SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU VIZITKA OSOBNOSTNEJ STRÁNKY MANAŽÉRA

Transkript

1 SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU VIZITKA OSOBNOSTNEJ STRÁNKY MANAŽÉRA Bakalárska práca Študijný program: Študijný odbor: Školiace pracovisko: Školiteľ: Ekonomika a manažment agrosektoru Odvetvové ekonomiky a manažment Katedra manažmentu Doc. Ing. Albín Malejčík, CSc Nitra 2010 Monika Rigová

2 Čestné vyhlásenie Podpísaná Monika Rigová vyhlasujem, že bakalársku prácu na tému Vizitka osobnostnej stránky manažéra som vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry. Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé. V Nitre 11. mája Monika Rigová 1

3 Poďakovanie Touto cestou chcem vysloviť poďakovanie pánovi Doc. Ing. Albínovi Malejčíkovi, CSc. za odborné rady a pripomienky, ktoré mi pomohli pri vypracovaní mojej bakalárskej práce. 2

4 Abstrakt Hlavnou témou bakalárskej práce je pohľad do osobnosti manažéra. Na základe určitých osobnostných predpokladov a naučených vedomostí a poznatkov sa stáva manažér manažérom. Cieľom práce je charakterizovať a identifikovať schopnosti, zručnosti a vlastnosti potrebné pre motivovanie a podnecovanie zamestnancov k dosahovaniu lepších výsledkov v podniku. Práca sa skladá z dvoch častí. V prvej časti sú teoreticky autormi vymedzené pojmy manažment, jeho funkcie, charakteristika osobnosti človeka ako aj postavenie človeka v manažmente, manažér a využitie motivácie v manažmente. Druhá časť práce je zameraná na hlbší pohľad do osobnostného profilu povolania manažéra, teda jeho schopností, vlastností, zručností, kompetencií, komunikácie a vedenia ľudí. V tejto časti je skúmaná daná problematika dotazníkovou metódou. Pre lepšie priblíženie skúmanej problematiky sú k dispozícií grafy a jednotlivé popisy grafov. Jedná sa o analýzu súčasného osobnostného profilu manažéra. K zisteným nedostatkom sú navrhnuté možné opatrenia na zlepšenie daného stavu. Z práce vyplýva, že v súčasnosti sa na postoch manažérov uplatňujú ľudia, ktorí disponujú potrebnými vedomosťami a spôsobilosťami. Ľudia, ktorí vykonávajú danú profesiu sa však musia vzdelávať celý život, pretože súčasná situácia v podnikateľskom svete si to tak vyžaduje. Manažéri musia mať pozitívny prístup k zamestnancom a tak vytvárať vhodné pracovné podmienky pre výkon ich pracovnej činnosti. Kľúčové slová: Manažment, funkcie manažmentu, osobnosť, osobnosť manažéra, schopnosti, vlastnosti, zručnosti manažéra, komunikácia, štýly vedenia ľudí, motív, stimul, motivácia 3

5 Die Zusammenfassung Das haupte Thema meiner Bacheloarbeit ist das Gebiet der Persönlichkeit den Manager. Der Manager wird Manager, wenn er über bestimte persönlichen Voraussetzungen, Kenntnissen und Sachkenntnissen verfügt. Das Ziel der Arbeit ist charakterisieren und wiedererkennen die Kenntnissen, Voraussetzungen, Arbeitfertigkeiten und die Eigenschaften. Alle diese Bedingungen sind bedarf für die Mitarbeitermotivation bessere Ergebnisse im Betrieb zu erreichen. Diese Arbeit gliedert sich in zwei Teilen. In der ersten Teil sind theoretischen Begriffen, wie Management, der Manager, die Ausnutzung der Motivation in Management, Erklärung der Persönlichkeit und Beeinfluss des Managers in Mitarbetermotivation. Die zweite Teile konzentriert sich auf breites Blickfeld in Persönlichkeit des Managers, in Beruf des Managers, es kann man sagen es handelt sich um die Eigenschaften, Fertigkeiten, Fähigkeiten, Kompetenzen, Komunikation und Arbeitstilen der Führung den Menschen. In diesem Teil wird die Problematik per Fragebogen beobachtet. Zur Verfügung gibt es die Schaubilden und einzelne Legenden zur Schaubilden. Es handelt sich um die Untersuchung heutiger persönlichen Profil des Managers. Es wird in der Arbeit auch die Abhilfemaßnahme vorschlagen, die diesen Zustand verbessern sollen. Aus der Arbeit ergabt sich, dass in der heutiger Zeit in Beruf des Managers gibt es Leute, die über bedürftigen Erkenntnissen und fachlichen Eignungen verfügen. Die Leute, die diesen Beruf ausüben, müssen den ganzen Leben neue Kenntnissen zu kriegen und immerwährend zu lernen, weil es für die unternehmerische Sphäre drängt. Die Manager müssen einen positiven Zugriff zu den Arbeitnehmer haben und so geeigneten Arbeitsbedingungen bilden. Die Schlüsselwörter: Das Management, die Funktionen des Managements, die Persönlichkeit, die Persönlichkeit des Managers, die Fähigkeiten, die Eigenschaften, die Fertigkeiten des Managers, die Komunikation, die Stile von Führung den Menschen, das Motiv, der Reiz, die Mitarbeitermotivation. 4

6 Obsah Obsah...1 Úvod Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky Charakteristika pojmu manažment Charakteristika manažérskych funkcií Plánovanie Organizovanie Vedenie Kontrola Osobnosť človeka Charakteristika pojmu osobnosť Charakteristiky osobnosti Postavenie človeka v manažmente Charakteristika osobnosti manažéra Nároky kladené manažéra Motivácia, využitie motivácie v procese manažmentu Pojem motivácia Využitie motivácie v procese manažmentu Prístupy k motivácii v práci Cieľ práce Metodika práce Osobnostný profil manažéra Vznik profesie manažéra Osobnostné predpoklady pre vykonávanie činnosti manažéra Úrovne manažmentu v podniku a druhy manažérov Nevyhnutné predpoklady pre prácu manažéra Nevyhnutné schopnosti Nevyhnutné vlastnosti Vlastnosti úspešného manažéra Zručnosti manažéra Komunikácia v manažmente Komunikácia v práci manažéra

7 4.4 Roly manažérov Kompetencie manažéra Typológia osobnosti manažéra Kariéra, fázy kariéry manažéra Kariéra manažéra Základné fázy vývoja kariéry manažéra Faktory motivácie - Motív, stimulácia, stimul, dimenzie motivácie Faktory a teoretické východiská pracovnej motivácie Pracovná motivácia Faktory pracovnej motivácie Záver Použitá literatúra Prílohy

8 Úvod V súčasnej trhovej ekonomike je hlavnou úlohou ekonomických subjektov a hlavne podnikateľských subjektov uspokojovať potreby trhu, resp. ľudí. Podniky by sa mali orientovať v prvom rade nielen na zisk a pozitívne ekonomické výsledky, ale uspokojovať potreby ľudí kvalitnými tovarmi a službami. Z tohto dôvodu je dôležitý manažment podniku, pretože zahŕňa celý rad funkcií, ktoré v značnej miere prispievajú k plynulému chodu podniku, pracovnému a výrobnému procesu, ale tiež napomáha ku kvalitnejšie vykonanej práci, prispieva ku koordinácií vedenia a riadenia ľudských zdrojov a motivácií zamestnancov. Tieto úlohy a mnohé iné ostávajú na pleciach manažérov. Všetky druhy práce si vyžadujú od človeka určitú skupinu vlôh, zručností, schopností, ktoré spĺňajú predpoklady pre výkon danej profesie. V dnešnej dobe sa manažéri uplatňujú na rôznych stupňoch riadenia. Dôležité, niekedy až nevyhnutné osobnostné predpoklady musia byť splnené pre povolanie manažéra. Manažér je človek, ktorý musí mať na výkon danej funkcie určité vedomostné, odborné, ako aj praktické skúsenosti a zručnosti, nielen preto, že má voči podniku zodpovednosť, ale aj z toho dôvodu, že zodpovednosť nesie aj za zamestnancov. Jednou z mnohých úloh manažéra je práve motivácia zamestnancov. Motivácia znamená podnecovanie ľudí, teda zamestnancov k vykonaniu požadovanej úlohy s cieľom dosahovať stanovené vízie podniku. Z toho vyplýva, že len dobre motivovaný zamestnanec bude k svojej práci pristupovať zodpovedne a vykonávať ju kvalitne. K tomu, aby mohol manažér správne motivovať musí v neposlednom rade dokonale poznať potreby svojich zamestnancov, musí poznať motivačné faktory, ktoré na nich pôsobia. Žiaľ, nie v každom podniku sa nachádzajú na postoch manažérov ľudia s adekvátnym vzdelaním, vrodenými alebo nadobudnutými schopnosťami. Ideálny manažér, keďže vykonáva neľahkú úlohu v podniku by mal disponovať veľkým počtom zručností, vlastností, vedomostí, ale aj vrodenými predpokladmi. Dobrý manažér pristupuje k svojim úlohám zodpovedne, je kreatívny, iniciatívny, má profesionálny takt a mnoho iných vlastností. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že manažéri sú akousi predĺženou rukou vlastníka, podnikateľa. Preto je podstatné, aby vo svojich postojoch, konaniach a rozhodnutiach konali morálne a boli tak príkladom pre svojich zamestnancov. V mojej bakalárskej práci som sa zamerala na osobnostnú stránku manažéra, aké predpoklady by mal spĺňať, akými zručnosťami, schopnosťami a vlastnosťami by mal disponovať, aby 7

9 dokázal zodpovedne pristupovať nie len k tvoreniu pracovných tímov ale hlavne k ich správnemu motivovaniu. 8

10 1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky 1.1 Charakteristika pojmu manažment V manažmente ako aj v podobných vedných disciplínach sa uvádza mnoho vymedzení pojmu manažment. V odbornej literatúre sa stretávame s množstvom definícii. Jednotliví autori manažment teoreticky vymedzili nasledovne: PAŠKA, Ľ. (2002) manažment všeobecne definuje ako proces plánovania, organizovania, personálneho zabezpečenia, vedenia ľudí, kontroly a využitia všetkých zdrojov na stanovenie a na dosiahnutie cieľov podnikateľského subjektu. Autorky MIŽIČKOVÁ, Ľ. a UBREŽIOVÁ, I. (2007) konštatujú, že manažment je jedna z najdôležitejších ľudských činností vykonávaná manažérmi, je proces slúžiaci na dosahovanie cieľov organizácie. Je to proces, v ktorom dochádza k premene vstupov na požadované výstupy. Manažéri tento proces ovplyvňujú tak, aby bola transformácia vstupov čo najefektívnejšia. Manažment ako vedná disciplína podľa MAJTÁNA, M. (2001) má interdisciplinárny charakter pretože integruje do jedného celku poznatky z oblasti spoločenských disciplín, ale prírodných a technických disciplín. Podnikový manažment GOZORA, V. (2000) charakterizuje ako proces sústavného a cieľavedomého usmerňovania výrobných, servisných a podnikateľských činností prostredníctvom ľudskej práce a ostatných organizačných zdrojov zameraných na dosiahnutie podnikových cieľov. Manažment ako profesia podľa MAJTÁNA, M. (2001) sa traduje od obdobia, ktoré je známe pod názvom manažérska revolúcia. Ide o obdobie od polovice 40.rokov 20. storočia, keď v hospodársky vyspelých krajinách (hlavne v USA) sa začal proces oddeľovania vlastníctva podnikov a ich manažmentu. 1.2 Charakteristika manažérskych funkcií Manažment predstavuje činnosť vykonávanú manažérmi, ktorí dohliadajú na úspešnú a efektívnu premenu inputov na outputy. Manažéri sú nositeľmi jednotlivých funkcií riadenia, ako sú plánovanie, organizovanie, vedenie a kontrola. Uvedené manažérske funkcie sú navzájom prepojené a dobrý manažér musí mať vedomosti a poznatky z každej tejto oblasti. 9

11 1.2.1 Plánovanie Predstavuje proces určovania podnikových cieľov a smerov, ktorými sa bude podnik v budúcnosti zaoberať. Túto úlohu riešia manažéri s cieľom odhaľovať a eliminovať podnikové problémy pred ich vznikom. GOZORA, V. (2000) definuje plánovanie tak, že zahŕňa úlohy, ktoré musia byť vykonané na dosiahnutie organizačných cieľov. Plánovanie činnosti aktivujú dosiahnutie týchto cieľov. Manažéri prostredníctvom plánov vedia presne akú organizáciu musia urobiť na dosiahnutie úspechu. Pri plánovaní sa koncentrujú na organizačné úspechy v blízkej budúcnosti (v krátkych termínoch) a na splnenie dlhodobejších cieľov Organizovanie Manažér zabezpečuje aj harmonizované pôsobenie správania sa subjektov v rámci podniku. Podľa GOZORU, V. (2000) môže byť organizovanie dosiahnuté pridelením úloh stanovených počas individuálneho alebo skupinového plánovania v organizácií. Mechanizmus organizačných kreativít dáva plán do činnosti. Ľudia v organizácii plnia pridelenú prácu, aby sa splnili stanovené ciele. Úlohy sú organizované tak, že individuálne prispievajú k úspechu oddelení, divízii a celej organizácie Vedenie Výsledky celého podniku sú závislé od schopnosti manažéra viesť ľudí. Dá sa povedať, že táto manažérska funkcia je i umením. Každý manažér musí mať vodcovské schopnosti, aby presvedčil ľudí a tak dosiahol u nich správanie smerujúce k naplneniu vytýčených cieľov. Jednotliví autori definujú vedenie nasledovne: ČAMBÁL a kol. (2000) definuje ako jedno zo základných manažérskych funkcii. Schopnosť viesť ľudí je prvým predpokladom manažérov byť úspešní. Pod vedením ľudí rozumie bezprostredné ovplyvňovanie vedomia pracovníkov (postojov, preferencii a pod.) a pracovného správania sa pracovníkov (iniciatíva, výkonnosť, kvalita a pod.). Štýl vedenia ľudí predstavuje jednu z charakteristík manažéra. Prejavuje sa tým, akým spôsobnom pristupuje manažér k svojim podriadeným, predstavuje určitý vertikálny vzťah medzi manažérom a jeho podriadeným jednotlivcom, resp. kolektívom. Štýl vedenia možno definovať ako súbor postupov, metód a prostriedkov využívaných manažérmi pri ovplyvňovaní, získavaní pracovníkov pre určité aktivity alebo správanie. 10

12 PAŠKA, Ľ. (2002) tvrdí, že vedenie ľudí a koordinácia sa pokladá za základnú náplň práce manažérov na všetkých úrovniach. Táto náplň sa interpretuje ako schopnosť viesť, usmerňovať, stimulovať a motivovať spolupracovníkov ku kvalitnému splneniu stanovených cieľov. Vedenie ľudí podľa SEDLÁKA, M. (2008) možno definovať ako schopnosť alebo proces ovplyvňovania ľudí, v ktorom sa vedúci s využitím svojej moci usiluje o dobrovoľnú a ochotnú účasť podriadených na dosahovaní skupinových cieľov a tým o uspokojovanie vlastných potrieb. Vedenie ľudí je jednou zo základných manažérskych funkcii. Manažéri musia viesť ľudí so zameraním na ciele. Schopnosť viesť ľudí je jednou z kľúčových vlastností manažéra. Za spoločnú, resp. všeobecnú dominantu každého vedenia môžeme považovať ovplyvňovanie, pôsobenie nositeľa funkcie vedenia. Objektom vedenia a zároveň ovplyvňovania sú ľudia. Ovplyvňovanie je úsilie manažérov usmerniť ich správanie Kontrola Predstavuje ďalšiu neodmysliteľnú funkciu manažmentu. Kontrola vlastne porovnáva skutočný stav s požadovaným. PAŠKA, Ľ. (2002) funkciu kontroly ako proces sledovania, rozboru a prijatia záverov. V manažérskej kontrole je zdôrazňovaný hlavne rozborový charakter opatrení pred charakterom regresívnym, ktorý sa často uplatňoval u nás. Kontrolný proces rozlišuje 5 fáz: - získanie a výber informácii, - overovanie správnosti východiskových informácii, - kritické zhodnotenie všetkých kontrolovaných javov a procesov, - návrhy na opatrenia, - spätná väzba, kontrola realizácie navrhovaných opatrení. 1.3 Osobnosť človeka V histórii je spojený vznik osobnosti s vývojom pracovnej činnosti človeka. Človek je od svojho stvorenia povolaný na výkon práce. Prácou sa odlišuje od ostatných stvorení. Jedine človek má schopnosť pracovať a len človek vykonávaním práce napĺňa svoju 11

13 existenciu na Zemi. Človek je spojený s určovaním si cieľov a vzhľadom na jeho individualitu existujú rozdielne psychické predpoklady na sebarealizáciu, ale aj pre spoločnosť. Aby som sa mohla hlbšie zaoberať osobnosťou manažéra, považovala som za nutné objasniť problematiku osobnosti človeka Charakteristika pojmu osobnosť Osobnosťou človeka sa zaoberali a stále zaoberajú rôzne odborné a vedecké publikácie. Existuje mnoho jej definícii. Jednotliví autori vymedzili pojem osobnosť človeka nasledovne: Osobnosť, BÁTOROVÁ, Z. a VERNARCOVÁ, J. (2002) definujú ako individuálnu jednotu človeka, je to jednota jeho duševných vlastností a dejov založená na jednote tela a utváraná a prejavujúca sa v jeho spoločenských javoch. KOŠČ, M. (2001) konštatuje, že osobnosť je sebaregulujúci systém individuálne jedinečne kombinovaných psychických charakteristík, ktoré sa utvárajú individuálne jedinečne v jednote dedičného a získaného a ktoré fungujú v systéme vonkajších najmä sociálnych vzťahov u konkrétneho jedinca. V ekonómii je osobnosť podľa SMÉKALA, V. (2004) považovaná za subjekt práce, za pracovnú silu, ktorá svojimi schopnosťami a zručnosťami tvorí hodnoty, ale i za spotrebiteľov statkov Charakteristiky osobnosti Za charakteristiky osobnosti sa podľa BÁTOROVEJ, Z. a VERNARCOVEJ, J. (2002) považujú: Jednota osobnosť je integrovaný celok, je to štruktúra, organizácia relatívne stálych vlastností zabezpečujúcich určitú úroveň činností a spracovania charakteristickú pre daného človeka. Individuálnosť osobitosť každého človeka, jeho neopakovateľnosť. Všetky psychologické procesy prebiehajú v osobnosti a každý z nich v svojom reálnom priebehu na tejto osobnosti závisí. Spoločenská podmienenosť osobnosti osoba a jej osobnosť je členom väčších i menších spoločenských celkov. Treba sledovať ako sa jedinec zaraďuje do týchto skupín. Vlohy charakterizujú BÁTOROVÁ, Z. a VERNARCOVÁ, J. (2002) ako anatomickofyziologické predpoklady dané najmä mozgu, špecifické pre jedinca. Sú vrodené 12

14 predpoklady k činnosti. Dokiaľ človek nezačne určitú činnosť vykonávať, neprejaví sa ani jeho vloha. Schopnosti uvádza KOŠČ, M. (2002) ako osobnostné predpoklady na vykonávanie určitej činnosti, ktoré tejto činnosti zodpovedajú a zaručujú jej úspešnú realizáciu. Vytvárajú určitú štruktúru, v ktorej môžu byť skĺbené viaceré navzájom funkčne nezávislé činnosti. Podľa BÁTOROVEJ, Z. a VERNARCOVEJ, J. (2002), keď hodnotíme schopnosti z hľadiska výkonu v činnosti, zameriavame sa na: - rýchlosť osvojovania - rýchlosť a kvalitu riešenia úloh - náročnosť a zložitosť riešených úloh - produktivitu činností - samostatnosť a tvorivosť postupov Temperament označuje MALEJČÍK, A. (2007) ako súhrn vlastností osobnosti, ktoré sa prejavujú v dynamike jeho správania a činnosti. Prejavuje sa v tom, ako rýchlo a intenzívne reaguje človek na určité vonkajšie podnety. Temperament odpovedá na otázky aký je človek. RÍČAN, P. (2005) uvádza rozdelenie osobnosti v podobe Hippokratovej typológie temperamentu, kde osobnosť zaraďuje do jednotlivých typov podľa spôsobu a prejavu správania. Sangvinik sa vyznačuje predovšetkým primeranou reaktivitou na slabé podnety reaguje slabo na silné silno. Je prispôsobivý, emočne vyrovnaný, ale niekedy nestály a ľahkovážny, veselo ladený, optimistický, jeho prežitky sú skôr veselé a rovnako tak i jeho city - emočne stabilný extrovert. Flegmatik je emočne celkom vyrovnaný, navonok sa javí ako ľahostajný, vzrušujú ho len veľmi silné podnety, vykazuje stálosť, spokojnosť a kľud. Hlbšie vzťahy má len k vybraným osobám, je pasívny a bez veľkých životných ambícii a požiadaviek, emočne stabilný introvert. Melancholik sa vyznačuje hlbokými prežitkami a skôr smutnou náladou, pesimizmom a strachom z budúcnosti, život je pre neho často zložitý, nemá rád napäté situácie a hlučnosť. jeho city sú trvalé, ale ich intenzita sa neprejavuje navonok, žije skôr vnútorne. Ťažko nadväzuje kontakty, vzťahy. Predstavuje emočne labilného introverta. 13

15 Cholerik je silno vzrušivý, má sklon k výbuchom hnevu a k agresii, ťažko sa ovláda. Reaguje často impulzívne, nerozvážne, má sklon prerážať hlavou stenu, je netrpezlivý, panovačný, vyžaduje často od iných ústupky. Emočne je labilný, city sú u neho vyvolané ľahko, emočne labilný extrovert. 1.4 Postavenie človeka v manažmente V manažmente sa súčasťou dnes stáva každý pracovník. Stanovenie cieľov, ich realizácia ako aj hodnotenie má každý subjekt manažmentu. Či už vlastník, manažér alebo zamestnanec vo vlastných rukách. Úroveň jeho kompetencií a pôsobnosti závisí predovšetkým na každom subjekte, na pripravenosti byť spôsobilý, na záujme a podnecovania pracovníkov. Výsledky jeho práce, pridaná hodnota pre neho samého i pre samotný podnik, sú stále viac závislé na úrovni jeho právomoci. Postavenie človeka v procese manažmentu vysvetľujú súčasní autori nasledovne: LETOVANCOVÁ, E. (2002) uvádza, že manažment sa zaoberá riadením, prevádzkou organizácii a zaisťovaním toho, aby ľudia patriaci k organizácii pracovali spoločne na splnení stanovených cieľov. Zmyslom manažérskej práce je dosiahnutie produktívnej činnosti ľudí. Manažment je opisovaný ako robenie vecí s ľuďmi a prostredníctvom ľudí. Predmetom záujmu manažérov sú teda ľudia. Podľa ALEXYHO a kol. (2004) organizácia predstavuje spoločenský systém usporiadaný na základe sformulovaných sociálno-ekonomických cieľov, programov a úloh. Ich plnenie závisí na celkovej ekonomickej situácii, ako aj na odbornej a spoločenskej pripravenosti človeka. Je nepochybné, že človek je rozhodujúcou súčasťou celej činnosti organizácie. Týka sa to hlavne: -objektívneho posudzovania pracovných výkonov vrátane úrovne manažérskej práce -diferencovania iniciatívy a možností, uplatnenia tvorivých schopností. Práca by nemala byť len zdrojom príjmu, ale mala by viesť k psychickej satisfakcii človeka ako osobnosti, jeho rozvoja a pretvoreniu práce na jeho psychickú potrebu. 1.5 Charakteristika osobnosti manažéra Vo všetkých podnikoch a organizáciách pôsobia na rôznych úrovniach manažéri. V podniku ako celku majú významné poslanie, pretože ovplyvňujú jeho činnosť a výsledky. V podnikoch sú rôzni manažéri, pričom všetci riešia rovnaké problémy. Majú za 14

16 snahu dosiahnuť určité stanovené ciele a v činnosti využívajú mnohé rovnaké postupy efektívneho manažmentu. Manažéri sú bezprostredne spojení s procesom manažmentu. Podľa MALEJČÍKA, A. (2007) možno manažéra definovať ako súbor duševných a intelektuálnych kvalít (vlastností), ktoré mu umožňujú tvorivo sa zmocňovať všetkých úloh manažérskej činnosti, a ktoré sa prejavujú relatívnou stálosťou. Úspešný manažér sa neopiera len o silu, ale o isté kvality (vlastnosti, schopnosti a cez ne nenásilne dosahuje uvedomelého, na zhode záujmov založeného dobrovoľného podriadenia sa riadeného objektu príkazom. LETOVANCOVÁ, E. (2002) konštatuje, že manažér je teda človek, ktorý koordinuje činnosť skupiny pracovníkov s cieľom dosiahnuť výsledky, ktoré jednotlivec individuálnou prácou nedosiahne. Manažér je ten, kto riadi a prevádzkuje podnik v mene a záujme jedného alebo viacerých vlastníkov organizácie Nároky kladené na manažéra Autora VIŠŇOVSKÝ a kol. (2008) vymedzuje nároky, medzi ktoré patria: - rovnocenná orientácia na úspech trhu i vo vedení ľudí, to znamená byť stále lepšie informovaný a mať k dispozícii presnejšie údaje, - byť pohotovejší v konkurencií, - vedieť riešiť konflikty, - vedieť jednať s ľuďmi, - znalosť marketingu a orientácia na zákazníka, - inteligenčné dispozície, ktoré umožňujú operatívne riešenie problémov vo vecných i sociálnych činnostiach, - mobilita a pružnosť, - etika manažérskeho správania a jednania, - chápanie komplexných javov, - konštruktívny, lojálny, veľkorysý, absolútne statočný, tvorivý, - manažér má byť osobnosť presvedčivá a silná. 15

17 Medzi schopnosti manažéra podľa SEDLÁKA, M. (2008) by mali patriť: Odborné schopnosti sú potrebné na vykonávanie špecializovaných aktivít. Väčšina manažérov najmä na stredných a nižších úrovniach organizácie potrebuje na efektívne splnenie úlohy príslušné odborné schopnosti. Interpersonálne schopnosti - týkajú sa kontaktov s ľuďmi. Z toho vyplýva, že manažér musí nadobúdať schopnosť komunikovať s nimi, vedieť ich pochopiť a motivovať jednotlivcov a skupiny. Schopnosť používať počítač - je cenná a dnes už samozrejmá manažérska schopnosť, pretože využívanie počítačov zvyšuje manažérom produktivitu práce. Koncepčné schopnosti - manažéri potrebujú takú rozumovú kapacitu, aby dokonale poznali rozličné súvislosti, príčiny a výsledky vo svojej organizácii. Diagnostické schopnosti - znamená, že manažér má diagnostikovať vyskytujúci sa problém v organizácii štádiom jeho symptómov. Analytické schopnosti znamenajú - spôsobilosť manažéra vedieť určiť kľúčové faktory v danej situácii, vidieť ich vo vzájomnej súvislosti a vedieť rozhodnúť, ktorým z nich treba venovať najväčšiu pozornosť. 1.6 Motivácia, využitie motivácie v procese manažmentu Motivácia znamená podnecovanie ľudí prostredníctvom určitej činnosti, odmien, alebo trestov k efektívnejšiemu plneniu stanovených výkonov. Povinnosťou dobrého manažéra by malo byť správne motivovanie svojich zamestnancov. Jedná sa o veľmi náročnú úlohu, pretože každý človek je podnecovaný niečím iným. Motivácia vychádza z potrieb človeka a keďže ľudia sú výnimoční, ich potreby budú rozdielne. Z toho dôvodu je dôležité, aby manažér dokonale poznal potreby svojich zamestnancov, ich vlastnosti a mohol ich motivovať k splneniu stanovených cieľov Pojem motivácia Termín motivácia má pôvod z latinského slova movare čo v preklade znamená hýbať, pohybovať sa. Pomenúva všetko, čo vyvoláva určitú aktivitu, správanie človeka. V odbornej literatúre autori uvádzajú množstvo definícii motivácie. Podľa VIŠŇOVSKÉHO J. a kol. (2008) motiváciu považujeme za jednu z významných manažérskych aktivít. Súvisí s činnosťou človeka a jeho osobnosťou. 16

18 KACHAŇÁKOVÁ, A. (2001) chápe motiváciu ako jeden zo základných predpokladov úspešnosti a efektívnej výkonnosti ľudí v pracovnom procese. Tvorí podstatnú časť teórie riadenia ľudských zdrojov. Schopnosť motivovať pracovníkov považuje v manažmente za jednu zo základných zručností manažéra, od kvalitatívneho uplatňovania od ktorej bezprostredne závisí profit firmy Využitie motivácie v procese manažmentu MALEJČÍK, A. (2007) konštatuje, že porozumenie problematiky pracovného chovania je predpokladom ako efektívne pôsobiť a účinne ovplyvňovať konanie človeka. Dobrá znalosť ľudí umožňuje riadiacim pracovníkom vhodne pôsobiť na ich motiváciu. Poznaním motivačnej štruktúry človeka, ktorého chceme ovplyvňovať sa nám ľahšie podarí vybrať z množstva stimulačných podnetov práve tie, ktoré budú v danej chvíli najúčinnejšie. Z uvedeného vyplýva, že cez poznanie motivačných faktorov podriadeného môže manažér zabezpečiť realizáciu úloh v organizácii. Poznanie mechanizmu motivácie vytvára základný predpoklad úspešnosti práce manažéra Prístupy k motivácii v práci DĚDINA, J. (2005) vo svojom diele uvádza prístupy k motivácii v práci a sú to: Motivácia ekonomickými potrebami - túto teóriu vyznával aj F.W. Taylor. Pracovníci mali byť motivovaní čo najvyššími platmi za čo najproduktívnejší spôsob práce. Výkon bol obmedzený iba fyzickou únavou. Pre Taylora bola motivácia jednoduchou záležitosťou: robotníci žiadali od zamestnávateľa vysoké platy. Ide o tzv. racionálne - ekonomický prístup. Sociálny prístup - sociálne poňatie motivácie podporuje tiež systémový prístup. Sociotechnický systém stojí na vzájomnom pôsobení psychologických a sociálnych faktorov, potrieb a požiadaviek ľudí a tiež štrukturálnych a technických požiadaviek organizácie. Sebaaktualizácia - pozornosť je zameraná na obsah a význam úlohy a na snahu o vnútorné uspokojenie z práce. Najväčší záujem je tu o prispôsobenie sa každého jednotlivca pracovnej situácii. Komplexne osobný prístup k motivácii - Kontingenčný prístup k organizácii a manažmentu zastáva názor, že existuje veľa premenných či situačných faktorov, ktoré ovplyvňujú výkon organizácie. Zaoberá sa skôr rozdielmi medzi organizáciami, než ich 17

19 spoločnými rysmi. Manažéri musia byť prispôsobiví a svoje chovanie meniť podľa situácie a podľa potrieb a motivácie zamestnancov. 18

20 2 Cieľ práce Hlavnou úlohou manažmentu je efektívne vykonávanie funkcií manažmentu prostredníctvom riadiacich pracovníkov. Tieto funkcie na seba preberajú práve manažéri, na ktorých sa kladú v súčasnosti vysoké nároky. Úspešnosť podniku závisí, resp. je ovplyvnená najmä zručnosťami a schopnosťami manažéra. Preto som sa pokúsila definovať osobnostný profil manažéra a následne vymedzenie základných predpokladov pre výkon funkcie. V súčasnosti je nevyhnutné aby sa manažér stotožnil s potrebami svojich zamestnancov. Pre ich správne motivovanie k cielenej, požadovanej činnosti je nutné poznať motívy ľudí, prostriedky, formy ako aj faktory motivácie, prostredníctvom ktorých ich možno podnecovať na dosiahnutie stanoveného cieľa. Hlavným cieľom bakalárskej práce je identifikovať a klasifikovať schopnosti zručnosti a vlastnosti manažéra, vymedzenie prioritných osobnostných predpokladov úspešných manažérov. Aké vlastnosti by mal zastávať manažér, aby jeho motivovanie zamestnancov prinášalo požadovaný efekt. Vo svojej práci sa zaoberám faktormi, ktoré pozitívne vplývajú na motiváciu, čo sa následne prejaví v produkcii podniku, ale i v chuti zamestnanca vykonávať svoju pracovnú činnosť. Aby bol hlavný cieľ práce splnený, rozdelila som problematiku bakalárskej práce do čiastkových cieľov: teoretické vymedzenie základných pojmov ako manažment, funkcie manažmentu, všeobecná charakteristika osobnosti, osobnosť manažéra a následne motivácia, Vytvorenie dotazníka potrebného na výskum problematiky osobného profilu manažéra a jeho vplyv motivácie na zamestnancov, Spracovanie a vyhodnotenie jednotlivých dotazníkov, tvorba návrhov na zníženie prípadne odstránenie nedostatkov v podnikateľskom subjekte. Formu dotazníka som použila v podniku so sídlom v Nitre, podnik si neželá, aby jeho obchodné meno disponovalo v mojej bakalárskej práci. Jeho požiadavku akceptujem. Nemenovaný podnik vyrába čipové a telefónne karty. V danom podniku je zamestnaných 500 pracovníkov, z toho 25 manažérov. Dotazníkovej formy výskumu sa zúčastnilo 14 respondentov v pozícií manažéra na rôznych úrovniach riadenia. 19

21 3 Metodika práce Téma bakalárskej práce je zameraná na osobnostnú stránku manažéra. Aby som sa však mohla hlbšie zaoberať osobnosťou manažéra, považovala som za nutné najskôr sa oboznámiť so všeobecnou charakteristikou osobnosti a jej temperamentom. Pre spracovanie danej problematiky som využila odbornú literatúru v knižnej a internetovej podobe. Vypracovala som prieskum vo forme dotazníka, prostredníctvom ktorého som získala informácie potrebné na jeho uskutočnenie. Skúmam, akými schopnosťami a vlastnosťami v danom podniku disponujú manažéri, ako dokážu jednotliví manažéri motivovať a zaistiť schopných zamestnancov v podniku. Pretože len dobre motivovaný pracovník vykonáva svoju prácu kvalitne, zvyšuje output podniku a reprezentuje dobré meno firmy. Prieskum bol vykonaný podniku, ktorý si neželá byť v bakalárskej práci menovaný. Disponuje s 500 zamestnancami v celej prevádzke. Dotazníkového prieskumu bolo zúčastnených 14 respondentov v pozícií manažéra na rôznych úrovniach riadenia. Pri vypracovaní bakalárskej práce som postupovala nasledovne: Získanie informácii z odbornej a vedeckej literatúry domácich a zahraničných autorov, ktorí sa zaoberajú problematikou z oblasti psychológie a manažmentu, využitie internetu, Spracovanie informácii z odbornej literatúry do súčasného stavu riešenej problematiky, Tvorba dotazníka, Získanie informácii od manažérov prostredníctvom dotazníkovej metódy, Následné vyhodnotenie získaných faktov a tvorba návrhov na zníženie prípadne odstránenie nedostatkov v nemenovanom podnikateľskom subjekte. K splneniu cieľa je nevyhnutné rozpracovať čiastkové ciele, ktorých sa pri vypracovaní bakalárskej práce bolo nutné pridržiavať. 20

22 4 Osobnostný profil manažéra Úspešnosť podniku je ovplyvnená najmä zručnosťami a schopnosťami manažéra. Pre výkon funkcie manažéra treba mať určité vedomostné, odborné a praktické dispozície, pretože práve on nesie zodpovednosť nielen za činnosť zamestnancov, ale aj za podnik ako celok. Manažéri na rôznych stupňoch riadenia denne riešia rôzne problémy, pri ktorých uplatňujú efektívny manažment. Jednou z dôležitých náplní činností manažéra je aj motivovanie a podnecovanie zamestnancov k výkonu na dosiahnutie stanovených cieľov podniku. Pretože len dobre motivovaný zamestnanec podáva lepší pracovný výkon a snaží sa o profesionálny a osobný rast, chce rozvíjať nie len podnik ale aj seba samého. Je nutné, aby manažér poznal pohnútky ľudí, prostriedky, formy ako aj faktory motivácie, prostredníctvom ktorých ich možno podnecovať na dosiahnutie stanovených cieľov Vznik profesie manažéra Vznik a vývoj teórie a praxe manažmentu je úzko spojený aj so vznikom profesie manažéra. Vlastník podniku bol súčasne aj výkonným pracovníkom a teda aj manažérom ako napríklad H. Ford alebo T. Baťa. S vývojom spoločnosti a súčasne aj vývojom manažmentu dochádza postupne k : oddeľovaniu záujmov vlastníkov a podnikateľov (vlastníci finančného kapitálu zverujú svoj kapitál podnikateľom), oddeľovaniu záujmov podnikateľov a manažérov (podnikatelia začínajú poverovať manažérskymi funkciami profesionálnych manažérov), medzi manažérmi dochádza k deľbe práce a špecializácii. Zámerom a cieľom manažérov je: Je zabezpečiť rast veľkosti podniku, Mať vysoké právomoci a možnosť rozhodovania v rámci podniku, Mať prestížne postavenie a spoločenské uznanie, Realizácia svojich zámerov a predstáv. 21

23 4.1.1 Osobnostné predpoklady pre vykonávanie činnosti manažéra Odlišnosť manažérov od ostatných pracovníkov je determinovaná špecifickými znalosťami a schopnosťami vykonávať manažérske funkcie. Každý manažér musí mať okrem vedomostných, znalostných predpokladov aj určité vlastnosti, či už vrodené alebo nadobudnuté. Vo všetkých podnikoch, či už sú ziskovo orientované alebo nie, dôležitú úlohu zohrávajú práve manažéri. Pojem manažér je niekedy používaný v súvislosti s vrcholovými pracovníkmi podniku, ktorí sú zodpovední za jeho celkovú činnosť. Hoci sa v podnikoch nachádzajú rôzni manažéri, ich hlavnou a spoločnou úlohou je dosiahnutie určitých stanovených cieľov Úrovne manažmentu v podniku a druhy manažérov Definovanie troch skupín manažérov umožňuje lepšie pochopiť odlišnosti v činnostiach, ktoré vykonávajú manažéri na jednotlivých úrovniach podniku. Podniky však môžu mať rôzny počet úrovní a tomu aj zodpovedajúci počet manažérov. Členenie skupín manažérov je nasledovné: Vrcholoví top manažéri predstavujú sprostredkovateľov medzi podnikom a jeho okolím, reprezentujú podnik navonok a zároveň nesú zodpovednosť za podnik ako celok. Disponujú právomocou stanovovať ciele, podnikovú stratégiu a politiku, Manažéri strednej úrovne- sem zaraďujeme manažérov divízií a závodov. Nesú zodpovednosť za realizáciu plánov vypracovaných top manažmentom, dozerajú a koordinujú činnosť manažérov najnižšieho stupňa, Prvostupňoví manažéri majú za úlohu koordináciu a dozeranie na pracovníkov. Zaraďujú sa sem činnosti ako majster, či vedúci útvaru. 4.2 Nevyhnutné predpoklady pre prácu manažéra Dobrý manažér by mal vedieť získať šikovných ľudí, viesť a motivovať ich, mal by správne vedieť uplatniť princíp vodcovstva. Je vo výhode, ak uplatňuje strategické myslenie. Okrem uvedených vlastností by mal manažér disponovať aj špecifickými vlastnosťami ako sú primeraná inteligencia, zmysel pre zodpovednosť, odolnosť voči záťaži a stresu, ale i psychická odolnosť a fyzická zdatnosť. 22

24 4.2.1 Nevyhnutné schopnosti Medzi schopnosti potrebné na výkon funkcie manažéra nevyhnutne patria: Všeobecná inteligencia Všeobecný pracovný stereotyp Všeobecnú inteligenciu, v psychológií označovanú ako tzv. G-faktor definujeme ako schopnosť jednotlivca vedieť vyriešiť novovzniknuté problémy a orientovať sa v nových situáciách na základe porozumenia podstatných súvislostí a vzťahov. Inteligencia nevyjadruje kvantitu poznatkov a vedomostí, ale schopnosť vedieť s nimi disponovať v určitých logických súvislostiach a vhodným spôsobom ich v konkrétnych situáciách používať. Inteligencia zahŕňa dve zložky: 1. racionálna inteligencia zahŕňa procesy myslenia a vyjadruje komplex dispozícii jednotlivca na vyriešenie praktických a teoretických problémov. Do značnej miery vyjadruje produkt školského vzdelania a podľa výsledkov psychologických výskumov nezaručuje však úspešnosť jednotlivca v živote, 2. emocionálna inteligencia zahŕňa celkovú spôsobilosť jednotlivca vyriešiť emocionálne a sociálne problémy, ktoré vznikajú nie len v medziľudských vzťahoch, ale aj v komunikácii. Za znaky emocionálnej inteligencie považujeme najmä: a) poznanie vlastných emócií, ktoré umožní manažérovi presnejšie a ľahšie rozhodovanie, b) zvládnutie vlastných emócií, vyjadruje schopnosť ovládať svoje city tak, aby zodpovedali danej situácii, napríklad pri konfliktoch, riešení problémov a podobných situáciách, c) schopnosť sám seba motivovať, znamená cielené zapájanie citov ako aj podnetov do svojho úsilia tak, aby viedli k úspešnej činnosti, originalite, tvorivosti a neopakovateľnosti, d) vnímavosť k emóciám iných ľudí, zahŕňa v sebe empatiu, teda schopnosť rozpoznávať to, čo druhí ľudia očakávajú, čo cítia a prežívajú, e) umenie medziľudských vzťahov, znamená rozvoj empatie a komunikácie. Podstatu všeobecného pracovného stereotypu tvoria určité všeobecné pracovné postupy a metódy spojené s vôľovo- návykovými mechanizmami, ako sú napríklad schopnosť dokončiť úlohu, dôslednosť, svedomitosť a disciplína v práci, schopnosť dodržiavať časovú následnosť v práci, schopnosť rozhodnúť sa a iné. Prejavuje sa ako určitý 23

25 zautomatizovaný postoj k riešeniu rôznych pracovných úloh a problémov. Predstavuje podstatu pracovnej spôsobilosti a kompetencie človeka, ale aj jeho profesionálnej úspešnosti. Môžeme ho považovať za všeobecnú, základnú a komplexnú pripravenosť človeka podať štandardný výkon Nevyhnutné vlastnosti Človek, ktorý vykonáva profesiu manažéra, by mal disponovať veľkým množstvom vlastností, medzi ktoré môžeme zaradiť nasledovné: iniciatívnosť predstavuje tvorivo, originálne a vynaliezavo vytyčovať ciele a hľadať cesty k ich dosiahnutiu, v opačnom prípade možno hovoriť o pasivite a ľahostajnosti, samostatnosť znamená rozhodovanie a konanie v určitých situáciách podľa vlastných úvah, vlastného zváženia danej situácie, opakom je nesamostatnosť, rozvážnosť, predstavuje dôkladné zhodnotenie dôsledkov a následkov konania a až následné rozhodovanie sa či konanie, opakom je unáhlenosť, rozhodnosť, predstavuje schopnosť rozhodovať sa v konfliktných a zložitých situáciách, opakom je nerozhodnosť, cieľavedomosť, schopnosť cielene, organizovane a koordinovane pracovať, opačný prípad je chaotickosť, zodpovednosť, schopnosť realizovať plánované úlohy, uvedomovať si ich zmysel a dôležitosť, uvedomiť si seba ako dôležitého činiteľa, ktorý má vplyv na plnenie úloh. Opakom je nezodpovednosť, zásadovosť predstavuje schopnosť presadzovať uznávaný systém hodnôt a noriem v spoločnosti, aj keď sú v rozpore s osobnými výhodami. Opakom je bezzásadovosť, disciplinovanosť, schopnosť ovládať sa, usmerňovať svoje správanie, v opačnom prípade sa jedná o nedisciplinovanosť, vytrvalosť, húževnatosť, neústupčivosť pri prekonávaní prekážok až kým sa nedosiahne cieľ, opačný prípad je vrtkavosť, optimizmus predstavuje orientáciu na pozitívne javy a ciele, opakom je pesimizmus, fantázia, jedná sa o vytváranie si predstáv, vízií, opačný prípad je stereotyp, 24

26 emocionálna a citová vyváženosť predstavuje schopnosť nepodliehať negatívnym emóciám ako sú napríklad hnev, závisť, žiarlivosť, opačný význam je nevyrovnanosť. K tým potrebným vlastnostiam, ktorými by mal určite manažér disponovať patria tiež: inteligencia predstavuje nie len rozumové schopnosti, ale i nadanie, bystrosť a chápavosť, sociálna inteligencia vyjadruje určitú rozumovú schopnosť, danosť riešiť sociálne problémové situácie, schopnosť vyznať sa v ľuďoch, ich pochopenie, tvorivosť je určitá schopnosť vytvárať nové riešenia, mať originálne nápady, byť vynaliezavý, vedieť sa vynájsť v krízových a nových situáciách, schopnosť prinášať do podniku nové postupy, nápady, riešiť veci inak, ako sa riešili doposiaľ, sebavedomie znamená veriť si, vážiť si sám seba. Manažér by mal tiež disponovať profesionálnym taktom, otvorenosťou, odvahou, taktiež by mal byť dostatočne prispôsobivý, priebojný, seriózny a mal by mať aj zmysel pre humor Vlastnosti úspešného manažéra Vlastnosti, ktorými by mal úspešný manažér disponovať môžeme rozdeliť do troch základných skupín: 1. morálne medzi, ktoré patria najmä zodpovednosť, kedy manažér má schopnosť realizovať plány a byť si vedomý ich zmyslu a dôležitosti, zásadovosť, keď manažér presadzuje spoločensky uznávané hodnoty a normy aj v takom prípade, keď sú v rozpore s osobnými výhodami. Do tejto skupiny zahŕňame aj disciplinovanosť. Manažér je schopný sa v určitých zložitých situáciách ovládať. 2. vôľové predstavujú vlastnosti manažéra ako samostatnosť. Manažér s touto vlastnosťou koná v danej chvíli podľa vlastných úvah a zmýšľania. Ďalšia jeho neodmysliteľná vlastnosť je cieľavedomosť, čiže vykonáva cieľavedomú, koordinovanú a organizovanú činnosť. Vôľové vlastnosti v sebe zahŕňajú aj húževnatosť, teda zotrvanie v určitej aj negatívnej situácií, ďalej optimizmus, originalitu vytyčovania cieľov. Patrí sem aj rozhodnosť v konfliktných situáciách a na základe rozhodnutia prejsť k realizácii a tým k splneniu stanovených cieľov. 25

27 3. citové vlastnosti, ktoré sú nevyhnutné pre výkon manažéra zahŕňame sem hlavne rozvážnosť, manažér musí dôkladne zvážiť možné dôsledky a následky konania. Do tejto kategórie patrí aj fantázia, teda tvorba predstáv, a taktiež znamená do určitej miery sa vedieť odpútať od reality. Manažér musí byť emocionálne vyrovnaný a nemal by podliehať negatívnym emóciám Zručnosti manažéra Je nutné aby manažéri disponovali pre vykonávanie svojej funkcie určitými zručnosťami, medzi ktoré patria technické zručnosti, pri ktorých manažér uplatňuje vo výkone svojej práci špecifické metódy a postupy, môžeme sem zaradiť zručnosti interpersonálne, ktoré predstavujú schopnosť manažéra pracovať s ľuďmi v rámci podniku, ale aj mimo neho. Medzi tieto zručnosti patria vedenie ľudí, ich motivácia, komunikácia, manažér by mal vedieť riešiť konflikty ako aj podporovať tímovú prácu. Interpersonálne zručnosti tvoria predpoklad úspešnej práce na všetkých úrovniach riadenia. Medzi iné dôležité zručnosti patria koncepčné. Tieto schopnosti znamenajú, že manažér je totožný s podnikom, chápe ho ako celok s ohľadom na jeho vzťahy s vonkajším prostredím. Manažér by mal rozlišovať priority, rozumieť veciam vo vzájomných súvislostiach. Zručnosti, ktoré by manažérovi určite nemali chýbať patria projekčné zručnosti. Jedná sa o zručnosť manažéra, v ktorej nachádza praktické riešenia, schopnosť v určitej situácií ich realizovať. 4.3 Komunikácia v manažmente Komunikácia je prostriedok, prostredníctvom ktorého sa ľudia v organizácií spájajú pre splnenie spoločného cieľa. Jej úlohou je zjednotenie činnosti organizácie. Napomáha manažérom ovplyvňovať jednotlivcov i skupiny ľudí, modifikuje ich správanie, dosahuje efektívne zmeny, a tým aj ciele podniku. Interpersonálna komunikácia spája jednotlivých ľudí navzájom. Predstavuje primárny prostriedok manažérskej komunikácie. V komunikácií manažérov s inými ľuďmi možno poznávať rozdiely v ich interpersonálnom štýle. Jedná sa o spôsob, akému dáva jednotlivec prednosť pri vzťahu s inými osobami. 26

28 Efektívna komunikácia plní v podniku významné funkcie. Ide predovšetkým o tieto funkcie: - informačná, ktorá poskytuje dôležité informácie jednotlivcom alebo kolektívu pre ich rozhodovanie a konanie, - motivačná podnecuje zamestnancov k dosiahnutiu stanovených cieľov podniku, - kontrolná, pomocou ktorej sa získava spätná väzba o plnení stanovených úloh jednotlivcom a kolektívu, - emotívna komunikácia má za úlohu vytvárať pozitívny emotívny potenciál jednotlivcov a skupín v podniku, - sociálna komunikácia zabezpečuje funkciu sociálneho kontaktu medzi ľuďmi v podniku navzájom Komunikácia v práci manažéra Jedna z dôležitých činností manažéra je aj efektívna komunikácia. Preto musí manažér zabezpečiť prijímanie a odosielanie informácií, podporu, kontrolu, podávanie návrhov a následne konfrontáciu. Ďalším cieľom manažéra na rôznych úrovniach hierarchie je komunikovať s jednotlivcami alebo skupinami, oddeleniami a externe so zákazníkmi, dodávateľmi, bankami a inými subjektmi. Pri svojej práci sa manažér stretáva s využívaním formálnej komunikácie, kde patria mítingy, správy, návrhy, záznamy a neformálnej ako poradenstvo, rozhovory a iné. Manažér sa musí zaoberať hodnotením komunikácie čo predstavuje analýzu faktov, skúseností, ako aj zakladať si na pravdivosti informácií. Manažér by sa mal stať pre zamestnancov príkladom a nie vplývať na nich silou. 4.4 Roly manažérov Rolou sa rozumieme štruktúru usporiadane navzájom súvisiacich a pozorovateľných správaní, patriacich k určitému povolaniu. 1. interpersonálne roly tvoria tri čiastkové roly, medzi ktoré môžeme zaradiť manažér ako vedúci a reprezentant podniku, manažér ako vodca, pre ktorého je charakteristická povinnosť usmerňovať a koordinovať činnosť podriadených a manažér ako spojka, čiže spája v sebe množstvo vzťahov, ktoré manažér musí udržiavať s jednotlivcami a skupinami mimo podnikateľského subjektu. 27

29 2. informačné roly označujú manažéra ako nervové jadro, v ktorom sa informácie prijímajú, prenášajú a kombinujú. Patrí sem manažér v roly monitora, ktorý neustále dohliada na prostredie, aby získal a zhromažďoval informácie. Manažér ako rozširovateľ informácii sprostredkúva podriadeným také informácie, ktoré by sami nemohli inak získať. Manažér v roli hovorcu sústreďuje svoju pozornosť aj na externú komunikáciu. 3. rozhodovacie roly slúžia na rozvoj interpersonálnych vzťahov, zhromažďovanie informácií ako aj na rozhodovanie. Manažér v roli podnikateľa by mal pracovať tak, aby zdokonalil činnosť riadiaceho celku, resp. podniku, taktiež vystupuje ako riešiteľ vzniknutých porúch a defektov, manažér zabezpečuje rozmiestnenie zdrojov a plní rolu vyjednávača. 4.5 Kompetencie manažéra Manažérske kompetencie sa stávajú jedným z kľúčových faktorov úspechu podnikateľského subjektu pri plnení poslania, vízie a cieľu, ako aj pri tvorbe pridanej hodnoty a pri zvyšovaní produkcie podniku, a to najmä rozvojom vlastných ľudí. Manažérske kompetencie predstavujú komplexné schopnosti a iné predpoklady (najmä motiváciu) podávať manažérsky výkon, ako aj komplex správania pracovníka, ktorým musí v danej situácii disponovať, aby úlohy v tejto pozícií zvládol. oblasť Vzdelanie Jazykové schopnosti Tab. č. 1 Požiadavky na ideálneho manažéra požiadavky Absolvent vysokej školy Znalosť viacerých svetových jazykov je nutnosťou Skúsenosti Predošlá skúsenosť v riadení firmy, skúsenosti z vykonávania rôznych prác vyžadujúcich rozdielne vedomosti vrátane rôznych rolí v rôznych prostrediach Výsledky Predchádzajúce úspešné dosahovanie pozitívnych výsledkov Schopnosti Vysoká intelektuálna kapacita, multidisciplinárny prístup k riadeniu a riešeniu problémov Zdroj: 28

30 Manažér by mal disponovať rozmanitými kompetenciami, pretože sú potrebné pre výkon funkcie a uľahčujú mu jej výkon. Medzi nároky na kompetencie ideálneho manažéra patria hlavne komplexné manažérske myslenie, nutnosť maximálnej empatie pre rozličné kultúry, mal by byť schopný vedieť vybudovať tímy a efektívne ich viesť. Medzi ďalšie základné nároky môžeme zahrnúť nasledovne: - musí mať vyvinuté vodcovské schopnosti na vysokej úrovni, - musí byť odolný voči tlakom a mať schopnosť vyrovnať sa s nimi, - musí mať schopnosť motivovať nie len druhých ale aj sám seba a preberať iniciatívu v situáciách, kedy je odkázaný len sám na seba, - musí mať výbornú komunikáciu, - mal by byť formálnym ale aj neformálnym ideálom pre svoje prostredie, - mal by byť schopný vzbudzovať dôveru u všetkých zamestnancov. 4.6 Typológia osobnosti manažéra Keď jednotlivé typy extroverta a introverta porovnáme s osobnosťou manažéra, môžme skonštatovať, že v rozličných podmienkach podávajú rôzny výkon. To znamená, že: introvert lepší výkon podáva tam, kde je kľudnejšie prostredie bez veľkého vzruchu, zvratov a novostí tam, kde sa nemusí prichádzať s mnohými ľuďmi do kontaktu. Vyhovujúce prostredie pre neho predstavuje tichá kancelária. extrovert rád sa stýka s ľuďmi, obľubuje nové tváre, zmenu, vzruch, pohyb, hodia sa mu situácie, kde sa treba rýchlo rozhodovať a jednať s mnohými obchodnými partnermi. Extrovertovaný rozumový typ takýto manažér sa drží noriem a pravidiel platných v spoločnosti, je empirik a pragmatista, je objektívny, v jeho myslení a názoroch prevláda racio, potláča vlastné pocity a emócie, vie byť však chladný a tvrdý, Extravertovaný citový typ prejavuje sa emocionalita, je citlivý, vnímavý aj voči názorom iných, je priateľský, spoločenský, závislý na spoločenských konvenciách, zakladá si na tradíciách a osvojenom morálnom kódexe, ale so manažér má sklon potláčať myslenie, 29

31 Introvertovaný vnímaný typ- takýto manažér prirodzene prežíva radosť, nadšenie, šťastie a vyhľadáva nové zážitky, má schopnosť prispôsobiť sa rôznym typom ľudí a novým situáciám. Menej sa orientuje na svoje vnútro, je však otvorený svetu, Extrovertovaný intuitívny typ manažér má predpoklady byť úspešný v podnikaní i v politike, vie využiť príležitosť, má schopnosť inšpirovať novými myšlienkami, je kreatívny, prevláda tendencia preskakovať z jedného nápadu na druhý a vlastné rozhodovanie podlieha emóciám, intuitívny, podstatné je, že sa vie nadchnúť pre dosiahnutie výkonu a plnenie cieľov, Introvertovaný rozumový typ manažér má určité problémy s vyjadrením svojich myšlienok, pretože je zameraný viac na city, svoju pozornosť kladie na súkromie, snaží sa viac pochopiť sám seba ako iných, povznesený, netaktný a arogantný, chýba mu aj praktické uvažovanie, Introvertovaný citový typ takýto typ manažéra potláča racionálne myslenie, dochádza k prežívaniu hlbokých citov, ktoré navonok neprejavuje, nie veľmi chápe zmýšľanie iných a je hodnotený ako nespoločenský, chladný, sebaistý, tajomný, neprípustný, kľudný, skromný, Introvertovaný percepčný typ manažér je pasívny, kľudný, prevláda odtrhnutosť od reality, ale na druhej strane má sklon prejaviť sa umením, potláča intuíciu, na väčšinu aktivít iných sa pozerá zhovievavo, Introvertovaný intuitívny typ považuje sa za zvláštneho a excentrického, má problémy zvládať praktický beh života ako aj s plánovaním vlastnej budúcnosti, intuícia ho ovláda natoľko, že stratí kontakt s realitou a stáva sa nepraktickým, ostatnými často nepochopený. 4.7 Kariéra, fázy kariéry manažéra Kariéra manažéra K profesionálnemu životu každého zamestnanca patrí kariéra. Je však vnímaná z rôznych hľadísk. Často dochádza k stotožneniu kariéry s karierizmom. Kariéru vnímame skôr ako neoddeliteľnú súčasť pracovného pomeru. Kariéra môže však mať podobu doterajších škôl, pozícií, funkcií, ktoré doteraz zastával, ďalej môže ísť o predstavy zamestnanca o svojom kariérnom rozvoji. Kariéra môže predstavovať systém možností, 30