypnej hmotnosti sú náklady na produkciu štiepok o cca 30 % lacnejšie. Na základe výsledkov výskumu (ELTROP ET AL., 2003) je nákladovosť produkcie čerstvých štiepok v Nemecku vrátane hodnoty energetického dreva v závislosti od technologických postupov pri smreku /t ( Sk/t), buku /t ( Sk/t) a topoľov z energetických plantáží /t ( Sk/t). Lesy SR z technologického hľadiska využívajú pri produkcii štiepok stromovú metódu. Najvhodnejšia časť stromu na štiepkovanie je vrcholcová časť, prípadne celé stromy z prebierok a prečistiek. Maximálny priemer kmeňov je cm. Vrcholce stromov, resp. celé stromy z mladších porastov sú približované vývoznou súpravou na OM alebo okraj lesnej cesty s následným štiepkovaním mobilným štiepkovačom. Štiepkovanie je výhodné od približovania časovo oddeliť. V časovom odstupe môžeme koncentrovať viac drevnej hmoty a zároveň čerstvé drevo môže pred štiepkovaním preschnúť, najmä ak realizujeme ťažbu v letných mesiacoch. Ročný výkon štiepkovača využívaného Lesmi SR v 6 dňovej týždennej prevádzke (12 hodín denne) je 18 tis. ton štiepok. V SR je nákladovosť výroby štiepok v porovnaní s Nemeckom a Rakúskom vzhľadom na nižšie náklady práce a hodnotu energetického dreva nižšia. Nákladová cena štiepok produkovaná Centrom Biomasy Lesy SR, š. p. je v súčasnosti na úrovni 1350 Sk/t. V nákladovej cene je zahrnuté: štiepkovanie vrátane pomocných prevádzok 25 %, doprava %, režijné náklady 10 %, hodnota energetického dreva %. Náklady na štiepkovanie zahŕňajú náklady na odpisy (odpisy štiepkovača, strojov), pohonné hmoty, mzdy a opravu a údržby. V prepočte na jednu tonu produkovanej štiepky relatívny podiel nákladov štiepkovania je nasledovný (Lesy SR, š. p.): Odpisy 24 % PHM 20 % Opravy, údržba 28 % Mzdy 28 % Najvyšší podiel predstavujú náklady na mzdy a opravy a údržbu. Výška odpisov je podmienená výškou investície, dobou odpisovania a výkonom štiepkovača. K nákladom štiep- 119

121 kovania musíme tiež zahrnúť náklady pomocných prevádzok (napr. náklady na zásobovanie štiepkovača PHM). Výška nákladov na dopravu závisí od miesta predaja a od logistického spôsobu transportu. V prípade realizácie dopravy cez medzisklad sú náklady na dopravu výrazne vyššie ako pri priamej doprave. Medzi najvýznamnejšie faktory patria: dĺžka odvoznej vzdialenosti, typ a výkon odvozného prostriedku, resp. prepravné náklady na t/km a náklady na nakladanie biomasy. Problematike dopravných nákladov je venovaná kapitola Režijné náklady delíme na výrobnú a správnu réžiu. Výrobná réžia sú výrobné náklady, ktoré nemožno určiť priamo na kalkulačnú jednotku. Sú to osobné, vecné a finančné náklady, ktoré súvisia s vytvorením všeobecných podmienok výroby, obsluhy výroby a organizácie riadenia výroby. Správna réžia sú spoločné náklady celého podniku, ktoré sa nezahrnuli do výrobnej réžie napr. sú to náklady, ktoré súvisia s riadením a správou podniku, náklady na cestovné, nájomné, na čistiaci materiál, kancelársky materiál, energiu a pod. Pri výpočte nákladovosti produkcie energetických štiepok najvýznamnejšiu časť nákladov tvorí hodnota energetického dreva. V prípade energetických plantáží, resp. energetických porastov sú v tejto hodnote zahrnuté náklady na založenie a obhospodarovanie plantáže vrátene režijných nákladov. V prípade spracovania úmyselných a náhodných ťažieb je energetické drevo produkt vznikajúci pri výrobe sortimentov surového dreva. Jeho cena je ovplyvňovaná faktormi ponuky a dopytu na trhu s drevom a nákladmi na jeho výrobu. V súčasnosti energetické drevo dosahuje v SR speňaženie 603 Sk/m 3 (1. štvrťrok 2007, čo predstavuje v závislosti od druhu dreviny, vlhkosti a podiele nehrúbia cca Sk/t. Cena energetického dreva rastie so zvyšujúcim sa podielom hrúbia a so znižovaním vlhkosti v dreve. Z hľadiska ekonomickej efektívnosti je dôležitý výber a príprava drevnej hmoty na štiepkovanie. Pri manipulácii dreva je dôležité rozhodnúť aký podiel kmeňa sa bude manipulovať na sortimenty dreva, resp. vlákniny a aký podiel hrúbia stromu bude tvoriť energetické drevo. S klesajúcou dimenziou stromov náklady na výrobu vlákninového dreva rastú. Z tohto dôvodu je dôležité optimálne rozdeliť strom na časť, z ktorej budeme produkovať vlákninu a časť z ktorej budú produkované štiepky, tak aby sme dosiahli minimálne náklady na spracovanie stromu a maximálny výnos z predaja dreva. V roku 2006 bola v SR nasledovná výška priemerných celkových nákladov (ZELENÁ SPRÁVA MP SR, 2007): ťažba 136 Sk/m 3 približovanie 225 Sk/m 3 manipulácia dreva 90 Sk/m 3 odvoz dreva 126 Sk/m 3 Spolu 577 Sk/m 3 Pri produkcii vlákniny klasickou metódou sú v porovnaní so štiepkami vyššie náklady na odvetvovanie a manipuláciu dreva. K týmto nákladom je nutné pripočítať náklady na uhadzovanie haluziny a čistenie plôch. Pri produkcii štiepok v prípade stromovej metódy sú vyššie náklady na približovanie a k nákladom na produkciu energetického dreva musíme pripočítať náklady na štiepkovanie. Pri optimalizácii musíme vziať do úvahy výrazný rozdiel v speňažení energetického dreva (priemer 603 Sk/m 3 ) a vlákniny ( Sk/m 3 ). Výroba energetického dreva na úkor vlákniny znamená nižšie speňaženie dreva o Sk/m 3. Toto platí ale iba pri zohľad- 120

122 není výnosov. V prípade ak by náklady na výrobu vlákniny spracovaním napr. tenkej hmoty spolu s nákladmi na uhadzovanie haluziny a čistenie plôch vzrástli o tento rozdiel, je z hľadiska ekonomickej efektívnosti z takejto hmoty výhodnejšie produkovať energetické štiepky. Pri rozhodovaní o ekonomickej efektívnosti výroby musíme preto vždy posudzovať všetky náklady a výnosy obidvoch alternatív Skladovanie biomasy Skladovanie energetických štiepok znamená dodatočné náklady na výstavbu a prevádzku skladu, transport a nakladanie štiepok. Z ekonomického hľadiska najefektívnejší spôsob je priamy odvoz štiepok k odberateľovi bez jej skladovania. Pri dlhodobejšom skladovaní štiepok dochádza často krát k stratám na hmote, ktorú spôsobujú baktérie a huby. Na strane druhej skladovaním čerstvé štiepky v závislosti od vonkajších podmienok a dĺžke skladovania vyschýnajú. Z tohto dôvodu sú energetické straty nižšie ako straty na objeme. Najefektívnejšou formou skladovania je skladovanie neštiepkovaného energetického dreva v poraste, odvoznom mieste, okraji lesnej cesty alebo na sklade. Neštiepkované drevo schne rýchlejšie, pričom v dreve sa tvorí podstatne menej spór húb a nedochádza k stratám na hmote. Napriek neefektívnosti skladovania dochádza k situáciám, kedy je skladovanie štiepok nutné, napr. pri vytváraní rezervných zásob štiepok, alebo kôrovcovej kalamite, kedy je urýchlené spracovanie a štiepkovanie nevyhnuté a zhodou okolností priamy transport do teplární nie je možný. Štiepky môžeme skladovať voľne, pod prístreškom, prípadne v hale na nespevnenej ploche, alebo spevnenej základovej platni. Nákladovosť skladovania závisí najmä od spôsobu uskladnenia štiepok. V tabuľke 47 je na základe štúdie (ELTROP ET AL., 2003) uvedená nákladovosť a základné parametre podľa druhu skladovania štiepok v Nemecku. Podľa druhu skladovania je analyzované skladovanie štiepok na voľnej ploche a novo vybudovanom krytom sklade so spevnenej a nespevnenou podlahou, ako aj využitím existujúcej voľnej plochy v už existujúcej postavenej budove. V uvedenej štúdii skladujeme čerstvé smrekové štiepky počas doby 6 mesiacov, pričom relatívna vlhkosť štiepok pred uskladnením je 50 %, po vyskladnení 35 % Tabuľka 47 Nákladovosť skladovania čerstvej štiepky * Voľná nekrytá plocha Novo vybudovaný krytý sklad Stará budova Bez podlahy S podlahou Bez podlahy S podlahou Transport sklad /t, (Sk/t) 2,7 (90) 2,7 (90) 2,7 (90) 2,7 (90) 2,7 (90) Úprava v sklade /t, (Sk/t) 2,6 (87) 2,6 (87) 2,6 (87) 2,6 (87) 2,6 (87) Náklady skladu /t, (Sk/t) 0 10,2 (342) 10,2 (342) 20 (670) 4,2 (141) Straty na sušine % Energetické straty % Straty skladovaním Náklady skladovania /t, (Sk/t) /t, (Sk/t) 7,4 22,6 ( ) 12,7 27,9 ( ) 3,4 10,4 ( ) 18,9 25,9 ( ) 2,7 8,1 (90 271) 18,1 23,5 ( ) (44 131) 1,3 3,9 26,5 29,1 ( ) 1,3 3,9 (44 131) 10,8 13,4 ( ) * 1 = 33,5 Sk Najnižšie náklady na skladovanie sú vtedy, ak je k dispozícii skladovací krytý priestor. Medzi najlacnejšie varianty patrí voľné skladovanie bez podlahy. Pri tomto skladovaní dochádza na druhej strane k najväčším stratám na sušine a k energetickým stratám, čo vedie 121

123 k hodnotovo najvyšším stratám na skladovanie. Najvyššie náklady na skladovanie sú v novovybudovaných skladovacích priestoroch. K najvyšším energetickým stratám dochádza pri nekrytom skladovaní a pri skladovaní bez podlahy na voľnej zemi Transport biomasy Výšku nákladov spojených s prepravou biomasy ovplyvňuje predovšetkým miesto predaja dreva. Prepravné náklady sú limitujúcou nákladovou položkou, ktorá rozhoduje o maximálnej prepravnej vzdialenosti, na ktorú je efektívne biomasu prepravovať. Rovnako je potrebné eliminovať cykly nakladania a vykladania, ako i v maximálnej miere vylúčiť protismernú prepravu biomasy. V podmienkach SR sa biomasa prepravuje prevažne cestnou dopravou. Alternatívou je železničná doprava. V prípade použitia železničnej dopravy sa najčastejšie používajú podvozkové vysokostenné vagóny. Cena prepravného je kalkulovaná podľa taríf pre prepravu vozňových zásielok na základe hmotnosti zásielky a prepravovanej vzdialenosti. K tarife sú pripočítané doplňujúce a ostatné poplatky. Cestná doprava vďaka svojej rýchlosti, mobilite, dostupnosti a cene výrazne prevyšuje železničnú dopravu. Jej hlavnými nevýhodami sú: vyššie poškodzovanie životného prostredia a nehodovosť. Cena prepravného sa stanovuje individuálne na základe dohody medzi prepravcom a dopravcom najčastejšie ako cena za prepravený kilometer, resp. cena za prepravenú tonu štiepok. Štiepky sa prepravujú voľne v ložnej ploche nadstavby dopravného prostriedku alebo v kontajneroch. V prípade prepravy inej formy dendromasy napr. palivového dreva sa preprava realizuje vo forme rovnaného guľatého alebo štiepaného dreva obyčajne v dĺžkach 1 m, alebo ako krátené štiepané drevo pripravené priamo na spaľovanie. Rovnané palivové drevo sa prepravuje na ložnej ploche dopravného prostriedku, krátené štiepané drevo sa najčastejšie prepravuje ložené na europaletách. Pelety sa prepravujú balené vo vakoch, vreciach, voľne ložené v cisterne alebo kontajneroch. Kalkulácia dopravných nákladov vychádza z predpokladu, že štiepky a palivové drevo sa nenachádzajú u konečného odberateľa a že je potrebné prepraviť ich z miesta ich výroby, resp. skladu. Jednotkové dopravné náklady (Sk/t/km) závisia od druhu dopravného prostriedku, jeho nosnosti, sadzby prepravného na 1 km a dodatočných nákladov súvisiacich s naložením a vyložením nákladu. Dopravné náklady na jednotku narastajú s dopravnou vzdialenosťou a znižujú sa s narastajúcou nosnosťou automobilov. Náklady na nakladanie štiepok sú cca Sk/ t (Lesy SR, š. p.). Sadzba dopravného v súčasnosti v závislosti od typu dopravného prostriedku je Sk/km. Ceny prepravného je efektívnejšie stanoviť v Sk/t/km. Zabezpečíme tým vyťaženosť prepravných prostriedkov. Výpočet nákladov na prepravu štiepok objasníme na nasledujúcom modelovom príklade. Príklad 9 Kalkulácia dopravných nákladov energetickej štiepky modelový príklad Podnik rozhoduje o výbere prostriedku na prepravu ihličnatých štiepok. K dispozícii má sólo nákladný automobil s objemom 40 m 3 (nosnosť 13 t ) a nákladný automobil s návesom 90 m 3 (nosnosť 30 t). Náklady na naloženie štiepok sú 60 Sk/t, sadzba prepravného je 35 Sk/km 122

124 u sólo nákladného vozidla a 50 Sk/km pri preprave kamiónu s návesom. Je potrebné kalkulovať priemerné náklady na t štiepok pri rôznych dopravných vzdialenostiach. Pri kalkulácii nákladov musíme v prvom rade zistiť množstvo štiepok, ktoré môžeme daným prostriedkom prepravovať. V prvom prípade môžeme prepraviť 40 sypných metrov štiepok, čo predstavuje 9,2 t (smrek: 1 m 3 = 434 kg). V druhom prípade ide o množstvo 20 t. V obidvoch prípadoch neprekračujeme povolenú nosnosť prostriedkov. Pri kalkulácii priemerných nákladov pripočítame k nákladom na naloženie štiepok náklady na ich prepravu podľa odvoznej vzdialenosti prenásobenú sadzbou za km a výslednú sumu podelíme množstvom prepravovaných štiepok. Pri výpočte prepravných nákladov uvažujeme s tým, že automobil bude prekonávať odvoznú vzdialenosť dva krát tam a späť. Výsledné priemerné prepravné náklady na t štiepok podľa prepravnej vzdialenosti a druhu prostriedku sú uvedené v tabuľke 48. Tabuľka 48 Priemerné náklady prepravy štiepky (Sk/t) príklad 9 Priemerné prepravné náklady štiepky (Sk/t) Odvozná vzdialenosť (km) Nákladný automobil sólo (40 m 3 ) Nákladný automobil náves (90 m 3 ) Napriek vyššej prepravnej sadzbe výhodnejším prostriedkom je v tomto prípade preprava kamiónom s návesom. Výrazný rozdiel je najmä pri dlhších odvozných vzdialenostiach. Na základe výsledkov štúdie v Nemecku (ELTROP ET AL., 2003) bolo preukázané, že najefektívnejší prostriedok na prepravu štiepok je pri krátkej odvoznej vzdialenosti do 10 km traktor s prívesom. S rastúcou vzdialenosťou priemerné náklady pri takejto preprave výrazne stúpajú. Pri odvoznej vzdialenosti nad 10 km najvhodnejším prostriedkom je veľkokapacitný spôsob. Jeho efektivita sa prejavuje najmä pri dlhších odvozných vzdialenostiach nad 30 km. Za predpokladu, že máme k dispozícií údaje o prepravných nákladoch a nákladových cenách výroby tepla z biomasy a alternatívnych palivových zdrojov (zemný plyn) môžeme stanoviť maximálnu prepravnú vzdialenosť, na ktorú je ekonomicky výhodne prevážať biomasu a získať rovnaké množstvo tepelnej energie ako pri vykurovaní plynom. V príklade 3 (kap ) predáva tepláreň teplo pri spaľovaní zemného plynu za cenu 542,6 Sk/GJ. V prípade spaľovania štiepok by táto cena poklesla na 421,9 Sk/GJ. Úspora na GJ tepla je 120,7 Sk/GJ. Rozdiely v nákladoch, ktoré vznikli úsporou použitia alternatívneho paliva je možné využiť ako náklady na prepravu paliva od jeho zdroja k miestu výroby tepla. Prepravná vzdialenosť je preto limitujúcim faktorom, ktorý rozhoduje o výhodnosti použitia jednotlivých druhov palív v porovnaní so zemným plynom. Maximálna prepravná vzdialenosť závisí od: druhu paliva, druhu dopravného prostriedku, nosnosti dopravného prostriedku, prepravných nákladov na km, ostatných nákladov (naloženie, vyloženie). 123

125 V ďalšom je uvedený príklad výpočtu maximálnej dopravnej vzdialenosti, na ktorú sa oplatí prepravovať lesnú štiepku. Pri tejto dopravnej vzdialenosti bude cena tepla vyrobeného zo zemného plynu a alternatívneho zdroja biomasy rovnaká. Maximálnu dopravnú vzdialenosť (MDV) je možné vypočítať podľa vzťahu: MDV = UQ n p kde: U Q n p úspora finančných prostriedkov pri výrobe 1 GJ tepla z biomasy v porovnaní so zemným plyn výhrevnosť jednorázovo prepraveného paliva na dopravnom prostriedku náklady na naloženie štiepok prepravné náklady na km Príklad 10 Výpočet maximálnej dopravnej vzdialenosti Ihličnatú štiepku budeme prepravovať nákladným automobilom s návesom v celkovom objeme 90 m 3, resp. 20 t. Výhrevnosť čerstvej ihličnatej štiepky (relatívna vlhkosť 50 %) je 11,3 GJ/t, to znamená že jeden automobil prepraví štiepku, z ktorej je možné vyrobiť 226 GJ tepla (11,3 GJ/t x 20 t). Ak prenásobíme úsporu na cene tepla množstvom možného vyrobeného tepla, ktoré prepraví jednorázovo dopravný prostriedok dostaneme úsporu, ktorú môžeme využiť na prepravu štiepky daným prostriedkom pri maximálnej dopravnej vzdialenosti. 120,7 Sk/GJ *226 GJ = Sk Túto úsporu musíme znížiť o náklady na naloženie štiepky: Sk (60 Sk/t * 20 t) = Sk Cena dopravy sa uvažuje vo výške 50 Sk/km, t. j. 100 Sk/km pri ceste tam a späť. Maximálnu dopravnú vzdialenosť vypočítame ako: MDV = /100 = 261 km Ak by sme prepravovali štiepky na maximálnu odvoznú vzdialenosť 261 km náklady na prepravu by dosiahli hodnotu úspor, ktorá vznikla zmenou spaľovania biomasy na miesto zemného plynu. Optimálna dopravná vzdialenosť pri prevoze štiepok je do 30 km. S narastajúcou cenou štiepok pri konštantných nákladoch sa optimálna ako aj maximálna odvozná vzdialenosť predlžuje. Na obrázku 17 sú zobrazené optimálne dopravné vzdialenosti vybraných odberateľov štiepok pri súčasnej cene. FARKAŠ, PSARSKÝ, PREVENDARČÍK, (2006). 124

126 Kysuce N. Dubnica Nováky Tlma e Kazincbarcika Viede Tata Obrázok 17 Optimálne vzdialenosti dodávok štiepky pri súčasných cenách S rastúcou dopravnou vzdialenosťou sa mení relatívny podiel nákladov na produkciu štiepok. Na obrázku 18 je znázornený relatívny podiel nákladov na energetické drevo, štiepkovanie, réžiu a dopravu pri odvozných vzdialenostiach 20, 40, 100 a 200 km. FARKAŠ, PSAR- SKÝ, PREVENDARČÍK, (2006). Kým pri dopravnej vzdialenosti 20 km tvoria náklady na transport štiepok 15 %, pri dopravnej vzdialenosti 200 km takmer polovicu nákladov tvoria náklady na prepravu. Krátke odvozné vzdialenosti znamenajú nízke dopravné náklady, čo prináša odberateľom štiepok vyšší potenciálny zisk. Z tohto dôvodu je najefektívnejšie zo strany producentov zakladať energetické plantáže v blízkosti potenciálnych teplárni spaľujúcich štiepky, resp. zo strany odberateľov lokalizovať teplárne a potenciálnych odberateľov biomasy v blízkosti tohto obnoviteľného zdroja. Realizácia na expedi nom mieste do 20 km Realizácia dodávok k odberate ovi do 40 km Realizácia dodávok štiepky k odberate ovi do 100 km 10% 15% 45% 25% 10% 40% 35% 10% 35% 30% 25% 20% Realizácia do 200 km 10% 30% energetické drevo štiepkovanie preprava štiepky réžia 45% 15% Obázok 18 Štruktúra nákladov produkcie štiepky v závislosti od odvoznej vzdialenosti 125

127 6. 4 Investičné a prevádzkové náklady objektov na výrobu tepla a energie z biomasy Náklady objektov na výrobu tepla a energie z biomasy môžeme rozdeliť do dvoch základných častí. Ide v prvom rade o investičné náklady, ktoré slúžia na obstaranie zariadení a prevádzkové náklady, ktoré slúžia na chod prevádzky Investičné náklady objektov na výrobu tepla a energie z biomasy Investičné náklady (z účtovného hľadiska výdavky) sa skladajú z netto investície, vedľajších nákladov na plánovanie, posudky, schvaľovanie, DPH, a iných nepredvídateľných nákladov. Investičné výdavky sa z účtovného a daňového hľadiska premietnu do nákladov vo forme odpisov. Odpismi prenášame hodnotu opotrebenia do nákladov. Netto investičné náklady členíme do troch základných nákladových skupín. V prvom rade ide o náklady spojené so stavebným riešením objektov a zariadení, ďalej sú to náklady strojného vybavenia a náklady na vonkajšie tepelné rozvody. Náklady stavebného riešenia kryjú všetky stavebné činnosti medzi ktoré patrí výstavba kotolne, strojovne, administratívnej budovy, skladu na palivo a ich príslušenstva. Medzi tieto investičné náklady patrí zaobstaranie pozemku, plánovacie práce, úprava pozemku a jeho sprístupnenie, základy a stavba budov, komínov, skladov, inžinierskych sietí a výstavba vonkajších spevnených plôch. Náklady strojného vybavenia zahŕňajú zaobstaranie všetkých strojných komponentov vrátane dopravného systému paliva. Ide najmä o kotle na biomasu, prípadne doplňujúce kotle na iné palivo v čase maximálneho zaťaženia vrátane podávacieho systému, stroje a vybavenie na skladovanie a dopravu biomasy, odvod dymu a jeho čistenie, ventiláciu, úpravu vody a elektrotechniku strojného vybavenia. V prípade výroby elektrickej energie je to parné turboústrojenstvo, resp. motor vrátane generátora. V závislosti od veľkosti objektu to môžu byť ďalšie vedľajšie strojné zariadenia, napr.: chladiaci systém, kondenzačný systém, kompresory, zásobník tepla a pod. Náklady na kotol závisia najmä od jeho výkonu. Malé kotle do výkonu cca 100 kw sú prevažne s ručným podávaním bez doplňujúcich zariadení na odvod dymu a prachu. S narastajúcim výkonom rastú náklady na doplňujúce zariadenia. Kotle nad 100 kw sú obyčajne vybavené automatickým podávaním paliva, kotle nad 1 MW disponujú automatickým odstraňovaním popola, kotle nad 5 MW nákladnými zariadeniami na odvod a čistenie dymu a doplňujúcimi zariadeniami. Popri veľkosti a výkone je z nákladového hľadiska dôležitý napr. druh spaľovaného paliva. Kotle na spaľovanie slamy sú obyčajne drahšie ako kotle na spaľovanie dedromasy pri tom istom výkone. Pri výbere kotla musíme zohľadniť tiež jeho maximálny a minimálny výkon vo vzťahu k požadovanej produkcii tepla v priebehu roka (obrázok 19). 126

128 GJ Kotol na drevnú štiepku Max. výkon GJ Min. výkon GJ január február marec Teplá úžitková voda apríl máj jún Ústredné kúrenie jú l august september október november december Obrázok 19 Minimálny a maximálny výkon kotla tepelného zdroja v časti mesta Brezno a požadovaná produkcia tepla v priebehu roka Zdroj: Interné materiály podniku Dalkia Brezno a.s. Maximálny mesačný výkon kotla na štiepky v tomto prípade je GJ, minimálny GJ. V mesiacoch máj - september by tepláreň pri využívaní kotla na štiepky produkovala nadbytočné teplo. V zimných mesiacoch naopak ani pri maximálnom výkone tepláreň nepokryje požiadavku na produkciu tepla. Na ohrev vody v letných mesiacoch a vykrytie zvýšeného odberu v zimných mesiacoch tepláreň využíva doplňujúce kotle na zemný plyn. Celkové investičné náklady objektov produkujúcich teplo analyzujeme na príkladoch 11 (teplárne Nemecko) a 12 (tepláreň Brezno) Príklad 11 Investičné náklady teplárne Nemecko (Leitfaden Bioenergie) V príklade analyzujeme investičné náklady nasledovných 4 teplární v Nemecku (2003) Tepláreň 1: 500 kw kotol na spaľovanie štiepok s príslušenstvom a multicyklónom, kotol je zriadený v už existujúcej teplárni, výstavba nového krátkodobého sila pre štiepky a dopravných ciest s podávaním, pripájanie na existujúcu elektroinštaláciu. Tepláreň 2: 1 MW kotol na spaľovanie štiepok s príslušenstvom a multicyklónom, zriadený v novovybudovanej kotolni, výstavba nového krátkodobého sila pre štiepky, pripájanie na existujúcu elektroinštaláciu. Tepláreň 3: Kompletná tepláreň na zelenej lúke, 2 MW kotol s príslušenstvom a filtrom, 3 MW kotol na vykurovací olej so skladom oleja, dopravné cesty a podávanie, elektroinštalácia, výstavba spevňovacích plôch (parkovisko, cesta) Tepláreň 4: 10 MW kotol na biomasu s príslušenstvom a filtrom, zriadený v novovybudovanej teplárni vrátane skladu na štiepky, dopravné cesty, pripájanie na existujúcu elektroinštaláciu, výstavba spevnených plôch (cesta) 127

FOND PRE ALTERNATÍVNE ENERGIE - SZOPK OBNOVITE¼NÉ ZDROJE ENERGIE

FOND PRE ALTERNATÍVNE ENERGIE - SZOPK OBNOVITE¼NÉ ZDROJE ENERGIE FOND PRE ALTERNATÍVNE ENERGIE - SZOPK OBNOVITE¼NÉ ZDROJE ENERGIE Táto publikácia je urèená pre èitate¾ov, ktorí majú záujem o poznanie budúcnosti v oblasti využívania energetických zdrojov na Zemi. Hoci

Mehr

Strecha (len čiastočne) a základná plocha neboli tepelne izolované. Okná bez žalúzií mali k = 1,8 W/m 2 K.

Strecha (len čiastočne) a základná plocha neboli tepelne izolované. Okná bez žalúzií mali k = 1,8 W/m 2 K. Nameraná a vypočítaná spotreba paliva rodinného domu v lokalite Magdeburg-Ottersleben pred a po povlakovaní exteriéru prípravkom Thermo-Shield Rozvaha V prospektoch (1998) pre prípravok Thermo-Shield bola

Mehr

Energetické zhodnocovanie odpadov v cementárenskej rotačnej peci

Energetické zhodnocovanie odpadov v cementárenskej rotačnej peci Energetické zhodnocovanie odpadov v cementárenskej rotačnej peci Potenciál využívania biomasy ISBF 2009 International Slovak Biomass Forum ecorec Slovensko s.r.o. Ing. Juraj Číž Využívanie odpadov v priemysle

Mehr

SK - Vyhlásenie o parametroch

SK - Vyhlásenie o parametroch SK - Vyhlásenie o parametroch v zmysle vyhlášky MDVRR č. 162/2013 Z.z. Výrobok: Náterové látky rozpúšťadlové dvojzložkové Typy výrobku: PD, PE, PG, SD, SG, SE a jej doplnkový material: riedidlá VP 30-2438/0,

Mehr

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA BAKALÁRSKA PRÁCA Katarína Kňazeová

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA BAKALÁRSKA PRÁCA Katarína Kňazeová SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA BAKALÁRSKA PRÁCA 2008 Katarína Kňazeová SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE Rektor: prof. Ing. Mikuláš

Mehr

Eugen Coplák Obchod a technické poradenstvo. Horáková technika. Copyright by Max Weishaupt GmbH, D Schwendi

Eugen Coplák Obchod a technické poradenstvo. Horáková technika. Copyright by Max Weishaupt GmbH, D Schwendi Eugen Coplák Obchod a technické poradenstvo Horáková technika Weishaupt patrí k vedúcim svetovým výrobcom horákov udáva trend vo vývoji spaľovacej techniky Výskumný a vývojový inštitút pre spaľovanie plynných

Mehr

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA 2124799 MOŽNOSTI EKONOMICKÉHO ROZVOJA REGIÓNU VEĽKÝ KRTÍŠ NA BÁZE MÁLO VYUŽÍVANÝCH PÔD 2011 Štefan Rusnák,

Mehr

Informácia o nových regulátoroch FR 120 / FW 120

Informácia o nových regulátoroch FR 120 / FW 120 Informácia o nových regulátoroch FR 120 / FW 120 Lepšia použiteľnosť s rovnakými funkciami 1 Fx 120 Priestorový regulátor FR 100 a FR 110 sa zmení na FR 120 s jednoduchším menu Ekvitermický regulátor FW

Mehr

SLOVENSKÁ POĽHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA

SLOVENSKÁ POĽHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SLOVENSKÁ POĽHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA 2135926 VYUŽITIE DENDROMASY NA VÝROBU TEPELNEJ ENERGIE PRE RODINNÝ DOM VO VYBRANEJ KLIMATICKEJ OBLASTI SLOVENSKA

Mehr

PARAMETRE OVPLYVŇUJÚCE KVALITU VÝLISKOV Z BIOMASY Z HĽADISKA PROCESU ICH VÝROBY

PARAMETRE OVPLYVŇUJÚCE KVALITU VÝLISKOV Z BIOMASY Z HĽADISKA PROCESU ICH VÝROBY PARAMETRE OVPLYVŇUJÚCE KVALITU VÝLISKOV Z BIOMASY Z HĽADISKA PROCESU ICH VÝROBY Miloš Matúš Zhutňovanie biomasy do formy biopaliva sa stáva stále aktuálnejšou témou. Príspevok rieši problematiku okrajových

Mehr

slovakia daňové a účtovné novinky NOVELA ZÁKONA O DANI Z PRÍJMOV OD 1.1.2015

slovakia daňové a účtovné novinky NOVELA ZÁKONA O DANI Z PRÍJMOV OD 1.1.2015 STRANA 1/6 NOVEMBER 2014 SEITE 1/6 NOVEMBER 2014 NOVELA ZÁKONA O DANI Z PRÍJMOV OD 1.1.2015 V tomto vydaní Mailing BMB Leitner by sme Vás chceli informovať o novele zákona o dani z príjmov s účinnosťou

Mehr

Údaje paliva kusové drevo, štiepka, pelety, miscanthus. Teplo z biomasy. Dokonalosť je naša vášeň.

Údaje paliva kusové drevo, štiepka, pelety, miscanthus. Teplo z biomasy. Dokonalosť je naša vášeň. Údaje paliva kusové drevo, štiepka, pelety, miscanthus Teplo z biomasy 1 Dokonalosť je naša vášeň. www.eta.co.at CO 2 CO 2 Spráchnivenie O 2 Fotosyntéza C O 2 Spaľovanie O 2 Fosílie jednosmerná cesta C

Mehr

Slovenská Poľnohospodárska univerzita v Nitre. Spaľovanie vlhkej biomasy. Technická fakulta. (Diplomová práca) Študijný program:

Slovenská Poľnohospodárska univerzita v Nitre. Spaľovanie vlhkej biomasy. Technická fakulta. (Diplomová práca) Študijný program: Slovenská Poľnohospodárska univerzita v Nitre Technická fakulta. Spaľovanie vlhkej biomasy (Diplomová práca) Študijný program: Študijný odbor: Školiace pracovisko: Školiteľ: Poľnohospodárska technika 4112800

Mehr

Biomasa ROČNÍKOVÁ PRÁCA. Predmet: Chémia Trieda: II.A Školský rok : 2015/2016. Prešov

Biomasa ROČNÍKOVÁ PRÁCA. Predmet: Chémia Trieda: II.A Školský rok : 2015/2016. Prešov Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov ES Predmet: Chémia Trieda: II.A Školský rok : 2015/2016 ROČNÍKOVÁ PRÁCA Biomasa konzultant: Mgr. Anna Demčáková Prešov

Mehr

Energetický potenciál vybraných druhov disponibilnej biomasy lesa 1. ÚVOD

Energetický potenciál vybraných druhov disponibilnej biomasy lesa 1. ÚVOD 1. ÚVOD Rast svetovej populácie a s tým súvisiace zvýšené energetické nároky postupne vyčerpávajú relatívne dostupné a bohaté zdroje fosílnych palív. Uspokojovanie potrieb populácie nás núti zamýšľať sa

Mehr

slovakia daňové a účtovné novinky STRANA 1/7 JÚN 2015 PODNIKATEĽSKÉ STIMULY NA SLOVENSKU V ROKU 2015

slovakia daňové a účtovné novinky STRANA 1/7 JÚN 2015 PODNIKATEĽSKÉ STIMULY NA SLOVENSKU V ROKU 2015 STRANA 1/7 JÚN 2015 SEITE 1/7 JUNI 2015 - najvýznamnejšie zmeny wichtigste PODNIKATEĽSKÉ STIMULY NA SLOVENSKU V ROKU 2015 V tomto vydaní Mailing BMB Leitner by sme Vás chceli informovať o novinkách v oblasti

Mehr

Vzdelávací kurz a fórum pre manažment verejnej správy a spravovanie v TwinRegione Viedeň-Bratislava

Vzdelávací kurz a fórum pre manažment verejnej správy a spravovanie v TwinRegione Viedeň-Bratislava Lehrgang und Forum für Public Management und Governance in der TwinRegion Wien-Bratislava Vzdelávací kurz a fórum pre manažment verejnej správy a spravovanie v TwinRegione Viedeň-Bratislava public management

Mehr

EURÓPSKY PARLAMENT. Výbor pre rozpočet NÁVRH STANOVISKA. pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

EURÓPSKY PARLAMENT. Výbor pre rozpočet NÁVRH STANOVISKA. pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku EURÓPY PARLAMENT 2004 Výbor pre rozpočet 2009 PREDBEŽNÉ ZNENIE 2005/0050(COD) 6.1.2006 NÁVRH STANOVIA Výboru pre rozpočet pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku k návrhu na rozhodnutie Európskeho

Mehr

PREVÁDZKOVANIE PELETOVACEJ LINKY BIOMASY

PREVÁDZKOVANIE PELETOVACEJ LINKY BIOMASY SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA 1127514 TECHNICKÁ FAKULTA PREVÁDZKOVANIE PELETOVACEJ LINKY BIOMASY 2010 Tomáš Bulla SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA TECHNICKÁ FAKULTA PREVÁDZKOVANIE PELETOVACEJ

Mehr

PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE

PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli XXX [ ](2013) XXX draft PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE Usmernenie k smernici 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ

Mehr

Dodávka pevných biopalív. pre stredne veľké výhrevne.

Dodávka pevných biopalív. pre stredne veľké výhrevne. Dodávka pevných biopalív pre stredne veľké výhrevne www.bioenergy4business.eu 1 Copyright Bioenergy4Business 2016 Tento projekt je financovaný pod výzvou LCE 14 2014 (Nízkouhlíková energia), podporný program

Mehr

Komponenty pre zabudovanie snímačov

Komponenty pre zabudovanie snímačov Typový list 90.2440 Strana 1/9 Komponenty pre zabudovanie snímačov Guľové ventily T-kusy Ochranné ímky Redukcie Montážne príslušenstvo Pre meranie teploty v potrubiach je dôležitým kritériom výber odberného

Mehr

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ)

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 20.12.2013 Úradný vestník Európskej únie L 348/129 NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ)

Mehr

Vpichový odporový teplomer

Vpichový odporový teplomer Typový list 90.2305 Strana 1/7 Vpichový odporový teplomer Pre teploty od -50...+260 C Tesný voči vodnej pare a odolný na tlak Vysoká mechanická pevnosť Pre použitie v potravinárskom priemysle Jednoduché

Mehr

Recherche RES LEGAL - Förderung Land: Slowakei. 1. Förderung im Überblick. Datum der Erstellung: Update vom:

Recherche RES LEGAL - Förderung Land: Slowakei. 1. Förderung im Überblick. Datum der Erstellung: Update vom: Recherche RES LEGAL - Förderung Land: Slowakei 1. Förderung im Überblick Interne Daten Datum der Erstellung: Update vom: VerfasserIn: Status: 1. Entwurf in progress (mit Angabe in %, wieweit ungefähr fertig)

Mehr

Zamestnanie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie

Zamestnanie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie Zamestnanie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie Príručka pre výchovných a kariérnych poradcov Prehľad zdrojov energie a príklady povolaní v OZE Koordinátor projektu: EkoFond, n. f. Mlynské nivy 44/A

Mehr

Grundlagen bilden / Tvoríme základy

Grundlagen bilden / Tvoríme základy Grundlagen bilden / Tvoríme základy Mandantenbrief / Mandantný list Aktuelles aus den Bereichen Recht, Steuern und Wirtschaft in der Slowakei Informácie z oblastí práva, daní a hospodárstva na Slovensku

Mehr

Konföderation der slowakischen Gewerkschaften

Konföderation der slowakischen Gewerkschaften European Works Council MOL Group EUROPEAN LEVEL COMPANY EUROPEAN LEVEL COMMUNICATION Peter Krajčír OV ECHOZ Slovnaft Wien, 16. March, 2010 Zameranie skupiny MOL / Hauptaufgaben der Gruppe MOL -Prieskum

Mehr

ASSET MANAGEMENT SLOVENSKEJ SPORITEĽNE. Ročná správa o hospodárení správcovskej spoločnosti s vlastným majetkom k

ASSET MANAGEMENT SLOVENSKEJ SPORITEĽNE. Ročná správa o hospodárení správcovskej spoločnosti s vlastným majetkom k ASSET MANAGEMENT SLOVENSKEJ SPORITEĽNE Ročná správa o hospodárení správcovskej spoločnosti s vlastným majetkom k 31.12.2014 Ročná správa o hospodárení správcovskej spoločnosti Asset Management Slovenskej

Mehr

Je šíriteľom myšlienok demokracie, medzinárodného porozumenia, dôvery a podporovateľom vedy a vzdelávania.

Je šíriteľom myšlienok demokracie, medzinárodného porozumenia, dôvery a podporovateľom vedy a vzdelávania. Vaše Excelencie, Vaše Magnificencie, Vaše Spektability, Vaše Honorability, vážený pán Dr. Günter Geyer, milé dámy, vážení páni, vážené slávnostné zhromaždenie, Ekonomická univerzita v Bratislave v súlade

Mehr

Politika jadrovej energetiky Českej a Slovenskej republiky a jej vplyv na vzájomné vzťahy s Rakúskom

Politika jadrovej energetiky Českej a Slovenskej republiky a jej vplyv na vzájomné vzťahy s Rakúskom MASARYKOVA UNIVERZITA V BRNĚ Ekonomicko správní fakulta Katedra ekonomie Politika jadrovej energetiky Českej a Slovenskej republiky a jej vplyv na vzájomné vzťahy s Rakúskom diplomová práca Vypracovala:

Mehr

Slovak news : Investičná pomoc od 1.5. / Staatsförderungen ab dem 1.5.

Slovak news : Investičná pomoc od 1.5. / Staatsförderungen ab dem 1.5. (SF) NOVELA ZÁKONA O INVESTIČNEJ POMOCI Dňom 1.5.2013 nadobúdajú účinnosť významné zmeny v zákone o investičnej pomoci (zákon č. 561/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov) schválené v marci tohto roku.

Mehr

Úradný vestník Európskej únie L 347/549

Úradný vestník Európskej únie L 347/549 20.12.2013 Úradný vestník Európskej únie L 347/549 NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky

Mehr

EURÓPSKY PARLAMENT Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa. Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

EURÓPSKY PARLAMENT Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa. Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa EURÓPY PARLAMENT 2014-2019 Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa 02.7.2015 2014/0012(COD) STANOVIO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie

Mehr

OSOBNÉ ZÁMENÁ. 1. pád 3. pád 4. pád. er (on) ihm ( mu/ jemu) ihn (ho/ jeho) sie (ona) ihr ( jej) sie (ju) es (ono) ihm ( mu/ jemu) es ( ho/ jeho)

OSOBNÉ ZÁMENÁ. 1. pád 3. pád 4. pád. er (on) ihm ( mu/ jemu) ihn (ho/ jeho) sie (ona) ihr ( jej) sie (ju) es (ono) ihm ( mu/ jemu) es ( ho/ jeho) OSOBNÉ ZÁMENÁ V nemčine, rovnako ako v slovenčine, máme 3 osoby v oboch číslach (jednotnom aj množnom). Osobné zámená skloňujeme rovnako ako podstatné alebo prídavné mená v 4 pádoch (N, G, D, A). Tvary

Mehr

Effizienz Plus Vorlage 1 08/2008 Viessmann Werke. Efektivita Plus. Klimatická / Energetická situácia

Effizienz Plus Vorlage 1 08/2008 Viessmann Werke. Efektivita Plus. Klimatická / Energetická situácia Vorlage 1 08/2008 Viessmann Werke Efektivita Plus Klimatická / Energetická situácia Ceny palív na rekordnej úrovni 120 Vývoj cien ropy 1960 2008 110 100 90 80 US-$/Barrel 70 60 50 40 30 20 10 0 1960 1965

Mehr

1260 der Beilagen XXII. GP - Staatsvertrag - slowakische Schlußakte+Bprot. (Normativer Teil) 1 von 9 ZÁVEREČNÝ AKT

1260 der Beilagen XXII. GP - Staatsvertrag - slowakische Schlußakte+Bprot. (Normativer Teil) 1 von 9 ZÁVEREČNÝ AKT 1260 der Beilagen XXII. GP - Staatsvertrag - slowakische Schlußakte+Bprot. (Normativer Teil) 1 von 9 ZÁVEREČNÝ AKT DIPLOMATICKEJ KONFERENCIE O PROTOKOLE O PRISTÚPENÍ EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA K MEDZINÁRODNÉMU

Mehr

PRÚDOVÉ CHRÁNIČE TYP BCF6, A

PRÚDOVÉ CHRÁNIČE TYP BCF6, A w DÁTOVÝ LIST: PRÚDOVÉ CHRÁNIČE TYP BCF6, 25 63 A w SCHRACK-INFO Signalizácia stavu kontaktov a spôsobu vypnutia Citlivé na striedavý prúd a pulzný prúd (typ A) Prívod napájania ľubovoľný, hore alebo dole

Mehr

Organisation und Protokollführung FIEU/AEEG, Forschungsinstitut für Energie- und Umweltplanung 1180 Wien, Gymnasiumstrasse 42/5 Tel.: ,

Organisation und Protokollführung FIEU/AEEG, Forschungsinstitut für Energie- und Umweltplanung 1180 Wien, Gymnasiumstrasse 42/5 Tel.: , Häufig gestellte Fragen zu grenzüberschreitenden UVP Projekten Najčastejšie otázky z oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice Seite 1 von 142 Inhaltsverzeichnis 1.

Mehr

OZNÁMENIE KOMISIE Rámec Európskej únie pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme (2011) (2012/C 8/03)

OZNÁMENIE KOMISIE Rámec Európskej únie pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme (2011) (2012/C 8/03) 11.1.2012 Úradný vestník Európskej únie C 8/15 OZNÁMENIE KOMISIE Rámec Európskej únie pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme (2011) (Text s významom pre EHP) (2012/C 8/03) 1. ÚČEL

Mehr

Plášťové termočlánky podľa DIN a DIN EN

Plášťové termočlánky podľa DIN a DIN EN Typový list 90.1221 Strana 1/7 Plášťové termočlánky podľa DIN 43 710 a DIN EN 60 584 Pre teploty od -200...+1150 C Ohybné plášťové vedenie s otrasuvzdorným snímačom Priemer ochrannej trubky od 0,5mm Rýchly

Mehr

Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky V Ý N O S

Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky V Ý N O S VESTNÍK Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Ročník XLIII 12. máj 2011 Čiastka 16 O b s a h: 39. Výnos Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

Mehr

Labeko, s.r.o. Krajinská cesta 2929, Piešťany Akreditované skúšobné laboratóriá - podľa STN EN ISO/IEC 17025, SNAS

Labeko, s.r.o. Krajinská cesta 2929, Piešťany Akreditované skúšobné laboratóriá - podľa STN EN ISO/IEC 17025, SNAS Objednávateľ: (meno a adresa) PIPELIFE SLOVAKIA,s.r.o.,Kuzmányho 13,021 01 Piešťany Dátum prevzatia vzorky: 27.01.10 Dátum vykonania skúšok od: 27.01.10 Počet vzoriek: 3 do: 10.02.10 Vzorku odobral: Objednávateľ

Mehr

Výpredaj jazdených vozíkov. od Die 9:004-Sterne-Gebrauchtstapler-Messen. Jungheinrich spol. s r. o Senec. 28.April 2016

Výpredaj jazdených vozíkov. od Die 9:004-Sterne-Gebrauchtstapler-Messen. Jungheinrich spol. s r. o Senec. 28.April 2016 Výpredaj jazdených vozíkov JungSTARs Jungheinrich 25. JungSTARs. 26. máj 2016 Sonderkonditionen nur gültig bis 31.05.2016 ZÁRUKA KVALITY REPASOVANÉ V NEMECKU od Die 9:004-Sterne-Gebrauchtstapler-Messen.

Mehr

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE 1 SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA DIPLOMOVÁ PRÁCA 2008 Bc. Katarína Vančová 2 SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE Rektor: prof.ing.mikuláš

Mehr

230 V 230 V 230 V 230 V 230 V

230 V 230 V 230 V 230 V 230 V 1 230 V 230 V 230 V 230 V 230 V 2 230 V 230 V 230 V 230 V 3 GESTELL FARBEN 4 5 20-27 km/h 28-37 km/h 38-48 km/h 1500 2000 2500 3000 3500 4000 4500 3 3 3 3 3 2 3 3 3 2 2 3 3 3 3 3 3 2 3 3 3 3 3 2 3 3 3

Mehr

Stříkací pistole. Striekacia pištoľ 10.25-002

Stříkací pistole. Striekacia pištoľ 10.25-002 Stříkací pistole Profi-Farbpistole Striekacia pištoľ 10.25-002 7 6 2 4 5 3 1 1) rychloupínací konektor 2) regulace množství barvy 3) regulace množství vzduchu 4) nastavení stříkacího modulu 5) spoušť 6)

Mehr

PORTFOLIO ŠKOLENÍ A KONZULTÁCIÍ NA ROK

PORTFOLIO ŠKOLENÍ A KONZULTÁCIÍ NA ROK PORTFOLIO ŠOLENÍ A ONZULTÁCIÍ NA RO 2017-2018 Logistika Základy logistiky pre automotive (Typy logistiky,logistické ukazovatele,logistické princípy a metódy,audity logistiky-1 deň Požiadavky VDA na logistiku

Mehr

Artikel 1 Persönlicher Geltungsbereich. Článok 1 Osoby, na ktoré sa Zmluva vzťahuje. Artikel 2 Unter das Abkommen fallende Steuern

Artikel 1 Persönlicher Geltungsbereich. Článok 1 Osoby, na ktoré sa Zmluva vzťahuje. Artikel 2 Unter das Abkommen fallende Steuern Artikel 1 Persönlicher Geltungsbereich Dieses Abkommen gilt für Personen, die in einem Vertragsstaat oder in beiden Vertragsstaaten ansässig sind. Artikel 2 Unter das Abkommen fallende Steuern (1) Dieses

Mehr

VÝVOJ PRIAMYCH ZAHRANIČNÝCH INVESTÍCIÍ NA SLOVENSKU

VÝVOJ PRIAMYCH ZAHRANIČNÝCH INVESTÍCIÍ NA SLOVENSKU NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA VÝVOJ PRIAMYCH ZAHRANIČNÝCH INVESTÍCIÍ NA SLOVENSKU Ing. Adela Hošková, CSc. Inštitút menových a finančných štúdií Bratislava 1997 Vývoj priamych zahraničných investícií na Slovensku

Mehr

Dr. Burkhard Schulze Darup schulze darup & partnerarchitekten norimberg berlín

Dr. Burkhard Schulze Darup schulze darup & partnerarchitekten norimberg berlín Spolkové ministerstvo pre hospodárstvo a energiu Energetická a stavebná kultúra - Skúsenosti v Nemecku a šance pre Slovensko Exportinitiative Energie (Exportná iniciatíva Energie) 21. novembra 2017, Bratislava

Mehr

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA DIPLOMOVÁ PRÁCA Katarína Bedečová, Bc.

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA DIPLOMOVÁ PRÁCA Katarína Bedečová, Bc. SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA 2124342 DIPLOMOVÁ PRÁCA 2011 Katarína Bedečová, Bc. SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA

Mehr

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky Program predchádzania vzniku odpadu SR na roky 2014-2018 1 Obsah Obsah... 2 Použité skratky... 3 1 Úvod... 5 2 Analýza súčasného stavu... 7 2.1 Právna

Mehr

TVORBA KRAJINY A URBANIZMUS

TVORBA KRAJINY A URBANIZMUS Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ TVORBA KRAJINY A URBANIZMUS Stavebná fakulta Ing. Natália Junáková, PhD., Ing. arch. Dušan Burák, PhD. Táto publikácia

Mehr

A.6 DOHODY MEDZI EURÓPSKYMI SPOLOČENSTVAMI A MEDZIVLÁDNYMI ALEBO SÚKROMNÝMI ORGANIZÁCIAMI ALEBO INŠTITÚCIAMI

A.6 DOHODY MEDZI EURÓPSKYMI SPOLOČENSTVAMI A MEDZIVLÁDNYMI ALEBO SÚKROMNÝMI ORGANIZÁCIAMI ALEBO INŠTITÚCIAMI EURÓPSKE ŠKOLY 32 A.6 DOHODY MEDZI EURÓPSKYMI SPOLOČENSTVAMI A MEDZIVLÁDNYMI ALEBO SÚKROMNÝMI ORGANIZÁCIAMI ALEBO INŠTITÚCIAMI 6.1 Relevantné ustanovenia Stanov 6.2 Rôzne dohody OBSAH SW_a6_sk.doc 1 /

Mehr

Smernica pre manažmentové kategórie chránených území. Interpretácia a využitie manažmentových kategórií chránených území v Európe

Smernica pre manažmentové kategórie chránených území. Interpretácia a využitie manažmentových kategórií chránených území v Európe Guidelines for Protected Area Management Categories - Interpretation and Application of the Protected Area Management Categories in Europe", published in 2000 by IUCN WCPA and EUROPARC Federation with

Mehr

DOHODA O EURÓPSKOM HOSPODÁRSKOM PRIESTORE

DOHODA O EURÓPSKOM HOSPODÁRSKOM PRIESTORE DOHODA O EURÓPSKOM HOSPODÁRSKOM PRIESTORE OBSAH PREAMBULA ČASŤ I CIELE A PRINCÍPY ČASŤ II VOĽNÝ POHYB TOVARU Kapitola 1 Základné princípy Kapitola 2 Poľnohospodárske výrobky a výrobky rybného hospodárstva

Mehr

slovakia daňové a účtovné novinky STRANA 1/5 JANUÁR 2015 ÚČTOVNÉ ZÁVIERKY - PREHĽAD POVINNOSTÍ A LEHÔT

slovakia daňové a účtovné novinky STRANA 1/5 JANUÁR 2015 ÚČTOVNÉ ZÁVIERKY - PREHĽAD POVINNOSTÍ A LEHÔT STRANA 1/5 JANUÁR 2015 SEITE 1/5 JANUAR 2015 predloženie a zverejnenie účtovnej závierky, správy audítora Fristen für die Erstellung, Prüfung und Veröffentlichung des s ÚČTOVNÉ ZÁVIERKY - PREHĽAD POVINNOSTÍ

Mehr

Obchodná akadémia Trnava

Obchodná akadémia Trnava Obchodná akadémia Trnava Prijímacia skúška z nemeckého jazyka do 1. ročníka bilingválneho štúdia v školskom roku 2014/2015 Teil 1 Leseverstehen Pozorne si prečítaj text. Text máš počas riešenia úlohy k

Mehr

Predstavenie alternatívnych substrátov na výrobu bioplynu

Predstavenie alternatívnych substrátov na výrobu bioplynu Predstavenie alternatívnych substrátov na výrobu bioplynu Romann Glowacki, koordinátor inovácií DBFZ www.exportinitiatívnee.bmwi.de Kurzvorstellung DBFZ - Štátna verejnoprospešná s.r.o., BMELV - Ústredná

Mehr

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA 2124485 VPLYV ČERPANIA FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV ZO ŠTRUKTURÁLNYCH FONDOV EÚ A Z NÁRODNÝCH ZDROJOV NA ROZVOJ

Mehr

EURÓPSKE ŠTRUKTURÁLNE A INVESTIČNÉ FONDY : EFRR EÚS ESF. EPFRV Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka KOHÉZNY FOND ENRF

EURÓPSKE ŠTRUKTURÁLNE A INVESTIČNÉ FONDY : EFRR EÚS ESF. EPFRV Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka KOHÉZNY FOND ENRF Európska územná spolupráca EÚS Európsky fond regionálneho rozvoja EFRR Európsky sociálny fond ESF EPFRV Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka ENRF Európsky námorný a rybársky fond KOHÉZNY FOND

Mehr

Guide. commun. Spoločná pratique praktická príručka. Európskeho parlamentu, Rady a Komisie pre osoby zapojené do tvorby legislatívy Európskej únie

Guide. commun. Spoločná pratique praktická príručka. Európskeho parlamentu, Rady a Komisie pre osoby zapojené do tvorby legislatívy Európskej únie EURÓPSKA ÚNIA Guide Spoločná pratique praktická príručka commun Európskeho parlamentu, Rady a Komisie pre osoby zapojené do tvorby legislatívy Európskej únie SK Spoločná praktická príručka Európskeho parlamentu,

Mehr

Zručnosti a príklady

Zručnosti a príklady Ukážka energetickej efektívnosti a využitie obnoviteľných zdrojov energie na príklade verejných budov (CEC5, 3sCE412P3) Zručnosti a príklady Národný školiaci materiál WP4. VÝSTUP 4.1.2 SK Pripravil: Trnavský

Mehr

Obchodná akadémia Trnava

Obchodná akadémia Trnava Obchodná akadémia Trnava Prijímacia skúška z nemeckého jazyka do 1. ročníka bilingválneho štúdia v školskom roku 2017/2018 Teil 1 Leseverstehen Pozorne si prečítaj text. Text máš počas riešenia úlohy k

Mehr

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA BIOTECHNOLÓGIE A POTRAVINÁRSTVA ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO V KOLÁROVE Barbara Balázsová

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA BIOTECHNOLÓGIE A POTRAVINÁRSTVA ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO V KOLÁROVE Barbara Balázsová SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA BIOTECHNOLÓGIE A POTRAVINÁRSTVA 1126421 ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO V KOLÁROVE 2010 Barbara Balázsová SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA

Mehr

Entwurf der Energiepolitik der Slowakischen Republik

Entwurf der Energiepolitik der Slowakischen Republik Entwurf der Energiepolitik der Slowakischen Republik Abschließende Fachstellungnahme und Konsultationsbericht im Rahmen der grenzüberschreitenden strategischen Umweltprüfung ENTWURF DER ENERGIEPOLITIK

Mehr

OXIDY DUSÍKA A UHLÍKA VZNIKAJÚCE PRI TERMICKOM ROZKLADE BUKOVÉHO DREVA

OXIDY DUSÍKA A UHLÍKA VZNIKAJÚCE PRI TERMICKOM ROZKLADE BUKOVÉHO DREVA ACTA FACULTATIS XYLOLOGIAE L (1): 55 64, 2008 ZVOLEN OXIDY DUSÍKA A UHLÍKA VZNIKAJÚCE PRI TERMICKOM ROZKLADE BUKOVÉHO DREVA THE OXIDES OF NITROGEN AND CARBON CAUSED BY THERMAL DECOMPOSITION OF BEECH WOOD

Mehr

Konföderation der slowakischen Gewerkschaftsbünde

Konföderation der slowakischen Gewerkschaftsbünde Konföderation Gewerkschaftsbünde Konföderation Nemocenské poistenie Krankenversicherung JUDr. Mária Svoreňová Jurist KOZSR Wien, 16. 3. 2010 Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca

Mehr

Pilotný projekt T-Systems Slovakia a Gymnázia na Šrobárovej ulici v Košiciach

Pilotný projekt T-Systems Slovakia a Gymnázia na Šrobárovej ulici v Košiciach JUMP INTO JOB @ TSSK Praktikum pre žiakov JUMP INTO JOB @ TSSK Schülerpraktikum Pilotný projekt T-Systems Slovakia a Gymnázia na Šrobárovej ulici v Košiciach Pilotprojekt zwischen T-Systems Slovakia und

Mehr

Fakulta ekonomiky a manažmentu VÝVOJ KONEČNEJ SPOTREBY DOMÁCNOSTÍ SO ZAMERANÍM NA SPOTREBU POTRAVÍN

Fakulta ekonomiky a manažmentu VÝVOJ KONEČNEJ SPOTREBY DOMÁCNOSTÍ SO ZAMERANÍM NA SPOTREBU POTRAVÍN SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE 2117996 Fakulta ekonomiky a manažmentu VÝVOJ KONEČNEJ SPOTREBY DOMÁCNOSTÍ SO ZAMERANÍM NA SPOTREBU POTRAVÍN 2010 Bc. Petra Adamcová SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA

Mehr

EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU. Rakúska republika. Všeobecné informácie o krajine

EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU. Rakúska republika. Všeobecné informácie o krajine EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU Rakúska republika Všeobecné informácie o krajine I. ZÁKLADNÉ EKONOMICKÉ INFORMÁCIE a) Základná charakteristika hospodárstva Ekonomika a financie jednotka 2000 2005 2010

Mehr

Súčasný stav udržateľnej mobility a turizmu v Podunajskom regióne

Súčasný stav udržateľnej mobility a turizmu v Podunajskom regióne Súčasný stav udržateľnej mobility a turizmu v Podunajskom regióne Február 2013 2 Súčasný stav udržateľnej mobility a turizmu v Podunajskom regióne Objednávateľ: Bratislavský samosprávny kraj Sabinovská

Mehr

NÁVRH TECHNOLÓGIÍ PRE ENVIRONMENTÁLNE VHODNÉ ZNEŠKODNENIE POPs ODPADOV A ZMESÍ. Záverečná štúdia projektu Kód ITMS:

NÁVRH TECHNOLÓGIÍ PRE ENVIRONMENTÁLNE VHODNÉ ZNEŠKODNENIE POPs ODPADOV A ZMESÍ. Záverečná štúdia projektu Kód ITMS: NÁVRH TECHNOLÓGIÍ PRE ENVIRONMENTÁLNE VHODNÉ ZNEŠKODNENIE POPs ODPADOV A ZMESÍ Záverečná štúdia projektu Kód ITMS:24140110267 Máj 2015 OBSAH ZHRNUTIE... 4 ZOZNAM OBRÁZKOV... 7 ZOZNAM TABULIEK... 7 1. ÚVOD...

Mehr

CENTROPE Program úloh 2008 plus

CENTROPE Program úloh 2008 plus Program úloh 2008 plus Prepracovaný diskusný dokument, Stav k dátumu: 31. december 2006 0 Program úloh...3 1 Hospodárstvo, inovácie, výskum a vývoj...6 1.1 Ťažisková oblasť...9 Budovanie a rozšírenie kompetenčných

Mehr

ZBIERKA ZÁKONOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Ročník Vyhlásené: Časová verzia predpisu účinná od:

ZBIERKA ZÁKONOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Ročník Vyhlásené: Časová verzia predpisu účinná od: ZBIERKA ZÁKONOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY Ročník 2009 Vyhlásené: 28.11.2009 Časová verzia predpisu účinná od: 28.11.2009 Obsah tohto dokumentu má informatívny charakter. 486 O Z N Á M E N I E Ministerstva zahraničných

Mehr

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA Znečistenie a devastácia prírodných zdrojov v okrese Zlaté Moravce Diplomová práca Študijný program: Študijný

Mehr

Obchodná akadémia Trnava

Obchodná akadémia Trnava Obchodná akadémia Trnava Prijímacia skúška z nemeckého jazyka do 1. ročníka bilingválneho štúdia v školskom roku 2012/2013 Teil 1 Leseverstehen Pozorne si prečítaj text. Text máš počas riešenia úlohy k

Mehr

vybrané právne otázky z energetiky a odpadového hospodárstva

vybrané právne otázky z energetiky a odpadového hospodárstva 2016 vybrané právne otázky z energetiky a odpadového hospodárstva Vybrané otázky z energetiky a odpadového hospodárstva 2016 2. vydanie, november 2016 Autor textov: Dvořák Hager & Partners, advokátska

Mehr

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE. Metodologické prístupy k efektívnejšiemu využitiu rozvojových projektov vo verejnej správe

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE. Metodologické prístupy k efektívnejšiemu využitiu rozvojových projektov vo verejnej správe SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA Katedra Európskych štúdií Metodologické prístupy k efektívnejšiemu využitiu rozvojových projektov vo verejnej

Mehr

Zábavná nemčina 2. časť

Zábavná nemčina 2. časť Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ Kód ITMS: 26130130051 číslo zmluvy: OPV/24/2011 Metodicko pedagogické centrum Národný projekt VZDELÁVANÍM PEDAGOGICKÝCH

Mehr

POLONSKÝ Dušan PLACHÁ Jana SOCIÁLNE POISTENIE V SYSTÉME SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA NA SLOVENSKU OD ROKU 1990 PO SÚČASNOSŤ

POLONSKÝ Dušan PLACHÁ Jana SOCIÁLNE POISTENIE V SYSTÉME SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA NA SLOVENSKU OD ROKU 1990 PO SÚČASNOSŤ POLONSKÝ Dušan PLACHÁ Jana SOCIÁLNE POISTENIE V SYSTÉME SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA NA SLOVENSKU OD ROKU 1990 PO SÚČASNOSŤ 2017 UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE FAKULTA SOCIÁLNYCH VIED KATEDRA SOCIÁLNYCH

Mehr

Obchodná akadémia Trnava

Obchodná akadémia Trnava Obchodná akadémia Trnava Prijímacia skúška z nemeckého jazyka do 1. ročníka bilingválneho štúdia v školskom roku 2018/2019 Teil 1 Leseverstehen Pozorne si prečítaj text. Text máš počas riešenia úlohy k

Mehr

Cesty k samostatnosti Kolektív autorov

Cesty k samostatnosti Kolektív autorov Cesty k samostatnosti Kolektív autorov Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v SR Heydukova 25, 811 08 Bratislava tel./fax:02/63814968 zpmpvsr@zpmpvsr.sk www.zpmpvsr.sk Združenie na pomoc ľuďom

Mehr

OZNÁMENIE Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

OZNÁMENIE Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky Strana 3654 Zbierka zákonov č. 486/2009 Čiastka 170 486 OZNÁMENIE Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 13. decembra 2007

Mehr

CS10.5 CS SK. ØÍdÍcÍ jednotka Riadiaci prístroj

CS10.5 CS SK. ØÍdÍcÍ jednotka Riadiaci prístroj 10.5 CS ØÍdÍcÍ jednotka Riadiaci prístroj 0409006 OBSAH 1. ØÍDÍCÍ JEDNOTKA CS10.5...3 1.1. Obecné...3 1.. Technická specifikace...3. ØÍDÍCÍ JEDNOTKA: U IVATELÁ PØÍRUÈKA...4.1. Nastavení doby do spu¹tìní

Mehr

Obchodná akadémia Trnava

Obchodná akadémia Trnava Obchodná akadémia Trnava Prijímacia skúška z nemeckého jazyka do 1. ročníka bilingválneho štúdia v školskom roku 2013/ 2014 Číslo: Priezvisko a meno: Dátum narodenia: ZŠ: Hodnotenie písomnej skúšky: Číslo

Mehr

Informácie a oznámenia ZMENY A DOPLNENIA ZMLUVY O EURÓPSKEJ ÚNII A ZMLUVY O ZALOŽENÍ EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA... 10

Informácie a oznámenia ZMENY A DOPLNENIA ZMLUVY O EURÓPSKEJ ÚNII A ZMLUVY O ZALOŽENÍ EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA... 10 Úradný vestník ISSN 1725-5236 C 306 Európskej únie Slovenské vydanie Informácie a oznámenia Zväzok 50 17. decembra 2007 Číslo oznamu Obsah Strana 2007/C 306/01 Lisabonská zmluva, ktorou sa mení a dopíňa

Mehr

Modálne slovesá können, mögen, dürfen, müssen, wollen, sollen, wissen, möchten ich kann, du kannst, er kann, wir können, ihr könnt, sie können

Modálne slovesá können, mögen, dürfen, müssen, wollen, sollen, wissen, möchten ich kann, du kannst, er kann, wir können, ihr könnt, sie können Modálne slovesá - v nemeckom jazyku do skupiny modálnych (spôsobových) slovies patria tieto slovesá: können, mögen, dürfen, müssen, wollen, sollen, wissen, möchten - je to špecifická skupina slovies, ktoré

Mehr

PRIAME ZAHRANIČNÉ INVESTÍCIE NA SLOVENSKU SO ZAMERANÍM NA BANKOVÚ SFÉRU

PRIAME ZAHRANIČNÉ INVESTÍCIE NA SLOVENSKU SO ZAMERANÍM NA BANKOVÚ SFÉRU NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA PRIAME ZAHRANIČNÉ INVESTÍCIE NA SLOVENSKU SO ZAMERANÍM NA BANKOVÚ SFÉRU Ing. Adela Hošková, PhD. Ing. Soňa Vágnerová Inštitút menových a finančných štúdií Bratislava 1998 OBSAH:

Mehr

Návrh ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

Návrh ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli 19.10.2012 COM(2012) 621 final Návrh ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 28 Medziinštitucionálnej

Mehr

AMSTERDAMSKÁ ZMLUVA, KTORÁ MENÍ ZMLUVU O EURÓPSKEJ ÚNII, ZMLUVY O ZALOŽENÍ EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A NIEKTORÉ SÚVISIACE AKTY

AMSTERDAMSKÁ ZMLUVA, KTORÁ MENÍ ZMLUVU O EURÓPSKEJ ÚNII, ZMLUVY O ZALOŽENÍ EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A NIEKTORÉ SÚVISIACE AKTY Príloha k čiastke 85 Zbierka zákonov 2004 Strana 5365 AMSTERDAMSKÁ ZMLUVA, KTORÁ MENÍ ZMLUVU O EURÓPSKEJ ÚNII, ZMLUVY O ZALOŽENÍ EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A NIEKTORÉ SÚVISIACE AKTY Strana 5366 Zbierka zákonov

Mehr

VICTORIA-VOLKSBANKEN Poisťovňa, a.s. Výročná správa o obchodnom roku 2006 Bericht über das Geschäftsjahr 2006

VICTORIA-VOLKSBANKEN Poisťovňa, a.s. Výročná správa o obchodnom roku 2006 Bericht über das Geschäftsjahr 2006 VICTORIA-VOLKSBANKEN Poisťovňa, a.s. Výročná správa o obchodnom roku 2006 Bericht über das Geschäftsjahr 2006 Riadne Valné zhromaždenie 4. mája 2007 v Bratislave Ordentliche Hauptversammlung am 4. Mai

Mehr

SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA DIPLOMOVÁ PRÁCA Monika Jurisová

SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA DIPLOMOVÁ PRÁCA Monika Jurisová 1 SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA DIPLOMOVÁ PRÁCA 2002 Monika Jurisová 2 MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA STU Trnava, Pavlínska 16 Odbor: Priemyselné inžinierstvo

Mehr

EURÓPSKY PARLAMENT. Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa ***II NÁVRH ODPORÚČANIA DO DRUHÉHO ČÍTANIA

EURÓPSKY PARLAMENT. Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa ***II NÁVRH ODPORÚČANIA DO DRUHÉHO ČÍTANIA EURÓPY PARLAMENT 2004 ««««««««««««2009 Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa PREDBEŽNÉ ZNENIE 2001/0004(COD) 28.9.2005 ***II NÁVRH ODPORÚČANIA DO DRUHÉHO ČÍTANIA k spoločnej pozícii prijatej Radou

Mehr

OZNÁMENIE KOMISIE Usmernenie vysielania pracovníkov v rámci poskytovania služieb

OZNÁMENIE KOMISIE Usmernenie vysielania pracovníkov v rámci poskytovania služieb SK SK SK 2 OZNÁMENIE KOMISIE Usmernenie vysielania pracovníkov v rámci poskytovania služieb 3 1. ÚČEL TOHTO OZNÁMENIA Článok 49 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva stanovuje zásadu že členské štáty

Mehr

Predložky s akuzatívom alebo datívom:

Predložky s akuzatívom alebo datívom: Skloňonanie podstatných mien: Mužský rod Ženský rod Stredný rod Množné číslo Nominatív Genitív Datív Akuzatív des es es dem em den en die e er er die e das des es dem em das es die Männer Männer den Männern

Mehr

Prvý slovenský ORC. Zvolenská teplárenská teplo a elektrina z uhlia aj biomasy 22. príbeh s dobrým koncom 34. Ako sa mliekari k bioplynu dostali 56

Prvý slovenský ORC. Zvolenská teplárenská teplo a elektrina z uhlia aj biomasy 22. príbeh s dobrým koncom 34. Ako sa mliekari k bioplynu dostali 56 KOMUNÁLNA A PRIEMYSELNÁ ENERGETIKA 3/2013 ročník: V www.emagazine.sk energeticky efektívne riešenia v komunálnej a priemyselnej praxi 3/2013 3, 99 Zvolenská teplárenská teplo a elektrina z uhlia aj biomasy

Mehr

EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU. Nemecká spolková republika

EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU. Nemecká spolková republika EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU Nemecká spolková republika Počet obyvateľov: (tis. celkom/ tis. hlavné mesto): 80 800 / 3 500 Hlavné mesto: Berlín Úradný jazyk / rokovací jazyk: nemecký / anglický Mena/

Mehr

Predmet potvrdzovania formulára E9

Predmet potvrdzovania formulára E9 Usmernenie FR SR k potvrdzovaniu formulára E 9 Bescheinigung EU/EWR/ Certificate and Declaration EU/EEA (ďalej len formulár E 9 ) vydaného Federálnym ministerstvom financií Rakúskej republiky Usmernenie

Mehr