Masarykova univerzita Filozofická fakulta Ústav hudební vědy Hudební věda

Transkript

1 Masarykova univerzita Filozofická fakulta Ústav hudební vědy Hudební věda Jana Štrbáková Lieder zur öffentlichen und häuslichen Andacht, mit Melodien größtentheils von den besten vaterländischen Meistern (Prag 1783): výskum a analýza repertoáru kancionálu osvietenstva bakalárska diplomová práca Vedúci práce: Mgr. Vladimír Maňas, Ph.D. 2013

2 Prehlasujem, že som diplomovú prácu vypracovala samostatne s využitím uvedených zdrojov a literatúry.... Jana Štrbáková V Brne

3 Chcem sa poďakovať vedúcemu tejto práce Mgr. Vladimírovi Maňasovi, Ph.D. za cenné rady a pripomienky. Svoju vďaku tiež vyslovujem Mgr. Tomášovi Slavickému, Ph.D. z Kabinetu hudobnej histórie Etnologického ústavu AV ČR za poskytnutie cenných informácií a svojmu manželovi za rady a pomoc s celkovou úpravou diplomovej práce.

4 Obsah Úvod...5 Stav bádania Spoločnosť a náboženstvo v 18. storočí Náboženský kult Spoločenský rozvoj Tlačiareň normálnej školy Jozefinizmus Reformy, ktoré zmenili katolícku spoločnosť Reformy v liturgickej hudbe Kancionál Lieder zur öffentlichen und häuslichen Andacht, mit Melodien größtentheils von den besten vaterländischen Meistern (Prag 1783) Melódie a ich autori Prehľad skladateľov v notovej prílohe osvietenského kancionálu...24 Záver...30 Resumé...31 Zoznam prameňov a literatúry...32 Pramene...32 Literatúra...33 Internetové zdroje...36 Prílohy...37

5 Úvod Najušľachtilejšou modlitbou je spev. Ten bol odjakživa neoddeliteľnou súčasťou bohoslužby. Menila sa len jeho podoba a rozsah. Od počiatkov sa piesne či už svetské, alebo chrámové tradovali ústnym podaním. Čím sa zvyšoval ich počet, tým sa zväčšovala potreba piesne graficky zaznamenať. Pre liturgické piesne vznikali kancionály, ktoré sa menili podľa potrieb, prípadne podľa nariadení cirkevnej alebo svetskej vrchnosti. Z rozsahového dôvodu tejto práce nebudem spomínať všetky kancionály, ktoré by za zmienku naozaj stáli, ale spomeniem len tie, ktoré úzko súvisia s obdobím vzniku kancionálu Lieder zur öffentlichen und häuslichen Andacht, mit Melodien größtentheils von den besten vaterländischen Meistern (Prag 1783). Touto prácou sa pokúsim priblížiť a analyzovať význam kancionálu. Kvôli rozsahu sa nebudem venovať harmonickej analýze notového materiálu uvedeného na konci kancionálu, ale budem porovnávať jednotlivé melódie s inými melódiami časovo veľmi blízkych kancionálov v období osvietenstva a pokúsim sa nájsť zdroje, z ktorých tieto melódie pochádzajú. Prvú kapitolu tejto diplomovej práce tvoria dve podkapitoly zamerané na náboženskú a spoločenskú situáciu v Českých zemiach v 18. storočí. V druhej kapitole priblížim reformy Jozefa II., ktoré znamenali veľké zmeny v živote kresťanov a ľudí iných vierovyznaní. Záverečnú kapitolu venujem samotnému kancionálu Lieder zur öffentlichen und häuslichen Andacht, mit Melodien größtentheils von den besten vaterländischen Meistern (Prag 1783) a jemu blízkym kancionálom. 5

6 Stav bádania Pri písaní tejto práce som sa stretala s množstvom problémov, spojených s práve prebiehajúcimi rekonštrukčnými prácami Národného múzea v Prahe. Teda problémy spojené s knižnicou národného múzea (KNM) mi dosť znemožňovali bádať a písať prácu podľa mojich ako časových, tak aj koncepčných predstáv. Vzhľadom k spomenutej rekonštrukcii sa materiály starej tlače KNM rozdelili do viacerých študovní na území Čiech a taktiež sa obmedzil i časový rámec určený k štúdiu v študovniach KNM z pôvodných štyroch dní iba na jeden. Prístup k vyžiadanému materiálu, na ktorý sa čakalo i niekoľko dní, po povinnom elektronickom objednaní bol veľmi problematický. Kancionál Lieder zur öffentlichen und häuslichen Andacht, mit Melodien größtentheils von den besten vaterländischen Meistern (Prag 1783) sa vyskytuje v niekoľkých exemplároch, ktoré sa mi podarilo nájsť. V NK Praha pod sign. H , MZK Brno sign. ST , v Bibliothek der Ludwig-Maximilians-Universität v Mníchove je kancionál uložený pod signatúrou 0001/8 Vetus 184 a v Universitätsbibliothek Erlangen v Norimbergu pod sign. H00/THL-XVII 780. V Berlínskej Staatsbibliothek zu Berlin majú uložený kancionál pod sign. 1 in:mus. T 434 a pod sign. Slg Wernigerode Hb 3515, v UB Greifswald je pod sign. 527/FuH Viac exemplárov sa mi nepodarilo nájsť. Na Knihopis Digital Database som po dlhom pátraní narazila na kancionál, kde v prepise titulného listu stálo Kostelnj zpěwy a modlitby k nowému zřjzenj služeb Božjch w Praze. Dle cýs. král. guberniálnjho nařjzenj dne 23 měsýce Dubna W Praze, w Impressý cýs. král. normálnj Sskoly, (K17301) Tento kancionál vyšiel tlačou Tiskárny normální školy v Prahe v roku 1878, má 48 strán a exempláre tohoto kancionálu sú uložené v NK v Prahe pod signatúrou 54 K 9902 a v KNM v Prahe pod signatúrami 69 F 94, 83 J 37, 69 H 75. Dôvodom, prečo som spomenula tento kancionál, je poznámka uvedená na titulnej strane kancionálu, v ktorej je napísané: Melodye k těmto pjsnjm sau w mětssj zpěwnj knize: Pjsně k weřeyné a domácý pobožnosti s melodyemi od neylepssjch wlastenských mistrů wydané přičiněnjm dyrekcý cýs. král. normálnj sskoly, k nalezenj (Viď príl. č. 1) Tento kancionál má totožné piesne ako český ekvivalent kancionálu Lieder zur öffentlichen und häuslichen Andacht, mit Melodien größtentheils von den besten vaterländischen Meistern po stranu 32, po ktorej nasleduje 16 strán, kde sú napísané rôzne litánie, jeden žalm a modlitby. Z toho vyplýva, že i iné kancionály neskoršieho vydania kopírovali osvietenský kancionál Lieder zur öffentlichen und häuslichen Andacht, mit Melodien größtentheils von den besten vaterländischen Meistern (Prag 1783). Po dvadsiatich dvoch rokoch (1805) vyšiel kancionál znovu tlačou normálnej školy v Prahe. Voľne dostupný je kancionál v digitalizovanej 6

7 podobe na stránke Google books, avšak je bez notovej prílohy. 1 Český ekvivalent tohto kancionálu je kancionál Pjsně k weřeyné a domácý pobožnosti s melodyemi od neylepssjch wlastenských mistrů wydané přičiněnjm dyrekcý cýs. král. normálnj sskoly, k nalezenj (1783). Niektoré z týchto všetkých vyššie spomenutých kancionálov majú notovú prílohu a niektoré nie. Pre mňa bolo zarážajúce zistenie, že i napriek tomu, že niektoré kancionály majú priamo na titulnom liste uvedené... mit Melodien..., tak neobsahovali žiadnu notovú prílohu, ba dokonca ani žiaden notový materiál priamo na jednotlivých stránkach. Z tých kancionálov, ktoré som mala možnosť osobne držať v ruke mal kompletnú notovú prílohu so všetkými 118 melódiami. Spevník Písně k weregné a k saukromné pobožnosti. Prwnj shromažděnj. Rannj, wečernj, ke Mssi, a ke Kázanj pisně, uložený v KNM pod sign.69 F 94 přív. k môjmu ďalšiemu prekvapeniu nemal nikde uvedený rok vydania. (Viď príl. č. 2.) Zaujímavá je poznámka v kancionáli na strane II, kde je napísané Noty k ostatnjm pjsněm nalézagj se na druhé a w následugjcých tabulkách při celé knjžce.... Kus těch pjsnj bez melodyj prodáwá se wázaný, když se gich mnoho (: to gest alespoň 25 kusů nagednou :) wezme, za 3 kr., po gednom ale za 4 kr., s melodyemi za 7 kr. Spevník má notovú prílohu obsahujúcu prvých 22 melódií z kancionálu Lieder zur öffentlichen und häuslichen Andacht, mit Melodien größtentheils von den besten vaterländischen Meistern (Prag 1783). (Viď príl. č. 3) Spevník je totožný s kancionálom po stranu 32, po ktorej nasleduje zoznam piesní z predošlých strán a priradenie k melódii v notovej prílohe. Ďalším spevníkom, ktorý stojí za zmienku v tejto diplomovej práci je spevník Písně k weřegné y domáci pobožnosti s melodyemi, téžy modlitby. Wydané přičiněnjm dyrekcý cýs. král. normálnj sskoly. W Praze nákladem cýs. král.normálnj.sskoly (1789). Je uložený v KNM v Prahe pod signatúrami 69 G 81, 3 c 223, Obrození 8 E 92. Nemá notovú prílohu, aj keď na titulnom liste stojí s melodyemi (Viď príl. č. 4) Obsahuje rovnaké piesne ako kancionál Pjsně k weřeyné a domácý pobožnosti s melodyemi od neylepssjch wlastenských mistrů wydané přičiněnjm dyrekcý cýs. král. normálnj sskoly, k nalezenj (1783),no má aj niekoľko ďalších piesní a taktiež má zoznam, kde je k týmto piesňam priradená melódia. Zoznam melódií má viac než 138 nápevov, ale v spevníku nie je žiadna notová príloha, kde by boli tieto nápevy k dispozícii. (Viď príl. č. 5) Posledným prekvapením môjho bádania bol fakt, že rôzne spevníky vydané v rôznych rokoch a miestach sa po nejakom čase zviazali do jednej knihy, aj napriek diferentným formátom a tak slúžili verejnosti. Človek tak mohol mať k dispozícii viaceré spevníky v jednom. Takýmto príkladom boli vyššie spomenuté spevníky z KNM. 1 Konkrétny exemplár viď: Google books. [online]. [cit ] < id=r7oo4nusazqc&pg=pr2&lpg=pr2&dq=lieder+zur+%c3%b6ffentlichen+und+h%c3%a4uslichen+andacht, +mit+melodien+gr%c3%b6%c3%9ftentheils+von+den+besten+vaterl %C3%A4ndischen+Meistern&source=bl&ots=xLgQbcqD07&sig=M3_-lYQBheuieH9ykh9qlLT6fA&hl=cs&sa=X&ei=wuCHUZTnM4WWswaJgYGgDw&ved=0CDQQ6AEwAA > 7

8 1. Spoločnosť a náboženstvo v 18. storočí 1.1. Náboženský kult Osemnáste storočie je jedným z niekoľkých veľkých míľnikov v dejinách náboženstva. Katolícke vyznanie v tomto storočí čelilo množstvu problémov a nepriateľom v rôznych podobách, či už reformačných, alebo prostredníctvom členov nekatolíckych vyznaní. Ku zmenám v tomto storočí prispela tak ako doba tolerančná, a reformy Jozefa II. a jeho matky vôbec, tak aj revolučné udalosti vo Francúzsku. Katolicizmus zostával v 18. storočí jediným štátnym vyznaním v habsburgovskom štáte. Uctieval sa mariánsky kult, dodržiavala sa úcta k svätým, úcta v Kristov kríž a úcta k eucharistii. Rekatolizačné tendencie už začali pomaly orientovať z vnútra von, a zameriavali sa hlavne na protestanstké Prusko. Luteranské Sasko už nelákalo ľudí z Čiech tak, ako predtým. Teraz jeho rolu prebralo protestanstké Prusko, ktoré lákalo poddaných z českých zemí a tým nastával odliv poddanstva. Habsburgovci sa začali proti tomuto odlivu brániť vydaním patentu, ktorým stíhali protestantských emisárov a zabavovali literatúru, ktorú šírili. Taktiež sa stanovili tresty, ktoré hrozili tým, ktorí dovážali nekatolickú literatúru a tým, ktorí ju predávali. Nekatolíctvo sa začalo chápať ako zločin proti štátu. Pre šírenie katolíctva sa v roku 1718 vydáva Excitatorium pre založenie nových farských domov. V roku 1733 vzniká štátna komisia, ktorá má okrem iného kontrolovať aj život v rehoľných rádoch. Tým pádom sa začalo častejšie vizitovať. Popri štátnych komisiách vznikli aj zv. reformačné komisie, ktoré mali za úlohu kontrolovať katolicizmus vo farnostiach. Snažili sa svojím kázaním upevňovať vo farnostiach vieru. Boli tak ďalším článkom v boji proti nekatolíctvu a v boji proti jeho literatúre. Na Morave sa obnovila vizitačná činnosť biskupov. (NEŠPOR 2006: 45 56) Naopak papežstí nuntiové byli ve čtyřicátých letech zbaveni práva vizitovat a zároveň bylo obnoveno placetum regium, nutnost předběžného panovníkova svolení k vyhlášení jakéhokoli kuriálního/papežského výnosu s platností pro jeho země. (NEŠPOR 2006: 51) Katolícku vieru bolo treba šíriť aj prostredníctvom školstva. Zrušením Tovarišstva Ježišovho došlo k zmenám v gymnaziálnom školstve, ktoré bolo väčšinou jezuitské. Ich majetok bol použitý k zriaďovaniu nových far. Nové fary sa mali zriadiť tam, kde by trvala cesta do kostola dlhšie ako hodinu. V roku 1767 vyšiel zákaz zriaďovať nové kláštory, a v tom istom roku sa zakázali púte, ktoré trvali cez noc. Ponechala sa len púť do Maria-Zellu. (NEŠPOR 2006: 45 56) Po klamnom vyhlásení tolerančného patentu na Morave v roku 1777, sa zistilo, že k evanjelikom sa hlásilo zo 17 obcí až ľudí, čo bolo rovnako ako pre pôvodcov nepravého 8

9 Tolerančného patentu, tak aj pre Viedeň šokujúcou správou. Po vydaní pravého Tolerančného patentu v roku 1781 sa začali pôvodcovia patentu z roku 1777 obávať nepokojov spôsobených odplatou poddaných tým, že vypudia katolíkov z panstiev, problémami, ktoré by vznikali v zmiešaných manželstvách, problémami pri pochovávaní nekatolíkov do posvätenej zeme a mnohých ďalších problémov. Proti týmto problémom mali zasiahnuť novo zvolené politické komisie, ktoré mali s pomocou militantných síl udržiavať pokoj a zabraňovať pokračovaniu už prebiehajúcich nepokojov medzi katolíkmi a nekatolíkmi. Podporovala sa práca kňazov a dôraz sa kládol na katolícku literatúru, rovnako ako aj na cenzúru tej nekatolíckej. (NEŠPOR 2006: 56-57) Toto všetko malo samozrejme vplyv aj cestu, po ktorej mala katolícka spoločnosť kráčať. Vznikali teda nové barokové formy nábožnosti. Z existujúcich kancionálov začiatku 18.storočia je dobré si pripomenúť Rosenmüllerov kancionál (1709), Slavíček rajský od Božana (1719) a Koniášovu Cytharu (1727). Čo sa týka náboženského divadla, to bolo v roku 1751 z podnetu Márie Terézie zakázané a nahradila ho kantorská slovesná tvorba. (NEŠPOR 2006: ) Jedním z nejvlastnějších projevů katolického náboženského baroka se naproti tomu stala kázání, respektive jejich tištěné podoby- postily, akcentující konfesionální rozrůzněnost křesťanství. Katolické postily zdůrazňovaly výlučnost a samospasitelnost této víry, stejně jako její specifika oproti protestantským vyznáním, marinánskou zbožnost, kult světců, důraz na tradici jako zdroj víry atd. (NEŠPOR 2006: ) 1.2. Spoločenský rozvoj Osemnáste storočie je pre Česko a jeho Prahu storočím nespočetných významných udalostí. Oslabuje sa vplyv manufaktúr a svoju cestu si začína raziť veľkovýroba. Stále však koexistujú remeslo, domáca výroba a továrne. Ich vzájomný pomer je však už úplne diferencovaný od predošlého storočia. Manuálna práca je nahradená výkonnejšími strojmi, poháňanými vodným zdrojom, alebo tepelnou energiou. (LOCHMAN 1964: 10) Charles Burney vo svojom Hudebním cestopisu 18. věku píše o Prahe, ktorú navštívil v roku 1772, takto: Toto město je velmi krásné, díváme-li se na ně z dálky. Je položeno na dvou nebo třech pahorcích a jeho středem protéká Vltava. Je rozděleno do tří čtvrtí nebo okresů, které se jmenují Staré Město, Nové Město a Menší Město; Menší Město je nejmodernější a nejlépe vystavěné ze všech tří... Větší část města je nová, protože byly téměř všechny budovy zničeny pruskými bateriemi a ostřelováním při obležení v poslední válce. Pouze několik kostelů a paláců, které byly důkladněji stavěny a z méně hořlavého materiálu než ostatní, přečkaly jejich nápor... Obyvatelé 9

10 dosud ve městě pracují na opravách stop pruského pustošení, hlavně na katedrále a císařském paláci, jež byly téměř docela zničeny. (BURNEY 1966: 277) V roku 1784 boli všetky pražské mestá zlúčené do jedného (v tej dobe ho tvorili Veľké Mesto, taktiež známe aj ako Staré Mesto založené v roku 1230, Menšie Mesto založené v roku 1257, Nové Mesto založené v roku 1348, Malá Strana založená v 15.st. a Hradčany založené v 14.st.). (BULISOVÁ 2010: ) V rokoch sa zaviedlo číslovanie pražských domov, o rok neskôr došlo na zavádzanie mien ulíc, zo začiatku podľa kostolov a významných sídiel, neskôr podľa remeselníkov a charakteru ulice.2 Čo sa týka kultúrneho diania, najväčšou udalosťou 18. storočia v Prahe bola korunovácia cisára Karla VI. na českého kráľa. Pri tejto príležitosti sa 28. augusta 1723 konalo v miestach dnešnej jazdiarne Pražského hradu operné predstavenie J. J. Fuxa La Costanza e Fortezza. V Starom Meste pražskom bolo v roku 1739 otvorené prvé stále mestské operné divadlo. V rokoch bolo vybudované Stavovské divadlo z podnetu Františka Antonína Nostica-Rienecka. (ČERNÝ 1992: 8 29) Ďalšími pre vtedajšiu spoločnosť významnými kultúrnymi udalosťami boli tzv. Lodné procesie k úcte sv. Jana Nepomuckého, pri ktorých sa z osvetlených lodí spievalo za doprovodu orchestra. Ľudia svoju náboženskú úctu prejavovali aj mimo chrámov, a to v podobe stavania krížov, či kaplniek alebo sôch svätých či už doma, alebo priamo v prírode. Svoj rozkvet tak popri hudbe prežívalo aj výtvarné umenie. Napríklad aj výzdoba pri oných Lodných procesiách hrala významnú rolu. (KAMPER 1936: 18 19) 1.3. Tlačiareň normálnej školy Jezuitská tlačiareň, ktorá začína svoju činnosť v roku 1635, patrí k najdlhšie fungujúcim tlačiarňam v Čechách a na Morave v storočí. V 17. storočí bola jezuitská tlačiareň najlepšie vybavenou tlačiarňou v Čechách. Nástupkyňou jezuitskej tlačiarne sa po zrušení jezuitského rádu v roku 1773 stala tlačiareň klementinská. V rokoch sídlila tlačiareň v Klementinu. 25. mája 1776 prešla tlačiareň z dôvodu reformy školstva pod správu novozriadenej komisie normálnych škôl a stala sa z nej tlačiareň normálnej školy. Táto tlačiareň je dnes druhou najstaršou štátnou tlačiarňou v Čechách a na Morave. Táto tlačiareň, podobne ako všetky ostatné tlačiarne normálnych škôl, bola držiteľom nakladateľského privilégia Márie Terézie, ktoré povoľovalo tlačiť 2 Historie Prahy [online]. [cit ] < > 10

11 české a nemecké učebnice a náboženskú a mravoučnú literatúru. V roku 1777 získala tlačiareň privilegium impressorium privativum. (VOIT 1956: 906) Toto privilégium zakazovalo ostatným tlačiarňam v monarchii tlačiť tie knihy, ktoré sa tlačili tu. V rokoch sa tu mimo náboženskej nemeckej literatúry tlačila aj Biblí česká. (VOIT 1956: 906) V roku 1783 vyšiel nákladom Tlačiarne normálnej školy aj kancionál Lieder zur öffentlichen und häuslichen Andacht, mit Melodien größtentheils von den besten vaterländischen Meistern s poznámkou na titulnej strane Mit Bewilligung der k. k. Censur. (KANCIONÁL 1783) 2. Jozefinizmus Jozefinizmom sa rozumie osvietenské obdobie vlády cisára Jozefa II. ( ), plné jeho reforiem, ktoré pretrvali vládu aj jeho troch nástupcov Leopolda II. ( ), Františka II. ( ) a Ferdinanda II. ( ). Nešpor nazýva obdobie medzi rokmi Toleranční dobou. Šlo o obdobie od prípravy a vyhlásenia Tolerančného patentu (1781) až do počiatku revolúcie (1848), kedy mali štát a cirkev nájsť k sebe spoločnú cestu. Cieľom rozhodnutí Jozefa II. bol v prvom rade renovovaný štát, k čomu malo prispieť zmiernenie cenzúry, reformy školstva, súdnictva a agrárne a nábožensko- cirkevné reformy. (NEŠPOR 2006: ) Pavel Bělina píše o jozefinizme ako o teoretickom východisku politiky absolutizmu v období osvietenstva, ktorú presadzovala habsburgská monarchia na konci 18. storočia a v prvej polovici storočia nasledujúceho. (BĚLINA 2006: 55) V Ottovom slovníku náučnom nájdeme pod pojmom Josefinismus citáciu: Josefinismus v Rakousku je pamětihodná epocha kulturní, jejíž počátky hlásí se již za Josefova spoluvladařství (od r. 1765) a která bytně se končí teprve v stol. XIX. za válek napoleonských. Podstatou její je snaha, západoevropské reformní idee XVIII. stol. v oboru národohospodářském, církevním, školském, soudním, správním a v oboru veřejného tisku provésti formou osvícenského absolutismu. Josef II., odchovaný novou filosofií, chtěl míti stát hospodářsky a finančně silný, od stolice papežské neodvislý a k nekatolíkům snášenlivý, ve školství a soudnictví pokročilý, ve správě státní přísně zcentralisovaný, ve veřejném tisku volný. (OTTO 1898: ) Trochu inak vnímal obdobie jozefinizmu Rieger vo svojom náučnom slovníku a to takto: Rozčílení, jakéž císař J. jednak porušováním práv historických a národních, jednak bezohledným útokem na mocnou hierarchii a náboženské zvyky národů vzbudil, nedalo se ukonějšiti ani blahodatným zrušením nevolnictví, ani zvelebováním průmyslu, obchodu a orby, ani podporou věd 11

12 a umění, ba ani uvolněním tisku tím spůsobem, že censuru z rukou duchovních do rukou osvícených učenců odevzdal. (RIEGER 1865: 437) V oblasti náboženstva a viery bol dôležitým medzníkom rok 1781, kedy dovtedy prísnu cenzúru literatúry svojím nariadením Jozef II. zmiernil. Toto zmiernenie spočívalo v tom, že imprimatur začal udeľovať štát. 23. marca 1786 sa z guberniálneho nariadenia revidovali všetky knihy vydané po roku Jeho reformy sa začali sypať už od prvého roku jeho vlády. V roku 1780 zrušil náboženské komisie, v následujúcom roku zakázal transmigrácie kvôli náboženstvu. V tom istom roku obnovil už vyššie spomínané placetum regium, týkajúce sa pápežských výnosov a v platnosť prišli jeho nariadenia týkajúce sa reholí a rehoľného života, ktorý obmedzovala už jeho matka. (NEŠPOR 2006: ) 2.1. Reformy, ktoré zmenili katolícku spoločnosť Jozef II. nielenže pokračoval v reformách, ktoré začala jeho matka, ale zaviedol aj nové reformy, ktorými chcel docieliť všestranný rozvoj štátu. Z reforiem, ktoré vtedy hýbali katolíckou spoločnosťou, je dobré pripomenúť zmiernenie cenzúry a reformy náboženstva. Dlhé obdobie bola reforma rušenia kláštorov v českých zemiach najhorúcejšou témou, ktorá vyvolávala rôzne postoje. Už za vlády Márie Terézie boli kláštory a rádové spoločnosti tŕňom v oku habsburgskej monarchie. Mária Terézia obmedzila rádovú jurisdikčnú autonómiu, a taktiež rehoľnú spiritualitu. Jozef II. svojimi reformami ešte pritvrdil. Zakázal rádom styk so zahraničím, čím sa snažil obmedziť vládu Ríma nad náboženstvom vo svojej zemi, a zakázal aj vývoz kláštorného majetku za hranice zeme. To, čo najviac vadilo cisárskej obci na kláštoroch respektíve rehoľných rádoch bolo, že v praxi nespĺňali požiadavky zakotvené v rádových pravidlách. (NEŠPOR 2006: ) Jozef II. rušil kláštory, v ktorých podľa vyšetrení z Ríma nariadených arcibiskupských vizitácií: Otcové se potloukali se ženami po vinicích u Prahy, v sakristii vedle hlavního oltáře slavili pitky až do pozdní noci, a obchody s vyžebranými penězi dostaly téměř bursovní ráz. Směti jít žebrat bylo vyznamenáním, neboť třetina vybraného zůstala sběrači pro osobní potřebu. Docházelo k tomu, že především profesoři theologie zvláště horlivě se vydávali na žebrotu a tak zameškávali vyučování. (WINTER 1945: 116) Svojimi reformami sa Jozef II. snažil o rozkvet štátu, a k tomu mu mala dopomôcť cirkev, či už dobrovoľne alebo nasilu. Chcel, aby ľudia v celej jeho zemi mali rovnakú možnosť prístupu do 12

13 kostola, k čomu bolo treba založiť nové fary a kostoly v oblastiach, kde ich bol nedostatok a pre upevnenie štruktúry bolo nutné založiť viac biskupstiev. Bez peňazí však nemohol podniknúť žiadne kroky:...a ti měla poskytnout církev sama, totiž přebytečné kostely, náboženská bratrstva, především však kláštery, proti kterým byla jistá averze v osvícenských kruzích i mezi duchovenstvem samotným. (WINTER 1945: 210) Spomínaná averzia sa týkala predovšetkým rozjímavých a žobravých rádov, kvôli ich neschopnosti dobre hospodáriť a kvôli špatnej povesti. Jozef II. nařídil:... aby se všechna bratrstva rozpustila a celé jejich jmění se použilo na organisaci škol a péče o chudé. (WINTER 1945: 187) Není proto divu, že jedině milosrdní bratři a alžbětinky se svými nemocnicemi, piaristé, voršilky a anglické panny se svými školami nalezly pochopení v očích císaře-osvícence, který chtěl, aby se katolické duchovenstvo plně a účinně uplatnilo v jeho představě moderního státu. (BERÁNEK-BERÁNKOVÁ 1994: 211) Cisár Jozef II. videl jediný zdroj bohatého príjmu štátu v dômyselnom obrábaní pôdy. Osvietenské myslenie ho ovplyvnilo natoľko, že sa snažil merať spoločnosť na základe vykonanej práce. Svoju ideu bohatého a rozvojového štátu chcel tiež dosiahnuť s presvedčením, že kontemplatívne a žobravé rády treba zrušiť, pretože väčšina z nich neprinášala pre štát a cirkev žiaden úžitok. 29. novembra 1781 nariadil cisár Jozef II. nové kroky v rušení kláštorov. Toto nariadenie prišlo v platnosť 12. januára následujúceho roku a o štyri dni neskôr bolo publikované guberniálnym nariadením. Stálo v ňom, že všetky kartuziánske a kamaldulské domy, kláštory a hospice majú byť okamžite zrušené. A to isté platilo aj pre ženské rehole karmelitánok, kapucínok, klarisiek a františkánok. Ďalej sa v dekréte nariaďovalo všetkým zemským úradom, aby poslali komisára s inštrukciami spolu s účtovníkom, aby oboznámili všetkých kompetentných, že noviciát sa už nesmie skladať. Toto mali oboznámení podpísať a odovzdať komisárovi kľúče od pokladní v kostole od archívov či zásobární. To, čo nebolo nutné k dennému užívaniu sa malo zastaviť. Poverený komisár mal prevziať aj inventár. Tento mal byť urobený dvojmo a mal obsahovať celý prevzatý majetok. Jeden inventár ostal guberniu a druhý sa odovzdal do dvorskej komory. Tá mala na starosť zabezpečiť rehoľníkom a rehoľníčkam zo zrušených konventov odevy a stravu až do dôchodku. Účtovník mal vyúčtovať všetky výdaje rehoľného domu až do jeho rozpustenie. Všetci, ktorí sa starali o správu kláštorov, mali zložiť prísahu, že všetko komisárovi odovzdajú a nič pred ním nezataja. To, čo mali rehoľníci vo svojich izbách alebo u svojich predstavených, si mohli vziať so sebou, ale aj to sa muselo všetko spísať. Novici, ktorí ešte sľuby nezložili, obdržali sumu 150 zl. a do mesiaca museli z kláštora odísť. Predstavený vyšších duchovných hodností mohli opustiť habsburgskú zem a uchýliť sa v iných kláštoroch ich rehole. Štát im dal na cestu pas i peniaze. 13

14 Pokiaľ chcel niekto prestúpiť do inej rehole, ten by dostával ročne príspevok 150 zl., pokiaľ by prestúpili k milosrdným bratom, alebo piaristom, dostávali by raz toľko a rehoľníčky, ktoré by prestúpili k alžbetinkám by dostávali 200 zl. ročne. Oslobodenie sa od zložených rehoľných sľubov sa malo stať samozrejmosťou. Tí, ktorí nechceli upustiť od svojich sľubov a regulí, si museli vybrať iný rád. Zrušené kláštory museli ostať naprosto prázdne. V niektorých mohli ostať len chorí, ktorí neboli schopní prevozu. Tí, ktorí by prevoz zvládli, tí sa všetci prevážali do jedného kláštora, bola im vypočítaná penzia a z tej žili. Pokiaľ ide rehoľníčky, ktoré taktiež nechceli upustiť od svojich sľubov a regulí, museli ísť do kláštora, ktorý im bol nariadený ordinárom. Dekrét zahrňoval nariadenia aj pre pustovníkov, a tým prikazoval, aby odložili do dvoch týždňov svoje šaty a mali ďalej pôsobiť ako učitelia v normálnych školách a príjem im do smrti zabezpečovali nadácie. Záver dekrétu bol venovaný kostolom zrušených kláštorov. Posledný bod hovoril o tom, v ktorm z nich sa môžu a v ktorom nemôžu konať omše. (BERÁNEK-BERÁNKOVÁ 1994: ) Tieto dekréty boli všeobecné a platili pre habsburgské zeme. 8. marca 1782 vyšiel dekrét určený iba pre české gubernium a určoval, ktoré ženské kláštory sa mali zrušiť. Týkalo sa to predovšetkým domov a kláštorov, v ktorých prebývali premonštrátky. A to boli domy v Doksanoch a v Chotěšove. Ďalej dekrét zahrňoval aj benediktínky u sv. Jiří na Hradčanoch, dominikánky a celestínky v Prahe a magdalenitky v Moste. (BERÁNEK-BERÁNKOVÁ 1994: 213) Po reformách týkajúcich sa rehoľných rádov, sa Jozef II.obrátil aj proti náboženským bratstvám, ktoré boli už dlhšie tŕňom v oku Habsburgovcou. Cisárovi ostatne už ako aj jeho matke, ktorá už v roku 1748 zakázala nové bratstvá zakladať (možné iba so zvláštnym povolením), prekážala baroková zbožnosť jej členov. Obmedzené tak boli jezuitské mariánske bratstva, Tovarišstvo Ježišovo a terciári. Tento zákaz v roku 1782 Jozef II. obnovil a o rok neskôr vydaním nového dekrétu všetky bratstvá zrušil. Pred prvou vlnou zrušenie kláštorov, sa tak zrušili všetky bratstvá, ktoré boli podľa osvietenského panovníka zbytočné, neužitočné, žijúce rozmarným životom. (NEŠPOR 2006: 227) Literátske bratstva podporovali rozkvet figurálnej hudby, zakladali rôzne nadácie, ktoré mali pomôcť udržať figurálnu hudbu a spev pri omšiach a slávnostiach v chrámoch i mimo nich. Hlavne na gymnáziách sa podporovalo hudobné vzdelanie, a taktiež aj niektoré ženské rehoľné rády vyžadovali od svojich noviciek hudobné vzdelanie. Veľký príliv na začiatku 18. storočia zaznamenala v Čechách talianska hudba, no v polovici toho samého storočia bola už na ústupe. Prevažovala najmä hudba benátskej školy. Od polovice 18. storočia po ustupovaní hudby z Talianska sa začala dostávať do popredia hudba domácich majstrov, ktorí po väčšine vychádzali študovať hudbu z už spomínaných gymnázií a svoje štúdiá završovali za hranicami Čiech. (KAMPER 1936: 17 21) 14

15 K posledným náboženským reformám Jozefa II. patria zákazy rituálnych obyčajov, ktoré ľudia dodržiavali už od dôb baroka. Podľa cisára a teológov zakrývali tieto (podľa nich povery) pravý zmysel evanjelia. V polovici roku 1781 zakázal cisár večerné omše a pobožnosti, protože křesťany odváděly od pracovního odpočinku a vzhledem k době svého konání mohly svádět k nemravnostem. (NEŠPOR 2006: 228) Ďalej zakázal pri slávnostiach Božieho Tela nosiť prápory, akýkoľvek predaj predmetov náboženskej úcty v chrámoch (mimo kostolov bol tento predaj umožnený), na všetkých pútnických miestach, a taktiež bolo pri predaji odpustkov schválenie cisára. V roku 1783 prišiel ďalší zákaz, ktorým cisár úplne zakázal konanie pútí, mimo tých, pri ktorých sa nosila sviatosť oltárna. Pri týchto procesiách sa však nemohli mimo sviatosti oltárnej nosiť žiadne sochy, kríže a ani už zakázané prápory. Všetky hodové slávnosti k výročiam posvätenia kostola boli zrušené a v platnosť prišla jediná cisárska slávnosť, ktorá sa konala na tretiu októbrovú nedeľu. Ďalšie obmedzenia sa týkali karov a krstných hostín, koledovania, vystavovania relikvií a zákaz pochovávať mŕtvych v truhlách, aby sa predišlo nedostatku dreva. Taktiež cintoríny sa museli presťahovať z hygienických dôvodov mimo obec. (NEŠPOR 2006: ) 2.2. Reformy v liturgickej hudbe Pre Čechy prišiel v platnosť zákon o bohoslužobnom ráde 1. mája Základom omše sa stala bohoslužba slova, ktorá mala vychovávať veriacich v osvícenském hospodářsko-sociálním a eticko-humanitním smyslu. (NEŠPOR 2006: 229) Počet omší bol závislý na počte kňazov vo farnosti a iba v nedeľu sa mohli konať dve omše. Zakázala sa vyberať ofera a v roku 1786 prišiel v platnosť zákon, že všetky bohoslužobné úkony (mimo rímskeho omšového rituálu) sa majú konať v zemskom jazyku, aby veriaci všetkému rozumeli. V zemských jazykoch sa začal pri omši zavádzať aj spev. (NEŠPOR 2006: 229) Čo sa týka hudby na bohoslužbách, tak na tridentskom koncile sa chorál vyhlásil za jediný možný druh chrámovej hudby. V 17. storočí mu však pribudol súper v podobe baroknej figurálnej hudby. Tá bola čím viac, tým ďalej obľúbenou, a to nielen u svetských, ale aj u cirkevných hodnostárov. Niektorým rehoľným rádom sa dlho darilo sa figurálnej hudbe vyhýbať. Napríklad františkáni odmietali viachlas aj napriek tomu, že patrili k tým, ktorí ako prví presadzovali tzv. nový štýl. Aj napriek tomu, že mnohí duchovní predstavení zakazovali naďalej pestovať figurálnu hudbu, v niektorých oblastiach sa jej veľmi darilo. Jezuiti sa s figurálnou hudbou dokázali zmieriť, keď zistili, že je vábidlom pre ľudí na ich bohoslužbách. Premonštráti dokázali pred figurálnou hudbou dlho nechávať dvere zamknuté. Chorál zůstával vyhrazen spíše pro liturgii všedních dnů, pro adventní a postní dobu, pro zpěvy kněze a odpovědi k nim, pro zpěvy při hodinkách. O nedělích a 15

16 svátcích byla dávána přednost nejen figurálnímu ordinariu, ale částečně i propriu komponovanému figurálně na nové, často neliturgické texty. Také slavné nešpory byly zpívány figurálně celé nebo alespoň Magnificat. (SEHNAL 1997: 10) Figurálnu hudbu cisár Jozef II. úplne nezakázal, ale povolil ju len pri slávnostných nedeľných omšiach a sviatkoch, a to v kostoloch, v ktorých pôsobili minimálne traja kňazi. V ostatných kostoloch bola figurálna hudba úplne zakázaná. V 1786 prišlo ďalšie cisárovo nariadenie, v ktorom sa mníchom prikazovalo, aby hodinky recitovali a nespievali, a to z dôvodu kľudného režimu ich hlasu. Podľa neho im totiž námahy vydaná pri speve škodí viac ako pastoračná činnosť. Hlavným dôvodom však bolo, že ušetrený čas po nespievaných hodinkách mohli využívať prospešnejšej práci a vedeckej činnosti. Veľkým míľnikom v dejinách 18. storočia bolo nariadenie, ktorým sa rušili všetky bratstvá a fundačné omše a ich majetok pripadol štátu. (SEHNAL 1997: 19) Z těchto důvodů ztratilo mnoho hudebníků zaměstnání, protože jejich hlavní příjmy plynuly z chrámové hudby, zejména z fundačních mší. Reforma ve svých důsledcích krutě postihla i hudební výchovu na školách. Ta zde totiž byla pěstována hlavně proto, aby kostely měly dostatek zpěváků a instrumentalistů, což nyní ztratilo smysl. (SEHNAL 1997: 19) Všeobecne sa dnes má za to, že obdobie jozefinizmu okradlo bohoslužby o ich nádheru. Jozefinské reformy sa snažili vymiesť z kostolov aj ľudový duchovný spev. Učinením za dosť bolo vydanie predpísaného spevníku viedenských katechétov Katolisches Gesangbuch (Vídeň 1774). Jeho posláním bylo nahradit písně dosavadních barokních kancionálů, kterých v Rakousku bylo také několik vydáno, novými písněmi, obsahově odpovídajícími josefínským názorům na poslání církve a s melodiemi současného klasického až rokokového charakteru. (SEHNAL 1997: 27 28) Je možné, že v českých zemiach tento spevník nemal veľký vplyv, pretože tu bolo dostatočné množstvo starých českých spevníkov a veľkému úžitku sa tešil hlavne Šteyerov kancionál vydaný v roku (SEHNAL 1997: 28) Ďalším cieľom jozefinských reforiem bolo, aby sa bohoslužby stali zrozumiteľné, pokiaľ možno každému a mali sa slúžiť podľa rímskeho rituálu. Avšak naproti tomu sa zakázali všetky duchovno ľudové procesie, alebo prídavky im podobné, ako boli napríklad slávnosť zmŕtvychvstania na Bielu sobotu večer. Jozef II. povolil iba dve procesie a to na sviatok Božieho tela a prosebnú procesiu ku sviatku sv. Marka. Ostatné procesie sa z nariadenia cisára Jozefa II., ktorý ich nemal v obľube, zakázali. Pokiaľ išlo o púte, tie zakázala už jeho matka Mária Terézia. Aby sa však predišlo vzburám ľudu, povolila len jednu púť do roka a to procesiu z Viedne do Maria-Zellu. (WINTER 1945: 129) Císař nelitoval námahy s tím spojené a sám vypracoval podrobný řád pro Bohoslužby ve 16

17 Vídni a jejích předměstích; především dbal o to, aby všem stavům byla poskytnuta možnost, jak získati krátké poučení v křesťanské nauce. (WINTER 1945: 129) Cisár Jozef II. však venoval pozornosť nielen omšiam a procesiám, ale aj ich drobnejším článkom, ako boli piesne: mělo se využíti právě lásky českého lidu k zpěvu, aby se mu hlouběji vtiskly josefinské myšlenky. V. Stach vydal 1791 Nábožné písně pro katolického měšťana a sedláka. T. Fryčaj později v tomto duchu skládal básně. (WINTER 1945: 193) Kancionál Václava Stacha Nábožné písně pro katolického měšťana a sedláka sa nachádza na Knihopis Digital Database pod číslom K Tu sa uvádza názov z titulného listu Písně nábožné pro katolického měšťana a sedláka, k veřejným a domácím službám božím. Kancionál vyšiel tlačoujozefy Terezie Hirnleové v Olomouci v roku Na Knihopis Digital Database sa v exemplároch uvádza, že nie je zistený žiaden vytlačený exemplár. Avšak v Národnom múzeu sa nachádza tento kancionál pod signatúrou 70 f Osoba Václava Stacha ako profesora pastorálnej teológie v Hradisku u Olomouca je v dobách osvietenstva spájaná hlavne s ľudovýchovným pôsobením v duchu jozefinismu. Snažila sa pozdvihnúť úroveň vzdelávania ľudu a výchovu kňazov prekladaním nemeckej katolíckej, ale i nekatolíckej literatúry a chcel založiť knižnicu pozostávajúcu z českých prekladov nemeckej literatúry, ktorá by slúžila k výchove a vzdelávaniu mladých kňazov.3 3. Kancionál Lieder zur öffentlichen und häuslichen Andacht, mit Melodien größtentheils von den besten vaterländischen Meistern (Prag 1783) Kancionál vyšiel v tom istom roku, v ktorom bol zavedený nový bohoslužobný poriadok. Od roku 1784 sa mohli pri omšiach spievať len predpísané normálne spevy. Z tohto dôvodu sa začali tlačiť spevníky s názvom Normalnj Zpěwy, Litanye a Modlitby: kterak ony w Praze při tomto nowém nařjzenj ku konánj služeb Božjch k wsseobecné potřebě předepsané byly (Viď príl. č. 6) a Normalnj Zpěwy, Litanye a Modlitby: kterak ony w Brně, w Morawě, a Podjilu Slezským při tomto nowém nařjzenj ku konánj služeb Božjch k wsseobecné potřebě předepsané byly. (Viď príl. č. 7.) V roku 1783 vyšla vo Viedni nákladom Sebastiana Hartla v Singerstraße kritika na predpísané normálne spevy Kritik über Normalgesang, Lytaneyen und Gebether. Tieto spevníky mali nahradiť zaužívanú prax spevu pri omšiach a mali tak vymiesť figurálnu hudbu a ľudový spev z kostolov. Karel Konrád vo svojej knihe Dějinách posvátného zpěvu staročeského píše o normálnych spevoch takto: Pramenem úpadu stal se i zde neblahý zpěvník, z nejvyššího rozkazu ve Vídni nákladem katechetické bibliotéky vydaný...toť byla naše společná Pandořina skříň, již nadělil 3 Phil. Muni.cz [online].[cit ] < > 17

18 nám josefinský Epimetheus, Normalgesang nazvaný, a z níž, když předkové ji otevřeli, vyřinula se ta žalostná spousta světáckých a bezcenných melodií, které svůdným a kalným proudem svým smetly staré, krásné, chorálné nápěvy a zpěvy české. Bylť vydán dvorní dekret dne 9. února r Tímto dekretem odcizeni byli kantorové a rektorové starým krásným zpěvům literátským a vnucen byl jim ten normálný světácky zpěv a skrze ně i škole a lidu. Toť byla věru nejjistější cesta k rychlému a obecnému rozšíření tohoto nového světáckého zpěvu, k zničení starého dobrého vkusu lidu a k zaštípení mu triviálného nevkusu, jejž přenesnadno jest napraviti. (KONRÁD 1893: ) Kancionál Lieder zur öffentlichen und häuslichen Andacht, mit Melodien größtentheils von den besten vaterländischen Meistern vyšiel v tlačiarni normálnej školy v Prahe. Tlač schválil pomocný pražský biskup Erasmus Dionys Krieger ( ). (Viď príl. č. 8) V roku 1821 vyšla kniha kritiky Kritisches Journal der neuesten theologischen Literatur. Herausgegeben von Dr. Leonhard Berthold, zweitem ordentlichen öffentlichen Professor der Theologie und Universitätsprediger zu Erlangen (zwölfter Band), v ktorej môžeme nájsť od strany 35 aj kritickú stať na tento kancionál. ( AMMON 1821: 35) Kancionál Lieder zur öffentlichen und häuslichen Andacht, mit Melodien größtentheils von den besten vaterländischen Meistern obsahuje 121 piesní rozdelených podľa liturgického obdobia, 118 melódií, ktoré sú priradené k jednotlivým piesňam, s tým, že k niektorým melódiám je určených viac piesní a poslednú skupinu tvorí 28 žalmov, ktoré nie sú priradené k melódiám. Na konci kancionálu sú uvedené dva zoznamy, v ktorých je niekoľko nežiadúcich rozdielov. Prvým je zoznam piesní s priradením k jednotlivým melódiám (Verzeichnis der Lieder mit Anzeigung ihrer Melodien) a druhý je zoznam melódií s priradením k jednotlivým piesňam (Verzeichnis der Melodien mit Anzeigung der dazu gehörigen Lieder). V prvom je pri piesni Herr, ich küsse... určenej k úcte piatich svätých rán priradená melódia č. 51. V druhom zozname chýba pri tejto melódii uvedené číslo strany piesne, narozdiel od ostatných. Názov piesne je však zhodný. Pri piesni určenej k spievaniu v období Turíc, Komm vom Himmel, heiliger Geist,...sa priradenie k melódii zhoduje v oboch zoznamoch, avšak opäť sa nezhoduje strana, na ktorej je pieseň uvedená. V zozname piesní je uvedená na strane č. 98, čo je správne, no v zozname melódií je uvedená mylná informácia, že sa pieseň nachádza na strane 68. Ďalšia rozdielna informácia je uvedená pri mariánskej piesni O königin, seh uns gegrüsset...priradenie k melódii je opäť zhodné v oboch zoznamoch, ale číslo strany ja odlišné. Zatiaľ, čo v zozname piesní sa uvádza chybná stránka číslo 135, v zozname melódií je správne zaznačená strana 133. Pri piesni Wenn ich mit Vorsaß die Geleße... sa opäť zhoduje číslo melódie v oboch zoznamoch, avšak v zozname melódií je uvedená 18

19 chybná strana číslo 168, narozdiel od zoznamu piesní, kde je uvedená správna strana číslo 163. V skutku chaoticky je uvedená melódia číslo 17, ktorá je v zozname piesní úplne vynechaná. V zozname melódií, je k nej priradená pieseň Wir preisen dich, und loben...s uvedením na strane 13. Opatrnosť musí byť na mieste, pretože na strane 13 sa nachádzajú ďalšie dve iné piesne s uvedením melódie číslo 23, podľa oboch záverečných zoznamov. K melódiám číslo 70 a 95 sú priradené po dve piesne. K ostatným melódiám vždy len jedna pieseň. Piesne sú písané starou nemčinou, takže mnohé slová majú inú písomnú podobu, než v akej ich poznáme dnes. Taktiež sa v piesňach nachádza množstvo slov, ktoré je na rôznych miestach v kancionáli napísané buď s chýbajúcimi literami, alebo s literami navyše, väčšinou zdvojenými literami. Toto všetko sú samozrejme chyby tlače. Piesne z kancionálu sú rozdelené veľmi podrobne podľa liturgických období, prípadne jednotlivých sviatkov, na piesne v období cez rok s uvedenými dňami v týždni veľmi prehľadne a to v troch zoznamoch, uvedených na konci kancionálu Prvý zoznam je radený vzostupne podľa čísla melódie a k nej priradenou piesňou, druhý zoznam je radený abecedne podľa piesní a k nim priradeným číslom melódie a tretí zoznam je radený vzostupne podľa strán v kancionáli s ich obsahom. Na konci kancionálu sa nachádza notová príloha obsahujúca 118 melódií (Viď príl. č. 9), ktoré sú od skladateľov pôsobiacich primárne v Prahe v 18. storočí alebo prevzaté z iných skôr vydaných kancionálov, či spevníkov. Pri jednotlivých melódiách sa nachádza buď priezvisko skladateľa alebo skratka knihy, z ktorej melódia pochádza. Uvádzam mená v písomnej podobe, v akej sú napísané v notovej prílohe: (Prokop, Steffan, Kozueluh, Maschek, Ab. Lang, Kunz, Duschech, Parizech, Thuma, Gautsch, Ab. Blümel, Strobach, W. Praupner, I. Praupner, Stamic, ***Noiz***, G. d. W. k. B., F. a. G., K. K. u. H., G. f. d. J. J. i. D., S. G., L. d. K.). Pri skratkách knih sa v záverečnom zozname melódií nachádzajú poznámky na konci listu s presným názvom knihy, z ktorej melódie pochádzajú (žiaľ, nevie sa presne, či sú to skratky skutočných názvov, t.j. také, ktoré odpovedajú titulným listom, alebo zvykové, napríklad v štýle Spevník Márie Terézie, Spevník viedenských katechétov alebo Kancionál Svätojánsky): G. d. W. k. B. = Gesangbuch der Wiener katechetischen Bibliothek. Tu sa zrejme jedná o zvykový názov. Je možné, že skutočný názov knihy je Katholisches Gesangbuch auf allerhöchste Veranlassung Ihrer k. k. apost. Majestät Marien Theresiens zum Druckt befördert und von der katechetischen Bibliothek bei St. Anna herausgegeben vydaný vo Viedni v roku Veľmi zaujímavé je, že v celej knihe nie je možné nájsť rok vydania. Ale vzhľadom k tomu, že sú z neho 19

20 uvedené melódie v kancionáli Lieder zur öffentlichen und häuslichen Andacht, mit Melodien größtentheils von den besten vaterländischen Meistern, môžeme s istotou tvrdiť, že vyšiel pred rokom 1783, nanajvýš v tom istom roku. F. a. G. = Franzens allgemeines Gesangbuch. Je možné, že ide o skutočný názov spevníku, aj keď je obtiažne ho nájsť v nemeckých i českých knižniciach. O tom, že spevník skutočne existuje, stojí zmienka v Allgemeine deutsche Bibliothek, Svazek 57, ktorá pochádza až z roku (FRIEDRICH 1784: 545) K. K. u. H. = Köllnisches Kirchen- und Hausgesangbuch. Pri tejto knihe, sa nepodarilo nájsť žiadnu zmienku o jej existencii, takže je možné, že sa s najväčšou pravdepodobnosťou jedná o zvykový názov spevníku. G. f. d. J. J. i. D. = Gesangbuch für die Josephinische Jugend in Dresden (mohol by byť napríklad aj spevník Heil. und Hülfsmittel zum thätigen Christenthum in verschiedenen, alten und neuen Gesängen... zum Gebrauch der Josephinischen Jugend in Dresden (1767), takže je možné, že aj tu sa jedná len o zvykové označenie spevníku).( AURBACHER 1833: 14) S. G. = Salzburger Gesangbuch -tu je citovaný skutočný názov titulného listu. Zmienku o výskyte tohto spevníku možno nájsť v knihe Volksmusik in Oberösterreich (1783). ( BLÖCHL 2001: 1221) L. d. K. = Lieder der Kirche- zdá sa, že i tu by mohol byť citovaný skutočný názov titulného listu. Avšak spevník, z ktorého by to mohlo byť citované, sa nepodarilo nájsť. Jediný dostupný spevník s názvom Lieder der Kirche je Lieder der Kirche: Deutsche Nachbildungen alt-lateinischer Originale, ktorý je však až z roku (DREVES 1868: 9) 3.1. Melódie a ich autori Ako bolo vyššie zmienené už, notová príloha kancionálu Lieder zur öffentlichen und häuslichen Andacht, mit Melodien größtentheils von den besten vaterländischen Meistern má 118 melódií na piesne z tohto kancionálu. V následujúcich riadkoch bude uvedené číslo melódie a autor, prípadne spevník, z ktorého nápev pochádza: 1 5 G. d. W. K. B 6 Prokop 7 F. a. G 8 K. K. u. H G. d. W. K. B. 20

21 11 G. f. d. J. J. i. D G. d. W. K. B. 14 Steffan 15 J. G. 16 Steffan V. Possdt 19 Prokop 22 Steffan 23 Kozueluh Steffan Maschek Ab. Lang 33 Prokop Kunz 36 G. d. W. K. B L. d. K F. a. G. 41 G. d. W. K. B. 42 F. a. G. 43 Duschech Parizech 46 L. d. K. 47 F. a. G L. d. K. 50 Kunz 51 F. a. G. 52 G. d. W. K. B F. a. G 55 Steffan 56 G. d. W. K. B Duschech Thuma 64 L. d. K. 65 Parizech 21

22 66 Gautsch *** Noiz*** 70 F. a. G. 71 Gautsch L. d. K Ab. Blümel 80 L. d. K Strobach 83 F. a. G W. Praupner 87 I. Praupner 88 Stamic F. a. G F. a. G. 97 Maschek K Názvy jednotlivých spevníkov, z ktorých boli niektoré melódie prevzaté a o ich skratkách sa písalo už v predošlej kapitole. Táto kapitola sa bude venovať skladateľom, ktorých mená sa v notovej prílohe vyskytujú. Všetkých spája niekoľko vecí. Okrem toho, že všetko sú to skladatelia 18. storočia, čiže obdobia kedy kancionál vyšiel, bolo ich pôsobenie či už intenzívne alebo len prechodne spojené s Prahou či Viedňou. V následujúcich riadkoch sa nebude podrobne rozoberať život a dielo každého z nich, pretože na to nie je dostatok priestoru, keďže ide vo väčšine prípadov o skladateľov veľkého mena a ešte väčšieho životného diela. Ich život bude načrtnutý len informačne a to najmä z hľadiska tvorby duchovnej hudby a spojitosti s Prahou. Pri niektorých menách sa nepodarilo dopátrať, o ktorého skladateľa presne ide. Napríklad pri priezvisku Kozueluh prichádzajú do úvahy hneď dvaja skladatelia, a to Leopold Koželuh a jeho bratranec Jan Evangelista Antonín Tomáš Koželuh, keďže obaja žili v skoro rovnakom časovom období a obaja strávili nejaký čas v Prahe. Vzhľadom k tomu, že sa mi nepodarilo nájsť zhodu melódie z osvietenského kancionálu Lieder zur öffentlichen und häuslichen Andacht, mit Melodien größtentheils von den besten vaterländischen Meistern s melódiou v inom kancionáli, pri ktorom by bolo aj meno, a nielen priezvisko, neviem presne, ktorý zo skladateľov je autorom melódie v notovej prílohe kancionálu, ktorý vyšiel v Tlačiarni normálnej školy v Prahe v roku Ten istý 22

23 problém sa vynára pri priezvisku Stamic. Tu prichádzajú zo začiatku myseľ traja skladatelia a to Jan Václav Antonín, Karol a Anton Stamic. Avšak Karol a Anton Stamic nemajú s Prahou nič spoločné. Anton prežil časť svojho hudobného života vo Francúzsku a Karol v Mannheime. Pri mene Maschek by boli vhodnými kandidátmi Václav Vincenc a Pavel Lambert. Do úvahy pripadajú obaja. Václav Vincenc pôsobil v Prahe a Pavel Lambert orientoval svoju životnú cestu na koncertný život vo viedenskom orchestri. Takže nemožno s istotou určiť, ktorý z nich je autorom melódií číslo 26 až 30 a 97 v notovej prílohe kancionálu Lieder zur öffentlichen und häuslichen Andacht, mit Melodien größtentheils von den besten vaterländischen Meistern. Ďalší problém sa naskytol pri signatúre Ab. Lang. Jediný autor, ktorý prichádza do úvahy, vzhľadom k časovému obdobiu a kontaktu s Prahou, či Viedňou, ktoré boli v tej dobe hlavné centra pozornosti cisára Jozefa II., je Johann Georg Lang. Problém je v tom, že je tu zhoda iba v priezvisku, a nie v mene. Žiadne informácie sa mi, bohužiaľ, nepodarilo nájsť ani o ďalších dvoch menách, a to Gautsch a Ab. Blümel. Len minimálne množstvo informácií som našla o skladateľovi s priezviskom Prokop. Niektoré melódie sa preberali z jedného kancionálu do druhého. Napríklad melódia č. 14 od Steffana sa vyskytuje aj v spevníku z roku 1784, Normalnj Zpěwy, Litanye a Modlitby: kterak ony w Brně, w Morawě, a Podjilu Slezským při tomto nowém nařjzenj ku konánj služeb Božjch k wsseobecné potřebě předepsané byly, kde je na tento nápev uvedená pieseň Ti Bože se koříme,... (Viď príl. č. 10) Tak isto aj druhý nápev od Steffana, č. 21 sa nachádza v kancionáli Normalnj Zpěwy. Je naň uvedená pieseň Ježissi k nám pohleď...(viď príl. č. 11) Niektoré melódie sa nachádzajú aj v kancionáli Melodye na katolický kancyonál od Tomáše Fryčaje, faráře Obřanského z roku Melódie číslo 4, 10, 17, 38 z kancionálu Lieder zur öffentlichen und häuslichen Andacht, mit Melodien größtentheils von den besten vaterländischen Meistern sú zhodné s melódiami číslo 7, 33, 84, 65 (radené úmerne k číslam predošlého kancionálu) kancionálu od Tomáše Fryčaje. Prínosná v tomto smere je diplomová práca Petra Hlavizňu Katolický kancionál Tomáše Fryčaje z roku Zo 118 melódií uvedených v prílohe kancionálu sú všetky písané dobovou praxou, číslovaným basom. Len jedna melódia je písaná v trojhlasnej sadzbe. 99 melódií je písaných v takte, 6 melódií v takte 3/2, 6 melódií je písaných v takte ¾, 6 melódií v takte C a 1 melódia v takte 6/4. Melódie písané v možno rozdeliť do dvoch skupín, a to na melódie bez ozdobných nôt, prípadne len s minimálnym počtom takýchto nôt (2-4, aj to sú zväčša použité len v závere hudobných fráz) a na melódie s rozvedenou melódiou, kde je použité množstvo prechodných tónov. Vo väčšine sú to melódie bez predznamenania, prípadne s jedným bé. Len pár melódií je s 2-3 bé a ani jedna s použitím #, čo je zaujímavé. Taktiež majú mnohé melódie spoločnú črtu a to podobnosť po zvukovej stránke. Nachádzajú sa tu také, ktoré začínajú úplne tak isto, a rozdielnosť prichádza až 23

24 v polovici. Každopádne je mojím smutným konštatovaním fádnosť melódií Prehľad skladateľov v notovej prílohe osvietenského kancionálu Johann Georg Lang (17224 Svojšín nad Mží 1798 Ehrenbreitstein) Bol nemeckým skladateľom českého pôvodu, o živote ktorého sa veľa nevie. V Prahe študoval hru na klavír a husle. Viac informácií o Langovom pražskom živote sa nepodarilo vyhľadať. Od svojich dvadsiatich štyroch rokov pôsobil tri roky v orchestri augsburského kniežaťa Jozefa a potom strávil ďalšie tri roky v Taliansku, kde študoval u Francesca Durantea a Girolama Abosa v Neapoli kontrapunkt. Toto obdobie je zdokumentované v knihe Musikalische Bibliotek für Künstler und Liebhaber, II, ktorej autorom je Hans Adolf, Baron von Eschstruth (Marburg and Giessen, 1785). (DAVIS 1980: 21 52) Do roku zastával miesto koncertného majstra v orchestri pod patronátom augsburského biskupa. V roku 1768 prevzial orchester princ Clemens Wenceslaus August Hubertus Franz Xavier, a presťahoval niektorých hudobníkov na zámok Ehrenbreitstein v Koblenzi, kde mal jedno zo svojich sídel. Lang pôsobil v Koblenzi až do svojej smrti. Je pochovaný v Kreuzkirche v Koblenzi. Spektrum jeho hudobnej tvorby je široké. Medzi jeho kompozíciami nájdeme primárne čembalové koncerty, koncerty pre flautu, koncerty pre husle a symfónie. Niektoré koncerty mali programový názov ako Concerto sa caccia, Concerto Pastorale. Zaujímavosťou je, že koncert C dur (C-1) pre klavičembalo, 2 husle, 2 rohy, alt a bas, bol objavený v benediktínskom kláštore v Rajhrade. Dochovaných je 25 z 28 sonát, divertimenta, triá, dochovaných 9 z 11 kvartet s obligátnou flautou, 21 diel pre solo cembalo, z toho je 8 celých sonát a 1 jednovetá sonáta. Z chrámovej hudby nie je známy počet litánií, jedno je však loretánske, ďalej sú to 4 omše, Tantum Ergo, a chválospev Te Deum. Komponoval aj množstvo vokálnych svetských skladieb. Najväčšiu skupinu z jeho tvorby však tvoria koncerty a symfónie. (DAVIS 1980: 21 52) František Xaver Dušek (1731 Chotěborky 1799 Praha) Hudobné vzdelanie začínal štúdiom u kantora Ulíka v rodnej obci. Potom odišiel študovať na jezuitské gymnázium do Hradce Hrálové. Okolo roku 1748 odišiel o Prahy študovať skladbu a hru na organ k Habermannovi, od ktorého potom šiel do Viedne k Wagenseilovi. U Wagensela sa 4 5 V Riegrovom Slovníku náčnom (1865) sa uvádza rok jeho narodenia V Riegrovom Slovníku náučnom (1865) sa uvádza, že až od roku 1760 vstúpil do služieb augsburského biskupa (str. 1157). 24

25 stretol aj s Mozartom. Po štúdiách sa vrátil do Prahy, kde sa natrvalo usadil a založil tu prvú českú klavírnu školu. Bol vynikajúcim čembalistom a klaviristom. K jeho najlepším žiakom patrili Leopold Koželuh, Ján Vitásek, Václav Čeněk Mašek a iní. S manželkou vlastnil letné sídlo, dnes známe pod názvom Bertramka. Tu strávil istý čas aj Wolfgang Amadeus Mozart a dokončil tu svoju operu Don Juan (1787) a o štyri roky neskôr aj operu Titus. Vo svojich klavírnych skladbách bol ovplyvnený ľudovosťou a romantickým rázom. Písal klavírne koncerty, variácie, sonáty, symfónie, serenády, dychové kvintetá a mnoho iných skladieb. (ČERNUŠÁK 1963: 274) Leopold Koželuh (1747 Velvary 1818 Viedeň) Jan Antonín, začal používať meno Leopold až neskôr, z dôvodu zhody s menom jeho bratranca Jana Antonína, ktorý bol taktiež hudobným skladateľom. Meno Leopold si vybral podľa cisára Leopolda II. K jeho korunovácii v roku 1791 napísal kantátu. (ČERNUŠÁK 1937: 573) Do Prahy odišiel študovať právo a hudbu. Po krátkom čase práva zanechal a študoval iba hudbu u už zmieneného bratranca a Františka Xavera Duška. V roku 1778 odišiel do Viedne, kde sa vypracoval na úroveň vynikajúceho skladateľa a klaviristu. Skomponoval hudbu k úmrtí Marie Terézie. Vyučoval tu dcéru Františka I. Máriu Louisu. Odmietol post nastupujúceho kapelníka po W. A. Mozartovi v Salzburgu. Vo Viedni si založil vlastné hudobné nakladateľstvo Musikalisches Magazin. V posledných dvoch desaťročiach svojho života Koželuh už nekomponuje vlastné diela v takej miere, ako predtým, ale obracia svoj záujem k úpravám insulárnych ľudových piesní škótskych, waleských a a írskych pre Georgea Thompsona. (MAB 1961: III) Leopold Koželuh sa venoval takmer výhradne svetskej hudbe a chrámové skladby boli väčšinou upravené svetské piesne. Z tohto dôvodu je možné, že nie je ani autorom melódií v notovej prílohe kancionálu Lieder zur öffentlichen und häuslichen Andacht, mit Melodien größtentheils von den besten vaterländischen Meistern. Stredobodom jeho skladateľského záujmu bola klavírna hudba v podobe sonát, trií a koncertov. K jeho veľkým dielam chrámovej hudby patrí oratórium Moisè in Egitto. Jeho zoznam zahŕňa aj 11 symfónií. Dochovalo sa nám veľmi málo jeho rukopisných diel, a väčšinou sú jeho skladby len v dobovej tlači alebo opisoch. (MAB 1961: IV) Jan Antonín Koželuh (1738 Velvary 1814 Praha) Po štúdiách na Jezuitskom gymnáziu v Březnici, za podpory grófa Kolovrata odišiel 25

26 študovať hudbu do Prahy. Stal sa basistou u sv. Víta. Hudobnú teóriu študoval u Josefa Segra. Potom odišiel študovať do Viedne, kde poznal Glucka a Hasseho. U Hasseho študoval recitativ. Po štúdiách vo Viedni sa opäť vrátil do Prahy, kde pôsobil ako učiteľ spevu a hry na klavír, a taktiež ako riaditeľ chóru u krížovníkov a v roku 1784 sa vrátil aj k sv. Vítovi ako majster kapelník. Svoju skladateľskú pozornosť venoval hlavne chrámovej hudbe. Zložil oratória, množstvo omší, requiem, litánie a koncerty pre hoboj a fagot. (RIEGER 1865: ) Z faktu, že svoju skladateľskú pozornosť venoval viac chrámovej hudbe než kompozícii svetských diel, možno usudzovať, že je aj autorom melódie číslo 23 v notovej prílohe kancionálu Lieder zur öffentlichen und häuslichen Andacht, mit Melodien größtentheils von den besten vaterländischen Meistern. Avšak s úplnou istotou, to nemožno tvrdiť. František Ignác Antonín Tůma ( 1704 Kostelec nad Orlicí 1774 Viedeň) Svoje prvé zoznamovanie sa s hudbou získal od otca, ktorý bol organistom v Kostelci. Podľa Dlabacza bol tenoristom u sv. Jakuba v Prahe a spolu s Jozefom Ferdinandom Norbertom Segerom a Jánom Zachom študoval u Bohuslava Mateja Černohorského. (POŠTOLKA 2013) Po týchto štúdiách odišiel do Viedne, kde pôsobil u grófa Františka Ferdinanda Kinského a vďaka ktorému mohol študovať kontrapunkt u Johana Jozefa Fuxa. (RIEGER 1782: 633) Svoje obdobie dôchodku dlhé 18 rokov strávil ako skladateľ a hráč na violu a teorbu. Zomrel vo Viedni, v kláštore Milosrdných bratov. Viaceré z jeho chrámových diel sú v palestrinovskom štýle. Komponoval triá, kvartetá, sonáty a symfónie. Všetko zväčša pre sláčikové nástroje. (POŠTOLKA 2013) Aleš Vincenc Pařízek (1748 Praha 1822 Praha) Bol doktorom teológie, kňazom dominikánskeho rádu, učiteľom a filozofom. V roku 1811 bol dekanom teologickej fakulty pražskej univerzity. Zastával post kanonika v Litoměřiciach, budejovického biskupského notára a post učiteľa v Zhořelci. (RAAZ 1822, titulná strana) Študoval na gymnáziu, potom filozofiu na pražskej univerzite. V roku 1765 vstúpil k dominikánom, študoval kompozíciu a kontrapunkt u Jozefa Ferdinanda Norberta Segera. Venoval sa popritom aj maliarskemu umeniu, rytine a plastike. (RIEGER 1867: 112) Komponoval hlavne chrámovú hudbu. Medzi jeho kompozíciami sa nachádzajú litánie, ofertória, Slave Regina, requiem, kantáty a symfónie.6 Je autorom knihy Kurzgefasste Naturgeschichte Böhmens zum Gebrauche der Jugend, 6 Wikipedie[online]. [cit ] < %C5%99%C3%ADzek> 26

27 ktorá vyšla v tlačiarni normálnej školy v roku 1784 a dejepisnej knihy Versuch einer Geschichte Böhnems für den Bürger: Nebst angehängter historischen Erdbeschreibung dieses Landes. Zum Gebrache der jugend/ verfasset von P. Alexius Pařízek, Predigerordens, öffentl. Lehrer bey der k. k. Normalschule; A. Niderhofer sc., ktorá vyšla v Prahe v tlačiarni normálnej školy v roku Jan Josef Strobach (1731 Svitava 1794 Praha) Študoval na univerzite vo Vratislavi a filozofiu a teológiu v Prahe. (ČERNUŠÁK 1965:628) Okolo roku 1757 bol vo Viedni. Bol huslistom a riaditeľom orchestru pri vlašskej opere. (NM 1891: 70) Pôsobil ako riaditeľ chóru v kostole sv. Mikuláša, sv. Salvátora, sv. Havla a sv. Václava. Od roku 1785 bol v Bondiniho divadelnej spoločnosti, kde pôsobil ako riaditeľ orchestru, s ktorým v roku 1786 predviedol v Prahe premiéru Figarovej svadby od W. A. Mozarta. Učil hre na husle a spev. (ČERNUŠÁK 1965: 628) Stal sa kmotrom dcéry huslistu Nosticovho divadla Jana Křtitela Kuchaře a zaradila sa do okruhu priateľov W. A. Mozarta.7 Václav Jozef Bartolomej Praupner (17448 Litoměřice 1807 Praha) Bol huslistom, organistom a bratom hudobného skladateľa Jána Praupnera. Hudbu študoval na jezuitskom gymnáziu v Litoměřiciach a potom odišiel študovať do Prahy filozofiu a teológiu. Po troch rokoch zanechal štúdium teológie a venoval sa hlavne hudbe. Vyučoval hru na husle a spev. Na žiadosť grófa Františka Antona Nostica-Rienecka sa stal riaditeľom jeho divadla. Stal sa riaditeľom chóru u sv. Haštala, sv. Martina, Panny Márie na Louži, u Márie Snežnej a v Týnskom chráme. Skladal litánie, omše, koncerty aj symfónie a operu Circe. (RIEGER 1867: ) Od roku 1803 sa stal riaditeľom orchestru Tönkunstler-Sozietät, s ktorým predviedol napríklad Haydnovo oratórium Stvorenie. Jeho duchovné skladby majú spoločnú črtu a capella a v mnohých skladbách používa techniku dvojitého zboru. (POŠTOLKA 2013) Jan Praupner (1751 Litoměřice 1824 Praha)9 Brat vyššie zmieňovaného Václava Praupnera, bol nielen hudobným skladateľom, ale aj huslistom divadelného orchestru, huslistom v Týnskom chráme, v chráme sv. Víta a v chráme u Mozartova obec. [online]. [cit ] < V Grove sa uvádza rokom jeho narodenia V Riegerovom Slovníku naučnom (1867) sa uvádza rok narodenia 1750 a rok úmrtia nie je známy. V Československom hudebním slovníku osob a institucí a uvádza rok jeho úmrtia

28 križovníkov, kde po smrti svojho brata prevzial jeho miesto riaditeľa chóru. (ČERNUÁK 1965: 355) Hudbu študoval rovnako ako jeho starší brat v Litoměřiciach a po tomto štúdiu odišiel do Prahy študovať filozofiu. Ako huslista pôsobil v divadelnom orchestri, v týnskom chráme a u sv. Víta. Neskôr bol menovaný riaditeľom hudby u križovníkov. Taktiež sa živil ako učiteľ hudby. (RIEGER 1867: 868) Z jeho dochovaných skladieb sú všetko duchovné diela, medzi ktoré patria dve omše, Requiem, chválospev Te Deum a osem drobných skladieb. (POŠTOLKA 2013) Tadeáš Stamic (1721 Nemecký Brod 1768 Stará Boleslav) Bol violončelistom, ktorý pôsobil v službách grófa Falckého. V Prahe študoval teológiu a neskôr pôsobil vo svojom rodisku ako kaplán. Neskôr bol zvolený za dekana, ďalej bol povýšený na arcibiskupského zemského vikára a na kanonika staroboleslavskej kapituly. (RIEGER 1870: 963) Pri mene Stamic som si nie istá, o ktorého zo Stamicov sa jedná. Vychádzala som z faktu, že Tadeáš Stamic študoval teológiu a venoval sa hudbe a zároveň pôsobil hlavne v Čechách. Je však úplne možné, že autorom melódie v kancionáli je aj iný zo Stamicov. Do úvahy by mohli prichádzať taktiež Karel, Ján Karel a Antonín. Václav Vincenc Mašek (1755 Zvíkovec 1831 Praha) Skladateľ a dirigent, ktorý získal prvé znalosti o hudbe od svojho otca. Z domu odišiel študovať hudbu do Prahy k Františkovi Xaverovi Dušekovi a kompozíciu študoval pod vedením Jozefa Ferdinanda Norberta Segera. Pôsobil v službách grófa Vrtbu. Koncertoval v mnohých nemeckých mestách, až kým sa neusadil v Prahe, kde sa začal živiť ako učiteľ hry na klavír. Stal sa kapelníkom v chráme sv. Mikuláša. Založil si vlastný obchod s hudobninami. Napísal množstvo omší, kantát, motet, piesní svetských a duchovných (RIEGER 1866: 159) Joseph Prokop Bol organistom v chráme sv. Tomáša, sv. Mikuláša a substitut u sv. Víta a žiakom Jozefa Ferdinanda Norberta Segera. Dochovali sa jeho motetá k sviatku sv. Cecílie pre mužské hlasy a organ a loretánske litánie. (ČERNÝ 1965: 376) Oxford Music Online uvádza zmienku o tom, že bol organistom v Prahe a učil Tomáša Antonína Kunza. (BUCHNER-HUME 2013) 28

29 Tomáš Antonín Kunz (1756 Praha 1830 Praha) Skladateľ a klavirista študoval právo a filozofiu na pražskej univerzite a hudbu u pražského organistu Jozefa Prokopa a neskôr u Johannesa Mathiasa Zeyera. Z jeho hudobných diel sa v Thunovom divadle v Prahe predvidla opera König Wenzel a Die Bezauberten. Zložil kantátu Pygmalion.(BERKOVEC 1993: 79) Navrhol a zostrojil orchestrion a oblúková klavír. (RIEGER, 1865: 1066) Josef Antonín Štěpán (1726 Kopidlno 1797 Viedeň) V kancionáli je pri tomto mene poznámka Herr Steffan ist,unter mehreren dieses Namens, der beliebte k.k. Hofklaviermeister in Wien. (KANCIONÁL 1783, Verzeichniß der Melodien...) Študoval vo Viedni u Wagenseila. Učil hru na klavír. K jeho žiakom okrem iných patrila aj Mária Antoinetta. Zložil šesť divertiment, huslové a klavírne sonáty, prelúdiá, 25 variácií na ľud. pieseň Můj milý Janku, oratórium Der unschuldig angeklagte...weltheiland. (ČERNUŠÁK 1965: 734) Caroline Pichlerová, jeho žiačka na neho spomínala takto:...a humorous man of a distinctive personality, who combined the oddities common to all artists, especially musicians, with some peculiarities of his own. But he knew his art thoroughly and had an inexhaustible fund of good humour... Z jeho diel sa dochovali Variazioni combinate, divertimenta, sonáty talianskeho typu, koncerty, prelúdia a capriccia. (HOWARD 2013) 29

30 Záver Vo svojej bakalárskej práci som sa snažila predložiť analýzu osvietenského kancionálu Lieder zur öffentlichen und häuslichen Andacht, mit Melodien größtentheils von den besten vaterländischen Meistern (Prag 1783), ktorého pár exemplárov sa vyskytuje aj v českej republike a to v knižnici národného múzea v Prahe pod signatúrou Horník 99 F 34 a v Brne v Moravsko-zemskej knižnici pod signatúrou ST Jeho český ekvivalent tvorí kancionál Pjsně k weřeyné a domácý pobožnosti s melodyemi od neylepssjch wlastenských mistrů wydané přičiněnjm dyrekcý cýs. král. normálnj sskoly (1789), ktorého exemplár sa nachádza v knižnici národného múzea pod signatúrami 69 G 81, 93 c 223, Obrození 8 E 92. Zistila som, čo znamenajú jednotlivé skratky pod melódiami v notovej prílohe nemeckej verzie osvietenského kancionálu a snažila som sa zistiť, či ide o názov zhodný s názvom na titulnom liste, alebo či sa jedná len o zvykový názov. Vo väčšej miere sa mi podarilo zistiť všetky potrebné informácie. Taktiež som sa snažila prísť na to, kto je autorom jednotlivých melódií, pokiaľ bolo pod nimi uvedené priezvisko skladateľa. Na prvý pohľad sa zdá jasné, kto je autorom. No pri hlbšom bádaní som sa stretla s problémom, týkajúcim sa príbuzenských vzťahov u jednotlivých skladateľov, ktorý ma privádzal k otázke, či je vôbec možné presne určiť autora melódie. V niektorých prípadoch to bohužiaľ nebolo možné, pretože autorom jednej melódie mohli byť hneď dvaja menovci. Problém, ktorý som nedokázala vyriešiť, boli niektoré skladateľské priezviská, možno i pseudonymy, čo bohužiaľ neviem posúdiť. Nedokázala som vyčerpať informácie z dostupnej literatúry možno preto, že som poriadne nevedela, po akom zdroji v tomto prípade siahnuť. A tak i naďalej zostáva pre mňa veľkým otáznikom meno a možno i pseudonym Al. Blümel. Melódie z kancionálu Lieder zur öffentlichen und häuslichen Andacht, mit Melodien größtentheils von den besten vaterländischen Meistern (Prag 1783), som porovnala s niektorými inými vekovo totožnými i mladšími kancionálmi a zistila som, že niektoré melódie sa preberali z jedného kancionálu do iného a z toho zase do ďalšieho... Nie vždy však sa kopírovali totožne. V niektorých prípadoch boli melódie diminuované, v iných augmentované a v niektorých prípadoch dokonca obohatené o skupinky. Taktiež sa niekde líšili v kľúčoch či tónine. V tejto diplomovej práci som sa snažila vyriešiť všetky nastolené problémy, no môj účel sa mi nepodarilo úplne naplniť. 30

31 Resumé Singing has always been integral part of worship, only the form and extent has been changing. Since the beginning the songs (either secular or temple ones) were passed by oral presentations. The more of them appeared, the greater need to graphically record them arouse. For liturgical songs hymn-books were written, which were changing according to the current needs or ordinances of religious or secular government. This work targeted Enlightenment hymn-book Lieder zur öffentlichen und häuslichen Andacht, mit Melodien größtentheils von den besten vaterländischen Meistern (Prague 1783), its music score annex and its analysis. The work analyzes themelodies of this hymn-book, as well as their takeovers to another hymn-books in Enlightenment period. The first chapter of this bachelor thesis consists of two sub-chapters focused on religious and social situation in Czech country in 18th century. Second chapter describes reforms of Joseph II., which considerably influenced life of Christians and people of other religion. The final chapter analyses the hymn-book Lieder zur öffentlichen und häuslichen Andacht, mit Melodien größtentheils von den besten vaterländischen Meistern (Prag 1783) and other hymn-books from that period. 31

32 Zoznam prameňov a literatúry Pramene Kancionál Lieder zur öffentlichen und häuslichen Andacht, mit Melodien größtentheils von den besten vaterländischen Meistern (Prag 1783). Moravsko-zemská knižnica. Sign. ST Kancionál Kostelnj zpěwy a modlitby k nowému zřjzenj služeb Božjch w Praze. Dle cýs. král. guberniálnjho nařjzenj dne 23 měsýce Dubna W Praze, w Impressý cýs. král. normálnj Sskoly, (Prag 1787). Knižnica národného múzea. Sign. 69 F 94, 83 J 37, 69 H 75. Kancionál Normalnj Zpěwy, Litanye a Modlitby: kterak ony w Praze při tomto nowém nařjzenj ku konánj služeb Božjch k wsseobecné potřebě předepsané byly. Moravsko zemská knižnica. Sign. ST Kancionál Normalnj Zpěwy, Litanye a Modlitby: kterak ony w Brně, w Morawě, a Podjilu Slezským při tomto nowém nařjzenj ku konánj služeb Božjch k wsseobecné potřebě předepsané byly. Moravsko zemská knižnica. Sign. ST ST Kancionál Pjsně k weřegné y domácý pobožnosti s melodyemi, též y modlitby. Wydané přičiněnjm dyrekcý cýs. král. normálnj sskoly. W Praze, nákladem cýs. král. normálnj sskoly Knižnica národného múzea. Sign. 69 G 81, 93 c 223, Obrození 8 E 92. Kancionál Normálnj Zpěwy, Litanye a Modlitby, kterak ony w Praze při tomto nowém nařjzenj ku konánj služeb Božjch k wsseobecné potřebě předepsané byly. W Praze, v Jana Ferdynanda z Schoenfeldu, Knižnica národného múzea. Sign. Dušek 183 přív... 32

33 Literatúra Ammon, Christoph Friedrich von Berthold, Leonhardt. Kritisches Journal der neuesten theologischen Literatur. Zweiten Bandes erstes Stück. Sulzbach, Aurbacher, Ludwig. Deutsche katholische Gesänge aus älterer Zeit: Eine Anthologie. Frankfurt am Main, Bělina, Pavel. České země v evropských dějinách. Díl třetí Paseka, Praha, Litomyšl, Beránek, Karel Beránková, Věra. Rušení klášterů v Čechách za Josefa II. In: Hledíková, Zdeňka Polc, Jaroslav V. Pražské arcibiskupství Sborník statí o jeho působení a významu v české zemi. Praha: České katolické nakladatelství Zvon, Berkovec, Jiří. Orchestrion coby neobyčejný instrument. In: Hudební nástroje 30, č. 2, Hradec Králové 1993, s.79. Blöchl, Arnold Geschwantler, Annemarie. Corpus musicae popularis Austriacae: Volksmusik in Oberösterreich. Zväzok 13. Teil 2. Wien: Böhlau, Bulisová, Jiřina. Ottova všeobecná encyklopedie. Praha: Ottovo nakladatelství, Burney, Charles. Hudební cestopis 18. věku. Praha: Státní hudební vydavatelství, Černušák, Gracian Helfert, Vladimír. Pazdírkův hudební slovník naučný. Brno: Ol. Pazdírek, Černušák, Gracian Štědroň, Bohumír Nováček, Zdenko. Česko-slovenský hudební slovník osob a institucí. Svazek prvý. A-N. Praha: Státní hudební vydavatelství, Černušák, Gracian Štědroň, Bohumír Nováček, Zdenko. Česko-slovenský hudební slovník osob a institucí. Svazek druhý M-Ž. Praha: Státní hudební vydavatelství,

34 Černý, František. Divadlo v Kotcích: nejstarší městské divadlo, Praha: Panorama, Davis, Shelley. J. G. Lang and the Early Classical Keyboard Concerto. In: The Musical Quarterly, Vol. 66, No. 1 (Jan., 1980), pp Doucha, František. Douchův knihopisný slovník česko-slovenský. Seznam knih, map, obrazů a hudebnin Praha: Národní knihtiskárna I. L. Kolbra, Dreves, Lebrecht. Lieder der Kirche: Deutsche Nachbildungen alt-lateinischer Originale. Schaffhausen, Friedrich, Nicolai. Allgemeine deutsche Bibliothek. Zväzok 57. Berlin, Stettin, Hlavizňa, Peter. Katolický kancionál Tomáše Fryčaje. Diplomová práca. Brno, Konrád, Karel. Dějiny posvátného zpěvu staročeského od XV. věku do zrušení literátských bratrstev. I.část: XV. věk a dějiny literátských bratrstev. Praha: Cyrillo-Methodějská knihtiskárna, Lochman, Jan Milič. Duchovní odkaz obrození. Praha: Kalich, Maur, Eduard Chrobák, T. Nový hlas Francouze o Čechách (Popis Prahy a mravů jejích obyvatel z roku 1742). Folia historica bohemica 21/ Nešpor, Zdeněk R. Náboženství na prahu nové doby. Česká lidová zbožnost 18. a 19. století. Ústí nad Labem: Albis international., Nowočeská bibliotéka wydáwaná nákladem Musea králowstwí českého Svazky Praha: Národní muzeum, Němec, Bohumil. (red.) Ottův slovník naučný. Praha: J. Otto tiskem vlastní knihtiskárny, Raaz, Anton Joseph. Biographie des H. Alex Vincenz Parizek. Praha: Anton Straschiripka,

35 Rieger, František Ladislav. Slovník naučný 4. Praha, Sehnal, Josef. Stručný přehled dějin katolické chrámové hudby. Brno: Biskupství brněnskéstředisko pro liturgickou hudbu, Voit, Petr. Encyklopedie knihy: starší knihtisk a příbuzné obory mezi polovinou 15. a počátkem 19. století. Praha: Libri, Winter, Eduard. Josefinismus a jeho dějiny: příspěvky k duchovním dějinám Čech a Moravy, Praha: Jelínek,

36 Internetové zdroje Milan Poštolka. "Kozeluch, Leopold." Grove Music Online. Oxford Music Online. Oxford University Press. Web. 13 May < Milan Poštolka. "Praupner, Václav." Grove Music Online. Oxford Music Online. Oxford University Press. Web. 13 May < Milan Poštolka. "Praupner, Jan." Grove Music Online. Oxford Music Online. Oxford University Press. Web. 13 May < Alexandr Buchner and Arthur W.J.G. Ord-Hume. "Kunz, Thomas Anton." Grove Music Online. Oxford Music Online. Oxford University Press. Web. 13 May < Howard Picton. "Štěpán, Josef Antonín." Grove Music Online. Oxford Music Online. Oxford University Press. Web. 13 May < Český hudební slovník osob a isntitucí. [online]. [cit ] < Google books. [online]. [cit ] < Mozartova obec. [online]. [cit ] < Historie Prahy [online]. [cit ] < > 36

37 Prílohy Príloha č. 1 Prepis listu za titulnou stranou kancionálu Kostelnj zpěwy a modlitby k nowému zřjzenj služeb Božjch w Praze. Dle cýs. král. guberniálnjho nařjzenj dne 23 měsýce Dubna W Praze, w Impressý cýs. král. normálnj Sskoly, 1787 (KNM: sign. 69 F 94, 83 J 37, 69 H 75), z ktorého je zrejmé, že melódie k piesňam sa nachádzajú v českom ekvivalente kancionálu Lieder zur öffentlichen und häuslichen Andacht, mit Melodien größtentheils von den besten vaterländischen Meistern (Prag 1783). 37

38 Príloha č. 2 Titulná strana kancionálu Písně k weregné a k saukromné pobožnosti. Prwnj shromažděnj. Rannj, wečernj, ke Mssi, a ke Kázanj pisně, v ktorom chýba poznámka o roku vydania. (KNM: sign.69 F 94 přív. ) Možno predpokladať rok 1784, kedy vyšiel v Prahe nemecký ekvivalent. 38

39 Príloha č. 3 Notová príloha kancionálu Písně k weregné a k saukromné pobožnosti. Prwnj shromažděnj. Rannj, wečernj, ke Mssi, a ke Kázanj pisně ((KNM: sign.69 F 94 přív. ) Poznámka v kancionáli na strane II. uvádza: Noty k ostatnjm pjsněm nalézagj se na druhé a w následugjcých tabulkách při celé knjžce.... Kus těch pjsnj bez melodyj prodáwá se wázaný, když se gich mnoho (: to gest alespoň 25 kusů nagednou :) wezme, za 3 kr., po gednom ale za 4 kr., s melodyemi za 7 kr. V tomto kancionáli bola uvedená iba jedna tabuľka s notami. 39

40 Príloha č. 4. Titulná strana kancionálu Písně k weřegné y domáci pobožnosti s melodyemi, téžy modlitby. Wydané přičiněnjm dyrekcý cýs. král. normálnj sskoly. W Praze nákladem cýs. král.normálnj.sskoly (1789) (KNM: sign. 69 G 81, 3 c 223, Obrození 8 E 92) 40

41 Príloha č. 5 Strana I. so zoznamom melódií a k ním patriacich piesní z kancionálu Písně k weřegné y domáci pobožnosti s melodyemi, téžy modlitby. Wydané přičiněnjm dyrekcý cýs. král. normálnj sskoly. W Praze nákladem cýs. král.normálnj.sskoly (1789). (KNM: sign. 69 G 81, 3 c 223, Obrození 8 E 92) 41

42 Príloha č. 6 Titulná strana kancionálu Normalnj Zpěwy, Litanye a Modlitby: kterak ony w Praze při tomto nowém nařjzenj ku konánj služeb Božjch k wsseobecné potřebě předepsané byly (1784).(KNM: sign. Dušek 183 přív. ) 42

43 Príloha č. 7 Titulná strana kancionálu Normalnj Zpěwy, Litanye a Modlitby: kterak ony w Brně, w Morawě, a Podjilu Slezským při tomto nowém nařjzenj ku konánj služeb Božjch k wsseobecné potřebě předepsané byly (1784) (MZK: sign , ) 43

44 Príloha č. 8 Titulná strana kancionálu Lieder zur öffentlichen und häuslichen Andacht, mit Melodien größtentheils von den besten vaterländischen Meistern (1783)( MZK: sign. ST ) 44

45 Príloha č melódií uvedených k piesňam kancionálu Lieder zur öffentlichen und häuslichen Andacht, mit Melodien größtentheils von den besten vaterländischen Meistern (1783) (MZK: sign. ST ) strana 1 strana 2 45

46 Príloha č melódií uvedených k piesňam kancionálu Lieder zur öffentlichen und häuslichen Andacht, mit Melodien größtentheils von den besten vaterländischen Meistern (1783) (MZK: sign. ST ) strana 3 strana 4 46

47 Príloha č melódií uvedených k piesňam kancionálu Lieder zur öffentlichen und häuslichen Andacht, mit Melodien größtentheils von den besten vaterländischen Meistern (1783) (MZK: sign. ST ) strana 5 47

48 Príloha č. 10 Pieseň Ti Bože se koříme z kancionálu Normalnj Zpěwy, Litanye a Modlitby: kterak ony w Brně, w Morawě, a Podjilu Slezským při tomto nowém nařjzenj ku konánj služeb Božjch k wsseobecné potřebě předepsané byly (1784), ktorej melódiu taktiež možno nájsť v kancionáli Lieder zur öffentlichen und häuslichen Andacht, mit Melodien größtentheils von den besten vaterländischen Meistern (1783) pod číslom 14 v notovej prílohe. strana 1 48

49 Príloha č. 10 Pieseň Ti Bože se koříme z kancionálu Normalnj Zpěwy, Litanye a Modlitby: kterak ony w Brně, w Morawě, a Podjilu Slezským při tomto nowém nařjzenj ku konánj služeb Božjch k wsseobecné potřebě předepsané byly (1784), ktorej melódiu taktiež možno nájsť v kancionáli Lieder zur öffentlichen und häuslichen Andacht, mit Melodien größtentheils von den besten vaterländischen Meistern (1783) pod číslom 14 v notovej prílohe. strana 2 49

50 Príloha č. 10 Pieseň Ti Bože se koříme z kancionálu Normalnj Zpěwy, Litanye a Modlitby: kterak ony w Brně, w Morawě, a Podjilu Slezským při tomto nowém nařjzenj ku konánj služeb Božjch k wsseobecné potřebě předepsané byly (1784), ktorej melódiu taktiež možno nájsť v kancionáli Lieder zur öffentlichen und häuslichen Andacht, mit Melodien größtentheils von den besten vaterländischen Meistern (1783) pod číslom 14 v notovej prílohe. strana 3 50

51 Príloha č. 11 Pieseň Ježissi k nám pohleď z kancionálu Normalnj Zpěwy, Litanye a Modlitby: kterak ony w Brně, w Morawě, a Podjilu Slezským při tomto nowém nařjzenj ku konánj služeb Božjch k wsseobecné potřebě předepsané byly (1784), ktorej melódiu taktiež možno nájsť v kancionáli Lieder zur öffentlichen und häuslichen Andacht, mit Melodien größtentheils von den besten vaterländischen Meistern (1783) pod číslom 21 v notovej prílohe. strana 1 51

52 Príloha č. 11 Pieseň Ježissi k nám pohleď z kancionálu Normalnj Zpěwy, Litanye a Modlitby: kterak ony w Brně, w Morawě, a Podjilu Slezským při tomto nowém nařjzenj ku konánj služeb Božjch k wsseobecné potřebě předepsané byly (1784), ktorej melódiu taktiež možno nájsť v kancionáli Lieder zur öffentlichen und häuslichen Andacht, mit Melodien größtentheils von den besten vaterländischen Meistern (1783) pod číslom 21 v notovej prílohe. strana 2 52

53 Príloha č. 11 Pieseň Ježissi k nám pohleď z kancionálu Normalnj Zpěwy, Litanye a Modlitby: kterak ony w Brně, w Morawě, a Podjilu Slezským při tomto nowém nařjzenj ku konánj služeb Božjch k wsseobecné potřebě předepsané byly (1784), ktorej melódiu taktiež možno nájsť v kancionáli Lieder zur öffentlichen und häuslichen Andacht, mit Melodien größtentheils von den besten vaterländischen Meistern (1783) pod číslom 21 v notovej prílohe. strana 3 53