1150. výročie príchodu vierozvestcov Cyrila a Metoda

Transkript

1

2

3 Trnavská arcidiecéza Matica slovenská Trnavský samosprávny kraj výročie príchodu vierozvestcov Cyrila a Metoda Zborník z programovej konferencie venovanej výročiu príchodu vierozvestcov Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu Druhé vydanie Zostavovateľ: Dr.h.c. Ing. Tibor Mikuš, PhD. Vydavateľ: Úrad TTSK Náklad: 250 ks ISBN:

4 Neprešlo jazykovou korektúrou. Za obsah a odbornú stránku textov zodpovedajú autori.

5 Obsah J. Em. Kardinál Ján Chryzostom Korec Pozdrav... 5 Generálny biskup ECAV na Slovensku Miloš Klátik Pozdrav... 6 J. Em. Kardinál Ján Chryzostom Korec Cyrilometodská tradícia v tisícročných dejinách Slovenska... 8 J. E. Mons. Róbert Bezák arcibiskup Trnavskej arcidiecézy Aktuálny odkaz sv. Cyrila a Metoda pre našu súčasnosť Ing. Marián Tkáč, PhD. predseda Matice slovenskej Cyrilometodská tradícia v Matici slovenskej Dr. h. c. Ing. Tibor Mikuš, PhD. - predseda TTSK Cyrilometodská tradícia na území Trnavského samosprávneho kraja JUDr. Michal Hašek hajtman Juhomoravského kraja Odkaz Soluňských bratří hodláme ochránit pro budoucí generace Ing. Juraj Blanár predseda ŽSK Žilinská župa na cyrilometodskú úctu nie je skúpa Ing. Vladimír Butko primátor mesta Trnava Pozdrav Dr. h. c. prof. Ing. Karol Polák, DrSc. - rektor Vysokej školy v Sládkovičove Rozdelenie kresťanstva v XI. storočí n. l Dr. h. c. doc. Ing. Jozef Matúš, CSc., mim. prof. rektor UCM v Trnave Cyril a Metod. Tradícia a odkaz pre rozvoj vzdelanosti prof. doc. JUDr. Marek Šmid, PhD. rektor Trnavskej univerzity K živým koreňom Európy prof. JUDr. Ján Svák, DrSc. rektor Paneurópskej vysokej školy Ľudské práva v súčasnosti z pohľadu odkazu Cyrila a Metoda... 76

6 JUDr. Emil Kuchár vedúci predstaviteľ Stálej misie SR pri Rade Európy Slovensko v rodine Rady Európy. Cítime sa rovnoprávni PhDr. Zdenko Čambal - podpredseda TTSK Odkaz Cyrila a Metoda v slovenskej kultúre Mons. ThLic. Vendelín Pleva riaditeľ Spolku svätého Vojtecha Cyrilo-metodská myšlienka vo vydaniach Spolku svätého Vojtecha PaedDr. Miroslav Holečko - predseda Spoločnosti svätého Gorazda Svätý Gorazd, spolutvorca a pokračovateľ v cyrilo-metodskom diele PhDr. Peter Mulík, PhD. tajomník Matice slovenskej Christianizácia Slovákov pred príchodom Konštantína a Metoda doc. ThLic. Mgr. Pavol Zemko, Th. D., JCLic. Radoslav Bazala Divadelno spevácky súbor Jána Palárika zachováva cyrilometodský odkaz Dr. h. c. Prof. PhDr. Jaroslav Straka, DrSc. Začiatky slovenskej diplomacie Ing. Dušan Guťan, PhD. riaditeľa Úradu TTSK výročie príchodu Cyrila a Metoda na naše územie doc. PhDr. Juraj Hladký, PhD.- Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity Odraz cyrilo-metodskej a postcyrilo-metodskej christianizácie v názvoch obcí a riek Dr. h. c. Ing. Tibor Mikuš, PhD. - predseda TTSK Zhrnutie Obrazová príloha...205

7 5

8 Pozdrav Miloša Klátika generálny biskup ECAV na Slovensku Bratislava, 29.mája 2012 Vaša excelencia pán arcibiskup Trnavskej diecézy Mons. Róbert Bezák, zástupcovia Matice slovenskej a Trnavského samosprávneho kraja, dovoľte mi v mene Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku touto cestou pozdraviť Vašu programovú konferenciu k Výročiu príchodu vierozvestcov Cyrila a Metoda na Slovensko. Prajem Vám požehnané rokovanie, ako i celý priebeh celoslovenských osláv tejto významnej udalosti v našich dejinách. Aj naša Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku sa hrdo hlási k odkazu Cyrila a Metoda. Každoročne si 5. júla na sviatok Cyrila a Metoda pripomíname príchod vierozvestcov Konštantína (Cyrila) a Metoda na územie Veľkomoravskej ríše a pripájame sa i k oslavám blížiaceho sa Výročia tejto udalosti. Vysoko si ceníme najmä význam misie solúnskych bratov pre rozšírenie kresťanstva v Európe. Je známe, že na naše územie priniesli kresťanstvo ako prví už nemeckí kňazi avšak ich obradu v latinskom jazyku rozumel len málokto. Až Božie slovo zvestované v jazyku zrozumiteľnom ľudu vďaka prekladom Konštantína a neskôr aj Metoda mohlo prenikať do myslí a sŕdc ľudí a zasievať v nich vieru v Trojjediného Pána Boha: Otca, Syna i Ducha Svätého. Konštantín do svojho nadčasového Proglasu, prvej slovanskej básne vložil známe slová: Chcem radšej iba pätoro slov povedať, rozumom prostým chcem týchto päť slov vyrieknuť, aby aj bratia všetko porozumeli, než nezrozumiteľných slov riecť tisíce... Zásada zrozumiteľnosti pri hlásaní slova Božieho sa stala i hlavnou zásadou Lutherovej reformácie. Náš reformátor Dr. Martin Luther sa svojím prekladom Písma svätého do nemeckého jazyka zaslúžil o priblíženie Božieho slova širokým 6

9 vrstvám ľudí. Na tento preklad nadviazali preklady Písma do ďalších národných jazykov. Protestantizmus s liturgiou v národných jazykoch sa veľmi rýchlo rozšíril po celej Európe. Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Boh bol to Slovo. Toto sú prvé slová Evanjelia podľa Jána, prvé slová napísané v staroslovienskej reči. Tieto slová Písma svätého aj my evanjelici často citujeme a vnímame ich ako dôležitú súčasť našej kresťanskej viery. Nech je tomu tak i teraz, i vždycky i naveky vekov. Amen 7

10 Cyrilometodská tradícia v tisícročných dejinách Slovenska J. Em. Kardinál Ján Chryzostom Korec Pri 1150 jubileu príchodu a pôsobenia svätých Cyrila a Metoda k našim predkom na našom území si pripomíname trvalú prítomnosť a bohatstvo cyrilometodskej tradície v našich dejinách v oblasti duchovnej, kultúrnej i národnej z čoho žijeme ako národné spoločenstvo až do súčasnosti. Rastislavova vladárska žiadosť cisárovi Michalovi III. do Konštantínopolu o učiteľov viery v jazyku našich predkov, splnená príchodom sv. Cyrila a Metoda bola prvým zázračným činom v našich dejinách. Ovládali starosloviensky jazyk zo Solúna. Konštantín vypracoval preň písmo do ktorého preložili bohoslužobné texty Cirkvi a neskôr i celý Starý a Nový zákon. Na tomto základe geniálny vzdelanec Konštantín založil na našom území po roku 863 vysokú školu podľa konštantinopolského vzoru. Do roku 885 vyškolili takto niekoľko 100 kňazov, ale i vzdelancov pre civilný život. Metod, niekdajší vysoký štátny úradník, ktorého pápež Ján VIII. vymenoval neskôr za arcibiskupa pridal k tomu i právne spisy Zákon sudnyj ljudem, právnickú zbierku zákonov pre súdy. Bol to právny Kodex, do ktorého zahrnul prvky domáceho zvykového práva ale najmä rozvinuté právo Byzantskej ríše, ktoré vyrástlo z najprepracovanejšieho práva Rimanov. To bol v tom čase vrchol európskej právnej vedy a právnej praxe. A spolu s Metodovým dielom Napomenutie vladárom to bol základ národného a štátneho poriadku v Svätoplukovej ríši. Znie nám ako zázrak, keď v bule pápeža Jána VIII. Industriae Tuae z roku 880, adresovanej Milovanému synovi Svätoplukovi, ktorou bola založená Nitrianska diecéza prvá v stredovýchodnej Európe, čítame aj vetu: Nič istotne vo viere a v učení nebráni v tomže jazyku slovienskom spievať omše, alebo čítať sväté evanjelium... dobre preložené a vyložené... Svätopluk odovzdal arcibiskupovi Metodovi všetkých kňazov pôsobiacich na hradoch a v ich okolí, ktorí ovládali aj latinčinu a zriadil cirkevnú správu aj s pomocou kňazov, ktorí už vyšli z novej staroslovienskej vysokej školy. Mnohí z nich boli vzdelávaní aj v latinčine i staroslovienčine. 8

11 Zásahom vplyvných politických i cirkevných fransky zmýšľajúcich činiteľov, ktorí odmietli novú starosloviensku orientáciu svätých bratov v Cirkvi, a na ktorých čele stál Wiching, došlo po Metodovej smrti k poľutovaniahodnému zásahu, ktorým bolo vyhnanie mnohých slovienskych kňazov z nášho územia. To bol veľký úder do budovateľského misijného diela Cirkvi rozvinutým sv. Cyrilom a Metodom. Pokiaľ ide o prípadný podiel kráľa Sätopluka na tomto odsúdeniahodnom čine medzi historikmi jestvujú rozdielne názory a nejestvuje v tejto veci zhoda. No nebol to úder smrteľný. Ako pri každom násilí aj tu mnohí z prenasledovaných unikli vyhnanstvu a sami sa uchýlili za hranice nášho územia. Gorazd prešiel do Poľska, kde podľa poľských historikov existovalo arcibiskupstvo so staroslovienským bohoslužobným jazykom /prof. Lanckoronská). Jeho prítomnosť v Poľsku nasvedčuje zápis v rukopisnom liturgickom kalendári zo XIV. storočia, pochádzajúcom z Vislice, najstaršieho cirkevného strediska v Poľsku. V tom kalendári na deň 17. júla je zaznamenaný sviatok sv. Gorazda. Dosvedčujú to aj prastaré kontakty Krakowa s Nitrou, ktoré sú písomne zaznamenané až do XVI. storočia (M. Lacko). V duchu tejto tradície vyjadril sa aj pápež Ján Pavol II. v ďakovnom liste, ktorý mi odovzdal po skončení duchovných cvičení, ktoré som na jeho žiadosť dával jemu a jeho spolupracovníkom r vo Vatikáne. V ďakovnom liste mi poľský pápež napísal: Ďalšia pohnútka vďaky pramení pre mňa zo skutočnosti, že vo Vašej osobe a vo Vašich meditáciách viac než tisícročná kresťanská tradícia, ktorá má svoje korene v diele sv. Cyrila a Metoda, priniesla znova svoje ovocie, darované biskupovi Ríma, ktorý je synom a dlžníkom tej istej tradície. Táto myšlienka ma v duchu spontánne orientuje pripomenúť si návštevu, ktorú som uskutočnil roku 1995 v prastarej Nitrianskej diecéze, prvom biskupskom sídle strednej Európy, v ktorej ste sa Vy, pán kardinál, narodili a ktorej ste pastierom. (Duchovné cvičenia vo Vatikáne, Bratislava, Lúč 1998). Časť slovienskych učeníkov sa pred vyhnaním zachránila tým, že sa uchýlila do Čiech k benediktínom do Tynca (M. Lacko). Tam sa udržala slovienska bohoslužba až do XI. storočia, keď boli (po r. 1000) slovanskí mnísi vyhnaní aj 9

12 z Čiech, uchýlili sa do nového Uhorského kráľovstva, pravdepodobne do kláštora vo Vyšehrade. Z najznámejších Metodových žiakov sa zachránili pred vyhnanstvom Kliment a Naum. Dostali sa až do Ochridu v terajšom Macedónsku. Založili tam kláštor a školu. Vieme to zo spisov ich žiakov Žitie Klimenta a Žitie Nauma (M. Lacko). Starosloviensky Ochrid je živý až do dnešného dňa. Wiching, ktorý zosnoval obvinenia proti Metodovi a zavinil vyhnanie jeho mnohých žiakov, zostal vo Svätoplukovej ríši do r. 893, keď ho Svätopluk odstránil. Wichinga potom prijal za kráľovského kancelára franský panovník Arnulf. Svätopluk r. 894 zomrel. Jeho syn Mojmír II. sa stal jeho nástupcom, usiloval sa napraviť chyby svojho otca. V tejto situácii sa mohli niektorí učeníci sv. Metoda znovu verejne objaviť a azda i prebrať znova do rúk vedenie Cirkvi. Na žiadosť Mojmíra II. pápež Ján IX. obnovil samostatnú cirkevnú hierarchiu v Mojmírovej ríši. Poslal k nemu arcibiskupa Jána a biskupov Benedikta a Daniela, ktorí vysvätili pre ríšu Mojmíra II. jedného arcibiskupa a troch biskupov. Podľa historika arcibiskupom takmer s istotou bol Gorazd. Na území ríše boli štyri biskupstvá medzi nimi Nitra a tá jediná s istotou (M. Lacko). Po páde Veľkej Moravy r. 907 sa politické pomery menili ale iba postupne. V roku 907 starí Uhri premohli pri Bratislave veľkomoravské i bavorské vojsko a postupne sa na našich územiach usadili. Starouhorský náčelník a vojvoda Gejza ovládal najmä Nitrianske a Blatenské kniežatstvo. Nitra bola najrozvinutejšou kultúrnou oblasťou ríše Svätopluka a Mojmíra II. Gejza preberal pre usadený život svojich poddaných celý kultúrny spôsob usadeného života v poľnohospodárskom, občianskom, i cirkevnom a náboženskom živote. Sám sa dal pokrstiť pred smrťou a keďže mal veriacu pokrstenú manželku zo Sedmohradska, otváral svoje územia vplyvom západného kresťanstva. Jeho syn dostal pri krste meno Štefan a ten sa stal po jeho smrti kráľom nového Uhorského štátu oddaný Rímu a známy od roku 1083 po kanonizovaní ako svätý Štefan. Aj on preberal najmä z Nitrianskeho kniežatstva všetky základné prvky usadeného civilného, kultúrneho i cirkevného života. Nezmazateľné stopy tejto 10

13 kultúrnej kontinuity prenikli na stáročia do štruktúr nového Uhorského kráľovstva. Natrvalo sa to odzrkadľuje i v maďarskom jazyku, ktorý preberal veľkú časť výrazov a terminológie našich slovenských predkov. Z cirkevnej správy i časť terminológie staroslovienskej liturgie z najrozvinutejšej cyrilometodskej oblasti z Nitry prešli, ako zistil maďarský historik prof. Kniezsa aj do maďarského slovníka v novom Uhorskom kráľovstve. Takto prispôsobených slovenských výrazov v maďarčine odhaduje Prof. Kniezsa % maďarského slovníka. Popri výrazoch usadeného života prešli aj mnohé staroslovenské liturgické výrazy - ktoré žijú dodnes. (oltár oltár, anjel angyal, peklo pokol, voda víz, kalich - kehely, krstiteľnica keresztelöhely, sakrista sekrestye, krst keresztségszentsége). Aj takýmto spôsobom sa cyrilometodská tradícia preliala na stáročia do nového štátneho života. Cyrilometodská tradícia prechádzala aj do nových politických a štátnych pomerov. Už za vojvodu Gejzu sa budovalo na území niekdajšieho Pribinovho a Koceľovho kniežatstva nové štátne zriadenie. Jadrom cirkevnej organizácie Uhorska sa stalo Slovensko, ktoré malo v Nitre od r. 880 svoje biskupstvo. Preto sa Nitrianske kniežatstvo stalo najvýznamnejším územím arcibiskupstva ostrihomského. Podľa historikov na východnom a severnom Slovensku sa dlho zachovali cirkevné štruktúry hradných farností, ktoré ustanovil ešte arcibiskup Metod. Historici poznajú náznaky pretrvávania slovienského obradu a biritualizmu cez pomerne dlhý čas. Podľa nich pamiatky byzantského umenia dosvedčujú, že východná liturgia sa udržala v Uhorsku veľmi dlho, doložená aj po r V Spišskej kapitule z r je doložený tzv. biritualizmus - bohoslužby v latinskom i staroslovienskom jazyku. V sobotu po večierni sa v kaplnke Panny Márie spievalo Salve Regina alebo Raduj sa Bohorodica. Niektoré gréckokatolícke farnosti na Spiši Slovinky, Nižné Repáše, Hodenmark boli oddávna, istotne však r. 1308, pod právomocou spišského prepošstva. Cyrilometodská tradícia pretrvávala na Slovensku takto u pôvodných katolíkov východného obradu. Dôkazov pre bratské spolužitie gréckokatolíkov ako aj rímokatolíkov po r za pápeža Bonifáca IX. je v dejinách Slovenska viac. Po rozkole Carihradu s Rímom aj po rozdelení východnej a západnej cirkvi, 11

14 jestvujú dôkazy, že u nás pravoslávny veriaci na okolí Spišskej Kapitule, na Orave i v Gemeri žili bratsky tak s greckokatolíkmi ako i s rímokatolíkmi. Pokiaľ ide o cyrilometodskú tradíciu po roku 1400 jestvujú ďalšie dôkazy o úcte svätých bratov. V bratislavskej kapitule sa zachoval z týchto čias antifonár o sviatku svätých Cyrila a Metoda na Slovensku. Z roku 1479 sú známe na Spiši tzv. Spišské modlitby a používané staroslovienske modlitby tzv. Jektenie. Kňazi a veriaci sa ich striedavo modlili. Pretrvávala v nich cyrilometodská tradícia a tieto modlitby používal priamo i spišský prepošt Gašpar Bak ( ), ktorý študoval v Bologni a v Ríme, kde ho 25. októbra vysvätil pápež Sixtus IV. Pápež Lev X. r podpísal bulu uhorskému a českému kráľovi Ľudovítovi II., v ktorej rozptýlil určité nejasnosti a potvrdil úplnú pravovernosť veriacich východného obradu a uistil, že starosloviensky obrad od čias sv. Cyrila a Metoda je plne spätý s katolíckou Cirkvou a s Rímom. Preto východný obrad má trvať a zachovať sa. Pápežská bula dávala rímskym katolíkom úpravy, aby vychádzali v ústrety východným katolíkom kňazom, východným kláštorom a veriacim. To sa týkalo biskupov, prepoštov, kňazov i veriacich. Tým bola prastará cyrilometodská tradícia znova Rímom potvrdená a podporená. Cyrilometodská tradícia na Slovensku je doložená mnohými ďalšími písomnými dokladmi z čias okolo r Sú to tzv. cyrilské liturgické rukopisy z východného Slovenska (Michalovce...), ktorých bolo podľa záznamov mnoho aj na iných miestach. Podľa historikov sa rukopisy na východnom Slovensku nielen našli a používali, ale aj písali. Prežili stáročia a potvrdzujú pretrvávanie cyrilometodskej tradície a staroslovienskeho obradu a to aj v najstarších obdobiach našich dejín. Tieto vzácne rukopisy prežili stáročia. Mnohé z nich boli zničené v roku 1950 vo farnostiach pri likvidovaní Gréckokatolíckej cirkvi a kláštorov na Slovensku komunistickým režimom. Za ostrihomského arcibiskupa Juraja Lipaiho r bol vydaný spevník jezuitu Benedikta Sölöšiho rodáka z Tekovského Rybníka Cantus Catholici, piesne Katholicke: Latinské y Slovenské: Nové i Starodavné. 12

15 Podľa autora spevníka: v niektorých kostoloch ešte i za našich čias sa čiastka kánona pri oltári odbavuje ľudovou rečou a takmer vo všetkých kostoloch sa týmto jazykom odbavuje Kyrie, Gloria a Krédo!. Vo východnom obrade sa totiž spieva aj kánon v reči ľudu, ktorou bola staroslovienčina. Cantus Catholici nepredstavuje začiatok cyrilometodskej tradície lež jej pokračovanie a rozvoj, ktorý podľa historikov trval nepretržite po stáročia. Autor Cantus Catholici poznamenáva v úvode, že jeho národ po prijatí kresťanstva, čo sa stalo za panovania kráľa Svätopluka zásluhou sv. Cyrila a Metoda, vynikal v pobožnosti a v záľube spievať náboženské spevy v národnom jazyku... Pozoruhodná je poznámka Sölöšiho, autora Cantus Catholici čo sa týka pozbieraných starodávnych chrámových piesní. Sölöši v úvode do Cantus Catholici uviedol, že: V rímskom obrade Slováci vyjadrovali tajomstvá jednotlivých častí latinskej omše spievaním piesní v slovenčine. Táto tradícia jestvovala na Slovensku pred Cantus Catholici i po ňom, neskôr za vydávania mnohých katolíckych spevníkov až po Radlinského Nábožné výlevy a nakoniec bola priam inštitucionalizovaná vydaním Jednotného katolíckeho spevníka v Spolku svätého Vojtecha v Trnave. Mnohé z týchto starodávnych piesní sú naozaj pojaté do Jednotného katolíckeho spevníka (Narodil sa Kristus Pán, Radujme sa všetci zbožne, Pán Ježiš Kristus vstal z mŕtvych, Stála Matka Bolestivá, Ó Trojica Najsvätejšia, Raduj sa nebies Kráľovná a iné). Cyrilometodskou tradícou sa zaoberali i profesori na akademickej pôde Trnavskej univerzity. Tak jezuita Samuel Timon narodený v Trenčianskej Turnej sa stal najvýznamnejším historikom Uhorska po roku Vo svojej historickej knihe Obraz starého Uhorska Imago Veteris Hungariae - venoval celú kapitolu sv. Cyrilovi a Metodovi a nazval ich apoštolmi Slovanov. O čom prednášal aj svojim univerzitným poslucháčom. Na Trnavskej univerzite založenej kardinálom Petrom Pázmaňom roku 1635, formovali jezuiti aj gréckokatolícky klérus. Na univerzite vyštudovali aj budúci gréckokatolícki biskupi Michal Manuel Olšovský a rumunský biskup Inocent Klein. Štúdiá tu absolvovali aj mnohí gréckokatolícki kňazi. 13

16 Gréckokatolíci študovali i na jezuitských gymnáziách. Gréckokatolíci vstupovali aj do rehole jezuitov. Tak P. Juraja Olšovského katalóg jezuitov označuje ako semper catholicus graeci ritus vždy katolík gréckeho obradu. Jezuiti najmä po roku 1650 sa venovali aj misijnej práci medzi gréckokatolíkmi na východnom Slovensku. Bolo to hlavne v oblasti okolo panstva Makovice, v oblasti Humenného, neskôr v okolí Prešova a Košíc... Jezuitská tlačiareň v Trnave, kde študovali aj gréckokatolícki kňazi, vydala pre nich v azbuke niekoľko základných kníh. Vydali Bukvar a Katechizmus aj pre veriacich. Ako hodnotili a hodnotia v minulosti i dnes túto chránenú a rozvíjanú cyrilometodskú tradíciu na Slovensku predstavitelia Gréckokatolíckej cirkvi? Ukrajinský biskup Izidor Borecký na cyrilometodskej slávnosti v Kanade roku 1963 povedal na adresu Slovákov:... Vďaka vám a vašim predkom, toto cyrilometodské dedičstvo, aké zo Slovenska ožiarilo neprehľadné zástupy Slovanov, pretrvalo na území Slovenska celých 1100 rokov a ostane i naďalej živým pokladom Slovenského národa...! K tvorivému postoju Trnavskej univerzity voči gréckokatolíkom po roku 1700 možno pripojiť aj závažné činy Ríma týchto čias v tejto veci. Cyrilometodskú tradíciu pomohol prehĺbiť aj pápež Benedikt XIV.. Vydal apoštolský list 25. augusta V liste dosvedčil a potvrdil trvanie tradície a dosvedčil trvanie cyrilometodského diela. Na tento list sa bude raz odvolávať pápež Lev XIII. vo svojej encyklike Grande munus o Svätom Cyrilovi a Metodovi z 30. septembra Schválenie liturgického sviatku, ktoré dosiahla Mária Terézia pre svoje krajiny od Ríma, bolo veľkým povzbudením aj pre národné zmýšľanie Slovákov. Tu bola vyslovená pravda. Toto dedičstvo naozaj pretrvalo stáročia a novým ohňom začalo žiariť najmä v 18. storočí. Po Benediktovi XIV. posilnil cyrilometodskú tradíciu pre celé Rakúsko Uhorsko a teda aj pre Slovákov pápež Pius VI.. Ten vydal breve o sviatku slovanských apoštolov, ktorým ustanovil 14. marec, za liturgicky vyšší sviatok sv. Cyrila a Metoda. 14

17 Trnavská univerzitná tlačiareň poslúžila v tejto tradícii znova tým, že vydala k tomuto sviatku doplnené texty svätej omše pod názvom Festum sanctorum Cyrillii et Methodii episcoporum. To bol jeden z posledných jej činov po zrušení jezuitov r a tesne pred preložením Trnavskej univerzity do Budína r K činnosti Trnavskej univerzity možno ku jej cti uviesť, že za jej trvania od r pôsobilo na nej podľa historika Varsíka stodvadsať profesorov Slovákov, ktorí ako rektori napr. Holovič, Palkovič, Topoľčani, Prileský alebo ako profesori filozofie či teologie Ivančič, Jaslinský, Bošani, alebo ako historici Kazy, Katona, S. Timon. Títo vychovali slovenských vzdelancov medzi nimi aj kňazov, ktorí sa stali ďalšími nositeľmi cyrilometodskej tradície v nasledujúcich desaťročiach. V 18. storočí medzi prvých šíriteľov a obrancov cyrilometodskej tradície patril Ján Baltazár Magin, narodený vo Vrbovom. Študoval vo viedenskom Pazmaneu a na iných univerzitách. Stal sa ako mimoriadne vzdelaný kňaz váženým farárom v Dubnici n. Váhom, kde zhromaždil veľmi cennú knižnicu. Medzi Slovákmi sa vyznamenal najmä obranným spisom Murices sive apologia - Ostré námietky proti útokom na Slovenský národ zo strany profesora práva Benčíka. Táto významná Maginova kniha vyšla v 1728 roku. Magin v nej rozvinul aj otázku cyrilometodskej tradície, ktorou sa už predtým zaoberal jezuita Samuel Timon profesor histórie na Trnavskej univerzite, vo svojom diele Imago antiquae Hungariae Obraz dávneho Uhorska. Podľa literárneho historika Kútnika Šmálova tradíciu jezuitov z Trnavskej univerzity rozvíjalo ďalej bernolákovské hnutie a to nielen po jazykovej a duchovnej ale i po národnej stránke. Tým sa stalo dedičom snaženia jezuitov. Niektorí zo zrušených jezuitov sa ako diecézny kňazi pridali k Slovenskému učenému tovarišstvu bernolákovcov napr. Ignác Jurčák zo Zubrice na Orave, profesor gymnázia, založil Tovarišstvo v Banskej Bystrici, no nie už pod menom jezuitu. Takých bolo viac. Aj mnohí absolventi Trnavskej univerzity rozvíjali podobným spôsobom cyrilometodskú tradíciu a to obohacovaním celého národného života Slovákov. Ich dielo pre dobro národa sa stále rozširovalo na ďalšie významné osobnosti. Bol 15

18 to arcibiskup Kardinál Alexander Rudnay, bol dlhoročným farárom v Krušovciach pri Topoľčanoch, ktorý vydal slovenské kázne. Veľprepošt F. X. Hábel preložil Nasledovanie Krista, kanonik J. Palkovič preložil Sväté Písmo a stal sa mecénom básnika Jána Hollého. Nitrianski biskupi Kluch, Vurum, F. Fuchs s kanonikom Mesárošom sa postarali o vydanie asi 40 kníh v náklade výtlačkov. K týmto sa pridávali rožňavský biskup, spišský kanonik Dravecký, nitriansky prepošt Ďateľ a ďalší. Ich vydané knihy sa dostávali takmer do každej farnosti... Roku 1780 vydal Juraj Papánek katolícky kňaz z Kuklova na Záhorí Dejiny slovenského národa. Juraj Papánek hneď v úvode píše o svätých Cyrilovi a Metodovi, spomína pápeža Hadriána a iných, ktorí láskavo povolili, aby sa pri službách Božích mohol používať otcovsky, t. j. slovenský jazyk. Papánek vyzýva svojho čitateľa slovami: Ty, láskavý čitateľ, použi úspešne zatiaľ tento opis kráľovstva Slovákov a udatne i nebojácne sa bráň proti závistlivým hanobiteľom. Roku 1784 vyšlo v Bratislave dielo Juraja Sklenára Vetutissimus Magnae Moraviae Situs Najstaršia poloha Veľkej Moravy. Bola to veľká obrana historickej existencie a práv Slovenského národa. Juraj Sklenár, (niekdajší jezuita) zo Spišských Tomášoviec bol profesorom v Levoči..., v Bratislave, kde prednášal históriu. Slovenské učené Tovarišstvo., ktoré združovalo viac ako 500 vzdelaných kňazov po celom Slovensku, oživovalo nielen cyrilometodskú tradíciu ako takú, ale cez ňu celý národný a kultúrny život. Vrcholom tohto hnutia bol vynikajúci básnik Ján Hollý, ktorý svojou mohutnou básnickou skladbou Cyrilometodiáda, uverejnenou roku 1835 priam elektrizoval nielen slovenské duchovenstvo ale i ďalších slovenských vzdelancov. Táto poéma veľmi oslovila i slovenské vynikajúce postavy z radov evanjelikov Štúra a veľkú družinu vzdelancov okolo neho. Tým sa začala cesta od Hollého cez Štúra k Moyzesovi a Kuzmánymu a k založeniu Matice slovenskej pri 1000-ročnom jubileu príchodu sv. Cyrila a Metoda k našim predkom. Od roku 1840 bol v cirkevnom a slovenskom národnom živote stále prítomný vynikajúci muž a kňaz Andrej Radlinský. Bol to neobyčajne schopný 16

19 a vzdelaný kňaz. Nie je možné vyratúvať tu do podrobností, akými rozličnými podujatiami zasahoval do slovenského náboženského a národného života. Združoval duchovenstvo, mládež, zakladal spolky miernosti, ženské spolky, zastával práva národa, vydával almanachy, spolupracoval so Štúrom, Palárikom a ďalšími, vydával časopisy ako Cyril a Metod, zostavil monument - modlitbovú knihu Nábožné výlevy. Usiloval sa o založenie Spolku sv. Vojtecha, čo trvalo pri politických prekážkach od r k založeniu spolku r Spolok svätého Vojtecha sa potom staral aj o ďalšie rozvíjanie cyrilometodskej tradície na Slovensku, keď mu už štátne maďarské úrady nedovolili nazývať spolok menom solúnskych bratov. Pápež Pius IX. uprostred svojho pontifikátu ( ) ustanovil na žiadosť biskupov sviatok sv. Cyrila a Metoda na 5. júla. Lev XIII. vydal 30. septembra 1880 encykliku Grande munus Vznešená úloha. Bola to prvá encyklika o svätom Cyrilovi a svätom Metodovi. Táto encyklika o svätých solúnskych bratoch neobyčajne povzbudila aj Slovákov a to predovšetkým aj tým, že ich veľký pápež predstavil ako vierozvestov s významom pre celú univerzálnu Cirkev ba priam ako hodnotu všeľudskú. Pre Slovensko to malo mimoriadne veľký duchovný, kultúrny i národný význam. V čase pôsobenia Spolku sv. Vojtecha bolo už na Slovensku veľké množstvo nielen kňazov a všeobecne vzdelaných našich ľudí, ale i mnoho politikov, básnikov a spisovateľov, ktorí rozvíjali slovenskú národnú kultúru na podklade našej cyrilometodskej duchovnej a kultúrnej tradície. Vo svojich knihách i združeniach, v ktorých sa zjednocovali tak spisovateľka Elena M. Šoltésová na zasadaní Živeny vyslovila výzvu celému Slovensku chrániť a zveľaďovať slovenskú reč, ktorá už pred 1000-rokmi za hodnu uznatá bola dostať svojho pomazania od prvých slovanských vierozvestov sv. Cyrila a Metoda. Keď títo v nej volili si slovu Božiemu učiť národy slovanské! Ak táto reč cez 1000 rokov cez všetky búrlivé a neprajné doby nezahynula,... to zaiste deje sa s Božím láskavým pričinením! 17

20 Pred rokom a po roku 1900 sa už objavovali také postavy, akými boli Vajanský, Hviezdoslav, Andrej Hlinka a ďalší... Duchovný odkaz cyrilometodskej tradície prevzali potom po roku 1918 traja prví slovenskí biskupi Kmeťko v Nitre, Vojtaššák na Spišskej Kapitule a Blaho v Banskej Bystrici. Vniesli do slovenského života nové nadšenie, napr. aj celonárodnými Pribinovskými oslavami v Nitre. Biskup Kmeťko oživil prastarú tradíciu pútí na Skalke obnovou tamojšieho kostola a pútí na toto posvätné miesto, kde žili aj sv. Andrej Svorad a Benedikt pustovníci zoborského kláštora v Nitre z čias cyrilometodských. V tom čase americkí Slováci stavali kostoly zasvätené sv. Cyrilovi a Metodovi, podobne kostoly sa začali stavať aj na Slovensku v Terchovej a inde. Pri 1100-ročnom cyrilometodskom jubileu bol založený Ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme (1963) ako rímsky duchovný domov pre Slovákov. Tam sa konali výrazné cyrilometodské slávnosti ku dňu 14. februára 1969 v deň výročia smrti sv. Cyrila. Slávnosti sa zúčastnil aj pápež Pavol VI. v Bazilike sv. Petra za veľkej účasti Slovenských pútnikov, ktorých prijal aj na osobitnej audiencii. Po nástupe nového pápeža Jána Pavla I. ktorý pôsobil ako pápež len mesiac, bol zvolený ako jeho nástupca Ján Pavol II. v októbri 1978, bol to v dejinách prvý slovanský nástupca apoštola Petra. Poľský pápež dal hneď r nový mocný impulz k úcte sv. Cyrila a Metoda tým, že apoštolským listom Egregiae virtutis ich vyhlásil za spolupatrónov Európy popri sv. Benediktovi. To malo veľký ohlas nielen v Európe, ale celej svetovej Cirkvi. K významu života a pôsobenia svätých bratov sa potom vracal často ako ku kľúču jednoty Cirkvi východnej i západnej pre dobro všetkých, aby Cirkev zjednocovala cez veriacich dýchaním nielen jednou, ale oboma polovicami pľúc. V tomto duchu Ján Pavol II. 2. júna 1985 k 1100 výročiu smrti sv. Metoda vydal obšírnu encykliku Apoštoli Slovanov o cyrilometodskej tradícii a o jej veľkom význame pre súčasnú Cirkev. 18

21 U nás sme toto výročie sv. Metoda duchovne prežívali na veľkolepej púti na Velehrade za účasti niekoľko stotisíc pútnikov a za účasti pápežského legáta.. Teraz sme v príprave na ďalšie veľké okrúhle jubileum, tentoraz na výročie príchodu solúnskych bratov do našej krajiny na Veľkej Morave r. 863, ktorých vyprosil náš knieža Rastislav z Konštantinopola od cisára Michala III. Oslavy sa chystajú v rozličných oblastiach historiografie, kultúry a to tak literárnej ako aj výtvarnej. To všetko v očakávaní nádejnej návštevy terajšieho nástupcu sv. Petra Benedikta XVI. u nás pri tejto príležitosti. K mnohým prípravám na toto jubileum treba po duchovnej stránke vyzdvihnúť, že umelecká schránka relikvií svätého Cyrila putuje celé mesiace po všetkých diecézach Slovenska a v nich po všetkých dekanátoch a farnostiach a ich chrámoch sprevádzaná liturgickými obradmi, svätými omšami, kázňami, prednáškami a osobitnými podujatiami detí, mládeže, rodičov i rodín a najmä našimi modlitbami. Vždy za účasti diecéznych a pomocných otcov biskupov, ktorí osobne odovzdávajú relikviu sv. Cyrila z diecézy do diecézy. Podujatia k sláveniu cyrilometodského jubilea v roku 2013 sa vďaka Pánu Bohu množia, aby sa prehĺbil život celého Slovenska, ako to zaznieva aj v Preambule našej Ústavy. Kontakt: J. Em. Kardinál Ján Chryzostom Korec emeritný biskup nitrianskej diecézy 19

22 Aktuálny odkaz sv. Cyrila a Metoda pre našu súčasnosť J. E. Mons. Róbert Bezák arcibiskup Trnavskej arcidiecézy Aj keď sme samozrejme hrdí na našu krajinu, jej ľudí a jej krásu, predsa len, keď sa vrátime 1150 rokov späť, istotne sa dnešné Slovensko len v málom podobalo územiu našich slovanských predkov. Aspoň náznak dávnych čias nám ponúkajú archeologické objavy z dôb pradávnych - napríklad malé a zaujímavé starodávne rotundy i predmety náboženského kultu ako i zaujímavé predmety bežného užívania... Ale keď si súčasne pripomenieme neporovnateľne viac rozvinuté grécke umenie, kultúru, staviteľstvo i život spoločnosti, tým viac musíme obdivovať misiu dvoch gréckych bratov zo Solúnu. Misia, ktorá pre nich znamenala prísť do krajiny ešte len budujúcej svoju podstatu, krajiny túžiacej konštituovať svoju vlastnú identitu. Znamenala aj mať odvahu ísť do krajiny, ktorá, aj keď nebola úplne na začiatku svojej existencie, predsa len nebola porovnateľná s krajinou ich života... A tak v ich príbehu je niečo zo slávneho biblického Abraháma - zobrať sa a ísť ďaleko do vzdialenej a neznámej krajiny, k neznámym ľuďom - ísť tam, kam posiela "vyššia moc". Solúnski bratia Konštantín - Cyril a Metod priniesli dar zo všetkých darov najcennejší. Slovo od Boha, ktoré dáva zmysel ľudským slovám a jedinečne tvorí bytie človeka a spoločnosti. Lebo aj keď vieme rozprávať a používame slová, mnohé slová, predsa ich hodnota pre ľudské bytie je vtedy konštitutívna, keď ich základom je "správna gramatika". A nám Cyril a Metod priniesli do staroslovienskej hlaholiky preložené evanjelium sv. Jána s jeho úžasným Prológom - Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Bohom - jednoznačne upozornili na "správnu gramatiku", na potrebu spojenia Božieho a ľudského slova. To je veľký a nadčasový odkaz pre všetky doby - len keď božie a ľudské slová budú prepojené, má naša existencia svoj správny základ, konštitutívnu moc! Čítal som, že na dorozumenie sa a svoju intelektuálnu existenciu potrebuje človek poznať či porozumieť asi tak desať tisíc slov. Každý len trochu väčší jazykový slovník ich obsahuje viac ako pätnásť tisíc... Ale koľkokoľvek by ich aj mnohonásobne viac 20

23 existovalo, nedostávajú správny a zásadný zmysel, len ak sa "opierajú" o Slovo Boha! A ako píše na inom mieste samotný evanjelista Ján - Slovo, ktoré vyjadruje Boha je, že "Boh je Láska!" A dvaja bratia, ktorí prišli spolu a vo všetkom si pomáhali, na svojej misii nechali najsilnejší odkaz: Práve tie slová, ktoré budujú vzťah, iba tie slová, ktorými sa buduje blízkosť, pomoc, úcta, priateľstvo, láska - pretože majú boží základ - iba to sú slová hodné užívania! A oni zašli v tejto blízkosti do najosobnejšej hĺbky - lebo priblížili božie slovo ľuďom v ich dôvernom vzťahu k Bohu - oni "personalizovali" Boha tým, že božie slovo prepísali do vlastného jazyka ľudí. Veď dovtedy sa s Bohom mohlo "rozprávať" len troma starobylými "biblickým" jazykmi - hebrejsky, grécky a latinsky. Ale na dôvody, ktoré predložili Cyril a Metod pápež Hadrián schválil staroslovienčinu už na Vianoce roku 867 ako štvrtý bohoslužobný jazyk! A až o tisíc rokov neskôr bolo oficiálne uznané, na 2. Vatikánskom koncile, že Božie slovo môže byť napísané vo všetkých jazykoch sveta a Boha možno chváliť v každom jazyku, ktorým ľudia kdekoľvek na svete rozprávajú... Krásny odkaz dvoch bratov pre misiu človeka na zemi: S Bohom sa môžeme rozprávať v materinskom jazyku. To nie je stretnutie s Neznámym, to je stretnutie keď z "hĺbky tvojho srdca hovoria tvoje ústa". Spomenul som, že Cyril a Metod sa vydali do ďalekej a neznámej krajiny akoby podľa vzoru Abraháma - a priniesli jej dar osobnej viery, dar Slova (Boha) a zároveň slova písaného (ľudského) zásadne utvárajúceho človeka, ľudí a spoločnosť. Ich dar sme si osvojili a v rokoch nášho "putovania" dejinami nám tento dar bol vždy oporou a pomocou. Vytvorili sme krásnu krajinu, naše Slovensko. Ak im chceme i dnes poďakovať, tak istotne najkrajšie by prijali od nás dar našej ľudskosti, priateľstva, pohostinnosti a samozrejme aj dar "slova Slovákov súcim na Slovo" - teda dar zvolania Božieho požehnania na ich nikdy sa nekončiace dielo. 21

24 Cyrilometodská tradícia v Matici slovenskej Ing. Marián Tkáč, PhD. A. História K cyrilometodskej tradícii a k Svätoplukovi sa prvý raz otvorene prihlásil jezuita Benedikt Sőlőši-Rybnický ( ) v úvode ku Cantus catholici, písne katolícke, latinské, slovenské, nové i starodávne z roku Opisuje ho ako starý kult Slovákov. Vzápätí ešte v 17. storočí nasleduje celý rad ďalších prihlásení sa k tejto tradícii: Daniel Sinapius-Horčička ( ), Ján Fischer-Piscatoris ( ), Ján Simonides ( ). A potom už každá generácia Slovákov hľadá korene slovenského života v slávnych časoch Svätopluka a Cyrila a Metoda a bráni slovenský národ. V 18. storočí to bol Ján Baltazár Magin ( ), Matej Bel ( ), Samuel Timon ( ) a celý rad ďalších katolíckych i evanjelických osobností (Juraj Papánek, Juraj Sklenár, Jozef Ignác Bajza, Juraj Fándly, Anton Bernolák, Samuel Tešedík, Ján Hrdlička), čo vyústilo do vzniku Slovenského učeného tovarišstva v roku 1792, ako prvej učenej spoločnosti v Uhorsku vôbec. V 19.storočí zápas za slovenskosť v časoch Uhorska vyvrcholil. Pripomenúť možno Štúrove Slovenské národné noviny z roku 1845, Žiadosti slovenského národa a slovenské povstanie z rokov vedené Hurbanom, Štúrom a Hodžom. Od 14.marca 1850 vydávali v Banskej Štiavnici náboženskopedagogický týždenník Cyrill a Method Ján Palárik a Andrej Radlinský, od roku 1852 pokračovalo vydávanie Cyrilla Methoda v Banskej Bystrici pod ochranou biskupského úradu, a teda banskobystrického biskupa Štefana Moysesa (od roku 1850). V roku 1857 došlo k zlúčeniu banskobystrického Cyrilla a Methoda s peštianskymi Katolíckymi novinami. Popularite Radlinského časopisu Cyrill a Method s podtitulom Katolícke noviny poslúžila jeho pedagogická príloha Priateľ školy a literatúry. Tu sa písalo aj o politických požiadavkách, napríklad o potrebe založenia Matice slovenskej, gymnázií a pod. Okrem Radlinského sa o tieto tendencie pričinil aj Karol Kuzmány, Daniel Lichard i Janko Kalinčiak. 22

25 V júni 1861 sa zišlo v Turčianskom Svätom Martine národné zhromaždenie, ktoré prijalo Memorandum slovenského národa, kde bola zapísaná aj požiadavka povoliť literárny spolok a slovenské školy. A tak vznikla Matica slovenská. Vznik Matice slovenskej je úzko prepojený s misiou solúnskych bratov, so slávením výročia ich príchodu k našim predkom na pozvanie Rastislava. Miléniové oslavy sa konali u nás, ale aj vo svete, dokonca prvý raz v Ríme z iniciatívny hudobného génia Franza Lis(z)ta, ktorý sa tým jednoznačne prihlásil k svojim koreňom. Ak teda uplynie od misie 1150 rokov, od vzniku Matice 150 rokov. Už len ten samotný fakt je svedectvom o koreňoch našej najstaršej kultúrno-spoločenskej ustanovizne. Lebo nebola to náhoda. S cyrilometodskou tradíciou je úzko spojený prvý predseda Matice slovenskej Štefan Moyses (od 3. augusta 1864). Ten v rokoch ako poslanec uhorského snemu za Chorvátov, úzko spolupracoval s Ľudovítom Štúrom. Ako banskobystrický biskup stál na čele slovenskej delegácie, ktorá predstúpila 12. decembra 1861 pred cisára Františka Jozefa, aby mu predložila prosbopis Slovákov a Memorandum slovenského národa. Jednou z požiadaviek bol vznik Matice. Moyzesovou zásluhou Svätá stolica súhlasila, aby sa sviatok sv. Cyrila a Metoda svätil 5. júla (on v ten deň roku 1869 zomrel). Vznikom Matice slovenskej (podľa jej prvých stanov, ktoré uzreli svetlo sveta 5. februára 1862 ako jednoty milovníkov národa a života slovenského, ktorej cieľom je v členoch slovenského národa mravnú a umnú vzdelanosť budiť, rozširovať a utvrdzovať, slovenskú literatúru a krásne umenie pestovať a podporovať, a tým i hmotný blahobyt slovenského národa zvyšovať a na jeho zveľaďovaní pracovať ) nabrali slovenské dejiny nový dych. Vtedy sa končilo Metodovo proroctvo Svätoplukovi: Tvoji potomkovia nebudú tisíc rokov vládcami vo svojej domovine a aj keď Maticu slovenskú po krátkych dvanástich rokoch ministerstvo vnútra zatvorilo, aj na základe jej posolstva a tradície na konci prvej svetovej vojny zaniklo Uhorsko a slovenský zázrak sa mohol začať. Z národa, o ktorom na sklonku Uhorska v Európe vedelo len zopár vzdelancov na 23

26 čele s nórskym vzdelancom B. Björnsonom, je dnes národ s vlastným štátom, patriacim do Európskej únie. Je nepochybné, že pri slovenskom napredovaní i pri slovenských poklesoch bola i je zakaždým aj Matica slovenská. Bola prvým tŕňom v oku maďarizátorom Uhorska, v roku 1919 nanovo ožila a odvtedy prekonala dobré i zlé časy, zväčša podľa vôle vládnucich. Od roku 1990 sa pod jej záštitou uskutočnili tisícky kultúrnych, osvetových i vedeckých akcií, v roku 1992 stála medzi bojovníkmi za slovenskú samostatnosť. Chybnými krokmi v nedávnej minulosti (najmä riskantnými finančnými operáciami) prišla však o veľkú časť svojho majetku, ale aj o národný poklad, ktorý jej v roku 1993 zverili občania i zahraniční krajania prišla Matica v posledných rokoch o svoje meno i postavenie v spoločnosti; nestalo sa tak vinou desaťtisícov jej aktívnych členov. B. Prítomnosť Ozdravné kroky v záujme Matice slovenskej paradoxne vedú k tomu, že sa napodiv stala terčom útokov médií, a má tak v dvadsiatom roku existencie samostatnej Slovenskej republiky nanovo preukazovať svoje reálne postavenie a užitočnosť pre spoločnosť. Vo veľkej miere aj preto, že Matica sa opiera o cyrilometodskú tradíciu, ktorá má popri zástancoch aj svojich odporcov. Jedni i druhí sa zhodujú aj v hodnotení poslania Matice slovenskej v prítomnosti. Historik Ferdinand Uličný považuje misiu sv. Cyrila a Metoda za časovo epizodickú a vecne a spoločensky za okrajovú. Je rozhodujúce a napokon aj pravdivé, že od konca 9. storočia, najmä však od 11. storočia, sa náboženské, kultúrne, právne povedomie Slovákov uberalo len v rímskokatolíckom (teda nie v gréckokatolíckom) a evanjelickom smere (čo potom napríklad s uhorským kráľom sv. Ladislavom, ktorý na cirkevnej synode v Sabolči v roku 1092 prijal nariadenie, že tí príslušníci latinského obradu, kňazi a veriaci, ktorí sa nedržia uhorských, to znamená východných zvykov, budú z krajiny vykázaní, alebo s poloslovanským Belom III. ( ), ktorý do smrti ostal údom východnej cirkvi?) a že z toho dôvodu je cyrilo-metodská tradícia vecne, námetovo 24

27 neprimeraný, až mýtický prvok slovenského, najmä štátneho povedomia, smerujúceho k princípom občianskej spoločnosti? (Problematika metodského kresťanstva na Slovensku. In: Historický časopis, 1999, č. 3.) V denníku Sme bolo možné prečítať tento text archeológa Vladimíra Turčana z Archeologického múzea v Bratislave: Cyrilometodská tradícia, na ktorú sa odvoláva i slovenská ústava, je u nás poznačená romantizmom. Skutočné historické fakty o misii solúnskych bratov sa zmenili na mýty. Romantickej idei o cyrilometodskom dedičstve chýba v kultúrnych hodnotách nášho národa reálna obsahová náplň. (...) Cyril a Metod neboli vierozvestovia, pretože v čase, keď prišli na Moravu, tu už pôsobili misionári z latinskej oblasti. Knieža Rastislav poslal po byzantskú misiu z čisto politických dôvodov chcel sa vymaniť spod franského vplyvu. Byzantský cisár vyslaním Konštantína a Metoda tiež sledoval svoje politické ciele. (...) Byzantská misia sa skončila neúspechom. Hlaholské písmo sa medzi veľkomoravskými Slovanmi neujalo, napokon už vtedy bolo známe len malému počtu klerikov. Vypovedaním byzantskej misie sa prestali konať východné obrady a slovanskú liturgiu už predtým pápež Štefan V. zakázal. Kresťanskú tradíciu prenášali z Veľkej Moravy do mladších období latinskí kňazi. Priamo na slovenskom území nemala byzantská cirkev zrejme nikdy silnejšiu pozíciu ako cirkev západná. Historik Ľubomír Lipták: Cyrilometodská tradícia stojí do veľkej miery na mýtoch. Nie je radno stavať politiku na mýtoch. Preto si myslím, že by ústava nemala mať preambulu, pretože tá je odrazom momentálnej politickej situácie. Pravda je však taká, že cyrilometodská misia nebola to až taká marginálna záležitosť. Dokázala osloviť oveľa viac ľudí ako franskí kňazi liturgiou, ktorej ľudia rozumeli to malo veľký význam, aj keď to bola christianizácia zhora, nedosiahla až do vzdialených osád (Ján Lukačka, predseda Historického odboru MS). Cyrilometodská tradícia mala reálnu politickú silu, veď významný maďarský historik Béla Iványi, zástanca integrity Uhorska, napísal, že kým Slováci nepoznali svätoplukovskú a cyrilometodskú tradíciu, nerobili problémy, nemali žiadne politické ambície. Cyrilometodská tradícia je dôležitejšia ako samotná cyrilometodská misia! 25

28 V čase národného obrodenia zohrala cyrilometodská tradícia nesporne dôležitú úlohu, uhorská štátna moc sa jej vyslovene bála, pretože úcta k Cyrilovi a Metodovi ako národným svätcom stála proti úcte k štátnym svätcom, akým bol napríklad kráľ Štefan. Priamym pozostatkom tohto syndrómu je osud súsošia sv. Cyrila a Metoda v Komárne. Matica slovenská je dnes jedinou celoštátnou kultúrnou ustanovizňou, opierajúcou svoje poslanie a potrebu o štyri piliere: 1. je jedinou ustanovizňou zjednocujúcou všetkých občanov Slovenska v záujme vlastenectva a posilňovania národného povedomia, 2. má nezastupiteľnú rolu v starostlivosti o kultúru a vzdelávanie Slovákov na zmiešanom území, 3. podporuje krajanský život Slovákov v zahraničí, 4. plní úlohy, ktoré vyplývajú pre štáty z medzinárodného dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva (UNESCO z r. 2003). Z misie sv. Cyrila a Metoda, ktorá patrí k najvýznamnejším v ranokresťanskej Európe s vplyvom na celú strednú a východnú Európu, je dnes v oblasti matičných aktivít teda mimo religiózneho významu odkazom návrat a pokračovanie v pestovaní tradičných kultúrnych a duchovných hodnôt predovšetkým nehmotných. Je o ochrane atribútov slovenského národa, jeho jazyka a jeho územia, ale aj o presadzovaní atribútov slovenskosti, slovenského života: morálky, dobra, spravodlivosti, húževnatosti a pracovitosti. Zatiaľ čo matičné ciele sú v návratoch k matičným koreňom, formy a metódy matičnej práce musia zaiste zodpovedať tretiemu tisícročiu. Cestou je zväčšovanie matičného dosahu na obyvateľov Slovenska i zahraničných Slovákov vhodnou mediálnou politikou v záujme vlastenectva, posilňovania slovenskej štátnosti, získavania mladých pre demokratické a humánne tradície, podporu kultúry a vzdelávania Slovákov, ktorí sú na zmiešanom území v položení menšiny, v podpore krajanských aktivít Slovákov žijúcich v zahraničí. Na sneme 17. septembra 2011 prijala Matica národný program, ktorý je zameraný na oblasť kultúry a vzdelávania, na posilnenie vedy v Matici i na rast členskej základe. Matica však chce prispievať aj k blahobytu národa, a preto si 26

29 osvojila očakávanie verejnosti, a chce byť ústami ministra kultúry myšlienkovým think-tankom v mnohých oblastiach hospodárskeho a spoločenského života. V záujme toho budeme sa usilovať o spoločenskú angažovanosť Matice slovenskej v týchto smeroch: I) pripravíme projekt záchrany slovenského vidieka a na posilnenie postavenia roľníctva, ktorého podstatou bude zapojenie Rómov do obrábania opustenej pôdy; využijeme skúsenosti izraelských kibucov; dôležitým hľadiskom je záujem o nepredávanie slovenskej pôdy zahraničným investorom; II) aktivity miestnych odborov, ako aj odborov mladej Matice v spolupráci s NOC, samosprávnymi krajmi, mestami a obcami, ako aj príslušnými spolkami (vrátane spolkov národnostných menšín) budeme smerovať k zachovaniu tradičnej kultúry, ktorá sa v prevažnej miere spája s vidiekom; III) zapojíme sa do aktivít súvisiacich s ochranou životného prostredia, a to aj v súvislosti s pokusmi investorov prehliadať vplyv podnikania na ekológiu; IV) aktívne prispejeme k záchrane a obnove kultúrnych pamiatok na celom území Slovenska; V) pripravíme koncepciu výstavby pamätníkov a starostlivosti o ne, ako aj o pamätné miesta na celom území štátu; VI) podporíme poznanie histórie a významných osobností prípravou alternatívnych učebníc dejepisu a slovenskej literatúry; pokúsime sa o uplatnenie povinnej maturitnej skúšky z dejepisu; navrhneme opatrenia na eliminovanie dvojitého systému výučby na slovenských a národnostných školách; VII) vydáme v slovenčine pramenné diela, dotýkajúce sa života našich predkov (napríklad Nestorove letopisy, Historiu Francorum od Tourskeho, ale aj knihu nemeckého autora Venohra o SNP); zorganizujeme medzinárodné konferencie o neznámych či tabuizovaných témach z našich dejín; VIII) navrhneme opatrenia na používanie slovenčiny na celom území štátu v záujme dorozumenia sa medzi všetkými obyvateľmi štátu; navrhneme postupy na uvedenie národnostnej politiky na našom území do súladu s praxou uznávanou v Európskej únii; 27

30 IX) zabezpečíme šírenie slovenskej kultúry na zmiešanom území formou matičného divadla, ako aj organizovaním regionálnych matičných akcií v prihraničných regiónoch; X) pokúsime sa v spolupráci s cirkvami zabezpečiť bohoslužby v slovenčine pre Slovákov v postavení menšiny na zmiešanom území; XI) budeme organizovať športové súťaže a turnaje pre mladých; XII) pripravíme projekt podpory krajanského života pri využití mena Matice medzi zahraničnými Slovákmi; XIII) tradičnými tlačovinami, ako aj využitím elektronických médií pokúsime sa o nebulvárnu alternatívu v šírení informácií a obhajobu národnoštátnych záujmov; pripravíme projekt úzkej spolupráce s verejnoprávnymi médiami v záujme šírenia informácií osobitne zameraných na život Slovákov na zmiešanom území a na uchovávanie tradičnej kultúry; XIV) vzhľadom na súčasné zloženie členskej základne Matice budeme navrhovať a podporovať solidárne postupy v oblasti starostlivosti o zdravie a sociálne pomery odkázaných občanov. Kontakt: Ing. Marián Tkáč, PhD. predseda Matice slovenskej tkac.marian@gmail.com 28

31 Cyrilometodská tradícia na území Trnavského samosprávneho kraja Dr.h.c. Ing. Tibor Mikuš, PhD. Anotácia: Hlavnou témou tohto článku je rozobratie histórie príchodu vierozvestcov Cyrila a Metoda na územie Veľkej Moravy, archeologické nálezy a cyrilometodská tradícia na území dnešného Trnavského samosprávneho kraja. Článok ďalej pojednáva o prípravách na oslavy 1150 výročia Cyrila a Metoda na Slovensko a vklad Trnavského samosprávneho kraja k týmto oslavám. Spomína pamiatky, ale aj na inštitúcie, ktoré zveľaďujú odkaz Cyrila a Metoda a rozoberá fakt, že k cyrilometodskejským tradíciám prispelo najmä bernolákovské hnutie spojené s mestom Trnava ako vtedajším univerzitným, cirkevným, kultúrnym a správnym centrom. Kľúčové slová: Veľká Morava. Cyrilometodská tradícia. Matica slovenská. Výročie príchodu vierozvestcov Cyrila a Metoda. 1. Úvod Základným zákonom Slovenskej republiky je Ústava Slovenskej republiky z 1. septembra V preambule sa uvádza, že je uznesením slovenského národa v zmysle cyrilometodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy. Toto slávnostné vyhlásenie je najvyšším občianskym uznaním cyrilometodskej tradície ako súhrnu duchovných hodnôt, ktoré nám história odovzdala. Súčasne udáva rámec, ktorý ustanovuje ducha pre jednotlivé zákony. Cyrilometodská tradícia je záväzná pre prácu všetkých občanov a verejných činiteľov. Je to živý vzťah k hodnotám, ktorý dokladujeme činmi, nie slovami. Usmerňuje naše konanie. Či už vedome, alebo nevedome, všetci uznávame Desatoro. V jeho prikázaniach rástli a pracovali naši dedovia, otcovia a teraz i my. Podstata výchovy sa odohráva v rodine a následne v škole. Obidve tieto inštitúcie nás utvrdzujú v platnosti našich tradícií. Kresťanstvo zakotvuje základné princípy 29

32 pre každé naše konanie a v podmienkach TTSK môžeme ako príklad uviesť CKF, Nadácia DAR, grantová podpora kultúry, zdravotníctva, športu, mládeže a sociálnej oblasti. Jedným z najvýznamnejších období v dejinách Slovenska bolo nepochybne obdobie existencie Veľkej Moravy a v rámci nej vyslanie byzantskej misie. V roku 862 sa knieža Rastislav listom obrátil na byzantského cisára Michala III. so žiadosťou o vyslanie kňazov učiteľov, ktorí by dokázali v domácej reči vysvetliť kresťanskú vieru. Byzantský cisár Michal III. žiadosti vyhovel a vyslal misiu vedenú Konštantínom (Cyrilom): Cisár vyhovel jeho prosbe a požiadal spomenutého Filozofa, aby prišiel k nemu, a poslal ho do krajiny Slovienov spolu s jeho bratom Metodom. (Rímska legenda). V jeho sprievode bolo okrem jeho brata Metoda aj niekoľko Konštantínových žiakov. Obrovský význam mala skutočnosť, že Konštantín zostavil nové slovanské písmo hlaholiku a do slovanského jazyka preložil niektoré časti evanjelií. 2. Náleziská na území Trnavského samosprávneho kraja z veľkomoravského obdobia V 9. storočí bolo územie dnešného Trnavského samosprávneho kraja súčasťou Veľkej Moravy ríše, ktorá vznikala postupne a jej centrálnym územím bolo západné Slovensko (tzv. Nitriansko) a Morava. V súčasnosti nové a nové archeologické nálezy a objavy prinášajú nové a nové poznatky, ktoré dopĺňajú ale i menia tradičné a zaužívané teórie, interpretácie a pohľady na Veľkomoravskú ríšu. Cyrilometodská tradícia, ktorej výraznejší rozvoj môžeme položiť do 17. storočia sa rozvíja (i keď nerovnomerne a rôznorodo) aj v súčasnosti. 1 Nakoľko písomných prameňov týkajúcich sa historického vývoja v 9. storočí na našom území sa zachovalo relatívne málo, naše poznatky sú do veľkej miery založené na výsledkoch archeologických výskumov. Archeológovia 1 BAGIN, A: Cyrilometodská tradícia u Slovákov. SAP Slovak Academic Press, s. r. o., Bratislava