POPOLNICOVÉ POLIA A DOBA HALŠTATSKÁ. Ondrej Ožďáni (editor)

Transkript

1 POPOLNICOVÉ POLIA A DOBA HALŠTATSKÁ Ondrej Ožďáni (editor)

2 Archaeologica Slovaca Monographiae COMMUNICATIONES Instituti Archaeologici Nitriensis Academiae Scientiarum Slovacae TOMUS XVII NITRAE MMXV

3 ARCHEOLOGICKÝ ÚSTAV SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED Ondrej Ožďáni (editor) POPOLNICOVÉ POLIA A DOBA HALŠTATSKÁ Zborník referátov z XII. medzinárodnej konferencie Doba popolnicových polí a doba halštatská Hriňová-Poľana máj 2012 Publikácia vznikla s finančným prispením Agentúry na podporu výskumu a vývoja (evidenčné číslo projektu APVV ) NITRA 2015

4 Ondrej Ožďáni (editor) POPOLNICOVÉ POLIA A DOBA HALŠTATSKÁ Nitra 2015 Archaeologica Slovaca Monographiae Communicationes Tomus XVII Archeologický ústav SAV, Nitra 2015 Ondrej Ožďáni Hlavný redaktor: doc. PhDr. Matej Ruttkay, CSc. Zostavovateľ a výkonný redaktor PhDr. Ondrej Ožďáni, CSc. Recenzenti: Mgr. Lucia Benediková, PhD., PhDr. Ivan Cheben, CSc. Anglický preklad Mgr. Dana Marková, PhD. Počítačová sadzba Mária Kunová Tlač VEDA, vydavateľstvo SAV, Bratislava Rozširuje: Archeologický ústav SAV Akademická 2, Nitra tel.: +421/37/ fax: +421/37/ gabriela.holkova@savba.sk Nepredajné. Za znenie, obsah príspevkov, ako i za kvalitu obrazových príloh zodpovedajú autori. Neprešlo jazykovou úpravou. Na prednej strane obálky pohľad na sídliskový areál kultúr juhovýchodných popolnicových polí v Revúckej vrchovine Slovenského rudohoria. The front cover of the book shows settlement area of the Southeastern Urnfields in the Revúca Highlands located in the Slovak Ore Mountains. Na zadnej strane obálky Cinobaňa. Pohrebisko kultúr juhovýchodných popolnicových polí v polohe Jarčanisko; v pozadí hradisko kyjatickej kultúry v masíve Striebornej. Foto: archív AÚ SAV v Nitre. The back cover of the book shows the burial ground of the Southeastern Urnfields at the location Jarčanisko in Cinobaňa; the Kyjatice Culture hill-fort on the Strieborná (Silver Hill) in the background. Photo: Archive of the AI SAS in Nitra. Vydal Archeologický ústav SAV ISBN

5 OBSAH INHALT CONTENTS Václav Furmánek Ondrej Ožďáni Peter Tóth XII. medzinárodná konferencia Doba popolnicových polí a doba halštatská... 7 Václav Furmánek Polstoročie výskumu popolnicových polí na Slovensku Half a Century of Research on the Urnfield Period Jan Frolík Radko Sedláček Artefakt jihovýchodní provenience z Mikulovic (okr. Pardubice, Česká republika) An Artefact of the South-East provenience from Mikulovice (Pardubice district, the Czech republic) Jakub Halama Bronzový žebrovaný náramek a rekonstrukce původního nálezového celku depotu Hrabová 1 (okr. Šumperk)...43 Bronze Bracelet and Reconstruction of original Assemblage of the Hoard Hrabová 1 (Dist. Šumperk) Martin Hložek Petroarcheologická charakteristika drobného hliněného artefaktu z halštatské fáze pohřebiště v Moravičanech Carol Kacsó Das Bronzeschwert von Sighetu Marmaţiei. Beiträge zur Kenntnis der bronzezeitlichen Gewässerfunde in Rumänien...59 Bronze Sword of Sighetu Marmaţiei. The Contribution to the Bronze Age water finds in Romania Petra Kmeťová Susanne Stegmann-Rajtár Symbolické uloženie lebky koňa v hroboch v závere doby popolnicových polí a v počiatkoch doby halštatskej Zur symbolischen Bestattung von Pferdeschädeln in Gräbern der späten Urnenfelder- und älteren Hallstattzeit Petr Kos Dva hroby z počátku doby halštatské ze Znojma (s antropologickým posudkem J. Kaly) Two Graves from the Beginning of the Hallstatt Period in Znojmo (with an Anthropological Report by J. Kala) Petr Krištuf Kontinuita mohylových pohřebišť doby bronzové v západních Čechách. Příspěvek k významu velikosti milavečských mohyl Continuity of the Barrow Burial Sites in Western Bohemia. Contribution to the Importance of size of the Milavče Culture Barrows Martin Kvietok Po stopách horára Ondreja Smidu. Príspevok k lokalizácii depotu bronzových mečov z Podkoníc (okr. Banská Bystrica) In the footsteps of the Woodsman Ondrej Smida... Contribution to the Localization of the Hoard of Bronze Swords in Podkonice (dist. Banská Bystrica) Erika Makarová Drobné hlinené predmety z halštatskej fázy pohrebiska v Moravičanoch Small clay finds from the Hallstatt phase of the burial ground in Moravičany

6 Jana Mihályiová Archeobotanické výsledky z výskumu žiarového pohrebiska kyjatickej kultúry v Cinobani Archaeobotanical Results from the Excavation on the Kyjatice Culture Cremation Burial Ground in Cinobaňa Vladimír Mitáš Václav Furmánek Pohrebisko kultúrneho komplexu juhovýchodných popolnicových polí v Cinobani (výskum v rokoch ) Burial Ground of the Cultural Complex of the Southeastern Urnfields in Cinobaňa (Research Excavation in the Years ) Mária Novotná K vojenstvu doby bronzovej Zum Militärwesen der Bronzezeit David Parma Běžné sídelní areály doby bronzové co s nimi? Usual Settlement Areas of the Bronze Age What about them? Jaroslava Pavelková Antropologická analýza žárových hrobů jihovýchodních popelnicových polí z obce Silica, okr. Rožňava Anthropological Analysis of the Burial Ground of the South East Urnfield at Silica, Dist. Rožňava Jaroslava Pavelková Václav Furmánek Antropologická analýza žárových hrobů lužické kultury z lokality Mikušovce, okr. Ilava Anthropological Analysis of the Burial Ground of Lusatian Culture at Mikušovce, Dist. Ilava Milan Salaš Specifika nálezových situací velatického horizontu na návrší cezavy u Blučiny Specifics of the Velatice Horizon Contexts on the hilltop Cezavy near Blučina Stanislav Stuchlík Zlato v období popelnicových polí na Moravě a ve Slezsku Gold from the Urnfield Period in Moravia and Silesia David Vích Nález šálku typu Fuchsstadt z východních Čech A Find of the Fuchsstadt Type Cup in East Bohemia Barbara Zajacová Zoja Benkovsky-Pivovarová Archeologické prieskumy a výskumy v katastri obce Mikušovce (okr. Ilava). Stav bádania Archaeological Surveys and Excavations in Mikušovce Village (dist. Ilava). State of Research Skratky Abkürzungen Abbreviations

7 POPOLNICOVÉ POLIA A DOBA HALŠTATSKÁ, NITRA 2015, SYMBOLICKÉ ULOŽENIE LEBKY KOŇA V HROBOCH V ZÁVERE DOBY POPOLNICOV ÝCH POLÍ A V POČIATKOCH DOBY HALŠTATSKEJ 1 PETRA KMEŤOVÁ SUSANNE STEGMANN-RAJTÁR Symbolic Deposition of a Horse Skull in Graves of the Final Phase of the Urnfield Period and the Beginning of the Hallstatt Period. In Central European final Bronze and early Iron Age the deposition of a horse-skull or parts of it occurs in several human graves that can be assigned to individuals of high social rank. Based on similarities with such graves as mentioned in this paper, we suggest that also a pit from an early Iron Age site in Bratislava-Devín, Slovakia, should be interpreted as a grave. Connections with the North Pontic region are introduced, mainly based on finds from Brno-Obřany, Czech Republic, and grave 5 from Vysokaia mohyla in Balky, Ukraine. The phenomenon of a horse-skull or its parts being deposited in human graves occurs quite frequent in the final Bronze and early Iron Age, but it continued as a tradition also in the subsequent Hallstatt culture phases. Starting from these graves, the symbolism of the horse-skull in the burial rites of final Bronze and early Iron Age is examined in a broader Central European perspective. The ritual deposition of horse-skulls in graves may reflect the importance of horses in the society of this time as well as the elevated social status of the deceased. It is suggested that this habit could have served to emphasize that the deceased was a member of the evolving Hallstatt elites. Key words: Final Bronze Age, Early Iron Age, burial rite, social elites, horse skull, status symbol. ÚVOD Doba halštatská v širšej strednej Európe bola spojená s prienikom viacerých nových prvkov. Niektoré z nich sa objavili už v priebehu neskorej doby bronzovej a mali výrazný vplyv na tzv. halštatizáciu miestnej spoločnosti, najmä elít, ktorá bola spojená so vznikom halštatských sociálne privilegovaných vrstiev resp. s premenou elít doby popolnicových polí na elity doby halštatskej. Prevažne vo východnej časti strednej Európy sa objavili predmety tzv. východného typu, s analógiami v severopontsko-kaukazskej oblasti. Dôležité miesto mali medzi nimi predmety asociované s koňom či už predmety slúžiace na ovládanie koňa (súčasti konského postroja), alebo predmety s vyobrazením koňa, ktoré reprezentovali spoločenský status ich nositeľov (tzv. sceptre). Išlo o dôsledok fascinácie neskoropopolnicových stredoeurópskych elít predovšetkým severokaukazskými elitami, najmä ich životným štýlom a prezentovaním statusu (Metzner-Nebelsick 2002, ). Oba typy predmetov našli v oblasti neskoršej halštatskej kultúry veľkú odozvu. Konský postroj bol bežnou súčasťou hrobov bojovníckych elít a vyobrazenie koňa sa rozšírilo aj na šperk a súčasti odevu (napr. spony, závesky a pod. Koch 1998; Metzner-Nebelsick 2002, , ; 2007), keramiku a na ďalšie typy predmetov. Kôň sa stal symbolom novej doby, ako ho výstižne označila J. K. Koch (1998). S novou dôležitosťou koňa súvisel aj nárast jeho významu v pohrebnom ríte. Okrem ukladania spomínaných predmetov do hrobov sa v tomto období objavilo aj usmrtenie a uloženie celého koňa alebo len časti jeho tela do kontextu s hrobom človeka. I keď sa deponovanie drobných častí konského tela na pohrebiskách objavilo už v období starších a stredných popolnicových polí (napr. Abłamowicz 2005, 262; Plesl 1990, 254 n.; Veliačik 1991, 205 n.), výraznejšie sa rozšírilo až v období neskorých popolnicových polí a hlavne v dobe halštatskej. Zvyšky celých tiel koní na pohrebiskách sú bezpečne doložené až v dobe halštatskej, no nie od najstaršieho obdobia (Ambs 1998; Dular 2007; 2 1 Táto práca bola podporovaná Agentúrou pre podporu výskumu a vývoja na základe zmlúv č. APVV a APVV a Vedeckou grantovou agentúrou MŠVVaŠ SR a SAV v rámci projektov VEGA 2/0061/10 a VEGA 2/0051/12. 2 Mladší sa zdá byť aj nedávno odkrytý hrob z lokality Sv. Križ Brdovečki so zvyškami celého tela koňa: hoci unikátna prilba (Cvitković/Škoberne 2003, , obr. 6) by mohla byť na základe najbližších analógií z hrobov z Gornja Radgona (Bad Radkersburg) a Csönge zaradená do staršej doby halštatskej (HaC: Egg 1986, 206, 214; porov. aj Teržan 1990, 84 90), zubadlo s prinitovanými rovnými postrannicami s tromi uškami a s jedným koncom ohnutým, zrejme v tvare zvieracej hlavičky (Škoberne 2004, obr. 27), jednoznačne datuje hrob najskôr na začiatok mladšej doby halštatskej (začiatok HaD: k najstarším nálezom zubadiel s prinitovanými postrannicami z polovice príp. 2. pol. 7. stor. pred Kr.: Smirnova 1993, , obr. 7:4; Galanina 1997, 181 nn., tab. 17:298a; 25:346; podobný typ zubadla pochádza aj z hrobu 5/1 zo Stičny, ktorý je datovaný do stupňa hadovitej spony: Kruh 2008, 80 82). 73

8 PETRA KMEŤOVÁ SUSANNE STEGMANN-RAJTÁR Obr. 1. Brno-Obřany, opevnené výšinné sídlisko a žiarové pohrebisko. Podľa Bálek/Čižmář Hennig 2001; Hennig et al. 2009; Egg/Kramer 2005, 10; Fekete 1985, 41; Nebelsick 1997, 95; Offenberger 1980, 438; Vadász 1986, 253). 3 K frekventovaným zvykom patrilo tiež deponovanie hlavy (lebky) koňa a jej častí do hrobov. Analýza materiálu pritom poukazuje na to, že tento zvyk bol zvlášť rozšírený už na konci obdobia popolnicových polí a vo včasnohalštatskom období. H ROBY S LEBK A M I KONÍ A ICH ČA SŤA M I ZO Z ÁV ERU OBDOBI A POPOLNICOV ÝCH POLÍ Brno-Obřany Významné postavenie koňa v období popolnicových polí sa odzrkadlilo v nálezoch ako aj v nálezových súvislostiach zo známeho hradiska a pohrebiska v Brne-Obřanoch na Morave. Archeologický výs kum na tejto lokalite sa dnes stal už skutočnou súčasťou dejín moravskej archeológie. Terénne výkopy od roku 1885 uskutočňovali najmä členovia brnenského Musejního spolku a neskôr vo výskume pokračovali aj profesionálni archeológovia (Adámek 1961, 21; Podborský 1994, 206). Komplexné dokumentovanie a vyhodnotenie staršieho ako aj novšieho materiálu je však veľmi zdĺhavé a náročné a práve z tohto 3 Staršie nálezy pozostatkov celých tiel koní v strednej Európe (napr. zo staršej doby bronzovej) na tomto mieste neberieme do úvahy, vzhľadom na to, že nie je doložená kontinuita existencie tohto zvyku do doby halštatskej. 74

9 SYMBOLICKÉ ULOŽENIE LEBKY KOŇA V HROBOCH V ZÁVERE DOBY POPOLNICOVÝCH POLÍ A V POČIATKOCH DOBY HALŠTATSKEJ Obr. 2. Brno-Obřany, pôdorysy hrobov 140 (1), 169 (2) a 163 (3 bez mierky) s nálezovou situáciou. Podľa Adámek 1961, obr. 90 (1); 96 (3); 99 (2). dôvodu sa ho ani dodnes nepodarilo uspokojivo ukončiť (Podborský 1970, 68; 1993; 1994, 206). Ostrožné hradisko s veľkosťou 42 ha, ktoré sa rozprestieralo na predpolí Moravského krasu, bolo z troch strán obmývané riekou Svitavou a malo veľmi výhodnú strategickú polohu (obr. 1). Postupne sa na tomto mieste podarilo vybudovať mocenské, hospodárske a politické centrum, ktoré vzniklo na rozhraní podolskej a lužickej kultúry (Stegmann-Rajtár 1992, Stillfried-Podolí-Vál II/Chotín). Pohrebisko sa nachádzalo v bezprostrednej blízkosti hradiska, a to v polohách Široké, Úzké a Příční. Zo zisteného počtu 263 hrobov sa podarilo preskúmať 169. Na základe predpokladu V. Podborského je však veľmi pravdepodobné, že tu bolo uložených až okolo 2000 hrobov (Podborský 1994, 208). Počiatky osídlenia spadajú do obdobia velaticko-podolskej kultúry, teda na prelom 11. a 10. stor. pred Kr. Najväčší rozmach zažívalo hradisko aj pohrebisko v mladšej a neskorej dobe popolnicových polí (10. a 9. stor. pred Kr.). Obrovský počet a rôznorodosť nálezov poukazuje na jeho kľúčový význam nielen v rámci kultúrneho vývoja stredoeurópskeho regiónu. Mnohé mimoriadne nálezy sú dokladom jeho nadregionálnych kontaktov so vzdialenými oblasťami nielen južnej a juhovýchodnej Európy, ale aj s pričiernomorskou a kaukazskou oblasťou. Nové poznatky k chronológií sa získali vďaka žiarovému hrobu 169, ktorého 75

10 PETRA KMEŤOVÁ SUSANNE STEGMANN-RAJTÁR Obr Balky-Vysokaja mohyla, hrob 5, inventár. 51 Brno-Obřany, žiarový hrob Brno-Obřany, nálezy z priestoru hradiska. 1, 7, 8, bronz; 3 6 zlato; 9, 51 keramika; 2, 11 kameň; 36 49, 52, 53 kosť; 50 drevo podľa Terenožkin 1976, obr podľa Stegmann-Rajtár 1992, obr. 1: (podľa Bukowski 1976, tab. III: 1, 2. Mierka a: 9; mierka b: 12 50, 52, 53; ostatné predmety bez mierky). 76

11 SYMBOLICKÉ ULOŽENIE LEBKY KOŇA V HROBOCH V ZÁVERE DOBY POPOLNICOVÝCH POLÍ A V POČIATKOCH DOBY HALŠTATSKEJ miesto v kultúrnom vývoji doby popolnicových polí bolo vyhodnotené už dávnejšie. Tento hrob, odkrytý v roku 1932, 4 bol v porovnaní s inými hrobmi odkrytými na tomto rozsiahlom pohrebisku výrazne bohatší. Hrob patril jazdcovi-bojovníkovi, ktorý reprezentoval elitu vtedajšej spoločnosti. V sprievode keramiky kultúry popolnicových polí (podolská a lužická kultúra) sa v ňom vyskytli aj unikátne kovové predmety cudzej proveniencie, o. i. železný meč s jazykovitou rukoväťou juhoeurópskej proveniencie a bronzové nákončie pošvy meča ponticko-kaukazského typu (Stegmann-Rajtár 1994, 323, obr. 1B; k rozšíreniu: Metzner-Nebelsick 2002, 378, obr. 171). Na základe nadregionálnych súvislostí bol hrob zaradený do 9., najneskôr na začiatok 8. stor. pred Kr. (Stegmann-Rajtár 1986; 1992, 40; 1994, 324; Podborský 1994, 210) (obr. 2: 2). Prvým odkrytým hrobom v Brne-Obřanoch bol žiarový hrob 6, v ktorom sa okrem štyroch nádob našla aj bronzová plastika koníka (Adámek 1961, 83; obr. 7). V súvislosti s uložením časti hlavy koňa je dôležitý hrob 163, v ktorom sa našla jeho dolná čeľusť (Adámek 1961, 94). V bohatom hrobe 140 (pravdepodobne hrob ženy s dieťaťom) sa zas okrem keramiky, bronzových a železných predmetov našiel aj zub koňa (Adámek 1961, 91). Všetky uvedené žiarové hroby mali kruhový pôdorys o veľkosti 120, 160 a 180 cm (Adámek 1961, 91, obr. 90; 94; 96; 95; 99; obr. 2). Pokračovaním tradície ukladania (len) častí konskej lebky do hrobu človeka aj v rozvinutej fáze halštatskej kultúry je nález z bohato vybaveného komorového hrobu horákovskej halštatskej skupiny z Bratčíc na južnej Morave, ktorý obsahoval pohreb privilegovaného muža bojovníka (Golec 2005, , tab. 48). Steinkirchen K významným objavom neskorej doby popolnicových polí v Bavorsku patrí žiarový hrob zo Steinkirchenu, okr. Deggendorf, nachádzajúci sa v bezprostrednej blízkosti Dunaja, ktorý okrem domácich typov bronzových predmetov obsahoval aj nálezy konského postroja ponticko-kaukazského typu. Hrob bol objavený už v r a prvýkrát publikovaný Fridrichom Holstem (Holste 1940). Vyhodnotením nálezov v širších kultúrno-historických súvislostiach sa v nasledovnom období zaoberali mnohí bádatelia, najmä G. Kossack (1954), H. Müller-Karpe (1975), K. Schmotz (1989), Ch. Clausing (2001) a v poslednej dobe problematiku zhrnula C. Metzner-Nebelsick (2002; 2005). Na základe prvotnej informácie nálezcu bola bezprostredne nad keramickou nádobou uložená konská lebka, ktorá sa však medzi nálezmi v múzeu nezachovala. Správu o nálezových okolnostiach inventáru preveril Georg Kossack a podarilo sa mu zistiť, že je vierohodná (Kossack 1954, 162). Hrob obsahoval veľkú nádobu (urnu), v ktorej okrem popola boli uložené všetky ostatné prílohy, prevažne bronzové, ktoré sa zväčša zachovali iba vo fragmentárnom stave: konský postroj (2 zubadlá a 4 postrannice) a jeho súčasti (prevliečky a pukličky), naberačka, kovanie picieho rohu, ihlica s guľovitou hlavicou, bronzový pliešok a tiež kamenný brúsik (Clausing 2001). Kombinácia dvoch zubadiel dovoľuje v prípade Steinkirchenu uvažovať o symbolickom vyjadrení voza v zmysle pars pro toto, v ktorom sa odráža tradičný element stredoeurópskej reprezentácie statusu (Metzner-Nebelsick 2002, 279). Ide teda jednoznačne o elitný hrob jedinca, ktorý bol pochovaný s konským postrojom zhotoveným podľa cudzích predlôh, ktorý však na základe svojho zloženia odráža záprah voza s dvoma koňmi, čím reprezentuje jeho stredoeurópsku tradíciu. K datovaniu významne prispela najmä bronzová naberačka polguľovitého tvaru, ktorá sa síce vyskytuje aj v hroboch staršej doby halštatskej (HaC), ale typologicky najstaršie exempláre sa zachovali práve v hroboch z mladšej a neskorej doby popolnicových polí (HaB) (Clausing 2001, 25, obr. 8). Dokladá zároveň kontinuitu kultúrneho vývoja a svedčí o pretrvávaní tradícií na prelome doby bronzovej a železnej. Typologická analýza materiálu z kľúčového inventára zo Steinkirchenu dokladá, že ho môžeme zaradiť do 9. stor. pred Kr., teda na koniec neskorej doby popolnicových polí (Clausing 2001; Metzner-Nebelsick 2002; 2005). V súvislosti s uložením konskej lebky do hrobu sa inventár zo Steinkirchenu v rámci vývoja doby popolnicových polí doteraz javil ako ojedinelý (Metzner-Nebelsick 2002, 205). V súvislosti s výskytom kostí konskej lebky na pohrebisku v Brne-Obřanoch, ako aj v objekte z Devína, ktorému sa venujeme v nasledujúcej časti príspevku, už Steinkirchen podľa nášho názoru nepredstavuje izolovaný jav. V rámci rozšírenia tejto pohrebnej zvyklosti predstavuje hrob zo Steinkirchenu najzápadnejšie ležiaci hrob tohto typu. 4 Zaujímavá je aj skutočnosť, že hoci ide o žiarový hrob, podľa kresby nálezovej situácie (obr. 2: 2) do neho bola pravdepodobne uložená nespálená hlava pochovaného. Samozrejme, pokiaľ možno kresbu považovať za vierohodnú. 77

12 PETRA KMEŤOVÁ SUSANNE STEGMANN-RAJTÁR Nálezy zo severného Pričiernomoria (Balky a Iľjevka) Uloženie lebky koňa je doložené aj v pričiernomorskej oblasti. Konkrétne ide o nálezy z hrobu 5 z mohyly Balky-Vysokaja mohyla (Zaporožská obl.) na Ukrajine, ako aj z Iľjevky v Rusku (Volgogradská obl.). Nález z Iľjevky pochádza zo ženského hrobu 3 z mohyly 1, ktorý je datovaný do predskýtskeho obdobia (Terenožkin 1976, 68). Na druhej strane, komorový hrob 5 z mohyly Vysokaja mohyla pri ukrajinskej obci Balky obsahoval výnimočne bohatý pohreb človeka s výzbrojou pre bojovníka jazdca: meč, zubadlo, početné hroty šípov z bronzu a kosti, kamenný brúsik, zlatá záušnica, zlatý diadém (?), drevená nádobka zdobená zlatými plieškami, miniatúrny nôž a keramické nádoby (obr. 3: 1 50). Aj v tomto prípade bola lebka koňa uložená nad hrobovou komorou, spolu s kosťami ďalších zvierat. Potravinové prílohy (zvyšky barana) však boli uložené do interiéru komory. Je tiež povšimnutiahodné, že konský postroj sa nachádzal na inom mieste než lebka, teda v interiéri komory. To znamená, že patril k osobnej výbave zomrelého (Terenožkin 1976, 31 34, obr. 6; 7). Na základe analógií inventára ho možno datovať do záveru 9. stor. pred Kr., i keď nemožno vylúčiť ani zaradenie do 8. storočia pred Kr. (Metzner-Nebelsick 2002, 259 n., 437; Kossack 1980, 134). V súvislosti s hrobom z Balky je dôležité, že tento poukazuje aj na ďalšie významné súvislosti s pohrebiskom Brno-Obřany. Typy kostených hrotov šípov a tiež baňatá nádoba s vysokým úzkym hrdlom (obr. 3: 9; 36 47) majú paralely na obřanskom hradisku (Adámek 1961, tab. 97: 4.6) a pohrebisku (Adámek 1961, tab. 125: 4, Podborský 1994, 224, obr. 6: B1) (obr. 3: 51-53). Obdobná fľašovitá nádoba (obr. 3: 51) sa našla v žiarovom hrobe 4 staršej fázy podolskej kultúry. Na baňatom vydutí je zdobená ojedinelou rytou výzdobou, ktorej motívy sú usporiadané do šachovnicovitého systému. Tento typ a rovnako aj podobná výzdoba keramiky je známa z mohýl kimmerského obdobia (černoleská kultúra Kossack 1980, 127, obr. 3). Kostené hroty šípov z Brna-Obřan patria podľa V. I. Kločka práve k typu Vysokaja mohyla, pričom na základe ich rozšírenia sú Brno-Obřany jednou z najzápadnejšie ležiacich lokalít (Kločko 2004, 200 mapa 1: 13; 205, obr. 1). Tieto unikátne nálezy, ktoré patria ešte do predskýtskeho obdobia, podobne ako aj cudzí kovový inventár z obřanského hrobu 169, sú svedectvom priamych kontaktov medzi vzdialenými oblasťami. Jednoznačne to dokladá železný meč s jazykovitou rukoväťou, charakteristický pre egejskú oblasť (aténska Agora) a juhovýchodoalpskú oblasť (Mušja jama), ako aj bronzové plutvovité nákončie z pričiernomorskej a kaukazskej oblasti. Oba tieto kľúčové nálezy boli rozšírené v 10. a 9. stor. pred Kr. a rozšírili sa aj do strednej Európy (Kossack 1980, Stegmann-Rajtár 1986; Metzner-Nebelsick 2002, 378, obr. 171). Zvyk vkladať do hrobu lebku koňa je charakteristický pre neskorú fázu doby popolnicových polí. Nasledujúce príklady hrobových celkov z východoalpskej halštatskej oblasti aj z lužického kultúrneho okruhu ukazujú, že sa tento rituál presadil aj v halštatských pohrebných zvyklostiach. Ako sa zdá, vkladanie konskej hlavy (lebky) do hrobu sa presadilo predovšetkým na prelome doby popolnicových polí a doby halštatskej. VČA SNOH ALŠTATSKÉ H ROBY S KONSKOU LEBKOU Novo mesto Hroby s konskými lebkami charakterizujú aj včasnohalštatský horizont. Jedným z hrobov radených do včasnohalštatského obdobia je aj známy centrálny hrob z mohyly 1 v Novom meste-kapiteljskej njive v slovinskom Dolenjsku. Územie Noveho mesta patrilo k najdôležitejším strediskám staršej železnej doby v oblasti Dolenjska. Osídlených bolo viacero polôh s viacerými mohylovými pohrebiskami v ich okolí (veľké tzv. rodinné alebo klanové mohyly). Nekropola v polohe Kapiteljska njiva je najväčším halštatským mohylovým pohrebiskom v Novom meste. Mohyla 1 bola skúmaná systematicky v rokoch pod vedením T. Kneza a B. Križa (Knez 1993). Predmetný centrálny hrob obsahoval približne štvorcovú hrobovú komoru mohutnej kamennej konštrukcie. Jeho inventár pozostával len zo železného zubadla, fragmentov dvoch keramických nádob a zvyškov konskej lebky. Z tej sa zachovali ľavá strana sánky a časť hornej čeľuste, obe so stoličkami, a ďalšie zuby (Knez 1993, 17, 23, 35, tab. 4 6). Hoci inventár hrobu nie je početný, pochovaná osoba, ktorej zvyšky sa kvôli mimoriadne agresívnej pôde nezachovali, musela niesť status výnimočnosti. Signalizuje to nielen centrálna poloha v rámci mohyly, ale 78

13 SYMBOLICKÉ ULOŽENIE LEBKY KOŇA V HROBOCH V ZÁVERE DOBY POPOLNICOVÝCH POLÍ A V POČIATKOCH DOBY HALŠTATSKEJ aj konský postroj či nádoby luxusného typu (zdobené kovovými aplikáciami). Napokon, keďže bol hrob sekundárne narušený, mohol sa zachovať len zlomok pôvodného inventára. Hrob je datovaný do stupňa Podzemelj (Dular 2007, 745), buď do jeho mladšej fázy, ale ešte pred známy hrob 16 s machairou z tej istej mohyly, ktorý tiež patrí do rovnakého stupňa (Knez 1993, 23), alebo do horizontu Podzemelj 1 (Teržan 2008, 202). Na jeho skorý vek odkazuje železné tordované zubadlo s krúžkovými postrannicami (Knez 1993, tab. 5). Zubadlá rovnakého typu pochádzajú v západohalštatskej oblasti z celkov, datovaných do včasnej fázy stupňa HC1, v juhovýchodnej Európe mohli ale prežívať o niečo dlhšie. Západohalštatské analógie zubadla z hrobu 16 sú zase datované do celého stupňa HC1 a ihlice s viacnásobne členenou hlavicou majú analógie v stupni Este IIIB1, porovnateľnom s mladšou fázou stupňa HC1 a staršou fázou stupňa HC2 (Trachsel 2004, 432, , MST 08 a 09x, obr. 165). Centrálny hrob mohyly 1 je aj na základe toho starší než hrob 16. O niečo mladší je aj výnimočný centrálny hrob 16/34 z tej istej mohylovej nekropoly v Novom meste. Obsahoval totiž bohatý pohreb ženy. Asi 40 cm nad hrobom sa našli zvyšky konskej lebky (Dular 2007, 746, kat. č. 27). 5 B. Teržan (2008, 203) ho zaradila na prelom stupňov Podzemelj 2 a Stična 1. 6 Zdá sa, že zvyk vkladať konskú lebku resp. hlavu do hrobu osoby vysokého sociálneho postavenia bol v Novom meste obľúbenejší, než v iných oblastiach: okrem spomínaných hrobov lebku koňa obsahoval aj hrob 11 z mohyly 16 na Kapiteljskej njive (Dular 2007, kat. č. 26), hrob 2-3 z Malenškovej njivy 7 (Šmid 1908, hl. 203, obr. 1; Guštin/Teržan 1975, 189 n., tab. 1-2; Teržan 1998, 527, pozn. 109) aj neskorohalštatský hrob 4/3 z polohy Znančeve njive, s bohatou mužskou aj ženskou výbavou (Knez 1986, 88 90; Hundt 1973, ). Ak, pravda, za nálezmi pozostatkov (len) konských lebiek nestoja účinky miestnej agresívnej pôdy (Knez 1978, 126), ktorá mohla rozložiť zvyšné časti konských kostier. Konské lebky či ich časti pochádzajú aj z iných lokalít dolenjskej skupiny, a to z mladších fáz doby halštatskej. Viacero nálezov pochádza z mohylových pohrebísk v Libne a v Stične (Dular 2007, 738 n., kat. č. 5, 6, 33, 37). Hrob z čeľusťou koňa bol odkrytý aj v skupine Sveta Lucija (Most na Soči, hrob M 379 Marchesetti, 16 (110); Teržan/Trampuž 1973, 421). Gorszewice Halštatskou kultúrou bola silno ovplyvnená lužická kultúra v oblasti Sliezska v južnom Poľsku. Na rozsiahlom pohrebisku v Gorszewiciach (okr. Szamotuly), ktoré bolo preskúmané na konci 19. storočia, bolo odkrytých tiež niekoľko žiarových hrobov s neprepálenými konskými lebkami. Je však potrebné podotknúť, že nie je isté, či lebky identifikoval ako konské (archeo)zoológ, preto ich považujeme za neoverené, i keď pravdepodobné. 8 Dva z nich možno na základe výbavy zaradiť k hrobom sociálne vysokopostavených bojovníkov (resp. vojvodcov ). Hrob 17 obsahoval včasnohalštatský meč (typ Gündlingen) s nákončím pošvy, sekeru, toaletné potreby (pinzeta) a početnú keramiku (Pieczyński 1953, 109 n., obr. 11). Podobne bohatý bol hrob 33: okrem meča (rovnako typ Gündlingen) obsahoval aj železný čakan so zlatou inkrustáciou a plátovaním, sklenený korálik a ďalšie nezachované predmety z kovu a keramiky (Pieczyński 1953, , obr. 22). Oba hroby sa dajú na základe mečov typu Gündlingen datovať pomerne presne do stupňa HC1, skôr do staršej fázy. Určujúcou je predovšetkým kombinácia meča typu Gündlingen s typologicky včasnou formou nákončia pošvy meča s vystretými ramenami (typ Frankfurt) z hrobu 17 (Pieczyński 1953, 109, obr. 11: 3, 22: 1; Trachsel 2004, 114, s ďalšou lit., obr. 58). 9 Tretí hrob s údajnou konskou lebkou (hrob 16) obsahoval viaceré kovové predmety, napr. harfovitú sponu z bronzu, železný nákrčník a i., ako aj početnú keramiku, vrátane zoomorfnej nádoby. Hrobový inventár naznačuje skôr prítomnosť ženského pohrebu a jeho zaradenie pravdepodobne tiež do staršej fázy stupňa HC (HC1) (Pieczyński 1953, 109, obr. 10; Gedl 2004, 81 88, hl. 87, tab. 53: 229). 5 Za informácie ďakujeme aj B. Križovi. 6 Pod nesprávnym označením XIV/34. 7 Hoci nie je vylúčené, že konská lebka súvisela z kosťami končatín, ktoré sa našli neďaleko, v hrobe 1 (Dular 2007, kat. č. 28, pozn. 5). 8 Rozlišovanie zvyškov iných zvierat na pohrebisku v prameňoch z výskumu pohrebiska zvyšky lebky ošípanej, rohy byvola zrejme tura by mohlo s rezervou naznačovať istú znalosť zvieracích zvyškov (Pieczyński 1953, 101 n., 141). 9 Nákončie pošvy meča dovoľuje jeho zaradenie do stupňa HC1 früh podľa M. Trachsela (2004, 114), s čím korešponduje aj vývoj spomínaných typov mečov. 79

14 PETRA KMEŤOVÁ SUSANNE STEGMANN-RAJTÁR Obr. 4. Bratislava-Devín. 1 plán hradného vrchu s vyznačenou polohou sektoru 1 s halštatskou jamou (objekt 2/1969); 2 sektor 1 s mohylou stredodunajskej mohylovej kultúry a halštatskou jamou (objekt 2/1969). Podľa Plachá/Furmánek 1975, obr. 1; 2 (1, 2) a Plachá 1971, plán 1 (orientácia situácie na obr. 2). 80

15 SYMBOLICKÉ ULOŽENIE LEBKY KOŇA V HROBOCH V ZÁVERE DOBY POPOLNICOVÝCH POLÍ A V POČIATKOCH DOBY HALŠTATSKEJ Bratislava-Devín Do rovnakého kontextu neskoropopolnicových a včasnohalštatských celkov, ktoré obsahovali konskú lebku či jej zvyšky, podľa nášho názoru patrí aj objekt 2/1969 zo známeho výšinného sídliska na Devíne. To sa nachádzalo nad sútokom Moravy a Dunaja a malo v období mladších popolnicových polí ako aj v staršej dobe halštatskej kľúčové postavenie v kultúrnom vývoji (Studeníková 1993; Stegmann-Rajtár 2002). Počas dlhodobých systematických výskumov sa tu podarilo odkryť aj početné nálezové situácie a získať nálezy, ktoré môžeme zaradiť do uvedeného obdobia. V rokoch 1969 a 1970 sa tu uskutočnil výskum pod vedením V. Plachej a V. Furmánka (SNM Bratislava/AÚ SAV Nitra), počas ktorého sa v sektore 1 odkryla mohyla stredodunajskej mohylovej kultúry. V plášti tejto mohyly, v jeho okrajovej časti, bol v hĺbke 240 cm zachytený kruhový objekt s priemerom 160 cm (obr. 4). Výplň objektu o šírke 90 cm tvorila hnedá zemina premiešaná s uhlíkmi, popolom a veľkými kameňmi, ktoré sa nachádzali v jeho horných vrstvách. Medzi nimi ako aj v hlbších vrstvách sa našlo množstvo väčších a menších fragmentov keramiky, z ktorých sa podarilo zrekonštruovať šesť nádob rôzneho tvaru (obr. 5; 6: 1-5). Asi v strede výplne objektu sa nachádzala lebka koňa, 10 zvieracia hlinená plastika koníka s lešteným povrchom a kanelovaný praslen (obr. 6: 6-7). Uvedený nález bádatelia interpretovali ako sídliskovú jamu (Plachá/Furmánek 1975). Na základe nálezovej situácie ako aj súvislostí s hrobmi z Brna-Obřan a s hrobom zo Steinkirchen sa zdá ale veľmi pravdepodobné, že nejde o sídliskový objekt, ale skôr o žiarový hrob, ktorý bol zapustený do kamenného plášťa mohyly stredodunajskej mohylovej kultúry (obr. 4: 2). Existuje viacero indícií, na základe ktorých nálezovú situáciu na Devíne neinterpretujeme ako sídliskovú jamu, ale skôr ako hrob: 1. Na základe veľkosti a tvaru hrobovej jamy je jama z Devína podobná žiarovým hrobom z Brna-Obřan (okrúhly pôdorys hrobovej jamy, priemer cm: obr. 2 a 4: 2). 2. V jame na Devíne bol vo vrstvách rozptýlený popol ( hnedá zemina premiešaná s popolom a uhlíkmi ), čiže je veľmi pravdepodobné, že išlo o žiarový hrob. 3. V objekte sa našli črepy, z ktorých sa podarilo zrekonštruovať šesť celých nádob. Je teda skôr pravdepodobné, že išlo o hrobový inventár. 4. Objekt z Devína zapadá do kontextu rozšírenia fenoménu ukladania lebky koňa do hrobov, od pohrebísk Steinkirchen a Brno-Obřany až po severné Pričiernomorie (Balky-Vysokaja mohyla). 5. Rituálne uloženie konskej lebky do hrobu predstavuje fenomén, ktorý sa vyskytoval predovšetkým v hroboch neskorej doby popolnicových polí a v následne v hroboch staršej doby halštatskej a viazal sa predovšetkým na lokality centrálneho významu. Išlo o hroby, ktoré súviseli s jazdeckou elitou. 6. Na základe situovania jamy v priestore mohyly zo strednej doby bronzovej sa zdá byť pravdepodobná interpretácia, že ide o hrob. Mohyly z doby halštatskej, umiestnené na staršie mohyly z obdobia strednej alebo mladšej doby bronzovej, boli v priestore kalenderberskej skupiny zistené vo viacerých prípadoch (napr. Janíky-Dolné Janíky, mohyla II, príp. Dunajská Lužná (predtým Nové Košariská), mohyla VI: Studeníková 1996, 500; 2008). Tieto celky dokladajú tradíciu v pochovávaní, prípadne úctu k predkom. Tvary keramiky (obr. 5; 6: 1 5) majú najbližšie paralely na pohrebisku v Brne-Obřanoch a tiež na neďalekom pohrebisku Podolí. Týka sa to napríklad baňatej nádoby (obr. 5: 2), ktorá sa v Podolí nachádzala v žiarových hroboch 9, 15, 52 a 53 (Říhovský 1982, Tab. 2 C1; 7 C4, 7 D2; 11 C2). Ide o tvar nádoby, ktorý typologicky jednoznačne vychádza z keramiky neskorej doby popolnicových polí (Stillfried-Podolí-Vál II/Chotín) (Stegmann-Rajtár 1992, 36 nn.). Podobné časové zaradenie má aj veľká baňatá nádoba s lievikovitým okrajom (obr. 5: 1). Výzdobné motívy na črepoch z Devína (obr. 6: 1 5), najmä viacnásobné ryté línie (prevahu majú lomené línie), sú charakteristické pre začiatok halštatskej kultúry a reprezentujú jej lokálny vývoj (kalenderberská halštatská skupina: Eibner-Persy 1980, tab. 55: 4; 57: 1; 58: 5; Klemm 1992, 142, tab. 13: 73; 16: 86; 23: 150; 36: 262; Rebay 2006, napr. tab. 13: PA38279; 15: PA56192; 22: PA38285; 31: PA38325). Chronologicky môžeme tento nálezový komplex zaradiť na začiatok staršej doby halštatskej, teda do 8. stor. pred Kr. Tvary a výzdoba keramiky už predstavuje včasnohalštatský štýl, no spôsobom vypracovania ešte stojí v tradícii doby popolnicových polí. Výšinné sídlisko na Devíne súviselo s líniou výšinných sídlisk, ktoré boli vybudované na východnom svahu Malých Karpát (Bratislava-hrad, Svätý Jur-Neštich, Smolenice-Molpír, Prašník-Tlstá hora) a ktoré jednoznačne súviseli s líniou výšinných sídlisk južne od Dunaja pozdĺž východných Álp (Parzinger/Nekvasil/Barth 1995; Stegmann-Rajtár 2002, obr. 1). 10 Na základe overenia nálezových okolností a materiálu v Mestskom múzeu v Bratislave sa nám lebku koňa nepodarilo nájsť, preto vychádzame z publikovanej informácie, že skutočne išlo o lebku koňa. 81

16 PETRA KMEŤOVÁ SUSANNE STEGMANN-RAJTÁR Obr. 5. Bratislava-Devín, objekt 2/1969. Keramické nádoby z objektu. Mestské múzeum Bratislava, inv. č. A 2743 (1), A 2740 (2), A 2742 (3), A 2737 (4), A 2738 (5), A 2739 (6). Kreslila P. Kmeťová. 82

17 SYMBOLICKÉ ULOŽENIE LEBKY KOŇA V HROBOCH V ZÁVERE DOBY POPOLNICOVÝCH POLÍ A V POČIATKOCH DOBY HALŠTATSKEJ Obr. 6. Bratislava-Devín, objekt 2/ výber zdobených fragmentov keramických nádob z objektu; 6 plastika koňa z pálenej hliny; 7 praslen z pálenej hliny. Mestské múzeum Bratislava, 1 5 bez inv. č.; 6 inv. č. A 2744; 7 inv. č. A Kresby a fotografia P. Kmeťová. 83

18 PETRA KMEŤOVÁ SUSANNE STEGMANN-RAJTÁR Obr. 7. Brno-Obřany, bronzová plastika koňa zo žiarového hrobu 6. Podľa Adámek 1961, tab. 118: 1. Pretrvanie tradície ukladania častí konských lebiek do ľudských hrobov v rozvinutej fáze kalenderberskej halštatskej skupiny (HC2) dokladá hrob A9 z dolnorakúskeho Statzendorfu, ktorý obsahoval fragment pravej sánky koňa. Podobne ako celok z Devína, aj tento hrob okrem keramiky obsahoval aj ženský prvok, a to 3 prasleny (Rebay 2006, kat. č. 85; Schmitzberger 2006, 346 n.). VÝZNAM HROBOV S LEBKOU KOŇA Z NESKOREJ DOBY BRONZOVEJ A VČASNEJ DOBY HALŠTATSKEJ Uvedené neskoropopolnicové a včasnohalštatské hroby s konskými lebkami patrili k výnimočným celkom. Dokladá to jednak inventár väčšiny hrobov, ktorý obsahoval výbavu sociálne vysokopostavenej osoby, hlavne bojovníka (meč prípadne ďalšie zbrane) s jazdeckým výstrojom (konský postroj pre jazdeckého koňa alebo pre dva záprahové kone, teda symbol ceremoniálneho voza), alebo ďalšie prestížne predmety, ktoré signalizovali vysoký sociálny status pochovaného (napr. picí roh, bronzová naberačka, keramika s kovovými aplikáciami, pinzeta, drobné zlaté predmety, plastika koníka). V tomto kontexte je mimoriadne zaujímavý urnový hrob z dolnobavorského Steinkirchenu. Lokalita sa nachádza na dunajskej komunikačnej trase, v blízkosti ďalších sídlisk a pohrebísk z obdobia popolnicových polí. Zaujímavým je aj fakt, že hrob ležal neďaleko včasnohalštatského hrobu s mečom zo Steinkirchenu (Clausing 2001, 31, obr. 13). V prípade hrobu zo záveru doby popolnicových polí je zvlášť dôležité, že obsahoval elementy rozličného pôvodu. Popri domácich prvkoch kultúry popolnicových polí (tradičný žiarový pohrebný rítus, charakter keramiky, symbolická príloha voza ako taká 11 ) obsahoval predmety východného typu (najmä postrannice zubadiel), s analógiami v oblasti Karpatskej kotliny, severného Pričiernomoria a predného Kaukazu. Tieto spolu s ďalšími predmetmi (naberačka, kamenný brúsik) už predznamenávali nový halštatský kultúrny vývoj. Na výnimočnosť pochovaného odkazuje aj poloha hrobu, ktorý bol vzdialený asi 200 m od pohrebiska z obdobia popolnicových polí (Metzner-Nebelsick 2002, ). 12 V tejto súvislosti je príznačná aj konštrukcia a umiestnenie spomínaných celkov z Nového mesta-kapiteljskej njivy. Hroby s kamennou konštrukciou sa totiž nachádzali v centre mohýl. Centrálne umiestnené hroby pod tzv. rodinnými/klanovými mohylami dolenjskej skupiny sú považované za hroby zakladateľov jednotlivých sociálnych alebo nábožensko-kultových spoločností resp. praotcov (Gabrovec 1974, 174; Teržan 2008, 222 n.). Keďže v centrálnom hrobe mohyly 1 sa nenašli žiadne predme- 11 Príloha voza v hroboch halštatskej kultúry je najpravdepodobnejšie nadviazaním na starú tradíciu z obdobia popolnicových polí (k tomu: Pare 1992, 202; Metzner-Nebelsick 2002, 279 n.). 12 I keď priama súvislosť medzi hrobom s konskou lebkou a popolnicovým pohrebiskom je zatiaľ neistá - pohrebisko je datované do staršej až strednej fázy kultúry popolnicových polí (Metzner-Nebelsick 2002, 278). 84

19 SYMBOLICKÉ ULOŽENIE LEBKY KOŇA V HROBOCH V ZÁVERE DOBY POPOLNICOVÝCH POLÍ A V POČIATKOCH DOBY HALŠTATSKEJ ty indikujúce pohlavie pochovaného (konský postroj pochádza ojedinele aj z hrobov žien), nevieme, či v ňom bol pochovaný takýto zakladateľ rodu. Navyše, ďalší centrálny hrob s konskou lebkou, a to hrob 34 mohyly 16, obsahoval bohatú ženskú výbavu vrátane konského postroja. Žena pochovaná v tomto hrobe musela mať podobný status ako pochovaní v iných centrálnych hroboch, ktoré spravidla obsahovali mužský inventár (Teržan 2008, 200 nn.). Nevieme, či sa dá aj v prípade tejto dámy priamo hovoriť o funkcii nositeľa nového, v zmysle zakladateľa rodu. Inými slovami, či aj ona bola osobou s výnimočnou (najvyššou, minimálne politickou?) funkciou, čím sa pre rod stala nasledovaniahodnou osobou resp. významným predkom, alebo bola s takouto osobou len v príbuzenskom vzťahu. Dôležité je, že v oboch spomínaných hroboch boli pochované osoby, ktoré patrili k najvyššej elite, ktorá reprezentovala nový, halštatský vývoj. Všeobecne možno predpokladať, že osoby pochované v hroboch prezentovaných v tejto štúdii boli zrejme príslušníkmi vytvárajúcich sa halštatských elít, nositeľmi nového halštatského vývoja. V súvislosti s nimi možno vysloviť predpoklad, že v Bratislave-Devíne bola pochovaná žena, ktorej bol do hrobu uložený aj jeden praslen (vreteno?). Výnimočný nález predstavovala hlinená plastika koňa a konská lebka. Hrob bol zapustený do staršej mohyly, čo zaiste podčiarkovalo vysoký sociálny status tejto ženy. Ako s týmito pochovanými súvisela lebka či hlava koňa? Význam konskej lebky dokladajú aj nálezy z eneolitických (teda najstarších) funerálnych a obetných kontextov z oblasti severného Pričiernomoria. Zvláštny význam mala konská hlava aj v obetných rituáloch rôznych iných etník (Kuzmina 2006, ). Rituálne deponovanie lebiek zvierat alebo ich častí bolo relatívne rozšírené v rôznych kultúrach (Węgrzynowicz 1982, 117 nn.). Hlava vo všeobecnosti bola symbolicky chápaná ako zástupca celého tela, ako sídlo duše. Predstavovala najvyššiu symbolickú hodnotu živej bytosti. Na základe svojho odstrašujúceho vzhľadu sa mohla lebka využívať aj ako apotropajný prostriedok. Zvieracia lebka (hlava) zastupovala celé zviera (Węgrzynowicz 1982, 126, 133, 206; Cirlot 2001, Głowa ). Na odstrašenie zlých duchov mali slúžiť konské hlavy alebo lebky, nastoknuté na koloch v staromaďarských sídliskách tento tradičný nomádsky zvyk možno sledovať až do oblasti strednej Ázie (Bökönyi 1993, 13). Magický význam mohli mať aj časti lebky v hrobových nálezoch, predovšetkým čeľusť a sánka (Węgrzynowicz 1982, 206; Hansmann/ Kriss-Rettenbeck 1966, 102). Konské lebky však boli považované hlavne za symbol jazdeckých bojovníkov alebo ľudí, ktorí vo svojich rukách sústreďovali svetskú aj sakrálnu moc (Węgrzynowicz 1982, 133). Prepojenie koňa s najvyššími elitami (kráľ) dokladá predovšetkým známy indoeurópsky rituál spojený s obetou koňa ašvamedhá, ako aj jeho obdoby (Kuzmina 2006, 264). Aj samotný kôň uložený do hrobu človeka v dobe halštatskej bol symbolom najvyšších jazdecko-bojovníckych elít. Toto prepojenie sa odvíjalo od rastúcej úlohy koňa vo vojenstve aj v živote halštatských elít (Kmeťová 2013a, 249). Kone boli významnou súčasťou halštatského vojenstva, prostriedkom reprezentácie osobných kvalít mužských príslušníkov elity pri pretekoch vozov či pri love. V neposlednom rade boli kone luxusnými zvieratami, pýchou svojich majiteľov a prestížnymi darmi medzi vládcami a príslušníkmi elity (k využitiu koňa v boji pozri napr. Lucke/Frey 1962, tab. 64; Turk 2005, obr. 58; Egg 1996, obr. 12; 17; tab. 9: 1, 2; Preinfalk 2003, obr. 41: 1; k využitiu v love pozri napr. Turk 2005, obr. 43; Eibner 1997, obr. 52: 1; k pretekom vozov napr.: Lucke/Frey 1962, tab. 63; 75; ku koňom ako prestížnemu artiklu pozri napr. Lucke/Frey 1962, tab. 21: 6; 65; Tecco Hvala/Dular/Kocuvan 2004, príl. 3; 5). Usmrtenie a spolupochovanie koňa počas pohrebných rituálov preto muselo mať na zúčastnených impozantný účinok. Tým pomohlo vytvoriť silný obraz odlúčenia zosnulého od pozemského života a jeho následného vstupu do večnosti (Kmeťová 2013b). Zároveň, kôň v hrobe bol chápaný aj ako transportný prostriedok a spoločník v ceste zomrelého na druhý svet, ale aj ako bytosť schopná vzkriesiť mŕtvych a voviesť ich do večného života, po boku bohov a slávnych predkov (Cooper 1986, 138 n.; Kuzmina 2006, ; Milićević Bradać 2003). Tento aspekt súvisel (aj) s vierou v putovanie slnka po oblohe na voze ťahanom koňmi. 13 Kôň sa stal symbolom slnka a ďalších božstiev, ktoré tiež cestovali na voze s konským záprahom, a cez nich sa stal aj symbolom mýtických hrdinov a heroizovaných vládcov resp. príslušníkov aristokracie (Bevan 1986, ; Kuzmina 2006, 264 n.). Aj členovia halštatských elít mohli byť po smrti heroizovaní ako predkovia resp. sprostredkovatelia medzi miestnou komunitou a svetom bohov a nadprirodzených síl (Karl 2005). Respektíve, privilegovaní členovia komunity mohli odkazovať na spriaznenosť s heroizovaným predkom, príbuzným či predchodcom. V obetovaní a spolupochovaní koňa sa prelínali dva dôležité významy koňa: reprezentá- 13 Kone v tomto v priebehu doby bronzovej nahradili starší symbol - čln ťahaný vodnými vtákmi - zrejme v súvislosti s presadzovaním sa koní v záprahu bojového príp. ceremoniálneho voza. 85

20 PETRA KMEŤOVÁ SUSANNE STEGMANN-RAJTÁR cia spoločenského statusu pochovanej osoby aj funkcia transportného prostriedku do záhrobia. 14 Zrejme len príslušníci elity mali privilégium odobrať sa do záhrobia na koni alebo na voze (Kmeťová 2013b, 73-76). Konské lebky, prípadne ich časti v hroboch neskoropopolnicových a včasnohalštatských elít najpravdepodobnejšie symbolizovali spoločenský status pochovaných. Táto funkcia mohla byť zároveň organicky prepojená s vierou v magické účinky konskej lebky resp. jej jednotlivých častí (hlavne čeľuste). V súvislosti s naznačením sociálnej identity týchto osôb sa možno domnievať, že išlo o výraz ich príslušnosti k novej ére, k novým halštatizujúcim sa elitám. Tieto nové privilegované sociálne vrstvy sa identifikovali prostredníctvom symbolu koňa, teda predmetmi spojenými s koňom a s jeho ovládaním (ako bol v úvode spomínaný, konský postroj, vyobrazenia na šperku, súčastiach odevu či na predmetoch statusu miniatúrne sekerky, sceptre alebo plastika: napr. Kromer 1959, tab. 53: 8; 55: 15; 99: 2; 137: 3; Prüssing 1991, tab. 15: 98; Metzner-Nebelsick/Nebelsick 1999; Metzner-Nebelsick 2002, 454 n., ). Tieto elity sa mohli stavovsky nazývať termínom odvodeným od slova označujúceho koňa alebo jazdca. Podobné označenia nachádzame v približne súčasných kultúrach Apeninského polostrova. Napríklad elitná vrstva rímskej armády, zložená z jazdcov, sa nazývala equites jej pôvod pritom siahal do staršieho obdobia a bol naviazaný na privilegovanú spoločenskú vrstvu. Podobné označenie bolo nedávno zdokumentované u Venétov: zo 6. storočia pred Kr. a z mladších storočí odtiaľ pochádzajú nápisy varianty slova ekupetaris. Tento termín by sa dal vysvetliť ako pán koňa odkazuje na najvyššiu spoločenskú vrstvu jazdcov resp. rytierov, chápanú všeobecne ako elita, ktorá jazdí na koni/voze (Marinetti/Prosdocimi 2005, 33 36). Vzhľadom na obľúbenosť symbolu koňa u halštatských elít je možné, že aj tieto sa označovali podobným termínom. 15 Tento príspevok je slovenskou verziou štúdie, ktorá bude publikovaná v zborníku k životnému jubileu Janeza Dulara, v rámci edície Opera Instituti Archaeologici Sloveniae 30, Ljubljana 2014, pod názvom Zur symbolischen Bestattung von Pferdeschädeln in Gräbern der späten Urnenfelder- und der älteren Hallstattzeit. Mgr. Petra Kmeťová, PhD. PhDr. Susanne Stegmann-Rajtár, CSc. Katedra archeológie Archeologický ústav SAV Filozofická fakulta Univerzity Komenského Akademická 2 Gondova 2 SK Nitra P.O.BOX 32 zuzana.rajtarova@savba.sk SK Bratislava kmetova.p@gmail.com, kmetova@fphil.uniba.sk 14 Funkciu transportného prostriedku naznačuje poloha zvyškov koní v niektorých mohylách: nachádzali sa buď v dromose, t. j. v mieste východu z hrobu (Kleinklein-Kröllkogel: Egg/Kramer 2005, obr. 6; 27; Gemeinlebarn, mohyla 1: Offenberger 1980, 438) alebo južne od centra mohyly (hrobová komora), s hlavami obrátenými na juh, teda k slnku (Nersingen- -Unterfahlheim, Am Hahnenbühl : Ambs 1998; Hennig 2001, 65; Aislingen-Grossen Bühl, mohyla 1: Hennig 2001, 165; Hennig et al. 2009). 15 Za umožnenie prístupu k spomínanému materiálu a jeho spracovaniu by sme sa chceli srdečne poďakovať Kataríne Harmadyovej, Veronike Plachej, Milanovi Salašovi a Václavovi Furmánkovi. 86

21 SYMBOLICKÉ ULOŽENIE LEBKY KOŇA V HROBOCH V ZÁVERE DOBY POPOLNICOVÝCH POLÍ A V POČIATKOCH DOBY HALŠTATSKEJ Abłamowicz 2005 LITERATÚRA R. Abłamowicz: Koń w obrzędowości społeczeństw kultury pomorskiej. In: M. Fudziński, H. Paner (zost.): Aktualne problemy kultury pomorskiej. Gdańsk 2005, Adámek 1961 F. Adámek: Pravěké hradisko u Obřan. Brno Ambs 1998 Bálek/Čižmář 2001 Bevan 1986 Bökönyi 1993 Bukowski 1976 R. Ambs: Eine hallstattzeitliche Bestattung zweier Pferde mit Schirrung und Wagen in einem Grabhügel bei Unterfahlheim, Gem. Nersingen/Schwaben. Bayer. Vorgeschbl. 63, 1998, M. Bálek/M. Čižmář: Brno-Obřany Hradisko. In: Pravěká hradiska na Brněnsku. Závesný kalendár pre rok 2002, obrázok a text pre mesiac II (február), ÚAPP Brno 2001, nepaginované. E. Bevan: Representations of Animals in Sanctuaries of Artemis and other Olympian Deities. British Arch. Reports, Internat. Series 315, Oxford S. Bökönyi: Pferdedomestikation, Haustierhaltung und Ernährung. Archäozoologische Beiträge zu historisch-ethnologischen Problemen. Archaeolingua, Series Minor 3, Budapest Z. Bukowski: Elementy wschodnie w kulturze Luzyckiej u schylku epoki brazu, Wroclaw Cirlot 2001 J. E. Cirlot: Słownik symboli. Preklad I. Kania, Kraków Clausing 2001 Ch. Clausing: Das späturnenfelderzeitliche Grab mit Pferdegeschirr von Steinkirchen. Arch. Denkmäler im Landkreis Deggendorf, Heft 12, Deggendorf Cooper 1986 J. C. Cooper: Lexikon alter Symbole. Preklad G. a M. Middel. Leipzig Cvitković/Škoberne 2003 Dular 2007 Egg 1986 Egg 1996 Egg/Kramer 2005 Eibner 1997 Eibner-Persy 1980 Fekete 1985 Gabrovec 1974 Galanina 1997 I. Cvitković/Ž. Škoberne: The Find of an Equestrian Grave of Iron Age at Sv. Križ Brdovečki (Croatia). Arch. Korrbl. 33, 2003, J. Dular: Pferdegräber und Pferdebestattungen in der hallstattzeitlichen Dolenjsko-Gruppe. In: M. Blečić/M. Črešnar/B. Hänsel/A. Hellmuth/E. Kaiser/C. Metzner-Nebelsick (zost.): Scripta praehistorica in honorem Biba Teržan, Situla 44, Ljubljana 2007, M. Egg: Zum Fürstengrab von Radkersburg (Südsteiermark). Jahrb. RGZM 33, 1986, M. Egg: Das hallstattzeitliche Fürstengrab von Strettweg bei Judenburg in der Obersteiermark. Römisch-Germanisches Zentralmuseum, Forschungsinstitut für Vor- und Frühgeschichte, Monographien 37, Mainz M. Egg/D. Kramer: Krieger Feste Totenopfer. Der letzte Hallstattfürst von Kleinklein in der Steiermark. Forsch. RGZM 1. Mainz A. Eibner: Die Große Göttin und andere Vorstellungsinhalte der östlichen Hallstattkultur. In: L. D. Nebelsick/A. Eibner/E. Lauermann/J.-W. Neugebauer: Hallstattkultur im osten Österreichs, St. Pölten 1997, A. Eibner-Persy: Hallstattzeitliche Grabhügel von Sopron (Ödenburg). Eisenstadt M. Fekete: Rettungsgrabung früheisenzeitlicher Hügelgräber in Vaskeresztes. (Vorbericht) Acta Arch. Acad. Scien. Hungaricae 37, 1985, S. Gabrovec: Die Ausgrabungen in Stična und die Bedeutung für die südostalpine Hallstattkultur. In: B. Chropovský (Hrsg.), Symposium zu Problemen der Jüngeren Hallstattzeit in Mitteleuropa, Bratislava 1974, L. K. Galanina: Die Kurgane von Kelermes. Königsgräber der frühskythischen Zeit. Steppenvölker Eurasiens 1, Moskau Gedl 2004 M. Gedl: Die Fibeln in Polen. Prähistorische Bronzefunde XIV, 10, Stuttgart Golec 2005 Guštin/Teržan 1975 M. Golec: Horákovská kultura. Nepublikovaná dizertačná práca, Ústav archeologie a muzeologie Filozofické fakulty Masarykovy univerzity, Brno M. Guštin/B. Teržan: Malenškova gomila v Novem mestu. Prispevek k poznavanju povezav med jugovzhodnim alpskim svetom, severozahodnim Balkanom in južno Panonijo v starejši železni dobi. Arh. Vestnik 26, 1975 (1976),