Múdrosť a múdroslovie v Izraeli Univerzita tretieho veku, Bratislava, ThDr. Dávid Benka, PhD.

Transkript

1 Múdrosť a múdroslovie v Izraeli Univerzita tretieho veku, Bratislava, ThDr. Dávid Benka, PhD. Stará zmluva/starý zákon predstavuje sväté Písmo izraelského ľudu a zároveň aj neoddeliteľnú prvú a staršiu časť kresťanskej Biblie. Nájdeme tu celú zbierku spisov, ktoré sa od seba líšia obsahom i literárnym ţánrom a štýlom a vytvárajú pre čitateľov bohatstvo biblického posolstva, do ktorého sa moţno ponoriť. Môţeme sa začítať do strhujúcej náboţenskej poézie Ţalmov, spletitého, no napínavého cyklu príbehov o praotcoch, sudcoch, kráľoch ale aj obyčajných ľuďoch a Boţom vedení ich ţivotov. Môţeme sa nechať osloviť charizmatickými osobnosťami prorokov, ktorí kritizovali hriech, volali k pokániu a obráteniu a potešovali skľúčených a slabých. Môţeme sa pustiť do štúdia mnoţstva náboţenských, rituálnych a iných predpisov Mojţišovho zákona, z ktorých mnohé nám budú dnes uţ len ťaţko pochopiteľné a málo známe, no môţeme tam objaviť aj dôverné Desatoro. Za touto pestrosťou spoznávame rozmanitosť ţivota a ţivotných situácií, do ktorých Písmo hovorilo a hovorí. V jednotlivých častiach cítiť svedectvo viery a osobnosti kňazov, prorokov, kňazských i nekňazských spisovateľov a básnikov, ktorí cítiac sa oslovení samým Pánom Bohom písali, zostavovali a podávali ďalej tieto zvesti ďalším generáciám, aby podľa nich formovali svoje ţivoty. Formovať, stvárňovať a zodpovedne viesť svoj ţivot, napĺňať ho zmyslom pred Boţou tvárou je jedným z najnaliehavejších výziev Biblie. Biblia tieto výzvy podáva, ako sme uţ naznačili, rôznymi formami. Bliţšie sa teraz pozrieme na tie biblické spisy, ktoré zaraďujeme medzi múdroslovnú literatúru, múdroslovné spisy. Patrí tu Kniha prísloví, Kazateľ a Jób. Tieto tri knihy nám postupne odhaľujú múdrosť, ako ju chápali Izraelci, z rôznych aspektov a pohľadov, aby sme ju nechápali len ako nejakú jednorozmernú a zjednodušenú skutočnosť a aj my sa necháme nimi sprevádzať. Uvedenie Hebrejsky sa múdrosť povie chokmá h (chokma). Neznamená to len súbor vedomostí, poznatkov alebo zručností, počet ukončených škôl, školení alebo mnoţstvo vedeckých a akademických titulov. Chokma je predovšetkým ţivotná múdrosť. Mudrc uvaţuje o ľudskom správaní vo svete ako aj voči blíţnemu a jeho následkoch, podáva ďalej tradované, časom preverené, ako aj vlastné ţivotné skúsenosti. V nich sa praktické poznanie (ako napríklad poznanie remeselníka: Iz 40,20; Ex 31,3 a ďalšie) spája s viac teoretickým a je vyjadrené poetickou rečou. Múdrosť vyrastá z úsilia o pochopenie prirodzeného a sociálneho, vecného a osobného prostredia, tým pomáha človeku zorientovať sa, všímať si nebezpečenstvá a vyhýbať sa škodám. Kto počúva múdroslovné rady a riadi sa podľa nich, vie ako sa má začleniť do daných poriadkov - zasadzuje sa o dobré a spravodlivé, nie je neskromný, uváţlivo zaobchádza s jazykom (Prísl 18,21) atď. ten má šťastie, úctu, úspech, získava ţivot:» Učenie múdreho je ţriedlom ţivota, aby človek unikol osídlam smrti. «(Prísl 13,14; por. 12,28; 15,24 a ďalšie) 1 1 SCHMIDT, W.H. Alttestamentlicher Glaube in seiner Geschichte, s. 301.

2 Jednotlivec a múdroslovie V múdroslovnej literatúre vystupuje do popredia človek ako jednotlivec a jeho zaradenie do národa je aţ druhoradé, aj keď môţe byť citeľné. 2 Je to predovšetkým konanie jednotlivca, ktorý sa má naučiť všímať si svet okolo seba a viesť svoj ţivot rozumne a spravodlivo. Týmto má biblická múdroslovná literatúra výrazný všeobecne ľudský charakter. Múdro a rozumne nemá konať len Izraelec, ale kaţdý človek. Múdroslovná literatúra je teda v tomto slova zmysle nadnárodná. Svedčia o tom samotné biblické knihy. Jób z rovnomenného spisu pochádza z krajiny Úc (neznáme miesto, pravdepodobne Edóm, moţno Sýria?). V Knihe prísloví sa citujú slová Ágúra, syna Jákeho z Massy (Prísl 30,1 celá kapitola), slová Lémuela, kráľa z Massy, ktorým ho učila jeho matka (Prísl 31,1). Paralely u susedných národov Nie je preto prekvapujúce, ţe podobnú múdroslovnú literatúru nájdeme aj v širšom okolí Izraela, v Egypte a v Mezopotámii, ba dokonca je moţné, ţe podkladom alebo podnetom pre izraelské múdroslovie boli práve okolité zbierky učených výrokov. Niektoré sú si obzvlášť podobné a zaoberajú sa aj podobnými témami. Spomeňme aspoň niektoré: 3 Múdrosť Ptahotepa Egypt 5. dynastia (2500 pr. Kr.) Múdrosť Merikareho faraóna Egypt - okolo r pr. Kr. Adresované novému panovníkovi, ale aj širšiemu okruhu čitateľov, najmä pisárom. Ich povinnosťou je dať prácu do súladu s nemenným poriadkom sveta, ktorý je reprezentovaný faraónom. Silné náboţenské aspekty. Faraón napomínaný, ţe ako mandatár boha slnka sa má starať o poriadok, o slabých a o tých, ktorí sú odkázaní na pomoc. Múdrosť Duauf Chetiho Egypt pred 1500 pr. Kr. Vyzdvihnutie pisárskeho stavu a jeho porovnanie s inými povolaniami. Múdrosť Amenehmeta Egypt Stredná ríša Napomenutia otca synovi, plné skepsy, odporu a nedôvery k ľuďom. Takmer ţiadny vzťah k náboţenstvu. 2 Cf. BÁNDY, J. Úvod do Starej zmluvy, s Podľa BÁNDY, J. Úvod do Starej zmluvy, s

3 Múdrosť Amen-em-opeho Egypt 950 pr. Kr. Veľmi pripomína Prísl. 1,1-6. Vysoko hodnotí pisársky stav. Vyzdvihuje svoju zboţnosť, ktorá mu pomáha vykonávať povinnosti poriadne a zodpovedne. Múdrosť Aniiho Egypt 2. pol. 10. st. pr. Kr. Napomenutie otca pisára svojmu synovi. Napomenutia týkajúce sa pisárskeho povolania, ale aj rodinného ţivota. Varovanie pred cudzou ţenou. Napomenutie k skromnosti, zdrţanlivosti, k plneniu povinností. Múdrosť Anch-Šošenka Egypt okolo 500 pr. Kr. Podobne ako Amen-emope, aj keď nie tak naviazané na jednu spoločenskú vrstvu. Rozhovor trpezlivého trpiaceho so svojím priateľom babylonský Kohelet Ludlul bel nemeqi Chcem chváliť pána Múdrosti (Marduk) Sumérsky Jób Achikárove výroky Mezopotámia 1500 pr. Kr. Babylonia Nippur 1700 pr. Kr Príbuzné myšlienky s Knihou prísloví. Väčšina z mimoizraelských múdroslovných diel je dávaná do súvisu s vladármi, ktorí sa majú týmito radami riadiť pri panovaní, alebo často sa hovorí o pisároch, teda ľudí znalých písma, ktorí pracovali s informáciami a zapisovali poznatky iných. Tieto potom boli schopní podávať aj ďalej. Táto kombinácia nám svedčí o tom, ţe múdroslovná literatúra sa spájala do veľkej miery s panovníckymi dvormi a ich personálom. Tieto dvory vytvárali priestor pre odovzdávanie takýchto znalostí a v starom Oriente boli aj centrami kultúry a poznania. Kráľ Šalamún a múdrosť Čiastočne sa to prejavilo aj v Izraeli. Iste nie je náhodou, ţe tak ako je Mojţiš zostavovateľom Zákona a Dávid je pevcom ţalmov, aj múdroslovná literatúra má svojho významného gestora. Je to kráľ Šalamún, ktorý sa vníma ako vzor múdreho kráľa 3

4 a v tradícii sa povaţuje aj za autora (častí) Knihy prísloví a Kazateľa. Je pravdepodobné, ţe v čase konsolidácie Dávidovej ríše a nastúpení Šalamúna na trón nastal v Izraeli čulý hospodársky ruch a rozvoj. Šalamún rozšíril svoj dvor a nadviazal diplomatické styky aj s okolitými kráľmi. Vytvorilo sa tým prostredie, ktoré prialo zhromaţďovaniu vedomostí a poznania. Takémuto obrazu do veľkej miery zodpovedá aj opis z 1. knihy kráľov 5. kapitoly: Šalamún panoval nad všetkými kráľovstvami od Eufratu po krajinu Filištíncov, ba až po hranice Egypta: tie prinášali poplatok a boli poddané Šalamúnovi po všetky dni jeho života. 2 Denná spotreba potravín pre Šalamúna bola: tridsať kórov jemnej múky, šesťdesiat kórov hrubej múky, 3 desať kusov vykŕmeného dobytka, dvadsať kusov dobytka z pastvy, sto kusov oviec, okrem jeleňov, gaziel, srncov a vykŕmenej hydiny. 4 Keďže on vládol všade z tejto strany Eufratu, od Tífsachu po Gazu nad všetkými kráľmi z tejto strany Eufratu, mal pokoj zo všetkých strán. 5 Júda aj Izrael bývali v bezpečí, každý pod svojím viničom a figovníkom od Dánu až po Beér-Šebu po všetky dni Šalamúnove Boh dal Šalamúnovi vo veľkej miere múdrosť a rozvahu, aj široký rozhľad - podobne, ako je piesku na morskom brehu, 10 takže Šalamúnova múdrosť prevyšovala múdrosť celého Východu i Egypta. 11 Bol múdrejší ako všetci ľudia, ako Ezrachijec Étán alebo Hémán, Kalkól a Darda, synovia Máchólovi, tak že chýr o ňom sa šíril medzi všetkými národmi zôkol-vôkol. 12 Povedal tritisíc prísloví a jeho piesní bolo tisícpäť. 13 Hovoril aj o stromoch, počínajúc cédrom na Libanone až po yzop vyrastajúci zo steny, ba hovoril aj o zvieratách, vtákoch, plazoch a rybách. 14 Prichádzali ľudia zo všetkých národov počúvať Šalamúnovu múdrosť, od všetkých kráľov zeme, ktorí sa dopočuli o jeho múdrosti. (1Kráľ 5,1-14) Pokoj za Šalamúnovej vlády, bohaté medzinárodné styky a vytvorenie administratívneho aparátu v jeho kráľovstve mohlo vytvoriť vhodné podmienky pre rozvinutie sa múdroslovnej literatúry a vzdelanej vrstvy úradníkov, ktorí ju zhromaţďovali a pestovali. To by do značnej časti vysvetľovalo mnohé paralely a podobnosti s podobnými dielami u susedných aj vzdialenejších národov. Predsa však múdroslovie v Izraeli má aj svoje špecifiká. Všeobecne ľudský a nadnárodný charakter tejto múdrosti nemoţno poprieť, no napriek tomu sa izraelská múdrosť odlišuje od tej okolitej v tom, ţe nie je určená len úzkej skupine ľudí (princovia, pisári), ale intencionálne všetkým. V Prísloviach sú príklady a prirovnania z roľníckeho i z mestského a obchodníckeho ţivota, ale aj výroky určené kráľovským hodnostárom i kráľovi. Múdrosť sa teda mala stať prístupná kaţdému, veď ide o niečo, čoho počiatok je bázeň pred Hospodinom, ku ktorej je volaný kaţdý človek. 4 Ide o ţivotnú múdrosť, ktorej cieľom je pomôcť človeku úspešne zvládnuť svoj ţivot. Je to ţivot naplnený konaním a nie lenivosťou a nečinnosťou, ktorú mnohé z prísloví kritizujú. 4 BÁNDY, J. Úvod do Starej zmluvy,

5 PRÍSLOVIA 5 Príslovia zhŕňajú a rekapitulujú ţivotné skúsenosti výstiţnými a názornými výrokmi. Niektoré z nich sú dodnes známe a pouţívané: Príslovia 16, Pýcha prichádza pred skazou a namyslenosť ducha pred pádom. Pýcha predchádza pád. Príslovia 24, Nehovor: Ako mne spravil on, tak ja spravím jemu; odplatím kaţdému podľa toho, čo vykonal. Ako ty mne, tak ja tebe. Príslovia 26, Kto kope jamu, padne do nej, kameň sa privalí na toho, kto ho váľa. Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne. Autori a zostavovatelia týchto múdroslovných výrokov sú presvedčení o tom, ţe kto sa drţí takejto múdrosti, bude viesť dobrý ţivot. Rovnako si myslia, ţe zlí, leniví, blázniví a utáraní ľudia za svoje nesprávne správanie musia okúsiť vo svojom ţivote nezdar. Toto presvedčenie však často privádza k sklamaniu. Takéto nazeranie na realitu sa dostáva do zásadnej krízy aţ potom, keď sa spoločenské pomery stanú takými, ţe dobrý, usilovný a múdry človek je neustále trestaný, zatiaľ čo zlý má ustavične úspech a presadí sa. Obsah: Príslovia 1-9 obsahujú múdroslovné napomenutia, v ktorých otec udeľuje poučenia svojmu synovi. Všetky tieto reči sú spojené s optimistickým prísľubom, ţe syn bude viesť naplnený ţivot, keď sa bude týchto poučení drţať. Poučenia sú prevaţne prednesené ako napomenutia varovania pred nesprávnym konaním. Základnými témami sú výstrahy pred zvodmi cudzej ţeny, neresťou, klamstvom a iným nesprávnym konaním (1-7). Ako svojho syna môţe v tomto prípade osloviť aj učiteľ ţiaka. Je tým vyjadrený zároveň úzky vzťah a dôvera, ktorá má sprevádzať tých, ktorí učia a tých, ktorí sa učia. Táto rodičovsko-učiteľská atmosféra je dôleţitá pre pochopenie charakteru Knihy prísloví. Príklad: Príslovia, 2 kapitola Protiklad múdrosti a bláznovstva je rozvedený v kapitolách 8 a 9, v ktorých vystúpi múdrosť a bláznovstvo ako osoba. Múdrosť je čestná a motivujúca učiteľka usporiadaného a umierneného ţivota. Bláznovstvo je zvádzajúca neviestka, ktorá láka k neresti a pôţitkárstvu. Kto sa drţí múdrosti, tomu sa bude dariť dobre, kto sa spája s bláznovstvom, ten bude prebývať v hlbinách záhrobia (9, 18). V 8, sa hovorí o tom, ţe múdrosť bola uţ pred stvorením sveta pri Bohu. Príklad (Porovnanie Pr 9) 5 Biblospytové časti sú spracované podľa BORMANN, L. Bibelkunde. 2.Aufl. Göttingen,

6 Pani Múdrosť (Príslovia 9, 1-6) Pani Bláznovstvo (Príslovia 9, 13-18) Múdrosť si postavila dom, vytesala svojich 13 Bláznovstvo je ako neviazaná ţena, sedem stĺpov. zvádza a nepozná hanbu. 2 Pobila svoj dobytok, namiešala svoje 14 Vysedáva vo dverách svojho domu na víno, prestrela si svoj stôl, rozoslala svoje slúţky a volá zo samého vrchu mestskej výšiny: stoličke na mestskej výšine, aby zvala tých, čo idú cestou, ktorí idú priamo svojimi chodníkmi: 4 Kto je neskúsený, nech pristúpi sem! 16 Kto je prostý, nech pristúpi sem. Komu Komu chýba rozum, tomu hovorí: Poďte, jedzte z môjho jedla a pite z vína, chýba rozum, tomu hovorí: Kradnutá voda je sladká a pokútny chlieb čo som namiešala! 6 Opusťte pochabosť a budete ţiť, nastúpte cestu rozumnosti je príjemný. 18 A nepozná, ţe sú tam tiene, a jej hostia sú v hlbinách záhrobia. V Prísloviach sa nachádzajú rôzne zbierky múdroslovných výrokov. Tie výroky sa zdajú byť zostavenými neusporiadane, niekedy na základe slovných asociácií. V Prísloviach 30 sú uvedené číselné výroky/príslovia. Spojením s číslami sa má uľahčiť zapamätanie. V múdroslovných výrokoch sa karhá správanie poškodzujúce spoločnosť (lenivosť, utáranosť a opilstvo) a správanie, ktoré zodpovedá poriadku sveta, je chválené (usilovnosť, vernosť, mlčanlivosť). Čiastočne sa moţno stretnúť s kratšími poučnými básňami, ako napríklad slová Agúrove (Pr 30,1-14) alebo chvála súcej ţeny (Pr 31, 10-31). Príklady Príslovia 10, 1-11 Múdry syn pôsobí otcovi radosť, ale bláznivý syn je ţalosťou pre matku. 2 Bezbožne získané poklady neosoţia, ale spravodlivosť vytrháva zo smrti. 3 Hospodin nedá hladovať spravodlivému, ale odmieta ţiadosť bezbožných. 4 Lenivá ruka spôsobuje chudobu, ale ruka usilovných obohacuje. 5 Kto zhromaţďuje v lete, je múdry syn, ale syn, ktorý vyspáva v ţatve, robí hanbu. 8 Kto má múdre srdce, prijme prikázania, ale kto má bláznivé pery, padne. 9 Kto chodí bez úhony, chodí bezpečne, kto však krivými cestami, ten sa prezradí. 10 Kto ţmurká okom, spôsobuje bolesť, ale kto má bláznivé pery, padne. 11 Ústa spravodlivého sú prameňom života, ale ústa bezbožných ukrývajú násilie. Príslovia 23, Počúvaj, syn môj, a buď múdry, veď svoje srdce rovnou cestou! 20 Nepatri medzi pijanov vína, ani medzi žráčov mäsa, 21 lebo pijan i ţráč schudobnie a ospanlivosť oblieka do handár. Príslovia majú jasný výchovný zámer. Chcú vychovávať k slušnému a poriadnemu ţivotu. Je v nich cítiť vzťah záujem učiteľa a ţiaka, rodiča a jeho dieťaťa, aby sa mu vodilo dobre a aby sa vyhýbal zlu, nespravodlivosti, lenivosti. Zároveň je zdôrazňovaný 6

7 úzky vzťah medzi skutkom a odplatou. Spravodlivému a múdremu sa bude dariť dobre, bezboţný a blázon bude potrestaný alebo sa svojím konaním potrestá sám. KAZATEĽ 6 Uvedenie: Názov knihy vychádza z vlastného označenia autora na jej samom začiatku. Hebrejské slovo znie Kohelet, čo odkazuje na slova kahal zhromaţdenie alebo obec. Kohelet by mohol označovať aj vedúceho zhromaţdenia. Luther to prekladá ako kazateľ. Tento Kohelet alebo kazateľ sa k tomu predstavuje ako syn Dávidov a ako kráľ (1,1.12). Z týchto náznakov sa vyvodzovalo, ţe autorom knihy je Šalamún. Ale podobne ako pri Prísloviach a Veľpiesni sa berie skôr zreteľ na tradíciu. Kniha samotná vznikla asi aţ v 3. storočí pred Kristom. Zreteľne však vyuţíva rolu mudrca a nadväzuje na múdroslovnú tradíciu, ktorá sa spája so Šalamúnom. Kniha je písaná z perspektívy mudrca, ktorý sa pozerá späť na svoje ţivotné skúsenosť a snaţí sa bilancovať. Toto zhodnotenie je charakterizované skepsou z vyskúšaných ţivotných múdrostí. Pri spätnom pohľade sa ako otázne a nespoľahlivé javia všetky pokusy o ţivotnú orientáciu, ktoré sa vzťahujú na budúcnosť a nenachádzajú svoje naplnenie v prítomnosti. Obsah: Kniha je orámovaná hlavným mottom (1,2 a 12,8), na ktoré výpoveď v spise celkovo niekoľkokrát nadväzuje a ktoré je názorne vysvetlené: 2 Márnosť nad márnosti - hovorí Kazateľ. Márnosť nad márnosti, všetko je márnosť. Obsah knihy spočíva v múdroslovných rečiach. Z časti sú premyslene zostavené, z časti sú to zoradené múdroslovné výroky, niekedy vzniká dojem citovania múdroslovných výpovedí. Jednotlivé reči viac alebo menej dôsledne skúmajú otázku: (1,3) 3 Aký osoh má človek zo všetkej svojej lopoty, ktorou sa umára pod slnkom? Kazateľovou odpoveďou je, ţe nakoniec zoči-voči pominuteľnosti ľudského ţivota je všetko márne, nepodstatné, prchavé a má len krátke trvanie. Hovorí sa o múdroslovnej skepse, t.j. ani všetky dôvtipné pravidlá nemôţu garantovať, ţe si človek môţe trvalo predĺţiť šťastné fázy svojho ţivota. Skepsa kazateľa sa stavia proti základnému presvedčeniu starého Orientu, ktoré je charakteristické aj pre biblické myslenie: súvis medzi skutkom a odplatou. Podľa toho sa dobrému, zboţnému a spravodlivému človeku bude dariť dobre, zlý, bezboţný a rúhavý človek dopadne zle. Kazateľ naproti tomu konštatuje opak (9,2): 2 Ten istý lós bude všetkým za údel: spravodlivému i bezbožnému, dobrému i čistému ako nečistému, aj obetujúcemu i tomu, kto neobetuje; dobrému sa vodí ako hriešnikovi, prisahajúcemu ako tomu, kto sa bojí prísahy. O to dôleţitejšie je vychutnávať si a vyuţívať tie časy, v ktorý sú priaznivé pomery (9,7-9): 6 Biblospytové časti sú spracované podľa BORMANN, L. Bibelkunde. 2.Aufl. Göttingen,

8 7 Choď, jedz svoj chlieb s radosťou a pi svoje víno s veselým srdcom, lebo Boh si dávno obľúbil tvoje diela. 8 Nech sú tvoje šaty vždy biele a nech nikdy nechýba olej na tvojej hlave. 9 Užívaj život so ženou, ktorú miluješ, po všetky dni svojho pominuteľného života; po všetky dni svojej márnosti, ktoré ti dal Boh pod slnkom, lebo to je tvoj podiel zo života pri tvojej námahe, ktorou sa umáraš pod slnkom. Záverečný komentár (12,9-14) dodáva celej knihe výklad, ktorá jeho obsahu v zásade protirečí: 13 Na záver všetkých rečí počuj: Boha sa boj a Jeho prikázania zachovávaj, lebo to je povinnosť každého človeka. 14 Lebo Boh každé dielo privedie na súd, i každú tajnú vec, či je dobrá alebo zlá. O Boţích prikázaniach kazateľ na inom mieste nehovorí. Je úplne zameraný na pozemský blahobyt. Tak sa zdá, ţe kniha Kazateľ, ktorá predsa len protirečí mnohým predstavám, ktoré sa v Biblii nachádzajú, získala v záverečnom komentári výklad, ktorý jej umoţnil prijatie do kánonu posvätných spisov. JÓB 7 Uvedenie V centre Knihy Jóbovej stojí muţ menom Jób. Bohom i ľuďmi je povaţovaný za spravodlivého a zboţného. Kniha Ezechiel 14, menuje Jóba spolu s Nóachom a Danielom ako vzor spravodlivého človeka. V Knihe Jóbovej je hlavnou témou otázka, ako sa vodí spravodlivému človeku nehovorí sa o utrpení kaţdého človeka, ako to neraz robia moderné interpretácie. Jób je spravodlivý, a predsa sa mu dostáva v ţivote ťaţký rán (Jóbovských zvestí) a nakoniec aj telesného utrpenia. On, ako spravodlivý, vţdy dôveroval uisteniam, ţe spravodlivému človeku sa v tomto svete bude vodiť dobre. Spoliehal sa na to, ţe Boh sa zasadzuje o to, aby bol vţdy zrejmý vzťah medzi skutkom a odplatou, aby sa dobré odplácalo dobrým a zlé zlým. Teraz však Jób zisťuje, ţe síce konal spravodlivo a zboţne, ale napriek tomu vo svojom ţivote zakusuje nešťastie. Obracia sa teda na Boha a protestuje proti takému Bohu, ktorý dovolí, aby spravodlivý človek trpel. Obsah: Jób 1,1-2,10 a 42,7-17 tvoria rámcový príbeh: Kniha Jób pozostáva z rámcového príbehu a z poetickej časti. Rámcový príbeh podáva správu o tom, ako sa zboţnému a spravodlivému Jóbovi dobre vodilo. Je poţehnaný bohatstvom a potomstvom. Pred Boţím trónom, ktorý je vykreslený ako staroorientálny kráľovský dvor, sa zhromaţďujú Boţí sluţobníci (Boţí synovia). Medzi nimi je aj Satan, ţalobca. Hovorí o stave sveta. Boh sa ho pýta na zboţného a spravodlivého Jóba. Satan Bohu tvrdí, ţe Jób je len preto taký zboţný, ţe sa mu dobre darí. Z toho vyvstane stávka medzi Bohom a Satanom. Satan vraví, ţe Jóba dovedie k tomu, aby preklial Boha. Boh s touto skúškou súhlasí. Najskôr Satan vezme Jóbovi 7 Biblospytové časti sú spracované podľa BORMANN, L. Bibelkunde. 2.Aufl. Göttingen,

9 majetok a deti (jóbovské zvesti), potom ho môţe trápiť aj chorobami. Jób však vytrvá. V 2. kapitole, 10. verši hovorí Dobré prijímame od Boha, a zlé by sme nemali prijímať? Od Job 42,7 pokračuje rozprávanie o tom, ako bol Jób pokúšaný a obstál. Jób je za svoj postoj a vernosť odmenený a jeho straty sú mnohonásobne nahradené. Tento rámcový príbeh, ktorý je napísaný v próze v zásade potvrdzuje vzťah medzi skutkom a odplatou. Spravodlivý, ktorý obstojí v skúške, dostane nakoniec odmenu a zlo nemá nad ním moci. Poetické časti: V Job 3,3 začína poetická časť knihy. Túto časť tvoria vlastne rozhovory troch Jóbových priateľov so samotným Jóbom. Priatelia (Elifáz, Bildad a Cófar) prišli, sedem dní a sedem nocí s ním mlčia ako prejav solidarity a smútku, potom sa ozve Jób ţaluje sa Bohu (3,3-26). 3 Nech zhynie deň, v ktorý som sa zrodil, i noc, ktorá riekla: Počal sa chlapec. 4 Nech je tmou ten deň, nech sa nepýta naň Boh zhora, nech sa nerozsvieti nad ním denný jas! Prečo som nezomrel hneď pri narodení a neskonal hneď, keď som vyšiel z lona matky? Prečo dáva svetlo strápenému a život ľuďom so zatrpknutou dušou, 21 ktorí čakajú na smrť, ale neprichádza, ktorí sliedia po nej viac ako po skrytých pokladoch, 22 ktorí by sa radovali náhrobnému kameňu, tešili by sa, že už našli hrob 23 pre muža, ktorému je skrytá jeho cesta, ktorému Boh východisko zahradil? 24 Veď miesto jedla prichádza mi vzdychať, a môj nárek sa leje ako voda. 25 Lebo pred čím som sa strachom chvel, to ma zastihlo, a čoho som sa strachoval, to ide na mňa. 26 Nemám tíš, nemám pokoj, nemám odpočinok; prišiel nepokoj. Na tieto slová traja priatelia vyjadria svoje postoje. Po kaţdej reči jednotlivého priateľa Jób odpovedá. Elífazova reč je vycibrená, vznešená a vyberaná. Aj po umeleckej stránke je naznačené, ţe ide o vynikajúceho vzdelanca. To, čo hovorí, je všeobecne platné. Argumentuje tým, ţe nik nie je bez hriechu, a preto aj Jób trpí pre nejaký hriech. Toto však nie je útecha. Zdá sa, akoby Elífazovi viac záleţalo na tom, aby obraňoval pravdivosť svojho učenia, neţ aby potešoval priateľa. Chce vysvetliť, čo sa vysvetliť nedá a nájsť príčinu toho, čo nemá príčinu... Bildádove vety uţ nie sú také uhladené ako Elífazove. Tým, je naznačené, ţe ide o priemerného vzdelanca. Obaja majú jedno spoločné: nechápu Jóba. Bildádovi ide uţ len o obranu múdroslovného učenia o Bohu. Pýta sa:,vari Boh prevracia právo alebo Všemohúci prekrúca spravodlivosť? (8,3) V týchto slovách uţ vidno slabinu takéhoto učenia o Bohu: Akoby Pán Boh mal zaviazané ruky právom robiť to, čo by chcel. Takáto múdrosť môţe zájsť aţ tak 9

10 ďaleko, ţe uţ nepočíta s Bohom ako s Bohom, lebo si myslí, ţe Boh musí konať podľa zákonností, ktoré o ňom vyskúmali. Bildád je typ človeka, ktorý sa nechce skutočnosti pozrieť do tváre, zápasiť o pravdu, ale len mechanicky preberá úctyhodné staré tradície a ich tvrdenia Jóbovi tvrdo pripomenie. Tretí priateľ Cófar sa ani nesnaţí potešovať, ale priam surovo poučuje Jóba (11, 1-6). Dokonca mu tvrdí, ţe len zato ostal naţive, lebo mu Boh mnohé viny prehliadol (v.6). 8 Celkovo prebehnú tri cykly (4-27), chýba len tretia Cófarova reč. Na jej mieste stojí pieseň o Boţej múdrosti (28). Záverečná Jóbova odpoveď je jednou veľkou rečou (29-31). Priatelia prednášajú svoje presvedčenie, ţe ten, komu sa vo svete darí zle, musel predtým nejako zhrešiť. Jóbovou úlohou teda vraj je spomenúť si na tento hriech, aby mohol svoju situácii pochopiť a kajať sa za svoj skutok. Proti tomuto argumentu, ktorý je v knihe predstavený v rôznych variáciách Jób protestuje. Nie on je vraj nespravodlivý, ale Boh je nespravodlivý a necitlivý. Job 30, Boh ma uvrhol do blata, takže sa podobám prachu a popolu. 20 K Tebe volám o pomoc, a neodpovedáš mi, tu stojím, ale Ty si ma nevšímaš. 21 Na ukrutníka si sa zmenil voči mne, svojou mocnou rukou útočíš na mňa. 22 Dvíhaš ma do vetra, unášať ma dávaš a rozpúšťaš ma v hukote búrky. 23 Veď viem, že ma vedieš na smrť a do domu, kde sa stretnú všetci živí. 24 Či človek nevystrie ruku spod zrúcanín, vo svojej záhube nevolá o pomoc? 25 Či som neplakal nad tými, čo prežívali tvrdé dni, a nesmútil som z duše nad chudobnými? 26 Keď som sa však úfal dobru, prišlo zlé, očakával som svetlo, a prišla mrákava. 27 Vnútornosti sa mi búria a nemôžu sa upokojiť, doľahli na mňa časy biedy. Traja Jóbovi priatelia nie sú schopní presvedčiť Jóba. Vtedy na scénu vstupuje znenazdajky mladý Elihu. Aj on sa snaţí Jóba od jeho protestovania odhovoriť. Boh je vraj veľký a nevyspytateľný, predsa však spoľahlivý v tom, ţe bezboţných trestá a spravodlivých ochraňuje (32-37). Elihuove reči ostávajú bez Jóbovej odpovede. Namiesto toho sa teraz prihovorí k Jóbovi sám Boh. V dvoch rečiach Boh zdôrazní svoju majestátnosť a poukáţe na nepatrný význam Jóbovho údelu zoči-voči veľkolepým dielam stvorenia (38n, 40n). Job 38, 1-10 Vtedy Hospodin odpovedal Jóbovi z búrky a riekol: 2 Kto to zatemňuje moju radu nezmyselnými slovami? 3 Opáš si bedrá ako statný muž; budem sa ťa pýtať, a ty ma pouč! 4 Kde si bol, keď som kládol základy zeme? Povedz niečo rozumné, ak vieš! 5 Ty iste vieš, kto jej určil rozmery a kto roztiahol nad ňou merací pás! 6 Na aký základ boli spustené jej piliere a kto položil jej uholný kameň 7 vtedy, keď ranné hviezdy zvučne plesali a jasali všetci nebešťania? 8 Kto uzavrel more bránami, keď vyrazilo prúdom z lona hlbiny, 9 keď som mu oblaky dal za odev a hustú mrákavu za plienky, 10 keď som mu vyznačil medze a položil závoru i bránu? 8 BÁNDY, J. Úvod do Starej zmluvy, s

11 Jób zmĺkne, nakoniec vyzná svoju nerozumnosť, odvolá a oľutuje to. (42,1-6) Job 42, Uznávam, že Ty všetko môžeš, a nijaký Tvoj zámer nemožno prekaziť. 3 Kto to bez vedomosti zastiera radu? Hovoril som o tom, čomu som nerozumel, o veciach, ktoré mi boli príliš divné a neznáme. 4 Vypočuj ma, prosím! Budem hovoriť, budem sa pýtať, a Ty ma pouč! 5 Len z chýru som počul o Tebe; ale teraz Ťa moje oko videlo. 6 Preto odvolávam a kajám sa v prachu a popole. Jób takto v prachu a popole dospieva z pohľadu biblickej múdroslovnej tradície k samotnej hranici ľudského poznania a múdrosti, keď sa musí skloniť pred Boţou majestátnosťou, ktorá presahuje jeho chápania. Zmierenie s touto skutočnosťou a návrat k základnému posolstvu staroizraelskej múdroslovnej literatúry, ţe počiatkom múdrosti je bázeň pred Hospodinom, je vyvrcholením biblického múdroslovia. Týmto poznaním je pretkaná výchovná múdrosť prísloví, k nej na konci smeruje filozofická skepsa a prítomnostné pôţitkárstvo Kazateľa, ako aj počiatočné zúfalstvo a vzbura spravodlivého Jóba. Použitá literatúra: Biblia : Písmo sväté Starej a Novej zmluvy. Podľa vydania z roku 1979 a text overili J. Bándy, J. Grešo a I. Kišš. Liptovský Mikuláš : Tranoscius, BÁNDY, J. Úvod do Starej zmluvy. Bratislava : Univerzita Komenského, ISBN X. BORMANN, L. Bibelkunde. 2. Aufl. Göttingen : Vandehoeck & Ruprecht, ISBN MATTHEWS, V.H., BENJAMIN, D.C. Old Testament Parallels : Laws and Stories from the Ancient Near East. 2. ed. New York : Paulist Press, ISBN SCHMIDT, W.H. Alttestamentlicher Glaube in seiner Geschichte. 6. Aufl. Berlin : EvangelischeVerlagsanstalt, ISBN ThDr. Dávid Benka, PhD. Univerzita Komenského v Bratislave Evanjelická bohoslovecká fakulta Katedra Starej zmluvy Bartókova Bratislava benkad@fevth.uniba.sk 11