Naša škola. Ob sah. Navštívte na šu we bo vú strán ku. Naša škola /12 3

Transkript

1 Ob sah informa tó rium 4 5 Vý chov né aspek ty edu ká cie sú v de fenzí ve na úkor vzde lá va cích obsa hov (Erich Petlák) 6 Ra pom k ná so bilke (Pet ra Jurso vá) 12 Dievèa tá sa há da jú inak ako chlap ci (Astrid Kai ser, Solveigh Raabe) 20 Dia gnos ti ka detských pre konceptov o ¾udskom te le prostredníctvom edu kaèných úloh (Jar mi la Pa¾ko vá) 24 Vý cho va v rómskej ro di ne a ná vy ko vé lát ky (Lý dia Taišo vá) 28 in te gro va né te ma tic ké vyuèo va nie v 1. roè ní ku ZŠ /3. (Viera Mi hó ko vá) 31 Ces ta od se mienka po rastlinku s vèielkou Bee Bot (Mi riam Kanto ro vá) 34 Denný pro jekt výuèby a je ho štruktú ry v edu kaènom plá ne ma terskej ško ly (Má ria Kružli co vá) 38 Uèi te¾ výtvarnej vý cho vy a je ho vplyv na integro va nie ob sa hu v pri márnom vzde lá va ní (Ha na Ja ku bí ko vá) 44 Zvy ky a tra dí cie v jarnom ob do bí. Vy ná ša nie mo re ny (Bo že na Švá bo vá) 50 Po do by tvo ri vej dra ma ti ky v rozprávke (Ján Po cha niè) 52 Vy bra li sme l Smerni ca è. 4/2012 o vy dá va ní osvedèe ní o prizna ní kre di tov 59 Rub ri ky Re cenzia 74 Navštívte na šu we bo vú strán ku mi ko.sk Naša škola Odborný metodický èasopis pre uèite¾ov materských škôl a 1. stupòa základných škôl. Vydáva: PamikO spol s r.o. Bratislava Raèianska 89, Bratislava ièo: Riadite¾ka a vedúca redaktorka: Lýdia míková Odborná spolupráca: Doc. PaedDr. Ladislav Horòák, PhD. Doc. PhDr. Zuzana kolláriková, CSc., m.p. Prof. PhDr. Beata kosová, CSc. Doc. PaedDr. Dušan kostrub, PhD. Blažena Pajtinková Prof. PhDr. Erich Petlák, CSc. Prof. RNDr. Ondrej Šedivý, CSc. adresa redakcie: Raèianska 89, Bratislava 3 tel./fax: 02/ e mail: nasa.skola@pamiko.sk pamiko@pamiko.sk vydavatelstvo.pamiko@gmail.com Rozširuje a objednávky prijíma: Vydavate¾stvo PamikO spol. s r.o., Raèianska 89, Bratislava 3 Roèné predplatné 12,72 Vychádza desa èísiel poèas školského roka. Príspevky sa recenzujú. Nevyžiadané rukopisy sa nevracajú. Evidenèné èíslo: EV 738/08 issn Dá tum vy da nia:

2 Informatórium Sku toèným problé mom školstva je dlho do bo neudrža te¾ná neefektívnos spô so be - ná ma so vosou a to le ranciou nekva li ty. Po žia davku na vý raznejšie zvý še nie pla tov pe da gó gov ne mož no odbi gréckou ces tou, na miesto to ho tre ba vo vnútri škol ské ho sys té mu nájs priestor na ta kú úspo ru, kto rá by umož ni la pri lá ka najkva litnejších ¾u dí do uèi te¾ské ho sta vu. n Školstvo potre bu je ma preh¾ad o tr hu prá ce Ra da EÚ pre vzde lá va nie, mlá dež a šport pri ja la 10. februá ra v Bru se li stra te gic ký rá mec opatre ní do ro ku ich cie¾om je v rám ci ce loeu rópskej spo lu prá ce zlepši si tuá ciu v ob las ti vzde lá va nia tak, aby škol ský sys tém èo na je fektívnejšie prispie val k zni žo va niu vy so kej miery ne za mestna nosti mlá de že. mi - nister školstva Eu gen Jurzy ca na Ra de uvie dol, že skôr ako uva žo va o prognó zach na 20 ro kov dopre du, je dô le ži té, aby sa najskôr na ná rodnej úrov ni zisti lo, v kto rých re zortoch je si tuá cia pre absolventov najpriazni vejšia z h¾a diska ich prístu pu na trh prá ce. Za vzor úspešnosti kra jín, kto ré si najlepšie ve dia po - ra di so za ra de ním absolventov na trh prá ce, sa dá va jú Ra kúsko, Ne mecko a Ve¾ká Bri tá nia. O fle xi bi li tu sa pod¾a mi nis tra sna ží aj vzde lá va cí sys tém v SR. Správnym postu pom je pre pá ja nie da ta báz mi nis ter stva školstva s údajmi Úra du prá ce a So ciálnej poisovne z nich sa vie o kaž dej ško le, ko¾ko za rá ba li jej ab sol - ven ti v prvom ro ku, a tiež aká bo la miera ne za mestna nosti absolventov týchto škôl. Vzni ka jú tak jas né kontú ry o tom, èo sa de je s absolventmi po ukon èe ní škôl na tr hu prá ce. Zdroj: Ja ro mír No vák, TASR Bru sel n Slo ven sko rus ká do ho da: stá že rušti ná rov Štátny ta jomník re zor tu školstva Ja ro slav ivanèo a zástupca rus ké ho mi nis tra vzde lá va nia a ve dy Sergej iva nec podpí sa li 16. februá ra Do da tok k do ho de z ro - ku 2006 o spo lu prá ci v ob las ti vzde lá va nia. Vytvá ra jú sa òou podmienky na skva litne nie výuèby rus ké ho ja zy - ka na slo ven ských ško lách. Sú èasou sa sta nú tiež dvojtýždòo vé stá že pre slo ven ských uèi te ¾ov RJ, kto ré prispe jú k rozvo ju ich ja zy ko vých zruèností a rozší re niu zna los tí o rus kých reáliách. Zdroj: Mi riam Žiako vá, ho vorky òa mi nis ter stva školstva Pre vý chov né predme ty, etickú a obèiansku vý cho vu zvláš, pla tí, že sa v ich rám ci uplatòu jú netra dièné vyuèo va cie me tó dy a prístu py. Vy ža - du jú si však dôkladnú prípra vu, mo ti vá ciu i chu uèi te ¾a expe ri mento va, èo nie je vždy mož né. Najväèšiu se baisto tu ma jú uèi te lia EV a OV pri výkla de uèebnej lát ky (65,9%), ve de ní disku sií žiakov v trie de (61,3%) a pri rieše ní prob lé mov (31,9%). Vyplý va to z priesku mu ná zo rov uèi te - ¾ov a riadi te ¾ov škôl na výuèbu týchto predme - tov, kto rú zo vzor ky 1984 respondentov uvádza prof. La di slav Ma chá èek z trnavskej UCm. O nieèo menšiu se baisto tu ma jú pod¾a ne ho pri si - mu lá cii ži votných si tuá cií hra ním ro lí, v pro - jekto vom vyuèo va ní a hlavne vy uží va ní mo - derných ikt a DT techno ló gií (13,6%). V ikt Lu cia Kleštinco vá, sekcia školstva Inšti tú tu hospo dárskej po li ti ky n Uèi te lia etickej a obèianskej vý cho vy uprednostòu jú vý klad a disku sie so žiakmi 4 n Mú zeum ži dovskej kultú ry sa otvá ra ško lám mú zeum ži dovskej kultú ry v Bra tisla ve otvá ra svo je brá ny pre ško ly pri prí le ži tosti 70. vý ro èia pri ja tia Ži dov ské ho kó de xu. Bez plat né vstup né mô žu ško ly využi do konca aprí la. Návšte va mú zea je ur èe ná všetkým ve ko vým sku pi nám, od ma lých prvá èi kov, kto rí sa mož no prvýkrát stretnú s iným ná bo žen ským viero - vyzna ním. Vý ro èie pri po mí na, èo ho všetké ho je ¾udská ne ná vis schop ná a od ka zu je na deò, keï sa za èa li de - portá cie ži dov ských ro dín. Zdroj: Iva na Filku so vá, ÚZŽNO v SR sa ne cí ti komfortne staršia ge ne rá cia pe da gó gov a najmladšia na opak, v tra dièných me tó dach s akcentom na ži vot né skú se nosti. SE BAISTO TA UÈI TE ¼OV NA VYUÈO VA NÍ Zdroj: Mlá dež a spo loènos, 17, 2011, è. 4

3 Pr vý au tor Na šej ško ly Erich Petlák má se demde siat Ak o niekom pla tí, že je verný èa so pi su Na ša ško la od pr vé ho pís me na po tieto riadky, je to pro fe sor Erich Petlák, nes tor nitrianskej pe da go gi ky. Je to on, kto doò na pí sal vô bec pr vý èlá nok. Na rozdiel od iných pri pí sa ní tohto príspevku, prizná vam, po ci u jem isté na pä tie. Mož no je to tré ma, mož no po cit zodpo vednosti, za èí nal pred 15 rokmi pr vé riadky no vovzni ka jú ce ho èa so pi su. Spo mí na me si, s akým nad še ním ví tal je ho zrod, ako vysní va né pe rio di kum pre je ho srdcovky má lotriedky na vý me nu skú se ností, inšpi rá ciu i publi kaèné ak ti - vi ty. Sám je na ším od da ným auto rom, podne co va te ¾om i pro pa gá to rom. Aj v tom to èís le nájde me je ho tra dièné za mysle nie. Pro fe sor Petlák sa v týchto dòoch do ží va vý znam né ho ži votné ho ju bi lea se demde sia tín. Tak ako on sto jí verne pri nás, my v re dakcii i vy da va te¾stve ra dí me sa do ší ku gra tu lantov nášmu ju bi lan - to vi. Vá že ný pán pro fe sor, do ïalších ro kov že lá me pev né zdra vie a ve ¾a tvo ri vých síl. A nech nám spo luprá ca pretrvá va dlhé ro ky. Lýdia Míková, vydavate¾ka n Kra ja nia pri ví ta li uèeb ni ce na we be Predsta vi te lia kra jan ských ko mu nít a uèi te - lia zo škôl s vy uèo va cím ja zy kom slo ven ským z Ukra ji ny, Po¾ska, ma ïar ska, Srb ska i Ru mun ska pri ví ta li bez plat ný prístup k uèebni ciam na por - tá li eaktovka. Fungo va nie por tá lu a možnos pra co va s elek tro nic kou apli ká ciou si kra ja nia vyskú ša li na koordi naènej po ra de k vzde lá va cím progra mom pre Slo vá kov ži jú cich v za hra ni èí na rok 2012, kto rú or ga ni zu je Sekcia medzi ná - rodnej spo lu prá ce mi nis ter stva školstva. To v ja - nuá ri vy hlá si lo ve rejné obsta rá va nie na ná kup 221 di gi tálnych verzií re formných uèebníc v celko vom obje me pol mi lió na eur. Zdroj: Od bor masme diálnej po li ti ky MŠVVaŠ SR Za najhoršiu vec, aká sa mô že pri ho di na interne te, po va žu je vy še pä ti na chlapcov po èí ta èo vý ví rus. Dievèa tá sa zas obá va jú se xuálne ho oba žo - va nia èi zneu ži tia. Vy ply nu lo to z výsku mu Dospie - va jú ci vo virtuálnom priesto re, kto rý na vzorke 303 ÈO RO BÍM NAJRADŠEJ NA INTERNE TE n Ško la ako GPS pre žiaka O skú se nostiach s elek tro nic kou škol skou agen dou èi za vádza ním ino va tívnych prvkov do vyuèo va nia a možnostiach zvy šo va nia kva - li ty vzde lá va nia bu dú uèi te lia disku to va na ce loslo venskej konfe rencii s náz vom Uèí me pre ži vot marca v Popra de. Cie¾om je cez skú se nosti uèi te ¾ov pouká za na pe da go - gic ké prístu py, kto ré mô žu žiakom na po môc pri vý be re správne ho sme ru pre ich bu dú ci pra covný i súkromný ži vot, pre to je hlavnou té mou Ško la ako GPS pre žiaka. Prvýkrát sa konfe rencia bu de ve no va aj od bor né mu školstvu. Zdroj: Zu za na Tegzo vá z orga ni zaèné ho vý bo ru konfe rencie n Chlap ci sa na interne te bo ja ví ru sov, dievèa tá oba žo va nia žiakov ZŠ v prie mernom ve ku 14,25 ro ka rea li zo - va li Výskumný ústav detskej psy cho ló gie a pa topsy - cho ló gie a OZ eslo vensko. So se xuálny mi na ráž ka - mi a ko mentármi sa na we be stretlo 37 % tí nedže - riek, so se xuálnym oba žo va ním takmer 26 %. Viac ako 36 % dievèat má skú se nos s tým, že si od nich niekto vy nu co val fot ku ale bo vi deo. Tieto èís la sú vý razne nižšie u chlapcov. medzi neprí jemné zá žit - ky dospie va jú cich na interne te patria tiež na dá va - nie, vysmie va nie a oho vá ra nie. Sa mi prizná va jú, že na interne te si najèastejšie ro bia žarty z iných (59 %), vysmie va jú sa ale bo na dá va jú nieko mu (49,8 %) a fo togra fu jú ale bo na tá èa jú iných v trápnych si tuá ciách, a po tom to vy ve sia na web (16,5 %). Zdroj: Výskumný ústav detskej psy cho ló gie a pa topsy cho ló gie Bra ti sla va, TASR 5

4 Vý chov né aspek ty edu ká cie sú v de fenzí ve na úkor vzde lá va cích obsa hov prof. PhDr. Erich Petlák, CSc. Ústav pe da go gic kých a psy cho lo gic kých vied Dubnický tech no lo gic ký inšti tút Dubni ca nad Vá hom V ostat ných ro koch zazna me - ná va me èo raz èastejšie disku sie a hodno tia ce úva hy o sprá va ní sa de tí a mla dej ge ne rá cie. Nie je ni - èím ne ob vyk lým, že sme svedka - mi rastú cej kri ti ky zo strany uèi - te ¾ov a ich po nôs na žiakov sú ne discipli no va ní, odvrá va jú, medzi ni mi sa mot ný mi do chádza k ne žia du cim pre ja vom vysmie - va niu sa spo lu žia kom, ne do stat - ku to le rancie, až po èo raz ra fi no - va nejšie for my ši ka no va nia. Prá - ve tieto konšta to va nia ma pri mä li k zmysle niu sa nad sú èasným sta vom edu ká cie a jej ako by do úza dia ustu pu jú cej vý chovnej strán ky. Uve do mu jem si, že pí sa o vý cho - ve, a hlavne vná ša vý chov né po stu py do školskej pra xe, je urèi te zlo ži tejšie ako pí sa napríklad o me to dickom postu pe vý poè tu ob sa hu obdåžni ka. Je to tak pre to, le bo na vý cho vu pô so bí ove ¾a viacej èi ni te ¾ov ako na obsa ho vú 6 a me to dickú strán ku výuèby. Uve de né po rovna nie ma len tak mi mo cho dom pri viedlo aj k letmej šta tisti ke obsa ho - vé ho za me ra nia štú dií v èa so pi se Na ša ško la è. 1 až 8 (2010/11, roè. 14) a vy šlo mi, že èo do po è tu prevlá da jú di dak - ticky orien to va né èlán ky. Pri po mí nam, že týmto ziste ním nesle du jem žiadny hodno tia ci aspekt a sa mozrejme, ako pe da góg ne ro bím zá sadnú de lia cu èiaru medzi di daktický mi a vý chovne za me ra ný mi èlánka mi, pre to že aj di - dakticky orien to va ný príspe vok ale bo me to dic ký po stup mô že obsa ho va mi - mo riadne vhod né podne ty aj pre vý - chov né pô so be nie na žiakov. ide mi skôr o to, èo je po zo ro va - te¾né v sú vislosti so sna ha mi o skva - litòo va nie výuèby, a to aj vzhľadom na pre bie ha jú ce re for my školstva nielen u nás, ale aj v iných štá toch. Po zornos auto rov re fo riem i sa mot ných pe da gó - gov sa sústre ïu je pre dov šetkým na ob - sah vzde lá va nia, tvor bu uèebníc, zme - nu po è tu ho dín v uèeb ných plá noch, na di daktické aspek ty prá ce uèi te ¾a, najnovšie na vyu ží va nie ikt vo vyuèo va - ní, ale re for ma vý cho vy ako by nám

5 uni ka la. ako si sa mozrejme, avšak nesprávne, predpokla dá me, že zme ny di - daktické ho cha rak te ru pri ne sú au to - ma tic ky aj zme ny vo vý cho ve. Rea li ta však jednoznaène uka zu je, že to mu tak nie je. Ešte pred nieko¾ký mi rokmi sme sa nazdá va li, že ško la svo jou dob rou di - daktickou prá cou, rozvo jom sa mo stat - nos ti a tvo ri vosti žiakov pl ní a za bez - pe èu je aj vý cho vu. Dnes netre ba po - chy bo va, že pria ma úme ra tu ne pla tí. Sme svedka mi, že sna ha o roz voj sa - mo stat nos ti, tvo ri vosti, sna ha o zvy šo - va nie gra mot nos ti žiakov v jed not li - vých oblastiach sa mo ose be nepri ná ša zlepšo va nie vý cho vy. Ba akiste má - lokto predpokla dal, že žiaci bu dú ko - pí ro va, osvo jo va si a pre be ra do svojho ži votné ho štý lu viac tie ne ga - tívne pre ja vy spo lo èenské ho ži vo ta. Prá ve keï pí šem ten to èlá nok, mé - diá pri niesli šo ku jú ce sprá vy o ši ka ne, ako dievèa spo lu žia ci po lia li hor¾a vi - nou a za pá li li. V te le ví zii sa zas obja vi li zá be ry trie dy takmer zde mo lo va nej žiakmi. Ta ké to a po dob né prí pa dy by sa ma li sta té mou vážnych úvah, no najmä h¾a da nia rieše ní ako sku toène ze fektívni vý chovnú prá cu škôl. keï m. Ze li na pred rokmi na pí sal, že v bu dúcnosti bu de vý cho va dô le ži - tejšia ako vzde lá va nie, je ho myšlienka, ne raz aj vytrhá va ná z kon tex tu, sta la sa terèom kri tic kých úvah. Dnes sme svedka mi to ho, èo sme si pred nieko¾ký mi rokmi zrejme ešte dosta - toène neuve do mo va li. aj po¾ský psy - cho lóg J. Czerny opi su júc rôzne pa to - lo gic ké ja vy do by, ako ne dob ré vzá - jomné vza hy medzi ¾uïmi, vzrasta jú cu kri mi na li tu, de vastá ciu prostre dia, kto ré nás ob klo pu je, ne úctu a ¾a - hostajnos, pí še: Uka zu je sa, že vý - cho va je dô le ži tejšia ako všetky ostat - né èlán ky edu ká cie. (Czerny, 1999, s. 76) Vonkoncom nezni žu jem syste ma - tickos pô so be nia ško ly z aspek tu plne - nia jej kogni tívnych úloh, a to aj napriek to mu, že sú rôzne teórie o mož - nos ti nahra di ško lu a najmä jej vzde - lá va ciu funkciu iný mi možnosa mi špe cia li zo va ný mi vzde lá va cí mi centra - mi, využí va ním ikt na vzde lá va nie mi - mo ško ly, do má cim vzde lá va ním. Prav - dou je, že ta ké to vzde lá va nie si v sú - èasnosti ne vie me dos dobre predsta - vi. Napriek to mu, zauží va né for my vzde lá va nia sa stá va jú predme tom úvah zá sadných zmien v bu dú cich ro - koch. Lenže, ak po zorne štu du je me ná èrt mož ných vzde lá va cích pro jektov, zistí me, že sa v nich te mer vô bec ne - uva žu je o vý chov ných stránkach. Jedno du cho po ve da né všetko sa to èí oko lo vzde lá va nia, len vý cho va je ako si mi mo. Pri po mí nam, že vý cho va má s neinšti tu cio nálnym pô so be ním už mno - ho roèné skú se nosti. mož no si ani dosta toène neuve do mu je me, že sa zá - sadne lí ši od vzde lá va nia. Rozdiel spo - èí va, napr. v tom, že: Žiak sa ne uèí po èí ta so zlomka mi ale bo na rá ba s che mic ký mi vzorca mi od spo loènosti. To ho uèí ško la. avšak krá de že, uží va - nie drog, ra sizmus, de vastá ciu prí ro dy a mno hé iné sa uèí od spo loènosti dospe lých ¾u dí, èi že mi mo ško ly. J. R. an der son pí še: Rôzna de mo ra li - zá cia, zlo a vý chov né pa to ló gie medzi mlá de žou do sa hu jú ta ké rozme ry a ta - kú dy na mi ku, akú im do vo ¾u je spo lo - èenstvo dospe lých ¾u dí. (in: Czerny, 1999, s. 28) V sú vislosti s istý mi ne ga tívny mi pre javmi mlá de že dos èas to po èú va - me, že na ša spo loènos je na ceste k de mo kra cii, že spo lo èenský vý voj je zlo ži tejší ako sme predpokla da li a pod., a aj pre to sme svedka mi viace - rých ne ga tívnych pre ja vov mlá de že. Ne po pie ram vplyv týchto objektívnych 7

6 sa ve no va vý chovnej reali te, tým lepšie pre edu ká ciu ako ce lok. Ško la sa ne mô že zba - vi svo jej vý chovnej a emo - cio nálnej funkcie. mu sí diea pripra vi na ži vot v ne ustá le sa menia cich spo - lo èenských podmienkach. Širšie, uni verzálne hod no - ty sa vo vý chov no vzde lá - va com pro ce se konkre ti - zu jú do indi vi duálnych cha rak te ro vých hodnôt, ako sta toènos, žièli vos praj nos, to le rancia, skrom nos, dôs tojnos, sa - mos tatnos. Zá ro veò sa však vnu cu je za mysle nie, èi diea vy rastá v ta kom spo lo èenskom a so ciál - nom prostre dí, kto ré tieto hod no ty sti mu lu je, a èi sa s Ilustraèná snímka: redakcia ni mi stre tá va. Nez drá ham sa vy jadri ná zor po dopre - prí èin. iba že, pro ti to mu sto ja skú se - ný po zo ro va ním a zna losou prá ce viace rých škôl, že nielen spo loènos, ale nosti mno hých vyspe lých štá tov s roz - vi nu tou de mokra ciou a eko no mi kou, v ani sa mot ná ško la, resp. ko lektív uèi te - kto rých tiež riešia potre bu po silni vý - ¾ov svo ji mi ak ti vi ta mi a vzá jomný mi chovnú funkciu ško ly. vzah mi nie vždy sú prá ve vhod ný mi Pod sta ta, zdá sa, nespo èí va v eko - vzormi pre žiakov. Uve do mu jem si, že no mi ke èi de mo kra cii, ale v sta ve a to vyznie va ne li cho ti vo a mož no pe si - úrov ni ži vo ta ¾u dí a spo loènosti na pre - mis tic ky, avšak tre ba upo zoròo va i na lo me ti sícro èí. Ne zdra vé medzi ¾udské tieto prí pa dy. vza hy, uvo¾ne ná mo rál ka, hod no to vá Ne mysli me si, že vý cho va bu de orientá cia za me ra ná na ma te riálne jed no duchšia, skôr na opak. ¼udstvo stat ky, nevra ži vos medzi ná rodmi, ra - po vstu pe do 21. sto ro èia sto jí pred so vá nezná šanli vos, konzumný spô sob ve¾ký mi eko lo gic ký mi problé ma mi, ani ži vo ta, dro gy a rad ïalších ne ga tív to voj ny nie sú úplne za žeh na né, migrá - je len skrom ný vý po èet to ho, èo dnes cia a s òou sú vi sia ci prie nik no vých, kvá ri nielen ško lu, ale ce lý svet. Prav - èas to ne pozna ných kultúr, de mo gra - dou je však aj to, že ško la sa sústre di la fic ký vý voj niekto rých kra jín a ce lých na pre fe ro va nie scientizmu vo vzde lá - re gió nov, prehlbu jú ce sa kont ras ty bo - va ní, a me nej na ïalšie vý znam né hatstva a chu do by vo sve te to všetko funk cie vý chovnú, spo lo èenskú, so - významne pô so bí na mrav né zá sa dy ¾u - cia li zaènú a ïalšie. Domnie vam sa, že dí, na ich mysle nie a sprá va nie. a mlá - èím skôr si to uve do mí me a za ène me dež? Ne ži je predsa v skle ní ku, po zo ru - 8

7 je, po èú va, ko pí ru je sprá va nie sa spo loè nosti. Už de ti si vší ma jú tieto pro blé my viac, ako si mys lí me. aj pre to ne mož no o vý cho ve ho vo ri ako o jedno du chej ply nu - lej pre mávke. V sú vislosti s tý mi to poh¾admi na ži vot a svet sa v po - sled nom èa se èas to zdô razòu je, že bu dúcnos ¾udstva ne zá vi sí od ni èo - ho iné ho, len od èlo ve ka sa mot né - ho. a. Ein stein nie ná ho dou po ve - dal, že problé mom 20. sto ro èia nie je ató mo vá bom ba, ale srd ce èlo ve - ka. Pri úva hách o vý chovnom pô so - be ní ško ly ne zaško dí prízvu ko va, že ško la mu sí by miestom, kde žiak získa va ve do mosti a zruè nos ti, ale sú èasne miestom, kto ré žiaka for mu je a uro bí ho èlo ve kom. Vý chov ná funkcia ško ly mu sí by rov no cen ná s funkciou vzde lá va - cou. ani pod ná po rom pri bú da jú - cich poznatkov sa ne mož no sústre - ïo va pre dovšetkým na vzde lá va - ciu strán ku. Som to ho ná zo ru, že je potrebné zá sadne zme ni prá cu, že obrazne vy jadre né po lo vi cu svo jej èin nos ti by ma la za me ra na vzde lá va nie a po lo vi cu na vý cho vu. Je len sa mozrejmé, že v tom úsi lí ško la ne mô že zosta osa mo te ná, ale mu sí vý raznejšie spo lupra co va so spo loènosou, pre dovšetkým s ro di nou. Naskutku mi ne jde o na vodzo - va nie pe si mis tic kých, èi ne bo daj re - zignu jú cich posto jov k vý cho ve v rám ci výuèby. Skôr na opak. Lenže, v sú vislosti s nazna èe ný mi poh¾admi si mu sí me uve do mo va aj potre bu ze fektívòo va nia vý chov né - ho pô so be nia. Zrejme sta ré zná - me vý chov né impe ra tí vy, ako pre - to ne fajèi me, le bo to ško dí zdra - viu, v au to bu se uvo¾ni me miesto star ším ¾u dom,..sprá - ZO SVETA Ame ric ký pre zi dent Ba rack Oba ma na vští vil re gio - nálne predškolské vzde lá va cie a ko mu nitné cent rum v meste Yeadon v štá te Pennsylvá nia. Dievèatku po má hal posta vi ve žu z le go ko ciek. Fo to: TASR/AP Ru ko pi sy Isaa ca New to na za ve sia na internet Slávna Uni ver zi ta Cam brid ge ozná mi la, že takmer všetkých 4000 strán ru ko pi sov slávne ho an glic ké - ho ma te ma ti ka a fy zi ka 17. sto ro èia isaa ca New to na, kto ré má vo svo jich archí voch, umiestni na internet. Nasle do va by ma li ru ko pi sy ïalšie ho vý znam né ho brit ské ho bá da te ¾a Charle sa Dar wi na. Svoj zá mer odô vodòu je sna hou priblí ži Newto no ve tex ty odbornej i laickej ve rejnosti, aby moh la preskú ma ori gi ná ly v ce lom roz sa hu. Tie obsa hu jú rôzne po znám ky, vý - poè ty po okrajoch a vysvetlivky. Približne 13 strán zá - piskov tohto vedca už skôr zve rejni la Uni ver zi ta v Susse xe v rám ci pro jek tu The New ton Pro ject. Zdroj: Reuters Bu díèkom ško lá kov bu de hlas ce lebri ty Pre ame ric kých ško lá kov z vy bra ných škôl bu dú bu díèkom ce lebri ty. Aby ne vy ne cha li vyuèo va nie, te le - fo nic ky ich zo bu dí hlas ra pe ra Wi za Kha li fu, spe váèky Nicki Mi naj ale bo iné ho ob¾ú be né ho umelca èi športovca. Do pro jek tu ne wyorskej na dá cie Get Schoo led Founda tion sa za po ji lo 85 škôl v 17 štá toch USA a celko vo de tí. Pe da gó go via ná pad ví ta jú, as poò sa de ti ne - bu dú ulie va. Vieme, že už tri za meš ka né dni v ško le mô žu vies k hor ším vý ko nom, po ve dal sta ros ta mesta Seattle Mi ke McGinn a do dal, že kaž dý deò v ško le sa po èí ta. Zdroj: DPA 9

8 vajte sa slušne aj na uli ci, buï te usi lovní a pra co vi tí, le bo aj keï ich ni ja ko ne podce òu jem a urèi te ma jú i dnes svo je opodstatne nie tre ba nahra di a doplni sku toène nieèím iným, efektívnejším pre zmysluplné vý - chov né pô so be nie. keïže v odbornej li te ra tú re je priam nepre berné množstvo vý chov - ných me tód, ve do me upúšam od ich me no va nia a opi su a na miesto to ho zdô razním tie aspek ty, kto rým by sme ma li ve no va po zornos vo vý chovnom pô so be ní, aby ne bo lo formálne, ale sku toène vý chovne úèin né. Sú èasná do ba si vy ža du je, aby sme žiakom ve no va li väèšiu po zornos, aby sme si ich sta rostli vo vší ma li, po èú va li ich a sna ži li sa im po ro zu mie. Uve - de nú oblas by som mo hol rozpí sa na nieko¾ko strán, a pre to len v krát kos ti pri po me niem: Vší ma si mô že me zme - ny v sprá va ní (tie mô žu by rôzne od prob lé mov v ro di ne, cez ši ka no va nie ale bo aj ne vhod né pria te¾stvá ). Za - mysli me sa, èi na èú va me de om, èi má - me èas si ich vy po èu, èi sa im vieme priblí ži a pri ho vo ri, aby sa nám zdô - ve ro va li so svo ji mi problé ma mi a sta - rosa mi. má me sklon po ro zu mie ich sprá va niu a ko na niu, vcí ti sa, ale - bo radšej striktne vy ža do va pos - lušnos, odsú di, potresta? Pred èa - som som v kto rejsi knižke pre èí tal krásnu myšlienku: Po èú vaj ma, aby si mi ro zu mel! Empa tické vcí te nie a po ro zu me nie mu sí by sú èasou kaž dé ho vý chov né - ho pô so be nia. Chy bou mno hých uèi te - ¾ov je, že ne do ce òu jú empa tiu. Ne zau - jí ma jú sa, pre èo je žiak ta ký aký je, ne - pátra jú po prí èi ne, ale k rieše niu vý - chov ných prob lé mov pristu pu jú in me dias res, pria mo, bez za mýš¾a nia sa a skú ma nia prí èi ny ve dú cej k ne žia du - ce mu sprá va niu sa žiaka. a pri tom ne - žia du ce sprá va nie žiaka mô že by vo - 10 la ním o po moc, signá lom, aby si ho niekto vši mol. Priklá òam sa k ná zo ru, že pre jav empa tie je vý znam ným fak - to rom ïalšie ho rozho do va nia sa uèi te - ¾a ako ïa lej pra co va so žiakom. S nasle du jú cou po znám kou akiste viace rí uèi te lia ne bu dú súhla si, ale ne - dá mi, aby som ne pozna me nal, že aj vý chov né pô so be nie na žiakov si vy ža - du je vy hý ba sa tzv. ru tinné mu vý chov - né mu pô so be niu. Tak ako pri di - daktických aspektoch vyuèo va nia sa te mer v kaž dej ve te zdô razòu je tvo ri - vos, aj z aspek tu vý chov né ho pô so be - nia ju mu sí me ma na zre te li. Zá ka zy, na ria de nia, prí ka zy ma jú ne raz len formálny vý znam sú vy po ve da né uèi te - ¾om a na najvýš splnia úlo hu tzv. vý - chov né ho forma lizmu, èi že mi nú sa žiadu ce mu úèin ku. aj pre vý chov né pô so be nie pla tí, že tre ba využí va napr. rôzne si tuaèné hry, be se dy, rieše - nia vý chovne za me ra ných prob lé mov a pod. Te da ta ký prístup, kto rý vý raz - nejšie pô so bí na emo cio nálnu strán ku žiaka. Ško da, že z na šej pe da go gickej termi no ló gie sa ako si vytrá ca po jem pe da go gic ký takt ako istá opo zí cia k ru - tinné mu prístu pu k edu ká cii. Èi je v na šich ško lách dosta tok emo cio na li ty ale bo nie, po ne chám na úva hu èi ta te ¾a. Pod¾a môjho ná zo ru v nej má me re zer vy. Na jed nej stra ne je to pre va žu jú ci scientizmus edu ká cie, na stra ne dru hej tre ba však tiež po ve - da, že sú èasná spo lo èenská rea li ta po - sky tu je me nej mož nos tí emo cio nálne - ho ži vo ta žiakov. Veï si len vezmi me bru ta li ta a ná si lie v mé diách, pre zento - va nie ne vhod ných vzo rov pre mlá dež, v mno hých ro di nách absencia ci to vé ho zá ze mia. kaž dý dob rý uèi te¾ urèi te po tvr dí, že zákla dom efektívne ho pô so be nia je prá ve emo cio na li ta. mys lím, že prá ve tú by sme ma li vý razne do ce ni vo vý - chovnom pô so be ní na žiakov. Ve ¾a

9 podne tov na emo cio na li zá ciu nám po - nú ka jú jed not li vé alterna tívne kon - cepcie ve¾mi vhod né prá ve pre mlad ší škol ský vek, napr. spo loèné po se de nie raz za týždeò k uda losti, na kto rú po - èas vyuèo va nia ne zvý šil èas, napríklad po chva ly, oce ne nia, osla vy me nín èi na ro de nín spo lu žia kov, pre ží va nie ra - dos ti z na ro de nia ses triè ky ale bo bra - èe ka, spo loèná vy chádzka, na kto rú ino ke dy nie je èas. Do ce òo va nie emo cio na li ty v ško le pod po ru je vzá jomnú úctu edu kaèných partne rov uèi te ¾a a žiakov. Skú se - nosti viace rých uèi te ¾ov nazna èu jú, že úsi lie o h¾a da nie po ro zu me nia so žiak - mi, uvo¾ne nie spon ta nei ty, zá žitko - vosti, vy hý ba nie sa nepri me ra ne striktným reakciám na sprá va nie mô že pri - nies žiadu ci efekt. Prav da, uve de né prístu py si vy ža - du jú istú vytrva los v prá ci uèi te ¾a a ce - lé ho uèi te¾ské ho ko lektí vu. aj v tom je zlo ži tos, ale aj isté èa ro vý chov né ho pô so be nia. To je to, èo som na pí sal v úvo de ve do mos do ká že me nauèi za nieko¾ko mi nút, ale na vý cho vu potre - bu je me niekoľko rokov. V ostat ných ro koch sa dos èas to zdô razòo va la se ba refle xia v prá ci uèi - te ¾a. Tá je mi mo riadne vý znam ná aj vo vza hu k vý chov né mu pô so be niu. Uèi - te¾, a pe da go gic ký ko lektív vô bec, mu - sia denne pre hodno co va svo je vý - chov né po stu py a prístu py k žiakom, ana ly zo va ich a na zákla de ziste né ho opti ma li zo va ïalšie me tó dy vý chov né - ho pô so be nia. Po znám ka pred zá ve rom: Ve¾mi èas to disku tu jem s uèi te¾mi a zazna me - ná vam ich po no sy na žiakov. Èo ma však najviac zaují ma je, aby mi uèi te lia vysvetli li svo je vý chov né stra té gie, kto - rý mi inhi bu jú ne žia du ce pre ja vy žiakov. Podèiarku jem, za zna me nal som dos tvo ri vých prístu pov, ale ne - po merne me nej ako tých všeo becne konšta tu jú cich, ako ro di èia sa nesta - ra jú, žiaci ne ma jú záujem, na vi ne je te le ví zia, internet, žiakov niè ne zau jí - ma a pod. Uve do mu jem si zlo ži tos podmie nok a vplyv rôznych èi ni te ¾ov, iba že de ti si ne vy be ra jú do bu ani prostre die, do kto ré ho sa ro dia to im pripra vu je spo loènos. Prá ve pre to mu sí me h¾a da opti ma li zo va nie nášho pô so be nia, aby sme ho prispô so bi li reali te. Pod sta ta mož ných prístu pov je v poslednej ve te príspevku. Vý chov né pô so be nie si za slu hu je na šu zvý še nú po zornos. Súhla sím s tým, že vý cho va je ove ¾a zlo ži tejšia ako bo la v mi nu los ti. V mi nu los ti ne bo lo to¾ko rôznych vply vov a podne tov ako dnes. Napríklad ko mercio na li zá cia mé dií pro du ku je aj ta ké detské re lá cie a pro gra my, kto ré ma jú ma lú, èas to ni - ja kú vý chovnú hod no tu, zá sadne sa zme ni la hod no to vá orientá cia spo - loènosti, zme nil sa ži vot ro dín a vza hy v ro di ne, ale aj rad ïalších èi ni te ¾ov, kto ré ro bia vý cho vu zlo ži tou a ná roè - nou. Bo lo by však chy bou ak by sme re zig no va li a neh¾a da li opti málne mož nos ti vý chov né ho pô so be nia na žiakov. Èas to sa za mýš¾am, èi naozaj vieme adekvátne vý chovne pô so bi na žiakov s dôsledným vy uži tím pe da go - gicko psy cho lo gic kých ve do mostí, keï sme svedka mi to¾kej kri ti ky sprá va nia sa žiakov? Som presvedèe ný, že áno, len by sme ma li da väèší priestor náš - mu pre mysle né mu pô so be niu ako o òom bo la reè. Li te ra tú ra: Czerný, J.: Zagro źe nia wy cho wawcze we wspólzesnym świe cie. ka to wi ce, Ślask, Ze li na, M. : Stra té gie a me tó dy rozvo ja tvo ri vosti diea a. Bra ti sla va, iris

10 Ra pom k ná so bilke Mgr. Pet ra Jurso vá Fa kul ta ma te ma ti ky, fy zi ky a informa ti ky Univerzita Komenského Bra ti sla va Ma lú ná so bil ku je potrebné ve die spa mä ti a bez rozmýš¾a nia. Uèi te lia h¾a da jú roz liè né spô so by, ako do cie li jej dôsledné osvo je - nie. V nasle du jú com èlán ku vám uká že me jed nu netra diènú možnos auto ma ti zá ciu ra pom. Pre èo tre ba ve die ná so bil ku naspa mä a po ho to vo už na 1. stup ni ZŠ? Pod¾a po žia da viek Štátne ho vzde - lá va cie ho pro gra mu sa od žiakov na 1. stup ni ZŠ oèa ká va ovlá da nie všetkých základných spo jov ná so be nia a de le nia v obo re ná so bil ky do sto spa mä ti (pozri isced 1, isced 2). Skôr, než opí še me, ako by sa to da - lo do siahnu, za stav me sa pri otázke, èi má zmy sel sna ži sa to do siahnu. Stá le ešte má vý znam v dnešnej do be tech ni - ky trva na dôkladnom uèe ní ná so bil ky naspa mä? Je sku toène ta ké dô le ži té, aby žiaci už v mladšom školskom ve ku rea go va li po ho to vo a bez za vá ha nia? Nie je efektívnejšie žiakov vies vý luè - ne k rozmýš¾a niu a chá pa niu? Sme presvedèe ní, že uèe nie naspa - mä v tom to prí pa de zmy sel má. Ne - tre ba há dam pri po mí na, že ve die po - èí ta spa mä ti sa v reálnom ži vo te vy - pla tí. každo denné ná ku py v obcho de sú prak tic kým príkla dom. Zna los ná so bil ky má však aj ove ¾a hlbší sú vis so zvládnu tím ïalších ob las - tí ma te ma ti ky, ako sa na pr vý poh¾ad ja ví. Neodba ví me ju len pí somným ná - so be ním èi de le ním, ale je neodde li - te¾nou sú èasou i pri ope rá ciách so zlomka mi, de sa tinný mi èísla mi, rovni - ca mi, mocni na mi èi odmocni na mi, distri bu tívnom zá ko ne a mno hých ïal - 12

11 ších. Po kia¾ žiak strosko tá va na ele - mentárnych príkla doch z ná so bil ky, bu de sa stre tá va s ažkosa mi pri obja - vo va ní sku toèných sú vislostí nadvä zu - jú cich uèív, napr. princí pu distri bu - tívne ho zá ko na. Niekto ré ve ci mu sí ma žiak zauto - ma ti zo va né podve do me, aby ich mo - hol tvo ri vo využí va. Ne zvlád nu té me - nej ná roè né ve ci na dosta toènej úrov ni pô so bia pri rieše ní brzdia co. Žiako vi tr vá vy rie še nie úlo hy podstatne dlhšie, ak sa mu sí zaobe ra mno hý mi úkonmi na raz. Uèi vo je s na rasta jú ci mi roèník - mi zlo ži tejšie, a pre to je dô le ži tá auto - ma ti zá cia jedno duchších úko nov. Žiak sa uèí ažším ve ciam len po ma ly, po - kia¾ neprestajne za ko pá va o ¾ahšie. Len sa mot né chá pa nie bez pri rodze - né ho množstva dri lu èas to ne sta èí. Je to ako s vesla mi na loïke. ak za be rá - me len na jed nej stra ne, loï ka sa ne - ustá le to èí dooko la. Napre do va mô že, len ak veslu je me vy vá že ne na oboch stra nách. Na vy še, uèe nie naspa mä pod¾a štandardných výsku mov precvi èu je pa - mä. Pod¾a viace rých výskumní kov (napr. H. Chu ga ni, D. A. Sousa, R. Ko - tu lak a i.) v ži vo te èlo ve ka je senzi tívne obdo bie, kto ré tr vá približne do obdo - bia oko lo de sia te ho ro ku ži vo ta. V tejto fá ze sa mo zog vy ví ja a de ti sa uèia ove ¾a rýchlejšie, ¾ahšie a hlbšie než ke - dy ko¾vek ino ke dy. Chu ga ni ïa lej pozna me ná va, že tieto ro ky sú èas to pre - márne né ne dosta toènou investí ciou (Wi ley, 2008). Nech ce me však po ve da, že zmy sel má iba ve die ná so bil ku naspa mä. ako pri každom ma te ma tickom uèi ve, aj pri ná so bilke by žiak mal na pri me - ra nej úrov ni chá pa jej lo gi ku. To mu mô že po môc nájs aj iné ces ty, ako sa dopra co va k vý sled ku. V ma te ma ti ke netre ba odpo ve da len rýchlo a okamži te. V prí pa de ma lej ná so bil ky sa sí ce vy ža du jú po ho to vé reakcie, ale je aj ve ¾a si tuá cií, pri kto - rých pre mýš¾a nie je priam ne vyhnutné. Pri po meòme pekný príklad, kto rý uvádza prof. Hejný (pozri Štefflo vá, 2010): Na otáz ku: ko¾ko má te do ma okien? má lokto vie odpo ve da okam - ži te. Vïa ka sché me do mu ulo že nej v pa mä ti si vieme po ra di a okná spo èí - ta. Ve die to tiž nezna èí odrie ka va, ale pre dovšetkým ro zu mie. Pre èo prá ve rap? Na získa nie po ho to vej auto ma ti zá - cie ma lej ná so bil ky je najvhodnejšia me tó da, kto rá vy ža du je rýchle reakcie a vy lu èu je tak aké ko¾vek za vá ha nie. ak chce me žiakov získa pre ne zá - živnú ak ti vi tu ako je me mo ro va nie, potre bu je me nájs ces tu, kto rá im je blízka. Dô le ži tú úlo hu tu hrá pú ta vos. Prá ve òou mô že me do siahnu, aby žiaci a to aj ta kí, kto rí ško lu a uèe nie ne - ma jú ra di ta kú to me tó du po uží va li i vo vo¾nom èa se bez vonkajšie ho ná tla - ku. Rap je hu dobný štýl s pra vi del nou ryt mic kou štruktú rou, kto rý je za lo že - ný na ja zy ko vej kreá cii (pozri Hirjee a Brown, 2009). Je cha rak te ris tic ký svo - jím pra vi del ným rýchlym rytmom, s jed no du chou chyt¾a vou me ló diou, kto - rú po zná, prí padne ¾ahko po chy tí kaž - dý. Ten to štýl ne vy ža du je žiaden vý ni - moèný hu dobný ta lent. Vo¾nos v ja zy - ko vej kreá cii nám umož òu je vytvo ri aké ko¾vek kombi ná cie slov bez oh¾a du na dåžku èi po èet sla bík, te da aj príkla - dy z ná so bil ky a ich vý sled ky. Vïa ka nasta vi te¾né mu tem pu sa stá va prispô - so bi te¾ný pre každú úro veò zvládnu tia ná so bil ky. Ho ci rap má u mno hých dospe lých ve¾mi zlú po ves, žiaci ho pozna jú ve¾mi dobre. Ve rí me, že je ho vhod né a pri me ra né použi tie ni ja ko ne na ru ší 13

12 hod no to vý rebrí èek de tí. Pri vy uži tí na auto ma ti zá ciu ma lej ná so bil ky má ve¾kú vý ho du pred po dob ným po uži - tím iných hu dobných štý lov, napr. ¾u - do vých piesní. V nich to tiž viaza ný po - èet sla bík zne mož òu je ply nu lú nadväznos príkla dov a na vy še sa pri dá va aj into naèná obtiažnos. Vyššie ná ro ky na me ló diu zne vý hodòu jú hu dobne me nej na da ných žiakov a odvádza jú po zornos od hlavné ho cie¾a ce lej ak ti - vi ty ná so bil ky. Podne tom bol battle Na ho di nách ma te ma ti ky piate ho roèní ka bežných žiakov štandardnej ZŠ mno hí žiaci uvádza li chyb né vý - sled ky príkla dov na ná so be nie. Uká za - lo sa, že do konca i odpo ve de na príkla - dy z ma lej ná so bil ky sú po ma lé a vá ha - vé. Žiaci na vy še ne cí ti li najmenšiu potre bu tú to si tuá ciu zlepši. keï som sa za mýš¾a la nad po zi - tívnou vnú tornou mo ti vá ciou, keïže jej pô so be nie je omno ho hlbšie a dlho - do bejšie (pozri napr. Hejný, 1990, Je di - nák, 2009), môj poh¾ad sa za sta vil pri štý le oble èe nia viace rých žiakov. Zda - lo sa, že rap a poulièný ta nec sú im blízke. Po ve da la som: aj ná so bil ku je mož né ho vo ri v rytme ra pu a aj v ná - so bilke si mô že me da battle (sú - boj)!. Pra vidlá battle sú s ma lou obme nou zhodné s ich po do bou v tan ci (viï obr. 1). u v Je den zo sú pe rov predve die pr vý pr vok, dru hý ho najskôr správne zo pa - ku je a po tom za ve die no vý. Sú boj tr vá po kým niekto neuro bí chy bu. Z to ho sú odvo de né pra vidlá v na šom prí pa de (viï obr. 2): pr vý hráè za dá príklad z ná so bil ky, dru hý odpo vie je ho výsledkom a ur èí no vý príklad pre sú - pe ra. Sú per rovna ko sprvu rea gu je výsledkom a následne predkla dá ïalší príklad (viï obr. 3). Ten to sled sa opa - ku je, po kým sa je den z hrá èov ne po - mý li v odpo ve di ale bo rytme. w Ce lý trik spo èí va v tom, že ho vo re - nie vý sled ku i no vé ho príkla du mu sí pre bie ha v rytme ra pu. Sviž ný ryt mus ne dá va priestor na za vá ha nie èi pre - mýš¾a nie nad ná so bil kou. aby žiak v sú bo ji ob stál, je ne vyhnutné reago va okamži te a na vy še i správne. To je mož né len po sku toènom osvo je ní si ná so bil ky. 14

13 Pre to som po zna me na la, že hre mô že me ve no va èas len v prí pa de, že sa žiaci zlepšia v ná - so bilke. inak tá to ak ti vi ta ne má zmy sel. Zda lo sa mi, že žiakov myšlienka nadchla a ako by chy ti - li dru hý dych v prá ci na ho di ne. Pri tom to vô bec ne bo la pr vá ma - te ma tic ká hra, kto rou sme si spestri li vyuèo va nie. Bo lo vid no, že sa žiaci na ïalšiu ho di nu ve¾mi te ši li, èo pre ja vi li discipli no va ným sprá - va ním. mno hí sa prizna li, že do - ma tré no va li a ve¾mi chce li skú - si s¾ú be ný battle v rám ci roz - cviè ky. Pô vodne som ma la plán po ne cha ra po va nie ná so bil ky na ko niec ho di ny, ale vzh¾a dom na discipli no va nos a na lie ha vé pros by som žiakom da la šancu potvrdi ich s¾u by, že po zvy šok ho di ny bu dú sve do mi to pra co - va. Zra zu ako by nikto ne mal od - va hu posta vi sa pred ta bu ¾u. Po krátkej chví li sa prihlá si li šiesti dobro vo¾ní ci, te da odohra li sa tri sú bo je. Ne zaprel sa tré ning odvážlivcov, ale i tak po krátkej chví li z ryt mu vy pad li, pre to že potre bo va li nad výsledkom roz - mýš¾a dlhšie. Napriek to mu to ne do stat ku bo lo zaují ma vé po - zo ro va po ho to vé a ryt mic ky jed - not né spre vádza nie dvo ji ce ostatný mi ne sú a žia ci mi spo lu - žiak mi. Do konca aj ino ke dy nesme lé zakríknu té dievèa tá prispie va li k hlasné mu do pro vo du. Bo lo po zo ru hod né, ako dá va li po zor na chy by sú a žia cich a v prí pa de omy lu ich blesko vo opra vo va li. kon tro lo va li nielen správnos výsledkov, ale i ryt - mickú výslovnos. Napr.: To ne - mô žeš po ve da tridsa to je Umý va nie rúk mydlom je pre venciou pred cho ro ba mi Umý va nie rúk mydlom je na jú èinnejším a zá ro - veò najlacnejším prostriedkom pre vencie pred hnaèka mi a respi raèný mi cho ro ba mi, na kto ré najmä v roz vo jo vých kra ji nách zo mie ra jú mi li ó ny de tí. ini - cia tí vu Ve rejno súkromné ho partnerstva Glo bal Handwashing Day za umý va nie rúk mydlom, kto rá vznik la v ro ku 2001, podpo ru jú vý znam ní medzi ná - rodní hrá èi, ako UNi CEF, Sve to vá ban ka a ïalšie popredné sve to vé zdra votnícke inšti tú cie i vý robco via prostriedkov na osobnú hy gie nu. ich spo loèným cie¾om je zni žo va vý skyt hna èiek a respi raèných ocho - re ní a zá ro veò pro pa go va umý va nie rúk mydlom v ško lách a vo ve rejných priesto roch. Dô vo dom je, že po lo vi ca z približne 120 mi lió - nov de tí, kto ré sa kaž dý rok na ro dia v roz vo jo vých kra ji nách, ži je v ne vy ho vu jú cich hy gie nic kých podmienkach, èo zvy šu je ri zi ko ich predèasné ho úmrtia. Nízka hy gie nic ká úro veò a ne dosta toèný prístup k hy gie nic kým prostriedkom prispie va jú k to mu, že takmer 4 mi li ó ny de tí do pä ro kov roène zo mie ra na hnaèky èi na respi raèné cho ro by. Pre to je potrebné, aby sa zme ni lo sprá va nie de tí a aby sa umý va niu rúk mydlom aj v ško lách a vo ve rejných priesto roch ve no va la zvý še ná po zornos. Ho ci ¾u dia si na ce lom sve te umý va jú ru ky, ne raz ve¾mi zriedka vo použí va jú mydlo. a to najmä v dô le ži - tých chví ¾ach po po uži tí WC, pred jedlom èi pred prípra vou pokrmu. Pro blém spo èí va v tom, že po uè ka ¾ahká na za pa mä ta nie sa ažko stá va auto ma tizmom, kto rý by ma li de ti pra vi delne vy ko ná va v ško le i do - ma. Po dobne aj dospe lí na ce lom sve te a prá ve v tých dô le ži tých chví ¾ach. ak by sa umý va nie rúk mydlom sku toène sta lo bežným hy gie nic kým aktom, a hlavne ná vy kom, po da - ri lo by sa zní ži úmrtnos na hnaèky o 50 % a na akútne respi raèné infekcie o 25 %. Z dlho do bé ho h¾a - diska sa pre to ini cia tí va Glo bal Handwashing Day mô že sta sil ným prostriedkom, po mo cou kto ré ho sa bu de da konkrétne pô so bi na zme nu sprá va nia v ob - las ti osobnej hy gie ny so za me ra ním najmä na ško ly a de ti. Na tieto cho ro by to tiž trpia de ti viac ako iné sku - pi ny oby va te¾stva. Zdroj: cef.org 15

14 tri i dsa. Jed na žiaèka sa po sú bo - joch spý ta la : Pa ni uèi te¾ka, a ne moh li by sme to uplatni i na ne ja ký iný ryt - mus? Napríklad jaz zo vý? Jej spo lu - žiaèka rea go va la ve¾mi po ho to vo: No jas né, to mô žeš je di ne ty! Nie kaž dý má ta ký sluch! Po piatich mi nú tach sme ak ti vi tu ukon èi li. Žiaci svoj s¾ub dodrža li, ini cia tívne po kra èo va li v prá - ci, kto rá bo la pre nich pripra ve ná. Po zna me na la som, že ak ešte dotré nu jú po ho to vos odpo ve dí, na bu - dú ce si mô žu da battle i so mnou. Cez prestávku som len za chy ti la, ako si medzi se bou do ha do va li sú bo je z ra po - va nia ná so bil ky. Nasle do va la vyuèo va cia ho di na ma te ma ti ky v piatom roè ní ku inej trie - dy. Vzh¾a dom k predchádza jú cej po zi - tívnej skú se nosti, roz hod la som sa i týchto žiakov informo va o ra po va ní ná so bil ky. avšak tem pe ra ment týchto de tí je omno ho živší, ako v predchádza jú cej trie de. Uve do mo va la som si, že za ra de nie hry na za èia tok by ne ga - tívne ovplyvni lo následnú sústre de nos a koope rá ciu na ho di ne. ak ti vi tu som pre to s¾ú bi la ku koncu ho di ny ako odme nu za discipli no va nú a aktívnu spo - luprá cu. Žiaci preu ká za li sku toène ve¾ké úsi lie o sústre de nos, do konca i nezbednejší je din ci. Ne èa ka la som, že prekva pe nie na zá ver ho di ny žiakov až tak podnie ti. Pä mi nút pred koncom ma upo zor ni li. Vysvetli li sme pra vidlá a precvi èi li zo - pár ná zor ných uká žok. Žiakov ná pad na to¾ko nadchol, že niekto rí sa do sta li ako by do vytrže nia a viace rí chce li sú pe ri zá ro veò, ale pri pre mýš¾a ní nad výsledka mi niekto rých príkla dov nastá va li ryt mic ké odchýlky. i v tejto trie de ne sú a žia ci dotvá ra li ryt mic ké po za die. Všetci sa navzá jom kon tro lo - va li a opra vo va li vo výsledkoch príkla - dov i rytme. Do konca na šli sa dva ja, kto rým sa úplne po da ri lo splni podmienky hry v správ nos ti odpo ve dí i rytme. Na vy še k nim pri da li i jem né ta - neèné prv ky. Bo lo to prekva pu jú ce, pre to že to bo li prie merní žiaci a po èas prá ce na ho di ne nieke dy potre bo va li i viac èa su na cvi èe nia. aj v tejto trie de som žiakom na - vrh la, že ak bu dú chcie, mô žu do bu - dú cej ho di ny ra po va nie ná so bil ky zlepši. Po ceste na škol ský dvor som ešte za èu la žiacke de ba ty o tejto akti vi - te. Va riá cie hry Cez ví kend som si pripra vi la nieko¾ko alterna tív na za po je nie hry do bežné ho vyuèo va nia. Tu sú reali zo va - te¾né ná me ty: 1. uèi te¾ = za dá va te¾ príkla du, žiaci = všetci spo loène jednohlasne odpo ve da jú výsledkom kaž dý no vý príklad za dá va iba uèi - te¾ v rytme ra pu a úlo ha žiakov je presne v tom istom rytme na kaž dý príklad zbo ro vo odpo ve da prislú cha jú cim výsledkom. Žiaci mô žu se die na svo - jich miestach. Tú to verziu je vhod né za ra di na úvod ako zahrie va cie ko lo, v kto rom si žiaci vyskú ša jú osvo je nie tem pa, pra - vi diel a mô žu odha li vlastné ne do stat - ky bez ne žia du ce ho upú ta nia po zor - nos ti. Sta èí krátka reali zá cia. Uèi te¾ zá ro veò zistí, ako žiaci zvlá da jú tem po a pra vidlá a mož no získa i približný ob - raz o úrov ni zvládnu tia ná so bil ky v trie de. 2. uèi te¾ = za dá va te¾ príkla du, žiaci = jednotli vo odpo ve da jú výsledkom Úlo hou uèi te ¾a je aj na ïa lej za dá - va kaž dý príklad v rytme ra pu, ale tento raz je potrebné, aby za každým i uká - zal na konkrétne ho žiaka, kto rý má v da nom rytme po ve da výsle dok príkla - 16

15 du na hlas. Žiaci mô žu se die na svo jich miestach. 3. žiaci (prí padne uèi te¾ a žiaci) = za dá va te lia príkla dov i odpo ve da jú ci V tom to prí pa de je ve¾mi dô le ži té, aby sa všetci hrá èi navzá jom vi de li. Je to tiž ne vyhnutné, aby za dá va te¾ príkla - du v da nom rytme ra pu vy bral i nasle - dovní ka (napríklad uká zal vy zval gestom), kto rý na je ho predlo že ný príklad odpo vie; po odpo ve di nasto ¾u je ïalší príklad a vy be rá pokra èo va te ¾a. V prí pa de, že po chy bil v rytme èi odpo ve di, vy pa dá va z kru hu a sled po stu - pu je s men ším poètom sú pe rov, po kým ne zosta ne je den ví az. aj v tejto verzii hra za èí na za da ním príkla du, len tento raz to mô že by kto rý ko¾vek z hrá èov (nielen uèi te¾). Odpo rú èam na zahria tie ne cha pr vé tri ko lá bez vy pa - dá va nia. 4. Battle (sú boj) dva ja hrá èi strie da vo za dá va jú príklad a odpo ve - da jú Battle sa odohrá va v rytme ra pu medzi vy bra nou dvo ji cou. mô žu to by dva ja žiaci, ale bo i dvo ji ca uèi te¾ žiak. Navzá jom sa pra vi delne strie da jú v za - dá va ní príkla dov i odpo ve da ní (odpo - veï, za da nie príkla du a po kra èu je spo - lu hráè). Strie da nie po kra èu je, po kým niekto rý z hrá èov neuro bí chy bu v rytme ale bo vo vý sled ku. Je mož né pri dá va i ïalšie vlastné pra vidlá, ni kdy by to však ne ma lo by na úkor hlavné ho cie¾a precvi èo va nia ná so bil ky. Pri ve ¾a pra vi diel spô so bí, že hra bu de èas to pre ru šo va ná kvô li ne - dodrža niu niekto ré ho z nich. Pri da ním pra vid la sa zvý ši ná - roènos hry, pre to odpo rú èam ïalšie pra vidlá pri dá va až po bezproblé mo - vom zvlád nu tí úrovne, v kto rej hra prá - ve pre bie ha. Príklad mož ných alterna tív na zvý - še nie stupòa obažnosti: n ná so bilka 1, 2, 3 sa ne mô že použí va n dvakrát za se bou nesmú nasle - do va rovna ké príkla dy n príkla dy sa vô bec ne mô žu opa - ko va n postupné zrých¾o va nie tem pa. V prí pa de po ru še nia vopred do - hod nu tých pra vi diel tre ba sta no vi ná - sled ky. Na po èia toèné rozcvi èe nie a osvo je nie pra vi diel je vhodnejšie zvo li miernejší dôsle dok no vé za èa tie hry bez vy pa dá va nia hrá èov. V prí pa de, zauto ma ti zo va nia tem pa i pra vi diel je mož né apli ko va i vy pa dá va nie hrá èov. Hra Battle (viï. obr. 2) je za me - ra ná najmä na auto ma ti zá ciu po ho to - vých reakcií, keï k sú èi nu tre ba pri ra - di správny výsle dok. avšak vo¾ný verš ra pu nám umož òu je i dru hú verziu hry s názvom Battle 2 (viï. obr. 3). Ten to va ri ant je uži toèný najmä na precvi èo - va nie ná so bil ky ako by obrá te ne resp. rozkla da nie ná sobkov na sú èin. Uve de né alterna tí vy sú apli ko va te¾né pre obe va riá cie hry. Reali zá cia Nasle do va la ho di na ma te ma ti ky v tempe ra mentnejšej trie de. Už pri dve - rách bo lo po èu, ako sa žiaci medzi se - bou skú ša jú. Na ne po vinnú do má cu úlo hu te da ne za budli. Upo zor ni la som, že najprv tre ba splni po vin nos ti pod¾a uèebné ho plá nu a až po tom sa pred koncom ho di ny mô že me vrá ti k ra po va niu. Žiaci ne na mie ta li a sna ži vo sa pus ti li do prá ce, tak že na hru zosta - lo se dem mi nút. Hru som rea li zo va la tro ma spô sobmi 1, 2, 4. Všetci sa discipli no va ne za pá ja li. Bo lo oèi vid né, že bo li v stre hu a po èú - va li sa, pre to že sa navzá jom opra vo va - li, a to nielen vo výsledkoch, ale i v do- 17

16 Detskí peer akti visti uèia zá sa dy bez peè né ho interne tu mesto Lu èe nec v spo lu prá ci s centrom pe da go - gicko psy cho lo gic ké ho po ra denstva a ko mi siou pre pre venciu pro tispo lo èenských èin nos tí plá nu je aj tohto ro ku pre ventívne rieši pro blé my so zá vislosa - mi vrá ta ne tej od interne tu. Doteraz v ško lách zor ga - ni zo va li výtvarnú sú až za me ra nú na pro ble ma tic ké využí va nie vý poèto vej tech ni ky a po èas dòa bez peè - né ho interne tu odme ni li najlepších. Najviac vý tvar ných prác prihlá si la do sú a že ško - la pre slu cho vo postihnu té de ti. Za ak ti vi ty ju odme - ni li sca ne rom. To to je vlastne len pr vá ak ti vi ta. V Lu èenci sme pro ble ma ti ku poňa li tro chu širšie. Po - èas ce lé ho ro ka chce me vy ví ja ak ti vi ty za me ra né na všetky dru hy zá vis los tí medzi demi a mlá de žou. Už sme vytvo ri li sku pi nu 35 detských peer akti vistov, kto rí nám bu dú po má ha ší ri zá sa dy bez peè né ho interne tu medzi svo ji mi ro vesníkmi. ma jú pripra ve né di va delné scén ky, ale aj ma lé tvo ri vé dielne, aby tieto myšlienky rozši ro va li èo najprístupnejšou for mou, po ve dal ga rant pro jek tu Ja ro slav Oster. Najväèší pro blém po èí ta èo vej bez peè nos ti medzi demi je ich dô verèi vos. Z nej vyplý va jú najzá - važnejšie ri zi ká ich zneu ži tia. De ti bezhra niène dô - ve ru jú a èas to zve rejòu jú cit li vé osobné úda je. Napríklad sa pochvá lia, že idú na do vo len ku. aj ta ká zdanli vo ba nálna informá cia sa dá ¾ahko zneu ži. Ove ¾a zá važnejšie ná stra hy však na nich striehnu na so ciálnych sieach, kde sa ¾u dia scho vá va jú za vy - mysle né iden ti ty. Diea má po cit, že ko mu ni ku je so svo jím ro vesní kom, a ani len ne tu ší, aké ri zi ko naò èí - ha. Pre ro di èov je ve¾mi dô le ži té, aby ma li interne to - vé surfo va nie svo jich de tí pod kon tro lou. Ces ta zá ka - zov je dnes asi ne reálna, o to dô le ži tejšia je vzá jomná ko mu ni ká cia. Te raz má me pred se bou mi mo riadne ná roènú ces tu. De ti potre bu je me vrá ti do reálne ho ži vo ta. ma li by sme obno vi za niknu té krúžky ale bo vytvo ri no vé. mu sia to však by ak ti vi ty, kto ré de ti sku toène zaujmú a ne bu dú len èísla mi v šta tisti ke, do pl nil ga rant akti vít bez peè né ho interne tu v Lu - èenci. (dam) držia va ní tem pa a ryt mu. Sa mi od se ba chce li v hre pokra èo - va aj po zvo ne ní na prestávku. Ob dob ná si tuá cia na sta la i v dru hej trie de piate ho roèní - ka. i tu bo lo po èu mrmla nie ná so bil ky pri vchádza ní do trie dy. Rovna ko som žiakom pris¾ú bi la hru až po splne ní pripra ve né ho plá nu. Po pocti - vej prá ci žiakom zosta lo 13 mi - nút do konca ho di ny. Väèšie množstvo èa su do vo ¾o va lo up - latni ná met aj tre tím spô so - bom. aby sme sa všetci vzá - jomne vi de li, zvo li la som rozmiestne nie oko lo stredné ho ra du la víc. Pre ja vi la sa pripra - ve nos väèši ny, a pre to sme po krátkom èa se zvy šo va li stupne obtiažnosti. Pri da lo sa vy pa dá - va nie hrá èov, za krát ko sa za - mietlo opa ko va nie príkla dov a na po kon sa vy ra di la aj ná so bil - ka jed not ky a dvoj ky. Po zo ro va žiakov bo lo zaují ma vé. Za uja la ma oh¾a - duplnos k slab ším dá va li im zá merne èo najjedno duchšie príkla dy, aby ich hneï ne vy ra - di li. Na opak, zdatnejší v ná - so bilke, kto rí vní ma li v se be konku renciu, sa skú ša li vy ra di ažší mi príkladmi. Žiaci bo li dosta toène zakti vi zo va ní. Za - zvo ni lo a potre bo va li sa prezliec na te lesnú vý cho vu. Bo lo zaují ma vé, že ani to im ne za - brá ni lo pokra èo va v hre. V tom èa se som viedla i záujmo vý krú žok pre žiaèky 7. roèní ka ZŠ. Dievèa tá sa v ško - le dozve de li o hre, kto rú som hra la s piatakmi a po èas vy - chádzky do prí ro dy si ve¾mi že - la li vyskú ša si ju. Prekva pi vý bol už sa mot ný záujem star ších 18

17 žiaèok, no ešte ove ¾a viac to, že vydrža - li hra tridsa mi nút bez prestávky. Z rozprá va nia niekto rých ro di èov som sa dozve de la, že de ti ten to spô sob auto ma ti zá cie ná so bil ky po òa li ako hru a ra di sa ju hra li so svo ji mi ka ma - rátmi i vo vo¾nom èa se èi na návšte ve, keï ich k to mu nikto ne nú til. Vraj ne - po zna li úna vu a viace rí si na hrá va li i vi deá sú bo jov. Do konca na šli sa i jed - not liv ci, kto rí sú pe ri li so zrkadlom. Ro di èia v ta komto ra po va ní ne vi de li žiadne prízna ky ne ka lej èin nos ti. ných. Tá to sku toènos mô že by spo - èiatku ne ga tí vom, ale pre ko ná va ním tejto ba rié ry sa žiaci zá ro veò uèia pre - zento va se ba, èo pri ná ša po zi tívny do - pad i v ïalšej ob las ti rozví ja nia osob - nos ti. Ïalšie fak to ry ovplyvòu jú ce použi te¾nos tejto me tó dy sú vi sia s uèi - te ¾om. Ten sa s tou to me tó dou mu sí do znaènej miery sto tožni. Ve rí me však, že sa nájdu uèi te lia, kto rých ten to ná - pad inšpi ru je a dosta nú chu skú si nieèo po dob né. O zlep še ní schop nos tí So žiakmi piate ho roèní ka som hru testo va la po èas krat ších èa so vých in - ter va lov v rám ci šty roch vyuèo va cích ho dín. Po krátkej do be sa u žiakov na ho di nách pre ja vi lo nieko¾ko po zi - tívnych zmien v spo je ní s ma lou ná so - bil kou: pri pí sa ní dá tu mu (25. ja nuá ra) ho prak tic ky všetci žiaci roz lo ži li na sú - èin dvoch èí sel (25 = 5x5), na vy še v rytme ra pu, pri de le ní 96 : 6 žiaci sa mi od se - ba roz lo ži li èís lo 96 na sú èet , te da sú èet dvoch ná sobkov èís la 6. To predtým ne do ká za li uro bi; keïže dovtedy ná so bil ku dobre ne po - zna li, ne do ká za li v èíslach vi die ná - sobky. Zá ver Napriek všetkým uvádza ným po zi - tívnym skú se nostiam si tre ba uve do - mi, že ta ká to for ma opa ko va nia ne - mu sí by uni verzálne použi te¾ná. Na sku toènos, èi sa da ný spô sob osvedèí, to tiž vplý va ve ¾a rôznych fakto rov. Èas sú vi sí so žiakmi. U hanbli vejších, tichších a uzavre tejších žiakov, kto rí si ve¾mi ne ve ria, by sa mo hol vyskytnú pro blém stra chu vystú pi pred ostat - Li te ra tú ra: Èernek, P. a kol.: ŠVP, ma te ma ti ka prí lo ha isced 1. Bra ti sla va, ŠPÚ S Èernek, P. a kol.: ŠVP, ma te ma ti ka prí lo ha isced 2. Bra ti sla va, ŠPÚ S Hejný, M. a kol.: Teória vyuèo va nia ma - te ma ti ky 2. Bra ti sla va, SPN S Holtman, A.: a Ge ne ra ti ve Theo ry of Rhy me: an Opti ma li ty approach. PhD disserta tion, Utrecht, insti tu te of Linguistics Hirjee, H., Brown D. G.: auto ma tic De - tection Of internal and imperfect Rhy mes in Rap Ly rics. ismir Je di nák, D.: Pod sta ta a zá sa dy mo ti - vaèné ho pô so be nia (aj vo vyuèo va ní školskej ma te ma ti ky). Do stup né z pindex.sk. Štefflo vá, J.: aby ma te ma ti ka nestra ši - la. Uèi tel ské no vi ny, 2010, è. 7, s Wi ley, J.: The Jossey Bass reader on the brain and learning. San Francisco, Jossey Bass s. 19

18 Dievèa tá sa há da jú inak ako chlap ci Ro do vé ste reo ty py v stra té giách rieše nia konfliktov v školskom prostre dí Astrid Kai ser Solveigh Raabe Grundschu le Braunschweig, SRN 20 Rôzne výsku my ro do vých od - liš nos tí chlapcov a dievèat v školskom prostre dí sa sústre ïu jú hlavne na záujmy, myšlienko vé vzo ry, rozdie ly vo vý ko noch medzi chlapca mi a dievèa ta mi ale bo všeo becne na inte raktívne sprá - va nie obidvoch po hla ví. Spra - vidla si však nevší ma jú ste reo - typné konflikto vé rodové stra té - gie, a pri tom prá ve tie zohrá va jú v každo dennom školskom ži vo te dô le ži tú úlo hu. aby sme zís ka li ur èi té po znat ky o rozdielnych stra té giách pri rieše ní konfliktov u dievèat a chlapcov v mladšom školskom ve ku, vytrie di li sme úda je z rozsiahle ho ex pe ri men tu rieše - nia konfliktných si tuá cií, kto ré pre bie - ha li po èas posledných troch ro kov na šty roch základných ško lách v Dolnom Sas ku. Skú ma né konfliktné si tuá cie medzi žiakmi na 1. stup ni ZŠ bo li podrobne vy hodno co va né na zákla de obsa ho vej ana lý zy sprá va nia sa chlapcov a dievèat v konfliktných si tuá ciách, hádkach a spo roch, ku kto rým denne do chádza v trie dach i na vyuèo va ní ale - bo po èas prestá vok na chod bách. Dievèa tá sa há da jú inak ako chlap ci Oba rody dispo nu jú roz ma ni tý mi stra té gia mi v konfliktoch a hádkach. Pri skú ma ní konfliktných si tuá cií vy šli na po vrch rôzne ka te gó rie sprá va nia sa, medzi kto rý mi sa po sto je chlapcov a dievèat pre ja vo va li rôznym spô so - bom. Dievèa tá sa há da jú inak ako chlap ci. ide im o vy jasne nie si po zí cie, ale v konfliktoch vo lia skôr karha nie a skåznu k urážkam. U chlapcov je dô le - ži té, kto má prav du a kto nie. Ten to rozdiel sa vý raznejšie pre ja vu je pri po - zo ro va ní jed not li vých konkrétnych há - dok. Vi di te¾né rozdie ly medzi rod mi sú v tom, ako pre ja vu jú ško do ra dos v zo - s miešòo va ní dru hé ho. Tú to stra té giu použí va jú èastejšie chlap ci napríklad pri sku pi no vom vyuèo va ní, keï sú žiaci rozde le ní a riešia sa mo stat né úlo hy. Dievèa tá vy jadru jú ško do ra dos vo èi

19 konflikto vým partne rom iro nický mi až uráž li vý mi po znám ka mi ale bo pri ža - lo va ní. Špe ciálne ro do vé rozdie ly pri za - uja tí vlastnej po zí cie a sta no vis ka vo èi konflikto vým oso bám sa u dievèat èas - to pre ja vu jú cez po zí ciu sudcu. Ty - pic ké pre ne je za mie ša nie sa do konfliktnej si tuá cie a odsudzu jú ce, ne ga - tívne hodno te nie úèastní kov spo ru. Chlap ci reagu jú skôr odmie ta vým posto jom ale bo ura ze neckou pó zou. Pre nich je cha rak te ris tic ký vyhra ne ný odmie ta vý po stoj vo èi konflikto vým part ne rom. Dievèa tá reagu jú v konfliktných si tuá ciách me nej odmie ta vým posto jom. Ïalšie ro do vé rozdie ly sa da jú vy - vodzo va v ka te gó rii vyhrá žok. Hlavne chlap ci použí va jú tú to stra té giu ako obra nu vo forme slovných vyhrá žok, aby si pri vyhro te ní kon flik tu ale bo prizna ní si chy by zís ka li rešpekt a uzna - nie. aj ne verbálne vyhrážky konflikto - vé mu part ne ro vi, kto ré predchádza jú ná silnícke mu sprá va niu, použí va jú pre važne chlap ci. Neústupèi vos a tvrdohla vos v spo roch tiež mož no po zo ro va èas - tejšie u chlapcov. Spra vidla sa pre ja vu - je tak, že agre sor zdô vodòu je a re zo - lútne ob ha ju je svo je sta no vis ko ale bo pre sadzu je svoj záujem a po kra èu je vyhro te ním a stupòo va ním kon flik tu. Pri obvi ne ní ale bo pri urážkach chlap - ci trva jú na tom, aby sa im konfliktné oso by ospra vedl ni li. Príznaèné je, že chlap ci sa sprá va jú neústupèi vo, tvrdohla vo a po vý še necky spra vidla vte dy, keï ich pouèu jú, karha jú ale bo im odpo ru jú prá ve dievèa tá. aj v spô so boch po karha nia sú znaè né rozdie ly. karha nie, najmä karha vé pouèo va nie ako konflikto vú stra té giu vo lia pre dovšetkým dievèa tá. U chlapcov sa pre ja vu je má lo ke dy, obmedzu je sa ob vyk le na vý èit ky sprá vaj sa pod¾a pra vi diel. Chlap ci sa skôr uchy ¾u jú k deštruktívne mu rieše niu kon flik tu, keï sa sna - žia vy cú va z pro blé mu napríklad odpú ta ním po zor nos ti, vo lia únik ale bo vy rie še nie pro blé mu pre ne cha jú na tre tiu stra nu neutrálnu oso bu. Dievèa tá èas to po nú ka jú konštruktívne rieše nia kon flik tu, hlavne po mo - cou koope ra tívnych a ko mu ni ka - tívnych rieše ní. U chlapcov je zmierli - vé sprá va nie v konfliktných si tuá ciách skôr zriedka vé, je má lo prí pa dov, keï sú ochot ní kon flikt rieši kompro mi - som ale bo ospra vedlne ním. Tré ning rieše nia konfliktov Existu jú ce kon cep ty na ko mu ni ka - tívne rieše nie konfliktov sú vy vi nu té pre žiakov základných škôl všeo becne a ne zoh¾adòu jú rozdielne sprá va nie sa chlapcov a dievèat. No vé, di fe ren co va - né tré ningo vé pro gra my na rieše nie konfliktov sa už zosta vu jú tak, aby v pre ventívnych opatre niach zá merne rešpekto va li a zoh¾adòo va li rozdie ly medzi pohla via mi. Pra vidlá sprá va nia sa v škol ských ko lektí voch, trie dach pla tia pre všetkých rovna ko a mu sia ich všetci rešpekto va. Na prvom mieste mu sia za kotvi po stup ako predchádza konfliktom, a ak už k nim dôjde, po nú ka rieše nia. Všetci si mu - sia uve do mi, že na dáv ky a uráž ky sa do tý ka jú kaž dé ho a ni ko mu nie sú prí - jemné. Èa rov ný pa lec Najprv v trie de vy ro bí me sa mos - tatnú nástenku s ve¾kým bielym hár - kom. Na òu bu de me zazna me ná va pra vid lo èa rov né ho palca, ako sa vy - va ro va hádkam. kto ko¾vek v trie de, ak je svedkom ale bo jed nou zo strán kon flik tu, hád ky, spo ru ale bo ne vhod - 21

20 22 Vo Vyhniach majú krúžok filmárov Oce ne nia z viace rých slo ven ských festi va - lov, ale aj Èes ka a Ra kúska ma jú vo vitrí nach hrdo vy sta ve né žiaci zo ZŠ vo Vyhniach v okre se Žiar nad Hro nom, kto rí sa vo vo¾nom èa se ve nu - jú tvorbe ani mo va ných a hra ných filmov. možnos zmysluplne trá vi svoj vo¾ný èas im ško - la po nú ka už nieko¾ko ro kov prostredníctvom krúžku filmo vej tvor by. Všetko sa to za èa lo približne pred ôsmi mi rokmi letným fil mo vým worksho pom. Vte dy prišla do Vyhní pro fe sio nálna ani má torka z Bra - ti sla vy, pri niesla nám prvotnú tech ni ku a všetko nám uká za la, zaspo mí na la si ve dú ca krúžku Mo ni ka Glu ze ko vá. Odvte dy uzre lo svetlo sve ta približne 11 krátkych ani mo va ných detských filmov. De ti si ce lý film pripra vu jú vo vlastnej ré žii, od vy mysle nia ná me tu, prípra vy ku lís až po ani - má ciu špe ciálnym progra mom, kto rý ško la pre ten to úèel za kú pi la a dnes už má i vlastné štú dio. Okrem ani mo va ných sa v posledných ro - koch pus ti li aj do vý ro by hra ných filmov, kto ré sú ove ¾a zaují ma vejšie pre staršie de ti. Zisti la som, že to to bu de asi ces ta pre väèšie de ti, le bo ani mo va ný film ba ví skôr ma lých. Ve¾ké de ti len v prí pa de, že ma jú vyslo ve ne ta lent na ani má ciu a trpezli vos. Oni to tiž potre bu jú rýchle vý sled ky a hneï vi die, èo sa udia lo, pribli žu je ve dú ca krúžku. V ani mo va nom filme to ide to tiž po ma - ly, kaž dý po hyb sa ro bí po mikro èastiach. Ro bi li sme napríklad film Ška re dé ká èatko. mal pä mi nút a ani mo va li sme ho tri me sia ce. ma li sme to roz lo že né na sto le a ne moh lo sa s tým hý ba, prezra di la M. Glu ze ko vá zo zá ku li sia vý ro by mla dých filmá rov. (lah, fo to: ziar.sme.sk) né ho sprá va nia, ohlá si: èa rov ný pa lec. Obidve stra ny kon flik tu ten, kto úto èí, aj kto sa brá ni za - farbia si pa lec vo do vou farbou pod¾a vo¾by ža lobcu kauzy a spra via odtla èok na nástenke tak, aby bo li vi di te¾né lí nie oboch palcov. kaž dá zo strán spo ru mô že ešte po žia da dvoch svedkov ale bo advo ká tov, aby prišli k nástenke a vy jadri li svoj ná zor, po - zna me na li nieèo zaují ma vé (prí - padne aj od¾ahèi li si tuá ciu vtip nou re pli kou) ale bo k odtlaèkom fix - kou nieèo dokresli li, èi ich zakrúžko va li. Už sa mot ná sku toènos, že kon flikt v trie de sa stal prí pa dom na zazna me na nie a vy jadri li sa k ne mu viace rí, je dob rým spô so - bom ako mu v bu dúcnosti pre dís. Sprá va nie sa v konfliktoch l Existu jú špe ci fické rozdie ly v hádkach dievèat a chlap cov l Dievèa tá a chlap ci v konfliktných si tuá ciách použí - va jú ty pic ké inte raktívne vzo ry l Ziste né rozdie ly sú dô le - ži té pri apli ká cií so ciálnych a inte raktívnych progra mov Ski cár há dok V každo dennej vyuèo va cej pra xi je ve¾mi má lo èa su na to, aby sa kon flik ty vy rie ši li a spra co va li hneï a na mieste. keï sa uèi te¾ v si - tuá cii pl nej emó cií sna ží nájs ne - ja ké refle xívne rieše nie, zvy èajne sa to kon èí vyhro te ním si tuá cie, na dáv ka mi a iste nie konštruk - tívnym rieše ním. V sku toènosti sa po zornos sústre ïu je na dve stra ny spo ru a ostat ní žiaci už sa ne ve dia

21 Ty pické sprá va nie sa v konfliktných si tuá ciách Chlap ci Uprednostòu jú stra té gie zdô vodne nia ma jú náklonnos k deštruktívnym stra té giám, ako vy cú va nie, odmietnu - tie ale bo odpú ta nie po zor nos ti od pro - blé mu, vyhrá ža nie sa a zva le nie vi ny na dru hé ho Na vy rie še nie konfliktných si tuá cií èas - to uprednostòu jú neutrálnu oso bu Dievèa tá Èas to použí va jú karha vé pouèo va nie mieša jú sa do spo rov a konfliktov ma jú sklo ny k odsudzo va niu a zne va - žo va niu dru hej stra ny spo ru ažšie riešia konfliktné si tuá cie konštruktívnym spô so bom ako inte raktívny vzor si èas to zvo lia stupòo va nie kon flik tu ale bo rýchle pre ru še nie ¼ahšie na chádza jú konštruktívne rieše nia konfliktov Ví ta jú ko mu ni ká ciu ako ná vrh koope - ra tívne ho rieše nia ale bo iné ná vr hy ma jú tendenciu konflikto vé si tuá cie zmierni a nie stupòo va sústre di na te ma tic ký ob sah vyu èo va - cej ho di ny. Pri spra co va ní konfliktnej si tuá cie tre ba nájs ta ké rieše nie, kto ré ne ru ší ce lú sku pi nu žiakov. ako kom pro mis sa ja ví za ve de nie ski cá ra há dok : vyèle ní sa je den zo šit, najlepšie s èis tý - mi odo pí na te¾ný mi lista mi. Pri za ve de - ní zo ši ta do pra xe je dob ré uvies: mu sí me ve die presne, èo sa sta lo pri hádke. Po znám ka do ski cá ra há dok by sa ne ma la de fi no va ako trest. Pri za pi so va ní pla tí základné pra - vid lo: oba ja, resp. všetci úèast ní ci kon - flik tu na ma ¾u jú (skúsme radšej ma ¾o - va nie a kresle nie, až v dru hom plá ne pí sa nie) do zo ši ta, èo sa pod¾a nich sta - lo. keï jed no diea kres bu do kon èí, po dá zo šit dru hé mu. Pod¾a pra vid la, kaž dý z konfliktných partne rov má jed nu stra nu na to, aby na kres lil, na pí - sal ale bo na le pil obrá zok prí padne do - ku ment, kto rý po mô že objasni si tuá - ciu. Už po dá va nie si ski cá ra há dok z ru ky do ru ky medzi úèastníkmi hád ky po má ha uvo¾ni na pä tie a nú ti part ner - sky sa sprá va k dru hé mu. Raz za èas pra vi delne, napríklad na kon ci týždòa, sa mô že me k poznámkam v ski cá ri há - dok vrá ti a bez emó cií si po ho vo ri s úèastníkmi konfliktov a s ostatný mi žiakmi. ¼ahšie sa tak nájdu konštruktívne rieše nia prí padných iných a no - vých konfliktných si tuá cií. Ski cár há - dok sa tak postupne stá va otvo re ná kni ha, kto rú je mož né slovne ale bo obrázka mi do da toène dopåòa a po - mô že tak pri h¾a da ní no vých a ná pa di - tých rieše ní konfliktných si tuá cií, spo - rov a há dok v triednom tí me. Z ne mecké ho ori gi ná lu: Astrid Kai ser, Solveigh Raabe: Ty pisch Mädchen ty pisch Junge? Konfliktverhalten von Mädchen und Jungen. Grundschu le, 2011, è. 9, s pre lo ži la Ka ta rí na Bokro so vá 23

22 Dia gnos ti ka detských pre konceptov o ¾udskom te le prostredníctvom edu kaèných úloh Mgr. Jar mi la Pa¾ko vá Ma terská ško la Detva PaedDr. Milena Lipnická, PhD. Pedagogická fakulta UMB Banská Bystrica 24 Predsta vy diea a predškol - ské ho ve ku sú ve¾mi bo ha té a pe s - t ré, odrá ža jú je ho svet. Pre diea má však predsta va ne nahra di - te¾ný vý znam v ži vo te pozná va nia a uèe nia sa. Au tor ka uèi te¾ka ma terskej ško ly uvádza ziste nia zo zaují ma vé ho pro jek tu, kto rý rea li zo va la vo svo jej trie de za - po ji la de ti do diagnosti ko va nia prostredníctvom edu kaèných úloh, kto ré bo li za me ra né na mož nos pre zento va nia predstáv o ¾udskom te le. V dnešnej mo dernej edu ká cii a edu kaèných stra té giách sa èo raz èas - tejšie stre tá va me s otáz kou štú dia ob - sa ho vých štruktúr detské ho pozna nia, u nás zná me pod názvom detské naivné teórie (o sve te a o je ho kompo nen - toch). Pod¾a Pu pa lu (In: Kollá ri ko vá, 2001, s.167) pozna nie sa chá pe ako dôsle dok èin nos ti èlo ve ka, kto rou vstu pu je do inte rakcie s prostre dím. Záujem o pro ble ma ti ku detské ho po - ro zu me nia roz liè ných ja vov vo sve te sa obja vil už v prvej po lo vi ci 20. sto ro èia, o výskum ob sa ho vých štruktúr detské - ho pozna nia sa však od 70. ro kov zaslú ži li pre važne prá ce J. Piage ta. Detský mi pre konceptmi sa de fi nu jú základné a re la tívne ko he rentné (sú - vislé) vysvet¾o va cie sché my, kto rý mi si de ti vysvet¾u jú dianie vo svo jom prostre dí. Základným zdro jom ich vzni ku je pri rodze ná ¾udská pozná va cia ak ti - vi ta, kto rá sa vy zna èu je tendenciou pri pi so va dianiu oko lo se ba vý zna my a ro bi si tak svet pre se ba zmysluplným a zdô vodne ným (Kollá ri ko vá a Pu pa la, 2001, s. 213). Fe no mén zo stra ny diea a predškolské ho ve ku, na kto rý som sa sús - tre di la bo lo ¾udské te lo a je ho po z na - nie. Pre diea je celkom pri rodze né na - rá ba nie èi ma ni pu lo va nie s vlastným te lom. Te lo je pre diea pr vé expe ri - mentálne prostre die, kto ré mu pri ná ša mi mo riadne bo ha té a pe s t ré skú se - nosti. De ti v mo jej trie de som za po ji la do diagnosti ko va nia pre konceptov ¾ud - ské ho te la prostredníctvom edu - kaèných úloh, kto ré bo li za me ra né na možnos pre zento va nia detských pred - stáv. Ziso va la som, aké predsta vy ma - jú de ti predškolské ho ve ku o fungo va - ní trá via cej a dý cha cej sústa vy a o mozgu. ako základnú me tó du som vy u ži la detskú kres bu, ako pri rodze ný prostrie - dok vy jadro va nia sa de tí predškolské - ho ve ku. Po uži la som ju ako pro jektív - nu tech ni ku na pre zento va nie inter -

23 pre tá cií ¾udské ho te la. Doplne ná bo la rozho vo rom opie ra jú cim sa o vlastné ná èrty trá via cej, dý cha cej sús ta vy a o mozgu, kto ré de ti nakresli li na pa pier s vopred pripra ve nou obry so vou sché - mou ¾udské ho te la. Po získa ní podkla - dov o predsta vách de tí o ¾udskom te le som detské pre koncepty vy hodno ti la a po kú si la sa o struè né zovšeo becne nie. Sna ži la som sa za chy ti vý vin predstáv o ¾udskom te le v jed not li vých ve ko vých ka te gó riách. Bo lo zaují ma vé sle do va, ako si de ti interpre tu jú da né ja vy a ako ich svo jou ja zy ko vou kompe tenciou vysvet¾u jú. S pri bú da jú cim ve kom sa naivné predsta vy me nia na lo gickejšie a ve dec kejšie. Prie beh edu kaènej si tuá cie (trá via ca sústa va) Úvod som za èa la pre èí ta ním krátke ho prí be hu, kto ré ho zá me rom bo lo lepšie a jedno duchšie priblí ži té mu trá via cej sústa vy. Prí beh som na zva la: Jabåèko ide na návšte vu. Mo ti vaèný prí beh: Jabåèko ide na návšte vu Kde bo lo, tam bo lo, bo la raz jed na brá na, kto rá sa vo la la Ús ta. Strážco via zu by stá li pri vcho de. Ich úlo hou bo lo v presne urèe nom èa se otvá ra a zatvá ra brá nu. Jedné ho dòa prešlo brá nou aj ma lé gu ¾a té jabåèko. Strážca zvo lal: Poïte ïa lej, èa ka jú na vás v pri jí ma cej ha le ža lúdka. Do sta ne te sa tam cez kri - žo vatku hlta na. Jabåèko sa gú ¾a lo, až sa do sta lo do ža lúdka. V ža lúdku pri jí ma jú hos tí mi lé hosti te¾ky, kto ré sa vo la jú ža - lú doèné ša vy. Jabåèko ïa lej pu to va lo spo lu s ïalší mi návštevníkmi cez uzuèkú a tenkú ces tu, kto rej sa ho vo rí ère vo. Ako išlo jabåè ko ïa lej, ces ta sa stá le zväèšo va la a bo la èo raz hrubšou. Nie na dar mo ju vo la li hru bé ère vo. Tu sú ta - kí prísni strážco via, kto rí ho ci ja kých návštevní kov v na šom te le len tak ne ne cha - jú. Pra vi delne ich odstra òu jú z te la von. A èo mys lí te de ti, èo sa sta lo s jabåèkom? Aká bo la je ho ces ta? Uèebné úlo hy za me ra né na ziste nie predstáv o trá via cej sústa ve: Na kres li do po sta vy, èo si mys líš, ako to pre bie - ha v tvo jom te le, keï zješ ja bl ko. Po pre èí ta ní prí be hu si kaž dé diea zobra lo z ta nie ra kú sok odkro je né ho jabåèka a zjedlo ho. Na sto le bo la pe s t - rá pa le ta farbi èiek, z kto rých si de ti moh li vybra. De om som roz da la pa - pie re s predkresle nou po sta vou èlo ve - ka a za da la som uèebné úlo hy. Po vypra co va ní uèebnej úlo hy nasle do val roz ho vor. Vý po ve de de tí o ich kresbe som za pi so va la. Vý po ve de de tí: Ma túško opí sal trá via cu sústa vu tak to: Jabåèko ide do bru cha. škriatko via ba lia jabåèko.hm.a ja - bl ko vy ka ká me ale bo vy ci ká me. Paka po uži la v kresbe se dem fa - rieb, na zna èi la hrd lo, ces tu, bru cho, ple cia. Zdô vodni la to tak to: Jabåèko ide do hrd la, ces tiè kou do bruška, z bruška to ide do ple ca.po tom aj do ru ky. Prie beh edu kaènej si tuá cie (dý cha cia sústa va): Na za èiatku som pre èí ta la de om krátky prí beh, kto ré ho zá me rom bo lo lepšie a jedno duchšie priblí ži té mu dý cha cej sústa vy. Prí beh je na zva ný: Ta jomstvo srdca. Mo ti vaèný prí beh: Ta jomstvo srdca Bo lo raz jed no dievèatko, kto ré sa vo la lo Anu¾ka. Raz pred spa ním ma la Anu¾ka po lo že né ru ky na hrud ní ku a cí - ti la, ako sa jej te lo ne ustá le po hy bu je. Raz ho re, raz do le. Za vo la la ma miè ku, a tá jej všetko vysvetli la. Cez tvo je ús ta ale bo nos vstú pi èis tý vzduch. Odtia¾ pu - tu je vzduch rov nou ces tiè kou, kto rej sa ho vo rí hrd lo. Vzduch pri šiel až na kri žo - vatku s názvom prie dušni ca. Tá to kri žo - 25

24 vatka má dve ces ty, kto ré sa de lia na ma lé prie dušnièky a konèia sa vo ve¾ - kom va ku. Vo lá me to p¾ú ca. P¾ú ca sú dva va ky, kto ré tým, že dý cha me sa na - fu ku jú, a keï vzduch vy dýchne me, vak sa sfu ku je, sp¾asne. Ten to pro ces sa na - zý va dý cha nie. Uèebné úlo hy za me ra né na ziste nie predstáv o dý cha cej sústa ve: Na kres li do po sta vy, èo si mys líš, èím a ako dý - chaš. De om som roz da la ba ló ni ky, ich úlo hou bo lo skú si ich na fú ka. Väèši - ne de tí sa to po da ri lo, vý nimku tvo ri li len troj a niekto ré štvorroèné de ti. Do stre du sto la som da la pestrú pa le tu farbi èiek, z kto rých si de ti moh li vy - bra. Po tom som roz da la de om pa pie - re s predkresle nou po sta vou a za da la som uèebné úlo hy. Po vypra co va ní uèebnej úlo hy som si za pi so va la vý po - ve de o ich kresbe. Vý po ve de de tí: Mako zná zor nil srd ce, tru bi cu i p¾ú ca a ko men to val to tak to: Cez tru - bi cu ide vzduch.tý mi vakmi dý cha - me a aj srdcom. Vi kinka na kres li la tru bi cu, p¾ú ca, srd ce vpra vo, bru cho a všetko to da la do jedné ho ve¾ké ho kru hu. Jej vý po - veï zne la: Tru bi cou sa na dých ne - me,.p¾ú ca, srd ce aj bruškom mô - že me dý cha. Prie beh edu kaènej si tuá cie (mo zog): Pre èí ta la som krátky prí beh, kto ré - ho zá me rom bo lo lepšie a jedno - duchšie priblí ži té mu mozgu. Prí beh je na zva ný: krá¾ ¾udské ho te la. Mo ti vaèný prí beh: Krá¾ ¾udské ho te la Bol raz je den krá¾. Vo lal sa Mo zog a riadil ce lé krá ¾ovstvo. Bo lo to krá ¾ovstvo ¾udské ho te la. Ten to krá¾ bol ve¾mi dô le - ži tý. Bez ne ho by krá ¾ovstvo ne moh lo existo va. Sta ral sa o všet kých, úplne o 26 všetkých v krá ¾ovstve. Len vïa ka krá ¾o - vi, moh li je ho pod da ní z krá ¾ovstva rozprá va rozprávky, pre mýš¾a, èo bu dú dnes ro bi, hra futbal, vi die, èo sa ro bí vonku, po èu ako spie va jú vtá èi ky, obja svojho ka ma rá ta a ve ¾a, ve ¾a iných ve cí. Ten to krá¾ Mo zog bol ne nahra di te¾ný, a pre to si ho všetci ¾u dia vá ži li. Uèebné úlo hy za me ra né na ziste nie predstáv o mozgu: Èo si mys líš, kde sa na chádza v tvo jom te le mo zog. Na - kres li, ako si ho predsta vu ješ. Do stre du sto la som umiestni la pestrú pa le tu farbi èiek, z kto rých si de - ti moh li vybra. Po tom som roz da la de - om pa pie re s predkresle nou po sta vou a za da la uèebné úlo hy. Zovšeo becne nie priesku mu Bo lo zaují ma vé sle do va, ako si de - ti interpre tu jú da né ja vy a ako ich svo - jou ja zy ko vou kompe tenciou vysvet¾u jú. S pri bú da jú cim ve kom sa naiv né predsta vy me nia na lo gickejšie a reálnejšie. Prieskum, kto rý som usku toèni la ma obo ha til. Zisti la som, že trojroèné de ti ma jú predsta vy len o názve a umiest ne ní bru cha a predsta vu o srd ci, ale o mozgu ne ma jú tieto de ti žiadnu predsta vu. U štvorroèných de tí sa ok - rem predsta vy bru cha, spo mí na aj ces - tiè ka, cez kto rú po tra va pre chádza. Predsta vy o dý cha cej sústa ve sú obo - ha te né opro ti trojroèným de om o po - jem p¾ú ca, spo je ným aj so správnym umiestne ním èi funkciou. Po èia toèné predsta vy o umiestne ní mozgu je mož - né sle do va už u tejto ve ko vej sku pi ny. Predsta vu o trá via cej sústa ve v sku - pi ne päroèných de tí zahàòa po jem bru - cho, ces tiè ka, ale obja vu je sa aj predsta va o funkcii ža lúdka. Dý cha cia sús - ta va je na zna èe ná ako elektro kardio - graf, èím je zná zorne ná funkcia sústa - vy. Predsta va o umiestne ní mozgu je zná zorne ná v hornej èasti hla vy. Šes -

25 Vy jadre nie predstáv o ¾udskom te le. An dy, 6 ro kov roèné de ti si trá via cu sústa vu predsta - vu jú pod pojma mi ús ta, krk, ces tiè ka, bru cho. ich predsta va o zje de nej pot - ra ve ne kon èí v bru chu, ale ma jú poz - na tok, že sa vy lu èu je von z te la. Dý cha - ciu sústa vu si de ti predsta vu jú ako spo - je nie p¾úc a srdca, kto ré umiestòu jú na ¾a vú stra nu. Predsta vu o umiestne ní moz gu kreslia do hla vy, pri èom ho zná zoròu jú ako zhluk ma lých gu li èiek. Najpresnejšie predsta vy vo všetkých ve ko vých sku pi nách do siahli de ti v dý - cha cej sústa ve, èo si mož no vy svetli tým, že diea ne ustá le dý cha, èi že to pre ží va. Využi tie diagnosti ky detských pre konceptov Na zákla de uve de ných ziste ní by som jednoznaène odpo rú èa la za èa pra co va s predsta va mi de tí už v ma - terských ško lách. mys lím si, že by bo lo vhod né ta kú to for mu diagnosti ky reali zo va na za èiatku škol ské ho ro ka, prí padne pri vstu pe diea a do ma - terskej ško ly. Neskôr by bo lo celkom zaují ma vé zo pa ko va to o pol ro ka a po rovna po sun diea a v da nej ob las ti. Odpo rú èa la by som využi me tó du kres by doplne nú rozho vo rom, kto rá sa mi v priesku me osvedèi la. Netre ba za - bú da na podnetné si tuá cie a for my mo ti vá cie, kto ré prispie va jú k ze fek - tívne niu prá ce de tí. každú zobra ze nú predsta vu diea a tre ba bra vážne a pristu po va k nej oso bitne. Pro ble ma ti ka naivných detských predstáv je ve¾mi podnetná a obo ha cu - jú ca. Je potrebné naivné predsta vy de - tí akcepto va a sta va na ich zákla doch, prí padne sa za me ra na odstra òo va nie chyb ných poznatkov a sta va na rozši ro va ní kva lít do siahnu tej úrovne. Predsta vy de tí predškolské ho ve ku tvo ria významnú èas v ži vo te de tí i nás, pe da gó gov. Piage to ve teórie otvá - ra jú ces tu za pozna ním kaž dé mu, kto má záujem nahliadnu do sve ta, kto rý je pre nás èas to krát ne po cho pi te¾ný. Len vte dy mô že me po cho pi ve ci vykresle né oèa mi de tí. Li te ra tú ra Pa¾ko vá, J.: Predsta vy de tí predškolské - ho ve ku o ¾udskom te le. Ba ka lárska prá ca. Ban ská Bys tri ca, PF UmB Bertrand, Y.: Sou do bé teo rie vzdì lá vá - ní. Pra ha, Por tál Bru ceo vá, T.: Predškolní vý cho va. Pra - ha, Por tál Cejpe ko vá, J.: Pe da go gi ka predškolské - ho ve ku. Ban ská Bys tri ca, PF UmB Èáp, J., Ma reš, J.: Psy cho lo gie pro uèi - te le. Pra ha, Por tál Doulík, P.: Ge ne ze dìt ských po je tí vy - bra ných fe no mé nù. Ús tí nad La bem, UJEP Fonta na, D. : Psy cho lo gie ve škol ní pra - xi. Pra ha, Por tál Ga vo ra, P.: Naivné teórie diea a a ich pe da go gic ké využi tie. Pe da go gi ka, 42, 1992, è. 1, s Kollá ri ko vá, Z., Pu pa la, B.: Predškolská a ele mentárna pe da go gi ka. Pra ha, Por tál Oravco vá, J.: Vý vi no vá psy cho ló gia. Ži - li na, Edis Piaget, J., Inhelde ro vá, I.: Psy cho lo gie dí tì te. Pra ha, Por tál

26 Vý cho va v rómskej ro di ne a ná vy ko vé lát ky PaedDr. Lý dia Taišo vá Spo je ná ško la Pre šov De ti z rómske ho etni ka patria k ri zi ko vým a ¾ahko zra ni te¾ným sku pi nám po pu lá cie. Za èí na jú s alko ho lom a fajèe ním ve¾mi sko - ro už v predškolskom ve ku a pri pre be ra ní týchto škod li vých ná vy kov zohrá va úlo hu najmä mo del ro di èov ské ho sprá va nia sa, to le rancia vo èi dro gám v ko - mu ni te a ve¾mi nízke zdra votné po ve do mie. V sú èasnosti je ve ¾a ná zo rov a teó - rií o tom, èo všetko pô so bí na diea a ovplyvòu je je ho sprá va nie a ko na nie. Jed nou z nich je teória a. m. maslo wa (In: Pasch, 1998). Ho vo rí o piatich ka - te gó riách ale bo hla di nách, v kto rých sú vy jadre né potre by a kto ré ovplyvòu - jú ko na nie diea a: 1. fy zic ké potre by: najzákladnejšie kys lík, vo da, po tra va, spá nok, se xua li - ta, potre ba bezpe èia: obra na pred fy - zic ký mi a psy chický mi hroz ba mi a útokmi, 3. potre ba lás ky, túžba nieko mu patri: by pri jí ma ný dru hý mi, pria - te¾stvo, lás ka, 4. potre ba se baúcty: ma dobrú po - ves, by uzná va ný iný mi, by sám se - bou, 5. se bauplatne nie: do siahnu tie pl - né ho po ten ciá lu, by tým, èím èlo vek mô že by. Vý znam ným èi ni te ¾om, kto rý sa po die ¾a na vèasnej konzu má cii ná vy - ko vých lá tok u rómskych de tí je ro din - ná vý cho va a s òou spo je né uspo ko jo - va nie potrieb diea a. Prostre die, v kto rom diea vy rastá mu po sky tu je vzo ry sprá va nia, kto ré formu jú, ale aj brzdia a de formu jú je ho psy cho mo to - rický vý vin. Rómske de ti sa nestre tá va - jú s tým, aby ich oko lie pri pi so va lo vý - znam nieèo mu iné mu ako uspo ko jo va - niu fy zic kých potrieb v krátkom èa so -

27 vom ho ri zonte. Nie sú ob klo pe né prostre dím podpo ru jú cim este tic ké cí te - nie, úctu k vzde la niu a du chovným hod no tám. V ich oko lí je pri márna jedno du chos, pri mi ti vizmus, alko ho - lizmus, vulgárne vy jadro va nie, ne - zried ka agre si vi ta a pro mis kui ta (Fa bi - ší ko vá a O¾šavská, 2002). Vý cho va v rómskej ro di ne nesme - ru je k rozvo ju in di vi dua li ty diea a, diea nie je sti mu lo va né a ve de né k to - mu, aby ma lo indi vi duálne ambí cie. De ti sú vy cho vá va né k to mu, aby sa ne bá li po ve da svo ju myšlienku a ne - èa ka li na ude le nie slo va, èo je neskôr v ško le chá pa né ako ne vy cho va nos, èi drzos. ma lé de ti sa ne ve dú k se ba - obslu he, nie sú ve de né k po riadku a disciplí ne, èas to potrebnú sta rostli vos o nich pre be rá najstaršia se stra, tzv. re - a zo vá vý cho va, keï staršie de ti vy cho - vá va jú mlad ších sú ro dencov. Vzde la nie ni kdy ne patri lo a ani v sú èasnosti ne patrí na popredné miesta hod no to vé ho rebríèka rómske ho etni - ka. Rómski ro di èia èas to sa mi ne ma jú dob ré spo mienky na svo je škol ské ro - ky a ten to ne ga ti vis tic ký po stoj všte - pu jú svo jim de om. Ve¾mi èas tým dô - vo dom, pre kto rý ro di èia ne súhla sia so vzde lá va ním svo jich de tí je, že ich využí va jú na prá cu. Ro bia svo je de ti spo - lu zodpo vedný mi za eko no mic ký chod do mác nos ti (Ba lo go vá Slo bodní ko vá a Zubko vá, 2005). Väèši na Ró mov vý znam vzde la nia pre svoj ži vot pod ce òu je. Škol ské vzde lá va nie sto jí v hodno to vom rebríèku Ró mov ve¾mi níz ko. Pre vy šu - je ho túžba po hmotnom za bez pe èe ní a vy rovna ní sa Ne ró mom. Väèši na ro di èov ne do ká že po má ha de om, kto ré uèi vo nezvlá da jú, pre to že ho sa - mi neovlá da jú. Ro di èia ško lu chá pu ako ne dô ve ry hodnú inšti tú ciu, je pre nich nepria te¾ským, v lepšom prí pa de nezná mym prostre dím, v kto rom hro zí ich diea u ne bezpe èenstvo a diskri mi - ná cia. Neuve do mu jú si, že vý cho va a vzde lá va nie je je di nou ces tou, ako sa dosta nielen z ma te riálne ho, ale aj du - chovné ho ne do stat ku. Pre rómskych ro di èov nie je pod stat ná kva li ta uèe - nia, ale vza hy s uèi te¾mi i ne pe da go - gický mi za mestnanca mi. Rozdielnos mo tí vov k uèe niu medzi rómsky mi demi a ostatnou po - pu lá ciou je do znaènej miery de ter mi - no va ný postojmi ro di èov k školským známkam, kto ré v na šej (ma jo ritnej) kultú re zna me na jú ohodno te nie škol - ské ho vý ko nu. kým 100% ne rómskych žiakov udá va, že ro di èia sa te šia ale bo ich odme nia za dobrú znám ku, u rómskych žiakov je to len 37% (Klein, 2006). má lo podnetné vý chov né prostre - die rómskej ro di ny ne dosta toène sti - mu lu je psy chic ký vý vin de tí. Vý cho va v rómskej ro di ne je ži vel ná, ná hod ná a ná la do vá. Pre ja vu je sa v nej podce òo - va nie sa mostatnej praktickej èin nos ti diea a, sla bá ná plò ko mu ni ká cie, ne - po cho pe nie zá ko ni tých potrieb diea a a ve ko vých oso bi tostí diea a. Rómske de ti ne ma jú pra vi del ný re žim, cho dia spa ke dy chcú a ro bia si èo chcú. Po merne vo¾ná, ne di rektívna vý cho va, dosta tok vo¾né ho èa su a mi - ni mum po vin nos tí ve die k to mu, že sa rómske de ti ne nau èia rešpekto va bežné nor my ma jo ritnej spo loènosti a v ško le a neskôr v za mestna ní sa ich sprá va nie mô že ja vi ako po ru cho vé (Vágne ro vá, 1999). Vo vo¾nom èa se rómske de ti inkli - nu jú k aso ciálnej èin nos ti. Najèas - tejším miestom trá ve nia vo¾né ho èa su sú okrem do mo va a je ho oko lia èas to krè my a podradné reštau rá cie. Èas to - krát je ne mož né získa ich pre prá cu v or ga ni zo va ných záujmo vých krúžkoch (ak, tak len na krátky èas), ich záujmy sú povrchné a krát ko do bé. 29

28 k najfrekvento va nejším so ciálne ne žia du cim ak ti vi tám vo vo¾nom èa se patrí fajèe nie (50%), uží va nie drog a to xi ko má nia (32,5%), krá de že a iné de likventné sprá va nie (28,9%), sle do - va nie ne vhod ných te le víznych progra - mov (24,6%), uží va nie al ko ho lic kých ná po jov (24,6%) a záško láctvo (21%) (Da rák a Krajèo vá, 2000). Oso bitným problé mom rómskej rea li ty je vèas ná konzu má cia ná vy ko - vých lá tok, kto rá je rómskou ko mu ni - tou všeo becne to le ro va ná. Špe ci fi kom Ró mov sú to le rantné po sto je k sprá va - niu ich de tí, vrá ta ne najrôznejších so - ciálno de viantných pre ja vov. Rómske de ti mô žu to le ro va ne fajèi, po ží va al - ko ho lic ké ná po je èi iné ná vy ko vé lát ky už od predškolské ho ve ku, pre to že ta - kým sprá va ním iba na po dobòu jú mo - del sprá va nia svo jich ro di èov a ce lej ko mu ni ty. Ró mo via si úèin ky ná vy ko - vých lá tok neuve do mu jú, aj keï všeo - becne ve dia, že dro gy ško dia, no al ko - hol a ci ga re ty medzi ne ne ra dia (Li ba, 2005). Na zákla de mo ni to rin gu rómskych žiakov (1012 respondentov rómski žiaci 3. roèní ka bez di fe renciá cie pod¾a ve ku) základnej ško ly s cie¾om pozna, ana ly zo va a zhodno ti pr vé kon tak ty a aktuálne skú se nosti s ná vy ko vý mi lát - ka mi (al ko hol, ta bak, solvenciá) u nich sa mot ných, v ro di nách a v ko mu ni te (Li ba, 2006) mož no konšta to va pi tie al ko ho lu a fajèe nie (zriedka vo pr cha vé lát ky to luén) už v mladšom školskom ve ku, v niekto rých prí pa doch už v predškolskom ve ku, neuve do mo va nie si škod li vos ti al ko ho lu a ta ba ku, kto ré sú vní ma né ako bežná sú èas ži vo ta. Uve de ný mo ni to ring ko rešpondu je s výsledka mi výsku mu Hronco vej a kol. (2004), aj keï hodno vernos ziste né ho je v oboch prí pa doch li mi to va ná prístu pom rómskych žiakov i ro di èov, keïže ma jú tendenciu uvádza oèa ká - 30 va né, èi po lo prav dy, vy mýš¾a si ale bo pre ja vu jú ne po ro zu me nie, ne dô ve ru a ne ocho tu. Li te ra tú ra: Ba lo go vá Slo bodní ko vá, M., Zubko vá, I.: Ró mo via a edu ká cia. Pro jekt Pha re. Ži li - na, Euro formes Da rák, M., Krajèo vá, M: Základná ško - la a záujmo vé ak ti vi ty rómskych de tí. Na ša ško la, 4, 2000/2001, è. 7, s. 7. Fa bi ší ko vá, ¼., O¾šavská, M.: Osobnos diea a z má lo podnetné ho prostre dia a vý - cho diská pre je ho vzde lá va nie. Pre šov, mpc Hronco vá, J. a kol.: So ciálna pa to ló gia. Ban ská Bys tri ca, PF UmB s. Klein, V. : mo ti vá cia k ce lo ži votné mu vzde lá va niu. Pro jekt Pha re. Ži li na, Euro - formes Li ba, J. : Vý cho va k zdra viu a ško la. Pre šov, PF PU s. Li ba, J. : Skú se nosti a frekvencia kontaktov rómskych žiakov s ná vy ko vý mi lát ka - mi. in: Zborník príspevkov Zvy šo va nie úrovne so cia li zá cie rómskej ko mu ni ty. Pre šov, PF PU Pasch, M.: Od vzdì lá va cí ho pro gra mu k vy uèo va cí ho di nì: jak pra co vat s ku ri ku - lem. Pra ha, Por tál s. Vágne ro vá, M.: Psy cho pa to lo gie pro po - má ha jí ci pro fe se. Pra ha, Por tál s.

29 In te gro va né te ma tic ké vyuèo va nie v 1. roè ní ku ZŠ (3.) Mgr. Viera Mi hó ko vá Základná ško la s MŠ Èer ve ná Vo da, okres Sa bi nov Ïalší z príkla dov ako sa dá ino vaène uèi po mo cou alterna - tívnych me tód, fo riem, techník, postu pov a akti vít na 1. stup ni ZŠ vo vyuèo va cích blo koch s vy uži - tím prvkov ITV na rôzne té my a prí le ži tosti. Ta ká to for ma by moh la vies k pre hodno te niu uèeb ných osnov, uèebníc, pre to že umož òu je reali zo va vyuèo va nie ako pro ces au ten tic ké ho, tvo ri vé - ho a koope ra tívne ho vyuèo va nia. Me saèná podté ma v 1. roè ní ku: V rí ši ry bi èiek Ma pa mysle Ce lo roèná té ma pre 1. roè ník ZŠ: Èo nás uèia zvie ratká Ma pa mysle Zjedno cu jú ci po jem: Spoznajme svet oko lo se ba Lo gic ké zdô vodne nie: Po cho pe nie, že èlo vek mô že spozná va svet akýmko¾vek spô so bom, ale hlavne v spo - loènosti pria te ¾ov a ro di ny, kto rí nám ra dia a po má ha jú. In te gro va né predme ty: slo ven ský ja - zyk, prí ro do ve da, vý tvar ná vý cho va, hu dobná vý cho va, te lesná vý cho va K¾ú èo vé uèi vo: Svet po zostá va nie - len z ¾u dí, ale aj z rastlín, stro mov a zvie rat. Patria k nim aj ry by. Chceš sa o nich dozve die viac? 31

30 Kogni tívne ciele: Ma te ma ti ka Vy po èí ta príkla dy na sèí ta nie s výsledkom 6, 7. Slo ven ský ja zyk Pri ra di správny tvar sla bi ky k da né mu ob ráz ku. Vytvo ri no vé slo vá na jed not li vé sla bi ky. Rozší ri slovnú zá so bu o slo vá s písme nom R, r. Prí ro do ve da Pozna vý znam pred - me tov, kto ré nás obklo pu jú po èas náš - ho ži vo ta. Afektívne ciele: Sa mostatne sa zú - èastòo va pripra ve ných akti vít. Sna ži sa citli vo vní ma povzbu de nie, kri ti ku a po chva lu. Psy cho mo to rické ciele: Vytvo ri ry - biè ku pod¾a vlastnej fantá zie. Pozna a apli ko va v pra xi po stup pri le pe ní, trha ní pa pie ra a pri prá ci s tu šom. Po môcky: tran spa rent s po re kad - lom, sla bi ky s písme nom r, R, udi ca, ná do by na sla bi ky, text zo šla bi ká ra, ob ráz ky, ta bu ¾a, bo dy v po do be ryb ky, pís me no r v po do be tla èe nej aj pí sa nej, akvá rium, fa rebné ry biè ky, bá seò, tuš, vo do vé farby, fa rebný pa pier, le pid lo, kre po vý pa pier, voskovky, magne to - fón, ka ze ta, ma ke ta ryb ky z pa pie ra, ply šo vá ryb ka. Pr vý vy uèo va cí blok: 45 mi nút Po stup a ak ti vi ty 1. Ko mu ni ta: Trpezli vos ru že pri ná ša Po stup: De ti se dia v kru hu na ko - ber ci spo lu s uèi te¾kou, v miestnosti hrá hud ba zvuk žblnko ta jú ce ho po - tô èi ka v le se. Uèi te¾ka de ti pri ví ta, po - zdra via sa spo loène a vysvetlí im pro - jekt, na kto rom bu dú dnes pra co va. Vysvetlí im ma pu mysle. Po tom si zo - pa ku jú zá sa dy ko mu ni ty. Uèi te¾ka de - om predsta ví tran spa rent, na kto rom je na pí sa né jed no zo slo ven ských po re - ka diel: Trpezli vos ru že pri ná ša. Otáz ka: Viete vysvetli to to po re - kadlo? V èom si najtrpezli vejší? Predstavte si ryb ky, ke dy mu sia by najtrpezli vejšie? Na aké pís me no sa slo vo ry - ba za èí na? De ti postupne odpo ve da jú na otáz ky. Ho vo rí len ten, kto chce. kaž - dý má prá vo zdrža sa. Slo vo sa po dá va ply šo vou ry biè kou. Po odpre zento va ní svo jich odpo ve dí sa de ti po kú sia po - zdra vi re èou rýb a na ko niec kaž dý skú si vy myslie slo vo na hlás ku r. 2. Ry baèka Po stup: Prá ca po kra èu je na ko ber - ci. De ti si z pripra ve né ho ak vá ria vy be - rú kar tiè ku, na kto rej je je den z tva rov pís me na r v tla èe nej aj pí sa nej po do be. Ta kýmto spô so bom sa de ti rozde lia do šty roch sku pín a spo loène pra cu jú na úlo hách na do hodnu tom mieste. n Umiestni do pripra ve nej ná do by èo najskôr po mo cou ry bárskej udi ce z ja zierka èo najviac sla bík s písme nom r tvojho tva ru. Pra cuj te po jed nom (te lesno po hy bo vá, po cho pe nie). n Po vedz èo najviac slov s tou to sla bi kou v da nom èa se (lo gicko ma te ma tic ká, po cho pe nie). n H¾a daj v texte akvá rium, èo najviac slov so sla bi kou ri, ry, rý, rí (ja zy ko vá, ana lý za). n Umiestni pod da ný obrá zok správ nu sla bi ku, na kto rú sa da ný ob - rá zok za èí na (priesto ro vá, po cho pe nie). n Skompo nuj na slo vo ry ba ¾u bo - vo¾nú me ló diu (hu dobná, syn té za). n Vy po èí taj príkla dy a spo èí taj ry - biè ky v pripra ve nom pra covnom liste (lo gicko ma te ma tic ká, hodno te nie). Za každú úlo hu sú sku pi ny hodno - te né v ta bu¾ke na ta bu li pri de le ním fa - rebnej ry biè ky. Úspešnos odme ní me potleskom z nauèe nej ga lé rie pot les - kov. 32

31 Dru hý vy uèo va cí blok: 45 mi nút 3. Energi zér: H¾a daj fa - rebnú ry biè ku Po stup: Ryb ky sa v ja zierku za èa li skrý va, skús ich nájs pod¾a farby. De ti h¾a da jú v priesto re trie dy scho va né ma - ke ty fa rebných ry bi èiek. Pod¾a fa rieb vytvo ria sku pi ny. 4. Mo ja ryb ka Po stup: Ry ba, ry ba, ry biè ka, ty sa dobre máš, keï sa v bystrej vo dièke len s vln ka mi hráš. mo ti vaèným veršom (G. Vá - pe ní ko vá: Ro zihra né písmenká), kto rý si de ti spo loène ho vo ria, si kaž dá fa rebná sku pi na nájde priestor a bu de pra co va s iným výt var ným ma te riá lom na zho - to ve ní svo jej ry biè ky. 5. Ce na za spo luprá cu Po stup: Po zho to ve ní ry bi - èiek sa de ti riekankou (Hu - dobná vý cho va pre 1. roè ník ZŠ, 2001, s.45) dosta nú opä k ja - zierku (na ko be rec), kde opí šu svo je vý tvo ry. Po tom kaž dý po - da ru je svo ju ry biè ku to mu spo - lu žia ko vi, o kto rom si mys lí, že sa mu s ním dobre pra co va lo, bol s ním spo kojný a mal ra dos z dobre vy ko na nej prá ce. Oce ne nie demi: Pá èi lo sa mi, že si., Oce òu jem a za to, že si Refle xia: ako sa vám pra co - va lo v ná hod ných sku pi nách? aký si mal po cit, keï si mu sel me ni spo lu žia kov po èas dòa? Oce ne nie uèi te¾kou: Do ká za - li ste to ve¾mi dobre! Pra jem si, aby aj ïalší pro jekt do pa dol po - dobne a už sa naò te ším. Mi nister na prvej ho di ne èí tal žiakom Za siedmakmi do ZŠ v bra tislavskom Ru ži no - ve pri šiel na prvú ho di nu mi nister školstva Eu gen Jurzy ca. V rám ci pro jek tu Èí ta nie de om im prednie sol nieko¾ko úryvkov z kni hy Ja ny Pudlá ko - vej By tak Bondom. Zda lo sa mi, že decká po èú - va li, a to bo lo hlavné, opí sal pr vé do jmy po èí ta ní s tým, že on tré mu ne mal. Bra ti slav ská mestská èas Ru ži nov rozbehla pro jekt Èí ta nie de om Vzde la ný Ru ži nov, do kto - ré ho chce po èas vyuèo va cích ho dín za po ji predsta - vi te ¾ov ve rejné ho, kultúrne ho i športo vé ho ži vo ta. Chce me de om uká za aj to, že ak sa chcú dosta na ne ja kú po zí ciu, bez vzde la nia a kníh to ne jde. Keïže za èí na me v ško le, tou pra vou osobnosou, kto rá pro jekt odštartu je, je pán mi nister, vysvetli la riadi te¾ka ru ži novskej kniž ni ce Da ri na Ho rá ko vá. Mi nister sa de om priznal, že ho ci ho èí ta nie ba vi lo, pri kni hách, kto ré ho ne za uja li, to riešil ši - bal sky. Od spo lu žia èok som si po ži èia val re šerše, priznal sa žiakom s tým, že je ho ob¾ú be nými auto r - mi bo li Karl May, Erich Ma ria Re mar que a neskôr Franz Kaf ka. Kaž dá kni ha sa dá zhrnú do dvoch ale bo troch viet. Ale je to ta ké, ako keï má te ra di pizzu èi hra nol ky a jed li by ste ich v práš ku, pri - rovnal. Siedma kom zá ro veò vysvetlil, pre èo vždy radšej vo lí kni hu a nie film, èi po èí taè. Film má svo je tem po a ja sa mu mu sím prispô so bi. Keï èí - tam kni hu, tak sa prista vím v ne ja kej si tuá cii a mô - žem sní va o tom, že aj ja som tam. A po èí taè? Keï si v no ci v po ste li rozèí tam kni hu a zaspím, je to iné, keï mi spad ne na tvár kni ha, ako ke by mi spa - dol mo ni tor, po zna me nal s úsme vom a vy zval de - ti, aby èí ta li to, èo ich ba ví. Otvo rí vám to vo sve te rozme ry, kto ré by vám inak otvo re né ne bo li. Ho ci de ti do sa hu jú v ško le prie merné vý sled ky, v èi ta te¾skej gra mot nos ti je to horšie. De ti ne ro zu - me jú dos dobre to mu, èo èí ta jú a na to sú dve rieše nia. Jed no je uèi de ti tak zva né me ta kogni tívne stra té gie, èo sme už rozbehli cez me to dicko pe da - go gic ké cent rum, dru hé, aby de ti viac èí ta li, po ve - dal pán mi nister s tým, že aj pre to pri šiel pro jekt podpo ri. (lah) 33

32 Ces ta od se mienka po rastlinku s vèielkou Bee Bot Využi tie progra mo va te¾nej di gi tálnej hraè ky v ma terskej ško le Bc. Mi riam Kanto ro vá Ma terská ško la Ko ši ce Barca 34 Dnešná mo derná do ba pri ná ša so se bou ne ustá le no vé vý do byt ky tech - ni ky. Pre to aj v na šej ma terskej ško le sa uèi te¾ky sna žia uplatni ino va - tívne a pre de ti pú ta vé for my èin nos ti s po uži tím di gi tálnych hra èiek a prostriedkov. Tieto for my sa pre de ti stá va jú hra vý mi a zaují ma vý mi a pre pe da gó gov sú obo ha cu jú ce pri vý chovnovzde lá va cích postu poch. Au tor ka predsta vu je je den z mož ných mo de lov, ako využi progra mo va te¾nú hraè - ku vèielku Bee Bot v prá ci s demi. V na šej ma terskej ško le èas to vyu - ží va me rôzne di gi tálne hraè ky na roz - voj diea a. Vý znam di gi tálnej hraè ky vi dí me nielen v jedno du chej ma ni pu - lá cii, ale i v po ten ciá le mož nos tí rozví - ja nia tech nic kých a iných zruèností de - tí, ako aj rozví ja ní jemnej mo to ri ky, koordi ná cie zmyslov, kogni tívnych a iných funkcií. Ná zov té my: Od se mienka k rastlinke (využi tie di gi tálnej hraè ky Bee Bot v pra xi) Oblas: perceptuálno mo to rická Okruh: Prí ro da Kompe tencie, kto ré de ti rozví ja li: Použí va nie všetkých zmyslov v èin nos ti Ob sa ho vým štandardom pre ak ti vi - tu bo la: Sta rostli vos o rastli ny Vý ko no vým štandardom som chce la do siahnu, aby de ti: Po zna li vý znam sta rost li vos ti o rastli ny. Cie¾om tejto ak ti vi ty bo lo: l Naprogra mo va po hyb dopre du, do za du, v¾a vo, vpra vo l Spuste nie pro gra mu tla èidlom GO l Vy ma za nie pa mä te po vy ko na ní po ve lu tla èidlom CLEaR l Plá no va nie dlhšej ces ty na štvorco vej sieti Úlo hou de tí bo lo: Rozmiestni ¾u bo vo¾ne na štvorco - vú sie pripra ve né ob ráz ky, kto ré zná - zoròu jú postupnos rastu rastlinky. Po rozmiestne ní obrázkov na štvorco vú sie sa bu dú strie da pri progra mo va ní ces ty vèielky Bee Bot tak, aby bo la dodrža ná postupnos vý vo jo vých etáp

33 rastli ny. Progra mo va nie ces ty za èí na od obrázka, na kto rom je zná zorne né se mienko. Pri neúspe chu de ti h¾a da li rieše nia. De ti rozmiestni li kar tiè ky na štvor - co vú sie De ti sa sna ži li naprogra mo va ces tu se mienka pod¾a postupnosti kro kov, vyplý va jú cej z úlo hy. De ti sle do va li správnos naprogra - mo va nej ces ty. Prí padné chy by sa sna ži li odstrá ni a ces tu zo pa ko va. Nasle du jú ci deò sme vytvá ra li poj - mo vú ma pu Od se mienka k rastlinke. Mo ti vá cia: mo ti vá ciou bol prí beh o smutnom záhradní ko vi Janko vi, kto rý sa sna žil vo svo jej záhradke vy pesto va kve ti no - vý zá hon, no keïže ne dodržal správny po stup, v záhradke mu žiadne kve ti ny ne vy rástli. Prie beh ak ti vi ty: Uèi te¾ka roz dá de om kar tiè ky, na kto rých sú jed not li vé èasti rastli ny. Na pod lož ku so štvorco vou sieou, de ti umiestnia ob ráz ky, na kto rých sú jed not li vé èasti rastlinky. Do stre du po lo žia kar tiè ku se mienka. Uèi te¾ka: Na se mienko po lo ží Bee 35

34 Bot. De ti, kam za sa dí me se mienko? De ti: Do ze me. (kajka sa sna ží navrhnú ces tu hraè ky od se mienka ku kartièke ze mi ny. Hraè ku naprogra mu - je me spo loène a kajka zvo lí po vel Go na vy ko na nie ces ty). U: aby na še za sa de né se mienko ne bo lo smädné, mu sí me ho èo? D: Po lia vo dou. (Da ni el na vrh ne ces tu od kar tiè ky s po sa de ním se mien - kom ku kartièke s krhlièkou a vy ko ná prie beh tra sy). U: Bu de na še se mienko rás, ak naò ne zasvie ti slnieèko? D: Nie. Slnieèko je potrebné a ma - lo by svie ti na na še se mienko. (Na - tálka na vo lí tra su od krhlièky ku sl - nieè ku). U: Èo vy rastie zo se mienka ako pr - vé? (ko reò, stonka, list, puk, kvet?). Na po vie: rastie to pod ze mou a po do - bá sa to na vlás ky. D: ko re ne. (Bibka na vo lí ces tu od se mienka ku ko rienku). U: Zo se mienka èo ïa lej vy rastie? D: Stonka. (Samko vo lí ces tu od se mienka ku stonke). U: Na stonke sa obja ví èo? Na po - vie: Na jar stro my pu èia a na ich ko ná - roch sa okrem lístkov obja via aj.? D: Pu ky kve tov. (Zuzka vo lí tra su od ston ky ku kartièke s pu kom). U: a z pu ku sa rozvi nie krásny vo - òa vý.? D: kvet. (Gab riel na vo lil tra su od pu ku ku kve tu). U: De ti, skôr, než v na šej záhra de rozkvi tol ten to krásny kvie tok, mu se li sme sa oò posta ra. Zopa kuj me si, èo všetko sme kvietku da li: Progra mo va te¾ná hraè ka Bee Bot Èo vie? Po hy bu je sa dopre du a do za du Otá èa sa vpra vo a v¾a vo Za sta vu je a po prejde ní ce lej drá hy za hú ka. Bee Bo ta mô že me naprogra mo va ulo ži do ne ho postupnos kro kov, kto rý mi sa mô že po sú va z miesta na miesto v štvorco vej sieti. Je den krok me ria 15 cm. Najdlhšia ces ta pre Bee Bo ta po zostá va zo 40 kro kov ale bo oto èe ní. Ako sa ovlá da? Fa rebný mi tla èidla mi na chrbte vèielky Stlá èa ním oran žo vých tla èi diel pripra vu je me plán ces ty pre vèielku Po za da ní ce lej ces ty stla èí me ze le né tla èidlo GO (choï) Pred za da ním no vej postupnosti prí ka zov po uži je me tla èidlo CLEaR (vy - ma za nie pa mä te) 36

35 D: Ze mi nu, vo du, slnieèko. U: De ti, spý tajme sa Jan - ka Záhradní ka, na èo za bu - dol, keï na jar sa dil svo je kvietky. D: Jan ko Záhradník, èo si ne dal se mienku? Jan ko Záhradník: Za bu - dol som se mienko po lie va a ani slnieèko nesvie ti lo na to miesto, kde som ho ja po sa - dil. U: Vi díš, vi díš! Na bu - dú ce mu síš by po zornejší, Jan ko náš. Zá ver Na zá ver sme si spo loène s demi zo pa ko va li, èo všetko sme pri sta rost li vos ti o rastlinku potre bo va li. De ti si ešte raz vyskú ša li progra mo - va nie cesti èiek k jed not li vým kartièkám v postupnej nadväznosti. Pro ble ma tic ké sa spo - èiatku ja vi lo progra mo va nie hraè ky s po ve lom po hy bu Vpra vo, V¾a vo, pre to že de ti oèa ká va li, že hraè ka sa po zme ne stra ny au to ma tic ky po hne aj sme rom dopre du èi do za du. Tou to edu kaènou ak ti vi - tou de ti zís ka li no vé po znat - ky o tom, ako pre bie ha v prí - ro de pro ces zro de nia rast - linky. Následne sme spo - loène vytvo ri li aj pojmo vú ma pu, na kto rej sme si ten to pro ces vý vi nu ešte raz zo pa - ko va li, èím sme u de tí upev - ni li po znat ky, kto ré sa na uèi - li predchádza jú ci deò. De ti pred ná stra ha mi di gi tálne ho sve ta Európska ko mi sia zve rejni la sprá vu, v kto rej skú ma, ako èlen ské štá ty vy ko ná va jú odpo rú èa nia EÚ sú vi sia ce s úsi lím do siahnu, aby de ti moh li bezpeène a s isto tou využí va vý ho dy di gi tálne ho sve ta. Èlen ské štá ty a prie my sel zintenzívòu jú úsi lie s cie¾om vy ko ná va odpo rú èa nia EÚ z ro ku 1998 a 2006 o ochra ne mla di stvých pri po uží va ní audio vi zuálnych a onli ne slu žieb. Z cel ko vé ho h¾a - diska sa však pri ja té opatre nia uká za li ako ne - dosta toèné. Èo raz mladšie de ti èo raz èastejšie vstu pu jú do onli ne prostre dia a skú ma jú vzru šu jú ci svet mož nos tí. Na lie ha vo však potre bu je me zin - tenzívni na še úsi lie v tom, èo ro bí me a ako spolu - pra cu je me na po silne ní práv de tí a ich ochra ne v tom to stá le sa me nia com di gi tálnom sve te, po ve - da la podpredsedníèka Ek zodpo vedná za di gi - tálnu agen du Neelie Kroe so vá. Do da la, že ro di - èom a uèi te ¾om tre ba do da dos se ba dô ve ry, aby sa moh li uja svo jej zodpo vednosti. Stra té gia, kto - rú chce predsta vi v prie be hu tohto ro ka, bu de reago va pria mo na tieto pro blé my. Sprá va po uka zu je na to, že štá ty EÚ ne rea gu - jú adekvátne, ale bo ma jú od liš né spô so by zaobchádza nia a ozna mo va nia ne le gálne ho ale bo škod li vé ho ob sa hu, za bezpe èo va nia prístu pu de tí len k ta ké mu ob sa hu, kto rý je pri me ra ný ich ve ku, zvy šo va nia bez peè nos ti de tí v prostre dí so - ciálnych sietí a ochra ny de tí pred škod li vý mi vi - deohra mi. Exis tu je ve ¾a rozdie lov medzi èlenský mi štátmi, po kia¾ ide o spô sob, akým po ra den ské lin - ky ove ru jú ne le gálnos ale bo škodli vos ob sa hu, kto rý sa im sig na li zu je, vyh¾a dá va jú je ho zdroj a ozna mu jú ho príslušným orgá nom. Štá ty EÚ ta - kisto použí va jú rôzne sy sté my kla si fi ká cie vhod - nos ti ob sa hu pod¾a ve ku a tech nic ké prostriedky na za bezpe èe nie vhod nos ti we bo vých strá nok a hier pre použí va te ¾ov v príslušnom ve ku. Pre to exis tu je vý raz ný priestor na zvý še nie ochra ny de tí v týchto oblastiach, konšta tu je Sprá va Ek. Ja ro mír No vák, Bru sel 37

36 Denný pro jekt výuèby a je ho štruktú ry v edu kaènom plá ne ma terskej ško ly PaedDr. Má ria Kružli co vá Cviè ná ma terská ško la Turèianske Tep li ce Efektívnejšia indi vi dua li zá cia vý cho vy a vzde lá va nia v ma terskej ško - le v zmysle Štátne ho vzde lá va cie ho pro gra mu ISCED 0 sa pre mie ta do no - vej for my orga ni zá cie predpri márne ho vzde lá va nia edu kaènej ak ti vi ty, èo ne vyhnutne evo ku je potre bu no vé ho poh¾a du na pro jekto va nie a navrho va nie pro ce su edu ká cie v ma terskej ško le. Au tor ka uvádza štruktú ru a ukážko vý mo del denné ho pro jek tu výuèby a ná vrh sle du uèebných si tuá - cií v rám ci edu kaènej ak ti vi ty, ich uspo ria da nie v istom koncepènom a lo - gickom rám ci prislú cha jú ce ho kon tex tu. Edu kaèná ak ti vi ta ako základná di daktická jed not ka pro ce su výuèby, umož òu je za bezpe èo va pro gram dòa pro gram uèe nia sa a rozvo ja de tí v zmysle po ní ma nia výuèby ako sle du edu kaèných si tuá cií, z kto rých kaž dá je tvo re ná sú bo rom vzá jomne sú vi sia cich uèebných èin nos tí de tí, kto ré uèi te¾ka na vodzu je prostredníctvom uèebných úloh (Douško vá, 2006, s. 90). Uèebné úlo hy vytvá ra jú podmienky na do - siahnu tie konkre ti zo va ných uèebných cie¾ov uèebných po žia da viek. kaž dá no vá edu kaèná si tuá cia je 38 kon ci po va ná tak, aby vy chádza la z už zís ka ných skú se ností de tí, èím vytvá ra priestor na prehlbo va nie osvo jo va ných ve do mostí, zruèností a posto jov. Sys tém uèebných si tuá cií, napro - jekto va ných uèi te ¾om, by mal zodpo ve - da: l so ciálnym podmienkam do - siahnu tej úrov ni rozvo ja jed - not li vých de tí i ce lej sku pi ny a možnostiam rozvo ja de tí, l fy zic kým podmienkam napr. štruktú ro va nie priesto ru, ma - te riálno tech nic ké za bezpe èe -

37 nie, po môcky a pod. l di dak tic kým kompe tenciám uèi - te ¾a. Pri pro jekto va ní pro ce su výuèby uèi te¾ kon kre ti zu je: ob sah, kto rý spra cú va a predkla - dá, pe da go gicko di daktické ciele, kto ré má diea/de ti v èinnostiach edu - kaèných akti vít do siahnu (na akej úrov ni rozvi nu tia, v akom roz sa hu), pripra ve ný pro gram na se ba nadvä zu jú cich edu kaèných si tuá cií (v rám ci edu kaènej ak ti vi ty), zodpo ve da - jú cich ústrednej té me a sme ru jú cich k do siahnu tiu cie¾ov u de tí, pe da go gicko di daktické intencie konkrétne predsta vy o za mýš¾a nom rieše ní a orga ni zo va ní pro ce su výuèby prostredníctvom vy bra ných stra té gií, me tód, techník, prostriedkov edu ká - cie, fo riem orga ni zá cie a pod.), zdro je a po môcky (pre uèi te¾ku, pre de ti) potrebné k reali zá cii edu - kaèné ho pro ce su napr. li te ra tú ra, pre zentá cie, PC edu kaèné pro gra my, vý tvar ný ma te ri ál, pra covné lis ty, paste ly, fa rebné pa pie re, vý kre sy, rôzne iné po môcky potrebné k plne niu sta - no ve ných úloh. Kaž dá z uèebných si tuá cií po zos - tá va z nasle du jú cich kompo nentov: l uve de nie do si tuá cie úèe lom je, aby sa de ti emo cio nálne na la di li na pro blém a èin nos ti, kto ré bu dú v rám ci uèebnej si tuá cie reali zo va, l prie beh si tuá cie: de ti dostá va jú možnos na vy - jadre nie svo jich predchádza jú cich skú - se ností a ve do mostí, tý ka jú cich sa na - sto le né ho pro blé mu ale bo oèa ká va ní vo vza hu k té me, de ti riešia pro blém v uèebných èinnostiach, v rám ci kto rých navrhu jú a ove ru jú po stu py rieše nia a dostá va jú priestor na spra co va nie no vých infor - má cií. Reali zá ciou uèebných èin nos tí dôjde u de tí k plá no va nej zme ne v poz - natko vej štruktú re, zruènostiach, v úrov ni spô so bi lostí a pod. akti vi zá ciou pre reali zá ciu uèebných èin nos tí sú uèebné úlo hy a sú bo ry, kto ré uèi te¾ka de om predkla dá, za dá va. l refle xia si tuá cie reali zo va ná si - tuá cia je reflekto va ná z aspek tu oboch zú èastne ných subjektov: de ti dostá va jú priestor na pre - zento va nie výsledkov svo jej prá ce, pri - èom získa va jú spätnú väzbu nielen od uèi te¾ky, ale aj od ka ma rá tov, refle xia de tí vytvá ra ný priestor na refle xiu skú se nosti, kto rú de ti rieše - ním sú bo ru uèebných úloh zís ka li, hodno te nie uèi te¾ky hod no tí reali zo va nú si tuá ciu vo vza hu k po zi tí - vam resp. neúspe chom, kto ré zo si tuá - cie vyply nu li. Uèebné si tuá cie by ma li by vy bra - né a zosta ve né v ta kom sle de, aby informá cie po sky to va né de om vždy evo ko va li ur èi tý po zi tívny šok ne - možnos rieši uèebný ale bo ži vot ný pro blém do te rajší mi poznatka mi, spô - so bi losa mi, hod no ta mi a postojmi, ale inak, ná pa di to. Denný edu kaèný pro jekt Ma te ri á ly a štruktú ry Edu kaèná ak ti vi ta: To¾ko ma te riá - lov na skú ma nie Ob sa ho vý ce lok: Svet oko lo nás Té ma: Skla daèka sve ta Podté ma: Ma te ri á ly a štruktú ry Špe ci fické ciele: Oriento va sa v priesto re. ma ni pu lo va s rôzny mi pred met - mi, ná èi ním. Se die správne a dodržia va sklon pa pie ra pri kres le ní na sto le. Zho to vi vý tvo ry z roz ma ni té ho ma te ri á lu (vrá ta ne odpa do vé ho) rôz - ny mi tech ni ka mi (stri ha, le pi, tva ro - 39

38 va ma te ri ál a pod.). Zho to vi vý tvo ry zo skla da èiek a sta vebníc z rôzne ho ma te ri á lu. Uve do mo va si a uplatòo va vlast - nú je di neènos a vlastné ná pa dy so zre - te ¾om na je di neènos ostat ných de tí v sku pi ne. Pri ra di, trie di a uspo ria da pred - me ty pod¾a urèi tých kri té rií (farba, tvar, ve¾kos). Zosta vi z puzzlle, rozstri ha ných obrázkov, pa li èiek ale bo geo met ric - kých tva rov obraz ce a útva ry pod¾a vlast nej fantá zie, predlo hy ale bo slov - ných inštrukcií. Vní ma rôzno ro dos hra èiek a predme tov vo svo jom oko lí. Vní ma a ro zozna, že hraè ky a predme ty sú z rôzne ho ma te ri á lu, kto - rý má rôzny po vrch, tvar, farbu, ve¾kos atï. Spie va v roz sa hu kvinty sex ty s ra dosou a pri me ra ne cha rak te ru detskej ¾u do vej a ume lej piesne. Po èú va s po ro zu me ním a ci to vým zaanga žo va ním detskú ¾u do vú, autorskú rozprávku, poéziu, prí be hy. Zdro je a po môcky: kni ha M. Ïu - ríèko vej Nie je ško la ako ško la, lu py, roz liè né ma te ri á ly a štruktú ry, hru bé fa rebné paste ly, kance - lársky pa pier, ba lia ci pa - pier, roz liè né dru hy pa - pie ra, ty èinko vé le pidlá, nožni ce, rá mi ky, di gi - tálny fo to apa rát. Mo ti vaèná stra té gia: Pre rozprá va nie rozprávko vé ho prí be hu O pa - pie ro vej kra ji ne (Nie je ško la ako ško la, s. 64), v kto rom sa hlavné po sta vy oci ta jú v zvláštnej kra - ji ne, kde všetko je z je di - né ho ma te ri á lu pa pie - ra. Skú mam, skú maš, skú ma me Uèebná si tuá cia 1: Ná me to vá hra Skú mam, skú maš, skú ma me (v ma lých sku pi nách, v trie de). Uèebná po žia davka: Diea vie na zákla de vi zuálne ho po zo ro va nia po pí - sa štruktú ru a urèi ma te ri ál, kto ré ho štruktú ru po pi su je. Prie beh si tuá cie: Výskumný tím de - tí pod lu pou (resp. mikrosko pom) po - zo ru je rozma ni tos ma te riá lo vých štruktúr (napr. žilna ti na lis tu, vtá èie pe rie, po lysty rén, a pod.), s ma te riálmi ma ni pu lu jú, expe ri mentu jú. Uèebné stra té gie: zra ko vá percepcia a ana lý za, po pis vní ma né ho, urèo va nie ma te ri á lu, expe ri mento va nie s ma te - riálmi, po pis prie be hu èin nos ti a jej vý - sled ku, hodno te nie. Uèebné úlo hy: Pod lu pou po zo ruj vy bra ný ma te ri ál a je ho štruktú ru. Po kús sa tú to štruktú ru po pí sa. Urèi ma te ri ál, kto ré ho štruktú ru po zo ru ješ. Pod¾a po ky nov uèi te¾ky vy ko naj ex - pe ri ment s da ný mi ma te riálmi. Opíš prie beh a vý sled ky po ku su. Vzor ník štruktúr Vzor ník štruktúr (zosní ma né štruk tú ry) 40

39 Uèebná si tuá cia 2: Vzor ník štruktúr zho to vo va nie ka ta ló gu rôznych štruk túr (prá ca indi vi duálne,v ma lej sku pi ne, v trie de zavàše ná skomple ti - zo va ním spo loèné ho pro duk tu). Uèebná po žia davka: Diea vie jed - no du chým spô so bom opí sa po cit z ma te ri á lu vní ma né ho hma tom a zra - kom. Prie beh si tuá cie: De ti tech ni kou fro tá že paste lom vytvo ria vzo ry roz liè - ných ma te riá lov a povrchov rôznych predme tov pod¾a vlastné ho vý be ru (indi vi duálna èinnos) a na zá ver z tých to vy ho to ve ných vzo rov štruktúr a ma te riá lov skomple ti zu jú vzor ník. Vý sled ný pro dukt: vzor ník štruktúr. Uèebné stra té gie: skú ma nie rôznych ma te riá lo vých štruktúr, ana lý za na zákla de zmyslo vej percepcie, fro táž ma - te ri á lu, po kus o opis zmyslo vé ho vne - mu a po ci tu, koope ra tívna èinnos kom ple to va nie ho to vé ho pro duk tu (dier ko va nie a zvia za nie), pre zentá cia ho to vé ho pro duk tu vo ve¾kej sku pi ne, hodno te nie, se ba hodno te nie. Uèebné úlo hy: Vy ber si ¾u bo vo¾ný ma te ri ál. Predmet pod lož pod pa pier a tech - ni kou fro tá že sním je ho štruktú ru. Vysvetli, pre èo si si vy bral prá ve ten to ma te ri ál? Èím a za ujal? Po píš štruktú ru, kto rá sa obja vi la na pa pie ri. Po rovnaj s ori gi ná lom. Z rôznych vzo rov štruktúr skomple ti zujte ka ta lóg týchto štruktúr. Pa pie ro vá kra ji na Uèebná si tuá cia 3: Zho to vo va nie ko lá že Pa pie ro vá kra ji na (v ma lej sku - pi ne, v trie de). Uèebná po žia davka: Diea vie na zákla de ma ni pu lá cie s ma te riá lom urèi základné vlast nos ti tohto ma te - riá lu (ten ký, hru bý, jem ný, drs ný, mäkký, tvr dý a pod.) a tvo ri vo ho využi v ïalšej èin nos ti. Prie beh si tuá cie: De ti z rôznych dru hov pa pie ra (kance lársky, kre po vý, kar tón, prí rodný, fa rebný, brúsny, hod vábny, no vi no vý, ba lia ci vzorko va - ný atï.) zho to vu jú ko láž na ba lia ci pa - pier. Využí va jú pri tom rôzne tech ni ky (stri ha nie, trha nie, krèe nie, le pe nie). Vý sled ný pro dukt: pa pie ro vá ko láž. Uèebné stra té gie: hma to vá ana lý za, expe ri mento va nie s ma te riá lom, po - sudzo va nie vlast nos tí ma te ri á lu, po kus o zdô vodne nie, trha nie, stri ha nie, kr - èe nie, le pe nie, pre zentá cia ho to vé ho pro duk tu. Uèebné úlo hy: Zvo¾ si ¾u bo vo¾né dru hy pa pie ra. Hma tom a ma ni pu lá ciou s pa pie - rom skú maj je ho vlast nos ti. Zdô vodni, pre èo a za uja li prá ve tieto dru hy pa pie ra. Použi tieto dru hy pa pie ra v pa pie - ro vej ko lá ži. Použi mô žeš ¾u bo vo¾né tech ni ky prá ce s pa pie rom (trha nie, stri ha nie, krèe nie). Ma te ri á ly oko li té ho sve ta Uèebná si tuá cia 4: Diskusná sku pi - na na té mu Ma te ri á ly oko li té ho sve ta spo je ná s expe ri mento va ním (po ná ra - nie rôznych ma te riá lov do vo dy). Prá - ca vo ve¾kej sku pi ne, v trie de. Uèebná po žia davka: Diea sa vie aktívne za po ji do disku sie pri vzá - jomnom sprostredko va ní si poznatkov o ma te riá loch, kto ré po zná a má s ni mi skú se nosti. Prie beh si tuá cie: V nadväznosti na prí beh de ti disku tu jú o tom, èi v na šom reálnom sve te je všetko z pa pie ra. Navzá jom si odovzdá va jú po znat ky o ma - te riá loch, kto ré pozna jú z reálne ho ži - vo ta a ma jú s ni mi skú se nosti. Uèebné stra té gie: disku sia, po pis 41

40 ma te riá lov, cha rakte ri zo va nie vlast - nos tí ma te riá lov, navrho va nie rieše ní. Uèebné úlo hy: aké má te s ni mi do - te rajšie skú se nosti? Vy me nujte ma te ri á ly, kto ré po zná - te a cha rakte ri zujte ich. Po píšte ich štruktú ru. Po píšte, aké je mož né využi tie tých to ma te riá lov. Prostredníctvom èo ho mô že me oko li tý svet vní ma? Po me nuj zmysly a po píš ich funkciu. mô žu všetci ¾u dia vní ma svet všetký mi zmysla mi? ako pozná va jú ma te ri á ly v oko li - tom sve te ne vi dia ci? 42 Do tkni sa kúska sve ta Ak ti vi ta Hma to vé pe xe so Uèebná si tuá cia 5: Edu kaèná hra Do tkni sa kúska sve ta (hma to vé pe xe - so). Prá ca vo dvo ji ciach, v trie de. Uèebná po žia davka: Diea vie na zákla de hma to vej percepcie pri ra ïo - va k se be kar ty vy ho to ve né z rovna ké - ho ma te ri á lu. Prie beh si tuá cie: Diea so za via za - ný mi oèa mi na zákla de hma to vej per - cepcie vyh¾a dá va dvo ji ce predme tov z rovna ké ho ma te ri á lu. Pri èin nos ti ho ko or di nu je uèi te¾ka ale bo ïalšie diea, kto ré ne má za via za né oèi. Uèebné stra té gie: hma to vá percep - cia, vyh¾a dá va nie karti èiek s rovna kým povrchom a ich pri ra ïo va nie k se be, utvá ra nie dvo jíc, ko mu ni ká cia po ci tov. Uèebné úlo hy: Vy ber si ¾u bo vo¾nú kar tiè ku a preskú maj jej po vrch. Hma tom skú maj po vrch ïalších ka riet a po kús sa urèi, kto rá kar ta má rovna ký ma te riá lo vý po vrch ako pr vá kar ta. kar ty s rovna kým povrchom pri raï k se be. Fo to ate liér v prí ro de Uèebná si tuá cia 6: Fo to ate liér v prí - ro de fo togra fo va nie prí rodných ma - te riá lov a štruktúr. Prá ca vo ve¾kej sku pi ne, po èas po - by tu vonku. Uèebná po žia davka: Diea vie vyh¾a dá va v prí - ro de rôzne zaují ma vé ma - te ri á ly a štruktú ry, do ká že ich jedno du cho cha rakte ri - zo va. Prie beh si tuá cie: De ti vyh¾a dá va jú v prí ro de zaují - ma vé ma te ri á ly a štruktú ry a tieto sa po kú ša jú za chy ti na fo togra fiu. De ti si z fo to gra fií v mš zho to via vý stav ku pre ro di - èov. Vý sled ný pro dukt: fo to gra fie de tí, perspektívne: vý sta va fo to gra fií. Uèebné stra té gie: roz ho vor, opi so - va nie a zdô vodòo va nie svojho vý be ru, fo togra fo va nie, inšta lá cia vý sta vy (per- spektívne). Uèebné úlo hy: Vy ber si, kto rá èas oko li tej prí ro dy (jej ma te ri á ly, ich uspo ria da nie, štruktú ra, ) a najviac za uja la. Struène po píš tú to vybra nú èas a skús uvies dô vod svojho vý be ru. Vy ho tov fo togra fiu vybra nej èasti.

41 Spo loèná úlo ha na zá ver (reali zo - va v záujmo vej èin nos ti): Z fo to gra fií, kto ré ste nasní ma li, zho tovte vý sta vu pre ro di èov. Vý stav ná sieò v par ku Vy ber si ob raz (okrem svojho), kto rý a najviac za ujal. Uveï pre èo si vy bral prá ve ten to ob raz. Závreèná refle xia edu kaèných akti - vít: (vo ve¾kej sku pi ne, v trie de). De ti v diskusnej sku - pi ne reflektu jú prie beh dnešné ho do po ludnia: Èo vás dnes najviac za uja lo (pozna tok, no vá tech ni ka, zá ži tok, za ují ma vá skú se - nos)? má te ne ja ké no vé ná - pa dy v sú vislosti s reali zo - va nou té mou? ako ste bo li so se bou a svo jou èinnosou a ak ti - vi tou spo kojní? Ak ti vi ta Vý stav ná sieò v par ku Uèebná si tuá cia 7: Vý stav ná sieò v par ku (indi vi duálne, na zá ver vo ve¾kej sku pi ne, na po by te vonku). Uèebná po žia davka: Diea vie sa - mostatne zdô vodni pohnútky svo jej vo¾by. Prie beh si tuá cie: kaž dé diea má rá mik. Týmto rá mi kom ohra ni èí vý sek prí ro dy, kto rý sa mu na zákla de vní ma - nia oko li tej prí rodnej sce né rie najviac pá èi a pre to si ho vy bralo. Vý sled ný pro dukt: osobný ob raz. Uèebné stra té gie: zra ko vá percepcia, pre ží va nie krá sy prí ro dy, hodno te - nie, argu mentá cia vyplý va jú ca zo svojho rozhodnu tia, rozprá va nie. Uèebné úlo hy: Poobze raj sa oko lo se ba a vy ber si ten vý sek prí rodné ho prostre dia, kto rý by si chcel zobra zi na svo jom obra ze, ke by si bol ma lia - rom. Zo ber si rá mik a po lož ho na miesto, kto ré si vy bral. Prezri te si všetky ob ra zy, kto ré ste vytvo ri li. Li te ra tú ra: Cejpe ko vá, J.: Pe da go gi ka predškolské - ho ve ku. Ban ská Bys tri ca, PF UmB Douško vá, A.: Uèebné ciele a pro jekto - va nie výuèby. Ban ská Bys tri ca, PF UmB Douško vá, A., Kružli co vá, M.: Edu - kaèná ak ti vi ta a zá žitko vé uèe nie. Ban ská Bys tri ca, UmB Gu zio vá, K.: Di daktické ak ti vi ty v progra me vý cho vy a vzde lá va nia de tí v ma - terských ško lách. Predškolská vý cho va, 55, 2000/2001, è. 5, s Hajdú ko vá, V.: Prí ruèka na tvor bu škol - ských vzde lá va cích progra mov pre mš. Bra ti sla va, mpc Kostrub, D.: Di zajn pro ce su výuèby v ma terskej ško le. Pre šov, Ro kus

42 Uèi te¾ výtvarnej vý cho vy a je ho vplyv na integro va nie ob sa hu v pri márnom vzde lá va ní Mgr. Ha na Ja ku bí ko vá Ústav ume lecko edu kaèných štú dií Uni ver zi ta Ko men ské ho Bra ti sla va 44 Sú èasou ku ri ku lárnych do - ku mentov sú tzv. mo de lo vé pro - gra my, kto ré posky tu jú možnos pre alterna tívny, ino va tívny spô - sob výuèby. Jedným z nich je oblas in teg ro va né ho ob sa hu vyuèo - va nia. Keïže uèi te¾ pri márne ho vzde lá va nia spra vidla vy uèu je väèši nu predme tov, má ve¾ké mož nos ti efektívne využí va in teg - ro va ný spô sob vyuèo va nia. V tom to príspevku ana ly zu je me, aké mož nos ti využi tia integrá cie ma jú pe da gó go via výtvarnej vý - cho vy v pri márnom vzde lá va ní. Do tý ka me sa tiež te ma tic ké ho vyuèo va nia ako me tó dy reali zo - va nia ob sa hu vyuèo va nia. V sú èasnosti má uèi te¾ ve ¾a mož - nos tí, akým spô so bom bu de sprostredko vá va po znat ky a ako si napro jektu - je vy uèo va cí pro ces. Žia¾, vo väèši ne prí pa dov sme svedka mi tra di cio na - lizmu. Do vo ¾u je me si tvrdi, že po èas re for my, kto rá ešte stá le doznie va, bo li na uèi te ¾ov kla de né do po sia¾ ne po zna - né po žia davky, s kto rý mi sa èas to krát ažko vy rov ná va li a nezvlá da li rieši úlo hy èi pro blé my. Domnie va me sa, že problé mom mô že by absencia mož - nos tí získa dosta tok informá cií, aby sa teória moh la efektívne a zá žitko vo použi v pra xi. aj pro ble ma ti ka vply vu uèi te ¾a na integro va nie ob sa hu vyuèo - va nia, kto rá je predme tom tohto príspevku, je v mno hých ško lách ta bu. Pre to sme sa roz hod li priblí ži ten to pro blém. Uèi te¾ je sprostredko va te ¾om informá cií no vým, mo derným ge ne rá - ciám. Pre to by mal svoj štýl výuèby prispô so bi tak, aby po znat ky, kto ré žiaci na do budnú v ško le, ve de li použí va v bežnom ži vo te a vi de li sú vislosti v každo denných si tuá ciách. V rám ci škol -

43 ských vzde lá va cích progra mov ma jú uèi te lia možnos vytvá ra pro jek ty, sa - mo stat né predme ty a sa mi pod¾a uvá - že nia zaobchádza s dispo ni bilný mi ho di na mi. Te ma tic ké vyuèo va nie je jed nou z me tód prá ce s obsa hom, je za lo že né na bá ze interdiscipli na ri ty. Exis tu je mno - ho spô so bov, ako poskytnú žiakom atraktívny a zá ro veò zá žitko vý a efek - tívny vy uèo va cí pro ces. Zá le ží len na osob nos ti uèi te ¾a, pre akú ces tu sa roz - hod ne. keïže diea pri chádza do nezná - me ho prostre dia, uèi te¾ pri márne ho vzde lá va nia sa stá va pre žiaka au to ri - tou, ve¾kým vzo rom. Nielen pre to by mal by uèi te¾ vy rov na ný a hr dý na svo - je po vo la nie. Osobnos uèi te ¾a s ve¾ - kým O zna me ná tvo ri vos, za nie te - nie, entu ziazmus, vô ¾u dotvá ra ob sah vzde lá va nia tak, aby bol pre žiakov za - ují ma vým, po uè ným a využi te¾ným v bežných ži votných si tuá ciách. Vý tvar ná vý cho va v pri márnom vzde lá va ní je jedným z predme tov, kto ré sú žiakom mladšie ho škol ské ho ve ku blízke. Diea v tom to ve ku vní ma kresle nie ako hru, kres lí, aby sa rea li - zo va lo. Francúzsky psy cho lóg Jean Piaget tvr dí, že detská kres ba je for - mou se mio tickej funkcie a má vo vý vo - jo vom ra de miesto medzi sym bo lic kou hrou a ob ra zo vou predsta vou, pri èom ob ra zo vou predsta vou diea vy jadru je sna hu na po dobni sku toènos. Detská kres ba je odra zom to ho, èo diea vie. ide o se ba vy jadre nie, vy - jadre nie po ci tov, poznatkov, schop - nos tí žiaka na urèi tej vý vi no vej úrov ni. Je prostriedkom pozná va nia a ko mu - ni ká cie, po sky tu je tiež priestor na pozná va nie vý vi nu osob nos ti diea a. Pa - ra do xom je, že v pri márnom vzde lá va - ní je do tá cia vyuèo va cie ho predme tu vý tvar ná vý cho va jed na ho di na týždenne. Pre to sme si vy bra li prá ve integrá - ciu výtvarnej vý cho vy s iný mi vyuèo va - cí mi predmetmi, pre to že ju po va žu je - me ako vy uèo va cí predmet za je den z najvhodnejších v integro va ní ob sa hu vyuèo va nia v pri márnom vzde lá va ní. De fi nuj me si najskôr po jem integrá cia. Vo vše obec nos ti zna me ná zjedno te nie, spo je nie, zmie ša nie, sce - le nie. Už tu sa jasne èrtá, o èo pôjde v integro va ní ob sa hu vyuèo va nia. integrá cia v ta komto zmysle je chá pa ná ako vzá jomné pre ni ka nie a spá ja nie ob sa hu predme tov vytvo re ných z reál - nych vied v no vom funkènom vzde lá - va com ob sa hu, pri èom ten to in teg ro - va ný vzde lá va cí ob sah sle du je ciele všetkých týchto predme tov (Ra kou šo - vá, 2008, s. 15). mô že me tiež po ve da, že integrá cia je pro tikla dom se pa rá cie a izo lá cie vyuèo va cích predme tov. Dvo øá ko vá (in: Ra kou šo vá, 2008) de fi - nu je integrá ciu ako zá merné vytvá ra - nie vzá jomných vza hov medzi jed not - li vý mi osvo jo va ný mi poznatka mi a ve - do mé vytvá ra nie medzipredme to vých vza hov. Zá ro veò využí va nie poz nat - kov z rôznych vyuèo va cích pred me tov pri rieše ní prob lé mov a z vlastných skú se ností vytvá ra nie vlastných myšlienko vých štruktúr v rám ci vzde lá va - nia ako cel ku. Pe da go gic ká integrá cia pre bie ha v troch di menziách. ide o integrá ciu z h¾a diska lo gi ky ob sa hu uèi va obsa ho - vú integrá ciu z h¾a diska ob sa hu vzde lá - va nia, di daktickú integrá ciu z h¾a - diska uèi te ¾a a integrá ciu z h¾a diska žiaka o psy cho lo gickú integrá ciu. Po - zná me te da tri di menzie integraèné ho vyuèo va cie ho pro ce su, a to di daktickú, psy cho lo gickú a obsa ho vú. ako integro va ne vyuèo va v pri - márnom vzde lá va ní? Exis tu je nieko¾ko koncepcií, kto ré sa zaobe ra jú úrovòa mi integrá cií. integrá cia sa vy sky tu je vo forme vonkajšej integrá cie (konso li dá cia a ko ma sá cia) a 45

44 Su pertrie da vstú pi la do 7. roèní ka Su pertrie da je Európsky pro jekt zá žitko vé - ho uèe nia, kto ré ho cie¾om je zvý ši kultúrnos de tí, podpo ro va ich tvo ri vos, pripra vi ich na svet bu dúcnosti. Na Slo ven sku sa rea li zu je se - dem ro kov a doteraz sa doò za po ji lo asi žiakov ZŠ a SŠ. De ti pod ve de ním uèi te ¾ov po èas šk. ro ka vy mýš¾a jú sce ná re na urèi tú té mu, skla da jú me - ló die, tex ty, spie va jú, hra jú na hu dobných nástro joch, tancu jú, ma ¾u jú ku li sy, vy rá ba jú rôzne po môcky, pra cu jú s po èí ta èom vytvá ra - jú spo loèné dielo. Výsledkom je ume lecký pro - gram na spo loènú té mu a krátky film o vlastnej trie de. Žiaci a uèi te lia využí va jú na prípra vu predsta ve ní hu dobnú, výtvarnú, te lesnú, etickú a este tickú vý cho vu, ho di ny slo ven ské ho ja zy - ka, informa ti ky a prá ce s multi mé dia mi. Ve dú ci Zastú pe nia Európskej ko mi sie v SR Du šan Chrenko pri po mí na, že Su pertrie da je na po je ná na té my Európske ho ro ka vla ni to bo lo dobro vo¾níctvo, te raz Rok aktívne ho starnu tia a so li da ri ty medzi ge ne rá cia mi. aj tú to zá važnú té mu je mož né vhod ným spô so bom priblí ži de om, zdô raznil. aby predsta ve nia, kto ré de ti pripra vu jú a pre zentu jú na sú a žiach a na ve rejnosti ma li aj ume leckú úro veò, spo - lupra cu jú s umelca mi a iný mi odborníkmi, ako napr. so spi so va te ¾om, dra ma ti kom a re ži sé - rom Silvestrom Lavrí kom. Na rozdiel od iných ume leckých akti vít Su - pertrie da za pá ja do èin nos ti všetky de ti v trie de bez rozdie lu a miery ich na da nia a je tak prí le - ži tosou pre ja vi sa pre kaž dé diea, nielen pre tie, kto ré sú po va žo va né za na da né zvy èajne sú to 4 % detskej po pu lá cie, pra vi delne sa obja vu jú ce v mno hých pro jektoch. Su pertrie da je dnes ofi ciálnou sú èasou uèebných osnov a otvo re ná pre všetky ško ly. Re gio nálne sú a že sa ko na jú v má ji. No vin kou je, že na zákla de po žia da viek škôl bu de Su pertrie da aj v anglickom ja zy ku. Zdroj: Mar ti na Bodná ro vá, Obèianske zdru že nie Su pertrie da 46 vo forme vnú tornej integrá cie (koncentrá cia a koordi ná - cia) (Ra kou šo vá, 2008 s ). 1. Konso li dá cia (upevne - nie ustá le nie) uèi va je li neár - ne riade nie tém nieko¾kých okru hov z po dob ných kogni - tívnych ob las tí, ke dy vzni ká sa mo stat ný predmet. (Podrou žek, 2002) 2. Ko ma sá cia (sce ¾o va - nie, hro ma de nie) je zní že nie po è tu predme tov v urèi tom ob do bí, pri èom sa zvý ši do - tá cia ho dín pre tieto vyuèo - va cie predme ty. 3. Koncentrá cia (sústre - de nie, zlo že nie) je rieše nie da né ho pro blé mu sú èasne z rôznych h¾a dísk jed not li vých vzde lá va cích ob las tí a vytvo - re nie no vé ho syn te tic ké ho predme tu, kto rý umož òu je rôzne poh¾a dy na da nú sku - toènos v jed nom cel ku s využí va ním multi la te rálnych medzipredme to vých vza - hov. 4. Koordi ná cia (uve de nie do sú la du, spo luprá ca) uèi va je sú èinnos a spo luprá ca medzi jed not li vý mi uèebný - mi predmetmi (ob sa hu, me - tód a fo riem prá ce) s využí - va ním bi la te rálnych medzi - predme to vých vza hov (Podrou žek, 2002). Na zákla de týchto de fi ní - cií mô že me po ve da, že koordi ná cia je naj vyššou úrov - òou integrá cie a má na žiaka pri márne ho vzde lá va nia ve¾ké množ stvo po zi tívnych efektov. Pre to si my s lí me, že je pre prax na je fektív nej šou. in te gro va né vyuèo va nie

45 sa rea li zu je po mo cou te ma tic ké ho vyuèo va nia. Ten to po jem nie je v ško - lách nezná mym, no nie kaž dý uèi te¾ správne ro zu mie je ho vý zna mu. V nasle du jú com texte sa ho po kú si me pre - zento va tak, aby sa uèi te¾ pri márne ho vzde lá va nia od hod lal ta ký to spô sob výuèby vyskú ša. Te ma tic ké vyuèo va nie zna me ná uspo ria da nie obsa ho vé ho štandardu, ide te da o me tó du prá ce s obsa hom. Ra kou šo vá (2008) ho de fi nu je ako koordi ná ciu uèi va, pri kto rej do - chádza k zá merné mu, ve do mé mu vytvá ra niu multi la te rálnych vä zieb ob sa - hu uèi va. Skôr, ako za ène uèi te¾ pri márne ho vzde lá va nia te ma tic ké vyuèo va nie reali zo va, mu sí ma dobre pre mysle - nú a sta no ve nú té mu, v kto rej bu dú zahrnu té rôzne vzde lá va cie ob las ti, vy - uèo va cie predme ty èi prie re zo vé té my. Tieto sú v sú la de so Štátnym vzde lá va - cím progra mom, kto rý po nú ka priestor aj na integro va nie a te ma tic ké vyuèo va nie. Té mou by sa ma li pre lí na predme ty v èo najväèšom po ète. Te ma - tic ké vyuèo va nie je me tó da prá ce s obsa hom vyuèo va nia, uplatòu jú sa tu rôzne vyuèo va cie me tó dy èi for my výuèby, z kto rých sa na zákla de od liš - nos ti od tra dièných sta li základné prv - ky te ma tic ké ho vyuèo va nia. Pod¾a Ra kou šo vej (2008) vy medzu - je me základné prv ky te ma tic ké ho vyuèo va nia (TE LESCOP pod¾a za - èia toèných pís men slov názvov ni žeu - ve de ných prvkov pozn. ed.) nasle - dovne: Te ma tickos je základným prvkom te ma tic ké ho vyuèo va nia. Je ve¾mi spä - tá s ak ti vi ta mi, verbálny mi úlo ha mi, kto ré sa v rám ci predme tov pre lí na jú. myšlienky tém sú za lo že né na sú vis - lostiach a tvo ria zá klad výuèby, vzde lá - va cích ob las tí èi prie re zo vých tém. Naj dô le ži tejším prvkom te ma tic ké ho vyuèo va nia je dobre pre mysle ný plán, kto rý zjedno cu je zá klad ob sa hu vyuèo - va nia, a pre to je potrebné ve no va mu dosta tok po zor nos ti. Uèi te¾, kto rý h¾a - dá vhodnú té mu by si mal po lo ži otáz - ky, napr. Je tá to té ma pre žiakov mo jej trie dy zaují ma vá? kto ré dô le ži té a do ži vo ta potrebné po jmy té ma ob sa hu je? aké pro blé my bu dú žiaci v ak ti vi tách rieši? a pod. Popri tom by mal bra do úva hy kri té riá vý be ru pod¾a mož nos tí té my: 1. apli ká cia té my všeo becne, ho - listicky, 2. apli ká cia té my v rám ci integro - va nia do jed not li vých predme tov, 3. té ma po jedná va o podsta te uèi - va, 4. té ma odha ¾u je po dob nos ti a kont ras ty, 5. té ma je pre žiakov prí ažli vá. ak uèi te¾ vy be rie vhodnú té mu, kto rá spåòa kri té riá vý be ru, žiaka té ma za ujme hneï na za èiatku. Po èas ce lé ho vyuèo va cie ho pro ce su má na žiaka vplyv dlho do bé za pa mä tá va nie. Efektívnos. V te ma tickom vyuèo - va ní je dô raz kla de ný na sé mantickú pa mä žiaka, tzn., že žiak si ukla dá poj - my, vý zna my a sym bo ly do hie rar chic - ky uspo ria da nej sústa vy. Pre to sa tu nepre fe ru je opa ko va nie tém a nie je potrebné sa k uèi vu vra ca, pre to že èím má ob sah uèi va integro va nejšiu a preh¾adnejšiu štruktú ru, tým lepšie si ho žiak do ká že za pa mä ta. Ukla da nie poznatkov do sé mantickej pa mä ti je ovplyvòo va né subjektívnym po ci tom zmysluplnosti a vý znam nos ti pre be ra - nej té my žiakom. Lo gickos. ini ciá to rom lo gic ké ho uspo ria da nia uèi va je uèi te¾, kto rý slú ži žiako vi ako vzor pre spô sob lo gickej konštrukcie uèi va. Dobre pre mysle né a uspo ria da né uèi vo umož òu je žiako vi chá pa prí èi ny a ná sled ky ja vov a ve die k pozná va niu vše obec né ho (spo lo - 47

46 èenské ho a prí rodné ho) diania v sú la - de s objektívnou rea li tou. Ta ká to výuèba pod po ru je lo gic ké mysle nie, pa mä a v dôsledku lo gic ké ho uspo ria - da nia poznatkov by si ich žiaci ma li pa - mä ta dlho do bejšie. Empi rickos. V sú vislosti s te ma - tickým vyuèo va ním sa empi rickos chá pe ako orientá cia na osobné skú se - nosti žiaka. Pri ak ti vi tách žiak použí va svo je do po sia¾ na do budnu té po znat ky a skú se nosti, pri èom si vytvá ra no vé kon cep ty. Na tieto má vplyv tiež ak ti vi - ta v sku pi ne, kde si žiaci vzá jomne dopåòa jú svo je ve do mosti a ta kýmto spô so bom a skú se nosou sa uèia. Zmysluplnos (Sense). Výuèba by ma la ma pre žiaka osobný zmy sel. Vnú torná mo ti vá cia žiaka a orientá cia na je ho záujmy a potre by je pre efek - tívnu výuèbu ve¾mi dô le ži tá. Dob re vy - bra ná té ma, èi že té ma zmysluplná a aktuálna pre žiakov, podne cu je v nich vnú tornú mo ti vá ciu. ak sú ak ti vi ty pre po je né so ži votnou rea li tou, ma jú pre žiakov konkrétny zmy sel a stá va jú sa živ nou pô dou pre konštruo va nie poznatkov. Kontexto vos (Context). V sú èasnej ino va tívnej ob las ti vzde lá va nia by uèe - nie sa žiakov mladšie ho škol ské ho ve - ku ma lo by po sta ve né aj na kontexto - vom uèe ní. Zna me ná to, že pod sta tou výuèby by ne ma la by kvan ti ta ne úpl - ných poznatkov, kto ré by si mal žiak zvnú torni, ale na opak, dô raz by mal by kla de ný na kva li tu chá pa nia sú - vislostí medzi jed not li vý mi pojma mi a sku toènosa mi. Pri uèe ní žiak použí va èo najväèšie množstvo prostriedkov a po mô cok. Žiaci riešia pro blé my pro duktívnym spô so bom, nekreslia pod¾a predlo hy, ne me mo ru jú ver še, ale vytvá ra jú vlast - né, po rovná va jú sku toènosti z roz liè - ných h¾a dísk. Väèši nou ne exis tu je jed no rieše nie. 48 Žiaci h¾a da jú nieko¾ko rôznych pa ra - lelných rieše ní, kto ré ich pri ve dú k tvo - ri vým spô so bom rieše nia. Dô le ži té však je, aby žiaci sa mi vyh¾a dá va li informá cie spo je né s da nou té mou a kri - tic ky ich vy hod no co va li. Zá ve reèné pre zento va nie je pre žiakov rovna ko prí nosným. Uèia sa na - rá ba s po jmo vým ma po va ním, se lek - tu jú hlavné myšlienky, riešia vza hy medzi pojma mi, pre zentu jú vlastný ná - zor na da ný pro blém, disku tu jú, kla dú pro blé mo vé otáz ky k tex tu, hodno tia. Nielen tieto prv ky pripra vu jú žiakov do reálne ho sve ta, v kto rom sa ocitnú, keï opustia brá ny ško ly. Otvo re nos. Pro jekto va nie ob sa hu uèi va uèi te ¾om by ma lo ma zre te¾ný a jas ný cie¾, té mu by mal ma pre mysle - nú. No napriek to mu ma jú žiaci možnos po die ¾a sa na vý be re té my, pre to že te ma tic ké vyuèo va nie je otvo - re né záujmom uèi te ¾a a rovna ko i záujmom žiakov. Rozví ja nie záujmov žiakov úz ko sú vi sí s ich se ba po ní ma ním, a tu ma jú mno ho mož nos tí, ako rozví ja vlastné záujmy. Napr. uèi te¾ mô že vies so žiakmi roz ho vo ry a tak diagnosti ko - va ich záujmy, mô že použi do taz ník ale bo žiaci mô žu té mu in teg ro va né ho vyuèo va nia na pí sa na lístok a pod. Pro so ciálnos. aby rieše nia žiakov bo li zmysluplné, je potrebné za bezpe - èi v trie de po zi tívnu so ciálnu klí mu. Cie¾om vyuèo va cie ho pro ce su nie je sú až medzi žiakmi. Nie je pod stat - né, aby žiaci èo najrýchlejšie vy po èí ta li príkla dy z ma te ma ti ky, ale po ro zu me li vý poè tu a aby žiaci s vyš ším záujmom o rieše nie úloh po má ha li žiakom slab - ším. Tí to žiaci po tom nepre ží va jú ne - úspech, ale uèia sa za pá ja do akti vít aj svo je slabšie strán ky. Chy ba má by v pro ce se pozná va nia pri rodze ným prv - kom, nie predme tom ne ga tívne ho, de - mo ti vu jú ce ho hodno te nia zo stra ny uèi te ¾a.

47 integrá cia jed not li vých predme tov vo vyuèo va com pro - ce se za ru èu je žiakom roz voj vo všetkých dô le ži tých oblastiach kogni tívnej, afektívnej i psy cho - mo to rickej. Zna me ná to, že žiaci do ká žu pre ko ná va pre - kážky každo denné ho ži vo ta, do ká žu sa ra cio nálne vy rovna s problé ma mi a ve dia ich rieši s nadh¾a dom. Prvo ra dé však je, aby uèi te¾ (nielen) výtvarnej vý cho vy v pri - márnom vzde lá va ní bol otvo re - ný integro va né mu di daktické - mu ob sa hu vyuèo va nia. ak si zvo lí ta ký to spô sob výuèby, sám sa presvedèí ako podne cu je in - te lekt žiaka, èím sa vy uèo va cí pro ces stá va efektívnejší pre všetkých perci pientov. Uve do mu je me si, že niè no - vé nie je spo èiatku jed no du ché. No majme na pa mä ti, že prá ca uèi te ¾a je viac posla ním ako po - vo la ním. kaž dá za nie te nos pe - da gó ga v pro ce se výuèby je vzo - rom bu dú cich ge ne rá cií. Li te ra tú ra: Hauser, J.: Štátny vzde lá va cí pro gram 1. stupòa základnej ško ly v SR, isced 1 Pri márne vzde lá va - nie. Bra ti sla va, Štátny pe da go gic ký ústav Piaget, J., Inhelde ro vá, B.: Psy - cho lo gie dí tì te. Pra ha, Por tál s. Podrou žek, L.: integrovaná výuka na základní škole. Plzeň, Fraus Ra kou šo vá, A.: in te gra ce ob sa - hu vy uèo vá ní. Pra ha, Gra da s. Va la cho vá, D.: Po vedzme to farba mi: multi kultúrna vý cho va a jej mož nos ti vo výtvarnej vý cho ve. Br no, Tri bu neu s. Európsky deò tiesòo vé ho èís la 112 Slo ven ská re pu bli ka si 11. februá ra po tre tí raz pri po me nu la Európsky deò tiesòo - vé ho èís la 112. mi nis ter stvo vnútra pre to aj ten to rok sprístupni lo se dem koordi naèných stre dísk in teg ro va né ho zá chran né ho sys té - mu a zor ga ni zo va lo dni otvo re ných dve rí. Prišlo približne ti síc de tí a štu dentov zo základných, stredných a vy so kých škôl. Oboz ná mi li sa s fungo va ním tiesòo vé ho èís - la, èinnosou po li cajtov, záchra ná rov a ha si - èov. ich po zornos upú ta li aj prak tic ké ukážky a krátke psy cho lo gic ké fil my z ri zi - ko vých ob las tí. Najviac de tí prišlo v Tren - èianskom kra ji, v kto rom bo li odme ne ní aj de via ti ta len to va ní žiaci za svo je vý tvar né prá ce v sú a ži ako tiesòo vé èís lo 112 po - má ha de om? V koordi naènom stre disku v ko ši ciach pri prí le ži tosti Európske ho dòa tiesòo vé ho èís la 112 vy hlá si li sú až pre 82 základných a špe ciálnych škôl. Najlepšie prá ce vysta via a auto rov slávnostne odme nia 30. marca. mi nis ter stvo vnútra vy hlá si lo k dòu tiesòo - vé ho èís la 112 ce loslo venskú sú až pre základné ško ly vo vý tvar ných dielach ale bo fo - togra fiách a ese jach. Pre obe ka te gó rie je ur èe ná té ma Šastie pozná va me v nešastí a zdra vie v cho ro be. až vte dy si uve do mí me, aká je dô le ži tá po moc dru hé mu. 112 èís lo tvojho ži vo ta. Sú až bu de pre bie ha na re - gio nálnej a po tom aj na ce loslo venskej úrov - ni. Z ví azných prác sa vy ho to ví ka lendár a zborník, kto rý sa po uži je pri ná ro dnom dni tiesòo vé ho èís la 112 v bu dú com ro ku. Pro pa gá cia tiesòo vé ho èís la 112 sa usku - toèni la aj v mestských hro mad ných dopravných prostriedkoch v Bra tisla ve, Banskej By stri ci a ko ši ciach. Zdroj: Len ka Me ra vá, ko mu ni kaèný od bor Kance lá rie mi nis tra vnútra SR 49

48 Zvy ky a tra dí cie v jarnom ob do bí Vy ná ša nie Mo re ny PaedDr. Bo že na Švá bo vá Stredná pe da go gic ká ško la Le vo èa ¼u do vá múdros na šich pred - kov je v sú èasnosti na ústu pe. Aký vzah k ¾u do vým zvy kom a tra dí - ciám bu dú ma de ti, zá vi sí nielen od ro di ny a prostre dia, kde ži jú, ale vo ve¾kej miere to mô žu ov - plyv ni pe da gó go via. Pri prá ci s demi sa v prie be hu ce lé ho ro ka otvá ra ve ¾a mož nos tí ako ich oboz na mo va s tra dí cia mi a zvy - koslo vím re gió nu, kde ži jú a apli - ko va ich do vý chovno vzde lá va - cie ho pro ce su. Au tor ka aktívne pra cu je s ¾u do vou slo vesnosou s demi a v príspevku chce upria - mi po zornos na za ni ka jú ci zvyk vy ná ša nia Mo re ny. Týmto príspevkom upria mu jem po zornos na zvy ky a tra dí cie jarné ho obdo bia vy ná ša nie mo re ny. mo re na sa na Spi ši na zý va Šmertka. Fi gu rí na je zho to ve ná zo sla my a dvoch prekrí že - ných pa líc ale bo met ly a na ne na vle èe - né ho dievèenské ho kro ja. Vy ná ša nie mo re ny sym bo li zu je vy há òa nie zi my a prakti zu je sa vždy dva týždne pred Ve¾kou no cou. Z vlastných skú se ností viem, že obrad vy ná ša nia mo re ny sa už ve¾mi neprakti zu je, le bo už ani mno hí pe da gó - go via ne pozna jú ten to zvyk. Uvádza né pás mo je spra co va né na zákla de rozprá va nia ¾u dí ži jú cich v ma - lebnej de dinke Ordzo va ny, v kto rej sa ten to zvyk tra du je do dnes. Najväèšiu zá slu hu ma jú sta ré ma my a te ty, kto ré svo jim vnuèkám po má ha jú obliec Šmertku. Tex ty sú v spi sovnom slo venskom ja zy ku, ale au ten tic ké sú v spišskom ná re èí. Sa mozrejme, ob sah pás ma si kaž dá uèi te¾ka mu sí prispô so bi sku pi - ne, s kto rou pra cu je. Zá vi sí aj od skú - se ností, aké s folkló rom, zvykmi a tra - dí cia mi už de ti ma jú a v akom prostre - dí vy rasta jú. mám na mys li, èi je to de - di na, ži jú ca a stá le spä tá s prí ro dou a èa rom de dièstva svo jich predkov, ale - bo prostre die, kto ré vytvá ra me nej mož nos tí stretnú sa s auten tic kým ¾u - do vým ume ním. Vy ná ša nie Mo re ny Dva týždne pred Ve¾kou no cou sa v ¾u do vej tra dí cii tá to ne de ¾a spá ja s vy - ná ša ním mo re ny, na Spi ši sa tá to bábka vo lá Šmertka. Tá to ne de ¾a sa vo lá Smrtná ale bo aj Èierna ne de ¾a. Z rozprá va nia na šich predkov vieme, že sa všetci te ši li, le bo sym bo li zo va la už ko niec zi my a po nej prí chod ja ri. V mi nu los ti ju za ra ïo va li k vý znam ným zvy kom jarné ho obdo bia. aj v ško lách si mô že me pripra vi dra ma tic ké pás mo, v kto rom netra - diène stvárni me vy ná ša nie mo re ny, kto rá sym bo li zu je rozlúèku so zi mou. Pra covný po stup zostro je nia Mo re ny: najprv si pripra ví me dre ve nú kost ru spo je ním dvoch pa líc. Zo sla my uro bí - me tvar hla vy a te la fi gu rí ny. Na to navle èie me ¾ahké plát no a na ko niec sa oble èie miestny kroj. V ma terskej ško - le som fi gu rí nu uro bi la z met ly. Jej tvar je vhod ný na jej zostro je nie. keï je mo re na ho to vá, s demi si sadnem do kru hu a po rozprá vam sa s ni mi o tom, èo všetko ta ká to bábka zna me na la. Bo la krá ¾ovnou zi my a sym bo li zo va la chlad, mráz a cho ro by. 50

49 Dievèa tá ju po tom v sprie vo de niesli cez de di nu, pri tom spie va li a za sta vi li sa pri niekto rom do me, kde do sta li ne - ja kú odme nu. Na ko niec s mo re nou šli k po to ku. Ve de li, že ju mu sia ho di do vo dy, aby skon èi la vlá da zi my. kde ne - bol po tô èik, mo re nu spá li li. Na ko niec uro bi li ve¾ký kruh a tan co va li preple ta - ný ta nec a dekla mo va li riekanky o slnieèku. Tým pre ja vo va li ra dos z to - ho, že už prí de tep lé slnieèko. Zostro jí me si mo re nu a dra ma ti - zu je me nasle dovné pás mo: V úvo de sa spie va jú piesne: Ne sie me Mo re nu, v ole ji sma že nú. kam ju za ne sie me, to sa mi ne vie me? Pred richtá ra vrá ta, tam je pl no bla ta, richtárka dá zlat ku, že má ka ma rátku. Richtár, keï ju zo èí, svet sa s ním za to èí, po vie, to je krá sa, dá nám ce lé pra sa. Na Spi ši je rozší re ná pieseò: Idze šmerc s kudze ¾u na tú èarnú nedze ¾u a ty máj kra vom daj a Ja níèku so ko líèku na mne pa mä taj. Na va rí me èer ve né ho ví na, opo jí me richtá rovho sy na, ked ne budze pic, budze me ho bic, ked ne s ky jom tak s pa li cu, vy že ne me na uli cu, budze me ho bic! Sprie vod osta ne stá a re ci tu je: Dajte nám mú ky za dva klo bú ky, dajte nám masla by sa vám kra va pás la, dajte nám sla ni ny by ste svi òu zva li li, dajte nám so li by ste ne bo li cez rok cho rí! Na ko niec sa de ti rozprá va jú s mo - re nou: Diea sto jí v stre de kru hu, dr ží mo re nu a de ti sa pý ta jú: Mo re na, Mo re na, kde si pre bý va la? Tam ho re, tam ho re, v tej tma vej ko mo re. Mo re na, Mo re na, èo si tam ro bi la? Mlie ko som mú ti la. Kde je to mlie ko? Vra ny ho vy pi li. Kde sú tie vra ny? Na su chom ko ná ri. Kde je ten ko nár? Chlap ci ho oda li. Mo re na, Mo re na, kde a za ho dí me? Tam do lu, do mly na, tam a za ho dí me! Hej, hej, hej! Všetci spo loène zvo la jú: Ba bu èiernu, zimnú, preè s òou za de di nu! Hej, hej, hej! De ti postupne po jed nom pokra - èu jú: aby s òou zi ma odišla, aby všetky cho ro by zobra la, aby rástla trá va, aby sa kra viè ky a hú satká moh li pás, aby sme sa hra li, aby kvitli kve ty a moh li vi vence na na še hláv ky! Rozlúème sa s mo re nou, pa rádni - cou, cifre nou! Všetci: Do vo dy s òou, do vo dy! De ti fi gu rí nu zoble èú z kro ja a skrí že né pa li ce, kto ré sú sla mou oba le - né, ho dia do po to ka ale bo spá lia. Po - tom sa hra jú a pri vo lá va jú slnko, mô že sa tanco va ta nec preple ta ný: Slnko, slnko, poï na na še líè ko, dá me ti va jíè ko, za bi je me ja lo vi cu, te be dá me po lo vi cu, za bi je me vo la, te be dá me ro ha, za bi je me hus, te be dá me kus. Jed no z de tí zvo lá: keï slnko zasvie ti, zi ma preè od le tí! Ostatné de ti sa pri da jú a s ru ka mi nad hla vou ská èu po priesto re a vo la jú: Už le tí, už le tí, ra duj te sa, de ti! Slnko tep lo hre je, na de ti sa sme je! Podska ko va ním sa mô žu rozptý li po priesto re a spie va jú: Svie, slnieè - ko, dá me ti zrnieèko žitné, pše niè né, jaèmenné, ovse né, ma ko vé i slneèni co - vé! Pra jem vám ve¾kú trpezli vos pri tvo ri vej prá ci s demi a bu dem ra da, ak vy vo lá te a za ne chá te v nich prí jemné emó cie a èa ro, kto ré v mi nu los ti vytvá - ra li už na ši predko via. Po uži tá li te ra tú ra: Olejník, J.: ¼ud pod Tat ra mi. 2. vy d. mar tin, Osve ta Ondrejka, K.: ma lý le xi kón ¾u do vej kultú ry Slo ven s ka. 2. vyd. ko ši ce, Vý cho doslo - venské tla èiarne

50 Po do by tvo ri vej dra ma ti ky v rozprávke PaedDr. Ján Po cha niè, PhD. Pe da go gic ká fa kul ta Pre šovská uni ver zi ta V ostatnom ob do bí sme svedka mi ra ke to vé ho ná stu pu no vých a stá le novších informaèných techno ló gií, a tak ani niet di vu, že sa ko neène za èa - lo rozprá va i o detských kni hách. Sí ce v opaènom, ne ga tívnom po ní ma ní opro ti spo mí na ným IK techno ló giám, ale aspoòže sa pre ja vu je nostalgia a vô ¾a vrá ti sa k nim Ku vi èie hla sy už dlhšie upo zoròu jú na neudrža te¾ný po kles záujmu de tí o kni hy, o èí ta nie vô bec. Dô vod, ná hra du, ale bo ur èi tý re cept sa vám po kú si me pre dostrie v na šom pro jekte, kto rý po uka zu je na roz ma ni té mož nos ti prá ce s kni hou. Príspe vok je tak tro chu i vý zvou pre tých, kto rí na hru a hra nie sa ako si (medzi èa som) po za budli. keïže v mno hých prí pa doch ide o detské ak ti vi ty, vstu po va nie do ro le a impro vi zá cie de om ve¾mi blízke, nazdá va me sa, že je to jed na z mož ných ciest, po kto rej si mô že me pri navrá ti ale bo as poò zadrža odchádza jú ce ho, èi (sko ro) stra te né ho detské ho èi ta te - ¾a. S akcentom na uvádza né ak ti vi ty mô že me so za dosu èi ne ním konšta to - va, že všetky sú ne ná roè né, èi už po stránke fy zickej, po hy bo vej ale bo verbálnej, pre to je mož né ich využí va a následne reali zo va nielen v pod - mienkach škol ské ho vyuèo va nia, ale i vo vo¾nom èa se de tí. a to je tá vý ho da, le bo ta kých akti vít ve ru ve ¾a niet, sa - mozrejme, okrem interne tu a iných po èí ta èo vých apli ká cií ale to by sme 52 už bo li za se pri di gi tálnych techno ló - giách. Ali ca v kra ji ne zázra kov De ti mo ti vu je me prí be hom o ali ci, kto rá sa do kra ji ny zázra kov do sta la cez zrkadlo. aj keï je ve¾mi pravde po - dobné, že zo stra ny zú èastne ných bu dú uvádza né i iné mož nos ti prí cho du ali - ce do kra ji ny zázra kov, napr.: zo za ja - èej no ry, stro mu, diery a pod. Me to dická po znám ka: Uvádza né ná vr hy mô žu pô so bi celkom reálne, keïže kni ha ali ca v kra ji ne zázra kov je tre ou najprekla da nejšou kni hou sve ta a ne dáv no sme ju ma li možnos sle do - va i v ki ne, èi do má cej te le ví zii. Uvá-

51 dza ný prí beh je ali ci ným ori gi nálnym prí be hom iba inšpi ro va ný, nepre be rá ho v je ho pô vodnej podsta te. Zrka dielko Všetky de ti utvo ria dvo ji ce, kto ré sa posta via opro ti se be tak, že vytvo ria dva rovna ko po èet né kru hy. Jed no diea z dvo ji ce bu de stá vo vonkajšom kru hu a dru hé vo vnú tornom. De ti sa oto èia èe lom k se be. Diea vo vnú - tornom kru hu bu de predsta vo va ali - cu. Diea vo vonkajšom kru hu zrkad - lo. Pri menšom po ète de tí, resp. z dô - vo du ma lých priesto rov, nie je potrebné uro bi dva kru hy, ale iba zosta vi dvo ji ce (v kto rých bu de jed no diea predsta vo va ali cu a dru hé zrkad lo) v po zí cií opro ti. Úlo hou zrkad la je èo najpresnejšie opa ko va (zrkadlo vo) po hy by, kto ré vy ko ná va ali ca. De ti si po precvi èe ní èin nos ti vy - me nia úlo hy, aby si vyskú ša li obe ro ly. l Me to dická po znám ka: Te ma tic ký okruh Ja som (ïa lej iba J) perceptuálno mo to rická oblas, vý ko no vé štandardy: oriento - va sa v priesto re (vo vza hu k vlastnej oso be), ovlá da základné lo - ko moèné po hy by, zauja rôzne posta ve nia pod¾a po ky nov, na po - dobòo va po hyb v rôznych pod - mienkach (s ná èi ním, na ná ra dí), dodržia va zvo le né pra vidlá, spo lupra - co va, rešpekto va ostat ných. (J) kogni tívna oblas, vý ko no vé štandardy: pre ja vi po zi tívne po sto je k svojmu te lu a vy jadri ich prostredníctvom rôznych ume leckých vý ra zo - vých prostriedkov. Te ma tic ký okruh ¼u dia (ïa lej iba ¼) so ciálno emo cio nálna oblas, vý ko no vé štandardy: rozli šo - va po zi tívne i ne ga tívne emó cie dru - hých ¾u dí. Te ma tic ký okruh Prí ro da (ïa lej iba P) perceptuálno mo to rická oblas, vý ko no vé štandardy: po hy - bo va sa v rôznom prostre dí (sneh, ¾ad, vo da) bez stra chu a zá bran, mo - di fi ko va po hyb v zme ne ných podmienkach ale bo v prob lé mo vých si - tuá ciách. Te ma tic ký okruh Kultú ra (ïa lej iba K) so ciálno emo cio nálna oblas, vý ko no vé štandardy: za èa, rozví ja a do konèi hru. Pred reali zá ciou tejto ak ti vi ty je potrebné de ti upo zorni na po èia toènú apli ká ciu jed no du chých po hy bov. iba tak je mož né do siahnu súhru medzi ali cou a zrkadlom. Pri viacná sobnom opa ko va ní mô že me upria mi po - zornos de tí i na využí va nie priesto ru v da nej akti vi te. ako zdroj urèi tej ino vá - cie, resp. no vosti pri tejto akti vi te, mô - že me za ra di zme nu prostre dia (prostre die kom na ty sa pre me ní na prostre die púšte, sne ho vé ho zá ve ja, ho rú - èa vy a pod.). Zrka dielko vý háj Zra zu sa v miestnosti, do kto rej vstú - pi la Ali ca, obja vi lo ve ¾a zrka diel, kto ré odrá ža li jej po hy by. Jed no z de tí predsta vu je ali cu, ostatné de ti predsta vu jú zrkadlá, kto ré odrá ža jú po hy by ali ce, a to nasle - dovne: 1. diea predsta vu je zrkadlo 1 (Z1) odzrkad¾u je po hyb ali ce (a), 2. diea (Z2) odzrkad¾u je po hyb Z1, 53

52 3. diea (Z3) odzrkad¾u je po hyb Z2, atï. aby de ti na se ba lepšie vi de li, je vhod né ich uspo ria da pod¾a nákre su: Pri po èetnejších sku pi nách de tí je vhod né reali zo va tú to ak ti vi tu vo viace rých men ších sku pi nách. Po zaštronzo va ní (chví¾ko vom ska me - ne ní) de tí si vy be rie me jed no diea zo sku pi ny, kto ré oži ví me a prejde me sa s ním po vytvo re nom zrkadlo vom há ji. S ním pre be rie me zho dy, resp. nezho dy v po hy be a po sta ve ní ali ce a jej odra zov. l Me to dická po znám ka: (J) perceptuálno mo to rická oblas, vý ko no vé štandardy: orien - to va sa v priesto re (vo vza hu k vlastnej oso be), dodržia va zvo le né pra vidlá, spo lupra co va, rešpekto va ostat ných. (J) kogni tívna oblas, vý ko no vé štandardy: pre ja vi po zi tívne po sto je k svojmu te lu a vy jadri ich prostredníctvom rôznych ume leckých vý ra zo vých prostriedkov. (K) so ciálno emo cio nálna oblas, vý ko no vé štandardy: za po ji sa do sku pi no vej hry a ve die spo lupra - co va v nej, vy jadri rôzny mi ume - lecký mi vý ra zo vý mi prostriedka mi (výtvarne, hu dobne, dra ma tic ky, hu - 54 dobno dra ma tic ky) po ci ty a do jmy z rozprá vok, prí be hov a di vad la. Mag net, ale bo plus a mí nus V tre tej komna te zrkadlo za èa lo zra - zu pri a ho va nos Ali ce. Zrkadlo sa hý - ba lo na rôzne stra ny a Ali ca sa tak mu - se la hý ba s ním. De ti pra cu jú vo dvo ji ciach. Jed no diea z dvo ji ce predsta vu je ali cu. Dru - hé predsta vu je zrkadlo. mag net, kto - rým zrkadlo pri a hu je ali cu sa na - chádza uprostred dla ne diea a predsta vu jú ce ho zrkadlo. Nos ali ce sa mu - sí vždy na chádza na úrov ni dla ne zrkadla vo vzdia le nosti 30 cm. Diea predsta vu jú ce zrkadlo vy ko ná va vys - tre tou ru kou rôzne po hy by. Úlo hou ali ce je ma nos vždy na úrov ni dla ne diea a predsta vu jú ce ho zrkadlo v urèe nej vzdia le nosti. l Me to dická po znám ka: (J) perceptuálno mo to rická oblas, vý ko no vé štandardy: kontro - lo va pri po hy be sva lo vé na pä tie a dý cha nie, pre ja vi v rôznych po hy bo - vých èinnostiach vlastnú la te ra li tu, ve die udrža rov no vá hu, zauja rôz - ne posta ve nie pod¾a po ky nov, na po - dobòo va po hyb v rôznych podmien - kach, využí va koordi ná ciu zra ku a ru ky. (J) kogni tívna oblas, vý ko no vé štandardy: apli ko va po znat ky o svo - jom te le pri zobra zo va ní a vytvá ra ní ¾udskej po sta vy (s uplatne ním rôznych vý tvar ných a pra covných techník). (J) so ciálno emo cio nálna oblas, vý ko no vé štandardy: pre ja vi se ba re gu lá ciu v hrách a iných ak ti vi - tách ko na s oh¾a dom na se ba a dru hých, hodno ti svo je vlastné schop nos ti v rôznych èinnostiach. (¼) kogni tí na oblas, vý ko no vé štandardy: reago va mlè ky (ne -

53 verbálne) na otáz ky a po ky ny. (P) perceptuálno mo to rická oblas, vý ko no vé štandardy: využí - va na po hyb rôzne po môcky. (K) so ciálno emo cio nálna oblas, vý ko no vé štandardy: kresli, ma ¾o va, mo de lo va rôzny mi tech ni - ka mi, tvo ri vo a s po uži tím rôzne ho ma te ri á lu. Pre lepšiu predsta vi vos de tí je vhod né si mag net na dlaò nakresli, na ma ¾o va, resp. zvláš v zimnom ob do bí si diea mô že na ru ku, kde je scho va ný mag net, navliec ru ka vi cu. Poh¾adni ce Po prí cho de pred tú to kom na tu sa zrkadlo z ni èo ho niè roz ply nu lo a Ali ca sa ocit la v kra ji ne zázra kov. De ti rozde lí me do sku pín (po 4 5 èle nov). Úlo hou sku pín je z vlastných tiel a ma te riá lov do stup ných v miest - nosti vytvo ri ob ra zy poh¾adni ce, kto - ré moh la ali ca vi die pri vstu pe do zázraènej kra ji ny. Jed not li vé sku pi ny si postupne predve dú svo je ob ra zy. Po vytvo re ní poh¾adni ce de ti osta nú v štronze. Ostat ní èle no via sku pín há da - jú, èo vi de la ali ca v ich kra ji ne. l Me to dická po znám ka: (J) perceptuálno mo to rická oblas, vý ko no vé štandardy: oriento va sa v priesto re (vo vza hu k vlastnej oso be), zauja rôzne posta ve nie pod¾a po ky nov, zho to vi vý tvo ry z roz ma ni té ho ma te ri á lu, vrá ta ne odpa do vé ho, rôzny mi tech - ni ka mi (stri ha, le pi, tva ro va ma te ri - ál atï.) (J) so ciálno emo cio nálna oblas, vý ko no vé štandardy: pre ja vi se ba re gu lá ciu v hrách a iných ak ti vi - tách ko na s oh¾a dom na se ba a dru hých. (P) so ciálno emo cio nálna oblas, vý ko no vé štandardy: pre ja vi vzah a ochra nárske po sto je k prí - rodné mu prostre diu a stvárni ich prostredníctvom rôznych ume - leckých vý ra zo vých prostriedkov. (K) so ciálno emo cio nálna oblas, vý ko no vé štandardy: za po ji sa do sku pi no vej hry a ve die spo lupra - co va v nej, uplatòo va tvo ri vos v hre. Repro du ko va vo¾ne ¾u do vé a au tor ské rozprávky a prí be hy, vy - jadri rôzny mi ume lecký mi vý ra zo vý - mi prostriedka mi (výtvarne, hu - dobne, dra ma tic ky, hu dobno dra - ma tic ky) po ci ty a do jmy z rozprá vok, prí be hov a di vad la. Je vhod né, ak sa všetky sku pi ny pri predsta vo va ní poh¾adníc vystrie da jú, po dobne aj v ro le ali ce sa mô že vy me - ni viac de tí. ak de ti ne ve dia uhádnu ro lu niekto ré ho diea a na poh¾adni ci, mô že me tú to ro lu oži vi a za po mo ci po hy bu, resp. preò ty pic ké ho zvu ku da nú ro lu uhádnu. Urèi té možnosti obme ny: posla jed no diea za dve re, do kú ta, zakry oèi šá lom, lát kou a medzi tým uro bi ne ja kú zme nu na poh¾adni ci (iba jed nu zme nu). Je ho úlo hou bu de uhádnu, èo sa na poh¾adni ci zme ni lo. Je vhod né ešte pred tou to reali zá ciou upo zorni de ti, že zme na na poh¾adni ci mu sí by vý - raz ná. Ne vi di te¾ná kom na ta V tejto komna te sa ve ci pre zme nu vy ná ra li a ra zom mizli. De ti sa po sa dia do kru hu a pripra - via si pa pier (najvhodnejší je há rok for má tu a4) a pí sa cí ma te ri ál. Up ro - stred kru hu (na dobre vi di te¾né miesto) roz lo ží me 5 rôznych ve cí (nožni ce, k¾ú èe, f¾a ša, gu lièka, krie dy, šatka, ). Vy zve me de ti, aby sa sústre di li a ve ci mi nú tu-dve po zo ro va li. Po uply nu tí èa so vé ho li mi tu predme ty prikry je me plach tou, šatkou, èa rov ným plášom. 55

54 Úlo hou de tí je nakresli tie ve ci, kto ré ali ca v komna te vi de la. l Me to dická po znám ka: (J) perceptuálno mo to rická oblas, vý ko no vé štandardy: využí - va koordi ná ciu zra ku a ru ky, kresli uvo¾ne nou ru kou, ply nu lo a sme lo, drža správne gra fic ký ma te ri ál a použí va pri me ra nú in ten zi tu tla ku na pod lož ku pri po uží va ní rôznych techník. (J) so ciálno emo cio nálna oblas, vý ko no vé štandardy: hodno ti svo je vlastné schop nos ti v rôznych èinnostiach, rozši ro va si pa sívnu a aktívnu slovnú zá so bu. (¼) kogni tívna oblas, vý ko no vé štandardy: pri ra di, ro zozna a po - me no va farby na obklo pu jú cich reáliách, uplatòo va na zákla de vlastné ho po zo ro va nia fa rebnú rozma ni tos vo vý tvar ných, pra covných i tech nic kých pro duktoch. (K) kogni tívna oblas, vý ko no vé štandardy: vní ma rôzno ro dos hra - èiek a predme tov vo svo jom oko lí, vní ma a ro zozna, že hraè ky a predme ty sú z rôzne ho ma te ri á lu, kto rý má rôzny po vrch, tvar, farbu, ve¾ - kos, atï. (K) so ciálno emo cio nálna oblas, vý ko no vé štandardy: kresli, ma ¾o va, mo de lo va rôzny mi tech ni - ka mi, tvo ri vo a s po uži tím rôzne ho ma te ri á lu. Po èet ve cí v ali ci nej komna te sa mô že pod¾a ši kov nos ti de tí postupne zvy šo va. Za dô le ži té po va žu je me upo - zorni na vý ber vý zo ro vo po dob ných ve cí (pe ro/ce ruzka, šálka/po hár a pod.) 56 Vo òa vá kom na ta (záhra da) V ïalšej komna te Ali ca niè ne vi de la, pre to že kom na tu zastre la rozprávko vá hmla. Zaují ma vé bo lo, že v tejto miestnosti cí ti la vô ne rôznych kve tov. De ti vy zve me, aby zatvo ri li oèi a postupne im dá me ovo òa vô ne rôzne - ho cha rak te ru (napríklad: ká va, ocot a pod.). Následne na to si pre lo žia pa - pier na po lo vi cu (tak, aby im vznik li dve èasti) a do kaž dé ho po líè ka nakreslia ako si predsta vu jú kve ty, kto - rých vô òu ali ca cí ti la (ká vo vý kvet, octo vý kvet a pod.). l Me to dická po znám ka: (J) perceptuálno mo to rická oblas, vý ko no vé štandardy: využí - va koordi ná ciu zra ku a ru ky, kresli uvo¾ne nou ru kou, ply nu lo a sme lo, drža správne gra fic ký ma te ri ál a použí va pri me ra nú in ten zi tu tla ku na pod lož ku pri po uží va ní rôznych techník. (J) kogni tívna oblas, vý ko no vé štandardy: rozlí ši prí èi ny mož né ho ne bezpe èenstva a poško de nia zdra - via pri za ká za nej ma ni pu lá cii s niekto rý mi predmetmi, napr. s ost rý mi predmetmi, zá palka mi, liekmi, che - mi ká lia mi, èistia ci mi prostriedka mi, elektrospotre bièmi, ale aj s nezná - my mi prí rodni na mi. (P) kogni tívna oblas, vý ko no vé štandardy: pozna, opí sa a rozlí ši niekto ré kve ty. (P) so ciálno emo cio nálna oblas, vý ko no vé štandardy: citli vo vní - ma krá su prí ro dy, jej èa ro a je di - neènos. (K) kogni tívna oblas, vý ko no vé štandardy: ove ri si z detských encyklo pé dií a iných mé dií, že svet je roz - ma ni tý (po zostá va aj z oceá nov, mo - rí, riek, po ho rí, le sov, pra le sov, rozma ni tej zvie ra cej rí še, atï.). (K) so ciálno emo cio nálna oblas, vý ko no vé štandardy: expe ri - mento va s vlastnosa mi fa rieb a uplatòo va ich tvo ri vé va riá cie, kresli, ma ¾o va, mo de lo va v rôznych po lo hách (¾ah, k¾ak, stoj,

55 sed), kresli, ma ¾o va, mo de lo va pod¾a vlastnej fantá zie, predstáv a na té mu, použí va tvo ri vo rôzne vý - tvar né tech ni ky. Po na kres le ní kve tov sa s demi mô že me rozprá va o aso ciá ciách, kto - ré sa im vy ba vi li pri ovo òa ní jed not li - vých kve tov, prí padne o ich ob¾ú be - ných vô òach. Ako chu tí kvet Ali ca po to¾kom pu to va ní po komna tách vyhladla a tak sa roz hod la, že je - den kvet zje. De ti vy zve me, aby si zno va zatvo ri - li oèi. Na dlaò im na sy pe me tro chu napr.: ško ri co vé ho cuk ru. Upo zorní me de ti, aby si na sy pa ný kvet najprv so zatvo re ný mi oèa mi ovo òa li a po tom zjedli. l Me to dická po znám ka: (J) kogni tívna oblas, vý ko no vé štandardy: uve do mi si ne bezpe - èenstvo kon tak tu s nezná my mi oso - ba mi (odmietnu slad kos ti od nezná - mych osôb, vní ma to ako ne bezpe - èenstvo ohro ze nia zdra via), pozna, rozlí ši, trie di a vy be ra si zdra vé po - tra vi ny. (J) so ciálno emo cio nálna oblas, vý ko no vé štandardy: rozho do - va sa pre urèi tú èinnos, hodno ti svo je vlastné schop nos ti v rôznych èinnostiach. (¼) so ciálno emo cio nálna oblas, vý ko no vé štandardy: rozde li sa, obda ro va nieko ho a po môc iné - mu, vy jadri ele mentárne hodno tia ce po sto je k sprá va niu iných. (K) so ciálno emo cio nálna oblas, vý ko no vé štandardy: chá pa rôzno ro dos hier, uplatòo va tvo ri - vos v hre, plá no va, reali zo va a hodno ti hru. Po ochutna ní de ti há da jú, aký kvet ali ca zjedla. a vo¾ne rozprá va jú aso - ciá cie, kto ré sa im k da né mu kve tu vy ba vu jú. Dve re bez k¾ú èov Po na je de ní Ali ca do šla pred dve re poslednej kom na ty. Po kú si la sa ich otvo ri, no bo li zamknu té. A tak si sadla pred dve re a pre mýš¾a la. Zra zu do sta la ná pad. Jedno du cho si k¾úè od dve rí na - kres lí, vystrihne a dve re po ¾ahky odomkne. De ti si sadnú do kru hu tak, aby bol za ni mi priestor na cho de nie. kaž dé diea do sta ne pa pier, ce ruzku a na oh - ma ta nie k¾úè, nesmú ho však vi die. ich úlo hou je nakresli k¾úè iba na zákla de hma to vé ho vní ma nia. Je vhod né ich upo zorni, aby si uve do mi li vy ba - vi li po pa mä ti ve¾kos k¾ú èa, je ho tvar, štruktú ru, po vrch. Po do kres le ní k¾ú èa si de ti po lo žia svo je kres by na zem ale - bo ich za ve sia na dobre vi di te¾né miesto, kde si vytvo ria mi ni ga lé riu. Násled - ne sa vo¾ne pre chádza jú a po rovna jú si svo ju kres bu s ostatný mi kres ba mi, ako i s ori gi ná lom k¾ú èa, kto rý je tiež vy sta - ve ný. l Me to dická po znám ka: (J) perceptuálno mo to rická oblas, vý ko no vé štandardy: ma ni - pu lo va s rôzny mi predmetmi, ná èi - ním (ru ka mi, no ha mi, ko le na mi, hla - vou, zdví ha, no si, po dá va, gú ¾a, po hadzo va, odrá ža, ko pa, driblo - va, ba lanso va), dodržia va zvo le né pra vidlá, spo lupra co va, rešpekto va ostat ných, zho to vi vý tvo ry z roz ma - ni té ho ma te ri á lu, vrá ta ne odpa do vé - ho, rôzny mi tech ni ka mi (stri ha, le pi, tva ro va ma te ri ál atï.), uplatòo va pri tom technickú tvo ri vos. Využí va koordi ná ciu zra ku a ru ky. (J) kogni tívna oblas, vý ko no vé štandardy: zauja po stoj k svojmu do mo vu a vy jadri ho prostredníc- 57

56 tvom rôznych ume leckých prostriedkov. (J) so ciálno emo cio nálna oblas, vý ko no vé štandardy: uve do mo - va si a uplatòo va vlastnú je di - neènos a vlastné ná pa dy so zre te - ¾om na je di neènos iných de tí v sku - pi ne, obha jo va ne ná silne vlastné sta no vis ko v prí pa de vzni ku kon flik - tu. (¼) kogni tívna oblas, vý ko no vé štandardy: pri ra di, trie di a uspo ria - da predme ty pod¾a urèi tých kri té rií (farba, tvar, ve¾kos). (¼) so ciálno emo cio nálna oblas, vý ko no vé štandardy: pri ja v rozho vo re s iný mi demi ná zo ro vú odlišnos, pri ja te¾ným spô so bom obha jo va svo je vlastné ná zo ry. (K) so ciálno emo cio nálna oblas, vý ko no vé štandardy: za èa, rozví ja a do konèi hru, kresli, ma ¾o - va, mo de lo va pod¾a vlastnej fantá - zie, predstáv a na té mu. vý ko no vé štandardy: hodno ti svo je vlastné schop nos ti v rôznych èin - nostiach, uplatni aktívnu slovnú zá - so bu vzh¾a dom na ob sa ho vý kon text (zmysluplne rozprá va o svo jich po - ci toch, zá žitkoch, dojmoch). (¼) kogni tívna oblas, vý ko no vé štandardy: po èú va s po ro zu me ním. (¼) so ciálno emo ciálna oblas, vý ko no vé štandardy: rozli šo va po zi - tívne i ne ga tívne emó cie dru hých osôb, vy jadri ele mentárne hodno tia - ce po sto je k sprá va niu iných, hodno - ti a rozli šo va po zi tívne i ne ga tívne cha rak te ro vé vlast nos ti ¾u dí na zákla de reálnych i fiktívnych si tuá cií. (K) so ciálno emo ciálna oblas, vý ko no vé štandardy: plá no va, reali - zo va a hodno ti hru. Refle xia po ci tov Na zákla de pra vos ti kaž dé ho k¾ú èa si Ali ca otvo ri la dve re kom na ty a vrá ti la sa tak zo zázraènej kra ji ny. Po ukon èe ní prí be hu ve die me s de mi roz ho vor o po ci toch, kto ré ali ca za ži la v zázraènej kra ji ne (ra dos, oba - va, strach ). Pre ži té a na do budnu té po ci ty mô žu de ti vy jadri nielen slovne, ale i na zákla de kres le né ho, pan to - mi mic ké ho a iné ho pre ja vu. Po môcky: ru ka vi ca, pa pie re, far - bièky, ce ruzky, 5 rôznych predme tov (pod¾a vlastné ho vý be ru a zvá že nia pe - da gó ga), handry, lát ky a pod. (ma te - riál, kto rý po skyt ne trie da), ško ri co vý (va ni lí no vý) cu kor, ká va, ocot (opä vý ber pod¾a potrieb a mož nos tí pe da - gó ga, de tí), sta rý k¾úè. l Me to dická po znám ka: (J) so ciálno emo ciálna oblas, Li te ra tú ra: Po cha niè, J.: Li te rárno dra ma tic ká èinnos v ma terskej ško le. Zborník príspevkov z ce loslo venskej odbornej konfe rencie s medzi ná rodnou úèasou. mar tin, Spo loènos pre predškolskú vý cho vu S

57 VY BRA LI SME PRE VÁS Smerni ca è. 4/2012 kto rou sa vy dá va jú vzo ro vé osvedèe nia o prizna ní kre di tov za absolvo va nie rozši ru jú ce ho štú dia, za vy ko na nie ri go róznej skúšky, za vy ko na nie štátnej ja zy ko vej skúšky z cudzie ho ja zy ka, za absolvo va nie vzde lá va nia v za hra ni èí a za tvo ri vé ak ti vi ty pe da go gic kých za mest nancov a od bor ných za mestnan cov 1. februá ra 2012 a strá ca úèinnos 31. de cembra Prí lo ha k Smerni ci è. 4/2012 mi nis ter stvo školstva, ve dy, výsku - mu a športu Slo venskej re pub li ky v sú - la de s 14 ods. 1 zá ko na è. 596/2003 Z. z. o štátnej sprá ve v školstve a školskej sa mosprá ve a o zme ne a doplne ní niek to rých zá ko nov vy dá va tú to smerni cu. l. 1 Základné usta no ve nie (1)Tou to smerni cou sa vy dá va jú vzo ro vé tla èi vá osvedèe ní s cie¾om zjed no te nia postu pov pri uplatòo va ní zá ko na è. 317/2009 Z. z. o pe da go gic - kých za mestnancoch a od bor ných za - mest nancoch a o zme ne a doplne ní niek to rých zá ko nov v zne ní zá ko na è. 390/2011 Z. z. vo vza hu k vy dá va niu os vedèe ní o prizna ní kre di tov za absolvo va nie rozši ru jú ce ho štú dia, za vy ko - na nie ri go róznej skúšky, za vy ko na nie štátnej ja zy ko vej skúšky z cudzie ho ja - zy ka, za absolvo va nie vzde lá va nia v za - hra ni èí a za tvo ri vé ak ti vi ty pe da go gic - kých za mestnancov a od bor ných za - mestnancov. (2)Vzo ro vé tla èi vá osvedèe ní pod - ¾a odse ku 1, za kto ré sa kre di ty prizná - va jú, tvo ria prí lo hu. l. 2 Úèinnos Tá to smerni ca na do bú da úèinnos Vzo ro vé tla èi vá osvedèe ní o prizna ní kre di tov za absolvo va nie rozši - ru jú ce ho štú dia, za vy ko na nie ri go - róznej skúšky, za vy ko na nie štátnej ja - zy ko vej skúšky z cudzie ho ja zy ka, za absolvo va nie vzde lá va nia v za hra ni èí a za tvo ri vé ak ti vi ty pe da go gic kých za - mestnancov a od bor ných za mest nan - cov. Zdroj: Mi nis ter stvo školstva, ve dy, výsku mu a športu SR 59

58 60

59 61

60 62 LITERATÚRA KA LAŠ, I.: Spozná va me po ten ci ál di gi tálnych techno ló - gií v predpri márnom vzde lá va ní: ana ly tic ká štú dia. Bra ti sla va, ÚIPŠ s. Publi ká cia na skú se nostiach z rôznych èastí sve ta ilu stru je, ako sa mô žu di gi tálne techno ló gie integro va do predpri márne ho vzde lá va nia. Cie¾om je lepšie po ro zu mie fe no mé nu DT a ich po ten ciá lu v predpri - márnom vzde lá va ní a tak podpo ri komplexný roz voj de tí pred vstu pom do ško ly. auto ri sa za me ria va jú vý luène na formálne predpri márne vzde lá va nie, pri èom využí va - jú tri zdro je informá cií: ko mu ni ká ciu so 17 mš v de via tich kra ji nách sve ta, štú dium ve - deckej a odbornej li te ra tú ry a vlastné skú - se nosti z vý vo ja ino vá cií a reali zá cie výskumných pro jektov DT v ma terských ško - lách. KY RIA COU, Ch.: Stresszoldás ta ná roknak. (Odbú ra va nie stre - su uèi te ¾ov). Bu da pest, Műsza ki Kö nyvkia dó s. Prí ruèka medzi ná rodne uzná va né ho od bor ní ka v ob las ti výsku mu a odbú ra va nia stre su, au to ra rôznych tré ningov a nieko¾ - kých úspešných publi ká cií. Uèi te¾ská pro fe - sia je ve¾mi ná roè ná na stre so vé si tuá cie, pre to je dô le ži té, aby za èí na jú ci pe da gó go - via i tí s dlho roènou pra xou ve de li ži a odbú ra va stres. Publi ká cia po nú ka teo ret ic ké po znat ky o stre se, ale aj rôzne uži toèné a prak tic ké cvi èe nia do každo denné ho ži vo - ta. Deò bezpeènejšie ho interne tu De ti a mo derné ko mu ni kaèné techno ló gie. To je pro jekt, kto rý chce oslo vi chlapcov a dievèa tá základných škôl na ce lom Slo ven sku a vysvetli im ne bezpe èenstvá interne tu. Po èas jedné ho ška re dé ho ví ken du do ká žu de ti strá vi na interne te, na so ciálnych sieach a pri hrách ho dín, ho vo rí detská psy cho lo gièka Má ria Tótho vá Šimèá ko vá. Deò bezpeènejšie ho interne tu 7. február je pod¾a nej ten správny èas na to de ti upo zorni. asi 20 lekto rov vy ra zi lo do 11 slo ven ských miest, aby na vští vi lo takmer 50 ZŠ a OG. O nástra hách virtuálne ho sve ta sa tak dozve de lo viac ako de tí. Virtuálny svet so se bou pri ná ša èo raz väèšie ri zi ká. Za ostatné ro ky sa vý razne zní žil vek, keï de ti pri chádza jú prvýkrát do kon tak tu s interne tom a je cí ti vý raz ný ná rast ich zruèností v tom to sme re, hod no tí psy cho lo gièka. O interne te a je ho ri zi kách sa s demi tre ba za èa rozprá va už v predškolskom ve ku, keï sa za èí na jú zaují ma o no vé techno ló gie. Za èa s vysvet¾o va - ním tre ba už u 7 až 8 roèných de tí. ak však diea do sta ne informá ciu a ni ja ko ho emoène ne za - siahne, niè sa nezme ní. Nadmerná kon tro la a zá - ka zy v pu berte na ne už ne mu sia úèinko va. mys lím, že tu ve¾mi fun gu je záujem ro di èa. keï si s men ším diea om pozrie strán ky, kto ré si ono po ze rá, zahrá si s ním spo loènú hru Nie tla èi naò, keï je už pro blém, ho vo rí psy cho lo gièka Mo ni ka Gre gusso vá. Psy cho lo gièky ra dia, že diea na 1. stup ni ZŠ by ne ma lo se die pri po èí ta - èi viac ako ho di nu denne a ro di èom odpo rú èa, aby stá le kon tro lo va li histó riu strá nok, kto ré navšte vu je. Pre to že èas to ne ve dia, èo ich diea vlastne na interne te ro bí, do dá va. ak nie si onli ne, neexistu ješ. To je hes lo, kto rým sa pod¾a Tótho vej Šimèá ko vej de ti riadia. Bez to ho, aby ne zapli po èí taè, jedno du cho ne - ve dia fungo va. Po èí taè a mo bil nie sú schop né vypnú a tam, kde ich ne ma jú do stup né, sú nervózne, vysvet¾u je. De ti pod¾a nej ne ma jú pro blém vo la zo zá ba vy na tiesòo vé lin ky, zve - rejni na interne te svo je osobné úda je a na so - ciálnych sieach si pí sa s ¾uïmi, kto rých ne - pozna jú. Tí ¾u dia nie sú však reálni, a až pä ti na

61 by sa s ni mi stretla, upo zor ni la. inak pre bie ha jú v ško lách roz ho vo ry s mlad - ší mi demi, inak s tí nedžermi. Pre menšie de ti má me pripra ve né hry, pý ta me sa, ako sa k interne tu do sta li a aké strán ky si vy be ra jú. Vysvet¾u je - me im napríklad eti ku fo togra fo va nia, pri po mí - na Tótho vá Šimèá ko vá s tým, že ho ci chlap ci a dievèa tá ve dia o techno ló giách ve ¾a, neovlá da jú základné pra vidlá ich etic ké ho použí va nia. Èas to sa stre tá va me aj so ši ka nou. De ti ve - dia by na interne te ve¾mi kru té k nieko mu, kto je iný, do dá va. keï diea u za ène pí sa ne ja ký se xuálny agre sor, ale bo za ži lo ši ka no va nie cez internet, tzv. ky berši ka nu, zo stra chu to ro di èo vi po tom ne mu sí vô bec po ve da. Bo jí sa, že mu prístup k interne tu èi mo bi lu za ká že úplne. a pri tom to diea neuro bi lo žiadnu chy bu, ale je mu niekto ubli žo val, ho vo rí psy cho lo gièka. Dô ve ru dospe lé ho v ta kýchto prí pa doch diea potre bu je aj pod¾a psy cho lo gièky Evy Smi - ko vej. Ši ka no va nie cez internet, napríklad zve - rejne ním hanli vej fo to montá že, mô že by pre de - ti omno ho zra ni te¾nejšie ako tra dièné for my ši - ka ny. ke dy si sa podlo ži la no ha, ale bo sa to vy - ba vi lo bit kou, dnes sú for my ove ¾a ra fi no va - nejšie, ale i po hodlnejšie, le bo netre ba naò vy na - lo ži fy zickú si lu. Na dru hej stra ne je to ove ¾a zra - ni te¾nejšie, ak sa tá obe ne mô že brá ni, ne mô že ovplyvni ob sah na interne te, uviedla odborníèka. Ïalším ne bez peè ným ja vom na interne te je pod¾a Gre gusso vej tzv. groo ming. V týchto prí pa - doch si dospe lý s diea om postupne vytvá ra vzah, za ène ho ma ni pu lo va, èo postupne mô že skonèi se xuálnym zneu ží va ním. Psy cho lo gièka upo zor òu je aj na prí pa dy, keï zväèša 16 až 17 roèné dievèa tá zá merne vyh¾a dá va jú star ších bo ha tých mu žov, kto rí im ku pu jú darèe ky, èi pla - tia dra hé do vo len ky. Niekto rí ro di èia sa zaènú bá týchto ri zík až s prí cho dom tí nedžerské ho ve ku a vte dy ako by zvý šia kon tro lu. keï je tam dob rý zá klad dô ve - ry a ko mu ni ká cie od útle ho ve ku, prejdú týmto ob do bím. ale ak nie, ne zachrá nia to už ni ja kou kon tro lou ani tresta mi. Pre to diea tre ba uro bi ma xi mum v pr vých ro koch, uzatvá ra Gre gusso - vá. (lim) VYŠLO V ÈASOPISOCH DVO ØÁ KO VÁ, H.: Adap ta ce na škol ku? Kaž dé dí tì ji zvlá dá ji nak. Ro di na a ško la, 58, 2011, è. 9, s Zvlá da nie vstu pu do ma terskej ško ly, èo je do istej miery zá a žo vou si tuá ciou, je ve¾mi indi vi duálne. Odví ja sa od zre losti diea a, je ho mi nu lých skú se ností, prístu pu ro di - ny, uèi te liek a ïalších fakto rov. Nevhodne zvo le ný po stup mô že ma ïa le ko siahle ná sled ky pre psy chickú i so ciálnu strán ku diea a. Opro ti do bám mi nu lým sa v predškolských za ria de niach stá le èastejšie rea li zu je tzv. adaptaèný re žim. HARTKENS, J.: Refle xion durch Geschprä che. Entwicklung einer Kommu ni ka - tionskultur im Mathe ma ti kunterricht. (Refle xia po mo cou rozho vo rov. Roz - voj ko mu ni kaènej kultú ry vo vyuèo - va ní ma te ma ti ky). Grundschu le, 2011, è. 11, s me to dic ký èlá nok uvádza rôzne for my ko mu ni ká cie, kto ré po má ha - jú žiakom po cho pi ob sah uèebnej lát ky na ho di nách ma te ma ti ky. Efektívnos ta kejto ko mu ni kaènej kultú ry ne zá vi sí iba od vy bra ných príkla dov, ale aj od posto ja a prístu - pu uèi te ¾a, kto rý má podpo ro va, po zo ro va a po má ha pri objasòo va - ní pro blé mu. Èlá nok po nú ka rôzne di daktické po stu py pri rieše ní ma te - ma tic kých príkla dov. 63

62 LITERATÚRA Z DRU HEJ STRA NY KA TED RY Slo bo du sa v ško le neuèí me PŠE NÁK, J.: Slo ven ská ško la a pe da go gi ka 20. sto ro èia Ru žo mbe rok, Verbum s. Histó ria slo ven ské ho školstva a pe da go gic ké - ho mysle nia od ro ku 1901 do ro ku Ob sah je rozde le ný do šty roch ka pi tol: cha rak te ris ti ka školstva na úze mí Slo ven s ka v podmienkach no vo do - bé ho Uhorska ( ), posta ve nie Slo ven s ka v no voutvo re nej ÈSR ( ), škol ský sys tém vojno vé ho Slo ven ské ho štá tu ( ) a vý voj po ii. sve to vej vojne a hodno te nie pe da go gic ké ho mysle nia na Slo ven sku v dru hej po lo vi ci 20. sto ro - èia. V prí lo he nájde me fo to gra fie škôl, por tré ty vý - znam ných pe da gó gov a ti tulné lis ty ich prác. BENDL, S.: Ká zeò ské pro blé my ve ško le. Pra ha, Tri ton s. Publi ká cia nahlia da na dis ci plí nu ako na komplexný fe no mén, po uka zu je na sú vislosti dis cip lí ny a spo lo èensko vedných odbo rov, najmä pe da go gi ky a psy cho ló gie. Zaobe rá sa väzba mi medzi spo - loènosou, ško lou a dis cip lí nou, po uka zu je na do - bo vú a spo lo èenskú podmie ne nos dis cip lí ny a na transkultu rálne rozdie ly v sprá va ní i oce òo va ní osobnostných vlast nos tí. au tor pre zen tu je dis ci plí - nu ako ná stroj ochra ny žiakov a uèi te ¾ov v ško lách, ana ly zu je jej funkcie v ško le a po uka zu je na potre - bu na no vo interpre to va po jem dis cip lí na vo vza - hu k sú èasnej do be. Uvádza tiež tech ni ky, kto rý mi je mož né diagnosti ko va pre ja vy školskej (ne)dis- cip li no va nos ti i ná vrh opatre ní na pod po ru dis cip - lí ny v ško lách. Pripra vi li: Ka ta rí na Ku rillo vá a Ka ta rí na Bokro so vá l Slovenská pedagogická knižnica aj na webovej stránke: 64 Slo bo da je na še ži vot né prá vo. ako na pí - sa la Sa naya Ro man v knižke Ži s ra dosou, na - ša slo bo da má len ta ké hra ni ce, aké si sa mi vy - medzí me. Vieme èo je slo bo da, vieme ju po pí - sa? V jed nej svo jej bás ni som na pí sa la: Slo bo - da je vo vnútri a vonku ju ne vi die. Ne be há spla - še ne po uli ciach a neoblie ka sa do nu dy. Slo bo da je za hra ni ca mi, plo dí roz koš a šastie, uèí lieta, ne bo ju je za niè a neh¾a dá prí èi ny. Vie všetko. Aj umie ra mno hí by asi slo bo du po pí sa li ako možnos ro bi si, èo chce me. Je to slo bo da, ale - bo ide o èo si hlbšie? Slo bo da je v každom z nás ako vnú torný po cit, že nie sme obmedzo va ní ni kým a ni èím. Diea je asi najslo bodnejšie. Na rôzne si - tuá cie mô že reago va vždy inak, po no vom. Ne - ana ly zu je, ne po rovná va s mi nu lý mi skú se - nosa mi. Uèí sa slo bodne a na vlastných chy - bách. Ne sú di me ho a ne chá va me ho rás. ale postupne sa ho sna ží me pre ro bi na normálne ho èlo ve ka, aby spåòa lo všetky po - žia davky spo loènosti, v kto rej vy rastá. Nieke dy sa nám to da rí viac, ino ke dy me nej. Všte pu je - me de om náš poh¾ad na svet, uèí me ich pra - vidlám sprá va nia. Chce me, aby sa vy va ro va li chýb, kto ré sme uro bi li my. Chrá ni me ich a u¾ahèu je me ži vot. mô žu z nich by slo bodné by tos ti? Ešte raz sa spý tajme: Èo je slo bo da? Vnú - torný po cit. Som slo bodný, keï sa riadim pod¾a to ho, èo chcú dru hí? Diea je ako špongia na sa je z prostre dia všetko. Zákla dom pra vé ho po ci tu slo bo dy je nauèi diea rozli šo va, èo je správne a èo nie. Skôr ako mu po nú ka ho to vé rieše nia, nauèi ho myslie sa mostatne a za se ba. De ti intui tívne ve dia, keï nieèo nie je správne. keï ro bím zle dru hé mu diea u, nahne vá sa a ne chce sa so mnou hra diea zistí, že to sa asi ne ro bí. keï ho do nú ti me, aby sa ospra ve dl ni lo, po ci u je to ako ná si lie. a ná si lie

63 plo dí od por. ak by sme diea ne nú ti li, po èa se prí de na to, ako sa k ukrivde né mu priblí ži a zno vu sa s ním hra. Navrhni me mu, že to by moh lo uro bi. ak chceš, vyskú šaj a uvi díš, èo sa sta ne. mo ti vu je me ho. Diea je zve da vé a pôjde sa ospra vedlni. ak to za be rie, zaènú sa spo lu hra a na krivdu sa za budne. Slo bodne sa roz - hod li, že sa udobria. Vý cho va k slo bo de zahàòa po zi tívnu mo ti - vá ciu a pod po ru, uká za nie ces ty. Diea chá pe rýchlo a rýchlo sa uèí. Dob rý uèi te¾ by mal ve - die uká za ces tu, smer. Diea sa mu sí sa mo rozhodnú, èi po nej pôjde. Tu je ve¾mi pod stat ný po stoj ro di èov. V mno hých prí pa doch sa stá va, že ro di èia nadmie ru ochra òu jú svo je de ti, všetko za nich vy ba via. Jedné ho dòa sa zra zu rozhodnú že už je diea ve¾ké a vyhlá sia: Sta raj sa o se ba, už si dospe lý. Diea dospe lé ne do ká že si tuá ciu zvládnu a stá va sa zá vis lým na niekom inom na ka ma rá toch, par tii, alko ho le èi dro gách. mys lí si, že slo bo da je útek pred po vinnosa mi, pred pra vidla mi. Nikto mu ne vysvetlil, že slo bo - da je ži vot né prá vo, schopnos by sám se bou, schopnos oriento va sa tam, kde pla tia pra - vidlá. Slo bo da je ve do mie, že mô žem nieèo ro - bi, ale je to aj zodpo vednos za to, èo mô žem. Všetko v prí ro de mu sí by v rovno vá he. Tak aj u ¾u dí. ak niet rov no vá hy, niekto rá stra na strá da. Èlo vek len pre ží va, ale ne ži je. Je zá vis lý od to - ho, k èo mu sa pri pú tal a okol nos ti riadia je ho ži vot. Vý cho va k slo bo de zahàòa úctu k èlo ve ku, je ho osob nos ti a oso bi tos ti. Ne mô že me na ni - kom pá cha ná si lie, a to ani pod zá mienkou je - ho dob ra, pre to že tým pá cha me ná si lie aj sa mi na se be. Sa naya Ro man na pí sa la: Slo bo du si tvo rí - te. Ne dostá va te ju a ne mô žu vám ju ani vzia. mô že te sa rozhodnú, že sa jej vzdá te a mô že te ju chcie spä, ale dru hí vám ju vzia ne mô žu. Svo jej slo bo dy sa mô že te vzda iba vy sa mi. Jan ka Te lu cho vá, na pí sa la ako štu dentka 3. roèní ka od bo ru Psy cho ló gia, PF UMB v Banskej By stri ci VYŠLO V ÈASOPISOCH IŠTVÁ NO VÁ, E.: Ako v ško le pra co va so syndró mom tý ra né ho a zneu ží va né ho diea a (CAN syndró mom). Pe da go gic ké rozh¾a dy, 20, 2011, è. 4, s Zá me rom èlán ku je poskytnú uèi te ¾om základné informá cie o proble ma ti ke ubli žo va nia de om, pouká za na mož né sig ná ly ohro ze - nia diea a CaN syndró mom v škol - skom prostre dí a odpo rú èa nia, ako postu po va, keï pr vé symptó my zazna me na jú u diea a. Èlá nok tiež po nú ka mož ný po stup uèi te ¾a v pra - xi èle ne ný do de via tich kro kov. Zdô - razòu je, že pri po mo ci diea u s CaN syndró mom je dô le ži tý multi - discipli nárny a medzi re zortný prístup. PRO NOLD GÜNTHNER, F.: Auf den zwei ten Blick. Intertextuelle Be zü ge mit Grundschü lern entdecken. (Na dru hý poh¾ad. Obja - vu je me intertextuálne vza hy so žiakmi). Grundschu le, 2011, è. 7 8, s au tor ka sa zaobe rá pro ble ma ti - kou intertextuálnych vza hov v li te - rárnych dielach vhod ných pre žia - kov 3. a 4. roèní ka ZŠ. Na zákla de konkrétnych li te rárnych predlôh (roz právka, de tektívna po viedka) opi su je po stu py, pri kto rých de ti postupne obja vu jú intertextuálne sú - vislosti konkrétnej rozprávky, resp. de tektívnej po viedky s iný mi li te - rárny mi diela mi, kto ré de ti už pozna jú. Pripra vi li: Mi ro sla va Hajtmánko vá a Ka ta rí na Bokro so vá 65

64 66 Z DÁVNYCH ÈIAS Uèeb ni ce pre slo ven ské ško ly v ro koch ERTL, He ri bert, CSIZMA DIA, Ala dár Uèebná kni ha Tankö nyv pre slo ven ské každo - denné a opa ku jú ce ¾u do vé ško ly: ob sa hu je ze me pis, de - je pis Uhorska, ústa vo ve du, prí ro do pis, si lozpyt a zdra - vo ve du (d¾a uhorskej uèebnej kni hy ala dá rom Csizma - diom spí sa nej slo bodne sosta vil He ri bert Ertl). Bu da peš: Nákla dom Singe ra a Wolfne ra, , [4] s. GYŐRFFY, Ján Ústa vo ve da. krátke nauèe nie o prá vach a po - vinnosach ob èan ských: pre žiakov ¾u do vých škôl na zákla de najnovších zá ko nov (spí sal Ján Győrffy). 2. oprav. vyd. V Ostri ho me: Tla èou a nákla dom Gus tá va Bu zá - ro vitsa, s. (Győrffy ho ná rodòo škol ské ob ráz - ko vé uèebné kni hy). KORDOŠ, Gus táv merník pre ško lu a dom: me no vi te, pre ná rod. Uèi te ¾ov, se mi na ristov, prie my se¾ní kov, hospo dá rov a obchodní kov ako i pre prie my selné a opa ko va cie ško ly so 185 dre vo rezmi (na pí sal Gus táv kordoš). V Ru žomberku: Tla èou a nákla dom kníhtla èiarne kar la Sal vu, s BELLA, Jan Pravdo ¾ub Uèebni ca a èí tan ka pre vyššie trie dy ¾u do vých škôl ev. a. v. (sosta vil Jan Bella). Bu da peš: Tla èou a nákla dom Vik to ra Hornyánszke ho, s. GÁSPÁR, Ján Èí tan ka pre dru hú trie du ¾u do vých škôl (uhorskej èí tan ky Já na Gáspá ra slo bodne prepra co val ignác Slušny). No vé vyd. V Bu da pešte : Vlastnos Uhorskej dr ža vy, 1894 (Bu da pest : m. kir. Egye te mi kö nyvnyomda). 177 s. (Èí - tan ka pre ¾u do vé ele mentárné ško ly; dru hý svä zok). Z Vý be ro vej bib lio gra fie Slo venskej pe da go gickej kniž ni ce ZA TÚ NA ŠU SLO VENÈI NU O predložkách na a pre a predpo ne pre Základným predpokla dom po ro zu me - nia a do ro zu mie va nia v ko mu ni ká cii je zvládnu tie gra ma tické ho sys té mu ja zy ka. Napriek to mu, že èlo vek sa ho na uèí v ra nom detstve, niekto ré chy by v je ho pre ja ve pretrvá va jú a odstra òu jú sa ve do me, štú diom ja zy ko vých zá ko ni tos tí a h¾a da ním re le vantných a najmä jed no znaè ných ana ló gií. Z kon tex tu ho vo re né ho èi pí somné ho pre ja vu ne raz usú di me, že je ho pô vodca ne - po ro zu mel vý zna mu slo va, a pre to ho použí - va nesprávne. Èas to sme svedka mi to ho, že aj vo ve rejných pre ja voch èi v masmé diách z úst mo de rá to ra, te da pro fe sio nálne ho použí - va te ¾a ja zy ka, zaznie ve ta ale bo slovné spo je - nie, z kto ré ho je zrejmé, že ne po ro zu mel vý - zna mu predložky èi predpo ny. Väèši na re lá cií kon èí zá ve reènou ve tou mo de rá to ra: A to je, vá že ní di vá ci, pre dnes všetko. ide o nesprávne použi tie predložky pre a na jej mieste tre ba použi predložku na, pre to že tak je to mu v pri rodze nom re èo vom pre ja ve. Sle duj me ty po lo gicky rovna ké príkla dy: Uro bi li si zá so by na ce lý me siac. To to je uèi vo na pol ro ka. Už má me pro gram na prázd ni ny. Z uve de ných príkla dov je zrejmé, že predložka na vy po ve dá o èa so vej plat nos ti ve ci, uda losti. Vý raz, kto rý uvádza predložka na je urèu jú ci vo vza hu k nadra de né mu substantí vu, v na šom prí pa de spo je nie na ce lý me siac bližšie špe ci fi ku je nadra de né substantí vum zá so by; na pol ro ka bližšie ur èu je uèi vo; na prázd ni ny bližšie ur èu je pro gram. Funkciu bližšie ho urèe nia èi presnejšej špe ci - fi ká cie mož no do ká za transformá ciou predložko vé ho spo je nia na rovnoznaèné prí - davné me no (adjektí vum), kto ré má vetnoèlensky funkciu zhodné ho prívlastku (atri bút): ce lo me saèné zá so by, polroèné uèi vo, prázd ni no vý pro gram. ana lo gic ky na ša ve ta má ta kú to správnu po do bu: A to je, vá že ní di vá ci, na dnes všetko.

65 Predložka pre na rozdiel od predložky na indi ku je vý znam urèe nia pre nieko ho/pre nieèo. Napríklad ve èer ní èek pre de ti, pieseò pre Ive tu, no vé ša ty pre dievèa, darèek pre ro di - èov, krmi vo pre psa. Sy no nymne ta ké to spo je - nia syntagmy mož no nahra di da tí vom: darèek pre ro di èov darèek ro di èom, list pre pria te ¾ov list pria te ¾om, krmi vo pre psy krmi vo psom, inštrukcie pre žiakov inštrukcie žiakom. Od vý zna mu predložky tre ba odlí ši vý - znam predpo ny pre. Tá má nieko¾ko význa - mov a mož no prá ve pre to ju nieke dy použí va - me nevhodne. Napriek opa ko va ným vý hra - dám ja zy ko vedcov sa stre tá va me so spo je ním: Mô žem prehlá si, že s tým ne mám niè spo - loèné. Na lis ti nu, kto rú úradne ove rí no társky úrad, pí še me: Èestne prehla su jem, že ten to po - ze mok uží va na ša ro di na už de sa ro kov. Neuve do mu je me si, že ako oso ba mô že me nieèo vyhlá si, t. j. tvrdi. Správne sú formu lá cie: Mô žem vyhlá si, že s tým ne mám niè spo - loèné. Èestne vyhla su jem, že ten to po ze mok uží va na ša ro di na už de sa ro kov. Pri márny vý - znam predpo ny pre je pre niknú niekam, napr. prestre li pancier, prevàta dosku, pre de ra - vi lát ku. Ïalším jej význa mom je vy jadre nie in ten zi ty de ja pri slo ve sách. Ve¾ká miera de ja je po ci o va ná napríklad v týchto slo ve sách: prekri èa, pre bi (silnejší pre bil slabšie ho), prehla so va (koalí cia prehla so va la opo zí ciu), pre - po ti, prepla ti. Slo ve so prepla ti v kontexte vy - jadre nia in ten zi ty de ja zna me ná zapla ti viac ako je bežné. Popri tom to význa me má však ešte ïalší vý znam, a to zapla ti istú su mu do - da toène, následne po predlo že ní potrebných dokla dov, napr.: prepla ti ces tov né, prepla ti vstu pen ku do di vad la. Z viace rých význa mov predpo ny pre tre ba spo me nú tie, kto ré nám ne ro bia väèšie pro blé my a použí va me ich správne: pre lia z jed nej ná do by do inej, pre lia sa cez okraj (rieka sa pre lia la cez hrádzu, po lievka sa pre lia la cez okraj ta nie ra), pre èerpa (ob sah cis ter ny do inej cis ter ny), pre èerpa po vo le ný li mit (prekro - èi li mit). Pripra vu je: Zu za na Ko vá èo vá Ma lým tigrom a ich ve¾kým ro di èom Do slo ven ských kín mieri no vý èes ko slo ven - sko ne mecký kopro dukèný film s názvom mod rý ti - ger. Snímka ur èe ná všetkým ma lým tigrom a ich ve¾kým ro di èom oslo ví di vá kov najmä ani má cia mi, na kto rých pra co val ce lý tím slo ven ských tvorcov. ani mo va né èasti sním ky, kto ré ako by detskou ru - kou do kres lil pro fe sio nálny tím tvorcov, vznik li pod ve de ním mi cha la Strussa. Ten to re ži sér má za se bou množstvo krátkych ani mo va ných filmov, ale aj ce lo - ve èerné sním ky Sle pé lás ky ale bo Osadné. mod rý ti ger je do bro druž ný, ma gic ký a hu mor - ný ro din ný prí beh, kto rý detské ho di vá ka vtiahne do sve ta fantá zie. Do sta rej za budnu tej bo ta nickej záhra dy, kto rá je ukry tá uprostred hluè né ho, rýchlo sa me nia ce ho mesta. Na tom to rajskom ostro ve ži je v záhradnom domèe ku de väroèná Jo han ka so svo jou prísnou mat kou, správcom kytkom a je ho sy nom ma tyá šom. Jo han ka je ma lé, tro chu rozstra pa te né a smiešne ob le èe né dievèa. Ra da si èí ta, vy mýš¾a a fan - ta zí ru je. Svo jim ro vesní kom je pre to na posmech a v ško le ju pre jej odlišnos ne ma jú ra di. Pod la vi cou si èí ta do bro druž né kni hy a brá ni sa vy mýš¾a ním ne vin - ných klamstiev vti pov, kto ré si po tom kres lí do svojho denní ka. Spo lu s ma tyá šom sa stre tá va jú v je ho výskumnom la bo ra tó riu a sní va jú detské sny. mestu však vlád ne mla dý, ambi ciózny sta ros ta Rýp, kto rý de om v ško le predsta ví no vý plán. Chce zbú ra sta ré mesto s bo ta nickou záhra dou a na jej mieste posta vi mo derné zá bav né cent rum. Do prí be hu však za - siahne mod rý ti ger a za ène ro bi zá zra ky. Prá ca ani má to rov je ve¾kým prí no som fil mu a ro bí ho je di neè ným. Zá ro veò je dô ka zom, že i na Slo ven sku, napriek menšie mu po è tu pô vodnej tvor - by, exis tu je kva litná filmárska základòa pro fe sio ná - lov. Zdroj: Eva Ga žo vá, PR ma na žérka fil mu 67

66 OD VÁS K NÁM Za ta jomstva mi ves mí ru Exkurzia do pla ne tá ria Slo ven ské ho tech nic ké ho mú zea v na šom meste ne po chybne zosta ne pre de ti mš na Je ni sejskej ul. v ko ši ciach hlbo kým zá žitkom i prí - jemnou spo mienkou. Cie ¾om bo lo priblí ži de om na ele men tárnej úrov ni predsta vy o Slnku, Ze mi, me sia ci a hviezdach v sú la de s cie¾mi uèebných osnov a ŠVP is- CED 0. Už pred návšte vou de ti vopred dis ku to va li na té mu ¼u dia a hviezdy, pri èom verbálne vy jadro va li svo je vlast né predsta vy. Nuž a po nú ka ný astro program STm bol vý znam ným uèeb ným zdro jom na pozná va nie prí rodných zá ko ni tos tí ves mí ru. V pre mie ta cej kru ho - vej miestnosti pla ne tá ria de ti za ži vé ho pú ta vé ho vý kla - du te ty sprie vodky ne zhliadli mo dernú vi deopro jekciu. Ne bo lo snáï je di né ho po zo ro va te ¾a, kto ré ho by ne - fasci no va la hviezdna ob lo ha, vy èa ro va ná di gi tálnou techno ló giou. Všetci žas li nad krá sou no ci, kto rá sa nám obja vi la nad hla va mi. Zisti li sme vše li èo no vé o pla né tach slneènej sústa vy, o súhvez diach, kto ré mô že - me vi die na na šej noè nej oblo he v rôznych roèných obdo biach. De ti si moh li spresni svo je predsta vy o po hy - be vesmírnych te lies, konfronto va virtuálny a reálny svet. Dozve de li sa zaují ma vosti o hvez dár skych ïa le - koh¾a doch, ko mé tach, zve rokru hu a my to lo gických prí - be hoch hrdi nov, kto rých obraz ce zlo že né z hviezd mô - že me nájs na aktuálnej oblo he. Návšte va hvezdárne de ti na to¾ko za uja la, že na vesmírne té my dis ku to va li aj po návra te do škôlky. Da li sme im ešte priestor, aby svo je po znat ky a zá žit ky vy jadri li vo vý tvar ných prá cach (na ob ráz ku prá ca Ninky Vargo vej). Viera Py te lo vá, uèi te¾ka MŠ Je ni sejská, Ko ši ce 68 V rám ci spo lu prá ce s miestnou SZUŠ uspo ria da la na ša ZŠ s MŠ v Pra kovciach v okre se Gelni ca v priesto roch tejto ume leckej ško ly kon cert de tí z ma terskej ško ly, kto ré navšte vu jú hu dobno po hy bo vý od bor a hru na zobco vej flau te pod ve de ním au tor ky tohto príspevku. Text a fo to: Bc. Blanka Se ma no vá Ško lá ci rozžia ri li šastím tvá re starkých Žiaci ZŠ v marce lo vej v okre se ko már no vy - uži li me siac úcty k star ším k uspo ria da niu mi lej slávnostnej be siedky, na kto rú po zva li okrem svo - jich sta rých ro di èov aj ba biè ky a de duškov z miestne ho klu bu dô chodcov. De ti niž ších roèní kov pripra vi li na znak vïa ky a úcty pro gram pl ný piesní, básni èiek a tancov s po ïa ko va ním za lás ku a sta - rostli vos. Pri sle do va ní pro gra mu sa tvá re starkých rozžia ri li šastím i úsme vom a úsi lie úèinku jú cich odme ni li dlhotrva jú cim potleskom i pl nou taš kou slad kos tí. Bozky, obja tia ma lých a vlastno ruène vy - ro be né drob né darèe ky, kto ré od nich do sta li, vtisli do ne jedné ho oka dospe lých sl ziè ku pri poh¾a de na šast né a usmia te tvá re drobcov. Po kultúrnom progra me nasle do va lo mi lé pozva nie na prehliadku ško ly. De ti s hrdosou po uka zo va li svo ju ško lu, vy -

67 zdo be né trie dy i la vi ce v kto rých se dia po èas vyuèo - va nia. Po chvá li li sa aj svo ji mi kres ba mi a obrázka - mi, kto ré vytvo ri li na ho di nách výtvarnej vý cho vy. Na hos tí po tom èa ka lo ma lé obèerstve nie, kto ré pripra vi li staršie žiaèky z do má cich su ro vín, kto ré de ti pri niesli. Starkí sa po ïa ko va li všetkým de om i pa ni uèi te¾kám za spestre nie jedné ho z dní je se ne ich ži vo ta a prí jemne strá ve né chví le v mi lej spo - loènosti a vy jadri li ná dej, že sa tak to bu dú môc stretnú aj na bu dú ci rok. Mgr. Alžbe ta Kollá ri ko vá, ZŠ Marce lo vá Prvá ci v žiackej cho deckej li ge Žiaci 1. roèní ka škol ské ho klu bu pri ZŠ SSV v Banskej By stri ci štarto va li po pr vý raz v žiackej cho deckej li ge. ko nal sa už 5. roè ník tejto sú a že, kto rú or ga ni zu je mesto Ban ská Bys tri ca, športo vé gym ná zi um a mestské športo vé klu by Duk la a ak UmB a ve die ju slávny tré ner Ju raj Benèík. De ti sa na li gu ve¾mi te ši li a zodpo vedne pripra vo va li, veï ako všetci vieme, najažšie je zvládnu tech ni ku atle tickej chôdze. Zákla dom je oby èajná chôdza, a za èia toèník má jedno du cho len pri rodze ne a ako len rýchlo vie cho di. Z oby èajnej chôdze zvy šu je tem po, až k po ci tu, že rýchlejšie sa už ís ne dá. a to ostatné po tom je ná cvik tech ni ky po hy bov rúk a nôh, èo nám pri sle do va ní atle tic - kých pre no sov v te le ví zii pri pa dá dos ko mic ky. Z pr vé ho ko la ma li žiaci úžas né zá žit ky. Plá - nu jú sa v techni ke chôdze ešte zdo ko na ¾o va, aby bo li rých lejší a do siahli lepšie èa sy. Dú fa me, že im to to nadše nie vy dr ží a tré ne ri, aký mi sú skú se ní a úspešní pá ni Ju raj a Ro man Benèí kovci, v žiackej cho deckej li gy v nich obja via no vé ta len ty. Mgr. Zu za na Mly nárèi ko vá za ŠKD pri ZŠ SSV, Ban ská Bys tri ca Knižné no vin ky z Vy da va te¾stva Prí ro da Najmilšie zvie ratká Le po re lá pre de ti od 3 ro kov Bodrí ko vé dobrodružstvá Murko ide do sve ta Pejko po má ha ka ma rá tom For mát: 145 x 185 mm, roz sah: 10 stra no vé le po re lo V t i p n é prí be hy mi - ni rozprá voè - ky s ob¾ú be - ný mi zvie - ratka mi si mô žu de ti vzia do postie¾ky, na pre chádzku ale bo návšte - vu k babke a dedko vi. Ne - po sedný psík Bodrík h¾a dá na gazdovskom dvo re aj pri ryb ní ku k a m a r á t o v na hra nie, odvážny ko - cú rik murko ide na sku sy do sve ta a ž r i e b ä t k o Pej ko hneï od na ro de nia chce všetkým p o m á h a. Zvie ratká si de ti urèi te ob¾ú bia a bu dú s ni mi stá le! ro da.sk 69

68 70 PREČÍTALI SME S no vou uèi te¾kou no vý za èia tok V po lo vi ci škol ské ho ro ku sa de ti už dobre pozna jú, do ká žu sa spo loène hra i pra co va, te - šia sa na ob¾ú be né ak ti vi ty. a na raz zistia, že im najmilšia pa ni uèi te¾ka od chá dza. Bu de ve die tá no vá tiež tak pekne spie va? Èí ta nám rozpráv - ky? Bu de sa s na mi smia? Ne zná ma oso ba vná ša do detské ho sve ta oba vu z ïalšej adaptá cie. Pre pre vádzku ma terskej ško ly je sa mo zrej - me ideálne, ak sa uèi te¾ky vy me nia pred za èiat - kom šk. ro ka. Bez prob lé mov sa to dá za ria di pri plá no va ných odcho doch do dô chodku ale bo na ma terskú, ži vot však pri ná ša rad si tuá cií, keï je na plá no va nie už nesko ro. Po kia¾ mô že me vý - me nu naplá no va s istým predsti hom, je dob ré pripra vi de ti na no vú si tuá ciu tak, že po ur èi tý èas sa pô so be nie no vej uèi te¾ky v trie de pre lí na s do bou, kým je s demi ešte tá pô vodná, s kto rou už de ti nadvia za li dob rý vzah, odpo rú èa psy - cho lo gièka Iva na Ha lí ko vá. Najmä pre menšie a psy chic ky ešte krehké, plaèli vejšie de ti zna me ná ta ký to sú beh uèi te liek väèšiu isto tu do najbliž - ších dní. ak obe uèi te¾ky da jú de om na ja vo, že vzá jomne vy chádza jú, de ti po tom ove ¾a ¾ahšie príjmu èlo ve ka, kto ré ho má ra da ich ob¾ú be ná uèi te¾ka. k utvá ra niu vzá jomných vza hov v trie de znaène prispie va i know how uèi te¾ky, kto rá s demi prešla od za èiatku adaptaèným pro ce som. Vie, kto ré diea si na škôlku zvyk lo bez prob lé - mov, kto ré na opak má ešte vždy sl zy na kra jíè - ku Už pre to by mal ná stup no vej uèi te¾ky pre - bie ha v úzkej sú èinnosti s odchádza jú cou, kto rá trie du po zná. Po va žu jem za dô le ži té vytvo ri priestor i klí mu na odovzdá va nie informá cií o de och. Najmä o tých, kto ré nastú pi li iba ne dáv - no ale bo sú nieèím ná pad né, napr. si vy ža du jú indi vi duálnu po zornos, pozna me ná va Ha lí ko - vá. Svo je po znat ky o de och by ma la odovzda odchádza jú ca uèi te¾ka, v úzkom kontakte by však ma li zosta pre dovšetkým tie, kto ré pokra èu jú ïa lej spo loène. Informa to rium 3 8, 19, 2012, è. 1 Z KÚTOV DOMOVINY Informácie z regiónov: P&P Publishing S po¾ský mi su sedmi sú až s ná me tom kro jov Po¾ské mesto Rzeszów v spo lu prá ci so sa mo sprá vou Vra no va nad Top¾ou vy pí sa li pre de ti a ško lá kov z Pre šov - ské ho kra ja medzi ná rodnú výtvarnú sú až s názvom Na ši su se dia. Hlavným ná me tom sú ažných prác sú tra dièné ¾u do vé kro je. Vý tvar né diela zho to ve - né žiakmi tak zva nou plo chou tech ni - kou ma liarstvo, kres ba, gra fi ka, ume - lecká tka ni na èi ko láž by ne ma li pre - siahnu rozme ry 70 x 100. kaž dá základná a stredná ško la mô že pre zento - va zruènos svo jich najlepších výtvarní kov ma xi málne 10 prá ca mi v rám ci kaž dej z troch ve ko vých ka te gó rií sú a - že. Ako zaobchádza so zá bav nou py ro techni kou Vý chovno vzde lá va ciu inštruktáž s názvom Správna ma ni pu lá cia s py ro - techni kou uspo ria dal mestský úrad v Parti zánskom pre žiakov mestských ZŠ. Py ro tech ni ci žiakov uèi li bezpeène ma ni pu lo va s do stup nou py ro techni - kou, ako kla sic ké pe tardy, ra ket ky a rímske svie ce, a vysvet¾o va li, ako s òou správne zaobchádza a na èo všetko si pri tom tre ba dá va po zor. Cie¾om or - ga ni zá to rov, mesta s kraj ským a ok - resným riadi te¾stvom Po li cajné ho zbo - ru, je zní ži vý skyt úra zov spo je ných s nesprávnym zaobchádza ním so zá bav - nou py ro techni kou a tiež de ti pouèi, ako ju správne použí va. Fa šiango vý ples ba ti zovských škôlka rov De ti z mš v Ba ti zovciach, okres Po prad, ab sol vo va li svoj pr vý tra dièný

69 ¾u do vý fa šiango vý ples. Pa ni uèi te¾ky ich i se ba obliekli do kro jov, kto ré po dlhom èa se oprá ši li oby va te lia ob ce, a pripra vi li s ni mi pro gram. V òom stvárni li tra dièné ba ti zov - ské zvy ky, ako napríklad prí - chod sla me ná ka, bru chá èa, te - tiek a sestri èiek, kto ré cho dia po de di ne a zhá òa jú va jíè ka, klo bás ky, sla ninky a všetko, èo im ¾u dia da jú, po tom zje dia. Je to spo je né s bu ja rou zá ba vou a sprie vo dom po de di ne. Na ša škôlka je ty pic ká tým, že za cho - vá va me ¾u do vé zvy ky a tra dí cie, na ši predko via ma li prekrásny vzah k prí ro de, a to všetko je spo je né s re gio nálnou vý cho - vou, uviedla riadi te¾ka mš So - òa Cha lá so vá. Bájky pod¾a Jo ná ša Zá borské ho Bájky pod¾a Jo ná ša Zá - borské ho bo li hlavnou té mou li te rárno výt varnej sú a že, kto - rú pre žiakov základných škôl v okre soch mar tin a Turèianske Tep li ce vy hlá si lo Turèian ske kultúrne stre disko v mar ti ne. V ka te gó riách vý tvar ných prác pre žiakov všetkých roèní kov ZŠ bo lo mo tí vom stvárne nie niekto rej z bá jok J. Zá borské ho pod¾a vlastných predstáv. V ka - te gó rii vlastná bájka a esej pre žia kov 5. až 9. roèní ka ZŠ išlo o tvor bu vlastnej bájky a ese je na mo tí vy niekto rej zo Zá borské - ho bá jok. Li te rárno výtvarnú sú až vy hodno ti li v Turèianskej knižni ci, kde oce ni li auto rov a vy sta vi li ich diela. KALENDÁRIUM MA REC v moskve zomrel vý znam ný rus ký ro man tic ký spi so va te¾ a básnik Ni ko laj Vi si lie viè Go go¾, hlavný predsta vi te¾ rus ké ho kri tic - ké ho realizmu. Z diela: Re ví zor, Màtve du še. Na ro dil sa v ukra - jinskom So ro èinci. 8. ma rec Medzi ná rodný deò žien v Bra tisla ve zomrel spi so va te¾ a básnik ¼u do Ondre jov, au tor ro má nov Zboj - nícka mla dos a Jerguš La pin. Na ro - dil sa v chorvátskom Slanji v Nitrianskej Stre de sa na - ro dil uèi te¾, vy da va te¾ a kníhtla - èiar Ján Be žo. Bol auto rom 15 uèebníc pre ná rodné ško ly, je ho Si lozpyt èi li fy zi ka pre ná rodné ško - ly (1871) patrí k najvýznamnejším slo ven ským uèebni ciam. Vy dá val aj Knižni - cu zá bav né ho a uži toèné ho èí ta nia a edí ciu Di va delné hry pre mlá dež. Zomrel v Se ni ci vo Weima re zomrel ne - mecký básnik a mysli te¾ Jo hann Wolf gang Goet he. Z diela: Faust, Utrpe nie mla dé ho Werthe ra. Na ro - dil sa vo Frankfurte n. m v Nivni ci sa na ro dil pe da - góg, ja zy ko ve dec, prí ro do ve dec a hu ma nis ta Jan Amos Ko men ský, uèi te¾ ná ro dov. Deò je ho na ro de - nia je medzi ná rodným Dòom uèi - te ¾ov zomrel ne mecký spi so va te¾ Karl May, au tor slávnych prí be - hov mayo viek o indiánskom ná èel ní ko vi Winne touo vi a Old Shatterhando vi. 71

70 Z KÚTOV DOMOVINY Informácie z regiónov: P&P Publishing Bo le šovskú te locvièòu sta va li 15 ro kov Ško la v ob ci Bo le šov v Ilavskom okre se sa po 52 ro koch existencie do èka - la te locviène, kto rej vý stav ba tr va la neuve ri te¾ných 15 ro kov. Pro jek ty na jej vý - stav bu vznik li ešte pred nežnou re vo lú - ciou, do kon èi li ju však až po piatich vo - lebných obdo biach. Viac ako 270 ško lá - kom sa tak skon èi lo de saro èia trva jú ce pro vi zó rium na ho di nách te lesnej vý - cho vy. Je di né, èo sa zme ni lo, že de ti išli do - mov s vý pi som na oby èajnom kance - lárskom pa pie ri, po do tkla s tým, že ško la tak ne mu sí objedná va to¾ko vysvedèe ní ako predtým. Zimný Sporttu be.day predåži li do marca Zimná sú až s názvom Sporttu - be.day, kto rou chcú orga ni zá to ri Bra ti - slav ský sa mosprávny kraj a Obèianske zdru že nie pre zdra vie na šich de tí mo ti - vo va de ti k športu, predåži li do 15. marca. Pod¾a orga ni zá to rov pre mi mo - riadne chlad né po èa sie nechcú de ti a mlá dež nú ti, aby trá vi li chví le vonku. Sú až pre ško ly, škol ské za ria de nia a CVÈ v hlavnom meste a v Bra tislavskom kra ji má za cie¾ pro pa go va šport a aktívny po hyb a pri tiahnu de ti k pra vi - del né mu športo va niu ako alterna tí ve pro ti zá vislostiam a pa sívnej zá ba ve pri po èí ta èoch. Fo to: TASR Ško la vy da la len jed no vysvedèe nie Vý pis kla si fi ká cie prospe chu a sprá - va nia si na miesto kla sic ké ho vysvedèe - nia prebra lo aj 180 de tí z K¾a kovskej do - li ny, kto ré navšte vu jú ZŠ v Župko ve. Žiados o vy da nie kla sic ké ho vysvedèe - nia, kto rú mô že kaž dý ro diè po da, ma la ško la len jed nu. Mi nis ter stvo školstva umož ni lo kaž dé mu zá konné mu zástupco vi, že si mo hol pí somne po žia da o vy - da nie vysvedèe nia za pr vý polrok. U nás to spra vi la jed na ma miè ka piataèky. Tá - to žiaèka do sta la vý pis a aj kla sic ké vysvedèe nie, uviedla riadi te¾ka ško ly Ive ta To má šo vá. Za ve de nie vý pi su ve¾ké zme ny na ško lu pod¾a nej nepri nieslo. 72 Hu sy a kaèky sa z na šich de dín vy tra ti - li, predsa len v Streène je ešte pár ro dín, kde hu sy cho va jú. V ob ci sa roz hod li obno vi tra dí ciu pá ra nia pe ria. V kú delnej izbe sa stre tá va oko lo 15 žien a de tí a po ve - èe roch pá ra jú. Po èas pá ra èiek im prišli troš ku po môc aj dievèa tá z folklórne ho sú bo ru Há jovèek, kto ré ne za budli do nies aj har mo ni ku. Fo to: TASR

71 vý poèto vú tech ni ku. ZŠ s mš v ¼u bo tí - ne, okres Sta rá ¼u bovòa a ZŠ s mš v kri va noch, okres Sa bi nov do sta li pä po èí ta èov vrá ta ne LCD mo ni to ra, klá - ves ni ce a my ši. Sú plne funkèné, ale už nespåòa li tech nic ké po žia davky TÚ SR. Úrad sa tak to sna ží pri spie k po èí - ta èo vé mu vy ba ve niu škôl, kto ré o vy ra - de né po èí ta èe pre ja via záu jem. Zrekonštruovanú ZŠ Ivana Krasku v Trebišove navštevuje viac ako 700 žiakov, všetci sú rómskeho pôvodu z blízkej osady. V škole sa vyučuje v dvojzmennej prevádzke. Počas rekonštrukcie bolo pot rebné nájsť vhodné náhradné priestory na výučbu, preto ročníky 5. až 9. umiestnili do budovy mesta po bývalom CVČ pri Vlastivednom múzeu. Foto: TASR Noc v ško le s vodným vtáctvom Po zo ro va nie vodné ho vtáctva na Hro ne ako aj be se da o ži vo te noèných ži vo èí chov bo lo náplòou pre mié ro vé - ho po du ja tia Noc v ško le v ZŠ na Hrn - èiar skej uli ci vo Zvo le ne. Tre tia ci po - mo cou noèné ho vi de nia po zo ro va li ako sa sprá va vod né vtáctvo a ži vo èí - chy. Pre važná èas ve¾kej noè nej hry sa odohrá va la v areá li ško ly, kde de ti h¾a - da li dobre ukry té indí cie. Hra vy vr cho - li la úlo ha mi, v kto rých de ti ma li zís ka - né indí cie rozšif ro va a poskla da taj - nièku s názvom ta jomné ho noèné ho ži - vo èí cha. Ne chý ba lo ani množstvo ïal - ších eko hier, noèné korèu ¾o va nie a nieèo na dobrú noc. Te le ko mu ni kaèný úrad da ro val ško lám po èí ta èe Dvom základným ško lám na vý - chod nom Slo ven sku da ro val Te le ko - mu ni kaè ný úrad SR vy ra de nú funkènú Sú až pro zai kov O ce nu Do mi ni ka Ta tar ku Ju bi lejný de sia ty roè ník ce loslo - venskej li te rárnej sú a že O ce nu Do - mi ni ka Ta tar ku vy hlá si la ZŠ jeho mena v ro disku spi so va te ¾a, ob ci Plev ník Drie no vé v Po važsko bys tric kom okre - se v spo lu prá ci s Po važským osve to vým stre diskom v Po važskej By stri ci. V ka - te gó rii žiakov roèní kov ZŠ mô žu auto ri pí sa na ¾u bo vo¾nú té mu pro - zaic ké dielo roz sa hu ma xi málne dve stra ny for má tu a4. Té ma je ¾u bo vo¾ná, podmienkou je, že ma lí spi so va te lia do teraz knižne ne publi ko va li žiadne dielo. Prá ce tre ba po sie la na ad re su ZŠ najneskôr do 11. má ja, vy hod no tí ich od bor ná po ro ta a najlepších oce nia 25. má ja v obecnom kultúrnom do me. Ener ge ti ka 2012 s ná vo dom šetre nia ener gií Už po šiestykrát vy hlá si la spo loè - nos Vý cho doslo venská ener ge ti ka a. s. tvo ri vú sú až Ener ge ti ka Je ur èe ná žiakom základných škôl Pre - šov ské ho a ko šic ké ho kra ja, kto rí v rám ci za da ných úloh zvláš pre 1.. a 2. stu peò ZŠ, mô žu uká za vý tvar né a li te rárne na da nie. VSE odme ní najlepších auto rov atraktívnou elek tro ni - kou a ich ško ly fi nanèným príspevkom. Úlo hou žiakov najnižších roèní - kov bu de vytvo ri reklamný pla gát for má tu a3, kto rý bu de na vádza na šetre nie energia mi. Po vin nou sú èas - ou je reklamný slo gan. 73