Meštiansky dom v Bratislave v druhej polovine 13. storočia

Transkript

1 Meštiansky dom v Bratislave v druhej polovine 13. storočia Viktor Ferus Peter Baxa Burgher house in Bratislava (Pressburg) in the second half of the 13 th century The study aims at the definition of a new type of burgher house in Bratislava in the second half of the 13 th century on the basis of long-term systematic building-historical and archaeological research in which the authors have been engaged since the late 1980s. In their opinion this burgher house is the basic type of early Gothic house with characteristic vertical separation of the economic (ground floor) and housing functions. In historical context it appears to be a type bound to the transformation of the extramural settlement of Bratislava castle into an early Gothic extramural town with masonry fortifications. The quantity of the objects identified and their homogeneity makes it possible to present a hypothesis about a direct connection to the colonisation wave as part of the overall historical situation in Hungary and in Central Europe in the mid-13 th century. Mesto ako administratívno-správna inštitúcia s hospodársko-sociálnou funkciou vzniká v Uhorsku v poslednej tretine 12. storočia. Hlavná fáza tejto reformy prebehla v 13. storočí, najmä v čase vlády Belu IV. Bratislavský hrad s podhradím prešli po tatárskom vpáde r zásadnými spoločenskými, právnymi a stavebnými premenami, ktorých výsledkom bol vznik nového urbanistického celku Podhradného mesta. Starý hrad bol radikálne prestavaný. Na jeho akropole bol postavený opevnený areál s obytnou a obrannou vežou, staršie vonkajšie opevnenie bolo spevnené kamenným múrom a hranolovými vežami (Baxa Ferus 1991). Obr. 1 Bratislava v druhej polovine 13. storočia. Čierna dvojpriestorové a trojpriestorové domy. Sivá ostatné objekty. Bývalé románske Podhradie Bratislavského hradu je obohnané novým kamenným hradbovým múrom s ochodzou, hranolovými vežami a s dvomi bránami. Vstup do bývalého Podhradia zo západu chránila Vodná veža s novovybudovanou oktogonálnou vežou jako súčasť opevnenia (Baxa Ferus 1986; Baxa Ferus 1991). Spojenie hradu a Podhradného mesta do jedného fortifikačného celku premenilo Bratislavu na obdobie 50 rokov na najvýznamnejšiu kráľovskú pevnosť v juhozápadnom uhorskom pohraničí. Logickým sprievodným znakom formovania Podhradného mesta bola stabilizácia mestského pôdorysu, komunikačnej siete a vznik novej zástavby. Základ bratislavskej uličnej siete tvoril ťah od prechodu cez Dunaj s historickou vidlicou ciest na Moravu a na Trnavu. Kým západná časť Podhradného mesta prakticky prevzala staršiu uličnú sieť románskeho Podhradia Bratislavského hradu, v jeho južnej a východnej časťi došlo po vytýčení mestských hradieb k rozsiahym terénnym úpravám okraja dunajskej nivy (obr. 1). A hrad B Vodná veža C kostol najsv. Spasiteľa D kostol sv. Mikuláša E kostol a kláštor františkánov F kostol sv. Vavrinca G kostol sv. Michala (hypoteticky) H Michalská brána mestského opevnenia I Vavrinecká brána mestského opevnenia J Baxova veža mestského opevnenia K dom s vežou (dom richtára Jakuba) L Judenhof M Horné námestie 1 Františkánska ul. č. 3 2 Uršulínska ul. č. 9 3 Michalská 4 Prepoštská 11 5 Kapitulská 18 6 Klariská ul. č Klariská ul. č Ventúrska ul. č Panská ul. č Panská ul. č Panská ul. č. 24, Františkánske nám. č Dibrovo námestie č Michalská 12 88

2 Viktor Ferus Peter Baxa Meštiansky dom v Bratislave v druhej polovine 13. storočia Meštiansku architektúru Podhradného mesta charakterizuje spojenie tradičných typov s novými, ktoré priniesli noví obyvatelia hostia. Starý domáci typ domu reprezentujú jedno- a dvojpriestorové objekty s drevenými stenami zrubovej konštrukcie na kamennej podmurovke a jednopriestorové domy vymurované z miestneho lomového kameňa. Za najhonosnejší typ meštianskeho domu druhej pol. 13. stor. v Bratislave možno považovať dom s vežou s dvorovým poschodovým krídlom (respektíve krídlami). Tieto objekty sa koncentrujú predovšetkým v priestore Hlavného námestia. Pre formovanie uličnej zástavby Podhradného mesta je však určujúci nový typ meštianskeho domu, ktorý má tieto charakteristické črty: 1. Situovaný je vždy pri uličnej čiare. 2. Prvé podlažie je jednopriestorové, druhé podlažie dvojpriestorové. 3. Priečka druhého podlažia je v prvom nesená polkruhovým klenutým pásom. 4. Strop medzi podlažiami je drevený, trámový. 5. Z dispozície je vyčlenená schodišťová prístavba, ktorá kryje vstup do prvého podlažia o jej vrchná časť je podestou pre schodište do druhého podlažia (Ferus Baxa 1991). Objekty sú vždy murované z lomového kameňa, vrátane klenutého pásu. Objekty, ktoré sme zaradili do skúmaného typologického radu, sa nachádzajú v rozličných častiach stredovekého meststského organizmu, preto sa museli prispôsobovať nielen rôznym geomorfologidkým danosťiam, ale aj rôznym urbanistickým súvislosťiam. Spočiatku sme uvažovali o možnosti, že tento stavebný typ používali ekonomicky slabšie vrstvy obyvatel'stva, čo súviselo s tým, že objekty na Prepoštskej ulici č. 11, Františkánskej č. 3 a na Uršulínskej č. 9 sa nachádzajú v okrajových, oblastiach mesta, pri hradbách, kde boli parcely pravdepodobne najlacnejšie. Neskôr pribudli objekty situované na najexponovanejších komunikáciách Panskej, Ventúrskej a Michalskej ulici. Môžeme teda predpokladať, že si ich stavali aj stredné vrstvy obyvatel'ov, zaoberajúce sa nielen remeselnou výrobou, ale aj obchodom. Vzťah domu a parcely vychádzal predovšetkým z veľkosti a tvaru pozemku, ktoré zasa boli podmienené nielen danou terénnou situáciou, ale i finančnými možnosťami majitel'a. Domy vždy stáli na okraji parcely, pri uličnej čiare. Zdanlivú výnimku tvoria objekty na Klariskej ul. č. 10, 12, Nálepkovej ul. č. 16, Ventúrskej ul. č. 10 a Michalskej ul. č. 12. Podl'a nášho názoru situovanie týchto objektov dokazuje, že Klariská ulica, nachádzajúca sa za kláštorem cistercitiek, bola povodne širšia. V prípade Ventúrskej ulice ide o trhovú ulicu, ktorá sa rozširovala smerom k Nálepkovej ulici do trojuholníika. Jej šírku vymedzuje zachytený objekt v uličnej časti domu Ventúrska ul. č. 1 a dom skúmaného typu na Panskej ul. č. 16, ktorý stál na nároží spomenutých ulíc. Vstup na parcelu bol situovaný vedľa objektu. Situáciu domu na Michalskej ulici nie je možné interpretovať, nakoľko je zatiaľ jediným objektom v tejto časti mesta. Významná je koncentrácia objektov v priestore južnej časti Uršulínskej ulice. Táto situácia by mohla indikovať vytýčenie a vznik ulice v druhej polovine 13. storočia v súvislosti s výstavbou hradieb, ktoré rešpektuje. V žiadnom z doteraz zistených objektov sme sa nestretli s murovaným parcelačným múrom, preto predpokladáme, že parcela bola ohradená dreveným plotom. Pravidlo o situovaní stredovekého domu dlhšou osou k uličnej čiare nie je možné akceptovať. Zistili sme výskyt oboch variant, ktoré sa používali podl'a konkrétnych situácií v rámci parcelácie blokov. Doteraz sa nepodarilo zachytiť situáciu povodného vertikálneho ukončenia objektov. Vzhl'adom na konštrukčný systém a spôsob založenia predpokladáme, že boli vo väčšine prípadov dvojpodlažné, s čiastočne zapusteným prvým podlažím. Dispozičné členenie objektu vyjadruje snahu o funkčné separovanie jednotlivých podlaží. Prvé podlažie bolo prístupné zvonku vstupnými otvormi, ktoré sa nachádzali na strane obrátenej dovnútra parcely. V niektorých prípadoch (Panská ul. č. 16, Františkánska ul. č. 3, Uršulínska ul. č. 6, Panská 24) jednoznačne existovali aj vstupy priamo z ulice, čo súviselo s obchodnou činnosťou. Prvé podlažie slúžilo len pre obchodné, skladovacie a výrobné účely. Vstup bol zvonka krytý schodišťovou prístavbou, o ktorú sa opieralo drevené schodisko do druhého podlažia. Takéto vyčlenenie vertikálnej komunikácie svedčí o výraznej tendencii jasne vymedziť jednotlivé funkcie v interiéri, o snahe dokonale využiť priestorovú kapacitu, a to i na úkor určitých prevádzkových a stavebných komplikácií. V prípade Prepoštskej ul. č. 11 je dokázané, že schodisková prístavba pokračovala aj v druhom podlaží a vytvárala tak malú vstupnú predsieň. Dvojpriestorové druhé podlažie sa delilo na sieň, v ktorej sa nachádzal vstupný otvor, a izbu. Jeho priečka bola v spodnom podlaží nesená klenutým pásom, ktorý buď prebiehal až po podlahu, alebo vybiehal priamo z obvodových múrov. V žiadnom prípade sme nezachytili pôvodný otvor v priečke. Zatial' predpokladáme, že v objektoch, kde bol vstup z exteriéru situovaný na kratšej strane, sa nachádzal oproti nemu. Pri vstupe z dlhšej strany sa otvor nachádzal pravdepodobne pri hlavnom vstupe. Okenné otvory bývali najviac zosiahnuté mladšími stavebnými úpravami. Len v prípade Prepoštskej ul. č. 11 poznáme v plnom rozsahu malé vetracie okienka prvého podlažia s jednoduchou, šikmo uloženou kamennou šambránou s drážkou pre okenicu. V iných prípadoch sa nám zachovali len fragmenty ostení. Okenné otvory neboli zásadne umiestňované do susednej parcely, čo nám umožnilo spätne rekonštruovať situovanie vstupu na parcelu. Jediné povodné okno (jeho časť) v druhom podlaží sme odkryli na Uršulínskej ulici č. 9. Bolo situované dovnútra parcely. Malo rovné ostenie a malú výšku. Jeho preklad tvorila drevená doska, preto usudzujeme, že bolo pomerne úzke, inak by bolo nutné vymurovať záklenok. Jediným architektonicky náročnejším a datovateľným detailom v povôdnej situácii je portál s hrotitým ukončením na Panskej ul. č. 16 (obr. 17). Architektonická úroveň objektov mohla oscilovať medzi jednoduchou utilitárnosťou a dobovou výpravnosťou bez výraznej zmeny v dispozičnom riešení hmotovej skladby. Všetky domy boli zásadne plochostropé mali jednoduchý trámový strop. V prípade domu Michalská ul. č. 12 boli stropné trámy uložené na priebežný prístenný trám osadený volne na kamenných konzolách (obr. 30). Podľa množstva nálezov pálenej krytiny predpokladáme, že už v 13. storočí mali niektoré domy pálenú krytinu. Z doteraz zistených nálezov usudzujeme, že exteriérové steny domov neboli v pravom slova zmysle omietané. Povrch lomového muriva bol jednoducho upravený roztiahnutím vyhreznutej malty. 89

3 Meštiansky dom v Bratislave v druhej polovine 13. storočia Viktor Ferus Peter Baxa Františkánska ul. č. 3 (obr. 1:1) V rokoch bol na objekte Františkánska ul. č. 3 (obr. 2 7) vykonaný komplexný stavebno-historický výskum, ktorý zachytil dom skúmaného typu v severozápadnom uličnom trakte objektu. Zachoval sa do výšky obidvoch podlaží, situovaný je kolmo k uličnej čiare. Vonkajšie rozmery sú 6,8 12 m. Hrúbka muriva je 80 cm, nosný klenutý pás má hrúbku 55 cm; vstup do prvého podlažia je situovaný v severozápadnom obvodom múre. Z vonkajšej strany bolo odkryté vonkajšie schodisko so stupňami z lomového kameňa. Šírka schodiskovej prístavby je 1,8 m a dĺžka 3 m. V severovýchodnom múre sa zachoval odkladací výklenok (30 40 cm), podobný výklenok sa nachádza aj v interiéri prvého podlažia, vedl'a vstupu. Vstupný otvor má raz zalomené ostenie vymurované z lomového kameňa, bez použitia opracovaných kamenných článkov. Preklad a prah vstupného otvoru boli drevené. V interiéri mal otvor rozmery 1,12 2,10 m. Ďalší vstupný otvor sa nachádzal v uličnom múre a mal šírku 120 cm. Zachovali sa kapsy po uložení drevených stropných trámov, ktoré boli viackrát vymieňané. Ich osová vzdialenosť sa pohybuje od 50 do 70 cm, výška trámov bola 17 cm, šírka cm. V druhom podlaží, vzhl'adom na rozsiahle stavebné úpravy, sa nepodarilo zachytiť pôvodné otvory. Nepredpokladáme situovanie schodiska na dlhšej strane objektu, kde bolo potrebné ponechať priestor pre prejazd do zadnej časti parcely. Murivo objektu je z drobnejšieho lomového kameňa spájaného pevnou svetlou štrkovou maltou. Steny prvého podlažia boli bez povrchovej úpravy, v druhom podlaží sa podarilo zachytiť pôvodnú úpravu malta vyhreznutá zo špár bola pritlačená k lícu muriva bez snahy po vytvorení kompaktej uzavretej plochy. Datovanie objektu bolo vykonané v troch rovinách. Archeologicky je datovaný súborom keramiky zo zásypu schodišťovej prístavby. Ako celok ho možno datovať do 14. storočia. Vzorky pôvodného dreveného prekladu vstupného otvoru prvého podlažia boli datované na základe rádionuklidovej analýzy do 13. storočia. Z hl'adiska stavebno-historického vývoja sa uvedené datovania potvrdili zachytením stavebnej fázy zo 14. storoči, ktorá ruší schodiskovú prístavbu. V severnej stene druhého podlažia miestnosti pri ulici na začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia došlo k odpadnutiu hrubej tehlovej plentáže z 18. storočia. Za ňou sa nachádzala pôvodná priečka s otlačkami dreveného obloženia takzvanej zrubovej izby. Drevená konštrukcia sa skladala z polguláčov (ich viditeľná šírka bola okolo 30 cm), ku ktorým bola primurovaná priečka. Táto situácia spadá do prvej stavebnej etapy. Je to zatiaľ jediný doklad existencie zrubovej izby v Bratislave. Nakoľko objekt Františkánska 3 je v rekonštrukcii, bude najväčšou pravdepodobnosťou možné doskúmať odkrytý nález v potrebnom rozsahu. Obr. 2 Františkánska ul. č. 3, suterén a prízemie, nálezová situácia. 90

4 Viktor Ferus Peter Baxa Meštiansky dom v Bratislave v druhej polovine 13. storočia Obr. 3 Františkánska ul. č. 3, schodisko do I. podlažia, nálezová situácia, pôdorys a rez. Obr. 4 Františkánska ul. č. 3, rekonštrukcia pôdorysu. Obr. 6 Františkánska ul. č. 3, kapsy stropných trámov medzi I. a II. podlažím. Obr. 5 Františkánska ul. č. 3, schodisko do I. podlažia. Obr. 7 Františkánska ul. č. 3, odkladací výklenok v severnej stene I. podlažia, západne od vstupného otvoru. 91

5 Meštiansky dom v Bratislave v druhej polovine 13. storočia Viktor Ferus Peter Baxa Panská ul. č. 24 (obr. 1:11) Dom bol identifikovaný v rámci archeologického výskumu suterénu (obr. 8 10). Nachádza sa na západnej strane parcely. Okrem nosného pásu a výklenku v západnom múre sa v juhovýchodnom rohu zachoval čiastočne porušený zamurovaný vstup z ulice. Je prekrytý mladšou klenbou. V hornej časti je zachovaný fragment kamennej šambrány osadenej do vnútorného líca múru. Jeho zakrivenie naznačuje, že išlo o portál s ukončením v tvare lomeného oblúka. Severná časť objektu je deštruovaná mladšími úpravami. Výsledky archeologického výskumu umožňujú datovať vznik objektu do druhej polovice 13. storočia. Obr. 8 Panská ul. č. 24, suterén, nálezová situácia. Obr. 9 Panská ul. č. 24, suterén, južná stena do ulice so vstupom. Obr. 10 Panská ul. č. 24, suterén, východná stena, spodná časť klenutého pásu priečky. 92

6 Viktor Ferus Peter Baxa Meštiansky dom v Bratislave v druhej polovine 13. storočia Uršulínska ul. č. 9 (obr. 1:2) Obr. 11 Uršulínska ul. č. 9, suterén a prízemie, nálezová situácia. Obr. 12 Uršulínska ul. č. 9, rekonštrukcia, rez a pôdorysy podlaží. Výskum objektu na Uršulínskej ul. č. 9 priniesol doteraz najväčšie množstvo informácií (obr ). V prvom a druhom podlaží bol identifikovaný dom skúmaného typu v celom rozsahu. Predstavuje najstaršiu stavebnú etapu na parcele a jeho vnútorné rozmery cm ho zaraďujú medzi menšie objekty. Časť pôvodného otvoru na prvom podlaží sme zachytili na severnej stene malé okienko so zošikmeným parapetom. Východne od klenutého pásu bol odkrytý múr schodišťovej prístavby. V druhom podlaží bolo zachytené pokračovanie najstaršieho muriva až po úroveň klenieb. Hrúbka nadzemného muriva sa pohybuje od 70 do 80 cm, prvé podlažie bolo zapustené 150 cm do terénu. Klenutý pás niesol priečku hrubú 60 cm. Nad múrom schodišťovej prístavby sme zachytili jedno ostenie vstupného otvoru, v jeho spodnej časti sa zachovali náznaky nadpražia vstupu do prvého podlažia. Stropné trámy mali vel'kosť cm, ich osová vzdialenesť bola 70 cm. Časť vetracieho otvoru sa nachádza v severnom múre ostenia vysokého 80 cm. Jeho parapet i preklad pravdepodobne, tak ako pri vstupnem otvore, tvorili drevené dosky. Ukončenie objektu nebolo možné zistiť. Murivá sú z lomového kameňa strednej vel'kosti spájaného stredne pevnou vápennou maltou so štrkom. Objekt vznikol v druhej polovici 13. storočia a boi súčasťou radovej uličnej zástavby. Obr. 13 Uršulínska ul. č. 9, axonometrická rekonštrukcia. 93

7 Meštiansky dom v Bratislave v druhej polovine 13. storočia Viktor Ferus Peter Baxa Panská ul. č. 16 (obr. 1:9) Obr. 14 Panská ul. č. 16, suterén, nálezová situácia. Objekt na Panskej č. 16 sa vyznačuje niektorými zvláštnosťami (obr ). Je mimoriadne dlhý, vonkajšie rozmery sú 16 6,4 m a je situovaný kolmo k uličnej čiare. V prvom podlaží sa zachovali dva pôvodné vstupné otvory. 145 cm široký otvor je situovaný v uličnom múre. Pri klenutom páse vo východnom múre sa nachádza kamenný portál schodiska ukončený štíhlym hrotitým oblúkom so zošikmenou hranou obrátenou do schodiska. Jeho výška je 170 cm. Schodisko je v hrúbke múru, kvôli ktorému je v tejto časti zosilnený o 50 cm. Vstup z ulice má prah vo výške 130 cm dnešnej podlahy. Prah menšieho portálu schodiska je o 30 cm nižšie. Klenutý pás je široký až 85 cm. V severnom múre, oproti vstupu z ulice sa pravdepodobne nachádzal ďalší vstupný otvor. Jeho kamenný portál bol použitý pri neskorších úpravách. Murivo objektu je v porovnaní s inými masívnejšie, v južnej časti má hrúbku cca 100 cm, v severnej časti východného múru 150 cm. Pre datovanie objektu a jeho rekonštrukciu je doležité, že prah vstupného otvoru sa nachádza takmer v rovnakej nivelete s úrovňou terénu z 13. storočia, ktorá bola zachytená v napojení Panskej a Jiráskovej ulice. Objekt bol zapustený približne cm pod úrovňou terénu. Objekt bol pravdepodobne trojpodlažný, mal tri vstupy. Štruktúra muriva a malta sú podobné s už uvedenými prípadmi. Existencia schodiska v murive je v rámci Bratislavy výnimočná prepojenie podlaží sa odohráva v rámci interiéru pri zachovaní funkčnej samostatnosti jednotlivých podlaží. Obr. 16 Panská ul. č. 16, suterén, východná stena, portál schodiska v hrúbke múru na II. podlažie, zameranie, pohľad a pôdorys. Obr. 15 Panská ul. č. 16, suterén, portál schodiska v hrúbke múru na II. podlažie. 94

8 Viktor Ferus Peter Baxa Meštiansky dom v Bratislave v druhej polovine 13. storočia Obr. 17 Panská ul. č. 16, rekonštrukcia I. podlažia. Obr. 18 Panská ul. č. 16, axonometrická rekonštrukcia. Prepoštská ul. č. 11 (obr. 1:4) Obr. 19 Prepoštská ul. č. 11, suterén a prízemie, nálezová situácia. Dom sa nachádza v tesnej blízkosti západnej časti mestských hradieb vybudovaných po roku Je situovaný na rohu Prepoštskej ulice a hradbovej uličky (obr ). Objekt najstaršej etapy bol zachytený do výšky stropu medzi prvým a druhým podlažím. Vonkajšie rozmery sú 8 15,8 m, v prvom podlaží je hrúbka obvodového muriva 70 cm, šírka klenutého pásu 60 cm. 95

9 Meštiansky dom v Bratislave v druhej polovine 13. storočia Viktor Ferus Peter Baxa Obr. 20 Prepoštská ul. č. 11, suterén, východná stena, vstupný portál do I. podlažia. Obr. 21 Prepoštská ul. č. 11, suterén, východná stena, okienko I. podlažia. Obr. 22 Prepoštská ul. č. 11, axonometrická rekonštrukcia a rekonštrukcia pozdĺžneho rezu. V južnom murive sa nachádzajú tri osvetl'ovacie okienka vetráky so šikmo uloženou kamennou obdĺžnikovou šambránou. Ich svetlosť je cm. Na juhovýchodnom nároží sme identifikovali schodišťovú prístavbu objektu do výšky prvého podlažia. Jej vnútorné rozmery sú 2,6 3,4 m. Dnešný polkruhový kamenný portál s okosením je sekundárne vsadený do staršieho muriva. V prahu sa nachádza sekundárne použité ostenie portálu s okosením. Portál datujeme do prvej tretiny 15. storočia a súvisí s ďalšou stavebnou etapou, v rámci ktorej bolo prebudované druhé podlažie objektu. Vonkajšie rebríkové schodište sa opieralo o sevemý múr schodišťovej prístavby a ústilo do malej predsiene. Samotný vstup do druhého podlažia sa nachádzal nad vstupom do prvého podlažia. Pod úrovňou dnešného druhého podlažia boli pri prebiehajúcich stavebno-realizačných prácach odkryté kapsy trámového stropu. Stropné trámy mali vačšie rozmery (maximálna výška 26,5 cm; maximálna šírka 46 cm) a boli kladené hustejšie vedl'a seba (14 17 cm), čo súvisí s vel'kou šírkou objektu. Murivo, z ktorého je objekt vybudovaný, je z lomového kameňa strednej vel'kosti, spájaného pevnou svetlou štrkovou maltou s vel'kými zrnami nevyhaseného vápna. Interiér prvého podlažia bol neomietaný. Na základe situovania a vzťahu k historickým niveletám, ktoré boli zachytené v hradbovej uličke, datujeme objekt do konca 13. začiatku 14. storočia. 96

10 Viktor Ferus Peter Baxa Meštiansky dom v Bratislave v druhej polovine 13. storočia Kapitulská ul. č. 18 (obr. 1:5) Jeden z mála prípadov zachovaného a zdokumentovaného torza drevenej stavby na kamennej podmurovke slúžiacej spočiatku ako provizórium počas výstavby kamenného domu, neskôr využívanej paralelne s ním pravdepodobne na hospodárske účely (obr ). Vďaka zániku dreveného objektu požiarom, koncom 13., začiatkom 14. storočia, bolo možné zachytiť jeho stavebno-technické detaily. Dvojpriestorový dom bol situovaný kolmo na ulicu so vstupom na dlhšej južnej strane, ktorý má kamenný polkruhový portál so skosením. Obr. 23 Kapitulská ul. č. 18, prízemie, vstupný portál do I. podlažia s čiastočne zachovanými bočnými stenami schodiska. Obr. 24 Kapitulská ul. č. 18, rekonštrukcia situácie počas výstavby murovaného domu, pôdorys. Obr. 25 Kapitulská ul. č. 18, axonometrická rekonštrukcia situácie počas výstavby murovaného domu. 97

11 Meštiansky dom v Bratislave v druhej polovine 13. storočia Viktor Ferus Peter Baxa Ventúrska ul. č. 10 (obr. 1:10) Obr. 28 Ventúrska ul. č. 10, severná stena, spodná časť nosného pásu priečky. Urbanisticky je komplikovaná situácia objektu odkrytého záchranným archeologickým výskumom v barokovom paláci na Ventúrskej ul. č. 10 (obr ). Je situovaný kolmo k Ventúrskej ulici, je však od nej vzdialený 16 m. Od uličnej čiary Zelenej ulice je vzdialený 3,2 m. Jeho vonkajšie rozmery boli 6,3 14 m. Šírka zachovaných múrov bola 75 cm; šírka klenutého pásu 80 m. Prah vstupného otvoru, ktorý sa nachádzal na severnej strane, je 140 cm nad podlahou. Výskum zachytil aj múry schodiskovej prístavby, široké 60 cm. Jej vnútorná svetlá šírka bola 95 cm. V severnej a južnej stene objektu sa nachádzali osvetl'ovacie otvory so zošikmeným parapetom. Ich vyústenie do fasády bolo zničené. Klenutý pás sa zachoval len v nábehoch, jeho vrchol bol približne 320 cm nad pôvodnou úrovňou podlahy. Druhé podlažie objektu sa nezachovalo. Predpokladáme, že jeho vstup sa nachádzal nad vstupom do prvého podlažia; schodisko sa opieralo o južnú stenu prístavby. Hypoteticky predpokladáme situovanie okenných otvorov v severnom, západnom a južnom múre. Datovanie objektu do druhej polovice 13. storočia vychádza okrem archeologického datovania i zo skutočnosti, že je situovaný za dnešnou uličnou čiarou, ktorá vznikla najskôr na začiatku 14. storočia. Pôvodne sa nachádzal v uličnej čiare staršej komunikácie, ktorá sa vidlicovite rozširovala smerom k Panskej ulici. Jej severný okraj vymedzoval objekt na Panskej ul. č. 16. Južný múr objektu bol obrátený do verejného priestoru uličky. Bol to teda nárožný dom, existujúci pred vznikom Zelenej ulice, spájajúcej Jiráskovu ulicu s Hlavným námestím. Predpokladáme, že časť Zelenej ulice patrila pôvodne do parcely nášho domu a pôvodná ulička sa nachádzala južne od neho. Obr. 26 Ventúrska ul. č. 10, prízemie, nálezová situácia. Obr. 29 Ventúrska ul. č. 10, južná stena, okienko I. podlažia. Obr. 27 Ventúrska ul. č. 10, rekonštrukcia I. podlažia. 98

12 Viktor Ferus Peter Baxa Meštiansky dom v Bratislave v druhej polovine 13. storočia Michalská ul. č. 12 (obr. 1:13) Obr. 30 Michalská ul. č. 12, rekonštrukcia II. podlažia. Na konci osemdesiatych rokov 20. storočia sa začala obnova objektu situovaného na východnej strane Michalskej ulice, ktorý je výnimočný zachovanými gotickými sedíliami na južnej strane vstupnej siene. V rámci stavebných prác boli odkryté v južnom krídle fragmenty trojpriestorového jednotraktového objektu, ktorý bol zasunutý za dnešnú uličnú čiaru 7,5 m (obr. 30). Dom bol v polozapustenom prvom podlaží jednopriestorový, priečky druhého podlažia boli nesené klenebnými pásmi, z ktorých sa zachoval len malý fragment. Vonkajšie rozmery domu sú približne 13,7 7 m. Štruktúra muriva, použitá malta sú totožné s vyššie spomínanými príkladmi. Ide tu o prvý prípad nášho typu, ktorý je trojpriestorový a je prvým objektom zachyteným v oblasti Michalskej ulice. Novým prvkom bol nález kamennej konzoly, dnes prekrytá novým násypom klenby, ktorá sa zachovala ako jediná z radu konzol (s rozpätím cca 200 cm) nesúcich prístenný priebežný trám (obr. 30). Na ňom boli uložené vlastné stropné trámy podlahy, bez toho, aby boli votknuté do muriva. Na Klariskej ulici č. 10 a 12 boli archeologickým výskumom identifikované dva objekty zasunuté za uličnú čiaru (obr. 1:6, 7). Na Uršulínskej ulici okrem č. 9 boli v dnešnej uličnej čiare zachytené ďalšie objekty (obr. 1:3). Na Františkánskom námestí č. 7, v južnej časti parcely sa zachovali obvodové múry objektu s jednou zachovanou priečkou s klenutým pásom v prvom podlaží. Vzhľadom na jeho dĺžku predpokladáme, že objekt bol v druhom podlaží trojpriestorový. Ďalšie dva objekty sme identifikovali na Panskej ulici č. 7 a (obr. 1:12, 14). Záverom Doteraz štrnásť identifikovaných objektov spolu s inými murovanými meštianskymi domami, ktoré je možné datovať do druhej poloviny 13. storočia, predpokladá silnú koncentráciu ekonomických prostriedkov a stavebných kapacít v súvislosti s budovaním hradbového systému Podhradského mesta po roku Existencia tohto typu objektov, ktoré sú vo vačšine prípadov datovatel'né do druhej polovice 13. storočia, svedčí o stavebnej diferenciácii bratislavskej meštianskej architektúry v začiatkoch formovania gotického mesta. Sú prototypom gotického mestského domu. Vertikálne rozčlenenie na hopodársku a obytnú časť vyplynulo zo špecifických priestorovo-prevádzkových podmienok a obmedzení, ktoré vznikli v novej urbanistickej štruktúre stredovekého mesta. V Budapešti, L. Zolnay odkryl v preddvorí gotickej kráľovskej rezidencie zvyšky radu domov, ktorý bol ešte v stredoveku asanovaný (Gerevich 1971). Boli situované kolmo na ulicu, zaberajúc polovicu pozemku. Prvé podlažie bolo čiastočne zapustené so vstupom zo zadnej užšej strany. Mali vonkajšie schodisko a podobne ako v Bratislave bolo prvé podlažie jednopriestorové a druhé dvojpriestorové. Jeden z týchto objektov sa nachádza v areáli dominikánskeho kláštora a je datovaný archívnymi prameňmi. Postavili ho v rokoch ako školu a je považovaný za jeden z posledných objektov tohto typu v Bude. Z územia Slovenska poznáme podobné objekty v Trnave. Na ul. Februárového víťazstva sa nachádza niekol'ko takýchto objektov, tu je však stavebným materiálom tehla (Staník Žuffová 1995). Domy z Budapešti a Trnavy vznikajú v rovnakom historickom kontexte, v čase formovania gotických miest v Uhorsku. Obhliadkové prieskumy historického jadra Košíc realizované Projektovým ústavom kultúry v osemdesiatych rokoch minulého storiča zachytili v suterénoch niekoľko objektov, ktoré sa svojimi znakmi približujú bratislavským domom. Pri výskume areálu Heiligenkreuzerhof vo Viedni boli v suterénoch identifikované dva objekty (B a D) s klenutým nosným pásom (Kaltenberger Mitchell 2002). Z publikovaných informácií možno predpokladať, že išlo o podobný typ ako v Bratislave. Z celkovej historickej situácie v Uhorsku vyplýva, že bratislavský typ dvojpriestorového domu súvisí s príchodom hostí na územie západného Uhorska po tatárskom vpáde. Pôvod hostí, ktorý sa usadili v Bratislave, nie je v doterajšej historickej literatúre jednoznačne špecifikovaný. Navyše odborná literatúra zaoberajúca sa stredovekou meštianskou architektúrou nedefinuje bratislavské dvojpriestorové domy ako typ, spomínajú sa len jednotlivé prípady (Lippert 1992; Magyar 1991; Ditmar Trauth 2002). Koncentrácia tohto typu meštianskeho domu v opevnenom meste ako sme ju doložili pre Bratislavu, je zatiaľ ojedinelá. 99

13 Meštiansky dom v Bratislave v druhej polovine 13. storočia Viktor Ferus Peter Baxa Literatúra BAXA, P. FERUS, V Novoobjavená veža a Bratislava v druhej polovici 13. storočia. Pamiatky a príroda Bratislavy 9, Bratislava, BAXA, P. FERUS, V Bratislava mešťana Wocha, katalóg výstavy. Bratislava. BIEGEL, G. (ED.) 1991 Budapest im Mittelalter. Braunschweig: Schriften des Braunschweigischen Landesmuseums 62. DITMAR TRAUTH, G Die Entstehung des deutschen Bürgehauses. Wald Michelbach: Karfunkel Verlag. FERUS, V. BAXA, P Meštiansky dom v Bratislave v druhej polovici 13. storočia. Pamiatky a príroda Bratislavy 10, Bratislava, FERUS, V. BAXA, P Das burgerliche Haus in Bratislava in der zweiten Hälfte des 13. Jahrhunderts. Archeologické rozhledy 43, GEREVICH, L The Art of Buda and Pest in the middle Ages. Budapest: Akadémiai Kiadó. HOŠŠO, J. LESÁK, B Archeologický výskum horizontu 12. až 13. storočia v historickom jadre Bratislavy. Archaeologia historica 26, KALTENBERGER, M. MITCHELL, P Zur Baugeschichte des Heiligenkreuzerhofes, Österreichische Zeitschrift fűr Kunst und Denkmalpflege LVI, LIPPERT, H. G Das Haus in der Stadt und das Haus im Hause. Berlin: Deutscher Kunstverlag. MAGYAR, K Buda im 13. Jahrhundert. Biegel Gerd (ed.), Budapest im Mittelalter, Braunschweig: Schriften des Braunschweigischen Landesmuseums 62, STANÍK, I. ŽUFFOVÁ, J Počiatky urbanizmu mesta Trnava. Archaeologia historica 20, ZEMKOVÁ, M. MUSILOVÁ, M Funkcie mestských priestorov v 13. storočí v Bratislave. Archaeologia historica 14, Bürgerhaus in Bratislava in der zweiten Hälfte des 13. Jahrhunderts Das Ziel der vorliegenden Studie ist die Definition des neuen Typs des bürgerlichen Hauses in Bratislava in der 2. Hälfte des 13. Jahrhunderts anhand der langfristigen systematischen bauhistorischen und archäologischen Untersuchung, welcher sich die Autoren dieses Artikels seit Ende der 80er Jahre des vorigen Jahrhunderts widmen. Charakteristische Merkmale dieses Haustyps sind wie folgt: 1. Situierung an der Straßenlinie, 2. Eintrakt-Disposition, 3. einräumiges Erdgeschoß und zwei- oder dreiräumiges II. (eventuell III.) Stockwerk, 4. halbkreisförmiger gewölbter Traggürtel der Trennwand des Obergeschosses, 5. hölzerne Balkendecke zwischen den Stockwerken, 6. gedeckte Außentreppe ins II. Stockwerk mit gemauerten Seitenwänden, deren Decke als Podest der Treppe ins II. Stock dient, 7. Objekte sind immer aus Bruchstein gemauert, einschließlich des Traggürtels. 8. Auf der Parzelle stellen sie in den meisten Fällen die ältesten festgestellten gemauerten Bauten dar. Mit Rücksicht auf die unter 8. angeführte Tatsache ist die Erhaltung einzelner Objekte meistens fragmentarisch. Dieses bürgerliche Haus stellt nach der Meinung der Autoren dieses Artikels den Grundtyp des frühgotischen Hauses mit der charakteristischen horizontalen Trennung der Wirtschaftsfunktion (I. Stock) und der Wohnfunktion dar. Im historischen Kontext scheint er ein Typ zu sein, der mit der Umgestaltung des gotischen Suburbiums von Bratislava in die frühgotische Stadt mit gemauerter Befestigung verknüpft ist. Die Zahl der bisher identifizierten Objekte und deren Homogenität veranlassen die Hypothese von einem direkten Zusammenhang mit der Kolonisationswelle, die um die Mitte des 13. Jahrhunderts in Ungarn und Mitteleuropa erfolgte. Die Datierung der meisten angeführten Objekte stützt sich auf die Ergebnisse archäologischer Grabungen. Das Objekt in der Františkánska-Str. Nr. 3 wurde anhand der dendrochronologischen Analyse ans Ende des 13. Jahrhunderts datiert. Der Bratislavaer Typ des bürgerlichen Hauses ist auch in der Bebauung von gleichzeitigem Trnava vertreten. Im mitteleuropäischen Raum sind Einzelfälle in Budapest, Wien, Brünn und Prag bekannt. Soweit uns bekannt ist, wurde der Bratislavaer Typ des bürgerlichen frühgotischen Hauses in der Fachliteratur bisher nicht ausführlich bearbeitet. 100

14 Viktor Ferus Peter Baxa Meštiansky dom v Bratislave v druhej polovine 13. storočia Bildbeschreibungen Abb. 1 Bratislava in der 2. Hälfte des 13. Jahrhunderts. Schwarz zweiräumige und dreiräumige Häuser. Grau andere Objekte. A Burg B Wasserturm C Kirche des Allerheiligsten Erlösers D St. Nikolaus-Kirche E Franziskanerkirche und -kloster F St. Laurentius-Kirche G St. Michael-Kirche (hypothetisch) H Michaelstor der Stadtbefestigung I Laurentiustor der Stadtbefestigung J Baxa-Turm der Stadtbefestigung, K Turmhaus (Haus des Dorfrichters Jakub) L Judenhof 1 Františkánska-Str. Nr. 3 2 Uršulínska-Str. Nr. 9 3 Michalská-Str. 4 Prepoštská-Str. Nr Kapitulská-Str. Nr Klariská-Str. Nr Klariská-Str. Nr Ventúrska-Str. Nr Panská-Str. Nr Panská-Str. Nr Panská-Str. Nr. 24 Františkánske-Platz Nr. 7 Abb. 2 Františkánska-Str. Nr. 3, Untergeschloß und Erdgeschoß, Fundsituation. Abb. 3 Františkánska-Str. Nr. 3, Treppe ins I. Geschoß, Fundsituation, Grundriß und Schnitt. Abb. 4 Františkánska-Str. Nr. 3, Rekonstruktion des Grundrisses. Abb. 5 Františkánska-Str. Nr. 3, Treppe ins I. Geschoß. Abb. 6 Františkánska-Str. Nr. 3, Taschen der Deckenbalken zwischen dem I. und II. Stock. Abb. 7 Františkánska-Str. Nr. 3, Ablegenische in der Nordwand des I. Stocks, westlich des Eingangs. Abb. 8 Panská-Str. Nr. 24, Untergeschoß, Fundsituation. Abb. 9 Panská-Str. Nr. 24, Untergeschoß, Südwand mit dem Eingang, Straßenseite. Abb. 10 Panská-Str. Nr. 24, Untergeschoß, Ostwand, Unterteil des gewölbten Streifens der Trennwand. Abb. 11 Uršulínska-Str. Nr. 9, Untergeschoß und Erdgeschoß, Fundsituation. Abb. 12 Uršulínska-Str. Nr 9, Rekonstruktion, Schnitt und Grundrisse der Stockwerke. Abb. 13 Uršulínska-Str. Nr. 9, axonometrische Rekonstruktion. Abb. 14 Panská-Str. Nr. 16, Untergeschoß, Fundsituation. Abb. 15 Panská-Str. Nr. 16, Untergeschoß, Portal der Treppe ins II. Geschoß innerhalb der Mauer. Abb. 16 Panská-Str. Nr. 16, Untergeschoß, Ostwand, Portal der Treppe ins II. Geschoß innerhalb der Mauer, Vermessung, Ansicht und Grundriß. Abb. 17 Panská-Str. Nr. 16, Rekonstruktion des I. Stocks. Abb. 18 Panská-Str. Nr. 16, axonometrische Rekonstruktion. Abb. 19 Prepoštská-Str. Nr. 11, Untergeschoß und Erdgeschoß, Fundsituation. Abb. 20 Prepoštská-Str. Nr. 11, Untergeschoß, Ostwand, Eingangsportal ins I. Geschoß. Abb. 21 Prepoštská-Str. Nr. 11, Untergeschoß, Ostwand, Fensterchen im I. Stock. Abb. 22 Prepoštská-Str. Nr. 11, axonometrische Rekonstruktion und Rekonstruktion des Längsschnitts. Abb. 23 Kapitulská-Str. Nr. 18, Erdgeschoß, Eingangsportal ins I. Geschoß mit teilweise erhaltenen Seintenwänden der Treppe. Abb. 24 Kapitulská-Str. Nr. 18, Rekonstruktion der Situation während des Aufbaus des gemauerten Hauses, Grundriß. Abb. 25 Kapitulská-Str. Nr. 18, axonometrische Rekonstruktion während des Aufbaus des gemauerten Hauses. Abb. 26 Ventúrska-Str. Nr. 10, Erdgeschoß, Fundsituation. Abb. 27 Ventúrska-Str. Nr. 10, Rekonstruktion des I. Stocks. Abb. 28 Ventúrska-Str. Nr. 10, Nordwand, Unterteil des Traggürtels der Trennwand. Abb. 29 Ventúrska-Str. Nr. 10, Südwand, Fensterchen im I. Stock. Abb. 30 Michalská-Str. Nr. 12, Rekonstruktion des II. Stocks. 101