Kolektív Verejná správa. Základné práva a slobody

Transkript

1 Kolektív Verejná správa. Základné práva a slobody Spolok Slovákov v Poľsku 2015

2 Recenzenti: prof. doc. JUDr. Marek Šmid, PhD. doc. JUDr. Mária Srebalová, PhD. Vedecká monografia vznikla s finančnou podporou Agentúry na podporu výskumu a vývoja v rámci riešenia projektu č. APVV Verejná správa a ochrana základných práv a slobôd v právnej teórii a praxi. JUDr. Matúš Filo, PhD., JUDr. Mgr. Martina Gajdošová, PhD., JUDr. Mgr. Janka Hašanová, PhD., JUDr. Nataša Just Hrnčárová, PhD., doc. JUDr. Martin Kopecký, CSc., prof. JUDr. Soňa Košičiarová, PhD., doc. JUDr. Miloš Lacko, PhD., JUDr. Ľubica Masárová, PhD., JUDr. Michal Maslen, PhD., doc. JUDr. Pavel Mates, CSc., ThLic. Mgr. Michaela Moravčíková, Th.D., doc. JUDr. Mgr. Andrea Olšovská, PhD., doc. JUDr. Helena Prášková, CSc., JUDr. Ing. Josef Staša, CSc., JUDr. Marián Ševčík, CSc. Verejná správa. Základné práva a slobody. Autori: JUDr. Matúš Filo, PhD. kapitola JUDr. Mgr. Martina Gajdošová, PhD. kapitola JUDr. Mgr. Janka Hašanová, PhD. kapitola 3. 2., 4. JUDr. Nataša Just Hrnčárová, PhD. kapitola doc. JUDr. Martin Kopecký, CSc. kapitola prof. JUDr. Soňa Košičiarová, PhD. úvod, kapitola 1., , , 3. 1., , 5. 6., 6. 1., , , 7. 5., 7. 7., , , redakcia celého textu doc. JUDr. Miloš Lacko, PhD. kapitola JUDr. Ľubica Masárová, PhD. kapitola JUDr. Michal Maslen, PhD. kapitola 3. 3., 5. 1., , 5. 4., 5. 5., doc. JUDr. Pavel Mates, CSc. kapitola 2. 1., , ThLic. Mgr. Michaela Moravčíková, Th.D. kapitola 2. 6., doc. JUDr. Mgr. Andrea Olšovská, PhD. kapitola doc. JUDr. Helena Prášková, CSc. kapitola 7. 1., 7. 4., 7. 6., 7. 8., JUDr. Ing. Josef Staša, CSc. kapitola JUDr. Marián Ševčík, CSc. kapitola ISBN: Spolok Slovákov v Poľsku Towarzystwo Słowaków w Polsce ul. św. Filipa 7, Kraków tel , , fax zg@tsp.org.pl

3 OBSAH Ú V O D KAPITOLA PRÁVNY ŠTÁT, VEREJNÁ SPRÁVA A OCHRANA ÚSTAVNÝCH PRÁV A SLOBÔD Právny štát, orgány verejnej moci a princíp ústavne konformného výkladu zákonov Verejná správa a právne princípy KAPITOLA VEREJNÁ SPRÁVA A ZÁKLADNÉ PRÁVA A SLOBODY Verejné ozbrojené zbory a ústavnoprávne aspekty zásahov do základných práv a slobôd podľa prvého oddielu druhej hlavy Listiny základných práv a slobôd Právo na ochranu súkromia Pojem soukromí Právo na ochranu soukromí ve správním právu Ochrana osobných údajov súčasť práva na ochranu súkromia Verejnoprávne aspekty ochrany vlastníckeho práva Vlastnícke právo a Dodatkový protokol č. 1 Dohovoru Ústavnoprávny a administratívnoprávny režim vlastníckeho práva Veřejnoprávní limity vlastnického práva Vyvlastnění a jemu podobné nucené omezení vlastnického práva Územní omezení majetkových práv Další omezení vlastnického práva ve veřejném nebo obecném zájmu Omezení vlastnického práva vyplývající z veřejného užívání Ústavnoprávne aspekty zdanenia Ústavnoprávne vychodiská Princípy právneho štátu a zdanenie Ústavnoprávne aspekty spoplatnenia osôb Poplatky a ich charakteristika Pramene právnej úpravy všeobecne Správne poplatky Súdne poplatky

4 2.6. Sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania Vymedzenie obsahu práva na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania Sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania v systéme medzinárodného a európskeho práva Právna úprava ochrany slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania v Slovenskej republike Právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo a právo cirkví na autonómiu Právo na slobodný prejav náboženstva Právo cirkví na autonómiu Právna subjektivita cirkví a náboženských spoločností Právna subjektivita cirkví a náboženských spoločností v Slovenskej republike KAPITOLA VEREJNÁ SPRÁVA A POLITICKÉ PRÁVA Právo na informácie Medzinárodná a ústavnoprávna dimenzia princípu transparentnosti verejnej správy Zásady právnej úpravy šírenia a sprístupňovania informácií Petičné právo Ústavnoprávne aspekty petičného práva Realizácia petičného práva vo verejnej správe Petičné právo vo verejnej správe podľa zákona o petičnom práve Petičné právo v práve Európskej únie Právo zhromažďovať sa Ústavnoprávne a medzinárodnoprávne aspekty práva zhromažďovať sa Povaha práva zhromažďovať sa a prípustnosť zásahov do tohto práva Právo združovať sa Vymedzenie obsahu práva slobodne sa združovať, jeho zaradenie v systéme ústavnoprávnej úpravy Základné problémy v ochrane práva slobodne sa združovať v medzinárodnom kontexte Formy obmedzení práva slobodne sa združovať zákonmi a problémy pri ich aplikácii orgánmi verejnej správy Prípustnosť obmedzenia práva slobodne sa združovať Obmedzenia práva slobodne sa združovať v združeniach Obmedzenia práva slobodne sa združovať v politických stranách a politických hnutiach Súdna judikatúra a jej vplyv na výkon verejnej správy Právo účasti na správě veřejných věcí Právo účasti na správě veřejných věcí jako základní právo Lokální referenda Volební právo do orgánů územních samosprávných celků Další formy účasti veřejnosti na správě místních a regionálních záležitostí

5 4. KAPITOLA VEREJNÁ SPRÁVA A PRÁVA NÁRODNOSTNÝCH A ETNICKÝCH MENŠÍN Právno-teoretické vymedzenie národnostnej menšiny a etnickej skupiny Medzinárodná právna úprava ochrany práv národnostných menšín a etnických skupín Ústavnoprávne aspekty práv národnostných menšín a etnických skupín Realizácia práv národnostných menšín a etnických skupín vo verejnej správe Právo používať jazyk národnostnej menšiny v úradnom styku a v správnom konaní Právo používať jazyk národnostnej menšiny pri správe vecí verejných Právo na priezvisko bez koncovky slovenského prechyľovania Právo na informácie v jazyku národnostnej menšiny Právo na vzdelanie v jazyku národnostnej menšiny Právo na rozvoj kultúry národnostných menšín a etnických skupín Označenia v jazyku národnostnej menšiny Inštitucionálna ochrana práv národnostných menšín a etnických skupín KAPITOLA ĽUDSKÉ PRÁVA DRUHEJ A TRETEJ GENERÁCIE Právo na slobodnú voľbu povolania a podnikania Ústavnoprávny a medzinárodnoprávny rámec práva podnikať Prístup súdnej judikatúry k legislatívnym opatreniam v oblasti ochrany slobody podnikania Prístup slovenskej a českej súdnej judikatúry k stretu práva na podnikanie s právom na priaznivé životné prostredie Verejná správa na úseku zamestnanosti a ochrana práv podľa štvrtej hlavy Listiny základných práv a slobôd Medzinárodnoprávne aspekty Obsah práva na prácu podľa Ústavy Slovenskej republiky a Listiny základných práv a slobôd Právo na spravodlivú odmenu za prácu a uspokojivé pracovné podmienky Právo slobodne sa združovať na ochranu hospodárskych a sociálnych záujmov Obmedzenie výkonu základných práv osôb v štátnozamestnaneckom pomere Verejná správa na úseku sociálnych vecí a ochrana práv podľa štvrtej hlavy Listiny základných práv a slobôd Sociálne práva Ústavná ochrana sociálnych práv Právo na vzdelanie Ústavnoprávny a medzinárodnoprávny rámec práva na vzdelanie

6 Prístup štrasburských orgánov ochrany práv k právu na vzdelanie Právo na vzdelanie v českej a slovenskej súdnej judikatúre Právo na prístup ku kultúrnemu bohatstvu Ústavnoprávny a medzinárodný rámec práva na prístup ku kultúrnemu bohatstvu Zákonná úprava prístupu ku kultúrnemu bohatstvu a úprava ochrany kultúrneho dedičstva Právo na priaznivé životné prostredie Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ochrana životného prostredia Právo na prístup k súdu právny prostriedok ochrany práva na priaznivé životné prostredie Ústavnoprávne aspekty starostlivosti o životné prostredie KAPITOLA PRÁVO NA SÚDNU A INÚ PRÁVNU OCHRANU Spravodlivý proces záruka presadzovania všeobecného princípu ochrany práv v právnom štáte Vývoj správneho súdnictva na Slovensku Hmotnoprávne záruky práva na spravodlivý proces v správnom súdnictve Procesnoprávne záruky práva na spravodlivý proces v správnom súdnictve Právo na spravodlivý proces vo verejnej správe súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu Obsah práva na spravodlivý proces vo verejnej správe Procesné práva v správnom konaní Zodpovednosť vykonávateľov verejnej správy KAPITOLA ÚSTAVNOPRÁVNE ASPEKTY SPRÁVNEHO TRESTANIA Veřejná správa a správní trestání Európsky súd pre ľudské práva a doktrína o autonómnosti Rada Európy a princípy správneho trestania osôb Princip nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege Zákaz retroaktivity Princip ne bis in idem Povinnosť prihliadať na sankciu uloženú iným vykonávateľom verejnej správy Princip presumpce neviny Právo na projednání správního deliktu v přiměřené lhůtě Právo na vydanie individuálneho správneho aktu vo veci správneho deliktu Princíp riadneho, spravodlivého zákonného postupu vo veciach správnych deliktov. 391

7 Základné procesné práva v konaní o správnych deliktoch Princípy v skrátenom konaní o správnych deliktoch Princípy procedurálneho postupu pred začatím správneho konania o správnom delikte Princípy procedurálneho postupu po začatí správneho konania o správnom delikte KAPITOLA PRÁVO NA AZYL Ústavnoprávne a medzinárodnoprávne aspekty práva na azyl Európska únia a azylová politika Osobitosti ústavnoprávnej úpravy práva na azyl v Slovenskej republike Právo na azyl v medzinárodnom práve a v Charte základných práv Európskej únie Pojem azyl Právo poskytovať azyl, právo žiadať o azyl, právo na poskytnutie azylu Charta základných práv Európskej únie Zákonná úprava práva na azyl Medzinárodná ochrana Základné rozdiely v podmienkach pre udelenie azylu a postavenia utečenca Prenasledovanie a jeho pôvodca Posúdenie žiadosti o azyl Dôkazné bremeno Požiadavka na primerané vedomosti zamestnancov orgánu verejnej správy zodpovedných za posúdenie žiadosti o azyl POUŽITÁ ODBORNÁ LITERATÚRA

8

9 Ú V O D Monografia Verejná správa. Základné práva a slobody vznikla ako vedecký výstup v rámci projektu Agentúry na podporu výskumu a vývoja č. APVV Jeho cieľom je posúdiť kvalitu a účinnosť ústavnoprávnych východísk princípov výstavby a činnosti verejnej správy na Slovensku z hľadiska presadzovania práv zaručených Listinou základných práv a slobôd a Ústavou Slovenskej republiky. Tejto mimoriadne dynamicky sa vyvíjajúcej oblasti sa zatiaľ na Slovensku v rámci vedného odboru správne právo nevenovala pozornosť z hľadiska ústavnoprávnych aspektov. Ťažisko vedeckého bádania riešiteľského kolektívu v roku 2015 spočíva vo výskume právnych aspektov viazanosti verejnej správy základnými právami a slobodami. Z tohto dôvodu sa monografia zamerala na vybrané problémové oblasti, v ktorých dochádza ku kolízii verejného záujmu presadzovaného verejnou správou a základných práv a slobôd súkromných osôb. Rešpektovanie základných práv a slobôd orgánmi verejnej moci je jedným z významných meradiel úrovne demokracie v štáte. Má zabezpečiť rovnováhu medzi záujmom na fungovaní verejnej moci a ochranou jednotlivca. Ústava Slovenskej republiky zakotvuje ústavnoprávne limity výkonu verejnej moci vykonávateľmi verejnej správy. Ide o nasledujúce pravidlá: každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá, a povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd; medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom, pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel a takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ (ústavnoprávny zákaz zneužitia obmedzení na iný účel, než pre ktorý boli určené). Uplatňujú sa pri aplikácii správnych noriem, ako aj pri normotvornej činnosti verejnej správy. Témou vedeckého výskumu v rámci projektu č. APVV bola problematika interakcie výkonu verejnej správy vo vzťahu k základným ľudským právam a slobodám, k politickým právam, právam národnostných a etnických skupín a práva na azyl. Výskum politických práv sa zameral na administratívnoprávne aspekty uplatňovania práva na informácie, petičného práva, práva zhromažďovať sa a združovať sa a práva účasti na správe verejných vecí. prof. JUDr. Soňa Košičiarová, PhD. Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave zodpovedná riešiteľka projektu č. APVV V Trnave, december

10

11 1. KAPITOLA PRÁVNY ŠTÁT, VEREJNÁ SPRÁVA A OCHRANA ÚSTAVNÝCH PRÁV A SLOBÔD 1.1. Právny štát, orgány verejnej moci a princíp ústavne konformného výkladu zákonov Právna teória definuje právny štát prostredníctvom dvojitej požiadavky aby relevantné spoločenské vzťahy boli regulované právom a právo bolo zachovávané. Druhá požiadavka sa premieta do existencie stavu, keď subjektívne práva občanov sú chránené a v prípade nevyhnutnosti sa úspešne presadzujú. Právny štát tak musí každému poskytnúť právnu cestu k ochrane a presadeniu vlastných subjektívnych práv. Zárukami presadzovania všeobecného princípu ochrany práv, ktorý je imanentný právnemu štátu, sú: princíp nestranného a nezávislého súdu, princíp spravodlivého procesu, princíp súdnej kontroly zákonnosti rozhodnutí a postupov verejnej správy, princíp zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo úradným postupom, ústavné princípy trestného práva. 1 Princíp ústavne konformného výkladu zákonov zahŕňa požiadavku na obsahovú a hodnotovú kvalitu právnej normy, ktorá má zaistiť primeranosť použitia právneho prostriedku vo vzťahu k legitímnemu cieľu sledovanému zákonodarcom a súlad zvoleného legislatívneho opatrenia s ústavnými princípmi a demokratickými hodnotami. Súdy často dávajú prednosť ústavne konformnému výkladu pred rušením zákona. Keď je možné zákonné ustanovenie vykladať viacerými spôsobmi a niektorý z nich je v súlade s ústavou, uprednostnia takýto výklad. Právomoc všeobecného súdu chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť, nie je však podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky daná vždy. Ak by sa na rozhodovaný prípad malo aplikovať konkrétne ustanovenie (a len toto ustanovenie) zákona, o ktorom by sa všeobecný súd domnieval, že je protiústavné, mal by podať návrh na začatie konania o súlade pred Ústavným súdom Slovenskej republiky na základe čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak by sa mali aplikovať viaceré ustanovenia zákona alebo viacerých zákonov, stáva sa sudca všeobecného súdu zodpovedným za to, že na prípad bude aplikovať zákonné ustanovenie, ktoré je v zhode s ústavou a nie to, ktoré je s ňou v rozpore 1 WINTR, J.: Principy českého ústavního práva s dodatkem principů práva evropského a mezinárodního. Praha : Eurolex Bohemia, a. s. 2006, s

12 a v tomto prípade nie je povinný ani postupovať podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 2 Z čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nevyplýva viazanosť sudcu podzákonnými právnymi predpismi. Neviazanosť sudcu podzákonným právnym predpisom však neznamená to, že sudca môže takýto právny predpis ignorovať, ak je v súlade s ústavou. 3 Vzhľadom k tomu, že čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky garantuje každému právo nielen na súdnu, ale aj na inú právnu ochranu, princíp ústavne konformného výkladu zákonov by sa mal uplatniť voči všetkým orgánom aplikujúcim právo, t. j. aj vo vzťahu k orgánom verejnej správy a v širšom zmysle slova vo vzťahu ku všetkým vykonávateľom verejnej správy. Právna teória takýto stav považuje za prejav prežarovania ústavných noriem, princípov a hodnôt do celého právneho poriadku 4. Uvedenú požiadavku zdôraznil aj Ústavný súd Slovenskej republiky, podľa ktorého orgány aplikujúce správne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve sú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. Takéto odstraňovanie však nemožno považovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný princíp trojdelenia štátnej moci. Sudca pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže odhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy. Jedinou požiadavkou, ktorá je pritom na sudcu kladená, je ústavná konformita výkladu (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). 5 K tomuto pridal aj ďalší právny názor, a to, že viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení, nakoľko ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona. 6 K reálnemu poskytnutiu ochrany v zmysle čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky môže prísť len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna norma. 7 Princíp ústavne konformného výkladu musia vykonávatelia verejnej správy uplatňovať tak vo vzťahu k hmotnoprávnym, ako aj vo vzťahu k procesnoprávnym normám. V prípade procesnoprávnych noriem je táto ich povinnosť dôležitou zárukou základného práva každého na súdnu a inú právnu ochranu (podľa čl. 36 ods. 1 a 4 Listiny základných práv a slobôd a podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky). Obsahom tohto základného práva je totiž právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá má základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo 2 SVÁK, J. in ČIČ, M. a kolektív: Komentár k Ústave Slovenskej republiky. Žilina : Eurokódex, s. r. o. 2012, s SVÁK, J. in ČIČ, M. a kolektív: Komentár k Ústave Slovenskej republiky. Žilina : Eurokódex, s. r. o. 2012, s WINTR, J.: Principy českého ústavního práva s dodatkem principů práva evropského a mezinárodního. Praha : Eurolex Bohemia, a. s. 2006, s Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 274/07 z 11. októbra In: MACEJ- KOVÁ, I. BABJÁK, M. MOZEŠOVÁ, Z.: Výber právnych viet z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky Bratislava : Eurounion 2011, s Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 1. júla 2008, č. k. III. ÚS 341/ In: BABIAKOVÁ, E. HAJDINOVÁ, J.: Judikatúra vo veciach priestupkového práva. Bratislava : IURA EDITION, spol. s r. o. 2012, s Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 13. marca

13 v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. 8 Ak sú orgány verejnej správy ako orgány verejnej moci viazané zákonmi, o to viac platí, že sú viazané ústavnými zákonmi, ktoré majú vyššiu právnu silu. Ústava Slovenskej republiky v druhej vete čl. 7 ods. 2 zakotvuje, že právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. V čl. 7 ods. 5 a čl. 154c ods. 1 vypočítava medzinárodné zmluvy, ktoré majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že vykonávatelia verejnej správy sú viazaní nielen všeobecne záväznými právnymi predpismi zákonnej a podzákonnej sily, ale aj ďalšími prameňmi slovenského právneho poriadku. Princíp viazanosti orgánu verejnej moci právom však neznamená, že v prípade protiústavnosti alebo nezákonnosti podzákonného právneho predpisu alebo interného právneho predpisu, na ktorého základe orgán verejnej správy rozhodol, by bolo možné zbaviť sa jeho zodpovednosti za nezákonnosť rozhodnutia alebo postupu s poukazom na to, že vykonávateľ verejnej správy ním bol viazaný. Orgány verejnej správy sa v praxi pridŕžajú doslovného znenia právnych predpisov, na ktorých základe rozhodujú, a odmietajú možnosť ich ústavne konformného výkladu, ktorý by znamenal nezriedka popretie ich obsahu. V takejto situácii sa javí kontrolná činnosť súdov vo vzťahu k rozhodovacej činnosti a postupom vykonávateľov verejnej správy ako nezastupiteľná z pohľadu dodržiavania princípov právneho štátu Verejná správa a právne princípy Právna podstata všeobecných právnych princípov. Pod vplyvom súdnej judikatúry sa v praxi čoraz viac kladie dôraz na skutočnosť, že Slovenská republika ako členský štát Európskej únie a Rady Európy musí presadzovať v činnosti orgánov verejnej moci, a teda aj v činnosti orgánov verejnej správy všeobecné právne princípy. Uvedené princípy sú svojou povahou univerzálne. Vyjadrujú podstatné črty správneho práva, tradíciu verejnej správy a etiku správneho systému v európskom právnom priestore. Možno povedať, že pri výkone verejnej moci sa uplatňujú vždy. Ich funkcia spočíva v zabezpečení spravodlivosti pri rozhodovaní a v širšom zmysle slova i celkového fungovania verejnej správy, chránia práva a slobody občanov a spoluvytvárajú základné istoty v ich vzťahoch k vykonávateľom verejnej správy. Použitie všeobecných princípov nemožno spochybniť výkladom. Viaceré z nich sú výslovne zakotvené v ústavách a v zákonoch členských štátov Európskej únie a Rady Európy. Sú aj prameňom práva Európskej únie. Súdny dvor Európskej únie sa o ne opiera vo svojej rozhodovacej činnosti, rovnako ako Európsky súd pre ľudské práva. Všeobecné právne princípy nemajú charakter noriem obyčajového práva ani povahu práva tvoreného sudcom. 10 Sú to všeobecne uznávané pravidlá, na ktorých existencii a obsahu by sa mali zhodnúť všetci právnici. Práve z dôvodu ich nespochybniteľnosti, bez ohľadu na to, či 8 Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 13. marca KOŠIČIAROVÁ, S.: Súdna judikatúra a právo na spravodlivý proces vo verejnej správe. In: Švecová, A., Maslen, M. (eds.) Trnava : Typi Universitatis Tyrnaviensis, spoločné pracovisko Trnavskej univerzity v Trnave a Vedy, vydavateľstva Slovenskej akadémie vied, 2015, s HENDRYCH, D. a kolektiv: Správní právo. Obecná část. 6. vydanie. Praha : C. H. Beck 2006, s

14 ich platná právna úprava zakotvuje alebo nie, považujú sa za samostatný prameň práva, a to aj práva správneho 11. V podmienkach Slovenskej republiky sa ich obsah výkladom odvodzuje z Ústavy Slovenskej republiky. Základný zákon štátu ich zakotvuje buď explicitne alebo implicitne. Implicitne sú obsiahnuté v čl. 1 ods. 1, podľa ktorého je Slovenská republika právny štát. Pritom význam čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky treba vidieť v tom, že princíp právneho štátu v ňom proklamovaný je základným ústavnoprávnym princípom v Slovenskej republike (Pl. Ú 19/98). 12 Vyplývajú aj z iných prameňov práva napríklad z medzinárodných zmlúv vypočítaných v čl. 7 ods. 5 a čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Nakoľko vyjadrujú základné hodnoty spravodlivosti a racionálnej zákonitosti výkonu verejnej moci v demokratickom právnom štáte, je potrebné chápať všeobecné právne princípy v materiálnom, nie formálnom zmysle slova. 13 Dôsledkom takého prístupu v praxi je stav, keď vykonávateľ verejnej správy interpretuje a aplikuje právnu úpravu tak, aby sa v čo najväčšom rozsahu zabezpečila ich skutočná realizácia. Orgány verejnej správy sú povinné interpretovať a aplikovať platnú právnu úpravu vždy v prospech týchto princípov. Tým sa má zabezpečiť ich napĺňanie a presadzovanie v praxi. Viaceré z princípov sú výslovne zakotvené v ústavách a v zákonnej úprave členských štátov Európskej únie a Rady Európy. Princípy sú aj prameňom práva Európskej únie. Súdny dvor Európskej únie sa o ne opiera vo svojej rozhodovacej činnosti. Všeobecné právne princípy ovplyvňujú aj činnosť orgánov verejnej správy ako orgánov verejnej moci. Obzvlášť veľký význam majú v súvislosti s výkonom jej vrchnostenskej činnosti. Princípy činnosti verejnej správy možno rozčleniť na: všeobecné právne princípy, špeciálne právne princípy. 14 Všeobecné principy činnosti verejnej správy. Týmto názvom sa označujú princípy, ktoré ovládajú činnosť orgánov (vykonávateľov) verejnej správy univerzálne. Sú nimi: princíp viazanosti právom, princíp rešpektovania základných práv a slobôd, princíp proporcionality, princíp rovnosti, princíp legitímneho očakávania, princíp obmedzenej voľnosti diskrečnej právomoci, princíp právnej istoty, princíp nestrannosti a princíp objektivity, princíp transparentnosti, princíp spoluúčasti a princíp zodpovednosti za výkon verejnej moci. 11 HENDRYCH, D. a kolektiv: Správní právo. Obecná část. 6. vydanie. Praha : C. H. Beck 2006, Praha, s. 58 a nasl.; MACHAJOVÁ, J. a kolektív: Všeobecné správne právo. 3. aktualizované vydanie. Žilina : Bratislavská vysoká škola práva a Eurokódex, Poradca podnikateľa, spol. s. r. o. 2009, s ČIČ, M. a kolektív: Komentár k Ústave Slovenskej republiky. Žilina : Eurokódex, s. r. o. 2012, s SVOBODA, P.: Ústavní základy správního řízení v České republice. Právo na spravedlivý proces a české správní řízení. Praha : Linde, a. s. 2007, s. 21 a nasl. 14 Bližšie k tomu pozri KOŠIČIAROVÁ, S.: Správne právo hmotné. Všeobecná časť. Plzeň : Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s. r. o. 2015, s. 70 a nasl. 14

15 Princíp viazanosti právom vyžaduje, aby všetky právne úkony vykonávateľov verejnej správy: mali oporu v právnom poriadku, ich obsah bol s ním v súlade a boli účinne vynútiteľné. Namiesto pojmu princíp viazanosti právom sa v slovenskej teórii správneho práva používa označenie princíp zákonnosti. Toto pomenovanie však neznamená, že by pre orgány verejnej správy boli záväzné len všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré sú zákonmi, ale to, že zákony schválené parlamentom sú hlavným, originárnym zdrojom ich právomoci. Princíp viazanosti právom vyjadruje požiadavku na viazanosť verejnej správy všetkými druhmi prameňov správneho práva. Verejná správa pritom musí rešpektovať právnu silu prameňov práva a v prípade ich rozporu uprednostniť prameň vyššej právnej sily. Osobitný význam má predmetné pravidlo v prípade rozporu všeobecne záväzného právneho predpisu s Ústavou Slovenskej republiky. Vtedy je povinná dať prednosť ústavnoprávnej úprave. Prikazuje to čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Princíp viazanosti verejnej správy v sebe zahŕňa požiadavku na: legalitu výkonu verejnej správy, legitímnosť výkonu verejnej správy. Legalita výkonu verejnej správy vyjadruje stav, keď vykonávateľ verejnej správy dodržiava právny poriadok. Požiadavku na legalitu výkonu verejnej správy zakotvuje čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jeho medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Právomoc a úlohy vykonávateľov verejnej správy musia byť preto v platnom práve dostatočne jasným spôsobom upravené a špecifikované 15. Legitímnosť výkonu verejnej správy vyjadruje požiadavku výkonu jej právomoci len za účelom ustanoveným zákonom (všeobecný zákaz zneužitia právomoci vykonávateľmi verejnej správy). Princíp rešpektovania základných práv a slobôd. Materiálny právny štát je taký štát, ktorý dodržiava nielen právo, ale tiež základné obsahové hodnoty demokracie a ľudských a občianskych práv. Rešpektovanie základných práv a slobôd orgánmi verejnej moci je jedným z významných meradiel úrovne demokracie v štáte. Má zabezpečiť rovnováhu medzi záujmom na fungovaní verejnej moci a ochranou jednotlivca. Princíp vyjadruje povinnosť vykonávateľov verejnej správy dbať na ochranu ústavou vyhlásených a garantovaných práv a slobôd osôb. Ústava Slovenskej republiky zakotvuje významné ústavnoprávne garancie, tým, že upravuje ústavnoprávne limity výkonu verejnej moci vykonávateľmi verejnej správy. Ide o nasledujúce pravidlá: čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá), a 15 The Administration and you: A Handbook (1997). Principles of administrative law concerning the relations between administrative authorities and private persons. Council of Europe Publishing 1996, s

16 čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky (povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd; medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom 16 ). Uplatňujú sa pri aplikácii správnych noriem, aj pri normotvornej činnosti verejnej správy. Ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky zakotvuje pravidlá, ktoré sa musia dodržiavať vždy, keď sa obmedzuje základné právo alebo sloboda: musí sa dbať na ich podstatu a zmysel (ide aj o všeobecné interpretačné pravidlo pre tvorbu, výklad a aplikáciu právnych predpisov, ktorých ustanovenia obsahujú obmedzenia základných práv a slobôd 17 ), a takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ (ústavnoprávny zákaz zneužitia obmedzení na iný účel, než pre ktorý boli určené 18 ). Vykonávatelia verejnej správy sú oprávnení zasahovať do základných práv a slobôd na základe a v medziach zákonov, ktoré vymedzujú podmienky uskutočnenia zásahu. Súladnosť zásahu sa hodnotí na základe kritéria: legality, legitímnosti a proporcionality. Vykonávateľ verejnej moci sa v pochybnostiach musí vždy rozhodnúť pre variant najmenej zasahujúci do základného práva alebo slobody (princíp minimalizácie zásahu do základných práv a slobôd). Zákonnosť rozhodnutia a postupu vykonávateľa verejnej správy, ktorým sú dotknuté základné práva a slobody osôb, sú oprávnené preskúmavať nezávislé súdy. Dôležitou ústavnoprávnou garanciou ochrany osôb je druhá veta čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej z právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Ak by platný zákon napriek tomu vylúčil preskúmanie takéhoto rozhodnutia súdom, orgán verejnej správy je povinný takýto zákon interpretovať ústavne konformným spôsobom. Princíp proporcionality. Princíp možno odvodiť z čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky; čiastočne je vyjadrený aj v jej čl. 13 ods. 4. Uplatní sa v situácii, keď dochádza k stretu verejného a súkromného záujmu. Zmyslom princípu je napomáhať hľadať spravodlivú rovnováhu medzi cieľom a použitými prostriedkami pri výkone verejnej moci. Princíp proporcionality ukladá vykonávateľovi verejnej správy povinnosť zasahovať do práv a slobôd súkromných osôb: len v prípade, kde je to nevyhnutné, a len v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie požadovaného cieľa. Pri právnom hodnotení zásahu vykonávateľa verejnej správy do právneho postavenia adresáta výkonu verejnej správy, nebude preto postačovať len kritérium legality a legitímnosti zásahu. 16 Nepostačuje len existencia výslovného zákonného splnomocnenia na obmedzenie v podzákonnom právnom predpise. 17 Zákony najčastejšie obsahujú obmedzenia základných práv a slobôd v tých prípadoch, keď je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, ochranu života a zdravia, ochranu majetku, ochranu prírody a pre ochranu práv a slobôd iných. Kritérium nevyhnutnosti obmedzenia v demokratickej spoločnosti je základné kritérium. Obmedzenie nesmie byť v rozpore s princípmi tolerantnej, demokratickej a pluralitnej spoločnosti. 18 Bližšie k tomu SOMOROVÁ, Ľ. in ČIČ, M. a kolektív: Komentár k Ústave Slovenskej republiky. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej 1997, s

17 Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky musí každý zásah do ústavou garantovaných práv vychádzať z princípu proporcionality, ktorý je vlastný právnemu štátu, zvlášť jeho materiálnemu chápaniu. Podstatu a obsah princípu proporcionality vymedzil v náleze sp. zn. PL. ÚS 3/00 z 24. apríla 2001, v ktorom uviedol: Tento princíp predovšetkým znamená primeraný vzťah medzi cieľom (účelom) sledovaným štátom a použitými prostriedkami. V týchto súvislostiach cieľ (účel) sledovaný štátom smie byť sledovaný; prostriedky, ktoré štát použije, smú byť použité; použitie prostriedkov na dosiahnutie účelu je vhodné; použitie prostriedkov na dosiahnutie účelu je potrebné a nevyhnutné. Cieľ musí byť v súlade s prostriedkom. Nevyhnutnosť znamená, že cieľ nesmie byť dosiahnuteľný rovnako účinným, ale menej zaťažujúcim prostriedkom. Princíp rovnosti. Popri slobode jednotlivca rovnosť predstavuje základnú hodnotu, ktorá je jadrom demokracie. Ústava Slovenskej republiky garantuje rovnosť ľudí v ich dôstojnosti aj v ich právach (čl. 12 ods. 1 prvá veta) a zakotvuje zákaz diskriminácie (čl. 12 ods. 2 prvá veta). Princíp rovnosti sa premieta i do obsahu ústavného pravidla, že zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky (čl. 13 ods. 3). Ustanovenie čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej prestavuje všeobecnú konkretizáciu prvej vety čl. 12 ods. 1 ústavy. Jeho realizáciou sa uplatňuje požiadavka, aby rovné bolo chápané (uskutočňované) rovnako, kým nerovné má byť chápané (uskutočňované) s prihliadnutím na svoju rozdielnosť. Štát síce môže formou zákona poskytnúť určitej skupine ľudí viac výhod ako inej, avšak nemôže tak urobiť ľubovoľne, musí rešpektovať obsah ústavy, jej zmysel, ako aj princípy demokratickej spoločnosti a zároveň prvok odlišnosti musí uplatniť vo vzťahu k všetkým prípadom spĺňajúcim ustanovené podmienky. 19 Cieľom princípu je zamedziť nerovnaké zaobchádzanie s osobami a súčasne zabezpečiť, aby sa s osobami nachádzajúcimi sa v tej istej skutkovej a právnej situácii zaobchádzalo rovnako, resp. obdobne. Rovnaký princíp sa musí uplatniť aj pri poskytovaní verejných služieb. Vykonávatelia verejnej správy sú povinní v každej situácii konať v súlade s týmto princípom. Na druhej strane to však neznamená, že s náležitou starostlivosťou nezohľadňujú a spravodlivo neposudzujú každý konkrétny prípad. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k porušenie rovnosti dochádza vtedy, ak štáty bez objektívne a rozumného ospravedlnenia nezaobchádzajú rozdielne s osobami, ktorých situácia je citeľne rozdielna. Princíp rovnosti sa vždy uplatňuje v konkrétnych podmienkach. Ak sa napríklad novelizuje právna úprava, nemožno sa úspešne dovolať princípu rovnosti s poukázaním na rozdiely medzi predchádzajúcou a novou právnou úpravou. 20 Princíp rovnosti sa podľa francúzskej právnej doktríny v oblasti verejnej správy premieta predovšetkým do rovnosti súkromných osôb vo vzťahu k daniam a verejným záväzkom 19 Bližšie k tomu PALÚŠ, I. in ČIČ, M. a kolektív: Komentár k Ústave Slovenskej republiky. Martin : Matica slovenská 1997, s Tiež PALÚŠ, I.: Východiská ústavnej koncepcie základných práv a slobôd v slovenskej republike. In PALÚŠ, I. a kolektív: Ľudské práva a verejná správa. Fakulta verejnej správy UPJŠ 2007, Košice : Fakulta verejnej správy UPJŠ 2007, s. 10 a nasl. 20 The Administration and you: A Handbook (1997). Principles of administrative law concerning the relations between administrative authorities and private persons. Council of Europe Publishing 1996, s

18 (povinnostiam), ich rovnosti ako užívateľov verejných služieb, do rovného prístupu k verejným funkciám a k verejným statkom. 21 Z tohto pohľadu má hmotnoprávny charakter. Má aj procesnoprávny charakter, nakoľko sa premieta i do oblasti rozhodovania správnych orgánov v tom smere, že zákonná úprava zakotvuje rovnaké procesné práva a povinnosti osôb, ktorých sa správne konanie týka. V rámci princípu sa rozlišuje: rovnosť v príležitostiach (rovnosť v možnosti usilovať sa o dosiahnutie určitého statku) a rovnosť vo výsledku (rovnosť v uspokojení určitým statkom). S princípom rovnosti je úzko spojený zákaz diskriminácie; princíp rovnosti je však všeobecnejší. Diskriminácia, t. j. zaujaté neuznávanie rovnosti práv, vždy vedie k porušeniu rovnosti osôb, a to zo špecifických dôvodov vypočítaných v zákone. 22 V mnohých ústavách členských štátov Európskej únie sa možno stretnúť s enumeratívnym výpočtom takýchto dôvodov (pozri napr. čl. 7 ods. 1 rakúskej ústavy, čl. 14 ods. 1 slovinskej ústavy, čl. 12 ods. 2 slovenskej ústavy). V iných takýto výpočet absentuje, zakotvujú však pravidlo, že každý je si rovný pred zákonom alebo že s nikým sa nesmie zaobchádzať odlišne z dôvodu týkajúceho sa jeho osoby (napr. fínska ústava). Vykonávatelia verejnej správy nesmú rozlišovať medzi osobami z takýchto dôvodov. Väčšina dôvodov, pre ktoré nemožno diskriminovať, sa viaže na jednotlivca, fyzickú osobu. Právnické osoby pred diskrimináciou chráni iba ochrana pred rozdielnym nakladaním z dôvodu majetku. 23 Rozlišuje sa diskriminácia: negatívna (je neprípustná), pozitívna (je dovolená). Negatívna diskriminácia sa člení na: priamu (je spojená s menej priaznivými zaobchádzaním s osobou z dôvodu uvedeného v čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) a nepriamu (je charakteristická skrytým znevýhodnením osoby z dôvodu uvedeného v čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Súdna judikatúra vychádza z toho, že o priamu diskrimináciu ide v prípade, ak dochádza: a) k vyčleneniu porovnateľného jednotlivca alebo skupiny, b) zo zakázaného dôvodu, c) ktoré je mu k tiaži (uložením bremena alebo odopretím dobra), a d) vyčleňovanie nie je možné ospravedlniť, lebo nesleduje žiadny legitímny alebo akceptovateľný dôvod (verejného, legitímneho záujmu) a opatrenie je neprimerané (dispro - porčné). 24 Pozitívna diskriminácia spočíva v priaznivejšom zaobchádzaní s osobou s cieľom takýmto spôsobom odstrániť alebo kompenzovať jej objektívne znevýhodnenie a tým rovnosť navodiť. Rozdielne zaobchádzanie je odôvodnené legitímnym cieľom (napr. vo vzťahu 21 HENDRYCH, D. a kolektiv: Správní právo. Obecná část. 6. vydanie. Praha : C. H. Beck 2006, s Za diskriminačné zaobchádzanie s osobou treba podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 3 Listiny základných práv a slobôd považovať také, ktoré je motivované rozdielmi pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia. 23 PALÚŠ, I. in ČIČ, M. a kolektív: Komentár k Ústave Slovenskej republiky. Žilina : Eurokódex, s. r. o. 2012, s BOBEK, M. in WAGNEROVÁ, E. ŠIMÍČEK, V. LANGÁŠEK, T. POSPÍŠIL, I. a kolektiv: Listina základních práv a svobod. Komentář. Praha : Wolters Kluwer ČR 2012, s

19 k príslušníkom národnostných a etnických menším v otázkach jazyka, kultúry, vzdelania, vo vzťahu k osobám so zdravotným znevýhodnením atď.). 25 Odporúčanie Výboru ministrov CM/Rec (2007) 7 o dobrej verejnej správe zaradilo princíp rovnoprávnosti medzi princípy dobrej verejnej správy, a to popri princípe viazanosti právom, princípe nestrannosti, proporcionality, právnej istoty, konania v primeranej časovej lehote, spoluúčasti, úcty k súkromiu a transparentnosti a princípe zodpovednosti verejnej správy. Princíp rovnosti sa musí pri výkone verejnej moci presadzovať vždy. Nakoľko výkon verejnej správy má verejno-mocenský charakter, odporúčanie Výboru ministrov CM/Rec (2007) 7 v čl. 3 bodu 1 explicitne uvádza, že orgány verejnej správy konajú v súlade s týmto princípom. Ide teda o kogentné pravidlo. Uvedený princíp má všeobecnú platnosť; preto nemusí byť explicitne zakotvený v zákonnej úprave. Sú však oblasti správneho práva, v ktorom sa osobitným spôsobom zdôrazňuje, a preto nachádza v zákonoch aj svoje výslovné vyjadrenie. Takou je napríklad právna regulácia prístupu a výkonu štátnej služby. Vylúčenie diskriminácie zaraďuje príloha odporúčania Výboru ministrov Rady Európy č. (2000) 6 o postavení verejných činiteľov v Európe, ktoré nadväzuje na odporúčanie Parlamentného zhromaždenia o štátnej službe v rozšírenej Európe 1322 (1997), medzi základné princípy vymedzujúce postavenie zamestnancov vo verejnej službe. Princíp legitímneho očakávania úzko súvisí s princípom rovnosti. Vyjadruje ho čl. 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého rovnaké obmedzenia sa vzťahujú len na prípady, ktoré spĺňajú rovnaké ustanovené podmienky. V prípade odlišných podmienok aj obmedzenia platia odlišne, ale znovu rovnako pre všetkých, ktorí tieto odlišné podmienky spĺňajú. Podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky účelom legitímneho očakávania je ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (PL. ÚS 10/04 zo 6. februára 2008). Budúce správanie orgánu verejnej správy (jeho opatrenie, zásah) musí byť predvídateľné vzhľadom na: platnú právnu úpravu a doterajší postup na základe takejto právnej úpravy. Podstata princípu legitímneho očakávania sa zrkadlí tiež v stave, keď správne orgány objektívne zhodné prípady rozhodujú zhodne, t. j. podľa rovnakých pravidiel. Totožnosť podmienok je kritériom, ktoré zabraňuje právne neodôvodneným preferenciám osôb zo strany správnych orgánov v konkrétnych prípadoch. O dodržiavaní princípu legitímneho očakávania svedčí taká správna prax, ktorá je ustálená, jednotná a dlhodobá. Pritom môže ísť nielen o činnosť, ale i legitímne pasívne správanie vykonávateľa verejnej správy, ktoré opakovane potvrdzuje určitý výklad a použitie právnych predpisov. Takou praxou je orgán viazaný. 26 Správne orgány musia dodržiavať princíp legitímneho očakávania voči všetkým osobám. 27 Jeho dôsledné uplatňovanie v praxi napomáha prehlbovať právnu istotu adresátov 25 POKORNÝ, R. in KLÍMA, K. a kolektiv: Státověda. 2. rozšírené vydání. Plzeň : Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s. r. o. 2011, Bližšie k tomu pozri uznesenie rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 21. júla 2009, č. k. 6 Ads 88/ In: PRŮCHA, P.: Správní řád s poznámkami a judikaturou podle stavu k Praha : Leges, s. r. o. 2012, s Princíp legitímneho očakávania je ako základné pravidlo správneho konania explicitne zakotvené v 3 ods. 4 slovenského správneho poriadku (zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov) ako aj v 2 ods. 4 českého správneho poriadku (zákona č. 500/2004 Zb.), podľa ktorého správne orgány dbajú o to, aby v rozhodo- 19

20 výkonu verejnej správy, tým že prikazuje správnym orgánom rešpektovať kontinuitu práva a rozhodovania. Prispieva k vytváraniu ustálenej rozhodovacej praxe, ktorá by sa mala meniť len v odôvodnených prípadoch a to výlučne z legitímnych dôvodov. S legitímnym očakávaním súvisí všeobecný zákaz prekvapivých rozhodnutí, keď sa správne orgány nemôžu odchýliť od doterajšej rozhodovacej praxe (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 2. júna 2011, sp. zn. 8Sžo/163/2010). Tým sa prispieva k vytváraniu ustálenej rozhodovacej praxe, ktorá by sa mala meniť len v odôvodnených prípadoch. Zmena dlhodobej správnej praxe za nezmeneného stavu právnych predpisov môže nastať len na základe závažných a principiálnych dôvodov, smerujúcich k dosiahnutiu určitej právom chránenej hodnoty. V žiadnom prípade sa tak nesmie diať svojvoľne (porovnaj napr. nález Ústavného súdu zo dňa 23. januára 2008, sp. zn. I. ÚS 520/06). Podľa rozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 13. augusta 2009, č. k. 7 As 43/ , pokiaľ správny orgán na základe racionálnych a preskúmateľných dôvodov dôjde k záveru, že jeho doterajšia prax v niektorom ohľade nezodpovedala odborným hľadiskám, je oprávnený túto prax do budúcnosti zmeniť. 28 Ustálenú prax vykonávateľa verejnej správy možno zmeniť: len do budúcnosti (pro futuro), z legitímneho dôvodu a v situácii, keď sa adresáti výkonu verejnej správy majú možnosť s touto zmenou oboznámiť (napr. s obsahom novej platnej právnej úpravy, interného správneho aktu). Takéto dôvody môžu mať charakter: vecný (napr. doterajšia prax vykonávateľa verejnej správy nezodpovedala príslušným odborným hľadiskám), alebo právny (nezákonnosť doterajšieho postupu orgánu). Princíp obmedzenej voľnosti diskrečnej právomoci. Je vyjadrením právomoci vykonávateľa verejnej správy zvoliť si medzi dvomi a viacerými alternatívami zakotvenými v zákone, podľa ktorého postupuje. Každá zo zvolenej alternatívy je súladná so zákonom. Vôľa orgánu verejnej správy pri výbere alternatívy nie je, v rámci zákonom poskytnutého priestoru, neobmedzená. Voľnosť výberu v rámci diskrečnej právomoci vykonávateľa verejnej správy limituje: samotný zákon tým, že ustanovuje možné spôsoby výberu riešenia, zmysel a účel aplikovaného zákonného ustanovenia (cieľ zákonnej úpravy, ktorý sa ňou sleduje), obsah verejného záujmu, a konkrétne skutkové a právne okolnosti prípadu. Princíp viazanosti právom zahŕňa nielen požiadavku na súladný postup verejnej správy so zákonom, ale i požiadavku nezneužívania správnej úvahy. Vo všetkých skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch je orgán verejnej správy povinný používať rovnaké kritérium, čím sa napĺňa princíp legitímneho očakávania. Rozhodnutia a opatrenia vydané a iné zásahy orgánu verejnej správy vykonané v rámci jeho diskrečnej právomoci musia byť v právnom štáte preskúmateľné nezávislým orgánom (súdom alebo iným nezávislým orgánom) z hľadiska ich zákonnosti. vaní o skutkovo rozdielnych alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Procesnoprávna úprava tak od orgánu verejnej správy výslovne vyžaduje, aby dodržiavala kontinuitu rozhodovania. 28 PRŮCHA, P.: Správní řád s poznámkami a judikaturou podle stavu k Praha : Leges, s. r. o. 2012, s