TÉZY NA BAKALÁRSKE ŠTÁTNE SKÚŠKY Z ODBORU FILOZOFIA

Transkript

1 TÉZY NA BAKALÁRSKE ŠTÁTNE SKÚŠKY Z ODBORU FILOZOFIA Štátna skúška z predmetu DEJINY FILOZOFIE (Študent si ťahá dve otázky z dejín filozofie. Predpokladaný rozsah odpovede 10 min.) 1. Antika Mýtus a logos. Vznik filozofie v antickom Grécku. Filozofia milétskej školy. Pytagoras, pytagoreizmus a jeho vplyv vo vývine filozofie a vedy. Protikladnosť herakleitovskej a eleatskej línie v predsokratovskej filozofii. Antický atomizmus a idey atomizmu v dejinách myslenia. Anaxagoras a Empedokles. Antropologický obrat v antickej filozofii. Sofisti. Sokrates. Platón a platonizmus. Aristoteles a peripatetizmus. Filozofia obdobia helenizmu (všeobecná charakteristika). Stoicizmus a jeho vývinové etapy. Antický skepticizmus. Epikureizmus. Plotinos a novoplatonizmus. Povaha a smery filozofie v antickom Ríme. 2. Kresťanský starovek a stredovek Kresťanská apologetika a gnostický obraz sveta. Alexandrijská a kappadócka škola. Aurelius Augustinus základné témy jeho filozofického myslenia. Pseudo-Dionysios Areopagités a kresťanský novoplatonizmus. Boëthius základné témy jeho filozofického myslenia. Ján Scotus Eriugena. Spor o univerzálie v scholastickej filozofii realizmus a nominalizmus. Anselm z Canterbury vysvetlenie jeho dôkazu Božej existencie. Arabská a židovská filozofia osobnosti a základný prínos pre scholastickú filozofiu. Oxfordská škola (metafyzika svetla). Bonaventúra z Bagnioregia. Albert Veľký. Tomáš Akvinský. Ján Duns Scotus a princíp individuácie. Viliam Ockham (význam tzv. ockhamovej britvy ). Majster Eckhart a stredoveká mystika. 3. Renesancia a novovek Povaha a hlavní predstavitelia renesancie a humanizmu (M. Kuzánsky, florentská akadémia, G. Bruno, Montaigne a ďalší). Vznik základov filozofie štátu a práva. F. Bacon a založenie novovekého empirizmu. Genéza anglickej empirickej filozofie a jej význam pre rozpracovanie teórie poznania (J. Locke, G. Berkeley, D. Hume, britské fil. školy). R. Descartes a založenie novovekého racionalizmu. Okazionalizmus a B. Pascal. Racionalistické systémy B. Spinozu a G. W. Leibniza. Povaha a smery francúzskej osvietenskej filozofie. Podstata Kantovho "obratu" vo filozofii. Kantova Kritika čistého rozumu a jeho etické názory. Filozofia nemeckého romantizmu (Fichte, Schelling, nem. romantizmus). Hegelova filozofia absolútneho ducha ako vrcholný výraz dialektického idealizmu. 4. Filozofia 19. a 20. storočia Arthur Schopenhauer a jeho čítanie Kanta. Friedrich Nietzsche prehodnotenie všetkých hodnôt, otázka smrti Boha, vitalizmus. Kierkegaardove štádia na ceste životom. Štyri fázy pozitivizmu a jeho predstavitelia (sociálny pozitivizmus, empiriokriticizmus, logický pozitivizmus, postpozitivizmus). Whiteheadova procesuálna filozofia. Bergson pojem intuície a tvorivý vývoj. Klasická fenomenológia (Husserl, Heidegger, Scheler, Merleau-Ponty) a jej súčasný rozvoj. Francúzsky existencializmus (Sartre, Marcel, Camus). Hermeneutika (Dilthey, Gadamer, Ricoeur, Figal, Eco). Štrukturalizmus a dekonštrukcia (od Saussura po Derridu). Technika ako problém (Spengler, Simmel, Klages, Ortega y Gasset, Heidegger). Problematika vedeckých revolúcii (Bachelard, Canguilhem, Foucault, Kuhn, Feyerabend). Pragmatizmus (Peirce, James, Dewey, Shusterman). Základné témy oxfordskej školy bežného jazyka. Mind-body problem v súčasnej flozofii. Sociálny konštruktivizmus charakteristika smeru a hlavní predstavitelia. Dějiny filosofie I-XII z edície Oykoimenh. STÖRIG, H. J.: Stručné dějiny filosofie. Praha: Zvon, 1993.

2 MIHINA, F., LEŠKO, V. a kol.: Dejiny filozofie. Bratislava: IRIS, RICKEN, F.: Antická filosofie. Olomouc: Nakladatelství Olomouc, SCRUTON, R.: Krátke dejiny novovekej filozofie. Bratislava: Archa, PETŘÍČEK, M.: Úvod do súčasné filozofie. Praha: Herrmann a synové, Antológia z diel filozofov, zv. I. - X. PATOČKA, J.: Nejstarší řecká filozofie. Praha: Vyšehrad, FLOSS, P.: Architekti křesťanského středověkého vědení. Praha: Vyšehrad, VAN STEENBERGHEN, F.: Dějiny středověké filosofie. Praha: ST. ped. nakl (reedícia 1992). HIRSCHBERGER, J.: Geschichte der Philosphie. Bande I - II. Freiburg/Basel/Wien: Herder Verlag, Štátna skúška z predmetu TEÓRIA POZNANIA alebo ONTOLÓGIA (Študent si ťahá dve otázky z jedného z oboch predmetov (dve otázky z Teórie poznania, alebo dve otázky z Ontológie), ktorý si študent spolu s konzultantom vyberie podľa obsahového zamerania jeho diplomovej práce. Predpokladaný rozsah odpovede 10.min.) 1. Teória poznania Chápanie pojmu "poznanie" v dejinách filozofie hlavné dejinné línie chápania. Chápanie pojmu "skúsenosť" v historickom vývine. Základná charakteristika pojmov "poznanie" a "poznávanie" a ich súvis. Základná charakteristika pojmu "skúsenosť". Vzťahy medzi poznávaním a skúsenosťou. Predmet teórie poznania. Hlavné typy teórie poznania v dejinách filozofie. Aristotelovsko-tomistická teória poznania. Teória poznania transcendentálneho novotomizmu. Platonsko-augustinovská participačná teória poznania. Transcendentálna teória poznania, osobitne teória poznania I. Kanta. Hartmannova teória poznania kritického realizmu. Husserlova fenomenologická teória poznania. Teória poznania kritického racionalizmu, osobitne K. Poppera. Personalistická teória poznania. Intuicionizmus v teórii poznania. Losského intuitivizmus. Súčasné koncepty filozofie mysle. Systémové prístupy k tvorbe teórie poznania. Genetickoevolučný prístup. Metafyzický prístup. Fenomenologický prístup. Pojem intencionality subjektu. Imanentnosť a transcendentnosť intencionality. Dva základné spôsoby uskutočňovania intencionality. Pojem kognitívneho subjektu. Charakteristika a hlavný cieľ skúsenosti. Vznik, priebeh a zavŕšenie skúsenosti. Dejisko skúsenosti. Obsahovosti predmetu skúsenosti. Zmyslová a duchovná skúsenosť. Existenciálna a esenciálna skúsenosť. Evolúcia experiencie a povaha výstupov z jej zavŕšenia. Kategórie experiencie. Štruktúra celostnej skúsenosti. Charakteristika poznávania. Obsahovosť poznávaného predmetu. Existenciálne poznávanie (kognoscencia) a jeho význam pre humanitné a duchovné vedy. Vnútorné a vonkajšie poznávanie. Konštituovanie noematického sveta. Osvojenie a obraz poznania. Celostný náčrt evolučnej teórie poznania. Úloha kritiky poznania. Problematizovanie a pochybovanie v poznávaní. Metodické a existenciálne pochybovanie. Prechodná parciálna skepsa. Evidencia a istota poznania a ich základ. Kriteriológia poznania a jej predmet a úlohy. Kritérium evidentnosti. Kritérium objektívnosti. Kritérium pravdivosti. Ponímania pravdy v dejinách filozofie. Adekvačná teória pravdy. Transcendentálno-hermeneutická teória pravdy. Existenciálno-ontologická teória pravdy. Logicko-sémantická teória pravdy. Viera a poznanie, ako aj viera a veda povaha ich vzťahu a vzájomnej podmienenosti. Úloha tajomstva v poznávaní. ANZENBACHER, A.: Poznání. Teorie vědy. In: ANZENBACHER, A.: Úvod do filozofie. Praha: Pedag. nakl. 1992, s a LETZ, J.: Teória poznania. Bratislava: USKI/JUP, 1992.

3 KELLER, A.: Allgemeine Erkenntnistheorie. Stuttgart/Berlin/Köln: Verlag W. Kohlhammer FUCHS, J.: Kritický problém pravdy. Praha: Krystal OP Ontológia Chápanie metafyziky a ontológie v dejinnom vývine. Chápanie metafyziky v súčasnosti. Hlavné problémy v dejinách metafyziky. Ontológia vznik a vývin tohto pojmu. Predmet ontológie v súčasnosti. Základný pojem "realita". Základný pojem "súcno". Základný pojem "bytie". Základný pojem "ničota". Bytie a bytnosť a povaha ich vzťahu. Parmenidova ontológia. Hérakleitova ontológia. Platónova ontológia. Plotinova ontológia. Augustínova ontológia. Prínosy Aristotelovej ontológie. Negatívna teológia Dionysia Areopagitu. Prínosy ontológie Tomáša Akvinského. Scotistická ontológia. Ontológia Mikuláša Kuzánskeho. Ontológia Leibnizovho monadického pluralizmu. Bergsonova ontológia. Fichteho ontológia. Schellingova ontológia. Heglova dialektická ontológia. Personalistická ontológia. Ontológia Jaspersovej filozofie existencie. Heideggerova fundamentálna ontológia. Hartmannova ontológia. Procesuálna ontológia. Teilhardova kreačno-evolučná ontológia. Šmajsova evolučná ontológia. Metodologické prístupy k tvorbe ontológií: systémový, celostno-realitný, existenciálnoskúsenostný, metafyzický, kreačno-evolučný. Aristotelov systém ontologických kategórií. Systém ontologických transcendentálií. Ontologický existencializmus verzus ontologický esencializmus. Uskutočnenie a možnosť. Substancia a acident. Problém univerzálií. Ontologická diferencia. Filozofia evolúcie. Ontológia a informácia. Ontologický relativizmus. LETZ, J.: Metafyzika a ontológia. Bratislava: ÚSKI 1993 SÝKORA, P.: Ontológia šera. Pusté Úľany: Schola philosophica, : BRIAN CARR: Úvod do metafyziky. Bratislava: Iris, KROB,J., ŠMAJS, J.: Úvod do ontologie. Brno: Masarykova univerzita, fakulta filozofická, ŠMAJS, J., KROB, J: Evoluční ontologie. Brno: Masarykova univerzita, HEIDEGGER, M: Bytí a čas. Praha: OIKOYMENH, BERGSON, H.: Myšlení a pohyb. Praha: Mladá Fronta, Štátna skúška z predmetu FILOZOFICKÁ ANTROPOLÓGIA alebo ETIKA (Študent si ťahá dve otázky z jedného z oboch predmetov (dve otázky z Filozofickej antropológie, alebo dve otázky z Etiky), ktorý si študent spolu s konzultantom vyberie podľa obsahového zamerania jeho diplomovej práce. Predpokladaný rozsah odpovede 10 min.) 1. Filozofická antropológia Filozofická antropológia vznik, predmet, metóda, ciele. Prvé formy ľudského seba-výkladu: mýtus, náboženstvo. Prechod od mýtu k logu. Chápanie človeka v iných tradíciách (hinduizmus, budhizmus, islam). Človek u sofistov, Sokrata, Platóna, Aristotela, Plotína. Biblické predstavy o človeku (SZ, NZ). Obraz človeka v stredoveku (Augustinus, T. Akvinský). Človek v renesancii a novoveku (Descartes, Spinoza, Leibniz, Rousseau, Kant a Pascal). Podoby človeka v koncepciách materializmu, voluntarizmu a iracionalizmu 19. storočia (Feuerbach, Marx, Schopenhauer, Kierkegaard, Nietzsche). Človek v reflexii existencialistov (Sartre, Camus,

4 Heidegger, Jaspers, Marcel). Evolucionistické prístupy k človeku (Bergson, Teilhard de Chardin). Psychologické prístupy k človeku (Freud, Jung). Vznik modernej filozofickej antropológie (Scheler, Plessner), jej ďalší predstavitelia (Gehlen, Portmann, Landmann, Rothacker) a relevantní autori (Cassirer, Lorenz, Coreth, Letz, Sokol, Seilerová). Koniec človeka? od moderny k postmoderne (Foucault, Derrida, Lyotard). Miesto človeka vo svete (Scheler, Coreth). Otázka po podstate človeka. Problém tela a duše, duch (Letz, Coreth, Seilerová). Diskusia ohľadne slobody človeka a mravná skúsenosť. Personálny svet pojem osoby, osobná identita, druhý (Coreth, Letz, Buber, Lévinas). Človek kultúra, dejiny, spoločnosť, náboženstvo (Coreth, Sokol). Otázky po pôvode, konečnom určení a nesmrteľnosti človeka (Letz). CORETH, E.: Co je člověk? Praha: Zvon LETZ, J.: Filozofická antropológia. Bratislava: ÚSKI a SKA SEILEROVÁ, B.: Človek vo filozofickej antropológii. Bratislava: Iris BUBER, M.: Problém člověka. Praha: Kalich, GEHLEN, A.: Duch ve světe techniky. Praha: Svoboda, 1972, s SCHELER, M.: Místo člověka v kosmu. Praha: Vyšehrad SOKOL, J.: Filosofická antropologie. Praha: Portál, SOKOL, J.: Malá filosofie člověka. Slovník filosofických pojmů. Praha: Vyšehrad, ŠLOSIAR, J.: Od antropologizmu k filozofickej antropológii. Bratislava: Iris TRESMONTANT, C.: Bible a antická tradice. Praha: Vyšehrad Etika Základné prístupy k etike, delenie etiky. Prístupy etickej argumentácie (analyzovať jednotlivé prvky predporozumenia, varianty empiristickej etiky a ich komparácia s predporozumením mravnej skutočnosti, antický hedonizmus, utilitarizmus, sociálny hedonizmus Davida Huma). Morálny princíp v Kantovej transcendentálnej filozofii (transcendentálna diferencia a determinácia, slobodná vôľa, kategorický imperatív, osoba a "ríša účelov", Kantove antitézy motivácie, konkretizácia morálneho princípu, dobro a zlo, mravne relevantná sloboda). Fenomén svedomia. Psychologické pohľady na svedomie (svedomie podľa T. Akvinského, participácia lex naturalis na lex aeterna, autonómia svedomia, svedomie správne a bludné, svedomie pred a po čine). Mravná norma a mravnosť (nutnosť mravných noriem, vzťah svedomia a étosu, etika a roviny ľudskej praxe, formy odôvodňovania mravných noriem). Cnosť predmet etiky (pojem cnosť, klasifikácia cností u Platóna, Aristotela, T. Akvinského základná cnosť rozumnosť, vzťah cností a spoločenskej praxe podľa McIntyra). Šťastie a zmysel (stupne a nároky zmyslu a orientácií, vzťah etiky a viery). Relativizácia (relativizmus a historický materializmus). Genealogická relativizácia morálky Friedricha Nietzscheho (genealógia morálky, nadčlovek). Dejinný prehľad filozofickej etiky. Etika ako veda, morálka, redukčná a legitimačná funkcia morálky. Politická a hospodárska etika. Dobro a zlo z hľadiska filozofickej etiky. Sloboda a determinizmus z hľadiska filozofickej etiky (sv. Augustín, T. Hobbes, B. Spinoza, I. Kant, G. W. F. Hegel, A. Schopenhauer, F. Nietzsche, S. Freud, E. Fromm). Význam filozofickej etiky v súčasnosti, moderné trendy. ANZENBACHER, A.: Úvod do etiky. Praha: Zvon ANZENBACHER, A.: Úvod do filozofie. Praha: SPN 1990, s ,

5 JASPERS, K.: Úvod do filosofie. Praha: 1996 (kap. V.: Nepodmíněný požadavek). KOHÁK, E.: Svoboda, svědomí, soužití. Praha: Slon REMIŠOVÁ, A. (ed.): Dejiny etického myslenia v Európe a USA. Bratislava: Kalligram RICKEN, F.: Obecná etika. Praha: Oikoymenh TUGENDHAT, E.: Přednášky o etice. Praha: Oikoymenh De FINANCE, J.: Všeobecná etika. Bratislava: Aloisianum GLUCHMAN, V: Úvod do etiky. Prešov: JASPERS, K.: Otázka viny. Praha: Mladá fronta KANT, I.: Základy metafyziky mravov. Bratislava: Kalligram KOHÁK, E.: Člověk, dobro, zlo. Praha: Ježek RICH, A.: Etika hospodářství I., Praha: Oikoymenh 1994, s ROTTER, H.: Osoba a etika. Brno: CDK SPAEMAN, R.: Štěstí a vůle k dobru. Praha: Oikoymenh SVOBODA, V. KOLÁŘ, P.: Logika a etika (Úvod do metaetiky) Praha: Filosofia THOMPSON, M.: Přehled etiky. Praha: Portál TUGENDHAT, E.: Tři prednášky o problémoch etiky. Praha: Mladá fronta WEISCHEDEL, W.: Skeptická etika. Praha: Oikoymenh 1999.