UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FILOZOFICKÁ FAKULTA PROBLÉM RODU A NÁSILIE PÁCHANÉ NA DEŤOCH A MLADISTVÝCH

Transkript

1 UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FILOZOFICKÁ FAKULTA PROBLÉM RODU A NÁSILIE PÁCHANÉ NA DEŤOCH A MLADISTVÝCH Dizertačná práca Študijný odbor: pedagogika Školiace pracovisko: katedra pedagogiky Školiteľka: Doc. PhDr. Zlatica Bakošová, PhD. BRATISLAVA 2010 Mgr. Silvia Dončevová

2 UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FILOZOFICKÁ FAKULTA Katedra XXX Bratislava 16, Gondova 2, P.O.Box 1 tel: 02/ , fax: 02/ , kxx@fphil.uniba.sk, URL: ZADANIE Meno a priezvisko študenta: Mgr. Silvia Dončevová Študijný odbor: pedagogika Typ záverečnej práce: dizertačná práca Jazyk záverečnej práce: slovenský Názov: Problém rodu a násilie páchané na deťoch a mladistvých Cieľ práce: deskripcia, analýza a komparácia prejavov existencie rodových nerovností a stereotypov v rodinách, v ktorých sa vyskytlo alebo vyskytuje domáce násilie Vedúci: Doc. PhDr. Zlatica Bakošová, PhD. Katedra: pedagogiky Vedúci katedry: Doc. PhDr. Zita Baďuríková, CSc. Spôsob sprístupnenia elektronickej verzie práce: len pre potreby UK Dátum schválenia: vedúci katedry... študent vedúci, resp. školiteľ Dátum potvrdenia finálnej verzie práce, súhlas s jej odovzdaním (vrátane spôsobu sprístupnenia): Vedúci... 2

3 ČESTNÉ VYHLÁSENIE Čestne vyhlasujem, že som dizertačnú prácu napísala sama pod odborným dohľadom mojej školiteľky Doc. PhDr. Zlatice Bakošovej, CSc. Zároveň by som sa chcela touto cestou srdečne poďakovať v prvom rade svojej školiteľke, ktorej vďačím za jej odbornú aj ľudskú podporu, poznatky, skúsenosti a rady, čas, trpezlivosť a pozitívnu energiu. Ďalej by som sa chcela poďakovať aj: Doc. PhDr. Zuzane Kiczkovej, CSc., za rady a konštruktívnu kritiku v oblasti rodovej problematiky a výskumu, Prof. PaedDr. Anne Hudecovej, CSc., za odporúčania, námety a odborné usmernenie v počiatočných fázach práce, Prof. PhDr. Ladislavovi Macháčkovi, CSc., za neformálne konzultácie, osobné skúsenosti a objektívnu spätnú väzbu počas písania dizertačnej práce, a Prof. PhDr. Petrovi Ondrejkovičovi, CSc., za myšlienky a rady, využité v dizertačnej práci. 3

4 V Bratislave, Mgr. Silvia Dončevová Abstrakt DONČEVOVÁ, SILVIA: Problém rodu a násilie páchané na deťoch a mladistvých. [dizertačná práca]. Univerzita Komenského v Bratislave. Filozofická fakulta; Katedra pedagogiky. Školiteľka: Doc. PhDr. Zlatica Bakošová, PhD. Komisia pre obhajoby: odborová komisia, študijný odbor pedagogika. Predseda: Prof. PhDr. et PaedDr. Martin Žilínek, PhD. Stupeň odbornej kvalifikácie: PhD. "philosophiae doctor". Bratislava: FiF UK, strán. Cieľom dizertačnej práce je deskripcia, analýza a komparácia prejavov existencie rodových nerovností a stereotypov v rodinách, v ktorých sa vyskytlo alebo vyskytuje domáce násilie. Zvolili sme kvalitatívny postup, pretože chceme poznať javy, ktoré ešte neboli v problematike domáceho násilia zaznamenané a opísané. Výskumným postupom je zakotvená teória (grounded theory). Jej výber korešponduje zo všeobecným cieľom výskumu obohatiť teoretické východiská problému rodovej podmienenosti domáceho násilia s prihliadnutím na násilie páchané na deťoch a mladistvých skutočnými faktami každodenného života týchto rodín. Technikou zberu dát je konštantná komparácia, neustále porovnávanie jednotlivých úryvkov, nadradených konceptov atď., s cieľom analyzovať, popísať a komparovať spoločné medzi jednotlivými javmi a skupinami (násilie a jeho dynamiku v konkrétnej rodine, jej fungovanie v súčasnosti) a naopak ukázať, čo ich odlišuje od iných skupín (rodiny fungujúce bez násilia). Empirické poznatky sú deskripciou a analýzou skrytého diania v rodinách s dlhodobým násilím zo strany oboch rodičov a zároveň poznaním, aký má vplyv absencia podpory a istoty u otca a partnera na matku a deti v takto znevýhodnenom rodinnom prostredí. Na základe empirických zistení uvádzame v závere práce odporúčania pre sociálnu prax, najmä so zreteľom na prácu s obeťami násilia v rodine. Odporúčania možno považovať za návrh na metodický materiál pre pracovníkov, ale aj teoretikov, pohybujúcich sa v sociálnom priestore, ktorého základnou myšlienkou je potreba vzdelávania sociálnych pedagógov, príp. iných pomáhajúcich profesií k rodovej citlivosti a poznaniu rodovej problematiky v medziľudských vzťahoch. 4

5 Kľúčové slová: rod, rodové nerovnosti, rodové stereotypy, výchova a vzdelávanie k rodovej citlivosti, sociálna pedagogika, násilie v rodine (domáce násilie), syndróm CAN, rodová podmienenosť násilia v rodine. Predhovor Korelácia problematiky rodových štúdií a sociálnej pedagogiky v našej práci je výsledkom viacerých vplyvov. Ide o prirodzené nadviazanie na problematiku našej diplomovej práce Možnosti rozvoja rodovo citlivého pedagogického myslenia na základných školách na Slovensku (2006, FiF UK), ktorej výsledkom boli odporúčania pre pedagogickú teóriu a prax v rámci skvalitňovania prípravy budúcich, a práce súčasných pedagogických pracovníkov v slovenskom základnom školstve. Dôležitú formujúcu úlohu zohrali mnohé stretnutia s odborníkmi v sociálnopedagogickej či rodovej problematike, najmä nespočetné diskusie s našou školiteľkou Doc. PhDr. Zlaticou Bakošovou, PhD., a Doc. PhDr. Zuzanou Kiczkovou, CSc., odborníčkou na rodové štúdiá z filozofického aspektu. Za mnohé inšpirácie ďakujeme organizátorom projektu pre doktorandov UK Priblížme medzinárodné štúdiá požiadavkám trhu: Systém podpory doktorandov pre kvalitný výskum a jeho využitie v praxi, realizovaného Centrom pre teritoriálne a medzinárodné štúdiá pri FiF UK v Bratislave, pod vedením Prof. Dariny Malovej, CSc. Dôležitým aspektom bolo umožnenie zúčastňovať sa na dobrovoľníckych aktivitách v Centre pomoci obetiam domáceho násilia Centrum Nádej, vďaka čomu sme mali možnosť zaznamenávať nové poznatky o problematike násilia v rodine. Centrum Nádej je nezisková organizácia, pôsobiaca v Bratislave, ktorá umožňuje študentom sociálnej pedagogiky ako študijnej špecializácie na katedre pedagogiky FiF UK realizovať odbornú súvislú prax vo svojom zariadení bez nároku na honorár. Pracovníčkam Centra ďakujeme za ich osobné postrehy a praktické skúsenosti v tejto problematike, za umožnenie realizácie výskumu, prístupu k informačným materiálom a nenahraditeľnej pomoci. Vďaka spolupráci sme dostali možnosť navštíviť ďalšie slovenské zariadenia, pracujúce s obeťami násilia v rodine, a byť tak pozorovateľmi konkrétnych životných príbehov, ktorých aktéri sa dobrovoľne rozhodli podať svedectvo o svojej rodine aj napriek svojej ťažkej životnej situácii. Tento ich čin si nesmierne vážime, aj vzhľadom na skutočnosť, že sme boli pre nich spočiatku cudzí element, ktorý chcel zasiahnuť do ich už aj tak krehkých existencií. Naším želaním je, aby táto práca bola v prvom rade veľkým poďakovaním a vyjadrením hlbokej úcty všetkým, ktorých sa násilie páchané v rodine dotýka: tým, ktorí sú týmto javom priamo zasiahnutí, i tým, ktorí zasvätili svoj profesionálny život pomoci a náprave krívd 5

6 a nespravodlivostí, ktoré násilie v rodine prináša. Veríme, že výsledky nášho výskumu pomôžu meniť realitu, s ktorou sa dennodenne stretávajú pracovníci krízových centier pre týrané matky a ich deti. Obsah Abstrakt...3 Predhovor...4 Obsah...5 Zoznam tabuliek a grafov...7 Zoznam skratiek Úvod...9 I TEORETICKÁ ČASŤ VYMEDZENIE POJMOV POUŽITÝCH V DIZERTAČNEJ PRÁCI Rod a rodové štúdiá Výchova a vzdelávanie k rodovej citlivosti Sociálna pedagogika v systéme vied o výchove Násilie a sociálna spravodlivosť PARALELY RODOVÝCH ŠTÚDIÍ A SOCIÁLNEJ PEDAGOGIKY Prostredie rodiny a rodové štúdiá Prostredie školy a rodové štúdiá Prostredie spoločnosti a rodové štúdiá PODIEL RODOVÝCH NEROVNOSTÍ A STEREOTYPOV NA VZNIKU NÁSILIA V RODINE Domáce násilie Násilie páchané na deťoch a mladistvých Násilie páchané na deťoch a mladistvých v rodine Násilie páchané na deťoch a mladistvých v škole Sociálnopedagogická pomoc deťom a mladistvým ako obetiam násilia

7 4. SOCIÁLNY A PERSONÁLNY VÝZNAM VÝCHOVY A VZDELÁVANIA K RODOVEJ CITLIVOSTI...97 II EMPIRICKÁ ČASŤ ORGANIZÁCIA VÝSKUMU Výskumný problém Výskumné ciele Výskumné úlohy a otázky Výskumné metódy Výskumná vzorka Zber a spracovanie dát Analýza a interpretácia výskumných zistení Primárna interpretácia Sekundárna interpretácia Kvantitatívna metodológia Diskusia III PRAKTICKO - NÁVRHOVÁ ČASŤ (návrh na výchovu a vzdelávanie v zmysle rodových aspektov) Odporúčania pre prax Záver Zoznam bibliografických odkazov Prílohy Príloha A (Ukážka otázok pološtruktúrovaného rozhovoru) Príloha B (Ukážka prípadovej štúdie) Príloha C Kódovacia kniha I (otvorené kódovanie rozhovoru) Príloha D Kódovacia kniha II (obsahová analýza textových dokumentov) Errata 7

8 Zoznam tabuliek a grafov Tabuľka č.1 Zloženie výskumnej vzorky Tabuľka č. 2 Postup pri vedení výskumu podľa Straussa (1987) Tabuľka č. 3 Paradigmatický model znázorňujúci výsledok axiálneho kódovania Tabuľka č. 4 Centrálna kategória a pomocné kategórie Graf č. 1 Otec ako podpora matky Graf č. 2 Vplyv vonkajšieho okolia Graf č. 3 Násilie otca na matke Graf č. 4 Závislosti otca Graf č. 5 Násilie muža na deťoch Graf č. 6 Finančné podmienky Graf č. 7 Násilie matky na deťoch Graf č. 8 Prenos stereotypov na deti Graf č. 9 Postoj matky

9 Zoznam skratiek a pod. - a podobne, atď.- a tak ďalej, CAN - child abuse and neglect, CRŠ - Centrum rodových štúdií, EU Európska únia, FiF UK - Filozofická fakulta Univerzity Komenského, IVO - Inštitút pre verejné otázky, o.i. - okrem iného, PC - personal computer, PO - položená otázka, PPP pedagogicko-psychologická poradňa, resp.- respektíve, ŠO - špecifická otázka, t.j. - to jest, TV - televízia, tzv. - takzvaný/é, UIPŠ - Ústav informácií a prognóz školstva, ÚO - úvodná otázka, USA - United states of America, ZVO - základná výskumná otázka. 9

10 0 ÚVOD V každej spoločnosti sú ukazovateľmi násilia chudoba, diskriminácia, neznalosť a sociálne nepokoje. Ale najtvrdohlavejšími nepriateľmi bezpečnosti a dôstojnosti sú kultúrne sily udržujúce mužskú dominanciu a ženskú podriadenosť v mene dôstojných tradícií. 1 Rodová optika je fenoménom, ktorý sa so stupňujúcou intenzitou a frekvenciou začína presadzovať v celom spektre humanisticky orientovaných vied, a to nielen v ich teórii, ale aj praxi. Jej prítomnosť umožňuje odhaľovať skutočné príčiny sociálnopatologických javov, abstrahujúcich rodovú nerovnosť a sociálnu nespravodlivosť. Umožňuje vidieť realitu z iného, kritickejšieho pohľadu, v iných súvislostiach a kontextoch. Rozširuje ľudské poznanie a ľudskú skúsenosť (prezentované ako prevažne mužské) o ženský rozmer, ktorý obohacuje životnú realitu, jednostranne zameranú na výkon a separáciu, o dimenziu tolerancie, empatie, kooperácie a intimity. Domnievame sa, že takýto prístup k realite môže hodnotnejšie a komplexnejšie využiť nové poznatky v prospech budúcich generácií a zároveň vniesť aspekt ľudskosti do súčasného sveta vedy a výskumu. Pedagogika ako veda o výchove a vzdelávaní by mala reflektovať rodovosť ako jednu z možných efektívnych alternatív humanizácie, demokratizácie, ale najmä modernizácie svojho predmetu a obsahu. Mimoriadne zmysluplnou sa javí potreba aplikácie rodovej problematiky (v rámci pedagogických vied) v sociálnej pedagogike ako vede o pomoci človeku v rozličných životných situáciách. Základnými piliermi našej práce sú pojmy rodová nerovnosť a rodové stereotypy, ktorých prítomnosť v živote človeka znamená v prvom rade porušovanie základných práv a slobôd, ktoré sú záväzné pre všetkých ľudí bez ohľadu na rasu, pohlavie, náboženstvo, farbu pleti, vek atď. V konečnom dôsledku sú príčinami sociálnej nespravodlivosti, frustrácie, narušenia psychickej, fyzickej a emočnej stability jedinca, vedú k narušeniu jeho životného prostredia, vzniku sociálnopatologických javov a zníženiu kvality života. Cieľom našej práce je poukázať na súvislosť medzi výskytom násilia páchanom na deťoch a mladistvých v ich životnom prostredí (rodina, škola, spoločnosť) a prítomnosťou rodových nerovností a stereotypov, ktoré deformujú vzťahy, atmosféru a samotné sociálne prostredie rodiny, školy a spoločnosti. 1 HEILIGER, A., HOFFMANN, S. (ed.) Aktiv gegen Männergewalt. Kampagnen und Massnahmen gegen Gewalt auf Frauen international. Munchen: Frauenoffensive. 10

11 Prvá kapitola teoretickej časti sa zaoberá terminologickým aspektom dizertačnej práce. V jednotlivých podkapitolách sme pristúpili k vysvetleniu kľúčových pojmov rod, rodové štúdiá, výchova a vzdelávanie k rodovej citlivosti, sociálna pedagogika, násilie a sociálna spravodlivosť. V druhej kapitole sa venujeme v troch podkapitolách výskytu rodových nerovností a stereotypov v troch výchovných prostrediach (rodina, škola a spoločnosť), ktoré významne ovplyvňujú formovanie osobnosti človeka. Zamerali sme sa najmä na dopad týchto nerovností a stereotypov na kvalitu života jednotlivcov a tým na budúcnosť celej spoločnosti. Tretiu kapitolu tvoria dve podkapitoly, z ktorých prvá sa venuje násiliu v prostredí rodiny z pohľadu rodovej problematiky. Druhá podkapitola je zameraná na špecifický druh násilia, násilie páchané na deťoch a mladistvých. Táto podkapitola je rozdelená na tri časti, prvé dve reflektujú tento druh násilia v prostredí rodiny a školy, tretia časť sa zaoberá sociálnopedagogickou pomocou obetiam násilia. Poslednú kapitolu teoretickej časti možno ponímať ako teoretické zdôvodnenia významu a zmysluplnosti výchovy a vzdelávania k rodovej citlivosti vzhľadom na personálnu a sociálnu dimenziu života v spoločnosti. Empirická časť dizertačnej práce je rozčlenená na kapitoly, ktorých obsah tvoria výskumné ciele, výskumný problém a otázky, zdôvodnenie zvolených metód a ich charakteristika, výber výskumnej vzorky. Jadrom výskumnej časti je podkapitola 5.7 Analýza a interpretácia výskumných zistení. Z hľadiska zvolenej metodológie tvoria výskum dve oblasti: kvalitatívna, ktorej podstatou je hĺbkový rozhovor, ktorý patrí k najdôležitejším nástrojom zakotvenej teórie (pre náš výskum sme použili pološtruktúrovaný rozhovor, s ohľadom na zvolenú vzorku), a kvantitatívna, v ktorej je dôležitým krokom obsahová analýza textových dokumentov (prípadových štúdií), ktorá má posilniť validitu kvalitatívneho výskumu numerickými údajmi, získanými kvantitatívnou metódou (proces triangulácie). V následnej kapitole 5.8 Diskusia sa venujeme explanácii zistených výsledkov a ich komparácii. Záver tvoria návrhy a odporúčania pre sociálnopedagogickú prax vychádzajúce zo zistení empirickej časti dizertačnej práce a ich komparácie s poznatkami, prezentovanými v teoretickej časti. 11