TRESTNOP RÁVNA OCHRANA IVOTNÉHO PROSTREDI A Michal Cikhart

S L O V E N S K Á P O N O H O S P O D Á R S K A U N I V E R Z I TA N I T R A F a k u l t a e u r ó p s k y c h t ú d i í a r e g i o n á l n e h o r o z v o j a 1133161 TRESTNOP RÁVNA OCHRANA IVOTNÉHO PROSTREDI A 2011 Michal Cikhart

S L O V E N S K Á P O N O H O S P O D Á R S K A U N I V E R Z I TA N I T R A F a k u l t a e u r ó p s k y c h t ú d i í a r e g i o n á l n e h o r o z v o j a TRESTNOP RÁVNA OCHRANA IVOTNÉHO PROSTREDI A Bakalárska práca tudijný program: tudijný odbor: koliace pracovisko: kolite : Mana ment rozvoja vidieckeho krajiny a vidieckeho turizmu 6218700 Verejná správa a regionálny rozvoj Katedra práva JUDr. Jana urkovi ová Nitra, 2011 Michal Cikhart

estné vyhlásenie Podpísaný Michal Cikhart vyhlasujem, e som závere nú prácu na tému Trestnoprávna ochrana ivotného prostredia vypracoval samostatne s pou itím uvedenej literatúry. Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé. V Nitre 17. mája 2011 Michal Cikhart

ABSTRAKT Cie om závere nej práce bolo ponúknu komplexný poh ad na problémy ochrany ivotného prostredia predov etkým z poh adu trestnoprávnych kódexov a úmyselného udského konania, ktoré ivotné prostredie po kodzuje a ohrozuje a rovnako na následky takéhoto konania z poh adu represie. V úvodnej asti sme sa venovali stavu problematiky doma aj v zahrani í a preto sme si rozobrali samotnú problematiku ivotného prostredia ako takého, jeho zlo ky a tvorbu, jeho zne is ovanie, ako aj jeho v eobecnú ochranu i u z morálneho alebo právneho h adiska. al ia as nám priblí ila a charakterizovala cie práce. Tretia as práce je venovaná metodike práce a metodike skúmania. Závere ná as práce je venovaná sú asnému stavu problematiky trestnoprávnej ochrany ivotného prostredia v Slovenskej republike. Vysvetlili sme si problematiku protiprávneho konania. Priblí ili sme si právne normy, ktoré zo zákonného h adiska ustanovujú práve toto protiprávne konanie. Rovnako sme sa venovali právnym predpisom, ktoré osobitne charakterizujú ur ité udské konanie, ako konanie v rozpore so zákonom. Jedná sa o právne normy priamo ustanovujúce a ovplyv ujúce innos jednotlivcov alebo organizácií na úseku ochrany a tvorby ivotného prostredia. Práve na tieto normy sa vo svojej podstate odvolávajú trestnoprávne kódexy a teda ich mô eme pova ova za základ trestnoprávnej ochrany ivotného prostredia. Na základe takto stanovených pravidiel sme si charakterizovali samotnú trestnoprávnu ochranu ivotného prostredia. Ur ili sme si, o to vlastne environmentálna trestná innos je, aké trestné iny pod tento pojem spadajú a bli ie sme si rozobrali niektoré skutkové podstaty environmentálnych trestných inov. Na konkrétnych príkladoch sme si poukázali, k akému poru ovaniu zákonov dochádza v na om okolí, aké sofistikované prostriedky k tomu páchatelia environmentálnej trestnej innosti vyu ívajú a uviedli sme si, akým spôsobom boli tieto osoby za svoje konanie postihnuté a aká sankcia im za poru enie zákona hrozí. Pri tomto sme vyu ili poznatky získané autorom tejto práce pri vykonávaní jeho profesnej innosti - orgánu inného v trestnom konaní práve na úseku environmentálnej trestnej innosti. K ú ové slová: ivotné prostredie, ochrana, protiprávny in, trestný in

ABSTRAKT Das Ziel der Arbeit war es, einen umfassenden Einblick in die Probleme des Umweltschutzes insbesondere im Hinblick auf Strafrecht und absichtlichen menschlichen Handelns bieten, die die Umwelt schädigt und bedrohlich als Folge eines solchen Verhaltens in Bezug auf die Repression. Im einleitenden Teil geben wir einen Zustand des Problems zu Hause und im Ausland und deshalb haben wir die sehr abgebaut Themen wie Umwelt, ihrer Komponenten und Produktion, die Umweltverschmutzung sowie der allgemeine Schutz, von moralischen oder rechtlichen Aspekt. Ein weiterer Teil nähert und charakterisiert uns die Zielsetzung der Arbeit. Der dritte Teil ist die Methodik der Arbeit und Methodik Beitrag gewidmet. Der letzte Abschnitt ist dem derzeitigen Stand der strafrechtlichen Fragen des Umweltschutzes in der Slowakischen Republik gewidmet. Wir erklärten uns die Frage der Fehlverhalten. Wir nähern uns die gesetzlichen Normen welche aus rechtlicher Sicht der Straftat zu stellen Wir befassen uns außerdem das Recht, die spezifisch charakterisieren bestimmte menschliche Handlung, als ein Verhalten gegen das Gesetz. Dies sind die Regeln des Gesetzes unmittelbar auf die Tätigkeit und die Bereitstellung von Einzelpersonen oder Organisationen im Bereich des Schutzes der Umwelt. Genau auf diesen Normen bezieht sich das Strafrecht und deshalb können sie die Grundlage der strafrechtlichen Schutz der Umwelt sein. Basierend auf diesen Satz von Regeln, die wir beschreiben selbst strafrechtlichen Schutz der Umwelt. Wir bestimmen, was das Umweltkriminalität, ist und welche Verbrechen unter diese Definition fallen und wir haben uns einige der Fakten der Umweltstraftaten analysiert. An konkreten Beispielen haben wir gezeigt zum welchen Verstöße gegen die Gesetze tritt, es in unserer Nachbarschaft, welche hochentwickelte Werkzeuge die Täter der Umweltkriminalität dazu verwenden und wir sagten, wie wurden diese Menschen für ihre Handlungen gestraft oder welche Strafe ihm wegen Verstoßes gegen das Gesetz droht. Hierfür nutzen wir die Lehren von der Verfasser dieser Arbeit bei der Ausübung seiner beruflichen Tätigkeit aus - ein Gremium auf dem Gebiet des Strafrechts im Bereich der Umweltkriminalität. Stichwörte: Umwelt, Schutz, unerlaubte Handlung, Straftat,

O B S A H Úvod... 6 1. Sú asný stav rie enej problematiky doma a v zahrani í... 8 1.1. Zlo ky a tvorba ivotného prostredia... 9 1.2. Zne is ovanie ivotného prostredia... 10 1.3. V eobecná ochrana ivotného prostredia... 11 2. Cie práce... 14 3. Metodika práce a metódy skúmania... 15 4. Stav problematiky trestnoprávnej ochrany ivotného prostredia v SR... 16 4.1. Protiprávne konanie... 16 4.2. Ochrana ivotného prostredia v zmysle osobitných predpisov... 19 4.3. Trestnoprávna ochrana ivotného prostredia... 24 4.4. Stav problematiky trestnoprávnej ochrany ivotného prostredia v SR... 36 Záver... 41 Pou itá literatúra... 43 5

Úvod Trestnoprávna ochrana ivotného prostredia je pojem pre mnohých z nás neznámy, ni nehovoriaci a teda nezaujímavý. Z poh adu zainteresovanej odbornej verejnosti je to v ak nástroj aktívnej donucovacej politiky tátu, ktorý zabezpe uje ochranu ivotného prostredia ako celku. Je na zamyslenie, i je potrebné na ochranu ivotného prostredia vyu íva práve formu trestnoprávnej zodpovednosti, ale vzh adom na vysoký vedeckotechnický rozvoj a rovnako aj odbornú znalos osôb zodpovedných za ohrozovanie a po kodzovanie ivotného prostredia, je práve táto forma tátneho donútenia vedúca k dodr iavaniu stanovených zásad správania sa k ivotnému prostrediu, najvhodnej ím prostriedkom k zachovaniu trvalo udr ate ného rozvoja a samotného ivotného prostredia. V práci si priblí ime problematiku ochrany ivotného prostredia a úmyselného udského konania, ktoré ivotné prostredie po kodzuje a ohrozuje a rovnako následky takéhoto konania z poh adu represie. V úvodnej asti si preto rozoberieme samotnú problematiku ivotného prostredia ako takého, jeho zlo ky a tvorbu, jeho zne is ovanie, ako aj jeho v eobecnú ochranu i u z morálneho alebo právneho h adiska. Taktie sa problematika tejto práce z vä ej asti zaoberá právnymi normami a vysoko odborne pecifickými témami. Je preto vhodné si v úvodnej asti okrajovo priblí i a rozobra aj k ú ové pojmy tejto práce a stav poznania problematiky ochrany a tvorby ivotného prostredia doma aj v zahrani í. Trestnoprávna ochrana ivotného prostredia nám ponúka práve dva a iskové výrazy. Pod pojmom trestnoprávna ochrana mo no chápa innos loveka, ktorá bezprostredne smeruje k zachovaniu ur itej vlastnosti alebo stavu, ktorý je vy adovaný i u z h adiska ur itej právnej normy, alebo z postavenia, ktoré mu poskytuje vlastnos získaná istým historickým aspektom, jednoduch ie pomenovaná ako udská oby aj alebo zvyklos, ktoré sú i priamou sú as ou slovenského právneho systému. Trestnoprávna ochrana je preto ochrana, vychádzajúca z odvetvia práva, zaoberajúceho sa trestným konaním, i u z hmotného alebo procesného h adiska. Zámerom je teda oboznámi sa celkovo s problematikou ivotného prostredia, poukáza na právny stav ochrany a tvorby ivotného prostredia a stav a formu tátnej represie za konanie, ktorým sa bezprostredne zasahuje do ochrany ivotného prostredia, do jeho zlo iek a funk nosti biotopov, ktoré rovnako bezprostredne následne ovplyv ujú na e okolie a teda priamo vplývajú i na ná ivot. Prostredníctvom poznatkov o environmentálnej kriminalite za posledné 3 roky v okrese Nitra a so zdokumentovaním 6

konkrétnych prípadov, ktoré sa stali na území Nitrianskeho kraja a rovnako sa oboznámime so stavom environmentálnej kriminality v na om u om okolí. 7

1 Sú asný stav rie enej problematiky doma a v zahrani í Trestné právo hmotné poskytuje ochranu stanoveným spolo enským vz ahom pred protiprávnym konaním. Ur uje, o je to trestný in a aké udské konanie tak mo no charakterizova, ustanovuje podmienky trestnej zodpovednosti ako aj beztrestnosti, druhy sankcií (trestov), spôsob ich ukladania a výkonu. Trestné právo procesné chráni pred trestnými inmi práva a oprávnené záujmy fyzických a právnických osôb, záujmy spolo nosti a v neposlednom rade aj samotné ústavné zriadenie Slovenskej republiky tým, e upravuje a presne popisuje postup orgánov inných v trestnom konaní a súdov a iných al ích zú astnených osôb pri zis ovaní trestných inov, ich dokumentovaní, pri rozhodovaní a stíhaní ich páchate ov, pri výkone rozhodnutí a pri predchádzaní a zamedzovaní trestnej innosti (Ivor, 2005). ivotné prostredie je tou as ou udskej sféry, ktorá vytvára a poskytuje podmienky pre primárne prejavy a biologické funkcie ka dého ivého organizmu. Je to svet organizmov, s ktorým majú vzájomné interakcie. Ka dý ivý organizmus má svoje ivotné prostredie, v ktorom sa pohybuje a bez ktorého je jeho existencia nemo ná. V tomto prostredí tento organizmus vznikol, vyvíja sa, dospieva, rozmno uje sa a nakoniec aj umiera (Noskovi, 2007). Problematikou ivotného prostredia sa okrem vedeckých publikácií zaoberajú aj právne normy i u medzinárodného ako aj regionálneho charakteru normatívne právne akty Slovenskej republiky najmä zákon SNR. 17/1992 Zb. o ivotnom prostredí, ktorý v 2 ustanovuje: ivotným prostredím je v etko, o vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov v ítane loveka a je predpokladom ich al ieho vývoja. Jeho zlo kami sú najmä ovzdu ie, voda, horniny, pôda, organizmy, ekosystémy a energia. Z medzinárodných aktov mo no za najdôle itej í prvý pova ova Deklaráciu o ivotnom prostredí loveka, ktorá bola schválená v júni roku 1972 v Stockholme na konferencii OSN. Deklarácia do ivota uviedla dvadsa pä základných zásad na udr anie sú asného a zlep enie budúceho stavu ivotného prostredia na celej zemeguli. Zárove bolo prvýkrát deklarované právo loveka na priaznivé ivotné prostredie (enviroportal.sk, 2011). ivotné prostredie je pojem, ktorý má viacero definícií: na konferencii UNESCO v roku 1967 ho nórsky profesor S. Wik pomenoval ako as sveta, s ktorou je lovek vo vzájomnej interakcii, i e ktorú vyu íva, ovplyv uje a ktorej sa prispôsobuje (Vybíralová, 2000). 8

ivotné prostredie je súhrn v etkých podmienok, ktoré pôsobia na loveka v ktoromko vek bode zemského povrchu (Haggett, 1975). Pod ivotným prostredím loveka mô eme rozumie as vonkaj ieho sveta, s ktorou je lovek v bezprostrednom kontakte a ktorú rovnako bezprostredne potrebuje pre svoj ivot. ivotné prostredie teda obsahuje prírodné a umelé, lovekom vytvorené zlo ky. lovek svojou innos ou do týchto zlo iek zasahuje a tým svoje ivotné prostredie ovplyv uje a mení, kde tento vz ah interakcie platí aj v opa nom postavení, kedy prostredie ovplyv uje a mení loveka a formuje ho (Kukura, 1982). 1.1 Zlo ky a tvorba ivotného prostredia ivotné prostredie loveka je mo né pod a jeho zlo iek rozdeli na prostredie prírodné, umelé, sociálne, pracovné, obytné a rekrea né. Prírodné prostredie je tvorené najmä prírodnými zlo kami hmotného sveta, umelé je výtvorom udskej aktivity, sociálne prostredie je vytvárané vz ahmi medzi u mi, pracovné prostredie je ur ené na prácu. Obytné prostredie je vyu ívané na bývanie a rekrea né na rekreáciu vo v etkých jej formách. (Gábri, 1998). ivotné prostredie je zlo itý systém, je tvorený jeho jednotlivými zlo kami, ktoré mô eme rozdeli nasledovne: - prírodné zlo ky pôda, voda, ovzdu ie, horniny, fauna a flóra, - umelé mestá, obce, komunikácie, výrobné objekty, - sociálne spolo ensko kultúrne, výchovné, lie ebné, sociálne a rodinné pomery, medzi udské vz ahy. Prírodné zlo ky ivotného prostredia sú najdôle itej ími prvkami pre ivot na celej planéte. Voda je najdôle itej í prírodný zdroj a zárove najroz írenej ia chemická látka na Zemi, je základnou stavebnou jednotkou ivota. Vzduch alebo atmosféra je rovnako nepostrádate nou zlú eninou pre ivot, transformuje v priestore teplo a vodu, vytvára ochranný tít pred UV iarením. Pôda je samostatný útvar, ktorý vznikol premenou astí zemskej kôry, vplyvom organizmov na horniny za ú asti vzduchu, vody a slne nej radiácie (Noskovi, 2007). innos loveka v jeho ivotnom prostredí, vzájomné interakcie toto jeho prostredie pretvárajú a tým mô eme hovori o tvorbe ivotného prostredia. Je to cie avedomá udská innos organizovaná na udských základoch, zameraná na optimalizáciu prírodných i umelých zlo iek krajiny (Noskovi, 2007, 6. str.). Tvorba ivotného 9

prostredia má pozitívne ako aj negatívne dôsledky na celkový stav ivotného prostredia, jeho vzh ad a funkciu v ka dom konkrétnom biotope. Je na zamyslenie i preva ujú negatívne alebo pozitívne vplyvy. Medzi negatívny vplyvy jednozna ne patrí práve tá innos, ktorou lovek svoje prostredie ni í a zne is uje. 1.2 Zne is ovanie ivotného prostredia Zne is ovanie ivotného prostredia je akéko vek vypú anie materiálu alebo energie do vody, pôdy alebo vzduchu, ktoré spôsobuje alebo mô e spôsobi akútnu, alebo chronickú ujmu ekologickej rovnováhy na Zemi, alebo zni uje kvalitu ivota na nej. Zne is ujúce látky mô u spôsobi primárne po kodenie, s priamym identifikovate ným dopadom na ivotné prostredie, alebo ved aj ie kody v podobe drobných odchýlok v krehkej biologickej rovnováhe potravinovej siete, ktoré sú v ak zistite né iba po dlhom asovom období. A do relatívne nedávnej histórie v dejinách udstva, bolo zne istenie predov etkým miestny problém. Industrializácia spolo nosti, zavedenie motorových vozidiel a explózia udskej populácie v ak spôsobili exponencionálny rast v produkcii tovarov a slu ieb. Spolu s týmto rastom rovnako obrovsky rástla aj tvorba odpadov. Bezoh adné vypú anie nespracovaného priemyselného a komunálneho odpadu do vodných tokov, ch lenie tisícok ton astíc a vzdu ných plynov do atmosféry, pou ívanie novo vyvinutých chemikálií a to v etko bez posudzovania mo ných dôsledkov na ivotné prostredie viedlo k ve kým ekologickým katastrofám. Veda za ala rie i niektoré problémy so zne istením a informovala verejnos o rozsahu zne istenia a práve toto verejné povedomie nakoniec prinúti vlády implementova efektívnej ie plánovanie a prija ú innej ie opatrenia proti zne is ovaniu ivotného prostredia (Hennies, 1997). Existuje mno stvo medzinárodných dohôd, ktoré zaväzujú práve najvä ích svetových producentov zne istenia k zni ovaniu emisií a celkového zne is ovania ivotného prostredia, ako napr. Kjótsky protokol k rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy. Je v ak otázne, i pri plnení dohodnutých stratégií a limitov je prvotným zámerom práve ochrana ivotného prostredia, alebo je to predov etkým ekonomický rozmer produk ných gigantov, ktorí síce dokázate ne investujú do ochrany ivotného prostredia obrovské prostriedky, ale na strane druhej opakovane prekra ujú stanovené limity a poru ujú dohodnuté medzinárodné pakty s jediným cie om, ktorým je akéko vek zvý enie zisku. 10

1.3 V eobecná ochrana ivotného prostredia Ochrana ivotného prostredia je v eobecný pojem, ktorý zah a v etky opatrenia smerujúce k ochrane ivotného prostredia. Naj astej ími oblas ami ochrany ivotného prostredia sú zmeny klímy, ochrana lesov a ochrana kvality vôd. U nieko ko desa ro í je ochrana ivotného prostredia dôle itým globálnym problémom i u v oblasti politiky, ekonomiky, hospodárstva, podnikania a pod. Negatívne ú inky udskej innosti na ivotné prostredie sú v poslednom období obzvlá vidite né, najmarkantnej ím je vyhynutie niektorých ivo í nych druhov, o poukazuje na to, ako sú ni ené ich biotopy. Ak chceme zachova na u planétu aj pre budúce generácie, je ivotné prostredie práve tou oblas ou globálnych problémov, ktorej treba venova najvä iu pozornos. Ochrana ivotného prostredia zah a ochranu jeho jednotlivých zlo iek, druhov organizmov alebo konkrétnych ekosystémov a ich vzájomných väzieb, ale aj ochranu ivotného prostredia ako celku (Noskovi, 2007, 6. str.). V eobecná ochrana ivotného prostredia je preto innos, ktorá by mala vychádza od ka dého jedného z nás a mali by sme k nej by vedení u od útleho veku. Toti to len tak sa dá zachova aspo nejaká kontinuita v ochrane a tvorbe ivotného prostredia. Zachovanie trvalo udr ate ného rozvoja by taktie malo by prioritou vlády ka dého tátu a koncepcie takéhoto rozvoja s programami stanovenými na nieko ko rokov vopred, sú as ou ka dodenného politického rozhodovania. Z politického h adiska je síce ochrana ivotného prostredia zakotvená vo viacerých právnych normách, ktorých vynútite nos je tátom garantovaná, ale ke si pod drobnoh ad zoberieme aj slovenský právny systém, zodpovednos z trestnoprávneho h adiska sa dá vyvodi iba vo i konkrétnym osobám. Environmentálna trestná innos, ktorá bezprostredne ovplyv uje kvalitu ivotného prostredia, je práve páchaná sofistikovanými metódami a organizovanými skupinami a jej dokazovanie konkrétnym osobám je preto ve mi náro né, ak nie nemo né. Preto treba v eobecnej ochrane ivotného prostredia venova vysokú prioritu, nako ko práve táto je tou metódou, ktorá mô e ovplyvni konanie ka dého jednotlivca z nás u od detstva a tým aj ovplyv ova na e konanie i v dospelosti, kedy práve osoby v produktívnom veku majú najvä iu rozhodovaciu moc pri realizácii i u politických alebo hospodárskych rozhodnutí a tým mô u a mali by ovplyv ova ochranu ivotného prostredia v akejsi forme prirodzenosti, nau enej bez akéhoko vek ved aj ieho úmyslu. Ochrana ivotného prostredia je nielen cie avedomá udská innos, ale aj rozsiahla problematika oblasti environmentálneho práva. Jej podstata je sú as ou normatívnych 11

právnych aktov ná ho právneho systému, ako aj sú as ou medzinárodných právnych noriem, ktoré sú vzh adom na lenstvo Slovenskej republiky v rôznych medzinárodných in titúciách, bu priamo sú as ou na ich zákonov, alebo nás toto lenstvo zaväzuje riadi sa i týmito normami, ako normami nadradenými ná mu právnemu systému. Na takomto princípe nadradenosti funguje celý systém Európskej únie. Tak, ako je právo na priaznivé ivotné prostredie sú as ou medzinárodných zmlúv, deklarácií a paktov, je zakotvené i v na om právnom systéme a to predov etkým v Ústavnom zákone. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky ( alej len Ústava SR). iesty diel Ústavy SR ustanovuje právo na ochranu ivotného prostredia a kultúrneho dedi stva, lánky 44 a 45 ustanovujú, e: - ka dý má právo na priaznivé ivotné prostredie, - ka dý je povinný chráni a zve a ova ivotné prostredie a kultúrne dedi stvo, - nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozova ani po kodzova ivotné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky, - tát dbá o etrné vyu ívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a o ú innú starostlivos o ivotné prostredie a zabezpe uje ochranu ur eným druhom vo ne rastúcich rastlín a vo ne ijúcich ivo íchov, - ka dý má právo na v asné a úplné informácie o stave ivotného prostredia a o prí inách a následkoch tohto stavu. Uvedené základné práva sú následne i na základe Ústavy SR zakotvené v al ích samostatných zákonoch upravujúcich konkrétnu oblas environmentálneho práva. Jedná sa predov etkým o tieto normy: - Zákon. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskor ích predpisov, - Zákon. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov vo ne ijúcich ivo íchov a vo ne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskor ích predpisov, - Zákon. 137/2010 Z. z. o ovzdu í, - Zákon. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskor ích predpisov (vodný zákon) v znení neskor ích predpisov, - Zákon. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskor ích predpisov, - Zákon. 220/2004 Z. z. o ochrane a vyu ívaní po nohospodárskej pôdy a o zmene zákona. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole zne is ovania 12

ivotného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskor ích predpisov, - Zákon. 274/2009 Z. z. o po ovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, - Zákon. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskor ích predpisov a iné. Týchto noriem je podstatne viac, ale cielene sa sústredíme iba na tie, na ktoré sa vo svojich skutkových podstatách odvolávajú jednotlivé environmentálne trestné iny. V týchto normách sú ustanovené i jednotlivé zákazy resp. innosti, ktorých poru enie zakladá zodpovednos za poru enie v rovine priestupku resp. správneho deliktu. al ími normami, ktoré takéto konanie postihujú a z poh adu tátnej moci sú pova ované za najvä iu mo nos donútenia sú predov etkým: - Zákon SNR. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskor ích predpisov, - Zákon. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskor ích predpisov. tát ktorý mô eme chápa ako najvy í orgán regulovania environmentálneho práva a politiky, mô e na dosahovanie po adovaných zásad politiky ivotného prostredia pou íva viacero spôsobov alebo druhov nástrojov. Jedná sa najmä o nástroje ekonomické, právne a mimoprávne. Najviac povedomé sú samozrejme ekonomické nástroje, nako ko sa nimi bezprostredne zasahuje do finan nej situácie ako podnikov tak aj jednotlivcov. Sú to pre nás známe dane, rôzne poplatky a povolenia, ako aj pokuty a platby za zne is ovanie. Medzi právne nástroje patria zákony, nariadenia, normy, smernice, vyhlá ky a pod. Mimoprávne nástroje politiky sú komplementárne nástroje k ekonomickým a právnym. Ich vyu ívanie je vä inou zalo ené na báze dobrovo nosti, jedná sa o vedecké a výskumné programy, environmentálne vzdelávanie, osvetu a pod. (Jurík, 2006). 13

2 Cie práce Cie om bakalárskej práce je oboznámi sa s problematikou ivotného prostredia, jeho tvorbou, zne is ovaním a primárne trestnoprávnou ochranou, ktorá má oporu v právnych normách z oblasti environmentálneho práva. Tieto právne normy upravujú innos fyzických a právnických osôb na jednotlivých úsekoch v oblasti ivotného prostredia, popisujú konkrétne stavy a skuto nosti a definujú konania, ktorými sa negatívne zasahuje do jednotlivých zlo iek ivotného prostredia a toto konanie charakterizujú ako konanie protiprávne. Preto je al ím cie om práce oboznámi sa práve s týmito právnymi normami. Ako tretí parciálny cie práce je oboznámenie sa s problematikou ochrany ivotného prostredia z trestnoprávneho h adiska a oboznámenie sa s jednotlivými skutkovými podstatami environmentálnych trestných inov. Bakalárska práca obsahuje aj al ie iastkové ciele, bez ktorých by nebolo mo né riadne obsiahnu celkovú problematiku trestnoprávnej ochrany ivotného prostredia, jedná sa o: - Definovanie pojmov priestupok a trestný in. - Rozanalyzovanie skutkovej podstaty trestného inu. - Zdokumentovanie stavu páchania environmentálnej trestnej innosti v Nitrianskom kraji na konkrétnych vybraných trestných inoch. - Porovnanie nápadu environmentálnej trestnej innosti za obdobie rokov 2008 a 2011. - Stanovenie dôvodov a prí in vývoja environmentálnej trestnej innosti. 14

3 Metodika práce a metodika skúmania Objektom skúmania práce je ivotné prostredie a najmä v eobecne záväzné právne predpisy na tomto úseku a trestnoprávna ochrana ivotného prostredia z poh adu predpisov na úseku trestného práva. Riadne oboznámenie sa s objektom skúmania bolo zabezpe ené prostredníctvom domácich a zahrani ných odborných publikácií a z domácich odborne zameraných webových stránok. Získané informácie boli riadne analyzované, zapracované do práce. Najbohat ím zdrojom pre vypracovanie práce v ak boli v eobecné záväzné právne predpisy na úseku environmentálneho a trestného práva spojené so získanými skúsenos ami autora práce pri výkone jeho povolania policajta povereného dokumentovaním environmentálnej trestnej innosti. Pracovný metodický postup spracovávania bakalárskej práce bol nasledovný: - na tudovanie príslu ných materiálov z problematiky environmentálneho a trestného práva, - analýza zabezpe ených podkladov, informácií a dát, - komparácia environmentálnych právnych noriem a Trestného zákona so Zákonom o priestupkoch, - vyhodnotenie dát z Eviden no- tatistického systému kriminality. V práci boli vyu ité viaceré metódy skúmania. Metódou analýzy sme analyzovali príslu né právne normy zaoberajúce sa oblas ou ochrany a tvorby ivotného prostredia a trestným právom hmotným. Rovnako boli spracované aj príslu né odborné publikácie. Metódu komparácie sme vyu ili pri porovnávaní niektorých ustanovení skutkových podstát environmentálnych trestných inov a pri porovnávaní nápadu trestnej innosti v okrese Nitra za obdobie rokov 2008 a mesiaca máj roku 2011. Metódou syntézy sme vyhodnotili stav problematiky trestnoprávnej ochrany ivotného prostredia na území Slovenskej republiky a aj prí iny vedúce k páchaniu konkrétnej trestnej innosti a taktie sme zhodnotili nápad environmentálnej trestnej innosti za sledované obdobie rokov 2008 a mesiaca máj roku 2011. 15

4 Stav problematiky trestnoprávnej ochrany ivotného prostredia v SR 4.1 Protiprávne konanie Protiprávne konanie je také, ktorým sa poru uje ur itá povinnos, obmedzenie, zákaz, príkaz, nariadenie a právna norma výslovne toto konanie ozna uje ako konanie v rozpore so stanoveným pravidlom správania sa. Právna norma je v eobecne záväzné pravidlo udského správania, ktoré je ustanovené alebo uznané tátom, vo vopred právom ur enej forme a ktorého zachovanie je vynútite né tátnou mocou (Ottová, 2005, 149 s.). Zo skladby slovenského právneho systému v ak mo no vyvodi aj jedno nepísané pravidlo správania sa a tým je to, e o nie je zakázané, je dovolené resp. platí zásada nullum crimen sine lege niet trestného inu bez zákona (trestné je len to, o za trestné výslovne vyhlásil zákon) a zásada nulla poena sine lege niet trestu bez zákona (mo no ulo i trest, aký ustanovuje zákon). Teda to, o je výslovne v právnej norme uvedené, ako konanie v rozpore s ustanoveným pravidlom správania sa, mo no pova ova za konanie v súlade s právnym poriadkom. Pravidlá správania sa vychádzajú z viacerých prame ov a slovenský právny systém vychádza zo základných tyroch prame ov práva a to z normatívnych právnych aktov, právnych precedensov, právnej oby aje alebo zvyklosti a z normatívnych zmlúv (Bandlerová, 2001). Z poh adu trestnoprávnej ochrany ivotného prostredia nás v ak predov etkým zaujíma protiprávne konanie, ktoré charakterizujú osobitné predpisy a to zákon o priestupkoch a Trestný zákon. Obidve tieto normy vo svojej osobitnej asti vymedzujú, ktoré konanie udskej bytosti je pova ované za priestupok a ktoré za trestný in. Zákon o priestupkoch je norma definujúca priestupok a uvádzame ju z toho dôvodu, e právne normy zaoberajúce sa ochranou ivotného prostredia stanovujú, ktoré poru enie je mo né postihova ako správny delikt a ako priestupok, pri om nedefinujú ktoré poru enie je mo né kvalifikova ako trestný in a rozdiel medzi týmito dvomi protiprávnymi konaniami je niekedy ve mi malý. Priestupkom zmysle ustanovenia 2 Zákona SNR. 372/1990 Zb. o priestupkoch je zavinené konanie, ktoré poru uje alebo ohrozuje záujem spolo nosti a je za priestupok výslovne ozna ené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnute ný pod a osobitných právnych predpisov, alebo o trestný in. V zmysle citovaného zákona o priestupkoch priestupkom v ak naopak nie je konanie, ktorým sa primeraným spôsobom odvracia priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom alebo 16

nebezpe enstvo priamo hroziace záujmu chráneného zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako záva ný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpe enstvo nebolo mo né v danej situácii odstráni inak. Definícia trestného inu znie: Trestný in je protiprávny in, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak (Trestný zákon, 2005). Trestný in sa alej rozde uje na pre in a zlo in, kde pod pre inom sa rozumie trestný in spáchaný z nedbanlivosti alebo úmyselný trestný in, za ktorý Trestný zákon vo svojej osobitnej asti ustanovuje trest od atia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevy ujúcou pä rokov. Nejde v ak o pre in, ak vzh adom na spôsob spáchania inu, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchate a je záva nos tohto inu nepatrná. Zlo inom je úmyselný trestný in, za ktorý Trestný zákon ustanovuje trest od atia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevy ujúcou pä rokov. Ak trest od atia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby prevy uje osem rokov, hovoríme o obzvlá záva nom zlo ine (Trestný zákon, 2005). Rovnako ako v priestupkovom zákone aj Trestný zákon pomenúva ur ité udské konanie, ktoré sa za trestný in nepova uje. V tomto prípade hovoríme o okolnostiach vylu ujúcich protiprávnos, ktorými sú predov etkým nutná obrana a krajná núdza, oprávnené pou itie zbrane, dovolené riziko, výkon práva a povinností, súhlas po kodeného a plnenie úloh agenta. V skratke mo no uvies, e zákonodarca presne pomenúva konkrétne konanie, ktoré by sa za normálnych okolností pova ovalo za konanie protiprávne a napl ujúce znaky niektorej zo skutkových podstát uvedených v osobnej asti Trestného zákona, ale v tomto prípade je toto konanie pova ované za dovolené, ale za presne stanovených pravidiel. Tak ako Zákon o priestupkoch tak aj Trestný zákon vo svojich osobitných astiach obsahujú popisy konkrétnych konaní fyzických osôb, ktoré sa pova uje za konanie v rozpore so zákonom a zárove za toto konanie ukladá sankciu alebo trest. Aký je v ak rozdiel medzi priestupkom a trestným inom. Základným a smerodajným rozdielom je práve nebezpe nos a záva nos udského konania. Obidva in titúty chránia rovnaké záujmy teda ivot, zdravie, slobodu, rodinu, mláde, majetok, ivotné prostredie, v eobecné záujmy a iné práva a slobody. Laicky mo no poveda, e priestupkom je práve to konanie, ktoré menej záva ným spôsobom po kodzuje a ohrozuje uvedený záujem chránený zákonom a teda napr. spôsobuje men iu kodu na majetku, drobnej ie zranenie, men í zásah do práv a slobôd, po kodenie ivotného prostredia v malom rozsahu at. a naopak trestný in je práve to konanie, ktorého zásah do chráneného záujmu mo no charakterizova ako záva ný. Nako ko nás v ak interesuje predov etkým trestnoprávne 17

konanie, budeme alej pracova a venova sa u len problematike uvádzanej v osobitnej asti Trestného zákona, kde sú popísané konanie fyzických, trestne zodpovedných a prí etných osôb a tieto sa nazývajú skutkové podstaty. Osobitná as Trestného zákona je rozdelená pod a druhu konkrétneho záujmu chráneného zákonom do dvanástich hláv nasledovne: 1. Trestné iny proti ivotu a zdraviu. 2. Trestné iny proti slobode a udskej dôstojnosti. 3. Trestné iny proti rodine a mláde i. 4. Trestné iny proti majetku. 5. Trestné iny hospodárske. 6. Trestné iny v eobecne nebezpe né a proti ivotnému prostrediu. 7. Trestné iny proti republike. 8. Trestné iny proti poriadku vo verejných veciach. 9. Trestné iny proti iným právam a slobodám. 10. Trestné iny proti brannosti, proti civilnej slu be, proti slu be v ozbrojených silách a proti obrane vlasti. 11. Trestné iny vojenské. 12. Trestné iny proti mieru, proti udskosti, trestné iny terorizmu, extrémizmu a trestné iny vojnové. Trestnoprávnu ochranu ivotnému prostrediu poskytuje práve iesta hlava osobitnej asti Trestného zákona, ktorá obsahuje skutkové podstaty trestných inov proti ivotnému prostrediu. Skutková podstata je súhrn znakov, ktoré charakterizujú konkrétne udské chovanie ako trestný in. Skutková podstava trestného inu sa skladá zo tyroch základných a obligatórnych znakov, ktoré sú nevyhnutné na to, aby konkrétnym udským konaním do lo k naplneniu v etkých znakov tej ktorej skutkovej podstaty (Ivor, 2005). Jedná sa o objekt skutkovej podstaty trestného inu, objektívnu stránku skutkovej podstaty trestného inu, subjekt skutkovej podstaty trestného inu a subjektívnu stránku skutkovej podstaty trestného inu ( alej len SPT ). Absencia ktoréhoko vek znaku znamená, e k naplneniu SPT nedo lo. Objektom SPT sú práve spolo enské vz ahy, ktoré sú Trestným zákonom chránené. Objekt mô eme rozdeli na v eobecný (ur uje súhrn v etkých spolo enských záujmov), druhový alebo skupinový (jednotlivé chránené záujmy, zoradené do jednotlivých hláv, 18

resp. dielov v osobitnej asti Trestného zákona nadpis hlavy alebo dielu ivot, zdravie, majetok) a individuálny objekt (konkrétny spolo enský záujem napr. domová sloboda, byt, motorové vozidlo, elektronický platobný prostriedok). Objektívnou stránkou SPT je vonkaj ia charakteristika trestného inu a má svoje obligatórne znaky: - konanie alebo aj opomenutie konania (prejav vôle), - následok (poru enie alebo ohrozenie chránených spolo enských vz ahov), - prí inný vz ah medzi konaním a následkom (Nexus causalis), (prí inou následku je len také konanie, bez ktorého by následok nikdy nenastal). Subjektom SPT je fyzická osoba, ktorá je v ase spáchania trestného inu prí etná a star ia ako trnás rokov, pri om za prí etnos mo no pova ova schopnos takejto osoby v ase spáchania skutku rozpozna nebezpe nos svojho konania. Subjektívnou stránkou SPT je vnútorná stránka trestného inu, vyjadrujúca znaky týkajúce sa psychiky páchate a predov etkým jeho zavinenie (úmyselné priame alebo nepriame, nedbanlivostné vedomé alebo nevedomé a následne aj jeho motív (Ivor, 2005). Existuje viacero rozdelení skutkových podstát trestných inov, pri om a iskovým pre túto prácu je najmä rozdelenie z poh adu ich vyjadrenia. Poznáme PT : - opisné, ktoré doslova opisujú v etky znaky, - odkazovacie, ktoré odkazujú na inú skutkovú podstatu uvedenú v Trestnom zákone - blanketné, ktoré odkazujú na právne predpisy z iného odvetvia ( typické sú najmä skutkové podstaty environmentálnej trestnej innosti, predov etkým ustanovenia 300 310 Trestného zákona). 4.2 Ochrana ivotného prostredia v zmysle osobitných predpisov Aby sme lep ie pochopili problematiku konkrétnych skutkových podstát environmentálnych trestných inov, priblí ime si aj ochranu ivotného prostredia v zmysle osobitných predpisov a teda právnych noriem upravujúcich ochranu toho, ktorého prírodného zdroja, biotopu, ivo ícha a pod. Právne normy majú rôzne zameranie ale vo v eobecnosti poverujú tátne orgány starostlivos ou o ivotné prostredie, ur ujú ich kompetencie a právomoci po núc jednotlivými ministerstvami a kon iac organmi miestnej samosprávy. Rovnako regulujú konanie vo vz ahu k prostrediu a ur ujú právne a správne postihy za ich poru ovanie (Kvasni ková, 2002). 19

Zákon. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskor ích predpisov (vodný zákon) v znení neskor ích predpisov. Vodný zákon vytvára podmienky na v estrannú ochranu vôd vrátane vodných ekosystémov, na zachovanie alebo zlep ovanie stavu vôd, na ú elné, hospodárne a trvalo udr ate né vyu ívanie vôd, na mana ment povodní a zlep enie kvality ivotného prostredia a jeho zlo iek a pod. Zárove upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb k vodám a nehnute nostiam, ktoré s nimi súvisia pri ich ochrane, ú elom a hospodárnom vyu ívaní, oprávnenia a povinnosti orgánov tátnej vodnej správy a zodpovednos za poru enie povinností pod a tohto zákona. Piata as vodného zákona ochrana vodných pomerov a vodárenských zdrojov presne stanovuje v eobecné povinnosti u ívate ov povrchových a podzemných vôd, definuje o je chránená vodohospodárska oblas, chránené pásmo vodárenských zdrojov, citlivá oblas a zranite ná oblas. Rovnako ustanovuje ochranu vôd pred zne istením dusi nanmi z po nohospodárskych zdrojov, vymedzuje vypú anie odpadových a osobitných vôd do povrchových, podzemných vôd, do verejnej kanalizácie. Popisuje zaobchádzanie s nebezpe nými látkami a ur uje o je mimoriadne zhor enie alebo ohrozenie kvality vôd. Zárove uvádza opatrenia na nápravu. Vodný zákon vo svojej jedenástej asti definuje správne delikty a priestupky na úseku ochrany vôd, vodných tokov a vodných stavieb, kde príslu ným tátnym orgánom umo uje ulo i pokuty v rozmedzí od 66,38 a do 66.387,78. Zákon. 137/2010 Z. z. o ovzdu í. Zákon o ovzdu í medzi iným upravuje cie v kvalite ovzdu ia, hodnotenie kvality ovzdu ia a informovanie verejnosti o kvalite ovzdu ia, práva a povinnosti osôb pri ochrane ovzdu ia pre vná aním zne is ujúcich látok udskou innos ou a pri obmedzovaní prí in a zmier ovaní následkov zne is ovania ovzdu ia. V 30 definuje správne delikty na úseku ochrany ovzdu ia za ktoré dáva mo nos správneho orgánu ulo i pokuty v rozmedzí od 33,00 a do 330.000,00. Zákon. 220/2004 Z. z. o ochrane a vyu ívaní po nohospodárskej pôdy a o zmene zákona. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole zne is ovania ivotného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskor ích predpisov. 20

Zákon o ochrane a vyu ívaní po nohospodárskej pôdy na úseku ochrany ivotného prostredia predov etkým ustanovuje ochranu vlastností a funkcií po nohospodárskej pôdy a zabezpe enie jej trvalo udr ate ného obhospodarovania a po nohospodárskej pôdy, ktorými sú predov etkým produkcia biomasy, filtrácia a neutralizácia, premena látok v prírode, udr iavanie ekologického a genetického potenciálu ivých organizmov v prírode. Za priestupky a iné správne delikty, ktorými napríklad sú nezabezpe enie základnej starostlivosti o po nohospodársku pôdu, alebo spôsobenie jej po kodenia, po kodenie po nohospodárskej pôdy rizikovými látkami, zákon dáva mo nos ulo i pokuty do 165.969,59. Zákon. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskor ích predpisov. Zákon o ochrane prírody a krajiny je najdôle itej ou právnou normou v oblasti ochrany ivotného prostredia z h adiska následnej trestnoprávnej ochrany, nako ko je práve tou právnou normou, ktorá sa naj astej ie objavuje v blanketných skutkových podstatách trestných inov proti ivotnému prostrediu a je základnou normou pre ochranu prírodnej krajiny ako takej. Zákon o ochrane prírody a krajiny upravuje pôsobnos tátnej správy, samosprávy, práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cie om prispie k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem ivota na Zemi, utvára podmienky a trvalé udr iavanie, obnovovanie a racionálne vyu ívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedi stva, charakteristického vzh adu krajiny a na dosiahnutie a udr anie ekologickej stability. Ustanovenie 2 ods. 1 stanovuje, e ochranu prírody a krajiny pod a tohto zákona sa rozumie obmedzovanie zásahov, ktoré mô u ohrozi, po kodi alebo zni i podmienky a formy ivota, prírodné dedi stvo, vzh ad krajiny, zní i jej ekologickú stabilitu, ako aj odstra ovanie následkov takýchto zásahov. Ochranou prírody sa rozumie aj starostlivos o ekosystémy. Zákon upravuje aj komplexný systém ochrany prírody a krajiny a krajinu rozde uje do základných piatich stup ov ochrany územia. Do prvého stup a ochrany je zaradené celé územie Slovenskej republiky ak zákon neustanovuje inak. Do druhého stup a ochrany sú zaradené napríklad chránená krajinná oblas, chránený krajinný prvok a vyhlásené ochranné pásmo chráneného územia s 3. stup om ochrany, kde do uvedených území patrí okrem iného aj zákaz vjazdu a státia motorovými vozidlami, tvorkolkami mimo cesty. Pod tretí stupe ochrany patria národné parky, chránené areály, chránené krajinné prvky, vyhlásené ochranné pásmo chráneného územia so 4. stup om ochrany, kde okrem 21

iných sú zakázané také innosti ako táborenie, stanovanie, jazda na koni, zbieranie rastlín a plodov... tvrtý stupe ochrany tvoria územia, pod ktoré spadajú chránené areály, prírodné rezervácie, národné prírodné rezervácie, prírodné pamiatky, národné prírodné pamiatky, chránené krajinné prvky. Tu ju okrem inností zakázaných v ni ích stup och zakázané napr. zbiera nerasty, umiest ova informa né alebo reklamné tabule, vo né pú anie psov, oplocovanie pozemkov a pod. Najvy í piaty stupe ochrany je charakterizovaný ako chránený areál, prírodná rezervácia, národná prírodná rezervácia, prírodná pamiatka, národná prírodná pamiatka, chránený krajinný prvok, ako aj jasky a a ochranné pásmo jaskyne a prírodný vodopád s ochranným pásmom prírodného vodopádu a chránené vtá ie územie. V piatom stupni ochrany je zakázané ru i pokoj a ticho, chyta, usmrti alebo lovi ivo ícha, umiest ova stavbu a pod. Podrobný popis v etkých stup ov chránených území je uvedený v 12 a 16 zákona a jednotlivé druhy chránených území, innosti v nich zakázané a povolené sú podrobne popísané v ustanoveniach 17 a 27. Rovnako v ustanoveniach 90 a 92 zákon definuje správne delikty, priestupky a sankcie za ne, pri om dáva mo nos príslu nému správnemu orgánu za poru enie ustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny ulo i pokutu v rozmedzí do 33.193,91. Zákon. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov vo ne ijúcich ivo íchov a vo ne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskor ích predpisov. Zákon o ochrane druhov vo ne ijúcich ivo íchov a vo ne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi vychádza predov etkým z tzv. CITES-u (Convention on International Trade in Endangerad Species of Wild Fauna and Flora). CITES je medzinárodný dohovor, ktorý bol podpísaný d a 03. 03. 1973 vo Washingtone a jeho úlohou je postavi svetový obchod s ohrozenými druhmi ivo íchov a rastlín pod spolo nú kontrolu v etkých tátov sveta, tak aby bola dosiahnutá ich ochrana pred ich vyhubením vplyvom bezoh adného získavania pre obchodné ú ely. V sú asnosti k CITES-u pristúpilo viac ako 160 krajín sveta. CITES ochra uje viac ako 5 000 druhov ivo íchov a 28 000 druhov rastlín. Na Slovensku je tento dohovor uplat ovaný od roku 1992 (cites.sk, 2011). Zákon. 15/2005 Z. z. upravuje podmienky ochrany exemplárov, druhov vo ne ijúcich ivo íchov a vo ne rastúcich rastlín, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri ich ochrane exemplárov, pôsobnos orgánov tátnej správy, a ur uje zodpovednos za poru enie povinností ustanovených týmto zákonom alebo osobitným predpisom, za ktoré umo uje ulo i sankcie do vý ky 33.000. 22

Zákon. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskor ích predpisov. Úlohou a cie om ustanovení Zákona o lesoch je zachovanie, zve a ovanie a ochrana lesov ako zlo ky ivotného prostredia a prírodného bohatstva krajiny na plnenie ich nenahradite ných funkcií, zabezpe enie diferencovaného, odborného a trvalo udr ate ného hospodárenia v lesoch, zosúladenie záujmov spolo nosti a vlastníkov lesov a vytvorenie ekonomických podmienok na trvalo udr ate né hospodárenie v lesoch. Zákon alej vymedzuje lesné pozemky a ich ochranu, vlastníctvo lesných pozemkov a vyu ívanie lesov. Upravuje odborné hospodárenie v lesoch, podporu trvalo udr ate ného hospodárenia a tátny dozor v lesoch a stanovuje sankcie za poru enie povinností ustanovených Zákonom o lesoch v rozmedzí do 100.000. Zákon. 274/2009 Z. z. o po ovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon o lesoch upravuje podmienky zachovania druhovej pestrosti a zdravých populácií vo ne ijúcej zveri a jej prirodzených biotopov, stanovuje uznávanie, zmeny a vyu ívanie po ovných revírov, po ovnícke hospodárenie, plánovanie a dokumentáciu, ochranu po ovníctva a zveri, starostlivos o zver a zlep ovanie ivotných podmienok zveri a pôsobnos po ovníckej strá e. Popisuje vznik, registráciu a zánik po ovníckej organizácie, organizáciu, postavenie a pôsobnos Slovenskej po ovníckej komory a ustanovuje podmienky na lov a zu itkovanie zveri, náhradu kody spôsobenej po ovníctvom, zverou a na zveri. Samozrejme ur uje aj pôsobnos orgánov tátnej správy na úseku po ovníctva a tátny dozor v po ovníctve, zodpovednos za poru enie povinností ustanovených týmto zákonom za ktorý umo uje ulo i sankcie do vý ky 15.000. Zákon. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskor ích predpisov. Zákon o odpadoch upravuje pôsobnos orgánov tátnej správy a obcí, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri predchádzaní vzniku odpadov a pri nakladaní s odpadmi, zodpovednos za poru enie povinností na úseku odpadového hospodárstva a upravuje zriadenie Recykla ného fondu. Vymedzuje základné pojmy, teda stanovuje o sa pova uje za odpad, kto je pôvodca a dr ite odpadu, aká innos sa rozumie pod nakladaním, zhodnocovaním, zne kod ovaním, zberom, zhroma ovaním, triedením, skládkovaním a skladovaním odpadov. Zákon o odpadoch v 2 charakterizuje 23

odpad ako hnute nú vec, ktorej sa jej dr ite zbavuje, chce sa jej zbavi alebo je v súlade so zákonom i osobitnými predpismi povinný sa jej zbavi. V desiatej asti zákona o odpadoch sú vedené správne delikty a priestupky, za ktoré je mo né ulo i sankciu do vý ky 165.969,59. 4.3 Trestnoprávna ochrana ivotného prostredia Trestnoprávnu ochranu ivotnému prostrediu poskytujú trestné iny uvedené v iestej hlave Trestného zákona Trestné iny v eobecne nebezpe né a proti ivotnému prostrediu. V zmysle interných predpisov Ministerstva vnútra SR najmä Nariadenia ministra vnútra. 77/2005 o postupe pri predchádzaní, zamedzovaní, odha ovaní a dokumentovaní environmentálnej trestnej innosti, pri zis ovaní jej páchate ov, pri vy etrovaní a skrátenom vy etrovaní je táto trestná innos pecifikovaná práve ako environmentálna trestná innos, ktorej sa venujú samostatne vy lenení policajti poverení vykonávaním úkonov trestného konania, ktorí predov etkým majú vz ah k danej problematike, absolvovali mno stvo odborných seminárov a kolení a poprípade sami majú vzdelanie environmentálneho zamerania. Následne títo policajti usmer ujú svojich kolegov pri riadnom, zákonnom a v asnom dokumentovaní environmentálnej trestnej innosti. Pod environmentálnu trestnú innos v zmysle citovaného nariadenia ministra vnútra spadajú z Trestného zákona nasledovné trestné iny: - Ohrozovanie a po kodenie ivotného prostredia 300 301, - Neoprávnené nakladanie s odpadmi 302, - Poru ovanie ochrany vôd a ovzdu ia 303 304, - Poru ovanie ochrany rastlín a ivo íchov 305, - Poru ovanie ochrany stromov a krov 306, - írenie nákazlivej choroby zvierat a rastlín 307 308, - Únik organizmov 309, - Pytliactvo 310 a - Týranie zvierat 378. V eobecnú ochranu ivotného prostredia poskytuje práve ustanovenie 300 a 301 Trestného zákona Ohrozenie a po kodenie ivotného prostredia: 300 (1) Kto úmyselne vydá ivotné prostredie do nebezpe enstva vzniku malej kody tým, e poru í v eobecne záväzné právne predpisy o ochrane ivotného prostredia alebo o ochrane 24

prírodných zdrojov vrátane prírodných lie ivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd a hospodárení s nimi, potrestá sa od atím slobody a na tri roky. (2) Od atím slobody na jeden rok a pä rokov sa potrestá, kto v chránenom území neoprávnene postaví stavbu. (3) Rovnako ako v odseku 2 sa páchate potrestá, ak spácha in uvedený v odseku 1 a) záva nej ím spôsobom konania, alebo b) v chránenom území vrátane ochranného pásma prírodných lie ivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd. (4) Od atím slobody na tri roky a osem rokov sa páchate potrestá, ak spácha in uvedený v odseku 1 a spôsobí ním na ivotnom prostredí zna nú kodu. (5) Od atím slobody na tyri roky a desa rokov sa páchate potrestá, ak spácha in uvedený v odseku 1 a spôsobí ním na ivotnom prostredí kodu ve kého rozsahu. 301 (1) Kto z nedbanlivosti vydá ivotné prostredie do nebezpe enstva vzniku vä ej kody tým, e poru í v eobecne záväzné právne predpisy o ochrane ivotného prostredia alebo o ochrane prírodných zdrojov vrátane prírodných lie ivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd a hospodárení s nimi, potrestá sa od atím slobody a na jeden rok. (2) Od atím slobody a na tri roky sa páchate potrestá, ak spácha in uvedený v odseku 1 v chránenom území vrátane ochranného pásma prírodných lie ivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd. (3) Rovnako ako v odseku 2 sa páchate potrestá, ak spácha in uvedený v odseku 1 a spôsobí ním zna nú kodu. (4) Od atím slobody na tri roky a osem rokov sa páchate potrestá, ak spácha in uvedený v odseku 1 a spôsobí ním kodu ve kého rozsahu. Charakteristickým znakom pre skutkové podstaty environmentálnych trestných inov je práve ich odkazovanie sa na v eobecne záväzné právne predpisy o ochrane ivotného prostredia. Jedná sa teda o blanketné odkazné skutkové podstaty a páchate sa takéhoto trestného inu dopustí vtedy, ak svojim konaním poru í niektorý takýto predpis. Pri pre ine Ohrozenie a po kodenie ivotného prostredia Trestný zákon v 300 vy aduje úmyselné zavinenie a podmie uje ho spôsobením malej kody. Naopak v 301 sta í na naplnenie skutkovej podstaty zavinenie z nedbanlivosti, av ak je potrebné spôsobenie kody vä ej. 25

kodu v eobecne ako aj jej vý ku nám upravujú 124 a 125 Trestného zákona, kde sa kodou na ú ely Trestného zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach po kodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v prí innej súvislosti s trestným inom, bez oh adu na to, i ide o kodu na veci alebo na právach. kodou sa na ú ely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v prí innej súvislosti s trestným inom. Pri trestných inoch proti ivotnému prostrediu sa v ak kodou rozumie súhrn ekologickej ujmy a majetkovej kody, pri om majetková koda v sebe zahr uje aj náklady na uvedenie ivotného prostredia do predo lého stavu. Pri trestnom ine neoprávneného nakladania s odpadmi pod a 302 rozsahom inu sa rozumie cena, za ktorú sa odpad v ase a v mieste zistenia inu obvykle zbiera, prepravuje, vyvá a, dová a, zhodnocuje, zne kod uje alebo ukladá, a cena za odstránenie odpadu z miesta, ktoré na jeho ulo enie nie je ur ené. kodou malou sa rozumie koda prevy ujúca sumu 266. kodou vä ou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desa násobok takej sumy. Zna nou kodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. kodu ve kého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej pä stonásobok takej sumy. Ak ide o ujmu na ivotnom prostredí ujmu spôsobenú na chránených druhoch ivo íchov a rastlín, exemplároch alebo drevinách alebo kodu na pamiatkovo chránených veciach alebo veciach majúcich historickú, umeleckú alebo vedeckú hodnotu, pri ur ení ujmy alebo vý ky kody sa vychádza aj z hodnoty veci ur enej zákonom alebo iným v eobecne záväzným právnym predpisom vydaným na základe zákona. Z uvedeného mo no vidie, e rozdiel medzi úmyselným a nedbanlivostným konaním páchate a u pre inu Ohrozenia a po kodenia ivotného prostredia je odlí ený vý kou spôsobenej kody. Trestná sadzba sa prirodzene zvy uje s vý kou spôsobenej kody. Zákonodarca prísnej ie postihuje aj konanie ako postavenie stavby v chránenom území resp. akéko vek konanie v rozpore s normami na ochranu ivotného prostredia uskuto nené v chránenom území. Táto skutková podstata je práve preto v eobecnou, lebo uskuto nené v chránenom území. Táto skutková podstata je práve preto v eobecnou, lebo pod ustanovenie v eobecných záväzných právnych predpisov na ochranu ivotného prostredia spadá obrovské mno stvo právnych noriem sú to normy na ochranu lesa, pôdy, ovzdu ia, vodných zdrojov, ivotného prostredia ako takého a pod. Následné skutkové podstaty environmentálnych trestných inov vy adujú spôsobenie vä ej kody a tak by sa napríklad niektoré konkrétne konania i záva ného charakteru nedali pre absenciu vý ky spôsobenej kody posudzova ako trestný in. Konkrétne si mô eme ako príklad uvies úmyselné usmrtenie dravca otráveným kadáverom. V prípade ak sa jedná 26