Trnava. Krajské mesto Trnava leží v strede Trnavskej pahorkatiny. v nadmorskej výške 146 m. Prvá písomná zmienka o Trnave

Transkript

1 Región Trnava

2 malá krajina

3 Trnavský kraj je situovaný na západe Slovenska, hrani í s Rakúskom, eskou republikou a Ma arskom. Po tom obyvate ov je síce Trnavský kraj najmenším zo všetkých krajov Slovenska, no patrí medzi najproduktívnejšie regióny v oblasti priemyslu kúpe och a zárove slúžia na rekrea né ú ely. Kúpe níctvo je v Trnavskom kraji rozvinuté na vysokej úrovni, význa né postavenie majú kúpe né mestá Smrdáky a svetoznáme Pieš any. Ne aleko Pieš an v Ducovom na v šku Kostolec i po nohospodárstva. Úrodné nížiny v Podunajskej oblasti strieda pohorie Malých Karpát, ktoré na severe ustupuje Záhorskej nížine. Trnava je krajom s bohatou históriou, duchovným i kultúrnym životom a množstvom chránených prírodných oblastí, je bohatá na prírodné krásy, turisticky atraktívne lokality i architektonické skvosty. Trnavský kraj tvoria tri regióny na severozápade Záhorie, v centrálnej asti Trnavský región a na juhu oblas Žitného ostrova, ktorý je najvä šou zásobár ou kvalitnej pitnej vody v strednej Európe. Všetky tri majú svojrázne osídlenie, vlastnú udovú architektúru a miestne zvyky. Mimoriadny význam majú geotermálne a lie ivé pramene, ktoré sa využívajú v prírodných lie ebných sa nachádzajú základy jednej z najstarších kres anských stavieb na území Slovenska románskej rotundy z 10. storo ia. Významnou archeologickou pamiatkou je nález Moravianskej Venuše, ktorej vek sa odhaduje približne na rokov. Prírodné zaujímavosti sú lokalizované predovšetkým v malebnom prostredí Malých Karpát (jasky a Driny, Smolenický kras). V Trnavskom kraji zárove stojí množstvo hradov a zámkov, ktoré sú zaujímavým cie om peších i cyklistických výletov.

4 Pešia zóna Trnava Sv. Trojica Západoslovenské múzeum Krajské mesto Trnava leží v strede Trnavskej pahorkatiny v nadmorskej výške 146 m. Prvá písomná zmienka o Trnave pochádza z roku Je to listina ostrihomského arcibiskupa Jána o donácii príjmov miestneho kostola ostrihomskej kapitule. Trnava bola prvým mestom na území dnešného Slovenska, ktoré dostalo výsady slobodného krá ovského mesta. Udelil jej ich v roku 1238 uhorský krá Belo IV.

5 Kostol Sv. Mikuláša Pôvodné po nohospodárske centrum sa za alo postupne meni na centrum výroby, obchodu a remesiel. Originál výsad si uchováva Trnava dodnes ako národnú kultúrnu pamiatku. Mimoriadne rozsiahle opevnenie na ploche 60 hektárov si mesto vybudovalo v 13. storo í. Tvorili ho tehlové veže pospájané Kostol Sv. Mikuláša Mortuárium Kostol Sv. Mikuláša drevozemnými valmi, ktoré boli neskôr nahradené murovanou hradbou. Význam Trnavy vzrástol najmä v 16. storo í, ke sa Bratislava stala administratívnym centrom krajiny a Trnava prevzala úlohu kultúrneho a náboženského centra krajiny. Založením Trnavskej univerzity v roku 1635 s fi lozofi ckou, teologickou, právnickou a lekárskou fakultou sa Trnava stala univerzitným mestom známym v celej Európe. V roku 1777 však na príkaz cisárovnej pres ahovali Trnavskú univerzitu do Budína. Bola to nesmierna strata, ktorá postihla Trnavu a Slovensko. Univerzitu nasledovala bohatá a vzácna knižnica, archív, zbierky, tla iare a neskôr aj kapitula a arcibiskup.

6 Kostol Sv. Mikuláša

7 Katedrála Sv. Jána Krstite a Bohatá história mesta zanechala výrazné stopy množstvo architektonických pamiatok. Prechádzka historickým centrom, ktoré tvoria mestskú pamiatkovú rezerváciu, poskytuje možnos zoznámi sa s pozoruhodným architektonickým súborom, ktorý sa tu formoval nieko ko storo í. Takmer pravidelný pôdorys centra mesta je vymedzený mestským opevnením. Dominantou námestia i celého mesta je renesan ná mestská veža, radnica, barokový komplex budov Trnavskej univerzity a najmä známe trnavské kostoly, v aka ktorým dostala Trnava prívlastok Malý je pôvodne románsky Kostol sv. Mikuláša. Na jeho základoch vyrástol gotický honosný chrám bazilikálneho typu, ku ktorému v 18. storo í na podnet arcibiskupa Imricha Esterháziho pristavili barokovú kaplnku Panny Márie Trnavskej. V aka jej obrazu je Trnava známym pútnickým miestom. Z 19. storo ia pochádzajú obe trnavské synagógy ako typické príklady židovskej architektúry, kombinujúcej historizujúci výraz s orientálnymi prvkami. Vä šina meštianskej architektúry má podnes zachovaný klasicistický a historizujúci výraz. Rím. Medzi najhodnotnejšie sakrálne pamiatky patrí prvý ranobarokový kostol na Slovensku Katedrála Sv. Jána Krstite a. Skvostom jeho interiéru je kolosálny drevený hlavný oltár z roku V roku 2003 katedrálu pri svojej návšteve Slovenska navštívil Sv. Otec Ján Pavol II. Najstarším kostolom v Trnave

8 Mestská veža Katedrála Sv. Jána Krstite a Trnavská Panna Mária Katedrála Sv. Jána Krstite a Kostol Sv. Mikuláša Galéria J. Koniarka Mesto Trnava disponuje bohatou sie ou kultúrnych zariadení: Divadlo J. Palárika, Západoslovenské múzeum, Knižnica Juraja Fándlyho, Galéria Jána Koniarka, Dom kultúry Tirnavia, Synagóga, Centrum sú asného umenia, Regionálne kultúrne stredisko, Dom hudby. Významné kultúrne podujatia po as celého roka: Trnavská hudobná jar, Lumen medzinárodný festival gospelovej hudby, Dobrofest medzinárodný festival venovaný vynálezcovi rezofonickej gitary dobro, Medzinárodná spevácka sú až M. Sch. Trnavského, Trnavské kultúrne leto, Trnavská brána, Trnavské organové dni, Trienále plagátu Trnava, Trnavské zborové dni, Trnavská hudobná jese.

9

10 Hrad ervený Kame ervený Kame Hrad ervený Kame Hrad ervený Kame píše svoju históriu už od roku 1240 a je jedným z unikátov stredoeurópskeho stavite stva. Pôvodne krá ovský hrad fungoval ako sú as pohrani ného opevnenia západných hraníc Uhorska. Koncom 16. storo ia prešiel do majetku rodiny Pálfi ovcov, ktorí premenili strohú pevnos na renesan no-barokové sídlo s nádhernou vnútornou výzdobou. V priestoroch hradu si návštevníci môžu prezrie múzeum dokumentujúce život š achty a spôsob ich bývania od 16. až do za iatku 20. storo ia. Zbierka vývoja vojenskej techniky v múzeu sa svojou kvalitou a rozsahom radí medzi najzachovalejšie a zárove najcennejšie historické pamätihodnosti na Slovensku. Hradná vinotéka, umiestnená pred hradným mostom, ponúka možnos ochutna vína z malokarpatského vinohradníckeho regiónu.

11 Hrad ervený Kame

12 Smolenický zámok Smolenice Pôvodný hrad bol neskôr prestavaný na romantický zámok. Smolenický zámok patril k ozdobám malokarpatskej panorámy a jeho vznik sa viaže ku vzniku tzv. eskej cesty v 14. storo í. Vystriedal viacero majite ov, ale už v roku 1777, kedy ho jeho zad žený majite bol nútený prepusti do vlastníctva Pálfi ovcom, za al zámok pustnú. Po dlhoro ných majetkových sporoch

13 Smolenický zámok nový majite Móric Pálfi a po om jeho syn Jozef vstavali do upraveného opevnenia romantický zámok pod a projektov budapeštianskeho architekta Jozefa Huberta. Dnes slúži ako kongresové centrum Slovenskej akadémie vied, v letných mesiacoch je prístupný aj pre návštevníkov.

14 Najvýznamnejšie slovenské kúpele zamerané na lie bu reumatických ochorení a pohybového aparátu, Pieš any, sa v aka kvalite a rozsahu poskytovaných služieb radia medzi popredné kúpele Európy a sú vyh adávané po etnou medzinárodnou klientelou. Hlavným cie om lie ebných postupov v kúpe och Pieš any je predovšetkým obnova komplexných funkcií pohybového aparátu. Pramení tu desa prame ov s unikátnou sírnou termálnou vodou a aží sa tu lie ivé sírne bahno, ktoré patrí medzi najkvalitnejšie na svete. V kombinácii s vodolie bou, individuálnou a skupinovou rehabilitáciou, masážami, Pieš any uhli itou terapiou, svetlolie bou, elektrolie bou, teplolie bou a alšími špecializovanými výkonmi a relaxa nými procedúrami sú dokonalým predpokladom na úspešné lie enie udí trpiacich chorobami pohybového aparátu, teda kostí, k bov, svalov a spojivových tkanív, ale aj centrálnych a periférnych nervov, bez ktorých nie je možné riadenie pohybových funkcií. Špeciálna starostlivos je v pieš anských kúpe och venovaná de om, ktoré sa tu úspešne lie ia na ochorenia typu detskej mozgovej obrny a príbuzných stavov. V roku 2004 sa po 90 rokoch kúpele vrátili k tradícii golfu v Pieš anoch. Už v roku 1914 tu totiž bolo otvorené prvé golfové ihrisko na Slovensku a v 30. rokoch sa tu konali medzinárodné turnaje. 9-jamkové ihrisko má všetko o k štandardnému golfovému areálu patrí. Club house, kaviare, golf shop, golfovú akadémiu a driving range. Pri hre 2x9 jamiek má ihrisko PAR 66 a celkovú d žku 4110 m. V golfovom areáli nájdete aj cvi nú lúku, putting a kroketové ihrisko. V zimnej sezóne môžu golfi sti, ale aj športoví

15 Pieš any Kúpe ný most nadšenci a za iato níci využi služby Golf indoor centra v priestoroch golfového areálu. Komplex je navyše spojený s balneoterapiou, kde si môžete oddýchnu a zregenerova svoje sily. Kombinácia golfu v prekrásnom prostredí Kúpe ného ostrova a kúpe ného pobytu je ideálnou ponukou pre udí, ktorí h adajú oddych a relaxáciu spojenú so športovým zážitkom. Rieka Váh a jazero S ava sú ideálne pre vodné športy, Za svoje pomenovanie v a í vysokému po tu slne ných dní v roku. Na nádrži nájdete vodno-lyžiarsky vlek, lodenicu, v blízkosti kemping. Sú as ou nádrže je umelo vytvorený vtá í ostrov, ktorý je chránenou prírodnou rezerváciou zapísanou v zozname UNESCO. Vyskytujú sa a hniezdia tu vzácne druhy vtákov. Rovinatá oblas okolia Pieš an je ideálna aj pre cykloturistiku. kanoistiku, jachting i lnkovanie. Vodná nádrž S ava s plochou 4,3 km 2 sa nachádza medzi mestom Pieš any a obcou Drahovce.

16 Kúpele Smrdáky,Smrdáky Kúpele Smrdáky Malé, tiché, prírodné lie ebné kúpele Smrdáky ležiace v Záhorskej nížine, dostali svoje pomenovanie pod a zápachu prame ov, ktoré majú najvyšší obsah sírovodíka v rámci európskych lie ivých vôd. Poves hovorí, že v nepríjemne páchnucej vode si svoje bo avé nohy vylie il pastier a po okolí šíril dobrú zves o lie ivých ú inkoch vody, vyvierajúcej v mo aristej oblasti. Chýr o zázra ných ú inkoch sa rýchlo rozšíril. Vlastné kúpele založil v rokoch 1832 a 1833 barón Jozef Vietoris, ktorý postavil prvú kúpe nú budovu a kaštie pre zámožných kúpe ných hostí. Pôvodný kaštie po rozsiahlej rekonštrukcii a modernizácii dodnes slúži ako lie ebný dom. Kúpele tvorí architektonicky zaujímavý súbor empírových budov. Napriek tomu, že ho viackrát modernizovali a upravovali, zachoval si pôvodný vzh ad. Špecializáciou kúpe ov je predovšetkým lie ba kožných ochorení v kombinácii s chorobami pohybového aparátu s využitím jedine ného prírodného bohatstva - sírovodíkovej minerálnej vody a sírneho bahna.

17 Ba ov kanál je turistická vodná cesta vhodná na trávenie dovolenky, víkendu alebo vo ného asu. Prístavy na Ba ovom kanáli ponúkajú možnos zapoži a si lo alebo motorový ln, je tu tiež možnos plavby lo ou riadenou kapitánom. K dispozícii je tiež hausboat (plávajúci dom), ktorý ponúka návštevníkom hodinovú plavbu s kapitánom z prístavu v Skalici do prístavu v Sudom iciach ( esko) k technickej pamiatke Výklopník. V prístavoch sa po as celej sezóny uskuto ujú rôzne zábavné ve ery, country a grilovanie, teda všetko, o patrí k letu. Táto vodná cesta vznikla v prvej polovici 20. storo ia ako projekt na zavlažovanie územia, s jeho plavebným využitím pôvodne nebolo rátané. Neskôr sa využíval aj na prepravu uhlia. Ofi ciálne meno Ba ov kanál dostala táto unikátna vodná cesta 1. mája 2002 za ú asti Tomáša Ba u ml. a obnovil sa tak udový názov Ba ák. Plavebná trasa Ba ovho kanála za ína v eskej republike prístavom v Otrokoviciach (v Ba ove) a kon í na slovenskom území v prístave v Skalici. Celková d žka trasy Skalica - Otrokovice je 55 km. Po trase prejdete 13 plavebnými komorami a prekonáte výškový rozdiel 18,6 m. Na vodnej ceste je postavených 50 mostov, ktoré sú unikátnou technickou pamiatkou. Prístav Skalica - Ba ov kanál sa nachádza asi 4 km od centra mesta a ako jediný umož uje nástup a výstup na slovenskom brehu. Ba ov kanál

18 K starobylým slovenským mestám, ktoré sa v uplynulých storo iach hrdili prívlastkom slobodné krá ovské mesto, patrí i Skalica, mesto na hraniciach s eskou republikou. Prvá spo ahlivá písomná zmienka o meste je z roku Niekedy v tomto období bola vybudovaná najstaršia stavba v meste rotunda sv. Juraja. Skalica si do dnešných dní zachovala historický ráz centra mesta a tak sa teraz môže pýši pomerne celistvo zachovaným historickým jadrom - mestskou pamiatkovou zónou. Centrum mesta tvorí unikátne trojuholníkové námestie Skalica Kostol Sv. Michala Trdelník Kostol Sv. Michala lemované viacerými historickými sakrálnymi i svetskými stavbami, z ktorých niektoré sú aj v pri ahlých uli kách. Širšie okolie lemuje torzo stredovekého opevnenia, ktoré je najlepšie zachované pri františkánskom komplexe. Záhorské múzeum ponúka viaceré zaujímavé expozície zachytávajúce tradi nú záhorácku kultúru, obsahuje predmety aj z každodenného života tamojších udí, paleolitickú zbierku dokumentujúcu najstaršie osídlenie Záhoria, ako aj exponáty z obdobia husitských, protitureckých, protihabsburských vojen, exponáty zo škarniclovsko teslíkovskej tla iarne a rôzne cechálie. právo usporadúva výro né trhy jarmoky. Ich tradícia sa udržala až doposia pod názvom Skalické dni. Vychýrenou skalickou špecialitou je už oddávna Skalický trdelník, zákusok vyrobený z kysnutého cesta, obaleného orechami a pe ený na otvorenom ohni. Ochutnávka tejto delikatesy sa stala základom podujatia Trdlofest, ktoré sa tradi ne koná v máji a je zárove otváracou bránou letnej turistickej sezóny. Významnou sú as ou koloritu mesta je tradi né vinohradníctvo, ktoré tu zapustilo korene pravdepodobne v druhej polovici 15. storo ia. Na vinárskych mapách nielen Slovenska si Skalica najmä prostredníctvom frankovky vyhradila významné miesto V roku 1372 bola Skalica povýšená na krá ovské mesto a získala

19 Rotunda Sv. Juraja

20 Dobrofest Dobrofest Trnava Už od roku 1992 sa každoro ne v lete Trnava na jeden týžde mení na medzinárodné centrum dobrej hudby a nálady. Dobrofest je medzinárodný hudobný festival venovaný pamiatke amerického Slováka Johna Dopyeru, rodáka z Dolnej Krupej, vynálezcu rezofonickej gitary. Dobro sa prvýkrát objavilo na hudobnej scéne v polovici dvadsiatych rokov uplynulého storo ia. V USA ho považujú ke ešte nejestvovali elektromagnetické sníma e a zosil ova e. Je pozoruhodným medzi lánkom medzi akustickou a elektronickou gitarou. Meno pre novú gitaru vzniklo slovnou hra kou z prvých písmen názvu fi rmy DOpyera BROthers a slovenského významu tohto slova. Predajným sloganom bratov Dopyerovcov bolo: Dobro means good in any language (Dobro znamená dobrý v každom jazyku). za americký udový hudobný nástroj. Vzniklo v dobách,

21 Dobro I ke Dobrofest nie je špecializovaný bluegrassový, ale multižánrový hudobný festival, už tretí rok je sú as ou celoeurópskeho podujatia s názvom European World of Bluegrass (EWOB). Potomkovia rodiny Dopyera sa pravidelne na Dobrofeste zú ast ujú.

22 Kaštie Dolná Krupá Dolná Krupá Beethovenov dom Klasicistický kaštie v Dolnej Krupej z rokov dnes patrí k najkrajším príkladom vidieckej klasicistickej architektúry na Slovensku. Bol známy bohatými umeleckými zbierkami, knižnicou s tisíckami zväzkov kníh a mimoriadnou obrazovou galériou. Ved a kaštie a sa nachádza barokový dom ek záhradníka, tzv. Beethovenov pavilón s expozíciou Hudobného múzea, zachytávajúcou život a dielo Ludwiga van Beethovena. Príležitostné výstavy usporadúva Hudobné múzeum aj v budove kaštie a. Pavilón sa spolu s kaštie om viaže k pobytom tohto slávneho skladate a a priate a rodiny grófa Brunsvika, ktorý tu údajne skomponoval známu Sonátu mesa ného svitu. Pôvodne ku kaštie u patrila aj divadelná budova preslávená ú inkovaním L. van Beethovena, ktorá sa však nezachovala.

23 Jasky a Driny Jasky a Driny je jedinou sprístupnenou jasky ou na západnom Slovensku. Nachádza sa v Smolenickom krase v Malých Karpatoch juhozápadne od Smoleníc. Záhadnú dieru miestni ob ania poznali už v 19. storo í, no do jaskyne sa podarilo preniknú až v roku Typickou výzdobou pre túto jasky u sú sintrové záclony so zúbkovitým lemovaním.

24 Galandia Termálne kúpaliská Ve ký Meder Termálne kúpalisko je situované v krásnom prostredí lesoparku s rozlohou 14,7 hektárov. Nový krytý rekrea ný komplex je otvorený po celý rok. Vodná plocha krytého bazénu s atypickým tvarom má rozlohu 300m 2 a spolu s poloodkrytým prispieva k regenerácii organizmu. Krytý komplex alej ponúka návštevníkom perli kový kúpe, masáže, biosolárium, saunový svet, kozmetický salón a magnetoterapiu. K dispozícii sú aj dva tobogany, minigolf, detské ihriská, reštaurácie a plážové volejbalové ihrisko. sedacím bazénom s termálnou vodou vytvára ideálne podmienky na oddych a relaxovanie pre každého návštevníka. Termálna voda na tomto kúpalisku ma priaznivé lie ivé ú inky na lie enie k bových ochorení, ochorení chrbtice a svalových únav a celkovo

25 Vincov les Termálne kúpalisko Vincov les sa nachádza na okraji mesta Sládkovi ovo, 50 kilometrov od Bratislavy. Z termálneho vrtu vyteká termálna voda s teplotou 62 C. Vo vynovenom areáli je v prevádzke 5 bazénov. Pre plavcov je ur ený plavecký bazén s teplotou vody pohybujúcou sa okolo 26 C, pre bežných rekreantov sú ur ené 2 rekrea né bazény s teplotou 28 C a h bkou 1,30 metra. Pre najmenších je k dispozícií detský bazén s teplotou 32 C a pre tých, ktorí preferujú skôr pokojné Galandia Galandia Vodný svet Termálneho centra Galandia s vnútornými bazénmi v celkovej rozlohe 513 m 2 je pre svojich návštevníkov otvorený po as celého roka. Vonkajšia as, prístupná len v letnej sezóne pozostáva z 25 m plaveckého bazéna, 2 toboganov a detského bazéna. Návštevníci môžu využi aj detské ihrisko, i zahra si plážový volejbal. Vo vnútornej asti Galandie posedávanie v horúcej vode je vybudovaný k udový bazén s teplotou 38 C a masážnymi tryskami. Sú as ou areálu je novovytvorené kongresové, informa né a poradenské centrum zastrešujúce celoro né využitie rekrea ného strediska vrátane školiacich a kongresových priestorov s kompletným technologickým vybavením, stravovacími službami a možnos ami relaxu v krytom bazéne. je k dispozícii okrem ve kého a detského bazéna i termálny bazén a uzavretý tobogan.

26 Tomášikovo Malý Dunaj Táto pokojná a pre vodákov nenáro ná rieka spolu s hlavným korytom Dunaja tvorí Žitný ostrov. Splavuje sa od Bratislavy až po Kolárovo, kde sa vlieva Malý Dunaj do rieky Váh. Patrí medzi pohodové toky a pri plavbe v jeho pokojnej vode môžete vníma prekrásnu prírodu lužných lesov. Pri prestávkach na oddych môžete obdivova viaceré historické vodné mlyny. Spolu s kúpe om v chladných rie nych vodách a táborením na brehu riek máte možnos uži si príjemné letné osvieženie. Jelka

27 Jelka Tomášikovo Malý Dunaj Malý Dunaj

28 Malé Karpaty Pieš any Pieš anské informa né centrum Pribinova 2, Pieš any Senica INFOSEN - Informa ná kancelária mesta Námestie oslobodenia 17, Senica infosen@stonline.sk Pieš any Informa né stredisko IVCO Nálepkova 2, Pieš any ivcotravel@ivcotravel.com Skalica Turistická informa ná kancelária Námestie slobody 14, Skalica tik@skalica.sk

29 ŽILINA PREŠOV Skalica TRENČÍN Kúty Pieš any BANSKÁ BYSTRICA KOŠICE Smolenice Dolná Jasky a Driny Krupá ervený kame TRNAVA BRATISLAVA Vincov les Sere Hlohovec NITRA Galanta Dunajská Streda Ve ký Meder Trnava TINS Trnavský informa ný servis Troji né námestie 1, Trnava tins@trnava.sk

30 Slovenská agentúra pre cestovný ruch Námestie. Štúra 1, P. O. Box Banská Bystrica Tel.: +421/48/ Fax: +421/48/ Slovenská agentúra pre cestovný ruch Pracovisko Bratislava Dr. V. Clementisa Bratislava Tel.: +421/2/ , 821 Fax: +421/2/ Slovenská agentúra pre cestovný ruch Regionálne pracovisko Nitra Ing. Ronald Tur ek Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja Kupecká Nitra Tel.: +421/37/ Mobil: turcek@sacr.sk Slovenská agentúra pre cestovný ruch Regionálne pracovisko Prešov Michaela Rafajová, BSBA Úrad Prešovského samosprávneho kraja Nám. Mieru Prešov Mobil: presov@sacr.sk Slovenská agentúra pre cestovný ruch Regionálne pracovisko Tren ín Mgr. Peter Pastier Úrad Tren ianskeho samosprávneho kraja Hviezdoslavova Tren ín Tel.: +421/32/ Mobil: pastier@sacr.sk Slovenská agentúra pre cestovný ruch Regionálne pracovisko Žilina Mgr. Martin Vataj Úrad Žilinského samosprávneho kraja Komenského Žilina Mobil: vataj@sacr.sk ZAHRANI NÉ ZASTÚPENIA SACR eská republika Slovenská agentura pro cestovní ruch Ing. Klára Badinková Jilská Praha 1 eská republika Tel./Fax: Mobil: sacrpraha@seznam.cz ína Slovak Tourist Board China PR & Consultancy Agency Mrs. Maria Boyd B&B International Offi ce 26E, CITIC Building No. 19 Jianguomenwai Dajie, Chaoyang District Beijing , P.R.C. tel.: fax: bnbint@gmail.com, welcomeslovakia@vip.sina.com Holandsko Slowaaks Verkeersbureau Ing. Ingrid Stupavska t Hotel, Leliegracht DE Amsterdam Nederland Tel.: Fax: info@slowaaks-verkeersbureau.nl Ma arsko Szlovák Idegenforgalmi Hivatal Dipl. Ing. So a Jelínková Rákoczi út 15 H 1088 Budapest Magyarország Tel.: Fax: Mobil: slovakiatourism@slovakiatourism.hu Nemecko Slowakische Zentrale für Tourismus Vertretung Deutschland Ing. Ingrid Sorat Zimmerstr. 27 D Berlin Deutschland Tel: +49/30/ Fax: +49/30/ sacr-berlin@botschaft-slowakei.de tourismus@botschaft-slowakei.de Po sko Narodowe Centrum Turystyki S owackiej Ing. Ján Bošnovi ul. Krakowskie Przedmie cie 13 pok.17, (budynek hotelu Europejski) Warszawa Polska Tel./Fax: +48/22/ sacr@poczta.onet.pl Rakúsko Daniel Luká Slowakische Zentrale für Tourismus Vertretung Österreich Parkring 12 A Wien Österreich Tel.: Fax: sacr-wien@aon.at Ruská federácia Predstavite stvo Slovackovo Upravlenija po Turizmu Ing. ubica Alušicová Posolstvo Slovackoj Respubliky Ul. J. Fu íka 17-19, Moskva Rossijskaja Federacija Tel.: +7/495/ Fax: +7/495/ sacrmow@comail.ru Ve ká Británia Slovak Tourist Board The Creative Connection UK Ltd Mary Stuart-Miller South Marlands Itchingfi eld, Horsham West Sussex RH13 0NN The United Kingdom tel.: slovakiatourism@virgin.net Autor: Slovenská agentúra pre cestovný ruch Projektový manažér: Karolína Parobeková, SACR Texty: M.C. Triton, spol. s r.o. Praha, Accelerate, s.r.o. Bratislava Fotografi e: SACR, Slovakia.travel, R. Buga, P. Ondrek, A. Voj ek, J. Tomko, M. Nikolaj, Š. Ka ena, D. Bugár, J. Lacika, R. Millan, V. Rengevi, I. Hlobej, P. Grosch, Š. Kordoš,. Macík, M. Štalmach, J. Šperka, J. Gašpar, V. Veverka, P. Salminen, L. Novák, T. Nehera, M. Kohút, F. Petko, J. Miškovi, B. Molnár, P. Lovás, S. Staško, J. Pekárek, D. Hajdúch, D. Foríšeková, M. Benko, R. Malega, M. Kostka, Z. Kuku ková, R. Kocián, I. Kop áni, M. Mi áš Grafi cký dizajn: Michaela Hybská, Zvolen Tla : Slovenská Grafi a, a.s. Bratislava Koordinátor projektu: Cortes, Smith & Co. Slovakia, s.r.o. Bratislava XI/2008 Vydanie tejto brožúry bolo spolufi nancované z prostriedkov Európskej únie

31 malá krajina

32