GfK Slovakia, s.r.o. Komunikačná stratégia cestovného ruchu Bratislavského samosprávneho kraja na roky August 2009

Transkript

1 GfK Slovakia, s.r.o. Komunikačná stratégia cestovného ruchu Bratislavského samosprávneho kraja na roky August 2009

2 Obsah ČASŤ A - Marketingový prieskum Základné údaje o prieskume Ciele prieskumu Zhrnutie obsahu skupinových rozhovorov ČR Zhrnutie obsahu skupinových rozhovorov Maďarsko Zhrnutie obsahu skupinových rozhovorov Poľsko Zhrnutie obsahu skupinových rozhovorov Rakúsko Záverečné zhodnotenie Komunikácia...40 ČASŤ B - Marketingová a komunikačná stratégia Zdôvodnenie navrhovaných riešení Analýza súčasného stavu Marketing destinácie Bratislavský región...59 ČASŤ C - Návrh komunikačného plánu Komunikačný plán na roky Finančný plán

3 ČASŤ A - Marketingový prieskum Vyhodnotenie kvalitatívneho prieskumu 2

4 1. Základné údaje o prieskume Téma: Motivácie a bariéry zahraničných návštevníkov BSK Termín prieskumu: apríla 2009 Miesto prieskumu: Praha Budapešť Krakov Viedeň Typ prieskumu: Kvalitatívny prieskum Metóda prieskumu: Skupinové rozhovory Počet rozhovorov: 8 skupinových rozhovorov Vedúci projektu: Rastislav Kočan 3

5 2. Ciele prieskumu Marketingový prieskum bol zameraný na popísanie motivácií a bariér obyvateľov okolitých krajín na strávenie krátkodobej dovolenky resp. niekoľkých voľných dní (city break) v Bratislavskom samosprávnom kraji. Cieľom bolo pochopiť spotrebiteľské správanie cieľových skupín v oblasti výberu a trávenia dovolenky, spôsobu dopravy, ubytovania, stravovania a všetkých aktivít v cieľovej destinácii. Prieskum mal za cieľ popísať doterajšie skúsenosti s pobytmi v regióne BSK a načrtnúť motiváciu cieľových skupín na návštevu BSK. Prieskum bol uskutočnený metódou skupinových rozhovorov s skupinami: viacerými cieľovými Potenciálni návštevníci Bratislavského regiónu, teda tí cestovatelia, ktorí chodia na krátkodobé dovolenky, ale ešte nenavštívili BSK Návštevníci, ktorí už BSK navštívili v minulosti Marketingový prieskum uskutočnil v nasledujúcich krajinách: Česká republika Praha (20. apríl 2009) Maďarsko Budapešť (21. apríl 2009) Poľsko Krakov (23. apríl 2009) Rakúsko Viedeň (28. apríl 2009) V každej krajine sa uskutočnili dva skupinové rozhovory, vždy s obidvoma cieľovými skupinami. Na každom skupinovom rozhovore sa zúčastnilo 8 dopredu vybraných respondentov, ktorí spĺňali požadované rekrutačné kritériá. Každý skupinový rozhovor trval približne 120 minút. Skupinové rozhovory boli vedené podľa dopredu pripraveného scenára. Scenáre pre obe cieľové skupiny tvoria Prílohu č.1. Všetky skupinové diskusie boli nahrávané, DVD záznamy so simultánnym tlmočením tvoria Prílohu č.2 tejto správy. 4

6 3. Zhrnutie obsahu skupinových rozhovorov ČR Priebeh diskusie Cieľová skupina (tí, čo cestujú na krátkodobé dovolenky) z Česka chodia na dovolenky hlavne za oddychom a relaxom, poznaním, športom. Veľké dovolenky organizujú 1-2 krát ročne, prevažne v období letných prázdnin, príp. v zime (lyžovačky). Starší ľudia, ktorí nie sú viazaní na prázdniny detí nemajú problém cestovať mimo hlavnú sezónu, počas jari a jesene. Tieto dovolenky trávia najmä pri mori, vode alebo v horách. Menšia časť aj formou poznávacích zájazdov. Dlhodobé dovolenky sú zvyčajne plánované niekoľko mesiacov dopredu. Krátkodobé dovolenky zvyknú realizovať pomerne často. Frekvencia sa pohybuje od 3 do 5 návštev ročne. Dopredu si pri krátkodobých dovolenkách plánujú iba destináciu, ale samotnú dovolenku a jej priebeh plánujú asi len 2 týždne dopredu. Menšia časť cieľovej skupiny sa aj pre samotnú destináciu rozhodujú spontánne 1-2 týždne pred samotnou cestou. Výber krátkodobých dovoleniek je ovplyvnený osobnými túžbami po návšteve určitej destinácie, možnosťami destinácie a vycestovania do nej, ponukou kultúry, pamiatok a podujatí v mieste teda toho čo sa v destinácií dá robiť. Mierne na výber vplýva kvalita služieb a jazyková blízkosť. Menej pri krátkodobých dovolenkách pozerajú na peniaze a ceny, pretože prevláda názor, že ak chcem niekam ísť, tak ma neodradí mierne vyššia cena. Vo všeobecnosti sú pri výbere a plánovaní krátkodobých dovoleniek používané informácie od priateľov, známych. Kľúčovým zdrojom informácií je však internet stránky destinácií, prípadne aj cestovateľské portály. Zaujímavým a celkom využívaným informačným médiom sú však aj rôzne blogy, resp. hodnotenia a recenzie destinácií od skutočných návštevníkov. Z nich sa skôr dozvedia o skutočnej kvalite a atraktivite danej destinácie. Priatelia vedia poskytnúť informácie o cenách, o tom čo sa oplatí/neoplatí vidieť. Úroveň webových stránok rozhodovanie veľmi neovplyvňuje a takisto nie je kľúčová lokalizácia do českého jazyka, hoci je považovaná za výhodu. Je potrebné aby však webové portály integrovali viacero služieb potrebných pre turistu. Od informácií o atrakciách, doprave, ubytovaní, stravovaní až po predpovede počasia a pod. Rezervačné systémy na internetových portáloch účastníci nevyžadovali, nakoľko preferujú rezerváciu ubytovania cez telefón. Vystačia si s prieskumom potenciálnych miest ubytovania na internete a potom hľadajú ubytovanie až priamo v destinácii. Telefonické rezervácie sú uprednostňované najmä kvôli vysokej bezpečnosti, istote, ale aj zo zvyku. Na kvalite samotného ubytovania pri krátkodobých pobytoch až natoľko nezáleží, pretože ide iba o miesto prenocovania. Aj z týchto dôvodov sa preto najradšej ubytovávajú v penziónoch, moteloch prípadne lacnejších hoteloch. Ak ide o krátkodobé dovolenky v mestách (za cieľom mestskej turistiky), je preferované ubytovanie v centrách miest. Preferuje sa takisto pobyt na jednom mieste a tzv. hviezdicovité vychádzanie za atrakciami. 5

7 Krátkodobý pobyt je jednoducho príliš krátky na to, aby sa ešte človek sťahoval medzi viacerými miestami. Účastníci sú ochotní dochádzať za pamätihodnosťami a atrakciami maximálne 50 až 80 km (cca 1 hodina cesty). Z hľadiska stravovania preferujú raňajky, príp. polpenziu v ubytovacích zariadeniach a individuálne stravovanie počas dňa. Pre Čechov sú dôležité lokálne špeciality, hlavne ako večerné jedlo. Hlavným dopravným prostriedkom využívaným pri cestách na krátke dovolenky je auto. V menšej miere sa využíva aj lietadlo, vlak alebo autobus. Ak sa využíva iný dopravný prostriedok ako auto, je dôležité priame spojenie. Dôvod pre prioritné využívanie osobného automobilu je podľa účastníkov jednoduchý ak chcú navštíviť hrad a iné podobné atrakcie, tak verejná doprava znamená stratu času. Účastníci z Českej republiky v porovnaní s účastníkmi prieskumu v iných krajinách viac uvádzali, že krátkodobé pobyty podnikajú s priateľmi a partiou. Ďalšími spoločníkmi bývajú rodinní príslušníci. Balíkové produkty sú využívané minimálne. Ak si ich kúpia, tak najmä kvôli cenovej výhodnosti (ktorú si vopred prerátajú). Negatívnym aspektom týchto balíkov je prílišné viazanie sa na program a v podstate striktne nalinkovaný pobyt. Vyhovovalo by im však, ak by existovala možnosť vlastnej tvorby daného balíka. Cestovné kancelárie využívajú účastníci z Česka najmä pri cestách do zahraničia. Návštevy v rámci ČR organizujú individuálne. Na návštevy Slovenska takisto preferujú individuálne organizovanie, najmä preto, že Slovensko ešte stále nie je považované za cudzinu. Cestovné kancelárie v cieľovej destinácii využívané nie sú a ani pravdepodobne v blízkej budúcnosti nebudú. Účastníci im jednoducho nedôverujú. Boja sa platby vopred, platby kartou cez internet, jazykovej bariéry a nakoniec aj výslednej kvality služby, ktorú dostanú. Malá časť cieľovej skupiny si vie predstaviť zakúpenie zájazdu na Slovensku v mieste svojho bydliska od českej cestovnej kancelárie. TIKy sú navštevované v prípade, že sú dostupné a účastníci si sami nevedia poradiť. Požadujú však aby aj hotely ponúkali aspoň čiastočne služby TIKov aby vedeli poskytnúť poradenstvo a nápady napr. čo možno v destinácii zažiť, robiť. Plánovanie je okrem ubytovania realizované skôr vo všeobecnej rovine. Ubytovanie rezervujú účastnícky telefonicky vopred, avšak to, čo nakoniec v destinácii budú robiť, sa rozhodnú až po príchode. Doma si maximálne na internete vyhľadajú všetky možnosti, ktoré im dané miesto ponúka, aby po príchode mali z čoho vychádzať. Prípadne si pred cestou vyhliadnu 1-2 základné atrakcie, ktoré chcú určite navštíviť. V najbližšej dobe sa účastníci chystali navštíviť najmä obľúbené a frekventované destinácie v západnej a severnej Európe (Paríž, Barcelona, Viedeň, Krakov, Mníchov...). Slovensko medzi plánovanými destináciami nebolo najmä z dôvodu, že pre Čechov Slovensko nie je cudzina a na Slovensko sa chodí na letnú dovolenku najmä do Tatier. 6

8 Cez predĺžený víkend v zahraničí minú v priemere 3-7 tis. CZK v závislosti od destinácie. Hospodárska kríza doposiaľ účastníkom z ČR výrazne neovplyvnila ich cestovateľské plány, čo sa týka krátkodobých dovoleniek. Prevládal názor, že kríza je predovšetkým mediálna bublina, ktorá ich už mierne obťažuje. Cestovanie teda momentálne obmedzovať nebudú, ak by však došlo k situácii, že prídu o prácu, je možné, že by obmedzili výdavky na dovolenky a cestovanie medzi prvými. Podľa účastníkov by namiesto dlhých dovoleniek cestovali skôr na kratšie. Výdavky by škrtali na jedle a ubytovaní, ale na atrakciách nie, pretože práve tie sú hlavným dôvodom cestovania. Vnímanie Slovenska a regiónu JZ Slovenska Slovensko je na základe projektívnej techniky s použitím metódy kalibrovaných fotografií vnímané ako vidiecka stredoeurópska krajina, výrazne podobná Českej republike a hlavne Južnej Morave. Takisto ho charakterizujú hory a krásna príroda. Na druhej strane ide o priemyselnú krajinu s veľkými priemyselnými závodmi a šikovnými robotníkmi. Vo všeobecnosti však ide o blízku a sympatickú krajinu, hoci menej ekonomicky rozvinutú. Bola tendencia Slovensko mierne podceňovať, ako mladších, slabších ale veľmi ambicióznych bratov. Najčastejšími prvými myšlienkami týkajúcimi sa turizmu na území Slovenska boli najmä hory - Tatry, či už Vysoké alebo Nízke, Slovenský raj a iné pohoria. Až po nich myšlienky účastníkov prichádzali na hlavné mesto Bratislavu, Dunaj, hrady a zámky, kúpele, prípadne iné destinácie. Tí účastníci, ktorí Slovensko ešte nenavštívili, poznali okrem Tatier minimum lokalít. Naopak návštevníci Slovenska mali pomerne slušný prehľad o jednotlivých potenciálnych destináciách na území Slovenska. Podľa respondentov medzi hlavné pozitíva Slovenska patrí krásna príroda, nádherné hory, blízkosť jazyka, dobrá dopravná dostupnosť, kvalitná kultúra a pamiatky, dobrá kuchyňa a ekonomické úspechy. Nedostatkami sú nacionalistické konflikty s Maďarmi a Rómami, veľké sociálne rozdiely, horšia kvalita infraštruktúry a poskytovaných služieb v cestovnom ruchu. Vo všeobecnosti je Slovensko výrazne zaostalejšie ako Česko a kvalita služieb (najmä tých v cestovnom ruchu) je už horšia ako tá, ktorá je ponúkaná v Rumunsku či Bulharsku. Účastníci ani jednej skupiny nepovažovali pred predostretím ponuky regiónu oblasť JZ Slovenska za potenciálnu dovolenkovú destináciu. Po predstavení regiónu najmä tí, ktorí Slovensko ešte nenavštívili, boli pozitívne zaskočení jeho rozmanitosťou. Boli prekvapení, že sa o niečom takom dozvedajú až na diskusii. Región vnímali ako prijemný, pestrý, vhodný na relax, čiastočne hornatý a popretkávaný históriou. Účastníci, ktorí región už navštívili mali menej optimistický pohľad, ktorý bol ovplyvnený najmä predošlými skúsenosťami z návštev regiónu. Obe skupiny sa však vyjadrili, že región je dostatočne rozmanitý a určite by v ňom bolo, alebo ešte bolo čo navštíviť a vidieť. Na dlhodobú dovolenku majú vraj potenciál iba kúpeľné mestá, krátkodobú dovolenku si však 7

9 možno predstaviť v rôznych lokalitách regiónu. Celkovo región JZ Slovenska nie je považovaný ako obzvlášť turisticky atraktívny región. Účastníci, ktorí Slovensko ešte nenavštívili, ako dôvody prečo tak neurobili uvádzali najmä to, že Slovensko, to vlastne nie je cudzina a jeho návštevu odkladajú na neskôr ( je to tak blízko, že tam môžem ísť prakticky hocikedy ). Pre niektorých je naopak, cestovanie autom na víkendový pobyt na Slovensku príliš dlhé. Slovensko takisto stratilo výhodu lacnejšej destinácie v porovnaní s Českom, pretože ceny sú na území Slovenska dnes vyššie ako v ČR. V porovnaní so západnými destináciami je Slovensko stále lacnejšie, ale zase prevláda názor, že ak niekde chcem cestovať, tak cena nie je to hlavné kritérium. Mierne pozitívne je, že Slovensko prijalo Euro a teda odpadá návštevníkom povinnosť minúť zamenené peniaze do poslednej koruny. Účastníci by do regiónu JZ Slovenska cestovali najradšej na jeseň, prípadne na jar a v lete. Zima prakticky nepripadá do úvahy. Obdobie jesene si zvolili najmä preto, že ide o čas vinobrania a v regióne JZ Slovenska ich zaujalo aj vinohradníctvo. Informácií o regióne majú účastníci skupinových diskusií málo. Takmer všetky majú z internetu, prípadne zo slovenských televízií. Časť informácií im poskytujú aj priatelia, alebo známi na Slovensku. Účastníci, ktorí JZ Slovensko ešte nenavštívili však pochybovali, či by im známi vedeli niečo o tejto časti Slovenska povedať. Účastníkom výrazne chýbala informačná kampaň či už na celú krajinu alebo na samotný región JZ Slovenska. Po predstavení regiónu by všetci účastníci zo skupiny nenávštevníkov a väčšina návštevníkov prejavila záujem do regiónu cestovať. V regióne by strávili 3-4 dni a prilákali by ich do neho najmä festivaly na hradoch a zámkoch, ľudové a folklórne akcie, ale takisto aj slovenské divadlo a filharmónia. Atraktívna sa javila aj vínna cesta a kúpeľné mesta v susedných regiónoch. Na druhej strane však padol názor, že iba kvôli vinárstvu sa do BSK cestovať neoplatí kvôli blízkosti Južnej Moravy. Českí účastníci by radi skúsili aj cyklotrasy pri Dunaji, od ktorých očakávajú, že im poskytnú nádherné výhľady a scenérie. Samotná Bratislava veľmi atraktívna nie je, hoci návštevníci by ju určite nevynechali. Aby však účastníci FGDs do regiónu prišli, vyžadujú, aby im región dal o sebe vedieť prostredníctvom reklamných kampaní, a ponúkol im zvýhodnené balíčky a rodinné zľavy. Na cestovanie do BSK by účastníci nevyužili cestovnú kanceláriu a ubytovanie by si vopred rezervovali telefonicky (po získaní prehľadu na internete). Ubytovali by sa v centre Bratislavy, alebo v okolitých mestečkách. Takmer všetci by medzi dopravnými prostriedkami preferovali auto. O tom, že Slovensko bude organizovať Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji účastníci zväčša vedeli, avšak návštevu Slovenska príliš nezvažujú. Ak by aj prišli, išli by iba na zápas bez iných aktivít na našom území. Z hľadiska testovaných atrakcií veľmi dobre dopadli cyklotrasy, ktoré účastníci v značnej miere využívajú aj v Českej republike - na južnej Morave a tie v okolí Dunaja by im mohli poskytnúť peknú scenériu. Pre účastníkov bola zaujímavá Malokarpatská vínna cesta pretože 8

10 je podľa účastníkov schopná naplniť potreby po zábave, architektúre, histórii, ale aj dobrom víne a jedle v jednom. Ako zaujímavý bol spomínaný aj Smolenický zámok v susednom Trnavskom regióne. Od toho však očakávajú aj prehliadku spojenú s výkladom o historických súvislostiach. Účastníci, ktorí na Slovensku ešte neboli, by radi navštívili hlavné mesto Bratislavu a majú od nej pomerne vysoké očakávania. Niektorí to považujú dokonca za hanbu, že v Bratislave ešte neboli. Naopak, tí ktorí Bratislavu už navštívili by sa do nej nevrátili. Boli sklamaní s ponuky, ktoré im mesto poskytlo a celkovo sa im veľmi nepáčilo. Po jednom strávenom dni už viac nemali čo robiť. Reklama na región JZ Slovenska by podľa účastníkov mala zobrazovať známe veci, pripomínať rozmanitosť a fakt, že sa to všetko nachádza takmer doma, niekoľko kilometrov za hranicami ČR na území spriateleného nášho Slovenska. Skúsenosti s návštevou JZ Slovenska Účastníci, ktorí región už navštívili boli najmä v Bratislave, niektorí aj v susednom Trnavskom regióne - Piešťanoch, Trnave a vo Veľkom Mederi. Strávili v regióne 3-4 noci. Región navštívili kvôli známosti destinácie (Bratislava, Piešťany) alebo odporúčaniu známych. Informácie mali k dispozícii prevažne iba z internetu. Ubytovanie si zarezervovali dopredu a boli s ním relatívne spokojní. Vzhľadom na nižšie očakávania z hľadiska ponuky služieb Slovenska boli s návštevou spokojní. Podotýkali však, že prístup v kaviarňach a reštauráciách nebol veľmi zákaznícky orientovaný a takisto bez auta by sa ani nedostali k žiadnym pamiatkam. Celkovo bola však kvalita služieb zodpovedajúca cenám. Známym by región odporučili v zmysle choďte sa pozrieť a urobte si názor, ich samých však neočaril natoľko, že by sa do regiónu chystali okamžite vrátiť. Niečo podobné ako ponúka región JZ Slovenska môžu dostať aj na južnej Morave a je to bližšie a zrejme aj lacnejšie. Predpokladajú však, že určite ešte nejaké miesto na JZ Slovensku navštívia, ale určite to nebude to čo už videli a navštívili. 9

11 Vyhodnotenie imidžu Slovenska So Slovenskom boli asociované nasledujúce obrázky: Poradie Obrázok Vyhodnotenie atrakcií Ako najatraktívnejšie boli vyhodnotené nasledujúce atrakcie z regiónu BSK: Poradie Atrakcia 1. Malokarpatská vínna cesta 2. Cyklotrasy pri Dunaji 3. Hlavné námestie a korunovačné slávnosti v Bratislave 10

12 Celkové zhrnutie Česi sú národ cestovateľov. Radi spoznávajú cudzie a neznáme krajiny, hoci nepatria medzi štedrých cestovateľov. Relatívne často cestujú na krátkodobé dovolenky, resp. na predĺžené víkendy. Hospodárska kríza ich môže viesť skôr k hľadaniu lacnejších alternatív dovoleniek ako k ich zrušeniu alebo vynechaniu. Pre krátkodobé dovolenky sa rozhodujú často spontánne, 1-2 týždne dopredu. Obľubujú predĺžené víkendy, kedy stačí jeden deň dovolenky a je možné absolvovať 4-dňový výlet. Obyvatelia Česka majú tendenciu Slovensko podceňovať. Slovensko je vnímané ako krajina s veľkými regionálnymi rozdielmi, s nižšou životnou úrovňou. Očakávaná úroveň služieb je nižšia ako sú zvyknutí z domácej krajiny resp. z ostatných podobných destinácií. Slovensko vnímajú ako nie celkom cudzinu, resp. ako najbližšiu cudzinu. Na druhej strane Slovensko je, podľa Čechov, krajina s krásnou prírodou a pohostinnými ľuďmi (a krásnymi ženami), ktorá sa ekonomicky v posledných rokoch výrazne zlepšila. Keď sa povie Slovensko väčšine napadnú Tatry, hory, horská turistika, prípadne lyžovanie. Celkovo možno konštatovať, že BSK je pre českých turistov takmer neznáme. Spontánne nebol región, dokonca ani hlavné mesto Bratislava, ani spomenuté ako zaujímavá turistická destinácia. Žiadni z respondentov nevidel ani nečítal žiadnu reklamu alebo pozvánku k navštíveniu BSK. Kľúčovým informačným médiom je internet, na ktorom sa vyhľadávajú takmer všetky informácie týkajúce sa dovoleniek (doprava, ubytovanie, atrakcie, reštaurácia, ceny a podobne). Napr. obľúbený cestovateľský server orbion.cz obsahuje informácie o destináciách v približne 40 krajinách. Je symptomatické, že Slovensko medzi týmito krajinami chýba (stav k 23. máju 2009). Internet je aj prvou voľbou získavania informácií o prípadnej návšteve BSK, tým aj najvhodnejším komunikačným médiom voči cieľovej skupine. Sekundárnym médiom môžu byť katalógy cestovných kancelárií (aj špecializovaných napr. na aktívne cykloturistické dovolenky, cvičenia a podobne). Staršia generácia by si v prípade atraktívnej ponuky aj zájazd cez katalóg aj zakúpila. Bratislavský región, podľa vnímania Čechov, neponúka nič naozaj atraktívne, za čím by sa naozaj oplatilo cestovať. Ponuka regiónu je však veľmi rozmanitá a pestrá, čo je aj najsilnejšia stránka regiónu, najmä pri synergii so susedným regiónom. Na malom území sa ponúka veľa rôznych atrakcií. Samotné mesto Bratislava však nie je žiadnym výrazným lákadlom, hoci takmer všetci by si ho pri prípadnej návšteve radi pozreli. Po predstavení regiónu a jeho ponuky bol BSK príjemným prekvapením nečakali niečo tak bohaté a rozmanité. Súčasná ponuka produktov cestovného ruchu v BSK je však pre českých turistov nedostatočná. Samotná Bratislava nie je dostatočne atraktívna pre samostatnú návštevu. Ostatné atrakcie buď nie sú vôbec známe alebo sú vnímané ako málo atraktívne. Dôležitým 11

13 zistením je očakávanie nie optimálnych služieb ale zato rovnakých resp. mierne vyšších cien ako v podobných destináciách. Český turista očakáva v regióne buď: Relax, aktívny oddych v prírode (nenáročná turistika v Malých Karpatoch, cykloturistika) spojená z relaxom v termálnych kúpeľoch (mladší aktívni návštevníci) Oživenie sentimentálnych spomienok na hlavné mesto sesterskej krajiny, s ktorou spája spoločná história a (znovu)objavenie slovenskej kultúry Bola som tam pred 30 rokmi, vtedy to bolo šedivé mesto, rada by som videla, ako sa to všetko zmenilo. (starší turisti) Spoločným záujmom je typická slovenská gastronómia (nielen bryndzové halušky) a slovenské víno ( je oveľa lepšie, ako by sme predpokladali ). Zaujímavým je kombinácia slovenskej, maďarskej a rakúskej gastronómie. Očakávajú sa však kompletné služby, ako požičovňa bicyklov, prehľad vhodných cyklotrás, otvorené vybrané vínne pivnice a podobne. Skúsenosti návštevníkov BSK nie sú pozitívne ale ani negatívne. Sú skôr mierne rozpačité. Ich pobyt bol príjemný, ale ničím neočaril. Viacerí sa sťažovali na slabú ponuku aktivít, atrakcií ako aj úroveň služieb napr. v reštauráciách. Mali pocit, že za minuté peniaze sa slovenskí (bratislavskí) pracovníci v cestovnom ruchu mali snažiť viac. Pre Bratislavský región český turista predstavuje zrejme najvyšší potenciál. Vyššia kúpna sila, (takmer) žiadna jazyková bariéra, dobrá dopravná dostupnosť a kompatibilná kultúra znamená relatívne veľký potenciál regiónu. Na druhej strane súčasný stav produktu cestovného ruchu a stav slabej informovanosti predstavuje výraznú prekážku jeho naplnenia. Zo strany Čechov nie je žiadna bariéra k návšteve Bratislavského regiónu. Rovnako však chýba akákoľvek motivácia ho navštíviť. Zaujímavé citáty respondentov z pražského prieskumu: Kto robí víno, nemôže byť zlý človek Prejdite do prvej dediny, 5 km za Bratislavu a uvidíte úplne iný obraz, skutočné Slovensko Prejdením (česko-slovenských) hraníc akoby som sa vrátil 15 rokov späť Mesto (Bratislavu) som mala prejdené za 2 hodiny. Zvyšok som sa nudila sediac v kaviarni s mizernou obsluhou. Ten región je fajn, nikomu by neublížilo tam ísť. 12

14 4. Zhrnutie obsahu skupinových rozhovorov Maďarsko Priebeh diskusie Dovolenka je pre cieľovú skupinu cestovateľov - účastníkov prieskumu z Maďarska symbolom oddychu, zmeny a rodinných stretnutí. Účastníci realizujú zvyčajne 1-2 hlavné, resp. veľké dovolenky ročne. Trávia ich prevažne pri mori, doma pri Balatone, príp. na iných domácich destináciách alebo v rumunskom Sedmohradsku. Ak sa jedná o veľkú dovolenku realizovanú v zime, najčastejšie ide o lyžovačky. Lyžovať chodia buď na Slovensko, alebo do Rakúska. Všetci účastníci diskusií preferovali destinácie, ktoré sa nachádzajú bližšie k Maďarsku. Hospodárska kríza je v Maďarsku citeľná hlavne troma spôsobmi neistotou ohľadne stability pracovného miesta, stagnáciou príjmov a výrazným oslabením forintu. Z tohto dôvodu je očakávané nie ani tak zníženie počtu krátkodobých výletov a dovoleniek, ako skôr znižovanie nákladov na nich dovolenky viac v domácej krajine resp. cestovanie do lacnejších destinácií. Pri samotnej ceste sa budú snažiť vyhľadávať lacnejšie formy ubytovania a takisto šetriť viac na strave. Výdavky však neplánujú obmedzovať pri využívaní atrakcií v turistických lokalitách v zmysle hesla: Keď už som tam, tak to vidieť predsa musím. Krátkodobých dovoleniek organizujú počas roka viacero. Ich počet bol rôzny, pohyboval sa od dvoch až po osem pobytov/výletov ročne. Neradi navštevujú vzdialené lokality. Aj krátkodobé dovolenky sú realizované prevažne v Maďarsku, Sedmohradsku, na južných územiach Slovenska, v ČR, Rakúsku, príp. Poľsku. Na dovolenky, či už krátkodobé sa cestuje zvyčajne s rodinou a priateľmi. Malá časť si pochvaľovala aj pobyty s kolegami, alebo spolužiakmi. Najvyužívanejším informačným médiom, ktoré prináša informácie pred cestou a pri výbere vhodnej dovolenkovej destinácie je internet a samozrejme odporúčania priateľov a známych. Internet umožňuje presné plánovanie destinácii a navštívených atrakcií. Odporúčania sú dôveryhodnejšie a často sa na základe nich rozhodnú pre výber konkrétnej destinácie. Odporúčania poskytujú tzv. insider tips teda informácie, ktoré nemožno získať oficiálnou cestou. Cestovné kancelárie niekedy slúžia takisto ako informačné médium, z ktorého získajú účastníci inšpiráciu a následne dovolenku zrealizujú prostredníctvom vlastných síl. Webové stránky Slovenska a slovenských destinácií sú navštevované minimálne. Nie je podmienkou, aby stránky boli v maďarčine ale ak je stránka aj v maďarskej mutácii, majú dojem, že sú ako turisti vítaní. Od internetového portálu sa očakávajú najmä kvalitné, presné a neskreslené údaje. Rezervačný internetový systém je vítaný. Pre účastníkov je však dôležité aby dostali potvrdenie o rezervácii om priamo z ubytovacieho zariadenia neveria iba klikaniu na internete. Objednávať ubytovanie cez internet sú účastníci ochotní 13

15 iba v prípade, že sa platba uskutoční až na mieste. V opačnom prípade tento systém nie je pre nich dôveryhodný. Vo všeobecnosti sú krátkodobé dovolenky zvyčajne plánované niekoľko týždňov vopred, hoci existuje výrazná menšina, ktorá sa rozhoduje spontánne. Pre väčšinu účastníkov je dôležité mať zabezpečené aspoň ubytovanie. Niektorí sa však odvážili dovolenku zrealizovať aj bez akejkoľvek predošlej organizácie. Účastníci si vyberajú tie destinácie, ktoré ešte nenavštívili a majú atraktívnu ponuku. Malá časť účastníkov sa pravidelne vracia na tie isté miesta. Motívom krátkodobých dovoleniek nebýva iba oddych, ale hlavne zábava a poznávanie či už prírodných alebo kultúrnohistorických krás. Maďarskí turisti radi navštevujú koncerty, historické podujatia najmä tie ktoré majú prepojenie na Uhorsko, gastronomické festivaly, ktoré sú spojené so zábavou a takisto pivné, prípadne vínne festivaly. V menšom množstve sú pre nich atraktívne aj cyklotrasy. Z hľadiska dopravy využívajú najmä auto, ktoré je najefektívnejšie pri cestách do blízkeho okolia. Pre prípadnú cestu na JZ Slovensko, je pozitívne, že do Bratislavy už vedie diaľnica a po Dunaji premávajú lode. Letecká doprava bude účastníkmi prieskumu na ceste za dovolenkou využívaná aj v dôsledku vplyvov krízy a šetrenia menej. Prestupovanie je pri krátkodobých dovolenkách neprijateľné. Ide o zbytočný stres a predlžovanie cesty do destinácie. Pri prestupovaní a následnej kúpe lístkov sú takisto výrazne citeľnejšie jazykové bariéry. Ubytovacie zariadenia si vyberajú takisto lacnejšie. Hotel, penzión či internát slúži pri krátkodobých dovolenkách iba ako nocľažisko a preto nemusí byť na veľmi vysokej úrovni. Ak cestujú do destinácie autom, sú ochotní bývať aj mimo centier miest. Cena za ubytovanie by však v tom prípade mala byť adekvátne nižšia. Samozrejme centrum je výhodné najmä tým, že si možno lepšie vychutnať atmosféru mesta. Niektorí účastníci takisto preferovali prenocovanie na viacerých miestach. Ak by aj na viacerých miestach neprenocovali určite by miest viac navštívili. Najmä s použitím auta ako dopravného prostriedku je to možné. Preferovanými ubytovacími zariadeniami sú bed and breakfast. Obvyklý počet prenocovaní sa pohybuje od 2 do 4 nocľahov. Respondenti chcú raňajkovať v ubytovacom zariadení, avšak počas dňa sa chcú stravovať individuálne v reštauráciách, prípadne fastfoodoch. Fastfoody sú hlavne osvedčenou a hygienickou alternatívou stravovania. Reštaurácie zase ponúkajú lokálne špeciality a domácu kuchyňu, ktorá je maďarskými turistami vyhľadávaná a im chutí. Vlastnú stravu si respondenti na krátkodobú dovolenku nosiť záujem nemajú. Na varenie jednoducho pri krátkodobom pobyte nezostáva čas. Ten chcú plnohodnotne využiť na aktívne spoznávanie destinácie. Packigové produkty boli účastníkmi chápané skôr ako zájazdy, ktoré cestovná kancelária pripraví kompletne so všetkými službami vrátane napr. vstupeniek na atrakcie. Vo všeobecnosti nie sú odmietané, avšak respondenti nemajú radi presne nalinkovaný program do poslednej minúty. Radi sa sami rozhodujú o tom, čo v ktorý moment zájazdu podniknú. 14

16 Najmä preto je zvyčajný spôsob cestovania na krátkodobé dovolenky individuálny. Nevyužívajú sa služby domácich a ani zahraničných CK. Pobyt zabezpečený CK v mieste destinácie si vedia predstaviť iba v prípade, že nebude potrebné dopredu platiť. Inak si nie sú istí, či môžu danej inštitúcii dôverovať. Informácie v turistických informačných kanceláriách (TIK) sú účastníkmi využívané. Navštívia ich však iba v prípade, že na ne natrafia. Iniciatívne ich vyhľadávajú iba zriedka. Ak ich však navštívia určite by chceli bezplatne obdržať mapu danej destinácie a ďalšie informácie o atrakciách a možnostiach trávenia času. Jazykové problémy pri krátkodobých dovolenkách vznikajú a podľa účastníkov to k cestovaniu bezpodmienečne patrí. Zvyčajne im nespôsobujú závažné komplikácie a nejakým spôsobom sa vždy dohovoriť dokážu. Preferujú však, ak sa v zahraničí dokážu dohovoriť po maďarsky. Vnímanie Slovenska Na základe projektívnej techniky použitím sady kalibrovaných fotiek vyplynulo, že Slovensko je vnímané ako blízke, sympatické a jednoduché na jednej strane avšak dynamické, precízne a silné na druhej strane. Najmä druhý pohľad na Slovensko je spôsobený jeho ekonomickým úspechom v porovnaní s Maďarskom. Na základe fotiek účastníci zhodnotili Slovensko ako krajinu s malými dedinkami plnými dobrosrdečných starých ľudí podobne ako v Maďarsku, krajinu úspešnú v ekonomickej a obchodnej oblasti, krajinu s hornatým územím a Tatrami a takisto ako krajinu, ktorej hlavné mesto Bratislava a jej kaviarne pripomínajú Viedeň. O Slovensku vedeli však účastníci relatívne málo. Tí, ktorí Slovensko ešte nenavštívili poznali iba Tatry a Bratislavu. Tí, ktorí oblasť JZ Slovenska navštívili mali rozsiahlejší prehľad o mestách a dovolenkových destináciách na slovenskom území. Prevažovali však lokality na južnom maďarsky hovoriacom území napr. Komárno, Nové zámky, Dunajská Streda, Štúrovo, Lučenec, Košice, príp. kúpeľné destinácie. Južné oblasti sú aj najčastejšie na území SR navštevované, pretože účastníci v nich necítia jazykovú bariéru. Ľudí, žijúcich na Slovensku považujú za príjemných a ochotných pomôcť. Na druhej strane však vnímajú aj fakt, že Maďari niekedy na Slovensku vítaní nie sú. Na margo správ z médií a minulých konfliktov majú mierne obavy z bezpečnosti na území SR. Spomedzi všetkých krajín iba účastníci z Maďarska uviedli, že Slovensko podľa nich nie je úplne bezpečnou destináciou. Niektorí (menšina) sa na Slovensku necítia byť vítaní. Vo všeobecnosti má pre maďarských turistov Slovensko potenciál ako destinácia pre krátkodobé dovolenky. Prvé myšlienky však nepadli na oblasť JZ Slovenska, ale skôr na hornaté oblasti severnej časti SR (lyžovačka), prípadne destinácie na zmiešanom juhu. 15

17 Vnímanie regiónu JZ Slovenska JZ Slovensko je na jednej strane vnímané ako rozmanitý a pre turistov všestranne zameraný región, ktorý je vhodnou dovolenkovou destináciou. Na druhej strane však najmä tí účastníci prieskumu, ktorí Slovensko ešte nenavštívili pripomínali, že ničím podstatným sa od Maďarska nelíši. Hrady a zámky, víno a vínne cesty, prípadne termálne kúpaliská a jaskyňa v susedných regiónoch sú totiž aj v Maďarsku, niekedy dokonca na lepšej úrovni. Všeobecne je BSK vnímaný ako vyspelý, moderný región s pestrým životom. Mierne negatívne na účastníkov vplývajú protimaďarské nálady. Podľa účastníkov je BSK vhodný región na krátkodobú dovolenku letnú veľkú dovolenku by v tomto regióne asi netrávili. Dôvody, prečo región niektorými účastníkmi ešte nebol navštívený sú rôzne. Najčastejšie sa spomína, že nie je ničím výnimočný, prípadne, že je k Maďarsku tak blízko, že jeho návšteva sa neustále odkladá v zmysle hesla: veď tam môžem ísť kedykoľvek. Pre tých, ktorí Slovensko ešte nenavštívili je lákadlo hlavné mesto, pretože považujú trochu za hanbu to, že toto mesto ešte nenavštívili. Silnými stránkami regiónu JZ Slovenska je najmä jazyková blízkosť, pekné pamiatky, dopravná dostupnosť, kvalitná gastronómia - hlavne kvalitné pivo. Slabými stránkami je najmä menej informácií o regióne, slabá komunikačná kampaň a horšie maďarsko-slovenské vzťahy. Vo všeobecnosti však najmä podľa tých účastníkov, ktorí Slovensko navštevujú región veľa negatív nemá. Oblasť JZ Slovenska je v porovnaní so západoeurópskymi destináciami lacnejšia, ale je drahšia ako Sedmohradsko v Rumunsku, kde za podobné služby ako na Slovensku zaplatia výrazne menej. Príchod Eura je podľa nich najmä z hľadiska cestovného ruchu pre Slovensko negatívny. Návšteva Slovenska sa pri súčasnom kurze forintu k euru už neoplatí. Návštevu regiónu JZ Slovenska si vedia predstaviť najmä autom, pretože región je veľmi dobre dostupný po diaľnici. Tí, ktorí región už navštívili v ňom strávili 3-4 noci. Jazykové problémy nemali, pretože navštívili južné maďarsky hovoriace územia. Návštevu zrealizovali s rodinou, alebo s priateľmi. S návštevou boli relatívne spokojní. Prišli väčšinou autom. Využili takisto bratislavskú MHD, ktorá bola podľa nich na štandardnej úrovni. Ubytovacie zariadenia boli rôzne skôr nižších cenových kategórií. Často sa na ubytovanie využíva aj internát pretože je lacnejší. Región by priateľom v zásade odporúčali. Na Slovensko niektorí prišli kvôli kvalitnému pivu. Niektorí sa kvôli nemu aj opätovne vracajú. Motiváciou pre návštevu by bolo organizovanie konkrétnych podujatí napr. kultúrnych, historických, ktoré majú uhorské súvislosti a už spomínaných pivných a gastronomických festivalov. Na MS v hokeji by cestovali len v prípade, ak by hrala aj maďarská reprezentácia. Všetci účastníci majú však o regióne minimálne informácie. Najviac ich majú od priateľov, známych, prípadne rodinných príslušníkov žijúcich na Slovensku. Informácie vyhľadávajú aj 16

18 na internete. Poznali stránku ktorá je lokalizovaná do maďarčiny. Vo všeobecnosti je podľa nich informácií málo. Nezaregistrovali žiadne komunikačné kampane a ani ponuky v cestovných kanceláriách. Prijali by ak by sa región komunikoval aj prostredníctvom nejakých výstav, prípadne podujatí organizovaných v Maďarsku. Z jednotlivých atrakcií boli pre nich najzaujímavejšie korunovačné slávnosti v Bratislave a Bratislava samotná najmä kvôli historickým súvislostiam, Dni zelá v Stupave pretože obľubujú gastronomické festivaly s možnosťou zábavy a hrady a zámky (či už Červený kameň alebo Smolenice v susednom regióne) príp. cyklotrasy, ktoré nie sú v okolí Gabčíkova. Samotné Gabčíkovo je pre účastníkov neprijateľné a nemajú záujem ho vidieť, kvôli negatívnemu vnímaniu samotného vodného diela v Maďarsku. Takisto je odmietaná galéria moderného umenia Danubiana. Vyhodnotenie imidžu Slovenska So Slovenskom boli asociované nasledujúce obrázky: Poradie Obrázok

19 Vyhodnotenie atrakcií Ako najatraktívnejšie boli vyhodnotené nasledujúce atrakcie z regiónu BSK: Poradie 1. Hlavné námestie a korunovačné slávnosti v Bratislave Atrakcia 2. Dni zelá v Stupave 3. Hrad Červený kameň Celkové zhrnutie Obyvatelia Maďarska sú relatívne pasívni turisti. Nie sú cestovateľským národom. Radšej trávia voľné chvíle doma ako na cestách. Ak cestujú, cestujú skôr do bližších destinácií. Cieľom je hlavne zažiť niečo nové. Preferujú maďarsky hovoriace regióny. Na zahraničné krátkodobé dovolenky cestuje cieľová skupina najčastejšie jeden až dva krát, na jar alebo skorú jeseň. Pritom vyhľadávajú bližšie destinácie Viedeň, Prahu, Krakov, Sedmohradsko... Veľkým lákadlom sú aj podujatia, koncerty resp. aktivity, ktoré sa nedajú vidieť v Maďarsku. Rozhodujú sa impulzívne. Maďarsko, zo všetkých sledovaných krajín zasiahla hospodárska kríza najrazantnejšie. Okrem výrazne slabšieho forintu je cítiť aj neistotu v zamestnaní a neisté príjmy do budúcnosti. To má aj vplyv na cestovanie. Mnohí z cieľovej skupiny sa rozhodli šetriť na cestovaní napr. vypustiť dlhodobú dovolenku pri mori a nahradiť ju pobytom pri Balatone resp. šetrením pri krátkodobých dovolenkách. Šetrenie sa prejaví hlavne výberom lacnejšieho ubytovania a niekedy aj lacnejším stravovaním. Krátkodobé dovolenky v zahraničí sa zväčša neplánujú dlhodobo. Častejšie na ne chodí partia známych alebo kolegov. Na krátkodobej dovolenke sú schopní minúť 100 tis -300 tis. Ft. na osobu. Hlavným zdrojom informácií je internet, kde sa vyhľadávajú komplet informácií. Keďže Maďari v priemere neovládajú dobre cudzie jazyky, jasne preferujú a oceňujú stránky v maďarskom jazyku. To im navyše nabudzuje pocit, že sú v danej destinácii vítaní. Respondenti poznali iba jednu relevantnú stránku o Slovensku, pri hľadaní informácií by najskôr použili internetové vyhľadávače. Takisto, a v tom nie je rozdiel medzi krajinami, radi a často o dovolenkách rozprávajú. 18

20 Slovensko je vnímané ako krajina veľmi podobná Maďarsku. Akoby ani hranice medzi Slovenskom a Maďarskom neboli. Keď však Maďar povie Slovensko, myslí hlavne na južnú časť, ktorá je obývaná maďarsky hovoriacimi občanmi Slovenskej republiky. Maďari prekvapivo dobre poznali nielen Bratislavu, Košice, ale aj Komárno, Štúrovo, Dunajskú Stredu a podobne. Severnú časť Slovenska však považujú za takmer nepriateľské územie, pretože je tam negatívne vnímanie všetkého maďarského. Výnimkou sú slovenské hory, ku ktorým majú citový vzťah, pretože sa tam mnoho Maďarov zúčastňovalo školských zájazdov zameraných na výučbu lyžovania. Medzi spontánne asociácie patrí aj pozitívny vývoj hospodárstva Slovenska, najmä v kontraste s maďarským vývojom. Už klasickou, ale spontánne spomínanou charakteristikou sú pekné slovenské dievčatá. Celkovo najväčšou bariérou maďarských návštevníkov voči Slovensku je národnostná otázka. Mnohí, pod dojmom nielen historických ale aj celkom nedávnych incidentov a nedorozumení, považujú Slovensko za nie celkom bezpečnú krajinu, kde nemajú radi Maďarov. Krajinu, kde sa necítia byť vítaní. Je to síce menšinový, ale veľmi rozšírený názor. Z Bratislavského regiónu je známa prakticky len Bratislava. Ostatné obľúbené destinácie sa nachádzajú v iných regiónoch. Ponuka regiónu je síce považovaná za rozmanitú a pestrú, ale len málo sa odlišujúcu od ponuky maďarských regiónov. BSK je až príliš podobný maďarským regiónom, samotná Bratislava je síce zaujímavá, ale rozhodne nie je magnetom turizmu. Maďarský návštevník očakáva: Gastronomické špeciality, slovenské pivo, Koncerty, eventy, festivaly Historické miesta, ktoré sú spojené so spoločnou (uhorskou) históriou. Menšinovo aj ľahšiu pešiu turistiku v Malých Karpatoch a cykloturistiku Pre Maďarov má veľmi dobré meno slovenské pivo. Kvôli dobrému pivu, resp. pivnému festivalu by neváhali zájsť na niekoľko dní do BSK, zato slovenské víno majú tendenciu podceňovať a považovať ho za menej kvalitné ako je víno maďarské. Cestu do BSK by si väčšina potenciálnych návštevníkov organizovala sama pomocou internetu. Istá malá časť (hlavne starších) by však preferovala aj organizované zájazdy (v prípade zaujímavej a cenovo atraktívnej ponuky). Skúsenosti návštevníkov BSK sú v princípe pozitívne, ide hlavne o návštevníkov hlavného mesta. Služby považujú na podobnej úrovni ako v Maďarsku. Mesto hodnotia ako zaujímavé (do istej miery podobné Viedni), služby za relatívne kvalitné a ceny (ešte pred devalváciou forintu a zavedením Eura na Slovensku) ako primerané a na podobnej úrovni ako v Maďarsku. Veľkou výhodou je blízkosť (2 hodiny cesty) a dobrá dopravná dostupnosť (diaľnica z Budapešti). 19

21 Konkurenciou BSK je hlavne rumunské Sedmohradsko, ktoré ponúka podobné atrakcie a rovnakú kvalitu za výrazne nižšiu cenu, navyše je tiež možná komunikácia v maďarčine Keďže región BSK je, okrem hlavného mesta, veľmi málo známy, na jeho návštevu je nutné doručiť cieľovej skupine relevantné informácie čo môžu v regióne navštíviť, ako je tam možné tráviť čas zaujímavým spôsobom a hlavne prečo sa tam oplatí cestovať. Pre maďarských návštevníkov môže mať Bratislavský región svoju zaujímavosť, hlavne spoločnou históriou, gastronomickými špecialitami (pivo, nie víno) a blízkosťou. Jedinou bariérou môžu byť naštrbené slovensko-maďarské vzťahy a z nich prameniaci pocit, že Maďari nie sú na Slovensku vítaní. Všetky aktivity, ktoré boli v nejakom vzťahu k vodnému dielu Gabčíkovo (Danubiana, cyklotrasy BA Gabčíkovo) boli odmietané z veľmi jednoznačného odmietania vodného diela ako takého. Dá sa konštatovať, že vodné dielo Gabčíkovo je zakázané slovo pri komunikácii s potenciálnymi návštevníkmi z Maďarska. Rovnako treba prekonať aj informačné a komunikačné vákuum a doručiť informáciu prečo sa oplatí BSK navštíviť a ako tam zmysluplne stráviť 2-4 dni dovolenky. Spôsobom ako prilákať maďarských návštevníkov je dať im pocítiť, že sú v BSK vítaní (napr. komunikáciou po maďarsky vo vybraných hoteloch, reštauráciách a podobne, ponukou gastronomických špecialít, pivných festivalov (na Maďarov cez žalúdok J) a s ponukou eventov, koncertov a festivalov, ktoré nie sú k dispozícii v Maďarsku. Zaujímavé citáty respondentov: Slováci žijúci na juhu sú ako Maďari. V Dunajskej Strede sa cítim ako doma. Pre mňa Slovensko znamená ten Juh, nie ten Sever, čo Maďarov nenávidí. Keď som bol na lyžovačke na Donovaloch, odmietli sa so mnou rozprávať v obchode po maďarsky. Do Bratislavy chodím 2 krát do roka. Mám tam obľúbenú piváreň. Chodím tam s kamarátmi. V piatok do nej vojdem a v nedeľu vyjdem a idem späť do Budapešti. Nechcem ísť so zájazdom. Tí mi akurát ukázali Bratislavský hrad a tam naozaj nebolo čo vidieť. Na Slovensko sa oplatí ísť aj na týždeň, ale do hôr, nie do Bratislavy. Wellness je na Slovensku oveľa horší ako u nás v Maďarsku Slovensko je stále lacnejšie ako Západná Európa, ale Sedmohradsko je oveľa lacnejšie. 20

22 5. Zhrnutie obsahu skupinových rozhovorov Poľsko Priebeh diskusie Účastníci skupinových diskusií z Poľska cestujú počas dovolenky za odpočinkom k moru, poznaním a turistikou. Zvyčajne v rámci roka cestujú na 1-2 dlhé dovolenky, ktoré trávia buď pri poľskom mori v oblasti Gdanska alebo v Chorvátsku a iných južných krajinách. Veľa ich trávi dlhú dovolenku aj na Slovensku v slovenských horách (Tatry, Slovenský raj, Orava). Takisto najčastejšou lyžiarskou destináciou je pre účastníkov Slovensko a jeho strediská. Hlavné dovolenky zvyknú plánovať dlhodobo dopredu. Na krátkodobé dovolenky cestujú poľskí účastníci cca. 2-3 krát do roka najmä počas predĺžených víkendov. Frekvencia týchto ciest závisí najmä od toho, ako v roku vyjdú predĺžené víkendy. Väčšina týchto krátkodobých výletov smeruje do hôr, prípadne k vodným plochám, najčastejšie však zostávajú v Poľsku. V porovnaní s dlhodobými dovolenkami sú tieto menej plánované. Zvyčajne sa rezervuje ubytovanie dopredu najmä pri cestách do väčších miest. Vidiecke a podhorské oblasti možno navštíviť aj bez predošlej rezervácie, ak sa nejedná o špeciálny dátum ako je napr. Silvester. Vo všeobecnosti účastníci na krátkodobé dovolenky cestujú najradšej na jar, v lete a na jeseň. Zima na tento druh pobytov vhodná nie je. Spoločníkmi pri cestách na krátkodobú dovolenku sú zvyčajne rodinný príslušníci. Je však zvykom, že cestuje spolu viacero spriatelených rodín a tvoria tak väčšie skupiny. Informácie o dovolenkách čerpajú účastníci z internetu, od priateľov a známych ale aj z reklám, či už v televízii alebo časopisoch. Takisto si mnohé informácie nájdu v publikáciách (napr. v publikáciách o Slovensku) a v turistických sprievodcoch. Tieto však hrajú hlavnú rolu až pri plánovaní pobytu už vo vybranej destinácii. Pri získavaní informácií z internetu je pre poľských účastníkov dôležité, aby web stránka bola lokalizovaná do poľštiny. Musí účastníkov všestranne informovať o destinácií a jej možnostiach. Takisto musí obsahovať informácie o možnostiach ubytovania. Väčšina účastníkov totiž preferovala vyhľadávanie ubytovania na internete a následnú telefonickú rezerváciu. Účastníci zvyknú na krátkodobé dovolenky cestovať najmä autom. Ostatné dopravné prostriedky sa na tento účel využívajú v minimálnom množstve. Ak by ich využili, tak preferujú priame spojenie. Ubytovanie preferujú čo možno najlacnejšie. Ubytovávajú sa v hosteloch, lacných hoteloch, penziónoch, prípadne v súkromí. Takisto nepohrdnú kempingami a stanovaním. Účastníci z Poľska takisto viac šetria na stravovaní v porovnaní s cestovateľmi z ostatných krajín. Nosenie si vlastného jedla z domu, nákup v supermarkete a následné samostatné varenie bolo pomerne akceptované ako bežný spôsob stravovania. Neznamená to však, že poľskí účastníci nemajú záujem navštíviť slovenské kaviarne a reštaurácie so slovenskými 21

23 špecialitami, je však možné že v nich minú menej alebo navštívia ich menej často a budú preferovať tie lacnejšie. Krátkodobé dovolenky si organizujú poľskí účastníci prevažne individuálne. Packingové produkty boli pre nich skôr neznáme. Ak by však obsahovali dobrú a cenovo výhodnú ponuku, tak sa im nebránia. Turistické informačné kancelárie cielene nenavštevujú. Návšteva pripadá do úvahy, ak na ne náhodou narazia, alebo si nevedia rady. Takisto nie sú využívané služby sprievodcov. Sprievodca pripadá do úvahy iba ak do nejakej destinácie cestujú v rámci organizovanej skupiny. Motivátormi pre realizáciu krátkodobej dovolenky v konkrétnych destináciách sú najmä možnosti a atrakcie destinácie, odporúčania a dobré skúsenosti známych, ktorí destináciou už navštívili. Naopak odradiť od návštevy ich môže napr. zlá bezpečnostná situácia (napr. v Bielorusku a na Ukrajine) a veľká vzdialenosť od miesta bydliska. Hospodárska kríza doteraz ešte účastníkov výrazne priamo nezasiahla, hoci cítiť mierne obavy z budúcnosti. Čo pocítili, je výrazné zníženie hodnoty poľského zlotého voči euru. Objem cestovania meniť nateraz nebudú, je však možné, že pri cestách budú viac šetriť (na ubytovaní a strave) a kvôli zhoršenému výmennému kurzu strávia viac dovoleniek doma v Poľsku. Vnímanie Slovenska a regiónu JZ Slovenska Na základe kalibrovaných fotografií je Slovensko vnímané ako blízke, sympatické, spontánne a kvôli ekonomickým úspechom aj silné. Najčastejšie si však účastníci pod Slovenskom predstavujú vidiek a podhorské malé dedinky so starými ľuďmi, pohoria, Tatry, lyžovačky, dynamicky sa rozvíjajúcu krajinu v ktorej žijú pekné ženy a krajinu ktorá má dobré pivo. Podľa účastníkov je pozitívne, že Slovensko má podobnú kultúru ako Poľsko, podobné jazyky (národy si vzájomne rozumejú) a v krajine žijú príjemní ľudia, ktorí majú Poliakov radi. Podľa poľských účastníkov Slovensko v rámci cestovného ruchu môže ponúknuť najmä termálne kúpaliská, horské oblasti, lyžovačky v zime ale aj hrady a zámky. Bohužiaľ však často narážajú na nedostatok informácií o Slovensku a o potenciálnych miestach pre dovolenku. Najmä tí, ktorí Slovensko ešte nenavštívili nemajú dostatok informácií o tom, kam by mohli na Slovensko cestovať. Poznajú iba to, že na Slovensku sú Tatry a Bratislava. Je to jeden z hlavných dôvodov, prečo doteraz Slovensko nenavštívili. Ďalším z dôvodov je aj fakt, že Slovensko je z časti podobné Poľsku a teda nemajú dôvod ísť k sebe domov. Nevýhodou Slovenska v poslednom období je prijatie eura a nepriaznivý výmenný kurz eura a zlotého. Zo Slovenska, z lacnej krajiny, kam chodili Poliaci vo veľkom nakupovať alkohol, sa stala drahá krajina, do ktorej sa už veľmi neoplatí cestovať. Nevýhodnou je aj slabšie dopravné značenie na území Slovenska a zlý stav cestných komunikácií medzi Slovenskom a Poľskom, najmä na poľskej strane. 22

24 Účastníci, ktorí na Slovensku ešte neboli nemali žiadne poznatky o území JZ Slovenska. Predstavenie regiónu sa im páčilo, avšak neboli si istí, či to nie sú iba pekné slová a realita bude úplne iná. Na základe popisu a fotografií však územie považovali za pekné a rozmanité. Prekvapilo ich, že nevedeli o slovenských vínach. Z atrakcií regiónu ich lákalo najmä hlavné mesto Bratislava a termálne kúpaliská v susednom Trnavskom regióne. Vyhľadávali by však aj kultúrne pamiatky (hrady a zámky) a takisto zábavu vo forme podujatí. Výhodou regiónu je aj blízkosť Maďarska a Rakúska a teda možnosti spojiť cestovanie na Slovensko s návštevou aj týchto dvoch krajín. Vo všeobecnosti asi polovica respondentov prejavila deklaratívny záujem oblasť navštíviť. V regióne by boli ochotní stráviť 4 dní až týždeň, nakoľko ide o vzdialenejšiu lokalitu a teda cestovať na 3 dni sa oplatí menej. Na vyhľadávanie informácií účastníci oboch skupín by využili internet a odporúčania známych. Tí, ktorí Slovensko už navštívili aj vlastné skúsenosti. Ako dopravný prostriedok na cestu na územie BSK a TTSK je preferované auto. Pri zabezpečovaní dovolenky by cestovnú kanceláriu nepoužili, ubytovanie by si však zarezervovali vopred (telefonicky, príp. om), najmä preto že ide o vzdialenejšiu lokalitu a nie je možné sa jednoducho v prípade neúspechu vrátiť domov. Preferovaným typom ubytovania je penzión, hostel alebo ubytovanie v súkromí. Ak by účastníci cestovali do Bratislavy, chceli by bývať v centre mesta. V prípade cesty mimo hlavného mesta sú uprednostňované pokojné penzióny, alebo ubytovanie v súkromí. Na návštevy atrakcií sú účastníci ochotní cestovať do vzdialenosti až 100 km od miesta ubytovania. Účastníci si vedia predstaviť, že by si na pobyte v BSK a TTSK varili z prinesených alebo v supermarkete nakúpených potravín. Účastníci oboch skupín cestujú najradšej s rodinou alebo v rámci skupín s kamarátmi a ich rodinnými príslušníkmi. Účastníci by si boli ochotní kúpiť balíček vstupov na atrakcie v prípade, že by to bolo cenovo výhodné a boli by si istý, že to všetko stihnú. V opačnom prípade by radšej kupovali lístky individuálne. MS v hokeji pre poľských účastníkov ani z jednej ani z druhej skupiny neboli atraktívne. Predpokladaná suma, ktorú by boli ochotní návštevníci z Poľska v regióne JZ Slovenska minúť sa pohybuje v rozmedzí Euro. Tí účastníci, ktorí región už navštívili ho poznali o čosi lepšie, ale takisto z dôvodu nízkej informovanosti a absencii reklamy o mnohých jeho výhodách nevedeli. V regióne ich momentálne najviac lákajú atrakcie, ktoré ešte nenavštívili, dobré a lacné jedlo a pivo, prípadne ako mierna rarita - vinárstvo. Pobyt v regióne využili i na cestu do Rakúska alebo Maďarska. Pri predošlej návšteve regiónu boli najmä v Bratislave a Piešťanoch. V regióne strávili 2-5 nocí a cestovali doň autom. Ubytovanie si rezervovali väčšinou vopred a bývali v penziónoch, na súkromí a v lacnejších hoteloch. Stráviť dovolenku na JZ Slovensku im odporučili kamaráti, kolegovia, alebo to bola iba náhoda, že do regiónu zašli, prechádzali cezeň a rozhodli sa v ňom aj prenocovať. Turistické informačné kancelárie počas návštev nevyužili. Účastníci boli celkovo s návštevou 23