1. ÚVOD 2. PRÍRODNÉ PROSTREDIE

Transkript

1 1. ÚVOD Témou mojej bakalárskej práce je vyhodnotenie časti pohrebiska v Nižnej Myšli patriacom otomansko-füzesabonyskej kultúre. Nakoľko celé pohrebisko, s viac ako 800 doposiaľ preskúmanými hrobami, je príliš rozsiahle aby sa dalo spracovať v rámci jednej bakalárskej práce, budem sa zoberať len jeho časťou vymedzenou prvými 150 hrobami. Podľa autora výskumu L. Olexu sa za najstaršiu časť pohrebiska dá považovať západná časť nekropole. Celkove ide o 150 hrobov, ktoré podľa L. Olexu bezpečne zahŕňajú najstaršie hroby, ale aj niektoré mladšie hroby takže hlavným cieľom bakalárskej práce bude presné datovanie jednotlivých hrobov na základe milodarov a návrh na bližšiu metodiku práce pre neskoršie spracovanie celého pohrebiska. Milodary sa dajú ročleniť na dve základné skupiny a to na milodary keramické a nekeramické, pričom moja bakalárska práca sa bude zoberať nekeramickými nálezmi. Keramický materiál bude spracovaný v bakalárskej práci L. Navrátilové a spoločným záverom oboch prác bude odhalenie vnútorného systému pohrebiska a vyčlenenie spomínaných najstarších a tiež mladších hrobov spolu so základným popisom pohrebného rítu a celkovej nálezovej situácie v Nižnej Myšli. Po metodickej stránke máme snahu o vzájomné porovnanie spracovania keramického a nekeramického materiálu zvlášť a vysvetlenie prípadných odlišností. V úvode by som chcel poďakovať PhDr. L. Olexovi za sprístupnenie materiálu, rovnako tak vedúcemu práce a konzultantom za cenné rady a pripomienky a v neposlednom rade mojim rodičom za finnančnú i duševnú podporu. 2. PRÍRODNÉ PROSTREDIE Okolie východoslovenskej obce Nižná Myšľa sa rozprestiera v juhovýchodnej časti Košickej kotliny pod masívom Slanského pohoria a je charakterizovaný rôzne profilovaným terénom. Dominantným činiteľom, ktorý ovplyvnil súčasný stav reliéfu krajiny, bol sútok troch riek - Hornádu, Torysy a Olšavy. Košická kotlina a Slanské vrchy patria do subprovincie Západných Karpát. Kotlina prináleží do Lučenecko-košickej zníženiny, ktorá je súčasťou rozsiahlej rovinatej Panónskej panvy. Slanské vrchy sú časťou tzv. Matransko-slanskej oblasti, ktorá je najjužnejším a aj najvýchodnejším pásmom v pohorí Západných Karpát. Na územie Nižnej Myšle zasahuje zo severu aj Toryská pahorkatina, ktorá vypĺňa jeho strednú časť. Na východnej strane nižnomyšlianske teritórium ohraničujú Slanské vrchy reprezentované skupinou Miliča. Z 1

2 geomorfologického hľadiska predstavuje Košická kotlina výrazne depresný útvar. Dnešný terénny reliéf je výsledkom súboru geomorfologických procesov prebiehajúcich v období vrchného pliocénu z konca treťohôr a zo začiatku štvrtohôr, z kvartéru. Geologické podložie územia je budované usadeninami treťohorného mora, sopečnými tufmi (popolmi) a lávami treťohorných vulkánov, štrkovými náplavami riek a pieskovými (sprašovými) návejmi vetra z obdobia štvrtohôr. Pod týmito vrstvami a blokmi hornín sa nachádza ešte staršie podložie, ktoré sa vytvorilo v tzv. alpínskom vrásnení približne pred 135 až 65 miliónmi rokov. Časť územia obce Nižná Myšľa zaberajú terasy a nivy spomínaných riek a mohutné náplavové kužele zvlášť z ľavostranných prítokov Olšavy. V tomto úseku má terén charakter mierne zvlnenej pahorkatiny rozčlenenej úvalinovými dolinami a úvalinami, miestami s hlbokými výmoľmi a úsadmi. Riečne nivy tvoria ploché rovinaté územie, zriedkavo sa vyskytujú aj zamokrené úseky. V susedstve so Slanskými vrchmi zasahujú do reliéfu aj mohutné, plošne rozľahlé zosuvy. Povrch terás je čiastočne pokrytý súvislým, niekoľko metrov hrubým pokrovom spraší a sprašových hlín, ktoré majú všetky znaky eolitickej sedimentácie. Spraše v polohe Várhegy pri Nižnej Myšli majú sveložltú až žltú farbu, sú pórovité, vápnité s vertikálnymi puklinami a pokrýva ich kvalitná pôda. Tisícročia trvajúca erózia sa výrazne podieľala na zjemňovaní reliéfu krajiny. Po vynorení tohto územia z podmorskej hladiny bol terén vystavený eróznej činnosti plošne a lineárne odtekajúcej vody, ktorá vymodelovala v predhorí hlbokú brázdu. Na konci treťohôr bolo pôvodné dno Košickej kotliny súvislé. V oblasti okolo Nižnej Myšle došlo v priebehu kvartéru, čiže na počiatku štvrtohôr, v dôsledku mladej tektoniky a eróznej činnosti Olšavy a Torysy k jej rozčleneniu. Korytá riek odnášali erodovaný materiál na široké údolie Hornádu, a tam ho ukladali. Proces eróznej činnosti pokračuje aj v súčasnosti, je rýchlejší v kotline a pomalší v Slanských vrchoch. V okolí Nižnej Myšle sú pozoruhodné tri geologické lokality: Skalka, tzv. myšlianske vrstvy tufov v polohe Várhegy a piesková duna Moľva. Dominantný skalný útvar Skalka sa nachádza nad Olšavou a je zvyškom lávového prúdu z treťohorného vulkánu Bradlo. Vo vysokom profile bývalého kameňolomu na andezit možno sledovať charakteristickú stavbu lávového prúdu. V smere pôvodného toku lávy sa tunajší andezit plošne rozpadáva na tenké platne, ktoré miestni obyvatelia nazývajú kľapčaky, a tie sa hojne využívali v stavebníctve ako obklady alebo dlaždice. Z miestneho tufitu sa zasa v dobe bronzovej vyrábali, práve vďaka ľahkej opracovateľnosti a dobrým tepelným vlastnostiam, kamenné odlievacie formy - kadluby na výrobu kovových predmetov. 2

3 Treťou miestnou geologickou raritou je rozľahlá piesková duna Moľva, nachádzajúca sa v riečnej nive neďaleko dnešného sútoku Olšavy s Hornádom. Duna bola naviata v ľadových dobách, v časoch, keď silné mrazy rozrušovali terén a vietor vyvieval častice piesku a prachu z pôdy. Tie sa ukladali na vhodných miestach ako duny alebo ako sprašové pokrovy. Polohy s takým povrchom naši predkovia vyhľadávali na osídlenie, nevynímajúc ani nižnomyšliansku Moľvu. Pre oblasť Nižnej a Vyšnej Myšle sú charakteristické dostatočné zdroje povrchovej a podzemnej vody. Podzemné vody povodia Hornádu sa viažu svojím obehom a akumuláciou v danom teritóriu na treťohorné horniny a štvrtohorné usadeniny. Zdroje vody sú uzavreté v súvrstviach nepriepustných hornín a ílovitých sedimentov, pričom určitá časť z nich má artézsky charakter. Celoročná priemerná teplota vody okolo stupňov Celzia zaručovala nepretržite dostatok vlažnej vody na pitie a na viaceré remeselné činnosti. O tomto termálnom prameni, ktorý sa využíval aj na močenie ľanu, konopí a na pranie, sa zachovala prvá písomná správa už z roku Významnú časť pôdy tvorí hnedozem, ktorá vznikla na sprašiach a sprašových hlinách, kde pôvodný porast dlhší čas pozostával z teplomilných dúbrav a dubovo-hrabových lesov. Vyšší obsah ílov je zvlášť charakteristický pre pôdy na tunajších sprašiach. Ílovité častice podmieňujú dobrú kumuláciu vlhkosti v zemi, a preto boli pôdy tohto typu vyhľadávané a pravdepodobne nepretržite využívané. Rovnaký význam mali aj pôdy, ktoré vznikli ukladaním riečnych nánosov na štrkopieskových formáciách v blízkosti vodných tokov. Pastviny sa nachádzali v pahorkatinovej oblasti Nižnej Myšle, na hnedých, pôvodne lesných pôdach. Komplexy listnatých lesov si na väčšine územia Slanských vrchov zachovali pôvodný ráz. Svahy pokrývajú hlavne druhovo bohaté dubovo-hrabové lesy panónskeho typu. V okolí Nižnej Myšle bolo územie medzi Hornádom a Oľšavou až do roku 1870 zarastené veľkým dubovým lesom, kde rástli stromy s priemerom 2-3 metre. Vo východných častiach hôr sú rozšírené aj bukové lesy s pestrým bylinným podrastom. V podhorí a pri meandroch riek sa zachovali lužné lesy s lúkami s vŕbovo-topoľovými porastmi. Lužné lesy predstavujú najpestrejšie a najbohatšie ekosystémy v našich podmienkach. V lesoch i mokradiach pri sútokoch riek žilo a žije množstvo zveri, časť z nich patrí k ohrozeným druhom. V tejto oblasti sa kedysi hojne vyskytoval dnes už vyhynutý bobor. Priestor okolo sútoku Hornádu s Torysou je vytypovaný ako maloplošné chránené územie v kategórii prírodná rezervácia práve vďaka zachovaným biotopom vzácnej flóry a fauny (Olexa 2003, 9-15). 3

4 3. DEJINY BÁDANIA A POLOHA Komplex osád (osada I a osada II) a pohrebisko v Nižnej Myšli sa nachádza na výraznej terénnej vyvýšenine 12 km južne od Košíc. Konkrétne ide o trať Várhegy nachádzajúcu sa nad sútokom Hornádu, Oľšavy a Torysy s výškovím rozdielom oproti hladine Hornádu 45 m (Olexa 1992, 189). Na lokalitu Nižná Myšľa po prvý krát upozornil J. Csoma v roku Nie dlho po ňom publikoval J. Mihálik, roku 1898, podrobnejší opis a náčrt známych lokalít v okolí, čím sa Nižná Myšľa po prvý krát dostala do širšieho povedomia vedeckej obce. Prvý doložený terénny výskum zorganizoval generál R. Gajda v dvadsiatych rokoch minulého storočia. Gajda previedol výskum v opustených zákopoch vojakov Maďarskej republiky rád, ktorý obsadili Nižnú Myšľu v roku Nálezy boli uložené v Národnom múzeu v Prahe, kde sa s nimi oboznámili vtedajší poprední archeológovia J. Böhm a J. Eisner. J. Eisner síce lokalitu priamo nenavštívil, no vo svojom diele o archeologických pamiatkach Slovenska vyhodnotil a popísal všetky vtedy obajvené nižnomyšlianske nálezy (Kubiňáková 1987). Prvé hroby z pohrebiska boli objavené v lete roku Po prudkej letnej búrke sa odtrhla najzápadnejšia časť svahu. Miestne deti objavili v zosunutej zemine črepy i celé nádoby, dokonca ľudské kosti, ktoré priniesli miestnému učiteľovi P. Lackovi. Učiteľ odovzdal nálezy do košického múzea, kde ich prevzal J. Pastor, a ten následne navštívil lokalitu. Na jeseň toho istého roku sa uskutočnil zisťovací výskum, na ktorom sa podarilo objaviť pať hrobov. Nálezy však boli značne chudobné, a preto sa na lokalitu zabudlo. Po ďalších 30 rokoch pod vedením Archeologického ústavu SAV v Nitre, bola otvorená sonda v rámci predpokladanej polohy pohrebiska. Na základe podstatne bohatších nálezov bolo odsúhlasené pokračovanie výskumu, ktorý sa časom zmenil na systematický a trvá nepretržite od roku 1977, už 31 výskumných sezón pod vedením košickej pobočky AÚ SAV. Vedúcim výskumu je PhDr. Ladislav Olexa (Olexa 2003, 19-21). Na lokalite Nižná Myšľa v polohe Várhegy sa skúmajú dve osady a jedno pohrebisko. Po príchode ľudu otomanskej kultúry na lokalitu Varhegy, vybudovali jej nositelia opevnenú osadu (osada I) a začali pochovávať na severnej strane od osady. Po približne 200 rokoch existencie osady I asi došlo k nejakým dramatickým udalostiam, ktoré spôsobili ukončenie pochovávania na nekropole a presunutie pohrebiska na naznáme miesto. Lokalita Nižná Myšľa je okrem iného dôležitá doloženou prítomnosťou dvoch zložiek kultúrnej existencie pravekého ľudu, a teda jak prítomnosťou sídliska tak pohrebiska. Nekropola sa nachádza približne 150m severovýchodne od sídliska a bráni tak v prístupe z najschodnejšej cesty 4

5 k osade. Zrejmä z dôvodu, aby mŕtvi pomáhali chrániť živých. Celková doposiaľ preskúmaná plocha nekropole je 2,5 ha a dosiaľ sa preskúmalo cca 800 hrobov. Odhadovaný celkový počet hrobov je okolo 1000 (ústne podanie L. Olexu). 4. POHREBNÝ RÍTUS Ľud otomanskej kultúry pochovával svojích zosnulých na pohrebisku v Nižnej Myšli kostrovým spôsobom. Mŕtvi boli pochovaní v skrčenej polohe na boku, tak akoby spali, pričom stabilitu v tejto polohe zaručovalo zviazanie rúk a nôh motúzom, či koženým remienkom, no máme doložené i použitie bronzového drôtu. V hroboch bola prísne dodržovaná diferenciácia pohlaví. Muži ležali na pravom boku, v smere juh-sever a ženy na ľavom boku, v smere sever-juh. Tváre mali otočené k východu. To zrejme upomína na kult slnka a zároveň môže byť dokladom starších pohrebných zvyklostí príznačných pre okruh epišňurový kultúr. V orientácii sever-juh a opačne sa na pohrebisku V Nižnej Myšli vyskytujú výnimiky (hroby: 5, 41, dvojhrob 63/54, 73, 90, 120, 149), v ktorých však bola stále prísne dodržiavavaná diferenciácia uloženia podľa pohlaví. Rozdiel v orientácii hrobových jám sa vysvetľuje buď terénnymi anomáliami, alebo ako snaha pochovať zosnulého bližšie k jemu blízkej osobe, prípadne rodine. Na lepšie potvrdenie tohoto predpokladu bude v budúcnosti slúžiť analýza DNA, ktorá poodhalí príbuzenské vzťahy. Napriek jej súčastnej absencii možeme vytušiť rodinné vzťahy na základe nálezov dvoj, troj a jedného štvorhrobu (95/96/100/101), kde je zrejme pochovaná párova rodina. Tento jediný zatiaľ doložený štvorhrob je súčasťou stálej expozície Východoslovenského múzea v Košiciach. I v týchto hroboch bolo dodržané uloženie jedincov podľa pohlavia, jako aj pohrebné zvyklosti. Príčiny týchto spoločných, prípadne aj hromadných úmrtí sú nateraz neidentifikované. Takmer s istotou možno vylúčiť praktizovanie tzv. rítu sati, čiže úmyselné zabíjanie a spoločné pochovávanie služobníctva či členov rodiny ako posmrtných sprievodcov významného jedinca, tak ako sa to dialo vo viacerých starovekých kultúrach. Na základe celkovej nálezovej situácie sa dá jasne poukázať, že zosnulí boli pochovávaní v radoch jeden vedľa druhého a v smere západ-východ. Na pohrebisku však máme doložené i porušenie tohoto zvyku a to v podobe samostatných skupín hrobov. V prvých 150 hroboch ide o zhluky hrobov označene ako skupina I a skupina II, ktoré sa síce nachádzajú v západnej časti pohrebiska no podľa milodarov i superpozícii je zrejmé, že sú mladšie. Jedná z teórii autora výskumu L. Olexu je taká, že ide o príslušníkov okolitých osád pochovaných na 5

6 pohrebisku osady (ústne podanie L.Olexu). Aj v týchto skupinách sa vždy dodržuje vyššie spomínaný pohrebný úzus. Hrobové jamy boli asi na povrchu označené, pretože sa až na pár výnimiek. Superpozície hrobov sa vyskytli v časti pohrebiska, označenej ako skupina II. Konkrétne ide o dvojhrob 9/10, hrob 13-dvojhrob 21/22 (superpozícia až troch hrobov), hroby a hroby Tieto superpozície sú dokladom zmeny pôvodného radového systému a presunutia časti pohrebiska späť na západ (zrovnaj výššie názor autora výskumu). Superpozície hrobov navzájom a hrobov s objektami z mladšej osady II sú jasným dôkazom toho, že ide o nastaršiu časť pohrebiska, čo potvrdzuje i fakt, že osada II bola postavená na tejto časti nekropoly. Jediným možným vysvetlením je absencia pôvodných rozlišovacích znakov jednotlivých hrobov v teréne, čo bezpochyby svedčí o dlhodobom pochovávaní na nekrpole. Vnutrajšok niektorých hrobov bol vystlaný mäkkými organickými materiálmi (slama, seno, lístie...). Na základe nálezových situácii sa zdá, že niektorí jedinci boli do hrobu uložení vo vreciach z koží prípadne hrubších látok. Ako dokladá dlhoročný výskum pohrebiska, pozostalí z tejto komunity venovali zvláštnu pozornosť pri pochovávaní jednotlivcom, ktorí tvorili vtedajšiu nobilitu. Podľa charakteru a množstva milodarov išlo o lovcov-bojovníkov, remeselníkov, členov bohatých rodín a nepochybne aj o vykonávateľov náboženských a rituálnych praktík, čiže o šamanov a kňažky. Pohrebné reguly boli pre všetkých obyvateľov osady a priľahlých usadlostí jednotné, no pri pochovávaní významných jedincov venovali väčšiu pozornosť výberu miesta na ich hroby a ich úprave. Na spoločnom pohrebisku im obyčajne vyčlenili väčší priestor okolo vlastnej jamy, ktorá bývala aj rozmernejšia a hlbšia ako ostatné. Takmer všetci členovia vtedajšej nobility boli pochovávaní v drevených sarkofágoch, truhlách alebo v korytách. Sarkofágy boli vyrobené z mohutných rozpoltených a vydlabaných kmeňov, pričom nebožtíkov ukladali do vzniknutého dutého priestoru v skrčenej polohe spolu s početnými milodarmi. Spodné časti sarkofágov boli kvôli stabilite fixované v oválnych prehĺbeninách v dnách hrobov. Istú zábezpeku proti vykrádačom hrobov tvorili ťažké veká, ktoré boli tiež z vydlabaných kmeňov. Výskumom sa podarilo doložiť aj pochovávanie vo dvojici drevených korýt, pričom horné z nich, otočené naopak, spĺňalo funkciu veka. Na korytách sa zachovali aj stopy po držiakoch. Spráchnivené rúčky sa zistili aj v prípadoch, keď možno pohrebnú schránku interpretovať ako obdĺžnikovú pravouhlú truhlu s rovnými stenami, vyrobenú z hrubých dosák. Žiaľ, na zachovanie ľudských kostí v tak honosne vybavených hroboch malo množstvo dreva neželateľný vplyv. Z prvých 150 hrobov je 33 hrobov s takouto úpravou. 6

7 Graf početnosti výskytu drevených schránok v prvých 150 hroboch: Rozdelnie hrobov podľa úpravy hrobu 78% 22% truhla bez truhly Graf 1. Priemerný hrob mal rozmery 122x65cm a bol hlboký približne 170cm, pričom priemerná hĺbka sprašového podložia je okolo 130cm od súčastného povrchu. Faktom je, že bohatšie hroby mali dno hlbšie v sprašovom podloží než je tomu u chudobnejších hrobov (niektoré hroby dosahujú hĺbku viac ako 280cm). Detské hroby boli zase značne plytké a do sprašového podložia zasahovali len minimálne. Sociálny status jedinca sa teda odrážal aj v hĺbke jeho hrobu a nie len v pohrebnej výbave. Samotnú výbavu tvoril početný keramický materiál v rozmedzí 1 až 5 nádob a početné nekeramické milodari. Vyskytli sa hroby bez keramických milodarov, ale aj s väčším počtom keramiky. Za štandartný keramický tvar sa považuje džbánok, početné sú nálezy misiek, dokonca z hrobu č.40 pochádza unikátny nález keramického vozíka. Zväčša ide o špeciálne vyrobenú funerálnu keramiku a v hroboch je len málo nálezov sídliskovej keramiky. Inak to je však u nekeramických pamiatok, ktoré zodpovedajú bežne používaným predmetom. Tie boli ukladané do hrobov ako súčasť hrobovej výbavy a symbolizovali sociálny status i povolanie jedinca. Uloženie tohoho typu pamiatok je rôzne. Zosnulí mali šperky uložené tak, že tvorili súčasť pohrebného rúcha, vychádzajúc z ich predchádzajucej praktickej úlohy. Zbrane mali pri rukách alebo boli uložené tam, kde sa bežne nosili za života (tulce na chrbte, brúsiky na opasku...). Remeselné predmety a keramiku i s potravou a nápojmi, mali uloženú pri nohách, niekedy si nádoby akoby pridržovali pri ústach. V hroboch sa nedochovali organické materiály no predpokladá sa početný výskyt drevených nádob, látok, kožušín i potravín, ktorých absencia môže znamenať, že niektoré hroby vyzerajú ako chudobné no 7

8 pôvodne mohli patriť významným jedincom. Bohatú výbavu mávajú hroby hlbšie zahĺbené do podložia. Iným typom hrobových prídavkov sú zvyšky zvieracích kostí, ktoré indikujú mäsitú potravu. V jednom prípade, v hrobe č. 8 sa dokonca našli prepálené kosti staršieho muža. To je dôkaz antropofágie o čom máme doklady i na sídlisku. Strach z mŕtvych alebo iné dôvody viedli pozostalých k dodatočnému otváraniu hrobov. Vtedy dochádzalo k dislokovaniu jednotlivých častí kostí. V jednom prípade dokonca k vybratiu stehenných kostí a zavaleniu hrude, pochovanej ženy, kameňom (hrob 56). Mnoho hrobov vykazuje druhotné zásahy, ku ktorým dochádzalo krátko po pohrebnom akte. Mohlo ísť o vykrádanie hrobov, doložené napr. v kultúrach na juhozápadnom Slovensku, či o snahu získať späť cennejšie predmety. Motiváciou mohla byť i mágia. Faktom je, že zhruba tretina hrobov nesie znaky po druhotnom zásahu (z prvých 150 ide o 25 hrobov), ktorý sa udial v podobe lievikovitého výkopu, šachty, do priestoru hrude a hlavy. Následne boli vždy kosti úmyselne poprehadzované, výnimočne len rozrušené. Po takomto zásahu bol hrob opäť zahádzaný. Zrejme si nemožno predstavovať, že šlo len o snahu za ľahkým ziskom, nakoľko je doložené, že aj po takýchto zásahoch zostalo, množstvo hrobov s bohatým inventárom. Takáto činnosť, ak nebola povolená, by bola len ťažko zrealizovateľná v takej blízkosti osady. Navyše podľa predbežnej analýzy patológa, prítomného pri skúmaní hrobov, sa zdá že takýto zásah sa udial 3 až 4 mesiace po pochovaní jedinca. Preto sa skôr zdá, že ide o prejav kultových predstáv akou je menovite viera vo vampirizmus. Doklady tohoto rítu, jako aj antropofágie, máme doložené aj v ostatných kultúrach doby bronzovej a môžeme ich považovať za bežný jav v celej Karpatskej kotline (Olexa 1988, 91-97). Doposiaľ nie je vypracovaný antropologický rozbor kostenných pozostatkov, no napriek tomu je množstvo kostier v tak dobrom stave, že je možné určiť aspoň základné informácie ako približný vek a pohlavie. Z počiatočných prieskumov sa zdá, že na pohrebisku je vysoký počet mladých jedincov a detí. Viac než polovica celkového počtu hrobov, z prvých 150 hrobov, sú jedinci vykazujúci vek menej než 20 rokov. Naproti tomu máme doložené len dva hroby s kostrami pravdepodobnejšie staršími ako 40 rokov. Na základe prvotných pozorovaní možno popísať obyvateľstvo detailnejšie: 8

9 Rozdelenie hrobov podľa veku infans (0-10) 1% 4% 29% iuvenis (11-20) adultus (21-40) 50% 16% senilis (40 a viac) nedochovaná/symbolic ký Graf 2. Čo sa týka pohlaví je približne rovnaké množstvo mužských i ženských hrobov. Vyskytli sa i hroby kde sa kostry nenachádzali. Ide o symbolické hroby, celkovo 8 (7, 13, 26, 47, 78, 89, 114, 144, 145) ktoré napriek tomu, že neobsahovali kostru inak vykazujú znaky pochovávania podľa pohrebných zvyklostí, akou je radový systém i rozloženie milodarov a rovnako poukazujú na jednotný systém pochovávania a vyspelý svet predstáv. Rozdelenie hrobov podľa pohlavia 5% 43% 52% ženské hroby mužské hroby neurčené Graf 3. Všetky vyššie spomenuté detaily pohrebiska v Nižnej Myšli vychádzajú z nálezovej situácie, ktorú som spolu so svojou kolegyňou Lenkou Navrátilovou zhrnul v prehľadnej štatistickej tabuľke, ktorá obsahuje všetky základné parametre o jednotlivých hroboch a je zahrnutá v priloženom CD. Pre celistvosť práce jú však uvádzam i v textovej podobe. 9

10 ŠTATISTICKÁ TABUĽKA Legenda: Druh pohrebu: k = kostrový zpôsob pohrebu ž = žárový zpôsob pohrebu Pohlavie a vek: žena/muž - dieťa infans 0-10 rokov x x žena/muž - mladý jedinec iuvenis rokov x x žena/muž - dospelý jedinec adultus rokov x x žena/muž - starý jedinec senilis rokov x x Hĺbka hrobu: Rozmery hrobu: 150 cm 180 cm 200 cm 150 x 100 cm 200 x 100 cm Hrob č. Délka cm Šířka cm Hloubka cm Podloží Hloubka cm Hrobu Orientace hrobu Orientace kostry Orientace tváře Pohlaví a věk Muž Žena Symbolický Rakev Vyloupený Superpozice J-S J-S J x S-J S-J V x x x J-S J-S V x x S-J S-J V x V-Z V-Z S x J-S J-S V x S-J x S-J S-J V x x S-J S-J V x S-J V x x J-S J-S V x S-J S-J V x x S-J x x J-S J-S V x S-J J-S V x S-J S-J? x x x S-J S-J V x x J-S J-S Z x J-S J-S V x J-S J-S V x x S-J J-S V x S-J V x x S-J S-J V x J-S J-S V x x 10

11 Hrob č. Délka cm Šířka cm Hloubka cm podložia Hloubka cm hrobu Orientace hrobu Orientace kostry Orientace tváře J-S J-S V x muž žena S-J x x J-S J-S V x x S-J S-J V x S-J S-J V x J-S J-S V x x S-J S-J Z x x J-S J-S V x S-J S-J V x S-J S-J V x J-S J-S V x S-J S-J V x J-S J-S V x S-J S-J V x J-S J-S V x x S-J S-J V x V-Z V-Z S S-J S-J V x J-S J-S V x x S-J S-J V x x x S-J S-J V x x J-S J-S V x S-J x J-S J-S V x J-S J-S V x x ? 110 J-S J-S V x S-J S-J V x x S-J S-J V x x /215 J-S J-S V x x x S-J S-J V x J-S J-S V x S-J S-J V x x S-J S-J V x 58?? S-J S-J SZ x x S-J S-J V x x S-J J-S V x x S-J S-J? x S-J S-J V x Z-V Z-V V x Z-V J x J-S J-S V x x x S-J S-J V x x x S-J S-J V x S-J S-J V x x S-J S-J V x S-J S-J S x 71?? S-J S-J V x x x Symbolický Rakev Vyloupený Superpozice 11

12 Hrob č. Délka cm Šířka cm Hloubka cm podložia Hloubka cm hrobu Orientace hrobu Orientace kostry Orientace tváře muž žena S-J S-J V x Z-V Z-V S x S-J S-J V x J-S J-S V x S-J S-J V x x x S-J S-J V x S-J x S-J S-J V x J-S J-S V x S-J S-J V x Symboli cký J-S J-S V x x S-J S-J V x S-J S-J V x x x S-J S-J V x S-J V x J-S J-S V x x S-J S-J V x x x x J-S x x V-Z V-Z S x J-S J-S V x S-J S-J V x x S-J S-J V x x S-J S-J V x x J-S J-S J-S V x J-S J-S V x S-J S-J V x x x S-J J-S V x J-S J-S V x x x J-S J-S V x x x J-S J-S V x x ? 140 S-J S-J V x S-J S-J V x x J-S J-S V x x S-J S-J V x x x x S-J S-J V x S-J S-J V x J-S J-S V x x S-J S-J V x S-J S-J V x x J-S J-S V x x S-J S-J V x S-J S-J V x x S-J S-J V x x x x J-S S-J V V V V x x x x Rakev x x Vyloupe ný Superpo zice 12

13 Hrob č. Délka cm Šířka cm Hloubka cm podložia Hloubka cm hrobu Orientace hrobu Orientace kostry Orientace tváře muž žena S-J S-J S x x V-Z V-Z J x x J-S J-S V x x J-S J-S V x x S-J S-J V x x S-J S-J Z x x J-S J-S V x S-J S-J V x S-J S-J? x J-S J-S V x x J-S J-S V x x J-S J-S V x x S-J S-J V x J-S J-S V x J-S J-S V x S-J S-J V x J-S V x J-S J-S V x x S-J S-J V x S-J S-J V x S-J S-J V x S-J S-J V x x S-J S-J Z x x J-S J-S V x S-J S-J V x S-J x S-J x J-S J-S V x J-S J-S V x x S-J S-J V x Z-V Z-V J x x S-J S-J V x x x Symbolický Rakev Vyloupený Superpozice Tab.1. 13

14 5. PROBLEMATIKA PERIODIZÁCIE Periodizácia otomanskej kultúry na území Slovenska vychádza z periodizácie v okolitých krajinách, najmä Maďarska, a má tiež oporu v bohatom nálezovom fonde. Klasický model je chápaný ako prevrstenie koštianskej kultúry, ktoré dáva za vznik najstaršiemu stupňu doloženom na Slovensku. Ide o tzv. koštianko-otomanský horizont, kam patria nálezy zo Zemplína. Ten je datovaný na prelom stupňa BA1 a BA2. A charakterizuje ho, okrem iného, i začiatok pochovávania na pohrebisku v Nižnej Myšli. Stredný stupeň otomanskej kultúry, datovaný dokonca BA2 a do BA3, má dve fázy: staršiu a mladšiu. V staršej fáze vzniká väčšina opevnených osád a charakterizuje ju stabilizácia kultúry. V mladšej fáze sa osídľuje Spiš i južné Slovensko. Záverečný stupeň, datovaný do BB1 sa označuje ako otomanskopiliňský či otomansko- Suciu de Sus, ktorý predstavuje zánik opevnených osád a podieľa sa na vzniku kultúr juhovýchodných popolnicových polí. Zatiaľ je najlepšie doložený na juhu stredného Slovenska, menovite na lokalite Streda nad Bodrogom (Furmánek-Veliačik-Vladár, 1971, 83-84). V celku vyzerá súčastný model periodizácie takto: 1. koštiansko-otomanský horizont (prelom BA1 a BA2) 2. klasický stupeň (dve fázy a-ba2, b-ba3) 3. otomansko-piliňský horizont (začiatok BB1) Tento model periodizácie otomanskej kultúry však nepostihuje nové nálezy a je značne nepresný, nakoľko nie je presvedčivo dokázaný vzájomný vplyv koštianskej a otomanskej kultúry. Na základe nálezovej situácie nevieme presne povedať či oblasť východného Slovenska už v BA1 bolo tiež územím kde dochádzalo ku geneze otomanskej kultúry. Nedá sa jednoznačne tvrdiť, že by koštianska kultúra zanikla v dôsledku konfliktu s otomanskou kultúrou, po exode tejto kultúry z východného potisia nakoľko k takýmto záverom nemáme pramennú bázu (v Rumunsku ide o stupeň otomani II, chakterizovaný práve expanziou proti toku Tisy). Rovnako tak nedokážeme vysvetliť dôvody ich vzájomného splynutia v R BA1/BA2 preto bude zrejme nutné presnejšie vysvetliť existenciu koštianskej kultúry ako takej. Navyše J. Pastor, autor výskumu na lokalite Košice-tepláreň a Všechsvätých, ktorý pomenoval koštiansku kultúru, sám uvádza pri periodizácii tejto kultúry a jej predpokladanej neskoršej náväznosti na otomanskú kultúru, že ide len o hypotetický model a že si nie je istý pôvodom tejto kultúry, ktorý hľadal na základe podobnosti mís z Brekova, v stepných oblastiach južného Ruska (zrov. Pastor 1969, 96). Pre tieto dôvody nepovažujem za vhodné 14

15 príliš sa pridŕžať tejto periodizácie a v texte sa budem odkazovať na zatiaľ pracovný model periodizácie L. Olexu, ktorý úž zahŕňa i pramenný fond z Nižnej Myšle (ústne podanie L. Olexu). L. Olexom navrhnutý model periodizácie synchronizovaný z pôvodným modelom je nasledovný: 1. starootomanský- R BA1 (nálezy zo Zemplína, BA1) 2. predklasický- R BA2 (koštiansko-otomanský, BA2) 3. starý klasický- R BA2 (BA3a) 4. mladý klasický- R BA3 (BA3b) 5. poklasický- R BB1 až R BB1/BB2 (Streda nad Bodrogom, BB1) Začiatok pochovávania v Nižnej Myšli spadá do predklasického stupňa a charakterizujú ho najstaršie hroby bezpečne vymedzené v rámci prvých 150 hrobov, ktorých rozlíšenie od staroklasických hrobov je jeden z cieľov tejto bakalárskej práce. Existencia nižnomyšlianskej osady I spadá tiež do predklasického stupňa no plne zasahuje i do starého klasického. Existencia osady II, ktorá porušuje priestor pôvodného pohrebiska, spadá úž do poklasického stupňa. Ak sa podarí objaviť dosiaľ neobjavené pohrebisko patriace práve osade II bude zaujímavé sledovať, či osídlenie v Nižnej Myšli zasahuje aj do poklasického stupňa. Zatiaĺ však musíme predpokladať, že končí mladším klasickým stupňom v závere BA3. Nižná Myšľa sa podriaďuje obsolútnemu datovaniu platiacom pre kultúry východnej časti Karpatskej kotliny, a teda vznik osady I je datovaný do cca 1600 pr.n.l. a koniec existencie osady II, podľa predbežných výskum neprekračuje rok 1400 pr.n.l. (Gancarsky 2002, 92). To znamená, že Nižná Myšľa i Košice-Barca spolu so Spišským Štvrtkom a spomínou Stredou nad Bodrogom patria k najmladším osadám otomanskej kultúry na východnom Slovensku (mapa 4). 15

16 6. NEKERAMICKÉ PAMIATKY V Nižnej Myšli je dochovaných z prvých 150 hrobov 271 nekeramických milodarov. 137 je v mužských, 131 v ženských a 3 v hroboch bez kostier. Zastupená je celá škála predmetov od bežných kostených ihiel až po zlaté predmety. Typ a ich zastúpenie v počte hrobov vyzerá takto: zlato bronzová ihlica bronzová puklička bronzová špirálky bronzové náušnice zbrane fajans jantár kamenná industria kančie kly kostená ihla 0 1 kostené šidlo mušle Graf 4. Percentuálne vyjadrenie predmetov prvých 150 hrobov: zlato bronzová ihlica 13% 17% 2% 11% 3% 15% bronzová puklička bronzová špirálky bronzové náušnice zbrane fajans 6% 13% 1% 5% 2% 12% jantár kamenná industria kančie kly kostená ihla kostené šidlo Graf 5. 16

17 Jedným z cieľov bakalárskej práce je bližšie odhaliť vnútorný systém pohrebiska a čo najpresnejšie datovať jednotlivé hroby, podľa nekeramických materiálov. Metodikou na tento cieľ je popis jednotlivých typov predmetov, vzhľad, základné parametre, uloženie v hrobe, hľadanie analógii v Karpatskej kotline v kultúrach staršej doby bronzovej ako aj zhodnotenie vypovedacej kvality jednotlivých predmetov. Po tomto spracovaní bude nasledovať záver, kde sa pokúsim priradiť jednotlivé hroby do konkrétnej fázy otomanskej kultúry, vychádzajúcej z model L. Olexu (zrovnaj kapitolu: Problematika periodizácie). Toto bližšie datovanie hrobov, z ktorého potom vyplynie i vnútorný systém pohrebiska, bude urobené bez ohľadu na keramické milodari z dôvodov, ktoré som uviedol v úvode práce BRONZOVÉ ŠPERKY Bronzové šperky tvoria podstatnú časť materiálu na pohrebisku v Nižnej Myšli. Za bronzové šperky môžeme považovať náušnice (záušnice), ihlice, špirálky, pukličky a srdcovité prívesky. Ihlice a záušnice sú spracované vo zvláštnych kapitolách nakoľko ide o predmety s dobrou chronologickou citlivosťou a sú i v Nižnej Myšli zastúpené vo viacerých typoch. Ostatné typy šperkov, menovite špirálky, pukličky a prívesky však nie su natoľko chronoligický citlivé, snáď s výnimkou príveskou, a sú zastúpené v podstate jedným modelom zrovnateľným na celom priestore Karpatskej kotliny, preto som sa rozhodol tento typ milodarov spracovať v rámci jednej kapitoly. V Nižnej Myšli je z prvých 150 hrobov 33 hrobov s bronzovými špirálkami (obr.1.2). Ide o 17 mužských a 15 ženských hrobov (hroby: 1, 2, 3, 6, 11, 12, 16, 17, 18, 21, 25, 33, 38, 39, 41, 55, 58, 63, 76, 92, 94, 100, 103, 107, 108, 112, 115, 123, 125, 133, 146, 149, 150). Bronzové špirálky sú najčastejšie súčasťou náhrdelníkov, často tvorenými spolu s mušľami (obr.1.4,5), a v hroboch sa zväčša nachádzajú v priestore krku alebo pri rukách, ako súčasti kombinovaných náramkov (prípadné výnimky sú spôsobené vykrádaním hrobu). Ich presný počet sa nedá určiť nakoľko často ide o značne fragmentarizovaný materiál a je ťažké jednoznačne preukázať či ide o jednu súvislú špirálku alebo o viacero menších. No i tak môžeme uvažovať o desiatkách samostatných špiráliek. Podobné špirálky možno nájsť aj v súvekých starobronzových kultúrach. Formálneho tvarového predchodcu bronzových špirálok môžeme hľadať napr. v medených špirálkach doložených na pohrebisku v Branči, menovite v nitrianskej kultúre v stupni BA1/BA2 (Vladár 1973, 150). No o používaní bronzových špirálok môžeme uvažovať až od staršieho klasického stupňa (začiatok BA2) a to 17

18 na základe analógií v celej Karpatskej kotline, kde práve v tomto stupni zaznamenala drôtená industria bronzových, už nie medených, šperkov výraznejší rozsah (zrov. Furmánek-Veliačik- Vladár 1971, 93). Bronzové pukličky sú v Nižnej Myšli, v prvých 150 hroboch, zastúpene v 7 hroboch z toho 5 ženských a 2 mužské (hroby: 3, 12, 16, 17, 18, 92, 118). Pre pukličky platí to isté čo pre špirálky, a teda že ide o dosť fragmentarizový materiál, a preto určiť pôvodný presný počet pukličiek nie je možné no rovnako ako u špirálok môžeme uvažovať o desiatkách kusov v jednotlivých hroboch (obr.1.2). Pukličky boli vytepané z tenkého plechu s klobúčikom uprostred a dvoma dierkami po stranách, aby sa dali prišiť. Slúžili ako nášivky na látke či koži a najčastejšie sa našli v priestore hlavy a spolu so záušnicami tvorili súčasť čelenky. Takáto čelenká bola skôr príznačná pre ženské hroby. V mužských hroboch (3, 18) sa našli za krčnými stavcami (hrob 3-vykradnutý) a na hrudi zosnulého (hrob 18). Našlo sa len pár značne poškodených kusov takže nie je možné určiť spôsob akým sa nosili no i v týchto prípadoch šlo o nášivky. Z povahy šperku však je zrejmé, že sa museli nachádzať tam kde boli dobre vidieť, takže zrejme v priestore krku či hrude. Pre bližšie datovanie pukličky nie su vhodné nakoľko sa bežne používajú počas celej staršej doby bronzovej a o ich väčšom výskyte môžno hovoriť od stupňa BA2. Posledným typom bronzového šperku sú srdcovité prívesky (obr.4.1,2.). Tento typ šperku máme doložený v dvoch hroboch (hroby: 38, 76) v celkovom počte 3 kusy. V oboch prípadoch ide o ženské hroby, kde tieto prívesky boli sučasťou náhrdelníka a našli sa okolo krku, čo je ich prirodzená poloha. Analógie tohoto šperku máme na lokalite Košice-Barca, kde sú datované do stupňa BB1 a ide o typ 258 podľa spracovania V. Furmánka v edícii PBF (Furmánek 1977, 24). Tento typ príveskov je zhotovovaný liatím a je príznačný pre záver staršej doby bronzovej (napr. Furmánek-Veliačik-Vladár 1971, 94) čo jednoznačne dokladá i nálezová situácia v Nižnej Myšli. U výberu bronzových predmetov z Nižnej Myšle, pohrebiska i sídliska, bola urobená metalografická analýza, ktorá mala za cieľ odhaliť prípadné zmeny v kvalite bronzových predmetov spôsobené v rozdielnom spracovaní či proveniencii potrebných farebných rúd. Súhrnné dospeli autory analýzy k následovným zisteniam: 1.- predmety boli vyrobené z cínového bronzu avšak obsah cínu od najstarších predmetov postupne klesal, takže u vzoriek mladších predmetov bol zaznamenaný obsah arzénu a síry. 2.- proveniecia rúd je určená ako lokálna z miestnych ložísk v Slovenskom rudohorí avšak dôkazy o výrobe surového bronzu v Nižnej Myšli zistené neboli. 18

19 3.- pri výrobe tenších bronzových predmetov kovolejári v osade odliali polotovar vo forme tyčiniek, ktoré vykovali na požadovanú hrúbku a pri vyžíhaní ich upravili do požadovaného tvaru. 4.- masívnejšie predmety boli odlievanie do foriem, avšak tie neboli adekvátne odplynené, a preto boli výsledné predmety značne pórovité (zrov. Olexa-Luštík-Mihok 1989, ) IHLICE Na lokalite sa podarilo zachytiť v priestore prvých 150 hrobov celkovo 24 hrobov, ktoré obsahovali bronzové ihlice o priemernej dĺžke 80mm a hrúbke 7 mm. Z typologického hľadiska máme k dispozícii celkove päť typov ihlíc. 1. ihlice s hlavicou zvinutou v očko (obr ) 2. ihlice s hlavicou zvinutou v trubičku (Rollenkopfnadeln), (obr.2.12,13.) 3. ihlice so slučkovitou hlavicou (obr ) 4. ihlica s rúrkovitou hlavicou (Hulsenkopfnadel), (obr.2.14.) 5. ihlice s dvojkónickou hlavicou (typ Gajary), (obr.3.1,2.) Graf početnosti jednotlivých ihlíc vyzerá takto: s hlavicou svinutou v očko 18% 7% 4% 32% so slučkovitou hlavicou rollenkopf len telo (nedochovaná) 18% 21% typ Gajary hülsen kopfnadeln Graf 6. Celkovo sa našlo 13 ihlíc v mužských a 11 ihlíc v ženských hroboch, z čoho možme usudzovať, že ihlice predstavovali bežný módny doplnok neprislúchajúci len určitému 19

20 pohlaviu. No celkový počet nájdených ihlíc prezrádza, že bronzové ihlice neboli zas až tak bežnou záležitosťou a mohli si ich dovoliť len majetnejší jedinci. Ihlice sa v hroboch nachádzajú najčastejšie na hrudi či ramene zosnulého, čo potvrdzuje v úvode spomínanú téoriu o pôvodnej prítomnosti pohrebného rúcha, či vreca. No v hroboch máme i značne množstvo výnimiek avšak tie sú spôsobené buď porušením hrobu v dôsledku vykrádania alebo nejakými inými mechanickými, či hnilobnými procesmi nakoľko samotný charakter šperku jednoznačne určuje jeho funkciu a tým i miesto uloženia. číslo hrobu typ hrobu typ miesto uloženia 2 vykradnutý,rakva len telo pred holennými kosťami 3 vykradnutý,rakva s hlavicou svinutou v očko medzi panvou a chodidlami 11 rakva rollenkopf na rebrách 12 nepoškodený s hlavicou svinutou v očko na rebrách 14 nepoškodený len telo na rebrách 17 nepoškodený so slučkovitou hlavicou na rebrách 18 nepoškodený rollenkopf pri ľavej stehennej kosti 25 nepoškodený s hlavicou svinutou v očko pozdĺž ľavej ruky 30 rakva so slučkovitou hlavicou pri chododlách 39 vykradnutý s hlavicou svinutou v očko pri ľavej ruke 40 nepoškodený rollenkopf pod mandibulou 41 nepoškodený hülsen kopfnadeln pri rebrách 49 nepoškodený s hlavicou svinutou v očko pod mandibulou 58 vykradnutý s hlavicou svinutou v očko pri ľavej ruke 59 vykradnutý s hlavicou svinutou v očko pri pravom humere 65 vykradnutý,rakva so slučkovitou hlavicou pred holennými kosťami 67 nepoškodený len telo za chrbtom 76 rakva typ gajary, s slučkovitou hlavicou pred tvárou 92 rakva rollenkopf pri ľavej ruke 93 nepoškodený len telo pred holennými kosťami 100 rakva so slučkovitou hlavicou, s hlavicou svinutou v očko pri nohách, na rebrách 115 rakva s hlavicou svinutou v očko na rebrách 123 nepoškodený rollenkopf, len telo na rebrách 146 nepoškodený so slučkovitou hlavicou na rebrách Tab.2. 20

21 Ihlice s hlavicou zvinutou v očko a ihlice typu Rollenkopf su si tvarovo aj typologicky blízke. Majú rovné kratšie telo s okrúhlym prierezom. Hlavica je buď stočená v očko z mierne roztepanej hornej časti ihlice alebo vytvára trubičku (typ Rollenkopf). Nájdené ihlice sú typologicky charakteristické pre staršiu dobu bronzovú a sú zrovnateľné napr. s ihlicami únětickej kultúry v západnej časti Karpatskej kotliny (napr. Stuchlík 1993, 242) a dokonca máme doklady o nálezoch podobných ihlíc i v jaskyniach (zrov. Stuchlík 1981). Zároveň sa ešte nevyskytujú v nitranskej kultúre na pohrebisku v Branči (Vladár 1973). Z Košickej kotliny najstarší doklad o nálezoch ihlíc s hlavicou zvinutou v očko pochádza z hrobov č. 44 a 76 na pohrebisku v Košiciach patriacom koštianskej kultúre, ktorú autor výskumu datuje do R BA1/BA2 (Pastor 1969, 97,Tab.IX a XIII). Na základe uvedeného, môžeme počiatky výskytu tohto typu ihlíc datovať na záver stupňa BA1 a pre Nižnú Myšľu to znamená ich používanie v predklasickom stupni (BA2) no je dôležité zdôrazniť, že sa vyskytujú i v staršom klasickom stupni, o čom nepriamo svedčí používanie týchto ihlíc v maďarovskej kultúre v jej klasickej fáze (napr. Novotná 1977, 30). Druhým častým typom ihlice je tzv. ihlica so slučkovitou hlavicou. Tá sa dá bezpečne preukázať v piatich hroboch (17, 30, 65, 76, 146). Tento typ je značne jedinečný, nepatrí medzi základné typologické tvary v Karpatskej kotline a zrejme ide o lokálnu úpravu ihlíc Rollenkopf či ihlíc s hlavicou zvinutou v očko. Dokladom je výskyt týchto ihlíc na pohrebisku v Košiciach-Barci v závere koštianskej kultúry práve spolu s ihlicami typu Rollenkopf (zrov. Pastor 1969). Tento typ ihlíc sa vyskytuje vo veľkom počte na celom pohrebisku (ústne podanie L. Olexu) a je príznačný pre staršie i mladšie hroby. Dokladom je nález tohoto typu ihlice v hrobe 76, čo je bezpochyby jeden z najmladších hrobov na pohrebisku, rovnako ako nález podobnej ihlice z hrobu 65, čo je jeden z najstarších hrobov. Z tohoto dôvodu tieto ihlice nie su vhodné na bližšie datovanie jednotlivých hrobov v rámci jednotlivých stupňov periodizácie staršej doby bronzovej, ale slúžia len na rámcové zaradenie pohrebiska. Dva hroby z Nižnej Myšle obsahovali iné typy ihlíc. Hrob 41 obsahoval ihlicu typu Hülsenkopfnadel zrovnateľnú s typologickými radami M. Novotnej ako typ 50 až 53 a datovanú medzi mladšie typy ihlíc zo záveru stupňa BA3 (Novotná 1977, 17). Konkrétne ide o ihlicu s tordovaným telom a hlavicou v podobe kosoštvorca s dvoma protiľahlými stranami zvinutými do trubičky. Hrob 76 obsahoval okrem ihlice so slučkovitou hlavicou, dve ihlice s tordovaným telom a zahnutým koncom. Ihlice boli ukončené dvojkónickou hlavicou a ich dĺžka bola 302 mm. Tento typ ihlíc je charakteristický pre kosziderský horizont bronzov a ide o typ 249, alebo 21

22 o typ Gajary, podľa M. Novotnej (Novotná 1977, 43). Bronzové predmety tzv. kosziderského horizontu, patriace do BB1, sa chápu ako produkty tvorcov piliňskej kultúry, ktorí naviazali na metalurgickú činnosť otomanského ľudu (zrov. Podborský 2004, 135). Avšak práve nálezy týchto dvoch ihlíc v hrobe 76 poukazujú, že pôvod kosziderských ihlíc môžeme hľadať práve na lokalitách otomanskej kultúry už v závere stupňa BA3. V každom prípade možno jednoznačne povedať, že tento typ ihlíc je príznačný pre záver staršej doby bronzovej, prípadne začiatok strednej doby bronzovej a podľa autora výskumu L. Olexu reprezenzuje ihlice príznačné pre koniec pochovávania na nakropole (ústne podanie L. Olexu). Posledným typom je kostená ihlica objavená v hrobe 53 (tab.3.3.). Ide o mierne zahnutú ihlicu vyrobenú zo zvieracej kosti s kosoštvorcovou hlavicou ozdobenou vodorovnými ryhami. Z prvých 150 hrobov ide o jediný nález kostenej ihlice no na pohrebisku v Nižnej Myšli boli obľúbené počas celej doby pochovávania o čom svedčia početné nálezy týchto ihlíc na celej ploche pohrebiska v jej staršej i mladšej časti (ustne podanie L. Olexu). Pre bližšie datovanie v rámci prvých 150 hrobov je však tento typ milodaru nevhodný. Ihlice sú prejavom dobovej módy a slúžia ako vhodný datovací prostriedok nakoľko sa používali počas celej existencie pohrebiska, na ktorom sa dá jednoznačne zaznamenať ich vývoj zretelný i v prvých 150 hroboch, ktorý odráža aj pomery v rámci celého pohrebiska (ústane podanie L.Olexu) ZÁUŠNICE V prvých 150 hroboch máme 24 hrobov obsahujúcich záušnice. Ide o 21 ženských a 4 mužské hroby o celkovom počte 86 kusov bronzových a troch zlatých záušnic. Typologicky máme k dispozícii dva typy a to ľoďkovité (44 kusov, obr.1.6.) a sibinské (42 kusov + 3 zlaté, obr.1.7.). V hroboch sa väčšinou nachádzajú na spánkových kostiach či v ich blízkosti (prípadne drobné rozdiely sú spôsobené hnilobnými procesmi). Druhý spôsob uloženia v hrobe je ako súčasť čelenky, pričom záušnice jedna o druhú cinkali (celkove v troch hroboch). Záušnice boli prevažne ženský doplnok no máme doklady náušnic i v hroboch mužov. Ide o nálezy troch zlatých záušnic, jediných zltách z prvých 150 hrobov, ktoré boli nájdené v hroboch 3, 11 a

23 číslo hrobu typ hrobu typ miesto uloženia 3 vykradnutý 1 sibinská zlatá záušnica v ústach 11 rakva 1 sibinská zlatá záušnica pred ústami 12 nepoškodený 9 sibinských záušnic so spätne otočeným ramenom na čelenke ako prívesky 15 vykradnutý 2 sibinské záušnice, 1 ľoďkovitá pod spankovou kosťou 16 vykradnutý 1 sibinská záušnica, 1 ľoďkovitá na čelenke ako prívesky 29 nepoškodený 2 sibinské záušnice na ramene 33 nepoškodený 6 ľoďkovitých záušnic pod spankovou kosťou 34 nepoškodený 1 sibinská záušnica pod spankovou kosťou 36 nepoškodený 2 ľoďkovité, 2 sibinské záušnice pod spankovou kosťou 38 nepoškodený 1 ľoďkovitá, 1 sibinská záušnica pod spankovou kosťou 40 nepoškodený 4 sibinské záušnice pod spankovou kosťou 54 nepoškodený 1 sibinská záušnica pod spankovou kosťou 56 vykradnutý 2 ľoďkovité pod spankovou kosťou 60 vykradnutý 1 ľoďkovitá pod spankovou kosťou 61 vykradnutý, rakva 5 sibinských záušnic pod spankovou kosťou 66 nepoškodený 2 sibinské záušnice na spánkových kostiach 67 nepoškodený 2 sibinské záušnice pod spankovou kosťou 92 rakva 8 sibinských záušnic pod spankovou kosťou 93 nepoškodený 6 ľoďkovitých záušnic pod spankovou kosťou 100 rakva 4 sibinské záušnice pod spankovou kosťou 111 nepoškodený 6 záušnice s dvojitým ramenom na čelenke ako prívesky 115 rakva 1 zlatá a 1 bronzová sibinská záušnica na ľavom spánku,pod spankovou kosťou 123 nepoškodený 4 sibinské záušnice pod spankovou kosťou 131 nepoškodený 2 sibinské záušnice pod spankovou kosťou 143 nepoškodený 3 ľoďkovité záušnice pod spankovou kosťou 148 nepoškodený 2 ľoďkovité záušnice pod spankovou kosťou 150 vykradnutý, rakva 4 ľoďkovité záušnice pod spankovou kosťou Tab.3. Analógie sibinských, či sedmihradských, záušnic môžeme hľadať v celom priestore Karpatskej kotliny. Náušnice boli veľmi obľúbené v únětickej kultúre o čom máme doklady na samotnej eponymnej lokalite Únětice (napr. Stuchlík 1993, 255) a boli populárne počas celej existencie únetickej kultúry a rovnako tak v širšom okolí karpatskej kotliny u kultúr, 23

24 s ktorými prichádzala do kontaktu. Ide o záušnice zhotovené zo silnešieho, hladkého drôtu, ktorý je na oboch koncoch pretiahnutý cez seba a prípadne jedno rameno ešte o jeden či dva oblúky poprelamované a ohnuté (ľoďkovitý typ). V oblasti východného Slovenska je tento typy záušnic doložený aj na iných lokalitách než je Nižná Myšľa. Ide o nálezy zo Spišského Štvrtku či Košice-Barca, ktoré patria do otomanskej kultúry. Predpokladá sa, že masívnejší výsky záušnic vo východných častiach Karpatskej kotliny je príznačný pre prelom staršej a strednej doby bronzovej (napr. Stejskalová 1999, 87). D. Stejskalová hľadá pôvod náušnic až v Mezopotámii z čias Akkadskej ríše (zrov. Stejskalová 1999, 88), ktoré sa do oblasti strednej Európy dostali skrz Anatólske obchodné kontakty cez Balkán (zrov. Bouzek 1985, 54). Inú téoriu zastáva K. Tihelka, ktorý vidí pôvod náušnic sibinského typu ako vzájomný vplyv KZP a ŠK a vnútrokarpatského kultúrneho komplexu. (Tihelka 1960, 27) ZLATO V Nižnej Myšli sa z prvých 150 hrobov našlo celkove 6 hrobov so zlatými milodarmi. K dispozícii máme nálezy 3 sibinských záušnic, 22 zlatých pukličiek a jednú zlatú špirálku zasadenú do náhrdelníka (obr.4.3.). číslo hrobu typ hrobu typ miesto uloženia 3 vykradnutý, rakva Zlatá sibinská záušnica v ústach 11 rakva Zlatá sibinská záušnica pred ústami 76 rakva Zlatý špirálovi prívesok pod lebkou 92 rakva 2 zlaté pukličky nad lebkou 115 rakva Zlatá sibinská záušnica na ľavom spánku 123 nepoškodený 20 zlatých pukličiek okolo krku Tab.4. Zlaté sibinské náušnice môžeme považovať za typický mužský šperk nakoľko sa vždy našli len v mužských hroboch (3, 11, 115). V hroboch 11 a 115 sa našli v prirodzenej polohe v blízkosti hlavy, takže ich zrejme uložili do hrobu s telom tak ako sa bežne nosili. No v hrobe 3 sa podarilo nájsť náušnicu v ústach, čo však podľa autora výskumu L. Olexu nie je dokladom obulu mŕtvych ale čisto praktické opatrenie, ktoré malo zábraniť neskoršiemu vybratiu tohoto predmetu pri druhotnom otvorení hrobu. Zo všetkých hrobov (z prvých 150) 24

25 obsahujúcich zlato bol iba hrob 3 vykradnutý, takže pozostalí zrejme vedeli, že tento hrob bude ešte dodatočne otvorený a preto sa snažili tento cenný predmet uchovať pre mŕtveho. To može byť nepriamym dokladom viery vo vampirizmus. Typologicky máme k dispozícii klasický model sibinských záušnic (srdcovitého tvaru) o váhe približne 3,34 g. Ďalším šperkom typickým skôr pre ženy sú zlaté pukličky nájdené v blízkosti hlavy, čo spolu s faktom že hroby neboli nijako porušené môže indikovať pôvodnú prítomnosť čelenky ozdobenej práve týmto šperkom. V hrobe 92 máme k dispozícii nález dvoch takýchto pukličiek a v hrobe 123 dokonca dvadsiatich. Posledným zlatým šperkom, z prvých 150 hrobov je unikátna zlatá špirálka zasadená ako súčasť náhrdelníka v ženskom hrobe 76. Hrob č.76 sa nachádza v časti pohrebiska označenej ako skupina I a spolu so zlatom sa v ňom našli i dve bronzové ihlice, ktoré datujú tento hrob do mladšieho klasického stupňa (BA3/BB1). Samotná špirálka sa nachádzala uprostred náhrdelníka tvorenom bronzovými špirálkami, jantárovou perlou a dvoma zhodnými liatymi bronzovými srdcovitými príveskami. Hroby obsahujúce zlaté predmety môžeme jednoznačne priradiť elite spoločnosti čo sa dá tvrdiť i na základe prítomnosti rakiev vo všetkých hroboch so zlatom. Jediná výnimka je hrob 123, ktorý rakvu neobsahoval no rozdiel oproti hĺbke dna hrobu a podložiu je 110cm, čo je vysoko nadpriemer a poukazuje na dôležitého jedinca aj v prípade ak by sa v ňom zlato nenašlo (zrovnaj kaptitolu: Pohrebý rítus). Zlato nájdené v nižnomyšlianských hroboch prešlo analýzou rozboru materíalu. Výsledná tabuľka zloženia predmetov vyzerá takto: číslo hrobu typ Ag Au iné prvky 3 náušnica 12,54 87,46 11 náušnica 6,67 93,33 76 špirálky 5,6 94,4 92 pukličky 10,83 82,64 1,72 Fe, 2,34 Cu, 2,47 Zn 115 náušnica 9,06 90, pukličky 14,65 79,52 0,82 Fe, 2,44 Cu, 2,57 Zn Tab.5. Proveniencia nižnomyšlianského zlata je na základe rozboru zloženia, hlavne na základe prítomnosti stopových prvkov striebra, určená ako lokálna. Konkrétne ide o lokalitu Telkibánya v Maďarsku približne 20 km vzdušnou čiarou od Nižnej Myšli, obec Zlatá Idka 25