časopis Bratislavskej vodárenskej spoločnosti Nový dizajn časopisu BVS a investície Poznámka: obrázok je iba náhľadový

Transkript

1 časopis Bratislavskej vodárenskej spoločnosti informácií informácií viac viac v novom novom časo časo pise aj oveľa viac fari eb BVS a investície Nový dizajn časopisu Poznámka: obrázok je iba náhľadový

2 S v e t B V S Beveesky 3 Tím BVS vo Vysokých Tatrách 5 E d i t o r i a l Vážené kolegyne, vážení kolegovia, zmena prináša vždy niečo nové. Znamená nezaspať na vavrínoch, nespohodlnieť, vyhnúť sa rutine. BVSvet onedlho oslávi tretie narodeniny, čo je vhodná príležitosť na zmeny. Od tohto čísla prechádzame na novú grafickú úpravu a rozširujeme počet strán o štyri, určené novinkám a dianiu dcérskej spoločnosti Bionergy. Zmeny nastali aj v redakčnej rade. Funkciu šéfredaktora preberá Veronika Gilanová, Zenon Mikle ostáva členom redakčnej rady, ktorá sa rozšírila o novú silu Janu Rohaľovú z Bionergy. Rozlúčili sme sa s vedúcou redaktorkou Alexandrou Maszayovou, ktorej v mene redakčnej rady ďakujem za spoluprácu a za jej prínos pre časopis. Všetky zmeny a kontakty nájdete v tiráži. A napokon, čo vás v tomto čísle čaká? Okrem krátkych informácií, čo sa v treťom štvrťroku udialo, je toto číslo venované technickému úseku. Navštívili sme technického riaditeľa, jeho asistentku a vedúceho odboru investícií, ktorí nám prezradili, v čom je ich práca zaujímavá, a ako radi trávia voľný čas. Zoznámiť sa môžete s našimi skalnými reprezentantmi súťaže zručnosti, ktorí na tohtoročnom 27. ročníku v Tatrách síce nezískali cenu, ale skončili medzi najlepšími. Dozviete sa o našej spolupráci so žiakmi a študentmi prostredníctvom vzdelávacích programov, o najstaršej histórii vodárenstva a môžete sa nechať pozvať pánom Nemčekom do prírody alebo sa inšpirovať, kde stráviť najbližšiu exotickú dovolenku. Ak sa chcete vyjadriť k novému dizajnu BVSvet-a, prípadne máte nápady, ako náš firemný časopis obohatiť a spestriť, napíšte nám na adresu redakcie. Privítame každú dobrú radu, ktorá prispeje k jeho vyššej kvalite P o z v a l i s t e n á s k v á m Úroveň zisku nás núti hľadať iné zdroje 6 s v e t B V S Voda z vodovodu je cool 8 alebo vytrvalosť sa vypláca Modrá škola exkurzie 9 P r e d s t a v u j e m e v á m Pracovník odboru investícií 10 musí byť desaťživelník B i o n e r g y Čo sa udialo v uplynulých mesiacoch 11 Seriál o odpade (1.časť) 12 Obnoviteľné zdroje energie (1.časť) 13 Prevádzka Ústrednej čistiarne 14 odpadových vôd vo Vrakuni S v e t B V S Pezinok, Senec a desiatky 15 okolitých obcí si vydýchnu Staráme sa o kľúčových zákazníkov 16 Mýty o vode 16 S v e t r e l a x u Vyhodnotenie letnej súťaže 17 S v e t H i s t ó r i e Antické vodárenstvo (1.časť) 18 O b s a h č í s l a Jana Štulajterová vedúca redaktorka s v e t r e l a x u 23 Nová jesenná tradícia? 20 Rybárske preteky 22 Prišli k nám 22 Tip na výlet 23 Časopis BVSvet je marketingovým nástrojom vnútropodnikovej komunikácie spoločnosti BVS, a. s. Vydavateľ BVSvet: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s., Prešovská 48, Bratislava, Sídlo redakcie: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s., Prešovská 48, Bratislava, fax: 02/ , redakcia@bvsas.sk Šéfredaktor: Ing. Veronika Gilanová, tel. 02/ Vedúca redaktorka: Mgr. Jana Štulajterová, tel. 02/ Redakčná rada: Ing. Monika Borosová, Ing. Štefan Elek, Mgr. Jana Gregorová, Ing. Pavol Helia, Jozef Kvetan, Mgr. Zenon Mikle, Vladimír Nemček, Ing. Jana Rohaľová Grafika a sadzba: MP spol., s. r. o., Rešetkova 15, Bratislava Číslo 3/2010, ročník 3. Náklad: 1100 ks, NEPREDAJNÉ!

3 Bratislava-inline Projekt DEWALOP Pomoc postihnutým povodňami Stalo sa tradíciou, že Bratislava-inline a pitný režim BVS patria k sebe. Aj tento rok ste mohli nájsť na 4 miestach Bratislavy stánky s pitnou vodou. Parkoviská za Auparkom, Technopolom, novým SND a na Mlynských Nivách sa vždy v piatok večer zaplnili korčuliarmi. Siedmy ročník mimoriadne obľúbeného podujatia sa konal od 23. júna do 27. augusta. Nechýbal bohatý kultúrny program, koncerty, súťaže, darčeky či inline škola. Večerné korčuľovanie hlavným mestom bolo aj tento rok úspešné. Spotrebovalo sa 123 barelov vody, čo predstavuje 2 324,7 litrov a pohárov. am EUROPEAN UNION European Regional Development Fund Minulý rok, v poslednom čísle nášho časopisu sme vás informovali o zapojení sa spoločnosti BVS do cezhraničného projektu DEWALOP, do ktorého sa okrem našej spoločnosti zapojila aj Viedenská vo dárenská spoločnosť, Slovenská technická univerzita Bratislava a Technická univerzita Viedeň. Projekt bol schválený Monitorovacím výborom a v súčasnosti sa pracuje na jeho realizácii. Zámerom projektu je nadviazanie spolupráce medzi BVS a Viedenskou vodárenskou spoločnosťou s cieľom zvýšenia bezpečnosti a efektív nos ti zásobovania pitnou vodou. Rakúska strana vyvíja nové technológie opráv vodovodnej siete bez potrebných rozkopávok pomocou robotizovaného za ria denia, slovenská strana zavádza systém skorého varovania a identifikovania technických nedostatkov systému za pomoci množstva sníma ných a vyhodnocovaných parametrov na vodovodnej sieti (prietok, tlak). Prínosom projektu bude zníženie počtu rozkopávok, zredukovanie nepredvídaných odstávok spôsobených poruchami, výmena užitočných informácií medzi slovenskou a rakúskou stranou, ktoré je možné využiť v praxi a zlepšiť tým fungovanie a chod oboch spoločností. V júli tohto roku sa uskutočnila tlačová konferencia, na ktorej boli médiá informované o projekte. Konferencie sa zúčastnili aj hlavní predstavitelia vodárenských spoloč ností. jg Nadácia Voda, ktorá bola založená minulý rok, sa snaží postupne rozvíjať svoje aktivity a byť spoločensky užitočná. Medzi najdôležitejšie v tomto roku patria zbierky, zorganizované pre obyvateľov slovenských miest a obcí, ktorí sa stali obeťami rozvodnených tokov. BVS prostredníctvom vlastnej nadácie vyhlásila finančnú zbierku, do ktorej mohli prispievať zamestnanci aj partneri firmy. Zbierka skončila 31. augusta a finančná hotovosť vo výške 2 364,89 Eur bola odoslaná postihnutým obciam Prešovského a Košického kraja. Do zbierky sa zapojilo 33 zamestnancov BVS plus zamestnanci DDV, ktorí neuviedli svoje mená, 25 zamestnancov Bionergy a 4 partnerské organizácie. Nadácia BVS sa zapojila aj do verejnej zbierky organizovanej Slovenskou poštou a oslovila svojich zamestnancov s výzvou pomôcť obyvateľom lokality Hornej Nitry vecnými darmi. Akcia Slovenskej pošty trvala do 31. augusta, dovtedy mohli aj zamestnanci BVS priniesť do nadácie menšie predmety do domácnosti malé kuchynské spotrebiče, vankúše, paplóny, utierky, uteráky, posteľné obliečky, odevy a obuv, hygienické a čistiace potreby a ďalšie užitočné veci, ktoré postihnutým obyvateľom pomôžu aspoň čiastočne pretrpieť ťažké životné obdobie. Do akcie sa zapojilo 27 zamestnancov, ktorí priniesli spolu 460 kg vecí. Tvorili ich najmä odevy, obuv, kuchynské spotrebiče a kuchynský riad, posteľná bielizeň, hygienické a čistiace potreby, hračky. Všetkým darcom patrí poďakovanie Nadácie Voda BVS za ich osobnú angažovanosť. Zoznam darcov nájdete na strane 22. B e V e e S k y jš V septembri vyšla nová ročná správa BVS sa aj tento rok zapája do prestížnej celoslovenskej súťaže o najkvalitnejšiu ročnú správu, ktorú vyhlasuje Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO). Tlačená verzia ročnej správy vyšla v priebehu septembra a bola distribuovaná akcionárom, orgánom spoločnosti, dcérskym spoločnostiam, vedúcim divízií a ostatných útvarov do ich poštových priečinkov. V elektronickej forme nájdete ročnú správu na webovej stránke BVS v sekcii Spoločnosť Ročné správy. Zamestnanci BVS môžu o výtlačok ročnej správy požiadať na oddelení marketingových politík. Všetkým, ktorí sa na príprave Ročnej správy 2009 podieľali, ďakujeme za spoluprácu. vg 2/3 OKTÓBER 2010

4 Blogujeme o vode Benefitný systém v BVS B e V e e S k y Na jeseň minulého roka Asociácia vodárenských spoločností (AVS) spustila prvýkrát v histórii existencie vodárenských spoločností reklamnú kampaň, ktorou chcela upozorniť na hlavný produkt vodárenských spoločností pitnú vodu z vodovodu. Na produktovú kampaň AVS, informujúcu o kvalite, význame a dostupnosti pitnej vody, reagovala verejnosť väčšinou pozitívne. Začiatkom tohto roka sme zaznamenali reakciu na kampaň AVS zo strany Asociácie výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd. Na tlačovej konferencii, kde sa táto asociácia otvorene priznala novinárom, že ide o protikampaň voči nám, riaditeľka asociácie Lucia Tomišová predstavila novinárom web stránku, ktorá podľa nealkoasociácie objektívne informuje o všetkých zdravých vodách. Na toto jej tvrdenie si môžete vytvoriť vlastný názor, ak si kliknete na sk/. Ďalšou aktivitou spomenutej asociácie je vytvorenie blogu na stránke denníka Sme, kde pani Tomišová predkladá argumenty v prospech balených vôd a poukazuje na negatíva vody z vodovodu Aby sme priaznivcom tohto druhu komunikácie dožičili iný pohľad na vodu balenú a nebalenú, vytvorili sme vlastný blog Táto komunikácia je užitočná aj z iného dôvodu. V diskusiách pod článkami si môžeme prečítať názory čitateľov. Pre názornosť uvádzame malú vzorku. jš Myslim ze vela ludi sa predtym hanbilo priznat ze pije vodu z vodovodu, lebo to vyzera, ze akoze nemas na sladke vody... no nikto sa nepozera na to ze z tych vsetkych sladkych vod sa dobre pribera a ze nicia zubnu sklovinu... po tejto reklame aj v mojom okoli stupol pocet ludi ktori zacali pit vodu z vodovodu ako za detskych cias :) (ked som bola dieta, tak dzusy a sladene vody sa pili len ked prisla navsteva a na vianoce a velku noc, inak sme pili, caje, vodu, vodu vodu a este raz vodu s vybornym domacim sirupom alebo fantasticku cistu :)) No a aj my v praci na nasom oddeleni, sme zacali kupovat menej stolovych vod a mineralok a vyznamny podiel zabrala obycajna voda z vodovodu a kedze naozaj dobre chuti tak preco vyhadzovat peniaze na inu :)? :) Jednoducho je urcite pravda, ze spolocnostiam ktore vyrabaju sladene vody klesol podiel predaja, a urcity vplyv na to mala aj kriza a znizene rodinne rozpocty a tak sa do vas obuli... kazdopadne vam vsetkym drzim palce a nebojte sa ist na verejnost aj s dalsimi podobnymi reklamami!!! nech zije nasa cista dobra pitna voda!!!!!! ved co by ine krajiny dali za to aby mali take mnozstvo pitnej a hlavne skutocne chutnej vody :) lucia ak som dobre cital ten clanok autorky tak hovorila vylucne IBA o mineralnych vodach a nie o nealko napojoch, teda o ochutenych vodach, o ktorych hovorite... je jasne ze vo vsetkom je chemia, aj v sladenych napojoch, ale co je viac na povazenie aj vo vode z vodovodu, ved to potvrdi kazda vodarenska spolocnost, ze voda, ktora ide do potrubia sa musi upravit a navyse sa do nej musi pridat aj CHLOR a pokial viem chlor JE chemicky prvok, aspon tak sme sa to ucili na zakladnej skole!!! ved ma aj chemicku znacku Cl, ak si dobre pamatam...tak o co tu teda ide??? a co sa tyka skladovania pet flias, preco neutocite na retazce, preco porusuju zmluvy ktore maju s vyrobcami??? a polozme si ruku na srdce, videli ste uz niekto v com sa k nam domov dostava ta uzasna voda z vodovodu, ktoru tu vsetci tak vychvalujete???? ja som videl potrubie, co pred niekolkymi rokmi prasklo v starom meste a neprial by som to vidiet nikomu, bordel, humus a od krasnych bezchybnych a cistych trubiek, ktore som videl na jednej exkurzii, ktore sme mali zo strednej v jednom stredoslovenskom zavode na mineralky sa to NE- DAAAAA porovnat...tak O COM SA TU BAVIME???? bubo 77 Cieľom každej spoločnosti je, okrem dosahovania uspokojivých finančných výsledkov, spokojný a lojálny zamestnanec, ktorý sa stará o svoj osobnostný rast a tým prináša rast aj pre spoločnosť, v ktorej pracuje. Svojimi výsledkami tak do značnej miery prispieva k plneniu cieľov a vízií spoločnosti. Takéhoto zamestnanca si treba ctiť a tak prichádzajú okrem tradičných foriem odmeňovania vo forme mzdy aj zamestnanecké výhody, teda benefity. Tie by sa dali vo všeobecnosti charakterizovať ako finančná, častej šie však nefinančná odmena alebo výhoda, ktorú poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi, s cieľom motivovať ho k zvýšeniu pracovného výkonu, upevňovaniu lojality, kvality a kvantity výkonov zamestnanca, berúc na zreteľ skvalitnenie jeho života a zvýšenie jeho spokojnosti. Ide tak o nepriamu formu odmeňovania, ktorú zamestnávateľ dobrovoľne poskytuje nad rámec zákonom určených dávok. Samozrejme, benefity pôsobia motivujúco, len ak v pravej chvíli uspokojujú potreby zamestnanca. A naopak, akokoľvek príjemné benefity, neuspokojujúce súčasnú situáciu jednotlivca, neprinášajú žiaden efekt. Aj naj lákavejší benefit stráca účinok, keď nespĺňa osobné potreby zamestnanca alebo o ňom pracovník nevie. Doterajší systém je nastavený tak, že zamestnanec môže čerpať všetky benefity prakticky neobmedzene a pritom ďalší pracovník, ktorý nevie o ponuke a možnostiach čerpania benefitov, nemusí využívať žiaden. Preto je potrebné doterajší systém odmeňovania zamestnancov zlepšiť, a tak prichádzame v oblasti odmeňovania pracovníkov s myšlienkou zavedenia tzv. kafetérie. Ide o systém, ktorého hlavnou výhodou v porovnaní so súčasným prevedením odmeňovania zamestnancov je, že zamestnanec bude neustále informovaný o ponuke benefitov, ich čerpaní a je len na ňom, ktoré benefity bude využívať a uprednostní ich pred ostatnými v rámci prideleného počtu bodov na celý rok. Skladba benefitov pritom zostane nezmenená a bude rovnaká pre všetkých zamestnancov. V budúcnosti plánujeme ponuku benefitov rozširovať. Filip Nemec oddelenie strategického riadenia

5 Tím BVS vo Vysokých Tatrách V dňoch septembra sa konal už 27. ročník Celoslovenskej súťaže zručnosti vodárenských pracovníkov. Organizátor podujatia, Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, a. s., zorganizovala toto atraktívne podujatie v najkrajšom kúte Slovenska, vo Vysokých Tatrách, v lokalite Tatranské Matliare. Zástupcovia vodárenských spoločností z celého Slovenska, obchodní partneri a pozvaní hostia sa tak opäť po roku stretli a strávili pár dní, na ktoré sa celý rok tešili. Deväť vodárenských spoločností súťažilo v štyroch disciplínach Montáž a oprava vodovodného potrubia s použitím moderných a tradičných postupov a vytyčovanie trás s vyhľadávaním porúch vodovodného potrubia. BVS reprezentoval tím v rovnakom zložení ako na súťaži zručnosti v roku 2009 v Senci. Miroslav Drinka a Mário Hesek v disciplínach A a B, Ivan Buček a Ľubomír Morvay v disciplínach C a D. V celkovom poradí naši chlapci obsadili 4. miesto. V disciplínach A a B získali 4. miesto, pátrači skončili do tretice štvrtí. Chlapcom blahoželáme napriek tomu, že neobsadili medailové pozície! Na prvých troch pozíciách sa umiestnili: Podtatranci, Trenčianska VHS, Považská VS. Kto reprezentuje BVS? Miroslav Drinka a Mário Hesek (viď obr. 1 zľava) tvoria zohratú súťažnú dvojicu v disciplínach A a B už od roku Disciplína A spočíva v montáži a oprave vodovodného potrubia tradičným technologickým postupom. Využíva sa tu liatie olova, čím sa stáva pre divákov zau jímavá. V disciplíne B ide o montáž a opravu vodovodného potrubia s použitím nových technologických postupov. Obaja zhodne tvrdia, že radšej majú disciplínu B - moderný spôsob. Tradičný spôsob je síce pre divákov atraktívny, je však fyzicky náročnejší. Ich reprezentačné začiatky sú z obdobia, keď obaja pracovali v ZSVaK. V roku 2003 sa stali zamestnancami BVS, neskôr, v roku 2008 zamestnancami dcérskej spoločnosti Infra Services. Dodnes spolu pracujú na oddelení opráv a údržby vodovodných sietí v Senici. M. Drinka ako montér, M. Hesek ako majster. Okrem toho, že sú kolegovia, sú aj dlhoroční priatelia a pravidelne sa navštevujú, majú spoločné koníčky. Napriek tomu, že súťažia spolu už 8 rokov, do súťažného dôchodku sa nechystajú. Sú stále v dobrej kondícii a veria si. Na súťaž do Tatier netrénovali, o pódiovom umiestnení však ani na chvíľu nepochybovali. Dvojica Ľubomír Morvay a Ivan Buček (viď obr. 2 zľava) reprezentovala BVS v disciplínach C a D (vytyčovanie vodovodného potrubia a určenie únikov vody). Súťažia spolu s prestávkou od roku K Ľ. Morvayovi, ktorý sa prvýkrát súťaže zručnosti zúčastnil v roku 2001, sa v roku 2006 pridal I. Buček. Od roku 1996 sú zamestnancami našej spoločnosti. Poruchy a ich vyhľadávanie sú ich dennou pracovnou náplňou. Miestom ich práce je divízia distribúcie vody na Starohájskej ulici v Bratislave. I. Buček pracuje v meracej skupine ako špecialista merania vodovodných sietí. Jeho náplňou je vytyčovanie vodovodného potrubia v správe BVS a zameriavanie porúch. Ľ. Morvay, takisto člen meracej skupiny, pracuje ako špecialista diagnostiky vodovodnej siete, konkrétne zameriava skryté poruchy. Stretávajú sa aj mimo práce, sú dlhoročnými priateľmi. Prácu na súťaži majú rozdelenú. I. Buček vytyčuje trasu vodovodného potrubia a vyhľadáva uzávery zemnej súpravy alebo uzáverové poklopy. Potom prichádza na rad Ľ. Morvay, ktorý na vytýčenej osi potrubia vyhľadáva skryté poruchy. Obaja sa zhodujú, že účasť na súťaži v Tatrách bola ich poslednou. Zastávajú názor, že treba dať šancu aj iným. A. Maszayová S v e t B V S Obr. 1 Obr. 2 4/5 OKTÓBER 2010

6 Úroveň zisku nás núti hľadať iné zdroje Jaroslav Néma zastáva funkciu technického riaditeľa od roku Po ukončení štúdia na Technickej univerzite v Nitre, odbor meliorácie, pracoval niekoľko rokov v odbore, neskôr pôsobil vo firme COOP Topoľčany, kde mal na starosti investície a majetok. Komunálnym aktivitám sa venoval v Združení miest a obcí Slovenska, špeciálne procesu odštátnenia vodárenských podnikov spolu s pánom Gemeranom. P o z v a l i s t e n á s k V á m Pod váš úsek partia investície. Nakoľko zisk spoločnosti smeruje dlhodobo nadol, do rozvoja v podobe nových stavieb môžeme investovať minimálne. Týka sa to aj stavieb, na ktoré by spoločnosť rada získala investičnú pomoc EÚ. Ako prekonávate rozpor, že na jednej strane nás štát tlačí do výstavby a očakáva plnenie vlastných záväzkov z prístupových rokovaní EÚ a na druhej strane nás regulátor reguluje spôsobom, aby sme zisk nevytvárali? Záväzok zabezpečiť odvedenie a čistenie odpadových vôd v aglomeráciách jednotlivých kategórií a v stanovených termínoch je záväzok štátu a nie vodárenských spoločností. Na druhej strane sa tento záväzok určitým spôsobom predsa len prenáša na tieto spoločnosti, a teda aj našu, napr. v sprísnených limitoch ukazovateľov vypúšťaných odpadových vôd z konkrétnych ČOV. Keďže viaceré ČOV pri ich súčasnom stave nie sú schopné čistiť odpadové vody na takúto úroveň, je nevyhnutná ich modernizácia. Spomeniem len tie najväčšie, ktoré modernizáciu naliehavo potrebujú bratislavské ČOV Vrakuňa a Petržalka. Modernizovať v tomto prípade znamená predchádzať sankciám. A toto nám už nemôže byť ľahostajné, preto sú stavby modernizácií ČOV aj v podmienkach BVS prioritou ako zrejme aj v iných vodárenských spoločnostiach. Tak ako spomínate vo Vašej otázke, znižujúca sa úroveň zisku nás núti hľadať iné zdroje aspoň na tie najnaliehavejšie investície ako napríklad na modernizácie ČOV. Preto sa usilujeme využiť možnosti čerpania prostriedkov z fondov EÚ. No aj v prípade, že budeme úspešní, podiel financovania našou spoločnosťou je značný a jeho pokrytie tiež problematické. Rozporuplné protipôsobenie cenových výnosov regulátora a presadzovania plnenia záväzkov štátu ťažko komentovať a je to aj zbytočné. Myslím, že v tejto veci veľa robí naša asociácia (AVS), ktorá nezostáva ľahostajnou a aktívne sa angažuje v predmetnej veci. Súčasné podmienky nás nútia orientovať sa okrem uchádzania sa o nenávratnú finančnú pomoc z fondov EÚ aj na úver. Patrí pod vás aj úsek obstarávania tovarov a služieb. Považujete za správne nastavenie zákona, ktorý nás núti vyberať si najlacnejšieho dodávateľa? Na jednej strane toto kritérium samozrejme má svoje opodstatnenie, veď predpokladom každého dobrého hospodárenia je aj umenie nakúpiť to, čo potrebujem, čo najlacnejšie. Krátkozrakým sa však stáva toto pravidlo, pokiaľ tovar alebo služba je síce lacná, ale nie kvalitná. Otázka ich kvality teda zostáva v takomto systéme nastavenia zákona akosi bokom. V podmienkach BVS by mohla byť spomínaná krátkozrakosť v tom, že šetrenie finančných prostriedkov v štádiu realizácie diela môže mať za následok zvýšenie prevádzkových nákladov v budúcnosti počas užívania diela, navyše spojených s nedostatkami obťažujúcimi našich zákazníkov náročnejšou údržbou nevydareného diela, častými opravami, skoršou potrebou rekonštrukcie a podobne. Mohlo by to znamenať, že úspešný uchádzač, napríklad na dodávateľa nejakej stavby, je najlacnejší, a preto musí súťaž vyhrať. Nemusí však byť medzi najkvalitnejšími dodávateľmi. Aby sa to nestávalo, snažíme sa v podmienkach súťaže tieto špecifikovať čo najviac tak, aby všetci prihlásení uchádzači spĺňajúci uvedené podmienky boli kvalitatívne na dobrej úrovni. Ďalší útvar, o ktorom rozhodujete, je správa majetku. Naša spoločnosť významne zredukovala majetok a odpredala nehnuteľnosti, ktoré nepotrebovala, boli pre ňu nadbytočné a vyžadovali by ďalšie náklady. Považujete súčasný stav majetku BVS za optimálny? Myslím, že za uplynulé obdobie sa v tejto problematike značne pokročilo, ale optimálny stav ešte nie je dosiahnutý. To znamená, že objekty, ktoré predstavujú prebytočný majetok, ešte existujú. Sú to dlhodobo nevyužívané a perspektívne nevyužiteľné vodárenské zdroje, ktoré znamenajú určité riziko vniku nepovolaných osôb, odcudzenia majetku, úrazov, zbytočné riziko výdavkov na prípadnú úhradu majetkovej ujmy v ešte existujúcich ochranných pásmach. Postupne môže vznikať aj iný, nový prebytočný majetok, a to v dôsledku modernizačných opatrení, ktoré prinášajú so sebou neraz zmenšenie rozsahu areálov, zmenšenie nárokov na veľkosť budovy. O odčlenení divízie CHTLČ sa hovorí dlhšie. Valné zhromaždenie však tento návrh nakoniec neprijalo. Aká je budúcnosť divízie? Ide o konečné rozhodnutie? Výkonné vedenie naďalej zastáva názor, že by spoločnosť Biolab, a. s., (v súčasnosti DLCHTČ) mala byť vyčlenená. Dá sa predpokladať, že návrh na vyčlenenie predloží predstavenstvo BVS v roku Pozitívom by malo byť, že BVS ukončila práce na skvalitnení podmienok činnosti divízie (rekonštrukcia budovy a modernizácia vybavenia, pozn. red.), ktoré sú predpokladom jej úspešného vstupu na trh a samostatnej podnikateľskej činnosti. Tým zároveň splní BVS svoj dlhodobý strategický cieľ orientovať sa na core biznis. Čo považujete za rozhodujúce pre udržanie dlhodobej prosperity BVS? BVS, ako obchodná spoločnosť s dôležitým komunálnym charakterom, nemôže zostať len pri krátkodobých úvahách ďalšieho rozvoja. Veď zásobovanie pitnou vodou a rozvoj kanalizácie v mestách a obciach regió nu sú stále aktuál-

7 nym fenoménom a takým zostanú aj o päťdesiat, sto a viac rokov. BVS vykonáva svoj hlavný predmet činnosti na vodárenskej infraštruktúre. Pokiaľ táto bude kvalitná, kapacitne vyhovujúca, aj poskytované vodohospodárske služby budú kvalitné, z čoho bude plynúť aj prosperita spoločnosti. Samozrejme, dôležité je nepretržité zvyšovanie úrovne, kvality všetkých oblastí života spoločnosti. Pre dosahovanie toho je potrebná určitá stratégia, ako k prosperite smerovať. Pre kľúčovú oblasť, vodárenskú infraštruktúru, oddelenie vodárenských koncepcií počnúc rokom 2004 zabezpečuje aktuálny dokument Stratégia modernizácie systému infraštruktúry BVS. K stanovovaniu tejto rámcovej stratégie spomínané oddelenie zabezpečuje koncepčné dokumenty, parciálne riešenia modernizácií. V tomto smere musím zdôrazniť prínos tohto oddelenia práve pre práce, ktorými v rozhodujúcej oblasti spoločnosti vytvára základné predpoklady dlhodobej prosperity. Dlhodobá prosperita však veľmi výrazne závisí aj od vonkajších podmienok, o tých som už čo to povedal. Zatiaľ sa vyvíjajú z hľadiska budúcnosti dosť negatívne a ak nedôjde k zásadnému obratu, vodárenstvo čakajú veľké problémy. Nielenže vodárenské spoločnosti nebudú prosperovať, ale dosah takéhoto prístupu externého prostredia sa prejaví v čoraz viac zastaraných fyzicky nevyhovujúcich, poruchových systémoch, ktoré by bez ich modernizácie nemohli poskytovať spoľahlivé a bezpečné, resp. kvalitné a kapacitne dostatočné vodohospodárske služby. Preto za dôležité považujem aj aktivity vodární zastrešených asociáciou, ktoré apelujú na zmeny v doterajšom krátkozrakom systéme. Čo Vás na vašej práci najviac baví a čo naopak naj viac znepokojuje? Pociťujem radosť z mojej práce a samozrejme aj odborných činností, ktoré z nej vyplývajú. Technický úsek zabezpečuje viacero rôznorodých aktivít, z ktorých mnohé sú pre mňa výzvou. Vrásky na čele mi robí nepružné právne prostredie a neprofesionalita. Na záver by som sa Vás rada opýtala, ako rád trávite voľné chvíle, aké máte koníčky a kde čerpáte energiu? Pracovne som veľmi vyťažený, takže každú voľnú chvíľu venujem svojej rodine. Energiu čerpám v prírode, veľmi rád rybárčim. Za rozhovor ďakuje J. Štulajterová Katarína Kubová, asistentka technického riaditeľa sa v živote riadi heslom Keď nebol tvoj deň priateľom, bol určite tvojím učiteľom. Neospravedlňuje svoje negatíva, je na seba tvrdá a verí, že všetko, na čom poctivo pracuje, jej život vráti. Aké sú Vaše predchádzajúce pracovné skúsenosti? Dvanásť rokov som pracovala ako vedúca sekretariátu generálneho riaditeľa v akciovej spoločnosti Transpetrol. Bola to pre mňa zaujímavá a pestrá práca, získala som nové vedomosti z rôznych zaujímavých oblastí, napr. z marketingu. Napriek tomu, že sme mali s generálnym riaditeľom veľmi korektný a na dôvere založený vzťah, uvedomila som si, že sa chcem ďalej vzdelávať a niekam sa posunúť. Úspešne som ukončila Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre. To, čo som sa naučila, dnes využívam pri svojej práci a pomáha mi to zorientovať sa v pracovných vzťahoch. Ako vnímate BVS? Uvedomujem si, že voda je a bude strategická surovina. Voda je niečo čisté, priezračné, nevyhnutné pre život. Zoznámenie sa so spoločnosťou, zorientovanie sa v problematike BVS, fungovanie technického úseku, ako aj jednotlivých odborov, oddelení a divízií, to všetko bolo pre mňa nové, poučné a môžem povedať, obohacujúce. Všetkému, s čím som sa tu stretla, som sa snažila porozumieť. Čo bolo pre mňa nové, naštudovala som si, prekonzultovala s odborníkmi. Kohokoľvek som požiadala o pomoc, ochotne mi vyšiel v ústrety. Ako sa Vám pracuje s technickým riaditeľom? S pánom riaditeľom sme začali hneď od začiatku pracovať na tom, aby náš vzťah bol založený na maximálnej dôvere a lojálnosti. Predpokladom takéhoto fungovania je pracovný výkon, efektívna komunikácia, schopnosť zvládať záťažové situácie, optimálne reagovať. Vzhľadom na vyťaženosť pána riaditeľa sa snažím maximálne efektívne organizovať jeho čas. Nezaťažujem ho tým, čo môžem vyriešiť sama a následne ho len informujem o výsledku. Len privítam, ak sa na mňa bude pán riaditeľ obracať so zložitejšími a náročnejšími úlohami. Snažím sa byť nielen jeho asistentkou, ale v prvom rade pravou rukou a človekom, ktorému môže plne dôverovať. Môj vedomostný a vnútorný potenciál je pre mňa vstupenkou našej ďalšej úspešnej spolupráce a napredovania. Nikto nie je dokonalý a pre mňa je dôležité robiť všetko najlepšie, ako viem, alebo sa aspoň o to snažiť. Je to moja cesta k osobnému a pracovnému úspechu. Ako trávite voľný čas? Voľný čas venujem predovšetkým pestovaniu pevných vzťahov so svojou rodinou, s dcérou Kristínkou. Chodíme spolu lyžovať, zbožňujeme hory, more, prírodu, venujeme sa turistike, plávaniu. História, reálni ľudia a ich životy ma nesmierne zaujímajú. Dobrá kniha ma napĺňa múdrosťou, novými myšlienkami, ktoré mi pomáhajú prežiť život v istej kvalite s ľuďmi, na ktorých mi záleží, ktorí stoja pri mne a sú mi neoceniteľnou oporou. Za rozhovor ďakuje A. Maszayová 6/7 OKTÓBER 2010

8 Voda z vodovodu je cool alebo vytrvalosť sa vypláca S v e t B V S Prieskumy ukazujú, ako málo vedia mladí ľudia o dôležitosti a vzácnosti vody. Použitie pitnej vody v domácnosti berú ako samozrejmosť. Naopak, vodu z vodovodu takmer nepijú. V ich pitnom režime je voda z vodovodu na nízkych priečkach, preferujú skôr sladené nápoje, džúsy, ochutené minerálky. V rámci spoločenskej zodpovednosti BVS realizuje vzdelávacie programy pre mladých. Naším zámerom je poukázať na vodu z vodovodu ako na cool tekutinu, ktorú mladí budú spájať so zdravým, aktívnym a štýlovým spôsobom života. Uvedomujeme si, že je to beh na dlhé trate, a že naše ciele dosiahneme len vytrvalým pôsobením na mládež. Veríme, že si takto vychováme generáciu našich budúcich zákazníkov. Prvé výsledky ukazujú, že ideme správnym smerom, a že naša vytrvalosť sa vyplatí. Pozrime sa spolu, ako prebehol uplynulý školský rok vo vzdelávacích programoch Modrá škola a SJWP. Modrá škola voda pre budúcnosť. Ako už mnohí z vás vedia, tak znie názov vzdelávacieho programu našej spoločnosti. Začali sme s jeho prípravou v roku 2008, v roku 2009 sme program spustili a v tomto roku plynule pokračujeme. Výsledky sa postupne dostavujú. Učitelia nám osobne alebo písomne vyjadrujú svoju spokojnosť s realizovanými aktivitami. Niektorí nás povzbudzujú v plynulom pokračovaní, dokonca nám dávajú nápady, čo im ešte vo vzdelávaní o vode chýba. Deti a študenti sa aktívne zapájajú do súťaží, ktoré pre ne pripravujeme, ich záujem stále rastie. Prichádzajú Tento školský rok sme kládli dôraz na súťaže. Vychádzali sme z toho, že všetci ľudia, a zvlášť deti, radi súperia s rovesníkmi a samozrejme, radi vyhrávajú a dostávajú za to odmenu. Zorganizovali sme esejistickú súťaž, kde mladí ľudia prejavili naplno svoj talent, názory a tvorivosť. Hodnotiaca komisia bola s úrovňou súťaže spokojná, neraz sa počas čítania stoviek príspevkov od detí v pozitívnom zmysle zabavila. Kvalitné a milé dielka nám došli aj prostredníctvom výtvarnej súťaže. Najväčší úspech zaznamenala vedomostná súťaž. Súťaž je nastavená dlhodobo, kde každý mesiac môžu deti moderným spôsobom vyplnením online dotazníka zaslať svoje odpovede na otázky týkajúce sa vody. Veľkým ťahákom programu Modrá škola sú exkurzie do objektov BVS. V súčasnosti pre žiakov a študentov ponúkame návštevu vybraných čistiarní. Vďaka za pekné zážitky a užitočné informácie, ktoré sú mladým ľuďom touto formou podané, patrí všetkým povereným pracovníkom divízie odpadových vôd, ktorí exkurzie vedú. Svoj výklad vedia vhodne prispôsobiť cieľovej skupine, či už ide o mladšie alebo staršie deti. Pomôckou sú im informačné tabule, ktoré v areáloch čistiarní postupne osadzujeme. Tabule hravou ilustračnou formou vysvetľujú čistiarenské procesy. Viac sa o exkurziách dozviete z príspevku pána Hronca. Prioritou pre tento školský rok bola aj tvorba metodických príručiek a pracovných listov o vode pre učiteľov základných škôl. Našou snahou je týmto spôsobom postupne prenikať na pôdu škôl a zaradiť vzdelávanie o pitnej vode z vodovodu a o činnosti vodární do školských učebných osnov. Pre tých, ktorí skratku SJWP vidia prvýkrát, spomeniem, že znamená Stockholm Junior Water Prize. Vo voľnom preklade ide o Štokholmskú cenu vody pre mladých, ktorá je medzi národnou súťažou o vode. Môžu sa do nej zapojiť študenti stredných škôl z celého sveta so svojimi výskumnými projektmi zameranými na problematiku vody z prírodných, technických a spoločenských vied. Súťaž má medzinárodné finále, ktorému predchádzajú národné kolá v jednotlivých štátoch. BVS je partnerom a odborným garantom slovenského národného kola tejto súťaže. Jeho realizátorom je už tretí rok občianske združenie Mladí vedci Slovenska. SJWP je me dzi školami a študentmi na celom Slovensku známa. Aj vďaka tomu počet prihlásených projektov každým rokom rastie. Tento rok bolo prihlásených 163 projektov. Slovenské národné kolo má názov Cena BVS za najlepší vodohospodársky študentský projekt. Okrem študentov sa o cenu môžu uchádzať aj nám pekné maľby, básne alebo fotografie, podľa toho, o akú súťaž ide. Pre nás BVS-károv, ktorí každý deň plníme úlohy súvisiace s vodou, je osviežujúce vidieť iný - detský alebo teenagerský pohľad na vodu. Veď posúďte sami: Pitná voda z vodovodu, základ nášho zdravia Nech sa tvoje mladé telo máva dobre, cíti skvelo. Dám ti jednu dobú radu, daj si vodu z vodovodu. Vodu vždy po ruke maj, z nej si riadny dúšok daj, Naša voda dobrá je, kohútik ti dopraje, nezabudni na režim, napi sa, a pobežíš. Pitná voda tekutá, vždy ti veľa sily dá, či na šport, či na balet, na učenie, i na tanec. Barbora Berkovičová, VI. A, ZŠ s materskou školou, Vývojová ul., Bratislava - Rusovce pedagógovia (Cena BVS pre najangažovanejšieho pedagóga) a celé školy (Cena BVS pre najaktívnejšiu školu). Cieľom BVS ako partnera súťaže je motivovať študentov k výberu projektových tém z oblasti vodárenstva. S týmto cieľom sme počas roka po celom Slovensku organizovali informačno-motivačné stretnutia pre študentov. Študenti mali možnosť konzultovať (osobne alebo mailom) s odborníkmi z BVS. Výsledky našej snahy sa dostavili, tento rok si tému blízku vodárenstvu vybralo 183 študentov z 269.

9 notiacej komisie. Vďaka odborným znalostiam, skúsenostiam a ľudskému prístupu študentské práce nielen hodnotili, ale súťažiacich aj priateľsky usmernili. Peknou tradíciou sa stalo, že slávnostné odovzdávanie ocenení vedie generálny alebo obchodný riaditeľ BVS. Medzinárodné finále SJWP sa konalo, ako už každoročne, v Štokholme. Po výbere témy študenti na svojich projektoch pracovali individuálne alebo v dvoj a trojčlenných tímoch. Vo fáze, keď mali projekt vypracovaný, zorganizovali sme pre nich Kongres mladých bádateľov vodohospodárov a hydrológov. Na kongrese študenti prezentovali svoje práce, pričom odborná komisia im dala odporúčania, čo v projekte vylepšiť a na čo sa viac zamerať. Účastníci kongresu na záver viacdňového podujatia navštívili Čistiareň odpadových vôd v Bratislave Petržalke. O kongres bol aj tento rok zo strany študentov mimoriadne veľký záujem. Ďalšou fázou súťaže bolo národné finále hodnotenie prihlásených projektov a vyhlásenie víťazov. Národné finále sa konalo, ako už tradične, v priestoroch Vodárenského múzea. Atraktívne priestory múzea umocňovali tvorivú pracovnú atmosféru podujatia a prispeli k zdôrazneniu hlavnej témy - vody. Sme radi, že do projektu SJWP sa s elánom zapájajú aj zamestnanci BVS. Osobitná vďaka patrí pánovi Elekovi a pánovi Kvetanovi, ktorí boli predsedom a členom hod- Tento rok Slovensko zastupovala študentka gymnázia Silvia Hnátová z Nitry. Podľa jej vlastných slov bolo podujatie pre ňu veľkým zážitkom. Mohla tam spoznať mladých ľudí z celého sveta a porovnať si svoje schopnosti s konkurenciou na medzinárodnej úrovni. Vízia do budúceho roku Nový školský rok 2010/2011 máme už naplánovaný. V rámci programu Modrá škola by sme chceli rozprúdiť život na internetovej stránke www. modraskola.sk a viac vtiahnuť mladých ľudí do aktivít programu. Plánujeme vyhlásiť súťaž pre pedagógov o najkvalitnejší príspevok do blogu na webstránke. Takisto pripravujeme fotografickú a esejistickú súťaž na tému Čo ma zaujalo na exkurzii v čistiarni odpadových vôd a Festival vody. Radi by sme rozbehli aj súťaž pre vysokoškolákov o najkvalitnejšiu prácu v oblasti vodárenstva. Za dôležité považujeme aj vydanie metodických príručiek a ich distribúciu na pilotné základné školy. V projekte SJWP je našou prioritou úzko spolupracovať so študentmi, ktorí si vybrali vodárenskú tému, a tak im pomôcť dosiahnuť čo najvyššiu úroveň svojich projektov, s ktorými môžu smelo konkurovať zahraničným rovesníkom. Veríme, že sa nám naše plány podarí naplniť. Na záver máme odkaz pre vás čitateľov a vaše deti: sledujte ďalšie aktivity vzdelávacích programov Modrá škola a SJWP a zapojte do nich aj vaše deti. Viac informácií nájdete na sk a Slávka Vargová oddelenie marketingových politík MODRÁ ŠKOLA exkurzie Väčšina z nás ani netuší, čo sa stane, keď doma vypustí vaňu, umyje riad alebo spláchne WC. Túto medzeru v poznaní sa snaží zaplniť vzdelávací program BVS Modrá škola, a to, okrem iných aktivít, aj pomocou exkurzií mladých ľudí rôzneho veku od prvej triedy základnej školy až po vysokoškolákov. Divízia čistenia odpadových vôd (DČOV) sa do tohto projektu zapojila akciami v ČOV Petržalka, Myjava, Senica, Vrakuňa, Senec a Modra. Exkurzie ako odborní garanti viedli traja technológovia a päť vedúcich ČOV. V prvom polroku sa uskutočnilo 33 exkurzií a zúčastnilo sa na nich spolu 964 žiakov a študentov, ktorí boli sprevádzaní 62 pedagógmi. Akcia sa začala už 2. februára 2010 v zasneženej ČOV Petržalka návštevou medzinárodnej školy Forel International School. Komunikácia prebiehala v angličtine a otázok bolo neúrekom. Nasledovali ďalšie základné školy, stredné školy, gymnáziá i univerzity z Bratislavy, Holíča, Senice, Rovinky, Skalice, Ivanky pri Dunaji, Borského Mikuláša, Modry, Gbiel a Moskvy. K prednáškam o technológii sa pristupovalo diferencovane s ohľadom na vek, resp. študijné zameranie poslucháčov. Návštevníci boli tiež obdarovaní rôznymi drobnými spomienkovými darčekmi ako sú lízanky, gumové náramky, brožúry, zápisníky, pravítka a dokonca hracie karty kvarteto s vodárenskou tematikou. Za zmienku stojí návšteva ruských študentov a ich dekanov, ktorí neovládali angličtinu a tak sa diskutovalo v ruštine. Pre študentov STU so špecializáciou čistenia odpadových vôd bola prednáška zameraná hlavne na problémy vyskytujúce sa v praxi, ktoré nie sú uvedené v žiadnych knihách alebo skriptách. V júli sa v Bratislave uskutočnil 2. Medzinárodný kongres mladých bádateľov do 20 rokov (2nd International Youth Science Coference IYSC 2010). Na podujatí sa zúčastnilo 32 stredoškolákov z Grécka, Číny, Mexika, Španielska, Francúzska a 14 zo Slovenska. Súčasťou programu bola aj exkurzia v ČOV Petržalka. Účastníci IYSC 2010 pri tejto návšteve mali možnosť diskutovať aj o svojich problémoch týkajúcich sa vodárenskej problematiky. Napríklad mladučké študentky Shao-jun Zhou, Xing-yu Li z Číny, Margarita Butsi z Grécka a najmä Ana Gabriela Morales Ventura z Mexika sa zaujímali podrobne o proces nitrifikácie a denitrifikácie v našich ČOV, pretože tieto procesy sú hlavnou témou ich výskumov. Brány škôl sa na krátku dobu zatvorili, avšak s príchodom jesene sú opäť otvorené. Do našich ČOV začali prúdiť ďalší zvedaví školáci a pevne verím, že väčšia časť z nich sa bude po návšteve čistiarne odpadových vôd pozerať na vodovodný kohútik, sprchovaciu ružicu a splachovač WC úplne inak. A možno niektorí z nich si za svoje povolanie vyberú práve zaujímavú a životodarnú vodu. Martin Hronec odd. hlavného technológa DČOV 8/9 OKTÓBER 2010

10 Pracovník odboru investícií musí byť desaťživelník P r e d s t a v u j e m e V á m Ing. Martin Tegelhoff prežil študentské roky v Bratislave. Vodohospodárske zameranie si vybral už na stavebnej priemyslovke a pokračoval v ňom štúdiom v odbore Vodné stavby a vodné hospodárstvo" na STU, vtedy Slovenská vysoká škola technická, nositeľka Radu republiky, Stavebná fakulta". Svoje nadobudnuté znalosti zužitkoval u zamestnávateľa Vodohospodárskej výstavby, š. p. Bratislava, kde sa podieľal na príprave a výstavbe viacerých vodárenských stavieb. Od roku 1981 nastúpil do našej spoločnosti (vtedy VaK Bratislava š. p.), kde sa z technického pracovníka vypracoval na vedúceho odboru investícií, ktorým je aj v súčasnosti. Aký má pre našu firmu význam odbor investícií? Náplňou práce odboru investícií je komplexne zabezpečiť investičnú výstavbu od A po Z. Odbor investícií je rozhodujúcim prvkom zabezpečujúcim rozvoj vodárenskej spoločnosti tak, aby myšlienka, technický návrh bol daný do konkrétnej, reálnej, hmatateľnej podoby, a to vybudovaním vodných stavieb so zabezpečením ich riadnej prevádzky a užívania. Pri všetkých povinnostiach je dôležitá dobrá spolupráca s jednotlivými divíziami. Z hľadiska plnenia inžinierskych povinností treba ešte uviesť, že oddelenie eurofondov zabezpečuje aj komunikáciu s poskytovateľom nenávratného finančného príspevku z EÚ pri implementácii nariadení Európskej únie v dodávke pitnej vody a pri čistení odpadových vôd. Pracovník odboru investícií musí byť po technickej stránke minimálne desaťživelník, lebo dnes zabezpečuje výstavbu vodovodu, zajtra kanalizácie, pozajtra vodojemu, potom ČOV, vodný zdroj, úpravňu vody, elektrické prípojky, budovy, automatický systém riadenia, meranie a reguláciu až po ochranu objektu. Kto to neskúsil, nevie. Preto ma niekedy mrzí, že pri takom veľkom počte realizovaných stavieb odbor investícií bol a je zaznávaný a aj niektoré nariadenia sú ťažko splniteľné až nesplniteľné. Aká je štruktúra Vášho odboru? Odbor investícií má dve oddelenia Investičné oddelenie, ktorého vedúci je Peter Magdolen a Oddelenie eurofondov, jeho vedúci je Ing. Vladimír Božík. K úspešnemu plneniu úloh je potrebné dobré zázemie, ktoré na odbore vytvárajú p. Oľga Bystranová, p. Eva Příhodová a p. Beatrix Špergerová. Ako vyzerá Váš bežný pracovný deň? Pracovný deň pozostáva z plánovaných akcií, stretnutí a porád a z neplánovaných, ktoré treba plniť v priebehu niekoľkých hodín, čo je stresové a vyčerpávajúce. Investičný proces je živý proces neustále sa meniaci, čo si vyžaduje vyhodnocovať aktuálnu situáciu a podľa toho operatívne prijímať potrebné opatrenia. Aké investičné akcie môžeme v blízkej budúcnosti očakávať a ktorí pracovníci ich zabezpečujú? Rozhodujúce investície v blízkej budúcnosti sú: Odkanalizovanie Podunajskej časti Bratislavského regiónu (veľký projekt EÚ) Ing. Božík ČOV Holič, rekonštrukcia a intenzifikácia (malý projekt EÚ) Ing. Molnárová, Ing. Somogyiová ČOV Senica, intenzfikácia a modernizácia p. Magdolen, Ing. Reimann, Ing. Kňažovič ČS Pod. Biskupice - Bernolákovo, rekonštrukcia vodovodného zásobného potrubia I.stavba (po Most pri Bratislave) Ing. Vácval VZ Pečniansky les, rekonštrukcia I. a II. etapa Ing. Kňažovič ČOV Modra, rekonštrukcia prevádzkového areálu Ing. Bandžáková Ľudová štvrť, rekonštrukcia vodovodu a kanalizácie, IV. stavba p. Milerová Lamač, Plánky, vodovod prepojenie p. Milerová Vzhľadom na už v súčasnosti rozostavané stavby, ako laboratóriá, AB na Prešovskej ul., Vdj. Senec, Tomáškova ul. vodovod je úloha v plnení povinností veľmi ťažká a náročná. Z ktorej investičnej akcie máte najväčšiu radosť? Najradostnejšia investícia je tá, ktorá začne a skončí v plánovanom termíne a cene k spokojnosti divízie a dotknutej obce, mesta. Viem, že nás nikto nepochváli, ale mám aspoň dobrý pocit z dobre vykonanej práce. V čom vidíte problém, že naši zákazníci zastávajú názor, že budovanie verejných vodovodov a kanalizácií majú na starosti vodárenské spoločnosti, pričom tieto investičné akcie sú prioritne v kompetencii mesta/obce? Problém je v tom, že obce obyvateľov nechcú informovať, čo je povinnosťou obce, veď nemajú na rozvoj finančné prostriedky, tie nie sú ani na riadny chod obce a výber daní sa stále znižuje. Okrem toho občania vidia, že ZSE, resp. SPP realizujú nové investície bez nejakých väčších ťažkostí, tak si hovoria, prečo by to tak nemohli robiť aj vodárne? Ako trávite voľný čas? Voľný časť využívam najmä na cykloturistiku v okolí Bratislavy najmä v Malých Karpatoch, kde si, najmä po daždi, najlepšie vyčistíte pľúca a je tam aj niekoľko občerstvovacích studničiek, kde BVS vyznačila kvalitu ich vody. Druhá moja obľúbená trasa je do lokality Hudsheimer Berge kúsok za Kopčianskou ul., kde prejdete do Kittsee, do Edelstalu a do kopca smerom ku kaplnke, do Hudsheimu a naspäť do Bratislavy cez Hainburg. V Bergu a vo Wofsthale sú vybudované odpočívadlá s možnosťou nabratia si vody z výtokového stojana vodovodu. Tretia pekná lokalita je v trojhraničí : slovensko-maďarsko-rakúskej hranici (viď foto). Záverom uvádzam, že je lepšie sa boriť s pracovnými problémami ako byť na onkológii v tmavej izolovanej komore, kde vás v tichu a tme ožaruje zelenkavé svetielko. Zhovárala sa J. Gregorová

11 Milé čitateľky, milí čitatelia, nedávno Vám bol na stránkach časopisu BVSvet predstavený generálny riaditeľ dcérskej spoločnosti BIONERGY (ďalej BNG), Ing. Alojz Bernát. Keďže sme zaznamenali mnoho pozitívnych ale aj rozpačitých reakcií, rozhodli sme sa Vám postupne v každom čísle predstavovať aktivity, udalosti a zaujímavosti, ktoré sú u nás v BNG na dennom poriadku. Postupne Vám budeme predstavovať nielen naše činnosti, ale aj našich zamestnancov a ich tváre. Dúfame, že nami napĺňané stránky budú pre Vás všetkých obohacujúce, nielen odborne, ale aj ľudsky. Na začiatok Vám ponúkame malý pohľad do kuchyne. BNG má v súčasnosti v správe kalové, plynové a energetické hospodárstvo na viacerých čistiarňach odpadových vôd (Vrakuňa, Petržalka, Devínska Nová Ves a Senica). V jednotlivých prevádzkach sa zároveň nachádza 7 kogeneračných jednotiek, ktoré spaľujú bioplyn, a tým vyrábajú teplo a elektrinu. jr B i o n e r g y Čo sa udialo v uplynulých mesiacoch Kogeneračná jednotka APG 1000 pred zakrytovaním Presťahovaná kogeneračná jednotka v Petržalke Začiatkom roka 2010 sa naša mladá firma rozhodla obnoviť svoj strojový park zakúpením novej výkonnejšej kogeneračnej jednotky (ďalej KGJ) APG 1000, ktorá by mala byť umiestnená na prevádzke ÚČOV - Vrakuňa a následne premiestnená KGJ TBG 350 z prevádzky ÚČOV - Vrakuňa na prevádzku ČOV - Petržalka. Dôvodom tohto rozhodnutia bolo výrazne zvýšiť výrobu elektrickej energie na uvedených prevádzkach. V priebehu mája 2010 sa stalo toto rozhodnutie skutočnosťou a začalo sa s prácami potrebnými k tomuto kroku. KGJ TBG 350 bola premiestnená na svoje nové miesto do Petržalky a na jej mieste v ÚČOV vo Vrakuni bola dodaná nová KGJ APG S týmito úpravami sa súbežne konali aj úpravy a opravy starších rozvodov potrubia, potrebných k výrobe plynu na prevádzke ÚČOV vo Vrakuni. V mesiaci august bolo die lo dokončené a pripravené na prevádzku. Vladimír Koštial odbor energetických služieb a politík 10/11 OKTÓBER 2010

12 Seriál o odpade (1. časť) Ľudstvo od nepamäti vyrába, produkuje, využíva pri tom prírodné zdroje, za účelom uspokojenia svojich potrieb. Desaťročiami a stáročiami sa ľudstvo v tejto činnosti zdokonaľuje a rieši spôsoby zásobovania najrôznejšími výrobkami. odpad (6 %), biologicky rozložiteľný odpad (5 %) a odpad z čistenia ulíc (3 %). Dôsledkami tejto činnosti je aj znečistenie životného prostredia a vznik od padov. Touto oblasťou sa už človek zaoberá podstatne kratšie obdobie. Riešenia a technológie v oblasti životného prostredia sú nepomerne mladšie. Prvé zákonné predpisy v tejto oblasti v našej krajine sa viditeľnejšie zaoberali touto témou v sedemdesiatych rokoch. Dnes máme niekoľko desiatok zákonných predpisov riešiacich túto širokú problematiku. Len zákon o odpadoch je jedným z najobsiahlejších zákonov vôbec. Oproti Nemecku, Švajčiarsku, Rakús ku a ďalším západoeurópskym kra jinám nebol vývoj v našej krajine postupný, po roku 1985 sa dostal do skokových fáz, kde sme sa snažili dobehnúť našich susedov. Dnes má napr. spomínaný zákon o odpadoch európske ciele: 1. predchádzať vzniku odpadov, obmedzovať ich tvorbu 2. zhodnocovať odpady recykláciou, opätovným využitím, alebo inými procesmi umožňu júcimi získavanie druhotných su rovín 3. zneškodňovať odpady spôsobom neohrozujúcim zdravie ľudí a nepoškodzujúcim životné prostredie Keď sa otočíme dozadu, ešte v 80- tych rokoch sme nemali zabezpečené ani to posledné v rebríčku cieľov, nemali sme takmer žiadnu zabezpečenú skládku odpadov. O recyklácii sme mohli len snívať a naše technológie neumožňovali obmedzovať tvorbu odpadov ani v kvalite, ani v kvantite. Dnes máme povinnosť vyrovnať sa v zákonnej rovine štátom, ktoré k týmto cieľom dospeli s rádovo o desaťročia väčším náskokom. Odpad je pre EÚ rastúcim problémom. Každoročne sa vyprodukuje približne 500 kilogramov odpadu na jedného obyvateľa. Mohli by sme tiež povedať, že narastanie množstva vyprodukovaného odpadu je rýchlejšie než rast HDP. Pre zaujímavosť na Slovensku vyhodíme/vyprodukujeme spolu približne 1,7 milióna ton odpadu ročne. V zložení komunálneho odpadu má najväčšie zastúpenie zmesový komunálny odpad (71 %), nasleduje objemný odpad (9 %), drobný stavebný 6% 71% 5% 3% 9% zmesový komunálny odpad 71% objemový odpad 9% odpad z čistenia ulíc 3% biologicky rozložiteľný odpad 5% drobný stavebný odpad 6% Je načase, aby sa naša krajina prestala potácať v oblasti ochrany životného prostredia, skákať od 1 koncepcie k druhej. Je čas, aby sme mali jasné smerovania, pretože technológie, ktoré sú k nim potrebné, sú finančne náročné. Veľakrát sú tieto procesy také náročné, že návraty a nové začiatky sú luxusom nielen pre náš štát, ale aj pre výrobné podniky, nehovoriac o investoroch a prevádzkovateľoch v odpadovom hospodárstve. Romana Blažíčková obchodno-finančný úsek

13 Obnoviteľné zdroje energie (OZE) (1. časť) Dnešná dynamicky sa rozvíjajúca spoločnosť si vyžaduje stále väčšie nároky na spotrebu energie. Elektrina a teplo sú v modernej spoločnosti samozrejmosťou. Mnohokrát ani nevieme, čo všetko je potrebné na to, aby nám po zapnutí fungoval elektrospotrebič, a aby bolo doma teplo. Pre funkčnosť elektrických spotrebičov je nevyhnutné, aby v každej chvíli bola zabezpečená výroba elektriny v objeme väčšom ako je spotreba. V prípade opaku dochádza k preťaženiu energetickej siete a v krajnom prípade až k black-outu (k úplnému rozpadu energetickej siete). Pretože sa tradičné zdroje energie dramaticky míňajú a zároveň sú častokrát neekologické, je potrebné zabezpečovať aj nové zdroje elektriny. Spotreba elektriny a tepla závisí čiastočne aj od každého z nás. Na jednej strane sa snažíme znižovať spotrebu elektrickej energie kúpou kvalitnejších elektrospotrebičov (spotrebiče s označením trieda A), kúpou nových úsporných svetelných zdrojov, na strane druhej zvyšujeme spotrebu elektriny klimatizovaním priestorov, máme trvale zapnuté elektrospotrebiče a pod. Viete, že vypnutý televízor so spotrebou 3 W v pohotovostnom stave spotrebuje za rok viac ako 25 kwh elektrickej energie? Výroba elektriny je zabezpečovaná v klasických elektrárňach (jadro, uhlie) a v tzv. ekologických elektrárňach, ktoré efektívne využívajú obnoviteľné zdroje ako energiu vody, slnečnú energiu, energiu vetra, biomasu, bioplyn, geotermálne pramene a pod. Obnoviteľné zdroje energie efektívne využívajú prírodné zdroje ako slnečné žiarenie, vietor, dážď, príliv a odliv, morské vlny a geotermálne teplo, ktoré sú prirodzene obnovované. Technológie obnoviteľných zdrojov energie využívajú slnečnú energiu, energiu vetra, energiu vody, biomasu a napokon v doprave biopalivá. Viete, že v klasických elektrárňach dosahujú emisné limity hodnoty viac ako kg CO 2 ; 1,87 kg kysličníka siričitého a 2,88 kg oxidov dusíka na každých vyrobených 1000 kwh elektriny? Pritom CO2 oxid uhličitý, je považovaný za jednu z príčin globálneho otepľovania našej planéty. Podľa niektorých zdrojov je priemerné ročné znečistenie skleníkovými plynmi na každú osobu na planéte 5 a ½ tony CO2 za rok. Značná časť z toho vzniká pri výrobe elektriny a tepla. Európski lídri sa v marci 2007 zhodli na spoločnom postupe, podľa ktorého do roku 2020 dosiahne celosvetová výroba energie z obnoviteľných zdrojov minimálne 20%. Investičný kapitál putujúci do obnoviteľných zdrojov sa vyšplhal z 80 miliárd dolárov v roku 2005 na 100 miliárd v roku 2006 a každým rokom dynamicky rastie. Takáto úroveň investovania posunula to, čo bolo kedysi považované za alternatívne zdroje energie, výrazne do popredia. Veterné elektrárne boli prvé, ktoré dosiahli 1% celkovej výroby elektriny, solárne však výraznejšie nezaostávajú. Klimatické zmeny, rastúce ceny ropy a zvyšujúce sa vládne podpory podmieňujú neustály vznik novej legislatívy na podporu rozvoja využívania OZE. V nasledujúcich častiach si postupne objasníme jednotlivé druhy obnoviteľných zdrojov energie. Kolektív OESaP B i o n e r g y 12/13 OKTÓBER 2010

14 Prevádzka Ústrednej čistiarne odpadových vôd vo Vrakuni Predstavenie osobností na našich prevádzkach p. Marián Vereš Všetci určite dobre viete, že novovzniknutá spoločnosť BIONER- GY spravuje 4 prevádzky kalového a plynového hospodárstva. Rozhodli sme sa, že vám v každom čísle v krátkosti predstavíme jednu z nich. Radi by sme začali tou najväčšou a teda hlavnou, ktorá sa nachádza vo Vrakuni. B i o n e r g y Krátky rozhovor s vedúcim prevádzky, pánom Mariánom Verešom, ktorý pracoval v BVS a posledných pár mesiacov pracuje už v BIONERGY. Ako dlho ste pôsobili v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti? V BVS som pracoval presne od 1. januá ra 1983, práve v čistiarni vo Vrakuni, na úplnom začiatku som pracoval 3 roky v dielni. O niečo neskôr som bol preradený na kalové a plynové hospodárstvo, kde pôsobím dodnes. Skúste v krátkosti predstaviť vašu prevádzku. Vznikom spoločnosti BIONERGY sa odčlenilo kalové a plynové hospodárstvo od BVS. Pred troma rokmi bola nainštalovaná prvá kogeneračná jednotka. Tým výrazne vzrástla produkcia bioplynu, hlavne v letných mesiacoch začala naberať na otáčkach a plynové horáky išli nepretržite. Práve tieto museli spotrebovať bioplyn, aby neunikal, pretože ho vieme uskladniť, ale iba určité množstvo. Nespálený bioplyn totiž oveľa viac rozkladá ozón v atmosfére, ako keď sa spáli. Nápad zakúpiť kogeneračnú jednotku vznikol teda ešte v BVS a my sme to samozrejme považovali za veľmi rozumné rozhodnutie využitia bioplynu. A z pohľadu personálneho obsadenia? Aké vzťahy sú na vašom pracovisku? Momentálne nás pracuje na prevádzke 12 vrátane mňa, prevádzka je nepretržitá, chlapi sa striedajú. Samozrejme, stávajú sa rôzne havárie, výpadky prúdu, letné búrky, čiže treba tu mať zodpovedných ľudí, ktorí sú v prípade takejto situácie schopní včas a správne zareagovať. Myslím si, že sme fajn kolektív. Udiali sa nejaké novinky, odkedy patríte pod dcérsku spoločnosť BIONERGY? Určite áno. Za tých osem mesiacov sa zmenil, respektíve zrýchlil proces opráv, najmä tých väčších, ktoré boli naozaj nevyhnutné. Konkrétne sa opravili potrubné rozvody, ktoré po 23-och rokoch nepretržitej pre vádz ky boli naozaj v katastrofálnom stave. Ako vnímate spoluprácu s BVS? Spolupráca je perfektná. Aj keď som počul, že na iných prevádzkach majú problémy, ja sa nemôžem sťažovať. V čom vidíte ďalšie možnosti rozvoja našej spoločnosti? Sú určité problémy, ktoré zostávajú, ale vidím to optimisticky. Niektoré sa riešia veľmi zložitým spôsobom, ja osobne by som ich riešil práve tým jednoduchším. Možný rozvoj spoločnosti vidím v riešení drobných problémov, ktoré sú základom pre riešenie Prevádzka ústrednej čistiarne odpadových vôd Vyhnívacie veže vo Vrakuni Vedúci prevádzky Vrakuňa pri práci tých veľkých. Pre mňa je posun dopredu aj to, že som v mojom veku začal používať notebook. A na záver čo by ste odkázali našim čitateľom? Máte nejaké životné motto? Veľa zdravia a veľa peňazí. Ostatné príde. Alebo ako hovorí kráľ Miloslav z rozprávky Pyšná princezná, ktorú som videl už asi 10-krát: Nikdy sa nad nikým nepovyšuj a nikdy sa pred nikým neponižuj. Ďakujeme za rozhovor. Katarína Šrámeková úsek generálneho riaditeľa

15 Pezinok, Senec a desiatky okolitých obcí si vydýchnu Napriek súčasnej regulácii cien vodného a stočného na absolútne nedostatočnú úroveň pre zabezpečenie potrebného tempa obnovy a modernizácie vodovodných a kanalizačných systémov sme svedkami zrodu významných vodohospodárskych stavieb v investorstve našej spoločnosti. Tieto stavby modernizácií prinášajú úľavu do oblastí, kde v niektorých prípadoch už dlhšiu dobu nebolo možné z kapacitných dôvodov pripájanie nových rozvojových zámerov na verejný vodovod a verejnú kanalizáciu. Mám na mysli oblasť Pezinka, Senca a desiatok okolitých obcí s mnohými nedočkavými investormi, developermi, ktorých požiadavky na zásobovanie vodou a odkanalizovanie sme nemohli splniť. Ľady sa však aj v tomto regióne už pohli... Temer od začiatku tejto dekády pretrvávala naliehavá potreba modernizovať ČOV Hamuliakovo. Uvedená ČOV čistí splaškové vody z obcí Hamuliakovo, Kalinkovo, Dunajská Lužná, Rovinka a Miloslavov. Prechádzajúc týmito obcami neujde pozornosti enormná výstavba obytných zón. A ďalšie zámery sa ešte len pripravujú. Kapacita pôvodnej ČOV už nebola postačujúca na čistenie splaškových vôd z rozvojových zámerov uvedenej aglomerácie. Naliehavá potreba zvýšenia kapacity ČOV sa stala nedávno skutočnosťou, keď na prelome rokov 2009 a 2010 bola ukončená stavba modernizácie tejto ČOV. Viaceré rozvojové zámery, ktoré v rámci vyjadrenia BVS k nim nemali potvrdenú možnosť pripojenia na verejnú kanalizáciu práve z dôvodu nedostatku čistiarenských kapacít, teraz dostávajú zelenú. ledkom praktickej stavebnej uzávery v Pezinku riešila stavba kanalizácie malokarpatského regiónu jej 1. časť. Ide o kanalizačný úsek Pezinok Bratislava ÚČOV Vrakuňa. Stavba je už realitou (časť Ivanka pri Dunaji ÚČOV Bratislava Vrakuňa v prevádzke približne 2 roky a Pezinok Ivanka pri Dunaji od začiatku tohto roka) a pôvodná koncepcia čistenia odpadových vôd z Pezinka na miestnej ČOV je už nenávratnou minulosťou. Rozvoj mesta v súčasnosti už bývalá nedostatočná kapacita ČOV neobmedzuje, ale má vyriešené odvedenie odpadových vôd a ich čistenie na niekoľko desaťročí dopredu (koncepčne aj storočí, pokiaľ sa nič prevratného vo vodárenstve neudeje). Zároveň je vytvorená možnosť na pripojenie viacerých obcí na tento kanalizačný systém. Ďalej treba spomenúť rozostavanú stavbu rozšírenia existujúceho vodojemu Senec s obsahom 1500 m 3, zatiaľ o 5000 m 3 (v ďalšej etape je plánované ešte rozšírenie o ďalších 5000 m 3 ). Doteraz pretrvávajúci nedostatok akumulácie seneckého skupinového vodovodu (pokrýva mesto Senec a okolité obce) neumožňoval pripájanie nových rozvojových lokalít na verejný vodovod. Na nový vodojem, resp. na 1. časť tejto stavby (úsek výtlačného potrubia z vodárenského zdroja Boldog do vodojemu Senec) čakala nejedna pripravovaná obytná zóna v Senci, resp. v jeho okolí (naj mä Veľký Biel, Nová Dedinka, Tureň). Po prekonaní o. i. aj značných majetko-právnych problémov sa nový vodojem v súčasnosti už dvíha do výšky tak, že ho s potešením môžete obdivovať z diaľnice (nech vodiči nestrácajú pozornosť a sledujú radšej cestu...). Ďalšia modernizácia systému (prinášajúca aj rekonštrukciu) existujúceho oceľového vodovodného potrubia DN 500 strategického významu v úseku Podunajské Biskupice Bernolákovo má v súčasnosti už za sebou fázu prípravy (tiež s mnohými peripetiami majetko-právnymi). Jeho prvý úsek po Most pri Bratislave (DN 1000 z tvárnej liatiny) má už vybraného zhotoviteľa a tak je reálny predpoklad začatia realizácie v septembri tohto roku. Dokončením tejto stavby sa získa nová kapacita umožňujúca pripájanie nových obytných zón na verejný vodovod, ktoré doteraz na túto možnosť netrpezlivo čakajú. Ide o rozvojové zámery v území obcí Most pri Bratislave, Malinovo, Tomášov, Vlky, Ivanka pri Dunaji a Bernolákovo. Napokon sú to stavby modernizácie čistiarní odpadových vôd BVS Holíč a v Bratislave ÚČOV Vrakuňa a ČOV Petržalka. V uvedených prípadoch ide najmä o vystrojenie týchto ČOV tak, aby boli schopné plniť sprísnené limity odvíjajúce sa od aktu SR záväzkov voči EÚ prijatých v oblasti odvádzania a čistenia komunálnych odpadových vôd implementovanej do národnej legislatívy, ktorá spolu s vykonávacími predpismi a rozhodnutiami je pre vlastníka, resp. prevádzkovateľa (BVS) už záväzná. V prípade ČOV Holíč je už vybraný zhotoviteľ, v súčasnosti posudzuje výberové konanie Ministerstvo pôdohospodárstva SR a je naším želaním začatie výstavby v tomto roku. Podobne príprava projektu riešiaceho modernizácie uvedených dvoch bratislavských ČOV vyzerá zatiaľ nádejne, aj keď začatie týchto stavieb sa tento rok nejaví reálne. Horeuvedenými modernizáciami sa vyriešila, resp. v blízkej budúcnosti vyrieši doterajší problém s pripájaním rozvojových zámerov na vodovodné a kanalizačné systémy BVS v Pezinku, Senci a v doslova desiatkach obcí, čím dôjde zároveň aj k ďalšiemu zvýšeniu počtu našich zákazníkov. Hore uvedenými stavbami sa postupne napĺňajú strategické zámery spoločnosti deklarované medzi prioritami v dokumente Stratégia modernizácie systému vodárenskej infraštruktúry BVS (ďalej len Stratégia). Pri spomienke na tvorbu koncepcie modernizácie systémov BVS začínajúc v nových podmienkach ešte v roku , kde sme sa na odbore vodohospodárskeho rozvoja (teraz na S v e t B V S ČOV Hamuliakovo Nedostatočnú kapacitu ČOV s dôs- Výstavba vodojemu Senec oddelení vodárenských koncepcií) venovali prakticky všetkým uvedeným modernizáciám a ich koncepcii. Mám dobrý pocit z toho, že koncepcie rodiace sa v našich hlavách a v spolupráci so spracovateľmi štúdií a s odborom investícií sa takto postupne po niekoľkých rokoch stávajú skutočnosťou. Na oddelení vodárenských koncepcií zostáva, čo sa týka horeuvedených modernizácií, príjemná úloha pri aktualizácii Stratégie premaľovať niektoré červené čiary na mape (navrhovaný stav) na modré (skutočný stav)... Š. Elek 14/15 OKTÓBER 2010

16 Staráme sa o kľúčových zákazníkov Udržať spokojnosť zákazníkov, ktorí sú pre firmu kľúčoví, je v poslednej dobe jedným z najdôležitejších nástrojov zabezpečenia stabilných obchodných vzťahov. Preto BVS vypracovala program starostlivosti o zákazníkov a jedným z projektov programu je projekt BVS KARTA, ktorý plánuje spustiť už na prelome rokov 2010/2011. S v e t B V S Projekt je orientovaný na kľúčových zákazníkov, pre ktorých chce byť BVS partnerom, ktorý dokonale pozná ich potreby a problémy súvisiace s dodávkou vody, a aktívne prichádza s inovatívnymi riešeniami. To si vyžaduje individuálny prístup, ktorý by sa mal zabezpečovať aj prostredníctvom pracovníkov v našich zákazníckych centrách. CIEĽ PROJEKTU Starostlivosť o kľúčových zákazníkov Rýchle vybavenie požiadavky kľúčového zákazníka Individuálny prístup Zabezpečenie vyššej lojality a spokojnosti Zabezpečenie efektívneho vyjednávania s kľúčovými zákazníkmi Vytvorenie atraktívneho imidžu BVS KTO JE KĽÚČOVÝ ZÁKAZNÍK? Kľúčovým zákazníkom je ten, kto splní niektorú z nasledovných podmienok: a. patrí medzi 700 zákazníkov s najvyšším odberom pitnej vody za rok, b. patrí medzi akcionárov BVS, c. patrí medzi správcovské spoločnosti, družstvá a teplárenské spoločnosti, d. v osobitných prípadoch sa ním môže stať aj zákazník, ktorý je častým návštevníkom zákazníckeho centra a je mimoriadne príjemný, prípadne zákazník, ktorý reklamoval služby BVS (závažná re klamácia) a BVS sa mu takýmto spôsobom chce revanšovať. RIEŠENIE Riešením je vytvorenie osobnej BVS karty, prostredníctvom ktorej bude jej držiteľ prednostne vybavený v zákazníckom centre BVS, na call centre, bude mu poskytnutá možnosť objednať sa na osobnú návštevu a na jeho písomné podania bude odpovedané zrýchleným vybavovacím procesom. Atraktívnych výhod vyplývajúcich z osobnej BVS karty je viacero a preto sa už teraz projektový tím teší na prvé reakcie zákazníkov, ktorí sa držiteľmi osobnej BVS karty stanú. mb Mýty o vode Číra, biela, ale aj hrdzavá Čo robiť? 1.časť číra biela hrdzavá Voda, ktorú naša spoločnosť dodáva do distribučnej siete, je bezfarebná a číra. Niekedy sa však môže stať, že z vášho vodovodného kohútika vyteká biela alebo hrdzavohnedá, čo môže ovplyvniť vašu dôveru k jej použitiu aj napriek tomu, že takéto zafarbenie vody vaše zdravie neohrozuje. Biele zafarbenie Biele zafarbenie vody spôsobuje vzduch, ktorý sa uvoľňuje pri kontakte studenej vody z distribučnej siete s teplejšími vnútornými rozvodmi, po opravách vodovodného potrubia, prípadne pri prechode vody cez perlátor. Nie je to teda chlór, ktorý spôsobuje mliečne zafarbenie, ale sú to drobné bublinky vzduchu. Toto biele zafarbenie nemá vplyv na kvalitu vody. Bublinky jednoducho odstránite tak, že necháte vodu pred konzumáciou chvíľu odstáť. Hrdzavohnedé zafarbenie Hrdzavohnedé zafarbenie spôsobujú častice oxidu železa a mangánu. Pri zvýšení prietoku vody ako napr. pri poruchách vodovodnej siete, pri manipulácii s uzávermi, pri opravách alebo údržbe distribučných sietí sa častice oxidu železa a mangánu z vnútorných stien potrubia môžu do vody uvoľniť a spôsobiť tak jej zafarbenie. Zvýšený výskyt týchto látok v pitnej vode nepredstavuje zo zdravotného hľadiska riziko pre ľudský organizmus, spôsobuje len zmenu vzhľadu a chuti. Čo robiť? Hrdzavohnedé zafarbenie vody odstránite tým, že vodu necháte chvíľu odtiecť a voda bude opäť číra. Ak hrdzavá voda tečie príliš dlho alebo ak sa tento jav príliš často opakuje, riešte to prostredníctvom zákazníckeho centra vodárenskej spoločnosti. mb

17 Vyhodnotenie letnej súťaže! Vážení kolegovia, v predchádzajúcom vydaní nášho časopisu sme vás vyzvali, aby ste sa zapojili do našej letnej súťaže napísaním reportáže o krajine, lokalite, obci, v ktorej ste trávili dovolenku, presnejšie o zásobovaní obyvateľstva pitnou vodou, resp. odvádzaní odpadových vôd. Prišli nám tri príspevky popisujúce štyri rôzne krajiny. Príspevok Vladimíra Kurinu o Lotyšsku nebol zaradený do súťaže, nakoľko sa text nezhodoval so zadaním. Zvyšné dva príspevky, od Petra Terka a Miroslava Hegedüsa, nájdete nižšie. Redakčná rada sa rozhodla udeliť cenu hodnotnú knihu pánovi Petrovi Terkovi za jeho príspevok a fotografie zachytávajúce Izrael a Jordánsko. Ďakujeme všetkým, ktorí sa do súťaže zapojili a tým nám sprostredkovali nahliadnutie do cu dzích krajín a víťazovi srdečne gratulujeme. (red.) Izrael a Jordánsko Po prečítaní výzvy na letnú súťaž v časopise BVSvet som si zaspomínal pri prezeraní fotiek na moju dovolenku v Izraeli a Jordánsku. Rozhodol som sa teda podeliť o svoje zážitky v súvislosti s dodávkou vody. V Izraeli ma zaujali, ako dlhoročného vodára, vodovodné rozvody s vodomermi, ktoré neboli umiestnené vo vodomerných šachtách pod zemou, ale priamo na uliciach. Vzhľadom na teplé podnebie v tejto oblasti nie je potrebné vodovodné siete zakopať do nezamŕzajúcej hĺbky pod zem. V Jordánsku ma zaujala informácia, že voda je obyvateľom niektorých miest dodávaná len raz týždenne, keďže majú jednu z najnižších úrovní vodných zdrojov. Keďže návšteva Jordánska bola hlavne kultúrnym zážitkom, z historického hľadiska moju pozornosť upútal kanalizačný poklop a vpust, umiestnený na karda maxima (hlavná ulica) v antickom meste Jerash. Petr Terk oddelenie dispečerského riadenia S v e t r e l a x u Ako to majú susedia Maďari Toto leto sa mi viackrát podarilo dostať sa do susedného maďarského štátu. Či už to boli len krátke oddychové víkendy v Rajke, termálne kúpalisko v Lipolte, alebo zastávky na ceste k slovenskému moru v Chorvátsku. Vždy ma zaujali hydranty, moderné a oblečené do červenej alebo modrej farby (viď foto). U nás je väčšina hydrantov skrytá pod zemou, takže sa nenaskytne tak ľahko možnosť odfotiť sa pri nich. Ale tak ako na Slovensku, aj v Maďarsku pochádza voda najmä z podzemných zdrojov. Jednoduchá technológia čistenia (metán, odstránenie železa a mangánu) je v mnohých prípadoch postačujúca na splnenie normy pre pitnú vodu. Približne 400 verejných vodárenských spoločností zabezpečuje dodávku pitnej vody v maďarských mestách a mestečkách. V službách v oblasti odpadových vôd sú v porovnaní s EÚ stále medzery, i keď v posledných rokoch badať zlepšovanie. Na druhej strane sa Maďarsko môže pýšiť veľkými zásobami termálnej vody, ktorú s radosťou využívajú aj okolité štáty. Pre zlepšenie vzťahov a spolupráce podpísala maďarská Asociácia vodárenských spoločností (MaVíz) v roku 2006 zmluvu o partnerstve, okrem iných, aj so slovenskou Asociáciou vodárenských spoločností (AVS). Miroslav Hegedüs odbor krízového riadenia a bezpečnosti 16/17 OKTÓBER 2010

18 Antické vodárenstvo (1. časť) S v e t h i s t ó r i e Čo všetko sa skrýva pod týmto jednoduchým pojmom? Väčšina z nás si predstaví mohutné rímske akvadukty lemujúce údolia pahorkov a terakotové potrubia, na ktoré narážame každým krokom pri potulkách počas dovoleniek v krajinách Stredozemného mora. No to sú len malé útržky z toho, čo vám chcem predstaviť v nasledujúcich vydaniach časopisu BVS Svet. Zoznámime sa so spoločenským významom budovania vodovodov, s vodnými zdrojmi a stavebnými materiálmi, technologickým rozvojom počas celej antiky, rímskymi kúpeľmi a v neposlednom rade aj s administratívnym aparátom, ktorý sprevádzal činnosť vodovodov v antike. V tomto vydaní sa budeme zaoberať vznikom prvých vodovodných systémov v antike - pred nástupom vplyvu Rimanov, ktorí prebrali a vylepšili vodovodné systémy používané v krajinách antického sveta. Východné ríše V týchto oblastiach boli akvadukty a kanále využívané skôr na zavlažovanie pôdy, než na zásobovanie civilného obyvateľstva miest. Prvým priekopníkom v tvorbe závlahových sietí bola ríša Urartu (dnešné Arménsko) nasledovaná Asýrskou ríšou. V Asýrii, v čase vládnutia Sennacheriba ( p. n. l.) rozdistribuovali vodu riek Atrush a Kohrs pomocou stavieb sietí kanálov. Vo svojej podstate sa asýrsky systém akvaduktov príliš neodlišoval od rímskeho (ostatne ako v celej antike), ale vyvinul svoj vlastný hydraulický systém dopravovania vody k spotrebisku, ktorý bol vlastný iba východným ríšam. Hovoríme o qanatoch. Qanat je tunel vedený popod pohorie, ktorým bolo zachytené ložisko podzemnej vody. Tunel smeroval nadol, k úpätiu pohoria, aby zachytenú vodu gravitačným spôsobom privádzal do otvoreného priestranstva. Na stavbu takéhoto podzemného tunela bola potrebná sieť vertikálnych šácht, cez ktoré sa tunel staval z povrchu pohoria. Šachty sú hĺbené vo vzdialenosti 5-20 metrov, zatiaľ čo pri hĺbení rímskych akvaduktov bolo postačujúce stavať šachty až každých 35 metrov (Vitruvius, De architectura). Tunel je vedený pod svahom pod miernym sklonom - zvyčajne pod uhlom 0,5, čo predstavuje klesanie 0,5 metra na 1 kilometer. Vo vnútri je dimenzovaný na obmedzený pohyb človeka, rozmery nepresahujú 1,2x0,6 metra. V tuneli bola voda vedená cez žlab alebo kanál, ktorý sa pravidelne čistil aj pomocou vstupných šácht, čo neskôr pozorujeme aj u gréckych, resp. rímskych akvaduktoch. Qanaty sú pre nás zaujímavé z viacerých dôvodov. Aj napriek tomu, že nepochádzajú z Ríma a nejde ani o ich inováciu (keďže najstaršie sa vyskytujú na území Iránu už od roku 800 p. n. l.) je zaujímavé, že Rimanmi boli hodne využívané a stavané v obsadzovaných krajinách najzápadnejšie ich môžeme nájsť na území Egypta a Alžírska. Rimania zdokonalili qanaty najmä technikou výstavby tunelov a mapovaním okolitého terénu, čo sa odzrkadľuje aj pri stavbách samotných rímskych akvaduktov. Na rozdiel od rímskych akvaduktov sa však qanaty stavali vždy skôr ako obec, ktorú následne založili až v okolí ústia qanatu. Istú spojitosť je možné vidieť s etruskými cuniculami (taktiež systém privádzania podpovrchovej vody tunelom popod pohorie), dodnes však nevieme určiť, či sa cuniculi vyvynuli samostatne alebo pod vplyvom qanatov v 7. storočí p. n. l. Qanaty sú dodnes v Iráne hodne využívané a v niektorých oblastiach je to jediný spôsob dopravy vody. Najdlhší qanat má v súčasnosti dĺžku 35 kilometrov Gonabad, zvčajne však dosahujú kilometrov. Aj ich výdatnosť sa rôzni od 900l/s v Sarude, Teheráne po 5l/s v Sahare, Maroko. Priemerná výdatnosť v modernom Iráne je 15 l/s. Archaické a klasické Grécko Mnoho miest v archaickom i klasickom Grécku využívalo ako svoj vodný zdroj miestne pramene. Voda bola dopravovaná gravitačne zo vzdialenosti iba niekoľko stoviek metrov a následné bola zhromažďovaná v tzv. fontánových domoch alebo v kamenných vodojemoch, kde si obyvatelia naberali vodu pomocou hydrii (typ hlinenej nádoby s troma uchami). Hlavne stavby fontán a vodných systémov boli v archaickom Grécku obľubenými projektmi tyranov (ide o systém vlády jedného muža počas vojny, rozhodne neznamená tyraniu v dnešnom zmysle slova). Fontány plnili okrem distribučnej funkcie aj úlohu rezervoárov, keď sa v nich počas noci nazhromaždilo dostatočné množstvo vody, ktoré mohlo pokryť spotrebu nasledujúceho dňa. Medzi najvýznamnejšie stavby tohto druhu patrí fontána Enneakrounos na aténskej Agore, postavená Pei sistratom, a Theagenesova fontána v antickej Megare. Vodojem megarskej fontány mal rozmery 18x13,5 metra a bol prikrytý rovnou strechou, ktorú podopieralo päť radov siedmich oktagonálnych pilierov. Objem vodojemu bol 380m³ a pri výdatnosti prameňa 15l/s jeho Obr. 1 Qanat Obr. 2 Pohľad na vstupné šachty do qanatu

19 úplné naplnenie trvalo približne sedem hodín. Aj napriek tomu však dodávané množstvo vody z miestnych prameňov nebolo vždy postačujúce, a tak bolo potrebné vystavať potrubia, ktoré privádzali vodu zo vzdialenejších miest a napájali sa na miestne pramene. Je to aj prípad spomínanej fontány na aténskej akropole, ktorej zdroje museli byť niekoľkokrát pridávané. Obr. 3 Attická čiernofigurová Hydria Obr. 4 Fontána Enneakrounos zo 6. storočia p. n. l. (rekonštrukcia) ( p.n.l.) s motívom besedujúcich žien pri naberaní vody z fontány. Voda sa dopravovala hlavne prostredníctvom terakotových potrubí, ktoré boli uložené na dne veľkého kanála alebo tunela vyhĺbeného do pohoria podobným spôsobom ako východné qanaty. Terakotové potrubia mali zvyčajne priemer cm a boli navrhnuté tak, aby do seba navzájom zapadali niekedy sa na hornej strane potrubia nachádzali otvory (prikryté vrchnákmi), cez ktoré sa vykonávala údržba vodovodu, ale slúžili aj pri stavbe celého projektu. Práve výskyt týchto otvorov nám niečo napovedá o vlastnostiach distribučného systému voda v potrubí nebola natlakovaná, ako je tomu v prípade rímskych, resp. helenistických akvaduktov. Najväčšiu inováciu, ktorú priniesol vodovodný systém archaického a klasického gréckeho obdobia, bola stavba dvoch rezervoárov vody na jednom akvadukte, pôsobiacich nezávisle od seba, pričom jeden z nich vrchný, priamo napojený na prameň, plnil aj filtračnú funkciu. Pekný príklad systému, keď bol rezervoár vytvorený priamo pri prameni môžeme vi dieť na akvadukte z ostrova Samos (6. storočie p. n. l.), ktorý postavil inžinier Eupalinos. Do rezervoára pritekala voda z prameňa cez dva priechody. Tretí priechod bol určený na napojenie potrubia. Za pozornosť stojí, že potrubie bolo umiestnené vo vyššej výške, než bolo samotné dno rezorvoára a tak dno vodojemu plnilo filtračnú funkciu, kde sa usadzovali sedimenty. Na vyčistenie vodojemu bola ku dnu prirobená odpadová rúra, ktorá odvádzala nečistotu. Unikátna je tiež stavba prívodného tunela od rezervoára k odbytisku, teda do mesta Samos. Prvýkrát sa pri kopaní tunela vychádzalo z oboch koncov naraz, pričom obe skupiny sa stretli približne uprostred. Eupalinos mal vždy presné záznamy o tom, v akej hĺbke a pod akým uhlom sa obe strany tunela práve nachádzajú, čo je viditeľné na jemnom korigovaní jednej z kopaných strán druhá bola vedená priamo. Tunel mal dĺžku 1036 metrov. Terakotové potrubie vychádzajúce z horného vodojemu bolo priamo uložené do žlabu v tuneli. Počas klasického obdobia v Grécku neprišlo k žiadnym významným zmenám vo vodovodnom systéme oproti archaickému obdobiu, na dopravenie vody bol využívaný stále jednoduchý gravitačný princíp, fontány so svojimi rezervoármi sa menili skôr po architektonickej stránke, než po technologickej. Aj v zobrazeniach fontán na maľbách gréckých váz ostali nezmenené výjavy, menila sa len technika výzdoby. To je však už téma skôr archeologická, než vodárenská a preto nás bude o to viac zaujímať obdobie helenizmu a objavenie hydrauliky, s ktorou nastúpi nová éra antických akvaduktov. Literatúra: J.D. Beazley, The Development of Attic Black-Figure, Ubiversity of California Press, Los Angeles 1986 A. Trevor Hodge, Roman Aqueducts, Gerald Duckworth & Co. Ltd, London 2002 Hydria Project - EU, Unesco Frontinus-Gesellschaft e.v, Die Wasserversorgung im Antiken Rom, Band 2, R. Oldenbourg Verlag, München - Wien 1986 Frontinus-Gesellschaft e.v, Die Wasser versorgung antiker Städte, Band 3, Verlag Philipp von Zabern, Mainz am Rhein 1988 Lenka Halásová referát vodárenského múzea Obr. 5 Prierez terakotovým potrubím s ukážkou napájania jednotlivých častí potrubia (6. storočie p. n. l.) Obr. 6 Schematický nákres Eupalinovho vodovodu na ostrove Samos Obr. 7 Tunel Eupalinovho akvaduktu 18/19 OKTÓBER 2010

20 Nová jesenná tradícia? Každoročná jesenná turistika organizovaná odborovou organizáciou pri BVS sa už pomaly ale isto stáva tradíciou, čo teší nielen jej skalných fanúšikov, ale aj stále viac nových tvárí, ktoré sa túto akciu rozhodli vyskúšať na vlastnej koži. V júni sa v mailoch objavila pozvánka na víkend strávený lezením po krásnych Roháčoch a ich okolí a kto naň zareagoval kladne, určite neoľutoval. Program (nielen turistický) bol vyvážený aj rozmanitý, no hlavne variabilný, počasie zhovievavé a príroda neopísateľná, ostatne, kto už zažil Roháčske plesá, Juráňovú dolinu, termálne vody na Oraviciach či skanzen oravskej dediny, ten vie najlepšie. A čo na to všetko hovoria priami účastníci zájazdu? Po náročnom výstupe S v e t r e l a x u Boli sme na takomto zájazde prvýkrát a musím skonštatovať, že prípadný budúci zájazd si nenechám ujsť, ak mi to okolnosti dovolia. Mám rád pobyt v prírode a chvíle prežité v skupine ľudí mojej krvnej skupiny to je to, čo som očakával a do bodky sa mi to splnilo. Vladimír Nemček, DDV, prevádzka Sever. Stručne, ale výstižne sa vyjadril aj Marian Gallé, Infra Services, odd. správy majetku: Nádherný kraj, krásna turistika, pekné ubytovanie, príjemná spoločnosť! Výlet na Roháčske plesá bol vydarený, Juráňová dolina bola zaujímavá svojou tiesňavou, dobre padlo aj vyhriatie sa v termálnej vode na Oraviciach, návšteva Múzea oravskej dediny bola príjemná oddychová kultúrna vložka. Firemný zájazd bol tak vhodný pre každého účastníka vzhľadom na rôznorodé záujmy a kondíciu. Vladimír Kurina, DDV, odd. správy. Aj keď bolo pod mrakom, aj keď sem-tam trochu mrholilo, počasie nás neodradilo a za tú krásu to stálo! Aj pokoj plynúci z Múzea oravskej dediny sme len ťažko opúšťali. Bolo to krásne a naše spomienky na tento výlet také aj ostanú! Ladislav Špaček, DCHTLČ, odd. kontroly kvality PV. po náročnom výstupe krásna, ale nebezpečná septembrový sneh Krásna, ale nebezpečná Septembrový sneh Vyjadril sa aj jeden zo spoluorganizátorov, Juraj Wilhelm, odd. životného prostredia: Dobrá atmosféra a vzá-

21 Biela, modrá, červená Mrholenie nám nevadilo jomná tolerancia pri turistických výkonoch, proste pohoda Čo všetko stojí za organizáciou takéhoto výletu, nám prezradila Dagmar Blahová, DCHTLČ, odd. kontroly kvality PV lab. PV: Príprava takéhoto výletu vždy zaberá dosť času a energie. Najskôr na základe skúseností našich horských vodcov vyberáme vhodnú lokalitu, potom ubytovanie a nakoniec dopravnú spoločnosť. Čím je bližšie dohodnutý termín, tým viac tŕpneme, či nebude pršať, dolaďujeme program a pripravujeme náhradný, ak by predsa len bolo mizerné počasie. Vlastná organizácia počas výletu je podstatne jednoduchšia, treba len ustrážiť, aby sme niekoho niekde nezabudli. Myslím, že tento rok sa Roháče veľmi vydarili a som nesmierne rada, že sa ľuďom zájazd páčil. Začíname uvažovať, ktorú lokalitu vyberieme na budúci rok. Sme na to veľmi zvedaví a už teraz sa tešíme! Túre zdar! M. Borosová Vetranie na Orave Bravúrne vystúpenie máme za sebou Príliš studená 20/21 OKTÓBER 2010

22 Ď a k u j e m e Ďakujeme nižšie uvedeným darcom za finančné a vecné dary postihnutým povodňami finančné dary zamestnanci BVS V. Antonín, Z. Bajčiová, G. Baková, Z. Brinkáčová, H. Cabanová, I. Drex ler, D. Gemeran, M. Godálová, J. Grič, J. Hagara, L. Halásová, J. Halúska, M. Hegedus, P. Hélia, A. Kľúčiková, M. Kotmanová, K. Kubková, K. Ku bová, V. Kvassay, M. Lac ková, A. Leško, B. Motolíková, B. Petríková, L. Pra charová, A. Potzyová, D. Ra dako vičová, T. Ru man, M. Schmidt, B. Se lleová, M. Šajmír, F. Šíp, J. Štulajterová, A.Trančíková zamestnanci Bionergy A. Bernát, K. Šrámeková, R. Bla žíčková, V. Koštial, M. Uhlíř, J. Ro haľová, Ľ. Absolon, M. Virgovič, Š. Czafik, G. Ivanič, Ľ. Paracka, J. Sigety, V. Sta rúnska, V. Vereš, J. Kohút, Z. Domonkoš, P. Turčan, I. Stojanov, J. Petrakovič, T. Falb, T. Daniš, J. Siroň, S. Rerko, M. Brezina, J. Csizmezia vecné dary zamestnanci BVS L. Balogová, Z. Brinkačová, M. Dejo vá, T. Féherová, A. Gaplovská, D. Ge meran, V. Gilanová, J. Gre go rová, P. Kučera, D. Kučerová, A. Masza yová, P. Milerová, V. Pac kaňová, M. Pod majerský, A. Potzyová, L. Pracharová, J. Rafajdus, Ľ. Rákai, L. Rehák, M. Šajmír, F. Šíp, I. Škodová, L. Špaček, J. Štu laj terová, M. Tuhá, S. Var gová, Nadácia Voda významné pracovné jubileá: 40 odpracovaných rokov: Špergerová Beatrix, investičné odd. 35 odpracovaných rokov: Rimešová Kamila, odd. účt. a výkaz. 30 odpracovaných rokov: Pastoreková Alena, DCHTLČ; Gabriel Vladislav, DDV 25 odpracovaných rokov: Bystranová Oľga, investičné odd.; Šti fter Ján, DVV; Švajdlenka Rastis lav, odd. vyjadrov. činn.; Hyžová Iveta, OK Senica; Trančíková Alena, DVV; Kurucová Magdaléna, GIS; Mi ší ková Věra, DVV; Pleša Pavol, DČOV; Kalužayová Ľubica, DCHTLČ; Ševčík Ján, DDV; Irša Jaroslav, DČOV; Holubová Zlatica, odd. vod. Koncepcií 20 odpracovaných rokov: Fančo Štefan, DOOV; Dvorský Peter, odd. doprav. služieb; Svrček Ján, DVV; Taraba Vladimír, DDV; Leit man Anton, DOOV; Levársky Pavel, DČOV; Masný František, DVV; Mikulec Juraj, DČOV; Naniš ta Miroslav, DCHTLČ; Sofka Ľudovít, DVV; Šoka Miroslav, DVV; Dilingerová Dagmar, odd. fakturácie Prišli k nám v 2. kvartáli roku 2010: Juraj Rajták výrobno-distribučný úsek - DČOV prevádzka ČOV Petržalka strojník vodohosp. zariadení Ján Bodics výrobno-distribučný úsek - DCHTLČ odd. kontroly kvality pitných vôd technický pracovník vzorkár Branislav Štefanec úsek generál. riaditeľa oddelenie GIS technický pracovník Emília Miháleková úsek market. a obchodu odd. back office referent Zuzana Lehocká finančný úsek oddelenie účtovníctva a výkazníctva referent Ing. Ivana Kmiťová úsek marketingu a obchodu odd. marketingového riadenia referent Lukáš Peško výrobno-distribučný úsek - DČOV prevádzka ČOV Modra strojník vodohosp. zariadení Ing. Jozef Ďuriga úsek marketingu a obchodu oddelenie metrologických služieb vedúci oddelenia Ing. Peter Tokoš úsek marketingu a obchodu oddelenie vyjadrovacích činností technický pracovník Norbert Karolčík výrobno-distribučný úsek - DCHTLČ odd. kontroly kvality odpadových vôd technický pracovník vzorkár Rybárske preteky Medzi tradičné akcie pre zamestnancov môžeme smelo zaradiť rybárske preteky. Dňa 28. augusta sa totiž uskutočnil pod organizátorskou taktovkou DDV Sever za pomoci odborovej organizácie BVS už ich 4. ročník. Po zvažovaní všetkých pre a proti sa preteky konali na tom istom mieste ako predchádzajúce ročníky na vodnej nádrži Petrova Ves, no termín bol presunutý z jarných mesiacov na koniec prázdnin s predpokladom lepšej aktivity rýb aj s rizikom možného horšieho počasia. Záberov a teda aj úlovkov bolo podľa môjho odhadu naozaj podstatne viac ako v minulých rokoch (chytilo sa viac ako sto kaprov, čo bolo na jedného účastníka priemerne asi 5 úlovkov). Jediná chybička krásy na celej akcii boli dosť zlé poveternostné podmienky, no to sa nám ani pri najlepšej vôli nepodarilo ovplyvniť - ráno dážď a neskôr silný vietor, ale všetci sa s tým popasovali úspešne. Najlepší rybári boli ocenení hodnotným rybárskym náradím a pomôckami. Hodnotené boli tri najväčšie kapre a najviac ulovených ušľachtilých druhov rýb. Najväčšieho kapra ulovil Rudolf Gach, druhý sa umiestnil Dušan Bíly a tretiu a štvrtú cenu si odniesol Fedor Šíp. Ďakujeme všetkým zúčastnením kolegom rybárom a majiteľom rybárskeho revíru manželom Jánskym za hladký priebeh pretekov bez rušivých vplyvov. O rok zase, dovidenia. Fotoreportáž z pretekov nájdete na zadnej strane obálky. vn P r i š l i k n á m jš

23 Tip na výlet Spoločne sme v minulých číslach navštívili výhradne blízke okolie Bratislavy a v budúcich číslach si opäť zacestujeme po Slovensku, no niečo mi navráva, že dnešný tip na výlet by mohol byť nasmerovaný k našim západným susedom, konkrétne do malebnej oblasti pomoravia a jeho okolia. Mesto Zlín a jeho ZOO v mestskej časti Lešná bude v dnešnom článku asi najďalej vzdialené od Bratislavy. Kto nenavštívil zlínsku ZOO a má rád zvieratá a prírodu, nemôže inak, len tak urobiť. Areál ZOO je rozdelený na viacero sekcií podľa zvierat, ktorých domovom sú jednotlivé kontinenty. Viaceré pavilóny zvierat sú riešené tak, že sa môžete prechádzať medzi nimi ako v safari parku. Priamo v areáli nájdete viaceré občerstvovacie a stravovacie priestory a zámoček. Trochu mi ZOO v Lešnej pripomínala naše Bojnice, no má vybudovanosťou a počtom pavilónov zvierat ešte vyšší level. Obráťme sa späť na juh a navštívime známe pútnické miesto Velehrad. Toto mestečko, skanzen a blízko od neho hrad Buchlov na nás dýcha dávnou históriou. Z Buchlovského hradu je ko-valticky-areal.cz a urobíte si obraz o rozsiahlych možnostiach návštev a ďalších aktivít ponúkaných pre návštevníkov. Poďme sa ešte raz pozrieť do prírody a to konkrétne do Moravského krasu v blízkosti Blanska s viacerými sprístupnenými jaskyňami, medzi ktorými dominuje Punkevná jaskyňa, súčasťou ktorej je priepasť Macocha. Plavba loďkou po riečke Punkva, pohľad na priepasť z jej dna a z vy hliadkových plošiniek zanechá v každom návštevníkovi krásne spomienky. Na vrchol priepasti premáva kabínková lanovka, a kto výšky nemusí asi tak ako ja, môže sa zapotiť výstupom na vrchol turistickým chodníkom. V dnešnom tipe na výlet ešte rybárom ponúknem návštevu súkromného rybárskeho revíru Jestřabice, vzdialeného 10 km od Kyjova. stavbu Baťov kanál. Vnú trozemská vodná cesta Baťov kanál vznikla v 30. rokoch 20. storočia ako projekt využívaný na zavlažovanie územia a neskôr sa úsek Sudoměřice - Otrokovice stal súčasťou plavebnej cesty, ktorá bola využívaná na prepravu paliva do Otrokovíc. Dnes je kanál využívaný na cestovný ruch. Ak pôjdeme po prúde, začína sa v Otrokoviciach a končí v Skalici. Je dlhý 55 km s plavebnou hĺbkou 1,5 m. Súčasťou kanála je 13 plavebných komôr. V Skalici a v ďalších prístavoch je možnosť zapožičania motorových člnov. Vďaka nízkej maximálne povolenej rýchlosti by sme na splavnenie celého úseku potrebovali niekoľko dní, ale môžeme využiť len kratšie úseky kanála. Všetky informácie o možnosti vyžitia sa, navštívenia alebo zhliadnutia technic- S v e t R e l a x u Zámok Lednice Macocha Lešná, pavilón žiráf prekrásny výhľad na okolie a pri dobrej viditeľnosti až na našu Skalicu. A pri našich potulkách po historických pamiatkach Moravy sa ešte zastavíme v asi najznámejšom a najnavštevovanejšom Lednicko - Valtickom regióne, kde by pre hliadky nespočetných historických stavieb a prekrásne udržiavaných par kov a záhrad trvali niekoľko dní a ich opisu by som mohol venovať celý jeden rozsiahly článok. Naozaj nepotrebuje žiadnu reklamu a viac ako inokedy tu platí - radšej raz vi dieť, ako tisíckrát počuť. Stačí si kliknúť na webovú adresu lednic- Nadštandardné zarybnenie krásnymi zdravými a veľkými rybami, čo nám štátne revíry, žiaľ, nie vždy ponúkajú, možnosť ubytovania a stravovania pria mo pri vode - týmto tento revír ukojí rybolovné chúťky každému z nás rybárov. V Jestřabiciach môžete zdolať kapitálnych kaprov, kde 10 kg a ťažšie jedince nie sú výnimkou, krásne šťuky, bolene, pstruhy, dnes už vzácnych jeseterov a viacero iných druhov rýb, To je to, čo sem láka mnohých aj zo Slo venska. No a na záver som si nechal niečo pre nás unikátnu vodohospodársku kých a historických stavieb nájdete na webe batacanal.sk. Som na konci potuliek u priateľov na Morave. Koniec leta a krásna dlhá a teplá jeseň sú predurčené na návštevu vyššie opísaných lokalít a aj niektorých iných miest, na ktoré mi nezostáva priestor, alebo som si na ne nespomenul pri písaní tohto článku. Želám Vám príjemné zážitky, aj keď sa vyberiete kamkoľvek a v budúcom čísle sa stretneme zase niekde na Slovensku, dovidenia. V. Nemček 22/23 OKTÓBER 2010

24 S v e t v o b r a z o c h