Základná škola vo Valaskej Belej Školský rok 2005/2006 Číslo 5 december 2005

Transkript

1 Základná škola vo Valaskej Belej Školský rok 2005/2006 Číslo 5 december 2005 Už v polovici novembra k nám zavítala treskúca zima. A ako sme to zistili? Stromy zo seba zhodili krásne pestrofarebné šaty a ich obnažené konáre sa pomaly začínajú prehýbať pod ťažkou váhou prvého snehu. Vonku vládne kráľovná chladu a zimy, ktorá nemá zľutovania a posype všetko, čo jej príde pod ruky snehovými vločkami. Hneď sa však roztopia. No keď je tých vločiek viac, spoločne zakryjú na dlhé mesiace aj tú najmenšiu nezasneženú štrbinku zelenej krajiny. Rastliny preto svoje korene zakopú, čo najhlbšie do zeme, aby z nich na jar mohli vyrásť nové, ešte krajšie kvety. Sťahovavé vtáky sa už dávno vyhrievajú v teplých krajinách, zatiaľ čo ostatným zvieratám narástli teplé kožúšky a podaktoré zvieratá práve spia kdesi v nore alebo jaskyni svojím tuhým zimným spánkom. No niektorým nenarástol kožúšok, a ani nespia zimným spánkom, ale sa len tak túlajú po snehu, v snahe a nádeji, že nájdu kúsok zelenej trávy alebo slameného stebielka. Málokedy sa im to však podarí. Preto dobrí ľudia chodia v zime dávať soľ a seno do kŕmidla pre srny a jelene; na konárik položia pár orieškov pre veveričky, ktoré si zabudli prichystať zásoby na zimu; alebo do vtáčej búdky nasypú trochu zrna a suchého chleba. Niekedy nám však Pani zima nanosí toľko snehu, že ani kŕmidlá pre srny nie je vidieť, a tak úbohé zvieratá nemajú čo jesť a v mrazivej zime zahynú. Zima je krutá a prináša nám smútok, ale aj radosti. Veď deti hneď pri prvej príležitosti vytiahnu zimné bundy, čapice, rukavice, čižmy, sánky a hybaj sa sánkovať a stavať snehuliakov! A najradšej by očami od radosti zjedli všetok sneh! Autor: Miriam Ondrejková 7. ročník 1

2 (od Kataríny) Z internetu upravila Miriam Ondrejková, 7. ročník 25. november Katarína na ľade, svätý Štefan /26.12./ na blate. Sneh na Katarínu predpovedá veľké obilie. Aký je deň Kataríny, taký je január, aký je deň po Kataríne, taký má byť február. Na svätú Katarínu schovajme sa pod perinu. Katarína keď je v blate, Vianoce budú stáť na ľade. Na Katrenu hladká, na Vianoce blatká. Katrena husle berie hudcom. Na svätú Katarínu sneh už klope na oblok. Katarína má šumné meno, lenže chladné veno. Na svätú Katarínu aj posledné sťahovavé vtáčiky opúšťajú domovinu. 28. november Ak je na deň Mláďatiek na oblohe veľa hviezd, má byť veľa hydiny. Hmla na deň Mláďatiek veští hmly. 30. november Na svätého Ondreje ešte sa nám ohreje. Na Ondreja, keď prší, bude celú zimu každý mesiac odmäk. Keď je pekne na Ondreja, celý rok na všetky sviatky bude pekne. Na svätého Ondreja dávaj sane do dvora. Keď svätý Ondrej na plot mráz posadí, nemusíme sa báť povodní ani vody. Biely Ondrej, zlý rok. Sneh Ondrejov žitu nehoví. Sneh čo na Ondreja spadol, dlho leží, on len na Gregora /12.3./ do potoka beží. Keď na sv. Ondreja sneží, sneh si dlho poleží. Keď ondrejský sneh pustí, to všetky pustia. November Na začiatku novembra teplo so zimou sa háda. Ak prídu v novembri predčasne mrazy tuhé, skoro zas dobre bude. Novembrová hmla zhasína slnko. Novembrové slnko na zem nevidí. Keď v novembri hviezdy svietia, mrazy sa skoro uchytia. Studený november - zelený máj. Ak v novembri rastú vody, tak sa budú ukazovať celú zimu. Ak v novembri sneh padá do blata, bude na ozimnom poli veľká strata. 2

3 Od 1. decembra po Silvester 1. Keď je prvý december mokrý, veští ľavnú zimu. 3. O svatom Františku Xaveru ledový vítr fičí od severu. 4. Svätá Barbora ťahá sane do dvora. 4. Svätá Barbora vyháňa drevo zo dvora. 4. Svätá Barbora vetry rozháňa 4. Aké je počasie na Barboru, také býva až do Vianoc. 4. Po svätej Baruši daj pozor na uši. 6. Keď je na svätého Mikuláša počasie peknô, v januári pole je bielo. 6. Na svätého Mikuláša už je všetka zima naša. 6. Keď na deň Mikuláša sneží, bude požehnaný rok. 6. Keď na Mikuláša prší, zima ľudí hodne skruší. 13. Keď príde sv. Lucia, nájde tu už zimu. 13. Keď prší na Luciu, bude celú zimu. 13. Lucia noci upíja, ale dňa nepridá. 13. Od Lucie do Vianoc každá noc má svoju moc. 13. Keď si Lucia na mena háby zablatí, v januári si ich prať bude. 13. Aké sú od Lucie do Vianoc dni, také budú aj mesiace. 16. Sv. Albína - klobásy do komína. 16. O sväté Albíne schovej se do síně. 16. Závěj svaté Albíny zaplavuje doliny. 3

4 17. O svatém Lazaru ucpi v senci každou spáru. 21. O svatém Tomáši meluzína straší. 21. Toma, poseď doma! 21. Tomáš s oceľou (mráz) znamená, že bude v nastávajúcom roku zrno plné. 21. Na svätého Tomáše zima sa nám rozpáše. 21. Na svätého Tomáša chop sa huňatého rubáša. 23. Svatá Viktorie obrázky na okna ryje. 24. Na Adama a Evu čakajme oblevu. 24. Aký je čas na Adama Evy, také budú nasledujúce dni. 24. Keď je na Štedrý večer (deň) mlha, bude plané počasie. 24. Biele Vianoce, zelená Veľká noc. 24. Keď je hus na Vianoce na blate, na Jozefa /19.3/ bude na ľade. 24. Koľko sa ukáže prvý sneh pred Vianocami, toľko bude trvať po Vianociach. 24. Lahodný a teplý čas na Vianoce je znamením, že zima bude dlho trvať. 24. Jak medzi Kračúnami, tak medzi Jánami /24.6/. 24. Lepšie Vianoce treskúce nežli tekúce. 24. Do Vianoc dlhá nitka, krátky deň, po Vianociach krátka nitka, dlhší deň. 24. Štedrý večer jasný každému je milý, dá vraj pánboh vína, požehná v obilí. 24. Jasné Vianoce, mnoho vína a ovoce. 24. Keď je na Štedrý deň veľa hviezdičiek, na budúci rok je veľa kureniec. 24. Keď je na Štedrý deň večer mnoho hviezd, je mnoho zemiakov. 24. Keď je vianočná noc tmavá (nesvieti mesiac), bude tma v záčine (miesto na odkladanie potravín, úrody) 24. Ak sa na Vianoce voda z neba leje, starosť o úrodu käčku vám ohreje. 24. Keď na Narodenie Krista pršať začne, za štyri týždne počasie bude mračné. 24. Do Vianoc hoj, od Vianoc joj! 4

5 24. Od Vianoc do Ducha nepúšťaj sa kožucha, a po svätom duchu zas dobre v kožuchu. 25. Keď dvadsiateho piateho svieti slnko len toľko, čo gazda koňa oširuje (nasadiť postroj, zapriahnuť), bude dobrá úroda zemek (zemiakov). 26. Pekná chvíľa na Štefana Kráľa sľubuje radostné oberačky. 26. Na svätého Štefana nesmie už byť barina. 26. Keď svätý Štefan blato vyfúka, peknú jar nám ponúka. 26. Ak sa vetry na svätého Štefana spolu chytia, velikie priekopy a záveje narobia. 26. Keď duje vietor na Štefana, bude víno budúceho roku plané. 27. Sivý svätý Ján veští dobrý rok. 28. O Mláďatkách i deň sa omladzuje. 30. Mnoho snehu na Dávida, málo vody na Jozefa /19.3/. 31. Keď je na Starý rok jasno, bude v stáloch (maštaliach) prázdno. 31. Je-li o Silvestru v noci vítr a ráno jasno, bude dobrého vína pořídku. 31. Když na Silvestra ráno sluní, v noci prudký vítr závěje, není na vína hrubé naděje. Keď v advente je iňavica (inoväť) na stromoch, bude veľa ovocia. V advente, keď vietor fúka, stromy sa húkajú (nakláňať sa k sebe), bude hojnosť ovocia. Začne-li zima až s adventem, potrvá deset týdnů. Z internetu upravila Miriam Ondrejková, 7. ročník 5

6 A ja Vám vinšujem na tie sväté hody, hojnejších, pokojnejších a zdravších rokov sa dožiť, ako ste sa dožili a prežili. Od Boha lásku, od ľudí priazeň. Na tamtom svete slávu nebeskú, korunu anjelskú, aby ste mohli všetci dosiahnuť. Ahojte, deti. Takýmto, alebo iným vinšom sa prichádzali z domu do domu predviesť, či ukázať vinšovníci na celom území Slovenska v čase najkrajších zimných sviatkov Vianoc. Štedrý deň, podobne ako v ďalších krajinách, je bežne známy pod názvom Kračún. Buď sa odvodzuje od slova krátiť, alebo od latinského termínu creatio, označujúceho deň Ježišovho narodenia. Ide o to, že deň sa pomaly skracoval a noc sa predlžovala. Pôvodcom tohto všetkého bolo a je slnko. V tento deň sa ľudia snažili konať len dobro, pretože kto ako robil v tento deň, tak mal konať po celý rok. Vraví sa, že kto v tento deň ráno nalačno kýchol, mal sa dožiť vysokého veku. Mágiou sú opradené celé Vianoce a v každom kúte Slovenska sú iné. Večera sa začínala modlitbou a po večeri chodili po domoch pastieri, zavinšovali domácim dobrú úrodu, zdravie a pošibali ich prútom s vpletenou zelenou vetvičkou, ktorý im nakoniec odovzdali. Týmto prútom sa potom na jar vyháňal dobytok prvý raz na pašu. Prichádzali aj koledníci, jasličkári, menšie deti a Cigáni, ktorých domáci obdarovali potravinami alebo peniazmi. Do spríbuznených rodín chodili vinšovať len muži a chlapci: Vinšujem na toho Krista pána narodenie, žeby ste mohli hojnejšie, spokojnejšie tie rôčky dočkati, jak ste ich dočkali. Z poľa úrodu, v dome priplodu, lásku, svornosť, spokojnosť. No vinše boli niekedy aj zo žartovnou tematikou: A ja vám vinšujem, že na peci koláče počujem. A keď mi z nich nedáte, tak vám spadnú gate. A keď neveríte, tak vám spadnú aj nohavice. Malé deti vinšovali napríklad aj takto: A ja vám vinšujem tak i tak, lebo ten čo ide zamnou nevie ani tak. Alebo: A ja malý vinšováčik, vinšujem vám ako vtáčik. Korunku mi dajte, s Bohom ostávajte! 6

7 Aj čas Silvestra Nového roka je časom vinšov a prianí. Pranostiky, povery, drobné úkony a vinše sú tie isté ako na Božie narodenie. Platí však, že kto ako robil na Nový rok, tak mal robiť po celý rok. Po vinšovaní sa však chodilo skoro ráno. Ako vinšovníci boli vítaní najmä Cigáni, pretože mali priniesť šťastie. K týmto sviatkom neoddeliteľne patrí aj Dedo mráz, vianočný stromček a darčeky. V každom kúte Slovenska sú rôzne. V minulosti deti dostávali len darčeky vyrobené ich rodičmi. Boli poväčšine z dreva, slamy či látky. Vianočné stromčeky sa zdobili ovocím a zeleninou. Z internetu, časopis Infovekáčik, upravila Ivana Grambličková 7

8 Obdobie Vianoc sa začína už prvou adventnou nedeľou, keď na adventných vencoch zapaľujeme prvú sviečku. Od tohto obdobia až do Štedrého dňa zapálime v kostoloch i v domovoch všetky štyri sviečky. Po druhej adventnej nedeli prichádza najmä pre deti veľmi významný deň svätý Mikuláš. V tento deň sú všetky deti radostne obdarované sladkými balíčkami. O necelý týždeň na to prichádza sviatok svätej Lucie. Dievčatá sa na svätú Luciu prezlečú do bielych plachiet a chodia po domoch vymetávať choroby. Niekedy sa im ľudia odvďačia sladkosťami. Po Lucii prídu na rad Vianoce, to je najkrajší sviatok vianočný. Každá rodina si vyupratuje dom a poozdobuje si izby a okná vianočnou výzdobou. Vypekajú koláčiky a pripravujú sa na Štedrý večer. Každá rodinka má iný štýl štedrej večere. Keď dovečerajú idú si rozbaliť darčeky, ktoré sú darované z lásky.po Štedrom dni nasleduje prvý a druhý sviatok vianočný. Druhý sviatok vianočný má každý mladý možno i starší človek rád, lebo sa oslavuje Štefan a to znamená, že je štefanská diskotéka, na ktorej sa každý rád zabaví. Po Štefanovi nasleduje posledný sviatok v roku a to je Silvester. Na Silvestra sa oslavuje koniec kalendárneho roka. Večer sa každá rodinka navečeria, poupratujú zo stola a čakajú do polnoci, kedy odbije zvon a oznámi polnoc. Vtedy si všetci pripijú na zdravie a zaželajú si všetko dobré do nového roku. Preto vám aj ja želám všetko dobré do nového roku. Autor: Dominika Môciková 9. trieda 8

9 Prirodzeným medzníkom pre počítanie času a pravdepodobne aj najstarším začiatkom kalendára bol zimný slnovrat - astronomický začiatok zimy, kedy zaznamenávame i najkratší deň v roku. So slnovratom, najmä so zimným, ktorý symbolizoval zánik starého a vznik nového života v prírode, spájali sa aj najdôležitejšie zvykoslovné obrady. Mali podporiť hospodársku prosperitu, no predovšetkým mali zabezpečiť dobrú úrodu, úspešný chov hospodárskych zvierat a pravdaže aj zdravie a spokojný život príslušníkov rodiny. Vyvrcholením zimného slnovratu sú Vianoce, ktoré majú svoje korene v pohanských sviatkoch zimného slnovratu. Tieto pohanské sviatky sa spájali s predstavou o živej prírode, s uctievaním slnka a kultom mŕtvych. Ich charakteristickým znakom bolo úsilie magickými silami zabezpečiť úrodu na poliach, hojnosť dobytka a šťastie v rodinnom živote. Na pohanské zvyky nadviazalo kresťanstvo. Základom kresťanských Vianoc sa stal biblický príbeh narodenia Ježiša Krista a oslava tejto udalosti. Prehodnotila predkresťanské symboly a pod jej vplyvom napríklad aj koledy dostali náboženský charakter. Cirkev časovo spojila narodenie Ježiša Krista s mýtom zimného slnovratu, vyjadrujúcim vedomie o večnom víťazstve života na smrťou. Preto sa večera zahajovala i zakončovala modlitbou za mŕtvych. Z tejto doby sa dodnes zachoval aj v ateistických rodinách zvyk spomenúť počas prípitku pred jedlom na tých, "ktorí už tu s nami nemôžu byť". V niektorých krajoch kládli ľudia pre duše mŕtvych pod stôl chlieb, do okna med a do všetkých rohov izby hádzali bôb. Pri samotnej večeri malo byť na stole podľa predstáv ľudu devätoro chodov. 25. december - pôvodne oslavovaný ako deň zrodenia Slnka - v 4. storočí cirkev vyhlásila za výročný deň narodenia Ježiša Krista. Podľa starorímskeho vzoru, keď oslavy významných udalostí trvali niekoľko dní a začínali sa v predvečer prvého sviatku - "vigílie", Vianoce trvali od 24. do 27. decembra. Vianoce aj dnes predstavujú najväčšie a najoslavovanejšie sviatky roka nielen u nás ale aj u ostatných národov celého sveta. Všetci ich každoročne očakávame a s úctou prežívame. Potrebujeme ich k svojmu životu. Sú kultúrnym dedičstvom, súčasťou našich spomienok na detstvo, ako aj prostriedkom tradične udržiavaných zvykov. Po skončení prác na poli, po zbere úrody a poďakovaním za ňu, po poslednej zábave 9

10 na Katarínu (25. november) nastáva obdobie zimného pokoja, ale i príležitosť na vzájomné stretávanie sa susedov, príbuzných a známych. Prichádza obdobie pôstu. Štvortýždňové obdobie pred Vianocami (advent) bolo skutočnou prípravou na Vianoce. V advente boli prísne zakázané všetky formy zábavy, dokonca aj svadby. Zavedenie adventu cirkvou malo zabrániť usporadúvaniu tradičných pred slnovratových slávností, ktoré boli v stredovekej Európe veľmi obľúbené. V dnešnej dobe je symbolizovaný predovšetkým vencom so štyrmi sviečkami, ktoré sa v každú predvianočnú nedeľu postupne zapaľujú. Okrem adventu prežívali pospolití dedinskí ľudia predvianočné obdobie sprevádzané mnohými, často nevysvetliteľnými obradmi zahalenými tajomstvom. Podľa poverových predstáv práve v tomto čase slnko uvoľňovalo nadprirodzené, predovšetkým negatívne sily a aktivizovalo démonov. V predvianočnom období sa proti nim v tzv. stridžie dni (na Katarínu, Ondreja, Luciu, Tomáša a na Štedrý deň) ľudia bránili najrozličnejšími prostriedkami, jedením cesnaku alebo jedál s cesnakom, hlukom (trúbením, plieskaním bičom na krížnych cestách), dodržiavaním zákazov a vykonávaním najrozličnejších prác, ktoré mali zabrániť vplyvu zlých síl. Z internetu upravila Miriam Ondrejková, 7. ročník 10

11 K najbohatším, najzaujímavejším, ale aj najkrajším patria zvyky medzi Vianocami a Novým rokom. Sú spojené s vítaním znovu sa rodiaceho Slnka a boli tak hlboko zakorenené v tradícii európskych národov, že v štvrtom storočí nášho letopočtu presunula cirkev výročný deň narodenia Ježiša Krista na 25. december, ktorý bol dovtedy oslavovaný ako deň renesancie Slnka. V priebehu storočí sa ústrednou oslavou stalo síce Kristovo narodenie, súčasne však pretrvali staršie poverové úkony a obrady, súvisiace so zimným slnovratom. Slnovrat v spojení s novým rokom bol z hľadiska duchovnej kultúry najvýznamnejším obdobím celého roka. Príkazy a zákazy, ktoré sa k nemu viazali, boli síce iracionálne, no z praktického hľadiska pôsobili pozitívne. Verilo sa, že ak cez Vianoce visel v dome kožuch, bude hynúť dobytok, ak šaty, do roka zomrie ten, komu patria. Vianočné pečivo sa pieklo na Štedrý deň, muselo byť hotové do východu Slnka. V priebehu pečenia si gazdiná očistila ruky od cesta na dvore, aby sliepky dobre znášali. Ak rukou od cesta potrela tvár dospievajúcemu chlapcovi, ušetrila ho ešte na dlhý čas od holenia. Keď už boli chleby v peci, podskočila, aby boli pekne vysoké. Podľa počasia na Štedrý deň ľudia hádali, aké hospodárenie ich čaká na budúci rok. Tmavé nebo veštilo tmavé teda plné stodoly a veľa ovocia. Veľký, svetlý mesiac bol predzvesťou neúrody, veľa hviezd znamenalo veľa kureniec a hrozna, zatiahnutá obloha dobrú dojivosť kráv. Zlou predzvesťou bola hmla ak bola na horách, malo zomrieť veľa starých ľudí, ak v dolinách, mali zomierať mladí. Najviac a najzáhadnejších povier sa viaže k Štedrovečernej večeri, ktorá sa mohla začať, až keď vyšla prvá hviezda. 11

12 Čo to bolo? rozrezané jablko - zdravie do hviezdy usporiadané semienka v jablku - šťastie cesnak - zdravie strukoviny - bohatá úroda šupiny z ryby - bohatstvo reťaz - súdržnosť rodiny chren - mal dodať ľuďom odvahu množstvo pálenky - množstvo novej krvi rovný plameň sviečky - zdravie rodiny ak sviečka zhasla počas večere - úmrtie v rodine Z internetu upravila Miriam Ondrejková, 7. ročník 12

13 Vianočné sviatky sú obdobím ustálených zvykov a tradícií, ktoré sa vyvíjali v priebehu rokov v každej krajine zvlášť. Každý, kto mal niekedy možnosť stráviť Štedrý deň mimo Slovenska, iste potvrdí, aké rozdielne môžu byť Vianoce od tých našich. Našťastie všade vo svete sú Vianoce stále rodinným sviatkom porozumenia, mieru a pokoja. Oči detí žiaria nad darčekmi všade rovnako, nech už im ich priniesol Santa Claus, Pere Noel, Monsieura Chaland, trpaslík Nisse, dedo Mráz či náš Ježiško. Fínsko V zemi tisícich jazier sú Vianoce oslavou vianočného stromčeka, ale na pestrofarebné ozdoby si severania nepotrpia. Stromček, ktorý máva často značné rozmery, je celý biely, aby čo najviac pripomínal zasnežené ihličnany v lese. Štedrý večer začínajú Fíni pre Stredoeurópana dosť netradične - saunou. Po takomto osviežení rodina zasadne k slávnostnému stolu. Aj keď sú Fíni presvedčení, že ich zem poskytuje po celý rok domov Santa Clausovi, vo väčšine fínskych rodín rozdeľuje dobrým deťom darčeky veľký Ukko. Podľa tradície nosí dlhé biele fúzy, červený kabátik a čiapočku s roľníčkou. Tie neposlušné odnášajú jeho pomocníci piadimužíci do ľadového kráľovstva. Francúzsko Francúzi ako veľkí gurmáni slávia predovšetkým jedlom. Ako predkrm sa na sviatočnom stole objavujú ustrice, biele klobásy, slimáky a rybia polievka. Hlavný chod reprezentuje pečený moriak s gaštanovou omáčkou alebo lanýžovou pastou, paradajkami a olivami, niekedy tiež hus alebo kura so zeleninovým šalátom. Nesmú tiež chýbať lastúry upravené na rôzne spôsoby niekoľko druhov syra, kaviár, údený losos a obaľované žabie stehienka. Z dezertov miluje sladké Francúzsko trufle z čokolády datlí, koláč so smotanou. O polnoci tradične podávajú reveillon, čo znamená budíček alebo prvé volanie dňa. Reveillon symbolizuje očakávanie narodenia Krista. Svojrázne zvyky majú v rôznych častiach Francúzska. Na juhu jedia bochník chleba rozkrájaný do kríža, z ktorého musia prvú časť venovať chudobnému človeku. V Alsasku býva na stole vyprážaná hus, v Bretónsku pšeničné koláčiky s kyslou smotanou. Burgunďania večerajú morku a gaštany. Na severe Francúzska deti dostávajú darčeky už 6. decembra - na deň svätého Mikuláša. Zvláštnou špecialitou sú bonbóny v pestrofarebných obaloch, ktoré niekedy obsahujú tiež predpoveď do budúcnosti. Večer si deti položia topánky pred krb a čakajú, že im ich Pere Noel naplní darčekmi. Jeho spoločník Pere Fouettard by mal zase zlé deti "oceniť" výpraskom. 25. decembra Francúzi pozývajú k slávnostnému stolu do svojich domácností bezdomovcov, chudobných, siroty, väzňov. Posledný vianočný deň je v zemi galského kohúta sviatok Troch kráľov, na ktorý sa 13

14 tešia predovšetkým deti, pretože gazdinky pečú tradičnú tortu La Galette du Roi. Do pochúťky sa zapeká figúrka čierneho kráľa a ten, kto ju nájde, je menovaný kráľom oslavy. Grónsko Tu býva Dedo Mráz a píšu mu sem deti z celého sveta. Žije v podzemnej jaskyni uprostred večného ľadu. Holandsko V Holandsku sa skôr než Vianoce oslavuje Sinterklaas. Sinterklaas žije v Španielsku, no tri týždne pred svojimi narodeninami (5. december) sa parníkom dopraví do Holandska. Je to veľká udalosť, víta ho množstvo detí, hudba, vysiela to TV. Okrem Sinterklaasa prídu s nim aj jeho pomocníci: Zwarte Pietovia (Čierni Petrovia). Deti sa občas strašia tým, že keď budú zlé, tak ich Zwarte Piet zoberie so sebou do Španielska, no Zwarte Piet nie je zosobnenie zla, ako u nás čert, je to skôr pravá ruka Sinterklaasa. Po príchode Sinterklaasa do Holandska si deti až do 5. decembra môžu dať každý večer topánku ku krbu. No aj keď dávajú topánky ku krbu každý deň, počas tých troch týždňov si nájdu v topánke niečo len 2-3x za týždeň. Všetko to vrcholí 5. decembra, keď večer zazvoní zvonček a pred dverami stoja darčeky. Vo väčšine rodín si rozdávajú darčeky 5. decembra a nie na Vianoce. Vianoce sa oslavujú v kruhu rodiny, no nie je to pravidlo. Holanďania si robia vianočný stromček, 24. decembra večerajú v kruhu rodiny a tiež 25. decembra je to obed alebo večera tiež v rodinnom kruhu. Okrem stromčeka si ešte rozložia jasličky a čítajú príbehy o narodení Ježiška. Veriaci idú 24. decembra na polnočnú omšu. India Vianoce v Indii pozná iba malá hŕstka katolíkov, ktorí tu žijú. 24. december je ako každý iný deň a ľudia idú do práce. Cestou domov sa však zastavia na známom trhu v Bombaji. Tam môžete nájsť aj vianočné ozdoby a ručne vyrobený pestrý darčekový papier. K tradičným sladkostiam v Indii patria kulkuly. Mladí ľudia si zvykli cez Vianoce navštevovať diskotéky. Keňa Vianoce sú tu sviatkom hlavne pre turistov - v zemi žije len 12% kresťanov. Štedrý deň slávia v hoteloch na nemecko-britský spôsob, zatiaľ čo miestni moslimovia sa prizerajú. Búrlivejší býva Silvester, keď sa i mnoho "domorodcov" napije niečoho ostrejšieho. Maďarsko Darčeky sa rozdávajú pred Štedrou večerou. Nemecko Ježiško ma hrdzavé vlasy a fúzy a na premiestňovanie používa osedlaný divoký vietor. Predtým vraj odnášal neposlušné deti a trestal neverné ženy. 1. decembra dostávajú deti sladké adventné kalendáre a až do Vianoc otvárajú po jednom okienku so sladkým prekvapením, vianočným stromčekom je jedlička. Nórsko Otec Vianoc schováva darčeky do drevákov a býva sprevádzaný vianočnou kozou, pre tú by mali deti pripraviť do topánočiek nejakú pochúťku - nevymlátenú ovsenú slamu. 14

15 Poľsko Na štedrovečernom stole nesmú chýbať polievky ako boršč, hubová alebo rybia a samozrejme štedrovečerná ryba - sleď alebo jeseter. Rakúsko Na Vianoce sa pripravujú niekoľko týždňov dopredu. Tak ako my, tak i Rakúšania si vyrábajú adventné vence, ozdobené sviečkami a stuhami - zelenou (farba nádeje) a fialovou (farba minulosti). Na Štedrý večer prichádza Ježiško privolaný cinkaním zvončeka. Darčeky nebývajú drahé. Skôr nápadité, praktické, vlastnoručne vyrobené. Všetky darčeky balí otec - hlava rodiny. Rumunsko Svätý muž kladie darčeky vedľa jasličiek alebo pod posteľ. Rusko Štedrý deň je v Rusku obyčajným pracovným dňom. Pravoslávne Vianoce totiž pripadajú až n 6. a 7. januára. Pôvodne boli spojené s veľkým množstvom ľudových zvykov. Po zákaze Vianoc v roku 1918 však zvyky upadli do zabudnutia a teraz väčšina Rusov namiesto nich slávi Nový rok s jolkou a darčeky od deda Mráza. Dedo Mráz používa sane, cestuje až zo vzdialenej Čukotky a sprevádza ho Snehulienka v bielom kožúšku ušitom z hranostajov. Španielsko Vianoce v Španielsku sú sviatkom rodiny. Dávajú si darčeky, pije sa šampanské, je sa marcipán. Deti sa však väčšinou obdarovávajú až na Tri krále. Mikuláš tu nosí darčeky deťom do drevákov. Švédsko Ježiško na seba berie podobu vianočného capka, ktorý má roky zdobené červenou stuhou. Švajčiarsko Majú tajomného "Monsieura Chalandé". Tohto panáka plného darčekov nachádzajú deti za dverami izby. Veľká Británia Vianočné sviatky sa začínajú vlastne už na Mikuláša, teda 6. decembra. Vrcholom je 25. december - deň, keď deti po zobudení nachádzajú v červených ponožkách darčeky od Santa Clausa. Iba tie najväčšie darčeky sú položené tak ako v iných krajinách pod vianočným stromčekom. Celá rodina sa potom zíde nad pečeným moriakom a slivkovým pudingom - zvláštnou zmesou orieškov, rumu, vajec, strúhanky, cukru, citrónov... a samozrejme sliviek. Poobede o 15-tej hodine si celá krajina vypočuje príhovor kráľovnej Alžbety. Z internetu upravila Miriam Ondrejková, 7. ročník 15

16 Jingle bells, jingle bells, jingle all the way, Oh, what fun it is to ride in a one horse open sleigh. Hey! Jingle bells, jingle bells, jingle all the way, oh, what fun it is to ride in a one horse open sleigh. Dashing through the snow in a one horse open sleigh, o'er the fields we go, laughing all the way. Bells on bobtails ring, making spirits bright. What fun it is to ride and sing a sleighing song tonight. Oh! Jingle bells, jingle bells, jingle all the way, oh, what fun it is to ride in a one horse open sleigh. Hey! Jingle bells, jingle bells, jingle all the way, oh, what fun it is to ride in a one horse open sleigh. Z internetu upravila Miriam Ondrejková, 7. ročník 16

17 Sviatky patria k najkrajším dňom v roku.celá rodina sa stretne po niekoľkých mesiacoch, spolu sa porozprávajú, sú šťastní lebo v tomto období vládne harmónia medzi všetkými členmi rodiny. Na Štedrý deň sa všetci tešíme. Ráno sa zobudím okolo ôsmej hodiny ráno sem- tam si pozriem rozprávky v televízií. Potom idem pomáhať pri zdobení stromčeka. Neskôr pomáham mamine s varením. Popoludnie sa vlečie ako voda a nemôžem sa dočkať večere. Netrpezlivo pozerám na hodiny a teším sa na večeru. Večera trvá dosť dlho. Musíme prejsť všetkými zvykmi a chodmi slávnostnej večere. Jedným okom pozerám na stromček, či sa tam dáčo nájde aj pre mňa. Moji dobrí rodičia na mňa nezabudli, ale každý člen rodiny si nájde pod stromčekom darček venovaný z lásky. Autor: Veronika Mazáňová, 9. ročník 17

18 Nový rok je pred dverami, smiech a radosť medzi nami. Nech Vám radosť žiari z očí celučičký rok a nech šťastie sprevádza každý deň Váš krok. Hviezdička na nebi svieti a deň za dňom neustále letí, do Nového roka je už len krok, tak Vám želáme šťastný nový rok. Nech sa starosť všetka zruší a nech vládne pokoj v duši. Čo bolelo nech sa zhojí, čo tešilo nech sa zdvojí. Aby boli v novom roku iba slzy šťastia v oku. Keď sviece horia a čaše štrngajú a detičky navôkol radosťou plesajú, keď ku šťastiu chýba už len krok, prajem Ti krásne Vianoce a šťastný Nový rok. Keď tíško padá sneh a ku šťastiu chýba iba krok, prajem všetko dobré - a šťastný Nový rok! Veselé Vianoce prichádzam ti priať, aby človek človeka mal stále rád, aby jeden druhému viac šťastia prial, aby tento nový rok za to stál. Nech stromček zapáli svetlo v nás, nech sviečka vyčarí úsmev zas. Hviezdička rozsvieti plamienok lásky v nás, želám Vám Vianoc šťastný čas. Lásky, šťastia hodiny, v kruhu svojej rodiny, užite si spoločne, krásne sviatky vianočné a nech dlho prevláda novoročná nálada. Na Vianoce a v roku novom želám Vám ja nastokrát teplé slnko nad domovom, dobré skutky s dobrým slovom, zdravia, šťastia akurát, aby Vás mal každý rád. Jedna vločka, druhá vločka, kto bol dobrý, ten sa dočká. Všetko sa už ligoce, hurá idú Vianoce. Ježiškovi napíšem, nech Ti splní každý sen. Na Štedrý večer pozor daj, zvončeky zvonia, počúvaj. Tak, ako za oblokom sniežik padá, nech na Tvoj stôl šťastie sadá. Preži sviatok Vianočný, plný slasti a radosti. Z internetu upravila Miriam Ondrejková, 7. ročník 18

19 Medovníčky Potrebujeme: 240g medu, 300g práškového cukru, 1 balíček vanilkového cukru, 180g tuku, 1 lyžička sódy bikarbóny, 750g hladkej múky, 3 vajcia, 2 lyžičky mletej škorice, 2 lyžičky potlačených klinčekov, 1 balíček prášku do perníka, 1 lyžička potlčeného anízu; 70g hladkej múky; 1 vajce a 1 lyžica vody na potretie Bielková poleva: 150g práškového cukru, 1 bielok, 1 lyžica citrónovej šťavy alebo rumu Postup: Med, práškový a vanilkový cukor, tuk a sódu bikarbónu dáme do kastróla, za stáleho miešania necháme zovrieť, odstavíme a hneď do horúceho zamiešame múku. Do mierne vychladnutého pridáme vajcia, mletú škoricu, potlčené klinčeky, prášok do perníka a potlčený aníz, všetko spolu premiešame, zakryjeme a necháme stáť do druhého dňa. Potom do cesta zapracujeme ešte 70g múky, vyvaľkáme na hrúbku asi 4mm, formičkami povykrajujeme rozličné tvary, poukladáme na vymastený plech, potrieme vajcom rozmiešaným s vodou a rýchlo upečieme v horúcej rúre. Vychladnuté ozdobíme polevou. Medovníčky sú hneď mäkké. Bielková poleva: Preosiaty cukor, bielok a citrónovú šťavu alebo rum vymiešame dohladka. Z pevnejšieho papiera si urobíme kornútok s tenkým otvorom, naplníme ho polevou a medovníčky ľubovoľne ozdobíme. Autor: Miriam Ondrejková, 7. ročník 19

20 Dňa 5. decemmra nastal dlho očakávaný večer, ktorý nám čakaním na Mikuláša spríjemnilo kultúrne stredisko vo Valaskej Belej. Na hod boli pozvané všetky deti s rodičmi z Valaskej Belej. Vystúpením sprevádzala pani Kopčanová Helena, ktorá uviedla na začiatku Mikuláša s čertom a Snehulienkou. Potom nasledovalo predstavenie súboru Belanka, ktorý si pripravili divadielko: O dvanástich mesiačikoch. Vystupovali v ňom i žiaci ZŠ. Všetkých zúčastnených milo prekvapilo stvárnenie a herecká profesionalita. Tešíme sa i na ďalšie podobné vystúpenia. 20

21 Tajnička Pero Priprave ný Chcieť Ruky Drevo Zápor Zapamätať si Mydlo Zima Niečo Stať sa Dnes Noc Auto Brucho Diel Konečne Vedľa Ku koncu každého kalendárneho roka sa chystáme na oslavu vianočných sviatkov. Všade nás víta vianočná výzdoba, pomaly sa ozývajúce koledy. Advent je od latinského názvu advenire = prichádzať. Motívom je citlivosť pre to, čo nás volá k vianočnému stolu a k betlehemským jasličkám. Všetci sme k sebe milší, priateľskejší, chceme sa stať lepšími. Aká škoda, že iba v tento deň máme takéto predsavzatie. Niektorí ľudia sa starajú len o vonkajšie veci zháňaním darčekov, iní oslavujú Vianoce ako náboženský sviatok. Okolo Vianoc sú noci dlhé, potrebujeme veľa svetla. Pre kresťanov je tým svetlom Pán Ježiš. Svetlo znamená radosť, teplo, jasnosť, deň, život, pravdu. Svetlo zaháňa tmu, ktorá vzbudzuje strach, noc, smrť, hnev. Nech sú teda naše dni stále svetlejšie a svetlejšie, zažeňme chmáry starostí čo najďalej od seba. Autor: Veronika Kočková, 7. ročník 21

22 Matematická pytagoriáda: Školské kolo Zúčastnilo sa 90 žiakov z ročníkov 3.-9., pod kontrolou pani uč.: Furkovej, Blahovej, Nemčekovej, Briatkovej. Z toho úspešných riešiteľov bolo: 3. ročník Vančík Michal 4. ročník Krištof Martin 5. ročník - 6. ročník - 7. ročník Ondrejková Miriam 8. ročník Furka Lukáš 9. ročník - Uvedení žiaci postupujú do okresného kola. Olympiáda v nemeckom jazyku Zúčastnilo sa 17 žiakov, pod vedením pani uč.: Humajovej, Dušičkovej. 9. roč.: Revická M., Mokrišová P., 7. roč.: Grambličková I., Kočková V., ŠebováD., 6. A : Bernátová D., Králiková I., Príbelszká P., Furková D., Beňová K., 6. B : Kurincová I., Hlinková I., Králiková M., Nemčeková J., 5. roč.: Vančík M., Topáková P., Poláková M., 1. kategória: 1) Kočková Veronika 2) Grambličková Ivana 3) Kurincová Ivana 2. kategória 1) Revická Monika 2) Mokrišová Petra 22

23 Všetkým žiakom ďakujeme a chválime! Tešíme sa na ďalšiu spoluprácu a účasť aj na iných akciách v nemeckom jazyku! Dňa sa žiaci 4. a 9. ročníka zúčastnili exkurzie do Planetária v Žiari nad Hronom. Z kopuly hvezdárne žiaci pozorovali Slnko ďalekohľadom. V lehátkových sedačkách mali na strope znázornené súhvezdia, ploanéty, galaxie, zmeny slnka v ročnom období. Neskôr boli rozdelení do dvoch skupín, kde mali premietané filmy na témy: 4. ročník: Heliocentrická sústava Zatmenie slnka a mesiaca 9. ročník: O planétach Určite si odniesli skutočný zážitok. 23

24 Vianoce už prišli Hurá sláva, Každý už na darčeky myslí Mamine sa varí káva. Vianoce Svrček už od radosti sviští, Stromček sa už ozdobami blyští. Každý sa už na darčeky teší, Každý ich kupuje aj ten najmenší. Autor: Veronika Kubová, 4. ročník Vianoce sú krásny čas, teší sa naň každý z nás! Záhrady sú celé biele, chumelica už sa mele. Niektorí sa sánkujú, niektorí zas lyžujú, iní zase bobujú. Keď príde večer veľký, nepozerajú sa telky. Deti bežia k stromčekom a pekným darčekom. Autor: Denis Šebo, 4. ročník 24

25 Zima tá už zavítala k nám, Dedo Mráz kričí:,,každému z vás darček dám! Vysnívaný čas už prišiel, do príbytku nám hneď vošiel. Prichádzajú Vianoce, náš stromček sa ligoce. Deti sa tešia veľkým darčekom, ktoré doma nájdu pod vianočným stromčekom. Mama pečie vypeká, na Vianoce chystá, a pečie aj koláče z lístkového cesta. Otec ten je pred domom, trápi sa tam so snehom. v meste vládne nákupná horúčka, sú tam deti,mladí,ba i stará babička. Toto sú naše Vianoce, v ktorých sa sneh na lúkach tak krásne trbliece. Autori: Miriam Ondrejková Lenka Repková, 7. ročník 25

26 Tak a je to tu, konečne prišiel mesiac, na ktorý sa deti tešia celučký rok - mesiac splnených prianí. Ved koho z nás by nepotešila mäkučká perinka prikrýivajúca stromy, strechy domov, ale hlavne kopce, kopčeky aj celkom malé kopčúriky? Kto z nás by odolal divému tancu snehových vločiek a strhujúcej hudbe pani Meluzíny? A čo tak vyskúšať, či dedko Mrázik má naozaj takú čarovnú silu,ktorá žblnkajúci potôčik prečaruje na najkrajšie ligotavé zrkadlo. Nuž teda neváhajme, vytiahnime z pôjdov a pivníc našich nerozlučných kamarátovsane, korčule, lyže, ktorí nedočkavo vyčakávajú na tento čas, aby sme nezmeškali ani jeden deň. Zdá sa vám,že som ešte na nejakú radosť zabudla? Máte pravdu, k decembru patrí i vôňa ihličia, medovníčkov, pečených kaprov, vianočnej kapustnice a čojaviem čoho ešte.ale i tajomné večery plné rozprávok, starých povestí a zaklínadel, o ktorých sa dozvedáme z rozprávania starých a prastarých mám. Ešte vždy vám niečo chýba? Žeby som na to najhlavnejšie neprišla? Samozrejme,všetci sa tešíme na chvíle,keď sa na nás usmejú darčeky v nevídanom množstve,v najrôznejších obaloch a tvaroch. Ale to nie je to najhlavnejšie. Najhlavnejšie sú chvíle,ktoré vieme darovať jeden druhému, čas, ktorý prežijeme spolu, lebo tým nás nemôže obdarovať nik, len my navzájom. Autor: Petra Slugeňová, 7. roč. 26

27 1. Stille Nacht! Heilige Nacht! Alles schläft, einsam wacht Nur das travte hochheilige Paar. Holder Knabe im lockigen Haar, Schlaf in himmlischer Ruh, Schlaf in himmlischer Ruh, 2. Stille Nacht!Heilige Nacht! Gottes Sohn, o wie lacht Lieb aus deinem gott lichten Mund, da vns schlägt die rettende Stund. Jesus in deiner Geburt, Jesus in deiner Geburt. 3. Stille Nacht! Heilige Nacht! Hirten erst kundgemacht durch der Engel Alleluja, tont es laut von fern und nah. Christ der Retter ist da, Christ der Retter ist da. Spracovala:: Dominika Šebová, 7. ročník 27

28 A je to tu. Po farbami zaliatej jeseni sa k nám potichu vkradla tajomná zima. Cez studené noci a chladné rána nás navštevuje ujo Mráz, ktorý svojou zázračnou paličkou premieňa doteraz priehľadné oblôčiky na obraz posiaty kvetmi všetkých veľkostí a tvarov. A jeho pomocník, šantivý vietor ho sprevádza a vo vzduchu vyzýva hanblivé vločky ku tancu. Žblnkotajúci potôčik a rieky, ktoré bolo počuť spievať na všetky strany, odrazu prestali zurčať a pomaly sa začali ukladať na zimný spánok pod hrubou sklenou tabuľou. Hebký sneh padá na zem a trbliece sa vo víre zlatistých lúčov zapadajúceho slnka. Ľahúčko sa ukladajú na holé stromy a mrazom stuhnuté steblá trávy, ktoré sa pod ťarchou tejto bielej periny ohýbajú a lámu sa. No najmä zvieratá vnímajú zimu veľmi citlivo. Preto by sme týmto malým lesným nezbedníkom mali pomáhať a chrániť ich. Zmenu v prírode postrehli i ľudia, ktorým pri prechádzke lesom začínajú omŕzať nosy i uši, na rukách nosia rukavice a na krku sa im hompáľajú pestrofarebné šály. A keď sme sa už ocitli v ľadovom zámku a zima vládne našej krajine, my už netrpezlivo očakávame príchod jari, keď sa celá príroda začne prebúdzať a jej srdce začne silno biť, aby všetci vedeli, že zima sa pominula a na lúkach opäť kvitnú krásne kvety. AUTOR: P. Mokrišová M. Revická9. roč. 28

29 sa predstavilo vo Valaskej Belej divadlo pre deti zo základnej školy s názvom Zabudnutý čert. Toto divadlo bolo o čertovi, ktorý bol veľmi smutný a žil už dlho rokov sám. Až jedného dňa bola veľká búrka a zatúlané dievča prišlo k osamelému domu vstúpila doň a tam ju nie pekne privítal tento čert. Uvarila mu hubovú polievku a navzájom si dali mená, čert sa volal Matesko a dievča Športka. Na konci sa dali dokopy a žili spolu šťastne. Najviac sa toto divadlo páčilo malým žiakom, lebo spracovanie bolo moderné a humorné. Obaja hlavní predstavitelia predviedli slušný výkon a boli odmenení potleskom. AUTOR: V. Mazaňová L. Krištofová, 9. roč. 29

30 Tridsať žiakov školy sa zúčastnilo turnaja, kde bojovou taktikou dosiahli výborné umiestnenie títo žiaci : DIEVČATÁ: 1. Romana Pištová 4. roč. 2. Ingrid Sýkorová 8. roč. 3. Kristína Obuchová 8. roč. 4. Ivana Kurincová 6. B CHLAPCI: 1. Roman Dušička 9. roč. 2. Peter Dušička 8. roč. 3. Andrej Pišta 7. roč. 4. Jakub Dušička 9. roč. Turnaj viedla p. uč. Točeková 30

31 Pozvánka Základná škola vo Valaskej Belej, ZRPŠ, Občianske združenie Sebedružka, organizujú dňa Burzu Vianočných nápadov. Pre verejnosť bude sprístupnená od hod v budove Školského klubu. Získané prostriedky budú použité na školské pomôcky. 31

32 Redakcia novín: Šéfredaktorky: Redaktorky: Lucia Krištofová Veronika Mazáňová M.Ondrejková,L.Laginová, P.Slugeňová, D.Šebová, I.Grambličková, A.Pastierovičová, L.Repková,I.Dušičková. D.Bernátová,M.Revická,D.Môciková Jazyková úprava: Mgr. B. Pružincová Grafická úprava: Mgr. N. Juríková M. Šramko 32