20. výročie. slobodného notárstva v Slovenskej republike. Notársky časopis. Vydáva Notárska komora Slovenskej republiky

Transkript

1 Notársky časopis ODBORNÝ ČLÁNOK Vývoj pojmu notár a jeho agenda na našom území v stredoveku JUDIKÁT Vydraženie majetku jedným z manželov ROZHOVOR Anketa prezidentov a viceprezidentov NK SR DIANIE V KOMORE Recenzia: Notárstvo na Slovensku AKTUÁLNE Z NK SR Oslavy 20. výročia vzniku slobodného notárstva v krajinách Vyšehradskej štvorky Vydáva Notárska komora Slovenskej republiky 20. výročie slobodného notárstva v Slovenskej republike

2

3 >> obsah Úvodník Odborný článok 5 5 Vývoj pojmu notár a jeho agenda na našom území v stredoveku Štefan Siskovič, Katarína Siskovičová Judikát 11 Vydraženie majetku jedným z manželov Katarína Valová, Ján Hamara Rozhovor 12 Anketa bývalých a súčasných funkcionárov NK SR prezidentov a viceprezidentov venovaná 20. výročiu slobodného notárstva v SR 19 Dianie v komore 16 Príhovor prezidenta Notárskej komory Slovenskej republiky k 20. výročiu slobodného notárstva na Slovensku Karol Kovács 19 Recenzia: Notárstvo na Slovensku Peter Kerecman Z osláv 20. výročia slobodného notárstva na Slovensku Ivan Lošonský, Katarína Valová Aktuálne z NK SR 25 Oslavy 20. výročia vzniku slobodného notárstva v krajinách Vyšehradskej štvorky Peter Danczi 26 Informácie o výberových konaniach, vzdelávaní v NK SR a o vymenovaných notároch 26 Dávame do pozornosti 27 Anotácie 28 Prehľad právnickej literatúry ARS NOTARIA 2/2013 Ročník: 17. Vyšlo: Vydáva: Notárska komora Slovenskej republiky Krasovského 13, Bratislava 5 tel.: , fax: notarska.komora@notar.sk, Redakčná rada: JUDr. Zuzana Grófiková (vedúca redaktorka) JUDr. Pavol Dorič, PhD. JUDr. Jozef Opatovský JUDr. Katarína Valová, PhD. Periodicita: štyrikrát ročne Predplatné: annamaria.dudasova@notar.sk Inzercia: annamaria.dudasova@notar.sk Výroba: JAGA GROUP, s. r. o., Imricha Karvaša 2 P. O. Box 61, Bratislava, Foto: Notárska komora SR, archív autorov, Dano Veselský, thinkstock.cz Registrácia MK SR: EV 4539/12, ISSN

4 Úvodník Dvadsať rokov z pohľadu večnosti je malé zrnko piesku aj v tej najväčšej púšti. Je to najkrajší vek ľudskej mladosti. V živote človeka či spoločnosti je to už určitý dejinný medzník, ktorý so sebou prináša hodnotenie a odpoveď na tri základné otázky: Odkiaľ prichádzame? Kde sa nachádzame? Kam smerujeme? Z tohto pohľadu môžeme hodnotiť aj notárstvo Slovenskej republiky, ktoré si pripomína svoje 20. výročie. Notárstvo Slovenskej republiky sa zrodilo v kolíske uhorského práva, pretože Slovensko bolo v tom čase súčasťou Uhorska, a to na základe Zákona o kráľovských verejných notároch, ktorý bol prijatý ako zákonný článok XXXV/1874, účinný od 1. augusta Verejní notári boli menovaní do úradu ministrom pravosúdia. Museli spĺňať základné kritéria: plnoletosť, bezúhonnosť, vzdelanie, uhorské občianstvo, znalosť maďarského jazyka a vykonanie sudcovskej alebo advokátskej skúšky. Pred začatím praktickej činnosti notár skladal kauciu a prísahu Pánu Bohu, kráľovi Uhorskej krajiny a jej ústave a musel byť členom notárskej komory. Skúsme si predstaviť, čo verejný notár potreboval na výkon svojho úradu. Na výkon svojej činnosti, ktorá bola odvodená z jeho právomocí pozostávajúcich zo spisovania verejných listín, posledných vôlí, z úschovy listín a cenných vecí, vyhotovovania vysvedčení, konania v dedičských veciach a výkonu súdnych poverení, notár nutne potreboval miesto na výkon týchto činností. Predpokladajme, že tento dobový notársky úrad mal najnutnejšie zariadenie písací stôl, kreslo, trezor, skriňu a archívny priestor. Na samotný výkon notár potreboval papier, atrament, spočiatku husacie brko, neskôr namáčacie pero, úradnú pečiatku, pečatný vosk, šnúru na viazanie viacstranných listín. S týmto technickým vybavením sa notárstvo prehuplo do 20. storočia a po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 aj do novovzniknutej Československej republiky. Československá republika recipovala zákonom č. 11/1918 Sb. všetky platné zemské a ríšske zákony a nariadenia, ktoré zostali naďalej v platnosti. Všetci funkční notári museli vykonať v lehote jedného mesiaca novú prísahu Československej republike pod podmienkou, že ak sa tak nestane, bude sa predpokladať, že notár sa úradu vzdal. Obsah notárskej činnosti sa v podstate nemenil. V oblasti technickej vybavenosti nastáva veľký pokrok používaním písacieho stroja. Prijatím zákona v Národnom zhromaždení Československej republiky č. 267/1923 Sb. boli kompetencie verejných notárov rozšírené aj na spisovanie súkromných listín s podmienkou, že podpisy účastníkov musia byť overené. Personálny prelom v stave verejných notárov pôsobiacich na Slovensku nastáva po vyhlásení autonómie Slovenska dňa 6. októbra 1938, keď minister pravosúdia mohol pozbaviť verejného notára úradu alebo ho preložiť, a to vzhľadom na výsledky Viedenskej arbitráže odstúpenie časti územia Slovenska Maďarskému štátu. V tomto čase bolo na Slovensku funkčných 76 verejných notárov. Po skončení 2. svetovej vojny sa začínajú likvidačné tendencie notárskeho stavu, najmä jeho kapitalistických a podnikateľských čŕt. Výsledkom týchto aktivít bol zákon národného zhromaždenia zo 14. júla 1949 o notárstve, ktorý rušil zák. čl. XXXV/1874 o kráľovských verejných notároch. Týmto sa započal proces zoštátnenia notárstva. Zákonom č. 116/1951 Sb. z 20. decembra 1951 a vykonávacím predpisom nariadením ministra spravodlivosti č. 117/1951 Sb. s účinnosťou od 1. januára 1952, bol zriadený nový štátny orgán Štátne notárstvo a zákon z roku 1949 bol zrušený. V náhľade na notárstvo nastala absolútna zmena. Štát notárstvo vyradil zo stavu slobodného povolania a podriadil ho svojej mocenskej štruktúre. Napriek týmto negatívnym skutočnostiam treba vidieť pozitívum v tom, že nedošlo k absolútnemu zrušeniu notárstva ako takého, pretože v niektorých krajinách tzv. socialistického bloku k tomu skutočne došlo. Notárstvo dostalo nový obsah, ktorý, samozrejme, korešpondoval s politickými a ideovými tendenciami nástupu komunistického zriadenia Československa. Štátne notárstva pôsobili v administratívnych okresoch súdov a riadili ich príslušné krajské súdy. Štátnych notárov menoval minister spravodlivosti, do ktorého rúk skladali sľub. Samozrejme, museli spĺňať podmienku právnického vysokoškolského vzdelania univerzitného smeru, bezúhonnosť, absolvovanie notárskej alebo justičnej skúšky. Technické a materiálne vybavenie štátnych notárov bolo zabezpečené vyradenými prebytkami zo zariadení okresných súdov. Často sa vyskytovali staré vyradené písacie stroje značky Underwood, nekvalitný papier, na ktorom sa vystavovali verejné listiny. Technická stránka bola na nízkej úrovni napriek tomu, že štátne notárstva plnili tri základné funkcie: súdnu rozhodovanie v dedičských veciach, registračnú v zmluvných prevodoch nehnuteľ- 2 ars notaria 2/13

5 ností a daňovú vyberanie notárskych poplatkov z dedičstva, darovania, prevodu a prechodu nehnuteľností. Revolúciou v technickom vybavení sa v 80. rokoch stalo používanie elektrických písacích strojov sovietskej výroby, značky Jatran. Do určitej miery to bol neuveriteľný pokrok, až na to, že práca s nimi bola hlučná, nehovoriac o ich hmotnosti, keďže sa pre ich nedostatok museli často prenášať z jednej kancelárie do druhej a na takýto presun boli potrební dvaja zdatní chlapi. Činnosť štátnych notárstiev sa vykonávala v zmysle zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom Notársky poriadok s účinnosťou od 1. apríla 1963, ktorý mal hmotno-procesný charakter. Napriek zoštátneniu notárskeho povolania si štátne notárstva aj počas socialistického spoločenského zriadenia zachovali charakteristické prvky a atribúty notárskej činnosti, aj keď v obmedzenej miere a v inom obsahu. Pozitívom činnosti v tomto období bola najmä skutočnosť, že štátni notári mali prvenstvo v spisovaní zmlúv týkajúcich sa nehnuteľností, čo bola významná a typická notárska činnosť. Možno konštatovať, že tieto zmluvy spisovali v 90 % svojej činnosti, čo zodpovedalo tradícii a právnej kultúre v spoločnosti. Po päťdesiatich rokoch budovania socializmu v našej krajine sa začal jeho rozkladný proces. Tieto spoločensko-politické tendencie sa odzrkadľovali aj v justičnej sfére, do ktorej patrili aj štátne notárstva. Notárstvu začalo svitať na demokratickejšie a slobodnejšie časy. Po definitívnom rozpade komunistického systému po roku 1989 sa začal proces návratu notárstva Slovenskej republiky do rodiny slobodných notárstiev. Prijatý zákon č. 323/1992 Zb. o notárstve a notárskej činnosti notársky poriadok účinný od nastolil nový, demokratický obsah tejto činnosti. V záverečných ustanoveniach umožnil všetkým funkčným štátnym notárom, aby na základe písomnej žiadosti adresovanej ministrovi spravodlivosti mohli pokračovať v notárskej činnosti v zmysle tohto zákona. Drvivá väčšina štátnych notárov tento prerod akceptovala. Dostali sme teda odpoveď na prvú položenú otázku: Odkiaľ prichádzame? V súčasnosti je v Slovenskej republike z pôvodného počtu 182 notárov (v roku 1993) funkčných 345 notárov. Obsahová náplň činnosti notárstva sa od roku 1993 po súčasnosť prejavuje ako fyzikálna amplitúda. V určitom časovom úseku sa notárstvu pridávali kompetencie napríklad v dedičskej súdnej agende za podmienok určených zákonom ukončenie dedičského konania, vydanie osvedčenia o dedičstve, zriadenie centrálneho informačného systému s vedením registra závetov, dobrovoľných dražieb, osvedčenia pravosti podpisov na listinách, vyhotovovanie verejných listín, archívneho registra, registra notárskych zápisníc a podobne, ale notárska činnosť sa obmedzovala aj aktivitou iných subjektov, napríklad samosprávnych orgánov s vidimačnou a verifikačnou činnosťou. Musíme, žiaľ, konštatovať, že negatívom je obmedzenie až strata pozície notárstva v listinnej činnosti, a to pri spisovaní zmlúv týkajúcich sa prevodu nehnuteľností formou kúpy či darovania a spisovaní iných vecných a osobných práv k nehnuteľnostiam. Je skutočnosťou, že platný Občiansky zákonník nestanovuje obligatórne spisovanie zmlúv notárskou formou. Týmto je daná možnosť všetkým spôsobilým subjektom vyhotovovať takéto listiny. Väčšina realitných subjektov pôsobiacich v oblasti sprostredkovania kúpy a predaja nehnuteľností vo svojich reklamných informáciách uvádza, že vyhotovuje aj zmluvy s vybavením zápisov vlastníckych práv v príslušnej správe katastra nehnuteľností. Takáto forma vyhotovovania zmlúv je na hrane zákona, pretože realitné subjekty nie sú oprávnené na takúto činnosť. Vedenie notárskej komory sa usilovalo o nápravu tohto stavu, ale v legislatívnom procese sa to nepodarilo. Je to výraz nízkeho právneho vedomia, pretože každá spoločnosť by sa mala snažiť, aby boli v majetkových vzťahoch týkajúcich sa prevodov nehnuteľností poriadok, zodpovednosť a v neposlednom rade zamedzenie daňovým únikom pri platení dane z príjmu. Spisovanie zmlúv má byť zverené odborníkom notárom a advokátom tak, ako to stanovuje zákon v mnohých krajinách Európskej únie. Do určitej miery aj samotná vysoká technická úroveň súčasného vybavenia notárstva pôsobí niekedy kontraproduktívne. Jednoznačne musíme konštatovať, že dnešné technické vymoženosti elektronickej povahy počítače, tlačiarne, registre, mobilné telefóny, internet, intranet a podobne podstatne uľahčujú prácu a vydávané listiny a dokumenty notárskej činnosti sú na inej estetickej úrovni ako v predchádzajúcich obdobiach bývalých štátnych notárstiev. Na druhej strane, akékoľvek, aj malé poruchy v elektronickom priestore dokážu spôsobiť doslova patovú situáciu absolútne blokovanie notárskej činnosti. V takomto prípade sa notár musí vrátiť k základným materiálnym pomôckam peru a papieru. Na tento moment akosi zabúdame napriek tomu, že sú to jediné zákonné možnosti výkonu notárskej činnosti aj v rámci vzniku mimoriadnych situácií. Jedine fyzické listiny sú schopné archivovania počas niekoľkých desaťročí tak, ako to ukladá zákon o archívnictve. Iná situácia je pri archivovaní listín elektronickou formou. V prípade narušenia elektronického systému hackermi, infikovanými vírusmi a podobne sa celý systém môže zlikvidovať. Veď takéto ohrozenie vojenských a bezpečnostných elektronických systémov najväčších svetových mocností máme v pamäti z nedávnej minulosti. V takomto prípade je absolútnou istotou jedine stará forma fyzické listiny a registre. Osobne mám dojem, že v súčasnosti sa z notárstva vytráca personálny prvok, ktorý prezentuje humanitnú zložku notárskeho povolania, pretože osobný vzťah notára a klienta v niektorých špecifických činnostiach sa začína nahrádzať technickým prvkom, pri ktorom osobná účasť nie je nutná, stačí akýsi zaručený elektronický podpis. Akú má životnosť? Kladiem si otázku: Je možné z elektronického zaručeného podpisu analyzovať osobný prob- 3

6 lém klienta, jeho psychické a psychologické rozpoloženie, preukázať záujem notára o poskytnutie právnej rady a pomoci jeho problému? Je súčasná notárska realita taká, že notárstvo je už vo veľkej miere ovládané technokratickými tendenciami? Myslím si, že tieto tendencie sa prejavujú ako veľmi nápomocné v notárskej činnosti, ale zároveň aj také, ktoré notársku činnosť do určitej miery obmedzujú a predražujú! V súčasnosti celá spoločnosť, teda aj notárska, žije v podmienkach hospodárskej krízy, treba teda šetriť v každej činnosti. Je pravdou, že občania, klienti si priplatia za technickú a elektronickú službu v notárskej činnosti, a z ich peňazí sa potom tieto služby preplácajú dodávateľským a servisným firmám. Z týchto peňazí by sa mali jednoznačne financovať aj ďalšie aktivity notárstva, najmä vzdelávacie programy notárov, sociálne programy, chod notárskej komory, zahraničná spolupráca, medzinárodné vzťahy a podobne. Pre notárstvo nie je dobrým signálom, ak sa všetky finančné prostriedky strovia v dodávateľských a servisných firmách. Po vstupe notárstva Slovenskej republiky do Medzinárodnej únie latinského notárstva U.I.N.L, v súčasnosti Medzinárodnej únie notárstva U.I.N., po roku 1994, mi jeden významný predstaviteľ notárstva, kolega z Talianska, prízvukoval: teraz dajte pozor, aby sa vaša notárska komora vzmáhala z každej stránky vrátane finančnej nezávislosti, ktorá jej zaručí slobodu rozhodovania. Finančným príjmom komory by mali byť nielen členské príspevky notárov plynúce z povinného členstva, ale aj z jej samostatných aktivít. V prípade, že by týmito aktivitami vytvorila zisk, musí, samozrejme, platiť dane tak, ako každý iný subjekt. Takto to funguje u nás Taliansku. Nedovoľte, aby komora bola závislá iba od členských príspevkov. Toľko z pohľadu skúseného predstaviteľa talianskeho notárstva. Z uvedeného vyplýva, že technokratické aktivity bude potrebné jednoznačne prehodnotiť a dospieť k záveru, že komora musí vytvárať rezervy aj na vyššie spomenuté ďalšie aktivity notárstva. Pokrok notárstva Slovenskej republiky počas jeho 20-ročného pôsobenia v nových demokratických podmienkach je zjavný z personálnej, materiálnej, ako aj technickej stránky. Notárstvo si v nových spoločenských pomeroch našlo svoje miesto. Osvedčilo opodstatnenosť svojej existencie pri riešení občianskych a spoločenských vzťahov. Získalo si dôveru ako jeden z pilierov justičného systému. Toľko odpoveď na otázku: Kde sa nachádzame? Aké je ďalšie smerovanie? Z tohto miesta chcem vyjadriť podporu a poďakovanie súčasnému vedeniu Notárskej komory Slovenskej republiky. Jeho aktivity smerujú k upevneniu pozície notárskeho stavu úsilím o získanie ďalších kompetencií a upevneniu jeho postavenia na národnej aj medzinárodnej úrovni. Vývoj ekonomiky a hospodárstva napreduje míľovými krokmi, niekedy aj s veľmi negatívnymi dosahmi. Na tento vývoj musí reagovať aj právna nadstavba, ktorej súčasťou je notárstvo. V tomto zmysle treba pamätať na to, aby sa z notárstva nestala technicko-elektronická ustanovizeň, ktorá bude mať v rámci Slovenskej republiky styčné body notárske úrady, pričom v nich nebude sedieť notár, ale akýsi programátor a notársku činnosť bude prezentovať klikaním myšou, počítačom, laptopom a podobne, bez toho, aby vo svojej kancelárii osobne privítal svojho klienta a riešil s ním jeho právne problémy. Spomínam si na jeden klasický film Jožko Púčik a jeho kariéra, na námet divadelnej hry Ivana Stodolu, v ktorom hlavný hrdina filmu ako nenahraditeľný úradník v glotových rukávoch, v jednej ruke pero, v druhej pečiatka, podpisuje a pečiatkuje listiny ako robot. Bola to spoločenská kritika byrokratického úradovania. Nedopusťme obdobu takéhoto systému v elektronickej forme notárskej činnosti. Notárstvo prezentované v jednotlivých regiónoch notárom si musí zachovať svoj humanitný rozmer, v ktorom osobný a osobitný prístup k jednotlivým klientom musí byť na piedestáli tohto vzťahu. Z rozprávania starých rodičov vieme, že v mnohých prípadoch rodiny mali svojho lekára, ale aj notára. Lekár liečil fyzické bolesti a notár pomáhal riešiť rodinné, majetkové vzťahy, ktorých bolesť sa niekedy pociťovala viac ako fyzická bolesť. V týchto súvislostiach chcem apelovať na mladých kolegov, aby charakter notárskeho povolania ako humanitného vzťahu zachovávali, udržiavali a rozvíjali. Bolo by tragédiou notárstva, keby sa z neho stala technická ustanovizeň, aj keď vybavená najdokonalejšou elektronickou technológiou, ak by sa vytratil humanitný a osobný prvok, z ktorých notárstvo v doterajšej histórii vždy vychádzalo. Elektronické vymoženosti nemôžu obmedzovať notára v jeho činnosti, ani mu prikazovať ďalšie povinnosti nad rámec zákona. Notár je viazaný len ústavou, zákonmi, notárskou etikou a svojím svedomím. Funkcia notára by nemala byť zamestnaním, ale povolaním. Zo samotného slova povolanie vyplýva, že spoločnosť nás notárov povoláva k dôvere vo výkon činnosti, ktorá má slúžiť, byť v prospech nielen jej, ale aj všetkých občanov. Samozrejme, rozvoj notárstva by sa nemal zastaviť z kompetenčného a personálneho, ale ani z technického hľadiska. Stálou úlohou vedenia notárskej komory, ktorému dôveruje celá notárska pospolitosť, bude, aby sa pri riešení technických prvkov notárskej činnosti myslelo na to, že notárstvo sa nesmie stať vazalom obchodných spoločností, ktoré mu dodávajú elektronické programy a ich servis. Platí to nielen z finančného a autorského, ale aj technického hľadiska. Notárstvo Slovenskej republiky sa musí aj naďalej budovať na demokratických princípoch, v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti a ostatnými justičnými zložkami. Najlepšou vizitkou notárstva bude z právneho aj ľudského hľadiska kvalitne vykonávaná činnosť pre spoločnosť a občanov. Na záver mi zostáva už len jediné: zaželať notárstvu Slovenskej republiky šťastnú a úspešnú cestu do ďalších dvadsiatich rokov so zachovaním jeho humanitných atribútov. JUDr. Jozef Opatovský čestný prezident NK SR 4 ars notaria 2/13

7 >> Odborný článok Vývoj pojmu notár a jeho agenda na našom území v stredoveku Notár (notarius) sa ako inštitúcia objavuje už v prvom storočí u Rimanov a jeho názov, pôvodne notarius, pochádza etymologicky z latinského slova nota, čo znamená rýchlopiseckú značku. 1 Podľa J. Čulíka je však inštitúcia notára prítomná nielen u Rimanov, ale aj u Egypťanov, Asýrčanov a Židov. 2 Je však nepochybné, že v našej jazykovej kultúre musíme význam, ako aj postavenie notára odvodzovať práve z rímskeho slova notarius, hoci podobné znaky nami rozoberanej inštitúcie notárstva nájdeme aj v iných kultúrach. Z histórie je nám zrejmé, že inštitút notárstva úzko súvisí s písaním. Potvrdzuje nám to aj jeho latinský etymologický slovný základ spojený práve s rýchlym písaním a vystavovaním listín. Preto môžeme tvrdiť, že notár bol vo svojich inštitucionálnych začiatkoch výlučne osobou schopnou rýchleho písania, resp. prepisovania hovoreného slova a vystavovania listín. Jeho dôležitosť v Rímskej ríši začala postupne narastať v období od 1. až do 4. storočia, pričom na konci 3. storočia sa už môžeme stretnúť s tzv. tajným notárom cisára a neskôr dokonca s tzv. summus notarius 1 Román, J.: Význam notárov. In: Administratívny vestník XII/1933. Sväz obecných a obvodných notárov na Slovensku. Turčiansky Sv. Martin: 1933, s Čulík, J.: Slovník veřejného práva československého. Svazek III. Reprint původného vyd. Praha: Eurolex Bohemia, 2000, s

8 >> Odborný článok terrae (najvyšší pisár zemský), ale aj s notarius civitatis mestským notárom, resp. v tom čase ešte vo význame mestského pisára. 3 Okrem toho existujú aj notári pôsobiaci na súde, pričom ich funkcie boli rôzne. Jedni mali za úlohu zaznamenávať súdne procesy, iní zase vyplňovať formuláre alebo sumarizovať rozličné právne dokumenty či rozsudky súdu. 4 V začiatkoch svojho vývoja, v tzv. rímskom období sa preto notár chápal skôr ako štátny alebo mestský úradník a jeho činnosť, resp. notárska agenda sa spája výlučne s písaním a prepisovaním hovoreného slova a s vystavovaním listín. V období po páde Rímskej ríše sa objavuje potreba vystavovať listiny, o ktorých dôveryhodnosti by nebolo možné pochybovať. Hoci sa po reforme Karola Veľkého z roku 805 na území celej jeho ríše zavádza povinnosť pre biskupa, opáta, ale aj zemepána mať svojho vlastného notára 5, vzniká nielen na území vtedajšej Svätej ríše rímskej 6 popri v tom čase už klasickej inštitúcii notára aj notár prístupný nielen súkromným osobám (biskup, opát, zemepán), ale všeobecnej populácii. Jeho postaveniu v systéme vtedajších orgánov zodpovedá aj latinský názov notarii publici, ktorý nám potvrdzuje, že ide naozaj o inštitúciu slúžiacu nielen úzko vymedzenej skupine osôb. Okrem toho, že notarii publici mohli vykonávať svoj úrad na základe splnomocnenia panovníka a na základe živnosti, je dôležité, že vznik novej funkcie notára, ktorá je už klasicky spojená s písaním a vystavovaním dokumentov, možno považovať za akýsi historický začiatok neskoršieho rozdelenia pojmov súkromný a verejný notár (resp. notár ako pisár a notár ako verejná osoba). Hoci sa v 9. a 10. storočí ešte nestretávame s právnym, ale predovšetkým so spoločensky presným vymedzením pojmov verejný a súkromný, aj napriek tomu je vznik inštitúcie pisára notára (prístupnej všeobecnému obyvateľstvu a vykonávanej na základe splnomocnenia panovníkom) zlomovým bodom pre neskoršie správne pochopenie rozdielu medzi obvodným, obecným notárom a verejným notárom na našom území v 19. storočí. Ďalším medzníkom chápania pojmu notára je zmena jeho postavenia vo vzťahu k vystavovaniu listín. V 11. až 12. storočí sa notár stáva osobou (predovšetkým na území dnešného severného Talianska), ktorej listiny sú dôkazným prostriedkom o sebe. 7 Klasický význam notára ako pisára sa radikálne mení už nielen z dôvodu jeho prístupnosti majorite obyvateľstva, ale predovšetkým zmeny chápania tzv. notárskej činnosti. Listiny notára sú už v 13. storočí považované za verejné listiny požívajúce verejnú vieru o správnosti ich obsahu, za ktorú zodpovedá samotný notár. 8 Táto zmena kvality charakteru notárskej agendy, a tým aj notárskej činnosti spôsobila aj posilnenie vážnosti postavenia notára v spoločnosti. Uvedenú skutočnosť umocňuje aj historický fakt, že na území dnešného severného Talianska dochádza najskôr k zakladaniu notárskych škôl a neskôr od roku 1221 aj k vyučovaniu ars notariae na Bolonskej univerzite. 9 Môžeme preto vidieť, že pôvodná činnosť a agenda notára ars dictandi sa v tomto období radikálne zmenila na ars notariae. Umenie, ktoré ovláda notár už v 13. storočí, nie je len prepisovaním diktovaného slova, ale samotným tvorením a písaním listín určitej obsahovej kvality spojeným so zodpovednosťou notára. Inštitúcie zaoberajúce sa notárskou agendou na našom území S pojmom notár a jeho inštitúciou, hoci v mierne odlišnom význame, ako uvidíme nižšie, sa môžeme stretnúť v raných aj novodobých dejinách Uhorska. Aj keď samotné Uhorsko nebolo nikdy začlenené do Svätej ríše rímskej nemeckého národa, možno na jeho území pozorovať vplyv nielen rímskeho práva, ale aj originárneho práva z územia vtedajšej Svätej ríše rímskej a tiež vtedajšej právnej vedy na vývoj práva a právneho partikularizmu v Uhorsku. 10 V úvode sme načrtli, že v priebehu 11. a 12. storočia sa najmä na území dnešného severného Talianska začal meniť obsah pojmu notár, pretože dochádzalo k zmene charakteru jeho orginárnej agendy z ars dictandi na ars notariae, čo spôsobilo, že notár bol vnímaný ako verejná osoba s právomocou vystavovať vierohodné listiny. Zdá sa, že notárska agenda ako ars notariae je na základe uvedeného príkladu zo severného Talianska vždy naviazaná výlučne na osobu notára. Ukážeme však, že na našom území, resp. na území vtedajšieho Uhorska táto téza neplatí, pretože sa na jednej strane notárska agenda v stredovekom Uhorsku nespájala iba s osobou 3 Román, J.: Význam notárov. In: Administratívny vestník XII/1933. Sväz obecných a obvodných notárov na Slovensku. Turčiansky Sv. Martin: 1933, s Byrne, J. P.: Notaries. In: Medieval Italy: An Encyclopedia, vol. 2. L Z, Christopher Kleinhenz. ed. London: Routledge, 2003, s Uvedená inštitúcia je prekladaná aj ako notarii ecclesiae. Čulík, J.: Slovník veřejného práva československého. Svazek III. Reprint původného vyd. Praha: Eurolex Bohemia, 2000, s Popri notarii ecclesiae notári biskupov, zemepánov a opátov vzniká napríklad aj inštitúcia tabelliones ako špeciálna inštitúcia notárov priberaných na súd ako prísažných pisárov, nazývaných aj ako judex et notarius domini imperatoris. Byrne, J. P.: Notaries. In: Medieval Italy: An Encyclopedia, vol. 2. L Z, Christopher Kleinhenz. ed. London: Routledge, 2003, s Pojem tabelliones ako synonymum notárov potvrdzuje aj právny stav v Portugalsku, kde si notári ponechali názov tabelliones. Čulík, J.: Slovník veřejného práva československého. Svazek III. Reprint původného vyd. Praha: Eurolex Bohemia, 2000, s Notárske listiny získavajú svoju dôveryhodnosť už vystavením a nie uložením napríklad na súde. Preto má notár vlastný archív listín, ktorý odovzdáva svojim nástupcom. Bližšie pozri: Zavarský, S.: Notárske inštrumenty v archíve mesta Bratislavy. Bratislava: Diplomová práca, 2001, s Niektorí autori ako Schiaparelli a Petruci sa snažia ukázať, že pojem notára a jeho činnosti súvisia s činnosťou cirkvi a jej notárstva udržiavaného v prostredí kláštorov, ktoré nadväzovalo na tradíciu rímskych súkromných notárov. Zavarský však uvádza, že moderná diplomatika na čele s Amelottim a Costamagnom sa skôr prikláňa k názoru, že význam pojmu notár by sme mali hľadať vo funkcii verejného pisára, ktorého listiny neskôr získali vierohodnosť. Zavarský, S.: Notárske inštrumenty v archíve mesta Bratislavy. Bratislava: Diplomová práca, 2001, s Bresslau, H.: Handbuch der Urkundenlehre für Deutschland und Italien. II/1 Lipsko: 1912, s Osobitný personálny substrát tvorili hospites cudzinci prisťahovaní zväčša z územia dnešného Nemecka. Tí získali privilégium a výsady spravovať sa vlastným právom. Neskôr sa z niektorých miest vytvorených hospites stali slobodné kráľovské mestá so zemepanskou právomocou nad vlastnou pôdou a obyvateľstvom. Bližšie pozri: Luby, Š.: Dejiny súkromného práva na Slovensku. Bratislava: Iura Edition, 2002, s ars notaria 2/13

9 notára a na strane druhej sa činnosť osoby notára v Uhorsku neviazala iba s notárskou agendou, tzv. ars notariae, hoci tá tvorila v 13. storočí významový základ notárskej inštitúcie a podľa talianskeho vzoru bola postupne recipovaná do vtedajšej stredovekej Európy. Činnosť vierohodných miest ako kvázi notárskych inštitúcií V rámci vývoja pojmu notár sme v úvode uviedli, že klasický význam slova sa spájal s písaním a vystavovaním listín a až neskôr sa s jeho činnosťou spájala aj určitá kvalita ním vydaných dokumentov. Ukážeme si, že Uhorsko nekopírovalo uvedený trend v 12. a 13. storočí, pretože v jeho histórii sa až neskôr (obdobie druhej polovice 14. až 16. storočia) popri vierohodných miestach presadila inštitúcia notára verejného notára, ktorému môžeme prisúdiť právomoc vydávať listiny s určitou kvalitou. 11 S pôvodným klasickým významom slova notár pisár sa však môžeme stretnúť aj pri skúmaní pôsobnosti vierohodných miest. Lazsloóvá pri činnosti kancelárie hodnoverného miesta 12 v súvislosti s postavením notára uvádza skutočnosť, že notár neskôr postupne nahradil priora, a to predovšetkým pri spisovaní a následnej evidencii hodnoverných dokumentov. 13 Notár pôsobiaci na hodnovernom mieste bol preto iba vo funkcii rádového úradníka. Ním vystavené a spísané dokumenty neboli vierohodné, pretože až pripojenie autentickej pečate vierohodného miesta umožnilo, že listina spísaná notárom, resp. kanceláriou vierohodného miesta sa stávala vierohodnou. Jeho postavenie v rámci činnosti vierohodných miest nám umožňuje vytvoriť si záver, že spoločenské postavenie notára, ako aj jeho právomoci v systéme fungovania vtedajších štátnych orgánov sa ešte zásadne neodlišovalo od jeho latinského etymologického významu pisára. Pravdepodobne je to spôsobené aj tým, že, ako ukážeme nižšie, väčšinu notárskej agendy (ars notariae) vykonávali v 12. a 13. storočí práve vierohodné miesta. Postupný nárast významu hodnoverných miest sa spája s obdobím 12. a 13. storočia, keď sa v Uhorsku objavuje potreba overiť dôveryhodnosť vystavených písomných 11 Za posun v chápaní obsahu pojmu notár a jeho činnosti len ako pisára môžeme považovať aj existenciu a pôsobnosť vierohodných miest, pretože tie v 12. až 14. storočí vykonávali neskoršiu agendu verejných notárov podľa zák. čl. XXXV/1874. Ide preto o stredoveký verejný notariát bez jeho formálneho založenia. Bokesová, M.: Vierohodné miesta, vznik a vývoj a pôsobnosť. In: Archívny časopis 3, Praha: 1953, s Pozri pozn. č Lászloóvá, H.: Vierohodné miesta na Slovensku. In: ARS NOTARIA, 1999, č. 4, s

10 >> Odborný článok listín, pretože postupne zaniká dôležitosť tzv. pristavov 14 ako súdnych vykonávateľov. V Uhorsku sa začínajú objavovať tzv. vierohodné miesta (loca credibilia) 15, ktoré svojimi autentickými pečaťami okrem iného 16 začali postupne nahrádzať nedôveryhodné svedecké výpovede pristavov. V rámci svojej agendy zároveň potvrdzovali aj obsah listín vystavených vierohodným miestom, resp. jeho kanceláriou. 17 Tie môžeme považovať už od 13. storočia za listiny s povahou vierohodnej listiny, ktoré požívali tzv. verejnú vieru (fidei publici), čo zároveň znamenalo, že o správnosti ich obsahu nebolo možné pochybovať. Od súkromných listín sa vierohodné listiny formálne odlišovali predovšetkým tým, že ich súčasťou bola autentická pečať kráľa, jeho kancelárie, príslušnej vierohodnej osoby alebo vierohodného miesta. 18 Autentická pečať pripojená k listine okrem jej formálnej funkcie poskytovala listine predovšetkým všeobecnú vážnosť a dôveru v správnosť jej obsahu, preto sa stala v priebehu 12. a 13. storočia dôležitým dôkazným prostriedkom najmä v súdnom konaní. Vierohodné miesta v Uhorsku môžeme ako inštitúciu prirovnať k spomenutej inštitúcii notarii publici vo Svätej ríši rímskej alebo vtedy existujúcej inštitúcii verejného notárstva na území dnešného severného Talianska. 19 Listiny vystavené vierohodným miestom v Uhorsku alebo notarii publici vo Svätej ríši rímskej a verejným notárom na území dnešného severného Talianska požívali rovnakú vážnosť (fidei publici). Zároveň možno porovnať aj spôsob zmocnenia na výkon vierohodnej činnosti v Uhorsku a notárskej činnosti vo Svätej ríši rímskej. Inštitúcia notarii publici vo Svätej ríši rímskej bola funkcia vznikajúca na základe cisárskeho menovania. V Uhorsku vznikali vierohodné miesta, resp. vierohodné osoby ako orgány vykonávajúce vierohodnú činnosť, zmocnené na to panovníkom alebo osobou splnomocnenou panovníkom na vierohodnú činnosť. Je však dôležité, že hoci vierohodné miesta (loca credibilia) vznikali pri kapitulách a konventoch alebo významných kláštoroch, neboli cirkevnými inštitúciami, ale pôsobili ako orgány svetského práva. 20 Preto môžeme o vierohodných miestach alebo vierohodnej osobe v Uhorsku tvrdiť, že ide v období stredoveku o štátny orgán zmocnený panovníkom na výkon určitých štátnych úloh a môžeme sa domnievať, resp. predpokladať, že činnosť vierohodných miest v 12. až 13. storočí pohltila výkon väčšiny notárskej agendy v Uhorsku. Môžeme čiastočne súhlasiť s názorom A. Švecovej, ktorá považuje vierohodné miesta za unikátny orgán v európskom priestore, ktorý je produktom osobitej právnej kultúry. 21 Je však nepopierateľné, že hoci sa vierohodné miesta svojím názvom a čiastočne aj personálnym substrátom odlišovali od vtedajšej európskej notárskej inštitúcie (verejný notár), obsah ich činnosti, ako aj spôsob zmocnenia bol charakteristický práve pre vtedajšiu postupne sa v Európe rozširujúcu notársku inštitúciu (verejný notár) a jej agendu. Vierohodné miesta loca credibilia v 12. až 14. storočí ako orgán sui generis vykonávali na území Uhorska činnosti, ktoré patrili v európskom priestore v stredoveku, ale aj v novodobých dejinách predovšetkým verejným notárom ako osobám splnomocneným štátom na výkon notárskej činnosti. Zároveň je nepopierateľný historický fakt, že po roku 1855, resp bola agenda vierohodných miest na území Uhorska podľa vzoru Francúzska a Rakúska zverená do výlučnej právomoci uhorských verejných notárov. Preto sa zároveň prikláňame k záveru A. Švecovej, podľa ktorého boli vierohodné miesta na území Uhorska v stredoveku tzv. kvázi verejno-notárskou inštitúciou. 22 Inštitúcia verejného notárstva na území Uhorska do roku 1526 V predchádzajúcej podkapitole sme uviedli, že vierohodné miesta pôsobili na území vtedajšieho Uhorska ako akési kvázi notárske, resp. verejno-notárske inštitúcie. No zmena spoločenského postavenia notára v severnom Taliansku a jej postupná recepcia do vtedajšej Európy postupne prenikli aj na naše územie a menili tak etymologicky zaužívané postavenie notára ako pisára. Obsah slova notár, resp. predstava jeho činnosti naberali už v 12. až 14. storočí dokonca aj v Uhorsku 23 čiastočne odlišné významové určenie. Túto skutočnosť napokon dokazuje aj vývoj v 14. až 16. storočí, keď sa z notára ako pisára stala osoba, ktorá je panovníkom zmocnená na vystavovanie listín, ktorých obsah má charakter verejnej listiny požívajúcej verejnú vieru o dôveryhodnosti a správnosti jej obsahu. Uvedený posun môžeme vidieť najmä za vlády kráľov z rodu Anjou 24, keď sa inštitúcia 14 Ten, čo je prítomný, ten čo je pri tom. Švecová, A.: Inštitúcia hodnoverných miest ako kvázi verejných notárov v stredoveku. In: Acta Universitatis Tyrnaviensis. Trnava: Iuridica, 2005, s. 17. Inštitúcia pristavov začala byť nedostatočná nielen z dôvodu nedôveryhodnosti jednotlivých svedectiev pristavov, ale aj pre časovú obmedzenosť týchto svedectiev, ktorých platnosť bola ohraničená životom pristava. Bližšie pozri: Švecová, A.: Osobitné miesto hodnoverných miest v systéme verejných orgánov Uhorského kráľovstva v 13. a počiatkom 14. storočia. In: Naděje právni vědy. Plzeň: Aleš Čenek, 2006, s A. Švecová považuje tento termín za právno-historický a zároveň ako terminus technicus na označenie cirkevných korporácii zmocnených panovníkom na výkon hodnovernej činnosti. Švecová, A.: Inštitúcia hodnoverných miest ako kvázi verejných notárov v stredoveku. In: Acta Universitatis Tyrnaviensis. Trnava: Iuridica, 2005, s Vierohodné miesta plnili aj iné funkcie, napríklad dôležitú úlohu zohrávali pri osvedčovaní udalostí aj tzv. hommo regius. Bližšie pozri: Švecová, A.: Osobitné miesto hodnoverných miest v systéme verejných orgánov Uhorského kráľovstva v 13. a počiatkom 14. storočia. In: Naděje právni vědy. Plzeň: Aleš Čenek, 2006, s Bližšie pozri Mosný, P. Hubenák, L.: Dejiny štátu a práva na Slovenska. Košice: Aprilla, 2008, s Okrem autentickej pečate sa na vierohodnej listine objavovali v 12. až 13. storočí aj iné osobitné znaky, na základe ktorých bolo možné odlíšiť súkromnú listinu od vierohodnej. Bližšie pozri: Zavarský, S.: Notárske inštrumenty v archíve mesta Bratislavy. Bratislava: Diplomová práca, 2001, s Bližšie pozri: Zavarský, S.: Notárske inštrumenty v archíve mesta Bratislavy. Bratislava: Diplomová práca, 2001, s Kol. autorov: Dejiny Slovenska I. Bratislava: Veda, 1986, s Švecová, A.: Inštitúcia hodnoverných miest ako kvázi verejných notárov v stredoveku. In: Acta Universitatis Tyrnaviensis. Trnava: Iuridica, 2005, s Bližšie pozri: Švecová, A.: Inštitúcia hodnoverných miest ako kvázi verejných notárov v stredoveku. In: Acta Universitatis Tyrnaviensis. Trnava: Iuridica, Medzi vierohodné osoby patrili napríklad tzv. protonotári. Bližšie pozri: Mosný, P. Hubenák, L.: Dejiny štátu a práva na Slovensku. Košice: Aprilla, 2008, s Zavarský uvádza, že už v druhej polovici 12. storočia sa u nás objavujú notári (väčšinou nedomáceho pôvodu), ktorí majú znalosť ars notariae. Zavarský, S.: Notárske inštrumenty v archíve mesta Bratislavy. Bratislava: Diplomová práca, 2001, s ars notaria 2/13

11 verejného notárstva prestala spájať výlučne s pôsobením vierohodných miest ako originárnych cirkevných inštitúcií splnomocnených na výkon určitých svetských funkcií a na území Uhorska sa začali presadzovať aj domáci verejní notári. 25 Môžeme predpokladať, že za ich vlády bola v 14. storočí vytvorená špeciálna inštitúcia, tzv. verejní notári, a ich agenda sa mohla stať dokonca aj vyučovacím predmetom na Päťkostolskej univerzite po jej založení v roku Nepriamym dôkazom je skutočnosť, že za vlády Ľudovíta I. došlo k spísaniu Ars Notarialis Formularia ako formulárovej zbierky, ktorá bola z hľadiska procesného práva kodifikáciou dôkazných prostriedkov v súdnom konaní prebratých z Francúzska, hoci musíme priznať, že jej obsah netvoria verejno-notárske listiny. 27 Dôvod, prečo sa môžeme domnievať, že rod Anjou začal vytvárať, resp. podporovať popri vierohodných miestach 28 čisto svetskú inštitúciu s notárskou pôsobnosťou, môžeme pravdepodobne nájsť čiastočne v neapolskom pôvode Anjuovcov, ktorí museli byť v priamom kontakte s vierohodnou činnosťou verejných notárov v Taliansku, ako aj v príchode pápežského legáta Gentilisa a jeho verejného notára do Uhorska. Vieme, že na území dnešného severného Talianska bola už v 13. storočí v Bologni zriadená osobitná univerzita venujúca sa vyučovaniu notárskej činnosti ars notariae. 29 Výučba sa postupne do druhej polovice 13. storočia ustálila do podoby, akú si zachovala po celý stredovek. 30 Notári na nej mohli získať vyššie právnické vzdelanie z oblasti vystavovania a zriaďovania listín, a tým získať právomoc vydávať listiny s fidei publici verejnou vierou 31, čo súvisí aj s činnosťou Glosátorov, kto rí od začiatku považovali notárske listiny za vierohodné. 32 Šírenie verejného notárstva v období od konca 13. až do konca 14. storočia podľa talianskeho vzoru možno badať aj na území dnešného Nemecka. 33 Hoci sa na území Uhorska udomácňovala inštitúcia verejného notárstva podľa talianskeho vzoru (hoci nie nevyhnutne priamo z územia Talianska, ale pravdepodobne aj z územia Francúzska) vzhľadom na zvyšnú časť Európy dosť pomaly a oneskorene, treba si uvedomiť, že recepcia tejto inštitúcie, ako aj závery týkajúce sa jej recepcie a šírenia v období od 14. až do 16. storočia si na našom území vyžadujú hlbší výskum, a to aj s ohľadom na pôsobenie hodnoverných miest, ktoré boli svojou činnosťou podobné rodiacej sa inštitúcii uhorských verejných notárov. 34 Za skutočný medzník v recepcii inštitúcie verejného notárstva podľa talianskeho vzoru na území Uhorska môžeme považovať zák. čl. 3/1405 obsiahnutý v Malom dekréte Žigmunda Luxemburského. Jeho vplyvom sa postupne v priebehu 15. storočia rozšírili verejní notári po celom území dnešného Slovenska a tým pravdepodobne aj do Uhorska, čoho dôkazom je aj písomný materiál, ktorý po sebe zanechali. 35 Hoci sa verejní notári od roku 1405 na základe článku 3/1405 spájajú predovšetkým s cirkevnou jurisdikciou, nemožno vylúčiť ani ich vzťah k všeobecnému súdnictvu pred rokom Vieme, že pred rokom 1405 za vlády Ľudovíta I. došlo k odobratiu a zredukovaniu počtu vierohodných miest, ako aj ich právomocí a za vlády Mateja Korvína dokonca k pozastaveniu ich činnosti na krátky čas. 36 Môžeme preto predpokladať, že rok 1405 bol vyvrcholením ich činnosti, ktorá bola zák. čl. 3/1405 oklieštená a naviazaná len na činnosť cirkevných súdov. Zároveň môžeme zák. čl. 3/1405 pokladať za dôvod neskoršieho zániku a nemožnosti uplatniť túto inštitúciu na našom území, pretože prísna naviazanosť verejných notárov na cirkevné štruktúry spôsobila, že z dôvodu radikálnej zmeny cirkevnej organizácie na území Uhorska po bitke pri Moháči v roku 1526, ako aj Tridentskom koncile v roku 1530, ktorý výrazne posilnil biskupské úrady, nebola ich ďalšia existencia možná a pravdepodobne ani potrebná. 25 Činnosť verejných notárov ako cirkevných úradníkov bližšie pozri: Zavarský, S.: Notárske inštrumenty v archíve mesta Bratislavy. Bratislava: Diplomová práca, 2001, s Čulík, J.: Slovník veřejného práva československého. Svazek III. Reprint původného vyd. Praha: Eurolex Bohemia, 2000, s Gábriš, T.: Kodifikácia práva v predmoháčskom Uhorsku. In : Právní a ekonomické problémy současnosti. Ostrava: Key publishing, 2007, s Je však otázne, či je táto formulárová zbierka dôkazom rozšírenej činnosti verejných notárov na území Uhorska v 14. až 16. storočí, pretože v nej nemôžeme nájsť dokumenty reflektujúce činnosť, čo priznáva podľa Zavarského aj Bárta. 28 Eckhart dokonca uvádza, že za vlády Ľudovíta I. dochádza na základe zák. čl. 3/1351 k odňatiu autentickej pečate menším konventom a kapitulám vo veciach večitého scudzovania. Bližšie pozri: Eckhart, F.: Die glaubwürdigen Orte Ungarns im Mittelalter. In: Mitteilungen des Instituts für österreichische Geschichtsforschung (Ergänzungsband), K, 1915, s Lehotská dodáva, že v roku 1353 dochádza k revízii autentických pečatí vierohodných miest, pričom všetky vierohodné miesta boli povinné zaslať svoje autentické pečate do Budína na kontrolu. Lehotská, D.: Príručka diplomatiky. Bratislava: 1972, s Z pôvodných 42 vierohodných miest ich zostalo po celoplošnej revízii len 9. Bližšie pozri: Švecová, A.: Inštitúcia hodnoverných miest ako kvázi verejných notárov v stredoveku. In: Acta Universitatis Tyrnaviensis. Trnava: Iuridica, 2005, s Zavarský, S.: Notárske inštrumenty v archíve mesta Bratislavy. Bratislava: Diplomová práca, 2001, s Definícia podľa Rolandina Passageriho znie: Prácou notára je vyhotoviť písomný dokument o legitímnych právach subjektov práva. Kononenko, A. M.: Rolandin Passagerij i ego traktat ob iskusstve notariev. Vspomogateľnyje istoričeskije discipiliny, 1976, č. 5, s Po absolvovaní štúdia na uvedenej bolonskej univerzite pre notárov získali listiny vydané notárom status verejných listín a zároveň im bol prepožičaný status vykonateľnosti a verejnej viery. Čulík, J.: Slovník veřejného práva československého. Svazek III. Reprint původného vyd. Praha: Eurolex Bohemia, 2000, s Voltelini, H.: Die Südtirolen Notariats Imbreviaturen des 13. Jahrhunderts. In: Acta Tirolensia II, I. Innsbruck, 1899, s 22. Teóriu verejných listín v stredoveku bližšie pozri: Zavarský, S.: Notárske inštrumenty v archíve mesta Bratislavy. Bratislava: Diplomová práca, 2001, s Lexicon des Mittelalters. München Zürich, 1993, s Zavarský ukazuje, že za vlády Anjuovcov postupne dochádza k nárastu vplyvu verejných notárov a ich činnosti, no odmieta považovať za pravdivú tézu o kontinuálnom vývoji tejto inštitúcie na území Uhorska. Hovorí skôr o diskontinuite, ktorá je však iba hypotézou, ktorú by mal ozrejmiť hlbší výskum. Zavarský, S.: Notárske inštrumenty v archíve mesta Bratislavy. Bratislava: Diplomová práca, 2001, s Zavarský, S.: Notárske inštrumenty v archíve mesta Bratislavy. Bratislava: Diplomová práca, 2001, s. 51. Hoci Matej Korvín vládol po roku 1405, uvedené tvrdenie poukazuje na fakt, že sa vierohodné miesta od konca 14 storočia ocitli v kríze spočívajúcej v strate viery v dôveryhodnosť nimi vystavovaných listín. Zavarský, S.: Notárske inštrumenty v archíve mesta Bratislavy. Bratislava: Diplomová práca, 2001, s Lehotská, D.: Príručka diplomatiky. Bratislava: 1972, s

12 >> Odborný článok Význam mestských notariátov na území Uhorska Inštitúcia tzv. klasického notára, ktorej vznik a existencia sa viažu s obdobím Rímskej ríše, a tým aj s jeho pôvodnou etymológiou odkazujúcou na pôvodný obsah slova notár pisár, sa na základe štúdie J. Romána zachováva v Uhorsku. Podľa neho sa v stredovekom Uhorsku notári chápali ako úradníci, ktorých úradnícku činnosť (písanie a vystavovanie listín) treba spájať najmä so vznikom mestskej samosprávy. Vieme, že základom mestskej samosprávy bola volená mestská rada a tá si v rámci efektívnejšieho plnenia svojich funkcií pri vydávaní mestských písomností menovala vlastného úradníka znalého písma notára. Postupne sa mestá na základe privilégií udeľovaných panovníkom dostávali právne na úroveň zemepánov a vymaňovali sa spod pôsobnosti nielen šľachtických, ale následne aj pozostatkov kráľovských komitátov. Spolu s nárastom významu mestskej samosprávnej činnosti vzniká a objavuje sa potreba vytvorenia stáleho úradu notarii civitatis, teda mestského notára. 37 Zásadný význam pre vývoj mestských notárskych úradov z hľadiska kvality nimi vydávaných dokumentov má bitka pri Moháči v roku 1526, >> Nie je preto možné oddeliť pojem notár od pojmu vierohodná listina, resp. v súčasnosti verejná listina (napríklad notárska zápisnica). keď dochádza nielen k zániku úradu verejných notárov zriadených v období vlády rodu Anjou, ale aj niektorých vierohodných miest v pohraničných oblastiach dnešného Slovenska a Maďarska. 38 Oslabenie postavenia vierohodných miest a taktiež rýchly zánik verejných notárov spôsobuje, že panovník začína mestám v období medzi 16. až 18. storočím udeľovať privilégiá, ktoré im umožňujú vydávať vierohodné listiny. 39 Pokus o náčrt možného budúceho zakotvenia stredovekého pojmu notára a jeho agendy Ako sme mohli vidieť, invariant, ktorý nachádzame pri skúmaní významového určenia pojmu notár, je stále zviazaný s vystavovaním listín a od určitého času nevyhnutne spojený aj s určitou kvalitou písomností vydaných notárom. Nie je preto možné oddeliť pojem notár od pojmu vierohodná listina, resp. v súčasnosti verejná listina (napríklad notárska zápisnica). Súčasná právna veda sa v prípade definícií snaží jasne a zreteľne vymedziť hranice pojmov, ktoré používa, pričom rozhodujúcim prvkom pri hľadaní týchto hraníc sú vopred stanovené kritériá posudzovania, ktoré tvoria podmienky možného poznania obsahu skúmaných pojmov. 40 V prvom rade sme zistili, že pomenovanie notár sa objavuje v rôznych obmenách, pričom je naviazaný na rôzny diapazón činností, ktoré nie sú vždy totožné s jeho klasickým významom. 41 Preto sme vždy následne pristúpili ku skúmaniu charakteru ním vystavených listín. Záver, ktorý sa nám ukazuje pri pokuse o definíciu pojmu notár v historickom priereze, musí byť, dialekticky povedané, syntézou rôznych situácií, v ktorých na jednej strane máme pomenovanie notár, ale jeho listiny nie sú vierohodné, a na druhej strane máme vierohodné listiny, ktoré nie sú vystavené notárom. Je zrejmé, že v našom prípade nás synchrónny prístup na poli notárskej agendy privedie k odlišným záverom ako diachrónny, a aj preto je podľa nášho názoru dôležité pochopiť a vymedziť pojem notára optikou súčasnosti. Ak sa snažíme určiť stabilný význam slova notár v historických súvislostiach z dnešného pohľadu, musí nám byť zrejmé, že jeho definícia nie je vyčerpaná, ak ho chápeme ako iba fyzickú osobu zmocnenú na výkon určitých štátnych úloh súvisiacich s vystavovaním listín určitej kvality. Hoci podľa nášho názoru Passageriho definícia síce zachytáva podstatu pojmu notára, no nepostihuje všetky jeho akcidentálne stredoveké prejavy na našom území, pretože v histórii Uhorska sa inštitúcia notára nespájala iba s konkrétnou fyzickou osobou zmocnenou panovníkom na výkon určitých funkcií, ale naopak ide o inštitúciu, ktorej výkon bol pred rokom 1874 zabezpečovaný rôznymi štátnymi inštitúciami (pluralita subjektov vykonávajúcich notársku agendu). Každý splnomocnený subjekt na výkon notárskej agendy zastával úrad notára z dnešného pohľadu, pretože vystavoval vierohodné listiny, hoci sa vždy neoznačoval a nepomenoval ako notár. Uvedené nám odkrýva, že nevyhnutná závislosť medzi notárskou agendou a pomenovaním notár sa relatívne konštituovala 42 na území Uhorska až po roku 1874 (ak nepočítame Bachov absolutizmus, keď došlo na území Uhorska na krátky čas k zavedeniu rakúskeho notárskeho poriadku z roku 1855), keď dochádza k priradeniu notárskej agendy jednému subjektu verejnému notárovi. JUDr. Bc. Štefan Siskovič notársky koncipient na Notárskom úrade JUDr. Štefana Siskoviča, notára so sídlom v Poprade, a interný doktorand na Katedre dejín práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave Mgr. Katarína Siskovičová vyššia súdna úradníčka na Okresnom súde v Trnave 37 Bližšie pozri: Román, J.: Význam notárov. In: Administratívny vestník XII/1933. Sväz obecných a obvodných notárov na Slovensku. Turčiansky Sv. Martin: 1933, s Lászloóvá, H.: Vierohodné miesta na Slovensku. In: ARS NOTARIA, 1999, č. 4, s Čulík, J.: Slovník veřejného práva československého. Svazek III. Reprint původného vyd. Praha: Eurolex Bohemia, 2000, s Pozri aj: Lászloóvá, H.: Vierohodné miesta na Slovensku. In: ARS NOTARIA, 1999, č. 4, s V teórii poznania by sme kritéria mohli kantovsky nazvať aj formami nazerania na skutočnosť. V našom prípade však ide iba o nájdenie spoločných čŕt, ktoré tvoria základný kameň na zovšeobecnenie a vytvorenie nami hľadanej definície uhorskej stredovekej inštitúcie notára. 41 Bližšie pozri: notár a jeho etymologický základ slova v úvode tohto článku. 42 Na území Uhorska stále existuje aj úrad tzv. obecných, resp. obvodných alebo mestských notárov, ktorých činnosť sa spája predovšetkým s fungovaním samosprávnych orgánov obcí a municipiálnych miest. 10 ars notaria 2/13

13 >> Judikát Vydraženie majetku jedným z manželov Aj keď sa na dražbe zúčastnil iba jeden z manželov, vydražený majetok patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak sú na vznik bezpodielového spoluvlastníctva inak splnené podmienky. Ak sa predmet dražby nadobúda do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, notár túto skutočnosť v zápisnici uvedie. To je podkladom na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností príslušnou správou katastra. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. júna 1994, sp. zn. 2 Cdo 42/94, R 24/1995) Komentár V predmetnej veci žalobkyňa podala žalobu smerujúcu proti manželovi a ministerstvu na určenie, že je vydražiteľkou prevádzkovej jednotky, ktorú vydražila na dražbe. Okresný súd túto žalobu zamietol a následne krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil. Krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že určovacou žalobou podľa 80 písm. c) O.s.p. sa možno domáhať určenia hmotnoprávnych dôsledkov a nie formálno-právnych, medzi ktoré možno zaradiť žalobkyňou uplatnené právo na určenie jej postavenia z dražby. Vzhľadom na to nebol daný naliehavý právny záujem v zmysle 80 písm. c) O.s.p. na takomto určení. Posúdenie tejto právnej otázky považoval odvolací súd za zásadné, pripustil dovolanie proti svojmu potvrdzujúcemu rozsudku. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala včas dovolanie žalobkyňa a navrhla dovolaciemu súdu, aby rozsudok krajského súdu zrušil. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí dovolanie žalobkyne zamietol. V odôvodnení však uviedol, že len za situácie, keď sa aj určovacou žalobou môže predísť sporu na základe žaloby podľa 80 písm. b) O.s.p., treba pripustiť, že aj v danom prípade bol daný naliehavý právny záujem v zmysle 80 písm. c) O.s.p. a že takáto žaloba o určenie nebola samoúčelná. Určovaciu žalobu medzi manželmi (aj bývalými) o určenie, kto z nich bol vydražiteľom prevádzkovej jednotky v dražbe konanej počas trvania ich manželstva a, samozrejme, aj bezpodielového spoluvlastníctva, treba považovať za bezdôvodnú a samoúčelnú, ktorá nerieši ani nevyjasňuje sporné právne vzťahy medzi nimi alebo vzťahy k samotnému objektu (predmetu) dražby. Účasť jedného z manželov na dražbe ako dražiteľa a jeho úspech na nej za súhlasu druhého má za následok, že predmet dražby (za podmienok, že budú splnené aj ostatné zákonom upravené podmienky) sa stáva predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva. Režim nakladania s vecou patriacou do bezpodielového spoluvlastníctva upravuje ustanovenie 144 Občianskeho zákonníka a riešenie nezhôd ustanovenie 145 Občianskeho zákonníka, ak bezpodielové spoluvlastníctvo trvá. V prípade zániku či zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, či už dohodou, alebo súdom, na návrh niektorého z nich. Z výroku rozhodnutia vyplýva, že v prípade splnenia zákonných predpokladov podľa 143 a nasl. OZ, predmet dražby nadobúda vydražiteľ do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uvedený judikát je pre notárov významný najmä v súvislosti s osvedčovaním priebehu dobrovoľných dražieb podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov, ale napríklad aj pri spisovaní zápisníc o právnych úkonoch, ktorých predmetom je nadobúdanie majetku a ktorý môže byť predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Notárovi v zmysle 2 ods. 2 Notárskeho poriadku pri osvedčovaní priebehu dobrovoľnej dražby vyplýva povinnosť poučiť účastníka o zákonných predpokladoch nadobúdania vecí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Účastník následne vyhlási, či predmet dražby nadobúda do bezpodielového spoluvlastníctva alebo do výlučného vlastníctva. Ak sa predmet dražby nadobúda do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, notár túto skutočnosť v zápisnici uvedie, čo je podkladom na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností príslušnou správou katastra. Ak má byť notárska zápisnica spôsobilá na zápis do katastra nehnuteľností záznamom, musí obsahovať náležitosti podľa 42 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), teda ak ide o fyzickú osobu, je to meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu. Ak predmet dražby nadobúda vydražiteľ do bezpodielového spoluvlastníctva s manželom, notárska zápisnica musí obsahovať uvedené údaje aj o tomto manželovi. Spracovali: JUDr. Katarína Valová, PhD. notárka so sídlom v Bratislave I JUDr. Ján Hamara notár so sídlom v Považskej Bystrici 11

14 >> Rozhovor Anketa bývalých a súčasných funkcionárov NK SR prezidentov a viceprezidentov venovaná 20. výročiu slobodného notárstva v SR 1. Ako sa pozeráte na vývoj slobodného notárstva počas 20 rokov jeho existencie aj s komparáciou v susedných krajinách, ktoré takisto oslavujú 20. výročie? 2. Ako vnímate ako bývalý (terajší) funkcionár komory možnosti slovenského notárstva v nasledujúcich rokoch? Jozef Opatovský prezident Notárskej komory Slovenska (predchodca súčasnej NK SR) v rokoch prezident NK SR v rokoch od roku 1997 čestný prezident NK SR 1. Dňa 1. januára 1993, po návrate notárstva Slovenskej republiky do rodiny notárstiev vyznávajúcich rímsku právnu kultúru, notári vykonávajú činnosť na princípe slobodného povolania. Vývoj notárstva počas tohto obdobia išiel z personálneho hľadiska míľovými krokmi, pretože počet notárov 182 z roku 1993 stúpol takmer o 100 % na dnešných 345 funkčných notárov. Bohužiaľ, tomuto >> Notársky stav je schopný reálne vykonávať aj ďalšie činnosti pri rozšírení kompetencií. Tieto skutočnosti by si mala uvedomiť aj výkonná moc so zreteľom na obrovskú zaťaženosť súdov, pretože má k dispozícii notársky stav, ktorý fakticky pokrýva celé územie Slovenska a ktorý je pripravený prevziať niektoré kompetencie najmä z oblasti nesporovej súdnej agendy, a tým posilniť výkon práva a spravodlivosti, za ktorý je súčasná súdna moc veľmi často kritizovaná. personálnemu vývoju nebol adekvátny kompetenčný vývoj. Niektoré kompetencie nám boli dokonca odobrané alebo zúžené. Pozitívom sa javí zavedenie Centrálneho informačného systému, ktorý nám naši kolegovia, najmä z bývalého socialistického bloku, závideli. Po niekoľkoročnom užívaní tohto systému musíme objektívne priznať najmä jeho pozitívne, ale aj niektoré problematické situácie. V susedných krajinách, ako sú Poľsko, Maďarsko a Česko, sa notárstvo upevňovalo aj v oblasti kompetencií, čo je do určitej miery opakom toho, ako sa v týchto krajinách vyvíjal stav na začiatku. Najlepším príkladom je notárstvo Českej republiky, ktoré postupne získava väčšie kompetencie bez podstatného navýšenia počtu notárov. Som presvedčený, že komparáciou kompetencií a personálneho počtu slovenského a českého notárstva za posledných 20 rokov by sme získali zaujímavé štatistické údaje, napriek tomu, že pri rozdelení Česko-Slovenska v roku 1993 sme štartovali na rovnakej kompetenčnej čiare. 2. Slovenské notárstvo má do ďalšej budúcnosti všetky personálne, materiálne a technické predpoklady, aby sa vyvíjalo spoločne s vývojom celej spoločnosti. S cieľom zabezpečiť kvalitný postup je nevyhnutné stále vzdelávanie notárskeho stavu odborne aj jazykovo, ako aj administratívnych pracovníkov notárskych úradov, na ktorých sa akosi zabúda. Toto by mala byť jedna z hlavných úloh vedenia Notárskej komory Slovenskej republiky. Notársky stav je schopný reálne vykonávať aj ďalšie činnosti pri rozšírení kompetencií. Tieto skutočnosti by si mala uvedomiť aj výkonná moc so zreteľom na obrovskú zaťaženosť súdov, pretože má k dispozícii notársky stav, ktorý fakticky pokrýva celé územie Slovenska a ktorý je pripravený prevziať niektoré kompetencie najmä z oblasti nesporovej súdnej agendy, a tým posilniť výkon práva a spravodlivosti, za ktorý je súčasná súdna moc veľmi často kritizovaná. Notárstvo Slovenskej republiky musí byť naďalej aktívne zastúpené aj v legislatívnom procese pripravovanej rekodifikácie občianskeho práva a usilovať sa o zákonné získanie nových kompetencií. Prejavuje sa to už aj ako nevyhnutnosť z hľadiska zachovania inštitútu notárstva. V medzinárodnej oblasti je nevyhnutné, aby notárstvo bolo zastúpené najmä v Európskej únii v orgánoch Medzinárodnej únie notárstva (U.I.N.), ale aj na celosvetovej úrovni. Treba mať na zreteli, že unifikačné tendencie v oblasti súkromného práva v európskom regióne už boli odštartované! 12 ars notaria 2/13

15 Marian Mikl viceprezident Notárskej komory Slovenska (predchodca súčasnej NK SR) v rokoch viceprezident NK SR v rokoch Možnosti ďalšieho rozvoja notárskej činnosti vidím predovšetkým v nájdení a presadení rozumnej symbiózy medzi technikou a človekom. Žijeme v časoch techniky, ale nie zásluhou techniky. Elektronizácia notárskych úradov je už na hranici únosnosti a z notára sa pomaly stáva odľudštený technokrat. Notárska činnosť nie je len o centrálnom informačnom systéme a hľadení na monitor počítača. Je to aj o tom, aby si notár trpezlivo a s účasťou vypočul vdovu poručiteľa, ako zomieral jej manžel. 1. Mám isté pochybnosti o správnosti slovného spojenia slobodné notárstvo, hoci ho niekedy aj sám používam. U nezainteresovaného človeka môže vzbudiť dojem, že existuje akési notárstvo ako štátom vytvorená, riadená a financovaná inštitúcia tak, ako to bolo pred rokom V skutočnosti však Slovenská národná rada 6. mája 1992 prijala zákon o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), teda zákon, ktorý umožnil výkon slobodného notárskeho povolania na Slovensku po vyše štyridsiatich rokoch. Slobodné môže byť len notárske povolanie, nie notárstvo. Slobodné povolanie (artes liberales) sa od neslobodného (artes serviles) líši predovšetkým tým, že sa nevykonáva korporatívne. V slobodnom povolaní pôsobí jedinec sám podľa svojej vôle ako konkrétne indivíduum. Jeho aktivita nespočíva v rutine, vyžaduje si originálne riešenia, reakcie a postupy. Inými slovami, vyžaduje si talent, invenciu a tvorivú dimenziu. To si médiá ani politici za ostatných dvadsať rokov neuvedomovali. Dôkazom toho je, že od účinnosti Notárskeho poriadku (1993) tu periodicky vzbĺka a zase pohasína diskusia na tému znižovania miery korporativizmu slobodných povolaní a zrušenia numerus clausus, ktorý mimochodom v platnom právnom poriadku u notárov vôbec neexistuje. O tom svedčí aj fakt, že ich počet sa oproti roku 1993 zvýšil z pôvodných 182 na súčasných 345. Nebolo ľahké dvadsať rokov trpezlivo vysvetľovať verejnosti podstatu notárskej činnosti, čeliť rôznym zákulisným aktivitám, ako aj veľkým problémom v samotnej notárskej komore, či dokonca sa na Ústavnom súde SR domáhať zrušenia nezákonných ustanovení novely Notárskeho poriadku. Že sa to podarilo, za to patrí vďaka všetkým tým, ktorí sa o to svojou húževnatou prácou a neoblomnosťou v názoroch zaslúžili. Podobné problémy mali aj notári v okolitých krajinách. Riešili sme ich spoločne na nespočetných poradách a stretnutiach. Dnes sa naše cesty síce rozišli, ale je potešiteľné, že aj oni v rámci svojich špecifických podmienok a možností naďalej bojujú o zachovanie a upevnenie notárskeho stavu v intenciách Medzinárodnej únie notárstva (U.I.N.). >> Nebolo ľahké dvadsať rokov trpezlivo vysvetľovať verejnosti podstatu notárskej činnosti, čeliť rôznym zákulisným aktivitám, ako aj veľkým problémom v samotnej notárskej komore, či dokonca sa na Ústavnom súde SR domáhať zrušenia nezákonných ustanovení novely Notárskeho poriadku. Štefan Kutenič prezident NK SR v rokoch V roku 1993 išlo o obnovenie slobodného notárstva. Východiskom bolo zachovanie tradičných hodnôt notárstva a jeho výkon modernými prostriedkami. Ten vývoj až po sú časnosť nebol jednoduchý a bezproblémový, ale som hlboko presvedčený, že za 20 rokov dosiahlo slovenské notárstvo rešpekt a uznanie a je nasmerované tak, ako to bolo plánované už pri jeho zrode. 2. Rozhodne máme na čom stavať, no kapacita notárskych činností nie je ani zďaleka využívaná tak, ako by to zodpovedalo nielen ponuke notárov, ale aj potrebám verejnosti. Musíme preto využiť všetky dostupné možnosti, aby sme čoraz väčší okruh subjektov presvedčili o všestrannej výhodnosti usporiadania ich záležitostí prostredníctvom notára. Karol Kovács viceprezident NK SR v rokoch viceprezident NK SR v rokoch prezident NK SR od roku 2011 po súčasnosť 1. Pred 20 rokmi sme mali to šťastie, že sme nezačali budovať slobodné notárstvo latinského typu v Slovenskej republike na zelenej lúke, ale mohli sme sa oprieť o his- 13

16 >> Rozhovor torické tradície, pôsobenie verejných notárov na území Slovenska až do roku 1951 podľa zák. čl. XXXV/1874. Tak isto bývalé štátne notárstva za minulého režimu mali povesť solídnych úradov, v ktorých pôsobili kvalitní právnici. Túto skutočnosť paradoxne zabrzdil proces ich odštátnenia po roku Nová demokratická legislatíva na štátne notárstva ako na neskompromitované justičné úrady kládla v rámci reštitúcií mnoho úloh s tým, že až sa tieto splnia, príde rad aj na privatizáciu notárstva. Bývalí štátni notári sa stali základným personálnym kameňom slobodného notárstva. Z celkového počtu 220 štátnych notárov sa k stalo 182 notármi podľa zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok). Oproti kolegom zo susedných krajín, predovšetkým porovnávajúc vývoj v Českej republike a v Maďarsku, sme mali to špecifikum, že naše mladé notárstvo oslavuje svoje narodeniny spolu so štátom Slovenskou republikou, ktorého notárstvom je. Budovanie štátu je zložitá a náročná úloha, preto sa naše notárstvo usilovalo v rámci svojich kompetencií byť tomuto procesu nápomocné. V tomto búrlivom procese sme sa však nemohli vyhnúť turbulenciám, ktorých ostali naši českí a maďarskí kolegovia ušetrení. Jedným z dôsledkov je, pri pomerne rovnakej právnej základni, početnosť notárskeho stavu. Českých notárov je len o málo viac, ako ich bolo v roku 1993, pričom päťmiliónové Slovensko má viac notárov ako desaťmiliónové Maďarsko. Na obdobie posledných 20 rokov notárstva v Slovenskej republike možno hľadieť ako na úspešný príbeh. Konsolidoval sa notársky stav, vybudovala sa funkčná samospráva, s výkonom notárskej činnosti nie sú spojené škandály, slovenské notárstvo si udržalo svoju dôveryhodnosť. Notársku činnosť vykonávame na báze moderných informačných technológií a možno povedať, že v tomto smere patríme medzi lídrov v krajinách Európskej únie. S čím možno vysloviť nespokojnosť, je stav, keď si spoločnosť nie celkom uvedomuje možnosti a potenciál notárstva a naše kapacity sa naplno nevyužívajú v prospech výkonu preventívnej spravodlivosti. To súvisí s prioritami štátu pri presadzovaní svojich úloh v úseku spravodlivosti. Boli obdobia, keď sa kládol dôraz na represiu na úkor prevencie, čo negatívne vplývalo na notárstvo, ale v tomto smere už badať náznaky obratu. 2. Predpovedať budúcnosť je ošemetná a nevďačná úloha, budúca realita málokedy zodpovedá predpovediam, čo je dané naším nedostatočným poznaním, ako sa to píše vo sv. Písme: Lebo poznávame len sčasti a len sčasti prorokujeme. (1. list Korinťanom sv. apoštola Pavla, 13.9.). Notárstvo je pre spoločnosť prospešná a užitočná inštitúcia, jej úspešné pôsobenie má však svoje limity, ktoré vyžadujú dodržiavanie základných princípov právneho štátu a silnú sociálnu súdržnosť v rámci spoločnosti. V neposlednom rade si samotní notári musia neustále pripomínať, že notárstvo tu nie je pre notárov, ale pre spoločnosť. Ak sa naplnia tieto predpoklady, má slovenské notárstvo pred sebou ďalšie roky prospešnej existencie. Magdaléna Valušová prezidentka NK SR v období marec apríl Deň je významným historickým dátumom pre naše notárstvo a štát. Harmonické spojenie oboch slobodných inštitúcií je nielen symbolické, ale určuje, že obe budú postupovať spolu na ceste istoty a bezpečnosti v právnych vzťahoch a celospoločenskom vývoji. S reformnými štátmi sme mali spoločné problémy hľadanie vlastnej totožnosti, nedostatok informácií, hospodársku a politickú neustálenosť. 2. Od roku 1990 som nepretržite pôsobila v notárskej komore v rôznych funkciách, najmä v oblasti medzinárodných vzťahov. Možnosti nášho notárstva do budúcnosti vidím najmä z pohľadu snahy o udržanie a upevnenie dôvery občanov a štátu, rozšírenia vzdelávania na vysokoškolských fakultách práva, vzdelávania prostredníctvom programov Junior Achievement Slovensko (JASR) (tu sme výnimkou), prevzatia dobrých poznatkov z iných štátov tak, aby sa uplatnili v našich právnych predpisoch a v praxi, ako aj zverejnenia poznatkov z kontrolnej a disciplinárnej činnosti buď v uzneseniach, na internetovej stránke NK SR, alebo v odbornom časopise. Viera Kupcová prezidentka NK SR v rokoch Za 20 rokov existencie slobodného notárstva bola vybudovaná silná samosprávna inštitúcia s prepracovaným Centrálnym informačným systémom (CIS), ktorá dokázala svoju opodstatnenosť aj napriek rôznym tlakom a názorom, že notári sú brzdou ekonomického rozvoja. 2. Možnosti slovenského notárstva v nasledujúcich rokoch vidím v získavaní nových kompetencií v súvislosti s využitím CIS. 14 ars notaria 2/13

17 1. Vo viacerých krajinách, ktoré nastúpili cestu slobodného notárstva, sa kompetencie notárstva v priebehu sledovaného obdobia posilnili (Maďarsko, Poľsko, Chorvátsko, Estónsko) alebo aspoň zostali na približne rovnakej úrovni ako predtým. V rozsahu kompetencií, ako aj vo výške tarify sa slovenskí notári umiestňujú na chvoste tohto pelotónu. Miroslav Duriš prezident NK SR v rokoch Slovenské notárstvo počas uplynulého obdobia nadviazalo na tradície notárstiev tzv. latinského typu a plnohodnotne sa zaradilo medzi veľkú rodinu slobodných notárstiev nielen v rámci európskeho priestoru, ale aj vo svete. V porovnaní s notármi v susedných krajinách môžem konštatovať, že naše notárstvo má síce kompetencie, ktoré iné notárstva nemajú, ale je ich tak málo, že stále zaostávame za ostatnými, a to v mnohých agendách dôležitých pre notárov, ale aj pre štát, keďže štátna moc na Slovensku nedoceňovala možnosti inštitútu notárstva v rámci nesporových agend a výkonu preventívnej spravodlivosti. Inak by boli notárstvu štátom zverené ďalšie kompetencie odbremeňujúce štátne inštitúcie a smerujúce k všeobecnému prospechu. 2. Výrazné liberalizačné tendencie nás donútia prispôsobiť sa tomuto trendu modernizáciou a vyššou efektivitou. Ak chceme úspešne fungovať aj v budúcnosti, musíme mať na zreteli, že naše pôsobenie a kompetencie nesmú byť prekážkou moderného ekonomického modelu, ale dynamizujúcim faktorom prispievajúcim k zvýšeniu právnej istoty. Miroslav Pavlovič viceprezident NK SR od roku 2011 po súčasnosť 2. Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky naše notárstvo nepochybne preukázalo svoju životaschopnosť a pripravenosť nielen na súčasnú, ale aj budúcu existenciu v rozvíjajúcom sa právnom systéme a v modernom digitálnom svete. Možnosti slovenského notárstva vidím ako takmer neobmedzené, všetko však bude záležať na tom, ako vládna moc zapojí notárstvo ako svoj dlhé roky dobre fungujúci inštitút do ďalších legislatívnych zámerov a činností. Slovenskému notárstvu chcem do ďalších rokov popriať veľa úspechov a dobrých právnych noriem, ktoré zlepšia nielen jeho postavenie, ale aj výkon preventívnej spravodlivosti v našej krajine. 1. Posledných dvadsať rokov slovenského notárstva treba hodnotiť v kontexte takmer 150-ročnej činnosti notárov na území dnešného Slovenska. Dovolím si tvrdiť, že toto obdobie bolo pre notárstvo tým najlepším a pre notárov najkrajším a najplodnejším obdobím. Notári sa aktívne zapojili do transformácie spoločenských a ekonomických vzťahov, pričom mali jedinečné postavenie. Pri tejto premene obstáli so cťou a patrí im za to vďaka. 2. Slovenské notárstvo čaká >> Možnosti slovenského notárstva vidím ako skvelá budúcnosť. Ale len za takmer neobmedzené, všetko však bude podmienky, že sa všetci notári budú angažovať v oblasti záležať na tom, ako ho vládna moc zapojí do ďalších legislatívnych zámerov. skvalitnenia notárstva a nebudú sa spoliehať na malú skupinu notárov, ktorí pred viac ako dvadsiatimi rokmi pripravili podmienky pre dve úspešné dekády notárstva. Toto storočie bude aj storočím elektronických registrov a práve tie sú a budú prostriedkom, ako sa dopracovať k cieľu, ktorým je spisovanie a vydávanie kvalitných notárskych aktov, pričom v komunikácii s účastníkmi budú uplatňovať profesionálny a ľudský prístup. Miloslav Kováč viceprezident NK SR v rokoch Anketu viedli a spracovali členovia redakčnej rady ARS NOTARIA JUDr. Zuzana Grófiková, JUDr. Jozef Opatovský a JUDr. Katarína Valová, PhD. 15

18 >> Dianie v komore Príhovor prezidenta Notárskej komory Slovenskej republiky k 20. výročiu slobodného notárstva na Slovensku Vážené dámy, vážení páni, ctihodní kolegovia, milí priatelia! História starého, ušľachtilého a dôstojného notárskeho povolania siaha do obdobia niekoľko storočí pred Kristom a možno povedať, že je spojená so snahou ľudstva zachytávať verejnoprávne aj súkromnoprávne procesy v písomnej podobe. Tam vždy bola potrebná dôveryhodná verejná osoba poverená spisovaním a uschovávaním listín. V rôznych kultúrach a rôznych právnych systémoch došlo k procesu profilovania sa tejto osoby a ňou vykonávajúceho povolania. Územie Slovenska sa nachádza v strede Európy, ktoré je späté s latinským kultúrnym a právnym priestorom. V rámci tejto právnej kultúry sa notárstvo vyvíjalo aj v Uhorsku, ktorého súčasťou bolo Slovensko až do roku Spoločenské a hospodárske pomery druhej polovice 19. storočia vyžadovali, aby aj v Uhorsku, podobne ako v Predlitavsku, bola uzákonená inštitúcia verejných notárov. Príprava tejto zákonnej úpravy, s ktorou sa začalo v roku 1870, sa dlho odďaľovala. Pripravovaný predpis bol napokon vyhlásený dňa 16. decembra 1874 ako zák. čl. XXXV/1874 s tým, že platnosť mal nadobudnúť 1. mája Aj tento termín bol však posunutý ďalším zák. čl. XXXI/1875, ktorý ako deň nadobudnutia účinnosti ustanovil až 1. august Tento deň teda môžeme považovať za deň vzniku moderného notárstva latinského typu v Uhorsku. Na tejto právnej báze pôsobili verejní notári na Slovensku až do roku 1949, keďže po vzniku Československej republiky v roku 1918, ktorej súčasťou sa stalo Slovensko, bol prijatý tzv. recepčný zákon č. 11/1918 Sb. zák. a nar. z , čím sa recipoval uhorský právny poriadok platný do toho dňa na slovenskom území. Verejní notári pôsobiaci na Slovensku zväčša zanechali na seba pamiatku ako na osoby, ktoré napĺňali predstavu dôstojných predstaviteľov notárstva. Vo vedomí tých, s ktorými prišli do styku pri výkone svojho povolania, ostalo zadefinované, že s povolaním notára sú nerozlučne späté také aspekty jeho výkonu ako rozvážnosť, dôveryhodnosť, poctivosť, bezpečnosť a právna starostlivosť. Usilujeme sa byť nástupcami hodnými kráľovského verejného notárstva (po roku 1918 verejného notárstva) rovnako ako naši kolegovia notári v Maďarsku. Po roku 1948 došlo v Československu k zásadnej zmene spoločensko-hospodárskych pomerov, čo sa nemohlo nedotknúť aj notárstva. Notárstvo sa považovalo za buržoáznu inštitúciu, ktorej úlohou bolo ochraňovať a upevňovať súkromné vlastníctvo a s tým spojené spoločenské pomery. Napríklad v rozbore ministerstva spravodlivosti sa uvádza: Niektorí notári nedokázali nájsť správny postoj k pracujúcim, že sa väčšou intenzitou zaoberali majetkovými záležitosťami majetných osôb z radov bývalej buržoázie. Našťastie sa nepresadili tendencie smerujúce k úplnému zrušeniu notárstva a k následnému rozdeleniu jeho úloh medzi súdy a advokáciu. V tom istom rozbore sa ďalej píše: Notárstvo má aj v spoločnosti budujúcej socializmus svoje oprávnenie a význam, pretože v socializme súbežne s rozvojom socialistického vlastníctva vyrastá jeho obdoba osobné vlastníctvo, ktoré sa rozrastá zvyšovaním životnej úrovne občanov. Vládnuci režim si však prispôsobil notárstvo svojim potrebám k etatisticky centrálne plánovanému národnému hospodárstvu. Notárstvo bolo dňom 1. januára 1952 zoštátnené, a to zákonom č. 116/1951 Zb. o štátnom notárstve. Z organizačného hľadiska sa v obvodoch okres- 16 ars notaria 2/13

19 ných súdov zriadili štátne notárstva. Notárstvo sa stalo štátnym úradom, notári a notárski zamestnanci štátnymi zamestnancami. To dobré, čo je v notárstve jeho dobrý duch, sa však ani v tomto systéme nestratil. Za takmer 40 rokov existencie sa zo štátneho notárstva vyvinula solídna štátna inštitúcia justičného typu, ktorá si získala dôveru obyvateľstva. Nikdy si však celkom nezískala dôveru predstaviteľov moci, nebola to represívna inštitúcia, nezasahovala mocensky, svojou činnosťou napomáhala usporiadať majetkové vzťahy medzi občanmi, udržiavala v povedomí obyvateľstva rešpekt k vlastníctvu. To sa odrazilo v jej postavení v rámci justičných orgánov. V jej materiálnom vybavení bolo iba to, čo už súdy nepotrebovali. Čo sa týka personálneho obsadenia, postupne odchádzali bývalí verejní notári. Po roku 1970 však boli na štátne notárstva preradení sudcovia, odborne vyspelí, no politicky nespoľahliví, čím však došlo k zvýšeniu odbornej úrovne štátnych notárstiev. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch nastúpila z univerzít nová odborne vzdelaná generácia právnikov, ktorá bola pripravená na spoločenské zmeny črtajúce sa na obzore. V Československu došlo k zmene spoločenských pomerov po udalostiach 17. novembra Štátni notári boli na spoločenské zmeny pripravení. Vytvorili organizáciu štátnych notárov Notársku komoru Slovenska, ktorá si ako cieľ vytýčila obnoviť výkon notárskej činnosti na báze slobodného povolania a na princípoch rímskej právnej kultúry. Išlo o zložitý proces ešte v rámci bývalej federácie, kde sa úzko spolupracovalo s českými štátnymi notármi a ich komorou. Sídlo moci bolo v Prahe, kde sa prijímali kľúčové rozhodnutia. Českí kolegovia boli k týmto procesom bližšie a značnou mierou sa podieľali na procese odštátňovania notárstiev. Z medzinárodného hľadiska nemožno zabudnúť na pomocnú ruku, ktorú nám v tejto etape poskytli predovšetkým rakúski notári a ich komora. S cieľom odštátniť notárstva bolo potrebné prijať súbor 11 federálnych a republikových zákonov, pričom sa predpokladalo, že nadobudnú účinnosť 1. júla Napokon to bolo 1. januára Odštátneniu notárstva bránila paradoxne jeho dobrá povesť a vysoká odbornosť štátnych notárov. Nová demokratická legislatíva totiž kládla na bedrá štátnych notárstiev veľa kompetencií v rámci reštitúcií s tým, že až sa tieto úlohy >> Verejní notári pôsobiaci na Slovensku zväčša zanechali na seba pamiatku ako na osoby, ktoré napĺňali predstavu dôstojných predstaviteľov notárstva. Vo vedomí tých, s ktorými prišli do styku pri výkone svojho povolania, ostalo zadefinované, že s povolaním notára sú nerozlučne späté také aspekty jeho výkonu ako rozvážnosť, dôveryhodnosť, poctivosť, bezpečnosť a právna starostlivosť. >> Notári vo svojich krajinách bývajú skutočnými vlastencami, a to platí aj pre slovenských notárov, ktorí si zobrali za svoje, že budovaním notárstva pomáhajú budovať právny štát, že silné, nezávislé a nestranné notárstvo je jeho nevyhnutnou zložkou a že bez jeho efektívneho fungovania nemožno plniť dôležité úlohy štátu na úseku preventívnej spravodlivosti. splnia, príde na rad privatizácia notárstva. Dňa 1. januára 1993 nadobudol účinnosť zákon SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok). V prechodných a záverečných ustanoveniach tohto zákona 98 ustanovoval, že notárom podľa tohto zákona sa stáva ten, kto bol vo funkcii štátneho notára ku dňu zrušenia štátnych notárstiev a požiadal ministra v lehote do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona o vymenovanie za notára podľa tohto zákona do sídla súdu prvého stupňa, v ktorom bol naposledy vymenovaný do funkcie štátneho notára. Z celkového počtu 220 štátnych notárov využilo túto možnosť 182 štátnych notárov, ktorí sa stali členmi Notárskej komory Slovenskej republiky zriadenej zákonom (ďalej len komora). Tí, ktorí túto možnosť nevyužili, sa stali sudcami. Rezort spravodlivosti ich ako dobrých odborníkov prevzal. Ustanovujúca konferencia komory sa konala dňa 6. januára Prebehla v hektickom ovzduší, čo je však už téma pre históriu. Na tejto konferencii sa zvolili orgány komory a prijali sa jej interné predpisy, ktoré zákon vyžaduje na jej riadne fungovanie. 182 bývalých štátnych úradníkov sa z večera do rána stalo notármi vykonávajúcimi svoju činnosť na báze slobodného povolania a stali sa aj nositeľmi verejného úradu, manažérmi a administrátormi svojich kancelárií, zamestnávateľmi svojich zamestnancov, čomu sa museli za pochodu učiť. Navyše tí, ktorí boli vo funkciách samosprávy komory, museli ju začať budovať v zložitých podmienkach nového štátu. 1. január 1993 je dátum, keď vznikla samostatná a suverénna Slovenská republika. Notári vo svojich krajinách bývajú skutočnými vlastencami, a to platí aj pre slovenských notárov, ktorí si zobrali za svoje, že budovaním notárstva pomáhajú budovať právny štát, že silné, nezávislé a nestranné notárstvo je jeho nevyhnutnou zložkou a že bez jeho efektívneho fungovania nemožno plniť dôležité úlohy štátu na úseku preventívnej spravodlivosti. Bolo to obdobie hlbokých spoločensko-ekonomických zmien a prechodu na trhové hospodárstvo. S tým súviselo oživenie vlastníckych vzťahov, čo sa prejavilo v enormnom zvýšení nápadu dedičských vecí. Z celospoločenského hľadiska sa prejavoval ako obrovský problém vysoký počet nevybavených dedičských vecí, ktorých bolo v roku 1994 vyše To sa stalo aj politickým 17

20 >> Dianie v komore >> V Slovenskej republike v súčasnosti pracuje 345 notárov vo svojich kanceláriách vybavených modernou technikou zastrešenou Centrálnym informačným systémom komory, zamestnávajúcich stovky kvalifikovaných zamestnancov. problémom a jednou z tém predvolebnej kampane do parlamentných volieb v roku Minister spravodlivosti musel logicky tento problém riešiť, preto bola jeho prvým krokom novela Notárskeho poriadku a pomerne vysoké zvýšenie počtu notárov. Komora aktívne vstúpila do tohto procesu, vedomá si toho, že zvýšenie počtu notárov problém nevyrieši. Navrhla legislatívne riešenie, prijatie inštitútu osvedčenia o dedičstve, kde by notár v zákonom stanovených prípadoch sám končil dedičské konanie vo vlastnej kompetencii, čím by sa odbúrali procesné bariéry brzdiace celý proces. Po prijatí tohto inštitútu sa ukázalo, že komora má pravdu. V druhej polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia sa vysoký počet nevybavených dedičských vecí stal minulosťou. Málokedy sa tak otvorene preukáže, že pomerne drobná legislatívna úprava dokáže vyriešiť závažný problém. Notári v tomto období nezabúdali ani na vlastnú notársku činnosť, čiže spisovanie listín o právnych úkonoch, osvedčovaciu činnosť, notárske úschovy atď. Povzbudením pre komoru bolo prijatie do Medzinárodnej únie latinského notárstva (U.I.N.L.) v roku Koncom deväťdesiatych rokov sa naplnili očakávania spojené s odštátnením notárstva, existovala fungujúca samospráva notárov, komora sa stala uznávanou profesijnou právnickou komorou, notárske úrady plnili zverené kompetencie, notársky stav si udržal dôveru verejnosti, ktorá je v notárskom povolaní nevyhnutná. V tomto období bol badateľný nástup informačných technológií do práce notárstiev. Keď sa začali práce na reforme záložného práva, ministerstvo spravodlivosti vyhlásilo výberové konanie na vedenie registra záložných práv k hnuteľným veciam. Komora vyšla z tohto výberového konania ako najúspešnejšia. Od počiatku bola zrejmá jedna skutočnosť, že toto je šanca nasmerovať slovenské notárstvo na vyššiu úroveň a urobiť ho do budúcnosti konkurencieschopným. Vybudovali sme Centrálny informačný systém komory a v rámci neho spolu sedem notárskych centrálnych registrov. Zákony, ktoré upravovali jeho funkcionalitu, nadobudli účinnosť dňa 1. januára 2003, v deň desiateho výročia obnovenia slobodného notárstva latinského typu v Slovenskej republike. Posilnili sa kompetencie notárstva, notári začali pracovať s modernými technológiami postavenými na báze internetu. Kancelárie notárov sa stali modernými úradmi pripravenými na ďalší rozvoj. Dňa 1. mája 2004 Slovenská republika vstúpila do Európskej únie, pre komoru vznikli nové úlohy na medzinárodnom úseku, komora sa stala plnoprávnym členom Komisie notárstiev Európskej únie (CNUE). Bolo to však aj obdobie, keď sa nad notárstvom v Slovenskej republike začalo zmrákať. V rokoch vzišli z ministerstva spravodlivosti tendencie premeniť slobodný výkon notárstva na podnikanie. Keby sa naše povolanie zmenilo na podnikanie zamerané na zisk, nastal by úpadok profesionálnych štandardov, odpadla by úcta k profesionálnym hodnotám, existencia notárstva latinského typu by v Slovenskej republike zanikla. Našťastie sa aj s pomocou medzinárodnej notárskej diplomacie tento krok podarilo odvrátiť a parlament takýto návrh zákona odmietol. Následky týchto atakov však slovenské notárstvo pociťuje dodnes, napríklad neopodstatnené a enormné, takmer 100-percentné zvýšenie počtu notárskych úradov z roku Po parlamentných voľbách v roku 2006 nastala konsolidácia pomerov, postupne bolo potrebné vyrovnať sa s následkami atakov z rokov V rokoch sa podarilo posilniť postavenie notára ako súdneho komisára v dedičských veciach, posilniť postavenie notárskej zápisnice ako verejnej listiny v katastrálnom konaní. V súčasnosti prebiehajú v Slovenskej republike práce na rekodifikácii súkromného práva a pracuje sa na nových kódexoch občianskeho práva hmotného aj procesného. V komisiách, ktoré tieto normy pripravujú, majú notári svoje zastúpenie. Pri týchto prácach vychádzame zo zásady súkromného práva, že občania môžu na základe slobodného rozhodnutia najlepšie uplatniť svoje individuálne záujmy a hospodárske potreby, zabezpečiť si tak svoj prospech, čo v konečnom dôsledku vedie k prosperite spoločnosti. Preto sa má aj štát zásadne zdržať zásahov do súkromnoprávnej oblasti. Nemôže sa však zbaviť svojej zodpovednosti a postavenia ako garanta právnych istôt svojich občanov. Ako rozumný a demokratický štát sa však snaží nevstupovať do týchto vzťahov priamo, ale využíva na to ním vytvorenú inštitúciu, ktorou je latinské notárstvo zabezpečujúce právne vzťahy tam, kde to má mimoriadny význam pre stabilitu spoločnosti všeobecne. V Slovenskej republike v súčasnosti pracuje 345 notárov vo svojich kanceláriách vybavených modernou technikou zastrešenou Centrálnym informačným systémom komory, zamestnávajúcich stovky kvalifikovaných zamestnancov, z toho viac ako päťdesiat notárskych kandidátov a vyše sto notárskych koncipientov. Títo všetci sú pripravení plniť úlohy štátu na úseku preventívnej spravodlivosti vo zvýšenom rozsahu ako doteraz. Veríme, že pripravovaná rekodifikácia súkromného práva pomôže odstrániť najväčší súčasný problém slovenského notárstva, ktorým je nedostatočné využitie jeho kapacít. JUDr. Karol Kovács prezident NK SR 18 ars notaria 2/13

21 Recenzia Reprezentatívna publikácia Notárstvo na Slovensku JUDr. Mariana Mikla, ktorá vychádza pri príležitosti 20. výročia slobodného notárstva na Slovensku, predstavuje prvé podrobné knižné spracovanie dejín notárskeho povolania na našom území od prijatia zákona o kráľovských verejných notároch v roku 1874 až po slobodné kreovanie notárskeho povolania v roku Vydanie publikácie iniciovala Notárska komora Slovenskej republiky vedená, ako píše v predslove ku knihe JUDr. Karol Kovács, prezident Notárskej komory Slovenskej republiky, snahou oboznámiť širšiu verejnosť s dejinami slovenského notárstva, aby spoznala podstatu notárskej profesie, čo zároveň pomôže odbúrať nesprávne stereotypy, ktoré ešte aj v dnešných časoch prevládajú pri náhľade na notárske činnosti. Autor JUDr. Marian Mikl, krátko predstavený v publikácii notárkou JUDr. Magdalénou Valušovou ako nestor slobodného notárstva na Slovensku, iniciátor a jeden z hlavných tvorcov právnych predpisov a inštitucionalizovania súčasnej podoby slovenského notárstva a legenda svojho odboru, zasvätil svoj život notárstvu. Od roku 1977 pracoval ako štátny notár v Štátnom notárstve v Martine, od roku 1993 ako notár v Martine, po vzniku Notárskej komory Slovenskej republiky pôsobil ako jej viceprezident a člen prezídia. Monografia mapujúca časový úsek histórie notárstva od roku 1874 po rok 1993 je členená na dve časti a šesť kapitol. Prvá časť sa zaoberá jednotlivými časovými úsekmi dejín notárstva: Kráľovskí verejní notári v období rokov 1874 až 1918 (1. kapitola), Vývoj notárstva na Slovensku a Podkarpatskej Rusi v období rokov 1918 až 1948 (2. kapitola), Notárstvo za komunistického režimu (3. kapitola) a Konštituovanie notárstva ako slobodného povolania po roku 1989 (4. kapitola). Druhá časť sa venuje prierezovo dvom špecifickým témam, ktorými sú Odmena notára 19

22 >> Dianie v komore a notárske poplatky (5. kapitola) a Disciplinárne konanie v rokoch 1874 až 1993 (6. kapitola). V závere je kniha doplnená krátkym životopisom autora, cudzojazyčným resumé a prehľadom literatúry a prameňov. Autor v jednotlivých kapitolách podáva výklad základných medzníkov vývoja notárstva daných období. Odborne výstižne a pritom prístupnou formou vytvára plastický obraz jednotlivých dejinných etáp vývoja notárstva v kontexte vývoja spoločnosti. Neobmedzuje sa pritom iba na základné predpisy upravujúce postavenie notára, ale jeho výklad nachádza súvislosti aj s inými právnymi normami a dobovou právnou úpravou v zahraničí. Vysvetľuje postavenie, význam a právomoci notára, ale aj osudy a postavenie stavovskej samosprávy. Približuje osudy notárstva nielen na území dnešného Slovenska, ale aj osudy notárov na Podkarpatskej Rusi v časoch 1. ČSR či na anektovanom území po Viedenskej arbitráži. Osobitne pútavo sú opísané konštituovanie slobodného notárstva po roku 1989, vznik komory, jej medzinárodné uznanie a príprava nového zákona o notároch. Zaujímavá je aj kapitola venovaná vývoju disciplinárneho konania, ktorá nielen objasňuje pojem disciplinárneho previnenia, ale je ilustrovaná aj konkrétnymi prípadmi z minulosti a vysvetľuje postavenie Disciplinárneho súdu pre verejných notárov (pôsobil pri Vrchnom súde v Bratislave, mal 5 členov, z toho dvoch notárov delegovaných komorou). Monografia zaujme čitateľa obsahovo bohatou textovou časťou a mimoriadne príťažlivou grafickou úpravou, do ktorej zaodel text Mgr. Ivan Riabič. V texte sú priebežne zaradené reprodukcie notárskych listín s odtlačkami pečiatok a pečatí notárov (predvolania, zápisnice, zmluvy a korešpondencia notárov navzájom alebo s komorou), ale aj titulné strany právnych predpisov o notároch a zoznamy notárov (1938, 1981) pochádzajúce zo zbierky autora a archívu Notárskej komory Slovenskej republiky. Dobové reálie približujú aj reprodukcie poštových známok, dobových platidiel, úradných novín, fotografie pečatidla, písacieho stroja a pomníka notára, ktoré čitateľa vťahujú do jednotlivých období. Grafická časť pritom plní nielen ilustračnú, ale aj informačnú funkciu. Jednak tým, že umožňuje poznať grafickú úpravu a podobu historických listín vytvorených notármi (ktorá je sama osebe významným svedectvom o práci notárov v minulosti) a jednak sú všetky dobové dokumenty graficky spracované tak, že dovoľujú čitateľovi oboznámiť sa s ich obsahom. Čitateľ tak neodolá pokušeniu pokračovať v čítaní autorovho textu skúmaním jednotlivých listín majúcich doplňujúcu výpovednú hodnotu (listiny sú citlivo, ale bez narušenia vzhľadu anonymizované). Práve tieto informácie podané bez komentára autora umožňujú dotvoriť si predstavu o jednotlivých etapách histórie notárstva (napríklad turbulencie svetovej vojny, začiatky etapy socializmu). Prostredníctvom reprodukcií notárskych listín spoznáva čitateľ aj prácu a mená niektorých notárov dr. Samo Galanda, notár v Turčianskom Sv. Martine, dr. Jur Janoška, notár v Trnave, dr. Ladislav Štefánik, 20 ars notaria 2/13

23 notár v Spišskej Novej Vsi (brat M. R. Štefánika), dr. Viktor Dušek, notár v Bratislave, dr. Vladimír Daxner, notár v Rimavskej Sobote atď. Notárstvo a advokácia ako klasické právnické povolania existovali mnoho rokov popri sebe a vzájomne sa ovplyvňovali a dopĺňali. V niektorých dejinných etapách čelili podobným problémom a samospráva oboch povolaní musela vybojovať svoj boj o vzkriesenie, aby obe tieto povolania boli dnes slobodné. Poznať históriu notárstva popri histórii advokácie je preto obohacujúce aj pre advokátov. V predslove k monografii napísal JUDr. Karol Kovács: Notár je základnou zložkou výkonu právnej prevencie v rámci úloh štátu na úseku výkonu spravodlivosti, je predstaviteľom pokojnej a dobrovoľnej realizácie práva, poskytuje spravodlivosť a právnu bezpečnosť v normálnom právnom živote v čase, keď sa právne vzťahy tvoria. Recenzovaná publikácia pripomína túto skutočnosť a prispieva k budovaniu stavovskej hrdosti notárov, ale v širšom kontexte aj k mapovaniu dejín práva a právnických profesií u nás. Vysoká obsahová úroveň a grafická úprava zaraďuje monografiu k najlepším právno-historickým dielam publikovaným na Slovensku. Publikácia JUDr. Mariana Mikla je tak pripravená zaujať dôstojné miesto v knižnici každého slovenského právnika či historika, ktorý z nej môže čerpať poučenie o minulosti právnictva na Slovensku. JUDr. Peter Kerecman, PhD. Autor je advokátom so sídlom v Košiciach a členom predsedníctva Slovenskej advokátskej komory a podpredsedom redakčnej rady Slovenskej advokátskej komory Notárstvo na Slovensku Notárska komora Slovenskej republiky pri príležitosti 20. výročia obnovenia slobodnej notárskej profesie na Slovensku a pri príležitosti budúcoročného 140. výročia prijatia uhorského zákonného XXXV/1874 o kráľovských verejných notároch iniciovala vydanie publikácie Notárstvo na Slovensku od autora JUDr. Mariana Mikla, notára so sídlom v Martine. Reprezentačnú publikáciu pripravilo a vydalo Vydavateľstvo Ivan Riabič IVART na sklonku roku Kniha približuje históriu inštitúcie notárstva na území dnešného Slovenska od prijatia zákona o verejných notároch v roku 1874 cez jeho zrušenie v roku 1949 až po jeho opätovné kreovanie ako slobodného povolania v roku Prvá časť tejto prevažne faktografickej monografie dokumentuje historické súvislosti, ktoré či už v dobrom, alebo v zlom ovplyvňovali počas minulých dvoch storočí vývoj inštitúcie notárstva na území Slovenska a čiastočne aj Podkarpatskej Rusi. Čitateľ sa dozvie o vtedajších vzájomných vzťahoch medzi notármi, ich samosprávou a štátnou správou, teda o tom, čo už časom zapadlo do zabudnutia, ale v danej historickej etape významne formovalo notársky stav. Druhá časť je venovaná vývoju právnej úpravy notárskej odmeny. Túto časť autor spracoval priebežne za celé sledované obdobie ( ) z dôvodu príbuznosti jednotlivých právnych úprav, ktoré často na seba nadväzovali a vzájomne sa podmieňovali. Záver druhej časti autor venoval disciplinárnemu konaniu. Monografia uľahčí notárom, ale aj ostatnej právnickej verejnosti porovnanie jednotlivých etáp vývoja notárstva v sledovanom období. Poznaním minulosti im tak dáva možnosť hodnotiť klady a zápory súčasnej právnej úpravy a vytvárať si vlastné názory o ďalšom smerovaní notárstva na Slovensku. Môže poslúžiť aj ako vhodná študijná pomôcka pre notárskych koncipientov a kandidátov. Publikácia má rozsah 216 strán formátu A4, je bohato ilustrovaná a uložená v kartónovom obale s potlačou. Cena: 33,80 + poštovné. Záujemca si ju môže objednať písomne na adrese: Notárska komora Slovenskej republiky, Krasovského 13, Bratislava, alebo e- -mailom na adrese: notarska.komora@notar.sk. JUDr. Marian Mikl autor publikácie a notár so sídlom v Martine 21

24 >> Dianie v komore Z osláv 20. výročia slobodného notárstva na Slovensku V dňoch 16. a 17. mája tohto roka sa v Bratislave konal medzinárodný kongres pri príležitosti 20. výročia obnovenia slobodného notárstva v Slovenskej republike. Pozitívny ohlas zo stretnutia pri príležitosti 15. výročia obnovenia slobodného notárstva, ktoré sa konalo v septembri roku 2008, a renomé slovenských notárov ako výborných organizátorov odbornej a spoločenskej časti programu spôsobili, že na tohtoročné pozvanie NK SR reagovali zvýšeným záujmom nielen naši notári, ale aj zahraniční hostia. Na odbornú časť programu sa prihlásilo 170 účastníkov a o účasť na galavečere prejavilo záujem spolu so sprievodnými osobami až 240 našich a zahraničných hostí. Príhovor Dr. Franka Molitora, prezidenta Rady notárstiev Európskej únie (CNUE) Uvítacie stretnutie v Carlton Hall hotela Blu Radisson Carlton, sprava: Dr. André Michielsens, viceprezident CNUE, Dr. Pierre Becqué, generálny sekretár Medzinárodnej únie notárstva (UIN), Dr. Frank Molitor, prezident CNUE, Dr. Helmut Fessler, čestný prezident UIN, JUDr. Jozef Opatovský, čestný prezident Notárskej komory SR, Dr. Klaus Woschnak, čestný prezident rakúskeho notárstva a ich sprievodné osoby Vo štvrtok podvečer sa zúčastnilo uvítacieho stretnutia v Carlton Hall hotela Blu Radisson Carlton 190 účastníkov kongresu a ich sprievodných osôb. Súčasťou otváracieho ceremoniálu bola aj výstavka fotografií mapujúcich históriu slovenského notárstva a originálov dobových písomností (vzorov voskových pečatí, úradných pečiatok, sľubu notára a podobne) pochádzajúcich z osobných spisov notárov z archívu Verejnonotárskej komory v Bratislave. Prítomní notári súčasne prevzali z rúk prezidenta a viceprezidenta NK SR Pamätný list NK SR vydaný práve pri príležitosti 20. výročia obnovenia slobodného notárstva v Slovenskej republike. Odborná časť kongresu sa konala takisto v priestoroch hotela Blu Radisson Carlton. Pozvanie NK SR prijali JUDr. Monika Jankovská, štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Dr. Frank Molitor, prezident Rady notárstiev Európskej únie, Dr. André Michielsens, viceprezident Rady notárstiev CNUE a Dr. Helmut Fessler, čestný prezident Medzinárodnej únie notárstiev. Naše pozvanie prijali a odbornej časti programu sa zúčastnili aj zástupcovia partnerských notárstiev, a to Notárskej komory Českej republiky na čele s prezidentom Dr. Martinom Foukalom, prezidentka Chorvátskej notárskej komory Dr. Lucija Popov. Privítali sme aj delegáciu poľského notárstva na čele s prezidentom Dr. Tomaszom Janikom, delegáciu maďarského notárstva na čele s prezidentom Dr. Ádámom Tóthom, delegáciu Rakúskej notárskej komory na čele s prezidentom doc. Dr. Ludwigom Bittnerom, delegáciu nemeckej Spolkovej notárskej komory na čele s Dr. Petrom Huttenlocherom a zástupcu prezidenta francúzskeho notárstva a generálneho sekretára Medzinárodnej únie notárstiev Dr. Pierra Becqué. Po otváracom prejave prezidenta NK SR JUDr. Karola Kovácsa sa prítomným prihovorila štátna tajomníčka MS SR JUDr. Monika Jankovská. S pozdravnými príhovormi následne vystúpili Dr. Frank Molitor, prezident Rady notárstiev Európskej únie, Dr. Martin Foukal, prezident NK Českej republiky, a Dr. Ádám Tóth, prezident maďarskej notárskej komory. Postaveniu notára v právnom štáte sa vo svojej prednáške venoval profesor JUDr. Ján Svák, DrSc., generálny riaditeľ sekcie edičných činností Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a rektor Paneurópskej 22 ars notaria 2/13

25 Účastníci odbornej časti medzinárodného kongresu (v prvom rade vpravo pozvaní zahraniční hostia) Príhovor JUDr. Moniky Jankovskej, štátnej tajomníčky Ministerstva spravodlivosti SR Pozdrav Dr. Ádáma Tótha, prezidenta Notárskej komory Maďarska Príhovor Dr. Klausa Woschnaka, čestného prezidenta rakúskeho notárstva, na tému Spomienky spred 20 rokov Odovzdanie pamätnej medaily UIN na slávnostom galavečere, sprava: Dr. Pierre Becqué, generálny sekretár UIN, JUDr. Karol Kovács, prezident Notárskej komory SR, Dr. Jean-Paul Decorps, prezident UIN, tlmočníčka a moderátorka večera Slávnostná prezentácia publikácie Notárstvo na Slovensku, zľava: JUDr. Karol Kovács, prezident Notárskej komory SR, JUDr. Marian Mikl, notár v Martine a autor publikácie, zástupca vydavateľa a moderátor Slávnostný galavečer v priestoroch Slovenskej filharmónie, Reduta Vystúpenie hudobnej skupiny Fragile 23

26 >> Dianie v komore JUDr. Karol Kovács, prezident Notárskej komory SR, a JUDr. Martin Foukal, prezident Notárskej komory ČR, pri odovzdávaní daru vysokej školy v Bratislave. Náročnú tému prednášky pán profesor spracoval a predniesol sviežim a zaujímavým spôsobom vyvolávajúcim pozornosť, ktorý navyše obohatil o vtipné obrázkové projekcie. Prednáška sa stretla s nesmiernym záujmom našich a zahraničných hostí a v závere vyčarovala úsmev na našich tvárach a dlhotrvajúci oceňujúci aplauz. Formovanie notárstva pred 20 rokmi, tentoraz však z pohľadu spoza našich hraníc, priblížil čestný prezident rakúskeho notárstva a Rady notárstiev Európskej únie Dr. Klaus Woschnak, ktorý rovnako ako Dr. Helmut Fessler podporil našich slovenských notárov v ich emancipačnom úsilí. Odborná časť programu bola zavŕšená prezentáciou knihy Notárstvo na Slovensku autora a nášho kolegu JUDr. Mariana Mikla, notára v Martine. JUDr. Marian Mikl, aktívny účastník emancipačného úsilia spred dvadsiatich rokov, bývalý viceprezident a člen Prezídia NK SR, ale aj náš dvorný historik notárstva na Slovensku, prezentoval svoje spomienky na zbieranie archiválií a štúdium písomností po našich predchodcoch. Pripomenul aj občianske a najmä ľudské postoje notárov pôsobiacich na Slovensku v medzivojnovom a povojnovom období. Spoločne s vydavateľom knihy Mgr. Ivanom Riabičom, ktorý je aj autorom výtvarného a grafického riešenia publikácie, knihu Notárstvo na Slovensku obradne zapečatili pečatným voskom a odovzdali do rúk prezidenta NK SR JUDr. Karola Kovácsa so žiadosťou, aby sa pečať rozlomila pri prezentácii novej knihy, ktorá by mala mapovať vývoj notárstva na Slovensku po roku Vklad JUDr. Mariana Mikla k mapovaniu histórie notárstva na Slovensku, ako aj prezentáciu jeho spomienok, názorov a úvah ocenili prítomní účastníci kongresu búrlivým standing ovation. Osobitne treba pripomenúť, že moderovanie odbornej časti kongresu zvládla na profesionálnej úrovni naša notárska kandidátka JUDr. Katarína Svitanová, PhD. Pre sprievodné osoby účastníkov odbornej časti programu bola v dopoludňajších hodinách zabezpečená odborná prehliadka historickej časti Bratislavy spojená s návštevou Galérie mesta Bratislavy v Mirbachovom paláci, s aktuálnou inštaláciou výstavy Umelecké poklady. Secesia. Veľká koncertná sieň Slovenskej filharmónie v Redute bola miestom, kde sa konala spoločenská časť medzinárodného kongresu. Moderátorkou spoločenského večera bola populárna televízna moderátorka Andrea Pálffy- -Belányi. Po otváracom valčíku párov z tanečného klubu Interklub Madit a príhovore JUDr. Karola Kovácsa sa prítomným prihovoril Jean Paul Decorps, prezident medzinárodnej únie notárstiev UIN. V prvej časti galavečera zazneli operné piesne, s ktorými vystúpili Sisa Sklovská a sólista opery SND Otokar Klein. Spev v štýle a cappella, teda bez hudobných nástrojov, predviedla skupina Fragile. Počas večere zneli príjemné melódie v podaní harfistky Márie Kmeťkovej. Predpolnočný program, ktorý sa začal exhibičným vystúpením majstrov SR v spoločenských tancoch, vyvrcholil strhujúcim temperamentným vystúpením virtuóznych Cigánskych diablov a Sisy Sklovskej, ktorá vlastným spôsobom roztancovala na parkete aj dvoch našich zahraničných hostí. Polnočná oldies music & disco boli bodkou za bohatým spoločenským večerom, ktorý sa skončil až nadránom. Myšlienky, ktoré odzneli v odbornej časti programu, ako aj uznanlivé vyjadrenia hostí Medzinárodného kongresu pri príležitosti 20. výročia obnovenia slobodného notárstva v Slovenskej republike nás môžu oprávnene napĺňať hrdosťou na náš stav a jeho históriu a zdravým stavovským sebavedomím. Preto si pripomeňme slová klasika, ktoré sú zvečnené aj na pamätných listoch vydaných NK SR: Za šťastných pokladáme tých, ktorým bohovia dopriali buď vykonávať, čo je hodné zaznamenania, alebo zaznamenať, čo je hodné prečítania. Najšťastnejší sú však tí, ktorým bolo dopriate oboje. (C. Plinius Caecilius Secundus Liber Sextus (3.16)). JUDr. Ivan Lošonský, PhD. člen prípravného výboru osláv 20. výročia slobodného notárstva na Slovensku JUDr. Miroslav Pavlovič, viceprezident Notárskej komory SR, pri podpisovaní a odovzdávaní Pamätných listov NK SR notárom JUDr. Katarína Valová, PhD. členka redakčnej rady ARS NOTARIA 24 ars notaria 2/13

27 >> Aktuálne z NK SR Oslavy 20. výročia vzniku slobodného notárstva v krajinách Vyšehradskej štvorky Notárstvo v susedných krajinách po zmene politického systému začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia muselo nutne reagovať na nové spoločenské pomery, ktoré táto zmena priniesla. Poľská republika V Poľskej republike má notárstvo svoje miesto už od 13. storočia, odkedy pochádza prvý známy dokument vyhotovený notárom. Moderní notári boli zavedení vo Varšavskom vojvodstve spolu s Code Napoleon v 19. storočí a ich úlohou bolo v rámci ich postavenia ako verejného činiteľa vypracovať dokumenty a zmluvy podľa vyhlásení a vôle strán. Na túto tradíciu po štyridsiatich rokoch štátneho notárstva nadviazal aj vznik slobodného notárstva, ktoré bolo uzákonené dňa Pri príležitosti osláv 20. výročia tohto medzníka sa v Kráľovskom paláci vo Varšave konala medzinárodná konferencia. Na nej sa odovzdalo najvýznamnejším poľským notárom 12 štátnych vyznamenaní a vyzdvihol sa ich prínos pri výkone práva a spravodlivosti. Prezident Poľskej republiky a minister spravodlivosti notárom poďakovali nielen za vyhotovovanie úradných dokumentov, ale aj za ich bezplatnú pomoc klientom v oblasti práva, za humanitárnu pomoc pri prírodných katastrofách a pozitívne pôsobenie v oblasti medziľudských vzťahov. S prejavmi vystúpili viacerí významní predstavitelia justície, ktorí zdôraznili potrebu notára pri stanovení hraníc ekonomickej slobody a výhod a ochrane práv všetkých občanov, čím sa znižujú riziká. Maďarsko V Maďarsku prevzali notári úlohu správy pravosti v 14. storočí popri dôveryhodných miestach. V 15. storočí sa notárske listiny stali rozšírenejšími a maďarskí notári vyhotovovali čoraz viac dokumentov. Cisársky dekrét z 19. storočia rozšíril platnosť rakúskeho notárskeho poriadku aj na územie Maďarska a činnosť a kompetencie notárov sa následne upravili zákonom z roku 1874, nemenne až do roku 1949, keď bolo notárstvo zoštátnené. Zmenu priniesol zákon XLI z roku 1991, keď bolo opätovne zavedené notárstvo latinského typu. V novembri 2012 sa v Maďarskom Šoprone konalo už tradičné 24. kolokvium stredoeurópskych notárov, ktorého časť sa venovala práve oslave okrúhleho výročia vzniku slobodného notárstva v Maďarsku. Hlavnou témou kolokvia bolo ústavné postavenie notárov a poskytovanie spravodlivosti v notárskych konaniach. Zástupca premiéra Dr. Tibor Navracsics v úvodnom príhovore vyzdvihol činnosť notárov a v ďalších prednáškach sa téme kolokvia venovali najmä Dr. Péter Paczolay, predseda Ústavného súdu Maďarska, Dr. Tünde Handó, predsedníčka Štátneho súdneho úradu, Dr. Klaus Woschnak, notár v dôchodku z Rakúskej republiky, a z akademickej obce Dr. István Varga, Ph.D., univerzitný docent a zástupca dekana na Univerzite Eötvosa Lóránda. 20. výročie vzniku slobodného notárstva v Maďarsku bolo vyzdvihované aj v spoločenskom programe. Česká republika V Českej republike sa náznaky notárstva začali objavovať už v 13. storočí a vývoj notárstva vrcholil v 14. storočí za vlády Karola IV. Následný úpadok notárstva trval až do 19. storočia, keď bol prijatý už spomínaný rakúsky notársky poriadok a táto úprava ostala platná až do roku Vtedy zanikla notárska samospráva a notárstvo bolo podľa sovietskeho vzoru zoštátnené. Obnova notárstva latinského typu nastala až v roku 1992 po prijatí notárskeho poriadku v zákone č. 358/1992 Sb., ktorého účinnosť bola stanovená dňom Pri príležitosti obnovy slobodného notárstva sa v Prahe konala v apríli 2013 dvojdňová konferencia. Minister spravodlivosti ČR JUDr. Pavel Blažek na nej predniesol slová: Vy jste dokázali, že když stát přenese část působnosti, nemusí to dopadnou špatně. Ba naopak. Dopadlo to lépe, než kdyby ji vykonával stát. Ministr má rád tu komoru, o které neslýchá. A o vás neslýchám. Program konferencie bol však najmä odborný a pracovný a prednášky sa týkali hlavne rekodifikovaného Občianskeho zákonníka. V podvečer konferencie sa uskutočnil okrúhly stôl na tému Aká je pridaná hodnota notárstva a čo môže notárstvo ponúknuť v čase ekonomickej krízy, a to za prítomnosti zástupcov vlády ČR, notárov a zahraničných hostí. Mgr. Peter Danczi predseda Medzinárodnej skupiny Prezídia NK SR 25

28 >> Aktuálne z NK SR Informácie o výberových konaniach, vzdelávaní v NK SR a o vymenovaných notároch Školenie notárov, miesto konania: Jasná Minister spravodlivosti Slovenskej republiky vymenoval: s účinnosťou od : Mgr. Katarínu Valušovú za notárku do sídla v Rimavskej Sobote v obvode Okresného súdu Rimavská Sobota, JUDr. Zoru Chudovú za notárku do sídla v Turčianskych Tepliciach v obvode Okresného súdu Martin, JUDr. Kristínu Štefánikovú za notárku do sídla v Tvrdošíne v obvode Okresného súdu Námestovo. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky odvolal: s účinnosťou od z výkonu funkcie JUDr. Ladislava Borského, notára so sídlom Notárskeho úradu v Spišskej Novej Vsi v obvode Okresného súdu Spišská Nová Ves, na jeho vlastnú žiadosť. s účinnosťou od z výkonu funkcie p. Evu Karellovú, notárku so sídlom Notárskeho úradu vo Vrbovom v obvode Okresného súdu Piešťany, na jej vlastnú žiadosť. s účinnosťou od z výkonu funkcie JUDr. Helenu Szokolayovú, notárku so sídlom Notárskeho úradu v Dunajskej Strede v obvode Okresného súdu Dunajská Streda, na jej vlastnú žiadosť. Zľava: JUDr. Zora Chudová, vymenovaná za notárku do sídla v Turčianskych Tepliciach, JUDr. Denisa Vargová, riaditeľka odboru Ministerstva spravodlivosti SR, Sekcia civilného práva, Odbor dohľadu nad právnickými profesiami, Mgr. Katarína Valušová, vymenovaná za notárku do sídla v Rimavskej Sobote, JUDr. Miroslav Pavlovič, viceprezident NK SR, a JUDr. Kristína Štefániková, vymenovaná za notárku do sídla v Tvrdošíne. 26 ars notaria 2/13