Politika zamestnanosti pre sociálnych pracovníkov

Transkript

1 Politika zamestnanosti pre sociálnych pracovníkov Prehľad témy 1. Úvod 2. Práca, jej význam a chápanie 3. Právo na prácu 4. Trh práce 5. Nezamestnanosť 6. Politika zamestnanosti EÚ 7. Prístup k trhu práce v Slovenskej republike 8. Práca s nezamestnanými 9. Proces poradenstva 10. Pomoc pri hľadaní zamestnania 11. Sociálne vylúčenie 12. Požiadavky trhu práce 13. Zamestnanosť v čase krízy 1. Úvod Politika zamestnanosti je vytváranie pracovných príležitostí so zameraním na poskytovanie lepšej odbornej prípravy, na podporu vzniku nových podnikov a zlepšenie vzťahov medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Cieľom tejto politiky je z Európskej únie urobiť najkonkurencieschopnejšie a najdynamickejšie hospodárstvo na svete schopné trvalo udrţateľného rozvoja s väčším počtom lepších pracovných miest a lepšej sociálnej súdrţnosti. Politika zamestnanosti patrí medzi tie oblasti, na ktoré je najviac sústredená pozornosť nie len politikov, ale celej spoločnosti. Nezamestnanosť, je jeden z najhorších javov modernej 1

2 spoločnosti, predstavuje problém, s ktorým sa viac či menej stretávajú vlády všetkých krajín nielen v Európskej únii, ale celého sveta. Hospodárska politika a politika zamestnanosti sú úzko previazané. Obe politiky sledujú spoločné ciele, ktorými môţeme nazvať podpora zamestnanosti a zniţovanie nezamestnanosti. Politika zamestnanosti sleduje svoj cieľ svojimi nástrojmi, buď to plošne, alebo diferencovane, napr. regionálne. Toto vymedzenie politiky zamestnanosti sa často pouţíva pri porovnávaní politiky zamestnanosti v Európskej únii a napríklad Slovenskej republiky. Viac pracovných miest, lepšie pracovné miesta a rovnaké príleţitosti sú hlavnými sloganmi európskej politiky zamestnanosti a sociálnej politiky. Zámerom Európskej únie je, aby bol kaţdý primerane vybavený na udrţanie pokroku so zmenou v znalostnej ekonomike (flexibilita). Politika zamestnanosti a sociálna politika sú základom toho, čo sa nazýva lisabonskou agendou politiky EÚ. 2. Práca, jej význam a chápanie Práca je cieľavedomá činnosť človeka, ktorou vytvára hodnoty a sluţby. Najrozšírenejšou formou je námezdná (zárobková ) práca. Ale nie je to jediná forma práce. Súčasné chápanie a aj oceňovanie práce má svoj pôvod v kapitalizme. Súvisí to zrejme aj s tým, ţe aj vďaka postupnému technickému rozvoju pomáha práca vytvárať viac hodnôt a uspokojovať stále viac ľudských potrieb. Preto ju viac oceňujeme. Postupne dozrievala v spoločnosti aj myšlienka ľudskej dôstojnosti a s ňou aj právo na prácu a na dôstojné podmienky jej výkonu ( decent job ). Ţiaľ ešte nie všade na svete sme dospeli do tohto štádia. V antike zabezpečovali nutné ţivotné potreby otroci a ţeny, nie však slobodní občania. Franz Segbers hovorí, ţe humanita a sloboda sa nenachádzali v práci ale mimo nej. Práca potrebná pre zabezpečenie ţivobytia neviedla ani k integrácii človeka do spoločnosti, skôr ho z nej vylučovala 1. Ideálom antického človeka bol voľný čas bez práce. Aţ po stáročiach dospel stav spoločnosti do štádia vysokého oceňovania ľudskej práce. To sa nakoniec prejavilo v tom, ţe možnosť pracovať bola vyhlásená za ľudské právo. Prvý 1 Segbers, F.: Erinnere Dich daran, dass du selbst ein Sklave, eine Sklavin in Ägypten warst, in Menschenrecht auf Arbeis? s

3 raz sa tak stalo v nadväznosti na Februárovú francúzsku revolúciu v roku 1848 vo forme verejného nároku na štát. 3. Právo na prácu Niekoľko príkladov z novšej aj najnovšej doby: 1. Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948: Kaţdý má právo na prácu, na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a vhodné pracovné podmienky, ako aj na ochranu pred nezamestnanosťou (čl. 23/l). 2. Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach OSN prijatý 1966, do platnosti vstúpil 1976: Štáty, zmluvné strany tohto paktu uznávajú právo na prácu zahrňujúce právo kaţdého na príleţitosť získať prostriedky na ţivobytie prácou, ktorú si slobodne vyberie alebo prijme a podniknú príslušné kroky na ochranu tohto práva (čl. 6/1). 3. Encyklika Laborem exercens (O ľudskej práci) z roku 1981 hovorí o práci ako základnom rozmere existencie človeka na zemi (čl. 4) a povaţuje ju preto za základné právo všetkých ľudí (čl. 18). Laborem Exercens bola prvá z troch sociálnych encyklík pápeţa Jána Pavla II. Napísal ju v dôleţitom období moderných dejín, na začiatku procesu, ktorý napokon viedol k pádu východoeurópskych komunistických systémov. 4. Európska sociálna charta z roku 1961 ako dokument Rady Európy (rozlišovať od EÚ) uvádza v úvode hneď na prvom mieste právo na prácu. Toto výsadné postavenie tohto práva potom v časti II v článku l trochu relativizuje, keď uvádza, ţe základným cieľom je dosiahnutie a udrţanie čo najvyššej a najstabilnejšej úrovne so zameraním na dosiahnutie úplnej zamestnanosti. 5. Charta základných práv EÚ: Článok 15 Slobodná voľba povolania a právo na prácu : a) Kaţdý má právo na prácu a vykonávanie slobodne zvoleného alebo prijatého povolania. b) Kaţdý občan Únie si môţe slobodne hľadať zamestnanie, pracovať, usadiť sa a poskytovať sluţby v ktoromkoľvek členskom štáte. 3

4 c) Štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú povolenie pracovať na území členských štátov, majú právo na rovnaké pracovné podmienky ako občania Únie. 6. Ústava SR: Občania majú právo na prácu. Štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôţu toto právo vykonávať. Podmienky ustanoví zákon (čl. 35/3). Zdá sa, ţe zo všetkých citovaných dokumentov ústava SR najviac predpokladá, ţe to s uplatňovaním práva na prácu nebude také jednoduché, keď priamo v citovanom článku 35/3 hovorí o hmotnom zabezpečení tých, ktorí toto právo nemôţu nie z vlastnej viny vykonávať. 7. Zákon o službách zamestnanosti 5/2004 v 14 hovorí uţ len o práve na prístup k zamestnaniu, o práve na sluţby zamerané na prístup k zamestnaniu a definuje ho ako: právo občana, ktorý chce pracovať, môţe pracovať a hľadá zamestnanie, na sluţby zamerané na pomoc a podporu uľahčenia jeho vstupu na trh práce vrátane pomoci a podpory vstupu a zotrvania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie na trhu práce najmenej počas obdobia šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Podobné niečo môţeme nájsť aj v encyklike Centesimus annus, ktorú vydal pápeţ Ján Pavol II desať rokov po svojej encyklike Laborem exercens. V článku 48 encykliky Centesimus annus hovorí, ţe štát by nemohol priamo zabezpečiť právo na prácu všetkým občanom bez toho, ţe by neriadil takmer vojenským spôsobom celý hospodársky ţivot a nepotláčal iniciatívu jednotlivcov (čl.48). Takýto systém existoval desiatky rokov v mnohých štátoch strednej a východnej Európy. Musíme sa teda vzdať úsilia o dosiahnutie čo najvyššej zamestnanosti ak nie sme schopní zabezpečiť právo na prácu bez vylúčenia súkromnej iniciatívy a oklieštenia iných ľudských práv (na slobodnú voľbu povolania, súkromné vlastníctvo a iné, ktoré sú tieţ garantované v citovaných dokumentoch)? Väčšina citovaných dokumentov vytvára svojou striktnou formuláciou dojem, ţe právo na prácu je individuálne, ţalovateľné právo, ktoré prináleţí kaţdému jednotlivcovi obvykle voči štátu. Tak to nie je. Právo na prácu (pracovať) vzniká v hospodárskom a sociálnom poriadku zaloţenom na zmluvnej dohode a trhovom hospodárstve aţ na základe slobodne uzavretých pracovných zmlúv. Jednotlivec, ktorý hľadá 4

5 prácu nemá ţalovateľný nárok voči zamestnávateľovi, ktorý nie je voči nemu zaviazaný zmluvou. Ani proti štátu nie je moţné podať takúto ţalobu. Musíme teda spolu s Althammerom pripustiť, ţe právo na prácu pre kaţdého je zavádzajúca formulácia 2. Čo teda vedie predstaviteľov aspoň rozvinutých krajín, aby sa svojou politikou napriek tomu usilovali o dosiahnutie čo najvyššej zamestnanosti? Pre prevaţnú väčšinu ľudí má práca veľký význam lebo: zaisťuje ich existenciu a existenciu ľudí, ktorí sú im zverení, slúţi rozvoju vlastnej osobnosti a dosiahnutiu zdravého sebavedomia, umoţňuje spoluúčasť na ţivote spoločnosti. Z hľadiska celej spoločnosti - i keď ani rozvoj a spokojnosť jednotlivca jej nemôţu byť ľahostajné - má práca: národohospodársky rozmer, lebo slúţi výrobe tovarov a poskytovaniu sluţieb a tým uspokojovaniu hmotných potrieb ľudí; podnikovo-hospodársky rozmer, podniky vychovávajú učňovský dorast, budúcich odborných pracovníkov; celospoločenský rozmer, od výsledku práce závisia dane a sociálne odvody, ktoré umoţňujú štátu financovať jeho sociálnu politiku. Preto je a zostáva nezamestnanosť stále jednou z najväčších výziev súčasnej spoločnosti a je pochopiteľné, ţe štát sa tu musí angaţovať. V niektorých štátoch vyplýva táto jeho úloha priamo alebo nepriamo z ústavy. Pri tom bude musieť štát (spoločnosť) zvládnuť tri veľké problémy, ktoré v súčasnosti najviac ovplyvňujú vývoj spoločnosti a aj trh práce: demografická zmena, prináša jasný pokles práceschopného obyvateľstva, vzrastá počet aj podiel starších pracujúcich ľudí; globalizácia, zvyšuje konkurenciu medzi podnikmi a krajinami a tým zvyšuje aj tlak na jednotlivca; technologický pokrok, zvyšuje poţiadavky na kvalifikáciu jednotlivcov. 2 Althammer, J.: Arbeit und Kapital in Handbuch der Katholischen Soziallehre, s

6 4. Trh práce Nie všade a nie vţdy však je a bola miera angaţovanosti štátu na trhu práce a v politike zamestnanosti rovnaká. Záviselo to od ekonomickej teórie, ktorá práve dominovala alebo dominuje a ktorú uplatňovali či uplatňujú tí, ktorí majú rozhodujúce slovo v politike. Teoretické prístupy k trhu práce Liberálny Keynesiansky Monetaristický Marxistický Najprv všeobecne čo je to trh práce pretoţe hore uvedené teoretické prístupy sa líšia podľa toho ako ho chápeme. Trh práce je miestom, kde sa stretávajú zamestnanci a zamestnávatelia. Jedni ponúkajú a druhí poţadujú prácu. Trh práce tvoria teda tri základné faktory: ponuka práce, dopyt po práci a cena za prácu. Na tomto by sa zrejme zhodli reprezentanti všetkých štyroch teoretických smerov. Rozdiely sú v tom či chápu trh práce ako osobitný druh trhu, alebo ako kaţdý iný trh, na ktorom sa predáva hocaký tovar, ako chápu postavenie partnerov na trhu, či na ňom existuje dokonalá konkurencia na strane ponuky a dopytu Liberálny prístup Tento prístup aplikuje na problematiku trhu svoje zásady o existencii prirodzeného poriadku a zákonov, ktoré nepodliehajú chovaniu mikroekonomických subjektov, v tomto prípade zamestnancov a zamestnávateľov. Trh sa reguluje sám, štát nemá do diania na trhu zasahovať. Pracovná sila je tovar ako kaţdý iný. Rovnováha na trhu práce sa vytvára pomocou ceny, ak je nedostatok ponuky práce cena (mzdy) stúpa a naopak. 6

7 Nezamestnanosť (a následnú chudobu) kladie za vinu ľuďom, ktorí majú nadmerné mzdové poţiadavky (odbory), alebo štátu, ktorý vypláca veľmi štedré sociálne dávky, takţe ľudia sa obídu aj bez práce a mzdy. Hodnovernosťou liberálnej teórie trhu práce a zamestnanosti otriasla svetová hospodárska kríza v rokoch Ukázalo sa, ţe liberálny systém nie je sám o sebe schopný vyriešiť krízu. Na scénu sa dostal keynesianizmus Keynesianizmus Túto koncepciu vytvoril anglický ekonóm John Maynard Keynes ( ). Na rozdiel od liberálneho prístupu bol prívrţencom štátnych zásahov do hospodárstva, teda aj do diania na trhu práce. Trhový mechanizmus nepovaţoval za dostatočne stabilný. Len štát môţe aktívnou daňovou a peňaţnou politikou zaistiť stabilitu trhového hospodárstva. Teda verejné výdavky na podporu dopytu vo výrobe a tým aj po pracovnej sile. Neuznával samoreguláciu trhu, postavenie zamestnancov a zamestnávateľov na trhu práce nie je rovnocenné, lebo zamestnávatelia majú väčšinou väčšiu výdrţ neţ zamestnanci. Miesto neviditeľnej ruky trhu, viditeľná ruka štátu. Po druhej svetovej vojne sa touto cestou vydalo mnoho štátov a mnohé na nej zotrvali dodnes. Ale bola to v sedemdesiatich rokoch 20. storočia zase ďalšia kríza s vysokou nezamestnanosťou a infláciou, ktorá podnietila ekonómov, aby začali skúmať koncepciu keynesianizmu. Vedúcou teóriou sa stal monetarizmus Monetarizmus Najznámejším predstaviteľom monetarizmu je Milton Friedman ( ). Nesúhlasil so zásahmi štátu do mechanizmu trhu, lebo vedú k rastu inflácie. Trh a konkurencia sa v teórii monetarizmu znovu dostávajú do popredia. Monetarizmus sa veľmi sústreďuje na stabilné ceny a na úlohu peňazí v hospodárstve. Plnú zamestnanosť nemá podporovať štát svojou hospodárskou politikou, ale podľa M. Friedmana (napriek všetkým doterajším skúsenostiam) vyplynie kvázi automaticky z fungovaniu trhu, keď sa odstránia prvky narušujúce trh, ako napríklad podpora v nezamestnanosti. Najmä odbory podľa M. Friedmana sú rušivým 7

8 faktorom. Nezamestnanosť treba podľa monetaristov riešiť odstraňovaním nedokonalostí trhu a zlepšením informovanosti Marxizmus Podľa marxizmu zapríčiňuje všetko zlo súkromné vlastníctvo. Riešenie všetkých nedostatkov v hospodárstve a v sociálnej oblasti vidí preto v odstránení súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov. Trh nahradzuje totálnym plánovaním. Len takto sa moţno zbaviť kríz a tým aj periodicky sa opakujúcej nezamestnanosti. To, ţe v socialistických štátoch po druhej svetovej vojne oficiálne ţiadna nezamestnanosť neexistovala akoby potvrdzovalo správnosť tejto teórie. Tento fakt bol však vykúpený nízkou produktivitou hospodárstva a tým aj sústavným zaostávaním za štátmi s trhovým hospodárstvom. Nakoniec prispel aj k značnému obmedzeniu slobody lebo súkromné vlastníctvo je aj jedným z predpokladov politickej slobody. Vo väčšine rozvinutých krajín uplatňujú vlády viac lebo menej prísne keynesiansky prístup k trhu práce, teda zasahujú do diania na ňom. Je to aj správne, lebo trh práce nie je ako kaţdý iný trh a zďaleka to nie je dokonale konkurenčný trh. Ľudská práca bytostne súvisí s človekom, ktorý ju vykonáva. Je zdrojom ţivobytia jeho aj jeho rodiny. Človek ponúkajúci prácu nemôţe obvykle preto dlho vyčkávať na priaznivejšiu ponuku. Mobilita pracovníkov je viac obmedzená neţ výrobcov i keď existencia odborov, inštitút kolektívneho vyjednávania, zákonom stanovená minimálna mzda a ďalšie faktory zlepšili postavenie zamestnancov na trhu práce. 5. Nezamestnanosť Nezamestnanosť je nerealizovaná ponuka práce na trhu práce. Nastáva vtedy, keď ponuka práce prevyšuje dopyt po práci, čo môţe mať rôzne príčiny, napríklad: práca je príliš drahá, tu môţu zohrávať úlohu odbory, výška minimálnej mzdy, vysoká inflácia zniţuje kúpnu silu obyvateľstva, ľudia šetria, klesá dopyt po výrobkoch a sluţbách a tým aj po pracovných silách, 8

9 štrukturálne zmeny v hospodárstve, ktorým sa štruktúra ponúkaných pracovných síl dostatočne neprispôsobila. Náš Zákon o sluţbách zamestnanosti povaţuje za uchádzača o zamestnanie (nezamestnaného) kaţdého občana, ktorý môţe pracovať, chce pracovať, hľadá zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie (uoz) alebo síce vykonáva zárobkovú prácu, ale mzda nepresahuje 65 % zo sumy ţivotného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Nezamestnanosť neznamená len hospodárske straty ale často aj nevyčísliteľné morálne škody a to nie len samotných nezamestnaných ale aj ich detí, ktoré si zvykajú na ţivot bez práce a zo sociálnych dávok. Medzi hospodárske škody spôsobené nezamestnanosťou patrí: strata makroekonomického produktu ako dôsledok nevyuţitia ľudí a výrobného zariadenia. Zo skúseností, ktoré priniesol ekonomický vývoj v USA v 80-tich rokoch 20. storočia vieme, ţe kaţdé zvýšenie nezamestnanosti o 1% nad jej prirodzenú mieru (najčastejšie sa uvádzajú 3%) prináša zníţenie produktu o 2% pod potenciálnu úroveň. menej práce znamená menej vyplatených miezd a platov, niţšiu spotrebu obyvateľstva, menšie úspory a tým menej kapitálu na nové investície, štát stráca na daniach, ale jeho výdavky v dôsledku nezamestnanosti rastú, dekvalifikácia, nečinnosťou sa znehodnocuje vzdelanie a zručnosť nezamestnaných, strácajú sa pracovné návyky, nezamestnaní strácajú spoločenské kontakty. Pre úspešný boj s nezamestnanosťou je dôleţité určiť o akú formu nezamestnanosti sa jedná a podľa toho aj určiť opatrenia na nápravu Formy nezamestnanosti Frikčná nezamestnanosť Je to krátkodobá nezamestnanosť, veľmi často sú to ľudia, ktorí sa sami rozhodli opustiť doterajšie zamestnanie lebo si z rôznych príčin hľadajú niečo lepšie. Čiastočne je preto povaţovaná táto forma za dobrovoľnú nezamestnanosť. Spôsobuje najmenej problémov, ale z hľadiska počtu osôb ani nie je rozhodujúca. 9

10 Štrukturálna nezamestnanosť Vyvoláva uţ oveľa väčšie problémy neţ frikčná nezamestnanosť. Vzniká vtedy, keď vznikajú nové výrobné obory a staré zanikajú (útlm baníctva) ale ponuka pracovných síl sa nedokáţe dostatočne rýchle prispôsobiť tejto zmene. Často bývajú touto formou nezamestnanosti postihnuté celé regióny. Charakterizuje ju ponuka voľných pracovných miest v rozvíjajúcich sa oboroch a prebytok v zanikajúcich. Pomôcť môţu rekvalifikácie, zvýšenie mobility pracovných síl ale to všetko chce čas Technologická nezamestnanosť Čiastočne súvisí so štrukturálnou nezamestnanosťou. Spôsobujú ju nové technológie (stroje), ktoré nahradzujú ľudskú prácu Cyklická nezamestnanosť Jej príčinou je celkový nedostatočný dopyt po výrobkoch a sluţbách v časoch hospodárskej krízy. Toto je najhoršia forma nezamestnanosti a riešiť ju len zniţovaním miezd a platov ako odporúčajú niektorí teoretici nie je moţné, lebo pruţnosť miezd má pochopiteľne svoje hranice. Pri tejto forme nezamestnanosti sa najviac uplatní aktívna politika trhu práce Sezónna nezamestnanosť Vyskytuje sa napríklad čiastočne v stavebníctve alebo poľnohospodárstve, kde vplyvom počasia klesá objem výroby, lebo niektoré práce sa nedajú vykonávať alebo len za cenu neúmerne nákladných opatrení, alebo v dôsledku sezónneho poklesu dopytu po niektorých výrobkoch alebo sluţbách. Tu väčšinou prichádza do úvahy len pasívna politika zamestnanosti- podpora v nezamestnanosti Skrytá nezamestnanosť 10

11 Túto skupinu nezamestnaných tvoria napríklad účastníci rôznych rekvalifikačných kurzov, poberatelia predčasných starobných dôchodkov, ktorí z núdze nastúpili do dôchodku, ţeny v domácnosti, ktoré by chceli pracovať za zárobok aj mimo domácnosti, alebo vôbec ľudia, ktorí nie sú zamestnaní ale sa neprihlásia do evidencie a ţijú len v dávky v hmotnej núdzi Dobrovoľná a nedobrovoľná nezamestnanosť Dobrovoľne nezamestnaní sú ľudia, ktorí hľadajú prácu za vyššie mzdy neţ ponúkajú zamestnávatelia (čiastočne frikčná nezamestnanosť). Výšku dobrovoľnej nezamestnanosti smerom hore môţu ovplyvniť aj štedré sociálne dávky. V prevaţnej miere je však nezamestnanosť nedobrovoľná keď ponuka práce z rôznych príčin nestačí Dlhodobá nezamestnanosť Príčiny tejto formy nezamestnanosti sú rôzne, veľmi často môţe byť dôsledkom dlhodobej recesie alebo hospodárskej krízy. Dĺţka dlhodobej nezamestnanosti je v jednotlivých štátoch rôzna, čiastočne aj podľa veku nezamestnaného. V SR je to 12 mesiacov a viac, niekde aţ 24 mesiacov bez práce Neúplná zamestnanosť Neúplne zamestnaní (podzamestnaní) sú ľudia, ktorí z núdze pracujú na skrátený pracovný čas alebo prijali zamestnanie, ktoré nezodpovedá ich kvalifikácii. V štatistike nezamestnaných sa neobjavujú Zvýšenie zamestnanosti Zvýšenie zamestnanosti moţno v zásade dosiahnuť dvomi spôsobmi: a) zväčšením počtu pracovných príleţitostí, b) rozdelením existujúcich pracovných príleţitostí medzi viac ľudí. 11

12 Zatiaľ sa úsilie všetkých aktérov sústreďuje takmer výlučne na zníţenie nezamestnanosti zvýšením objemu výroby a služieb. Samozrejme, ţe je to jedna z moţností. Na svete ţije ešte veľa ľudí, ktorí nemajú uspokojené ani základné ţivotné potreby. Na druhej strane však treba uváţiť, ţe moţnosti zvyšovania výroby obmedzujú obmedzené zdroje surovín a energií a stále väčšie zaťaţenie ţivotného prostredia. Skúsenosť tieţ potvrdzuje, ţe jedno percento zvýšenia výroby sa nerovná jednému percentu zníţenia nezamestnanosti. Aţ rast výroby nad 1,7 % sa začne prejavovať na zniţovaní nezamestnanosti. Potrebu pracovných síl zniţuje rast produktivity práce v dôsledku technického pokroku. Pred rokmi pracovalo v poľnohospodárstve 80% činného obyvateľstva, aby uţivili ostatných obyvateľov. Dnes na to stačí 5%. Na výrobu tovarov a sluţieb v hodnote l milión mariek za rok potrebovali v Nemecku v roku pracovníkov, o 30 rokov neskôr uţ len 11 pracovníkov. Potvrdzuje to aj naša vlastná skúsenosť. V roku 2006 dosiahol rast HDP 8% ale nezamestnanosť klesla len o 2%. Druhou možnosťou je rozdeliť prácu, ktorá je k dispozícii, medzi všetkých ľudí, ktorí chcú a môţu pracovať. Za túto alternatívu, ako prejav vzájomnej solidarity, sa viac ráz prihováral aj pápeţ Ján Pavol II. Uţ je tomu niekoľko rokov keď povedal v prejave adresovanom účastníkom plenárneho zasadania Pápeţskej akadémie sociálnych vied tieto slová: Keďţe zamestnanosť nemôţe neobmedzene rásť, je potrebné na základe ľudskej solidarity poskytnúť výhľad, ţe práca preorganizuje a lepšie rozdelí... Účinná solidarita medzi všetkými ľuďmi je dnes dôleţitejšia neţ kedykoľvek pred tým, najmä s dlhodobo nezamestnanými a ich rodinami... Nik sa nesmie uspokojiť s tým, ţe niektorí ľudia nemajú ţiadnu prácu. Je nesporné, ţe je to veľmi ťaţká úloha. Iste aj preto zostal tento hlas bez väčšej ozveny v teórii aj v praxi. Ani v kresťanskej sociálnej náuke nenašiel väčšiu odozvu a neujali sa jej ani odbory, i keď ojedinele sa vedeli dohodnúť so zamestnávateľmi na dočasnom skrátení pracovnej doby za cenu toho, ţe sa nebude prepúšťať ( Volkswagen v roku 1964 skrátenie týţdennej pracovnej doby z 36 hodín na 28,8 hodín pri čiastočnom zníţení zárobku o 10,5 % za záruku, ţe počas platnosti tarifnej zmluvy podnik nezníţi stav pracovníkov o 30 tisíc). Aj v súčasnej situácii sa niektorí zamestnávatelia snaţia pouţiť tento postup a napomáhajú tomu aj niektoré aktívne opatrenia na trhu práce, ktoré čiastočne dopĺňajú zníţený zárobok. Ďalším populárnym príkladom, ktorý sa v tejto súvislosti spomína je Holandsko. V osemdesiatich rokoch 20. storočia tam bola jedna z najvyšších nezamestnaností v EÚ. 12

13 Zníţili ju tým, ţe enormne vzrástol počet pracovných miest na skrátený pracovný úväzok, teda vlastne ţe rozdelili exitujúci objem práce medzi viac ľudí. Dôleţitým predpokladom toho, ţe Holanďania toto riešenie prijali bolo, ţe padli všetky znevýhodnenia tejto formy práce (rovnaká ochrana pred výpoveďou ako pri práci na plný pracovný čas, vyplácanie mzdy počas choroby, poistenie v nezamestnanosti). Okrem toho kombinujú Holanďania veľmi krátke výpovedné lehoty s dlhodobo poskytovanou a veľmi vysokou podporou v nezamestnanosti. Treťou možnosťou rozdelenia práce medzi viac ľudí je zníţenie nadčasových hodín. Isté je, ţe nadčasovým hodinám sa nedá vţdy vyhnúť, ale riešiť by sa to dalo pracovnými kontami zamestnancov, na ktorých by sa hodiny evidovali a z času na čas nahradili náhradným voľnom a takéhoto zamestnanca by zastúpil nezamestnaný. Je tu však problém zapracovania a ani tí čo pracujú niekedy cez čas nie sú týmto opatrením práve nadšení. Radi si prilepšia svoj zárobok Štatistické zisťovanie miery nezamestnanosti Miera nezamestnanosti je v percentách vyjadrený podiel počtu nezamestnaných z ekonomicky aktívneho obyvateľstva. V jednotlivých krajinách pouţívajú rozdielne spôsoby výpočtu miery nezamestnanosti a rozdiely sú aj v tom koho kde povaţujú za nezamestnaného. V SR pouţívame 3 metódy výpočtu miery nezamestnanosti: a) Ústredie PSVR zisťuje percento nezamestnanosti z počtu uoz, ktorí sú zaevidovaní na ÚP. To sú tí, ktorí sú schopní nastúpiť na ponúknuté miesto do troch pracovných dní (v EÚ do dvoch týţdňov). Tento spôsob výpočtu nezahrňuje medzi nezamestnaných ľudí, ktorí sa práve zúčastňujú rôznych rekvalifikačných kurzov alebo sú krátkodobo práve PN, alebo vykonávajú absolventskú prax. Tieto osoby si nemôţu momentálne aktívne hľadať zamestnanie a preto nie sú povaţovaní za uoz. Takto dostávame mieru evidovanej nezamestnanosti. Zisťuje sa ku koncu mesiaca. b) Štatistický úrad SR zisťuje mieru nezamestnanosti pomocou pravidelného štvrťročného zisťovania na vzorke domácností. Predmetom zisťovania sú všetky osoby nad 15 rokov veku ţijúce v týchto domácnostiach. V tomto zisťovaní sa 13

14 za uoz povaţujú osoby od 15 rokov, ktoré v sledovanom týţdni nemajú zamestnanie, v posledných štyroch týţdňoch si aktívne hľadajú prácu, alebo si prácu našli a do zamestnania nastúpia v priebehu troch mesiacov a sú schopní nastúpiť do zamestnania najneskôr do dvoch týţdňov. Tieto osoby môţu ale aj nemusia byť evidované na ÚP. Miera evidovanej nezamestnanosti je cca o 1,5 % niţšia neţ miera zisťovaná Štatistickým úradom SR. c) Štatistický úrad EÚ (Eurostat) vypočítava z údajov zistených Ústredím PSAR (a) a údajov Štatistického úradu (b) tzv. harmonizovanú mieru nezamestnanosti. Táto miera slúţi na porovnávanie mesačnej miery nezamestnanosti v členských štátoch EÚ. d) Tretí spôsob zisťovania miery nezamestnanosti organizuje Ústredie PSVR. Berie do úvahy všetkých uoz, nie len tých, ktorí sú schopní nastúpiť na ponúknuté miesto do troch pracovných dní. Počet uoz a miera nezamestnanosti však nehovorí o nezamestnanosti všetko. Dôleţitá je dĺţka trvania nezamestnanosti, s predlţujúcou sa dobou trvania sa strácajú pracovné návyky, zniţuje sa psychická odolnosť, ďalej 3 a pol krát vyššia nezamestnanosť mladých, dôleţité sú aj regionálne rozdiely. Celoštátny priemer veľa skryje Podpora v nezamestnanosti Ak nezaberie ţiadne opatrenie aktívnej politiky na trhu práce prichádza do úvahy pasívna politika zamestnanosti a jej prvok dávka v nezamestnanosti podľa Zákona 461/2003 o sociálnom poistení. Na základe tohto zákona má uoz nárok na dávku vo výške denného vymeriavacieho základu počas šiestich mesiacov od zaradenia do evidencie uoz. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie troch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Je tu však jedna závaţná podmienka. Pre vznik nároku na dávku musel byť uoz v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie poistený v nezamestnanosti najmenej tri roky. Najmä u mladých ľudí môţe byť splnenie tejto podmienky problematické. Potom zostáva uţ len dávka v hmotnej núdzi, podobne ako aj po uplynutí šesťmesačnej lehoty. 6. Politika zamestnanosti EÚ 14

15 Lisabonská zmluva zahrňuje medzi svoje ciele vysokú úroveň zamestnanosti. Zmluva otvorila nové moţnosti pre hospodársku koordináciu a spoluprácu v zamestnanosti pomocou legálne záväzných opatrení včítane nariadení a smerníc. Zmluva má samostatnú kapitolu k politike zamestnanosti (čl ). Opatrenia a pilotné projekty môţu byť prijaté kvalifikovanou väčšinou Rady a spolu rozhodnutím Európskeho parlamentu. Ale nie je povolená harmonizácia štátnych politík zamestnanosti ani ţiadna spoločná politika v oblasti zamestnanosti. Namiesto toho EÚ usiluje vplývať na národné politiky zamestnanosti odporúčaniami. Tzv. lisabonský proces vplýva na otázky zamestnanosti otvorenou metódou koordinácie a inými formami najlepšej praxe. Od roku 2005 sa uplatňujú tzv. integrované (ekonomika a zamestnanosť) trojročné odporúčania členským krajinám. Členské štáty tieto transformujú do Národných reformných plánov. EÚ respektíve jej predchodcovia Spoločenstvo uhlia a ocele a Európske hospodárske spoločenstvo mali predovšetkým politické a hospodárske ambície. Aţ časom, aj pod vplyvom propagandy z východného bloku, si uvedomili dôleţitosť sociálnej situácie pre súdrţnosť spoločenstva krajín. Takţe uţ Rímske zmluvy z roku 1957 označili za základné ciele okrem iných aj vysokú úroveň zamestnanosti, v Amsterdamskej zmluve si to autori zopakovali a posledný raz uţ celkom konkrétne v Lisabone v roku 2000, kde si stanovili za cieľ do roku 2010 dosiahnuť celkovú mieru zamestnanosti 70%, mieru zamestnanosti ţien 60% a mieru zamestnanosti ľudí vo veku rokov 50% (čo sa ako vieme nepodarí aj bez ohľadu na súčasnú krízu). Zmluva z Lisabonu, ktorá nedávno nadobudla platnosť, obsahuje tzv. sociálnu klauzulu, ktorá prikazuje orgánom EÚ, ţe pri určovaní a uskutočňovaní svojej politiky musia dbať na poţiadavku vysokej zamestnanosti a primeranej sociálnej ochrany. Nejestvuje jednotná politika zamestnanosti EÚ, ktorá by bola do detailov záväzná pre všetky členské štáty. Na to je situácia v jednotlivých štátoch rozdielna. Sociálna politika a teda aj zamestnanosť zostáva vo výlučnej kompetencii jednotlivých štátov Európska únia určuje len celkovú stratégiu a koordinačný mechanizmus. Tento mechanizmus pozostáva zo štyroch základných prvkov: spoločná správa o zamestnanosti, ktorú vypracováva Európska komisia, 15

16 usmernenia zamestnanosti, ktoré vychádzajú zo spoločnej správy a musia byť v súlade so všeobecnými cieľmi hospodárskej politiky únie, národné akčné plány zamestnanosti, ktoré pripravujú kaţdoročne členské štáty odporúčania EÚ členským štátom pre politiku zamestnanosti, ktoré vychádzajú z kaţdoročného vyhodnotenia národných akčných plánov zamestnanosti. Veľmi dôleţitá je aj finančná podpora dohodnutých a schválených konkrétnych opatrení, z ktorých časť je zameraná na politiku zamestnanosti. Sú financované hlavne z Európskeho sociálneho fondu. Podkladom pre pridelenie prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ (medzi ktoré patrí aj ESF) je schválený základný dokument Národný strategický referenčný rámec a z neho vyplývajúce operačné programy, Tieto dokumenty sa schvaľujú vţdy na jedno programové obdobie. Momentálne je to obdobie Slovensko má schválených jedenásť operačných programov, ktoré sa potom napĺňajú konkrétnymi projektmi. Zamestnanosti sa týka operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia. Celkový objem finančných prostriedkov včítane z nášho rozpočtu je na toto obdobie vyše jedna miliarda eur. Z jedenástich operačných programov je tento OP šiesty najbohatší. Financované budú opatrenia v štyroch základných oblastiach : rozvoj ľudských zdrojov (vzdelávanie, rekvalifikácie), zvyšovanie zamestnanosti, zvyšovanie sociálnej inklúzie, budovanie kapacít verejnej správy (to si vyţiadalo mnoţstvo relatívne malých projektov financovaných z tohto OP). Celkove na všetky OP môţe SR získať v rokoch vyše 11 miliárd eur (bez nášho príspevku). Treba však včas schváliť konkrétne projekty a uzavrieť na ne zmluvy. 7. Prístup k trhu práce v Slovenskej republike Aj Slovenská republika patrí medzi krajiny, ktoré masívne zasahujú do politiky zamestnanosti s cieľom zniţovať nezamestnanosť. Pouţíva pri tom tri nástroje: verejné výdavky: (napríklad investície do infraštruktúry, priame nákupy tovarov a sluţieb pre štátnu administratívu, zamestnáva ľudí v štátnej administratíve, výdavky na rôzne opatrenia pasívnej alebo aktívnej politiky zamestnanosti), daňovú politiku: poskytuje daňové úľavy investorom ak začnú podnikať v určitej lokalite, 16

17 regulačné opatrenia: ktorými chráni vnútorný trh a domácu výrobu (clá, dovozné kvóty), po vstupe do EÚ je pouţívanie tohto nástroja moţné len voči štátom mimo EÚ; regulácia cien a miezd, napríklad stanovenie minimálnej mzdy, v pracovnoprávnej legislatíve určuje štát práva a povinnosti zamestnancov (odborov) a zamestnávateľov (napríklad zákonník práce, zákon o sluţbách zamestnanosti a zákon o kolektívnom vyjednávaní) Orgány štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti Zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a sluţieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, upravuje zriadenie a postavenie orgánov štátnej správy v danej oblasti. Ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť zamestnanosti/nezamestnanosti je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. V priamej riadiacej kompetencii ministra je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré má svoje územné pracoviská (úrady práce sociálnych vecí a rodiny). Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny sa člení na: Sekciu Európskeho sociálneho fondu (ESF), Sekciu sluţieb zamestnanosti, Sekciu sociálnych vecí a rodiny, Sekciu ekonomiky. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny sa organizačne členia na: úsek sociálnych vecí, úsek sluţieb zamestnanosti Postavenie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) je orgánom štátnej správy, ktorý zabezpečuje výkon štátnej správy v oblastiach sociálnych vecí a sluţieb zamestnanosti. 17

18 Inštitúcia bola zriadená v januári 2004 zákonom č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a sluţieb zamestnanosti v znení neskorších predpisov. Ústredie riadi, kontroluje, koordinuje a metodicky usmerňuje výkon prostredníctvom 46 úradov práce, sociálnych vecí a rodiny Pôsobnosť ÚPSVR V oblasti sociálnych vecí vykonáva štátnu správu na úsekoch: štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci, poradenských - psychologických sluţieb, sociálnej - právnej ochrany detí a sociálnej kurately. V oblasti služieb zamestnanosti vykonáva štátnu správu v oblastiach: evidencia nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie, evidencia voľných pracovných miest, sprostredkovanie vhodného zamestnania, poskytovanie poradenských sluţieb, vzdelávanie a príprava pre trh práce, implementácia aktívnych opatrení na trhu práce, zvýšenej starostlivosti o pracovné uplatnenie osobitných skupín občanov, prípravy a realizácie projektov spolufinancovaných z Európskeho sociálneho fondu (ESF). Novou stratégiou podpory rastu zamestnanosti na základe reformy sociálneho systému trhu práce sa zmenil aj právny rámec na poskytovanie nástrojov aktívnej politiky trhu práce a východiská pre poskytovanie príspevkov na ich realizáciu. Zákon č. 5/2004 Z. z. o sluţbách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vytvoril podmienky obligatórnosti väčšiny nástrojov aktívnej politiky na trhu práce: 18

19 1. vzdelávanie a príprava pre trh práce uchádzača o zamestnanie (ďalej len "UoZ") a záujemcu o zamestnanie (ďalej len "ZoZ"), 2. vzdelávanie a príprava pre trh práce zamestnanca, 3. príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť, 4. príspevok na zamestnanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, 5. príspevok na vykonávanie absolventskej praxe, 6. príspevok na aktivačnú činnosť, 7. príspevok na dochádzku za prácou, 8. príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na ich zachovanie, 9. príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti, 10. príspevok na činnosť pracovného asistenta, 11. príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, 12. a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Na poskytovanie príspevkov, s výnimkou vzdelávania pre trh práce uchádzača o zamestnanie (UoZ) a vzdelávania a prípravy pre trh práce zamestnanca, je po splnení podmienok ustanovených zákonom právny nárok, čo znamená, ţe kaţdý UoZ, resp. zamestnávateľ po podaní príslušnej ţiadosti a za predpokladu splnenia ostatných podmienok konkrétne ustanovených podľa jednotlivých nástrojov, príspevok aj dostane. Všeobecne je potrebné zdôrazniť, ţe výška príspevkov a dĺţka ich poskytovania na jednotlivé nástroje nie je rovnaká vo všetkých okresoch SR, ale je závislá: 1. od príslušnosti okresu k typu regiónu z hľadiska podielu hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa; 2. na hodnote HDP na obyvateľa Európskej únie v priemere za posledné tri roky meraného v parite kúpnej, 3. na výške priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v danom okrese v porovnaní s celoslovenskou priemernou mierou nezamestnanosti za predchádzajúci kalendárny rok; 19

20 4. v niektorých nástrojoch aj od toho, či je vytvárané pracovné miesto obsadzované UoZ znevýhodnením na trhu práce (napr. dlhodobo nezamestnaný, občan starší ako 50 rokov, absolvent školy...). Všetky uvedené podmienky sú bliţšie špecifikované vo vykonávacom predpisoch - vyhláškach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny poskytujú služby na úsekoch: sociálnych vecí, sluţieb zamestnanosti. Služby zamestnanosti sa delia na: odborné poradenstvo, zvyšovanie zamestnanosti. Odborné poradenstvo - zabezpečuje poskytovanie odborných poradenských sluţieb: uchádzačom o zamestnanie, záujemcom o zamestnanie. Zvyšovanie zamestnanosti - realizuje aktívne opatrenia na trhu práce formou: náhrady časti cestovných výdavkov súvisiacich s absolvovaním vstupného pohovoru alebo výberového konania; vzdelávania a prípravy pre trh práce uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie; príspevku na vykonávanie absolventskej praxe; príspevku na aktivačnú činnosť; príspevku na dochádzku za prácou. Odborné poradenské služby - sú zamerané na riešenie problémov spojených s pracovným uplatnením uchádzača o zamestnanie, vytváranie súladu medzi jeho osobnými predpokladmi a poţiadavkami na vykonávanie určitého zamestnania, na ovplyvňovanie rozhodovania a správania uchádzača o zamestnanie, ako aj na jeho sociálnu a pracovnú 20

21 adaptáciu. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zabezpečuje odborné poradenské sluţby sám alebo prostredníctvom fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá má oprávnenie na vykonávanie takejto činnosti - dodávateľa odborných poradenských sluţieb, s ktorým uzatvorí písomnú dohodu. Úrad zaručuje uchádzačovi o zamestnanie vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie najviac 6 mesiacov v rámci odborných poradenských sluţieb vypracovanie individuálneho akčného plánu na podporu jeho pracovného uplatnenia. Individuálny akčný plán - je písomný dokument, ktorý na základe posúdenia osobných predpokladov, schopností a odborných zručností uchádzača o zamestnanie určuje druh a rozsah pomoci potrebnej na uľahčenie jeho pracovného uplatnenia a vymedzuje na tento účel konkrétne kroky. Individuálny akčný plán vypracúva, vyhodnocuje a aktualizuje uchádzač o zamestnanie v úzkej spolupráci s odborným poradcom. Po jeho vypracovaní a vzájomnom odsúhlasení sa stáva záväzným. Individuálny poradenský rozhovor realizuje poradca s klientom individuálnou formou s cieľom nájdenia optimálneho spôsobu riešenia stavu jeho nezamestnanosti. Psychologické poradenstvo individuálnou alebo skupinovou formou realizovaná psychologická odborná a špeciálna činnosť zameraná na prekonanie psychických problémov a osobných kríz klientov, súvisiacich s ohrozením, stratou, hľadaním nového zamestnania, vrátane zvládnutia situácie neúspechu pri hľadaní zamestnania, ktorú realizuje psychológ Všeobecné ustanovenia o službách zamestnanosti Hlavnou zákonnou normou, ktorá sa zaoberá trhom práce a sluţbami zamestnanosti je Zákon 5/2004 o sluţbách zamestnanosti a jeho novely. Má nasledovné časti: základné definície, hlavne účastníkov pracovného vzťahu, sluţby zamestnanosti, kto ich poskytuje, lekárska posudková činnosť, zamestnávanie cudzincov, sluţby zamestnanosti poskytované právnickou a fyzickou osobou, aktívne opatrenia na trhu práce, 21

22 povinnosti zamestnávateľa (týkajú sa prevaţne zamestnávania osôb zdravotne postihnutých), kontrolná činnosť Základné definície Účastníkmi právneho vzťahu na účely tohto zákona sú: 1. rôzne orgány štátnej správy a samosprávy, 2. zamestnávateľ, 3. partnerstvo, 4. uchádzač o zamestnanie (uoz), 5. záujemca o zamestnanie (zoz), 6. zamestnanec, 7. právnická osoba, ktorá najmä sprostredkováva zamestnanie, alebo poskytuje poradenské sluţby, 8. cudzinec z krajiny, ktorá nie je členom EÚ. Z hľadiska úhrady nákladov pri účasti na rôznych opatreniach aktívnej politiky trhu práce je dôleţité rozlišovanie, či sa jedná o uchádzača o zamestnanie alebo o záujemcu o zamestnanie. Z hľadiska príspevkov zamestnávateľovi pri zamestnaní nového pracovníka je zase dôleţité, či je to znevýhodnený uchádzač o zamestnanie alebo nie. Uchádzač o zamestnanie (nezamestnaný) je občan, ktorý môţe pracovať, chce pracovať, hľadá zamestnanie a je vedený v evidencii uoz. Za nezamestnaného sa povaţuje aj občan, ktorý síce vykonáva zárobkovú činnosť, ale jeho zárobok nepresahuje 65 % zo sumy ţivotného minima. Záujemca o zamestnanie je občan, ktorý zamestnanie má ale z určitých dôvodov si hľadá iné zamestnanie alebo má záujem o poskytovanie odborných poradenských sluţieb a sluţieb prípravy pre trh práce. 22

23 Úrad práce (ÚP) môţe poskytnúť uoz príspevok na vzdelávanie a prípravu pre trh práce vo výške 100% nákladov, zoz síce tieţ do výšky 100% nákladov ale len počas dvoch rokov jeho vedenia v evidencii zoz Znevýhodnený uchádzač o zamestnanie Zákon pozná celkove 15 skutočností, ktoré kvalifikujú uoz ako znevýhodneného uchádzača. Niektoré z týchto skutočností: občan mladší ako 25 rokov veku, ktorý skončil štúdium v dennej forme štúdia pred menej ako dvomi rokmi a nezískal svoje prvé pravidelné platené zamestnanie, občan starší ako 50 rokov, občan vedený v evidencii uoz najmenej 12 mesiacov z predchádzajúcich 16 mesiacov, občan so zdravotným postihnutím, cudzinec, ktorému bol poskytnutý azyl. Je pochopiteľné, ţe spoločnosť má osobitný záujem, aby sa ťaţko zamestnateľné osoby zamestnali a preto podporuje finančne takých zamestnávateľov, ktorí ich zamestnajú. Medzi aktívnymi opatreniami na trhu práce existuje príspevok na podporu zamestnania ťaţko zamestnateľných osôb, diferencovaný podľa toho, či sa jedná o zamestnanie v bratislavskom kraji, alebo v ostatných krajoch. Aj sám znevýhodnený uchádzač o zamestnanie môţe dostať príspevok na zapracovanie, ak mu zamestnávateľ takúto moţnosť poskytne Služby zamestnanosti Je to systém inštitúcií a nástrojov podpory a pomoci účastníkom trhu práce pri: 1. hľadaní zamestnania, 2. zmene zamestnania, 3. obsadzovaní voľných pracovných miest, 4. uplatňovaní aktívnych opatrení na trhu práce. 23

24 Služby zamestnanosti v SR poskytujú: 1. Ústredie PSVR a úrady práce, 2. právnické a fyzické osoby, ktoré sprostredkujú zamestnania, poskytujú odborné poradenské sluţby a uplatňujú aktívne opatrenia na trhu práce na základe písomnej dohody s príslušným úradom práce alebo na základe písomnej dohody v rámci partnerstva, 3. právnické a fyzické osoby, ktoré sprostredkujú zamestnanie za úhradu, 4. agentúry dočasného zamestnávania, 5. agentúry podporovaného zamestnávania. V 14 hovorí zákon o práve na prístup k zamestnaniu. Neopakuje teda formuláciu z ústavy, ţe občania majú právo na prácu. Zákon o sluţbách zamestnanosti chápe právo na prístup k zamestnaniu ako právo občana, ktorý chce a môţe pracovať a hľadá zamestnanie, na sluţby podľa tohto zákona zamerané na pomoc a podporu uľahčenia jeho vstupu na trh práce vrátane pomoci a podpory vstupu a zotrvania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie na trhu práce počas šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. 15 určuje, ktoré zamestnanie je vhodné. Je to zamestnanie, ktoré zohľadňuje zdravotný stav občana, prihliada na jeho kvalifikáciu, odborné zručnosti alebo druh doteraz vykonávanej práce a týţdenný pracovný čas nie je kratší ako polovica z ustanoveného týţdenného pracovného času. Na rozdiel od predchádzajúceho zákona o zamestnanosti zákon 5/2004 uţ nič podrobnejšie neurčuje. Zákon 387/1996 určoval, ţe počas prvých troch mesiacov vedenia v evidencii uoz musí byť v ponúknutom zamestnaní poţadovaný stupeň vzdelania zhodný so stupňom vzdelania, ktoré má uoz a len pri dlhšej nezamestnanosti môţe byť poţadované vzdelanie o stupeň niţšie. Zamestnanie na polovičný pracovný úväzok sa povaţovalo za vhodné zamestnanie len pre dlhodobo nezamestnaného. O dĺţke dochádzky do zamestnania nehovorí nový zákon nič. Pred tým sa za vhodné zamestnanie povaţovalo také, v ktorom čas cestovania verejnou dopravou nepresiahol denne 3 hodiny a cestovné nečinilo viac ako 25% minimálnej mzdy. Nové ustanovenie je teda prísnejšie. Ak uoz odmietne prijať ponúknuté zamestnanie, ktoré je vhodné, bude vyradený z evidencie na tri mesiace, so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú (zastavenie vyplácania podpory v nezamestnanosti). 24

25 7.9. Lekárska posudková činnosť Ak občan odmietne prijať ponúknuté miesto, alebo účasť na aktivačných prácach, alebo chce skončiť so samostatnou zárobkovou činnosťou pretoţe nezohľadňujú jeho zdravotný stav, posúdi jeho zdravotný stav posudkový lekár. Výkon lekárskej posudkovej činnosti zabezpečuje Ústredie PSVR a ÚP. Ak posudzovaný občan nesúhlasí s vyjadrením posudkového lekára, môţe do piatich pracovných dní poţiadať, aby nález preverilo odborné konzílium posudkových lekárov. Do lekárskej posudkovej činnosti spadá aj kontrola dodrţovania liečebného reţimu počas dočasnej pracovnej neschopnosti včítane kontroly v byte, ak s tým nezamestnaný súhlasí Zamestnávanie cudzincov V zásade potrebujú cudzinci, aby mohli byť v SR zamestnaní, povolenie na zamestnanie a povolenie na prechodný pobyt za účelom zamestnania, alebo im bol poskytnutý azyl. Pri udeľovaní povolenia na zamestnanie prihliada ÚP na to, či je moţné obsadiť voľné miesto domácim uoz, ktorý je v evidencii uoz a aj všeobecne na situáciu na trhu práce. Z tohto zásadného pravidla však existuje veľa výnimiek. Predovšetkým nepotrebujú tieto povolenia občania štátov EÚ, Európskeho hospodárskeho priestoru (Island, Nórsko, Lichtenštajnsko) a Švajčiarska. Na nich sa vzťahuje právo voľného pohybu osôb (jedna zo štyroch základných slobôd EÚ: voľný pohyb osôb, tovaru, sluţieb a kapitálu), z čoho vyplýva aj právo zamestnať sa v niektorej z týchto krajín. Niektoré štáty si však vybavili dočasné výnimky z práva voľného pohybu osôb. Voči našim občanom uplatňuje takúto výnimku Nemecko a Rakúsko do roku 2011, čo je najdlhšia moţná doba na poskytnutie výnimkysedem rokov. Celkove však naši občania ťaţia z uplatňovania tohto práva. K sme evidovali u nás cca 14 tisíc zamestnaných cudzincov, z toho 10 tisíc zo štátov EÚ, pri tom len v ČR pracovalo okolo tisíc Slovákov. Závaţnejším problémom je nelegálne zamestnávanie cudzincov. Často sú vykorisťovaní nie len domácimi zamestnávateľmi ale aj organizovanými prevádzačmi. V krízových situáciách, ako je aj táto, samozrejme rastie počet nelegálne zamestnaných či uţ cudzincov 25

26 alebo domácich nezamestnaných. Majú sa preto zintenzívniť kontroly a podstatne zvýšiť pokuty zamestnávateľov, čo je iste správne Služby zamestnanosti poskytované právnickou alebo fyzickou osobou Okrem ÚP môţu sprostredkovať zamestnanie aj právnické alebo fyzické osoby. Musia mať na túto činnosť povolenie, ktoré vydáva Ústredie PSVR. Tieto organizácie alebo osoby sprostredkovávajú prácu za úhradu ako predmet svojho podnikania. Jednou z podmienok na udelenie povolenia na sprostredkovanie za úhradu je, ţe fyzická osoba má skončené vysokoškolské vzdelanie najmenej prvého stupňa. U právnickej osoby musí splniť túto podmienku osoba, ktorá koná v mene organizácie. Poplatok za sprostredkovanie zamestnania moţno vyberať len od osoby, ktorá nie je uoz a to v závislosti od dohodnutej dĺţky uzavretého pracovného pomeru a to 20% zo sumy prvého mesačného platu do 6 mesiacov a 30% zo sumy prvého mesačného platu ak zmluva predpokladá pracovný pomer dlhší ako 6 mesiacov. Poplatok sa platí aţ po prijatí do sprostredkovaného zamestnania. Dohoda o sprostredkovaní zamestnania v zahraničí musí byť písomná a je podrobnejšia (dĺţka trvania zamestnania, druh práce, odmena, pracovné podmienky, spôsob zdravotného a sociálneho poistenia, výška odmeny za sprostredkovanie). Obstarávaním zamestnania sa zaoberajú aj agentúry dočasného zamestnávania. Sú to právnické alebo fyzické osoby, ktoré zamestnávajú ľudí na účel ich dočasného pridelenia k uţívateľskému zamestnávateľovi. Poplatok za pridelenie zamestnanca k uţívateľovi platí agentúre len uţívateľský zamestnávateľ. Dočasný zamestnanec neplatí nič. Podmienky pre vydanie povolenia na činnosť agentúry sú obdobné ako pri povolení na sprostredkovanie zamestnania Jednotlivé aktívne opatrenia na trhu práce Tvoria najväčšiu časť zákona 5/2004. Ak vezmeme do úvahy aj Zákon 49/2009, ktorým reagovala vláda a parlament na súčasnú hospodársku krízu, ktorého platnosť je (zatiaľ) obmedzená do konca roka 2010 ( 50d aţ 50h), máme dovedna tridsať aktívnych opatrení na trhu práce. Moţno ich zoskupiť podľa účelu do niekoľkých skupín: Sprostredkovanie zamestnania, poradenstvo, vzdelávanie, informácie 26

27 Zvyšovanie mobility Pomoc zdravotne postihnutým uchádzačom o zamestnanie Pomoc znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie Opatrenia motivované súčasnou krízou. Sprostredkovanie zamestnania ( 32) Je to činnosť zameraná a) na vyhľadávanie voľných pracovných miest a ich ponúkanie uoz alebo zoz, b) na vyhľadávanie a ponúkanie vhodných pracovníkov zamestnávateľom. Okrem evidenčnej činnosti sem patria aj informačné a poradenské sluţby. Túto činnosť zabezpečuje Ústredie PSVR a jednotlivé ÚP bezplatne a právnické alebo fyzické osoby a agentúry dočasného zamestnávania za úhradu. Na sprostredkovanie konkrétneho pracovného miesta nie je právny nárok. Uoz, ktorí sa zúčastnia vstupného pohovoru alebo výberového konania u zamestnávateľa, poskytne ÚP časť cestovných výdavkov ak prevyšujú hranicu stanovenú ministerstvom. Informačné a poradenské služby ( 42) Sú to sluţby pri voľbe povolania, výbere zamestnania a pri adaptácii zamestnanca v novom zamestnaní. Tieto sluţby sú bezplatné a poskytujú najmä informácie a odborné rady o moţnosti uplatnenia v jednotlivých zamestnaniach a o kvalifikačných predpokladoch. Poskytujú ich ÚP (aj záujemcom o zamestnanie). Zamestnávatelia dostávajú aj informácie o aktívnych opatreniach na trhu práce. Ďalšou aktivitou je poradenstvo pre ţiakov základných a stredných škôl. Odborné poradenské služby ( 43) Tieto sluţby môţe ÚP zabezpečiť uoz aj zoz. Keďţe ide o vyšší stupeň poradenských sluţieb vykonáva túto činnosť poradca, ktorý má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. ÚP môţe túto sluţbu zabezpečiť v rámci individuálneho alebo skupinového poradenstva. 27

28 Ak je uchádzačom o zamestnanie znevýhodnený uchádzač, môţe s ním ÚP vypracovať individuálny akčný plán na podporu jeho uplatnenia. Plán sa vypracováva na základe ponuky ÚP alebo na základe ţiadosti znevýhodneného uchádzača o prácu. Ak je znevýhodneným uchádzačom osoba mladšia ako 25 rokov, alebo naopak staršia ako 50 rokov, alebo je to občan, ktorý mal ťaţkosti pri zosúladení svojho pracovného a rodinného ţivota a preto nebol zamestnaný, ani sa nepripravoval na povolanie najmenej 24 mesiacov pred zaradením do evidencie uoz, tak je ÚP povinný ponúknuť vypracovanie akčného plánu a to do štyroch mesiacov od zaradenia občana do evidencie. Ak je znevýhodnený uchádzač o zamestnanie v evidencii uchádzačov viac ako 24 mesiacov, tak isto je ÚP povinný ponúknuť vypracovanie akčného plánu. Vo všetkých týchto prípadoch je uoz povinný ponuku prijať. Individuálny akčný plán je dokument, ktorý obsahuje opatrenia na zvýšenie moţností uplatnenia nezamestnaného na trhu práce a ich časovú postupnosť. Vypracováva a aktualizuje ho odborný poradca v spolupráci so znevýhodneným uchádzačom. ÚP poskytne uoz náhradu časti cestovných výdavkov súvisiacich s jeho účasťou na aktivitách v rámci poradenských sluţieb ak o to poţiada a ak sú výdavky vyššie neţ limit, ktorý určilo MPSVR. Ak trvá poskytovanie odborných poradenských sluţieb viac ako tri dni, ÚP uhrádza aj uchádzačovi aj záujemcovi o zamestnanie výdavky na stravovanie, ubytovanie a cestovné. Ak sa uchádzač alebo záujemca o zamestnanie zúčastňujú odborných poradenských akcií a sú rodičmi starajúcimi sa o dieťa vo veku pred začatím povinnej školskej dochádzky, ÚP im uhradí časť nákladov na náhradnú starostlivosť o dieťa a rodinu, ak o to poţiadajú. Vzdelávanie a príprava pre trh práce ( 44) Je to teoretická alebo praktická príprava, ktorá umoţňuje získať nové odborné zručnosti a praktické skúsenosti na účel pracovného uplatnenia, nie je to však zvyšovanie stupňa vzdelania štúdiom na riadnych základných, stredných alebo vysokých školách, s výnimkou dokončenia vzdelania v poslednom ročníku na základnej alebo strednej škole. Jedná sa hlavne o účasť na rôznych vzdelávacích aktivitách a programoch. Najväčší záujem je o vzdelávanie v oblasti informačných technológií, financií, účtovníctva, daňovníctva a v ošetrovateľstve. Z robotníckych profesií o zváračov. Ţiaľ pomerne malý je záujem o robotnícke profesie, ktoré ţiadajú zamestnávatelia. V prvom polroku 2009 sa 28