Najbližšie číslo Tatranského dvojtýždenníka vyjde 3. septembra 2015

Transkript

1 Najbližšie číslo Tatranského dvojtýždenníka vyjde 3. septembra 2015 TD 16-17/ Číslo: 16-17/XXVI Vyšlo: 5. augusta ,60 Už naši predkovia vedeli oceniť výhody takzvaných živých striech. O ich kladoch i estetickej stránke objektu, ale aj o tom, na ktorých stavbách v Tatrách takéto strechy boli, sa viac dočítate na stranách 10 a 11. Už v predchádzajúcom letnom dvojčísle sme začali rozprávanie o Grandhoteli Praha, ktorý sa hrdo týči nad Tatranskou Lomnicou už 110 rokov. Ak vás to zaujalo, nenechajte si ujsť pokračovanie na stranách 6 a 7. Míľniky turistiky v slovenských horách sú úzko prepojené aj s obrodou slovenského národa. O knižnej novinke História turistiky na území Slovenska od štúrovcov po dnešok od autorov Vladimíra Bártu a Ladislava Khandla sa viac dozviete strane 15. Foto: Maťo Maličký

2 2 TD 16-17/2015 Spravodajstvo VIDELI SME Adam a Andreas Žampovci, slovenskí lyžiarski reprezentanti dnes odleteli na sústredenie na Nový Zéland, kde ich čaká kondičná príprava spojená s lyžiarskymi tréningami a taktiež už absolvujú aj úvodné preteky tejto sezóny. Domov by sa mali vrátiť v polovici septembra. Obľúbený chodník vedúci zo sídliska v Tatranskej Lomnici do Starej Lesnej preložili, keďže doposiaľ bol na pozemkoch súkromných vlastníkov. Terénne práce sú ukončené a onedlho by mali byť osadené aj smerovníky označujúce cyklistický chodník, ktorý však využívajú aj peší a v zime taktiež milovníci bežeckého lyžovania. Žeby sa predsa len služby začali vracať do Tatier? Prvou lastovičkou by mohla byť pekáreň, ktorá spustila svoju prevádzku zboku historickej budovy Tatra v Starom Smokovci. Obyvatelia i návštevníci si tak môžu zakúpiť čerstvé pečivo už v skorých ranných hodinách. Dva týždne hyzdil upchatý kanál splaškami park v Tatranskej Lomnici, pokiaľ sa podarilo zistiť kompetentným, v ktorých miestach nastal problém. Len nedávno nás naši čitatelia upozornili, že pod strechou zastávky električky neďaleko objektu Penzák v Novom Smokovci im tečie za golier. Železničiari zareagovali však rýchlo a strecha je už opravená. Už po 38-krát vyštartovali cyklisti na trase z Trnavy do Tatranskej Lomnice, presnejšie do kempu Tatranec, kde dorazili minulý piatok. Táto akcia, ktorá má vždy vyše sto členov, nie je len o oddychu, ale jej účastníci si pripomínajú aj udalosti Slovenského národného povstania a Trnavskú posádku. Do Tatier sa chystajú silní ľudia s pevnými svalmi a zocelení duchom, pretože len takto pripravení športovci môžu zvládnuť 22. augusta triatlonovú súťaž Tatraman, ktorá štartuje plávaním v jazere Niedzica, na bicykloch prejdú cestou Slobody až do Tichej doliny, odkiaľ ich čaká výstup na Kasprov vrch. Ďalším netradičným podujatím sú preteky Sparťan race, ktoré sa uskutočnia počas prvého septembrového víkendu v Tatranskej Lomnici. (ija) POČULI SME Čo robiť s korodujúcim svahom, napovie geologicko-inžiniersky prieskum TATRANSKÁ LESNÁ Na chodníku za kamenným múrom z Tatranskej Lomnice do Starého Smokovca pribudli v posledných dňoch značky, ktoré upozorňujú chodcov na nebezpečenstvo pádu kameňov z priľahlého svahu. Tento stav tatranská samospráva eviduje od vlani, kedy výdatné prívalové dažde uvoľnili niekoľko kameňov, tie dopadli nielen na chodník, ale aj na susediacu Cestu slobody. Kvôli tomuto problému sme mali už dve rokovania, Okresný dopravný inšpektorát v Poprade nariadil, aby sme osadili dočasné dopravné značenie na chodník i na vozovky v nebezpečných miestach a žiadali aj osadenie zábran. My sme sa postarali o značenie na chodníku, na ceste ho zabezpečila Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja (SÚC PSK), konkretizoval prvotné opatrenia Peter Novák z oddelenia územného plánovania, výstavby, životného prostredia a dopravy mesta Vysoké Tatry a doplnil aj ďalšie kroky: S problematikou sme sa obrátili na ministerstvo životného prostredia a listom sme požiadali o vykonanie orientačného geologicko-inžinierskeho prieskumu deformácie svahu. Ten by mal byť vyhotovený v najbližších týždňoch, aby sme vedeli, aké opatrenia je potrebné vykonať. Od vlaňajších prívalových dažďov je v týchto miestach odkrytý svah a hore trčia obrovské obnažené balvany, ktoré sú v prípade uvoľnenia veľkou hrozbou nielen pre možné škody na majetku, ale hlavne môžu ohroziť zdravie Lepšie spojenie by mohlo do Tatier prilákať viac Rusov VYSOKÉ TATRY Cez Lotyšsko by sa do Vysokých Tatier mohlo dostať viac rusky hovoriacich návštevníkov. Lepšie napojenie leteckej linky z Moskvy a Petrohradu na lety Riga Poprad by mohlo byť realitou už túto zimu. Zahraničná zástupkyňa Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) v Moskve a zástupcovia leteckej spoločnosti airbaltic na túto tému hovorili počas pracovného stretnutia s ruskými touroperátormi o tom hovorili ešte v polovici júla. Cieľom stretnutia bolo informovať ich o možnostiach pravidelnej leteckej dopravy z Moskvy do Popradu cez Rigu linkami airbaltic v zimnej sezóne 2015/2016, konkretizovala Ľubica Alušicová, zahraničná zástupkyňa SACR v Rusku. Podľa jej slov niektorí ruskí touroperátori využívali linku Moskva/ Petrohrad Riga Poprad už v minulej zimnej sezóne, väčšiemu počtu cestujúcich však bránilo hlavne nie veľmi dobré napojenie lietadla z Popradu do Rigy na lietadlá z Rigy do Moskvy/Petrohra- a životy ľudí, ktorí tadiaľ chodia. Navyše, toto miesto patrí k určite najfrekventovanejším, keďže je spojnicou medzi Tatranskou Lomnicou a Smokovcami. Provizórne opatrenia stačiť určite nebudú, už teraz sú tam obnažené niekoľkotonové kamene. Cesta bola zarezaná do pieskovej morény, takže sa dalo predpokladať, že časom sa dá svah do pohybu. Obdobné problémy máme na viacerých miestach národného parku, dokonca aj na turistických chodníkoch, potvrdil vážnosť situácie Maroš Petrík zo Štátnych lesov (ŠL) TANAPu, ktoré sú správcami štátnych pozemkov v tejto lokalite. Práce na odstránení tohto stavu by mali byť v réžii štátu, povinnosťou samosprávy však je upozorniť na havarijnú situáciu. V týchto miestach sa to dotýka nielen mesta, ŠL TANAPu, SÚC PSK, ale aj železníc. Ak by to malo dlho trvať, priklonil by som sa k združeniu investícií, ktoré by nám následne štát refundoval. Nechcel by som byť svedkom, že sa tam naozaj stane nejaké nešťastie, zhodnotil situáciu Ján Mokoš, pri- du. Na základe žiadosti SACR preto predstaviteľka airbaltic v Rusku prerokovala s centrálou v Rige možnosť časového posunutia letov tak, aby sa mohli cestujúci počas jedného dňa dostať z Popradu do Moskvy či Petrohradu. Letecké spojenie s Moskvou by malo byť realitou od 19. decembra 2015 do 12. marca 2016, s letmi do Petrohradu rátajú od 26. decembra 2015 do 12. marca Lietať by sa malo vždy v sobotu. Okrem Moskvy a Petrohradu sa však skloňuje ešte aj bieloruský mátor mesta Vysoké Tatry. Kvôli zosuvu pôdy už zasadal aj krízový štáb mesta, aj keď daný stav ešte nespĺňa všetky atribúty mimoriadnej situácie, potrebné je byť pripravený a ak je to možné, urobiť aj preventívne opatrenia. Ak sa to nebude riešiť, škody môžu byť oveľa vyššie, ako sú náklady na zabezpečenie tohto miesta. Obdobný prípad sme mali v Tatranskej Kotline, kde sa prepadol chodník i cesta a došlo k pretrhnutiu inžinierskych sietí, konštatoval Novák. (ija) Korodujúci svah v Tatranskej Lesnej. Foto: mo Minsk. Tu je situácia zložitejšia, pretože linka Minsk - Riga nelieta v sobotu, v sobotu lieta do Rigy bieloruský národný letecký prepravca Belavia. Ak sa nepodarí presunúť pravidelnú linku airbaltic z Minska do Rigy z nedele na sobotu, jestvuje možnosť vlakovej, resp. autobusovej dopravy z Minska alebo iných bieloruských miest do Rigy, ozrejmila Alušicová. Momentálne spod Tatier lieta jedine pravidelná linka do britskej metropoly, ktorá premáva štyrikrát do týždňa. Okrem spojenia s Londýnom sú aktuálne aj letné charterové lety do Turecka a Bulharska. Od polovice decembra by okrem sobotňajšieho priameho spojenia s Rigou mala pribudnúť aj nová rotácia, ktorá počíta s medzipristátím v poľskej Varšave, kde by sa malo lietať vždy v utorok. (pet)

3 Spravodajstvo TD 16-17/2015 Rekonštrukcia priniesla viacero prekvapení STARÝ SMOKOVEC Rekonštrukcia dvoch historických víl v centre Starého Smokovca, na obnovu ktorých radnica získala 1,3 milióna eur z eurofondov, priniesla aj viaceré prekvapenia. Sú to spravidla veci technického charakteru, ale vieme to vyriešiť, konštatoval Jozef Gál, vedúci oddelenia investičnej činnosti, opráv a údržby mesta Vysoké Tatry. Do rekonštrukcie Ilony a Flóry sa robotníci pustili ešte v máji, pôvodný termín jej ukončenia sa podarilo posunúť o mesiac. Obe mali byť hotové v septembri, ale bol to šibeničný termín, takže sme ho po dohode s ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka posunuli na koniec októbra, ozrejmil Gál. Robotníkom podľa jeho slov dáva zabrať najmä vila Ilona, ktorá bola niekoľko rokov prázdna a do jej údržby pôvodný majiteľ neinvestoval. Stavba sa rozobrala, urobili sme sondy, osekali sa omietky zvonku aj zvnútra, aby sme obnažili murivo, ktoré tam bolo. Pri tom sme zistili, že niektoré veci nie sú tak, ako predpokladal projektant na základe obhliadky, ale pri takej stavbe sa spravidla niečo podobné vyskytne. Objavili sme tam napríklad zamurované otvory, takisto sme zistili, že v objekte bol kedysi požiar od komína, našli sme prevetrávacie kanály pod budovou, takisto sme natrafili aj na nadzákladové murivá, s ktorými projekt nepočítal. V stavbe boli vykonané zásahy po tom, ako bola pôvodne postavená a jej rozobratím sa odkryli, takže v niektorých prípadoch musíme hľadať aj iné, operatívne riešenia, než bolo uvažované v projekte, vysvetlil Gál. Keďže ide spravidla o veci technického charakteru, projektant a statik si s tým podľa jeho slov dokážu poradiť. Dnes už máme v rukách aj stanovisko k farebnému riešeniu fasády. Projektant niečo navrhol na základe vizuálneho posúdenia, ale pracovníci Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) Prešov, pracovisko Poprad Spišská Sobota vykonali sondy do hĺbky dreva a zistili, že tam bolo niekoľko rôznych náterov. Najnovšia verzia hovorí o fasáde v teplom oranžovožltom odtieni a zelených farbách okien, nosných konštrukcií a výplní, nie je to však ešte definitívne, nakoľko si KPÚ nechal predložiť vzorky na existujúcom podklade na stavbe, na základe ktorých sa prijme konečné farebné riešenie. Vilu chceme urobiť naozaj dobre a vkusne, aby sa čo najviac podobala stavu, keď ju stavali a keďže je dosť členitá, nechceli by sme, aby fasáda bola tými farbami rušená, v každom prípade bude pre nás záväzné stanovisko KPÚ, doplnil Gál. V júli počasie Tatrám prialo STARÝ SMOKOVEC Prvá polovica prázdnin priniesla Tatrám viac návštevníkov ako vlani. Táto letná sezóna je zatiaľ podstatne lepšia ako tá minuloročná. Pre nás je najväčší marketér počasie, a to nám v júli prialo, mali sme veľa krásnych slnečných dní. Ľudia odchádzali do hôr schladiť sa pred horúčavami, ktoré boli v mestách, zhodnotila prvý polčas leta výkonná riaditeľka oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Vysoké Tatry Lenka Maťašovská. Okrem počasia sa podľa nej pod nárast počtu návštevníkov v porovnaní s minulými rokmi podpísala aj situácia vo svete, najmä útoky v Tunisku a kríza v Grécku. Keďže gro návštevníkov tvoria rodiny s deťmi, rodičia zrejme stavili na bezpečnosť a rozhodli sa tráviť letnú dovolenku si svojimi ratolesťami doma, na Slovensku, domnieva sa Maťašovská. Práve Slováci tvorili viac ako polovicu návštevníkov, druhé miesto obsadili Česi s približne 17 percentami a tretia priečka patrí Poliakom, ktorých bolo zhruba 12 percent. Veríme, že tento trend bude pokračovať aj v mesiaci august a príde ešte viac návštevníkov, dodala výkonná riaditeľka. Záujem turistov o Vysoké Tatry potvrdzuje aj počet vystavených regionálnych zľavových kariet. Od konca mája do konca júla ich vydali už vyše sedemtisíc, čo je približne o dvetisíc viac ako za rovnaké obdobie vlaňajška. Príjemným prekvapením sú najmä počty dlhodobých O takmer tri desaťročia staršia Vila Flóra je podľa neho na rozdiel od hrazdenej Ilony z roku 1889 o niečo jednoduchšia stavba. Samozrejme, aj tu sa stretávame s prekvapeniami, pretože v minulosti, možno niekedy v 60. a 80. rokoch minulého storočia, bola neodborne opravovaná. Hoci je to zrubová stavba, objavili sme, že niektoré časti boli nahradené murivom, navyše, bolo to urobené na dosť nízkej kvalitatívnej úrovni, takže aj tento problém musíme technicky vyriešiť. Predpokladáme, že časť muriva bude rozobraná a nahradená zrubovou konštrukciou, ale vykonať takýto zásah v plnom rozsahu by bolo finančne aj časovo neúnosné, zdôraznil Gál. Vila z roku 1861, ktorá je jednou z najstarších stavieb vo Vysokých Tatrách, dá však takisto robotníkom ešte poriadne zabrať. Stavba je nedostatočne hlboko založená a v niektorých miestach je potrebné dodatočné podchytenie základov. Takisto ako v prípade vily Ilona, aj tu sa musia všetky nátery z drevenej fasády obrúsiť, čo je tiež dosť nepríjemná záležitosť, keďže je to prácne, hlučné a je z toho aj poriadny prach. Na základe sond zamestnanci KPÚ navrhli farebnosť, kde by mali byť použité farby drevených častí fasády v odtieňoch hnedej a omietaného muriva farby béžovej, ako to bolo pôvodne, vyjadril sa Gál. (pet) pobytov nad päť nocí, ktoré predstavujú 65 percent z celkového počtu, uviedla Maťašovská. Nárok na TATRY Card má každý, kto sa v Tatrách ubytuje aspoň na jednu noc na priváte, v hoteli či penzióne, ktorý karty vydáva. Ich držitelia môžu toto leto podľa Maťašovskej využívať viac ako 55 druhov benefitov a zliav, už tradične sú v kurze najmä zľavy na lanovky či na vstup aquaparku a bezplatné cestovanie električkou a zubačkou. Okrem toho každý, kto dostane kartu, má automaticky bezplatne aj horské poistenie, ktoré mu platí počas celej dĺžky pobytu, dodala výkonná riaditeľka. Zhruba polovicu z celkového počtu vystavených kariet využili Slováci, na druhom mieste sú Česi. Prekvapením sú krajiny ako India, Malajzia, Nový Zéland, Francúzsko či Írsko. (pet) 14 DNÍ PRIMÁTORA 3 Júlové zasadnutie valného zhromaždenia Klubu primátorov miest SR v Kežmarku prinieslo aj zmenu na poste prezidenta, kde exprimátora Prešova Pavla Hagyariho vystriedala súčasná primátorka metropoly Šariša Andrea Turčanová. Hlavnou úlohou klubu je presadiť, aby mestá boli centrami rozvoja jednotlivých mikroregiónov. Hovorilo sa tiež o tom, že mestá so špecifickým postavením, aké majú i Vysoké Tatry, by mali byť zohľadnené či už financovaním alebo prístupom. Okrem toho rezonovala aj požiadavka zmeniť financovanie samospráv na základe iných koeficientov, stručne zhrnul okruhy rokovania viceprezident klubu, primátor mesta Vysoké Tatry Ján Mokoš. Aj otázku, kedy by mohla byť dokončená kanalizácia v Tatranskej Lomnici, položil primátor minulý týždeň na stretnutí s generálnym riaditeľom Podtatranskej vodárenskej spoločnosti (PVS) Vladimírom Pastorekom. Skloňuje sa to už tretí rok. Urobil sa kus práce, ale potrebujeme dokončiť aj úsek smerom na Čukotku a ďalej k čističke odpadových vôd (ČOV). Malo sa to robiť už vlani, ale prioritou PVS je dokončiť ČOV-ky vo väčších mestách. Ak ostanú peniaze, na jeseň by sme mohli začať s prácami a verím, že na budúci rok sa to podarí aj dokončiť. Územné aj stavebné povolenie je, tak uvidíme, informoval Mokoš. Záhradky a parkovanie vo Vyšných Hágoch, predajné stánky pri údolnej stanici v Tatranskej Lomnici, ktoré stoja na lesných pozemkoch vo vlastníctve štátu či spôsob, ako by štátne pozemky v intraviláne mesta mohli prejsť do jeho správy, boli témy, ktoré rezonovali v predposledný júlový utorok na stretnutí s Jozefom Dóczym, riaditeľom odboru štátnej správy lesného hospodárstva na ministerstve pôdohospodárstva. Som rád, že sme cestu do Bratislavy neabsolvovali zbytočne a podarilo sa nám nájsť spôsob, ako tieto problémy vyriešiť. Verím, že to nepotrvá dlho a bude to k spokojnosti všetkých, vyjadril sa po rokovaní primátor Mokoš. V Bratislave sa stretol aj so šéfom Environmentálneho fondu Branislavom Valovičom. Podali sme projekt na likvidáciu čiernych skládok za necelých 34-tisíc eur. Dúfam, že budeme úspešní a podarí sa nám vyčistiť aj ďalšie priestory, konštatoval primátor. (pet)

4 4 TD 16-17/2015 Tatranské spektrum Divadelný festival Stretnutia bol impulzom pre tatranských ochotníkov Divadelný festival Stretnutia sa vo Vysokých Tatrách uskutočnil po dvanástykrát. Tretí júlový víkend sa predstavili štyri divadelné súbory, ktoré odohrali dve predstavenia pre najmenších a rovnaký počet pre dospelého diváka. V piatok po zotmení festival odštartovalo Divadlo Commedia z Popradu hrou Zápisky dôstojníka Červenej armády. Satira poľského autora Sergiusza Piaseckého rozohrala príbeh odohrávajúci sa pred a počas druhej svetovej vojny. Myšlienky diela z polovice minulého storočia sú však aktuálne aj dnes. Popradskí herci patria k pravidelným účastníkom festivalu. Z dvanástich ročníkov boli na jedenástich, vynechali len jeden, aj to pre chorobu Vlada Benka. Toto zoskupenie momentálne patrí k najlepším ochotníckym divadelným súborom v rámci Slovenska, povedal Ján Bendík, vedúci oddelenia kultúry a športu mesta Vysoké Tatry. Tatranskí divadelní mohykáni sa nevzdávajú: Druhým predstavením pre dospelých sa zviditeľnil domáci Divadelný ochotnícky súbor Paľa Bielika Tatranská Lomnica, ktorý po troch rokoch prišiel s premiérou novej hry Môj krásny svet z pera Pavla Trtlíka a Jána Krupu. Trpká komédia poukazuje na konzumný život a stratu skutočných hodnôt. Tri staršie dámy nám ukázali zrkadlo doby, pomenovali, čo sa pre nás stáva dôležité a naopak, čo nám nedbalo uniká pomedzi prsty. Vlani si náš súbor pripomenul štvrťstoročie od založenia. Žiaľ, nemohli sme toto výročie osláviť novou premiérou. Akoby sa naplnili slová Vlada Benka pri uvedení poslednej hry v roku 2012, monodrámy Pavučina, kde som bola jedinou účinkujúcou, ak nerátam Matúša, ktorý bez pohnutia preležal na javisku v posteli celé predstavenie. Vtedy Vlado uviedol, že zostávam posledným mohykánom v divadelnej amatérskej obci vo Vysokých Tatrách. Podarilo sa mi však osloviť niekoľko ľudí, ktorí mali chuť venovať svoj voľný čas skúšaniu a dnes dúfam, že to je začiatok ďalšej etapy v živote nášho ochotníckeho divadla, netajila spokojnosť Alena Čechová, jedna z hlavných aktériek hry, ktorá sa tatranské amatérske divadlo snaží držať na nohách. Tatranskí ochotníci pre svoj koníček nemajú Tatranskí ochotníci sa nepotrápili len s priestormi na skúšanie, ale zabrať im dali rekvizity, ktoré museli zohnať. Keďže jedna z hlavných predstaviteliek bol nákupná maniačka, bolo potrebné zohnať od kabeliek, blúzok a pohárov až po husle či dokonca inštalatérsky opasok. Všetko sa im však podarilo zabezpečiť. Foto: ija Zárukou hodnotného umeleckého zážitku je každoročne vystúpenie hercov Divadla Commedia z Popradu. Foto: ija ľahké podmienky. Odkedy nefunguje lomnické Kino Tatry, stali sa divadlom bez javiska. Intenzívne skúšať mohli začať až od mája, keď sa v priestoroch budovy kina dalo existovať bez kúrenia. Na javisko sa dostali dva týždne pred festivalom, ale aj napriek prekážkam si môžu povedať, že divákov pobavili. Bola to premiéra a uvedomujeme si, že to bude potrebovať niekoľko vylepšení. Janko Bendík nám prisľúbil, že nám umožní odohrať jednu reprízu v septembri v Tatranskej Lomnici a niekoľko predstavení v Kongresovej sále Kúpeľov Nový Smokovec. Ak sa nám to podarí a budeme mať priestor aj na nácvik, chceli by sme sa s touto hrou predstaviť aj na divadelných súťažiach, prezrádza plány Čechová, ktorá má predstavy už aj o spracovaní ďalšej hry, všetko však záleží od ochotníkov, či sa ich dosť nájde. Ak by mal niekto záujem hrať divadlo, nech sa mi ozve, radi ho privítame v našom kolektíve, dopĺňa divadelníčka. Tatranskí ochotníci stáli pri zrode festivalu Stretnutia a aj prvé dva roky ho organizovali, aby ho napokon zverili do rúk mestskej kultúry. Toto podujatie si našlo pravidelných divákov počas Tatranského kultúrneho leta, ale je aj motivačným prvkom, aby udržal Letné mesiace využili pracovníci Knižnice Vysoké Tatry na pravidelnú inventarizáciu, čomu bola prispôsobená aj otváracia doba nielen v Starom Smokovci, ale aj v pobočkách v Dolnom Smokovci a Tatranskej Lomnici. Každoročne pribúdajú do knižnice tituly, či už je to formou pravidelných nákupov, ktoré sa robia z rozpočtu mesta, ale aj vďaka darom. Takže Tatranci sa môžu pochváliť pestrou a pomerne objemnou knižnou zbierkou. V tohoročnej revízii sme odkontrolovali v celej knižnici bezmála 27- -tisíc zväzkov kníh. V praxi to znamená každú publikáciu zobrať do ruky a zosnímať. Revízia sa využíva aj na obnovu fondu a teda sa vyraďujú knihy, ktoré sú poškodené, zastaralé a v našom prípade sú to neraz aj duplikáty, priblížila Janka Kapustová, vedúca tatranskej knižnice. Z inventáru vyradili v tomto roku kníh, väčšina z nich patrila do náučnej literatúry, ktorá v tatranskej knižnici nepatrí medzi vyhľadávané. Knihy však neskončili v zberných surovinách, akoby si mohol niekto myslieť, ale čaká ich ďalšia cesta za čitateľmi. Hodnotné umelecké diela sme ponúkli Podtatranskej knižnici do jej pobočky v Spišskej Soboty zameranej na umenie. Pre ostatných záujemcov, ktorým by naše knihy ešte mohli poslúžiť, sme na terase knižnice v objekte Alica v Starom Smokovci nainštalovali regál, kde ukladáme vyradené knihy a bezplatne ich ponúkame. Za necelý týždeň sme pri živote a činnosti kolektív lomnických divadelníkov. Posledných desať rokov festival pripravujeme my, ale podstatné je, že vďaka nemu sa oni vždy dokážu nakopnúť a nacvičiť novú inscenáciu, zhodnotil Bendík. Nezabúdajú na deti: Organizátorov festivalu každoročne potrápi aj počasie. Nebolo to inak ani tohto roku, keď sa pred sobotným popoludňajším predstavením poriadne rozpršalo. Pri predstavení prešovského Divadla Na doske v altánku nám dážď odohnal divákov a museli sme čakať, kým prestane liať. Potom sa síce rozprávka O Fúzatej Snehulienke odohrala, ale divácka účasť už nebola taká, ako keby bolo pekné počasie, na čo sme však v Tatrách už zvyknutí. Navyše medzi účinkujúcimi aj tento rok úradovala choroba. Jedna z hlavných predstaviteliek plánovaného nedeľného vystúpenia o Jankovi Hraškovi skončila v nemocnici s podozrením na akútny zápal slepého čreva a my sme narýchlo museli hľadať náhradu, prezradil zo zákulisia Bendík. Horúce linky s protagonistami Bábkového divadla Košice však zabezpečili náhradné predstavenie so slovnou hračkou v názve Dr. Evo Rubač, ktoré urobilo náladu detským divákom. (ija) Príďte si aj vy vybrať svoju knihu sa stretli s veľkým záujmom, netajila spokojnosť šéfka knižnice. Regál je k dispozícii nonstop, keďže je vonku a z diaľky viditeľný a prístupný. Knihy budú do neho priebežne po uvoľnení miesta dokladať. Všetkých záujemcov pozývame a veríme, že si každý niečo nájde. Smokovecká knižnica je po revízii otvorená od zajtra v pravidelných časoch v pondelky a štvrtky až do konca augusta. Do konca prázdnin je možné vypožičať si knihy aj v Dolnom Smokovci, a to každý utorok a vo filiálke v Tatranskej Lomnici zasa každý štvrtok. Podrobné informácie nájdete na webovej stránke www. vysoketatry.sk. (ija)

5 Tatranské spektrum TD 16-17/ Premietanie pod tatranským nebom Už tento piatok odštartuje novinka Tatranského kultúrneho leta (TKL), a to takzvané letné kino. Organizátori sa snažia pod tatranským nebom adaptovať večerné premietania filmov, ktoré v iných mestách už roky patria k neodmysliteľnej letnej programovej ponuke. Každý augustový piatok a sobotu, počnúc 7. augustom až do konca mesiaca sú naplánované začiatky premietaní na hodinu. Spolu to vyjde v premiérovom ročníku na štyri piatkové predstavenia v Kúpeľoch Nový Smokovec a štyri sobotné v areáli Relax park Jazierko v Tatranskej Lomnici. Nebude chýbať veľké premietacie plátno, s rozmermi tri krát dva metre, s ozvučením a atmosféru dotvoria stánky s občerstvením. Filmy sa púšťajú z DVD nosičov a musia spĺňať aj všetky autorské práva, preto sme oslovili oficiálne distribučné spoločnosti a dostali sme zoznam aktuálnych filmov. Výber ostal na našich partneroch, kde hlavnou podmienkou bolo, aby snímky boli dabované v slovenskom alebo českom jazyku, a aby to boli divácky atraktívne tituly, prezradil výber filmov, ktoré budú môcť diváci vzhliadnuť. Premietanie pod holým nebom sa v minulosti tešilo v Tatrách veľkej obľube, či už to bol pred revolúciou Filmový festival pracujúcich (FFP), ale aj v rámci TKL už boli takéto premietania, ktoré si našli divácku obec. Mnohí dodnes pociťujú nos- talgiu za FFP a premietanie v amfiteátri v Starom Smokovci, zanechalo životné zážitky najmä u tých, ktorí v danom veku boli mladí. Verím, že viacerí si vďaka tomuto projektu spomenú na časy, kedy smokovecký amfiteáter praskal vo švíkoch a zišlo sa tam aj okolo 10-tisíc ľudí. Jediný rozdiel je v tom, že to robíme v komornom duchu. Popravde, nie som si istý, či teraz, keď máme rôzne obmedzenia kvôli ochrane prírody alebo výške decibelov zvuku na území národného parku, by sa dal amfík uživiť, zhodnotil možnosti Bendík. Diváci si budú mať určite z čoho vybrať, keďže premietať sa bude česko-slovenská produkcia a chýbať nebudú ani tradičné americké filmy i európska kinematografia. (ija) Smokovecké trhy umenia a zábavy nie sú iba o remeslách Šperky, keramika, výrobky z kovu, kože, dreva i hliny, maľované obrazy, hodvábne šatky, knihy to je len časť z toho, čo ponúkajú Smokovecké trhy umenia a zábavy. Okrem stánkov, v ktorých remeselníci prezentujú svoju tvorbu, čakajú na návštevníkov starosmokoveckej Kaviarne a čajovne U VLKA po celý týždeň aj večerné vystúpenia umelcov. S ich tvorbou sa môžete zoznámiť v ktorýkoľvek deň v tomto týždni, stánky budú mať pred kaviarňou rozložené až do nedele. Oslovili sme umelcov žijúcich a pôsobiacich v Tatrách, chceli sme remeselníkov, ktorí vyrábajú niečo pôvodné z rôznych materiálov. Máme tu kováčov, ktorí priamo na mieste kujú, keramikárky, takisto šperkárky z Tatranskej Polianky, ktorých tvorba je inšpirovaná Tatrami, ďalší umelci ponúkajú krásne veci z dreva, kovu či kože, Výhercovia súťaže Súťaž o publikáciu Česká stopa v Tatrách, ktorú sme vyhlásili v ostatnom čísle Tatranského dvojtýždenníka, sa dočkala veľkého záujmu zo strany čitateľov. Nás teší fakt, že správne odpovede, či už poštou alebo prostredníctvom mailu, prichádzali z celého Slovenska. Bohužiaľ, knihu môžu získať len dvaja úspešní riešitelia. Publikáciu opisujúcu kúsok zo života ľudí, ktorí tvorili dejiny Vysokých Tatier získava: Viera Jarabová z Horného Smokovca Roman Miľan z Podhradia Víťazom srdečne gratulujeme. konkretizovala Natália Bokníková, jedna z organizátoriek premiérových Smokoveckých trhov umenia a zábavy. Dá sa povedať, že záujem zo strany umelcov bol veľký. Dokonca keď sa rozchýrilo, že sa budú trhy konať, tak sa prihlasovali sami. Niektoré odvetvia sa nám však nepodarilo získať, chceli sme tu mať napríklad aj pôvodné výšivky, dodala Bokníková. Nultý ročník podujatia ponúka dokopy 16 stánkov, umelcov, ktorí v nich prezentujú svoju tvorbu, je však približne raz toľko. Zatiaľ čo dni patria remeslám, večery U VLKA vyhradili vystúpeniam umelcov. Okrem poetických a hudobných pásiem, ktoré ponúknu aj tóny harmoniky či fujary, je pripravené napríklad i rozprávanie o čajoch. V programe dokonca máme aj premietanie filmu Indiánske leto od režiséra Sašu Gedeona, ktorý bude aj naším hosťom, doplnila Bokníková. Organizátori dúfajú, že premiérový ročník Smokoveckých trhov umenia a zábavy nebude posledný. Chceli by sme, aby boli aspoň raz ročne takto uprostred prázdnin. Nevylučujeme, že by sme tu mali aj nejaký stály stánok, uvidíme, aké nápady prídu ešte počas roka, uzavrela Bokníková. (pet) Premiérové Smokovecké trhy umenia a zábavy odštartovali iba v pondelok, možnosť navštíviť ich máte až do nedele. Foto: pet AVIZUJEME Už dnes večer ponúkne Letná čitáreň Podtatranského múzea v Poprade ďalšiu zo série zaujímavých prednášok. Tento raz sa návštevníci jeho spišskosobotskej pobočky dozvedia viac o aktuálnych udalostiach na Blízkom východe. Politológ a arabista Jozef Lenč z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave si zvolil v dnešnej dobe skutočne pálčivú tému Ničenie a skaza v Sýrii a Iraku: Ideológia nenávisti, verzus učenie islamu. Ak vás zaujala, neváhajte a príďte si ho do Spišskej Soboty vypočuť o hodine. Tohtoročnú letnú ponuku prednášok v predposlednú augustovú stredu zavŕši Afrika snov a skutočnosti Ghana. O svoje zážitky, dojmy a skúsenosti z čierneho kontinentu sa s vami podelí etnologička Radka Bekessová. Vstup na obe prednášky je voľný. Originálne výrobky, tradičné remeslá a bohatý kultúrny program to všetko na vás čaká na festivale Made in Slovakia, ktorý už dnes večer na námestí v Poprade odpáli hudobná skupina Perpetum Mobile. Ochutnávať Slovensko môžete až do soboty. Rysáci a Rysáčky pozor! Opäť je tu Medzinárodné stretnutie mládeže Rysy. Hoci skalní účastníci si už stihli rozložiť stany kempe v Tatranskej Lomnici, v poradí 59. ročník známeho podujatia oficiálne odštartuje až zajtra. Okrem výstupov na metrov vysoký tatranský vrchol organizátori pripravili aj viaceré prekvapenia. Chýbať už tradične nebude ani bohatý kultúrny program, ktorým bude žiť areál Tatranca až do nedele. Program podujatia nájdete na Rebel Jiří Načeradský v zbierke Ivana Melicherčíka. Týmto názvom zastrešila Tatranská galéria rozsiahlu výstavu obrazov a kresieb jedného z najvýraznejších figuralistov a najosobitejších českých maliarov povojnovej generácie. Výber z jeho tvorby nájdete už od zajtra v priestoroch popradskej elektrárne. Ak vernisáž o hodine nestihnete, obdivovať Načeradského diela, ktoré charakterizuje najmä zameranie na ľudské telo častokrát s erotickým podtónom, môžete až do 27. septembra. Ďalší z dní otvorených dverí chystajú v observatóriu na Lomnickom štíte už túto sobotu. Ak sa chcete dozvedieť viac o práci astronómov a omrknúť si detektor častíc kozmického žiarenia či prístroje, ktorými na najvyššie po- (pokračovanie na str. 11)

6 6 TD 16-17/2015 Z histórie Vysokých Tatier Už stodesať rokov je synonymom noblesy a elegancie (dokončenie z minulého čísla) Striebro i keridóny: Na noblesu, ktorou v tej dobe Grandhotel dýchal, dodnes radi spomínajú aj jeho vtedajší zamestnanci. Bolo to niečo nádherné. Hosť, keď prišiel do jedálne, tak už pri dverách sme si ho prebrali, pekne sme si ho usadili. Vtedy sme mali také vozíky, na ktorých boli jednak studené jedlá a jednak aperitív a ten, keď sme pritiahli k stolu, hosť už neodišiel, musel si dať. Všetko sme podávali na striebre, mali sme keridóny, to boli také stolíky, na ktorých boli horáky, časť jedla sme dali hosťovi na tanier, zvyšok sa ohrieval a my sme po celý čas boli pri tom stole a venovali sa hosťom, rozprávali sme sa s nimi, opisuje atmosféru tých čias niekdajší vrchný čašník Ferdinand Horváth. Vtedy hosť nebol v reštaurácii pol hodiny, ale aj dve hodiny, ešte aj na raňajky sa obsluhovalo, švédske stoly prišli až neskôr. Zakaždým sme to pekne prezentovali, takže hostia boli nadšení. Keď si niekto objednal napríklad chateaubriand, tak sme mu to mäso servírovali na keridóne, na takom prkienku sme ho rezali, až mu sliny tiekli. Priamo pri stole sa flambovali palacinky, miešali tatárske bifteky, no jednoducho bavilo nás to. Teraz to už neexistuje, tie služby už nie sú také. Vtedy, keď ten hosť od nás odchádzal, tak som plakal ja a plakal aj on, pokračuje v rozprávaní rodák od Trnavy, ktorý do Grandhotela nastúpil ako sedemnásťročný mladík v roku Aj s učením si v ňom napokon odkrútil 43 rokov. Veru, ťažko sa mi lúčilo. Cítil som sa tam veľmi dobre, navzájom sme sa rešpektovali, už keď som tam prišiel, tak sa mi tam strašne páčilo. Bol som ako v raji, netají sa Horváth. Hosť cítil, že je voľakto: Reštaurácii v tých časoch šéfoval Reštaurácia fungovala na princípe à la card a bol v nej francúzsky spôsob obsluhy. Na jednej smene bolo desať čašníkov a každý robil svoju prácu, každý sa tomu hosťovi maximálne venoval, zaspomínala si Magdaléna Hančová, ktorá pracuje v hoteli už skoro štyri desaťročia. Foto: archív GHP ďalší Lomničan, už nebohý Igor Kulač z Tatranskej Lomnice, vedúcim strediska bol od roku 1964 spolu s ním i Ján Geracsek, ktorý do hotela nastúpil päť rokov predtým ako čašník. V tých dobách sa ešte len začínal rozvíjať turistický ruch, pasantov sme ale mali z celého sveta. Žiť to začalo najmä po roku 1968, keď sa pomerne dosť otvorili hranice, ale najkrajšie roky boli, keď to bolo súkromné. Pani Gantnerová dala do tej rekonštrukcie všetko, vtedy bolo aj hostí, aj rôzne akcie, otvorene vraví niekdajší vedúci odbytových stredísk. Z hotela odchádzal v roku 2005, dodnes však rád spomína na roky, ktoré v ňom prežil. Trošičku som toho pochodil aj vonku, ale musím povedať, že Grand na mňa od prvej chvíle zapôsobil. Je to jeden honosný hotel. Tie priestory sú ozaj neskutočné, oproti iným hotelom má obrovské prednosti, porovnáva Geracsek. Ak by sa mal späť do práce vrátiť, chýbal by mu vraj práve ten servis, ktorým bol hotel povestný: Ten hosť cítil, že sa mu skutočne venujete, že je voľakto, že si ho človek váži. Pamätali sme si, kto kde sedával, čo mal kto rád. Tá krásna obsluha, to všetko pomaly vymiera... Čašníci odetí v elegantných frakoch bežne dokázali s hosťami konverzovať hneď v niekoľkých jazykoch. Keďže nebolo nič výnimočné, že na svojom mieste vydržali dlhé roky, chute svojich častých hostí dobre poznali, a tak nečudo, že tí sa v Grandhoteli cítili ako doma a pravidelne sa sem vracali. Veď rovnaký cveng ako obsluha mala i vychýrená kuchyňa. Geracsek sa ešte veľmi dobre pamätá na to, ako sa k nim do hotela chodili učiť flambovať či odkukávať ďalšie finesycelé Tatry: Boli to krásne časy. Keďže v hoteli strávil zhruba štyri desaťročia, môže porovnávať. Každá doba voľačo doniesla, aj v reštaurácii sa to menilo. Bolo obdobie, keď skupiny, či už Maďari, Rusi, Kubánci alebo hostia z vtedajšej NDR mali jednotnú stravu, potom sa vymysleli hotelové poukážky, tzv. bony. Hostia sa už stravovali à la card a platili nimi, odkukalo sa to zvonku. Potom bol jednotný bufetový systém, à la card postupne vymizol, ale teraz sa to vracia, stručne zhrnul bývalý vedúci odbytových stredísk, ktorému na Grandhotel pod Lomnickým štítom ostalo nespočetné množstvo pekných spomienok. Hotelová elita: Tri a pol roka ako riaditeľ si v ňom začiatkom 60. rokov minulého storočia odkrútil aj Popradčan Milan Fuska, neskorší námestník podnikového riaditeľa spoločnosti Interhotel Tatry. Do Grandu nastúpil ako prevádzkar v polovici júna V tom čase patrili podniku len dva Grandy, Európa v Poprade a Hotel Bellevue. Bol som spokojný, pretože som robil v mimoriadne exkluzívnom, peknom hoteli, ktorý v tom čase patril medzi asi pätnásť hotelov v rámci trustu v Československu a musím povedať, že všetky boli špičkové. Zástupca riaditeľa bol môj spolužiak, takže som sa nemusel vypytovať. Začiatky boli síce ťažké, ale neodradilo ma to, vracia sa v spomienkach na tie časy Fuska. Nebyť niektorých maličkostí, boli sme na tom celkom dobre, lebo u nás nebol v tých časoch problém mať kvalifikované sily. Zažil som generáciu, keď najstarší pracovník v obsluhe mal rokov, s výnimkou čašníkov v bare, čo bola výsada starších pánov. Toto nám závideli okolité krajiny aj špičkové hotely vonku, no je pravda, že takýchto hotelov v Československu nebolo veľa, pokračuje v rozprávaní niekdajší riaditeľ Grandhotela. Boriť sa však v tej dobe museli s inými ťažkosťami. Nesmierne problémy boli so zásobovaním, to sme museli klamať všade, hlavne v mäsopriemysle, lebo žiadne iné mäso ako sviečkovicu nechcel nikto poznať. Vychádzali nám však v ústrety, pretože sa u nás vystriedalo pomerne veľa všelijakých delegácií. Ale keď o pár rokov išli ceny mäsa hore, to už boli dobré aj iné druhy mias. Hydina v tom čase nebola natoľko zaujímavá, s rybami to bolo pomerne problematické čo sa týka servisu, no situáciu v tom Legenda tatranského hotelierstva tróni pod Lomnickým štítom už 110 rokov. Od veľkolepého otvorenia Grandhotela v roku 1905 sa do hotelových kníh zapísalo mnoho známych osobností, boli medzi nimi štátnici, umelci, športovci i podnikatelia. Foto: archív M. Saloňovej čase trošku zachránilo to, že sa kvôli nedostatku mäsa začali zavádzať bezmäsité dni. Pamätám si, že u nás to bola streda a naozaj boli niektoré druhy jedál, ktoré tu i tam ten hosť aj privítal, napríklad karfiol alebo zeleninové rezne, to bol unikát, za to boli naši majstri kuchári aj pochválení, pousmeje sa exriaditeľ pri spomienke na časy dávno minulé. Grand si obľúbil aj nositeľ Nobelovej ceny: Vychýrená hotelová kuchyňa, kvalitné služby a unikátna poloha prihrávali hotelu ďalších a ďalších hostí. Štatistiky boli pomerne presné, pretože tých hotelov nebolo vtedy ešte veľa. Vyťaženosť sme mali od 60 do 75 percent, čo sa pokladalo za pomerne vysoké číslo, dneska hotely aj tu aj na západe pokiaľ vykazujú čosi nad 50, to sú už zaujímavé cifry. Prím mali hostia z bývalej NDR, keďže nesmeli nikde, konkretizuje Fuska. V tom čase bola v kurze skupinová turistika, okrem východných Nemcov do Tatier prichádzali aj Maďari, Poliaci, ale i hostia zo západu. V roku 1963 začali chodiť Kubánci a bolo ich to pomerne hodne, takisto aj zo Sovietskeho zväzu sme mali vždycky veľa hostí, takisto Rakúšanov bolo dosť a v menších počtoch začali mikrobusmi chodiť aj anglické skupiny. Bolo to veľmi zaujímavé, lebo mali požiadavky na veci, ktoré neboli u nás bežné. Hlavne v lete robili garden party a nehanbím sa povedať, že to sme tu vtedy ešte ani nepoznali. Bežné boli aj skupiny od Kazachstanu až

7 Z histórie Vysokých Tatier TD 16-17/ po Bielorusko, tých bolo pomerne hodne, ak by však nemali kvóty, tak by ich boli zobrali aj dvakrát toľko, vyratúva Fuska. Grandhotel však vyhľadávali nielen bežní hostia, ale ubytovalo sa v ňom aj mnoho známych osobností. Do hotelových kníh sa zapísali významní domáci i zahraniční štátnici, známi umelci, športovci i podnikatelia. Skoro každé leto strávil jeden mesiac v Grande ruský experimentálny fyzik Kapica, na ktorého tu dodnes spomínajú ako na nesmierne skromného hosťa. Okrem nositeľa Nobelovej ceny si hotel obľúbila aj spisovateľka Anna Seghersová, pravidelne ho vyhľadávali aj mnohí speváci či herci. Z tých bratislavských nebolo snáď takého, ktorý by súkromne alebo služobne nebol býval v Tatrách. Každý tu mal svoj hotel, do ktorého rád chodil, poznamenáva bývalý riaditeľ. V posledných rokoch si pohostinnosť hotela užili aj také hviezdy ako JeanClaude- VanDamme, Sandra či skupina Bonney M. Objavil sa aj na televíznych obrazovkách: Grandhotel bol magnetom i pre filmárov. Hotelové interiéry sa na televíznych obrazovkách objavili hneď niekoľkokrát. Pár rokov po revolúcii nakrúcali v Grandhoteli známy film Riversof Babylon, v ktorom si hlavnú úlohu zahral Andy Hryc. Natáčalo sa v kotolni, kulisy sa robili v reštaurácii, napríklad bola tam spálňa či obývacia izba, kde sa odohrávali rôzne scény. Keď mali ísť na saniach, zapriahli do nich psov a po schodoch ich ťahali až do hotelovej haly, pousmeje sa súčasná referentka administratívy nad jednou z mnohých historiek, ktoré zažili v hoteli počas filmovačiek. Hotelová hala sa spolu so svadobným apartmánom objavila aj v jednej epizódeúspešného jojkárskeho seriálu Panelák, pamätníci však najradšej spomínajú na nakrúcanie kultového filmu Noční jazdci v réžii Martina Hollého ml. Bolo to niečo úžasné. V Granhoteli vtedy asi štyri mesiace bývala celá elita slovenských a českých hercov. Bolo to nádherné obdobie. Boli veselí, cez deň pracovali, večer sa zabávali, hotel žil. Mali sme nočný bar, kde sa tancovalo. V tom čase som pracovala na recepcii, raz tam na niekoho čakali a rozhodli sa, že si dajú olovrant. Tak sa priamo tam urobil veľký stôl, čašníci im priniesli kopu jedla, oni si tam sadli, jedli a ponúkli aj nás. Bolo to také spontánne, rodinné, skutočne to boli nezabudnuteľné zážitky, vracia sa Hančová vo svojich spomienkach do roku 1980, kedy sa Noční jazdci v Tatrách a ich okolí nakrúcali. Jednu Legenda hotelovej haly Ozdobou hotelovej haly bol vraj odjakživa mohutný luster. Pôvodný údajne spadol, keď povolila kľuka, ktorou ho spúšťali nadol. Dnes noblesnej Grand Lounge kraľuje jeho náhrada z českého krištáľu. Kým ju hoteloví zamestnanci poriadne vyleštili, užili si hotové manévre. Stále sa to robí, ale už nie tak, ako kedysi, keď sa postavilo lešenie, niekdajší vedúci hotelovej haly Peter Višňovský si na ňom urobil také pódium a každý jeden krištáľ zvesil a vypulíroval. Trvalo to niekedy aj tri dni, kým sa celý luster vyčistil a potom to zase vešal späť. Je to neuveriteľné, ale presne vedel, kam každý jeden krištáľ patrí, prezradila Magdaléna Hančová, referentka administratívy Grandhotela Praha. Čašníci odetí v elegantných frakoch dokázali s hosťami konverzovať hneď v niekoľkých jazykoch. Foto: archív M. Saloňovej z hlavných postáv si vo filme zahral aj Radek Brzobohatý, ktorý sa práve vtedy zahľadel do mladučkej Hany Gregorovej. Bolo to tu u nás, v Grande. Jeden večer mali posedenie v Zbojníckej kolibe, kde bývala vždy dobrá nálada, veselo, ľudová hudba, vínečko... Ja som mala vtedy službu na recepcii a bola som svedkom toho, keď oni dvaja prišli z koliby v objatí, spomína na začiatok veľkej hereckej lovestory. Ozdoba hotela: Práve počas filmovačiek si mnohé z hviezd Tatry zamilovali a pravidelne sa sem vracali. Obľúbila si ich napríklad herečka Milka Vášaryová, ktorá v Grandoch zvykla tráviť Vianoce aj so svojím manželom, kostýmovým výtvarníkom Milanom Čorbom. Bola veľmi priateľská, keď nás videla, každého vystískala, prišla sem ako do svojej rodiny, veľmi sa jej tu páčilo. Bola takou ozdobou, perlou hotela, sadla si v hale, niečo si čítala, hostia chodili a pozerali sa na ňu, opisuje tieto výnimočné chvíle Hančová. Celé generácie: Ani zďaleka však nebola jediná, ktorej rozprávkový hotel na úpätí Lomnického štítu prirástol k srdcu. Mali sme tu pána, ktorý k nám pravidelne chodieval od roku 1949 najprv so svojimi rodičmi, potom s manželkou a deťmi a teraz, keď synovia vyrástli a oženili sa, tak prichádzajú sem so svojimi deťmi, pochvaľuje si referentka. Grandhotel sa za tie roky stal aj svedkom mnohých honosných svadieb, svoje dcéry v ňom vydávali napríklad aj bývalý prezident Rudolf Šuster či veľkopodnikateľ Július Rezeš. Náš hosť, náš pán: Za stodesať rokov, čo Grandhotel tróni pod Lomnickým štítom, sa v ňom vystriedali tisíce hostí. Tak ako dnes aj v minulosti sme mali rôznych hostí. Boli takí, ktorí sem prišli ozaj s otvorenými ústami a veľmi si to vážili, boli šťastní, že sú v takomto hoteli, ale mali sme i takých, ktorí boli večne nespokojní a chceli viac. Odvolávali sa na to, že sú v štvorhviezdičkovom hoteli a žiadajú, aby tie služby boli ešte lepšie, odpovedá Hančová na otázku, či a ako sa zmenila hotelová klientela za tie štyri desaťročia, čo pracuje v Grande. Dá sa povedať, že v minulosti k nám chodili bohatší klienti, bolo vidno, ako sa kedysi hovorilo, že do Grandu prišli hostia, ktorí na to majú. Napríklad v 70. a 80. rokoch minulého storočia sem pravidelne na Vianoce chodili dve veľké maďarské grófske rodiny a to bola ukážka módy, vkusu, elegancie a bohatstva. Obdivovali sme, akí sú, ako si žijú, ako chodia oblečení. Svojím správaním dávali najavo, že sú niečo viac a takisto si vyžadovali rôzne služby, ktoré im boli aj poskytnuté, pridáva spomienku na skutočne nie tak dávnych výnimočných vianočných hostí a pokračuje: Mali sme hostí aj cez cestovné kancelárie, či už individuálnych alebo skupinových, pre ktorých sa robil program na každý deň. Každá skupina mala svojho sprievodcu a ten sa im maximálne venoval, aby všetci boli spokojní. Nedá sa povedať, že by bolo vtedy lepšie a teraz horšie, celkovo sa zmenil spôsob života, ale hostia sú pre nás stále tí najvzácnejší, vážime si všetkých a vždy sa im snažíme vyjsť v ústrety, aby dostali to, čo si želajú. Noví majitelia, nové investície: Podobne ako iné tatranské hotely, aj Grandhotel Praha prešiel po nežnej revolúcii do súkromných rúk. V roku 1997 sa jeho novou majiteľkou stala Janka Gantnerová so svojimi spoločníkmi. Ona pre tento hotel žila, bola to jej srdcová záležitosť. Urobila obrovský kus práce. Opravila sa vonkajšia fasáda, celú hotelovú halu prerobili do pôvodného štýlu, stĺpy obložili mramorom, urobili sa ornamenty, stropové štukové ozdoby, prerobili sa izby, chodby sa celé potiahli brokátovými tapetami, znížili sa stropy, avšak nestihlo sa všetko, pretože jej spoločníci sa rozhodli, že hotel predajú, konštatuje Hančová. Kým však hotel opäť zmenil pána, pod Lomnickým štítom dokončili novú prístavbu s wellness centrom a priestory, v ktorých bol pôvodne nočný bar, prerobili tak, aby tam mohli organizovať kongresy. Neviem, čím to je, že ľudia sa zrazu prestali zabávať. Keď som sem v 70. rokoch prišla, tak nielen u nás v hoteli, ale všade to žilo. Hral tu orchester z Ostravy, šiesti muzikanti v bielych oblekoch a Eliška, dlhovlasá krásavica, spievala. Bolo to úžasné. Nočný bar bol otvorený od večera ôsmej do tretej ráno. Mal kapacitu 130 miest a bol stále plný. Je to neuveriteľné, pretože takýto bar bol aj v Hoteli Slovan, v Hoteli Lomnica, pod Lomnicou bol bar Venus, takisto aj v Grande v Starom Smokovci či v Hoteli Park (dnes Atrium, pozn. red.) a všade bolo plno. Chodilo sem veľa cudzincov, veľa Nemcov, tí sa úžasne zabávali, každému platili, napríklad aj nám na recepciu stále niekto poslal Cinzano, dnes by sa to už asi nestalo a ani sa to nesmie, vracia sa v spomienkach na nočný život v Tatrách Hančová. Ďalšie investície hotelu doprial jeho súčasný vlastník, spoločnosť Tatry mountain resorts. Prístavbu, ktorú pôvodne chceli zbúrať, pretože nekorešpondovala so starou budovou, napokon prestavali. Slepé okná sa vymenili za riadne, urobili sa fasády, priečky a dnes sú tamhosťom k dispozícii krásne apartmány a luxusné izby, konkretizuje referentka administratívy. Investícia vo výške 3,2 milióna eur priniesla Grandhotelu aj nové wellness inšpirované liečivými účinkami tatranskej prírody. (pet)

8 8 TD 16-17/2015 Tatranské spektrum Peter Káčer: Mám to tu rád, do Tatier chodievam pravidelne Posledná, siedma etapa charitatívneho projektu Nadácie TA3 Káčer na bicykli odštartovala uplynulú nedeľu pred poldesiatou predpoludním z Tatranskej Polianky najskôr na Sliezsky dom a následne do cieľa etapy na Štrbskom Plese. Pre Petra Káčera, Trikrát do týždňa telocvičňa a intenzívne cyklistické tréningy pod dohľadom trénera sa podpísali pod dobrú kondíciu Petra Káčera, ktorý si poradil aj s cestou na Sliezsky dom. Na ceste ho sprevádzali aj primátor mesta Vysoké Tatry Ján Mokoš a slovenský lyžiar v zjazdovom lyžovaní Adam Žampa. Foto: ija Počas piatich dní sme absolvovali šesťhodinové skúšky. Prišli sem malí huslisti rôznych hráčskych úrovní a na mne bola úloha skĺbiť ich tak, aby mohli podať čo najlepší výkon. Neposielam noty dopredu, deti vidia program, až keď prídu sem. O to je to náročnejšie, ale myslím si, že sme urobili maximum aj keď by to ešte chcelo tri dni na docvičenie. Deti boli veľmi milé, pokorné, cvičilo sa aj o desiatej večer. Tí slabší sa snažili dohnať lepších a na tom sú postavené tieto stretnutia, aby deti, ktoré rady muzicírujú a ešte nemali profesionálne poznatky, si mohli porovnať, ako sú na tom ich rovesníci, zhodnotila skoro týždennú prácu pedagogička, ktorá viedla Medzinárodný detský husľový orchester pod tatranskými končiarmi už po druhýkrát. Deti z rôznych krajín, hovoriacich viacerými rečami spájala láska k hudbe a komunikácia prostredníctvom nôt im nerobila žiadny problém. Zo slovenských detí reprezentovala tatranské farby Spoznajte so svojimi ratolesťami Prešovský kraj cez legendárne postavičky, tajomných hrdinov a strašidelné príbehy! Ak cez leto plánujete navštíviť okrem Vysokých Tatier aj ďalšie zaujímavé miesta, projekt Legendarium je to pravé orechové pre vás. Stačí si kliknúť na severovychod.sk, stiahnuť si multimediálnu hru a vydať sa po stopách legiend. Ideálnu príležitosť odhaliť prvé z tajomstiev máte už na Štrbskom Plese, s ktorým je spätá povesť o zlate pod Kriváňom. V prípade, že chcete mať rukolapnú pamiatku na miesta, ktoré ste navštívili, zbierajte originálne nálepky. Dostanete ich grátis, ak sa preukážete albumom, ktorý získate napríklad v tatranských informačných kanceláriách. Spoznávať kraj však môžete aj s mobilnou aplikáciu Objavujme. Je šitá na mieru tým, ktorí hľadajú tipy na výlety a radi objavujú nové miesta modernou formou. Ponúkne vám až 250 tipov, ktoré určite stojí za to vyskúšať a ak ste hráč, môžete si s ňou zasúťažiť o zaujímavé ceny. Bonusom je zoznam zariadení, v ktorých sa dajú uplatniť zľavy, či už na občerstvenie, ubytovanie alebo wellness služby. Bližšie informácie nájdete na už spomínanej webstránke Krajskej organizácie cestovného ruchu Severovýchod Slovenska. (pet) správcu nadácie, ktorý má sám vážne zdravotné problémy, no aj napriek tomu sa snaží takto pomôcť ľuďom s podobným osudom, bola zrejme najväčšou výzvou trasa z Tatranskej Polianky na Sliezsky dom. Pred začiatkom poslednej etapy som bol veľmi nervózny. Pol roka som intenzívne trénoval, aby som to zvládol a taktiež na tom pracovalo okolo mňa množstvo ľudí, čo bolo pre mňa veľmi zaväzujúce. Stále však tvrdím, keď je vôľa a tvrdá hlava ako mám ja, tak sa to dá. Do Tatier chodím pravidelne a mám to tu rád. Na bicykli som už predtým vyšiel aj na Popradské pleso, povedal hendikepovaný cyklista, ktorý je hlavnou tvárou charitatívneho projektu. Cyklojazda sa uskutočnila už po druhýkrát. Vlani Káčer absolvoval trasu z Bratislavy do Košíc, tento raz smerovali trať viac severnejšie cez Piešťany, Trenčín, Terchovú a Zuberec až do Vysokých Tatier. Na jeho záverečnej cyklistickej etape ho prišiel podporiť aj primátor mesta Vysoké Tatry Ján Mokoš a slovenský reprezentant v zjazdovom lyžovaní Adam Žampa, a to nielen morálne ale na dvojkolesových tátošoch s ním vyšli až ku Sliezskemu domu: V nedeľu zvyknem mať voľno, keďže cez týždeň trénujem dvoj - až trojfázovo. Dnes to beriem ako vyvetranie sa pre dobrú vec, povedal mladý lyžiar, ktorý si vždy pre charitatívne akcie nájde čas. Do sprievodného pelotónu, ktorý prešiel trasu v rámci siedmich etáp, sa mohol pripojiť ktokoľvek, kto mal chuť si zabicyklovať. V Tatranskej Polianke však cyklistov pozdravili aj žiaci Základnej školy Vyšné Hágy, ktorí svojimi piesňami umocnili atmosféru pred štartom. (ija) Mladí huslisti koncertovali na Skalnatom plese Krásne počasie ešte dotvorilo atmosféru netradičného koncertu, ktorý sa uskutočnil pod Lomnickým štítom. Na Skalnatom plese sa v tretí júlový piatok predstavilo 26-členné hudobné teleso zložené z detí zo Slovenska, Čiech, Ukrajiny, Kanady a USA, ktoré si pod vedením pedagogičky Terezy Novotnej nacvičili repertoár pozostávajúci zo skladieb svetoznámych hudobných klasikov, populárnych i ľudových piesní. TIP PRE TÝCH, KTORÍ RADI OBJAVUJÚ aj Katka Kúkoľová z Nového Smokovca: Bolo to náročné cvičiť toľko hodín denne, ale vidím, že som sa veľa naučila. Určite by som si to o rok zopakovala, netajila spokojnosť mladá Tatranka, ktorá sa hre na husle venuje už šesť rokov. Od našich západných susedov sa projektu zúčastnila jedna mladá huslistka, no o rok už plánujú prísť vo väčšej zostave. Rokujeme s pani Novotnou, že by sme na budúci rok podporili tento medzinárodný orchester väčším počtom hudobníkov. Vidno, že deti majú cieľ a vedia, prečo sa tomuto venujú, na druhej strane pani Novotná je výborná pedagogička, ktorá vie zaujať a ukázať im cestu, vyjadrila sa krátko po koncerte Jana Roubalová. Vysoké Tatry v týchto dňoch navštevujú najmä rodiny s deťmi z celého Slovenska husľový koncert v podaní mladých hudobníkov bol nečakaným spestrením ich návštevy horského prostredia. Tereza Novotná pôsobila pätnásť rokov v Štátnej filharmónii v Košiciach ako huslistka. Okrem Slovenska koncertuje a vedie husľové kurzy v Mexiku, s viacerými hudobnými zoskupeniami precestovala takmer celý svet. Aby mohla organizovať husľové stretnutia malých hudobníkov z celého sveta v slovenských Tatrách, založila spolu s manželom Občianske združenie Husľový kľúč. Príroda je chrám, verím, že skladby od známych skladateľov zazneli rovnako krásne na Skalnatom plese ako aj v chráme. Tatry sú našim národným symbolom, netradičným koncertom sme chceli pozdraviť celé Slovensko z prekrásneho miesta, povedala na záver Novotná. (ija) Tóny skladieb starých majstrov potešili rovnako ako cover verzia švédskej skupiny ABBA Mama Mia či ľudová pieseň Hlboký jarčok. Medzinárodný detský husľový orchester pod tatranskými končiarmi koncertoval už po druhýkrát. Foto: ija

9 Tatranské spektrum TD 16-17/2015 Novým patrónom Hrebienka je tristopäťdesiatkilový Kubo Tohtoročné Medvedie dni priniesli Hrebienku nielen vlastného patróna, ale i novú relaxačnú zónu, ktorej súčasťou sú aj drevené plastiky medveďov v životnej veľkosti. Podľa odhadov organizátorov v poradí už 8. ročník megapodujatia prilákal na Hrebienok rekordných 33-tisíc návštevníkov. Davy ľudí smerovali hore už v prvý deň, pozemná lanovka pendlovala nepretržite od štvrtku až do nedele. Sme tu už štvrtýkrát, teraz sme prišli vyslovene kvôli Máši a medveďovi, je to obľúbená rozprávka našich detí, povedala nám Trebišovčanka Jana, mama trojročného Tomáša a päťročnej Kristínky. Okrem obľúbenej televíznej dvojice, ktorá pricestovala až z ďalekého Ruska a nezabudla si na výlet do Tatier pribaliť aj svoju chalúpku, deti zabavili divadelné predstavenia, úspech zožal i Miro Jaroš so svojimi pesničkami pre (ne)poslušné deti, nechýbali ani tanečné vystúpenia, súťaže s moderátorom Andrejom Bičanom či osvedčené atrakcie. Aj tento rok bol najväčší záujem o Kto je autorom kostola sv. Anny v Tatranskej Javorine? Patrónom Hrebienka je od minulej stredy tristopäťdesiatkilový Kubo, ktorého vytvoril umelecký kováč Vladimír Eperješi. Foto: pet hrabanie sa v kontajneri, kde medzi guličkami deti vyhrabali celkovo až šestnásťtisíc medvedích pochúťok, uviedla výkonná riaditeľka oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Vysoké Tatry Lenka Maťašovská. Obľube sa už tradične tešili i fotografie s ochotne pózujúcimi medveďmi, spestrením bola megažirafa Žofka, ktorá medzi ne zavítala tento Dokončenie z minulého čísla Čo priniesol kostolu? Karl Klimm zmenil ráz stavby. Rímsko-katolícky kostol sv. Salvátora má formálne nezvyčajne blízko k protestantským kostolom 19. storočia vo Švédsku (ako aj kostolom švédskych kolónií v Amerike), kde tento typ architektúry označujú ako sloh národného romantizmu. Karl Klimm, vychádzajúc z predlohy, sofistikovane pozmenil tvary a hmoty z dolnosmokoveckého kostola. Raritné vysunutie bočných lodí ako empor nad terén, ktoré sú na kostole sv. Salvátora, použil, ale ukotvil ich pomocou drevených krakorcov (ide o typický prvok Klimmových stavieb). Ich tvar podtrhol romantický ráz neogotizmu. Zároveň v duchu gotiky vyvýšil hlavnú loď, čím opticky vytvoril i bočné lode, spoločne ich prepojil osadením vysokých okien s oblým zakončením. Tým dosiahol nielen obdivuhodný gotický výraz na malej stavbe, ale hlavne priblížil kostol sv. Anny k forme baziliky a tým táto stavba získala rímsko-katolícku podobu. Podobné konštrukčné riešenie poznáme zo zastrešených veránd, tiahnucich sa po obvode budovy ako pavlače nad terénom, zároveň bolo používané na utilitárnych stavbách Škandinávie. Maroš Semančík ako prvý označil netypické vysunutie bočných lodí na piliere za unikát tatranskej architektúry. Aj keď podobný návrh vybudoval Klimm v Poznani, táto reštaurácia už dnes nestojí a preto môžeme súhlasiť. Pozoruhodný typ vysunutia bočných tribún z tela stavby nad terén nám nie je známy doteraz v žiadnej sakrálnej architektúre. Stratené hlavy Kreslený návrh stavby sa dosiaľ nenašiel. A práve ten by nám mohol ukázať detail, ktorý zostáva stratený v histórii. Dokonca ani miestny obyvatelia si naň nespomínajú. A predsa! Zostali nám fotografie, ktoré ukazujú nový kostol sv. Anny s nevídanou ozdobou na streche: hlavami zvierat. Priali by sme si napísať, že ide o typické nórske dračie hlavy, aké už predtým nechal knieža postaviť na streche zámočku v Tatranskej Kotline. Žiaľ, fotografie nám nedovolia bližšie určiť ich podobu, naopak proporcionálne sa na dračie hlavy neponášajú. Vieme len, že aj tento kostolík bol po príklade Stavkirke (nórskych drevených gotických kostolov) ozdobený hlavami zvierat na každom konci hrebeňa strechy a oblúčkovitý hrebeň sa tiahol po celej dĺžke sedla, tak hlavnej ako aj vedľajších sedlových striech. Prinášame teda rok. Pozornosť pútala i kováčska vyhňa, kto nabral odvahu, mohol si spoločne s umeleckým kováčom Vladimírom Eperješim vykuť hoci aj podkovičku pre šťastie, ba dokonca i medveďa. Práve autor rozprávkového draka Demiána, ktorý stráži Chopok, sa postaral aj o najnovšiu atrakciu Hrebienka. Tristopäťdesiatkilový medveď Kubo víta Pohľad do presbytéria. aspoň tieto fotografie ako dôkaz o stratených hlavách. Interiér kostola sv. Anny Dôkazom toho, že nový kostol sv. Anny mal starostlivo vybraný inventár a bohoslužobné nádoby, je jeho ucelený neogotický štýl. Práve knieža mu určil jednoduchý gotický ráz, čo bolo v súlade s historizujúcim trendom architektúry a symbolikou tej doby. Korešpondencia zaznamenáva, že patrón kostola prejavuje horlivý záujem o kostolný interiér. Knieža si necháva zasielať návrhy aj s opismi. Vieme, že niektoré vracia bez schválenia, ba niekedy je opakovane, kritický je k rezbárskym schopnostiam miestnych podtatranských remeselníkov. Dočítame sa, že Jeho Jasnosť si praje oltár ako aj svietniky vyrezať z limbového dreva a ponechať v prirodzenej farbe, 9 návštevníkov neďaleko stanice pozemnej lanovky síce len od minulej stredy, no už sa z neho stihla stať hviezda populárnych selfies. Konštrukcia je oceľová, na ňu šiel tepaný plech a povrchová úprava. Jazyk aj uši sú zo železa, zuby z kovaných klincov, ktoré sa pribíjajú koňom na podkovy a oči z polodrahokamov, prezradil Eperješi. Takmer dva a pol metrového medveďa síce priniesol na Hrebienok už vlani, teraz sa však rozhodol, že tu ostane natrvalo. Meno Kubo dostal po macovi, ktorý je symbolom známeho detského projektu Tatranská divočina. Ďalších päť medveďov je súčasťou novej relaxačnej zóny, ktorá pribudla na Hrebienku na Dolnej lúke.drevené plastiky v životnej veľkosti iba minulú stredu dokončili traja slovenskí, jeden poľský a jeden český umelec. Chceme, aby každý rok medvedíky pribúdali a do budúcna by sme chceli vybudovať tzv. medvediu cestu, ktorá povedie z Hrebienka až do Smokovca a možno časom osadíme ďalšie medvede aj tam, naznačila ďalšie plány Maťašovská. (pet) ornamentálnu rezbu pozlátiť, na vrchol oltára osadiť drevený kríž a A namaľovať červenou farbou. Aký silný bol dôraz na symboliku, vnímame, keď sledujeme niekoľko listov, ktoré sa týkajú práve výberu farieb a slov. V závere však vidíme, že sa na neogotickom oltári nenachádzajú. Oltár aj svietniky vyhotovil rezbár Mayer v dielni domáceho priemyslu Tatra vo Veľkej pri Poprade. Predpokladáme, že sa jeho dielňa podieľala aj na tvorbe kazateľnice a spovedelnice, kde knieža zdôrazňuje modré závesy. Lavice v gotizujúcom štýle pre rod Hohenlohe-Oehringen, boli hneď schválené, o umiestnení erbu patróna sa viedli dlhé dišputácie a vzniklo niekoľko návrhov. Uvažovalo sa o umiestnení v trancepte (pokračovanie na str. 10)

10 10 TD 16-17/2015 Tatranské spektrum Kto je autorom kostola sv. Anny v Tatranskej Javorine? (dokončenie zo str. 9) či nad arkádou alebo, ako sa nakoniec rozhodli, erb zasadiť nad lavicu patróna. Erb zhotovený neznámym miestnym remeselníkom knieža pre nízku kvalitu odmietol a druhý nechal vyrezať v Berlíne, názov firmy sa však v korešpondencii nespomína. Tzv. oltárne okno v závere presbytéria bolo oproti Klimmovmu návrhu skrátené viedenským maliarom okien Karlom Rockbeckom. Tvorba okien prešla veľmi zdĺhavou komunikáciou, dokonca mu knieža posiela návrh na tvar postranného dekóru bordúry v okne, ktorého výplň, zdá sa, sám nadiktoval. Drobig niekoľkokrát zasiela prosbu o zmenu návrhu, napríklad tak, aby do okna začlenil erb rodu Hohenlohe-Oehringen (ako mu do skice dokreslil Drobig vlastnoručne). Tento detail o niekoľko listov neskôr rušia. Vitráž oltárneho okna zobrazuje sediacu sv. Annu ako učí Pannu Máriu čítať Starý zákon. Pod zobrazenie vybrali latinský text žalmu 148, Laudate Dominum a pripomienku na patrónku kostola. Bohoslužobné nádoby boli zakúpené po porade s jurgovským farárom, ktorý sa vyjadril, že nepotrebuje strieborné nádoby. Knieža však nesúhlasil a objednal bohatý inventár. Zachovala sa nám cenová ponuka z 30. mája 1903 z viedenskej firmy Zambach & Müller, Atelier für Kirchen Paramente odkiaľ knieža objednal (ako dokladá list zo 17. júla 1903) všetok potrebný bohoslužobný inventár (napríklad aj oltárnu lampu, ktorá je dosiaľ v kostole) a bohoslužobné odevy pre kňaza. Ešte 2. augusta doobjednávajú misál, jednu čiernu vlajku na slávnosť vysvätenia kostola, ktorej prípravy sú bohato opisované, až by z nich mohol byť samostatný článok. Čierna vlajka so svätým obrázkom uprostred sa nám dodnes zachovala spolu s ďalšími siedmimi procesiovými vlajkami. Zaujímavé je, že práve táto dokupovaná čierna vlajka má obrázok oválny a ostatné hranatý. Možno im tento detail neurobil radosť. Jurgowský farár sa do komunikácie zapája akoby s nevôľou a knieža žiada, aby vymenil zakúpený zlatý kalich za strieborný. Knieža mu vyhovel a dodal jednoduchý strieborný kalich v gotickom štýle. Vyúčtovanie činilo spolu dvetisíc korún rakúsko-uhorských. Zaslané bolo výnimočne moderným a rýchlym telegrafickým kreditovým spôsobom cez spoločnosť KK. Priv. Oesterreichische Credit Anstalt für Handel und Gewerbe. So službami ateliéru Zambach & Müller museli byť zaiste spokojní, pretože mesiac pred vysvätením kostola objednávajú ešte dva stotridsať centimetrov vysoké obrazy, jeden zobrazuje Madonnu s dieťaťom ako patrónku Uhorska, druhý zasa podobu Krista možno s tŕňovou korunou, nech nám je skica predom zaslaná. Tieto obrazy, i keď reštaurované, dodnes krášlia sakristiu. Pár dní po vysvätení kostola sv. Anny sa knieža obrátil znovu na firmu Zambach & Müller a objednal izbový Krucifix, vhodný tak na postavenie a do procesie, ako aj na zavesenie s malou miskou na svätenú vodu, v cene okolo sto korún. V liste uviedol, že bude určený farárovi ako poďakovanie Priečelie kostola sv. Anny a priečelie kostola sv. Salvátora. Vytvoril: P. Mitrík, upravil autor. Západná fasáda kostola sv. Anny a západná fasáda kostola sv. Salvátora. Vytvoril: P. Mitrík, upravil autor. za slávnostné vysvätenie kostola 24. augusta Ďalej sa v listoch prejednáva text vhodný na tri zvony odliate v Arade (dnešné Rumunsko). V Levočskom archíve sa dozvedáme, že hodiny vo veži vyrobil hodinár Schwing. Organ s piatimi píšťalami, dovezený z pobočky v Budapešti, bol vyúčtovaný k prvému októbru 1902 za rakúsko- -uhorských korún spoločnosti K.uK. Hof-Orgel Fabrik, Gebrueder Rieger. Pri našom prieskume sme fotograficky zdokumentovali ešte tri malé polychrómované drevené oltáriky od miestnych rezbárov. Tieto a ďalšie umelecké predmety v kostole by si zaslúžili odborné vyhodnotenie, a takisto by sa mohli odhaliť aj pôvodné bohoslužobné nádoby a odev. Stavby kniežaťa Christiana Krafta von Hohenlohe-Oehringen Ako je dym indexom ohňa, tak sú stavby indexom kniežaťa von Hohenlohe-Oehringen. Toho si bol knieža vedomý, ale jeho prístup k stavebnej činnosti sa v priebehu rokov menil. Lendacko-javorinský veľkostatok kúpil v období podnikateľskej prosperity konca 19. storočia. Prekvapivo, s ohľadom na pôvod i finančné možnosti, architektonické zákazky zadáva staviteľom alebo mladým architektom z blízkeho okolia. Až pri stavbe kostola sv. Anny, ako sme zistili, oslovuje svojho osobného sekretára, aby našiel vyhovujúceho architekta v Nemecku. Karl Klimm, autor návrhu kostola sv. Anny, vniesol nové unikátne prvky do Tatranskej architektúry, ktoré krásne zapadajú do eklektického obdobia plného historizmu, romantizmu i hľadania netradičných riešení. Na oko nepoučeného turistu pôsobia jeho stavby snáď nenápadným dojmom, tak veľmi už dnes zapadajú do našich hôr. Symbolická kvalita diela kniežaťa Christiana Krafta von Hohenlohe-Oehringen, ktorú Javorina získala svojou unikátnou podobou, ovplyvnila následne dokonca aj jej osudy uprostred vyhrotených československo-poľských sporov v medzivojnovom období. MgA. Hana Krupová Kostol sv. Anny. Fotografia z roku Detail na hrebeň strechy zakončený hlavou. Podrobne si o stavbe kostola sv. Anny môžete prečítať v databáze záverečných prác Katolíckej teologickej fakulty Karlovej Univerzity, ktorá je dostupná na /.

11 Tatranské spektrum TD 16-17/ Marca Pola budú točiť aj v Tatrách Už koncom augusta by sa mala vo Vysokých Tatrách nakrúcať druhá séria úspešného amerického historického seriálu Marco Polo v hlavnej úlohe s talianskym hercom Lorenzom Richelmym! Filmovať by sa malo nielen v okolí Sliezskeho domu vo Velickej doline, ale aj v podhorí. Ako sa nám podarilo zistiť, filmári majú vyhliadnutú Kvetnicu a Velické pleso, prvé klapky by tu mali padnúť už v poslednú augustovú nedeľu. Všetko však bude závisieť od počasia. Podľa našich informácií niektoré zo scén sa budú nakrúcať aj na lúkach v okolí Mengusoviec. Tristočlenný hollywoodsky štáb na čele s britským režisérom Seanom Cameronom Guestom, ktorý spolupracoval aj na filmoch November Man s Piercom Brosnanom, Red 2 s Brucom Willisom či Ghost Rider 2 s Nicolasom Cageom, by sa mal spod Tatier presunúť ďalej do Malej Fatry. V kuloároch sa však skloňuje aj Slovenský raj. V predposlednú júlovú sobotu sa okolie móla na Štrbskom plese premenilo na tatranské Benátky. Romantiku večerného člnkovania dotvárali tóny harfy, zrkadlové sochy, dobové barokové kostýmyči chodúľové divadlo Harlequins, doďaleka sa niesla vôňa grilovaných morských špecialít a popíjalo sa lahodné víno. Druhý ročník Benátskej noci prilákal viac ako zvedavcov. Aj napriek tomu, že nás pred podujatím potrápila búrka, nakoniec sa nebo vyčistilo a Vysoké Tatry sa nám ukázali v plnej kráse, uviedlavýkonná riaditeľka oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Vysoké TatryLenka Maťašovská. V ten večer na hladinu jazera vyrazilo 170 člnkov, ktoré previezli dokopy vyše päťsto návštevníkov. (pet) Foto: Vladimír Ambróz NAPÍSALI STE NÁM Trvalé bydlisko je miesto, kde človek obyčajne býva, chodí mu pošta a je uvedené v občianskom preukaze. Prechodné bydliská bývajú rôzne, nezáleží ani na dĺžke pobytu, skôr na vzťahu ku konkrétnemu miestu. Pre mňa boli kvôli nepriaznivému zdravotnému stavu už od detstva prechodnými bydliskami viaceré tatranské liečebne. Posledné roky sa liečim v Sanatóriu Tatranská Kotlina, ktoré mi prirástlo k srdcu svojou krásnou polohou, tichom, pokojným prostredím a predovšetkým prívetivým, láskavým a ochotným personálom celého sanatória. Som vďačná lekárom, sestrám, rehabilitačným pracovníkom aj všetkým ostatným zamestnancom za starostlivosť a opateru, ktorú nám každoročne zabezpečujú aj napriek nepriaznivým ekonomickým podmienkam, v ktorých sa ocitajú takmer všetky zdravotnícke zariadenia na Slovensku. Americká spoločnosť The Weinstein Company, ktorá stojí napríklad aj za Oscarmi ovenčenou historickou snímkou Kráľova reč v hlavnej úlohe s Colinom Firthom, by mala na Slovensku preinvestovať viac ako dva milióny eur, celkový rozpočet druhej série je približne šesťdesiat miliónov. O podporu už požiadali aj Audiovizuálny fond. Potvrdilo to ministerstvo kultúry. Práve ono vlani prišlo s novelou zákona, podľa ktorej sa o dotáciu z fondu môžu uchádzať aj zahraničné produkcie, ktoré splnia tzv. kultúrny test. Jedným z kritérií je i to, že námet, postavy alebo lokality filmu súvisia s európskou kultúrou, históriou alebo prírodným dedičstvom. Ďalším sú peniaze. Práve dva milióny eur je hranica na to, aby na takýto zaregistrovaný projekt produkčná spoločnosť mohla požiadať o dotáciu vo výške dvadsať percent skutočne preinvestovaných výdavkov na území Slovenska, uviedol riaditeľ Audiovizuálneho fondu Martin Šmatlák. Takýmito finančnými stimulmi chce rezort na Slovensko prilákať veľké filmové spoločnosti, ktoré u nás minú nielen množstvo peňazí, ale prinesú aj nové pracovné miesta a dostanú krajinu na mapu filmového priemyslu. Pokiaľ bude nakrúcanie dobre prebiehať, môžeme sa dočkať aj ďalších veľkých produkcií, vyjadril sa minister kultúry Marek Maďarič. Filmári by mali na Slovensku stráviť zhruba dva mesiace, podľa Šmatláka by sa u nás mala nakrútiť približne štvrtina seriálu. (pet) Sanatórium Tatranská Kotlina moje prechodné bydlisko Ako každý rok som zašla na kus reči s riaditeľom sanatória Ľubomírom Maciakom a z jeho slov bolo cítiť nespokojnosť: Aj napriek pozitívnym prínosom klimatickej liečby a exkluzívnej speleoterapie v Belianskej jaskyni sa vo všeobecnosti uprednostňuje rýchle riešenie cez farmakologickú liečbu v domácom prostredí a žiadateľ sa na preliečenie vo vysokohorskom prostredí dostane až po prekonaní zmluvy so všetkými zdravotnými poisťovňami a poskytuje ústavnú a kúpeľnú liečbu, ako aj hotelové služby pre samoplatcov s dostupnosťou všetkých špecializovaných služieb na úrovni nemocnice. Oproti minulým rokom pribudli nové rehabilitačné procedúry, skvalitnilo sa prístrojové vybavenie laboratória a v renovovanom pavilóne Poľana pribudli technické zariadenia, ktoré celý pavilón sprístupnili administratívnych obmedzení. aj klientom s ťažkým pohybovým A pritom práve naše sanatórium má pre alergikov i astmatikov ideálnu kombináciu vysokohorskej klímy a zachovaného prírodného prostredia, pričom speleoterapia v Belianskej jaskyni je jedinou procedúrou tohto typu pre dospelých v rámci celého Slovenska. V tejto súvislosti zdôraznil: Sanatórium Tatranská Kotlina má uzavreté handicapom. Náš rozhovor dostal nostalgický nádych, ked sme spomenuli na nedávno zosnulého Majstra Ladislava Chudíka. Prišiel do Sanatória v auguste 2007 v nepriaznivom zdravotnom stave, aby sa tu preliečil a zotavil z celkového vysilenia organizmu. Trojtýždňo- (pokračovanie na str. 14) AVIZUJEME (dokončenie zo str. 5) loženom vedeckom pracovisku na Slovensku skúmajú Slnko, máte ideálnu príležitosť! Ohromný zážitok z návštevy kupoly, ktorá ukrýva obrovský ďalekohľad, budú mať istotne aj vaše ratolesti, v prípade dobrého počasia môžete rátať aj s bonusom v podobe fascinujúcich výhľadov. Priestory observatória si môžete obzrieť od 9.30 do hodiny. Vstup je bezplatný. Letmý dotyk leta a ženskej krásy vás očarí v dielach Martina Augustína, ktorý vystavuje v kežmarskej Galérii u anjela. Jeho obrazy sú známe tým, že upokojujú, hladia a zároveň tak trochu aj provokujú pevným postojom, ktorý dnes mnohým chýba. Výstavu si môžete pozrieť až do 10. septembra. Budúcu nedeľu opäť vyrazí na trate Tatranských elektrických železníc historická električka Kométa. Medzi Starým Smokovcom a Tatranskou Lomnicou bude pendlovať po celý deň, jej grafikon nájdete na Poslednú šancu previezť sa vyše storočnou mašinkou počas letných prázdnin budete mať 30. augusta. V predposlednú augustovú sobotu Štrbské Pleso už tradične prevoňajú guláše od výmyslu sveta. Piaty ročník Guláš Cupu privíta súťažné tímy nielen zo Slovenska, ale i spoza hraníc. Ani tento rok nebude chýbať burácanie motorov nablýskaných harleyov a bohatý sprievodný program. Ak chcete vedieť, ktorý guláš bude tento rok ten najlepší, príďte do športového areálu pod mostíkmi a nechajte si spolu s porotou poštekliť chuťové poháriky tým najlepším kulinárskym výtvorom. Kondičku malých športovcov na konci letných prázdnin už po piaty raz preverí miniolympiáda. Pozor, podujatiu Svište na Plese bude tento rok patriť už predposledný augustový víkend! Na malých olympionikov opäť čakajú zaujímavé ceny. Zašportovať si môžete aj u čierneho bociana. V poslednú augustovú nedeľu chystajú v golfovom areáli Black Stork vo Veľkej Lomnici Deň otvorených dverí. Od do hodiny si vás vezme do parády skúsený inštruktor, ktorý vám ukáže základné golfové grify. Keďže počet miest je limitovaný, zaregistrovať by ste sa mali už vopred na golfovej recepcii. Viac informácií získate na tel. čísle 052/ alebo mailom na golf@golfinter.sk či www. golftatry.sk. (pet)

12 12 TD 16-17/2015 Tatranské spektrum Živé strechy vo Vysokých Tatrách Ľudia majú predstavu, že najvhodnejší tvar strechy v drsnom vysokohorskom prostredí Vysokých Tatier je šikmá strecha a konvenčné strešné krytiny ako sú pálená alebo betónová škridla, plech, prípadne asfaltový šindeľ. Alternatívu predstavujú ploché, ale aj šikmé vegetačné strechy, ktoré majú mnohé výhody v letnom období zabraňujú prehrievaniu strešnej konštrukcie a podkrovia, v zime aj vďaka vrstve snehu izolujú pred chladom. Vyparovanie vody zlepšuje klímu aj v dome, má tiež zvukovoizolačné vlastnosti. Z ekologického hľadiska zachytávajú zelené strechy prach a škodliviny, zadržiavajú vodu a majú i pozitívny estetický účinok. Taktiež predlžujú životnosť strechy. Môže sa zdať, že je to módna novinka a trend posledných rokov, no vo Vysokých Tatrách sa takéto strechy budovali už pred 130 rokmi, keď sa okrem šikmých striech pokrytých tradičným materiálom dreveným šindľom, výnimočne pálenou škridlou, prípadne plechom, od začiatku 80. rokov 19. storočia začali objavovať budovy aj s plochými strechami, resp. so strechami s veľmi nízkym sklonom. Výhodou plochých striech bolo okrem zníženia rizika požiaru aj ekonomické hľadisko výrazne sa znížila spotreba dreva na krov a množstvo použitej krytiny. Ich výskyt súvisel s využívaním nových stavebných a izolačných materiálov, akými bol drevocement, dechtová strešná lepenka a asfalt. Na ochranu takýchto striech pred extrémnymi poveternostnými vplyvmi, najmä slnkom a UV žiarením najlepšie poslúžil substrát spolu s rastlinami. Vo Vysokých Tatrách sa uplatnili extenzívne vegetačné strechy. Podľa zachovaných príkladov z prelomu 19. a 20. storočia z blízkych miest a obcí (Kežmarok, Huncovce, Žakovce, Veľká Lomnica) môžeme zrekonštruovať ich konštrukciu a skladbu. Na drevené doskové debnenie sa aplikovala izolačná vrstva z lepenky, dechtu, prípadne asfaltu. Na ňu bola nasypaná drenážna vrstva štrku, pri okrajoch boli väčšie kamienky. Na substráte rástla odolná vegetácia, ktorá znesie extrémne podmienky striedania sucha, tepla a mrazu machy, skalničky a trávy. Ako zábrana pred odplavovaním drenážnych a humóznych vrstiev sa na okraj strechy smerujúci do odkvapového žľabu umiestnila plechová lišta perforovaná okrúhlymi otvormi, cez ktoré sa odvádzala prebytočná voda. Najstaršie budovy, na ktorých boli takéto strechy, sa nachádzali v Novom Smokovci. MUDr. Mikuláš Szontagh st. ( ) nechal v roku 1880 postaviť nový kúpeľný dom. Na rozdiel od svojho staršieho dreveného predchodcu s vysokou strechou bola novostavba murovaná a mala strechu s nízkym sklonom. O dva roky neskôr nechal Dr. Szontagh postaviť nájomnú vilu Eriku s plochými strechami. Na novom Sanatórium Tatra v Starom Smokovci Kúpeľný dom a nové sanatórium v Novom Smokovci sanatóriu (teraz Branisko II.) postavenom v rokoch podľa projektu levočského architekta a staviteľa Antona Müllera ( ) boli ploché strechy tiež riešené ako vegetačné. Neskôr Müller navrhol zelenú plochú strechu nad vstupnou terasou hotela Európa v Novom Smokovci ( ). Spišskosobotský architekt a staviteľ Gedeon Majunke ( ) navrhol a postavil v rokoch pre arcikňažnú (sasko-coburskú princeznú) Klotildu v Starom Smokovci vilu (terajší Kamzík). Ploché strechy spojovacej chodby a hospodárskeho krídla boli vegetačné. Majunke navrhol radikálnu prestavbu požiarom poškodeného objektu kaviarne ( ) v Starom Smokovci. Okolo ústrednej murovanej hmoty objektu navrhol širokú, krytú drevenú verandu. Rozsiahle ploché strechy realizoval ako zatrávnené. V nasledujúcej stavebnej sezóne navrhol a postavil v Starom Smokovci novú reštauráciu. Prestrešenie drevenej konštrukcie verandy riešil plochou vegetačnou strechou. Neskôr Majunke aplikoval zelené ploché strechy aj na ďalších budovách na presklenej hrazdenej terase Hotela Lomnica ( ) v osade Tatranská Lomnica, na drevené verandy pred reštauráciou a kaviarňou v Novom Smokovci postavené v nasledujúcej stavebnej sezóne či prístavbe verandy reštaurácie hotela Weszterheim v Tatranskej Polianke v roku V Dolnom Smokovci budovy navzájom komunikačne poprepájal ľahkými drevenými kolonádami pokrytými vegetačnými strechami. Šindľová strecha jeho budovy poštového a telegrafného úradu v Starom Smokovci z rokov bola neskôr nahradená vegetačnou strechou s nízkym sklonom. Zelené strechy našli uplatnenie aj v extrémnych vysokohorských podmienkach pri výstavbe turistických chát. Pri Popradskom plese nechal v roku 1881 Uhorský karpatský spolok postaviť na mieste vyhorenej Majláthovej chaty novú, ktorá už bola murovaná. Strecha s nízkym sklonom bola riešená pravdepodobne ako vegetačná. Analogický tvar strechy mala prízemná chata Sliezsky dom vo Velickej doline, ktorú postavil v rokoch stavebný majster Gustáv Husz ( ) z Tvarožnej. Pôvod-

13 Tatranské spektrum TD 16-17/ ná nízka drevocementová strecha Fridrichovej chaty pri Zelenom plese realizovaná v rokoch podľa projektu kežmarského staviteľa Juraja Kornela Schwarza ( ) bola pravdepodobne tiež vegetačná. Téryho chatu pri Piatich Spišských plesách nechal v rokoch vybudovať Maďarský turistický spolok. Navrhol ju budapeštiansky architekt József Pfinn ( ) v roku 1897 a pre konkrétne terénne a klimatické prostredie Malej Studenej doliny projekt upravil Gedeon Majunke. Majunke popisuje svoj návrh technického riešenia segmentovej streche nasledovne: Strecha, ktorá je zároveň aj stropom, je konštruovaná z oceľových nosníkov s betónovou Rabitzovou doskou, na toto som aplikoval riadnu drevocementovú strechu, namiesto dreva som použil betón. Na drevocement ide vrstva štrku, zhora prikrytá trávovými vankúšmi, aby ochránili drevocement pred vplyvom slnečných lúčov. Plochá vegetačná strecha bola použitá na prístavbe drevenej presklenej verandy chaty Kamzík na Starolesnianskej poľane v roku Spišský rodák, budapeštiansky architekt Guido Hoepfner ( ) taktiež projektoval prístavby s plochými zelenými strechami. Tak to bolo pri prístavbe reštauračného krídla ( ) k monumentálnemu luxusnému Grandhotelu v Starom Smokovci, ktorý bol podľa jeho projektu dokončený krátko predtým. Neznámy projektant sa inšpi- Vila Kamzík v Starom Smokovci Kaviareň v Starom Smokovci roval Hoepfnerovými kruhovitými vstupmi pri návrhu prístavby pred vilu Morgač (Svišťovka) v Tatranských Matliaroch z roku Prízemná prístavba postavená pravdepodobne o dva roky neskôr mala ploché vegetačné strechy. Najväčšou stavebnou akciou v Tatranskej Polianke bola výstavba sanatória Dr. Guhra postaveného v rokoch Táto budova bola podobne ako aj prístavby spoločenských miestností a jedálne ( ) pokrytá plochými zelenými strechami. Počas 1. svetovej vojny projektoval Hoepfner sanatórium Tatra, ktoré vzniklo v Starom Smokovci prestavbou a prístavbami hotelov Scepusia a Csákyho dom v rokoch Navrhované drevocementové strechy jedálne a spojovacieho krčku s halou boli realizované ako vegetačné. Aj v medzivojnovom období sa ešte zvykli občas používať zelené strechy. Tak napríklad významný slovenský architekt Michal Milan Harminc ( ) ju realizoval v rokoch pri prestavbe tzv. lekárne (po neskoršej dostavbe Štúr) v Dolnom Smokovci pravdepodobne podľa projektu Josefa Lamberta Hölzela zo stavebnej správy štátnych kúpeľov. Ďalšie ploché vegetačné strechy vznikli na Štrbskom Plese. Pre Klub československých turistov postavil v roku 1926 staviteľ Josef Šašinka ( ) bufet a turistickú jedáleň. Boli riešené ako prístavba k budove stanice zubačky. Hrazdená konštrukcia z neomietnutého tehlového muriva korešpondovala so staršou budovou. O rok neskôr na podnet nájomcu reštaurácie Jána Osska nechalo ministerstvo verejného zdravotníctva a telesnej výchovy postaviť presklenú verandu reštaurácie k vile Jána Jiskru z Brandýsa (neskôr Solisko). Do dnešných dní sa vo Vysokých Tatrách nezachovala žiadna funkčná historická vegetačná strecha. Jedinými dokladmi sú dnes už len historické fotografie a pohľadnice. V súčasnej architektúre vo Vysokých Tatrách použil vegetačnú strechu na markíze prekrývajúcej hlavný vstup do Grand Hotela Kempinski High Tatras na Štrbskom Plese ( ) architekt Peter Černo v spolupráci s Martinom Černom a Gianfrancom Maiom z mníchovskej kancelárie Cerno+Architekten. Tento nasledovaniahodný príklad však ostal bez odozvy. Ako vyplýva z uvedených historických príkladov, ploché vegetačné strechy majú vo Vysokých Tatrách dlhú tradíciu, a aj preto by bolo vhodné, aby sa pri novej výstavbe, prípadne rekonštrukciách rozšírili v čo najväčšej miere. Maroš Semančík

14 14 TD 16-17/2015 Z vrchov a dolín V SKRATKE Až po dvoch dňoch sa horským záchranárom podarilo nájsť telo 27-ročnej Slovenky, ktorá sa ešte minulý piatok vybrala na túru do Vysokých Tatier. Jej cieľom mal byť Furkotský, Hrubý alebo Štrbský štít, bez známok života ju napokon v nedeľu popoludní objavili pod stenou Satana v Mlynickej doline. Viac šťastia mala štvorica Maďarov, ktorá v nedeľu večer zablúdila v Čiernej Javorovej doline. Pôvodne plánovali prejsť cez Baranie rohy, avšak pravdepodobne skončili v Stolarczykovom sedle, ktorým sa dostali až do doliny. Keďže so sebou nemali svetlo a ani jedlo a pitie, záchranári sa im vydali oproti. Avšak keď ráno dorazili na miesto, turistov tam nenašli. Horskú záchrannú službu (HZS) napokon kontaktovali sms-kou a oznámili, že už pomoc nepotrebujú. Ešte minulý utorok horskí záchranári ratovali Slovenku, ktorá spadla pri zostupe z Téryho chaty a zranila si dolnú končatinu, deň predtým vyrážali na pomoc turistom hneď dvakrát. Neďaleko Chaty pri Zelenom plese stratil vedomie 67-ročný český turista. Príčinou zástavy krvného obehu bol pravdepodobne infarkt myokardu. Prvú pomoc mu poskytla lekárka, ktorá bola v tom čase nablízku. Z chaty je doniesli defibrilátor, ktorým vybavili prvých päť tatranských chát len vlani na jeseň v rámci spoločného projektu Slovenských elektrární, Asociácie horských záchranárov a HZS. Muža sa lekárke podarilo oživiť, po prílete záchranárskeho vrtuľníka bol už pri vedomí. Okrem neho záchranári ratovali aj 54-ročného Nemca s tržnou ranou na hlave, ktorý aj napriek zraneniu dokázal zostúpiť spod Rysov na Popradské pleso. V poslednú júlovú sobotu horských záchranárov zalarmoval poľský horolezec, ktorý ohlásil výpadok lezkyne zo západnej steny galérie Ostrvy. Volanie o pomoc v tom čase prišlo aj spod Jahňacieho štítu, kde turistu nepriamo zasiahol blesk. Keďže vrtuľník, ktorý letel k 33-ročnej Poľke s podozrením na poranenie chrbtice a rebier, nemohol pre zlé poveternostné podmienky naložiť pacientku na palubu, po zafixovaní zranených končatín ženu záchranári nabalili do vákuového matraca a na nosidlách ju transportovali k Popradskému plesu, kde si ju prevzali zdravotníci. Muž, ktorý po zásahu bleskom utrpel poranenie hlavy spojené s amnéziou, bol našťastie pri vedomí, a tak s ním záchranári pokračovali do oblasti Žeruchových veží, kde si (pokračovanie na str. 15) Laná svätili po dvadsiatykrát Netradične začala sobotňajšia časť Sviatku horských vodcov pri Kaplnke v Starom Smokovci posvätením lán. Až následne sa odobral sprievod do areálu Kúpeľov Nový Smokovec, kde pokračovala spoločenská časť stretnutia. Ako sme si už zvykli, nechýbalo ani dopoludňajšie lezenie pre deti v Tatranskej Kotline a v piatok večer prednáška, premietanie i spomienka na smokoveckom cintoríne pri pamätníku venovanom horským vodcom a horským záchranárom. Tento rok sme sa rozhodli nadviazať na projekt Roku Tatier z dielne oblastnej organizácie cestovného ruchu Vysoké Tatry Podhorie a Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry. V rámci Roku Tatier sme si pripomenuli významné míľniky, ktoré zasiahli do histórie Tatier. Horskí vodcovia si v roku 2015 pripomínajú 50. výročie vzniku Medzinárodnej asociácie Horskí vodcovia si každoročne nechávajú posvätiť laná pred starosmokveckou kaplnkou. TIP NA VÝLET S DEŤMI Ak rozmýšľate nad tým, kam sa vydať na nenáročnú túru so svojimi ratolesťami, vyberte sa na Rainerovu chatu, kde nájdete aj mini múzeum vysokohorských nosičov. Ak si výlet naplánujete na tretiu augustovú sobotu, neobanujete, na Starolesnianskej poľane chystajú Deň chaty. Chatár Peter Petras ponúkne návštevníkom aj tento rok osvedčený program. Okrem skvelej muzičky a chutného gulášu sú pripravené súťaže pre deti, odvážlivcov aj tento rok čaká výzva v podobe Nosičskej próby, ktorá preverí svaly a výdrž všetkých, čo si chcú otestovať ako chutí nosičský chlebíček. Ak si trúfate vyložiť na plecia krošňu s približne šesťdesiatkilogramovým nákladom a prejsť s ňou približne tristometrový okruh Starolesnianskou poľanou neváhajte a príďte si to skúsiť! Celodenný program štartuje o hodine, veselo však bude pri Rainerovej chate už od rána. O zábavu sa až do neskorého popoludnia postará Folklórny súbor Javorník. (pet) Sanatórium Tatranská Kotlina moje prechodné bydlisko (dokončenie zo str. 11) vý pobyt ho doslova postavil na nohy a vďaka intenzívnej liečbe, rehabilitáciám a všestrannej starostlivosti mohol odísť po vlastných, ako sa hovorí. Celý personál sanatória naňho dodnes spomína ako na veľmi príjemného a skromného človeka a všetkých potešilo, že aj pobyt v Sanatóriu naisto prispel k tomu, že pán Chudík mohol medzi nami pobudnúť ešte ďalších osem rokov života. Ja na záver dodám len toľko, že ako dlhoročný astmatický a alergický pacient ďakujem Pánu Bohu za Vysoké Tatry a liečebne v nich, kde mi doslova zachránili život. Preto mi príde ľúto, keď vidím, že namiesto toho, aby sme Tatry a ich blahodárne klimatické podmienky využívali pre zdravie ľudí, zveľaďovali ich a chránili, tak ich nenapodobiteľný liečebný význam z roka na rok okliešťujeme. Pôvodné liečebné ústavy, ktoré dosahovali vynikajúce liečebné výsledky (Solisko, Hviezdoslav, Kriváň, Jánošík, Helios na Štrbskom Plese či moja milovaná Liečebňa Štôla), už nikto neobnoví, ani nenahradí ich kúpeľné kapacity. A hotely postavené namiesto liečební často zívajú prázdnotou... na Slovensku je to tak Ružen Bradová horských vodcov UIAGM. Ďalším významným výročím je prvý zaznamenaný turistický výlet, ktorý sa uskutočnil pred 450 rokmi z Kežmarku na chatu k Zelenému plesu. Pred 400 rokmi uskutočnil Dávid Frölich aj prvý výstup na tatranský štít, povedal Peter Tomko, bývalý predseda Národnej asociácie horských vodcov Slovenska (NAHVS), ktorá si svoju stavovskú príslušnosť pripomenula dvojdňovým podujatím už po dvadsiatykrát. Sú to chvíle, keď sa môžeme spoločne stretnúť s našimi známymi, priateľmi, klientmi a rodinami, sviatok horských vodcov je venovaný najmä im, doplnil Tomko. NHVS dnes združuje 56 členov, vznikla v roku 1994 a o dva roky neskôr sa jej členovia stali aj súčasťou medzinárodnej organizácie združujúcej horských vodcov po celom svete. Ďalších deväť ašpirantov po niekoľkých kurzoch už získava prvé skúsenosti s vodcovskými túrami pod dohľadom svojich skúsenejších kolegov, na budúci rok v júni by mali skladať záverečné skúšky. Stať sa horským vodcom je veľký záväzok. Človek tak berie na seba zodpovednosť za ľudí, ktorých sprevádza po horách. Tí mu dôverujú a odovzdávajú do rúk svoj život, zdravie a neraz dokonca aj svoje deti. Preto sa tomuto povolaniu nemôže venovať hocikto. Pred otvorením nového cyklu vzdelávania vždy máme okolo tridsať žiadostí, ale po skúškach nám ostane tak deväť až desať adeptov, ktorí sú schopní absolvovať toto náročné vzdelávanie a následne prax, vysvetľuje Tomko, ktorý sa upísal tomuto remeslu pred 21 rokmi. Aj keď vzdelanie je garanciou skúseností, občas to nestačí a objektívne nebezpečenstvo, ktoré sa v horách nachádza, prinesie aj tragické udalosti. Či už to bola smrť Michala Hnidku, ktorý pred dvoma rokmi zahynul v lavíne aj s klientom, za dramatických okolností umrel v horách pred dvoma rokmi aj Peter Šperka, či nedávno v troskách záchranárskeho vrtuľníka medzi štyrmi obeťami bol aj Dušan Leskovjanský, ktorý okrem toho, že bol horský záchranár, od roku 2010 pôsobil aj ako horský vodca. Pred pár dňami som aj ja mal vodcovskú túru s jedným z ašpirantov a poukázal som na to, že keby sme išli sami dvaja, veľmi by sme neriešili ako a kadiaľ ideme, ale akonáhle sme s klientom, vyberáme trasu, hodnotíme, rozmýšľame tak, aby to bolo pre neho zaujímavé a bezpečné, zhodnotil na záver Tomko. (ija)

15 Z vrchov a dolín História slovenskej turistiky ma zaujímala už desaťročia, v súvislosti s mojimi funkciami v turistickom hnutí a s okrúhlymi výročiami založenia turistických spolkov či vzniku turistických podujatí, napríklad Národného výstupu na Kriváň. Už v roku 1999 som bol zostavovateľom a spoluautorom drobnejšej publikácie Cesty slovenskej turistiky a napísal som aj rad článkov s touto tematikou, prezradil nám Ladislav Khandl, ktorý publikáciu História turistiky na území Slovenska od štúrovcov po dnešok zostavil spoločne s fotografom Vladimírom Bártom. Jej rukopis sa začal rodiť už pred niekoľkými rokmi, dať mu konečnú podobu sa však podarilo až teraz. Napriek strednému rozsahu je to stále vlastne len náčrt histórie, mnoho faktov a podrobností sa do knihy nezmestilo, priznáva autor textov. Dejiny turistky ho vraj neraz prekvapili i potrápili. Pri štúdiu témy som narazil na množstvo rozporných informácií, ktoré som sa pokúsil uviesť na pravú mieru. Napriek tomu niekde ešte ostáva mnoho otvorených a nevyjasnených otázok z histórie turistiky, ktoré sa pokúsim doriešiť v budúcnosti a zrejme to urobia aj autori ďalších publikácií s touto tematikou, dodáva Khandl. Ak si v knihe zalistujete, naďabíte skutočne na množstvo zaujímavostí, a to nielen v súvislosti s prvým turistickým spolkom na území dnešného Slovenska, ktorý je spätý práve s našimi veľhorami. Vysoké Tatry sú kolískou organizovanej turistiky na území Slovenska, roku 1873 založili v Smokovci Uhorský karpatský spolok (UKS). V minulosti bol dosť rozpačitý prístup Slovákov k tomuto spolku, napokon okrem spolupráce sa zaznamenali aj trenice medzi maďarsky hovoriacimi a slovenskými činovníkmi či členmi spolku. Veľa Slovákov však bolo činných v liptovskej sekcii UKS a členmi boli aj viacerí známi slovenskí národovci, napríklad kňaz Andrej Dianiška z Batizoviec, ozrejmuje Khandl. Publikácia podrobnejšie predstavuje i jednotlivé sekcie UKS, na stránkach knihy sa dozviete viac aj o ďalších spolkoch, medzi nimi nechýba ani Tatranský spolok turistický, na ktorý si dokonca zaspomínal sám Miloš Janoška. Okrem neho autori venovali pozornosť i ďalším vyše 150 osobnostiam dejín turistiky, okrem štúrovcov sa v publikácii spomínajú aj také zvučné mená ako Edmund Téry, Kornel Stodola či Alojz Lutonský. História turistiky na území Slovenska od štúrovcov po dnešok TD 16-17/2015 Knižná novinka mapuje históriu turistiky od štúrovcov až po dnešok Na knižný trh sa práve v týchto dňoch dostáva novinka, ktorá mapuje históriu turistiky na území Slovenska od štúrovcov až po dnešok. Takmer stostranová veľkoformátová publikácia čitateľom priblíži nielen najvýznamnejšie udalosti organizovanej turistiky, ale i významné spolky, kluby či osobnosti späté s jej dejinami. Texty dopĺňa 280 farebných a čiernobielych fotografií. TIP PRE TÝCH, KTORÍ CHCÚ SPOZNAŤ NOVÉ MIESTA Vydajte sa po stopách profesora Grosza Ak chcete spoznať tajomstvá Doliny Kežmarskej Bielej vody, vydajte sa turistickým chodníkom prof. Alfréda Grosza. Trasa sa začína na parkovisku Biela voda, kde nájdete aj prehľadnú mapu, ak budete podľa nej pokračovať ďalej, postupne objavíte ďalších osem tabuliek, ktoré vám prezradia aj to, aké objekty na ich miestach kedysi stáli. Jedným z nich bola i Kežmarská chata pri Veľkom Bielom plese, neďaleko ktorého sa nachádza aj pamätná tabuľa s menom kežmarského profesora. Profesor Grosz si túto dolinu veľmi vážil, rád do nej chodieval. Skrátka mal ju v srdci, žil ňou a aj jeho posledná vôľa bola, aby tu rozsypali jeho popol, prezradil Kežmarčan Oto Rozložník, iniciátor myšlienky vytvorenia spomienkového chodníka. Práve jeho kniha Veselo a smutno v Doline Kežmarskej Bielej vody je netradičným sprievodcom po tomto kúte Tatier. jednoducho povedané slovom i obrazom prezentuje širokú škálu a rozmanitosť turistického diania. Okrem osobností, spolkov a klubov približuje i nevšednú atmosféru zrazov vysokohorských turistov, turistických výstupov na dominanty Slovenska, peších prechodov a lyžiarskych prejazdov po hrebeňoch našich hôr i splavov po riekach. Prehľadom letných i zimných podujatí, najmä zrazov, vracia čitateľov do dejísk týchto udalostí. Nostalgiou dýchajú staré fotografie dávno zabudnutých horských chát a útulní roztratených v slovenských horstvách, história ožíva aj v spomienkach na vývoj časopisu Krásy Slovenska a plejádu jeho zanietených tvorcov. Publikácia mieri k čitateľom, pre ktorých turistika nie sú len prejdené kilometre, ale životný štýl. Knihu vydal Klub fotopublicistov Slovenského syndikátu novinárov. (pet) Pamiatku prof. Grosza, ktorého prejav zaznel 4. októbra 1942 pri otváraní Kežmarskej chaty, si 22. augusta uctia aj jej priaznivci. Pri príležitosti 130. výročia jeho narodenia odštartujú 1. ročník podujatia Turistickým chodníkom prof. Alfréda Grosza. Zraz je na parkovisku Biela voda o 9.00 hodine, trasa povedie až k Veľkému Bielemu plesu, odtiaľ na Chatu pri Zelenom plese a späť k Šalviovému prameňu. Neváhajte a pridajte sa k nim! Okrem nových zážitkov máte príležitosť si zo stretnutia priaznivcov bývalej Kežmarskej chaty a profesora Grosza odniesť i výročnú turistickú známku pripomínajúcu 130 rokov jeho narodenia, zasúťažiť si môžete aj o najkrajšiu fotografiu z tejto akcie. Ak sa rozhodnete prísť, nezabudnite na poistenie v horách. Viac informácií získate na tel. čísle (pet) V SKRATKE 15 (dokončenie zo str. 14) ho po zlepšení počasia vyzdvihol vrtuľník. V predposledný júlový piatok pomoc záchranárov potrebovala 65-ročná slovenská turistka, ktorá skolabovala na Hrebienku po tom, čo sa sťažovala na bolesti hrudníka. Dva dni predtým ratovali aj Slováka, ktorého na Popradskom plese potrápili silné kŕče v oblasti brucha. V predposledný júlový pondelok vyrážali záchranári na pomoc 9-ročnému chlapcovi, ktorý si pri páde na turistickom chodníku k vodopádu Skok v Mlynickej doline poranil hornú končatinu a pre silné bolesti nedokázal pokračovať ďalej. Do popradskej nemocnice ho napokon previezol vrtuľník. Deň predtým pomáhali 59-ročnej slovenskej turistke, ktorá sa pošmykla na Štrbskom Plese pri Jazierkach lásky. Pri páde si poranila dolnú končatinu v oblasti členka. Rušno mali záchranári aj predposlednú júlovú sobotu. Iba deň po tom, ako v Slovenskom raji zahynuli všetci štyria členovia posádky záchranárskeho vrtuľníka, prišli iba z Vysokých Tatier hneď tri volania o pomoc. Najprv pod Skalnatým plesom zachraňovali nemeckú turistku s podozrením na zlomeninu nohy v oblasti predkolenia, vzápätí ratovali Slovenku, ktorá si poranila dolnú končatinu neďaleko Hincovho plesa. Po tom, čo ju na nosidlách transportovali na Popradské pleso, priamo tam ošetrili i hosťa z horského hotela, ktorý sa zranil pri páde v sprche. V druhú júlovú sobotu v Priečnom sedle 63-ročného turistu zaskočili bolesti v hrudníku spojené s nevoľnosťou a slabosťou. Keďže pre silný vietor sa k nemu nedokázal priblížiť vrtuľník, slovenskí záchranári požiadali o pomoc svojich poľských kolegov, ktorým sa podarilo muža previezť do Starého Smokovca, kde už na neho čakala sanitka s lekárom. Podvečer už vrtuľník mieril pod Rysy, kde si v oblasti Žabích plies poranila dolnú končatinu 27-ročná slovenská turistka. Pakistanská polícia minulý týždeň zabila šéfa radikálnej skupiny Laškare džhangvi Málikí Isaka, jeho dvoch synov a ďalších jedenásť ďalších ozbrojencov, ktorí sa ich pokúsili oslobodiť počas prevozu do inej väznice. Práve tejto skupine pripisujú útok na základný tábor pod osemtisícovkou Nanga Parbat, pri ktorom radikáli pred dvoma rokmi zavraždili aj dvojicu slovenských horolezcov Petra Šperka a Antona Dobeša. (pet)

16 16 TD 16-17/2015 Ochrana prírody Pavel Ballo: Každá návšteva svištej kolónie je pre mňa prekvapením Zakaždým, keď rozpráva o svojej práci, v jeho hlase počuť až neskutočné zanietenie. Na Slovensku snáď neexistuje nik, kto by pozorovaním svišťov strávil toľko času ako on. Skúsený krajinár Správy TANAPu Pavel Ballo presne vie, kde majú svoje nory a dokonca sa za tie roky naučil rozoznávať už aj ich hvizd. Svišťom zasvätil nielen profesionálny život ochranára, ale i voľný čas, otvorene priznáva, že kvôli nim zanedbáva aj svoju vlastnú rodinu. Tie zvieratá si tú obetu zaslúžia, veď je to druhý symbol Tatier, vraví človek, ktorý stojí za úspešným projektom prinavrátenia svišťov do Belianskych Tatier. Jeho vášeň pre svište mu dokonca vyniesla prezývku Sviští muž. Kedy a prečo ste sa upísali práve svišťom? Začal som sa nimi zaoberať vtedy, keď Američania po roku 2000 uvoľnili do komerčnej sféry družicový systém GPS. Volal mi profesor Pawel Brzuski z Krakova, ktorých chodieval na rôzne vedecké konferencie po celom svete, a oznámil mi, že teraz už môžeme zamerať v submetrovej presnosti zemepisný bod na ktoromkoľvek mieste na Zemi odkiaľ vidno oblohu. Pomyslel som si, že to bolo vymyslené aj na svište, veď v alpínskom stupni neexistuje žiadna prekážka, ktorá by zatieňovala družice na oblohe. Predtým sa mapy svištích kolónií robili tak, že zapískal svišť a my sme to na mape v tom žľabe alebo doline zakrúžkovali. Nebolo to také presné ako dnes, keď sa dá hovoriť o presnosti na centimetre. GPS hore nemá žiaden problém, nezavadzajú tam žiadne stromy, žiadne domy, takže chytám hore desať jedenásť družíc, čiže zameriava to naozaj veľmi presne. Momentálne mám digitálne zaznamenaných dvadsaťštyritisíc svištích nôr. Osobitne sú zamerané materské nory, kde svištia matka vychováva mláďatá, vieme presne, kde sú zimné nory, bezpečnostné, únikové nory... Jedna svištia rodina má sto, dvesto, aj dvestopäťdesiat nôr,takže, keď sa do doliny vrátim napríklad o dva roky, viem, čo sa tam za ten čas zmenilo. Pozorovaním svišťov ste strávili tisíce hodín. Dokážu vás ešte vôbec niečím prekvapiť? Zakaždým je to o inom. Vždy odtiaľ prídem sprostý, ako keby som sa od svišťov vracal po prvý raz. Každá návšteva je prekvapením. Napríklad je známe, že svište sú bylinožravce, ale v ich truse som nachádzal aj krovky hmyzu ako bystrušky. Teraz sme zistili, že keď im chýbajú bielkoviny, tak sa pustia aj do mäsa a dajú si uhynuté zviera. Za svišťami vyrážate nielen od jari do jesene, ale aj počas zimných mesiacov, keď sú ich nory prikryté snehom. Niekto sa možno pozastaví nad tým, aký to má zmysel, keď vtedy zvieratá spia... Kedysi sa hovorilo, že načo by sa mali svište sledovať aj v zime, keď spia. Ja používam skialpinistické lyže, čo sa u zoológov sa kedysi nenosilo, a takto chodím merať hĺbku snehu nad zimnými norami. Viem, že svište potrebujú meter a pol až dva metre snehu, pretože inak by vymrzli. Počas polročnej hibernácie majú telesnú teplotu približne štyri stupne, takže skutočne potrebujú tú izoláciu. Keď je hore mínus dvadsať a dole mínus dva tri stupne, je to pre nich veľká pomoc. Je to niečo ako polystyrén, svište sú v nore zahrabané, vchod majú zamurovaný ešte osemdesiatcentimetrovým štopľom z kameňov, trávy a zeminy, takže sú dokonale izolované. No ak si napríklad mladá neskúsená rodina spraví zimnú noru v lavínisku a stane sa, že sa odtrhne lavína alebo príde mínus dvadsať stupňov a nenapadne sneh, tak vymrzne. Na jar, keď tam prídem, vidím, že zimná nora ostala zamurovaná a svište sa nevyhrabali. Stojíte aj za úspešným projektom prinavrátenia svišťov do Belianskych Tatier, kde ste pred niekoľkými rokmi presťahovali jedince zo Západných Tatier. Ako sa im darí na novom mieste? Darí sa im veľmi dobre. Ich počet sa približuje k päťdesiatim jedincom a nory sa už objavujú aj smerom na Kopské sedlo, čiže prepojenie kolónií s vysokotatranskými svišťami je už len otázkou času. Prečo ste vôbec nad niečím takým uvažovali? Niekde som čítal, že počas druhej svetovej vojny vystrieľali v španielskych Pyrenejach všetky svište pytliaci. Po vojne im ich dodali Francúzi a ich potomkovia tam žijú dodnes. Zohnal som o tom literatúru, zistil, ako ich chytali a na aké návnady, vypracoval celú metodiku na to, aby sme niečo také mohli urobiť aj my. Keď som zameral Západné Tatry komplet od Kôprovej doliny až po Sivý vrch, našiel som tam 144 materských nôr, najviac ich bolo v Žiarskom sedle, v Bystrej doline a za Salatínom, takže na základe toho sme presne vedeli, kde Ochranár Pavel Ballo má za sebou naozaj mravenčiu prácu. Niekoľko rokov po Tatrách hľadal svištie nory, zameriaval ich presné súradnice prístrojom GPS a potom zakresľoval do máp. Foto: pet ich budeme chytať. Pozreli sme sa do máp a vybrali sme si hlavne centrálnu časť Roháčov, kde sú početné svištie rodiny, ale keďže sme nevedeli, či sme nepochytali bratov a sestry, tak aby nedošlo k imbrídingu, čo je príbuzenská plemenitba, tak som ešte navrhol, aby sme preniesli ešte ďalšie svište z Bystrej doliny. Presun musel byť rýchly, pretože svištie matky už boli tesne po párení na začiatku gravidity.celkovom sme zo Západných do Belianskych Tatier preniesli osemnásť svišťov a zatiaľ sa im na novom mieste veľmi dobre darí. Musím však povedať, že na tom majú zásluhu aj fotopasce a najmä strážna služba. Takisto je dobré, že máme sezónnu uzáveru, pretože aj príroda si musí niekedy oddýchnuť. Práve v polovici apríla sa totiž začínajú vyhrabávať svište a následne sa pária, takisto kamzice sú vysoko gravidné, takže aj ony potrebujú pokoj. Aký bol vlastne dôvod vyhynutia posledného svišťa v Beliankach? Určite to bol človek. To je najväčší predátor. Bolo tam dvanásť rodín, potom už len šesť, tri a v roku 2007 odišiel v Širokom sedle aj posledný svišť. Ešte v minulom storočí žili v dedinách ako Ždiar, Lendak, Jurgów typické pytliacke rodiny, ktoré chodili do Belianok poľovať na svište kvôli masti. Stretávate sa s pytliactvom aj dnes? Alebo je to už len nešvár dôb minulých? Posledné štyri roky som nenašiel žiadne pobytové znaky po pytliakoch, ale myslím si, že pytliactvo nikdy nevymizne. Keby som začal zháňať svištiu masť po dedinách, tak určite by som ju niekde kúpil. Vždy je záujem o tieto veci, ponúkajú sa orlie perá, kamzičie rožky sa chodia hľadať do lavín, takže stále to funguje. Pytliactvo len musíme držať na uzde a teraz nám pomáha aj technika. Či už sú to fotopasce alebo webkamery. Otázka priamo na telo. Otestovali ste svištiu masť? Skúsil som ju, ale neviem, či pomáha. To by som musel byť najprv chorý. Doniesli mi ju zo Švajčiarska, tak aspoň na prednášky mám krabičku. V Alpách svište chovajú vyslovene kvôli tuku. Neraz ich tam chovajú aj chatári, aby sa im nepodhrabali, tak majú hlboko zapustené ploty a v tých železných sieťach tie svište držia. Večer im ešte hádžu chlieb, ktorý nepojedia turisti, aby sa riadne vyžrali. Tú masť, čo stopia z toho svišťa, by som si ja ale nedal ani na retiazku na bicykel. Tam je to vyslovene biznis, u nás svište žerú samé horce, ženšene, čiže liečivé bylinky, takže tá sila tatranskej prírody ostane v tej masti... Za tie roky, čo sledujete svište, ste určite s nimi zažili množstvo zaujímavých príhod. Aký najsilnejší zážitok sa vám s nimi spája? Bolo to v Žiarskom sedle, sledoval som ako chcel orol uloviť mladého svišťa. Priletel od Poľska, keď ho zazrela svištica, hneď pískla a schovala obidve mláďatá. Orol preletel ponad nich ako chorá vrana. Zaujalo ma to, lebo ja robím paragliding a viem niečo o laminárnom prúdení a orol je naozaj šéf v lietaní, vždy vie ten laminár chytiť, nechce sa mu mávať krídlami, no zrazu letel smerom na Žiarsku chatu stredom doliny, kde nie je žiaden prúd. Svištica si pomyslela, že je nažratý a vyšla von aj s mláďatami, on zrazu niečo spravil s krídlami, dal znamenie druhému orlovi, ktorý bol schovaný za Plačlivým a uchmatol mladé. Ďalší zážitok je tiež s orlom. V Bystrej doline,

17 Ochrana prírody TD 16-17/ kde je asi dvanásť materských nôr, ho zbadala svištica, ktorá mala pri sebe asi troje mladých. Bol som od nich zhruba tridsať metrov, ale nezahnala ich preč. Naopak, ako by im ukazovala, že takto vyzerá orol, keď je nažratý a nebude útočiť. Ako prelietaval, tak postupne aj ostatné matky pískali a svojim mláďatám vysvetľovali, že im nič nespraví. Je niečo, čomu by sme sa mohli aj my, ľudia od svišťov priučiť? Svište majú úplne odlišný spôsob života. Pol roka hibernujú, takže hoci sa dožívajú až osemnásť rokov, čo je v porovnaní s ostatnými hlodavcami dosť, polovicu z toho prespia. Sú to glaciálne relikty, nám sa možno zdá, že žijú v extrémnych podmienkach, ale je to ich prirodzený biotop, ich prirodzené prostredie, na ktoré sú geneticky prispôsobené, vedia si s tým poradiť. Nemajú čas na žiadne srandy. Keď chce svišť prežiť tatranskú zimu, kedy je dá sa povedať v kóme, veď srdce mu udrie raz za 15 sekúnd, dýchne raz za 15 sekúnd, tak sa musí na jeseň vypásť z tých štyroch na šesť kíl za pomerne veľmi krátku dobu. Najhoršie je, keď ich ľudia vyrušujú a potom sú vystresované. Keď napríklad za dva dni prejde cez svištiu kolóniu štyrikrát pes, to je akoby sme my dva dni nejedli. Odkiaľ sa vlastne svište v Tatrách vzali? Sú tu od pleistocénu. Ako ustupovali ľadovce, tak ostali v alpínskom stupni. Napríklad na Ukrajine alebo v Bielorusku ostali dole, na rovinách. Volajú ich tam bobak. U nás majú svište zimné nory v priemere v metroch, ale za posledné dva roky sa nám ich podarilo nájsť aj vyššie, v Mengusovskej doline v 2 360metroch, pri Zlobivej to bolo tiež okolo metrov a na Baníkove asi štyridsať metrov pod vrcholom. Takisto som našiel novú kolóniu v Jakubinnej, čo je druhý najvyšší vrch po Bystrej v Západných Tatrách. Čím to je, že sa posúvajú čoraz vyššie? Asi už aj ja začnem veriť v globálne otepľovanie. Keďže u nich je najhlavnejšie žrádlo, ťahajú sa za tým rastlinstvom. Keď ich prekvapí jeseň, už nejdú dole, ale spravia si zimnú noru priamo hore. O vašej práci vznikol aj film, ktorý dostal názov Mercúň. Práve takýmto názvom kedysi obyvatelia horného Liptova volali svište. Ako si spomínate na nakrúcanie? Je to len moja práca, takže pre mňa to nebolo nič výnimočné, ale tí, čo to filmovali, boli nadšení. Svište sa medzi sebou dorozumievajú hvízdaním. Viete, o čom sa rozprávajú? Viem rozoznať asi päť zvukov. Dokážem rozlíšiť, keď útočí orol, takisto, keď sa hlavne na mláďatá snaží zaútočiť krkavec. Napríklad dlhším monotónnym pískaním už ráno oznamuje celej kolónii panáčkujúci svišť, ktorý má strážnu službu, že zdola prichádzajú prví turisti. Inak hvízdajú, keď ľudia odbočia z chodníka do ich teritória a inak, keď idú hore so psom to už sú veľavravné výstražné zvuky. Psov sa boja, lebo im pripomínajú vlkov. Turisti ich často nechajú voľne pobehovať a keď im dohováram, odpovedajú mi: Veď ich máme zaočkované, nič sa nestane. No my svište neočkujeme, takže môžu dostať od psov takú civilizačnú chorobu, že môžu lokálne vyhynúť. Preto treba dodržiavať Návštevný poriadok TANAPu. Od polovice apríla do polovice júna sú turistické chodníky vo vysokohorskom prostredí Verím, že vedenie národného parku príde v dohľadnom čase s tým, že sú predrokované všetky náležitosti k tomu, aby sme mohli spustiť podobný proces ako v Národnom parku Slovenský raj. Chápem, že nie všetkým ľuďom sa dá vyhovieť vo všetkých oblastiach, ale snažíme sa nájsť prijateľný kompromis a konsenzus, aby boli všetci spokojní, hlavne ochrancovia prírody, vyjadril sa po rokovaní s predstaviteľmi samosprávy a vlastníkmi pozemkov v Slovenskom raji šéf envirorezortu Peter Žiga. Podľa riaditeľa Správy TANA- Pu dotiahnutie zonácie Tatier je však o niečo náročnejší proces, skomplikovala ho aj minuloročná veterná kalamita. Oproti Slovenskému raju máme päťdesiat subjektov, s ktorými musíme rokovať. Aj výmera nášho národného parku je niekoľkonásobne väčšia. Je celkom logické, že Slovenský raj nás v cieľovej rovinke predbieha, konštatoval Pavol Majko. Napriek tomu však verí, že čoskoro sa aj v TANAPe dostanú k cieľu a definitívna podoba zonácie bude na stole. Ideme v súlade so scenárom, ktorý nám dalo ministerstvo. Zámer zonácie momentálne prerokúvame so súkromnými vlastníkmi lesov na území národného parku. Už na viac ako deväťdesiat percent to máme uzatvorené, lebo aj príroda si musí oddýchnuť. Navyše, na jar sa rodia ešte aj kamzičie mláďatá a tie najviac potrebujú pokoj. Svište sa pária asi dva týždne po vyhrabaní a asi o 35 dní sa rodia malé svište. Samička je schopná páriť sa len tri až štyri hodiny na jar a keď ju pri tom niekto vyruší, nemusí mať mláďatá vôbec. Svište však vydávajú možno sto zvukov, ktorými sa dorozumievajú. Dohovárajú sa však aj chvostom. Keď ho vztýčia, upozorňujú na nebezpečenstvo, keď ním mávajú zo strany na stranu, tak sa zdravia a keď ním robia osmičky, znamená to, že sú vzrušené. Vtedy pracuje testosterón a progesterón. Keď sú blízko seba, zdravia sa labkami, skočia na seba a ťapkajú sa akoby tancovali. Ako sa im momentálne darí v Tatrách? Posledných sedem rokov sa im darí čím ďalej tým lepšie. Napríklad v Príslope, to je taký známy lavínový kopec na Žiarsku chatu, boli vždy dve zimné nory a teraz sú tam štyri. Momentálne to kulminuje, ale môže prísť zlý rok a svište tam vymrznú. Odhadom je ich asi 1100 v celom národnom parku. Na rozdiel od kamzíkov majú malý biotop, nemôžu si spraviť materskú noru hocikde, majú svoje žľaby a v nichsvoje miesta. Už ste prezradili, že vyhľadávate adrenalín. Venujete sa paraglidingu, v roku 1996 ste dokonca ako prvý Slovák skočili s padákom z Mont Blancu. Dalo by sa povedať, že si chodievate ku svišťom oddýchnuť? S tým som už dávno skončil. Keď prišlo GPS, pochopil som, že môžeme svište zmonitorovať naozaj na centimetre, takže už nelietam, len tak víkendovo. Občas treba prebaliť padák, aby mi nesplesneli šnúry. (pet) Zonácia sa podľa ochranárov blíži k cieľovej rovine Zonácia TANAPu sa podľa ochranárov blíži k cieľovej rovine. Hoci sa na pravidlá, ktoré stanovia jasné mantinely investorom, čaká už desať rokov, ani v tejto chvíli si presný termín ukončenia celého procesu netrúfa povedať nik. zvládnuté, doplnil Majko. Kým v Slovenskom raji sa podarí dostať do rúk štátu Tomášovský výhľad a časť rokliny Prielom Hornádu, v Tatrách sa súkromní vlastníci do predaja nehrnú. Drvivá väčšina bude prenajímať pozemky štátu. Tie urbárske spoločenstvá od dôb Márie Terézie fungovali a hospodárili, takže nechcú sa zbavovať svojich pozemkov, zdôvodnil Majko. Podľa odhadov by sa ročné nájomné mohlo vyšplhať do pol milióna eur. V najbližšej dobe ich čakajú rokovania so samosprávami, návrh zonácie už dostalo aj mesto Vysoké Tatry. Ak sa ich v najbližších týždňoch či mesiacoch podarí ukončiť, predložíme náš návrh ďalej. Kľúčové je, aby bola zhoda s vlastníkmi, a to sa nám zatiaľ darí, uzavrel Majko. (pet, red.) Budú rátať turistov Vo vysokohorskom prostredí Tatranského a Pieninského národného parku sa lesníci a ochranári už budúci utorok chystajú zratúvať turistov. Pravidelná letná inventúra im ukáže, ktorými dolinami, končiarmi či sedlami sa premelie najviac návštevníkov. Dôvodom každoročného spočítavania turistov, ktoré Štátne lesy TANAPu koordinujú už od roku 1972, je predovšetkým získanie informácií o zaťaženosti chráneného územia. Za posledné desaťročie zaznamenali najviac návštevníkov v roku 2009, kedy ich počet prekročil 21-tisíc. Rekordným v histórii bol rok Vo vysokohorskom prostredí vtedy za jediný deň narátali až turistov. (pet) Mosty už opravili Modro značený turistický chodník z Tatranských Matliarov k Bielemu plesu je po oprave dreveného premostenia pri Loischovom prameni v celej dĺžke opäť priechodný. Obmedzenia už neplatia ani na žlto značenom chodníku, ktorý vedie z Bielej vody popri Šalviovom prameni na Zelené pleso. Turisti však musia rátať s uzáverou zeleno značeného turistického chodníka v úseku od Štrbského Plesa po Biely Váh. Dôvodom je množstvo nespracovanej kalamity na pozemkoch urbárskych spoločenstiev Štrba, Východná a Važec, ozrejmila Lenka Burdová zo Štátnych lesov TANAPu, ktoré sú správcom turistickej siete v národnom parku. Tí, ktorí sa rozhodnú pre túru zo Štrbského Plesa na Tri studničky, môžu využiť červeno značenú magistrálu. (pet) Už sa hlasuje Dvanástka finalistov ankety Strom roka 2015 je už známa, rozhodnúť o víťazovi môžete aj vy! Posielať hlasy svojim favoritom môžete až do konca septembra. Strom, ktorý ich získa najviac, bude reprezentovať Slovensko v súťaži Európsky strom roka. Okrem toho získa aj dendrologický posudok a 333 eur na ošetrenie alebo úpravu okolia. Svojho zástupcu v ankete, ktorej cieľom je upozorniť na staré, vzácne či ohrozené stromy a vzbudiť záujem ľudí o životné prostredie, má aj kraj pod Tatrami. Je ním dvestoročný pagaštan konský zo Smižian. Príbehy stromov, ako aj podrobnosti o hlasovaní nájdete na (pet)

18 18 TD 16-17/2015 Z vrchov a dolín Martin Bartoň: Ja si nechodím do hôr vyvetrať hlavu, ja v horách žijem Od cyklistiky a duatlonu sa rokmi posunul k horolezectvu a skialpinizmu. Vytvoril jednu z najnavštevovanejších slovenských webstránok o horách a horských športoch. Kamarát, s ktorým som absolvovala nejednu nádhernú túru. Vytrvalý v živote i v horách, na ceste za svojimi snami aj pri výstupoch na vrcholy. Tatranec Martin Bartoň. Od futbalu k lezeniu Poznám len málo ľudí vo svojom okolí, ktorí dokážu s toľkým nasadením, vytrvalosťou, mnohokrát aj napriek bolesti či neprajnosti okolia kráčať za svojím cieľom. Postupne, pomalými krôčikmi, s rešpektom k prírode a horám. Aj napriek tomu, že Martin vyrastal v Starej Lesnej a neskôr v Tatranskej Lomnici, k typicky tatranským športom sa dostal až po návrate z vojenčiny. Vyrastal som v Tatrách, chodil som po kopcoch, ale moje hlavné aktivity boli v tých časoch iné hral som futbal, bicykloval som, neskôr som začal pretekať v duatlone. Tieto moje záujmy ma ťahali akosi opačným smerom. Možno to bolo aj tým, že som nemal nikoho, kto by ma zaučil, kto by ma viedol k horám. Mal som jedného kamaráta, s ktorým sme spolu bicyklovali, a až ten ma vzal na moje prvé túry mimo značkovaných chodníkov. Preto som sa naplno pustil do hôr, do ich objavovania, až neskôr. Síce s dobrou kondičkou, keďže som ako duatlonista slúžil v Dukle Banská Bystrica, ale s množstvom stratených rokov, vracia sa Martin do minulosti. Prvýkrát s mačkami a hneď na Mont Blanc Mal čosi po dvadsiatke, keď s požičanými mačkami a čakanom absolvoval niekoľko prvých zimných túr na Mengusovský, Popradský Ľadový štít a ďalšie. Prvýkrát v živote som sa naviazal na lano, keď sme sa pokúsili o výstup na Mont Blanc. Raz, mal som už po vojne, mi kamarát uká- zal fotku Mont Blancu a povedal mi: Poďme tam. Ja som sa pozrel a vravím si: Veď to je rovina, keď si dáme mačky na nohy (dovtedy som ich ešte nikdy na nohách nemal), tak to by sme mali dať, to bude taká turistika. A tak sme traja, s požičaným autom vyrazili do Chamonix. Počasie nás tam vtedy nepustilo, ale o mesiac a pol na to, som sa tam opäť vrátil a na druhýkrát, už s inou zostavou, sa nám podarilo vystúpiť na vrchol. Keď teraz vidím mladých, ktorí idú do hôr týmto štýlom, tak sa len zasmejem. Nikomu by som to neodporúčal, hovorí o svojich prvých skúsenostiach v horách. Po návrate z Banskej Bystrice späť domov začal Tatry spoznávať najskôr cez prácu horského nosiča: Nosenie je veľmi špecifická záležitosť, veľmi ma to zaujímalo. Chcel som si to vyskúšať a zároveň si aj niečo privyrobiť. O všetkom rozhoduje zdravie, ale nemal by som ani dnes najmenší problém skúsiť si to znovu. Určite by som to ale nerobil takým štýlom ako vtedy, keď som mával dni, že som absolvoval aj dve vynášky za deň. Doobeda na Téryho chatu a poobede so šesťdesiatimi kilami na Zbojníčku. Bol som externý nosič a bolo treba nosiť vtedy, keď bolo čo. Od nosenia sa Martin postupne dostal k skialpinizmu a horolezectvu. Na Konigspitze počas obednej pauzy Tak ako mnoho mladých ľudí, aj on pred viac ako desiatimi rokmi odišiel za prácou do zahraničia. Dokonalá túra pre mňa nie je o rekordoch, ale o pocitoch. Žiadne pozemské meranie časov a výkonov. Je to pre mňa druh meditácie, spôsob, ako sa dostať do iného stavu vedomia, tvrdí Martin Bartoň. Foto: archív M. Bartoňa Od cyklistiky a duatlonu sa rokmi posunul k horolezectvu a skialpinizmu. Foto: archív M. Bartoňa Aj dnes tam trávi viac ako polovicu roka. Neraz napriek desať- či dvanásťhodinovej šichte v práci si nájde ešte chuť, aby vybehol na okolité alpské štíty. Pokiaľ pre niekoho je výstup na metrov vysoký Konigspitze celodennou túrou, Martin ho stihne v pauze medzi doobedňajšou a popoludňajšou smenou. Ako priznáva, toto preňho nie je žiadny extrém. Omnoho väčšie extrémy totiž zažil v práci. Za desať rokov pobytu za hranicami Slovenska stál na vrcholoch vyše stovky alpských troj- a štvortisícoviek. Za zberateľa vrcholov sa však nepovažuje. Jeho obľúbenou túrou sa posledné roky stala štvortisícovka Bernina so svojím Biancogratom. Podľa neho jedna z najkrajších túr v celých Alpách. I keď si výstupové časy nezvykne merať, ako dodáva, pri jeho ostatnom výstupe na Berninu mu to nedalo a pozrel sa na hodinky. Z chaty Tschierva bol na vrchole za 3 hodiny a 15 minút. Výzvou je pre neho Gipsyho zimný prechod Tatrami Byť v Tatrách v zime, keď sa dá robiť skialpinizmus, je pre neho veľmi vzácne. Túto zimu som sa vrátil zo zahraničia skôr a podarilo sa mi tak urobiť pomerne dosť tatranských túr. Mal som tu kamarátov z Talianska a týždeň sme v Tatrách intenzívne skialpovali. Ukázal som im tie najkrajšie veci. Skialpinizmus, taký ten štandard, je u nás na vysokej technickej úrovni. Priečne, Baranie sedlo to sú v Alpách ozajstné extrémy. Tam sa málokedy chodí cez takéto sedlá. U nás sú to základné sedlá pri prechode do dolín, opisuje tatranské podmienky. V roku 1986 Vlado Tatarka počas troch dní uskutočnil zaujímavý skialpinistický prechod menej známymi tatranskými sedlami. Už mnoho rokov má Martin túžbu zopakovať tento Gipsyho zimný prechod. Spomínam si s úsmevom na to stretnutie s Gipsym. Prišiel som na horskú službu s novou mapou dvadsaťpäťkou. Gipsy zobral pero a začal mi do nej niečo kresliť. Nakreslil veľký okruh cez Tatry, cez sedlá a štrbiny, ktoré som dovtedy vôbec nepoznal. On sa veľmi nevykecával, povedal len, že toto išiel na lyžiach tri dni a že pre nás by to bola výzva ísť nonstop. Zostalo mi to na dlhé roky vryté v hlave. Jediné opakovanie Gipsyho prechodu urobili Mišo Malák s Mirom Leitnerom pred tromi rokmi. Chalani to prešli vo veľmi zlých podmienkach s krátkou prestávkou na Chate pri Morskom oku. Túto zimu sa nám s kamarátom na druhý pokus podarilo urobiť o pol hodinu rýchlejšie to, čo Gipsy spravil prvý deň. Po mojich teoretických i praktických pokusoch si stále myslím, že ísť to nonstop by bolo na hrane, bol by to taký tatranský himalájsky výkon. Ale je dobré mať do budúcnosti pripravené výzvy, prezrádza aspoň jeden zo svojich plánov.

19 Z vrchov a dolín/šport Behom cez vrcholy V júni, tesne predtým, než opäť odišiel na niekoľkomesačný pracovný pobyt do švajčiarskych Álp, si ešte vybehol do Tatier. A vybehol myslím doslovne. Na trasu z Téryho chaty cez Ľadové štíty a naspäť na chatu potreboval 1 hodinu a 23 minút. O tri dni nato okruh Brnčalka Malý Kežmarský štít SZ rebrom Brnčalka dal za 2 hodiny a 37 minút. Žeby týmto odštartoval novú tatranskú disciplínu? Určite nie. Žijeme v uponáhľanej dobe. A na druhej strane je to možno aj taký pozostatok z mojej športovej éry. Láka a baví ma kombinovať vytrvalosť s technickou stránkou veci. Páči sa mi vybehnúť si, prejsť peknú túru a v ten istý deň ešte stihnúť dole kopec iných vecí, reaguje na moju rečnícku otázku. Naznačuje, že aj v tejto oblasti má plány na pekné túry, ale zatiaľ o nich nechce hovoriť. So smiechom len dodá: Ozajstná plnohodnotná celodenná túra to je predsa 24 hodín, nie? Dokonalá túra je o pocitoch Na mnohé pekné a zaujímavé túry a cesty, sediac doma za počítačom, sa môžete dostať prostredníctvom reportáží na webovej stránke Vetroplach magazínu. Martin stránku naštartoval pred ôsmimi rokmi a za ten čas sa Vetroplach magazín stal jednou z najnavštevovanejších a najkomplexnejších webových stránok o horách a horských športoch. Aj vďaka práci v zahraničí som sa dostal do zaujímavých oblastí a reportáže z týchto výstupov tvorili základný štartovací balík článkov. Postupne sa pridávali ďalšie. Stránka má široký záber, nekladieme si žiadne hranice. Máme kvalitný okruh prispievateľov a v archíve viac ako tisíc článkov. V rubrike Vysoké Tatry je dnes vyše dvesto článkov a dobrých tipov na túry, predstavuje svoje dieťa. Pri tvorbe tejto webovej stránky chcel Martin podporiť komunitu skialpinistov, horolezcov, cyklistov či nosičov, aby spolupracovali a navzájom sa hecovali pri prekonávaní svojich limitov. Na stránke je možné nájsť množstvo inšpirácií na pekný výlet. Na dokonalú túru, ako hovorí Martin. Dokonalú svojou dĺžkou, krásou, dobrodružstvom či pocitom spolupatričnosti. Dokonalá túra pre mňa nie je o rekordoch, ale o pocitoch. Žiadne pozemské meranie časov a výkonov. Je to pre mňa druh meditácie, spôsob, ako sa dostať do iného stavu vedomia, filozofuje štyridsaťročný horal, pre ktorého sú hory prirodzeným životným prostredím. Ja si nechodím do hôr vyvetrať hlavu. Ja v horách žijem, dodáva na záver. Marcela Nováková Uplynulú sobotu sa už po tretíkrát bežal najťažší tatranský beh do vrchu zo Starého Smokovca na Slavkovský štít, ktorý má dĺžku síce len 7,2 kilometra, ale prevýšením 1400 metrov dáva pretekárom poriadne zabrať. Navyše, Tatranská šelma vertical, ako sa oficiálne preteky volajú, má aj časový limit, ktorý by mali všetci štartujúci splniť, a to zmestiť sa do dvoch hodín. Limitujúci je aj počet účastníkov, na preteky sa dalo prihlásiť len prostredníctvom internetu. Takže sme vedeli, koľko bude štartovať bežcov. Na štart sa ich môže postaviť maximálne dvesto, ale záujem bol oveľa vyšší. Ak by sme nedali obmedzenia, na trati by bolo okolo tristopäťdesiat pretekárov, povedal Matúš Vnenčák, hlavný usporiadateľ. Dvojhodinový limit sa napokon podarilo splniť 183 pretekárom. Na prvých miestach sa oproti minulému roku však nič nezmenilo. Najrýchlejšie na Slavkovský štít vybehol tak ako vlani Jozef Hlavčo (1:02,40), ktorý za svojím traťový rekordom zaostal len tridsať sekúnd. Druhý do cieľa dobehol Ján Durmek (1:06,23) pred Tomášom- Macečekom (1:07,27). Víťazka v ženskej kategórii Češka Marie Delingerová (1:23,36) svoj vla- TD 16-17/2015 Staronovým víťazom behu na Slavkovský štít sa stal Jozef Hlavčo Na pretekoch Tatry tour, ktoré sa uskutočnili v štvrtú júlovú sobotu, sme spoznali nového ňajší výkon, ktorý bol zároveň traťovým rekordom, však vylepšila o takmer dve minúty. Medzi ženami bola druhá najrýchlejšia Lucia Kovalančíková (1:28,26) a tretia vybehla do cieľa Alžbeta Železníková (1:29,38). Na území Vysokých Tatier sa počas celej sezóny usporadúva viacero behov do vrchu, ale práve tento má svoje špecifiká. Tieto preteky majú zrejme tvrdšie jadro medzi bežcami, pretože s takouto traťou musia mať pretekári skúsenosti. Ak aj niektorí z účastníkov neboli bežci, určite 19 sa radia medzi zanietených aktívnych športovcov, konštatoval Vnenčák. Tatranská šelma nachystala ešte jeden extrémny beh nazvaný ultra, ktorý sa pobeží 22. augusta. Štartuje sa ráno na Troch studničkách a večer je plánovaný cieľ v obci Ždiar. Pretekári tak prejdú krížom cez celé Vysoké a Belianske Tatry viac ako 55 kilometrov s vyše trojtisícovým prevýšením. Aj v tomto prípade bude stanovená maximálna hranica počtu štartujúcich na dvesto. (ija) Takýto pohľad sa už po druhýkrát naskytol najrýchlejšiemu bežcovi pretekov Tatranská šelma vertical Jozefovi Hlavčovi. Foto: M.Vnenčák Na druhýkrát sa mu podarilo vyhrať V cieľovom špurte mal viac síl Čech Dominik Buksa a v posledných metroch zdolal maďarského cyklistu Csabu Palyiho. Foto: ija víťaza. Stal sa ním český cyklista Dominik Buksa (5:15:26,82), ktorý si svoje víťazstvo musel vybojovať v záverečnom cieľovom špurte s Maďarom Csabom Palyim (5:15:27,25). Tretí do cieľa prišiel ďalší Čech Lukáš Matula (5:15:47,14). Bolo to, ako sa hovorí, o chlp, ale najťažšie bolo, že sme väčšiu časť trate prešli v trojici. Na poľskej strane fúkal nepríjemný protivietor a nepridalo nám ani teplo. Stále som čakal či nespŕchne, ale nestalo sa tak, povedal najrýchlejší muž pelotónu krátko po dojazde do cieľa. Buksa sa na štart týchto pretekov postavil po druhýkrát, trasu si vyskúšal pred troma rokmi, keď do cieľa dorazil na jedenástej priečke. Na štart týchto obľúbených pretekov sa postavilo v hlavnej súťaži, kde cyklisti odjazdili 195 kilometrov, 190 jazdcov. Medzi ženami sa najviac darilo Nikole Čorbovej (5:51:40, 37). Na polovičnú trať v dĺžke 72 kilometrov si trúflo 86 pretekárov a najrýchlejší medzi mužmi bol Róbert Bobka (2:00:41,76) a v kategórii žien Poľka Agnieszka Rola (2:21:42,97) Organizátori sa chystali aj na to, že ak by do cieľa ako prvý prišiel tohtoročný víťaz Jarnej klasiky - Gábor Fejés, po prvý raz by sa udeľoval titul Kráľ tatranskej cestnej cyklistiky. Maďarský cyklista však už pred štartom avizoval, že zdravotne nie je v poriadku, čo sa aj potvrdilo, keďže vo výsledkovej listine sa objavil až v strede poľa. Tento rok prišli v silnej zostave Česi, čo sa aj odzrkadlilo na konečných výsledkoch. Zaujímavosťou tohto ročníka bol fakt, že na 170-tom kilometri sa odtrhla trojica do prvého úniku, ktorému pelotón nevenoval pozornosť, pretože nikto neočakával, že by to mohol byť zlom pretekov v boji o víťazstvo. Trojica však udržala tempo až do cieľa. Takýto priebeh v pretekoch Tatry tour sme ešte nemali, konštatoval František Pitko, riaditeľ pretekov. (ija)

20 20 TD 16-17/2015 Šport Víťazmi Stillovho memoriálu sú Urban a Paulínyová V tretiu júlovú sobotu sme spoznali aktuálnych víťazov Stillovho memoriálu, behu do vrchu, ktorý sa beháva na metov dlhej trati z Novej Lesnej na Hrebienok. Na štart sa postavilo tristo pretekárov vrátane prívržencov nordic walkingu. Ďalších dvesto bežcov sa predstavilo v detských kategóriách. Novinkou bolo, že každý, kto prebehol cieľom na Hrebienku dostal medailu účastníka Tatry Prestige Tour 2015, štvorlístka podujatí organizovaných v rámci projektu Tatry v pohybe. Tí, čo absolvujú všetky štyri, majú možnosť vlastniť medailovú kolekciu, kde je znázornená panoráma Vysokých Tatier. Obmieňa sa nám zloženie pretekárov, prišli ľudia z iných regiónov, čo je určite dôležité, veľkou motiváciou boli práve aj medaily. Ľudia, ktorí sa nezúčastnili prvých pretekov, prichádzajú s otázkou, či by po virtuálnom odbehnutí trate nemohli získať medaily, ktoré sa dostávali na prvých pretekoch. Tým, ktorým bude do zbierky chýbať jedna medaila, dáme náhradný termín, Tatranci si namiesto štvrtej ligy zvolili šiestu Čoskoro začínajú nové ročníky regionálnych futbalových súťaží. Futbalový klub Vysoké Tatry (FK VT) po vypadnutí z tretej ligy mal zostúpiť do štvrtej. Tatranci sa však rozhodli, že na najbližší rok poputujú do šiestej ligy. Hlavným dôvodom by mali byť starosti s výstavbou umelej plochy, ale aj plány na vytvorenie nového tímu, ktorý by bol založený predovšetkým na odchovancoch. Opakuje sa nám situácia spred pár rokov, keď sa budovalo prírodné ihrisko v Tatranskej Lomnici, vtedy sme majstrovské zápasy museli hrávať v Kežmarku, Poprade, Svite či Spišskej Belej, čo nám veľmi na pohode nepridalo, preto sme sa rozhodli s Futbalovým klubom Kežmarok si zameniť súťaže, vysvetľuje Milan Šefc, manažér klubu FK VT a prezrádza aj ďalšie plány: Navyše sme sa rozhodli posťahovať našich hráčov z klubov, kde hosťovali a máme o nich dobré referencie. Ak by chlapci na sebe popracovali, verím, že časom by sme sa vrátili aj do tretej ligy, kde si myslím, že sme sa etablovali ako kvalitný klub. Do domovského klubu by sa tak malo vrátiť až jedenásť hráčov, ale rátajú aj s päticou hráčov z predchádzajúcej zostavy. Manažér klubu s odstupom času vidí pozitíva i negatíva, ktoré tatranských futbalistov postretli počas uplynulého ročníka. Teší o ktorom budeme všetkých ešte informovať. Aj toto je spôsob, ako zvýšiť návštevnosť Tatier, zhodnotil Peter Hritz, hlavný organizátor pretekov a vyjadril sa aj k bradatým traťovým rekordom, ktoré sú pre bežcov posledných rokov nedosiahnuteľné: Traťové rekordy Stillovho memoriálu sú v mojich očiach už doživotné. Na ich prekonanie by sme museli asi zavolať Keňanov a na to by sme potrebovali niekoľko desiatok tisíc eur. Cieľom pre nás je klientela, ktorá tu strávi niekoľko dní. Preto sme robili aj Night run a Ryzkobranie či ďalšie sprievodné podujatia. Aj napriek tomu sa v pelotóne bežcov neobjavili len tí, pre ktorých je to koníček, ale aj profesionáli. Jedným z nich bol Jozef Urban, momentálne náš najlepší slovenský atlét, špecialista na stredne dlhé a dlhé trate. Časom 38:08,33 s zvíťazil so skoro minútovým náskokom pred svojím tímovým kolegom Eduardom Hapákom (40:06,74) z Bardejova. Tretí do cieľa dorazil Zdenko Koleda (40:24,80). Bežalo sa mi ma, že sa nám podarilo zabezpečiť výstavbu umelej futbalovej plochy, ktorá je veľmi potrebná, ale využiteľná aj pre iné športové aktivity, nielen pre futbal. Veľkým mínusom bolo, že sme vypadli z tretej ligy, aj napriek tomu, že sme po jesennej časti mali veľmi dobre rozohranú súťaž. Vplývali na to viaceré okolnosti. Zodpovední sú nielen hráči, ale aj funkcionári, je to prehra celého klubu. Jarná časť bola poznačená slabou účasťou hráčov na tréningoch, čo sa prejavilo ich slabšou kondíciou. Neraz sme na zápas cestovali len jedenásti, bez možnosti striedania, pridružili sa vylúčenia, a to všetko sa odzrkadlilo v boji o dôležité body, ktoré sme Aj keď sme mali veľkú radosť, že sme sa všetci zišli na konci školského roka v telocvični ZŠ Vyšné Hágy, zároveň nás veľmi mrzelo, že sme sa spolu videli poslednýkrát. Školský čas ubehol veľmi rýchlo... Emka, Jakub, Martin a Zarka odišli. Štyria štvrtáci odišli z jednej malej, milej, ale zato úžasnej školy. Vyrástli z nich dve krásne rozumné slečny a dvaja sebavedomí chlapci. Je to zvláštne, keď si spomenieme ako sme sem prišli prvýkrát, viedli sme vystrašené malé deti, ktoré sa nepoznali a nevedeli, čo všetko pekné ich v škole potrebovali získať. Prakticky o tom, že sme vypadli, rozhodol jeden zápas, aj keď my sme mali toľko iných príležitostí, napríklad s Haniskou sme vyhrali rozdielom triedy 3:0, so Spišskou Novou Vsou sme hrali fantastický zápas, kde sme boli veľmi blízko zisku troch bodov. Žiaľ, nepremenené čisté gólové šance nás stáli tri body. V jesennej časti nás dosť vážne poškodili rozhodcovia, ktorí nás pripravili o šesť bodov. To, že oni potom mali zastavenú činnosť, nám už však nepomohlo, zhodnotil Šefc. Tatrancom však urobili radosť žiaci, ktorí postúpili do tretej ligy a ambíciami sa netají ani nový tréner dorastencov Ľubomír Kravčák, čaká. Prežili tu za štyri roky takmer všetko, čo si žiaci môžu priať. Všetky tie objatia, spontánny smiech, nádherné výlety do tatranskej prírody, galérií, noci s knihou, dni rodiny, farebné týždne a hlavne chuť súťažiť a ten nádherný pocit, keď sa niečo naozaj podarí. Beátku, Renátku aj Ľubku si veľmi vážime a máme ich radi ako vlastnú rodinu, stali sa z nás priatelia. Naučili naše deti nielen písať, čítať, počítať, ale hlavne stať sa ľuďmi. Aj keď nie ešte dospelými, ale vedia, čo je pomoc, slušnosť a túžba dozvedieť sa čosi viac. Radi by sme Foto: ija Víťaz Urban v cieli pretekov. celkom dobre. V prvom rade som si chcel napraviť reputáciu môjho účinkovania na týchto pretekoch z roku 2011, keď som to zo začiatku prepálil a musel som odstúpiť, predsa len som dráhar. Dával som si pozor najmä na tempo, pretože pri behu do vrchu sa zapájajú iné svalové partie a je to náročné. Beriem to však ako dobrú prípravu na košický maratón, kde by som chcel zabojovať o olympijskú miestenku, prezradil Urban. Medzi ženami sa najviac darilo popasovať s traťou Kataríne Paulínyovej (49:01,56) z Martina. Toto je môj siedmy štart na tomto podujatí, preto ma teší, že sa mi podarilo aj zvíťaziť, netajila spokojnosť najrýchlejšia žena. Na striebornej pozícii dorazila do cieľa Soňa Krnáčová (50:39,99) z Kľačan a tretiu priečku si vybojovala domáca pretekárka Zuzana Holečková (51:35,98). V nordic walkingu sa celkovými víťazmi stali Zuzna Šucová a Kristián Oberhauser. (ija) ktorý by rád so svojimi zverencami uhral kvalitné výsledky, keďže sa mužstvo javí ako perspektívne. Stále tvrdím, že pre mňa je najväčšou odmenou za moju prácu a iniciatívu vo futbalovom klube to, keď vidím, že tatranskí chlapci hrajú vo vyšších súťažiach a základy dostali u nás. Je ich viac, ale uviedol by som napríklad Mira Kováča či Erika Kravčáka, ktorí pôsobia v prvej dorasteneckej lige v Podbrezovej, kde obaja navštevujú športové gymnázium. Či už sa vrátia k nám alebo budú reprezentovať niekde inde, bude to dobre nielen pre náš klub, ale aj pre mesto, povedal za záver manažér klubu. (ija) Poďakovanie Základnej škole Vyšné Hágy sa poďakovali pani riaditeľke PaeDr. Beáte Evansovej, pani učiteľke Mgr. Renáte Maníkovej a pani učiteľke PaeDr.Ľubomíre Rabskej PhD., ktorých hodiny boli bezpečné, podnetné a šťastné. Táto malá škola je jedinečná a zároveň nenahraditeľná a preto jej patrí veľké ďakujeme! Priemerný učiteľ rozpráva, dobrý učiteľ vysvetľuje, výborný učiteľ ukazuje a najlepší učiteľ inšpiruje. Wiliam Arthur Ward za rodičov Mgr. Miroslava Rusiňáková

21 Tatranské spektrum TD 16-17/2015 Tatry na poštových známkach Tatranské známky, na ktorých Tatry nie sú: Tretiu skupinu tvoria známky, ktoré síce tematicky s Tatrami súvisia, avšak Tatry na nich nie sú. Príkladom je známka z emisie Osobnosti Maša Haľamová, ktorú vydala pošta v roku 2008 pri príležitosti stého výročia jej narodenia. Na tejto známke by sme Vysoké Tatry hľadali márne, avšak životné osudy spisovateľky Maše Haľamovej sú s nimi úzko späté, keďže tu istý čas žila. Takýmto spôsobom možno za tatranské známky považovať viaceré vydania slovenských i československých známok, na ktorých sú mnohé známe osobnosti z histórie Slovenska. Podobným príkladom je ďalšia slovenská známka z roku 2006 z emisie Mestá Poprad. O spojitosti Popradu s Vysokými Tatrami v minulosti, ale i súčasnosti, asi nie je potrebné viac uvádzať. Na známke Poprad pritom nenájdeme žiadne Tatry. Rovnako sú na tom ďalšie známky miest a obcí, ktoré tematicky súvisia s Tatrami. Okrem Popradu sú to napríklad známky z Veľkej Lomnice či Kežmarku. Ďalším okruhom známok, na ktorých Tatry nie sú, ale tematicky s nimi súvisia, sú emisie, na ktorých je vyobrazená fauna a flóra, ktorá sa vyskytuje aj vo Vysokých Tatrách. Ide o známky s vyobrazením medveďa, vlka, rysa, svišťa, mačky divej, kamzíka, jeleňa či srny, ako i rôznych druhov vtákov, ktoré obývajú tatranské lesné biotopy. Podobne sú na tom známky s vyobrazeniami rôznych bylín a drevín, ktoré nájdeme aj vo Vysokých Tatrách. Aj známka so štátnym znakom: Za tatranskú známku možno považovať aj známku s vyobrazením štátneho znaku Slovenskej republiky. Hneď v prvý deň vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 vyšla známka Slovenský štátny znak v hodnote osem korún, o deň neskôr to bola podobná trojkorunová známka. Podľa niektorých vysvetlení jedno z trojvrší v štátnom znaku symbolizuje Tatry. Nielen známky, ale aj lístky a obálky: Poštové známky sú len časťou širokého záberu poštových materiálov, na ktorých sú vyobrazené Vysoké Tatry. Samostatnou kapitolou sú obálky prvého dňa vydania (FDC). Na týchto obálkach sú zvyčajne vyobrazené námety, ktoré úzko súvisia s námetom vyobrazeným na známke. Ako príklad možno uviesť minuloročnú emisiu Krásy našej vlasti Tatranské motívy, v rámci ktorej Slovenská pošta vydala dve známky Malá Studená dolina a Chata pri Zelenom plese. Na FDC k známke Malá Studená dolina je prítlač s námetom Litvorová dolina. Na FDC k známke Chata pri Zelenom plese je prítlač, na ktorej je vyobrazená Chata Plesnivec v Belianskych Tatrách. Tatry nájdeme aj na ďalších poštových materiáloch. Ide o poštové (korešpondenčné) lístky alebo obálky, na ktorých je už známka natlačená. Medzi nimi sú to napríklad poštové lístky z roku 1997 alebo 2002, na ktorých sú vyobrazené vysokotatranské končiare. Osobitnou kapitolou sú príležitostné poštové pečiatky: Je takmer pravidlom, že pri uvedení novej známky používa pošta v deň vydania špeciálnu pečiatku, ktorej motív korešponduje so známkou. Ako príklad použijem dve známky z emisie Europa: Tatranský národný park, ktorá vyšla v roku Na dvojici známok je vyobrazená panoráma Vysokých Tatier. Na pečiatke s domicilom Tatranská Lomnica a dátumom 5. máj 1999 je vyobrazená hlava kamzíka. Keďže príležitostnú poštovú pečiatku si môže objednať prakticky ktokoľvek a pri dodržaní istých pravidiel môže byť na nej vyobrazené prakticky čokoľvek, Vysoké Tatry sa môžu na príležitostnej poštovej pečiatke objaviť kedykoľvek. Stalo sa tak aj 16. júna 2014, kedy popradský Klub filatelistov zabezpečil poštovú pečiatku pri príležitosti inaugurácie nového prezidenta Andreja Kisku. Na známke je vyobrazená prezidentská štandarda v pozadí s tatranskými štítmi. Ďalšími poštovými materiálmi, na ktorých môžeme nájsť námet Vysokých Tatier, sú analogické pohľadnice, nálepné alebo pamätné listy, ktoré vydáva Slovenská pošta pri niektorých vydaniach poštových známok. Nemožno však zabudnúť, že asi štvrtina Tatier sa nachádza v Poľsku. Aj tu vychádzali a vychádzajú nielen poštové známky, ale aj ďalšie poštové materiály s námetom Tatier. Takže všetko, čo platí o poštových materiáloch na slovenskej strane Tatier, platí aj pre našich severných susedov. Hoci prvoradou funkciou poštovej známky je vlastne potvrdenie o zaplatení poštovného, takmer od začiatku vydávania sa známky stali aj predmetom záujmu zberateľov. Vysoké Tatry na poštových známkach a iných poštových materiáloch sú vďačnou témou pre zberateľov nielen na Slovensku. Filatelia ako záľuba ponúka široké možnosti realizácie a je len na zberateľovi, čo a ako bude zbierať. Verím, že aj v budúcnosti sa budú Vysoké Tatry objavovať na poštových známkach a ďalších poštových materiáloch vydávaných Slovenskou poštou. Rastislav Ovšonka 21

22 22 TD 16-17/2015 Infoservis Mesto Vysoké Tatry oznamuje vyhlásenie Obchodných verejných súťaží na prevod: nehnuteľného majetku vo vlastníctve Mesta Vysoké Tatry, pozemky zapísané na LV č. 1, k. ú. Starý Smokovec, časť Dolný Smokovec na výstavbu rodinných domov 1. parc. C-KN č. 64/22 o výmere 860 m 2, druh pozemku ostatná plocha 2. parc. C-KN č. 64/26 o výmere 969 m 2, druh pozemku ostatná plocha 3. parc. C-KN č. 64/28 o výmere 828 m 2, druh pozemku ostatná plocha 4. parc. C-KN č. 64/29 o výmere 828 m 2, druh pozemku ostatná plocha k. ú. Tatranská Lomnica, časť Tatranská Lomnica 1. parc. C-KN č. 269/4 o výmere 871 m 2, druh pozemku ostatná plocha Podmienky obchodných verejných súťaží sú zverejnené na internetovej stránke mesta a na všetkých úradných tabuliach mesta. Bližšie informácie: Mgr. Iveta Mazureková, MsÚ Vysoké Tatry, odd. majetkovoprávne, Starý Smokovec, tel. č. 052/ , .: iveta.mazurekova@vysoketatry.sk Univerzita tretieho veku ponúka nové študijné odbory Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici v akademickom roku 2015/2016 otvára ďalší ročník Univerzity tretieho veku (UTV) v Poprade. Aktuálny akademický rok je spojený s mnohými novinkami. Cieľom UTV je na vysokoškolskej úrovni sprístupniť študujúcim nové poznatky a zručnosti z vedeckých disciplín v priamej nadväznosti na ich životné skúsenosti, záujmy a schopnosti. Študijné programy sa otvárajú v súlade s potrebami a záujmami študujúcich a reflektujú aktuálnu situáciu na Slovensku a vo svete. V ponuke na tento akademický rok ostávajú obľúbené študijné programy ako sú informačné a komunikačné technológie, starostlivosť o telesné zdravie, kresba a maľba, dejiny Slovenska, právo, astronómia, psychológia, spoločenský a diplomatický protokol, jazykové kurzy a ďalšie. Do obsahu mnohých odborov boli zaradené nové témy, ktoré lepšie zodpovedajú záujmom študujúcich a meniacim sa podmienkam. V tomto akademickom roku však boli zaradené do ponuky aj úplne nové študijné odbory. Je ich sedem a sú zamerané na tematické okruhy ako turistika a spoznávanie regiónu Vysokých Tatier, cestovný ruch, udržateľný svetový rozvoj, sociálna práca v zdravotníctve, etnológia kultúra Slovenska, Európa 21. storočia či finančná gramotnosť v 21. storočí. Všetky odbory a kurzy sú lektorované odborníkmi z akademického prostredia alebo z praxe v príslušnom odbore. Môžu tak študujúcim sprostredkovať nielen teoretické vedomosti, ale hlavne praktické skúsenosti. Vzdelávacie aktivity sa uskutočňujú priamo v Poprade a v malých skupinách, ktoré poskytujú priestor pre diskusiu. Podmienkou prijatia na štúdium je vek nad 40 rokov a stredoškolské vzdelanie ukončené maturitou. Študijný program sa otvorí iba pri dostatočnom počte záujemcov. Zápisný poplatok na celý jeden akademický rok je 70 eur pre dôchodcu a 100 eur pre pracujúceho. V kurzoch, kde je počet študentov menej ako dvanásť, je zápisné 100 eur pre všetkých. Viac informácií o štúdiu, študijných odboroch a registrácii je možné získať u novej koordinátorky Ing. Lenky Veselovskej na Univerzite Mateja Bela Francisciho 910/8 alebo elektronicky na: utv.umb.poprad@gmail.com, sk a Termín odovzdania prihlášok je najneskôr do 15. septembra (ves) INZERCIA Predám leštený smrekový tatranský obklad perodrážku 3 / m 2, zrubový obklad, hranoly aj dlážku na podlahu. Kontakt: Súrne hľadáme do prenájmu 2- až 3-izbový byt vo Vysokých Tatrách. Kontakt: Marketingová komisia ani počas nezaháľala Marketingová komisia Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry (ZCR VT) sa aj počas leta stretla na svojom pravidelnom rokovaní. Jeho prvá časť bola venovaná aktuálne prebiehajúcim projektom a aktivitám, v druhej časti komisia riešila prípravu konkrétnych aktivít na podporu predaja počas jesene a prípravy na zimnú sezónu. Zároveň sa členovia zaoberali aj prvým návrhom aktivít na rok 2016 v zmysle nastavenej štruktúry produktov a cieľových skupín na obdobie sezóny a mimosezóny. Komisia veľmi pozitívne hodnotila projekt Tatry v pohybe, kde sa vďaka práci miestnych organizačných klubov organizátorov podujatí a ZCR VT podarilo pripraviť produkt nielen pre športovcov, ale aj milovníkov pohybu a ich rodinných príslušníkov. Vďaka sérii medailí, ktoré sú pre účastníkov veľkým ťahákom, bola na každom podujatí zaradenom do Tatry v pohybe výrazne väčšia účasť ako v minulosti. Získanie celej série medailí ich zároveň motivovalo k opakovanej a dlhšej návšteve našej lokality. Vzhľadom na obmedzenú kapacitu pretekov boli niektoré behy kompletne vypredané. Ďalšou letnou aktivitou, ktorá v súčasnosti prebieha, je Letné rozprávkové putovanie s vílou Lomničkou Kvetinkovou a Ochrankom Tatranským. Obe postavičky si získali svojich priaznivcov z radov malých návštevníkov. Komisia riešila podporu projektu formou ďalších propagačných aktivít. Svojimi úpravami a obnovou prešla aj informačná slučka, ktorá je prístupná všetkým členom ZCR VT a ich návštevníkom. Slučka je premietaná pod stránkou a obsahuje aktuálne informácie o počasí, aktuálne kamery, prevádzku lanoviek, otváracie hodiny múzeí, galérii a ďalších atrakcií, aktuálny program, výstrahy, výluky... V súčasnosti boli doplnené ďalšie časti a to tipy na každý deň šport, výlet a kultúrna pamiatka. Počas každého týždňa tak dostanú návštevníci Vysokých Tatier spolu 21 tipov na športové aktivity, 42 tipov na výlety a 21 tipov na návštevu kultúrnych pamiatok. Komisia navrhla aj plán aktivít na podporu jesenných pobytov prípravou špeciálnych balíč- kov členmi ZCR VT, ktoré budú zverejnené na stránke sk a budú podporené aj tlačovými správami začiatkom septembra. Jesenná ponuka bude zameraná na turistiku, na pohyb na čerstvom vzduchu (bežecké a nordic walking trate) a na relax. Marketingová komisia v diskusii o aktivitách na ďalšie obdobia podporila aj projekt TATRY Card a zachovanie bezplatných električiek aj poistenia počas celého roka. Komisia odporučila, aby boli hlavné benefity známe aspoň pol roka dopredu (t.j. okrem poistenia aj električky), aby mohol byť tento nástroj využívaný v komunikácii v dostatočnom predstihu. Komisia jednoznačne podporila myšlienku prípravy celoročnej nosnej témy pre Vysoké Tatry na budúci rok, ktorá by pomyselne zastrešila činnosti pripravené pod hlavičkou ZCR VT. V diskusii o možnej zaujímavej téme sa komisia zaoberala nastavením dostatočne pútavej a klientsky preferovanej tematike, na ktorú by nadväzovali následne pripravené aktivity počas roka. Cieľom je vytvoriť imidž našej destinácie a podporiť vnímanie Vysokých Tatier ako dokonalého miesta na turistiku, oddych, zdravie, šport, relax, zážitky i vzdelávanie v súlade s vybraným sloganom pre celý rok. Lucia Dubielová, ZCR VT Pre občanov a návštevníkov Vysokých Tatier vydáva mesto Vysoké Tat ry. Vedúca redaktorka: Mgr. Ingrid Janigová ( ingrid.janigova@vysoketatry. sk). Redaktorka: Mgr. Martina Petránová (martina.petranova@vysoketatry. sk). Sídlo vydavateľa a ad re sa re dak cie: Mestský úrad, Sta rý Smokovec, IČO: tel.: 052/ , fax: 052/ , Výroba no vín: Tlačiareň Kežmarok GG, spol. s r. o., Prie ko pa 21, tel. 052/ , kez tlac@sinet.sk. Ev. č. MK SR: 3110/09. Nevyžiadané príspevky nevraciame. Uzávierka novín je vždy v pia tok pred výj de ním no vín. ISSN:

23 Kalendár podujatí TD 16-17/

24 24 TD 16-17/2015 Kalendár podujatí