Archeologický ústav slovenskej akadémie vied v nitre. archeologické výskumy. nálezy na slovensku v roku 2004

Transkript

1 Archeologický ústav slovenskej akadémie vied v nitre archeologické výskumy a nálezy na slovensku v roku 2004 nitra 2006

2 Archeologický ústav slovenskej akadémie vied v nitre archeologické výskumy a nálezy na slovensku v roku 2004 Publikácia vznikla v rámci Centra excelentnosti SAV Výskumné centrum najstarších dejín Podunajska pri Archeologickom ústave SAV v Nitre Zmluva č. III/1/2005 nitra 2006

3 Na obálke sklený picí roh s ovinutým skleným vláknom okolo tela nádoby z objektu 21 z Beckova. Auf dem Umschlag das Glastrinkhorn mit Glasfaser umgewickelt um den Gefäßkörper aus dem Objekt 21 aus Beckov. ISSN X ISBN X

4 obsah - inhalt Mapa lokalít 1 - Karte der Fundorte Prehľad lokalít 1 - Übersicht der Fundorte Mapa lokalít 2 - Karte der Fundorte Prehľad lokalít 2 - Übersicht der Fundorte Henrieta B a l i o v á (Katedra archeológie FF UK, Bratislava) Neolitické sídlisko vo Vinici...25 Neolitische Siedlung in Vinica...25 Juraj B a r t í k (Archeologické múzeum SNM, Bratislava) - František B a k o š (Geologický ústav SAV, Bratislava) Hradisko kyjatickej kultúry v Drnave...25 Burgwall der Kyjatice-Kultur in Drnava...26 Juraj B a r t í k (Archeologické múzeum SNM, Bratislava) - Dušan H u t k a (Malinovského 1179, Tisovec) Nálezy z Ľadovej jamy na Muráni...26 Funde aus Ľadová jama auf dem Muráň...26 Pokračovanie výskumu v Tisovci-Hradovej...26 Fortsetzung der Grabung in Tisovec-Hradová...27 Igor B a z o v s k ý (Archeologické múzeum SNM, Bratislava) Záchranné výskumy na stavbách rodinných domov v Bratislave-Rusovciach...27 Rettungsgrabungen auf Bausstellen von Familienhäusern in Bratislava-Rusovce...28 Zisťovací výskum v Slovenskom Grobe...28 Feststellungsgrabung in Slovenský Grob...28 Jozef B á t o r a (Archeologický ústav SAV, Nitra) Nálezy z neskorej doby bronzovej v Rybníku...29 Funde aus der Spätbronzezeit in Rybník...29 Jozef B á t o r a (Archeologický ústav SAV, Nitra) - Henrieta B a l i o v á (Katedra archeológie FF UK, Bratislava) Neolitické a eneolitické sídlisko v Sazdiciach...30 Neolithische und äneolithische Siedlung in Sazdice...30 Jozef B á t o r a (Archeologický ústav SAV, Nitra) - Knut R a s s m a n n (RGK DAI, Frankfurt am Main) Zisťovací výskum na sídlisku zo staršej doby bronzovej v Rybníku...31 Feststellungsgrabung auf der Siedlung aus der älteren Bronzezeit in Rybník...32 Neolitické sídlisko v Rybníku...32 Neolithische Siedlung in Rybník...33 Peter B e d n á r (Archeologický ústav SAV, Nitra) Záchranný archeologický výskum bývalého kláštora jezuitov v Komárne...33 Archäologische Rettungsgrabung auf dem ehemaligen Jesuitenkloster in Komárno...35 Peter B e d n á r - Jozef Ď u r i š (Archeologický ústav SAV, Nitra) Záchranný archeologický výskum v katastri obce Čab...35 Archäologische Rettungsgrabung im Gemeindekataster von Čab...36 Peter B e d n á r - Jozef Ď u r i š (Archeologický ústav SAV, Nitra) - René M a s a r y k (Katedra archeológie a muzeológie FF UKF, Nitra) Záchranný archeologický výskum na stavenisku Hypermarket TESCO v Nových Zámkoch...37 Archäologische Rettungsgrabung auf der Baustelle des Hypermarkts TESCO in Nové Zámky...38 Peter B e d n á r - Klaudia V a j d í k o v á (Archeologický ústav SAV, Nitra) Záchranný archeologický výskum v Skalici...39 Archäologische Rettungsgrabung in Skalica...40

5 6 Ján B e l j a k (Archeologický ústav SAV, Nitra) Nálezy z doby rímskej z Lúčnice nad Žitavou...40 Funde aus der römischen Kaiserzeit aus Lúčnica nad Žitavou...41 Mário B i e l i c h (Archeologický ústav SAV, Nitra) Včasnostredoveký sídliskový objekt z Hurbanova-Bohatej...41 Frühmittelalterliches Siedlungsobjekt aus Hurbanovo-Bohatá...42 Nález stredovekých sekier z Ilavy...42 Fund von Mittelalterlichen Äxten aus Ilava...42 Nové nálezy z Ľudovítovej...43 Neue Funde aus Ľudovítová...43 Nové nálezy zo Salky...43 Neufunde aus Salka...44 Eneolitické nálezy z Tesárskych Mlyňan...44 Äneolithische Funde aus Tesárske Mlyňany...45 Mário B i e l i c h (Archeologický ústav SAV, Nitra) - Jozef Š t r b a v ý Nález stredovekej keramiky z Tvrdomestíc...45 Fund von Mittelalterlicher Keramik aus Tvrdomestice...46 Peter B i s t á k - Róbert D a ň o (Krajský pamiatkový úrad, Nitra) Archeologický výskum v Pastovciach...46 Archäologische Grabung in Pastovce...47 Peter B i s t á k - Róbert D a ň o (Krajský pamiatkový úrad, Nitra) - Martin P o l á č e k (Horné Otrokovce 259) Archeologické prieskumy v Lefantovciach, Oponiciach a Nitrianskej Strede...48 Archäologische Untersuchungen in Lefantovce, Oponice und Nitrianska Streda...49 Archeologické prieskumy a výskumy v Jelšovciach...49 Archäologische Untersuchungen und Ausgrabungen in Jelšovce...50 Zuzana B o r z o v á - Stanislava G o g o v á (Katedra archeológie a muzeológie FF UKF, Nitra) Prieskum v pohorí Tríbeč...51 Untersuchung im Tríbeč-Gebirge...52 Gertrúda B ř e z i n o v á (Archeologický ústav SAV, Nitra) Predstihový záchranný výskum na Mostnej ulici v Nitre...53 Vorsprungs-Rettungsgrabung auf der Mostná ulica in Nitra...54 Radoslav Č a m b a l (Archeologické múzeum SNM, Bratislava) Záchranný výskum v Dolných Janíkoch...55 Rettungsgrabung in Dolné Janíky...55 Beáta Č e r n i c k á - Peter M i l o (Archeologický ústav SAV, Nitra) Sídliskové nálezy z katastra obce Alekšince...56 Siedlungsfunde aus dem Gemeindekataster von Alekšince...56 Marián Č u r n ý (Archeologický ústav SAV, Nitra) Záchranný archeologický výskum na Tehelnej ulici v Senci...56 Archäologische Rettungsgrabung in der Strasse Tehelná ulica in Senec...57 Poznatky z povrchových prieskumov v Kurime...57 Erkenntnisse von der Oberflächenuntersuchung in Kurima...58 Archeologický výskum na trase ropovodu Bratislava - Schwechat...59 Archäologische Grabung auf der Erdölleitungstrasse Bratislava - Schwechat...60 Marián Č u r n ý - Róbert M a l č e k (Archeologický ústav SAV, Nitra) Nové nálezy z dolného povodia Ipľa...61 Neufunde aus dem Eipel-Unterlauf...62 Zoltán D r e n k o (Archeologické múzeum SNM, Bratislava) Slnečné hodinky zo Svodína...62 Sonnenuhr aus Svodín...62

6 7 Marcela Ď u r i š o v á - Martin P r i s t a š (Krajský pamiatkový úrad, Košice) Výskum v suteréne meštianskeho domu v Košiciach...62 Untersuchung im Souterrain eines bürgerlichen Hauses in Košice...63 Kristián E l s c h e k (Archeologický ústav SAV, Nitra) Polykultúrne sídlisko v Bratislave-Devínskej Novej Vsi a doklad spracovania farebných kovov počas mladšej doby rímskej...63 Polykulturelle Siedlung von Bratislava-Devínska Nová Ves und Belege der Buntmetalverarbeitung während der jüngeren römischen Kaiserzeit...66 Pokračovanie systematického prieskumu na sídlisku a pohrebisku z doby rímskej v Zohore...67 Fortsetzung der systematischen Prospektion im Areal der Siedlung und dem Gräberfeld aus der römischen Kaiserzeit in Zohor...69 Zaniknutá osada z vrcholného stredoveku v Plaveckom Štvrtku...70 Hochmittelalterliche dorfwüstung in Plavecký Štvrtok...71 Kristián E l s c h e k - Eva K o l n í k o v á - Miroslav V r a b l e c (Archeologický ústav SAV, Nitra) Dve nové keltské mince z Lozorna...71 Zwei neue keltischen Münzen aus Lozorno...72 Zdeněk F a r k a š - Peter N a g y (Archeologické múzeum SNM, Bratislava) Osídlenie z doby laténskej v Chorvátskom Grobe...72 Besiedlung aus der Latènezeit in Chorvátsky Grob...73 Zdeněk F a r k a š - Peter N a g y (Archeologické múzeum SNM, Bratislava) - Július V a v á k (Malokarpatské múzeum, Pezinok) - Peter W i t t g r ú b e r (Mestské múzeum, Pezinok) Záchranný výskum mestského opevnenia v Pezinku...73 Rettungsgrabung auf der Stadtbefestigung in Pezinok...74 Zdeněk F a r k a š (Archeologické múzeum SNM, Bratislava) - Peter W i t t g r ú b e r (Mestské múzeum, Pezinok) Eneolitické osídlenie v Pezinku-Grinave...74 Äneolithische Besiedlung in Pezinok-Grinava...75 Eva F o t t o v á (Archeologický ústav SAV, Nitra) Záchranný výskum v Nitre-Starom meste...76 Rettungsgrabung in Nitra-Staré mesto...77 Prieskum na trase rýchlostnej cesty Lovinobaňa - Ožďany...78 Geländeuntersuchung auf der Trasse der Schnellstrasse Lovinobaňa - Ožďany...80 Dárius G a š a j (Východoslovenské múzeum, Košice) Pokračovanie výskumu priekopy opevnenej osady v Nižnej Myšli...81 Fortsetzung der Untersuchung des Grabens der Befestigten Ansiedlung in Nižná Myšľa...81 Výskum základov hradby mestského opevnenia v Košiciach...82 Untersuchung der Fundamente der städtischen befestigungsmauer in Košice...83 Dárius G a š a j (Východoslovenské múzeum, Košice) - Peter T a j k o v (Technická univerzita, Košice) Výskum Kostola reformovanej kresťanskej cirkvi v Brzotíne...83 Untersuchung der Kirche der christlichen reformierten Kirche in Brzotín...84 Výskum Kostola reformovanej kresťanskej cirkvi vo Veľkej Tŕni...85 Untersuchung der Kirche der christlichen reformierten Kirche in Veľká Tŕňa...86 Eva H a j n a l o v á - Jana M i h á l y i o v á - Mária H a j n a l o v á (Archeologický ústav SAV, Nitra) Archeobotanické poznatky za rok Archäobotanische Erkenntnisse im Jahre Peter H a r č a r (Krajský pamiatkový úrad, Košice) Nové nálezy technickej keramiky zo Zlatej Bane...92 Neufunde von technischer Keramik aus Zlatá Baňa...93 Eva H o r v á t h o v á - Rastislav H r e h a - Rastislav R u s n á k (Archeologický ústav SAV-VPS, Košice) Prieskum predpolia Slovenského raja...93 Untersuchung des Vorfeldes in Slovenský raj...94

7 8 Rastislav H r e h a (Archeologický ústav SAV-VPS, Košice) Sídliskový objekt z Ardova...95 Siedlungsobjekt aus Ardovo...95 Nálezy z prieskumov pri výstavbe optických trás na východnom Slovensku...95 Funde von den Ausgrabungen beim Ausbau der optischen Trassen in der Ostslowakei...96 Predstihový výskum na Myslavskej ulici v Košiciach...96 Vorsprungsgrabung auf der Str. Myslavecká ulica in Košice...96 Rastislav H r e h a - Ladislav O l e x a (Archeologický ústav SAV-VPS, Košice) Žiarové hroby zo Ždane...97 Brandgräber von Ždaňa...97 Ján H u n k a - Eva K o l n í k o v á (Archeologický ústav SAV, Nitra) Prírastky mincí v Archeologickom ústave SAV v roku Münzzuwachs im Archäologischen Institut der SAW im J Ivan C h e b e n (Archeologický ústav SAV, Nitra) Tretia etapa výskumu žiarového pohrebiska lužickej kultúry v Trenčíne Dritte Etappe der Untersuchung des brandgräberfeldes der Lausitzer Kultur in Trenčín Ivan C h e b e n - Mário B i e l i c h (Archeologický ústav SAV, Nitra) Stredoveké nálezy z Beckova Mittelalterliche Funde aus Beckov Ján C h o v a n e c - Michal C h ov a n e c (Arx Paris, Trebišov) Praveké pamiatky z kaštieľskej zbierky z Borše Urzeitliche Denkmäler aus der Kastellsammlung in Borša Peter I v a n i č (Kozárovce 812) Nové nálezy z Kozároviec Neufunde aus Kozárovce Dva sekeromlaty z Kozároviec Zwei Hammeräxte aus Kozárovce Ľubomíra K a m i n s k á (Archeologický ústav SAV-VPS, Košice) Nový nález čepele zo Slaninovej jaskyne Neufund einer Klinge aus der Höhle Slaninová jaskyňa Anton K a r a b i n o š (Krajské múzeum, Prešov) Archeologický výskum v Kostole sv. Jakuba v Levoči Archäologische Grabung in der St. Jakobs-Kirche in Levoča Výsledky prieskumov sakrálnej architektúry v okrese Prešov Ergebnisse der Untersuchungen der Sakralarchitektur im Bezirk Prešov Monika K o p č e k o v á - Mário B i e l i c h (Archeologický ústav SAV, Nitra) Záchranný archeologický výskum v Krušovciach Archäologische Rettungsgrabung in Krušovce Mária K o t o r o v á - J e n č o v á (Vlastivedné múzeum, Hanušovce nad Topľou) Pokračovanie výskumu v Sedliskách-Podčičve Fortsetzung der Ausgrabung in Sedliská-Podčičva Mária K o t o r o v á - J e n č o v á (Vlastivedné múzeum, Hanušovce nad Topľou) - Christine H o p w o o d (Mersexside, Veľká Británia) Výskum hrádku v Mrázovciach Untersuchung der Kleinburg in Mrázovce Mária K o t o r o v á - J e n č o v á - Peter Š a f r a n k o (Vlastivedné múzeum, Hanušovce nad Topľou) Náhodný nález v Mrázovciach Zufallsfund in Mrázovce Eszter K o v á c s o v á (Vlastivedné múzeum, Nové Zámky) Záchranný výskum v Jasovej Rettungsgrabung in Jasová...116

8 9 Záchranné výskumy na území mesta Nové Zámky Rettungsgrabungen im Stadtgebiet von Nové Zámky Branislav K o v á r - Ivana K v e t á n o v á (Archeologický ústav SAV, Nitra) Sídliskové nálezy v katastrálnom území Pincinej a Nových Honov Siedlungsfunde in Katastergebieten von Pinciná und Nové Hony Tomáš K ö n i g - Jana Š u t e k o v á (Katedra archeológie FF UK, Bratislava) Záchranný výskum v Patinciach Rettungsgrabung in Patince Marta K u č e r o v á (Múzeum v Kežmarku, Kežmarok) - Andrej N o v á k (Mierová 9, Spišská Belá) Výskum sídliska z neskorej doby bronzovej v Kežmarku Grabung auf der spätbronzezeitlichen Siedlung in Kežmarok Rudolf K u j o v s k ý (Archeologický ústav SAV, Nitra) Výskum na stavbe OD Tesco v Rožňave Ausgrabung auf dem Bau Tesco in Rožňava Ivan K u z m a (Archeologický ústav SAV, Nitra) Výskum na trase optického kábla Dvory nad Žitavou - Trávnica Ausgrabung auf der Trasse des Optischenkabels in Dvory nad Žitavou - Trávnica Výskum v Dubovanoch Grabung in Dubovany Výskum na trase optického kábla Hoste - Sládkovičovo Ausgrabung auf der Trasse des optischen Kabels in Hoste - Sládkovičovo Nález kostry v Mojmírovciach Fund eines Skelettes in Mojmírovce Ivan K u z m a - Martin B a r t í k - Ján R a j t á r (Archeologický ústav SAV, Nitra) Letecká prospekcia na juhozápadnom Slovensku Luftbildprospektion in der Südwestslowakei Ivan K u z m a - Ján T i r p á k (Archeologický ústav SAV, Nitra) Rondel v Bajtave Kreisgrabenanlage in Bajtava Rondel v Hosťovciach Kreisgrabenanlage in Hosťovce Rondel v Prašníku Kreisgrabenanlage in Prašník Jozef L a b u d a (Slovenské banské múzeum, Banská Štiavnica) Výskum lokality Staré mesto v Banskej Štiavnici Grabung auf der Fundstelle Altstadt in Banská Štiavnica Mária L a m i o v á - S c h m i e d l o v á (Archeologický ústav SAV-VPS, Košice) Nálezy z Veľkej Tŕne a zo Zemplína Funde aus Veľká Tŕňa und Zemplín Róbert M a l č e k (Archeologický ústav SAV, Nitra) Výsledky sledovania líniových stavieb na západnom a južnom Slovensku Ergebnisse der Erfassung von Linienbauten in der West- und Südslowakei Róbert M a l č e k - Klaudia V a j d í k o v á (Archeologický ústav SAV, Nitra) Záchranný výskum v Šali Rettungsgrabung in Šaľa Klára M a r k o v á (Archeologický ústav SAV, Nitra) Ďalší nález z Blatnice Ein weiterer Fund aus Blatnica...145

9 10 Tomáš M i c h a l í k (Bánovská 128, Trenčianska Turná) Nové nálezy z paleolitických lokalít na západnom Slovensku Neue Funde aus paläolithischen Fundstellen in der Westslowakei Elena M i r o š š a y o v á (Archeologický ústav SAV-VPS, Košice) - Miroslav T e r r a y (Háj, Košice-okolie) Nové nálezy z východnej časti Slovenského krasu Neue Funde aus dem östlichen Teil des Slowakischen Karstes Vladimír M i t á š (Tríbečské múzeum, Topoľčany) - Egon W i e d e r m a n n (Katedra archeológie a muzeológie UKF, Nitra) Záchranný výskum v intraviláne Topoľčian Rettungsgrabung im Gemeindegebiet von Topoľčany Peter N a g y - Tomáš K r a m p l (Archeologické múzeum SNM, Bratislava) Dva záchranné výskumy s nálezmi z doby laténskej v Bratislave Zwei archäologische Rettungsgrabungen mit Funden aus der Latènezeit in Bratislava Gabriel N e v i z á n s k y (Archeologický ústav SAV, Nitra) Sídlisko badenskej kultúry v Ipeľskom Sokolci Siedlung der Badener Kultur in Ipeľský Sokolec Ladislav O l e x a (Archeologický ústav SAV-VPS, Košice) Dvadsiataôsma etapa výskumu v Nižnej Myšli Die achtundzwanzigste Grabungssaison in Nižná Myšľa Ladislav O l e x a (Archeologický ústav SAV-VPS, Košice) - Peter T a j k o v (Technická univerzita, Košice) Výskum na Mlynskej ulici v Košiciach Grabung in der Mlynská Str. in Košice Ondrej O ž ď á n i (Archeologický ústav SAV, Nitra) Depot bronzových predmetov z neskorej doby bronzovej z Nitrianskej Blatnice Depot von bronzenen Gegenständen aus der späten Bronzezeit aus Nitrianska Blatnica Karol P i e t a - Jozef Z á b o j n í k (Archeologický ústav SAV, Nitra) Ojedinelý nález honosných falér z Nových Zámkov(?) Einzelfund von prunkvollen Phaleren aus Nové Zámky(?) Peter R o t h (Podtatranské múzeum, Poprad) Záchranný výskum v Badíne Archäologische Rettungsgrabung in Badín Výskum v Podturni Grabung in Podtureň Sledovanie stavebnej činnosti v okresoch Poprad, Kežmarok a Levoča Verfolgung von Bauaktivitäten in den Bezirken Poprad, Kežmarok und Levoča Výskumy v Starej Ľubovni Grabungen in Stará Ľubovňa Rastislav R u s n á k (Archeologický ústav SAV-VPS, Košice) Záchranný výskum v Stránskej Archäologische Rettungsgrabung in Stránska Rastislav R u s n á k - Dušan B o m b a (Archeologický ústav SAV-VPS, Košice) Záchranný výskum v Sabinove Archäologische Grabung in Sabinov Matej R u t t k a y (Archeologický ústav SAV, Nitra) Nové staromaďarské pohrebisko v Lužiankach Neues altmadjarisches Gräberfeld in Lužianky Polykultúrna lokalita v Nitre na Svätoplukovom námestí Polykulturelle Fundstelle in Nitra auf dem Platz Svätoplukovo námestie Záchranný archeologický výskum v Nitre na Mlynskej ulici Archäologische Rettungsgrabung in der Mlynská Str. in Nitra...170

10 11 Matej R u t t k a y (Archeologický ústav SAV, Nitra) - Joachim H e n n i n g (J. W. Goethe Uniwersität, Frankfurt am Main) - Eva F o t t o v á (Archeologický ústav SAV, Nitra) Zisťovací výskum včasnostredovekého hradiska v Majcichove Archäologische Grabung eines frühmittelalterlichen Burgwalls in Majcichov Matej R u t t k a y (Archeologický ústav SAV, Nitra) - Jaroslava R u t t k a y o v á (Ponitrianske múzeum, Nitra) Záchranný archeologický výskum v Nitre-Šindolke Archäologische Rettungsgrabung in Nitra-Šindolka Jaroslava S c h m i d t o v á - Barbora V o r l í č k o v á (Mestské múzeum, Bratislava) Pokračovanie výskumu na stavbe Odkanalizovanie Rusoviec Fortsetzung der Grabung auf der Baustelle der Entkanalisierung in Rusovce Výskum na stavbe domu na Maďarskej ulici v Rusovciach Grabung auf dem Bau eines Hauses in der Maďarská Str. in Rusovce Jaroslava S c h m i d t o v á - Anita K o z u b o v á (Mestské múzeum, Bratislava) Výskum na stavbe bytového domu v Bratislave-Rusovciach Grabung auf der Baustelle eines Wohnhauses in Bratislava-Rusovce Marián S o j á k (Archeologický ústav SAV-VPS, Spišská Nová Ves) Záchranný výskum vo Veľkej Lomnici Archäologische Rettungsgrabung in Veľká Lomnica Výsledky výskumu a prieskumu v Slovenskom raji Ergebnisse der Begehung und Grabung im Slovenský raj Marián S o j á k (Archeologický ústav SAV-VPS, Spišská Nová Ves) - Ondrej S o j á k st. (Kukučínova 2, Svit) Ojedinelé nálezy z Jánoviec-Machaloviec Vereinzelte Funde aus Jánovce-Machalovce Marián S o j á k (Archeologický ústav SAV-VPS, Spišská Nová Ves) - Anton S u c h ý (Jilemnického 13, Svit) Prieskum chotára Batizoviec Begehung der Gemarkung von Batizovce Marián S o j á k (Archeologický ústav SAV-VPS, Spišská Nová Ves) - Miroslav T e r r a y (Háj, Košice-okolie) Nálezy z jaskýň na východnom okraji Slovenského krasu Funde aus den Höhlen am östlichen rand des Slovenský kras Danica S t a š š í k o v á - Š t u k o v s k á (Archeologický ústav SAV, Nitra) Pokračovanie tematického výskumu v Borovciach Fortsetzung der thematischen Grabung in Borovce Ján T i r p á k (Archeologický ústav SAV, Nitra) Výsledky geofyzikálneho merania z dvoch stredovekých lokalít The results of geophysical measurement from two medieval localities Božena T o m á š o v á (Vlastivedné múzeum, Prešov) - Anton K a r a b i n o š (Krajské múzeum, Prešov) Nové nálezy z Prešova-Solivaru Neue Funde aus Prešov-Solivar Objav Augustiniánskeho kláštora vo Veľkom Šariši Die Entdeckung des Augusteischen Klosters in Veľký Šariš Sándor T r u g l y (Múzeum maďarskej kultúry a Podunajska, Komárno) Stredoveká keramika z Komárna (Starej pevnosti) Mittelalterliche Keramik aus Komárno (Stará pevnosť) Vladimír T u r č a n (Archeologické múzeum SNM, Bratislava) Pokračovanie revízneho výskumu stavebného komplexu z doby rímskej v Stupave Weitere Saison der Revisionsgrabung des Baukomplexes aus der römischen Kaiserzeit in Stupava Marián U l i č n ý (Krajské múzeum, Prešov) - Martin P r i s t a š (Krajský pamiatkový úrad, Košice) Vrcholnostredoveká keramika zo stredovekého hrádku v Bačkove Hochmittelalterliche Keramik aus der mittelalterlichen Hügelburg in Bačkov...199

11 12 Jozef U r m i n s k ý (Západoslovenské múzeum, Trnava) Výskum renesančného kaštieľa v Bojnej-Malých Dvoranoch Archäologische Grabung eines renaissancezeilichen Klosters in Bojná-Malé Dvorany Barokové nálezy z lekárne U zlatého jednorožca v Trnave Barockzeitliche Funde aus der Apotheke Beim goldenen Einhorn in Trnava Klaudia V a j d í k o v á - Mário B i e l i c h (Archeologický ústav SAV, Nitra) Nález srstnatého nosorožca v Krušovciach Fund eines Fellnashorns in Krušovce Vladimír V a r s i k - Milan H a n u l i a k - Branislav K o v á r (Archeologický ústav SAV, Nitra) Záchranný výskum v Beckove Archäologische Rettungsgrabung in Beckov Július V a v á k (Malokarpatské múzeum, Pezinok) Nové náleziská z Pezinka Neue Siedlungen aus Pezinok Marián V i z d a l - Patrik D e r f i ň á k (Katedra všeobecných dejín FF PU, Prešov) Ďalšie nálezy z Veľkého Šariša Weitere Funde aus Veľký Šariš Zoltán V o z á k (Hurbanova 18, Šaľa) - Mário B i e l i c h (Archeologický ústav SAV, Nitra) Osteologická analýza nálezov zvieracích kostí z Hurbanova-Holanova Osteologische Analyse von Funden der Tierknochen aus Hurbanovo-Holanovo J á n Z a c h a r (Krajský pamiatkový úrad, Žilina) Prieskum katastrálneho územia Podhradia Begehung in dem Katastergebiet von Podhradie Archeologický výskum v interiéri farského Kostola všetkých svätých v Bytči Archäologische Grabung im Interieur der Pfarrerkirche aller heiligen in Bytča...217

12 14 Mapa 1. Mapa lokalít k prehľadu archeologických výskumov a nálezov na Slovensku v r (číslovanie nálezísk zodpovedá poradovým číslam v tabuľke na s ). Karte 1. Karte der Fundorte zur Übersicht von archäologischen Grabungen und Funden in der Slowakei im Jahre 2004 (Nummerierung von Fundstellen entspricht den laufenden Zahlen in der Tabelle auf S ).

13 15 Prehľad slovenských lokalít, na ktorých sa v r uskutočnili výskumy alebo zistili archeologické objekty, nálezy a pod. (poradové čísla zodpovedajú číslam na mape 1). Datovanie lokalít, objektov, nálezov doba stredovek Poradové číslo Obec (lokalita) Okres pravek paleolit a mezolit neolit eneolit bronzová halštatská laténska rímska a sťahovania národov stredovek storočie storočie storočie novovek bez možnosti datovania Príspevok na strane 1 Abrahám Galanta * * Alekšince Nitra * * * * * * 56 3 Ardovo Rožňava * 95 4 Bačkov Trebišov * Badín Banská Bystrica * * Bajtava Nové Zámky * Banská Štiavnica Banská Štiavnica * * Banské Vranov nad Topľou * 95 9 Batizovce Poprad * * * * * Bánov Nové Zámky * Beckov Nové Mesto nad Váhom * * * * * * * 97, 105, Belá Nové Zámky * Bielovce Levice * Blatnica Martin * Bojná-Malé Dvorany Topoľčany * * * Boľ Trebišov * * Borovce Piešťany * * Borša Trebišov * * * * Bratislava-Devínska Nová Ves Bratislava IV * * * * 63, Bratislava-Jarovce Bratislava V * *? Bratislava-Petržalka Bratislava V * Bratislava-Rusovce Bratislava V * * * * * 23 Bratislava-Ružinov Bratislava II * Bratislava-Staré Mesto Bratislava I * * Brzotín Rožňava * * Bytča Bytča * * Čab Nitra * * * Čechy Nové Zámky * * * Čierne-Hrčava Čadca * Čierny Brod Galanta * Dravce Levoča * , 175, 178, 179

14 16 Datovanie lokalít, objektov, nálezov doba stredovek Poradové číslo Obec (lokalita) Okres pravek paleolit a mezolit neolit eneolit bronzová halštatská laténska rímska a sťahovania národov stredovek storočie storočie storočie novovek bez možnosti datovania Príspevok na strane 32 Drnava Rožňava * * Dubovany Piešťany * Háj Košice-okolie * * * * * * 108, 147, Holíč Skalica?? * Hosťovce Zlaté Moravce * Hrabušice Spišská Nová Ves * *? * * * * * 93, Hrhov Rožňava * * * * 98, Hronské Kosihy Levice *? Hurbanovo Komárno * * Hurbanovo-Bohatá Komárno * Hurbanovo-Holanovo Komárno * Chorvátsky Grob-Čierna Voda Senec * * Chotín Komárno * * * Ilava Ilava * Ipeľský Sokolec Levice * * * * 61, Iža Komárno * Janíky-Dolné Janíky Dunajská Streda * Jasová Nové Zámky * Jánovce-Machalovce Poprad * *?? 93, Jelšovce Nitra * * * * * * Kežmarok Kežmarok * Klátova Nová Ves Partizánske * * * Kolta Nové Zámky * * * Komárno Komárno * * * 33, 194, Košice Košice-mesto * * 62, Košice Košice I * * Košice Košice * Košice-Šebastovce Košice IV * Kozárovce Levice * * * * * 107, Krásno Partizánske * * Krásno nad Kysucou Kysucké Nové Mesto * Krnča Topoľčany * * * * Krušovce Topoľčany * * * * 111, Kubáňovo Levice * * * 61

15 17 Datovanie lokalít, objektov, nálezov doba stredovek Poradové číslo Obec (lokalita) Okres pravek paleolit a mezolit neolit eneolit bronzová halštatská laténska rímska a sťahovania národov stredovek storočie storočie storočie novovek bez možnosti datovania Príspevok na strane 66 Kurima Bardejov * * * * * * * Kysucké Nové Mesto- Oškerda Kysucké Nové Mesto * Lefantovce-Dolné Lefantovce Nitra * Lefantovce-Horné Lefantovce Nitra * * * * Letanovce Spišská Nová Ves? * * * * * * * 93, 182, Levoča Levoča * * Lopušné Pažite Kysucké Nové Mesto * * Lozorno Malacky * * 71, Lučenec Lučenec * * * * * * Lužianky Nitra * Lúčnica nad Žitavou Nitra * Ľudovítová Topoľčany * * * Majcichov Trnava * Miklušovce Prešov * Mlynica Poprad * Mojmírovce Nitra * Mrázovce Stropkov? * * 114, Muráň Revúca * Nitra-Staré Mesto Nitra * * * * * * * * * * 53, 76, 88, 100, 167, Nitra-Zobor Nitra * *? * * 89, Nitrianska Blatnica Topoľčany * Nitrianska Streda Topoľčany * * Nižná Myšľa Košice-okolie * 81, Nové Hony Poltár * Nové Zámky Nové Zámky * * * * * * * 37, 116, Oponice Topoľčany * * * Ožďany Rimavská Sobota * * * Pastovce Levice * * * * * * * * 46, Patince Komárno? Pezinok Pezinok * * * * * * 73, Pezinok-Grinava Pezinok * Pinciná Poltár * * * * * * 79, 119

16 18 Datovanie lokalít, objektov, nálezov doba stredovek Poradové číslo Obec (lokalita) Okres pravek paleolit a mezolit neolit eneolit bronzová halštatská laténska rímska a sťahovania národov stredovek storočie storočie storočie novovek bez možnosti datovania Príspevok na strane 98 Plavecký Mikuláš Malacky * Plavecký Štvrtok Malacky * Podhájska-Belek Nové Zámky *?? Podhájska-Svätuša Nové Zámky * * * Podhradie Martin * * Podtureň Liptovský Mikuláš * * * * * Poprad Poprad * Prašník Piešťany * Preseľany nad Ipľom Levice * * Prešov-Nižná Šebastová Prešov * Prešov-Solivar Prešov * * Ratnovce Piešťany * Rožňava Rožňava * Rybník Levice * * * 29, 31, Sabinov Sabinov * * Salka Nové Zámky * * 43, Sazdice Levice * * Sedliská-Podčičva Vranov nad Topľou * * * Senec Senec * * * * * * Skalica Skalica * * Slovenský Grob Pezinok * * * * Smižany Spišská Nová Ves * * * Soľnička Trebišov? Spišské Tomášovce Spišská Nová Ves * * * * * 94, Spišský Štvrtok Levoča * Stará Kremnička Žiar nad Hronom * Stará Ľubovňa Stará Ľubovňa * * Stránska Rimavská Sobota * * * * Stupava Malacky * Svinice Trebišov * * Svodín Nové Zámky * Šaľa Šaľa * Šarkan Nové Zámky?? Tesárske Mlyňany Zlaté Moravce * Tisovec Rimavská Sobota * 26

17 19 Datovanie lokalít, objektov, nálezov doba stredovek Poradové číslo Obec (lokalita) Okres pravek paleolit a mezolit neolit eneolit bronzová halštatská laténska rímska a sťahovania národov stredovek storočie storočie storočie novovek bez možnosti datovania Príspevok na strane 133 Topoľčany Topoľčany * * Trenčianska Turná Trenčín * Trenčianska Turná- Hámre Trenčín * * Trenčín-Biskupice Trenčín * * * * * Trnava Trnava * Turňa Košice-okolie * * * * * * Tvrdomestice Topoľčany * Veľká Lomnica Kežmarok * Veľká Tŕňa Trebišov * * * 85, Veľký Slavkov Kežmarok * Veľký Šariš Prešov * * * * * * * * 194, 195, Vinica Veľký Krtíš * Virt Komárno * * 90, Viškovce nad Ipľom Levice * * * Zatín Trebišov * * Zemplín Trebišov * Zlatá Baňa Prešov * Zohor Malacky * * * 67, Ždaňa Košice-okolie * Žehra Prešov * 90

18 20 Mapa 2. Mapa lokalít, na ktorých sa v r uskutočnila letecká prospekcia (číslovanie nálezísk zodpovedá poradovým číslam v tabuľke na s ). Karte 2. Karte der im Jahr 2004 durch die Luftprospektion festgestellten Fundstellen (Nummerierung von Fundstellen entspricht den laufenden Zahlen in der Tabelle auf S ).

19 21 Prehľad slovenských lokalít, na ktorých sa v r uskutočnila letecká prospekcia (príspevok na str. 127 ff.; poradové čísla zodpovedajú číslam na mape 2). Datovanie lokalít, objektov, nálezov doba stredovek Poradové číslo Obec (lokalita) Okres pravek paleolit a mezolit neolit eneolit bronzová halštatská laténska rímska a sťahovania národov stredovek storočie storočie storočie novovek bez možnosti datovania 1 Bádice Nitra * 2 Bajtava Nové Zámky * 3 Beckov Nové Mesto nad Váhom * 4 Beckov Nové Mesto nad Váhom * 5 Beckov Nové Mesto nad Váhom * 6 Belá Nové Zámky * 7 Belince Topoľčany * 8 Bernolákovo Senec * 9 Bernolákovo Senec * 10 Bernolákovo Senec * 11 Bernolákovo Senec * 12 Bernolákovo Senec * 13 Bešeňov Nové Zámky * 14 Bojná Topoľčany * 15 Bojná Topoľčany * 16 Borovce Piešťany * 17 Bošany Partizánske * 18 Čachtice Nové Mesto nad Váhom * 19 Čalovec Komárno * 20 Čereňany Prievidza * 21 Dedina Mládeže Komárno * 22 Diakovce Šaľa * 23 Diviacka Nová Ves Prievidza * 24 Dolné Dubové Trnava * 25 Dolné Lefantovce Nitra * 26 Dolné Orešany Trnava * 27 Dubník Nové Zámky * 28 Dubovany Piešťany * 29 Dubovany Piešťany * 30 Dubovany Piešťany * 31 Ducové Piešťany * 32 Gbelce Nové Zámky * 33 Golianovo Nitra *

20 22 Datovanie lokalít, objektov, nálezov doba stredovek Poradové číslo Obec (lokalita) Okres pravek paleolit a mezolit neolit eneolit bronzová halštatská laténska rímska a sťahovania národov stredovek storočie storočie storočie novovek bez možnosti datovania 34 Hostie Zlaté Moravce * 35 Hosťovce Zlaté Moravce * 36 Hradec Prievidza * 37 Hurbanovo Komárno * 38 Hurbanovo Komárno * 39 Hurbanovo Komárno * 40 Hurbanovo-Zelený Háj Komárno * 41 Chynorany Partizánske * 42 Iža Komárno * 43 Iža Komárno * 44 Jelenec Nitra * 45 Jelšovce Nitra * 46 Kamanová Topoľčany * 47 Kamenný Most Nové Zámky * 48 Kočín-Lančár Piešťany * 49 Kolíňany Nitra * 50 Komárno-Nová Stráž Komárno * 51 Komárno-Veľký Harčáš Komárno * 52 Kostoľany pod Tríbečom Zlaté Moravce * 53 Košecké Podhradie Ilava * 54 Krásno Partizánske * 55 Kravany nad Dunajom Komárno * 56 Krnča Topoľčany * 57 Ladice Zlaté Moravce * 58 Lužianky Nitra * 59 Majcichov Trnava * 60 Malé Kršteňany Partizánske * 61 Maňa Nové Zámky * 62 Maňa Nové Zámky * 63 Maňa Nové Zámky * 64 Marcelová Komárno * 65 Marcelová Komárno * 66 Močenok Šaľa * 67 Močenok Šaľa * 68 Mužla Nové Zámky

21 23 Datovanie lokalít, objektov, nálezov doba stredovek Poradové číslo Obec (lokalita) Okres pravek paleolit a mezolit neolit eneolit bronzová halštatská laténska rímska a sťahovania národov stredovek storočie storočie storočie novovek bez možnosti datovania 69 Mužla Nové Zámky * 70 Mužla Nové Zámky * 71 Mužla Nové Zámky * 72 Naháč Trnava * 73 Nitra Nitra * 74 Nitra Nitra * * 75 Nitra-Dražovce Nitra * 76 Nitra-Mlynárce Nitra * 77 Nitrianska Blatnica Topoľčany * 78 Nováky-Horné Lelovce Prievidza * 79 Opatová Trenčín * 80 Ostrov Piešťany * 81 Partizánske Partizánske * 82 Piešťany-Kocúrice Piešťany * 83 Pobedim Nové Mesto nad Váhom * 84 Podhorany-Mechenice Nitra * 85 Podhradie Prievidza * 86 Podhradie Prievidza * 87 Podhradie Prievidza * 88 Podhradie Prievidza * 89 Pohranice Nitra * 90 Prašník Piešťany * 91 Prievidza Prievidza * 92 Selice Šaľa * 93 Solčany Topoľčany * 94 Svätý Peter Komárno * 95 Svätý Peter Komárno * 96 Svätý Peter Komárno * 97 Svätý Peter Komárno * 98 Svätý Peter Komárno * 99 Svätý Peter Komárno * 100 Svodín Nové Zámky * 101 Šaľa Šaľa * 102 Šoporňa Galanta * 103 Šoporňa Galanta *

22 24 Datovanie lokalít, objektov, nálezov doba stredovek Poradové číslo Obec (lokalita) Okres pravek paleolit a mezolit neolit eneolit bronzová halštatská laténska rímska a sťahovania národov stredovek storočie storočie storočie novovek bez možnosti datovania 104 Šoporňa Galanta * 105 Šoporňa Galanta * 106 Šoporňa Galanta * 107 Šoporňa Galanta * 108 Šoporňa Galanta * 109 Šoporňa Galanta * 110 Šterusy Piešťany * 111 Štúrovo Nové Zámky * * * 112 Štúrovo Nové Zámky * 113 Topoľčianky Zlaté Moravce * 114 Trenčín-Biskupice Trenčín * 115 Trenčín-Biskupice Trenčín * 116 Trenčín Trenčín * 117 Uhrovské Podhradie Bánovce nad Bebravou * 118 Úľany nad Žitavou Nové Zámky 119 Váhovce Galanta * 120 Velčice Zlaté Moravce * 121 Veľký Cetín Nitra * 122 Veľký Klíž Partizánske * 123 Virt Komárno * 124 Výčapy Opatovce Nitra * 125 Výčapy Opatovce Nitra * 126 Zemianske Sady Galanta * 127 Žitavce Nitra *

23 25 Neolitické sídlisko vo Vinici Henrieta B a l i o v á V i n i c a (okr. Veľký Krtíš), kataster obce, terasa, zber, neolit, sídlisko kultúry s mladšou lineárnou keramikou. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. Autorke príspevku odovzdal obyvateľ obce pán T. Dimik črepový materiál, ktorý zozbieral v katastri Vinice v r Lokalita sa nachádza 1,5 km JV od obce, na pozvoľne od severu k juhu sa zvažujúcom svahu terasy. Nálezisko má strategickú polohu, pretože je z troch strán ohraničené potokmi: na juhu Veľkým potokom, na západe potokom Husárka a na východe Kačacím potokom. Lokalita, na ktorej sa donedávna nachádzala hydinová farma, nebola doteraz známa, i keď sa v jej blízkosti vo viacerých polohách (Konopiská, Lázky, Bohušove lúky) realizovali záchranné výskumy v súvislosti s budovaním plynovodu (Pálinkás 1998, 129). V črepovom materiáli sa objavujú zlomky hrubších nádob bombovitého tvaru, zdobené na povrchu stien a plastických výčnelkov radmi vtlačených prstov (obr. 1: 6, 7, 9; 2: 7, 10, 11). Vo výzdobe nechýbajú ani charakteristické pretlačené zátkovité výčnelky (obr. 2: 8). Popri tejto hrubšej je zastúpená i jemná tenkostenná keramika šedej farby, zdobená dvojicami rytých línií a volút (obr. 1: 1-3, 8). K ojedinelým nálezom patrí črep zdobený radmi jemných vtlačení pripomínajúcich výzdobu keramiky šáreckého typu kultúry s lineárnou keramikou (obr. 1: 5). Ojedinele je zastúpený zlomok nádoby na nôžke s prevŕtaným otvorom (obr. 2: 9). Okrem keramiky sa v materiáli stretávame aj so štiepanou kamennou industriou. Popri bežnej domácej surovine, akou bol limnosilicit (obr. 2: 2-4), bola zhotovená i zo surovín pochádzajúcich zo vzdialenejších oblastí, ako napr. obsidián z východného Slovenska (obr. 2: 5), pazúrik z oblasti severne od Karpát (obr. 2: 1) a volinský rohovec z oblasti východne od Karpát (obr. 2: 6). Brúsená industria je zastúpená iba fragmentom z plochej kamennej sekerky (obr. 2: 12). Na základe keramického materiálu možno sídlisko datovať do obdobia kultúry s mladou lineárnou keramikou. L i t e r a t ú r a Pálinkáš T. Pálinkáš: Záchranný výskum vo Vinici. AVANS 1996, 1998, 129. Neolithische Siedlung in Vinica. Vinica (Bez. Veľký Krtíš), Gemeindekataster, Terrasse, Lesefunde, Neolithikum, Siedlung der Kultur mit jünger Linearkeramik. Unterbringung der Funde: Archäologisches Institut der SAW Nitra. Im Scherbenmaterial erscheinen Bruchstücke dickwandigerer Gefäße von bombenförmiger Gestalt, verziert auf der Oberfläche der Wände und der plastischen Buckel mit Reihen eingedrückter Finger (Abb. 1: 6, 7, 9; 2: 7, 10, 11). In der Verzierung fehlen auch nicht charakteristische eingedrückte stöpselförmige Buckel (Abb. 2: 8). Außer dieser gröberen Keramik ist auch feine dünnwandige Keramik von grauer Farbe vertreten, verziert mit Paaren von Ritzlinien und Voluten (Abb. 1: 1-3, 8). Zu vereinzelten Funden gehört eine Scherbe mit Reihen feiner Eindrücke, die an die Verzierung der Keramik des Šárka-Typs der Kultur mit Linearkeramik erinnern (Abb. 1: 5). Vereinzelt vertreten ist das Bruch-stück eines Fußgefäßes mit einem Bohrloch (Abb. 2: 9). Außer Keramik begegnet man im Material auch gespaltene Steinindustrie. Angefertigt war sie außer dem gebräuchlichen heimischen Rohstoff, wie es Limnosilizit war (Abb. 2: 2-4), auch aus Rohstoffen, die aus entfernteren Gebieten stammen, wie z. B. Obsidian aus der Ostslowakei (Abb. 2: 5), Feuerstein aus dem Gebiet östlich der Karpaten (Abb. 2: 1) und wolhynischem Hornstein aus dem Raum östlich der Karpaten (Abb. 2: 6). Geschliffene Industrie ist lediglich durch das Fragment von einem flachen Steinbeil vertreten (Abb. 2: 12). hradisko kyjatickej kultúry v Drnave Juraj B a r t í k - František B a k o š D r n a v a (okr. Rožňava), poloha D r i e ň o v e c, povrchový zber, praveké hradisko, kyjatická kultúra, stredoveký hrádok(?), železná kopija. Uloženie nálezov: u nálezcu.

24 26 Z vyvýšeniny východne od obce so zistenými tromi líniami valov získal F. Bakoš fragmenty keramiky. Opevnená plocha má rozmery asi 30 ha. Črepy boli zozbierané v blízkosti menších terás. O p i s n á l e z o v Výrazný črep pravdepodobne z kužeľovitého, vodorovným ryhovaním zdobeného hrdla amfory (obr. 3: 1) a ďalšie fragmenty svetločervenej farby s čiernym lešteným povrchom (obr. 3: 2, 4-5) zodpovedajú keramike kyjatickej kultúry. Črepy a praslen potvrdzujú datovanie V. Furmánka, ktorý v r lokalitu zaradil k hradiskám kyjatickej kultúry, pretože sa nachádza v ich koncentrácii. Je možné, že práve odtiaľ pochádza depot šiestich oblúkovitých spôn typu Golinjevo, uložených v zbierke grófa G. Andrássyho na zámku Betliar (Novotná 2001, 65). Na vrchole vyvýšeniny je v teréne pozorovateľný aj kruhový objekt s priemerom m, ktorý má približne v strede štvorcovitý vyvýšený útvar s rozmermi približne 5x5 m. V súvislosti s týmto objektom je zaujímavé, že v miestnej kronike sa spomína na vrchole Drieňovca husitský hrádok. Z lokality údajne pochádza tiež železná kopija (obr. 3: 3), ktorá zodpovedá rozšíreným stredovekým typom (Ruttkay 1976, 299, 301). L i t e r a t ú r a Furmánek V. Furmánek: Drnava. Výskumná nálezová správa. Nepublikované. Archív Archeologického ústavu SAV v Nitre. Novotná M. Novotná: Die Fibeln in der Slowakei. PBF XIV-11, Stuttgart Ruttkay A. Ruttkay: Waffen und Reiterausrüstung des 9. bis zur ersten Hälfte des 14. Jahrhunderts in der Slowakei II. Slov. Arch. 24, 1976, BURGWALL DER KYJATICE-KULTUR IN DRNAVA. Drnava (Bez. Rožňava), Flur Drieňovec, Streufunde, urzeitlicher Burgwall, Kyjatice-Kultur, mittelalterliche Kleinburg (?), Eisenlanze. Unterbringung der Funde: beim Finder. Von der sogar mit einem dreifachen Ringwall umgebenen Anhöhe (ca. 30 ha) gewann man Keramikfragmente der Kyjatice-Kultur (Abb. 3: 1-2, 4-5). Etwa gerade von dort stammt das Depot von sechs Bogenfibeln des Typs Golinjevo, die im Schloss Betliar untergebracht sind (Novotná 2001, 65). Vom Gipfel der Anhöhe sieht man im Gelände auch ein kreisförmiges Objekt mit einem Durchmesser von m, das etwa in der Mitte ein quadratisches erhöhtes Gebilde von beiläufig 5x5 m Ausmaß aufweist. Erwähnt ist in der örtlichen Chronik auf dem Gipfel des Drienovec eine hussitische Kleinburg. Von der Lokalität stammt angeblich auch eine mittelalterliche Eisenlanze (Abb. 3: 3). Nálezy z Ľadovej jamy na Muráni Juraj B a r t í k - Dušan H u t k a M u r á ň (okr. Revúca), jaskyňa, náhodné nálezy, 15./16. stor. Uloženie nálezov: Slovenské národné múzeum - Archeologické múzeum, Bratislava. Pred vstupom do zatiaľ nepomenovanej a neočíslovanej horizontálnej jaskyne s dĺžkou 24 m na lúke zvanej Studňa získali speleológovia niekoľko tenkostenných črepov z nádoby svetložltej farby (obr. 4: 1, 2). Niektoré z nich sú na povrchu zdobené vodorovnými a oblúkovitými líniami okrovej farby. Nález dokladá príležitostné využívanie vstupnej časti jaskyne v stor. FUNDE AUS Ľadová jama AUF DEM MURÁŇ. Muráň (Bez. Revúca), Höhle, Zufallsfunde, 15./16. Jh. Unterbringung der Funde: Slowakisches Nationalmuseum - Archäologisches Museum, Bratislava. Vor dem Eingang in die Höhle auf der Studňa genannten Wiese gewannen Späleologen eine Gruppe dünnwandiger Gefäßscherben von hellgelber Farbe (4: 1, 2). Manche von ihnen sind auf der Oberfläche mit horizontalen und bogenförmigen Linien von Ockerfarbe verziert. Der Fund belegt eine gelegentliche Ausnützung des Eingangsteiles der Höhle in Jh. pokračovanie výskumu v Tisovci-Hradovej Juraj B a r t í k - Dušan H u t k a T i s o v e c (okr. Rimavská Sobota), poloha H r a d o v á, temeno vrchu, systematický výskum, výšinné sídlisko z mladšieho praveku a z doby laténskej, jaskyne. Uloženie nálezov: Slovenské národné múzeum - Archeologické múzeum, Bratislava.

25 27 Šiesta sezóna výskumu sa v r zamerala na zisťovanie osídlenia mimo doteraz skúmanej západnej časti tzv. Starého hradu. Sondáž mala exaktne doložiť, či aj tieto časti boli v mladšom praveku osídlené. Z toho dôvodu bola na SV strane vrcholovej plošiny tzv. Starého hradu vytýčená sonda XVI/2004 s rozmermi 7,1x2 m a na JV hrane sonda XVII/2004 s rozmermi 4,3x2 m. V obidvoch sondách sa zachytilo veľké množstvo fragmentov keramiky, otĺkače, brúsik, bronzová slučkovitá záušnica a šidlo, ktoré dokladajú, že aj východná časť Starého hradu bola využívaná na dlhodobý pobyt. Už pred laboratórnym spracovaním a vyhodnotením keramiky je zrejmé, že nálezy patria predovšetkým kyjatickej kultúre. Keramika pilinskej kultúry či doby laténskej nebola identifikovaná. Hrubá vrstva hliny, premiešaná s nálezmi v JV časti plošiny je dôsledkom splachov alebo ukladania odpadu. V spolupráci s miestnou organizáciou jaskyniarov sme navštívili štyri jaskyne na severnej a južnej strane masívu s cieľom zberu nálezov a overenia správy o údajných úpravách vnútra jaskýň ľudskou rukou. Jaskyne neboli dosiaľ archeologicky skúmané a ani v r sa v nich nerealizovala sondáž. V asi 10 m dlhej Pekárovej jaskyni 5/34 (Kámen/Gaál/Gáal 1982, 53), nachádzajúcej sa na južnom úbočí Hradovej vo výške 812 m n.m., sme na povrchu jaskynných sedimentov zozbierali päť ojedinelých fragmentov keramiky z mladšej alebo neskorej doby bronzovej. Domnelé úpravy vnútra jaskýň sa nepotvrdili. L i t e r a t ú r a Kámen/Gaál/Gáal S. Kámen/Ľ. Gaál/J. Gáal: Zoznam preskúmaných jaskýň a priepastí v okrese Rimavská Sobota. Obzor Gemera 13, 1982, Fortsetzung der Grabung in Tisovec-Hradová. Tisovec (Bez. Rimavská Sobota), Flur Hradová, Gipfel der Anhöhe, systematische Grabung, Höhensiedlung aus der jüngeren Urzeit und aus der Latènezeit, Höhle. Unterbringung der Funde: Slowakisches Nationalmuseum, Archäologisches Museum, Bratislava. Die sechste Grabungssaison richtete sich im J auf die Feststellung der Besiedlung auf dem bisher nicht untersuchten Teil, genannt Starý hrad. In zwei Sonden mit den Ausmaßen 7,1x2 m und 4,3x2 m erfasste man eine große Menge von Keramikfragmenten, Schlagsteine, einen Wetzstein, einen bronzenen Schläfenring und eine Ahle, die belegen, dass auch der Ostteil des Gipfelplateaus für einen langfristigen Aufenthalt ausgenützt wurde. Die Funde gehören vor allem in die Kyjatice-Kultur. In Zusammenarbeit mit der örtlichen Organisation der Höhlenforscher untersuchte man vier bisher nicht archäologisch untersuchte Höhlen auf der Nord- und Südseite des Massivs mit dem Ziel zur Gewinnung von Lesefunden und der Beglaubigung des Berichtes über angebliche Gestaltungen des Höhleninneren durch menschliche Hand. In der am Südhang von Hradová sich befindenden und etwa 10 m langen Höhle 5/34, erfasste man auf der Oberfläche von Höhlensedimenten fünf vereinzelte Keramikfragmente aus der jüngeren oder späten Bronzezeit. Vermutliche Gestaltungen des Höhleninneren haben sich nicht bestätigt. Záchranné výskumy na stavbách rodinných domov v Bratislave-Rusovciach Igor B a z o v s k ý, časť R u s o v c e (okr. Bratislava V), intravilán, záchranné výskumy, sídlisko, doba bronzová, doba sťahovania národov, stredovek. Uloženie nálezov: Slovenské národné múzeum - Archeologické múzeum, Bratislava 1. poloha I l ý r s k a u l. Výskum nadviazal na výsledky záchranného výskumu v trase plánovanej komunikácie na novo vzniknutej Ilýrskej ul., ktorý sa uskutočnil v r (Bazovský 2003, 27). V r prebiehala pozdĺž tejto komunikácie výstavba rodinných domov, ktorej predchádzal archeologický výskum. Archeologické nálezy sa zistili len na dvoch susedných parcelách 1090/2 a 1093/2 v severnej časti ulice. a) p a r c e l a 1093/2 - v základových ryhách plánovanej stavby zistené dva objekty. Objekt 1/04 - preskúmala sa časť väčšieho, do podložia plytko zahĺbeného objektu s rovným dnom. Dva črepy z jeho výplne umožňujú objekt predbežne datovať do obdobia sťahovania národov. Objekt 2/04 - plytká jama s rozmermi 120x95 cm, zahĺbená 5-30 cm do podložia. Jama obsahovala niekoľko zlomkov keramiky z doby bronzovej.

26 28 b) p a r c e l a 1090/2 - v stene základovej ryhy zistený a čiastočne preskúmaný plytko zahĺbený objekt 3/04. Na základe ohniska s kamennou deštrukciou a rovného ílovitého dna ho možno interpretovať ako polozemnicu. Jediným nálezom je fragment hlineného kotlíka, ktorý umožňuje datovať objekt do stredoveku. Výskum na Ilýrskej ul. potvrdil absenciu rímsko-provinciálneho osídlenia v tejto polohe. 2. poloha C o l n í c k a u l., parcela 329/5. Skúmaná parcela sa nachádza v severnej časti Rusoviec, na východnom okraji intravilánu. Výskum sa realizoval v základových ryhách stavby. Na JZ okraji plánovanej stavby sa v stenách stavebnej ryhy v hĺbke 80 cm zistil väčší objekt zahĺbený 35 cm do pieskového podložia. V juhozápadnom profile bol nad rovným dnom objektu miestami svetlý, miestami čierny 5-7 cm hrubý pásik - pravdepodobne udupaná hlinená dlážka. Výplň objektu tvorila tmavá hlina premiešaná s pieskom. Objekt zistený v dĺžke 290 cm bol v južnej časti narušený mladším žľabom bez signifikantných nálezov, orientovaným v smere SV-JZ. V severovýchodnom profile sa 30 cm od okraja objektu zistil zhluk kameňov - pravdepodobne zvyšok ohniska alebo kamennej piecky. Objekt možno interpretovať ako polozemnicu s ohniskom a datovať na základe málo výrazného črepu z dolnej časti hrncovitej nádoby do stredoveku. Polozemnica je prvým dokladom staršieho stredovekého osídlenia v severnej časti Rusoviec. L i t e r a t ú r a Bazovský I. Bazovský: Záchranný výskum na trase komunikácie na Ilýrskej ulici v Bratislave-Rusovciach. AVANS 2003, 2004, 27. RETTUNGSGRABUNGEN AUF BAUSSTELLEN VON FAMILIENHÄUSERN IN BRATISLAVA- RUSOVCE. Bratislava, Teil Rusovce (Bez. Bratislava V), Intravillan, Rettungsgrabungen, Siedlung, Bronzezeit, Völkerwanderungszeit, Mittelalter. Unterbringung der Funde: Slowakisches Nationalmuseum - Archäologisches Museum, Bratislava. Bei Rettungsgrabungen an Baustellen von Familienhäusern erfasste man in zwei Lagen Siedlungsfunde aus verschiedenen Zeitabschnitten. 1. Die Untersuchung in der Straße Ilýrska ul. (Parzelle 1090/2 und 1093/2) am Südrand des Intravillans knüpfte an die Ergebnisse der Rettungsgrabung im J an und bestätigte das Fehlen von römisch-provinzialer Besiedlung in dieser Lage. Untersucht wurden Siedlungsobjekte aus der Bronzezeit, der Völkerwanderungszeit (?) und aus dem Mittelalter. 2. In der Straße Colnícka ul. (Parzelle 329/5) untersuchte man den Teil einer mittelalterlichen Halbgrubenhütte mit einer steinernen Feuerstelle. Gestört war die mittelalterliche Hütte von einer jüngeren Rinne ohne signifikante Funde. Die Halbgrubenhütte ist der erste Beleg über eine ältere mittelalterliche Besiedlung im Nordteil von Rusovce. Zisťovací výskum v Slovenskom Grobe Igor B a z o v s k ý S l o v e n s k ý G r o b (okr. Pezinok), poloha P a d e l k y, zisťovací výskum, sídlisko, doba bronzová, doba laténska, doba rímska, stor. Uloženie nálezov: Mestské múzeum, Pezinok. Slovenské národné múzeum - Archeologické múzeum v Bratislave uskutočnilo v spolupráci s Mestským múzeom v Pezinku zisťovací výskum, financovaný mestom Pezinok. Z polohy sú známe sídliskové nálezy z rôznych období. Podľa informácie Z. Farkaša tu na susednej polohe Štepnice našli pri výkopoch pre plot úlomky rímskej strešnej krytiny. V mieste nálezu sa však výskum nemohol uskutočniť pre nesúhlas majiteľov pozemku. Výskumom sa zistilo osídlenie z doby bronzovej, mladšej doby železnej, doby rímskej a zo stredoveku. Z doby bronzovej bola zistená mohutná kultúrna vrstva, v ktorej sa okrem početnej keramiky našli dve bronzové šidlá a úlomky z peskierskej dýky. Objekty z mladších období sú však z väčšej časti zničené orbou. Keramický materiál z doby laténskej možno na základe zlomku hrnca s kyjovitým okrajom datovať do záverečného stupňa laténskeho osídlenia (LT D2). Z objektu z doby rímskej - pravdepodobne germánskej polozemnice - sa zachovalo len prepálené dno. Okrem germánskej v ruke robenej keramiky je zastúpená aj rímsko-provinciálna keramika. Stredoveké nálezy možno datovať len rámcovo do stor. Feststellungsgrabung in Slovenský Grob. Slovenský Grob (Bez. Pezinok), Flur Padelky, Feststellungsgrabung, Siedlung, Bronzezeit, Latènezeit, römische Zeit, Jh. Unterbringung der Funde: Städtisches Museum, Pezinok.

27 29 Das Slowakische Nationalmuseum - Archäologisches Museum in Bratislava realisierte in Zusammenarbeit mit dem Städtischen Museum von Pezinok eine Feststellungsgrabung in Slovenský Grob, die von der Stadt Pezinok finanziert wurde. Die Feststellungsgrabung hat eine Besiedlung aus der Bronze-, der Latènezeit und der römischen Kaiserzeit wie auch aus dem Mittelalter nachgewiesen. Die mächtige Siedlungsschicht enthielt außer Keramik auch Metallfunde - zwei Bronzeahlen und Bruchstücke eines Dolches. Die Objekte aus den jüngeren Zeitabschnitten waren beinahe völlig durch eine Tiefpflügung vernichtet. Nálezy z neskorej doby bronzovej v Rybníku Jozef B á t o r a R y b n í k (okr. Levice), kataster obce, povrchový zber, neopevnené sídlisko a hradisko, podolská a lužická kultúra. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra, a súkromná zbierka. a) K u s á h o r a - areál hradiska. Pani M. Bajanová z Rybníka odovzdala autorovi príspevku keramický materiál, ktorý zozbierala na odhumusovanej ploche nad východným okrajom kameňolomu v areáli dávnejšie známeho hradiska podolskej kultúry. Ide najmä o zlomky z tiel a okrajov amfor (obr. 5: 1-6, 8) a mís (obr. 5: 9). Popri bežnej žliabkovanej výzdobe je pozoruhodná rytá výzdoba pozostávajúca zo zväzkov rytých línií kombinovaných s rytými krokvicami (obr. 5: 3, 6). Ide o výzdobu, ktorá sa obvykle objavuje na klasických amforách podolskej kultúry s prstencovitou nôžkou. Ojedinelý je zlomok masívneho hlineného kruhovitého závažia s otvorom v strede, ktoré mohlo slúžiť ako záťaž na rybárske siete (obr. 5: 10). b) V i n o h r a d M. B a č í k a s t. Pán M. Bačík poskytol na spracovanie keramický materiál a drobné predmety, ktoré našiel na svojom poli pri vinohrade. Pole sa nachádza na miernom svahu, zvažujúcom sa k východu, vo vzdialenosti asi 80 m od východného okraja prstenca valu vyššie spomenutého hradiska podolskej kultúry Kusá hora. Medzi nálezmi sa popri bežnom keramickom materiáli, zastúpenom najmä hranenými okrajmi kónických mís (obr. 6: 1, 7), žliabkovanej výzdoby (obr. 6: 2, 3) a plastických výčnelkov (obr. 6: 6), vyníma pozoruhodná kolekcia predmetov: miniatúrne kónické závažie z hliny (obr. 6: 4), miniatúrny hlinený mlat (obr. 6: 5), hlinený terčík (závažie?) s malým otvorom na zavesenie v hornej časti (obr. 6: 11), hlinený terčík (závažie?) s veľkým asymetricky posunutým otvorom (obr. 6: 10) a fragment plochého závesku z bridlice s kónickým otvorom vŕtaným z oboch strán (obr. 5: 7). V prípade kónického závažia a mlatu ide o miniatúry pracovných predmetov bez zrejmého praktického využitia. Naopak, oba hlinené terčíky (obr. 6: 10, 11) mali na otvoroch stopy po dlhodobejšom používaní. Pri všetkých artefaktoch ide o predmety s otvorom na zavesenie, ktoré boli okrem jedného (obr. 5: 7 ) zhotovené z jemnej hliny šedej až šedohnedej farby. Samotný charakter predmetov umožňuje uvažovať popri praktickom použití ako závaží i o ich využití vo sfére kultu. Treba poznamenať, že hlinené terčíky, podobné terčíku vyobrazenému na obr. 2: 4, boli na tomto nálezisku vo väčšom počte nájdené začiatkom 30-tych rokov 20. stor. (Zauner , obr. na s. 98). Nálezy z vinohradu M. Bačíka st. svedčia o tom, že na východnom svahu hradiska Kusá hora sa nachádzalo intenzívne osídlené neopevnené sídlisko podolskej kultúry, ktoré tvorilo jeho agrárne zázemie. c) K r i v í n - h r a d i s k o. Pán R. Herz odovzdal na preskúmanie dva črepy s jazykovitými výčnelkami, pochádzajúce z tela amfor (obr. 6: 9), a hlinený dvojkónický praslen (obr. 6: 8), ktoré našiel v areáli dávno známeho hradiska lužickej kultúry Krivín. Hradisko Krivín sa nachádza v SZ časti katastra obce Rybník necelé 4 km severne od vyššie spomenutého hradiska podolskej kultúry Kusá hora. L i t e r a t ú r a Zauner A. Zauner: Archeologické nálezy z okolia Levíc. Pam. Arch. 4-5 (40), , FUNDE AUS DER SPÄTBRONZEZEIT IN RYBNÍK. Rybník (Bez. Levice), Gemeindekataster, Streufunde, unbefestigte Siedlung und eine Burgwallanlage der Podol- und Lausitzer Kultur. Unterbringung der Funde: Archäologisches Institut der SAW, Nitra, und Privatsammlung. a) Kusá hora-burgwall. Im Areal des seit längerem bekannten Burgwalls der Podol-Kultur wurde Scherbenmaterial gesammelt (Abb. 5: 1-6, 8-10). Vereinzelt ist das Bruchstück eines massiven tönernen runden Gewichtes, mit einem Loch in der Mitte, das als Beschwerung für Fischernetze gedient haben konnte (Abb. 5: 10); b) Weingarten von M. Bačík des älteren. In der Entfernung von etwa 80 m vom Ostrand des Wallrings des höher erwähnten Burgwalls der Podol-Kultur Kusá hora wurde vom

28 30 Eigentümer des Weingartens das Scherbenmaterial gesammelt (Abb. 6: 1-3, 6, 7) und darunter befand sich eine beachtenswerte Kollektion von Gegenständen: ein konisches Miniaturgewicht aus Ton (Abb. 6: 4), eine Miniatur- Tonkeule (Abb. 6: 5), eine Tonscheibe (Gewicht?) mit einem kleinen Loch zum Aufhängen im Oberteil (Abb. 6: 11), eine kleine Tonscheibe (Gewicht?) mit einem großen asymmetrisch verschobenen Loch (Abb. 6: 10) und das Fragment eines flachen Schieferanhängers mit einem konischen Bohrloch von beiden Seiten. Im Falle des konischen Gewichtes und der Keule handelt es sich um ein Miniaturarbeitswerkzeug ohne eine offensichtliche praktische Ausnützung. Hingegen hatten beide Tonscheiben auf den Löchern Spuren einer langfristigeren Benützung. Bei allen Artefakten handelt es sich um Gegenstände mit einem Loch zum Aufhängen. Der Charakter der Gegenstände selbst ermöglicht Erwägungen, außer einer praktischen Verwendung als Gewicht auch über ihre Ausnützung in der Kultsphäre. Es muss bemerkt werden, dass kleine Tonscheiben, die der Scheibe auf Abb. 6: 11 ähnlich waren, auf dieser Fundstelle noch in größerer Anzahl Anfang der 30-er Jahre des 20. Jh. gefunden wurden (Zauner , Abb. auf S. 98). Die Funde zeugen davon, dass sich am Osthang außerhalb des Burgwallareals Kusá hora eine intensive Besiedlung mit Bevölkerung ohne eine Befestigung der Podol-Kultur befand, die ihr agrares Hinterland bildete; c) Krivín-Burgwall. Im Areal des seit langem bekannten Burgwalls der Lausitzer-Kultur Krivín, das nicht ganze 4 km nördlich des höher erwähnten Burgwalls der Podol-Kultur Kusá hora liegt, fand man zwei Scherben (Abb. 6: 9) und einen Spinnwirtel (Abb. 6: 8). Neolitické a eneolitické sídlisko v Sazdiciach Jozef B á t o r a - Henrieta B a l i o v á S a z d i c e (okr. Levice), kataster obce, terasa, prieskum, sídlisko, neolit, eneolit. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. Na jar r pri prieskume zameranom na štruktúru osídlenia v staršej dobe bronzovej bolo v katastri obce zistené doteraz neevidované praveké sídlisko. Nálezisko sa nachádza na ľavobrežnej terase potoka Búr tesne pred obcou. Lokalita je na východnej strane ohraničená štátnou cestou spájajúcou Sazdice s Demandicami a na západnej strane okrajom terasy postupne sa zvažujúcej do inundačného územia potoka Búr. Črepový materiál svedčí o osídlení lokality v období želiezovskej skupiny, ktoré sa koncentruje v jej južnej časti (obr. 7: 1-5). V severnej časti náleziska sa rozprestieralo rozsiahle sídlisko badenskej kultúry. V početnom črepovom materáli je zastúpená prevažne bežná keramika zdobená plastickými presekávanými lištami pod okrajom (obr. 7: ), radmi vpichov, vrypov (obr. 7: 6, 8, 9), a žliabkami (obr. 8: 1, 10, 11). K pozoruhodným nálezom patrí črep s rytou výzdobou na vonkajšej a žliabkovaním na vnútornej strane (obr. 8: 4a, b) ako i zlomok z delenej misy (obr. 8: 7). Ojedinelým nálezom je kónický praslen zdobený žliabkovaním (obr. 8: 5). Dvoma úštepmi je zastúpená i štiepaná industria (obr. 7: 7, 8), ktorú iba s otáznikom možno spájať s badenskou kultúrou. Sídlisko na základe črepového materiálu možno datovať do klasickej fázy badenskej kultúry. NEOLITHISCHE UND ÄNEOLITHISCHE SIEDLUNG IN SAZDICE. Sazdice (Bez. Levice), Gemeindekataster, Terrasse, Geländeuntersuchung, Siedlung, Neolithikum, Äneolithikum. Unterbringung der Funde: Archäologisches Institut der SAW, Nitra. Im J konstatierte man im Gemeindekataster eine bisher nicht evidierte urzeitliche Siedlung. Das Scherbenmaterial zeugt von einer Besiedlung der Lokalität, zur Zeit der Želiezovce-Gruppe, die sich in ihrem Südteil konzentriert (Abb. 7: 1-5). Im Nordteil der Fundstelle erstreckte sich eine ausgedehnte Sieldung der Badener-Kultur. Vertreten ist im zahlreichen Scherbenmaterial überwiegend die gebräuchliche Keramik mit plastischen Kerbleisten unter dem Rand (Abb. 7: 11-13), mit Reihen von Einstichen, Einkerbungen (Abb. 7: 6, 8, 9) und Riefen (Abb. 8: 1, 10, 11). Zu beachtenswerten Funden gehört eine Scherbe mit Ritzverzierung an der Außenseite und Rillung an der Innenseite (Abb. 8: 4a, b) wie auch das Bruchstück einer geteilten Schüssel (Abb. 8: 7). Einen vereinzelten Fund bildet ein konischer kannelierter Spinnwirtel (Abb. 8: 5). Mit zwei Absplissen ist auch Spaltindustrie vertreten (Abb. 7: 7, 8), die man lediglich mit einem Fragezeichen mit der Badener-Kultur verknüpfen kann. Die Siedlung ist auf Grundlage des Scherbenmaterials in die klassische Phase der Badener-Kultur datierbar.

29 31 Zisťovací výskum na sídlisku zo staršej doby bronzovej v Rybníku Jozef B á t o r a - Knut R a s s m a n n R y b n í k (okr. Levice), poloha N a d H r o n o m, zisťovací výskum AÚ SAV Nitra v spolupráci s RGK DAI Frankfurt am Main, opevnené sídlisko zo staršej doby bronzovej, kultúra maďarovská a severopanónska, sporadické osídlenie želiezovskej skupiny, ludanickej skupiny a podolskej kultúry. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. Lokalita sa nachádza v SZ časti katastra obce na ostrohovitom výbežku nachádzajúcom sa tesne na ľavom brehu rieky Hron, v priestore tzv. Slovenskej brány, v nadm. výške približne 230 m. Ostrohovitý výbežok, orientovaný v smere SZ-JV, je z troch strán (Z, S a J) prirodzene chránený strmými, ťažko prístupnými svahmi a na východnej strane od ostatného masívu oddelený priekopou. Max. dĺžka opevnenej časti sídliska bola 85 m a max. šírka 50 m, jej plocha teda zaberala necelého pol hektára. V hornej tretine lokality sme vyhĺbili zisťovaciu sondu I (50x2 m), orientovanú v smere SSV-JJZ. Jej južný okraj prerezal zvyšok nasypaného opevnenia (valu), ktorý bol v tejto časti značne narušený eróziou. Z jeho vnútornej strany sa zachytila kamenná deštrukcia, ktorá pravdepodobne patrila zvyšku sídliskového objektu (chaty?). V ďalších častiach sondy sme zachytili kamennú deštrukciu objektu 1 (dom 1), pôdorys objektov 4 a 5 a deštrukciu objektu 2 (dom 2). V sonde 2, ktorá bola vyhĺbená paralelne so sondou 1 avšak začínala iba od sektoru H a pokračovala v smere severnom, bol čiastočne zachytený pôdorys objektu 3 (dom 3). Severný koniec sondy 2 rezal opevnenie (val) chrániace osadu zo severnej strany. Vzhľadom na to, že objekt 2 a 3 vbiehali do profilov, bola medzi nimi vyhĺbená sonda 4, ktorá vlastne prepojila sondu 1 a sondu 2. V takto odokrytej ploche s rozmermi 8x8 m bol z väčšej časti preskúmaný objekt 2 (dom 2) a čiastočne i objekt 3 (dom 3). Rozmery sa podarilo nateraz zistiť iba v dome 2 (asi 5x5 m), pričom objekt pozostával zo zahĺbenej časti, ktorá mala rozmery zhruba 5x3 m, a nezahĺbenej časti, ktorú ohraničovala trojica kolov na ZJZ strane. Kolové jamy boli obložené lomovými kameňmi. Na SSZ od domu 2 sa nachádzal paralelne umiestnený dom 3. Bol však oproti domu 2 o 1 m posunutý smerom na ZJZ. Medzi domami 2 a 3 sa nachádzala medzera (ulička) široká 1 m. Oba domy v podstate kopírovali priebeh opevnenia, ktoré sa mierne stáčalo smerom na východ. S tým súvisí i vzájomný posun domov 2 a 3, ktoré boli rovnako orientované. Za mimoriadne významný výsledok treba považovať zachytenie uvedených pôdorysov obydlí-domov so zvyškami kamenných podmuroviek a spadnutých stien v podobe blokov mazanice. Z obdobia staršej doby bronzovej ide o prvý takýto doklad zástavby osady zo staršej doby bronzovej na juhozápadnom Slovensku. Podobná zástavba protourbánneho charakteru (radenie domov do radov s uličkami) je v Karpatskej kotline známa najmä z oblasti rozšírenia otomansko-füzesabonyskej kultúry na východnom Slovensku (Spišský Štvrtok, Barca, Rozhanovce, Nižna Myšľa) a v maďarskom Potisí (Jászdósza-Kápolnahalom, Tiszaug-Kémenytetö, Füzesabony-Öregdomb). Významné stratigrafické pozorovanie poskytol rez opevnením na severnej strane. Ukázalo sa, že opevnenie malo minimálne tri stavebné fázy: 1. prvú (najstaršiu), pozostávajúcu z bledohnedého násypu valu, do ktorého na južnej strane boli zahĺbené domy 2 a 3 a na severnej strane bol porušený palisádovým žľabom mladšieho násypu valu; 2. druhú (mladšiu), pozostávajúcu z násypu žltej sprašovitej zeminy, ktorá bola nasypaná na bledohnedý násyp staršieho opevnenia. Toto mladšie opevnenie malo prednú časť valu spevnenú múrikom z nasucho kladených lomových kameňov, ktoré zabraňovali jeho erózii do strmej strže na severnej strane sídliska, hlbokej asi 20m; 3. tretiu (najmladšiu), pozostávajúcu zo šedohnedého násypu, ktorý prekrýval žltú sprašovitú zeminu druhej stavebnej fázy valu. Závažným zistením je, že domy 2 a 3 boli zahĺbené do prvej (najstaršej) fázy opevnenia, a teda ich vznik možno spájať s následnou druhou fázou opevnenia osady. Severný okraj (severná stena) domu 3 sa nachádzal v priestore hrotitého palisádového žľabu prvého (najstaršieho) násypu. Prvá i druhá fáza opevnenia teda pozostávali zo zemného násypu a drevenej palisády. V tretej fáze opevnenie palisádou nie je nateraz potvrdené. Základnú a najpočetnejšiu skupinu nálezov predstavuje keramika, či už v podobe celých nádob alebo mimoriadne veľkého množstva črepového materiálu; na druhom mieste sú to zvieracie kosti (domácej i lovnej zveri), z ktorých značná časť je intencionálne rozštiepaná; ďalej nasleduje kamenná štiepaná industria, ktorá dominuje, a brúsená, v ktorej sa objavuje plochá sekerka i zlomok kamenného sekeromlatu. Významnú zložku tvorí aj kostená a parohová industria (šidlá, dláta, sekeromlat). V zanedbateľnom množstve je zastúpená bronzová industria. V keramickom materiáli výrazne dominujú dve kultúry star-

30 32 šej doby bronzovej: kultúra maďarovská a kultúra severopanónska. Za významné z hľadiska synchronizácie kultúr z obdobia záveru staršej doby bronzovej možno považovať zastúpenie štyroch kultúr v keramickom materiáli, ktorý bol nájdený v objekte (dome) 3 - popri maďarovskej a severopanónskej kultúre sú to kultúry otomanská a vatyanská. V prípade posledných dvoch kultúr ide o importy. Uvedené kultúry sú zastúpené v podobe celých keramických tvarov. Z ďalších artefaktov za zmienku stojí hlinená zvieracia plastika a hlinená hrkálka, z mladších nálezov je zaujímavý nález železného nožíka v objekte podolskej kultúry. Feststellungsgrabung auf der Siedlung aus der älteren Bronzezeit in RybnÍk. Rybník (Bez. Levice), Flur Nad Hronom, Feststellungsgrabung in Zusammenarbeit mit dem AI der SAW, Nitra und mit RGK DAI Frankfurt am Main, befestigte Siedlung aus der älteren Bronzezeit, der Maďarovce- und Nordpannonische-Kultur, sporadische Besiedlung der Želiezovce-Gruppe, der Ludanice-Gruppe und der Podol-Kultur. Die Lokalität befindet sich im Nordwestteil des Gemeindekatasters, auf einem spornartigen Ausläufer unmittelbar am linken Granufer, im Raum des sog. Slowakischen Tores, in der Seehöhe von ca. 230 m. Der spornartige Ausläufer mit NW-SO-Orientierung ist von drei Seiten (Westen, Norden und Süden) von steilen, schwer zugänglichen Hängen natürlich geschützt und ist auf der Ostseite vom übrigen Massiv durch einen Graben abgeteilt. Die maximale Länge des befestigten Teiles der Siedlung betrug 85 m. Als ein außergewöhnlich bedeutsames Ergebnis zu betrachten ist die Erfassung von Wohnhaus-Häusern mit Resten von Steinfundamenten und eingestürzten Wänden in Form von Lehmverputzblöcken. Aus der älteren Bronzezeit handelt es sich um einen ersten derartigen Nachweis über die Bebauung einer Siedlung aus der älteren Bronzezeit in der Südwestslowakei. Wichtige stratigraphische Beobachtungen bot der Schnitt durch die Befestigung an der Nordseite. Es erwies sich, dass die Befestigung mindestens drei Bauphasen aufwies: 1. die erste (älteste) bestand aus einer hellbraunen Wallschüttung mit den Häusern 2 und 3 an der Südseite und an der Nordseite mit einer Störung durch eine Palisadenrinne der jüngeren Wallschüttung; 2. die zweite (jüngere) bestand aus einer Aufschüttung von gelbem Lößlehm auf der hellbraunen Aufschüttung einer älteren Befestigung. Diese jüngere Befestigung hatte den Vorderteil des Walles durch eine Mauer aus trockengelegten Bruchsteinen verstärkt, die seiner Erosion in einen steilen Erdriss auf der Nordseite der Siedlung verwehrte, der ca. 20 m tief war; 3. die dritte (jüngste) bestand aus einer graubraunen Aufschüttung, die von gelbem Lößlehm der zweiten Bauphase des Walles überdeckt war. Die grundlegende und zahlreichste Gruppe von Funden repräsentiert Keramik, sei es in Form ganzer Gefäße, oder einer außergewöhnlich großen Menge von Scherbenmaterial. An zweiter Stelle sind es Tierknochen (von Haustieren wie auch Wild), von denen ein beträchtlicher Teil intentional gespalten war. Dann folgte Silexspaltindustrie, die dominierte und geschliffen war, und in welcher ein Flachbeil wie auch das Bruchstück einer Silexhammeraxt vertreten ist. Einen bedeutenden Verband bildet auch Knochenund Geweihindustrie (Ahlen, Meißel, Hammeraxt). In geringer Menge ist Bronzeindustrie vertreten. Im Keramikmaterial dominieren deutlich zwei Kulturen der älteren Bronzezeit: die Maďarovce- Kultur und die Nordpannonische Kultur. Außer der Keramik der beiden Kulturen sind hier auch Keramikimporte der Otomani- und Vatya-Kultur vertreten. Erwähnenswert sind noch von weiteren Artefakten eine Tierplastik aus Lehm und eine Tonklapper, interessant ist von jüngeren Funden der Fund eines Eisenmessers im Objekt der Podol-Kultur. Neolitické sídlisko v Rybníku Jozef B á t o r a - Knut R a s s m a n n R y b n í k (okr. Levice), intravilán, inundačné územie, záchranná akcia, sídlisko, neolit, mladá lineárna a želiezovská skupina. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. Pri výkope odpadovej žumpy vo dvore pri rodinnom dome v strede obce našiel p. M. Čuchor črepový materiál (obr. 9: 1). Obhliadka miesta nálezu ukázala, že výkopom bola porušená sídlisková vrstva ako i sídliskový objekt z neolitického obdobia. Neolitická sídlisková vrstva tmavohnedej farby sa nachádzala v hĺbke cm od dnešného povrchu a bola sledovateľná pozdĺž celého severného profilu výkopu, tj. v dĺžke 270 cm. Pod touto neolitickou vrstvou sa nachádzala tmavošedá vrstva patriaca neolitickému sídliskovému objektu, ktorý v hĺbke 240 cm pod povrchom nasadal na bledohnedé ílovité intaktné podložie. Nad neolitickou vrstvou sa nachádzali tri vrstvy. Prvou bola recentná vrstva navážky, siahajúca od

31 33 povrchu až do hĺbky cm; pod ňou sa nachádzala sivá vrstva (vrstva 2), hrubá cm, siahajúca do hĺbky 120 cm. Tretia vrstva oranžovohnedej farby, ktorá prevrstvovala neolitickú vrstvu, siahala do hĺbky 150 cm. Objekt pokračoval do východného a západného profilu výkopu, podobne ako i celé uvedené súvrstvie.v neolitickej vrstve, ale najmä vo výplni objektu, sa nachádzalo veľké množstvo črepového materiálu (obr. 9; 10), zvyšky mazanice, silexový úštep a kamenné hladidlo (obr 9: 2). Prevažná väčšina črepového materiálu pochádza z masívnych hrncovitých nádob guľovitého tvaru, zhotovených z materiálu s vysokých obsahom organických prímesí. Ich povrch je zdobený na vydutine, resp. na hrdle plastickými výčnelkami (obr. 10: 4, 7, 8), presekávanými pásikmi(obr. 10: 2, 3, 5), radom zátkovitých pretlačených vypuklín (obr. 10: 1) a nechtovitými vrypmi (obr. 10: 6). V menšej miere je zastúpená tenkostenná keramika, zhotovená z jemne plaveného materiálu. Jej výzdoba je na rozdiel od masívnych hrncovitých nádob rytá a pozostáva z dvojíc rytých rýh umiestnených horizontálne (obr. 9: 5, 7, 8), krokvicovite (obr. 9: 6), resp. volútovite zatočených (obr. 9: 5, 9). Čiary sú prerušované jamkami (tzv. notovými hlavičkami; obr. 9: 8), resp. pozdĺžnymi vrypmi (obr. 9: 4-7). Uvedená výzdoba umožňuje datovanie materiálu do záveru kultúry s lineárnou keramikou, resp. do počiatku želiezovskej skupiny. Obhliadka náleziska ukázala, že sa rozprestiera v inundačnom území Hrona, v nadm. výške 178 m. Zistený neolitický objekt sa nachádzal, ak odpočítame nadložné vrstvy mimo recentnej navážky, v nadm. výške 176,8 m. Táto výška je blízka nadmorskej výške, ktorú má v súčasnosti ľavý breh Hrona pri neďalekých Tlmačoch, t. j. 176 m. Neolitická osada, ku ktorej zistený objekt patrí, ležala neobvykle v záplavovej oblasti rieky Hron. Nad objektom pozorované dve výrazne vrstvy (oranžovohnedú a sivú) možno považovať za doklady min. dvoch povodní. Možno oprávnene predpokladať, že práve ony boli príčinou zániku osady. I v súčasnosti sa v obci ako minimálna bezpečná hranica pred hroziacimi povodňami ukazuje nadm. výška 180 m (obr. 9: 1). NEOLITHISCHE SIEDLUNG IN RYBNÍK. Rybník (Bez. Levice), Intravillan, Inundationsgebiet, Rettungsaktion, Siedlung, Neolithikum, junge linearkeramische und Želiezovce-Gruppe. Unterbringung der Funde: Archäologisches Institut der SAW Nitra. Beim Graben einer Jauchengrube im Hof beim Familienhaus in Gemeindemitte (Abb. 9: 1) fand man zahlreiches Scherbenmaterial und einen Silexglätter (Abb. 9: 2-9; 10). Die Besichtigung der Fundstelle erwies, dass bei der Grabung eine Siedlungsschicht wie auch ein Siedlungsobjekt aus dem neolithischen Zeitabschnitt gestört wurde. Die Fundstelle erstreckt sich im Inundationsgebiet der Gran, in 178 m ü. d. M. Das festgestellte neolithische Objekt befand sich, wenn man die hangenden Schichten außer der rezenten aufgefahrenen Schicht wegrechnet, in 176,8 m ü. d. M. Diese Höhe nähert sich der Seehöhe, welche gegenwärtig das linke Granufer bei dem unweiten Tlmače aufweist, d. h. 176 m. Die neolithische Ansiedlung, zu welcher das festgestellte Objekt gehört, lag ungewöhnlich im Überschwemmungsgebiet des Granflusses. Zwei über dem Objekt beobachtete ausgeprägte Schichten von orangebrauner und grauer Farbe kann man als Beweise von mindestens zwei Überschwemmungen halten. Es kann berechtigt vorausgesetzt werden, dass gerade sie die Ursache des Untergangs der Siedlung waren. Auch gegenwärtig erweist sich in der Gemeinde Rybnik als minimale gefahrlose Grenze vor drohenden Überschwemmungen, die Seehöhe von 180 m. Záchranný archeologický výskum bývalého Kláštora jezuitov v Komárne Peter B e d n á r K o m á r n o (okr. Komárno), poloha P a l a t í n o v a u l , parc. 2061, záchranný výskum, cintorín, kostol, novovek. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. Bývalý kláštor jezuitov v Komárne na Palatínovej ul spolu s Kostolom sv. Ondreja sa nachádza v historickom jadre mesta. Táto časť bola začlenená do mestskej zástavby pravdepodobne pri rozširovaní pevnosti a s tým súvisiacim presunom mestskej zástavby západným smerom v priebehu 17. stor. (obr. 11: 1). Archeologický výskum sa vykonával v interiéri severného krídla budovy. Okrem toho sa urobila aj geofyzikálna prospekcia na nádvorí kláštora, zameraná na overenie priebehu architektúr, zachytených v interiéri budovy (Tirpák 2006). V priestore kláštora sa predpokladala existencia Kostola sv. Ondreja apoštola, spomínaného už v listine z r. 1268, ktorý bol spolu s osadou pri kostole súčasťou majetkov komárňanského hradu. Existenciu staršieho kostola naznačovali hroby cintorína, ktoré zisťovacím výskumom v r odkryla na

32 34 nádvorí hospodárskeho traktu kláštora P. Ratimorská. Okrem nich našla vo vrstvách, porušených hrobmi cintorína, v sekundárnej polohe keramiku z doby laténskej a malé množstvo stredovekej keramiky. Obdobná situácia sa zistila aj pri výskume v interiéri severného krídla kláštora. Vo vrstvách porušených intenzívnym pochovávaním na cintoríne pri Kostole sv. Ondreja sa nachádzala laténska keramika a malé množstvo stredovekej keramiky. Táto situácia naznačuje, že poloha bola intenzívne osídlená v dobe laténskej a pravdepodobne aj v stredoveku. Na celej dosiaľ preskúmanej ploche sa však nepodarilo identifikovať objekty datované do doby laténskej a stredoveku. Početnosť laténskej keramiky i umiestnenie lokality však naznačujú, že táto poloha bola osídlená a využívaná prinajmenšom v dobe laténskej. Najstaršiu spoľahlivo doloženú fázu využitia polohy reprezentujú hroby cintorína. Na skúmanej ploche (približne 73 m 2 ) v interiéri severného krídla kláštora sa dosiaľ preskúmalo 80 hrobov. Svedčí to o veľkej intenzite pochovávania, typickej pre prikostolné cintoríny. Počiatky cintorína kladieme najneskôr do 16. stor. Veľké množstvo ľudských kostí v sekundárnej polohe v zásypoch najstaršieho horizontu zachytených hrobov - ukazuje, že počiatky pochovávania siahajú do staršieho obdobia. Stratigrafická poloha niektorých hrobov svedčí o tom, že časť hrobov je staršia, ako dosiaľ odkryté časti stavieb. Zánik pochovávania na cintoríne kladieme najneskôr do obdobia pred výstavbou severného krídla jezuitskej rezidencie, t. j. pred r a azda už pred výstavbou dvorového krídla rezidencie jezuitov, t. j. pred r Najstaršia dosiaľ identifikovaná stavba - tehlový múr, ktorého pozostatky sa odkryli popri vnútornom líci severnej obvodovej steny kláštornej budovy (obr. 11: 2 č. 2) - na základe stratigrafickej situácie vznikol až po začiatku pochovávania na cintoríne. Múr na základe písomnej zmienky interpretujeme ako ohradu cintorína okolo Kostola sv. Ondreja. Jeho výstavbu kladieme rámcovo do 16. stor. Ďalšiu stavebnú fázu reprezentuje vežovitá stavba s mohutným základovým murivom (obr. 11: 2 č. 1). Výrazný výškový rozdiel medzi rozhraním základového a nadzemného muriva veže a ohrady cintorína naznačuje, že veža vznikla až po výstavbe ohrady cintorína. Výstavbu veže kladieme do druhej polovice 16. stor. Vnútorný priestor veže bol využívaný v čase zániku veže ako krypta vyššie postavenej meštianskej rodiny. Krypta bola do veže vstavaná druhotne a na základe kolkov na tehlách jej výstavbu kladieme do 70-tych rokov 17. stor. Na základe ikonografických prameňov interpretujem odkryté murivo ako murivo veže kostola, opísaného v kanonickej vizitácii v r (Kvasnicová 2004). Ďalšiu stavebnú etapu reprezentuje múr pristavaný k SV nárožiu veže (obr. 11: 2 č. 3). Spoľahlivo datovať výstavbu objektu nám umožňujú tehly kolkované chronogramom Predpokladáme, že táto časť stavby súvisí s výstavbou nového kostola, ktorú odsúhlasila mestská rada v r a jeho základný kameň položili v r Pod týmto murivom sa zachytili fragmenty ďalšieho muriva, ktorého interpretácia nie je jednoznačná. Nálezová situácia naznačuje, že ide o zbytky staršieho muriva, pričom ryha po rozobratom murive bola využitá ako stavebná jama pri prestavbe objektu. K južnému lícu múru idúceho od SV nárožia veže bol pristavený ďalší múr, smerujúci južne do nádvoria kláštora (obr. 11: 2 č. 4). Jeho pokračovanie na nádvorí kláštora potvrdil aj geofyzikálny prieskum (Tirpák 2006). Výstavbu tohto muriva rámcovo kladieme medzi roky Vzhľadom na to, že situácia nemohla byť doskúmaná, nie je možné spoľahlivo povedať, či ide o zmenu koncepcie stavby v priebehu výstavby objektu alebo následnú (v písomných prameňoch nezachytenú) stavebnú aktivitu, prípadne jeho výstavba súvisí s počiatkami výstavby kláštora. V r. 1739, po odovzdaní Kostola sv. Ondreja jezuitom, sa stavbou dvorového západného krídla a hospodárskych budov západne od neho začína výstavba jezuitskej rezidencie. S výstavbou západného krídla súvisí tehlové schodisko odkryté v chodbe severného krídla, ktoré nepochybne súviselo s komunikáciou medzi kláštorom a kostolom. Medzi roky kladieme aj výstavbu cisterny, odkrytej pri východnej stene západného krídla budovy (obr. 11: 2 č. 6). Severné uličné krídlo založili v r. 1764, kedy začali s jeho výstavbou, v celom dnešnom pôdorysnom rozsahu. Pred jeho výstavbou bol asanovaný starší kostol, čo potvrdzujú aj dostupné písomné pramene. V r predstavený jezuitov András Kövér, správca domu, zaznamenal, že než v uvedenom roku začal s výstavbou krídla kláštora, dal zbúrať starý arpádovský Kostol sv. Ondreja, lebo na jeho mieste bola plánovaná výstavba kláštora. Výsledky archeologického výskumu v priestore bývalej jezuitskej rezidencie umožňujú vyčleniť tri základné etapy využitia plochy. Najstaršiu reprezentujú nálezy, ktoré svedčia o využití plochy najneskôr od začiatku 16. stor. Patria sem najstaršie hroby cintorína, nepriamo potvrdzujúce existenciu staršieho kostola. Nezodpovedanou otázkou zostáva, do akej miery ho možno stotožniť s kostolom spomínaným v 13. stor. Počiatky druhej etapy vývoja kladieme do záveru 16. stor. V tomto období daný priestor postupne splýva s mestskou zástavbou. V tejto etape došlo k ohradeniu cintorína, výstavbe veže kostola a neskôr aj k obnove a prestavbám staršieho kostola. Archeologický výskum ukázal, že ani početné písomné pramene dôsledne nezachytávajú stavebný vývoj tak výrazného prvku mestskej zástavby. Počiatky tretej etapy spájame s odovzdaním Kostola sv. Ondreja jezuitom. Ich stavebná

33 35 aktivita dala tomuto miestu dnešnú podobu. V spomínanej etape sa skončilo pochovávanie na cintoríne a po výstavbe jednotlivých objektov jezuitskej rezidencie je tento priestor začlenený do urbanizovanej plochy mesta. L i t e r a t ú r a Tirpák J. Tirpák: Výsledky geofizykálneho merania z dvoch stredovekých lokalít. AVANS 2004, 2006, Kvasnicová M. Kvasnicová: Neznáma baroková reduta Komárna. Pamiatky a múzeá 3, 2004, Archäologische Rettungsgrabung auf dem ehemaligen Jesuitenkloster in Komárno. Komárno (Bez. Komárno), Palatínova ul , Parz. 2061, Rettungsgrabung, Friedhof, Kirche, Neuzeit. Unterbringung der Funde: Archäologisches Institut der SAW, Nitra. Das ehemalige Jesuitenkloster befindet sich zusammen mit der St. Andreas-Kirche im historischen Stadtkern in Komárno (Abb. 11: 1). Die archäologische Grabung erfolgte im Interieur des nördlichen Klosterflügels. Außerdem erfolgte auch eine geophysikalische archäologische Prospektion im Klosterhof mit dem Ziel zur Beglaubigung des Verlaufes der Architekturen, die im Interieur des Gebäudes erfasst wurden (Tirpák 2006). Im Raum des Klosters hat man die Existenz der Kirche des heiligen Apostels St. Andreas vorausgesetzt, der bereits in der Urkunde vom J erwähnt wird. Auf die Existenz der älteren Kirche verwiesen die Gräber des Friedhofs, die im J freigelegt wurden. Außerdem fand man in den von den Gräbern gestörten Schichten Keramik aus der Latènezeit und aus dem Mittelalter. Die älteste verlässlich nachgewiesene Phase der Ausnützung der Lage repräsentieren die Gräber des Friedhofs. Seine Anfänge datieren wir spätestens in das 16. Jh. Den ältesten freigelegten Bau, eine Ziegelmauer bei der Innenseite der Nordwand des Klosters interpretieren wir als Friedhofseinfriedung. Ihren Bau datieren wir rahmenhaft in das 16. Jh. Eine weitere Bauphase repräsentiert ein turmartiger Bau, der in der zweiten Hälfte des 16. Jh. errichtet wurde. Den Bau identifizieren wir mit dem Kirchturm, der in der kanonischen Visitation im J beschrieben ist. Nach dem J wurde zur Nordostecke des Turmes eine Mauer hinzugebaut, unter welcher Fragmente eines weiteren Mauerwerks erfasst wurden, deren Interpretation nicht eindeutig ist. Zur Südseite der Mauer, die von der Nordostecke des Turmes verlief, wurde eine weitere Mauer hinzugebaut, die in südlicher Richtung in den Klosterhof führte. Ihre Erbauung datieren wir rahmenhaft zwischen J Mit der Erbauung des westlichen Hofflügels zwischen den J hängt eine ziegelgemauerte Stiege im Gang des Nordflügels zusammen. In diesen Zeitabschnitt datieren wir auch den Bau der Zisterne bei der Ostwand des westlichen Gebäudeflügels. Den nördlichen Flügel der Straße baute man im J und vor seiner Errichtung wurde die ältere Kirche assaniert. Die Ergebnisse (Abb. 11: 2) der archäologischen Grabung im Raum der ehemaligen jesuitischen Residenz ermöglichen drei grundlegende Etappen zu bestimmen. Die älteste repräsentieren die Gräber des Friedhofes, der hier spätestens seit Beginn des 16. Jh. existierte. In der zweiten Etappe, seit Ende des 16. Jh., kam es zur Einfriedung des Friedhofes, zur Errichtung des Kirchturmes, zur Erneuerung und zu Umbauten der älteren Kirche. Die Anfänge der dritten Etappe verknüpfen wir mit der Übergabe der St. Andreas-Kirche den Jesuiten. Ihre Bauaktivität gab diesem Ort die heutige Form. ZÁCHRANNÝ ARCHEOLOGICKÝ VÝSKUM V KATASTRI OBCE ČAB Peter B e d n á r - Jozef Ď u r i š Č a b (okr. Nitra), poloha D o l n á L a h ň a, záchranný výskum, sídlisko, eneolit, stredovek. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. V júni až septembri 2004 realizoval AÚ SAV záchranný archeologický výskum na ploche budúceho areálu Závod Bourbon Fab SK - Čab, v polohe Dolná Lahňa. Skúmaná poloha sa nachádza na JV od obce Čab (obr. 12: 1). Samotná plocha stavby leží na nízkej riečnej terase s výskytom erodovaných riečnych dún, s max. nadm. v. 149 m n.m., min. nadm. v. 146 m n.m. a max. prevýšením 3 m. V minulosti bol daný priestor pravdepodobne v záplavovej zóne blízkej riečky Radošinka, čo vidieť aj na pedologickom zložení skúmanej plochy a viditeľných stopách po podmáčanom okolí. Záchranný archeologický výskum bol zameraný na overenie terénnej situácie na ploche ohrozenej plánovanou výstavbou. Vykonával sa v troch etapách. V prvej etape sa urobil povrchový prieskum. Osídlenie plochy indikovali ojedinelé črepy na povrchu. V druhej etape sa na ploche urobila sondáž mechanizmom (obr. 12: 2), pri ktorej sa v sondách 6, 36 a 41 zistili praveké a stredoveké objekty. Po rozšírení

34 36 plochy v uvedených sondách sa odkryli tri praveké objekty a dve stredoveké pece s predpecnou jamou. V septembri 2004 sa vykonala aj tretia etapa záchranného archeologického výskumu - odhumusovanie celej plochy. Po tomto úkone sa nezistili žiadne ďalšie objekty. Na základe situácie v rezoch na ploche možno povedať, že na skúmanej priestore sa pod cm vrstvou ornice nachádza premiešaná vrstva čiernej hliny so sprašou a ílom, hrubá cm, ktorá prekrýva žlté sprašové podložie v hĺbke cm (úroveň podložia východným smerom stúpa). Sonda (obr. 12: 3). Pôvodne dve samostatné sondy, situované v JZ časti plochy. Po zistení sídliskových objektov boli spojené a odkryla sa nimi plocha asi 20x20 m. V sonde pod cm vrstvou ornice ležala vrstva čiernice premiešanej so sprašou a ílom, hrubá približne 20 cm, ktorá prekrývala žlté sprašové podložie v hĺbke cm. Na ploche sondy sa odkryli tri objekty. Objekt 1 - sídlisková exploatačná jama (obr. 12: 3) - mal nepravidelný lalokovitý pôdorys s rozmermi 12,6x7,2 m. Steny objektu boli šikmé a plynulo prechádzali do relatívne plytkého, nepravidelného dna v hĺbke cm od úrovne podložia. Pravdepodobne ide o zhluk min. štyroch až piatich jám. Homogénny charakter zásypu neumožňoval ich členenie a zachytenie stratigrafických vzťahov. V objekte sa okrem keramiky našla kamenná industria a kúsky vypálenej mazanice bez konštrukčných odtlačkov. Na základe keramiky ju môžeme datovať do lengyelskej kultúry, skupiny Brodzany-Nitra. Objekt 2 - sídlisková exploatačná jama - mal nepravidelný kruhovitý pôdorys s rozmermi asi 6,8x6,4 m. Rovnako ako objekt 1 mala šikmé steny a nepravidelné dno v hĺbke cm od úrovne podložia. Pravdepodobne ide o zhluk min. dvoch až troch jám s homogénnym zásypom, ktorých stratigrafický vzťah je nečitateľný. V objekte 2 bolo identifikovaných päť výrazných zhlukov črepov (obr. 12: 3), z ktorých zhluk 3 a 4 tvorili spolu fragmenty jednej nádoby. V objekte sa okrem keramiky našla kamenná industria, zvieracie kosti, uhlíky a kúsky vypálenej mazanice bez konštrukčných odtlačkov. Na základe keramiky ho môžeme zaradiť do lengyelskej kultúry, skupiny Brodzany-Nitra. Objekt 3 - exploatačná sídlisková jama (obr. 12: 3) - mal nepravidelný kruhovitý pôdorys s rozmermi asi 4,6x4,2 m. Relatívne plytké, nepravidelné dno v hĺbke cm od úrovne podložia. Opäť môže ísť o zhluk aspoň dvoch objektov s homogénnym zásypom. Objekt na základe keramiky datujeme do lengyelskej kultúry, skupiny Brodzany-Nitra. Sonda 36. Ležala vo vyššie položenej SV časti skúmanej plochy. Po zistení objektov bola rozšírená na plochu približne 5x5 m. Na ploche sondy sa odkrylo päť objektov. V západnej časti sondy sa nachádzal objekt 4 - pec s predpecnou jamou (obr. 12: 4). Zachovaná časť pece s oválnym pôdorysom s rozmermi 140x100 cm bola vyhĺbená do podložia. Steny pece tvorilo vypálené sprašové podložie. Pec na východnej strane ústila do oválnej predpecnej jamy s rozmermi 200x120 cm. Jej dno bolo pri ústí pece prepálené. Približne 40 cm východne od predpecnej jamy (objektu 4) bola ďalšia pec - objekt 5. Ležala tesne pod úrovňou ornice a zachovala sa z nej iba malá časť steny na západnej strane a dno. Mala kruhovitý pôdorys s priemerom asi 140 cm. Predpecná jama sa nezistila. Zle čitateľná stratigrafická situácia naznačuje, že pec zanikla pred vyhĺbením predpecnej jamy objektu 4. V priestore medzi objektami 4 a 5 sa odkryli ďalšie tri menšie jamy - objekty 6, 7 a 8. Stratigrafická situácia naznačuje, že ide o objekty staršie ako predpecná jama objektu 4. Jamy (obr. 12: 4) mali nepravidelný oválny, resp. kruhovitý pôdorys s priemerom cm. Ich zásyp obsahoval veľký podiel popola. Nevylučujeme, že ide o tzv. popolové jamy, patriace k objektu 5. V zásype objektov 4, 6-8 sa našla keramika, na základe ktorej datujeme tieto objekty do stor. ARCHÄOLOGISCHE RETTUNGSGRABUNG IM GEMEINDEKATASTER VON ČAB. Čab (Bez. Nitra), Flur Dolná Lahňa, Rettungsgrabung, Siedlung, Äneolithikum, Mittelalter. Unterbringung der Funde: Archäologisches Institut der SAW, Nitra. Im Juni bis zum September 2004 realisierte das AI der SAW eine archäologische Rettungsgrabung (Abb. 12) auf der Fläche der Baustelle des Betriebes Bourbon Fab SK. Sie erfolgte in drei Etappen (1. Etappe - Oberflächenuntersuchung; 2. Etappe - Sondage mit einem Mechanismus; 3. Etappe - Humusabschürfung der ganzen Fläche). Urzeitliche Objekte (Nr. 1-3) konstatierte man im tiefer gelegenen SW-Teil der Fläche. Es handelte sich wahrscheinlich um drei Komplexe mehrerer Exploatationsgruben. Sie enthielten Keramik, Steinindustrie, Lehmverputz und Tierknochen. Alle drei Objekte sind durch Keramik in die Lengyel-Kultur, in die Gruppe Brodzany-Nitra datiert. Im höher gelegenen NO-Teil der untersuchten Fläche wurden fünf Objekte (Nr. 5-8) freigelegt. Es handelte sich um einen Ofen mit einer Vorofengrube, um einen selbstständigen Ofen und um drei kleinere Objekte - wahrscheinlich sog. Aschengruben. Aufgrund der Keramik ist diese Gruppe von Objekten in das Jh. datiert.

35 37 Záchranný archeologický výskum na stavenisku Hypermarket TESCO v Nových Zámkoch Peter B e d n á r - Jozef Ď u r i š - René M a s a r y k N o v é Z á m k y (okr. Nové Zámky), poloha D o l n ý P i r i t o v (Hypermarket Tesco), záchranný výskum, sídlisko, eneolit, stredovek včasný (8. stor.), novovek. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. Záchranný archeologický výskum na uvedenej polohe v Nových Zámkoch na ploche budúceho Hypermarketu Tesco sa realizoval v zimných a jarných mesiacoch Výskum prebiehal vo dvoch etapách. Prvá etapa bola zameraná na overenie geomagnetických anomálií a overenie osídlenia polohy vo včasnom stredoveku, ktoré naznačovali nálezy na ploche severne od budúceho staveniska. V druhej etape v marci až júni 2003 sa vykonával následný plošný archeologický výskum. Stavbou dotknutá plocha sa nachádza v SZ okrajovej časti mesta asi 150 m JZ od hlavnej cesty (Nitra - Nové Zámky) na južnom a JZ úpätí nízkeho návršia. Jeho najvyšší bod leží SV od skúmanej plochy. Z JV strany plochu ohraničoval kanál, odvádzajúci povrchové vody. Podložie tu tvoria riečne štrkové sedimenty, prekryté piesčitými ílmi. Pôdnym krytom je černozem. Na ploche približne m 2 sa preskúmalo spolu 1022 objektov (obr. 13). Archeologické nálezy sa našli iba v zásypoch 178 objektov. Na základe nálezov a charakteru výplne môžeme preskúmané objekty rozdeliť do piatich skupín. Najmladšiu skupinu predstavujú recentné výkopy a jamy, datované do 20. stor. Ďalšiu skupinu jám tvoria objekty datované do novoveku, do stor. Do tejto skupiny zaraďujeme dve zásobné jamy, preskúmané vo východnej časti plochy. Okrem nich sa po celej dĺžke skúmanej plochy odkryli dva rady jám so štvorcovitým pôdorysom. Ich priebeh bol rovnobežný s hranicou parciel. Predpokladáme, že ide o stĺpové jamy z oplotenia staršej parcely. V SV časti skúmanej plochy, v sektoroch F-G/23, sa na južnej strane jedného z radov preskúmala skupina jám tvoriacich pravidelný obdĺžnikovitý útvar. Na dne niektorých z nich sa našli tehly. Táto skupina jám je pozostatkom objektu so stĺpovou konštrukciou, ktorý bol súčasťou zástavby parcely. Početnú skupinu tvorili objekty z 8.- zač. 9. stor. Do tohto obdobia kladieme 117 jám. Prevažná väčšina z nich je datovaná keramikou zo zásypu. Malá časť jám však neobsahovala žiadne datované nálezy a jej datovanie je určené iba na základe charakteru a zloženia zásypu, v ktorom dominovala sypká humusovitá hlina a ktorý bol rovnaký ako zásyp jám s nálezmi. Objekty sa sústreďujú vo východnej časti skúmanej plochy. Výskyt objektov naznačuje, že sa odkryla iba časť rozsiahlejšej osady a jej pokračovanie predpokladáme severne a východne od skúmanej časti polohy. Podstatnú časť jám predstavujú jamy s kruhovitým a elipsovitým pôdorysom, zapustené cm do podložia. Interpretujeme ich ako zásobné jamy. Druhú početnú skupinu jám datovaných do včasného stredoveku tvoria malé kruhovité objekty s priemerom okolo cm a max. hĺbkou cm. V troch prípadoch sa na stenách týchto jám zistili stopy vypálenia. Ich funkcia nie je jasná. Mohlo ísť o spodné časti jám pre stĺpové konštrukcie, ale aj o vykurovacie zariadenia (pece?). Objekty 202, 203, 460, 461 a 593 mali pravidelný obdĺžnikovitý pôdorys a vnútornú kolovú konštrukciu. Išlo o plytké objekty, zahĺbené do podložia iba 5-20 cm. Na základe tvaru ich interpretujeme ako zahĺbené časti domov. Na skúmanej ploche sa podarilo preskúmať štyri studne, ktoré môžeme na základe keramiky v ich zásype spoľahlivo datovať do 8. stor. (objekty 372, 452, 575, 906). Azda do 8. stor. môžeme datovať aj ďalšiu studňu - objekt 883. Neobsahovala žiadne datovateľné nálezy a jej časové zaradenie je preto nejasné. V hornej časti mala jej výplň podobný charakter ako objekty z 8. stor. V spodnej časti bol na rozdiel od včasnostredovekých objektov zásyp tvorený svetlohnedým piesčitým ílom, bez výraznejších prímesí, čím sa zásyp výrazne odlišoval od zásypov ostatných včasnostredovekých objektov. Z konštrukčných prvkov studne sa iba v objekte 575 zachovala spodná časť výdrevy. Išlo o drevenú zrubovú výdrevu, pričom drevá boli spájané jednoduchým plátovaním. V ostatných studniach sa výdreva nezachovala. Je však pravdepodobné, že prinajmenšom v objekte 372 výdreva bola. Naznačuje to kvadratický pôdorys spodnej časti studne. Pravdepodobne s konštrukciou súvisia aj niektoré stĺpové jamy, resp. malé lalokovité výbežky pri okrajoch studničných jám. Priemer stĺpových jám sa pohyboval v rozmedzí cm. Je pravdepodobné, že ide o jamy pre stĺp vahadla na čerpanie vody zo studne. Do štvrtej skupiny zaraďujeme objekt 37, datovaný keramikou do neskorého eneolitu (Ďuriš 2005). Išlo o veľkú objemnú jamu s kruhovitým pôdorysom. V jame sa našiel fragment kamennej zrnotierky, fragment tenkostennej nádoby zdobenej šnúrovou výzdobou (obr. 14: 2) a celá nádoba zdobená radmi vpichov (obr. 14: 3). Okrem týchto artefaktov neobsahovala žiadne nálezy. Výplň objektu bola nehomo-

36 38 génna a tvorili ju vrstvy s výraznou prímesou ílu. Jej vrchná časť bola výrazne svetlejšia ako výplň objektov z včasného stredoveku a vrstvy v zásype objektu sa vyznačovali výraznou kompaktnosťou. Obdobný charakter mal aj zásyp objektu 38 (obr. 14: 1), ktorý ležal bezprostredne vedľa objektu 37. Najpočetnejšiu skupinu preskúmaných objektov predstavujú jamy, ktorých zásyp neobsahoval žiadne nálezy. Do tejto skupiny patrí 834 preskúmaných objektov. Objekty sa na základe polohy a charakteru zásypu dajú rozdeliť do troch podskupín. Relatívne najmenej početnú prestavujú objekty v západnej časti preskúmanej plochy. V tejto časti skúmanej plochy vyskytujú buď samostatné objekty, resp. iba malé skupiny malých a plytkých jám so spravidla svetlým, šedým, resp. šedo-hnedým zásypom, odlišujúcim sa od podložia iba nevýrazne. Od väčšiny objektov v tejto časti plochy sa líšili jamy v sektoroch E-H/5-8. Objekty ležali na mierne prevýšenej dune. Išlo o jamy s nepravidelným pôdorysom, umiestnené často tesne vedľa seba. Rysovali sa už po odstránení vrchnej časti humusu, na rozhraní ornice a podorničnej zeminy. Išlo spravidla o plytké jamy, ktorých zásyp tvorila čierna humusovitá hlina s miernou prímesou ílu. Na základe charakteru a zloženia zásypu predpokladáme, že vznikli buď vo včasnom stredoveku alebo v novoveku ešte pred vybudovaním oplotenia parcely. Iný charakter mali objekty preskúmané vo východnej časti plochy. Jednotlivé skupiny neboli ostro ohraničené. Ich spoločným znakom bola silne ilimerizovaná výplň. Hornú časť jám vypĺňala šedá ílovitá hlina, ktorá smerom k okrajom prechádzala do svetlej šedej až šedožltej hliny. Spodná časť zásypu sa iba nevýrazne odlišovala od podložia. Viaceré jamy obsahovali vrstvu súvislého piesčitého zásypu, ktorý pravdepodobne vznikol prirodzeným zanášaním opustených jám v suchom a veternom období. Genéza tejto skupiny jám bola nepochybne dlhodobejším procesom. Svedčia o tom početné viacnásobné superpozície objektov, ktoré sú bežné najmä v SV časti skúmanej plochy. Z morfologického hľadiska sledujeme v tejto skupine objektov dva výrazné typy. Prvým sú úzke žľabovité objekty, ktorých dĺžka sa pohybuje v rozmedzí cm, šírka cm a hĺbka cm. Ich dná boli zaoblené i zahrotené. Nevýrazné depresie vo dnách týchto objektov nevylučujú možnosť, že v nich boli zapustené stĺpové konštrukcie. Spoľahlivo sa však ich existenciu nepodarilo dokázať. Druhým početnejším morfologickým typom sú kruhovité a oválne jamy. Ich šírka a dĺžka sa pri ústí spravidla pohybovala medzi cm a hĺbka dosahovala približne 100 cm. Charakterom zásypu sa neodlišovali od žľabovitých objektov. Absencia nálezov neumožňuje datovanie a interpretáciu tejto skupiny jám. Vo viacerých prípadoch zistené superpozície včasnostredovekých objektov potvrdzujú ich datovanie do obdobia pred vznikom včasnostredovekej osady. V závere možno konštatovať, že výskumom na ploche staveniska Hypermarketu TESCO Nové Zámky sa preskúmala časť intenzívne osídleného areálu, využívaného vo viacerých historických obdobiach. Priestorová situácia naznačuje, že preskúmaná plocha predstavuje iba fragment rozsiahleho sídelného areálu, ktorý pokračuje aj na neskúmaných plochách v okolí. Za najvýznamnejší výsledok výskumu považujeme preskúmanie časti osady z 8. až začiatku 9. stor. L i t e r a t ú r a Ďuriš J. Ďuriš: Sídliskové nálezy z neskorej doby kamennej. In: I. Cheben - I. Kuzma (eds.) Otázky neolitu a eneolitu našich krajín Nitra, Archäologische Rettungsgrabung auf der Baustelle des Hypermarket TESCO in Nové Zámky. Nové Zámky (Bez. Nové Zámky), Flur Dolný Piritov (Hypermarkt Tesco), Rettungsgrabung, Siedlung, Äneolithikum, Frühmittelalter (8. Jh.), Neuzeit. Unterbringung der Funde: Archäologisches Institut der SAW, Nitra. Die archäologische Rettungsgrabung in der angeführten Lage in Nové Zámky erfolgte in den Winterund Frühjahrsmonaten Die von Bau berührte Fläche befindet sich im NW-Randteil der Stadt am Süd- und SW-Fuß einer niedrigen Anhöhe. Auf der Fläche von beiläufig m 2 wurden insgesamt 1022 Objekte untersucht (Abb. 13). Archäologische Funde fand man lediglich in den Verschüttungen von 178 Objekten. Auf Grundlage der Funde und des Charakters der Verfüllung können die untersuchten Objekte in sechs Gruppen aufgegliedert werden. Die jüngste Gruppe repräsentieren Gruben mit der Datierung in das 20. Jh. Eine weitere Gruppe von Gruben bilden Objekte aus der Neuzeit, aus den Jh. Eine zahlreiche Gruppe bildeten Objekte aus dem 8.- bis Anfang des 9. Jh. In diesen Zeitabschnitt reiht man 117 Gruben. Die Objekte konzentrieren sich im Ostteil der untersuchten Fläche. Das Vorkommen der Objekte deutet an, dass nur ein Teil einer umfangreicheren Siedlung freigelegt wurde, die nördlich und östlich von untersuchtem Teil der Fläche fortsetzt. In die vierte Gruppe reihen wir zwei Objekte (Abb. 14: 1). Eines von ihnen ist durch Keramik in das Spätäneolithikum datiert (Duriš 2005). Es handelte sich um eine große umfangre-

37 39 iche Grube mit kreisförmigem Grundriss; In ihr fand man das Fragment eines Reibsteines, das Fragment eines dünnwandigen Gefäßes mit Schnurverzierung (Abb. 14: 2) und ein ganzes Gefäß mit einer Reihe von Einstichen verziert (Abb. 14: 3), und wahrscheinlich auch eine Grube, die in nächster Nähe dieses Objektes lag, die jedoch keine Funde enthielt. Die zahlreichste (fünfte) Gruppe der untersuchten Objekte repräsentieren Gruben, deren Verfüllung keinerlei Funde enthielt. In diese Gruppe gehören 834 der untersuchten Objekte. Die Objekte können aufgrund der Lage in drei Untergruppen aufgegliedert werden. Ein relativ am wenigsten zahlreiches Objekt repräsentieren jene im Westteil der untersuchten Fläche. In diesem Teil der untersuchten Fläche erscheinen kleine und seichte Gruben in der Regel mit heller, grauer, bzw. grau-brauner Verfüllung, die sich nur unausgeprägt von der Unterlage unterscheidet. Vom Großteil der Objekte in diesem Teil der Fläche unterscheiden sich Gruben in den Sektoren E-H/5-8. Es handelte sich um seichte Gruben, ausgefüllt mit schwarzem humosem Lehm. Aufgrund des Charakters der Verfüllung setzten wir voraus, dass sie entweder im Frühmittelalter oder in der Neuzeit entstanden sind. Einen anderen Charakter hatten die Objekte, die im Ostteil der Fläche untersucht wurden. Ihr gemeinsames Merkmal war eine stark ilimerisierte Verfüllung. Den oberen Teil der Gruben verfüllte in der Regel ein grauer lehmartiger Ton, der in der Richtung zu den Rändern in einen hellgrauen bis graugelben Lehm überging. Die Genese dieser Gruppe von Gruben hat zweifellos einen langfristigeren Prozess durchgemacht. Davon zeugen zahlreiche mehrfache Superpositionen von Objekten. Von morphologischem Gesichtspunkt waren in dieser Gruppe von Objekten zwei ausgeprägte Typen vertreten. Den ersten bilden schmale rinnenartige Objekte von cm Länge, cm Breite und cm Tiefe. Einen zweiten zahlreicheren Typ bilden kreisförmige und ovale Gruben. Ihre Breite und Länge bewegte sich bei der Mündung in der Regel in einem Intervall von cm und die Tiefe erlangte beiläufig 100 cm. Mit dem Charakter der Verfüllung unterschieden sie sich nicht von den rinnenartigen Objekten. Das Fehlen von Funden ermöglicht keine Datierung und Interpretation dieser Gruppe von Gruben. In mehreren Fällen sind die festgestellten Superpositionen von Objekten in das Frühmittelalter datiert, sie bestätigen, dass man sie in die Zeit vor der Entstehung der frühmittelalterlichen Ansiedlung datieren kann. Abschließend kann konstatiert werden, dass mit der Untersuchung der Baufläche des Hypermarkts TESCO Nové Zámky ein Teil eines intensiv besiedelten Areals untersucht wurde, dass in mehreren historischen Zeitabschnitten ausgenützt wurde. Die räumliche Situation deutet an, dass die untersuchte Fläche lediglich das Fragment eines ausgedehnten Siedlungsareals repräsentiert, das auch auf den nicht untersuchten Flächen im Umkreis fortsetzt. Für das bedeutendste Ergebnis der Grabung halten wir die untersuchten Teile einer Ansiedlung aus dem 8. bis Anfang des 9. Jh. Záchranný archeologický výskum v Skalici Peter B e d n á r - Klaudia V a j d í k o v á S k a l i c a (okr. Skalica), poloha Š t e f á n i k o v a u l., parc. 93/2 a 93/4, záchranný výskum, opevnenie, stredovek, novovek. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. Záchranný archeologický výskum v Skalici sa realizoval v súvislosti s pripravovanou výstavbou Supermarketu Billa. Poloha sa nachádza v západnej časti historického mestského jadra v blízkosti bývalej tzv. Holíčskej brány. Podložie na lokalite tvoria fluviálne sedimenty Starohorského potoka. Výskum sa zameral na odkryv asanovaného úseku hradby, ktorej existencia sa tu predpokladala na základe zachovaného priebehu mestského opevnenia a priebehu mestských parciel. Cieľom výskumu bolo overiť priebeh hradby a terénnu situáciu v jej bezprostrednej blízkosti. Vzhľadom na spôsob zakladania budovy a následné terénne úpravy, ktoré neohrozovali nálezovú situáciu v jej okolí, nebol potrebný celoplošný odkryv. Z toho dôvodu sa odkryl a zdokumentoval priebeh asanovaného úseku opevnenia na ploche staveniska a rezmi sa overila nálezová situácia na jeho vnútornej a vonkajšej strane. Výskum odkryl časť mestského opevnenia v dĺžke 56 m. Hradba bola postavená z lomového kameňa, spájaného vápennou maltou a na oboch stranách lícovaného. Zachovaná nadzemná časť muriva bola široká 1,7 m. Základové murivo sa rozširovalo do oboch strán a bolo v celej výške liate do základovej ryhy. Hradba predstavuje najstarší zistený antropogénny zásah v tomto priestore. Ani na jednej jej strane sa nezistili žiadne staršie vrstvy a objekty. Rovnako na oboch stranách hradby chýbali spoľahlivo datované stredoveké objekty a vrstvy, ktoré vznikli po jej výstavbe. Vznik vrstiev, ktoré prekrývali nadzemnú časť opevnenia, môžeme na základe keramiky datovať až do novoveku. Táto situácia svedčí o tom, že plocha pri opevnení bola buď čistená alebo úroveň terénu bola upravovaná.

38 40 Samotná hradba prešla v priebehu existencie min. jednou stavebnou úpravou. Naznačujú to dva otvory v jej spodnej časti. Tieto prechádzajú naprieč celou hradbou a slúžili na odvádzanie povrchovej vody von z mesta. Po strate svojej funkcie bola hradba využitá ako oplotenie parciel. Svedčí o tom priebeh parcelných hraníc a fragmenty novovekých murív, ktoré využili asanovanú hradbu ako základové murivo. V severnej časti skúmaného úseku, ktorý susedil s komunikáciou Skalica - Holíč (v blízkosti asanovanej tzv. Holíčskej brány), bolo opevnenie výrazne rozšírené (š. 2,70 m). Priestor na jeho vnútornej strane bol vydláždený kameňmi. Približne 1,2 m od južného okraja rozšíreného úseku bola v hradbovom múre 1,2 m široká prieluka so sekundárne vymurovanými tehlovými špaletami. Po oboch stranách hradby sa odkryli dve novoveké pivnice, ktoré v rozličných obdobiach tento otvor v opevnení využívali a výrazne porušili nálezovú situáciu. Na základe polohy otvoru, rozšírenia muriva a dláždenia na jeho vnútornej strane predpokladáme, že ide o priestor, v ktorom bola bránka pre peších. V reze pri južnom okraji skúmaného úseku opevnenia sme sa pokúsili overiť priebeh predpokladanej priekopy pred hradbou. Odkrytá terénna situácia nenaznačovala existenciu priekopy v tomto úseku opevnenia. Sedimenty potoka s rovným povrchom tu boli prekryté vrstvou deštrukcie a recentnou navážkou. Výskumom sa podarilo upresniť stavebnú podobu tohto úseku opevnenia. Nezískali sa žiadne nálezy, ktoré by umožnili spresniť datovanie výstavby hradby, spájanej s udelením mestských privilégií Ľudovítom Veľkým v r Archäologische Rettungsgrabung auf der Str. Štefánikova ulica in Skalica. Skalica (Bez. Skalica), Štefánikova ul., Parz. 93/2 und 93/4, Rettungsgrabung, Befestigung, Mittelalter, Neuzeit. Unterbringung der Funde: Archäologisches Institut der SAW, Nitra. Die archäologische Rettungsgrabung in Skalica, in der Štefánikova ul. erfolgte im Zusammenhang mit der vorbereiteten Errichtung des Supermarkts Billa. Die Lage befindet sich an der Westseite des historischen Stadtkerns. Die Untersuchung richtete sich auf die Freilegung eines assanierten Abschnittes der Schanze. Freigelegt wurde ein Teil der Stadtbefestigung in einer Länge von 56 m. Die Schanze war im oberirdischen Teil 1,7 m breit. Sie repräsentiert den ältesten festgestellten anthropogenen Eingriff in diesem Raum. Freigelegt wurden bei der Schanze nur neuzeitliche Objekte und Schichten, und erfasst wurden keine älteren Schichten und Objekte. Im Nordteil des untersuchten Abschnittes bei der Kommunikation - die Skalica mit Holíč verbindet, erweiterte sich ausgeprägt die Schanze (Breite 2,70 m). Die Fläche an ihrer Innenseite war mit Steinen gepflastert. In diesem Teil wurde im Mauerwerk eine Lücke freigelegt, wahrscheinlich ein Tor für Fußgänger. Die Existenz eines Grabens wurde in diesem Bereich der Befestigung nicht bestätigt. Nálezy z doby rímskej z Lúčnice nad Žitavou Ján B e l j a k L ú č n i c a n a d Ž i t a v o u (okr. Nitra), poloha H o r n é l ú k y, germánske sídlisko, doba rímska. Uloženie nálezov: súkromná zbierka. Začiatkom augusta 2004 uskutočnil Ing. J. Chrenko povrchový zber na poli v polohe Horné lúky. Objavil tu niekoľko nálezov z doby rímskej. Lokalita leží severne od obce, na terase nad sútokom Žitavy s Hosťovským potokom. Do AÚ SAV v Nitre (doc. J. Bujnovi) poskytol na zdokumentovanie nasledovné nálezy: O p i s n á l e z o v 1. Fragment reliéfne zdobenej misy terry sigillaty typu Drag. 37, na hrdle signovaný kolkom POLIOFEC, pod ním zachovaná malá časť vajcovca (obr. 15: 3). Úlomok má hladký lesklý povrch červenej farby. Ide o výrobok z dielne Westerndorf (Karnitsch 1959, 444). Paralely signované týmto kolkom [POLIOFEC] poznáme z nálezov v Ovilave (Karnitsch 1959, 444, č. 1; tab. 183: 1), z tábora Lauriacum (Katalog/datensatz/in02085.html; Oswald 1964, - tu zaradený ešte ako majster pôsobiaci v Rheinzaberne) a Rheinzabernu (Ludowici 1927, 226). Datované sú do prvej tretiny 3. stor. po Kr. 2. Fragment silne žiarom deformovanej sklenej nádoby, pravdepodobne zo štvorhrannej fľaše, bližšie neurčiteľného typu. Hornú plochu (ucha?) zdobia jemné súbežné žliabky (v. 36 mm, š. 41 mm, š. jedného žliabku 1 mm; obr. 15: 4). 3. Hlinený kotúč (obr. 15: 2) s plastickou výzdobou na vrchnej strane, ktorú tvoria jemné navzájom sa pretínajúce línie, resp. nimi vytvorené trojuholníky (pr. 22 mm, v. 6 mm). Jeho funkcia je nejasná; mohlo by ísť o pečatidlo, ktoré slúžilo na odtláčanie výzdoby na mäkký podklad. Poznáme síce keramiku zdobenú podobným vzorom, ale menších rozmerov, z viacerých germánskych nálezísk z doby rímskej na juhozápadnom Slovensku, napr.: Gbelce-Tehelňa (Beljak 2004, 65, tab. LVIII: 6), Komjatice (Točík 1980, tab. 140: 5, 14, 15), datovaných do stor. po Kr., ale vzhľadom na značnú obtiažnosť pri uchopení kotúča do prstov treba uvažovať aj o inej eventualite (hračka, dekoratívny predmet?).

39 41 4. Fragment dvojkónického hlineného praslenu sivej farby (pr. praslenu pravdepodobne 44 mm, pr. otvoru 6 mm; obr. 15: 1). Uvedené nálezy dokladajú osídlenie tejto polohy v 2. a 3. stor. po Kr., kedy sa tu zrejme nachádzala germánska osada, ako na to poukazujú aj nálezy rímsko-provinciálneho pôvodu. Z neďalekej polohy Vymokliny (vzdialenej približne 1 km JZ od polohy Horné lúky) pochádza početnejší zberový materiál datovaný taktiež do stor. po Kr. (Točík 1981, 1, 2; Trubíni/Zrubec/Chrenko 1993, 9). Aj tieto nálezy sú ďalším potvrdením predpokladu o intenzívnom osídlení stredného Požitavia v dobe rímskej. Za poskytnutie nálezov k publikovaniu ďakuje autor Ing. J. Chrenkovi. L i t e r a t ú r a Beljak J. Beljak: Osadnictwo z okresu rzymskiego i wczesnej fazy okresu wędrówek ludów w dorzeczu Hronu i Ipoli. Nepublikovaná diplomová práca. Archív IA UJ. Kraków Katalog/datensatz/in02085.html : Karnitsch P. Karnitsch: Die Reliefsigillata von Ovilava (Wels, Oberösterreich). Linz Ludowici W. Ludowici: Stempel - Namen und Bilder Römischer Töpfer, Legions-Ziegel-Stempel, Formen von Sigillata - und anderen Gefässen aus meinem Ausgrabungen in Rheinzabern (Namen - Katalog I. Bodenstempel Töpfer). Jockgrim Oswald F. Oswald: Index of Potter s Stamps on Terra sigillata. Samian Ware Margidunum 1931, reprint London Točík A. Točík: Záchranný výskum na lokalite Tomášove v Komjaticiach. AVANS 1979, 1980, , tab. 140: 5, 14, 15. Točík A. Točík: Malá nálezová správa č. 9517/81, dokumentácia AÚ SAV Nitra. Trubíni/Zrubec/Chrenko J. Trubíni/S. Zrubec/J. Chrenko: Lúčnica nad Žitavou Lúčnica nad Žitavou FUNDE AUS DER RÖMISCHEN KAISERZEIT AUS LÚČNICA NAD ŽITAVOU. Lúčnica nad Žitavou (Bez. Nitra), Flur Horné lúky, germanische Siedlung, römische Kaiserzeit. Unterbringung der Funde: Privatsammlung. Aus Oberflächenfunden stammt das Bruchstück einer Terra Sigillata Schüssel mit dem Stempel POLI- OFEC (Taf. 15: 3), wahrscheinlich ein Erzeugnis aus Westerndorf mit der Datierung in das erste Drittel des 3. Jh. n. Chr. (Karnitsch 1959, 444), das Fragment eines durch Feuer deformierten Glasgefäßes (Abb. 15: 4), ein plastisch verzierter Lehmstempel (Abb. 15: 2) und das Fragment eines doppelkonischen tönernen Spinnwirtels (Abb. 15: 1). Die angeführten Funde belegen die Besiedlung dieser Lage im 2. und 3. Jh. n. Chr., wann sich hier offenbar eine germanische Ansiedlung befand. Diese Funde sind ein weiterer Beleg über eine intensive Besiedlung des mittleren Žitava-Tales in der römischen Kaiserzeit. Včasnostredoveký sídliskový objekt z Hurbanova-Bohatej Mário B i e l i c h H u r b a n o v o, časť B o h a t á (okr. Komárno), poloha P r i v i n á r n i, sídlisko, výskum, včasný stredovek, Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. V dňoch uskutočnil AÚ SAV záchranný archeologický výskum na stavbe vodovodnej prípojky v obci Hurbanovo, časť Bohatá. Pri výkope ryhy bol v blízkosti cesty Bajč - Bohatá na ľavej strane narušený objekt sídliskového charakteru z obdobia včasného stredoveku. Po začistení profilu sa v žltom sprašovitom podloží, vyrysovali dva narušené objekty (obr. 16: 11). Objekt 1 má kvadratický tvar a je pravidelne zahĺbený; šírka kratšej strany objektu je 230 cm, dĺžku nemožno určiť, pretože bola zničená výkopom pretlakovej sondy pod cestu. Steny objektu klesali pomerne strmo. Hĺbka objektu od zachytenia je cm. Zásyp objektu tvoria dve vrstvy: vrstva ornice premiešaná s fragmentami keramiky a čierny humusoidný zásyp objektu obsahujúci uhlíky a keramiku. Objekt obsahoval iba 75 fragmentov keramiky. Počet nádob, ktoré z tejto porušenej situácie vieme rozlíšiť, je šesť. Objekt 2 je okrúhla jama s priemerom okolo 80 cm kotlovitého tvaru s hĺbkou 40 cm. Výplň jamy je rovnakej konzistencie ako výplň objektu 1. O p i s n á l e z o v 1. Fragment črepu z výdute nádoby, výzdobu tvorí viacnásobná vlnovka robená hrebeňom, materiál obsahuje malé kremičité prímesi, farba črepu je zvonku oranžová, zvnútra čierna; hrúbka črepu 6 mm (obr. 16: 5).

40 42 2. Fragment črepu z výdute nádoby, výzdobu tvorí viacnásobná vlnovka robená hrebeňom, materiál obsahuje kremičité prímesi, farba črepu je zvonku oranžová, zvnútra čierna; hrúbka črepu 7 mm (obr. 16: 6). 3. Fragment črepu z výdute nádoby, výzdobu tvorí viacnásobná vlnovka robená hrebeňom a obtáčané viaclíniové ryté pásy, materiál obsahuje kremičité prímesí, farba črepu je zvonku oranžová, zvnútra čierna; hrúbka črepu 6 mm (obr. 16: 7). 4. Fragment črepu z hrdla a tela hrncovitej nádoby, výzdobu tvorí viacnásobná vlnovka robená hrebeňom, na podhrdlí sa nachádza viacnásobná rytá línia robená hrebeňom, horný okraj je zvnútra zdobený viacnásobnou rytou vlnovkou, materiál obsahuje kremičité prímesí, farba črepu je zvonku sivo-oranžová, zvnútra sivo-čierna; hrúbka črepu 8 mm (obr. 16: 10). Záchranný archeologický výskum v Hurbanove-Bohatej aj napriek svojmu malému rozsahu priniesol výsledky, ktoré rozšíria doterajšie poznatky o včasnostredovekých sídliskách v okolí Hurbanova. Ešte prednedávnom bolo možné konštatovať, že informácie o predveľkomoravskom období z hľadiska poznania sídlisk sú nedostačujúce (Fusek 1994, ). V poslednom čase sa situácia zásadne mení najmä vďaka veľkému počtu záchranných výskumov (Ruttkayová/Ruttkay 2004, 328). Význam výskumu je však hlavne v tom, že prípadné stavebné aktivity v danom priestore umožnia cielenejšie zamerať prípadný archeologický výskum. L i t e r a t ú r a Fusek G. Fusek: Slovensko vo včasnostredovekom období. Bratislava Ruttkayová/Ruttkay J. Ruttkayová/M. Ruttkay: Včasnostredoveký sídliskový objekt v Čeladiciach. In: G. Fusek (zost.): Zborník na počest Dariny Bialekovej. Nitra 2004, FRÜHMITTELALTERLICHES SIEDLUNGSOBJEKT AUS HURBANOVO-BOHATÁ. Hurbanovo, Teil Bohatá (Bez. Komárno), Lage Pri vinárni, Siedlung, Ausgrabung, Frühmittelalter. Unterbringung der Funde: Archäologisches Institut der SAW, Nitra. Während der Rettungsgrabung auf dem Linienbau Dolný Peter - Hurbanovo-Bohatá wurden beim Wege Bajč-Bohatá auf der linken Seite in der Lage Pri vinárni zwei Objekte (Abb. 16: 11) aus dem Frühmittelalter gestört. Es handelt sich um ein Siedlungsobjekt und um eine nicht näher bestimmte Grube. Das archäologische Material besteht größtenteils aus Keramik von topfförmigen Gefäßen (Abb 16: 1-10), mit der Verzierung aus mehrfachen Wellenlinien und umlaufenden Ritzlinien, die mit einem Kamm gestaltet wurden. Nález stredovekých sekier z Ilavy Mário B i e l i c h I l a v a (okr. Ilava ), intravilán, dar, neskorý stredovek. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. V r sa dostali do depozitu AÚ SAV v Nitre dve železné sekery, pochádzajúce z intravilánu mesta Ilava. Nálezové okolnosti sú nejasné. O p i s n á l e z o v 1. Železná sekera- bradatica, tuľajkovito rovno ukončené tylo, ktoré hore prechádza v bradu a dole je odsadené; bradatica má špicatú bradu, čelne je symetrická (obr. 17: 1); datovanie: 15. stor. (Krajíc 2003, tab. 124; obr. 1: 1). 2. Železná sekera s úzkym, temer rovným ostrím a rovno ukončeným tylom; datovanie: 15. stor. (obr. 17: 2). L i t e r a t ú r a Krajíc R. Krajíc: Sezimovo Ústí. Archeologie středovekého poddanského města 3. Kovárna v Sezimově Ústí a analýza výrobků ze železa. II. Praha-Sezimovo Ústí-Tábor FUND VON MITTELALTERLICHEN ÄXTEN AUS ILAVA. Ilava (Bez. Ilava), Intravillan, ein Geschenk, Spätmittelalter. Unterbringung der Funde: Archäologisches Institut der SAW, Nitra. Im Jahre 2004 gelangten in das Lager des AI der SAW, Nitra zwei Eisenäxte, die aus dem Intravillan der Stadt Ilava stammen. Die Fundumstände sind unklar. 1. Eisenaxt - Bartaxt, tüllenförmig gerade abgeschlossener Nacken, der oben zum Bart übergeht und unten abgesetzt ist; die Bartaxt hat einen spitzen Bart, die Vorderseite ist symmetrisch (Abb. 17: 1); Datierung: 15. Jh. (Krajíc 2003, Taf. 124; Abb. 1: 1). 2. Eisenaxt mit schmaler, beinahe gerader Schneide und gerade abgeschlossenem Nacken; Datierung: 15. Jh. (Abb. 17: 2).

41 43 Nové nálezy z Ľudovítovej Mário B i e l i c h Ľ u d o v í t o v á (okr. Topoľčany), poloha T e l t é k, sídlisko, výskum, eneolit, doba bronzová, včasný stredovek. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. K objaveniu narušenej archeologickej situácie došlo náhodou pri obhliadke výstavby rodinných domov v neďalekých Jelšovciach. Na nálezy upozornil bagrista z Jelšoviec. Samotný priestor pre plánovanú výstavbu bol situovaný v zastavanom priestore pri severnom okraji obce, v polohe Telték. Nadm. výška na skúmanej polohe je m n. m. Poloha je umiestnená na poriečnej terase rieky Nitra, ktorej archeologické pomery sú známe z výskumov vo Výčapoch-Opatovciach a v Jelšovciach. Zbermi tu bolo doložené osídlenie z obdobia neolitu, eneolitu a staršej doby bronzovej. Archeologický výskum prebiehal formou dokumentácie troch narušených archeologických objektov. Ide pravdepodobne o sídliskové jamy zásobnej a odpadovej funkcie. Záchranný archeologický výskum v Ľudovítovej potvrdil osídlenie na polohe Telték v eneolite, staršej dobe bronzovej a v stredoveku. Nálezový inventár tvorí keramika, zvyšky mazanice a kamenná surovina. O p i s n á l e z o v 1. Fragment z tela jemnej tenkostennej nádoby s výrazným vertikálnym a horizontálnym žliabkovaním, farba črepu čierna, materiál jemne plavená hlina bez minerálnych prímesí; badenská kultúra (obr. 19: 1). 2. Fragment z tela jemnej tenkostennej šálky s výrazným vertikálnym a horizontálnym žliabkovaním, rad vertikálnej výzdoby tvorenej plastickými bodkami do vnútra, farba črepu čierna, materiál jemne plavená hlina bez minerálnych prímesí; badenská kultúra (obr. 19: 2). 3. Fragment z tela misovitej nádoby so širokým uchom na vonkajšej strane, farba črepu pieskovo hnedá, materiál hlina bez minerálnych prímesí; badenská kultúra (obr. 19: 3). 4. Vrchný okraj veľkej zásobnej nádoby s výraznou plastickou lištou na okraji, farba črepu hnedá, materiál hlina s väčším množstvom minerálnych prímesí; badenská kultúra (obr. 19: 4). 5. Vrchný okraj delenej misovitej nádoby s veľkými keramickými výstupkami, ktoré sú vo vrchnej časti predierkované, farba črepu čierna, materiál jemne plavená hlina bez minerálnych prímesí; badenská kultúra (obr. 1: 5). 6. Fragment z tela jemnej tenkostennej nádoby s výrazným vertikálnym žliabkovaním, farba črepu hnedá, materiál jemne plavená hlina bez minerálnych prímesí; badenská kultúra (obr. 19: 6). 7. Vrchný okraj delenej misovitej nádoby s veľkými keramickými výstupkami, na tele nádoby sú výrazné vertikálne žliabky, farba črepu čierna, materiál jemne plavená hlina bez minerálnych prímesí; badenská kultúra (obr. 19: 7). 8. Fragment z tela jemnej tenkostennej nádoby s nechtovými vrypmi v horizontálnom smere, farba črepu piesková, materiál jemne plavená hlina bez minerálnych prímesí; badenská kultúra (obr. 19: 8). NEUE FUNDE AUS ĽUDOVÍTOVÁ. Ľudovítová (Bez. Topoľčany, Nitra), Flur Telték, Siedlung, Ausgrabung, Äneolithikum, Bronzezeit, Frühmittelalter. Unterbringung der Funde: Archäologisches Institut der SAW, Nitra. Bei der Besichtigung der Grabungsarbeiten auf dem Berieselungsanschluss in der Gemeinde konnten von den Mitarbeitern des AI der SAW mehrere gestörte archäologische Objekte erfasst werden. Die archäologische Rettungsgrabung in Ľudovítová bestätigte eine Besiedlung in der Flur Telték im Äneolithikum, in der älteren Bronzezeit und im Mittelalter. Das Fundinventar besteht aus Keramik (Abb. 19), aus Lehmverputzresten und aus Gesteinsrohstoff. Nové nálezy zo Salky Mário B i e l i c h S a l k a (okr. Nové Zámky), poloha D l h é z e m e, sídlisko, výskum, doba bronzová, stredovek. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. V dňoch 29. apríla až 9. mája sa pri obhliadke výkopových prác na telekomunikačnej prípojke medzi obcami Salka a Leľa podarilo pracovníkom AÚ SAV zachytiť niekoľko narušených archeologických objektov. Samotný priestor pre plánovanú výstavbu bol situovaný v nezastavanom priestore pri južnom okraji obce vedľa miestneho cintorína, v polohe Dlhé zeme. Terén je v tejto časti jemne zvlnený, bez výraznejšieho prevýšenia alebo terénnej depresie. Narušené archeologické objekty sa nachádzali na pravej terase rieky Ipeľ. Nadm. výška skúmanej polohy sa pohybuje v rozpätí m n. m.

42 44 Počas archeologických prieskumov G. Nevizánskeho a O. Ožďániho bolo na tejto polohe zberom doložené silné praveké osídlenie (Nevizánsky/Ožďáni 1978). Na polohe je doložené osídlenie z obdobia neolitu, staršej doby bronzovej a stredoveku. Narušené objekty boli pre krátkosť času zdokumentované kresbovo a fotograficky. Archeologický materiál sa získal z výkopkov a profilov ryhy. Uskutočnil sme výkop zisťovacej sondy (1x3 m) pri jednom narušenom objekte, zdokumentovali sme profil sondy a narušený objekt, ktorý nie je možné interpretovať, pretože bola zachytená iba jeho časť. Záchranný archeologický výskum v Salke potvrdil osídlenie na polohe Dlhé zeme v staršej dobe bronzovej a stredoveku. Nálezový inventár tvorí keramika, zvyšky mazanice, kamenná surovina a zvyšky hlinených závaží. O p i s n á l e z o v ( v ý b e r ) 1. Vrchný okraj misovitej nádoby s jazykovitým výčnelkom na okraji, farba črepu sivohnedá, materiál jemne plavená hlina bez minerálnych prímesí; staršia doba bronzová (obr. 20: 1). 2. Vrchný okraj nádoby s dierkou pod ústím, farba črepu sivá, materiál jemne plavená hlina s malým množstvom minerálnych prímesí; staršia doba bronzová (obr. 20: 2). 3. Fragment z tela nádoby, zdobený jemnou vertikálnou rytou výzdobou, farba črepu sivá, materiál hlina bez minerálnych prímesí; staršia doba bronzová (obr. 20: 3). 4. Vrchný okraj misovitej nádoby s jazykovitým výčnelkom na okraji, farba črepu sivohnedá, materiál jemne plavená hlina bez minerálnych prímesí; staršia doba bronzová (obr. 20: 4). 5. Fragment z tela nádoby, zdobený jemnou vertikálnou rytou výzdobou, farba črepu sivá, materiál hlina bez minerálnych prímesí; staršia doba bronzová (obr. 20: 5). 6. Vrchný okraj nádoby s výraznou profiláciou pod ústím, farba črepu hnedosivá, materiál hlina s minerálnymi kremičitými prímesami; stredovek (obr. 20: 6). 7. Fragment z tela nádoby, zdobený rytou vlnovkou, farba črepu sivá, materiál hlina s minerálnymi prímesami; stredovek (obr. 20: 7). 8. Vrchný okraj nádoby s miernou profiláciou, farba črepu hnedá, materiál jemne plavená hlina s malým množstvom minerálnych prímesí; staršia doba bronzová (obr. 20: 8). 9. Vrchný okraj misovitej nádoby s jazykovitým výčnelkom na okraji, na vonkajšej časti sa nachádza vertikálne umiestnený plastický výstupok mandľovitého tvaru, farba črepu sivohnedá, materiál jemne plavená hlina bez minerálnych prímesí; staršia doba bronzová (obr. 20: 9). 10. Fragment z tela väčšej hrncovitej nádoby, zdobený vertikálne umiestnenými vrypmi, farba črepu sivá, materiál hlina s minerálnymi prímesami; staršia doba bronzová (obr. 20: 10). 11. Fragment z tela nádoby, zdobený horizontálne umiestnenými rytými líniami a radom vertikálnych vrypov, farba črepu sivá, materiál hlina bez minerálnych prímesí; staršia doba bronzová (obr. 20: 11). 12. Fragment z tela hrncovitej nádoby, zdobený horizontálne umiestnenými vrypmi, farba črepu hnedosivá, materiál hlina s minerálnymi prímesami; staršia doba bronzová (obr. 20: 12). L i t e r a t ú r a Nevizánsky/Ožďáni G. Nevizánsky/O. Ožďáni: Výskumná nálezová správa 276/78. Nepublikované. Archív Archelogického ústavu SAV. NEUFUNDE AUS SALKA. Salka (Bez. Nové Zámky), Flur Dlhé zeme, Siedlung, Ausgrabung, Bronzezeit, Mittelalter. Unterbringung der Funde: Archäologisches Institut der SAW, Nitra. In den Tagen von 29. April bis 9. Mai erfassten die Mitarbeiter des AI der SAW bei der Besichtigung der Grabungsarbeiten am Telekommunikationsanschluss zwischen den Gemeinden Salka und Lela mehrere gestörte archäologische Objekte aus der älteren Bronzezeit und aus dem Mittelalter. Das Fundinventar bilden Keramik (Abb. 20), Lehmverputzreste, Gesteinsrohstoff und ein Tongewicht. Eneolitické nálezy z Tesárskych Mlyňan Mário B i e l i c h T e s á r s k e M l y ň a n y (okr. Zlaté Moravce), poloha K o n o p i s k á, dar, sídlisko, eneolit. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. Do depozitára AÚ SAV v Nitre sa v r dostali nálezy z Tesárskych Mlyňan, z polohy Konopiská, ktorá sa nachádza na prvej terase rieky Žitavy. Skúmaná lokalita je v súčasnosti poľnohospodársky využívaná. Nálezy tvoria sídliskovú keramiku badenskej kultúry. O p i s n á l e z o v 1. Fragment zlomeného opracovaného parohu (obr. 21: 1).

43 45 2. Fragment z hrdla nádoby, hr. v reze 4 mm, hlina jemne plavená, farba črepu na vonkajšej aj na vnútornej strane čierna; badenská kultúra (obr. 21: 2). 3. Fragment z dna nádoby, hr. v reze 6 mm, hlina jemne plavená, farba črepu na vonkajšej aj na vnútornej strane čierna; badenská kultúra (obr. 21: 3). 4. Fragment z hrdla nádoby, hr. v reze 6 mm, hlina jemne plavená, farba črepu na vonkajšej aj na vnútornej strane pieskovohnedá; badenska kultúra (obr. 21: 4). 5. Fragment z tela nádoby aj s uchom, na tele sa nachádza vodorovná plastická vtláčaná lišta, na uchu je plastická výzdoba, hr. v reze 10 mm, farba črepu na vonkajšej aj na vnútornej strane pieskovohnedá; badenská kultúra (obr. 21: 5). ÄNEOLITHISCHE FUNDE AUS TESÁRSKE MLYŇANY. Tesárske Mlyňany (Bez. Zlaté Moravce), Flur Konopiská, ein Geschenk, Siedlung, Äneolithikum. Unterbringung der Funde: Archäologisches Institut der SAW, Nitra. Lesefunde aus der Flur Konopiská im Kataster von Tesárske Mlyňany gelangten in das Lager des AI der SAW, bestehend aus Funden von Badener Siedlungskeramik. Nález stredovekej keramiky z Tvrdomestíc Mário B i e l i c h - Jozef Š t r b a v ý T v r d o m e s t i c e (okr. Topoľčany), intravilán, sídlisko, výskum, stredovek, 15. stor. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. V dňoch 30. apríla až 12. mája 2004 uskutočnili pracovníci AÚ SAV archeologický výskum na stavbe rímsko-katolíckeho kostola v obci Tvrdomestice. Počas výkopu základov kostola v priestore budúcej apsidy bol silne porušený stredoveký objekt z 15. stor. Pre nestabilitu ílovito-štrkových profilov došlo iba ku fotografickej a kresbovej dokumentácii narušeného objektu. Následne po vybudovaní základov sa uskutočnil archeologický výskum v priestore budúcej apsidy. Narušený objekt bol vybratý plasticky. O p i s o b j e k t u Objekt 1 - oválny objekt, výplň čierna humusoidná, obsahuje redukčne vypálenú keramiku a kachlice. Objekt bol hlboký asi 200 cm od bodu zachytenia, zahĺbený do žltého štrkovo-ílového podložia a z väčšej časti vybratý ťažkým mechanizmom. Interpretujem ho ako jamu odpadovej funkcie. Črepy nemajú stopy funkčného využitia, mohlo by ísť o odpad z hrnčiarskej dielne. Medzi keramikou sa objavilo aj niekoľko fragmentov kachlíc s motívom sv. Juraja zabíjajúceho draka. Celý súbor keramických fragmentov je vyrobený na rýchlo rotujúcom hrnčiarskom kruhu, je redukčne vypálený. Výzdobu tvoria ryté žliabkované obežnice a pásy zdobené radielkom - analógie môžeme sledovať na súbore z hrnčiarskej pece v Slažanoch (Ruttkay 1988, 128). Vrchol radielkovej výzdoby je na stredovekej keramike v 15. stor. (Ruttkay 1988, 136). Častý výskyt radielkovej výzdoby môžeme sledovať aj na súbore keramiky z Pastoviec, ktorá je výzdobou a tvarovo podobná súboru z Tvrdomestíc (Ruttkay/Bielich 2003, 143). Pokrievky, ktorých ukončenie je vodorovné, vnútorná stena bez hranenia a tvar ihlanový, sa začali používať v závere stredoveku. Predtým sa používali prevažne zvoncovité (Ruttkay 1988, 137). Materiál na výrobu hliny bol veľmi dobre preplavený a bez prímesí. Na niektorých nádobách sa objavuje aj vlešťovanie povrchu. Celý súbor možno na základe týchto indícií datovať do 15. stor. O p i s n á l e z o v 1. Fragment silne profilovaného hrdla nádoby, s vlnovkou pod ústím, redukčné vypálenie, hr. črepu 2 mm, farba lomu sivá, materiál jemne plavená hlina; 15. stor. (obr. 23: 1). 2. Fragment z tela nádoby, s dvojitou vlnovkou nad sebou, redukčné vypálenie, hr. črepu 4 mm, farba lomu sivá, materiál jemne plavená hlina; 15. stor. (obr. 23: 2). 3. Fragment z tela nádoby, výzdoba radielkom do tvaru vlnoviek, redukčné vypálenie, hr. črepu 4 mm, farba lomu sivá, materiál jemne plavená hlina; 15. stor. (obr. 23: 3). 4. Fragment z hrdla nádoby s radielkovitou výzdobou, redukčné vypálenie, hr. 2,5 mm, farba lomu sivá, materiál jemne plavená hlina; 15. stor. (obr. 23: 4). 5. Časť profilovaného hrdla hrncovitej nádoby s radielkovou výzdobou v tvare vlnovky, redukčné vypálenie, hr. črepu 4 mm, farba lomu sivá, materiál jemne plavená hlina; 15. stor. (obr. 23: 5). 6. Fragment z tela nádoby s vnútornou a vonkajšou výzdobou radielkom do tvaru vlnovky, redukčné vypálenie, hr. črepu 6 mm, farba lomu sivá, materiál jemne plavená hlina; 15. stor. (obr. 23: 6). 7. Fragment z hrdla nádoby s vonkajšou a vnútornou výzdobou radielkom do tvaru vlnovky, redukčné vypálenie, hr. črepu 4 mm, farba lomu sivá, materiál jemne plavená hlina; 15. stor. (obr. 23: 7). 8. Fragment z hrdla nádoby s vodorovnou radielkovitou výzdobou, redukčné vypálenie, hr. črepu 3 mm, farba lomu sivá, materiál jemne plavená hlina; 15. stor. (obr. 23: 8).

44 46 9. Fragment dna nádoby s rytou výzdobou na vonkajšej strane a radielkovitou výzdobou na vnútornej strane, redukčné vypálenie, hr. črepu 14 mm, farba lomu sivá, materiál jemne plavená hlina; 15. stor. (obr. 23: 9). 10. Fragment z hrdla nádoby so zbytkom ucha, redukčné vypálenie, hr. črepu 4 mm, farba lomu sivá, materiál jemne plavená hlina; 15. stor. (obr. 23: 10). 11. Pokrievka, redukčné vypálenie, hr. črepu 4-6 mm, farba lomu sivá, materiál jemne plavená hlina; 15. stor. (obr. 23: 11). 12. Fragment z tela nádoby s radielkovou výzdobou, redukčné vypálenie, hr. črepu 3 mm, farba lomu sivá, materiál jemne plavená hlina; 15. stor. (obr. 23: 12). Archeologický výskum v Tvrdomesticiach aj napriek svojmu malému rozsahu priniesol výsledky, ktoré obohatili doterajšie poznatky o stredoveku. Nález odpadovej jamy s keramickou produkciou značne rozširuje naše vedomosti keramickej produkcií neskorého stredoveku, o materiálnej kultúre v 15. a prvej polovici 16. stor. na slovenskom vidieku. Význam výskumu je aj v tom, že prípadné stavebné aktivity v danom priestore umožnia cielenejšie zamerať prípadný archeologický výskum na rozvoj stavebných aktivít. L i t e r a t ú r a Ruttkay M. Ruttkay: Hrnčiarska pec z vrcholného stredoveku v Sľažanoch. Štud. Zvesti AÚ SAV 24, 1988, Ruttkay/Bielich M. Ruttkay/M. Bielich: Záchranný výskum v Pastovciach. AVANS 2002, 2003, 143. FUND VON MITTELALTERLICHER KERAMIK AUS TVRDOMESTICE. Tvrdomestice (Bez. Topoľčany), Intravillan, Siedlung, Ausgrabung, Mittelalter, 15. Jh. Unterbringung der Funde: Archäologisches Institut der SAW, Nitra. In den Tagen von 30. April bis 12. Mai 2004 realisierte das AI der SAW eine archäologische Rettungsgrabung auf dem Bau der römisch-katholischen Kirche in der Gemeinde Tvrdomestice. Während der Ausgrabung der Kirchenfundamente im Raum der künftigen Apsis wurde ein mittelalterliches Objekt aus dem 15. Jh. stark gestört. Wegen der Unstabilität der Lehm-Schotterprofile kam es nur zu einer fotographischen und gezeichneten Dokumentation des gestörten Objektes. Nachfolgend, nach der Aushebung der Fundamente erfolgte eine archäologische Erforschung im Raum der künftigen Apsis. Das gestörte Objekt wurde plastisch geborgen. Das Objekt 1 war oval, seine Verfüllung war schwarz-humusartig und enthielt beschränkt gebrannte Keramik (Abb. 23) und Kacheln. Das Objekt war vom Punkt der Erfassung ca. 200 cm tief und war in die gelbe Schotter-Lehmunterlage eingetieft und wurde größtenteils mit einem Bagger ausgehoben - ich interpretiere es als Abfallgrube. Die Scherben weisen keine Spuren einer funktionellen Ausnützung auf, es konnte sich um Abfall einer Töpferwerkstätte handeln. Die archäologische Grabung in Tvrdomestice brachte trotz des kleinen Ausmaßes Ergebnisse, welche die bisherigen Ergebnisse über das Mittelalter bereicherten. Der Fund der Abfallgrube mit Keramikproduktion erweitert ziemlich unser Wissen über die Keramikproduktion des Spätmittelalters, über die materielle Kultur im 15. und in der ersten Hälfte des 16. Jh. im slowakischen Dorfmilieu. Die Bedeutung der Grabung beruht auch darin, dass eventuelle Bauaktivitäten im gegebenen Raum eine gezieltere eventuelle archäologische Grabung zur Entfaltung der Bauaktivitäten ermöglichen. Archeologický výskum v Pastovciach Peter B i s t á k - Róbert D a ň o P a s t o v c e (okr. Levice), kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi (RKC) na Slovensku, archeologický výskum, polykultúrne sídlisko, sakrálna stavba s cintorínom, badenská kultúra(?), kultúra Kosihy- Čaka, hatvanská kultúra, maďarovská kultúra, mladšia a neskorá doba bronzová, doba laténska, doba rímska, stredovek, novovek. Uloženie nálezov: Krajský pamiatkový úrad, Nitra. Nálezisko sa nachádza v intraviláne obce na pravobrežnom sprašovom ostrohu nad riekou Ipeľ (122 m n.m.). Ostroh prevyšuje nivný terén o 8-10 m, zo severnej a východnej strany je obtekaný Ipľom a z južnej strany bezmenným potokom. Na západe je ostroh prepojený s hlavným hrebeňom Ipeľskej pahorkatiny. Jeho rozmery sú približne 800x200 m, pričom v najužšom bode má šírku asi100 m. Rovinný až pahorkatinový povrch katastra obce tvoria treťohorné uloženiny a riečne terasy pokryté sprašou. V katastri sa vyskytujú hnedozemné, nivné a lužné pôdy. Archeologický výskum sa uskutočnil na prelome júla a augusta Jeho dôvodom bolo odstránenie takmer 100 rokov starého smreku, ktorý rástol asi jeden meter východne od severnej secesnej prístav-

45 47 by kostola. Vzniklo tu odôvodnené podozrenie, že mohutný koreňový systém stromu spôsobil tlakom na základové murivo prasknutie východnej steny prístavby. Cieľom výskumu bolo zistiť úroveň poškodenia základov severnej prístavby a overiť situáciu a stav zmien terénu, spôsobených ľudskou činnosťou v priebehu niekoľko tisícročného osídlenia náleziska. Overovacia sonda (sonda 1) bola prispôsobená stavebnej dispozícii kostola a bola situovaná do rohu medzi loď kostola a severnú prístavbu, pričom jej východnú hranicu tvoril SZ operák. Okolo kostola sa nachádzal ochodzný chodník, ktorý znemožňoval očistenie základových murív v ich celej dĺžke. Okrem neho viedol cez skúmanú plochu žľab na odvádzanie dažďovej vody (v smere JZ-SV), ktorý bol využitý ako kontrolný stredový profil, a zároveň delil sondu 1 na časti A a B (obr. 18). Archeologickým výskumom na lokalite sa odkrylo, preskúmalo a zdokumentovalo šesť objektov a päť hrobov z prikostolného cintorína. Pre stavebno-historický vývoj kostola je dôležitý objav časti zaniknutej prístavby na severnej strane kostola, ktorú na základe porovnaní a písomných prameňov môžeme považovať za zaniknutú neskorogotickú sakristiu (objekt 6/04). Druhým dôležitým objektom bolo nemurované jamovité ossárium preskúmané v sektore A (objekt 5/04). Časť jediného pravekého sídliskového objektu sme preskúmali v sektore D (objekt 4/04). Ostatné objekty boli novoveké. Z piatich preskúmaných hrobov boli pre datovanie dôležité hroby 3/04 a 5/04. Hrob 3/04 sa nachádzal tesne nad ossáriom a potvrdil jeho datovanie do obdobia stredoveku v čase používania prikostolného cintorína. Hrob 5/04 bol porušený základovým murivom z obdobia gotiky a je jasným dôkazom, že počas gotickej prestavby bol románsky kostol predĺžený východným smerom. Všetky hroby boli bez inventára. Podľa zistení získaných preskúmaním jednotlivých profilov sme dospeli k názoru, že počas posledných stavebných úprav kostola (19. a zač. 20. stor.) bol skúmaný priestor porušený až do hĺbky cm. Dokladom toho je mohutná jednoliata vrstva čiernej hliny s archeologickými nálezmi datovateľnými do všetkých období osídlenia Pastoviec. Osídlenie lokality spred obdobia stredoveku dokladajú v prvom rade nálezy črepového materiálu z mohutnej novovekej vrstvy. Na základe rozboru fragmentov keramiky bola ostrožňa v Pastovciach osídlená v období eneolitu (badenská kultúra, kultúra Kosihy-Čaka), v staršej dobe bronzovej (kultúry hatvanská a maďarovská), v mladšej a neskorej dobe bronzovej, v dobe laténskej a v dobe rímskej. Jediný praveký sídliskový objekt je spodná časť kultúrnej jamy neznámeho účelu, ktorú datujeme do obdobia prelomu neskorého eneolitu a staršej doby bronzovej. Na základe početného črepového materiálu pochádzajúceho z novovekých vrstiev predpokladáme silné osídlenie polohy v období 9. až 10. stor. Množstvo črepov z pomerne jemnej a kvalitnej keramiky umožňuje vysloviť predpoklad, že ostrožňa mohla byť v spomenutom období opevnená. Najdôležitejším poznatkom výskumu k stavebno-historickému vývoju kostola je nález sekundárne porušeného hrobu 5/04 základovým murivom gotickej fázy kostola, ktorý dokladá jeho predĺženie východným smerom v období gotiky. Pravdepodobne v období neskorej gotiky dostavali zo severnej strany ku kostolu sakristiu, z ktorej sme preskúmali základové murivo východnej steny. Dokladom posledných stavebných úprav kostola v období secesie je mohutná vrstva ( cm) a do nej zapustené objekty 1/04-3/04. Z prikostolného stredovekého cintorína sa podarilo preskúmať päť hrobov, spomedzi ktorých môžeme hrob 5/04 rámcovo datovať pred obdobie gotiky. Ostatné hroby datujeme do obdobia stredoveku, pred 1. polovicu 16. stor. Súčasťou cintorína bola aj preskúmaná jednoduchá jamová kostnica (ossárium). Na základe nálezov ozdôb odevu, ktoré sa do nej dostali sekundárne spolu s prenesenými kostrami, ju datujeme do 15. stor. Bohaté stredoveké osídlenie polohy dokladajú aj nálezy stredovekej keramiky z novovekej vrstvy ( stor.). ARCHÄOLOGISCHE GRABUNG IN PASTOVCE. Pastovce (Bez. Levice), Kirche der Reformierten christlichen Kirche (RKC) in der Slowakei, archäologische Grabung. Polykulturelle Siedlung, Sakralbau mit einem Friedhof, Badener Kultur (?), und Kosihy-Čaka-Kultur, Hatvan-Kultur, Maďarovce- Kultur, Jung- und Spätbronzezeit, Latènezeit, römische Kaiserzeit, Mittelalter, Neuzeit. Unterbringung der Funde: Kreisdenkmalamt Nitra. Die Fundstelle befindet sich im Gemeindeintravillan von Pastovce am rechten Lösssporn des Eipel-Flusses (122 m ü. d. M.). Der Sporn überragt das Geländeniveau um 8-10 m, von der Nord- und Ostseite umfließt ihn der Eipel-Fluss und von der Südseite ein namenloser Bach. Im Westen ist der Sporn mit dem Hauptkamm des Eipelhügellandes verbunden. Während der archäologischen Grabung untersuchten wir sechs Objekte und fünf Gräber des Kirchenfriedhofes. Die Objekte 1/04 bis 3/04 waren in einer mächtigen neuzeitlichen Schicht eingetieft, die auf Grundlage des gemischten, fragmentarischen Keramikma-

46 48 terials in das ausgehende 19. Jh. datierbar ist und das mit größter Wahrscheinlichkeit mit der letzten Bauphase der Kirche zur Zeit der Sezession zusammenhängt. Das Objekt 4/04 bildete den Unterteil einer Kulturgrube von unbekanntem Zweck, die wir in die Umbruchszeit des Spätäneolithikums und der älteren Bronzezeit datieren. Ein wichtiges Objekt war ein nicht gemauertes grubenartiges Ossarium, das im Sektor A (Objekt 5/04) untersucht wurde und auf Grundlage der Superposition mit dem Grab 3/04 in das Spätmittelalter datierbar ist. Untersucht wurde im Sektor B ein untergegangener Anbau an der Nordseite der Kirche, den man auf Grundlage von Vergleichen und Schriftquellen für eine abgegangene spätgotische Sakristei halten kann (Objekt 6/04). Vom mittelalterlichen Kirchenfriedhof konnten fünf Gräber untersucht werden, von denen das Grab 5/04, das durch die Fundamentmauer der gotischen Kirchenphase beschädigt wurde, rahmenhaft vor den Zeitabschnitt der Gotik datierbar ist. Die übrigen Gräber datieren wir in das Mittelalter, vor die erste Hälfte des 16. Jh. Archeologické prieskumy v Lefantovciach, Oponiciach a Nitrianskej Strede Peter B i s t á k - Róbert D a ň o - Martin P o l á č e k Terénna prospekcia a zber sa realizovali v rámci projektu Ochrana a záchrana archeologických a historických pamiatok na Slovensku ako súčasť európskeho kultúrneho dedičstva, riešeného v rámci štátnych programov výskumu a vývoja (medzirezortný program 028). Rieši čiastkovú úlohu v regióne Tríbeč, ktorej koordinátorom je PhDr. Matej Ruttkay, CSc. Cieľom tohto príspevku je podať stručné informácie o novoobjavených lokalitách, resp. významných nálezoch. Uloženie nálezov: Krajský pamiatkový úrad, Nitra. 1. D o l n é L e f a n t o v c e (okr. Nitra), poloha M o g y o r ó s, sídlisko, kultúra s mladšou lineárnou keramikou, želiezovská skupina. Výsledky výskumov a nálezy z tejto lokality (v areáli JRD) boli už viackrát publikované (Bátora 1992; Csásta 1975; Kujovský/Žebrák 1984). Pri zbere na poli medzi areálom bývalého JRD a potokom Rybníčky sa našlo torzo hlinenej antropomorfnej plastiky. 2. H o r n é L e f a n t o v c e (okr. Nitra) a) poloha C e r o v é, sídlisko, kultúra s mladšou lineárnou keramikou(?), želiezovská skupina(?), stredovek, novovek. Prevažná väčšina črepov pochádza z obdobia neolitu (kultúra s mladšou lineárnou keramikou? a želiezovská skupina?). Päť črepov je s najväčšou pravdepodobnosťou z obdobia mladšej doby bronzovej a jeden zo stredoveku. Neolitické črepy sú z tenkostennej keramiky z jemne plaveného materiálu. Farba je svetlosivá, tehlovočervená až hnedočierna. Jeden črep zdobený ryhami. Hrubostenná keramika je vyrobená z plaveného materiálu s rozdielnou mierou pridaného ostriva. Drsný povrch má hnedú, tehlovočervenú a čiernu farbu. Dva črepy sú fragmentom ucha nádoby. V jednom prípade malo ucho tvar štylizovanej zvieracej hlavičky. Keramický materiál z obdobia mladšej doby bronzovej reprezentujú fragmenty tenkostenných nádob, vyrobených z hlinitého materiálu s prímesou ostriva. Majú vyhladený povrch čiernej farby. Rámcovo do obdobia stredoveku možno datovať jeden črep zo zrnitého materiálu tehlovočervenej farby, zdobený rytými vodorovými líniami. Ďalšie nálezy: štiepaná a brúsená kamenná industria (neolit), fragment keramickej fajky s hladeným povrchom čiernej farby s plastickou výzdobou (novovek), brúsené oválne očko do prsteňa z kameňa (polodrahokam?) hnedej farby (novovek?). b) poloha D l h á, sídlisko, neolit, lengyelská kultúra, neskorý stredovek, novovek. Nálezový súbor tvoria väčšinou malé fragmenty keramiky, poškodené poľnohospodárskou činnosťou. Ide o fragmenty tenkostennej a hrubostennej keramiky (neskorostredoveká a novoveká je tenkostenná). Farba črepov je tehlovočervená, žltohnedá, hnedá, sivá až sivočierna. Materiál z neolitu je jemne plavený, lengyelský s výraznou prímesou ostriva. Dva praveké črepy majú čierny hladený povrch. Výzdoba obvodovými ryhami je zastúpená na neskorostredovekej a novovekej keramike. V jednom prípade je ryhou zdobený praveký črep. Štyri črepy sú z okraja nádob, jeden zo dna hrubostennej nádoby. Štiepaná kamenná industria je zastúpená limnosilicitovým jadrom a radiolaritovým úštepom. 3. O p o n i c e (okr. Topoľčany), poloha D o l n é p o t ô č k y, sídlisko, pravek(?), lengyelská kultúra, stredovek, novovek. Povrchovým zberom sa získali nasledovné sídliskové nálezy: tenkostenná keramika, materiál hlinitý s prímesou ostriva, farba hnedá sivá až čiernosivá, bez výzdoby, datovanie: pravek(?); praveká keramika tenkostenná a hrubostenná, piesčitý materiál s prímesou ostriva, farba tehlovočervená, svetlohnedá,

47 49 hnedá a sivočierna, bez výzdoby, datovanie: lengyelská kultúra; keramika hrubostenná a tenkostenná, na kruhu točená, materiál hlinitý a plavený, farba svetlo okrová, svetlohnedá, sivá až sivočierna, výzdoba rytou obežnou línou, v jednom prípade dvojitou, jeden črep z nádoby s vodorovne zrezaným okrajom, datovanie: stredovek; tenkostenná, na kruhu točená keramika, materiál jemne plavený s ostrivom aj bez ostriva, farba svetlookrová, tehlovočervená, sivá, jeden črep s hnedozelenou glazúrou, dva črepy zo dna nádoby, jeden z okraja a dva fragmenty pásikových ušiek, datovanie: novovek; miskovité závažie - meď(?), na vnútornej strane dna vyrazená arabská číslica 2, datovanie: novovek. 4. N i t r i a n s k a S t r e d a (okr. Topoľčany), poloha H r d o v i c k á, sídlisko, lengyelská kultúra, ludanická skupina(?), 20. stor.(?). Osídlenie sa koncentruje na vrcholovej plošine elipsovitého tvaru s rozmermi asi 80x40 m okolo kóty 471. Pre svoju neveľkú rozlohu a extrémnu polohu nebolo vhodné na dlhodobé osídlenie. Nálezy sú pravdepodobne dokladom výšinného neopevneného sídliska(?) ludanickej skupiny. Kovový materiál je zastúpený siedmimi úlomkami a zliatkami skorodovaného železa a jedným zliatkom olova. Pravdepodobne ide o fragmenty črepín vojenskej munície z 20. stor. L i t e r a t ú r a Bátora J. Bátora: Praveké a včasnostredoveké (?) nálezy z Dolných Lefantoviec. AVANS 1991, 1992, Csásta J. Csásta: Bronzová sekerka z Dolných Lefantoviec. AVANS 1974, 1975, Kujovský/Žebrák R. Kujovský/P. Žebrák: Nové nálezy z Lefantoviec. AVANS 1983, 1984, Archäologische Untersuchungen in Dolné und Horné Lefantovce, Oponice und Nitrianska Streda. Eine Geländeprospektion und Lesefunde realisierte man im Rahmen des Projektes Schutz und Rettung archäologischer und historischer Denkmäler in der Slowakei als Bestandteil des europäischen Kulturerbes, im Rahmen der Staatsprogramme der Forschung und Entfaltung (Zwischenressortprogramm 028). Gelöst wird dabei die Teilaufgabe in der Region Tribeč, deren Koordinator PhDr. Matej Ruttkay, CSc. ist. Das Ziel dieses Beitrags ist die Darbietung kurzer Informationen über neuentdeckte Lokalitäten, bzw. bedeutsame Funde. Unterbringung der Funde: Regionales Denkmalamt, Nitra. 1. Dolné Lefantovce (Bez. Nitra), Flur Mogyorós - bei der Ernte auf dem Feld zwischen dem Areal des ehemaligen JRD und dem Bach Rybníčky fand man das Bruchstück einer anthropomorphen Tonplastik; 2. Horné Lefantovce (Bez. Nitra), a) Flur Cerové - der Besiedlungsschwerpunkt der Lokalität war während des Neolithikums (Kultur mit Linearkeramik/Želiezovce-Gruppe) und es belegen ihn Funde von Scherben und Spalt- wie auch geschliffene Silexindustrie, festgestellt wurde sporadische Besiedlung aus der Jung- und Spätbronzezeit und aus dem Mittelalter; b) Flur Dlhá - die Besiedlung der Lokalität können wir auf Grundlage des fragmentarischen Keramikmaterials in das Neolithikum, in die Lengyel-Kultur an der Wende des Spätmittelalters und der Neuzeit reihen. 3. Oponice, Flur Dolné potôčky - besiedelt war die Fundstelle auf Grundlage des gewonnenen Scherbenmaterials während der Lengyel-Kultur, im Mittelalter und in der Neuzeit, gefunden wurde außer Keramikfragmenten auch ein neuzeitliches schüsselförmiges Gewicht; 4. Nitrianska Streda, Flur Hrdovická - die festgestellte Besiedlung dieser Höhenlage während der Ludanice-Gruppe des Lengyel-Kulturkomplexes konzentrierte sich auf dem Gipfelplateau von ellipsenförmiger Gestalt mit den Ausmaßen etwa 80x40 m. Archeologické prieskumy a výskumy v Jelšovciach Peter B i s t á k - Róbert D a ň o - Martin P o l á č e k J e l š o v c e (okr. Nitra), časť zvaná Dolné Funduše, polykultúrne sídlisko, povrchový prieskum a zber, obhliadka zemných prác, archeologický výskum, dar, neolit, kultúra s mladšou lineárnou keramikou, želiezovská skupina(?), eneolit, badenská kultúra(?), skupina Kosihy-Čaka, mladšia doba bronzová, doba rímska, doba sťahovania národov(?), včasný stredovek, vrcholný stredovek, novovek. Uloženie nálezov: Krajský pamiatkový úrad, Nitra. Nálezisko sa nachádza na južnom okraji obce na pravobrežnej terase rieky Nitra, medzi štátnou cestou 64 Nitra - Topoľčany a riekou. Nadm. výška na skúmanom území sa pohybovala od 147 do 150 m. Záchranný archeologický výskum realizoval Krajský pamiatkový úrad v Nitre v súvislosti s výstavbou technickej vybavenosti pre novú obytnú štvrť rodinných domov v mesiaci júl Povrchové

48 50 prieskumy, obhliadky výkopových prác na základe oznámení jednotlivých stavebníkov a archeologické výskumy formou sledovania zemných prác pri výstavbe rodinných domov sa uskutočnili s prestávkami v mesiacoch apríl až september Spolu bolo preskúmaných 31 sídliskových objektov. Vedúcim výskumov bol PhDr. Peter Baxa. a) poloha S t a v b a T e c h n i c k á v y b a v e n o s ť - stavba začala ešte na jeseň r a do apríla 2004 prebiehala bez realizácie archeologického výskumu. V termíne uskutočnil KPÚ v Nitre záchranný archeologický výskum pri výstavbe plynofikácie. Zdokumentovali sme desať sídliskových objektov v JV časti polohy, v ryhe dlhej asi 140 m. Na základe nálezov keramiky vo výplni možno s istou mierou pravdepodobnosti datovať do obdobia neolitu objekty 5/04, 7/04, 8/04 a 9/04. V objektoch 2/04 a 4/04 sa okrem atypickej pravekej keramiky našla aj keramika, ktorá ich datuje do stor. Zatiaľ bližšie nedatované zostávajú objekty 3/04, ktorý obsahoval atypickú pravekú keramiku, a 6/04, ktorý neobsahoval žiadne nálezy. Objekt 1/04 je možné interpretovať ako odvodňovací žľab, ktorý bol v priebehu novoveku zasypaný pri vyrovnávaní terénu. Objekt 10/04 vzhľadom na stratigrafiu môžeme interpretovať ako súčasný stavebný objekt - prípojku inžinierskych sietí k rodinnému domu. b) poloha R o d i n n ý d o m Ing. B i l l i k a - pri výstavbe prebiehal výskum v dňoch Zdokumentovali sme 11 sídliskových objektov. Na základe keramického materiálu možno datovať do obdobia neolitu objekty 9/04 a 11/04 (z toho objekt 11/04 možno kultúrne priradiť kultúre s mladšou lineárnou keramikou), objekty 1/04, 2/04, 3/04 a 5/04 do mladších fáz eneolitu (pravdepodobne kultúra Kosihy-Čaka) a objekt 6/04 možno datovať do stor. Objekt 10/04 obsahoval neolitickú keramiku a bližšie nedatovateľné črepy z mladších období praveku. V jeho blízkosti bol nájdený nestratifikovaný fragment hladenej kamennej motyky s vyvŕtaným otvorom. Zvyšné objekty boli bez nálezov. V severnom nároží domu základová vrstva prerezala sídliskovú vrstvu, z ktorej sme vybrali dva pravdepodobne mladoeneolitické črepy a dvadsaťštyri črepov z obdobia stor. c) poloha R o d i n n ý d o m Ing. Č e c h m á n k a - výskum pri výkopových prácach na stavbe domu prebiehal Zdokumentované boli štyri sídliskové objekty. Objekty 1/04 a 3/04 boli bez nálezov. Zo zásypu objektu 2/04, ktorý tvoril na niekoľkých miestach prerezaný hrotitý žľab, pochádza nevýrazná praveká keramika. Priebeh žľabu bol zdokumentovaný na dĺžke približne 19 m. Objekt 4/04 tvorila jama s kruhovitým pôdorysom a takmer plochým dnom. Výplň obsahovala keramiku, hrudy mazanice, prepálenú hlinu a zvieracie kosti. Niekoľko fragmentov mís s rytou výzdobou vyplnenou bielou inkrustáciou zaraďujú objekt 4/04 ku skupine Kosihy-Čaka. d) poloha P o z e m o k MUDR. L a j t m a n a - pri obhliadke pozemku boli v ryhe pre prípojku plynu alebo kanalizácie k rodinnému domu zistené narušené tri archeologické objekty. Základy domu boli v čase obhliadky už vybetónované. Na základe keramického materiálu ich datujeme do doby rímskej. Zo zberu na stavebnej parcele a v jej tesnom okolí pochádza 40 črepov, štiepaný trojuholníkovitý úštep s jednou hranou upravenou strmou retušou z radiolaritu a železná kovaná skoba. Datovanie: neolit, eneolit, mladšia doba bronzová, doba rímska, sťahovanie národov(?), stredovek (9./ stor.), novovek. Počas výskumu na plynofikácii nám obyvateľ Jelšoviec p. F. Berec daroval črep zdobený hrubou rytou výzdobou so vyšrafovanými trojuholníkovitými plochami, ktorý našiel počas výkopov základových rýh rodinného domu MUDr. Lajtmana. Datovanie: doba rímska. e) poloha R o d i n n ý d o m p. D á v i d a - obhliadkou základovej jamy pre rodinný dom sa zistili dva sídliskové objekty. Nevýrazný keramický materiál ich umožňuje iba rámcovo datovať pravdepodobne do eneolitu. V profile bola tiež zdokumentovaná novoveká úzka jama, pravdepodobne pre stĺp. Doteraz realizované archeologické výskumy sa sústreďovali najmä na pravobrežnú terasu rieky Nitry od severného okraja obce po osadu Ľudovítová (Bátora 2000; Hanuliak 1999; Pavúk/Bátora 1995). Nálezy z intravilánu naznačili, že osídlenie mohlo pokračovať aj južným smerom (Bátora/Hanuliak 1996). Výsledky výskumov v r v časti Dolné Funduše poukazujú na pomerne husté polykultúrne osídlenie pravobrežnej terasy rieky Nitry aj južne od obce. L i t e r a t ú r a Bátora J. Bátora: Das Gräberfeld von Jelšovce/Slowakei. Ein Beitrag zur Frühbronzezeit im nordwestlichen Karpatenbecken. Teil 2. Kiel Bátora/Hanuliak J. Bátora/M. Hanuliak: Praveké a novoveké nálezy z Jelšoviec. AVANS 1994, 1996, 27. Hanuliak M. Hanuliak: Zberové nálezy z Jelšoviec. AVANS 1997, 1999, Pavúk/Bátora J. Pavúk/J. Bátora: Siedlung und Gräber der Ludanice-Gruppe in Jelšovce. Nitra Archäologische Untersuchungen und Ausgrabungen in Jelšovce. Jelšovce (Bez. Nitra), Flur Dolné Funduše, polykulturelle Siedlung, oberflächige Untersuchungen und Lesefunde,

49 51 Besichtigung von Erdarbeiten, archäologische Grabung, Geschenk, Neolithikum, Kultur mit jüngerer Linearkeramik, Želiezovce-Gruppe (?), Äneolithikum, Badener-Kultur (?), Kosihy-Čaka-Gruppe, jüngere Bronzezeit, römische Kaiserzeit, Völkerwanderungszeit (?), Frühmittelalter, Hochmittelalter, Neuzeit. Unterbringung der Funde: Regionales Denkmalamt, Nitra. Die Fundstelle befindet sich am Südrand der Gemeinde auf der rechten Flussterrasse der Nitra, zwischen der staatlichen Straße 64 Nitra-Topoľčany und dem Fluss. Die Seehöhe auf dem untersuchten Gebiet bewegte sich von 147 bis 150 m. Realisiert wurde eine archäologische Grabung im Zusammenhang mit dem Bau der Gasleitung für das neue Wohnviertel von Familienhäusern und im Zusammenhang mit dem Aufbau der einzelnen Familienhäuser. In der Rinne für die Gasleitung und in den Fundamentrinnen von Familienhäusern wurden insgesamt 31 gestörte Siedlungsobjekte untersucht. Vom chronologischen Gesichtspunkt können die einzelnen Objekte auf Grundlage des Scherbenmaterials in das Neolithikum gereiht werden (Kultur mit Linearkeramik/Želiezovce-Gruppe), ferner in das Jung- und Spätäneolithikum (Kosihy-Čaka-Kultur), in die jüngere römische Kaiserzeit und in das Hochmittelalter. Weiteres Scherbenmaterial aus Oberflächenlesefunden und aus der Kulturschicht der Siedlung belegt eine Besiedlung der Lokalität auch während der Badener-Kultur in der Jung- und Spätbronzezeit und während des Mittelalters, wie auch sporadisch in der Neuzeit. Prieskum v pohorí Tríbeč Zuzana B o r z o v á - Stanislava G o g o v á V rámci riešenia štátnej úlohy výskumu a vývoja Ochrana a záchrana archeologických a historických pamiatok na Slovensku ako integrálna súčasť európskeho kultúrneho dedičstva (koncepcia a realizácia) sa v priebehu dvoch etáp v r uskutočnil systematický prieskum v priestore severného Tríbča a v nížinných polohách severne od tohto pohoria, v katastroch obcí patriacich do okresov Partizánske a Topoľčany (na prieskume sa podieľali pracovníci FF UKF). Prieskum bol zameraný na vyhľadávanie nových lokalít nielen vo výšinných polohách v rámci pohoria Tríbeč (severná časť), ale aj v nížinách, t. j. v intraviláne a extraviláne obcí v uvedených okresoch. Druhá etapa bola zameraná aj na prieskum už známych lokalít s cieľom upresniť a doplniť doterajšie poznatky. Nálezy sú uložené v Archeologickom ústave Slovenskej Akadémie Vied v Nitre. 1. K l á t o v a N o v á V e s (okr. Partizánske) a) poloha K a l v á r i a I - kóta 250, druh náleziska(?), prieskum, datovanie(?). Skúmaná poloha sa nachádza južne až JZ od miestnej časti Sádok, v extraviláne obce (Wiedermann 1985, 39, 58). Poloha - vyvýšenina severného výbežku Tríbeča, bola z troch strán zarastená krovinatým porastom. Severný svah porastený trávnatým porastom umožnil zistiť umelý zásah do terénu - zásek približne 30 m od temena vrchu v celej šírke severného svahu. V južnej časti výseku sa pomocou detektora kovov podarilo nájsť bronzový predmet, pravdepodobne dlátko (dĺ. 82 mm, max. š. v strede predmetu 9 mm, max. hr. 6 mm; obr. 24: 1). b) poloha K a l v á r i a II - pole severne od kóty 250, sídlisko, prieskum a povrchový zber, doba bronzová, stor. Skúmaná poloha sa rozprestiera JZ od miestnej časti Sádok. Ide o poľnohospodársky využívané pole, ktoré je z južnej časti ohraničené vrchom (kóta 250). Poloha sa rozprestiera na miernom svahu, ktorý smerom na sever klesá. Keďže počas prieskumu na jar 2004 sme v susednej polohe (Kalvária I - kóta 250) našli kovový predmet (dlátko), chceli sme si overiť rípadnú existenciu stôp osídlenia. Avšak v tom období nebolo možné uskutočniť prieskum z dôvodu poľnohospodárkeho využitia. Ďalším dôvodom prieskumu tejto polohy bolo doložené osídlenie v období praveku v susednej polohe Sádocké močidlá (Wiedermann 1985, 67). Na čerstvo zoranom poli sa našli úlomky keramického materiálu. Lužická kultúra: črep z tela nádoby čiernej farby, z jemne plavenej hliny, povrch hladený (obr. 24: 11); stor.: okrajový črep z nádoby, povrch drsný, materiál s prímesou kamienkov (obr. 24: 12). c) poloha L ú k y - sídlisko, prieskum a povrchový zber, stor. Poloha sa nachádza v extraviláne západne od obce, po ľavej strane cestnej komunikácie smerom na Bošany. Miesto prieskumu, poľnohospodársky obrábané pole, je zaujímavé svojím situovaním. Rozprestiera sa v mieste od cesty južným smerom, kde ju lemuje potok Vyčoma a zároveň pod jedným zo severných výbežkov pohoria Tríbeč, pod vrchom zvaným Pod Ústranicou. Pri prieskume danej polohy sa podarilo zozbierať úlomky keramického materiálu z obdobia stor. (obr. 24: 2).

50 52 d) poloha Š i a n c e - hradisko, prieskum a geodetické zameranie lokality, doba bronzová. Lokalita sa rozprestiera v južnej časti katastra obce, v severnej časti pohoria Tríbeč. Hradisko je evidované a priebežne skúmané už od 50-tych rokov 20. stor. (Wiedermann 1985, 55, 69, 71, 80). Úlohou prieskumu bolo geodetické zameranie hradiska, získanie základných parametrov, doplnenie už známych informácií (Veliačik 1983, 17; Żuk-Olszewski 1971) a prospekcia bezprostredného okolia. V SV časti hradiska sa nachádza polokliešťová brána, pričom severným smerom pokračuje opevnenie, ktoré bolo možné sledovať až po SZ časť. V tomto mieste je opevnenie prerušené sekundárnym zásahom - cestou, ktorá pokračuje aj cez vnútorný areál hradiska. Nie je vylúčené, že v týchto miestach bola vybudovaná ďalšia brána hradiska, čo však na základe dnešného stavu nie je možné doložiť. Opevnenie bolo sekundárne prerušené ešte v južnej časti hradiska cestou. Z tejto časti pochádzajú črepy z nádob lužickej kultúry: okraj nádoby z jemne plavenej hliny, povrch hladký, farba čierna, a črep z tela nádoby, zdobený diagonálnymi plytkými žliabkami z materiálu s prímesou drobných kamienkov, povrch hladený, farba čierna (obr. 24: 13). Pomocou detektora kovov sme preskúmali aj okolie hradiska - výsledok bol negatívny. výsledkom. 2. K r á s n o (okr. Partizánske), poloha K a m e n e c, druh náleziska (?), prieskum a povrchový zber, stor. Lokalita sa nachádza v katastri obce, východne od obce a zároveň SV od stredovekého cintorína v Krásne-Chríb (Gogová 2002, 43-44). Zistená poloha bola dobre viditeľná nielen zo spomínaného miesta, ale aj z JV časti obce. Zalesnená časť na SZ od zistenej polohy sa javila ako miesto osídlenia v minulosti. Pri prieskume lokality sa v jej západnej časti našli úlomky keramického materiálu, ktoré možno datovať do obdobia stor. 3. K r n č a (okr. Topoľčany), polohy D i e l y a K r í ž n i c e, sídlisko, prieskum a povrchový zber, neolit, doba bronzová, stor. Na SV odobce a zároveň južne až JZ od miestnej časti Sádok sa rozprestierajú polohy Diely a Krížnice, ktoré predstavujú poľnohospodársky obrábané polia oddelené od seba poľnou cestou. Už pri prieskume polohy Kalvária I - kóta 250 nás táto poloha zaujala vďaka svojej dobrej lokalizácii v danom teréne. Podarilo sa nájsť črepový materiál, ktorý sa koncentroval v južnej až JV časti polohy Krížnice a ďalej aj za cestou v polohe Diely, hlavne v strednej časti plochy pokračujúc na východ. Najstaršiu fázu osídlenia predstavujú črepy kultúry s lineárnou keramikou - fragmenty nádob zdobených trojicou rytých línií, vyrobených z jemne plavenej hliny s prímesou drobných kamienkov (obr. 24: 5, 7) a fragment okraja nádoby zdobenej nepravidelnými odtlačkami prstov okrovej farby, povrch neupravený (obr. 24: 6). Na lokalite sme našli aj črepy lengyelskej kultúry hnedej farby s výraznou prímesou drobných kamienkov a s drsným povrchom (obr. 24: 9, 10). Keramické zlomky z tiel nádob lužickej kultúry s hladeným povrchom čiernej farby (obr. 24: 3, 4) sa koncentrovali hlavne vo východnej časti polohy Diely. V južnej časti polohy Krížnice sa našiel črep z tela nádoby, zdobený viacnásobnou vlnovkou z obdobia stor. (obr. 24: 8). 4. N e d a n o v c e (okr. Partizánske), poloha K r i v ý d i e l, sídlisko, prieskum a povrchový zber, mladšia doba železná, doba rímska, vrcholný stredovek. Lokalita sa nachádza v západne časti katastra obce, po ľavej strane cesty do Bošian. Zistili sme zlomky keramického materiálu, ktoré sa koncentrovali v SV časti polohy. Doba laténska: črep zo zosilneného okraja nádoby s časťou hrdla z jemne plavenej hliny, povrcg hladený (obr. 24: 15); doba rímska: črep z tela nádoby, zdobený pravidelnými radmi nechtových vrypov z jemne plavenej hliny s prímesou drobných kamienkov, povrch bez zvláštnych úprav (obr. 24: 16); vrcholný stredovek: črep z okraja nádoby z jemne plavenej hliny s prímesou drobných čiastočiek sľudy, povrch bez zvláštnych úprav (obr. 24: 14). L i t e r a t ú r a Gogová S. Gogová: Pohrebný rítus, niektoré funkcie a význam mince na kostolnom cintoríne z storočia v Krásne, okres Partizánske. Studia Historica Nitrensia 10, 2002, Veliačik L. Veliačik: Hradiská lužickej kultúry na Slovensku. Arch. Rozhledy 35, 1983, Żuk-Olszewski J. Żuk-Olszewski: Hradisko Šiance. Výskumná nálezová správa. Nepublikované. Archív Archeologického ústavu SAV Nitra. Wiedermann E. Wiedermann: Archeologické pamiatky Topoľčianskeho múzea. Nitra Untersuchung im TrÍbeč-Gebirge. Im Rahmen der Lösung der Staatsaufgabe der Forschung und Entfaltung Schutz und Rettung archäologischer und historischer Denkmäler in der Slowakei als integraler Bestandteil des europäischen Kulturerbes (Konzeption und Realisierung) erfolgte im Mai 2004 eine systematische Untersuchung im Raum des nördlichen Tríbeč-Gebirges und der Niederungslagen in den im Bezirk Partizánske liegenden Gemeinden nördlich dieses Gebirges (an der Untersuchung beteiligten sich die Mitarbeiter der FF UKF).

51 53 1. Klátová Nová Ves (Bez. Partizánske). a) Kalvária I - Quote 250, Gattung der Fundstelle (?), Untersuchung, Datierung (?). Im Südteil des südlichen Eingriffes in das Gelände am Nordhang fand man mit Hilfe des Metalldetektors einen Metallgegenstand - wahrscheinlich einen kleinen Meißel (Abb. 24: 1). b) Kalvária II - Feld nördlich der Quote 250, Siedlung, Geländeuntersuchung und Lesefunde, Bronzezeit, Jh. Auf dem frisch gepflügten Feld fand man Bruchstücke von Keramikmaterial. Lausitzer-Kultur: Bauchscherbe eines Gefäßes von schwarzer Farbe, aus feingeschlämmtem Ton, Oberfläche geglättet (Abb. 24: 11); Jh.: Randscherbe eines Gefäßes von rauer Oberfläche, ein Material mit Beimischung von Steinchen (Abb. 24: 12). c) Lúky - Siedlung, Untersuchung und Lesefunde, Jh. Bei der Untersuchung der gegebenen Lage konnten Bruchstücke von Keramikmaterial aus dem Jh. aufgesammelt werden (Abb. 24: 2). d) Šiance - Burgwall, Untersuchung und geodätische Messung der Lokalität, Bronzezeit. Vom Burgwall stammen Gefäßscherben der Lausitzer-Kultur: Rand eines Gefäßes aus feingeschlämmtem Ton, Oberfläche glatt, Farbe schwarz, und Scherbe vom Körper eines Gefäßes, verziert mit diagonalen seichten Rillen, aus einem Material mit einer Beimischung kleiner Steinchen, Oberfläche geglättet, Farbe schwarz (Abb. 24: 13). Mit Hilfe eines Metalldetektors wurde auch der Umkreis des Burgwalls überprüft. Das Ergebnis war negativ. 2. Krásno (Bez. Partizánske), Flur Kamenec, Gattung der Fundstelle (?), Untersuchung und Lesefunde, Jh. Bei der Untersuchung der Lokalität fand man in ihrem Westteil Bruchstücke von Keramikmaterial. 3. Krnča (Bez. Topoľčany) Flur Diely und Krížnice, Siedlung, Geländeuntersuchung und Lesefunde, Neolithikum, Bronzezeit Jh. Bei der Besichtigung des Geländes fand man Scherbenmaterial: Kultur mit Linearkeramik (Abb. 24: 5, 6, 7), Lengyel-Kultur (Abb. 24: 9, 10), Lausitzer-Kultur (Abb. 24: 3, 4), Zeitabschnitt des Jh. (Abb. 24: 8). 4. Nedanovce (Bez. Partizánske), Flur Krivý diel, Siedlung, Geländeuntersuchung und Lesefunde, jüngere Eisenzeit, römische Kaiserzeit, Hochmittelalter. Bei der Untersuchung der Lage fand man Bruchstücke von Keramikmaterial aus der Latènezeit (Abb. 24: 15), aus römischer Kaiserzeit (Abb. 24: 16) und aus dem Hochmittelalter (Abb. 24: 14). Predstihový záchranný výskum na Mostnej ulici v Nitre Gertrúda B ř e z i n o v á N i t r a, časť S t a r é M e s t o (okr. Nitra), poloha M o s t n á u l., parcely 327/4, 327/9 a 327/10 (breh bývalého toku Nitričky; obr. 25: 1), sídliskové nálezy, kostrový hrob, stredná doba bronzová, doba laténska, doba rímska, stredovek, novovek. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. Postupnou zástavbou Mostnej ul. dochádza aj k realizácii predstihových záchranných výskumov. Začali sa v r (Bednár/Březinová/Fusek 1992; Březinová 1992), pokračovali v r (Vlašičová 1998; Chorvátová 1999), 2003 (Samuel 2004) a dva výskumy sa realizovali v r Všetky archeologické výskumy potvrdili intenzívne osídlenie bezprostredného okolia Nitričky, predovšetkým jej pravého brehu. Skúmanie plochy bolo limitované viacerými faktormi. Statické výpočty pre projekt stavby polyfunkčného domu sa stále menili. S tým súviselo postupné znižovanie terénu až na podložie na celej ploche výskumu. Terén bol prebádaný až pod úroveň pôvodného koryta Nitričky. Preskúmaných bolo 38 objektov, jeden kostrový hrob a zvyšky novovekých architektúr. Do doby bronzovej je datovaných desať objektov. Práce sa uskutočnili v nepriaznivých poveternostných podmienkach, čo ovplyvnilo sledovanie mnohých detailov. Napriek tomu výsledky predčili očakávanie a doplnili tak informácie o osídlení pravého brehu Nitričky, ako aj celkovú geografickú situáciu samotného ramena rieky Nitry, ktoré je od 20. stor. zahádzané a na jeho mieste je v súčasnosti kanalizácia. Parcely, ktoré boli predmetom záchranného výskumu, boli situované v novovekej zástavbe dlhých domov s dvormi. Zachytili sme dve preluky medzi domami a jeden podpivničený dom, ktorý bol situovaný približne v strede záujmovej plochy. Rozloha celkovo preskúmanej plochy bola 504 m. Terén výrazne klesal k bývalému korytu Nitričky. Južná a východná časť boli iba málo zničené novovekou zástavbou. V tomto priestore, širokom približne 10 m a dlhom 15 m, sa podarilo zachytiť pôvodný terén piesčitého brehu Nitričky s rozmiestnenými sídliskovými objektami datovanými do počiatku strednej doby bronzovej, do karpatskej mohylovej kultúry (BB1). Okrem jám s početne zastúpenou keramikou, kde neboli zriedkavosťou celé bohato zdobené nádoby (obr. 28; 29), sme preskúmali časť žľabu s kolovou konštrukciou. Pozitívnou zhodou okolností nedošlo počas intenzívnej zástavby v mladších obdobiach k úplnému zničeniu týchto objektov, hoci boli iba v hĺbke cm od úrovne súčasného terénu. Smerom na sever sklon terénu výrazne klesal ku korytu riečky. V strede plochy bolo piesčité podložie v hĺbke cm a pri Nitričke dosahovalo hĺbku cm od úrovne dnešného terénu.

52 54 Početné sídliskové nálezy sú hlavne zo stredoveku (obr. 25: 2; 30). V tomto období tu dochádzalo k intenzívnej ťažbe kvalitného piesku, čoho dokladom sú veľkokubatúrne jamy, ktoré boli postupne po jeho vyťažení zahádzané rôznym odpadom. V jednom objekte sa našiel aj kostrový hrob muža bez pietneho uloženia a bez nálezov, ktoré by umožnili bližšie datovanie. Hlava smerovala na východ. Početne sú zastúpené i fragmenty veľkých grafitových zásobníc (obr. 30: 3), ktoré už poznáme z predchádzajúcich výskumov na Mostnej ul. (Samuel 2004, obr. 130). Vo vrstvách a jamách sa často vyskytovali aj zlomky starších nádob datovaných do doby bronzovej a doby laténskej. Našiel sa tu aj fragment bronzovej spony typu Beltz, variant J (Völling 1994). Na základe podobného nálezu z Devína (Pieta/Zachar 1993, obr. 115: 9) ju možno spájať so záverom stupňa LTD1 (obr. 26: 4). Pozornosť sme venovali aj novovekej zástavbe a dokumentácii priebehu kamenných murív rôznych architektúr. Zaujímavosťou je, že práve v novovekej studni (objekt 4/04) sa v zásype našli okrem stredovekých a novovekých mincí aj štyri mince datované do doby rímskej. Spolu s nimi tu bol aj celý neporušený rímsky kahanec (obr. 26: 1a-c). Interpretácia tohoto súboru bude o to zaujímavejšia, že ide o nálezy, ktoré sú zhodne datované do druhej polovice 3. stor. n. l. (Kolníková 2004). Studňa mala hĺbku 570 cm od úrovne dnešného terénu. Spodná voda sa objavila v hĺbke 520 cm. Stredoveké a novoveké jamy sú bohaté hlavne na keramický materiál, kde majú prevahu rôzne druhy nádob a kachlíc (obr. 31). Z drobných predmetov sú to hlinené fajky, rôzne drobné kovové predmety ako kovania, či pracky (obr. 26: 2, 3, 5). Početné sú rôzne železné predmety, ako nástroje a náradie bežne používané pri remeselnej činnosti (obr. 27: 2, 4). Hojne sú zastúpené súčasti konských postrojov a rôzne druhy podkovičiek (obr. 27: 1, 3). L i t e r a t ú r a Bednár/Březinová/Fusek P. Bednár/G. Březinová/G. Fusek: Výskumy a prieskumy v Nitre v časti Staré mesto. AVANS 1990, 1992, Březinová G. Březinová: Výskum v Nitre na Mostnej ulici. AVANS 1991, 1992, 24. Chorvátová H. Chorvátová: Druhá sezóna predstihového záchranného výskumu na Mostnej ulici v Nitre. AVANS 1997, 1999, Kolníková E. Kolníková: Nálezy rímskych mincí (posudok). Nepublikované. Pieta/Zachar K. Pieta/L. Zachar: Mladšia doba železná. In: T. Štefanovičová a kol.: Najstaršie dejiny Bratislavy. Bratislava 1993, Samuel M. Samuel: Záchranný výskum na Mostnej ulici v Nitre. AVANS 2003, 2004, Vlašičová H. Vlašičová: Výskum na Mostnej ulici v Nitre. AVANS 1996, 1998, Völling T. Völling: Studien zu Fibelformen der jüngeren vorrömischen Eisenzeit und ältesten römischen Kaiserzeit. BRGK 75. Mainz am Rhein 1994, Vorsprungs-Rettungsgrabung auf der Mostná ul. in Nitra. Nitra (Bez. Nitra), Teil Staré Mesto - Mostná ul., Parzellen 327/4, 327/9 und 327/10 (Ufer des ehemaligen Nitrička-Laufes; Abb. 1), Siedlungsfunde, Körpergrab, mittlere Bronzezeit, Latènezeit, römische Kaiserzeit, Mittelalter, Neuzeit. Unterbringung der Funde: Archäologisches Institut der SAW, Nitra. Untersucht wurden 38 Objekte, ein Körpergrab und Reste neuzeitlicher Architekturen. In die Bronzezeit wurden 10 Objekte datiert. Das Ausmaß der untersuchten Lage betrug 504 m 2, das Gelände senkte sich ausgeprägt zum ehemaligen Flusslauf Nitrička. Der Süd- und Ostteil war nur wenig von neuzeitlicher Bebauung vernichtet. In diesem Raum von beiläufig 10 m Breite und 15 m Länge konnte in cm Tiefe das ursprüngliche Gelände des sandigen Nitrička-Ufers mit verteilten Siedlungsobjekten erfasst werden, die in die Anfänge der mittleren Bronzezeit datierbar sind und ebenfalls in die karpatische Hügelgräberkultur (BB1). Außer Gruben mit zahlreich vertretener Keramik (Abb. 28; 29) untersuchten wir den Teil einer Rinne mit Pfostenkonstruktion. In der Richtung nordwärts senkte sich die Neigung des Geländes ausgeprägt zum Bett des Nitrička-Laufes. In der Mitte der Fläche befand sich eine sandige Unterlage in cm Tiefe und bei der Nitrička erlangte sie cm vom Niveau des heutigen Geländes. Zahlreiche Siedlungsfunde stammen hauptsächlich aus dem Mittelalter (Abb. 25: 1; 30). In diesem Zeitabschnitt kam es hier zum intensiven Abbau von qualitativem Sand. Ein Beleg dessen sind Gruben von großer Kubatur, die nach und nach mit verschiedenem Abfall verfüllt wurden. In einem Objekt befand sich auch das Körpergrab eines Mannes ohne pietätvolle Unterbringung und ohne Funde, die eine nähere Datierung ermöglichen würden. In den Schichten und Gruben erschienen häufig auch Bruchstücke älterer Gefäße aus der Bronze und Latènezeit. Gefunden wurde hier auch das Fragment einer Bronzefibel des Typs Beltz der Variante J mit der Datierung in den Abschluss der Stufe LTD 1 (Abb. 26: 4).

53 55 In der Verschüttung eines neuzeitlichen Brunnens (Objekt 4/04) fand man außer mittelalterlichen und neuzeitlichen Münzen auch vier Münzen aus der römischen Kaiserzeit. Zusammen mit ihnen befand sich hier auch ein ganzer ungestörter römischer Leuchter (Abb. 26: 1a-c). Die Funde sind in die zweite Hälfte des 3. Jh. u. Z. datiert. Die mittelalterlichen und neuzeitlichen Gruben sind reich, hauptsächlich an Keramikmaterial, in welchem verschiedene Arten von Gefäßen und Kacheln (Abb. 25: 2), ferner auch Fragmente großer graphitierter Vorratsgefäße (Abb. 30: 3) vertreten waren. Von Kleingegenständen sind es Tonpfeifen, verschiedene kleine Metallgegenstände wie Beschläge, ein Steigbügel, Schnallen (Abb. 26: 2, 3, 5). Zahlreich sind verschiedene Eisengegenstände, wie Werkzeuge und Gegenstände, die gebräuchlich bei der Handwerkstätigkeit verwendet werden (Abb. 27: 2, 4). Reichlich vertreten sind Bestandteile von Pferdegeschirr und verschiedene Arten von kleinen Hufeisen (Abb. 27: 1, 3). Záchranný výskum v Dolných Janíkoch Radoslav Č a m b a l J a n í k y, časť D o l n é J a n í k y (okr. Dunajská Streda), záchranný výskum, sídlisko, doba halštatská. Uloženie nálezov: Slovenské národné múzeum - Archeologické múzeum, Bratislava. V septembri 2004 sa popri výkopových prácach na stavbe rodinného domu uskutočnil záchranný výskum, realizovaný pracovníkmi Archeologického múzea. Podarilo sa preskúmať časť zahĺbenej halštatskej chaty (obj. 1/04). V pôdoryse objektu sa javili evidentné stopy po prepálení. Výplň objektu bola tvorená výraznými zásypovými vrstvami (humus) so zrejmými stopami po požiari (prepálená oranžová vrstva, vrstva popola). Orientácia objektu bola v smere SZ-JV. Max. hĺbka objektu bola 170 cm od úrovne súčasného terénu, šírka 315 cm. Dĺžku objektu nebolo možné zistiť. Materiálna náplň chaty, predovšetkým z jej zásypu, bola tvorená zlomkami keramiky, niekoľkými fragmentami nádob, tromi praslenmi (jedným celým a dvoma fragmentmi) a dvoma ihlanovitými tkáčskymi závažiami rôznej veľkosti z nevypálenej hliny. Na základe keramického materiálu, získaného z obj. 1/04, môžeme objekt charakterizovať ako zahĺbenú chatu - zemnicu z obdobia kalenderberskej kultúry doby halštatskej, ktorá zanikla požiarom. Preskúmaný obj. 1/04 tvorí pravdepodobne časť sídliska z doby halštatskej, ležiaceho asi 200 m východným smerom od skúmaného mohylníka z doby halštatskej v katastri Dolných Janíkov (Pichlerová 1977, 15 a n.; Studeníková 1995, 49 a n.). L i t e r a t ú r a Pichlerová M. Pichlerová: Mohyla v Janíkoch, okr. Dunajská Streda (príspevok k západoslovenskej skupine halštatskej kultúry). In: Zbor. SNM 71. Hist. 17. Bratislava 1977, Studeníková E. Studeníková: Halštatská mohyla II v Janíkoch, okres Dunajská Streda (predbežné výsledky výskumu). In: Zbor. SNM 89. Arch. 5. Bratislava 1995, RETTUNGSGRABUNG IN DOLNÉ JANÍKY. Janíky, Teil Dolné Janíky (Bez. Dunajská Streda), Rettungsgrabung, Siedlung, Hallstattzeit. Unterbringung der Funde: Slowakisches Nationalmuseum; Archäologisches Museum, Bratislava. Im September 2004 erfolgte eine Rettungsgrabung, realisiert von Mitarbeitern des Archäologischen Museums. Erforscht werden konnte der Teil einer eingetieften hallstattzeitlichen Hütte (Obj. 1/04). Im Grundriss des Objektes befanden sich evidente Brandspuren. Die Verfüllung des Objektes bestand aus ausgeprägten Verschüttungsschichten (Humus) mit deutlichen Brandspuren (gebrannte orangefarbene Schicht, Aschenschicht). Orientierung des Objektes in NW-SO-Richtung. Die maximale Tiefe des Objektes maß 170 cm vom Niveau des jetzigen Geländes, Breite 315 cm. Die Länge des Objektes konnte nicht festgestellt werden. Die materielle Verfüllung der Hütte, vor allem aus ihrer Verschüttung, bestand aus Keramikbruchstücken, mehreren Gefäßfragmenten, drei Spinnwirteln (eines ganzen und zwei seiner Fragmente) und zwei pyramidenförmigen Webgewichten verschiedener Größe aus ungebranntem Ton. Aufgrund des aus dem Objekt 1/04 gewonnenem Keramikmaterials kann das Objekt als eingetiefte Hütte - Grubenhütte aus der Zeit der Kalenderberger-Kultur der Hallstattzeit charakterisiert werden, die durch Brand unterging. Das untersuchte Objekt 1/04 bildete wahrscheinlich den Teil einer hallstattzeitlichen Siedlung, die ca. 200 m östlich des untersuchten hallstattzeitlichen Hügelgrabes im Kataster von Dolné Janíky lag (Pichlerová 1977, 15 ff.; Studeníková 1995, 49 ff.).

54 56 Sídliskové nálezy z katastra obce Alekšince Beáta Č e r n i c k á - Peter M i l o A l e k š i n c e (okr. Nitra), poloha S l i v á š, povrchový zber, sídlisko, eneolit, doba bronzová, doba rímska, stredovek, novovek. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. Lokalita sa nachádza JV od obce, na poľnohospodársky obrábanom západnom svahu potoka Slivač. Z ornice zozbieraný keramický materiál a kamenná industria sa koncentrujú v asi 250 m dlhom a 50 m širokom páse na svahu pozdĺž potoka. V nive vodného toku sa vyskytli nálezy len sporadicky. Niekoľko črepov sa našlo aj na protiľahlom brehu potoka, ktorý leží už v katastrálnom území obce Zbehy. O p i s n á l e z o v Eneolit. Bohatý archeologický materiál dokladá intenzívne osídlenie počas mladšieho obdobia lengyelskej kultúry. Zastúpené sú predovšetkým tehlovočervené, ale aj hnedé až sivé fragmenty z okrajov, tiel a dien nádob rôznych typov. Vyskytujú sa aj uchá nádob a ozdobné prvky ako polguľovité a jazykovité výčnelky. Lengyelskej kultúre možno priradiť aj sedem úštepov kamennej industrie, jeden fragment rozštiepenej plochej kamennej sekery a vyhladený hranolovitý nástroj sivozelenej farby s početnými stopami po pracovnej činnosti. Doba bronzová. Sivohnedé a čierne keramické fragmenty z tiel nádob a jeden nevýrazný okraj sa dajú len všeobecne zaradiť do doby bronzovej. Jeden črep zdobený slamovaním poukazuje na osídlenie lokality v neskorom eneolite alebo staršej dobe bronzovej. Doba rímska. Osídlenie polohy v dobe rímskej dokladajú tri fragmenty rímsko-provincionálnej keramiky tehlovočervenej farby s červeným náterom na povrchu, úlomok terry sigillaty a niekoľko črepov germánskej proveniencie, z toho jeden fragment sivočiernej farby zdobený nechtovaním. Stredovek a novovek. Najväčšia časť nálezov sa dá zaradiť do stredoveku. Početné fragmenty z tiel hrncovitých nádob svetlohnedej, tmavohnedej, sivej až uhľovočiernej farby s drsným alebo vyhladeným povrchom dokladajú intenzívne osídlenie lokality počas dlhšieho časového obdobia. Veľká časť nálezov je nezdobená, početné sú ale aj črepy zdobené rytými obežnými líniami a žliabkami. Vlnovka ako výzdobný prvok nie je zastúpená. Na základe celkového charakteru materiálu sa dá na lokalite predpokladať predovšetkým husté osídlenie v horizonte stor. Vylúčiť nemožno ani staršie a mladšie osídlenie polohy. Dobre vypálené tenkostenné a hrubostenné črepy z jemne plaveného materiálu možno datovať do stor. Nemožno však s istotou doložiť, či je ich výskyt dokladom novovekého sídla alebo sa na lokalitu dostali sekundárne. SIEDLUNGSFUNDE AUS DEM GEMEINDEKATASTER VON ALEKŠINCE. Alekšince (Bez. Nitra), Flur Sliváš, Lesefunde, Siedlung, Äneolithikum, Bronzezeit, römische Kaiserzeit, Mittelalter, Neuzeit. Unterbringung der Funde: Archäologisches Institut der SAW, Nitra. Im SO der Gemeinde sammelte man am Westhang des Baches Sliváš archäologisches Material aus dem Äneolithikum, aus der Bronzezeit, römischen Kaiserzeit, aus dem Mittelalter und der Neuzeit. Voraussetzbar ist intensive Besiedlung der Lokalität, hauptsächlich während des jüngeren Abschnittes der Lengyel-Kultur. Keramikinventar aus der Bronze- und der römischen Kaiserzeit ist durch eine geringere Scherbenanzahl vertreten. Der größte Teil der Funde ist in das Mittelalter datierbar. Nachgewiesen ist auf Grundlage des Gesamtcharakters des Materials vor allem eine dichte Besiedlung im Horizont des Jh. Auszuschließen ist jedoch nicht eine ältere und jüngere Besiedlung der Lage. Záchranný archeologický výskum na Tehelnej ulici v Senci Marián Č u r n ý S e n e c (okr. Senec), poloha T e h e l n á u l., záchranný výskum, sídlisko, eneolit (bolerázska kultúrna skupina?), mladšia doba bronzová, doba laténska, včasný a vrcholný stredovek, mladší novovek. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. Priebežne s realizovaním novej koncepcie rozširovania bytovej výstavby v Senci uskutočnil v mesiacoch október-december záchranný archeologický výskum nového stavebného okrsku (NSO) na Tehelnej ul., ktorá sa nachádza v SZ časti Senca. Predmetnú plochu stavby ohraničuje zo západu komunikácia tretej kategórie, z východu staršia bytová zástavba, z juhu areál tzv. Malého Štiftu (barokového komplexu vojenského dôstojníckeho učilišťa s jazdeckým cvičiskom) a zo severu tehelňa, v súčasnosti mimo prevádzky. V súčinnosti s postupom výkopových prác pre inžinierske siete sa v profiloch rýh zdokumentovalo a v obmedzenom rozsahu plošne preskúmalo spolu dvadsaťdva zahĺbených archeologických objektov.

55 57 Po predbežnom zhodnotení získaného keramického materiálu tu možno zaevidovať ďalšiu polykultúrnu lokalitu s osídlením v eneolite (bolerázska kultúrna skupina?; obj. 6), mladšej dobe bronzovej (obj. 20), dobe laténskej (obj. 1 a 9A), vo včasnom (obj. 18) a vrcholnom stredoveku (obj. 17) a v mladšom novoveku (obj. 3, 5, 7, 9B, 10, 14 a 16). Časť objektov vo výplniach neobsahovala signifikantný materiál (obj. 4, 15), resp. obsahovala iba atypické keramické zlomky zrejme z praveku, doby laténskej a stredoveku (obj. 8, 9C, 21). Podľa homogénnej výplne týchto objektov, v ktorej sa zhodne vyskytovali drobné zlomky tehál a tehlová drť, ich možno zaradiť do obdobia mladšieho novoveku a dať do spojitosti s prevádzkou neďalekej tehelne, založenej grófom Františkom Esterházym v 1. polovici 18. stor. (Lehel/Kožuch 2004, 150,151), resp. so záhradami, ktoré sú v týchto miestach zrejmé na katastrálnej mape mesta z r (Kožuch 2004, plán na s. 131 vpravo, plán na s. 132 vľavo hore). Zistené doklady osídlenia korešpondujú s poznatkami o prehistorickom, protohistorickom a historickom osídlení dnešného Senca a jeho najbližšieho okolia (König 2004, 63-72, plán na s. 64), napriek tomu je potrebné lokalite aj naďalej venovať zvýšenú pozornosť, a to aj z dôvodu už ohláseného pokračovania výstavby v týchto miestach, konkrétne v areáli tehelne po jej demolácii a v jej niekdajšom hlinisku. L i t e r a t ú r a Kožuch M. Kožuch: Priestorový stavebný rozvoj. In: P. Fedor a kol.: Senec bránou do tretieho tisícročia. Senec 2004, König T. König: V časoch bez kroník. In: P. Fedor a kol.: Senec bránou do tretieho tisícročia. Senec 2004, Lehel/Kožuch Zs. Lehel/M. Kožuch: Prechádzka pamiatkami Senca. In: P. Fedor a kol.: Senec bránou do tretieho tisícročia. Senec 2004, ARCHÄOLOGISCHE RETTUNGSGRABUNG IN DER STRASSE TEHELNÁ UL. IN SENEC. Senec (Bez. Senec), Tehelná ul., Rettungsgrabung, Siedlung, Äneolithikum (Boleráz-Kulturgruppe?), jüngere Bronzezeit, Latènezeit, Früh- und Hochmittelalter, jüngere Neuzeit. Unterbringung der Funde: Archäologisches Institut der SAW, Nitra. In den Monaten vom Oktober bis Dezember 2004 untersuchten und dokumentierten wir anlässlich des Aufbaues des neuen Baudistrikts auf der Straße Tehelná ul. in Senec eine neufestgestellte polykulturelle Lokalität. Insgesamt 22 festgestellte eingetiefte archäologische Objekte belegen eine Besiedlungsintensität während des Äneolithikums (Boleráz-Kulturgruppe?), der jüngeren Bronzezeit, der Latènezeit, im Früh- und Hochmittelalter und in der jüngeren Neuzeit. Poznatky z povrchových prieskumov v Kurime Marián Č u r n ý K u r i m a (okr. Bardejov), polohy N á m. s v. M i c h a l a, Z i m o v á, K a d l u b c e, K o s c i ľ- c o v á, H u r n a, prieskum, náhodný nález, sídlisko, neskorá doba bronzová, doba halštatská(?), doba laténska, doba rímska, včasný stredovek, mladší novovek. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV - VPS, Košice. V príspevku podávame poznatky o osídlení obce Kurima a jej najbližšieho okolia, ktoré sme nadobudli opakovaným povrchovým prieskumom od r a) poloha N á m. s v. M i c h a l a 93, náhodný nález, keramická fajka. J. Bartoš poskytol na zdokumentovanie fragment keramickej fajky, nájdenej v r pri stavbe domu svojho brata. Remeselnú výrobu (čižmári, hrnčiari, kováči, kožušníci, obuvníci), organizovanú v cechoch, zaznamenávame v Kurime na základe dochovaných písomných prameňov v r (Groško 2000, 25) a v 18. stor. je z historických prameňov známa aj silno rozvinutá výroba fajok (Hvišč 1995, 100). Predmetný nález korešponduje s viacerými ojedinelými nálezmi fajok z intravilánu obce (Groško 2000, obr. na s. 20) a možno ho datovať do 19. stor. Mieru organizácie fajkárskej výroby v Kurime a úroveň obchodných vzťahov dokumentuje aj značka (kolok) na trúbeľke fajky, bohužiaľ, nečitateľná. O p i s n á l e z u Fragment fajky (obr. 32: 1), vyrobenej zo železitej sprašovej hliny, vypálenej v oxidačnom prostredí, stopy po výzdobe tzv. zadymovaným mramorovaním. Hlavička vyformovaná v priereze do tvaru osemhranu, asi tretina je ulomená ako defekt pri používaní. Trúbeľka je v priereze okrúhla, zakončená plastickým prstencom. Jej spodná strana je plasticky zdobená do typického mušľovitého ornamentu. Na oboch jej stranách sú vtlačené značky (kolky),

56 58 v dôsledku neodborného čistenia nálezcom nečitateľné. Rozmery: v. hlavičky 55 mm, š. hlavičky 25 mm, š. hrany hlavičky 10 mm, dĺ. trúbeľky 53 mm, š. trúbeľky 20 mm, pr. prstenca trúbeľky 25 mm (vnútorný pr. 13 mm). b) poloha H u r n a. Poloha objavená J. Macákom a dokumentovaná V. Budinským-Kričkom a P. Mačalom (Budinský-Krička 1980, 44; Budinský-Krička/Mačala 1985, 68; 1990, 43) sa nachádza na JZ okraji extravilánu obce, pri rázcestí ciest Kurima - Kučín - Kožany, ktoré ju porušuje, resp. rozdeľuje na dve časti, pričom jej južná časť sa podľa dnešného označenia nachádza už na polohe Konopiská. Na prelome r a 1999 bola pracovníkmi cestných stavieb prehlbovaná priekopa pozdĺž cesty v smere od rázcestia ku Kurime, pričom vznikol profil miestami vyšší ako 3 m. V hĺbke približne 50 cm od dnešného povrchu bola spozorovaná asi cm hrubá kultúrna vrstva obsahujúca uhlíky, drobné zlomky črepov a hrudiek mazanice a prepálené kamene. Zanedlho na to bol priamo cez lokalitu vedený výkop súvisiaci so stožiarmi vysokého napätia. Otvorené profily tu však nevykazovali prezenciu starších antropických zásahov. Zmienené skutočnosti nás presvedčili o potrebe venovať pozornosť tejto lokalite najmä po jarnej a jesennej orbe, kedy tu evidentne dochádza k deštrukcii zahĺbených objektov (Čurný, v tlači). V početnom zozbieranom archeologickom materiáli bolo možné rozpoznať zlomky keramických tvarov typických pre obdobie mladšej doby bronzovej, resp. doby halštatskej (obr. 32: 2, 4-9, 14), laténskej (obr. 32: 10), rímskej (obr. 32: 11, 12) a včasného stredoveku (8.-9. stor.; obr. 32: 13, 15-20). Pravdepodobne s neskoroeneolitickým osídlením (kultúra Východoslovenských mohýl) súvisí limnokvarcitová čepeľ (obr. 32: 3). Stopy pokročilej fragmentarizácie, badateľné na získanom keramickom materiáli, a rovnako aj min. dva zaregistrované rozorané objekty dokumentujú postupujúcu deštrukciu tejto exponovanej polykultúrnej lokality. Paletu nálezov dopĺňa množstvo neskoronovovekého keramického materiálu. c - e) polohy Z i m o v á, K o s c i ľ c o v á a K a d l u b c e. Vychádzajúc z chotárnych názvov, naznačujúcich existenciu staršieho osídlenia, sme uskutočnili povrchový prieskum aj na uvedených polohách, ktoré patria z pohľadu toku rieky Tople k ľavobrežným na juh a JZ orientovaným chrbátom Malých Beskýd. Prvá z polôh sa nachádza na severnom okraji chotára obce v smere od susedného Dubinného a ostatné v jeho východnej časti. Nadm. výška týchto polôh sa pohybuje v rozmedzí od 320 do max. 400 m n. m., napriek tomu boli za ostatných dvesto rokov intenzívne poľnohospodársky využívané. Doklady pravekého osídlenia v tejto časti chotára Kurimy boli zistené spoločnou slovensko-poľskou expedíciou (napr. Machnik/Mačala/Šiška 1993, 82-83) a súvisia s cezkarpatskou expanziou kultúry Východoslovenských mohýl. Našimi prieskumami sme však získali nanajvýš početný mladonovoveký keramický materiál a zrejme hrudky skorodovanej železnej trosky. L i t e r a t ú r a Budinský-Krička V. Budinský-Krička: Nové nálezy na východnom Slovensku. AVANS 1979, 1980, Budinský-Krička/Mačala V. Budinský-Krička/P. Mačala: Výsledky prieskumu a záchranných výskumov na severovýchodnom Slovensku. AVANS 1984, 1985, Budinský-Krička/Mačala V. Budinský-Krička/P. Mačala: Nové nálezy na východnom Slovensku. AVANS 1988, 1990, Čurný, v tlači - M. Čurný: Nález sklovitého? zliatku zo zberu v Kurime ako príklad neintencionálneho produktu výrobnej činnosti. In: D. Staššíková-Štukovská (zost.): História skla 2003, v tlači. Groško I. Groško: Kurima a jej školy. Košice Hvišč J. Hvišč: Tradícia poľnohospodárskej práce. In: J. Hvišč (zost.): Na rodnom grunte (K 725. výročiu prvej písomnej zmienky o Kurime). Kurima - Liptovský Mikuláš 1995, Machnik/Mačala/Šiška J. Machnik/P. Mačala/S. Šiška: Slovensko-poľský prieskum južného predpolia Nízkych Beskýd. AVANS 1992, 1993, ERKENNTNISSE VON DER OBERFLÄCHENUNTERSUCHUNG IN KURIMA. Kurima (Bez. Bardejov), St. Michals-Platz, Zimová, Kadlubce, Kosciľcová, Hurna, Untersuchung, Zufallsfund, Siedlung, spätere Bronzezeit, Hallstattzeit (?), Latènezeit, römische Kaiserzeit, Frühmittelalter, jüngere Neuzeit. Unterbringung der Funde: im Archäologischen Institut der SAW - VPS, Košice. Der Beitrag informiert von den neuen Erkenntnissen über die Besiedlung im Gemeindekataster, die durch Oberflächenuntersuchungen seit dem J gewonnen wurden. Die Geländeuntersuchungen konzentrierten sich auf vier Fundstellen im Nord-, Ost-, und Südteil des Extravillans der Gemeinde. Aus Hurna, mit evidierten destruierten eingetieften Objekten, gewann man archäologisches Material, das eine Besiedlung im Äneolithikum (Abb. 32: 3), in der jüngeren Bronzezeit, bzw. Hallstattzeit (Abb. 32: 2, 4-9, 14), in der Latènezeit (Abb. 32: 10), in der römischen Kaiserzeit (Abb. 32: 11, 12) und im Frühmittelalter (8.-9. Jh.; Abb. 32: 13, 15-20) zu konstatieren erlaubt. In den Fundstellen Zimo-

57 59 vá, Kosciľcová und Kadlubce wurde lediglich jüngeres neuzeitliches Keramikmaterial gesammelt. Der Beitrag enthält auch Informationen über den älteren Fund einer Tonpfeife (Abb. 32: 1) aus dem Gemeindeintravillan, die wahrscheinlich offenbar der Beleg einer Pfeifenproduktion ist, die aus der Gemeinde aus Schriftquellen seit dem 18. Jh. bekannt ist. Archeologický výskum na trase ropovodu Bratislava - Schwechat Marián Č u r n ý B r a t i s l a v a, časť P e t r ž a l ka (okr. Bratislava V), poloha J a n í k o v d v o r, záchranný predstihový výskum, novovek ( stor.), náhodný nález; B r a t i s l a v a, časť J a r o v c e (okr. Bratislava V), poloha N o v ý d i el, pravek, mladšia doba bronzová/doba halštatská(?), včasná doba dejinná (doba laténska?, doba rímska?), stredovek (8.-9. stor., stor., 15. stor.?), novovek, sídliská; poloha Z a B a ž a n t n i c o u, novovek, náhodný nález; poloha S Z o d Z a B a ž a n t n i c o u - hranica SR/Rakúsko, pravek, stredovek ( stor.?, stor.), novovek ( stor.), sídliská. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. Jedným z odrazov súčasného svetového obchodu s ropou a jej transportu v Strednej Európe je aj plánovaná nová vetva ropovodu, projekt trasy ktorého je naplánovaný z bratislavského Slovnaftu v katastri Podunajských Biskupíc do rakúskeho Schwechatu. Samotná trasa meria na slovenskom území 10,6 km a zasahuje práve tú jeho časť, kde sa na základe doterajších archeologických výskumov eviduje vysoký potenciál archeologických nálezov, nakoľko bola v kontakte s líniou opevnení rímskeho limitu, no zároveň aj intenzívne osídlená v dejinných epochách pred a po pobyte Rimanov na strednom Dunaji. V súvislosti s pripravovanou realizáciou stavby ropovodu uskutočnil AÚ SAV v mesiacoch november-december 2004 archeologický výskum, ktorým sa sondovalo zasiahnuté územie s cieľom identifikácie archeologických lokalít, ktoré by mohli byť stavbou zničené. V tejto etape archeologického výskumu sa preskúmalo územie v extraviláne katastrálnych častí Bratislavy, Petržalky a Jaroviec (obr. 33: 1). Všetky skúmané polohy sú poľnohospodársky využívané. Sondovanie sa uskutočňovalo odkrývaním ornice pomocou stroja UDS v šírke 2-10 m, v prípade potreby aj väčšej, a pridržiavalo sa načrtnutej línie budúceho ropovodu. Ornica si udržovala konštantnú hrúbku cm, miestami však narastala až na 80 cm (poloha SZ od Za bažantnicou - hranica SR/Rakúsko). Podložie v tejto časti Zadunajska tvorí piesčitá spraš. 1. B r a t i s l a v a, časť P e t r ž a l k a, poloha J a n í k o v d v o r. Ornica a podložie na skúmanom úseku sú výrazne poškodené hustou pokládkou inžinierskych sietí (kanalizácia, závlahy, plyn) a zároveň aj silno kontaminované stavebným odpadom, ktorý sa sem dostal zrejme výstavbou neďalekých petržalských sídlisk. Zberom bol získaný iba novoveký črepový materiál z stor. (obr. 33: 1P, 3, 4). 2. B r a t i s l a v a, časť J a r o v c e, a) poloha N o v ý d i e l. Keramický materiál, získaný z dvoch miernych vyvýšenín nad jedným z niekdajších ramien Dunaja v časti poľa nad bažantnicou, indikuje ich osídlenie v praveku (obr. 33: 1G, H, 3), včasnej dobe dejinnej, zrejme laténskej (obr. 33: 1H) a vo včasnom (8.-9. stor.; obr. 33: 1F, G, I), vrcholnom, stor. (obr. 33: 1G, H, 2, 4, 10) a neskorom stredoveku (15. stor.; obr. 33: 1N, 13). Z povrchového prieskumu (obr. 33: 1R) pochádzajú torzá dvoch železných podkov, z ktorých prvá (obr. 33: 15) evidentne zodpovedá tretiemu typu vyčlenenému P. Baxom (Baxa 1981, 427, obr. 3: 4). Podkovy tohto typu boli v prevažnej miere datované do stor., vyskytujú sa však aj po r. 1300, pričom nálezy zo slovenských lokalít sú datované od 13. po 15. stor. (Baxa 1981, 427, 435, obr. 12, 438, tab. 1). Druhá z podkov (obr. 33: 16) je mladšia, novoveká. Najväčšia koncentrácia archeologických nálezov sa nachádzala ďalej SZ smerom (obr. 33: 1A, A1, B, C, D, E). Z rozhrania ornice a podložia, resp. podorničia a podložia, pochádzajú nálezy z praveku (obr. 33: 1D), mladšej doby bronzovej/halštatskej (obr. 33: 1E, 14), včasnej doby dejinnej (obr. 33: 1B, 9) - pravdepodobne z doby laténskej (obr. 33: 1D) a rímskej (obr. 33: 1A1, 12) a včasného (8.-9. stor.; obr. 33: 1A, B, C, D, E), vrcholného ( stor.; obr. 33: 1A, 6, 7) a neskorého (15. stor.; obr. 33: 1B) stredoveku. K najzávažnejším poznatkom patrí zistenie troch včasnostredovekých sídliskových objektov, ktorých pôdorysy sa črtali pod 60 cm hrubou vrstvou ornice (obr. 33: 1C; 34: 8, 9). Zjednocujúcim prvkom všetkých objektov bola ich výplň, tvorená černozemou premiešanou so sprašou a s obsahom drobných hrudiek mazanice a uhlíkov. Medzi získanými, bezosporu sídliskovými nálezmi (obr. 34: 1-7, 10-18) sa vyskytujú aj početné hrudky železnej trosky a lomové kamene, ktoré zrejme indikujú ich spätosť s výrobnými aktivitami. Zisteným konštrukčným prvkom je kolová jama (objekt 2A). Do rámca

58 60 prvotnej informácie možno zahrnúť otázku datovania torza novoobjaveného sídliska na polohe Nový diel. Na základe použitého materiálu, morfológie a výzdoby keramiky (obr. 34: 1-3, 5-7, 10, 13-18) patrí do polovice 9. stor. Ani po rozsiahlejšom odkryve ornice sa neprišlo na ďalšie objekty - je možné, že sídlisko bolo dislokované viac južným smerom, t. j. pod asfaltovou cestou vzdialenou približne 10 m (obr. 33: 1C). b) poloha Z a B a ž a n t n i c o u. Z odkryvu ornice, resp. z povrchového prieskumu, pochádza iba nepočetný archeologický materiál (obr. 33: 1Q, J, 5) z obdobia mladšieho novoveku. c) poloha S Z o d Z a B a ž a n t n i c o u - h r a n i c a S R / R a k ú s k o. V západnom cípe polohy, na úpätí výraznej terénnej duny prebiehajúcej Z-V smerom, sa po odkryve ornice, hrubej až 80 cm, na rozhraní podorničia a sprašovo-štrkového podložia zistili stopy po osídlení v praveku (obr. 33: 1K), včasnom, stor. (obr. 33: 1M) a vrcholnom stredoveku ( stor.; obr. 33: 1K, L) a mladšom novoveku ( stor.; obr. 33: 1L, S, 11). Prieskumom širšieho okolia bolo v lese Bažantnica, ktorého JZ časť kedysi niesla názov Kapitulský les, zistených viacero kamenno-tehlových deštrukcií domov, samostatných pivníc, studní a mosta, ktoré patrili k niekdajšiemu kapitulskému majeru, ktorý vznikol zrejme v priebehu 18. stor., podobne ako samotná Bažantnica. Archeologický výskum na trase ropovodu priniesol zväčša torzovité poznatky o osídlení, ktoré dopĺňajú predstavu o rozsahu osídlenia v jednotlivých obdobiach (Bazovský 1998; Schmidtová 2002; Turčan 1991a; 1991b; Varsik 2001), no na druhej strane ním boli zistené prvé včasnostredoveké sídliskové objekty v tejto časti zadunajského Bratislavska. Počas archeologického výskumu sa predpokladalo, že osídlené budú prevažne terénne duny, vyvýšené nad niveletu hustej siete ramien Dunaja, dnes sa však ukazuje, že osídlené boli zrejme aj zaplavované územia. Pri ďalšom archeologickom bádaní v tejto oblasti je nevyhnutné vychádzať z podrobných mapovaní zaniknutých ramien Dunaja. L i t e r a t ú r a Baxa P. Baxa: Podkúvanie na Slovensku v storočí. Slov. Arch. 29, 1981, Bazovský I. Bazovský: Prieskum v Bratislave-Jarovciach. AVANS 1996, 1998, 25. Schmidtová J. Schmidtová: Jarovce. Nálezová správa Bratislava Nepublikované. Archív Archeologického ústavu SAV, Nitra. Turčan 1991a - V. Turčan: Jarovce. Nálezová správa Bratislava Nepublikované. Archív Archeologického ústavu SAV, Nitra. Turčan 1991b - V. Turčan: Jarovce. Nálezová správa Bratislava Nepublikované. Archív Archeologického ústavu SAV, Nitra. Varsik V. Varsik: Jarovce. Nálezová správa Bratislava Nepublikované. Archív Archeologického ústavu SAV, Nitra. ARCHÄOLOGISCHE GRABUNG AUF DER ERDÖLLEITUNGSTRASSE BRATISLAVA - SCHWE- CHAT. Bratislava, Teil Petržalka (Bez. Bratislava V), Flur Janíkov dvor, Vorsprungsrettungsgrabung, Neuzeit ( Jh.), Zufallsfund; Bratislava, Teil Jarovce (Bez. Bratislava V), Flur Nový diel, Urzeit, jüngere Bronze/Hallstattzeit (?), frühgeschichtliche Zeit (Latènezeit?, römische Kaiserzeit?), Mittelalter (8.-9. Jh., Jh., 15. Jh.?), Neuzeit, Siedlungen; Flur Za Bažantnicou, Neuzeit, Zufallsfund, Lage im NW von der Za Bažantnicou - Grenze Slowakische Republik/Österreich, Urzeit, Mittelalter ( Jh.?, Jh.), Neuzeit ( Jh.), Siedlungen. Unterbringung der Funde: Archäologisches Institut der SAW, Nitra. Im Zusammenhang mit der Anlegung des Baues einer Erdölleitung aus dem Bratislavaer Betrieb Slovnaft in das österreichische Schwechat erfolgte eine archäologische Grabung, mit dem Zweck zur Feststellung von archäologischen Lokalitäten, die bei dem Aufbau vernichtet würden. Die Erdölleitungstrasse führte durch das Extravillan der Katasterteile von Bratislava, Petržalka und Jarovce (Abb. 33: 1). 1. In Bratislava Teil Petržalka in der Flur Janíkov dvor wurde das Gelände bis zur Unterlage stark durch Ingenieurnetze und durch Abfall vom Aufbau der unweiten Siedlungen von Petržalka gestört. Aus Lesefunden stammt neuzeitliches Scherbenmaterial aus dem Jh. (Abb. 33: 1P, 8). 2. In Bratislava Teil Jarovce gewann man in der Flur Nový diel Keramikmaterial mit Hinweisen über Besiedlung in der Urzeit (Abb. 33: 1G, H, 3), in frühgeschichtlicher Zeit, offenbar der Latènezeit (Abb. 33: 1H) und im Früh- ( Jh.; Abb. 33: 1F, G, I), im Hoch- ( Jh.; Abb. 33: 1G, H, 2, 4, 10) und im Spätmittelalter (15. Jh; Abb. 33: 1N, 13). Aus Oberflächenuntersuchungen (Abb. 33: 1R) stammen Torsos zweier eiserner Hufeisen, aus dem Mittelalter (Abb. 33: 15) und aus der Neuzeit (Abb. 33: 16). Weiter nordwestwärts befand sich die größte Konzentration archäologischer Funde aus der Urzeit (Abb. 33: 1D), aus der jüngeren Bronze/Hallstattzeit (Abb. 33: 1E, 14), aus frühgeschichtlicher Zeit

59 61 (Abb. 33: 1B, 9) - wahrscheinlich der Latènezeit (Abb. 33: 1D), und aus der römischen Kaiserzeit (Abb. 33: 1A1, 12) wie auch aus dem Früh- ( Jh.; Abb. 33: 1A, B, c, D, E), Hoch- ( Jh.; Abb. 33: 1A, 6, 7) und Spätmittelalter (15. Jh.; Abb. 33: 1B). Festgestellt wurden drei frühmittelalterliche Siedlungsobjekte (Abb. 33: 1C, 2: 8, 9), die nach Funden von Eisenschlacke und Bruchsteinen offenbar mit Produktionstätigkeit zusammenhängen. Nach Funden zu schließen (Abb. 34: 1-7, 10-18) gehören sie in das 8. - bis in die erste Hälfte des 9. Jh. b)aus der FLur Za Bažantnicou stammt nur weniges archäologisches Material (Abb. 33: 1Q, J, 5) aus dem jüngeren neuzeitlichen Zeitabschnitt. c) Im westlichen Zipfel der Flur nordwestlich von Za Bažantnicou - Grenze Slowakische Republik/ Österreich, am Fuß einer in west-süd-östlicher Richtung verlaufender Geländedüne erfasste man Besiedlungsspuren aus der Urzeit (Abb. 1: 1K), im Früh- ( Jh; Abb. 33: 1M) und Hochmittelalter ( Jh; Abb. 33: 1K, L) und in der Neuzeit ( Jh.; Abb. 33: 1L, S, 11). Bei einer Geländeuntersuchung im nahen Wald Bažantnica, dessen Westteil einst Kapitulský les hieß, erfasste man mehrere Stein-Ziegeldestruktionen von Häusern, selbständigen Kellern, von Brunnen und einer Brücke, die zum ehemaligen Meierhof des Kapitels gehörten, das offenbar im Verlauf des 18. Jh. entstand. Nové nálezy z dolného povodia Ipľa Marián Č u r n ý - Róbert M a l č e k Š t ú r o v o (okr. Nové Zámky) - Š a h y (okr. Levice), líniová stavba, povrchový prieskum, sídliská, pravek, eneolit starý (lengyelská kultúra), stredný (badenská kultúra), doba bronzová mladšia, neskorá, doba rímska (rímskobarbarská kultúra), stredovek včasný ( stor.), novovek ( stor.). Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. V auguste 2004 pracovníci Oddelenia terénneho výskumu AÚ SAV v Nitre formou povrchového prieskumu realizovali obhliadku na líniovej stavbe, kladení optického kábla na trase zo Štúrova do Šiah. Trasa vedie popri štátnej ceste II/564 od Štúrova, cez Kamenicu nad Hronom, Bajtavu, Salku, Malé Kosihy, Pastovce, Bielovce, Ipeľský Sokolec, Lontov, Kubáňovo a štátnej ceste III/5108 cez Vyškovce nad Ipľom, Preseľany nad Ipľom po Šahy. Stavbou zasiahnuté územie patrí k archeologicky bohatším, čo opodstatňovalo niekoľkodňový pobyt archeológov v teréne. Vzhľadom na charakter stavby, pri ktorom sa optický kábel kládol mechanizmom a iba v min. rozsahu boli ryhy hĺbené ručne, odkryté profily výkopov poskytovali iba obmedzené možnosti na sledovanie stratigrafie a prípadnú identifikáciu zahĺbených archeologických objektov. Pri zachytenom stave výkopov sme spoľahlivo lokalizovali desať nových polôh s doteraz neznámymi dokladmi osídlenia v praveku, včasnej dobe dejinnej a v stredoveku. Na dnešnom povrchu zozbierané črepy indikujú existenciu viacerých porušených objektov. Početný zozbieraný črepový materiál umožnil vo väčšine prípadov iba rámcové časovo-kultúrne zaradenie. Základné informácie o zistených polohách poskytuje nasledovný prehľad. 1. S a l k a (okr. Nové Zámky) a) poloha D l h é z e m e. Osídlenie: pravek mladší (mladšia a neskorá doba bronzová?); sídlisko (obr. 35: 2). b) poloha D o l n ý o d p o č i n o k, bez bližšej lokalizácie. Osídlenie: doba bronzová neskorá(?), novovek ( stor.); sídlisko. 2. P a s t o v c e (okr. Levice), poloha S l a n á H r u š k a, bez bližšej lokalizácie. Osídlenie: pravek; sídlisko(?). 3. B i e l o v c e (okr. Levice), poloha S o k o l s k ý m a j e r. Osídlenie: pravek; sídlisko (?; obr. 35: 4F). 4. I p e ľ s k ý S o k o l e c (okr. Levice) a) polohy L i e š t i n y a Ž a m b a. Osídlenie: pravek; sídlisko (?; obr. 35: 4E). b) poloha Ž u p n é. Osídlenie: pravek, doba bronzová mladšia a neskorá; sídlisko (?; obr. 35: 4D). 5. K u b á ň o v o (okr. Levice), poloha P r i I p l i. Osídlenie: eneolit mladší, doba bronzová, doba rímska (rímskobarbarská kultúra); sídlisko (obr. 35: 4C). 6. V y š k o v c e n a d I p ľ o m (okr. Levice) a) poloha D o l n á l ú k a (južná časť). Osídlenie: pravek, doba bronzová; sídlisko (obr. 35: 3A). b) poloha Z a z á h r a d a m i. Osídlenie: stredovek včasný ( stor.); sídlisko (?; obr. 35: 3B). 7. P r e s e ľ a n y n a d I p ľ o m (okr. Levice), poloha S u c h á (severná časť). Osídlenie: eneolit starý (lengyelská kultúra), eneolit stredný (badenská kultúra), doba bronzová; sídlisko (obr. 35: 1).

60 62 NEUFUNDE AUS DEM EIPEL-UNTERLAUF. Štúrovo (Bez. Nové Zámky) - Šahy (Bez. Levice), ein Linienbau, Oberflächenuntersuchung, Siedlungen, Urzeit, Frühäneolithikum (Lengyel-Kultur), mittleres Äneolithikum (Badener-Kultur), jüngere Bronzezeit, Spätbronzezeit, römische Kaiserzeit (römisch-barbarische Kultur), Frühmittelalter ( Jh.), Neuzeit ( Jh.). Unterbringung der Funde: Archäologisches Institut der SAW, Nitra. Während der Realisierung des Linienbaues, der Legung eines optischen Kabels auf der Trasse von Štúrovo nach Šahy, erfassten Mitarbeiter des Archäologischen Institutes durch Oberflächenuntersuchung insgesamt zehn neue Lokalitäten: Salka-Dlhé zeme (Abb. 35: 2), Dolný odpočinok; Pastovce- Slaná hruška; Bielovce-Sokolský majer (Abb. 35: 4F, Ipeľský Sokolec-Lieštiny und Žamba (Abb. 35: 4E), Župné (Abb. 35: 4D), Kubáňovo-Pri Ipli (Abb. 35: 4C), Vyškovce nad Ipľom-Dolná lúka (Abb. 35: 3A), Za záhradami (Abb. 35: 3B) und Preseľany nad Ipľom-Suchá (Abb. 35: 1). Bei allen festgestellten Fundstellen handelt es sich offenbar um Siedlungen. Das gewonnene Scherbenmaterial erlaubte eine Feststellung von Besiedlung in der Urzeit, im Früh- und mittleren Äneolithikum, in der Jung- und Spätbronzezeit, in der römischen Kaiserzeit, im Frühmittelalter, im Jh. und in der Neuzeit, im Jh. Slnečné hodinky zo Svodína Zoltán D r e n k o S v o d í n (okr. Nové Zámky), časť M a ď a r s k ý S v o d í n, intravilán obce, zisťovací výskum, sídliskové objekty, opevnenie, stredovek, novovek. Uloženie nálezov: Slovenské národné múzeum - Archeologické múzeum, Bratislava. Pracovníci SNM - AM v Bratislave uskutočnili výskum v obci Svodín v záhrade nad zaniknutým Kostolom sv. Michala. Kostol, cintorín a zvyšky vnútorného hradu protitureckej pevnosti sme preskúmali v r (Drenko 2002). Výskum v r sa sústredil na vonkajšiu časť pevnosti. V okrúhlej zásobnicovej jame s priemerom 160 cm a hĺbkou 220 cm sa našla keramika (pokrievky, hrniec, džbán, trojnožka, tanier, úlomky pohárov, miskovitá kachlica), drobné úlomky sklených nádob a železné nástroje (sekera, motyka). Najcennejším nálezom sú kostené slnečné hodinky so zvyškami kompasu. Predmet má rozmery 50x32 mm. Na hodinkách sa nachádzajú rímske číslice, na kompasovej časti vidieť arabské číslice a nápis HANS MILER. Hodinky datujeme do 1. polovice 17. stor. L i t e r a t ú r a Drenko Z. Drenko: Zaniknutá kostolná pevnosť vo Svodíne. In: Zbor. SNM 96. Arch. 12, Bratislava 2002, SONNENUHR AUS SVODÍN. Svodín (Bez. Nové Zámky), Teil Maďarský Svodín, Gemeindeintravillan, Feststellungsgrabung, Siedlungsobjekte, Befestigung, Mittelalter und Neuzeit. Unterbringung der Funde: Slowakisches Nationalmuseum - Archäologisches Museum, Bratislava. Die Mitarbeiter des SNM - ANM in Bratislava verwirklichten eine Grabung in der Gemeinde Svodín, im Garten über der abgegangenen St. Michaels-Kirche. Die Kirche, den Friedhof und die Reste der Innenburg der gegentürkischen Festung untersuchte man in den Jahren (Drenko 2002). In der Vorratsgrube der Festung fand man Keramik, Glas und Eisenwerkzeuge. Den wertvollsten Fund bildet eine knöcherne Sonnenuhr mit Resten eines Kompasses. Auf der Uhr sieht man römische Ziffern, auf dem Teil des Kompasses arabische Ziffern und die Inschrift HANS MILER. Die Uhr datieren wir in die erste Hälfte des 17. Jh. Výskum v suteréne meštianskeho domu v Košiciach Marcela Ď u r i š o v á - Martin P r i s t á š K o š i c e (okr. Košice-mesto), poloha A l ž b e t i n a u l. 15, suterén meštianskeho domu, záchranný výskum, stredovek, novovek. Uloženie nálezov: Krajský pamiatkový úrad, Košice.

61 63 Z dôvodu využitia suterénu budovy na reštauračné účely vykonal v objekte KPÚ Košice záchranný pamiatkový-archeologický výskum. Bol realizovaný sondážou a následne sledovaním stavebno-výkopových prác. Zistilo sa, že v jednotlivých miestnostiach suterénu boli vykonané výkopové práce mladšieho dáta, ktoré silne narušili vypovedaciu schopnosť nálezových situácií. Zrejme z tohto dôvodu sa takmer vôbec nezachovali predpokladané pôvodné stredoveké vrstvy ani pôvodné stredoveké podlahové úpravy. Analýza keramiky ukázala, že už zväčša vrstvy ležiace na podloží (skoro vždy to bola vrstva uhlíkov) obsahovali predovšetkým novovekú keramiku. Datovanie tejto vrstvy do stor. poukazuje na fakt, že staršie vrstvy boli v tomto období zničené stavebnými úpravami. V miestnosti 004 sa podarilo odkryť objekt datovateľný pred výstavbu najstaršej architektúry na parcele. Je to jama, pravdepodobne z 15. stor. Na základe datovania tohto objektu datujeme aj výstavbu najstaršej architektúry - jednopriestorového objektu - miestnosti 002. Datovanie výstavby do 15. stor. nekorešponduje s datovaním stavebno-historického prieskumu, ktoré ho kladie na začiatok 14. stor. Archeologický výskum zistil charakter založenia tohto jednopriestorového objektu (bol len sčasti zahĺbený, nebol to suterén) a pôvodné výškové nivelety štrbinových okien a niky. Do tohto jednopriestorového objektu sa vstupovalo z parcely cez zádverie. Zachytené boli aj objekty, ktoré v prvých fázach výstavby zložitejšieho sieňového domu zabezpečovali komunikáciu s vyšším podlažím. Untersuchung im Souterrain eines bürgerlichen Hauses in Košice. Košice (Bez. Košice-Stadt), Str. Alžbetina ul. 15, Souterrain eines Bürgerhauses, Rettungsgrabung, Mittelalter, Neuzeit. Unterbringung der Funde: Regionales Denkmalamt, Košice. Aus Gründen der Ausnützung des Souterrains des Gebäudes für Restaurantzwecke erfolgte im Objekt KPÚ Košice eine archäologische Rettungsgrabung. Realisiert wurde sie durch eine Sondage und nachfolgend durch die Verfolgung der baulichen Grabungsarbeiten. Es wurde festgestellt, dass in den einzelnen Räumen des Souterrains Grabungsarbeiten jüngeren Datums durchgeführt wurden, welche stark die Aussagefähigkeit der Fundsituationen beeinträchtigt haben. Offenbar erhielten sich aus diesem Grunde beinahe keine vorausgesetzten ursprünglichen mittelalterlichen Schichten und auch keine ursprünglichen mittelalterlichen Fußbodengestaltungen. Polykultúrne sídlisko v Bratislave-Devínskej Novej Vsi a doklad spracovania farebných kovov počas mladšej doby rímskej Kristián E l s c h e k B r a t i s l a v a (okr. Bratislava IV), časť D e v í n s k a N o v á V e s, tematicko-systematický prieskum polykultúrnej lokality, sídlisko, ťažisko doba rímska. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. Tematický systematický prieskum na lokalite, kde bol v r uskutočnený systematický prieskum a overovací výskum v rámci medzinárodných projektov The Roman Countryside Project a Kelten-Römer-Germanen - Konfrontation an der Donau (Elschek 1996; 1997a; 1997b; 1998; 1999a; 1999b; Elschek/Mihál/Kubíny 1996), pokračoval aj v r Prieskum uskutočnil autor príspevku spolu s externým spolupracovníkom AÚ SAV J. Kubínym. Metodicky sa postupovalo formou presného zamerania chronologicky citlivých nálezov do plánu. Počas systematickej prospekcie sme získali početné fragmenty z terry sigillaty, rímske a novoveké mince, spony a drobné nálezy. O p i s n á l e z o v Rímske mince. Počas prieskumu bolo získaných 24 rímskych a 36 novovekých mincí (Hunka/Kolníková 2006). Podarilo sa určiť nasledovné razby rímskych mincí: VESPASIANUS (69-79) - denár; MARCUS AURELIUS ( ) - sestertius; IULIA DOMNA - manželka SEPTIMIA SEVERA ( ) - denár; SEPTIMIUS SEVERUS ( ) - denár; ALE- XANDER SEVERUS ( ) - denár; 6(?) ks GETA ( ) - denár, jeden exemplár určený, ostatné predpokladané; 4(?) ks CARACALLA ( ) - denár, dva exempláre určené, dva predpokladané; OTACILIA SEVERA(?) - manželka PHILLIPA I. ( ) - antoninianus; 2 ks GALLIENUS ( ) - antoninianus; SALONINA - manželka GALLIENA ( ) - antoninianus; CLAUDIUS II.-GOTHICUS ( ) - antoninianus; AURELIANUS ( ) - antoninianus; DIOCLETIANUS - antoninianus ( ); CONSTANTIUS II. ( ) - centenionalis a neurčiteľný antoninianus z 3. stor. Doteraz získané rímske mince z náleziska zaberajú obdobie od 1. stor. (VESPASIANUS 69-79) po začiatok 5. stor. (ARCADIUS ).

62 64 Dielňa na spracovanie farebných kovov(?). Na jednom mieste lokality sa podarilo nájsť spolu tri zliatky stavených rímskych strieborných mincí-denárov (I-III): I. Zliatok zo šiestich (príp. siedmich) denárov, jeden denár určený: GETA ( ), ostatné patrili Getovi(?); II. Tri denáre plus stavené striebro, jeden denár určený: CARACAL- LA ( ) z r , ostatné patrili Caracallovi(?); III. Dva denáre - SEPTIMIUS SEVERUS ( ) z r a CARACALLA ( ) z r boli pritavené k sebe. Štyri presne určiteľné mince zo zliatkov spadajú do úzkeho časového úseku od r. 199 do r. 213, teda s max. rozmedzím 14 rokov. Nález zliatkov pochádzajúcich z (?) strieborných denárov naznačuje, že mohlo ísť o opakovaný nevydarený pokus vytavenia striebra z týchto mincí. Jedným z dôvodov, prečo sa vytavenie striebra z denárov nepodarilo, mohla byť nasledovná skutočnosť: začiatkom 3. stor. - v období, z ktorého pravdepodobne pochádzala väčšina mincí určená na vytavenie, bol obsah striebra v denároch už nízky. S touto skutočnosťou miestny remeselník pravdepodobne nepočítal a mince boli nevydareným pracovným postupom znehodnotené. Doklady kovolejárstva, resp. kovotepectva farebných kovov sú na sever od stredného Dunaja doteraz vzácne. Dokladom, že na predmetnom sídlisku sa uskutočňovala výroba predmetov z farebných kovov, je nález polotovaru rímskej bronzovej spony s vysokým zachycovačom (Elschek 2002, Abb. 6: 6). Výroba a používanie tohto typu spôn spadá najmä do 1. pol. 3. stor. (Peškař 1972, ). Do tohoto časového obdobia patrí aj horeuvedený pokus o vytavenie striebra z denárov. Na západnom Slovensku najdôležitejší doklad tavby drahých kovov a doklad výroby predmetov z farebných kovov pochádza z výrobného objektu z 2. stor. zo Stupavy. Tu sa okrem iného našli kovolejárske tégliky zo stopami striebra, zlata a bronzu (Turčan 1985; Elschek 2002, Abb. 6: 8-11). Terra sigillata. Počas prieskumu a tematického výskumu sa podarilo získať početné fragmenty terry sigillaty (za doterajšiu analýzu ďakujem K. Kuzmovej, nové nálezy sú t.č. v stave spracovania). Z náleziska doteraz evidujeme vyše 120 ks terry sigillaty (Elschek/Mihál/Kubíny 1996; Elschek 1997a; 1997b; 1998; 1999a), použiteľných na presnejšie určenie proveniencie a rámcové datovanie nálezov (okrem toho evidujeme vyše 110 presnejšie neurčiteľných fragmentov). Rámcovo je možné nálezy z terry sigillaty datovať od polovice 2. po polovicu 3. stor. Doteraz boli zistené výrobné dielne v Strednej Gálii, Rheinzaberne a Westerndorfe. Spony a bronzová záušnica. Do r sa z náleziska podarilo získať takmer 50 rímskych a germánskych spôn. Je tu zastúpená pestrá škála typov od začiatku 1. stor. po 5. stor. (Elschek 1997a). Medzi najstaršie patria spony typu Aucissa (Elschek 1995, Abb. 1: 4, 7) a spony s očkami typu Almgren 45 (obr. 36: 4), ktoré patria do 1. pol. 1. stor. (Kolník 1977, 147). Spona Almgren 45a je už druhým exemplárom uvedeného typu na lokalite (Elschek 1997b, obr. 20: 3). Dobre zachovaným exemplárom spony s vysokým zachycovačom a bohato členeným lučíkom je bronzová samostrelová spona s odlomeným zachycovačom (obr. 36: 5). Predná časť spony je zdobená dvoma a pätka jedným strieborným drôtikom. Tvarovo a typovo má blízku analógiu v exemplári striebornej spony z kniežacieho hrobu II z Krakovian-Stráží, ktorý patrí do 3. stor. (Kolník 1964, ). Doteraz najmladším typom z lokality je fragment plechovej spony s vinutím a jemnou rytou výzdobou (obr. 36: 6). Rámcovo patrí do obdobia okolo polovice 5. stor. a časovo súvisí a nálezom fragmentu bronzovej záušnice (obr. 36: 7), ktorý bol rozšírený na širokom území Európy v 5. stor. (Tejral 1982, 132). Bronzový náramok (obr. 36: 1). Na lokalite sa našiel fragment bronzového náramku z ostrohrannej tyčinky prierezu tupouhlého trojuholníka. Náramok je v strede širší a smerom k ukončeniu sa zužuje. Dorzálna strechovito klenutá strana je zdobená jemne rytým ornamentom pozostávajúcim zo zväzkov rýh a oproti sebe postavených poloválov po okrajoch náramku. Bronzové náramky uvedeného typu patria do stupňov BB2 a BC stredodunajskej mohylovej kultúry. Podobný náramok bol získaný z asi 3 km vzdialeného sídliska z doby bronzovej a laténskej v Bratislave-Devínskej Novej Vsi, poloha Dlhý kopec (Elschek/Bárta 1998, 47-49, tu aj podrobná analýza a použitá literatúra k nálezu). Kovanie opaska (obr. 36: 2). Bronzové prelamované kovanie opaska ma analógie v prelamovaných kovaniach pošiev mečov z neskorolaténskeho obdobia a noricko-panónskych súčastiach opaskov a patrí do obdobia okolo prelomu letopočtu. V y h o d n o t e n i e a p r e h ľ a d p r e d b e ž n ý c h v ý s l e d k o v p r i e s k u m u a v ý s k u m u o d r Prieskumy a tematické výskumy, ktoré realizuje autor príspevku na lokalite od r. 1994, priniesli nové poznatky k osídleniu západnej časti Bratislavy a regiónu južného Pomoravia v predpolí rímskej hranice. Ojedinelé nálezy keramiky a drobných predmetov z praveku (eneolit?, doba bronzová, doba laténska) a slovansko-avarského obdobia tvoria menej početnú skupinu nálezov z lokality. Osídlenie z neskorej doby laténskej dokladajú najmä nálezy dvoch keltských bronzových mincí typu Kapos z doby okolo polovice 1.stor. pred Kr. (Hunka/ Kolníková 1997, 84; 1999, 59) a sú príspevkom k neskorolaténskému osídleniu regiónu. Je pravdepodobné, že uvedené neskorolaténske a včasnorímske nálezy (napr. spony typu Aucissa) súvisia s existenciou výšinného neskorolaténského sídliska na Devíne (Pieta/Plachá 1986), vzdialeného 8 km. Z hľadiska intenzity osídlenia a jeho vzdialenosti od rímskej hranice má nálezisko význam najmä pre dejiny rímskeho impéria a jeho predpolia, ako aj pre obdobie sťahovania národov. Doteraz získané chronologicky citlivé nálezy z lokality, t.j. kolekcia spôn z doby rímskej (takmer 50 ks), rímskych mincí (vyše 70 ks), terry sigillaty (vyše 120 datovateľných fragmentov) a drobných nálezov kvantitatívne a kvalitatívne mimoriadne rozširujú spektrum nálezov v predpolí rímskej hranice a hlavného mesta provincie Panónia - Carnuntum (Bad Deutsch-Altenburg). Systematický a tematický prieskum od r bol metodicky uskutočňovaný formou presného zamerania chronologicky citlivých nálezov do plánu a keramiky v rámci sektorov. Táto

63 65 metodika umožňuje rekonštrukciu sídliskových areálov v rámci náleziska a ich rámcové datovanie. Výsledky prospekcie boli v r (Elschek 1998; 1999a) preverené formou experimentu sondážnym výskumom v rámci horeuvedeného medzinárodného projektu. Jednotlivé objekty určené na skúmanie boli vytipované na základe presných výsledkov prospekcie a dosiahnuté poznatky značne prevyšujú výsledky dosahované metódou odstránenia ornice, najmä počas tzv. záchranných výskumov. Vzhľadom na rozsiahle spektrum spôn od začiatku 1. po 5. stor., rímskych mincí, terry sigillaty a iných nálezov je veľmi pravdepodobné, že lokalita bola osídlená od počiatku doby rímskej až do obdobia sťahovania národov (1.-5. stor.). Možnosť krátkych období prerušenia osídlenia (diskontinuity) v tomto časovom období ostáva otvorená a bude možné ju vyriešiť až po prípadnom plošnom odkryve. Najväčší rozmach osídlenia nastáva najmä v období rozkvetu provincie Panónia v severovskom a sčasti poseverovskom období (približne 1. pol. 3. stor.). Z tohto časového úseku pochádza väčšina keramiky, rímskych mincí, spôn, terry sigillaty a pravdepodobne aj fragmentov rímskej strešnej krytiny (doteraz vyše 200 ks). Táto skutočnosť naznačuje, že na lokalite stáli pôvodne aj stavby budované rímskou stavebnou technikou (Elschek 1997a; Elschek/Mihál/Kubíny 1996), resp. rímska strešná krytina bola použitá sekundárne podobne ako v Bratislave-Dúbravke, objekt 131 (Elschek 1997c) a inde. Na záver treba poukázať aj na prítomnosť stredovekých, ale najmä početných novovekých mincí, ktoré svedčia o dlhodobom poľnohospodárskom využívaní tejto polohy blízko toku Moravy a vypovedajú o konkrétnom obehu jednotlivých nominálov mincí medzi miestnymi obyvateľmi blízkych častí Bratislavy (Devínskej Novej Vsi a Záhorskej Bystrice) a Stupavy. L i t e r a t ú r a Elschek K. Elschek: Die germanische Besiedlung von Bratislava-Dúbravka während der älteren römischen Kaiserzeit. In: Kelten, Germanen, Römer im Mitteldonaugebiet vom Ausklang der Latène-Zivilisation bis zum 2. Jahrhundert. Brno-Nitra Elschek K. Elschek: Nové nálezy rímskych mincí z Bratislavy-Devínskej Novej Vsi a zo Zohora. Slov. Numizmatika 14, 1996, Elschek 1997a - K. Elschek: Römisch-germanische villae rusticae im Limesvorfeld von Carnuntum? Ergebniße systematischer Grabung und Prospektion. In: Roman Frontier Studies Oxford 1997, Elschek 1997b - K. Elschek: Prieskum v Bratislave-Devínskej Novej Vsi v roku AVANS 1995, 1997, 43-44, 212. Elschek 1997c - K. Elschek: Ein römischer Gebäudefund des 4. Jhs. aus Bratislava-Dúbravka. In: Neue Beiträge zur Erforschung der Spätantike im mittleren Donauraum. Brno 1997, Elschek K. Elschek: Tematický výskum na sídlisku z doby rímskej v Bratislave-Devínskej Novej Vsi. AVANS 1996, 1998, 45-47, Elschek 1999a - K. Elschek: Tematický záchranný výskum v Bratislave-Devínskej Novej Vsi. AVANS 1997, 1999, 36-38, Elschek 1999b - K. Elschek: Die Aussagekraft des römischen Imports entlang der March auf der Bernsteinstrasse. In: Proceedings of the XVII th International Congress of Roman Frontier Studies. Zalau 1999, Elschek K. Elschek: Ein Hortfund von römischen Bronzegefäßbruchstücken, neue Grab- und Siedlungsfunde aus Zohor (Westslowakei). In: Zwischen Rom und dem Barbaricum. Festschrift für Títus Kolník zum 70.Geburtstag. Nitra 2002, Elschek/Barta K. Elschek/P. Barta: Sídlisko z doby bronzovej a laténskej v Bratislave-Devínskej Novej Vsi. AVANS 1996, 1998, 47-52, Elschek/Mihál/Kubíny K. Elschek/J. Mihál/J. Kubíny: Rímsko-germánske vidiecke usadlosti (?) a germánske sídliská v Bratislave-Devínskej Novej Vsi a Zohore. AVANS 1994, 1996, 44-48, Hunka/Kolníková J. Hunka/E. Kolníková: Prírastky mincí v Archeologickom ústave SAV. AVANS 1995, 1997, Hunka/Kolníková J. Hunka/E. Kolníková: Prírastky mincí v Archeologickom ústave SAV. AVANS 1998, 1999, Hunka/Kolníková J. Hunka/E. Kolníková: Prírastky mincí v Archeologickom ústave SAV v roku AVANS 2004, 2006, Kolník T. Kolník: Honosné spony z mladšej doby rímskej vo svetle nálezov z juhozápadného Slovenska. Slov. Arch. 12, 1964, Kolník T. Kolník: Anfänge der germanischen Besiedlung in der Südwestslowakei und das Regnum Vannianum. In: Ausklang der Latène-Zivilisation und Anfänge der germanischen Besiedlung im mittleren Donaugebiet. Bratislava 1977,

64 66 Peškař I. Peškař: Fibeln aus der römischen Kaiserzeit in Mähren. Praha Pieta/Plachá K. Pieta/V. Plachá: Römerzeitliche Besiedlung von Bratislava-Devín. Arch. Rozhledy 38, 1986, Tejral J. Tejral: Morava na sklonku antiky. Praha Turčan V. Turčan: Germánsky výrobný objekt zo Stupavy. In: Zbor. Slov. Národ. Múzea 79. Hist. 2. Bratislava 1985, Polykulturelle Siedlung von Bratislava-Devínska Nová Ves und Belege der Buntmetalverarbeitung während der jüngeren römischen Kaiserzeit. Die thematische Prospektion der Fundstelle, wo in den Jahren systematische Prospektion und thematische Grabung im Rahmen zweier Internationalen Projekte: The Roman Countryside Project und Kelten-Römer-Germanen - Konfrontation an der Donau realisiert wurde (Elschek 1996, 1997a, b, 1998, 1999a, b, Elschek/Mihál/Kubíny 1996), konnte in den Jahren fortgesetzt werden. Während der Prospektion war die Aufmerksamkeit hauptsächlich auf die Erforschung der Siedlung aus der römischen Kaiserzeit und Völkerwanderungszeit gerichtet. Alle datierende Funde wurden vermessen, es konnten zahlreiche römische Münzen, Fibeln, Terra Sigillata und Kleinfunde aufgesammelt werden. Münzen: Während der Prospektion konnten 24 römische und 36 mittelalterliche/neuzeitliche Münzen gewonnen werden (Hunka/Kolníková 2006). Buntmetallwerkstatt?: An einer Stelle der Siedlung konnten drei zusammengeschmolzene Münzklumpen aufgelesen werden, sie enthielten 11-12? Silbermünzen und bestehen ausschließlich von römischen Denaren. Sie gehören einem engen Zeithorizont von maximal 14 Jahren ( ) an. Beim vorgelegten Fund ist mit einem ungelungenen Schmelzversuch zu rechnen. Die Denare vom Anfang des 3. Jh. hatten nähmlich einen niedrigen Silbergehalt und der Handwerker hat wahrscheinlich diese Tatsache unterschätzt. Einen Beweis, das im Rahmen der Fundstelle Buntmetall zu germanischen Trachtbestandteilen verarbeitet wurde, liefert ein Halbfabrikat einer Armbrustfibel mit hohem Nadelhalter (Elschek 2002, Abb.6:6). Der genannte Fibeltyp erreichte die stärkste Verbreitung während der 1.Hälfte des 3. Jhs nördlich der mittleren Donau (Peškař 1972, ). Die Belege der Buntmetallverarbeitung sind im norddanubischen Barbarikum bisher rar, der wichtigste Beleg stammt von einer etwa 5 km entfernten germanischen Siedlung von Stupava (Turčan 1985, Elschek 2002, Abb. 6: 8-11). Terra sigillata: Während der Prospektion und der systematischen Grabung konnten über 120 bestimmbare Sigillaten (und über 110 nicht näher bestimmbare kleinere Fragmente) gewonnen werden (die Analyse wird derzeit von K. Kuzmová realisiert). Es konnten bislang folgende Werkstätten von der 2. Hälfte des 2.-bis Hälfte des 3. Jh. bestimmt werden: Mittelgallien, Rheinzabern, Westerndorf (Elschek/ Mihál/Kubíny 1996, Elschek 1997a,b, 1998, 1999 und K. Kuzmová bisher unveröffentlicht). Fibeln und ein bronzener Ohrring: Bis 2004 stammen von der Fundstelle faßt 50 germanische und römische Fibeln. Es ist eine breite Typenskala vom Jh vertreten (Elschek 1997a). Zu den frühesten gehören Fibeln des Typs Aucissa (Elschek 1995, Abb. 1: 4, 7) und Augenfibeln des Typs Almgren 45 (Abb. 36: 4) von der 1. Hälfte des 1. Jhs (Kolník 1977, 147). Die Augenfibel des Typs Almgren 45 ist schon das zweite Exemplar von der Fundstelle (Elschek 1997b, Abb. 20: 3). Gut erhalten ist eine bronzene Armbrustfibel mit hohem Nadelhalter (jetzt abgebrochen) und reich gegliedertem Bügel (Abb. 36: 3). Der Vorderteil ist durch zwei und der Fuß durch ein Silberdrähtchen verziert. Typologisch hat die Fibel nahe Entsprechungen in den Silberfibeln des Fürstengrabes Nr. II von Krakovany-Stráže (Kolník 1964, ) die in das 3. Jh gehören. Die späteste bisjetzt aufgelesene Fibel ist eine Blechfibel mit Spirale und feiner Ritzverzierung die Rahmenhaft in die Zeit um die Hälfte des 5.Jhs gehört (Abb. 36: 6) und zeitlich mit einem polyedrischen Bronzeohring zusammenhängt (Abb. 36: 7), diese sind während des 5. Jh in Europa weitverbreitet (Tejral 1982, 132). Von der Fundstelle stammt auch ein Bronzearmband mit Ritzverzierung (Abb. 36: 1) aus der Bronzezeit (BB2 und BC), eine nahe Entsprechung stammt von einer etwa 3 km entfernten bronze- und latènezeitlichen Siedlung in Bratislava-Devínska Nova Ves, Flur Dlhý kopec (Elschek/Barta 1998, 47-49, hier auch Analyse und Literatur zum Armband). Aus der Zeit etwa um die Wende der Zeitrechnung stammt ein reich durchbrochener Gürtelbeschlag. Zusammenfassung: Die erreichten vorläufigen Ergebniße der Prospektion und Grabung seit 1994 erbrachten neue Beobachtungen zur Besiedlung des Westteils von Bratislava und zur Region des südlichen Marchlands im Limesvorfeld. Einzelfunde vom Äneolithikum?, Bronzezeit, Latènezeit und Frühmittelalter bilden die weniger zahlreiche Kollektion der Funde. Es ist möglich das die latènezeitlichen und frührömischen Funde (z. B. Aucissafibeln) mit der etwa 8 km entfernten spätlatènezeitlichen

65 67 Siedlung von Bratislava-Devín zusammenhängen (Pieta/Plachá 1986). Vom Blickpunkt der Intensität der Besiedlung und der Nähe zur römischen Grenze, hat die Fundstelle für die Problematik der Handelsaktivitäten am Limes an der Kreuzung der Bernsteinstrasse und Donaustraße große Bedeutung. Die bisjetzt gewonnenen Funde (vor allem die faßt 50 Fibeln-davon mehrere römische Exemplare, Sigillaten, etwa 70 Münzen und zahlreiche römische Kleinfunde) erhöhen deutlich das Spektrum und die Anzahl der römischen Funde im Limesvorfeld von der Provinzhauptstadt Carnuntum. Die systematische und thematische Prospektion und Grabung wurde durch eine genaue Vermessung chronologisch relevanter Funde realisiert um die Rahmendatierung der einzelnen Areale der Siedlung festzustellen. Die Siedlung war seit der Latènezeit bis in die Völkerwanderungszeit durchgehend besiedelt (1. Jh vor Chr. bis 5. Jh. n. Chr.), kürzzeitige Unterbrechungen der Besiedlung (Diskontinuität) sind aber wahrscheinlich (z. B. während kriegerischen Aussernandersetzungen). Die größte Ausdehnung und Intensivität der Besiedlung wurde während der Blütezeit Pannoniens im 3. Jh. erreicht. Von diesem Zeitabschnitt stammt die Mehrzahl der römischen Münzen, Fibeln, Sigillaten und wahrscheilich auch der römischen Dachziegeln (bisher etwa 200 Fragmente). Die Dachziegeln könnten Auskunft über die Innerhalb der Fundstelle sich eventuell befindenden römische Bauten geben (Elschek 1997a; 1997c; Elschek/Mihál/Kubíny 1996). Pokračovanie systematického prieskumu na sídlisku a pohrebisku z doby rímskej v Zohore Kristián E l s c h e k Z o h o r (okr. Malacky), poloha P i e s k y, sídlisko a pohrebisko, tematicko-systematický prieskum polykultúrnej lokality, ťažisko doba rímska. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. V r bol na lokalite uskutočnený záchranný veľkoplošný výskum a v r systematický prieskum (Elschek 1994; 1995; 1996; 1997a; 1997b; 2002; Elschek/Mihál/Kubíny 1996; Elschek/Vrablec 2001). V r bol prieskum realizovaný v rámci medzinárodných projektov The Roman Countryside Project a Kelten-Römer-Germanen - Konfrontation an der Donau (koordinátor projektu K. Pieta). V r bola uskutočnená celoplošná prospekcia v rámci katastra obce Zohor (Elschek/Vrablec 2001). V systematickom a tematickom prieskume pokračoval autor príspevku spolu s externým spolupracovníkom AÚ SAV J. Kubínym v r Počas prieskumu boli z areálu polykultúrneho sídliska získané početné fragmenty terry sigillaty, rímske a novoveké mince, spony a drobné nálezy. Časť nálezov pochádza z veľkej časti zničeného žiarového pohrebiska - tieto boli často poškodené žiarom. O p i s n á l e z o v Mince. Počas prieskumu sa našli štyri rímske a deväť stredovekých až novovekych mincí (Hunka/Kolníková 2006). Zo sídliska pochádza razobne čerstvý denár z r IULIA MAMAEA - matka cisára ALEXANDRA SEVERA ( ), z areálu pohrebiska antoninianus AURELIANA ( ) a dva žiarom zdeformované neurčiteľné denáre z stor. Od r bolo z areálu lokality získaných spolu vyše 70 rímskych mincí. Terra sigillata. Počas prieskumu sme získali vyše 130 určiteľných fragmentov (a 150 menších zlomkov) z terry sigillaty z 2.-pol. 3. stor. (za analýzu ďakujem K. Kuzmovej, časť nálezov je t. č. vo fáze vyhodnotenia). Doteraz určené exempláre sú výrobkami dielní v Lezoux (Stredná Galia), Rheinzaberne, Westerndorfe, Schwabmünchene II. a v Pfaffenhofene. Spony z doby rímskej zo sídliska. Z prieskumu a výskumu pochádza doteraz vyše 70 spôn z doby rímskej. Je tu zastúpené pestré spektrum rímskych a germánskych spôn od 1. po 4. stor.; najstarším typom je spona s očkami typu Almgren 45 (Elschek 1995, Abb. 1: 3), ktorá patrí do 1. tretiny 1. stor. (Peškař 1972; Kolník 1977). Medzi najmladšie spony z 2. pol. 4. stor. patria viaceré exempláre s pravouhlou nôžkou zdobenou facetovaním. Výber spôn, drobných nálezov a fragmentov bronzových nádob zo zničených hrobov. Počas prieskumu v areáli pohrebiska v r sa zozbieralo vyše 300 fragmentov bronzových predmetov a úlomkov bronzových nádob. Medzi nové nálezy patrí niekoľko spôn, ktoré pomáhajú precizovať dobu pochovávania v areáli z veľkej časti zničeného pohrebiska. Ide o fragment výrazne profilovanej spony rámcovo datovanej do poslednej tretiny 1. stor. (obr. 37: 9), exemplár trubkovitej spony z 1. pol. 2. stor. (obr. 37: 10) a predná časť masívnej spony z valcovitou hlavicou, silno poškodenej žiarom (obr. 37: 8). Spony s valcovitou hlavicou sa všeobecne datujú od hadrianovského obdobia po sklonok 2. stor. a patria k charakteristickým typom z obdobia markomanských vojen (Peškař 1972, 92; Tejral 1999, ). Medzi drobné nálezy z bronzu patrí bronzová ostroha (obr. 37: 1), patriaca predovšetkým do stupňov B2/C1 (Tejral 1999, ), bronzový predmet v tvare praslenu (obr. 37: 2), kovanie opaska (obr. 37: 4), bronzový závesok zdobený strieborným drôtikom (obr. 37: 7), článok (obr. 37: 6) z konského postroja (Friesinger/Tuzar/Pollak 2000/2001), polovica ďalšieho článku (obr. 37: 3) a bronzová prevliečka (obr. 37: 5). Medzi fragmenty bronzových nádob patria rôzne časti držadiel naberačiek, cedidiel a úch konvíc (obr. 37: 11-13, 15-17), ako aj časti okrajov a spod-

66 68 kov nádob (obr. 37: 18, 19). Podrobná analýza nálezového fondu zo sídliska a pohrebiska bude uverejnená na inom mieste. V prieskume pohrebiska sa bude pokračovať. P r e d b e ž n ý p r e h ľ a d v ý s l e d k o v p r o s p e k c i e o d r a z á c h r a n n é h o v ý s k u m u v r Prieskumy a výskum, ktoré autor príspevku realizuje na lokalite od r. 1994, priniesli nové poznatky k osídleniu južného Pomoravia v predpolí rímskej hranice. Nálezy keramiky a preskúmané sídliskové objekty z praveku (mladšia a neskorá doba kamenná, doba bronzová a doba laténska) a slovansko-avarského obdobia tvoria významnú skupinu pamiatok predmetnej polykultúrnej lokality. Táto bola známa vďaka nálezu bohatých hrobov z doby rímskej (Kolník 1959; Kraskovská 1959; Krekovič 1992). Nová etapa výskumu lokality od r priniesla značný nárast všetkých kategórií nálezov najmä z doby laténskej a rímskej. Metodicky bol systematický prieskum uskutočňovaný formou presného zamerania chronologicky citlivých nálezov do plánu, keramika v rámci sektorov. Výsledkom bola rekonštrukcia sídliskových areálov v rámci náleziska a ich rámcové datovanie. Okrem toho bol mikroareál katastra obce Zohor preverený systematickou prospekciou, počas ktorej sa podarilo okrem iného zistiť viacero sídlisk a dvorcov z doby laténskej a rímskej (Elschek/Vrablec 2001). V rámci chronologicky citlivých nálezov fixovaných do plánu (Elschek 1997a) patria medzi najdôležitejšie rímske a germánske spony (vyše 70 exemplárov), rímske mince (takmer 70 ks), terra sigillata (130 datovateľných fragmentov a 150 menších zlomkov) a rozsiahly súbor drobných nálezov z farebných kovov v areáli sídliska i pohrebiska. Lokalita ležiaca asi 18 km na sever od rímskej hranice mala dôležitú funkciu ako jedno z obchodných stredísk v južnom Pomoraví na Jantárovej ceste. Osídlenie je na lokalite doložené počas celej doby rímskej aj počas doby sťahovania národov. Najväčší rozmach osídlenia na lokalite nastal podobne ako u náleziska v Bratislave-Devínskej Novej Vsi (Elschek 1999) v období rozkvetu provincie Panónia v severovskom a sčasti poseverovskom období (zhruba 1. pol. 3. stor.). Popri rozsiahlej kolekcii provinciálno-rímskej keramiky (najmä terry sigillaty), rímskych mincí, rímskych spôn a drobných nálezov sú dôležité početné fragmenty rímskej strešnej krytiny (doteraz vyše 500 ks). Táto skutočnosť naznačuje, že na lokalite stáli pôvodne aj stavby budované rímskou stavebnou technikou (Elschek 1997a; Elschek/Mihál/Kubínyi 1996). Na záver možno spomenúť aj početné nálezy stredovekých až novovekých mincí z lokality, ktoré vypovedajú o obehu jednotlivých nominálov mincí medzi miestnymi obyvateľmi Stupavy a Zohora. V súčasnosti sa prvoradá pozornosť venuje prieskumu pohrebiska z doby rímskej a záchrane hrobových nálezov. Na základe viacerých zistení nelegálneho zberu nálezov z lokality v rozpore s pamiatkovým zákonom č. 49/2002 Zb. je predmetné archeologické nálezisko v súčasnosti intenzívne monitorované. L i t e r a t ú r a Elschek K. Elschek: Das Bratislavaer Tor im 2. Jh. In: Markomannenkriege - Ursachen und Wirkungen. Brno 1994, Elschek K. Elschek: Die germanische Besiedlung von Bratislava-Dúbravka während der älteren römischen Kaiserzeit. In: Kelten, Germanen, Römer im Mitteldonaugebiet vom Ausklang der Latène-Zivilisation bis zum 2. Jahrhundert. Brno-Nitra Elschek K. Elschek: Nové nálezy rímskych mincí z Bratislavy-Devínskej Novej Vsi a zo Zohora. Slov. Numizmatika 14, 1996, Elschek 1997a - K. Elschek: Römisch-germanische villae rusticae im Limesvorfeld von Carnuntum? Ergebniße systematischer Grabung und Prospektion. In: Roman Frontier Studies Oxford 1997, Elschek 1997b - K. Elschek: Prieskum v Bratislave-Devínskej Novej Vsi v roku AVANS 1995, 1997, 43-44, 212. Elschek K. Elschek: Die Aussagekraft des römischen Imports entlang der March auf der Bernsteinstrasse. In: Proceedings of the XVII th International Congress of Roman Frontier Studies. Zalau 1999, Elschek K. Elschek: Ein Hortfund von römischen Bronzegefäßbruchstücken, neue Grab- und Siedlungsfunde aus Zohor (Westslowakei). In: Zwischen Rom und dem Barbaricum. Festschrift für Títus Kolník zum 70.Geburtstag. Nitra 2002, Elschek/Mihál/Kubíny K. Elschek/J. Mihál/J. Kubíny: Rímsko-germánske vidiecke usadlosti (?) a germánske sídliská v Bratislave-Devínskej Novej Vsi a Zohore. AVANS 1994, 1996, 44-48, Elschek/Vrablec K. Elschek/M. Vrablec: Systematický celoplošný prieskum katastra obce Zohor. AVANS 2000, 2001, 60-67, Friesinger/Tuzar/Pollak 2000/ H. Friesinger/J. M. Tuzar/M. Pollak: Neue Überlegungen zu einem alten Depotfund der jüngeren Römischen Kaiserzeit aus der KG Mödring, Niederöstereich. Arch. Austriaca 84/85, 2000/2001, 259 ff.

67 69 Hunka/Kolníková J. Hunka/E. Kolníková: Prírastky mincí v Archeologickom ústave SAV v roku AVANS 2004, 2006, Kolník T. Kolník: Germánske hroby zo staršej doby rímskej zo Zohora, Žlkoviec a Kostolnej pri Dunaji. Slov. Arch. 7, 1959, Kolník T. Kolník: Anfänge der germanischen Besiedlung in der Südwestslowakei und das Regnum Vannianum. In: Ausklang der Latène-Zivilisation und Anfänge der germanischen Besiedlung im mittleren Donaugebiet. Bratislava 1977, Kraskovská Ľ. Kraskovská: Hroby z doby rímskej v Zohore. Slov. Arch. 7, 1959, Krekovič E. Krekovič: Zur Datierung der Fürstengräber der römischen Kaiserzeit in der Slowakei. In: Probleme der relativen und absoluten Chronologie ab Latènezeit bis zum Frühmittelalter. Krakow 1992, Peškař I. Peškař: Fibeln aus der römischen Kaiserzeit in Mähren. Praha Tejral J. Tejral: Die Völkerwanderungen des 2. und 3. Jh. s und ihr Niederschlag im archäologischen Befund des Mitteldonauraumes. In: Das mitteleuropäische Barbaricum und die Krise des römischen Weltreiches im 3. Jahrhundert. Brno 1999, FORTSetzung der systematischen Prospektion im Areal der Siedlung und dem Gräberfeld aus der Römischen Kaiserzeit in Zohor. Im J wurde im Areal der Siedlung eine großflächige Rettungsgrabung und die systematische Prospektion durcheführt (Elschek 1994, 1995, 1996, 1997a, b, 2002, Elschek/Mihál/Kubíny 1996, Elschek/Vrablec 2001). In den Jahren wurde die Prospektion im Rahmen zweier internationaler Projekte realisiert: The Roman Countryside Project und Kelten-Römer-Germanen - Konfrontation an der Donau (Koordinator des Projekts K. Pieta). Die thematische und systematische Prospektion der Fundstelle konnte in den J vom Autor des Beitrags zusammen mit J. Kubíny fortgesetzt werden. Während der Prospektion konnten römische und mittelalterliche/neuzeitliche Münzen, Fibeln, Kleinfunde und Terra Sigillata aufgelesen werden. Ein Teil der Funde stammt vom zum Großteil gestörtem römerzeitlichen Gräberfeld. Münzen: Von der Siedlung stammt ein prägefrischer Denar vom J. 228 von IULIA MAMAEA, vom Areal des Gräberfelds ein Antoninian des AURELIANUS ( ) und zwei nicht bestimmbare deformierte Denare des Jhs. Ab dem J konnten vom Autor über 70 römische Münzen aufgelesen werden. Terra Sigillata: Während der Prospektion konnten weitere Bruchstücke aufgelesen werden, seit 1994 sind es zusammen über 130 bestimmbare Fragmente und weitere 150 kleinere Bruchstücke (für die vorläufige Analyse bedanke ich mich bei K.Kuzmová), es konnten bislang Erzeugnisse von mehreren Werkstätten festgestellt werden (Lezoux, Rheinzabern, Westerndorf, Schwabmünchen II., Pfaffenhofen). Römerzeitliche Fibeln vom Areal der Siedlung: Von der Fundstelle stammen mehr als 70 Fibeln. Es ist hier ein breites Spektrum römischer und germanischer Fibeln des Jh.s festzustellen, zu den ältesten gehört eine Augenfibel (Elschek 1995, Abb. 1: 3), welche in das 1. Drittel des 1. Jhs allgemein datiert wird (Peškař 1972, Kolník 1977). Zu den jüngsten Exemplaren von der 2. Hälfte des 4. Jhs gehören Fibeln mit rechteckigem Fuß und Facetierung. Die Fundauswahl von zerstörten römerzeitlichen Gräbern (Fibeln, Kleinfunde und Bronzegefäßbruchstücke): Während der Prospektion in den J konnten über 300 römerzeitliche Fragmente aus Farbmetal aufgelesen werden. Einige der Bronzefibeln helfen die zeitliche Stellung des Gräberfeldes zu präzisieren. In die ältere römische Kaiserzeit gehört ein Bruchstück einer kräftig profilierten Fibel (Abb. 37: 9), eine Trompetenfibel (Abb. 37: 10) und der Vorderteil einer teilweise geschmolzenen massiven Kopfkammfibel (Abb. 37: 8). Die letztgenannten Fibeln werden allgemein in das 2. Jh datiert (etwa Hadianus bis M. Aurelius) und gehören zu den Leittypen der Markomannenkriege (Peškař 1972, 92, Tejral 1999, ). Zu den Kleinfunden gehört ein Bronzesporen (Abb. 37: 1) der allgemein in die Stufe B2/C1 gehört (Tejral 1999, ), ein Bronzegegenstand in der Form von einem Spinnwirtel (Abb. 37: 2), ein Gürtelbeschlag des 2. Jhs (Abb. 37: 4), ein Bronzeanhänger der mit einem Silberdrähtchen verziert ist (Abb. 37: 7), ein Verbindungsglied (Abb. 37: 6) vom Pferdegeschirr (Friesinger/Tuzar/Pollak 2000/2001) und eine Hälfte eines weiteren Verbindungsglieds (Abb. 37: 3). Zu den Bruchstücken der Bronzegefäße gehören verschiedene Teile von Kannenhenkeln, Griffen von Sieb- und Schopfgefäßen (Abb. 37: 11-13, 15-17), bzw. Rand- und Bodenfragmente (Abb. 37: 18, 19). Übersicht der Forschungsergebnisse in Zohor seit 1994: Die erforschten Siedlungsobjekte und Funde aus der jüngeren Steinzeit, der Bronzezeit, Latènezeit und der Slawisch-Awarischen Periode erbrachten wichtige Ergebnisse zur Besiedlungsgeschichte des südlichen Marchlands. Die wichtigsten Ergebnisse der Prospektion und Grabung gehören allerdings der Erforschung der römischen Kaiserzeit an. Die Fundstelle ist seit der Auffindung reicher Fürstengräber aus

68 70 der älteren römischen Kaiserzeit bekannt (Kolník 1959, Kraskovská 1959, Krekovič 1992). Die Prospektion und Grabung erbrachte einen deutlichen Zuwachs der datierbaren Funde, vor allem der Fibeln (über 70), römischer Münzen (faßt 70), Terra Sigillata ( Fragmente), Bronzegefäßfragmente und zahlreiche Kleinfunde aus Buntmetall. Die Fundstelle, nur 18 Km nördlich vom Limes entfernt, spielte eine wichtige Rolle als Handelszentrum an der Bernsteinstraße nördlich der Provinzhauptstadt Carnuntum. Den größten Aufschwung erlebte die Siedlung während der Blütezeit Pannoniens im 3. Jh. Diese Tatsache bezeugen, neben der reichhaltigen Kollektion der römischen Funde, auch die über 500 Fragmente von römischen Ziegeln und Dachziegeln. Es ist daher möglich das im Areal der Fundstelle römische Bauten während der jüngeren römischen Kaiserzeit standen (Elschek 1997a, Elschek/Mihál/Kubínyi 1996). Zaniknutá osada z vrcholného stredoveku v Plaveckom Štvrtku Kristián E l s c h e k P l a v e c k ý Š t v r t o k (okr. Malacky), poloha O l č o v M a j e r, záchranný výskum, zaniknutá stredoveká osada, vrcholný stredovek. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. V rámci investičnej akcie Intenzifikácia podzemných zásobníkov zemného plynu - Láb. II. stavba bol v r zrealizovaný predstihový záchranný archeologický výskum na prieskumom zistených lokalitách v Plaveckom Štvrtku, poloha Obora (Elschek 2002) a v Jakubove, poloha Falošné (Varsik 2002). Na uvedených veľkoplošne skúmaných lokalitách boli preskúmané sídliskové objekty z doby rímskej a novoveku. Ďalšie lokality sa v r pre nevhodné podmienky na ich identifikáciu v koridore stavby nepodarilo zistiť. Preto sa v mesiacoch november máj 2004 zrealizovali pravidelné obhliadky prác na stavbe, t.j. pred a počas odhumusovania koridoru stavby a počas výkopu rýh pre plynovodné vedenia. Počas obhliadky v Plaveckom Štvrtku sa v polohe Olčov Majer koncom r podarilo zistiť zaniknutú osadu (dedinu?) z obdobia vrcholného stredoveku. Uvedená novozistená lokalita patrí do oblasti Záhorskej nížiny, podcelku Borskej nížiny a oddielu Záhorské Pláňavy (Atlas ČSSR 1980, 54-55). Na nálezisku prevažujú holocénne nivné sedimenty a splachy, ktoré prechádzajú do pleistocénnych viatych pieskov (Atlas ČSSR 1980, 18). Lokalita má piesčité až hlinito-piesčité podložie, pedologicky sa nachádza na území, kde sa stýkajú regosoly-mačinové pôdy (prevažne regosoly až hnedé pôdy nenasýtené) s čiernicami-lužné pôdy (čiernice glejové a gleje), prevažne na nekarbonátových nivných sedimentoch a lokálne regosoly na pieskoch (Atlas ČSSR 1980, 70). Lokalita sa podrobne sledovala aj počas vlastných prác na stavbe, pričom sa podarilo v odhumusovanom koridore stavby zistiť porušenie dvoch sídliskových objektov. Výplne sídliskových objektov PŠ 1-2/04 sa jasne črtali v hlinito-piesčitom podloží. V dňoch sa tu zrealizoval záchranný výskum s cieľom preskúmať oba zahĺbené objekty a vyzdvihnúť nálezy. Objekty boli po jemnom začistení postupne vyberané na polovicu. Na výskume sa zúčastnil autor príspevku spolu s M. Vrablecom a J. Kubínym. Objekt PŠ 1/04 (obr. 39: 11). Uvedený objekt predstavovala pozdĺžna sídlisková jama nepravidelného pôdorysu so stopami prepálenia. Max. hĺbka od úrovne zachytenia bola v západnej časti a dosahovala cm, východná časť bola veľmi plytká, často len niekoľko centimetrov. V nehomogénnej piesčitohlinitej výplni hnedej až čiernej farby sa nachádzali početné črepy hrncovitých a zásobnicových nádob, zvieracie kosti, kusy mazanice a uhlíky, v západnej časti bola hlina miestami prepálená. Mimoriadne cenným nálezom bola menšia stredoveká strieborná minca (t.č. v štádiu spracovania u J. Hunku), dôležitá pre stanovenie terminusu post quem, ktorá určite prispeje k rámcovému dátumu zániku objektu. Celkový charakter objektu by mohol naznačovať, že išlo o ohnisko alebo piecku, ktorej nadzemná časť sa nezachovala. Objekt pravdepodobne súvisel s objektom PŠ 2/04, ktorý sa nachádzal len asi 140 cm od objektu PŠ 1/04 a obsahoval analogický keramický materiál. Objekt PŠ 2/04 bol nepravidelne oválny s max. priemerom asi 330 cm a max. hĺbkou okolo 58 cm v strede objektu. Steny objektu sa od úrovne zahĺbenia zvažovali šikmo k jeho zaoblenému dnu. Hlinitopiesčitá výplň objektu bola homogénna, farba výplne svetlo- až tmavohnedá. Vo výplni sa nachádzali črepy hrncovitých a zásobnicových nádob, zvieracie kosti a mazanica. Interpretácia funkcie objektu nie je jasná, vzhľadom na veľkosť sa dá uvažovať aj o obydlí, z ktorého sa zachovala len zahĺbená časť. Vzťah k susednému objektu PŠ 1/04 a k datovaniu je popísaný vyššie. Keramika pochádzajúca z oboch skúmaných objektov bola točená na kruhu, materiál je plavený, prímesy kamienkov sa pohybujú od 1-3 (ojedinelo do 5) mm, farba povrchu nádob bola hnedá, šedá, tehlová a sivožltá. Povrch nádob je prevažne drsný, s prímesou sľudy. Prevažujú hrncovité tvary, ojedinelá je výlevka? (obr. 38: 9) a ucho džbánu? (obr.

69 71 39: 2). Niekoľko črepov pochádza zo zásobnicových nádob (obr. 39: 9, 10) s prímesou menších i väčších zŕn tuhy a kamienkov (1-5 mm). Skúmaná lokalita v polohe Olčov Majer sa rozkladá na terase potoka vo vzdialenosti približne m od jeho toku v dĺžke m. Ide o tzv. potočnú dedinu, osadu, resp. sústavu viacerých dvorcov. Na základe početných nálezov (najmä keramiky a striebornej mince) z prieskumu a záchranného výskumu patrí lokalita v polohe Olčov Majer kultúrne a chronologicky do obdobia vrcholného stredoveku (rámcovo stor.). L i t e r a t ú r a Atlas ČSSR Atlas ČSSR. Bratislava Elschek K. Elschek: Záchranný výskum na sídlisku z doby rímskej v Plaveckom Štvrtku. AVANS 2001, 2002, Varsik V. Varsik: Záchranný výskum v Jakubove. AVANS 2001, 2002, Hochmittelalterliche Dorfwüstung in Plavecký Štvrtok. Im Rahmen systematischer Prospektion, im Bereich einer neuen Gasspipelinetrasse im mittleren Marchland der Westslowakei, konnte eine neue hochmittelalterliche Dorfwustung identifiziert werden. Die Siedlungsstelle befindet sich auf einer Bachterasse etwa m vom Bachlauf entfernt un zieht sich in eine Länge von etwa m. Es könnte sich hier um mehrere Gehoffte oder eine kleines Dorf handeln. Während des Humusabschiebens im Korridor der Pipeline wurden Anfang 2004 Siedlungsobjekte gestort. Daher wurde nachfolgend eine Rettungsgrabung realisiert. Es konnte festgestellt werden, das es sich um zwei wahrscheinlich zusammenhängende Objekte handelte, ihre Entfernung voneinander war nur 140 cm. Beim Objekt PŠ 1/04 handelte es sich um eine seichte längliche Grube. Die Wände trugen Brandspuren, daher könnte es sich um einen Ofen oder eine Herdstelle, deren oberer Teil schon zerstört und abgetragen wurde, handeln. Das Objekt PŠ 2/04 war ovalformig und auch relativ seicht. In den Grubenfüllungen beider Objekte befanden sich zahlreiche Keramikfragmente und Tierknochen. Die rauhwandige Keramik Glimmerzusatz war auf der Topferscheibe gedreht. Die Oberfläche war braun, grau, gelbgrau und ziegelrot. Bei den Formen überwiegen Töpfe, einige Keramikbruchstücke stammen von großen graphithaltigen Vorratsgefässen. Die Graphitkörner dieser Großgefässe bewegten sich zwischen 1-5 mm. Zu den wichtigsten Funden gehort eine kleine Silbermünze vom Objekt PŠ 1/04 die derzeit analysiert wird. Sie könnte einen wichtigen Beitrag zur Datierung des Objekts und der Dorfwüstung bringen. Dve nové keltské mince z Lozorna Kristián E l s c h e k - Eva K o l n í k o v á - Miroslav V r a b l e c V katastri obce L o z o r n o (okr. Malacky) bol realizovaný prieskum, počas ktorého M. Vrablec získal dve keltské mince z dvoch rôznych polôh: a) poloha Š i r o k é d i e l y, prieskum, sídlisko, neolit, eneolit, doba bronzová, doba laténska. Uloženie nálezu: Archeologický ústav SAV, Nitra. Doplňujúci prieskum prebehol na lokalite, kde bol v r uskutočnený systematický prieskum a veľkoplošný záchranný výskum (Elschek/Varsik 2001). Počas prieskumu a výskumu rozsiahleho sídliska z neolitu, eneolitu a doby bronzovej boli získané aj sporadické črepy z doby laténskej (Elschek/Varsik 2001, obr. 26: 1-2). Uzavreté sídliskové objekty z laténskeho obdobia sa tu nepodarilo preskúmať. Pravdepodobne išlo o jeden alebo niekoľko laténskych dvorcov, ktoré boli situované na terase potoka. V miestach, kde sa počas prieskumu našlo niekoľko laténskych črepov, sa podarilo získať aj unikátnu bronzovú pozlátenú keltskú mincu, tzv. hladkú dúhovku - subaerátny statér. O p i s n á l e z u Tzv. hladký statér, subaerátny (bronzové jadro je pozlátené; na viacerých miestach povrchu, najmä však na okraji mincového kotúčika je pozlátenie zošúchané). Statér je bez razby, má miskovitý tvar. Konvexná strana je úplne hladká, celú plochu pokrýva hrboľ, ktorý je len na jednom mieste mierne oddelený od okraja. Konkávna strana má v strede plytkú neforemnú priehlbinu, na jednej strane odčlenenú od okraja polmesiacovitým prevýšením; na povrchu je niekoľko (pravdepodobne pôvodných, nie recentných) vrypov urobených ostrým predmetom. Statér má hmotnosť 3,716 g, priemer 17 mm, hrúbku 2 mm. Nálezy statérov, resp. aj štvrťstatérov tohto typu sa koncentrujú najmä v južnom Nemecku (Castelin/Keller 1963, 118, Abb. 1). Podobný subaerátny exemplár ako z Lozorna bol zaznamenaný v oppide Manching, v nálezových súvislostiach LT C2/D1 (Kellner 1990, 37, nr. 50). Na Slovensku bol tzv. hladký statér (celý z bronzu, bez pozlátenia) objavený na laténskom hradisku v Trenčianskych Bohuslaviciach

70 72 (Kolníková 1998, 30, obr. 5: 5). Vzhľadom na najväčší výskyt v južnom Nemecku boli statéry tohto typu prisudzované Vindelikom. Numizmatické bádanie v súčasnosti tento fakt spochybňuje a uvažuje o ich bójskom pôvode (tento názor presadzuje nemecký bádateľ B. Ziegaus v korešpondencii s autorkou tohto príspevku). Statér z Lozorna je uložený v numizmatickej zbierke AÚ SAV (prír. č. 8904). b) poloha J e l š i n y, prieskum, sídlisko, pravek, doba laténska. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. Počas prieskumu katastra sa podarilo získať malú striebornú keltskú mincu. Ojedinelé nálezy z polykultúrnej lokality možno predbežne datovať do praveku a doby laténskej, v prieskume sa bude pokračovať. O p i s n á l e z u Drobná bójska strieborná minca, typ Roseldorf/Němčice. Mierne konvexný averz je hladký, bez razby. Na reverze je koník vpr., nad ním je symbol v podobe rozety, pod ním je volúta v strede s plným krúžkom. Minca má hmotnosť 0,957 g, priemer 9 mm, hrúbku 1,4-2 mm. Mince tohto typu sú početne zastúpené v nálezoch z laténskych sídlisk v dolnorakúskom Roseldorfe a v moravských Němčiciach na Hané. Zaradenie razby týchto mincí do obdobia LT C1/C2 sa opiera najmä o iné datovateľné archeologické nálezy z Němčic (Kolníková v tlači, tu aj výskyt mincí tohto druhu v iných datovateľných súboroch). Minca z Lozorna je uložená v numizmatickej zbierke AÚ SAV (prír. č. 8905). L i t e r a t ú r a Castelin/Kellner K. Castelin/H.-J. Kellner: Die glatten Regenbogenschüsselchen. Jahrbuch für Numismatik und Geldgeschichte 13, 1963, Elschek/Varsik K. Elschek/V. Varsik: Záchranný výskum v Lozorne. AVANS 2000, 2001, Kellner H.-J. Kellner: Die Münzfunde von Manching und die keltischen Fundmünzen aus Südbayern. Stuttgart Kolníková E. Kolníková: Výpoveď nálezov mincí o keltskom hradisku v Trenčianskych Bohuslaviciach. Slov. Numizmatika 15, 1998, Kolníková v tlači - E. Kolníková: Münzfunde aus Němčice/Víceměřice. Germania, v tlači. Zwei neue keltischen Münzen aus Lozorno. In Lozorno (Bez. Malacky) konnten zwei keltische Münzen aufgelesen werden, sie befinden sich in der numismatischen Sammlung des Archäologischen Instituts der SAV. 1. Die erste Münze stammt von einer Siedlung wo während einer ausgedehnten Rettungsgrabung Siedlungsobjekte von Neolithikum, Äneolithikum und der Bronzezeit untersucht wurden. Es konnten auch einige latènezeitliche Keramikfragmente auf einer Bachterrasse aufgelesen werden (Elschek/ Varsik 2001, obr. 26: 1-2). Bei einer nachfolgenden Begehung konnte hier ein keltischer Stater/Subaerat aufgelesen werden. Der schüsselförmige vergoldete Stater mit Bronzekern ist glatt und hat kein Prägemotiv. Der Durchschnitt ist 17 mm, die Dicke 2 mm und er wiegt 3,716 g. Die Statere, bzw. Viertelstatere konzentrieren sich in Süddeutschland (Castelin/Keller 1963). Ein ähnlicher Stater ist vom Oppidum Manching in Fundzusammenhängen LT C2/D1 bekannt (Kellner 1990). In der Slowakei stammt ein glatter Stater (aus Bronze ohne Vergoldung) vom Burgwall in Trenčianske Bohuslavice (Kolníková 1998). 2. Während einer Begehung etwa 1 km nördlich vom höhergenannten Münzfund konnte auf einer Siedlung aus der Urgeschichte und Latènezeit eine kleine boische Silbermünze vom Typ Roseldorf/ Němčice aufgelesen werden. Die Siedlung befindet sich auf einer Bachterrasse. Der Avers ist glatt ohne Prägemotiv, der Revers trägt ein Pferdchen nach rechts. Die Münze hat einen Durchschnitt von 9 mm, Dicke von 1,4-2 mm und wiegt 0,957 g. Zahlreiche Münzen dieses Typs stammen von den Fundstellen Roseldorf in Niederösterreich und Němčice na Hané in Mähren. Sie gehören in die Periode LT C1/C2 (Kolníková im Druck). OSÍDLENIE Z DOBY LATÉNSKEJ V CHORVÁTSKOM GROBE Zdeněk F a r k a š - Peter N a g y C h o r v á t s k y G r o b (okr. Senec), časť Č i e r n a V o d a, poloha Č e r e š ň o v é, záchranný výskum, sídlisko, eneolit, stredná doba laténska. Uloženie nálezov: Slovenské národné múzeum - Archeologické múzeum, Bratislava. Výkopy rýh pre inžinierske siete hromadnej výstavby rodinných domov porušili na nízkej pieskovej dune s nadm. v. 131 až 132 m n.m., vyčnievajúcej o 1 až 2 m nad v minulosti periodicky zaplavovaným

71 73 územím dnes už zväčša vysušeného Jurského šúru, päť archeologických objektov (obr. 40). Ich výplň sa výrazne odlišovala od svetlého ílovitého, piesčitého a miestami aj štrkového podložia hnedočiernou až čiernou výplňou. Nálezy sa sústreďovali na dvoch miestach vyvýšeniny, vzdialených od seba 81 m. O p i s n á l e z o v Prvá skupina nálezov pozostávala zo štyroch objektov (1-3/04 a 5/04): obj. 1/04 predstavoval výkopmi poškodený zvyšok čiastočne do podložia zahĺbenej chaty so zachovanými rozmermi 4,18x2,7 m, orientovanej približne v smere V-Z; obj. 3/04 bol čiastočne do podložia zahĺbený prístrešok obdĺžnikovitého tvaru so zaoblenými rohmi a rozmermi 4,94x2,52 m, orientovaný v smere JZ - SV, ktorý bol cez dvojicu mohutných kolových jám prepojený s obj. 2/04 - zvyškom deštruovanej hrnčiarskej pece; obj. 5/04 predstavoval čiastočne do podložia zapustený prístrešok nepravidelného obdĺžnikovitého tvaru s rozmermi 3,8x2,06 m. Druhú skupinu nálezov vytváral jediný obj. 4/04 - čiastočne do podložia zapustená chata obdĺžnikovitého pôdorysu s rozmermi 3,6x3(?) m, orientovaná približne v smere Z-V. Z výplne okrem mazanice a zvieracích kostí pochádzajú predovšetkým fragmenty laténskej keramiky s prevahou hrncovitých nádob so zosilneným okrajom, rôzne typy misiek a objavili sa aj časti veľkých zásobníc. Povrch časti nádob zdrsnili hrebeňovaním. V hrnčiarskej hline je v niektorých prípadoch doložená prímes tuhy. Nenašla sa však žiadna tenkostenná maľovaná keramika a ani nádoby so zrezaným, kyjovito zosilneným ústím. Kovové predmety boli zriedkavé, v prevažnej miere išlo o drobné neidentifikovateľné, výrazne korodované zlomky. Ako intrúzia sa v objektoch objavili fragmenty keramiky ludanickej skupiny, ktorej zrejme možno pripísať aj početné nálezy kamennej štiepanej industrie, získané zo sekundárnych polôh v ornici. Pri plošnom odkryve južne od objektov zo strednej doby laténskej, zasahujúcom južný okraj duny aj bývalé inundačné územie, sa už neobjavili žiadne nálezy. Besiedlung aus der Latènezeit in Chorvátsky Grob. Chorvátsky Grob (Bez. Senec, Teil Čierna Voda, Flur Čerešňové, Rettungsgrabung, Siedlung, Äneolithikum, mittlere Latènezeit. Unterbringung der Funde: Slowakisches Nationalmuseum - Archäologisches Museum, Bratislava. Bei der Ausgrabung von Graben für Ingenieurnetze störte man auf einer niedrigen Sanddüne, die 1 bis 2 m periodisch überschwemmtes Gebiet in Vergangenheit überragte, vier teilweise in die Unterlage eingetiefte Hütten von rechteckiger Form, von denen eine mit einem Paar mächtiger Pfostengruben mit einem destruierten Töpferofen verbunden war (Abb. 40). Fragmentarisches Scherbenmaterial ermöglicht die Besiedlung vorläufig in die Mittellatènezeit zu datieren. Als Intrusion erschienen in den Verschüttungsschichten Gefäßbruchstücke vom Entwicklungsende der Lengyel-Kultur in der Slowakei - der Ludanice-Gruppe, welcher offenbar auch verhältnismäßig zahlreiche Funde von Silexspaltindustrie zuschreiben kann. ZÁCHRANNÝ VÝSKUM MESTSKÉHO OPEVNENIA V PEZINKU Zdeněk F a r k a š - Peter N a g y - Július V a v á k - Peter W i t t g r ú b e r P e z i n o k (okr. Pezinok), polohy H r n č i a r s k a u l. 2 a 58, záchranný výskum, mestské opevnenie, doba halštatská(?), stredovek, novovek ( stor.). Uloženie nálezov: Mestské múzeum v Pezinku a Malokarpatské múzeum v Pezinku. Stavebná činnosť v intraviláne Pezinka umožnila čiastočne preskúmať doteraz zachované zvyšky opevnenia na dvoch miestach na Hrnčiarskej ul., ktorá z vonkajšej strany lemuje z veľkej časti zachovanú západnú časť mestskej fortifikácie. a) poloha H r n č i a r s k a u l. 2 - pôvodná situácia tu bola výrazne zmenená novovekými stavebnými úpravami. Pri reze opevnením sa zachytili zvyšky čelného kamenného múru z neopracovaných lomových kameňov, spájaných kvalitnou vápennou maltou svetlej okrovej farby, tvoriaceho súčasne tylovú stenu priekopy. Zo statických dôvodov sa nepodarilo zistiť jej šírku a zachytená hĺbka dosahovala takmer 3 m od súčasného povrchu. Výplň pozostávala z dvoch vrstiev: spodnej, vytvorenej pravdepodobne činnosťou stojatej alebo pomaly tečúcej vody a na ňu nasadajúceho zásypu s materiálom z 19. až 20. stor. Hrúbka opevňovacieho múru, mierne rastúca s hĺbkou, dosahovala v úrovni -30 cm šírku 120 cm. V zisťovacej sonde sa nezachytilo pokračovanie tzv. tylového múru opevnenia, ktorý na susednej parcele č viedol paralelne s čelnou hradbou vo vzdialenosti približne 4 m od jej zadnej hrany. Vymurovali ho z neopracovaných lomových kameňov spájaných nekvalitnou piesčito-hlinitou svetlohnedou maltou. Hrúbka muriva dosahovala 60 cm a základy zasahovali do hĺbky 90 cm od súčasnej úrovne

72 74 terénu. Kolmo naň, paralelne s hranou parcely smerom do mesta, viedli základy ďalšieho múru, pod ktorým sa našli fragmenty pravekej keramiky, rámcovo datovateľnej do staršej doby železnej. b) poloha H r n č i a r s k a u l pred stavebným zásahom sa tu nachádzala pomerne neporušená situácia, ktorá bola preskúmaná dvoma sondami kolmými na priebeh opevnenia. V nich sa zachytil čelný kamenný múr postavený z lomového kameňa s prímesou tehál, spájaných nekvalitnou drobivou maltou s prímesou piesku. Šírka múru na úrovni terénu dosahovala 110 cm, pričom smerom k pôvodnej korune hradby sa mierne zužovala. Hradbu vsadili do čela staršieho hlineného násypu, skladajúceho sa v oboch sondách z čiastočne odlišných násypových vrstvičiek, klesajúcich ku zvyšku tzv. tylového múrika opevnenia, ktorého základy zasahovali do hĺbky 50 až 60 cm od súčasnej úrovne terénu. V zachovanej základovej časti ho postavili predovšetkým z kremencových okruhliakov doplnených lomovým kameňom a miestami aj zlomkami tehál. Jeho šírka na úrovni terénu dosahovala 50 až 54 cm, smerom k základovej škáre sa zužoval na 30 až 32 cm. Kamenný múrik viedol paralelne s čelnou kamennou hradbou vo vzdialenosti 6,5 až 6,7 m. P r e d b e ž n á i n t e r p r e t á c i a o p e v n e n i a Pri archeologickom výskume na Hrnčiarskej ul. 58 sa podarilo zistiť, že za čelným kamenným múrom mestskej fortifikácie sa nachádza starší hlinený opevňovací násyp, neskôr využitý pri prestavbe a zdokonalení hradby. V prvej fáze výstavby nasypali hlinený val bez vnútornej konštrukcie priamo na pôvodnú úroveň terénu a materiál naň zrejme získali pri kopaní priekopy, lemujúcej ho z vonkajšej strany. V súčasnosti sa pôvodný násyp zachoval do max. výšky 1,82 m a pôvodná šírka i výška valu bola väčšia, ako v súčasnosti. Na podklade písomných správ a nálezov pod násypom možno spájať prvú fázu zachytenej výstavby opevnenia s udelením výsad Pezinku v r Matejom II, pričom v r mala byť podstatná časť fortifikácie prelomenej tromi kamennými bránami už hotová (Žudel 1982, 44). Druhú fázu opevnenia reprezentuje kamenná hradba spevnená systémom bastiónov, využívajúca starší násyp a pravdepodobne aj k nemu patriacu, ale nanovo upravenú priekopu. K výstavbe kamenných múrov pristúpili po prípravných prácach v r až 1644, ale práce pokračovali pomaly a pretiahli sa až do r (Žudel 1982, 44 a n.). Tzv. zadný múr nebol primárnou súčasťou fortifikácie, zrejme iba oddeľoval súkromné pozemky od pozemkov mesta a až neskôr, po zániku obrannej funkcie, miestami priestor medzi ním a hradbou nad pôvodným valom doplnili odpadom a zeminou tak, aby sa dal využívať na hospodárske účely. L i t e r a t ú r a Žudel J. Žudel: Osídlenie a obyvateľstvo. In: J. Žudel a kol.: Dejiny Pezinka. Bratislava 1982, Rettungsgrabung auf der Stadtbefestigung in Pezinok. Pezinok (Bez. Pezinok), Str. Hrnčiarska ul. 2 und 58, Rettungsgrabung, Stadtbefestigung, Hallstattzeit (?), Mittelalter, Neuzeit ( Jh.). Unterbringung der Funde: Städtisches Museum in Pezinok und Kleinkarpatisches Museum in Pezinok. Bei der archäologischen Rettungsgrabung auf der Westseite der Stadtbefestigung konnten zwei Bauphasen der Fortifikation nachgewiesen werden. Aufgrund schriftlicher Berichte und der Funde unter der Aufschüttung kann die erste Befestigungsphase mit der Erteilung von Privilegien von Pezinok im J von Mathias II. verknüpft werden, wobei im J ein wesentlicher Teil der Fortifikation durch drei gemauerte Tore bereits fertig gewesen sein sollte (Žudel 1982, 44). Die zweite Befestigungsphase ist durch eine Steinschanze auf dem Niveau des ursprünglichen Geländes von cm Breite repräsentiert, die durch ein System von Bastionen versteift war und dabei eine ältere Aufschüttung als innere Zugangsrampe und als Umgang ausgenützt wurde. Zu einem Bestandteil der neuen Fortifikation wurde auch ein älterer, neu gestalteter Graben. Der Aufbau der Steinmauer erfolgte nach Vorbereitungsarbeiten in den J bis 1644, doch die Arbeiten schritten langsam voran und dauerten sogar bis zum J (Žudel 1982, 44 und f.). Nach dem Verlust des primären Zwecks nützte man die verfallende Befestigung für wirtschaftliche Zwecke aus - Gärten, Weinbau und ähnlich. ENEOLITICKÉ OSÍDLENIE V PEZINKU-GRINAVE Zdeněk F a r k a š - Peter W i t t g r ú b e r P e z i n o k (okr. Pezinok), časť G r i n a v a, poloha D l h é p o l e, zisťovací výskum, sídlisko, eneolit. Uloženie nálezov: Mestské múzeum v Pezinku.

73 75 V jesenných mesiacoch r uskutočnilo Slovenské národné múzeum - Archeologické múzeum v Bratislave v spolupráci s Mestským múzeom v Pezinku zisťovací výskum polohy Dlhé pole, ležiacej na rovine v katastri mesta, ale už v blízkosti prvých domov obce Slovenský Grob. V minulosti sa tu pri orbe dostávali na povrch veľké kusy mazanice, miestami údajne vytvárajúce pravidelné obrazce pravouhlého tvaru, sprevádzané početnými zlomkami keramiky z obdobia bolerázskej skupiny badenskej kultúry, kamennou brúsenou i štiepanou industriou a fragmentami predovšetkým zoomorfnej plastiky, dnes zväčša roztratenými v rôznych súkromných zbierkach. Odkryv, realizovaný sčasti aj za finančnej podpory sponzorov, sa sústredil na dve samostatné plochy, vytypované na základe koncentrácie archeologických nálezov na povrchu pooraného poľa. O p i s n á l e z o v Plocha I s rozlohou 90 m 2 sa odkryla pomocou zisťovacej sondy s nasledovným rozšírením v mieste najvýraznejšej koncentrácie nálezov. Žltohnedé štrkovité podložie ležalo už v hĺbke cm, pod hnedočiernou vrstvou ornice, premiešanou s črepovým materiálom, mazanicou i rôznymi drobnými nálezmi. V primárnej polohe sa však zachytili iba dva nepravidelné zvyšky dočervena prepálenej plochy, plynulo prechádzajúcej do podložia, zrejme pozostatok výmazu ohniska. Všetky ostatné archeologicky zaujímavé situácie tu zničila orba. Plocha II s rozlohou 150 m 2 ležala na sever od plochy I. Pod 40 cm vrstvou ornice sa nachádzala cm hrubá hnedočierna kultúrna vrstva, nasadajúca na svetlé štrkovité podložie. V nej sa črtalo niekoľko nepravidelných veľkých zoskupení mazanice s odtlačkami prútia, príp. iných konštrukčných prvkov drevených stavieb. Po rozobratí vrstvy sa v podloží rysovalo niekoľko objektov nepravidelného tvaru, z ktorých sa v závere r podarilo sedem preskúmať. Vo výplni zväčša obsahovali pomerne veľké množstvo zlomkov mazanice, ktoré sa do terénu zahĺbených jám dostali po požiari nadzemných stavieb, pôvodne stojacich v ich blízkosti. Sprievodný materiál pozostával z keramiky bolerázskej skupiny, s významnou prímesou fragmentov zdobených technikou brázdeného vpichu. Z keramických nálezov si zaslúži pozornosť miska s dutým stredovým kužeľom s otvorom na vrchole a dnom perforovaným na spôsob sitka (tzv. popolníkovitá nádobka), známa už z nálezov v Nitrianskom Hrádku, poloha Vysoký breh (Němejcová-Pavúková 1964, Tab. I: 8, XXI: 1 a 2) a časť nádobky s pravouhlými stenami, pokrytými rytou kľukatkovitou výzdobou. Fragment má blízke analógie v nádobkách z Boglárlelle v Maďarsku (Ecsedy 1982, 18 a n., kép 8: 9), Jennybergu pri Mödlingu v Rakúsku (Ruttkay 1995, 156, Abb. 17: 3) či Radošiny na Slovensku (Němejcová- Pavúková/Bárta 1977, 443 a n.), ktoré sa zvyčajne považujú za modely vozíkov bez koliesok. Z drobných nálezov možno spomenúť početné prasleny a ich zlomky, tzv. cievky, kužeľovité hlinené závažia s otvorom v osi predmetu, kamennú brúsenú i štiepanú industriu, parohový mlat, medenú ihlu či šidlo a medenú špirálovitú trubičku. Zrejme ešte s tradíciami skupiny Bajč-Retz súvisí hlavička antropomorfnej plastiky s čapíkom v mieste pripojenia k telu(?) a časť pravdepodobne nôžky plastiky, mierne zohnutej v kolene. V r bude výskum pokračovať. L i t e r a t ú r a Ecsedy I. Ecsedy: Késörezkori leletek Boglárlelléröl. Commun. Arch. Hungaricae, 1982, Němejcová-Pavúková V. Němejcová-Pavúková: Sídlisko bolerázskeho typu v Nitrianskom Hrádku. Slov. Arch. 12, 1964, Němejcová-Pavúková/Bárta V. Němejcová-Pavúková/J. Bárta: Äneolithische Siedlung der Boleráz- Gruppe in Radošina. Slov. Arch. 25, 1977, Ruttkay E. Ruttkay: Boleráz-Gruppe. In: E. Lenneis/Ch. Neugebauer-Maresch/E. Ruttkay: Jungsteinzeit im Osten Österreichs. St. Pölten-Wien 1995, ÄneOLithische Besiedlung in Pezinok-Grinava. Pezinok (Bez. Pezinok), Teil Grinava, Flur Dlhé pole, Feststellungsgrabung, Siedlung, Äneolithikum. Unterbringung der Funde: Städtisches Museum in Pezinok. In den Herbstmonaten 2004 verwirklichte das Slowakische Nationalmuseum - das Archäologische Museum in Bratislava in Zusammenarbeit mit dem Städtischen Museum von Pezinok eine Feststellungsgrabung in der Lage Dlhé pole, die auf einer Ebene im Stadtkataster liegt. Die Freilegungen konzentrierten sich auf zwei selbständige Flächen, die aufgrund der Konzentration archäologischer Funde auf der Oberfläche des gepflügten Feldes ausgesucht wurden. Fläche I: in primärer Lage erfasste man nur zwei unregelmäßige Reste einer rotgebrannten Fläche, die laufend in die Unterlage überging, offenbar der Rest der Verputzung einer Feuerstelle. Alle übrigen archäologisch interessanten Situationen wurden durch Überpflügen vernichtet. Fläche II: in der Kulturschicht skizzierten sich mehrere unregelmäßige große Gruppierungen von Lehmverputz mit Rutenabdrücken, evtl. mit anderen Konstruktionselementen von Holzbauten. Nach dem Auseinandernehmen der Schicht skizzierten sich in der Unterlage mehrere Objekte von unregelmäßiger Form. Die Verfüllung enthielt größtenteils eine verhältnismäßig große Menge von Lehm-

74 76 verputzbruchstücken. Das Vergleichmaterial bestand aus der Keramik der Boleráz-Gruppe mit der bedeutsamen Beimischung von Fragmenten mit einer Technik von Furchenstich verziert. Aufmerksamkeit gebührt von Keramikfunden eine Schüssel mit hohlem zentralem Konus mit einem Loch an der Spitze und mit perforiertem Boden auf die Art eines Siebes (sog. aschenbecherförmiges Gefäß) und ein Teil des kleinen Gefäßes mit rechtwinklig geformten Wänden, mit geritzter Zickzacklinie verziert. Von Kleinfunden zu erwähnen sind zahlreiche Spinnwirtel und deren Bruchstücke, sog. Spulen, konische Lehmgewichte mit einem Loch in der Achse des Gegenstandes, geschliffene und gespaltene Industrie, eine Geweih- Keule, eine Kupfernadel, Ahle und ein kupfernes Spiralröhrchen. Offenbar hängt noch mit Traditionen der Gruppe Bajč-Retz das Köpfchen einer anthropomorphen Plastik mit einem Spund an der Stelle zur Befestigung an den Körper (?) und ein Teil wahrscheinlich des Fußes einer Plastik mit einem mäßigen Knick im Knie. Záchranný výskum v Nitre-Starom meste Eva F o t t o v á N i t r a (okr. Nitra), časť S t a r é m e s t o II, poloha F a r s k á u l. 24, svah, záchranný výskum, pravek, včasný stredovek, novovek. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. V r a 2004 prebiehala rekonštrukcia a dostavba bytového domu na Farskej ul. 24, ktorý je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku (ÚZPF 10849/0). V súvislosti so stavebnými prácami sa na parcele v r vykonal záchranný archeologický výskum. Rozsah výskumu bol podmienený stavebnou činnosťou a realizoval sa len v miestach ohrozených zemnými prácami (inžinierské siete, prístavba zadného traktu). Investorom stavby bola Slovenská poľnohospodárska univerzita. Skúmaná parcela sa nachádza na východnom svahu skalnej vyvýšeniny Na vŕšku, v centre mesta Nitra, priamo oproti Kostolu milosrdných sestier sv. Vincenta. Ide o úzku mestskú parcelu so zástavbou v pôdoryse do tvaru L. Priečelie budovy je obrátené na Farskú ul. V zadnej časti parcely terén stúpa k temenu vyvýšeniny Na vŕšku. Výraznejší zlom v úrovniach povrchov terénu je približne v strede parcely, na mieste, kde končila pôvodná zástavba. Podložie sledované na skúmanej parcele v nižšie položenej (pôvodne zastavanej) úrovni tvorila pevná skala. V smere k uličnej čiare malo klesajúcu tendenciu. Na ňom sa ukladali humózne hlinité kultúrne vrstvy a niekoľko novovekých suťových vrstvičiek.v miestach, kde úroveň terénu začala výrazne stúpať, malo podložie charakter zvetraného vápenca. Hrúbka zvetranej vrchnej časti podložia dosahovala v overenej situácii hodnotu 240 cm. Pod touto úrovňou vystupovalo pevné skalnaté podložie. Vo zvetranej skale boli zapustené objekty. Kultúrne vrstvy uložené na jej povrchu dosahovali hrúbku cm a išlo o novoveké stratigrafické jednotky. Naznačuje to, že pôvodný stredoveký terén bol zväčšej časti odťažený. Cieľom výskumu bolo zdokumentovať osídlenie parcely v praveku a jej postavenie v stredoveku vo vzťahu k veľkomoravskému hradisku Na vŕšku, k ranouhorskému osídleniu centra Nitry a k stredovekému mestu. V čase ohlásenia stavby boli už archeologické situácie výrazne poškodené výkopmi základových rýh pre prístavbu. Napriek tomu sa nám podarilo zachytiť aspoň torzá objektov a chronologicky ich identifikovať. O p i s n á l e z o v Na skúmanej ploche evidujeme tri druhy stratigrafických jednotiek - základy, resp. i murivá stavieb, negatívy objektov vyplnené zásypom a kultúrne vrstvy. Z chronologického hľadiska sme zistili osídlenie stredoveké a novoveké. V jednom prípade sme pri odoberaní vrstvy k137, ktorá bola priamo nad podložím, získali bližšie neurčený praveký materiál. V priestore realizovanej prístavby sme zachytili niekoľko stredovekých objektov, ktoré zatiaľ len na základe keramického materiálu rámcovo datujeme do mladšej fázy včasného stredoveku. Ide o jednu zásobnú jamu (k60), torzo zemnice, resp. pivnice (k87), bližšie neurčené objekty (k209, k216, k223, k145, k146) a niekoľko kolových jám. Zásobná jama (k60) bola objavená na dne základovej ryhy prístavby 320 cm od súčasného povrchu terénu. Po začistení výkopu sa na dne základovej jamy vyrysoval objekt kruhového pôdorysu s priemerom približne 220 cm. Profil výkopu bolo možné sledovať na stene základovej ryhy. Zahĺbený bol od úrovne 60 cm pod súčasným povrchom terénu do zvetraného skalného podložia, s max. hĺbkou 260 cm. Dno výkopu tvorila pevná skala. Horné vrstvy zásypu boli porovnateľné s okolitým zvetraným podložím. Iný charakter mal zásyp na dne jamy s hrúbkou do 50 cm. Striedali sa v ňom hnedé hlinité vrstvy s tenkými prepálenými vrstvami. Priamo na dne sa nachádzala zhruba 10 cm hrubá vrstva zhoreného obilia. Okrem týchto skutočností sa v spodnej časti zásypu našlo množstvo keramiky, fragmenty kamenného žarnova, zvieracích kostí a predmetov zo železa. Po celkovom vyhodnotení keramiky, archeobotanických vzoriek, zvieracích kostí a drobných predmetov pôjde o zaujímavý archeologický súbor.

75 77 Došlo tu pravdepodobne k nie neobvyklej situácii, keď sa zásobná jama druhotne využila ako jama odpadová. Odpad (zhorené obilie, takmer celá nádoba zachovaná vo väčších fragmentoch, pomerne veľké množstvo železných predmetov) bol vhodený na dno jamy a jednorazovo prisypaný materiálom z podložia, zrejme z blízkeho v tom čase hĺbeného objektu. Zemnica/pivnica (k87) sa zistila na stene ponechaného stredového bloku pôvodného terénu medzi základovými ryhami prístavby. Objekt bol zahĺbený do hĺbky 120 cm do zvetraného skalnatého podložia. Opäť ide o torzo objektu s rozmermi 140x100 cm, ktorého funkciu môžeme viac-menej len predpokladať. Južná a západná stena boli takmer zvislé a prechádzali do rovného pevného dna. Pri styku zachovaných stien sa na dne výkopu nachádzala kolová jama s prehĺbením 20 cm oproti nivelete dna. Zásyp objektu bol nehomogénny, tvorilo ho niekoľko vrstvičiek rôzneho charakteru s keramickým materiálom, zvieracími kosťami a minimálnym zastúpením drobných predmetov. V druhej časti prístavby sa zachytilo niekoľko výkopov, ktoré vzhľadom na torzovitosť zachovaného pôvodného terénu nemôžeme bližšie charakterizovať. Jednoznačne sa podarilo vysledovať jamu k209. Výkop má v spodnej časti kruhovitý pôdorys a jeho zistené zahĺbenie je 84 cm.vyhĺbený bol do pevného skalnatého podložia. Východná strana bola porušená mladšími výkopmi, južná a severná časť základovou ryhou prístavby. Zásyp bol v hornej časti homogénny - hnedý hlinitý, premiešaný s piesčito-štrkovými a uhlíkovými vrstvičkami. V spodnej časti zásypu bol uložený štrkovo-piesčitý zásyp a bezprostredne nad dnom v miernej konkávnej vyhĺbenine hlinito-uhlíková vrstva. Zo západnej strany na objekt k209 nadväzuje objekt k216, s polkruhovitým pôdorysom a mierne konkávnym dnom. Výplň v spodnej časti objektu tvorila hrubšia uhlíková vrstva. V tomto prípade môžeme uvažovať o zachytenom torze pece, pričom nie je isté, v akom stratigrafickom pomere bola k objektu k209. Miesto ich vzájomného stretu bolo odťažené. V expanzívnejšej forme sa na parcele prejavujú novoveké zásahy rôzneho charakteru. Ide o výkopy spojené s novovekou stavebnou činnosťou. Dokladom je napr. vápenná jama a niekoľko ďalších bližšie necharakterizovaných jám. V prednej časti parcely v interiéri stavby sme pri kopaní inžinierskych sietí rozpoznali tri novoveké stavby. Stavbu I predstavuje kamenný základ z lomového kameňa spájaný hlinou. Je najstaršou spomedzi uvedených stavieb. Situovaný je 60 cm od súčastnej frontálnej priečky domu. Vzhľadom na torzovitosť odkryvu a porušenie jadra nevieme bližšiu pôdorysnú dispozícii základu stavby I konkretizovať. Tento základ bol porušený stavbou II, tehlovo-kamenným základom spájaným maltou. Zachytený je len na jednom profile. Jeho ďalší priebeh nepoznáme. Najmladšia je v súčasnosti stojaca stavba III. Pri kopaní inžinierskych sietí sme odkryli jej kamenný základ a spodnú časť tehlovej steny. V zadnej časti parcely - v mieste prístavby - sme odkryli kamennú stavbu VI (k199) s podzemným priestorom, ktorý bol dodatočne zamurovaný mladšou kamennou priečkou (k198). V rámci priestoru, ktorý týmto zamurovaním vznikol, sme vybrali zásyp až po pevné skalnaté dno, ktoré sa zistilo v hĺbke 150 cm od zachytenia koruny murív. Nepodarilo sa nám doložiť, od ktorej úrovni bola stavba zahĺbená. Zásyp mal humusovitý a glejovitý charakter, obsahoval množstvo novovekej keramiky zachovanej vo väčších fragmentoch. Na jej základe môžeme zánik priestoru klásť rámcovo do 19. stor. Z južnej strany sa na stavbu VI pripájalo základové murivo stavby V, vybudované z pálených a nepálených tehál. Predpokladáme, že išlo o pomerne nestabilnú budovu hospodárskeho charakteru bez pevných základov. Ide o veľmi torzovitý nález s dĺžkou do 40 cm, ktorý bol s veľkou pravdepodobnosťou pristavaný k stavbe VI po jej zániku. Podľa stratigrafických súvislostí stavbu datujeme do novoveku. Predbežné hodnotenie keramického súboru Nateraz došlo len k prvotnému spracovaniu keramiky zo stredovekých objektov. Výskyt líšt na tele nádob, tuhovej keramiky, či vrypmi zdobených vnútorných hrán okrajov, zaraďuje súbor skôr do mladšej fázy včasného stredoveku, resp. ku hranici s vrcholným stredovekom (obr. 42). Rettungsgrabung in Nitra-Staré mesto. Nitra (Bez. Nitra), Teil Staré mesto II, Str. Farská ul. 24, Hang, Rettungsgrabung, Urzeit, Frühmittelalter, Neuzeit. Unterbringung der Funde: Archäologisches Institut der SAW, Nitra. Bei der Rekonstruktion und der Fertigstellung eines Wohnhauses erfolgte eine archäologische Rettungsgrabung. Das Ziel der Grabung war eine Dokumentierung der Besiedlung der Parzelle in der Urzeit und ihre Position im Mittelalter in Bezug auf den großmährischen Burgwall Na vŕšku, auf frühungarische Besiedlung des Zentrums von Nitra und auf die mittelalterliche Stadt. Zur Zeit der Meldung des Baues waren bereits die archäologischen Situationen deutlich durch Ausgrabungen von Fundamentgraben für den Anbau beschädigt. Auf der untersuchten Fläche evidieren wir drei Arten von stratigraphischen Einheiten - Fundamente, bzw. auch Mauern von Bauten, Negative von Objekten, mit einer Verfüllung ausgefüllt und Kulturschichten. Von chronologischer Sicht konstatierten wir mittelalterliche und neuzeitliche Besiedlung. In einem Fall gewannen wir bei der Entfernung der Schicht k137, die direkt über der Unterlage lag, ein urzeitliches, näher unbestimmtes Material.

76 78 Vorläufige Bewertung der Keramikkollektion: zur Zeit kam es nur zur primären Bearbeitung der Keramik aus den mittelalterlichen Objekten. Das Vorkommen von Leisten auf dem Körper der Gefäße, von Graphitkeramik von Kerben mit einer Verzierung an den Innenkanten der Ränder, dies alles reiht die Kollektion eher in die jüngere Phase des Frühmittelalters, bzw. an die Grenze mit dem Hochmittelalter (Abb. 42). Prieskum na trase rýchlostnej cesty Lovinobaňa - Ožďany Eva F o t t o v á Na prelome novembra-decembra 2004 sme uskutočnili prieskum v oblasti Novohradu. Súvisel s prípravou projektu na výstavbu rýchlostnej cesty medzi obcami Lovinobaňa a Ožďany. V stupni projektovej prípravy sa počítalo s niekoľkými variantmi, ktoré v praktickom dosahu viedli extravilánmi obcí nachádzajúcich sa po pravej a ľavej strane súčasnej cestnej komunikácie spájajúcej Zvolen - Lučenec - Rimavskú Sobotu. Pri sledovaní navrhovaných variantov sa nám podarilo zachytiť sedem nových lokalít. 1. L u č e n e c (okr. Lučenec) a) poloha R u ž o v á o s a d a, temeno a svah, sídlisko, pravek neurčitý, neolit (bukovohorská k.), doba bronzová (kyjatická k.), prieskum. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. Poloha sa rozkladá na severnom okraji katastra mesta. Nachádza sa v páse nižšej vrchoviny, ktorá sa tiahne medzi potokmi Točnica a Slatinka. Nálezisko je situované na temene (208 m n.m.), východnom a južnom svahu JJV výbežku Malej hory. Ide o výbežok takmer homoľovitého typu, odlesnený a z veľkej časti poľnohospodársky využívaný. Temeno je z väčšej časti zastavané hospodárskymi budovami majera Ružová osada. Pri zberoch na západnom, južnom a východnom svahu i na časti temena sme získali praveký materiál. Jeho objem bol bohatý (200 ks črepov). Vo väčšine prípadov išlo o atypické fragmenty keramiky. Medzi nálezmi sa vyskytovali zlomky neolitickej keramiky s prímesou organických látok. Jeden fragment priraďujeme k bukovohorskej kultúre. Materiál je stredne zrnitý so zrnitým povrchom a zdobený viacnásobnou rytou líniou v podobe oblúkov. Výpal je svetlý žltobiely. Ďalšia skupina rozpoznaných črepov patrí evidentne do doby bronzovej - s veľkou pravdepodobnosťou do kyjatickej kultúry. Ide o fragmenty z amforovitých nádob s poréznym povrchom, nezdobené, vypálené do tehlovočervej a tmavosivej farby. Iné sú zdobené horizontálnym žliabkovaním v oblasti hrdla, s tmavým matným povrchom a červeným výpalom na vnútornej strane. Po analýze terénnej situácie a nálezového súboru môžeme polohu Ružová osada považovať za pravekú polykultúrnu lokalitu pravdepodobne sídliskového charakteru, s dokladom osídlenia z neolitu a doby bronzovej. Rozloha, na ktorej sa vyzbieral materiál, mala 3 ha. Napriek tomu predpokladáme, že západný svah nebol vzhľadom na ostrý sklon osídlený. Zistené nálezy sa sem mohli dostať splachom z vyššieho, na osídlenie vhodnejšieho terénu v mieste hospodárskych budov. b) poloha L í š k o v a o s a d a, svah, sídlisko, pravek neurčitý, doba bronzová, doba laténska, stredovek, novovek, prieskum. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. Uvedená poloha patrí do katastra mesta a leží na jeho severnom okraji. Nachádza sa v páse nižšej vrchoviny, ktorá sa tiahne medzi potokmi Točnica a Slatinka. Novoobjavená archeologická lokalita sa rozprestiera na východnom svahu južného výbežku tejto vrchoviny s označením Malá hora. Svah je obrátený do údolia potoka Slatinka. Ide o terén s miernym sklonom v nadm. v m n.m., v súčasnosti využívaný ako poľnohospodárska pôda. Zbermi sa podarilo doložiť existenciu osídlenia na ploche s rozlohou takmer 8 ha. Materiál (118 ks črepov) sa nachádzal v priestore okolo Líškovej osady z východnej, západnej a severnej strany. V prevažnej miere ide o praveké bližšie neurčiteľné črepy. V nálezovom fonde sa nachádza niekoľko fragmentov z doby bronzovej. S najväčšou pravdepodobnosťou môžeme hovoriť o osídlení v období laténu, o čom vypovedajú nálezy tuhovej keramiky z tiel nádob a jeden typický okraj. Nálezy zo stredoveku a novoveku sú ojedinelé. Prieskumom sa podarilo zachytiť novú pravekú lokalitu s ťažiskom osídlenia v období laténu, s možnosťou výskytu bronzových kultúr. Lokalita je čiastočne porušená výstavbou obytných domov v Líškovej osade. c) poloha H o r n á S l a t i n k a, svah, sídlisko, pravek neurčitý, prieskum. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. Daná poloha sa nachádza na východnom okraji katastra mesta Lučenec. Nálezy sa koncentrovali na svahu, 30 m JJV od roľníckeho družstva v Hornej Slatinke. Zo západnej strany je nálezisko ohraničené ostrým zrázom, obráteným do širokej nivy Slatinky. Okolie vytvára mierne zvlnenú krajinu s min. výškovými rozdielmi.

77 79 Existenciu lokality dokladajú fragmenty bližšie neurčiteľnej pravekej keramiky a kúsky mazanice koncentrujúce sa na ploche 120x50 m. Keramika je hrubostenná, vypálená do červena, s veľmi zrnitou štruktúrou (s prímesou veľkých zŕn kremíka). 2. P i n c i n á (okr. Poltár) a) poloha P o d V y s o k o u, svah-úpätie, sídlisko, pravek neurčitý, latén, prieskum. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. Uvedená poloha sa nachádza JJV od obce na terasovitom výbežku ( m n.m.), výrazne vystupujúcom nad nivnou rovinou na východnom úpätí vyvýšeniny Vysoká. Zo SZ strany ju v minulosti ohraničoval potok. Na ploche s rozsahom takmer 100x60 m sme zistili výskyt črepového materiálu a mazanice. Materiál je praveký, bližšie neurčiteľný. V jednom prípade môžeme fragment keramiky zaradiť do laténskeho obdobia. Ide o tuhový črep, zdobený troma hrubými ryhami. SZ od objavenej lokality, vo vzdialenosti 250 m, máme evidované laténske výšinné nálezisko Pod Veternou. V r sa tu uskutočnil krátky záchranný výskum, pri ktorom sa podarilo zachytiť laténsku zásobnú jamu s bohatým materiálom (Fottová/Kovár 2004). b) poloha P r i d r a v s k e j c e s t e II, svah-úpätie, sídlisko, pravek neurčitý, stredovek, prieskum. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. Daná poloha leží JV od obce, pri úpätí nižšej vrchoviny, ktorá sa tiahne nad ľavobrežnou nivou Ipľa z východnej strany. Ide o terasovitý výbežok v rozpätí nadm. v m n.m., ktorý výrazne vystupuje nad nivnou rovinou. V SV časti svahy ostro stúpajú k vyvýšenine Pri dravskej ceste. Z JV strany polohu ohraničoval potok. Na ploche s rozsahom takmer 150x300 m sme zozbierali keramický materiál, ktorý datujeme do praveku a stredoveku. Praveké fragmenty boli bližšie nedatovateľné. V prípade stredovekej keramiky sme zistili existenciu fragmentov z vrcholného a neskorého stredoveku. V katastrálnom území Pincinej, v blízkosti novoobjavenej lokality, máme evidované náleziská na polohách Pod Bielou zemou, Pri dravskej ceste a Pod Vysokou, ktoré by viac-menej mohli so zistenou lokalitou súvisieť. Lokalita Pod Bielou zemou, ktorá sa nachádza zhruba 200 m v SZ pokračovaní terasy, bola známa od r Záchranným výskumom a niekoľkými zbermi sa tu doložilo osídlenie východnej lineárnej a bukovohorskej kultúry, eneolitu, mladšej doby bronzovej, doby rímskej a stredoveku (Balko/ Antal 1983; Budinský-Krička 1947, 57; Fottová/Kovár 2004; Furmánek 1983; Šiška 1989, 162). Priestor medzi lokalitami Pri dravskej ceste II a Pod Bielou zemou neposkytol pri tohtoročnom prieskume doklady o osídlení. Preto ich uvádzame ako samostatné polohy. Na výšinnej polohe Pri dravskej ceste, takmer priamo nad zistenou lokalitou vo vzdialenosti 600 m na SZ, je evidované osídlenie hatvanskej, pilinskej kultúry a stredoveku (Balko/Antal 1983; Fottová/Kovár 2004). Na JV od náleziska Pri dravskej ceste II, na opačnej strane potoka, pokračuje praveké osídlenie pod Vysokou s rozpoznaným laténskym obdobím. 3. O ž ď a n y (okr. Rimavská Sobota) a) poloha Ž i d o v o, svah, sídlisko, pravek neurčitý, stredovek(?), prieskum. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. V polohe Židovo na západnej hranici katastru Oždian sme zistili výskyt keramického materiálu. Nálezisko je situované na južnom svahu pretiahnutého chrbta južného výbežku Poltárskej pahorkatiny. Zo západu a východu je ohraničený úzkymi dolinami a južný svah mierne klesá k osade Dolné Vyšelany (kataster Nové Hony). Svah má v hornej časti, t.j. v mieste nálezu, mierny sklon a je zatrávnený. Zber sa uskutočnil na mieste porušenom činnosťou hlodavcov, kde sme našli tri fragmenty keramiky. Vo dvoch prípadoch ide o pravekú bližšie neurčenú keramiku. Jeden fragment môže predstavovať s veľkou pravdepodobnosťou bielu stredovekú keramiku. Na základe nájdeného materiálu a terénnej situácie predpokladáme na uvedenom mieste lokalitu osídlenú v praveku a v stredoveku. V polohe Židovo bola už v minulosti evidovaná lokalita s halštatským materiálom (Balko 1985), ktorá sa zistila pri prieskume melioračnej ryhy na úpätí južného svahu nad Maštinským potokom. b) poloha N a d m l y n o m, terasa, sídlisko, stredovek, novovek, prieskum. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. Vo vzdialenosti 800 m západne od intravilánu obce Ožďany sme zaznamenali výskyt keramického materiálu. Nálezisko je situované na terase nad pravobrežnou nivou rieky Suchá, na miernom svahu so sklonom na juh. Z východnej strany ho ohraničuje bezmenný zregulovaný potok a z pravej strany poľná cesta. Zberom sme získali niekoľko fragmentov bielej keramiky, datovanej do vrcholného až neskorého stredoveku a novoveku. Na základe výskytu materiálu tu predpokladáme zaniknutú stredovekú dedinu.

78 80 L i t e r a t ú r a Balko J. Balko: Výskumná nálezová správa 11023/85. Nepublikované. Archív Archeologického ústavu SAV, Nitra. Balko/Antal J. Balko/M. Antal: Výskumná nálezová správa 10281/83. Nepublikované. Archív Archeologického ústavu SAV, Nitra. Budinský-Krička V. Budinský-Krička: Slovensko v mladšej dobe kamennej. In: Slovenské dejiny I. Bratislava 1947, Fottová/Kovár E. Fottová/B. Kovár: Sídliskové nálezy v katastrálnom území Pincinej, okr. Poltár. AVANS 2003, 2004, Furmánek V. Furmánek: Pilinyer Kultur. Slov. Arch. 25, 1977, Furmánek V. Furmánek: Výskumná nálezová správa /83. Nepublikované. Archív Archeologického ústavu SAV, Nitra. Šiška S. Šiška: Kultúra s východnou lineárnou keramikou na Slovensku. Bratislava GeLÄNDeuntersuchung auf der Trasse der Schnellstrasse Lovinobaňa - Ožďany. Im J erfolgte eine Geländeuntersuchung in Gebiet von Novohrad, auf der Trasse des projektierten Weges zwischen den Gemeinden Lovinobaňa und Ožďany. Erfasst werden konnten sieben neue Lokalitäten. Unterbringung der Funde: Archäologisches Institut der SAW, Nitra. 1. Lučenec (Bez. Lučenec) a) Ružová osada, Gipfel und Hang, Siedlung, Urzeit unbestimmt, Neolithikum (Bükker-Kultur), Bronzezeit, Kyjatice-Kultur, Geländeuntersuchung. Eine Oberflächenuntersuchung ergab Fragmente von urzeitlicher Keramik - ein näher unbestimmtes Neolithikum, Bükker-Kultur, Kyjatice-Kultur. Nach der Analyse der Geländesituation und des Fundverbandes können wir die Lage als urzeitliche polykulturelle Lokalität wahrscheinlich mit einem Siedlungscharakter betrachten, mit einem Besiedlungsbeleg aus dem Neolithikum und aus der Bronzezeit im Ausmaß von 3 ha. b) Líšková osada, Hang, Siedlung, Urzeit unbestimmt, Bronzezeit, Latènezeit, Mittelalter, Neuzeit, Geländeuntersuchung. Das Material befand sich im Umkreis von Líšková osada auf einer Fläche im Ausmaß von beinahe 8 ha. Es handelt sich vorwiegend um Scherbenmaterial, um urzeitliches näher unbestimmtes Material, um Scherben aus der Bronze- und Latènezeit. Funde aus dem Mittelalter und aus der Neuzeit sind vereinzelt. Bei der Geländeuntersuchung gelang es eine neue urzeitliche Lokalität mit einem Besiedlungsschwerpunkt in der Latènezeit zu erfassen, mit der Möglichkeit des Vorkommens von bronzezeitlichen Kulturen. c) Horná Slatinka, Hang, Siedlung, Urzeit unbestimmt, Geländeuntersuchung. Die Existenz der Lokalität belegen Fragmente von nicht näher bestimmbarer urzeitlicher Keramik und Lehmverputzstückchen mit einer Konzentrierung auf einer Fläche von 120x50 m. 2. Pinciná (Bez. Poltár) a) Flur Pod Vysokou, Hang-Fuß, Siedlung, Urzeit unbestimmt, Latènezeit, Geländeuntersuchung. Auf der Fläche mit dem Ausmaß v beinahe 100x60 m konstatierten wir das Vorkommen von urzeitlichem Scherbenmaterial und Lehmverputz. Erkannt werden konnte latenezeitliches Material. Nordwestlich von 250 m von der entdeckten Lokalität evidierten wir eine latènezeitliche Fundstelle Pod Veternou. (Fottová/Kovár 2004). b) Flur Pri dravskej ceste II, Hang-Fuß, Siedlung, unbestimmte Urzeit, Mittelalter, Geländeuntersuchung. Auf der Fläche von beinahe 150x300 m wurde Keramikmaterial aufgesammelt, das in die Urzeit und in das Mittelalter datiert wird. 3. Ožďany (Bez. Rim. Sobota) a) Flur Židovo, Hang, Siedlung, Urzeit unbestimmt, Mittelalter (?), Geländeuntersuchung. Als Lesefunde gewonnen wurden Fragmente von urzeitlicher atypischer Keramik und eine mittelalterliche Scherbe. In der Lage Židovo wurde schon in der Vergangenheit eine Lokalität mit hallstattzeitlichem Material evidiert (Balko 1985). b) Flur Nad mlynom, Terrasse, Siedlung, Mittelalter, Neuzeit, Geländeuntersuchung. Als Lesefunde wurden mehrere Fragmente von weißer Keramik gewonnen, mit der Datierung in das Hoch- und Spätmittelalter und in die Neuzeit. Aufgrund des Vorkommens des Materials setzten wir hier ein untergegangenes mittelalterliches Dorf voraus.

79 81 Pokračovanie výskumu PRIEKOPY OPEVNENEJ OSADY V NIŽNEJ MYŠLI Dárius G a š a j N i ž n á M y š ľ a (okr. Košice-okolie), poloha V á r h e g y I, opevnená osada, priekopa, sídlisková vrstva, pece, jamy, staršia a stredná doba bronzová. Uloženie nálezov: Východoslovenské múzeum v Košiciach. Východoslovenské múzeum pokračovalo v r vo výskume priekopy opevnenej osady zo staršej doby bronzovej v Nižnej Myšli, v polohe Várhegy I. Výskum lokality je parciálnou časťou dlhodobého systematického výskumu rozsiahleho sídliskového komplexu a pohrebiska otomanskej kultúry, realizovaného od r Archeologickým ústavom SAV v Nitre a jeho pracoviskom v Košiciach. Opevnená osada I je situovaná na južnom výbežku vyvýšeniny. Z dvoch prístupných strán terénu má dodnes ešte viditeľnú priekopu, širokú viac ako 20 m. Vyhĺbili ju do sprašového podložia, ktoré leží na štrkových usadeninách. Valové opevnenie osady sa nezachovalo. Nepriamo ho dokladá iba jeho hmota spadnutá v priekope a v pôdoryse odkrytá deštrukcia kamennej brány, ktorá v línii valu zabezpečovala vstup do osady (Gašaj 2002, 49). Rez cez priekopu (v sektore H3-CH3, 3 m široký), v poradí už tretí na tejto lokalite, je vedený pred bránou. Časť jej deštrukcie je spolu s hmotou priľahlého opevnenia zosunutá na vnútornom svahu a dne priekopy. V profile priekopy sú nad zosunutou deštrukciou zreteľné zatiaľ štyri základné vrstvy. Vrstva A predstavuje vrchný zásyp priekopy, v ktorom je zmytá černozem. Vrstvy B a C sú sídliskovými vrstvami, ktoré súvisia s osídlením lokality na začiatku strednej doby bronzovej, v stupni R B l. Intenzívnejšie osídlenie reprezentuje vrstva C, ktorej patria dve pece a jamy vyhĺbené na vonkajšom svahu priekopy (Gašaj 2004, 60). Táto vrstva má viac horizontov. Kupolovité pece v nej (podľa rozlíšených vrstiev ohnísk) boli viacnásobne obnovované. Svah priekopy pred nimi bol upravený a vyrovnaný vrstvou spraše, ktorá tvorila pravdepodobne dlážku jednoduchšie zastrešeného objektu. Pod vrstvou udupanej spraše, pokrytej uhlíkmi, sa zistila ešte jama vyhĺbená do svahu priekopy. V profile vrstvy C sú zreteľné viaceré vrstvičky uhlíkov. V jednej z nich, v hĺbke 325 cm od povrchu terénu, sa našli čiastočne opálené kostrové pozostatky ľudského jedinca, pravdepodobne ženy, pohodenej do priekopy. Vrstva D leží nad dnom priekopy. Začína v hĺbke približne 400 cm a zatiaľ nie je ešte doskúmaná. Výskum priekopy, najmä jej sídliskovej vrstvy C, priniesol množstvo nových nálezov. Keramika z odkrytých pecí a jám tejto vrstvy je identická a zodpovedá poklasickému stupňu otomanskej (füzesabonyskej) kultúry na východnom Slovensku. Vrstva reprezentuje mladšiu etapu osídlenia lokality. Súvisí s existenciou opevneného sídliska II, ktoré na rozsiahlej ploche vyvýšeniny prekrylo priestor pôvodnej staršej osady a jej súvekého pohrebiska. Výskum priekopy bude v r pokračovať rezom hmoty deštruovanej brány a valu, ktorá leží na vnútornom svahu a dne priekopy. L i t e r a t ú r a Gašaj D. Gašaj: Výskum brány na opevnenom sídlisku v Nižnej Myšli. AVANS 200l, 2002, Gašaj D. Gašaj: Výskum priekopy opevnenej osady v Nižnej Myšli. AVANS 2003, 2004, 60-6l. Fortsetzung der Untersuchung des Grabens der befestigten Ansiedlung in Nižná Myšľa. Nižná Myšľa (Bez. Košice-Umgebung) Flur Várhegy I, befestigte Ansiedlung, Graben, Siedlungsschicht, Öfen, Gruben, ältere und mittlere Bronzezeit. Unterbringung der Funde: Ostslowakisches Museum in Košice. Das Ostslowakische Museum in Košice setzte im J in der Erforschung des Grabens der befestigten Ansiedlung der Otomani-Kultur fort. Der Schnitt des Grabens erfolgte vor dem Zugang in den Siedlungsteil, den ein Steintor bildete. Ein Teil seiner Destruktion ist zusammen mit der Wallmasse an den Innenhang und auf dem Boden des Grabens abgerutscht. Im Profil des Grabens sieht man über der verfallenen Destruktion des Tores bisher deutlich vier Schichten. Die Schicht A repräsentiert die obere Verschüttung des Grabens. Die Schichten B und C sind Siedlungsschichten, die mit der Besiedlung der Lokalität zusammenhängen, und zwar schon nach dem Untergang der befestigten Ansiedlung, zu Beginn der mittleren Bronzezeit, in der Stufe R B 1. Zur Schicht C, die aus mehreren Horizonten besteht, gehören freigelegte Öfen und Gruben, die sich im Außenhang des Grabens befinden. Die Untersuchung der Schicht D, oberhalb der Grabenssohle, ist noch nicht abgeschlossen. Die Keramik aus der Schicht C entspricht der nachklassischen Stufe der Otomani- (Füzesabony-) Kultur in der Ostslowakei. Sie repräsentiert die jüngere Besiedlungsetappe der Lokalität und hängt mit der Existenz der befestigten Siedlung II zusammen, die auf der Grabungsfläche der Anhöhe den Raum der älteren Ansiedlung I und ihr zeitgleiches Gräberfeld überdeckte.

80 82 VÝSKUM ZÁKLADOV HRADBY MESTSKÉHO OPEVNENIA V KOŠICIACH Dárius G a š a j K o š i c e (okr. Košice I), poloha N á r o d n á k u l t ú r n a p a m i a t k a - K a s á r n e J. J i s k r u, hradba mestského opevnenia, keramika, hroby, stredovek, novovek. Uloženie nálezov: Východoslovenské múzeum v Košiciach. Pri výkope ryhy pre vodovod a kanál vo dvore kasární J. Jiskru došlo k narušeniu základov hradby bývalého mestského opevnenia. Dotknutá poloha sa nachádza na území mestskej pamiatkovej rezervácie, v SZ časti historického jadra mesta. Výkop ryhy bol vyhĺbený v dĺžke 24 m a bol orientovaný v smere výjazdu na Zbrojničnú ul., pomenovanú podľa mestskej zbrojnice, ktorá tvorila pred výstavbou kasární severnú čiaru ulice. Základy hradby zachytil vo vzdialenosti 29 m od tejto čiary. Extrémne hrubé murivo malo šírku 390 cm. Prebiehalo približne v smere V-Z, paralelne so severným parcelačným múrom dvora kasární, ktorý min. v základoch je zbytkom hradby druhého, vonkajšieho pásma mestského opevnenia, pochádzajúceho z 2. pol. 15. stor. Od tohto múra je vzdialené 48 m. Základy hradby boli zapustené do štrkového podložia, ktoré pri jej južnej stene začínalo v hĺbke 275 cm od dnešného povrchu. Pôvodná úroveň terénu v dobe výstavby hradby sa nedala určiť. Celá vrstva až do hĺbky 250 cm bola premiešaná prekopávkami inžinierskych sietí. Obsahovala neglazovanú a zeleno glazovanú keramiku a zlomky kachlíc z stor. Základy boli vybudované z lomového kameňa - fylitov, ktoré podľa určenia dr. R. Ďuďu (VSM Košice) mohli byť lámané v okolí mesta, v oblasti Čermeľa a Hradovej. Spodok základu má kamene hrubé cm, jeho horná časť cm, dlhé cm. Samotný spodok základu bol zúžený o 10 cm, zapustený do štrku, v ktorom sa zreteľne črtala základová ryha. Profil pri severnej stene základov hradby tvorila do hĺbky cm deštrukcia z jej telesa. Pod ňou nasledovala premiešaná štrkovito-ílovitá vrstva, porušená novovekými hrobmi, ktoré v hĺbke 235 cm porušovali maltovú vrstvu, ktorá tvorila pravdepodobne dlažbu parkanu. Vo vrstve pod maltou, priamo pri hradbe, sa v tmavej zemine našli úlomky lebky a dlhých kostí, pochádzajúce z porušeného hrobu. V hĺbke 320 cm sa zistila časť hrobovej jamy mladého jedinca, pravdepodobne muža. Hrob bol orientovaný v smere V-Z a rešpektoval základy hradby. Základy odkrytého extrémne hrubého kamenného muriva možno podľa dochovaných plánov opevnenia mesta zo stor. bezpochyby stotožniť s hradbou vnútorného pásma opevnenia, ktorá sa pripájala k Hornej bráne na severe mesta. V jej línii, v SV nároží opevnenia, stála Zbrojničná veža, ktorú zbúrali pri predlžovaní Mäsiarskej ul. v r Túto časť hradby vzhľadom na jej charakter možno v rámci vnútorného pásma opevnenia mesta, budovaného od konca 13 stor., považovať za jeho mladšiu stavebnú fázu, datovanú na koniec 14. a začiatok 15. stor. Výrazne sa odlišuje od základov opevnenia na juhu a východe mesta, kde hradbový múr bol z vnútra mesta previazaný s piliermi arkády, ktoré niesli jeho ochodzu. Predpokladáme, že mladšou fázou opevnenia sa zväčšila severná časť mesta. Pôvodná línia hradby prebiehala pravdepodobne v línii uličnej čiary Zbrojničnej ul. V r bolo na tejto ulici v úseku pred budovou kasární obnažené v dĺžke 33 m južné líce základov v pôdoryse mierne zakriveného kamenného lícovaného múra, zapusteného do hĺbky 290 cm od povrchu ulice. Múr mal šírku 140 cm a jeho prevažujúcim kameňom bol kremitý porfýr, ktorý, ako ukázal výskum fortifikácie pri Dolnej bráne a aj v iných častiach mesta, bol charakteristickým stavebným materiálom pre jeho najstaršie opevnenie. Výskum na dvore Jiskrových kasární nepriniesol pre datovanie hradby stratifikovaný materiál. Hradba (do sledovanej hĺbky 1,5 m) bola monolitná, bez zjavnej cezúry v murive, ktorá by naznačovala prípadnú existenciu dvoch časovo odlišných etáp jej výstavby, resp. zosilnenia, ako to bolo zistené pri výskume hradby pri Dolnej bráne, kde pôvodné opevnenie bolo zosilnené prístavbou múra z vnútornej strany mesta (Ďurišová 2004, obr. 10). Napriek tejto skutočnosti je zistenie základov hradby cenným prínosom pre poznanie jej priebehu v dnešnej zástavbe mesta. Nález ľudských kostí a hrobu situovaného pri severnej stene základov hradby poukazuje na existenciu cintorína v pásme parkanu pravdepodobne už v 17. stor., keď vnútorné pásmo opevnenia mesta začalo už strácať svoj význam. Pravdepodobne s týmto cintorínom možno spojiť aj nález kostry objavenej rovnako v pásme parkanu pri výskume Hlavnej ul. pred budovou č.d. 110 v r O existencii cintorína svedčia aj nálezy ľudských kostí a náhrobkov z r a 1676, ktoré sa našli pod touto budovou pri stavebných prácach koncom 19. stor. Výskum na dvore NKP - Kasární J. Jiskru mal záchranný charakter a realizoval sa iba v rozsahu vykopanej stavebnej ryhy. Je zrejmé, že pri ďalších stavebných výkopoch dôjde k objavu a narušeniu ďalších prvkov vnútorného pásma opevnenia. Nezastavaný dvor kasární, narušený iba starými inžinierskymi sieťami, je ešte vhodným miestom pre vykonanie jeho rozsiahlejšieho plošného výskumu.

81 83 L i t e r a t ú r a Ďurišová M. Ďurišová: Opevnenie Košíc. Arch. Hist. 29, 2004, UNTersuchung der Fundamente der städtischen Befestigungsmauer in Košice. Košice (Bez. Košice I), Nationales Kulturdenkmal - Kasernen J. Jiskras, städtische Befestigungsmauer, Gräber, Keramik, Mittelalter, Neuzeit. Unterbringung der Funde: Ostslowakisches Museum in Košice. Bei der Ausgrabung der Rille für die Wasserleitung und Kanalisation im Kasernenhof kam es zur Störung der Fundamente einer Schanzenmauer der Stadtbefestigung. Die berührte Lage liegt im NW-Teil des historischen Stadtkerns. Die Fundamente der Mauer waren 390 cm mächtig und waren in einer Schotterunterlage in 290 cm von der Oberfläche eingetieft. Orientiert waren sie in der Richtung O-W, parallel mit den Resten der Schanze der äußeren Befestigungszone, die sich nördlich in 48 m Entfernung befinden. Von der Strassenlinie Zbrojničná ul. liegen sie in 29 m Entfernung. Die Fundamente der extrem mächtigen Mauer können nach den erhaltenen Plänen der Stadtbefestigung mit der Schanze der Innenzone der Befestigung identifiziert werden, in deren Rahmen sie die jüngere Bauphase repräsentiert - mit der Datierung beiläufig an das Ende des 14. und den Beginn des 15. Jh. Ausgeprägt unterscheiden sie sich von den Fundamenten der Befestigung im Süden und Osten der Stadt, wo die Schanzmauer aus der Bauzeit Ende des 13. Jh. von innen der Stadt mit Vorsprüngen von Pfeiler einer Arkade, seinen Umgang trugen. Wir setzten voraus, dass die Errichtung dieser extrem mächtigen Mauer eine Vergrößerung des Nordteils der Stadt bedeutete. Die ursprüngliche Schanze verlief wahrscheinlich in der nördlichen Linie der Straße Zbrojničná ul. Die Funde von Menschenknochen und des Grabes bei der Nordwand der Fundamente der Schanze verweisen auf die Existenz eines Friedhofs in der Zone des Zwingers wahrscheinlich bereits im 17. Jh., wann die Innenzone der mittelalterlichen Stadtbefestigung schon ihre Bedeutung verlor. VÝSKUM KOSTOLA REFORMOVANEJ KRESŤANSKEJ CIRKVI V BRZOTÍNE Dárius G a š a j - Peter T a j k o v B r z o t í n (okr. Rožňava), poloha K o s t o l r e f o r m o v a n e j k r e s ť a n s k e j c i r k v i, nálezy architektúr, hrobov, náhrobného kameňa, mincí, stor. Uloženie nálezov: Východoslovenské múzeum, Košice. Pamiatkový archeologický výskum sa zameral na objasnenie starších stavebných fáz kostola, najmä na zistenie jeho pôvodnej románskej svätyne. Rovnako sa dotkol aj otázky existencie prikostolného cintorína a zaniknutej architektúry v exteriéri kostola. Interiér ani exteriér kostola nebol v minulosti archeologicky skúmaný. Literatúra o Brzotíne sa sústreďuje na zmienky o zaniknutom stredovekom hrade v katastri obce (Ila 1944, 108). Obec sa spomína prvýkrát v r. 1243, ale je pravdepodobne oveľa staršia - aj vzhľadom na jej polohu v exponovanom údolí rieky Slaná. Kostol sa uvádza ako pôvodne ranogotická stavba z 2. pol. 13. stor.; azda s románskym jadrom a s prestavbami v polovici 14. stor., v r a koncom 15. stor. Ďalšie úpravy kostola boli v r. 1723, kedy pristavali severnú bočnú loď a po požiari v r. 1790, kedy pri oprave fary opravili aj kostol. Pri tejto oprave zvýšili múry, zaklenuli priestor hlavnej lode, zväčšili okná a spevnili stavbu opornými piliermi (Súpis 1967, 230). Areál kostola je obohnaný obranným múrom so strieľňami. Dominantnou je mohutná gotická kamenná veža kostola, ktorá podľa mienky B. Pollu a I. Vindiša bola pôvodne samostatne stojacou stavbou. Autori pripomínajú, že kostol bol osvetlený úzkymi oknami a v prípade potreby mohol slúžiť ako pevnosť (Polla/Vindiš 1966, 5). Už pred začatím archeologického výskumu v septembri 2004 sa pracovalo na obnove pamiatky. Nanovo bola omietnutá gotická veža a vymenila sa strecha kostola. Z južnej steny lode kostola a čiastočne aj z jeho presbytéria bola odstránená omietka. Ukázalo sa, že predpoklad o románskom jadre kostola bol oprávnený. Dala sa jednoznačne identifikovať jeho najstaršia fáza, ktorá sa zachovala v podobe južnej steny objektu, postavená z tehál, s dvoma zamurovanými štrbinovými románskymi oknami. Románska loď mala dĺžku 12 m. Od gotických kamenných prístavieb zo západu i z východu je oddelená lizénou. Smerom na východ ju predĺžili o 5 m a o pravouhlú gotickú svätyňu, ktorú oddelili od lode mohutným triumfálnym oblúkom. V murive tejto prístavby lode bol objavený gotický portál s kamenným ostením. V mieste styku románskej a gotickej časti lode a pred jej gotickým vstupom sme vyhĺbili sondu (sonda 1) s rozmermi 150x300 cm. V hĺbke približne 50 cm od súčasnej úrovne terénu sme vo vrstve štrku, ktorý dláždil chodník k tomuto vstupu, našli striebornú mincu (duárius) cisára Leopolda I. ( ) z r V hĺbke 110 cm od dnešnej úrovne terénu sme zachytili založenie základu románskeho muriva, ktoré

82 84 má pravidelnú stupňovitú konštrukciu v ílovitom podloží. Toto základové murivo, ako sa ukázalo aj v iných sondách pri murive románskej fázy, pozostáva zo siedmich radov tehál kladených na seba rozširujúc sa smerom do hĺbky. Tehly mali rozmery 39x19x6 cm. Gotické murivo prístavby lode má kamenný liaty základ, ktorý pozostáva z väčších lomových kameňov a riečnych okruhliakov. Jeho základová cezúra sa zistila v hĺbke 130 cm. V úrovni založenia románskej stavby sme našli denár Mateja Korvína ( ) z r Pochádza pravdepodobne z rozrušeného hrobu. Vo vrstve pod porušenými hrobmi sme zachytili hrob mladého jedinca, pravdepodobne ženy. Kostra ležala na chrbte s rukami preloženými v lone, s hlavou na západ. Hrob bol bez nálezov. Výskumom (sondy 2 a 3) boli objavené základy zaniknutej architektúry pristavanej k západnej časti južnej lode kostola. Táto prístavba mala vnútornú šírku iba 100 až 150 cm. Podarilo sa odkryť len jej východnú časť, smerom na západ bolo základové murivo rozrušené neskorším pochovávaním, ktoré podľa farských záznamov pokračovalo na prikostolnom cintoríne až do polovice 19. stor. Vzhľadom na nález zhluku ľudských kostí pri južnom múre veže pod blokom tehlového muriva, ktoré pochádza pravdepodobne z tejto zaniknutej stavby, sa možno domnievať, že slúžila ako ossárium alebo hrobka. Pochádza pravdepodobne až zo stor. Výskum v exteriéri preukázal súčasné rozšírenie románskej lode kostola smerom na západ o 250 cm spolu s postavením mohutnej veže kostola (8x8 m). Základové murivo veže má rovnakú štruktúru a je previazané s murivom západnej gotickej prístavby. Založenie veže siaha do podložia do hĺbky 180 cm. Archeologický výskum zodpovedal niektoré otázky súvisiace s vývojom kostola v jeho interiéri, hlavne v časti bývalého románskeho presbytéria. Toto presbytérium bolo zbúrané počas rozsiahlej gotickej prestavby kostola. Výskumom bola odkrytá kamenná dlažba pozostávajúca s obdĺžnikovitých žulových platní nepravidelnej veľkosti, pochádzajúca pravdepodobne z obdobia veľkej obnovy kostola v 90-tych rokoch 18. stor. (nová klenba hlavnej lode, kazateľnica). Dlažba rešpektuje odkrytý renesančný náhrobný kameň z r pri južnom múre gotickej prístavby lode a je vo veľmi dobrom stave. Pod touto dlažbou sme objavili staršiu kamennú dlažbu z ružovkastej bridlice. Táto bola porušená výstavbou kazateľnice a pochádza z druhej tretiny 17. stor. Jej datovanie sa opiera o nález mince Gustáva Adolfa II. z r v jej hlinitom lôžku. Výskum sa sústredil hlavne na odkrytie tehlových základov románskej svätyne. Pri výkopových prácach v sonde 4 ( x600 cm) sa však na ne nenarazilo. V sonde sa zistili iba rozrušené hrobové jamy a pôvodný vstup do hrobky rodiny Hámosi, ktorá sa nachádza pod dnešným presbytériom a čiastočne aj pod loďou kostola. Preto sme sa rozhodli otvoriť sondu 6 v severnej časti gotickej prístavby lode, medzi arkádou oddeľujúcou severnú loď kostola z r a hlavnou loďou. V tejto sonde sa nám podarilo odkryť základové murivo zničenej severnej steny gotickej prístavby, na ktorom stojí základové murivo piliera arkády. Jeho zistenie vyriešilo otázku pôvodnej šírky gotického kostola pred jeho mohutnou prestavbou v r Ešte dôležitejší bol nález základovej ryhy s úlomkami tehál pôvodného románskeho presbytéria. Tieto základy boli skoro úplne zničené pri gotickej prestavbe kostola. Nachádzajú sa iba 30 cm od gotického základového muriva. Toto zistenie postavilo do nového svetla výsledky výskumu v sonde 4. Základy románskeho presbytéria neboli zničené neskorším pochovávaním v interiéri, ako sme najprv predpokladali, ale nachádzajú sa pod neskorobarokovou kazateľnicou a čiastočne boli porušené aj hrobom pod spomínaným náhrobným kameňom z r Presný tvar románskej svätyne bude vzhľadom na porušenú východnú časť lode kostola možné len ťažko rekonštruovať. Niektoré otázky sa však pravdepodobne budú dať zodpovedať pri samotnej obnove kostola, kedy budeme môcť odstrániť lavice v SV rohu hlavnej lode. V týchto miestach sa nadviaže na práce v sonde 6. Jedným z najdôležitejších zistení výskumu bolo identifikovanie románskeho jadra kostola. Pozoruhodná je stupňovitá konštrukcia jeho tehlového základu. Archeologický výskum nepriniesol priamy materiál k datovaniu tejto stavby. Na základe písomných prameňov však možno túto najstaršiu fázu kostola datovať najneskôr do polovice 13. stor. L i t e r a t ú r a Ila B. Ila: Gömör megye. II. Budapest Polla/Vindiš l966 - B. Polla/I. Vindiš: Východoslovenské hrady a kaštiele. Košice l966. Súpis Súpis pamiatok na Slovensku. I. Bratislava UNTERSUCHUNG DER KIRCHE DER CHRISTLICHEN REFORMIERTEN KIRCHE IN BRZO- TÍN. Brzotín (Bez. Rožňava), Flur Kirche der christlichen reformierten Kirche, Funde von Architektur, Gräbern, Grabsteinen und Münzen, Jh. Unterbringung der Funde: Ostslowakisches Museum, Košice.

83 85 Die Untersuchung bezweckte die Aufklärung der älteren Bauphasen der Kirche, vor allem auf Feststellung eines untergangenen Gotteshauses im heutigen Interieur der Kirche. Ebenfalls berührte sie auch die Frage der Existenz des Kirchenfriedhofes und der untergangenen Architektur im Exterieur der Kirche. Bereits vor der Untersuchung konnte man eindeutig die älteste Bauphase der Kirche identifizieren, die in Form der Südwand des Objektes erhalten war und aus Ziegeln und mit zwei vermauerten romanischen lückenartigen Fenstern gebaut war. Das romanische Schiff wies die Länge von 12 m auf. Von den gotischen Steinzubauen an der West- wie auch Ostseite war es durch eine Lisene getrennt. In der Richtung nach Osten wurde es um 5 m zu einem rechtwinkligen Gotteshaus verlängert, das vom Schiff durch einen mächtigen Triumphalbogen getrennt ist. Bei der Denkmalrenovierung wurde in der Mauerwerk des östlichen Zubaues der Südwand des Schiffes ein gotisches Steinportal mit Mauerwerk entdeckt. Im Exterieur der Kirche wurden Reste einer untergangenen neuzeitlichen zur Kirche von der Südseite angebauten Architektur freigelegt, die wahrscheinlich als ein Ossarium oder eine Gruft diente. Es wurde die Struktur des Fundamentes der romanischen Kirche festgestellt, das aus sieben Reihen stufenartig gelegter Ziegel besteht. Es zeigte sich, dass das Fundamentmauerwerk des Turmes mit dem Mauerwerk des westlichen gotischen Zubaues des Kirchenschiffes verbunden ist. Im Interieur der Kirche wurden zwei Schichten seiner Fußböden von der Wende des 18. und 19. Jh. und aus der ersten Hälfte des 17. Jh. freigelegt. Ebenfalls wurde die Fundamentmauer der Nordwand des gotischen Zubaues des Kirchenschiffes und ein Teil der Fundamentrille des romanischen Gotteshauses festgestellt. Die genaue Form dieses Gotteshauses werden wir jedoch nur sehr schwer rekonstruieren. Tiefere Erkenntnisse könnten jedoch eine umfangreichere Freilegung im Interieur der Kirche bei ihrer Denkmalrenovierung bringen. VÝSKUM KOSTOLA REFORMOVEJ KRESŤANSKEJ CIRKVI vo Veľkej tŕni Dárius G a š a j - Peter T a j k o v V e ľ k á T ŕ ň a (okr. Trebišov), poloha K o s t o l r e f o r m o v a n e j k r e s ť a n s k e j c i r k v i, nálezy architektúr, hrobu, knižného kovania, stor. Uloženie nálezu: Východoslovenské múzeum, Košice. Kostol sa vypína na tufovom návrší nad dedinou, ktorá sa spomína v r v súvislosti so založením kláštora augustiniánov. Kostol bol zasvätený sv. Michalovi a katolícke bohoslužby v ňom vysluhovali do polovice l6. stor. Okolo r v ňom už účinkoval reformovaný kazateľ (Uličný 2001, ). Z pôvodnej románskej tehlovej stavby sa zachovala jeho loď so zemepanskou emporou a vežou. Polygonálne neskorogotické presbytérium bolo v r zbúrané až po základy a nahradené novým, vybudovaným na jeho starom pôdoryse (Mencl 1937, , obr. 74) Pamiatkový archeologický výskum kostola, realizovaný v decembri 2003 až marci 2004, bol cielený na zistenie jeho zaniknutej románskej svätyne. Kľúčovým miestom pre poznanie jej pôdorysu bol priestor východne od konca zachovaného románskeho tehlového muriva lode. Sondu 1 (200x85 cm) v interiéri kostola sme viedli v smere V-Z pri južnom múre dnešnej stavby. Na začiatku sme iba odstránili betónovú podlahu kostola. Celý výskum determinovali rozsiahle výkopové práce v interiéri kostola v období tridsiatych rokov minulého storočia. Tieto výkopy súviseli zo zásadnou prestavbou neskorogotickej svätyne, rekonštrukciou podlahy a odstránením základu kamenného oltára. Pravdepodobne súviseli aj so snahou nájsť kryptu v interiéri kostola, ktorú nám potvrdili miestni občania. Stredom kostola bol vtedy vedený mohutný výkop široký asi 350 cm a hlboký 200 cm. Rozhodli sme sa preto preskúmať najprv románske základové murivo lode z exteriéru. Vzhľadom na decembrové počasie sme vytýčili iba malú sondu pri južnom murive románskej lode, tesne pri jej východnom konci, kde už nadväzovalo novoveké murivo. Rozmery sondy 2 boli 130x120 cm. Nadzemné murivo románskej lode kostola tvorili tehly s rozmermi 4,5x15x29 cm. Tesne pod úrovňou terénu (asi 30 cm) bol pás tehlového muriva a pod ním už kamenný základ lode v hĺbke 100 cm. Základ tvorili menšie lomové kamene a pod základovou cezúrou sa rozširoval. Východný okraj sondy 2 bol zaliaty súvislou vrstvou betónu až do hĺbky 120 cm od dnešného terénu. Betón sem bol pravdepodobne naliaty v súvislosti s odstránením neskorogotického oporného piliera, ktorý v týchto miestach lokalizoval aj V. Mencl (1937, , obr.??).

84 86 Po vynesení hĺbky románskeho základu z exteriéru do interiéru sme zistili, že základ svätyne by sa mal pohybovať okolo 60 cm od úrovne dnešnej betónovej podlahy. Hneď pod vrstvou betónu a tenkej hlinitej navážky sme narazili na kompaktné základové murivo románskej svätyne, ale iba vo východnej časti sondy. Ako sa neskôr zistilo, v západnej časti bolo murivo zničené mladším hrobom, ktorého jama sa dobre črtala v sprašovom podloží. Jej rozmery boli 200x80 cm. Kostra sa nachádzala v hĺbke približne 140 cm od úrovne betónovej podlahy. Kostra pravdepodobne muža, vysokého asi 165 cm, spočívala vo vystretej polohe na chrbte, s rukami preloženými na bruchu, v obvyklej orientácii Z-V. Pri pravej dolnej končatine ležalo bronzové kovanie v tvare štylizovaného dubového listu. Ide zrejme o kovanú záložku biblie. Podobné kovania uvádza napr. B. Polla z výskumu cintorína v Košiciach-Krásnej nad Hornádom, kde ich datuje do 17. stor. (Polla 1986, ). Keďže sonda 1 nevyriešila uspokojivo otázku pôvodnej dispozície románskej svätyne, rozhodli sme sa overiť situáciu pri severnom murive kostola sondou 3 (230x150 cm), priamo pri pilastri oddeľujúcom románsku časť kostola od novovekej. Už po odstránení betónovej vrstvy podlahy sme zistili, že rovnako ako v sonde 1celý južný okraj sondy 3 tvorí novoveký zásyp. Zachytili sme len fragmenty základového muriva románskeho víťazného oblúka. Poslednou archeologickou sondou v objekte, ktorou sme ukončili terénny výskum, bola sonda 4 (80x100 cm), ktorá sa nachádzala v JZ rohu stavby, pri styku prahu bývalého južného vstupu a pilastra empory. Sonda bola kľúčová pre zistenie pôvodnej nivelety románskej podlahy. Táto bola zničená neskoršími úpravami v objekte. Avšak na základe profilácie tehlového muriva pilastra empory (ktorá je dnes pod úrovňou betónovej podlahy) a prahu bývalého vstupu sme určili jej pôvodnú úroveň v týchto miestach v hĺbke 20 cm od úrovne podlahy dnešnej. Situácia bola podobná aj na západnom konci sondy 1, kde nadzákladové tehlové murivo končilo v hĺbke približne 25 cm od úrovne dnešnej podlahy. K dôležitým objavom v kostole došlo po ukončení výskumu, počas realizácie jeho obnovy. V rámci týchto prác bola v decembri 2004 odstránená betónová podlaha po celej ploche kostola. Prikročili sme teda k prieskumu a začisteniu celej plochy. Pod emporou sme objavili vápenné lôžko s odtlačkami a fragmentami pôvodnej tehlovej románskej dlažby. Bola tvorená obdĺžnikovitými tenkými tehlovými dlaždicami. Úroveň tejto dlážky korešpondovala s nálezmi v sonde 4. Pre poznanie pôvodného pôdorysu románskej svätyne bol významný objav základovej ryhy a muriva pod drevenou kazateľnicou, ktoré nebolo zasiahnuté výkopmi z 30-tych rokov minulého stor. Šlo o pás základového muriva, ktorý mal oblúkovitý tvar a bol zasadený vo vrstve kompaktnej spraše v dĺžke 180 cm a šírke 110 cm. Na základe týchto zistení sme po zameraní nálezu dokázali spoľahlivo rekonštruovať pôvodný tvar románskej svätyne ako polkruhovitý. Na lokalite nie je ešte úplne ukončený architektonicko-historický pamiatkový výskum, ktorý by spoločne so zisteniami archeologického výskumu mal zodpovedať otázku presného datovania objektu. L i t e r a t ú r a Mencl V. Mencl: Stredoveká architektúra na Slovensku. Praha-Prešov Polla B. Polla: Košice-Krásna nad Hornádom. Košice Uličný F. Uličný: Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Michalovce UNTERSUCHUNG DER KIRCHE DER CHRISTLICHEN REFORMIERTEN KIRCHE IN VEĽKÁ TŔŇA. Veľká Tŕňa (Bez. Trebišov), Kirche der christlichen Reformkirche, Funde von Architektur, Grab und Buchbeschlag, Jh. Unterbringung der Funde: Ostslowakisches Museum, Košice. Die denkmalpflegerische archäologische Untersuchung zielte auf die Feststellung des untergangenen romanischen Gotteshauses im Interieur der Kirche. Die Kirche besteht aus einem romanischen Ziegelschiff mit einer Empore und aus einem neuzeitlichen östlichen Zubau, der auf spätgotischem Fundament aufgebaut wurde. Die Erforschung determinierten die umfangreichen Ausgrabungsarbeiten im Interieur der Kirche in der Zeit der 30er Jahre des vorangehenden Jahrhunderts, während der umfangreichen Erneuerung des Objektes. Die Sonde I (200x85 cm) führten wir in der Richtung O-W an der südlichen Mauer des heutigen Baues. Mit der Sonde II legten wir die romanische Fundamentmauer des Schiffes aus dem Exterieur frei. Im Interieur der Kirche wurden Reste der Fundamentmauer des Gotteshauses freigelegt, das durch ein neuzeitliches Grab beschädigt wurde. Das Skelett, wahrscheinlich von einem 165 cm großen Mann, lag in gestreckter Lage auf dem Rücken, mit den Händen gekreuzt auf dem Bauch und mit der Orientierung W-O. Beim rechten unteren Gliedmaß lag ein Buchbeschlag in Form eines stilisierten Eichenblattes. Zu bedeutsamen Entdeckungen kam es schon bei der Erneuerung der Kirche. Unter der Empore entdeckten wir ein Kalklager mit Abdrücken und Fragmenten des ursprünglichen romanischen Ziegelfußbodens. Er bestand aus dünnen rechteckigen

85 87 Ziegelfliesen. Bedeutsam war die Entdeckung der Fundamentrille und des Mauerwerks unter dem hölzernen Prädikatstuhl, die nicht von den Ausgrabungen aus den 30er Jahren des vorigen Jahrhunderts betroffen war. Es handelte sich um einen Streifen von Fundamentmauerwerk, von bogenförmiger Gestalt und untergebracht war es in einer Schicht von kompaktem Löss in einer Länge von 180 cm und 110 cm Breite. Aufgrund dieser Feststellungen konnten wir nach der Vermessung des Fundes verlässlich die ursprüngliche Form des romanischen Heiligtums als halbkreisförmig rekonstruieren. ARCHEOBOTANICKÉ POZNATKY ZA ROK 2004 Eva H a j n a l o v á - Jana M i h á l y i o v á - Mária H a j n a l o v á Predmetom príspevku sú málopočetné súbory z jednotlivých archeologických lokalít, ktoré získali archeológovia v r. 2004, prípadne boli znovu nájdené v depozitároch múzeí. V nálezoch získaných prostredníctvom preplavovania hlinitých zásypov archeologických objektov sa pri analýze určovali zuhoľnatené i nezuhoľnatené rastlinné makrozvyšky. Nezuhoľnatené sú najčastejšie súčasťou dnešnej zásoby recentných zvyškov v pôde a nie sú v príspevku spomínané. Výnimku tvoria iba nálezy novoveké, kde nezuhoľnatené semená môžu byť aj fosilné. Rastlinné zvyšky sa analyzovali pod binokulárnou stereoskopickou lupou pri max. zväčšení 40-krát pre diaspóry a 250-krát pre zvyšky driev. V príspevku sa neuvádzajú kvantitatívne údaje, ktoré nemajú v danej publikácii exaktnú vypovedaciu hodnotu. Poradie vymenovaných druhov v texte závisí od ich početnosti a výskytu na danej lokalite. Detailné nálezové správy, uložené v Dokumentácii AÚ SAV v Nitre, ktorých prírastkové čísla sú napísané pri jednotlivých lokalitách, môžu poslúžiť na získanie aj kvantitatívnych údajov. Všetky nálezy sú uložené v Archeologickom ústave SAV v Nitre. 1. Č i e r n y B r o d (okr. Galanta), poloha Š i š k a d o m b, pohrebisko, 8. stor., výskum L. Veliačik, rok výskumu 1966 (Veliačik 1969). Pri štúdiu nálezov v depozitári zistil J. Zábojník, že vo dvoch hroboch (14 a 22) sú na kovových obručiach viditeľné zvyšky petrifikovaných driev. V hrobe 14 sa dalo konštatovať, že vedro bolo z ihličnatej dreviny. Po konzervovaní sa znaky potrebné na detailnejšie rozlíšenie porušili. V hrobe 22 bolo vedro z dreva tisu obyčajného (Taxus baccata). Výsk. správa Nález z tejto lokality sa priradil k ďalším dnes evidovaným vedierkam z dreva tisu obyčajného predovšetkým v hroboch s pochovaným jazdcom a koňom. 2. Č i e r n e - H r č a v a (okr. Čadca), poloha V a l y, opevnená plocha, 17. stor., výskum O. Šedo, rok výskumu 1980 (Šedo 1981a). Pravdepodobne z opevnenia pochádza 22 uhlíkov z borovice (Pinus sp.). Výsk. správa K o š i c e - Š e b a s t o v c e (okr. Košice IV), poloha L a p i š e, pohrebisko z obdobia avarského kaganátu, výskum V. Budinský-Krička, roky výskumu a (Budinský-Krička/Točík 1991). Pri štúdiu nálezov v depozitári zistil M. Husár, že z dvoch hrobov pochádzajú kovové zvyšky zbraní s petrifikovaným drevom. Drevo z tuľajky kopije alebo oštepu v hrobe 94 bolo z duba (Quercus sp.). Násada z takej istej zbrane v hrobe 232 sa dala určiť iba ako zvyšok listnatého dreva. Výsk. správa K r á s n o n a d K y s u c o u (okr. Kysucké Nové Mesto), poloha P r i K a l i n o v e I a II, sídlisko(?), prírodný útvar(?), nedatované, záchranný výskum O. Šedo, rok výskumu 1980 (Šedo 1981a). Poloha I: V mieste považovanom za slovanský mohylník sa pri veľkoplošných skrývkach objavila rozsiahla depresia amébovitého tvaru, zahĺbená miestami až do hĺbky 150 cm. Vo výplni sa objavovali spálené i nespálené kusy dreva, vypálená hlina a kamene. Archeobotanickou analýzou 29 uhlíkov sa zistili dreviny: smrek obyčajný (Picea abies), breza (Betula sp.), buk lesný (Fagus sylvatica), javor (Acer sp.), zemolez (Lonicera sp.), jabloňokveté (Pomoideae), slivka/trnka (Prunus sp.), baza (Sambucus sp.) a krušina jelšová (Frangula alnus). Potvrdiť na základe nálezov driev, že sa v teréne našli zvyšky vypáleného rašeliniska, jednoznačne nemôžeme. Poloha II: Na priľahlom svahu sa v štrkovom podloží objavili plošne neveľké depresie, zasahujúce asi 10 cm pod úroveň povrchu podložia. Vypĺňali ich okruhliaky obklopené tmavšou hlinou. Medzi nimi sa našlo 5 uhlíkov borovice (Pinus sp.). Výsk. správa K y s u c k é N o v é M e s t o - O š k e r d a (okr. Kysucké Nové Mesto), poloha M a l ý V r e t e n, hradisko, neskorá doba bronzová, lužická kultúra, výskum O. Šedo 1979, 1980 (Šedo/Hajnalová 2005). Opevnenie na Malom Vreteni (653 m) sa nachádza vo vrcholovej časti SZ výbežku vyššieho susedného vrchu Veľký Vreten (821 m). Zo zisťovacích výkopov na terasách s nevýraznou kultúrnou vrstvou

86 88 pochádzajú uhlíky a obilky, spolu 181 zuhoľnatených fragmentov. Z pestovaných rastlín sa našli: hrach siaty (Pisum sativum), bôb obyčajný (Faba vulgaris), šošovica kuchynská (Lens esculenta), vikovité (Fabaceae), nerozlíšiteľné zlomky zrnovín (Cerealia indet.), proso siate (Panicum miliaceum), pšenica špaldová (Triticum spelta), jačmeň siaty (Hordeum vulgare) a pravdepodobne ovos (cf. Avena sp). Medzi drevinami sa zistili: buk lesný (Fagus sylvatica), hrab obyčajný (Carpinus betulus), smrek obyčajný (Picea abies), topoľ/ vŕba, (Populus/Salix), pravdepodobne breza (cf. Betula sp.), javor (Acer sp.), jaseň (Fraxinus sp.) a drieň (Cornus sp.). Výsk. správa Rastlinné zvyšky z lokality predstavujú komplex nálezov z výšinného hradiska vo veľkej nadm. výške. Sú zaujímavé predovšetkým drevinami, ktoré dokumentujú polohu hradiska v zmiešaných listnatých lesoch s dubom. 6. L o p u š n é P a ž i t i e (okr. Kysucké Nové Mesto) poloha S v a h y n a ú p ä t í M a l é h o O s- t r é h o, sídlisko, doba laténska/rímska, púchovská kultúra, záchranný výskum O. Šedo, roky výskumu 1979, 1980 (Šedo 1981b). Tesne na prechode strmého svahu Malého Ostrého do mierne svahovitého terénu v nadm. v. okolo 550 m sa odkryli nálezové komplexy s rastlinnými zvyškami v kultúrnych vrstvách, v jame zásobnicového charakteru a v jame sídliskovej (S 2, S 30, S 34, S 35, S 96). Po preosiati piatich nálezových komplexov za sucha sa vytriedilo 1606 zuhoľnatených fragmentov rastlín. Z pestovaných rastlín boli prítomné: ovos siaty (Avena sativa), jačmeň siaty (Hordeum vulgare), pšenica jednozrnová (Triticum monococcum), pšenica špaldová (Triticum spelta), pšenica dvojzrnová (Triticum dicoccon), jačmeň siaty nahozrnový (Hordeum vulgare var. coeleste), pšenica siata-tvrdá (Triticum aestivum-durum), pšenica (Triticum sp.), proso siate (Panicum miliaceum), bar taliansky (Setaria italica), hrach siaty (Pisum sativum) a bôb siaty (Faba vulgaris). Z burín sme zistili: kapustu poľnú (Brassica rapa), stoklas obilný (Bromus secalinus), pravdepodobne stoklas roľný (cf. Bromus arvensis), pravdepodobne stoklas strapcovitý (cf. Bromus racemosus), nevädzu poľnú (Cyanus segetum), pohánkovec ovíjavý (Fallopia convolvulus), lipkavec marinkový (Galium odoratum), lipkavec pochybný (Galium spurium), mrlík biely (Chenopodium album), horčiak štiavolistý (Persicaria lapathifolia), štiavec kučeravý/tupolistý (Rumex crispus/obtusifolius), štiavec konský (Rumex hydrolapathum) a vikovité nerozlíšiteľné (Fabaceae). Z drevín boli prítomné: hrab obyčajný (Carpinus betulus), dub (Quercus sp.), buk lesný (Fagus sylvatica), smrek/jedľa (Picea/Abies), jaseň (Fraxinus sp.), javor (Acer sp.) a lieska obyčajná (Corylus avellana). Výsk. správa Nálezy z uvedenej lokality patria k ďalším nálezom z tohto komplexu polôh, a to poloha Malé Ostré (nadm. v. 580 m; drevená konštrukcia valového opevnenia; Výsk. správa 14004) a poloha Sedlo Podhuboč (nadm. v. 493 m; 23 nálezových komplexov; Výsk. správa 14004). 7. N i t r a (okr. Nitra), časť S t a r é M e s t o, poloha M o s t n á u l. - p a r c e l a P. J a n o v i č a, stredovek/novovek, výskum M. Samuel, rok výskumu Rúčka železnej sekery (halapartne) bola urobená z topoľa alebo vŕby (Populus/Salix). Výsk. správa N i t r a (okr. Nitra), časť S t a r é M e s t o, poloha M o s t n á u l. - P o l y f u n k č n ý d o m, doba bronzová, stredovek, novovek, výskum G. Březinová, rok výskumu 2004 (Březinová 2005). Archeobotanicky sa analyzovalo 15 nálezových komplexov. Získali sa preplavovaním zásypov z deviatich sídliskových jám, jedného žľabu a obsahu štyroch celých nádob. Rastlinné zvyšky v počte 1210 ks pochádzajú z objemu 147 litrov preplavenej zeme. Doba bronzová (karpatská mohylová kultúra) Zo sídliskových jám (objekty 12, 31, 33), zo žľabu (obj. 23) a obsahov štyroch nádob nachádzajúcich sa v sídliskových jamách (12, 16, 21), pochádzajú semená a úlomky kláskov (vidličky, plevy) pestovaných rastlín: pšenica jednozrnová (Triticum monococcum), pšenica špaldova (Triticum spelta), pšenica dvojzrnová (Triticum dicoccon), jačmeň siaty (Hordeum vulgare), pšenica siata (Triticum aestivum), pšenica (Triticum sp.) a nerozlíšiteľné zlomky zrnovín (Cerealia indet.), ktoré mali veľký podiel; našiel sa pravdepodobne aj hrach siaty (cf. Pisum sativum). Z planorastúcich rastlín boli prítomné: stoklas roľný (Bromus arvensis), ježatka kuria (Echinochloa crus-galli), vikovité (Fabaceae), mrlík biely (Chenopodium album), mrlík (Chenopodium sp.), žerucha zborenisková (Lepidium ruderale) a lipnicovité (Poaceae). Zuhoľnatené boli aj semená zbieraného ovocia baza chabzdová (Sambucus ebulus), ale aj jabloň/hruška (Malus/Pyrus). V uhlíkoch sa zistili zvyšky drevín: dub (Quercus sp.), brest (Ulmus sp.), javor (Acer sp.) a nerozlíšiteľné topoľ/vŕba (Populus/Salix). Nálezy zvyškov rastlín z tejto lokality patria k prvým na území Nitry zo strednej doby bronzovej. Dopĺňajú bohatšie poznatky o pestovaných aj planorastúcich rastlinách, drevinách zo staršej, mladšej a neskorej doby bronzovej v tomto regióne. Stredovek ( stor.) Zo sídliskových jám (objekty 15, 18, 24) pochádzajú semená pestovaných rastlín: jačmeň siaty (Hordeum vulgare), pravdepodobne jačmeň siaty nahozrnný (cf. Hordeum vulgare var. coeleste), pšenica siata (Triticum

87 89 aestivum) a pravdepodobne zlomok vidličky pšenice jednozrnovej (Triticum monococcum). V semenách planorastúcich rastlín sme našli: kúkoľ poľný (Agrostemma githago), prerastlík okrúhlolistý (Bupleurum rotundifolium), pohánkovec ovíjavý (Fallopia convolvulus), lipkavec obyčajný (Galium aparine), mrlík (Chenopodium sp.) a marenovité (Rubiaceae). Vo zvyškoch drevín sme mohli rozlíšiť: dub (Quercus sp.), brest (Ulmus sp.), hrab obyčajný (Carpinus betulus), buk lesný (Fagus sylvatica), jaseň (Fraxinus sp.), jabloňokveté (Pomoideae), topoľ/vŕba (Populus/Salix), smrek obyčajný (Picea abies) a jedľa biela (Abies alba). Uvedené stredoveké nálezy pestovaných rastlín sú veľmi podobné tým, ktoré archeobotanici poznajú z lokality Nitra, časť Mlynárce, poloha Metro, kde sú nálezy datované do stor. (Výsk. správa 14626). Ihličnaté dreviny sa do Nitry vozili už aj pred 11. stor. a archeobotanici sa s nimi stretávajú na pohrebiskách (Hajnalová/Hajnalová v tlači). Stredovek ( stor.) Zo sídliskových jám (objekty 20 a 26) pochádzajú semená pestovaných rastlín: proso siate (Panicum miliaceum), raž siata (Secale cereale), pšenica siata (Triticum aestivum) a jačmeň siaty (Hordeum vulgare). Našli sa aj zvyšky pestovaného ovocia: viniča hroznorodého (Vitis vinifera) a hrušky obyčajnej (Pyrus communis). Chudobný je sortiment planorastúcich rastlín: lipkavec pravdepodobne obyčajný (Galium cf. aparine), mrlík (Chenopodium sp.), štiavec kučeravý (Rumex crispus), pravdepodobne mohár (cf. Setaria sp.) a marenovité (Rubiaceae). Z drevín boli v nálezoch zastúpené: dub (Quercus sp.), brest (Ulmus sp.), hrab obyčajný (Carpinus betulus), buk lesný (Fagus sylvatica), javor (Acer sp.), jaseň (Fraxinus sp.), jabloňokveté (Pomoideae), topoľ/vŕba (Populus/Salix), lieska obyčajná (Corylus avellana) a jedľa biela (Abies alba). Veľké množstvo vajíčok hmyzu v preplavených podieloch môže dokladať, že odpad v sídliskových jamách nebol dlhšiu dobu zahadzovaný zeminou. Novovek ( stor.) Zo sídliskovej jamy (obj. 17) vo vrstve obsahujúcej predovšetkým uhlíky sa získalo aj niekoľko zuhoľnatených semien. K pestovaným rastlinám patria: raž siata (Secale cereale) a pšenica siata (Triticum aestivum). K planorastúcim patria: mrlík hybridný (Chenopodium hybridum), rezeda žltá (Reseda lutea) a silenkovité (Silenaceae). Z drevín boli prítomné: dub (Quercus sp.), pravdepodobne hrab obyčajný (cf. Carpinus betulus), buk lesný (Fagus sylvatica), breza (Betula sp.) a vŕba/topoľ (Salix/Populus). Medzi nezuhoľnatenými semenami sme sa stretli so synantropnými druhmi: mrlík biely (Chenopodium album), mrlík hybridný (Chenopodium hybridum), hluchavkovité (Lamiaceae), ostružina černicová (Rubus fruticosus), baza chabzdová (Sambucus ebulus), baza čierna (Sambucus nigra), čistec (Stachys sp.), žihľava dvojdomá (Urtica dioica) a astrovité (Asteraceae). Predstavujú kolekciu reprezentujúcu stanovištia bohaté na dusík, ktoré sa mohli vyskytovať v okolí smetísk. Výsk. správa Zvyšky rastlín z uvedenej lokality predstavujú kolekciu, ktorá dopĺňa databázu nálezov z Nitry z praveku aj novoveku. Stredoveké nálezy, aj keď nie sú veľmi početné, dobre zapadajú medzi dnes známe poznatky z územia mesta. V spolupráci s archeológom budú samostatne vyhodnotené. 9. N i t r a (okr. Nitra), časť Z o b o r, poloha Š i n d o l k a, sídliská, 7. stor., 12. stor., výskum B. Chropovský, rok výskumu 1975 (Chropovský 1976). Stredovek (7. stor.) Na črepoch z objektov 82 a 85, ktoré hodnotil G. Fusek, sa našli odtlačky po listoch tráv, steble trávy a po ľudských prstoch. V keramickej hmote boli prítomné drobné kamienky. Stredovek (12. stor.) Na črepe z objektu 76, ktorý hodnotil G. Fusek, sa zistil odtlačok semena raže siatej (Secale cereale). Výsk. správa P l a v e c k ý M i k u l á š (okr. Malacky), poloha J a s k y ň a D z e r a v á S k a l a, lovecké táborisko z paleolitu, Výskum Z. Farkaš, Ľ. Kaminská, J. Kozłowski a J. Svoboda, rok výskumu 2002 (Farkaš/Kaminská 2003; Hajnalová/Mihályiová/Hajnalová 2004). Pracovná plocha PP2: Výber nálezových komplexov z tejto plochy sa uskutočnil až po vyhodnotení poznatkov z plochy PP1. Vybrali sa len také polohy (počnúc vrstvou 6/7), pri ktorých bol predpoklad, že sa získa iba paleolitický nálezový súbor - teda nie taký, pri ktorom mohlo prísť ku kontaminácii archeobotanickými nálezmi z holocénných vrstiev (vrstvy 1-4). Po vybratí sa analyzovali nálezy z 50 komplexov (14 komplexov z preosievania hliny a 36 komplexov z preplavovania 283 litrov hliny) z vrstiev 6/7, 9/5, 9, 9/11, 11 a 12. Spolu sa vytriedilo 1134 ks zuhoľnatených aj nezuhoľnatených zvyškov. Zo zvyškov stromov sme zistili uhlíky: smrek/jedľa (Picea/Abies), smrek (Picea sp.), borovica (Pinus sp.), ihličnaté, javor (Acer sp.), buk lesný (Fagus sylvatica), dub (Quercus sp.), brest (Ulmus sp.), lieska obyčajná (Corylus avellana), drieň (Cornus sp.), kalina (Viburnum sp.), listnaté drevo a v nezuhoľnatených zvyškoch driev sme identifikovali pravdepodobne javor (cf. Acer sp.), pravdepodobne buk lesný (cf. Fagus sylvatica), pravdepodobne dub (cf. Quercus sp.), brest (Ulmus sp.), listnaté a ihličnaté drevo. Nakoľ-

88 90 ko sa na analýzu brali aj veľmi malé úlomky (menšie ako 3x3x3 mm), veľký podiel predstavovali bližšie neidentifikovateľné zvyšky drevín. Ďalej sa získali veľmi korodované nezuhoľnatené semená planorastúcich bylín: štiav (Rumex sp.), baza (Sambucus sp.), mrlík (Chenopodium sp.), mrlíkovité (Chenopodiaceae) a zuhoľnatené semená bylín: pichliač (Cirsium sp.). Vo vrstvách 9, 9/11 a 11 sme našli aj nezuhoľnatené úlomky bližšie neidentifikovateľných listov a drobné úlomky zuhoľnatenej potravy, ktorá sa nedá analyzovať našimi metódami. Výsk. správa Archeobotanické nálezy z paleolitických vrstiev gravettienu, aurignacienu aj mikoquienu z Dzeravej Skaly priniesli očakávané, ale aj neočakávané prekvapujúce poznatky. Všetky archeobotanické nálezy (holocénne aj pleistocénne) sú vyhodnotené v publikácii Hajnalová/Hajnalová 2005, samotné zvyšky driev z paleolitu aj v publikácii Hajnalová/Hajnalová V i r t II (okr. Komárno), poloha Z á h r a d a k a š t i e ľ a P í b e r, pohrebisko, 2. pol. 7. stor. až zač. 8. stor., výskum A. Točík a Z. Čilinská, rok výskumu 1968 (Čilinská 1970; Točík 1992). Pri štúdiu nálezov v depozitári zistil M. Husár, že z dvoch hrobov (19 a 62), boli vybraté uhlíky. Drevo v hrobe 19 sa nedalo identifikovať a v hrobe 62 bolo z ihličnatej dreviny. Výsk. správa Ž e h r a (okr. Prešov), poloha T e m n á j a s k y ň a, hrob, doba rímska, 2. stor. výskum M. Soják, rok výskumu 2004 (nepublikované). Uhlík borovice (Pinus sp.) sa našiel pri koženom vrecku v hrobe 1 Výsk. správa L i t e r a t ú r a Budinský-Krička/Točík V. Budinský-Krička/A. Točík: Šebastovce. Gräberfeld aus der Zeit des awarischen Reiches. Katalog. Nitra Březinová G. Březinová: Predstihový záchranný výskum na Mostnej ulici v Nitre. AVANS 2004, 2006, Čilinská Z. Čilinská: Druhé predveľkomoravské pohrebisko v Radvani nad Dunajom. Slov. Arch. 18, 1970, Farkaš/Kaminská Z. Farkaš/Ľ. Kaminská: Prvé výsledky revízneho výskumu v jaskyni Dzeravá Skala. AVANS 2002, 2003, Hajnalová/Mihályiová/Hajnalová M. Hajnalová/J. Mihályiová/E. Hajnalová: Rastlinné zvyšky z malých nálezových celkov. AVANS 2003, 2004, Hajnalová/Hajnalová v tlači - M. Hajnalová/E. Hajnalová: Zentraler Burgwall Nitra-Hrad un sein Mileu im Frühmittelalter: Angebaute Pflanze, Orte von deren Produktion und Konsumierund. L. Poláček (ed.) Das Wirtschaftliche Hinterland der frühmittelalterlichen Zentren. Zborník: Internationale Tagungen in Mikulčice VI. Spisy AÚ AV ČR. Brno, v tlači. Hajnalová/Hajnalová M. Hajnalová/E. Hajnalová: The plant macro-remains; the environment and plant foods exploited by hunter-gatherers. In: Ľ. Kaminská/J. K. Kozłowski/J. A. Svoboda (ed.): Pleistocene Environments and Archaeology of the Dzeravá skala Cave, Lesser Carpathians, Slovakia. Kraków 2005, Chropovský B. Chropovský: Výskum laténskej, veľkomoravskej a včasnostredovekej osady v Nitre na Šindolke. AVANS 1975, 1976, Šedo 1981a - O. Šedo: Prieskum archeologických lokalít v okrese Čadca. AVANS 1980, 1981, Šedo 1981b - O. Šedo: Druhá sezóna výskumu v Lopušných Pažitiach. AVANS 1980, 1981, Šedo/Hajnalová O. Šedo/E. Hajnalová: Využitie archeobotanických poznatkov a geobotanických máp pre predikciu osídlenia v praveku a rannohistorickom období na príklade štúdie z Kysúc. In: V. Hašek/R. Nekuda/M. Ruttkay (ed.): Ve službách archeológie V. Brno 2005, Točík A. Točík: Materiály k dejinám južného Slovenska v stor. Štud. Zvesti AÚ SAV 28, 1992, Veliačik L. Veliačik: Archeologický výskum v Čiernom Brode (okr. Galanta) v roku Arch. Rozhledy 21, 1969, , C i t o v a n é v ý s k u m n é s p r á v y Archeobotanické výskumné správy. Nepublikované. Archív Archeologického ústavu SAV v Nitre. Výsk. správa Eva Hajnalová: Lopušné Pažite, poloha Hrádok na Malom Ostrom. Výsk. správa Mária Hajnalová/Jana Mihályiová /Eva Hajnalová: Nitra, časť Mlynárce, poloha Metro. Výsk. správa Jana Mihályiová: Žehra, poloha Temná jaskyňa. Výsk. správa Eva Hajnalová/Jana Mihályiová: Lopušné Pažite, poloha Svahy na úpätí Malého Ostrého. Výsk. správa Eva Hajnalová/Jana Mihályiová/Mária Hajnalová: Plavecký Mikuláš, poloha Dzeravá Skala. Výsk. správa Eva Hajnalová/Jana Mihályiová: Kysucké Nové Mesto - Oškerda, poloha Malý Vreten. Výsk. správa Jana Mihályiová: Čierne-Hrčava, poloha Valy.

89 91 Výsk. správa Eva Hajnalová: Krásno nad Kysucou, poloha Pri Kalinove. Výsk. správa Eva Hajnalová/Jana Mihályiová: Nitra, časť Zobor, poloha Šindolka. Výsk. správa Jana Mihályiová: Nitra, časť Staré mesto, poloha Mostná ulica, parcela p. Janoviča. Výsk. správa Jana Mihályiová: Košice-Šebastovce, poloha Lapiše. Výsk. správa Jana Mihályová: Virt II., poloha Záhrada kaštieľa Píber. Výsk. správa Jana Mihályiová: Čierny Brod, poloha Šiškadomb. Výsk. správa Eva Hajnalová: Nitra, časť Staré mesto, poloha Mostná ulica, Polyfunkčný dom. ARCHÄOBOTANISCHE ERKENNTNISSE IM JAHRE Paläolithikum Plavecký Mikuláš (Dzeravá skala) - Untersuchung der Höhle von Z. Farkaš, L. Kaminská Analysiert wurden 36 Komplexe aus dem systematisch erwählten Umfang von 283 l Lehm und aus 14 Komplexen gesiebten Lehms in stratigraphisch verfolgten Schichten. Aus dem 200 cm mächtigen Bodenprofil gewann man Beweise über paläolithische Besiedlung vom Gravettien über das Aurignatien bis zum Micocquien. Unter den 1134 Stücken verkohlten wie auch unverkohlten Pflanzenresten dominierten nicht näher identifizierbare Bruchstücke von Laub- und Nadelgehölzen. Unterscheidbar von ihnen waren Holzkohlenstückchen: Picea/Abies, Piceas abies, Acer sp., Fagus sp., Quercus sp. Ulmus sp., Corylus avellana, Cornus sp. und Viburnum sp. Unter den unverkohlten Resten befanden sich: cf. Acer sp., cf. Fagus sylvatica, cf. Quercus sp. Ulmus sp. Ferner gewann man stark korrodierte verkohlte Samen: Rumex sp., Sambucus sp., Chenopodium sp., Chenopodiaceae und verkohlte Samen: Rumex sp. und Cirsium sp. Wir fanden auch unverkohlte Bruchstücke unidentifizierbarer Blätter und kleine Bruchstücke von verkohlten Speisen. Bronzezeit Nitra (Str. Mostná ul., polyfunktionelles Haus) - Rettungsgrabung dreier Siedlungsgruben und der Inhalte ungestörter Gefäße, karpatische Hügelgräberkultur, Grabung G. Březinová Durch Schlemmung gewann man Samen: Triticum monococcum, Triticum spelta, Triticum dicoccon, Hordeum vulgare, Triticum aestivum, Triticum sp., Cerealie indet., cf. Pisum sativum; Bromus arvensis, Echinochloa crus-galli, Fabaceae, Chenopodium album, Chenopodium sp., Lepidium ruderale, Poaceae; Sambucus ebulus, Malus/Pirus. In den Holzkohlenstückchen befanden sich: Quercus sp., Ulmus sp., Acer sp. Populus/Salix. Kysucké Nové Mesto-Oškerda (Malý Vreteň) - Untersuchung des Burgwalls der Lausitzer Kultur in 653 m Seehöhe, O. Šeďo 1979, Durch Siebung des Lehms aus fünf Lagen gewann man Samen von Pisum sativum, Faba vulgaris, Lens esculenta, Fabaceae, Cerealia indet., Panicum miliaceum, Triticum spelta, Hordeum vulgare, cf. Avena sp. Unter den selbstständig herausgehobenen Gehölzen gewann man durch das Sieben: Quercus sp., Fagus sylvatica, Carpinus betulus, Picea abies, Populus/ Salix, cf. Betula sp., Acer sp., Fraxinus sp. und Cornus sp. Latène-/römische Kaiserzeit Lopušné Pažite (Malé Ostré) - Höhensiedlung der Púchov-Kultur in der 550 m Seehöhe, O. Šeďo 1979, Durch das Sieben von Lehm aus fünf Lagen gewann man folgende Samen: Avena sativa, Hordeum vulgare, Triticum monococcum, Triticum spelta, Triticum dicoccon, Hordeum vulgare var. coeleste, Triticum aestivum-durum, Triticum sp. Panicum miliaceum, Setaria italica, Pisum sativum, Faba vulgaris;, Brassica rapa, Bromus secalinus, cf. Bromus arvensis, cf. Bromus racemosus, Cyanus segetum, Fallopia convolvulus, Galium odoratum, Galium spurium, Chenopodium album, Persicaria lapathifolia, Rumex crispus/obtusifolius, Rumex hydrolapathum, Fabaceae. Von Gehölzen waren vorhanden: Carpinus betulus, Quercus sp., Fagus sylvatica, Picea/Abies, Fraxinus sp., Acer sp., Corylus avellana. Römische Kaiserzeit Žehra (Temná jaskyňa) - Bergung des Grabes in der Höhle. M. Soják ein Holzkohlenstückchen von pinus sp. lag in einem Lederbeutel. Mittelalter Nitra-Zobor (Šindolka) - Abdrücke auf Scherben aus dem 7. Jh. B Chropovský 1975, Scherben von G. Fusek Abdrücke von Blättern und Stängeln von Gräsern, menschlichen Fingern. Čierny Brod (Šiškadomb) - Gräberfeld aus dem 8. Jh., Awarisches Kaganat, Grabung L. Veliačik 1966, mineralisiertes Holz auf Metallreifen von Eimern aus zwei Gräbern von J. Zábojník Taxus baccata, Pinospideae. Košice-Šebastovce (Lapiše) - Gräberfeld aus der Zeit des awarischen Kaganats, Grabung V. Budinský- Krička Mineralisiertes Holz von einer Lanze oder einem Speer brachte aus zwei Gräbern M. Husar Quercus sp., Laubholz.

90 92 Virt II (Garten des Kastells Piber) - Gräberfeld aus der Zeit des Awarischen Kaganats, zweite Hälfte des 7. Jh. bis Anfang des 8. Jh., Grabung A. Točík 1968, Z. Čilinská Holzkohlenstückchen aus Gräbern brachte M. Husar Laubholz. Nitra-Zobor (Šindolka) - Abdrücke auf einer Scherbe, Objekt aus dem 12. Jh. B. Grabung B. Chropovský 1975, Scherben von G. Fusek 2004, Abdruck eines Korns von Secale cereale. Nitra-Staré Mesto (Str. Mostná ul., polyfunktionelles Haus) - Rettungsgrabung dreier Siedlungsgruben aus dem Jh., Grabung G. Březinová Durch Schlemmung gewann man Samen: Hordeum vulgare, cf. Hordeum vulgare var. coeleste, Triticum aestivum; Agrostemma githago, Bupleurum rotundifolium, Fallopia convolvulus, Galium aparine, Chenopodium sp., Rubiaceae; Spindelglieder: Triticum monococcum; Gehölze: Quercus sp., Ulmus sp., Carpinus betulus, Fagus sylvatica, Fraxinus sp., Pomoideae, Populus/Salix, Picea abies, Abies alba. Nitra-Staré mesto (Str. Mostná ul., polyfunktionelles Haus) - Rettungsgrabung zweier Siedlungsgruben aus dem Jh. Grabung G. Březinová Durch Schlemmung gewann man Reste: Panicum miliaceum, Secale cereale, Triticum aestivum, Hordeum vulgare, Vitis vinifera, Pyrus communis, Galium cf. aparine, Chenopodium sp., Rumex crispus, cf. Setaria sp., Rubiaceae; Quercus sp., Ulmus sp., Carpinus betulus, Fagus sylvatica, Acer sp. Fraxinus sp., Pomoideae, Populus/Salix., Corylus avellana, Abies alba. Mittelalter/Neuzeit Nitra-Staré Mesto (Str. Mostná ul., Parzelle von P. Janovič) - Rettungsgrabung von M. Samuel Griff einer Eisenaxt (Populus/Salix). Neuzeit Čierne-Hrčava (Valy) - befestigte Fläche, 17. Jh., Grabung O. Šeďo, Grabungsjahr Von einer Befestigung stammt wahrscheinlich Pinus. sp. Nitra-Staré Mesto ( Str. Mostná ul., polyfunktionelles Haus) - Rettungsgrabung einer Siedlungsgrube aus dem Jh. Grabung G. Březinová Durch Schlemmung gewann man Reste von: Secale cereale, Triticum aestivum, Chenopodium hybridum, Reseda lutea, Silenaceae, Quercus sp., cf. Carpinus betulus, Fagus sylvatica, Betula sp., Salix/Populus. Unter den unverkohlten Samen begegneten wir den synantropen Abarten, die wir ebenfalls für fossile halten: Chenopodium album, Chenopodium hybridum, Lamiaceae, Rubus fruticosus, Sambucus ebulus, Sambucus nigra, Stachys sp., Urtica dioica, Asteraceae. Undatierbar. Krásno nad Kysucou (bei Kalinovo) - Rettungsgrabung einer Fläche mit verkohlten Holzresten ohne archäologische Funde (Siedlung?), verbrannter Rand eines Torflagers/Moores), Grabung O. Šeďo, Picea abies, Betula sp., Fagus sylvatica, Acer sp. Lonicera sp., Pomoideae, runus sp. Sambucus sp. Frangula alnus. NOVÉ NÁLEZY TECHNICKEJ KERAMIKY ZO ZLATEJ BANE Peter H a r č a r Z l a t á B a ň a (okr. Prešov), poloha D u b n í k - M e d z i j a r k a m i, zber, stredovek. Uloženie nálezov: súkromná zbierka. V decembri 2004 poskytol RNDr. Verdon Krajskému pamiatkovému úradu v Prešove na zdokumentovanie dve nádoby na praženie rumelky a nádobu na zachytávanie ortuti. O p i s n á l e z o v 1. Nádoba na praženie rumelky (obr. 41: 1) - fľašovitá nádoba s úzkym vysokým hrdlom, okraj z vonkajšej aj vnútornej strany zadymený, dno drsné - strhnuté, farba červenohnedá, hrubá prímes; v. 338 mm, pr. ústia 58 mm, najväčšie vydutie 140 mm. 2. Nádoba na praženie rumelky (obr. 41: 2) - fľašovitá nádoba so strunou zrezaným dnom, okraj zadymený z oboch strán, farba červenohnedá, hrubá prímes; v. 293 mm, pr. ústia 64 mm, najväčšie vydutie 143 mm.. 3. Nádoba na zachytávanie ortuti (obr. 41: 3) - malá miska s mierne odsadeným, strunou zrezaným dnom a šikmo dovnútra zrezaným okrajom, farba okrovo-biela; v. 30 mm, š. 95 mm. Nálezy podľa spôsobu ich výroby, kvality materiálu a charakteristických znakov možno datovať do 15. stor., resp. do začiatku 16. stor. Takýto typ technickej keramiky už z tejto oblasti poznáme (Čaplovič/Slivka 1983, 75; Slivka 1978, 233, obr. 6: 5, 7). Podobné nálezy pochádzajú aj z Nižnej Slanej, Rudňan a Hnilca (Slivka 1978, 233). Praženie rumelky na Dubníku v stredoveku dosvedčujú aj písomné pramene. Kecerovci, majitelia blízkej Červenice, mali na začiatku 15. stor. v horách červenického chotára bane na ortuť. Pravdepodobne

91 93 však nemali dostatok finančných investícií pre rozšírenie ťažby a tak ich v r zálohovali košickému mešťanovi Gabrielovi (Uličný 1990, 54). Surovinou, z ktorej sa získavala ortuť, bola rumelka (červený ortutnatý minerál). Nádoby sa ňou naplnili a upchali machom pomiešaným s hlinou. Následne sa obrátili hore dnom tak, aby otvor zapadol do spodných nádob (misiek). V snahe o čo najdokonalejšiu kondenzáciu sa škáry utesnili. Nádoby sa potom uložili do ohniska (až 700 nádob) a obložili zmesou drvenej zeminy a mletého uhlia. Po bokoch ohnísk sa kládli kamene a na ne drevené trámy, cez ktoré sa naprieč kládli drevá. Ortuť pri silnej žiare stekala do spodných nádob (Slivka 1978, 233). L i t e r a t ú r a Čaplovič/Slivka D. Čaplovič/M. Slivka: Terénny prieskum v oblasti Šariša. AVANS 1982, 1983, Slivka M. Slivka: Stredoveké hutníctvo a kováčstvo na východnom Slovensku (1. časť). Hist. Carpatica 9, 1978, Uličný F. Uličný: Dejiny osídlenia Šariša. Košice NEUFUNDE VON TECHNISCHER KERAMIK AUS ZLATÁ BAŇA: Zlatá Baňa (Bez. Prešov), Lage Dubník, Flur Medzi Jarkami, Sammlung, Mittelalter. Unterbringung der Funde: Privatsammlung. Im Dezember 2004 bot RNDr.-Herr Verdon zur Dokumentierung dem Landkreis-Denkmalamt Prešov zwei Gefäße zum Rösten von Zinnabarit und ein Gefäß zum Auffangen des Quecksilbers. Gefäße zum Rösten des Zinnobers weisen eine flaschenartige Form auf, sind von rotbrauner Farbe, der Boden ist in einem Falle rau-rissig (Abb. 41: 1), im zweiten Falle mit einer Feder abgeschnitten (Abb. 41: 2). In beiden Fällen ist der Rand der Gefäße von Außen- wie auch von Innenseite verqualmt. Die Kleine Schüssel zum Auffangen des Quecksilbers (Abb. 41: 3) weist einen mäßig abgesetzten, mit einer Feder abgeschnittenen Boden auf und ist von ocker-weißer Farbe. Prieskum predpolia Slovenského raja Eva H o r v á t h o v á - Rastislav H r e h a - Rastislav R u s n á k V rámci spoluúčasti na projekte Ochrana a záchrana archeologických a historických pamiatok na Slovensku ako súčasť európskeho kultúrneho dedičstva - Región Spiš sme uskutočnili prieskum predpolia Slovenského raja v k. ú. obcí Hrabušice, Jánovce-Machalovce, Letanovce, Smižany, Spišské Tomášovce a Spišský Štvrtok. Na severnom úpätí masívu Spišsko-Gemerského rudohoria v polohách Pod Zelenou horou, Pamúlová, Pod Ihríkom, Janovské, Sosno, Háj a Úvrate v k.ú. obcí Hrabušice, Spišské Tomášovce a Letanovce sa počas prieskumu vyskytovali pasienky. Vzhľadom na postupujúcu vegetáciu v čase prieskumu (koniec apríla) bolo možné preskúmať len nasledujúce polohy. 1. H r a b u š i c e (okr. Spišská Nová Ves) a) poloha N i ž n é l ú k y, južne od obce, neolit, púchovská kultúra(?), stredovek. V severnej časti, na hornom miernom svahu polohy v okolí kóty 553 sme zozbierali nezdobené črepy a úštepovú industriu z obsidiánu. b) poloha Ľ a n i s k á, na JV od obce a východne od predchádzajúcej polohy. Bez zistenia archeologických nálezov. 2. J á n o v c e, časť Ma c h a l o v c e (okr. Poprad) a) poloha H r a d i s k o, kóta 683,4, južne od obce Jánovce, púchovská kultúra. Na úpätí a temene hradiska bolo viacero amatérskych výkopov. Bez zistenia archeologických nálezov. b) poloha P o d h r a d i s k o m, južne od obce Jánovce, východne od polohy Hradisko, predpúchovský horizont, púchovska kultúra. Na povrchu oráčiny sa črtali obrysy viacerých intezívne narúšaných objektov, z okolia ktorých pochádzajú črepy z okrajov amforovitých, hrncovitých a situlovitých nádob. Časť z nich bola zdobená zvislým hrebeňovaním, rytou, žliabkovanou a plastickou výzdobou. K ďalším nálezom patrí fragment hlineného kolieska a množstvo železnej trosky. c) poloha R o v e ň, na SV od obce Jánovce - bez zistenia archeologických nálezov. 3. L e t a n o v c e (okr. Spišská Nová Ves) a) poloha P a t o č i n y, na JZ od obce - bez zistenia archeologických nálezov.

92 94 4. S m i ž a n y (okr. Spišská Nová Ves) a) poloha B a n i s k á, západne od obce a východne od polôh Gnojník I a II - prieskum čerstvo zoranej polohy bez zistenia archeologických nálezov. b) poloha G n o j n í k I, severne až SV od polohy Hradisko, púchovská kultúra, včasný stredovek, stredovek. Na pooranom poli sa miestami javila tmavšie sfarbená hlina. Povrchovou prospekciou sme zhromaždili nepočetné črepy, z ktorých jeden bol zdobený viacnásobnou vlnovkou. Vzhľadom na priamu nadväznosť so susednou polohou Sedlo pod hradiskom a na SZ susediacou polohou Gnojník II existuje predpoklad, že ide o jednu lokalitu, recentne rozdelenú na viacero polôh. c) poloha S e d l o p o d h r a d i s k o m, východne až SV od polohy Hradisko, púchovská kultúra, včasný stredovek, stredovek. Na oráčine boli viditeľné tmavé škvrny, z okolia ktorých sme zozbierali črepy zdobené rytými obežnými líniami, železnú trosku a zlomky sklovitej pasty. d) poloha Z l a t é r o l e, západne od obce, púchovská kultúra(?), včasný stredovek. Na južnom svahu polohy, bližšie k potoku Brusník, sa na dvoch miestach nachádzali nepočetné úlomky keramiky. 5. S p i š s k é T o m á š o v c e - S m i ž a n y (okr. Spišská Nová Ves) a) poloha H r a d i s k o I, kóta 567, na JZ od obce Smižany - overili sme súčasný stav výšinného hradiska. b) poloha G n o j n í k II, severne až SZ od polohy Gnojník I a severne od polohy Hradisko, včasný stredovek. Na pooranom poli sme získali ojedinelé črepy z ktorých jeden bol zdobený viacnásobnou vlnovkou a mazanicu. 6. S p i š s k é T o m á š o v c e (okr. Spišská Nová Ves) a) poloha M a j e r s k á, východne od rómskej osady - na ploche s nízkou vegetáciou sme nezistili archeologické nálezy. b) poloha P o d l e s o m, západne od okrajových rodinných domov - prieskumom na pooranom poli sme nezistili archeologické nálezy. c) poloha P o d ú v r a t m i, východne od obce, stredovek, novovek. Na oráčine sa javili dve väčšie tmavé plochy, ktoré boli bez archeologického materiálu. V širšom okolí sme zozbierali niekoľko nezdobených črepov a úštepovú industriu z pazúrika. d) poloha S e d l i s k á, na SV od obce, pravek, stredovek. Na južnom svahu, zvažujúcom sa k pravému brehu potoka Brusník, boli na povrchu oráčiny viditeľné stopy po rozorávaných objektoch. V ich okolí sa nachádzali črepy, z ktorých niektoré zdobia obežné ryté línie a jednoduchá vlnovka. Zo zberu pochádza aj mikrolitické jadro z poľského pazúrika. 7. S p i š s k ý Š t v r t o k (okr. Levoča), poloha M y š i a h ô r k a Overili sme stav výšinnej opevnenej osady otomanskej kultúry. V čase prieskumu bola lokalita pooraná. Bez zistenia archeologických nálezov. Untersuchung des Vorfeldes in Slovenský raj. Im Rahmen der Teilnahme im Projekt Schutz und Rettung der archäologischen und historischen Denkmäler in der Slowakei - als ein Bestandteil des europäischen Kulturerbes - wurde eine Untersuchung des Vorfeldes von Slovenský raj im Zipser-Gebiet (Spišsko-Gemerské Rudohorie), in den Gemeindekatastern von Hrabušice, Jánovce-Machalovce, Letanovce, Smižany, Spišské Tomášovce und Spišský Štvrtok realisiert. Im Gemeindekataster von Hrabušice (Flur Nižné lúky) entdeckten wir unausgeprägte Spuren von Besiedlung im Neolithikum, in der Púchov-Kultur und im Mittelalter. Im Gemeindekataster von Jánovce- Machalovce (Flur Pod hradiskom) stellten wir wieder eine Zerackerung von archäologischen Objekten mit zahlreichem archäologischem Material aus dem Vorpúchover Horizont und der Púchov-Kultur fest. Im Gemeindekataster von Smižany (Fluren - Gnojník I, Sedlo pod hradiskom und Zlaté role) gewann man Lesefunde der Púchov-Kultur, ferner aus Frühmittelalter und Mittelalter. Von der Grenzfläche der Gemeindekataster von Smižany und Spišské Tomášovce (Flur Gnojník II) stammt sporadisches Material aus dem Frühmittelalter. Im Gemeindekataster von Spišské Tomášovce (Fluren Pod úvratmi und Sedliská) befinden sich evidente Spuren von Besiedlung in der Urzeit, im Mittelalter und bis zur Neuzeit. Einen Bestandteil des Projektes bildete ebenfalls auch eine Revision des heutigen Erhaltungszustandes der bekannten Fundstellen Hradisko I. (Gemeindekataster Jánovce-Machalovce). Von ihnen scheint die Fundstelle Hradisko mit anliegender Siedlung an der Ostseite am meisten gefährdet zu sein.

93 95 Sídliskový objekt z Ardova Rastislav H r e h a A r d o v o (okr. Rožňava), poloha P o d V e ľ k ý m v r c h o m, sídlisko, záchranný výskum, neolit. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV - VPS, Košice. Počas výstavby cestnej komunikácie II/587 Plešivec - štátna hranica SR/MR sa na jednom mieste pri odhŕňaní ornice podarilo identifikovať archeologický objekt 1/04. Bol situovaný na temene mierneho kopca, východne od kóty 330. Na povrchu bol slabo viditeľný len ako tmavohnedá škvrna, zapustená do svetlejšieho ílovitého podložia. Mal oválny pôdorys s rozmermi 140x120 cm, nerovné dno v strede s menšou priehlbinou, s max. hĺbkou 35 cm. Výplň objektu tvorila tmavohnedá hlina, ktorá obsahovala zlomky veľmi zle zachovanej keramiky so silne korodovaným povrchom. Okrem keramiky sa v objekte nachádzali uhlíky a kúsky mazanice. O p i s n á l e z o v Atypický črepový materiál väčšinou z tiel úžitkových nádob, jemne plavený s prímesou pliev, ostrený drobnými kamienkami. Črepy boli sivej a hnedočervenej farby. Preskúmaný objekt ležal blízko hranice CHKO Slovenský kras. V blízkosti sa nachádza Ardovská jaskyňa, známa svojím osídlením v neolite, neskorej dobe bronzovej, dobe laténskej a v dobe rímskej (Budinský-Krička 1977; Budinský-Krička 1978; Lichardus 1968; Miroššayová 1982). L i t e r a t ú r a Budinský-Krička V. Budinský-Krička: Archeologické prieskumy a nálezy na východnom Slovensku. AVANS 1977, 1977, Budinský-Krička V. Budinský-Krička: Nové nálezy na východnom Slovensku. AVANS 1978, 1979, Lichardus J. Lichardus: Jaskyňa Domica. Najvýznačnejšie sídlisko ľudu bukovohorskej kultúry. Nitra Miroššayová E. Miroššayová: Bronzové predmety z Ardova. AVANS 1982, 1983, Siedlungsobjekt aus Ardovo. Ardovo (Bez. Plešivec), Flur Pod Veľkým vrchom, Siedlung, Rettungsgrabung, Neolithikum. Unterbringung der Funde: Archäologisches Institut der SAW - VPS Košice. Während des Ausbaues der Verkehrsstraße II/587 Plešivec - Staatsgrenze SR/Ungarn gelang es, das eingetiefte Objekt 1/04 zu untersuchen. Es wies einen ovalen Grundriss auf und in der Verfüllung fand man atypische Keramik und ein paar Lehmverputzstücke. Aufgrund des Charakters der Keramik kann man das Objekt in das Neolithikum einreihen. Das Objekt befand sich in der Nähe der Ardovská Höhle, wo bereits in der Vergangenheit Funde aus der Bronzezeit, Latènezeit und römischer Kaiserzeit gefunden wurden. Nálezy z prieskumov pri výstavbe optických trás na východnom Slovensku Rastislav H r e h a Počas r uskutočnil AÚ SAV - VPS Košice prieskum na viacerých líniových stavbách pri budovaní optických trás. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV - VPS, Košice. 1. B a n s k é (okr. Vranov nad Topľou), poloha P r e d d o m o m 278, zber, sídlisko, neurčené. Poloha sa nachádza v intraviláne obce, pred rodinným domom 278. Výkopom bol zachytený objekt, v ktorom sa zistila vrstva veľmi silno prepálenej mazanice. Objekt neobsahoval žiaden archeologický materiál, preto je jeho určenie nejasné. V jeho okolí sa podarilo zozbierať niekoľko novovekých glazovaných črepov. 2. B o ľ (okr. Trebišov) a) poloha P r i d o m e 89, zber, doba rímska. Počas obhliadky výkopu sa podarilo nájsť črep z okraja hrubšej nádoby svetlohnedej farby. Našlo sa aj niekoľko kusov mazanice. b) poloha P r i o b e c n o m ú r a d e, zber, stredovek.

94 96 Na jednom úseku výkopu v obci sa získalo niekoľko črepov z tiel nádob zaradených do stredoveku. V okolí nálezov bola výrazná čierna zemina. 3. S o ľ n i č k a (okr. Trebišov), poloha P r i d o m e 85, zber, stredovek(?). Pri obhliadke ryhy sa na jednom úseku zozbieral nevýrazný keramický materiál, pravdepodobne zo stredoveku. 4. S v i n i c e (okr. Trebišov), poloha N a z a č i a t k u o b c e, zber, včasný stredovek, stredovek. Na jednom mieste výkopu sa nachádzala tmavá humózna hlina. Z jej blízkosti pochádza črep z tela nádoby čiernej farby s prímesou sľudy, zdobený obežnou viacnásobnou vlnovkou. Okrem uvedeného zlomku odtiaľ pochádza aj niekoľko kusov mazanice a črep z tela nádoby zo stredoveku. 5. Z a t í n (okr. Trebišov), poloha P r i k o s t o l e, zber, doba laténska, stredovek. Z výkopu v intraviláne obce pochádza črep z tela nádoby točenej na kruhu z doby laténskej a črep z tela tenkostennej nádoby a zlomok ucha zo stredoveku. Uvedené obce sa nachádzajú na Východoslovenskej nížine, v povodí rieky Latorica, v území bohatom na archeologické náleziská. Zo spomínaných dedín sú známe rôzne archeologické nálezy už z minulosti. Jednotlivé nálezy zo skúmanej trasy výkopu historické osídlenie len potvrdzujú. Funde von den Ausgrabungen beim Ausbau der optischen Trassen in der Ostslowakei. Im J verwirklichte das AI der SAW - VPS Košice eine Untersuchung auf mehreren Baustellen, die zur Anlegung optischer Kabel in die Erde gebaut wurden. Aus angeführten Gemeinden gewann man folgendes Material: 1. Banské (Bez. Vranov nad Topľou) - gestörtes archäologisches Objekt, näher unbestimmt, ohne archäologisches Material; 2. Boľ (Bez. Trebišov) - auf einer Fundstelle wurde Material aus der Römischen Kaiserzeit gesammelt und aus der zweiten Lage stammt Keramik aus dem Mittelalter; 3. Solnička (Bez. Trebišov) - man gewann hier geringeres Keramikmaterial aus dem Mittelalter; Svinice (Bez. Trebišov) - aus der Gemeinde stammen Keramikbruchstücke aus dem Mittelalter; 5. Zatín (Bez. Trebišov) - in der Gemeinde fand man Scherben aus der Latènezeit und aus dem Mittelalter. Die entdeckten archäologischen Funde bestätigten uns, dass das Gebiet der Ostslowakischen Niederung, bzw. das Flussgebiet des Latorica-Flusses reich an historische Besiedlung ist. Predstihový výskum na Myslavskej ulici v Košiciach Rastislav H r e h a K o š i c e (okr. Košice - mesto), poloha M y s l a v s k á u l. - OC Baumax, sídlisko, záchranný výskum, sídlisko(?). Pred začatím stavebných prác na prístavbe k obchodnému centru Baumax bol na vytýčenej záujmovej ploche uskutočnený predstihový výskum. Na území celého areálu bolo pomocou mechanizmu UDS vyhĺbených päť sond I-V/2004. Na ťažko čitateľnom povrchu sa v sonde III na dvoch miestach črtali obrysy dvoch objektov. O p i s o b j e k t o v 1. Objekt 1/2004 predstavoval malú jamu s kruhovitým pôdorysom s priemerom 56 cm. Jeho výplň tvorila tmavohnedá hlina, ktorá neobsahovala archeologický materiál. 2. Objekt 2/2004 sa nachádzal približne 5 m na SZ od objektu 1/2004. Po začistení sa rysoval ako ovál s priemerom 220 cm a šírkou 68 cm. Bol orientovaný dlhšou osou S-J. Objekt obsahoval tmavú výplň, takisto bez nálezov. Vzhľadom na to, že preskúmané archeologické objekty neobsahovali archeologický materiál akéhokoľvek druhu, je ich kultúrne, resp. chronologické zaradenie nemožné. Nevylučujeme však možnosť, že objekty môžu súvisieť s neolitickým osídlením, ktoré bolo zistené v blízkom okolí. Vorsprungsgrabung auf der Str. Myslavecká ul. in Košice. (Bez. Košice-Stadt), Str. Myslavská ul. - Kaufhaus Baumax, Siedlung, Rettungsgrabung, Siedlung (?). Die Vorsprungsgrabung erfolgte wegen des geplanten Zubaues zum Kaufhaus Baumax. Es wurden fünf Sonden I-V/2004 ausgehoben. In der Sonde III/2004 identifizierte man zwei Objekte. Das Objekt 1/2004 stellte eine kleine Grube von kreisförmigem Grundriss mit dem Durchmesser von 56 cm dar und enthielt keine Funde. In ca. 5 m Entfernung stellte man das zweite Objekt 2/2004 fest.. Dieses wies einen ovalen Grundriss auf und orientiert war es mit der Längsachse in der Richtung N-S, ebenfalls ohne Funde. Da die Objekte keine archäologische Funde enthielten, ist ihr näheres Bestimmen nicht

95 97 möglich. Es kann nicht ausgeschlossen werden, dass die Objekte mit der in der Nähe festgestellten neolithischen Besiedlung zusammenhängen können. Žiarové hroby zo Ždane Rastislav H r e h a - Ladislav O l e x a Ž d a ň a (okr. Košice-okolie), poloha K ő s z e r, pohrebisko, záchranný výskum, neskorá doba bronzová, kultúra Gáva. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV - VPS, Košice. V októbri 2004 obyvateľ Ždane B. Varga nahlásil porušenie archeologickej situácie. Pri obhliadke terénu poľa po hlbokej orbe objavil v ornici zhluky kameňov. Povrchovým zberom získal nálezy črepov, kalcinovaných kostičiek a železných úlomkov. Následne bol vykonaný krátkodobý záchranný výskum. Sonda I/2004 V sonde s rozmermi 200x200 cm sa podarilo odkryť žiarový hrob 1/2004, ktorý bol uložený do sprašového podložia. V strede sa nachádzalo dno väčšej hrncovitej nádoby, okolo ktorej bolo uložených osem väčších kameňov, tvoriacich veniec. V urne sa nachádzali spálené kalcinované kostičky a zlomky železného predmetu, pravdepodobne noža. Sonda II/2004 V blízkosti sondy I/2004, kde sa na povrchu nachádzal zhluk kameňov, črepy a kalcinované kostičky, bola vyhĺbená sonda II/2004 s rozmermi 300x500 cm. Po začistení sa ukázalo, že kamene tvorili pôvodne kamenný krov mohyly, vystavanej nad hrobom. Hrob netvoril v strede uloženú urnu ako v prvom prípade, ale črepy z nádob a spálené kosti boli rozhádzané v priestore kamenného plášťa mohyly. Na mieste sledovanej lokality sa krátkym záchranným výskumom podarilo zachytiť pohrebisko z neskorej doby bronzovej, patriace pravdepodobne kultúre Gáva. Lokalita sa nachádza na miernom svahu zvažujúcom sa k Židovskému potoku a leží na ľavej strane cesty zo Ždane do Skároša. Vzhľadom na to, že materiál z hrobov nebol ošetrený a rekonštruovaný, zatiaľ nie je možné jeho detailnejšie zhodnotenie. Podľa výskytu kameňov na oráčine možno približne určiť rozsah pohrebiska na 3 ha. Vzhľadom na poškodenie nekropoly hlbokou orbou sa plánuje v blízkej budúcnosti vykonanie magnetometrických meraní a zisťovacieho archeologického výskumu. Brandgräber von Žďaňa. Žďaňa (Bez. Košice-Umkreis), Flur Köszer, Gräberfeld, Rettungsgrabung, Spätbronzezeit, Gáva-Kultur. Unterbringung der Funde: Archäologisches Institut der SAW - VPS, Košice. B. Varga, Bewohner der Gemeinde Žďaňa, entdeckte auf dem Feld im Herbst 2004 gestörte Brandgräber. Es gelang ihm einige Scherben, kalzinierte Knochen und Eisengegenstände zu sammeln. Während der Rettungsgrabung wurden zwei Sonden ausgehoben. In der Sonde I/2004 wurde das Brandgrab in einer Urne freigelegt, das von acht, einen Kranz bildenden Steinen belegt war. In der Urne befanden sich verbrannte Knochen und Bruchstücke eines Eisengegenstandes, etwa eines Messers. In der Sonde II/2004 wurde der Steinmantel des Hügelgrabes freigelegt, in welchem sich verstreute Keramikbruchstücke und kalzinierte Knochen aus dem Grab 2 befanden. An der Stelle der untersuchten Fundstelle gelang es, durch Rettungsgrabung in Gräberfeld aus der Spätbronzezeit zu erfassen, das etwa zur Gáva-Kultur gehört. Das Gräberfeld kann etwa ein Ausmaß bis zu 3 ha aufweisen. Auf der Fundstelle plant man nach der magnetometrischen Messung eine archäologische Ausgrabung. PRÍRASTKY MINCÍ V ARCHEOLOGICKOM ÚSTAVE SAV V ROKU 2004 Ján H u n k a - Eva K o l n í k o v á 1. B á n o v (okr. Nové Zámky), poloha Z e l e ň á k o v k ú t, zber I. Žundálek. Uhorsko, František Jozef I. ( ), Kremnica, grajciar, mm; 3,182 g. Huszár 1979, č (8993); dvojhalier, mm; 3,214 g. Huszár 1979, č (8994). Československo, Kremnica, koruna, mm; 4,342 g. (8995). Maďarsko ( ), Budapešť, dvojhalier, mm; 3,27 g. Huszár 1979, č (8996). 2. B e c k o v (okr. Nové Mesto nad Váhom), poloha V ý s t a v b a s k l a d o v T e s c o, výskum V. Varsik (Varsik/Hanuliak/Kovár 2006), nálezy z objektov a sond.

96 98 Rím, Commodus, Rím, denár, mm; 2,391 g. RIC 206 (8895). Rím, Iulia Soaemias, Rím, denár, ,4 mm; 3,146 g. RIC 235 (8893). Rím, Iulia Mamaea, Rím, denár, ,6 mm; 2,488 g, subaerat. RIC 335 (8900). Rím, Gordianus, Antiochia, antoninianus, ,3 mm; 3,913 g. RIC 209 (8894). Rím, Claudius II. Gothicus, Rím, antoninianus, (2). 19 mm; 2,657 g. 19,7 mm; 2,983 g. RIC 34, 44 (8903, 8902). Rím, Aurelianus, Siscia, antoninianus, ,6 mm; 4,338 g. RIC 248 (8892). Rím, Probus, Siscia, antoninianus, ,6 mm; 3,7 g. RIC 684. Rím, Diocletianus, Siscia, antoninianus, mm, 3,265 g. RIC 277 (8896). Rím, Constantinus I., Ticinum, follis, mm; 1,708 g. LRBC 479 (8898). Rím, Arcadius, neurč. mincovňa, polcentenionalis, ,8 mm; 1,103 g. LRBC? (8899). Rím, neurč. antoninianus (2), 3. stor. 16 mm; 0,781 g. 21,8 mm; 2,145 g. (8891, 8901). Uhorsko, napodobenina viedenského fenigu Přemysla Ottakara II. ( ) z Viedenského Nového Mesta typu Koch 1994 B 180. Neurč. mincovňa. 13 mm; 0,454 g. Koch 1994, tab. 25/XXI (8998); Ferdinand I. ( ), Kremnica, denár, mm; 0,436 g. Huszár 1979, č. 935 (8999). Dve falzá kremnických denárov, te roky 16. stor. 10 mm; 0,177 g (9000); 15 mm; 0,332 g (9001). 3. B r a t i s l a v a a) časť D e v í n s k a N o v á V e s, K. Elschek (Elschek 2005), zber v priestore sídliska z doby rímskej. Rím, Vespasianus, Rím, denár, ,3 mm; 2,749 g. RIC 109 (8931). Rím, Marcus Aurelius, Rím, sestertius, ,7 mm; 17,422 g. RIC? (8927). Rím, Iulia Domna, Laodicea, denár, ,8 mm; 2,723 g. RIC 648 (8929). Rím, Caracalla, 3 spolu zlepené denáre, pravdepodobne všetky sú Caraccallove, určiteľný je len jeden denár z r Hmotnosť spolu 8,763 g. RIC? ( ). Ďalší denár Caracallov je z mincovne Rím, z r ,8 mm; 3,264 g. RIC 45 (8911). Rím, Septimius Severus, Rím, denár, ,2 mm; 2,321 g. RIC 288 (8918). Rím, Geta, neurč. mincovňa, denár, RIC?. Tento denár je zlepený s ďalšími 6-7 mincami pravdepodobne toho istého panovníka. Hmotnosť spolu 21,964 g. Rím, Alexander Severus, Rím, denár, mm; 2,186 g. Cohen 191 (8930). Rím, Otacilia Severa?, Rím?, antoninianus, 244?. 17,4 mm; 1,835 g. RIC? (8932). Rím, Salonina, Rím, antoninianus, mm; 2,39 g. RIC 30 (8933). Rím, Gallienus, Rím, antoninianus, (2). 18 mm; 2,29 g. 18,3 mm; 2,299 g. RIC 298 (8924, 8926). Rím, Claudius II. Gothicus?, neurč. mincovňa, antoninianus, ?. 17 mm; 2,771 g. RIC? (8923). Rím, Aurelianus, Mediolanum, antoninianus, mm; 2,713 g. RIC 128 (8928). Rím, Diocletianus, Lugdunum, antoninianus, ,8 mm; 3,182 g. RIC 41 (8919). Rím, Constantius II., Siscia?, centenionalis, ,2 mm; 1,856 g. LRBC 1236? (8910). Rím, neurč. antoninianus, 3. stor. 19,6 mm; 4,37 g. RIC? (8925). Uhorsko, Leopold I. ( ), Kremnica, duarius, mm; 0,321 g. Huszár 1979, č (9002); František Jozef I., Kremnica, grajciar, mm; 3,08 g. Huszár 1979, č (9003). Československo, Kremnica, 50-halier, 1922, mm; 4,87 g (9004). 20 mm; 2,924 g (9005); päťhalier, mm; 1,501 g (9006). 1. Slovenská republika, Kremnica, desaťhalier, 1939 (2). 16 mm; 1,517 g. 16 mm; 1,591 g. ( ). Poľsko, Žigmund III. ( ), falzum wschowského či poznaňského trojgroša, 1600?. 20 mm; 1,387 g. Ako Kopicki 1976, 153, č. XLVIII ws (9009). Rakúsko, František Jozef I., Viedeň; desaťhalier, mm; 2,626 g (9010); 2-halier, 1892, 1896, 1908 (2), mm; 2,99 g, 3,028 g, 3,072 g, 3,008 g, 3,282 g ( ); halier, mm; 1,574 g (9016). b) časť R u ž i n o v, poloha S i l n i č n é, výskum V. Varsik, Neznáma, prederavená a zotrená Cu minca grajciarového typu stor. 20 mm; 2,958 g (8861). Uhorská Pb plomba s číslom 2 a nápismi...este...,...impf..., MüHLE. 18 mm; 6,774 g. 19. stor. (8862). 4. H r h o v (okr. Rožňava), zber Z. Balla, Poľsko, Žigmund III. ( ), Bydgoszcz, poltorák, mm; 0,889 g. Kopicki 1976, 161, č. II B -12b (8876). 5. H u r b a n o v o (okr. Komárno). a) poloha H u r b a n o v s k ý p o t o k, zber I. Žundálek. Rím, Iulia Domna?, Rím, denár, ?. 16,8 mm; 2,843 g. RIC 591? (8988). Rím, Philippus I.?, neurč. mincovňa, antoninianus, ?. 17,4 mm; 1,822 g. RIC? (8989). Rím, Gallienus, Rím, antoninianus, ,4 mm; 1,428 g. RIC 252 (8987).

97 99 Rím, Probus, Siscia, antoninianus, mm; 2,344 g. RIC 820 (8990). b) bez polohy, zber I. Žundálek, Rakúsko, František I. ( ), Viedeň, grajciar, mm; 3,171 g (9017). 6. Ch o t í n (okr. Komárno) a) bez polohy, zber I. Žundálek, Uhorsko, Matej II. až Ferdinand II. ( ), Kremnica, denár, , mm; 0,353 g. Huszár 1979, č. 1141, 1203, 1205 (9018). b) poloha H o r n é k o n o p i š t e, zber I. Žundálek. Rím, Traianus, Rím, dupondius, mm; 9,840 g. RIC 382 (8945). Rím, denár, ,8 mm; 1,984 g. RIC? (8946). Rím, Hadrianus, Rím, as, ,2 mm; 5,16 g. RIC? (8975). Rím, denár, ,8 mm; 1,645 g. RIC? (8979). Rím, Antoninus Pius, Rím, as, ,7 mm; 11,249 g. RIC 700a (8973). Rím, denár, ,2 mm; 3,381 g, subaerat. RIC 232 (8985). Rím, Caracalla, Rím, denár, ,8 mm; 2,686 g, subaerat. RIC 154A (8968). Rím, Alexander Severus, neurč. mincovňa, denár, mm; 1,697 g. RIC? (8963). Rím, Philippus I., Rím, antoninianus, ,6 mm; 3,152 g, subaerat. RIC 52 (8972). Viminacium, antoninianus, ,6 mm; 3,216 g. Breškovič 613? (8983). Rím, Trebonianus Gallus, Rím, antoninianus, ,4 mm; 3,267 g, subaerat. RIC 50 (8967). Rím, Claudius II. Gothicus, Rím, antoninianus, ,2 mm; 2,266 g. RIC 52 (8974). Rím, Probus, neurč. mincovňa, antoninianus, ,4 mm; 1,897 g. RIC? (8964). Rím, Maximianus I. Herculius, neurč. mincovňa, follis, (2). 21,2 mm; 2,018 g, 20,4 mm; 2,587 g. RIC? (8944, 8969). Rím, Maxentius?, neurč. mincovňa, follis, ?. 25 mm; 4,749 g. RIC? (8971). Rím, Licinius, Siscia, follis, mm; 2,726 g. RIC 8 (8950). Rím, Constantinus I., Thessalonika, follis, ?. 15,4 mm; 1,792 g. RIC 27? (8947). Siscia, follis, mm; 2,773 g. LRBC 742 (8976). Antiochia, follis, mm; 1,693 g. LRBC 1363 (8981). Neurč. mincovňa, follis, ,7 mm; 2,446 g. LRBC? (8984). Rím, Constantius II., Siscia, centenionalis, ,8 mm; 1,405 g. LRBC 1245 (8966). Rím, Constans, Thessalonika, follis, mm; 1,351 g. LRBC 856 (8986). Rím, Valentinianus I., Heraclea, centenionalis, ,2 mm; 1,607 g. LRBC 1921 (8942). Siscia, centenionalis, mm; 1,971 g. LRBC 1302 (8965). Cyzicus, centenionalis, ,4 mm; 2,105 g. LRBC 2526 (8970). Neurč. mincovňa, centenionalis, ,3 mm; 2,043 g. LRBC? (8943). Rím, Valens, Siscia, centenionalis, ,3 mm; 2,036 g. LRBC 1278 (8949). Siscia, centenionalis, ,6 mm; 1,795 g. LRBC 1300 (8982). Rím, Honorius?, neurč. mincovňa, centenionalis, (2). 17,2 mm; 2,171 g. LRBC? (8977). 15 mm; 0,952 g. LRBC? (8980). Rím, neurč. denár, 2. stor.?, 18,1 mm; 2,287 g. RIC? (8962). Rím, neurč. antoninianus, 3. stor. 19,8 mm; 2,728 g. RIC? (8960). Rím, neurč. polcentenionalis, 4. stor.?. 14,8 mm; 1,165 g. LRBC? (8978). Uhorsko, Matej II. ( ), Kremnica, denár, mm; 0,338 g. Huszár 1979, č (9019). c) poloha H o r n é k o n o p i š t e - h r á d o k, 1999, zber I. Žundálek, Uhorsko, Ferdinand II. ( ), Kremnica, denár, mm; 0,407 g. Huszár 1979, č (9020). d) poloha P r i F i a l k o v o m p o t o k u, zber I. Žundálek. Rím, Constantius II., Siscia?, follis, ,7 mm; 1,127 g. LRBC 790 (8948). e) poloha P r i l e t i s k u, zber I. Žundálek. Rím, Constantinus I., Cyzicus, follis, mm; 2,311 g. LRBC 1221 (8940). Rím, Constans, Thessalonika, follis, ,3 mm; 1,618 g. LRBC 860 (8941). Rím, neurčený malý bronz, 4. stor. 15 mm; 1,221 g. LRBC? (8939). Uhorsko, František II. ( ), neurč. mincovňa, trojgrajciar, mm; 6,794 g. Huszár 1979, č (9021). f) poloha P r i o š i p á r n i, zber I. Žundálek. Rím, Gallienus, neurč. mincovňa, antoninianus, (2). 18 mm; 1,423 g. 18,6 mm; 3,511 g. RIC?. Rím?, antoninianus, ?. 20 mm; 3,170 g. RIC 256? (8952, 8953, 8957). Rím, Licinius, neurč. mincovňa, follis, mm; 2,043 g. RIC? (8958). Rím, Constantinus I., Constantinopolis, follis, ,3 mm; 1,295 g. LRBC 1024 (8954).

98 100 Rím, Constantius II., Siscia, follis (2), , ,6 mm; 2,389 g. 16,9 mm; 1,523 g. LRBC 749, 790 (8951, 8955). Siscia, centenionalis, ,3 mm; 1,969 g. LRBC 1234 (8959). Rím, Constans, Rím, follis, mm; 1,806 g. LRBC 588 (8956). g) poloha P r i s t a r o m c i n t o r í n e, zber I. Žundálek. Neurčená rímska alebo grécka minca. 18 mm; 4,174 g (8938). Uhorsko, Bela III.-IV. ( ), neurč. mincovňa, medená minca byzantského typu, mm; 2,088 g. Huszár 1979, č. 72 (9022). 7. I ž a (okr. Komárno), poloha L e á n y v á r, rímsky tábor, výskum K. Kuzmová, J. Rajtár, zber I. Žundálek. Rím, Traianus, Rím, as, mm; 10,086 g. RIC 486 (8937). Rím, Antoninus Pius, Rím, as, ,8 mm; 5,399 g (8934). Rím, Faustina II., Rím, as, ,6 mm; 10,503 g. RIC 1398 (8992). As, ,8 mm; 9,701 g. RIC 1652 (8935). Rím, Marcus Aurelius, Rím, dupondius, ,2 mm; 8,422 g. RIC 1073 (8936). 8. L o z o r n o (okr. Malacky), zber K. Elschek, M. Vrablec (Elschek/Kolníková/Vrablec 2005). Kelti, vindelický (?) tzv. hladký statér, LT C2-D1. Subaerat. 17 mm; 3,716 g. Kellner 1990, č. 50 (8904). Kelti, bójska drobná minca, typ Roseldorf/Němčice, LT C1-C2. 9 mm; 0,957 g (8905). 9. N i t r a - S t a r é M e s t o (okr. Nitra) a) poloha M o s t n á u l., výskum stavebnej parcely pre polyfunkčný objekt, G. Březinová (Březinová 2005). Rím, Probus, Ticinum, antoninianus, ,2 mm; 3,483 g. RIC 356 (8880). Antoninianus, ,6 mm; 2,957 g. RIC 499 (8879). Rím, Constantius Gallus?, neurč. mincovňa, centenionalis, ,6 mm; 1,463 g. LRBC 1156? (8877). Rím, neurč. minca, 3. stor.?. 18,6 mm; 1,855 g (8878). Uhorsko, Mikuláš Redwitz ( ), denár, mm; 0,16 g. (Kujovský/Hunka 1990), 198, obr. 30 (8873); Ferdinand I. ( ), Kremnica, denár, mm; 0,289 g. Huszár 1979, č. 935 (8874); Matej II. ( ), Kremnica, denár, mm; 0,282 g. Huszár 1979, č (8866). Bavorsko-Landshut, Henrich IV. ( ), Landshut, fenig, x13 mm; 0,374 g. Radoměrský 1976, 152, č (8865). Poľská alebo pruská minca solidového či polgrošového typu, 16. stor. 17 mm; 0,275 g (8872). Rakúsko, František Jozef I., medajlón k 25. výročiu prevzatia vlády, mm; 22,325 g (8864). Arcibiskupstvo Salzburg, Matej Lang z Wellenburgu ( ), Salzburg, dvojfenig, mm; 0,156 g. Šmerda, tab. IV/37 (8875). Oválny benediktínsky medajlón s uškom, stor. 26x22 mm; 1,687 g (8863). b) poloha M o s t n á u l., výskum M. Samuel. Uhorsko, Žigmund Luxemburský ( ), neurč. mincovňa, falzum parvusu, (2). 10 mm; 0,21 g a 9 mm; 0,122 g. Huszár 1979, č. 580 ( ); Matej Korvín ( ), neurč. mincovňa, denár, mm; 0,536 g. Huszár 1979, č. 710 (8883); falzum mince, asi uhorského? denáru z 15. stor. 12x12 mm; 0,344 g (8887); Matej II. ( ), Kremnica, denár, mm; zničená, nevážená. Huszár 1979, č (8890); Ferdinand II. ( ), Kremnica, denár, mm; 0,345 g. Huszár 1979, č (8886); František Jozef I., Kremnica, grajciar, 1860 (2). 19 mm; 2,917 g; 2,848 g. Huszár 1979, č (8881, 8889). Bavorsko, fenig, polovica 13. stor. 15 mm; 0,231 g. Luschin 1913, č. 113; Koch 1994, 103 (8886). Rakúsko, František Jozef I., Viedeň, dvojhalier, mm; 3,338 g (8888). Sliezsko, Leopold I. ( ), Břeh, trojgrajciar, mm; 1,006 g. Nechanický č. 945 (8882). 10. S t a r á K r e m n i č k a (okr. Žiar nad Hronom), poloha S k a l k a, prieskum K. Pieta. Neznámy bronzový okrúhly predmet podobný na mincu. Závažie?, 19. stor.?. 21 mm; 6,919 g. (8997). 11. V i r t (okr. Komárno), I. Žundálek, zber. Rím, Faustina I., Rím, as, ,9 mm; 10,089 g. RIC? (8991). 12. Z o h o r (okr. Malacky), K. Elschek, prieskum, zber (Elschek 2005). Rím, Iulia Mammaea, Rím, denár, ,3 mm; 2,166 g. RIC 335 (8909). Rím, Claudius II. Gothicus, Rím, antoninianus, ,4 mm; 2,092 g. RIC 98? (8908). Rím, roztavené, neurčiteľné denáre, stor.? (2). 14,6x18,4 mm; 2,204 g (8907); 18,6 mm; 2,669 g (8906).

99 101 Uhorsko, Ferdinand II. ( ), Kremnica, denár, mm; 0,286 g. Huszár 1979, č (9023); František II. ( ), Kremnica, trojgrajciar, mm; 8,165 g. Huszár 1979, č (9024); grajciar, 1812, mm; 1,309 g. Huszár 1979, č (9025); 26 mm; 8,341 g. Huszár 1979, č (9026); František Jozef I., Kremnica, štvorgrajciar, mm; 13,19 g. Huszár 1979, č (9027). Československo, Kremnica, desaťhalier, mm; 1,92 g (9028). 1. Slovenská republika, Kremnica, desaťhalier, mm; 1,563 g (9029). Rakúsko, František Jozef I., Viedeň; dvojhalier, 1902, mm; 3,137 g a 3,286 g ( ). L i t e r a t ú r a Breškovič B. Borič Breškovič: Novac kolonije Viminacijuma. Beograd Březinová G. Březinová: Predstihový záchranný výskum v Nitre na Mostnej ulici. AVANS 2004, 2006, Cohen H. Cohen: Description historique des monnaies frappées sous ľempire romain. IV (reed). Graz Elschek K. Elschek: Pokračovanie systematického prieskumu na sídlisku a pohrebisku z doby rímskej v Zohore. AVANS 2004, 2006, Elschek K. Elschek: Polykultúrne sídlisko v Bratislave - Devínskej Novej Vsi a doklad spracovania farebných kovov v 3. stor. AVANS 2004, 2006, Elschek/Kolníková/Vrablec K. Elschek/E. Kolníková/M. Vrablec: Dve nové keltské mince z Lozorna. AVANS 2004, 2006, Huszár L. Huszár: Münzkatalog Ungarn von 1000 bis Heute. München Koch B. Koch: Corpus nummorum Austriacorum. I. Mittelalter. Wien Kopicki E. Kopicki: Katalog podstawowych typów monet i banknotów Polski oraz ziem historycznie z Polska zwiazanych. II. Warszawa Kujovský/Hunka R. Kujovský/J. Hunka: Hromadný nález mincí z 15. storočia zo Šurian. Slov. Numizmatika 11, 1990, LRBC - R. A. G. Carson/J. P. C. Kent: Late Roman Bronze Coinage. London Luschin A. Luschin, von Ebengreuth: Wiener Münzwesen im Mittelalter. Wien und Leipzig Nechanický Z. Nechanický: Mincovnictví Leopolda I Hradec Králové Radoměrský P. Radoměrský: Nález mincí z 15. století v Králově Dvoře u Berouna. Praha RIC - H. Mattingly/E. A. Sydenham et al.: The Roman Imperial Coinage London Šmerda J. Šmerda: Solnohradské mince a medaile ( ). Gottwaldov Varsik/Hanuliak/Kovár V. Varsik/M. Hanuliak/B. Kovár: Záchranný výskum v Beckove. AVANS 2004, 2005, Tab. 1. Prehľad prírastkov mincí v Archeologickom ústave SAV v roku Mince Nálezisko Storočie Spolu Keltské Rímske Bánov 4 4 Beckov Bratislava-Devínska Nová Ves Bratislava-Trnávka 2 2 Hrhov 1 1 Hurbanovo Chotín Iža 5 5 Lozorno Nitra (Mostná ul.) Stará Kremnička 1 1 Virt 1 1 Zohor Spolu

100 102 Münzzuwachs im Archäologischen Institut der SAW im J Im J wurden in den numismatischen Katalog des Archäologischen Institutes der SAW 155 Münzstücke eingeschrieben. In dieser Anzahl sind zwei keltische Münzen und 90 römische Prägungen aus dem Jh. vertreten. Diese Münzen wurden bei der Verwirklichung der Ausgrabungen und beim Auflesen in den Arealen der latènezeitlichen und römisch-germanischen Siedlungsobjekten gewonnen. Sehr wertvoll sind auch andere Münzen - eine ungarische Nachahmung eines Wienerpfennigs aus dem 13. Jh. aus Beckov, eine ungarische Kupfermünze vom byzantinischen Typ aus den J aus Chotín und ein bayerischer Pfennig aus der Hälfte des 13. Jh. aus Nitra. Untersuchungen brachten auch mehrere Fälschungen ungarischer Münzen und einer polnischen Münze. Nebenbei gewann man auch sechs spätmittelalterlichen Münzen (15. Jh.) und Zahlungsmitteln aus der Zeit der Früh- und Spätneuzeit ( Jh.). Tretia etapa výskumu žiarového pohrebiska lužickej kultúry v Trenčíne Ivan C h e b e n T r e n č í n (okr. Trenčín), časť B i s k u p i c e, poloha Z á h u m n i e, sídliskové objekty III. stupňa lengyelskej kultúry a žiarové pohrebisko lužickej kultúry. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. V priebehu r bol na pravobreží Soblahovského potoka preskúmaný rozsiahly sídliskový areál z stor., na ktorom sa veľmi sporadicky doložilo osídlenie aj z iných časových úsekov. K najstaršiemu sídliskovému horizontu patrili plytko zahĺbené jamy, sústredené na pomerne väčšom priestore v SV časti plochy (Cheben 2003, 66), ktoré na základe fragmentu raetskej keramiky radíme do záveru 2. až prvej polovice 3. stor. Niekoľko jám, situovaných pri severnom okraji kumulácie stredovekých jám hospodárskej usadlosti, obsahovalo keramiku pražského typu. Podľa spracovania hrnčiny a profilácie ju môžeme rámcovo zaradiť do 6. až prvej polovice 7. stor. (Cheben 2004a). Pri SZ okraji skúmanej plochy sa nachádzali nesúrodo roztrúsené sídliskové jamy z obdobia 9. stor., ktoré sa výrazne črtali svojou čierno sfarbenou výplňou. K najmladšiemu nálezovému horizontu, okrem pozostatkov kamenných murovaných pilierov neznámej, pravdepodobne už novovekej stavby, patrí zachytenie kostrového hrobu dospelého jedinca (Miklíková 2003), ktorý obsahoval striebornú mincu Fridricha Viliama z r (Cheben/Miklíková 2004, obr. 3). Zemnými úpravami terénu v severnej časti odkrytej plochy, v priestore výstavby príjazdovej komunikácie, sa zachytil južný okraj žiarového pohrebiska lužickej kultúry z obdobia mladšej a neskorej doby bronzovej - čiastočne bolo rozrušených nie viac ako desať urnových hrobov. Samotné pohrebisko sa nachádza na veľmi miernej vyvýšenine oválneho tvaru, orientovanej pozdĺžnou osou v smere S-J. Najzreteľnejšie je možné jej priebeh sledovať západne od cestného ťahu, v poslednom období veľmi frekventovaného. Východný okraj je menej zreteľný, pretože temer plynule prechádza v rovinatý terén, ktorý neskôr stúpa k úpätiu kopca. Počas prvej etapy výskumu v r sa celkove preskúmalo 238 urnových hrobov (Cheben 2004b), pričom bola odkrytá južná časť rozsiahleho pohrebiska. Čiastočne sa ohraničil i priebeh JV i JZ okraja areálu vymedzeného na pochovávanie. Na základe predpokladaného priebehu sa v nasledujúcej sezóne situovala plocha výskumu. Spomedzi vyššie uvedených odkrytých urnových hrobov sa iba v troch prípadoch vyskytli jamkové hroby bez akejkoľvek výbavy, resp. v jednom prípade inventár tvorilo niekoľko zlomkov keramiky, uložených medzi prepálenými kosťami. Počet nádob v jednotlivých urnových hroboch sa pohyboval v priemere od dvoch do štyroch exemplárov. Zriedkavejšie sa zistil výskyt jednej alebo dvoch nádob v hrobe. Naproti tomu max. počet keramických prídavkov poskytol hrob 136, v ktorom bolo umiestnených až štrnásť nádob viacerých tvarov, sústredených na pleciach ale i vo vnútri rozmernej urny. Pokiaľ ide o typológiu keramiky, treba konštatovať, že zastúpené boli predovšetkým misy viacerých typov, zdobené i nezdobené amfory alebo vázy a hrncovité nádoby. Z tenkostenných tvarov najfrekventovanejšími boli šálky, častokrát i s výzdobou, misky, poháre, amforky a džbánky. Výnimkou nebol ani výskyt miniaturizovaných exemplárov. Ojedinelým nálezom je nádobka v tvare ľudskej nohy z hrobu 37. Veľmi početnú bronzovú industriu (ozdoby, nástroje, zbrane) reprezentujú predovšetkým ihlice viacerých typov, vlasové krúžky z drôtu, náramky, nášivky, bohato zdobená faléra, fragment nožíka, šidlá, dláto a oštep. Vo viacerých prípadoch sa potvrdilo, že bronzový inventár sa obmedzil iba na drobné zlomky, ktoré častokrát vykazovali stopy po prepálení. Samostatnú skupinu nálezov tvoria

101 103 koráliky a závesky z jantáru, ktoré sa našli vo dvoch hroboch. Výskumom sa zároveň zistilo, že pohrebisko bolo sčasti narušené výkopom ryhy pre vodovodné potrubie a pravdepodobne i výstavbou cestnej komunikácie II/507. V priebehu druhej etapy výskumu žiarového pohrebiska lužickej kultúry v r sa terénne práce sústredili predovšetkým na zachytenie a presné vymedzenie západného i severného okraja (Cheben 2004b). Sondou dlhou 95 m s max. šírkou 10 m sa prakticky podarilo zachytiť a presne stanoviť priebeh západného okraja. Vymedzil sa aj severný okraj, čím sa stanovila celková dĺžka pohrebiska v smere S-J. Zároveň sa pokračovalo i v skúmaní úseku nadväzujúceho na predchádzajúcu sezónu v južnej a strednej časti žiarového pohrebiska. Celkove sa odkrylo ďalších 290 urnových hrobov. Všetky preskúmané urnové hroby vykazovali tú istú úpravu, resp. spôsob uloženia do zeme i typologickú škálu zastúpenia, pokiaľ ide o počet i tvary keramických i kovových prídavkov. Isté doplnenie poznatku o pohrebných zvyklostiach poskytli dva hroby s kamennými vencami a na troch miestach boli urnové hroby prekryté temer súvislou vrstvou vytvorenou z rozmernejších plochých kameňov. Jednotlivé urnové hroby boli, tak ako sme to zistili v prvej etape výskumu, buď samostatne uložené alebo vytvárali skupinku s rôznym počtom urien. Veľmi ojedinelo sa zistilo, že urna mladšieho hrobu ležala na pleciach hlbšie do podložia umiestnenej urny. Okrem urnových hrobov sa zachytilo i sedem sídliskových jám mladého stupňa lengyelskej kultúry, ojedinelo umiestnených nielen na ploche pohrebiska ale aj v priestore západne od vyvýšeniny. Pri odkrývaní urnových hrobov sa na úrovni rozhrania náplavového piesku a štrkového podložia zachytil jednak kostrový hrob s dvoma nádobami, sekeromlatom a čepeľou v tvare plápolajúceho plameňa kultúry so šnúrovou keramikou, ako i, a to vo vzdialenosti 8 m južne, kostra psa orientovaná v smere Z-V s dvomi nádobami umiestnenými pred hlavou vo vzdialenosti 60 cm. Ani v jednom prípade sa nezistili obrysy hrobovej jamy alebo inak sfarbený zásyp, ktorý by naznačoval úpravu terénu súvisiacu s pochovaním jedinca i psa (Cheben 2005). Tretia etapa výskumu žiarového pohrebiska v r sa orientovala na doskúmanie areálu pohrebiska v priestore pozdĺž štátnej cesty, teda priestor medzi reklamným stožiarom a zachyteným severným okrajom. Zároveň sa ešte kontrolnou sondou širokou 5 m odkryla plocha po celej dĺžke západného okraja, v ktorej sa doložili iba ojedinelé urnové hroby presahujúce ideálny priebeh okraja pohrebiska. Tým sa definitívne stanovil priebeh západného i SZ okraja pohrebiska. Na uvedenej ploche sa zachytilo celkovo 330 urnových hrobov, ktoré nijakým spôsobom nevybočili z rámca zisteného v priebehu predchádzajúcich dvoch výskumných sezón. Novou skutočnosťou bolo, že v siedmich prípadoch sa zachytili i hrobové jamy oválneho tvaru, pričom urna bola umiestnená zväčša pri jej okraji. Aj v tejto časti pohrebiska sa nachádzali urnové hroby samostatne alebo tvorili skupinu max. piatich urien. Nepotvrdil sa kamenný veniec ani prekrytie viacerých urien vrstvou plochých kameňov. V keramickom inventári, v ktorom sa zachovávalo už známe rozloženie a typová skladba, sa ako novum objavila miniatúrna nádobka s aplikáciou štyroch bronzových pukličiek na max. výduti. Pokiaľ ide o kovovú industiu, treba spomenúť výskyt bronzových hrotov striel, exemplár nožíka, špirálovú sponu, masívne okuliarovité závesky ale najmä bronzový inventár urnového hrobu, v ktorom sa na dne urny nachádzali pracovné nástroje kovotepca. Za zmienku stojí aj výskyt semienok liečivej rastliny (kamienka lekárska), uložených v šálke prekrytej malou misou. Celkovo sa počas troch výskumných sezón na odkrytej západnej časti pohrebiska preskúmalo 860 urnových hrobov, ktoré poskytli bohatý a typologicky variabilný keramický i kovový inventár. Skladba nálezových súborov umožní podrobnejšie sledovať kultúrny vývoj lužickej kultúry v tejto časti Považia z viacerých pohľadov. V strede skúmanej plochy sa zachytili štyri objekty, ktoré obsahovali okrem keramiky III. stupňa lengyelskej kultúry aj početnú štiepanú industriu. V jednom prípade sa začistilo plošné rozloženie viacerých fragmentárne zachovaných nádob rozmiestnených na dne jamy. Rozmiestnenie i hustota sídliskových jám III. stupňa lengyelskej kultúry naznačuje skôr sporadické osídlenie tejto polohy. L i t e r a t ú r a Cheben I. Cheben: Hrobové a sídliskové nálezy z Trenčína-Biskupíc. AVANS 2002, 2003, Cheben 2004a - I. Cheben: Keramika pražského typu zo sídliska v Trenčíne. In: Zborník na počesť Dariny Bialekovej. Nitra 2004, Cheben 2004b - I. Cheben: Výskum žiarového pohrebiska lužickej kultúry v Trenčíne. AVANS 2003, 2004, Cheben I. Cheben: Kostrový hrob kultúry so šnúrovou keramikou z Trenčína. In: Otázky neolitu a eneolitu našich krajín - Skalica Nitra 2005,

102 104 Cheben/Miklíková I. Cheben/Z. Miklíková: Zaujímavý kostrový hrob z Trenčína. In: Ve službách archeologie 5. Brno 2004, Miklíková Z. Miklíková: Osteologická analýza hrobu z Trenčína-Biskupíc. AVANS 2002, 2003, 94. DRITTE ETAPPE DER UNTERSUCHUNG DES BRANDGRÄBERFELDES DER LAUSITZER KUL- TUR IN TRENČÍN. Trenčín (Bez. Trenčín, Ortsteil Biskupice), Flur Záhumnie, Siedlungsobjekte der III. Stufe der Lengyel-Kultur und Brandgräberfeld der Lausitzer Kultur. Unterbringung der Funde: Archäologisches Institut der SAW. Im Verlauf des J wurde auf dem rechten Ufer des Soblahovský Baches ein umfangreiches Siedlungsareal aus dem Jh. untersucht (Cheben 2003, 66), außerdem wurde hier Besiedlung aus Abschluss des 2. bis zur ersten Hälfte des 3. Jh., aus dem Abschluss des 5. bis zur ersten Hälfte des 7. Jh. (Cheben 2004a), wie auch aus dem 9. Jh. nachgewiesen. Zu dem jüngsten Fundhorizont, außer Resten der gemauerten Steinpfeiler wahrscheinlich bereits eines neuzeitlichen Baues, gehört ein Körpergrab (Miklíková 2003), das eine silberne Münze Friedrichs Williams aus dem J enthielt (Cheben/Miklíková 2004, Abb. 3). Im Nordteil der untersuchten Fläche wurde zugleich der südliche Rand des Brandgräberfeldes der Lausitzer Kultur aus der Zeit der Jung- und Spätbronzezeit erfasst, in welchem der südliche Teil mit insgesamt 238 Urnengräbern untersucht wurde (Cheben 2004b). Im Verlauf der zweiten Etappe der Untersuchung im J wurden weitere 290 Urnengräber freigelegt, und zwar im Raum entlang des westlichen und nordwestlichen Randes des Gräberfeldes (Cheben 2004b). Mit der dritten Etappe der Ausgrabung Urnengräber - wurde der restliche Teil des Gräberfeldes entlang der staatlichen Verkehrsstrasse fertig untersucht. Insgesamt wurden also während drei Saisonen fast 850 Urnengräber freigelegt, die uns ein reiches und typologisch variabiles Keramik- wie auch Metallinventar boten. Zusammensetzung der Fundverbände ermöglicht eingehender die kulturelle Entwicklung der Lausitzer Kultur in diesem Teil des Waagtales zu beobachten, und das zwar aus mehreren Ansichten. Nur in drei Fällen erschienen Grubengräber ohne irgendeiner Ausstattung, bzw. in einem Falle bildete das Inventar nur einige Keramikbruchstücke, die sich zwischen durchbrannten Knochen befanden. Soweit es sich um die Anzahl der Gefäße in einzelnen Gräbern handelt, muss konstatiert werden, dass ihre Anzahl im Durchmesser zwischen zwei bis vier Exemplare schwankte. Das Vorkommen von einem oder zwei Gefäßen im Grab erschien seltener. Im Gegensatz zu dem bildete die maximale Anzahl von keramischen Stücken sogar 14 Gefäße. Von typologischem Gesichtspunkt sind es vor allem Schüssel mehrerer Typen vertreten, ferner verzierte wie auch unverzierte Amphoren oder Vasen und topfförmige Gefäße. Von dünnwandigen Formen waren es am frequentiersten Tassen, oft mit Verzierung, kleine Schüsseln, Becher, kleine Amphoren und Gefäße. Keine Ausnahme bildete auch das Vorkommen von Miniaturexemplaren. Ein Einzelfund ist ein kleines Gefäß in Form eines menschlichen Fußes aus dem Grab 37, oder das Vorkommen eines Miniaturgefäßes mit vier applizierten Bronzebuckeln an der maximalen Bauchung. Die zahlreiche Bronzeindustrie (Zierrat, Werkzeuge, Waffen) repräsentieren vor allem Nadeln mehrerer Typen, Haarringe aus Draht, eine Spiralfibel, Armringe, Besätze, eine reich verzierte Pfalere, Fragment eines Messers, eine Ahle, ein Meisel und ein Speer. Jedoch sind auch Bruchstücke von Bronzegegenständen mit Spuren von Durchbrennen vorgekommen. Eine selbständige Gruppe von Funden bilden Glasperlen und Anhänger aus Bernstein, die in zwei Gräbern gefunden wurden. Alle Urnengräber wiesen die gleiche Gestaltung auf, bzw. die Art ihrer Unterbringung in die Erde, wie auch die typologische Skala ihres Vertretens, soweit es sich um die Anzahl und Formen der keramischen wie auch Metallbeigaben handelt. Eine bestimmte Ergänzung über die Bestattungssitten boten zwei Gräber mit Steinkränzen und an drei Stellen waren die Urnengräber mit einer fast zusammenhängenden Schicht von größeren flachen Steinen bedeckt. In sieben Fällen erfasste man auch Grabgruben ovaler Form, wobei die Urne eher an ihrem Rande untergebracht wurde. Erfasst wurden auch sieben Siedlungsgruben der III. Stufe der Lengyel-Kultur, die sich nicht nur auf der Fläche des Gräberfeldes vereinzelt befanden, sondern auch im Raum westlich von der Anhöhe. Bei der Freilegung der Urnengräber wurde auch ein Körpergrab entdeckt, das zwei Gefäße, eine Hammeraxt mit der Schneide in Form von flackernder Flamme der Kultur mit Schnurkeramik, wie auch, und das zwar in 8 m Entfernung südlich, ein Hundeskelett in der Richtung W-O orientiert und mit zwei Gefäßen der Kultur mit Schnurkeramik, die oberhalb des Kopfes in Entfernung von 60 cm untergebracht waren (Cheben 2005).

103 105 Stredoveké nálezy z Beckova Ivan C h e b e n - Mário B i e l i c h B e c k o v (okr. Nové Mesto nad Váhom), poloha S a d y a n i v y, sídlisko, výskum, vrcholný stredovek. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. Koncom apríla a začiatkom mája 2004 sa v južnej časti katastra obce uskutočnil archeologický výskum na ploche vymedzenej pre výstavbu skladových priestorov firmy Tesco. Skúmaný areál bol situovaný medzi štátnou cestou 507 a diaľnicou D1. Južný okraj vymedzoval Rybnický potok, ktorý je ľavobrežným prítokom Váhu. V tejto časti došlo v minulosti aj k zemným prácam spojeným s vybudovaním poľnej cesty a ochrannej hrádze vodného toku. Reliéf terénu je v tejto časti rovný. Iba v SV rohu stavebného areálu, ktorý pôvodne nemal byť zastavaný, sa nachádzala výraznejšia terénna vyvýšenina. Pod vrstvou ornice sa na podstatnej časti skúmaného priestoru nachádzalo pieskovo-sprašové podložie, ktoré na niektorých miestach chýbalo a podložie tu tvorili štrkové usadeniny. Sledovaná plocha bola intenzívne využívaná ako poľnohospodársky pozemok. V prvej etape archeologického výskumu sa formou vyhľadávania urobilo celkovo šesťdesiat rezov zemným strojom s cieľom overiť rozsah a intenzitu výskytu archeologických objektov, a to na ploche vymedzenej na zástavbu, t. j. v priestore jednotlivých stavebných objektov a inžinierskych sietí. Iba vo východnej časti rekognoskovaného terénu sa zachytili dve sídliskové jamy, samostatne situované a značne od seba vzdialené. Jedna z nich poskytla keramický materiál, ktorý objekt 1 chronologicky zaraďuje do obdobia vrcholného stredoveku, t.j stor. O p i s n á l e z o v Objekt 1 - oválna jama s rozmermi 300x100 cm, vaňovito zahĺbená do podložia, vyplnená hnedou kompaktnou zeminou. Obsahovala nasledujúci inventár: 1. Hrncovitá nádoba zdobená obežnými rytými, nerovnomerne zvlnenými líniami, so značkou na dne v tvare členeného viacuholníka; farba oranžovo-piesková; v. 196 mm, pr. ú. 140 mm, pr. dna 90 mm (obr. 43: 11). 2. Fragment okraja a hrdla hrncovitej nádoby; farba hnedá; pr. ú. 190 mm (obr. 43: 7). 3. Fragment okraja a hrdla hrncovitej nádoby so zachovanou výzdobou obežných rytých línií na pleciach; farba hnedá; pr. ú. 140 mm (obr. 43: 4). 4. Fragment okraja hrncovitej nádoby zdobenej na vonkajšej strane rytou geometrickou výzdobou usporiadanou v línii; farba sivá (obr. 43: 2). 5. Fragment okraja a hrdla silne profilovanej hrncovitej nádoby zdobenej rytými obežnými líniami v kombinácii s vlnovkou; farba hnedo-sivá; pr. ú. 120 mm (obr. 43: 6). 6. Fragment okraja a hrdla profilovanej hrncovitej nádoby zdobenej na pleciach radom šikmo usporiadaných vrypov; farba sivá; pr. ú. 185 mm (obr. 43: 5). 7. Fragment dna hrncovitej nádoby zdobenej obežnými rytými líniami, na dne značka v tvare rozdeleného viacnásobného kruhu; farba sivo-hnedá; zach. v. 104 mm, pr. dna 90 mm (obr. 43: 10). 8. Fragment dna hrncovitej nádoby zdobenej rytými obežnými líniami, na dne značka v tvare rozdeleného kruhu; farba sivá; zach. v. 110 mm, pr. dna 150 mm (obr. 43: 9). 9. Fragment dna hrncovitej nádoby, na dne značka v tvare rozdeleného štvorca; farba sivá (obr. 43: 8). 10. Fragment hrdla a pliec hrncovitej nádoby zdobenej obežnou rytou líniou a radielkom; farba hnedá (obr. 43: 1). 11. Hlinené koliesko, praslen(?), vyhotovené z črepu hrncovitej nádoby; farba sivá; pr. 34 mm (obr. 43: 3). Objekt 2 - jama kruhovitého pôdorysu s priemerom 80 cm, zvislo zahĺbenými stenami a vodorovným dnom, vyplnená sypkou čierno sfarbenou zeminou s veľkým obsahom drevených uhlíkov. Bez inventára. Povrchovým zberom v SV časti stavebného areálu sa na vyvýšenine nachádzal vyoraný keramický materiál, ktorý umožnil predpokladať osídlenie z obdobia stor. Samotný sídliskový areál sa v tejto časti dal veľmi jednoznačne ohraničiť a na povrchu jasne sledovať jeho priebeh, a to na základe výrazne odlišného sfarbenia (tmavohnedého) zeminy. Na základe neskoršieho rozšírenia stavebných prác investorom sa archeologický výskum v druhej etape zameral na odkrytie zachyteného sídliska. Pôvodne sa výskum mal obmedziť iba na preskúmanie plochy v priestore protihlukovej hrádze (Varsik/Hanuliak/Kovár 2006). L i t e r a t ú r a Varsik/Hanuliak/Kovár V. Varsik/M. Hanuliak/B. Kovár: Záchranný výskum v Beckove. AVANS 2004, 2006, Mittelalterliche Funde aus Beckov. Beckov (Bez. Nové Mesto nad Váhom), Flur Sady a nivy, Siedlung, Ausgrabung, Hochmittelalter. Unterbringung der Funde: Archäologisches Institut der SAW, Nitra.

104 106 Die archäologische Ausgrabung in Beckov erfolgte auf einer Fläche, die für den Aufbau von Lagerräumen bestimmt war. In der ersten Etappe richtete sich die Ausgrabung auf ein Suchen mit Hilfe von Schnitten mit einer Erdmaschine unter den einzelnen Bauobjekten. Die Grabungsfläche war im Osten durch den Weg 507 gegeben, im Westen durch die Fernstrasse D1 und im Süden umgrenzte das Areal der Bach Rybnický potok. In den 60er Jahren erfasste man nur zwei Siedlungsgruben, wobei das Keramikinventar aus dem Jh. in der Grube 1 festgestellt wurde (Abb. 43). Durch eine Oberflächensammlung im nordöstlichen Teil des Bauareals befand sich auf einer Anhöhe an die Oberfläche gepflügtes Keramikmaterial, woraufhin eine Besiedlung aus der Zeit des Jh. vorausgesetzt werden kann. Das Siedlungsareal selbst konnte in diesem Teil sehr eindeutig umgrenzt werden, und sein Verlauf ließ sich auf der Oberfläche deutlich verfolgen, und zwar aufgrund einer unterschiedlichen Verfärbung von dunkel-braunem Erdreich. Aufgrund der späteren Ausweitung der Bauarbeiten durch den Investor, richtete sich die archäologische Grabung in der zweiten Etappe auf die Freilegung der erfassten Siedlung. Ursprünglich sollte sich die Freilegung lediglich auf die Untersuchung der Fläche im Raum einer Lärmschutzwand beschränken (Hanuliak/Varsik/Kovár 2006). PRAVEKÉ PAMIATKY Z KAŠTIEĽSKEJ ZBIERKY Z BORŠE Ján C h o v a n e c - Michal C h o v a n e c B o r š a (okr. Trebišov), južný okraj intravilánu obce, stor., renesančný kaštieľ, archeologický a architektonický výskum v spojitosti s pamiatkovou obnovou, eneolit, mladá až neskorá doba bronzová, stor. Uloženie nálezov: Vlastivedné múzeum, Trebišov. Na južnom okraji najstaršej časti obce, ktorú dodnes miestni nazývajú Stará Borša, nachádza sa v nateraz neupravenom parku na pravom brehu rieky Bodrog renesančný dvojpodlažný kaštieľ zo stor. Tento kaštieľ je známy najmä tým, že je rodným domom Františka II. Rákócziho (* ), vodcu posledného stavovského povstania proti Habsburgovcom. Keďže kaštieľ v ostatných rokoch chátral, koncom minulého storočia sa začali prípravy na definitívnu záchranu tejto významnej historickej pamiatky. Finančne sa na nej podieľa vláda Maďarskej republiky prostredníctvom Nadácie László Telekiho, štátny fond kultúry Pro Slovakia a obec Borša. V súvislosti s pamiatkovou obnovou kaštieľa prebieha i archeologický, historický a pamiatkový výskum. Archeologický výskum, zameraný najmä na architektonický vývoj objektu, sa začal v r a pokračoval v r a 2004 (Chovanec 2002; 2003). V r tokajský hradný kapitán Nicolavs Kamoras de Zelemir postavil v Borši castellum (opevnený dom). Prvá dvojpodlažná stavba v SZ časti terajšieho areálu pozostávala len z niekoľkých miestností a bola chránená murovaným opevnením. Už v prvej výskumnej sezóne sme v JZ časti areálu archeologickým výskumom objavili základy okrúhlej bašty, ktorá bola súčasťou pôvodného opevnenia. Zo strany nádvoria to bola otvorená stavba s dverami či mohutnejšou bránou. Na začiatku 17. stor. sa kaštieľ dostal do vlastníctva Michala Lórántffyho. Jeho dcéra Zuzana sa stala druhou manželkou sedmohradského vojvodcu Juraja I. Rákócziho ( ). Za Juraja I. Rákócziho v r sa kaštieľ rozšíril; na SZ nároží pôvodného opevneného domu pristavali vežu, predĺžili západné krídlo a na mieste starej okrúhlej bašty vybudovali JZ nárožnú vežu s pôdorysom v tvare lichobežníka. Doba výstavby južného traktu sa zatiaľ nedá presne určiť. Domnievame sa, že sa tak stalo najneskoršie v druhej polovici 17. stor. Údaje o vypálení kaštieľa povstalcami (1688), údaje z inventára (1694) a zo zálohovej listiny (1731) však svedčia o veľmi zlom stave kaštieľa už na konci 17. a začiatkom 18. stor. Koncom 18. stor. bolo južné krídlo spolu s JZ nárožnou vežou natrvalo zbúrané. S poškodením (alebo s definitívnym zbúraním) týchto častí kaštieľa majú pravdepodobne súvis nálezy, na ktoré sa prišlo v odpadovej jame pri JV nároží JZ nárožnej veže. V jame nepravidelného tvaru, ktorej dno bolo asi 1 m pod súčasným povrchom terénu, sa medzi stavebnou suťou, kameňmi a úlomkami tehál našli rozličné predmety z obdobia neskorého stredoveku a novoveku (železné nožíky a kosáky), ktoré možno datovať do stor. K prekvapujúcim a najzaujímavejším nálezom však patria praveké pamiatky. Medzi stredovekými a novovekými predmetmi sa našlo torzo kamennej sekery (zach. v. 65 mm, max. š. 60 mm, hr. 30 mm), ktorú možno datovať len rámcovo do neskorej doby kamennej, prípadne na samý začiatok bronzovej doby (obr. 44: 1). Druhým nálezom z praveku je uzatvorený bronzový náramok s ušľachtilou tmavozelenou patinou (max. pr. 80 mm, hr. drôtu 3-6 mm). Na jednej strane je náramok zdobený šiestimi zväzkami priečnych zárezov (obr. 44: 2). Náramok možno zaradiť do obdobia kultúry Gáva, ktorej osídlenie na území Borše a v jej okolí bolo veľmi intenzívne.

105 107 Pri archeologickom výskume počas troch výskumných sezón (2001, 2002 a 2004) sa v areáli kaštieľa nezistili žiadne stopy pravekého osídlenia. Predpokladáme preto, že kamenná sekera a bronzový náramok pochádzajú z pravekých lokalít sídliskového charakteru a našli sa už v čase po postavení kaštieľa niekedy od konca 16. do 17. stor. S pravdepodobnosťou blížiacou sa istote predpokladáme, že tieto praveké pamiatky boli súčasťou zbierky starožitností, ktorú mali Rákócziovci vo svojom kaštieli v Borši. L i t e r a t ú r a Chovanec J. Chovanec: Renesančný kaštieľ v Borši. AVANS 2001, 2002, 77-79, Chovanec J. Chovanec: Kachlice z rodného kaštieľa Františka II. Rákócziho v Borši. Arch. Hist. 28, 2003, URZEITLICHE DENKMÄLER AUS DER KASTELLSAMMLUNG IN BORŠA. Borša (Bez. Trebišov), Südrand des Intravillans der Gemeinde, Jh., Renaissance-Kastell, archäologische und architektonische Ausgrabung mit einer Denkmalerneuerung verbunden, Äneolothikum, Jung- und Spätbronzezeit, Jh. Unterbringung der Funde: Heimatkundliches Museum, Trebišov. Am Südrand des ältesten Gemeindeteiles befindet sich jetzt in einem nicht gestalteten Park am rechten Bachufer des Bodrog-Baches ein zweistöckiges Renaissance-Kastell aus dem Jh., das namentlich dadurch bekannt ist, dass es das Geburtshaus von Franziskus II. Rákoczi ist (* ), des Führers des letzten ständischen Aufstandes gegen die Habsburger. Die Anfänge des Renaissance-Kastell in Borša reichen an das Ende des 16. Jh. Der erste zweistöckige Bau im NW-Teil des jetzigen Areals bestand nur aus einigen Räumen und war von einer gemauerten Befestigung geschützt. Unter Georg I. Rákoczi erweiterte man das Kastell in den J hinzugebaut wurde ein Turm, verlängert wurde der Westflügel und an der Stelle der alten runden Bastei wurde der SW-Eckturm erbaut. Die letzte Bauzeit des Südtraktes wird in der zweiten Hälfte des 17. Jh. vorausgesetzt. Nach der Niederbrennung des Kastells durch die Aufständischern (1688) verblieb dieses in einem sehr schlechten Zustand. Wahrscheinlich hängen mit der Beschädigung des Kastells die Funde zusammen, auf welche man in der Abfallgrube bei der SO-Ecke des SW-Eckturmes kam. In einer Grube von unregelmäßiger Form fand man zwischen Steinen und Ziegelbruchstücken verschiedene Gegenstände aus dem Spätmittelalter und aus der Neuzeit (kleine Eisenmesser und Sicheln), die in das Jh datierbar sind. Zu überraschenden und zu den interessantesten Funden gehören jedoch urzeitliche Denkmäler - Torso einer Steinaxt, die man nur rahmenhaft in die Spätsteinzeit, evtl. in die Anfänge der Bronzezeit reihen kann (Abb. 44: 1), und ein geschlossener Bronzearmring mit einer edlen dunkelgrünen Patina (Abb. 44: 2), den man in die Gáva-Kultur reihen kann. Bei der archäologischen Grabung erfasste man während dreier Grabungssaisons (2001, 2002 und 2004) im Kastellareal keine Spuren über urzeitliche Besiedlung. Deswegen setzen wir voraus, dass die Steinaxt und der Bronzearmring aus urzeitlichen Lokalitäten von Siedlungscharakter stammen und bereits zur Zeit des Aufstandes im Kastell irgendwann ab Ende des Jh. gefunden wurden. Mit einer höchstwahrscheinlich sich nähernden Sicherheit setzten wir voraus, dass diese urzeitlichen Denkmäler den Bestandteil der Sammlung von Altertümlichkeiten gebildet haben, welche die Rákoczy- Familie in ihrem Kastell in Borša besaß. Nové nálezy z Kozároviec Peter I v a n i č K o z á r o v c e (okr. Levice), kataster obce, náhodný nález, povrchový zber, mladší paleolit, mladšia doba bronzová, doba rímska. Uloženie nálezov: Archeologický Ústav SAV, Nitra. a) poloha C h r í b 2 - pri povrchovom zbere sa okrem črepového materiálu z doby rímskej našla okrajová časť bronzovej nádoby (obr. 46: 1). Fragment nesie stopy po viacnásobnej oprave a pravdepodobne sa mohlo ísť o typ Tassanari X alebo V (Tassanari 1993). V blízkosti miesta nálezu sa našli v minulosti tri fragmenty terry sigillaty (Ivanič 2002, 79-80). b) poloha S t o p e c - na poli v tejto polohe našiel v r E. Thóm pazúrikový úštep (obr. 46: 3). Podľa tvaru a opracovania nástroja ho možno zaradiť do obdobia epigravettienu. Doteraz je to jediný nález z obdobia paleolitu v katastri obce Kozárovce. Podľa informácie nálezcu je v tejto polohe bohatý výskyt pazúrika. Pravdepodobne ide o miesto, ktoré navštívil J. Eisner. Svedčí o tom záznam v Pamätnej knihe obce Kozárovce s dátumom (Pamätná kniha , 134).

106 108 c) poloha Š i r o k ý s k l a d - povrchovým zberom bol získaný väčšinou atypický črepový materiál a tri kusy mazanice. Dva črepy možno zaradiť do mladšej doby bronzovej. Pozoruhodný je nález fragmentu trecej misky - mortaria (obr. 46: 2), ktorý možno datovať do 2. až 3. stor. L i t e r a t ú r a Ivanič P. Ivanič: Výsledky prieskumu v Kozárovciach a v Čajkove v rokoch 1999 až AVANS 2001, 2002, Pamätná kniha Pamätná kniha obce Kozárovce. Roky Tassanari S. Tassanari: Il vasellane bronzeo do Pompei II. Roma NEUFUNDE AUS KOZÁROVCE. Kozárovce (Bez. Levice), Gemeindekataster, Zufallsfund, Oberflächenfund, jüngeres Paläolithikum, jüngere Bronzezeit, römische Kaiserzeit. Unterbringung der Funde: Archäologisches Institut der SAW, Nitra. Bei der Besichtigung der Lokalität in der Flur Chríb 2 fand man außer Scherbenmaterial aus römischer Kaiserzeit auch den Randteil eines Bronzegefäßes (Abb. 46: 1). Das Fragment trägt Spuren einer mehrfachen Reparatur und wahrscheinlich konnte es sich um den Typ Tassanari X oder V handeln (Tassanari 1993). Auf dem Feld in der Flur Stopec fand man im J einen Feuersteinabschlag (Abb. 46: 3). Nach der Form und Bearbeitung des Werkzeuges kann man es in das Epigravetienne reihen. Bisher ist dies der einzige Fund aus der Zeit des Paläolithikums im Gemeindekataster von Kozárovce. In der Flur Široký sklad gewann man als einen Lesefund größtenteils atypisches Scherbenmaterial und drei Lehmverputzstücke. Zwei Scherben können in die jüngere Bronzezeit datiert werden. Beachtenswert ist der Fund eines Mortariumfragmentes (Abb. 46: 2), das in das Jh. datierbar ist. Dva sekeromlaty z Kozároviec Peter I v a n i č K o z á r o v c e (okr. Levice), kataster obce, náhodné nálezy, neolit/eneolit. Uloženie nálezov: Obecný úrad, Kozárovce. Na obecnom úrade sú uložené dva kamenné sekeromlaty, ktoré boli kedysi súčasťou expozície v Izbe revolučných tradícií v miestnej ZŠ. Po jej zrušení ich pani I. Hamarová odovzdala na obecný úrad. Nálezcu a miesto nálezu sa podarilo objasniť iba v jednom prípade. Prvý zo sekeromlatov objavil v r P. Ivanič na svojom dvore pri múre so susedným domom (obr. 45: 1). Pri obhliadke miesta nálezu sa nezistili žiadne nálezy. Sekeromlat mohol byť vykopaný pri stavbe susedného domu v r Nie je vylúčená ani možnosť, že mohlo ísť o tzv. hromový kameň, ktorý mal ochraňovať dom pred búrkou a bleskom. Tento sekeromlat možno priradiť k typu 13 podľa klasifikácie kamenných nástrojov J. Lichardusa (Lichardus 1960, 854). Druhý sekeromlat (obr. 45: 2) trojuholníkovitého tvaru patrí k typu 16 (Lichardus 1960, 855). Do izby revolučných tradícií bol odovzdaný neznámym občanom Kozároviec. Obidva sekeromlaty možno datovať do neolitu alebo eneolitu. O p i s n á l e z o v 1. Sekeromlat, súmerne vybrúsený, so zaoblenou tylovou časťou; dl. 215 mm, max. š. 70 mm, v. 40 mm, pr. otvoru 25 mm (obr. 45: 1). 2. Sekeromlat trojuholníkovitého tvaru, v tylovej časti stopy po pôvodnom otvore na porisko; dl. 140 mm, max. š. 80 mm, v. 50 mm, pr. otvoru 30 mm (obr. 45: 2). L i t e r a t ú r a Lichardus J. Lichardus: Kamenné nástroje na Slovensku a ich hlavné typy. Arch. Rozhledy 12, 1960, ZWEI HAMMERÄXTE AUS KOZÁROVCE. Kozárovce (Bez. Levice), Gemeindekataster, Zufallsfunde, Neolithikum/Äneolithikum. Unterbringung der Funde: Gemeindeamt, Kozárovce. Auf dem Gemeindeamt befinden sich zwei steinerne Hammeräxte. Den Finder und die Fundstelle konnte nur in einem Falle beglaubigt werden. Der erste der Hammeräxte wurde von P. Ivanič im J auf dem Hof seines Hauses entdeckt (Abb. 45: 1). Bei der Besichtigung der Fundstelle wurden keine weiteren Funde festgestellt. Die Hammeraxt konnte beim Bau des Nachbarhauses ausgegraben worden sein. Es ist nicht die Möglichkeit ausgeschlossen, dass es sich um einen sog. Donnerstein han-

107 109 deln konnte, der das Haus von Blitz und Gewitter schützen sollte. Diese Hammeraxt kann zum Typ 13 nach der Klassifikation der Steinwerkzeuge von J. Lichardus gereiht werden (Lichardus 1960, 854). Die zweite Hammeraxt (Abb. 45: 2) von dreieckiger Form gehört zum Typ 16 (Lichardus 1960, 855). Die Funde können in das Neolithikum oder Äneolithikum gereiht werden. Nový nález čepele zo Slaninovej jaskyne Ľubomíra K a m i n s k á H á j (okres Košice-okolie; predtým Turnianske Podhradie, časť Háj), poloha S l a n i n o v á j a s - k y ň a, gravettien. Uloženie nálezov Archeologický ústav SAV - VPS, Košice. Slaninová jaskyňa sa nachádza v rozložitom skalnom hrebeni Slovenského krasu, v časti označenej ako Jasovská planina. Vchod do jaskyne je asi 70 m nad úrovňou cesty, v nadm. v. 425 m. Jaskyňa sa stala objektom záujmu amatérskych kopáčov. Prvé nálezy z nimi prekopaných vrstiev získal G. Sibrányi v 70- tych rokoch minulého stor. - gravettiensky hrot z mamutoviny, zvieracie kosti a praveké črepy. V r sme urobili v jaskyni krátkodobý záchranný výskum s cieľom zdokumentovať a zozbierať ničené pamiatky. Najstaršie nálezy patria gravettienu z mladého paleolitu. Okrem už skôr získaných pamiatok sme v r našli fragmenty ďalších hrotov z mamutoviny a dve stredné časti čepelí; jedna je z radiolaritu a druhá z limnosilicitu. Z medvedích kostí sme získali datovanie C14: ±270 B.P. - GrN V neskorších obdobiach bola jaskyňa intenzívne využívaná hlavne v období kyjatickej kultúry a v neskorom halštate (Kaminská 1993). V r našiel M. Terray v jaskynnej hline mladopaleolitickú čepeľ z hnedého radiolaritu (obr. 60) pravidelného tvaru, s miestnou retušou na hranách, odbitá z jednopodstavového jadra; rozmery 73x20x8 mm. Čepeľ je ďalšou pamiatkou, ktorú v krátkodobom jaskynnom táborisku zanechali lovci zo staršej fázy gravettienu. L i t e r a t ú r a Kaminská Ľ. Kaminská: Príspevok k osídleniu jaskýň v Slovenskom krase. Vsl. Pravek 4, 1993, NEUFUND EINER KLINGE AUS DER HÖHLE SLANINOVÁ JASKYŇA. Háj (Bez. Košice-Umkreis: vorher Turnianske Podhradie, Teil Háj), Höhle Slaninová jaskyňa, Gravettiene. Unterbringung der Funde Archäologisches Institut der SAW - VPS, Košice. Die Höhle Slaninová jaskyňa war im Jungpaläolithikum besiedelt, später von der Kyjatice-Kultur und in der Späthallstattzeit. In die ältere Phase des Gravettien gehören Fragmente von Mammutspitzen, zwei Mittelteile von Klingen aus Radiolarit und aus Limnosilizit. Von Bärenknochen gewannen wir die Datierung C14: **+-**270 B.P. - GrN (Kaminská 1993). Im J fand M. Terray im Höhlenlehm eine jungpaläolithische Gravettienklinge aus braunem Radiolarit (Abb. 60). Die Klinge ist regelmäßig mit örtlicher Retusche an den Kanten und ist von einem einbasigen Kern abgeschlagen; Ausmaße 73x20x8 mm. ARCHEOLOGICKÝ VÝSKUM V KOSTOLE SV. JAKUBA V LEVOČI Anton K a r a b i n o š L e v o č a (okr. Levoča), poloha R í m. - k a t. k o s t o l s v. J a k u b a, K a p l n k a n a r o d e n i a P á n a, stredovek, novovek. Uloženie nálezov: Krajské múzeum, Prešov. Pred plánovanou výmenou dlažby v priestore Kaplnky narodenia Pána s rozlohou 6,5x7 m bol na ploche realizovaný predstihový archeologický výskum. Kaplnka bola k pôvodnej lodi a veži Kostola sv. Jakuba pribudovaná na SZ strane v 19. stor. Výskum realizovalo Krajské múzeum v Prešove v spolupráci s Vlastivedným múzeom v Hanušovciach nad Topľou. Pred samotným výskumom bola kaplnka zbavená dlažby a vrstvy násypového materiálu do hĺbky 30 cm, následne boli vytýčené miesta situovania sond označených ako sonda I/04 a sonda II/04. V sonde I/04 položenej do JV nárožia kaplnky s rozmermi 220x220 cm boli znižovaním úrovne po 20 cm zachytené tri vrstvy. Vrstva 1, hrubá 5-10 cm, pozostávala zo zeminy nesúcej stopy prepálenia.

108 110 Tvorila asi 60% plochy sondy. Na nej sa našla minca z anjouovského obdobia - pravdepodobne Ľudovíta Veľkého. Na popisovanú vrstvu sa dostala pravdepodobne transferom. V JV nároží sondy I/04 bola odkrytá stavebná deštrukcia pozostávajúca z kameňov väčších rozmerov. Vo vrstve 2, hrubej 50 cm, prevládala stavebná suť - vápenná malta a kamene s ojedinelými nálezmi zeleno glazovanej keramiky, železných klincov, fragmentov stavebných článkov a ľudských kostí datovaných rámcovo do stor. Pod ňou sa nachádzal deštruovaný oporný múr, ktorý pred výstavbou kaplnky tvoril exteriérovú architektúru. Odkrytá bola časť jeho západného a južného líca; inde bol deštruovaný až po základovú škáru. Vo vrstve 3 bola odkrytá pravdepodobne časť prikostolnej dlažby, ktorá chronologicky korešponduje s múrom. Časti dlažby kopírovali obvodový múr veže a západnú časť líca oporného múru. Oporný múr a dlažba(?) boli postavené z pozdĺžnych pieskovcov spájaných vápennou maltou s prímesou piesku. V sonde I/04 bolo zistené aj základové odsadenie múru veže, tvorené rozšírením nadzemnej časti. Sonda II/04, situovaná do SZ nárožia, s rozmermi 130x130 cm, nepreukázala prítomnosť ďalšej architektúry. Výplň sondy pozostávala zo sypkého materiálu - kameňov malty, hliny a tehál. V hĺbke 50 cm bola odkrytá vrstva vápna hrubá 2 cm. Materiál bol zastúpený niekoľkými fragmentami keramickej nádoby. Zo sondy boli vybraté kamenné architektonické články; jeden nesie kamenársku značku a jeden stopy omaľovania. ARCHÄOLOGISCHE GRABUNG IN DER ST. JAKOBS-KIRCHE IN LEVOČA. Levoča (Bez. Levoča), römisch-katholische St. Jakobs-Kirche, Kapelle Geburt des Herrn, Mittelalter, Neuzeit. Unterbringung der Funde: Landkreis-Museum, Prešov. Die archäologische Rettungsgrabung wurde durch Rekonstruktion des Interieurs der Kappelle Geburt des Herren an der Nordwestseite im Ausmaß von 6,5x7 m hervorgerufen. Bei der Entfernung des Fußbodens und des 30 cm mächtigen Schuttes wurden Schnitte bestimmt, bezeichnet als I/04 und II/04. Im Schnitt I/04 (220x220 cm) in der Südostecke der Kapelle erfasste man teilweise eine destruierte Stützmauer, die die Exterieurarchitektur und Teil des Fußbodens aus flachen Sandsteinen in der Mörtelgrundlage vor dem Zubau der Kapelle bildete. Den Fundfond bildete eine Münze aus der Zeit der Anjous, grünglasierte Keramik, Eisennägel und Menschenknochen, die an der Stelle zurückblieben. Die Verfüllung der Sonde II/04 (130 x 130 cm), die in der nordwestlichen Ecke der Kapelle geführt wurde, bestand aus dem Verschüttungsmaterial, das steinerne architektonische Elemente enthielt. VÝSLEDKY PRIESKUMOV SAKRÁLNEJ ARCHITEKTÚRY V OKRESE PREŠOV Anton K a r a b i n o š Krajské múzeum v Prešove v spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom v Prešove realizovalo v r prieskumy objektov kostolov v Miklušovciach a v Prešove-Nižnej Šebastovej. 1. M i k l u š o v c e (okr. Prešov), poloha G r é c k o - k a t o l í c k y k o s t o l N a r o d e n i a P r e s v ä t e j B o h o r o d i č k y, zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č. 326/0, 17. stor., novovek, Uloženie nálezov: Krajské múzeum, Prešov. Prieskum bol vyvolaný výkopmi kanalizačnej dažďovej prípojky, drenážnymi výkopmi okolo obvodových múrov kostola a výkopmi dvoch revíznych šácht vo východnej časti prikostolného areálu. Výkopy zamerané na odkrytie základovej časti obvodového múru boli vedené do hĺbky 120 cm. V prvej fáze sa realizoval výkop dlhý 23,5 m na severnej strane kostola. V hĺbke 90 cm bolo zachytené základové odsadenie múrov, vystupujúce do priestoru v šírke 20 cm. Výkop na južnej strane kostola pravdepodobne zachytil okraj prikostolného cintorína. V halde boli nájdené fragmenty ľudských kostí, železné klince so štvorcovým prierezom tela, fragmenty keramiky potiahnutej zelenou glazúrou, datované rámcovo do stor. a strieborná minca Leopolda I., datovaná rokom 1696, pr. 16 mm. V západnej časti lode kostola s pristavanou vežou (1812) boli odkryté plytké pilastrové odsadenia, viditeľné i v nadzemných častiach, ktoré boli zbavené omietky. Revízne šachty boli vykopané do hĺbky 110 cm s priemerom ústia 140 cm. Areál kostola je ohradený kamenným múrom. Výskum bude pokračovať pri rekonštrukcii interiérových častí kostola a výmene dlažby. 2. P r e š o v (okr. Prešov), časť N i ž n á Š e b a s t o v á, poloha K o s t o l N a j s v ä t e j š i e h o M e n a J e ž i š a M á r i a, zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č. 328/2, novovek. Uloženie nálezov: Krajské múzeum, Prešov. Prieskum podzemných priestorov odkrytých pri rekonštrukčných prácach vo svätyni kostola, zameraných na výmenu dlažby, novoosadenie menzy a hlavného oltára.

109 111 V prvej fáze bola plocha svätyne zbavená keramickej dlažby asi na 70 % bez zásahu do jej maltového lôžka. Na dvoch miestach urobili miestni robotníci vrty dlhým vrtákom - v priestore podzemnej chodby a krypty na pravej strane kostola. Osadenie novej kamennej menzy a oltára si zo statických dôvodov vyžadovalo zásah do podzemného priestoru, čo sa vyriešilo položením šín pod úroveň podlahy smerujúcich priečne do stredu svätyne. Tým bola odkrytá nezasypaná podzemná chodba, idúca stredom svätyne, s omietnutými stenami a po jej stranách lokalizované kryptové priestory s prevažne porušenými a prázdnymi truhlami vo výklenkoch. Vstup do chodby bol umožnený prepadnutím sa časti klenby. Truhly patrili františkánskym mníchom, keďže popisovaná sakrálna pamiatka bola súčasťou ich kláštora (dnes ŠOBA Prešov). V hĺbke 30 cm pod dlažbou boli odkryté klenbové preklenutia krypty postavené z tehál a kryptový múr(?) vzdialený 40 cm od hlavného múru. Je postavený z pravidelne lícovaných kameňov malých rozmerov v kombinácii s tehlou a omietnutý vápennou maltou. Zistená šírka múru je 50 cm. Priestor medzi dlažbou a klenbami bol vyplnený pieskovým zásypom premiešaným so zeminou. Nálezový fond pozostával z fragmentov novovekej keramiky a ojedinelých deformovaných klincov. V poslednej fáze bola klenba porušenej stredovej chodby uvedená do pôvodného stavu. Osadenie šíny vo funkcii podstavca pre menzu a oltár sa staticky riešilo využitím základov kryptového a hlavného obvodového múru. Ergebnisse der Untersuchungen der Sakralarchitektur im Bezirk Prešov. 1. Miklušovce (Bez. Prešov). Die Untersuchung wurde durch Dränagenausgrabungen rundum der Umfangsmauer der griechisch-katholischen Kirche der Geburt der Hl. Gottesmutter hervorgerufen. In den Rillen wurden Fundament- und Pilasterabsetzungen der Mauern erfasst, ferner an der Südseite des Kirchenschiffes fand man Fragmente menschlicher Knochen (Kirchenfriedhof), neuzeitlicher Keramik und das Eiseninventar. 2. Prešov-Nižná Šebastová (Bez. Prešov). Während der Rekonstruktion des Interieurs des Gotteshauses der Kirche des Hl. Namens Jesus und Maria erfasste man unter dem Fußboden lokalisierte gruftartige Räume, welche den mittleren unterirdischen Gang säumten. In den Mauernischen befanden sich vorwiegend beschädigte Holzsärge der Franziskanermönchen. Die Grüfte und der mittlere Gang waren mit Ziegelgewölben abgeschlossen. In der Entfernung von 40 cm von der Umfangsmauer erfasste man an beiden Seiten äußere Gruftmauer von 50 cm Breite. Nach dem Abschluss der Grabung wurden die gestörten Gewölben in den ursprünglichen Zustand gebracht. Záchranný archeologický výskum v Krušovciach Monika K o p č e k o v á - Mário B i e l i c h K r u š o v c e (okr. Topoľčany), poloha H r a d, eneolit, stredovek, sídlisko. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. V uvedenej lokalite realizoval AÚ SAV v novembri 2004 záchranný archeologický výskum na ploche určenej pre stavbu Expedično-logistického a obchodného centra firmy Decodom. Na vedľajšej stavbe bol počas výstavby objavený a zdokumentovaný nález nosorožca (Vajdíková/Bielich v tlači), kvôli tomu a aj vzhľadom na výrazne znižovanie terénu približne o 2 m bolo nevyhnutné naďalej sledovať areál staveniska. Po odhumusovaní plochy boli v jeho SV časti zachytené štyri objekty; ďalšie sondážne ryhy na ploche nezachytili nové archeologické situácie. Lokalita Krušovce (Hrad) je situovaná na pravej terase rieky Nitry na rozhraní katastrov Topoľčian a Krušoviec. Jej južná časť je v staršej literatúre známa už od 50-tych rokov minulého storočia, kedy bolo v miestach bývalej Škvorákovej tehelne (Budinský-Krička 1952, 33-35), ako aj stavbou pivovaru a sladovne (Veliačik/Romsauer 1994, 200) ničené polykultúrne osídlenie na danej polohe (Wiedermann 1985). V 90-tych rokoch sa počas záchranného výskumu preskúmala južná časť polohy Hrad, na ktorej bolo doložené osídlenie z obdobia eneolitu, doby bronzovej, laténskej, sťahovanie národov a stredoveku (Wiedermann 1992, ). Plocha, na ktorej bol výskum realizovaný, predstavuje východnú časť polohy Hrad, pričom tu zistené osídlenie je úzko späté s povodím Bedzianskeho potoka. Prieskumom a následne výskumom boli zistené a preskúmané štyri objekty, z toho jeden patrí lengyelskej kultúre a tri sú z obdobia stredoveku. Objekty, zapustené do sprašového podložia, sa výrazne črtali pod vrstvou ornice (v minulosti boli ničené orbou a eróziou na svahu).

110 112 Objekt 1 predstavoval sídliskovú jamu okrúhleho pôdorysu, s priemerom 10 m a hĺbkou 1 m. Objekt sa výrazne črtal pod povrchom ornice a od sprašového podložia sa líšil tmavou výplňou. Okrem väčšieho počtu keramických fragmentov sa tu našlo 145 ks štiepanej kamennej industrie, zvieracie kosti, mazanica, prasleny, sekundárne hladidlá z keramických úch a fragment nožičky (obr. 48: 5). Na základe archeologického výskumu a nálezového materiálu možno objekt interpretovať ako stavebnú jamu, sekundárne využívanú ako odpadová jama, patriacu do obdobia lengyelskej kultúry - skupina Brodzany- Nitra (Lengyel III). Keramický materiál tvoria v prevažnej väčšine hrubostenné črepy tehlovočervenej, šedej až čiernej farby s prímesou sľudy a piesku (obr. 48: 1, 2, 4, 5, 7-12) a tenkostenné črepy z jemne plavenej hliny, povrch hladený, jemnozrnný (obr. 48: 3; 49: 9, 11, 12, 14). Z keramických tvarov sú zastúpené hrncovité, zásobnicové tvary, misovité tvary, nádoby s nôžkou, dvojkónické tvary, široko roztvorené misy a pokrievky (obr. 48: 8). Plastickú výzdobu tvoria polguľovité, oblé a oválne výčnelky a vertikálne pretiahnuté uchá. Objekt 2 tvoria dve pece (pec I a II) so spoločnou predpecnou jamou. Poloha objektu je situovaná na terase svahu, ktorý bol orbou vystavovaný neustálej erózii. To výrazne prispelo k tomu, že archeologickým výskumom sa podarilo zachytiť iba dno pece I a pec II bola zničená takmer úplne. Spoločná predpecná jama oboch pecí bola zachovaná do hĺbky asi 10 cm. Jej výplň tvorila čierna popolovitá vrstva, premiešaná s uhlíkmi a mazanicou. Z objektu pochádza málopočetný atypický črepový materiál, ktorý možno začleniť do obdobia stredoveku ( stor.). Objekt 3 predstavovala sídlisková jama okrúhleho pôdorysu s priemerom asi 1 m a hĺbkou 20 cm. Jej výplň tvorila silno prepálená tmavá vrstva s prímesou uhlíkov a mazanice. Z objektu pochádza atypický črepový materiál, uhlíky a mazanica, na základe čoho ho možno rámcovo zaradiť do stredoveku. Objekt 4 predstavoval zahĺbenú pec s predpecnou jamou. Teleso pece bolo zahĺbené do sprašového podložia, pričom výmaz stien bol tehlovočervenej farby, zachovaný do hĺbky približne 0,25 m. Dno pece malo pretiahnutý oválny tvar, bolo kompaktné, dotvrda vypálené, tmavočervenej farby, miestami prepálené až do čierna. Predpecná jama priamo nadväzovala na pec, dĺžka 2,5 m, šírka 1,3 m. Zasahovala 0,2-0,3 m do sprašového podložia. V spodnej časti predpecnej jamy v tesnej blízkosti otvoru pece sa výrazne koncentrovala vrstva popola a uhlíkov, zvyšná výplň bola tvorená premiešanou vrstvou spraše, uhlíkov a mazanice. Z objektu pece a predpecnej jamy pochádza iba málopočetný keramický materiál zdobený vlnovkou (obr. 49: 1), radielkom (obr. 49: 3), vodorovne rytým žliabkom (obr. 49: 4) a fragment črepu s von vytiahnutím okrajom (obr. 49: 2). Keramický materiál bol tmavohnedý, s prímesou sľudy a piesku. L i t e r a t ú r a Budinský-Krička V. Budinský-Krička: Nové nálezy z Topoľčian. Arch. Rozhledy 4, 1952, Vajdíková/Bielich K. Vajdíková/M. Bielich: Nález srstnatého nosorožca v Krušovciach. AVANS 2004, 2006, 204. Veliačik/Romsauer L. Veliačik/P. Romsauer: Vývoj a vzťah osídlenie lužických a stredodunajských popolnicových polí na západnom Slovensku. Katalóg. Nitra Wiedermann E. Wiedermann: Archeologické pamiatky topoľčianskeho múzea. Nitra Wiedermann E. Wiedermann: Záchranný výskum v Topoľčanoch. AVANS 1991, 1992, ARCHÄOLOGISCHE RETTUNGSGRABUNG IN KRUŠOVCE. Krušovce (Bez. Topoľčany) Flur Burg, Äneolithikum, Mittelalter, Siedlung. Unterbringung der Funde Archäologisches Institut der SAW, Nitra. In der angeführten Fundstelle realisierte im November 2004 das AI der SAW eine archäologische Rettungsgrabung, bei der vier Objekte festgestellt und dokumentiert wurden, weiterhin eines aus dem Äneolithikum und drei aus dem Mittelalter. Das Objekt 1 repräsentiert eine Siedlungsgrube - eine Lehmgrube der Lengyel-Kultur mit einem Durchmesser von 10 m und etwa 1 m Tiefe vom derzeitigem Geländeniveau. Aus dem Objekt stammt eine große Anzahl von Scherben der Spaltindustrie(Abb. 48; 49: 7-14), von Tierknochen, Lehmverputz, Spinnwirteln und das Fragment eines Fußes (Abb. 49: 5). Datierung: Stufe Brodzany-Nitra (Lengyel III). Weitere Objekte (Objekte 2, 3, 4), die während der Grabung festgestellt wurden, sind in das Mittelalter datiert ( Jh.). Das Objekt 2 repräsentiert zwei Öfen mit einer gemeinsamen Vorofengrube, das Objekt 4 einen selbständig stehenden Lehmofen mit einer Vorofengrube. Das Objekt 3 war eine Siedlungsgrube mit kreisförmigem Grundriss. Die archäologische Rettungsgrabung auf der Fundstelle Krušovce, Flur Hrad brachte neue Ergebnisse, welche die bisherigen Erkenntnisse über die Besiedlung des gegebenen Raumes während des Äneolithikums und Mittelalters bereicherten.

111 113 POKRAČOVANIE VÝSKUMU V SEDLISKÁCH-PODČIČVE Mária K o t o r o v á - J e n č o v á S e d l i s k á (okr. Vranov nad Topľou), časť P o d č i č v a, poloha H r a d n ý v r c h, predstihový výskum, doba bronzová mladá, neskorá, latén, slovanské obdobie. Uloženie nálezu: Vlastivedné múzeum, Hanušovce nad Topľou. Východné úpätie hradného vrchu, pravý breh Ondavy (Beskydské predhorie), svah, nadm. v. 150 m. Pri predstihovom výskume na evidovanej lokalite boli zachytené časti troch objektov z mladšej doby bronzovej. Objekt 1 sa rysoval v sonde I/04 ako polkruhovitý útvar odlišujúci sa od okolitej kultúrnej vrstvy tmavým sfarbením. Pri ďalšom začisťovaní sa stratil. Objekt 2, resp. jeho časť, je južným pokračovaním veľkého objektu zisteného na tejto polohe v r Jeho okraj je možné sledovať iba zo západnej časti, východná časť bola zničená zrejme pri stavbe cesty. Na západnom okraji objektu sa zachytili kameňmi obložené kolové jamy. V SZ časti sa na ploche 0,5x0,5 m vyskytol silný mazanicový zával, ležiaci na uhlíkovej vrstve. V SV časti objektu na ploche asi 1 m 2 bol zachytený kamenný zával, pod ktorým sa nachádzala kompaktne vymazaná plocha, miestami prerušovaná uhlíkovou vrstvou. Funkčná interpretácia celého objektu je zatiaľ nejasná. Svojou veľkosťou a kamennou deštrukciou na ploche tvorenej hlineným výmazom v SV časti sa vymyká forme doteraz zistených konštrukcií objektov. Objekt 3 bol zachytený v sonde II/04, situovanej 11,5 m južne od sondy I/04 a 0,5 m severne od sondy z r Rysoval sa opäť iba zo západnej strany, kde bolo zreteľné zapustenie do svahovitého terénu. Zistil sa tu zaujímavý konštrukčný prvok - zošikmené kolové jamy, ktoré naznačujú konštrukciu pultovej strechy. V centrálnej časti objektu bolo zistené ohnisko. Skúmané plochy (42 m 2 ) nadväzovali na staršie sondy z r a 1996 (Jenčová 1988, 73-74; 1998, 90-91). Pre závažnosť zistenej situácie je nanajvýš potrebné preskúmať celú plochu medzi obidvoma sondami. Popri zachytenej terénnej situácii sme výskumom získali početný nálezový materiál s dominujúcou fragmentárnou keramikou (obr. 47) - ak neberieme do úvahy obrovské množstvo prepálenej mazanice. Menej početný bol osteologický materiál. Kovové predmety absentovali. Materiál dopĺňajú nálezy uhlíkov. Väčšia časť materiálu pochádza z kultúrnej vrstvy. V keramickom materiáli sú najpočetnejšie črepy hrncovitých nádob rôznych hrúbok. Početné sú tiež zlomky amforovitých tvarov a misiek. Menej sa vyskytujú šálky. Pozoruhodný je nález miniatúrnej bikónickej misky nájdenej pri západnom okraji objektu 2 (obr. 47: 9). Okrem výnimočných prípadov malých fragmentov laténskej tuhovej keramiky, veľmi zriedkavých nálezov slovanskej keramiky (8. stor.) a sporadicky nachádzaných malých novovekých črepov možno súbor nálezov zo Sedlísk-Podčičvy rámcovo zaradiť do mladšej až neskorej doby bronzovej. V súvislosti s rekonštrukciou mosta cez Ondavu sa preskúmala aj ďalšia stavbou ohrozená poloha - na brehu Ondavy, východne od cesty Stropkov - Vranov nad Topľou, ktorá bola negatívna. Na naplavených pieskoch meandrujúcej Ondavy bol silný násyp novodobého odpadu. L i t e r a t ú r a Jenčová M. Jenčová: Zisťovací výskum v Sedliskách-Podčičve. AVANS 1987, 1988, Jenčová M. Jenčová: Systematický výskum v Sedliskách-Podčičve. AVANS 1996, 1998, FORTSETZUNG DER AUSGRABUNG IN SEDLISKÁ-PODČIČVA. Sedliská (Bez. Vranov nad Topľou), Teil Podčičva, Flur Hradný vrch, Vorsprungsgrabung, Jungbronzezeit, Spätbronzezeit, Latènezeit, slawische Zeit. Unterbringung der Funde: Heimatkundliches Museum, Hanušovce nad Topľou. Auf der evidierten Fundstelle, am Ostfuß des Burgberges, am rechten Ondava-Ufer erfasste man Teile dreier Objekte aus der jüngeren Bronzezeit. Das interessanteste ist das Objekt 2, das eine südliche Fortsetzung des großen Objektes darstellt, und das in dieser Lage im J festgestellt wurde. Ausgeprägt umgrenzt ist es nur im Westteil, wo auch mit Steinen umstellte Pfostengruben erfasst wurden. Im NO-Teil des Objektes erfasste man auf ca. 1 m 2 Fläche eine Steinverschüttung, unter der sich eine kompakt verputzte Fläche, resp. eine Holzkohlenschicht befand. Mit seiner Größe und Steindestruktion unterscheidet sich das Objekt der Form der bisher festgestellten Konstruktionen der Objekte. Das Objekt 3, das südlicher erfasst wurde, skizzierte sich abermals nur an der Westseite, von sich drei Pfostengruben befanden. Zwei von ihnen waren schräg, was auf die Konstruktion eines Pultdaches hinweist. Im zentralen Teil des Objektes wurde eine Feuerstelle festgestellt. Zahlreiches Fundmaterial stellt die fragmentarische Keramik dar (Abb. 47), ferner eine große Menge von verbranntem Lehmverputz, weniger zahlreiches osteologisches Material und Holzkohlenstüc-

112 114 kchen. Metallgegenstände fehlten. Unterschieden wurden in der Keramik Fragmente von topf- und amphorenförmigen Gefäßen, Schüsseln und Tassen. Beachtenswert ist der Fund einer bikonischen Miniaturschüssel, die am Westrand des Objektes 2 gefunden wurde. Außer gewöhnlichen Fällen von latènezeitlicher, slawischer und neuzeitlicher Keramik kann die Fundkollektion von Sedliská-Podčičva rahmenhaft in die jüngere bis in die Spätbronzezeit gereiht werden. VÝSKUM HRÁDKU V MRÁZOVCIACH Mária K o t o r o v á - J e n č o v á - Christine H o p w o o d M r á z o v c e (okr. Stropkov), poloha H r a d z i s k o, Ondavská vrchovina, nadm. v m, výskum na vedecké a dokumentačné účely, halštat(?), stredovek stor. Uloženie nálezov: Vlastivedné múzeum, Hanušovce nad Topľou. Výskum realizovali trinásti mladí profesionálni archeológovia z Veľkej Británie pod vedením Vlastivedného múzea v Hanušovciach nad Topľou v rámci medzinárodného projektu Graduate European Archeology Skills Exchange v programe Leonardo da Vinci. Za slovenskú stranu ho organizačne zabezpečovala agentúra Krajina. Zaistila tiež zameranie lokality a pred začiatkom samotného výskumu podrobnú pyrotechnickú prehliadku, ktorou sa zistili tri pozostatky munície z druhej svetovej vojny, z nich jeden aktívny. Základným cieľom výskumu bolo overenie alebo vyvrátenie domnienky, ktorú uvádza J. Beňko, že polohu možno stotožniť s hradom Kekmezeu, Modrým Poľom, spomínaným v historických prameňoch (Beňko 1985, ). Panstvo Modré Pole patrilo po r Ákošovcom a zaniklo na začiatku 15. stor. M. Slivka a A. Vallašek podľa terénnej konfigurácie usudzovali, že možno uvažovať len o drevenom fortalicu, ktoré sa spomína v r (Slivka/Vallašek 1991, 166). Samotná poloha je neveľkým kopcom nad ľavým brehom Ondavy (kóta 286). Temeno kopca tvorí rovnú plošinu s oválnym pôdorysom (50x13 m), dlhšou osou orientovanou v smere Z-V. Cieľom výskumu bolo preskúmanie výrazného fortifikačného systému sledovateľného v teréne najmä zo západnej, najľahšie prístupnej strany. Systém je tvorený tromi valovými násypmi a dvoma priekopami. Zo severnej strany, kde je prudký zráz, je iba jeden veniec valu. Na východnej strane sa nachádza jednoduchá priekopa, ktorá polkruhovito obopína jadro fortifikácie a obidva jej okraje vyúsťujú do svahu (obr. 50). Pri výskume boli otvorené dve sondy: sonda I/04 - rez severným smerom, a sonda II/04 - rez systémom valov a priekop na západnej strane (obr. 50). V dolnej, severnej časti sondy I/04 bola zachytená priekopa. V tomto priestore sa objavilo najviac materiálu, inak nie príliš početného. Sporadicky tu vystupovali fragmenty pravekej keramiky. Sonda II/04 zachytila konštrukciu valu, ktorý bol tvorený kamenným násypom. V profile sondy bolo možné sledovať dvojfázovú úpravu terénu. Materiál z oboch sond je pomerne chudobný. Tvoria ho zlomky keramiky, železné predmety, sklená nádobka, kosti, hrudky mazanice a uhlíky. Keramika pochádza z dvoch období: pravekú nevýraznú keramiku s rezervou zaraďujeme do halštatu a stredovekú do 15. stor. Medzi železnými predmetmi je najzaujímavejší hrot s tuľajkou a kosoštvorcovým prierezom tela, kľúč a kovanie. Ostatné predmety predstavujú klince a železné tyčinky. Na základe materiálu možno život na skúmanej polohe datovať do obdobia praveku (halštat?) a do 15. stor., resp. do jeho druhej tretiny, čo vylučuje stotožnenie Hradziska pri Mrázovciach s hradom Kekmezeu a korešponduje s jeho klasifikovaním ako bratríckej pevnôstky. L i t e r a t ú r a Beňko J. Beňko: Osídlenie severného Slovenska. Košice Slivka/Vallašek M. Slivka/A. Vallašek: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. Košice UNTERSUCHUNG DER KLEINBURG IN MRÁZOVCE. Mrázovce (Bez. Stropkov), Flur Hradzisko, Ondavská vrchovina, Seehöhe m, Untersuchung für wissenschaftliche und Dokumentationszwecke, Hallstattzeit(?), Mittelalter Jh. Unterbringung der Funde: Heimatkundliches Museum, Hanušovce nad Topľou. Die Untersuchung erfolgte im Rahmen des internationalen Projektes Graduate European Archeology Skills Exchange im Programm Leonardo da Vinci. Realisiert wurde es von Heimatkundlichem Museum in Hanušovce in Zusammenarbeit mit der Agentur Krajina und einer Gruppe von 13 jungen professionellen Archäologen aus Großbritannien, die von Christine Hopwood geleitet wurde.

113 115 Das Hauptziel der Grabung war eine Beglaubigung oder Widerlegung der von Historikern angeführten Vermutung, dass die Lage mit der Burg Kekmezeu, Modré pole identifiziert werden kann. Orientiert war sie auf die Untersuchung des ausgeprägten Fortifikationssystems (Abb. 50) an der Westseite, das aus drei Wallschüttungen und zwei Gräben bestand (SII/04) und an der Nordseite, wo es sich sich nur um einen Wallkranz und einen Graben handelte (SI/04). Im nördlichen unteren Teil von SI/04 erschien am meisten, sonst nicht sehr zahlreiches Keramikmaterial, darunter auch urzeitliches Material. Die Sonde II/04 erfasste die Konstruktion des Walles, die aus einer Steinaufschüttung bestand. Verfolgbar war im Profil der Sonde eine zweifache Terraingestaltung. Das Material aus beiden Sonden ist verhältnismäßig ärmlich. Es besteht aus Keramikbruchstücken, Eisengegenständen (eine Spitze, ein Schlüssel, ein Beschlag, Nägel und Eisenstäbchen), ferner ein kleines Glasgefäß, Knochen, Knollen vom Lehmverputz und Kohlenstückchen. Aufgrund des Materials kann das Leben auf der untersuchten Fläche in die Urzeit datiert werden (Hallstatt?), ferner in das 15. Jh., resp. in sein zweites Drittel, womit eine Identifizierung mit der Burg Kekmezeu ausgeschlossen ist und mit der Bestimmung der Burg als Festung der Brüder korespondiert. NÁHODNÝ NÁLEZ V MRÁZOVCIACH Mária K o t o r o v á - J e n č o v á - Peter Š a f r a n k o M r á z o v c e (okr. Stropkov), intravilán, záhrada domu 9, náhodný nález, novovek, stor. Uloženie nálezu: súkromná zbierka. Pani H. Jadlovská odovzdala na posúdenie do Vlastivedného múzea v Hanušovciach nad Topľou náhodný nález mince, ktorú našla na svojom pozemku. Ide o trojgrajciar Františka II. ( ). O p i s n á l e z u Averz: v strede hlava panovníka sprava, mincovná značka a kolopis nečitateľné; Reverz: dvojhlavý orol s číslom 3 na prsiach, po stranách nečitateľný letopočet. Meď, pr. mince 25 mm. ZUFALLSFUND IN MRÁZOVCE. Mrázovce (Bez. Stropkov), Intravillan, Garten des Hauses 9, Zufallsfund, Neuzeit, Jh. Unterbringung des Fundes: Privatsammlung. H. Jadlovská brachte zur Beurteilung in das Heimatkundliches Museum von Hanušovce nad Topľou einen Zufallsfund einer Münze, die sie auf ihrem Grundstück fand. Es handelt sich um einen kupfernen Dreierkreuzer von Franziskus II. ( ). Záchranný výskum v Jasovej Eszter K o v á c s o v á J a s o v á (okr. Nové Zámky), poloha P r i r y b n í k u, záchranný archeologický výskum, pohrebisko a sídlisko, stor. Uloženie nálezov: Vlastivedné múzeum, Nové Zámky. Na jeseň 2003 oznámil J. Mihály z Nových Zámkov múzeu nález ľudských kostier a črepového materiálu, ktorý našiel pri chytaní rýb na brehu rybníka v Jasovej. Na základe obhliadky terénu, ktorú uskutočnili pracovníci múzea sa zistilo, že na východnom brehu rybníka, vybudovaného na sútoku potokov Paríž a Leština, sa na jeho dočasne vysušenom okraji a v profile zrázu svahu rysujú hrobové jamy a na zemi i vo vode sa povaľujú ľudské kosti. Počas roka je táto časť rybníka pod vodou. Keďže v suchom období je toto miesto často vyhľadávané rybármi, rozhodli sme sa pozbierať rozhádzané kosti a zachrániť ohrozené hroby. Väčšina hrobov bola pôsobením vody značne poškodená, kostry boli viditeľné voľným okom. Celkovo sme zachytili deväť hrobov, z toho jeden nemohol byť odkrytý kvôli stúpajúcej spodnej vode. Orientácia hrobov bola SZ-JV a Z-V. Hrobový inventár chýbal. Hrobové jamy boli usporiadané vo dvoch radoch, pričom prvý rad už čiastočne ležal vo vode. Podľa ich rozloženia predpokladáme pokračovanie pohrebiska pod svahom východným a severným smerom a aj západne, smerom do vnútra rybníka. Zo zberu uskutočneného pozdĺž východného okraja rybníka a pri pravom brehu potoka Leština bol získaný bohatý keramický (obr. 52: 1, 2, 4-6) a kovový materiál (obr. 52), datovaný do stor. Fragment bielej fajky zo stor. (obr. 52: 3) bol nájdený spolu s olovenou plombou (VACZI UENGER MALOM) na roliach ležiacich nad východným brehom rybníka.

114 116 Sídliskové nálezy objavené v okolí jednotlivých hrobov svedčia o blízkosti zaniknutej dediny, ku ktorej pohrebisko pravdepodobne patrilo. RETTUNGSGRABUNG IN JASOVÁ. Jasová (Bez. Nové Zámky), Flur Pri rybníku, archäologische Rettungsgrabung, Gräberfeld und Siedlung, Jh. Unterbringung der Funde: Heimatkundliches Museum, Nové Zámky. Aufgrund der Meldung des Fundes von Menschenknochen in der angeführten Lage verwirklichten die Mitarbeiter des Heimatkundlichen Museums im Herbst 2003 eine Geländebegehung und nachfolgende Rettungsgrabung am Ostufer des Fischteiches, Untersucht wurden acht mittelalterliche Körpergräber ohne Inventar. Gelungen ist es aus der Umgebung der Gräber und vom linken Bachufer des Leština-Baches Keramik- und Metallmaterial aus dem Jh. aufzusammeln (Abb. 52: 1, 2, 4-6; 52), und ebenfalls das Fragment einer weißen Pfeife aus dem Jh. (Abb. 52: 3) und eine Bleiplombe mit der Inschrift VACZI UENGER MALOM. Die Funde sind im Depositar des Museums untergebracht. Záchranné výskumy na území mesta Nové Zámky Eszter K o v á c s o v á N o v é Z á m k y (okr. Nové Zámky), intravilán a extravilán mesta, záchranné archeologické výskumy v štyroch opísaných polohách. Uloženie nálezov: Vlastivedné múzeum, Nové Zámky. a) poloha U l i c a T. G. M a s a r y k a - cintorín, pol. 19. stor. Pri výstavbe novozámockej expozitúry Národnej banky Slovenska na ľavej strane Ul. T.G. Masaryka, vedľa areálu športovej haly Milénium boli na malej terénnej vlne rozrušené kostrové hroby. Krajský pamiatkový úrad v Nitre po obhliadke staveniska nariadil záchranný archeologický výskum a jeho realizáciou poveril Vlastivedné múzeum v Nových Zámkoch. Pred začiatkom záchranných prác bola väčšia časť lokality už rozkopaná. Hroby boli roztrúsené po celej ploche areálu stavby. Z desiatich odkrytých hrobov iba jeden bol neporušený. Hroby boli zahĺbené do piesčitého podložia. Hrobová jama sa rysovala iba v jednom prípade. Väčšia skupina hrobov (hrob 1, 2, 5 a 6) bola sústredená pri SV profile výkopu, ďalšia (hrob 7, 8, 9) pozdĺž JV hranice staveniska. Hrob 3 bol odkrytý v severnej a hroby 4 a 10 v SZ časti skúmaného cintorína. Podľa rozmiestnenia jednotlivých hrobov predpokladáme, že cintorín pôvodne pokračoval východným a juhozápadným smerom do blízkosti Kaplnky Panny Márie. Písomné pramene uvádzajú, že cintorín pri tejto kaplnke bol založený okolo r a slúžil svojmu účelu až do polovice 19. stor. Južná časť cintorína bola zničená pri výstavbe Ul. T. G. Masaryka v 20. stor. Stavebnými prácami nedotknutý zostal jeho východný okraj medzi prístupovou cestou k parkovisku a budovou banky. V porušenom hrobe 1 sa v oblasti panvy našli fragmenty ruženca, pozostávajúce z drevených korálikov (valcovité so zúženými koncami, vázičkovité, hríbovité a guľovité) spojených bronzovými drôtenými článkami (obr. 53: 6), a zvyšky organického materiálu. Žena pochovaná v hrobe 7 mala na prstenníku pravej ruky otvorený bronzový pásikový prsteň (obr. 53: 5). Z toho istého hrobu pochádzajú aj bronzové šatové spinky (obr. 53: 1-4) objavené nad prvým a druhým driekovým stavcom a medzi ľavou stranou hrudného koša a ramenom. Na lebke boli prilepené zvyšky vlasov, nad ktorými sa zachovali kúsky slamenej väzby s prilepenými pozostatkami textílie (za určenie ďakujem T. Belanovej z AÚ SAV Nitra). Okolo nich sa našli úlomky bronzovej čipky alebo pozamentu, zdobiace čepiec na hlave mŕtvej. Zo zberu boli získané dva zaujímavé nálezy: minca Viktora Emanuela II. z r a zdobený postriebrený štít na tóru, ktorý pochádza z neologickej synagógy, zničenej počas druhej svetovej vojny. b) poloha Ž o f i j s k á o s a d a - pohrebisko, doba bronzová, sídlisko, doba bronzová, doba rímska, včasný stredovek stor., 20. stor. V jarných mesiacoch 2003 uskutočnilo Vlastivedné múzeum v Nových Zámkoch záchranný archeologický výskum v areáli budúcej stavby firmy BOTO, na ľavej strane ulice Žofiina osada, vedľa prístupovej cesty do firmy Baltranz. Vo východnom susedstve lokality kopal v r J. Liszka, pričom narazil na sídliskové objekty karpatskej mohylovej kultúry, rímsko-germánske a včasnostredoveké. Severozápadne od nej Z. Čilinská odkryla pohrebisko z obdobia Avarského kaganátu (Čilinská 1966). Celkom bolo preskúmaných 6091 m 2 plochy. Celistvosť lokality narušili viaceré novodobé sekundárne zásahy (kanalizačné ryhy, navážky, betónová žumpa). V 70-tych a 80-tych rokoch minulého storočia tu bola skládka stavebného odpadu. Pôvodne bol na pozemku sad založený niekedy pred druhou svetovou vojnou. Jeho pozostatky vo forme sadovníckych jám (pravidelné obdĺžnikovité alebo štvorcovité jamy, plytko zahĺbené do podložia, rozmiestnené v pravidelných radoch), sme odkryli na celej

115 117 skúmanej ploche. Počas bombardovania v r nálezisko dostalo tri bombové zásahy. Ich krátery rozrušili nielen sadovnícke jamy, ale aj iné objekty (žľaby bez bližšieho datovania). Zaujímavou sa ukázala západná strana pozemku. Odkryli sme tu tri vzájomne nesúvisiace žľaby (obj. 11/03, 13/03 a 118/03). Objekty 13/03 a 118/03 boli zahĺbené do zmiešanej vrstvy, obsahujúcej črepový materiál z doby bronzovej a včasného stredoveku, pričom objekt 13/03 prerezala aj jedna sadovnícka jama a objekt 11/03 bol prerušený bombovým kráterom. Získané nálezy - zvieracie kosti, mazanice a atypické črepy - umožňujú ich presné datovanie. V juhozápadnom rohu lokality sme narazili na hrubú vrstvu čiernej mastnej hliny. V reze sa ukázalo, že ide o objekt neznámeho účelu dosahujúci hĺbku až 242 cm. Jeho obrys na povrchu sa nedal vysledovať (zachytili sme z neho iba východný okraj). Kvôli statike stavby budúcej výrobnej haly nebolo možné preskúmať jeho západnú polovicu. Výplň objektu tvorila kompaktná čierna mastná hlina premiešaná so zvieracími kosťami a úlomkami keramiky karpatskej mohylovej kultúry (obr. 54: 1, 5, 6) a z stor. (obr. 54: 2-4). Na jeho dne sa rysovali ďalšie objekty bez nálezov. Pri výskume strednej časti lokality sme narazili na väčší objekt 113/03, ktorého západná strana bola preseknutá ryhou starého vodovodného potrubia. Z jeho výplne sa nám podarilo získať črepový materiál datovaný do včasného stredoveku, strednej doby bronzovej a do doby rímskej (obr. 54: 7, 8). Tri hroby hurbanovskej skupiny boli odkryté JV od objektu 10/03. Všetky hroby boli vykradnuté. V hrobe 1/03 sa zachovali iba rozchádzané fragmenty ľudských kostí. Hrobová jama obdĺžnikovitého tvaru so zaoblenými koncami bola zo SV strany porušená sadovníckou jamou. Hrob 2/03 bol vykradnutý. Na povrchu sa hrobová jama rysovala veľmi slabo. Rozhádzaná kostra dospelého jedinca pôvodne ležala v skrčenej polohe na ľavom boku (v pôvodnej polohe sa zachovali iba obidve holenné kosti). Medzi pohádzanými hornými končatinami sa našli dve bronzové trubičky (obr. 53: 10). Tretiu bronzovú trubičku spolu s bronzovou ihlicou cyperského typu (obr. 53: 11) zabudli vykrádači v severnom rohu hrobovej jamy medzi rozhádzanými rebrami a stavcami. Orientácia: SV-JZ. V treťom hrobe mŕtveho pochovali v skrčenej polohe na pravom boku (obr. 53: 7). Hrob bol vykradnutý (vykrádacia šachta sa rysovala na povrchu ako nepravidelná oválna jama s tmavším zásypom) a kostra ležiaca na pravom boku rozhádzaná. Okraj hrobovej jamy bol ohraničený bielym tenkým pásom. Pod sekundárne uloženou lebkou sa našli spráchnivené kostičky zvieraťa, pri východnom okraji hrobovej jamy ležal džbánok, vedľa pravého boku lebky bolo položené bronzové šidlo (obr. 53: 8, 9). Orientácia: JZ-SV. Pod severným rohom hrobovej jamy sa preskúmala nepravidelná oválna jama (obj. 125/03) so stupňovite klesajúcimi stenami. Na jej dne bola položená kostra zvieracieho mláďaťa, uložená na ľavom boku. c) poloha P r i k r i ž o v a t k e u l í c K o m á r ň a n s k e j a G. B e t h l e n a - predsunutá priekopa opevnenia (ravelín), 17. stor., studňa/žumpa 20. stor. V mesiaci jún 2004 pracovníci novozámockého múzea zrealizovali záchranný archeologický výskum v areáli bývalej materskej školy Elektrosvitu na križovatke Komárňanskej ul. a Ul. G. Bethlena, asi 150 m od bývalých hradieb novozámockej pevnosti na stavenisku obchodného domu Firma Möbel. Lokalita leží na pravej strane starej vojenskej komunikácie, ktorá viedla z pevnosti smerom do Ostrihomu. Z priestoru tejto materskej školy je známy aj súbor siedmich pohodených ľudských lebiek, objavených A. Točíkom v 70-tych rokoch 20. stor. (Točík 1977, 236). Pod miestami až 130 cm hrubou vrstvou planírky sme narazili na kultúrnu vrstvu zo 17. stor., ktorú sme rezali v smere Z-V. V reze sa ukázalo, že ide o priekopu smerujúcu zo severu na juh hlbokú 230 cm, z ktorej sa nám podarilo zachytiť jej východnú časť. Západný koniec objektu ležal mimo výskumnej plochy. Jej výplň tvorila na spodku priekopy sivá hlina premiešaná so stavebnou sutinou a nad ňou sivočierna kompaktná vrstva. Hlina z výkopu bola premiešaná s nálezmi novovekej keramiky a zvieracích kostí. Od strednej časti výskumnej plochy zásyp priekopy narúšali sekundárne zásahy. Na východnom konci jej dna bola odkrytá súvislá, do červenkasta prepálená vrstva hliny so súvislým uhlíkovým pásom v strednej časti. Z tejto vrstvy boli získané fragmenty novovekej keramiky (obr. 54: 9, 14; 55: 5-8), zlomky kachlíc (obr. 55: 1-4), úlomky sklených okenných terčíkov (obr. 54: 10), časť stopky zo skleného pohára (obr. 54: 12), železné predmety (obr. 54: 11, 13) a zvieracie kosti. Steny priekopy sa lievikovito zužovali k rovnému dnu. Jej šírka pri dne bola 270 cm. Do výplne priekopy boli zapustené mladšie objekty (1/03, 2/03, 9/03, 10/03, 11/03, 12/03, 13/03, 14/03, 15/03, 16/03). Z nich získaný keramický materiál (úlomok glazovanej zelenej kachlice, fragmenty pásikových ušiek, zlomky tanierov zdobených maľovaným ornamentom, fragmenty dna hrnca a džbánu) bol datovaný do 2. pol. 17. a 1. pol. 18. stor. Pri JV okraji výskumnej plochy bola objavená studňa, sekundárne prebudovaná na žumpu. Objekt kužeľovitého tvaru, postavený z nasucho kladených tehál, sa skladal z nadzemnej a podzemnej časti, pričom nadzemnú časť zakrýval piesčito-hlinený zásyp. Jeho hĺbka dosahovala 384 cm a priemer dna 108 cm. Spodok pôvodnej studne pri dne sa rozširoval do bokov. Nezasypaná žumpa bola zakrytá betónovou pokrývkou a odpadové vody do nej privádzali pomocou keramickej rúry. Z nej pochádzajúci sprievodný materiál žumpu

116 118 datuje do 50-tych až 60-tych rokov 20. stor. Priekopa zachytená pri záchrannom výskume pravdepodobne súvisí s predsunutými obrannými prvkami opevnenia novozámockej pevnosti zo 17. stor. d) poloha K o n o p n á u l. - sídlisko, stor. Pri kopaní základov novej prístavby revíznej stanice plynu po pravej strane Konopnej ul. boli zistené stopy stredovekého osídlenia. Lokalita ležala v JV časti extravilánu mesta, v blízkosti ľavého brehu Nitry, na pozemku strediska SPP a. s. Nové Zámky-Prednábrežie. Následným záchranným archeologickým výskumom Vlastivedné múzeum v Nových Zámkoch preskúmalo pozostatky jednej čiastočne odkrytej chaty a viaceré sídliskové objekty (kolové jamy, ohnisko, objekty neznámeho účelu). Z chaty I sa podarilo zachytiť JV časť s ohniskom a kolovými jamami. Na dne chaty sa zistili dva časové horizonty. Staršia, 10 cm hrubá hnedočierna vrstva zeminy bola premiešaná so zvieracími kosťami, uhlíkmi, kúskami mazanice a s keramikou (fragmenty dna nádob, okrajový črep z kotlíka, črepy z tela hrncov, zdobené plytkými širšími žliabkami, šikmými vrypmi, kombináciou rytého žliabku a vlnovky). K tomuto časovému horizontu patrili tri menšie kolové jamy ohraničujúce nepravidelnú priehlbeň pri severnom okraji chaty a ďalšia väčšia južne od nich, ako i staršia fáza ohniska nepravidelného kruhovitého tvaru s kolovými jamkami rozmiestnenými v jeho vnútri. Do mladšieho horizontu patrili zvyšky hlinenej podlahy a dve kolové jamy zachytené pri západnom okraji chaty a taktiež mladšia fáza ohniska s kolovými jamkami po obvode. Nálezy tvorili úlomky kotlíkov, črepy z tela hrncov zdobené okružnými ryhami, pásmi vodorovných línií a odtlačkov prstov alebo šikmými vrypmi, rôzne profilované okraje (obr. 55: 10-13, 17, 19), zvieracie kosti, kúsky mazanice, fragmenty zuhoľnateného dreva a železný nožík. Keramický materiál získaný z výplne chaty I a zo zásypu JV časti výskumnej plochy (obr. 55: 9, 15, 18) dovoľuje datovať sídliskové objekty do 11. až 13. stor. L i t e r a t ú r a Čilinská Z. Čilinská: Slawisch-Awarisches Gräberfeld in Nové Zámky. Bratislava Točík A. Točík: Prieskum archeologických lokalít na južnom Slovensku. AVANS 1977, 1978, RETTUNGSGRABUNGEN IM STADTGEBIET VON NOVÉ ZÁMKY. Nové Zámky (Bez. Nové Zámky). Intravillan und Extravillan der Stadt, archäologische Rettungsgrabungen auf vier beschriebenen Fundstellen. Unterbringung der Funde: Heimatkundliches Museum Nové Zámky. Das Heimatkundliche Museum von Nové Zámky verwirklichte im Verlauf des Jahres 2003 mehrere archäologische Rettungsgrabungen im Gebiet der Stadt. Die bei diesen Grabungen gewonnenen Funde sind in Depositerien dieses Museums untergebracht. a) in der Str. Ul. T. G. Masaryka wurden zehn gestörte Körpergräber aus dem 18. bis zur ersten Hälfte des 19. Jh. freigelegt. Die Grabfunde bestanden aus Rosenkranzfragmenten, aus einen bandförmigen Bronzefingerring, aus bronzenen Kleiderklammer, aus Bruchstücken einer Bronzespitze oder eines Posamentes (Abb. 53: 6). Streufunde bildeten eine Kupfermünze von Viktor Emanuel II. und ein versilbertes Umkleidungsschild. b) Besiedlungsspuren aus der mittleren Bronzezeit (Abb. 54: 1, 5, 6), aus römischer Kaiserzeit und aus dem Frühmittelalter (8.-9. Jh.) entdeckte man auf der Fundstelle Žofijská osada (Abb. 54: 2-4). In derselben Lage untersuchte man auch drei gestörte Gräber aus der älteren Bronzezeit. Das Grabinventar - eine zyprische Bronzenadel, Bronzespiralen, eine Bronzeahle, ein Krug sind in die Hurbanovo-Gruppe datiert (Abb. 53: 7-11). c) ein Grabenteil, der mit vorgeschobenen Verteidigungselementen der Befestigung auf der Festung von Nové Zámky aus dem 17. Jh. zusammenhängt, erfasste man auf der Kreuzung der Strassen Komárňanská ul. und ul. G. Bethlena, ca. 150 m von den ehemaligen Befestigungsschanzen entfernt. Die Grabenwände verengten sich trichterförmig zum geraden Boden. Die Tiefe betrug 230 cm und die Breite bei der Sohle erlangte 260 cm. Aus seiner Verfüllung gelang es Fragmente von neuzeitlicher Keramik zu gewinnen (glasierte Krüge, Krüge, bemalte Teller, Dreifüsse, Kacheln), außerdem Glasscheiben, den Teil eines Glasbechers und vereinzelte Eisengegenstände aus der zweiten hälfte des 17. und der ersten Hälfte des 18. Jh. (Abb. 54: 9-14; 55: 1-8). Beim Südostrand der Grabungsfläche entdeckte man einen Brunnen aus trocken gelegten Ziegeln, der sekundär zu einer Senkgrube in den 50er bis 60er Jahren des 20 Jh. umgearbeitet wurde. d) Im Südostteil des Stadtextravillans von Nové Zámky, in der Str. Konopná ul. erfasste man beim Graben von Fundamenten für einen neuen Anbau der Gasrevisionsstation den Südostteil einer mittelalterlichen Hütte mit einer Feuerstelle und Pfostengruben und mit teilweise erhaltenem Lehmfußboden. In ihrer Verfüllung fand man Ränder von mittelalterlichen Kesseln, Fragmente von Töpfen mit verschieden profilierten Rändern und mit umlaufenden Rillen, Wellenlinien, schrägen Kerben

117 119 und mit Fingerabdrücken als Verzierung. Zusammen mit den Keramikfunden aus der Verfüllung der Sonde (Abb. 55: 9-19) wurden sie in das Jh. datiert. Sídliskové nálezy v katastrálnom území Pincinej a Nových Honov Branislav K o v á r - Ivana K v e t á n o v á Základný povrchový výskum katastra juhoslovenských obcí Nových Honov a Pincinej bol realizovaný v Archeologickom ústave SAV pri riešení grantu Ochrana a záchrana historických pamiatok na Slovensku ako integrálna súčasť európskeho kultúrneho dedičstva. Výskum (jún 2004) mal za cieľ doplniť doterajšiu evidenciu lokalít o nové polohy. 1. N o v é H o n y (okr. Poltár), sídlisko, stredovek. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. V katastri Nových Honov bolo zachytených viac polôh s výskytom črepového materiálu. Nálezy v okolí obce boli objavené už i v minulosti (Lichardus/Liptáková 1962, 784). a) poloha M r a v e č n á d o l i n a - lokalita sa nachádza severne od obce Nové Hony, v jej tesnej blízkosti. Črepy (6 ks) objavené na lokalite môžeme datovať do obdobia stredoveku ( stor.). b) poloha S t a r ý M a j e r - nálezy lokalizujeme južne od obce. Na mieste náleziska sa našlo niekoľko črepov tzv. bielej keramiky, ktorá sa v oblasti vyskytuje už koncom 12. stor., no hlavne v 13. a 14. stor. (Hoššo 1983, 223). c) poloha V e ľ k á z e m - sídlisko bolo objavené v JV časti katastra obce Nové Hony, v tesnej blízkosti Veľkých Dravcov. Východná hranica lokality je ohraničená tokom riečky Štavica. Podľa glazovaného keramického materiálu patrí lokalita do obdobia stredoveku ( stor.). Medzi pozbieraným materiálom bola už spomínaná biela keramika, ktorej výskyt potvrdil uvedené datovanie. 2. P i n c i n á (okr. Poltár), sídlisko, neolit, eneolit, mladá a neskorá doba bronzová. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. V okolí obce Pinciná boli objavené nové lokality, zároveň boli potvrdené výsledky niektorých starších výskumov (Furmánek/Tóthová 1982, 83-86; 1983, 87-88; 1984, 80-81; Fottová/Kovár 2003, 53-55). a) poloha K ú r i a - bola objavená na ľavom brehu rieky Ipeľ, južne od obce Pinciná. Lokalita susedí s polohou Kliesniny, ktorá je známa z predchádzajúcich prieskumov (Furmánek/Tóthová 1982; 1983; 1984; Fottová/Kovár 2003). Nálezy črepov bielej keramiky datujú lokalitu do 13. a 14. stor. b) poloha L e t n i c a - nachádza sa na úpätí kopca Martinec, na západe je ohraničená riekou Ipeľ, na východe Petrovským potokom. Na lokalite sa našlo niekoľko črepov (12 ks). Lokalitu by sme mohli datovať do obdobia stredoveku ( stor.), no pravdepodobne i do ranného novoveku. Žiaľ, bližšie datovanie nebolo možné. c) poloha P o d B i e l o u z e m o u - na lokalite je doložené osídlenie už od mladšej doby kamennej. Tenkostenný črep (obr. 56: 11) zdobený troma rytými líniami môžeme priradiť k mladej lineárnej keramike (Pavúk 1970, 35). K najstarším obdobiam patrí črep, ktorý má povrch zdrsnený pomocou pretínajúcich sa rýh (obr. 56: 12). Spolu s črepom zdobeným radielkom (obr. 56: 13) ich môžeme priradiť k badenskej kultúre. Podobná výzdoba sa objavuje na keramike z jej mladšieho obdobia (Němejcová-Pavúková 1984, obr. 9: 8, 10; obr. 23: 6, 8). Na základe kvality a čiastočne i výzdoby keramiky môžeme predpokladať datovanie do záveru eneolitu. Ďalej sme zaznamenali výrazný výskyt črepov pilinskej kultúry (obr. 56: 1, 3, 4-8; 56: 14). Zo starších období prežíva zdrsňovanie povrchu slamovaním (obr. 56: 14). Tento spôsob úpravy povrchu prežíva hlavne v kultúrach juhovýchodných popolnicových polí (Furmánek/Veliačik/Vladár 1991, 156). Niekoľko nálezov sme priradili ku kyjatickej kultúre (obr. 56: 9, 10), široké žliabkovanie je dokladom vplyvov z oblasti stredodunajských popolnicových polí (Furmánek/Veliačik/Vladár 1991, obr. 12: 9). Do obdobia včasného stredoveku sme datovali len jeden črep (obr. 56: 2), zdobený troma radmi jamiek. Žiaľ, pre jeho ojedinelosť na lokalite je presnejšie datovanie nemožné. L i t e r a t ú r a Fottová/Kovár E. Fottová/B. Kovár: Sídliskové nálezy v katastrálnom území Pincinej. AVANS 2003, 2004, Furmánek/Tóthová V. Furmánek/I. Tóthová: Záchranný výskum v Pincinej. AVANS 1981, 1982, Furmánek/Tóthová V. Furmánek/I. Tóthová: Druhá sezóna záchranného výskumu v Pincinej. AVANS 1982, 1983,

118 120 Furmánek/Tóthová V. Furmánek/I. Tóthová: Záverečná sezóna výskumu v Pincinej. AVANS 1983, 1984, Furmánek/Veliačik/Vladár V. Furmánek/L. Veliačik/J. Vladár: Slovensko v dobe bronzovej. Bratislava Hoššo J. Hoššo: Prehľad vývoja stredovekej keramiky na Slovensku. Arch. Hist. 8, 1983, Lichardus/Liptáková J. Lichardus/Z. Liptáková: Archeologický prieskum trasy ropovodu Družby na úseku Rimavská Sobota - Šaľa v roku Arch. Rozhledy 14, 1962, 784. Němejcová-Pavúková V. Němejcová-Pavúková: K problematike trvania a konca Bolerázskej skupiny na Slovensku. Slov. Arch. 32, 1984, Pavúk J. Pavúk: Mladšia volutová keramika. In: Slovensko v mladšej dobe kamennej. Bratislava 1970, SIEDLUNGSFUNDE IN KATASTERGEBIETEN VON PINCINÁ UND NOVÉ HONY. 1. Nové Hony (Bez. Poltár), Siedlung, Mittelalter. Unterbringung der Funde: Archäologisches Institut der SAW; 2. Pinciná (Bez. Poltár), Siedlung, Neolithikum Äneolithikum, Jung- und Spätbronzezeit. Unterbringung der Funde: Archäologisches Institut der SAW. Im Juni 2004 erfolgte eine Oberflächengrabung in den Katastern von Pinciná und Nové Hony. Im Kataster von Nové Hony erfasste man mehrere Lagen mit dem Vorkommen von Scherbenmaterial. Neue Fundstellen (Mravečná dolina, Starý Majer, Veľká zem) datierten wir aufgrund des Scherbenmaterials (Vorkommen von glasierter und weißer Keramik) in das Mittelalter ( Jh.). Im Umkreis der Gemeinde Pinciná entdeckten wir die mittelalterlichen Fundstellen Kúria und Letnica. Untersucht wurde ferner die Lokalität Pod Bielou zemou, die bereits aus vorangehenden Ausgrabungen bekannt ist. Die Funde aus dieser Fundstelle gehören in die junge Linearkeramik-Kultur (Abb. 56: 11), in die Badener-Kultur (56: 12, 13) in die Piliner-Kultur (Abb. 56: 1, 3, 4-8; 56: 14) und in die Kyjatice-Kultur (Abb. 56: 9, 10). Záchranný výskum v Patinciach Tomáš K ö n i g - Jana Š u t e k o v á P a t i n c e (okr. Komárno), poloha A r e á l k ú p a l i s k a, záchranný výskum, pravek (neolit?). Uloženie nálezov: Katedra archeológie FF UK, Bratislava. Na základe rozhodnutia KPÚ v Nitre bol v marci a apríli 2004 vykonaný archeologický výskum na piatich parcelách lokality v katastri obce z dôvodu začatia rekreačnej zástavby. Výskum bol vedený Katedrou archeológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave (J. Hoššo, T. König). Pri príprave a realizácii archeologického výskumu sa vychádzalo z reálneho predpokladu možného nálezu archeologických vrstiev a objektov. V polohe výstavby Bungalovy boli následne pri výskume v základových ryhách identifikované dva objekty. Z objektu 1/2004 kruhovitého pôdorysu, výrazne zasahujúceho do podložia, pochádzajú tri malé fragmenty nekvalitne vypálenej hrubostennej keramiky sivo-tehlovočerveného zafarbenia, malý fragment tenkostennej nádoby s poškodeným plochým horizontálnym výčnelkom a drobná čepieľka z hnedého radiolaritu (18x5 mm). Vzhľadom na mimoriadne chudobné nálezy nebolo efektívne pristúpiť k vyberaniu celého objektu, ale dokumentácia sa sústredila iba na úsek v šírke základovej ryhy. Objekt 2/2004 vaňovitého tvaru, zapustený do podložia, neobsahoval žiadne nálezy. Vo výplni, ktorej charakter bol veľmi podobný výplni objektu 1, sa vyskytla len malá hrudka červenej nevypálenej hliny. Na základe získaného nesignifikantného materiálu môžeme objekt 1/2004 rámcovo datovať do praveku. V súvislosti s nálezmi štiepanej industrie z hnedého radiolaritu z neďalekej lokality v polohe Čierny hon, pochádzajúcich z objektov zo staršieho a stredného stupňa želiezovskej skupiny (Cheben 1984, 88), by sme mohli objekt s určitou rezervou datovať do tohto obdobia, aj keď charakterom črepového materiálu to nie je možné spoľahlivo potvrdiť. L i t e r a t ú r a Cheben I. Cheben: Sídlisko želiezovskej skupiny v Patinciach. AVANS 1983, 1984, RETTUNGSGRABUNG IN PATINCE. Patince (Bez. Komárno), Flur im Areal des Freibades, Rettungsgrabung, Urzeit (Neolithikum?). Unterbringung der Funde: Lehrstuhl für Archäologie der PhF UK, Bratislava.

119 121 Aufgrund der Entscheidung des KPÚ in Nitra erfolgte im März und April 2004 eine archäologische Ausgrabung auf fünf Parzellen des Gemeindekatasters aus Gründen des Beginnens einer Rekreationsbebauung. Die Grabung leitete das Kateder der Archäologie der philosophischen Fakultät UK in Bratislava (J. Hoššo, T. König). In der Flur Bungalovy wurden zwei archäologische Objekte identifiziert. Von ihnen enthielt nur das Obj. 1/2004 Scherbenmaterial und eine kleine Klinge aus braunem Radiolarit. Das Material ist rahmenhaft in die Urzeit datiert, mit gewisser Reserve in den Zeitabschnitt der Želiezovce-Gruppe. Výskum sídliska z neskorej doby bronzovej v Kežmarku Marta K u č e r o v á - Andrej N o v á k K e ž m a r o k (okr. Kežmarok), poloha P r i o š i p á r n i, sídlisko, záchranný výskum, neskorá doba bronzová. Uloženie nálezov: Múzeum v Kežmarku, Kežmarok. Výkopovými prácami pri realizácii prepojenia vodovodných systémov Malého Slavkova a Kežmarku bol ohrozený severný okraj náleziska v polohe Pri ošipárni v katastri mesta. Lokalita je známa predovšetkým z prieskumov F. Javorského. Nachádza na nízkej ľavobrežnej terase rieky Poprad v nadm. v. 628 m. Evidované sú tu archeologické nálezy z obdobia praveku, mladšej doby rímskej, a stor. Pri výkopových prácach došlo k narušeniu archeologického objektu. V profile vodovodnej ryhy bolo možné sledovať jeho prierez, ako aj fragmenty keramiky vo výplni. Takisto bola v profile vodovodnej ryhy ešte niekoľko metrov severným smerom od objektu, medzi ornicou a podložím, zreteľná kultúrna vrstva hrubá 16 cm. Neobsahovala však takmer žiadne nálezy. V spolupráci s realizátorom stavebných prác a dlhodobým spolupracovníkom múzea na poli archeológie A. Novákom bola preskúmaná plocha v mieste narušenia objektu s rozmermi 4x3 m po oboch stranách výkopu. Z kultúrnej vrstvy pod ornicou pochádzajú len dva drobné úlomky keramiky. Po odstránení ornice a kultúrnej vrstvy bol preskúmaný samotný objekt, zahĺbený do sprašového podložia. Mal oválny pôdorys s dlhšou osou v smere SZ-JV a rozmermi 330x220 cm (obr. 57: 1). Dno objektu bolo zahĺbené 40 cm do podložia a 100 cm od úrovne dnešného terénu. Objekt mal podobu jamovitej priehlbiny s nerovným dnom a predstavoval najskôr pozostatok ťažobnej jamy, t.j. hlinisko. Jeho hlinitá výplň tmavohnedej farby bola, až na tenšiu vrstvu čiernohnedej hliny na dne v jeho JZ časti, kompaktná a farebne ani kvalitou sa prakticky neodlišovala od kultúrnej vrstvy. Vo výplni objektu sa našli fragmenty keramiky (292 ks) a mazanice (5 ks). Keramika z výplne objektu bola vyrobená, až na fragmenty jemnej keramiky čiernej farby, z hliny s prímesou ostrohranných kamienkov do veľkosti 2 mm, pričom prímes bola získaná z materiálu obsahujúceho kremeň a sľudu. Farebná škála nádob nebola príliš široká. Obmedzovala sa na odtiene hnedej farby - oranžovohnedá, červenohnedá, sivohnedá, tmavohnedá až tmavosivohnedá - pričom vnútorná a vonkajšia stena nádoby sa niekedy farebne líšili. Vyskytli sa nádoby s tmavohnedým povrchom a oranžovohnedým, červenohnedým, prípadne tmavosivohnedým vnútrom. Ďalšiu skupinu tvorili nádoby sivočiernej až čiernej farby. Tvarová náplň keramiky sa obmedzovala na hrncovité a amforovité nádoby (obr. 57: 3, 4, 6, 8, 11; 58: 1, 3, 4), väčšie zásobnice (obr. 58: 6), kónické misy s mierne prehnutými stenami a zatiahnutým okrajom (obr. 57: 11), ako aj profilované misy s von vyhnutým okrajom (obr. 57: 5, 7; 58: 2, 5). Keramika bola zdobená výlučne plastickými prvkami, a to na hrubej keramike menšími plastickými jazykovitými výčnelkami pod okrajmi hrncov (obr. 57: 4, 6, 11) a veľkým jazykovitým výčnelkom na spodnej časti vydutia nádoby s bikónickým telom (obr. 58: 6) a na jemnej keramike šikmým hranením pliec nádob (obr. 58: 5). O p i s n á l e z o v 1. Dva črepy z okraja tej istej hrncovitej nádoby sivohnedej farby, okraj von vyhnutý; výzdoba: vodorovný jazykovitý plastický výčnelok pod okrajom; hr. 6 mm (obr. 57: 4). 2. Okraj z kónickej misy s mierne prehnutými stenami a zatiahnutým okrajom, farba červenohnedá; hr. 10 mm (obr. 57: 11). 3. Štyri črepy z okraja amforovitej nádoby tmavohnedej farby s valcovitým hrdlom a šikmo zrezaným okrajom; výzdoba: na jednom mieste odlomený plastický výčnelok; hr. 8 mm (obr. 58: 1). 4. Okraj z hrncovitej nádoby, mierne von vyhnutý, farba zvonka tmavohnedá, vnútro červenohnedé; hr. 8 mm (obr. 57: 8). 5. Okraj z hrncovitej nádoby s prehnutým hrdlom a von vyhnutým okrajom, farba sivohnedá; výzdoba: vodorovný plastický výčnelok vybiehajúci z okraja nádoby; hr. 8 mm (obr. 57: 6).

120 Fragment z profilovanej misy s von vyhnutým okrajom a pásikovým uchom preklenujúcim okraj a výrazne odsadené oblo klenuté plecia nádoby, farba tmavosivá až čierna, vnútorný povrch hladený; pr. vydutia 220 mm, hr. 7 mm (obr. 58: 2). 7. Menší fragment z okraja(?) tenkostennej nádobky s hladeným povrchom čiernej farby; výzdoba: jazykovitý plastický výčnelok; hr. 3-4 mm (obr. 57: 2). 8. Črep z von vyhnutého okraja nádoby, farba čierna; hr. 5 mm (obr. 57: 3). 9. Dva črepy z výrazne von vyhnutého okraja nádoby (misy?), farba čierna; hr. 5 mm (obr. 57: 5). 10. Tri črepy z von vyhnutého okraja misy, farba čierna, hr. 7 mm (obr. 57: 7). 11. Trinásť fragmentov z profilovanej misy s von vyhnutým krajom a výrazne kónicky zatiahnutým spodkom, ucho vybiehajúce z lomu na vydutí je odlomené, vnútorný povrch jemne vypracovaný, farba tmavosivá až čierna; výzdoba: šikmé hranenie pliec; pr. vydutia 320 mm, hr. 9 mm (obr. 58: 5). 12. Tri fragmenty z bikónického vydutia hrubostennej nádoby, farba čierna; výzdoba: masívny jazykovitý výčnelok na dolnej časti vydutia; pr. vydutia 440 mm, hr. 17 mm (obr. 58: 6). 13. Hlinené koliesko z črepu z vydutia nádoby, vonkajší povrch tmavohnedý, vnútorný tmavosivohnedý; hr. 10 mm (obr. 57: 9). 14. Črep z rozhrania pliec a hrdla esovito profilovanej nádoby sivohnedej farby; hr. 11 mm. 15. Dva črepy z vydutia bikónických nádob tmavosivohnedej farby; hr. 5 mm. 16. Črep z výrazne kónicky sa zužujúceho spodku nádoby čiernej farby; hr. 7 mm. 17. Črep z plochého dna nádoby, farba tmavosivá; hr. 4-6 mm (obr. 58: 7). 18. Tri črepy zo dna veľkorozmernej nádoby, farba tmavohnedá; pr. dna 200 mm, hr. na vydutí 11 mm a na dne 13 mm (obr. 57: 8). 19. Dva črepy zo dna nádoby s mierne prehnutou spodnou časťou vydutia, farba na vnút. strane hnedá, vonkajšia stena oranžovohnedá; pr. dna 140 mm, hr. na vydutí 7-10 mm a na dne mm (obr. 58: 3). Keramiku z objektu radíme predbežne k lužickej kultúre neskorej doby bronzovej. Počet sídliskových nálezov s charakteristickou keramikou uvedenej kultúry z povodia rieky Poprad je dosiaľ veľmi obmedzený (Poprad-Matejovce, Gánovce). Výzdoba v podobe šikmého hranenia pliec nádob sa vyskytla na keramike z popolnicového pohrebiska lužickej kultúry vo Švábovciach, no analógie k nej sa hľadajú až na území stredopoľskej skupiny lužickej kultúry (Miroššayová 1976). Do rámca lužickej kultúry zapadajú aj identifikované tvary nádob, ako sú profilované misy s vyhnutým okrajom a uchom preklenujúcim okraj a plecia nádoby či hrnce s plastickými výčnelkami pod okrajom, resp. vybiehajúcimi z okraja nádoby. Otázny je prípadný vzťah ku kyjatickej kultúre, na ktorý by poukazovala profilovaná misa so šikmo hranenou hornou časťou vydutia a je ešte vecou ďalšieho podrobného štúdia. L i t e r a t ú r a Miroššayová E. Miroššayová: Lužické žiarové hoby zo Šváboviec. Nové Obzory 18, 1976, GRABUNG AUF DER spätbronzezeitlichen Siedlung in KEŽMAROK. Kežmarok (Bez. Kežmarok), Flur Pri ošipárni, Siedlung, Rettungsgrabung, Spätbronzezeit. Unterbringung der Funde: Museum in Kežmarok, Kežmarok. Bei der Realisierung der Verbindung der Wasserleitungssysteme erlangten die Grabungsarbeiten den Nordrand der Fundstelle Pri ošipárni im Kataster von Kežmarok. Evidiert wurden hier archäologische Funde aus der Urzeit, aus der jüngeren römischen Kaiserzeit, aus dem und Jh. Zur Beschädigung kam es auf dem archäologischen Objekt beim Nordrand der Siedlung. Unmittelbar unter der Ackerkrume befand sich eine dunkelbraune 16 cm dicke Kulturschicht, aus welcher jedoch nur zwei kleine Keramikbruchstücke stammen. Nach der Entfernung der Ackerkrume und der Kulturschicht wurde ebenfalls das Objekt untersucht, das in die Lössunterlage eingetieft war. Es hatte einen ovalen Grundriss mit den Ausmaßen 330x220 cm (Abb. 57: 1). Das Objekt hatte die Form einer grubenartigen Vertiefung mit ungleicher Sohle und es repräsentierte am ehesten den Rest einer Abbaugrube, dass heißt einer Lehmgrube. Die Verfüllung des Objektes ergab Keramikfragmente (292 Stück) und Lehmverputz (5 Stück). Angefertigt war die Keramik aus der Verfüllung des Objektes, abgesehen von feinen Keramikfragmenten von schwarzer Farbe, aus Lehm mit der Beigabe von scharfkantigen Steinchen. Die Farbenskala beschränkte sich auf Schattierungen von brauner Farbe, wobei sich die Innen- und Außenseite des Gefäßes manchmal voneinander unterschieden. Vorgekommen sind Gefäße mit dunkelbrauner Oberfläche und mit orangebrauner, rotbrauner evtl. dunkelgraubrauner Innenseite. Eine weitere Gruppe bildeten Gefäße von grauschwarzer bis schwarzer Farbe. Der Formeninhalt der Keramik beschränkte sich auf topf- und amphorenförmige Gefäße (Abb. 57: 3, 4, 6, 8, 11; 58: 1, 3, 4), größere Vorratsgefäße (Abb. 57: 3), Schüsseln von konischer Form mit mäßig gebogenen Wänden und eingezogenem Rand (Abb. 57: 11), wie auch profilierte Schüsseln mit ausladendem Rand (Abb. 57: 5,

121 123 7; 58: 2). Die Verzierung der Keramik beschränkte sich ausschließlich auf plastische Elemente, und zwar von grober Keramik in Form kleinerer plastischer zungenartiger Buckel unter den Gefäßrändern (Abb. 57: 4, 6, 11) und eines großen zungenartigen Buckels auf dem Unterteil der Gefäßbauchung mit bikonischem Körper (Abb. 58: 6) und auf feine Keramik in Form einer schräger Kantung der Schulter der Gefäße (Abb. 58: 5). Die angeführte Keramik reihen wir vorläufig zur Lausitzer-Kultur in die Zeit der Spätbronzezeit ( Jh. v.u.z.). Výskum na stavbe OD TESCO v Rožňave Rudolf K u j o v s k ý R o ž ň a v a (okr. Rožňava), poloha P r i h l a v n e j a u t o b u s o v e j s t a n i c i, predstihový záchranný výskum, sídlisko, novovek. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. Výskum sa priraďuje k početnej skupine výskumov vyvolaných stavebnou činnosťou obchodnej siete TESCO na Slovensku. Bol realizovaný v druhej polovici septembra a v októbri 2004 kombináciou sondážneho a plošného odkryvu. Miesto pre budúci OD bolo vybrané zo severnej strany dnešnej hlavnej autobusovej stanice Rožňava. Priestor je z východnej strany ohraničený výškovými obytnými domami, zo severnej areálom základnej školy, na západnej strane je potokom Drázuš oddelený od areálu stredovekého mesta. Nachádza sa pred východným vstupom do mesta pri vtedy hlavnej komunikačnej trase v smere na hrad Krásna Hôrka a Košice. Podľa dochovaných plánov z r a 1951 bol priestor pomerne husto zastavaný. V sedemdesiatych rokoch 20. stor. boli všetky domy zrúcané, ich zvyšky (väčšinou vrátane základov) dôkladne zničené. Nerovnosti terénu a prípadné pivnice boli vyplnené stavebnou suťou a miestami zaliate betónom. Napriek tomu sa podarilo zachytiť časti základov väčších stavieb, budovaných z lomového kameňa, ktorých hrúbka dosahovala cm, a teda čiastočne odolali deštrukčným snahám. Plošne sme odkryli základy veľkého meštianskeho domu s vnútorným členením na viacero miestností. Nálezy umožňujú datovanie osídlenia do konca 17. a do stor. Niektoré budovy boli využívané ešte v 20. stor. Staršie osídlenie sa zatiaľ nepodarilo doložiť, zrejme bolo zničené terénnymi úpravami pri stavbe domov. Priestor tvoril pôvodne remeselnícke predmestie. Tento predpoklad dokladá nález cisterny z kameňov pri základoch jedného z domov. Poloha netrpela nedostatkom vody, keďže bola zo západu ohraničená potokom, z východu mlynským náhonom a je na nej dodnes funkčný prameň. Takéto cisterny slúžili garbiarom na namáčanie koží, prípadne farbiarom. Existenciu mlyna potvrdzuje väčší fragment mlynského žarnova, použitý ako stavebný materiál v jednom zo základov. O p i s n á l e z o v Nálezy tvoria predovšetkým črepy a v menšej miere zlomky kachlíc. Keramika sa priraďuje k bežným typom tzv. kuchynskej keramiky. Podarilo sa zrekonštruovať viacero panvíc na troch nôžkach s dutou rukoväťou, vázovitých nádob, hrncov s jedným alebo dvoma uchami, mís rôznych veľkostí, a pod. Nádoby mali z vnútornej strany zelenú alebo hnedú glazúru. Džbány so sacím vývodom na uchu boli zdobené ornamentami technikou dvojfarebnej glazúry. Zlomky kachlíc väčšinou s reliéfnou výzdobou mali spravidla povrch upravený zelenou glazúrou. Ojedinelo sa vyskytli aj zlomky meštianskeho porcelánového alebo skleného riadu. Kovových predmetov sme našli veľmi málo, boli zrejme vyzberané pri likvidácii zástavby. Výsledky výskumu budú prezentované vo väčšej vitríne priamo v priestore OD Tesco Rožňava, a teda dostupné verejnosti. Keďže ide o prvý archeologický výskum v priestore mesta, koncepcia prezentácie vychádza nielen z výsledkov výskumu polohy ale aj z potreby vyjadriť, že je súčasťou mesta Rožňava. AUSGRABUNG AUF DEM BAU TESCO IN ROŽŇAVA. Rožňava (Rožňava), Bei der Hauptbusstation, Vorsprungs- Rettungsgrabung, Siedlung, Neuzeit. Unterbringung der Funde: Archäologisches Institut der SAW, Nitra. Die Stelle für das zukünftige Kaufhaus wurde an der Nordseite der heutigen Hauptbusstation Rožňava ausgewählt. Nach den erhaltenen Plänen aus dem J und 1951 war dieses Gebiet verhältnismäßig dicht bebaut. In den 70er Jahren wurden alle Häuser abgerissen, ihre Reste (meistens mitgerechnet mit Fundamenten) gründlich zerstört. Trotzdem hat es sich gelungen, die Fundamentteile von größeren Häusern zu erfassen, die aus Bruchsteinen mit der Dicke von cm aufgebaut wurden und also teilweise den Destruktionsbestrebungen widerstanden. Flächig freigelegt wurden die Fundamente

122 124 eines großen Bürgerhauses mit der Innengliederung in mehrere Räume. Die Funde ermöglichen eine Datierung der Besiedlung an das Ende des 17. in das 18. bis das 19. Jh. Manche Gebäude wurden auch noch im 20. Jh. ausgenützt. Eine ältere Besiedlung konnte bisher nachgewiesen werden. Das Gebiet bildete ursprünglich eine Handwerkervorstadt. Belegt ist diese Annahme durch den Fund einer steingebauten Zisterne bei den Fundamenten eines der Häuser. Die Funde bestehen vor allem aus Scherben und im kleineren Ausmaß von Kachelbruchstücken. Die Keramik reihen wir zu gebräuchlichen Typen der sog. Küchenkeramik. Rekonstruiert werden konnten mehrere Pfannen mit drei Untersätzen in Form von drei Füssen und einem Hohlgriff, vasenförmige Gefäße, Töpfe mit einem oder zwei Henkeln, Schüsseln von verschiedener Größe und ä. Die Gefäße hatten an der Innenseite eine grüne oder braune Glasur. Die Kachelbruchstücke, größtenteils mit Reliefverzierung, hatten in der Regel die Oberfläche mit grüner Glasur gestaltet. VÝSKUM NA TRASE OPTICKÉHO KÁBLA Dvory nad Žitavou - Trávnica Ivan K u z m a Č e c h y, K o l t a, P o d h á j s k a (okr. Nové Zámky), prieskum, sídlisko, pravek, badenská kultúra, vrcholný stredovek, novovek. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. Trasa optického kábla, budovaného Slovenskými telekomunikáciami, viedla katastrami obcí Dvory nad Žitavou, Čechy, Semerovo, Branovo, Kolta, Radava, Podhájska, Maňa, Veľké Lovce, Trávnica, Pozba, Jásová, Hul a Semerovo, ako i v ich intravilánoch. Keďže ide o archeologicky bohatú oblasť, bolo možné očakávať archeologické nálezy v celej trase. Tento predpoklad sa potvrdil iba čiastočne, keď na celom úseku bolo zistených iba päť lokalít v katastri Čiech, Kolty a Podhájskej. 1. Č e c h y a) poloha L ú k y 1 (obr. 59) - z vyhodenej zeminy bol získaný prevažne materiál z obdobia vrcholného stredoveku, resp. novoveku, ako i niekoľko bližšie nedatovateľných pravekých črepov. b) poloha L ú k y 2 (obr. 59) - poloha sa nachádza asi 500 m od polohy Lúky 1. V ryhe bolo možné sledovať presne neohraničený zásah na úseku približne 500 cm. Z vyhodenej zeminy bol získaný prevažne praveký materiál, v ktorom je zastúpená badenská kultúra, ale i materiál z obdobia vrcholného stredoveku, resp. novoveku. 2. K o l t a a) poloha V r b o v s k é 1 (obr. 59) - materiál z obdobia vrcholného stredoveku, resp. novoveku, ako i bližšie nedatovateľný praveký materiál. b) poloha V r b o v s k é 2 (obr. 59) - materiál z obdobia vrcholného stredoveku, resp. novoveku, ako i bližšie nedatovateľný praveký materiál. 3. P o d h á j s k a - S v ä t u š a (obr. 59) - bližšie nedatovateľný praveký materiál, ako i materiál z obdobia vrcholného stredoveku, resp. novoveku. AUSGRABUNG AUF DER TRASSE DES OPTISCHENKABELS IN DVORY NAD ŽITAVOU - TRÁV- NICA. Čechy, Kolta, Podhájska (Abb. 59), Untersuchung, Siedlung, Urzeit, Badener-Kultur, Hochmittelalter, Neuzeit. Unterbringung der Funde: Archäologisches Institut der SAW, Nitra. Die Trasse des optischen Kabels, die von der Slowakischen Telekommunikationen gebaut wurde, führte durch die Gemeindekatastern von Dvory nad Žitavou, durch Čechy, Semerovo, Branovo, Kolta, Radava, Podhájska, Maňa, Veľké Lovce, Trávnica, Pozba, Jasová, Hul und Semerovo, wie auch durch ihre Intravillane. Auf den ganzen Abschnitt konstatierte man nur fünf Fundstellen in den Katastern von Čechy, Kolta und Podhájska. Gewonnen wurde aus ihnen Material aus dem Hochmittelalter, bzw. aus der Neuzeit, wie auch mehrere näher undatierbare urzeitliche Scherben, bzw. Scherben der Badener-Kultur. Výskum v Dubovanoch Ivan K u z m a D u b o v a n y (okr. Piešťany), záchranný výskum, neolit, doba halštatská. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra.

123 125 Nálezisko sa nachádza v katastri obce Dubovany, parc. 67/33. Lokalizované je v intraviláne na predtým nezastavaných parcelách, kde v súčasnosti prebieha nová výstavba (obr. 62: 1). Výskum sa uskutočnil na základe rozhodnutia PÚ v Trnave, trval s prestávkami od do , kedy boli ukončené všetky zemné práce (výkopy pre inžinierske siete, oplotenie, a pod.). Z katastra obce evidujeme niekoľko archeologických lokalít, na ktorých sa v minulosti uskutočnilo viacero archeologických výskumov. Poloha staveniska nebola doposiaľ skúmaná, avšak dávnejšie známe nálezy z blízkeho okolia ako i celková geomorfologická charakteristika indikovali možnú prítomnosť archeologických nálezov. Hlavná časť výskumu sa uskutočnila na ploche pôdorysu domu. Celkovo sa preskúmali štyri objekty, z ktorých najvýznamnejším bol objekt 4, resp. jeho časť. Objekt 1 (obr. 62: 2) - objekt sa črtal na dne rezu 1 ako tmavší podlhovastý fľak v svetlom podloží. Po vybraní mal rožkovitý tvar, zaoblené steny a dno. Hĺbka dosahovala 15 cm. Výplň tvorila hnedá zemina, obsahujúca iba min. množstvo materiálu. Objekt 1 možno pravdepodobne zaradiť do obdobia neolitu - do lengyelskej kultúry. Objekt 2 (obr. 62: 3) - objekt bol zapustený do objektu 4, je teda mladší, presnejšie datovanie nie je možné. Črtal sa na ploche objektu 4 ako tmavší kruhovitý fľak v sivom okolí. Po vybraní mal okrúhly tvar, steny mierne zaoblene, resp na severnej strane šikmo klesali ku dnu v hĺbke 45 cm. Výplň tvorila tmavá hnedosivá pórovitá zemina, obsahujúca popolové vrstvičky. Z objektu pochádza iba min. množstvo materiálu. Objekt 3 (obr. 62: 4) - objekt sa črtal na ploche objektu 4 ako tmavší kruhovitý fľak v sivom okolí. Po vybraní mal okrúhly tvar, steny mierne zaoblene, resp na severnej strane šikmo klesali ku dnu v hĺbke 45 cm. Výplň tvorila tmavá hnedosivá pórovitá zemina, obsahujúca popolové vrstvičky. Objekt bol bez nálezov Keďže bol zapustený do objektu 4, ktorý možno datovať do lužickej kultúry, je mladší, presnejšie datovanie však nie je možné. Objekt 4 (obr. 62: 6-8) - objekt sa začal pri bagrovaní črtať v reze 4 ako tmavší fľak. Na overenie jeho priebehu bol urobený rez 5 pozdĺž východného okraja pôdorysu domu. Keďže sa ukázalo, že pokračuje i týmto smerom, bol následne rez 4 rozšírený južným smerom na celý vytýčený pôdorys stavby po úroveň zistenia objektu do hĺbky 60 cm. Po začistení odkrytej plochy sa ukázalo, že ide o objekt obdĺžnikového tvaru so zaobleným SZ a SV nárožím (obr. 62: 5). Na východnej a južnej strane zabiehal mimo pôdorysu stavby. Na jeho ploche sa črtali ďalšie tmavšie fľaky, ktoré boli pôvodne označené ako objekty 2, 5, 6, 7. Ako sa ukázalo po ich prerezaní, samostatný objekt bol iba č. 2, ostatné boli iba vlhkejšie fľaky a patrili teda k objektu 4, čo sa potvrdilo po urobení rezov 6 a 7, kde vrstvy plynulo prechádzali cez tieto fľaky. Priebeh objektu sme overili najprv rezmi, následne boli vybrané úseky medzi nimi. Po úplnom vybratí mal objekt rôzne upravené steny - západná klesala takmer kolmo ku dnu, severná nepravidelne stupňovito. Východná a južná stena sa nachádzali mimo pôdorysnej plochy domu. Dno objektu bolo prakticky rovné, iba s drobnejšími rozdielmi, resp. s niekoľkými plytkými priehlbňami. V severnej polovici sa nachádzal presnejšie neohraničený porušený zvyšok vymazanej podlahy, hrubý asi 5 cm. Za zvyšky konštrukcie domu možno považovať stredovú kolovú jamu s priemerom 45 cm a hĺbkou 90 cm odo dna chaty. Okrem nej sa našli kolové jamy v SZ rohu a v západnej stene. Dve kolové jamy s priemerom 20 cm sa našli i na dne chaty vo východnej a západnej polovici, tieto však netvorili žiadny systém. Výplň objektu tvorili početné vrstvy, často prepálené a popolové, obsahujúce väčšie či menšie kusy mazanice s odtlačkami prútenej konštrukcie. Z objektu pochádza značné množstvo keramického materiálu, z drobných predmetov sú zastúpené iba prasleny a bronzový hrot. Na základe materiálu, v ktorom sa vyskytuje zastúpená kalenderberská a lužická kultúra (obr. 63), možno objekt predbežne datovať do doby halštatskej, do stupňa C, presnejšie datovanie umožní až podrobné spracovanie celého materiálu. GRABUNG IN DUBOVANY. Dubovany (Bez. Piešťany), archäologische Grabung, Neolithikum, Hallstattzeit. Unterbringung der Funde: Archäologisches Institut der SAW, Nitra. Die Fundstelle liegt im Intravillan der Gemeinde auf vorher unbebauten Parzellen, auf denen gegenwärtig eine neue Bebauung verläuft. Im Gemeindekataster von Dubovany evidieren wir mehrere archäologische Lokalitäten, auf denen in der Vergangenheit mehrere archäologische Untersuchungen erfolgten. Der Hauptteil der Grabung erfolgte auf der Fläche der Hausgrundrisse (Abb. 62: 2-8). Insgesamt erforscht wurden vier Objekte, von denen das Objekt 4, bzw. sein Teil am bedeutendsten war. Als Reste einer Hauskonstruktion zu betrachten ist eine zentrale Pfostengrube von 45 cm Durchmesser und 90 cm Tiefe ab den Hüttenboden. Außerdem fand man Pfostengruben in der NW-Ecke und in der Westwand. Zwei Pfostengruben von 20 cm Durchmesser fand man auch auf dem Fußboden der Hütte in der Ost- und Westhälfte, diese bildeten jedoch kein System. Die Verfüllung des Objektes bildeten zahlreiche Schichten, die häufig gebrannt und aschig waren und größere oder kleinere

124 126 Lehmverputzstücke mit Abdrücken einer Rutenkonstruktion aufwiesen. Aus dem Objekt stammt eine ziemliche Menge vom Keramikmaterial, von Kleingegenständen vertreten sind lediglich Spinnwirteln und eine Bronzespitze. Aufgrund des Materials, in welchem Kalenderberger und Lausitzer-Kultur vertreten ist, kann das Objekt vorläufig in die Hallstattzeit (Abb. 63), in die Stufe C datiert werden, eine genauere Datierung wird erst eine eingehende Bearbeitung des ganzen Materials ermöglichen. Výskum na trase optického kábla Hoste - Sládkovičovo Ivan K u z m a A b r a h á m (okr. Galanta), záchranný výskum, sídlisko, vrcholný stredovek, novovek. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. Trasa optického kábla, budovaného Slovenskými telekomunikáciami, viedla z Hostí cez Abrahám a Malú Maču do Sládkovičova. Podľa konfigurácie terénu sa archeologické nálezy dali očakávať v celej časti trasy, najmä však v úsekoch Abrahám a Malá Mača. Tento predpoklad sa potvrdil iba čiastočne, keď s výnimkou intravilánu obce Abrahám bola celá trasa ryhy bez nálezov. Ryha pre optický kábel viedla v intraviláne obce Abrahám po pravej strane cesty k pošte, odtiaľ po ľavej strane smerom na Malú Maču. Jej priebeh vychádzal z konkrétnych podmienok, kde sa vedľa cesty nachádzalo vodovodné a plynové potrubie, pred domami zasa vo viacerých prípadoch oplotené predzáhradky. Táto situácia prevažne znemožňovala rozšírenie plochy pre skúmanie zistených objektov. Získané nálezy tak pochádzajú väčšinou zo zberu z vyhodenej zeminy. V rámci intravilánu pochádzajú nálezy iba z úseku SZ od kostola, kde sa nachádza asi 250 m dlhý vyvýšený terén (obr. 64: 1). a) poloha D o m situácia bez presnejšieho ohraničenia na úseku približne 400 cm. Z vyhodenej zeminy bol získaný materiál z obdobia vrcholného stredoveku, zo stor. a novoveký materiál (obr. 64: 2-5). b) poloha D o m v ryhe bolo možné sledovať zásah na úseku asi 600 cm, zemina premiešaná s tehlovinou a omietkou. Získaný materiál bol z obdobia novoveku. c) poloha D o m ryhe bolo možné sledovať presne neohraničený zásah na úseku asi 600 cm. Z vyhodenej zeminy bol získaný prevažne materiál z obdobia vrcholného stredoveku, zo stor., ako i niekoľko bližšie nedatovateľných pravekých črepov (obr. 64: 6-8). d) poloha D o m 25 - situácia bez presnejšieho ohraničenia na úseku približne 500 cm. Väčšinu z malého množstva materiálu možno datovať do stor. (obr. 64: 9-13). AUSGRABUNG AUF DER TRASSE DES OPTISCHEN KABELS IN HOSTE - SLÁDKOVIČOVO. Abrahám (Bez. Galanta), Rettungsgrabung, Siedlung, Hochmittelalter, Neuzeit. Unterbringung der Funde: Archäologisches Institut der SAW, Nitra. Die Trasse des optischen Kabels führte von Hostie durch Abrahám und Malá Mača nach Sládkovičovo. Archäologische Funde zu erwarten waren nach der Geländekonfiguration im ganzen Teil der Trasse, vor allem jedoch in den Abschnitten Abrahám und Malá Mača. Diese Voraussetzung wurde nur teilweise bestätigt, da, mit der Ausnahme des Gemeindeintravillans von Abrahám, die ganze Trasse der Rille ohne Funde war. Im Rahmen der Gemeinde Abrahám stammen Funde nur aus dem Abschnitt aus dem NW-Abschnitt der Kirche, wo sich ein ca. 250 cm langes erhöhtes Gelände befand (Abb. 64: 1). a) Haus aus dem ausgehobenen Erdreich gewann man Material aus dem Hochmittelalter, aus dem Jh. und neuzeitliches Material (Abb. 64: 2-5); b) Haus gewonnenes Material aus der Neuzeit; c) Haus aus dem ausgehobenen Erdreich gewann man vorwiegend Material aus dem Hochmittelalter, aus dem Jh. wie auch mehrere näher undatierbare urzeitliche Scherben (Abb. 64: 6-8); d) Haus 25 - der Großteil des geringen Materials kann in das Jh. datiert werden (Abb. 64: 9-13). Nález kostry v Mojmírovciach Ivan K u z m a M o j m í r o v c e (okr. Nitra), záchranný výskum, hrob, včasný stredovek. Uloženie nálezu: Archeologický ústav SAV, Nitra.

125 127 Dňa 25. apríla bol políciou nahlásený nález kostry v Mojmírovciach. Kostra sa našla pri prácach na úprave a rekonštrukcii miestneho štadióna, nachádzajúceho sa SV od areálu kaštieľa (obr. 51: 1). V rámci úprav tu bol skopaný svah do hĺbky 50 až 80 cm. Zvyšok kostry, z ktorej sa v pôvodnej polohe zachovala už iba stehenná kosť, sa nachádzal v profile výkopu (obr. 51: 2). Kostra bola orientovaná v smere V-Z. Ostatné kosti sa nachádzali vyhodené vo vykopanej zemine; okrem nich sa tu ako jediný nález našiel železný nožík (obr. 51: 3). Na základe tohto nálezu možno pohreb datovať do obdobia včasného stredoveku. FUND EINES SKELETTES IN MOJMÍROVCE. Mojmírovce (Bez. Nitra), Rettungsgrabung, Grab, Frühmittelalter. Unterbringung der Funde: Archäologisches Institut der SAW, Nitra. Ein Skelett fand man bei Arbeiten an der Gestaltung und Rekonstruktion des örtlichen Stadions nordöstlich vom Areal des Kastells (Abb. 51: 1). Im Rahmen der Gestaltungen wurde hier der Hang bis in die Tiefe von cm abgegraben. Vom Rest des Skelettes, von welchem in ursprünglicher Lage lediglich ein Oberschenkel gefunden wurde, befand sich im Profil der Ausgrabung (Abb. 51: 2). Das Skelett war O-Z orientiert. Die übrigen Knochen befanden sich hinausgeworfen im ausgehobenen Erdreich, außer ihnen fand man hier als einzigen Fund ein kleines Eisenmesser (Abb. 51: 3), aufgrund dessen die Bestattung in die Zeit des Frühmittelalters datierbar ist. Letecká prospekcia na juhozápadnom Slovensku Ivan K u z m a - Martin B a r t í k - Ján R a j t á r Aj v r sme za pomoci leteckej prospekcie pokračovali v systematickom vyhľadávaní a dokumentovaní archeologických nálezísk na Slovensku. Uskutočnili sme päť prieskumných letov v celkovom trvaní trinásť letových hodín. Prospekcia sa, podobne ako po minulé roky, obmedzila na územie juhozápadného Slovenska, prieskumné lety smerovali hlavne do oblastí Trnavskej pahorkatiny, Žitného ostrova, dolného Považia, Ponitria, Požitavia, Pohronia a pozdĺž ľavobrežia Dunaja. Dovedna sa pri leteckej prospekcii dokumentovalo 127 nálezísk, z ktorých väčšinu tvoria sídliská s množstvom zahĺbených objektov - jám a chát, prejavujúcich sa vo vegetácii pozitívnymi porastovými príznakmi. Tieto náleziská prevažne neboli overené povrchovým zberom alebo inými metódami, takže ich datovanie je zatiaľ neznáme. Popri vyhľadávaní nových nálezísk sme dokumentovali i niektoré archeologické výskumy, známe náleziská, hrady, kaštiele, historické jadrá miest a ďalšie pamiatky. Údaje o zistených náleziskách sú uvádzané v poradí: názov obce, okres, poloha, dátum letu, číslo letu, číslo snímky (v prípade diapozitívov - LD, je uvádzané číslo filmu-číslo snímky, v prípade digitálnych snímok - LG, číslo letu_číslo snímky). 1. Bádice (okr. Nitra), poloha Fertušová, , LG 2_04, 12-13, meander zaniknutého potoka, jamy, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované. 2. Bajtava (okr. Nové Zámky), poloha Kamenická pusta, , 3/04, LD 9_04, 7-10; , LG 3_04, , znova dokumentovaný rondel lengyelskej kultúry, pôdne príznaky. 3. Beckov (okr. Nové Mesto nad Váhom), poloha Beckovský hrad, , 2/04, LD 5_04, 34-37; LG 2_04, 88-97; , 5/04, LD 12_04, 11 14, LG 5_04, 63-71, dokumentovaný stav hradu. 4. Beckov (okr. Nové Mesto nad Váhom), poloha Horka, , LG 2_04, 98-99, líniový porastový príznak, nedatované. 5. Beckov (okr. Nové Mesto nad Váhom), poloha Pažitné, , 5/04, LD 12_04, 15-21; LG 5_04, 72-78; , LG 2_04, , dokumentovanie výskumu na stavbe logistického centra Tesco (obr. 65: 1). 6. Belá (okr. Nové Zámky), , LG 4_04, 104, dokumentovanie stavu kaštieľa. 7. Belince (okr. Topoľčany), poloha Tabasov kút, , 2/04, LD 4_04, 13, LG 2_04, 19-21, husté zoskupenie jám, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované. 8. Bernolákovo (okr. Senec), , LG 2_04, , dokumentovanie polohy zničeného archeologického náleziska. 9. Bernolákovo (okr. Senec), , 2/04, LD 7_04, 1, dokumentačný záber na kostolík. 10. Bernolákovo (okr. Senec), , 2/04, LD 7_04, 2, 3; LG 2_04, , dokumentovanie súčasného stavu kaštieľa. 11. Bernolákovo (okr. Senec), , 2/04, LD 7_04, 4-7; LG 2_04, , výsek priebehu dvoch paralelných kruhových priekop (rondel?) pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované.

126 Bernolákovo (okr. Senec), poloha Medzi cestami, , LG 2_04, , dva až tri kruhové útvary s priemerom asi 7 m (mohyly?), zoskupenie jám, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované. 13. Bešeňov (okr. Nové Zámky), poloha Deviatky, , LG 4_04, , zoskupenie jám, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované. 14. Bojná (okr. Topoľčany), , 1/04, LD 1_04, 32-37; LG 1_04, 43-44, opätovné dokumentovanie slovanského hradiska (Hradisko 1). 15. Bojná (okr. Topoľčany), , 1/04, LD 1_04, 33-37; LG 1_04, 45-47, dokumentovanie valového opevnenia (Hradisko 2). 16. Borovce (okr. Piešťany), poloha Zadné pole, , 2/04, LD 6_04, 18-30, LG 2_04, ; , 5/04, LD 12_04, 30-33, LG 5_04, , dvojnásobný rondel, pozitívne porastové príznaky v nízkej kukurici, nedatované (obr. 65: 2). 17. Bošany (okr. Partizánske), poloha Bošianske, , 2/04, LD 4_04, 16; LG 2_04, 22-24, jamy pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované. 18. Čachtice (okr. Nové Mesto nad Váhom), poloha Čachtický hrad, , 5/04, LD 12_04, 22, 23; LG 5_04, 79-88, opätovne dokumentovaný hrad. 19. Čalovec (okr. Komárno), poloha Horné konopniská, , LG 4_04, 61-63, zoskupenie chát a jám, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované. 20. Čereňany (okr. Prievidza), , 2/04, LD 4_04, 27-29, LG 2_04, 35, dokumentovanie kaštieľa v obci. 21. Dedina Mládeže (okr. Komárno), poloha Malý Ostrov, , 4/04, LD 10_04, 2, 3; LG 4_04, 56-60, pôdorysy dlhých domov, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované. 22. Diakovce (okr. Šaľa), intravilán, , LG 4_04, 51-52, , 134:26, dokumentovanie kostola. 23. Diviacka Nová Ves (okr. Prievidza), intravilán, , 5/04, LD 11_04, 29, 30, LG 5_04, 44-45, dokumentovanie kaštieľa v obci. 24. Dolné Dubové (okr. Trnava), poloha Horný luh, , LG 2_04, , chata, jamy, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované. 25. Dolné Lefantovce (okr. Nitra), poloha Pod čerešňou, , 2/04, LD 4_04, 7-10, LG 2_04, 14-16, zoskupenie jám, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované. 26. Dolné Orešany (okr. Trnava), poloha Slepý vrch, , 1/04, LD 2_04, 19-24, LG 1_04, 55, dokumentovanie valového opevnenia hradiska z včasnej doby laténskej. 27. Dubník (okr. Nové Zámky), poloha Rozkoš, , 3/04, LD 9_04, 13, 14; LG 3_04, , kruhový útvar s priemerom asi m, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované. 28. Dubovany (okr. Piešťany), poloha Bajzovské, , LG 2_04, , , 331:283, zoskupenia chát a jám, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované. 29. Dubovany (okr. Piešťany), intravilán, , 2/04, LD 6_04, 31-35, LG 2_04, , poloha záchranného výskumu na výstavbe rodinného domu. 30. Dubovany (okr. Piešťany), poloha Zákľuky, , 2/04, LD 6_04, 36, 37; LG 2_04, , , 358:257, zoskupenia chát a jám, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované. 31. Ducové (okr. Piešťany), poloha Kostolište, , 5/04, LD 12_04, 24-29, LG 5_04, , dokumentačný záber na rekonštrukciu veľkomoravského dvorca. 32. Gbelce (okr. Nové Zámky), poloha Záhumnie, , LG 4_04, opätovné dokumentovanie náleziska, chaty, jamy, pohrebisko, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované. 33. Golianovo (okr. Nitra), poloha Chrenove, , 1/04, LD 1_04, 1, LG 1_04, 31, znova dokumentovaný rondel lengyelskej kultúry, pôdne príznaky. 34. Hostie (okr. Zlaté Moravce), poloha Hrušovský hrad, , 5/04, LD 11_04, 14, 15, LG 5_04, 10-13, dokumentačný záber na zrúcaniny hradu. 35. Hosťovce (okr. Zlaté Moravce), , 1/04, 1_04, LD 6-9, LG 1_04, 34, znova dokumentovaný rondel lengyelskej kultúry, pôdne príznaky. 36. Hradec (okr. Prievidza), poloha Hrádok, , 2/04, LD 5_04, 10, 11; LG 2_04, 58-59, dokumentovanie hrádku. 37. Hurbanovo (okr. Komárno), , 3/04, LD 8_04, 1, 2; LG 3_04, 36-37, zoskupenia chát a jám, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované. 38. Hurbanovo (okr. Komárno), poloha Pri Chotínskej ceste, , 3/04, LD 7_04, LG 3_04, 31-35, 37, zoskupenia chát a jám, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované. 39. Hurbanovo (okr. Komárno), poloha Štrkovisko, , 3/04, LD 7_04, 29-36, LG 3_04, 23-30, dokumentačný záber na preskúmanú plochu náleziska.

127 Hurbanovo-Zelený háj (okr. Komárno), , 3/04, LD 8_04, 3, 4; LG 3_04, 38-39, jamy, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované. 41. Chynorany (okr. Partizánske), poloha Hájske, , 2/04, LD 4_04, 17-19, útvar v tvare U, negatívne porastové príznaky v obilí, jamy, pozitívne porastové príznaky, nedatované. 42. Iža (okr. Komárno), poloha Leányvár, , LG 3_04, 59-74; , 4/04, LD 10_04, 9, 10; LG 4_04, 74-81, dokumentovanie polohy a výskumu rímskeho kastela. 43. Iža (okr. Komárno), , 3/04, LD 8_04, 23-26, LG 3_04, 75-84, rímsky poľný tábor 5, priebeh priekopy a základov valu(?), pozitívne porastové príznaky. 44. Jelenec (okr. Nitra), poloha Gýmeš, , LG 5_04, 1-5, dokumentačný záber na ruiny stredovekého hradu. 45. Jelšovce (okr. Nitra), poloha Bogmaj Laz, , 1/04, 2_04, LD 31-37, LG 1_04, 4-8; , 2/04, LD 3_04, 28-30, LG 2_04, 6-8, dokumentovanie archeologického náleziska ničeného výstavbou rodinných domov. 46. Kamanová (okr. Topoľčany), poloha Tabasov kút, , 2/04, LD 4_04, 14, 15; zoskupenie jám, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované. 47. Kamenný Most (okr. Nové Zámky), poloha Malý Patáč, , 3/04, LD 9_04, 11, 12; LG 3_04, , zoskupenie jám, priama línia, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované. 48. Kočín-Lančár (okr. Piešťany), poloha Lančárska zvonica, , 1/04, LD 2_04, 11-15, LG 1_04, 52-53, dokumentovanie kostola (obr. 66: 1). 49. Kolíňany (okr. Nitra), , 3/04, LD 7_04, 11, 12; dokumentovanie kostola. 50. Komárno-Nová Stráž (okr. Komárno), poloha Podunajský výmoľ, , 4/04, LD 10_04, 4-8, husté zoskupenie žľabových dlhých domov, pozitívne porastové príznaky v obilí, neolit(?) (obr. 66: 2). 51. Komárno-Veľký Harčáš (okr. Komárno), , 3/04, LD 8_04, 20-22, LG 3_04, 64-67, chaty, jamy, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované. 52. Kostoľany pod Tríbečom (okr. Zlaté Moravce), , 5/04, LD 11_04, 1-5, LG 5_04, 6-8, dokumentovanie kostola. 53. Košecké Podhradie (okr. Ilava), , 2/04, LD 5_04, 15, 16; LG 2_04, 63-66, dokumentovanie ruín stredovekého hradu. 54. Krásno (okr. Partizánske), , 5/04, LD 11_04, 23-25, LG 5_04, 22-26; , 2/04, LD 4_04, 20-24, LG 2_04, 25-30, dokumentovanie polohy kostola, chaty, jamy, hroby(?), pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované. 55. Kravany nad Dunajom (okr. Komárno), poloha Dlhé, , 3/04, LD 8_04, 29, 30; LG 3_04, 90-92, , 156:296, jamy, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované. 56. Krnča (okr. Topoľčany), , 1/04, 1_04, LD 18-23, LG 1_04, 39-40, dokumentovanie stavu hradiska ničeného kameňolomom. 57. Ladice (okr. Zlaté Moravce), poloha Slovenské diely, , 3/04, LD 7_04, 13, 14; LG 3_04, 7-8, jamy, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované. 58. Lužianky (okr. Nitra), , 2/04, 3_04, LD 24-27, dokumentovanie polohy výskumu staromaďarského pohrebiska. 59. Majcichov (okr. Trnava), , LG 5_04, , dokumentovanie zisťovacieho výskumu valu na slovanskom hradisku. 60. Malé Kršteňany (okr. Partizánske), poloha Hradište, , 2/04, LD 4_04, 25, 26; LG 2_04, 31-34, dokumentovanie polohy hradiska. 61. Maňa (okr. Nové Zámky), poloha Gedra, , 3/04, LD 7_04, 20-23, LG 3_04, 14-18, jamy, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované. 62. Maňa (okr. Nové Zámky), poloha Za dolinou, , 3/04, LD 7_04, 24, jamy, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované. 63. Maňa (okr. Nové Zámky), poloha Žitavský luh, , 3/04, LD 7_04, 15-19, LG 3_04, 10-13, dokumentačný záber na chránené prírodné územie. 64. Marcelová (okr. Komárno), poloha Lieskové, , 3/04, LD 8_04, 27, 28; LG 3_04, 85-88, jamy, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované. 65. Marcelová (okr. Komárno), poloha Strážne, , 3/04, LD 8_04, 16-19, LG 3_04, 54-58, obdĺžnikovitý útvar, jamy, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované. 66. Močenok (okr. Šaľa), poloha Dlhé lúky, , 4/04, LD 9_04, 24-26, LG 4_04, 11-16, zoskupenie chát a jám, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované. 67. Močenok (okr. Šaľa), poloha Zadné lúky, , 4/04, LD 9_04, 15-22, LG 4_04, 6-10, husté zoskupenie žľabových dlhých domov, pozitívne porastové príznaky v obilí, neolit(?).

128 Mužla (okr. Nové Zámky), intravilán, , LG 3_04, 104, dokumentačný záber kostola. 69. Mužla-Jurský Chlm (okr. Nové Zámky), poloha Kopec sv. Juraja, , 3/04, LD 8_04, 31, LG 3_04, 97-99, obdĺžnikovitý útvar, jamy, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované. 70. Mužla-Jurský Chlm (okr. Nové Zámky), poloha Kopec sv. Juraja, , 3/04, LD 8_04, 32-37, 3_04, 95-96, , priebeh priekopy rímskeho pochodového tábora 2, pozitívne porastové príznaky v obilí. 71. Mužla-Jurský Chlm (okr. Nové Zámky), poloha Kopec sv. Juraja, , 3/04, LD 9_04, 1-4, zistený priebeh priekopy so zaobleným nárožím. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o rímsky pochodový tábor 3 z obdobia markomanských vojen, 2. stor. (obr. 67: 1). Opätovné dokumentovanie priekopy a jám, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované. 72. Naháč (okr. Trnava), poloha Dielce, , 1/04, LD 2_04, 16-18, LG 1_04, 54, opätovné dokumentovanie kruhovej priekopy, pôdne príznaky. 73. Nitra (okr. Nitra), intravilán, , LG 4_04, 126, dokumentačný záber na Piaristický kostol. 74. Nitra (okr. Nitra), poloha Šindolka, , 4/04, LD 10_04, 20-25, LG 4_04, ; , 5/04, LD 12_04, 36, 37, LG 5_04, 132, , dokumentovanie záchranného výskumu. 75. Nitra-Dražovce (okr. Nitra), , 5/04, LD 12_04, 34-35, LG 5_04, , dokumentačný záber kostola. 76. Nitra-Mlynárce (okr. Nitra), poloha Na Lehotskom, , 4/04, LD 10_04, 26, 27; LG 4_04, , dokumentovanie polohy výskumu. 77. Nitrianska Blatnica (okr. Topoľčany), poloha Jurko púšť, , 1/04, LD 2_04, 1-9, LG 1_04, 48-49, dokumentovanie Kostola sv. Juraja. 78. Nováky-Horné Lelovce (okr. Prievidza), poloha Lány, , 5/04, LD 11_04, 26-27, opätovné dokumentovanie polohy hradiska s priebehom priekopy, pozitívne porastové príznaky v obilí. 79. Opatová (okr. Trenčín), , 2/04, LD 5_04, 17-19, LG 2_04, 67-69, dokumentovanie kostola na Skalke. 80. Ostrov (okr. Piešťany), intravilán, , 2/04, LD 6_04, 8-10, dokumentovanie urbanistickej štruktúry dediny (obr. 67: 2). 81. Partizánske (okr. Partizánske), poloha Diel, , LG 5_04, 27-29, kruhový útvar s priemerom asi 10 m, pozitívne porastové príznaky v kukurici, nedatované. 82. Piešťany-Kocúrice (okr. Piešťany), poloha Za humnami, , 2/04, LD 6_04, 11-12; chaty a jamy, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované. 83. Pobedim (okr. Nové Mesto nad Váhom), poloha Hradištia, , 2/04, LD 6_04, 1-7, LG 2_04, ; , 5_04, 89-91, slovanské hradisko, po prvý raz dokumentované ako porastové príznaky (obr. 68: 1). 84. Podhorany-Mechenice (okr. Nitra), poloha Cíciš, , 2/04, LD 4_04, 1-6, LG 2_04, 9-11, chaty a jamy, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované. 85. Podhradie (okr. Prievidza), poloha Erdegovo, , 2/04, LD LD 5_04, 5-9, LG 2_04, 42-43, 50-56; , LG 5_04, 30-33, hradisko s opevnenými útvarmi, nedatované (obr. 68: 2). 86. Podhradie (okr. Prievidza), poloha Sivý kameň, , 2/04, LD 4_04, 30-33, LG 2_04, 36-41; , LG 5_04, 32, 34, dokumentovanie polohy stredovekého hradu. 87. Podhradie (okr. Prievidza), poloha Vysoké, , 2/04, LG 2_04, 45-49; , LG 5_04, 36-37, obdĺžnikový opevnený útvar, nedatované. 88. Podhradie (okr. Prievidza), , 2/04, LD 4_04, 34-37, LG 2_04, 44; , LG 5_04, 39-42, poloha opevneného hrádku(?), stredovek(?). 89. Pohranice (okr. Nitra), poloha Spodné húštiny, , 3/04, LD 7_04, 8-10, LG 3_04, 5-6, križujúce sa líniové útvary, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované. 90. Prašník (okr. Piešťany), poloha Baraní majer, , 1/04, LD 2_04, 10, LG 1_04, 50-51; , 2/04, LD 6_04, 13, LG 2_04, 116, opätovné dokumentovanie rondelu, pozitívne porastové príznaky v obilí, neolit. 91. Prievidza (okr. Prievidza), , 2/04, LD 5_04, 12-14, LG 2_04, 60-61, dokumentovanie polohy stredovekého hrádku. 92. Selice (okr. Šaľa), púoloha Batona, , LG 4_04, 53-55, jamy, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované. 93. Solčany (okr. Topoľčany), poloha Obecný les, , 1/04, LD 1_04, 16-17, dokumentovanie polohy zaniknutého kostola, stredovek. 94. Svätý Peter (okr. Komárno), poloha Briežky, , LG 3_04, 48, jamy. 95. Svätý Peter (okr. Komárno), poloha Malá lúka, , 3/04, LD 8_04, 5-7, LG 3_04, 40-42,

129 131 viditeľná polovica kruhového útvaru (opevnenie?) s dvojitou priekopou priemeru asi 40 m, chaty a jamy, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované. 96. Svätý Peter (okr. Komárno), poloha Pasienok 2, , 3/04, LD 8_04, 11, LG 3_04, chaty a jamy, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované. 97. Svätý Peter (okr. Komárno), poloha Pasienok 3, , LD 3/04, 8_04, 13, LG 3_04, 47, husté zoskupenie sídliskových objektov, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované. 98. Svätý Peter (okr. Komárno), poloha Pasienok 4, , 3/04, LD 8_04, 14, 15; LG 3_04, 51, chaty a jamy, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované. 99. Svätý Peter (okr. Komárno), poloha Pasienok, , 3/04, LD 8_04, 8-10, 12, 13; LG 3_04, 43-44, 52-53, husté zoskupenie sídliskových objektov, jamy a chaty, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované Svodín (okr. Nové Zámky), , LG 3_04, , rondel(?), pôdne príznaky, neolit(?) (obr. 69: 1) Šaľa (okr. Šaľa), poloha Blatné, , LG 4_04, 1-5, chaty a jamy, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované Šoporňa (okr. Galanta), poloha Dolný Jarč, , 4/04, LD 9_04, 32-35, LG 4_04, 34-41, husté zoskupenie sídliskových objektov, jamy a chaty, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované Šoporňa (okr. Galanta), poloha Kapustnice, , 4/04, LD 9_04, 36, 37; LG 4_04, 45-49, zoskupenie sídliskových objektov, jamy, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované Šoporňa (okr. Galanta), poloha Majstrové 3, , 4/04, LD 9_04, 27, 28; LG 4_04, 24, 26, zoskupenie sídliskových objektov, jamy, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované Šoporňa (okr. Galanta), poloha Majstrové, , LG 4_04, 17-18, 25, 27, zoskupenie sídliskových objektov, jamy, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované Šoporňa (okr. Galanta), poloha Majstrové, , LG 4_04, 19-22, husté zoskupenie sídliskových objektov, jamy a chaty, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované Šoporňa (okr. Galanta), poloha Majstrové, , LG4_04, 23, jamy a chaty, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované Šoporňa (okr. Galanta), poloha Vrbiny, , 4/04, LD 9_04, 29-31, LG 4_04, 28-33, zoskupenie sídliskových objektov, jamy a chaty, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované Šoporňa (okr. Galanta), poloha Želiarske, , LG 4_04, 42-44, husté zoskupenie sídliskových objektov, jamy, chaty a žľaby, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované Šterusy (okr. Piešťany), poloha Priepasné pole, , 2/04, LD 6_04, 15-17, LG 2_04, , obdĺžnikový útvar rozmerov asi 15x20 m, pozitívne porastové príznaky v kukurici, nedatované Štúrovo (okr. Nové Zámky), poloha Sobieskeho ul., , LG 3_04, 121, dokumentovanie polohy archeologického náleziska Štúrovo (okr. Nové Zámky), poloha Valy pod vŕškom, , 3/04, LD 9_04, 5, 6; LG 3_04, , opätovné dokumentovanie línie zemného opevnenia, zistené nové detaily, pozitívne porastové príznaky v obilí, vrcholný stredovek (obr. 69: 2) Topoľčianky (okr. Zlaté Moravce), , 5/04, LD 11_04, 6-13, dokumentačný záber zámku Trenčianske Biskupice (okr. Trenčín), poloha Tesco, , LG 2_04, 85-87, dokumentačné zábery na výskum lužického pohrebiska Trenčianske Biskupice (okr. Trenčín), poloha Záhumnie, , 2/04, LD 5_04, 20, 21, 23-33, LG 2_04, 76-84, obdĺžnikový pôdorys rozmerov asi 15x7 m, jamy, chaty, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované Trenčín (okr. Trenčín), poloha Trenčiansky hrad, , LG 2_04, 70-75; , 5/04, LD 12_04, 1-10, LG 5_04, 49-62, opätovné dokumentovanie stavu hradu Uhrovské Podhradie (okr. Bánovce nad Bebravou), poloha Uhrovský hrad, , 5/04, LD 11_04, 31-37, LG 5_04, 46-48, dokumentovanie stavu hradu Úľany nad Žitavou (okr. Nové Zámky), poloha Dolné Rakytiny, , 3/04, LD 7_04, 25-28, LG 3_04, 19-22, sídliskové objekty, jamy, chaty a žľaby, priekopové útvary, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované Váhovce (okr. Galanta), , 4/04, LD 10_04, 1, sídliskové objekty, jamy, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované Velčice (okr. Zlaté Moravce), poloha Čierny hrad, , 1/04, LD 1_04, 10-15, LG 1_04, 35-37, dokumentovanie stavu hradu Veľký Cetín (okr. Nitra), poloha Jakubské, , LG 3_04, 1-4, dokumentovanie polohy pohrebiska z doby rímskej.

130 Veľký Klíž (okr. Partizánske), , 5/04, LD 11_04, 16-22, LG 5_04, 14-21, dokumentovanie kostola Virt (okr. Komárno), , 4/04, LD 10_04, 11-19, LG 4_04, , opätovné dokumentovanie rímskeho poľného tábora 1, zistené nové detaily, pozitívne porastové príznaky v obilí, obdobie markomanských vojen, 2. stor Výčapy-Opatovce (okr. Nitra), poloha Za riekou, , 2/04, LD 4_04, 11-12, LG 2_04, 17-18, sídliskové objekty, jamy, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované Výčapy-Opatovce (okr. Nitra), poloha Zeknina 1, , LD 2/04, 3_04, 33-37, sídliskové objekty, jamy, pozitívne porastové príznaky v obilí, nedatované Zemianske Sady (okr. Galanta), poloha Bezenica, , 1/04, LD 2_04, 28-30, LG 1_04, 2-3, opätovné dokumentovanie kruhového priekopového útvaru, neolit Žitavce (okr. Nitra), poloha Nad hlbokým jarkom, , 1/04, LD 1_04, 2-5, LG 1_04, 32-33, opätovné dokumentovanie rondelu, neolit. LUFTBILDPROSPEKTION IN DER SÜDWESTSLOWAKEI. Auch im Jahre 2004 wurden mit Hilfe der Luftbildprospektion archäologische Fundstellen in der Slowakei systematisch gesucht und dokumentiert. Es wurden fünf Erkundungsflüge realisiert, die insgesamt 13 Stunden gedauert haben. Ähnlich wie auch in den vergangenen Jahren beschränkte sich die Prospektion auf das Gebiet der Südwestslowakei, die Erkundungsflüge wurden vor allem im Gebiet des Trnaver Hügellandes, auf der Schüttinsel, am unteren Waag-Gebiet, am Nitra-, Žitava- und Hron-Gebiet und längs des linken Ufers von der Donau realisiert. Insgesamt wurden bei der Luftbildprospektion 127 Fundstellen dokumentiert, von denen die Mehrheit Siedlungen mit einer Menge von eingetieften Objekten bilden - Gruben und Hütten, die sich in der Vegetation als positive Bewuchsmerkmale zeigen. Diese Fundstellen wurden nicht durch die Oberflächenerkundung oder andere Methoden beglaubigt, deswegen ist auch ihre Datierung unbekannt. Bei der Suche von neuen Fundstellen wurden auch einige archäologische Grabungen, bekannte Fundstellen, Burgen, Kloster, historische Stadtkerne und weitere Denkmäler dokumentiert. Die Angaben über die festgestellten Fundstellen werden in der folgenden Reihenfolge angeführt: Name der Gemeinde, Bezirk, Lage, Datum des Fluges, Nummer des Fluges (im Falle von Diapositiven - LD werden folgende Angaben angeführt - Nummer des Filmes-Nummer der Aufnahme, im Falle von digitalen Aufnahmen - LG - sind folgende Angaben vorhanden: Nummer des Fluges_Nummer der Aufnahme). 1. Bádice (Bez. Nitra), Lage Fertušová, , LG 2_04, 12-13, Mäander eines untergegangenen Baches, Gruben, positive Bewuchsmerkmale, Gruben, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert. 2. Bajtava (Bez. Nové Zámky), Lage, , 3/04, LD 9_04, 7-10; , LG 3_04, , wieder dokumentierte Kreisgrabenanlage der Lengyel-Kultur, Bodenmerkmale. 3. Beckov (Bez. Nové Mesto nad Váhom), Lage Beckovský hrad (Beckover Burg), , 2/04, LD 5_04, 34-37; LG 2_04, 88-97; , 5/04, LD 12_04, 11 14, LG 5_04, 63-71, dokumentierter Zustand der Burg. 4. Beckov (Bez. Nové Mesto nad Váhom), Lage Horka, , LG 2_04, 98-99, Linienbewuchsmerkmal, undatiert. 5. Beckov (Bez. Nové Mesto nad Váhom), Lage Pažitné, , 5/04, LD 12_04, 15-21; LG 5_04, 72-78; , LG 2_04, , Dokumentieren der Grabung auf der Baustelle des logistischen Zentrums Tesco (Abb. 1: 1). 6. Belá (Bez. Nové Zámky), , LG 4_04, 104, Dokumentieren von dem Zustand eines Kastells. 7. Belince (Bez. Topoľčany), Lage Tabasov kút, , 2/04, LD 4_04, 13, LG 2_04, 19-21, dichte Anhäufung von Gruben, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert. 8. Bernolákovo (Bez. Senec), , LG 2_04, , Dokumentieren von der Lage einer untergegangenen archäologischen Fundstelle. 9. Bernolákovo (Bez. Senec), , 2/04, LD 7_04, 1, Dokumentationsaufnahme einer Kirche. 10. Bernolákovo (Bez. Senec), , 2/04, LD 7_04, 2, 3; LG 2_04, , Dokumentieren von dem gegenwärtigen Zustand eines Kastells. 11. Bernolákovo (Bez. Senec), , 2/04, LD 7_04, 4-7; LG 2_04, , Ausschnitt des Verlaufs von zwei parallelen Kreisgräben (Kreisgrabenanlage?), positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert. 12. Bernolákovo (Bez. Senec), Lage Medzi cestami, , LG 2_04, , zwei bis drei Kreisan-

131 133 lagen mit einem Durchmesser von 7 m (Hügelgräber?), Anhäufung von Gruben, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert. 13. Bešeňov (Bez. Nové Zámky), Lage Deviatky, , LG 4_04, , Anhäufung von Gruben, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert. 14. Bojná (Bez. Topoľčany), , 1/04, LD 1_04, 32-37; LG 1_04, 43-44, wiederholtes Dokumentieren eines slawischen Burgwalls (Burgwall 1). 15. Bojná (Bez. Topoľčany), , 1/04, LD 1_04, 33-37; LG 1_04, 45-47, Dokumentieren einer Wallbefestigung (Burgwall 2). 16. Borovce (Bez. Piešťany), Lage Zadné pole, , 2/04, LD 6_04, 18-30, LG 2_04, ; , 5/04, LD 12_04, 30-33, LG 5_04, , zweifache Kreisgrabenanlage, positive Bewuchsmerkmale im niedrigen Mais, undatiert (Abb. 1: 2). 17. Bošany (Bez. Partizánske), Lage Bošianske, , 2/04, LD 4_04, 16; LG 2_04, 22-24, Gruben, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert. 18. Čachtice (Bez. Nové Mesto nad Váhom), Lage Čachtický hrad, , 5/04, LD 12_04, 22, 23; LG 5_04, 79-88, wiederholt dokumentierte Burg. 19. Čalovec (Bez. Komárno), Lage Horné konopniská, , LG 4_04, 61-63, Anhäufung von Hütten und Gruben, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert. 20. Čereňany (Bez. Prievidza), , 2/04, LD 4_04, 27-29, LG 2_04, 35, Dokumentieren eines Kastells in der Gemeinde. 21. Dedina Mládeže (Bez. Komárno), Lage Malý Ostrov, , 4/04, LD 10_04, 2, 3; LG 4_04, 56-60, Grundrisse von langen Häusern, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert. 22. Diakovce (Bez. Šaľa), Gemeindegebiet, , LG 4_04, 51-52, , 134:26, Dokumentieren einer Kirche. 23. Diviacka Nová Ves (Bez. Prievidza), Gemeindegebiet, , 5/04, LD 11_04, 29, 30, LG 5_04, 44-45, Dokumentieren eines Kastells in der Gemeinde. 24. Dolné Dubové (Bez. Trnava), Lage Horný luh, , LG 2_04, , Hütten, Gruben, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert. 25. Dolné Lefantovce (Bez. Nitra), Lage Pod čerešňou, , 2/04, LD 4_04, 7-10, LG 2_04, 14-16, Anhäufung von Gruben, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert. 26. Dolné Orešany (Bez. Trnava), Lage Slepý vrch, , 1/04, LD 2_04, 19-24, LG 1_04, 55, Dokumentieren der Wallbefestigung von einem Burgwall aus der frühen Latènezeit. 27. Dubník (Bez. Nové Zámky), Lage Rozkoš, , 3/04, LD 9_04, 13, 14; LG 3_04, , Kreisförmige Anlage mit einem Durchmesser von m, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert. 28. Dubovany (Bez. Piešťany), Lage Bajzovské, , LG 2_04, , , 331:283, Anhäufung von Hütten und Gruben, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert. 29. Dubovany (Bez. Piešťany), Gemeindegebiet, , 2/04, LD 6_04, 31-35, LG 2_04, , Lage einer Rettungsgrabung beim Bau eines Familienhauses. 30. Dubovany (Bez. Piešťany), Lage Zákľuky, , 2/04, LD 6_04, 36, 37; LG 2_04, , , 358:257, Anhäufung von Hütten und Gruben, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert. 31. Ducové (Bez. Piešťany), Lage Kostolište, , 5/04, LD 12_04, 24-29, LG 5_04, , Dokumentationsaufnahme der Rekonstruktion von einem großmährischen Gehöft. 32. Gbelce (Bez. Nové Zámky), Lage Záhumnie, , LG 4_04, wiederholtes Dokumentieren einer Fundstelle, Hütten, Gruben, Gräberfeld, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert. 33. Golianovo (Bez. Nitra), Lage Chrenove, , 1/04, LD 1_04, 1, LG 1_04, 31, wiederholt dokumentierte Kreisgrabenanlage der Lengyel-Kultur, Bodenmerkmale. 34. Hostie (Bez. Zlaté Moravce), Lage Hrušovský hrad (Hrušover Burg), , 5/04, LD 11_04, 14, 15, LG 5_04, 10-13, Dokumentationsaufnahme einer Burgruine. 35. Hosťovce (Bez. Zlaté Moravce), , 1/04, 1_04, LD 6-9, LG 1_04, 34, wiederholt dokumentierte Kreisgrabenanlage der Lengyel-Kultur, Bodenmerkmale. 36. Hradec (Bez. Prievidza), Lage Hrádok, , 2/04, LD 5_04, 10, 11; LG 2_04, 58-59, Dokumentieren einer Hügelburg. 37. Hurbanovo (Bez. Komárno), , 3/04, LD 8_04, 1, 2; LG 3_04, 36-37, Anhäufungen von Hütten und Gruben, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert. 38. Hurbanovo (Bez. Komárno), Lage Pri Chotínskej ceste, , 3/04, LD 7_04, LG 3_04, 31-35, 37, Anhäufungen von Hütten und Gruben, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert. 39. Hurbanovo (Bez. Komárno), Lage Štrkovisko, , 3/04, LD 7_04, 29-36, LG 3_04, 23-30,

132 134 Dokumentationsaufnahme von der untersuchten Fläche einer Fundstelle. 40. Hurbanovo-Zelený háj (Bez. Komárno), , 3/04, LD 8_04, 3, 4; LG 3_04, 38-39, Gruben, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert. 41. Chynorany (Bez. Partizánske), Lage Hájske, , 2/04, LD 4_04, 17-19, ein U-förmiges Gebilde, negative Bewuchsmerkmale im Getreide, Gruben, positive Bewuchsmerkmale, undatiert. 42. Iža (Bez. Komárno), Lage Leányvár, , LG 3_04, 59-74; , 4/04, LD 10_04, 9, 10; LG 4_04, 74-81, Dokumentieren von der Lage und der Grabung eines römischen Kastells. 43. Iža (Bez. Komárno), , 3/04, LD 8_04, 23-26, LG 3_04, 75-84, römisches Feldlager 5, Verlauf des Grabens und der Wall(?)fundamente, positive Bewuchsmerkmale. 44. Jelenec (Bez. Nitra), Lage Gýmeš, , LG 5_04, 1-5, Dokumentationsaufnahme einer mittelalterlichen Burgruine. 45. Jelšovce (Bez. Nitra), Lage Bogmaj Laz, , 1/04, 2_04, LD 31-37, LG 1_04, 4-8; , 2/04, LD 3_04, 28-30, LG 2_04, 6-8, Dokumentieren einer archäologischen Fundstelle, die durch den Bau von Familienhäusern vernichtet wurde. 46. Kamanová (Bez. Topoľčany), Lage Tabasov kút, , 2/04, LD 4_04, 14, 15; Anhäufung von Gruben, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert. 47. Kamenný Most (Bez. Nové Zámky), Lage Malý Patáč, , 3/04, LD 9_04, 11, 12; LG 3_04, , Anhäufung von Gruben, gerade Linie, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert. 48. Kočín-Lančár (Bez. Piešťany), Lage Lančárska zvonica, , 1/04, LD 2_04, 11-15, LG 1_04, 52-53, Dokumentieren einer Kirche (Abb. 2: 1). 49. Kolíňany (Bez. Nitra), , 3/04, LD 7_04, 11, 12; Dokumentieren einer Kirche. 50. Komárno-Nová Stráž (Bez. Komárno), Lage Podunajský výmoľ, , 4/04, LD 10_04, 4-8, dichte Anhäufung von langen Rillenhäusern, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, Neolithikum(?; Abb. 2: 2). 51. Komárno-Veľký Harčáš (Bez. Komárno), , 3/04, LD 8_04, 20-22, LG 3_04, 64-67, Hütten, Gruben, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert. 52. Kostoľany pod Tríbečom (Bez. Zlaté Moravce), , 5/04, LD 11_04, 1-5, LG 5_04, 6-8, Dokumentieren einer Kirche. 53. Košecké Podhradie (Bez. Ilava), , 2/04, LD 5_04, 15, 16; LG 2_04, 63-66, Dokumentieren von einer mittelalterlichen Burgruine. 54. Krásno (Bez. Partizánske), , 5/04, LD 11_04, 23-25, LG 5_04, 22-26; , 2/04, LD 4_04, 20-24, LG 2_04, 25-30, Dokumentieren der Lage von einer Kirche, Hütten, Gruben, Gräber(?), positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert. 55. Kravany nad Dunajom (Bez. Komárno), Lage Dlhé, , 3/04, LD 8_04, 29, 30; LG 3_04, 90-92, , 156:296, Gruben, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert. 56. Krnča (Bez. Topoľčany), , 1/04, 1_04, LD 18-23, LG 1_04, 39-40, Dokumentieren des Zustands von einem Burgwall, der durch ein Steinwerk vernichtet wurde. 57. Ladice (Bez. Zlaté Moravce), Lage Slovenské diely, , 3/04, LD 7_04, 13, 14; LG 3_04, 7-8, Gruben, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert. 58. Lužianky (Bez. Nitra), , 2/04, 3_04, LD 24-27, Dokumentieren der Lage eines altungarischen Gräberfeldes. 59. Majcichov (Bez. Trnava), , LG 5_04, , Dokumentieren der Feststellungsgrabung eines Walles auf einem slawischen Burgwall. 60. Malé Kršteňany (Bez. Partizánske), Lage Hradište, , 2/04, LD 4_04, 25, 26; LG 2_04, 31-34, Dokumentieren der Lage eines Burgwalls. 61. Maňa (Bez. Nové Zámky), Lage Gedra, , 3/04, LD 7_04, 20-23, LG 3_04, 14-18, Gruben, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert. 62. Maňa (Bez. Nové Zámky), Lage Za dolinou, , 3/04, LD 7_04, 24, Gruben, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert. 63. Maňa (Bez. Nové Zámky), Lage Žitavský luh, , 3/04, LD 7_04, 15-19, LG 3_04, 10-13, Dokumentationsaufnahme eines Landschaftsschutzgebiets. 64. Marcelová (Bez. Komárno), Lage Lieskové, , 3/04, LD 8_04, 27, 28; LG 3_04, 85-88, Gruben, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert. 65. Marcelová (Bez. Komárno), Lage Strážne, , 3/04, LD 8_04, 16-19, LG 3_04, 54-58, rechteckiges Gebilde, Gruben, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert. 66. Močenok (Bez. Šaľa), Lage Dlhé lúky, , 4/04, LD 9_04, 24-26, LG 4_04, 11-16, Anhäufung von Hütten und Gruben, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert.

133 Močenok (Bez. Šaľa), Lage Zadné lúky, , 4/04, LD 9_04, 15-22, LG 4_04, 6-10, dichte Anhäufung von langen Rillenhäusern, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, Neolithikum(?). 68. Mužla (Bez. Nové Zámky), Gemeindegebiet, , LG 3_04, 104, Dokumentationsaufnahme einer Kirche. 69. Mužla-Jurský Chlm (Bez. Nové Zámky), Lage Kopec sv. Juraja, , 3/04, LD 8_04, 31, LG 3_04, 97-99, rechteckiges Gebilde, Gruben, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert. 70. Mužla-Jurský Chlm (Bez. Nové Zámky), Lage Kopec sv. Juraja, , 3/04, LD 8_04, 32-37, 3_04, 95-96, , Verlauf des Grabens von dem römischen Marschlager 2, positive Bewuchsmerkmale im Getreide. 71. Mužla-Jurský Chlm (Bez. Nové Zámky), Lage Kopec sv. Juraja, , 3/04, LD 9_04, 1-4, festgestellter Verlauf eines Grabens mit abgerundeter Ecke. Mit höchster Wahrscheinlichkeit handelt es sich um das römische Marschlager 3 aus der Zeit der Markomannenkriege, 2. Jh. (Abb. 3: 1). Wiederholtes Dokumentieren von Graben und Gruben, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert. 72. Naháč (Bez. Trnava), Lage Dielce, , 1/04, LD 2_04, 16-18, LG 1_04, 54, wiederholtes Dokumentieren eines Kreisgrabens, Bodenmerkmale. 73. Nitra (Bez. Nitra), Gemeindegebiet, , LG 4_04, 126, Dokumentationsaufnahme der Piaristenkirche. 74. Nitra (Bez. Nitra), Lage Šindolka, , 4/04, LD 10_04, 20-25, LG 4_04, ; , 5/04, LD 12_04, 36, 37, LG 5_04, 132, , Dokumentieren einer Rettungsgrabung. 75. Nitra-Drážovce (Bez. Nitra), , 5/04, LD 12_04, 34-35, LG 5_04, , Dokumentationsaufnahme einer Kirche. 76. Nitra-Mlynárce (Bez. Nitra), Lage Na Lehotskom, , 4/04, LD 10_04, 26, 27; LG 4_04, , Dokumentieren von der Lage der Grabung. 77. Nitrianska Blatnica (Bez. Topoľčany), Lage Jurko púšť, , 1/04, LD 2_04, 1-9, LG 1_04, 48-49, Dokumentieren der Kirche von hl. Juraj. 78. Nováky-Horné Lelovce (Bez. Prievidza), Lage Lány, , 5/04, LD 11_04, 26-27, wiederholtes Dokumentieren von der Lage des Burgwalls mit dem Verlauf des Grabens, positive Bewuchsmerkmale im Getreide. 79. Opatová (Bez. Trenčín), , 2/04, LD 5_04, 17-19, LG 2_04, 67-69, Dokumentieren der Kirche in Skalka. 80. Ostrov (Bez. Piešťany), Gemeindegebiet, , 2/04, LD 6_04, 8-10, Dokumentieren von der urbanistischen Struktur einer Gemeinde (Abb. 3: 2). 81. Partizánske (Bez. Partizánske), Lage Diel, , LG 5_04, 27-29, Kreisanlage mit einem Durchmesser von 10 m, positive Bewuchsmerkmale im Mais, undatiert. 82. Piešťany-Kocúrice (Bez. Piešťany), Lage Za humnami, , 2/04, LD 6_04, 11-12; Hütten und Gruben, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert. 83. Pobedim (Bez. Nové Mesto nad Váhom), Lage Hradištia, , 2/04, LD 6_04, 1-7, LG 2_04, ; , 5_04, 89-91, slawischer Burgwall, dokumentiert zum ersten Mal als Bewuchsmerkmale (Abb. 4: 1). 84. Podhorany-Mechenice (Bez. Nitra), Lage Cíciš, , 2/04, LD 4_04, 1-6, LG 2_04, 9-11, Hütten und Gruben, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert. 85. Podhradie (Bez. Prievidza), Lage Erdegovo, , 2/04, LD LD 5_04, 5-9, LG 2_04, 42-43, 50-56; , LG 5_04, 30-33, Burgwall mit befestigten Anlagen, undatiert (Abb. 4: 2). 86. Podhradie (Bez. Prievidza), Lage Sivý kameň, , 2/04, LD 4_04, 30-33, LG 2_04, 36-41; , LG 5_04, 32, 34, Dokumentieren von der Lage einer mittelalterlichen Burg. 87. Podhradie (Bez. Prievidza), Lage Vysoké, , 2/04, LG 2_04, 45-49; , LG 5_04, 36-37, rechteckiges befestigtes Gebilde, undatiert. 88. Podhradie (Bez. Prievidza), , 2/04, LD 4_04, 34-37, LG 2_04, 44; , LG 5_04, 39-42, Lage von einer unbefestigten Hügelburg (?), Mittelalter(?). 89. Pohranice (Bez. Nitra), Lage Spodné húštiny, , 3/04, LD 7_04, 8-10, LG 3_04, 5-6, sich überschneidende Liniengebilde, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert. 90. Prašník (Bez. Piešťany), Lage Baraní majer, , 1/04, LD 2_04, 10, LG 1_04, 50-51; , 2/04, LD 6_04, 13, LG 2_04, 116, wiederholtes Dokumentieren einer Kreisgrabenanlage, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, Neolithikum. 91. Prievidza (Bez. Prievidza), , 2/04, LD 5_04, 12-14, LG 2_04, 60-61, Dokumentieren von der Lage einer mittelalterlichen Hügelburg. 92. Selice (Bez. Šaľa), Lage Batona, , LG 4_04, 53-55, Gruben, positive Bewuchsmerkmale im

134 136 Getreide, undatiert. 93. Solčany (Bez. Topoľčany), Lage Obecný les, , 1/04, LD 1_04, 16-17, Dokumentieren von der Lage einer untergegangenen Kirche, Mittelalter. 94. Svätý Peter (Bez. Komárno), Lage Briežky, , LG 3_04, 48, Gruben. 95. Svätý Peter (Bez. Komárno), Lage Malá lúka, , 3/04, LD 8_04, 5-7, LG 3_04, 40-42, sichtbare Hälfte einer Kreisanlage (Befestigung?) mit doppeltem Graben mit einem Durchmesser von 40 m, Hütten und Gruben, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert. 96. Svätý Peter (Bez. Komárno), Lage Pasienok 2, , 3/04, LD 8_04, 11, LG 3_04, Hütten und Gruben, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert. 97. Svätý Peter (Bez. Komárno), Lage Pasienok 3, , LD 3/04, 8_04, 13, LG 3_04, 47, dichte Anhäufung von Siedlungsobjekten, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert. 98. Svätý Peter (Bez. Komárno), Lage Pasienok 4, , 3/04, LD 8_04, 14, 15; LG 3_04, 51, Hütten und Gruben, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert. 99. Svätý Peter (Bez. Komárno), Lage Pasienok, , 3/04, LD 8_04, 8-10, 12, 13; LG 3_04, 43-44, 52-53, dichte Anhäufung von Siedlungsobjekten, Gruben und Hütten, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert Svodín (Bez. Nové Zámky), , LG 3_04, , Kreisgrabenanlage (?), Bewuchsmerkmale, Neolithikum(?; Abb. 5: 1) Šaľa (Bez. Šaľa), Lage Blatné, , LG 4_04, 1-5, Hütten und Gruben, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert Šoporňa (Bez. Galanta), Lage Dolný Jarč, , 4/04, LD 9_04, 32-35, LG 4_04, 34-41, dichte Anhäufung von Siedlungsobjekten, Hütten und Gruben, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert Šoporňa (Bez. Galanta), Lage Kapustnice, , 4/04, LD 9_04, 36, 37; LG 4_04, 45-49, Anhäufung von Siedlungsobjekten, Gruben, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert Šoporňa (Bez. Galanta), Lage Majstrové 3, , 4/04, LD 9_04, 27, 28; LG 4_04, 24, 26, Anhäufung von Siedlungsobjekten, Gruben, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert Šoporňa (Bez. Galanta), Lage Majstrové, , LG 4_04, 17-18, 25, 27, Anhäufung von Siedlungsobjekten, Gruben, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert Šoporňa (Bez. Galanta), Lage Majstrové, , LG 4_04, 19-22, dichte Anhäufung von Siedlungsobjekten, Gruben und Hütten, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert Šoporňa (Bez. Galanta), Lage Majstrové, , LG4_04, 23, Gruben und Hütten, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert Šoporňa (Bez. Galanta), Lage Vrbiny, , 4/04, LD 9_04, 29-31, LG 4_04, 28-33, Anhäufung von Siedlungsobjekten, Gruben und Hütten, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert Šoporňa (Bez. Galanta), Lage Želiarske, , LG 4_04, 42-44, dichte Anhäufung von Siedlungsobjekten, Gruben, Hütten und Rinnen, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert Šterusy (Bez. Piešťany), Lage Priepasné pole, , 2/04, LD 6_04, 15-17, LG 2_04, , rechteckiges Gebilde mit den Ausmaßen von 15x20 m, positive Bewuchsmerkmale im Mais, undatiert Štúrovo (Bez. Nové Zámky), Lage Sobieskeho ul., , LG 3_04, 121, Dokumentieren von der Lage einer archäologischen Fundstelle Štúrovo (Bez. Nové Zámky), Lage Valy pod vŕškom, , 3/04, LD 9_04, 5, 6; LG 3_04, , wiederholtes Dokumentieren von der Linie eines Erdwerks, es wurden neue Details festgestellt, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, Hochmittelalter (Abb. 5: 2) Topoľčianky (Bez. Zlaté Moravce), , 5/04, LD 11_04, 6-13, Dokumentationsaufnahme eines Schlosses Trenčianske Biskupice (Bez. Trenčín), Lage Tesco, , LG 2_04, 85-87, Dokumentationsaufnahmen von der Grabung eines Lausitzer Gräberfeldes Trenčianske Biskupice (Bez. Trenčín), Lage Záhumnie, , 2/04, LD 5_04, 20, 21, 23-33, LG 2_04, 76-84, rechteckiger Grundriss mit den Ausmaßen von 15x7 m, Gruben, Hütten, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert Trenčín (Bez. Trenčín), Lage Trenčiansky hrad (Trenčíner Burg), , LG 2_04, 70-75; , 5/04, LD 12_04, 1-10, LG 5_04, 49-62, wiederholtes Dokumentieren von dem Zustand der Burg Uhrovské Podhradie (Bez. Bánovce nad Bebravou), Lage Uhrovský hrad, , 5/04, LD 11_04, 31-37, LG 5_04, 46-48, Dokumentieren von dem Zustands der Burg Úľany nad Žitavou (Bez. Nové Zámky), Lage Dolné Rakytiny, , 3/04, LD 7_04, 25-28, LG

135 137 3_04, 19-22, Siedlungsobjekte, Gruben, Hütten und Rinnen, Kreisanlagen, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert Váhovce (Bez. Galanta), , 4/04, LD 10_04, 1, Siedlungsobjekte, Gruben, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert Velčice (Bez. Zlaté Moravce), Lage Čierny hrad, , 1/04, LD 1_04, 10-15, LG 1_04, 35-37, Dokumentieren von dem Zustand der Burg Veľký Cetín (Bez. Nitra), Lage Jakubské, , LG 3_04, 1-4, Dokumentieren von der Lage eines römischen Gräberfeldes Veľký Klíž (Bez. Partizánske), , 5/04, LD 11_04, 16-22, LG 5_04, 14-21, Dokumentieren von der Kirche Virt (Bez. Komárno), , 4/04, LD 10_04, 11-19, LG 4_04, , wiederholtes Dokumentieren von dem römischen Feldlagers 1, es wurden neue Details festgestellt, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, Zeit der Markomannenkriege, 2. Jh Výčapy-Opatovce (Bez. Nitra), Lage Za riekou, , 2/04, LD 4_04, 11-12, LG 2_04, 17-18, Siedlungsobjekte, Gruben, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert Výčapy-Opatovce (Bez. Nitra), Lage Zeknina 1, , LD 2/04, 3_04, 33-37, Siedlungsobjekte, Gruben, positive Bewuchsmerkmale im Getreide, undatiert Zemianske Sady (Bez. Galanta), Lage Bezenica, , 1/04, LD 2_04, 28-30, LG 1_04, 2-3, wiederholtes Dokumentieren einer Kreisgrabenanlage, Neolithikum Žitavce (Bez. Nitra), Lage Nad hlbokým jarkom, , 1/04, LD 1_04, 2-5, LG 1_04, 32-33, wiederholtes Dokumentieren einer Kreisgrabenanlage, Neolithikum. Rondel v Bajtave Ivan K u z m a - Ján T i r p á k B a j t a va (okr. Nové Zámky), poloha N a d k r č m o u, rondel, neolit, lengyelská kultúra. Rondel (obr. 70: 2) bol zistený v r ako pôdny príznak (Hanzelyová/Kuzma/Rajtár 1996). Lokalita sa nachádza na území Kováčovských kopcov, leží na pretiahnutom chrbte s expozíciou na JZ, v nadm. v. 216 m. Z jeho areálu je možný výhľad v SV až JV smere. Z pedologického hľadiska leží nálezisko v oblasti, ktorú na širšom území pokrývajú hnedozeme, prevažne typické a ilimerizované. Sú vyvinuté na sprašiach, menej na zvetralinách neogénnych hornín (Slovensko 1972). Hydrologicky územie patrí do povodia Hrona. Klimaticky ide o mierne teplú oblasť s priemernou teplotou v januári -1,8 C, v júli 21 C (pozorovacia stanica Štúrovo, vzdialená 5 km, merané za obdobie ; Petrovič 1968). Priemerný ročný úhrn zrážok je 566 mm, priemerný počet dní so zrážkami 10 mm a viac je 18, priemerný počet dní so snehovou pokrývkou je 33,5. V r bolo vykonané geofyzikálne meranie, avšak iba na asi dvoch tretinách rondelu, keďže na zvyšnej ploche sa nachádza vinohrad (obr. 70: 3). Magnetometrickými meraniami na ploche 200x150 m boli pokryté celkovo 3 ha. Na výslednej magnetickej mape (obr. 70: 4) možno vyčleniť anomálie s intenzitou od -10 do 15 nt. Ich šírka sa pohybuje od 5 do 7 m. Uvedené anomálie sa koncentrujú do uzavretých geometrických tvarov, kde ide o sústavu dvoch priekop. Ďalšie jednotlivé anomálie s intenzitou 1 až 2 nt prebiehajú paralelne s priekopami, zhruba v polovici šírky medzi nimi. Anomálie s rovnakými hodnotami lemujú obe priekopy tiež na vonkajšej i vnútornej strane. Ich interpretácia nie je jasná, nemožno vylúčiť že ide o palisádové žľaby, prípadne nedokončené ďalšie priekopy(?). V mape reziduálnych magnetických anomálií sú indikované aj izometrické anomálie s intenzitou od -3 do 5 nt, ktorých priemerná šírka je do 5 m. Pôvod týchto anomálií je pravdepodobne v archeologických objektoch sídliskového typu jama, chata, a pod. Rozmery vonkajšej priekopy sú približne x130 m v smere SV-JZ, vnútornej asi 125x130 m v smere S-J. Max. vzdialenosť medzi vonkajšími okrajmi krídlových vstupov je 190 m. Údaje o priemeroch priekop nie sú presne určené, pretože západná časť rondelu nebola pre hustú vegetáciu a značné množstvo kovového materiálu merateľná. Meranie potvrdilo tri vstupy, orientované v smere SV-JZ a SZ (obr. 70: 5). Vnútorná priekopa má výrazné krídlové vstupy, ktoré dosahujú dĺžku až 16 m. Vonkajšia priekopa má taktiež krídlové vstupy, tieto sú však skôr v náznakoch, na SZ strane netypicky zahnuté dovnútra, dosahujúce dĺžku 6 m. Dĺžka celého vstupného koridoru v prípade JZ vchodu je 34 m, SV 37 m a SZ 38 m. Šírka krídlových vstupov vnútornej priekopy je 5 m, šírka vonkajších je 2-5 m.

136 138 Možno povedať, že ide o ďalší neštandardný typ rondelu, kde vonkajšia priekopa tvorí skôr obdĺžnik ako kruh či elipsu. Znova tak dokumentuje veľkú variabilitu tvarov rondelov zistených v posledných rokoch najmä na územia Slovenska. Materiál zo zberu dovoľuje datovať rondel do stupňa Lengyel I. L i t e r a t ú r a Hanzelyová/Kuzma/Rajtár E. Hanzelyová/I. Kuzma/J. Rajtár: Letecká prospekcia na Slovensku. AVANS 1994, 1996, Petrovič Š. Petrovič (ed.): Klimatické a fenologické pomery západoslovenského kraja. Praha Slovensko Slovensko. 2. Príroda. Bratislava 1972, KREISGRABENANLAGE IN BAJTAVA. Bajtava (Bez. Nové Zámky), Lage Nad Krčmou, Kreisgrabenanlage, Neolithikum, Lengyel-Kultur. Die Kreisgrabenanlage wurde im J als Bewuchsmerkmal festgestellt (Hanzelyová/Kuzma/Rajtár 1996). Im J wurden eine geophysikalische Messung durchgeführt, anhand deren gesagt werden kann, dass es sich um einen untypischen Typ der Kreisgrabenanlage handelt, bei dem den äußeren Graben eher ein Rechteck bildet als ein Kreis oder eine Ellipse. Somit lässt sich eine große Variabilität von den Formen der Kreisgrabenanlagen bestätigen, die in den letzten Jahren auf dem Gebiet der Slowakei festgestellt worden sind. Anhand des Materials aus der Oberflächenerkundung kann die Kreisgrabenanlage in die Stufe Lengyel I datiert werden. Rondel v Hosťovciach Ivan K u z m a - Ján T i r p á k H o s ť o v c e (okr. Zlaté Moravce), rondel, neolit. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. Rondel bol zistený na kolmej snímke zo , kde sa rysoval ako pôdny príznak s dvoma líniami priekop (obr. 71: 2). Jednou časťou leží v katastri Hosťoviec, druhou v katastri Zlatých Moraviec (obr. 71: 1). Overený bol v r a 2003 (obr. 1: 3) šikmým snímkovaním (Kuzma/Bartík 2004). Lokalita sa nachádza na území Žitavskej pahorkatiny, leží na miernom svahu s expozíciou na JZ, v nadm. v. 253 m. Na severnej strane hraničí s výraznejším terénnym zlomom. Z areálu rondelu je možný výhľad v JZ až východnom smere. Z pedologického hľadiska leží nálezisko v oblasti, ktorú pokrývajú prevažne typické a ilimerizované hnedozeme. Sú vyvinuté na sprašiach, menej na zvetralinách neogénnych hornín (Slovensko 1972). Hydrologicky patrí územie do povodia Žitavy. Klimaticky ide o mierne teplú oblasť s priemernou teplotou v januári -2,1 C, v júli 18,9 C (pozorovacia stanica Topoľčianky, vzdialená asi 4 km, merané za obdobie ; Petrovič 1968). Priemerný ročný úhrn zrážok je 663 mm, priemerný počet dní so zrážkami 10 mm a viac je 21,6, priemerný počet dní so snehovou pokrývkou je 39,8. Približný priemer vonkajšej priekopy bolo možné na základe snímok stanoviť na približne 280x300 m - v tom prípade by išlo o vôbec najväčší známy rondel. Vo vzdialenosti asi m východným smerom od neho sa nachádza ďalší kruh s priemerom m (obr. 71: 6). Výsledky leteckej prospekcie boli v októbri 2004 potvrdené geofyzikálnym prieskumom, ktorým bola zmeraná jeho JV časť s plochou 130x180 m. Geofyzikálne merania pomocou céziového magnetometra Smartmag SM-4G boli spracované vo forme mapy totálneho vektora magnetického poľa a reziduálnej magnetickej mapy (obr. 71: 5). Na magnetickej mape možno vyčleniť líniové anomálie s intenzitou od -10 do 10 nt. Ide o dve priekopy, kde sa šírka vnútornej pohybuje okolo 6 m, vonkajšej okolo 3 m. Vzdialenosť medzi nimi je m. Zachytené boli i tri prerušenia, jedno na vonkajšej priekope so šírkou 5 m a dve na vnútornej so šírkou 4 m (obr. 71: 4). Povrchovým zberom sa získalo menšie množstvo materiálu - zlomok sekerky, štiepaná industria a niekoľko črepov zaraditeľných do neolitu. L i t e r a t ú r a Kuzma/Bartík I. Kuzma/M. Bartík: Letecká prospekcia na juhozápadnom Slovensku. AVANS 2003, 2004, Petrovič Š. Petrovič (ed.): Klimatické a fenologické pomery západoslovenského kraja. Praha Slovensko Slovensko. 2. Príroda. Bratislava 1972,

137 139 KREISGRABENANLAGE IN HOSŤOVCE. Hosťovce (Bez. Zlaté Moravce), Kreisgrabenanlage, Neolithikum. Deponierung der Funde: Archäologisches Institut der SAW, Nitra. Die Kreisgrabenanlage wurde auf einer vertikalen Aufnahme vom festgestellt, wo sie sich als Bodenmerkmal mit zwei Grabenlinien abzeichnete. Beglaubigt wurde sie in den Jahren 2000 und 2003 durch Schrägaufnahmen (Kuzma/Bartík 2004). Die Ergebnisse der Luftbildprospektion wurden im Oktober 2004 durch eine geophysikalische Messung bestätigt. Bei dieser Messung wurde ihr südöstlicher Teil mit den Ausmaßen von 130x180 m vermessen. Geophysikalische Messungen mit Hilfe des Cäsium-Magnetometers Smartmag SM-4G wurden in Form einer Karte des totalen Vektors des magnetischen Feldes und der residualen magnetischen Karte bearbeitet. Auf der magnetischen Karte können Linienanomalien mit der Intensität von -10 bis 10 nt ausgegliedert werden. Es handelt sich um zwei Gräben, wobei der innere 6 m und der äußere Graben ca. 3 m breit ist. Die Entfernung zwischen ihnen ist 50 bis 60 m. Erfasst wurden auch drei Unterbrechungen, eine am äußeren Graben, die 5 m breit war und zwei 4 m breite Unterbrechungen waren am inneren Graben. Bei der Erkundung wurde eine kleinere Menge von Material gewonnen - das Bruchstück einer Axt, gespaltene Industrie und einige Scherben, die in das Neolithikum datiert werden können. Rondel v Prašníku Ivan K u z m a - Ján T i r p á k P r a š n í k (okr. Piešťany), poloha B a r a n í m a j e r, rondel, neolit, lengyelská kultúra. Uloženie materiálu: Archeologický ústav SAV, Nitra. Rondel v Prašníku (obr. 72: 1) bol zistený na kolmej meračskej snímke, nasnímanej (Kuzma 2002, 95). V máji 2002 sa ho podarilo overiť znova ako pôdny príznak (Kuzma/Bartík/Rajtár 2003). Rysoval sa pomerne nevýrazne ako pôdny príznak, tvoriaci dva neúplné sústredné kruhy (obr. 72: 2). Možno ho zaradiť ku geografickému zoskupeniu, nachádzajúcemu sa na pravobreží Váhu, v oblasti Trnavskej tabule a pahorkatiny. Je zatiaľ najsevernejšie zisteným na území juhozápadného Slovenska a zároveň i najvyššie položeným. Z pedologického hľadiska leží nálezisko na okraji hnedozemí, hydrologicky patrí územie do povodia Váhu (Slovensko 1972). Klimaticky ide o mierne teplú oblasť s priemernou teplotou v januári -2,2 C, v júli 19,7 C. Priemerný ročný úhrn zrážok je 619 mm, priemerný počet dní so zrážkami 10 mm a viac je 16,9, priemerný počet dní so snehovou pokrývkou je 39,2 (Petrovič 1968). Rondel sa nachádza v miernej kotline. Táto poloha umožňuje výhľad z neho iba v smere na JV, aj to však iba v pomerne obmedzenom uhle asi Leží na svahu, orientovanom v smere na JV, v nadm. v m, prevýšenie medzi jeho najvyšším a najnižším bodom tak dosahuje 12 m. Magnetometrickými meraniami na ploche 150x150 m bolo pokrytých celkovo 2,25 ha. Na výslednej magnetickej mape je možné vyčleniť anomálie s intenzitou od 12 do - 12 nt. Ich šírka sa pohybuje od 4 do 7 m, ide o priekopu s priemerom 130 m. Meranie potvrdilo štyri jednoduché vstupy, orientované v smere S-J a V-Z (obr. 72: 3), ich šírka je 3-6, m. Ďalšie anomálie s intenzitou od 0,5 do - 2 nt sa nachádzajú vo vnútri rondelu. Sledujú priekopu vo dvoch líniách vo vzdialenosti 11 a 19 m. Priemer prvej je 90 m, druhej 70 m, ich šírka je 1 m. Vnútorná línia má dve prerušenia, jedno krídlového tvaru s dĺžkou 7 m smerom von, druhé má krídla dlhé 8 m, avšak smerom dovnútra, šírka medzi nimi je 10 m na južnej strane, 13 m na severnej. Vonkajšia línia má štyri prerušenia, na severnej a JZ strane so šírkou 28 m, na východnej 6 m. Krídla na severnej strane sú orientované dovnútra, na východnej smerom von. Prerušenia oboch línií rešpektujú vstupy hlavnej priekopy iba v prípade severného vchodu. Najprekvapujúcejším výsledkom geofyzikálneho merania je však 12 výrazných anomálií, dosahujúcich intenzitu 4 až 16 nt a priemer 4-6 m, nachádzajúcich sa v pravidelnom rozmiestnení medzi vstupmi priekopy. Ide vždy o tri jamy medzi dvoma prerušeniami. Pri spojení protiľahlých jám úsečkami sa ich priesečníky nachádzajú s menšími odchýlkami v strede rondelu (obr. 72: 4-6). Azda ďalšie dva sústredené kruhy s bodovými, nevýraznými anomáliami s intenzitou od 0,5 do - 1 nt sa nachádzajú vo vnútri vnútornej línie, vždy na osi úsečiek okrajových jám. Vnútorný kruh má priemer 38 m, ďalší 60 m. Táto interpretácia je však skôr hypotetická, jej potvrdenie by mohlo snáď priniesť nové meranie s magnetometrom s vyššou citlivosťou (0.001 nt). V stredoeurópskom prostredí nepoznáme k takejto dispozícii zatiaľ žiadne analógie. Najbližšou sa javí henge zo Stanton Drew v Somersete v juhozápadnom Anglicku, majúci vo vnútri priekopy s priemerom 135 m deväť sústredených kruhov kolových jám ako i sústavu jám sledujúcich priebeh priekopy vo vzdialenosti asi 6 m

138 140 ( V tomto prípade existuje hypotéza, že by mohlo ísť o stĺpovú konštrukciu pre kruhovú halovú stavbu s priemerom 90 m, ktorá mohla byť zastrešená. V prípade Prašníka je takáto interpretácia ťažko akceptovateľná a bude treba hľadať iné vysvetlenie. Nálezy z povrchového zberu dovoľujú datovanie do lengyelskej kultúry. L i t e r a t ú r a Kuzma I. Kuzma: Rondel v Prašníku. AVANS 2001, 2002, Kuzma/Bartík/Rajtár I. Kuzma/M. Bartík/J. Rajtár: Letecká prospekcia na juhozápadnom Slovenku. AVANS 2002, 2003, Petrovič Š. Petrovič (ed.): Klimatické a fenologické pomery západoslovenského kraja. Praha Slovensko Slovensko. 2. Príroda. Bratislava 1972, KREISGRABENANLAGE IN PRAŠNÍK. Prašník (Bez. Piešťany), Lage Baraní majer, Kreisgrabenanlage, Neolithikum, Lengyel-Kultur. Deponierung der Funde: Archäologisches Institut der SAW, Nitra. Die Kreisgrabenanlage in Prašník wurde auf einer schrägen Messaufnahme festgestellt, die am aufgenommen wurde. Im Mai 2002 konnte sie wieder als Bodenmerkmal beglaubigt werden. Sie zeichnete sich als ein undeutlicher Bodenmerkmal, der zwei unvollständige konzentrische Kreise bildet, ab. Sie kann zu einer geographischen Anhäufung zugeordnet werden, die sich am rechten Ufer des Flusses Váh befindet, im Gebiet der Trnavaer Tafel und des Trnavaer Hügellandes. Es ist eine Kreisgrabenanlage, die am nördlichsten auf dem Gebiet der Südwestslowakei festgestellt wurde und gleichzeitig handelt es sich auch um die höchst gelegene Kreisgrabenanlage. Im mitteleuropäischen Milieu sind uns zu ihrer Disposition keine Analogien bekannt. Die nächste Analogie ist das Henge- Monument aus Stanton Drew in Somerset in Südwestengland, ihre Interpretation ist im Falle der Kreisgrabenanlage aus Prašník nur schwer akzeptabel. Anhand von Funden aus der Erkundung kann die Kreisgrabenanlage in die Lengyel-Kultur datiert werden. Výskum lokality Staré mesto v Banskej Štiavnici Jozef L a b u d a B a n s k á Š t i a v n i c a (okr. Banská Štiavnica), S t a r é m e s t o - G l a n z e n b e r g, stor., sídlisko, systematický výskum, stredovek, novovek. Uloženie nálezov: Slovenské banské múzeum, Banská Štiavnica. Ťažisko výskumných prác tejto sezóny bolo na polohe Kostolík, kde sme nadviazali na minuloročné práce (areál stavby z 13. stor., odkrývaný už v r pracovný názov Stavba III; Sonda 4/04 bola vymeraná v blízkosti bývalej cestnej komunikácie a v miestach pomerne veľkej pingy na žile Bieber; Sonda 3/04 bola situovaná na žilnom ťahu Bieber žily mimo opevneného areálu lokality. Najrozsiahlejšie práce prebehli v západnej časti Stavby III, kde sa odkrýval predpokladaný vstup do podzemnej časti tejto stavby. Terénna situácia naznačuje, že jedine z tejto svetovej strany a popod západné murivo Stavby III bol možný vstup do podzemia. Podzemné priestory slúžili ako depozit vydolovanej rudy či iných cenností a boli exploatované banským spôsobom. Chodba v tvare štôlne (obr. 61: 1) mala výšku 1,3 m a šírku 1,2 m. Pomerne tvrdá andezitová hornina bola rozrušená pomocou ručného vŕtania (obr. 61: 2). Zaujímavý bol objav piatich zvyškov vrtov v dĺžke 6-35 cm, priemer 2-3,5 cm. Ide o najstarší doklad ručného vŕtania na Slovensku z 13. stor. V r sa uskutočnil revízny výskum Stavby III, počas ktorého sa zistila vnútorná svetlosť tejto stavby s rozmermi 14x7,70 m, hrúbka muriva 2,20 m. Hoci začiatkom 20. stor. charakterizovali túto stavbu ako kostol (odtiaľ názov polohy Kostolík), vzhľadom na doterajšie poznatky výskumu a blízkosť žily Bieber mohla stavba plniť pôvodne fortifikačné účely a neskôr mohla slúžiť technickým úlohám pri spracúvaní rudy. Pomocou sond 1/04 a 2/04 sa odkrývalo južné a východné murivo Stavby II tejto polohy (exteriérová a interiérová časť). Hoci stavba nie je zatiaľ odkrytá, sprievodné nálezy datujú jej vznik na koniec 13. stor. (sklo!, keramika, kostený výrobok). Sonda 3/04 - účelom tejto sondy, vymeranej na halde vedľa lievikovitej depresiel, bolo zistiť funkciu tohoto banského diela a jeho datovanie - štôlňa(?), pinga(?). Výskum neukončený. Sonda 4/04 - táto sonda bola situovaná na žilnom ťahu Bieber, pričom časť výkopu zasahovala do vnútorných miest pingy, časť na okraj s predpokladanou haldou. Výskum neukončený.

139 141 GRABUNG AUF DER FUNDSTELLE ALTSTADT IN BANSKÁ ŠTIAVNICA. Banská Štiavnica (Bez. Banská Štiavnica), Altstadt - Glanzenberg, Jh., Siedlung, systematische Grabung, Mittelalter, Neuzeit. Deponierung der Funde: Slowakisches Bergbaumuseum, Banská Štiavnica. Die größten Arbeiten verliefen im westlichen Teil des Baus III, wo ein angenommener Eingang in den unterirdischen Teil dieses Baus freigelegt wurde. Aufgrund der Geländesituation kann angenommen werden, dass nur von dieser Seite und unterhalb der westlichen Mauer des Baus III ein möglicher Eingang in das Souterrain möglich war. Die unterirdischen Räumlichkeiten dienten zum Deponieren von gewonnenem Erz oder anderer Wertsachen und wurden durch bergbauliche Verfahren ausgetieft. Der Gang in Form eines Stollens war 1,3 m hoch und 1,2 m breit. Ziemlich hartes Andesit-Erz wurde durch die Handbohrung zerspalten und interessant war auch der Fund von fünf Bohrresten in einer Länge von 6-35 cm, Durchmesser 2-3,5 cm. Es geht um den ältesten Beleg von der Handbohrung in der Slowakei aus dem 13. Jh. Nálezy z Veľkej Tŕne a zo Zemplína Mária L a m i o v á - S c h m i e d l o v á Výskumnému pracovnému stredisku AÚ SAV v Košiciach poskytol J. Puzder na zdokumentovanie nálezy, ktoré zozbieral pri stavbe domu, resp. v záhrade vo Veľkej Tŕni, ako aj nádobu zo Zemplína. 1. V e ľ k á T ŕ ň a (okr. Trebišov), intravilán, poloha O b c h o d n á u l. 10., zber, sídlisko, doba halštatská, neskorá doba rímska až doba sťahovania národov. Uloženie nálezov: súkromná zbierka. Podľa údajov nálezcu materiál pochádza z viacerých miest. Časť sa našla v záhrade pri kopaní jám na ovocné stromy ešte v 50-tych rokoch 20. stor. Kolekcia obsahovala: päť zlomkov z tiel nádob halštatského rázu, 23 nezdobených črepov z hrubých, na kruhu točených nádob z doby okolo r. 400, dva fragmenty dien, okrajový črep z veľkého hrnca (obr. 73: 9), črep s okrajom v tvare T so slabo viditeľnou vhladzovanou výzdobou (obr. 73: 1), svetlosivý črep z hlbokej misy pod okrajom a nad baňatosťou zdobený vodorovnými presekávanými rebrami (obr. 73: 2), torzá troch väčších dien so stopami vytáčania na kruhu, ako aj ďalšie tri nezdobené črepy zo sivých nádob. Vo výkope pre žumpu s rozmermi 6x8 m sa v r našli: črep z misy s vtiahnutým okrajom (obr. 73: 3) a zlomok uška (obr. 73: 6) z doby halštatskej; z doby rímskej je najvýraznejšie torzo hlbokej tmavosivej misy s okrajom tvarovaným na spôsob okružia, pr. ú. 285 mm, v. asi 200 mm. Vrchná časť je plasticky členená, pod ryhami je presekávané rebro, pod ním kolkovaná výzdoba pozostávajúca z radu koncentrických krúžkov striedaných s oblúčikmi ukončenými na oboch koncoch krúžkami (obr. 73: 1). Zachoval sa aj črep z veľkej baňatej nádoby (obr. 73: 13), malý zlomok okružia (obr. 73: 11), šedočierny črep s vodorovnými vhladzovanými 2 a 12 mm širokými striedavými pásikmi (obr. 73: 5), tiež zlomky dien (obr. 73: 7, 8, 10). Tretia skupina nálezov pochádza z výkopov pre základy domu. Tu sa našlo: 12 nezdobených halštatských črepov, 22 fragmentov z doby rímskej z materiálu silne ostreného šedej až šedohnedej farby, tri malé črepy z tiel a jeden z prstencovitého dna tzv. sivej keramiky. Pravdepodobne všetky uvedené nálezy pochádzajú zo sídliska z doby halštatskej, resp. z doby rímskej až začiatku doby sťahovania národov, ktoré sa nachádzalo na tej istej polohe. 2. Z e m p l í n (okr. Trebišov), poloha neznáma, zber, doba halštatská. Uloženie nálezu: súkromná zbierka. Nález predstavuje mierne deformovaná hrncovitá nádoba svetlohnedej farby s rovno zrezaným okrajom. Na rozhraní mierne kónického hrdla a zaoblenej spodnej časti je vodorovný rad plastických výčnelkov, medzi ktorými sú rovnomerne rozmiestnené štyri dvojité; v. 152 mm, pr. ú. 160 mm, pr. dna mm (obr. 73: 14). Miesto, kde sa hrniec našiel nie je známe, snáď pochádza z hradiska Várhegy, odkiaľ poznáme súdobé nálezy. FUNDE AUS VEĽKÁ TŔŇA UND ZEMPLÍN. 1. In Veľká Tŕňa (Bez. Trebišov) wurden beim Bau eines Hauses in der Obchodná Str. 10 und in dem anliegenden Garten Bruchstücke der Siedlungskeramik aus der Hallstattzeit und besonders aus der Wende der Römischen Kaiserzeit zur Völkerwanderungszeit entdeckt. Sie stammen aus den Siedlungen, die allmählich an dem gleichen Ort existiert haben.

140 Aus Zemplín (Bez. Trebišov), aus einer unbekannten Lage, stammt ein topfförmiges Gefäß mit plastischen Buckeln. Vielleicht stammte es aus dem Burgwall Várhegy, wo zeitgenössische Funde vorkommen. Výsledky sledovania líniových stavieb na západnom a južnom Slovensku Róbert M a l č e k Sledovaním rôznych líniových stavieb juhozápadnej a južnej časti republiky sa zachytili nasledujúce polohy: 1. H o l í č (okr. Skalica), poloha K o n o p n i s k á, R y b n í k, sídlisko(?), zber, eneolit(?), doba rímska(?), novovek. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. Sledovaná stavba čiastočne viedla popri štátnej ceste II/426 Holíč - Kopčany, od ktorej sa za benzínovou pumpou odklonila ku dnu plytkého údolia a križovala odvodňovací kanál a železničnú trať; skúmaná ryha vodovodného potrubia začínala hneď pri výstupe štátnej cesty z mesta, na jeho južnom okraji. Cestu v týchto miestach sčasti lemujú rôzne budovy skladov a spomínaná pumpa, na východe priestor susedí s roľníckym družstvom; asi 1 km na SV stojí holíčsky zámok. Identifikované nálezisko sa teda rozkladá tesne nad nivou Moravy, vzdialenej odtiaľto asi 350 m, zmienenú depresiu pod lokalitou v súčasnosti odvodňuje nepomenovaný jarok či umelý kanál(?). Obhliadkou realizovaných stavebných prác sa na odhrnutej ploche zozbieral črepový materiál, časť ktorého možno datovať do praveku; tieto nálezy sa koncentrovali na okraji terasy či plochej pahorkovitej vyvýšeniny Konopniská. V tejto polohe tvorí povrchový horizont vrstva černozeme, hrubá cm, v podloží je piesok. Až na podložie sa však povrchová vrstva nikde nezhrnula, všetky nálezy pochádzajú ešte z ornice. V profiloch vyhĺbenej ryhy sa prípadné objekty nepozorovali. Nájdené, zväčša atypické črepy predstavujú nepočetnú zbierku malej vypovedacej hodnoty, no zdá sa, že napriek tomu dokladajú osídlenie lokality vo viacerých časových horizontoch - snáď v eneolite, dobe rímskej a v novoveku. 2. B e l á (okr. Nové Zámky), poloha D o l n ý p a s i e n o k, sídlisko, zber, neolit. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. Identifikovaná lokalita sa nachádza v chotári uvedenej obce m na sever od okraja dedinskej zástavby. Priestoru dominuje nevysoký hrebeň (nadm. v. okolo 250 m), tiahnuci sa SZ-JV smerom, na južnom svahu ktorého leží aj zistené nálezisko, a to pod východným výbežkom lesa, pokrývajúcom v súčasnosti temeno hrebeňa. Rozloha osídleného priestoru sa neurčila, zaberá však plochu najmenej 300x100 m. Nálezisko v polohe Belá (Dolný pasienok) sa rozkladá na južnej, prípadne JZ zvoľna klesajúcej stráni pahorkovitého zvlnenia (poloha Pod lesom) v nadm. v m (vrchol pahorka); ide o najvyšší hrebeň Belianskych kopcov, odkiaľ terén klesá k nive Dunaja. V súčasnosti tadeto netečie žiaden vodný tok, je tu však dobrý rozhľad na priestor pozdĺž zmienenej veľrieky. Lokalita je poľnohospodársky využívaná (pole). Nálezy z nej zrejme náležia jednému sídelnému horizontu (mladá lineárna keramika). 3. Š a r k a n (okr. Nové Zámky) a) poloha P r i r y b n í k u, sídlisko(?), zber, eneolit(?), mladšia(?) doba bronzová. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. Identifikovaná lokalita sa nachádza asi 300 m na západ od severného konca dediny, leží pozdĺž štátnej cesty III/51010, ktorá polohu pretína. Plytkú dolinu z juhu i severu lemujú nevýrazné pahorky, priestor nemá dominujúci prvok. Rozloha osídleného priestoru sa neurčila. Nálezisko Šarkan (Pri rybníku) sa zachytilo na nízko položenej terase ( m n. m.) nad plytkým, úzkym zamokreným údolím (dnes odvodňovaným kanálom Paríž), ktorým sa tiahne rozhranie Belianskych a Strekovských kopcov. Situované je na severný okraj Belianskych kopcov, totiž na severný okraj pahorkovitého jazyka Pod Kostolným. Terasa sa poľnohospodársky využíva (pole). Obdobná charakteristika platí aj pre 2 km vzdialenú lokalitu Diviansky les v katastri osady Diva, nepočetné nálezy však pochádzali z najnižšie položených miest terasy. Niekoľko zdobených črepov v nálezovom fonde polohy Pri rybníku naznačuje jej polykultúrne osídlenie (badenská kultúra?, mladšia? doba bronzová). b) časť D i v a, poloha D o l n é l ú k y, sídlisko(?), zber, doba rímska. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. Identifikovaná lokalita sa nachádza asi 600 m na východ od divianskeho mosta medzi kanálom Paríž a štátnou cestou III/51010; rozloha sa nezistila. Nálezisko leží na dne úzkej Jazernej doliny, v nive

141 143 dnešného kanála Paríž; nepočetné nálezy z ťažko sledovateľnej ryhy môžu spolu s nálezmi z neďalekej polohy Diviansky les pochádzať z jedného sídliskového celku. Aj táto lokalita sa obrába. V nepatrnom počte nálezov z polohy možno identifikovať germánsky prejav. 4. H r o n s k é K o s i h y (okr. Levice), intravilán, sídlisko, zber, mladšia až neskorá doba bronzová, doba rímska(?).uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. Sledovaná stavba sa nachádza v intraviláne obce, ryhy kopírovali uličnú sieť v južnej časti dediny, kde sa rozvetvuje viacero bočných ulíc s obojstrannou zástavbou rodinných domov; nálezy sa zachytili na ulici v JZ časti, vedúcej paralelne s návsou. Z charakteru dedinskej zástavby a stavby samotnej vyplýva, že rozlohu náleziskového areálu nebolo možné určiť ani približne. Sledovaný výkop bol situovaný na nivu v pomerne úzkom areáli medzi Rybnickým a Čajkovským potokom, viedol aj na pravý breh posledne menovaného toku. Identifikované nálezisko sa nachádza v nive na ľavom brehu Čajkovského potoka pod úpätím nízko položenej terasy ( m n. m.), na ktorej sa v súčasnosti rozkladá dedina. Obhliadkou zrealizovaných stavebných prác sa v ryhe MTS pred pozemkom č. p. 243, v priestore medzi plotom a cestou, vo dvoch jamách zistila kultúrna vrstva, ktorej povrch sa nachádzal v hĺbke 80 cm. Horizont čiernohnedej hliny obsahujúcej nálezy prekrývala postupne vrstva navážky (štrk zmiešaný s hlinou) a horizont kompaktnej tmavohnedej hliny. Otvorené plochy s rozmermi asi 150x100 cm boli umiestnené približne oproti SV a SZ nárožiu č. p Zistená vrstva nebola dohĺbená, nikde sa nečrtalo podložie. Samotné nálezy sa našli jednak vo vyhádzanej zemine, jednak v profiloch jám. Či šlo o výplň sídliskového objektu alebo len o sídliskovú vrstvu, nebolo možné určiť. Obdobné jamy sa tiahli pozdĺž južného uličného frontu v celej dĺžke, ale prítomnosť onej vrstvy sa pozorovala len v jame pred susedným pozemkom, no bez nálezov. Zdá sa, že okrem fragmentov keramiky z mladšej, prípadne neskorej doby bronzovej, ktoré v nálezovom fonde prevládali, niektoré črepy pochádzajú z doby rímskej, čiže z nejakého germánskeho sídliska(?). 5. P o d h á j s k a (okr. Nové Zámky), časť B e l e k, intravilán, sídlisko, zber, eneolit, doba rímska(?) alebo stredovek(?).uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. Sledovaná stavba sa nachádzala v intraviláne obce, ryha viedla celou dĺžkou hlavnej ulice oboch častí dnešnej obce Podhájska (teda Svätuše a Beleku) so zástavbou rodinných domov; tiahla sa pozdĺž východného uličného frontu vo Svätuši a severného v Beleku - zhluky črepov sa zachytili m na VSV od budovy železničnej zastávky Podhájska. Nepočetné nálezy z tu popisovaného prieskumu nedovoľujú stanoviť rozlohu lokality, azda sa zachytil okraj náleziskového celku, ktorý sa rozkladal na južnom svahu plochého návršia nad dedinou (pod polohou Dolné Pole). Sledovaný výkop viedol aspoň približne po vrstevnici západným a južným úpätím spomínaného svahu, miestami zbiehal do nivy, v priestore nálezov sa šplhal vyššie a pretínal povrch južného terasovitého výbežku v nadm. v m s prevýšením až 10 m nad nivou Bešianskeho potoka. Lokalita leží uprostred zvlneného terénu nad sútokom Bešianskeho a Trávnického potoka, úzke údolia ktorých oddeľujú tiahle pahorkovité hrebene vedúce SJ a VZ smerom. Obhliadkou realizovaných stavebných prác sa v Beleku, v ryhe MTS pred pozemkami č. p. 335 a 355, v priestore medzi plotom a cestou, zrejme prerezala kultúrna vrstva, ktorej prítomnosť tu dokazuje tmavohnedé sfarbenie hliny a kumulácia keramických úlomkov. Ryha zachytila len povrch kultúrneho horizontu, prípadné objekty sa v nej nerysovali a v miestach nálezov sa nepozorovala ani zložitejšia stratigrafia - asi tu šlo o malé plochy nenarušené neskorším osídlením ako na ostatných úsekoch výkopových prác. Koncentrácie črepov z Podhájskej-Beleka pred pozemkom č. p. 335 a 355 zahusťujú zhluk nálezov už skôr rozlíšeného eneolitického sídliska v areáli dnešného intravilánu obce - pôjde snáď o klasickú badensku kultúru; niektoré črepy patria mladšiemu osídleniu lokality, včasnostredovekému či snáď z doby rímskej(?). ERGEBNISSE DER ERFASSUNG VON LINIENBAUTEN IN DER WEST- UND SÜDSLOWAKEI. Beim Verfolgen von verschiedenen Linienbauten in dem südwestlichen und südlichen Teil der Republik wurden folgende Lagen erfasst: 1. Holíč (Bez. Skalica), Lage Konopniská, Rybník, Siedlung (?), Erkundung, Äneolithikum(?), Römische Kaiserzeit (?), Neuzeit. 2. Belá (Bez. Nové Zámky), Lage Dolný pasienok, Siedlung, Erkundung, Neolithikum. 3. Šarkan (Bez. Nové Zámky): a) Lage Pri rybníku, Siedlung(?), Erkundung, Äneolithikum(?), jüngere(?) Bronzezeit; b) Teil Diva, Lage Dolné lúky, Siedlung(?), Erkundung, Römische Kaiserzeit. 4. Hronské Kosihy (Bez. Levice), Gemeindegebiet, Siedlung, Erkundung, jüngere bis späte Bronzezeit, Römische Kaiserzeit(?). 5. Podhájska (Bez. Levice), Teil Belek, Gemeindegebiet, Siedlung, Erkundung, Äneolithikum, Römische Kaiserzeit(?) oder Mittelalter(?).

142 144 ZÁCHRANNÝ VÝSKUM V ŠALI Róbert M a l č e k - Klaudia V a j d í k o v á Š a ľ a (okr. Šaľa), poloha U l. S N P (Výstavné a obchodné stredisko Duslo a. s.), záchranný výskum, sídlisko, novovek ( stor.). Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. Záchranný archeologický výskum na ploche ohrozenej výstavbou Výstavného a obchodného strediska Duslo a.s. prebehol v júli Sledovaná lokalita s rozlohou asi 1 ha sa nachádza v intraviláne mesta v okrajovej časti obce. Územie s lokalitou patrí do celku Podunajskej roviny v oblasti Podunajskej nížiny s reliéfom rovín a nív (Atlas SSR 1980, 46-47). Sledované miesto sa nachádza na temene nízko položenej terénnej vlny (pieskovej duny) v inundácii Váhu, na pravom brehu spomenutej rieky. Podklad bol tvorený v holocéne, ide o fluviálno-nivné sedimenty v nížinách a splachy (Atlas SSR 1980, 70). Oblasť Šale je na archeologické náleziská bohatá, nálezy sa však sústreďujú zväčša v areáli Dusla a vo Veči, kde sa v minulosti koncentrovali archeologické výskumy. V tomto priestore sa zachytilo osídlenie i pochovávanie z viacerých fáz praveku, stredoveku a novoveku. Samotný archeologický výskum pozostával z podrobného archeologického prieskumu, zo sledovania výkopových prác a záchrany a dokumentácie archeologických situácií a nálezov na ploche stavby. Počas stavebných prác sa hĺbením jám pre pätky (nosné piliere budovy) narezal pôdny horizont do hĺbky približne 3 m, pričom bolo narušených 10 sídliskových objektov. Zväčša išlo o odpadové jamy, v ktorých sa vyskytoval keramický materiál; v prípade objektov 7 a 8 mohlo ísť aj o zásobnice, ktoré boli neskôr druhotne inak využité ( pohreb psa v jame 8). Okrem črepového materiálu sa v objektoch nachádzali i zvieracie kosti, úlomky tehál a sklo. Zaujímavý z tohto pohľadu je objekt 1, ktorý obsahoval nielen veľké množstvo keramiky, ale aj bronzový špendlík a bronzovú ihlicu, ktorej hlavička bola vykladaná tromi tmavočervenými kameňmi zrejme s granátmi (obr. 74: 1). Podobné ihlice sa našli v hroboch pri výskume zaniknutého kostola vo Svodíne. Typologicky najbližšie má k našej ihlici strieborný kus z hrobu 61, vykladaný dvoma granátmi (Drenko 2003, 161, obr. 8: 1). Okrem štyroch kusov ihlíc sa v spomínanom hrobe zo Svodína našiel aj krížik s nápisom INRI, ktorý Z. Drenko datuje do stor. (Drenko 2003, 158). Ďalšie podobne vyhotovené strieborné ihlice pochádzajú z hrobu 41 z tej istej lokality, nie sú však vykladané žiadnymi kameňmi a datované sú mincou Albrechta Habsburgského ( ), nájdenou v tomto hrobe (Drenko 2003, 162, obr. 9: 1, 2). Vzhľadom na skutočnosť, že autor článku sa nezmieňuje o tom, či minca pochádza priamo z hrobu a bola uložená pri kostre alebo či ide o mincu zo zásypu, ktorá sa mohla do hrobu dostať sekundárne, nie je možné posunúť datovanie týchto ihlíc do 1. polovice 15. stor. Za neskoršie datovanie hovorí najmä fakt, že ostatné nálezy tohto rázu pochádzajú zo stor. Na základe typologickej podobnosti nálezu zo Šale a ihlice zo Svodína teda možno povedať, že šalianska bronzová ihlica patrí tiež do stor. Z objektu 2 pochádza celá nádoba (obr. 74: 2), datovaná približne do stor. (za poskytnutie informácie touto cestou ďakujeme M. Čurnému). Záchranným archeologickým výskumom na stavbe Výstavné a obchodné stredisko Duslo a.s. sa podarilo zachytiť okraj novovekej Šale. Tento horizont bol prevrstvený navážkou v 20. stor.; stopy staršieho osídlenia sa v týchto miestach nepodarilo zachytiť. L i t e r a t ú r a Atlas SSR Atlas Slovenke socialistickej republiky. Bratislava Drenko Z. Drenko: Zaniknutý kostol vo Svodíne. In: Zborník SNM. Arch. 47. Bratislava 2003, RETTUNGSGRABUNG IN ŠAĽA. Šaľa (Bez. Šaľa), Lage Ul. SNP (Ausstellungs- und Geschäftszentrum Duslo, AG), Rettungsgrabung, Siedlung, Neuzeit ( Jh.). Bei einer archäologischen Grabung wurde ein Rand von neuzeitlichem Šaľa erfasst. In zehn Objekten wurde Scherbenmaterial aus dem Jh. gefunden. Im Objekt 1 befand sich eine Nadel, deren Kopf mit drei dunkelroten Steinen ausgelegt war, wahrscheinlich mit Granaten. Analogisch ähnliche Nadeln stammen aus dem Gräberfeld in Svodín, das in das Jh. datiert wird. Ďalší nález z Blatnice Klára M a r k o v á B l a t n i c a (okr. Martin), poloha neznáma, doba bronzová, dvojramenný mlat. Uloženie nálezu: súkromná zbierka.

143 145 Bez ďalších známych nálezových okolností nachádza sa v súkromnej zbierke bronzový dvojramenný mlat. O p i s n á l e z u Vrcholový plochý kotúč mlatu s malým kruhovitým otvorom vznikol ako pokračovanie zužujúcej sa tuľajky. Na jednom boku je mierne ohnutý, najskôr po odstraňovaní nálevného kanálika. Tuľajka má nad ramenami jedno, pod ramenami dve plastické obvodové rebrá, vo výške ramien sú dva tupo ukončené kužeľovité výčnelky. Hrot jedného z ramien je ulomený. Po obvode predmetu, okrem vrcholového kotúča, sú zvyšky švu po spájaní dvojdielneho kadluba. Farba svetlejšie-tmavšie zelená až tmavohnedá, škvrnitá, povrch konzervovaný, hmotnosť 324,7 g. Kataster Blatnice je v odbornej literatúre už dávno známy (Pieta 1999; Ruttkay 1999; Veliačik 1983, 176, lok , tu ďalšia staršia literatúra). Medzi dávnejšie publikovanými nálezmi blatnických bronzových predmetov je zastúpený aj dvojramenný mlat (Novotná 1970, 410). Dvojramenné mlaty sa síce vyskytujú prevažne v depotoch, avšak aj v hroboch, takže nálezové prostredie predkladaného kusa sa nedá jednoznačne dedukovať. Najstaršie kusy dvojramenných mlatov pochádzajú z dielní pilinskej kultúry; udomácnili sa zavčasu aj v prostredí lužickej kultúry. Ich výskyt v Karpatskej kotline sa sústreďuje na územie oboch kultúr (Veliačik 1983, 41-43). Od dávnejšie známeho blatnického nálezu dvojramenného mlatu sa tu predkladaný nález líši jednak vrcholovým kotúčom, jednak počtom rebierok na tuľaji. Kým vrcholový kotúč dávnejšie známeho kusa je hríbovitý a bez otvoru, uvádzaný exemplár má vrcholový kotúč plochý a s otvorom (obr. 75). Oba nálezy mlatov sa radia do skupiny nezdobených exemplárov. Hoci aj nezdobené kusy sú skôr mladšie, podobne ako doposiaľ sledované typologické znaky tvaru, nie sú, ako dávnejšie ukázali nálezové celky, striktným datovacím kritériom. V súčasnosti sa výskyt tejto kategórie predmetov kladie na severe Karpatskej kotliny do časového rozsahu BC-HA 1. L i t e r a t ú r a Novotná M. Novotná: Die Äxte und Beile in der Slowakei. PBF IX, Bd. 3. München Pieta K. Pieta: Prieskum regiónu Turca v oblasti Veľkej Fatry. AVANS 1997, 1999, Ruttkay M. Ruttkay: Medený sekeromlat z Blatnice. AVANS 1997, 1999, 142. Veliačik L. Veliačik: Die Lausitzer Kultur in der Slowakei. Nitra EIN WEITERER FUND AUS BLATNICA. Blatnica (Bez. Martin), Lage unbekannt, Bronzezeit, doppelarmige Keule. Deponierung des Fundes: Privatsammlung. Ohne weitere bekannte Fundumstände befand sich in einer Privatsammlung eine bronzene doppelarmige Keule. Von dem schon seit längerer Zeit bekannten Blatnicer Fund einer doppelarmigen Keule unterscheidet sich dieser Fund einerseits durch die Scheitelscheibe, andererseits durch die Anzahl von Rippen auf der Tülle. Obwohl auch die unverzierten Stücke eher jünger sind, sind sie, ähnlich wie auch die verfolgten typologischen Merkmale der Form, kein striktes Datierungskriterium. Das haben schon vor längerer Zeit mehrere Fundverbände gezeigt. Aufgrund des heutigen Zustands dieses Gegenstands wird er im Norden des Karpatenbeckens in den zeitlichen Rahmen BC-HA 1 datiert. Nové nálezy z paleolitických lokalít na západnom Slovensku Tomáš M i c h a l í k V r autor pokračoval v povrchových prieskumoch západoslovenských paleolitických lokalít. Keďže v najbližšom čase sa pripravuje komplexné spracovanie paleolitickej sídliskovej aglomerácie v okrese Trenčín, príspevok sa v prvých dvoch prípadoch obmedzuje na artefakty, ktoré svojím charakterom vybočujú z rámca bežných nálezov. 1. T r e n č i a n s k a T u r n á (okr. Trenčín), lokalita Trenčianska Turná II, poloha V r l a č k a, mladý paleolit, gravettien, sídlisko, zber. Uloženie nálezov: súkromná zbierka. Popri kamennej štiepanej industrii (10 úštepov a nevýrazné škrabadlo) bola na lokalite, autorom rámcovo datovanej do gravettienu (Michalík 2003, 89-92), nájdená kamenná pracovná podložka - kovadlinka. O p i s n á l e z u Kamenná podložka oválneho tvaru, rozmery: d. 118 mm, š. 93 mm, v. 59 mm. Ako materiál bol použitý kremenec. Na oboch stranách, spodnej i vrchnej, sú zjavné kruhovité priehlbeniny s priemerom asi 30 mm. Podložka mala teda dve pracovné plochy. Podobné stopy menšieho rozsahu sú badateľné i na oboch koncoch v pozdĺžnom smere (obr. 76: 1).

144 146 Analogické nálezy sú známe z blízkej Nemšovej, Vlčkoviec (Bárta 1965, tab. XXXIII) a Pavlova (Svoboda 1997, ). 2. T r e n č i a n s k a T u r n á - H á m r e (okr. Trenčín), lokalita Trenčianska Turná-Hámre I, poloha Z a d v o r o m, mladý paleolit, szeletien(?), gravettien(?), novovek, sídlisko, zber. Uloženie nálezov: súkromná zbierka. Viacero prieskumov rozšírilo doterajšiu kolekciu z Trenčianskej Turnej-Hámrov I (Michalík 2003, 89-92) o jedno jadro, jedno čepeľové škrabadlo, fragmenty vysokého škrabadla a piatich čepelí a 93 úštepov. V celom nálezovom celku však boli rozpoznané artefakty, ktoré nemajú k majoritným nálezom žiaden vzťah. Ide o tri kresacie kamienky (za upozornenie ďakujem J. K. Kozlowskému a Ľ. Kaminskej), ktoré boli používané v neskorom stredoveku a novoveku v kresadlových zámkoch strelných zbraní. Všetky majú zhruba rovnaké rozmery (24x22x7 mm, 24x21x6 mm, 21x17x6 mm) i podobný obdĺžnikovitý tvar a je na nich badať značné opotrebovanie (obr. 76: 4-6). Vyrobené sú z bližšie neurčeného silicitu, pravdepodobne pazúrika neznámej proveniencie. Na rozdiel od niektorých publikovaných nálezov kresacích kamienkov (Cheben/Struhár 1999, 70) ich možno s vysokou pravdepodobnosťou dať do súvislosti s použitím priamo v bojovej akcii. Dňa 3. augusta 1708 sa v bitke pri Trenčíne stretli kurucké vojská Františka II. Rákocziho s cisárskymi vojskami generála Heistera a práve spomínaná lokalita ležala v bojovej zóne. Pred začiatkom bitky samotnej bolo v týchto miestach dokonca umiestnené krídlo kuruckej armády (Dangl 1999, 53-67). Kresacie kamienky sa zaraďujú k pozoruhodne nízkemu počtu nálezov z tohto obdobia z areálu bitky, ktorá prebiehala v katastroch dnešnej Trenčianskej Turnej, Mníchovej Lehoty a Soblahova. 3. R a t n o v c e (okr. Piešťany), poloha R a t n o v s k é v i n o h r a d y, mladý paleolit, gravettien, sídlisko, zber. Uloženie nálezov: súkromná zbierka. Počas povrchového prieskumu lokality na rozhraní katastrov Ratnoviec a Banky bolo dňa 24. augusta 2004 nájdených spolu 30 ks štiepaných artefaktov. Z toho je šesť čepelí alebo ich fragmentov, jedna čepeľ z hrany jadra, 19 úštepov a dva hotové nástroje - čepeľové škrabadlá s oblúkovito retušovanou hlavicou (obr. 76: 2, 3). Zvyšok tvoria dva kusy nahrubo opracovanej kamennej suroviny. Osemnásť artefaktov (škrabadlo, všetky čepele, čepeľ z hrany jadra a osem úštepov) je vyhotovených z bielo patinovaného pazúrika, šesť kusov (medzi nimi i ďalšie škrabadlo) je z červenohnedého radiolaritu a ostatné z iného silicitu. Vzhľadom na typologické (čepeľový charakter industrie, dve čepeľové škrabadlá) i materiálové zloženie kultúrne zaradenie vyzerá byť relatívne bezproblémové; bez väčších pochýb možno kolekciu zaradiť do mladšieho gravettienu. Lokalita patrí do mladopaleolitickej sídliskovej aglomerácie, situovanej na ľavom brehu Váhu v okolí Piešťan, ktorá bola viackrát predmetom odborného spracovania. L i t e r a t ú r a Bárta J. Bárta: Slovensko v staršej a strednej dobe kamennej. Bratislava Dangl V. Dangl: Bitka pri Trenčianskej Turnej a niektoré vojenské aspekty Rákociho povstania. In: Bitka pri Turnej 3. augusta Zborník príspevkov k 290. výročiu. Obecný úrad Trenčinska Turná 1998, Cheben/Struhár I. Cheben/V. Struhár: Nálezy kamenných kresadiel z Liptova. AVANS 1997, 1999, 70. Michalík T. Michalík: Komplex paleolitických sídlisk v okrese Trenčín. AVANS 2002, 2003, Svoboda J. Svoboda: Lithic industry of the 1957 area. In: Pavlov-Northwest, Brno NEUE FUNDE AUS PALÄOLITHISCHEN FUNDSTELLEN IN DER WESTSLOWAKEI. 1. Trenčianska Turná (Bez. Trenčín) a) Fundstelle Trenčianska Turná II, Lage Vrlačka, Jungpaläolithikum, Gravettien, Siedlung, Begehung. Deponierung der Funde: Privatsammlung. b) Stadtteil Hámry, Fundstelle Trenčianska Turná - Hámry I, Lage Za dvorom, Jungpaläolithikum, Szeletien(?), Gravettien(?), Neuzeit, Siedlung, Begehung. Deponierung der Funde: Privatsammlung. 2. Ratnovce (Bez. Piešťany), Lage Ratnovské vinohrady, Jungpaläolithikum, Gravettien, Siedlung, Begehung. Deponierung der Funde: Privatsammlung. Auch im J setzte der Autor die Begehung von paläolithischen Fundstellen in den Bezirken Trenčín und Piešťany fort. Im Beitrag werden im Falle von Trenčianska Turná und im Falle des Stadtteiles Hámry (steinerne Arbeitsunterlage und neuzeitliche Zündsteine als Bestandteile von Schlössern auf den Schusswaffen) diejenigen Funde bearbeitet, die aus dem geläufigen Fundrahmen fallen. Im Falle von Ratnovce geht es um eine jungpaläolithische Fundstelle im Gelände Moravany nad Váhom - Banka, bzw. Hubina-Sokolovce.

145 147 Nové nálezy z východnej časti Slovenského krasu Elena M i r o š š a y o v á - Miroslav T e r r a y Problematika osídlenia Slovenského krasu sa sleduje v rámci riešenia grantového projektu VEGA 2/3175/ H á j (okr. Košice-okolie), poloha P r a m e ň S k a l n é h o p o t o k a, sídlisko, neskorá doba bronzová, kyjatická kultúra, doba halštatská, povrchový prieskum. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV - VPS, Košice. Lokalita sa nachádza východne od obce v blízkosti prameňa Skalného potoka na južnom úpätí strmého svahu Jasovskej planiny. Súbor nálezov bol získaný zberom na povrchu oráčiny. Tvoria ho fragmenty úžitkovej keramiky, železnej trosky a fragmentu z vnútornej strany steny taviacej piecky. Lokalitu objavil G. Štibrányi (1956) a prisúdil ju pilinskej kultúre. Na podklade najnovších nálezov predpokladáme, že poloha bola osídlená dlhší časový úsek. S prítomnosťou nositeľov kyjatickej kultúry neskorej doby bronzovej spájame fragmenty nádob s povrchom čiernej alebo hnedej farby s charakteristickým pórovitým vzhľadom, ktorý vznikol po vypadnutí kúskov vápenca pridávaného do hrnčiarskej hliny. Fragmenty sú veľmi dobre porovnateľné s územne blízkymi nálezmi zo sídliska kyjatickej kultúry v Zádieli a z hradiska Vrania skala v k.ú. Bôrka, okr. Rožňava (Miroššayová 1984, 153). Časť fragmentov v súbore patrí pravdepodobne do doby halštatskej. Fragmenty z hrncovitých nádob matného povrchu, vyhotovené zo zrnitého materiálu s prímesou šamotu, a fragment z tela nádoby svetlohnedej farby so zvyškami čiernej maľby sú úpravou podobné nálezom z doby halštatskej z Veľkej jasovskej jaskyne v Jasove a z nížinnej osady v Čečejovciach (Miroššayová 1994, 48). Chronologické určenie železnej trosky zostáva zatiaľ otvorené. Teoreticky by mohlo súvisieť s horizontom osídlenia polohy v dobe halštatskej. Materiál z mladších období sa v súbore nevyskytol. Osada pri prameni Skalného potoka patrila v dobe halštatskej do sídliskovej enklávy v predpolí Hájskej doliny, ktorej súčasťou boli aj jaskyne Slaninová a Kamenná tvár vo východnej a južnej skalnej stene Jasovskej planiny (Kaminská 1993, 19 a n.). Ich využitie v dobe halštatskej je potvrdené výraznými nálezmi kovovej industrie. 2. H r h o v (okr. Rožňava) a) P o l o h a I - severovýchodný okraj obce, sídlisko, ojedinelý nález, doba halštatská, neskorá doba laténska, novovek. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV - VPS, Košice. Lokalita sa nachádza SV od obce na miernom svahu južného úpätia Horného vrchu v súkromnej záhrade. Nálezy získané opakovaným povrchovým zberom odovzdal Zs. Balla z Rožňavy, vnuk majiteľa záhrady. Súbor obsahoval bronzovú strelku a fragmenty keramiky, medzi ktorými prevažujú chronologicky málo citlivé zlomky z tiel hrncovitých nádob zo zrnitého materiálu ostreného pieskom, kúskami vápenca a šamotom. Súčasne s nálezmi z r odovzdal Zs. Balla striebornú mincu, ktorú našiel na uvedenej polohe ešte v r (bližšie pozri príspevok J. Hunku v tejto ročenke). O p i s n á l e z o v 1. Bronzová strelka s troma krídelkami, so skrytou tuľajkou a krvným otvorom. Ostrie krídeliek je smerom k hrotu zalomené, ukončenie nepresahuje rovinu ústia tuľajky. Patina sivozelená. Dĺ. 29 mm, hmotnosť 2,8 g (obr. 83: 2). 2. Fragment z okraja misky s výrazne zatiahnutým okrajom, vyrobená na kruhu. Farba sivá, materiál jemný, plavený (obr. 83: 1). 3. Fragment z okraja vázy. Farba čierna, vnútro červenohnedé, materiál zrnitý, s prímesou piesku a kúskov šamotu (obr. 83: 3). 4. Koliesko z črepu. Farba čierna, materiál zrnitý, ostrý (obr. 83: 4). 5. Fragment z hrdla nádoby so slabo rytými líniami. Farba čierna, vnútro sivohnedé, materiál zrnitý (obr. 83: 5). 6. Fragment z tela na kruhu vyrobenej nádoby. Farba červenohnedá, biela maľba, materiál jemný, vnútro odlúpnuté (obr. 83: 6). Hlavnou oporou pre datovanie osídlenia polohy do doby halštatskej je bronzová strelka s troma krídelkami, ktorá je prvým nálezom tzv. skýtskych militárií na území Košickej kotliny, a fragment sivej na kruhu točenej misky (obr. 83: 1, 2). Oba nálezy sú v Karpatskej kotline signifikantné pre nálezové celky vekerzugskej kultúry a objavujú sa aj u súdobých populácií, ktoré žili v jej susedstve. Existencia osídlenia polohy v neskorej dobe laténskej je dobre datovaná fragmentom laténskej maľovanej keramiky. b) P o l o h a II - severne od obce, sídlisko, neskorá doba bronzová, kyjatická kultúra, doba halštatská. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV - VPS, Košice. Pri povrchovej obhliadke poľnohospodársky obrábanej pôdy východne od poľnej cesty vedúcej od cintorína k železničnému podjazdu boli zistené stopy po osídlení. Presnejšia chronologická klasifikácia nálezového súboru je problematická. Pozostáva z nezdobených fragmentov z tela nádob dvojakého

146 148 charakteru. Tvrdo vypálené fragmenty nádob s čiernym alebo hnedým povrchom z materiálu ostreného hrubozrnným pieskom a kúskami vápenca sú na území Slovenského krasu príznačné pre kyjatickú kultúru neskorej doby bronzovej. Iný charakter majú fragmenty z hrncov s matným svetlohnedým povrchom zo zrnitého materiálu s obsahom šamotu, ktoré majú početné analógie na halštatských sídliskách juhovýchodného Slovenska. Na podklade doterajších výsledkov povrchového prieskumu Polohy I a II v Hrhove sa nedá presnejšie vymedziť vzájomný vzťah a chronologické postavenie osád vzdialených od seba asi 300 m. Lokality je potrebné aj naďalej sledovať. Nové nálezy z Hrhova a Hája, napriek svojej obmedzenej vypovedacej schopnosti, rozširujú naše doterajšie poznatky o osídlení Turnianskej kotliny v dobe halštatskej a laténskej. Rovinatý reliéf kotliny ohraničenej masívom Dolného vrchu na juhu, Horným vrchom a Jasovskou planinou na severe, ako i rozvetvené povodie Bodvy vytvorili vo východnej časti Slovenského krasu podmienky pre vznik prirodzeného sídelného regiónu. Ľudské sídla tu boli opakovane zakladané od praveku. Koncentrovali sa v predpolí Zádielskeho kaňonu a Hájskej doliny. Z výsledkov analýzy nových a prehodnotenia starších nálezov v širšom teritoriálnom kontexte vyplýva, že v neskorej dobe bronzovej a v dobe halštatskej kultúrny vývoj regiónu úzko súvisel s vývojom na území Košickej kotliny a v severovýchodnom Maďarsku. Dôležitú úlohu pri sprostredkúvaní kontaktov s blízkymi i vzdialenejšími populáciami mali trasy ciest vedúce popri riečnych tokoch Bodvy a Turne. L i t e r a t ú r a Kaminská Ľ. Kaminská: Príspevok k osídleniu jaskýň v Slovenskom krase. Vsl. Pravek 4, 1993, Miroššayová E. Miroššayová: Výskum a prieskum mikroregiónu Zádielska dolina. AVANS 1983, 1984, Miroššayová E. Miroššayová: Sídlisko z neskorej doby halštatskej v Čečejovciach. Slov. Arch. 42, 1994, Štibrányi G. Štibrányi: Nálezová správa č. 29/56. Archív Archeologického ústavu SAV. Nepublikované. NEUE FUNDE AUS DEM ÖSTLICHEN TEIL DES SLOWAKISCHEN KARSTES. Im Beitrag werden neue Funde aus den Begehungen auf den Fundstellen im östlichen Teil des Slowakischen Karstes präsentiert. 1. Östlich von der Gemeinde Háj (Bez. Košice-Umgebung) wurde eine Besiedlung in der Lage bei der Quelle des Baches Skalný potok festgestellt. Anhand von Keramikfunden und einer Eisenschlacke kann diese Besiedlung in die späte Bronzezeit (Kyjatice-Kultur) und in die Hallstattzeit datiert werden. 2. Im Kataster von Hrhov (Bez. Rožňava) wurde eine Besiedlung in zwei voneinander ca. 300 m entfernten Lagen verifiziert. a) Die Lage I - nordöstlich von der Gemeinde wurde in der Hallstattzeit und in der späten Latènezeit besiedelt. Die Datierung stützt sich auf die Anwesenheit einer bronzenen Pfeilspitze mit drei Flügeln, die den ersten Fund der sog. skythischen Militaria im Košicer Becken und auf das Fragment eines Randes von einer scheibengedrehten Schüssel (Abb. 83: 1, 2). Beide Gegenstände sind für Fundverbände der Vekerzug-Kultur signifikant und kommen auch in den Populationen, die in der Nachbarschaft leben, vor. Die Existenz der Besiedlung in der späten Latènezeit belegt auch das Fragment der bemalten Keramik (Abb. 83: 6); b) Lage II - chronologische Klassifizierung der Funde aus der Lage II am nördlichen Rand der Gemeinde ist problematisch. Ein Teil der Keramikfragmente ist mit der Keramik vergleichbar, die im Slowakischen Karst nur in den Siedlungen der Kyjatice Kultur vorkommt. Der zweite Teil ist den Funden in den hallstattzeitlichen Siedlungen in der südöstlichen Slowakei nah. Neue Funde aus Hrhov und Háj, trotz ihrer beschränkten Aussagekraft, ergänzen unsere bisherigen Erkenntnisse über die Besiedlung des Beckens Turnianska kotlina in der Hallstatt- und Latènezeit. Záchranný výskum v intraviláne Topoľčian Vladimír M i t á š - Egon W i e d e r m a n n T o p o ľ č a n y (okr. Topoľčany), intravilán, parcela 304/7, polyfunkčný objekt za radnicou, záchranný výskum, sídlisko (mesto), neskorý stredovek až novovek ( stor.). Uloženie nálezov: Tribečské múzeum, Topoľčany a Archeologický ústav SAV, Nitra (signované tehly).

147 149 V priebehu apríla až mája 2004 realizovala Katedra archeológie FF UKF v Nitre v spolupráci s Tribečským múzeom v Topoľčanoch záchranný archeologický výskum v intraviláne Topoľčian. Výskum vyvolali stavebné práce na stavbe polyfunkčného objektu za topoľčianskou radnicou. Lokalita leží na okraji mestského jadra Topoľčian, medzi Ulicou Československej armády a Mestskou radnicou a medzi internátom OTEX a Spoločenským domom, v miestach, kde sa centrálna časť mestskej zóny mierne zvažuje na juh do priestrannej inundácie rieky Nitry. Práve v tomto exponovanom priestore pravobrežnej terasy rieky Nitry boli odkryté v minulosti predovšetkým novoveké sídliskové vrstvy (Wiedermann 1997, obr. 54). Záchranný výskum bol uskutočnený sondážnou metódou. K vytýčeniu dvoch sond, ktoré vytvorili pravý uhol a spojili sa do tvaru písmena L, sme pristúpili na základe zvýšenej koncentrácie archeologických nálezov a nálezových situácií v stavebnom sektore A. V sondách skúmané vrstvy, resp. súvrstvia antropogénneho pôvodu, vzhľadom na získané nálezy predbežne datujeme do obdobia neskorého stredoveku až novoveku ( stor.). Historický vývoj skúmanej plochy za radnicou bol pomerne dobre sledovateľný hlavne na profiloch oboch sond. Okrem spodnej časti rozrušeného výrobného objektu (pece?) a (kolovej?) jamy obloženej kameňmi sa nepodarilo v priestore odkrytých sond zachytiť ďalší objekt. Uvedené objekty datujeme do neskorého stredoveku. Obavy z porušenia bezpečnostných podmienok na stavbe zapríčinili, že súvrstvia v sondách neboli doskúmané až na podložie. V odkrytých súvrstviach boli zistené dve výrazné požiarové vrstvy, ktoré dokumentujú požiare mesta v 18. a 19. stor. Katastrofálne požiare, ktoré vyčerpávali mestskú pokladnicu najmä celé 18. stor., sú doložené niekoľkými zmienkami aj v písomných prameňoch (Grežďová 1997, ). Ďalšie vrstvy, ako napr. planírky a navážky, súvisia s aktivitami spojenými s pokusmi obnoviť stav danej plochy pred požiarmi, prípadne upraviť terén do podoby požadovanej pre novú zástavbu. Výskumom sa teda v podstate podarilo konfrontovať známe písomné pramene so zachytenou historickou realitou, resp. s prameňmi hmotného charakteru. Okrem toho boli na ploche stavebného sektoru A zachytené aj základy múrov novovekých stavieb. Priebeh jednotlivých základových múrov bol dobre viditeľný vo všetkých profiloch sektoru A. V čase príchodu archeológov už zničené základové murivá mestských budov z lomového kameňa, resp. v kombinácii jeho s pálenými tehlami, ktoré spájala vápenná malta, na základe zistených stratigrafických pomerov datujeme do 19. stor. Pozostatky priebehu mestského opevnenia, ktorého relikty sme na ploche stavby polyfunkčného objektu považovali za reálne zachytiteľné v stavebných sektoroch E a F, sa nepodarilo objaviť. Je možné, že niektoré z väčších lomových kameňov z novovekých základových múrov, boli pôvodne súčasťou mestských hradieb. Materiál z mestských hradieb bol teda pravdepodobne použitý pri stavbe niektorých budov koncom novoveku. Riešenie otázky stavebno-technickej podoby mestského opevnenia tak aj naďalej ostáva otvorené (Jurkovič 1997, ). Výskum sledoval aj výkopové práce medzi stavebnými sektormi A a F, kde boli v odkrytej ryhe narušené zvyšky murovaných pivníc s klenbami z pálených tehál. Voľný priestor murovaných pivníc bol zanesený recentným odpadom. Takto podpivničené domy tu stáli ešte v nedávnej minulosti. Zničila ich až rozsiahla asanácia tohto priestoru Topoľčian v druhej polovici 20. stor. Skúmané súvrstvia v oboch vyššie uvedených sondách boli relatívne bohaté na nálezy archeologického a osteologického charakteru. Najpočetnejšiu časť získaného nálezového inventára predstavujú výrobky z keramiky, železné predmety a zvieracie kosti. O p i s n á l e z o v 1. Keramické výrobky sú zastúpené predovšetkým bežným kuchynským riadom (obr. 78; 79; 80: 4). Keramickú produkciu obdobia neskorého stredoveku a staršieho i mladšieho novoveku reprezentujú najmä keramické fragmenty z hrncov a hrnčekov, ale aj zo džbánov, mís, misiek, panvíc (tzv. trojnožiek), pohárov, pokrievok či tanierov. Neskorostredoveký keramický materiál je prevažne neglazovaný. Veľmi dobre vypálená keramika z konca stredoveku bola občas zdobená rytými značkami, napr. na uchách. Novoveká keramika je pomerne často glazovaná. Zvlášť okraje, prípadne vnútro nádob, boli oblievané glazúrou zelenej, žltej alebo žltohnedej farby. Vyskytli sa aj rôznofarebné glazúry v kombinácii. Niektoré novoveké črepy, napr. zo džbánov, boli zdobené kolkovanou výzdobou, poprípade tzv. radielkom. Novoveký keramický materiál charakterizuje kvalitné vypálenie. V získanom súbore keramiky prevažujú zlomky z tenkostennej keramiky točenej na kruhu, prevažne z nádob hrncovitých tvarov. Našli sa aj úlomky porcelánu. V preskúmaných súvrstviach sme zaznamenali tiež sporadický výskyt hrubších črepov z vrcholného stredoveku. Pochádzajú najskôr z masívnych zásobníc na potraviny. K ďalším výrobkom z hliny patria fragmenty neglazovaných a glazovaných kachlíc (obr. 80: 9, 11). Časť z nich bola pôvodne bohato plasticky zdobená. Objavuje sa geometrický i rastlinný ornament. Medzi keramické nálezy zaraďujeme aj menšiu hlinenú guľku (k praku?; obr. 80: 8) a lisovanú hlinenú fajku s kolkom SCHEMNITZ z konca 19. stor (obr. 80: 12). Na ploche stavby sa okrem toho bežne vyskytovali signované pálené tehly. Na tehlách z stor. boli často zastúpené plastické

148 150 značky C A T a C E (? pokračovanie kolku), na tehlách z konca 19. stor. hlavne negatívna značka G. T. v obdĺžnikovej kartuši. Podstatná časť výskumom získanej keramiky patrí do stor. 2. Kovové výrobky sú zastúpené hlavne železnými predmetmi (obr. 80: 3, 5, 6). K častým nálezom patrili železné klince, kovania a nože, poprípade ich fragmenty. Ďalšie objavené železné predmety reprezentujú podkovy, podkovičky, poškodený kľúč, hrot s tuľajkou, visiaci zámok s kovaním, krúžky z reťazí, sekery a pod. K ostatným kovovým výrobkom (neželezného charakteru) patria gombík (obr. 80: 7) a viečko fajky. Menovať treba aj dve mince (celá a fragment; obr. 80: 1, 2). Obe sú pomerne tenké, zošúchané a ich legenda nečitateľná. Väčšinu získaných kovových predmetov kladieme do stor. 3. Zlomky sklených nádob. 4. Kamenný brúsik (obr. 80: 13). 5. Kostená rúčka (80: 10). 6. Kus železnej trosky. 7. Prepálená mazanica. 8. Lastúra korýtka rybničného. 9. Súbor zvieracích kostí. Záchranný archeologický výskum v intraviláne Topoľčian sprostredkoval dôležité poznatky o historickom vývoji mesta najmä v období od neskorého stredoveku po mladší novovek a zároveň doplnil topografiu stredovekých a novovekých nálezov v mestskej zóne (Wiedermann 1997, obr. 51, 54) o nálezy z novej, doposiaľ neskúmanej polohy. L i t e r a t ú r a Grežďová H. Grežďová: Topoľčany po satumarskom mieri. In: E. Wiedermann (ed.): Topoľčany vo vrstvách vekov. Dejiny mesta do polovice 20. storočia. Topoľčany 1997, Jurkovič P. Jurkovič: Stavebno-historický vývoj mesta Topoľčany. In: E. Wiedermann (ed.): Topoľčany vo vrstvách vekov. Dejiny mesta do polovice 20. storočia. Topoľčany 1997, Wiedermann E. Wiedermann: V kruhoch stredovekého univerza: In: E. Wiedermann (ed.): Topoľčany vo vrstvách vekov. Dejiny mesta do polovice 20. storočia. Topoľčany 1997, RETTUNGSGRABUNG IM GEMEINDEGEBIET VON TOPOĽČANY. Topoľčany (Bez. Topoľčany), Gemeindegebiet, Parzelle 304/7, polyfunktionelles Objekt hinter dem Rathaus, Rettungsgrabung, Siedlung (Stadt), Spätmittelalter bis Neuzeit ( Jh.). Deponierung der Funde: Museum Tribeč, Topoľčany und Archäologisches Institut der SAW, Nitra (signierte Ziegel). Die archäologische Rettungsgrabung im Gemeindegebiet von Topoľčany, die im Gelände des Baus eines polyfunktionellen Objekts hinter dem Rathaus in Topoľčany realisiert wurde, führte der Lehrstuhl für Archäologie an der Philosophischen Fakultät der Konstantin-Universität Nitra in Zusammenarbeit mit dem Museum Tribeč in Topoľčany durch. Die Rettungsgrabung wurde mit Hilfe von Schnitten realisiert. Da die archäologischen Funde und Fundsituationen vor allem im Bausektor A in größeren Mengen vorgekommen sind, wurde die Sondagegrabung eben in diesem Raum realisiert. In den Schnitten untersuchten Schichtenreihen anthropogener Herkunft dokumentieren eine historische Entwicklung der untersuchten Fläche hinter dem Rathaus in der Zeit vom 15. bis zum 19. Jh. (vorläufige Datierung). Aus Sicherheitsgründen konnten die Schichtenreihen nicht bis zum Unterboden untersucht werden. In den freigelegten Schichtenreihen wurden zwei ausgeprägte Brandschichten festgestellt, die uns belegen, dass in der Stadt große Brände im 18. und 19. Jh. waren. Katastrophale Brände, welche die Stadtkasse im Laufe des ganzen 18. Jh. ausgeschöpft haben, sind auch in den schriftlichen Quellen belegt. Außerdem wurden auf der Fläche des Bausektors A auch Fundamentmauern von Bauten aus der jüngeren Neuzeit (19. Jh.) belegt. Die Reste der Stadtbefestigung, deren Relikte auf der Baufläche des polyfunktionellen Objekts in den Bausektoren E und F für erfassbar gehalten wurden, wurden nicht entdeckt. Die Grabung verfolgte auch die Ausschachtungsarbeiten zwischen den Bausektoren A und F, wo in der freigelegten Rinne Reste von gemauerten Kellern mit Wölbungen aus gebrannten Ziegeln (20. Jh.) gestört wurden. Der freie Raum der gemauerten Keller war voll von rezentem Abfall. Die untersuchten Schichtenreihen in den bereits angeführten Schichten waren reich an Funden archäologischen und osteologischen Charakters. Den zahlreichsten Teil des gewonnenen Fundinventars repräsentieren Fabrikate aus Keramik, Eisengegenstände und Tierknochen. Die angeführten Funde werden vorläufig in das 15. bis 19. Jh. datiert (Abb ). Durch die Rettungsgrabung im Gemeindegebiet von Topoľčany wurde die Topographie von mittelalterlichen und neuzeitlichen Funden in der städtischen Zone um Funde aus einer neuen, bis jetzt nicht erforschten Lage ergänzt.

149 151 Dva záchranné výskumy s nálezmi z doby laténskej v Bratislave Peter N a g y - Tomáš K r a m p l B r a t i s l a v a (okr. Bratislava), doba laténska a novovek, záchranné archeologické výskumy. Uloženie nálezov: Slovenské národné múzeum - Archeologické múzeum, Bratislava. Archeologické múzeum SNM realizovalo v r v SV časti bratislavskej mestskej časti Staré mesto dva záchranné výskumy. Oba si boli podobné charakterom nálezov a dôvodmi realizácie. a) poloha Č a j k o v s k é h o u l. 9, parcely 7606/1, 7606/2, Archeologický výskum bol uskutočnený súbežne s prebiehajúcimi zemnými prácami na stavbe podzemných garáží Administratívneho domu č. 2. Hĺbenie prebiehalo celoplošne v rámci stavebnej jamy budúcej budovy Kooperatívy, a.s. Dňa pri sledovaní zemných prác, ktoré sa začali bez upozornenia múzea, dr. Z. Farkaš spozoroval červenú prepálenú a taktiež hnedočiernú hlinu, ktorá poukazovala na zahĺbený objekt. Následne boli na lokalitu privolaní autori príspevku, ktorí boli poverení realizáciou tohoto výskumu. Veľké množstvo keramických artefaktov grafitovaných laténskych sitúl i relikty neskorolaténskej maľovanej keramiky poukázali na dôležitosť sledovania výkopov. Profil v smere V-Z (ktorý bol vlastne priečnym rezom objektu 1/2004) bol podmienený činnosťou bagra, takže sme celý objekt v profile nezachytili. V centrálnej časti staveniska sa pri pokračujúcom sledovaní výkopových prác objavili črepy, ktoré sme identifikovali ako neskorolaténske. Na základe tohoto nálezu sme sa dohodli so stavebnou firmou na pozastavení bagrovania a začistili sme plochu s cieľom vysledovať možný objekt. Zachytili sme laténsky objekt s dvoma ohniskami III/2004. Skôr, ako sme ho stihli bližšie preskúmať, nám do JV časti objektu nacúvalo a zapadlo nákladné auto, ktorého vyslobodzovanie zničilo väčšiu časť objektu. Následne bola cez zvyšok objektu vybudovaná zemná rampa pre prístup ťažkých mechanizmov do vybagrovaného priestoru, čím bol akýkoľvek ďalší výskum predmetného objektu znemožnený. O p i s o b j e k t o v Objekt 1/2004. Zemnica pravouhlého obdĺžnikového pôdorysu. Jej zachytená dĺžka bola 265 cm, šírka 145 cm (merané na úrovni predpokladanej podlahy). Hĺbka od dnešnej úrovne terénu (v mieste nálezu 159,60 m n. m. po dno objektu bola 2 m). Zemnica bola pravdepodobne zrubovej konštrukcie, pretože na jej pôdoryse neboli viditeľné kolové jamky (jediná možná veľmi slabo viditeľná kolová jamka sa nachádzala vo východnej strane severného profilu). Výplň objektu pozostávala z hnedočiernej hlinito-piesčitej pôdy s prímesou okruhliakov a väčším množstvom fragmentov neskorolaténskej tuhovanej a maľovanej keramiky. Obsahovala tiež fragmenty tzv. dáckej keramiky (Pieta/Zachar 1993). V južnom rohu objektu sme v nivelete 158,656 m n. m ,325 m n. m. odkryli zhluk červenej bielo maľovanej keramiky. Tesne nad podlahou (nadm. v. 157,665 m n. m.), v severnej časti objektu, sa nachádzala prepálená vrstva, vznik ktorej asi spôsobila horiaca strecha či stena objektu, ktorá sem spadla. Datovanie: LTD1-LTD2 Objekt 3/2004. Pracovná plocha, ktorá bola pravdepodobne mierne zahĺbená. Odhadované rozmery objektu 350x250 cm. Na SZ a JV plochy sa v objekte črtali ohniská. Podrobnejšie sa nám podarilo zachytiť a zdokumentovať severozápadné. Bolo vyložené vrstvou okruhliakov a na dne vrstvou tuhových laténskych črepov zo stien nádob. Pri bagrovaní sme vo vrstve nad objektom 3/2004 zozbierali väčšie množstvo fragmentov tuhovej laténskej keramiky a niekoľko črepov tzv. dáckej keramiky (Pieta/Zachar 1993). Priemer SZ ohniska bol 80 cm. Nachádzalo sa v nivelete 158,016 m n. m. Datovanie: záver LTD1. Okrem nálezov z doby laténskej sme na lokalite preskúmali i dva novoveké objekty. Na západnom profile stavebnej jamy sme zachytili novovekú odpadovú jamu - objekt II/2004 (20. stor.) a vo východnej časti staveniska základy asanovaného domu z prvej polovice 20. stor. (objekt IV/2004). b) poloha P a n e n s k á u l. 13, parcela 3200/2. Záchranný výskum sa konal na ploche po asanovaných novovekých hospodárskych budovách a na zadnom dvore budovy palácového charakteru. V pôvodnom projekte bola plocha výkopu určená pre podzemné garáže. O p i s o b j e k t o v Objekt 1/2004. Ohnisko - piecka. Objekt bol viditeľný na západnom profile stavebnej jamy. Skladal sa pravdepodobne iba z výmazu ohniska, ktorý bol vypálený a mal charakter tehloviny. Podľa časti pôdorysu výmazu, ktorý sa nám podarilo z profilu vybrať (zo statických dôvodov sme ďalej nepokračovali), sa plošne javil ako pravidelný štvoruholník. Vo vrstve 2 nad výmazom sme našli niekoľko fragmentov keramiky z neskorej doby laténskej (Čambal 2004). Vrstva pod výmazom bola žiarom do červena prepálená hlinito-piesčitá sterilná zemina bez nálezov. Datovanie: LTD. Podobne ako na predchádzajúcej polohe, sme i na tejto lokalite nachádzali i nálezy z prvej polovice 20. stor., a to najmä v objektoch s pravidelným štvorhranným pôdorysom 2/2004 a 3/2004. Slúžili prav-

150 152 depodobne ako výlevky pri umývaní fliaš v miestnej manufaktúre na výrobu likérov. Dokladom toho je nález tmavozelenej sklenej fľaše i s pôvodnou tekutinou v objekte 2/2004. Fľaša mala na užších stranách nápisy Franz J. Kwizda a na opačnej Restitutionsfluid. Na hrdle bola opatrená výrobným kolkom. Hoci tento materiál je pre archeológiu mimo časového rámca jej záujmu skúmania, v medziach interdisciplinárnej spolupráce s etnológmi či historikmi je zaujímavý. L i t e r a t ú r a Čambal R. Čambal: Bratislavský hradný vrch - akropola neskorolaténskeho oppida. In: Zborník Slovenského Národ. Múz. Archeol Supplementum 1. Bratislava Pieta/Zachar K. Pieta/L. Zachar: Neskorolaténske oppidum v historickom jadre mesta In: Štefanovičová a kol.: Najstaršie dejiny Bratislavy. Bratislava 1993, ZWEI ARCHÄOLOGISCHE RETTUNGSGRABUNGEN MIT FUNDEN AUS DER LATÈNEZEIT IN BRATISLAVA. Bratislava (Bez. Bratislava), Latènzeit und Neuzeit, archäologische Rettungsgrabungen. Deponierung der Funde: Slowakisches Nationalmuseum - Archäologisches Museum, Bratislava. Das Archäologische Museum des Slowakischen Nationalmuseums realisierte im J im Stadtteil Staré mesto/altstadt in Bratislava zwei Rettungsgrabungen: in der Čajkovského Str. 9 und in der Panenská Str. 13. Sie waren ähnlich, was den Charakter der Funde betrifft. Zu der ersten Gruppe gehören Funde aus den Objekten aus der Latènezeit. Das Material wurde auf den Fundstellen gefunden, die mit ihrer Lage zum breiteren Komplex des Bratislavaer Oppidums zugeordnet werden könnten (Čambal 2004). Ziemlich bedeutend ist die Tatsache, dass in der Čajkovského Str. 9 zusammen mit der latènezeitlichen Graphitkeramik und bemalten Keramik (LTD 1/LTD 2) in den Objekten 1/2004 und 3/2004 auch die sog. dakische Keramik vorgekommen ist (Pieta/Zachar 1993). Ausführliche Analysen von Material und chemischer Zusammensetzung könnten interessante Ergebnisse bringen. Zur zweiten Gruppe von Material, das auf diesen Fundstellen entdeckt wurde, gehören neuzeitliche Funde. Mit ihrer Datierung (Beginn des 20. Jh.) fallen sie eher in den Bereich der ethnologischen Forschung. SÍDLISKO BADENSKEJ KULTÚRY V IPEĽSKOM SOKOLCI Gabriel N e v i z á n s k y I p e ľ s k ý S o k o l e c (okr. Levice), pravý breh Ipľa, sídlisko, povrchový zber, eneolit, latén. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. V súvislosti s regulovaním toku Ipľa a budovaním ochrannej hrádze na pravom brehu bola na úseku dlhom asi 2 km a v šírke okolo 30 m odhumusovaná súvislá plocha približne do hĺ cm. Koncom marca v r realizovali G. Nevizánsky a M. Slivka, vtedy technickí asistenti AÚ SAV, na mieste zemných prác terénny prieskum, pri ktorom objavili sídlisko s intenzívnym osídlením ľudu badenskej kultúry a sporadické nálezy z doby laténskej. Lokalita sa nachádza asi 500 m východne od okraja obce, resp m severne od niekdajších pilierov zbúraného mosta na pravom brehu Ipľa. Najväčšiu koncentráciu keramiky sme zaznamenali na odhumusovanom úseku medzi novovybudovanou zemnou hrádzou a korytom rieky. Získané nálezy možno rámcovo datovať do mladšieho úseku badenskej kultúry (obr. 81; 82). Na lokalite sme zaznamenali aj sporadické laténske osídlenie, ktoré reprezentuje o. i. aj rímsovito zosilnený okrajový črep (obr. 82: 1). Keramické nálezy badenskej kultúry majú zväčša vonkajší, zriedkavejšie vnútorný alebo obojstranný povlak hnedej, prípadne sivohnedej farby, resp. sivočierny alebo sivý lom. Z výzdobných prvkov sú zastúpené zvislé (obr. 81: 8) alebo šikmé kanelúry (obr. 82: 3), zvislé ryté línie (obr. 81: 10; 82: 4), a mriežky (obr. 81: 12). Priestor pod okrajom je často zdobený viacnásobnými vodorovnými radmi jamôk (obr. 81: 2, 7; 82: 2). Nízke plastické lišty sú často prerušované prstovaním (obr. 81: 4, 5, 11). Objavujú sa aj zahrotené a prežliabnuté plastické výčnelky (obr. 81: 6, 9). SIEDLUNG DER BADENER KULTUR IN IPEĽSKÝ SOKOLEC. Ipeľský Sokolec (Bez. Levice), rechtes Ufer des Flusses Ipeľ, Begehung, Äneolithikum, Latènezeit. Deponierung der Funde: Archäologisches Institut der SAW, Nitra. Die Fundstelle befindet sich am rechen Ufer des Flusses Ipeľ, ca. 500 m östlich der Gemeinde und ca m nördlich von den erhaltenen Pfeilern der abgerissenen Brücke. Es wurde intensive äneolithische (Abb. 81: 1-12; 82: 2-4) und sporadisch latènezeitliche Besiedlung (Abb.

151 153 82: 1) festgestellt. Der überwiegende Teil des Keramikmaterials kann rahmenhaft in den jüngeren Abschnitt der Badener Kultur datiert werden. DVADSIATAÔSMA ETAPA VÝSKUMU V NIŽNEJ MYŠLI Ladislav O l e x a N i ž n á M y š ľ a (okr. Košice-okolie), poloha V á r h e g y II, staršia a stredná doba bronzová, otomansko-füzesabonská kultúra, pohrebisko a opevnená osada II, dlhodobý systematický výskum. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV - VPS Košice a vysunutý depozitár v Nižnej Myšli. Vďaka podpore Collegium Myssle - Klubu priateľov archeologického výskumu v Nižnej Myšli - zrealizoval Archeologický ústav SAV ďalšiu, v poradí už 28. výskumnú etapu v priestore pohrebiska a opevnenej osady II. Najnovšie nálezy potvrdili, že hroby z východnej časti pohrebiska pochádzajú z mladšieho úseku klasickej fázy otomansko-füzesabonskej kultúry (OFK) z konca staršej doby bronzovej. Východná časť nekropoly bola čiastočne zničená v nasledujúcej poklasickej fáze tejto kultúry na začiatku strednej doby bronzovej, kedy bola opevnená osada výrazne rozšírená a bola vybudovaná aj nová fortifikácia. V júli sa práce v SV časti lokality Várhegy II sústredili na doskúmanie sond 40, 41 a 42, ktoré boli ponechané cez zimu na vyzretie. Skúmali sa dná zahĺbených sídliskových objektov, zásyp priekopy a komory valu, patriace opevnenej osade II (stupeň BB1). V auguste sa severným smerom predĺžila sonda 42 a v nej sa odkryla ďalšia časť valu s komorovou konštrukciou a okraj priekopy. Medzi nimi sa zachytila pravdepodobne časť cesty vedúcej do východného priestoru osady. Koridor ústil v priestore medzi komorami valu A a C pred rozmerným, sčasti aj zahĺbeným, objektom 400. Ten bol situovaný tesne pri hradbe vo vnútornom areáli osady. Podľa jednej z pracovných hypotéz mohlo ísť o torzo deštruovanej brány. S cieľom objasnenia charakteru východného úseku fortifikácie osady II sa v auguste rozšírila skúmaná plocha aj južným smerom o sondy 43 a 44. V oboch sa zachytila spodná časť komorovej hradby vybudovanej po vrstevnici v smere S-J. Na opevnenie použili približne 2 m širokú zrubovú konštrukciu vyplnenú hlinou a kamením, ktorú umiestnili do žľabu vyhĺbeného v spraši. Priemerné zahĺbenie komôr v dosiaľ 70 m dlhom zachytenom úseku hradby bolo 140 cm. Vzhľadom na to, že opevnenie bolo umiestnené na svahu, zakotvenie konštrukcie muselo byť nepochybne hlbšie. Vo východnej časti skúmanej polohy bol zistený výrazný splach zeminy, kvôli čomu sa zachovali už len spodné časti žľabu. Pôvodnú výšku hradby nad terénom možno zatiaľ len teoreticky odhadnúť na 3-4 m a jej zahĺbenie na približne 2 m. V priestore na sever od komory C v sondách 43 a 44 sa preskúmal zhorený, pôvodne zrubový príbytok s udupanou dlážkou zo spraše. Vo výplni objektu prevažovali keramické nálezy otomansko-füzesabonskej kultúry z jej poklasického stupňa zo začiatku strednej doby bronzovej. Počas výstavby domu boli porušené staršie hroby tejže kultúry, v nich sa in situ podarilo nájsť fragmenty keramických milodarov jednoznačne datovateľných do klasického stupňa OFK a ľudské kosti v sekundárnych polohách. Predmetný príbytok sa primkýnal ku vnútornej stene opevnenia osady II. Tesne pri tomto dome boli preskúmané aj dná troch do spraše zahĺbených hospodárskych objektov, ktoré mali pravidelné kruhovité pôdorysy. V septembri pokračoval výskum zisťovacími sondami v priestore na juh od dosiaľ preskúmanej plochy v SV časti polohy Várhegy II. V štyroch sondách vyhĺbených do 60 cm bágrom, a ďalej skúmaných ručne, sa našli štyri kostrové hroby, čím sa potvrdil predpoklad, že pohrebisko OFK pokračuje južným smerom. Dva detské hroby boli neporušené, ale ďalšie dva hroby patriace pravdepodobne mužom, boli vykradnuté. Celkový počet preskúmaných hrobov na nižnomyšlianskom pohrebisku tak dosiahol počet 774. Odhadujeme, že na tomto pohrebisku, kde skončilo pochovávanie na prelome staršej a strednej doby bronzovej, mohlo byť pôvodne pochovaných okolo 1000 jedincov. Podľa záverov odbornej komisie je potrebné vo výskume nekropoly pokračovať. Pozornosť by sa mala venovať aj ďalšiemu výskumu opevnenia osady II. Počas tejto výskumnej sezóny sme sa príležitostne venovali aj sondážnym prácam na protiľahlej polohe Konopiská, kde sa predpokladá objavenie pohrebiska OFK z najmladšej, poklasickej fázy. Napriek už tridsiatim vykopaným sondám sa ho zatiaľ nepodarilo lokalizovať, a preto aj v tejto časti chotára Nižnej Myšle by mali práce v budúcnosti kontinuálne pokračovať. DIE ACHTUNDZWANZIGSTE GRABUNGSSAISON IN NIŽNÁ MYŠĽA. Nižná Myšľa (Bez. Košice-Umgebung), Lage Várhegy II, ältere und mittlere Bronzezeit, Otomani-Kultur, Füzesabon-Kultur, Gräberfeld und befestigte Siedlung II, langzeitige systematische Grabung. Deponierung der Funde: Archäologisches Institut der SAW Arbeitsstelle Košice und Depositar in Nižná Myšľa.

152 154 In den Sommermonaten realisierte das Archäologische Institut der SAW in Zusammenarbeit mit dem Collegium Myssle die weitere Etappe von der systematischen Grabung in Nižná Myšľa bei Košice. Die Lokalität erstreckt sich auf einer Fläche von mehr als 10 ha und stammt aus der Bronzezeit. Sie gehört zur Otomani-Füzesabon-Kultur. Sie besteht aus einer befestigten Ansiedlung I mit einem Gräberfeld aus der gleichen Periode und aus einer jüngeren befestigten Ansiedlung II. Die Fundstelle gehört zu den wichtigsten untersuchten Fundstellen auf dem Gebiet der Ostslowakei. Auf dem Gräberfeld wurden vier Skelettgräber von den bisher 774 untersuchten Gräbern freigelegt und es wurde auch seine Fortsetzung in der südöstlichen Richtung identifiziert. Es wird angenommen, dass dort ungefähr 1000 Individuen bestattet waren. Das Gräberfeld gehörte zur älteren Phase der Besiedlung der Lokalität mit den Trägern der Otomani-Füzesabon-Kultur, die Nekropole aus der jüngeren Periode konnte noch nicht lokalisiert werden. In dieser Saison konzentrierten sich die Arbeiten auf die Untersuchung eines fast 70 m langen Abschnittes von der Befestigung der Ansiedlung II im nordöstlichen Teil der Fundstelle. Dort wurden nur noch untere Teile einer hölzernen Wallkonstruktion erfasst. Die ganze Wallkonstruktion war in einer Rinne fixiert, die im Lössboden eingetieft war, der Rest ist schon längst destruiert. In den Wallkammern, die um 3-4 m höher als die Oberfläche waren, befanden sich Steine und Ton. Die Wallkammer schützte die Ansiedlung von der östlichen Seite und befand sich auf dem Hang der flachen Anhöhe Várhegy. Auf den mehr zugänglichen Stellen war die Befestigung durch einen Graben ergänzt und es scheint uns, dass im Raum zwischen der Befestigung und dem Graben eine Straße verlief. Hinter dem Wall wurden Reste von Häusern, eine Siedlungsschicht und untere Teile von eingetieften Wirtschaftsobjekten untersucht. Anhand von Funden aus den Wirtschaftsobjekten wie auch anhand von Gegenständen, die aus der Verfüllung des Grabens stammen, kann die Besiedlung der befestigten Ansiedlung II in die postklassische, jüngste Stufe der Otomani-Füzesabon- Kultur datiert werden. Die Ansiedlung, wie es auch durch die Grabung nachgewiesen wurde, ist zwischen den Stufen BB1 und BB2 untergegangen. Falls es uns gelingt, bestimmte finanzielle Mittel zu gewinnen, wird die Grabung auch in den weiteren Saisons fortsetzen. VÝSKUM NA MLYNSKEJ ULICI V KOŠICIACH Ladislav O l e x a - Peter T a j k o v K o š i c e (okr. Košice), časť S t a r é M e s t o, poloha M l y n s k á u l. 25, zisťovací výskum, nález architektúry. V mesiacoch august-október 2003 a jún 2004 sa konal zisťovací archeologický výskum v objekte tzv. Maléterovho paláca na Mlynskej ul. 25 v súvislosti s jeho kompletnou obnovou a rekonštrukciou. Tento palác bol postavený v r. 1886, ale ešte pred tým tam existoval menší palác pravdepodobne z 30- tych rokov 19. stor., čo dokázal predchádzajúci architektonicko-historický výskum objektu (Tajkov 2003). Archeologický výskum sa sústredil hlavne na pivničné priestory paláca, kde sme dôvodne predpokladali zvyšky stredovekého bastiónu. Tento bol pôvodne vybudovaný v 40-tych rokoch 15. stor. na ochranu tzv. Mlynskej brány - východného vstupu do mesta. Jeho približnú polohu sme poznali z niekoľkých dobových výkresov a plánov mestského opevnenia (A kassaierösség...). Archeologický výskum nadviazal aj na výsledky výskumu Mlynskej ul. z r. 1997, ktorý realizovalo Východoslovenské múzeum (Gašaj 1997). Výskumom sa zachytil len malý kus muriva tohoto bastiónu, ale aj tak nás tento fragment navádzal k jeho predbežnej lokalizácii. Už po vizuálnej obhliadke pivničných priestorov objektu Maléterovho paláca sme dedukovali, že JV časť hlavného objektu paláca je postavená na základoch bývalého bastiónu. Práve v JV časti pivničných priestorov paláca sme sa rozhodli realizovať zisťovacie sondy. Na úvod treba spomenúť dôležitý fakt, že takmer celé západné murivo paláca (základové, niekde aj nadzemné) je tvorené murivom bývalého tzv. korvínovského opevnenia mesta z 80-tych rokov 15. stor. Toto murivo je zakomponované do stavby a je dodnes dobre odlíšiteľné a viditeľné, hlavne v spomínanom západnom krídle paláca. Rovnako ho vidno aj v iných častiach mesta, často tvorí parcelačné murivo alebo je zakomponované do mladších stavieb. Spomínaný bastión sa stal súčasťou tohto opevnenia a začal tak plniť funkciu barbakanu. Na začiatku výskumu sme vytýčili sondu 1, ktorú sme viedli popri západnom murive pivnice paláca v šírke 1,5 m a dĺžke 5,5 m. Po odstránení asi 80 cm navážky sme narazili na hrubú vrstvu stavebnej sutiny. Po jej začistení sa objavilo mohutné základové murivo barbakanu, tvorené hnedastým fylitovým kameňom. Po zhodnotení nálezovej situácie sme sa rozhodli odkryť a zdokumentovať čo možno najväčšiu časť bývalého barbakanu. Predpokladali sme, že sa nám podarí odkryť max. len jeho severnú polovicu, nakoľko južná časť paláca, ktorý bol postavený na tomto barbakane, nebola podpivničená. Sondou 1 sa nám teda podarilo

153 155 zachytiť severnú časť barbakanu na jeho styku so spomínanou tzv. korvínovskou hradbou, ktorá k nemu bola pristavaná zo severu. Potvrdilo sa, že bola postavená neskôr, keďže medzi oboma murivami bola zreteľná cezúra. Neskôr sme vytýčili aj sondu 2, ktorá viedla popri základovom murive barbakanu v šírke 1,5 m. V časti tejto sondy sme sa rozhodli zísť až na podložie a zistiť hĺbku základového muriva barbakanu. To sa nachádzalo až v štrkovom podloží v hĺbke 3 m od dnešnej úrovne Mlynskej ul. Štrkové podložie je pomerne plytko, keďže tieto miesta sa nachádzali v okolí bývalého koryta ramena rieky Hornád (bývalý Mlynský jarok). Začistili sme aj korunu zachovaného muriva a zistili sme, že zdokumentovateľná hrúbka muriva (nie skutočná, keďže murivo na juhu zachádzalo pod nepodpivničené časti objektu) je 3,5 m. Podobne sme vykonali výskumné práce aj v susednej východnej pivničnej miestnosti, kde sme sledovali základové murivo barbakanu, ktoré pokračovalo smerom na juh. V tejto miestnosti sme odkryli murivo v dĺžke 5,5 m. V susednej južnej úzkej chodbe, tvoriacej bývalý vstup do pivnice paláca a južne priľahlej malej miestnosti, ktorou sa končí podpivničená časť paláca, sme odkryli základové murivo úzkej východnej brány do barbakanu. Táto malá brána bola tvorená predstúpeným murivom obdĺžnikovitého tvaru. Žiaľ, vzhľadom na to, že sa nám podarilo odkryť len malú časť základového muriva tejto brány, jej presnejšiu podobu nedokážeme rekonštruovať. Predpokladáme však, že sa nám podarilo odkryť približne polovicu obvodu bývalého barbakanu (10 m z jeho priemeru), ktorý mal pôvodný priemer približne 20 m (podľa dobových plánov opevnenia). Neskôr sme sa rozhodli vytýčiť sondu 3 (7,5x2,5 m) na nádvorí paláca, konkrétne v jeho SV časti, priliehajúcej k nepodpivničeným častiam paláca. Touto sondou sme sa chceli presvedčiť, či základové murivo nezasahuje aj do priestoru nádvoria (čo by mohlo vyvrátiť predpoklady o jeho rozmeroch podľa dobových výkresov). Po prehĺbení sondy do hĺbky 2,5 m od súčasnej úrovne nádvoria sme však na murivo barbakanu nenarazili. V južnej časti sondy 3 sme v hĺbke 1,8 m od súčasnej úrovne nádvoria narazili na murivo tvorené podobným materiálom ako murivo barbakanu (hnedastý fylit). Toto murivo malo šírku 0,85 m a tiahlo sa v smere Z-V kolmo na spomínaný tzv. korvínovský múr. Neskôr sme pri obhliadke pivníc západného krídla paláca zistili, že sa priamo na tento korvínovský múr napájalo. Je pravdepodobné, že toto murivo mohlo tvoriť parkanovú hradbu pred barbakanom, ktorej časť je zakreslená aj na dobovom výkrese z r (A kassaierösség...). Zisťovací archeologický výskum odpovedal na zatiaľ nedoriešené otázky presnej polohy barbakanu. Zistili sme, že barbakan sa nachádzal excentricky od Mlynskej brány, teda južne od nej. Vykonali sme aj podrobné geodetické zameranie zvyškov jeho architektúry, čo nám umožňuje začleniť jeho zvyšky do súčasného stavu poznania o stredovekom opevnení Košíc. Rovnako dokážeme približne určiť jeho rozmery a tvar a lokalizovali sme aj jeho parkanový múr. L i t e r a t ú r a A kassaierösség... - A kassaierösség a XVII.-XVIII. században. Fond Východoslovenského múzea Košice. Gašaj D. Gašaj: Predstihový záchranný výskum na Mlynskej ulici v Košiciach. AVANS 1997, 1999, 47, 48. Tajkov P. Tajkov: Architektonicko-historický výskum na Mlynskej 25 v Košiciach. Nálezová správa. Archív KPÚ Košice Nepublikované. GRABUNG IN DER MLYNSKÁ STR. IN KOŠICE. Košice (Bez. Košice), Teil Staré mesto/altstadt, Lage Mlynská Str. 25, Feststellungsgrabung, Funde der Architektur. In den Monaten August-Oktober 2003 und im Juni 2004 wurde hier archäologische Grabung in dem Objekt des sog. Maléter Palast in Zusammenhang mit seiner kompletten Rekonstruktion und Erneuerung durchgeführt. Die archäologische Grabung konzentrierte sich vor allem auf die Räumlichkeiten im Keller, wo Reste einer mittelalterlichen Bastion angenommen wurden. Diese Bastion wurde ursprünglich in den 40er Jahren des 15. Jh. zum Schutz des sog. Mlynská brána (dt. Mühlentor) erbaut. Dieses Tor bildete den östlichen Eingang in die Stadt. Seine ungefähre Lage kannten wir aus einigen Zeitdokumenten und Planen der Stadtbefestigung (A kassaierösség...). Am Anfang der Grabung wurde der Schnitt 1 angelegt, der längs der westlichen Mauer des Kellers in der Breite von 1,5 m und Länge von 5,5 m geführt wurde. Im Schnitt wurde eine mächtige Fundamentmauer der Barbakane entdeckt, die aus braunem Phyllitstein bestand. Im benachbarten südlichen schmalen Gang, der den ehemaligen Eingang in den Keller des Palastes bildete und südlich von dem benachbarten kleinen Raum, mit dem eigentlich auch der letzte unterkellerte Teil des Palastes endet, wurde die Fundamentmauer des schmalen östlichen Tors in die Barbakane entdeckt. Dieses kleine Tor bestand aus rechteckiger Mauer. Es wird jedoch angenommen, dass nur eine Hälfte des Umfangs der ehemaligen Barbakane freigelegt wurde (10 m von ihrem Durchmesser). Die Barbakane sollte nach alten Plänen einen Durchmesser von ca. 20 m haben. Es wurden hier auch detaillierte geodätische Messungen von

154 156 Resten ihrer Architektur gemacht, was uns ermöglicht, ihre Reste in den gegenwärtigen Kenntnisstand über die mittelalterliche Befestigung von Košice einzugliedern. Wir können auch ihre ungefähre Ausmaße und Form bestimmen und es wurde auch ihre Zwingermauer lokalisiert. DEPOT BRONZOVÝCH PREDMETOV Z NESKOREJ DOBY BRONZOVEJ Z NITRIANSKEJ BLATNICE Ondrej O ž ď á n i N i t r i a n s k a B l a t n i c a (okr. Topoľčany), poloha K o z í c h r b á t, doba bronzová neskorá, nález náhodný. Uloženie nálezov: súkromná zbierka. Autorovi príspevku sa v decembri r dostala do rúk menšia kolekcia bronzových predmetov na zdokumentovanie a odborné vyhodnotenie, ktoré sa našli v priebehu r v katastri obce Nitrianska Blatnica. Podľa informácie sprostredkovateľa, ktorý Archeologickému ústavu SAV v Nitre zabezpečil zapožičanie nálezov, predmety našli lesní robotníci v lesnom poraste v polohe Kozí chrbát pod koreňmi vyvráteného duba. Časť predmetov sa údajne nachádzala len 10 cm pod povrchom terénu. Nálezy boli z pôdy zrejme neodborne a necitlivo povyťahované, o čom svedčia čerstvé lomy na väčšine predmetov. Jednotlivé bronzy boli vraj poukladané cez seba a nachádzali sa na malej ploche. Ďalšie podrobnejšie nálezové okolnosti nie sú zatiaľ známe. Miesto nálezu bronzov sa nachádza na svahu výšiny Marhát s kótou 748 m n. m., od ktorej je vzdialené asi 400 m smerom na juh a približne 900 m smerom na SV od Kaplnky sv. Juraja v polohe Jurko. Kvôli presnosti uvádzam, že priestor nálezu bronzov, tak ako ho informátor vyznačil na mape, leží na rozhraní katastra obcí Nitrianska Blatnica (okr. Topoľčany) a Hubina (okr. Piešťany). Nakoľko z autopsie zatiaľ nepoznám nálezisko, ktorého podrobnú obhliadku plánujem zrealizovať na jar r. 2005, neviem sa momentálne vyjadriť k otázke, do akej miery lokalita súvisí so sídliskom z neskorej doby bronzovej a z počiatku doby halštatskej v polohách Jurko a Púsť v katastri Nitrianskej Blatnice a s predpokladaným rozsiahlym hradiskom na vrchu Marhát v katastri obce Hubina (Veliačik/Romsauer 1994, 127). O p i s n á l e z u Samotný depot obsahuje osem otvorených nákrčníkov rôznej veľkosti s nepravým tordovaním a so stočenými očkami na koncoch (obr. 84: 3), otvorený nákrčník s nepravým tordovaním so zašpicatenými koncami, dva kosáky s jazykovitou rukoväťou a postranným gombíkovitým výčnelkom, sekerku s tuľajkou a postranným uškom, dláto s tuľajkou, dva tyčinkovité špirálovité náramky s geometrickou rytou výzdobou (obr. 84: 1, 2) a plechový špirálovitý náramok bez výzdoby (obr. 84: 4). Predmety sú relatívne dobre zachované (s výnimkou sekundárneho, recentného poškodenia) a pokryté svetlozelenou ušľachtilou patinou. Na základe predbežnej analýzy predmetov depot datujem v rámci relatívnej chronológie do neskorej doby bronzovej, s najväčšou pravdepodobnosťou do neskorej doby popolnicových polí. Kultúrne patrí zrejme lužickej kultúre a pravdepodobne súvisí s už skôr spomínaným osídlením lužickej kultúry v polohách Jurko a Púsť a výšiny Marhát. L i t e r a t ú r a Veliačik/Romsauer L. Veliačik/P. Romsauer: Vývoj a vzťah osídlenia lužických a stredodunajských polnicových polí na západnom Slovensku. Katalóg. Nitra DEPOT VON BRONZENEN GEGENSTÄNDEN AUS DER SPÄTEN BRONZEZEIT AUS NITRIAN- SKA BLATNICA. Nitrianska Blatnica (Bez. Topoľčany), Lage Kozí chrbát, späte Bronzezeit, Zufallsfund. Deponierung der Funde: Privatsammlung. Im Beitrag wird der Zufallsfund von bronzenen Gegenständen aus Nitrianska Blatnica präsentiert, der im J in der Lage Kozí chrbát am südlichen Hang der Anhöhe Marhát entdeckt wurde. Diese Anhöhe gehört schon in den Kataster der Gemeinde Hubina (Bez. Piešťany). Von dem Gipfel der Anhöhe Marhát (Kote 748 m ü. d. M.) ist er ca. 400 südlich entfernt und von der Kapelle des hl. Juraj (Lage Jurko) im Kataster von NItrianska Blatnica liegt er ca. 900 m nordöstlich entfernt. Er wurde unter dem Bruch einer Eiche in der Tiefe von 10 cm entdeckt und enthielt 16 bronzene Gegenstände. Nähere Fundumstände sind nicht bekannt. Er enthält acht offene Halsringe in verschiedenen Größen mit unechter Tordierung und mit gerollten Ösen an Enden (Abb. 84: 3), einen offenen Halsring mit unechter Tordierung und zugespitzten Enden, zwei Sicheln mit zungenförmigem Griff und einem seitlichen knopfförmigen Buckel, eine Tüllenaxt mit seitlicher Öse, einen Meißel mit Tülle, zwei stäb-

155 157 chenförmige Armbänder mit geometrischer Ritzverzierung (Abb. 84: 1, 2) und ein spiralförmiges Armband aus Blech ohne Verzierung (Abb. 84: 4). Alle Gegenstände sind relativ gut erhalten und mit hellgrüner edler Patina bedeckt. Auf Grund der vorläufigen Analyse der Gegenstände kann das Depot in die späte Bronzezeit datiert werden, mit höchster Wahrscheinlichkeit in die späte Zeit der Urnenfelder. Kulturell gehört es wahrscheinlich der Lausitzer Kultur und wahrscheinlich hängt das Depot mit der Siedlung der Lausitzer Kultur in Nitrianska Blatnica, Bez. Topoľčany, Lage Jurko und Pusť, zusammen. Bestimmte Zusammenhänge weist es auch mit dem angenommenen Burgwall auf dem Gipfel der Anhöhe Marhát auf (Veliačik/Romsauer 1994, 127). Ojedinelý nález honosných falér z Nových Zámkov(?) Karol P i e t a - Jozef Z á b o j n í k N o v é Z á m k y, resp. okolie (okr. Nové Zámky), ojedinelý nález, včasný stredovek, 8. stor. Uloženie nálezov: súkromná zbierka. Prvému zo spoluautorov sa podarilo získať na zdokumentovanie dve honosné faléry, ktoré boli vraj nájdené pomocou detektora kovu. Pravdepodobnejšia je však verzia, že pri bližšie neurčenom (pomerne hlbokom) zásahu do pôdy bol porušený hrob (hroby?), ktorý obsahoval aj zmienené predmety. Faléry údajne pochádzajú z jazdeckého hrobu, v ktorom sa našli ešte iné súčasti konského postroja (zubadlo). Inventár hrobu tvorili aj kovania opaska, avšak ich počet a tvar sa nepodarilo zistiť. Hrob bol zrejme porušený ťažbou piesku. Jeho zvyšky boli pozorované aj na falérach. O p i s n á l e z u Dve železné, pozláteným medeným plechom zdobené faléry. Výzdoba pozostáva z ôsmich polí mriežkovaného vzoru, oddelených ornamentom v tvare kvapky. Po obvode stredovej časti a tiež na okraji falér je výzdoba v podobe tzv. bežiaceho psa ( laufender Hund ). Okrem stredového nitu sa na okraji každej faléry nachádza ďalší nit, ktorý zrejme slúžil na stabilizáciu upevnenia na remeň ohlávky. Okrajový nit je v oboch prípadoch pomerne masívny. V prípade, že bol pripevnený na lícny remeň ohlávky, je daná aj orientácia umiestnenia falér. Stredový gombík/puklička sa ani na jednom exemplári nezachovali. Priemer falér je 125 mm, resp. 126 mm (obr. 85; 86). Podobné honosné faléry sú pomerne zriedkavou prílohou v hroboch predovšetkým sociálne nadradených jedincov (jazdcov) z obdobia avarského kaganátu. V súčasnosti je nám známych asi 20 hrobových celkov, resp. ojedinelých nálezov tohto typu. Obvykle sa našli v hrobe v páre. Na základe ich pozície v intaktných hroboch sa predpokladá, že boli ozdobou konskej ohlávky. Zvyčajne sú okrúhleho tvaru s pomerne veľkým priemerom ( mm). Vo viacerých prípadoch mali v strede umiestnený liaty bronzový, zvyčajne prelamovaný gombík/pukličku. Niektoré menšie exempláre majú okraj formovaný do oblúčikov. Celkový tvar je potom podobný kvetu. Výzdoba je rôznorodá. Často má tvar mriežky, inokedy ju tvoria esovité vzory, motív tzv. bežiaceho psa ( laufender Hund ), palmeta či iný štylizovaný rastlinný ornament. Pri ich výrobe sa aplikovala tzv. tavená, resp. letovaná tauzia - nem. Schmelz-Tauschierung, Löt-Tauschierung (Born 1994, 73). Veľmi presnú paralelu predstavujú faléry z hrobu 317 na pohrebisku Szeged-Makkoserdő (Heinrich-Tamaska 2005, obr. 68). Nálezové celky obsahujúce železné, pozlateným medeným, či bronzovým plechom zdobené faléry možno datovať do mladších úsekov neskorého stupňa obdobia avarského kaganátu (druhá polovica 8. stor.). Vzhľadom na podobnosť výzdobných motívov, resp. technológiu výroby takýchto železných falér možno azda vysloviť domnienku, že ide o produkty jednej dielne, či dokonca jedného majstra. L i t e r a t ú r a Born H. Born: Terminologie und Interpretation von Tauschiertechniken in der altvorderasiatischen, altägyptischen und alteuopäischen Metallkunst. In: W. Menghin (Hrsg.). Tauschierarbeiten der Merowingerzeit. Kunst und technik. Berlin 1994, Heinrich-Tamaska O. Heinrisch-Tamaska: Studien zu den awarenzeitlichen Tauschierarbeiten. Innsbruck EINZELFUND VON PRUNKVOLLEN PHALEREN AUS NOVÉ ZÁMKY(?). Nové Zámky bzw. die Umgebung (Bez. Nové Zámky), Einzelfund, Frühmittelalter, 8. Jh., Deponierung der Funde: Privatsammlung. Zum Bearbeiten wurden uns zwei prunkvolle Phaleren zur Verfügung gestellt, die angeblich mit einem Metallsuchgerät gefunden wurden. Sie sollen aus einem Reitergrab stammen, in dem noch

156 158 andere Bestandteile von dem Pferdegeschirr (Trense) gefunden wurden. Das Inventar des Grabs bildeten auch Gürtelbeschläge, ihre Anzahl konnte jedoch nicht festgestellt werden. Das Grab wurde wahrscheinlich durch die Förderung von Sand gestört. Fundbeschreibung: zwei metallene, mit vergoldenem Blech verzierte Phaleren. Die Verzierung besteht aus acht Feldern mit Gittermuster, die durch ein Ornament in Form eines Tropfens getrennt sind. Am Umfang des mittleren Teiles und auch am Rande der Phaleren befindet sich die Verzierung in Form des sog. laufenden Hundes. Der mittlere Knopf/Buckel erhielt sich auf keinem Exemplar. Der Durchmesser von Phaleren ist 125 mm, bzw. 126 mm (Abb. 85; 86). Ähnliche prunkvolle Phaleren bilden eine ziemlich seltene Beigabe in den Gräbern von sozial übergeordneten Individuen (Rittern) aus der Zeit des Awarischen Kaganats. Gewöhnlich wurden sie in dem Grab in Paaren gefunden und waren Bestandteil des Halfters. Gewöhnlich waren sie rund und hatten einen ziemlich großen Durchmesser ( mm). In mehreren Fällen hatten sie in der Mitte einen bronzenen gegossenen Knopf/Buckel. Der Rand von einigen kleineren Exemplaren war gebogen. Die gesamte Form ist einer Blume ähnlich. Die Verzierung ist unterschiedlich. Oft hat sie die Form von Gittern, oder die Verzierung bilden S-förmige Formen, Motive des sog. laufenden Hundes, Palmette oder ein anderes stilisiertes Pflanzenornament. Bei deren Herstellung wurde die sog. Schmelz-Tauschierung/Löt-Tauschierung angewandt. Die Fundverbände, die eiserne, mit vergoldenem bronzenen Blech verzierte Phaleren enthalten, können in die jüngeren Abschnitte der späten Stufe des Awarischen Kaganats datiert werden (zweite Hälfte des 8. Jh.). ZÁCHRANNÝ VÝSKUM V BADÍNE Peter R o t h B a d í n (okr. Banská Bystrica), intravilán obce, Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, stredovek až novovek, sídlisko, sakrálny objekt, záchranný výskum. O potrebe vykonať archeologický výskum v Kostole sv. Kataríny Alexandrijskej v Badíne sme sa dozvedeli až vtedy, keď boli stavebné práce v lodi kostola ukončené a mali sa presunúť do priestorov presbytéria. Pri odstraňovaní dlažby sa postupne objavili štyri kamenné epitafy, ktoré lícovali s úrovňou podlahy. Ich situovanie umožňovalo vysloviť domnienku, že v tomto prípade nepôjde o hroby v kostole, ale skôr o využitie väčších kamenných blokov na stavebné účely. Tento predpoklad sa potvrdil po ich vybratí, keď pod dvoma z nich (prvým a tretím) sme našli maltové lôžko na vyrovnanie podložia a stabilizovanie kameňa do vodorovnej polohy. Dva pochádzali zo 17. stor. (1634, 16??), jeden bol mladší a ďalší nemal zachované nápisové pole. Podľa druhu kameňa však patril k prvým dvom. Už pri odstraňovaní podlahy sa nám pri pravej stene (pri pohľade z lode kostola) presbytéria začali ukazovať základy staršej stavby, ktoré presahovali obvodový múr presbytéria asi o 70 cm a zabiehali pod tento múr. Evidentne šlo o starší základ stavby, ktorá predchádzala súčasnej stavbe kostola. Znížením úrovne terénu o ďalších asi 15 cm sme zachytili iný múr, ktorý smeroval kolmo na prvý múr a aj napriek prerušeniu s ním evidentne súvisel (obr. 87: 1). Na tejto úrovni sme ďalej zistili, že oltárna menza pod súčasným oltárom bola mierne naklonená smerom k uzáveru presbytéria a našli sme aj malý oporný múrik s rozmermi 50x150 cm, ktorý oltárnu menzu sekundárne stabilizoval. Na záver sme vyhĺbili sondu S I/2004, ktorú sme situovali k základom staršej stavby. Jej účelom bolo zistiť hĺbku základovej škáry a pokúsiť sa získať datovací materiál viažuci sa k tejto stavbe. Zistili sme, že úroveň podlahy v staršej stavbe bola podstatne nižšie, o čom svedčil zhruba 20 cm odskok medzi základmi a stenou stavby. Na základe získaných poznatkov môžeme konštatovať, že pri archeologickom výskume Kostola sv. Kataríny Alexandrijskej v Badíne sa našli základy presbytéria staršej sakrálnej stavby. Vychádzajúc aj z informácii o terénnej situácii v priestoroch chrámovej lode ju môžeme charakterizovať ako stavbu s obdĺžnikovitou loďou (vonkajšie rozmery približne 11,7x9,2 m) a štvorcovitým, pomerne veľkým presbytériom (vonkajšie rozmery približne 7,1x6,8 m; obr. 87: 2). Pozoruhodné pritom je, že aj víťazný oblúk terajšieho kostola rešpektuje priebeh pôvodného víťazného oblúka, teda je oproti dnešnému kostolu o niečo posunutý Tento druh stavby sa na území Slovenska viaže k nemeckej kolonizácii prebiehajúcej v 13. stor. Všeobecne sa datujú do polovice 13. stor. Vychádzajúc z údajov o prvej písomnej zmienke v r (Chromeková 2002) sa právom môžeme domnievať, že spomínaná stavba sa viaže práve k tomuto obdobiu a v tejto

157 159 dobe môžeme predpokladať jej vznik alebo už aj existenciu. Sumárne však môžeme povedať, že kostol v Badíne okolo polovice 13. stor. už existoval. Spomínané náhrobné kamene sa viažu až k neskorej prestavbe kostola. Pretože vznikli v 17. stor., je problematické tvrdiť, či sa viažu k prestavbe lode v r alebo k prístavbe dvoch bočných lodí v r K tejto otázke by mohlo niečo napovedať až definitívne preloženie a interpretovanie nápisov na epitafoch, hlavne na epitafe 1, ktorý je z nich pravdepodobne najmladší. L i t e r a t ú r a Chromeková V. Chromeková: Vznik obce, jej život v stredoveku. In: S. Moravčík/P. Halaj: Pohľad do histórie obce Badín. Banská Bystrica 2002, 105. ARCHÄOLOGISCHE RETTUNGSGRABUNG IN BADÍN. Badín (Bez. Banská Bystrica), Gemeindegebiet, Kirche der hl. Katarina Alexandrijska, Mittelalter bis Neuzeit, Siedlung, Sakralobjekt, Rettungsgrabung. Bei der archäologischen Rettungsgrabung in der Kirche der hl. Katarina Alexandrijska wurde Fundamente einer romanischen Kirche freigelegt. Diese Kirche stellte einen Bau mit rechteckigem Schiff (äußere Ausmaße ca. 11,7x9,2 m) und quadratischem, ziemlich langem Presbyterium (äußere Ausmaße ca. 7,1/6,8 m) dar. Die Kirche in Badín existierte schon in der Mitte des 13. Jh. In dem Boden waren 4 Epitaphe eingebaut, von denen zwei im 17. Jh. entstanden sind, ein Epitaph ist jünger und ein Epitaph konnte nicht näher datiert werden. VÝSKUM V PODTURNI Peter R o t h P o d t u r e ň (okr. Liptovský Mikuláš), poloha R o v e ň, sídlisko, doba bronzová-novovek, predstihový výskum. Rozsiahle práce pri realizácii projektu Zlepšenie životného prostredia Liptova si vyžiadali aj realizáciu viacerých archeologických výskumov formou terénneho výskumu, či sledovanie zemných prác. Pretože skoro všetky z nich pokračovali aj v r. 2005, budeme o nich informovať v nasledujúcej ročenke. Výskum lokality nadviazal na terénny prieskum Z. Šimkovej (2004) a bol realizovaný metódou plošného odkryvu za pomoci mechanizmov. Počas výskumu sme zachytili tri objekty, z ktorých objekty 2/2004 a 3/2004 sú interpretované ako exploatačné jamy. Ku kolovej jame alebo objektu 1/2004 je ťažké sa vyjadriť. Keďže v okolí sa nachádzali ešte podobné objekty, ktoré však pri začisťovaní zanikli, možno sa domnievať, že išlo o pozostatky kolovej konštrukcie. Výskumom sa získal rôznorodý, zväčša však atypický materiál, ktorý môžeme zaradiť od staršej doby bronzovej až po novovek. Tento široký rozptyl časového horizontu nájdeného materiálu naznačuje, že väčšia časť nepochádza priamo z lokality, ale bola do údolia rieky Váh donesená eróznou činnosťou, hlavne splachmi povrchovej vody. Na druhej strane relatívna početnosť získaného materiálu naznačuje v blízkosti lokality časovo pomerne rozsiahle osídlenie z rôznych období praveku, včasnej doby dejinnej a včasného stredoveku. Stredoveké a novoveké osídlenie je samozrejme známe zo súčasného osídlenia oblasti. L i t e r a t ú r a Šimková Z. Šimková: Predstihový prieskum v Podturni. AVANS 2003, 2004, 187. GRABUNG IN PODTUREŇ. Podtureň (Bez. Liptovský Mikuláš), Lage Roveň, Siedlung, Bronzezeit- Neuzeit, Vorsprungsgrabung. Durch eine flächenmäßige Grabung vor der Ausschachtung der Rinne für die Kanalisation wurden zwei Fördergruben erfasst. Chronologisch lässt sich diese Lokalität nicht gut datieren. Alle Funde stammen aus der Bronzezeit bis aus der Neuzeit.

158 160 SLEDOVANIE STAVEBNEJ ČINNOSTI V OKRESOCH POPRAD, KEŽMAROK A LEVOČA Peter R o t h 1. P o p r a d (okr. Poprad), intravilán mesta, nedatované, sledovanie zemných prác. Bez nálezov. a) poloha I n t r a v i l á n Lokalita sa nachádzala na mieste areálu, ktorý bol vytvorený pre sochu V. I. Lenina a predstavoval pomerne veľkú betónovú základňu, od ktorej smerovali chodníky. Skúmanú plochu sme začali sledovať až po odstránení spomínaných betónových prekážok počas odstraňovania trávnatého porastu. Po jeho ukončení sme zistili, že na ploche sa nerysujú žiadne objekty, preto sme sa zamerali na sledovanie priebehu výkopových prác. Tie postupne odstránili niekoľko metrov hrubú vrstvu zeminy, čo nám umožnilo pomerne detailne sledovať profily. Môžeme konštatovať, že sme zachytili iba pozostatky po výrobni betónov, ktorá tu v 20. stor. existovala a zanikla. Výkopové práce nezasiahli ani priestor bývalého cintorína, ktorý bol neskôr prenesený do Popradu-Veľkej. b) poloha N á m e s t i e s v. E g í d i a Výkopové práce vo väčšine svojej trasy nedosahovali výraznejšiu hĺbku, a preto sa pohybovali buď v navážkach alebo v novovekých vrstvách, ktoré bežne v mestách vznikajú. Tieto boli súvislé, bez náznakov porušenia. Výnimku tvorí malý ľahký múrik, ktorý bol porušený oproti garáži Vzhľadom na jeho konštrukciu a umiestnenie na rozhraní pozemkov medzi dvoma budovami sa môžeme domnievať, že išlo o záhradný múrik k oploteniu. 2. V e ľ k ý S l a v k o v (okr. Kežmarok) - M l y n i c a (okr. Poprad), ryha pretínajúca katastre oboch obcí, nedatované, sledovanie zemných prác. Bez nálezov. Výkopové práce začínali na križovatke (pri odbočke do Mlynice) vo Veľkom Slavkove, cez polia smerovali do údolia Slavkovského potoka a odtiaľ ku vodárni nad obcou Mlynica. Nezistili sme žiadne narušenie archeologických objektov. 3. D r a v c e (okr. Levoča), poloha P r í v o d n á, sledovanie zemných prác, nedatované, bez nálezov. Výkopové práce boli vedené, s výnimkou ornice, v tvrdej kamenistej pôde, kde sme nezistili porušenie žiadnych archeologických objektov. Na základe toho môžeme konštatovať, že aj napriek výhodne vyzerajúcej polohe týčiacej sa nad súčasnou cestou Spišský Štvrtok - Levoča sa tu osídlenie z praveku či stredoveku nenachádzalo. VERFOLGUNG VON BAUAKTIVITÄTEN IN DEN BEZIRKEN POPRAD, KEŽMAROK UND LE- VOČA. Im Gemeindegebiet von Poprad wurden zwei Bauten verfolgt, bei denen keine archäologischen Objekte gestört worden sind. Ähnlich war die Situation auch bei den Bauarbeiten zwischen Veľký Slavkov und Mlynica und in Dravce. VÝSKUMY V STAREJ ĽUBOVNI Peter R o t h S t a r á Ľ u b o v ň a (okr. Stará Ľubovňa), intravilán mesta, stredovek až novovek, sídlisko, sledovanie zemných prác. Uloženie nálezov: Ľubovnianske múzeum, Stará Ľubovňa. a) poloha L e v o č s k á u l. Výkopové práce v súvislosti s rekonštrukciou kanalizácie sa robili vo veľmi silnej vrstve novovekej a stredovekej navážky. Pozoruhodná bola iba vrstva vodorovných okruhliakov, ktoré sú svojou štruktúrou uloženia zhodné s uložením okruhliakov, ktoré sme zistili na Námestí sv. Mikuláša pri výskume v r Z toho možno usudzovať, že aj tu mali podobnú úlohu, teda že táto dlažba predchádzala neskoršej dlažbe z travertínových platní. Vychádzajúc z tohto poznatku môžeme za dôležitú považovať skutočnosť, že dokázaním tejto cesty sa posúvajú aj hranice intravilánu stredovekého mesta, čo je dôležité pre štúdium urbanizmu. b) poloha O b c h o d n á u l. Zemné práce pri prístavbe MsÚ sa realizovali v navážke a novovekých vrstvách. Pozoruhodná bola iba vrstva vápna, ktorá netvorila uzavretý objekt, a tak je otázne, či ju môžeme považovať za pozostatky pri realizácii niektorej zo stavieb na Vyšnej ul. alebo by mohla súvisieť s výrobnou činnosťou šachtových pecí spomínaných F. Javorským (Javorský 1984).

159 161 c) poloha G a r b i a r s k a u l. Po odstránení hornej vrstvy zeminy a začistení plochy sme zistili, že sa tu nerysujú žiadne objekty alebo zásahy do pôdy. Počas výkopov základových rýh sme pod prístavbou susednej budovy zistili objekt 1/ sídliskovú jamu pravidelného polkruhovitého tvaru, ktorá sa v profile črtala výrazne odlišnou sivočiernou farbou výplne. V nej sa nachádzali rôzne predmety tvoriace bežný domový odpad. Z väčšej časti to boli kúsky železa. Na dne jamy sa nám podarilo nájsť zlomky skla, ktoré ju datovali do 20. stor. Podľa výplne a nálezov sa môžeme domnievať, že šlo o odpadovú jamu, ktorá bola postupne zasypaná a neskôr bola nad ňou postavená prístavba k blízkemu objektu. d) poloha P o p r a d s k á u l. Stavba nového polyfunkčného domu sa realizovala na mieste bývalej požiarnej zbrojnice. Výkopy boli hĺbené v novovekých vrstvách, ktoré sa vytvorili počas dlhodobého obývania tejto plochy. Ďalej od stavby už nasledoval terén, ktorý nejavil nijaké stopy porušenia. e) poloha N á m e s t i e s v. M i k u l á š a 17 Prestavba dvorného traktu sa realizovala v novovekých vrstvách, ktoré sa vytvorili počas dlhodobého obývania tejto plochy. Výkopové práce potvrdili náš predpoklad, že v danom priestore by sa nemali nachádzať významnejšie archeologické objekty. Predpokladali sme tu iba existenciu buď ľahších hospodárskych stavieb alebo voľné priestranstvo bez zástavby. f) poloha N á m e s t i e s v. M i k u l á š a 5 Systematický výskum námestia v Starej Ľubovni pokračoval výskumom pivníc v dome č. 5. Už výkopy v prvých sondách naznačili, že pivnica bola pravidelne čistená, a preto nádej na zistenie staršieho osídlenie bola pomerne malá. Zistili sme niekoľko objektov datovaných do novoveku, z ktorých bol zaujímavý hlavne objekt 4/A, datovaný do 18. stor. Našli sa v ňom aj tri mince. Datovanie objektu sa viaže k r. 1706, kedy Ľubovňu obsadili vojska Augusta II. (Chalupecký/Smatana 1987). g) hrad Ľubovňa Nové osvetlenie hradu Ľubovňa si vyžiadalo vyhĺbenie viacerých rýh pre vedenie káblov. Vzhľadom na to, že som bol autorom archeologického výskumu ľubovnianskeho hradu v r a poznal som aj situovanie sond počas výskumu D. Čaploviča z r. 1971, výkopové práce na jednotlivých nádvoriach hradu sme viedli a usmerňovali tak, aby boli situované buď priamo do priestoru bývalých sond alebo aby smerovali tak, že neporušia žiadnu známu ani predpokladanú architektúru. L i t e r a t ú r a Chalupecký/Smatana I. Chalupecký/M. Smatana: Hrad Ľubovňa. Martin 1987, 49. Javorský F. Javorský: Záchranné výskumy a prieskumy Výskumnej expedície Spiš. AVANS 1983, 1984, GRABUNGEN IN STARÁ ĽUBOVŇA. Stará Ľubovňa (Bez. Stará Ľubovňa), Gemeindegebiet von Stará Ľubovňa, Mittelalter bis Neuzeit, Siedlung, Verfolgung von Erdarbeiten. Deponierung der Funde: Ľubovnianske Múzeum (Ľubovňaer Museum), Stará Ľubovňa. In der Umgebung des Platzes von hl. Mikuláš wurden mehrere Bauten verfolgt, die jedoch keine bedeutenden archäologischen Objekte gestört haben. Auf der Burg in Ľubovňa wurden die Ausschachtungsarbeiten so gemacht, dass sie mit den Schnitten aus den vorausgehenden Grabungen übereinstimmen und dass sie die Burgarchitektur nicht stören. Durch die Grabung im Haus Nr. 5 wurde eine Besiedlung aus der Neuzeit festgestellt. Bedeutend ist auch das Objekt 4/A, dass mit der Besetzung der Stadt Ľubovňa durch das Heer von Augustus II zusammenhängt. Ältere Schichten wurden zerstört. Záchranný výskum v Stránskej Rastislav R u s n á k S t r á n s k a (okr. Rimavská Sobota), poloha P r i k r a v í n e (miestny názov Mlyn), polykultúrne sídlisko, predstihový záchranný výskum, mladšia doba kamenná (kultúra s východnou lineárnou keramikou), staršia a mladšia doba železná, včasný stredovek ( stor.). Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV - VPS, Košice. Záchranný výskum sa uskutočnil na stavbe preložky cesty R2/I/50 (obchvat Tornale), konkrétne v úseku medzi 0,925-1,070 km trasy stavby. Výskum bol realizovaný na základe pozitívneho zisťovacie-

160 162 ho výskumu, ktorý na lokalite uskutočnil AÚ SAV Nitra v r (Kujovský/Nevizánsky/Ožďáni 2004, 107). Na realizácii výskumu sa podieľal AÚ SAV - VPS Košice a AÚ SAV Nitra, menovite technický pracovník M. Vrablec. Lokalita je situovaná na pravej strane súčasnej cesty z Figy do Ruminiec a Včeliniec, po ľavej strane sa nachádza kravín bývalého štátneho majetku Stránska. V týchto miestach sa mierna terasovitá vyvýšenina zvažuje smerom na juh do inundačného územia potoka Kaloša. Lokalita leží na najjužnejšom výbežku tejto vyvýšeniny. Mechanizmom vykonaná skrývka plochy rešpektovala už vytýčenú šírku cesty (20-22 m) a dosiahla celkovú dĺžku 145 m. Ornica v týchto miestach nebola veľmi hrubá, úroveň zistenia objektov sa nachádzala zväčša už v hĺbke 35 cm, max. však 45 cm. Celkove bolo odkrytých a preskúmaných 69 sídliskových objektov rôzneho charakteru a 35 kolových jám. Do obdobia neolitu možno zaradiť 26 objektov. Patria do okruhu kultúry s východnou lineárnou keramikou, konkrétne jej skupine Tiszadob (Šiška 1989). Tri z nich sa nepodarilo preskúmať celé (22/04, 25/04, 28/04), keďže veľkou časťou zachádzali za okraj plochy výskumu. Šesť objektov bolo plytkých (5/04, 8/04, 22/04, 53/04, 54/04, 57/04), ich max. hĺbka od úrovne začistenia nepresiahla 35 cm. Päť objektov bolo zahĺbených od cm, v jednom prípade (6/04) objekt tvorila jama oválneho tvaru s oblým dnom a max. hĺbkou 115 cm. Iba vo dvoch objektoch (25/04, 28/04) sa zistilo väčšie množstvo prepálenej hliny, čo by poukazovalo na prítomnosť ohniska či pece. V jednom z týchto objektov (28/04) sa našla i celá zrnotierka a dve, z väčšej časti rekonštruovateľné nádoby. Objekty 57/04 a 58/04 boli rozpoznané a skúmané ako samostatné objekty, po ich odkrytí však možno usudzovať, že ide o jeden objekt, pričom menší 57/04 môže tvoriť len vstupnú časť k objektu 58/04. Ani v jednom prípade sme nerozpoznali veľkú stredovú kolovú jamu a ani v blízkosti objektov sa nezistila prítomnosť kolových jám, ktoré by bolo možné dať do súvisu s konkrétnym objektom (Šiška 1989, 46). Plytký nepravidelný objekt 5/04, rozmermi najväčší na skúmanej ploche (zhruba 12x13 m podľa osí svetových strán), pravdepodobne slúžil ako hlinisko a neskôr ako odpadová jama, keďže výplň obsahovala veľké množstvo keramiky, mazanice i drobných predmetov. Na lokalite bolo preskúmaných i 14 zahrotených žľabov (označené ako Z1-Z15; Z6 sa nepotvrdil), ktoré rovnako patria do okruhu skupiny Tiszadob. Ich dĺžka kolísala od 180 po 320 cm, šírka medzi cm, hĺbka sa pohybovala zväčša medzi cm, najhlbší (Z11/04) mal 86 cm. Smerovanie väčšiny z nich bolo v osi SZ-JV. S výnimkou žľabu Z5/04, kde sa odkryla i kolová jamka pri jednej z jeho strán, neboli v priamom susedstve žľabov rozpoznané žiadne časovo a priestorovo súvisiace objekty. O p i s n á l e z o v Z nálezov prevažuje keramika, najmä hrubostenná, zväčša červenohnedej farby, s uplatnením plastickej i rytej výzdoby, našli sa i črepy so stopami maľovania. Získali sa i fragmenty tenkostenných nádob, zväčša sivej farby, zdobené rytou výzdobou. Popri celej zrnotierke sa našlo i viacero fragmentárne zachovaných, ďalej rad kamennej štiepanej industrie (najmä z obsidiánu, ale i z ďalších materiálov - limnokvarcit, radiolarit i jurský pazúrik), niekoľko fragmentov hladených nástrojov, hlinené koráliky, fragmenty hlinených náramkov a ozdôb. Medzi nálezmi je i prepálená časť výmazu podlahy, poprípade steny objektu i so stopami po prútí. O p i s o b j e k t o v Devätnásť objektov na skúmanej ploche možno rámcovo datovať do doby železnej, z toho 16 objektov sa dá priradiť do mladšej doby železnej. Dva objekty (9/04 a 24/04) svojou materiálnou náplňou poukazujú skôr na staršie, halštatské obdobie. Najlepšie to dokumentujú dva zdobené prasleny (objekt 24/04), jeden troma rytými špirálami a druhý jemným horizontálnym žliabkovaním, ktorých analógie možno nájsť na chotínskom pohrebisku (Dušek 1966, Taf. XXVI/8, XXXI/9, XLV/12, atď.) V oboch objektoch sa našli i fragmenty na kruhu točených nádob. Sú však o čosi hrubšie, ako tie z nepochybne laténskych objektov. Oba objekty zatiaľ predbežne datujeme do stupňa HD. Dá sa k nim priradiť i objekt 55/04. V tomto prípade ide pravdepodobne o kolovú jamku. Šestnásť objektov pochádza z obdobia mladšej doby železnej, vo dvoch prípadoch z nich možno usudzovať na obydlia obdĺžnikovitého pôdorysu (42/04, 50/04). Objekt 45/04 bola jama väčších rozmerov, ktorá poskytla najviac keramického materiálu, včítane jednej takmer úplne rekonštruovateľnej nádoby. Objekt 11/04 bola jama pravidelného kruhovitého pôdorysu, so stenami padajúcimi kolmo, až v ostrom uhle, dno rovné, max. hĺbka 87 cm. Poskytla iba veľmi málo materiálu. Na dne bola tenká vrstva uhlíkov a prepálenej hliny. Objekt 30/04 pravdepodobne slúžil ako zásobná jama. Časť objektu zasahovala za južný okraj plochy výskumu. Pôvodne šlo pravdepodobne o jamu hruškovitého tvaru s rovným dnom, na ktorom bol odkrytý zhluk veľkých kostí, možno patriacich hovädziemu dobytku (presná analýza zatiaľ nie je k dispozícii). Objekty 35-39/04 tvorili skupinu tesne susediacich jám kruhovitého pôdorysu a nerovnakej hĺbky (od cm). V ich výplni sa našlo len veľmi málo materiálu a ich pôvodná funkcia je nejasná. Mohlo by ísť o hliniská. Objekty 20/04, 43/04 a 52/04 boli malé, nehlboké objekty kruhovitého tvaru. Ich funkcia je nejasná. Objekt 32/04 predstavuje len jedna samostatne stojaca nádoba väčších rozmerov, z ktorej sa zachovala iba spodná časť. Po dvoch jej náprotivných stranách bolo po jednej kolovej

161 163 jamke. Príslušnosť nádoby a kolových jám k nejakému konkrétnemu objektu nebola zistená. Z objektu 7/04 sa zachytilo pravdepodobne už iba dno. Objekt bol kruhovitého tvaru s priemerom vyše 3 m, no hĺbkou iba 5-10 cm a iba s minimom materiálu. Objekt 48/04 sa po začistení na ploche javil ako hrob, mal tvar pravidelného obdĺžnika. Jeho najväčšia zistená hĺbka však nepresiahla 20 cm a vo výplni sa našlo len zopár nevýrazných črepov, fragment železného nožíka a zopár fragmentov menších kostí. Kosti neboli podrobené antropologickej analýze, nateraz nemožno vylúčiť, že patrili človeku. Z materiálu, ktorý poskytli tieto objekty, prevláda keramika, fragmenty zväčša na kruhu točených nádob sivej až čiernej farby, tiež tuhované črepy, no i hrubšia keramika s tehlovočervenými odtieňami na povrchu. Našlo sa i niekoľko železných predmetov so zväčša neidentifikovateľnou funkciou a tiež zlomky železnej trosky. Tento súbor možno, najmä na základe keramiky, zaradiť do stupňa LC. Objektov, ktoré sa dajú datovať do obdobia včasného stredoveku, bolo na skúmanej ploche výskumu celkove 18. Z priestorového hľadiska vytvárali akoby tri samostatné skupiny. Objekty 1-4/04 sa nachádzali blízko seba medzi 0. až 15. m plochy, objekty 13-16/04 a 18, 19/04 ležali medzi 45. až 60. m. Najväčšia skupina objektov (29/04, 33-34/04, 40-41/04, 44/04, 46/04, 49/04) bola voľnejšie rozložená v priestore, objekty sa nachádzali medzi 90. až 120. m plochy výskumu. S výnimkou objektov 40 a 41/04 boli všetky objekty plytké, v priemere iba cm, max. však 30 cm. Objekty 40 a 41/04 pravdepodobne plnili funkciu zásobných jám. Obe boli kruhovitého pôdorysu a dosahovali hĺbku 80, resp. 130 cm. Objekt 40/04 bola jama baňatého tvaru s kotlovitým dnom, objekt 41/04 sa dá priradiť k vajcovitým tvarom s mierne zahroteným dnom (Fusek 1994, 134). Objekty 1-4/04, vytvárajúce prvú skupinu, mali oválny, mierne obličkovitý tvar s vaňovitým, prípadne rovným dnom. Ich dlhšia strana dosahovala rozmer cm. Stopy kolových jám pri nich neboli zistené. Ich interpretácia je nejasná. Objekty 1/04 a 2/04 boli v superpozícii s neolitickým objektom 5/04. K tomuto typu objektov možno priradiť i objekty 13/04 a 19/04 z druhej skupiny a objekt 44/04 z tretej skupiny. Vo všetkých týchto objektoch sa nachádzalo i pomerne veľa kameňov. Do skupiny objektov neinterpretovaného účelu možno priradiť i objekty 46/04 a 49/04. Ide o malé a plytké objekty kruhovitého tvaru. Objekty 14/04, 18/04, 29/04 a 33/04 boli veľmi plytké. Ich úroveň zistenia bola vyššie ako u okolitých objektov, čo spôsobilo, že boli čiastočne narušené už pri začisťovaní. Ich pôvodný tvar i funkcia sú nejasné. V objektoch 15/04 a 34/04 bolo zistené ohnisko prekryté kamením a tiež štyri (15/04), resp. jedna (34/04) kolová jama. Oba objekty boli plytké, kruhovitého, resp. oválneho tvaru. V blízkosti objektu 15/04 bola zistená i koncentrácia siedmich kolových jám. Ich súvislosť s objektom pre absenciu materiálu nemožno preukázať. Objekt 16/04 v susedstve objektu 15/04 bol kruhovitého tvaru, bez ohniska, v strede s jednou kolovou jamou. Výplň včasnostredovekých objektov poskytla nálezy keramiky, niekoľko železných a jeden drobný bronzový predmet, kusy železnej trosky, mazanicu, početné zvieracie kosti a kamene, často i so stopami prepálenia. Sporadicky sa našli i hladené kamenné nástroje (brúsiky) a tiež kamenná štiepaná industria. Tá môže pochádzať z neolitických objektov, rovnako ako neolitické črepy, ktoré boli súčasťou výplne prakticky všetkých skúmaných objektov na ploche. Presnejšie datovanie včasnostredovekých objektov je obtiažne. Nájdené kovové predmety nemôžu poslúžiť na datovanie, sme preto odkázaní len na nálezy slovanskej keramiky, ktorá však nie je najspoľahlivejším datovacím prostriedkom. Všeobecne možno povedať, že v objektoch prevláda v ruke robená keramika; na kruhu obtáčané črepy sú sporadické, niekde úplne chýbajú. Výnimkou sú objekty 19/04 a najmä 33/04, kde už na kruhu obtáčaná keramika prevláda a aj materiálovo a uplatnením výzdoby sa zdá byť vyspelejšia. Ústia nádob získaných črepov kolíšu od veľmi mierne vyhnutých až po extrémne vyhnuté (Fusek 1994, ). Podľa toho, no najmä na základe prevládajúceho počtu v ruke tvarovaných nádob, možno väčšinu včasnostredovekých objektov na lokalite rámcovo datovať do stor. Minimálne v prípade objektu 33/04 možno uvažovať i o mladšom datovaní. Na neďalekej polohe Močiar, v časti Tornaľa-Králik, bol preskúmaný i objekt z stor. (Marková 2004, 133). Šesť objektov na lokalite bolo bez nálezov, preto ich časové zaradenie je problematické. Boli to objekty 10/04, 12/04, 23/04, 27/04, 47/04 a 51/04. Boli zväčša nevýrazné i svojimi rozmermi. Výnimkou je objekt 27/04, ktorý mohol plniť funkciu zásobnej jamy oválneho tvaru v pôdoryse s mierne zahroteným dnom. Jeho hĺbka bola 130 cm. V strede dna bola kolová jama, siahajúca ešte 35 cm hlbšie. Objekt 27/04 sa spolu s objektom 23/04 nachádzal v blízkosti zhluku laténskych objektov 35-39/04 a tiež objektu 30/04. Kolové jamy na lokalite poskytli len málo materiálu, resp. žiaden. Bližšia priestorová analýza ich rozmiestnenia zatiaľ neexistuje. L i t e r a t ú r a Dušek M. Dušek: Thrakisches Gräberfeld der Hallstattzeit in Chotín. Bratislava Fusek G. Fusek: Slovensko vo včasnoslovanskom období. Nitra 1994.

162 164 Kujovský/Nevizánsky/Ožďáni R. Kujovský/G. Nevizánsky/O. Ožďáni: Zisťovací výskum v Stránskej. AVANS 2003, 2004, Marková K. Marková: Prieskum a záchranný výskum na trase preložky cesty I/50 - obchvat Tornaľa. AVANS 2003, 2004, Šiška S. Šiška: Kultúra s východnou lineárnou keramikou na Slovensku. Bratislava ARCHÄOLOGISCHE RETTUNGSGRABUNG IN STRÁNSKA. Stránska (Bez. Rimavská Sobota), Lage Pri kravíne (örtliche Bezeichnung Mlyn), polykulturelle Siedlung, Vorsprungsgrabung/Rettungsgrabung, jüngere Steinzeit (Kultur mit östlicher Linearkeramik), ältere und jüngere Eisenzeit, Frühmittelalter ( Jh.). Deponierung der Funde: Archäologisches Institut der SAW - Arbeitsstelle Košice. Die Rettungsgrabung wurde auf der Baustelle der Straßenverlegung R2/I/50 (Umgehung von Tornaľa) realisiert, konkret in dem Abschnitt zwischen dem 0,925-1,070 km der Bautrasse. Die Grabung wurde auf Grund der positiven Feststellungsgrabung realisiert, die auf dieser Fundstelle das Archäologische Institut der SAW in Nitra im J realisiert hat (Kujovský/Nevizánsky/Ožďáni 2004, 107). Bei der Realisierung der Grabung waren auch das Archäologische Institut der SAW - Arbeitsstelle Košice und das AI der SAW in Nitra tätig, namentlich Herr M. Vrablec, technischer Mitarbeiter dieses Instituts. Insgesamt wurden 69 Siedlungsobjekte unterschiedlichen Charakters und 35 Pfostengruben freigelegt und erforscht. In die Zeit des Neolithikums können 26 Objekte datiert werden. Sie gehören in den Umkreis der Kultur mit östlicher Liniearkeramik und in deren Gruppe Tiszadob (Šiška 1989). Von diesen 26 Objekten handelte es sich bei 14 Objekten um zugespitzte Rinnen. Sie wiesen die Orientierung in der Achse NW-SO auf. In den restlichen zwölf neolithischen Objekten wurde Material gefunden, in dem die Keramik dominiert, besonders dickwandige, überwiegend rotbraune Farbe mit plastischer und geritzter Verzierung, es wurden auch Scherben mit Resten nach der Bemalung gefunden. Einige Gefäße waren größtenteils rekonstruierbar. Es wurden auch dünnwandige Fragmente von Gefäßen gefunden, überwiegend braun, mit Ritzdekor. Gefunden wurden auch ein vollständig erhaltener Mahlstein und einige fragmentarisch erhaltene Mahlsteine, weiter eine Reihe von steinerner gespaltener Industrie (Obsidian, Limnoquarzit, Radiolarit, Jurafeuerstein), einige Fragmente von geglätteten Werkzeugen, Tonperlen und Schmuckgegenstände. Es wurde auch ein gebrannter Teil des Bodenverputzes entdeckt, bzw. Wände des Objektes mit Spuren nach dem Flechtwerk. In die Eisenzeit können auf der untersuchten Fläche rahmenhaft 19 Objekte datiert werden. Drei Objekte mit ihrem materiellen Inhalt weisen eher auf eine ältere Hallstattperiode hin und werden vorläufig in die Stufe HD datiert. Aus der Zeit der jüngeren Eisenzeit stammen 16 Objekte. Freigelegt wurden mehrere Gruben unterschiedlichen Charakters. Bei einer Grube (30/04) handelte es sich um eine birnenförmige Vorratsgrube, in der am Boden große Knochen deponiert waren. Es überwiegt Keramikmaterial, meistens sind es scheibengedrehte Gefäße, die grau bis schwarz sind. Es kommen auch graphitierte Scherben vor. Dickwandige Keramik mit ziegelroten Schattierungen auf der Oberfläche war auch zu finden. Es wurden auch einige Eisengegenstände und Bruchstücke der Eisenschlacke entdeckt. Die Objekte werden in die Stufe LC datiert. Aus dem frühen Mittelalter stammen 18 Objekte. Mit Ausnahme von 2 Vorratsgruben (40/04 und 41/04) waren alle Objekte sehr flach und hatten einen Durchmesser von ca cm. Die Mehrheit von ihnen gehörte wahrscheinlich zu den Wirtschaftsbauten und ihr Zweck lässt sich nur sehr schwer interpretieren. In zwei Objekten (15/04 und 34/04) wurde auch eine Feuerstelle mit vielen Steinen freigelegt und man hat auch 4 (15/04) bzw. 1 Pfostengrube (34/04) entdeckt. Auf Grund des Keramikmaterials kann die Mehrheit von Objekten in das Jh. datiert werden. Mindestens im Falle des Obj. 33/04 kann auch eine jüngere Datierung angenommen werden ( Jh.). Sechs Objekte auf der Fundstelle waren ohne Funde und ihre Datierung ist deswegen ziemlich problematisch. Záchranný výskum v Sabinove Rastislav R u s n á k - Dušan B o m b a S a b i n o v (okr. Sabinov), poloha N á m. S l o b o d y, sídlisko, stredovek, novovek. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV - VPS, Košice. Miesto výskumu sa nachádza na námestí historického centra Sabinova, v bezprostrednom susedstve SZZ nárožia múzea (bývalé piaristické gymnázium), konkrétne na ploche medzi múzeom a parkom.

163 165 Výskum si vyžiadal nález pozostatkov zaklenutého podzemného murovaného priestoru, ktorého časť sa prepadla pri úprave námestia pred pokladaním dlažby. Cieľom výskumu bolo predovšetkým zistiť rozmery pozostatkov tejto architektúry a podľa možnosti i získať archeologický materiál, na základe ktorého by sa dalo vyjadriť k datovaniu stavby. Pri odkrývaní plášťa klenby sa narazilo i na základovú časť mladšieho, nasucho kladeného múru, ktorý na základe získaných fragmentov kachlíc, no najmä písomných a fotografických indícií možno spojiť s múrom, ktorý tu stál ešte v prvej polovici 20. stor. a ktorý bol vybudovaný pri prestavbe susednej budovy dnešného múzea v polovici 18. stor. Samotný zaklenutý objekt je starší. Klenba dosahovala výšku 190 cm, celková šírka zaklenutého priestoru bola 650 cm a dĺžka 735 cm. Os klenby je orientovaná v smere SSV-JJZ, teda prakticky kolmo na uličné čiary námestia. Murivo zadnej SSV steny malo šírku 45 cm. Objekt zasahoval až do štrkovo-piesčitého podložia. Zásypová vrstva nad ním obsahovala keramiku, rámcovo datovateľnú do druhej polovice stor. Objekt možno rámcovo datovať do 16. stor. Pravdepodobne išlo o podzemnú pivnicu, postavenú vchodom do ulice, z vnútornej strany námestia. Jej súvis so susednou budovou bývalého lýcea (ktorého vznik pramene datujú do prvej polovice 16. stor.) sa nepodarilo preukázať. ARCHÄOLOGISCHE GRABUNG IN SABINOV. Sabinov (Bez. Sabinov), Lage Nám. Slobody, Siedlung, Mittelalter, Neuzeit. Deponierung der Funde: Archäologisches Institut der SAW - Arbeitsstelle Košice. Die Grabung wurde auf dem Platz des historischen Zentrums von Sabinov realisiert, in der unmittelbaren Nähe der NWW Ecke des Museums (ehemaliges Gymnasium). Die Grabung wurde durch den Fund von Resten eines eingewölbten unterirdischen gemauerten Raums ausgelöst. Ein Teil von diesem Raum ist eingestürzt, bevor das neue Pflaster gelegt wurde. Durch die Grabung wurden Ausmaße von den Resten dieser Architektur festgestellt, die anhand von gewonnenem Scherbenmaterial in das 16. Jh. datiert werden kann. Wahrscheinlich handelte es sich um einen unterirdischen Keller, der mit dem Eingang in die Straße, von der Innenseite des Platzes, gebaut wurde. Sein Zusammenhang mit dem Gebäude des ehemaligen Lyzeums konnte nicht nachgewiesen werden. Bei der Freilegung der Wölbung wurde der Fundamentteil einer jüngeren, trocken gelegten Mauer festgestellt, die hier noch in der ersten Hälfte des 20. Jh. stand und die beim Umbau des benachbarten Gebäudes des heutigen Museums in der Mitte des 18. Jh. aufgebaut wurde. Nové staromaďarské pohrebisko v Lužiankach Matej R u t t k a y L u ž i a n k y (okr. Nitra), poloha K a j s i a n s k e z a ž e l e z n i c o u, pohrebisko, včasný stredovek, záchranný výskum. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. Pri obhliadkach zemných prác na rozsiahlej, približne 6 ha ploche určenej na výstavbu priemyselného závodu firmy Air-Liquid v Lužiankach, resp. na rozhraní katastrov obcí Lužianky a Nitra-Mlynárce severozápadne od Nitry zistil autor článku narušenie kostrových hrobov. Celé stavenisko sa javilo bez archeologických nálezov, iba v jeho SV rohu (mimo samotných stavieb) sa pri ukončovaní odhumusovania našli zlomky kostí naznačujúce prítomnosť objektov alebo hrobov. Vzhľadom na to, že bol piatok poobede a stavebné práce boli v pokročilom štádiu, muselo sa okamžite pristúpiť k záchrane narušených hrobov, a to v súvislosti s riešením projektu Ochrana a záchrana archeologických a historických pamiatok ako integrálna súčasť európskeho kultúrneho dedičstva (úloha ŠPVV 2003 SP 51/ ). Pri otáľaní by dozaista v nasledujúcich dvoch dňoch došlo ku kompletnému zničeniu náleziska. Ihneď sa začalo so začisťovaním okolitej plochy a s odkryvom narušených hrobov, resp. hrobov, ktorým hrozilo zničenie. V priebehu týždňa sa preskúmalo celkovo 16 hrobov (obr. 88) a jednoznačne sa identifikovala severná, južná a východná hranica pohrebiska. Hroby boli rozmiestené na pomerne malej ploche. Smerom západným pravdepodobne pokračovali na nepreskúmaný areál. Orientované boli s miernymi odchýlkami v smere Z-V (hlavou na západ). Temer všetky lebky boli stočené na SV. Hrobové jamy boli pomerne plytké, takže sa nedá vylúčiť, že pôvodne plytšie hroby boli porušené orbou. Dno hrobových jám siahalo od úrovne zachytenia (približne 60 cm od pôvodného povrchu terénu) do hĺbky 1-42 cm. Výnimočne väčšie rozmery dosahoval hrob 7 (orientácia: SZZZ-JVVV). Hrobová jama mala parametre 246x118 cm, pričom mŕtvy bol uložený v truhlovitej vydrevenej priehlbine uprostred hrobovej jamy. Hĺbka od úrovne zachytenia: prvý stupeň - 31 cm, druhý stupeň - dno 39 cm.

164 166 Spodná prehĺbenina má rozmery 212x48 cm a po bokoch je na veľkej časti lemovaná jemným bledosivým popolom - asi pozostatkom dreveného debnenia. Časť hrude mŕtveho bola druhotne narušená (obr. 88: 1). Kosti z nej boli pohodené na kôpke za hlavou mŕtveho. Na vyvýšenej časti dna v severnej polovici hrobu pozdĺž ľavej strany mŕtveho boli uložené súčasti jazdeckej výstroje a výzbroje. Z nich sa zachovali viaceré fragmenty zo železného obloženia tulca na šípy a železné hroty šípov (hroty špicou smerom k hlave mŕtveho), dva strmene, pracka, zubadlo a kresadlo aj s kresacími kameňmi (obr. 89). Pozoruhodný je aj hrob 3 (rozmery hrobovej jamy: dĺ. 213 cm, š cm, hĺ. od úrovne zachytenia cm). Na hrudi, resp. na krku, sa identifikovali zbytky striebornej retiazky s terčovitým príveskom (na jeho mieste sa zachytili i zvyšky tkaniny). Retiazka sa našla aj na oboch zápästiach. Žena pochovaná v hrobe 4 (rozmery hrobovej jamy: dĺ. 194 cm, š cm, hĺ. od úrovne zachytenia max. 40 cm) mala plechovými pukličkami ozdobenú hlavu a tiež väčšie kruhovité pukličky na hrudi a najmä v bedrovej oblasti. Pukličky - nášivky boli strieborné, v niektorých prípadoch i pozlátené a vyrobené z kovu priemernej kvality (obr. 90). Tri hrobové jamy (hroby 13, 15, 16) boli neobvykle široké, dosahovali šírku zhruba dvoch vedľa seba uložených hrobov. Ich dno bolo etážovito rozčlenené zhruba na dve polovice, pričom južná (plytšia) časť sa na povrchu črtala tmavším zásypom typickým pre ostatné jednoduché hroby a severná (hlbšia) časť sa na povrchu rysovala iba veľmi nejasne farbou temer zhodnou s okolitým podložím. Práve v severnej (hlbšej) časti bol uložený nebožtík (v oboch prípadoch asi žena). Uvedená situácia naznačuje, že v týchto dvoch prípadoch mohlo ísť o výklenkový hrob, kde tmavší zásyp indikuje pôvodnú hrobovú jamu a bledší zásyp spadnutú stenu nad prehĺbeným výklenkom, v ktorom bol mŕtvy uložený. Podobné hroby nie sú v prostredí 10. stor. neznáme (Točík 1968; 1971). Okrem vyššie uvedených nálezov je treba z ďalších hrobov menovať najmä rôzne druhy korálikov, mušle cauri, jednoduché drôtené záušnice, pletené, tyčinkové i plechové náramky, atď. Pohrebisko patrí k najsevernejším svojho druhu na západnom Slovensku a predbežne ho možno datovať do 10. stor. Dôležitosť nálezu je umocnená blízkosťou viacerých ďalších pohrebísk z tohto obdobia v tesnej blízkosti: Nitra-Šindolka (v podstate na protiľahlom brehu riečnej nivy; Chropovský/Hečková/ Fusek 1987; Ruttkay/Ruttkayová 2006, Nitra-Mlynárce (Točík 1968; 1971) a Čakajovce (Rejholcová 1995). L i t e r a t ú r a Chropovský/Hečková/Fusek B. Chropovský/J. Hečková/G. Fusek: Ukončenie záchranného výskumu v Nitre na Šindolke. AVANS 1986, 1987, Rejholcová M. Rejholcová: Pohrebisko v Čakajovciach ( storočie). Katalóg. Nitra Točík A. Točík: Altmagyarische Gräberfelder in der Südwestslowakei. Bratislava Točík A. Točík: Flächgräbergelder aus dem IX. und X. Jahrhunderts in der Südwestslowakei. Slov. Archeol. 19, 1971, Ruttkay/Ruttkayová M. Ruttkay/J. Ruttkayová: Záchranný archeologický výskum v Nitre-Šindolke. AVANS 2004, 2006, NEUES ALTMADJARISCHES GRÄBERFELD IN LUŽIANKY. Lužianky (Bez. Nitra), Lage Kajsianske za zeležnicou, Gräberfeld, Frühmittelalter, archäologische Rettungsgrabung. Deponierung der Funde: Archäologisches Institut der SAW, Nitra. Durch eine kurzfristige Grabung konnte Teil eines altmadjarischen Gräberfeldes aus dem 10. Jh. untersucht werden. Insgesamt wurden 16 Gräber (Abb. 88) untersucht und ganz eindeutig konnten nördliche, südliche und östliche Grenzen identifiziert werden. Die Gräber befanden sich auf einer ziemlich kleinen Fläche. In der westlichen Richtung setzte wahrscheinlich das nicht untersuchte Gelände fort. Sie wiesen die Orientierung in der Richtung W-O (mit dem Kopf nach Westen) auf. Die Grabgruben waren ziemlich flach, so kann nicht ausgeschlossen werden, dass die ursprünglichen Gräber durch die Ackerkrume gestört wurden. Größere Ausmaße wurden beim Grab 7 festgestellt (246x118 cm), wobei der tote in einer truhenförmigen ausgezimmerten Vertiefung inmitten der Grabgrube lag. Auf dem erhöhten Teil der Sohle in der nördlichen Hälfte des Grabs, längs der linken Seite des Toten, befanden sich Bestandteile der Reiterausrüstung und Bewaffnung (Abb. 89). Von ihnen erhielten sich mehrere Fragmente von Eisenbeschlag der Tülle für Pfeiler und eiserne Pfeilspitzen (Spitzen in der Richtung zum Kopf des Toten), zwei Steigbügel, eine Schnalle, eine Trense und ein Feuerstahl auch mit Zündsteinen. Ganz besonders ist auch das Grab 3. Auf der Brust bzw. am Hals wurden Reste einer silbernen Halskette mit scheibenförmigem Anhänger (es wurden hier auch Reste des Stoffes erfasst) identifiziert (Abb. 90). Die Halskette wurde auch auf beiden Handgelenken gefunden. Der Kopf von der im Grab

165 167 4 bestatteten Frau war mit Blechbuckeln verziert und sie hatte auch scheibenförmige Buckel auf der Brust und vor allem in dem Hüftenbereich. Die Buckel - Besätze waren aus Silber, in einigen Fällen waren sie auch vergolden und hergestellt aus Metall entsprechender Qualität. Zwei Grabgruben (Grab 14 und 16) waren ungewöhnlich breit - Doppelgräber. Ihr Boden war etagenförmig in zwei Hälfte gegliedert. Im nördlichen (tieferen) Teil befand sich der Tote (in beiden Fällen handelte es sich wahrscheinlich um eine Frau). Diese Situation deutet darauf hin, dass es sich in diesen zwei Fällen um ein Nischengrab handeln konnte, wo die dunklere Verschüttung die ursprüngliche Grabgrube indiziert und die hellere Verschüttung die gefallene Wand über der Wölbung, in der sich der Tote befand, indiziert. Ähnliche Gräber sind in dem Milieu des 10. Jh. nicht bekannt. Außer den oben angeführten Funden aus weiteren Gräbern sind noch verschiedene Arten von Perlen, Muscheln cauri, einfache Schläfenringe aus Draht, geflochtene, stäbchenförmige und Armbänder und Blecharmbänder erwähnenswert. Das Gräberfeld gehört zu dem nördlichsten seiner Art in der Westslowakei und es kann vorläufig in das 10. Jh. datiert werden. Die Wichtigkeit dieses Fundes wird noch durch die Anwesenheit von weiteren Gräberfeldern aus dieser Zeit in einer unmittelbaren Nähe verstärkt: Nitra-Šindolka (eigentlich auf der gegenüberliegenden Seite der Flussaue; Chropovský/ Hečková/Fusek 1987; Ruttkay-Ruttkayová 2006, Nitra-Mlynárce (Točík 1968; 1971) und Čakajovce (Rejholcová 1995). Polykultúrna lokalita v Nitre na Svätoplukovom námestí Matej R u t t k a y N i t r a (okr. Nitra), časť S t a r é m e s t o, poloha S v ä t o p l u k o v o n á m., pohrebisko, staršia doba bronzová, stredovek, sídlisko, mladšia doba kamenná(?), staršia, stredná, mladšia a neskorá doba bronzová, doba laténska, včasný stredovek, vrcholný stredovek, novovek, záchranný výskum. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra, a Ponitrianske múzeum, Nitra. Výskum prebiehal v mesiacoch február až apríl 2004 v klimaticky náročných podmienkach. Nadviazal na zisťovaciu sondáž na lokalite, uskutočnenú v r (Ruttkay 2002). Vzhľadom na nutnosť staticky stabilizovať susedné budovy sa musel výskum vykonať postupne v troch výškových etapách, pričom po ukončení každej boli na plochu pustené ťažké pilotážne mechanizmy, čo aj napriek rôznym technickým zabezpečeniam značne komplikovalo výskumný proces. Preskúmala sa plocha 280m 2 (obr. 91). V úrovni asi 140 cm od dnešného povrchu sa nachádzala dolná hranica novovekej planírky. Tesne pod ňou sa vyskytovali kultúrne vrstvy a objekty od vrcholného stredoveku po dobu bronzovú. Do nich boli v rôznych úrovniach zapúšťané sídliskové objekty a hroby. Mladšia doba kamenná Neolitické osídlenie polohy nepriamo naznačujú sporadické nálezy kamennej štiepanej a brúsenej industrie. Objekty ani keramika z tohto obdobia sa nezachytili. Doba bronzová V severnej časti sa preskúmal zlomok z pohrebiska zo staršej doby bronzovej, ktorého rozhodujúca časť pôvodne pokračovala smerom severným a severovýchodným pod dnes stojaci obytný dom a námestie. Južný okraj bol zničený výstavbou novovekej pivnice a asi aj rozsiahlou stredovekou pivnicou. Z pohrebiska sa preskúmalo 9 hrobov, resp. ich častí. Kostry ležali v silne skrčenej polohe na pravom alebo ľavom boku. Výnimočne sa pri nich našli nálezy - drôtené náušnice, resp. náramky. Predbežne možno pohrebisko priradiť k nitrianskej skupine (obr. 91: 1, 2). Do staršej doby bronzovej patrí aj skupina preskúmaných zásobných jám. Mali hruškovitý, kužeľovitý, vakovitý alebo valcovitý tvar. Rozhodujúcu časť zásypu tvoril zväčša popolovito-prachový zásyp. Iba výnimočne sa objavili objekty s kompaktným hlinitým zásypom. Okrem toho sa na celej lokalite vyskytovala cm široká kultúrna vrstva, v ktorej sa nachádzali najmä nálezy charakteristické pre maďarovskú kultúru (obr. 92). Rozhodujúcu skupinu nálezov z objektov zo staršej doby bronzovej tvorila keramika, vyskytli sa aj kostené nástroje, opracované zvieracie lopatky, bronzové ihlice, prasleny a hlinené kolieska. Výnimočným nálezom je hlinená dýza z objektu 21 (obr. 92), ktorá spolu s ďalšími nálezmi z blízkeho okolia dokladá miestne spracovanie medi (Ruttkayová 1996). Výskum doložil tiež osídlenie v strednej a mladšej dobe bronzovej. Išlo spravidla o menšie kužeľovité alebo baňaté zásobné jamy, prípadne o plytké, bližšie nedefinovateľné objekty. Najvýraznejším

166 168 z nich bol nepravidelný objekt 8, zahĺbený 0-20 cm od úrovne zachytenia. V jeho výplni sa objavilo pomerne veľa keramiky (obr. 93). Ojedinelo sa vyskytli objekty reprezentujúce vývoj v neskorej dobe bronzovej. Dokladá to keramika lužickej kultúry. Doba laténska V severozápadnej časti plochy sa preskúmala časť objektu 40 - zemnice. V zásypových vrstvách sa našiel pomerne rozsiahly súbor keramických fragmentov z rôznych druhov nádob (hrnce, džbány, šálky, misky). Ide o ďalší doklad kelto-dáckeho horizontu na území Nitry (obr. 94). Včasný stredovek Preskúmali sa aj objekty (zásobné jamy a zemnice) zo včasného stredoveku. Medzi najzaujímavejšie patria tri rovnako orientované zemnice (objekty 6, 30, 65), každá s kamennou pecou v severnom rohu. Nálezy z nich umožňujú rámcové datovanie do stor. (obr. 95). Pravdepodobne do toho istého časového úseku patria aj dva ďalšie preskúmané hroby, zapustené do pravekých vrstiev. Zaujímavý je najmä hrob 1, v ktorom bol mŕtvy uložený na chrbte vo vystretej polohe a v hrobe sa nachádzala aj konská lebka a menšie kosti z ďalšieho zvieraťa (ovca). Vrcholný stredovek Nemenej dôležité výsledky priniesol výskum objektov z vrcholného a neskorého stredoveku. K najzaujímavejším objektom patrí zemnica-pivnica s výrazným rampovitým vstupom (obr. 96). Mohutné koly a ich hustota naznačujú, že neboli určené iba na nesenie strechy, ale dozaista slúžili na podporu nadzemného podlažia. Žiaľ, v dôsledku statických problémov nebolo možné objekt v celej ploche preskúmať (nedoskúmaný bol stredový pozdĺžny pás, ktorý však zostal zakonzervovaný pod novostavbou). Na základe nálezov možno objekt predbežne zaradiť do vrcholného stredoveku. Bližšie datovanie bude k dispozícii až po komplexnom vyhodnotení nálezov. Význam tohto objektu v stredovekej zástavbe Nitry zatiaľ nie je možné presne vymedziť. Nie je vylúčené, že objekt súvisel so obydliami, resp. hospodárskymi budovami zámožnejšej vrstvy obyvateľov. Je viac ako pravdepodobné, že ďalšie pôvodné stavby mohli stáť v priestore dnešného Svätoplukovho nám., kde sa však pri výstavbe robil výskum iba v minimálnom rozsahu. Novovek Nepochybným prínosom pre poznanie histórie Nitry bolo preskúmanie novovekých objektov. Ide najmä o objekt 1, v ktorom sa našli stovky nálezov (okrem rozmanitej keramiky aj zlomky ciachovaných téglikov rôznych veľkostí, mince, bronzové ozdoby, a pod. - obr. 96). Na celej ploche sa preskúmali časti žľabovitých útvarov smerujúcich spravidla od JZ na SV. Na základe superpozícií sú datované aj do praveku, ale aj do stredoveku. Ich význam zatiaľ nie je jasný. Výskum ukázal dôležitosť výskumu pri každej stavebnej aktivite v Nitre-Starom meste. L i t e r a t ú r a Ruttkay M. Ruttkay: Zisťovací výskum na Svätoplukovom námestí v Nitre. AVANS 2001, 2002, Ruttkayová J. Ruttkayová: Záchranný výskum v Nitre na Kupeckej ulici. AVANS 1994, 1996, POLYKULTURELLE FUNDSTELLE IN NITRA AUF DEM PLATZ SVÄTOPLUKOVO NÁMESTIE. Nitra (Bez. Nitra), Teil Staré mesto/altstadt, Lage Svätoplukovo nám., Gräberfeld, ältere Bronzezeit, Mittelalter, Siedlung, jüngere Steinzeit(?), ältere, mittlere und jüngere und späte Bronzezeit, Latènezeit, Frühmittelalter, Hochmittelalter, Neuzeit, archäologische Rettungsgrabung. Deponierung der Funde: Archäologisches Institut der SAW, Nitra und Ponitrianske múzeum (Museum Nitra), Nitra. Die Grabung verlief in den Monaten Februar bis April Insgesamt wurde eine Fläche von 280m 2 untersucht. In dem Niveau ca. 140 cm von der heutigen Oberfläche befand sich die untere Grenze der neuzeitlichen Planierschicht. Direkt unter dieser Schicht kamen Kulturschichten und Objekte aus dem Hochmittelalter bis zur Bronzezeit vor. In diese Schichten waren in verschiedenen Niveaus Siedlungsobjekte und Gräber eingelassen. Jüngere Steinzeit. Die neolithische Besiedlung in dieser Lage indizieren sporadische Funde von gespaltener Steinindustrie und geschliffener Industrie. Es wurden weder Objekte noch Keramik aus dieser Zeit gefunden. Bronzezeit. Im nördlichen Teil wurde Teil eines Gräberfeldes aus der älteren Bronzezeit untersucht. Insgesamt wurden 9 Gräber erforscht. Die Skelette lagen in der starken Hockerlage auf der rechten oder linken Seite. Ausnahmsweise wurden bei den Skeletten auch andere Funde entdeckt - Ohrringe aus Draht bzw. Armbänder. Das Gräberld kann vorläufig zur Nitra-Gruppe zugeordnet werden. (Abb. 91: 1, 2).

167 169 In die ältere Bronzezeit kann eine Gruppe von untersuchten Vorratsgruben datiert werden. Es handelte sich um birnenförmige, konische oder walzenförmige Vorratsgruben. Außerdem befand sich auf der ganzen Fundstelle noch eine 20-40cm breite Kulturschicht, in der vor allem Funde vorgekommen sind, die für die Maďarovce-Kultur typisch sind. Die entscheidende Gruppe von Funden bildete vor allem die Keramik. Es kamen auch knöcherne Werkzeuge, bearbeitete tierische Schulterblätter, bronzene Nadeln, Spinnwirtel und Tonräder vor. Der Fund einer Tondüse aus dem Obj. 21 wird zu den außerordentlichen Funden gezählt (Abb. 92). Durch die Grabung wurde auch die Besiedlung in der mittleren und jüngeren Bronzezeit belegt. Es ging in der Regel um kleinere kegelförmige oder bäuchige Vorratsgruben bzw. um flache, nicht näher identifizierbare Objekte. Vereinzelt sind auch Objekte vorgekommen, die die Entwicklung in der Spätbronzezeit dokumentieren. Diese Entwicklung belegt z. B. die Keramik der Lausitzer Kultur. Latènezeit. Im nordwestlichen Teil der Fläche wurde ein Teil des Objektes 40 - eines Grubenhauses- untersucht. In den Verfüllungsschichten wurde ein ziemlich großer Verband von keramischen Fragmenten aus verschiedenen Gefäßtypen (Töpfe, Krüge, Tassen, Schüsseln.) gefunden (Abb. 94). Es handelt sich um einen weiteren Beleg von keltisch-dakischem Horizont auf dem Gebiet von Nitra. Frühmittelalter. Untersucht wurden Objekte (Vorratsgruben und Grubenhäuser) aus dem Frühmittelalter (Abb. 95). Zu den interessantesten gehören drei Grubenhäuser, die die gleiche Orientierung aufweisen (Obj. 6, 30, 65), der Steinofen war immer in der nördlichen Ecke. Anhand von Funden können sie rahmenhaft in das Jh. datiert werden. In den gleichen zeitlichen Rahmen fallen wahrscheinlich auch zwei weitere untersuchte Gräber, die in den urzeitlichen Schichten eingelassen waren. Interessant ist vor allem das Grab 1, in dem der Tote am Rücken in der gestreckten Lage lag und im Grab befanden sich auch ein Pferdeschädel und kleinere Knochen aus einem weiteren Tier (Schaf). Hochmittelalter. Wichtig sind auch Ergebnisse der Grabung in den Objekten aus dem Hoch- und Spätmittelalter. Zu den interessantesten Objekten gehört eine Grubenhütte-ein Keller mit ausgeprägt rampenförmigem Eingang (Abb. 96). Mächtige Pfosten und ihre Dichte deuten an, dass sie nicht nur zum Tragen des Daches bestimmt waren, sondern sie stützten auch ein oberirdisches Stockwerk. Leider konnte das Objekt wegen der statischen Probleme nicht auf der ganzen Fläche untersucht werden. Anhand von Funden kann das Objekt vorläufig in das Hochmittelalter datiert werden. Die Bedeutung dieses Objekts in der mittelalterlichen Bebauung von Nitra kann nicht genau ausgegliedert werden. Es ist nicht ausgeschlossen, dass das Objekt mit den Behausungen bzw. Wirtschaftsbauten von höheren Schichten zusammenhing. Es ist mehr als wahrscheinlich, dass weitere ursprüngliche Bauten im Raum des heutigen Platzes Svätoplukovo nám. stehen konnten, wo beim Bau jedoch nur eine Grabung in einem kleineren Ausmaß gemacht wurde. Neuzeit. Einen großen Beitrag für die Kenntnis von der Geschichte der Stadt NItra leistete die Grabung von neuzeitlichen Objekten. Es geht vor allem um das Obj. 1, in dem Hunderte von Funden entdeckt wurden - außer Keramikfunden befanden sich dort Bruchstücke von geeichten Tiegeln unterschiedlicher Größen, Münzen, Bronzene Ziergegenstände usw. (Abb. 96). Die Grabung zeigte, wie wichtig es ist, bei jeder Bauaktivität in der Altstadt von Nitra eine archäologische Grabung durchzuführen. Záchranný archeologický výskum v Nitre na Mlynskej ulici Matej R u t t k a y N i t r a (okr. Nitra), časť S t a r é m e s t o, poloha M l y n s k á u l., hrob, stredovek, sídlisko, včasný stredovek, vrcholný stredovek, novovek, záchranný výskum. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. Vo februári a marci 2004 sa uskutočnil záchranný archeologický výskum v Nitre-Starom meste na Mlynskej ul., a to jednak v súvislosti s pripravovanou výstavbou ako aj v nadväznosti s riešením projektu Ochrana a záchrana archeologických a historických pamiatok ako integrálna súčasť európskeho kultúrneho dedičstva (úloha ŠPVV 2003 SP 51/ ). Možno konštatovať, že napriek zložitým klimatickým pomerom bol realizovaný v rekordne krátkom čase a priniesol množstvo nových poznatkov odkrývajúcich dávnovekú históriu Nitry. Lokalitu v minulosti tvoril mierny na JV sklonený pravobrežný svah rieky Nitry, ktorá tiekla približne v priestore dnešnej ulice Fraňa Mojtu. Pôvodný terén sa vďaka ľudskej činnosti za posledné tisícročia zvýšil o približne dva metre.

168 170 Najstaršie nálezy - keramika želiezovskej skupiny - pochádzajú z mladšej doby kamennej. Vzhľadom na husté osídlenie v stredoveku a novoveku bola väčšina objektov z uvedenej doby zničená. Jednotlivé črepy v zásypoch mladších objektov alebo v kultúrnych vrstvách dokladajú aj prítomnosť Keltov. Ide najmä o bronzovú sponu so zvieracou hlavičkou (Demetz 1999, 137 ff.; Pieta 1982, 39-40). Najvýraznejšia je koncentrácia objektov z stor. Na malej ploche stavby sme zistili väčší počet zásobných jám na potraviny (obr. 97: 2) a pece na pečenie chleba a sušenie plodín (obr. 97: 1). Z nálezov tvorí najväčšiu časť keramika. Ide o pomerne dobre vypálený tovar s výzdobou robenou jednozubým i viaczubým nástrojom (obr. 98). Pomerne veľký diel tvoria zvieracie kosti. Z mnohých objektov sa odobrali vzorky na paleobotanickú analýzu. Uvedené nálezy sú ďalším dokladom toho, že v dobe veľkomoravskej, ako aj v čase vzniku uhorského kráľovstva, tvorilo územie Nitry od dnešného hradu (vtedajšieho hradiska) až po tržnicu a od ulice F. Mojtu po Párovskú ulicu a pravdepodobne až po Krškany jednu veľkú sídliskovú aglomeráciu, ktorú možno bez zaváhania porovnávať s najväčšími dobovými stredoeurópskymi metropolami. Preskúmali sa tiež objekty z vrcholného stredoveku ( stor.). Osobitne sa treba zmieniť najmä o objavenej ceste (obr. 97: 4). Viedla pravdepodobne paralelne s mestským opevnením a v smere SV-JZ smerovala ku stredovekej mestskej bráne. Tá sa musela nachádzať niekde medzi dnešnou centrálnou svetelnou križovatkou (Štúrova a Štefánikova ul.) a vyústením ulice F. Mojtu. Cesta bola vysypaná kamenným štetom a zarezaná do mierneho na juh skloneného svahu. Podrobnou preparáciou sa podarilo separovať stopy po kolesách vozov, a tým určiť aj ich rozchod na cm. Po zániku cesty bol priestor splanírovaný a do zánikových vrstiev sa zapustili objekty z novoveku ( stor.). Výskum je ďalším kamienkom do mozaiky dávnovekej Nitry a jednoznačne dokladá nevyhnutnosť realizácie záchranných výskumov pri každej stavebnej akcii v Nitre. L i t e r a t ú r a Demetz S. Demetz: Fibeln der Spätlatène- und frühen römischen Kaiserzeit in den Alpenländern. Rohden/Westfallen 1999, 137 ff. Pieta K. Pieta: Die Púchov-Kultur. Nitra S ARCHÄOLOGISCHE RETTUNGSGRABUNG IN DER MLYNSKÁ STR. IN NITRA. Nitra (Bez. Nitra), Teil Staré mesto/altstadt, Lage Mlynská Str., Grab, Mittelalter, Siedlung, Frühmittelalter, Hochmittelalter, Neuzeit, Rettungsgrabung. Deponierung der Funde: Archäologisches Institut der SAW, Nitra. Im Februar 2004 wurde eine archäologische Rettungsgrabung in der Mlynská Str. in der Altstadt von Nitra realisiert (Abb. 97; 98). Die Fundstelle bildete in der Vergangenheit ein südöstlich geneigter rechtuferiger Hang des Flusses Nitra. Die ältesten Funde (Keramik der Želiezovce-Gruppe) stammen aus der jüngeren Steinzeit. Angesichts der dichten Besiedlung im Mittelalter und in der Neuzeit war die Mehrheit von Objekten aus der angeführten Zeit zerstört. Die einzelnen Scherben in der Verfüllung der jüngeren Objekte oder in den Kulturschichten belegen auch die Anwesenheit von Kelten. Es geht vor allem um eine bronzene Fibel mit dem Tierkopf. Am größten ist die Konzentration von Objekten aus dem Jh. Auf einer kleinen Fläche des Baues wurde eine größere Anzahl von Vorratsgruben für Lebensmittel und zum Braten des Brotes und zum Trocknen von Pflanzen festgestellt. Von den Funden ist am meisten die Keramik vertreten. Es geht um ziemlich gute Keramik mit Verzierung, die mit einem Einzahn- oder Mehrzahngerät gemacht wurde. Die angeführten Funde belegen, dass in der großmährischen Zeit, aber auch in der Zeit der Entstehung der ungarischen Monarchie das Gebiet von Nitra von der heutigen Burg (ehemaliger Burgwall) bis zum Markt und von der Str. F. Mojta bis zur Párovská Str. und wahrscheinlich bis zum Stadtteil Krškany eine große Siedlungsagglomeration bildete, die ohne Zweifel mit den größten damaligen mitteleuropäsichen Metropolen verglichen werden kann. Dies belegten auch Fundsituationen aus dem Jh. Ganz speziell muss eine neu entdeckte Straße erwähnt werden. Sie verlief wahrscheinlich parallel mit der Stadtbefestigung und in der Richtung NO-SW führte sie zum mittelalterlichen Stadttor. Das Tor muss sich irgendwo zwischen der heutigen Lichtkreuzung und der Mündung der Str. F. Mojta befunden haben. Die Straße war aus Steinbett und auf einem flachen südlich geneigten Hang. Durch eine detaillierte Präparation wurden auch Spuren nach Rädern der Wagen entdeckt und somit konnte auch ihre Spurweite ( cm) bestimmt werden. Nach dem Untergang der Straße wurde der Raum planiert und in die Schichten wurden Objekte aus der Neuzeit, aus dem Jh. eingelassen.

169 171 Zisťovací výskum včasnostredovekého hradiska v Majcichove Matej R u t t k a y - Joachim H e n n i n g - Eva F o t t o v á M a j c i c h o v (okr. Trnava), poloha V á r h e l y, hradisko, včasný stredovek, systematický výskum. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. V mesiacoch august-november 2004 sa v rámci spoločného projektu Letná škola archeológie (Archeologický ústav SAV v Nitre a J. W. Goethe Universität Frankfurt am Main) a v rámci projektu Ochrana a záchrana archeologických a historických pamiatok ako integrálna súčasť európskeho kultúrneho dedičstva (úloha ŠPVV 2003 SP 51/ ) uskutočnil zisťovací výskum na dávnejšie známej lokalite. V rámci spoločného projektu prebehla aj prvá časť podrobných geofyzikálnych meraní na veľkomoravskom hradisku Pobedim (Henning/Ruttkay/Eyub/Fottová/Milo/Tirpák 2005) a povrchové obhliadky včasnostredovekých hradísk západného Slovenska. Prvé zisťovacie výskumy sa tu uskutočnili v 60-tych rokoch 20. stor. pod vedením B. Chropovského, ktorý umiestnil 13 sond dovnútra valu. Uskutočnil tiež jeden rez valom, a to v jeho JZ časti. Vtedy sa nálezisko aj po prvýkrát zameralo a plán okrem iného naznačuje, že výškový rozdiel valu a okolia bol v tom období temer dva metre (Chropovský 1978). Hradisko bolo v posledných rokoch viackrát letecky snímkované (Kuzma 2005). Náhodná obhliadka na jar 2003 ukázala, že hradisko je výrazne porušované orbou. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sme ho určili ako jednu z kľúčových lokalít pre plánovanú Letnú školu archeológie. Cieľom prvej výskumnej sezóny bolo zistiť stav náleziska, určiť jeho konštrukčnú charakteristiku a v neposlednej miere aj spresniť datovanie (najlepšie pomocou dendrochronológie). Pôvodne sa vytýčila jedna sonda (Sonda I) - rez valom v SZ časti náleziska, široká 2, resp. 1 m a dlhá 35 m. Po jej preskúmaní sa ukázala nevyhnutnosť rozšíriť sondu, a tak sme paralelne popri 60 cm širokom profile vytýčili ďalšiu sondu (Sonda II) širokú 2 m a dlhú 11,7 m. Výber skúmanej plochy bol konzultovaný s autorom výskumu v 60-tych rokoch B. Chropovským. Hradisko má obdĺžnikovitý, resp podkovovitý pôdorys (zaoblená JV strana, resp. južný roh) s rozmermi približne 220x300 m. Nájdená situácia Ihneď po odstránení asi 20 cm ornice sa zachytili prepálené štruktúry (obr. 99: 2), následne na SV i JZ strane rozsiahlejšie deštrukcie kameňov a najmä na JV deštrukčné prepálené vrstvy. Situácia je natoľko komplikovaná, že na stránkach tohto časopisu na jej podrobný popis nie je priestor. Preto sa obmedzíme iba na publikovanie základnej fotodokumentácie a predbežnú interpretáciu. Výsledky geofyzikálnych a archeomagnetických meraní sú zverejnené osobitne (Henning/Ruttkay/Eyub/Fottová/Milo/Tirpák 2005). Výskum priniesol iba ojedinelé nálezy zlomkov včasnostredovekej keramiky (obr. 100). Niekoľko z nich sa našlo aj na pochôdznej úrovni pod deštrukciou valu. Tu sa našiel tiež fragment dohneda sfarbeného skla s plastickým nálepom (obr. 100: 2). Keramiku možno aj napriek jej archaickému charakteru predbežne datovať do stor. Nález skla by mohol naznačovať, že náznaky sklárskej výroby, zistené B. Chropovským, by nemuseli byť náhodou. Predbežná interpretácia Rez valom orientovaný v smere SV-JZ priniesol nasledujúce možnosti interpretácie odkrytej situácie. Plochu možno rozdeliť do piatich segmentov (od SV na JZ): priekopa, čelná plenta, komora, vnútorné predpolie komory a vnútro hradiska. Priekopa (obr. 99: 1) Na SV strane sa jednoznačne zachytil pôvodný okraj priekopy. Jej max. zachytená hĺbka vo vzťahu k spodnej, pochôdznej úrovni v čase výstavby valu je 290 cm. Išlo pravdepodobne o zostrmený breh pôvodného, pomerne úzkeho riečneho ramena. Priekopa bola po zániku hradiska postupne zasypaná, pričom posledná vrstva, hrubá temer jeden meter, pribudla až v 20. stor. (doklad o zrovnaní valu). Dnešné umelé a suché koryto (kanál) je vyhĺbené už do zásypov priekopy. Čelná plenta (obr. 99: 3, 4) Až po okraj lomu priekopy siahal podkladový rošt - drevená guľatina so šírkou najčastejšie cm a dĺžkou cm (azda niekedy výnimočne pritesaná), naukladaná vedľa seba kolmo na priebeh valu. Nad ňou sa v najsv časti zachovala iba deštrukcia valu, a tiež čiastočne pozostatok kamennej čelnej plenty (š cm) z nasucho kladených kameňov, spočívajúcej na asi 20 cm hrubej vrstve hliny. Na styku s okrajom priekopy bol koniec roštu podložený priečnym trámom. Pri interpretácii tohto javu prichádzajú do úvahy dve možnosti: 1. variant - zachytila sa celá pôvodná šírka plenty (š cm) - v tomto prípade by sa na vonkajšej strane hradiska medzi plentou a začiatkom priekopy musel nachádzať cm široký voľný priestor, vydláždený časťou podkladového roštu a vznikla by akási vonkajšia ochodza; 2. variant - nedá sa vylúčiť, že pôvodná plenta bola širšia - možno na celú vonkajšiu šírku dreveného roštu (dovedna medzi cm) - plenta sa v tomto prípade smerom hore postupne zužovala.

170 172 Jej predná časť sa mohla zrútiť do priekopy (avšak najskôr sa jednoznačne zrútila horná časť múru do vnútorného priestoru hradiska). Komora (obr. 99: 4) Konštrukcia komory spočívala na SV strane na podkladovom drevenom rošte (obr. 99: 2) a na JZ strane na podloží. Pomerne dobre sa zachovala spodná časť vodorovného debnenia najmä na JZ strane, kde bolo zahĺbené do podložia asi 20 cm. Zvnútra konštrukciu spevňovali zvislé mohutné koly. Na 460 cm úseku sa zachytil jeden takýto prvok (hĺ. kolovej jamy 77 cm od pochôdznej úrovne, priemer jamy 42 cm). Samotné debnenie pozostávalo pravdepodobne z pritesaných drevených trámov priemeru asi cm. V sonde II sa odkryli aj pozostatky priečnej spojnice vnútorného a vonkajšieho debnenia. Táto spojnica ležala presne oproti zvislému nosnému kolu a taktiež sa v sledovanom úseku zachytila iba raz, čo naznačuje, že rozpätie medzi týmito spojnicami bolo minimálne 460 cm. Vnútorná výplň komory so šírkou cm pozostávala z ílovitej hliny. Na viacerých miestach sa vypreparovali bochníky žltej hliny (asi 28x28 cm), nápadne sa podobajúce na nepálenú tehlu. V úrovni cm nad pôvodnou úrovňou terénu sa zachytili aj stopy po vnútornom rošte, avšak tento bol uložený iba vo vnútri komory a nebol zviazaný ani s vnútorným a ani s vonkajším debnením. Objavili sa tiež pozostatky rôznych naprieč nahádzaných(?) driev. Z najlepšie zachovaných driev v debnení komory, resp. v podkladovom rošte, sa odobrali vzorky na dendrochronológiu, ktoré sa budú vyhodnocovať na univerzitách vo Viedni (University of Natural Resources and Applied Life Sciences) a vo Frankfurte nad Mohanom (J. W. Goethe Universität). Tieto by okrem datovania mohli definitívne rozhodnúť aj o súčasnosti, resp. rozdielnosti konštrukcie podkladového roštu a komory (jedna alebo dve fázy). Vnútorné predpolie komory: Pozostávalo z výrazne prepálených úsekov hliny kompaktného charakteru, a tiež zo sypkej drobivej zeminy (akoby antuka). Postupné preparácie jednotlivých častí pomerne jednoznačne dokladajú, že táto drobivá hlina vznikla v miestach spálených driev-trámov. Po nich ostali iba temer nepostrehnuteľné stopy bielosivej farby, vyznačujúce okraj dreva. Kompaktná hlina predstavovala zrútenú vnútornú výplň komory. Doložila to aj spodná časť komory, ktorá nebola úplne spadnutá, ale bola sklonená dovnútra hradiska (obr. 99: 6). To všetko naznačuje, že v tejto časti sa zachytili stopy spadnutej deštrukcie valu a najmä úplne zotletého vnútorného debnenia, ktoré sčasti pridržal nosný kôl - tým drevá z debnenia padli šikmo (vo vzťahu k priebehu debnenia) a vytvorili tak v pôdoryse akési poloblúky. Nad touto deštrukčnou vrstvou sa zachytila vrstva kamennej deštrukcie, ktorú nemôžeme interpretovať ako vnútornú plentu, ale jednoznačne ako druhotnú vrstvu, ktorá sa sem dostala až po rozpadnutí komory. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o dovnútra spadnutú hornú časť čelnej kamennej plenty. Vnútro hradiska Výskum v tomto úseku priniesol pomerne málo informácií. Preskúmal sa jeden objekt - jama kotlovitého charakteru. V celom priestore sa našla výrazná čierna vrstva (sčasti prekrývajúca aj deštrukčné vrstvy valu) temer bez nálezov. Iba výnimočne sa tu objavili črepy novovekého charakteru, ktoré sú určujúce pre jej datovanie. Dôležitým výsledkom je aj zistenie, že v priebehu posledného storočia sa tu konfigurácia terénu značne zmenila a pravdepodobne, najmä zásluhou aktívnej orby sa veľká časť pôvodne mohutnejších valov zrovnala so zemou. Vnútorná strana hradiska bola pravdepodobne viackrát zaplavená (väčšie záplavy uvádzajú aj starší obyvatelia obce), čo v konečnom dôsledku mohlo ochrániť vnútorný areál pred deštrukciou. Výskum v mnohom spresnil doterajšie poznatky o stavebnom vývoji hradiska, avšak ukázal tiež nevyhnutnosť jeho ďalšej ochrany. V rámci Letnej školy archeológie sa v ňom bude pokračovať aj na budúci rok. L i t e r a t ú r a Bialeková D. Bialeková: Pobedim, okres Trenčín. In: Významné slovanské náleziská na Slovensku. Bratislava 1978, Kuzma I. Kuzma: Letecká prospekcia v nitrianskom kraji. In: Dávne dejiny Nitry a okolia vo svetle najnovších archeologických nálezov. Zborník z konferencie konanej pri príležitosti Dňa Nitranov 2. júla Nitra 2005, Henning/Ruttkay/Eyub/Fottová/Milo/Tirpák J. Henning/M. Ruttkay/E. Eyub/E. Fottová/P. Milo/J. Tirpák: Hradiská v Majcichove a Pobedime. Geofyzikálny prieskum a archeologický výskum včasnostredovekých opevnených areálov na juhozápadnom Slovensku. In: Ve službách archeologie. VII. Brno 2005 (im Druck). Chropovský B. Chropovský: Majcichov, okres Trnava. In: Významné slovanské náleziská na Slovensku. Bratislava 1978,

171 173 Archäologische Grabung eines frühmittelalterlichen Burgwalls in Majcichov. Majcichov, Bez. Trnava, Lage Várhely (Valy), Burgwall, Frühmittelalter. Die archäologische Grabung verlief nach der Besprechung mit Prof. Bohuslav Chropovský, dem Autor der ersten archäologischen Grabung auf dieser Lokalität. Die Fundstelle befindet sich auf der linksuferigen Aue des Flusses Dudváh, in dem Gewirr von seinen verschiedenen Armen und linksuferigen Nebenflüssen. Die Grabung des Burgwalls in Majcichov wird seit Sommer 2004 realisiert im Rahmen des Projekts Schutz und Rettung von archäologischen und historischen Denkmälern als ein integraler Bestandteil des europäischen Kulturerbes (Aufgabe ŠPVV 2003 SP 51/ ) und des internationalen deutsch-slowakischen auf die Grabung von frühmittelalterlichen Burgwällen gerichteten Projektes - Archäologische Sommerschule (Archäologisches Institut der SAW in Nitra - Projektleiter Matej Ruttkay und J. W. Goethe Universität Frankfurt am Main - Projektleiter prof. Joachim Henning). Am Anfang wurde der ganze Raum des Burgwalls und seiner unmittelbaren Umgebung geodetisch vermessen (P. Henning, M. Bartík), es wurde eine komplexe geophysikalische Prospektion durchgeführt (E. Eyub, P. Milo, J. Tirpák), und zwar auf einmal mit Hilfe von zwei Methoden (Magnetometer Förster Ferex DLG und Cäsiummagnetometers SMARTMAG, Modell SM-4G von der Firma Scintrex, Kanada). Die Burgwallausmaße sind ungefähr 220x300 m. Die ganze Fläche des Burgwalls wurde in der Vergangenheit landwirtschaftlich intensiv bearbeitet, was auch eine ausgeprägte Einsenkung von Wällen zur Folge hatte. Es wurden zwei Schnitte angelegt - (I - Breite 2 bzw. 1 m, Länge 35 m, II - Breite 2 m, Länge 11,7 m). Erfasst wurden gleich nach der Entfernung einer 20 cm dicken Ackerkrume gebrannte Strukturen, anschließend auf der nordöstlichen, aber auch auf der südwestlichen Seite ausgeprägte Steindestruktionen, vor allem im Südwesten kamen gebrannte Schichten vor. Vorläufige Interpretation (Schnitt I und II). Der Schnitt durch den Wall in der Richtung NO-SW brachte folgende Interpretationsmöglichkeiten der freigelegten Situation. Die Fläche kann in fünf Segmente eingeteilt werden (NO-SW) - Graben, vordere Blendemauer, Kammer, inneres Vorfeld der Kammer und Innenraum des Burgwalls Graben. Auf der nordöstlichen Seite wurde eindeutig der ursprüngliche Rand des Grabens erfasst. Seine maximal erfasste Tiefe im Verhältnis zum unteren-begehbaren Niveau in der Zeit des Wallaufbaus beträgt 290 cm. Es handelte sich wahrscheinlich um das Ufer (es wurde wahrscheinlich steil gemacht) eines ursprünglich ziemlich schmalen Flussarmes. Vordere Blendemauer. Bis zum Rand der Bruchstelle von dem oberen Rand des Grabens reichte der Rost - nebeneinander und vertikal auf den Verlauf des Walls gelegtes Rundholz, das cm breit und cm lang war. An der Kontaktfläche des Grabenrandes befand sich das Rostende, unter dem sich ein schräger Balken befand. Über dem Rost in dem nordöstlichen Teil erhielten sich nur die Destruktion des Walls und auch eine ca. 20 cm dicke Schicht von lehmigem Boden, auf der sich die Reste der steinernen vorderen Blendemauer (Breite cm) aus trocken gelegten Steinen befanden. Diese Erscheinung lässt zwei Interpretationsmöglichkeiten zu. Kammer. Die Konstruktion der Kammer befand sich auf der nordöstlichen Seite, auf dem Holzrost und auf der südwestlichen Seite auf dem Untergrund. Ganz gut blieb der untere Teil von der waagerechten Verschalung erhalten, vor allem auf der südwestlichen Seite, wo sie in den Untergrund, in einer Tiefe von ca. 20 cm eingetieft war. Von der inneren Seite wurde die Konstruktion durch senkrechte mächtige Pfeiler befestigt. Es muss auch gesagt werden, dass es in dem verfolgten Abschnitt nur einmal vorgekommen ist, was darauf hinweist, dass die Spannweite zwischen diesen Verbindungsgliedern mindestens 460 cm war. Die Innenverfüllung der Kammer mit einer Breite von cm bestand aus lehmigem Boden. Innenraum des Burgwalls. Die Grabung in diesem Teil brachte nicht viele Informationen. Es wurde ein Objekt untersucht - eine Grube kesselartigen Charakters. In dem ganzen Raum wurde eine ausgeprägte schwarze Schicht (teilweise überdeckte sie auch Destruktionsschichten des Walls) ohne Funde gefunden. Nur ausnahmsweise erschienen hier Scherben neuzeitlichen Charakters, die für ihre Datierung entscheidend sind. Funde. Die Grabung brachte außer organischen Resten (Holz u. a.) und verschiedenen urzeitlichen und frühgeschichtlichen Funden nur vereinzelte Funde von Tierknochen und frühmittelalterlicher Keramik. Hier wurde auch das Fragment eines braun gefärbten Glases mit plastischem Leiste gefunden. Die mit Bündeln von fein geritzten Wellen verzierte Keramik kann auch trotz ihres archaischen Charakters (8. Jh?) rahmenhaft in das Jh. datiert werden. Die Ergebnisse weisen auf einen bedeutenden Beitrag des Projekts hin und unterstützen seine Fortsetzung auch in den folgenden Jahren.

172 174 Záchranný archeologický výskum v Nitre-Šindolke Matej R u t t k a y - Jaroslava R u t t k a y o v á N i t r a (okr. Nitra), časť Z o b o r, poloha Š i n d o l k a - P r i p r a m e n i, pohrebisko, doba bronzová, pohrebisko, včasný stredovek, sídlisko, mladšia doba kamenná, doba bronzová, doba halštatská(?). Uloženie nálezov: Ponitrianske múzeum, Nitra. V r sa v súvislosti s pripravovanou perspektívnou výstavbou a s riešením projektu Ochrana a záchrana archeologických a historických pamiatok ako integrálna súčasť európskeho kultúrneho dedičstva (úloha ŠPVV 2003 SP 51/ ) preskúmala časť lokality, ktorá je pokračovaním nálezísk skúmaných v druhej polovici minulého storočia (Chropovský/Hečková/Fusek 1987; Točík/Sedlák 1993; Březinová 2000). Najskôr sa na miernom svahu otočenom na juh vykonal podrobný povrchový prieskum. Ten nepriniesol okrem niekoľkých novovekých črepov žiadne nálezy. Vo vybranom priestore (kde sa plánovali zemné práce siahajúce pod ornicu) sa postupne pod dohľadom archeológa odstránila ornica a následne sa skúmali zachytené objekty. Podložie bolo veľmi rozmanité - od štrku a kameňov, cez hnedozem po hlinu sprašovitého charakteru. V miestach s podložnou hnedozemou sa museli robiť rezy a v profiloch sa postupne identifikovali objekty. Výskum zachytil časť sídliska z mladšej doby kamennej, mladšej i neskorej doby bronzovej, doby halštatskej(?) a pohrebisko zo staršej doby bronzovej a včasného stredoveku. V južnej časti sa dotkol aj výskumných plôch odkrývaných v druhej polovici minulého storočia. Objekty s keramikou želiezovskej skupiny sa zachytili v južnej, nižšie položenej časti náleziska. Išlo spravidla o rôzne nepravidelné jamy menších rozmerov (nepresahujúce dĺžku 2 m). V severnej časti plochy sa pravdepodobne zachytil južný okraj pohrebiska zo staršej doby bronzovej (nitrianska skupina?), ktorého časť bola preskúmaná pri výstavbe SPOVŠ. V r sa odkryli dva hroby, z nich jeden (hrob 2) bol druhotne porušený. V hrobe 1 mŕtva (žena) ležala v skrčenej polohe na pravom boku. Na spánkoch sa nachádzali jednoduché drôtené záušnice. Najväčší podiel medzi skúmanými objektami majú objekty z mladšej a najmä z neskorej doby bronzovej. Ide o nepravidelné jamy, zásobné jamy, hliniská a samostatne stojacu hlinenú kupolovú pec. V ich zásype sa našla keramika lužickej kultúry, výnimočne kostené predmety, bronzové predmety, a pod. V keramickej náplni majú prevahu hrubostenné nádoby - najmä amfory a hrnce (obr. 101). Vo výzdobe prevažujú rôzne formy žliabkovania a rozmanité druhy výčnelkov a vypuklín. Pomerne často sa objavujú aj tenkostenné nádoby, najmä jednoduché lievikovité hrnčeky s uchom, resp. hlboké misky s uchom (obr. 102). Časté sú tiež zlomky z tenkostenných šálok s pásikovým uškom, zdobené na vnútornej i vonkajšej strane rytou, často bielo inkrustovanou výzdobou (obr. 101). Nezriedkavé sú tiež kolesovité podložky rôznych veľkostí, výnimočne zdobené rytím na vnútornej strane. Vyskytli sa aj menšie kolieska s otvorom, hlinené hladidlá, prasleny (obr. 103), fragmenty kultových predmetov (valcovité plné nôžky), častí nádob v tvare labute alebo býka, a pod. (obr. 102). Vo východnej časti záujmovej plochy sa preskúmala západná časť pohrebiska z včasného stredoveku. Dvadsať hrobov bolo orientovaných približne v smere Z-V, s hlavou na západ (obr. 104: 8-10). Mŕtvi boli uložení vo vystretej polohe na chrbte. Väčšina hrobov bola bez nálezov a nachádzali sa bezprostredne pod pomerne tenkou (asi 25 cm) vrstvou ornice. Spomedzi sporadických nálezov je treba menovať najmä bronzové náušnice, železné kovania vedierka a železné hroty šípov s tuľajkou (obr. 104: 1-7). Pohrebisko datujeme predbežne do 9. stor., resp. do stor. a tvorí pravdepodobne najstaršie z pohrebísk skúmaných v Nitre-Šindolke (Chropovský/Hečková/Fusek 1987). Výskum preukázal, že v praveku bola osídlená celá ľavobrežná terasa Nitry (resp. potoka Dobrotka) a že v budúcnosti tu bude nevyhnutné vykonať v súvislosti s ďalšou plánovanou výstavbou podrobné archeologické výskumy. Výsledky výskumu budú trvalo prezentované výstavkou priamo na lokalite v budove firmy ARAVER. L i t e r a t ú r a Březinová G. Březinová: Nitra-Šindolka. Siedlung aus der Latènzeit. Katalóg. Bratislava Chropovský/Hečková/Fusek B. Chropovský/J. Hečková/G. Fusek: Ukončenie záchranného výskumu v Nitre na Šindolke. AVANS 1986, 1987, Točík/Sedlák A. Točík/K. Sedlák: Výskum v Nitre v roku Osídlenie v dobe laténskej a vo včasnom stredoveku. Štud. Zvesti AÚ SAV 29, 1993, ARCHÄOLOGISCHE RETTUNGSGRABUNG IN NITRA-ŠINDOLKA. Nitra (Bez. Nitra), Teil Šindolka, Lage Pri prameni, Grab, Bronzezeit, Gräberfeld, Frühmittelalter, Siedlung, jüngere Steinzeit,

173 175 Bronzezeit, Hallstattzeit(?). Deponierung der Funde: Ponitrianske múzeum/nitra-museum, Nitra. Im J wurde im Zusammenhang mit der Perspektive des Baus und der Lösung des Projekts Schutz und Rettung der archäologischen und historischen Denkmäler als eines integralen Teils von europäischem Kulturerbe (Aufgabe ŠPVV 2003 SP 51/ ) Teil einer Fundstelle untersucht, die eigentlich die Fortsetzung der Fundstellen ist, die in der zweiten Hälfte des letzten Jahrhunderts erforscht wurden. Erfasst wurden durch die Grabung Teil einer Siedlung aus der jüngeren Steinzeit, der jüngeren und späten Bronzezeit und aus der Hallstattzeit(?) und ein Gräberfeld aus der älteren Bronzezeit und aus dem Frühmittelalter. Objekte mit der Keramik der Želiezovce-Gruppe wurden in dem südlichen, niedriger gelegenen Teil des Gräberfeldes erfasst. Es ging in der Regel um verschiedene unregelmäßige Gruben kleinerer Ausmaße. Im nördlichen Teil der Fläche wurde wahrscheinlich der südliche Rand des Gräberfeldes aus der älteren Bronzezeit erfasst (Nitra-Gruppe?). Untersucht wurden zwei Gräber, ein Grab (Grab 2) wurde sekundär gestört. Den größten Anteil unter den untersuchten Gräbern haben Objekte aus der jüngeren und vor allem aus der späten Bronzezeit. Es handelt sich um unregelmäßige Gruben, Vorratsgruben, Tongruben und einen selbständig stehenden tönernen Kuppelofen. In deren Verschüttung fand man Keramik der Lausitzer Kultur, ausnahmsweise auch knöcherne Gegenstände, bronzene Gegenstände u. Ä. Im Rahmen der Keramikfunde überwiegen dickwandige Gefäße (vor allem Amphoren und Töpfe). Was die Verzierung betrifft, überwiegen verschiedene Formen von Rillenverzierung und verschiedene Arten von Buckeln und Wülsten. Ziemlich oft kommen auch dünnwandige Gefäße vor, besonders einfache trichterförmige Tassen mit Henkel bzw. tiefe Schüsseln mit Henkel. Sehr oft erscheinen auch Bruchstücke von dünnwandigen Tassen mit Bandhenkel, wobei die Tassen auf der Innen- und Außenseite oft weiß inkrustierte Ritzverzierung zu finden ist. Ziemlich oft kommen auch radförmige Unterlagen unterschiedlicher Größen vor, die nur selten auf der Innenseite ritzverziert sind. Entdeckt wurden auch kleinere Räder mit einer Öffnung, tönerne Glättinstrumente, Spinnwirtel, Fragmente von Kultgegenständen (walzenförmige Vollfüße), Teile von Gefäßen in Form von Schwänen oder Stieren. Im östlichen Teil der untersuchten Fläche wurde der westliche Teil eines Gräberfeldes aus dem Frühmittelalter untersucht. Zwanzig Häuser waren in der W-Ö-Richtung orientiert, mit dem Kopf nach Westen. Die Mehrheit von Gräbern war ohne Funde und sie befanden sich gleich unter einer ziemlich dünnen Ackerkrume (ca. 25 cm). Von den sporadischen Funden sind bronzene Ohrringe, Eisenbeschläge von Schöpfern, eiserne Pfeilspitzen mit Tülle erwähnenswert. Das Gräberfeld wird vorläufig in das 9. Jh. bzw. in das Jh. datiert. Pokračovanie výskumu na stavbe Odkanalizovanie Rusoviec Jaroslava S c h m i d t o v á - Barbora V o r l í č k o v á B r a t i s l a v a (okr. Bratislava V), časť R u s o v c e, záchranný výskum, doba rímska, stredovek, novovek, sídlisko-vicus a stredoveká dedina. Uloženie nálezov: Mestské múzeum, Bratislava. Práce na dokončení Odkanalizovania zadunajskej časti Bratislavy - mestských častí Jarovce, Rusovce a Čunovo - sa natoľko zintenzívnili, že napr. priamo v Rusovciach sa pracovalo na troch úsekoch a jednotlivé etapy realizovali rôzne stavebné firmy. a) poloha K ó r e j s k á a B a l k á n s k a u l. Práce začali v novembri 2003 na križovatke ulíc Kovacsova-Kórejská. Keďže išlo o hlavný zberač, šírka ryhy bola až 2 m. Práve vďaka rozmerom ryhy sme získali kvalitnejšie informácie o skúmanej polohe. Práce prebiehali s výnimkou krátkeho časového úseku okolo sviatkov celú zimu. Ročnému obdobiu sme výskum museli prispôsobiť v tom zmysle, že odkryté objekty sme boli nútení dovyberať ešte v ten istý deň, pretože do rána bola zem zmrznutá. V trase kanalizačnej ryhy sme odkryli antropogénne vrstvy a objekty, čím sa potvrdila intenzita osídlenia tejto časti Rusoviec. Objekty z doby rímskej sa nachádzali po celej skúmanej trase, intenzita a kvalita objektov stúpala smerom na východ, t. j. smerom ku kastelu. Stredoveké a novoveké vrstvy a objekty sa kumulovali hlavne pred križovatkou Balkánska-Kórejská. Neprítomnosť stavebných zvyškov v trase komunikácie a nález cesty s upraveným povrchom zo štrkových okruhliakov svedčí o tom, že komunikácia smerujúca k cintorínu existovala od vzniku dediny. Ďalej sme v objektovej skladbe identifikovali okrem spomenutej komunikácie kostrové hroby, priekopy, žľaby, sídliskové jamy, studne, základy stavieb z doby rímskej, stredoveku a novoveku. Archeologický výskum začal hneď s prvým výkopom, keď bager vybral kosti ľudskej kostry. Odkryli sme štyri kostrové

174 176 hroby, ktoré jednoznačne patria pohrebisku II z doby rímskej. Hroby sa nachádzajú na východnom, resp. SV okraji pohrebiska a ohraničujú jeho SV okraj. Ďalším významným objavom v objektovej skladbe bolo preskúmanie západnej a východnej časti priekopy dočasného vojenského tábora z 2. stor. n. l. Nové poznatky sme získali aj z priestorov vicusu - civilnej osady pri kasteli. Kvalitnejšie stavby vicusu (základy so štrkovými okruhliakmi a lomovými kameňmi) sa nachádzajú v časti medzi križovatkami ulíc Kórejská-Pohraničníkov a Kórejská-Balkánska. Materiál získaný výskumom (z drobných predmetov spony, mince, železné predmety, ďalej keramika, terra sigillata, stavebné zvyšky) predbežne datujeme do 2. stor. n. l. a do stor. n. l. Z obdobia vrcholného stredoveku vyniká nález krčaha, predbežne datovaný do 15. stor., pochádzajúci z odpadovej jamy. Práce na Balkánskej ulici trvali od marca do júna 2004, práce na prípojkách skončili v decembri. Zmenila sa metodika výskumu. Skúmaná poloha viedla po hlavnej ulici s hustou premávkou, pričom úzke a hlboké sondy (1x4 m) nedovoľovali systematický a dôkladný výskum rýh. Z bezpečnostných dôvodov dovolil stavbyvedúci vstup do ryhy iba v pažení. Odkrývané objekty boli zameriavané a priebežne fotografované, materiál sme vyberali z háld, ktoré bager vykladal na okraj komunikácie. Z profilov ryhy sme zistili, že súčasná komunikácia sa nachádza na novovekej navážke, ktorá siahala až do hĺbky cm. Až v tejto hĺbke sme zachytávali novoveké a stredoveké vrstvy a objekty, ktoré boli často v superpozícii nad rímskymi vrstvami a objektami. Dná objektov z doby rímskej v niektorých častiach sa nachádzali až v hĺbke 2,5 m od úrovne terénu. V objektovej skladbe sme identifikovali základy so štrkom a lomovými kameňmi z doby rímskej, kamenné základy stĺporadia, komunikáciu, sídliskové jamy, odpadové jamy z doby rímskej, stredoveku a novoveku. b) poloha U l. P o h r a n i č n í k o v Ulica Pohraničníkov sa nachádza na miestach, kde sa v stredoveku a novoveku rozprestierali záhrady; objekty z tohto obdobia predstavujú odpadové jamy. Z doby rímskej sa na časti ulice nachádzajú objekty civilnej i vojenskej časti Gerulaty, pričom kumulácia objektov je na dvoch miestach: od križovatky ulíc Kórejská-Pohraničníkov vpravo sme zachytili i základy stavieb s kamennými základmi a priekopu dočasného tábora z 2. stor. n. l. a približne v strede ulice vľavo od križovatky je kumulácia sídliskových objektov, predbežne datovaná do stor. n. l. Z obdobia praveku sme zachytili kostrový hrob zo staršej doby bronzovej, ktorý patrí k hrobom skrčencov wieselburskej kultúry (Bazovský 1998, 24; Bazovský 1999, 26-27). V objektovej skladbe sme identifikovali základy stavieb so štrkom a lomovými kameňmi, kolové jamy, priekopy, studne, komunikáciu, hrob, sídliskové jamy, odpadové jamy. Zvláštnu pozornosť sme venovali priebehu priekop dočasného vojenského tábora, takže v tejto chvíli je možné na mape vyniesť jeho presnú polohu. Predmety získané výskumom predstavujú typický materiál rímskeho osídlenia, medzi ktorým však vyniká bronzový fragment v tvare ženskej hlavy. Za unikát v tomto priestore považujeme nález bronzového kružidla, ktorý je dokladom inžinierskej zdatnosti Rimanov. Vplyvom intenzívnej činnosti v zástavbe (predchádzajúce líniové stavby ako betónové spruže pre zber dažďových vôd, plynofikácia a rôzne rozmiestnenie a križovanie káblov a rúr, ktoré križovali výkop pre kanalizáciu) spôsobili, že v mnohých prípadoch prišlo k zničeniu sídliskových vrstiev a nálezových situácií. Napriek tomu výskum priniesol významné výsledky, týkajúce sa civilnej časti Gerulaty, a poukázal na široký rozptyl pamiatok z doby rímskej v priestore dnešných Rusoviec. c) poloha U l. P r i p a r k u - inžinierske siete V časti za niekdajším Domom záhradkárov boli zbúrané hospodárske stavby a dielne Štátneho majetku, ako aj staršie nevyhovujúce obytné priestory, a vznikol tu priestor, ktorý Miestny úrad Rusovce rozpredal stavebníkom. Nová ulica má názov Pri parku. Archeologický výskum bol realizovaný na stavbách domov a na stavbe Odkanalizovanie Rusoviec, Pri parku - inžinierske siete. Kanalizačná ryha viedla stredom ulice. Dokladom intenzívnej stavebnej činnosti z obdobia novoveku sú planírkové vrstvy, ktoré vybrali pôvodný pôdny horizont aj s prípadnými historickými objektami miestami až do hĺbky 160 cm. V objektovej skladbe sme identifikovali sústavu kanálov vymurovaných tehlami, niektoré s kolkami panstva z kaštieľa, ďalej pivnice s klenbami s kolkami Palfyovcov a 1 m široké základové múry také pevné, že sa nedali rozbiť a kanalizačné potrubie je vedené pod spodnou hranou múru. V časti pri zdravotnom stredisku sme odkryli pokračovanie chatového sídliska z doby rímskej, ktoré sme zachytili na stavbe Odkanalizovanie Rusoviec na Spojnej ul. v r Stavebná činnosť v tejto polohe vybrala historické vrstvy, a tak nevieme v tejto chvíli ohraničiť rozlohu, na ktorej sa rozprestierali zemnice z doby rímskej, prípadne určiť a zistiť iné historické súvislosti. Z obdobia novoveku je po technickej stránke výnimočná sústava kanálov v tejto polohe, ako aj zachované, ale stavbou zničené pivničné priestory s klenbami. Archeologický výskum na stavbách domov zistil na niekoľkých polohách priebeh kanalizačnej sústavy a časť pivnice s klenbami vzal do užívania jeden zo stavebníkov. Úzke a nehlboké ryhy základov domov boli zahĺbené do planírkových vrstiev a výsledky výskumov boli negatívne.

175 177 L i t e r a t ú r a Bazovský I. Bazovský: Záchranné výskumy v intraviláne Bratislavy-Rusoviec. AVANS 1996, 1998, Bazovský I. Bazovský: Záchranné výskumy v Rusovciach. AVANS 1997, 1996, Schmidtová/Baxa/Jezná J. Schmidtová/P. Baxa/J. Jezná: Záchranný archeologický výskum na stavbe Odkanalizovania Rusoviec. AVANS 1998, 2000, FORTSETZUNG DER GRABUNG AUF DER BAUSTELLE DER ENTKANALISIERUNG IN RUSOV- CE. Bratislava (Bez. Bratislava V), Teil Rusovce, Rettungsgrabung, römische Kaiserzeit, Mittelalter, Neuzeit, Siedlung-Vicus und mittelalterliches Dorf. Deponierung der Funde: Städtisches Museum, Bratislava. Die Arbeiten an der Entkanalisierung im transdanubischen Teil von Bratislava - in den Stadtteilen Jarovce, Rusovce und Čuňovo - wurden so sehr intensiviert, dass z. B. direkt in Rusovce in drei Abschnitten gearbeitet wurde und die einzelnen Etappen von verschiedenen Firmen realisiert worden sind. a) Lage Kórejská und Balkánska Str. Die archäologische Grabung des Stadtmuseums in Bratislava verlief auf den Hauptsammlern in den Straßen Kórejská und Balkánska in der Zeit vom November 2003 bis Juni 2004, auf den Anschlüssen bis Ende In der Kórejská Str. wurden Objekte und Schichten aus der römischen Kaiserzeit, aus dem Mittelalter und der Neuzeit erfasst. Die Arbeiten begannen an der Kreuzung der Straßen Kovacsova-Balkánska und der Bagger stieß am NO auf den Rand eines Gräberfeldes aus der römischen Kaiserzeit (Pichlerová 1981). Neue Erkenntnisse über ein temporäres Lager aus dem 2. Jh. u. Z. gehören zu den bedeutenden Ergebnissen der Grabung. Durch die Grabung auf diesem Bau wurde westlicher und östlicher Verlauf der Gräben lokalisiert. Die Grabung brachte auch ausführliche Ergebnisse über die Urbanisation des zivilen Teiles des militärischen Lagers und es wurden auch steinerne Fundamente von Bauten erfasst. Sie befinden sich in der Kórejská Str. im Teil zwischen der Str. Balkánska und der Str. Pohraničníkov. Aus dem Mittelalter wurden hier eine Kommunikation aus Kiesrollsteinen und weitere Objekte erfasst, die in der Richtung zur Balkánska Str. kumulieren. Aus der Abfallgrube stammt ein ganzes Gefäß aus dem 15. Jh. u. Z. Die Grabungsmethodik veränderte sich in der Balkánska Str. Tiefe Kanalisationsrinnen (3-3,5 m von der Terrainoberfläche), die sich in der Hauptstraße mit kontinuierlichem und sehr dichtem Verkehr befinden und das Terrain, das durch die vorausgehenden Liniebauten von anderen öffentlichen Netzen zerstört war, war für die Arbeit von Archäologen gefährlich und die Vorschriften ermöglichten keine Arbeiten in der Rinne. Die einzelnen Situationen wurden vermessen und fotographisch dokumentiert. Die Grabungsarbeiten bei besonders interessanten Objekten wurden in der Zimmerung realisiert. Das Material wurde aus Halden genommen, die der Bagger auf den Rand der Kommunikation legte. Obwohl das Arbeitsverfahren verändert wurde, gewannen wir zahlreiches Material (Keramik, Terra sigillata, kleine Gegenstände) und erfasst wurden auch mehrere Objekte aus der römischen Kaiserzeit, z. B. steinerne Fundamente von Bauten des Vicus. b) Lage Str. Pohraničníkov Die Grabung in der Str. Pohraničníkov verlief dort, wo sich früher Gärten von Häusern aus der Balkánska Str. erstreckten. Die neue Straße war durch die vorausgehenden Linienbauten und deren Anschlüsse gekennzeichnet, die auch die Zerstörung von Siedlungsschichten und Fundsituationen verursachten. Trotzdem brachte die Grabung bedeutende Ergebnisse, die den zivilen Teil von Gerulata betrifft und wies auf eine breite Streuung von Denkmälern der römischen Kaiserzeit auf dem Gebiet des heutigen Stadtteils Rusovce hin. Zu den ältesten Objekten wird das Skelettgrab aus der Bronzezeit gezählt, das zu einigen Hockergräbern der Wieselburger Kultur aus der älteren Bronzezeit gehört. Aus der römischen Kaiserzeit wurden hier Gräben eines temporären militärischen Lagers aus dem 2. Jh. u. Z. untersucht. Erforscht wurden auch Siedlungsobjekte des zivilen Teiles, unter denen Fundamente von Bauten mit Kies und Bruchsteinen ragen. In der Zusammensetzung der Objekte wurden weiter Brunnen, eine Kommunikation, Siedlungsgruben, Pfostengruben und Abfallgruben identifiziert. Die Objekte werden vorläufig in das 2. und 3. Jh. u. Z. datiert. c) Lage Str. Pri parku - öffentliche Netze Im Teil hinter dem ehemaligen Haus der Gärtner wurden Wirtschaftsbauten und Werkstätten im Besitz des Staates wie auch ältere Wohnobjekte abgerissen und es entstand hier ein Raum, der vom Ortsamt in Rusovce an verschiedene Bauleute verkauft wurde. Die neue Straße heißt Pri parku. Die archäologische Grabung wurde in der Mitte der Straße realisiert, wo öffentliche Netze gelegt wurden. Einen Beleg über eine intensive Bauarbeit aus der Neuzeit stellen Planierschichten dar. Durch diese

176 178 Schichten wurde der ursprüngliche Bodenhorizont auch mit möglichen historischen Objekten bis in die Tiefe von 160 cm freigelegt. In der Zusammensetzung der Objekte wurde ein Netz von Kanälen identifiziert, die mit Ziegeln ausgemauert waren, wobei einige Ziegel mit Stempeln der Herrschaft von Pálfyer versehen waren. Im Teil bei der Klinik wurde die Fortsetzung der Hüttensiedlung aus der römischen Kaiserzeit freigelegt, die auf dem Bau der Entkanalisierung von Rusovce in der Spojná Str. im Jahre 1998 erfasst wurde. Diese Siedlung wird in das 3. Jh. u. Z. datiert (Schmidtová/Baxa/Jezná 2000, S. 148). Durch die Grabung wurden unsere Kenntnisse über die Grubenhüttensiedlung aus der römischen Kaiserzeit ergänzt. Aus der Neuzeit sind aus der technischen Sicht nur das Kanalnetz in dieser Lage interessant und die Kellerräumlichkeiten mit Gewölben, die durch einen Bau zerstört wurden. Výskum na stavbe domu na Maďarskej ulici v Rusovciach Jaroslava S c h m i d t o v á - Barbora V o r l í č k o v á B r a t i s l a v a (okr. Bratislava V), časť R u s o v c e, záchranný výskum, doba rímska, stredovek, novovek, kastel, stredoveká dedina. Uloženie nálezov: Mestské múzeum, Bratislava. Predmetný výskum prebehol na stavbe rodinného domu, ktorý sa nachádza v tesnej blízkosti kastela Gerulata pri jeho západnom okraji. Náhodne sme objavili vykopanú stavebnú jamu, pričom sme o tejto stavbe nemali žiadnu vedomosť z Rozhodnutí Krajského pamiatkového úradu. Napriek tomu, že sa nám nepodarilo skontaktovať s kompetentnými pracovníkmi Krajského pamiatkového úradu, v snahe zabrániť nevratným škodám, sme po dohode so stavebníkom urobili nasledovné nevyhnutné opatrenia: fotodokumentáciu už vybagrovanej stavebnej jamy, jej zameranie a kresbovú dokumentáciu jej profilov. Metodika výskumu bola prispôsobená danej situácii v tom zmysle, že skúmané boli iba profily stavebnej jamy, nakoľko na jej dne už bol betónový poter s betonárskou výstužou (kari rohože), takže prípadné objekty zahĺbené do piesčitého podložia boli zabetónované. V objektovej skladbe sme identifikovali sedem objektov, pričom objekty 1, 2 a3 predstavujú dvojitý žľab či menšiu dvojitú priekopu, ktorú sme zachytili vo východnom a západnom profile a ktorá čiastočne zachádza do severného profilu. Predpokladáme, že priekopa patrila k obvodovému múru tábora. Za isté úpravy, súvisiace so stavbou kastela, považujeme zásah s jednotnou výplňou (obj. 6) v južnom profile stavebnej jamy. V juhozápadnom rohu stavebnej jamy sme zachytili nárožie základov stavby (obj. 4), ktorej datovanie nie je jasné; môže ísť o základy z doby rímskej i stredoveku. Objekty 5 a 7 sú sídliskové jamy. Dvojitá priekopa má približný smer obvodového múru kastela a predpokladáme, že môže súvisieť so stavbou mladšej prestavby kastela po markomanských vojnách. Predmetná stavba zničila pôvodnú stratigrafiu a zasiahla aj do pôvodného pôdneho horizontu. Stavebná jama s rozmermi 6,4x10,4 m vybrala plochu domu do hĺbky 2,7 m od úrovne terénu a vybrala tak približne 150 m 3 zeminy, takže materiál z výkopu je nenávratne stratený. Krajský pamiatkový úrad Bratislava na vzniknutú situáciu reagoval Podnetom na zastavenie stavebnej činnosti na stavbe a momentálne sa prípadom zaoberá PÚ SR. GRABUNG AUF DEM BAU EINES HAUSES IN DER MAĎARSKÁ STR. IN RUSOVCE. Bratislava (Bez. Bratislava V), Teil Rusovce, Rettungsgrabung, römische Kaiserzeit, Mittelalter, Neuzeit, Kastell, mittelalterliches Dorf. Deponierung der Funde: Städtisches Museum, Bratislava. Die erforschte Lage befindet sich in der unmittelbaren Nähe des militärischen Lagers Gerulata und nach Grabungsergebnissen zerstörte sie die ursprüngliche Stratigraphie und griff auch in den ursprünglichen Bodenhorizont über. Die Betonschicht mit Betonausbau zerstörten auch eventuelle Objekte, die in den Unterboden eingetieft waren. Der Bauarbeiter ohne Bauerlaubnis grub eine 2,7 m tiefe Baugrube mit den Ausmaßen von 6,4x10,4 m aus. Es wurden insgesamt 150 m 3 der Erde herausgenommen. Die schon ausgebaggerte Grube wurde fotografiert, vermessen und die Profile der Baugrube wurden gezeichnet. In der Zusammensetzung der Objekte wurden insgesamt sieben Objekte identifiziert, wobei die Objekte 1, 2 und 3 eine doppelte Rinne bzw. einen kleineren doppelten Graben darstellen, der im östlichen und westlichen Profil erfasst wurde und der teilweise auch im nördlichen Profil zu finden ist. Es wird angenommen, dass der Graben zur Umfassungsmauer des Lagers gehörte. Für bestimmte Aufbereitungen, die mit dem Bau des Kastells zusammenhängen, wird der Eingriff mit einheitlicher Verfüllung (Obj. 6) im südlichen Profil der Baugrube gehalten. In der südwestlichen Ecke der Baugrube wurden Ecken der Fundamen-

177 179 te von einem Bau (Obj. 4) erfasst, dessen Datierung nicht klar ist; es kann sich um Fundamente aus der römischen Kaiserzeit oder aus dem Mittelalter handeln. Bei den Objekten 5 und 7 handelt es sich um Siedlungsgruben. Výskum na stavbe bytového domu v Bratislave-Rusovciach Jaroslava S c h m i d t o v á - Anita K o z u b o v á B r a t i s l a v a (okr. Bratislava V), časť R u s o v c e, záchranný výskum, doba rímska, novovek, vicus, židovský cintorín. Uloženie nálezov: Mestské múzeum, Bratislava. V auguste 2004 sa začali terénne úpravy v Rusovciach na priestranstve za dnešným nákupným strediskom. Začala príprava na výstavbu nájomného bytového domu. Investorom akcie je Miestny úrad Rusovce. Práce na archeologickom výskume boli rozdelené do troch etáp: 1. záchranný výskum pod plochou nájomného bytového domu 2. záchranný výskum pod rodinnými domami pri nájomnom bytovom dome 3. záchranný výskum na ploche budúceho parkoviska pred nájomným bytovým domom V r bol realizovaný archeologický výskum prvej etapy. V tesnej blízkosti predmetnej polohy sa v minulosti nachádzal židovský cintorín, pri ktorom sa rozprestieral park. Dnes je tu materská škôlka s dvorom a prázdne priestranstvo. Predchádzajúca budova dielne, postavená po vojne, bola zlikvidovaná a priestranstvo sa dlho využívalo ako skládka zeminy, v ktorej sa nachádza množstvo stavebnej sute. Čo sa týka metodiky výskumu, strojom boli vyhĺbené ryhy obvodových múrov a priečok budúcej stavby. Po začistení profilov a identifikácii stratigrafie a objektovej skladby sme pristúpili k manuálnemu odkryvu. Pri dokumentácii stratigrafie terénu sme zistili, že pôvodná úroveň terénu klesala smerom na SZ, takže v JV časti stavba zasiahla až do pôvodného pôdneho horizontu a v strede a v SZ časti bola zahĺbená do sekundárnych navážok, pričom statika novostavby bude zabezpečená liatymi základmi. Tejto skutočnosti zodpovedal i počet a hustota objektov, ktoré sme zachytili iba v časti s odkrytým piesčitým podložím. Preskúmali sme 21 objektov. V objektovej skladbe sme identifikovali zemnice, studňu, hrob, sídliskové jamy z doby rímskej. Materiál získaný výskumom je datovaný do 2. a 3. stor., čiastočne do 4. stor. n. l. Počas výskumu bola zvolaná komisia, ktorej hlavnou úlohou bolo zaujať stanovisko k nálezu väčšieho množstva židovských náhrobných kameňov. Priamo v teréne si účastníci komisie prezreli miesto, kde v terciárnej polohe boli náhrobky odkryté. Evidentne sa nachádzali mimo plochy pôvodného židovského cintorína. Náhrobky sú dočasne deponované v múzeu Antická Gerulata. Starosta obce D. Antoš súhlasil s ich prevezením a dočasným uložením v priestoroch Miestneho úradu. Výskum na predmetnej stavbe bude pokračovať aj v r Z hľadiska rímskej topografie sme prvýkrát odkryli zemnicové sídlisko rímskeho vicusu, predbežne datované do 1. až 2. stor. n. l. GRABUNG AUF DER BAUSTELLE EINES WOHNHAUSES IN BRATISLAVA-RUSOVCE. Bratislava (Bez. Bratislava V), Teil Rusovce, Rettungsgrabung, römische Kaiserzeit, Neuzeit, Vicus, jüdischer Friedhof. Deponierung der Funde: Städtisches Museum, Bratislava. Eine freie Fläche zwischen dem Kindergarten in der Str. Kovacsova und dem Kaufhaus in der Balkánska Str. wurde zum Bau eines Wohnhauses genutzt. Die archäologische Grabung wurde im Einklang mit den Bauetappen realisiert. Der Bau ist in der Nähe des ehemaligen jüdischen Friedhofs und eines Parks situiert. Die Grabung bestätigte die Anwesenheit eines Gräberfeldes mit Funden von jüdischen Grabsteinen, die jedoch in der tertiären Lage außerhalb der Fläche des ursprünglichen Friedhofs freigelegt wurden. Die Grabsteine sind vorläufig im Städtischen Museum in Rusovce deponiert, nach der Beendigung der Grabung werden sie von der Gemeinde übernommen. Aus weiteren Epochen wurde eine Grubenhüttensiedlung aus der römischen Kaiserzeit freigelegt, die vorläufig in das Jh. u. Z. und in das Jh. u. Z. datiert wird. Untersucht wurden 21 Objekte. In der Zusammensetzung der Objekte wurden Grubenhäuser, ein Brunnen, ein Grab und Siedlungsgruben aus der römischen Kaiserzeit identifiziert.

178 180 ZÁCHRANNÝ VÝSKUM VO VEĽKEJ LOMNICI Marián S o j á k V e ľ k á L o m n i c a (okr. Kežmarok), poloha P o ľ n á u l. 2, medzi Burchbrichom a Poľnou ul., sídlisko, záchranný výskum, stredná a mladšia až neskorá doba bronzová. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV Nitra - pracovisko Spišská Nová Ves. Počas výkopu vodovodnej ryhy pre plánovanú individuálnu bytovú výstavbu vo Veľkej Lomnici sa prerezali viaceré zahĺbené objekty z doby bronzovej. Po dohode so stavebníkom/investorom (firma Relax Invest s.r.o. Kežmarok) prikročilo pracovisko Archeologického ústavu SAV v Spišskej Novej Vsi k záchrannému archeologickému výskumu. Príspevok podáva jeho informatívne výsledky. Komplexné zhodnotenie výskumu bude predmetom samostatnej štúdie na inom mieste. Na poškodenie sídliska (obr. 105: 1), ležiaceho na ľavobrežnej terase Popradu, upozornil AÚ SAV jeho spolupracovník A. Novák (za informáciu mu ďakujem). Vo vykopanej ryhe sa prerezalo niekoľko zahĺbených objektov rozličnej veľkosti i profilu, z nich niektoré vykazovali výraznejšie stopy prepálenia. Z profilov objektov možno vyčítať misovité priehlbiny (sídliskové jamy), v jednom prípade pravdepodobne zásobnicovú jamu nepravidelne trapézovitého prierezu. V mieste dvoch výraznejších objektov (1 a 2/04) sa po obidvoch stranách vykopanej ryhy vytýčili štyri sondy, označené ako Ia, Ib, IIa, IIb/04. V sonde Ia/04 sa preskúmali tri objekty (1, 6, 7/04), v sonde Ib/04 pokračovanie obj. 1/04 a ďalšie tri objekty (9-11/04), v sonde IIa/04 štyri objekty (2, 8, 12, 13/04) a v sonde IIb/04 pokračovanie obj. 2/04, ktorý bol zo všetkých najväčší. Nálezový materiál z výplne objektov prezrádza, že nejde o sídlisko z jedného chronologicko-kultúrneho horizontu v rámci doby bronzovej, ale aspoň z dvoch. Najstarší inventár možno datovať do pilinskej kultúry. Spiš, vrátane Popradskej kotliny, je charakteristický depotmi bronzov pilinskej kultúry, ktoré vypovedajú o rozvinutej kovovýrobe a stupňujúcej sa spoločenskej diferenciácii (napr. depoty z Popradu-Matejoviec, Novej Lesnej, Kežmarku, Švedlára, Žehry-Dreveníka). Pozostatky sídlisk pilinskej kultúry sú naproti tomu skromné (Soják 2003, 464 a n.). Túto medzeru vyplnilo práve skúmané sídlisko vo Veľkej Lomnici. Iná časť objektov patrí nositeľom lužickej kultúry. Popri prevládajúcej keramike patrí bezpochyby k najvýznamnejším nálezom malý bronzový kosák zo sondy Ib/04 - obj. 9 (za konzultácie k nálezu vďačím prof. V. Furmánkovi). Možno ho zaradiť medzi kosáky lužického typu s gombíkom so zahroteným tylom (bázou), aké vystupujú v širšom časovom období, prevažne v rozmedzí stupňov HA2-HB1 (obr. 105: 2). Rozmery: dĺ. 84 mm, v. 29 mm a hr. chrbta 5 mm. Analógie podobných typov kosákov možno nájsť na niekoľkých lokalitách na území Slovenska, kde sa našli v prostredí lužickej kultúry, príp. môžu súvisieť s kultúrou kyjatickou, resp. gávskou. Blízky typ kosáka pochádza z Ardova, zo súboru bronzových predmetovdatovaných do neskorej doby bronzovej (Miroššayová 1983, ). Do stupňa HB1 je datovaný depot lužickej kultúry z Bobrovca, v ktorom sa objavil podobný typ kosáka, aj keď so vzdialenejšou paralelou (Novotná 1970, 100, taf. XXX; uvádzané nálezisko Komjatná). V lužickom kultúrnom prostredí sú ďalšie dva bronzové kosáky - z Liptova (nepublikovaný nález uložený v Liptovskom múzeu v Ružomberku, inv. č ) a Vyšného Kubína (Čaplovič 1987, 174, tab. XX: 10). Aj malými rozmermi je nálezu z Veľkej Lomnice blízky kosáčik z posledne spomenutej lokality, nájdený na sídlisku Tupá skala. Z pohrebiska Vyšný Kubín I pochádza dokonca pieskovcový kadlub na odlievanie rovnakého typu kosáka (Čaplovič 1987, 64, tab. XIV: 4). Celkovo malé až miniatúrne rozmery kosáka z Veľkej Lomnice svedčia o jeho mladom datovaní (za konzultácie ďakujem prof. M. Novotnej). Na sever od hrebeňa Karpát vystupujú kosáky lužického typu so zahrotenou bázou najčastejšie na území Veľkopoľska (zvlášť v západnej časti), ďalej v Sliezsku, ojedinelo na západnom okraji Malopoľska (lokalita Łagisza). Objavili sa prevažne v depotoch, menej v hroboch a vzácne na sídliskách lužickej kultúry (napr. lokalita Zakrzów-Jasionna), datovaných do neskorej doby bronzovej. Železné exempláre imitujú tvary bronzových výrobkov. Na zmienenom území idú až do začiatku včasnej doby železnej, t. j. do rozhrania stupňov HB3/HC (Gedl 1995, 49-54, taf. 43: B). Z nálezového inventára v objektoch z Veľkej Lomnice dominuje keramika zachovaná v zlomkoch, z ktorej možno rekonštruovať niekoľko tvarov nádob. Keramické spektrum ukazuje, že sú prítomné dva základné typy. Kým prvá skupina nádob sa vyznačuje hrubším prevedením a je väčšinou nezdobená, druhá keramická skupina je zhotovená z jemnej plavenej hliny a často s ornamentom. Typologicky vystupujú misy, hrnce, šálky, amfory a džbány. Najmä posledne menované typy nádob sú výrazne tenkostenné, na prstencovitých nôžkach a s rytou výzdobou. Z ostatných nálezov hodno spomenúť nepočetnú štiepanú kamennú industriu (spolu 14 ks) z jurského podkrakovského pazúrika, prepálenej suroviny a z radiolaritu (kosákové čepele, strelka šípu, úštepy), zlomok pieskovcového zakriveného noža ( Krummesser ),

179 181 kamenné a hlinené terčíky, hlinenú guľku či ozdobu v tvare pečatidla (kultového charakteru?). V obj. 2/04 sa zachoval malý fragment bronzovej tyčinky. Paleobotanický materiál analyzuje M. Hajnalová a kol. Osada vo Veľkej Lomnici leží medzi dnešnou Poľnou ul. a miestnym cintorínom v polohe Burchbrich, teda v obkľúčení polykultúrnych archeologických lokalít. Kým na Burchbrichu je doložené osídlenie v eneolite (najmä badenská kultúra), zo sklonku staršej doby bronzovej (otomanská kultúra) a pred Burchbrichom z neskorej doby rímskej až počiatku sťahovania národov (severokarpatská skupina), na Poľnej ul. poznáme pozostatky sídlisk prevažne z viacerých úsekov doby bronzovej (Giertlová 2001). Nevýrazné sídliskové stopy (pohrebisko?) pilinskej kultúry evidujeme medzi Veľkou Lomnicou a Huncovcami, v polohe Za školou. Svedectvom sú nálezy črepov, štiepanej kamennej industrie a hlavne miniatúrna nádobka, uložená v Podtatranskom múzeu v Poprade. Výskum na skúmanej lokalite ukázal, že tu možno rátať s niekoľkohektárovým sídliskom. Lokalitu možno považovať za klasické sídlisko poľnohospodárov a chovateľov stád. O poľnohospodárskom charaktere osady vypovedajú kamenné podložky - žarnovy spolu s drvičmi-zrnotierkami, vyššie spomenuté kosákové čepele, no najpresvedčivejšie nález analyzovaného bronzového kosáka. Hojné sú tiež zvieracie kosti, z ktorých pred odbornou analýzou možno identifikovať hovädzí dobytok a ovcu/kozu. Pazúrikový hrot šípu (so spätnými krídelkami) poukazuje na obľubu lovu. Výskumom sa odkryla nepatrná časť osídlenej plochy. Možno predpokladať, že pred samotnou výstavbou rodinných domov sa na polohe uskutoční rozsiahlejší systematický archeologický výskum. L i t e r a t ú r a Čaplovič P. Čaplovič: Orava v praveku, vo včasnej dobe dejinnej a na začiatku stredoveku. Martin Gedl M. Gedl: Die Sicheln in Polen. Stuttgart Giertlová M. Giertová: Záchranný výskum vo Veľkej Lomnici. AVANS 2000, 2001, Miroššayová E. Miroššayová: Bronzové predmety z Ardova. AVANS 1982, 1983, Novotná M. Novotná: Die Bronzefunde in der Slowakei. Bratislava Soják M. Soják: Sídlisko z doby bronzovej v Poprade-Matejovciach. In: J. Gancarski (red.): Epoka brązu i wczesna epoka żelaza w Karpatach polskich. Krosno 2003, ARCHÄOLOGISCHE RETTUNGSGRABUNG IN VEĽKÁ LOMNICA. Veľká Lomnica (Bez. Kežmarok), Lage Poľná Str. 2, zwischen Burchbrich und der Poľná Str., Siedlung, Rettungsgrabung, mittlere und jüngere bis späte Bronzezeit. Deponierung der Funde: Archäologisches Institut der SAW Nitra - Arbeitsstelle Spišská Nová Ves. Die Grabung (Abb. 105: 1) wurde durch den Aushub einer Rinne für die Wasserleitung für den geplanten individuellen Ausbau von Wohnhäusern ausgelöst. Die Siedlung liegt auf der linksuferigen Terrasse des Flusses Poprad, zwischen Poľná Str. und der bekannten Fundstelle (Badener Kultur und Otomani-Kultur) in der Lage Burchbrich. An der Schnittstelle von zwei ausgeprägten Objekten wurden auf beiden Seiten der ausgehobenen Rinnen vier Schnitte angelegt, in denen mehrere eingetiefte Siedlungsobjekte untersucht wurden (1, 2, 6-13/04). Das Fundmaterial aus der Verfüllung der Objekte zeigt, dass es nicht um eine Siedlung aus einem chronologisch-kulturellen Horizont im Rahmen der Bronzezeit geht, sondern es handelt sich mindestens um zwei Horizonte. Das älteste Inventar kann in die Pilínier Kultur datiert werden, die wir aus dem Zips-Gebiet auch dank den Bronzedepots kennen. Der andere Teil von Objekten gehört zu den Trägern der Lausitzer Kultur. Neben überwiegender Keramik gehört zweifellos zu den bedeutendsten Funden eine kleine bronzene Sichel aus dem Objekt 9, die zu den Sicheln des Lausitzer Typs mit einem Knopf und spitzzulaufendem Nacken (Basis) gehört. Funde von diesem Typ von Sicheln erscheinen in einem breiteren zeitlichen Rahmen, überwiegend zwischen den Stufen HA2-HB1 (Abb. 105: 2). Ausmaße: L. 8,4 cm, H. 2, 9 cm und Dicke des Rückens 0,5 cm. Analogien ähnlicher Typen von Sicheln können auf einigen Fundstellen auf dem Gebiet der Slowakei gefunden werden, besonders im Depot aus Bobrovec, weiter aus Ardovo, Liptov und vor allem aus Vyšný Kubín-Tupá skala. Aus dem Gräberfeld Vyšný Kubín I stammt sogar eine Gussform aus Sandstein zum Abgießen ähnlichen Typs der Sicheln. Nördlich des Karpatenrückens erscheinen die Sicheln des schon erwähnten Typs am häufigsten in Großpolen, Schlesien, vereinzelt am westlichen Rand von Kleinpolen. Sie erschienen überwiegend in Depots, weniger in Gräbern, und sehr selten kommen sie in den Siedlungen der Lausitzer Kultur vor, die in die späte Bronzezeit datiert werden. Eiserne Exemplare imitieren Formen von bronzenen Produkten. Auf dem schon erwähnten Gebiet sind sie bis zum Anfang der frühen Eisenzeit zu finden, d. h. bis in die Zeit zwischen den Stufen HB3/HC. Aus dem Fundinventar in den Objekten aus Veľká Lomnica dominiert die in Bruchstücken

180 182 erhaltene Keramik. Typologisch erscheinen hier Schüsseln, Töpfe, Schalen, Amphoren und Krüge. Vor allem die zuletzt genannten Typen von Gefäßen sind besonders dünnwandig, sie haben ringförmige Fußknöpfe und Ritzverzierung. Von den anderen Funden sind folgende Funde erwähnenswert: nicht zahlreich vertretene gespaltene Steinindustrie aus Krakauer Jurafeuerstein, gebranntem Stoff und aus Radiolarit (sichelförmige Klingen, Pfeilspitzen, Abschläge), das Bruchstück eines gebogenen Sandsteinmessers ( Krummmesser ), steinerne und tönerne Scheiben oder Ziergegenstände in Form eines Stempels (des Kultcharakters?). Aus dem Objekt 2/04 stammt das Fragment eines bronzenen Stäbchens. Die Grabung auf der untersuchten Fundstelle hat gezeigt, dass hier mit einer sehr großen Siedlung gerechnet werden kann. Die Fundstelle kann für eine klassische Siedlung der Landwirte und Herdezüchter gehalten werden. Sehr oft kommen auch Tierknochen vor, von denen (vor der Analyse) Rindvieh und Schafe /Ziegen identifiziert werden können. Die Pfeilspitze aus Feuerstein mit Widerflügeln weist auf die Beliebtheit der Zucht hin. VÝSLEDKY VÝSKUMU A PRIESKUMU V SLOVENSKOM RAJI Marián S o j á k V rokoch pokračoval archeologický výskum a prieskum severnej časti Slovenského raja, zaradený do projektu Ochrana a záchrana historických pamiatok na Slovensku ako integrálna súčasť európskeho kultúrneho dedičstva. Výskum na jednotlivých lokalitách mal prevažne charakter povrchového prieskumu a záchrannej exploatácie. Ojedinelo bol realizovaný výskum zisťovací, s vytýčenými sondami neveľkých rozmerov. Výskumu sa zúčastnili tiež spolupracovníci pracoviska v Spišskej Novej Vsi A. Suchý a členovia Slovenskej speleologickej spoločnosti - Speleoklubu Slovenský raj F. Miháľ s manželkou Oľgou. Keďže výskum na pojednávanom území ešte nie je ukončený, predkladáme najdôležitejšie čiastkové výsledky, a to samostatne z výšinných a jaskynných sídlisk. Všetky nálezy sú deponované v AÚ SAV - pracovisko v Spišskej Novej Vsi. Výšinné sídliská 1. L e t a n o v c e (okr. Spišská Nová Ves), poloha I h r í k (Brehulec), nad Letanovským mlynom a sútokom Hornádu s miestnym potokom, výšinné opevnené sídlisko, neolit(?), eneolit, doba bronzová, 9. stor., stredovek, novovek. V r lokalitu amatérsky skúmal B. Hajts. Získal prevažne nálezy črepov a železnej trosky. S najväčšou pravdepodobnosťou z jeho vykopávok pochádzajú nálezy, ktoré v zbierkach múzea v Poprade spomínajú M. Novotná a T. Štefanovičová (1958). Nepublikované nálezy v zbierkach Podtatranského múzea v Poprade sú zo zberov M. Slivku v r (prír. č. 4 a 5/68). Predstavujú črepy z eneolitu (badenská kultúra), mladšej doby bronzovej a fragment ostria kamennej sekerky. V r na lokalite realizoval prieskum F. Javorský (1977, 139). Spomedzi zväčša nevýrazných črepov sa vyníma pásikové uško, zdobené brázdeným vpichom, imitujúcim šnúrový ornament. Drobné keramické fragmenty, zozbierané na turistickom chodníku, prechádzajúcom cez lokalitu, sú tiež z prieskumov M. Sojáka v r a 2000 (Soják 2001, 172). Dominuje eneolitická keramika badenskej kultúry. V r sa tu popri črepoch našiel drobný fragment z obhorenej lebečnej kosti človeka (analyzuje J. Jakab), ktorý pripomína analogické nálezy kultového charakteru z Letanoviec-Čertovej diery (z výskumu M. Sojáka). Prieskum v r sa zameral na obhliadku výšinného sídliska, na ktorom boli ešte v 70-tych a 80- tych rokoch 20. stor. slabo viditeľné pozostatky valového opevnenia. Dnes je fortifikácia sotva zreteľná, čo spôsobuje najmä položenie hradiska v lesnatom teréne s hustou vegetáciou. Prieskum sa uskutočnil na severnom svahu, cez ktorý prechádza turistický chodník, a na samotnom hrebeni, v jeho východnej časti. Zo svahov pochádzajú nálezy črepov (spolu 59 ks) z neolitu(?; 1 ks), eneolitu (badenská kultúra, kultúra ľudu so šnúrovou keramikou; obr. 107: 1-7, 9, 10), staršej(?) a mladšej až neskorej doby bronzovej (obr. 107: 8), púchovskej kultúry, ďalej štiepaný artefakt z radiolaritu (obr. 107: 13) a viaceré výrobky zo železa: 12 klincov, 11 zliatkov, dve kovania, šidlo, nožík, nebožiec, podkova, okutie trámu, závlačka, sedem rozmanitých zlomkov (obr. 107: 11, 12; 108: 3). Vynímajú sa dve železné strelky (obr. 108: 1, 2), ktoré možno zaradiť do púchovskej kultúry laténskej i rímskej fázy (za konzultácie vďačím K. Pietovi). Na najvyššej časti hrebeňa Ihrík, v jeho východnej časti, sa uskutočnil pokusný prieskum detektorom kovov. Koncentrácia železných predmetov na kóte indikuje jestvovanie stredovekého(?) objektu, azda strážnej veže. Svedectvom je množstvo signálov kovových železných predmetov, z ktorých sa vyzdvihla malá časť. Našli sa klince, fragmenty a najmä halapartňa, ktorú možno s najväčšou pravdepodobnosťou zaradiť do 15. stor. (obr. 109: 1). Prekvapuje nález drobného zlomku sekery-bradatice s dvoma dlhými

181 183 zahrotenými tŕňmi a stredne dlhým, zatupeným obuchom (obr. 108: 4). Podobné nálezy - podľa A. Ruttkaya typ I, variant A (A. Ruttkay 1976, 306) ; podľa M. Hanuliaka bradatica prvej formy (Hanuliak 2004, ) - pochádzajú z územia Slovenska i Moravy zväčša z hrobových celkov, sú interpretované ako zbrane a príznačné pre horizont 9. stor. (za konzultácie vďačím prof. A. Ruttkayovi). Po analogickom hrobovom náleze zo slovanského hradiska na Čingove (Béreš/Šalkovský 1978, 38) ide o druhý nález tohto druhu pamiatok z oblasti Spiša. Záchranná exploatácia ukázala, že polykultúrna lokalita patrí k najvýznamnejším na území Slovenského raja. Podľa doterajších nálezov bola poloha osídlená v neolite(?), eneolite, staršej i mladšej až neskorej dobe bronzovej, v stor., v stredoveku i v novoveku. Prípadnú existenciu slovanského hradiska alebo stredovekej pevnôstky musí overiť sondážny archeologický výskum. 2. H r a b u š i c e (okr. Spišská Nová Ves), poloha P r i e l o m H o r n á d u I, v hrdle Prielomu Hornádu na skalnom výbežku pravého brehu rieky Hornád a na terase pod stenou tohto výbežku, výšinné opevnené sídlisko s podhradím, neolit, eneolit. Ide o evidované neolitické a eneolitické sídlisko (540 m n. m.). Nálezy črepov, získané na lokalite po r. 1900, sú údajne deponované v zbierkach Východoslovenského múzea v Košiciach. Vedľa zberových nálezov J. Filipského pochádza najviac nálezového materiálu z výskumu v r (J. Vladár, F. Javorský). Dominujú v ňom eneolitické nálezy badenskej kultúry a kultúry ľudu so šnúrovou keramikou, najmä črepy (i celé nádoby) a štiepaná kamenná industria (Javorský 1971; Vladár 1971). Ojedinelé je neolitické osídlenie (kultúra s mladšou lineárnou keramikou). Prieskum v r sa zameral na fotografickú dokumentáciu a celkovú obhliadku lokality, na ktorej sú dobre viditeľné pozostatky valového opevnenia. Zemný val na tejto lokalite spomína už A. Münnich na konci 19. stor. (Münnich 1892). Nakoľko sa doterajším výskumom skúmalo len podhradie polykultúrneho sídliska na pravobreží Hornádu, možnosti archeologického výskumu na terénnej dominante sú dobré. Asi tretina lokality bola v minulosti zničená exploatáciou vápenca. Tento poznatok doložil prieskum F. Javorského v r. 1985, ktorý v blízkosti premostenia cez rieku identifikoval kruhový prstencovitý útvar, pravdepodobne pec na pálenie vápna (Javorský 1986, 110). Po obidvoch stranách objektu sú v teréne viditeľné stopy po lámaní vápenca. Datovanie objektu môže osvetliť jedine archeologický výskum. Možno sa domnievať, že pochádza z stor. 3. S p i š s k é T o m á š o v c e (okr. Spišská Nová Ves), poloha T o m á š o v s k ý v ý h ľ a d, južne od obce na severnom okraji Slovenského raja, výšinné sídlisko, eneolit, staršia až stredná doba bronzová, novovek. Strategická poloha má zvislú skalnú stenu z južnej strany, ktorá sa prudko zvažuje do údolia Hornádu. Okrem nevýrazných starších nálezov (hlavne zo zberu F. Javorského, nepublikované) sú odtiaľto známe keramické fragmenty z prieskumu v r (Soják 2003a, 140). Datované sú do eneolitu (badenská kultúra) a na prelom staršej a strednej doby bronzovej (otomanská kultúra?). Prieskumom v r sa získal ďalší nálezový materiál z vyššie spomenutých chronologicko-kultúrnych horizontov. Keďže sa tento vyskytuje voľne na povrchu, je značne rozdrobený a ošúchaný. Prieskum bol motivovaný informáciou M. Ogurčáka, že na východnej stene zlepencového masívu je vysekaný kríž. Obhliadka lokality ukázala, že kríž je vysekaný do skaly v mieste, kde bol v minulosti kameňolom (obr. 108: 5). Stupňovité terasy sú na mieste dodnes viditeľné. Podľa miestnych obyvateľov bol kameňolom funkčný asi pred 200 rokmi. Tomuto časovému horizontu môže zodpovedať aj vysekaný kríž ( okno s rozmermi 28-30x40 cm; kríž 21x24 cm), ktorý zrejme súvisí s činnosťou tohoto kameňolomu. Baníkom, ktorí tu mali akiste vybudované aj provizórne príbytky, mohlo toto miesto prechodne poslúžiť ako náboženský stánok na odbavovanie bohoslužieb. Miesto nálezu sa kresbovo i fotograficky zdokumentovalo. Úlohou ďalšieho výskumu je pokúsiť sa v archívnych dokumentoch upresniť datovanie činnosti kameňolomu na Tomášovskom výhľade. Jaskynné sídliská Spomedzi sledovaných jaskýň možno pokladať za najvýznamnejšie jaskyne, resp. previsy, v chotári obce Hrabušice. Popri nich je dôležitá jaskyňa pri Zlatej diere v katastri Letanoviec, kde sa doložila prítomnosť peňazokazeckej dielne z 15. stor. 1. H r a b u š i c e (okr. Spišská Nová Ves) a) poloha J a s k y ň a p o d Z e l e n o u h o r o u, 150 m východne od Prielomu Hornádu, blízko turistickej základne Podlesok, eventuálne sídlisko, bez nálezov. Vchod do jaskyne je vo výške 540 m n. m. Situovaný je v najspodnejšej časti asi 15 m vysokej vápencovej steny, ktorou tu končia svahy Zelenej hory, dôležitej archeologickej lokality. Vyvinutá je vo svetlosivých vápencoch (Novotný 1972). Jaskynné dno je pokryté vápencovou sutinou. Ide o krátku a úzku puklinu, ktorá pravdepodobne ďalej nepokračuje. Dno bolo prekopané jaskyniarmi asi v r Možnosti archeologického výskumu

182 184 sa ukazujú v preskúmaní navrstveného kužeľa na boku neveľkej jaskyne a najmä plochy pred jaskyňou. Vzhľadom na bohaté osídlenie na Zelenej hore a Pod Zelenou horou sa zisťovací výskum javí ako perspektívny. V tejto fáze prieskumu sa vyhotovila fotodokumentácia. b) poloha P a v ú č i a j a s k y ň a, sídlisko, pravek. O jaskyni sme sa dozvedeli od predsedu SSS - Speleoklubu Slovenský raj J. Tulisa. Prieskum sa uskutočnil po obhliadke jaskyne Mníchova diera, od ktorej je neveľmi vzdialená. Aj keď nejde o veľkú jaskyňu, vzhľadom na susedné osídlenie na Zelenej hore a v blízkom okolí je výskum perspektívny. Prechodne osídlenie v jaskyni dokladajú tri atypické praveké črepy bez výzdoby (z doby bronzovej?), objavené vo vytýčenej sonde 0,5x1 m (skúmanej do hĺbky 50 cm) pod vchodovým portálom. Okrem črepov, nájdených v naplavenej čiernej humusovitej vrstve, sa našla aj recentná zvieracia kosť. c) poloha M n í c h o v a d i e r a, južný svah Zelenej hory, asi 61 m nad hladinou Hornádu, sídlisko, pravek, púchovská kultúra, stredovek, novovek. Vápencová jaskyňa je erozívno-korozívneho genetického typu (585 m n. m.). Jej chodba, tiahnúca sa na SV, je 22 m dlhá. Je síce menších rozmerov, ale s predjaskynnou plošinou, vhodnou aj na trvalejšie osídlenie. Dokladá to nálezový materiál, ktorého najväčší výskyt sa viaže na plochu pred jaskyňou, príp. pod vchodovým portálom. Jaskyňu, označovanú ako Mönchshöhle, poznali a zároveň nesystematicky skúmali od nepamäti (najmä B. Hajts, J. Bárta a iní). V r Mníchovu dieru zameral A. Droppa, v r členovia SSS - oblastnej skupiny Spišská Nová Ves. Z archeologického hľadiska jej venoval pozornosť tiež J. Bárta. Počas speleologického prieskumu v r v nej nemenovaní študenti našli náhodný nález denára Ladislava V. ( ) z r , vyrazeného v košickej mincovni. Záchrannou exploatáciou v r sa vo vnútri jaskyne a najmä pod vchodovým portálom doložilo osídlenie z bližšie neznámeho obdobia praveku, ďalej nositeľmi púchovskej kultúry laténskej(?) a rímskej fázy, v 13.(?), stor. a v novoveku. Prieskumom okolitých svahov v bezprostrednom okolí jaskyne sa doložilo paralelné osídlenie (Soják 2003b, ). V r sa vyhotovila fotografická dokumentácia lokality a zvažovali sa možnosti ďalšieho archeologického výskumu, ktorý sa ukazuje ako potrebný najmä na predjaskynnej plošine. d) poloha M o k r á j a s k y ň a, perspektívne sídlisko, bez nálezov. Po obhliadke Mníchovej diery sa uskutočnila fotodokumentácia Mokrej jaskyne, ktorá je ťažšie prístupná. Leží vo vápencovej stene, kde sa nachádza traverz nazývaný Stupačky pri Mníchovej diere. Mokrá jaskyňa je strategicky umiestnená pomerne vysoko nad ľavým brehom Hornádu. Ak bola v minulosti osídlená, zdolávali ju jedine za pomoci rebríka či lana. e) poloha A b r i n a d v o d o p á d o m, Kláštorná roklina, sídlisko, neskorý stredovek a novovek. V Kláštornej rokline sa okrem Bielej jaskyne uskutočnila obhliadka previsov, ktoré sme pomenovali ako Abri nad vodopádom. Previs je široký asi 10 m a hlboký do 5 m. Keďže hneď na povrchu spočívali keramické fragmenty, uskutočnili sme zisťovací výskum. V sonde I/04 (1x1 m) sa našli črepy (spolu 36 ks) zo stor., pričom menšia časť môže byť aj z 15. stor. Okrem keramiky sa získali dve zvieracie kosti, zlomok čepele širokého železného noža (mačety či dýky?) a novoveká medená minca - 5/10-grajciara Františka Jozefa I. ( ) z r (Kremnica). Previs sa zameral a sfotografoval. Vzhľadom na svoje rozmery mohol vhodne poslúžiť ako dočasný úkryt pred nepriazňou počasia. 2. L e t a n o v c e (okr. Spišská Nová Ves), poloha J a s k y ň a p r i Z l a t e j d i e r e, peňazokazecká dielňa, záchranná exploatácia, 15. stor. Jaskyňa, ležiaca v Slovenskom raji (neďaleko známej Zlatej diery), je medzi jaskyniarmi síce dlhodobejšie známa, avšak doklady osídlenia v neskorom stredoveku sa v nej zistili len v r Je poškodzovaná sezónnymi turistami, ktorí v nej často prespávajú. Záchrannou exploatáciou najviac devastovanej časti jaskyne (najmä pri severnej stene vchodového portálu a pri vchode; obr. 109: 7) sa doteraz podarilo zachrániť 15 polotovarov - kotúčikov, drobné medené odstrižky rozmanitých foriem a 10 medených slabo postriebrených (proces amalgamácie?) drobných mincí. Ide o falošné denáre, ktoré sa pripisujú mincovníctvu komtúra Rádu nemeckých rytierov, hlavného komorského grófa Sedmohradska Mikuláša Redwitza, z rokov (1432) (Soják 2004a, b, farebná príloha). Strieborné mince typu Redwitz sa dosiaľ na území Slovenska našli v pokladoch, konkrétne na troch, resp. štyroch lokalitách - Letničie, Šahy, Šurany a juhozápadné Slovensko (lokalita?). Na týchto lokalitách však rozhodne ide o originály mincí, aj keď sú všetky Redwitzove mince zväčša nedbalo vyhotovené. Tým je súbor falošných mincí zo spišskej jaskyne unikátny. Na averze je zobrazená postava v štylizovanom oblečení so širokými delenými rukávmi, suknicou a opaskom v oblasti drieku (valašský typ). V pravej ruke drží palcát pravdepodobne s ľaliovitým zakončením hlavice, v ľavej ruke drží dolnú časť rukoväte kríža. Na reverze je štít, na ktorom je položený rovnoramenný kríž s rozštiepenými koncami ramien. Nad štítom je kráľovská

183 185 koruna. Na reverze vidno aj nejasné mincové značky, umiestnené po oboch stranách štítu (obr. 109: 2-6). Je evidentné, že ide o mince rovnakého typu, aké sa našli v I. skupine mincí zo šurianskeho depotu (Kujovský/Hunka 1990, obr. 30 a n.). Exempláre z jaskyne v Letanovciach sú vyhotovené z medi a na povrchu potiahnuté jemnou striebristou vrstvičkou, ktorá sa z mincí ľahko otiera. Falzá dokladajú, že originálne denáre M. Redwitza neboli len príležitostnou razbou platidiel pre jeho výpravu do banátu Turnu Severino, ale všeobecne rozšírenou mincou, ktorú poznali v mnohých regiónoch Slovenska. Vzhľadom na unikátne nálezy a pokračujúce ničenie jaskynných sedimentov budeme vo výskume jaskyne pokračovať v priebehu r L i t e r a t ú r a Béreš/Šalkovský J. Béreš/P. Šalkovský: Výskum slovanského hradiska v Spišských Tomášovciach. AVANS 1977, 1978, Hanuliak M. Hanuliak: Veľkomoravské pohrebiská. Pochovávanie v storočí na území Slovenska. Nitra Hajts B. Hajts: Das Paradies der Slowakei. IV. Vorgeschichtliche Fundorte in der Oberen Hernadenge. Turistik, Alpinismus und Wintersport, Folge. Kesmark 1925, Javorský F. Javorský: Nálezová správa z archeologického výskumu v Prielome Hornádu. Spravodaj Slovenský raj, 3, 1, 1971, Javorský F. Javorský: Záchranné výskumy a prieskumy Výskumnej expedície Spiš Archeologického ústavu SAV. AVANS 1985, 1986, Kujovský/Hunka R. Kujovský/J. Hunka: Hromadný nález mincí z 15. storočia zo Šurian (K problematike quartingov a Redwitzových mincí). Slov. Num. 11, 1990, Münnich A. Münnich: Vor Tausend Jahren. Zipser Bote, 24, Novotná/Štefanovičová M. Novotná/T. Štefanovičová: Výšinné sídlisko vo Veľkej Lomnici a osídlenie kanelovanou kultúrou na Spiši. Zbor. FF UK, 9, 80, 1958, Novotný J. Novotný: Jaskyňa pod Zelenou horou. Slov. Kras 10, 1972, Ruttkay A. Ruttkay: Waffen und Reiterausrüstung des 9. bis zur ersten Hälfte des 14. Jahrhunderts in der Slowakei (II). Slov. Arch. 24, 1976, Soják M. Soják: Sídliská ľudu badenskej kultúry na Spiši. In: M. Metlička (ed.): Otázky neolitu a eneolitu našich zemí Plzeň 2001, Soják 2003a - M. Soják: Prieskum a výskum v oblasti Spiša. AVANS 2002, 2003, Soják 2003b - M. Soják: Príspevok k osídleniu jaskýň na severnom okraji Slovenského raja. Slov. Kras 41, 2003, Soják 2004a - M. Soják: 30 rokov činnosti Slovenskej numizmatickej spoločnosti, pobočky Svit-Tatry Svit Soják 2004b - M. Soják: Falšovanie mincí v 15. storočí na Spiši. Zberateľ, X-2004, 12, 2004, Vladár J. Vladár: Zisťovací výskum v Prielome Hornádu. Spravodaj Slovenský raj, 3, 1, 1971, 12. ERGEBNISSE DER BEGEHUNG UND GRABUNG IM SLOWAKISCHEN KARST. Im J setzte die archäologische Grabung im nördlichen Teil des Slowakischen Karstes fort, die einen Bestandteil des Projekts Schutz und Rettung von historischen Denkmälern der Slowakei als integraler Bestandteil des europäischen Kulturerbes bildet. Deponierung der Funde: Archäologisches Institut - Arbeitstelle Spišská Nová Ves. Von den Höhensiedlungen wurden Fundstellen im Kataster der Gemeinde Letanovce, Hrabušice und Spišsské Tomášovce verfolgt. Entdeckt wurden auf der Fundstelle Letanovce - Lage Ihrík (Bruhulec) bei der Begehung und der Rettung durch Exploatation Funde von Scherben (insgesamt 59 St.) aus dem Neolithikum(?), dem Äneolithikum (Badener Kultur, Kultur des Volkes mit der Schnurkeramik; Abb. 107: 1-7, 9, 10), der älteren(?) und jüngeren bis späten Bronzezeit (Abb. 107: 8), aus der Púchov- Kultur, weiter entdeckten die Archäologen ein gespaltenes Artefakt aus Radiolarit (Abb. 107: 13) und mehrere Produkte aus Eisen - (12 Nadeln, 11 Eisenschlacken, zwei Beschläge, ein Pfriem, ein Messer, ein Schneckenbohrer, ein Hufeisen, Beschlag eines Rahmens, ein Verbindungsbolzen, sieben verschiedene Bruchstücke; Abb. 107: 11, 12). Ganz besonders sind zwei eiserne Pfeilspitzen der Púchov- Kultur der latèner und römischen Phase (Abb. 108: 1, 2). Die Konzentration von eisernen Gegenständen auf der Kote von Ihrík indiziert die Existenz eines mittelalterlichen(?) Objekts, vielleicht eines Wachtturms. Gefunden wurden Nadeln, Fragmente und vor allem eine Hellebarde aus dem 15. Jh. (Abb. 109). Ziemlich überraschend ist der Fragmentfund einer Axt-Bartaxt mit zwei langen spitzzulaufenden Dornen und einer mittellangen, abgestumpften Schlagfläche (Abb. 108: 4). Ähnliche Funde

184 186 stammen aus der Slowakei und auch aus Mähren, überwiegend aus größeren Grabverbänden. Sie werden als Waffen interpretiert und in das 9. Jh. datiert. In Hrabušice, in der Lage Prielom Hornádu I wurde die Begehung auf die fotographische Dokumentation und eine komplexe Besichtigung der Fundstelle, auf der Reste der Wallbefestigung sichtbar sind, gerichtet. Die Möglichkeiten der archäologischen Grabung auf der Geländedominante sind gut, obwohl ein Drittel der Fundstelle durch die Exploatation von Kalkstein zerstört wurde. In Spišské Tomášovce, in der Lage Tomášovský výhľad, liegt eine wichtige Höhensiedlung, aus der Scherbenfunde aus dem Äneolithikum und aus der älteren bis mittleren Bronzezeit stammen. Die Begehung wurde durch die Information von M. Ogurčák ausgelöst. Er hat auf der östlichen Wand des Konglomeratsmassivs ein ausgemeißeltes Kreuz gefunden. Die Begehung der Fundstelle zeigte, dass das Kreuz in den Felsen an der Stelle ausgemeißelt ist, wo in der Vergangenheit eine Steingrube war (Abb. 108: 5). Das ausgemeißelte Kreuz hängt wahrscheinlich mit dem Betrieb in der Steingrube zusammen. Den Bergleuten diente dieser Ort vorübergehend als religiöser Stand für die Messen. Aus den Höhlenfundstellen wurden vor allem folgende Fundstellen erforscht: 1. Hrabušice - Höhle unter Zelená hora (Begehung einer möglichen Fundstelle), Höhle Pavúčia jaskyňa; Fund von zwei urzeitlichen Scherben), Mníchova diera (Mönchloch) (Begehung einer besiedelten Höhle, eine Grabung war notwendig), Höhle Mokrá jaskyňa (fotographische Dokumentation, archäologische Grabung notwendig), und Abri nad vodopádom (Abri über dem Wasserfall); Funde aus dem Spätmittelalter und der Neuzeit; 2. Letanovce, Lage Jaskyňa pri Zlatej diere/höhle bei dem Goldenen Loch (Abb. 109: 7). Die wichtigsten Ergebnisse wurden in der zuletzt genannten Höhle erreicht, die im J systematisch erforscht wird. Durch die Rettungsexploatation konnten in der Höhle bis heute 15 Halbfabrikate gerettet werden - Scheiben, kupferne Abschnitte verschiedener Formen und zehn kupferne schwach versilberte (Prozess der Amalgamierung) Kleinmünzen. Es handelt sich um gefälschte Denare, die dem Münzwesen des Komturs des Ordens von deutschen Rittern, dem Hauptgraf von Siebenbürgen Mikuláš Redwitz ( ) (Abb. 109: 2-6) zugeschrieben werden. Die Falsa belegen, dass die originellen Denare von M. Redwitz keine gelegentliche Prägung von Münzen für seinen Zug in das Banat Turnu Severino darstellen, sondern es handelte sich um eine allgemein verbreitete Münze, die in vielen Regionen der Slowakei bekannt war. OJEDINELÉ NÁLEZY Z JÁNOVIEC-MACHALOVIEC Marián S o j á k - Ondrej S o j á k st. J á n o v c e (okr. Poprad), časť M a c h a l o v c e, poloha P o d H r a d i s k o m, južne od obce, východné podhradie Hradiska, sídlisko, prieskum, stredná doba laténska a staršia doba rímska - púchovská kultúra, novovek(?). Uloženie nálezov: Arxheologický ústav SAV - pracovisko Spišská Nová Ves. Polykultúrna lokalita v Jánovciach-Machalovciach, poloha Pod Hradiskom, je archeologickej obci (a bohužiaľ aj vykrádačom kultúrnych pamiatok) dobre známa. Popri osídlení z rozličných úsekov praveku až po stredovek a novovek polohu najintenzívnejšie osídlili nositelia púchovskej kultúry, a to tak v jej laténskej ako aj rímskej fáze. Medzi bohatým konvenčným nálezovým inventárom z prieskumov v r (realizovaných autormi príspevku), v ktorom nechýba ani laténska maľovaná keramika, sa vynímajú tri kovové výrobky. O p i s n á l e z o v (podľa Bujna a kol. 1990, 78: č. 20; 132: č. 13): 1. Zatvorený sedlovito ohnutý prsteň, nezdobený, zhotovený z bronzovej tyčinky nepravidelne kruhového prierezu, 23x24x16 mm; čiastočne korodovaný, so zelenou patinou (obr. 106: 1). 2. Člnkovité (loďkovité) kovanie s nezdobenou stredovou časťou a dvoma kruhovými otvormi pre nity, vyrobené z medeného plechu; dĺ. 52 mm, max. š. 12 mm; sčasti poškodené (obr. 106: 2a, b). 3. Kruhový predmet dvojkónického prierezu, zdobený nevýrazným plastickým ornamentom v podobe bodiek a čiar; pr. 23 mm, v. 5 mm, vyrobený z olova (obr. 106: 3a, b). Prvý z opísaných kovových výrobkov (obr. 106: 1) patrí k nálezom zaraďovaným medzi ozdoby končatín, konkrétne medzi ozdoby rúk - prstov. Charakteristický typ sedlovito ohnutého prsteňa je typickým reprezentantom laténskeho šperku, aký sa objavuje v hrobovej výbave zo stupňa LT B2 na území juhozápadného Slovenska či Moravy (Čižmář 1993, 400, obr. 263: 14). Najbližší nález podobne datovaného laténskeho šperku pochádza zo Spiša z Batizoviec, kde sa v zničenom hrobe okrem misy našiel rovnaký typ náramku (uvádzaný prsteň akiste nie je súčasťou hrobovej výbavy; Soják 2004, 52). K. Pieta ho datuje do rozhrania stupňov LT B2/C1 (Pieta 1982, 52).

185 187 Predmet č. 2 (obr. 106: 2a, b) sa začleňuje medzi ozdobné kovania remeňa opasku. Patrí do kategórie noricko-panónskych člnkovitých kovaní, typ Garbsch Ka (Garbsch 1965, ). Podľa uvedeného bádateľa sa analogické exempláre s nezdobenou stredovou časťou datujú od neskoroaugustovského až po hadriánovské obdobie. Paralelu tohto typu kovania možno nájsť v prostredí najstarších germánskych nálezov z juhozápadného Slovenska, na pohrebiskách východne od Malých Karpát, v Abraháme (urnovom hrobe 100) a v Kostolnej pri Dunaji (urnovom hrobe 35). Podľa T. Kolníka možno spomínané hroby s chronologicky citlivým inventárom zaradiť do ním vyčlenenej fázy B1a v rámci Eggersového stupňa staršej doby rímskej, ktorej trvanie vymedzuje v západoslovensko-dolnorakúsko-juhomoravskej oblasti od neskoroaugustovského obdobia až do doby včasnotibériovskej (približne od r. 10 do r n. l.; Kolník 1971, , obr. 12: 11, 16; 1977, , Abb. 6: 11). Nález člnkovitého kovania z Jánoviec-Machaloviec indikuje výmenné styky s noricko-panónskymi výrobnými strediskami (možno sprostredkovane cez oblasť juhozápadného Slovenska), ktoré s púchovským kultúrnym prostredím dosiahli mimoriadnu intenzitu hlavne na konci starého a začiatkom nového letopočtu (Pieta/Soják 2004, 170, 172). Svedectvom sú tiež nálezy z Liptovskej Mary či z ďalších regiónov osídlených nositeľmi púchovskej kultúry (Pieta 1982, a n.; 1996, 79 a n.). Posledný zo zmienených nálezov (obr. 106: 3a, b) je problematický tak z pohľadu funkčného využitia, ako aj z hľadiska chronologického zaradenia. Typologicky je blízky zdobenému dvojkónickému praslenu, aký sa objavuje v neskorom stredoveku a novoveku, často z olova (Soják 2004, 63, 64). Je však nápadne malý a pripomína laténske krúžky (vyrábané z bronzu a olova), ktorých interpretácia je nejednoznačná a rozporuplná. Časť autorov uvažuje, že slúžili ako ozdoby, talizmany, resp. votívne predmety, závažia, ba dokonca ako primitívne platidlá, ktorými mohli platiť clo namiesto mincí (Victoor 1989, 19, 47, napr. obr. 1-4). Je zaujímavé, že z tejto lokality, na ktorej je zastúpená intenzívna laténska zložka materiálnej kultúry, pochádza niekoľko analogických predmetov. Časť je známa z nelegálnej činnosti detektoristov (za informáciu ďakujem E. Kolníkovej). Či ide o keltské alebo podstatne mladšie výrobky (uvažované prasleny), musia doložiť ďalšie hodnovernejšie nálezy z datovateľných uzavretých nálezových celkov. L i t e r a t ú r a Bujna a kol J. Bujna/J. Bátora/Z. Čilinská/K. Kuzmová/M. Rejholcová/P. Žebrák: Šperk a súčasti odevu. Nitra Čižmář M. Čižmář: Keltská okupace Moravy (doba laténská). In: V. Podborský a kol.: Pravěké dějiny Moravy. Brno 1993, Garbsch J. Garbsch: Die norisch-pannonische Frauentracht im 1. und 2. Jahrhundert. München Kolník T. Kolník: Prehľad a stav bádania o dobe rímskej a sťahovaní národov. Slov. Arch. 19, 1971, Kolník T. Kolník: Anfänge der germanischen Besiedlung in der Südwestslowakei und das Regnum Vannianum. In: Symposium Ausklang der Latène-Zivilisation und Anfänge der germanischen Besiedlung im mittleren Donaugebiet. Bratislava 1977, Pieta K. Pieta: Die Púchov-Kultur. Nitra Pieta K. Pieta: Liptovská Mara. Včasnohistorické centrum severného Slovenska. Bratislava Pieta/Soják K. Pieta/M. Soják: Kontakty Spiša s okolitými územiami vo včasnej dobe dejinnej. In: J. Gancarski (ed.): Okres lateński i rzymski w Karpatach polskich. Krosno 2004, Soják M. Soják: Najstaršie dejiny Batizoviec. In: M. Soják a kol.: Batizovce v zrkadle dejín Batizovce 2004, Victoor R. Victoor: Rouelles Celtes et objets assimilés. Paris VEREINZELTE FUNDE AUS JÁNOVCE-MACHALOVCE. Jánovce (Bez. Poprad), Teil Machalovce, Lage Pod Hradiskom, südlich von der Gemeinde, östliche Vorburg des Burgwalls, Siedlung, Begehung, mittlere Latènezeit und ältere römische Kaiserzeit - Púchov Kultur, Neuzeit(?). Deponierung der Funde: Archäologisches Institut der SAW - Arbeitsstelle Spišská Nová Ves. Aus der archäologisch bekannten Fundstelle Jánovce-Machalovce, Lage Pod Hradiskom, stammen auch drei vereinzelte Funde, die in dem vorgelegten Beitrag untersucht werden. Den ersten Fund repräsentiert ein bronzener sattelförmiger Ring (Abb. 106: 1), der anhand von ähnlichen Funden aus dem Gebiet der südwestlichen Slowakei oder aus Mähren in die Stufe LT B2 datiert werden kann. Der nächste Fund eines Schmucks, der in die gleiche Periode gelegt wird, stammt aus Batizovce, wo in einem zerstörten keltischen Grab außer einer Schüssel auch ein sattelförmiges Armband gefunden wurde. K. Pieta datiert diesen Fund in die Stufen LT B2/C1.

186 188 Im Falle des zweiten Gegenstandes handelt es sich um norisch-pannonischen kahnförmigen Beschlag, Typ Garbsch Ka (Abb. 106: 2 a, b). Parallelen zu diesem Typ des Beschlags sind im Milieu der ältesten germanischen Funde in der südwestlichen Slowakei, auf den Gräberfeldern in Abrahám (Urnengrab 100) und in Kostolná pri Dunaji (Urnengrab 35) zu finden. Laut T. Kolník können die erwähnten Gräber mit chronologisch empfindlichem Material in die von ihm ausgegliederte Phase B1a der älteren römischen Zeit gelegt werden, die im westslowakisch-niederösterreichisch-südmährischen Gebiet von J. 10 bis J. nach Chr. dauert. Der Fund eines kahnförmigen Beschlags indiziert Beziehungen mit norisch-pannonischen Produktionsstätten, die mit dem Púchover Kulturmilieu am Ende der alten und zu Beginn der neuen Zeitrechnung besonders intensiv waren. Das letzte Exemplar ist problematisch (Abb. 106: 3 a, b). Entweder handelt es sich um einen mittelalterlichen oder neuzeitlichen bleiernen Spinnwirtel oder um ein latènezeitliches Fabrikat, das unterschiedlich interpretiert wird (als Schmuck, Talisman, Votivgegenstand, Gewichtsstück, oder sogar als ein primitives Zahlungsmittel, mit dem die Zollgebühr statt der Münzen bezahlt werden konnte). PRIESKUM CHOTÁRA BATIZOVIEC Marián S o j á k - Anton S u c h ý B a t i z o v c e (okr. Poprad), chotár obce, prieskum. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV- VPS, Spišská Nová Ves. V r sa uskutočnil systematický prieskum katastrálneho územia obce Batizovce. Získané poznatky sa zúročili pri monografickom spracovaní dejín obce (Soják 2004). a) poloha H l i n i s k á, SZ od obce, náhodný nález, novovek. Poloha leží na miernom SV svahu nad pravým brehom Batizovského potoka. Okrem ojedinelých novovekých črepov z náleziska pochádza jediný štiepaný artefakt z jurského podkrakovského pazúrika. Má obdĺžnikovitý tvar so škrabadlovito retušovanými koncami a otupenými bokmi. Typológia nástroja prezrádza, že ide o novoveké kresadlo do kresadlových zámkov strelných zbraní, pušiek a pištolí (obr. 112: 1). Najbližší nález kresadla pochádza z batizovskej polohy Hájik. Koncom 80-tych rokov 20. stor. ho našiel M. Čech. Viaceré podobné kresadlá z Popradu-Veľkej vlastní vo svojej zbierke Podtatranské múzeum v Poprade. Známe sú aj z ďalších lokalít na Spiši, napr. zo Spišskej Teplice či zo zbierky M. Greisigera, kde sa mylne zamieňali s pravekými artefaktmi (Bánesz 1962, obr. 148: 5 a, b). b) poloha V y š n é L ó s y I - III, JV od obce, sídlisko(?), náhodné nálezy, epipaleolit, mezolit(?), pravek, staršia až stredná doba bronzová, stredovek, novovek. Kumulácia štiepanej kamennej industrie na viacerých miestach polohy (spolu deväť kusov), situovanej medzi poľnou cestou do Svitu a Popradu-Veľkej a ľavým brehom Háganského potoka, si vynútila pracovne ju rozdeliť na tri časti/lokality: Vyšné Lósy I (východná časť polohy), II (stredná časť) a III (západný okraj). Štiepaná industria nepatrí do jedného časového horizontu. Neskoropaleolitickými sú snáď dva radiolaritové nástroje z polohy I, atypická čepeľ z hrany jadra (poľsky podtępiec; obr. 110: 5) a čepeľový úštep s čiastočne zachovaným pôvodným povrchom suroviny (obr. 110: 9). Dôležité táborisko świderiénskej kultúry nad Svitom v polohe Pod Skalkou leží od lokality Vyšné Lósy I len 2 km v západnom smere. Nálezy z Batizoviec ukazujú, že paleolitickí lovci a zberači postupovali za stádami zvierat nielen po terasách Popradu, ale aj jeho menších prítokov. Druhý obsidiánový artefakt z Vyšných Lósov I je nepochybne mladší. Protismerne retušované hrany úštepu (poľsky łuszczeń) sa prikláňajú k možnosti jeho zaradenia do horizontu staršej až strednej doby bronzovej (obr. 110: 1). Z polohy označenej ako Vyšné Lósy II pochádza mikrojadro z jurského podkrakovského pazúrika, s výhradami zaradené do mezolitu (obr. 110: 3). Na lokalite je však osamotené a môže byť aj z podstatne mladšieho obdobia (doba bronzová?). Datovanie ostatnej štiepanej kamennej industrie z polohy II zostáva otvorené (neskorý paleolit až staršia doba bronzová). Typologicky je nevýrazná. Ide o tri úštepy, prvý z bieleho silicitu (opál-chalcedón, resp. limnosilicit?; obr. 110: 6), druhý sekundárne prepálený v ohni (obr. 110: 2) a tretí s čiastočne zachovaným pôvodným povrchom zo zelenosivého radiolaritu (obr. 110: 4). Pravdepodobne so staršou až strednou dobou bronzovou súvisí retušovaný úštep z menej kvalitnej odrody B jurského podkrakovského pazúrika (iwanowický; obr. 110: 7). V polohe Vyšné Lósy III, blízko rodinného domu na začiatku obce (východne od Hájika), sa našiel retušovaný úštep s čiastočne zachovanou kôrou, zhotovený z jurského podkrakovského pazúrika (obr. 110: 8). Datovanie zostáva otvorené (pravek).

187 189 Chronologicko-kultúrnu klasifikáciu opísanej štiepanej kamennej industrie sa možno podarí osvetliť výraznejšími nálezmi, zachránenými v priebehu sledovania stavebných prác na úseku diaľnice D1 Mengusovce - Jánovce, ktorej teleso prechádza priamo cez polohy I-III. Okrem nálezov z praveku pochádzajú z celej sledovanej lokality (I-III) ojedinelé črepy z stor. (obr. 110: 10, 11, 14, 15, 18-19) a najmä nálezový inventár z novoveku. Vedľa keramických fragmentov ide o drobné výrobky z hliny (fajka, závesok-praslen?, hlinená plastika kukučky z hodín?; obr. 110: 13, 16, 17) a kovové predmety (klince, zlomky, gombík; obr. 110: 12). Vzhľadom na dislokáciu nálezov na veľkej ploche bezo stôp po zaniknutých objektoch (prepálená či tmavšie sfarbená hlina, a pod.) je málo pravdepodobné, že nálezy zo stredoveku a novoveku dokladajú prítomnosť zaniknutých sídlisk. c) poloha M a l é p o l e, SZ okraj obce, ojedinelé nálezy, pravek, stredovek, novovek. Prieskum sa uskutočnil západne od poľnej cesty, vedúcej z obce Pod breh k Velickému potoku. Na zmienenej poľnej ceste našiel už v r O. Soják st. úštep z jurského podkrakovského pazúrika. Prieskum sa preto zameral na systematickejšiu terénnu prospekciu celej poľnohospodársky obrábanej parcely. Okrem novovekých črepov s glazúrou a troch neúplných fajok (obr. 112: 3, 11, 12) sa pri západnom okraji kóty 790 (západne od vodojemu) našiel čiastočne otlčený úštep z jurského podkrakovského pazúrika, najskôr zo staršej až strednej doby bronzovej (obr. 112: 2). d) poloha I n t r a v i l á n - O s l o b o d i t e ľ o v 2 4 8, náhodný nález, pravek (doba bronzová?). V záhrade rodinného domu našiel Ľ. Pajerchin náhodný nález hrotu šípu. Vyrobený je na úštepe z jurského podkrakovského pazúrika (obr. 112: 7). Typológia artefaktu nie je preukázateľná, a preto jeho zaradenie do doby bronzovej je hypotetické. Nález je situovaný asi 700 m východne od problematicky datovaného zničeného sídliska (z mladšej doby bronzovej?) nad pravým brehom Háganského potoka (poloha Veľké lúky /Štrkovisko). e) poloha V e ľ k é z á h u m n i a II, severne od obce, nad pravým brehom Velického potoka, epipaleolit, staršia až stredná doba bronzová, pravek, stredovek, novovek. Nad severným okrajom obce, západne od hospodárskeho dvora PD identifikoval v r F. Javorský pozostatky poškodených stredovekých a novovekých objektov. Túto polohu, ktorú mylne pomenoval ako Panské záhumnia, označujeme Veľké záhumnia I. Novoobjavená lokalita v rámci tejto polohy, ktorá je situovaná severne od zmienenej lokality, je preto označená ako Veľké záhumnia II. Vďaka systematickému prieskumu náleziska sa podarilo objaviť polykultúrnu lokalitu, datovanú do epipaleolitu, staršej až strednej doby bronzovej, do stor. a do novoveku. Najstarší horizont reprezentujú štyri štiepané kamenné artefakty, z nich zrejme dva epipaleolitického veku - útly čepeľový úštep zo slabo patinovaného silicitu (čokoládový pazúrik?; obr. 111: 1) a radiolaritová čepeľ (obr. 111: 6). Štiepané artefakty dopĺňajú dva úštepy, prvý obsidiánový (obr. 111: 2) a druhý so strmou retušou pravej hrany, z jurského podkrakovského pazúrika (obr. 111: 5). Spomedzi početných črepov z stor. (zaniknutá dedina?; obr. 111: 7-23) a z novoveku (vrátane fajky; obr. 111: 24) sa vynímajú dva slamované zlomky, charakterom keramického cesta, farbou a výzdobou blízke keramike otomanskej kultúry (obr. 111: 3, 4), známej napr. z neďalekej lokality v Gánovciach (Za stodolami, resp. Hrádok). f) poloha N a d p r a v ý m b r e h o m V e l i c k é h o p o t o k a, asi 0,5 km za SZ okrajom hospodárskeho dvora PD, sídlisko(?), výrobný areál(?), novovek. Krátkodobý archeologický výskum na polohe realizoval v r vtedajší evanjelický farár a historik O. Šimek. O výsledkoch jeho vykopávok sa veľa informácií nezachovalo. Chýbajú nákresy, fotografie, prípadne podrobnejší popis vykopaných objektov a nálezov. Zostala jedine nekompletná dokumentácia (skôr útržkovité správy) a časť zachránených pamiatok, uložených v Podtatranskom múzeu v Poprade. O. Šimek tu odkryl bližšie nezistené zvyšky pecí s intenzívne prepálenou výplňou a glazúrované zlomky z hlineného riadu (17.-18/19. stor.?). O výsledkoch svojho výskumu informoval V. Budinského-Kričku, ktorý spečený výmaz z plášťa pece zaslal na analýzu do Prahy. Z listu R. Pleinera, uloženého v dokumentácii AÚ SAV v Nitre (NS č. 3899/67) vyplýva, že spektrálny kvalitatívny rozbor výmazu pece realizoval Ing. M. Soudný v Laboratóriu pre analytickú a fyzikálnu chémiu AÚ ČsAV v Prahe. Analýzy ukázali, že vzorka obsahovala viaceré hlavné (Si, Al, Mg, Na), minoritné (Fe, Mn, As) i stopové (Cu, B, P, Sn, Pb, Cr, V, Ti, Zn) prvky. Podľa R. Pleinera vzorka z Batizoviec nepochádza z metalurgickej pece, ale z nejakej pece domácej. Vonkajšia časť výmazu nie je narušená žiadnou metalurgickou reakciou (vytvorenie trosky). Zvláštne zafarbenie zlomku (tmavohnedé až čierne) spôsobuje nepochybne dosť značný obsah mangánu, čo neprekvapuje vzhľadom na situovanie obce v priestore výskytu mangánu. Nemožno však rozhodnúť, či ide o prímes zámernú (tvrdé vypálenie hliny, a pod.), alebo náhodnú (použitie hliny, ktorá obsahuje Mn a Fe). Nech už ide o pec akejkoľvek funkcie (rozhodne nie je metalurgická), ukazuje sa potreba ju preskúmať revíznym archeologickým výskumom. O dôležitosti tejto polohy svedčí aj ústne podanie miestnych pamätníkov, ktorí tu umiestňujú ukrytie Jánošíkovho pokladu. Prieskum v r. 2004

188 190 sa zameral na fotografickú dokumentáciu a preskúmanie bezprostredného okolia lokality. Okrem dvoch črepov zo stredoveku a novoveku sa podarilo získať kovový inventár, najmä železný - ocieľku(?; obr. 112: 8), podkovu (obr. 112: 10), pásovinu, rukoväť noža (obr. 112: 9), oko (z reťaze?; obr. 112: 5) a päť klincov (obr. 112: 6). Ojedinelý je zdobený olovený praslen(?; obr. 112: 4). Typologicky podobné prasleny vystupujú už na konci stredoveku (napr. v Štrbe, poloha Hrachovisko), typické sú však pre obdobie novoveku, kedy ich postupne nahradili prasleny z dreva. Nápadná je podobnosť oloveného praslena z Batizoviec a z ďalších spišských nálezísk s kovovými výrobkami Keltov, interpretovanými ako kruhové závesky, kultové predmety a dokonca primitívne platidlá (Victoor 1989). L i t e r a t ú r a Bánesz L. Bánesz: Nové poznatky o pravekom osídlení v oblasti Vysokých Tatier. Arch. Rozhledy 14, 1962, Soják a kol M. Soják a kol.: Batizovce v zrkadle dejín Batizovce Victoor R. Victoor: Rouelles Celtes et objets assimilés. Paris BEGEHUNG DER GEMARKUNG VON BATIZOVCE. In den Jahren wurde eine systematische Begehung der Gemarkung von Batizovce (Bez. Poprad) realisiert. Die gewonnenen Unterlagen konnten sehr gut bei der Bearbeitung der Geschichte von Batizovce gebraucht werden. In der Lage Hliniská wurde ein neuzeitlicher Feuerstahl in die Schlösser von Schusswaffen gefunden (Abb. 112: 1). Er besteht aus Krakauer Jurafeuerstein. In der Lage Vyšné Lósy I-III wurde eine Anhäufung von gespaltener Steinindustrie auf mehreren Stellen der Lage entdeckt (insgesamt 9 St.). Deswegen wurde die Lage in drei Teile/Fundstellen eingeteilt: Vyšné Lósy I (östlicher Teil der Lage), II (mittlerer Teil) und III (westlicher Rand). Die gespaltene Industrie kann nicht in eine Periode datiert werden. Datiert wird ein Teil in das Epipaläolithikum (Abb. 110: 5, 9), in das Mesolithikum? (Abb. 110: 3), in die ältere bis mittlere Bronzezeit (Abb. 110: 1), bzw. ein Teil kann nicht näher datiert werden (Urzeit; Abb. 110: 2, 4, 6, 7, 8). Außer den urzeitlichen Funden aus der ganzen Fläche der verfolgten Fundstelle stammen vereinzelte Funde aus dem Jh. (Abb. 110: 10, 11, 14, 15, 18-19) und besonders das Fundinventar stammt aus der Neuzeit. Neben keramischen Fragmenten handelt es sich um kleine Fabrikate aus Ton (Pfeife, Anhänger-Spinnwirtel?, tönerne Plastik eines Kuckuck aus der Uhr?; Abb. 110: 13, 16, 17) und Metallgegenstände (Nadeln, Bruchstücke, Knöpfe; Abb. 110: 12). Aus der Lage Malé pole stammt auch ein teilweise abgeschlagener Abschlag aus Krakauer Jurafeuerstein, wahrscheinlich aus der älteren bis mittleren Bronzezeit (Abb. 112: 2). In die Neuzeit gehören Scherben mit Glasur und drei nicht vollständig erhaltene Pfeifen (Abb. 112: 3, 11, 12). Im Gemeindegebiet (Osloboditeľov 248) wurde der Zufallsfund einer Pfeilspitze gefunden (aus der Bronzezeit?), die aus einem Abschlag aus Krakauer Jurafeuerstein hergestellt wurde (Abb. 112: 7). In der Lage Veľké záhumnia II wurden folgende Funde entdeckt: gespaltene Steinindustrie aus dem Epipaläolithiikum (2 St.; Abb. 111: 1, 6) und aus der nicht näher datierbaren Urzeit (2 St.; Abb. 111: 2, 5), weiter Scherben aus der älteren bis mittleren Bronzezeit (2 St.; Abb. 111: 3, 4) und zahlreiche mittelalterliche (untergegangenes Dorf?; Abb. 111: 7-23) und neuzeitliche Funde (Scherben, eine Pfeife; Abb. 111: 24). Über dem rechten Ufer des Velicer Baches, wo im J von einem evangelischen Pfarrer O. Šimek näher nicht bekannte Öfen freigelegt wurden, konnten außer zwei Scherben aus dem Mittelalter und der Neuzeit noch folgende Funde gewonnen werden: Metallinventar, vor allem Eisengegenstände - Wetzstahl(?; Abb. 112: 8), ein Hufeisen (Abb. 112: 10), Bandgurt, ein Messergriff (Abb. 112: 9), ein Ketten(?)auge (Abb. 113: 5) und fünf Nadeln (Abb. 113: 6). Vereinzelt ist ein verzierter bleierner Spinnwirtel. NÁLEZY Z JASKÝŇ NA VÝCHODNOM OKRAJI SLOVENSKÉHO KRASU Marián S o j á k - Miroslav T e r r a y V poslednom období sa vďaka zintenzívneniu spolupráce s členmi Slovenskej speleologickej spoločnosti podarilo získať dôležité informácie, resp. zachrániť viaceré archeologické nálezy zo slovenských jaskýň, pochádzajúce tak z prieskumných aktivít jaskyniarov a archeológov, ako aj z nelegálnych aktivít vykrádačov kultúrnych pamiatok. Takto sa podarilo získať aj súbor nálezov z východnej časti Slovenské-

189 191 ho krasu, z Turne - Žihľavovej jaskyne (Žihľavová diera, Csalán gödör) a z Hája - jaskyne Dora 1 a Pustovňa. Nálezy sú uložené v Archeologickom ústave SAV - pracovisko Spišská Nová Ves (perspektívne AÚ SAV - VPS Košice). 1. T u r ň a (okr. Košice-okolie), poloha Ž i h ľ a v o v á j a s k y ň a, južný svah Zádielskej planiny v Slovenskom krase (300 m n. m.), sídlisko, záchranná exploatácia a výskum, neolit, pravek, mladšia doba rímska, 9. stor., stor., peňazokazecká dielňa, novovek. Približne 19 m dlhá jaskyňa (Bella/Holúbek 1999, 124) je v archeologickej literatúre evidovaná ako lokalita z neolitu (bukovohorská kultúra), mladšej doby bronzovej, doby rímskej, zo stredoveku a novoveku (Bárta 1955; 1961, 15; Lamiová-Schmiedlová/Miroššayová 1991, 166). V r ju zaregistroval G. Štibrányi, ktorý uvádza nápisy na stene, urobené cez front ukrývajúcimi sa maďarskými vojnovými zbehmi, obyvateľmi obce Turnianske Podhradie. Obyvatelia do jaskyne údajne priniesli muníciu, ktorá po explózii obnažila kultúrnu vrstvu s nálezmi (NS AÚ SAV 6753/73, J. Bárta). V pozornosti speleológov je Žihľavova jaskyňa od r. 1991, kedy bola zameraná (obr. 113: 1). V r sa v jaskyni, intenzívne ničenej amatérskymi výkopmi, našiel nálezový inventár bukovohorskej kultúry, z 15. stor. a z novoveku. Vedľa črepov nechýbali nálezy numizmatického charakteru (Soják/Terray 2003). V r sa v najviac poškodzovaných častiach jaskyne vytýčili dve zisťovacie sondy, v ktorých dominuje keramika (spolu 98 ks). Prvá sonda (I/04, 1x2 m) sa vytýčila vo vnútri jaskyne, pri jej SZ stene (obr. 113: 1). Hneď na povrchu až do hĺbky cm od úrovne povrchu jaskynného dna sa vyskytovali keramické fragmenty, datované do stor. (17 ks) a do novoveku (22 ks). Strieborný poltorák Žigmunda III. ( ) z r (Poľsko, Bydgoszcz, 19,5 mm, 0,910 g; ako Kopicki 1976, 161: II B-13b) datuje novoveký horizont do 17. stor. Spolu z mincou, objavenou na rovnakom mieste v r (Soják/ Terray 2003), je tento nález nepochybne súčasťou väčšieho depotu. Čierna kultúrna vrstva v hĺbke 30-50/60 cm obsahovala nálezový materiál, ktorý podľa zdobených črepov (14 ks; obr. 114: 4, 5, 8) možno zaradiť do 9. stor. Tri črepy, dva tenkostenné okraje a jeden zdobený fragment, patria pravdepodobne do mladšej doby rímskej (obr. 114: 2, 3). Sprievodnými nálezmi sú dve kostené šidlá (obr. 114: 6, 7), železné predmety a ich zlomky (spolu 9 ks; čepeľ noža, tri neurčité kusy a päť klincov) a početné zvieracie kosti, z nich niektoré sekundárne prepálené, resp. obhorené v ohni. Pod touto vrstvou sa v hĺbke cm (dno sa nedosiahlo) vyskytoval nepočetný atypický črepový materiál a dva okrajové črepy bukovohorskej kultúry, jeden s perforáciou pod okrajom, druhý (obr. 114: 1) s charakteristickou výzdobou z klasického stupňa (BK II, resp. BK-B). Sonda II/04 (1x1 m) bola umiestnená pod vchodovým portálom, v mieste, kde sa na povrchu vyskytovali nepočetné črepy. Okrem niekoľkých stredovekých a novovekých zlomkov sa podarilo objaviť drobný olovený zliatok, tri bronzové zliatky a dva amorfné medené pliešky. Prítomnosť peňazokazeckej dielne presvedčivo dokladá drobný štvorcovitý strihaný pliešok (7x7 mm, 0,320 g) a tenký kotúčik (10-11 mm, 0,201 g), obidva zo striebristého kovu (postriebrená meď?). Podľa zachovaného priemeru kotúčika možno predpokladať (za informáciu vďačím J. Hunkovi), že sa z neho najskôr v priebehu prvej polovice 17. stor. zhotovovali falošné zmenšené uhorské denáre alebo oboly. Popri podobných nálezoch z neďalekej jaskyne Kamenná tvár (Háj) a tiež z hradu Turňa ide o ďalšie doklady falzifikátorskej činnosti, ktorá sa kvôli dôslednému utajeniu realizovala v prostredí hradov alebo v jaskyniach. 2. H á j (okr. Košice-okolie) a) poloha J a s k y ň a D o r a 1, Jasovská planina, východný svah Hájskej doliny nad obcou Háj (520 m n. m.), sídlisko, záchranná exploatácia a výskum, staršia a mladšia až neskorá doba bronzová, 13. stor., novovek. Jaskyňa je 15 m dlhá s 11 m širokým portálom orientovaným na západ, vhodným aj na trvalejšie osídlenie. Evidovaná je ako archeologická lokalita s doloženým osídlením v dobe bronzovej (Bella/Holúbek 1999, tu ďalšia literatúra). V r sa zberom z povrchu jaskynného dna a vo dvoch zisťovacích sondách (I/04-1x1 m; II/04-0,5x1 m, hĺbka do 30/40 cm) doložilo osídlenie zo staršej a mladšej až neskorej doby bronzovej, zo stredoveku a najmä z novoveku (obr. 113: 3). Z pravekých nálezov sa vedľa črepov zdobených slamovaním a ornamentom blízkym voštinám vyníma miniatúrna obsidiánová strelka so spätnými krídelkami (v. 10 mm, š. 10 mm, hr. 2 mm; obr. 115: 2). Možno predpokladať, že časť nálezov súvisí s hatvanskou, menšia časť s kyjatickou kultúrou. Do 13. stor. patrí jediný črep z tela tenkostennej nádoby, zdobený obežným žliabkom (obr. 115: 1). Ostatné výrazne tenkostenné zlomky s glazúrou, príp. červenou maľbou patria do novoveku. Sprievodnými nálezmi sú fragmenty zvieracích kostí, z ktorých dve sú obhorené v ohni. Vystupovali najmä v sonde I/04, v ktorej dominoval novoveký nálezový inventár. b) poloha J a s k y ň a P u s t o v ň a, Jasovská planina, východný svah Hájskej doliny (540 m n. m.), sídlisko, neolit, staršia, mladšia a neskorá doba bronzová - kyjatická kultúra, stredovek(?), novovek.

190 192 Jaskyňa, dlhá 18 m, je známa od r Zberové nálezy z povrchu jaskynného dna z r indikovali osídlenie jej priestorov v období praveku a novoveku. Z prieskumu v r pochádza nález benediktínskeho medailónu z 18. stor. (obr. 115: 3). V r sa v zisťovacej sonde I/04 (1x3,5 m; obr. 113: 2) naprieč jaskyňou zistila nerovnomerne hrubá (5-40 cm) kultúrna vrstva, v ktorej sa vyskytovali nálezy črepov, drobných kovových a hlinených predmetov a zvieracie kosti. Najstarší horizont reprezentuje bukovohorská kultúra (štyri zdobené čriepky; obr. 116: 1, 2) a keramika zo staršej a mladšej až neskorej doby bronzovej (spolu 72 črepov). Výzdoba zväzkami tenkých rýh na niektorých črepoch prezrádza, že patrí nositeľom kyjatickej kultúry (obr. 116: 4, 6, 8). Spolu z črepmi z doby bronzovej (obr. 115: 4, 6-8; 116: 3, 5, 7, 10) sa našiel hlinený dvojkónický praslen (obr. 116: 9). Novoveké črepy (20 ks) sú zväčša glazúrované i červeno maľované. Vedľa zvieracích kostí sú sprievodnými nálezmi výrobky zo železa: neúplné klince (10 ks), nôž s rovným chrbtom (dĺ. 132 mm, v. 14 mm, hr. 4 mm; obr. 115: 9) a strelka s nevýrazným stredovým rebrom na liste (dĺ. 72 mm, š. 13 mm, hr. 45 mm; obr. 115: 5), ktorá však môže byť aj staršia (stredovek?). L i t e r a t ú r a Bárta J. Bárta: Praveké osídlenie Juhoslovenského krasu. Krásy Slov. 32, 10, 1955, Bárta J. Bárta: Zur Problematik der Höhlensiedlungen in den slowakischen Karpaten. Acta Arch. Carpathica 2, 1961, Bella/Holúbek P. Bella/P. Holúbek: Zoznam jaskýň na Slovensku (stav k ). Bratislava Kopicki E. Kopicki: Katalog podstawowych typów monet i banknotów Polski oraz ziem historycznie z Polską związanych. T. II. Monety ostatnich Jagiellonów, Stefana Batorego i Zygmunta III Warszawa Lamiová-Schmiedlová/Miroššayová M. Lamiová-Schmiedlová/E. Miroššayová: Archeologická topografia Košice. Košice Soják/Terray M. Soják/M. Terray: Osídlenie Žihľavovej jaskyne. Spravodaj SSS 4, 2003, FUNDE AUS DEN HÖHLEN AM ÖSTLICHEN RAND DES SLOWAKISCHEN KARSTES. In der letzten Zeit konnten dank der intensiven Zusammenarbeit mit den Mitgliedern der Slowakischen speläologischen Gesellschaft wichtige Information gewonnen werden. Es konnten auch mehrere archäologische Funde aus slowakischen Höhlen gerettet werden. Im Beitrag wird ein Fundverband aus dem östlichen Teil des Slowakischen Karstes analysiert, aus den Fundstellen: Turňa (Lage Žihľavová jaskyňa/žihľavová Höhle) und Háj (Lagen Höhle Dora 1 und Pustovňa). Aus der Žihľavová Höhle konnten durch Rettungsgrabungen und Oberflächenerkundungen mehrere Funde gerettet werden, die vom Neolithikum bis in die Neuzeit datiert werden können. Aus dem Schnitt I/04 (Abb. 113: 1) stammen Scherben aus dem Jh., aus der Neuzeit (einschließlich eines Pölters von Žigmund III aus dem J. 1624) und vor allem aus dem 9. Jh. (Abb. 114: 4, 5, 8). Drei Scherben gehören wahrscheinlich in die jüngere römische Kaiserzeit (Abb. 114: 2, 3). Zu den Begleitfunden gehören zwei knöcherne Ahlen (Abb. 114: 6, 7) und eiserne Gegenstände und deren Bruchstücke (Messerklinge, drei unbestimmte Stücke und fünf Nadeln), wie auch zahlreiche Tierknochen. Unter dieser Schicht fanden wir in einer Tiefe von cm atypisches Scherbenmaterial und zwei Randscherben der Bükker Kultur (Abb. 114: 1). Der Schnitt II/04 wurde unter dem Eingangsportal gemacht. Außer einigen mittelalterlichen und neuzeitlichen Scherben wurden im Schnitt auch ein bleierner Schlacken und drei bronzene Schlacken und zwei amorphe kupferne Blechstücke entdeckt. Die Anwesenheit einer Werkstatt zur Münzfälschung belegen eindeutig ein kleines quadratisches geschnittenes Blechstück und ein geschnittenes Blechstück, beide aus silbernem Metall (versilbertes Kupfer?). Anhand des erhaltenen Durchmessers kann angenommen werden, dass aus diesem Material später, im Laufe der ersten Hälfte des 17. Jh., gefälschte verkleinerte ungarische Denare oder Obolusse angefertigt wurden. Im Kataster der Gemeinde Háj wurden zwei Höhlen erforscht. In der Höhle Dora 1 wurde durch die Begehung der Oberfläche des Höhlenbodens und in zwei Feststellungsschnitten (I und II/04) die Besiedlung aus der älteren und jüngeren bis späten Bronzezeit, aus dem Mittelalter und der Neuzeit belegt (Abb. 113: 3). Gefunden wurden urzeitliche Scherben, die mit Strohstrich und mit den wabenähnlichen Ornamenten verziert waren. Ganz besonders ist eine kleine Pfeilspitze aus Obsidian mit Widerhaken (Abb. 115: 2). Es kann angenommen werden, dass ein Teil der Funde mit der Hatvan-Kultur zusammenhängt und ein kleinerer Teil weist Zusammenhänge mit der Kyjatice-Kultur auf. In das 13. Jh. wird nur eine Scherbe datiert, die mit einer umlaufenden Rinne verziert ist (Abb. 115: 1). Andere dünnwandige Bruchstücke werden in die Neuzeit datiert. Begleitfunde repräsentieren Fragmente von Tierknochen. In der Höhle Pustovňa wurde in dem Feststellungsschnitt I/04 (Abb. 113: 2) eine ungleich dicke Kulturschicht festgestellt (5-40 cm), in der Funde von Scherben, kleinen Metall- und Tongegenständen

191 193 und Tierknochen vorgekommen sind. Den ältesten Horizont repräsentiert die Bükker Kultur (Abb. 116: 1, 2) und die Keramik aus der älteren und jüngeren bis späten Bronzezeit. Anhand der Verzierung mit Bündeln von dünnen Rinnen auf einigen Scherben kann angenommen werden, dass die Keramik den Trägern der Kyjatice-Kultur gehört (Abb. 116: 4, 6, 8). Zusammen mit den Scherben aus der Bronzezeit wurde ein doppelkonischer Tonspinnwirtel gefunden (Abb. 116: 9). Neuzeitliche Scherben sind meistens glasiert und rotbemalt. Neben Tierknochen gehören zu den Begleitfunden auch Produkte aus Eisen: Nadeln, ein Messer mit geradem Rücken (Abb. 115: 9), eine Pfeilspitze mit unausgeprägter Mittelrippe auf dem Blatt (Abb. 115: 5), die aber auch älter sein kann (Mittelalter?). Aus der Begehung im J stammt auch der Fund eines Benediktiner Medaillons aus dem 18. Jh. (Abb. 115: 3). Pokračovanie tematického výskumu v Borovciach Danica S t a š š í k o v á - Š t u k o v s k á B o r o v c e (okr. Piešťany), poloha R a k o v i c k á u l i č k a, pozemok p. Tvaroškovej, predstihový záchranný výskum realizovaný v rámci dlhodobého tematického zámeru, ťažisko pohrebisko, včasný stredovek; sídlisko s keramikou lineárnou, želiezovská kultúra. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV Nitra, Balneologické múzeum Piešťany; antropologické nálezy: Slovenské národné múzeum Bratislava. Južný okraj intravilánu obce, sprašová terasa nivy Dudváhu a jeho prítokov, ktorú vytvára východný okraj Trnavskej sprašovej pahorkatiny, 160 m n. m. Výskum tematicky orientovaný na pôvod výklenkových hrobov v kultúre Slovanov a vzťah dnešných dedín so slovanským osídlením, realizovaný záchrannými akciami archeologických nálezísk ťažiskovo v Borovciach a v Dubovanoch. Súkromný pozemok p. Tvaroškovej v mieste rekultiváciou ohrozenej časti pohrebiska, ktorého rozsah bol postupne zisťovaný archeologickými výskumami v r , , ,2001 (informácie v príslušných ročníkoch ročenky AVANS). V dňoch doplnenie doterajších výsledkov o pokračovanie a dispozíciu hrobov v 11. stor. (vykradnutý kostrový hrob 437, pôvodne hrobová jama upravená drevom). Doplnenie doterajších poznatkov o sídliskových objektoch kultúry s lineárnou keramikou (O 243, O 244, O 245) a želiezovskej kultúry (O46/88 v sonde I/04 a O 246). Vzhľadom na krátkosť výskumu nebolo možné preskúmať celú rekultiváciou ohrozenú plochu, preto navrhujeme pokračovať a dokončiť výskum tejto časti pohrebiska v r FORTSETZUNG DER THEMATISCHEN GRABUNG IN BOROVCE. Borovce (Bez. Piešťany), Lage Rakovická Str., Grundstück von Frau Tvarošková, archäologische Vorsprungsgrabung, die im Rahmen eines langzeitigen thematischen Vorhabens realisiert wird, Schwerpunkt Gräberfeld, Frühmittelalter; Siedlung mit Linearkeramik, Želiezovce-Kultur. Deponierung der Funde: Archäologisches Institut der SAW, Nitra, Balneologisches Museum, Piešťany; Anthropologische Funde: Slowakisches Nationalmuseum, Bratislava. Es handelt sich um eine Grabung, die langzeitig thematisch auf den Ursprung von Nischengräbern in der Kultur der Slawen und auf die Beziehung der Geschichte mit slawischer Besiedlung gerichtet ist. Die Grabung wird in Form von Rettungsaktionen gemacht, die Grabungen wurden überwiegend in Borovce (in den Jahren , , , 2001; Informationen sind in den einzelnen Jahrgängen des Jahrbuches AVANS zu finden) und in Dubovany realisiert. Das in der Zeit vom untersuchte ausgeplünderte Skelettgrab 437 stammt wahrscheinlich aus dem 11. Jh. Es wurden auch drei Objekte der Kultur mit Linearkeramik und zwei Objekte der Želiezovce-Kultur entdeckt. Da die Grabung ganz kurz war, war es nicht möglich, die ganze durch Rekultivierung bedrohte Fläche zu untersuchen. Wir schlagen deshalb vor, die Grabung im J zu Ende zu führen. Výsledky geofyzikálneho merania z dvoch stredovekých lokalít Ján T i r p á k Geofyzikálne meranie Na skúmaných lokalitách sa predpokladali pozostatky základov stredovekých murív, a tak vzhľadom na charakter archeologických objektov bola použitá metóda odporového profilovania. Hĺbka ulože-

192 194 nia týchto objektov sa očakávala od nuly do dvoch metrov pod povrchom terénu. Na prieskum sa preto použilo meranie s usporiadaním elektród Twin. Hustota merania bola 1x1 m. Pri meraní sa používal ohmmeter D3950 (Norma, Rakúsko). Na spracovanie nameraných údajov bol použitý software Oasis Montaj (Geosoft, Kanada). Výsledky geofyzikálnych meraní 1. V e ľ k ý Š a r i š (okr. Prešov), poloha A u g u s t i á n s k y k l á š t o r, architektúra, stredovek. V skúmanom priestore s plochou 1500 m 2 je hlinito-ílovité podložie s vyskytujúcimi sa rôznymi návozmi stavebného materiálu. Meranie sa uskutočnilo na časti trávnika futbalového klubu TJ Šariš, pričom plocha bola z východu a juhu ohraničená betónovým plotom. Pre geoelektrický odporový prieskum bol použitý rovnaký geodetický plán ako pre archeologické odkryvné práce. Geofyzikálne merania na lokalite boli spracované vo forme mapy zdanlivého merného odporu (obr. 117: 1), z ktorej je vidieť, že lokálne anomálie dosahujú hodnoty s intenzitou od 320 do 490 Ohm.m. Pri spracovaní mapy zdanlivého merného odporu bola použitá vysokofrekvenčná filtrácia pre zvýraznenie predpokladaných anomálií. V mape vidno, že je značne členitá a vzhľadom na charakter územia nie je možné detailne interpretovať každú odporovú nehomogenitu, avšak môžeme povedať, že hodnoty zdanlivého merného odporu pôdy nad 425 Ohm.m s veľkou pravdepodobnosťou indikujú prítomnosťou architektonických zvyškov. Na obr. 117: 2 je interpretácia geofyzikálnych meraní s vyznačeným priebehom základov stavebných štruktúr. 2. K o m á r n o (okr. Komárno), poloha B ý v a l ý K l á š t o r J e z u i t o v, Palatínova ul., architektúra, stredovek. Meraná plocha s rozlohou 1750 m 2 je situovaná vo vnútornom areáli bývalého Kláštora jezuitov a Kostola sv. Ondreja. Geofyzikálne merania na lokalite boli spracované vo forme mapy zdanlivého merného odporu (obr. 117: 3), z ktorej vidno, že lokálne anomálie dosahujú hodnoty s intenzitou od 200 do 500 Ohm.m. Pri spracovaní mapy zdanlivého merného odporu bola použitá vysokofrekvenčná filtrácia pre zvýraznenie predpokladaných anomálií. V mape vidno, že priestor je značne členitý a vzhľadom na charakter územia nie je možné detailne interpretovať každú odporovú nehomogenitu, avšak môžeme povedať, že hodnoty zdanlivého merného odporu pôdy nad 305 Ohm.m s veľkou pravdepodobnosťou indikujú prítomnosťou architektonických zvyškov. Na základe získaných údajov o polohe kostola a výsledkov archeologických výskumov v okolí plochy predpokladáme, že geofyzikálne anomálne zóny indikujú základy muriva stredovekej stavby - Kostola svätého Ondreja, ktorý bol asanovaný v r. 1764, ale aj ďalších dosiaľ neznámych štruktúr. Na obr. 117: 4 je interpretácia výsledkov geofyzikálneho merania s vyznačenými anomálnymi zónami indikujúcimi prítomnosť architektonických zvyškov (základy stavieb). Ide o Kostol sv. Ondreja, ktorý bol asanovaný v r The results of geophysical measurement from two medieval localities. This article describes the results of geophysical measurement obtained during the verification of foundations of two nedieval locatilties (Pic. 117). The method of resistivity profilling been applied by using ohmmeter D3950 of Norma company. For elaboration of the data measured standart methods incorporated in a software Oasis Montaj (Geofoft Inc.,Canada) were used. NOVÉ NÁLEZY Z PREŠOVA-SOLIVARU Božena T o m á š o v á - Anton K a r a b i n o š P r e š o v (okr. Prešov), časť S o l i v a r, poloha S t a v e n e c, sledovanie výkopov, starý neolit, eneolit(?). Uloženie nálezov: Krajské múzeum, Prešov. Skúmaná poloha sa nachádza východne od obce, na SZ od kóty 332 Debry, pri vodojeme. Počas výstavby vodojemu bol zničený sídliskový objekt s materiálom z neskorej doby kamennej, zastúpeným keramikou, kamennou sekerkou a cievkou (Tomášová 1991, 99). Na jeseň 2004 bola pri stavbe stožiara mobilnej siete, káblového výkopu a výkopu uzemnenia trafostanice preskúmaná ryha v celkovej dĺžke približne 160 m. V časti uzemnenia trafostanice boli z kruhových koncentrických výkopov vybraté hrubé v ruke lepené črepy okrovohnedej a šedočiernej farby s prímesou piesku a pliev, rámcovo datované do neolitu. Niekoľko fragmentov malo jemnejšie prevedenie s nevýrazným ostrivom, ktoré kultúrne môžu korešpondovať s eneolitickým sídliskovým objektom zisteným počas stavby vodojemu.

193 195 L i t e r a t ú r a Tomášova B. Tomášová: Nálezy z okolia Prešova. AVANS 1989, 1991, 99. NEUE FUNDE AUS PREŠOV-SOLIVAR. Prešov (Bez. Prešov), Teil Solivar, Lage Stavenec, Verfolgung von Ausschachtungsarbeiten, Altneolithikum(?), Äneolithikum(?). Deponierung der Funde: Kreismuseum, Prešov. Beim Bau eines Mastes für Mobilnetze, eines Kabelanschlusses und eines Umspannwerks wurde ein 160 m langer Aushub untersucht. Die Keramikfunde, die rahmenhaft in das Neolithikum bis Äneolithikum datiert werden können, waren nördlich von dem Mast vorhanden. OBJAV AUGUSTINIÁNSKEHO KLÁŠTORA VO VEĽKOM ŠARIŠI Božena T o m á š o v á - Anton K a r a b i n o š V e ľ k ý Š a r i š (okr. Prešov), poloha N a H a r m i n y, stredoveký kláštor, sídliskový objekt, sídlisková vrstva, kultúra s východnou lineárnou keramikou, bukovohorská kultúra, potiská kultúra, badenská kultúra, latén(?), mladšia a neskorá doba rímska, 11. stor., 14. stor stor., kostrové hroby, stredovek. Uloženie nálezov: Krajské múzeum, Prešov. Predstihový archeologický výskum realizovaný v r v spolupráci s Archeologickým ústavom SAV - VPS Košice (vedúca výskumu E. Miroššayová) bol vyvolaný reguláciou miestneho potoka, stavbou prístupového mosta a rekonštrukciou štátnej cesty Veľký Šariš - Medzany. Sondážny výskum sa uskutočnil v JV rohu cvičného futbalového ihriska, bezprostredne pri prebiehajúcej stavbe. Areál sa nachádza na tzv. kaštieľskej terase, známej z archeologického prieskumu realizovaného pri stavbe športového areálu, prieskumov a zberov (Budinský-Krička 1974, ). V troch sondách, označených ako sondy I/03, II/03 a III/03, bolo odkryté masívne základové murivo jedného z kláštorných traktov s celkovými rozmermi 24x11 m. Šírka koruny je od 120 do 140 cm, základová škára bola zistená v hĺbke 190 cm od koruny múru. V sonde I/03 bol odkrytý južný múr v celej dĺžke, v sonde II/03 bol preskúmaný východný portál a časť interiérovej architektúry. Sonda III/03 zachytila SZ nárožie budovy. Odkrytý objekt bol označený ako objekt 1/03. Rozsah výskumu bol obmedzený oplotením súkromného pozemku a blízkosťou futbalovej plochy. Plot oddeľujúci tok regulovaného potoka a plochu ihriska kopíruje priebeh staršieho kamenného múru kaštieľskeho dvora, ktorý pravdepodobne existoval už v čase existencie kláštora. V sonde II/03, rozdelenej na sektory A-D, bolo možné preskúmať terén komplexnejšie - boli odkryté základové škáry murív, vnútorná architektúra so zachytením troch stavebných fáz a pravekej sídliskovej vrstvy s časťami dvoch zahĺbených objektov, hrobky situované pod podlahou kláštora, cintorín, architektúra portálu a nárožie ďalšej budovy označenej ako objekt 2/03 - sektor D. Stavebná fáza 1 je tvorená masívnymi obvodovými múrmi, piatimi nosnými piliermi (sektor A-C) a hrobkami s dvoma nezdobenými a jednou zdobenou náhrobnou platňou (sektor B; obr. 121) a je datovaná rokmi od vzniku kláštora v r (Uličný 1990, 349) do konca 14. stor. Stavebná fáza 2 je tvorená pribudovaným portálom na východnej strane (sektor B), dvoma priečnymi múrmi, dvoma prahmi (sektor A-C), nedokončenou hrobkou(?) s kamennými prekladmi (sektor C) a viacerými stavebnými deštrukciami; datovaná je do obdobia 15. a začiatku 16. stor. V poslednej stavebnej fáze 3 bola podlaha interiéru prekrytá tehlovou dlažbou, ktorá sa našla aj v sondách I/03 a III/03; datovaná je do 16. stor. Kláštor vplyvom reformácie fyzicky zanikol okolo r (Halaga 1999, 46). Horné vrstvy tvorila planírka pozostávajúca zo stavebnej sute (20 cm) a zemina nahrnutá na plochu pri vyrovnávaní terénu pri stavbe ihriska. Kláštor bol postavený na silnej sídelnej vrstve, z ktorej pochádza materiál z obdobia neolitu, eneolitu, doby laténskej(?) a rímskej. V hĺbke 220 cm sa rysovali objekty označené ako objekt 1a/03 a 1b/03 s kolovou jamkou (sektor C). Stredoveký materiál tvorí keramika z 11. a 14. stor.; najmladší materiál (keramika, železný mobiliár) pochádza z čias existencie rákociovského kaštieľa ( stor.). Hrobky - sonda II/03, sektor B, situované pred portálom, označené tromi náhrobnými kameňmi, v troch vrstvách pochovaných min. deväť dospelých jedincov (neúplné kostry, ojedinelé kosti). Hroby 4, 5, 6, 7, 8 a 9/03. Zachované časti drevených truhiel. Jedinec z hrobu 6/03 zomrel pravdepodobne na následky sečnej rany do čelovej časti hlavy. Zo zásypu cintorína pochádzajú tri mince: strieborný denár Karola Róberta z r a dva denáre Mateja Korvína z r a z r Mŕtvi orientovaní v smere Z-V.

194 196 Cintorín - sonda II/03, sektor D, situovaný medzi objekt 1/03 a objekt 2/03. Priestor definovaný pravdepodobne ako rajská záhrada. Kostry porušené častým a dlhodobým pochovávaním, z hrobov pochádza železný inventár tvorený okrem iného železným prsteňom, čepeľou nožíka a súčasťami odevu. Zachytených 4-6 vrstiev pochovávania, mŕtvi orientovaní v smere Z-V. Hroby: 1- trojhrob, 2, 3, 11, 12/03. Hrob 10/03 - pohodená kostra mimo cintorína. Kostrové pozostatky v štádiu antropologického rozboru. V objekte 2/03 nájdený depot železných predmetov, hlavne klincov. Neskorogotická Kaplnka sv. Kunhuty, situovaná východne od skúmaného areálu, bola pôvodne pravdepodobne súčasťou kláštorného kostola. Predtým s patrocíniom sv. Stanislava bola v r Rákociovcami znovu vysvätená a prispôsobená rodinným potrebám. Rákociovský kaštieľ bol situovaný približne 50 m západne od skúmanej plochy. Nevylučujeme možnosť, že pri jeho stavbe bol využitý materiál z opusteného kláštora, ktorý bol postupne zrovnaný so zemou a terén upravený pre potreby záhrady a aleje. Kaštieľ existoval do r Severne od skúmaného areálu bol realizovaný geofyzikálny prieskum na ploche približne 200 m 2 (J. Tirpák, AÚ SAV Nitra), ktorý lokalizoval ďalšie stavebné články a kompaktnú mohutnú architektúru súvisiacu s kláštorom. L i t e r a t ú r a Budinský-Krička V. Budinský-Krička: Veľký Šariš v praveku a na prahu dejín. Nové Obzory 16, 1974, Halaga O. Halaga: Hrad a mesto v stredoveku. In: Veľký Šariš - mesto a hrad. Prešov 1999, 46. Uličný F. Uličný: Dejiny osídlenia Šariša. Košice 1990, 349. DIE ENTDECKUNG DES AUGUSTEISCHEN KLOSTERS IN VEĽKÝ ŠARIŠ. Veľký Šariš (Bez. Prešov), Lage na Harminy, mittelalterliches Kloster, Siedlungsobjekt, Siedlungsschicht, Kultur mit östlicher Linearkeramik, Bükker Kultur, Theiß-Kultur, Badener Kultur, Latènezeit(?), jüngere und späte Römerzeit, 11. Jh., 14. Jh., Jh., Skelettgräber, Mittelalter. Deponierung der Funde: Kreismuseum, Prešov. Bei der Regulierung des Baches, der Rekonstruktion der Straße Veľký Šariš - Medzany und bei der Überbrückung, die die Straße mit dem Sportareal verbindet, wurden durch die Bauarbeiter gestörte Skelettreste gefunden, die auch die archäologische Rettungsgrabung im Raum des Sportgeländes ausgelöst haben. Durch die Schnitte I/03, II/03 und II/03 wurde steinerne Architektur rechteckigen Grundrisses mit den Ausmaßen von 24x11 m freigelegt. Die Breite der Mauerkrone war cm, die Sohlfuge hatte 190 cm. Die Architektur gehört einem augusteischen Kloster, dessen Datierung in das J gelegt wird. Erfasst wurden im Schnitt II/03 drei Bauphasen und eine urzeitliche Siedlungsschicht (Kultur mit östlicher Linearkeramik, Bükker Kultur, Theiß-Kultur, Badener Kultur), die mit den Funden aus der Latènezeit, römischen Zeit, der Völkerwanderungszeit und dem Frühmittelalter vermischt war. Die Bauphase 1 ( Jh.) bildeten Umfassungsmauern des Objekts und gemauerte Fundamente der Pfeiler. Die Bauphase 2 ( Jh.) bildeten ein Portal auf der östlichen Seite und Arbeiten am Interieur, die durch schräge Mauern und Ecken belegt sind. Die Bauphase 3 (16. Jh.) ist durch ein Ziegelpflaster belegt, das die ganze Fläche des Schnittes bedeckt und das auch in den Schnitten I/03 und II/03 erfasst ist. Das Kloster ging im 16. Jh. unter. Der Friedhof, Schnitt II/03, Sektor D, ist auf der nördlichen Seite des Objektes situiert, erfasst wurden fünf Bestattungsschichten, Skelette aus den Gräbern 1, 2 und 3/03, das Grab 12/03 - Fund eines Eisenringes. Die Krypten, Schnitt II/03, Sektor B, versehen mit drei Grabsteinen, ca. 9 bestattete Individuen (ziemlich gestörte Skelette in der unteren Schicht), Gräber 4, 5, 6, 7, 8, 9/03. In der oberen Bestattungsschicht blieben Holzsärge erhalten. Das mittelalterliche Fundinventar bestand aus Keramik, Münzen, eisernen Gebrauchsgegenständen. Das Gelände wurde beim Bau des Klosters durch die Familie Rákoci am Ende des 16. Jh. und bei den Arbeiten am Sportgelände in der Mitte des 20. Jh. planiert. Stredoveká keramika z Komárna (Starej pevnosti) Sándor T r u g l y K o m á r n o (okr. Komárno), poloha S t a r á p e v n o s ť, dvor, povrchový zber, stredovek stor. Uloženie nálezov: Múzeum maďarskej kultúry a Podunajska, Komárno.

195 197 Vojaci vojenskej posádky, dislokovanej v Starej pevnosti v Komárne, v júli 1999 na nádvorí počas kanalizačných prác vykopali dve väčšie jamy. V hĺbke asi 200 cm narazili na väčší počet keramických fragmentov (obr. 118: 2-10) a zvieracích kostí. Prevažná väčšina črepového materiálu sivej farby, vypaľovaná redukčnou technikou, pochádza z hrncovitých nádob, džbánov a mís. Značná časť z nich je na okraji, resp. na uchu označená kolkom (obr. 118: 2, 3, 5, 7). V menšej miere sa vyskytli aj sivé fragmenty kachlíc. Na jednom torze je dokonca zobrazený figurálny motív. Prevažnú časť zachránenej keramiky možno považovať za produkty cudzej, najpravdepodobnejšie rakúskej proveniencie (výrobky viedenských hrnčiarov z 15. a 16. stor.), ktoré sa k nám zrejme dostali dunajskou lodnou dopravou (Holl 1955, 166; Habovštiak 1959, tab. II:1,3,5,9; Hoššo 1982, ). Prezentované nálezy, nájdené nepochybne v odpadovej jame, podľa nášho názoru reprezentujú tú periódu bohatej histórie komárňanskej pevnosti (obr. 118: 8), ktorá sa viaže k obdobiu vlády Mateja Korvína ( ). Práve v tomto období sa realizovala prestavba hradu, o ktorom informuje A. Bonfini, kronikár na kráľovskom dvore hore uvedeného panovníka. Podľa neho v r dal kráľ Matej vystavať na nádvoriach pevnosti nádherné paláce (Kecskés 1984, 34). Považujeme za dosť pravdepodobné, že zachránený odpadový materiál je práve produktom uvedeného obdobia. Kolekcia zo Starej pevnosti je zatiaľ prvým a jediným súborom stredovekej keramiky v Komárne, ktorý bol viac-menej zachránený a zdokumentovaný pod odborným dohľadom. L i t e r a t ú r a Habovštiak A. Habovštiak: K otázke stredovekej tzv. kolkovanej keramiky na Slovensku. Slov.Arch. 7, 1959, Holl I. Holl: Külföldi kerámia Magyarországon /XIII-XIV.sz./. Budapest Régiségei XVI, 1955, Hoššo Š. Hoššo: Prehľad vývoja stredovekej keramiky na Slovensku. Arch. Hist. 8,1983, Kecskés L.Kecskés: Komárom az erődök városa. Budapest MITTELALTERLICHE KERAMIK AUS KOMÁRNO (STARÁ PEVNOSŤ). Komárno (Bez. Komárno), Lage Stará pevnosť/alte Festung, Hof, Begehung, Mittelalter Jh. Deponierung der Funde: Museum der ungarischen Kultur und des Donau-Gebiets, Komárno. Die Soldaten einer militärischen Gruppe, die in der Alten Festung in Komárno disloziert waren, haben im Juli 1999 auf dem Burghof während der Kanalisationsarbeiten zwei größere Gruben ausgeschachtet. In einer Tiefe von ca. 200 cm fanden sie eine größere Anzahl von keramischen Fragmenten und Tierknochen. Die Mehrheit von Scherbenmaterial ist grau und die Keramik wurde mit Hilfe von Reduktionstechnik gebrannt. Das Keramikmaterial stammt aus topfförmigen Gefäßen, Krügen und Schüsseln. Die Mehrheit von dem Material ist am Rande bzw. am Henkel mit einem Stempel versehen (Abb. 118: 2-10). In einer kleineren Menge kamen auch graue Fragmente von Kacheln vor. Auf einem Torso ist ein figurales Motiv dargestellt. Den überwiegenden Teil von der geretteten Keramik kann für Produkte der fremden Provenienz gehalten werden, am wahrscheinlichsten handelt es sich um österreichische Provenienz. Die präsentierten Funde, die ohne Zweifel in einer Abfallgrube gefunden wurden, repräsentieren unserer Meinung nach eben die Periode der Geschichte von der Festung in Komárno (Abb. 118: 1), die sich an die Regierungszeit von Matej Korvín bindet ( ). Eben in dieser Zeit wurde die Burg umgebaut und im J ließ König Matej Korvín auf den Burghöfen wunderschöne Paläste aufbauen (Kecskés 1984, 34). Die Kollektion aus der Alten Festung gehört bis heute zu der ersten Kollektion von mittelalterlicher Keramik in Komárno, die mehr oder weniger fachlich dokumentiert wurde. Pokračovanie revízneho výskumu stavebného komplexu z doby rímskej v Stupave Vladimír T u r č a n S t u p a v a (okr. Malacky), poloha K o p e c, doba rímska, revízny výskum základov architektúry. Uloženie nálezov: Slovenské národné múzeum - Archeologické múzeum, Bratislava. Revízny výskum pokračoval odkrývaním JZ časti tzv. veliteľskej budovy B, konkrétne boli znova odkryté miestnosti IV a kúreniska T 1 (podľa číslovania V. Ondroucha: Ondrouch 1945, 46, mapa za s. 16), ktoré boli aj predmetom výskumu v 70-tych rokoch (Bujna 1976, ). Zároveň sa odkryla miestnosť V, situovaná južne od kúreniska. Plošným odkryvom miestnosti IV sme zistili, že v skutočnosti ide

196 198 o päť miestností, z toho dve slúžili pravdepodobne ako spojovacie chodby. Miestnosti mali liatu maltovú dlážku, pozostávajúcu z dvoch vrstiev. Vykurovací kanál, vychádzajúci z kúreniska T 1, ktorý podľa kresby V. Ondroucha smeroval na východ, sa v skutočnosti točí oblúkmi na západ a sever, pričom ním nakreslený kanál, smerujúci na východ, je v skutočnosti negatív po múre. Kúrenisko T 1 je k západnému múru budovy pripojené sekundárne. Miestnosť V, ktorá je podľa V. Ondroucha na južnej strane lícovaná s južnou stenou budovy, pokračuje na juh pod ešte neodkrytý profil. Západný múr budovy je postavený na základovom páse stavby strednej fázy, ktorý sa kolmo láme na východ v mieste steny južnej chodby. Revíznym výskumom boli okrem upresnenia pôdorysných dispozícií veliteľskej budovy B zistené aj stavebné a chronologické detaily, súvisiace s celkovým stavebným a funkčným vývojom komplexu. L i t e r a t ú r a Bujna J. Bujna: Revízny výskum rímskej stanice v Stupave (okr. Bratislava-vidiek) v roku Arch. Rozhledy 28, 1976, Ondrouch V. Ondrouch: Rímske stanice v Stupave a v Pajštúne. Hist. Slovaca I, , WEITERE SAISON DER REVISIONSGRABUNG DES BAUKOMPLEXES AUS DER RÖMISCHEN KAISERZEIT IN STUPAVA. Stupava (Bez. Malacky), Lage Kopec, römische Kaiserzeit, Revisionsgrabung der Architekturfundamente. Deponierung der Funde: Slowakisches Nationalmuseum - Archäologisches Museum, Bratislava. Die Grabung setzte im südlichen Teil des sog. Kommandantengebäudes B fort. Es wurde festgestellt, dass es in 5 Räume gegliedert ist und die Feuerstelle erst sekundär zum Gebäude gebaut wurde. Das gleiche betrifft auch den Raum V. Durch die Grabung konnten mehrere Baudetails und chronologische Details des Baukomplexes präzisiert werden. Vrcholnostredoveká keramika zo stredovekého hrádku v Bačkove Marián U l i č n ý - Martin P r i s t a š B a č k o v (okr. Trebišov), poloha Z a m e k, stredoveký hrádok, vrcholno-stredoveká keramika. Uloženie nálezov: Krajský pamiatkový úrad, Košice. Krajský pamiatkový úrad Košice získal keramický materiál pochádzajúci z amatérskych výkopov v areáli stredovekého hrádku v Bačkove. O p i s n á l e z o v Súbor predmetov má typologicky jednoliaty charakter. Tvoria ho úlomky z nádob formovaných ešte na pomaly rotujúcom kruhu, z ktorého boli strhávané. Medzi získanými predmetmi prevažujú zlomky z hrncov hnedosivej, menej hnedo-červenej, ojedinelo okrovo-bielej farby. Medzi okrajmi hrncov dominujú rímsovito profilované exempláre na vnútornej strane so šikmým zarovnaním (obr. 119: 12, 13; 120: 1) a rímsovito profilované okraje na vnútornej strane s rebierkom (obr. 119: 10). Jedným zlomkom je doložený profilovaný vodorovne zarovnaný okraj (obr. 120: 5). Z jedného hrnca pochádzajú aj ďalšie tri okraje so šikmým zarovnaním na vnútornej a vonkajšej strane (obr. 120: 3). Hrnce boli na pleciach zdobené jednoduchými ryhami (obr. 119: 7; 120: 2), resp. vlnovkami (obr. 119: 12-14; 120: 3, 4, 6). Fragmenty z nádob stolovej keramiky sú výlučne zo svetlých okrovo-bielych hlín. Boli formované z jemnejšieho materiálu, pričom sú tenkostennejšie v porovnaní s hrncami. V získanom súbore máme doložený výrazne profilovaný okraj z fľaše (obr. 119: 1), profilované okraje zo džbánov (obr. 119: 4), ako aj ďalší okraj zo džbánu, resp. krčahu s tordovaným uchom (obr. 119: 8). Pre stolovú keramiku je charakteristická najmä geometrická červeno maľovaná výzdoba. Okrem jednoduchých maľovaných pásov (obr. 119: 2-6, 8) sú zachytené aj náročnejšie geometrické obrazce (obr. 119: 11). Súbor z hradu dopĺňajú drobné okraje z kahančekov a torzo mištičky s odlomeným okrajom (obr. 119: 9). Prvé nálezy z bačkovského hrádku získal v r V. Budinský-Krička (1982, 44-45). Skromné stredoveké keramické úlomky zaradil autor širšie do rámca stor., pričom dva keramické zlomky unáhlene poddatoval až do stor. Hrad v Bačkove dal postaviť ako svoje sídlo pravdepodobne Peter Peteň v druhej polovici 13. stor. (Slivka/Vallašek 1991, 94). Začiatkom 14. stor. sa neúspešne pokúsil zabiť kráľa Karola Róberta, a tak mu panovník jeho majetky skonfiškoval. Hrad a panstvo Porostyan v r daroval šľachticom z rodu Bokša. Hrad vystupuje ešte v listine z r. 1355; v písomných prameňoch z 15. stor. sa už neuvádza; v listine z r vystupujú už len ruiny hradu (Uličný 2001, 41-42).

197 199 Chabé písomné správy o hrade korešpondujú s typologickou analýzou nami získaného súboru, v ktorom prevažujú prvky horizontu druhej tretiny 13. až prvej tretiny 14. stor., nemožno však úplne vylúčiť, že časť predmetov je mladšia - z priebehu druhej a tretej tretiny 14. stor. Väčší súbor príbuznej keramiky pochádza napr. z hradu Šariš (Uličný 2003, Tab. I-III), resp. z vrcholno-stredovekých objektov z intravilánu Ostrovian (Lamiová-Schmiedlová 1964, Tab. III-VI). Z územne bližších lokalít možno uviesť ako analogické len čiastočne publikované nálezy z mesta Trebišov (Chovanec 1983, 97-99). V kolekcii predmetov z hrádku však rozhodne nie je zastúpená keramika z neskorého stredoveku (15.- prvá tretina 16. stor.). Či hrádok existoval aj v 15. stor., môže definitívne potvrdiť až systematický archeologický výskum jeho areálu. L i t e r a t ú r a Budinský-Krička V. Budinský-Krička: Nové nálezy na východnom Slovensku. AVANS 1981, 1982, Chovanec J. Chovanec: Stredoveké nálezy z metalurgickej pece v Trebišove. AVANS 1982, 1983, Lamiová-Schmiedlová M. Lamiová-Schmiedlová: Kontrolný výskum v Ostrovanoch roku Štud. Zvesti AÚ SAV 13, 1964, Slivka/Vallašek M. Slivka/A. Vallašek, A: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. Košice Uličný F. Uličný: Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Michalovce Uličný M. Uličný: Veľká stredoveká kolonizácia a keramická produkcia na východnom Slovensku. Arch. Hist. 28, 2003, HOCHMITTELALTERLICHE KERAMIK AUS DER MITTELALTERLICHEN HÜGELBURG IN BAČ- KOV. Bačkov (Bez. Trebišov), Lage Zamek, mittelalterliche Hügelburg, hochmittelalterliche Keramik. Deponierung der Funde: Kreisdenkmalamt, Košice. Das Kreisdenkmalamt in Košice gewann einen Keramikbestand aus der Hügelburg in Bačkov. Der Bestand besteht aus Bruchstücken aus Gefäßen, die auf einer langsam rotierenden Scheibe gedreht wurden. Von dieser Scheibe wurden sie dann abgerissen. Unter den Keramikfunden überwiegen Bruchstücke aus Töpfen. Vertreten waren am häufigsten braun-graue Töpfe, weniger braun-rote, vereinzelt ockerweiße Töpfe. Die mit geritzten Wellen und Rillen verzierten Töpfe waren mit simsförmig profilierten Rändern, auf der Innenseite mit schräg ausgerichteten Rändern (Abb. 119: 12, 13; 120: 1) bzw. mit einer Rippe (Abb. 119: 10), mit profilierten waagerecht ausgerichteten Rändern (Abb. 120: 5) und Rändern mit schräger Ausrichtung auf der Innen- und Außenseite (Abb. 120: 3). Die Gefäßbruchstücke von der Tafelkeramik sind nur aus ockerweißen Tonsorten hergestellt und mit geometrischer roter Bemalung verziert. Belegt sind in den Funden auch ein ausgeprägt profilierter Rand von einer Flasche (Abb. 119: 1), profilierte Ränder von Krügen (Abb. 119: 4) wie auch ein profilierter Rand von einem Krug bzw. von einem Krug mit tordiertem Henkel (Abb. 119: 8). Den Keramikbestand aus der Burg ergänzen noch kleine Ränder von Lämpchen und der Torso einer Schüssel mit abgebrochenem Rand (Abb. 119: 9). Unzureichende schriftliche Belege über die Burg aus dem 14. Jh. stimmen mit der typologischen Analyse des von uns gewonnenen Materials über. In dem gewonnenen Bestand überwiegen nämlich Merkmale des Horizonts aus dem zweiten Drittel des 13. und des ersten Drittels des 14. Jh. Výskum renesančného kaštieľa v Bojnej-Malých Dvoranoch Jozef U r m i n s k ý B o j n á (okr. Topoľčany), časť M a l é D v o r a n y, intravilán, areál kaštieľa (parc. 3/1, 4, 6/1 - k.ú. Malé Dvorany), sídlisko, záchranný výskum, stor., ťažisko 16., 18. stor. Uloženie nálezov: Tríbečské múzeum, Topoľčany. Lokalita renesančného kaštieľa v Bojnej-Malých Dvoranoch leží na SZ strane Nitrianskej sprašovej pahorkatiny vo svahu s východnou expozíciou nad údolím potoka Bojnianka. Z východu je areál vymedzený spomínaným potokom, zo severu výrazným údolím, južným smerom terén postupne klesá k obci Veľké Dvorany, smerom na západ, naopak, pozvoľne stúpa k obci Blesovce. Konfigurácia terénu napovedá, že kaštieľ ako vidiecke šľachtické sídlo bol budovaný excentricky od prirodzeného stredu obce, skôr na jeho okraji. Aj keď zo strategického hľadiska ide vcelku o dominantnú polohu, prirodzenú ochranu

198 200 v podobe neprístupného terénu, vodného toku, a pod. však areál nemá. Okolo kaštieľa sa rozprestiera rozsiahly park z prvej tretiny 20. stor., v spodnej časti s pravouhlou terasovitou úpravou orientovanou pozdĺžne symetricky na dlhšiu os kaštieľa. Archeologický výskum, ktorý realizovalo Západoslovenské múzeum v Trnave v dňoch od 16. do , bol vyvolaný zámerom súčasného majiteľa asanovať budovu kaštieľa a vedľa v areáli priľahlého parku vybudovať novú obytnú stavbu. Budova kaštieľa, ktorá má v pôdoryse tvar obdĺžnika, je dnes zrúcaninou. Ide o jednoposchodovú stavbu s členitým suterénom (dve pivnice, spojovací koridor a vstupná šija). Pred začiatkom výskumu sa tieto priestory všeobecne považovali za najstaršie v rámci budovy kaštieľa. Všetky tieto úlohy a otázky mal ozrejmiť architektonický výskum realizovaný Ing. arch. Ivanom Gojdičom v júni Archeologický výskum sme zamerali na zaniknuté architektúry v jeho areáli, keďže kaštieľ mal pôvodne rozsiahle hospodárske zázemie a staršie stavby obytného charakteru stojace v jeho blízkosti, avšak postupne asanované koncom 19. až v prvej štvrtine 20. stor. Z ôsmich ručne kopaných sond priniesla najhodnotnejšiu nálezovú situáciu sonda VI, ktorú sme situovali do priestoru predpokladaného tzv. starého kaštieľa, doloženého na kat. mapách (asanovaného v 20. stor. - pozn.). Zachytili sme kamenný obvodový múr s nárožím staršej stavby, tehlové základové a nadzákladové murivo s vynášacími oblúkmi a pozostatok priekopy, ktorá kamennú, pravdepodobne vežovitú stavbu obopínala (obr. 122). Rezy v nálezovej situácii dovolili rekonštruovať pomerne komplikované narastanie terénu; pôvodný terén pred založením stavby sa v 16. stor. nachádzal v hĺbke 80 až 100 cm. Dno priekopy bolo od tejto úrovne v hĺbke 120 cm. Najspodnejší zásyp priekopy bol vyplnený žltou ílovitou hlinou premiešanou s vrstvičkami popola a keramikou z 1. pol. 16. stor. Vrstva nad ním obsahovala hnedozem premiešanú so sutinou a úlomkami renesančných tehál, ojedinelo keramiku zo 17. stor. a striebornú mincu z r Vrstva nad zaniknutou priekopou bola zložená zo sutiny, maltoviny, uhlíkov a zlomkov keramiky z konca 17. a začiatku 18. stor. Do nej bol založený tehlový múr (z nekolkovaných tehál, rozmery tehly 29x14x5,5 cm) s vynášacími oblúkmi, ktoré mali rozložiť tlak muriva založeného do navážky. Vedľa tehlového základu s vynášacími pásmi sa v hĺbke 50 cm našlo zoskupenie výrazného barokového črepového materiálu a úlomkov železa, ktoré interpretujeme ako zahĺbenú odpadovú jamu oválneho pôdorysu, hlbokú 80 a širokú 50 cm. O p i s n á l e z o v Výskumom v Bojnej-Malých Dvoranoch bol získaný bohatý črepový materiál prierezovo od 16. do 20. stor. Najpočetnejšie bola zastúpená keramika z dvoch období: zo16. a z 18. stor. Najstarším nálezom na lokalite však bola neolitická kamenná lichobežníková sekerka z amfibolitickej bridlice, náležiaca do mladého neolitu - Protolengyel až Lengyel I.-II. Jej výskyt na lokalite je však skôr náhodný, pretože sa nachádzala spolu s navážkami z 20. stor. a nevypovedá o pravekom osídlení v bezprostrednom okolí kaštieľa. Naopak, vo vyhĺbených sondách sme zistili najstaršie stratifikované nálezy zo 16. stor. (sem však nezahŕňame areál celého parku). Z nálezov stoja pritom za pozornosť úlomky renesančných kachlíc. Najmä renesančné komorové neglazované kachlice s motívom sv. Juraja a ukrižovaného Krista (obr. 124: 1, 2) hovoria o honosnom interiérovom vybavení kaštieľa v čase jeho prvých vlastníkov z rodu Méreyovcov. K tomuto obdobiu sa viaže aj zadymovaná, tenkostenná kolkovaná keramika objavená vo viacerých sondách, najmä však v zásype priekopy zo 16. stor. (obr. 124: 3-7). Obdobie 17. stor. zastupuje hrubý denár Mateja II. z r (Uhorsko, Matej II., striebro) razený v Kremnici. Nálezy z obdobia baroka predstavuje glazovaná kuchynská keramika a neglazovaná hrnčiarska produkcia, rovnako však aj úlomky komorových kachlíc. Keramiku zastupovali glazované taniere, hrnce, zeleno glazovaná trojnožka so stopami sadzí, rôzne profilované duté držadlá z ďalších trojnožiek a uchá z hrncovitých nádob zo stor. s kolkami výrobcu. Do pozornosti dávame pritom výskyt kolkov HG a HB, ktoré zrejme súvisia s pôsobením miestneho hrnčiara vyrábajúceho na objednávku Méreyovcov. Z ďalšieho nálezového inventára stojí za pozornosť medený grajciar Františka II. z r Pozoruhodnú skupinu nálezov v Malých Dvoranoch uzatvárajú kolkované tehly a renesančný kamenný segment s kľúčovými strieľňami, sekundárne osadený v murive kaštieľa. Spolu 21 typov kolkovaných tehál z konca stor. pochádza z tehelní pôsobiacich v blízkom okolí. Okrem toho sa objavili aj renesančné nekolkované tehly zo 16. stor. (rozmery 22,5x17x5,5 cm). Pre toto obdobie však bol na skúmanej lokalite dominantným stavebným materiálom kameň. Kolkované tehly pochádzali z tehelní Ioanesa Helenbacha (IH), Ludwiga Berényho (CLB), Jozefa Erdődyho (CIE), Ioanesa Zeleméryho (Zi), Adama Méreya (MA) a z topoľčianskej tehelne (GT). Archeologický výskum danej lokality preukázal totožnosť najstarších nálezov s písomnými prameňmi. Šľachtická rodina Mérey získala donáciu na Malé Dvorany od kráľa Ferdinanda I. v r Ich pôsobenie v Malých Dvoranoch sa však mohlo začať už skôr v 20-tych rokoch 16. stor., keď jeden z Méreyovcov pôsobil na dvore krajinského hodnostára Alexeja Thurzu. Aj archeologické nálezy však skôr naznačujú, že k prvej výstavbe kamennej kúrie (domus lapidea) došlo tesne pred polovicou 16. stor., kedy boli majiteľmi Malých Dvorian bratia Michal, Ján a Gašpar II. Mérey. Do tohoto obdobia

199 201 (no nie je vylúčený aj skorší dátum) predbežne datujeme aj vznik kamennej hranolovej, snáď vežovitej stavby v sonde VI, obohnanej priekopou. Pravdepodobne však nešlo len o túto jednu stavbu, ale o väčší, zrejme opevnený renesančný areál (dôkazom by mohli byť pivnice pod kaštieľom a kamenné renesančné murivo v sonde S-VII). Ďalším dôležitým medzníkom v histórii kaštieľa je uvádzaný rok 1635, kedy sa zrejme uskutočnila jeho významná prestavba. Nález mince z r v zasypanej priekope, ako aj založenie novej tehlovej stavby (v pôdoryse mala tvar písmena U) na vynášacích oblúkoch do tejto vrstvy, kladieme práve do obdobia medzi r Ďalšiu dôležitú prestavbu totiž v posledne menovanom roku uskutočnil Gašpar IV. Mérey, resp. po jeho smrti manželka Eva Plathy. V histórii kaštieľa bolo aj 18. stor. obdobím viacerých stavebných úprav, z nich nám však na základe nálezov kolkovaných tehál MA vystupuje najviac meno Adama alebo Antona Méreya. Archeologický výskum ďalšie prestavby okolo stojacej budovy kaštieľa priamo nezachytil. Až koncom 19. a začiatkom 20. stor. sa uskutočnili výrazné prestavby a asanácie, zachytené aj v skúmaných sondách. Stavebné úpravy z čias ďalších majiteľov Kufflerovcov ( ) úplne pozmenili charakter kaštieľa, keď vznikla okolo tejto stavby parková úprava s terasou na rozvalinách tzv. starého kaštieľa. ARCHÄOLOGISCHE GRABUNG EINES RENAISSANCEZEITLICHEN KLOSTERS IN BOJNÁ- MALÉ DVORANY. Bojná (Bez. Topoľčany), Teil Malé Dvorany, Gemeindegebiet, Areal des Klosters (Parz. 3/1, 4, 6/1 - Katastergebiet Malé Dvorany), Siedlung, archäologische Rettungsgrabung, Jh., Schwerpunkt 16., 18. Jh. Deponierung der Funde: Tribečer Museum, Topoľčany. Die archäologische Grabung des renaissancezeitlichen Klosters in Bojná-Malé Dvorany wurde vom Westslowakischen Museum in Trnava in der Zeit vom bis realisiert. Die Grabung wurde durch das Vorhaben des Besitzers ausgelöst. Er wollte das Klostergebäude assanieren und neben dem Kloster im Areal des anliegenden Parks einen neuen Wohnbau aufbauen. Die Lokalität des Klosters liegt auf der nordwestlichen Seite des Nitraer lössartigen Hügellandes mit der östlichen Exposition über dem Tal des Baches Bojnianka. Das Gebäude des Klosters ist eigentlich ein einstöckiger Bau mit rechteckigem Grundriss und ist heutzutage eine Ruine. Der Bau hat ein gegliedertes Souterrain (zwei Keller, einen verbindenden Korridor und einen Eingangshals aus dem 16. Jh.). Von den acht per Hand ausgeschachteten Schnitten brachte die wertvollste Fundsituation der Schnitt VI. Er wurde in den Raum des angenommenen alten Klosters situiert, das auf den Katasterkarten belegt ist und das im 20. Jh. assaniert wurde. Erfasst wurden eine steinerne Umfassungsmauer mit der Ecke eines älteren turmförmigen Baus, Fundament- und Oberfundamentmauerwerk aus Ziegeln mit Bögen und Resten eines Grabens, von dem der Turm umgeben war. Gewonnen wurden durch die Grabung in Bojná-Malé Dvorany zahlreiches Scherbenmaterial aus dem 16. bis 20. Jh. und auch Fragmente von renaissancenzeitlichen Kacheln. Vor allem die renaissancezeitlichen unglasierten Blattkacheln mit dem Motiv des hl. Juraj und des gekreuzigten Christen sprechen von einer prunkvollen Ausstattung des Klosters in der Zeit, als in dem Kloster seine ersten Besitzer aus dem Geschlecht Mérey lebten. Mit dieser Zeit hängt auch geschmauchte dünnwandige gestempelte Keramik aus dem 16. Jh., die in der Verfüllung des Grabens entdeckt wurde, zusammen. Aus dem Graben stammt auch ein dicker Denar von Matej II. aus dem J (ungarische Monarchie, Matej II., Silber), der in Kremnica geprägt wurde. Die archäologische Grabung dieser Lokalität bestätigte die Identität von den ältesten Funden mit den schriftlichen Quellen. Die Adelsfamilie Mérey gewann die Donation für Malé Dvorany von dem König Ferdinand I. im J Auch die archäologischen Funde deuten an, dass der erste Bau von der steinernen Kurie (domus lapidea) kurz vor der Mitte des 16. Jh. kam, als die Gebrüder Michal, Ján und Gašpar II. Mérey Malé Dvorany im Besitz hatten. Barokové nálezy z lekárne U zlatého jednorožca v Trnave Jozef U r m i n s k ý T r n a v a (okr. Trnava), intravilán, poloha Š t e f á n i k o v a u l. 5, sídlisko, záchranný výskum, stor., 18 stor. Uloženie nálezov: Západoslovenské múzeum, Trnava. V priebehu r bola vykonaná rozsiahla rekonštrukcia meštianskeho domu na Štefánikovej ul. 5 v Trnave. Následný záchranný archeologický výskum, realizovaný vo februári 2004, bol zameraný na pivničné priestory, prejazd a na ľavú stranu zadného traktu domu. Zaujímavosťou tohto meštianskeho domu je skutočnosť, že v r až 1795 tu pôsobila lekáreň U zlatého jednorožca trnavského mešťana

200 202 Martina Dévaja. Skúmaná lokalita sa nachádza približne 40 m severne od centra mesta, tvoreného Trojičným námestím. Zo zadnej strany je ohraničená parcelami domov obrátených do Pekárskej ul. Podložie je tu tvorené sprašou prekrytou mohutnými zvrstveniami antropogénneho sedimentu. Sterilné sprašové podložie však počas výskumu bolo zistené len na jednom mieste, a to v podschodiskovom priestore domu v hĺbke 245 cm. Štefánikova ul. patrí z pohľadu osídlenia medzi prvotné cestné komunikácie na území mesta. Už vo včasnom stredoveku ešte pred udelením mestských privilégií fungovala ako cestná komunikácia a min. od 12. stor. sa tu konštituovalo osídlenie, doložené nálezmi prvotnej meštianskej zástavby z 13. stor. vkomponovanej zväčša do suterénov, prípadne prízemí dnešných domov. Archeologicky bola spočiatku skúmaná len obdĺžnikovitá stavba zadného traktu s vysokým stropom bez vnútorného členenia, ktorá bola v minulosti údajne koniarňou. Pri odkopávaní terénu v jej interiéri boli v zadnej časti v hĺbke cm nájdené početné fragmenty úžitkovej keramiky z 19. stor., úlomky sklených fliaš, zvyšky drevenej dlážky, torzo dreveného vedierka (po vybratí sa úplne rozpadlo), veľké množstvo sekundárne uložených barokových kamenných segmentov z ostení okien a dverí (vyzdvihnuté a odvezené majiteľom domu) a tehlová sutina v hrúbke 40 cm. Nálezová situácia však potvrdila staršie písomné pramene o dome z 18. stor., pretože skúmaný zadný trakt s určitosťou slúžil na prípravu medikamentov lekárne, ktorá bola situovaná v prednej časti domu. O p i s n á l e z o v Mimoriadne hodnotné nálezy priniesla situácia v podschodiskovom priestore, kde bol postupne odkopávaný terén do hĺbky 245 cm. Terén bol však odstraňovaný z pivničnej časti domu v mieste staršieho vstupu do pivnice. Tu bol zistený objekt zbernej žumpy toaliet z 18. stor. s početným nálezovým inventárom. Rozmery žumpy boli 200x200 cm, hĺbka objektu 115 cm. Objekt bol zvrchu ukončený valenou klenbou, v ktorej sa nachádzal štvorcoitý otvor pre vyústenie toalety. Zistené boli celkovo tri vrstvy, z ktorých dve boli fekálne; stredová vrstva mala charakter stavebnej sutiny nasypanej na prvú fekálnu vrstvu. V zásype sutiny sme zistili najväčšie množstvo archeologických nálezov z 18. až začiatku 19. stor. Fekálny sediment bol bez archeologických nálezov, takže sme ho mohli rámcovo datovať len do 18. stor. Pod žumpou z 18. stor. sme v hĺbke 245 cm zistili torzo pôvodného sterilného terénu zo spraše a približne 25 cm hrubú vrstvu čiernej mastnej zeminy s ojedinelými úlomkami keramiky, ktorá priamo nasadala na sprašový terén. Nálezy zo stredovekej vrstvy Získaných bolo celkovo osem úlomkov stredovekej keramiky. Najpozoruhodnejším nálezom bol masívny profilovaný okraj veľkej zásobnice s prímesou grafitu, zdobený na obvodovej lište trojnásobnou vlnicou, a masívne držadlo kónickej pokrievky zo sivej keramiky. Za zmienku tiež stoja okraje jednoduchej esovitej profilácie z bezuchých hrncov na povrchu so stopami sadzí. Vrstva mala charakter skôr pôvodného terénu, ktorý bol v stor. povrchom s vtrúsenými zlomkami rozbitej keramiky. Nálezy zo zbernej žumpy toaliet Nálezový súbor predstavuje vyváženú skupinu luxusnejších predmetov neskorého baroka a lekárnických nádob z toho istého obdobia (obr. 125). Nálezy sme rozdelili do dvoch základných skupín - keramika a sklo; každú z nich ďalej do dvoch podskupín: keramiku na stolovú a kuchynskú keramiku a lekárenskú keramiku a sklo na slávnostné stolové sklo a lekárenské sklo. Najpočetnejšiu skupinu nálezov však tvorila keramika. Slávnostné stolové sklo reprezentovali dva fragmenty brúsených pohárov na úzkej stopke a väčšia časť štvorbokej fľaše s brúseným hrdlom a prebrusovaným plášťom. Sem zaraďujeme aj malú fľaštičku - flakón z dutého fúkaného skla, ktorý mohol byť použiteľný tak v domácnosti ako aj v lekárni. Jednotný tvar mal súbor piatich jednoduchých valcovitých pohárov bez stopky s vertikálne brúsenými stenami. Medzi unikátne nálezy radíme dva súdkovité poháre s uškom z mliečneho skla, zdobené maľovaným pozlacovaným dekórom. Iba na jednom pohári sa nám podarilo dešifrovať dekór, ktorý predstavoval kráčajúceho muža v dobovom oblečení, držiaceho v pravej ruke paličku, v ľavej fajku. Druhý pohár mal veľmi zle zachovaný rastlinný pozlacovaný ornament, ktorý nebolo možné bližšie popísať. Lekárenské sklo predstavovali ampulky a valcovité fľaštičky z dutého fúkaného skla s golierovitým, prehýbaným okrajom do tvaru pyšteka. V niektorých sa nachádzal zoschnutý a bližšie neidentifikovateľný obsah, pravdepodobne nepoužitý medikament. V blízkosti ampuliek sme zozbierali dvanásť zlomkov pečatí odtlačených do červeného pečatného vosku, ktoré tvorili súčasť zapečatených liekových ampuliek. Z nich väčšina bola vo veľmi zlom stave, podarilo sa nám však identifikovať a prekresliť až deväť pečatí. Na základe predbežného určenia za miesto ich pôvodu označujeme oblasť Viedne, resp. Dolného Rakúska. Medzi nálezmi sa tiež objavili dve nezdobené fľaše z fúkaného dutého skla s baňatým telom, vysokým hrdlom a gambovito previsnutým okrajom.

201 203 Stolová a kuchynská keramika ďalej obsahovala majoliku, glazovanú hrnčiarsku produkciu a porcelán. Majoliku zastupovali šálky s maľovaným rastlinným ornamentom, tanier a džbán zdobený na hrdle maľovanou kartušou a iniciálami SF. Zaujímavým nálezom je kónická šálka s dvoma horizontálnymi uškami po okraji a maľovaným ornamentom a vročením Miska na základe signatúry na dne pochádza z holíčskej manufaktúry. Nálezový súbor ďalej obsahoval jednoduché plytké nezdobené misky a taniere (6 ks) od toho istého výrobcu. Glazované hrnčiarske výrobky zastupovali široké kuchynské misy s dvoma uchami a dva malé jednouché hrnčeky s profilovaným okrajom. Súbor obsahoval jednu porcelánovú misku a jednu šálku bez uška s jednotným do modra ladeným rastlinným dekórom s vyobrazením letiaceho vtáka. Na základe výrobnej značky na dne ich radíme medzí starý viedenský porcelán. Napodobeninou porcelánu je jedna plytká miska s modrým rastlinným dekórom z holíčskej manufaktúry. Ojedinelým nálezom bola keramická fajka vyrobená z tmavohnedej keramickej hmoty, bohato zdobená a opatrená kolkom výrobcu. Lekárenská keramika bola zastúpená väčšinou súdkovitými alebo vajcovitými majolikovými dózami na masti (11 ks). Nálezový súbor ďalej obsahoval dva keramické cylindrické uzávery a zlomky viacerých keramických valcovitých fliaš s uškom, s razeným znakom na tele. Z glazovanej keramiky boli vyrobené štyri zeleno a hnedo glazované nočníky s uškom a jeden majolikový nočník. Z neglazovanej stojí za pozornosť kotlíkovitá keramická nádoba s plochým lištovým okrajom, určená na zohrievanie nad otvoreným ohňom. Nádoba bola vyrobená z grafitovej keramickej masy. K ostatným lekárenským predmetom radíme aj kamenný mažiarik kónického tvaru s veľkými zrnami polodrahokamov (granátov?) na tele a kamenné valcovité drvidlo vyrobené z tej istej suroviny. Okrem toho nálezový súbor obsahoval aj klince a stavebné kovania v tvare skoby a jeden fragment časti ulity morskej ústrice. Nálezový súbor radíme do 18. stor., pričom do žumpy sa dostal medzi rokmi 1773 až V r totiž trnavský mešťan a lekárnik Martin Dévaj predal svoju lekáreň U zlatého jednorožca ďalšiemu trnavskému mešťanovi a lekárnikovi Jozefovi Novákovi, pochádzajúcemu z Grazu. Lekáreň tu fungovala až do r. 1795, kedy ju Jozef Novák presťahoval bližšie do centra na Hlavnú ul. Pravdepodobne do tohto roku môžeme položiť aj nálezovú situáciu do žumpy odhodených lekárenských predmetov. Záchod a žumpa boli po týchto úpravách v 19. stor. využívané aj naďalej ako toalety. Archeologickým výskumom meštianskeho domu na Štefánikovej ul. 5 sme dokumentovali osídlenie lokality v stor. Včasnostredoveké keramické nálezy z 12. a začiatku 13. stor. pochádzali z pôvodného pôdneho horizontu, voľne vtrúsené v hline. Sprašové podložie sa tu nachádzalo v hĺbke 245 cm, povrch stredovekého terénu v 12. a 13. stor. v hĺbke cm. Najbohatší nálezový súbor sme získali zo zbernej žumpy barokovej toalety situovanej v podschodiskovom priestore domu v dotyku s pivnicou. Nálezový súbor predstavoval na svoju dobu mimoriadne hodnotné a luxusné predmety, ktoré tvorili súčasť inventára lekárne U zlatého jednorožca. BAROCKZEITLICHE FUNDE AUS DER APOTHEKE BEIM GOLDENEN EINHORN IN TRNAVA. Trnava (Bez. Trnava), Gemeindegebiet, Lage Štefánikova Str. 5, Siedlung, Rettungsgrabung, Jh., 18. Jh. Deponierung der Funde: Westslowakisches Museum, Trnava. Im Laufe des J wurde große Rekonstruktion eines bürgerlichen Hauses in der Štefánikova Str. 5 realisiert. In den Jahren befand sich in diesem Haus die Apotheke Beim goldenen Einhorn, die Trnavaer Apotheker Martina Dévay und Jozef Novák im Besitz hatten. Die im Februar 2004 realisierte archäologische Grabung brachte die Entdeckung einer Sammelsenkgrube, die ein breites Sortiment von Apothekergegenständen enthielt. Das Tafelglas repräsentierten geschliffene Gläser auf schmalem Fuß, eine vierkantige Flasche mit geschliffenem Hals und zwei fassförmige Gläser aus Milchglas, die mit bemaltem vergoldenem Dekor verziert waren. Das Apothekerglas repräsentierten Ampullen und walzenförmige Fläschchen aus hohlem geblasenem Glas. In der Nähe von Ampullen wurden zwölf Bruchstücke von abgedruckten Siegeln in das rote Siegelwachs gefunden, die einen Bestandteil von Ampullen bildeten. Die Mehrheit von ihnen stammt aus Niederössterreich. Die Küchen- und Tafelkeramik enthielt auch glasierte Tonmagerung, altes wienerisches Porzellan und die Majolika, die in der Manufaktur in Holíč im Laufe des 18. Jh. hergestellt wurde. Zu den anderen Apothekergegenständen zählen wir noch einen steinernen Mörser konischer Form mit großen Körnern aus Halbedelsteinen.

202 204 NÁLEZ SRSTNATÉHO NOSOROŽCA V KRUŠOVCIACH Klaudia V a j d í k o v á - Mário B i e l i c h K r u š o v c e (okr. Topoľčany), poloha H r a d, výskum, paleolit. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. Počas výkopových prác na stavbe výrobnej haly firmy Logis-Brückner sa v hĺbke 219,30 cm podarilo zachytiť zvyšky kostí pravekého zvieraťa (obr. 122). Výstavba haly prebiehala na vrchole štvrtohornej terasy potoka Illus. Pedologické situácia na stavbe bola nasledovná: vrstva ornice (hnedozem) 0-32 cm, vrstva žltej spraše cm. Bola odobratá vzorka kostí (zubov) pravekého zvieraťa, ktorá bola podrobená analýze RNDr. Holecom (Prírodovedecká fakulta UK, Bratislava). Paleontologická analýza ukázala, že ide o nosorožca srstnatého (Coelodonta antiquitatis; Joleaiud 1931). Po zachytení fragmentov lebky nosorožca došlo k jeho postupnému odkrývaniu. Každá fáza začisťovania bola dokumentovaná kresbovo a fotograficky. Zdokumentovali sme hlavu nosorožca (lebka, zuby), stavce (hrudné a kostrčové), pletenca dolnej končatiny zadných nôh. Kosti boli napustené špeciálnou disperznou látkou. Následne vybraté a v súčasnosti skúmané na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. L i t e r a t ú r a Joleaiud L. Joleaiud: Elemente de Paleontologie. Paris FUND EINES FELLNASHORNS IN KRUŠOVCE. Krušovce (Bez. Topoľčany), Lage Hrad/Burg, Grabung, Paläolithikum. Deponierung der Funde: Archäologisches Institut der SAW, Nitra. Während der Ausschachtungsarbeiten beim Bau einer Produktionshalle der Firma Logis-Brückner wurden in einer Tiefe von 219,30 cm Knochenreste eines urzeitlichen Tieres entdeckt. Es wurden Proben von Knochen (Zähnen) dieses urzeitlichen Tieres entnommen, die RNDr. Holec einer Analyse unterzogen hat (Naturwissenschaftliche Fakultät der Comenius-Universität, Bratislava). Die paläontologische Analyse zeigte, dass es sich um ein Fellnashorn handelt (Coelodonta antiquitatis; Joleaiud 1931). Nach der Erfassung von Schädelfragmenten des Nashorns wurde allmählich der ganze Körper freigelegt. Jede Phase der Freilegung wurde dokumentiert (Zeichnungen und Fotoaufnahmen). Dokumentiert wurden vor allem der Kopf des Nashorns (Schädel, Zähne), Wirbelknochen (Brust- und Steißwirbel), kleine Fragmente von dem Beckenbein und der Beckengürtel von hinteren Beinen (Abb. 122). Die Knochen wurden mit einem speziellen Dispersionsmittel eingelassen, herausgenommen und jetzt werden sie an der Naturwissenschaftlichen Fakultät der Comenius-Universität analysiert. Záchranný výskum v Beckove Vladimír V a r s i k - Milan H a n u l i a k - Branislav K o v á r B e c k o v (okr. Nové Mesto nad Váhom), poloha S a d y a n i v y (Pažitné), sídlisko, eneolit, doba laténska, doba rímska, stredovek (6.-8. stor., stor., stor.). Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra, Bratislava. Archeologická lokalita, umiestnená v JZ časti katastra obce Beckov v polohe Sady a nivy (Pažitné), bola objavená v r v areáli výstavby skladových objektov firmy Tesco (Distribučné centrum Tesco). Ide o polykultúrne nálezisko s ťažiskovým osídlením vo včasnej dobe dejinnej a v stredoveku. Umiestnené je v SV nároží celého stavebného areálu. Tieto miesta boli najskôr určené ako rezervná plocha stavby, a preto v prvých mesiacoch výskumu nedochádzalo ku kolízii záujmov medzi archeológmi a stavbármi. V priebehu stavby sa však zmenil jej projekt a jeden zo stavebných objektov (chladiarensko-mraziarenská hala) bol posunutý do areálu archeologickej lokality. V posledných fázach museli byť preto výskumné práce značne urýchlené, čo nevplývalo priaznivo na ich kvalitu. Nálezisko sa rozprestiera v prostredí na styku rovinatého nivného prostredia východného brehu Váhu a západných výbežkov pahorkovitých svahov Považského Inovca, klesajúcich západným smerom. Archeologický výskum sa uskutočnil na ploche, ktorá bola dlhodobo využívaná ako orná pôda. V minulosti do areálu archeologickej lokality siahali objekty majera Rata, zlikvidované v 60-tych rokoch 20. stor. Lokalita sa len celkom nepatrne vyvyšuje nad okolitý terén vážskej inundácie. Najvýraznejším geomorfologickým elementom v rámci náleziska, ktorý pravdepodobne vplýval aj na vnútornú štruktúru sídliska, bol zaniknutý vodný tok. Predstavoval južné a JZ ohraničenie osídlenej plochy. Ide o zaniknuté vážske rameno alebo

203 205 pravdepodobnejšie o pôvodné koryto Rybnického potoka, ktorý dnes tečie asi o 200 m južnejšie. Vodný tok tu musel existovať i po zániku našej lokality, pretože narušoval niektoré sídliskové objekty. Rozsah archeologickej lokality vymedzil predchádzajúci prieskum (Cheben/Bielich 2006). Na základe povrchového výskytu keramiky sa odhadol na zhruba jeden hektár ( m 2 ). Osídlená plocha má tvar pretiahnutého nepravidelného oválu pozdĺž zaniknutého vodného toku (potoka) s dĺžkou 190 m a priemernou šírkou 50 m. Pomocou jedenástich archeologických sond sa podarilo preskúmať celkovú plochu 8522 m 2, t. j. viac ako 80% predpokladaného sídliska. Výskumom sa v hrubých rysoch potvrdilo ohraničenie náleziska, stanovené pri prieskume. Južnú a JZ hranicu tvoril zaniknutý potok, ohraničenie sa zistilo aj smerom na SV, kam na plochách I a II sídliskové objekty nesiahali. Smerom na severozápad sa pôvodne rozkladal poľnohospodársky majer Rata, ktorého stavby časť sídliska zničili. Vzhľadom na rýchly postup stavebných prác sa nepodarilo doskúmať len západný cíp sídliska. Menšiu skupinu nepreskúmaných a momentálne neohrozených sídliskových objektov možno predpokladať aj na východnom konci sídliska, východne od štátnej cesty Rakoľuby - Beckov. Od júna do októbra 2004 sa celkovo preskúmalo 490 archeologických objektov (číslovanie dosiahlo hodnotu 520). Okrem toho sme na výskumných plochách zistili zahĺbené časti stavieb z bývalého poľnohospodárskeho majera Rata vrátane niekoľkých novovekých štrkových jám. Rezmi sa skúmalo aj koryto zaniknutého potoka (objekt 83). Pozdĺž jeho severnej hrany prebiehal žľab (objekt 88), v ktorom sa objavilo niekoľko olovených guliek (novoveký vojenský zákop?). Predbežnú typologickú a chronologickú skladbu preskúmaných objektov sumarizujú nasledujúce dve tabely: Tabela I. Typologická skladba objektov. polozemnica sídlisková jama pec kolová jama studňa iné Tabela II. Chronologická skladba objektov. pravek doba laténska doba rímska stredovek predbežne nedatované Praveké obdobie Tri málo výrazné sídliskové objekty (dve jamy a jedno kruhové štrkové dláždenie) patrili do obdobia eneolitu(?). Keramika z tohto obdobia sa nachádzala ojedinelo aj vo vrstve ornice. Doba laténska Tri sídliskové objekty (dve jamy a jednu polozemnicu) zaraďujeme do doby laténskej. Zlomky laténskej keramiky sa opakovane nachádzali ako prímes v mladších germánskych a stredovekých objektov. Laténska polozemnica 399 bola silne narušená niekoľkými polozemnicami z doby rímskej. Doba rímska Sídliskové objekty Ťažisko osídlenia lokality spadá do doby rímskej. Typologickú štruktúru objektov (spolu 199) z tohto úseku približuje nasledujúca tabela. Tabela III. Typologická skladba objektov z doby rímskej. polozemnica jama zásobná jama iná jama kolová pec iné Predpokladáme, že aj väčšina nedatovaných objektov vznikla v tomto období. Štruktúra nedatovaných objektov (spolu 220) je takáto: Tab. IV. Typolologická skladba predbežne nedatovaných objektov. polozemnica jama zásobná jama iná jama kolová pec iné Polozemnice z Beckova mali najčastejšie charakteristickú šesťkolovú schému (14 polozemníc), s dvoma kolovými jamami uprostred kratších stien boli štyri polozemnice. Ďalšie chaty boli buď bez kolov (šesť prípadov) alebo ich nemali usporiadané v čitateľnom systéme (sedem prípadov). V polozem-

204 206 niciach sme nezistili vykurovacie zariadenia. Zriedkavé boli aj hlinité výmazy dlážok a nevyskytovali sa drobné jamky chaoticky rozptýlené na dlážke, ktoré poznáme z iných germánskych sídlisk. V porovnaní s inými osadami z doby rímskej je v Beckove pozoruhodný vysoký počet zásobných jám (46 prípadov). Do tejto kategórie sme zaradili objekty s pravidelným pôdorysom (okrúhlym alebo oválnym) a s hĺbkou aspoň 50 cm od úrovne zistenia (t. j cm od súčasného terénu). Zvláštnu kategóriu tvorili okrúhle jamy so symetrickým valcovitým profilom a s výrazne prepálenými stenami (spolu 12 prípadov). Niekedy boli steny jám najskôr vymazané jemnou hlinou a až potom vypálené. Rozmerovo boli tieto jamy menšie než kategória zásobných jám. Osobitosťou beckovského sídliska bol aj veľký počet samostatne stojacich kolových jám. Z 214 takýchto objektov obsahoval jeden keramiku z doby laténskej, 45 z doby rímskej a päť zo stredoveku. Predpokladáme, že zo 165 kolových jám, ktoré neobsahovali datovateľné nálezy, väčšina patrí ku germánskemu sídlisku. Kolové jamy svedčia o prítomnosti nadzemných kolových stavieb v areáli osady. V tejto fáze spracovania dokumentácie sa však nedajú rekonštruovať pôdorysy. Pozoruhodná bola skupina kolových jám na ploche I, na východnom okraji sídliska. V ich prepálenej výplni sa nachádzali početné kusy mazanice. Pri preplavovaní hlinitej výplne sme z nich získali obrovské množstvo (rádovo niekoľko stoviek) zuhoľnatených obilných zŕn. Do doby rímskej patrilo aj niekoľko voľne stojacich pecí. Niektoré mali hlinou vymazané dno, pod ktorým sa v jednom prípade nachádzala aj akumulačná vrstva z riečneho štrku (obr. 126: 1). V troch prípadoch sa pred pecami nachádzali oválne obslužné jamy. V peci 186 sa podarilo zdokumentovať dve fázy jej používania. Podobné zariadenia ako v Beckove sa väčšinou interpretujú ako chlebové pece. K významným objavom v Beckove sa radia dve železiarske piecky, ktoré patria ku zriedkavým dokladom produkcie železa na svébskych sídliskách. V severovýchodnom nároží polozemnice 153 bola do steny vybudovaná šachtová piecka, z ktorej sa zachovala spodná časť do výšky 36 cm. Mala okrúhly pôdorys s priemerom 46 cm. Stenu pece tvoril asi 4-5 cm hrubý hlinitý plášť prepálený do oranžova a zvnútra vymazaný belavou vápnitou hmotou hrubou asi 1 cm. Druhá piecka stála samostatne na ploche IX (objekt 423; obr. 126: 3). Bola to malá šachtová piecka s okrúhlym pôdorysom s priemerom 50 cm. Zachovala sa do výšky 40 cm. Piecka bola zahĺbená do podložia, jej nadzemná časť bola zničená. Jej steny mali dvojitý hlinitý výmaz oranžovej a hnedooranžovej farby. Na vnútornom výmaze boli natavené kusy trosky. Dno piecky nejavilo výraznejšie stopy prepálenia a ani nebolo vymazané. Piecka bola vyplnená tmavou sivočiernou popolovitou hlinou s veľkými aj malými kusmi trosky. Vnútri piecky aj zvonka sa nachádzali kusy doskovitých vápnitých platní, ktoré tvorili zrejme vyššiu (nadzemnú) konštrukciu šachty piecky. Podľa zaobleného okraja niektoré museli pochádzať až z horného okraja šachty. O p i s n á l e z o v Medzi nálezmi zo sídliska sú zastúpené takmer všetky druhy a typy predmetov, ktoré poznáme zo súdobých kvádskych sídlisk (domáca a importovaná keramika, terra sigillata, prasleny, tkáčske závažia, mince, spony, náramky, nákrčník, prstene, ihlice, ihly, šidlá, hrebene, brúsy, zlomky žarnovov, a pod.). Určenia 13 rímskych mincí možno nájsť v príspevku J. Hunku a E. Kolníkovej v tejto ročenke (Hunka/Kolníková 2006). Najstaršou mincou je denár cisára Commoda z r. 190, prevažujú však razby z 3. stor. (spolu desať mincí). Najmladšiu mincu predstavuje polcentenionalis cisára Arcadia ( ), ktorý je jedným z archeologických dokladov prežívania kvádskeho sídliska až po začiatok 5. stor. Niektoré z ďalších nálezov si svojou výnimočnosťou taktiež zasluhujú osobitnú zmienku. Objemovo medzi najrozsiahlejšie objekty patrila zhruba štvorcovitá jama s nepravidelným dnom (objekt 179). I na objem získanej keramiky, ktorú možno rámcovo datovať do 2. stor., to bol najbohatší objekt v Beckove. Pozornosť si však zasluhuje výnimočný súbor šperkov, nájdený v hornej časti výplne objektu. Patrí medzi ne päť spôn (bronzová trúbkovitá spona, spona Almgren 129, dve bronzové importované peltovité spony a železná laténska spona; obr. 127: 1-5), tri ihlice (dve bronzové; obr. 127: 7, 8 a jedna kostená), zlomok bronzového náramku (obr. 127: 6) a kostený trojdielny jednostranný hrebeň (typ Thomas I). Jedna z dvoch provinciálno-rímskych peltovitých spôn je zdobená om a priletovaným strieborným terčíkom s portrétnym vyobrazením (obr. 127: 1), druhá so slzičkovitými sklíčkami vloženými do jemnej plechovej obruby (obr. 127: 4). Všetky šperky sa do jamy dostali až po jej čiastočnom zasypaní. Objekt 179 je reprezentantom najstaršej fázy germánskeho osídlenia v Beckove a jeho zasypanie datujeme predbežne do druhej polovice 2. stor. Do kategórie výnimočných nálezov patrí aj picí roh z priehľadného skla (obr. 127: 9). Okolo tela nádoby je špirálovito ovinuté sklené vlákno. Po nádobe zo Stupavy (Kraskovská 1981, 383; obr. 4: 10) ide o druhý nález tohto druhu zo Slovenska. Ďalší exemplár sa našiel v rakúskom Oberleiserbergu (Stuppner 1997, 221; obr. 3: 1). Sklené picie rohy tohto typu sa vyrábali v Porýní až od 3. stor. a zvyknú sa spájať so spoločensky vyššie postavenými osobami germánskej spoločnosti. Nádoba z Beckova sa našla v rozsiahlej povrchovej mazanicovej deštrukcii (objekt 21), v ktorej sa o. i. vyskytla aj keramika z druhej polovice stor.

205 207 Veľmi vzácne sa na germánskych sídliskách doby rímskej nachádzajú železné poľnohospodárske nástroje. V Beckove sa podarilo nájsť až šesť železných kosákov. Jeden sa vyskytol vo výplni polozemnice 404. Ďalších päť predstavuje súčasť jedného hromadného nálezu, uloženého na dlážke v rohu polozemnice 161 (obr. 126: 2). Žiaľ, práve táto polozemnica bola silne narušená pecou a dvoma jamami z obdobia stredoveku. Jej síce skromný, ale dostatočne preukazný keramický súbor patrí medzi najmladšie na celom sídlisku (predbežne ide o záver 4. až začiatok 5. stor.), a preto možno pripustiť, že súbor kosákov bol ukrytý v súvislosti s definitívnym opustením germánskeho sídliska v Beckove. Datovanie a záver Na sídlisku v Beckove chýbajú nálezy, ktoré by sa dali datovať už do 1. stor. Typologicky najstaršími reprezentantmi spôn je fragment hlavice jednodielnej silno profilovanej spony s obdĺžnikovitou záhlavnou doštičkou (zhruba Almgren 69/70; obr. 126: 5) a dvojdielny exemplár bez záhlavnej doštičky (Almgren 84; obr. 126: 6). Keramika z najstaršej vývojovej fázy osady v Beckove vykazuje príbuzné črty s keramikou z iných kvádskych sídlisk na juhozápadnom Slovensku, ktoré sa začali vyvíjať už v prvej polovici 2. stor. a ktorých vývoj bol prerušený v druhej polovici 2. stor., pravdepodobne v dôsledku markomanských vojen. Nálezy potom vypĺňajú aj nasledujúce obdobie 3. až 4. stor. a prihovárajú sa za vývoj osady bez očividného prerušenia až po záver doby rímskej, resp. počiatok sťahovania národov. Najmladšiu fázu v Beckove možno spájať s tzv. zlechovským horizontom svébskych sídlisk, ktorý býva datovaný do posledných desaťročí 4. a začiatku 5. stor. Za najvýznamnejší príspevok výskumu v Beckove pre dobu rímsku pokladáme skutočnosť, že sa podarilo preskúmať takmer celý areál pomerne malého sídliska s rozlohou asi 1 ha. Jeho vývoj sa dá sledovať zhruba od 1. pol. 2. až po záver 4. stor. alebo začiatok 5. stor., t. j. v úseku asi 300 rokov. Ide o relatívne malé sídlo rodinného alebo veľkorodinného typu. Súbor šperkov z objektu 179, ako aj sklený picí roh z objektu 21 by mohli svedčiť o tom, že na jeho čele stála osobnosť, ktorá zaujímala vyššie postavené miesto v spoločenskom rebríčku vtedajšej spoločnosti. Malá komunita v Beckove sa venovala predovšetkým poľnohospodárstvu, ale sebestačnosť si zabezpečovala aj vlastnou výrobou železa. Obdobie stredoveku Štruktúru objektov stredovekého osídlenia (spolu 69 objektov) vyjadruje nasledujúca tabela. Tabela V. Typologická skladba stredovekých objektov. polozemnica jama zásobná jama iná jama kolová pec studňa iné Sídliskové objekty Najstarší úsek stredovekého osídlenia beckovskej lokality reprezentujú dva objekty s keramikou pražského typu. Jej zástupcovia sa našli v sídliskovej jame malého objemu a v obytnej polozemnici štvorcovej dispozície. V strede dvoch protiľahlých strán boli umiestnené kolové jamy. V severovýchodnom nároží sa našla pec s kupolou vybudovanou z malých lomových kameňov. Z výplne polozemnice pochádzajú fragmenty zo šiestich hrncovitých nádob rozdielnej veľkosti. V sídliskovej jame sa našla ďalšia hrncovitá nádoba so zachovaným profilom tela. Na predmetných nádobách boli zaznamenané špecifické znaky, príznačné pre I. fázu včasnoslovanského obdobia zo 6. stor., charakterizovanú G. Fusekom (Fusek 1994a, 101; tab. 2). Do druhej fázy osídlenia zasa patrí osamotená sídlisková jama oválnej dispozície. Z jej výplne pochádza väčší fragment nezdobenej a iný fragment zdobenej hrncovitej nádoby. Zaznamenané určujúce znaky sú frekventované počas III. fázy včasnoslovanského osídlenia vypĺňajúcej úsek 2. pol. 7. až začiatok 8. stor. (Fusek 1994a, ; tab. 2; 1994b, 22-24). Výnimočný zjav v sérii včasnostredovekých objektov predstavuje studňa. Od ústia kruhovitej dispozície s priemerom 205 cm jej steny zvislo až šikmo klesajú ku dnu v hĺbke 295 cm. Doklady po drevenom či kamennom obložení stien šachty sa nezaznamenali. V spodnej časti studne sa našli fragmenty vyššej hrncovitej nádoby. Jej podhrdlie a max. vydutie pokrýva dekór pozostávajúci z dvoch a troch pásov päťnásobnej vlnovky, ohraničených päťnásobnou horizontálnou obežnou líniou. Uvedené prvky s ďalšími postrehnutými znakmi radia predmetnú studňu z beckovského sídliska rámcovo do 8. stor. (Ruttkay 2002, 273; Ruttkayová/Ruttkay 2004, 328). Veľkomoravské osídlenie lokality z 2. pol. 9. až začiatku 10. stor. reprezentuje osem objektov. Ich typovo obmedzená kolekcia sa skladá z dvoch polozemníc bez kolových jám, jednej zásobnice a piatich sídliskových jám malého objemu. Keramickú náplň tvoria exempláre typické v západnej časti Slovenska pre sídliská z mladšieho úseku veľkomoravského obdobia.

206 208 Do najmladšieho úseku osídlenia patrí na sledovanej lokalite 57 objektov. Spomedzi nich možno vyčleniť dve polozemnice bez kolových jám, deväť zásobných jám a 28 maloobjemových sídliskových objektov. Okrem nich boli na ploche dedinského sídliska zaznamenané aj štyri kolové jamy, žľabovitý útvar a deväť samostatných pecí so zahĺbenými predpecnými jamami. Ich kupoly boli vybudované z hliny. V čeľustiach kúrenísk vo väčšine prípadov ležali veľké lomové kamene. V rámci danej kolekcie si pozornosť zasluhuje aj sedem reprezentantov tzv. vaňovitej formy. K ich zjednocujúcim znakom patrí užšia obdĺžnikovitá dispozícia so zaoblenými koncovými stranami, zvislé až šikmé steny a sýtočierna hlinitá výplň s vyšším obsahom uhlíkov a drobných lomových kameňov. Dĺžka pertraktovaných objektov osciluje v rozmedzí cm, šírka cm, hĺbka cm. V objektoch z najmladšieho úseku osídlenia bol nájdený keramický materiál príznačný pre 2. pol. 12. až 13. stor. Pre tento súbor sú príznačné najmä hrncovité nádoby s lievikovito nasadeným ústim, zdobené jednoduchou vlnovkou alebo špirálovou závitnicou, doložené v každom z objektov. Hrubostenné zásobnice s vyšším obsahom kamienkov a tuhy v keramickej hmote pochádzajú iba z 11 objektov. K výnimočným exemplárom patrí malá misa s kónicky roztvorenými stenami a gombíkovité držadlo z pokrievky. Na základe charakteru a sfarbenia hlineného zásypu a stratigrafických ukazovateľov do sledovaného chronologického úseku s veľkou pravdepodobnosťou patrí aj šesť ďalších objektov. Medzi ich reprezentantmi štyroch rozdielnych kategórií sú najpočetnejšie maloobjemové sídliskové jamy. O p i s n á l e z o v V kolekcii predmetov materiálnej kultúry predstavujú dominantnú zložku zlomky keramických nádob. Vďaka ich početnosti a príznačným znakom bolo možné prebádané sídliskové objekty začleniť do spomenutých chronologických úsekov. Uvedené vlastnosti však absentujú vo zvyšných súčastiach nálezového spektra. Dôvodom je nielen sporadickosť ich výskytu ale i zlomkovitosť zachovania a obmedzená typologická rôznorodosť. Exempláre železných klincov, fragmentov neurčiteľných železných predmetov, kamenných brúsov i úštepov doplnené nožom, praslenom, podkovou predstavujú výrazne zredukovanú skupinu predmetov používaných pôvodne na dedinskom sídlisku. K výnimočným exemplárom patria iba dve bronzové náušnice, sklený korálik a strieborná minca. Tá je napodobeninou viedenského fenigu Přemysla Otakara II. ( ). Ďalšie tri mince, nájdené taktiež v sídliskovej vrstve, pochádzajú zo 16. a 17. stor. (Hunka/Kolníková 2006). Do 14. stor. možno zasa zaradiť náhodný nález ostrohy s kolieskovým bodcom (obr. 127: 10; Koóšová 2004). Záver Pre prvé tri najstaršie úseky osídlenia beckovskej lokality zo stor. je príznačný krátkodobý charakter etáp oddelených hiátmi. Túto skutočnosť nepriamo potvrdzujú takisto iba štyri sídliskové objekty z JV časti výskumnej plochy. Aj objekty z mladšieho úseku veľkomoravského obdobia sa obmedzovali iba na plochu vo východných sektoroch lokality. Dedinské sídlisko z stor. má odlišný charakter. Jeho objekty sa v prevahe zhlukujú v blízkosti centrálnej časti preskúmanej plochy. Po obvode tohto jadra boli vo vzdialenosti m rozptýleným spôsobom umiestnené zvyšné objekty. Do tejto skupiny patrí aj súveký objekt preskúmaný počas prvej etapy výskumu lokality (Cheben/Bielich 2006). Homogenita znakov keramického súboru z tohto horizontu popri absencii mladších vývojových prvkov presviedča o tom, že v priebehu 2. pol. 13. stor. súvislé osídlenie lokality zaniká. Tento moment zrejme približuje aj nález napodobeniny mince Přemysla Otakara II. ( ). Je možné, že uvedená skutočnosť môže byť výsledkom presídlenia žijúcej komunity do podhradskej osady beckovského hradu, vzdialenej od pôvodného sídliska približne 2,5 km (Kodoňová/Tóthová 1995, 6-7). Zo sídliskovej vrstvy získaná ostroha zo 14. stor. a tri mince zo stor. môžu azda súvisieť s priľahlou cestnou komunikáciou smerujúcou z juhu k beckovskému hradu. L i t e r a t ú r a Fusek 1994a - G. Fusek: Slovensko vo včasnoslovanskom období. Nitra Fusek 1994b - G. Fusek: Analyse der Formen des handgemachten Keramikgeschirrs als Beitrag zur relativen Chronologie. In: Č. Staňa (Hrsg.): Slawische Keramik in Mitteleuropa vom 8. bis zum 11. Jahrhundert. ITM I. Brno Hunka/Kolníková J. Hunka/E. Kolníková: Prírastky mincí v Archeologickom ústave SAV v roku AVANS 2004, 2006, Cheben/Bielich I. Cheben/M. Bielich: Stredoveké nálezy z Beckova. AVANS 2004, 2006, Kodoňová/Tóthová M. Kodoňová/Š. Tóthová: Hrad Beckov. Výsledky výskumu národnej kultúrnej pamiatky. Bratislava Koóšová P. Koóšová: Ku klasifikácii vrcholnostredovekých ostrôh z územia Slovenska ( storočie). Arch. Hist. 29, 2004,

207 209 Kraskovská Ľ. Kraskovská: Römische Glasgefäße in der Slowakei. Slov. Arch 29, 1981, Stuppner A. Stuppner: Die Glasfunde des Oberleiserberges. In: J. Tejral/H. Friesinger/M. Kazanski (Hrsg.): Neue Beiträge zur Erforschung der Spätantike im mittleren Donauraum. Spisy Arch. Ústavu AV ČR 8, Brno 1997, Ruttkay M. Ruttkay: Mittelalterliche Siedlung und Gräberfeld in Bajč-Medzi kanálmi (Vorbericht). Slov. Arch. 50, 2002, Ruttkayová/Ruttkay J. Ruttkayová/M. Ruttkay: Včasnostredoveký objekt v Čeľadiciach. In: G. Fusek (zost.): Zborník na počesť Dariny Bialekovej. Nitra 2004, ARCHÄOLOGISCHE RETTUNGSGRABUNG IN BECKOV. Beckov (Bez. Nové Mesto nad Váhom), Lage Sady und nivy/auen (Pažitné), Siedlung, Äneolithikum, Latènezeit, römische Kaiserzeit, Mittelalter, Jh., Jh., Jh. Deponierung der Funde: Archäologisches Institut der SAW, Nitra, Bratislava. fdie archäologische Fundstelle wurde im J im Gelände des Baus von Lagerobjekten der Firma Tesco (Distributionszentrum Tesco) entdeckt. Die polykulturelle Fundstelle wurde teilweise vor den Bauarbeiten und teilweise während der Bauarbeiten untersucht. In den letzten Phasen mussten Grabungsarbeiten ziemlich beschleunigt werden, was sich nicht besonders gut auf ihre Qualität ausgewirkt hat. Die Fundstelle erstreckt sich an der Grenze zwischen einem ebenen Überschwemmungsgebiet des Flusses Váh und dem westlichen Ausläufer des Hügellandes von Považský Inovec. Auf Grund der Begehung wurde das Ausmaß der Besiedlung auf ca. 1 ha ( m 2 ) eingeschätzt. Die besiedelte Fläche hat die Form eines länglichen unregelmäßigen Ovals längs des untergegangenen Flusslaufes (Bach) mit der Länge von 190 m und der durchschnittlichen Breite von 50 m. Mit Hilfe von elf archäologischen Schnitten wurde eine Fläche von 8522 m 2 untersucht, d. h. mehr als 80 % der angenommenen Siedlung. Vom Juni bis Oktober 2004 wurden insgesamt 490 archäologische Objekte freigelegt. Drei wenig ausgeprägte Objekte werden in das Äneolithikum(?) datiert. Auch drei Siedlungsobjekte werden in die Latènezeit gelegt (zwei Gruben und eine Grubenhütte). Bruchstücke von latènezeitlicher Keramik konnten immer wieder als Beimischung in den jüngeren germanischen und mittelalterlichen Objekten gefunden werden. Die latènezeitliche Grubenhütte 399 war stark durch einige Grubenhütten aus der römischen Kaiserzeit gestört. Der Schwerpunkt der Besiedlung fällt in die römische Kaiserzeit. In diese Periode werden vorläufig auch 199 Siedlungsobjekte datiert (31 Grubenhütten, 46 Vorratsgruben, 65 unbestimmte Gruben, 45 Pfostengruben, sechs Öfen und sechs andere Objekte). Die Grubenhäuser aus Beckov hatten das charakteristische 6-Pfosten-Schema (14 Fälle), mit zwei Pfostengruben in der Mitte von kürzeren Wänden waren vier Grubenhütten. Weitere Häuser waren entweder ohne Pfosten (6 Fälle) oder sie hatten die Pfosten nicht in einem erfassbaren System angeordnet (7 Fälle). In den Grubenhütten wurden keine Heizgeräte festgestellt. Im Vergleich zu den anderen Ansiedlungen aus der römischen Kaiserzeit ist in Beckov ganz interessant eine ziemlich hohe Anzahl von Vorratsgruben (46 Fälle). Eine besondere Kategorie bildeten rundförmige Gruben mit symmetrischem walzenförmigem Profil und ausgeprägt gebrannten Wänden (insgesamt 12 Fälle). Manchmal wurden die Wände der Gruben zuerst mit feinem Ton ausgestrichen und erst dann gebrannt. Besonders an der Siedlung in Beckov war auch die Anzahl von frei stehenden Pfostengruben. Von 214 solchen Objekten enthielt nur ein Objekt latènezeitliche Keramik, in 45 Objekten befand sich die Keramik aus der römischen Kaiserzeit und in fünf Objekten war mittelalterliche Keramik vorhanden. Wir nehmen an, dass von 165 Pfostengruben, die keine datierbaren Funde enthielten, die Mehrheit zur germanischen Siedlung gehört. Die Pfostengruben belegen auch die Anwesenheit von oberirdischen Pfostenbauten im Gelände der Ansiedlung. In dieser Phase der Bearbeitung von Dokumentation lassen sich die Grundrisse nicht rekonstruieren. Ganz interessant war die Gruppe von Pfostengruben auf der Fläche I, am östlichen Rand der Siedlung. In diesen Gruben befanden sich zahlreiche Stücke von gebranntem Lehmverputz. Bei der Flotation der Verfüllung gewannen wir eine große Menge (einige Hunderte) von verkohlten Getreidekörnern. In die römische Kaiserzeit können auch einige frei stehende Öfen datiert werden (Abb. 126: 1). Zu den bedeutenden Entdeckungen in Beckov gehören zwei Eisenhüttenöfen, die zu den seltenen Belegen von der Eisenproduktion in den suebischen Siedlungen in der Südwestslowakei gehören. Ein Ofen war in dem Grubenhaus 153 eingebaut, der andere stand frei auf der Fläche IX (Abb. 126: 3). Zwischen den Funden aus der Siedlung sind fast alle Typen und Arten von Gegenständen vertreten, die wir aus den quadischen Siedlungen aus der gleichen Zeit kennen (heimische und importierte Keramik, Terra sigillata, Spinnwirtel, Webgewichter, Münzen, Fibeln, Armbänder, Halsringe, Ringe, Nadeln, Pfrieme, Kämme, Wetzsteine, Bruchstücke von Mahlsteinen usw.). Die Bestimmung von 13 römischen Münzen kann im Beitrag von Hunka/Kolníková 2006 gefunden werden. Die älteste Münze ist der Denar des Kaisers Com-

208 210 modus aus dem J. 190, es überwiegen jedoch Prägungen aus dem 3. Jh. (insgesamt 10 Münzen). Die jüngste Münze repräsentiert ein Halbcententionalis des Kaisers Arcadius ( ), der zu einem der archäologischen Belege gehört, die das Überleben der quadischen Siedlung bis zum Anfang des 5. Jh. belegen. Besondere Aufmerksamkeit sollte einer außergewöhnlichen Kollektion von Schmuckgegenständen geschenkt werden. Die Kollektion wurde im oberen Teil der Verfüllung des Objekts 179 gefunden. Zur Kollektion gehören fünf Fibeln (bronzene röhrenförmige Fibel, Fibel Almgren 129, zwei bronzene importierte peltaförmige Fibeln und eine eiserne latènezeitliche Fibel; Abb. 127: 1-5), drei Nadeln (zwei bronzene; Abb. 127: 7, 8 und eine knöcherne), Bruchstück eines bronzenen Armbands (Abb. 127: 6) und ein knöcherner dreiteiliger einseitiger Kamm (Typ Thomas I). Eine von den zwei provinzial-römischen peltaförmigen Fibeln ist mit verziert und mit einer gelöteten silbernen Scheibe und einer Bilddarstellung (Abb. 127: 1), die zweite Fibel hatte tränenförmige Gläser, die in einem feinen Blechrand eingelassen waren (Abb. 127: 4). Alle Schmuckgegenstände sind in die Grube erst dann geraten, nachdem die Grube teilweise verschüttet worden ist. Das Objekt 179 repräsentiert die älteste Phase der germanischen Besiedlung in Beckov und seine Verschüttung wird vorläufig in die zweite Hälfte des 2. Jh. datiert. Zur Kategorie von besonderen Funden gehört auch der Fund eines Glastrinkhorn (Abb. 127: 9). Um den Körper des Horns herum ist spiralförmig Glasfaser umgewickelt. Nach dem Fund aus Stupava handelt es sich um den zweiten Fund dieser Art aus der Slowakei. Der weitere stammt aus dem österreichischen Oberleiserberg. Glas-Rhytone wurden seit dem 3. Jh. hergestellt und werden normalerweise mit den gesellschaftlich höher gestellten Personen in der germanischen Gesellschaft verbunden. Sehr selten kommen in den germanischen Siedlungen aus der römischen Kaiserzeit eiserne landwirtschaftliche Geräte vor. In Beckov wurden nur fünf bis sechs Eisensicheln gefunden. Eine Sichel kam in der Verfüllung des Grubenhauses 404 vor. Die weiteren fünf Sicheln bilden den Bestandteil eines Depotfundes, der am Boden in der Ecke des Grubenhauses 161 gefunden wurde (Abb. 126: 2). Sein armer, aber auf der anderen Seite beweiskräftiger Bestand von Keramikfunden gehört zu den jüngsten in der ganzen Siedlung (vorläufig handelt es sich um das Ende des 4. bzw. den Beginn des 5. Jh.) und deswegen kann angenommen werden, dass die Sicheln im Zusammenhang mit dem definiten Verlassen der germanischen Siedlung in Beckov versteckt war. Für das bedeutendste Grabungsergebnis in Beckov im Rahmen der römischen Kaiserzeit halten wir die Tatsache, dass uns gelungen ist, fast das ganze Gelände einer ziemlich kleinen Siedlung mit dem Ausmaß von ca. 1 ha zu erforschen. Ihre Entwicklung lässt sich ungefähr von der ersten Hälfte des 2. Jh. bis zum Ende des 4. oder den Beginn des 5. Jh. verfolgen, d. h. es sind fast 300 Jahre. In die mittelalterliche Epoche fallen 69 Siedlungsobjekte (fünf Grubenhäuser, zehn Vorratsgruben, 39 unbestimmte Gruben, fünf Pfostengruben, sechs Öfen, ein Brunnen und drei andere Objekte). Den ältesten Abschnitt der mittelalterlichen Besiedlung der Beckover Lokalität repräsentieren zwei Objekte mit der Keramik des Prager Typs. Ihre Vertreter wurden in einer kleinen Siedlungsgrube und in einem Grubenhaus quadratischen Grundrisses mit einem Steinofen gefunden. Aus ihrer Verfüllung stammen Fragmente von sieben topfförmigen Gefäßen. Auf den Gefäßen waren spezifische Zeichen vorhanden, die für die I. Phase der frühslawischen Zeit aus dem 6. Jh. typisch sind. Zur zweiten Phase der Besiedlung gehört eine vereinzelte ovale Siedlungsgrube mit der Keramik aus der III. Phase der frühslawischen Besiedlung, die in den Abschnitt von der zweiten Hälfte des 7. bis zum Beginn des 8. Jh. gehört. Zu besonderen Objekten gehört ein Brunnen, der 295 cm tief ist. Belege nach Holz- bzw. Steinzimmerung von Wänden der Schacht sind nicht vorhanden. In dem Brunnen wurden Fragmente eines Gefäßes gefunden, das in das 8. Jh. datiert werden kann. Die großmährische Besiedlung der Fundstelle aus der zweiten Hälfte des 9. und dem Beginn des 10. Jh. repräsentieren acht Objekte. Ihre typologisch beschränkte Kollektion besteht aus zwei Grubenhäusern ohne Pfostengruben, einer Vorratsgrube und aus fünf kleinen Siedlungsgruben. In die zweite Hälfte des Jh. fallen 57 Objekte. Es geht um Grubenhäuser, Vorratsgruben, kleine Siedlungsobjekte, Pfostengruben, eine trogförmige Anlage, Einzelöfen und Repräsentanten der sog. wannenförmigen Form. Zu dem gemeinsamen Merkmal der letzten Gruppe gehören schmalere rechteckige Disposition mit abgerundeten Endseiten, senkrechte bis schräge Wände und sattschwarze Tonverfüllung mit höherem Gehalt von Holzkohle und kleinen Bruchsteinen. In den Objekten wurden auch topfförmige Gefäße gefunden. Dickwandige Vorratsgefäße kamen seltener vor, kleine Schüsseln und Topfdeckel waren eher eine Ausnahme. Auf Grund des Charakters und Verfärbung der Tonverfüllung und der stratigraphischen Merkmale fallen in den verfolgten chronologischen Abschnitt mit höchster Wahrscheinlichkeit auch weitere sechs Objekte. In der Kollektion von Gegenständen der materiellen Kultur stellen einen dominanten Bestandteil Bruchstücke von keramischen Gefäßen dar. Dank ihrem zahlreichen Vorkommen und nachweisbaren Merkmalen war es möglich,

209 211 die bereits untersuchten Siedlungsobjekte in die schon erwähnten chronologischen Abschnitte zu datieren. Die angeführten Merkmale fehlen in den restlichen Bestandteilen des Fundspektrums, weil die Funde sehr sporadisch vorkommen und nicht vollständig erhalten sind und eine sehr beschränkte typologische Vielfalt aufweisen. Zu den besonderen Exemplaren gehören nur zwei bronzene Ohrringe, eine Glasperle und eine silberne Münze. Sie repräsentiert eine Nachahmung des wienerischen Pfennigs von Přemysl Otakar II ( ). Weitere drei Münzen, die auch in der Siedlungsschicht gefunden wurden, stammen aus dem 16. und 17. Jh. In das 14. Jh. kann wieder der Zufallsfund eines Sporns mit radförmigem Stachel datiert werden (Abb. 127: 10). Für die ersten drei ältesten Abschnitte der Besiedlung von der Beckover Lokalität aus dem Jh. ist charakteristisch der kurzfristige Charakter der Etappen, die durch Hiate getrennt sind. Diese Tatsache bestätigen indirekt nur vier Siedlungsobjekte aus dem südöstlichen Teil der untersuchten Fläche. Auch die Objekte aus dem jüngeren Abschnitt der großmährischen Zeit waren nur in den östlichen Sektoren der Lokalität vorhanden. Die Dorfsiedlung aus dem Jh. hat einen anderen Charakter. Ihre Objekte häufen sich überwiegend in der Nähe des zentralen Teiles der untersuchten Fläche an. Am Umfang dieses Kerns waren in einer Entfernung von m restliche Objekte zerstreut. Die Homogenität der Merkmale von den Keramikfunden aus diesem Horizont zeugt neben der Abwesenheit von jüngeren Entwicklungsmerkmalen auch davon, dass im Laufe der zweiten Hälfte des 13. Jh. die kontinuierliche Besiedlung der Fundstelle untergeht. Es ist möglich, dass die angeführte Tatsache auch das Ergebnis der Umsiedlung der lebenden Kommunität in die Siedlung in der Vorburg der Beckover Burg ist. Ein aus der Siedlungsschicht gewonnener Sporn aus dem 14. Jh. und drei Münzen aus dem Jh. können vielleicht mit der benachbarten Straße zusammenhängen, die vom Süden zur Beckover Burg führt. Nové náleziská z Pezinka Július V a v á k P e z i n o k (okr. Pezinok), prieskumy a záchranný archeologický výskum. Uloženie nálezov: Malokarpatské múzeum v Pezinku; poloha Na Bielenisku: Malokarpatské múzeum v Pezinku a Mestské múzeum v Pezinku. Počas prieskumov realizovaných pracovníkmi Malokarpatského múzea sa podarilo objaviť štyri nové archeologické náleziská v polohách Na Bielenisku, Cajla - Pod cajlanským kostolom, Grinava-Šúrske a Mahulanka, dopĺňajúce mozaiku osídlenia. a) poloha N a B i e l e n i s k u, prieskum a záchranný výskum, sídlisko, eneolit, ludanická skupina, stredovek ( stor.), novovek. Počas prieskumu sa na stavenisku (budovanie inžinierskych sietí), ležiacom na začiatku mierneho svahu neďaleko potoka Saulak, natrafilo na porušený eneolitický objekt I/04 črtajúci sa na Z-profile ryhy vodovodného potrubia. Následný záchranný výskum sa zameral na jeho preskúmanie vo vytýčenej sonde I/04 (5,4x3m). V profiloch ryhy i sondy sme nad ním zachytili i novoveký zásah - objekt 2/04. Objekt 1/04 bol porušený okrem ryhy vodovodného i ryhou kanalizačného potrubia (v sonde). Zahĺbený objekt mal najskôr lichobežníkovitý tvar so zaoblenými rohmi. Interpretovať ho možno azda ako zahĺbenú chatu. Výplň objektu, najmä jej spodnej časti, bola pomiešaná s uhlíkmi, črepovým materiálom a s mazanicou. Časť črepov sa vyzdvihla sekundárne z haldy. V početnom keramickom materiále vystupujú napr. zlomky putňovitých nádob s horizontálnymi uchami, hlbokých kónických mís so zalomením pod okrajom, tenkostenných džbánkov s rytou výzdobou typu Bajč-Retz, fragmenty hrncovitých a mliečnikovitých nádob, ojedinelo i dvojuchých šálok. Ostatnú keramiku v objekte zastupuje zlomok tkáčskeho závažia a dva prasleny. Kamenná industria je reprezentovaná silexovou čepeľou a zlomkom sekeromlatu. Výrazné keramické fragmenty datujú objekt do záveru ludanickej skupiny. Objekt 2/04 predstavuje novoveký zásah, ktorý nevieme bližšie interpretovať. Objekt obsahoval ojedinelé novoveké črepy. Na halde sa okrem eneolitických fragmentov nachádzali ojedinelo stredoveké ( stor.) a novoveké črepy, klinec či skoba, ktoré môžu pochádzať z vrstiev zeminy, prípadne z výplne objektu 2/04. Výskum, prinášajúci zaujímavý staroeneolitický nálezový fond, bude komplexne vyhodnotený a osobitne publikovaný. b) poloha C a j l a - P o d c a j l a n s k ý m k o s t o l o m, prieskum, sídlisko, eneolit, lengyelská kultúra, mladšie obdobie s nemaľovanou keramikou, stredovek, stor.

210 212 Prieskum sa zameral na odhumusovanú obdĺžnikovitú plochu plánovanej výstavby obytnej zóny, nachádzajúcej sa v inundácii medzi miernym svahom a potokom Saulak. Nachádzaný črepový materiál sa sústreďoval v oblasti JZ rohu plochy a v okolí. Ojedinelo sa archeologický materiál nachádzal pri východnom a severnom okraji priestoru. Medzi keramickými fragmentmi sa objavili praveké črepy z mladého obdobia lengyelskej kultúry (obr. 129: 17-22). Materiál väčšiny črepov je slabo pálený, pórovitý, s prímesou kamenia, časť je kvalitnejšia, ojedinelo leštená, farba črepov je oranžovo-hnedá, šedá. Lengyelskému osídleniu patrí azda i črep s výčnelkom, pri ktorom nevylučujeme aj mladšie datovanie (obr. 129: 23). Eneolitický črepový materiál sprevádzali zlomky mazanice. Okrem pravekých nálezov sa z polohy získali i stredoveké črepy, napr. okraj nádoby, držadlo pokrývky (obr. 129: 24, 25), ktoré možno datovať do stor., spomenúť možno i nález trosky. Bližšie poznatky o charaktere osídlenia by mal priniesť archeologický výskum. c) poloha G r i n a v a - Š ú r s k e, sídlisko, prieskum, eneolit, lengyelská kultúra, mladšie obdobie s nemaľovanou keramikou, stredovek, polovica stor., novovek. Prieskum sa sústredil na plochu napravo od cesty Grinava - Slovenský Grob až po vrstevnicu 137,5. Materiál sa sústreďoval v SZ časti priestoru. Najstaršie nálezy možno azda datovať do mladolengyelského vývoja (obr. 129: 16). Zastúpené sú pórovitým črepovým materiálom oranžovej a šedej farby, často s prímesou kamenia. Tomuto osídleniu najskôr patrí i zlomok kamenného sekeromlatu s rovným, zužujúcim sa tylom a s odlomenou prednou polovicou, ďalej i menší fragment iného nástroja. Nálezy zrejme súvisia s dávnejšie nájdenou kamennou sekerou v zbierkach Malokarpatského múzea. V malom množstve sme natrafili i na novoveké glazované črepy a na slovanské črepy. V tomto smere treba poukázať na objekt indikovaný vyoranou mazanicou na ploche niekoľkých m 2. Málopočetné črepy z jeho okolia sú jednak eneolitické a jednak slovanské (obr. 129: 14, 15), ktoré sú zrejme obtáčané, dobre pálené, hnedé až šedé, obsahujúce prímes kamenia. Slovanské nálezy sú najstarším dokladom včasnostredovekého osídlenia územia Grinavy (dnes súčasť Pezinka) a možno ich s rezervou datovať azda do polovice stor. Bližšie poznatky o osídlení si sľubujeme po ďalšom prieskume. d) poloha M a h u l a n k a, sídlisko, prieskum, doba laténska, stupeň LD(?), stredovek, polovica stor., stor. Počas prieskumu medzi SV stranou oplotenia vinárskych závodov a kanálom Mahulanka sme natrafili na tmavo sa črtajúce fľaky rozoraných objektov, v ktorých bezprostrednej blízkosti sa nachádzali najmä slovanské črepy (obr. 128: 2, 3, 5-14), ale tiež i črepy z neskorého stredoveku (obr. 129: 12, 13). Neskorostredoveký materiál sa v intenzívnej forme zachytil predovšetkým na priľahlej časti JV strany oplotenia (obr. 129: 1-11). Odtiaľto pochádzajú aj nálezy laténskej tuhovej keramiky (LD?; obr. 128: 1) i výrazný fragment slovanskej nádoby (obr. 128: 4). Okrem zlomkov nádob sa pri prieskume získali i fragmenty mazanice. Slovanský materiál je obtáčaný, dobre pálený, hnedej až šedej farby, obsahuje prímes kamenia. Podľa výzdoby zväzkov obežných vlnoviek, pásov a celkového spracovania ho možno pripísať nádobám podunajského typu. V získanom súbore sa objavujú prevažne plytko zdobené fragmenty tiel, veľmi výrazný je zlomok hornej tretiny nezdobenej nádoby. Keramiku možno rámcovo zaradiť do polovice stor. Neskorostredoveké, dobre pálené šedé a oranžové črepy, prevažne z hrncovitých nádob, džbánov, pokrývok i pohárov, dokladajú mladší horizont osídlenia, datovateľného do stor. Doterajšie poznatky o najstaršom stredovekom osídlení Pezinka sa viazali k listine z r. 1208, ktorou Ondrej II. daroval zem Bozin nitrianskemu županovi Tomášovi. Objavené slovanské sídlisko posúva poznatky o stredovekom osídlení hlbšie do minulosti. Predpokladáme, že novoobjavené sídlisko nepredstavuje jediný horizont slovanského osídlenia Pezinka. V blízkom okolí poznáme mladšie slovanské osídlenie napr. v Slovenskom Grobe, vo Svätom Jure, vo Vinosadoch. Predbežne sa javiaca absencia(?) mladšieho slovanského osídlenia na Mahulanke môže indikovať prípadný posun osídlenia popri potoku SZ smerom, t. j. do centrálnej oblasti Pezinka (okraj je vzdialený asi 500 m). Existenciu mladšieho osídlenia nepriamo podporujú i názory slavistov, podľa ktorých je pôvodná forma názvu Pezinka - Bozin slovanského pôvodu, pričom sa vyslovil i predpoklad možného jestvovania pôvodnej slovanskej-slovenskej osady v centrálnej oblasti Pezinka (Žudel 1982, 39-40). V priestore s porušenými sídliskovými objektami plánujeme v blízkej budúcnosti vykonať systematický výskum z dôrazom na slovanské obdobie. L i t e r a t ú r a Žudel J. Žudel: Osídlenie a obyvateľstvo. In: J. Dubovský/J. Žudel: Dejiny Pezinka. Bratislava 1982,

211 213 NEUE SIEDLUNGEN AUS PEZINOK. Während der Grabungen, die das Kleinkarpatische Museum in Pezinok realisierte, wurden vier archäologische Fundstellen entdeckt. In der Lage Na Bielenisku wurde auf der Baustelle ein ungestörtes, eingetieftes Objekt untersucht. Es handelte sich wahrscheinlich um eine Hütte der Ludanice-Gruppe mit ausgeprägtem Keramikmaterial, in dem auch Fragmente mit Ritzdekor des Typs Bajč-Retz vorhanden sind. Außerdem wurden auch ein neuzeitliches Objekt und vereinzeltes spätmittelalterliches Material entdeckt ( Jh.). In der Lage Cajla - Pod cajlanským kostolom - wurde auf der Baustelle Material aus der jüngeren Zeit der Lengyel-Kultur gewonnen (Abb. 129: 17-23), vereinzelt wurden auch spätmittelalterliche Funde gefunden ( Jh.; Abb. 129: 24, 25). In der Lage Grinava-Šúrske wurde bei der Begehung zuerst junglengyelzeitliches Material gewonnen (Abb. 129: 16), vereinzelt wurden auch neuzeitliche und slawische Scherben entdeckt (Mitte des Jh.; Abb. 129: 14, 15). Es wurde auch ein Siedlungsobjekt entdeckt. In seiner Umgebung wurden äneolithische und slawische Scherben entdeckt. In der Lage Mahulanka wurden Siedlungsfunde aus der Latènezeit (LD?; Abb. 128: 1), dem Frühmittelalter (Mitte des Jh.; Abb. 128: 2-14) und dem Spätmittelalter ( Jh.; Abb. 129: 1-13) gefunden. Von denen wurden fast alle slawischen und ein Teil von spätmittelalterlichen Scherben in der Umgebung der geackerten Siedlungsobjekte erfasst. Ďalšie nálezy z Veľkého Šariša Marián V i z d a l - Patrik D e r f i ň á k V e ľ k ý Š a r i š (okr. Prešov), poloha T e r a s a n a d D z i k o v ý m p o t o k o m, povrchová prospekcia, sídlisko neolit, eneolit, novovek. Uloženie nálezov: Katedra všeobecných dejín Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity, Prešov. V priebehu jesenných mesiacov r uskutočnili autori príspevku a štyria študenti obhliadku rozsiahlej evidovanej lokality na terase nad Dzikovým potokom. Napriek tomu, že jesenné poľnohospodárske práce boli realizované iba v obmedzenom rozsahu, pri obhliadke bol získaný početný súbor keramického materiálu a kamennej štiepanej industrie. O p i s n á l e z o v Okrem početnej radiolaritovej suroviny, ktorá má najmä charakter polotovarov a drobných čepeľovitých úlomkov, je v nálezovom súbore zastúpený obsidián, jednak zvyškovým jadrom, ale i zlomkom škrabadla na čepeli a početným odpadom po výrobe. Samostatnú skupinu predstavuje rôznorodá pazúriková industria. V nej ako zvlášť výrazné artefakty vystupujú viaceré mohutné zlomky čepelí (obr. 130: 4). Zaujímavým nálezom je aj jadro s tenkými negatívnymi čepeľovitými plochami, ktoré na ďalších stranách jadra dopĺňajú široké negatívne plochy. Ako výrazný nástroj možno uviesť bielo patinovaný vrták z limnokvarcitu (obr. 130: 1). Keramický materiál v súbore zastupuje niekoľko desiatok zlomkov hrubostennej a stredne hrubej nezdobenej keramiky neolitického rázu. Výnimku tvorí niekoľko kusov pomerne jemnej bukovohorskej keramiky s typickou jemne rytou výzdobou (obr. 130: 2, 6). Povrch väčšiny črepov je však výrazne skorodovaný. Medzi získaným keramickým materiálom sa v menšom množstve vyskytujú črepy skupiny Tiszadob s typickou rytou výzdobou (obr. 130: 3, 7). Do okruhu spomínanej skupiny možno priradiť fragment s pásikovým uchom, pochádzajúci najskôr z amforovitej nádoby (obr. 130: 5). Osobitne výrazným nálezom je fragment antropomorfnej nádoby (obr. 130: 8a, 8b). WEITERE FUNDE AUS VEĽKÝ ŠARIŠ. Veľký Šariš (Bez. Prešov), Lage Terasa nad Dzikovým potokom/terrasse über dem Bach Dzikový potok, Begehung, Siedlung, Neolithikum, Äneolithikum, Neuzeit. Deponierung der Funde: Lehrstuhl für allgemeine Geschichte an der Philosophischen Fakultät der Prešover Universität, Prešov. Bei der Begehung der evidierten Lokalität wurden Kollektionen von keramischem Material und gespaltener Steinindustrie gewonnen. Die Keramikfragmente können in den Umkreis der Tiszapolgár- Gruppe (Abb. 130: 3, 5, 7) und Bükker Kultur (Abb. 130: 2, 6) datiert werden. In der ziemlich zahlreichen Kollektion von Steinindustrie (Obsidiane, Radiolarite, Limnoquarzite und Feuersteine) sind auch zwei ausgeprägte Werkzeuge vorhanden (Abb. 130: 1, 4). Besondere Aufmerksamkeit sollte dem Fragment eines anthropomorphischen Gefäßes geschenkt werden (Abb. 130: 8a, 8b). Dieses Fragment gehört zum Umkreis der Tiszapolgár-Gruppe.

212 214 OSTEOLOGICKÁ ANALÝZA NÁLEZOV ZVIERACÍCH KOSTÍ Z HURBANOVA-HOLANOVA Zoltán V o z á k - Mário B i e l i c h H u r b a n o v o (okr. Komárno) časť H o l a n o v o, poloha K ó t a 109, výskum, stredná doba bronzová, karpatská mohylová kultúra. Uloženie nálezov: Archeologický ústav SAV, Nitra. Pri archeologickom výskume bližšie nešpecifikovaného žľabu zo strednej doby bronzovej na uvedenej lokalite (Bielich 2001, 36), bola získaná aj vzorka zvieracích kostí. Cieľom tohto krátkeho príspevku je podať správu o prvotnej analýze, pri ktorej bolo analyzovaných 73 fragmentov zvieracích kostí. Celý archeozoologický materiál môžeme rozdeliť do dvoch základných skupín: zvieratá chovné a lovné. V prvej skupine prevládajú kosti z hovädzieho dobytka (Bos taurus L.), ktoré pochádzajú najmenej z dvoch jedincov. Podľa veľkosti členkových kostí a hrúbky zachovaných epifýz zo zlomkov kostí sa dá predpokladať, že boli malého vzrastu. Ďalej sme identifikovali zvyšky kostí ošípanej (Sus scrofa dom.), ktoré podľa nájdených zvyškov patrili k menším formám. Niektoré fragmenty kostí pochádzajú z malých prežúvavcov - z ovce (Ovis) alebo kozy (Capra). Našiel sa aj jeden zlomok mandibuly psa (Canis familiaris L.) a podľa prerezávajúcich sa črenovcov vieme, že šlo o mladého jedinca. Zaujímavým nálezom je zlomok stehnovej kosti koňa (Equus caballus L.), ktorého však ešte lovili. Ľudia poľovali aj na jeleňa (Cervus elaphus), ktorému patria zlomky parohov a mandibula s mliečnym chrupom. Kosti diviaka (Sus scrofa ferus) sú oproti svini domácej značne mohutnejšie. Veľmi významnú rolu v tomto období hral aj rybolov, o čom svedčia nálezy kostí ryby, ktoré sa nám nepodarilo bližšie určiť. Zaujímavý je aj nález zvyškov kostí korytnačky močiarnej (Emys orbicularis). V zásype sa našli aj fragmenty kostí (mandibula a časť stehennej kosti) chrčka poľného (Cricetus cricetus), ktoré však nepochádzajú z rovnakého chronologického horizontu. Vo zvyškoch kostí z povrchového zberu sa nachádzajú aj kosti ľudské, ktorých bližšie určenie je zatiaľ nemožné. I keď vyhodnoteného materiálu je pomerne málo, a aj ten je značne zlomkovitý, i tak nám pomohol vytvoriť čiastočný obraz o živote v strednej dobe bronzovej. L i t e r a t ú r a Bielich M. Bielich: Nové nálezy z Hurbanova-Holanova. AVANS 2001, 2002, 36. OSTEOLOGISCHE ANALYSE VON FUNDEN DER TIERKNOCHEN AUS HURBANOVO-HOLA- NOVO. Hurbanovo (Bez. Komárno), Teil Holanovo, Lage Kote 109, Grabung, mittlere Bronzezeit, karpatische Hügelgräberkultur. Deponierung der Funde: Archäologisches Institut der SAW, Nitra. Bei der archäologischen Grabung einer nicht näher spezifizierten Rinne aus der mittleren Bronzezeit auf der angeführten Fundstelle (Bielich 2001, 36) wurde auch die Probe 73 gewonnen, die Fragmente von Tierknochen enthielt. Das ganze archäozoologische Material kann in zwei Gruppen eingeteilt werden: Zuchttiere und Wildtiere. In der ersten Gruppe überwiegen Knochen aus Rindvieh (Bos taurus L.), die mindestens aus zwei kleineren Individuen stammen. Identifiziert wurden weiter Knochenreste eines Schweins (Sus scrofa dom.), eines Schafs (Ovis) oder einer Ziege (Capra). Es wurde auch das Stück einer Mandibula von einem Hund (Canis familiaris L.) gefunden. Zu einem interessanten Fund gehört der Fund eines Schenkelbeins von einem Pferd (Equus caballus L.), das noch gejagt wurde. Die Menschen jagten auch Hirsche (Cervus elaphus), dem Bruchstücke von Geweihen und die Mandibula mit Milchgebiss gehören. Die Knochen eines Wildschweins (Sus scrofa ferus) sind im Vergleich zum Schwein mächtiger. Eine bedeutende Rolle spielte in dieser Zeit auch der Fischfang. Interessant ist der Fund von Knochenresten nach Sumpfschildkröte (Emys orbicularis). In der Verschüttung wurden auch Knochenfragmente (Mandibula und Teil eines Schenkelbeins) von einem Osthamster (Cricetus cricetus) gefunden. Zwischen den Knochenresten aus der Begehung befinden sich auch menschliche Knochen, deren Bestimmung noch nicht möglich ist. Prieskum katastrálneho územia Podhradia J á n Z a c h a r P o d h r a d i e (okr. Martin), prieskum, opevnené sídlisko, hradný areál, stredovek, novovek. Uloženie nálezov: Krajský pamiatkový úrad, Žilina.

213 215 V apríli a máji 2004 realizovali zástupcovia Krajského pamiatkového úradu Žilina v rámci projektu Ochrana a záchrana historických pamiatok na Slovensku ako integrálna súčasť európskeho kultúrneho dedičstva (koncepcia a realizácia) prieskum katastra Podhradia. Prieskumom sa identifikovali tieto polohy: a) poloha H r á d o k - opevnené sídlisko, stredovek, novovek Lokalita je situovaná východne od centrálnej časti intravilánu, priamo oproti vstupu do Hradskej doliny. Predstavuje ostrohovitý výbežok zvlnenej pahorkatiny, ktorý sa smerom na juh a JZ zarezáva prostredníctvom strmého skalného zrázu do údolia intravilánu obce, ktorým preteká Podhradský potok. Šiju Hrádku obopínajú dva zreteľné koncentrické valy a dve priekopy (pravdepodobne sekundárne prehĺbené terénne depresie). Dolný val obopína celý priestor Hrádku z východnej, západne aj severnej strany. Horný val ohraničuje vrcholové plateau, pričom kopíruje priebeh dolného valu (na západnej strane sa odkláňa). Vzhľadom na hustý krovinatý porast pokrývajúci svahy nie je možné valový systém sledovať v celom jeho priebehu. Súčasný (a pravdepodobne aj pôvodný) vstup sa nachádza na SV strane. Vrcholové plateau, nesúce stopy stavebných úprav, ktoré sú s najväčšou pravdepodobnosťou zvyškami pôvodného opevnenia alebo fortifikačných architektúr, je posadené priamo na skalnom ostrohu. Má tvar pretiahnutého kosodĺžnika so severnou hranou asi 2 m a bočnými asi 5-6 m. Smerom na juh vybieha do skalného zrázu ostrohu. Z východnej strany sa na severnú hranu plateau napája torzo základového muriva tvoreného lomovými kameňmi kladenými do nepravidelných riadkov na maltové spojivo (zach. dĺ. 2 m, zach. š. 0,5-1 m). Môže ísť o zvyšky fortifikačných objektov (veža?). Počas prieskumu polohy sa získal nevýrazný keramický materiál (tri atypické črepy - stredovek/novovek), ktorý pochádzal zo severného svahu. b) poloha S m r e k o v é - hradný areál, stredovek Lokalita sa nachádza na skalnom vrchole - najvyššej kóte vrchu Smrekové (872 m n. m.), ktorý je súčasťou pásma Veľkej Fatry. Vrch má pretiahnutý tvar v smere SZ-JV. Na východnej a SV strane ho ohraničuje Hlavná dolina, ktorou preteká Podhradský potok. Západné úpätie obkolesuje Hradská dolina s horskou bystrinou, ktorá sa v intraviláne obce vlieva do Podhradského potoka. Vrcholovú kótu vrchu Smrekové tvorí skalné bralo, ktoré je na západnej a južnej strane ohraničené mohutným valovým násypom. Západne od valu sa nachádza mohutná priekopa, ktorá areál oddeľuje od hlavného horského hrebeňa. Východne od skalného brala prechádza súvislé torzo múru tvoreného lomovými kameňmi so zachovaným exteriérovým lícovaním. Na južnej strane skalného brala vidno základy pravouhlého objektu s vnútornou svetlosťou 3,4x3,6 m. Na jeho južnom nároží je zachované interiérové lícovanie lomových kameňov. Vzhľadom na rozpadnuté exteriérové líce nie je možné stanoviť hrúbku muriva objektu. Na SZ od objektu sú priamo na hrane brala situované dve pravidelné terénne depresie, ktoré môžu byť pozostatkom objektov. Prieskumom sa získal bohatý keramický súbor (67 prírastkových čísel po zlepení), ktorý predstavuje materiál vytáčaný na hrnčiarskom kruhu. Typologicky sú najvýraznejšie zastúpené hrncovité tvary, pri ktorých je častá aplikácia plytkých obežných žliabkov na vydutí, vytvárajúcich nepravé rebrovanie (obr. 131: 1, 2). V prípade fragmentov ústia je častý výskyt plastickej lišty rebrovitej profilácie pod okrajom (obr. 131: 3-6). Na základe niektorých hrubostenných fragmentov možno v súbore predpokladať prítomnosť zásobníc. Tenkostenné črepy z jemne plavenej hliny bez neplastických prímesí môžu pochádzať z jemných pohárov gotickej profilácie (obr. 131: 7-9). Džbánovité tvary sú zastúpené exemplárom s pásikovým uchom a von vytiahnutým okrajom. Na základe tvarového spektra ako aj aplikovanej výzdoby možno predmetný keramický materiál rámcovo datovať do stor. Zistené architektonické torzá aj prvky fortifikačného systému v polohe Smrekové s najväčšou pravdepodobnosťou predstavujú zvyšky hradného areálu, ktorý by bolo možné zlúčiť s tzv. Sučianskym hradom, v minulosti často stotožňovaným s polohou Skala pri Sučanoch. BEGEHUNG IN DEM KATASTERGEBIET VON PODHRADIE. Podhradie (Bez. Martin), Begehung, befestigte Siedlung, Burggelände, Mittelalter, Neuzeit. Deponierung der Funde: Kreisdenkmalamt, Žilina. Im April und Mai 2004 realisierten die Vertreter des Kreisdenkmalamts in Žilina im Rahmen des Projektes Schutz und Rettung der historischen Denkmäler in der Slowakei als integraler Teil des europäischen Kulturerbes (Konzeption und Realisierung) die Begehung des Katasters von Podhradie. Bei der Begehung wurden zwei Lagen identifiziert: a) Lage Hrádok - befestigte Siedlung - architektonische Torsi eines mittelalterlichen Wachtturms, drei atypische Scherben (Mittelalter/Neuzeit); b) Lage Smrekové (Kote 872) - Reste des Burggeländes - Keramikkollektion (67 neue Funde) aus dem Jh.

214 216 Archeologický výskum v interiéri farského kostola Všetkých svätých v Bytči J á n Z a c h a r B y t č a (okr. Bytča), poloha K o s t o l v š e t k ý c h s v ä t ý c h, interiér, záchranný výskum, stredovek, novovek. Uloženie nálezov: Krajský pamiatkový úrad, Žilina. Archeologický výskum v interiéri rím.-kat. farského kostola Všetkých svätých sa uskutočnil v súvislosti so zámerom výmeny dlažby a položením betónového poteru. Práce prebiehali v júni Podľa stavebno-historického prieskumu z r súčasná hmota kostola pochádza z rozsiahlej renesančnej prestavby realizovanej za Juraja Thurzu (ukončenej v r.1590), kedy mal byť pôvodný gotický kostol rozšírený smerom na sever. Po odstránení jednotlivých vrstiev dlažobného pokryvu sa v severnej tretine interiéru kostola obnažila koruna základového múru staršieho sakrálneho objektu. Murivo bolo situované cm severne od interiérového líca južného obvodového múru kostola a prebiehalo po celej dĺžke lode kostola v smere osi V-Z. Na východnej strane zachádzalo pod súčasné pódium presbytéria a na západe smerovalo až k murivu severnej prístavby veže kostola, vybudovanej v r Múr bol tvorený lomovými kameňmi kladenými do nepravidelných riadkov a spájaných vápennomaltovým spojivom. Vo východnej časti dosahoval hrúbku asi 130 cm. Smerom na západ strácal svoju kompaktnosť a jeho hrúbka sa zmenšovala ( cm). Na južnom líci múra boli obnažené štyri masívne pravidelné štvorhranné murivá (dve krajné murivá umiestnené v blízkosti pódia, resp. prístavby veže boli odkryté len spolovice) s rozmermi zhruba 130x cm, tvorené lomovými kameňmi spájanými vápenno-maltovým spojivom. Murivá boli umiestnené v pravidelných rozostupoch asi cm, pričom kopírovali rytmiku rozmiestnenia prístenných pilierov pri južnom obvodovom múre kostola. V priestore kontaktu s hmotou múru neboli pozorované stopy stavebnej cezúry, avšak vzhľadom na plastickú štruktúru na korune muriva sa dá predpokladať, že boli do hmoty múru osadené dodatočne. Ide s najväčšou pravdepodobnosťou o základové murivá prístenných pilierov, ktoré boli sekundárne osadené do hmoty už existujúceho múru. Pilier čiastočne zachytený pri severnom krídle západnej veže kostola bol sekundárne prepojený so základovým murivom jedného zo stĺpov nesúcich renesančnú emporu. V blízkosti krypty pri severom obvodovom múre kostola sa objavené murivo na severnom líci rozširovalo do nepravidelného, hmotou kompaktného výbežku, ktorého funkcia zostáva nateraz nejasná. Približne na úrovni spomenutého rozšírenia sa na korune muriva v jeho štruktúre rysoval súvislý plastický lom, ktorý prebiehal v smere S-J cez celú šírku múru. V tomto priestore bol na južnom líci múru pozorovaný mierny výbeh smerujúci k južnému portálu kostola (obr. 132). Dve sondy (I/04 a II/04), vytýčené na severnom (predpokladanom exteriérovom) a južnom (predpokladanom interiérovom) líci objaveného múru ukázali, že základová škára sa rysovala v hĺbke 65 (predpokladané exteriérové líce), resp. 85 cm (predpokladané interiérové líce) od koruny múru, pričom pod ňou sa nachádzala vrstva štrkových sedimentov. Základy prístenných pilierov boli zapustené asi cm nižšie, t. j cm od koruny muriva. V štruktúre južného líca muriva boli v západnej a východnej časti profilu výrazné rozdiely v pravidelnosti kladenia kameňov a kompaktnosti hmoty, ohraničené vertikálnym plastickým lomom, ktorý priamo nadväzoval na plastický lom zachytený na korune múru. V priestore výbehu múru smerom k južnému portálu bol v západnom profile sondy II/04 zachytený výrazne deštruovaný fragment muriva, vychádzajúci z hmoty objaveného múru a smerujúci k južnému portálu. V priestore južného portálu kostola boli po sňatí asi 60 cm vrstvy obnažené základy muriva so šírkou cm s lícovaním na východnej a západnej hrane, ktoré kolmo vybiehalo spod muriva začisteného v priestore vstupu portálu a v osi S-J smerovalo k fragmentu muriva zachytenému v západnom profile sondy II/04. Jeho ďalší priebeh nebolo možné z časových dôvodov sledovať (obr. 132). Z fragmentárneho súboru hnuteľných nálezov zaujímajú okrem výbavy novovekého hrobu, zachyteného v sonde I/04, dôležité miesto predovšetkým fragmenty omietky s polychrómiou a fragmenty ložnej malty, ktoré budú predmetom chemicko-technologickej analýzy. Vzhľadom na výrazne časové a priestorové obmedzenia pri výskume a absenciu chronologicky citlivého materiálu je nateraz možné predložiť len rámcové predbežné závery, ktoré budú spresnené po chemicko-technologickej analýze maltového spojiva. Objavom múru v severnej časti kostola sa potvrdila existencia gotického kostola na mieste neskoršej renesančnej prestavby. V zmysle záverov stavebno-historického výskumu z r by objavený múr v interiéri kostola mal predstavovať pendant južného obvodového múru kostola, ktorý má byť v jadre gotický (výskyt gotických sedílií a gotického okna). Oba múry by tak mohli ohraničovať interiér staršieho

215 217 gotického kostola, ktorý bol v zmysle výsledkov zmieneného stavebno-historického výskumu za Juraja Thurzu koncom 16. stor. rozšírený na sever. Dôležitým zistením pre poznanie stavebno-historického vývoja bolo obnaženie súvislého plastického lomu na korune objaveného múru a na jeho južnom profile v priestore južného rozšírenia, ako aj fragmentu muriva zachyteného v západnom profile sondy II/04 a vybiehajúceho z uvedeného rozšírenia smerom k južnému portálu. Celá situácia naznačuje, že by mohlo ísť o fragment výbehu sekundárne vybratého uzáveru presbytéria. Túto hypotézu naznačuje aj fragment muriva, vybiehajúci spod múru začisteného v priestore prahu južného portálu a smerujúci k nálezovej situácii v sonde II/04. V prípade, že by išlo o výbeh vybratého uzáveru presbytéria, je možné predpokladať, že objavené murivo v severnej časti kostola reprezentuje dve stavebné etapy: prvú, z ktorej sa zachovala západná časť severného základového muriva (neskôr pravdepodobne čiastočne prestavaná) a fragment sekundárne vybratého uzáveru snáď pravouhlého presbytéria ( v zmysle analógií kostolov znievskej huty) a druhú, kedy bol starší kostol rozšírený smerom na východ, čím bolo zrušené staršie presbytérium a vybudované nové polygonálne presbytérium (čiastočne zachovaný oporný systém a gotické okno). Datovanie oboch stavebných etáp je nateraz problematické. Pri predpoklade, že druhá etapa reprezentuje vrcholnogotické obdobie, by mohla staršia etapa spadať do neskororománskeho(?), poprípade ranogotického obdobia, čo však nateraz zostáva otvorenou hypotézou. ARCHÄOLOGISCHE GRABUNG IM INTERIEUR DER PFARRERKIRCHE ALLER HEILIGEN IN BYTČA. Bytča (Bez. Bytča), Lage Kostol všetkých svätých/kirch aller Heiligen, Interieur, archäologische Rettungsgrabung, Mittelalter, Neuzeit. Deponierung der Funde: Kreisdenkmalamt, Žilina. Im Juni 2004 wurde im Interieur der römisch-katholischen Kirche aller Heiligen eine archäologische Rettungsgrabung realisiert, die mit der Legung eines neuen Pflasters und dem Auftragen eines Betonestrichs zusammenhing. Nachdem die einzelnen Schichten des Pflasters im nördlichen Drittel des Interieurs der Kirche entfernt worden waren, wurde die Krone der Fundamentmauer eines älteren Sakralobjekts entdeckt. Die Mauer befand sich cm nördlich von der Interieurflucht der südlichen Umfassungsmauer der Kirche und verlief längs der ganzen Länge des Kirchenschiffes in der Achse O-W. Die Mauer bestand aus Bruchsteinen, die in unregelmäßige Reihen gelegt und mit Kalk-Mörtel-Bindemittel verbunden waren. Im östlichen Teil erreichte sie eine Dicke von ca. 130 cm. In der Richtung zum Westen verlor sie ihre Kompaktheit, sie ist dünner geworden (ca cm). An der südlichen Mauerflucht wurden vier massive regelmäßige vierkantige Mauern mit den Ausmaßen von ca. 130x cm erfasst, die aus Bruchsteinen bestanden und mit Kalk-Mörtel-Bindemittel verbunden waren. Sie standen in regelmäßigen Abständen voneinander entfernt, ca cm. Sie bildeten wahrscheinlich Fundamente von Pfeilern, die bei den Wänden standen. In der Nähe der Krypta bei der nördlichen Umfassungsmauer der Kirche verbreitete sich die an der nördlichen Flucht entdeckte Mauer in einen unregelmäßigen, stofflich kompakten Ausläufer, dessen Funktion nicht klar ist. Ungefähr auf dem Niveau der schon erwähnten Verbreitung zeichnete sich auf der Krone der Mauer in ihrer Struktur ein kontinuierlicher plastischer Bruch ab, der in der Richtung N-S auf der ganzen Breite der Mauer verlief. In diesem Raum konnte auf der südlichen Mauerflucht ein leichter Auslauf beobachtet werden, der zum südlichen Portal der Kirche führte (Abb. 132). Durch die Schnitte an der nördlichen (angenommene Exterieurflucht) und südlichen (angenommene Interieurflucht) Mauerflucht wurde die Tiefe von Fundamenten (65-85 cm von der Krone der Mauer) wie auch die Tiefe der bei den Wänden stehenden Pfeiler ( cm von der Krone) festgestellt. In der Struktur der südlichen Mauerflucht war ein vertikaler plastischer Bruch sichtbar, der direkt an den plastischen Bruch anknüpfte, der auf der Mauerflucht festgestellt wurde. Im Raum des Mauerausläufers in der Richtung zum südlichen Portal wurde im westlichen Profil des Schnitts II/04 ein ziemlich destruiertes Fragment einer Mauer festgestellt, das von der entdeckten Mauer ausging und zum südlichen Portal führte. Im Raum des südlichen Portals der Kirche wurden nach der Entfernung von ca. 60 cm dicken Schicht Fundamente von einer ca cm breiten Mauer entdeckt, die vertikal aus der Mauer, die im Raum des Eingangs des Portals entdeckt wurde, auslief und in der Achse N- S zum Fragment der Mauer führte, die im westlichen Profil des Schnittes II/04 erfasst wurde (Abb. 1). Die im nördlichen Teil des Interieurs der Kirche entdeckte Mauer stellt somit wahrscheinlich die nördliche Umfassungsmauer von der ursprünglichen gotischen Kirche dar, die im 16. Jh. in nördlicher Richtung verbreitet wurde. Die ganzheitliche Fundsituation schließt dabei zwei Bauetappen vor dem Renaissanceumbau nicht aus. Ihre genauere Datierung bleibt noch offen (spätromanische/frühgotische? Etappe, hochgotische Etappe?).

216 219 Obr. 1. Vinica. Výber materiálu z neolitického sídliska. Mierka a: 1-4, 6, 8; b: 5, 7, 9 (Baliová, 25). Abb. 1. Vinica. Auswahl von Material aus der neolithischen Siedlung. Maßstab a: 1-4, 6, 8; b: 5, 7, 9 (Baliová, 25).

217 220 Obr. 2. Vinica. Výber materiálu z neolitického sídliska (Baliová, 25). Abb. 2. Vinica. Auswahl von Material aus der neolithischen Siedlung (Baliová, 25).

218 221 Obr. 3. Drnava (Drieňovec). Nálezy z hradiska kyjatickej kultúry. Mierka a: 1; b: 2-5 (Bartík/Bakoš, 25). Abb. 3. Drnava (Drieňovec). Funde aus dem Burgwall der Kyjatice-Kultur. Maßstab a: 1; b: 2-5 (Bartík/Bakoš, 26). Obr. 4. Muráň (Ľadová jama). Črepy z tenkostennej nádoby (Bartík/Hutka, 26). Abb. 4. Muráň (Ľadová jama). Scherben eines dünnwandigen Gefäßes (Bartík/Hutka, 26).

219 222 Obr. 5. Rybník (Hradisko Kusá hora a pole M. Bačíka). 1-6, výber keramického materiálu z areálu hradiska podolskej kultúry; 7 - hlinený predmet zo sídliska podolskej kultúry (Bátora, 29). Abb. 5. Rybník (Burgwall Kusá hora und das Feld von M. Bačíka). 1-6, Auswahl von Keramikmaterial aus dem Gelände des Burgwalls der Podol-Kultur; 7 -Tongegenstand aus der Siedlung der Podol-Kultur (Bátora, 29).

220 223 Obr. 6. Rybník (Hradisko Krivín a pole M. Bačíka). 1-3, výber materiálu a praslen z hradiska podolskej kultúry; 4, 5, 10, 11 - hlinené predmety zo sídliska podolskej kultúry (Bátora, 29). Abb. 6. Rybník (BurgwallKrivín a pole M. Bačíka). 1-3, Auswahl von Material und ein Spinnwirtel aus dem Burgwall der Podol-Kultur; 4, 5, 10, 11 - Tongegenstände aus der Siedlung der Podol-Kultur (Bátora, 29).

221 224 Obr. 7. Sazdice. Výber materiálu sídlisko želiezovskej skupiny; sídlisko badenskej kultúry (Bátora/Baliová, 30). Abb. 7. Sazdice. Auswahl von Material Siedlung der Želiezovce-Gruppe; Siedlung der Badener Kultur (Bátora/Baliová, 30).

222 225 Obr. 8. Sazdice. Výber keramického materiálu zo sídliska badenskej kultúry (Bátora/Baliová, 30). Abb. 8. Sazdice. Auswahl von Keramikmaterial aus der Siedlung der Badener Kultur (Bátora/Baliová, 30).

223 226 1 Obr. 9. Rybník. 1 - miesto nálezu (čierny kružok); 2 - kamenné hladidlo; výber keramického materiálu. Mierka a: 3, 5, 7, 8; b: 2, 4, 6, 9 (Bátora/Rassman, 31). Abb. 9. Rybník. 1 - Fundort (schwarzer Punkt); 2 - steinernes Glättinstrument; Auswahl von Keramikmaterial. Maßstab a: 3, 5, 7, 8; b: 2, 4, 6, 9 (Bátora/Rassman, 32).

224 227 Obr. 10. Rybník výber keramického materiálu (Bátora/Rassman, 31). Abb. 10. Rybník Auswahl von Keramikmaterial (Bátora/Rassman, 32).

225 Obr. 11. Komárno (Palatínova ul.). 1 - pôdorys komplexu kláštora; 2 - skúmaná plocha (Bednár, 33). Abb. 11. Komárno (Palatínova ul.). 1 - Grundriss des Klosterkomplexes; 2 - untersuchte Fläche (Bednár, 35).

226 229 3 Obr. 12. Čab (Dolná Lahňa). 1 - situovanie sledovanej plochy; 2 - rozloženie sond; 3 - komplex objektov v sonde 6 a 41; 4 - sídliskové jamy v sonde 36 (Bednár/Ďuriš, 35). Abb. 12. Čab (Dolná Lahňa). 1 - Situierung der verfolgten Fläche; 2 - Verteilung der Schnitte; 3 - Komplex von Objekten im Schnitt 6 und 41; 4 - Siedlungsgruben im Schnitt 36 (Bednár/Ďuriš, 36).

227 230 Obr. 13. Nové Zámky (Dolný Piritov). Celkový plán preskúmanej plochy; a: recentné a novoveké jamy; b: včasnostredoveké objekty; c: mladšia skupina nedatovaných objektov; d: staršia skupina nedatovaných objektov (Bednár/Ďuriš/Masaryk, 37). Abb. 13. Nové Zámky (Dolný Piritov). Gesamtplan der untersuchten Fläche; a: rezente und neuzeitliche Gruben; b: frühmittelalterliche Objekte; c: jüngere Gruppe von undatierten Objekten; d: ältere Gruppe von undatierten Objekten (Bednár/Ďuriš/Masaryk, 38).

228 231 Obr. 14. Nové Zámky (Dolný Piritov). 1 - pôdorys objektov 37 a 38; 2, 3 - keramika zo sídliskovej jamy 37. Mierka a: 1; b: 2, 3 (Bednár/Ďuriš/Masaryk, 37). Abb. 14. Nové Zámky (Dolný Piritov). 1 - Grundrisse von Objekten 37 und 38; 2, 3 - Keramik aus der Siedlungsgrube 37. Maßstab a: 1; b: 2, 3 (Bednár/Ďuriš/Masaryk, 38). Obr. 15. Lúčnica nad Žitavou (Horné lúky). Keramické nálezy z doby rímskej (Beljak, 40). Abb. 15. Lúčnica nad Žitavou (Horné Lúky). Keramikfunde aus der Römischen Kaiserzeit (Beljak, 41).

229 232 Obr. 16. Hurbanovo, časť Bohatá výber keramického materiálu; 11 - zachytené časti pôdorysu dvoch jám (Bielich, 41). Abb. 16. Hurbanovo, Teil Bohatá Auswahl von Keramikmaterial; 11 - erfasste Grundrissteile von zwei Gruben (Bielich, 42).

230 233 Obr. 17. Ilava. Nález železných sekier (Bielich, 42). Abb. 17. Ilava. Fund von zwei Äxten (Bielich, 42). Obr. 18. Pastovce. Celkový pôdorys zachytenej situácie v sonde 1 (Bisták/Daňo, 46). Abb. 18. Pastovce. Gesamtansicht der erfassten Situation im Schnitt 1 (Bisták/Daňo, 47).

231 234 Obr. 19. Ľudovítová (Telték). Výber keramického materiálu (Bielich, 43). Abb. 19. Ľudovítová (Telték). Auswahl von Keramikmaterial (Bielich, 43).

232 235 Obr. 20. Salka (Dlhé zeme). Výber keramického materiálu (Bielich, 43). Abb. 20. Salka (Dlhé zeme). Auswahl von Keramikmaterial (Bielich, 44).

233 236 Obr. 21. Tesárske Mlyňany (Konopiská). 1 - parohový predmet; výber keramického materiálu (Bielich, 44). Abb. 21. Tesárske Mlyňany (Konopiská). 1 - Geweihgegenstand; Auswahl von Keramikmaterial (Bielich, 45) Obr. 22. Košice (Alžbetina ul. 15). 1, 2 - stredoveká keramika; 3, 4 - novoveké kachlice (Ďurišová/Pristaš, 62). Abb. 22. Košice (Alžbetina Str. 15). 1, 2 - mittelalterliche Keramik; 3, 4 - neuzeitliche Kacheln (Ďurišová/Pristaš, 63).

234 237 Obr. 23. Tvrdomestice. Výber tenkostennej zdobenej keramiky (Bielich/Štrbavý, 45). Abb. 23. Tvrdomestice. Auswahl von dünnwandiger verzierter Keramik (Bielich/Štrbavý, 46).

235 238 Obr. 24. Klátova Nová Ves (Kalvária I a II, Lúky, Šiane). 1 - bronzové dlátko; výber keramického materiálu. Mierka a: 1-10; b: (Borzová/Gogová, 51). Abb. 24. Klátova Nová Ves (Kalvária I und II, Lúky, Šiane). 1 - bronzener Meißel; Auswahl von Keramikmaterial. Maßstab a: 1-10; b: (Borzová/Gogová, 52).

236 239 Obr. 25. Nitra (Mostná ul.). 1 - poloha výskumu; 2 - výklenková stredová kachlica s figurálnym motívom snúbencov z 15. stor. (Březinová, 53). Abb. 25. Nitra (Mostná ul.). 1 - Lage der Grabung; 2 - Mittelnischenkachel mit figuralem Motiv von Brautleuten aus dem 15. Jh. (Březinová, 54).

237 240 Obr. 26. Nitra (Mostná ul.). Výber drobných predmetov (Březinová, 53). Abb. 26. Nitra (Mostná ul.). Auswahl von Kleingegenständen (Březinová, 54).

238 241 Obr. 27. Nitra (Mostná ul.). Výber železných predmetov (Březinová, 53). Abb. 27. Nitra (Mostná ul.). Auswahl von Eisengegenständen (Březinová, 54).

239 242 Obr. 28. Nitra (Mostná ul.). Výber keramických nádob z doby bronzovej (Březinová, 53). Abb. 28. Nitra (Mostná ul.). Auswahl von Keramikgefäßen aus der Bronzezeit (Březinová, 54).

240 243 Obr. 29. Nitra (Mostná ul.). Výber keramických nádob z doby bronzovej. Mierka a: 1; b: 2, 3 (Březinová, 53). Abb. 29. Nitra (Mostná ul.). Auswahl von Keramikgefäßen aus der Bronzezeit. Maßstab a: 1; b: 2, 3 (Březinová, 54).

241 244 Obr. 30. Nitra (Mostná ul.). Výber stredovekej keramiky. Mierka a: 1, 3-6; b: 2, 7 (Březinová, 53). Abb. 30. Nitra (Mostná ul.). Auswahl von mittelalterlicher Keramik. Maßstab a: 1, 3-6; b: 2, 7 (Březinová, 54).

242 245 Obr. 31. Nitra (Mostná ul.). Výber novovekej keramiky. Mierka a: 4, 5; b: 1-3, 6 (Březinová, 53). Abb. 31. Nitra (Mostná ul.). Auswahl von neuezeitlicher Keramik. Maßstab a: 4, 5; b: 1-3, 6 (Březinová, 54).

243 246 Obr. 32. Kurima. Výber nálezov. 1 - hlinená fajka z polohy Nám. sv. Michala; výber keramiky z polohy Hurna (Čurný, 57). Abb. 32. Kurima. Auswahl von Funden. 1 - Tonpfeife aus der Lage Nám. sv. Michala (Platz von hl. Michael); Auswahl von Keramik aus der Lage Hurna (Čurný, 58).

244 247 Obr. 33. Bratislava - Schwechat. 1 - línia ropovodu s vyznačenými lokalitami; 2-7, Bratislava-Jarovce; 8 - Bratislava-Petržalka; 2-4 H; 5 J; 6, 7 A; 8 P; 9 B; 10 G; 11 L; 12 A1; 13 N; 14 E; 15, 16 R; 2-11, 13, 14 - keramika; 12 - bronz; 15, 16 - železo (Čurný, 59). Abb. 33. Bratislava - Schwechat. 1 - Linie der Pipeline mit markierten Lokalitäten; 2-7, Bratislava-Jarovce; 8 - Bratislava-Petržalka; 2-4 H; 5 J; 6, 7 A; 8 P; 9 B; 10 G; 11 L; 12 A1; 13 N; 14 E; 15, 16 R; 2-11, 13, 14 - Keramik; 12 - Bronze; 15, 16 - Eisen (Čurný, 60).

245 248 Obr. 34. Bratislava-Jarovce (Nový diel) výber nálezov z objektu 1; 8 - pôdorys a profily objektu 1; 9 - pôdorys a profily objektu 2 a 2A; výber nálezov z objektu 2; 1-3, 5-7, 10, keramika; 4, 11, 12 - železo. Mierka a: 1-7; b: 8; c: 9; d: (Čurný, 59). Abb. 34. Bratislava-Jarovce (Nový diel) Auswahl von Funden aus dem Objekt 1; 8 - Grundriss und Profile des Objekts 1; 9 - Grundriss und Profile des Objekts 2 und 2A; Auswahl von Funden aus dem Objekt 2; 1-3, 5-7, 10, Keramik; 4, 11, 12 - Eisen. Maßstab a: 1-7; b: 8; c: 9; d: (Čurný, 60).

246 Obr Preseľany nad Ipľom (Suchá); 2 - Salka (Dlhé zeme); 3 - Vyškovce nad Ipľom (A - Dolná lúka, B - Za záhradami); 4 - Kubáňovo (C - Pri Ipli), Ipeľský Sokolec (D - Župné), (E - Lieštiny a Žamba), Bielovce (F - Sokolský majer) (Čurný/Malček, 61). Abb Preseľany nad Ipľom (Suchá); 2 - Salka (Dlhé zeme); 3 - Vyškovce nad Ipľom (A - Dolná lúka, B - Za záhradami); 4 - Kubáňovo (C - Pri Ipli), Ipeľský Sokolec (D - Župné), (E - Lieštiny und Žamba), Bielovce (F - Sokolský majer (Čurný/Malček, 62). 249

247 250 Obr. 36. Bratislava, časť Devínska Nová Ves. Výber kovových nálezov (Elschek, 63). Abb. 36. Bratislava, Teil Devínska Nová Ves. Auswahl von Metallgegenständen (Elschek, 66).

248 251 Obr. 37. Zohor (Piesky). Výber nálezov z pohrebiska (Elschek, 67). Abb. 37. Zohor (Piesky). Auswahl von Funden aus dem Gräberfeld (Elschek, 69).

249 252 Obr. 38. Plavecký Štvrtok nálezy z objektu 1/04; výber keramiky z objektu 2/04 (Elschek, 70). Abb. 38. Plavecký Štvrtok Funde aus dem Objekt 1/04; Keramikauswahl aus dem Objekt 2/04 (Elschek, 71).

250 253 Obr. 39. Plavecký Štvrtok výber keramického materiálu z objektu 2/04; 11 - pôdorys objektu 1/04 (Elschek, 70). Abb. 39. Plavecký Štvrtok Auswahl von Keramikmaterial aus dem Objekt 2/04; 11 - Grundriss des Objekts 1/04 (Elschek, 71).

251 254 Obr. 40. Chorvátsky Grob, časť Čierna Voda (Čerešňové). Miesta nálezov objektov z doby laténskej (Farkaš/Nagy, 72). Abb. 40. Chorvátsky Grob, Teil Čierna Voda (Čerešňové). Fundorte aus der Latènezeit (Farkaš/Nagy, 73). Obr. 41. Zlatá Baňa (Dubník - Medzi jarkami). Nádoby na praženie rumelky a zachytávanie ortuti (Harčar, 92). Abb. 41. Zlatá Baňa (Dubník - Medzi jarkami). Gefäße zum Rösten von Zinnober und zum Sammeln von Quecksilber (Harčar, 93).

252 255 Obr. 42. Nitra (Farská ul. 24). Výber nálezov: 1, 5, 7, 8, 12 - objekt 209; 2, 4, 6, 11, 13-17, 19, 20 - objekt k87; 3, 10, 18 - objekt k60; 7 - objekt k216 (Fottová, 76). Abb. 42. Nitra (Farská Str. 24). Auswahl von Funden: 1, 5, 7, 8, 12 - Objekt 209; 2, 4, 6, 11, 13-17, 19, 20 - Objekt k87; 3, 10, 18 - Objekt k60; 7 - Objekt k216 (Fottová, 77).

253 256 Obr. 43. Beckov (Sady a nivy). Keramické nálezy z jamy 1. Mierka a: 1-8, 11; b: 9, 10 (Cheben/Bielich, 105). Obr. 43. Beckov (Sady/Grünanlagen und nivy/auen). Keramikfunde aus der Grube 1. Maßstab a: 1-8, 11; b: 9, 10 (Cheben/Bielich, 105).

254 257 Obr. 44. Borša. Praveké pamiatky z kaštieľskej zbierky. 1 - torzo kamennej sekery z neskorej doby kamennej; 2 - bronzový náramok kultúry Gáva (Chovanec/Chovanec, 106). Abb. 44. Borša. Urzeitliche Denkmäler aus der Schlosssammlung. 1 - Torso einer steinernen Axt aus der späten Steinzeit; 2 - bronzenes Armband der Gáva-Kultur (Chovanec/Chovanec, 107). Obr. 45. Kozárovce. 1 - sekeromlat z polohy dom 312; 2 - fragment sekeromlatu z neznámej polohy (Ivanič, 107). Abb. 45. Kozárovce. 1 - Hammeraxt aus der Lage Haus 312; 2 - Fragment einer Hammeraxt aus einer unbekannten Lage (Ivanič, 108).

255 258 Obr. 46. Kozárovce. 1 - fragment bronzovej nádoby z polohy Chríb 2; 2 - mortárium z polohy Široký sklad; 3 - pazúrikový úštep z polohy Stopec (Ivanič, 107). Abb. 46. Kozárovce. 1 - Fragment eins bronzenen Gefäßes aus der Lage Chríb 2; 2 - Mortarium aus der Lage Široký sklad; 3 - Feuersteinabschlag aus der Lage Stopec (Ivanič, 108). Obr. 47. Sedliská, časť Podčičva (Hradný vrch). Výber keramického materiálu (Kotorová-Jenčová, 113). Abb. 47. Sedliská, Teil Podčičva (Hradný vrch/burgberg). Auswahl von Keramikmaterial (Kotorová-Jenčová, 113).

256 259 Obr. 48. Krušovce (Hrad). Výber keramických nálezov z objektu 1 (Kopčeková/Bielich, 111). Abb. 48. Krušovce (Hrad/Burg). Auswahl von Keramikfunden aus dem Objekt 1 (Kopčeková/Bielich, 112).

257 260 Obr. 49. Krušovce (Hrad). Výber nálezov: objekt 4; objekt 1 (Kopčeková/Bielich, 111). Abb. 49. Krušovce (Hrad/Burg). Auswahl von Funden: Objekt 4; Objekt 1 (Kopčeková/Bielich, 112).

258 261 Obr. 50. Mrázovce (Hradzisko). Rozloženie sond v západnej časti hradiska (Kotorová-Jenčová/Hopwood, 114). Abb. 50. Mrázovce (Hradzisko). Verteilung von Schnitten im westlichen Teil des Burgwalls (Kotorová-Jenčová/Hopwood, 114). Obr. 51. Mojmírovce. 1 - lokalizácia náleziska; 2 - záber na zvyšok kostry v profile; 3 - železný nožík (Kuzma, 126). Abb. 51. Mojmírovce. 1 - Lokalisierung der Fundstelle; 2 - Rest eines Skeletts im Profil; 3 - eisernes Messer (Kuzma, 127).

259 % Obr. 52. Jasová (Pri rybníku). Keramický a kovový inventár zo zberu (Kovácsová, 115). Abb. 52. Jasová (Pri rybníku). Keramik- und Metallinventar aus der Begehung (Kovácsová, 116).

260 263 Obr. 53. Nové Zámky (ul. T. G. Masaryka a Žófijská osada) inventár z hrobu 7; 6 - zvyšky ruženca z hrobu 1; pôdorys a inventár hrobu 3; 10, 11 - inventár hrobu 2. Mierka a: 1-6, 9-11; b: 8 (Kovácsová, 116). Abb. 53. Nové Zámky (T. G. Masaryka Str. und Žófijská osada) Inventar aus dem Grab 7; 6 - Reste eines Rosenkranzes aus dem Grab 1; Grundriss und Inventar des Grabs 3; 10, 11 - Inventar des Grabs 2. Maßstab a: 1-7, 9-11; b: 8 (Kovácsová, 118).

261 264 Obr. 54. Nové Zámky (Žofijská osada a križovatka ulíc Komárňanská/G. Bethlena). 1, výber keramického materiálu z objektov karpatskej mohylovej kultúry; nálezy z stor.; výber inventára z výplne priekopy. Mierka a: 1-10, 12-14; b: 11 (Kovácsová, 116). Abb. 54. Nové Zámky (Žofijská osada und die Kreuzung der Straßen Komárňanská/G. Bethlena). 1, Auswahl von Keramikmaterial aus den Objekten der karpatischen Hügelgräberkultur; Funde aus dem Jh.; Auswahl von Inventar aus dem Verfüllung des Grabens. Maßstab a: 1-8; b: 9-14 (Kovácsová, 118).

262 265 Obr. 55. Nové Zámky (križovatka ulíc Komárňanská/G. Bethlena a Konopná ul.) výber keramického inventára z výplne priekopy; fragmenty stredovekých kotlíkov a hrncovitých nádob. Mierka a: 1-4; b: 5-19 (Kovácsová, 116). Abb. 55. Nové Zámky (Kreuzung der Straßen Komárňanská/G. Bethlena und Konopná ul.) Auswahl von Keramikinventar aus der Verfüllung des Grabens; Fragmente von mittelalterlichen Kesseln und topfförmigen Gefäßen. Maßstab a: 1-4; b: 5-19 (Kovácsová, 118).

263 266 Obr. 56. Pinciná (Pod Bielou zemou). Výber keramického inventára (Kovár/Kvetánová, 119). Abb. 56. Pinciná (Pod Bielou zemou). Auswahl von Keramikinventar (Kovár/Kvetánová, 120).

264 267 Obr. 57. Kežmarok (Pri ošipárni). 1 - pôdorys a profil objektu (a -okraj skúmanej plochy; b - hranica výkopu pre vodovodné potrubie; c - tmavohnedá výplň; d - hnedočierna hlina); výber nálezov keramiky z objektu. Mierka a: 2-5, 7, 8, 10, 11; b: 6, 9 (Kučerová/Novák, 121). Abb. 57. Kežmarok (Pri ošipárni). 1 - Grundriss und Profil des Objekts (a -Rand der untersuchten Fläche; b - Grenze des Aushubs für die Wasserleitung; c - dunkelbraune Verfüllung; d - braunschwarze Erde); Auswahl von Keramikfunden aus dem Objekt. Maßstab a: 2-5, 7, 8, 10, 11; b: 6, 9 (Kučerová/Novák, 122).

265 268 Obr. 58. Kežmarok (Pri ošipárni) výber nálezov keramiky z objektu. Mierka a: 1-6, 8; b: 7 (Kučerová/Novák, 121). Abb. 58. Kežmarok (Pri ošipárni) Auswahl von Keramikfunden aus dem Objekt. Maßstab a: 1-6, 8; b: 7 (Kučerová/Novák, 122).

266 269 Obr. 59. Lokalizácia nálezísk na trase ryhy optického kábla (Kuzma, 124). Abb. 59. Lokalisierung von Fundstellen auf der Trasse der Rinne für den optischen Kabel (Kuzma, 124). Obr. 60. Háj (Slaninová jaskyňa). Gravettienska čepeľ z radiolaritu (Kaminská, 109). Abb. 60. Háj (Slaninová jaskyňa). Gravettien-Klinge aus Radiolarit (Kaminská, 109). 1 2 Obr. 61. Banská Štiavnica - Staré mesto (Glanzenberg). 1 - vstup do podzemia objektu Stavba III. z 13. stor.; 2 - detail ručného vŕtania v podzemí z 13. stor. (Labuda, 140). Abb. 61. Banská Štiavnica - Staré mesto/altstadt (Glanzenberg). 1 - Eingang in das Souterrain des Objekts Bau III. aus dem 13. Jh.; 2 - Detail von Handbohrung im Souterrain aus dem 13. Jh. (Labuda, 141).

267 270 Obr. 62. Dubovany. 1 - situovanie náleziska; pôdorysy sídliskových objektov (Kuzma, 124). Abb. 62. Dubovany. 1 - Situierung der Fundstelle; Grundrisse von Siedlungsobjekten (Kuzma, 125).

268 271 Obr. 63. Dubovany výber keramického materiálu zo sídliskového objektu 4 (Kuzma, 124). Abb. 63. Dubovany Auswahl von Keramikmaterial aus dem Siedlungsobjekt 4 (Kuzma, 125).

269 272 Obr. 64. Abrahám. 1 - lokalizácia nálezov; výber nálezov z polohy dom ; výber nálezov z polohy dom 21-23; výber nálezov z polohy dom 25 (Kuzma, 126). Abb. 64. Abrahám. 1 - Lokalisierung der Funde ; Auswahl von Funden aus der Lage Haus ; Auswahl von Funden aus der Lage Haus 21-23; Auswahl von Funden aus der Lage Haus 25 (Kuzma, 126).

270 273 1 Obr. 65. Beckov (Pažitné): 1 - výskum na stavbe logistického centra TESCO; Borovce (Zadné pole): 2 - dvojnásobný rondel, pozitívne porastové príznaky v nízkej kukurici (Kuzma/Bartík/Rajtár, 127). Abb. 65. Beckov (Pažitné): 1 - Grabung auf der Baustelle des logistischen Zentrums TESCO; Borovce (Zadné pole): 2 - zweifache Kreisgrabenanlage, positive Bewuchsmerkmale im niedrigen Mais (Kuzma, 132). 2

271 Obr. 66. Kočín-Lančár (Lančárska zvonica): 1 - kostol; Komárno, časť Nová Stráž (Podunajský výmoľ): 2 - husté zoskupenie žľabových dlhých domov, pozitívne porastové príznaky v obilí (Kuzma/Bartík/Rajtár, 127). Abb. 66. Kočín-Lančár (Lančárska zvonica/glockenturm): 1 - Kirche; Komárno, Teil Nová Stráž (Podunajský výmoľ): 2 - dichte Anhäufungvon langen Rillenhäusern; positive Bewuchsmerkmale im Getreide (Kuzma, 132).

272 Obr. 67. Mužla, časť Jurský Chlm (Kopec Sv. Juraja): 1 - rímsky pochodový tábor č. 3; Ostrov: 2 - urbanistická štruktúra dediny (Kuzma/Bartík/Rajtár, 127). Abb. 67. Mužla, Teil Jurský Chlm (Kopec Sv. Juraja/Berg des hl. Juraj): 1 - römisches Marschlager Nr. 3; Ostrov: 2 - urbanistische Struktur des Dorfes (Kuzma, 132).

273 Obr. 68. Pobedim (Hradištia): 1 - slovanské hradisko, po prvý raz dokumentované ako porastové príznaky; Podhradie (Erdegovo): 2 - hradisko s opevnenými útvarmi (Kuzma/Bartík/Rajtár, 127). Abb. 68. Pobedim (Hradištia): 1 - slawischer Burgwall, zum ersten Mal als Bewuchsmerkmale dokumentiert; Vorburg (Erdegovo): 2 - Burgwall mit befestigten Anlagen (Kuzma, 132).

274 Obr. 69. Svodín rondel?, pôdne príznaky; Štúrovo (Valy pod vŕškom): 2 - novozistené detaily línie zemného opevnenia, pozitívne porastové príznaky v obilí (Kuzma/Bartík/Rajtár, 127). Abb. 69. Svodín Kreisgrabenanlage?, Bodenmerkmale; Štúrovo (Valy pod vŕškom): 2 - neu festgestellte Details einer Linie des Erdwerks, positive Bewuchsmerkmale im Getreide (Kuzma/Bartík/Rajtár, 132).

275 Obr. 70. Bajtava (Nad krčmou). 1 - lokalizácia náleziska; 2 - letecká snímka zo ; 3 - letecká snímka z ; 4 - mapa reziduálnych magnetických anomálií; 5 - interpretácia geofyzikálneho merania (Kuzma/Tirpák, 137). Abb. 70. Bajtava (Nad krčmou). 1 - Lokalisierung der Fundstelle; 2 - Luftaufnahme vom ; 3 - Luftaufnahme vom ; 4 - Karte von residualen magnetischen Anomalien; 5 - Interpretation der geophysikalischen Messung (Kuzma, 138).

276 Obr. 71. Hosťovce. 1 - lokalizácia náleziska; 2 - kolmá letecká snímka s pripojeným vrstevnicovým plánom zo ; 3 - šikmá letecká snímka zo ; 4 - mapa reziduálnych magnetických anomálií; 5 - interpretácia leteckej kolmej snímky a magnetického merania; 6 - kolmá snímka s pripojeným geofyzikálnym meraním (Kuzma/Tirpák, 138). Abb. 71. Hosťovce. 1 - Lokalisierung der Fundstelle; 2 - senkrechte Luftaufnahme mit dem Schichtenplan vom ; 3 - senkrechte Luftaufnahme vom ; 4 - Karte von residualen magnetischen Anomalien; 5 - Interpretation der schrägen Luftaufnahme und der magnetischen Messung; 6 - schräge Aufnahme mit geophysikalischer Messung (Kuzma, 139).

277 Obr. 72. Prašník (Baraní majer). 1 - lokalizácia náleziska; 2 - šikmá snímka; 3 - mapa reziduálnych magnetických anomálií; interpretácia geofyzikálneho merania (Kuzma/Tirpák, 139). Abb. 72. Prašník (Baraní majer). 1 - Lokalisierung der Fundstelle; 2 - schräge Aufnahme; 3 - Karte von residualen magnetischen Anomalien; Interpretation der geophysikalischen Messung (Kuzma, 140).

278 281 Obr. 73. Veľká Tŕňa (Obchodná ul. 10): výber keramického materiálu; Zemplín: 2 - nádoba. Mierka a: 1-11; b: 12, 13, 14 (Lámiová-Schmiedlová, 141). Abb. 73. Veľká Tŕňa (Obchodná ul. 10): Auswahl von Keramikmaterial; Zemplín: 2 - Gefäß. Maßstab a: 1-11; b: 12, 13; c: 14 (Lámiová-Schmiedlová, 141).

279 282 Obr. 74. Šaľa (ul. SNP). 1 - ihlica z objektu 1; 2 - nádoba z objektu 2 (Malček/Vajdíková, 144). Abb. 74. Šaľa (ul. SNP). 1 - Nadel aus dem Objekt 1; 2 - Gefäß aus dem Objekt 2 (Malček/Vajdíková, 144). Obr. 75. Blatnica. Bronzový dvojramenný mlat (Marková, 144). Abb. 75. Blatnica. Bronzene doppelarmige Keule (Marková, 145). Obr. 76. Výber kamennej industrie: 1 - Trenčianska Turná II; 2, 3 - Ratnovce; Trenčianska Turná - Hámre. Mierka a: 1; b: 2-6 (Michalík, 145). Abb. 76. Auswahl von steinerner Industrie: 1 - Trenčianska Turná II; 2, 3 - Ratnovce; Trenčianska Turná - Hámre. Maßstab a: 1; b: 2-6 (Michalík, 146).

280 Obr. 77. Rožňava (OD Tesco). 1 - cisterna z kameňov, 18. stor.; 2 - základy meštianskeho domu, 18. stor. (Kujovský, 123). Abb. 77. Rožňava (OD Tesco). 1 - Zisterne aus Steinen, 18. Jh.; 2 - Fundamente eines Bürgerhauses, 18. Jh. (Kujovský, 123).

281 284 Obr. 78. Topoľčany. Výber keramických nálezov z intravilánu (Mitáš/Wiedermann, 148). Abb. 78. Topoľčany. Auswahl von Keramikfunden aus dem Gemeindegebiet (Mitáš/Wiedermann, 150).

282 285 Obr. 79. Topoľčany. Výber keramických nálezov z intravilánu (Mitáš/Wiedermann, 148). Abb. 79. Topoľčany. Auswahl von Keramikfunden aus dem Gemeindegebiet (Mitáš/Wiedermann, 150).

283 286 Obr. 80. Topoľčany. Výber drobných nálezov z intravilánu (Mitáš/Wiedermann, 148). Abb. 80. Topoľčany. Auswahl von Kleinfunden aus dem Gemeindegebiet (Mitáš/Wiedermann, 150).

284 287 Obr. 81. Ipeľský Sokolec. Výber nálezov badenskej kultúry (Nevizánsky, 152). Abb. 81. Ipeľský Sokolec. Auswahl von Funden der Badener Kultur (Nevizánsky, 152).

285 288 Obr. 82. Ipeľský Sokolec. Laténsky črep a badenská keramika (Nevizánsky, 152). Abb. 82. Ipeľský Sokolec. Latènezeitliche Scherbe und Badener Keramik (Nevizánsky, 152). Obr. 83. Hrhov (Poloha I). Výber nálezov doba halštatská; 6 - neskorá doba laténska (Miroššayová/Terray, 147). Abb. 83. Hrhov (Lage I). Auswahl von Funden Hallstattzeit; 6 - späte Latènezeit(Miroššayová/Terray, 148).

286 289 Obr. 84. Nitrianska Blatnica (Kozí chrbát). Výber nálezov z depotu bronzových predmetov. Mierka a: 1, 2, 4; b: 3 (Ožďáni, 156). Abb. 84. Nitrianska Blatnica (Kozí chrbát). Auswahl von Funden aus dem Depot von bronzenen Gegenständen. Maßstab a: 1, 2, 4; b: 3 (Ožďáni, 156).

287 290 Obr. 85. Nové Zámky(?). Bohato zdobené železné faléry (Pieta/Zábojník, 157). Abb. 85. Nové Zámky(?). Reich verzierte Eisenphaleren (Pieta/Zábojník, 157).

288 291 Obr. 86. Nové Zámky(?). Bohato zdobené železné faléry (Pieta/Zábojník, 157). Abb. 86. Nové Zámky(?).Reich verzierte Eisenphaleren (Pieta/Zábojník, 157).

289 292 Obr. 87. Badín (Kostol sv. Kataríny). 1 - zachytená situácia v presbytériu s epitafmi 1-4; 2 - približná rekonštrukcia pôvodného kostola (Roth, 158). Abb. 87. Badín (Kirche der hl. Katarina). 1 - erfasste Situation im Presbyterium mit Epitaphen 1-4; 2 - ungefähre Rekonstruktion von der ursprünglichen Kirche (Roth, 159).

290 Obr. 88. Lužianky (Kajsianske za železnicou). Hroby z 10. storočia. 1 - hrob 7; 2 - hrob 13; 3 - hrob 16; 4 - hrob 4; 5 - hrob 15 (Ruttkay, 165). Abb. 88. Lužianky (Kajsianske za železnicou). Gräber aus dem 10. Jh. 1 - Grab 7; 2 - Grab 13; 3 - Grab 16; 4 - Grab 4; 5 - Grab 15 (Ruttkay, 166).

291 294 Obr. 89. Lužianky (Kajsianske za železnicou). Výber nálezov z hrobu 7 (Ruttkay, 165). Abb. 89. Lužianky (Kajsianske za železnicou). Auswahl von Funden aus dem Grab 7 (Ruttkay, 166).

292 295 Obr. 90. Lužianky (Kajsianske za železnicou). Výber nálezov z hrobov 3, 4 a 15 (Ruttkay, 165). Abb. 90. Lužianky (Kajsianske za železnicou). Auswahl von Funden aus den Gräbern 3, 4 und 15 (Ruttkay, 166).

293 Obr. 91. Nitra-Staré Mesto (Svätoplukovo nám.). 1 - hrob 5; 2 - hrob 9; 3 - plán výskumu (Ruttkay, 167). Abb. 91. Nitra-Staré Mesto/Altstadt (Svätoplukovo nám.). 1 - Grab 5; 2 - Grab 9; 3 - Situationsplan der Grabung (Ruttkay, 168).

294 297 Obr. 92. Nitra-Staré Mesto (Svätoplukovo nám.). Výber nálezov z objektov z doby bronzovej: 1 - obj. 58; 2, 6 - obj. 17; 3, 5 - kultúrna vrstva, 4 - obj. 21; 7 - obj. 58; 8 - obj.48; 9 - obj. 55. (Ruttkay, 167). Abb. 92. Nitra-Staré Mesto/Altstadt (Svätoplukovo nám.). Auswahl von Funden aus Objekten der Bronzezeit: 1 - Obj. 58; 2, 6 - Obj. 17; 3, 5 - Kulturschicht, 4 - Obj. 21; 7 - Obj. 58; 8 - Obj. 48; 9 - Obj. 55. (Ruttkay, 168).

295 298 Obr. 93. Nitra-Staré Mesto (Svätoplukovo nám.). Výber rekonštruovanej keramiky z objektu 8 (Ruttkay, 167). Abb. 93. Nitra-Staré Mesto/Altstadt (Svätoplukovo nám.). Auswahl von rekonstruierter Keramik aus dem Objekt 8 (Ruttkay, 168).

296 299 Obr. 94. Nitra-Staré Mesto (Svätoplukovo nám.). Výber nálezov z objektu 40 (Ruttkay, 167). Abb. 94. Nitra-Staré Mesto/Altstadt (Svätoplukovo nám.). Auswahl von Funden aus dem Objekt 40 (Ruttkay, 168).

297 300 Obr. 95. Nitra-Staré Mesto (Svätoplukovo nám.). Výber nálezov z objektu 6 (Ruttkay, 167). Abb. 95. Nitra-Staré Mesto/Altstadt (Svätoplukovo nám.). Auswahl von Funden aus dem Objekt 6 (Ruttkay, 168).

298 301 Obr. 96. Nitra-Staré Mesto (Svätoplukovo nám.). Výber nálezov z objektu 1 (Ruttkay, 167). Abb. 96. Nitra-Staré Mesto/Altstadt (Svätoplukovo nám.). Auswahl von Funden aus dem Objekt 1 (Ruttkay, 168).

299 Obr. 97. Nitra-Staré Mesto (Mlynská ul.). 1, 2, 5, 6 - zachytené typy sídliskových objektov; 3 - pohľad na skúmanú plochu; 4 - stredoveká cesta (Ruttkay, 169). Abb. 97. Nitra-Staré Mesto/Altstadt (Mlynská Str.). 1, 2, 5, 6 - erfasste Typen von Siedlungsobjekten; 3 - untersuchte Fläche; 4 - mittelalterliche Straße (Ruttkay, 170).

300 303 Obr. 98. Nitra-Staré Mesto (Mlynská ul.). Výber nálezov keramiky z stor. (Ruttkay, 169). Abb. 98. Nitra-Staré Mesto/Altstadt (Mlynská Str.). Auswahl von Keramikfunden aus dem Jh. (Ruttkay, 170).

301 Obr. 99. Majcichov (Várhely). 1 - profil s podkladovým roštom, zbytkom kamennej plenty a priekopou; pohľady na kamennú plentu a podkladový rošt; 6 - zahĺbenie vnútorného debnenia valu do zeme (Ruttkay/Henning/Fottová, 171). Abb. 99. Majcichov (Várhely). 1 - Profil mit dem Unterrost, dem Rest einer steinernen Blendemauer und dem Graben; Blick auf die steinerne Blendmauer und den Unterrost; 6 - Einsenkung von der inneren Zimmerung des Walls in den Boden (Ruttkay/Henning/Fottová, 173).

302 305 Obr Majcichov (Várhely). Výber z nálezov (Ruttkay/Henning/Fottová, 171). Abb Majcichov (Várhely). Auswahl von Funden (Ruttkay/Henning/Fottová, 173).

303 306 Obr Nitra-Šindolka (Pri prameni). Výber nálezov zo skúmaných objektov z neskorej doby bronzovej (Ruttkay/Ruttkayová, 174). Abb Nitra-Šindolka (Pri prameni). Auswahl von Funden aus den untersuchten Objekten aus der späten Bronzezeit (Ruttkay/Ruttkayová, 174).

304 307 Obr Nitra-Šindolka (Pri prameni). Výber nálezov zo sídliskových objektov (Ruttkay/Ruttkayová, 174). Abb Nitra-Šindolka (Pri prameni). Auswahl von Funden aus den Siedlungsobjekten (Ruttkay/Ruttkayová, 174).

305 308 Obr Nitra-Šindolka (Pri prameni). Výber tzv. drobných nálezov zo sídliskových objektov (Ruttkay/Ruttkayová, 174). Abb Nitra-Šindolka (Pri prameni). Auswahl von sog. Kleinfunden aus den Siedlungsobjekten (Ruttkay/Ruttkayová, 174).

306 Obr Nitra-Šindolka (Pri prameni) výber nálezov z hrobov (9. stor.?); 8-10 pohľad na výskum pohrebiska (Ruttkay/Ruttkayová, 174). Abb Nitra-Šindolka (Pri prameni) Auswahl von Funden aus den Gräbern (9. Jh.?); 8-10 Blick auf die Grabung des Gräberfeldes (Ruttkay/Ruttkayová, 174).

307 310 1 Obr Veľká Lomnica (Poľná ul. 2). 1 - pohľad na skúmanú lokalitu, v pozadí poloha Burchbrich; 2 - malý bronzový kosák s gombíkom a zahroteným tylom zo sondy Ib/04, obj. 9 Soják, 180). Abb Veľká Lomnica (Poľná Str. 2). 1 - Blick auf die untersuchte Fläche, im Hintergrund Lage Burchbrich; 2 - kleine bronzene Sichel mit Knopf und zugespitzter Tülle aus dem Schnitt Ib/04, Obj. 9 Soják, 181). Obr Jánovce-Machalovce (Pod Hradiskom). Nálezy z prieskumu: 1 - bronzový sedlovitý prsteň; 2a, b - noricko-panónske člnkovité kovanie, typ Garbsch Ka, meď; 3a, b - olovený krúžok (Soják/Soják, 186). Abb Jánovce-Machalovce (Pod Hradiskom). Funde aus der Begehung: 1 - bronzener sattelförmiger Ring; 2a, b - norrischpannonischer kahnförmiger Beschlag, Typ Garbsch Ka, Kupfer; 3a, b - bleierner Ringkörper (Soják/Soják, 187).

308 311 Obr Letanovce (Ihrík, resp. Brehulec). Výber nálezov: 1-3, 5-7, 9, 10, 13 - badenská kultúra; 4 - kultúra ľudu so šnúrovou keramikou; 8 - mladšia až neskorá doba bronzová; 11, 12 - stedovek až novovek; 11 - púchovská kultúra(?) hlina; 11, 12 - železo; 13 - radiolarit (Soják, 182). Abb Letanovce (Ihrík, bzw. Brehulec). Auswahl von Funden: 1-3, 5-7, 9, 10, 13 - Badener Kultur; 4 - Kultur des Volkes mit der Schnurkeramik; 8 - jüngere bis späte Bronzezeit; 11, 12 - Mittelalter bis Neuzeit; 11 - Púchov-Kultur (?) Ton; 11, 12 - Eisen; 13 - Radiolarit (Soják, 185).

309 312 5 Obr Letanovce (Ihrík, resp. Brehulec) výber železného inventára. Spišské Tomášovce (Tomášovský výhľad). 5 - kríž vysekaný do skaly (Soják, 182). Abb Letanovce (Ihrík, bzw. Brehulec) Auswahl von Eiseninventar. Spišské Tomášovce (Tomášovský výhľad). 5 - in den Felsen ausgemeißeltes Kreuz (Soják, 185).

310 313 Obr Letanovce (Ihrík, resp. Brehulec). 1 - železná halapartňa z 15. stor. Letanovce (Jaskyňa pri Zlatej diere) ukážka falošných denárov M. Redwitza z rokov ; 7 - pôdorys jaskyne s vyznačením nálezov, získaných v r. 2004; podľa: Košík M, Tulis J., Novotný L. (Soják, 182). Abb Letanovce (Ihrík, bzw. Brehulec). 1 - eiserne Hellebarde aus dem 15. Jh. Letanovce (Jaskyňa pri Zlatej diere/höhle bei dem Goldenen Loch) Muster von gefälschten Denaren von M. Redwitz aus den Jahren ; 7 - Grundriss der Höhle mit der Markierung von Funden, die im J gewonnen wurden; nach: Košík M, Tulis J., Novotný L. (Soják, 185).

311 314 Obr Batizovce. Výber nálezov z prieskumu. 1, 5, 9 - poloha Vyšné Lósy I; 2-4, 6, 7 - poloha Vyšné Lósy II; 8 - poloha Vyšné Lósy III; poloha Vyšné Lósy I-III. 1 - obsidián; 2 - prepálený silicit; 3, 7, 8 - jurský podkrakovský pazúrik; 4, 5, 9 - radiolarit; 6 - opál-chalcedón, resp. limnosilicit(?); 10, 11, hlina; 12 - neurčitý kov (Soják/Suchý, 188). Abb Batizovce. Auswahl von Funden aus der Oberflächenerkundung. 1, 5, 9 - Lage Vyšné Lósy I; 2-4, 6, 7 - Lage Vyšné Lósy II; 8 - Lage Vyšné Lósy III; Lage Vyšné Lósy I-III. 1 - Obsidian; 2 - gebranntes Silizid; 3, 7, 8 - Krakauer Jurafeuerstein; 4, 5, 9 - Radiolarit; 6 - Opal-Chalzedon, bzw. Limnosilizid (?); 10, 11, Ton; 12 - unbestimmtes Metall (Soják/Suchý, 190).

312 315 Obr Batizovce (Veľké záhumnia II). Výber zberových nálezov. 1 - patinovaný silicit (čokoládový pazúrik?); 2 - obsidián; 3, 4, hlina; 5 - jurský podkrakovský pazúrik; 6 - radiolarit (Soják/Suchý, 188). Abb Batizovce (Veľké záhumnia II). Auswahl von Funden aus der Oberflächenerkundung patiniertes Silizid (schokoladenfarbener Feuerstein?); 2 - Obsidian; 3, 4, Ton; 5 - Krakauer Jurafeuerstein; 6 - Radiolarit (Soják/Suchý,

313 316 Obr Batizovce. Výber zberových nálezov. 1 - poloha Hliniská; 2, 3, 11, 12 - poloha Malé pole; 4-6, poloha Nad pravým brehom Velického potoka (pece); 7 - poloha Intravilán - Osloboditeľov , 2, 7 - jurský podkrakovský pazúrik; 3, 11, 12 - hlina; 4 - olovo; 5, 6, železo (Soják/Suchý, 188). Abb Batizovce. Auswahl von Funden aus der Oberflächenerkundung. 1 - Lage Hliniská; 2, 3, 11, 12 - Lage Malé pole; 4-6, Lage Nad pravým brehom Velického potoka/über dem rechten Ufer des Velicer Baches (Öfen); 7 - Lage Gemeindegebiet - Osloboditeľov Str , 2, 7 - Krakauer Jurafeuerstein; 3, 11, 12 - Ton; 4 - Blei; 5, 6, Eisen (Soják/Suchý, 190).

314 317 Obr Skúmané jaskyne so situovaním zisťovaco-záchranných sond: 1 - Turňa, poloha Žihľavová jaskyňa (zameral E. Kladiva); 2 - Háj, poloha Pustovňa (zameral M. Terray); 3. Háj jaskyňa Dora 1 (zameral E. Kladiva) (Soják/Terray, 190). Abb Untersuchte Höhlen mit Situierung von Feststellungs- und Rettungsschnitten: 1 - Turňa, Lage Žihľavová jaskyňa/höhle Žihľavová jaskyňa (vermessen von E. Kladiva); 2 - Háj, Lage Pustovňa (vermessen von M. Terray); 3. Háj Höhle Dora 1 (vermessen von E. Kladiva) (Soják/Terray, 192).

315 318 Obr Turňa (Žihľavová jaskyňa). Výber nálezov zo sondy I/ bukovohorská kultúra; 2, 3 - mladšia doba rímska; stor. (Soják/Terray, 190). Abb Turňa (Žihľavová jaskyňa/höhle Žihľavová jaskyňa). Auswahl von Funden aus dem Schnitt I/ Bükker Kultur; 2, 3 - jüngere römische Kaiserzeit; Jh. (Soják/Terray, 192).

316 319 Obr Výber nálezov. 1, 2 - Háj (Jaskyňa Dora 1); Háj (Pustovňa ) stor.; 2 - staršia doba bronzová; stor.; 4, kyjatická kultúra; 5, 9 - stredovek až novovek. 1, 4, hlina; 2 - obsidián; 3 - mosadz(?); 5, 9 - železo (Soják/Terray, 190). Abb Auswahl von Funden. 1, 2 - Háj (Höhle Dora 1); Háj (Pustovňa ) Jh.; 2 - ältere Bronzezeit; Jh.; 4, Kyjatice-Kultur; 5, 9 - Mittelalter bis Neuzeit. 1, 4, Ton; 2 - Obsidian; 3 - Messing (?); 5, 9 - Eisen (Soják/Terray, 192).

317 320 Obr Háj (Pustovňa). Výber nálezov - črepy a praslen. 1, 2 - bukovohorská kultúra; kyjatická kultúra (Soják/Terray, 190). Abb Háj (Pustovňa). Auswahl von Funden - Scherben und Spinnwirtel. 1, 2 - Bükker Kultur; Kyjatice-Kultur (Soják/Terray, 192).

318 321 Obr Veľký Šariš. 1 - mapa zdanlivého merného odporu; 2 - interpretácia geofyzikálnych dát. Komárno; 3 - mapa zdanlivého merného odporu; 4 - interpretácia geofyzikálnych dát (Tirpák, 193). Abb Veľký Šariš. 1 - Karte von scheinbarem messbarem Widerstand; 2 - Interpretation von geophysikalischen Daten. Komárno; 3 - Karte von scheinbarem messbarem Widerstand; 4 - Interpretation von geophysikalischen Daten (Tirpák, 194).

319 322 Obr Komárno (Stará pevnosť). 1 - rytina komárňanská pevnosti zo 16. stor.; výber stredovekej keramiky (Trugly, 196). Abb Komárno (Stará pevnosť/alte Festung). 1 - Gravierung von der Festung in Komárno aus dem 16. Jh..; Auswahl von mittelalterlicher Keramik (Trugly, 197).

320 323 Obr Bačkov (Hradek). Výber vrcholno-stredovekej keramiky (Uličný/Pristaš, 198). Abb Bačkov (Hradek). Auswahl von hochmittelalterlicher Keramik (Uličný/Pristaš, 199).

321 324 Obr Bačkov (Hradek). Výber vrcholno-stredovekej keramiky (Uličný/Pristaš, 198). Abb Bačkov (Hradek). Výber Auswahl von hochmittelalterlicher Keramik (Uličný/Pristaš, 199). Obr Veľký Šariš (Na Harminy). Náhrobný kameň (Tomášová/Karabinoš, 195). Abb Veľký Šariš (Na Harminy). Grabstein (Tomášová/Karabinoš, 196).

322 325 Obr Krušovce (Hrad). Nález kostrových zvyškov nosorožca (Vajdíková/Bielich, ). Abb Krušovce (Hrad/Burg). Funde von Skelettresten eines Nashorns (Vajdíková/Bielich, ). Obr Bojná-Malé Dvorany. Pôdorys renesančného kaštieľa s vyznačenými archeologickými sondami (Urminský, 199). Abb Bojná-Malé Dvorany. Grundriss eines renaissancezeitlichen Kastells mit markierten archäologischen Schnitten (Urminský, 201).

323 326 Obr Bojná-Malé Dvorany. Výber nálezov zo 16. stor. z areálu kaštieľa (Urminský, 199). Abb Bojná-Malé Dvorany. Auswahl von Funden aus dem 16. Jh. aus dem Kastellgelände (Urminský, 201).

324 327 Obr Trnava (Štefánikova ul. 5). Výber nálezov z vybavenia lekárne, 18. stor. (Urminský, 201). Abb Trnava (Štefánikova Str. 5). Auswahl von Funden aus der Apothekeneinrichtung, 18. Jh. (Urminský, 203).

325 Obr Beckov (Sady a nivy). 1 -germánska pec 93; 2 - hromadný nález kosákov v neskororímskej polozemnici 161; 3 - železiarska pec 423; 4 - včasnoslovanská polozemnica 17; výber spôn z germánskeho sídliska. Mierka a: 5-10, 12-15; b: 11 (Varsik/Hanuliak/Kovár, 204). Abb Beckov (Obstgärten und Auen). 1 -germanischer Ofen 93; 2 - Depotfund von Sicheln in dem spätrömischen Grubenhaus 161; 3 - Eisenhüttenofen 423; 4 - frühslawisches Grubenhaus 17; Auswahl von Fibeln aus der germanischen Siedlung. Maßstab a: 5-10, 12-15; b: 11 (Varsik/Hanuliak/Kovár, 209).