vybrané právne otázky z energetiky a odpadového hospodárstva

Transkript

1 2016 vybrané právne otázky z energetiky a odpadového hospodárstva

2 Vybrané otázky z energetiky a odpadového hospodárstva vydanie, november 2016 Autor textov: Dvořák Hager & Partners, advokátska kancelária, s.r.o. Ilustrácia na obálke: Gabriel Kosmály, 2004 Autor fotografi e: Slavomír Valigurský Zostavil: Bernhard Hager Tlač: OKAT PLUS s.r.o. Všetky práva vyhradené. Žiadna časť tejto publikácie nesmie byť reprodukovaná bez predchádzajúceho súhlasu vlastníka práv, ukladaná do obnoviteľných systémov alebo prenášaná v akejkoľvek forme, či akýmkoľvek prostriedkom elektronicky, mechanicky, fotokopírovaním, nahrávaním alebo inak. ISBN

3 odpad ako palivo 3 právne služby pre biznis na Slovensku a Čechách energetika hospodárska súťaž PPP verejné obstarávanie nehnuteľnosti a stavebné právo pracovné právo právo obchodných spoločností fúzie a akvizície financovanie kapitálové a finančné trhy obchodné zmluvy medzinárodný obchod a preprava zastupovania v súdnych a arbitrážnych konaniach konkurz a reštrukturalizácia Bratislava Cintorínska ul. 3/a SK Tel: Fax: bratislava@dhplegal.com

4 Obsah Nový zákon o odpadoch od čo sa mení? Postavenie verejnosti v projektoch s vplyvom na ŽP Plán úpravy skládky Nová vyhláška o palivách z odpadu Novela zákona o IPKZ Účastník cenového konania Nezodpovedané otázky k pojmu výrobca obalu a k jeho povinnostiam Zákaz skládkovania pre neupravené odpady Funkčná skúška, prevádzkové poriadky a názor Ústavného súdu Je preprava odpadu nezákonná, ak sa použije iný hraničný priechod? Zmena právneho predpisu usmernením Zmeny v zákone o verejnom obstarávaní Pneumatiky: Práva a povinnosti podľa nového zákona o odpadoch... 49

5 Prípustnosť zdaňovania CO 2 kvót pokračovanie Čo vyplýva z rozhodnutia Ústavného súdu o G-komponente? Čo sa rozumie pod pojmom zariadenie? Ako zistiť, či ide o odpad alebo nie? Áno, G-Komponent je protiústavný, ale Elektrozariadenia a elektroodpad: Práva a povinnosti podľa nového zákona o odpadoch Vypĺňanie vyťažených priestorov vs Súdny dvor EÚ Okamih vzniku povinnosti obchodovať s CO 2 kvótami Iniciatíva Európskej Komisie: Využitie potenciálu odpadu ako zdroja energie Regulácia ceny plynu vo svetle práva EÚ G-komponent a právo na doplatok Skládky by už mali smrdieť menej... 89

6

7 nový zákon o odpadoch od čo sa mení? Dňa nadobudol účinnosť nový zákon o odpadoch, ktorý opäť zlúči oblasť odpadov a obalov do jedného zákona. Najdôležitejšiu zmenu predstavuje úprava rozšírenej zodpovednosti výrobcov elektrozariadení, batérií a akumulátorov, obalov a neobalových materiálov, automobilov a pneumatík, ako aj úprava oprávnených organizácií a kolektívnych systémov. Zákaz zneškodňovania skládkovaním, ktorý bol plánovaný už v programe odpadového hospodárstva , však zavedený nebol. Nový Zákon o odpadoch upravil aj dlho diskutované zrušenie Recyklačného fondu. 1. Právny základ TÉMA Zákonom č. 79/2015 o odpadoch ( Zákon o odpadoch ) majú byť implementované všetky podstatné predpisy EÚ z oblasti odpadov do jedného nového kompaktného zákona. 2. Predchádzanie vzniku odpadov a hierarchia nakladania s odpadom 2.1 Program predchádzania vzniku odpadu Podľa 7 Zákona o odpadoch má Ministerstvo životného prostredia vždy na obdobie 10 rokov vydať program predchádzania vzniku odpadov. Na úrovni podnikov neplatí povinnosť vypracovania programu predchádzania vzniku odpadu. 2.2 Programy územných celkov Úrovne štátnej správy štát, kraj, obec sú podľa 8 až 10 Zákona o odpadoch povinné vypracovať programy ( Programy odpadového hospodárstva ). Tieto programy nie sú priamo záväzné pre podniky, avšak môžu byť zohľadnené pri schvaľovaní zámerov.

8 8 vybrané právne otázky z energetiky a odpadového hospodárstva 2.3 Vnútropodnikové programy len pri polychlórovaných bifenyloch Povinnosť vypracovať vnútropodnikové programy na základe nového Zákona o odpadoch odpadá. Vyňatí sú držitelia tzv. polychlórovaných bifenylov, ktorí sú povinní vypracovať program držiteľa, ktorý musí byť schválený príslušným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva. V prípade zmien musí byť program aktualizovaný do štyroch mesiacov a predložený príslušnému orgánu na schválenie. 3. Povinnosti držiteľa odpadu Z detailného zoznamu povinností držiteľa odpadu je potrebné zvlášť spomenúť povinnosť odovzdať odpady len osobe oprávnenej nakladať s nimi upravenú v 14 ods. 1 písm. e) Zákona o odpadoch. Z tohto dôvodu si má držiteľ odpadu pred jeho odovzdaním toto oprávnenie nechať preukázať. 4. Zákaz zneškodňovať skládkovaním TÉMA Všeobecný zákaz zneškodňovania komunálneho odpadu skládkovaním síce napriek ustanoveniam z programu odpadového hospodárstva Zákon o odpadoch nezavádza, avšak 13 ods. 1 písm. e) Zákona o odpadoch okrem iného zakazuje zneškodňovať skládkovaním vytriedené zložky odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov (t.j. elektrozariadenia, batérie a akumulátory, obaly a neobalové materiály, automobily a pneumatiky) ako aj vytriedený biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad. 5. Obmedzenia pri výkupe kovových odpadov Na zabránenie odcudzenia a krádeže železa zavádza Zákon o odpadoch početné obmedzenia pri výkupe kovových odpadov. Kovy zo železníc, dopravné značky, kanalizačné poklopy, závlahové detaily a poľnohospodárske stroje, elektrické rozvody a zariadenia zásobovania energiou, ako aj staré vozidlá môžu vykupovať iba osoby, ktoré preukážu oprávnenie na zhodnocovanie týchto odpadov. Držitelia odpadu musia preukázať svoju totožnosť a o prijatých odpadoch je nutné viesť evidenciu. Pred spracovaním alebo odovzdaním odpadov musia byť tieto sedem dní uchovávané. Skladovacie plochy musia byť monitorované kamerovým systémom. Platbu za výkup kovového odpadu je možné uhrádzať len formou poštovej poukážky alebo bankovým prevodom.

9 nový zákon o odpadoch od čo sa mení? 9 6. Rozšírená zodpovednosť výrobcov 6.1 Pre koho platí rozšírená zodpovednosť výrobcov Novým Zákonom o odpadoch sa od zásadne zmení tzv. rozšírená zodpovednosť výrobcov pre výrobcov/dovozcov elektrozariadení, batérií a akumulátorov, obalov a neobalových výrobkov, automobilov a pneumatík. 6.2 Povinnosť registrácie pred uvedením na trh Tovar, ktorý podlieha rozšírenej zodpovednosti výrobcov, možno uviesť na trh až po zápise výrobcu/dovozcu do registra výrobcov, ktorý vedie Ministerstvo životného prostredia. Už zapísaní výrobcovia/dovozcovia nemusia byť zapísaní znova. 6.3 Povinnosti a zodpovednosť výrobcu Výrobca je okrem iného zodpovedný za zber a zhodnotenie svojho tovaru a znáša všetky náklady. Túto povinnosť si výrobca môže splniť sám alebo na základe zmluvy s tzv. Organizáciou zodpovednosti výrobcov OZV, t.j. kolektívnym systémom. 6.4 K platnosti aktuálnych zmlúv s oprávnenými organizáciami a kolektívnymi systémami TÉMA Ani splnenie povinností na základe zmluvy s OZV však výrobcu nezbavuje zodpovednosti za dodržiavanie limitov pre zber, zhodnocovanie a recykláciu. Môže sa preto stať, že výrobcovi v prípade zlyhania jeho OZV okresný úrad udelí pokutu až do výšky EUR. Výrobca/dovozca si má preto preveriť, s ktorým systémom, resp. OZV chce v budúcnosti plniť svoje povinnosti. Tak existujúce ako aj nové systémy musia do konca marca 2016 požiadať o autorizáciu a od začnú fungovať. Z toho vyplýva otázka, aký bude osud aktuálnych zmlúv uzatvorených medzi v súčasnosti na trhu pôsobiacimi systémami a výrobcami/dovozcami. Aj keď sú tieto zmluvy v detailoch odlišné, možno predpokladať, že najneskôr zaniknú, resp. sú vypovedateľné a výrobca/dovozca si tak bude môcť naozaj slobodne vybrať jeho OZV. 7. Povinný splnomocnený zástupca pre zahraničných výrobcov Výrobcovia/dovozcovia bez sídla na Slovensku musia poveriť splnomocneného zástupcu so sídlom na Slovensku, ktorý bude ručiť za dodržiavanie zákonných predpisov.

10 10 vybrané právne otázky z energetiky a odpadového hospodárstva 8. Systémy zberu a recyklácie ( OZV ) 8.1 Organizácia výrobcov so zákazom dosahovania zisku Tzv. Organizácia zodpovednosti výrobcov OZV je nezisková právnická osoba, ktorú musia založiť a vlastniť výrobcovia. OZV nesmie vykazovať žiadne osobné alebo podnikateľské prepojenia s likvidátormi odpadov. 8.2 Povinnosti OZV OZV musí s každým výrobcom, ktorý o to prejaví záujem, bez akejkoľvek diskriminácie uzatvoriť zmluvu o zabezpečení kolektívneho plnenia. Za týmto účelom musí OZV zriadiť, fi nancovať, prevádzkovať a udržiavať fungujúci systém zberu, recyklácie a nakladania s príslušným odpadom. Pre zabezpečenie vyrovnania množstva medzi jednotlivými OZV bude založený tzv. Clearinghouse (Koordinačné centrum), ktorému musia všetky OZV podávať hlásenia. Ďalej sú OZV zodpovedné za opatrenia vzdelávania a osvety pre verejnosť. TÉMA 8.3 Výrobcovia zodpovedajú za splnenie limitov na zber Ani splnenie povinností na základe zmluvy s OZV však výrobcu nezbavuje zodpovednosti za splnenie limitov pre zber, zhodnocovanie a recykláciu. Môže sa preto stať, že výrobcovi v prípade zlyhania jeho OZV okresný úrad udelí pokutu až do výšky EUR. Výrobca/dovozca si má preto preveriť, s ktorým systémom, resp. OZV chce v budúcnosti plniť svoje povinnosti. 8.4 Vzájomné pôsobenie medzi OZV výrobcom obcou zberovou spoločnosťou Princípy Zákon o odpadoch predpokladá komplikované vzájomné pôsobenie medzi OZV výrobcom obcou zberovou spoločnosťou na základe zmlúv, ktoré majú zabezpečiť: Výrobca má znášať všetky náklady za uvedenie na trh, recykláciu a likvidáciu svojho tovaru, avšak výrobca má znášať iba skutočné náklady. Napriek dohode o kolektívnom plnení ostáva výrobca zodpovedný za dodržiavanie limitov pre zber, zhodnocovanie a recykláciu. OZV má s obcou uzavrieť zmluvu a tak zabezpečiť systém pre zber a likvidáciu vytriedene zozbieraného odpadu.

11 nový zákon o odpadoch od čo sa mení? 11 Obci a občanovi tak nemajú vzniknúť žiadne náklady z hľadiska systému pre zber a likvidáciu vytriedene zozbieraného odpadu; to znamená, že občanom hradené poplatky za likvidáciu odpadu môžu byť použité len na likvidáciu nevytriedeného odpadu z domácností. OZV výrobca obec zberová spoločnosť Zmluva medzi OZV a výrobcom V zásade musí OZV s každým výrobcom, ktorý prejaví záujem, uzavrieť zmluvu o kolektívnom plnení, pokiaľ tento výrobca nie je v omeškaní s platbou alebo insolventný, alebo neodmieta obsah zmluvy alebo má také množstvo odpadu, ktoré by ohrozovalo fungovanie OZV a dodržiavanie zákonných predpisov. Výrobca má znášať všetky náklady za uvedenie na trh, recykláciu a likvidáciu svojho tovaru a odpadu z neho, avšak výrobca má znášať iba skutočné náklady. Napriek zmluve o kolektívnom plnení ostáva výrobca zodpovedný za dodržiavanie limitov na zber, zhodnocovanie a recykláciu. TÉMA Výrobca môže zmluvu každý rok k vypovedať pri dodržaní 60 dňovej výpovednej lehoty ako aj v prípade porušenia zákonných povinností zo strany OZV do 30 dní od zistenia porušenia povinností Zmluva medzi OZV a obcou OZV uzatvára zmluvu s obcou na zabezpečenie systému zberu a recyklácie odpadov. Obec za to nič neplatí, iba strpí zriadenie a prevádzku systému. V oblasti obalov platí zásada: Jedna obec jedna zmluva. Obec môže zmluvu vypovedať každý rok k Zmluva medzi OZV a zberovou spoločnosťou/zhodnotiteľom OZV uzatvára zmluvu s likvidátormi odpadu (spoločnosti pre zber, úpravu, recykláciu resp. nakladanie s odpadmi) na zabezpečenie vytvorenia, prevádzky a udržiavania miestneho systému zberu a recyklácie odpadov.

12 12 vybrané právne otázky z energetiky a odpadového hospodárstva 9. Cezhraničný pohyb odpadov Cezhraničnú prepravu odpadov upravuje Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006. Doplňujúco k tomu určuje Zákon o odpadoch: TÉMA príslušným orgánom je Ministerstvo životného prostredia, s odpadom, ktorý vznikne na Slovensku, sa má nakladať predovšetkým na Slovensku, dovoz odpadu na zneškodnenie je zakázaný, pokiaľ medzinárodné zmluvy neurčujú inak, námietky proti preprave sa zakladajú na záväznej časti programu odpadového hospodárstva, cezhraničný pohyb odpadov môže byť zakázaný, ak oznamovateľ, príjemca alebo osoba oprávnená konať v mene oznamovateľa alebo príjemcu, ktorý sa podieľa na tomto cezhraničnom pohybe odpadov, bol právoplatným rozhodnutím a) uznaný vinným zo spáchania priestupku v dôsledku konania, ktorým sa dopustil nezákonnej prepravy, b) uznaný vinným v posledných troch rokoch zo spáchania priestupku v dôsledku iného protiprávneho konania na úseku nakladania s odpadmi ako uvedeného v písmene a) alebo c) odsúdený v posledných troch rokoch za trestný čin proti životnému prostrediu. Mag. Bernhard Hager, LL.M. Mag. Annamáaria Tóthová Dvořák Hager & Partners, advokátska kancelária, s.r.o. Publikované v Ročenke Slovensko rakúskej obchodnej komory 2015

13 postavenie verejnosti v projektoch s vplyvom na ŽP Súdny dvor EÚ svojim nedávnym rozhodnutím vo veci Komisia proti Spolkovej republike Nemecko, C 137/14 1, posilnil v Európe postavenie verejnosti, predovšetkým mimovládnych organizácii na ochranu životného prostredia, v konaniach spadajúcich pod smernicu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a pod smernicu o priemyselných emisiách (t.j. integrované povoľovanie). Do pôsobnosti týchto smerníc spadá veľké množstvo projektov v oblasti energetiky a odpadového hospodárstva a rozhodnutie súdneho dvora bližšie vysvetľuje, ako účasť verejnosti možno chápať. Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ Spolková republika Nemecko porušila niektoré povinnosti vyplývajúce zo smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 2 a smernice o priemyselných emisiách 3 tým, že má vo svojom právnom poriadku viacero úprav, ktoré zužujú práva verejnosti a mimovládnych organizácii na ochranu životného prostredia. ENERGO ERGO SUM Súdny dvor EÚ považoval okrem iného nasledujúce úpravy na problematické: Obmedzenie možnosti zrušenia rozhodnutí z dôvodu procesných vád na absenciu posudzovania alebo predbežného posúdenia vplyvov na životné prostredie a na prípady, keď žalobca preukáže, že existuje príčinná súvislosť medzi procesnou vadou a výsledkom rozhodnutia. Obmedzenie aktívnej legitimácie a rozsahu súdneho preskúmania rozhodnutí na námietky, ktoré už boli vznesené v lehote určenej počas správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia. 1 Rozsudok Súdneho dvora z 15. októbra 2015, vo veci 137/14, Európska komisia proti Spolkovej republike Nemecko 2 Článok 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EU z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie 3 Článok 25 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia)

14 14 vybrané právne otázky z energetiky a odpadového hospodárstva Požiadavky smerníc Obe dotknuté smernice, smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a smernica o priemyselných emisiách, prikazujú členským štátom, aby zabezpečili dotknutej verejnosti prístup k opravným prostriedkom pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona s cieľom napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, skutku alebo nečinnosti, ktoré sú predmetom ustanovení danej smernice o účasti verejnosti. Uplatňovanie procesných vád Podľa Súdneho dvora EÚ európsky normotvorca nemal v úmysle viazať možnosť uplatniť procesnú vadu na žiadnu podmienku. Podľa Súdneho dvora EÚ je cieľom smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie najmä upraviť procesné záruky umožňujúce lepšie informovanie a účasť verejnosti na posudzovaní vplyvov tých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, ktoré naň môžu mať významný vplyv. Preto má kontrola dodržiavania procesných pravidiel v tejto oblasti osobitný význam. ENERGO ERGO SUM Na základe uvedeného Súdny dvor konštatoval, že nemecký právny systém nemôže prenášať na žalujúcu dotknutú verejnosť povinnosť preukázať existenciu príčinnej súvislosti medzi procesnou vadou, na ktorú táto verejnosť poukazuje, a výsledkom správneho rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že vnútroštátne obmedzenia dôvodov odvolania alebo správnej žaloby v prípade posudzovania vplyvov na životné prostredie alebo integrovaného povoľovania, ak sa jedná o možný významný negatívny vplyv na životné prostredie, je potrebné vykladať s ohľadom na cieľ smernice, ktorým je upraviť procesné záruky umožňujúce lepšie informovanie a účasť verejnosti na konaní. Zároveň je však v povoľovacom procese nutné zohľadniť aj ďalšie atribúty konania a zaručiť, že každé takéto konanie musí byť spravodlivé, včasné a nie nedostupne drahé. Uplatňovanie námietok až v rámci opravných prostriedkov Ďalším vytknutým problémom bolo, že Spolková republika Nemecko obmedzila svojim právnym poriadkom dôvody podania správnej žaloby na súd na také námietky, ktoré boli už v rámci správneho konania vznesené v rámci stanovenej lehoty. Dôvodom tohto obmedzenia je, že ak by neexistovalo, mohli by byť námietky, ktoré boli známe už v čase správneho konania, z procesno taktických dôvodov nevznesené

15 postavenie verejnosti v projektoch s vplyvom na ŽP 15 a vyhradené až na konanie pred príslušným súdom. Správne konanie by tak nemohlo viac plniť svoju osobitnú funkciu spočívajúcu v zosúlaďovaní záujmov. Takéto obmedzenie je navyše v súlade so zásadami ekvivalencie a efektivity. Súdny dvor už aj v jednom svojom skoršom rozhodnutí 4 uviedol, že musí byť prípustný opravný prostriedok pred súdom s cieľom napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť a vyššie spomínané smernice nijakým spôsobom neobmedzujú dôvody, ktoré možno uvádzať na podporu opravného prostriedku. Tento postup zodpovedá cieľu zaistiť široký prístup k spravodlivosti v oblasti ochrany životného prostredia. Súdny dvor však pripúšťa úpravu, v rámci ktorej členský štát stanoví konkrétne procesné pravidlá, ako je neprípustnosť tvrdenia uvedeného zneužívajúcim spôsobom a v zlej viere, ktoré predstavujú vhodné mechanizmy na zabezpečenie účinnosti tak správneho ako aj súdneho konania. Význam pre Slovensko V rámci slovenského zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sú práva verejnosti upravené dostatočne široko. V prípade integrovaných povolení je tomu tiež tak, avšak Slovenská inšpekcia životného prostredia prihliada v zmysle zákona len na vyjadrenia verejnosti zaslané v zákonnej lehote, resp. na pripomienky a námietky uplatnené písomne najneskôr na ústnom pojednávaní. Na neskoršie pripomienky inšpekcia síce neprihliada, ale nie sú vylúčené z preskúmania súdom. Otázkou preto ostáva, aký, a či vôbec nejaký, vplyv bude mať predmetné rozhodnutie na jednotlivé konania u nás. ENERGO ERGO SUM Mag. Annamária Tóthová Dvořák Hager & Partners, advokátska kancelária, s. r. o. Publikované v časopise Odpadové hospodárstvo 12/ Rozsudok Bund für Umwelt und Naturschutz Deutschland, Landesverband Nordrhein-Westfalen, C-115/09, bod 37

16 plán úpravy skládky Už asi posledná novela starého zákona o odpadoch Na obdobie jedného mesiaca konkrétne od 1. do 31 decembra 2015 prišlo ešte ku zmene starého zákona o odpadoch 1, a to nepriamou novelou prostredníctvom novely zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia. DOPADY NA ODPADY Dôvodom pre jednomesačnú novelu zákona o odpadoch je skutočnosť, že Slovenskej republike sú zo strany Európskej komisie vytýkané nedostatky týkajúce sa 24 skládok. Zoznamom týchto skládok disponuje Ministerstvo životného prostredia 2. Nedostatky sa týkajú plánu úprav skládky, pričom sa jedná o skládky, ktoré po júli 2009 plánovali prevádzkovať svoje zariadenia i naďalej, ale aj o také, ktoré svoju činnosť ukončili. Vzhľadom na skutočnosť, že Slovenská republika bola rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci skládky Považský Chlmec 3 odsúdená za porušenie zmluvy, hľadalo ministerstvo spôsob, aby sa stav nezopakoval. Nová úprava v zákone o odpadoch pozostáva predovšetkým z kompetencie Inšpekcie životného prostredia vyzvať prevádzkovateľa, aby predložil plán úprav skládky odpadov v lehote stanovenej inšpekciou. Inšpekcia zároveň dostala kompetenciu dodatočne plán úprav skládky odpadov schvaľovať. 4 V tejto súvislosti je vhodné ozrejmiť prípad Považského Chlmca. V tomto prípade Súdny dvor EÚ rozsudkom zo dňa , Európska komisia proti Slovenskej republike, konštatoval, Slovenská republika tým, že povolila prevádzkovanie skládky odpadov 1 Zákon č. 223/2001 Z.z. o odpadoch v platnom znení 2 Informácie prezentované pani Ing. Katarínou Jankovičovou z Ministerstva životného prostredia SR dňa v rámci konferencie Priemyselné emisie Rozsudok Súdneho dvora EÚ z , vec C-331/11 4 Nový 69 písm. e) zákona o odpadoch

17 plán úpravy skládky 17 Žilina Považský Chlmec bez plánu úpravy skládky a bez toho, že by bolo prijaté konečné rozhodnutie o tom, či táto skládka môže pokračovať vo svojej prevádzke na základne schváleného plánu úpravy, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 14 písm. a) až c) smernice Rady 1999/31/ES z 24. apríla 1999 o skládkach odpadov. Predmetom konania bola skládka odpadov Žilina Považský Chlmec, ktorá bola rozdelená do dvoch častí do prvej, ktorá bola prevádzkovaná od 50-tych rokov minulého storočia a následne rozšírená o ďalšiu časť skládky. Podľa Európskej komisie mala táto skládka v zmysle smernice o skládkach 5 vypracovať plán úprav skládky, ktorý mal následne vyhodnotiť a schváliť príslušný orgán v prípade, pokiaľ sa plánovala prevádzka skládky aj po 15. júli Nová časť skládky, ktorá mala byť aj po naďalej v prevádzke, spĺňala podľa vyjadrení Slovenskej inšpekcie životného prostredia všetky technické predpoklady, aby mohla byť v prevádzke v súlade s platnou európskou aj slovenskou legislatívou. Slovenská republika preto v tejto súvislosti tvrdila, že nevyhovujúca časť skládky ukončila k prevádzku a že v súlade s integrovaným povolením sa na skládke skládkuje už len na novej kazete, ktorá spĺňa všetky technické parametre. Plán úprav tejto skládky, ktorý predložil jej prevádzkovateľ, aby mu bolo vydané integrované povolenie, spĺňal všetky požiadavky tejto smernice. Slovenská republika však zároveň pripustila, žiadosť prevádzkovateľa skládky o vydanie povolenia na jej prevádzku aj po neobsahovala dokument s označením Plán úprav. Avšak podľa zástupcov Slovenskej republiky táto žiadosť splnila funkciu plánu úprav a mohla by sa za taký plán považovať. Integrované povolenie sa teda malo považovať za schválený plán úprav a preto sa nemá postupovať v prípade výkladu príslušného ustanovenia formalisticky. Komisia však naďalej tvrdila, že povolením prevádzkovania skládky bez predchádzajúceho predloženia plánu úprav na schválenie príslušnými úradmi si Slovenská republika nesplnila svoje povinnosti z článku 14 písm. a) až c) smernice o skládkach, čomu dal súdny dvor zapravdu. DOPADY NA ODPADY Dodržanie vyššie uvedenej povinnosti, ktorá musí slúžiť ako základ zosúladenia danej skládky s požiadavkami smernice o skládkach, nemožno podľa Súdneho dvora EÚ považovať len za obyčajný formalizmus. Z dôvodu, že v predmetnom konaní na Slovenskej inšpekcii životného prostredia nebol predložený plán úprav skládky, ktorý by bol následne schválený, Slovenská republika porušila povinnosti, ktoré jej boli uložené smernicou. 5 Smernica rady 1999/31/ES z 24. apríla 1999 o skládkach odpadov

18 18 vybrané právne otázky z energetiky a odpadového hospodárstva V súvislosti s povoľovacím procesom skládky Žilina Považský Chlmec je potrebné doplniť, že v súčasnosti prebieha konanie na Ministerstve životného prostredia SR ohľadom posudzovania vplyvov na životné prostredie za účelom uzavretia a rekultivácie skládky. Z rozsudku týkajúceho sa skládky Žilina Považský Chlmec je zrejmé, že v zmysle európskej legislatívy bolo potrebné, aby prišlo ku vypracovaniu plánu úprav skládky a následnému schváleniu. Keďže doposiaľ slovenský zákon o odpadoch, resp. zákon o integrovanej prevencii a kontrole životného prostredia 6 neobsahoval takúto povinnosť, resp. kompetenciu Slovenskej inšpekcie životného prostredia, bol tento nedostatok novou legislatívnou úpravou napravený. Dá sa teda predpokladať, že v období od 1. do príde k výzvam zo strany Slovenskej inšpekcie životného prostredia adresovaným dotknutým skládkam, na ktoré Európska komisia upozornila. Mag. Annamária Tóthová Dvořák Hager & Partners, advokátska kancelária, s. r. o. Publikované v časopise Odpadové hospodárstvo 12/2015 DOPADY NA ODPADY 6 Zákon č. 39/2013 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia v platnom znení

19 nová vyhláška o palivách z odpadu Novela vyhlášky o palivách, ktorá nadobúda účinnosť , po prvýkrát vytvára právny rámec pre použitie druhotných palív a vytvorí v tejto oblasti stav právnej istoty očakávaný zo strany hospodárstva. Právny rámec Vyhláškou 1, ktorá nadobudne účinnosť , Ministerstvo životného prostredia zadefi novalo právne rámcové podmienky pre druhotné palivá (v ďalšom len ako Vyhláška o palivách ). Vyhláška o palivách upravuje tzv. stav konca odpadu pre palivá, ktoré pochádzajú z odpadu, t.j. kvalitatívne požiadavky kladené na tieto palivá, ako aj požiadavky ohľadne overovania kvalitatívnych parametrov a evidencie týchto druhotných palív. Už aj dnes pre niektorý odpad z biomasy stačí, aby spĺňal požiadavky na spaľovanie klasických palív 2. Okrem pre biomasu v Slovenskej republike zatiaľ neexistovali žiadne zákonné pravidlá o zložení odpadov ako paliva. Taktiež neexistujú ani v Európskej únii. Rámcová smernica o odpade č. 2008/98/ES 3 všeobecne defi nuje postup, ako sa stane z odpadu výrobok, ale dodnes nie je zadefi novaný stav konca odpadu pre palivo pochádzajúce z odpadu. DOPADY NA ODPADY Smernica o priemyselných emisiách 4 reguluje len povoľovacie predpoklady, podmienky merania a najvyššie povolené množstvo emisií a prenecháva určenie používaných odpadov jednotlivým prevádzkovateľom a jednotlivým vnútroštátnym orgánom tak, aby na 1 Vyhláška č. 367/2015 Z. z., Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 3. Novembra 2015, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 228/2014 Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu palív a vedenie prevádzkovej evidencie o palivách. 2 8 ods. 2 písm. i) vyhlášky č. 410/2012 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší 3 Čl. 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade 4 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia).

20 20 vybrané právne otázky z energetiky a odpadového hospodárstva konci neboli v komínoch prekročené povolené emisné limity. Väčšinou sa to uskutočňuje v prevádzkových poriadkoch podnikov alebo na základe podmienok v jednotlivých povoľovacích rozhodnutiach. Podobnú úpravu má už dnes Rakúsko v podobe vyhlášky o spaľovaní odpadov 5. Len palivo vyrobené z odpadu, ktoré dosiahne tzv. stav konca odpadu, už bude z každého hľadiska považované za výrobok, teda spaľovacie zariadenie nebude musieť spĺňať prísne požiadavky na spaľovanie odpadov, ale len na spaľovanie klasických palív. Rozdiel medzi odpadovými palivami a druhotnými palivami Prvý dôležitý rozdiel vyplýva z defi nícií Vyhlášky o palivách, ktorá rozlišuje druhotné palivá a odpadové palivá 6. Odpadové palivá sú palivá, ktoré sa aj po vyrobení klasifi kujú ešte stále ako odpady a ktorých použitie ako paliva sa tým pádom naďalej riadi právnymi predpismi práva odpadového hospodárstva, resp. predpismi ochrany ovzdušia pri spaľovaní odpadu. DOPADY NA ODPADY Druhotné palivá sú naopak palivá, ktoré zodpovedajú prísnym ustanoveniam Vyhlášky o palivách, preto dosiahli stav konca odpadu a sú zaradené ako produkt neodpad a môžu sa použiť ako bežné palivá. Požiadavky kladené na druhotné palivá Pokiaľ použitie odpadových palív naďalej upravuje prevažne len Zákon o ovzduší 7, Vyhláška o palivách pre druhotné palivá upravuje celý proces od výberu vstupných látok, cez výrobu druhotných palív a manažment kvality, až po evidenciu a použitie pri spaľovaní. Podľa 6a ods. 1 Vyhlášky o palivách na výrobu druhotného paliva možno použiť len odpad, ktorý nesmie: a) vykazovať žiadnu z nebezpečných vlastností podľa európskeho Nariadenia o zaradení odpadu 8 okrem odpadov klasifi kovaných ako HP3, ktoré sú označené ako H220, H226 a H228 5 Nariadenie spolkového ministra pre poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, životné prostredie a vodné hospodárstvo a spolkového ministra pre hospodárstvo, rodinu a mládež o spaľovaní odpadov (Nariadenie o spaľovaní odpadov), príloha č. 9 6 Pozri 3 písm. t) a písm. u) Vyhlášky o palivách. 7 Zákon č. 137/2010 Z. z. Zákon o ovzduší 8 Príloha nariadenia Komisie (EÚ) č. 1357/2014 z 18. decembra 2014, ktorým sa nahrádza príloha III k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 365, ).

21 nová vyhláška o palivách z odpadu 21 b) prekročiť limitné koncentrácie pre POPs ustanovené nariadením EU č. 850/2004 o POPs 9, c) zmiešavať s iným palivom alebo surovinou, s cieľom riedením znížiť obsah znečisťujúcej látky a takto dosiahnuť kvalitatívne požiadavky ustanovené pre druhotné palivo. Podľa 6b ods. 11 Vyhlášky o palivách druhotné palivo možno vyrábať len v zariadení, ktorého prevádzkovateľ má certifi kovaný systém environmentálneho manažérstva a systém manažérstva kvality podľa technických noriem a ktorý zároveň spĺňa požiadavky špecifi ckej technickej normy pre systém manažérstva výroby druhotného paliva. Ak pre systém manažérstva výroby daného druhu druhotného paliva špecifi cká technická norma nie je vydaná, uplatňujú sa požiadavky technickej normy primerane. V 8a Vyhlášky o palivách sú uvedené podrobné ustanovenia k preukazovaniu dodržania kvalitatívnych ukazovateľov (veľkosť dávky, metódy, vzorkovanie, režim) a 9 ods. 11 Vyhlášky o palivách uvádza požiadavky kladené na vedenie evidencie, ktoré podrobne dopĺňajú prílohy Vyhlášky. Obmedzenia pri cezhraničnej preprave Keďže pri Vyhláške o palivách ide o čisto slovenský právny predpis a na úrovni EÚ neexistuje harmonizácia ohľadne stavu konca odpadu pre palivá z odpadov, ostatné členské štáty aspoň podľa diskutabilného výkladu európskych predpisov zo strany rôznych úradov životného prostredia nie sú viazané zaradením paliva ako výrobku. V tomto zmysle ustanovuje aj 9 ods. 18 Vyhlášky o palivách, že ak ide o vývoz druhotných palív, a ak príslušný orgán cieľovej krajiny považuje tieto palivá za odpad, na vývoz týchto palív sa vzťahujú regulačné požiadavky podľa Nariadenia EU o preprave odpadu 10. DOPADY NA ODPADY Mag. Bernhard Hager, LL.M. Dvořák Hager & Partners, advokátska kancelária, s.r.o. Publikované v časopise Odpadové hospodárstvo 1/ Nariadenie (ES) č. 850/2004 o POPs (nariadenie (ES) č. 850/2004 Európskeho parlamentu a Rady o POPs a o zmene smernice 79/117/EHS. 10 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu.

22 novela zákona o IPKZ V zákone č. 39/2013 Z. z. pribudlo niekoľko zmien. Novela zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia 1, účinná od , rieši predovšetkým požiadavky vyplývajúce z praktických problémov pri aplikácii tohto zákona a v nadväznosti na európsku úpravu boli do zákona prevzaté podmienky vypracovania tzv. východiskovej správy. ENERGO ERGO SUM Výnimky vs. Odchylné hodnoty Pojem výnimky z emisných limitov sa mení na pojem odchylné hodnoty z emisných limitov, pričom dôvodom je zjednotenie terminológie so zákonom o ovzduší. Pri odchylných hodnotách sa jedná o odchylné hodnoty z limitov uvedených v záveroch o najlepších dostupných technikách, a to na základe kritérií sociálno-ekonomických a technických. Uvedené kritériá budú konkrétne stanovené vo vyhláške a následne aj v usmernení ministerstva životného prostredia. Kolaudačné konanie už nie je súčasťou integrovaného povolenia Rozsah konaní, ktoré spadajú pod integrované povoľovanie, bol na základe požiadaviek praxe upravený a novela obsahuje úplný zoznam týchto konaní. Významnou zmenou je vypustenie kolaudačného konania z integrovaného povoľovania. V súvislosti s touto zmenou boli z doterajšieho rozsahu 3 vypustené všetky právne akty, ktorými sa udeľoval súhlas s užívaním príslušnej prevádzky. Vypustené boli tiež vyjadrenia, ktoré vstupujú priamo do územného konania alebo stavebného konania, nakoľko tieto samotné sú zahrnuté do povoľovania a ich úprava pod- 1 Zákon č 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

23 novela zákona o IPKZ 23 lieha stavebnému zákonu. Stavebný úrad sa stáva dotknutým úradom nielen v stavebnom konaní, ale vo všetkých konaniach podľa stavebného zákona, ktoré sú včlenené do integrovaného povoľovania. Budú už len konzultácie Doposiaľ mohol prevádzkovateľ využiť pred podaním žiadosti inštitút konzultácie alebo predbežného prerokovania. Pri konzultácii sa inšpekcia písomne záväzne vyjadrovala k tomu, či prevádzka vyžaduje povolenie alebo zmenu povolenia a v akej lehote. Písomné stanovisko inšpekcia prevádzkovateľovi oznamuje do 30 dní od doručenia žiadosti o konzultáciu, pričom sa môže vykonať obhliadka miesta. V prípade predbežného prerokovania už išlo o vyjadrenie k úplnosti žiadosti o vydanie povolenia pred jej podaním. Vzhľadom na slabé využitie inštitútu predbežného prerokovania bude od účinnosti novely tento inštitút zrušený. Prax ukázala, že všetky sporné otázky si prevádzkovatelia dokážu dostatočne zrozumiteľne vysvetliť v rámci konzultácie, ktorá ostáva v zákone ponechaná ako jediný inštitút. Východisková správa Prevádzkovateľ je v zmysle 8 zákona o IPKZ povinný vypracovať východiskovú správu pred začatím prevádzkovania alebo pred prvou aktualizáciou povolenia prevádzky, ak v mieste prevádzky dochádza k používaniu, výrobe alebo vypúšťaniu nebezpečných látok pri zohľadnení možnosti kontaminácie pôdy alebo podzemných vôd. Na základe usmernenia Európskej komisie ku vypracovaniu východiskovej správy prišlo k spresneniu podmienok jej vypracovania aj v našom zákone. Do právnej úpravy pribudol tzv. záznam 2, ktorý sa pripravuje namiesto východiskovej správy prevádzkovateľmi nakladajúcimi s nebezpečnými látkami, ale ktorí spĺňajú podmienky v zmysle 8 ods. 6 zákona o IPKZ. Ustanovenie tiež rieši situáciu u prevádzkovateľov, ktorí neboli povinný vypracovať východiskovú správu, ale na základe zmeny činnosti v prevádzke dôjde k nakladaniu s nebezpečnými látkami. ENERGO ERGO SUM Dôvody zastavenia konania V 16 zákona o IPKZ boli doplnené a upravené dôvody zastavenia konania. Napríklad ku dôvodom podľa správneho poriadku pribudli osobitné dôvody podľa v 38 zákona 2 Záznam o preukázaní existencie skutočností uvedených v 8 ods. 6 zákona o IPKZ

24 24 vybrané právne otázky z energetiky a odpadového hospodárstva o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 3, ako nesúlad navrhovanej činnosti s týmto zákonom. Toto ustanovenie sa neuplatňuje v prípade podania žiadosti a potreby doplnenia podkladov do žiadosti, nakoľko túto oblasť upravuje 6 zákona o IPKZ. V tomto prípade má inšpekcia vyzvať prevádzkovateľa na doplnenie podkladov a určiť po konzultácii s ním, primeranú lehotu na ich predloženie. Nepodstatná zmena už bez rozhodnutia Nový režim v prípade nepodstatných zmien v prevádzke zjednoduší postup pre inšpekciu ako aj prevádzkovateľa. V praxi však naďalej ostáva nejasná otázka zmien, ktoré sa za nepodstatné považujú. Podľa nového režimu sa už nebude vyžadovať povolenie. Prevádzkovateľ ohlási inšpekcii plánovanú nepodstatnú zmenu. Inšpekcia má možnosť v lehote 60 dní zaslať prevádzkovateľovi oznámenie, či má proti uskutočneniu zmeny pripomienky. Ak tak inšpekcia neurobí, platí, že nemá pripomienky. ENERGO ERGO SUM Prevádzkovateľ môže uskutočniť zmenu len na základe písomného oznámenia inšpekcie, že nemá pripomienky. Keďže toto sa prieči vyššie uvedenému, dá sa predpokladať, že aj bez písomného oznámenia inšpekcie, ale po uplynutí lehoty 60 dní (plus čas poštového doručenia), tzv. tichý súhlas, môže prevádzkovateľ k zmene pristúpiť. Kontroly a sankcie Inšpekcia bude mať podľa novej úpravy možnosť pri výkone kontrol zaznamenať si zistený stav videokamerou, prípadne fotografi ami za účelom zdokumentovania stavu veci na mieste. Sankcie budú rozdelené už len do dvoch úrovní, od 100,- EUR do ,- EUR a tie vyššie od 1.000,- do EUR. Prechodné ustanovenia Začaté a neskončené konania sa dokončia podľa doteraz platnej právnej úpravy, t.j. právneho stavu do Mag. Annamária Tóthová Dvořák Hager & Partners, advokátska kancelária, s. r. o. Publikované v časopise Odpadové hospodárstvo 1/ Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

25 účastník cenového konania Najvyšší súd SR sa nedávno zaoberal otázkou účastníctva v cenovom konaní podľa zákona o regulácií v sieťových odvetviach 1 v prípade, ak subjekt, ktorý je povinný regulované ceny platiť, zastáva názor, že ceny boli stanovené v rozpore s právnym poriadkom. Výsledok rozhodnutia súdu má však význam pre určenie okruhu účastníkov vo všetkých správnych konaniach. Výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov podali žalobu proti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len ÚRSO ) a domáhali sa preskúmania zákonnosti cenového rozhodnutia ÚRSO pre prevádzkovateľa distribučnej sústavy Stredoslovenská energetika Distribúcia, a.s. 2, ktorým bola stanovená, okrem iného, platba za prístup do distribučnej sústavy, tzv. G-komponent. Výrobcovia zastávali názor, že sú opomenutými účastníkmi cenového konania, keďže cenové rozhodnutie upravuje ich práva a povinnosti a rozhodnutie napadli v rozsahu, v akom sú na jeho základe zaťažení platbou za G-komponent. ENERGO ERGO SUM Najvyšší súd SR v predmetnom konaní predovšetkým posudzoval, kto je účastníkom cenového konania podľa zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Najvyšší súd SR v uznesení z dňa dospel k záveru, že účastníkom cenového konania a teda osobou, ktorá je oprávnená brániť sa proti vydanému cenovému rozhodnutiu, je výlučne navrhovateľ, teda regulovaný subjekt, ktorý predložil návrh ceny. Súd svoj názor jednoducho odôvodil poukazom na 14 ods. 3 zákona o regulácii v sieťových odvetviach, ktorý vyslovene ustanovuje, kto je účastníkom konania. 1 Zákon č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach 2 Rozhodnutie URSO z dňa , č. 0024/2014/E 3 Uznesenie Najvyššieho súdu SR z dňa , sp. zn. 3Sžf/29/2015

26 26 vybrané právne otázky z energetiky a odpadového hospodárstva Keďže zákon o regulácii v sieťových odvetviach upravuje okruh možných účastníkov konania, nie je možné rozšíriť tento okruh ešte všeobecným zákonom o správnom konaní. Ten je možné použiť len v prípade, ak osobitný zákon neustanovuje špeciálnu úpravu. Výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov, ako nepriamo dotknuté subjekty, nie sú teda podľa zákona o regulácii v sieťových odvetviach účastníkmi cenového konania. 4 Toto rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spolu s poukazom na ustálenú judikatúru síce nie je možné považovať vo všetkých prípadoch za najspravodlivejšie, avšak prinajmenšom za dostatočne jednoznačné pre posudzovanie účastníctva v rôznych druhoch správnych konaní, či už v oblasti životného prostredia, odpadového hospodárstva, energetiky alebo stavebného konania. Mag. Annamária Tóthová Dvořák Hager & Partners, advokátska kancelária, s.r.o. Publikované v časopise Odpadové hospodárstvo 2/2016 ENERGO ERGO SUM 4 K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd SR aj vo veci 3Sžo/4/2011 z

27 nezodpovedané otázky k pojmu výrobca obalu a k jeho povinnostiam Nový zákon o odpadoch 1 prináša pre výrobcu obalov v oblasti nakladania s odpadmi celý rad nových povinností. Pojem výrobca a ani jeho povinnosti nie sú pri tom tak jasne upravené, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Kto je výrobca? Keď zahraničný dodávateľ, resp. výrobca, dodáva slovenskému veľkoobchodu alebo zákazníkovi tovar a teda aj obaly, vynára sa otázka, či sa na tohto zahraničného dodávateľa skutočne vzťahujú všetky povinnosti týkajúce sa obalov, ktoré vyplývajú z nového zákona o odpadoch. Pre objasnenie tejto otázky je z nášho pohľadu najdôležitejší pojem uvedenie na trh, resp. osoba uvádzajúca na trh, pričom 52 (12) uvádza: Uvedením obalov na trh v Slovenskej republike je okamih, keď obal alebo tovar v obale prvýkrát prechádza odplatne alebo bezodplatne z etapy výroby, cezhraničnej prepravy z iného členského štátu do Slovenskej republiky alebo dovozu z iného ako členského štátu do Slovenskej republiky do etapy distribúcie alebo použitia. DOPADY NA ODPADY Zákon pripúšťa viacero interpretácii tohto ustanovenia, pričom môže na jednej stane vychádzať z predpokladu, že zahraničný dodávateľ je osoba uvádzajúca tovary a obaly na trh a tým pádom je viazaný všetkými povinnosťami (splnomocnený zástupca, registrácia, zmluva s organizáciou zodpovednosti výrobcu). Na druhej strane môže byť osobou uvádzajúcou tovary a obaly na trh slovenský odberateľ / veľkoobchod. Vyjasnenie situácie zo strany ministerstva zatiaľ nemáme k dispozícii. Preto zastávame názor, že vo vyššie uvedenej situácii je vhodné čo najpresnejšie zmluvne ošetriť, ktorý článok distribučného reťazca je nositeľom povinností podľa zákona o odpadoch. 1 Zákon č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

28 28 vybrané právne otázky z energetiky a odpadového hospodárstva Zahraničný dodávateľ a slovenský odberateľ / veľkoobchod majú istý manévrovací priestor a zmluvu o dodávke môžu dohodnúť tak, že nie dodávateľ prinesie tovar do krajiny, ale po tovar si ide odberateľ / veľkoobchodník. Môže sa tak stať na základe zodpovedajúcej úpravy zmluvných vzťahov, napr. formou dodávky ex works, transportu na náklady a riziko slovenského veľkoobchodníka a pod.. Vďaka takejto zmluvnej úprave sa povinnosti týkajúce sa obalov jednoznačne vzťahujú na slovenského odberateľa a zahraničný dodávateľ, resp. výrobca, sa zbaví povinnosti zaregistrovať sa, ustanoviť splnomocneného zástupcu a zabezpečiť zber a recykláciu odpadov z obalov, resp. uzavrieť zmluvu a organizáciou zodpovednosti výrobcov (OZV). Dôležité ale je, aby v tejto konštelácii zahraničný dodávateľ zmluvne zabezpečil a aj preveril splnenie povinností týkajúcich sa obalov vyplývajúcich zo zákona o odpadoch zo strany slovenského odberateľa / veľkoobchodníka. Splnomocnený zástupca vykoná registráciu za zahraničného výrobcu DOPADY NA ODPADY Zahraničný výrobca bez sídla na Slovensku je povinný zaregistrovať sa na ministerstve a ustanoviť splnomocneného zástupcu, ktorý zodpovedá za splnenie povinností vyplývajúcich zo zákona o odpadoch. Tu sa vynára otázka, či má registráciu vykonať splnomocnený zástupca alebo samotný zahraničný výrobca. Zo znenia zákona to nie je jednoznačne jasné, ale podľa komentára má registráciu vykonať splnomocnený zástupca a nie zahraničný výrobca. Ministerstvo si tak ušetrí doručenie dokumentov do zahraničia. Lehoty pre registráciu a ustanovenie splnomocneného zástupcu Ak by sa zahraničný dodávateľ mal ku považovať za osobu uvádzajúcu obaly na trh výrobcu, musí do požiadať o registráciu a k mať účinne ustanoveného splnomocneného zástupcu. Zákon však zároveň hovorí, že registráciu je povinný splniť prostredníctvom splnomocneného zástupcu 2, ktorého ešte ku nemusí mať ustanoveného. Výrobcovia registrovaní podľa doterajšieho zákona o odpadoch 3, sa nemusia opätovne registrovať. Nevykonanie registrácie sa podľa 117 ods. 3 Zákona o odpadoch postihuje uložením pokuty vo výške 1.200,- až ,- EUR ods. 9 zákona o odpadoch 3 Zákon č. 223/2001 Z.z. o odpadoch

29 nezodpovedané otázky k pojmu výrobca obalu a k jeho povinnostiam 29 Ručenie zákazníka za nezaregistrovaného výrobcu! Ustanovenie 56 ods. 8 Zákona o odpadoch hovorí: Na distribútora obalov, ktorý poskytuje priamo konečnému používateľovi obalov pochádzajúcich od výrobcu obalov, ktorý nie je zapísaný v Registri výrobcov vyhradeného výrobku, prechádzajú vo vzťahu k týmto obalom a odpadu z nich povinnosti výrobcu obalov podľa tohto zákona. Podľa komentára sa má 56 ods. 8 Zákona o odpadoch uplatniť v tom prípade, keď si výrobca nesplnil svoju povinnosť registrácie. Mag. Bernhard Hager, LL.M. Mag. Annamária Tóthová Dvořák Hager & Partners, advokátska kancelária, s.r.o. Publikované v časopise Odpadové hospodárstvo 2/2016 DOPADY NA ODPADY

30 zákaz skládkovania pre neupravené odpady V prevratnom rozsudku Malagrotta 1 Súdny dvor Európskej únie (SDEU) skonštatoval, že skládkovanie neupraveného odpadu predstavuje porušenie Smernice o skládkach odpadov 2 a Rámcovej smernice o odpade 3. I keď bol rozsudok vynesený proti Taliansku, je záväzný aj pre Slovensko a dáva podnet na zamyslenie sa nad niektorými postupmi bežnej praxe, aby sa zabránilo odsúdeniu Slovenska. DOPADY NA ODPADY Zákaz skládkovania neupravených odpadov Z článku 1 ods. 1 a čl. 6, písm. a) Smernice o skládkach odpadov vyplýva, že členské štáty sú povinné prostredníctvom opatrení zabezpečiť, aby sa skládkoval len odpad, ktorý bol predtým upravený. Podľa názoru SDEU členské štáty musia pri tom maximálne ako sa dá zabrániť negatívnym účinkom na životné prostredie a zabezpečiť úpravu odpadov zodpovedajúcu súčasnému stavu techniky. Zohľadnený má byť aj technický a vedecký pokrok a členské štáty ho majú pravidelne uplatňovať v praxi. Lisovanie a drvenie nie je predúprava SDEU uviedol na pravú mieru aj skutočnosť, že drvenie a lisovanie odpadov nemožno akceptovať ako predúpravu. 1 SDEU, 323/13, rozsudok rozsudok z 15. októbra 2014.; Európska komisia proti Talianskej republike. 2 Smernica Rady o skládkach odpadov 1999/31/ES z 26. apríla 1999, vestník č. L 182 zo dňa 16/07/1999 S SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc z 19. novembra 2008

31 zákaz skládkovania pre neupravené odpady 31 Podľa názoru SDEU má predúprava okrem iného zahrňovať adekvátne vytriedenie jednotlivých zložiek a stabilizáciu biologicky rozložiteľných zložiek. Slovenský právny stav 13 ods. 1 písm. e) Zákona o odpadoch 4 obsahuje zoznam rôznych odpadov, ktoré sa nesmú skládkovať. Nie je v ňom uvedený všeobecný zákaz skládkovania neupravených odpadov. Preto treba vychádzať z toho, že slovenský právny stav nie je v zhode so Smernicou o skládkach odpadov v zmysle rozsudku Malagrotta a skôr či neskôr treba rátať s konaním o porušení zmluvy. Napriek tomu, že uvedený rozsudok Malagrotta bol vynesený proti Taliansku, má pre Slovensko obrovský význam, lebo ním SDEU objasnil výklad podstatného ustanovenia Smernice o skládkach odpadov. Ak by Európska komisia zahájila konanie o porušení zmluvy aj proti Slovenskej republike, zo strany SDEU sa nedá očakávať vynesenie iného rozsudku ako v prípade Malagrotta. Povinnosti Slovenska v zmysle rozsudku Malagrotta Z rozsudku Malagrotta vyplýva pre Slovensko nutnosť týchto opatrení: Členské štáty musia zabezpečiť a prijať potrebné opatrenia, aby sa skládkoval len odpad, ktorý bol predtým upravený. Podľa nášho názoru si to vyžaduje zmenu právneho stavu. Členské štáty musia zabezpečiť, aby sa zabránilo alebo v čo možno najvyššej miere predišlo vzniku nebezpečenstva alebo prejavu negatívnych účinkov skládok odpadov vo vzťahu k ľuďom, zdraviu a životnému prostrediu. S cieľom zabrániť, resp. obmedziť nebezpečenstvá alebo negatívne účinky skládok na ľudí, zdravie a životné prostredie, členské štáty musia nariadiť adekvátny systém monitorovania a manažmentu pre skládky. Bolo by treba preveriť, či súčasné slovenské predpisy, najmä pri starých skládkach, zodpovedajú týmto požiadavkám. Členské štáty majú prijať opatrenia na realizovanie celej hierarchie úpravy (spracovania) odpadov, čo podľa nášho názoru zahrňuje aj opatrenia, ktoré robia zneškodňovanie odpadu skládkovaním atraktívnejším v porovnaní so zhodnocovacími opatreniami. DOPADY NA ODPADY 4 Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch

32 32 vybrané právne otázky z energetiky a odpadového hospodárstva Členský štát má zabezpečiť využitie najlepšej technológie, ktorá je k dispozícii a zohľadniť technický rozvoj. Toto podľa nášho názoru zahrňuje aj povinnosť Slovenska, preveriť staré skládky a v prípade potreby zasiahnuť aj do právoplatných povoľovacích rozhodnutí. Podľa SDEU len samotné drvenie a lisovanie odpadov nemožno akceptovať ako predúpravu. Predúprava musí zahŕňať adekvátne vytriedenie jednotlivých zložiek a stabilizáciu biologicky rozložiteľných zložiek. Aj v tomto smere musí Slovensko preveriť, či sa plnia tieto predpoklady. Mag. Bernhard Hager, LL.M. Dvořák Hager & Partners, advokátska kancelária, s. r. o. Publikované v časopise Odpadové hospodárstvo 3/2016 DOPADY NA ODPADY

33 funkčná skúška, prevádzkové poriadky a názor Ústavného súdu Nálezom zo dňa Ústavný súd Slovenskej republiky ( Ústavný súd ) odmietol rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ( Najvyšší súd ), v ktorom riešil dátum vykonania funkčnej skúšky. 2 Zároveň sa v ňom Ústavný súd vyjadril k iným otázkam, ktorých význam môže presahovať hranice prejednávaného prípadu. Zrušené rozhodnutie Najvyššieho súdu Najvyšší súd sa v zrušenom rozhodnutí stotožnil s názorom, že (i) spôsob a podmienky funkčnej skúšky môžu byť upravené aj v inom dokumente, než v prevádzkovom poriadku schválenom Úradom pre reguláciu sieťových odvetví ( URSO ), a (ii) dátum vykonania funkčnej skúšky môže byť iný, než dátum kedy bolo zariadenie úspešne pripojené do sústavy. 3 Rozhodnutie Ústavného súdu ENERGO ERGO SUM Ak by mal platiť prvý vyššie uvedený názor Najvyššieho súdu, prevádzkovatelia distribučných sústav by mohli záväzne upravovať záležitosti, ktoré mali byť v zmysle Zákona o OZE 4 upravené v prevádzkovom poriadku (napr. spôsob uplatnenia podpory), aj v interných dokumentoch, ktoré by neprechádzali schvaľovacím procesom URSO. Tento záver Ústavný súd odmietol, keď konštatoval, že správca distribučnej siete, si v rozpore s imperatívom daným mu explicitne v 5 ods. 14 zákona o podpore OZE spočíva- 1 Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 373/ Išlo o rozhodnutie sp. zn. 3 Sžf/43/2014, ktoré bolo súčasťou série rozhodnutí Najvyššieho súdu, ktoré sme rozoberali v čísle 2/ Najvyšší súd pri uvedenom vychádzal z formulácie protokolu o funkčnej skúške, ktorý rozlišoval medzi dňom vykonania funkčnej skúšky (tzv. technická časť) a dňom formálneho schválenia skúšky podpisom protokolu (tzv. administratívna časť). 4 Zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov.