ICS XX.YYY.ZZ SLOVENSKÁ TECHNICKÁ NORMA November Projektovanie ciest a diaľnic úprava

Transkript

1 ICS XX.YYY.ZZ SLOVENSKÁ TECHNICKÁ NORMA November 2007 Projektovanie ciest a diaľnic úprava STN Desing of Roads and Motorways Projection des routes et des chaussées Projektierung von Strassen und Autobahnen [Nahradenie predchádzajúcich noriem: Táto norma dopĺňa STN Projektovanie ciest a diaľnic z júna 2003 pre sťažené prírodné podmienky. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2007 Podľa zákona č. 264/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov sa môžu slovenské technické normy rozmnožovať a rozširovať iba so súhlasom Slovenského ústavu technickej normalizácie.

2 Predhovor S ohľadom na skutočnosť, že výstavba diaľníc sa v SR postupne dostáva na územia hornaté až horské, je žiadúce doplniť platnú STN o možnosť navrhnúť úsporné riešenia. Táto úprava normy spĺňa práve túto požiadavku, práve tak ako požiadavku na nový výpočet kapacity, ale nie je jej plnohodnotnou revíziou. To bude potrebné urobiť až pri nasledovnej revízii normy. Citované normy STN : 2000 Dopravné značky na pozemných komunikáciách STN EN 124: 1997 Vtokové mreže dažďových vpustov a poklopy vstupných šácht pre pozemné komunikácie. Konštrukčné požiadavky, typové skúšanie, označovanie, kontrola kvality ( ) STN EN :2005 Osvetlenie pozemných komunikácií. Časť 2: Svetelnotechnické požiadavky ( ) STN EN :2005 Osvetlenie pozemných komunikácií. Časť 4: Metódy merania svetelnotechnických vlastností ( ) STN : 1967 Obrubníky a krajníky. Spoločné ustanovenia STN : 1959 Kamenné meračské značky, staničníky, hraničníky, smerové a zábradlové kamene STN : 1986 Zemné práce. Všeobecné ustanovenia STN : 1985 Priestorová úprava vedení technického vybavenia STN : 1995 Svetelné signalizačné zariadenia. Umiestnenie a použitie návestidiel STN EN : 2000 Záchytné bezpečnostné zariadenia na pozemných komunikáciách. Časť 1: Terminológia a všeobecné kritériá na skúšobné metódy ( ) STN EN : 2000 Záchytné bezpečnostné zariadenia na pozemných komunikáciách. Časť 2: Výkonnostné triedy, preberacie kritériá na nárazové skúšky a skúšobné metódy pre zvodidlá ( ) STN EN : 2003 Zariadenia na zníženie hluku z cestnej dopravy. Neakustické vlastnosti. Časť 1: Mechanické vlastnosti a požiadavky na stabilitu ( ) STN EN : 2003 Zariadenia na zníženie hluku z cestnej dopravy. Neakustické vlastnosti. Časť 2: Všeobecná bezpečnosť a požiadavky týkajúce sa životného prostredia ( ) STN : 1987 Odstavné a parkovacie plochy cestných vozidiel STN : 1977 Servisy a opravovne motorových vozidiel. Čerpacie stanice pohonných hmôt. Základné ustanovenia STN : 1999 Názvoslovie pozemných komunikácií STN : 2004 Projektovanie križovatiek na pozemných komunikáciách (pripravuje sa) STN : 1986 Sčitovanie dopravy na medzinárodných cestách STN : 2004 Projektovanie miestnych komunikácií STN : 1997 Vozovky pozemných komunikácií. Základné ustanovenia pre navrhovanie STN : 1996 Stavba vozoviek. Dlažby a dielce. Časť 1: Kryty z dlažieb STN : 1996 Stavba ciest. Teleso pozemných komunikácií STN EN :2005 Povrchové vlastnosti vozoviek. Skúšobné metódy. Časť 7: Meranie nerovnosti vrstiev vozovky latou ( ) STN : 1999 Projektovanie mostných objektov STN : 1993 Železničné priecestia a priechody 2

3 STN : 1994 Stavby pre dopravu. Autobusové, trolejbusové a električkové zastávky STN : 1981 Dažďové vpusty STN úprava STN EN 476: 1999 Všeobecné požiadavky na súčasti gravitačných systémov kanalizačných potrubí a stôk ( ) STN EN 1436: 2007 Materiály na dopravné značenie pozemných komunikácií. Požiadavky na vodorovné dopravné značky ( ) STN EN 1424: 2000 Materiály na dopravné značenie pozemných komunikácií. Premixová sklená balotina ( ) STN EN 1790: 2000 Materiály na dopravné značenie pozemných komunikácií. Vopred pripravené vodorovné dopravné značky ( ) STN : 1987 Kolektory a technické chodby pre združené trasy podzemných vedení STN : 2001 Projektovanie tunelov na pozemných komunikáciách (pripravuje sa revízia) STN : 1987 Výpočet účinkov vĺn na stavby na vodných nádržiach a zdržiach STN : 1986 Podchody vodovodného potrubia pod železnicou a cestnou komunikáciou STN EN : 2000 Stokové siete a systémy kanalizačných potrubí mimo budov. Časť 4: Hydraulický návrh a aspekty ochrany životného prostredia ( ) STN : 2002 Stokové siete a kanalizačné prípojky STN : 1987 Kanalizačné podchody pod dráhou a pozemnou komunikáciou Súvisiace normy STN EN 12253:2005 Telematika v cestnej doprave a preprave (RTTT). Vyhradená komunikácia krátkeho dosahu (DSR) pomocou majákového vozidla. Fyzikálna úroveň na báze nosiča 5,8 GHz ( ) STN :1986 Zemné práce. Všeobecné ustanovenia STN :1975 Sypané priehradné hrádze Súvisiace predpisy [1.] Zákon č. 135/1961 Zb. NZ o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov; [2.] Zákon č. 50/1976 Zb. FZ o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov; [3.] Zákon č. 315/1996 Z.z. NR SR o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov; [4.] Zákon č. 478/2002 Z.z. NR SR o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší); [5.] Zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon); [6.] Zákon č. 164/1996 Z.z. NR SR o dráhach a o zmene zákona č.455/1991 Zb. o živnostenskom podni-kaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov; [7.] Zákon č.220/2007 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č.245/2003 Z.z. o imtegrovanej prevencii; [8.] Zákon č. 543/2002 Z.z. NR SR o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov; [9.] Zákon č.326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov; 3

4 [10.] Zákon č. 215/1995 Z.z. NR SR o geodézii a kartografii; [11.] Zákon č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; [12.] Zákon č. 254/1998 Z.z. NR SR o verejných prácach v znení neskorších predpisov; [13.] Zákon č.523/2003 o verejnom obstarávaní a zmene zákona č.575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizovaní ústrednej správa v znení neskorších predpisov; [14.] Vyhláška č.225/2004 Z.z., ktorou sa vykonávajú ustanovenia zákona NR SR o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov; [15.] Zákon č.126/2006 Z.z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov; [16.] Vyhláška č. 532/2002 Z.z. MŽP SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie; [17.] Vyhláška č. 293/1996 Z.z. MŽP SR, ktorou sa uverejňuje zoznam chránených areálov a prírodných pamiatok a vyhlasujú sa národné prírodné pamiatky v SR; [18.] Vyhláška č. 103/1977 Zb. MLVH SSR o postupe pri ochrane lesného pôdneho fondu v znení neskor-ších predpisov; [19.] Vyhláška č. 83/1993 Z.z. MŽP SR o štátnych prírodných rezerváciách v znení neskorších predpisov; [20.] Vyhláška č. 392/1998 Z.z. MVVP SR, ktorou sa vykonáva zákon o verejných prácach; [21.] Nariadenie vlády č.296/2005 Z.z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na kvalitu a kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd; [22.] Nariadenie vlády č.220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č.245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; [23.] Nariadenie vlády SR č. 50/2002 Z.z. o úhrade za dobývací priestor, úhrade za vydobyté nerasty a o úhrade za uskladňovanie plynov alebo kvapalín; [24.] Európska dohoda o hlavných cestách s medzinárodnou premávkou (AGR) [European Agreement on Main International Traffic Arteries] ča.26/1987 Zb.; [25.] TP 01/2006 Výpočet kapacity pozemných komunikácií a ich zariadení, Technické podmienky, SSC BA; [26.] TP Dopravné značky s premennými symbolmi na pozemných komunikáciách; Technické podmienky, SSC BA Zmeny oproti predchádzajúcej norme Technický obsah tejto normy sa v porovnaní s STN : 2003 podstatne upravil. Do pôvodného textu sa zapracovali dosiaľ vydané zmeny. Okrem toho sa zapracovali niektoré úpravy, ktorými sa zohľadnili nové dopravno-inžinierske charakteristiky (napr. vozový park a rýchlosti vozidiel) a nové územné podmienky. Terminologická úprava normy je v súlade s STN V STN sa doplnili a upravili kategórie cestných komunikácií, návrhové rýchlosti, priečne usporiadanie diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. III, triedy tam, kde sme z dôvodov prírodných podmienok zužovali šírky jazdných pruhov, stredného deliaceho pásu, či sa upravili návrhové prvky. Celkom nová je vytvorená príloha A, výpočet kapacít diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. - III. triedy berúc do úvahy TP 01/2006. Doplnil sa obrázok 6-pruhovej diaľnice. 4

5 Vypracovanie normy Spracovateľ: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Mlinské Nivy 45, Bratislava, IČO , Dr. h. c. prof. Ing. Viera Medelská, DrSc. a kol., pomocou čiastočného prekladu z ČSN , TP 01/2006 MDPaT SR ako i z citovanej literatúry. Technická normalizačná komisia: TNK 7 Pozemné komunikácie Pracovník Slovenského ústavu technickej normalizácie: Ing. Božena Hranajová 5

6 Obsah Predhovor...2 Citované normy...2 Súvisiace normy...3 Súvisiace predpisy...3 Zmeny oproti predchádzajúcej norme...4 Vypracovanie normy Predmet normy Termíny a značky Rozdelenie cestných komunikácií Kategórie ciest a diaľnic Všeobecne Základné kategórie Odvodené kategórie Prieťahy sídelnými útvarmi Etapovitosť výstavby Návrhové obdobie Kritéria kvality dopravy, úrovňové a návrhové intenzity a kapacity, požadovaná jazdná rýchlosť a návrhová intenzita Návrhové prvky Všeobecne Návrhová rýchlosť Dĺžka rozhľadu Os cestnej komunikácie Smerové oblúky Prechodnice Priečny sklon Dostredný sklon Výsledný sklon Klopenie Vzostupnica/zostupnica Pozdĺžny sklon Poloha nivelety Lomy pozdĺžneho sklonu Veľkosť a dĺžka pozdĺžneho sklonu Rozhľad v smerovom oblúku

7 6.17 Priestorové riešenie trasy Šírkové usporiadanie koruny cestnej komunikácie Koruna Jazdný pás Rozšírenie v smerovom oblúku Prídavné pruhy Vodiaci prúžok Deliace pásy Krajnice Krátke núdzové pruhy Teleso cestnej komunikácie Zemné teleso Všeobecne Zárezy Násypy Násypy pozdĺž vodných tokov Spevnenie svahov Zemná pláň Odvodňovacie zariadenia Všeobecne Zásady návrhu odvodňovacieho zariadenia Priekopy Rigoly Trativody Odvodňovacie potrubie Sklzy, stupne a prahy Špeciálne opatrenia Vozovka Krajnice Križovatky a križovania Objekty Mostné objekty Tunely Ostatné objekty Vybavenie cestných komunikácií Bezpečnostné zariadenia Všeobecne

8 Všeobecne Zvodidlá Zábradlia Vodiace bezpečnostné zariadenia Všeobecne Smerové stĺpiky Dopravné značky Únikové zóny Protihlukové clony Staničenie a omedzníkovanie Vegetačné úpravy Cestné a diaľničné káble Umelé osvetlenie na cestných komunikáciách Telefóny núdzového volania Technológie pre dopravnú telematiku Všeobecne Využívanie systémov dopranej telematiky Telekomunikačné prostriedky Komunikačná sieť operátorských pracovísk Clony proti vzájomnému oslňovaniu Ochrana proti vstupu zvierat a ostatných voľne žijúcich živočíchov na cestné komunikácie Obslužné dopravné zariadenia Všeobecne Autobusové zastávky Čerpacie stanice pohonných látok Parkoviská Odpočívadlá Príslušenstvo údržby Cudzie zariadenia na cestných komunikáciách Začlenenie cestnej komunikácie do krajiny...70 Príloha A (normatívna)...71 Výpočet prípustných návrhových intenzít dopravného prúdu...71 A.1 Základné kategórie ciest a diaľnic...71 A.1.1 Všeobecne...71 A.2 Dvojpruhové cesty s neobmedzeným prístupom...72 A.2.1 Účel a oblasť ich použitia...72 A.2.2 Plánovacie podklady

9 A Návrh trasy...72 A Intenzita dopravy...72 A Tvorba čiastkových úsekov...73 A.2.3 Ovplyvňujúce veličiny...73 A Pozdĺžny sklon...73 A Krivoľakosť cestnej trasy...73 A Podiel pomalých vozidiel...74 A Priečne usporiadanie...74 A 2.4 Kvalita dopravy...74 A Kritériá kvality...74 A.2.5 Pohyb dopravy na čiastkových úsekoch trasy...76 A Vzťah intenzity a rýchlosti...76 A Úrovňové intenzity a kapacity...76 A.2.6 Pohyb dopravy na časti cesty na území neurčenom k parkovaniu...77 A Cestovná rýchlosť...77 A Úrovne kvality dopravného prúdu...77 A.2.7 Hodnotenie len jedného jazdného pruhu...78 A.3 Štvorpruhové cesty smerovo rozdelené s neobmedzeným prístupom...79 A.3.1 Účel a oblasť použitia...79 A.3.2 Plánovacie podklady...79 A Návrh trasy...79 A Intenzity dopravy...79 A Tvorba čiastkových úsekov...79 A.3.3 Ovplyvňujúce veličiny...79 A Smerové a výškové vedenie trasy...79 A Priečne usporiadanie...80 A Funkcia a poloha štvorpruhových ciest...80 A Podiel pomalých vozidiel...80 A Podmienky riadenia premávky...80 A Podmienky prostredia...80 A.3.4 Kvalita dopravy...81 A Kritéria kvality dopravy...81 A Úrovne kvality dopravy...81 A.3.5 Pohyb dopravy na jednotlivých čiastkových úsekoch...81 A Vzťah intenzita dopravy/ rýchlosť...81 A Úrovňové intenzity dopravy a kapacity...82 A Odlišné podmienky prostredia

10 A.3.6 Priebeh dopravy na štvorpruhovej ceste...83 A.4 Diaľnice a rýchlostné cesty...84 A.4.1 Účel a oblasť použitia...84 A.4.2 Plánovacie podklady...84 A Návrh trasy...84 A Intenzita dopravy...84 A Tvorba čiastkových úsekov...84 A.4.3 Ovplyvňujúce veličiny...84 A Smerové a výškové vedenie trasy...84 A Priečne usporiadanie...85 A Funkcia a poloha diaľničných úsekov...85 A Podiel pomalých vozidiel...85 A Podmienky riadenia premávky...85 A Podmienky prostredia...86 A.4.4 Kvalita dopravy...86 A Kritériá kvality...86 A Úrovne kvality dopravy...86 A.4.5 Pohyb dopravy na čiastkových úsekoch...87 A Vzťah intenzita / rýchlosť...87 A Úrovňové intenzity a kapacity...88 A Úrovňové intenzity dopravy...90 A Odlišné podmienky prostredia...90 A.4.6 Priebeh dopravy na diaľničnom úseku...90 A Cestovná rýchlosť...90 A Úrovne kvality dopravy...90 A.4.7 Príklad použitia grafov a tabuliek...91 Príloha B (normatívna)...93 Výpočet dĺžky rozhľadu na zastavnie pred prekážkou...93 B.2 Rozhľad na predbiehanie...94 Príloha C (normatívna)...95 Vzťah medzi polomerom, návrhovou rýchlosťou a dostredným sklonom smerových kružnicových oblúkov...95 Príloha D (normatívna)...96 Polomery smerových oblúkov nevyžadujúcich dostredný priečny sklon...96 Príloha E (normatívna)...97 Polomery smerových kružnicových oblúkov, ktoré sa môžu navrhnúť bez prechodníc...97 Príloha F (normatívna)

11 Najmenšia dĺžka vzostupnice/zostupnice...98 Príloha G (normatívna)...99 Výpočet najmenšieho prípustného polomeru vypuklého výškového oblúka...99 Príloha H (normatívna) Výpočet najmenšieho prípustného polomeru vydutého výškového oblúka Príloha J (normatívna) Výpočtové rovnice pre dotyčnicu a súradnice výškového oblúka Príloha K (normatívna) Zisťovanie rýchlosti pomalého návrhového vozidla v závislosti od veľkosti a dĺžky pozdĺžnych sklonov Príloha L (normatívna) Zabezpečenie rozhľadu v smerovom oblúku Príloha M (normatívna) M.1 Základné podmienky hydrotechnického výpočtu M.2 Vzdialenosti rozvodníc povodí susedných vpustov Príloha N (informatívna) N.1 Príklady priestorového riešenia trasy Príloha O (informatívna) Nebezpečné miesta s pravdepodobnosťou vybočenia vozidla z jazdného pásu Príloha P (informatívna) Slovenské technické smernice a predpisy Príloha R (informatívna) Obdobné zahraničné predpisy

12 1 Predmet normy Táto norma platí na projektovanie cestných komunikácií (ciest, rýchlostných ciest a diaľnic) v extraviláne, a to na nové stavby, preložky a rekonštrukcie spojené s prestavbou zemného telesa. Prestavbou zemného telesa sa rozumie rozšírenie koruny cestnej komunikácie, zvýšenie alebo zníženie nivelety, prípadne premiestnenie osi komunikácie v medziach jej koruny tak, že sa nemôžu zachovať pôvodné svahy alebo niektoré z pôvodných svahov zemného telesa. Norma platí aj na návrh obslužných dopravných zariadení a ich pripojenia na cestné komunikácie STN Termíny a značky V tejto norme sa používajú termíny podľa STN V norme sú použité tieto značky: a šírka jazdného pruhu [m] a vzdialenosť okraja jazdného pásu od osi klopenia [m] a p šírka jazdného pruhu pri zväčšenom ich počte (prípadne pruhov pre pomalé vozidlá) [m] Δa rozšírenie jazdného pruhu [m] b šírka, vyplývajúca z kategórie cestnej komunikácie [m] b 1(2) voľné šírky smerovo rozdelenej cestnej komunikácie s pevnou prekážkou v strednom deliacom páse b o šírka medzi zvýšenými obrubami [m] b t šírka medzi zvýšenými obrubami [m] b v bezpečnostný odstup vozidla od prekážky [m] c šírka spevnenej časti krajnice bez vodiaceho prúžku [m] c z(p) šírka bočného rozhľadového poľa na zastavenie (predbiehanie) [m] c Basinov súčiniteľ d šírka zelenej (prípadne spevnenej) časti stredného deliaceho pásu [m] e šírka nespevnenej časti krajnice, započítavaná do voľnej šírky cestnej komunikácie [m] f šírka bočného deliaceho pásu [m] f v výpočtový súčiniteľ brzdného trenia (na mokrej vozovke) f súčiniteľ priečneho trenia (v hodnote f = 0,055) g n tiažové zrýchlenie (g n = 9,81m/s 2 ) h voľná výška (podľa STN ) [m] h o(h) prevýšenie vonkajšieho okraja vodiaceho prúžku (pri klopení) [m] h 1 výška očí vodiča [m] h 2 priemerná výška najmenšej viditeľnej prekážky [m] h s výška svetlometu nad jazdným pásom [m] i hodnota pozdĺžneho sklonu dna (S 1 ) vyjadrená [ %.10-2 ] k n k p súčiniteľ vplyvu veľmi pomalých vozidiel súčiniteľ obťažnosti predbiehania [m] 12

13 k s šírkový súčiniteľ l vzájomná vzdialenosť vpustov [m] l 1(2) vzdialenosti rozvodia od susedných vpustov [m] m výsledný sklon [%] n n m charakteristický znak relatívneho pozdĺžneho sklonu vzostupnice/zostupnice súčiniteľ drsnosti povrchu (stien) odvodňovacieho zariadenia podľa Maninga n x(1,2) vzopätie odseku smerového oblúka s polomerom R x(1,2) [m] p priečny (dostredný) sklon [%] p 1(2) priečny sklon na začiatku (na konci) vzostupnice/zostupnice [%] s pozdĺžny sklon nivelety [%] s 1(2) absolútna hodnota väčšieho (menšieho) z oboch pozdĺžnych sklonov [%] s p min menší z dvoch pozdĺžnych sklonov vonkajších okrajov vodiacich prúžkov [%] s pozdĺžny sklon pomocnej dotyčnice [%] Δs sklon vzostupnice/zostupnice [%] t dĺžka zvislého priemetu dotyčnice výškového oblúku do vodorovnej roviny [m] v šírka vodiacich prúžkov smerovo nerozdelenej cestnej komunikácie [m] v 1(2) šírka vonkajšieho (vnútorného) vodiaceho prúžku smerovo rozdelenej cestnej komunikácie v n návrhová rýchlosť [km/h] v p požadovaná jazdná rýchlosť [km/h] v o rýchlosť na začiatku úseku [km/h] Δv zmena rýchlosti medzi dvoma priečnymi rezmi [km/h] x vodorovná vzdialenosť (úsečka) bodu výškového oblúka meraná od dotykového bodu oblúka smerom k priesečníku dotyčníc x vzdialenosť dotykového bodu výškového oblúka na pomocnej dotyčnici od jeho dotykového bodu na hlavnej dotyčnici Δx vzdialenosť medzi dvoma priečnymi rezmi [m] y zvislá vzdialenosť (súradnica) bodu výškového oblúka od dotyčnice (vo vzdialenosti x od dotykového bodu smerom k priesečníku dotyčníc) y max najväčšia zvislá súradnica výškového oblúka [m] A parameter klotoidnej prechodnice [m] A 1(2) parametre stykových prechodníc [m] C p dĺžka zvislého priemetu vloženého priamkového sklonu D z(p) dĺžka rozhľadu na zastavenie (predbiehanie) [m] F prietoková plocha odvodňovacieho zariadenia [m 2 ] I p I z hodnota prípustnej (návrhovej) intenzity dopravného prúdu vozidiel vyjadrená počtom vozidiel za hodinu základná hodnota prípustnej intenzity dopravného prúdu vozidiel vyjadrená počtom vozidiel za hodinu [m] [m] [m] [m] [voz/h] [voz/h] 13

14 I u I o základná hodnota prípustnej intenzity dopravného prúdu vozidiel pri úplnej možnosti predbiehania vyjadrená počtom vozidiel za hodinu základná hodnota prípustnej intenzity dopravného prúdu vozidiel bez možnosti predbiehania vyjadrená počtom vozidiel za hodinu L dĺžka krajnej prechodnice [m] L mp dĺžka medziľahlej prechodnice [m] L v dĺžka vyraďovacieho úseku odbočovacieho pruhu [m] L z dĺžka zaraďovacieho úseku pripájacieho pruhu [m] L u dĺžka účelového úseku samostatného pruhu pre obslužné dopravné zariadenia [m] L a dĺžka zrýchľovacieho úseku pripájacieho pruhu [m] L d dĺžka spomaľovacieho úseku odbočovacieho pruhu [m] L m dĺžka manévrovacieho úseku pripájacieho pruhu [m] L vz min najmenšia dĺžka vzostupnice/zostupnice [m] L vz dĺžka vzostupnice/zostupnice [m] O omočený obvod [m] O o dĺžka kružnicovej časti smerového oblúka [m] P plocha povodia [ha] voz/h] [voz/h] Q návrhové prietokové množstvo zrážkovej vody z povrchového odtoku [m 3 /s] Rj polomer smerového oblúka, vztiahnutý k príslušnej osi, jazdnej stope a pod. m (j = 0, 1, 2, ,2,...x, x 0, x 1, x 2,...atď.) R v(u) polomer vypuklého (vydutého) výškového oblúka [m] R h hydraulický polomer [m] ΔR o odsun kružnicového oblúka [m] S o stred smerového oblúka, S 1 pozdĺžny sklon dna (odvodňovacieho zariadenia) [%] V priesečník dotyčníc smerového oblúka α stredový uhol smerového oblúka [ ] α o stredový uhol kružnicovej časti smerového oblúka [ ] α uhol medzi horným okrajovým lúčom svetelného kužeľa svetlometu a jeho osou, uvažuje sa hodnota α = 1 o, τ vonkajší uhol dotyčníc prechodnice [ ] ψ S s vrcholový odtokový súčiniteľ stredný sklon svahu h * celková výška svahu [m] h i celková výška svahu na úseku i [m] 1 sklon časti svahu n i n * počet úsekov s čiastkovým sklonom [m] [ ] 14

15 3 Rozdelenie cestných komunikácií 3.1 Podľa dopravného významu sa cestné komunikácie delia na: - diaľnice, - rýchlostné cesty, - cesty I. triedy, - cesty II. triedy, - cesty III. triedy. Na základe medzinárodných dohôd tvorí časť cestných komunikácií medzinárodnú sieť. Priestorové usporiadanie a návrhové parametre a tým aj príslušná kategória cestnej komunikácie sú v tomto prípade viazané prijatými podmienkami medzinárodných dohôd. 3.2 Podľa charakteru premávky sa cestné komunikácie delia na: a) cesty s neobmedzeným prístupom (C), b) cestné komunikácie s obmedzeným prístupom: - rýchlostné cesty (R), - diaľnice (D). Z diaľnic a rýchlostných ciest je vylúčená nemotorová doprava a doprava motorovými vozidlami, ktorých najvyššia povolená rýchlosť nedosahuje rýchlosť určenú zvláštným predpisom. Na týchto cestných komunikáciách treba vytvoriť podmienky odklonu cestnej premávky, ktorá je z nich vylúčená a zabezpečuje dopravnú obsluhu priľahlého územia, na súbežnú cestu nižšej triedy podľa Kategória cestnej komunikácie sa navrhne podľa tabuľky 1 a podľa kapitoly 4 a 5. Tabuľka 1 Rámcová kategorizácia cestných komunikácií Rozdelenie cestných komunikácií diaľnice rýchlostné cesty cesty I. triedy cesty II. triedy Príslušne kategórie cestných komunikácií (pozri kapitolu 4) D 33,5 / 130, 100 a 80 D 26,5 / 130, 100 a 80 D 24,5 / 130, 100 a 80 D 22,5 / 100, 80 a 70 R 24,5 / 130, 100 a 80 R 22,5 / 130, 100 a 80 R 18,5 / 100, 80, 70 C 22,5 / 100, 80 a 70 C 11,5 / 80, 70 a 60 C 9,5 a) / 80, 70 a 60 C 11,5 / 80, 70 a 60 C 9,5 / 80, 70 a 60 C 7,5 a) / 70, 60 a 50 C 11,5 / 80, 70 a 60 cesty III. triedy a) C 9,5 / 80, 70 a 60 C 7,5 / 70, 60 a 50 C 6,5 / 60, < 50 a) Nepoužívajú sa na medzinárodných cestách. 4 Kategórie ciest a diaľnic 4.1 Všeobecne Kategóriu cestnej komunikácie charakterizuje zlomok obsahujúci: a) v čitateli príslušné písmeno (C, R alebo D) a šírku cestnej komunikácie [m], 15

16 b) v menovateli návrhovú rýchlosť [km/h] podľa a tabuľky Základné kategórie Základné kategórie cestných komunikácií sú schematicky znázornené na obrázku 1 až 3 a v tabuľkách 2 a 3 (pozri aj normatívnu prílohu A). b 0,25 e c v a a v c e znak C Obrázok 1 Dvojpruhová cesta Tabuľka 2 Kategórie dvojpruhových ciest Kategória Šírka [m] b návrhová rýchlosť a a) v c e [m] v n [km/h] [m] [m] [m] [m] 7,5 70; 60; 50 3,00 0,25 0,25 0,25 9,5 0,50 80; 70; 60 3,50 0,25 11,5 1,50 0,50 a) Základná hodnota bez rozšírenia v smerovom oblúku. b) Ak je intenzita cestnej premávky od voz/24h, navrhuje sa kategória typu C 7,5 v tomto usporiadaní. c) Ak je intenzita cestnej premávky do 300 voz/24h, môže sa navrhnúť kategória typu C 6,5 v tomto usporiadaní. Pre kategóriu C 6,5 platia všetky články vzťahujúce sa na kategóriu C 7,5. 7,5 b) 70; 60; 50 3,00 0,25 0,00 0,75 C 6,5 c) 60; 50 2,75 0,25 0,00 0,50 b b 1 b 2 0,25 e c v 1 a a v 2 d v 2 a a v 1 c e 1,00 Obrázok 2 Štvorpruhová smerovo rozdelená cestná komunikácia s oceľovým zvodidlom b b 1 b 2 0,25 e c v 1 a a v 2 d v 2 a a v 1 c e 1,00 Obrázok 3 Štvorpruhová smerovo rozdelená cestná komunikácia s betónovým zvodidlom 16

17 znak Obrázok 4 Šesťpruhová smerovo rozdelená cestná komunikácia s oceľovým zvodidlom Kategória b [m] návrhová rýchlosť v n [km/h] Tabuľka 3 Kategórie smerovo rozdelených ciest e [m] c [m] v 1 [m] Šírka [m] a a) [m] v 2 [m] d [m] b 1, b 2 [m] R 18,5 100, 80, 70 0,50 1,00 0,25 3,25 0,50 1,00 9,25 C, R, D 22,5 100, 80, 70 0,50 1,50 0,25 3,50 0,50 3,00 10,25 R, D 24,5 130, 100, 80 0,50 2,00 0,25 3,75 0,50 3,00 11,25 D 26,5 130, 100, 80 0,50 2,50 0,25 3,75 0,50 4,00 11,75 D 33,5 130, 100, 80 0,50 2,50 0,25 3,50 b) ; 3,75 0,50 4,00 15,25 a) Základná hodnota bez rozšírenia v smerovom oblúku. b) Ak treba z kapacitných dôvodov navrhnúť šesť - alebo viacpruhovú D, príp. R, navrhuje sa tretí, príp. ďalší pruh (pri strednom deliacom páse) šírky 3,50 m. 4.3 Odvodené kategórie Tabuľka 4 Intenzity dopravy a funkcie cestných prepoení mimo obce Cestná komunikácia Diaľnica Rýchlostné cesty a cesty I. triedy Katégoria RPDI [skv/24h] TNA [skv/24h] D 33,5 od D 26, D 24, D 22, R 26, R 24, R 18, C 22, C11, C,9, C 9, cesty II. triedy C 7, cesty III. triedy C 7, Základné štvorpruhové kategórie sa môžu v prípade potreby rozšíriť o ďalšie jazdné pruhy, čím vzniknú šesť- až osempruhové cestné komunikácie s individuálnym označením kategórie, napr. D alebo R 33,5/130 a pod., pričom je vhodné v zátvorke za označením uviesť základnú kategóriu. Ak sa základná kategória rozšíri zväčšením počtu jazdných pruhov (prípadne o prídavný pruh pre pomalé vozidlá) alebo o zaraďovacie, odbočovacie alebo pripájacie pruhy, nepovažuje sa za odvodenú kategóriu a ani sa nevyjadruje individuálnym označením. 17

18 4.4 Prieťahy sídelnými útvarmi Navrhovanie prieťahov cestných komunikácií sídelnými útvarmi sa rieši v súlade s STN Prieťahy diaľnic a rýchlostných ciest sa navrhujú cez súvislú obytnú zástavbu výnimočne. Prieťahy ciest sa navrhujú tak, aby sa v celom prejazdnom úseku zachoval taký počet a šírka jazdných pruhov, vodiacich prúžkov a prípadne stredného deliaceho pásu ciest ako v extraviláne alebo sa redukujú podľa možnosti. V prípade potreby sa pridajú núdzové, zastavovacie alebo parkovacie pruhy. Návrhová rýchlosť sa určuje tak, aby zodpovedala dopravnému významu celého ťahu cesty. Prípadná zmena kategórie sa vyrieši v oblasti najbližšej križovatky pred alebo za hranicou sídelného útvaru vzhľadom na zastavané územie alebo územie určené na zastavanie Z hľadiska ochrany životného prostredia sa musí preukázať, že na prieťahu sídelnými útvarmi sa neprekročia najvyššie prípustné hodnoty hladín hluku, vibrácií, ako aj maximálne prípustné koncentrácie škodlivín v ovzduší, resp. ich súčasné namerané hodnoty vyvolané už existujúcou premávkou v obytnej a v občianskej zástavbe, v blízkosti zdravotníckych a školských areálov a ďalších chránených oblastiach 1). 4.5 Etapovitosť výstavby Na štvor- a viac pruhových smerovo rozdelených cestných komunikáciách je etapizácia účelná, ak ekonomický a dopravno-inžiniersky rozbor nepreukáže vhodnosť výstavby cestnej komunikácie v celom rozsahu. Etapovito budovaná cestná komunikácia, najmä pri dostavbe v krátkom časovom horizonte, sa rieši ako stavebná fáza výstavby celej komunikácie. Zemné teleso, mostné objekty, tunely a križovatky sa budujú v prvej etape v ekonomicky, technologicky a dopravne zdôvodnenom rozsahu Pri dostavbe vo vzdialenejšom časovom horizonte sa etapovite budovaná štvorpruhová cestná komunikácia navrhne v priečnom usporiadaní prislúchajúcom jej polovici. V mieste budúceho stredného deliaceho pásu sa navrhne krajnica len v šírke nevyhnutnej na zaistenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, s ohľadom na kategórie diaľnic, rýchlostných ciest alebo ciest. Do doby dostavby druhého pásu sa vodorovné dopravné značenie urobí symetricky. Situovanie prídavných jazdných pruhov v mieste budúceho stredného deliaceho pásu sa musí maximálne obmedziť, pričom treba dbať, aby nezasahovali na mostné objekty. V prípade nutnosti väčších úsekov so zväčšeným počtom jazdných pruhov, prípadne pruhov pre pomalé vozidlá, treba ihneď zvážiť výstavbu štvorpruhovej komunikácie. 4.6 Návrhové obdobie Cestné komunikácie sa navrhujú, prípadne posudzujú na výhľadovú päťdesiatrázovú intenzitu v jednom jazdnom smere (pozri normatívnu prílohu A) predpokladanú v dvadsiatom roku po uvedení do prevádzky. Doplnenie ďalších jazdných pruhov sa uvažuje v období do 30 rokov po uvedení cestnej komunikácie do prevádzky. 5 Kritéria kvality dopravy, úrovňové a návrhové intenzity a kapacity, požadovaná jazdná rýchlosť a návrhová intenzita 5.1 Schopnosť cestnej komunikácie preniesť dopravné zaťaženie (z hľadiska množstva motorových vozidiel) sa posudzuje: - na križovatkách, 1) Pozri Súvisiace predpisy [4] a [15]. 18

19 - na medzikrižovatkových úsekoch. STN úprava 5.2 Na križovatkách sa posudzujú kapacitné podmienky jednak priebežných dopravných prúdov (na úrovňových križovatkách možnosť odbočovania vľavo, v závislosti od intenzity dopravného prúdu v protismere, s ohľadom na zachovanie bezpečnosti cestnej premávky), ako aj pripájacích a križujúcich sa prúdov. Zodpovedajúci typ križovatiek sa navrhne podľa STN Na medzikrižovatkových úsekoch treba po predbežnom stanovení kategórie posúdiť, či vyhovuje požiadavkám výhľadových intenzít v návrhovom období podľa normatívnej prílohy A. V posúdení sa porovnáva hodnota výhľadovej intenzity s návrhovou, ktorá sa rovná prípustnej intenzite danej kategórie v konkrétnych stavebných a dopravných podmienkach pri zabezpečení najnižšej prípustnej požadovanej jazdnej rýchlosti podľa Posúdenie podľa 5.3 sa vykoná v každom smere cestnej komunikácie osobitne po charakteristických úsekoch, na ktorých sú homogénne stavebné aj dopravné podmienky. Posúdenie musí vystihnúť rozdielnosti pri: - stavebných podmienkach predovšetkým vplyv stúpania a pri dvojpruhových cestách tiež vplyv rozhľadu na predbiehanie, - dopravných podmienkach predovšetkým vplyv premennej intenzity a skladby dopravného prúdu v čase (podľa rôzneho účelu dopravy). 5.5 Z hľadiska hospodárskeho a dopravného významu cestnej komunikácie sa musí dosiahnuť potrebná kvalita pohybu dopravného prúdu vyjadrená zodpovedajúcimi hodnotami požadovanej jazdnej rýchlosti a úrovni kvality dopravy, zodpovedajúcej konkrétnemu zaťaženiu príslušnej komunikácie v cestnej sieti. K hodnoteniu kvality dopravného prúdu na cestných komunikáciach sa zavádzajú úrovne kvality dopravy A až E. Stupňu A až D zodpovedajúce intenzity dopravy sa nazývajú úrovňové, stupňu E zodpovedá kapacitná intenzita dopravy. Popis dopravných podmienok prisluchajúcich jednotlivým stupňom úrovne kvality dopravy (funkčnej úrovne) je v prílohe A. Požadované úrovne kvality dopravy sú stanovené takto pre: - dialnice...stupeň C, - rýchlostné cesty a cesty I. triedy...stupeň C, - pre cesty II. triedy...stupeň D, - pre cesty III. triedy...stupeň E. Najnižšie hodnoty požadovanej jazdnej rýchlosti s výnimkou prípadu podľa 5.6, sú v tabuľke 5 a 6. Tabuľka 5 Najnižšie hodnoty požadovanej jazdnej rýchlosti v p na diaľniciach a na rýchlostných cestách (s obmedzeným prístupom) v n [km/h] a) v p [km/h] a) a) Na diaľniciach sa neuvažuje. Tabuľka 6 Najnižšie hodnoty požadovanej jazdnej rýchlosti v p na cestách (s neobmedzeným prístupom) Trieda cesty Požadovaná jazdná rýchlosť v p [km/h] na ceste smerovo rozdelenej dvojpruhovej I II III V horských oblastiach, v priemyselných aglomeráciách a v prímestských oblastiach v období rekreačných výjazdových a návratových špičiek sa v zdôvodnených prípadoch pripúšťajú tieto najnižšie hodnoty požadovanej jazdnej rýchlosti: a) na diaľniciach 60 km/h, - smerovo rozdelených 60 km/h, 19

20 - vybudovaných v polovičnom profile 50 km/h, b) na komunikáciách s neobmedzeným prístupom: - smerovo rozdelených 50 km/h, - dvojpruhových kategórie typu C 11,5 a C 9,5 40 km/h a kategórie typu C 7,5 30 km/h. Pritom rozdiel medzi návrhovou a požadovanou jazdnou rýchlosťou nemá byť väčší ako 30 km/h a vo výnimočných prípadoch najviac 40 km/h, a to aj z dôvodu nehospodárnej prevádzky vozidiel. 5.7 Spôsob výpočtu prípustných a návrhových intenzít dopravných prúdov podľa 5.2 v závislosti od požadovanej jazdnej rýchlosti je v normatívnej prílohe A, a to s odlišným uplatnením vplyvu dopravných a základných stavebných podmienok, ktorými sú: a) podiel pomalých vozidiel v dopravnom prúde, b) počet veľmi pomalých vozidiel v dopravnom prúde (podľa druhu cestnej komunikácie), c) návrhová rýchlosť, d) šírkové usporiadanie cestnej komunikácie, e) veľkosť a dĺžka stúpania, f) možnosti predbiehania. 5.8 Podľa normatívnej prílohy A sa môže postupovať aj pri posudzovaní účelnosti dopravno-organizačných opatrení na možné zvýšenie intenzity alebo nutnosti prestavby, prípadne rekonštrukcie cestných komunikácií, pokiaľ prvky a rozmery ich šírkového usporiadania, hodnoty návrhovej rýchlosti a spôsob dopravného využívania zodpovedajú technicko-prevádzkovému členeniu dopravného priestoru podľa tejto normy. Ak sa hlavné technické parametre (t.z. návrhové rýchlosti a kategóriové šírky) posudzovanej cestnej komunikácie pohybujú v rozpätí údajov normalizovaných kategórií, môže sa lineárne interpolovať medzi prípustnými intenzitami dopravného prúdu, zistenými na najbližšie normalizované kategórie. 6 Návrhové prvky 6.1 Všeobecne Pokiaľ nie je uvedené inak, sú návrhové prvky v tejto časti v najnižších alebo najvyšších prípustných hodnotách. V návrhu cestnej komunikácie majú byť (ekonomicky účelne) uvedené hodnoty primerane zvyšované (napr. polomery oblúkov, dĺžky rozhľadov a i.) alebo znižované (pozdĺžne sklony a i.) tak, aby zabezpečovali čo najlepšie podmienky cestnej premávky na cestných komunikáciách. Využívanie spodnej hodnoty sa používa na úsekoch, na ktorých by dokonalejšie riešenie viedlo k neúmernému zvýšeniu stavebných nákladov, napr. väčším objemom zemných prác v skale, početným demoláciám, hlavne stavebných pamiatok, zásahom do chráneného územia, prekladom vodných tokov, železníc a pod., bez zodpovedajúceho zníženia prevádzkových nákladov. Z bezpečnostných dôvodov treba dbať na to, aby bol prechod na minimálnu hodnotu návrhového prvku pozvoľný a plynulý Voľba návrhových prvkov (hlavne návrhovej rýchlosti a z nej odvodených návrhových prvkov) má vychádzať zo skutočných miestnych podmienok (pozri 6.2.1), predovšetkým, ak je to možné z územných podmienok (pozri 6.2.2). Pri rekonštrukciách diaľnic sa na základe technicko-ekonomického zdôvodnenia pripúšťa zachovanie pôvodných smerových a výškových návrhových prvkov. Podobne sa postupuje aj pri rekonštrukciách smerovo rozdelených ciest. 6.2 Návrhová rýchlosť Návrhová rýchlosť na projektovanie diaľnic a medzinárodných ciest sa volí v rozsahu týchto hod- 20

21 nôt (podľa príslušných medzinárodných dohôd 2) : - na diaľniciach a rýchlostných cestách 130 km/h 3) až 80 km/h, - na cestách 100 km/h až 60 km/h, STN úprava a to na základe rozboru konkrétnych územných (podľa 6.2.2), klimatických, geologických a hydrogeologických podmienok, hodnoty a využitia poľnohospodárskej pôdy, hustoty a špecifických znakov dislokácie sídelných útvarov a priemyselných celkov, hustoty siete existujúcich pozemných komunikácií, ako aj na základe prevádzkových podmienok a technicko-ekonomických ukazovateľov budovaných cestných komunikácií. Týmito podmienkami sa popri hospodársko-dopravnom význame komunikácie riadi stanovenie návrhovej rýchlosti aj na ostatných cestných komunikáciách. Na ucelených ťahoch diaľnic a rýchlostných ciest sa má zabezpečiť jednotná hodnota návrhovej rýchlosti. Zmeniť návrhovú rýchlosť je prípustné len vo výnimočných prípadoch, ak je účelnosť tohto opatrenia podložená technicko-ekonomickými rozbormi so zreteľom na uvedené podmienky jej určenia. Zmena návrhovej rýchlosti sa musí uskutočniť postupne s ohľadom na zachovanie podmienok bezpečnosti a pohodlia jazdy Na určenie návrhovej rýchlosti sa územie člení do troch skupín: a) rovinaté, prípadne mierne zvlnené; prirodzené sklony terénu spravidla neprevyšujú hodnotu: - 3 % na rovinatých územiach, - 5 % na mierne zvlnených územiach, b) pahorkovité sklony neprevyšujú hodnotu 15 %, c) horské - svahy majú sklony strmšie ako 15 %. V prípadoch, keď je rozhodujúci len druh územia, volia sa hodnoty návrhovej rýchlosti jednotlivých druhov cestných komunikácií podľa tabuľky 7. Tabuľka 7 Návrhové rýchlosti v n podľa druhu územia a najvyššie prípustné pozdĺžne sklony s základných kategórií cestných komunikácií a) Kategória cestnej komunikácie D 33,5; D 26,5 D a R 24,5 D a R 22,5 R 18,5 C 22,5 C 11,5 a C 9,5 C 7,5 Návrhová rýchlosť v n [km/h] pre územie rovinaté alebo mierne zvlnené pahorkovité horské pozdĺžny sklon s [%] c) 5 b, c) ,5 4,5 5 bc) ,5 4,5 5 bc) ,5 (6 c) ) ,5 6 7, ,5 7 9 Poznámka: Ustanovenie tohto článku sa nevzťahuje na nadjazdy, podjazdy a obdobné bodové objekty b, c) 2) Pozri Súvisiace predpisy [25]. 3) V SR sa na diaľniciach obvykle nezabezpečujú hodnoty návrhovej rýchlosti vyššie ako 130 km/h. 21

22 a) Hodnoty vetiev križovatiek sú v STN b) Prekročenie hodnoty treba doložiť rozborom zvýšenia spotreby pohonných látok a je viazané na súhlas príslušného orgánu štátnej správy pre pozemné komunikácie c) Vyššie hodnoty sa môžu použiť v prípade, ak by neobvyklé zvýšenie objemu zemných prác nadmerne zväčšilo ekonomickú náročnosť riešenia alebo ak by sa nadmerne zväčšilo trvalé odobratie kvalitnej alebo chránenej poľnohospodárskej pôdy. Pri použití väčších sklonov treba súčasne posúdiť spotrebu pohonných látok. 6.3 Dĺžka rozhľadu Na všetkých cestných komunikáciách musí byť v ich celej dĺžke zabezpečená potrebná dĺžka rozhľadu na zastavenie vozidla pred nízkou prekážkou na jazdnom páse. Dĺžka rozhľadu pri predbiehaní na protiidúce vozidlo sa zabezpečuje len na dvojpruhových obojsmerných komunikáciách na čo najväčšej dĺžke. Na štvor- a viacpruhových smerovo rozdelených cestných komunikáciách sa zabezpečuje len dĺžka rozhľadu na zastavenie Dĺžku rozhľadu na zastavenie pred zabezpečeným a nezabezpečeným železničným priecestím určuje STN Dĺžky rozhľadu na zastavenie (D z ) sú pre rôzne návrhové rýchlosti a pozdĺžne sklony cestnej komunikácie v tabuľke 8. klesanie Tabuľka 8 Dĺžky rozhľadu na zastavenie D z a) Pozdĺžny sklon Dĺžky rozhľadu na zastavenie D z [m] pri návrhovej rýchlosti v n [km/h] jazdného pásu [%] až , , stúpanie a) Spôsob výpočtu podľa normatívnej prílohy B. Dĺžky rozhľadu na predbiehanie (D p ) pre návrhové rýchlosti dvojpruhových ciest sú v tabuľke Ak sa nemôžu zabezpečiť dĺžky rozhľadu na predbiehanie bez mimoriadnych problémov, je nutný výber z nasledujúcich technicko-ekonomických variantných riešení: a) zväčšenie zemných, demolačných a podobných prác, 22

23 b) rozšírenie jazdného pásu o ďalšie jazdné pruhy v smere s nevyhovujúcim rozhľadom, pričom sa dĺžka rozhľadu na predbiehanie nahradí dĺžkou rozhľadu na zastavenie, c) v prípade, ak výhľadová intenzita dosiahne hodnotu 80 % a viac z hodnoty návrhovej intenzity, navrhuje sa samostatný pruh, ktorý sa striedavo prideľuje k jednotlivým dopravným smerom; možnosť jeho využitia musí byť riadne označená dopravnými značkami, d) zamedzenie predbiehania súvislou deliacou čiarou medzi obidvoma jazdnými pruhmi so zvislými dopravnými značkami Zákaz predbiehania. Súvislý úsek bez rozhľadu na predbiehanie v jednom dopravnom smere má byť čo najkratší a nemá presiahnuť dĺžku 500 m a pri rekonštrukciách ciest 1000 m, ak by riešenia uvedené v bodoch a) a b) spôsobili nadmerné zväčšenie ekonomickej náročnosti. Opatrením v bode d) sa však znižuje návrhová intenzita príslušnej kategórie cesty (pozri normatívnu prílohu A, tabuľku A.3). Percentuálny podiel zabezpečených dĺžok rozhľadu na predbiehanie sa vypočíta z dĺžky cestného úseku, v ktorom je zachovaná najmenej tá istá návrhová rýchlosť príslušnej kategórie. Tabuľka 9 Dĺžky rozhľadu na predbiehanie D p Návrhová rýchlosť v n [km/h] Dĺžka rozhľadu D p [m] Os cestnej komunikácie Os cestných komunikácií sa vedie v priamom úseku alebo v oblúkoch tak, aby trasa pôsobila plynulým dojmom a teleso komunikácie bolo čo najdokonalejšie včlenené do krajiny. Smerové návrhové prvky musia byť zároveň v súlade s výškovým vedením cestnej komunikácie (pozri ) Os cestnej komunikácie je polohovo umiestnená: - pri dvojpruhových cestách uprostred priebežného (nerozšíreného) jazdného pásu, - pri smerovo rozdelených cestných komunikáciách uprostred stredného deliaceho pásu; ak je každý z oboch dopravných smerov vedený v samostatnej trase, umiestni sa os každého z oboch smerových pásov do osi ich priebežných (nerozšírených) jazdných pásov. 6.5 Smerové oblúky Na plynulú zmenu smeru osi cestnej komunikácie sa použije oblúk: a) kružnicový, b) kružnicový s prechodnicami, c) prechodnicový, d) zložený Kružnicový oblúk sa môže použiť len ak sa splní podmienka podľa (pozri aj normatívnu prílohu E). Ak nasledujú po sebe dva protismerné kružnicové oblúky, musí byť medzi ne vložená priama v dĺžke min. 2v n metrov. Ak po sebe nasledujú dva rovnosmerné oblúky, postupuje sa podľa Kružnicový oblúk s prechodnicami je najčastejším riešením smerového oblúka. Skladá sa z kružnicovej časti a z obojstranných klotoidných prechodníc (pozri 6.6.1). Ak sa navrhnú dva protismerné kružnicové oblúky s prechodnicami, musí sa zachovať pomer parametrov stykových prechodníc A 2 /A 1 menší alebo rovný 1,5 a odporúča sa použiť pomer polomerov R 2 /R 1 menší alebo rovný 2, kde R 2 a A 2 sú väčšie z oboch porovnávaných hodnôt Prechodnicový oblúk sa môže navrhnúť tam, kde z dôvodov správneho začlenenia do krajiny bude vhodnejšie úplne vylúčiť kružnicovú časť smerového oblúka medzi prechodnicami, ak pomer parametrov stykových prechodníc A 2 /A 1 bude menší alebo rovný 1, Zložený oblúk sa môže navrhnúť tam, kde je riešenie podľa alebo preukázateľne menej 23

24 vhodné z dôvodov správneho začlenenia do krajiny alebo z estetických dôvodov. Dá sa zostaviť: a) najvhodnejšie zo vzájomne vystriedaných kružnicových, krajných a medziľahlých prechodnicových úsekov, b) výnimočne z kružnicových oblúkov rôznych polomerov obvykle s krajnými prechodnicami pokiaľ najmenší z navrhnutých polomerov zodpovedá návrhovej rýchlosti a príslušnému dostrednému sklonu (tabuľka 9), vzájomný pomer väčšieho (R 2 ) k menšiemu (R 1 ) z dvoch susedných polomerov R 2 /R 1 je menší alebo rovný Najmenšie prípustné polomery smerových kružnicových oblúkov vo vzťahu k návrhovej rýchlosti a k dostrednému sklonu (pozri 6.8.1) sú v tabuľke 10. Hodnoty polomerov v jemne tieňovaných políčkach v tabuľke 10 treba overiť z hľadiska rozhľadu na zastavenie, polomery v tmavo tieňovaných políčkach v tabuľke 10 treba overiť aj z hľadiska výsledného sklonu podľa Rozhľad na predbiehanie a zastavenie sa overí podľa normatívnej prílohy M. Tabuľka 10 Najmenšie povolené polomery smerových kružnicových oblúkov, návrhovej rýchlosti vn a dostredného sklonu a) Návrhová rýchlosť vn [km/h] Polomer kružnicového oblúka [m] pri dostrednom sklone vozovky [%] 2 2,5 3 3,5 4 4,5 5 5,5 6 6,5 7 bez dostredného sklonu b) (2500) b) (1500) a) Spôsob výpočtu je v normatívnej prílohe C (vzťah polomeru R a dostredného sklonu), v normatívnej prílohe D (polomery oblúkov bez dostredného sklonu) a v normatívnej prílohe L (polomery oblúkov na smerovo rozdelených cestných komunikáciách so zvodidlami). Hodnoty vetiev križovatiek sú v STN b) Platí len na diaľniciach a rýchlostných cestách. POZNÁMKA: Pri použití zvodidiel na smerovo rozdelených cestných komunikáciách treba zohľadniť tabuľky v normatívnej prílohe L. Veľkosť polomeru nasledujúceho smerového oblúka (jeho kružnicovej časti) po predchádzajúcej priamej danej dĺžky sa overí podľa hodnotového rozmedzia grafu na obrázku 3 (pri dodržaní ustanovení podľa ). 800 VEĽMI VÝHODNÁ polomer oblúka [ m ] VHODNÁ POUŽITEĽNÁ NEVHODNÁ dĺžka priamej [ m ] Obrázok 3 Odporúčané veľkosti polomeru smerového oblúka v závislosti od dĺžky priamej 24

25 6.5.7 Točky sa navrhujú výnimočne len na dvojpruhových cestách v územiach s horským charakterom (pozri.6.2.2). Polomery točiek treba navrhovať čo najväčšie, aby nevyhnutné zníženie jazdnej rýchlosti prikazované dopravnými značkami bolo obmedzené na najmenšiu možnú mieru. V mimoriadne stiesnených podmienkach sa môžu pri zníženej návrhovej rýchlosti a výnimočných dostredných sklonoch použiť polomery točiek podľa tabuľky 11. Výsledné sklony podľa tabuľky 13 treba v oblasti točiek zachovať. Tabuľka 11 Najmenšie prípustné polomery točiek Najmenší prípustný polomer [m] Dostredný sklon pri návrhovej rýchlosti v n [km/h] [%] Na smerovo rozdelených cestných komunikáciách sa podľa potreby trasujú jednotlivé dopravné pásy samostatne. 6.6 Prechodnice Prechodnica sa vkladá buď medzi priamu a kružnicový oblúk alebo medzi dva rovnosmerné kružnicové oblúky rôznych polomerov (pozri a 6.5.3) Prechodnica sa navrhuje v tvare klotoidy (pozri normatívnu prílohu E) Dĺžka prechodnice L v m (pozri obrázok 4) sa z estetických dôvodov odporúča navrhovať v závislosti od veľkosti polomeru kružnicového oblúka v hodnotách podľa tabuľky 12. Obrázok 4 Kružnicový oblúk s krajnými prechodnicami Tabuľka 12 Odporúčané dĺžky prechodnice L v závislosti od polomeru kružnicového oblúka R R [m] L [m] V stiesnených podmienkach, ak sa tieto hodnoty nedajú dosiahnuť, môže sa navrhnúť dĺžka prechodnice L na dĺžku vzostupnice alebo zostupnice (pozri 6.11), najmenej však: 25

26 - 1,5 v n metrov v prípade klopenia jazdného pásu okolo vonkajšej hrany vodiaceho prúžku, - v n metrov v prípade klopenia jazdného pásu okolo jeho osi (v n je hodnota návrhovej rýchlosti v km/h) Dĺžka medziľahlej prechodnice v zloženom oblúku L mp [m] je daná vzťahom: L( R2 R1 ) L mp = R kde L je dĺžka krajnej prechodnice menšieho polomeru oblúka, [m] R 1 - menší z polomerov dvoch po sebe nasledujúcich kružnicových častí smerového oblúka, R 2 - väčší z polomerov dvoch po sebe nasledujúcich kružnicových častí smerového oblúka Ak odsun kružnicového oblúka ΔR 0 (pozri normatívnu prílohu E) je rovný alebo menší 0,25m, tak sa nemusí navrhnúť krajná, prípadne medziľahlá prechodnica. Jej prípadné použitie súvisí so zachovaním estetického vedenia trasy V dĺžke prechodnice sa spravidla vykoná zmena priečnych sklonov priľahlých úsekov. 6.7 Priečny sklon Základný priečny sklon jazdných pruhov sa v priamej aj v oblúkoch navrhuje spravidla 2,5 %, ak sa nevyžaduje väčší sklon, najmenej však 2 %. V priamej sa väčšinou navrhuje strechovitý sklon. Z dôvodov ľahšieho odvodnenia, alebo v oblasti úrovňových križovatiek, či vo vhodných terénnych podmienkach a pod. sa môže navrhnúť aj ako jednostranný. Zmeny strechovitého sklonu na jednostranný sklon musia byť zrealizované plynule. 6.8 Dostredný sklon Dostredný sklon v smerových oblúkoch musí byť v zodpovedajúcom vzťahu k návrhovej rýchlosti a k polomeru oblúka podľa údajov v tabuľkách 9 a 10. Najväčšie prípustné hodnoty dostredného sklonu pre návrhové rýchlosti v pahorkovitom a horskom území zodpovedajú najmenším hodnotám smerových oblúkov (pozri tabuľku 9). V rovinatom a mierne zvlnenom území sa použijú ako najväčšie hodnoty o 0,5 % menšie. Na území s častými poľadovicami sa však nesmie navrhnúť dostredný sklon väčší ako 6 %, s výnimkou točiek. Dostredný sklon sa navrhne v hodnote 2,5 %, min. 2 %, na všetkých oblúkoch, ktorých polomer nedosahuje hodnoty, pri ktorých podľa tabuľky 9 nie je potrebný dostredný sklon (pozri normatívnu prílohu C a D), a ktoré nevyžadujú väčší dostredný sklon, ako je základný sklon (pozri 6.7.1). 6.9 Výsledný sklon Výsledný sklon jazdného pásu m [%] je daný vzťahom: 2 2 m = s + p kde s, p sú hodnoty pozdĺžneho a priečneho sklonu jazdného pásu. [%] Výsledný sklon nesmie byť väčší ako hodnoty v tabuľke 12 a nesmie byť menší ako 0,5%. 2 [m] [m] 26