UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI EKONOMICKÁ FAKULTA

Transkript

1 UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI EKONOMICKÁ FAKULTA KATEDRA FINANCIÍ A ÚČTOVNÍCTVA ELEKTRONICKÝ PODPIS V SR Peter Hromada 2008

2 UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI EKONOMICKÁ FAKULTA KATEDRA FINANCIÍ A ÚČTOVNÍCTVA ELEKTRONICKÝ PODPIS V SR BAKALÁRSKA PRÁCA Peter Hromada Vedúci práce: doc. RNDr. Juraj Pančík, CSc. Študijný odbor: financie, bankovníctvo a investovanie Stupeň kvalifikácie: bakalár (v skratke Bc. ) Dátum odovzdania: Dátum obhajoby:... BANSKÁ BYSTRICA 2008

3 ABSTRAKT HROMADA, Peter: Elektronický podpis v SR. [Bakalárska práca] / Peter Hromada. - Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Ekonomická fakulta; Katedra financií a účtovníctva Vedúci: doc. RNDr. Juraj Pančík, CSc. Stupeň odbornej kvalifikácie: Bakalár. - Banská Bystrica : EF UMB, s. Práca sa zaoberá problematikou elektronického podpisu. Popisuje princípy tvorby elektronického podpisu, ako i aktuálnu situáciu v oblasti rozšírenia elektronického podpisu v Slovenskej republike, predovšetkým vo verejnom sektore. Zameriava sa teda na analýzu stavu egovermentu na Slovensku so zameraním na využívanie zaručeného elektronického podpisu v daňovej správe. Cieľom a objektom skúmania našej práce je analyzovanie súčasného stavu využitia tohto nástroja elektronickej komunikácie, ako i zmapovanie pokroku, ktorý sa v tejto oblasti udial v posledných rokoch. Zároveň si kladie za ciel podporiť využívanie autorizovaných elektronických služieb na Slovensku, a to hlavne produkciou multimediálnych videí pre Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky. Práca pozostáva z teoretických východísk fungovania elektronického podpisu, analýzy bezpečnosti využívania elektronického podpisu a prehľadu možností vyžitia tohto nástroja ako vo verejnom tak i v súkromnom sektore v podmienkach Slovenskej republiky. Kľúčové slová: Elektronický podpis. Zaručený elektronický podpis. Certifikačná autorita. Certifikát. Autorizované elektronické služby. Daňové riaditeľstvo SR. etax. Elektronické podanie dokumentov. I

4 ABSTRACT HROMADA, Peter: Digitale Signatur in der Slowakei. [Bachelorarbeit] / Peter Hromada. Matej-Bel-Universität in Banská Bystrica. Wirtschaftsfakultät; Lehrstuhl für Finanzen und Rechnungswesen Betreuer: doc. RNDr. Juraj Pančík, CSc. Qualifikationsstufe: Bachelor. - Banská Bystrica : EF UMB, S. Diese Arbeit beschäftigt sich mit der Problematik der digitalen Signatur. Sie beschreibt die Grundprinzipien der Erzeugung der digitalen Signatur, sowie die aktuelle Zustand im Bereich der Verbreitung der digitalen Signatur in der Slowakei. Im Vordergrund steht die Ausnutzung im öffentlichen Sektor. Man orientiert sich vor allem auf dem aktuellen Zustand der egoverment in der Slowakei. Zu den Hauptzielen gehört die Analyse der aktuellen Situation im Fall der Ausnutzung dieses Instrument der elektronische Kommunikation, sowie den Progress in diesem Bereich zu durchforschen. Außerdem zählt zu den Zielen auch die Unterstützung der Ausnutzung von autorisierten elektronischen Leistungen in der Slowakei, was durch die Erzeugung der multimedialen Videos für das Direktorat von Steuern der Slowakische Republik erreichen sein soll. Arbeit beinhaltet die theoretischen Kenntnisse über digitale Signatur, Analyse der Sicherheit der elektronischen Unterschrift und den Überblick der Möglichkeiten von Ausnutzug der digitalen Signatur in öffentlichen und privaten Sektor. Schlüsselwörter: Digitale Signatur. Qualifizierte elektronische Signatur. Signaturerstellungseinheit. Zertifikat. PKI Autorisierte elektronische Leistungen. Direktorat von Steuern der Slowakische Republik. etax. Elektronische Einreichung von Dokumenten. II

5 OBSAH Úvod ELEKTRONICKÝ PODPIS Komunikácia a bezpečnosť Definícia elektronického podpisu Symetrické šifrovanie Asymetrické šifrovanie Šifrovanie a elektronický podpis Bezpečnosť a PKI Certifikačná autorita Registračná autorita Zaručený elektronický podpis Kvalifikovaný certifikát a jeho vydanie Overovanie platnosti vydaných certifikátov Certifikované hardvérové prostriedky pre zaručený elektronický podpis VYUŽÍVANIE LEKEKTRONICKÉHO PODPISU V SR Aplikácia elektronického podpisu v daňovej správe SR Analýza využívania autorizovaných služieb Daňového riaditeľstva SR Podpora rozšírenia autorizovaných elektronických služieb Aplikácia elektronického podpisu v súkromnom sektore...25 Záver...27 Zusammenfassung...28 Zoznam použitej literatúry...29 Zoznam príloh...30 III

6 ZOZNAM OBRÁZKOV A TABULIEK Obrázok 1: Šifrovanie symetrickým kľúčom...5 Obrázok 2: Šifrovanie metódou verejného kľúča...6 Obrázok 3: Princíp elektronického podpisu...9 Obrázok 4: Elektronický podpis verzus zaručený elektronický podpis...13 Tabuľka 1: Prehľad akreditovaných certifikačných autorít...14 Tabuľka 2: Celkový počet elektronicky podaných priznaní...22 IV

7 ÚVOD Jedným z najprogresívnejších odvetví celej spoločnosti je oblasť informačných technológií. V posledných desaťročiach sa stali hybnou silou rozvoja ľudskej spoločnosti, a tak postupne prenikajú do všetkých oblastí ľudskej spoločnosti. Ich aplikácia v rámci spoločnosti môže danej krajine zabezpečiť pozitívne vyhliadky do budúcnosti. Práve informačné technológie spôsobili predtým nevídané uľahčenie komunikácie medzi ľuďmi, ktorá je základom ľudskej existencie. Rozvojom ľudskej spoločnosti a hlavne jej industrializáciou dostala komunikácia nový význam. Stala sa základom ekonomickej činnosti človeka, bez ktorej by sme len ťažko dosiahli taký stupeň industrializácie, v akom sa v súčasnosti nachádzame. S rastúcim rozvojom spoločnosti, s čím je spojený aj rastúci význam komunikácie, sa do popredia čoraz viac dostáva ďalší dôležitý atribút, a to bezpečnosť. V súčasnej dobe, kedy takmer každá informácia má svoju cenu, je nevyhnutné zabezpečiť bezpečný prenos informácie od odosielateľa k prijímateľovi. Vhodným nástrojom na zabezpečenie bezpečného prenosu je práve elektronický podpis, ktorému sa budeme v tejto práci venovať. Cieľom práce je analyzovanie súčasného stavu využitia elektronického podpisu, ako nástroja elektronickej komunikácie v Slovenskej republike, ako i zmapovanie pokroku, ktorý sa v tejto oblasti udial v posledných rokoch. Zároveň si kladie za ciel podporiť využívanie autorizovaných elektronických služieb na Slovensku, a to hlavne produkciou multimediálnych videí pre Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky. Prvá kapitola sa zaoberá teoretickými východiskami elektronického podpisu. Vychádzajúc z poznatkov o symetrickom a asymetrickom šifrovaní vysvetľuje princíp vytvárania elektronického podpisu, zároveň sprostredkováva pohľad na elektronický podpis z pohľadu bezpečnosti. Vzhľadom na preferovanie zaručeného elektronického podpisu vo verejnej správe v SR, poskytuje taktiež prehľad základných rozdielov medzi elektronickým podpisom a zaručeným elektronickým podpisom. Druhá kapitola je venovaná už samotnej analýze využívania elektronického podpisu v Slovenskej republike. V prvej časti sa venuje využívaniu elektronického podpisu verejným sektorom, pričom sa zameriava hlavne na využívanie elektronického podpisu v daňovej správe. V druhej časti je táto analýza doplnená o stručný prehľad vyžívania elektronického podpisu súkromnými spoločnosťami v SR. 2

8 1. ELEKTRONICKÝ PODPIS Predtým, než sa pustíme do bližšej analýzy tohto nástroja zabezpečujúceho bezpečnosť elektronickej komunikácie, ozrejmíme si základne elementy, ktoré s týmto nástrojom úzko súvisia, a to komunikáciu a bezpečnosť Komunikácia a bezpečnosť Fenoménom dnešnej doby je internet, ktorý ľudstvu uľahčil a hlavne zefektívnil vzájomnú komunikáciu. Nakoľko umožňuje oveľa rýchlejší prenos informácií medzi jednotlivými subjektmi na trhu, je jedným z hlavných aspektov rozvoja modernej spoločnosti. Denne sa týmto komunikačným kanálom prenesie obrovské množstvo dát, počnúc tými najmenej dôležitými správami s takmer nulovou hodnotou, až po dôverné dokumenty, resp. dokumenty, ktorých autenticitu je potrebné zachovať. V súčasnosti však nie je problém odchytiť dáta posielané touto komunikačnou sieťou, a to hlavne v prípade, ak sú posielané v nezabezpečenej forme. Nad problémom bezpečného prenosu dát sa ľudia zamýšľali už dávno v minulosti, dávno pred vznikom internetu, nakoľko ani klasický prenos informácií (kuriérom, poštou, telefonicky,...) sa nedá považovať za bezpečný. Takýmto spôsobom vznikla veda s názvom kryptografia, ktorá neskôr aplikovala získané poznatky i do oblasti elektronickej komunikácie a bola základom pre vznik elementu umožňujúceho do digitálneho sveta preniesť klasický vlastnoručný podpis elektronický podpis. Požiadavka na vznik elektronického podpisu vyplývala hlavne z jasne viditeľného trendu v posledných rokoch prechodu od klasických papierových dokumentov k elektronickým dokumentom, ktoré majú oproti klasickým dokumentom viaceré výhody. Medzi tie najvýznamnejšie výhody patrí ich ľahká kopírovateľnosť, ľahká modifikovateľnosť a možnosť vloženia jedného dokumentu do druhého, čím sa vytvorí úplne nový dokument. Uvedené výhody sa však v určitých situáciách môžu považovať zároveň za nevýhody. Samotný elektronický dokument však nemá žiadnu právnu silu, nakoľko je dôveryhodnosť takého dokumentu veľmi nízka, a to hlavne z dôvodu absencie základných bezpečnostných atribútov, za ktoré sú považované: - Dôvernosť znamená, že pri prenose údajov a uložení údajov na prenosné médium by k správe mala mať prístup iba osoba, pre ktorú je správa určená. 3

9 - Autentifikácia možnosť rozpoznať a jednoznačne identifikovať osoby podpisujúce určitý dokument. To znamená, že osoba, ktorej je dokument určený, má istotu, že odosielateľ je skutočne tá osoba, za ktorú sa vydáva. - Integrita - záruka, že poslaný dokument sa dostal k adresátovi v nepozmenenej podobe, t.j. že to, čo odosielateľ odoslal, je skutočne to, čo prijímateľ dostal. - Nepopierateľnosť - znemožnenie tvrdenia podpisujúceho, že podpis nie je jeho, a že to nebol on, kto daný dokument podpísal a odoslal. To znamená, že odosielateľ nemôže neskôr poprieť, že on poslal daný dokument (napr. objednávku na nejaký tovar). Garantovať uvedené štyri atribúty si za cieľ zvolil práve elektronický podpis Definícia elektronického podpisu Definícia elektronického podpisu podľa smernice Európskeho parlamentu hovorí, že elektronický podpis predstavuje dáta v elektronickej forme, ktoré sú pripojené alebo logicky súvisia s inými elektronickými dátami a ktoré slúžia ako metóda autentifikácie (overenia pravosti). Na Slovensku je pojem elektronický podpis vymedzený v Zákone č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise, ktorý ho definuje ako informáciu pripojenú alebo inak logicky spojenú s elektronickým dokumentom, ktorá musí spĺňať tieto požiadavky: 1) nemožno ju efektívne vyhotoviť bez znalosti súkromného kľúča a elektronického dokumentu, 2) na základe znalosti tejto informácie a verejného kľúča patriaceho k súkromnému kľúču použitému pri jej vyhotovení možno overiť, že elektronický dokument, ku ktorému je pripojená alebo je s ním inak logicky spojená, je zhodný s elektronickým dokumentom použitým na jej vyhotovenie. Občiansky zákonník v 40 ustanovuje, že každý písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Z odborného hľadiska je však elektronický podpis aplikovaním asymetrického šifrovania, ktoré je postavené na dvoch základných pilieroch, a to na dvojici kľúčov súkromnom a verejnom. Pre lepšie pochopenie fungovania asymetrického šifrovania 4

10 a samotného princípu vytvárania elektronického podpisu sa najprv pozrieme na šifrovanie symetrické Symetrické šifrovanie Symetrické šifrovanie je na rozdiel od asymetrického šifrovania postavené iba na jednom kľúči, nazývanom tajný kľúč. Tento slúži nielen na zašifrovanie odosielanej správy, ale zároveň aj na dešifrovanie prijatej správy, z čoho vyplýva potreba oboznámiť s týmto kľúčom i príjemcu správy. Uvedené sa môže uskutočniť buď osobným stretnutím zainteresovaných osôb, alebo zaslaním tajného kľúča prostredníctvom dôveryhodného kanála. Existuje tu však dosť značné riziko odcudzenia tajného kľúča treťou stranou. Na druhej strane, značnou výhodou je jeho rýchlosť. Obrázok 1: Šifrovanie symetrickým kľúčom Prameň: Delina, Vajda 2006 Práve z dôvodu využívania iba jedného kľúča pri symetrickom šifrovaní, nie je možné jednoznačne preukázať identitu odosielateľa správy, nakoľko obaja vlastníci tajného kľúča môžu správu bez problémov vytvoriť. Jedným z prvých šifrovacích algoritmov je DES (Data Encryption Standard), ktorý bol patentovaný v decembri 1976 v USA. Bol to hardvérový šifrátor, ktorý využíval 56 bitový tajný kľuč na šifrovanie 64 bitových blokov dát a v rámci bloku každý výstupný bit šifrátora je závislý na každom vstupnom bite. V roku 1993 páni Biham a Shamir zverejnili prácu pod názvom Differential Cryptanalysis, kde popisujú možnosti prelomenia šifry DES, čo spôsobilo zánik tohto algoritmu. V súčasnosti sa ešte využíva modifikovaná verzia algoritmu DES pod názvom Triple Des, 3-DES, ktorý pracuje s dvomi alebo tromi 58 bitovými tajnými kľúčmi. Správa sa najprv kryptuje prvým kľúčom podľa DES, dešifruje sa podľa druhého kľúča, a nakoniec sa šifruje podľa prvého alebo tretieho kľúča v závislosti na tom, či používame dvoj alebo 5

11 trojkľúčový 3-DES. V posledných rokoch vzniklo niekoľko riešení na náhradu šifry DES, z ktorých za zmienku stojí algoritmus IDEA (Ideal Data Encryption Algorithm). IDEA aplikuje šifru s tajným kľúčom dĺžky 128 bitov na 16 bitový blok dát a pritom zachováva závislosť výstupu od vstupu v rámci 64 bitového bloku. Známe sú ešte symetrické kryptovacie algoritmy ako CAST, Blowfish a RC Asymetrické šifrovanie Asymetrické šifrovanie zvyšuje bezpečnosť šifrovania využívaním dvoch odlišných ale matematicky súvisiacich kľúčov známych ako verejný kľúč a súkromný kľúč. Proces šifrovania je viac bezpečný pretože súkromný kľúč je vlastnený iba osobou alebo počítačom, ktorý generuje dvojicu kľúčov. Verejný kľúč môže byť dostupný pre všetky osoby, ktoré chcú poslať zašifrované dáta držiteľovi súkromného kľúča. Asymetrické šifrovanie využíva dva kľúče, zložitosť asymetrického šifrovania je príčinou pomalšieho procesu šifrovania. Štúdie ukázali, že symetrické šifrovanie je minimálne stokrát rýchlejšie ako asymetrické šifrovanie v prípade, ak sú použité na šifrovanie softvérové prostriedky a dokonca až desaťtisíckrát rýchlejšie pri použití hardvérových prostriedkov. Pri šifrovaní dát asymetrickým šifrovaním, vlastníkom použitého páru kľúčov je vždy príjemca správy. Použitie páru kľúčov zaručuje, že iba príjemca správy má prístup k súkromnému kľúču potrebnému na odšifrovanie správy. (Komar, 2004) Obrázok 2: Šifrovanie metódou verejného kľúča Prameň: Delina, Vajda 2006 Najpopulárnejším asymetrickým šifrovacím algoritmom je algoritmus RSA (River-Shamir-Adelman). Algoritmus RSA náhodne vygeneruje veľké prvočíslo (verejný kľúč). Tento kľúč sa použije aplikáciou relatívne zložitých matematických 6

12 funkcií na odvodenie ďalšieho veľkého prvočísla - súkromného kľúča. Bezpečnosť tohto algoritmu je závislá na tom, že rozklad veľmi veľkých čísiel je extrémne náročný a zaberá množstvo času. Do skupiny reprezentantov asymetrických algoritmov okrem RSA patrí aj DH (Diffie-Hellman) resp. ELGmalov variant DH algoritmu Šifrovanie a elektronický podpis Hoci spočiatku sa niektorí ľudia domnievali a možno sa ešte aj domnievajú, že elektronický podpis je iba zdigitalizovanou formou klasického podpisu (t.j. naskenovaný obrázok), realita je iná. Základným pilierom pre elektronický podpis je práve veda s názvom kryptografia, o ktorej bolo pojednávané v predchádzajúcich kapitáloch. Podľa Komara (2004) všeobecné ciele kryptografie rozdeľujeme do troch skupín. Prvou skupinou cieľov je garantovaný bezpečný prenos dát, druhá má za cieľ chrániť dáta pred úpravami a tretia pojednáva o jednoznačnej preukázateľnosti zdroja dát. Zatiaľ čo šifrovanie garantuje bezpečný prenos dát a ochranu pred úpravami, iba prostredníctvom digitálneho podpisu sa dá jednoznačne garantovať zdroj dát, vrátane garancie, že dáta neboli modifikované. Digitálny podpis chráni prenášané dáta v nasledujúcich smeroch: Využívaním hashovacieho algoritmu k rozpoznaniu, či neboli dáta akokoľvek modifikované (Komar, 2004). Aplikovaním digitálneho podpisu k jednoznačnej identifikácii odosielateľa správy. Tento podpis zabraňuje používateľovi zapierať, že on podpísal uvedený dokument, nakoľko ako jediný má prístup k súkromnému kľúču používanému k podpísaniu dokumentu. Nemožnosť podpisujúceho poprieť podpísanie dokumentu je tým pádom preukázateľná (Komar, 2004). Samotným základom elektronického podpisu je teda kryptografia, konkrétne asymetrické šifrovanie. Elektronický podpis je teda založený na dvojici kľúčov, a to verejnom a súkromnom. Ich použitie sa však diametrálne líši od klasického využitia pri šifrovaní správ. Zásadný rozdiel je v tom, že pri elektronickom podpise sa súkromný kľúč využíva na zašifrovanie a verejný kľúč, ktorý je dostupný širokej mase ľudí, je využiteľný na odšifrovanie, čím si príjemca dokáže overiť identitu jej odosielateľa. 7

13 Keby však bola šifrovaná celá zasielaná správa, spôsobilo by to zašifrovanie každého podpísaného dokumentu. Síce by ho bolo možné dešifrovať verejným kľúčom podpisujúceho, no bolo by to značne nepraktické. Pred každou prácou s podpísaným dokumentom vzniká potreba ho najprv dešifrovať, a to aj v prípade, kedy nie je potrebné overovať, či je dokument naozaj pravý. V skutočnosti sa teda nešifruje celý dokument, ale elektronický podpis sa akoby iba prikladá k existujúcemu dokumentu. To je vďaka už vyššie spomínaným hash funkciám. Hash funkcia je jednosmerná matematická funkcia, ktorá transformuje rozsiahly vstupný blok binárnych údajov premenlivej dĺžky na odtlačok pevnej dĺžky o relatívne malom počte bitov, pričom platí: z odtlačku nie je možné spätne rekonštruovať pôvodný vstupný blok ani ktorúkoľvek jeho časť, akákoľvek zmena (a to aj v jedinom bite) vo vstupnom bloku sa prejaví výraznou zmenou hodnoty odtlačku, má antikolíznu vlastnosť, t. j. nie je reálne, aby z rôznych vstupných blokov binárnych údajov vznikol rovnaký odtlačok. (Komar, B., 2004). Spojením hashovacej funkcie a asymetrického šifrovania dostávame skutočný elektronický podpis, pričom ako už bolo spomenuté, nedochádza k šifrovaniu celého dokumentu, ale iba jeho hash. Zjednodušene sa dá postup vytvárania elektronického postupu zhrnúť do 3 krokov: 1. vypočíta sa hash H1 dokumentu, ktorý sa má podpísať, 2. hash H1 sa zašifruje súkromným kľúčom odosielateľa, 3. zašifrovaný hash H1 sa doplní ďalšími informáciami (napr. identifikáciou podpisovateľa), čím vznikne elektronický podpis, ktorý sa priloží k pôvodnému dokumentu. Príjemca, do ktorého rúk sa dostane elektronický dokument s elektronickým podpisom, sa bude chcieť presvedčiť, či dokument nebol nejakým spôsobom zmenený a či ho podpísal ten, kto ho odoslal resp. ten kto overuje podpis: 1. verejným kľúčom odosielateľa dešifruje priložený hash H1, 2. z prijatého dokumentu vypočíta hash H2, 8

14 3. ak sú hash H1 a H2 rovnaké, dokument nebol pri prenose zmenený a naozaj ho podpísal odosielateľ. O celý uvedený proces sa však samozrejme stará program pre elektronické podpisovanie. V prípade zasielania správy cez nezabezpečené prostredie dochádza v praxi ešte k zašifrovaniu pôvodnej správy s pripojeným digitálnym podpisom verejným kľúčom prijímateľa, čo sa však deje na úkor časovej náročnosti. Obrázok 3: Princíp elektronického podpisu Prameň: Delina, Vajda Bezpečnosť a PKI Na prvý pohľad sa môže zdať samotná asymetrická kryptografia, na ktorej je založený elektronický podpis dokonalá, avšak aj v nej môžeme nájsť slabé miesta. Jednou z nich je hrozba odcudzenia súkromného kľúča treťou stranou. Hoci je samozrejmé, že každý by si mal chrániť uvedený bezpečnostný prvok, nakoľko jeho zneužitie môže mať vážne následky pre jeho vlastníka, môže sa stať že dôjde k jeho odcudzeniu. Tento problém čiastočne rieši možnosť zabezpečiť si súkromný kľúč heslom, avšak takáto ochrana v žiadnom prípade nie je stopercentná. Ďalšou pomerne významnou hrozbou je podstrčenie cudzieho kľúča. Pri použití asymetrického šifrovania pri elektronickom podpise by mohlo dôjsť k situácii, kedy by mohol byť dokument zaslaný treťou stranou vyhodnotený ako dokument 9

15 podpísaný inou osobou, než tou, ktorou v skutočnosti podpísaný bol. Takýmto spôsobom by mohlo dôjsť k šíreniu dezinformácií. Okrem uvedených skutočností sa v praxi stretávame s ďalším problémom a tým je spôsob získavania verejného kľúča osobami, s ktorými komunikuje vlastník súkromného kľúča. Vzhľadom na to, že by osobné doručovanie verejného kľúča každej osobe, s ktorou používateľ elektronického podpisu prichádza do kontaktu bolo značne nepraktické a namáhavé, v každej krajine je obvykle vytvorená tzv. infraštruktúra verejného kľúča (PKI Public Key Infrastructure), ktorá v sebe zahŕňa okrem osôb používajúcich elektronický podpis aj certifikačné autority a registračné autority Certifikačná autorita Certifikačnú autoritu možno najjednoduchšie opísať ako inštitúciu, ktorá vystavuje certifikáty používané na identifikáciu majiteľa verejného šifrovacieho kľúča (Certifikačná autorita sa svojou funkciou podobá na štátneho notára). Certifikát je elektronický dokument podpísaný súkromným kľúčom certifikačnej autority, ktorý obsahuje verejný kľúč majiteľa certifikátu (presnejšie povedané môže obsahovať dva verejné kľúče držiteľa certifikátu jeden, ktorý sa používa na vytváranie elektronického podpisu a druhý, ktorý sa používa na šifrovanie údajov pri komunikácii s druhou stranou) a ďalšie údaje týkajúce sa certifikátu ako aj držiteľa certifikátu sériové číslo certifikátu, meno majiteľa, typ certifikátu (existujú certifikáty pre obchodníkov, platobné portály, jednotlivcov a pod.), meno certifikačnej autority, elektronický podpis certifikačnej autority, dobu platnosti certifikátu a prípadne aj nejaké ďalšie údaje. Certifikačná autorita svojím podpisom na certifikáte potvrdzuje, že majiteľom verejného kľúča obsiahnutého v certifikáte je skutočne ten, kto je v popise certifikátu uvedený. (Delina, Vajda 2006) Samotná certifikačná autorita však okrem vydávania certifikátov poskytuje aj nasledovné služby podpisovateľom a overovateľom elektronických podpisov: prijatie žiadosti o certifikát, vydanie prvého certifikátu, vydanie následného certifikátu, zverejňovanie certifikátov (voliteľné), archivovanie certifikátov, 10

16 zrušenie certifikátu na základe žiadosti držiteľa, vydanie časovej pečiatky. Aj z dôvodu vyššie spomínaných rizík je však pre používanie elektronického podpisu, ktorý môže byť použitý v administratívnom styku so štátnou správou, potrebná nielen v podmienkach Slovenskej republiky ešte jedna nadradená tzv. Koreňová Certifikačná Autorita, ktorej pôsobnosť má v Slovenskej republike zo zákona v kompetencii Národný bezpečnostný úrad. Koreňová certifikačná autorita sa nachádza na vrchole pyramídy infraštruktúry verejného kľúča. Úlohou koreňovej certifikačnej autority je vydávať certifikáty pre úradom akreditované certifikačné autority a verejný kľúč tejto certifikačnej autority slúži na overenie si pravosti certifikátu akreditovanej certifikačnej autority Registračná autorita Zákon č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise vymedzuje registračnú autoritu v podmienkach Slovenskej republiky nasledovne: Registračná autorita je poskytovateľ certifikačných služieb, ktorý v mene certifikačnej autority vykonáva vybrané certifikačné služby a sprostredkúva služby certifikačnej autority držiteľom certifikátov a žiadateľom o vydanie certifikátu. Registračná autorita je teda určitým medzičlánkom medzi klientmi PKI a samotnou certifikačnou autoritou. Jej úlohou je sprostredkovať kontakt medzi klientom a certifikačnou autoritou. Vykonáva teda nasledovné činnosti: prijíma a vyhodnocuje žiadosti (overovanie identity žiadateľa), zasiela žiadosti certifikačnej autorite, prijíma vydané certifikáty od certifikačnej autority, zasiela certifikáty prislúchajúcim subjektom, vykonáva niektoré funkcie namiesto klienta v oblasti životného cyklu certifikátu / kľúča (zrušenie, obnova, predĺženie platnosti,...). Samotná registračná autorita teda nemá oprávnenie vydávať nové certifikáty a ani predlžovať platnosť či rušiť už vydané certifikáty. 11

17 Okrem vyššie uvedených činností, ktoré poskytuje záujemcom o vydanie certifikátu, poskytuje ďalšie služby, ktoré sú určené záujemcom o overenie pravosti certifikátu. Patria sem nasledovné služby: zverejňovanie vlastného koreňového certifikátu certifikačnou autoritou, zverejňovanie vydaných certifikátov, archivovanie všetkých vydaných certifikátov, vydávanie a zverejňovanie aktuálneho zoznamu zrušených certifikátov (CRL), zverejňovanie všetkých vydaných CRL Zaručený elektronický podpis Okrem certifikačných autorít autorizovaných koreňovou certifikačnou autoritou existuje v každej krajine množstvo ďalších certifikačných autorít. Obvykle sa jedná o certifikačné autority založené vybranými spoločnosťami, ktorých hlavnou úlohou je vydávanie certifikátov pre klientov danej inštitúcie. Vo finančnom sektore si takéto certifikačné autority obvykle zriaďujú hlavne banky či poisťovne, aby si tak uľahčili elektronickú komunikáciu so svojim klientom. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť bolo nevyhnutné diferencovať elektronický podpis krytý autorizovanou certifikačnou autoritou a elektronický podpis zastrešený neautorizovanou certifikačnou autoritou. Z toho dôvodu je v legislatíve viacerých krajín vymedzený tzv. zaručený elektronický podpis (ďalej len ZEP). V Slovenskej republike je vymedzený Zákonom č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise nasledovne: Zaručený elektronický podpis je elektronický podpis, ktorý musí spĺňať podmienky podľa 3: a) je vyhotovený pomocou súkromného kľúča, ktorý je určený na vyhotovenie ZEP, b) možno ho vyhotoviť len s použitím bezpečného zariadenia na vyhotovovanie elektronického podpisu, c) spôsob jeho vyhotovovania umožňuje spoľahlivo určiť, ktorá fyzická osoba zaručený elektronický podpis vyhotovila, d) na verejný kľúč patriaci k súkromnému kľúču použitému na vyhotovenie ZEP je vydaný kvalifikovaný certifikát. 12

18 Obrázok 4: Elektronický podpis verzus zaručený elektronický podpis Prameň: vlastné spracovanie Kvalifikovaný certifikát a jeho vydanie Podľa 6 zákona NR SR č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise je certifikát verejného kľúča dokument, ktorým vydavateľ certifikátu potvrdzuje, že v certifikáte uvedený verejný kľúč patrí osobe, ktorej je certifikát vydaný. Rovnako ako je potrebné rozlišovať medzi elektronickým podpisom a ZEP, je takisto nevyhnutné rozlíšiť certifikát od kvalifikovaného certifikátu. Základným a hlavným rozdielom medzi nimi je ich vydavateľ. Kvalifikovaným certifikátom rozumieme certifikát vydaný akreditovanou certifikačnou autoritou. Takýto certifikát sa skladá z tela certifikátu a z elektronického podpisu tela certifikátu. Telo certifikátu musí obsahovať nasledujúce údaje: identifikačné údaje držiteľa certifikátu, verejný kľúč držiteľa certifikátu, identifikačné údaje vydavateľa certifikátu, identifikačné číslo certifikátu, 13

19 dátum a čas začiatku a konca platnosti certifikátu, identifikáciu algoritmov, pre ktoré je uvedený verejný kľúč určený, identifikáciu algoritmov použitých pri vyhotovení elektronického podpisu tela certifikátu. Elektronický podpis tela certifikátu vyhotovuje vydavateľ certifikátu použitím súkromného kľúča, ktorý je na to určený. Pravosť certifikátu je možné zistiť overením elektronického podpisu tela certifikátu, t.j. použitím verejného kľúča vydavateľa certifikátu, prislúchajúceho k súkromnému kľúču, ktorým je certifikát podpísaný. Každý klient, ktorý ma záujem využívať autorizovaný elektronický podpis musí požiadať o vydanie kvalifikovaného certifikátu príslušnú akreditovanú certifikačnú autoritu (pozri tabuľka 1) pripadne registračnú autoritu. V tomto prípade je ako prvé potrebné vyplniť žiadosť o vydanie kvalifikovaného certifikátu. S vyplnenou žiadosť je nutné navštíviť príslušné registračné miesto, kde dôjde k overeniu totožnosti žiadateľa. V prípade zadania správnych údajov dôjde následne k uzatvoreniu zmluvy. Po uhradení príslušného poplatku je záujemcovi uložený certifikát na prenosné médium a obvykle aj doručený na adresu elektronickej pošty, ktorú záujemca uvedie v žiadosti. Tabuľka 1: Prehľad akreditovaných certifikačných autorít Názov ACA Sídlo ACA Web adresa CA EVPÚ Prvá slovenská certifikačná autorita (PSCA) The Slovak National Certification Authority (SNCA) První certifikační autorita, a.s. Certifikačná autorita Ministerstva obrany SR (CAMOSR) Certifikačná autorita CA Disig Trenčianska 19, Nová Dubnica Borská 6, Bratislava Budatínska 30, Bratislava 57 Podvinný mlýn 2178/ Praha 9 Olbrachtova 5, Trenčín Záhradnícka 151, Bratislava 2 Prameň: vlastné spracovanie podľa: Dátum udelenia akreditácie ep.nbusr.sk/snca

20 Overovanie platnosti vydaných certifikátov Jednou zo základných úloh akreditovaných certifikačných autorít, k plneniu ktorej sa príslušná certifikačná autorita zaviaže pri jej vzniku, patrí pravidelné vydávanie a zverejňovanie zoznamu zrušených certifikátov. Každá certifikačná autorita ho zverejňuje v pravidelných hodinových intervaloch na svojej internetovej stránke. Vďaka tomu si môže ktokoľvek, komu bola doručená elektronicky podpísaná správa príp. iný elektronicky podpísaný dokument overiť, či bol použitý elektronický podpis naozaj vydaný príslušnou certifikačnou autoritou, a teda samotnú autenticitu podpisovateľa dokumentu. O samotné overovanie platnosti vydaného certifikátu sa však vo väčšine prípadov stará príslušná softvérová aplikácia, ktorá v pravidelných intervaloch sťahuje zoznam zrušených certifikátov všetkých akreditovaných certifikačných autorít, čím sa odbúra potreba pravidelného navštevovania stránok certifikačných autorít. V tomto prípade hovoríme o tzv. manažovanej správe certifikátov, ktorú v súčasnosti ponúkajú všetky akreditované certifikačné autority. Okrem overovania platnosti certifikátu prostredníctvom internetu ponúkajú obvykle certifikačné autority možnosť overiť si platnosť certifikátu aj telefonicky Certifikované hardvérové prostriedky pre zaručený elektronický podpis Medzi základné rozdiely medzi elektronickým podpisom a ZEP patrí nutnosť použiť pri vytváraní ZEP certifikované hardvérové prostriedky. Práve cena za obstaranie takýchto prostriedkov patrí k najvýznamnejším položkám, ktoré výrazne navyšujú obstarávacie náklady záujemcov o vydanie elektronického podpisu. Každé zariadenie, ktoré chce byť na Slovensku používané na vytváranie elektronického podpisu musí prejsť certifikačným procesom Národného bezpečnostného úradu (ďalej len NBÚ). V súčasnosti má platný certifikát NBÚ sedem zariadení (zoznam je uvedený v prílohe). Všetky takéto zariadenia môžeme rozdeliť do dvoch skupín: jednoúčelové je možné použiť iba na vytváranie ZEP, nie je možné ich použiť na uloženie kľúčov a údajov pre iné použitie než je vytváranie ZEP. Základným spoločným znakom týchto zariadení je, že zadaním jedného hesla sprístupnia operácie so všetkými kľúčmi. To je spôsobené tým, že 15

21 neumožňujú nastavenie samostatného hesla pre použitie kľúča určeného na vytváranie ZEP a iného hesla pre kľúče určené na iné použitie. viacúčelové obsahujú samotnú aplikáciu pre ZEP, ktorá obsahuje samostatné prístupové nastavenia nezávislé od iných aplikácií nachádzajúcich sa na zariadení. Možné použiť aj na uloženie kľúčov a údajov pre iné použitie než vytváranie ZEP. Autorizované certifikačné autority na Slovensku ponúkajú dva typy takýchto zariadení. Záujemca o vydanie certifikátu si môže obvykle zakúpiť buď čipovú kartu alebo tzv. USB Token. Súčasťou balenia čipovej karty je aj interná (rozhranie PCMCIA) alebo externá (USB alebo sériové rozhranie) čítačka. Čipové karty predstavujú zariadenia veľkosti bežnej platobnej karty, osadené kryptografickým čipom. Takéto zariadenie je mimoriadne skladné - zmestí sa napr. do peňaženky a je možné ho mať stále pri sebe. Výhodou je aj možnosť karty kombinovať aj bezkontaktným čipom, magnetickým prúžkom a potlačou. USB Token je zariadenie v podobe prívesku na kľúče, ktoré sa pripája na USB port počítača. Jeho cena je síce vyššia ako cena čítačky a čipovej karty, ale výhodou je to, že sa zaobíde bez čítacieho zariadenia a zaručuje tak pre svojho držiteľa vysokú mieru mobility a prenositeľnosti. 16

22 2. VYUŽÍVANIE LEKEKTRONICKÉHO PODPISU V SR Diskusia ohľadom možnosti využitia elektronického podpisu začala v Slovenskej republike omnoho neskôr ako v iných vyspelých štátoch, a to až začiatkom tohto milénia. Po niekoľkých rokoch diskusií bol Národnou radou Slovenskej republiky nakoniec schválený v roku 2002 Zákon 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise. Od schválenia tohto zákona prešlo už takmer šesť rokov, počas ktorých bol uvedený zákon viac krát novelizovaný. Napriek šesťročnej existencii príslušnej legislatívy, ktorá pokrýva všetky oblasti aplikácie elektronického podpisu v praxi, v súčasnosti nachádza elektronický podpis uplatnenie iba v troch verejných inštitúciách. Okrem možnosti využitia v styku s Daňovým riaditeľstvom SR a Colnou správou Slovenskej republiky, existuje od minulého roku možnosť požiadať o zápis do obchodného registra alebo výpis z obchodného registra použiteľný na právne účely aj elektronicky s využitím elektronického podpisu. Práve nedostatočné možnosti využitia elektronického podpisu v súčasnosti odrádzajú potenciálnych záujemcov spomedzi fyzických i právnických osôb od zaobstarania si elektronického podpisu. Ďalšou príčinou slabého využitia sú pomerne vysoké vstupné náklady spojené s jeho zaobstaraním. Ich potenciálna návratnosť je však pri aktívnom využívaní elektronického podpisu iba niekoľko rokov. Väčšiemu rozšíreniu bránila taktiež príliš prísna legislatíva, ktorá až do novely z roku 2006 vyžadovala iba využívanie ZEP v styku s verejnou správou. Od začiatku platnosti uvedenej novely je však už rozhodnutie v kompetencii verejných inštitúcií, pri ktorých úkonoch budú vyžadovať zaručený a pri ktorých obyčajný elektronický podpis, pričom ZEP je potrebné vyžadovať iba pri úkonoch, pri ktorých vznikajú isté právne záväzky či nároky. Nemá význam, aby ste sa pri zasielaní výkazov do zdravotnej poisťovne podpisovali zaručeným podpisom, keď účel splní aj ten obyčajný, vyjadril sa v rozhovore pre časopis TREND Ľuboš Bátek, predseda predstavenstva firmy Disig, ktorá elektronické podpisy vydáva. Práve zasielanie výkazov o odvodoch do zdravotných poisťovní patrí medzi najčastejšie spôsoby využívania elektronickej komunikácie medzi firmami a úradmi. V tomto prípade klient vlastní certifikát vydaný príslušnou poisťovňou, nevyžaduje sa teda ZEP. Na Slovensku je však predpoklad a taktiež politická vôľa rozširovať spektrum služieb, pri ktorých bude možné využívať elektronický podpis. V budúcnosti sa tak snáď dočkáme implementácie elektronického podpisu v súdnictve, pri vybavovaní 17

23 cestovných dokladov, pri komunikácii s katastrálnym úradom a v mnohých ďalších oblastiach. Medzi hlavné výhody takejto implementácie patrí hlavne znižovanie personálnych nákladov, čoho dôsledkom bude zníženie výdavkov štátnej správy. Tempo rozširovania a aplikovania elektronického podpisu v ďalších oblastiach je však podmienené objemom finančných prostriedkov, ktoré sú na túto oblasť vynaložené. Realita na Slovensku je však opačná, namiesto zvyšovania výdavkov badať znižovanie množstva finančných prostriedkov vyčlenených zo štátneho rozpočtu na tento účel. Slovensko tak pravdepodobne v najbližších rokoch nedobehne štáty západnej Európy, ktoré sú v aplikácii egovermentu v súčasnosti na oveľa vyššej úrovni Aplikácia elektronického podpisu v daňovej správe SR Po schválení zákona o elektronickom podpise v roku 2002 dostali súkromné ale i verejné inštitúcie do rúk významný nástroj, ktorý im ponúkol možnosť zefektívniť a uľahčiť komunikáciu so zákazníkmi resp. občanmi. Nakoľko táto oblasť bola v tom období neprebádaná, nedalo sa očakávať intenzívne rozširovanie elektronického podpisu v nasledujúcich rokoch po schválení zákona. Prax nakoniec ukázala, že tieto očakávania sa naplnili, a tak z oblasti verejného sektora aplikovali tento nástroj do dnešného dňa iba tri verejné inštitúcie. Ako jedno z prvých sa rozhodlo aplikovať elektronický podpis práve Daňové riaditeľstvo SR, ktoré možno nazvať priekopníkom tohto nástroja na Slovenku. V nasledujúcej časti sa preto bližšie pozrieme na aplikáciu elektronického podpisu v spomínanej inštitúcii. S myšlienkou aplikovať elektronický podpis sa v tejto inštitúcii začali zaoberať už v roku 2002, kedy sa zahájili práce na projekte etax. Vzhľadom na legislatívu, ktorá v tej dobe platila sa daňové riaditeľstvo rozhodlo aplikovať v styku s daňovými subjektmi ZEP. Základným krokom celého projektu bolo vybudovanie portálu ktorý slúži ako komunikačný prostriedok medzi daňovou správou a verejnosťou. Uvedený portál poskytuje svoje služby v dvoch sekciách. Prvou sekciou je časť portálu, ktorá je prístupná pre každého návštevníka a je prevažne informatívneho charakteru. Druhú sekciu predstavuje práve časť etax, ktorá je k dispozícii iba pre registrovaných používateľov tohto portálu. Zóna etax bola vybudovaná v zmysle programu eeurope, pričom pri jej vytváraní Daňové riaditeľstvo SR spolupracovalo s Dánskym ministerstvom daní 18

24 Centrálnou colnou a daňovou správou. Tvorí tú časť portálu, ktorá umožňuje aktívnu komunikáciu daňového subjektu s daňovým riaditeľstvom s využitím ZEP. Záujemca o využívanie služieb, ktoré poskytuje táto zóna, musí najprv prejsť procesom registrácie a autorizácie. Tento proces pozostáva z dvoch krokov: 1. vyplnenie registračného formulára na portáli V tejto časti daňový subjekt zadáva základné identifikačné údaje a následne mu je vygenerované identifikačné číslo. 2. predloženie dokladov na miestne príslušnom daňovom úrade. Sú vyžadované doklady preukazujúce oprávnenie registrovaného používateľa konať za daňový subjekt, t.j. doklady totožnosti, výpis z Obchodného registra a plná moc. V súčasnosti aj napriek využívaniu zaručeného podpisu sa jeho vlastník nevyhne aspoň jednej návšteve miestne príslušného daňového úradu. K odstráneniu tejto povinnosti by mohlo pomôcť napríklad zavedenie takzvaného jednoznačného identifikátora, z ktorého nie je možné vyčítať osobné údaje. Ten by umožnil jednoduché priradenie ZEP k danej osobe. Diskusie o zavedení uvedeného identifikátora prebiehajú už od roku 2005, napriek tomu do dnešného dňa nebola prijatá príslušná legislatíva. Po úspešnom ukončení registrácie a autorizácie má daný daňový subjekt možnosť využívať na portáli daňového riaditeľstva nasledovné autorizované elektronické služby: Zoznam daní - poskytuje prehľad daní, na ktoré je daňový subjekt evidovaný alebo registrovaný, Dokumenty daňového subjektu poskytujú prehľad dokumentov podaných daňovým subjektom na daňové orgány, Dokumenty daňového úradu poskytujú prehľad dokumentov vystavených daňovým úradom pre daňový subjekt, Podanie dokumentov umožňuje elektronické podanie daňových dokumentov, Správa práv daňového subjektu umožňuje pridelenie, príp. odobratie prístupových práv iným osobám napr. zamestnancom, externým poradcom a ostatným zástupcom daňového subjektu. 19

25 Pre autorizovaného používateľa je pochopiteľne najdôležitejšia časť tá, ktorá mu umožňuje podať daňové priznanie elektronickou formou a zistiť stav spracovania daňových priznaní podaných elektronicky v daňovom informačnom systéme. V súčasnosti umožňuje portál podanie až 26 vzorov daňových dokumentov, medzi ktoré patria aj nasledovné typy daňového priznania: Daň z pridanej hodnoty, Súhrnný výkaz pre daň z pridanej hodnoty, Daň z príjmu fyzické osoby, typ A a B, Daň z príjmu právnické osoby, Daň z príjmu zo závislej činnosti, Daň z motorových vozidiel, Prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z vyplatených príjmov zo závislej činnosti a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny štvrťrok, Súvaha Úč POD 1 01, Výkaz ziskov a strát Úč POD 2 01, Výkaz o príjmoch a výdavkoch Úč FO 1 01, Výkaz o majetku a záväzkoch Úč FO Portál zatiaľ umožňuje iba elektronické podávanie štruktúrovaných dokumentov, v budúcnosti by sa však portfólio dokumentov malo rozšíriť aj o dokumenty, ktoré nie sú závislé od pevnej štruktúry. Nakoľko rozšírenie ZEP medzi obyvateľstvom je aj napriek šiestim rokom, ktoré prešli od jeho zavedenia v Slovenskej republike slabé, daňové riaditeľstvo poskytuje aj možnosť podávať elektronické dokumenty bez ZEP, s využitím tzv. elektronickej pečiatky. V tomto prípade je však potrebné uzatvoriť s daňovým úradom dohodu o spôsobe doručovania písomností doručovaných elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané zaručeným elektronickým podpisom uzatvorenú podľa 20 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. V prípade využívania tohto typu komunikácie so správcom dane je daňový subjekt povinný do piatich pracovných dní doručiť papierovou formou podpísaný tzv. krycí list prvú stranu elektronicky podaného dokumentu a tiež vyhlásenie o podaní 20

26 písomností elektronickou formou, ktoré sa mu automaticky vygenerujú, takže ich stačí iba podpísať a vytlačiť Analýza využívania autorizovaných služieb Daňového riaditeľstva SR Projekt autorizovaných elektronických služieb s využitím ZEP spustilo Daňové riaditeľstvo SR v marci roku Od roku 2002 až do roku 2007 sa v rámci pilotnej, skúšobnej a reálnej prevádzky preinvestovalo štyridsať miliónov slovenských korún. V treťom roku reálnej prevádzky však daňové subjekty podali iba niečo cez 830 daňových priznaní k dani z príjmom využitím ZEP. Či sa to dá považovať za úspech alebo neúspech vzhľadom na státisíce všetkých podaných daňových priznaní je otázne, istý a nevyvrátiteľný však ostáva trend rastu počtu elektronicky podaných priznaní od spustenia reálnej prevádzky. V tomto roku sa vzhľadom na štatistické údaje z minulých rokov očakáva okolo elektronicky podaných daňových priznaní. Ako bolo spomenuté v predchádzajúcej kapitole, daňové priznanie k dani z príjmov nie je jediným daňovým priznaním, pri ktorom možno využiť ZEP. Hranicu tisíc kusov elektronicky podaných priznaní sa podarilo prekročiť s využitím ZEP už v druhý rok reálnej prevádzky pri priznaní k dani z pridanej hodnoty, čo je prirodzene spôsobené aj tým, že toto priznanie podávajú subjekty v mesačnej resp. štvrťročnej periodicite. Aj v tomto prípade dochádza každým rokom k pomerne rýchlemu nárastu. Úmerne s rastom elektronicky podaných priznaní rastie aj počet daňovníkov komunikujúcich s daňovou správou s využitím ZEP. V roku 2007 túto možnosť využilo 275 používateľov, ktorí spolu podali dokumenty za 999 daňových subjektov. Elektronicky podať daňové priznanie je možné aj bez ZEP, s využitím tzv. elektronickej značky. Pri zahrnutí takto podaných priznaní sú štatistiky využívania elektronických služieb optimistickejšie. V tomto prípade však badať trend presunu od využívania podávania dokumentov bez elektronického podpisu k podávaniu dokumentov s využitím ZEP. V minulom roku bol práve ZEP použitý pri viac ako 80% všetkých elektronicky podaných dokumentoch. Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že elektronické podávanie dokumentov bez ZEP tvorí akýsi medzistupeň k podávaniu dokumentov s využitím ZEP, nakoľko môže slúžiť na oboznámenie sa s prostredím na podávanie elektronických dokumentov a prispieť tak k rozhodnutiu zaobstarať si ZEP. 21

27 Tabuľka 2: Celkový počet elektronicky podaných priznaní Rok Mesiac Január Február Marec Apríl Máj Jún Júl August September Október November December SPOLU Prameň: DRSR, 2008 Vo všeobecnosti musíme konštatovať, že pomer elektronicky podaných daňových priznaní ku klasicky podaným priznaniam je stále príliš nízky. Príčinu súčasného stavu je možné, už okrem spomínaného malého spektra služieb, pri ktorých je možné využiť ZEP, hľadať taktiež v ľuďoch, teda potenciálnych používateľoch ZEP. K takýmto príčinám patrí napr. neochota opustiť zabehané papierové stereotypy, ďalej nedostatočné ovládanie výpočtovej techniky či nedocenenie nástupu informačných technológií. Opäť však musíme prízvukovať pozitívny trend v tejto oblasti. Ako možno vidieť z tabuľky 1, za prvé štyri mesiace tohto roku dosiahol počet elektronicky podaných priznaní úroveň 60% zo všetkých priznaní podaných v priebehu roku 2007, čo značí 30%-tný nárast počtu elektronicky podaných priznaní v porovnaní s rovnakým obdobím roku Od októbra 2007 našiel ZEP na daňovom riaditeľstve ďalšie uplatnenie a tým je využívanie pri výmene informácií s ďalšou štátnou organizáciu Jednotným kontaktným miestom pri živnostenskom registri. Táto výmena je realizovaná na dennej báze. 22

28 Podpora rozšírenia autorizovaných elektronických služieb Jednou z menovaných príčin slabého rozšírenia autorizovaných elektronických služieb je nedostatočné ovládanie výpočtovej techniky, t.j. slabá počítačová gramotnosť obyvateľstva, ktorá je nevyhnutná na bezproblémové využívanie autorizovaných elektronických služieb. Hoci portál daňovej správy spĺňa zásady intuitívneho ovládania, časť používateľov siahne po príručke. Títo používatelia majú v súčasnosti dve možnosti, a to prečítať si príručku vo formáte HTML priamo na portáli daňového riaditeľstva, alebo si uvedenú príručku stiahnuť vo formáte PDF. Z výsledkov prieskumu Branislava Bridíka 1, realizovanom na vzorke 270 respondentov však vyplynulo, že by sa poskytované návody mohli viac priblížiť bežným používateľom. Uvedený diplomant preto nadviazal spoluprácu s Daňovým riaditeľstvom SR, s ktorým vytvoril sériu inštruktážnych multimediálnych videí. Hlavným cieľom týchto videí je slúžiť ako návod na používanie autorizovaných elektronických služieb a zároveň ich týmto spôsobom propagovať širokému spektru obyvateľstva. S ich pomocou by mal takmer každý používateľ zvládnuť ovládanie prostredia autorizovaných elektronických služieb. Vzhľadom na časovú náročnosť uvedeného projektu sa mu však nepodarilo dokončiť všetky plánované videá, rozhodli sme sa preto prebrať uvedený projekt a dokončiť ho. V čase prebratia bol projekt rozpracovaný zhruba na 50%, za hotové sa dalo považovať šesť z dvanástich videí, u ktorých bola potrebná iba optimalizácia zvukovej stopy za účelom zníženia veľkosti výsledných súborov. Zvyšných 6 videí bolo vo fáze rozpracovanosti. Všetky uvedené videá boli vytvorené programom Camtasia Studio od spoločnosti TechSmith, pomocou ktorého boli zaznamenané a následne ozvučené. Výstupom sú videá vo formáte Windows Media Video (WMV) v rozlíšení 800x600 pixelov, na spracovanie zvuku bol použitý kodek Windows Media Audio 9.1. Po niekoľkých konzultáciách s pánom RNDr. Jaroslavom Hlavačkom, metodikom riadenia projektov na Daňovom riaditeľstve SR so sídlom v Banskej Bystrici, bol nakoniec projekt úspešne dokončený. Výsledkom je dvanásť 1 Pozri bližšie: Bridík, B Elektronický podpis v daňovej správe SR. 23

29 hotových inštruktážnych videí. Posledným krokom bolo ich vloženie do HTML prezentácie, ktorá umožní ich integrovanie do portálu daňového riaditeľstva. Výstupom je nasledujúcich dvanásť videí: Registrácia nového používateľa názorná ukážka celého procesu registrácie, ktorá je vstupnou bránou k využívaniu autorizovaných elektronických služieb portálu daňového riaditeľstva, Prihlásenie, môj profil a odhlásenie používateľa popisuje proces prihlásenia na portál, možnosti úpravy údajov zadaných pri registrácii a následné odhlásenie sa z portálu, Zabudnutie prihlasovacieho hesla usmerňuje používateľa portálu čo má robiť v prípade zabudnutia hesla, ktoré slúži na vstup k autorizovaným elektronickým službám, Inštalácia elektronickej značky postup inštalácie elektronickej značky, ktorou sa označujú podávané dokumenty v prípade, ak sa používateľ rozhodol pre komunikáciu s daňovou správou bez zaručeného elektronického podpisu Inštalácia certifikátu popis postupu inštalácie certifikátu zabezpečenia servera, na základe ktorého prebieha komunikácia s daňovým portálom v zabezpečenej zóne portálu, Priradenie certifikátu návod na priradenie certifikátu, ktorý sa vyžíva v styku s daňovou správou pri použití ZEP, Schránka správ popis prostredia schránky správ, pomocou ktorej oznamuje systém používateľovi dôležité informácie o podaných dokumentoch, o práci s certifikátmi, o vyrubení predpisov a pod., Správa práv podáva návod k tomu, ako rozšíriť okruh osôb, ktoré sú oprávnené vykonávať autorizované elektronické služby za subjekt s daným daňovým identifikačným číslom, Dokumenty daňového subjektu a dokumenty daňového úradu popis sekcie portálu, ktorá umožňuje zobraziť informácie o dokumentoch podaných daňovým subjektom a o dokumentoch, ktoré boli vystavené daňovým úradom a doručené daňovému subjektu, Zoznam daní opisuje prostredie časti portálu, ktorá používateľovi poskytuje prehľad daní, na ktoré je daňový subjekt evidovaný alebo registrovaný, 24

30 Elektronické podanie priznania kompletný návod na podávanie elektronického daňového priznania prostredníctvom portálu daňového riaditeľstva, Elektronické podanie uloženého dokumentu popisuje postup podania daňového priznania, ktoré si používateľ predtým uložil na disk prípadne iné pamäťové médium. K dnešnému dňu teda ostáva vykonať poslednú fázu projektu a tou je umiestnenie hotových videí na portál čo je však už v kompetencii príslušných pracovníkov Daňového riaditeľstva SR. Veríme, že sa tomu čoskoro tak aj stane a vytvorené videá budú môcť plniť účel, za ktorým boli vytvorené. Dúfame, že výsledok našej práce tak pomôže mnohým používateľom portálu k lepšej orientácii na portáli, prípadne názorným spôsobom poskytne odpoveď na otázky, ktoré vyplynú z používania portálu. Na druhej strane veríme, že presvedčí potenciálnych používateľov o jednoduchosti ovládania portálu a takisto využívania elektronického podpisu, čo ich čiastočne motivuje k jeho zaobstaraniu a aktívnemu využívaniu Aplikácia elektronického podpisu v súkromnom sektore V práci sme sa doteraz zameriavali hlavne na využite elektronického podpisu vo verejnom sektore, kde dochádza najčastejšie k aplikácii ZEP. Verejný sektor však nie je jediný, kto aktívne využíva možnosti, ktoré ponúka elektronický podpis v komunikácii s občanmi (zákazníkmi). Mnohé inštitúcie súkromného sektora si tieto možnosti už dávno uvedomili, a preto implementovali elektronický podpis do svojho portfólia a aktívne ho využívajú v styku so zákazníkmi. V tomto prípade však dochádza k uprednostňovaniu obyčajného elektronického podpisu pred zaručeným, čo práve inštitúciám súkromného sektora umožnilo jeho masovejšie rozšírenie. V Slovenskej republike využívajú výhody elektronického podpisu zväčša finančné inštitúcie, hlavne banky a poisťovne. Ako prvá finančná inštitúcia implementovala elektronický podpis do svojho portfólia Všeobecná úverová banka, a.s., ktorá zaviedla elektronický podpis už v júni roku 2002 do pilotnej prevádzky v rámci nového Homebankingu. Následne od 15. februára 2003 zahájila činnosť vlastnej certifikačnej autority - Certifikačná autorita VÚB, ktorá má za úlohu spravovanie certifikátov klientov banky. Táto certifikačná autorita však nie je akreditovanou certifikačnou autoritou v zmysle zákona č.1992/2002 Z.z. V súčasnosti 25