AKČNÝ PLÁN NA OCHRANU ALPSKO-KARPATSKÉHO KORIDORU december 2012

Transkript

1 AKČNÝ PLÁN NA OCHRANU ALPSKO-KARPATSKÉHO KORIDORU december 2012

2 Akčný plán na ochranu Alpsko-karpatského koridoru bol pripravený v rámci projektu Realizácia opatrení pozdĺž Alpsko-karpatského koridoru a implementácia v regióne Centrope Programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika Rakúsko Editori: Prispievatelia Vedecká poradná komisia: Vizuálna koncepcia a dizajn: Bližšie informácie: Gerhard Egger, Milan Janák & Zsofia Schmitz Dusan Valachovič, Jana Ružičková, Florian Huysza, Robert Zidek, Sabine Tomasits, Natalia Razumovsky Chris Walzer, Fritz Völk december 2012 Lead Partner: Amt der NÖ Landesregierung, Abt. Naturschutz Partner // partnerin: DAPHNE Institút aplikovanej ekológie, Weinviertel Management, ASFINAG Autobahnen- und Schnellstraßenfinanzierungs-Aktiengesellschaft, NDS a.s., Universität für Bodenkultur Wien, Slovenská technická univerzita v Bratislave, Štátna ochrana prírody Slovenskej Republiky, Umweltverband WWF Österreich, Nationalpark Donau-Auen GmbH, UNEP Vienna Interim Secretariat of the Carpathian Convention Gefördert von der EU im Programm zur grenzüberschreitenden Zusammenarbeit Slowakei-Österreich , durch das Land Niederösterreich, das Land Burgenland, das Österreichische Lebensministerium und das Slowakische Ministerium für Landwirtschaft und Ländliche Entwicklung, im Projekt AKK Centrope.

3 Obsah Časť I Akčný plán na ochranu Alpsko-karpatského koridoru Zhrnutie 4 Predhovor 5 1 Úvod 6 2 Vízia, výhľadové a operatívne ciele Vízia Výhľadový cieľ Operatívne ciele 9 3 Koncepcia Projekt Alpsko-karpatského koridoru Tvorba akčného plánu 10 4 Geografický opis Alpsko-karpatského koridoru 11 5 Právny rámec Medzinárodné dohovory Predpisy Európskeho spoločenstva Vnútroštátne právne predpisy v Slovenskej republike Ekologické siete v Slovenskej republike Vnútroštátne právne predpisy v Rakúsku Stanovenie ekologických koridorov v Rakúsku Chránené územia pozdĺž Alpsko-karpatského koridoru 19 6 Vedecké východiská Ciele Voľne žijúca fauna Jeleň lesný ako indikačný druh Spojitosť krajiny Výhody pre obyvateľov Riziká 24 2

4 Obsah 6.7 Techniky GIS na určenie trasy Alpsko-karpatského koridoru 25 7 Všeobecné opatrenia na ochranu koridoru Dopravná infraštruktúra Územné/priestorové plánovanie Viacúčelové využívanie krajiny Ochrana prírody Všeobecné podporné opatrenia 40 8 Míľniky 43 9 Glosár Bibliografia 47 Časť II Katalóg špecifických opatrení Kolízny bod č. 1 Wiener Neustädter Pforte Úsek A: pohorie Rosaliengebirge Les Blumau 54 Kolízny bod č. 1 Wiener Neustädter Pforte Úsek B: Les Blumau cesta č. L Kolízny bod č. 1 Wiener Neustädter Pforte Úsek C: Cesta č. L102 Litavské vrchy (Leithagebirge) 61 Kolízny bod č. 2 Litavská pahorkatina pri obci Arbesthal Úsek A: Litavské vrchy (Leithagebirge) Obecné lesy 65 Kolízny bod č. 2 Litavská pahorkatina pri obci Arbesthal Úsek B: Obecné lesy Dunajské luhy 70 Kolízny bod č. 3 Sútok riek Morava a Dunaj 73 Kolízny bod č. 4 Záhorie Úsek A: Dolnomoravská niva juh 76 Kolízny bod č. 4 Záhorie Úsek B: Záhorské pláňavy juh 77 Kolízny bod č. 4 Záhorie Úsek C: Dolnomoravská niva stred 79 Kolízny bod č. 4 Záhorie Úsek D: Dolnomoravská niva sever 80 Kolízny bod č. 4 Záhorie Úsek E: Záhorské pláňavy juh 82 Kolízny bod č. 4 Záhorie Úsek F: Bor mimo Vojenského výcvikového priestoru Záhorie 85 Kolízny bod č. 4 Záhorie Úsek G: Bor Vojenský výcvikový priestor Záhorie 87 Časť III: MAPA 90 3

5 Zhrnutie Alpy aj Karpaty sú dôležitým biotopom voľne žijúcich živočíchov jeleňa lesného, medveďa hnedého, rysa ostrovida a ďalších druhov. Prepojenie týchto dvoch pohorí však blokuje množstvo ciest, oblastí s intenzívnym využívaním krajiny a tiež ho ohrozuje narastajúci záujem o zastavanie územia medzi Viedňou a Bratislavou. Tento akčný plán je jedným z hlavných výstupov cezhraničnej spolupráce v rámci projektu Alpsko-karpatského koridoru (AKK), ktorý sa realizoval za významnej súčinnosti rakúskych a slovenských inštitúcií vlád oboch krajín, orgánov územného plánovania, inštitúcií pre plánovanie a výstavbu ciest, univerzít a mimovládnych organizácií počas rokov 2008 až 2012 a bol financovaný z fondov Európskej únie. Cieľom projektu bolo analyzovať aktuálnu priechodnosť krajiny a identifikovať potrebné opatrenia v zúženiach (kolíznych bodoch) tak, aby bola zachovaná a zlepšená spojitosť krajiny v osi medzi Alpami a Karpatmi na osoh voľne žijúcej fauny a ľuďom zároveň. Akčný plán je rámcom na spoločnú implementáciu rôznych opatrení pozdĺž AKK v období Podkladové informácie týkajúce sa vedeckého základu a zoznamu opatrení potrebných v oblasti využívania krajiny, dopravnej infraštruktúry, územného plánovania a ciest, ktoré sú načrtnuté v akčnom pláne, slúžia ako referencia pre budúce projekty pozdĺž uvedenej osi napríklad v oblasti infraštruktúry, stavebných aktivít alebo výstavby veterných elektrární. Základnými kameňmi projektu AKK sú vylepšenia dopravnej siete vybudovaním dvoch ekoduktov na kľúčových miestach pozdĺž A4 (Viedeň Budapešť) a D2 (Bratislava Brno), ako aj inštalácia varovných systémov pozdĺž ciest, aby bolo možné predchádzať zrážkam so zverou. Cieľom opatrení pre oblasť využívania krajiny je vytvoriť viac krajinných štruktúr v poľnohospodársky intenzívne využívaných oblastiach formou medzí a krovinatých porastov, ako aj plôch zelene, ako sú napríklad úhory alebo lúky a pasienky, ktoré by slúžili ako úkryt a dôležitý habitat zveri. Z dôvodu zabezpečenia efektívnosti budúcich opatrení treba Alpsko-karpatský koridor integrovať do nástrojov/ dokumentov územného plánovania na národnej, regionálnej a hlavne lokálnej úrovni. V Rakúsku by to mohlo znamenať aj zavedenie nového označenia (novej kategórie) v rámci schvaľovania priestorovo-plánovacej dokumentácie. Zároveň treba neustále zvyšovať povedomie tak, aby spoločnosť tento prístup akceptovala. Vo svetle nových predpisov Európskej únie týkajúcich sa biodiverzity, ako aj v súvislosti s plánovaným rozvojom stratégie EÚ pre Zelenú infraštruktúru plní projekt AKK dôležitú úlohu. Zelená infraštruktúra, ako je napr. Alpsko-karpatský koridor, je vnímaná ako jeden z hlavných nástrojov na riešenie problémov súvisiacich s ohrozením biodiverzity v dôsledku fragmentácie biotopov, zmien využívania krajiny a straty biotopov. Diaľnica A3 prechádzajúca Litavskou nížinou Egger 4

6 Predhovor Egger Obrázok 1. Signatári spoločného vyhlásenia o Alpsko-karpatskom koridore z Rakúska a zo Slovenskej republiky január V súčasnosti sme svedkami čoraz rozsiahlejšej fragmentácie krajiny medzi pohoriami Álp a Karpát. Fragmentácia nielen redukuje celkový počet dostupných prírodných biotopov, ale zároveň spôsobuje izoláciu zostávajúcich biotopov, a to tým, že bráni v pohybe organizmov a procesov v predtým spojitej krajine (Crooks & Sanjan 2006). Následkom toho je pokles biodiverzity. Je viac ako potrebné obnoviť a zachovať ekologické siete tak pre voľne žijúcu faunu, ako aj pre ľudí. Táto skutočnosť je v súlade s medzinárodnými a európskymi predpismi a problematika je nastolená napr. aj v rámci Dekády biodiverzity vyhlásenej Organizáciou Spojených národov ( ), zaoberá sa ňou aj Smernica Rady EHS o ochrane biotopov a Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity ( ). S cieľom podporiť nadnárodné aktivity a budúcu spoluprácu medzi všetkými relevantnými slovenskými a rakúskymi partnermi bolo v rámci projektu ekologickej prepojenosti pozdĺž Alpsko-karpatského koridoru (AKK) v januári 2012 podpísané spoločné vyhlásenie. V tomto vyhlásení sa príslušní politickí predstavitelia a tiež slovenské a rakúske diaľničné spoločnosti zaviazali včleniť Alpsko-karpatský koridor do budúcich aktivít v oblasti územného plánovania, infraštruktúry, poľnohospodárstva a ochrany prírody, a to formou spoločného a jednotného prístupu. Signatári zdôrazňujú dôležitosť koridoru na rekreačné účely a uvedomujú si nebezpečenstvo budúcej fragmentácie, ktorá môže nastať v dôsledku intenzívneho využívania krajiny. Tento akčný plán sa zameriava na presadzovanie opatrení na zachovanie spojitosti pozdĺž AKK v súlade so spoločným vyhlásením. Zakladá sa na vedeckých faktoch a právnych záväzkoch. Načrtáva aktivity potrebné na úrovni riadenia, ktorých realizácia je nevyhnutná na splnenie stanovených cieľov, a poskytuje tiež podporu procesu ich implementácie. Na zachovanie biodiverzity medzi Alpami a Karpatmi je nutné, aby sa v budúcich plánoch a projektoch zohľadnili všetky odporúčania uvedené v tomto akčnom pláne. Na zachovanie, resp. v prípade potreby aj obnovenie ekologických sietí pozdĺž AKK je žiaduca spolupráca všetkých dotknutých strán. Akčný pán je adresovaný tvorcom právnych predpisov a rozhodovacím orgánom na miestnej, regionálnej, ako aj nadnárodnej úrovni, zložkám a aktérom ochrany prírody, ako aj príslušným vedcom a záujmovým skupinám. Samotný akčný plán sa zameriava na základné skutočnosti. Dodatočné podkladové a pracovné materiály sa nachádzajú na stránke 5

7 1 Úvod Čím viac technológia spája ľudstvo, tým viac sa rozdrobuje svet iných tvorov, s ktorými spoločne obývame túto planétu. (Crooks a Sanjayan 2006) chápaná ako schopnosť absorbovať vplyv stresových faktorov a zachovať si žiadané ekosystémové služby, akými sú zásobovanie pitnou vodou, úrodnosť pôdy alebo kolobeh živín (Holling 1973, Folke a kol. 2002). Ekologické siete zabezpečujú ekosystémové služby pre obyvateľstvo. Ak by sme ich stratili, prišli by sme aj o hodnotné zdroje a služby, ako je biodiverzita, rekreačné oblasti alebo oblasti na zadržiavanie vody, ochrana pôdy a pod. Všetky tieto služby súvisia so zelenou infraštruktúrou, ktorá pozostáva zo siete prírodných alebo poloprírodných oblastí, prvkov zelene vo vidieckych a mestských oblastiach, ktoré prospievajú ľudstvu na sociálnej aj ekonomickej úrovni (Naumann a kol. 2011). Biodiverzita je základným prejavom života na našej planéte. Na zachovanie biodiverzity a fungovania ekosystémových služieb zároveň treba zachovať ekologické siete. Zníženina medzi Alpami a Karpatmi je rôznorodým regiónom. Rast miest a rozširovanie infraštruktúry, ako aj intenzívna poľnohospodárska činnosť spôsobujú postupnú fragmentáciu krajiny. Strata spojitosti medzi plôškami biotopov v krajine pozdĺž Alpsko-karpatského koridoru spôsobuje pokles biodiverzity. Tento jav negatívne ovplyvňuje veľké množstvo druhov, obzvlášť veľké cicavce, akými sú jelene, rysy a medvede, ktoré sa tu v minulosti vyskytovali. Vzhľadom na zmenu prostredia sa reziliencia ekosystémov stala kľúčovým problémom pre spoločnosť. Reziliencia je Križovatka diaľnic A4/A6 Egger Z vyššie uvedených dôvodov viacerí rakúski a slovenskí partneri začali realizovať spoločný projekt záchrany plôšok biotopov v cezhraničnej oblasti medzi Alpami a Karpatmi a obnovy ekologickej spojitosti tam, kde je to potrebné. Opätovné prepojenie prírodných biotopov uprostred intenzívne využívaných oblastí obohacuje región a umožňuje multifunkčné využívanie krajiny. To okrem iného zahŕňa aj udržateľné poľnohospodárstvo a rekreačné aktivity. Zároveň to voľne žijúcim živočíchom umožňuje pohyb medzi prepojenými plôškami biotopov, čo prispieva k dlhodobej ochrane biodiverzity. Spojitosť krajiny Prečo sa zvieratá presúvajú? Migračné pohyby vtákov, cicavcov a ostatných druhov zvierat sú spôsobené v prvom rade mierou dostupnosti potravy, čo okrem iného nadväzuje na miestnu klímu a ročné obdobia. Ďalšími dôvodmi pohybu sú disperzia a obsadenie nových oblastí, ako aj rozmnožovanie. Výmena genetického fondu medzi populáciami sa považuje za podstatný prvok z hľadiska prežitia druhov. Podľa Crooksa a Sanjayana (2006) je spojitosť krajiny určená mierou pohybu organizmov alebo procesov v krajine čím je pohybu viac, tým vyššia je spojitosť. Pri premiestňovaní (migráciách) rôzne druhy využívajú riečne oblasti, horské hrebene, lesné oblasti alebo iné dôležité krajinné štruktúry, ktoré im slúžia na úkryt aj na orientáciu. 6

8 1 Úvod Pohybujú sa medzi vhodnými plôškami biotopov využívajúc interakčné prvky na prechod cez menej atraktívne biotopy. Každý druh je závislý od rôznych štruktúr. Preto spojitosť krajiny treba považovať za záležitosť špecifickú pre jednotlivé druhy (Taylor a kol. 2006). Motýľ je závislý od iných charakteristík krajiny než netopier a oba potrebujú odlišné interakčné prvky než veľké cicavce. Avšak všetky tieto druhy sa môžu vyskytovať v tom istom biotope alebo ho využívať na rôzne účely. V súčasnosti počet vhodných biotopov a interakčných prvkov v husto osídlených oblastiach Európy prudko klesá. V Rakúsku sa denne zaberie približne ha poľnohospodárskej pôdy alebo lesohospodárskej krajiny na vybudovanie osídlení, infraštruktúry, výrobu energie, likvidáciu odpadu alebo z ekonomických príčin (Umweltbundesamt 2001). Približne 5,8 ha sa denne použije na účely infraštruktúry (Petz 2001). V roku 2010 bola denná strata ornej pôdy a lesných plôch v Slovenskej republike viac ako 19 ha, viac ako 8 ha denne sa zmenilo z dôvodu rôznych typov výstavby (Štatistická ročenka o pôdnom fonde v SR 2011). Niekdajšia sieť vhodných biotopov sa zredukovala na malý počet miest s menej vhodnými podmienkami pre faunu. Preto má prepojenie prírodných biotopov veľký význam na udržanie funkčnej ekologickej siete. Zachovanie biokoridorov patrí okrem chránených území k najdôležitejším stratégiám na ochranu biodiverzity. Opätovné prepojenie krajiny môže mať i negatívne následky napr. zrýchlenie rozptýlenia cudzích druhov a chorôb. Hoci väčšina pohybov cudzích druhov súvisí s antropogénnymi transportnými mechanizmami, treba ho zohľadniť pri navrhovaní biokoridorov. Alpsko-karpatský koridor Spojenie medzi východným hrebeňom Álp a západnou časťou Karpát sa nazýva Alpsko-karpatský koridor. Je to biokoridor nadregionálneho významu (FSV 2007). Veľké cicavce, ako sú jelene, medvede, vlky a rysy, a spolu s nimi široký okruh druhov napojených na lesné prostredie žije a pohybuje sa pozdĺž tejto osi. Avšak počas posledných desaťročí sa využívanie krajiny významne zmenilo. Intenzívne využívaná orná pôda, rozšírenie osídlenia, priemyselné parky a viaceré cesty (S4, A2, A3, A4, D2) oddelili od seba hodnotné biotopy a prerušili prepojenie medzi najväčšími pohoriami Európy. Podľa rôznych štúdií bude tento proces pokračovať aj v blízkej budúcnosti: Hanika a kol. (2004) očakáva do roku 2031 regionálny nárast ľudskej populácie v skúmanej oblasti potenciálne až o 36 %. V rovnakom čase sa Viedeň a Bratislava rozrastú o obyvateľov (Statistik Austria 2010). Zostávajúce zelené ostrovy medzi Alpami a Karpatmi zväčša lesné oblasti, ako sú nivy Dunaja, Moravy a Dyje stále naznačujú trasu koridoru. Tieto interakčné prvky sú časťami širšej ekologickej siete s dôležitými ekologickými funkciami aj pre obyvateľov daného regiónu. Obrázok 2 zobrazuje trasu koridoru medzi úpätiami Álp a Karpát. Ekodukt na diaľnici A6 Egger 7

9 Alpsko-karpatskÝ koridor prehľadná Mappa Situovanie AKK Ohraničenie koridoru (scenár 2) Horské regióny Álp a Karpát Obrázok 2. Situovanie biokoridoru medzi Alpami a Karpatmi (AKK Model: Suppan 2012, základná mapa: Corine Landcover) 8

10 2 Vízia, výhľadové a operatívne ciele Akčný plán poukazuje na zoznam aktivít nevyhnutných na zabezpečenie, resp. v prípade potreby na obnovu Alpsko-karpatského koridoru (AKK). Predstavuje rámec spoločnej implementácie rôznych opatrení pozdĺž koridoru v rokoch 2012 až Akčný plán vychádza z výsledkov získaných pri práci viacerých partnerov na projekte AKK. Zahŕňa uskutočniteľné a špecifikované činnosti, ktoré prispievajú k plneniu úloh projektu, dosiahnutiu jeho cieľov a nakoniec aj celkovej vízie. 2.1 Vízia Projekt Alpsko-karpatského koridoru predkladá predstavu spojitej krajiny medzi Alpami a Karpatmi pri zachovaní biodiverzity pre budúce generácie tak na miestnej, ako aj na regionálnej úrovni. Znamená to posilnenú odolnosť ekologických procesov a zachovanie funkcií ekosystémov. Ekologické siete, ako napríklad Alpsko-karpatský koridor, prispievajú k životaschopnosti živočíšnych populácií a podporujú zdravé a atraktívne prostredie pre obyvateľov krajiny. 2.2 Výhľadový cieľ Cieľom je obnovenie koridoru a jeho plná priechodnosť pre pohyb živočíšnych druhov medzi Alpami a Karpatmi. Prepojenie zostávajúcej siete biotopových plôšok a tým i ekologická prepojenosť medzi dvoma pohoriami sa zabezpečí prostredníctvom opatrení v oblasti územného plánovania, dopravnej infraštruktúry, udržateľného využívania krajiny a ochrany prírody. Obyvatelia majú prospech z ekologických sietí v podobe atraktívnych rekreačných oblastí a ďalších ekosystémových služieb. Riadenie využívania krajiny Udržateľné spôsoby využívania krajiny (napr. v oblasti poľnohospodárstva alebo lesného hospodárstva) podporujú spojitosť koridoru a prispievajú k multifunkčnosti krajiny, z čoho majú úžitok ľudia aj voľne žijúce organizmy. Ochrana prírody Chránené územia treba považovať za neoddeliteľnú súčasť ekologických sietí. Významne prispievajú k ucelenosti siete Natura Nadregionálne biokoridory sa implementujú do vytvárania a realizácie programov starostlivosti o chránené územia. Špeciálnu pozornosť treba venovať zachovaniu životaschopných populácií cieľových druhov, komunikácii a monitoringu. Biokoridory sa zohľadňujú v rámci povoľovacích procesov v zmysle právnych predpisov o ochrane prírody. Základné princípy spolupráce a komunikácie Z dôvodu dosiahnutia hlavných cieľov sú potrebné dodatočné podporné aktivity a spolupráca. Všetci relevantní partneri a rozhodujúce subjekty aktívne prispievajú k spoločným cieľom v rámci svojich kompetencií. Know-how a informácie o napredovaní si navzájom vymieňajú. Povedomie o dôležitosti ekologických sietí a Alpsko-karpatského koridoru sa zvyšuje vzdelávaním v oblasti životného prostredia. Účastníci budú zapojení do implementácie opatrení. Pokrok v dosiahnutí cieľov sa vyhodnotí prostredníctvom monitoringu a kontroly efektívnosti. 2.3 Operatívne ciele Dopravná infraštruktúra Existujúca infraštruktúra, ktorá predstavuje bariéru pre pohyb druhov, sa prekoná prostredníctvom vylepšenia a udržania existujúcich priechodov pre zver a vytvorením nových priechodov. Dostatočné zmiernenie vplyvov fragmentácie vyplývajúcej z budúceho využívania krajiny a infraštruktúrnych projektov. Územné plánovanie Alpsko-karpatský koridor sa koordinovaným spôsobom stane súčasťou záväzných územných plánov na regionálnej úrovni a v prípade relevantnosti i na miestnej úrovni. Alpsko-karpatský koridor bude zahrnutý v regionálnych a lokálnych programoch priestorového usporiadania (na rakúskej strane) / v územných plánoch regiónov a obcí (na slovenskej strane), v nástrojoch financovania a zohľadní sa pri strategickom environmentálnom hodnotení (SEA) a posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) v prípade konceptov, plánov, projektov atď. Obrázok 3. Hlavné piliere starostlivosti o Alpsko-karpatský koridor a podporné opatrenia. 9

11 3 Koncepcia 3.1. Projekt Alpsko-karpatského koridoru V rokoch 2009 až 2012 sa v cezhraničnom projekte európskej územnej spolupráce v rámci rakúsko-slovenského programu položili základy ochrany Alpsko-karpatského koridoru. Na úspešnú ochranu Alpsko-karpatského koridoru je nevyhnutný nadregionálny, interdisciplinárny a participatívny prístup. Do projektu bola zapojená oblasť územného a dopravného plánovania, ochrany prírody, ako aj predstavitelia vedy a rozhodovacie orgány. Vedci z Rakúska a Slovenska načrtli presnú trasu koridoru pomocou využitia diaľkového prieskumu Zeme. Na základe vedeckých podkladov sa navrhli opatrenia manažmentu krajiny na zlepšenie jej funkčnosti, ktoré sa ďalej testovali a diskutovali s miestnymi zainteresovanými subjektmi (Lacon, plan+land 2013). Nová cyklotrasa sprostredkuje obyvateľom vizuálne zážitky zo zelenej infraštruktúry. Deti a návštevníci môžu získať informácie formou vzdelávania o životnom prostredí. Na úrovni vysoko postavených politických predstaviteľov bolo podpísané spoločné memorandum o porozumení týkajúce sa ochrany AKK a na záver bol navrhnutý zoznam opatrení (akčný plán), ktorý bude slúžiť na koordináciu spoločného úsilia v nasledujúcich desiatich rokoch Tvorba akčného plánu Súčasný akčný plán zostavili WWF a DAPHNE Inštitút aplikovanej ekológie. Zakladá sa na sérii prípravných štúdií a konceptov (zhrnuté v Strohmaier & Egger 2008) a na hĺbkovej analýze špecifických otázok, ktoré sa riešili v rámci projektu AKK (Abt & Sandtfort 2011, Suppan 2012, Finka a kol. 2011). Okrem uvedeného boli doň zahrnuté i výsledky terénneho výskumu a skúsenosti z pilotnej implementácie opatrení. Dokument revidovala a prácu podporila konzultačná komisia odborníkov z oblasti ekológie živočíchov a územného plánovania. Akčný plán schválila riadiaca skupina projektu AKK. Na obrázku 4 je zobrazený postup prác. Obrázok 4. Vizualizácia procesu tvorby akčného plánu. 10

12 4 Geografický opis Alpsko- KARPAtského koridoru Obrázok 5. Výhľad na hrebene Litavských vrchov (Leithagebirge) z pohoria Rosaliengebirge (kolízne miesto č. 1). Egger Medzi pohoriami Álp a Karpát sa nachádza nížina s rozlohou približne km². Je obklopená pohorím Rosaliengebirge, Viedenským lesom (Wienerwald), Malými Karpatmi a oblasťou mokradí pri Neziderskom jazere (Neusiedler See). Vzhľadom na tektonický pokles územia charakterizuje krajinu len niekoľko pohorí, ako sú Rosaliengebirge, Litavské vrchy (Leithagebirge) a Hundsheimské vrchy (Hundsheimer Berge). Nížina je tvarovaná sedimentmi a hustou riečnou sieťou. Nivy Dunaja, Moravy a Litavy (Leitha), ako aj ostatné plôšky prírodnej krajiny sú nevyhnutnými interakčnými prvkami (nášľapnými kameňmi) pre migrujúce druhy. Typy krajiny charakteristické pre túto oblasť sú opísané v nasledujúcej kapitole. Bucklige Welt krajina tisícich kopcov, pohorie Wechsel a údolie rieky Pitten Migrujúca zver sa dostáva do Alpsko-karpatského koridoru vo východnej časti Álp prechodom cez pohorie Wechsel s najvyšším vrcholom s výškou m n. m. (Hochwechsel), nachádzajúcim sa na hranici medzi Štajerskom a Dolným Rakúskom. Na severovýchod od pohoria Wechsel sa nachádza oblasť zvaná Bucklige Welt. V tejto oblasti prevládajú lesy, územie je súvislým biotopom jeleňa lesného a ostatných veľkých cicavcov. Prechádza do bohato členitej krajiny v podobe údolia rieky Pitten, ktoré poskytuje dobré podmienky na migráciu. Túto časť križuje diaľnica A2, existujú tu však tri veľké a viaceré menšie priechody pre zver umožňujúce jej pohyb. Počas posledných rokov mierne vzrástol percentuálny podiel zastavaného územia. Oblasti Teile des Steirischen Jogl- und Wechsellandes a Waldbach-Vorau-Hochwechsel sú zákonom chránené. Pohorie Rosaliengebirge Pohorie Rosaliengebirge s najvyšším vrcholom s výškou 748 m. n. m. sa nachádza na severovýchodnom úpätí Álp na hranici medzi Dolným Rakúskom a Burgenlandom. V regióne prevládajú listnaté lesy. Na úbočiach v nižších polohách, najmä na východe, dominuje viac-menej bohato štruktúrovaná kultúrna krajina poskytujúca dobré podmienky na migráciu zveri. Časti pohoria Rosaliengebirge sú chránenými územiami ide o chránené krajinné oblasti Forchtenstein Rosalia a Rosalia-Kogelberg, ktorá je aj prírodným parkom. 11

13 4 Geografický opis Alpsko-karpatského koridoru Wiener Neustädter Pforte Oblasť Wiener Neustädter Pforte je depresná štruktúra široká 13 km, nachádzajúca sa medzi pohorím Rosaliengebirge na juhu a Litavskými vrchmi (Leithagebirge) na severovýchode. Spodnej časti údolia dominujú polia a vinohrady. Táto oblasť je jedným z kolíznych bodov Alpsko-karpatského koridoru, hoci migrácia zveri je stále možná. Hlavnou prekážkou z pohľadu infraštruktúry je v tejto oblasti diaľnica A3, miera zastavanosti regiónu narastá. LitAVSKé vrchy (Leithagebirge) Litavské vrchy s najvyšším vrcholom s výškou 484 m n. m. sa nachádzajú v juhovýchodnej časti Viedenskej panvy, treťohornej depresnej štruktúry medzi Alpami a Karpatmi. V krajine prevládajú lesy, ktoré predstavujú súvislý biotop jeleňa lesného a ostatných cieľových druhov. Litavské vrchy sú dôležitým interakčným prvkom v rámci Alpsko-karpatského koridoru. V tejto oblasti sa nenachádzajú žiadne výrazné infraštruktúrne bariéry. Severná časť je chráneným územím Natura 2000 Nordöstliches Leithagebirge (Severovýchodné Litavské vrchy) v podobe prírodného parku Neusiedler See- Leithagebirge (Litavské vrchy pri Neziderskom jazere). Pahorkatina pri Arbesthale a les Ellender Wald Táto oblasť je typická intenzívnym poľnohospodárskym využívaním so stredne veľkými poľnohospodárskymi parcelami a viacerými miestami bez podstatnejších krajinných štruktúr. Najväčší les v rámci tejto oblasti Ellender Wald je dôležitým interakčným prvkom, hoci je čiastočne ohradený. Koridor je prerušený veľkými poľnohospodárskymi parcelami. Absolútnou bariérou pre citlivé zvieratá, ako je napríklad jeleň lesný, je v súčasnosti diaľnica A4. Spolkové cesty B9 a B10 sú z pohľadu bariérového efektu sledované s rastúcim znepokojením. Niva rieky Dunaj Niva rieky Dunaj je národným parkom. Toto chránené územie je tiež dôležitou Ramsarskou lokalitou a chráneným územím v sústave Natura Navyše vo Viedni boli vyhlásené dve prírodné rezervácie (Lobau-Schüttelau-Schönauer Haufen a Lobau). Lesy pokrývajú približne 65 % oblasti. Obhospodarovanie krajiny je zakázané. Národný park predstavuje dôležitý interakčný prvok pozdĺž koridoru a je trvalým biotopom pre jeleňa lesného. Samotný tok Dunaja tvorí pre zver len malú prekážku, hoci kamenné násypy na brehoch rieky hatia pohyb medzi riečnymi brehmi a lužnými lesmi. Niva Moravy a Dyje a Moravské pole (Marchfeld) Krajinu medzi lužnými oblasťami Dunaja a Moravy v Rakúsku nazývanú Moravské pole (Marchfeld) z veľkej miery charakterizuje intenzívna poľnohospodárska činnosť. V súčasnosti plánovaná diaľnica (S8 v Rakúsku a D4 na Slovensku) s mostom na juh od Marcheggu by mohla negatívne ovplyvniť ekologickú spojitosť v tomto regióne. Navyše priemyselné parky a nárast osídlenia tiež ohrozujú koridor. V nive Moravy dominujú lesy, nivné lúky a orná pôda. Oblasť štátnej hranice zatiaľ nezasiahol rozmach ťažkého priemyslu. Dôležité biotopy sú na oboch stranách hraníc vyhlásené za chránené krajinné oblasti a chránené územia podľa Natura Záhorská nížina Záhorská nížina je časťou Viedenskej kotliny. Charakterizujú ju poriečne rovne rozprestierajúce sa pozdĺž rieky Moravy, riečne terasy a planiny, pahorkatiny a pieskové duny. Lesy na Záhorskej nížine sú najrozsiahlejším súvislým nížinným lesným porastom v Slovenskej republike pokrývajú viac ako ha. V oblasti nivy rieky Moravy sú tieto lesy prerušované nivnými lúkami. Diaľnica D2, hoci v súčasnosti je len čiastočne oplotená, predstavuje významnú prekážku pre migrujúce druhy. Ostatnými bariérami v rámci tejto oblasti sú ďalšie oplotené plochy (napríklad vojenská oblasť), poľovnícke revíry, osídlené oblasti a veľké priemyselné oblasti, ktoré sa stavajú na sever od Bratislavy medzi železničnou traťou 110 a diaľnicou D2. Chránená krajinná oblasť Záhorie pozostáva z dvoch častí: západnú časť tvorí zväčša niva rieky Moravy, severovýchodná časť nazývaná Bor sa nachádza v strednej časti Záhorskej nížiny a je charakteristická širokou škálou biotopov vytvorených na vnútrozemských pieskových dunách lesy, pastviny, vresoviská, obnažený piesok, ako aj močiare a slatiny nachádzajúce sa v priehlbinách pieskových dún. V oboch častiach sú viaceré malé chránené územia vrátane oblastí Natura Malé Karpaty Pohorie Malé Karpaty tvorí juhozápadnú oblasť Karpát. Pokrýva pás dlhý 100 km, široký najviac 16 km, s najvyšším bodom 768 m n. m. Viac ako 80 % pohoria pokrýva les, zväčša listnatý. Na hranici súvislého lesa sa nachádza krajina so zmiešanými kultúrami s pastvinami, vinohradmi, sadmi a s poľnohospodárskou pôdou. Schlumprecht (2007) uvádza, že vzrastajúci tlak využívania krajiny vo forme lesného hospodárstva a rekreačných aktivít predstavuje veľké ohrozenie pre prírodné biotopy. Hlavné bariéry: cesta 503 medzi mestom Pezinok a obcou Pernek, ako aj štyri ohradené poľovnícke revíry. Celá oblasť Malých Karpát je Chránenou krajinnou oblasťou Malé Karpaty. Navyše približne ha tvorí oblasť Natura V Rakúsku i v Slovenskej republike bolo pozdĺž Alpskokarpatského koridoru vyhlásených mnoho chránených území (pozri kapitolu 5.6). 12

14 5 Právny rámec 5.1 Medzinárodné dohovory Viaceré medzinárodné dohovory platné v Rakúsku aj na Slovensku zdôrazňujú potrebu zachovania biokoridorov. Hoci niektoré z nich predstavujú nástroje takzvaného mäkkého práva, poskytujú dôležitý rámec predpisov pre cezhraničné kroky. Dohovor o biologickej diverzite (CBD) prijatý v roku 1992 a jeho akčný plán z Johannesburgu z roku 2002 zdôrazňujú tvorbu nadregionálnych a regionálnych koridorov s cieľom zastaviť pokles biodiverzity. Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov Bonnský dohovor (CMS) bol podpísaný v roku V článku 5 dohovoru sú zahrnuté ustanovenia na udržiavanie siete vhodných stanovíšť primerane rozložených vzhľadom na smer ťahu. Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť Bernský dohovor (1979) sa snaží o vytvorenie cezhraničnej siete území osobitného záujmu ochrany prírody tzv. sieť Emerald. Alpský dohovor (1991) a Karpatský dohovor (2003) majú za cieľ vytvoriť cezhraničnú sieť chránených území a oblastí s trvalo udržateľným obhospodarovaním krajiny. Memorandum porozumenia medzi Alpským a Karpatským dohovorom uvádza, že v aktivitách o vylepšenie a podporu siete chránených území v Alpách (ALPARC) a Karpatoch (CNPA) by sa malo pokračovať rovnako ako v ekologickom prepojení týchto dvoch pohorí. 5.2 Predpisy Európskeho spoločenstva Smernica o biotopoch a Smernica o vtákoch predstavujú tvrdé právne nástroje aplikovateľné v súvislosti s ekologickými sieťami v oboch krajinách. Obe smernice zahŕňajú rôzne opatrenia na zachovanie prepojenosti chránených území a širšieho prostredia vrátane pohybu zveri medzi chránenými územiami. Členské štáty sú povinné zlepšovať ekologickú spojitosť siete Natura 2000 prostredníctvom udržiavania, respektíve v prípade potreby rozvoja prvkov krajiny s veľkým významom pre voľne žijúcu faunu a flóru. Taktiež článok 10 smernice o biotopoch uvádza ako cieľ prepojenosť krajiny s cieľom geografického rozptýlenia a výmeny genofondu voľne žijúcich druhov. Stratégia implementácie a typy opatrení sú ponechané na rozhodnutí jednotlivých členských štátov. Dôležitou časťou predpisov Európskeho spoločenstva v oblasti ochrany prírody je Stratégia EÚ na ochranu biodiverzity do roku 2020, ktorá v rámci druhého cieľa rieši fragmentáciu biotopov. S cieľom podporiť predpisy týkajúce sa životného prostredia a biodiverzity vznikla v roku 1995 Paneurópska stratégia biologickej a krajinnej diverzity. V rámci tejto stratégie sa zavádza Paneurópska ekologická sieť (PEEN) sieť kľúčových oblastí prepojených koridormi a doplnených ochrannými pásmami. V roku 1999 Európska rada prijala koncepciu pod názvom Európska perspektíva územného rozvoja (ESDP). I napriek tomu, že ESDP nemá záväzný charakter a Európska únia nemá formálnu inštitúciu, ktorá by sa zaoberala územným plánovaním, ESDP ovplyvnila predpisy v oblasti územného plánovania v európskych regiónoch a v členských štátoch a zaradila koordináciu sektorových predpisov EÚ do politickej agendy. 5.3 Vnútroštátne právne predpisy v Slovenskej republike Základy ekologických sietí v Slovenskej republike položila v rokoch Slovenská komisia životného prostredia. Koncept Územného systému ekologickej stability (ÚSES) prijala slovenská vláda uznesením č. 394/1991, v ktorom sa ÚSES definuje ako územný model tvorený optimálnou štruktúrou ekologicky stabilných krajinných prvkov. V súlade s uznesením bol v roku 1992 pre Slovenskú republiku pripravený Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability (GNÚSES). Rozvoj ÚSES v Slovenskej republike je zabezpečený prostredníctvom mnohých strategických dokumentov a právnych predpisov na národnej úrovni. Najdôležitejšie z nich sú uvedené nižšie: I. Strategické dokumenty prijaté formou uznesenia alebo nariadenia vlády: Stratégia, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky (uznesenie vlády SR č. 619/1993 a uznesenie NR SR č. 339/1993 k Stratégii štátnej environmentálnej politiky). Stratégia, princípy a priority štátnej politiky životného prostredia Národný environmentálny akčný program II (uznesenie vlády SR č. 350/1996 k návrhu národného environmentálneho akčného programu) Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja (uznesenie vlády SR č. 978 z 10. októbra 2001 k návrhu Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja) Národná stratégia ochrany biodiverzity na Slovensku (uznesenie vlády SR č. 231/1997 k Národnej stratégii ochrany biodiverzity na Slovensku) Koncepcia územného rozvoja Slovenska (KURS 2001, 2011) (uznesenie vlády SR č. 513/2011 k návrhu koncepcie 13

15 5 Právny rámec územného rozvoja Slovenska 2011 návrh zmien a doplnkov č. 1 Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001) Národný strategický plán rozvoja vidieka na programovacie obdobie , Program rozvoja vidieka (uznesenie vlády SR č. 291/2007 k návrhu Programu rozvoja vidieka SR ) Vodný plán Slovenska obsahujúci program opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov (nariadenie vlády SR č. 279/2011 Z. z., ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Vodného plánu Slovenska obsahujúca program opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov) II. Zákony a vyhlášky Zákon SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (v znení č. 293/1992 Zb., 323/1992 Zb., 187/1993 Z. z., 180/1995 Z. z., 222/1996 Z. z., 80/1998 Z. z., 256/2001 Z. z., 420/2002 Z. z., 518/2003 Z. z., 217/2004 Z. z., 523/2004 Z. z., 549/2004 Z. z., 571/2007 Z. z., 285/2008 Z. z., 66/2009 Z. z., 499/2009 Z. z., 136/2010 Z. z., 139/2010 Z. z., 559/2010 Z. z.) Zákon NR SR č. 237/2000 Z. z., ktorým sa novelizuje zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) Vyhláška NR SR č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii Zákon NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny Vyhláška MŽP SR č. 24/2003, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny, vyhláška MŽP SR č. 492/2006, ktorou sa mení vyhláška č. 24/2003 a ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002, vyhláška MŽP SR č. 173/2011 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov Zákon NR SR č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) Zákon NR SR č. 326/2005 Z. z. o lesoch Zákon NR SR č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z. z 28. októbra 2009, vyhláška č. 74/2011 Z. z. platná od , ktorou sa vykonáva zákon NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov Koncept, terminológia a metodológia ÚSES je zakotvená v zákone o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 v znení neskorších predpisov a v súvisiacich vyhláškach 24/2003, 492/2006, 173/2011. V súlade s 3 zákona je vytváranie a udržiavanie územného systému ekologickej stability verejným záujmom. Ak plán, projekt alebo činnosť môžu ohroziť alebo narušiť ÚSES, je potrebné, aby boli zároveň navrhnuté opatrenia na vytváranie a udržiavanie ÚSES. Paragraf 54 zákona špecifikuje dokumentáciu týkajúcu sa ochrany prírody, ktorá zahŕňa Generel územného systému ekologickej stability, regionálny územný systém ekologickej stability (RÚ- SES) a miestny územný systém ekologickej stability (MÚSES). Pre ďalší legislatívny rámec územného systému ekologickej stability a ekologických sietí v Slovenskej republike je rozhodujúci zákon č. 237/2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Podľa 7 a tohto zákona sa dokumentácia ÚSES, ako aj plány správy chránených území a ostatné súvisiace dokumenty ochrany prírody využívajú v procese územnoplánovacej činnosti. Princípy a obmedzenia ÚSES sa premietajú do záväznej časti územného plánu regiónu, obce alebo zóny. Dôležitým nástrojom na vytváranie ekologických sietí tam, kde je nedostatok prírodných štruktúr, ale aj nástrojom na ochranu existujúcich, hlavne v kultúrnej krajine, sú pozemkové úpravy založené na zákone o pozemkových úpravách č. 330/1991 v znení neskorších predpisov. V súlade s týmto zákonom je miestny územný systém ekologickej stability neoddeliteľnou súčasťou takzvaných všeobecných zásad funkčného usporiadania územia ( 9). Časti ÚSES ako biocentrá, biokoridory a ostatné prvky zelene sú súčasťou spoločných zariadení a opatrení ( 12), ktorých zriadenie je záväzné a všetci majitelia pozemkov v riešenom území sú povinní k nim prispieť odsúhlaseným percentom pozemku vo svojom vlastníctve. Po skončení pozemkových úprav časti ekologických sietí obvykle prejdú do štátneho vlastníctva. Vytvára to silný nástroj na zachovanie a tvorbu ekologických sietí v praxi, hoci iba niekoľko katastrov v Slovenskej republike ukončilo pozemkové úpravy, napríklad Veľké Leváre v regióne AKK. 5.4 Ekologické siete v Slovenskej republike V súlade s Generelom nadregionálneho územného systému ekologickej stability (GNÚSES) pre Slovenskú republiku, prijatým uznesením vlády č. 319/1992, územný systém ekologickej stability v cieľovej oblasti Alpsko-karpatského koridoru pozostáva z piatich biocentier (biologické centrá, centrá biologickej diverzity) nadregionálneho významu: Dolnomoravská Niva (2 100 ha) s jadrovými zónami tvorenými Národnými prírodnými rezerváciami Horný les a Dolný les (629 ha) (CHKO Záhorie), Bor (1 560 ha) s jadrovými zónami tvorenými Národnými prírodnými rezerváciami Červený rybník a Zelienka (202 ha) (CHKO Záhorie), Devínska Kobyla (1 500 ha) s Národnou prírodnou rezerváciou Devínska Kobyla (101 ha) tvoriacou jej jadrovú zónu (CHKO Malé Karpaty), Roštún (4 850 ha) s jadrovou zónou s rozlohou 389 ha, tvorenou Národnou prírodnou rezerváciou Roštún a Prírodnou rezerváciou Hajdúky (CHKO Malé Karpaty), Zámčisko (2 320 ha) s jadrovou zónou Zámčisko (600 ha). V cieľových oblastiach boli vymedzené tieto biokoridory (ekologické koridory nadregionálneho významu): I. Rieka Morava (vodný koridor) 14

16 5 Právny rámec Obrázok 6. Územný systém ekologickej stability v regióne s biocentrami a koridormi nadregionálneho významu (uznesenie vlády č. 319/1992). II. Devínska Kobyla Malé Karpaty Považský Inovec Strážovské vrchy Malá Fatra Chočské vrchy Tatry Pieniny (terestrický horský biokoridor) III. Borská nížina Myjavská pahorkatina (podhorský biokoridor) IV. Dolnomoravská niva Podhorský biokoridor III V. Morava lužné lesy pri trase Gbely Bor VI. Morava lužné lesy pri trase Gbely Zámčisko Biele Karpaty Územný systém ekologickej stability sa ďalej podrobne rozvíja na krajskej úrovni (regionálny územný systém ekologickej stability) a miestnej úrovni (miestny územný systém ekologickej stability). V roku 1996 organizácia IUCN pripravila právne nezáväzný koncept národnej ekologickej siete v Slovenskej republike (NECONET). Jeho súčasťou je aj Alpsko-západokarpatský koridor európskeho významu, ktorý zodpovedá Biokoridoru II v rámci vyššie spomínaného ÚSES. 5.5 Vnútroštátne právne predpisy v Rakúsku V Rakúsku sú vlády jednotlivých spolkových krajín zodpovedné za hlavné oblasti týkajúce sa biokoridorov, ako napríklad ochrana prírody, územné plánovanie, regionálne cesty. Súhrnný prehľad príslušných právnych predpisov zostavili Abt & Sandfort (2011). I. Zákony a iné predpisy na spolkovej úrovni Zákon o ochrane prírody (BGBl. č.491/1984) Bundesverfassungsgesetz über den umfassenden Umweltschutz (ústavný zákon o ochrane životného prostredia): StF: BGBl. Nr. 491/1984: 1 (2) hovorí o zachovaní prírodného prostredia pre ľudstvo. Bundesgesetz über die Prüfung der Umweltverträglichkeit (Umweltverträglich keitsprüfungsgesetz UVP-G 2000) (zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie): StF: BGBl. Nr. 697/1993. Bundesgesetz betreffend die Bundesstraßen (Bundesstraßengesetz 1971 BStG 1971) (zákon o cestách): StF: BGBl. Nr. 286/1971. Tento zákon hovorí o trasovaní diaľnic a o tom, aké environmentálne hľadiská sa musia zohľadniť podľa 4 (1), (2). RVS (Richtlinien und Vorschriften für das Straßenwesen (Smernice a predpisy v oblasti výstavby ciest) Wildschutz: Smernica o životnom prostredí a ochrane zveri je národným záväzným dokumentom, ktorý zaviedol potrebu priechodov pre zver a nástroje ochrany zveri na cestách. Smernica upravuje navrhovanie priechodov pre zver podľa typu koridoru. RVS bola vyhlásená za záväznú pre Rakúsku národnú diaľničnú spoločnosť v roku 2007 BMVIT /0042-II/ST-ALG/2007. Übereinkommen zum Schutz der Alpen (Alpenkonvention) (Dohovor o ochrane Álp). BGBl. Nr. 477/1995. Übereinkommen über die biologische Vielfalt. StF: BGBl. Nr. 213/1995 (Dohovor o biodiverzite): rakúska stratégia biodiverzity, v súlade s ratifikovaným Dohovorom o biodiverzite (CBD). Bundesgesetz vom 3. Juli 1975, mit dem das Forstwesen geregelt wird (Forstgesetz 1975). STF: BGBl. Nr. 440/1975 (NR: GP XIII RV 1266 AB 1677 S BR: 1392 AB 1425 S. 344.) (zákon o lesoch a hospodárení v lesoch). Záväzný rámec udržateľného rozvoja lesov, napríklad formou smerníc o územnej správe v lesnom hospodárstve. II. Zákony a iné predpisy Dolného Rakúska súvisiace s koridormi Niederösterreichisches Naturschutzgesetz 2000 (NÖ NSchG 2000) (dolnorakúsky zákon o ochrane prírody): 1 15

17 5 Právny rámec Všeobecný cieľ udržiavania funkcií ekosystému, 7 Procesy povoľovania projektu, 9 Sieť Natura 2000, 10 Riešenie dosahov tak, aby nedošlo k nepriaznivým vplyvom na oblasti Natura 2000, 16 Opatrenia starostlivosti (v rámci ochrany), 22 Zmluvná ochrana prírody. Niederösterreichisches Raumordnungsgesetz 1976 LGBl (NÖ ROG) (dolnorakúsky zákon o územnom plánovaní) s relevantnými odkazmi: 1 (2) 1 Priority regionálnych potrieb, povinnosť rešpektovať miestne potreby, 2 (2) 1 b Definuje zóny pre rôzne využitie tak, aby sa zabránilo nepriaznivým vplyvom, 2 (2) 2 c Rozhodnutie o zónach zelene medzi sídlami, 21 Strategické environmentálne hodnotenie. Niederösterreichisches Jagdgesetz 1974 (dolnorakúsky zákon o poľovníctve): 7 (4) Úprava týkajúca sa poľovných revírov priľahlých k biokoridorom, 88 (3) Zákaz výstavby poľovníckych zariadení (ploty, búdky, trvalé vyvýšené posedy, kŕmidlá a podobne), ktoré bránia v pohybe lovnej zveri, 94 a, b Schválenie ochranných zón lovnej zveri. III. Zákony a iné predpisy v Spolkovej krajine Burgenland Burgenländisches Naturschutz und Landschaftspflegesetz 1990 (burgenlandský zákon o ochrane prírody a krajiny): 1 Všeobecné ciele na udržanie funkcií ekosystému, 5 Projekty, ktoré podliehajú povoleniu, 7 Ochrana mokradí, 16 c Zachovanie voľne žijúcej fauny a flóry a programy ochrany biotopov, 22 Chránené územia európskeho významu, spojitosť oblastí Natura 2000, 46 Manažment chránených území. Burgenländisches Raumordnungsgesetz 1969 (burgenlandský zákon o územnom plánovaní): 2 a (1) Regionálny program priestorového usporiadania pre projekty s nepriaznivým vplyvom na životné prostredie, 10 a (3) Povinnosť implementácie environmentálnej stratégie. Burgenländisches Jagdgesetz 2004 (burgenlandský zákon o poľovníctve): 11 (1) Úprava ohrád pre zver, 95 (3) Zákaz výstavby poľovníckych zariadení (kŕmidlá, trvalé vyvýšené posedy, domčeky, ohrady a pod.), ktoré bránia v pohybe lovnej zveri, 102 Tvorba ochranných zón pre lovnú zver. 5.6 Stanovenie ekologických koridorov v Rakúsku Kým Slovensko má dobre vyvinutý územný systém ekologickej stability, ktorý slúži ako vhodný nástroj na explicitné plánovanie a udržiavanie biokoridorov, v Rakúsku neexistuje žiadny špecifický nástroj pre túto oblasť. Za rozhodujúce pre vytváranie a udržiavanie koridorov sa v Rakúsku z odborného hľadiska považuje územné plánovanie ako prierezový podklad. Definícia pojmov Územné plánovanie znamená z hľadiska definície celkové plánované a výhľadové utváranie určitého územia najmä v súvislosti s jeho zástavbou, s ohľadom na bytové a priemyslové účely na jednej stane, a na zachovanie významných nezastavaných plôch na strane druhej ( Krajinné plánovanie Územné plánovanie ) (Ústavný súd 1954). Územné plánovanie sa v Rakúsku považuje za komplexne prierezové a zohľadňuje sa na federálnej úrovni, ako aj na úrovni spolkových krajín, miest a obcí. Na federálnej úrovni sa pritom postupuje na základe kompetencií podľa odvetví, spolkové krajiny sa riadia na základe rozsiahlych plánovacích právomocí v zmysle Všeobecnej klauzuly ústavného zákona. Pojem územné plánovanie zahŕňa všetky procesy vedúce k dlhodobo udržateľnej tvorbe určitého územia. Cieľom je zabezpečenie čo najvhodnejšieho využitia pri súčasnom zachovaní životného prostredia. Každá spolková krajina má vlastný zákon o priestorovom/územnom plánovaní. Úrovne plánovania Územné plánovanie má rôzne úrovne. V mnohých oblastiach vykonáva štát na základe jemu prislúchajúcich zákonných ustanovení a výkonných kompetencií odborné plánovanie aj vo vzťahu k územnému plánovaniu (napr. železničné a cestné inžinierstvo, vodné právo, vodné cesty). Do oblasti regionálneho územného plánovania patria napríklad regionálne programy priestorového usporiadania jednotlivých spolkových krajín. Tie sú základom pre ďalší priestorový rozvoj a konkretizujú ciele krajiny pre jednotlivé časti/regióny. Okrem toho vymedzujú príslušné opatrenia spadajúce do kompetencie jednotlivých spolkových krajín. Spomedzi konkrétnych ustanovení treba z dolnorakúskych regionálnych programov priestorového usporiadania uviesť najmä vymedzenie hraníc zastavaného územia, zelené zóny a významné časti krajiny vhodné na zachovanie. Doteraz boli zo strany krajinskej vlády Dolného Rakúska uzákonené tieto regionálne programy priestorového usporiadania: Nariadenie: Regionálny program priestorového usporiadania pre Wiener Neustadt-Neunkirchen (platné znenie: Úradný vestník Dolného Rakúska 8000/75-4 z 2010) Nariadenie: Regionálny program priestorového usporiadania pre Untere Enns (dolný tok rieky Enža)(platné znenie: Úradný vestník Dolného Rakúska 8000/35-2 z 2010) Nariadenie: Regionálny program priestorového usporiadania pre Dolné Rakúsko Stred (platné znenie: Úradný vestník pre Dolné Rakúsko 8000/76-2 z 2010) Regionálny program priestorového usporiadania südliches Wiener Umland (Viedeň okolie - juh) (platné znenie: Úradný vestník Dolného Rakúska 8000/85-3, z 2010) Regionálny program priestorového usporiadania nördliches Wiener Umland (Viedeň okolie sever) (platné znenie: Úradný vestník Dolného Rakúska 8000/86-2, z 2009) Popri regionálnych programoch priestorového usporiadania môže Dolnorakúska krajinská vláda prijať aj programy o väčších ako miestnych územných celkoch o územnom plánovaní k jednotlivým súvisiacim témam (programy priestorového usporiadania pre súvisiace oblasti, odvetvové programy priestorového usporiadania). Neexistuje žiaden samostatný odvetvový (sektorálny) program priestorového usporiadania v oblasti udržiavania nadregionálnych biokoridorov. 16

18 5 Právny rámec V Burgenlande je krajinská vláda povinná prijať v rámci územného plánovania väčších územných celkov krajinský územný plán. Tento územný plán sa však podľa definície týka len opatrení, pri ktorých sa očakávajú významné nepriaznivé vplyvy na životné prostredie. V súlade s nariadením krajinskej vlády Burgenlandu z 18. marca 1992 bola táto povinnosť splnená. Krajinský územný plán je pre miestne územné plánovanie pre obce v tejto lokalite záväzný. V praxi je však v územnom plánovaní Burgenlandu územný plán spolkovej krajiny na základe značne ohraničeného regulovaného rozsahu málo relevantný/zastúpený. Vlastný rámec vývoja väčších ako miestnych územných celkov (vymedzenie väčších ako miestnych územných celkov a základných cieľov) z hľadiska všetkých požiadaviek na územné plánovanie v Burgenlande je nastavený podľa Koncepcie rozvoja spolkovej krajiny. Koncepcie rozvoja sú rovnako ako územný plán pre miestne územné plánovanie obcí nachádzajúcich sa v plánovanej oblasti, právne záväzné. Vo svojej záväznosti sa koncepcie rozvoja vzťahujú aj na spolkovú krajinu ako takú, čiže opatrenia určené na základe iných zákonných predpisov spolkovej krajiny nesmú byť v rozpore s nimi. Alpsko-karpatský koridor (AKK) bol v roku 2011 v novej Koncepcii rozvoja spolkovej krajiny (LEP 2011) zakotvený ako ochranná zóna: K ochranným zónam, ktoré zahŕňajú prírodné bohatstvo osobitného významu, patria najmä územia národných parkov, prírodných rezervácií, národných prírodných rezervácií, oblasti ochrany a zachovania kvality podzemných vôd, európske chránené územia a biokoridory nadregionálneho významu (napr. v prípade Alpsko karpatského koridoru). Týmto ustanovením sa stanovil dôležitý krok k trvalému udržiavaniu koridoru. Aktuálne chýba ešte konkrétna a záväzná lokalizácia koridoru. Len tým sa zabezpečí, že sa jednotlivým úradom spolkovej krajiny a obciam Burgenlandu poskytne všeobecne platný a akceptovaný podklad na hodnotenie. Na miestnej úrovni má každá obec zostaviť a uzákoniť miestny program priestorového usporiadania, ktorý musí obsahovať koncepciu miestneho rozvoja (zóny) a rovnako aj plán funkčného využívania územia. Plán funkčného využívania územia musí rozčleniť územie obce v súlade s vytýčenými cieľmi a určiť ich podľa dedikačných faktorov všetkých plôch. Pritom sa určí využívanie/určenie jednotlivých plôch v budúcnosti. Podľa kategórií využívania/určenia sa v Dolnom Rakúsku v zmysle Zákona o územnom plánovaní rozlišujú napr. kategórie: Stavebná plocha, Dopravné plochy a Zelené zóny. V rámci týchto kategórií využitia/určenia sa na základe prírodných priestorových daností a miestnych potrieb ponúkajú mnohé druhy využívania/určenia. Postup pre programy priestorového usporiadania miestnych a väčších územných celkov V Dolnom Rakúsku je potrebné pri zostavovaní programov priestorového usporiadania väčších ako miestnych územných celkov vykonať strategické environmentálne hodnotenie. Pri ostatných zmenách v programe priestorového usporiadania väčších územných celkov musí krajinská vláda najprv preskúmať, či je na základe výhľadových významných vplyvov na životné prostredie potrebné strategické environmentálne hodnotenie. Krajinská vláda musí návrh programu priestorového usporiadania väčších územných celkov Kraj Nástroj Postup Úrad Regionálne programy priestorového usporiadania Nariadenie Krajinská vláda Dolné Rakúsko Odvetvové programy priestorového usporiadania Miestne programy priestorového usporiadania (miestna koncepcia rozvoja a územný plán obce) * Nariadenie Rozhodnutie a nariadenie obce Rozhodnutie krajinskej vlády o schválení Krajinská vláda Obce a krajinská vláda Burgenland Koncepcia rozvoja spolkovej krajiny Miestne programy priestorového usporiadania (miestna koncepcia rozvoja a územný plán obce) * Nariadenie Rozhodnutie a nariadenie obce Rozhodnutie krajinskej vlády o schválení Krajinská vláda Obce Krajinské vlády * bezprostredný vplyv na krajinské možnosti využívania Tabuľka 1. Nástroje pre územné (priestorové) plánovanie, ktoré sú významné pre biokoridory v Dolnom Rakúsku a Burgenlande 17

19 5 Právny rámec zverejniť po dobu 6 týždňov na internete. Pritom je potrebné upozorniť na to, že každý je oprávnený počas tejto lehoty predložiť písomne stanovisko Úradu krajinskej vlády Dolného Rakúska. Ďalej sa musí návrh predstaviť rôznym organizáciám a záujmovým skupinám a na obdobie dvoch týždňov sa materiály sprístupnia k nahliadnutiu na Obecnom úrade (Magistráte), o čom je potrebné a informovať verejnosť. Stanoviská predložené v termíne je potrebné zohľadniť pri rozhodovaní. Predpisy o procedurálnom postupe pri vydaní a pozmeňovaní programov miestneho priestorového usporiadania v Dolnom Rakúsku upravuje 21 Zákona o územnom plánovaní Dolného Rakúska z roku S ohľadom na strategické environmentálne hodnotenie platia tie isté predpisy ako pre programy priestorového usporiadania väčších územných celkov (SEA povinnosť v prípade nového uzákonenia, SEA povinnosť pri zmenách významných vplyvov na životné prostredie). Návrh programu miestneho priestorového usporiadania (vrátane všetkých environmentálnych správ) je potrebné pred vydaním Nariadenia uložiť k nahliadnutiu po dobu 6 týždňov na Obecnom úrade (Magistráte) a sprístupniť verejnosti. Susedné (dotknuté) obce, záujmové skupiny atď. je potrebné písomne o tomto Nariadení informovať. Tiež je potrebné oboznámiť domácnosti v príslušnej obci (informácie prostredníctvom obežníka), ako aj príslušných vlastníkov (vrátane bezprostredných susedov). Každý je oprávnený podať písomné stanovisko k návrhu v rámci určenej lehoty. Návrh miestneho programu priestorového usporiadania sa musí poslať na začiatku tejto obežnej lehoty Krajinskej vláde; tá je povinná preveriť návrh po odbornej a právnej stránke a oznámiť výsledok v písomnej forme obci najneskôr štyri týždne po uplynutí obežnej lehoty. Vydanie nariadenia o miestnom programe priestorového usporiadania podlieha obecnej rade, pričom sa musia zohľadniť stanoviská predložené v určenom termíne, ako aj environmentálna správa. Miestny program priestorového usporiadania vyžaduje schválenie krajinskou vládou. Toto schválenie je možné odmietnuť, ak miestny program priestorového usporiadania nie je v súlade s programom priestorového usporiadania väčšieho územného celku či s iným platným a účinným plánom územných celkov alebo s cieľom a smernicami k plánovaniu podľa Zákona o územnom plánovaní Dolného Rakúska. V Burgenlande sa musí návrh národného územného plánu (Nariadenie krajinskej vlády) pred prijatím rozhodnutia Krajinskej vlády Burgenlandu po dobu 3 mesiacov uložiť a sprístupniť na Úrade krajinskej vlády a v obciach na účely nahliadnutia. Vydanie sa zverejní prostredníctvom publikovania v Krajinskom vestníku a prostredníctvom bežnej miestnej vyhlášky v obciach. Každý oprávnený občan volič môže vyjadriť po dobu obežnej lehoty písomne podložené pripomienky. Pred vydaním musia byť vypočuté obce, Poľnohospodárska komora Burgenlandu, Obchodná a priemyselná komora Burgenlandu a Komora pracovníkov a zamestnancov Burgenlandu. Ďalej sa pred prijatím rozhodnutia uskutoční zasadnutie poradného výboru pre územné plánovanie. Pri prijatí/zmene koncepcií rozvoja v Burgenlande sa postupuje rovnako ako v prípade prijímania/zmeny územného plánu spolkovej krajiny. Pri prijatí/zmene národných územných plánov a koncepcií rozvoja sa musí vykonať environmentálne hodnotenie, v rámci čoho sa buď stanoví rámec pre budúce schvaľovanie zámerov v zmysle Zákona o posudzovania vplyvov na životné prostredie 2000, alebo by sa mohli európske chránené územia v zmysle 22 burgl. Zákona o ochrane prírody a opatreniach na ochranu krajiny podstatne obmedziť. Predpisy o procedurálnych postupoch týkajúcich sa prijatia a zmeny plánov funkčného využitia územia v Burgenlande sú upravené v zmysle 18 (konanie), 18 a (zjednodušené konanie) a 18 b (konanie, posudzovanie vplyvov na životné prostredie) Zákona o územnom plánovaní Burgenlandu. Zámer zmeniť plán funkčného využívania územia zverejní starosta a súčasne Úrad krajinskej vlády Burgenlandu informuje o uvažovanej zmene. Vlastný návrh plánu funkčného využívania územia sa po ôsmich týždňoch zverejní na Obecnom úrade (Magistráte). Jeho vydanie sa oznámi v obci bežným spôsobom poskytovania informácií a neodkladne aj Úradu krajinskej vlády v digitálnej podobe, v ktorej je znázornený plán vrátane vysvetliviek. Informovať je potrebné aj susedné (dotknuté) obce. Každý je oprávnený predložiť v rámci obežnej lehoty podložené písomné pripomienky. Po prijatí rozhodnutia Obecnou radou (vrátane pripomienok na zasadnutí) musí plán funkčného využívania územia schváliť krajinská vláda. Tá rozhodne po vypočutí poradného výboru pre územné plánovanie. Schválenie je možné odmietnuť na základe rozhodnutia, ak je plán funkčného využívania územia v rozpore s ustanoveniami Zákona o územnom plánovaní v Burgenlande, národným plánom územného plánovania (Landesraumordnungsplan) alebo koncepciou rozvoja, alebo je inak protiprávny, alebo keď porušuje záujmy väčších ako miestnych územných celkov, zvlášť tie, týkajúce sa ochrany životného prostredia a ochrany krajiny alebo vzhľadu obce. Paragraf 18 a Zákona o územnom plánovaní v Burgenlande otvára možnosti na zmeny určenia/využívania v zjednodušenom konaní, pričom v týchto prípadoch nemôže ísť o obmedzenie susedov, ani o žiadne podstatné zmeny v miestnej štruktúre a zmeny nesmú byť v rozpore s verejnými záujmami. Predpisy o posudzovaní vplyvov na životné prostredie pre národné územné plány a koncepcie rozvoja platia analogicky pre plány funkčného využívania územia. Uplatnenie priestorových nárokov Huysza (2012) identifikoval 116 rôznych druhov využívania plôch, z nich 45 môže negatívne ovplyvniť funkčnosť krajiny vo vzťahu k premiestňujúcim sa voľne žijúcim živočíchom. Tieto druhy využívania krajiny upravujú vo veľkej miere ustanovenia o funkčnom územnom plánovaní (napr. federálny zákon o cestách, lesný zákon, zákon o odpadovom 18

20 5 Právny rámec hospodárstve, zákon o pozemkových úpravách) a predpisy nominálneho územného plánovania (t. j. príslušné zákony spolkových krajín). Popri eventuálnych požiadavkách na adaptáciu práva o územnom plánovaní vznikajú pre AKK ďalšie konzekvencie, hlavne v oblasti energetiky (veterná energia), dopravy, ohradených plôch v zelenej zóne a v oblasti poľnohospodárstva (pozri Huysza 2012). Je dôležité koordinovať rozličné inštitúcie na všetkých úrovniach správy a informovať záujmové skupiny o polohe biokoridorov (zvyšovanie povedomia). Možné prístupy k zakotveniu AKK v územnom plánovaní Jednou z možností zachovať prepojenú štruktúru krajiny je výhľadové zohľadnenie koridorov pri zmene plánov, vytváraní nových koncepcií a projektov najmä v počiatočnej fáze. Zohľadnenie AKK by sa mohlo realizovať vo vyššie uvedených postupoch a v príslušných schvaľovacích konaniach. Huysza (2012) v tejto súvislosti načrtáva adaptáciu právnych predpisov (o. i. dolnorakúsky Zákon o výstavbe a územnom plánovaní, Regionálne koncepcie rozvoja v Burgenlande, dolnorakúsky Zákon o ochrane prírody). Okrem toho je možné uvažovať aj o príprave priestorového plánovania a lokalizovaní koridoru pri uplatnení rozličných nástrojov územného plánovania. Odpady (9) Energetika (5) Priemysel (6) Obchod (2) Infraštruktúra (27) Poľovníctvo (2) Poľnohospodárstvo (15) Ťažba (3) Vojenské (2) Prírodná oblasť (8) Ostatné (5) Turizmus/Rekreácia (27) Osídlenie (5) Tabuľka 2. Relevantné uplatnenie nároku na priestor a formy využitia krajiny (prehľad z Huysza 2012). 5.7 Chránené územia pozdĺž Alpsko-karpatského koridoru Tak v Rakúsku, ako aj na Slovensku bolo vyhlásených mnoho chránených území pozdĺž Alpsko-karpatského koridoru (Obr. 7) vrátane viac ako 20 oblastí Natura Chránené územia sú hlavnou oporou ekologických sietí a umožňujú aktívne riadenie. Medveď hnedý (Ursus arctos) H.Heimpel/4nature 19

21 Alpsko-karpatskÝ koridor CHránené územia 1. Prírodný park Rosalia-Kogelberg 2. Lokalita Natura 2000 Nordöstliches Leithagebirge 2. (Severový Litavské vrchy) 3. Lokalita Natura 2000 Leitha-Auen (Litavské luhy) 4. Národný park Donau-Auen (Dunajské luhy) 5. Lokalita Natura 2000 Panónske pieskové duny 6. Lokalita Natura 2000 March-Thaya-Auen 6. (Moravsko-dyjské luhy) 7. CHKO Záhorie (1) 8. CHKO Záhorie (2) 9. Lokalita Natura 2000 Záhorské Pomoravie 10. Malé Karpaty Obrázok 7. Chránené územia pozdĺž Alpsko-karpatského koridoru v Rakúsku a v Slovenskej republike. Zdroj: Corine Landcover IUCN

22 6 Vedecké východiská Rôzne štúdie vypracované v poslednom desaťročí jasne indikujú potrebnosť ekologických sietí (napr. Crooks & Sanjayan 2007). Prospešnosť zelenej infraštruktúry pre obyvateľstvo je tiež dobre zdokumentovaná (napr. Hontelez 2008, EC DG Environment 2012, Naumann a kol. 2011). Biokoridory sú najpopulárnejšou, hoci niekedy kritizovanou formou prístupu k udržiavaniu a obnove spojitosti krajiny. V súčasnosti už nie sú žiadne pochybnosti o tom, že koridory umožňujú a podporujú pohyb zveri. Priamy efekt na životaschopnosť populácií zatiaľ nie je dostatočné preskúmaný a nie je jednoznačne preukázaný (Haddad & Tewksbury 2007). Aj bez existencie jednoznačných dôkazov je však v otázkach spojitosti krajiny najvhodnejším prístupom obozretnosť. Znamená to, že mieru človekom vyvolanej fragmentácie krajiny treba obmedziť a znížiť ju na čo možno najnižšiu úroveň. Alpsko-karpatský koridor je posledným zostávajúcim spojením prírode blízkych biotopov v pôvodne plne priechodnej krajine. Potreba ochrany prepojenia oblastí Litavských vrchov, Dunajských luhov a Malých Karpát bola po prvýkrát vyslovená Holzmannom (1995). Ochrana zostávajúcich interakčných prvkov v krajine medzi Viedňou a Bratislavou bola následne pomenovaná v množstve štúdií, napr. Grillmayer (2000), Völk a Kalivodová (2000), Völk a kol. (2001), Proschek (2005). V rámci projektu Alpsko-karpatského koridoru sa vymedzil rad špecifických opatrení. Treba vychádzať z jasných vedeckých podkladov a právnych záväzkov. Z tohto dôvodu zostavili Abt a Sandfort (2011) prehľad opatrení pre oblasť prepojenia a ekológiu zveri, Suppan (2011) načrtol Alpsko-karpatský koridor na základe diaľkového prieskumu a GIS modelu. Nakoniec Finka a kol. (v príprave) a Frey-Roos (v príprave) poskytli základ pre opatrenia na zlepšenie spojitosti krajiny prostredníctvom územného plánovania a manažmentu biotopov. ASFINAG a NDS, a. s. poskytli podrobnú technickú dokumentáciu pre tri nové priechody pre zver. Dôležité zistenia sú stručne zhrnuté v nasledujúcich kapitolách. 6.1 Ciele Hneď na začiatku plánovania opatrení v oblasti spojitosti krajiny je kľúčovou otázkou: Pre koho sa opatrenia robia?. Spojitá krajina môže byť funkčná pre niektoré druhy a naopak, nefunkčná pre iné druhy (Crooks a Sanjayan 2006). Definovanie cieľových druhov je užitočným nástrojom pre ochranárske opatrenia (Handke and Hellberg 2007). Cieľové druhy sú typickými druhmi pre biotopy skúmané v rámci projektu. Majú komplexné nároky a potrebujú veľké oblasti alebo skôr súvislé plochy vhodných biotopov na udržanie životaschopnej populácie (Simberloff 1998). Pre projekt AKK boli za cieľové druhy vybrané veľké cicavce ako jeleň lesný a rys. Sú citlivé na vplyvy fragmentácie v regióne, potrebujú priestor a majú vysoké nároky na biotopy. Navyše sú to druhy, ktorých ekologické požiadavky charakterizujú aj potreby ďalších lesných živočíšnych druhov. Hlavným cieľom projektu AKK však nie je zamerať sa výlučne len na cieľové druhy. Podstata projektu AKK je v udržaní a opätovnom vytvorení koherentnej siete bezbariérových častí krajiny pozostávajúcej z veľkých plôch prírodných biotopov a siete prepájacích koridorov, ktoré podporia ochranu biodiverzity a zachovanie ekosystémových služieb. 6.2 Voľne žijúca fauna Koherentná krajina prospieva širokému spektru druhov. Jeleň lesný (Cervus elaphus) uprednostňuje nezapojené lesy, lúky a pasienky. Vyžaduje členitú krajinu s lúkami, medzami a úhormi. Migruje v sezónnych cykloch. Denne je schopný prejsť vzdialenosť do 30 km. Akčný rádius jeleňa lesného môže varírovať od niekoľko sto až po niekoľko tisíc hektárov. Losy mokraďové (Alces alces) obvykle využívajú ako svoj habitat nerovné oblasti a močiarne lesy. Tento vzácny druh sa vyskytuje práve v severnej časti Rakúska a v južnej časti Malých Karpát a poskytuje užitočné informácie o stave trás koridoru v kultúrnej krajine. Mačka divá (Felis silvestris) vyhľadáva listnaté a zmiešané lesy s množstvom členitých prvkov a úkrytov. Rys ostrovid (Lynx lynx) je obzvlášť závislý od súvislých lesných oblastí s množstvom miest pre úkryt. Vyhýba sa otvorenej krajine. Húštiny môžu slúžiť ako dočasná náhrada uzavretého lesného porastu. Veľkosť akčného rádia môže byť niekoľko sto štvorcových kilometrov. Vlk dravý (Canis lupus) je vysoko prispôsobivý druh a obsadzuje rôzne biotopy. Vlky sú schopné prežiť v oblastiach s hustým osídlením a v tesnej blízkosti ľudí. Medveď hnedý (Ursus arctos) potrebuje veľké, neprerušované lesné biotopy v hornatých oblastiach (Völk a kol. 2001, Proschek 2005, Anděl a kol. 2010). 21

23 6 Vedecké východiská S výnimkou jeleňa lesného sa zmienené druhy v Smernici o biotopoch uvádzajú ako druhy, ktoré si vyžadujú prísnu ochranu aj v období premiestňovania sa. Ostatné druhy, ktorým tiež prospieva nadregionálny koridor medzi Alpami a Karpatmi vďaka lepšej možnosti rozptýlenia sa v krajine a stretávania iných jednotlivcov, sú malé cicavce žijúce na stromoch (napr. kuna, plch veľký) a na zemi (napr. zajace, myši), ako aj vtáky a netopiere, ktoré získajú možnosť obsadiť nové biotopy. Obojživelníky a plazy (napr. žaby, jašterice alebo hady), nelietavé bezstavovce (napr. nelietavé chrobáky) a lietajúci hmyz, ktoré sa ťažko môžu vyhnúť kolíziám s dopravnými prostriedkami (napr. motýle) majú z toho tiež prospech. V spojitej krajine majú prístup k rôznym habitatom, ktoré potrebujú v rôznych fázach svojho života. Napokon i rastliny, hlavne tie, ktoré sa rozširujú prostredníctvom zvierat, prosperujú z ekologickej spojitosti (BNA 2004). Nároky Vo všeobecnosti jeleň lesný uprednostňuje lúky a pasienky. V našej kultúrnej krajine sa zdržiava v polootvorenej krajine a v rozsiahlejších lesoch. Potrebuje biotopy prepojené rôznymi štruktúrami, ako sú medze, vetrolamy, okraje polí a lúk, ako aj úhory. Akčný rádius jeleňa lesného môže byť od niekoľko sto až po niekoľko tisíc hektárov, v závislosti od kvality biotopu (Frey-Roos v príp.). Jeleň lesný sa vyhýba oblastiam s významnými rušivými vplyvmi. Ako sme už uviedli, spojitosť krajiny je druhovo špecifická záležitosť. Biotopy vhodné pre niektoré druhy môžu rozdeľovať biotopy iných druhov. Napríklad drop fúzatý (Otis tarda) potrebuje otvorenú krajinu bez stromov, s lúkami a pasienkami. Syseľ pasienkový (Spermophilus citellus) potrebuje otvorené oblasti s nízkou vegetáciou. Mnohé dravce, ale i husi preferujú veľké otvorené poľnohospodárske oblasti ako miesta na hľadanie potravy hlavne počas zimného obdobia. Nároky jednotlivých druhov treba zohľadniť pri riadení a plánovaní. Cieľom všetkých opatrení by malo byť zachovanie komplexnosti krajiny. Obrázok 8. Jeleň lesný sa často vyskytuje pozdĺž Alpsko-karpatského koridoru a na základe svojej citlivosti a nárokov je dobrým indikátorom spojitosti krajiny. Arndt/4nature 6.3 Jeleň lesný ako indikačný druh Pri zisťovaní miery spojitosti krajiny v rámci projektu bol za indikačný druh zvolený jeleň lesný (Cervus elaphus), a to z dôvodu dostupnosti údajov o rozmiestnení a pohybe tohto druhu. Jeleň lesný potrebuje veľa priestoru, vykazuje veľkú disperziu a sezónne migračné správanie a je tiež citlivý na vyrušovanie. Disperzia a výmena genetickej informácie s ostatnými populáciami vo veľkej miere závisí od prepojení Álp a Karpát (Proschek 2005). Nároky jeleňa lesného z pohľadu krajiny sa navyše zhodujú s potrebami iných citlivých druhov (napr. mačka divá). Preto tento druh spĺňa funkciu indikátora fragmentácie, narušenia a iných charakteristík stavu biotopov v súvislosti s vymedzením AKK, pričom to však neznamená, že sa opatrenia zameriavajú len na jeleňa lesného. Nižšie sa uvádzajú hlavné charakteristiky indikačného druhu podľa autorov Abt a Sandfort (2011). V prípade rušenia sa zvieratá začnú kŕmiť v noci. Optické rušenie a rušivé čuchové vnemy vedú k výrazným behaviorálnym reakciám. Vplyv rušenia závisí i od jeho dosahu v otvorenej krajine sú zvieratá citlivejšie na akékoľvek vyrušenie (500 m) v porovnaní s viac či menej hustejším lesom ( m). Správanie sa jeleňa lesného významne závisí od poľovníckych aktivít. Preto v oblasti ekoduktov a iných kritických zúžení by mal byť tlak poľovníctva minimalizovaný hlavne v období migrácie. Pohyby Okrem denného používania biotopu sa jeleň lesný presúva i na dlhé vzdialenosti, pričom možno rozlíšiť rôzne druhy pohybov v závislosti od ročného obdobia alebo dostupnosti potravy. V horských oblastiach sa jeleň lesný zdržiava vo vyšších nadmorských výškach, kde je hojnejšia potrava počas leta. Dostupnosť potravy a vyhýbanie sa predátorom spôsobujú v nížinách podobné pohyby. Počas 22

24 6 Vedecké východiská zimy sa jelene presunú do nižších nadmorských výšok, aby sa vyhli snehu. Na jeseň počas ruje pohlavne zrelý samec podniká výpravy s cieľom vyhľadať plodné lane na párenie. Iným druhom pohybov je disperzia mladých samcov. Takéto správanie je významné, pretože predchádza príbuzenskému kríženiu (inbrídingu). Závisí od hustoty populácie i pomeru jedincov rôzneho pohlavia v nej. Je tiež ovplyvnené veľkosťou dostupného biotopu a množstvom potravy. 6.4 Spojitosť krajiny Koncepcia opatrení na zachovanie spojitosti krajiny si vyžaduje jasné vymedzenie kvalít biotopu z pohľadu vhodnosti pre druhy, ktorých jedince sa premiestňujú medzi vhodnými biotopmi. Je to komplexný postup, keďže viaceré druhy potrebujú prístup k rôznym typom habitatov v rámci svojho životného cyklu (napr. Jaeger 2011). Okrem toho druhy s veľkým akčným rádiom a s veľkými nárokmi na priestor napríklad jeleň lesný potrebujú rôzne krajinné štruktúry ako orientačné body. Kultúrna krajina pozdĺž AKK vo veľkej miere pozostáva z fragmentovaných ostrovčekov biotopov, ako sú napríklad lužné lesy a Litavské vrchy (Leithagebirge). Medzi nimi sa zver spolieha na vhodné biotopy vo forme interakčných prvkov, ako aj na pásové koridorové štruktúry, ktoré spájajú jednotlivé biotopy oddelené fragmentáciou. Interakčné prvky slúžia ako zastávka a dočasný habitat (Jedicke 1990). Prírode blízke alebo extenzívne využívané biotopy majú v podmienkach intenzívne využívanej poľnohospodárskej a mestskej krajiny veľkú hodnotu. Vhodné biotopy Krajinné štruktúry poskytujúce vhodné podmienky habitatu v otvorenej krajine sú napríklad lesné ostrovčeky, potoky a malé rieky s pobrežnou vegetáciou a priľahlé lužné oblasti, rozľahlé lúky, pasienky a úhory. Ale aj biotopy vytvorené človekom, ako napríklad štrkoviská, priekopy a rybníky, majú veľmi pozitívne vlastnosti v prípade, že nie sú vystavené rušivým vplyvom a sú náležite manažované. Stromoradia pozdĺž ciest alebo lužné oblasti pozdĺž potokov tiež predstavujú atraktívne prvky poloprírodných biotopov. Samostatne stojace kríky a stromy dodávajú krajinnej štruktúre jemnosť. Nespevnené a zriedka využívané poľnohospodárske alebo lesné cesty môžu slúžiť na orientáciu a zver ich môže využívať. Priechodné zóny medzi rôznymi typmi biotopov takzvané ekotóny majú zvláštny význam. Kvalita biotopových plôšok závisí od ich okolia. Lesná plocha môže byť znehodnotená blízkou diaľnicou, takže treba myslieť aj na ochranné zóny. Völk (2002) odporúča absolútne najmenšiu šírku hlavnej trasy koridoru m, v závislosti od typu využívania okolitej krajiny (užšia v lesoch, širšia v oblasti s ornou pôdou). Zver sa vyhýba hlavne neočakávaným vyrušeniam osamelý turista mimo frekventovaného turistického chodníka predstavuje väčší rušivý vplyv než často využívaný turistický chodník. Príklad ideálnej koridorovej štruktúry pozostáva z hustého lesa s približnou šírkou m a výškou najmenej 3 6 m. Pás stromov nad krovinovou etážou poskytuje pohodlný tieň pred dopadajúcim svetlom. Včlenený otvorený pás s atraktívnou nízkou prízemnou vegetáciou slúži ako vizuálna os a vedie migrujúce zvieratá smerom k druhému koncu biotopovej plôšky. Malé vodné plôšky zvyšujú atraktívnosť biotopu. Bariéry Podľa Proscheka (2005) je stav Alpsko-karpatského koridoru v súčasnosti značne nepriaznivý, región medzi dvoma pohoriami je veľmi nespojitý. Veľké cicavce a ostatné organizmy majú ťažkosti s priechodom cez predtým spojitú krajinu. Zuna-Kratky, Egger Obrázok 9. Lúky a pasienky, úhory, lesné ostrovčeky a mokrade sú hodnotnými interakčnými prvkami pre migrujúce druhy. 23

25 6 Vedecké východiská Egger Obrázok 10. Diaľnice, sídla a oplotenia sú v našej krajine častými bariérami pre pohyb cicavcov. Umelé štruktúry v krajine majú rôzne dosahy na pohybujúce sa zvieratá, a to fyzické aj psychické. Prekážky môžu priamo zvýšiť úhyn, ako napríklad veterná turbína v prípade migrujúcich vtákov. Reakcia jednotlivcov závisí aj od toho, z ktorej oblasti dané jedince pochádzajú. Zatiaľ čo miestne jedince môžu byť zvyknuté na bariéry, migrujúce jedince môžu vykazovať viac vyhýbavé správanie. Ekologická funkčnosť navyše závisí aj od kumulatívnej úrovne rušivých vplyvov v krajine. Nižšie sú uvedené hlavné bariéry v krajine podľa rešerše autorov Abt a Sandfort (2011). Cesty rôznej veľkosti majú kľúčový vplyv na spojitosť krajiny. Vplyv na zver sa odvíja hlavne od hustoty premávky a rozdelenia dopravných špičiek. Cesta s veľmi nízkym dopravným tokom (< vozidiel denne) bez oplotenia obvykle predstavuje hlavne riziko úhynu niektorých jedincov. Cesta s mnohými vozidlami denne (> ) je skutočnou bariérou. Je to najmä v prípade, ak dopravná špička pripadá na obdobie súmraku a cesta je veľmi frekventovaná v noci. Iné prekážky alebo paralelné prvky pozdĺž cesty, ako napríklad oplotenie, koľajnice alebo regulované vodné toky, môžu tento efekt ešte umocniť. Železnice sú ďalšou príčinou nehôd a úhynu zvierat. Miera rušivosti závisí od počtu koľají a frekvencie vlakovej premávky. Ak je koľajisko ohradené alebo má protihlukové steny, predstavuje pre migrujúce zvieratá absolútnu bariéru. V roku 2012 bol zabitý medveď hnedý na diaľnici D2, pohybujúc sa blízko koridoru. Medzi lužnými lesmi pri Dunaji dochádza často k nehodám pri stretoch vozidiel s jeleňom lesným na cestách B9, B10 a na železnici. Usadlostiam sa jeleň lesný úplne vyhýba. Rušivý vplyv mestských oblastí klesá s rastúcou vzdialenosťou. Avšak ľudia vyhľadávajúci rekreáciu v okolí zastavaných oblastí môžu tiež predstavovať rušivý faktor. Ploty, steny, protihlukové bariéry a ostatné prekážky v krajine ovplyvňujú každodenné správanie a pohyb zvierat. Ploty sa často využívajú ako ochrana polí, lesných škôlok, súkromného majetku alebo ako zábrana proti zveri. V niektorých prípadoch takéto prvky znížia riziko úhynu (napr. popri cestách), no zároveň predstavujú silný bariérový efekt. Topografické umiestnenie takýchto lineárnych bariér je tiež relevantným faktorom vo svahovitom teréne môžu mať i malé prekážky negatívny vplyv na pohyb zvierat. Zatiaľ existuje len málo výskumných výsledkov o vplyve veterných elektrární (turbín) na pohyb cicavcov (porovnaj Helldin, J. 2012). V súčasnosti je potrebné vychádzať z toho, že veterné turbíny predstavujú prekážku (Frey-Roos 2013) a ich vplyv je ešte silnejší na jedince, ktoré nie sú zvyknuté na veterné turbíny. Stubbe (2007) preukázal, že miestne (aj na lokálne pomery zvyknuté) populácie jelenej zveri sa vyhýbajú bezprostrednej blízkosti veterných turbín (do 200 metrového okruhu). Frey-Roos (2013) odporúča, aby bola jadrová časť koridorov ponechaná bez veterných turbín, kým sa vedecky nepreukáže, že tieto zariadenia nemajú žiadny negatívny vplyv na presúvajúce sa živočíchy. Veľké poľnohospodárske plochy: Ak je dostatok krajinných prvkov pre úkryt a orientáciu a nie sú prítomné rušivé faktory, jeleň lesný využíva otvorenú krajinu. Úniková vzdialenosť jeleňa je však v otvorenej krajine väčšia ako v zapojenom lese. Ostatné lesné druhy, ako napríklad mačka divá, sa poľnohospodárskym plochám vyhýbajú. Regulácia riek a kontrolné štruktúry pozdĺž potokov a iných vodných tokov môžu mať takisto veľký bariérový efekt. Zablokované riečne brehy alebo protipovodňové ochranné steny sú bariéry, ktoré dokonca ovplyvňujú i miestne jedince pri prístupe k lužným oblastiam. Vo všeobecnosti si je zver schopná zvyknúť na viaceré rušivé vplyvy osadené do krajiny človekom to platí hlavne pre miestne jedince. Avšak najmä neočakávané rušivé vplyvy (napr. turisti mimo turistickej trasy) a činnosti vykonávané za súmraku alebo v noci, ako sú poľovníctvo, lesníctvo, rekreačné aktivity, môžu ovplyvňovať jeleňa lesného a ostatné druhy. 6.5 Výhody pre obyvateľov Ekologické siete zabezpečujú pohyb organizmov a procesov, a preto zaručujú biodiverzitu. Ochrana spojitosti kraji- 24

26 6 Vedecké východiská Pokrývka krajiny Lesy Mokrade, napr. porasty trste Lúky a pastviny Orná pôda Vinohrady Rieky a jazerá Oblasti ťažby Obce, mestské a ohradené zóny Hodnota odporu 0,01 0,2 0,2 0,3 0,4 0,6 0,4 / 0,7 Tabuľka 3. Hodnoty odporu rôznych typov krajinnej pokrývky pre migrujúce zvieratá v súlade s GIS analýzou od autora Suppan (v príp.). Relatívne hodnoty sú od 0 1. Nízke hodnoty predstavujú dobré podmienky pre pohyb zveri. 0,9 1 ny neprináša výhody len pre živočíchy. Ľudská spoločnosť aj regionálna ekonomika zaznamenávajú výhody vďaka podpore zelenej infraštruktúry resiliencia (pružnosť) krajiny sa posilní, v dôsledku čoho zostanú zachované ekosystémové služby, ako sú napr. zadržiavanie vody a ochrana proti povodniam, čistý vzduch, úrodnosť pôdy, čistota vody, zachytávanie uhlíka a prispôsobovanie sa klimatickým zmenám. Rekreačná hodnota krajiny narastie (Hontelez 2008, EC DG Environment 2012). To vedie k obohateniu regiónu, nárastu jeho atraktívnosti, umožní multifunkčné využitie krajiny a prinesie viacnásobné výhody na sociálnej a ekonomickej úrovni, ako aj v oblasti životného prostredia. Rôzne typy využívania krajiny môžu fungovať súbežne, ako napríklad udržateľné poľnohospodárstvo, turizmus a poľovníctvo. Treba však riadiť všetky ľudské činnosti tak, aby bola biodiverzita zachovaná z dlhodobého hľadiska (napr. ochrana, informovanosť) a zároveň boli integrované všetky oblasti využívania krajiny (Gossow 1991). Zelenú infraštruktúru tiež možno z hľadiska nákladov považovať za efektívnejšiu než náhradu stratených ekosystémových služieb technickými riešeniami (napr. náklady na čistenie vody a zabezpečovanie pitnej vody). 6.6 Riziká O nepriaznivých vplyvoch spojitosti krajiny možno uvažovať v kontexte inváznych druhov. Dopravná infraštruktúra a dovoz tovaru z veľkých vzdialeností napomáhajú šíreniu určitých zvierat a rastlín na celej planéte. Niektoré z nich úspešne založia populáciu v nových ekoregiónoch. Invázne druhy môžu zmeniť dôležité funkcie ekosystému alebo šíriť choroby. Jedným z príkladov je cicavica obrovská (Fascioloides magna), ktorá sa v súčasnosti rozširuje v mokradiach východnej Európy. Cicavica je parazit jeleňa lesného a srnca lesného, resp. v niektorých prípadoch sa vyskytuje u bylinožravcov všeobecne a v posledných rokoch sa udomácnila v lužných lesoch v povodí Dunaja (Sattmann & Hörweg 2006). Aby sa zabránilo ďalšiemu rozširovaniu sa cicavíc, najlepším spôsobom je zníženie výskytu divej zveri na miestach s výskytom prenášačov (napr. zaplavené lúky). Cicavica obrovská potrebuje ako medzihostiteľov určité druhy slimákov, ktoré sú viazané na špecifické biotopy. V rámci Álp ani Karpát neboli doteraz zistené žiadne miesta a biotopy ktoré by fungovali ako ohniská nákazy a šírenia tohto parazita (viď. napr. Sattmann a Hörweg 2006). V nive rieky Litavy (Leitha) (jediné známe ohnisko nákazy) sa kľúčové biotopy zaplavované lúky vyskytujú len zriedkavo. Ďalšie možné riziká možno odhaliť dlhodobým monitorovaním koridoru (pozri aj Abt & Sandfort 2011). 6.7 techniky GIS na určenie trasy Alpsko-karpatského koridoru Na zistenie súčasnej ekologickej siete vytvoril Suppan (pripravuje sa) prostredníctvom diaľkových senzorov digitálnu mapu. Pomocou geografického informačného systému (GIS) bola analyzovaná krajina a na jej základe sa zistili možné trasy pre jeleňa lesného a indikačné druhy. Taktiež boli vytvorené možné scenáre na vylepšenie priechodnosti krajiny pozdĺž Alpsko-karpatského koridoru. Postup prác modelovania zobrazuje obrázok č. 7. Krok 1: Databáza Satelitné zábery, územné plány zón, ciest a železníc boli získané z rôznych zdrojov a vložené do geodatabázy. O- plotené oblasti majú pri určovaní smeru koridoru dôležitú úlohu tieto prvky a ostatné malé detaily neviditeľné diaľkovým snímaním boli pridané na základe dodatočných prieskumov v teréne. Krok 2: Model Každému typu využívania krajiny bola priradená určitá hodnota odporu korelujúca s vhodnosťou pre pohyb zveri. Tieto hodnoty boli priradené v rámci celej skúmanej oblasti, s rozlíšením 30 m x 30 m. Týmto spôsobom bol definovaný stres pôsobiaci na presúvajúce sa jelene lesné v konkrétnej krajine. Nízke hodnoty odporu znamenajú vysokú priechodnosť krajiny a neporušené ekologické siete. Napríklad lesy alebo mokrade vykazujú nízke hodnoty odporu, kým poľnohospodárske plochy a vodné toky vyššie. Osídlené miesta a oplotené diaľnice majú maximálne hodnoty odporu. 25

27 6 Vedecké východiská Vlk (Canis lupus) WWF-Canon/Chris Martin Bar Jadrová línia v rámci koridoru (800 m široká) zodpovedá minimálnym požiadavkám zvierat na udržanie priechodnosti koridoru. Túto hlavnú os treba udržiavať bez akýchkoľvek ďalších bariér. Opatrenia na zlepšenie ekologickej siete by sa mali zameriavať na túto líniu. Pri rozvoji územia v budúcnosti treba brať ohľad na koridor v celej jeho šírke a toto územie náležite spravovať. Podrobnosti a detailné mapy sú k dispozícii na internetovej stránke Poľnohospodárskej univerzity: boku.ac.at. Krok 3: Koridor Model zatiaľ umožňuje rozlišovanie medzi biotopmi vhodnejšími pre migrujúce zvieratá a tými, ktoré vhodné nie sú. V nasledujúcej fáze bude hypotetický jedinec vyslaný z bodu A (Alpy) do bodu B (Karpaty), využívajúc najefektívnejšiu cestu v súlade s nárokmi jeleňa lesného, pričom sa využije metóda least-cost path. Takto odvodená cesta naznačuje líniu hlavného koridoru. Metóda bola testovaná terénnym prieskumom (Grillmayer a kol. 2003). Šírka koridoru sa mení od menej ako 1 km až do viac ako 30 km, v niektorých častiach dosahuje ekologická sieť vysokú kvalitu, v iných extrémne slabú. S cieľom stanoviť prioritné poradie krokov boli identifikované takzvané zúženia (kolízne miesta), ktoré predstavujú slabé časti AKK. V rámci týchto úsekov treba implementovať špecifické opatrenia na zlepšenie priechodnosti krajiny a obnovenie podmienok umožňujúcich migráciu. Obrázok 11. Vymedzenie Alpsko-karpatského koridoru. Pracovný materiál, Suppan (2012). 26

28 7 Všeobecné opatrenia na ochranu koridoru Táto kapitola obsahuje všeobecné aktivity navrhované na právnom a vedeckom základe s cieľom zabezpečiť funkčnosť Alpsko-karpatského koridoru. Navrhované opatrenia treba zvážiť naprieč celým koridorom a implementovať tam, kde sú potrebné. Na základe zodpovedností boli identifikované štyri oblasti činnosti. Vo všeobecnosti je žiaduca kombinácia aktívnych a pasívnych opatrení. Najefektívnejším nástrojom je predchádzať ďalšej fragmentácii, napríklad náležitým krajinným plánovaním. Ak to nie je možné, treba čo možno najviac zmierňovať negatívne vplyvy investičných projektov. Odstraňovanie vzniknutých škôd je tou poslednou a často nákladnou voľbou. Špecificky lokalizované a detailné opatrenia sú zhrnuté v rámci Zoznamu opatrení v časti II akčného plánu. 7.1 Dopravná infraštruktúra Dopravné siete v podstatnej miere narúšajú krajinu a degradujú zvyšné biotopy. Okrem priamej straty biotopov má dopravná infraštruktúra štyri hlavné dopady na životné prostredie: rušivý vplyv, úhyn živočíchov, bariérový a koridorový efekt (Iuell 2003). Nepriaznivé vplyvy ciest na voľne žijúce živočíchy boli zaznamenané do vzdialenosti od niekoľkých metrov až do niekoľkých stoviek metrov od cestného telesa. Povaha a veľkosť bariérového efektu ciest a železničných tratí sa líši v závislosti od frekvencie prejazdu vozidiel a rozloženia dopravných špičiek (denná/nočná), čiže doprava je pri ochrane voľne žijúcich živočíchov závažným faktorom. V Španielsku spôsobujú dopravné nehody 25 % úhynu rysov (Trocmé 2002). Alpsko-karpatský koridor križujú štyri diaľnice, z ktorých je v súčasnosti priechodná pre zver iba jedna. Jeleň lesný sa často pohybuje mimo jadrových zón koridoru, dopravné nehody sú časté napr. na diaľnici D2 (z dôvodu nekvalitného oplotenia) a na ceste B10 (neoplotená). Negatívne vplyvy infraštruktúry na populácie voľne žijúcich živočíchov sú bližšie opísané v kapitole 6.4. Najefektívnejšou stratégiou, ako sa vyhnúť fragmentácii, je, samozrejme, celkové zastavenie výstavby novej infraštruktúry. To je z rôznych dôvodov zriedka možné riešenie a treba zvážiť ekonomickú a spoločenskú dôležitosť novej lineárnej infraštruktúry v porovnaní so záujmom zachovať nefragmentovanú krajinu (Trocmé 2002). V mnohých prípadoch však možno obísť citlivý biotop výberom vhodnej trasy novej dopravnej infraštruktúry, čím sa potenciálna fragmentácia minimalizuje. Týmto otázkam sa treba venovať v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie (pozri kapitolu 7.4). Ak sa novej infraštruktúre vyhnúť nemožno alebo už existuje, v sektore dopravy sú potrebné progresívne riešenia s cieľom zmierniť negatívne vplyvy na spojitosť krajiny a zároveň zlepšiť bezpečnosť motoristov. V Rakúsku je to najmä usmernenie na ochranu voľne žijúcich živočíchov RVS Wildschutz, ktoré zakotvuje komplexné usmernenia v oblasti efektívneho zmiernenia negatívnych vplyvov diaľnic a zlepšenia existujúcej siete komunikácií. Hlavná dopravná infraštruktúra (diaľnice a železničná sieť) spadá v oboch krajinách do kompetencie vlády. V Rakúsku je to štátna diaľničná spoločnosť ASFINAG a na Slovensku spoločnosť NDS, a. s., ktoré sú zodpovedné za výstavbu a údržbu štátnych ciest. Otázky životného prostredia sa zohľadňujú v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) a strategického environmentálneho hodnotenia (SEA). Usmernenie RVS na ochranu voľne žijúcich živočíchov je záväzné pre ASFINAG a má odporúčací charakter pre Rakúsku železničnú spoločnosť. Cesty druhej triedy spravujú vlády spolkových krajín Dolného Rakúska a Burgenlandu. S cieľom zlepšiť priechodnosť Alpsko-karpatského koridoru v miestach existujúcich bariér sa treba venovať trom hlavným oblastiam: priechody pre zver, opatrenia na prevenciu nehôd a monitoring. Vybavenie diaľnic ekoduktmi V súčasnosti križujú koridor zveri medzi Alpami a Karpatmi štyri diaľnice (S4, A3, A4, D2). Všetky sú oplotené a pre živočíchy predstavujú neprekonateľnú bariéru. V čase plánovania tejto dopravnej infraštruktúry neboli zohľadnené nároky zveri v dôsledku v tom čase nedostatočného know-how. Obrázok 12. Najmodernejšie riešenie ochrany zveri: diaľnica A6 Bruckneudorf Bratislava. Egger 27

29 7 Všeobecné opatrenia na ochranu koridoru Neskôr dali vláda spolkovej krajiny Burgeland a spoločnosť ASFINAG postaviť ekodukt na diaľnici S4, no zvyšné tri diaľnice naďalej zostávajú bariérou. Technické podchody a nadchody síce existujú, ale väčšina z nich nie je ešte vhodná na pohyb zveri. Potreba a možnosti nových priechodov pre zver v rámci Alpsko-karpatského koridoru boli skúmané v mnohých štúdiách (napr. Völk 2001, Völk a Kalivodová 2000, Proschek 2006 a Longa 2007). Vybudovaním troch nových nadchodov pre zver sa koridor medzi Alpami a Karpatmi môže stať znova priechodným pre zver. Priechody pre zver musia spĺňať požiadavky Kategórie A (medziregionálne koridory podľa FSV 2007) so štandardnou šírkou 80 m a polohou blízko koridoru (maximálne vo vzdialenosti 500 m). Nadchody, ako napr. ekodukty, sú stavbami nad dopravnou infraštruktúrou. Ich účelom je prepojiť krajinu na oboch stranách dopravnej komunikácie a umožniť voľne žijúcim živočíchom bezpečný priechod cez ňu. Ich povrch tvorí zemina alebo iný prírodný materiál, ktorý umožňuje výsadbu vegetácie, čo je dôležité pre vizuálnu pokrývku oboch strán ekoduktu. V mnohých prípadoch sú práce údržby a výstavby dobrou príležitosťou na efektívne zavedenie nových opatrení. To je možné pri nadchode na diaľnici A4. Priechody pre zver by sa nikdy nemali posudzovať izolovane. Musia byť súčasťou celkového systému priechodnosti s cieľom udržať spojenie medzi populáciami. Holisticky poňatá koncepcia spojitosti zohľadňuje popri komunikáciách aj rozloženie prírodných a osídlených oblastí v krajine na regionálnej úrovni. V blízkosti ekoduktov sa môže vytvoriť štruktúra krajiny optimálna z hľadiska voľne žijúcej fauny. Rušivé vplyvy (napr. rekreačné aktivity, poľovníctvo) sa musia vylúčiť. RVS (Smernice a predpisy v oblasti výstavby ciest) o ochrane voľne žijúcich živočíchov v tejto súvislosti okrem toho ustanovujú: Pri zriaďovaní priechodov pre zver je potrebné zabezpečiť voľný koridor formou lúk/pasienkov prostredníctvom jednoznačného vymedzenia v aktuálnych územných plánoch príslušných obcí, resp. u príslušných správnych úradov (orgánov) spolkovej krajiny (FSV 2007). Lokalita Technická dokumentácia StAV implementácie Longa, J. & Sedlak, A. a kol. pracovníkov Správy CHKO Záhorie, 2007: Ekodukt Technická dokumentácia je pripravená Záhorie štúdia uskutočniteľnosti. Bratislava, 54 pp 2013 Povoľovacie konanie je plánované na rok Diaľnica D2 Moravský Sv. Ján Ekojet Grünbrücke an der Autobahn Plánovaná výstavba: 2014 D2. Moravský Sv. Ján. Bericht im Rahmen des Projekts AKK Basic. Diaľnica A4 Göttlesbrunn/ Arbesthal Diaľnica A3 Müllendorf Diaľnica S4 Pöttsching Retter A4 Ostautobahn. Grünbrücke Göttlesbrunn. Alpen-Karpaten-Korridor. Studie Technischer Bericht. Lacon Wildökologische Begleitmaßnahmen. In: A4 Ostautobahn Technischer Bericht. Beitl, Z Naturschutzrechtliche Einreichunterlagen. Bericht im Auftrag der ASFINAG. Steinwender A3 Südostautobahn. Nachrüstungsvorschlag Wildquerung. Variantenstudium Müllendorf Steinbrunn. Ergebnis Optimalvariante Hellmich Grünbrücke über die S4 bei Pötsching. Amt der Burgenländischen Landesregierung. Technická dokumentácia je pripravená Povolenie podľa zákona o ochrane prírody a krajiny a zákona o lesoch bolo udelené Výstavba začne v roku 2013 Technická prípravná štúdia je hotová Technická dokumentácia výberové konania Plánovaná výstavba: 2014 Postavené v roku 2006 Tabuľka 4. Ekodukty pozdĺž AKK, technické plány a stav implementácie. 28

30 7 Všeobecné opatrenia na ochranu koridoru Obrázok 13. Inžinierske stavby ako priechody cez údolia sú často veľmi vhodné aj ako priechod pre zver a aj sa budujú s týmto cieľom. Diaľnica A2. Egger V prípade priechodov (pre zver) kategórie A by vzdialenosť od samostatne stojacích budov nemala byť menšia ako 300 m a vzdialenosť od spojitej zástavby by nemala byť menšia ako 500 metrov. Manažment existujúcich priechodov pre zver V rámci celej cestnej siete existuje mnoho mostov, viaduktov, tunelov a priechodov cez rieky, aby prekážky v krajine, ako sú strmé údolia a rieky, boli prekonateľné. Niektoré z týchto diel tvoria veľmi významné priechody pre zver, pretože terén nie je ovplyvnený samotnou diaľnicou a zvieratá môžu bezpečne prejsť. Napríklad diaľnica A4 pretína riečne nivy rieky Litava (Leitha) širokým mostom, pričom nič neprekáža pohybu zveri v okolí rieky. V rámci celej rakúskej diaľničnej siete je viac než sto mostov a tunelov, ktoré sú považované za priechod pre zver medzinárodného a regionálneho významu (kategória A, B podľa FSV 2007). Veľmi efektívnym spôsobom prispievajú k priechodnosti krajiny. Existujú mnohé ďalšie priechody lokálneho významu alebo aspoň priechody významné pre malé cicavce (kategória C). Stále sú však mnohé z úzkych kolíznych bodov znehodnotené nevhodným využitím, ako napr. ohradené skladové plochy. Pfeiffer a Schmitz (2006) poukázali na to, že 53 % priechodov v Rakúsku má obmedzenú funkčnosť z dôvodu prekážok. Diaľničné spoločnosti zodpovedajú za pravidelné zabezpečovanie predchádzania nevhodnému spôsobu využitia a monitorovanie priechodnosti týchto priechodov pre zver podľa ustanovení (FSV 2007) o zveri. Kontrola funkčnosti V rámci celého regiónu AKK existuje 28 priechodov pre zver, 7 je vhodných pre veľké cicavce. Najefektívnejším spôsobom zachovania funkčnosti týchto existujúcich priechodov (bez ohľadu na to, či boli vybudované pre zver alebo nie) je ich pravidelné monitorovanie, čo sa ukázalo efektívne aj z hľadiska nákladov, pretože je omnoho lacnejšie udržiavať existujúce priechody než budovať nové (FSV 2007). Monitoring priechodov pre zver by mal zahŕňať kontrolu všeobecnej technickej funkčnosti, výskytu cieľových druhov a priechodnosti priľahlého koridoru. Monitoring pozdĺž AKK by mal spĺňať štandardy Rakúska aj Slovenskej republiky, no musia byť zladené. Podľa ustanovení príslušného predpisu (FSV 2007, Kap. 8.3.) zodpovedá v Rakúsku za pravidelný monitoring funkčnosti priechodov pre zver (kategórie A, B, C) spoločnosť ASFINAG. Komplexnú inventarizáciu ich technickej funkčnosti vykonali Völk (2001) a Pfeifer & Schmitz (2006). Metodiku navrhovali FSV (2007) a Pfeifer & Leitner (2010). Monitoring by sa mal vykonávať najmenej každé dva až tri roky v závislosti od jeho predmetu. Zatiaľ nebol vykonaný celkový monitoring priechodov pre zver, preto sa odporúča začať s pilotným monitoringom pozdĺž regiónu AKK. Viaceré úlohy môžu vykonávať pracovníci údržby miestnych ciest pod odborným dohľadom. S cieľom zabezpečiť súlad štandardov môžu monitoring vykonávať aj experti na externej báze. Ak priechody pre zver nie sú z hľadiska funkčnosti v dobrom stave, ich opätovné sfunkčnenie zabezpečí diaľničná spoločnosť v spolupráci s miestnymi záujmovými skupinami (FSV 2007). Opatrenia na ochranu zveri Neoplotené cesty s hustou premávkou predstavujú pre zver priamu hrozbu z dôvodu vysokej miery úmrtnosti následkom dopravných nehôd. V Rakúsku je každoročne zabitých zvierat, čím vzniká škoda 100 miliónov eur. Veľké cicavce predstavujú nebezpečenstvo pre vodičov a môžu spôsobiť rozsiahle škody, zranenia a straty na životoch, preto sú opatrenia na ochranu povinné. V tejto kapitole sa venujeme varovným 29

31 7 Všeobecné opatrenia na ochranu koridoru Priechody pre zver KategóRIA StAV A2 (km 59,69) A Priechod údolím, 80 m, bez skutočnej cesty veľmi dobrý stav A2 (km 60,33) A Priechod údolím, 100 m, prírodná cesta veľmi dobrý stav S31 (km 59,04) A Priechod údolím Jüdingsau, 470 m, pokrývka a stavba navádzajúca k priechodu na oboch stranách veľmi dobrý stav S31 (km 60,27) A Priechod údolím, 380 m, pokrývka a navádzajúca stavba veľmi dobrý stav S31 (km 60,92) A Priechod údolím Buchwald, 420 m, pokrývka a navádzajúca stavba k priechodu veľmi dobrý stav S4 (km ca. 4,3) A Zelený most, 88 m, zelená zóna, obkolesená lesom veľmi dobrý stav A4 (km 36,67) A Most cez rieku Leitha, 200 m, veľmi dobrý stav, avšak s vážnymi prekážkami v podobe poľovníctva a nevhodného využívania krajiny A2 (km 64,39) B Most cez kanál, 40 m, dobrý stav, treba však obísť osídlené územie vo vzdialenosti 200 m S4 (km 4,76) B Priechod, 40 m, s potokom dobrý stav A3 (km 25,08) B Most Landegg, 60 m, s postrannou lesnou cestou veľmi dobrý stav A3 (km 25,83) B Most cez rieku Leitha, 55 m spevnená rampa pre stredisko údržby ciest, ako aj nespevnená cesta, televízny vysielač a budova, účelom je preklenutie vodného toku a lesa veľmi dobrý stav S6 (km 11,99) C Priechod, 7 m, lesná cesta (nespevnená) stredne dobrý až dobrý stav (vplyvom okolia) A2 (km 55,98) C Most cez Schwarza, 150 m, spevnená cesta na južnej strane, prírodná cesta na severnej strane veľmi dobrý stav A2 (km 61,2) C Priechod údolím, 300 m s prepájacou cestou, niekoľkými domami a poľnými cestami, dobrý stav, treba však obísť osídlenú oblasť A2 (km 70,79) C Priechod údolím, 180 m, s dláždenou cestou v lese, dobrý stav, treba však obísť osídlenú oblasť (domy vo vzdialenosti 70 m) A2 (km 85,72) C Priechod, 6 m spevnená cesta prechod je možný S31 (km 61,98) C Priechod údolím pri športovisku veľmi dobrý stav, avšak v blízkosti usadlosti S4 (km 11,96) C Most cez rieku Leitha, 90 m s postrannou prepájacou cestou dobrý stav A3 (km 23,71) C Priechod, 30 m dvojkoľajová železničná trať s postrannou prírodnou cestou dobrý stav A3 (km 25,46) C Most, 35 m s postrannou lesnou cestou, veľmi dobrý stav (v lese) A3 (km 32,74) C Most Mühlendorf, 25 m jednokoľajová železničná trať, spevnená poľná cesta a prírodná cesta prechod možný A4 (km 38,42) C Priechod, 15 m, s prírodnou cestou a kanálom veľmi dobrý stav A4 (km 41,43) C Zelený most, 20 m, s prírodnou cestou dobrý stav A4 (km 43,11) C Priechod, 50 m, s potokom a dvoma prírodnými cestami dobrý stav A4 (km 43,28) C Priechod, 25 m, železničná trať, prírodná cesta a oblasť zelene dobrý stav S31 (km 41,14) C Priechod Wulkapodersdorf, 25 m, železničná trať, s dvoma poľnými cestami prechod možný S31 (km 43,13) C Priechod Wulkapodersdorf, 25 m, železničná trať, s dvoma poľnými cestami prechod možný S31 (km 44,89) C Priechod Hirm, 20 m, cesty a potok prechod možný Tabuľka 5. Existujúce priechody pre zver v okolí AKK Völk (2001), Pfeifer a Schmitz (2006) a Suppan & Frey-Roos (2012). 30

32 7 Všeobecné opatrenia na ochranu koridoru systémom, hoci oplotenie a ekodukty sú veľmi efektívnymi nástrojmi prevencie nehôd. Najlepšími nástrojmi prevencie nehôd a úhynu živočíchov na cestách sú upokojenie dopravy a obmedzenia rýchlosti. Ďalej je dôležité udržiavať dobrý výhľad pre zver i vodičov. Vegetačné štruktúry končiace priamo pri ceste zvyšujú riziko nehôd pri skokoch živočíchov na vozovku, preto by sa do vzdialenosti 20 m od cesty nemali nachádzať vetrolamy a lesné pásy. Svahy a jarky pozdĺž dopravných línií môžu byť projektované tak, aby bránili priamemu výhľadu na vozovku a tým napomohli naviesť zver na bezpečné priechody. Varovné systémy pozdĺž dopravnej infraštruktúry zahŕňajú optické (varovné reflektory) a akustické (akustické signály) zariadenia, ako aj senzorické zariadenia pozdĺž kritických cestných úsekov (FSV 2007). Senzorické zariadenia fungujú na princípe siete infračervených senzorov a iných fotoelektrických bariér s dosahom m (napr. Calstrom, Typ CAR 92) tak, aby v dostatočnom predstihu varovali vodičov. Signál upozorní vodiča na riziko hneď, ako sa zviera dostane do blízkosti cesty a prekročí fotoelektrickú bariéru. Pomocou takýchto varovných systémov sa možno vyhnúť nehodám pri kolízii s jeleňom a inými živočíchmi na miestach, kde prechádza zver. Obrázok 14. Rôzne typy priechodov pre zver pozdĺž hlavných ťahov. Egger Egger CestA LokalitA opatrenia Zemepisné súradnice (stred) L222 Bad Sauerbrunn Wiesen Ďalšie obmedzenia rýchlosti, reflektory a akustické 16,335/47,754 plašiče, senzorické varovné značky L219 Bad Sauerbrunn Sigleß Ďalšie obmedzenia rýchlosti, reflektory a akustické 16,335/47,757 plašiče, senzorické varovné značky B53 Pöttsching Krensdorf Reflektory, varovné značky, obmedzenia rýchlosti 16,391/47,792 L102 Pöttsching Zillingtal Varovné značky a reflektory boli nainštalované 16,391/47,807 L323 Steinbrunn Steinbrunn Reflektory, varovné značky 16,393/47,832 Wochenendsiedlung L324 Zillingtal Hirm Reflektory, varovné značky, ďalšie obmedzenia rýchlosti 16,426/47,81 L217 Steinbrunn Neue Siedlung Varovné značky a reflektory boli nainštalované, ďalšie 16,402/47,848 Steinbrunn obmedzenia rýchlosti B16 Hornstein Müllendorf Varovné značky a reflektory boli nainštalované, ďalšie 16,447/47,854 obmedzenia rýchlosti L2002 Sommerein Reflektory boli nainštalované, ďalšie akustické plašiče 16,687/47,992 Kaisersteinbruch z dôvodu nerovného terénu pozdĺž cesty L163 Trautmannsdorf Reflektory boli nainštalované 16,692/48,02 Wilfleinsdorf B10 Stixneusiedl Reflektory boli nainštalované 16,693/48,036 Bruck a. d. Leitha L166 Maria Ellend -Arbesthal Ďalšie obmedzenia rýchlosti, reflektory a akustické 16,688/48,075 plašiče, senzorické varovné značky B9 Wildungsmauer Reflektory boli inštalované, ďalšie opatrenia v súlade 16,6634 / 48,113 Fischamend s monitoringom Tabuľka 6. Cestné úseky s vysokým rizikom nehôd zapríčinených zverou a potreba ochranných opatrení a nástrojov. 31

33 7 Všeobecné opatrenia na ochranu koridoru 7.2. Územné/priestorové plánovanie Ekologické siete sú neoddeliteľnou súčasťou životného prostredia. Nástroje územného/priestorového plánovania môžu mať dlhotrvajúci účinok na udržateľné využívanie krajiny a zachovanie zelenej infraštruktúry. Ako je opísané v kapitole 5.4 pre Slovensko a v kapitole 5.6 pre Rakúsko, existujú rôzne nástroje na regionálnej a lokálnej úrovni. Za túto oblasť zodpovedajú predovšetkým samosprávy. Z dôvodu širokej škály biokoridorov a s ohľadom na povinnosti vyplývajúce z regionálnych a federálnych noriem je treba využívať nástroje územného plánovania, ktoré majú regionálny/celonárodný efekt. Viaceré praktické aspekty ako poľovníctvo podliehajú osobitnej právnej úprave a treba sa nimi zaoberať v rámci starostlivosti o krajinu (Kapitola 7.3.). Slovenské a rakúske systémy plánovania sa od seba líšia v podstatnej miere. Finka & Huysza (2012) zostavili podrobný opis oboch systémov. Základné princípy a nástroje sú zhrnuté v kapitole 5. S cieľom zabezpečiť funkčnosť AKK sa odporúčajú nasledujúce všeobecné opatrenia. Špecifické a presne lokalizované úlohy sú uvedené v zozname opatrení v časti II akčného plánu. Územné plánovanie v Rakúsku V Rakúsku je územné plánovanie komplexnou, interdisciplinárnou záležitosťou, pričom na uplatnenie rozličných nástrojov slúžia príslušné úrady, ktoré sú navyše vo vzájomnom prepojení. Hlavné úlohy preberajú krajinské vlády, v prípade AKK vláda Burgenlandu a Dolného Rakúska. Burgenland Biokoridory sú definované v koncepcii rozvoja Burgenlandu rovnako ako národné parky a chránené územia ako ochranné zóny osobitného významu z hľadiska ich zachovania (Krajinská vláda Burgenlandu, 2011). Tento všeobecný územný plán ponúka vhodný rámec na zamedzenie ďalšej fragmentácie z hľadiska budúcnosti. V ďalšom kroku sa tieto všeobecné ustanovenia musia konkretizovať presným ohraničeným koridorov. 1. Vytvorenie rámcovej koncepcie: Aby sa v koncepciách rozvoja krajiny implementovali ochranné zóny pre biokoridory, musí sa definovať presné priestorové ohraničenie AKK podľa Suppana (2012) a katalóg prípustného určenia/využitia (plôch) v zmysle Huyszu (2012). Týmto detailným výkladom koncepcie rozvoja sa vytvorí aj základ pre adaptáciu odvetvových zákonov (napr. Zákon o poľovníctve, Zákon o ochrane prírody a pod.). Zodpovedným je Úrad krajinskej vlády Burgenland, riaditeľstvo krajinského úradu územné plánovanie. 2. Zmena zákona o ochrane prírody: Zámery podľa 5 Zákona o ochrane prírody podliehajú mimo území obcí a miest schváleniu. Priechodnosť krajiny pre voľne sa pohybujúce živočíchy by sa pozdĺž biokoridorov mala doplniť ako kritérium pre schválenie/zamietnutie projektov. Vyžaduje to zmenu zákona o ochrane prírody zo strany krajinskej vlády. 3. Zmena zákona o poľovníctve: Podľa 11 Zákona o poľovníctve podliehajú oplotené poľovnícke revíry schváleniu. Pohyb živočíchov a ovplyvnenie susedných revírov sa už stali kritériom posudzovania. Aj biokoridory od biokoridorov nadnárodného (nadregionálneho) významu po regionálne by sa mali doplniť ako dôvod na vylúčenie poľovníckych aktivít. Tento trojnásobný prístup umožňuje efektívne a záväzné implementovanie biokoridorov v Burgenlande. Odporúča sa však podniknúť ďalšie aktivity v priamo dotknutých obciach, aby sa posilnilo povedomie a zvýšila akceptovateľnosť. Obce by mali byť podporované pri identifikovaní biokoridorov zakotvených v koncepcii rozvoja krajiny v miestnych programoch priestorového usporiadania (do 5 rokov). Niederösterreich Dolné Rakúsko Ako je to uvedené v kapitole 5.6., v Dolnom Rakúsku existujú rozličné nástroje územného plánovania na miestnej úrovni, ako aj na úrovni väčších územných celkov. Základné zabezpečenie udržiavania biokoridorov v Dolnom Rakúsku je možné uskutočniť na základe príslušných ustanovení už na úrovni regionálneho plánovania. Ďalej by sa v Dolnom Rakúsku už na úrovni miestneho územného plánovania mala upriamiť pozornosť osobitne na reguláciu realizácie stavieb, keďže z hľadiska stavebných noriem je dnes teoreticky možné schváliť stavby aj na lúkach a pasienkoch. Okrem toho vznikajú odporúčané opatrenia na ďalšie úpravy aj mimo existujúcich nástrojov plánovania. Na efektívnu ochranu AKK sú z pohľadu spracovateľov možné viaceré opatrenia vedúce k cieľu: 1. Zmena regionálnych programov priestorového usporiadania: Na základe skutočnosti, že prevažný počet dotknutých obcí z Alpsko-karpatského koridoru spadá do oblasti pôsobnosti regionálnych programov priestorového usporiadania, mohli by sa na základe príslušných ustanovení prijať rozhodnutia na úrovni regionálneho plánovania. Miestne programy priestorového usporiadania obcí (rozvojové koncepcie, plány funkčného využitia plôch) môžu byť schválené v zmysle normatív zákona o územnom plánovaní Dolného Rakúska (1976) len vtedy, keď si vzájomne regionálne programy priestorového usporiadania neodporujú. V existujúcich regionálnych programoch priestorového usporiadania by bolo v zásade možné zaistenie potrebnej plochy pomocou dodatočného lineárneho vysporiadania hraníc sídiel alebo preukázaním častí územia vhodných na zachovanie, ako aj dokladovaním regionálnych zón zelene (zvlášť v kolíznych bodoch). Navyše sa odporúča lineárne vymedzenie koridoru v regionálnych programoch priestorového usporiadania na základe nového určenia. V tomto prípade by sa musela vypracovať dodatočná definícia pojmu vrátane príslušných cieľov a opatrení v texte Nariadenia regionálnych programov priestorového usporiadania a súčasne s tým korešpondujúca dedikácia v príslušných plánoch. V 2 regionálnych programov priestorového usporiadania by malo byť doplnené vymedzenie pojmov, ktoré znie: 7. Nadregionálne biokoridory: oblasti, ktoré slúžia z ekologického hľadiska na nadregionálne migrácie voľne žijúcich 32

34 7 Všeobecné opatrenia na ochranu koridoru živočíchov a vykazujú zvláštnu funkciu pre prepojenie priestoru biotopu. Sú stanovené vždy po 400 m (250 m jadrová zóna, 150 m okrajová oblasť) po oboch stranách hlavných ekologických migračných línií. Konkrétnu úpravu toho, čo je a čo nie je prípustné v priestoroch koridorov, je potrebné doplniť v 4 (ako ods. 4 a odst. 5): (4) V jadrových zónach nadregionálnych biokoridorov (Príloha 1) sa môžu vyčleniť len také lúky a pasienky, ktoré neohrozia prepojovaciu funkciu koridoru. Ustanovenie o vyčlenení/určení dopravnej plochy je prípustné len v prípade, ak nebude ohrozená prepojovacia funkcia. Ustanovenie o vyčlenení/určení stavebného priestoru nie je v žiadnom prípade prípustné. (5) V okrajových oblastiach nadregionálnych biokoridorov (Príloha 1) sa môže ustanoviť druh využitia odlišný od lúk a pasienkov, poľnohospodárstva a lesníctva, len ak pre zamýšľanú činnosť neprichádza do úvahy v katastri obce žiadna iná lokalita, pričom nesmie byť ohrozená prepojovacia funkcia koridoru. Regionálne programy priestorového usporiadania musí schváliť krajinská vláda. (porovnaj kap. 5.6.). 2. Tvorba odvetvových programov priestorového usporiadania: S ohľadom na požiadavku udržiavania nadregionálnych biokoridorov neexistuje v súčasnosti program priestorového usporiadania podľa odvetví. V strednodobom horizonte by sa na základe vydania nových odvetvových programov priestorového usporiadania mohli prijať celoštátne platné normatívy a mohlo by dôjsť k zákonnej úprave udržiavania všetkých nadregionálnych biokoridorov. V čiastkovom pláne by bola k takémuto odvetvovému programu priestorového usporiadania potrebná identifikácia relevantných biokoridorov. Ideálne by bolo plošné zobrazenie (vo forme potenciálneho modelu) a lineárne (postup podľa určenej hlavnej línie ekologických migračných kritérií). Na základe tohto vymedzenia by mohlo dôjsť k odstupňovaniu úpravy. Kým podľa uvážení princípov ochrany voľne žijúcich živočíchov nie je prípustné žiadne využívanie krajiny (vymedzenie, resp. určenie plochy na rôzne účely) v rámci definovaného pása na oboch stranách hlavnej migračnej línie (jadrová zóna koridoru) (porovnaj regionálne zóny zelene a významné časti krajiny hodné zachovania v regionálnych programoch priestorového usporiadania), ostatné plochy sa považujú za tematické oblasti, v ktorých ako predpoklady platia, resp. sa musia zohľadniť určité faktory (najmä v súvislosti s posudzovaním vplyvov na životné prostredie a/alebo inými schvaľovacími konaniami súvisiacimi s ochranou prírody). V jadrovej oblasti koridoru by bolo potrebné vyvinúť úsilie na účely zavedenia povinnosti vymedzovania lúk a pasienkov a otvorených priestranstiev, resp. aspoň ich záväzného zakotvenia v miestnych rozvojových koncepciách. Odvetvový program priestorového usporiadania by nemal tvoriť len záväznú normu pre miestne územné plánovanie dotknutých obcí, ale mal by sa stať aj zásadou uplatňovanou v dolnorakúskom zákone o ochrane prírody a v zákone o poľovníctve. Takto by sa mohlo docieliť, že povinnosť ochranárskeho schvaľovania zámerov bude závislá okrem dotknutých oblastí obcí a miest aj od dotknutých nadregionálnych biokoridorov. Ďalej by sa mohol využiť odvetvový program priestorového usporiadania ako nariadenie v zmysle dolnorakúskeho Zákona o poľovníctve (Nariadenie o situovaní nadregionálnych biokoridorov). Ako báza je k tomu potrebné ohraničenie nadregionálnych biokoridorov. Keďže podobné koncepcie existujú v susedných krajinách (Česká republika, Horné Rakúsko a Štajersko), je potrebná harmonizácia v oblasti hraníc. 3. Lúky a pasienky/zeleň voľné priestory v územných plánoch funkčného využitia územia (v územných plánoch obcí): Na základe vyznačenia lúk a pasienkov voľných priestorov v miestnych programoch priestorového usporiadania by sa mohli oblasti koridorov udržať ako voľné, teda nezastavané priestory (zákaz by platil aj pre stavby inak realizovateľné na lúkach a pasienkoch). Predtým ako obec pristúpi k príslušným procesným krokom, bolo by vhodné, aby príslušný tvorca miestneho plánu získal z internetu podklady k Alpsko-karpatskému koridoru na úrovni územného plánu a v príslušnej mierke (M 1:5 000). V tomto prvom kroku spracovania sa preskúma, ktoré oblasti koridoru sú dotknuté, pričom sa spravidla vychádza z toho, že dotknuté bude územie vymedzené ako zóna zelene, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Z tohto pohľadu sa mení využitie práve uvedenej zóny (zelene, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva) na zónu voľnej zelene (bez hospodárskej a inej aktivity). Predbežný návrh miestneho tvorcu plánu sa potom bude prezentovať na zasadnutiach orgánov obcí. V zmysle zvyklostí sa už v tejto fáze môže informovať a prípadne zainteresovať na tomto procese obyvateľstvo. Okrem toho budú mať dotknutí vlastníci pozemkov, ktorých sa zmena týka, možnosť v príslušnej lehote (6-týždňová obežná lehota) nahliadnuť do plánov a vyjadriť svoje stanovisko. Toto opatrenie sa odporúča v oblastiach, v ktorých si koridor vyžaduje zvláštnu ochranu na základe existujúcich bariér a využívania, ale aj v nevýhodne štruktúrovaných oblastiach, ako aj v okolí ekoduktov. Na základe predkladaného modelu koridoru to prichádza do úvahy predovšetkým pre obce Göttlesbrunn-Arbesthal, Sarasdorf a Stixneusiedl (posledné dve spadajú do katastra obce Trautmannsdorf an der Leitha). 4. Odporúčania pre schvaľovací proces: V zmysle Zákona o ochrane prírody (Dolné Rakúsko, zákon o ochrane prírody, 2000) musia byť projekty (s výnimkou budov) mimo osád, sídiel schválené orgánmi ochrany životného prostredia ( 7). Na riešenie fragmentačných vplyvov projektov by sa mal klásť osobitný dôraz na účely zachovania ekologickej funkčnosti krajiny ( 7 ods. (2), riadok 3). Projekty teda podľa 31 (Dolné Rakúsko, zákon o ochrane prírody, 2000) nesmú byť v rozpore s (regionálnymi a miestnymi) programami priestorového usporiadania, v opačnom prípade budú zamietnuté. Aby sa zabezpečilo náležité zohľadnenie biokoridorov, je potrebné poskytnúť informácie o AKK všetkým projekčným kanceláriám a všetkým odborným konzultantom, architektom a znalcom. Osobitnú pozornosť treba venovať veľkým projektom a posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. 33

35 7 Všeobecné opatrenia na ochranu koridoru Slovensko Hoci sú ekologické koridory súčasťou Územného systému ekologickej stability, ktorý sa považuje za jeden zo základných podkladových dokumentov pre územné plány, stávajú sa záväznými, len ak sú zachytené v samotnom územnom pláne a keď sú ustanovenia zabezpečujúce ich zachovanie súčasťou územnoplánovacej dokumentácie. Kroky smerujúce k tomuto cieľu zahŕňajú nasledovné: 1. Zmena Koncepcie územného rozvoja Slovenska a územných plánov regiónov s cieľom zahrnúť AKK. To sa týka aj územných plánov pre regióny Bratislava a Trnava v oboch prípadoch sú nové územné plány v súčasnosti obstarávané a AKK bol do konceptov týchto plánov zahrnutý, pričom je dôležité náležite reflektovať na AKK a na súvisiace opatrenia vyplývajúce z tohto akčného plánu. 2. Zahrnutie AKK do strategických dokumentov (sociálneho a ekonomického) rozvoja regiónu. Tieto dokumenty nie sú právne záväzné, avšak často predstavujú akýsi hnací motor zmien územných plánov, rozvoja nových aktivít a infraštruktúry v regióne a sú tiež predpokladom získania prostriedkov z fondov EÚ na financovanie rozvoja infraštruktúry. Zakotvenie AKK v týchto dokumentoch je rovnako dôležité ako v prípade územných plánov. Tie okrem toho poskytujú príležitosť na získanie finančných zdrojov na opatrenia spojené s AKK ako zlepšenie krajinnej štruktúry či rozvoj zelenej infraštruktúry, napr. ekoduktov. 3. Podporu implementácie AKK do lokálnych územných plánov. Lokálne územné plány musia rešpektovať ustanovenia a opatrenia územnoplánovacej dokumentácie vyššej hierarchickej úrovne. Zmena územných plánov obcí si však vyžaduje určité povedomie a empatiu. Na mnohých stretnutiach či seminároch so zástupcami obcí a agentúrami bolo potvrdené, že rozvoj územných plánov pomôže pri implementácii AKK. 4. Zabezpečenie kompatibility AKK s existujúcim alebo navrhovaným územným systémom ekologickej stability. Územný systém ekologickej stability (ÚSES) definovaný na regionálnej a v niektorých prípadoch na lokálnej úrovni musí byť zladený s AKK. AKK musí byť zachytený v existujúcom ÚSES. Na lokálnej úrovni musí byť právny rámec vymedzený zákonom 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách uplatnený tak, aby bol AKK zachytený v miestnom ÚSES ako časť spoločných zariadení a opatrení. Zo strategického hľadiska by bolo vhodné podporovať pozemkové úpravy v katastrálnych územiach pozdĺž AKK. Priestorové plánovanie v susedných krajinách Prepájanie jadrových území výskytu voľne žijúcej fauny koridormi a interakčnými prvkami by sa však nemalo obmedzovať len na Alpsko-karpatský koridor. V Českej republike sa navrhla sústava migračných koridorov na veľké vzdialenosti (Anděl 2010). Koridor prebiehajúci súbežne s riekou Moravou a pozdĺž česko-slovenskej hranice spája Alpsko-karpatský koridor s pohorím Bielych Karpát. Smerom na juh prechádza zas provinciou Štajersko koridor spájajúci pohorie Rosalien s Alpami. Hlavné koridory pre veľké cicavce sa identifikovali v rámci projektu NATREG (Wieser et al. 2011). Ich zabezpečenie sa uskutočňuje prostredníctvom programov regionálneho rozvoja Viacúčelové využívanie krajiny Využívanie krajiny napríklad na poľnohospodárske či lesnícke účely má rozhodujúci vplyv na ekologickú spojitosť, ako aj na multifunkčnosť krajiny. Kým intenzívne využívanie a veľké scelené plochy obmedzujú ekologickú koherenciu, mozaika rôznych biotopov, ako sú úhory, krovinaté porasty, lúky a extenzívne formy využívania krajiny, prispieva k spojitosti krajiny. Nasledujúce všeobecné opatrenia v oblasti manažmentu krajiny sú odporúčané naprieč AKK s cieľom udržať a zlepšiť spojitosti krajiny, čo prinesie úžitok ľuďom aj voľne žijúcim živočíchom. Prezentované opatrenia sa zakladajú na odporúčaniach Frey-Roosa (2012), ako aj na zisteniach Zideka (2012) a Plan+Land (2012), ktoré získali skúsenosti z pilotných projektov. Väčšina otázok obhospodarovania sa však nedá ovplyvniť prostredníctvom zákonov a iných predpisov. Prevažne ide o dobrovoľné aktivity poľnohospodárov, poľovníkov a lesohospodárov, je dôležité zabezpečenie finančnej kompenzácie rôznych výkonov, resp. ušlého zisku. Zidek (2012) vypracoval na tento účel návrh nástroja vo forme podpory v rámci programu ÖPUL ( ) (ekologické poľnohospodárstvo), ktorý by sa v oblasti biokoridorov mohol použiť medzi lokalitami Natura Tieto, ako aj iné možnosti podpory uvádzame v kapitole 7.5. Každopádne je veľmi dôležité, aby ľudom na miestnych rozhodovacích úrovniach, správcom území, záujmovým skupinám a obciam boli poskytnuté jasné a použiteľné informácie o AKK. Vodohospodárske orgány by mali v rámci vodohospodárskych plánov s väčším dôrazom zohľadniť význam vodných tokov ako migračných trás. Udržiavanie a zväčšovanie výmery lúk a pasienkov a zabezpečenie ich extenzívneho využívania Extenzívne poľnohospodárstvo je charakteristické minimalizáciou poľnohospodárskych vstupov ako pesticídy a hnojivá a maximalizáciou poľnohospodárskych postupov, ktoré zachovávajú tradičný spôsob využívania krajiny. Časti poľnohospodárskej krajiny slúžiace ako prepojovacie prvky významné z ochranárskeho hľadiska vrátane pásov zelene, interakčných prvkov a iných krajinných prvkov by mali byť obhospodarované extenzívne s cieľom zachovať a manažovať dôležité biotopy. Poľnohospodárske polia, najmä intenzívne obhospodarované, ako aj úzke parcely alebo plochy, ktoré sa v dôsledku prírodných podmienok ťažko obrábajú (napr. záplavové územia alebo svahy, kde by vytvorené pasienky slúžili aj ako prevencia pôdnej erózie), by mohli byť transformované na úhory alebo lúky a pasienky. Na tieto účely existujú rôzne subvencie. V slovenskej časti AKK však mnohé cenné oblasti lúk a 34

36 7 Všeobecné opatrenia na ochranu koridoru Egger pasienkov trpia nedostatkom starostlivosti a zarastajú krovinami. Poľnohospodárske využívanie sa v súčasnosti často obmedzuje na mulčovanie, ktoré nie je najvhodnejšie pre biotop samotný ani pre množstvo druhov naň viazaných. Je žiaduce pravidelné kosenie aspoň raz ročne a odstraňovanie biomasy a tam, kde došlo k zarasteniu krovinami a/alebo k silnej invázii nepôvodných rastlinných druhov, je potrebná obnova Obrázok 15. Rôznorodá krajina s prírode blízkymi prvkami je vhodná pre migrujúce druhy živočíchov. Oblasť blízko sútoku Dunaja a Moravy s výhľadom na Hundsheimské vrchy. v podobe odstránenia krovín a častého kosenia dva- až trikrát ročne. V centrálnej časti AKK (napr. kataster Závod) na Slovensku sa nachádzajú rozsiahle územia opustenej poľnohospodárskej pôdy. Tie predstavujú ideálny biotop na rozširovanie inváznych cudzích druhov ako zlatobyľ (Solidago) do prírodných ekosystémov a sú tiež vystavené postupnému prírodzenému zalesňovaniu. Takéto územia by mali byť zachované ako úhory s minimom ľudských zásahov. Mulčovanie by bolo v tomto prípade vhodné s cieľom potlačiť cudzie druhy a zachovať nelesný charakter krajiny. Krajinné štruktúry a ekologické kompenzačné plochy Krajinné štruktúry vysokej ekologickej stability predstavujú plôšky prírodných biotopov v kultúrnej krajine poskytujúce habitaty rôznym pôvodným druhom a vytvárajúce mozaikovú krajinu prírodných a umelých štruktúr, čím prispievajú k ekologickej spojitosti. Zvyčajne fungujú ako interakčné prvky. Môže ísť o skupinu stromov či zhluk krov pozdĺž cesty alebo rieky, ako aj o vegetáciu okolo päty elektrického stožiara uprostred poľa. Najmä intenzívne využívaná poľnohospodárska krajina a veľké scelené polia by mali byť doplnené medzami pozdĺž hraníc pozemku a kde je treba, veľké pole (nad 100 ha) možno rozdeliť novými prvkami v rámci polí. Vytvorenie lineárnych navádzacích štruktúr medzi hodnotnými krajinnými prvkami umožňuje živočíchom nájsť cestu k plôškam biotopov. Vytváranie takýchto štruktúr si však vyžaduje aj náležité zohľadnenie nárokov druhov spätých s otvorenou krajinou či nelesnými biotopmi (pozri vyššie). Ekologické kompenzačné plochy: Popri chránených územiach poskytujú v kultúrnej krajine malé ekologické niky tzv. ekologické kompenzačné plochy. Mali by sa vytvárať s cieľom kompenzovať negatívne vplyvy ľudskej činnosti na okolitú krajinu regulácia znečistenia, zníženie hladiny hluku atď. Oblasti zelene by sa mali vytvárať pozdĺž väčších, ale aj menších objektov infraštruktúry, najmä ak sú situované v o- tvorenej krajine napr. v priemyselnej oblasti, v oblasti ťažby, pri dopravných trasách atď. Lesné plochy: Pri vytváraní krajinných prvkov vysokej ekologickej stability a ekologických kompenzačných plôch alebo starostlivosti o ne treba používať výlučne pôvodné druhy drevín a zabrániť návratu cudzích druhov. Ak si rozvoj územia vyžaduje odstránenie nelesnej drevinovej vegetácie (tiež nazývané ako ostatné lesné plochy ), ako kompenzácia sa musí zabezpečiť výsadba nových plôch zelene. Ak sa koruny stromov pravidelne zrezávajú na hlavu, ako napr. u vŕb, treba v tejto praxi pokračovať. Mnohé druhy vtákov, zriedkavých malých cicavcov (napr. plch) alebo drevokazného hmyzu (vrátane druhov Cucujus cinnaberinus, Osmoderma eremita, uvedených v Prílohe II Smernice o biotopoch) môžu v dutinách stromov nájsť svoj habitat. Brehové porasty: Údržba ostatných lesných plôch zahŕňa aj starostlivosť o vegetáciu pozdĺž vodných tokov v oblasti Obrázok 16. Nerušene prebiehajúca sukcesia v bývalej materiálovej jame, ktorá sa môže stať atraktívnym interakčným prvkom pre živočíchy. AKK. Prírodné porasty drevín pozdĺž vodných tokov musia byť zachované a tam, kde boli odstránené alebo úplne chýbajú, musí ich nahradiť nová výsadba. Všetky princípy uvedené vyššie pre iné krajinné štruktúry (využitie pôvodných druhov drevín, zamedzenie cudzím druhom, zachovanie mozaiky lesných a nelesných plôch) sa musia uplatňovať primerane. Aby bola zaistená protipovodňová ochrana, je potrebné tiež brať ohľad na príslušné usmernenia správcu povodia. Prírodné cesty: V poľnohospodárskej krajine existujú mnohé prírodné alebo poloprírodné cesty (udupaná zemina zarastená trávou či vysypaná štrkom atď.). Tieto lineárne štruktúry sú dôležité pre zver a treba ich zachovať v rámci ich Egger 35

37 7 Všeobecné opatrenia na ochranu koridoru charakteristiky a rozmerov, vyhnúť sa spevneniu, ale aj ich rozšíreniu. Vegetačná pokrývka pozdĺž takýchto ciest (nemusí ísť výlučne o dreviny) poskytuje dočasný úkryt pre zvieratá a často plní funkciu koridoru na rozširovanie množstva druhov rastlín a živočíchov (napr. motýľov) naprieč otvorenou krajinou. Takáto prírodná vegetácia musí byť preto stále udržiavaná tam, kde je to možné, či už ako plôšky s porastom drevín, alebo kosené lúky a pasienky, pričom jej údržba musí zahŕňať odstraňovanie inváznych cudzích druhov. Vetrolamy: Výrub stromov v rámci vetrolamov a stromoradí možno uskutočňovať každých rokov najmä v prípade stromov s krátkou dobou obnovy (topoľ, vŕba). Takýmto spôsobom možno zriediť porast a umožniť prirodzené zmladenie na pni, čím sa vytvorí rôznorodý biotop s rôznymi etážami, ktoré slúžia ako úkryt pre živočíchy. Tam, kde je to možné, druhové zloženie týchto vegetačných štruktúr sa môže diverzifikovať pomocou dlho rastúcich druhov drevín, ako je napríklad dub. Zachovanie hodnotnej otvorenej krajiny Rôznorodá otvorená krajina, ktorá poskytuje širokú škálu biotopov, je mimoriadne dôležitá pre biodiverzitu. Pre mnohé ochranársky významné druhy je zachovanie diverzifikovanej otvorenej krajiny rozhodujúce. Medzi tieto druhy patria tie, ktoré potrebujú rozsiahle otvorené plochy na lov alebo kŕmenie, ako sú husi, dravce (napr. haja červená a haja hnedá) alebo veľké cicavce (napr. jeleň lesný), ale aj druhy striktne naviazané na plôšky nelesných biotopov a schopné obmedzeného, pre udržanie ich metapopulácie však nevyhnutného pohybu napríklad motýľ modráčik čiernoškvrnný (Phengaris arion) alebo syseľ pasienkový (Spermophilus citellus). Extenzívna pastva, kosenie a regulovanie inváznych druhov (pozri nižšie) môže zabrániť zarastaniu krovinami a strate plôšok otvorených biotopov. Lúky, mokrade, dlhodobé úhory a iné hodnotné otvorené plochy (tiež nevyužívané plochy) by sa nemali zalesňovať. Nároky druhov spojených s nelesnými biotopom treba zohľadniť aj pri starostlivosti o biokoridory či pri ich vytváraní. Koridory voľne žijúcich živočíchov nemusia bezpodmienečne predstavovať plochy porastené stromami. Pre druhy žijúce v otvorenej krajine môže takýto biotop predstavovať nepriechodnú prekážku. Nepravidelné hranice lesa predstavujú dôležitú prechodovú zónu (ekotón) do takejto otvorenej krajiny a musia tiež zostať zachované. Preto by ekotóny medzi lesmi a lúkami/úhormi nemali byť zarovnané. Ploty pozdĺž záhrad, viníc a okrajov lesa, ako aj poľovných revírov v jadrovej zóne AKK by mali byť odstránené, najmä ak sú umiestnené priečne na priebeh hlavného koridoru. Vzhľadom na to, že tieto opatrenia si vyžadujú individuálne riešenia v závislosti od podmienok v danej lokalite, do úvahy môžu prichádzať ďalšie kompenzačné opatrenia napr. použitie drevených plotov umožňujúcich prechod menších zvierat, zmena spôsobu obhospodarovania na také, ktoré si nevyžaduje oplotenie, alebo premiestnenie spornej činnosti mimo (jadrovej zóny) koridoru. Udržateľné lesné hospodárstvo Lesné oblasti a plochy prírodného lesa v prípade, že sú druhovo bohaté a majú bohatý podrast, sú ďalšími kľúčovými prvkami spojitosti. Energetické lesy, najmä ak sú zložené z cudzokrajných druhov (napr. agát Robinia pseudoacacia), predstavujú menej atraktívne lesné plochy z dôvodu chýbajúcej diverzity biotopu a neprítomnosti iných (domácich) druhov, preto sa odporúča takéto lesy premeniť na lesy so zastúpením domácich druhov drevín. Keďže lesy v oblasti AKK predstavujú rôzne typy lesných biotopov vrátane horských, nížinných a lužných lesov, možno odporúčať iba niekoľko všeobecných princípov starostlivosti o lesy v oblasti AKK. Lesy treba obhospodarovať prírode blízkym spôsobom. Všade, kde je to možné, treba uprednostniť obnovu lesa a aplikovať menej invazívne metódy výrubu. V prípade potreby výsadby stromov by sa mali vysádzať pôvodné druhy v rôznom druhovom zastúpení. Výsledkom budú lesy s diverzifikovanou druhovou skladbou, rôzna veková a vertikálna (výšková) štruktúra a zachovanie krovinovej a bylinnej etáže. Takéto viacúčelové lesy poskytujú vhodné podmienky rôznym lesným druhom vrátane veľkých cicavcov, ktoré sú modelovými druhmi AKK. Invázne nepôvodné druhy rastlín (neofyty) Invázne cudzie rastlinné druhy (napr. neofyty ako Impatiens glandulifera, Solidago gigantea/canadensis, Aster novi-belgii, Ailanthus altissima, Negundo aceroides, Robinia pseudoacacia, atď.) predstavujú významnú hrozbu pre biodiverzitu, pretože sú dominantné a vytláčajú pôvodné druhy. V AKK sa tiež odporúča zabraňovať rozširovaniu cudzích druhov a ich eliminácia s cieľom zachovať rôznorodosť krajiny. Opatrenia na reguláciu inváznych druhov, ako sú výrub, extenzívne pasenie, regulované vypaľovanie alebo kosenie treba voliť starostlivo, pretože invázne druhy majú schopnosť využiť ekologické koridory krajiny a preniknúť do nových oblastí. Vylúčenie rušenia a tlakov vyplývajúcich z poľovného obhospodarovania v citlivých oblastiach a kolíznych miestach Aby bol pohyb zvierat pozdĺž AKK možný je kľúčové udržiavať priechody pre zver, ako aj iné citlivé oblasti v kolíznych miestach bez rušivých vplyvov. Je preto potrebné vylúčiť rušivé vplyvy a tlaky vyplývajúce z poľovníckeho obhospodarovania z okolia ekoduktov v okruhu m. Poľovnícke zariadenia (posedy, krmelce atď.) by mali byť vylúčené v zóne m (v závislosti od situácie). Poľovné obhospodarovanie by malo byť limitované. Aby sa predišlo ďalšiemu vyrušovaniu, regulácia návštevníkov by mala zabezpečiť vylúčenie ich pohybu v citlivých oblastiach (napr. cyklotrasa v blízkosti Národného parku Donauauen). Obnova vodných tokov Veľké rieky popri AKK (Dunaj, Morava a Litava) sú dôležitými jadrovými biotopmi a interakčnými prvkami, ktoré musia byť predmetom aktívnej ochrany. Za uplynu- 36

38 7 Všeobecné opatrenia na ochranu koridoru lé storočie boli mnohé toky najmä v nížinách zmenené na kanály, ich koryto bolo narovnané, brehy spevnené a prierez koryta sformovaný do lichobežníkového tvaru. Na spevnenie brehov sa často použili veľké balvany a sčasti aj betón, pričom sa často úplne odstránila vegetácia z brehov. Tieto biotopy sa z hľadiska pohybu živočíchov často stali nehodnotnými a čiastočne aj nepriechodnými. Veľké nefragmentované lužné lesy a prírodné ramenné sústavy v oblasti AKK sa musia zachovať s vysokou prioritou. V ďalšom sa odporúča odstránenie spevnenia brehov v oblasti AKK. Pri revitalizácii týchto biotopov sa najnákladnejšie opatrenia súvisiace s vodnými stavbami odporúčajú realizovať na základe obozretného technického plánovania na účely zamedzenia nebezpečenstva záplav. V mnohých prípadoch je možné posilnenie udržiavania biotopov vďaka možnostiam vytvárania prírode blízkych podmienok Ochrana prírody Ochrana biodiverzity nesmie byť obmedzená len na chránené územia, mala by sa zohľadňovať všade a integrovať do politík v jednotlivých oblastiach. To sa vzťahuje najmä na ekologické siete, pričom obce, poľovníci, poľnohospodári a spoločnosti zodpovedné za infraštruktúru musia prispieť svojím dielom. V konečnom dôsledku pritom majú kľúčovú úlohy orgány ochrany prírody a správy chránených území, pretože ony majú právny mandát na implementáciu opatrení ochrany prírody, zatiaľ čo ostatné sektory ich musia len zohľadňovať. Dôležitou úlohou je vyhlasovanie chránených území (napr. osobitne chránené územia), plánovanie správy, vzdelávanie v oblasti životného prostredia, monitoring biotopov a druhov a celková koordinácia implementačného procesu. S cieľom zabezpečiť funkčnosť AKK sa odporúčajú nasledujúce všeobecné opatrenia v rámci ochrany prírody. Špecifické a presne lokalizované úlohy opisuje Katalóg špecifických opatrení v časti II tohto akčného plánu. Integrácia ekologických sietí do starostlivosti o chránené územia Vo všeobecnosti sú organizácie zodpovedné za správu chránených území zodpovedné za implementáciu cieľov ochrany prírody podľa pravidelne aktualizovaných programov starostlivosti o chránené územia (napr. Nationalpark Donau- Auen 2009). Rozsah pôsobnosti každého programu sa zameriava na danú lokalitu a najmä na druhy so stálym výskytom. Nároky druhov, ktoré sa premiestňujú na veľké vzdialenosti a môžu z času na čas prechádzať daným územím, je ťažké plánovať a integrovať najmä z dôvodu nedostatku informácií. Pokročilé koncepcie sú k dispozícii v prípade sťahovavého vtáctva, avšak pre druhy pohybujúce sa po zemi takéto koncepcie chýbajú. Integrácia manažmentových stratégií smerom zhora nadol pre celé ekoregióny sa začala iba v predchádzajúcich desaťročiach (napr. ICPDR, Alparc, CNPA, Danubeparks). Na druhej strane sú lokálne poznatky absolútne nevyhnutné na plánovanie a udržanie nadregionálnych biokoridorov. Preto je potrebná pravidelná výmena poznatkov a zladenie činnosti. Pozdĺž AKK sa nachádza viac než 30 chránených území medzinárodného významu vrátane 2 národných parkov, 2 biosférických rezervácií a 26 lokalít Natura 2000 navrhnutých podľa smerníc o vtákoch a biotopoch. Ďalej existujú mnohé prísne chránené prírodné rezervácie. Na Slovensku stále prebieha vyhlasovanie území európskeho významu (osobitne chránených území) podľa Smernice Rady 92/43/EHS o biotopoch. Počet chránených území sa teda v blízkej budúcnosti ešte zvýši. Intenzita správy a rozsah regionálnej integrácie a spolupráce sa významne odlišuje z prípadu na prípad. Programy starostlivosti boli spracované takmer pre všetky lokality. Pre AKK sa odporúča zladiť integráciu biokoridorov na základe Smernice Rady 92/43/EHS o biotopoch; takmer všetky chránené územia v oblasti sú súčasťou sústavy Natura Správa týchto území je upravená v článku 6, ochrane druhov sa venujú články 12 až 16 (Smernica Rady 92/43/EHS). Základnou schémou cyklu programu starostlivosti o chránené územie je identifikovať rozsah, definovať ciele, vymedziť činnosti, monitorovať výsledky a ciele pravidelne upravovať. S cieľom zabezpečiť úspešnú integráciu biokoridorov sa odporúča poskytnúť príslušné informácie všetkým zodpovedným správcom chráneného územia vrátane: presného vymedzenia nadregionálnych biokoridorov, vedeckých východísk o cieľových a indikačných druhoch (rozloženie, pohyb, status), celkových cieľov a odkazov na príslušné zákony, odporúčaných činností a informácií o príslušných činnostiach v okolí, definície zladených rozhraní na výmenu dát a informácií, rozvoja spoločných projektov a ekoregionálnych iniciatív. A napokon majú orgány správy chránených území skúsenosti a znalosti v oblasti implementácie opatrení manažmentu biotopov, zlepšenia a udržania vhodných plôšok biotopov, získavania zdrojov financovania, implementácie projektov a monitorovaní pokroku v dosiahnutí cieľov. Hlavnými partnermi sú BERTA (regionálna organizáciaspravujúca lokality N2000 v Burgenlande), Nationalpark Neusiedler See (Národný park Neziderské jazero), Štátna ochrana prírody SR (štátna organizácia zameraná na starostlivosť o chránené lokality na Slovensku) a dolnorakúska vláda, úsek ochrany prírody (zastrešuje starostlivosť o chránené územia v Dolnom Rakúsku) a Nationalpark Donau-Auen (Národný park Dunajské luhy). Na zabezpečenie ekologických sietí a ekosystémových služieb ako celku a koordináciu aktivít sú dôležité regionálne iniciatívy, ako napr. Danubeparks alebo siete chránených území v Alpách a Karpatoch (Alparc, CNPA). Zabezpečenie právnej ochrany krajinných štruktúr vysokej ekologickej stability Ako sa uvádza v nasledujúcej kapitole, v oblasti AKK sa nachádza množstvo menších štruktúr zelene s vysokým stupňom ekologickej stability, ako sú medze, vetrolamy, stromoradia, rozptýlené plôšky s porastmi drevín, skupiny krov 37

39 7 Všeobecné opatrenia na ochranu koridoru atď. Tieto plôšky biotopov susedia buď s oblasťami s intenzívnym poľnohospodárstvom, alebo sa nachádzajú neďaleko priemyselných parkov či oblastí s inou infraštruktúrou, čím predstavujú ekologické kompenzačné oblasti a interakčné prvky. Hoci ich zachovanie a udržiavanie spadá skôr do kompetencie územného plánovania a manažmentu krajiny, právnej ochrane týchto plôšok biotopov ako dôležitých súčastí ekologických sietí treba venovať pozornosť. Na Slovensku zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny poskytuje možnosť právnej ochrany krajinných štruktúr, ktoré sú súčasťou ekologických sietí (ako jadrové zóny, koridory alebo interakčné prvky) v osobitnej kategórii ochrany chránený krajinný prvok ( 25 zákona). Správa takéhoto chráneného územia potom spadá do špeciálneho režimu ochrany určeného príslušným stupňom ochrany podľa zákona. Ďalšia ochrana týchto krajinných štruktúr sa poskytuje v prípadoch, kde je miestny územný systém ekologickej stability (MÚSES) súčasťou tzv. všeobecných zásad a opatrení pri prebiehajúcich pozemkových úpravách v príslušnom katastrálnom území. Usmernenia pre povoľovacie procesy Spojitosť biotopov je elementárnou, druhovo špecifickou vlastnosťou krajiny. Musí byť udržiavaná v súlade s niekoľkými zákonmi a vyhláškami. Ekologické siete však stále nie sú pravidelnou súčasťou povoľovacích procesov. Hlavným dôvodom je nedostatok vedomostí o koridoroch a absencia jasných usmernení ako ich v týchto procesoch zohľadňovať. Geografický rozsah povoľovacích procesov býva často obmedzený len na samotnú lokalitu projektu. Informácie o vzdialených koridoroch sú v tomto meradle ťažko viditeľné, čiže nejde o nedostatok zákonov a iných predpisov, ale o nedostatok praktických pokynov, ako ich implementovať v špecifických prípadoch. Fragmentačný efekt investičných zámerov je dôležitým kritériom pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie, pretože sa jasne vzťahuje na potreby fauny aj flóry. Nástroje priestorového modelovania využité už pri vymedzení AKK (Suppan 2012) sú vhodné na odhadovanie efektov fragmentácie a rozhodovanie o rôznych možnostiach. Pokyny o kritických prahových hodnotách a minimálnych požiadavkách boli spracované pre rôzne faktory (napr. FSV 2007, Iuell 2003, Finka & Huysza 2012, Abt & Sandfort 2011). Je veľmi dôležité poskytovať relevantné informácie štátnym orgánom a projektovým kanceláriám s cieľom umožniť integráciu biokoridorov v ranom štádiu prípravy projektov. Prehľad legislatívnych nástrojov je uvedený v kapitole 5. Kompletný zoznam zostavili Abt & Sandfort (2011) v rámci tohto projektu. V Rakúsku sú do rôznych povoľovacích procesov zahrnuté rôzne orgány a znalci (na miestnej, regionálnej a federálnej úrovni). Pri všetkých relevantných procesoch môže regionálny environmentálny ombudsman podať námietku proti rozhodnutiu, čiže zohráva významnú úlohu pri ochrane koridorov. 1. V rámci Strategického environmentálneho hodnotenia (SEA) podľa Smernice 2001/42/ES sa posudzujú vplyvy verejných plánov alebo programov na životné prostredie pred vydaním akéhokoľvek rozhodnutia. Strategické environmentálne hodnotenie treba vykonať na vymedzenie dopravných koridorov a zmien v územných plánoch. Tento nástroj je veľmi vhodný pri snahe vyvarovať sa fragmentácii vo veľmi skorom štádiu, napríklad pri určení najmenšieho dosahu umiestnenia ciest. Na biokoridory treba prihliadať pri plánovaní, znaleckom posúdení a pri rozhodovacom procese. 2. V rámci Posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) podľa Smernice Rady 85/337/EHS sa vplyvy na životné prostredie musia posudzovať bez obmedzenia sa na subjekt posudzovania a integrovaným holistickým spôsobom. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie sa musí vykonať, ak určité projekty prekračujú stanovené prahové hodnoty. Biokoridory sú už dostatočne zohľadnené v infraštruktúrnych projektoch podľa predpisov o ochrane zveri (FSV 2007), no iné typy projektov, ako sú projekty elektrární, výkopových prác či obchodných parkov ešte nie, preto sa odporúča na biokoridory prihliadať pri všetkých typoch projektov, ktoré môžu spôsobovať fragmentáciu, a to pri vyhľadávaní, posudzovaní a tiež v rozhodovacom procese. 3. Povolenia podľa zákona o ochrane prírody a krajiny Burgenlandu (Burgenländisches Naturschutz und Landschaftspflegesetz 1990) a Dolného Rakúska (NÖ NSchG 2000) už ponúkajú dobré možnosti zohľadnenia biokoridorov. V Dolnom Rakúsku musia byť projekty mimo osídlených území povolené podľa 7. Navrhovatelia musia preukázať, že ich projekty sú v súlade s regionálnymi programami priestorového usporiadania ( 31). V Burgenlande sa projekty posudzujú podľa vplyvov na životné prostredie (prírodu) ( 5). S cieľom zabezpečiť, aby sa koridory zohľadnili ako kritériá posudzovania, treba poskytnúť projektantom a znalcom príslušné usmernenia. 4. Na Slovensku sa povolenie vo vzťahu k chráneným územiam, chráneným biotopom a druhom, resp. všeobecne vo vzťahu k ochrane prírody a krajiny riadi zákonom č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny. Tento zákon vymedzuje činnosti, na ktoré je potrebné osobitné povolenie alebo ktoré podliehajú obmedzeniam v prípadoch, keď sa uplatňuje osobitný stupeň ochrany (napr. osobitne chránené územia). Povolenia/obmedzenia vydávajú úrady životného prostredia rôznych úrovní vzhľadom na stupeň ochrany obce, obvodný a regionálny úrad životného prostredia alebo ministerstvo životného prostredia. Pred vydaním povolenia/obmedzenia sa vyžaduje odborné stanovisko Štátnej ochrany prírody. Takéto stanovisko sa vyžaduje aj pre strategické dokumenty ako územné plány, teda aj touto cestou možno dohliadať na primerané zohľadňovanie biokoridorov. Monitoring Na kontrolu naplnenia účelu opatrení sa budú realizovať monitoringové aktivity, ku ktorým je potrebné zvoliť metodiku tak, aby bolo možné vyhodnocovať dosiahnutie cieľa projektu t.j. obnovenie priechodnosti krajiny. Bez dôsledného 38

40 7 Všeobecné opatrenia na ochranu koridoru vyhodnocovania účinnosti opatrení implementovaných na účely zabezpečenia spojitosti môže dôjsť dokonca aj k ohrozeniu schopnosti prežitia voľne žijúcich živočíchov a k neefektívnemu vynaloženiu finančných prostriedkov (van der Grift et al. 2013). Metódy monitoringu sa musia zvoliť vždy v súlade so špecifikami riešenej otázky, pričom rozsah monitoringu môže byť v jednotlivých prípadoch veľmi rozdielny. Ako je uvedené v tabuľke 6, súbor monitoringových aktivít je už v súčasnosti povinný podľa rôznych predpisov. Funkčnosť priechodov pre zver monitorujú spoločnosti zodpovedné za túto infraštruktúru (pozri kapitolu 7.1.), úhyn zveri monitorujú správcovia ciest. Na lokálnej úrovni sa realizuje niekoľko programov monitoringu zameraných na obmedzenia zakotvené v povoleniach. Status biotopov a druhy podľa Smernice o biotopoch sú monitorované pravidelne. V rámci chránených území a rozloženia jadrových zón je často monitorovaná populácia veľkých cicavcov. Pri niektorých projektoch sa sledoval pohyb zveri prostredníctvom nástrojov satelitnej telemetrie (napr. Sandfort, v príprave). S cieľom merania celkovej priechodnosti nadregionálnych koridorov treba zohľadniť výsledky z rôznych hierarchických úrovní a z rôznych zdrojov. Je dobre zdokumentované, že rôzne druhy voľne žijúcich živočíchov používajú ekodukty a koridory, zatiaľ však chýbajú rozsiahlejšie hĺbkové analýzy, teda nie je možné posúdiť účinok prepojovacích opatrení na úrovni populačnej ekológie a populačnej genetiky (porovnaj Pfister 1998, van Vert 2013). Akčný plán uvádza minimálny odporúčaný rozsah monitoringu funkčnosti v oblastiach: Rys ostrovid (Lynx lynx) H.Heimpel/4nature Krátkodobý Strednodobý Dlhodobý Lokálna úroveň/ kolízne body Jednotlivci/správanie Obmedzenia EIA Funkčnosť priechodov pre zver Úhyn živočíchov Regionálna roveň /jadrové zóny Populácie/ demografia Monitoring pre Smernicu o biotopoch Jeleň lesný telemetria Nadregionálna úroveň/ekoregióny Evolúcia/ biogeografia Dlhodobé sledovanie surveillance Genetika populácie Tabuľka 7. Úrovne a rozsah rôznych schém monitoringu relevantných pre AKK. 39

41 7 Všeobecné opatrenia na ochranu koridoru kontroly funkčnosti priechodov pre zver, používania koridoru indikačnými a cieľovými druhmi. V rámci toho by sa mali využiť aj znalosti miestnych poľovníkov a ekológov divej zveri v predmetnej oblasti. Okrem toho by bolo vhodné zúčastňovať sa základného výskumu v oblasti populačnej ekológie indikačných a cieľových druhov. Odporúča sa zladenie monitoringu ekologickej spojitosti s monitoringom vykonávaným v zmysle Smernice ES o biotopoch. Cieľové a indikačné druhy budú v chránených územiach prioritne monitorované v rámci monitorovacích programov súvisiacich s podávaním pravidelných správ podľa článku 17 Smernice o biotopoch. Medzinárodná pracovná skupiny by sa za účasti orgánov ochrany prírody mala usilovať o zladenie metodiky, ako aj o výmenu skúseností a výsledkov. Záverom uvádzame, že výstavba nových ekoduktov a infraštruktúrnych bariér medzi Viedňou a Bratislavou poskytuje taktiež dobrú príležitosť pre intenzívnejšiu výmenu skúseností v oblasti vplyvov fragmentácie, resp. defragmentácie krajiny Všeobecné podporné opatrenia Na dosiahnutie hlavných cieľov projektu AKK sú kľúčovo dôležité ďalšie všeobecné podporné aktivity v oblasti cezhraničnej spolupráce, komunikácie, financovania a politiky. Cezhraničná spolupráca vytvorenie pravidiel postupu Na úspešnú implementáciu opatrení pozdĺž AKK je nevyhnutná spolupráca všetkých úradov na lokálnej, regionálnej a nadnárodnej úrovni a spolupráca záujmových skupín. V rámci Memoranda o porozumení (MoU), podpísaného v januári 2012 v Bratislave, boli položené základy budúcej spolupráce. Túto cezhraničnú deklaráciu podpísali predstavitelia vlád oboch štátov, ako aj zástupcovia príslušných obcí a diaľničných spoločností ASFINAG a NDS, a. s. Podľa MoU všetci príslušní partneri a orgány vydávajúce rozhodnutia prispievajú k spoločným cieľom aktivitami v rámci svojich zodpovedností. Know-how a informácie o dosiahnutom pokroku si navzájom vymieňajú. Na pokračovanie v spoločnej implementácii opatrení má v roku 2013 vzniknúť pracovná skupina na pôde Dočasného sekretariátu Karpatského dohovoru (UNEP ISCC). Pracovná skupina bude zasadať raz ročne. Hlavnou úlohou je zlepšiť výmenu informácií, dohodnúť sa na pracovných programoch, vzájomne si vymieňať knowhow a vypracovávať spoločné projekty implementácie. Úlohou tejto iniciatívy bude aj zachovať existujúcu sieť spolupráce založenej v rámci projektu AKK. Výsledky práce pracovnej skupiny budú dostupné verejnosti a jej zasadnutia budú otvorené pre vedeckú komunitu aj environmentálne organizácie. Komunikácia V rámci projektu AKK boli v oblasti médií a komunikácie vykonané viaceré opatrenia. Vypracoval sa školský program, ktorého cieľom je informovať žiakov o témach biodiverzity a ekologických sietí. Aby bolo možné rekreačné využitie územia pozdĺž AKK (bez škodlivých vplyvov) navrhla sa cyklotrasa AKK. Zvyšovanie povedomia a komunikácia však musia pokračovať aj nad rámec trvania projektu, aby sa dosiahla široká akceptácia konceptu. Informácia o dôležitosti AKK pre voľne žijúce živočíchy a ľudí, ako aj ciele opatrení musia byť sústavne komunikované rôznym cieľovým skupinám. V rámci projektu AKK bol vyvinutý koncept styku s verejnosťou (Eitzenberger 2011). Cieľovými skupinami projektu sú obce, projektové kancelárie, poľovnícke zväzy, chránené územia, obyvatelia, združenia poľnohospodárov, majitelia pozemkov a príslušné orgány. Existuje mnoho možností ako osloviť špecifické cieľové skupiny či už online (webová stránka, facebook), publikáciami (tlačové správy, letáky), prostredníctvom verejných informačných šotov (billboardov na strategických miestach) Dočasný sekretariát Karpatského dohovoru ISCC (Hostiteľ) Úrad vlády Dolného Rakúska, úsek ochrany prírody (Predseda) Úrad Vlády Spolkovej krajiny Burgenland, úsek ochrany prírody Ministerstvo poľnohospodárstva, lesov, životného prostredia a vodohospodárstva Rakúska Ministerstvo dopravy, inovácií a technológie Rakúska Environmentálny ombudsman Dolného Rakúska Environmentálny ombudsman Burgenlandu Poľovnícky zväz Dolného Rakúska Poľovnícky zväz Burgenlandu Nationalpark Donau-Auen (Národný park Dunajské luhy) WWF Rakúsko Bratislavský samosprávny kraj Trnavský samosprávny kraj Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Ministerstvo životného prostredia SR Štátna ochrana prírody SR Slovenský vodohospodársky podnik Slovenský poľovnícky zväz CHKO Záhorie Daphne Tabuľka 8. Navrhovaní členovia cezhraničnej pracovnej skupiny pre AKK. 40

42 7 Všeobecné opatrenia na ochranu koridoru Benesch/WWF Obrázok 17. Interaktívne techniky pri vzdelávaní o ekologických sieťach boli vyvinuté s cieľom vzdelávať žiakov v rámci školských vzdelávacích programov (Benesch 2011). alebo prostredníctvom priameho kontaktu (exkurzie). Viaceré aktivity v rámci projektu AKK boli už odštartované a odporúča sa v niektorých z nich pokračovať. Ekodukty sú najviditeľnejším opatrením v rámci projektu, treba o nich podávať vysvetlenia priamo v ich blízkosti (billboardy na diaľniciach a odpočívadlách). Povedomie o dôležitosti ekologických sietí vo všeobecnosti a o AKK možno ďalej zvyšovať environmentálnou výchovou, preto treba pokračovať v školských a mimoškolských projektoch. Chránené územia sú často navštevované, preto sú pracovníci správy CHÚ dôležitými sprostredkovateľmi pri poskytovaní informácií o ekologických sieťach. Treba prevádzkovať webovú stránku a aj takto poskytovať podstatné informácie o výsledkoch projektu a novinkách. Ďalej je veľmi dôležité byť v priamom kontakte so záujmovými skupinami a príslušnými orgánmi. Stála pracovná skupina musí kontaktovať príslušné skupiny, zorganizovať stretnutia, workshopy a ďalšiu implementáciu činností. Financovanie Zdroje financovania sú dôležitým predpokladom úspešnej realizácie opatrení, najmä ak si činnosti vyžadujú pracovné sily alebo v prípade výpadku príjmov záujmových skupín či majiteľov pozemkov. Existujú rôzne línie financovania s cieľom implementácie politických, spoločenských a fyzických opatrení tohto akčného plánu. Niektoré možnosti financovania už teraz ponúkajú dobré príležitosti na zachovanie ekologických sietí a na špecifické opatrenia starostlivosti o biotopy, iné možno zlepšiť v budúcich obdobiach financovania. V nasledujúcom zozname sú stručne opísané zdroje financovania z EÚ, federálnych a regionálnych vlád a súkromných zdrojov. Úplný zoznam zdrojov financovania ekologických koridorov uvádza Huysza (2012): LIFE je finančný nástroj Európskej únie, podporuje projekty životného prostredia a ochrany prírody v rámci Únie. Zameriava sa na ochranu biodiverzity, venuje sa imple- mentácii siete Natura 2000, opatreniam na ochranu druhov a biotopov, zlepšeniu reziliencie ekosystémov (napr. obnova mokradí), ako aj integrovanému územnému plánovaniu. Opakované činnosti sa nefinancujú. Možná miera financovania je do 75 %. Rámec Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ ponúka dva rozsiahle zdroje financovania: Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond (EAGF) financuje priame príspevky poľnohospodárom. Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EAFRD) poskytuje príspevky národným programom rozvoja vidieka. Najmä rozvoj vidieka ponúka dobré príležitosti financovania siete Natura 2000 (napr. plánov starostlivosti) a špecifických opatrení pre biotopy (napr. obnova mokradí). LEADER je jedným z pilierov rozvoja vidieka, ktorý podporuje implementáciu integrovaných, kvalitných a zaujímavých stratégií pre udržateľný rozvoj. V rámci projektu AKK Zideck a kol. (v príprave) vypracovali návrh špecifického opatrenia s cieľom starať sa o ekologické siete, ktoré by malo byť zahrnuté v ďalšom rozpočtovom období ( ). Cieľom ERDF (Európskeho fondu regionálneho rozvoja) je posilniť ekonomickú a spoločenskú kohéziu Európskej únie prostredníctvom vyrovnávania rozdielov medzi regiónmi. V centre záujmu sú infraštruktúra, životné prostredie, regionálny rozvoj a cezhraničná spolupráca. Európska územná spolupráca je jedným z pilierov ERDF, ponúka špeciálne programy nadnárodnej a cezhraničnej spolupráce, ktorá je vhodná pre veľké koridory ako AKK. V Rakúsku sa opatrenia spojené s revitalizáciou vodných telies (napr. rybie priechody) financujú podľa Umweltförderungsgesetz (zákon o dotáciách v oblasti životného prostredia). Dolné Rakúsko a Burgenland poskytujú financovanie pre špeciálne úlohy spojené s kultúrnou krajinnou, biotopmi a ochranou druhov a s územným plánovaním. Zväz poľovníkov Burgenlandu a Dolného Rakúska podporuje opatrenia na zlepšenie biotopov živočíchov prepájajúce prírodné biotopy vytváraním medzí a vetrolamov, ako aj umelých napájadiel pre zver. Vo všeobecnosti treba venovať pozornosť kompenzačným opatreniam (napr. podľa zákona o lesoch a hospodárení v lesoch, EIA). Projekty sú často povinné vykonať náhradné opatrenia ako kompenzáciu spôsobenej škody. Biokoridory sú dobrými lokalitami na koncentráciu kompenzačných opatrení, pretože ich efekt je tu veľmi viditeľný. Projekt tzv. modrých plôch Alpsko-karpatského koridoru (skrátené podľa: Zidek 2012) V súčasnosti prebieha proces plánovania na najbližšie programové obdobie ÖPUL (program ekologického poľnohospodárstva). Preto sa návrh opiera o doterajšie opatrenia a podmienky. Plánuje sa etablovanie tzv. programových modrých plôch v rámci opatrení Modré plochy. 41

43 7 Všeobecné opatrenia na ochranu koridoru Hlavným cieľom programu je, aby sa v intenzívnej poľnohospodárskej krajine zachovali, resp. znovu vytvorili krajinné prvky, ktoré umožňujú pohyb živočíchov medzi vhodnými interakčnými prvkami a hlavnými biotopmi. Keďže ide takmer výlučne o intenzívne poľnohospodárske oblasti, podporovať sa budú špecifické štruktúry lúk a pasienkov. Opatrenia sa budú implementovať v oblasti zúžení koridoru medzi už vyhlásenými oblasťami Natura Konkrétne sú to: oblasť sútoku Dunaja a Moravy Donau-March-Winkel (medzi Marcheggom a Engelhartstetten), pahorkatinná oblasť medzi Dunajskými luhmi a Litavskými vrchmi (Leithagebirge) (Regelsbrunn Kaisersteinbruch), ako aj medzi Litavskými vrchmi (Leithagebirge) a pohorím Rosaliengebirge. Opatrenia sa v zásade obmedzujú na plochy umožňujúce trvalé udržiavanie poľnohospodárskych úžitkových plôch. Možnosť podpory sa týka zvyškov lúk, využívania kosných lúk, spásania poľnohospodárskych plôch, úhorov a plôch, na ktorých sa pestujú plodiny na sečkovanie. Los mokraďový (Alces alces) WWF-Canon/Fred F. HAZELHOFF Na podporu Alpsko-karpatského koridoru sú vhodné opatrenia WF-R (najmä doplňujúce a mimo oblastí Natura 2000). Tie si vyžadujú individuálne zakotvenie. V rámci tohto opatrenia prichádzajú do úvahy napr. ovocné sady a výsadba. V zásade by sa mala venovať pozornosť kompenzačným opatreniam (napr. v zmysle lesného zákona a posudzovania vplyvov na životné prostredie). V rámci projektov je často definovaný záväzok odstránenia vzniknutých škôd. Biokoridory sú dobrým miestom na koncentráciu kompenzačných opatrení, pretože sa v nich veľmi silno prejavujú účinky opatrení. Obrázok 18. Možné situovanie pre AKK v rámci programu modrých plôch Blauflächen. Výrez Kolízny bod 2 (Zidek et al. 2012). 42

44 8 Míľniky Zachovanie ekologických sietí je interdisciplinárnou cezhraničnou úlohou, ktorá si vyžaduje mnoho pomocných rúk z rôznych sektorov. S cieľom zachovať ekologické procesy musia niektorí účastníci investovať finančné prostriedky, iní čas, ďalší sa musia vzdať budúcich možností využitia krajiny. Najdôležitejšie je začať vybudovaním vzájomnej dôvery medzi záujmovými skupinami. Hlavnou úlohou projektu AKK a tohto akčného plánu je vytvoriť komplexný a akceptovaný zoznam spoločných aktivít na najbližších desať rokov. To je prvý krok k implementácii memoranda o porozumení podpísaného v januári 2012 s cieľom zachovať AKK. Bolo vymedzených viac než 25 všeobecných opatrení a viac než 100 špecifických aktivít, aby sa udržala funkčnosť koridoru v nastávajúcom desaťročí. Niektoré z nich sú významným krokom vpred, sú uvedené v tabuľke 8 spolu s realistickým časovým harmonogramom. Táto tabuľka je zároveň prvým návrhom programu práce cezhraničnej pracovnej skupiny na najbližších desať rokov. Oblasť aktivít Dopravná infraštruktúra Územné plánovanie Riadenie využitia krajiny Ekodukt A4 Ekodukt D2 Ekodukt A3 Usmernenia pre implementáciu LEP (Burgenland) Prijatie regionálneho programu rozvoja (Dolné Rakúsko) Prijatie ÚSES (Slovensko) Možnosť financovania biokoridorov v rámci rozvoja vidieka Revitalizácia brehov riek Ochrana prírody Integrácia do programov starostlivosti o ch.ú. 1. Zladenie monitoringu 2. Zladenie monitoringu Cezhraničná spolupráca AKK prídavný projekt Založenie stálej pracovnej skupiny Tabuľka 9. Dôležité míľniky pre zachovanie AKK

45 9 Glosár Alpine-Carpathian-Corridor (ACC) Alpsko-karpatský koridor Alpen-Karpaten-Korridor (AKK): Otvorená, pre voľne žijúce živočíchy priechodná krajina medzi východným výbežkom Álp a západnou časťou Karpát. Šírka koridoru sa pohybuje v rozmedzí od 1 km až viac ako 30 km. Pozri tiež Koridor. Bottle neck Zúženie Kolízne miesto Engstelle: Časť krajiny, ktorá nadobudla kritický význam v kontexte obmedzení pre rozptyl zvierat. Zúženie/kolízne miesto predstavuje miesto, kde je odpor pohybu voľne žijúcich živočíchov vysoký, a preto je ekologická spojitosť (pozri nižšie) mimoriadne nízka takéto oblasti sú obvykle ovplyvnené rôznymi záujmami o využitie územia. Na dosiahnutie priepustnosti celej krajiny je nevyhnutné prijať špecifické opatrenia, najmä v styku s týmito zúženiami/kolíznymi miestami. Barrier effect Bariérový efekt Barriere Effekt: Kombinovaný účinok mortality zveri v dôsledku kolízií na dopravných komunikáciách (cesty, železnice), fyzických prekážok (oplotenie, múry, hlukové bariéry alebo regulácie vodných tokov) a vyhýbania sa im (sídlam, veľký poľnohospodárskym poliam), spoločne znižujúci pravdepodobnosť a úspešnosť pohybu zveri cez krajinu. Biological diversity/biodiversity Biologická Diverzita/Biodiverzita Biologische Vielfalt/Biodiversität: Rôznorodosť druhov, génov a ekosystémov. Habitat/Biotope Habitat/Biotop/Stanovište Habitat/Biotop: Oblasť s rovnakými podmienkami prostredia, obývaná charakteristickými rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami. Biotop obvykle slúži ako denominátor charakteristických krajinných prvkov a plôch vegetácie identifikovaných z antropocentrickej perspektívy. Habitat sa chápe ako súbor komponentov potrebných na prežitie druhu a ako miesto alebo typ lokality, kde sa živočích alebo populácia prirodzene vyskytuje. Tieto dva termíny sú niekedy vzájomne zameniteľné. Compensatory measures Kompenzačné/náhradné opatrenia Ausgleichsmaßnahmen: Opatrenia prijaté na účely vyváženia rušivých zásahov do prírody a poškodení alebo degradácie prírodných biotopov. Opatrenia na riešenie pretrvajúcich nepriaznivých účinkov, ktoré nemôžu byť uspokojivo zmiernené. Vytváranie, obnovenie, premiestňovanie alebo zvýšenie kvality prírodných území v záujme vyváženia ekologických škôd spôsobených rozvojom infraštruktúry. Connectivity Konektivita/spojitosť krajiny Konnektivität: Nadväznosť krajiny spočívajúca v prepojení konštrukčných prvkov krajiny (plochy lesov, lúk a pasienkov alebo nevyužívané plochy) umožňujúca pohyb živočíšnych druhov v krajine a prepojenie jej jednotlivých častí kontinuálnymi trasami pohybu. Corridor Koridor/Ekologický koridor Korridor: Nepravidelne tvarovaná oblasť hodnotná pre voľne žijúcu faunu najmä na uľahčenie pohybu krajinou, ktorá spája dve alebo viac oblastí. Hlavnou črtou koridoru je, že v porovnaní s okolím má krajinnú štruktúru vhodnú pre zver. Core zone Jadrová zóna koridoru Kernzone: Na zachovanie koridoru kľúčová centrálna (800 m široká) časť koridoru, ktorá by mala byť minimálne priechodnou cestou pre migráciu živočíchov a ktorá musí byť zbavená akýchkoľvek bariér alebo rušivých vplyvov. Vyjadruje minimálne požiadavky na fungovanie koridoru. Opatrenia na zlepšenie ekologickej siete by sa mali sústrediť na túto oblasť. Ecological network Ekologická sieť Ökologisches Netzwerk: Systém ekologických koridorov a jadrových území biotopov, ktorý poskytuje (minimálnu) sieť biotopov na úspešnú ochranu biologickej diverzity. Environmental Impact Assessment (EIA) Posudzovanie vplyvov na životné prostredie Umweltverträglichkeitsprüfung (UVP): Metóda a proces, ktorým sa zhromažďujú, vyhodnocujú a používajú informácie o vplyvoch na životné prostredie s cieľom prijať informované rozhodnutia. Pozri tiež Strategické environmentálne hodnotenie. Fragmentation Fragmentácia Fragmentierung: Rozdrobenie biotopov, ekosystémov alebo krajiny na menšie parcely a plôšky. Geographic Information System (GIS) Geografický informačný systém Geographische Informationssysteme: Systém vytvorený na zachytenie, uchovanie, analýzy, správy a prezentácie všetkých typov geografických dát. GIS je spojenie kartografie, štatistickej analýzy a databázovej technológie. Habitat fragmentation Fragmentácia biotopu Habitatfragmentierung: Rozdrobovanie prírodných biotopov a ekosystémov na menšie a viac izolované plôšky. Rozpad a redukcia biotopu, najmä z dôvodu zmeny využívania krajiny. Vedie k strate habitatu (napr. z dôvodu zabratia územia) priamo alebo nepriamo izoláciou biotopu (napr. z dôvodu 44

46 9 Glosár bariér zvyšujúcich vzdialenosti medzi susednými biotopmi). Predstavuje jednu z najväčších hrozieb pre biodiverzitu (pozri vyššie). Hunting pressure Poľovnícky tlak Jagddruck: Tento termín opisuje rušivé vplyvy na voľne žijúcu faunu (spôsobujúce napr. zmeny vo využívaní priestoru) spôsobené poľovníckymi aktivitami rôzneho druhu (prikrmovanie, lov, zariadenia atď.). Poľovnícky tlak je potrebné odvodzovať od množstva ulovenej zveri. Indicator species Indikačný druh Indikator Art: Široko rozšírený druh typický pre určité spoločenstvo alebo špecifický typ prostredia (napr. jeleň lesný pre AKK). Indikačný druh nemusí byť aktuálne prítomný v skúmanej oblasti. Land cover Krajinná pokrývka Landbedeckung: Kombinácia využívania územia a vegetačnej pokrývky. Landscape bridge Ekodukt Grünbrücke: Premostenie postavené tak, aby sa prepojila krajina na oboch stranách cesty a živočíchy tak mohli bezpečne prekonať bariéry tvorené cestnou infraštruktúrou. Jeho povrch je pokrytý zeminou alebo iným prírodným materiálom, vhodným na výsadbu vegetácie. Vo všeobecnosti ide o priechod pre zver. Tri kategórie: Kategória A: Priechody pre zver medzinárodného významu s minimálnou šírkou m, Kategória B: Priechody pre zver nadregionálneho významu s minimálnou šírkou m, Kategória C: Priechody pre zver lokálneho a regionálneho významu s minimálnou šírkou m. Landscape structures Krajinné štruktúry Landschaftsstruktur: Prírodné alebo človekom vytvorené črty krajiny vytvárajúce v otvorenej krajine vhodné prírodné podmienky pre rôzne druhy organizmov a umožňujúce prepojenie ich biotopov a orientáciu pre voľne žijúce živočíchy, ak sú náležite spravované (plochy lesov, potoky a rieky s priľahlými lužnými lesmi, extenzívne využívané lúky a pasienky, ladom ležiace plochy, štrkoviská, priekopy, kanále, rybníky, aleje stromov pozdĺž ciest, sprievodná zeleň potokov, solitérne kríky a stromy, nespevnené a málo frekventované poľné a lesné cesty). Land use plan /Územný plán obce Flächenwidmungsplan: Územný plán obce je právnym dokumetnom schvaľovaným zastupiteľstvom. Rozdeľuje územie obce a vymedzuje druhy jeho využitia (pozemky, zeleň, dopravné územia) podľa prírodných podmienok, zohľadňujúc pritom predpokladaný ekonomický, spoločenský a kultúrny rozvoj obce, ako aj ciele dokumentov miestneho socioekonomického rozvoja. Územný plán obce sa skladá z textovej časti a geografického znázornenia. Limitations for settlement areas Hranica zastavaného územia Regionale Siedlungsgrenze: Územným plánom definovaná hranica zastavaného územia obce resp. územia určeného na zástavbu. Hranice zastavaného územia sa stanovujú podľa regionálnych kritérií a nemožno ich prekročiť vymedzením územia obce na stavebné účely. Main axis Hlavná os Hauptachse: pozri Jadrová zóna. Monitoring Monitoring Monitoring: Kombinácia pozorovania a merania vykonávaného s cieľom vyhodnocovať plnenie plánu, opatrení alebo činností na základe súboru vopred určených indikátorov, kritérií alebo výhľadových cieľov. Population Populácia Population: Súbor jedincov druhu v danej oblasti vzájomne viazaných reprodukčnými vzťahmi. Preservation of typical land forms Zachovanie typických foriem krajiny Erhaltenswerte Landschaftsteile: Komplex krajín alebo cenných biotopov regionálneho významu. Podľa 4 vyhlášky o regionálnom programe priestorového usporiadania v nich možno vymedziť iné využitie než zelené oblasti poľnohospodárstvo a lesníctvo iba ak obec na ne nemá iné vhodné územia. Regional development plan Regionálny program priestorového usporiadania Regionales Raumordnungsprogramm: Predstavujú nástroj regionálneho priestorového plánovania k regulácii priestorového rozvoja v Rakúsku. Týkajú sa jednotlivých konkrétnych regiónov. V regionálnom rozvoji určujú ciele a nevyhnutné opatrenia pre región v oblasti životného prostredia, sídelnej štruktúry a tiež v ťažbe surovín. Regional open space corridors Regionálna zóna zelene/regionálny koridor zelene Regionale Grünzonen: Regionálny koridor zelene je územie zelene s osobitou funkciou priestorovej štrukturácie a separácie sídiel alebo územie s rekreačnou funkciou regionálneho významu. V týchto oblastiach môže byť územným plánom určené len také funkčné využitie územia, ktoré nie je v rozpore s krajinotvornou a členiacou funkciou alebo nezhoršuje rekreačnú funkciu týchto zón. Zriadenie stavebného pozemku je tu v každom prípade neprípustné. Sprístupnenie územia pre infraštruktúru je dovolené iba vtedy ak nebudú ohrozené funkcie regionálneho koridoru zelene, ktoré sú opísané vyššie. Semi-natural habitat patches Plôšky poloprírodných biotopov Naturnahe Habitatflächen: Oblasti s prírode blízkou vegetáciou. Strategic Environmental Assessment (SEA) Strategické environmentálne hodnotenie Strategische Umweltprüfung (SUP): Aplikácia princípov posudzovania vplyvov na životné prostredie v prípade politík, plánov a programov na regionálnej, národnej a medzinárodnej úrovni. Stepping stone biotope Interakčný prvok Trittsteinbiotop: Určitý ekosystém, jeho prvok alebo skupina ekosystémov 45

47 9 Glosár prepojené na biocentrá a biokoridory, ktoré zabezpečujú ich priaznivé pôsobenie na okolité časti krajiny pozmenenej alebo narušenej človekom. Môžu to byť napríklad poloprírodné alebo extenzívne využívané biotopy v intenzívne využívanej poľnohospodárskej alebo mestskej krajine. Sú to plochy, na ktorých sa migrujúce druhy dočasne zdržiavajú pri pohybe pozdĺž heterogénnej trasy. Target species Cieľový druh Zielart: Druh, ktorý je predmetom ochranárskych aktivít alebo štúdií. Wildlife passage Priechod pre zver Wildtierpassage: Štruktúra, ktorá umožňuje cieľovým druhom organizmov bezpečný prechod cez zariadenia dopravnej infraštruktúry. Tento všeobecný pojem zahŕňa nadchody a body kríženia pre voľne žijúce živočíchy. Wildlife overpass Nadchod pre zver Überführung: Konštrukcia postavená nad cestnou infraštruktúrou s cieľom prepojiť biotopy na oboch stranách. Jej povrch je aspoň čiastočne pokrytý zeminou alebo iným prírodným materiálom, ktorý umožňuje výsadbu vegetácie. Pozri Ekodukt. Wildlife underpass Podchod pre zver Unterführung: Technický prvok vrátane navádzacích štruktúr, ktorý umožňuje zveri prechod popod cestnú komunikáciu alebo inú prekážku. Rosaliagebirge (Steinbrunn/Zillingdorf) Egger 46