Súčasný stav udržateľnej mobility a turizmu v Podunajskom regióne

Transkript

1 Súčasný stav udržateľnej mobility a turizmu v Podunajskom regióne Február 2013

2 2

3 Súčasný stav udržateľnej mobility a turizmu v Podunajskom regióne Objednávateľ: Bratislavský samosprávny kraj Sabinovská Bratislava 25 Spracovateľ: VVMZ spol. s r.o. Grösslingova Bratislava Slovakia Tel.: Fax: Kolektív autorov: Erik Heidema Alena Dudekova Branislav Orgonik 3

4 Táto analýza je spracovaná v rámci projektu Transdanube - Sustainable Transport and Tourism along the Danube. Táto analýza bola vypracovaná spoločnosťou VVMZ spol. s r.o.. Zistenia a závery prezentované v tejto analýze sú názormi autorov a nemusia nevyhnutne odrážať názory Bratislavského samosprávneho kraja, Európskej komisie alebo ďalších zainteresovaných strán. VVMZ spol. s r.o., Grösslingova 7, Bratislava, Slovensko Financované zo zdrojov Európskej únie 4

5 Obsah Úvod Analýza legislatívneho a inštitucionálneho rámca pre oblasť udržateľnej dopravy a turizmus Legislatívny rámec v oblasti dopravy Legislatívny rámec v oblasti cestovného ruchu Inštitucionálne zabezpečenie v oblasti dopravy Inštitucionálne zabezpečenie cestovného ruchu Analýza existujúcich rámcových dokumentov a rozvojových plánov, stratégií a projektov pre oblasť udržateľnej dopravy a turizmu Analýza dokumentov pre oblasť udržateľnej dopravy a turizmu Informácie o ukončených a prebiehajúcich projektoch v oblasti udržateľnej dopravy a ich plánovaných výstupoch Financovanie Analýza dopravy a mobility v regióne so špeciálnym zameraním na systém udržateľnej dopravy Vlaková doprava Autobusová doprava Verejná hromadná doprava / miestna doprava Cyklodoprava Lodná preprava Integrovaný systém dopravy Alternatívne spôsoby dopravy Súčasná situácia v oblasti cestovného ruchu so zameraním na atraktivity cestovného ruchu Vývoj cestovného ruchu v sledovaných okresoch Hlavné atrakcie v sledovaných okresoch Pobyt / rekreácia pri vode, vodné športy Pobyt a rekreácia pri termálnej vode Kultúrne a historické pamiatky Mestský turizmus Ostatné atrakcie a podujatia Analýza kľúčových aktérov v oblasti udržateľnej dopravy a turizmu Národná úroveň Regionálna úroveň Príklady dobrej praxe so zameraním na existujúce produkty cestovného ruchu v regióne THERMALPASS VEĽKÝ MEDER - Vlakom za kúpaním do Veľkého Medera Bratislava City CARD

6 7.3 Bicyklom po Žitnom ostrove s Regiojetom Loďou do Danubiany SWOT analýza Sumár zistení a záverov Použitá literatúra

7 Úvod Hlavným zámerom projektu TRANSDANUBE je rozvoj turistických atrakcií v regiónoch pozdĺž toku Dunaja, prostredníctvom podpory trvaloudržateľnej mobility, prírodného bohatstva a kultúrneho dedičstva. Jedným z cieľov projektu je rozvoj trvaloudržateľnej mobility vo vybraných regiónoch pozdĺž Dunaja, vrátane železničnej, verejnej automobilovej, cyklistickej a lodnej dopravy, za účelom zavedenia konceptu udržateľného cestovného ruchu v celom Podunajsku Táto štúdia zachytáva súčasný stav udržateľnej mobility a turizmu v Podunajskom regióne na Slovenku. Analyzovaným územím je územie vo vzdialenosti do 50 km od toku Dunaja. Táto oblasť sa vzťahuje na celé územie Bratislavského samosprávneho kraja, časť Trnavského samosprávneho kraja (okresy Dunajská Streda, Galanta a Trnava) a časť Nitrianskeho samosprávneho kraja (okresy Komárno, Nové Zámky, Šaľa a Levice) Štúdia bola vypracovaná v mesiaci február 2013 a je výstupom najmä preskúmaných, analyzovaných a interpretovaných dokumentov a stratégií, ktoré boli k dispozícií na danú tému. Zistené výsledky boli doplnené o cenné informácie a názory Odboru stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov Bratislavského samosprávneho kraja. Analýza je spracovaná v 9 častiach. Prvé dve časti rozoberajú legislatívne inštitucionálne zabezpečenie v oblasti udržateľnej dopravy a cestovného ruchu. Súčasťou týchto častí sú aj informácie o prebiehajúcich a ukončených projektov v oblasti udržateľnej dopravy a ich plánovaných výstupov. Tretia časť obsahuje informácie o možnostiach financovania pre oblasť udržateľnej dopravy a cestovného ruchu. Štvrtá časť je venovaná analýze dopravy a mobility v regióne so špeciálnym zameraním na systém udržateľnej dopravy. Pozornosť bola venovaná vlakovej doprave, autobusovej doprave, verejnej hromadnej doprave, cyklodoprave a lodnej doprave. V závere tejto časti je uvedený integrovaný systém dopravy a alternatívne spôsoby dopravy. Piata časť analýzy je venovaná vývoju cestovného ruchu v sledovanej oblasti a súčasnej situácii v oblasti cestovného ruchu so zameraním na atrakcie, ktoré sa v sledovanom regióne nachádzajú. Atrakcie sú rozdelené podľa foriem cestovného ruchu. Pri každej atrakcii je uvedený jej stručný opis a možnosť získania ďalších informácií prostredníctvom informačného systému Súčasťou tejto časti sú aj informácie o dostupnosti jednotlivých atrakcií z pohľadu udržateľnej dopravy ako aj časového hľadiska. V ďalšej časti sú uvedené informácie o kľúčových aktérov na národnej ako aj regionálnej úrovni v oblasti udržateľnej dopravy a turizmu. Siedma časť uvádza príklady dobrej praxe existujúceho spojenia oblasti udržateľnej dopravy a cestovného ruchu so zameraním na existujúce produkty cestovného ruchu v regióne V záverečných časti analýzy je SWOT analýza a sumárom celkových zistení a záverov. 7

8 1 Analýza legislatívneho a inštitucionálneho rámca pre oblasť udržateľnej dopravy a turizmus Pre lepšie pochopenie situácie a stavu udržateľnej dopravy a cestovného ruchu na Slovensku je potrebné poznať legislatívne pozadie. Cestovný ruch sa považuje za jeden z akcelerátorov hospodárskeho rastu krajín, ktoré majú prírodný alebo kultúrny, či spoločenský potenciál. Bez podpory na národnej úrovni sa však cestovný ruch a aj udržateľná doprava rozvíja ťažko. Legislatívne opatrenia môžu vytvárať rámec pre podporu, no na druhej strane môžu znamenať vysoké bariéry v spomínaných oblastiach hospodárstva. 1.1 Legislatívny rámec v oblasti dopravy Oblasť cestnej dopravy a pozemných komunikácií Zákon č. NR SR 135/1961 Z.z o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov Zákon č. NR SR 56/2012 Z. z. o cestnej doprave (účinný od 1. marca 2012) Vyhláška MDPT SR č.124/ 2012 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave Zákon č. NR SR 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov; Vyhláška MDPT SR č. 9/2009 M, ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zákon č. NR SR 71/1967 Z.z. o správnom konaní Nariadenie EÚ č. 181/2011 o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 2006/2004 Nariadenie EÚ č. 1071/2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy a ktorým sa zrušuje smernica Rady 96/26/ES Nariadenie EÚ č. 1073/2009 o spoločných pravidlách prístupu na medzinárodný trh autokarovej a autobusovej dopravy a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 561/2006 Nariadenie EÚ č. 1370/2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave Oblasť železničnej dopravy Zákon NR SR č. 258/1993 Z.z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov Zákon NR SR č. 513/2009 Z.z. z 28. o dráhach a o zmene a doplnení v znení neskorších predpisov Vyhláška MDPT SR č.245/2010 o odbornej spôsobilosti, zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti osôb pri prevádzkovaní dráhy a dopravy na dráhe Vyhláška MDPT SR č. 205/2010 Z.z o určených technických zariadeniach a určených činnostiach a činnostiach na určených technických zariadeniach Zákon NR SR č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach Vyhláška MDPT SR č. 350/2010 o stavebnom a technickom poriadku dráh Vyhláška MDPT SR č. 351/2010 o dopravnom poriadku dráh Oblasť lodnej dopravy Zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov 8

9 Vyhláška MDPT SR č.22/2001 Z.z, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zaradení vodných ciest a ich jednotlivých úsekov do príslušných tried podľa klasifikácie európskych vodných ciest Vyhláška MDPT SR č. 59/2001 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o ciachovaní plavidla Vyhláška MDPT SR č.123/2001 Z.z, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsahu, rozsahu a priebehu skúšky a o forme osvedčenia o odbornej spôsobilosti dopravcu vo vodnej doprave Vyhláška MDPT SR č.124/2001 Z.z, ktorou sa vydáva vzor na vyhotovenie prepravného poriadku vo verejnej vodnej doprave na vnútrozemských vodných cestách Vyhláška MDPT SR č.12/2005 Z.z, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kvalifikačných predpokladoch, o overovaní odbornej spôsobilosti člena posádky plavidla a vodcu malého plavidla a vzory preukazov odbornej spôsobilosti členov posádky plavidla Nariadenie vlády SR č. 193/2009 z 29. apríla 2009 o technickej spôsobilosti a prevádzkovej spôsobilosti plavidiel Európske pravidlá pre plavbu na vnútrozemských vodných cestách (CEVNI) Rev Legislatívny rámec v oblasti cestovného ruchu Základný legislatívny rámec v oblasti cestovného ruchu na Slovensku tvorí: zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov zákon č. 231/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov Vyhláška č. 277/2008, ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried zákon č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky Podnikanie v cestovnom ruchu je upravené vybranými ustanoveniami nasledujúcich právnych predpisov: zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady 1.3 Inštitucionálne zabezpečenie v oblasti dopravy Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ministerstvo sa organizačne člení na sekcie. Sekcia sa člení na odbory alebo úrady a odbor sa môže členiť na oddelenia. Sekcia je základným organizačným stupňom riadenia a rozhodovania, nositeľom úloh ministerstva podľa vymedzených okruhov činností. Sekcia je 9

10 organizačný útvar, v ktorom je zoskupená ucelená a komplexná oblasť koncepčných, odborných, metodických, správnych a kontrolných činností Sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií Sekcia železničnej dopravy a dráh Sekcia civilného letectva a vodnej dopravy Sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií Sekcia sa člení na: a) odbor pozemných komunikácií (oddelenie cestného hospodárstva, oddelenie regulácie pozemných komunikácií) b) odbor cestnej dopravy a regulácie cestnej dopravy (oddelenie cestnej osobnej a nákladnej dopravy, oddelenie štátny dopravný úrad) Úlohy a kompetencie sekcie cestnej dopravy a pozemných komunikácií : zabezpečuje rozvoj cestnej dopravy a pozemných komunikácií tvorí legislatívu v oblasti cestnej dopravy, pozemných komunikácií, podmienok prevádzky vozidiel v cestnej premávke, autoškôl a povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov plní regulačné funkcie v oblasti cestnej dopravy, pozemných komunikácií, schvaľovania vozidiel, autoškôl a povinnej základnej kvalifikácie a pravidelnom výcviku niektorých vodičov poskytuje súčinnosť iným organizačným útvarom pri posudzovaní ekonomického a hospodárskeho vývoja obchodných spoločností a štátnych organizácií plní funkciu štátneho dopravného úradu Sekcia železničnej dopravy a dráh Do sekcie železničnej dopravy a dráh sú začlenené odbory: odbor dráh, odbor projektov železničnej infraštruktúry a centrálny úrad TER. Úlohy a kompetencie sekcie železničnej dopravy a dráh tvorí a uplatňuje zásady štátnej dopravnej politiky v oblasti železničnej dopravy a dráh, určuje jej priority, ktoré sú záväzné pre všetky orgány ako aj pre prevádzkovateľov dráhy a dopravcov predkladá návrhy na harmonizáciu ekonomických podmienok v rámci dopravnej sústavy a presadzovania zásad štátnej dopravnej politiky z hľadiska železničnej dopravy vecne sa podieľa na príprave návrhov zákonov, vyhlášok, nariadení vlády a vnútorných predpisov v oblasti železničnej dopravy zabezpečuje koncepciu železničnej dopravy a jej priebežnú novelizáciu podľa vonkajších vzťahov stanovuje prepravné a dopravné podmienky na železnici (vyhláška 249/1997 o vzore na vyhotovenie prepravného poriadku na dráhach, vyhláška 250/1997Dopravný poriadok) spolupracuje na príprave bilaterálnych dohôd súvisiacich so železničnou prepravou (dohody o hraničnom vybavovaní, dohody o hraničných prechodoch, o cezhraničnej doprave v krízových situáciách navrhuje rozsah dotácií pre železničnú dopravu a oblasť železničnej infraštruktúry, kontroluje efektívnosť vynakladaných prostriedkov a použitie zdrojov a prípravu podkladov na schválenie štátneho záverečného účtu spolupracuje pri riešení tarifnej problematiky za použitie dopravnej cesty 10

11 spolupracuje na zmene taríf v osobnej železničnej doprave v rozsahu pôsobnosti ministerstva (zákon o dráhach, ZVVZ) sa spolupodieľa na vypracovaní grafikonu vlakovej dopravy (GVD) verejnej osobnej dopravy a dohliada na koordináciu spracovania celkového GVD a alokáciu trás V pôsobnosti ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR sa nachádzajú spoločnosti Železnice Slovenskej republiky Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s Sekcia civilného letectva a vodnej dopravy Pod sekciu civilného letectva a vodnej dopravy bol organizačne pričlenený odbor vodnej dopravy. Jeho pôsobnosť a kompetencie sa zverejnia po uvedení do platnosti nového organizačného poriadku MDPT SR. Súčasťou odboru je aj oddelenie Námorného úradu. 1.4 Inštitucionálne zabezpečenie cestovného ruchu Pri tvorbe analýzy dopravy a cestovného ruchu je dôležité poznať okrem ich legislatívneho rámca aj ich inštitucionálne zabezpečenie. Zaradenie oblasti dopravy a cestovného ruchu pod jednotlivé ministerstvá, agentúry, odbory a sekcie sú zrkadlom toho, aký význam sa týmto oblastiam prikladá. Samotný odbor cestovného ruchu prešiel za posledné roky niekoľkými ministerstvami (Ministerstvo hospodárstva, Ministerstvo kultúry, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií. Každý prechod na iné ministerstvá prináša v sebe zmenu agendy, kompetencií a tým unikajú podstatné náležitosti, ktoré inštitúcie v cestovnom ruchu majú aké kompetencii. V tejto podkapitole je uvedený inštitucionálny rámec s dôrazom na vymedzenie kompetencií jednotlivých aktérov na národnej i regionálnej úrovni. V súčasnosti plnenie úloh v cestovnom ruchu zabezpečujú podľa zákona 91/2010 Z.z o podpore cestovného ruchu tieto inštitúcie: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky vyššie územné celky obce príspevková organizácia zriadená ministerstvom krajské organizácie cestovného ruchu oblastné organizácie cestovného ruchu Okrem týchto inštitúcií plnenie úloh v cestovnom ruchu zabezpečujú aj neziskové organizácie ako napr. občianske združenia, ktoré sa svojou činnosťou podieľajú na jeho podpore. Národná úroveň Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Zákon č. 403/2010 Z. z. nadobudol účinnosť 1. novembra Týmto zákonom sa menil a doplnil zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Nadobudnutím účinnosti tohto zákona došlo k 11

12 prechodu kompetencií v oblasti cestovného ruchu z Ministerstva kultúry a cestovného ruchu Slovenskej republiky na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Úlohy a kompetencie sekcie cestovného ruchu: vytvára podmienky pre rozvoj cestovného ruchu ako štátnej priority vypracúva, implementuje a monitoruje štátnu politiku rozvoja cestovného ruchu vypracúva národnú koncepciu rozvoja cestovného ruchu a zodpovedá za jej plnenie zabezpečuje potrebné stimuly a pomoc pri investíciách súkromného sektora do cestovného ruchu podieľa sa na tvorbe systému štatistických informácií o cestovnom ruchu, spracúva komplexné štatistické údaje o vývoji cestovného ruchu v Slovenskej republike spolupracuje s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pri podpore uplatňovania medzinárodných štandardov a rozvoji vzdelávania v cestovnom ruchu spolupracuje s Ministerstvom životného prostredia SR na harmonizácii záujmov rozvoja cestovného ruchu a ochrany prírody spravuje Register krajských a oblastných organizácií cestovného ruchu plní úlohy a záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z členstva: - vo Svetovej organizácii cestovného ruchu a ostatných medzinárodných a medzištátnych organizáciách a združeniach cestovného ruchu - v Európskej únii v oblasti cestovného ruchu a z medzinárodných zmlúv týkajúcich sa cestovného ruchu - vo Výbore pre cestovný ruch Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj zabezpečuje: - plnenie úloh cezhraničnej spolupráce v cestovnom ruchu - zahraničnú spoluprácu v cestovnom ruchu v oblasti dvojstranných a multilaterálnych vzťahov - plnenie medzinárodných bilaterálnych a multilaterálnych zmlúv v cestovnom ruchu metodicky usmerňuje a kontroluje plnenie úloh agentúry vypracúva programy rozvoja cestovného ruchu a vyhodnocuje ich realizáciu podporuje činnosť územnej samosprávy pri rozvoji cestovného ruchu a činnosť krajských a oblastných organizácií cestovného ruchu zadáva úlohy subjektom výskumu cestovného ruchu Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR) SACR je štátna príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR špecializovaná na marketing a štátnu propagáciu cestovného ruchu Slovenskej republiky. Bola zriadená Ministerstvom hospodárstva SR v roku Jej hlavné aktivity sú zamerané na: marketing cestovného ruchu na celoštátnej úrovni poskytuje informácie o možnostiach cestovného ruchu na Slovensku propaguje Slovensko ako cieľovú krajinu cestovného ruchu prispieva k tvorbe pozitívneho obrazu Slovenska v zahraničí podporuje predaj produktov cestovného ruchu Slovenskej republiky SACR je oprávnená vykonávať oficiálne zastúpenia v zahraničí a vytvárať detašované pracoviská v tuzemsku a v zahraničí. 12

13 Uznesením vlády č. 1021/2006 je SACR sprostredkovateľským orgánom pod Riadiacim orgánom pre Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast za účelom zabezpečenia implementácie v cestovnom ruchu. Z pohľadu občianskych združení, na národnej úrovni pôsobia najmä: Slovenský cykloklub Klub slovenských turistov Slovenský cykloklub Slovenský cyklokub je národným občianskym združením registrovaným na Ministerstve vnútra SR. Jeho predmetom je podpora pohybu na bicykli, ktorú dosahuje hlavne legalizáciou, značením a údržbou siete cykloturistických trás. Zastupuje Slovensko ako riadny člen v Európskej cyklistickej federácii (ECF), je Národným koordinátorom Eurovelo. Má štátnu akreditáciu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR v odbornosti značkár cykloturistických trás. Dĺžka siete cykloturistických trás na Slovensku je v súčasnosti km. Trasy na Slovensku sa značia na základe STN Cykloturistické značenie. Hlavné úlohy SCK: tvorba siete cyklotrás na Slovensku v rámci projektu Eurovelo tvorba siete národných cykloturistických magistrál na Slovensku tvorba siete regionálnych cykloturistických trás evidencia cykloturistických trás na Slovensku prideľovanie farebnosti cykloturistickým trasám a ich vzájomné sieťovanie príprava odborných kádrov pre značenie cykloturistických trás vzdelávanie, propagácia a prezentácia cyklotrás organizovanie cykloturistických podujatí Klub slovenských turistov Klub slovenských turistov je národným občianskym združením registrovaným na Ministerstve vnútra SR. Jeho predmetom je podpora turistiky, ktorú dosahuje hlavne legalizáciou, značením a údržbou siete peších turistických, lyžiarskych turistických a vodáckych turistických trás. Zastupuje Slovensko v medzinárodných organizáciách. Má štátnu akreditáciu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR v odbornosti značkár turistických trás. Dĺžka siete peších turistických trás na Slovensku je v súčasnosti km. Pešie turistické trasy na Slovensku sa značia na základe STN Turistické značenie. Hlavné úlohy KST: Tvorba siete diaľkových medzinárodných peších trás na Slovensku v rámci Európy tvorba siete národných peších turistických magistrál na Slovensku tvorba siete regionálnych peších turistických trás evidencia peších a lyžiarskych turistických trás na Slovensku prideľovanie farebnosti peším turistickým trasám a ich vzájomné sieťovanie príprava odborných kádrov pre značenie peších a lyžiarskych turistických trás vzdelávanie, propagácia a prezentácia pešej turistiky 13

14 organizovanie turistických podujatí Regionálna úroveň Vyššie územné celky (VÚC) Vyššie územné celky v súlade s 4, ods. m) zákona 302/2001 majú ako jednu zo svojich kompetencií koordinovať a vytvárať podmienky na rozvoj cestovného ruchu. Podľa zákona 91/2010 Z.z o podpore cestovného ruchu majú v cestovnom ruchu pôsobnosť: založiť krajskú organizáciu a podieľať sa na jej spolufinancovaní spolupracovať s krajskou organizáciou pri tvorbe programov a plánov hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rozvoja na území vyššieho územného celku vrátane koncepcie rozvoja cestovného ruchu, ročného plánu aktivít a monitorovacej správy o vývoji cestovného ruchu na území kraja vytvárať podmienky na spoluprácu s podnikateľskými subjektmi pôsobiacimi na jeho území vytvárať podmienky na osvetu a výchovu obyvateľstva k podnikaniu v cestovnom ruchu spolupracovať s ústrednými orgánmi štátnej správy pri realizácii štátnej politiky cestovného ruchu v Slovenskej republike podporovať rozvoj cezhraničnej, medziregionálnej a nadnárodnej spolupráce v cestovnom ruchu vytvárať podmienky na podporné mechanizmy a nástroje, ktoré motivujú subjekty na jeho území k rozvoju cestovného ruchu, zvyšovaniu kvality služieb a konkurencieschopnosti spolupracovať s Radou vlády Slovenskej republiky pre jednotnú prezentáciu Slovenska v zahraničí Obec Obec podľa zákona 91/2010 Z.z o podpore cestovného ruchu má v cestovnom ruchu pôsobnosť: iniciovať vznik oblastnej organizácie a podieľať sa na spolufinancovaní jej aktivít spolupracovať s organizáciami cestovného ruchu pri tvorbe programov a plánov hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rozvoja na území obce vrátane koncepcie rozvoja cestovného ruchu na území obce, ročného plánu aktivít a monitorovacej správy o vývoji cestovného ruchu na území obce tvoriť programy, plány, stratégie a koncepcie rozvoja cestovného ruchu vytvárať vlastné finančné zdroje na realizáciu aktivít v cestovnom ruchu budovať infraštruktúru podporujúcu aktivity v cestovnom ruchu, ktorá spadá do pôsobnosti obce, sústreďovať štatistické údaje o cestovnom ruchu v obci, spolupracuje s ústrednými orgánmi štátnej správy a s orgánmi vyššieho územného celku pri realizácii štátnej politiky cestovného ruchu v Slovenskej republike spolupracuje s Radou vlády Slovenskej republiky pre jednotnú prezentáciu Slovenska v zahraničí Podľa spomenutého zákona sa môžu zriaďovať výkonné organizácie cestovného ruchu, ktoré by mali plniť funkciu tzv. organizácií destinačného manažmentu na miestnej a regionálnej úrovni lokálna úroveň, reprezentovaná oblastnými organizáciami cestovného ruchu (OOCR), združujúce samosprávy, podnikateľské a iné subjekty podnikajúce alebo pôsobiace na území členských obcí. Vznik OOCR iniciujú starostovia obcí a podnikatelia v nich pôsobiaci. 14

15 krajská úroveň, reprezentovaná krajskými organizáciami cestovného ruchu (KOCR), združujúce VÚC a OOCR nachádzajúce sa na ich území. Vznik KOCR iniciuje predseda príslušného VÚC. 15

16 2 Analýza existujúcich rámcových dokumentov a rozvojových plánov, stratégií a projektov pre oblasť udržateľnej dopravy a turizmu Vo všeobecnosti základným predpokladom pre efektívne a účinné riadenie zamerané na oblasť udržateľnosti dopravy a cestovného ruchu v akomkoľvek regióne je existencia nástrojov a formulácia opatrení a aktivít, prostredníctvom ktorých dôjde k naplneniu tohto zámeru. Sú to najmä rámcové a strategické dokumenty a plány, ktoré určujú základnú líniu rozvoja týchto oblastí. V nasledujúcej kapitole je pozornosť venovaná týmto dokumentom so zameraním na ciele, nástroje a akčné plány pre rozvoj týchto oblastí. 2.1 Analýza dokumentov pre oblasť udržateľnej dopravy a turizmu Nadnárodná úroveň Stratégia Európa 2020 Európa 2020 je stratégiou EÚ, ktorá má zabezpečiť hospodársky rast. Podľa nej udržateľný rast vytvára konkurencieschopnejšie hospodárstvo, ktoré efektívnejšie využíva zdroje a je šetrnejšie k životnému prostrediu. Udržateľný rast sa zakladá okrem iného aj na Ochrane životného prostredia, znížení emisií a zachovaní biologickej rozmanitosti Zavedení efektívnych inteligentných rozvodov elektrickej energie využívajúcich informačné a telekomunikačné technológie Stratégia Európskej únie pre podunajskú oblasť Akčný plán pre rozvoj turizmu a dopravy je zadefinovaný v bode Prepojenie podunajskej oblasti so zameraní na zlepšiť mobilitu a multimodalitu (a) vnútrozemské vodné cesty (b) cestné, železničné a letecké spojenia podporovať udržateľnejšie zdroje energií podporovať kultúru a cestovný ruch, kontakty medzi ľuďmi Cieľ : do roku 2020 zvýšiť nákladnú dopravu na rieke o 20 % v porovnaní s rokom 2010 odstrániť existujúce prekážky brániace splavnosti rieky, tak aby do roku 2015 umožňovala celoročnú plavbu plavidiel typu VIb2 zlepšiť čas prepravy medzi veľkými mestami prostredníctvom konkurencieschopných spojení osobnej železničnej dopravy v priebehu troch alebo piatich rokov v súlade s plánom zrealizovať štyri koridory nákladnej železničnej dopravy prechádzajúce cez podunajskú oblasť rozvíjať efektívne multimodálne terminály v prístavoch na Dunaji s cieľom prepojiť vnútrozemské vodné cesty s cestnou a železničnou dopravou do roku 2020 Centrope Strategy centrope Action Plan V rámci tejto stratégie sa predmetným oblastiam venuje pozornosť v rámci : Iniciatívy zameranej na inteligentnú mobilitu prepojená a rýchla vnútorná dopravná infraštruktúry prístupné križovatky silných a rozvinutých európskych koridorov 16

17 široká škála hustých a efektívnych služieb cezhraničnej verejnej dopravy koordinovaný prístup k regionálnemu a územnému plánovaniu Iniciatíve verejnej dopravy a Iniciatíve zameranej na kultúru a turizmus ( Jazdite a bicyklujte kombinované turistické ponuky) Podunajská stratégia Stratégia EÚ pre Podunajský región (EUSDR) je makroregionálna stratégie prijatá Európskou komisiou v decembri 2010 a schválená Európskou radou v roku Stratégia bola spoločne vyvinutá Komisiou, spolu s krajinami Podunajskej oblasti a zainteresovanými stranami s cieľom spoločné riešiť globálne výzvy. Cieľom stratégie je vytvoriť synergiu a koordináciu medzi existujúcimi politikami a iniciatívami, nachádzajúcimi sa v oblasti povodia Dunaja. Stratégia EÚ pre Podunajskú oblasť bola schválená v júni 2011 na zasadnutí Európskej rady a je druhou EÚ makroregionálnou stratégiou po stratégii EÚ pre región Baltského mora. Prioritné oblasti sú: Mobilita / vodné vodné cesty - Prioritná oblasť 1A "Zlepšenie mobility a intermodality vnútrozemských vodných ciest" koordinovaná Rakúskom a Rumunskom. Mobilita / Železničná doprava Cestná doprava Letecký doprava - Prioritná oblasť 1B "Zlepšenie mobility a intermodality železničnej, cestnej a leteckej dopravy" je koordinovaný Slovinskom a Srbskom. Kultúra a cestovný ruch - Prioritná oblasť 03 "Podpora kultúry a cestovného ruchu, vzájomných kontaktov" je koordinovaný Bulharskom a Rumunskom Národná úroveň Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Bratislavského samosprávneho kraja ( ) Opatrenie č.7: Podpora udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach Cieľ: Nástroje: Integrovaná a ekologická doprava podpora multimodálneho jednotného európskeho dopravného priestoru pomocou investícií do transeurópskej dopravnej siete (TEN-T 17/18), posilnenie regionálnej mobility prostredníctvom prepojenia sekundárnych a terciárnych uzlov s infraštruktúrou TEN-T, rozvoj a obnova interoperabilného železničného systému vysokej kvality vrátane modernizácie železničných staníc rozvoj inteligentnej distribúcie plynu a elektriny a systémov ich skladovania a prepravy/prenosu rozvoj integrovanej, udržateľnej, ekologickej a dostupnej mestskej mobility, najmä prostredníctvom udržateľnej mestskej dopravy, vrátane uľahčenia využívania verejnej dopravy, cyklistiky a chôdze, vnútrozemskej vodnej dopravy a multimodálnych liniek 17

18 odstránenie prekážok vo vnútrozemských vodných cestách pri súčasnej minimalizácii zásadných úprav korýt riek a podpora investícií, ktoré zabezpečia, aby boli plavidlá šetrnejšie k životnému prostrediu, ako aj investícií do riečnych informačných systémov zavádzanie a rozvoj Inteligentných dopravných systémov podpora rozvoja integrovanej dopravy Opatrenie č.8: Podpora zamestnanosti a podporovanie mobility pracovnej sily Cieľ: Nástroje: Rozvoj služieb a turizmu rozvoj podnikateľských inkubátorov a investičnej podpory pre rozvoj samostatnej zárobkovej činnosti, podnikania a zakladania podnikov, najmä v oblastiach, ktoré ponúkajú nové zdroje rastu, ako je ekologické hospodárstvo, udržateľný cestovný ruch (vrátane striebornej ekonomiky) a zdravotnícke a sociálne služby vytváranie nových malých podnikov a podpora ďalších foriem tvorby pracovných miest vo vidieckych oblastiach, najmä prostredníctvom pomoci pre začatie podnikania pre mikropodniky a malé podniky vo vidieckych oblastiach s dôrazom na rozvoj agroturizmu Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Trnavského samosprávneho kraja ( ) Priorita: Cestovný ruch prezentácia a propagácia Strategický cieľ: Cestovný ruch a cezhraničná spolupráca na území TTTSK Nástroje: zabezpečiť účinnú propagáciu kraja na najvýznamnejších odborných podujatiach CR, zvýšiť atraktívnosť kraja pre turistov Priorita: Kultúra a umenie Strategický cieľ: Kraj so širokospektrálnou kultúrnou ponukou Nástroje: miestna ľudová kultúra jedinečné bohatstvo samo-správneho kraja, rekonštrukcia a skvalitnenie prostredia kultúrnych inštitúcii zo zdrojov Európskej únie Priorita: Cestné komunikácie Strategický cieľ: Dopravná infraštruktúra približujúca príležitosti, integrovaná doprava Nástroje: projekt zlepšenia dostupnosti (automobilovej prístupnosti) územia kraja, prostredníctvom systematického kvantitatívneho (prírastkového) rozvoja cestných komunikácii, modernizácie a rekonštrukcie zastaraných cestných úsekov, s uplatnením princípu prednostnej spoločenskej potrebnosti, analýza najhavarijnejších úsekov cestných komunikácii, prieskum spokojnosti vodičov s kvalitou cestnej infraštruktúry v kraji Priorita: Autobusová doprava Strategický cieľ: Dopravná infraštruktúra približujúca príležitosti, integrovaná doprava Nástroje: vypracovanie marketingovej štúdie na podporu cestovania verejnou hromadnou autobusovou dopravou, štúdia hodnotiaca účinnosť verejných výdavkov na dosahované výsledky v oblasti hromadnej autobusovej dopravy 18

19 Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Nitrianskeho samosprávneho kraja ( ) Priorita: Cestovný ruch Cieľ 6.: Skvalitnenie služieb a infraštruktúry pre podporu rozvoja cestovného ruchu Nástroje: rozvoj siete cykloturistických trás, skvalitnenie materiálnej základne pre rozvoj cestovného ruchu s väzbou na vodné toky, vodné plochy a využitie geotermálnych prameňov, podpora rozvoja vidieckeho cestovného ruchu využitím existujúcich zariadení vidieckeho osídlenia, poľnohospodárskych podnikov a gazdovských dvorov, budovanie a rozvoj informačných systémov cestovného ruchu Cieľ 7.: Vytvorenie konkurencieschopných produktov cestovného ruchu a ich propagácie Nástroje zvyšovanie kvality služieb cestovného ruchu prostredníctvom rozvoja ľudských zdrojov, zavádzaním moderných nástrojov a metód zvyšujúcich atraktivitu zariadení cestovného ruchu na vidieku, podpora rozvoja špecifických foriem a produktov cestovného ruchu, podpora propagácie cestovného ruchu v kraji Okrem uvedených dokumentov existuje ešte viacero stratégií a rozvojových plánov zameraných na oblasť udržateľnej dopravy a cestovného ruchu. Na úrovni krajov sú to dokumenty ako napríklad: Koncepcia rozvoja cestovného ruchu v Bratislavskom samosprávnom kraji, Stratégia rozvoja cestovného ruchu Bratislavského samosprávneho kraja na roky Územný generel dopravy Bratislavského samosprávneho kraja Aktualizácia stratégie rozvoja cestovného ruchu Nitrianskeho samosprávneho kraja na roky a aktualizácia akčného plánu pre jednotlivé strategické ciele na roky Stratégia rozvoja cestovného ruchu na území Trnavského samosprávneho kraja na roky Jednotná koncepcia cyklotrás na území Trnavského samosprávneho kraja Akčný plán rozvoja cestovného ruchu vo väzbe na územie Trnavského samosprávneho kraja Národná stratégia rozvoja cyklodopravy a cykloturistiky na Slovensku Národná stratégia rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v Slovenskej republike, ďalej len Cyklostratégia, sa predkladá na rokovanie vlády SR v súlade s Programovým vyhlásením vlády SR na roky , v ktorom sa vláda zaviazala podporovať rozvoj nemotorovej, predovšetkým cyklistickej dopravy. Hlavnou víziou Cyklostratégie je: Uznanie cyklistickej dopravy ako rovnocenného druhu dopravy a jej integrácia s ostatnými druhmi dopravy, ako aj zlepšenie vnímania cyklistov ako plnohodnotných účastníkov cestnej premávky v súlade so záujmom o trvalo udržateľný rozvoj mobility a o zvyšovanie celkovej kvality života obyvateľstva. Výrazné posilnenie cykloturistiky ako dôležitého segmentu cestovného ruchu s veľkým potenciálom najmä pre vidiecke oblasti, ich rozvoj, zvýšenie konkurencieschopnosti a zamestnanosti. 19

20 Regionálna úroveň Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja hlavného mesta SR Bratislavy na roky Akčný plán: A. Bratislava nadregionálne centrum Opatrenie IV/c: marketingová stratégia cestovného ruchu Nástroje: definovanie zrozumiteľných, ale zároveň špecifických a unikátnych ťažiskových tém na propagáciu mesta v oblasti cestovného ruchu; definovanie cieľových skupín - návštevníkov, o ktorých má mesto záujem; identifikácia produktov cestovného ruchu a tvorba nových Opatrenie VI/c: účasť na procese spracovania a realizácie Dunajskej stratégie Nástroje: rozpracovanie pre Bratislavu zaujímavých zámerov a cieľov stratégie, aktívna účasť zástupcov mesta na príprave a vyjednávaní o stratégii, prijatie stratégie zastupiteľstvom mesta. Opatrenie IV/a: systém koordinovanej spolupráce s vedúcou úlohou Bratislavy Nástroje: identifikácia partnerov pre spoluprácu, inštitucionálna dohoda o spôsobe spolupráce Opatrenie VI/a: aktívne zapojenie sa do spracovania jednotnej marketingovej stratégie pre širší medzinárodný priestor a podpora spoločných pilotných projektov Nástroje: analýza marketingových stratégií okolitých obcí, miest a regiónov vrátane zahraničných, identifikácia spoločných pilotných projektov, vytvorenie medzinárodne známej značky širšieho regiónu Opatrenie V/i : aktívna spoluúčasť na ďalšom rozvoji produktu Malokarpatskej vínnej cesty Nástroje: plán rozvoja a propagácie malokarpatskej vínnej cesty na území Bratislavy Opatrenie VI/b: platforma pre koordináciu územného rozvoja mesta a okolia Nástroje: identifikácia partnerov pre spoluprácu na tomto rozvoji, dohoda o spôsobe a metódach spolupráce, spracovanie spoločnej stratégie rozvoja Bratislavy a okolitých obcí, ktorá bude konkretizovať predstavy o rozvoji Bratislavy a okolitých obcí, pravidelná aktualizácia spoločnej stratégie rozvoja Bratislavy a okolitých obcí, využitie stratégie ako podkladu pri spracovávaní a aktualizácií územnoplánovacích, podkladov a územnoplánovacej dokumentácie. Opatrenie IV/d: program rozvoja konferenčného turizmu Nástroje: zmapovanie existujúcich a potenciálnych konferenčných priestorov, vrátane ubytovacích zariadení; spoločný marketing s ostatnými aktérmi v konferenčnom turizme, podpora vybudovania nového kongresového centra s kapacitou umožňujúcou, usporiadať v Bratislave podujatia konferenčného turizmu s účasťou cca delegátov. Akčný plán: C. Kvalita života a ľudské zdroje Opatrenie III/a: prehľad infraštruktúry pre šport, kultúru, umenie a voľný čas Nástroje: identifikácia druhov infraštruktúry a poskytovateľov služieb, spracovanie štruktúry interaktívnej databázy, dohoda o jej zdieľaní s ostatnými aktérmi, naplnenie a prevádzkovanie databázy ako podkladu pre rozhodovanie. Opatrenie IV/c: udržanie a zachovanie rekreačných oblastí Nástroje: mesto spracuje koncepciu udržania a zachovania rekreačných oblastí a bude ju realizovať 20

21 Akčný plán: E. Doprava a technická infraštruktúra Opatrenie II/a realizácia integrácie dopravy v regióne Nástroje: vypracovanie podrobného harmonogramu realizácie programu integrovanej dopravy, zabezpečenia dohôd o spolupráci s partnermi (vrátane prepojenia integrovanej dopravy so systémom Bratislavskej mestskej karty) a zdrojov financovania, realizácia programu v zmysle harmonogramu vrátane verejného obstarávania. Opatrenie IV/a: aktualizácia koncepcie cyklistickej dopravy na území mesta Nástroje aktualizácia koncepcie cyklistickej dopravy v spolupráci s Bratislavským samosprávnym krajom a ďalšími relevantnými partnermi, spracovanie a schválenie územného generelu cyklistickej dopravy. Opatrenie VII/b: zásady dopravnej politiky a osobitne parkovacej politiky Nástroje spracovanie zásad dopravnej a osobitne parkovacej politiky, schválenie zásad a následné zapracovanie do VZN mesta, spracovanie územného generelu dopravy (za súčasného spracovania čiastkových územných generelov, ktoré najurgentnejšie potrebujú riešenie statická doprava, cyklistická, pešia) a jeho zaradenie do územno-plánovacej dokumentácie. Opatrenie III/a územný generel pešieho pohybu vrátane identifikácie bariérovosti Nástroje spracovanie územného generelu pešieho pohybu vrátane identifikácie bariérovosti, spracovanie zadania územného generelu pešieho pohybu v spolupráci s relevantnými organizáciami (napr. aktívnymi v oblasti zdravotne postihnutých), spracovanie a schválenie územného generelu pešieho pohybu vrátane identifikácie bariérovosti, zapracovanie generelu do územnoplánovacej dokumentácie. Opatrenie I/d: vyhodnocovanie plánovaných zmien z hľadiska dopadov na MHD Nástroje: spracovanie a schválenie metodiky vyhodnocovania plánovaných zmien v doprave z hľadiska dopadov na MHD, používanie metodiky pri vyjadrovaní sa mesta k zmenám v doprave. Opatrenie V/c: program revitalizácie ulíc Nástroje: príprava plánu realizácie opatrení vrátane finančného zabezpečenia, postupná realizácia plánu. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja s výhľadom do roku 2020 mesta Trnava Akčný plán: B. Doprava a technická infraštruktúra predpoklad vyváženého rozvoja Opatrenie B.1.: Dobudovanie vonkajšieho dopravného okruhu Nástroje: Severný obchvat -skrátenie schvaľovacieho procesu a urýchlenie výstavby vďaka lobingu v politickej a administratívnej rovine, zahájenie prác na jednotlivých stavebných objektoch Južný obchvat - štúdia, ktorá zadefinuje trasovanie, smerové vedenie, križovanie a vlastnícke vzťahy, prebudovaná kruhová križovatka, vybudovaný južný obchvat Opatrenie B.2.: Bezpečnosť a kvalita dopravy v meste Nástroje: Politika mestskej hromadnej dopravy - zvýšené využívanie MHD občanmi, najmä pri cestách do práce, zvýšenie počtu prepravených osôb. 21

22 Odstraňovanie kolíznych úsekov v záujme zlepšovania priepustnosti dopravy - odstránenie kolíznych úsekov (bodových závad), kde to podmienky umožňujú, zmierňovanie kolízií v úsekoch, kde nie je možné závady odstrániť. Parkovacia politika mesta - zriadenie spoločnosti na správu a organizáciu dopravy, prepojenie systému parkovania na MHD, zvýšenie počtu parkovacích miest; koncepcia parkovacej politiky pre sídliská ako vstup pre projekty humanizácie sídlisk. Posilňovanie cyklistickej dopravy - napojenie priemyselných areálov cyklotrasami, zvýšenie počtu obyvateľov využívajúcich cyklistickú prepravu a následné zníženie využívania individuálnej automobilovej dopravy. Akčný plán: B. Mestské životné prostredie a podmienky pre voľnočasové aktivity predpoklad príťažlivosti mesta Opatrenie C.1.: Skvalitňovanie a budovanie rekreačno-oddychových zón Nástroje: Revitalizácia areálu Kamenného mlyna - environmentálne posúdenie využívania územia Kamenný mlyn a jeho širšieho okolia, obnova a modernizácia vybraných objektov v Kamennom Mlyne, vybudovanie vybraných rekreačných športových plôch. Budovanie nových rekreačných plôch na území mesta štúdie uskutočniteľnosti na vybraných lokalitách Medziháj, Slávia Štrky, Prúdy Trnava východ, Modranka, realizácia novej vybranej rekreačnej plochy. Opatrenie C.3.: Zatraktívnenie centra mesta Nástroje: Obnova pešej zóny, obnova verejných priestranstiev historického jadra, obnova hradobného systému, obnova komplexu bývalej Trnavskej univerzity, obnova amfiteátra. Opatrenie C.4.: Voľnočasové aktivity Nástroje: Podpora využívania športových a kultúrnych zariadení - prijatie VZN o spôsobe využívania športových a kultúrnych zariadení. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Nitry s výhľadom do roku 2013 Priorita: Hospodársky rozvoj a technická infraštruktúra podpora a rozvoj cestovného ruchu Opatrenie č.1: Spracovať program rozvoja cestovného ruchu Nástroje: vypracovať komplexný zámer rozvoja a smerovania CR Opatrenie č.2: Vybudovanie jednotného turistického orientačného systému v Nitre a propagácia atraktivít Nástroje: v rámci prijatej koncepcie rozvoja CR zakomponovať jednotlivé pamätihodnosti a atrakcie do jednotného systému turistických okruhov. Propagácia atraktivít a noviniek viacerými formami. Opatrenie č.3: Zlepšiť metódy informovanosti o dianí v kultúre a kvalitu propagácie kultúry Nástroje: rozšíriť možnosti propagácie kultúrnych produktov a služieb Opatrenie č.4: Vytvoriť podmienky pre konkurencieschopnosť v cestovnom ruchu Nástroje: zabezpečiť kontrolu kvality a dodržiavania štandardov Opatrenie č.5: Modernizovať, reprofilovať a doplniť ostatné zariadenia potrebné pre ďalší rozvoj cestovného ruchu, zlepšiť imidž a atraktivitu mesta pre návštevníkov Nástroje: zlepšiť imidž a atraktivitu mesta pre návštevníkov 22

23 Priorita: Hospodársky rozvoj a technická infraštruktúra doprava a jej infraštruktúra Opatrenie č.1: Realizácia verejnoprospešných stavieb Opatrenie č.2: Vytvoriť podmienky pre odklon dopravy z centra mesta Opatrenie č.3: Zlepšiť priepustnosť cestných komunikácií Opatrenie č.4: Zvyšovať bezpečnosť dopravy Opatrenie č.5: Rozvíjať leteckú dopravu Opatrenie č.6: Vyvážene rozvíjať všetky druhy dopravy Okrem týchto uvedených dokumentov existuje ešte viacero stratégií a rozvojových plánov zameraných na oblasť udržateľnej dopravy a cestovného ruchu. Na úrovni miest a obcí sa jedná napríklad o: Územný plán hlavného mesta Slovenskej republiky Integrovaná koľajová doprava Marketingová stratégia Hlavného mesta SR Bratislavy v oblasti cestovného ruchu Generálny dopravný plán mesta Trnava Koncepcia rozvoja cyklotrás v meste Trnava 2.2 Informácie o ukončených a prebiehajúcich projektoch v oblasti udržateľnej dopravy a ich plánovaných výstupoch V podkapitole je uvedený výber projektov z oblasti udržateľnej dopravy, ktoré boli zrealizované v nedávnej minulosti a projekty, ktoré momentálne ešte prebiehajú. Zriadenie jednotného tarifného systému u dopravcov v pôsobnosti Bratislavského samosprávneho kraja Projekt, ktorý je v súlade s projektom BID, je zlepšenie tarifného vybavenia dopravcu Slovak Lines, ktorým sa dosiahne očakávané postupné zvýšenie počtu cestujúcich vo verejnej doprave vychádzajúc z možnosti cestujúcich zakúpiť si jednoducho a rýchlo jeden cestovný doklad na verejne dostupných miestach a jeho využívania postupne vo všetkých dopravných prostriedkoch existujúcich dopravcov v Bratislavskom regióne. Informácie o projekte Projekt: Operačný program Bratislavsky kraj Prijímateľ: Bratislavský samosprávny kraj Celkové náklady na projekt: Trvanie projektu: marec 2011 maj 2011 CYCLOMOST- I a II: Cyklotrasy a most spájajúci ľudí CYCLOMOST nadväzuje na projekt Cyklocesty bez hraníc, ktorý sa realizoval v roku 2006 v rámci programu EU Slovenská Republika Rakúsko. Výsledkom bol koncept rozvoja siete cyklociest v Bratislavskom samosprávnom kraji. Po viacročných rokovaniach ohľadne realizácie mosta pre peších, cyklistov a konské povozy cez rieku Moravu pri zámku Schloss 23

24 Hof a Devínskej Novej Vsi sa most stal nakoniec v roku 2009 predmetom zmluvy medzi županom Bratislavského samosprávneho kraja a krajinským prezidentom Dolného Rakúska. V rámci projektu CYCLOMOST I sa vyhotoví nevyhnutná technická dokumentácia pre rekonštrukciu cyklociest a pre výstavbu cyklomosta cez rieku Moravu. Most z Devínskej Novej Vsi do Schlosshofu je pre verejnosť otvorený od 11. augusta Oficiálne otvorenie mosta sa uskutočnilo 22. septembra 2012 na slovenskej i rakúskej strane. CYKLOMOST je dôležitým spojovacím článkom regionálnej siete rakúskych a slovenských cyklotrás. Informácie o projekte CYCLOMOST- I: Projekt : ETC Rakúsko Slovensko Vedúci partner: Bratislavský samosprávny kraj Projektoví partneri: Das Land Niederösterreich, Abteilung Landesstraßenbau (Vláda Dolného Rakúska); MČ Bratislava -Devínska Nová Ves Celkové náklady na projekt: Trvanie projektu: január 2009 september 2009 Informácie o projekte CYCLOMOST- II: Projekt: ETC Rakúsko Slovensko Vedúci partner: Das Land Niederösterreich, Gruppe Straße Projektoví partneri: Bratislavský samosprávny kraj, Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, MČ Bratislava -Devínska Nová Ves Celkové náklady na projekt: Trvanie projektu: VKM AT- SK: Dopravný model AT-SK Cieľom projektu je vytvoriť cezhraničný dopravný model regiónu CENTROPE a s jeho pomocou podporiť plánovacie procesy v oblasti rozvoja infraštruktúry v tejto oblasti. Model by mal byť intermodálny, čo znamená, že bude plne pokrývať individuálnu automobilovú dopravu (IAD) aj verejnú hromadnú dopravu (autobusy, železnicu, prímestskú železnicu, podľa konkrétnych grafikonov). Cezhraničný model dopravy pre región zahŕňajúci Viedeň Dolné Rakúsko Burgenlandsko Bratislavu Trnavu, ktorý sa vyvíja v rámci projektu VKM AT-SK je prvým stupňom pri tvorbe plánovacieho nástroja, ktorý sa bude dať geograficky rozšíriť na ľubovoľné územie. 24

25 Informácie o projekte: Projekt: ETC Rakúsko Slovensko Vedúci partner: TU Wien - Institut für Transportwissenschaft, Fachbereich Verkehrsplanung und Verkehrstechnik Projektoví partneri: STU v Bratislave, K-DOS, Stavebná fakulta. Celkové náklady na projekt: Trvanie projektu: október 2009 predĺžený do jún 2013 TwinCityRail Projektová dokumentácia a práca s verejnosťou k výstavbe železničného prepojenia Viedeň - Marchegg - Bratislava - TwinCityRail. Železničné spojenie medzi Viedňou a Bratislavou je najkratšie práve cez Stadlau a Marchegg. Nie je len dôležitou trasou využívanou dochádzajúcimi, ale zahŕňa aj časť hlavného koridora medzi Bratislavou a Prahou. Napriek tomu je táto trať za Stadlau už len jednokoľajová a medzi ulicou Hausfeldstraße vo Viedni a Devínskou Novou Vsou nie je dokonca ani elektrifikovaná. Kapacitné možnosti trate sú momentálne už vyčerpané, ponuka pre cestujúcich už nebude môcť uspokojovať stúpajúci dopyt. Medzi štátnou hranicou a Hlavnou stanicou v Bratislave sú na trati len dve zastávky, ktoré nedostatočne obsluhujú okolo ležiace územie. V dôsledku toho sa potenciál železničnej dopravy nevyužíva dostatočne. V rámci TwinCityRail sa majú vykonať prípravné práce na kompletnú elektrifikáciu trate, jej rozšírenie o druhú koľaj po celej dĺžke a vybudovanie nových zastávok do takej miery, aby sa okamžite po ukončení projektu dalo začať s výstavbou. Informácie o projekte: Projekt: ETC Rakúsko Slovensko Vedúci partner: ÖBB-Infrastruktur Aktiengesellschaft Projektoví partneri: Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, Železnice Slovenskej republiky (ŽSR); Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) Celkové náklady na projekt: Trvanie projektu: október 2010 marec 2015 Twin City Danube Forum Ďalší rozvoj cezhraničných sieťových štruktúr prostredníctvom vybudovania a prevádzkovania internetového, multimediálneho, administratívneho a informačného fóra regiónov Viedeň a Bratislava Už vyše 20 rokov sa politici na rakúskej aj slovenskej strane snažia jednotlivými opatreniami stále znovu podporovať zblíženie obyvateľstva a aktérov z oblasti hospodárstva v obidvoch krajinách v zmysle myšlienky pomenovanej Twin-City. Čo však chýba, sú zosúladené prepojené stratégie. Z tohto dôvodu nedosiahli doteraz uskutočnené opatrenia (ako napr. Twin City Liner) vo väčšej miere svoje strategické ciele. V rámci projektu vznikne preto Twin City Danube Forum ako internetová platforma, v rámci ktorej sa môžu synergizovať ponukové balíky služieb týkajúce sa trasy spomínanej linky. Toto sa bude týkať predovšetkým zosúladenia cestovných poriadkov týchto lodných spojení s otváracími a úradnými hodinami verejných inštitúcií a zariadení cestovného ruchu. V rámci platformy Twin City Danube Forum sa má vykonávať aj marketing v rádiách a tlačených médiách tak, aby bolo obyvateľstvo aj turisti o ponuke dostatočne informovaní. 25

26 Informácie o projekte: Projekt: ETC Rakúsko Slovensko Vedúci partner: Central Danube Region Marketing & Development GmbH Projektoví partneri: Pro Bratislava Celkové náklady na projekt: Trvanie projektu: júl 2009 jún 2012 Za mostom - Behind the Bridge Vytvorenie atraktívnej ponuky cestovného ruchu v oblasti okolo nového cyklomosta medzi Devínskou Novou Vsou a Schlosshofom, spolupráca oboch strán príslušného cezhraničného regiónu za účelom propagovania regiónu "za mostom. Železná opona rozdelila Európu na 40 rokov na dva bloky a viedla práve prihraničným regiónom medzi Rakúskom a Slovenskom pozdĺž rieky Moravy. Po ukončení projektu Cyclomost II a spojazdnením cyklocesty EUROVELO 13, sa v rámci regiónu okolo rieky Moravy vytvorí jedinečná možnosť pre rozvoj turizmu. Na slovenskej strane stále stojí množstvo bunkrov ako spomienka na štyridsať rokov trvajúce nedobrovoľné rozdelenie Európy. Súčasne je však nutné vybudovať v celom regióne infraštruktúru, tematicky orientované cyklocesty, vytvoriť ponuku voľnočasových aktivít a kultúrnych podujatí tak, aby rozvoj cestovného ruchu umožnil trvale udržateľný hospodársky rast v regióne. Informácie o projekte: Projekt: Vedúci partner: Projektoví partneri: ETC Rakúsko Slovensko Bratislavský samosprávny kraj Mestská časť Bratislava Devínska Nová Ves, Donau Niederösterreich Tourismus GmbH [s.r.o.], Marktgemeinde Engelhartstetten, Krajina Dolné Rakúsko - odd.pre cest.plán Celkové náklady na projekt: Trvanie projektu: január 2012 december 2013 Servus Pontis Budovanie nových marketingových produktov na podporu cestovného ruchu a kultúrnej spolupráce regiónu Burgenland a pohraničných obcí v Bratislavskom samosprávnom kraji V rámci projektu Servus Pontis pripravujú jeho partneri spojenie mestskej časti Bratislava - Rusovce a populárnej Dunajskej cyklotrasy formou cyklochodníka. Výstavba druhej časti cyklotrasy Servus Pontis bude prebiehať v Mestskej časti Bratislava - Petržalka. Pôjde o pokračovanie Petržalského korza, ktoré je spojené s Dunajskou cyklotrasou, pred železničnou stanicou Bratislava - Petržalka na Kopčianskej ulici. Samostatný cyklochodník ďalej povedie po celej Kopčianskej ulici a vyústi do komunikácie na konci tejto ulice v smere do rakúskej obce Kittsee. Tu sa bude cyklochodník Servus Pontis spájať s turisticky zaujímavými cyklotrasami v smere na najväčšie stepné jazero v strednej Európe Neusiedler See a Dolné Rakúsko. 26

27 Informácie o projekte: Projekt: ETC Rakúsko Slovensko Vedúci partner: Mestská časť Bratislava - Rusovce Projektoví partneri: Regionalverband LEITHAAUEN Neusiedlersee Celkové náklady na projekt: Trvanie projektu: september 2009 predĺžený do roku 2013 Rozvoj spolupráce Juhomoravského kraja a Trnavského samosprávneho kraja v oblasti cyklistiky Spolupráca v oblasti cykloturistiky s cieľom na plánovanie, koordináciu v marketingu, propagáciu a budovanie cyklotrás. Rozvoj cestovného ruchu v prihraničnom regióne s cieľom na dosiahnutie vyššej návštevnosti, lepšieho využitia miestnych a regionálnych špecifík a ekonomického rozvoja oboch krajov. Zmieňovaný projekt spočíva v budovaní a rozvoji infraštruktúry, nasmerovanej k dosiahnutiu vyššej konkurencieschopnosti a rozšíreniu turistickej ponuky v regiónoch, ako i tvorbe špecifických regionálnych služieb pre rôzne sociálne a vekové skupiny návštevníkov. Informácie o projekte: Projekt: ETC Maďarská republika Slovensko Vedúci partner: Juhomoravský kraj Projektoví partneri: Trnavský samosprávny kraj Celkové náklady na projekt: Trvanie projektu: január september 2009 Dunajbus: Zlepšenie cezhraničnej dostupnosti v oblasti Hrušovskej zdrže Vodného diela Gabčíkovo Cieľom projektu je zvýšiť hospodársku a sociálnu integráciu v cezhraničnej oblasti, spojenie pobrežných obcí predtým rozdelených Dunajom, v súčasnosti zdržou vodného diela, čo má veľký význam aj z hľadiska hospodárskeho, ako aj spoločenského rozvoja. Prepojením brehov projekt predpokladá zvýšenie hospodárskej konkurencieschopnosti v prihraničnej oblasti, pozitívny vplyv na rozvoj cestovného ruchu a generovanie nových investícií do infraštruktúry. V rámci plánovaných aktivít bola vypracovaná štúdia uskutočniteľnosti s komplexným vyhodnotením súvislostí plánovanej cezhraničnej dostupnosti v oblasti Hrušovskej zdrže Vodného diela Gabčíkovo a podkladová technická dokumentácia pre stavbu osobnej lode typu katamarán "Dunajbus", základňového pristávajúceho zariadenia "tzv. domovský prístavný pontón", pristávajúceho zariadenia "tzv. nástupný pontón". Informácie o projekte: Projekt: Vedúci partner: Projektoví partneri: ETC Maďarská republika Slovensko Trnavský samosprávny kraj Župa Győr Moson Sopron (G-M-S) 27

28 Celkové náklady na projekt: Trvanie projektu: júl 2010 jún 2011 Eurovelo 6 Bezenye, Rajka, Čunovo, Rusovce Cieľom projektu Eurovelo 6 bolo prepojenie slovenských a maďarských cyklotrás. Na projekte sa zúčastnili bratislavské mestské časti Rusovce a Čunovo a na maďarskej strane obce Rajka a Bezenye. Cyklotrasa je dlhá približne 16,3 kilometra, na nej upravili už existujúcu cyklotrasu, vybudovali nové úseky a vyznačili nové označenia. Informácie o projekte: Projekt: ETC Rakúsko Slovensko (HUSK/0901/2.3.1/0242) Vedúci partner: Obec Bezenye Projektoví partneri: MČ Bratislava Rusovce, MČ Bratislava Čunovo, obec Rajka Celkové náklady na projekt: Trvanie projektu: január 2012 december 2012 Vzájomné prepojenie turistických stredísk a ciest prostredníctvom kompy cez staré koryto Dunaja medzi obcami Gabčíkovo a Dunaremete Hlavným cieľom projektu je napomôcť udržateľnej spolupráci medzi obyvateľmi - susedmi na oboch stranách hranice, oživenie turizmu, ekonomiky pohraničného regiónu a zvýšenie životnej úrovne zefektívnením dopravnej obslužnosti regiónu. Tento cieľ bude zabezpečený prostredníctvom vybudovania kompy, vybudovaním potrebnej infraštruktúry (prístavisko, parkovisko, obslužná budova, sociálne zariadenia, cyklotrasa) a vybudovaním cestnej siete spájajúcej prístavisko s príslušnými obcami, resp. spevnenie vozovky. Informácie o projekte: Projekt: ETC Maďarská republika Slovensko (HUSK/0901/2.4.1/0283) Vedúci partner: Lipót Község Önkormányzata Projektoví partneri: Obec Gabčíkovo, Dunaremete Község Önkormányzata, Trnavský samosprávny kraj Celkové náklady na projekt: Trvanie projektu: január 2011 december 2012 predĺžené do leta 2013 Medzinárodná doprava v prihraničnej oblasti - Medzinárodná autobusová linka "Bratislava, Nové SND - Jarovce - Rusovce - Čunovo - Rajka" Cieľom projektu je prostredníctvom vytvorenia podmienok na poskytovanie služieb cezhraničnej medzinárodnej dopravy prispieť k rozvoju susediacich regiónov Slovenska a Maďarska. Zavedením novej dopravy by sa mali zabezpečiť najmä potreby a požiadavky obyvateľov zo zadunajských mestských častí Bratislavy Jarovce, Rusovce, Čunovo a maďarskej prihraničnej obce Rajka na vzájomné prepojenie a spojenie s centrom Bratislavy. 28

29 Informácie o projekte: Projekt: ETC Maďarská republika Slovensko (HUSK/0801/2.3.2/0226) Vedúci partner: Hlavné mesto SR Bratislava Projektoví partneri: Összes Celkové náklady na projekt: Trvanie projektu: september 2009 november 2010 DATOURWAY - Transnational Strategy for the Sustainable Territorial Development of the Danube Area with Special Regard to Tourism Podpora nadnárodnej spolupráce v oblasti cestovného ruchu vo väzbe na rôznorodý turistický potenciál rieky Dunaj a jej okolia, s ohľadom na ochranu prírodných zdrojov a ochranu kultúrneho dedičstva. Projekt mapuje potenciál cestovného ruchu na strednom a dolnom toku Dunaja. Jedným z výstupom je analýza územia pozdĺž slovenskej časti toku Dunaja. Projekt mapuje realizované a navrhuje ďalšie opatrenia a aktivity pre rozvoj trvaloudržateľného turizmu pozdĺž Dunaja. Informácie o projekte: Projekt: Operačný program Juhovýchodná Európa (Southeast Europe) Vedúci partner: VÁTI - Verejná nezisková spoločnosť pre regionálny rozvoj a urbanizmus (HU) Projektoví partneri SK: Regionálna rozvojová agentúra Šamorín Celkové náklady na projekt: Trvanie projektu: maj 2009 február 2012 DONAUREGIONEN+ The Spatial Development Concept of Interregional Co-operation in the Danube Space Projekt je zameraný na vytvorenie konceptu priestorového usporiadania území pozdĺž Dunaja a zhodnotiť potenciálne možnosti socioekonomického rozvoja podunajských regiónov v širších interregionálnych súvislostiach. V rámci tohto konceptu sa snaží inicializovať a synchronizovať spoluprácu medzi Dunajskými krajinami prostredníctvom organizovania ich rozvoja a lokalizáciu v regióne, špeciálne sa koncentrovať na rozvoj regiónov, miest a prístavov postrádajúcich ekonomickú podporu. Hlavným cieľom projektu je zmapovať potenciál strednej a dolnej časti Dunaja a jeho dôležitosti pre Európu ako významného rozvojového koridoru. Špecifický cieľ reprezentuje vypracovanie Spoločnej rozvojovej stratégie Donauregionen ( Stratégie D+), zohľadňujúcej rozvojové scenáre na európskej a národných úrovniach pre túto časť Európy. Informácie o projekte: Projekt: Vedúci partner: Slovenskej republiky Operačný program Juhovýchodná Európa (JVE) Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja 29

30 Projektoví partneri SK: Inštitút priestorového plánovania, Bratislavský samosprávny kraj, Trnavský samosprávny kraj, Nitriansky samosprávny kraj Celkové náklady na projekt: Trvanie projektu: jún 2009 maj 2012 GUTS - Green Urban Transport Systems Trvaloudržateľná mestská mobilita pri splnení environmentálnych požiadaviek. Projekt je zameraný na vytvorenie silnej inštitucionálnej, technologickej a finančnej základne pre rozvoj trvaloudržateľných a čistých dopravných systémov. Celkovým cieľom projektu je prispieť k trvaloudržateľnej mobilite v Strednej Európe, prostredníctvom inovatívnych riešení zmeny verejnej dopravy na ekologické a trvaloudržateľné systémy, ktoré umožnia zlepšenie životného prostredia v mestách. Vypracované budú metódy, prístupy a modely ktoré umožnia zmieniť negatívny vplyv nárastu dopravy a zlepšenie dostupnosti. Informácie o projekte: Projekt: Vedúci partner: Operačný program Stredná Európa (Central Europe) Mesto Šoproň (HU) Projektoví partneri SK: Občianske združenie No Gravity Celkové náklady na projekt: Trvanie projektu: marec 2010 február 2013 Cyklotrasa Komárno - Kolárovo Projekt je zameraný na vytvorenie cykloturistickej trasy pozdĺž rieky Váh v úseku Kolárovo Komárno a pokračovaním do Komáromu. Trasa by sa pripájala na trasu Eurovelo 6. Dĺžka úseku na slovenskej strane je 17,3 km, na maďarskej 2,2 km. Informácie o projekte: Projekt: Cezhraničná spolupráca Slovensko Maďarská republika Vedúci partner: Pons Danubii Projektoví partneri SK: Mesto Komárno, Mesto Kolárovo, Mesto Komárom Celkové náklady na projekt: 2,5 mil. Zhrnutie Udržateľná doprava a cestovný ruch ako akcelerátory rozvoja regiónov stoja na mnohých pilieroch. Medzi tieto piliere patria jednak danosti regiónu, ale i inštitucionálne a legislatívne zázemie. V súčasných strategických dokumentoch veľa k téme udržateľná doprava so spojením s možnosťami prepojenia s ponukou cestovného ruchu, napísaného nie je. V týchto dokumentoch je skôr odkaz na budúce obdobie s náznakom vyššej priority pre tieto oblasti. Ukončené alebo v súčasnosti prebiehajúce projekty, ktoré vytvárajú podmienky na rozvoj udržateľnej dopravy a cestovného ruchu, sú v programovom období považované skôr za pilotné. Nové programové obdobie snáď prinesie pokrok a rozvoj týchto oblasti. 30

31 3 Financovanie Možnosti financovania projektov v oblasti udržateľnej dopravy a cestovného ruchu z viacerých zdrojov a ich kombinovaním, je viacero. Základné zdroje financovania je možné rozdeliť nasledovne: A. vlastné zdroje regionálnej samosprávy: bežné príjmy rozpočtov regionálnych samospráv, jednorazové zdroje získané odpredajom nestrategického majetku, dary, granty, emitovanie akcií; B. cudzie návratné zdroje: úvery z komerčných bánk, leasing, komunálne obligácie, návratná pomoc od štátu, dlhodobé dodávateľské úvery (PPP projekty); Európska Investičná Banka (EIB) C. cudzie nenávratné zdroje: prostriedky z fondov EU na realizáciu schválených projektov, prostriedky zo štátneho rozpočtu SR prostredníctvom rôznych dotácií a zdrojov z účelových fondov, prostriedky z iných podporných fondov; D. zdroje súkromného sektora: obchodné spoločnosti, fyzické osoby, neziskové organizácie; Najzaujímavejšou možnosťou financovania projektov je využitie cudzích nenávratných zdrojov z ktorých finančne najväčším sú fondy Európskej Únie v kombinácii so spolufinancovaním zo štátneho rozpočtu. Slovensko sa momentálne nachádza na konci programového obdobia a je v štádiu príprav nového Strategického referenčného rámca a operačných programov na obdobie Nie je preto možné uviesť konkrétne možnosti pre nasledovné obdobie. Na základe predchádzajúceho obdobia predpokladáme možnosť financovania aktivít v oblasti udržateľnej mobility a cestovného ruchu z Programu rozvoja vidieka, Programy cezhraničnej spolupráce Maďarsko - Slovensko, Rakúsko Slovensko a Slovensko Česko Programy a iniciatívy Európskej Únie, ktoré sú v tomto čase využívané sú The South East Europe Transnational Cooperation Programme, CENTRAL EUROPE, Siedmy rámcový program, Culture Programme 2013, INTERREG IVC, Connecting Europe Facility a ďalšie. V blízkej budúcnosti bude spustený nový súbor grantových programov v rámci novej iniciatívy pod názvom Dunajský Makroregión 31

32 Ďalej sú zaujímavé grantové schémy v rámci Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórskeho finančného mechanizmu, ktoré predstavujú príspevky Štátna pomoc poskytovaná z verejných zdrojov pri spolufinancovaní projektov podporovaných z EÚ je poskytovaná vo forme regionálnej štátnej pomoci a horizontálnej štátnej pomoci. Táto pomoc nesmie viesť k neprijateľným narušeniam hospodárskej sútaže a nesmie viesť k nadmernej podpore jedného sektoru. Pravidlá horizontálnej štátnej pomoci deklarujú stanovisko EK ku konkrétnym účelom štátnej pomoci, ktorých cieľom je riešiť problémy akéhokoľvek odvetvia a regiónu. Forma pomoci môže mať formu grantov, pôžičiek s nízkym úrokom alebo úrokových dotácií, štátnych garancií, formu kúpy akciového podielu alebo náhradného poskytnutia kapitálu za výhodných podmienok, oslobodenia od dane alebo zníženia dane, oslobodenia od príspevkov sociálneho zabezpečenia alebo iných povinných poplatkov, alebo formu poskytnutia pozemkov, tovarov alebo služieb za výhodné ceny. Verejno-súkromné partnerstvá (VSP) resp. PPP projekty (Public Private Partnership) sa vytvárajú na podporu efektívnejšej alokácie finančných prostriedkov najmä v oblasti doprava, životné prostredie a znalostná ekonomika. Nezanedbateľným prínosom tohto druhu financovania je zabezpečenie investície aj bez zvýšenia dlhu verejnej správy. Zapojenie EIB sa predpokladá: - v projektoch veľkého rozsahu, tzn. v projektoch v sume od 25 mil. EUR v sektore životného prostredia a iné projekty v sume od 50 mil. EUR, ktoré sú spolufinancované z Kohézneho fondu a ERDF - v ostatných projektoch spolufinancovaných z Kohézneho fondu a ERDF, ktoré nespadajú pod kritériá projektov veľkého rozsahu. Iné podporné fondy v Slovenskej republike sú väčšinou rôzne nadácie, ktoré sú však schopné podporiť len projekty veľmi malého rozsahu, napr.: Konto Orange, Nadácia Tatrabanky, Nadácia SPP, EkoFond, Višegrádsky fond, Fond CBA a ďalšie. Zdroje súkromného sektora, predstavujú finančné prostriedky, ktoré investujú právnické a fyzické osoby do vlastných projektov, ktoré priamo alebo nepriamo prispievajú k rozvoju cestovného ruchu alebo udržateľnej mobility (RegioJet, Slovak Lines, Thermal Corvinus,...) Ďalšia možnosť, ktorá doteraz nebola využitá a ani uvažovaná, je spolupráca s cirkevnými organizáciami, ktoré sú vlastníkmi viacerých turistických destinácií a majú finančné zdroje na potrebné investície. 32

33 4 Analýza dopravy a mobility v regióne so špeciálnym zameraním na systém udržateľnej dopravy Vývoj dopravy na našom území bol spätý s vývojom dopravy v Európe. V skratke: V roku 1840 bola spustená do prevádzky konská železnica medzi Bratislavou a Svätým Jurom. Do Bratislavy prišiel prvý parný vlak v roku Prvá paroloď prišla do Bratislavy v roku 1818 a pravidelná lodná doprava po Dunaji sa začala vykonávať v roku 1830 Automobilová doprava začala až začiatkom 20 storočia. Koncom 19. storočia dopravu v Bratislave zabezpečovali fiakre. Prvým pokusom o zavedenie mestskej hromadnej dopravy osôb v Bratislave bola snaha o výstavbu konskej železnice z roku Električka začala pre verejnosť premávať dňa Spoločnosť prevádzkujúca dopravu na trati mala názov "Pozsonyi városi villámos vasut", čo v preklade znamená "Bratislavská mestská elektrická železnica". Dlhší čas sa tiež rodil plán doplnenia mestského dopravného systému o ďalší prvok - autobus. Plán sa stal skutočnosťou , kedy bola slávnostne otvorená prevádzka prvej autobusovej linky s označením "M". V roku 1941 sa zaviedla aj trolejbusová doprava. Električková trať Bratislava Viedeň (nemecky Pressburger Bahn, slov. Viedenská električka) bola železničná trať medzi mestami Bratislava a Viedeň, ktorá bola v prevádzke v prvej polovici 20. storočia. V roku 1914 otvorili 69 kilometrovú elektrifikovanú dráhu, z toho bolo 12 km na území mesta Viedeň a 7 km na území dnešnej Bratislavy. Obe boli začlenené do mestskej dopravnej siete električiek a čiastočne využívali koľajnice danej električkovej dráhy (lokálne dráhy). Počas druhej svetovej vojny bola prevádzka prerušená a už nebola obnovená. V rokoch bola táto trať zrekonštruovaná a stala sa významným železničným medzinárodným koridorom Dnes trať Viedeň Wolfsthal funguje aj ako viedenská predmestská linka (Rýchlodráha - S-Bahn) S7. Doprava a dopravná sieť menila v čase svoju orientáciu. Zatiaľ čo v 19 a začiatkom 20 storočia bola orientovaná na Viedeň a Budapešť ( vzhľadom na to že Podunajský región bol súčasť v Rakúska Uhorska) tak po prvej svetovej vojne sa začal orientovať viac smerom na Prahu, čo bolo po druhej svetovej vojne ešte zvýraznené uzavretím vonkajších hraníc, najmä v smere na Rakúsko. Po sa roku 1990 opäť začína rozvíjať smer Bratislava - Viedeň a vstupom do Európskej Únie sa Slovensko stalo súčasťou Európskeho dopravného systému. Cez Podunajský región prechádzajú dva multimodálne koridory: IV. koridor: Drážďany Praha Bratislava Viedeň Budapešť rad na území SR: štátna hranica CZ/SK, hraničný priechod Kúty, okres Skalica Malacky Bratislava štátna hranica SK/H, hraničný priechod Rusovce, okres Bratislava. V. koridor: Benátky Koper Terst Ľubľana Budapešť - Užhorod /doplnková trasa V. a/: Bratislava Žilina Užhorod na území SR: križované s D2, I/2, I/61 Bratislava Trnava Trenčín - Považská Bystrica Žilina Ružomberok Liptovský Mikuláš - Poprad Prešov - Košice Michalovce - Sobrance štátna hranica SK/U, hraničný priechod Vyšné Nemecké, okres Sobrance. 33

34 Mapa č. 1 Multimodálne koridory na Slovensku Zdroj: Marek Horňák - Súčasný stav a perspektívy vývoja dopravnej infraštruktúry Slovenskej republiky V súčasnosti je Slovensko súčasťou Schengenského systému a preto sú hranice v Podunajskom regióne otvorené. Môžeme spomenúť viacero hraničných prechodov. Na Slovensko Českej hranici sú to železničné Kúty - Lanžhot, Holíč - Hodonín, Skalica - Sudoměřice, cestné Brodské (diaľnica) - Břeclav (diaľnica D2 - D2), Brodské - Lanžhot, Holíč - Hodonín, Skalica - Sudoměřice. Na Slovensko Maďarskej hranici železnica Rusovce - Rajka, Komárno - Komárom, Štúrovo - Szob. Cestná Čunovo - Rajka (diaľnica D2 - M15), Rusovce - Rajka, Medveďov - Győr (Vámosszabadi), Komárno - Komárom (do 20 ton), Štúrovo - Esztergom, Salka - Letkés a vodné Komárno - Komárom, Gabčíkovo - Dunaremete (kompa), Dobrohošť - Kyselica (kompa), Klížska Nemá - Gönyű (motorový čln), a Kravany nad Dunajom - Lábatlan (motorový čln). Slovensko Rakúsko železnica Bratislava-Devínska Nová Ves - Marchegg, Bratislava, Petržalka - Kittsee, cestná Bratislava, Jarovce - Kittsee, Bratislava, Jarovce - Kittsee (diaľnica D4 - A6), Bratislava, Petržalka - Berg, Záhorská Ves - Angern an der March (kompa), Moravský Svätý Ján Hohenau an der March. Za najvýznamnejšie prestupové terminály môžeme považovať Bratislavu (Hlavná stanica, Železničná stanica Petržalka, Autobusová Stanica, Prístav a Letisko prepojené prostriedkami Mestskej hromadnej Dopravy). Ďalšie prestupové terminály spájajú dopravu železničnú 34

35 a autobusovú s miestnou hromadnou dopravou sa nachádzajú v Trnave, Malackách, Dunajskej Strede, Galante, Komáre, Nových Zámkoch, Šali a Leviciach. 4.1 Vlaková doprava Mapa č. 2 - Vlakové spojenia v SR Zdroj: zsr.sk Hlavné medzinárodné železničné trate, ktoré prechádzajú Podunajským regiónom sú nasledovné: Bratislava - Nové Zámky - Štúrovo - Maďarsko - Budapešť - Belehrad Istanbul Bratislava - v Českej republike - Brno - Praha - Drážďany - Berlín Hannover Bratislava - Žilina - Čadca - do Poľska Gdansk. Z hľadiska toku rieky Dunaj je potrebné spomenúť, že železničné spojenie z Rakúska smerom po prúde rieky Dunaj vedie cez maďarské územie a spája mestá Viedeň a Budapešť. Ďalší spôsob spojenia z Bratislavy do Budapešti vedie cez mestá Galanta, Nové Zámky a Štúrovo. Tieto hlavné medzinárodné železnice sú doplnené vnútroštátnymi železničnými sieťami na Slovensku, ale i pohraničnými rakúskymi a maďarskými lokálnymi železnicami. Región je spojený s Rakúskom dvoma železničnými hraničnými prechodmi z Bratislavy, na severnej trase z Bratislavy hlavnej stanice cez Devínsku Nová Ves a Marchegg do Viedne a na južnej trase zo stanice Petržalka cez Kittsee, Parndorf do Viedne. Popri železničnom hraničnom priechode v Šťúrove je Maďarsko spojené železnicou i v Komárne a Rajke smerom na Gyor. Toto železničné spojenie je však využívané iba na prepravu tovaru (nákladná doprava). V rámci regiónu je železničné spojenie medzi Bratislavou a Komárnom hlavným spojením po trase toku Dunaja. Spojenie medzi Komárnom a Štúrovom však neexistuje. Od roku 2012 túto železničnú trať prevádzkuje spoločnosť Regiojet ( Frekvencia spojov je 35

36 jedenkrát za hodinu a v rannej a večernej špičke 2x za hodinu. Je vhodné spomenúť taktiež spojenie medzi Novými Zámkami a Komárnom, ale i Levicami a Štúrovom, ktoré prepájajú podunajský región. Všeobecne možno konštatovať, že podporná železničná sieť v rámci regiónu je z pohľadu technických parametrov na nižšej kvalitatívnej úrovni a neumožňuje zvýšenie rýchlosti vlakov, a tým posilnenie spojení. To má za následok nárast využívania iných dopravných prostriedkov (autobusy a individuálna automobilová doprava) na úkor železničnej dopravy. 4.2 Autobusová doprava Autobusová doprava je momentálne najlacnejšia, flexibilná, najviac využívaná verejná doprava na území Podunajského regiónu. V budúcnosti je však možné očakávať zmenu, čo bude zapríčinené integráciou dopravy a preferenciou koľajovej prepravy. Pravidelná autobusová doprava sa vykonáva na uspokojenie prepravných potrieb osôb ako pravidelne opakovaná preprava cestujúcich po vopred určenej trase dopravnej cesty s určenými zastávkami na nastupovanie a vystupovanie cestujúcich, ktorých dopravca prepravuje podľa prepravného poriadku, cestovného poriadku a tarify. Súčasťou pravidelnej autobusovej dopravy je preprava príručnej batožiny, prípadne aj cestovnej batožiny, domácich zvierat a autobusových zásielok. Verejná pravidelná autobusová doprava je vnútroštátna preprava cestujúcich na autobusovej linke medzi dvoma alebo viacerými obcami, najmä diaľková autobusová doprava, medzinárodná autobusová doprava, prímestská autobusová doprava alebo na území obce mestská autobusová doprava Medzinárodná verejná autobusová doprava: Rakúsko Bratislava Viedeň Viac ako 20 pravidelných spojení denne (Prepravcovia Maďarsko Bratislava Budapešť 4x denne ( Česká republika Bratislava Brno Praha 6x denne ( Iné: Košice - Bratislava - Zürich Genéve ( Bratislava Saarbrücken, Bratislava - Wien - Frankfurt Mönchengladbach, Bratislava - Venezia - Rimini - Vieste, Bratislava - Amsterdam, Trnava - Bern - Geneve ( Bratislava Londýn ( Cyklobus Dunajská Streda Vodné dielo Gabčíkovo Dunaj Hullám čárda V Podunajskom regióne zabezpečujú medzimestskú, diaľkovú a medzištátnu autobusovú dopravu viacerí prepravcovia. SAD Dunajská Streda, SAD Nové Zámky, SAD Trnava, Slovak Lines/ Eurolines, Netlines, Eurobus. Hlavné prestupné terminály spojené s autobusovou dopravou sa nachádzajú v Bratislave, Trnave a okresných mestách regiónu. Vo všeobecnosti je možné konštatovať relatívne dobrú dostupnosť autobusovej dopravy na 36

37 tomto území. V prípade záujmu o autobusovú dopravu je možné vyhľadať potrebný spoj najmä pomocou internetových prehliadačov ako Verejná hromadná doprava / miestna doprava Verejná hromadná doprava/ miestna hromadná doprava má na Slovensku tradíciu a je, vo väčších mestských aglomeráciách na dobrej úrovni. Len v Bratislave je mestská hromadná doprava tvorená autobusmi, trolejbusmi a električkami. Vo všetkých ostatných mestách v Podunajskom regióne, ak existuje mestská doprava, využíva výlučne autobusy. Električky Električkový vozový park je zložený výlučne z vozidiel česko-slovenského pôvodu od firmy Tatra-ČKD. Modernizácia je často jediným spôsobom, ako aspoň čiastočne omladzovať vozový park, pretože úplne nové električky objednávané nie sú. Väčšina električiek jazdí v červeno-krémovom, alebo reklamnom nátere (Bratislava,). V Bratislave rekonštruované vozidlá dostávajú celoplošnú reklamu Bratislava - Little Big City, ktorá je súčasťou marketingových aktivít hlavného mesta, s cieľom prezentovať turistom identitu mesta Bratislava. Mapa č. 3 - Trasy MHD v Bratislave Zdroj: 37

38 Trolejbusy V Bratislave sú zastúpené vozidlá typu Škoda 14 triedy, Škoda 15 triedy, 21 triedy a 25 triedy Irisbus. Autobusy Vo všetkých mestách sa ešte stále vyskytujú Karosy rady 900. Medzi novšie krátke autobusy patria SOR BN 12 Mercedes-Benz Citaro/Conecto, Solaris Urbino,Tedom. Medzi novšie typy kĺbových patria Mercedes-Benz O 530 GL CapaCity, Mercedes-Benz O 405 GN2, Van Hool AG 300, či SOR NB 18 CITY. Vozové parky sa dnes obnovujú predovšetkým vozidlami Irisbus Iveco, Solaris či SOR. Ojedinele sa nakupujú aj vozidlá Novoplan, MAN, Mercedes-Benz a ostatné značky. Posledné roky sa pre MHD začali dodávať nízkopodlažné autobusy. V Podunajskom regióne sa mestská hromadná doprava nachádza v nasledovných mestách: Bratislava (viac ako 100 liniek), Malacky (2 linky), Dunajská Streda (1 linka), Galanta 3 linky, Trnava (20 liniek), Komárno (4 linky), Nové Zámky ( 8 liniek), Šaľa (1 linka), Levice (9 liniek). 4.4 Cyklodoprava Cyklodoprava - širší pojem, ktorý zahŕňa všetky prvky a účastníkov dopravy viažuce sa na aktívne využívanie bicykla na pozemných komunikáciách. Pre účastníka - cyklistu je podstatný rýchly a bezpečný presun z bohu A do bodu B s možnosťou využívania infraštruktúrnych doplnkov (stojany na bicykle, kryté stojiská, požičovne, servisy a pod.). Vzhľadom na rozdielnosť prepravných potrieb účastníkov cyklistickej verejnosti ako i trasovanie a hlavný účel cyklotrás definujeme dva základné pojmy: DOPRAVNÁ CYKLODOPRAVA - Predovšetkým každodenná doprava s cieľom v zastavanom území určená k preprave do zamestnania, do školy a za občianskou vybavenosťou. Vyznačuje sa náročnosťou na čo najkratšie spojenie, ktoré si v prípade nevhodného trasovania cyklistickej komunikácie sama hľadá. Každodenní cyklisti sú väčšinou znalí situácie v premávke na pozemných komunikáciách a jazdia väčšinou jednotlivo. Dopravná cyklodoprava je v súčasnosti považovaná za veľmi dôležitú, udržateľnú formu prepravy, najmä v mestách. CYKLOTURISTIKA - užší pojem, ktorý je podmnožinou cyklodopravy a cestovného ruchu. Hlavným poslaním cykloturistiky je naplnenie voľno časových, rekreačných, poznávacích, športových, kondičných a zdravotných potrieb jej účastníkov. Cykloturisti sa delia na diaľkových a regionálnych. Diaľkoví putujú po transeurópskych trasách a národných cyklomagistrálach, regionálni jazdia po trasách v istom regióne. Pri nich je základné smerovanie jázd z oblasti koncentrovaného osídlenia do lokalít s významnými kultúrnohistorickými resp. prírodnými atraktivitami a zväčša nižšou hustotou premávky. Pre účastníka - cykloturistu je podstatné naplnenie svojej potreby - zážitku z jazdy, poznávaniu prostredia. Typickými predstaviteľmi sú víkendoví cyklisti, mnohokrát aj s malými deťmi. Tomu je treba prispôsobiť návrh trasy, najmä križovanie s inými druhmi dopravy. Je závislá na priaznivom počasí. Cyklisti jazdia jednotlivo ale častejšie v skupinách 38

39 Najdôležitejšou cyklistickou cestou pre Podunajský región je nepochybne medzinárodná trasa EUROVELO 6, ktorá spája Atlantik s Čiernym morom a má vzdialenosť približne 4000 km, pričom prechádza popri riekach Loire, Rýn a Dunaj. Táto Dunajská cyklotrasa vstupuje na Slovensko v obci Berg a má dve varianty: pôvodná, ktorá vedie kratšou časťou (cca 23 km) cez slovenské územie do Rajky v Maďarsku, a neskôr schválený druhý variant, ktorý prechádza ľavým brehom Dunaja cez Prístavný most v Bratislave do Gabčíkova a Medveďova a Štúrova. Ako súčasť trasy Eurovelo bol zatiaľ vyznačený úsek Hraničný prechod Berg-Bratislava, Prístavný most, Prístav pri Slovnafte v dĺžke 15 km. Ďalší úsek cez Gabčíkovo, Medveďovo do Komárna v dĺžke 72 km a Moča Čenkov v dĺžke 12 km sú vyznačené ako súčasť Dunajskej cyklistickej cesty. Úseky Komárno Moča a Čenkov Štúrovo nie sú zatiaľ vyznačené (spolu cca. 48 km). Povrch trás v úseku Bratislava Komárno tvorí predovšetkým asfalt, v závere je menej kvalitný. V úseku Komárno Štúrovo ho tvorí spevnená štrková hrádza, asfalt a makadam. Ďalšou medzinárodnou cyklistickou trasou, prechádzajúcou Podunajský región je tzv. Cesta železnej opony EUROVELO 13 (ICT), ktorá má celkovú vzdialenosť skoro 9000 km. Táto cyklotrasa vstupuje na slovenské územie smerom od rakúskych hraníc v prechode Hohenau - Moravský Svätý Ján a vedie cez Devín do Bratislavy, potom cez most Lafranconi k Mostu SNP a Petržalku do Kittsee v Rakúsku. Na slovenskom území má dĺžku 96 km. Vyznačená je od Hohenau po Most SNP, chýba doznačiť úsek smerom na Kittsee. Je vedená zväčša po hrádzach a účelových komunikáciách riek Morava a Dunaj, v budúcnosti bude potrebné doriešiť infraštruktúrou v súčasnosti vedený po frekventovanej ceste 6 km dlhý úsek Bratislava za lodenicou vstup do Devína. Ďalšie významné regionálne cyklotrasy, ktoré vedú cez región sú nasledujúce: Záhorská cyklomagistrála (číslo 024), ktorá má dĺžku 126 km a spája Devin so Senicou a prechádza mestami Malacky, Šaštín-Stráže, Holíč a Skalica Tematická Malokarpatská vínna cyklotrasa (číslo 5205), je kratšia trasa o dĺžke 31,5 km, začína v meste Modra a končí v obci Trstín, kde sa pripája na Malokarpatskú cyklomagistrálu (číslo 003), o celkovej dĺžke 107 km, ktorá spája Nové Mesto nad Váhom so Záhorím (Vysoká na Morave) popod podhorie Malých Karpát. Plánované a doteraz nerealizované diaľkové cyklotrasy (cyklomagistrály), ktoré sa pripoja k Dunajskej cyklotrase (Eurovelo 6) sú Vážska cyklomagistrála v Komárne (číslo 002), Ponitrianska cyklomagistrála s napojením na Vážsku cyklomagistrálu (číslo 019), v Štúrove Pohronská cyklomagistrála (číslo 010) a Ipeľská cyklomagistrála ( číslo 009). 39

40 Mapa č. 4 - Sieť plánovaných cyklomagistrál na Slovensko Zdroj: Regionálna sieť cyklotrás doplňuje medzinárodné a národné cyklomagistrály (značené červenou farbou). Tieto cyklotrasy sú značené modrou, zelenou a žltou farbou. Všetky cykloturistické trasy na Slovensku sú označené podľa normy STN Cykloturistické značenie. Príklad takýchto regionálnych cyklistických trás je uvedený na mape č.5, ktorá zobrazuje realizáciu časti cykloturistických trás v Bratislavskom samosprávnom kraji 40

41 Mapa č. 5 - Trasy cyklotrás Zdroj: 1. Častá Červený kameň Píla 2. Cerová dráha 3. Ivanka stanica, mohyla 4. Karpatská cesta 5. Modra - Trstín 6. Pezinok - Limbach 7. Medzinárodná dunajská cyklistická cesta V súčasnej dobe sa pripravuje národná stratégia pre rozvoj cyklistickej dopravy a rekreačnej cyklistiky, ktorá pričom doteraz nebola schválená slovenskou vládou. Je to tiež spôsobené komplikovaným procesom budovania nových a obnovy existujúcich cyklotrás najmä z dôvodu meškania pozemkových úprav v jednotlivých katastroch a tým nevyjasnených vlastníckych vzťahov. V rámci novej cyklostratégie je potrebné navrhnúť aj zmenu legislatívy a zabezpečiť napĺňanie Bruselskej charty (Charter of Brussels), ktorá konštatuje, že cyklistika prispieva k obývateľnosti miest, zvýšeniu efektívnosti mestskej dopravy, znižovaniu dopravných emisií a hluku, zdravej fyzickej aktivite, cestnej bezpečnosti, čistejšiemu ovzdušiu, boju s klimatickými zmenami, úsporám tuhých palív a k dlhodobo udržateľnému cestovnému ruchu. 41

42 4.5 Lodná preprava Pozitívny trend pozorujeme v osobnej riečnej doprave, kde popri výletnej osobnej preprave sezónneho charakteru narastá význam pravidelných lodných spojení s rakúskou Viedňou. Súčasťou zariadení pre osobnú vodnú dopravu sú pristávacie pontóny na oboch brehoch Dunaja v lokalitách Hamuliakovo, Čunovo, BA Staré mesto, BA Petržalka a BA Devín. Hoci osobná lodná doprava predstavuje z hľadiska celkových tržieb verejných prístavov na Slovensku relatívne zanedbateľnú časť (cca 5 %), možno v tomto sektore za posledných päť rokov sledovať významný trend rastu. Tento trend bude v horizonte desiatich rokov naďalej podporený priamym spojením vodnou cestou s Parížom, Štrasburgom, Štutgartom a inými mestami na trase koridoru TEN-T. Významným produktom cestovného ruchu v spojení s lodnou dopravou sú výletné lode, ktoré spájajú plavbu s ubytovaním. Do Bratislavy prichádzajú tieto lode v nepravidelných intervalom a zostávajú krátky čas. Cieľom je zvýšiť počet týchto lodí a tiež zvýšiť čas, ktorý strávia návštevníci v Bratislave. Mapa č. 6 Prístavy Zdroj: V Podunajskom regióne sa nachádza významná dunajská trasa medzi Viedňou a Budapešťou. Najdôležitejšou destináciou pri osobnej lodnej doprave z Bratislavy je Viedeň, najdôležitejšou linkou je Twin City Liner, ktorá premáva od júna 2006 práve medzi týmito dvoma metropolami. Jazda touto linkou trvá minút. Celková kapacita lode je 126 pasažierov a premáva od konca marca do začiatku novembra. Ročne prepraví od 120 do 130 tisíc pasažierov. Výhodou tejto trasy je spojenie dvoch hlavných miest Z centra do centra, keďže prístavy sa nachádzajú v centrálnych častiach jednotlivých miest. 42

43 Mapa č. 7 - Trasy Twin City Liner Zdroj: Ďalšou spoločnosťou je MAHAR PassNave Személyhajózási kft. Ktorá prevádzkuje trasy Budapešť Bratislava Viedeň, a Slovenská plavba a prístavy lodná osobná doprava, a.s., ktorá prevádzkuje 3 rýchlo lode, na trase Bratislava Viedeň a späť, každá s kapacitou 112 pasažierov. V prevádzke sú od konca apríla do konca septembra, v sezóne premávajú denne. Okrem toho existuje množstvo iných lodných liniek, medzi najpopulárnejšie patria linky z Bratislavy na Devín, Bratislava Čunovo a Bratislavský okruh. Všetky premávajú od konca apríla do konca septembra, v sezóne denne okrem pondelka a mimo sezónu cez víkendy. Mapa č. 8 - Trasy vyhliadkových plavieb Zdroj: 43

44 Dobrohošť Kyselica - kompa Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. zabezpečuje pravidelné prepojenie územia Malého Žitného ostrova (medzi starým korytom Dunaja a plavebným kanálom) prostredníctvom kompy PD Vojka na linke Kyselica Vojka nad Dunajom. Je to motorová loď s naftovým pohonom určená pre prepravu áut a ľudí. Prepravná kapacita je cca vozidiel. Kompa premáva v hodinových intervaloch od 5:00 do 21:30. Gabčíkovo a Dunaremete - kompa V lete 2013 má byť spustené nové spojenie medzi obcami Gabčíkovo a Dunaremete. Táto kompa bude mimoriadne významná aj z turistického hľadiska, vďaka kompe sa môže dobudovať napojenie na medzinárodnú cyklistickú trasu pozdĺž Vodného diela Gabčíkovo, čo oživí aj turizmus. Kompa s nízkym ponorom bude prevážať maximálne šesť osobných vozidiel, turistov, ale aj cyklistov. Šaľa Na vzdutej hladine zo Selíc je vybudovaný prístav Šaľa, sporadicky využívaný na plavbu nákladných člnov pre podnik Duslo. V samotnej Šali je i niekoľko vodáckych základní. Práve tu sú umiestnené sporadické pokusy o verejnú plavbu na tomto úseku. Pravidelnú plavbu sa snažil zaviesť podnik Povodie Váhu, a.s. katamaránom SELICE pre nezáujem bol zhruba po roku presunutý na iné vodné plochy v správe Povodia. V súčasnosti je možné v Šali dohodnúť plavbu malou loďou WAG patriacej firme BLM (klubu vodných športov Matróz). Vyhliadková loď WAG premáva na úseku rieky Váh medzi vodným dielom Kráľová nad Váhom a vodným dielom Selice už od začiatku letných prázdnin. Má kapacitu 40 miest a dve trasy. Prvá trasa je kratšia a premáva z prístavu v Šali až pod priehradu v Kráľovej nad Váhom. Trvá cca 90 minút. Druhá trasa premáva zo Šale až po Selice a trvá cca tri hodiny. Spoločnosť KPS St. Borbála z Komárna robí pravidelné plavby loďou PLUTO, ktorá má Komárňanskú základňu na Váhu pred sútokom s Dunajom. Pravidelne v Stredu - Nedeľu - vyhliadkové plavby po ústí Váhu a časti Dunaja Spoločnosť Wellness Line organizuje pravidelné vyhliadkové plavby v okolí Patiniec a plavby Komárno - Štúrovo na požiadanie. 44

45 Plavba má výletný charakter s cieľom spoznať okolitú prírodu Podunajska so zachovanými zvyškami lužných lesov. Túto plavbu ponúka spoločnosť hlavne ako doplnkovú službu pre hotelových hostí ubytovaných vo Wellness hoteli Patince. Plavba je organizovaná každú sobotu o hod., ostatné dni na základe dohody Dunajská rekreačná spoločnosť - DARES s. r. o. vznikla v roku 2006 so zámerom podieľať sa na rozvoji osobnej lodnej dopravy, rekreačnej plavby a ďalších rekreačných aktivít, čím chce prispieť k rozvoju cestovného ruchu v Podunajsku. Svoje aktivity rozvíja najmä na vodnom diele Gabčíkovo a v ramennej sústave Dunaja s domovským prístavom na stupni Čunovo. Spoločnosť organizuje plavby na 12-miestnej výletnej lodi Zobor z Čilistova do Bratislavy. Prístaviská: Čilistov, Čunovo, Hamuliakovo, Jarovecké jazero, Vlčie hrdlo. Loď môže pristáť aj na inom mieste podľa želania klientov. Spoločnosť ponúka aj prepravu cyklistov, korčuliarov a zabezpečuje prepojenie trás dunajskej cyklistickej cesty na ľavom a pravom brehu zdrže vodného diela Gabčíkovo. Vykonáva prepravu osôb a bicyklov plavidlom z prístaviska hate Čunovo (Modrá Čajka) na ľavý breh zdrže k obci Hamuliakovo. Premáva cez víkendy a sviatky 3x denne. Mapa č. 9 - Okruh výletných plavieb Zdroj: 45

46 4.6 Integrovaný systém dopravy Idea integrovanej dopravy ako spôsobu zabezpečenia konkurencieschopnosti hromadnej dopravy vznikla v šesťdesiatych rokoch minulého storočia v Nemecku. Stále rastúce prepravné nároky obyvateľov, spolu s výstavbou nových obytných celkov v okrajových častiach miest a ich okolí boli hlavnými dôvodmi, prečo by sa mala prehĺbiť integrácia verejnej dopravy. Rovnaké problémy sme začali na území Slovenskej republiky pociťovať v deväťdesiatych rokoch. Zvýšila sa koncentrácia pracovných možností v hlavnom meste, v porovnaní s okolím a zvyškom Slovenska, nastal intenzívny rozvoj suburbanizácie, zvýšená potreba dochádzky za prácou z okolitých sídiel. Toto malo za následok rastúci tlak na verejnú dopravu a nárast automobilizmu v regióne. Prvé zmienky o možnosti zaviesť integrovanú dopravu (IDS) priniesla štúdia spoločnosti Hamburg Consult, ktorá riešila možnosti zefektívnenia činnosti Dopravného podniku Bratislavy v súvislosti s jeho pripravovanou transformáciou na akciovú spoločnosť v roku novembra 1999bol do reálnej prevádzky zavedený Experiment integrovanej dopravy na území hlavného mesta SR Bratislavy. Cestujúci mal možnosť využívať okrem liniek MHD aj osobné a zrýchlené vlaky ŽSR (dnes ZSSK) na prepravu po celom území Bratislavy za podmienky dokúpenia mesačného kupónu BID (v hodnote 50 Sk) k predplatnému cestovnému lístku DPB. Tento experiment prešiel do Prvej etapy pod názvom Bratislavská integrovaná doprava (BID). Cestujúcim s "kupónom BID" sa na území hlavného mesta SR Bratislavy rozšírili možnosti cestovania oproti experimentálnej fáze okrem liniek MHD a osobných, zrýchlených vlakov aj o regionálne autobusové linky v smere do Záhorskej Bystrice prevádzkované autobusovým dopravcom SAD Bratislava (dnes Slovak Lines). Integrovaný dopravný systém (IDS) sa postupne rozvíja na území mesta Bratislava a území od Plaveckého Mikuláša cez Malé a Veľké Leváre až po Stupavu a Marianku. Táto doprava je budovaná s cieľom zaistiť kvalitnú dopravnú obslužnosť územia, čo podmieňuje konkurencieschopnosť hromadnej dopravy voči doprave individuálnej. Rozhodujúce kritériá atraktivity sú v tomto prípade čas, cena, pohodlie, spoľahlivosť a bezpečnosť. Zabezpečovanie dopravnej obsluhy územia hromadnou osobnou dopravou formou IDS je najefektívnejší spôsob, ktorý je v súčasnosti známy. Rozvoj systému IDS zaisťuje spoločnosť Bratislavská Integrovaná Doprava a.s., ktorá má za cieľ zaviesť a prevádzkovať plnohodnotný IDS aj v bratislavskom regióne pod názvom Integrovaný dopravný systém v Bratislavskom kraji (IDS BK). Systém má byť zavedený v prvom štvrťroku 2013 a má priniesť jednoduchšie a pohodlnejšie cestovanie za primeranú cenu a zatraktívniť hromadnú osobnú dopravu tak, aby obyvatelia menej cestovali svojimi osobnými autami a šetrili životné prostredie. 46

47 V IDS BK bude uplatňovaný princíp jednotných prepravných a tarifných podmienok. To znamená, že na rozdiel od dnešného stavu kedy každý dopravca uplatňuje svoju tarifu (štruktúru cestovných lístkov, cenu cestovného a dovozného, rozsah zliav) a prepravné podmienky (podmienky prepravy osôb a batožín, práva a povinnosti cestujúcich a dopravcu) bude možné cestovať jedným cestovným lístkom pri použití rôznych dopravných prostriedkov rôznych dopravcov a to za rovnakých prepravných podmienok. V rámci IDS BK bude vytvorený jednotný informačný systém, aby bolo možné čo najjednoduchšie získať potrebné dopravné informácie ako pred samotným cestovaním, tak aj počas cestovania. Prostredníctvom web stránky koordinátora IDS BK bude možné získať jednak aktuálne dopravné informácie (o zmenách v organizácií dopravy), on-line informácie o odchodoch spojov a tiež využiť pri plánovaní ciest integrovaný vyhľadávač dopravných spojení. 4.7 Alternatívne spôsoby dopravy Okrem klasických druhov dopravy sa v menšej miere začínajú využívať aj alternatívne formy, jednou z prvých je elektromobilita prostredníctvom projektu VIBRATe. Je vhodné ešte spomenúť projekt VIBRATe, ktorý predstavuje dvojročný pilotný cezhraničný projekt na podporu elektromobility v strednej Európe. Spoluprácou konzorcia rakúskych a slovenských spoločností prinesie do Twin City regiónu Bratislava Viedeň infraštruktúru štandardizovaných nabíjacích staníc. Vybudovaním zelenej diaľnice tak VIBRATe podporuje ekologické prepojenie medzi dvoma susednými štátmi a stavia základný kameň dopravy budúcnosti. Koncept cezhraničnej elektromobility umožní celému regiónu naštartovať pohodlné využívanie spôsobu prepravy významne šetrnejšej k životnému prostrediu. Tri milióny obyvateľov na územiach oboch štátov znamenajú silný potenciál pre jej využitie v praxi. Unikátne prepojenie susedných metropol tak uvedie zelenú dopravu po prvý raz skutočne na dosah verejnosti. 47

48 Mapa č. 11 Alternatívny spôsob dopravy Zdroj: Zhrnutie Na základe málo dostupných informácií nie je ponuka regionálnej verejnej dopravy v hraničných regiónoch samotných až na niekoľko málo výnimiek atraktívna. Chýbajúce priame spojenia, nízke frekvencie a dlhé prestupné časy vedú k tomu, že verejná doprava nedokáže konkurovať súkromnej individuálnej automobilovej doprave ako naznačujú údaje z grafov vypracované v rámci medzinárodného projektu Infrastructure Needs Assessment Tool (INAT) - Nadnárodný rozvoj dopravy v centrope. 48

49 5 Súčasná situácia v oblasti cestovného ruchu so zameraním na atraktivity cestovného ruchu Východiskovým dokumentom pri vypracovávaní súčasnej situácie v oblasti cestovného ruchu v sledovaných okresoch, bola Regionalizácia cestovného ruchu v SR, ktorá vytvorila a zhodnotila potenciál jednotlivých regiónov. Nami sledované územia zasahujú do 6 regiónov: Bratislavský región okres Bratislava I, okres Bratislava II, okres Bratislava III, okres Bratislava IV, okres Bratislava V, časť okresu Malacky, časť okresu Pezinok, časť okresu Senec Podunajský región - okres Dunajská Streda, okres Komárno, časť okresu Nové Zámky, časť okresu Senec Záhorsky región časť okresu Malacky Dolnopovažský región okres Trnava, okres Galanta, okres Šaľa Nitriansky región časť okresu Levice, časť okresu Nové Zámky Ipeľský región časť okresu Levice Mapa č Regionalizácia cestovného ruchu v SR z dlhodobého potenciálu Zdroj: 49

50 Bratislavský región bol začlenený do I. kategórie z hľadiska jeho významu pre rozvoj CR, tzn. región s medzinárodným významom. Dolnopovažský, Podunajský a Nitriansky región boli začlenené do III. kategórie, tzn. predstavujú regióny s nadregionálnym významom. Najmenej významné regióny z hľadiska potenciálu pre rozvoj CR sú Záhorský a Ipeľský región, ktoré boli začlenené do IV. kategórie, tzn. regióny s prevažujúcim významom na regionálnej úrovni Z uvedeného vyplýva, že prevažná časť regiónov má nadregionálny význam pre oblasť cestovného ruchu. V Regionalizácií cestovného ruchu v SR je zároveň uvedený aj potenciál regiónov podľa foriem cestovného ruchu. Tieto formy sa sledujú z časového hľadiska t.j. v strednodobom a dlhodobom horizonte. Nosným formám CR sa venuje kapitola 5.2 Hlavé atrakcie 5.1 Vývoj cestovného ruchu v sledovaných okresoch V časti vývoj cestovného ruchu v sledovaných okresov sa pozornosť zameriava na štatistické údaje, ktoré sú potrebné k vytvoreniu obrazu o situácii v cestovnom ruchu. Jedná sa o údaje ohľadom celkového počtu ubytovacích turistov, štruktúre hostí podľa krajiny pôvodu, celkového počtu prenocovaní a účelu ich cesty. Pri vytváraní produktov CR sú dôležité aj informácie ohľadom denných turistov, ale tieto údaje nie sú oficiálne nikde zisťované. Zmeniť sa to má až po zverejnení výsledkov zo zavedeného satelitného účtu CR, ktorý presne určuje metodológiu ako sledovať počty denných návštevníkov. Pre objasnenie pojmov, ktoré sú používané v dokumente, návštevníkom v ubytovacom zariadení je osoba (okrem personálu a majiteľa), ktorá použije služby ubytovacieho zariadenia na prechodné ubytovanie bez ohľadu na krajinu trvalého pobytu vrátene detí. Turista je vnímaný ako jednodňový návštevník. Údaje sú poskytnuté v rozpätí časového obdobia od roku 2008 až 2011 a sú získané zo Štatistického úradu SR. Údaje za celý rok 2012 sa v čase získavania informácií zo Štatistického úradu ešte len spracovávali. Dostupné sú ale údaje za I. až III. kvartál, preto možno konštatovať, že trend vo všetkých sledovaných ukazovateľov má rastúcu tendenciu Východiskovým rokom bol zvolený rok 2008, pretože v rámci porovnávania údajov od roku 2001 bol práve tento rok vo viacerých ukazovateľov CR hodnotený ako najsilnejší najpočetnejší. Na poukázanie štruktúry domácich a zahraničných návštevníkov a ich prenocovaní, boli použité najaktuálnejšie prístupné dáta (rok 2011), ktoré majú odrážať súčasnú situáciu v tejto sledovanej oblasti. Tabuľka č.1- Počet návštevníkov v ubytovacích zariadeniach CR v sledovaných okresoch Okresy Bratislavského kraja Okres Bratislava I Okres Bratislava II Okres Bratislava III Okres Bratislava IV Okres Bratislava V Okres Malacky Okres Pezinok Okres Senec Okresy Bratislavského kraja spolu Okresy Trnavského kraja 50

51 Okres Trnava Okres Dunajská Streda Okres Galanta Okresy Trnavského kraja spolu Okresy Nitrianskeho kraja Okres Komárno Okres Nové Zámky Okres Levice Okres Šaľa Okresy Nitrianskeho kraja spolu Zdroj: Štatistický úrad SR, tabuľka autori Okresy Bratislavského samosprávneho kraja dosahovali v roku 2008 na návštevnosti v sledovaných okresoch cca 79 % podiel. V roku 2009 celková návštevnosť vo všetkých sledovaných okresoch mala klesajúcu tendenciu. Podiel na návštevnosti okresov BSK dosiahol cca 78 % podiel. Rok 2010 predstavoval podobnú situáciu ako v roku 2009, návštevnosť zaznamenala len veľmi mierny nárast, podiel BSK i naďalej dosahoval cca 77 % z celkovej návštevnosti sledovaných okresov. Nárast medziročnej návštevnosti v roku 2011 bol zaznamenaný v okresoch BSK a TTSK, ale stále nedosiahol úroveň z roku V okresoch NSK dosiahla návštevnosť mierny pokles. Percentuálny podiel BSK dosiahol úrovne cca 80 %. Tabuľka č.2 - Počet domácich a zahraničných návštevníkov v ubytovacích zariadeniach CR v sledovaných okresoch v roku 2011 počet návštevníkov z toho domácich návštevníkov z toho zahraničných návštevníkov Okresy Bratislavského kraja Okres Bratislava I Okres Bratislava II Okres Bratislava III Okres Bratislava IV Okres Bratislava V Okres Malacky Okres Pezinok Okres Senec Okresy Bratislavského kraja spolu Okresy Trnavského kraja Okres Trnava Okres Dunajská Streda Okres Galanta Okresy Trnavského kraja spolu Okresy Nitrianskeho kraja Okres Komárno Okres Nové Zámky Okres Levice Okres Šaľa Okresy Nitrianskeho kraja spolu Zdroj: Štatistický úrad SR, tabuľka autori Z hľadiska počtu návštevníkov podľa pôvodu je z tabuľky evidentná prevaha zahraničných turistov v BSK. Prejavilo sa to najmä v okrese Bratislava I, kde až 82 % z celkových návštevníkov okresu tvorili zahraniční návštevníci. TTSK z hľadiska štruktúry je pomerne vyrovnaný, miernu prevahu o návštevníkov majú tuzemci. V NSK je evidentnejšia prevaha práve tuzemcov, ktorí sa na návštevnosti podieľali v počte , čo v porovnaní s cudzincami predstavuje 57 % z celkovej návštevnosti kraja. 51

52 Tabuľka č.3 - Počet prenocovaní návštevníkov v ubytovacích zariadeniach CR v sledovaných okresoch Okresy Bratislavského kraja Okres Bratislava I Okres Bratislava II Okres Bratislava III Okres Bratislava IV Okres Bratislava V Okres Malacky Okres Pezinok Okres Senec Okresy Bratislavského kraja spolu Okresy Trnavského kraja Okres Trnava Okres Dunajská Streda Okres Galanta Okresy Trnavského kraja spolu Okresy Nitrianskeho kraja Okres Komárno Okres Nové Zámky Okres Levice Okres Šaľa Okresy Nitrianskeho kraja spolu Zdroj: Štatistický úrad SR, tabuľka autori Okresy BSK dosahovali na celkovom prenocovaní návštevníkov v sledovaných okresoch v roku 2008 počet , čo predstavuje cca 70 % podiel. Okresy NSK dosiahli počet prenocovaní , čo predstavuje cca 17 % podiel. Zvyšný 13 % podiel predstavoval počet prenocovaní a dosiahli ho okresy TTSK.V nasledujúcich rokov bol zaznamenaný mierny pokles v tomto sledovanom ukazovateľovi, podiel BSK zaznamenal ale mierny nárast o cca. 2%.Hoci rok 2011 priniesol nárast v počte prenocovaní, stále ale nedosiahol úroveň počtu prenocovaní v roku Percentuálny podiel BSK dosiahol úrovne cca 74 %. Tabuľka č.4 - Počet prenocovaní domácich a zahraničných návštevníkov v ubytovacích zariadeniach CR v sledovaných okresoch v roku 2011 počet návštevníkov z toho domácich návštevníkov z toho zahraničných návštevníkov Okresy Bratislavského kraja Okres Bratislava I Okres Bratislava II Okres Bratislava III Okres Bratislava IV Okres Bratislava V Okres Malacky Okres Pezinok Okres Senec Okresy Bratislavského kraja spolu Okresy Trnavského kraja Okres Trnava Okres Dunajská Streda Okres Galanta Okresy Trnavského kraja spolu Okresy Nitrianskeho kraja Okres Komárno

53 Okres Nové Zámky Okres Levice Okres Šaľa Okresy Nitrianskeho kraja spolu Zdroj: Štatistický úrad SR, tabuľka autori Na základe uvedenej tabuľky je viditeľná dominancia zahraničných návštevníkov v súhrnnom počte prenocovaní za okresy v každom kraji. Percentuálny podiel prenocovaní všetkých cudzincov v sledovaných okresoch v porovnaní s BSK tvorí 76 %., TTSK sa podieľa 10 % a zvyšných 14 % patrí okresom NSK. Z celkového počtu prenocovaní v BSK tvorí prenocovanie domácich návštevníkov 42 %, v TTSK je to tento percentuálny počet identický a situácia v NSK je v pomere 48 % pre domácich ku 52 % pre zahraničných prenocovaní, kedy tuzemci prenocovali v uvedenom roku 2011 o prenocovaní menej ako cudzinci. Údaje ohľadom štruktúry hostí podľa krajiny sú uvádzané za všetky sledované okresy v rámci jednotlivých krajov. Graf č. 1 Zahraniční návštevníci BSK 44% Zahraniční návštevníci BSK 19% 7% 6%2%6% 4% 2% 10% Česko Francúzsko Maďarsko Nemecko Poľsko Rakúsko Rusko Taliansko ostatní Graf č. 2 Prenocovania zahraničných návštevníkov BSK 44% Prenocovania zahraničných návštevníkov BSK 19% 7% 6% 2% 6% 4% 2% 10% Česko Francúzsko Maďarsko Nemecko Poľsko Rakúsko Rusko Taliansko ostatní Zdroj: Štatistický úrad SR 2011, graf autori Zdroj: Štatistický úrad SR 2011, graf autori Počet návštevníkov Počet prenocovaní CZ FR HU DE PL AT RU IT ostatní Uvedené grafy zobrazujú návštevnosť Bratislavského kraja zahraničnými turistami podľa krajiny trvalého pobytu a ich počet prenocovaní za rok Na základe daných údajov možno pozorovať najvyššiu návštevnosť turistami z Českej republiky, ktorých zavítalo Počet prenocovaní v tomto prípade dosiahol úroveň Na zahraničnej návštevnosti sa značne podieľajú aj Nemci v počte , Poliaci a Rakúšania v počte Ostatné národnosti navštívili bratislavský kraj krát 53

54 Graf č. 3 - Zahraniční návštevníci TTSK Zahraniční návštevníci TTSK 13% 6% 3% 1% 3% 10% 3% 5% 56% Česko Francúzsko Maďarsko Nemecko Poľsko Rakúsko Rusko Taliansko ostatní Graf č. 4 Prenocovania zahraničných návštevníkov TTSK Prenocovania zahraničných návštevníkov TTSK Česko 15% 4% 2% 1% 3% 8% 2% 7% 58% Francúzsko Maďarsko Nemecko Poľsko Rakúsko Rusko Taliansko ostatní Zdroj: Štatistický úrad SR 2011, graf autori Zdroj: Štatistický úrad SR 2011, graf autori Počet návštevníkov Počet prenocovaní CZ FR HU DE PL AT RU IT ostatní V roku 2011 v sledovaných okresoch trnavského kraja najvyššiu návštevnosť tvorili hlavne návštevníci z Českej republiky v počte a strávili tu nocí. Druhou najpočetnejšou skupinou boli Nemci, ktorých prišlo do regiónu a počet prenocovaní predstavoval Ostatní návštevníci sa v počte podieľali a prenocovaniach. Graf č. 5 Zahraniční návštevníci NSK Zahraniční návštevníci NSK 1% 2% 9% 2% 8% 5% 6% 1% 66% Česko Francúzsko Maďarsko Nemecko Poľsko Rakúsko Rusko Taliansko ostatní Graf č. 6 Prenocovania zahraničných návštevníkov TTSK Prenocovania zahraničných návštevníkov NSK 1% 1% 2% 6% 0% 4%4%6% 76% Česko Francúzsko Maďarsko Nemecko Poľsko Rakúsko Rusko Taliansko ostatní 54

55 Zdroj: Štatistický úrad SR 2011, graf autori Zdroj: Štatistický úrad SR 2011, graf autori Počet návštevníkov Počet prenocovaní CZ FR HU DE PL AT RU IT ostatní V štruktúre zahraničných hostí v sledovaných okresoch nitrianskeho kraja jasne dominovali návštevníci z Česka v počte ako aj v počte strávených nocí Na zahraničnej návštevnosti sa podieľajú aj Poliaci v počte 4 278, Maďari v počte a Nemci Ostatné národnosti navštívili okresy nitrianskeho kraja krát a podieľali sa na prenocovaniach. Údaje ohľadom účelu cesty zaznamenáva Štatistický úrad Slovenskej republiky iba za celý kraj Graf č. 7 Účel cesty v roku 2011 Účel cesty v BSK v roku % 9% 8% 44% dovolenka, voľný čas, rekreácia návšteva príbuzných, známych služobná cesta Účel cesty v NSK v roku 2011 dovolenka, voľný čas, rekreácia 27% 7% 27% návšteva príbuzných, známych služobná cesta ostatný účel 39% ostatný účel Zdroj: Štatistický úrad SR 2011, graf autori Zdroj: Štatistický úrad SR 2011, graf autori Účel cesty v TTSK v roku % 9% 40% dovolenka, voľný čas, rekreácia návšteva príbuzných, známych služobná cesta 27% ostatný účel Zdroj: Štatistický úrad SR 2011, graf autori Diverzifikácia účelu cesty medzi jednotlivé krajmi vychádza z reálneho potenciálu, ktoré majú. V BSK ako hlavné dôvody cesty v roku 2011 dominovali návštevy príbuzných a známych (44 %) a služobné cesty (39 %). V TTSK na základe analýzy účelu cesty návštevníkov je možné konštatovať, že tu dominantné postavenie zohráva ponuka 55

56 rekreačných zariadení ako sú kúpele, wellness pobyty, termálne parky a pod. Tieto dôvody dosiahli až 40 %, po nich nasledovali s 27 % návšteva príbuzných a známych. V NSK významný podiel zohráva návšteva príbuzných a známych (39 %) a dovolenka, voľný čas a rekreácia dosiahli úrovne 27 %. Zhodnotenie situácie v sledovaných okresov najvyšší počet návštevníkov v ubytovacích zariadeniach ako aj počtu prenocovaní bol zaznamenaný v roku 2008, najnižší počet návštevníkov a počtu prenocovaní bol v roku 2009 tento nízky počet návštevníkov mohol zapríčiniť dopad hospodárskej finančnej krízy v priemere 78 % podiel z celkových návštevníkov v ubytovacích zariadeniach a v priemere 72% podiel z celkového počtu prenocovaní za sledované obdobie dosiahli kraje BSK najvyššiu návštevnosť v rámci sledovaných okresoch v roku 2011 dosiahol okres Bratislava I návštevníkov, okres Bratislava II návštevníkov a okres Bratislava III návštevníkov. Naopak najnižšiu návštevnosť v rámci sledovaných okresoch v roku 2011 dosiahol okres Šaľa návštevníkov, okres Galanta návštevníkov a okres Malacky návštevníkov. Poradie týchto okresov sa za sledované obdobie skoro nezmenilo. najvyšší počet prenocovaní v rámci sledovaných okresoch v roku 2011 dosiahol okres Bratislava I prenocovaní, okres Bratislava II prenocovaní a Bratislava III prenocovaní. Naopak najnižší počet prenocovaní v rámci sledovaných okresoch v roku 2011 dosiahol okres Šaľa 5160 prenocovaní, okres Galanta prenocovaní a okres Bratislava V prenocovaní. Poradie týchto okresov za sledované obdobie sa menilo zriedkavo na základe analýzy účelu cesty v BSK možno konštatovať, že služobná cesta uvedená ako účel cesty dosiahla hodnotu v roku , ale v roku 2011 už iba čo predstavuje medziročné poklesy o 34 %. V roku 2011 navštívilo okres Bratislava I cudzincov, čo z celkového počtu zahraničných návštevníkov v sledovaných okresoch tvorí 33 % podiel. Druhý, zahraničnými turistami najnavštevovanejší okres, je Bratislava II so 17% podielom. V štruktúre zahraničných hostí v roku 2011 za všetky sledované okresy jasne dominovali v počte návštevníkov ako aj v počte prenocovaní návštevníci z Českej republiky. 56

57 5.2 Hlavné atrakcie v sledovaných okresoch Mapa č Hlavné atrakcie v sledovaných okresoch 1. Vodné dielo Gabčíkovo s vodnou zdržou Hrušov 2. Dunajské Luhy 3. Areál vodných športov Čunovo 4. Mesto Šamorín mestská časť Čilistov 5. Obec Hamuliakovo 6. Mŕtve rameno Číčov 7. Slnečné jazerá Senec 8. Vodné dielo Kráľová 9. Splav Malého Dunaja 10. Splav rieky Hron 11. Splav rieky Morava 12. Thermalpark DS 13. Thermal Corvinus - VM 14. TK Diakovce 15. TK Podhájska 16. Termál Centrum Galandia 17. TK Komárno 18. Vadaš Thermal Štúrovo 19. Kúpalisko Patince 20. Bratislava historické centrum 21. Vojnový pamätník Slavín 22. Bratislava historické centrum 23. Vojnový pamätník Slavín 24. Hrad Devín 25. Kaštieľ Gerulata Rusovce 26. Hrad Pajštún 27. Kaštieľ v Tomášove 28. Hrad Červený Kameň 29. Malacký kaštieľ 30. Trnava Malý Rím 31. Smolenický zámok 32. mesto Komárno 33. vodné mlyny 34. Levický hrad 35. Bratislava múzeá a galérie 36. Trnava múzeá a galérie 37. Mesto Senec 38. Mesto Pezinok 39. Mesto Modra 40. Mesto Malacky 41. Múzeum Červený kameň 42. Múzeum Danubiana 43. Golf rezort Bernolákovo 44. Golf Club Báč 45. Malokarpatská vinná cesta 46. Pútnické miesto Marianka 47. Chorvátsky Grob 48. Slovakia Ring - pobyt / rekreácia pri vode a vodné športy - pobyt / rekreácia pri termálnej vode - poznávanie kultúrnych a historických pamiatok - mestský turizmus múzeá a galérie - ostatné atrakcie a podujatia Vychádzajúc z potenciálu regiónov podľa rôznych foriem CR sú uvedené atrakcie, ktoré ponúka prírodný a kultúrno-historický potenciál, ale aj antropogénne prostredie týchto regiónov. Hlavné nosné formy cestovného ruchu sú: pobyt / rekreácia pri vode a vodné športy pobyt / rekreácia pri termálnej vode poznávanie kultúrnych a historických pamiatok 57

58 mestský turizmus múzeá a galérie ostatné atrakcie a podujatia Pobyt / rekreácia pri vode, vodné športy Do časti pobyt / rekreácia pri vode, vodné športy, sú zaradené hlavné atrakcie, ktoré sa nachádzajú na sledovanom území. Jedná sa hlavne o vodné diela, prírodné úkazy i miesta s vysokým potenciálom na vodné športy. Na svoje si tu prídu ako rekreační, tak aj profi športovci, jednodňoví ale i viacdňoví rekreanti a návštevníci. Vodné dielo Gabčíkovo s vodnou zdržou Hrušov - pôvodne projektované a stavané ako súčasť Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros, leží na Dunaji poniže Bratislavy. Účelom Vodného diela je najmä ochrana pred povodňami, ktoré na priľahlom území Dunaja spôsobili viac krát katastrofické záplavy. Vodné dielo zabezpečuje plynulú celoročnú plavbu, stabilizuje koryto Dunaja čím vytvorilo pre rekreačný rozvoj celého priľahlého územia. Výstavbou vodného diela Gabčíkovo sa vybudovala hrádza, ktorá v súčasnosti umožňuje rekreačné korčuľovanie a cykloturistiku pozdĺž úseku od Bratislavy až po Gabčíkovo. Na predmetnom úseku sú vybudované oddychové a rekreačné miesta i parkoviská pre bicykle. Horná časť Hrušovskej zdrže (VD Gabčíkovo) má výhodné podmienky pre vodné športy. Pri priaznivých veterných podmienkach sa tu schádzajú početné skupiny windsurferov, ktorí sem prichádzajú nielen z regiónu, ale aj širšieho okolia. Spoločnosť im robia čoraz častejšie aj priaznivci vodných skútrov. Informačný systém informačná tabula Vodné dielo Gabčíkovo, Bratislavské kultúrne a informačné stredisko, Bratislava Tourist Service Dunajské Luhy - Chránená krajinná oblasť sa rozprestiera na Podunajskej nížine v geomorfologickom celku Podunajská rovina, vedľa slovenského a slovensko - maďarského úseku Dunaja od Bratislavy až po Veľkolélsky ostrov v okrese Komárno. Pozostáva z piatich samostatných častí, z ktorej najväčšia časť je Žitný ostrov. Oblasť dunajských luhov sa vyznačuje bohatosťou vodných, mokraďných a lesných ekosystémov s vysokou druhovou rozmanitosťou. Je to vhodné územie na hniezdenie, zimovanie a ťah vtáctva unikátnym súborom biotopov, ktoré majú v medzinárodnom meradle veľký význam. Vďaka prírodnému bohatstvu je táto oblasť ideálna na rekreačný turizmus a vodné športy ako kanoistika a kajakovanie na bodíckych ramenách Dunaja. Informačný systém Bratislavské kultúrne a informačné stredisko, Bratislava Tourist Service, Nitriansky informačný systém Areál vodných športov Čunovo (Danubia Park) - v areáli je vybudovaný umelý vodný kanál. Na ňom sa dá raftovať, surfovať, splavovať, absolvovať školu kajaku, požičať si vodné skútre a pod. Na pravom brehu Dunaja je plánovaná výstavba nového medzinárodného strediska športu a cestovného ruchu Danubia Parku. Informačný systém Bratislavské kultúrne a informačné stredisko, Bratislava Tourist Service 58

59 Mesto Šamorín mestská časť Čilistov - letné turistické a rekreačné stredisko, ležiace pri vodnej ploche, ktorá vznikla prehradením Dunaja. Prírodné pláže dotvárajú dobré podmienky na vodné športy a rybolov. Strediskom vedie Medzinárodná dunajská cyklistická cesta. V oblasti sa nachádza hotel Kormorán, ktorý ponúka širokú škálu služieb, od športových až po služby ubytovacieho charakteru. Za pozornosť stojí aj samotné mesto Šamorín so vzácnymi pamiatkami ako národná kultúrna pamiatka Synagóga v Šamoríne, národná kultúrna pamiatka Kláštor paulánov, Radnica, reformovaný kostol, ktorý je jedným z najstarších a najkrajších kostolov na Žitnom ostrov. Informačný systém Podunajská turisticko informačná kancelária Obec Hamuliakovo - nachádza sa na brehu vodného diela, 15 km juhovýchodne od Bratislavy. Najstarším objektom v obci je románsky rímskokatolícky kostol z 13. stor., ktorý bol začiatkom 19. stor. rekonštruovaný. V interiéroch sa nachádzajú cenné neskororománske nástenné maľby. Územím obce prechádza medzinárodná cyklistická trasa pozdĺž derivačného kanála Dunaja, ktorý poskytuje možnosť vodných športových aktivít. Informačný systém Turistická informačná kancelária - Hamuliakovo Mŕtve rameno Číčov - nachádza sa západne od obce Číčov s prekrásnou scenériou lužnej krajiny a predstavuje zvyšok mŕtveho ramena rieky Dunaj s výskytom vodných biocenóz, vzácneho vodného rastlinstva a živočíšstva. Je to významné rastlinné a živočíšne územie, pretože tu žije viacero dnes už zriedkavých chránených druhov. Jazero obklopuje hustý inundačný les. Návšteva rezervácie je možná len pešo a výhradne po vyznačených chodníkoch. Na južnej strane rezervácie, pozdĺž Dunaja, vedie cyklistická dráha. Informačný systém Nitriansky informačný systém Mapa č Hlavné atrakcie na rieke Dunaj Zdroj : mapa autori 59

60 Slnečné jazerá Senec - pozostávajú z piatich bagrovísk, ktoré sa postupne prepojili. Ročná návštevnosť Slnečných jazier sa pohybuje v rozsahu turistov, pričom ide prevažne o letnú sezónu, ktorá trvá od júna do septembra. Služby, ktoré ponúka areál jazera sú možnosti ubytovania, stravovania, detské a plážové ihriská, športové atrakcie - tenisové kurty, futbalové ihrisko a pod., vodné atrakcie tobogany, člny, vodné bicykle, Aquapark Senec a SAI wellness Senec. Informačný systém Turistická informačná kancelária - Senec Čenkovská step a Čenkovská lesostep Na Podunajskej nížine v tesnej blízkosti Dunaja sa rozprestiera komplex Čenkovského lesa, zahrnujúci aj dve národné prírodné rezervácie Čenskovská step a Čenkovská lesostep. Čenkovská lesostep bola vyhlásená za národnú prírodnú rezerváciu v r na ochranu teplomilných spoločenstiev piesočnatých biotopov Podunajskej nížiny s chránenými a ohrozenými druhmi rastlín a živočíchov. NPR Čenkovská step na nachádza južne od Čenkovskej lesostepi. Bola vyhlásená v r.1951 ako významná lokalita stepných spoločenstiev psamofytných rastlín a teplomilného hmyzu s najsevernejším európskym a jediným slovenským výskytom chvojníka dvojklasého. Informačný systém Vodné dielo Kráľová bolo vytvorené na účely vodnej elektrárne, v súčasnosti sa dielo využíva ako rekreačná oblasť pre širokú škálu ľudí a činností. Tieto aktivity môžeme rozdeliť do aktivít, ktoré s vodou súvisia a dominujú ako napr. rybárčenie, plachtenie, windsurfing, kiting, vodné skútre a kanoistika/pádlovanie a aktivít, ktoré s vodou nesúvisia ako napr. cykloturistika, kolieskové korčule. Informačný systém Mestská turisticko-informačná kancelária, Informačná kancelária Galantsko, Infomat ZCR Galantsko Splav Malého Dunaja Malý Dunaj je pokojná nížinná rieka a rameno Dunaja s dĺžkou 128 km, ktorá miernym prúdom tečie uprostred lúk a polí. Malý Dunaj sa väčšinou splavuje od obce Vlky, cez Jelku, Jahodnú až po Topoľniky. Je to nenáročná vodná túra, počas ktorej možno vidieť rozmanitú prírodu, stretnúť vodné živočíchy, jedinečné vodné mlyny, rybárske reštaurácie a kempové táboriská. Druhým strediskom 60

61 vodných splavov je staré koryto Dunaja splavované od obce Dobrohošť až po Gabčíkovo. Túra sa vyznačuje prechodom cez CHKO Dunajské Luhy. Informačný systém Splav rieky Hron - Hron je jednou z najvyhľadávanejších a najobľúbenejších riek rekreačných vodákov na Slovensku. Pozdĺž toku Hrona sú mnohé veľmi pekné miesta na táborenie či už zariadené kempy alebo voľné táboriská. Najideálnejšie podmienky na splav rieky Hron sú na jar či začiatkom leta. V nehorších mesiacoch je hladina vody už malá a tak sú niektoré úseky už nesplavné. Základné rozdelenie toku Hronu na tri časti horný, stredný a dolný. Začiatok splavu v dolnej časti je v obci Kalná, Želiezovce a koniec v Štúrove. Informačný systém Splav rieky Morava - Morava je rieka prameniaca na severnej Morave. Na dolnom toku tvorí prirodzenú hranicu medzi Českom a Slovenskom a medzi Rakúskom a Slovenskom v celkovej dĺžke 114 km. Vlieva sa do Dunaja na území Bratislavy, priamo pod hradom Devín. Rieka Morava ponúka ideálne možnosti pre turistov, ktorí obľubujú rekreačné splavovanie. Najzaujímavejším úsekom pre splavovanie Moravy je od hraničného prechodu Moravský sv. Ján až po sútok s Dunajom pri Devíne. Trvanie splavu môže byť jedno až dvojdenné. Informačný systém Tabuľka č.5 - Dostupnosť atrakcií prostredníctvom foriem dopravy Atrakcia VHD AP VS LP CD 1 Kvalita spojenia Vodné dielo Gabčíkovo s vodnou zdržou Hrušov Dunajské Luhy Areál Čunovo v.š. Mesto Šamorín Čilistov Mŕtve rameno Číčov Obec Hamuliakovo --- X --- X X AP: do obce Gabčíkovo, pravidelné intervaly LD: vnútroštátna doprava Bratislava Gabčíkovo CD: Medzinárodná dunajská cyklistická cesta --- X X --- X AP: podľa zvoleného miesta VS: podľa zvoleného miesta CD: Medzinárodná dunajská cyklistická cesta X X X --- X VHD: MHD Bratislava, linka č.90, 91 AP: do obce Čunovo, pravidelné intervaly LD: vyhliadková plavba Bratislava Čunovo, plavba počas víkendu,1x/deň CD: Medzinárodná dunajská cyklistická cesta X X --- X X VHD: SAD DS, Šamorín Čilistov, linka č x / deň AP: do mesta Šamorín so spoločnosťou Slovak Lines,, pravidelné intervaly LD: výletné plavby CD: Medzinárodná dunajská cyklistická cesta --- X X AP: do obce Číčov, pravidelný interval CD: Medzinárodná dunajská cyklistická cesta --- X --- X X VHD: MHD Bratislava, linka č.90, 91 AP: do obce Hamuliakovo, pravidelné intervaly LD: vyhliadková plavba Bratislava Čunovo, plavba počas víkendu,1x/deň, kompa CD: Medzinárodná dunajská cyklistická cesta, 1 VHD verejná hromadná doprava, AP autobusová preprava, VS vlakové spojenia, LP- lodná preprava, CD cyklodoprava 61

62 cyklistický chodník Hamuliakovo - Senec Slnečné jazerá Senec X X X --- X VHD: Senecký express - denne od 9:00 do 22:00, 1x/ hod AP: do mesta Senec, pravidelné intervaly VS: do mesta Senec, pravidelné intervaly CD: Cyklotrasa Hamuliakovo Senec, Cyklotrasa Pezinok -Senec Čenkovský les --- AP: do obce Mužia, pravidelné intervaly VS: do mesta Nové Zámky osobné vlaky i rýchliky, pravidelné intervaly CD: Medzinárodná dunajská cyklistická cesta Vodné dielo Kráľová AP: do mesta Galanta, pravidelné intervaly VS: do mesta Galanta osobné vlaky i rýchliky, pravidelné intervaly CD: Cyklotúra okolo vodného diela Splav Malého Dunaja --- X AP: do obce Tomášov (nalodenie), pravidelné intervaly do obce Zálesie (nalodenie), pravidelný interval Splav rieky --- X X --- X AP: do obce Kalná nad Hronom, obce Želiezovce, Hron pravidelné intervaly, VS: do mesta Levice, pravidelné intervaly CD: Medzinárodná cyklotrasa euroregiónu Váh Dunaj -Ipeľ Splav rieky --- X X --- X AP: do obce Moravský sv. Ján, (nalodenie), Morava pravidelný interval VS: do obce Moravský sv. Ján, (nalodenie), pravidelný interval CD: Cyklomagistrála okolo rieky Morava Zdroj: internet, tabuľka autori Pobyt a rekreácia pri termálnej vode Oblasť podunajského regiónu je bohatá na termálne pramene, ktorých existencia podmienila vznik termálnych kúpalísk. Termálne kúpaliska ležiace v Podunajskej oblasti zobrazené v grafe patria medzi celoročne k najnavštevovanejším atrakciám Slovenska. Najväčšie z kúpalísk dosahujú až viac ako pol miliónovú návštevnosť. K cieľovej skupine je možné zaradiť jednodňových i viacdňových rekreanti všetkých vekových skupín 62

63 Graf č. 8 - Počet návštevníkov v uvedených termálnych kúpaliskách Návštevnosť 2010 Návštevnosť 2009 Návštevnosť 2008 Návštevnosť 2007 Návštevnosť Termálne kúpalisko Podhájska Termal park Veľký Meder Termálne kúpalisko Vadaš (Štúrovo) Aquathermal Senec Zdroj: Trend Top v Cestovaní , graf autori THERMALPARK Dunajská Streda so šiestimi bazénmi, v ktorých sa nachádza liečivá voda. K termalparku patrí aj vonkajší areál s jazierkom a malým ostrovčekom, na ktorý sa dá v letných mesiacoch člnkovať. Termalpark je otvorený celoročne, niektoré bazény sú však prístupné iba v letnej sezóne. Vo wellness centre sú rôzne atrakcie: perličkové a masážne bazény, tzv. divoká voda, sauny a pre najmenších je k dispozícii jeden detský bazén. Vonkajší areál ponúka športové vyžitie vo volejbale, tenise, plážovom futbale, minigolfe či na tobogáne. Informačný systém Podunajská turisticko informačná kancelária THERMAL Corvinus Veľký Meder - Kúpalisko sa nachádza na okraji mesta Veľký Meder. Okrem vodného sveta (9 bazénov s 5-timi toboganmi), ponúka termalpark možnosť doplnkových služieb ako masáže, sauny, wellness centrum, morské kúpele a iné. Vo vonkajšom areáli sa nachádza volejbalové, detské ihriská i najdlhší lanový park na Slovensku Tarzania. Kúpalisko s celoročnou prevádzkou je obľúbeným miestom odpočinku pre miestnych obyvateľov, návštevníkov zo Slovenskej, Českej, Maďarskej a Poľskej republiky. Informačný systém Informačná kancelária TERMÁL s.r.o Termálne kúpalisko Diakovce v areáli kúpaliska je k dispozícii bazénová časť s dvomi bazénmi, chatová osada, auto kempingový tábor a turistická ubytovňa. Areál ďalej ponúka reštauračné a bufetové stravovanie, športové aktivity na futbalovom a volejbalovom ihrisku a večernú zábavu v miestnom bare pri živej hudbe. Informačný systém Termálne kúpalisko Podhájska sa nachádza na juhu Slovenska neďaleko Nových Zámkov, poskytuje návštevníkom možnosť oddychu a rekreácie tak v letnom ako i v zimnom 63

64 období. Návštevníkov kúpaliska tvoria nielen Slováci, ale aj turisti z Čiech, Poľska, Maďarska, Rakúska a iných krajín. Počas letnej sezóny je návštevníkom k dispozícii deväť bazénov a tobogan. Súčasťou termálneho kúpaliska je aj novootvorený Wellness centrum Aquamarin. Informačný systém Informačné centrum Podhájska Termál Centrum Galandia areál priamo nadväzuje na existujúce plochy športu a rekreácie mesta Galanta, čím sa vytvárajú možnosti komplexnejšieho využitia pobytu. Termál Centrum s celoročnou prevádzkou pozostáva z bazénovej haly so štyrmi nerezovými vnútornými bazénmi. K dispozícii sú základné relaxačné služby masáže i stravovacie služby. Informačný systém Mestská turistickoinformačná kancelária, Informačná kancelária Galantsko, Infomat ZCR Galantsko Termálne kúpalisko Komárno - areál termálneho kúpaliska rozdelený na dve časti. V prvej s letnou prevádzkou sú k dispozícii športový bazén, dva detské bazény, bazén pre neplavcov a sedací bazén. Možnosť využitia plážových priestorov, detského ihriska a minigolfu. Druhá časť areálu je k dispozícii celoročne a tvorí ju dvojpodlažná budova očistných kúpeľov. Nachádzajú sa v nej dve sauny, masážna miestnosť, sedací bazén s termálnou vodou, rehabilitačná telocvičňa, fitnes - centrum a bufet. Informačný systém Nitriansky informačný systém Vadaš Thermal Štúrovo - je to moderné centrum rekreácie, zábavy a oddychu. V lete hlavným lákadlom bazén s umelým vlnobitím na Slovensku, v zime vonkajší bazén s termálnou vodou a krytá plaváreň. Doplnkové služby sú nové bowling centrum, minigolf, ihrisko plážového volejbalu a tenisové kurty. Informačný systém Turistická informačná kancelária Štúrovo Kúpalisko Patince letné termálne kúpalisko Patince sa nachádza 15 km od Komárna smerom na Štúrovo pri najjužnejšej obci Slovenska, Patince. V rekreačnom stredisku okolo obnoveného letného termálneho kúpaliska je široká atraktívna ponuka ubytovania. Zároveň areál kúpaliska ponúka atrakcie ako rekreačný, športový, detský, sedací i plavecký bazén. Pre priaznivcov športu sú v areáli vybudované moderné športové ihriská, beach - volejbalové, minigolfové ihrisko a tenisový kurt. Informačný systém Tabuľka č.6 - Dostupnosť atrakcií prostredníctvom foriem dopravy Atrakcia VHD AP VS LP CD 2 Kvalita spojenia THERMAL PARK Dunajská Streda X X X X --- VHD: MHD Dunajská Streda, linka č.1, interval od 4:45-18:00 AP: do mesta Dunajská Streda, pravidelný interval VS: do mesta Dunajská Streda, vlakom RegioJET, 2 VHD verejná hromadná doprava, AP autobusová preprava, VS vlakové spojenia, LP- lodná preprava, CD cyklodoprava 64

65 THERMAL Corvinus- Veľký Meder Termálne kúpalisko Diakovce Termálne kúpalisko Podhájska Termál Centrum Galandia Termálne kúpalisko Komárno Vadaš Thermal Štúrovo Kúpalisko Patince Zdroj: internet, tabuľka autori 1x / 2 hod CD: cyklotrasa Dunajská Streda Komárno --- X X --- X AP: do mesta Veľký Meder, pravidelné intervaly VS: do mesta Veľký Meder vlakom RegioJET, 1x / 2 hod CD: Medzinárodná dunajská cyklistická cesta --- X AP: z mesta Šaľa, pravidelný interval --- X X --- X AP: do obce Podhájska, pravidelné intervaly VS: do obce Podhájska osobné vlaky i rýchliky, pravidelné intervaly CD: lokálne cyklotrasy X X --- X VHD: MHD Galanta, linka č.1, č.2, č.3 AP: do mesta Galanta, pravidelné intervaly VS: do mesta Galanta osobné vlaky i rýchliky, pravidelné intervaly CD: Cyklotúry cez Žitný ostrov X X X X X VHD: MHD Komárno, linka č.2,3,7,8 AP: autobusová stanica Komárno, pravidelné intervaly VS: vlakom RegioJET, 1x/ 2 hod LD: vnútroštátna doprava Gabčíkovo Komárno, vyhliadkové platby do okolie, streda, nedeľa CD: cyklotrasa Dunajská Streda Komárno, Medzinárodná cyklotrasa euroregiónu Váh Dunaj - Ipeľ X X X X X VHD: MHD Štúrovo, linka č.1 a č.2, pravidelné intervaly AP: do mesta Štúrovo, pravidelný interval VS: do mesta Štúrovo, vlakové spojenia národného aj európskeho významu - Eurocity LD: vnútroštátna doprava Bratislava Štúrovo CD: cyklotrasa okolo pohoria Burda --- X X X X AP: obec Patince, pravidelné intervaly VS: do mesta Komárno vlakom RegioJET, 1x/ 2 hod LD: linka Komárno Patince, Vyhliadkové plavby v okolí Patiniec, sobota, nedeľa a streda CD: lokálne cyklotrasy Kultúrne a historické pamiatky V tejto časti sú uvedené najvýznamnejšie kultúrne a historické pamiatky v sledovaných okresoch. Cieľová skupina na ktorú sú orientované tieto atrakcie sú - jednodňoví i viacdňoví návštevníci a turisti, sakrálni turisti, kongresoví turisti, biznis klientela Bratislava historické centrum patrí medzi najmladšie hlavné mestá na svete. Atmosféru historického centra je možné si vychutnať napr. na: Hlavnom námestí, Primaciálnom námestí, Starej radnici, Františkánskom námestí, Michalskej bráne, Primacionálnom, Grassalkovičovom a Mirbachovom paláci, v Dóme sv. Martina, v Modrom kostolíku a pod. Dominantou Bratislavy je Bratislavský hrad, ktorý sa týči 65

66 na kopci nad starým mestom. Pod hradným vŕškom sa nachádza Mauzóleum Chatama Sófera, ktoré je pútnickým miestom Židov. Informačný systém Bratislavské kultúrne a informačné stredisko, Bratislava Tourist Service Vojnový pamätník Slavín jeho výhodná poloha s nádherným výhľadom na mesto a jeho okolie, zaradili Slavín medzi najnavštevovanejšie miesta v Bratislave. Pamätník postavili na počesť príslušníkov sovietskej armády, ktorí padli v bojových akciách pri oslobodzovaní Bratislavy počas druhej svetovej vojny. V súčasnosti je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Informačný systém Bratislavské kultúrne a informačné stredisko, Bratislava Tourist Service Hrad Devín - sa nachádza v bratislavskej mestskej časti, ležiaci na skalnom brale nad sútokom riek Moravy a Dunaja. Jedná sa o rozsiahlu zrúcaninu stredovekého gotického hradu. Prvýkrát spomínaný v roku 864, jeho lokalita však bola osídlená od praveku. Jeho mimoriadnu strategickú polohu využívali v dávnej minulosti Kelti, Rimania a Slovania. Neskôr sa stal symbolom národného obrodenia a slovanského odboja za slobodu. V súčasnej dobe je hrad vyhlásený za národnou kultúrnou pamiatkou. Informačný systém Bratislavské kultúrne a informačné stredisko, Turistický infostánok Devín, informačná tabula Devín Kaštieľ Gerulata Rusovce je súčasťou najveľkolepejšej pamiatky rímskeho impéria (LIMES ROMANUS), ktorá existovala na jeho severných hraniciach viac ako 400 rokov. V rámci Európy má dĺžku okolo kilometrov a rozkladá sa na území od severnej Británie po Balkán. Táto transeurópska pamiatka je zapísaná do Zoznamu európskeho kultúrneho dedičstva UNESCO. Gerulata v Rusovciach sa tak stala súčasťou unikátneho európskeho reťazca opevnení na rímskej hranici. Informačný systém Bratislavské kultúrne a informačné stredisko, Bratislava Tourist Service Hrad Pajštún - patril do sústavy pohraničných kráľovských hradov, ktoré vznikali od 13. storočia na ochranu severozápadnej hranice Uhorska. Bol postavený na skalnom brale, ktoré poskytovalo dobrý rozhľad na Záhorie. Hrad sa zmenil na ruinu až okolo roku 1810, keď ho napoleonskí vojaci pravdepodobne z rozmaru (na hrade nebola vojenská posádka ani nemal strategický význam) vyhodili do povetria. Výbuch zničil celý horný hrad. Informačný systém Kaštieľ v Tomášove - Barokový kaštieľ s priľahlým parkom sa nachádza na kraji obce Tomášov a bol postavený v roku 1766 ako vidiecke šľachtické sídlo. Kaštieľ je rozsiahla dvojpodlažná budova s pôdorysom v tvare U. Súčasťou kaštieľa sa stal rozsiahly krajinársky 66

67 park, ktorý vznikol z lužného lesa a dodnes ho obklopuje. V súčasnosti je z kaštieľa štvorhviezdičkové hotelové zariadenie vysokého štandardu Časť hotelu je zariadená v štýle art deco, ktorý evokuje vzhľad kaštieľa z tridsiatych rokov 20. storočia. Interiér barokových izieb s pôvodnými nástennými maľbami je inšpirovaný 18. storočím. Kaštieľ je voľne dostupný zvonku z parku. Informačný systém Hrad Červený Kameň Častá - svojou výhodnou polohou a unikátnymi zbierkami patrí k najnavštevovanejším hradom na Slovensku. Hrad bol postavený v prvej polovici 13. storočia. Najskôr bol hrad kráľovským majetkom, neskôr sa ako jeho vlastníci vystriedali viaceré významné uhorské šľachtické rody. Posledný člen pálfiovského rodu opustil hrad v roku 1945 a o štyri roky neskôr bol hrad vyhlásený za štátny kultúrny majetok. Hrad ponúka viacero možností prehliadky - muzeálny okruh a okruh renesančná pevnosť. Informačný systém Mestská turisticko-informačná kancelária Malacký kaštieľ - je národnou kultúrnou pamiatkou. Pôvodne renesančný kaštieľ bol postavený na začiatku 17. storočia Pálfiovcami, ktorým patril aj tento región. Stavba bola postavená v barokovom štýle a stala sa novým obydlím Pálfiovcov, ktorí ju využívali na reprezentačné účely. Stavba kaštieľa s rozsiahlymi suterénnymi priestormi a s vnútorným uzavretým štvorcovým nádvorím je dvojpodlažná. Okolo kaštieľa bol založený anglický park. Informačný systém Turistická informačná kancelária - Malacky Trnava Malý Rím - Mesto Trnava dostalo vďaka bohatej ukážke barokových pamiatok a kostolov prezývku Malý Rím. Jedná sa najmä o trnavské opevnenie, mestskú vežu a súsošie Najsvätejšej Trojice na Trojičnom námestí, Katedrála sv. Jána Krstiteľa, Dóm sv. Mikuláša na Námestí sv. Mikuláša, kostol Nanebovzatia Panny Márie klariský na Múzejnom námestí a pod. Mnohé z týchto pamiatok sú zapísané ako národné kultúrne pamiatky. Informačný systém Mestská turistickoinformačná kancelária Smolenický zámok - postavili na mieste hradu zo 14. storočia, ktorý slúžil na ochranu pohraničných malokarpatských priesmykov a Českej cesty. Zámok patrí k najvýznamnejším romanticky upraveným stavbám na Slovensku podľa vzoru stredofrancúzskych zámkov. V súčasnosti je sídlom Slovenskej akadémie vied - Kongresového centra SAV a počas celého roka sa v ňom uskutočňuje množstvo vedeckých konferencií a sympózií. Informačný systém Mestská turistickoinformačná kancelária 67

68 Komárno stará vojenská pevnosť a Nádvorie Európy patrí medzi najvýznamnejšie kultúrne pamiatky mesta Komárno. Je najväčším pevnostným systémom rakúskouhorskej monarchie. Pre svoju historickú a architektonickú hodnotu je pevnosť vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Nádvorie Európy je názov pre unikátne stavebné dielo architektov z Ateliéru Európa v Komárne. Stavby na novom námestí, ktorých je viac ako štyri desiatky budov, postavených v mierke jedna ku jednej, ktoré reprezentujú architektúru a stavebné slohy typické pre temer všetky európske štáty. Informačný systém Nitriansky informačný systém, Turistická informačná kancelária - Komárno Vodné mlyny - Ich dynamický rozvoj nastal koncom 13. storočia. Spočiatku tu boli rozšírené najmä lodné mlyny, nazývané tiež plávajúce, ktoré u nás rozšírili Rimania. Tie ale boli v roku 1885 zakázané a tak vznikli kolové mlyny. V súčasnosti sú na Malom Dunaji zachované vodné mlyny v Jahodnej, Tomášikove, Jelke a Dunajskom Klátove. Jediný lodný mlyn sa zachoval v Kolárove. Kolové mlyny sa nachádzajú v rámci SR iba na Malom Dunaji a sú považované za stredoeurópsky unikát. Informačný systém Levický hrad sa nachádza na skalnej vyvýšenine na okraji mesta Levice. Z pôvodného gotického hradu zostali ruiny, zachovala sa len gotická kruhová bašta, v ktorej sa v súčasnosti nachádza čajovňa. Z neskoršie pristavaného dolného hradu sa dochoval Dobóovský renesančný kaštieľ a "Kapitánsky dom" pristavaný k hradbe, v ktorom je umiestnené Tekovské múzeum. Informačný systém Nitriansky informačný systém, Levická informačná agentúra Tabuľka č.7 - Dostupnosť atrakcií prostredníctvom foriem dopravy Atrakcia VHD AP VS LP CD 3 Kvalita spojenia Bratislavahistorické centrum Vojnový pamätník Slavín X X X X X VHD: MHD Bratislava AP: autobusová stanica Mlynské nivy, pravidelné intervaly VS: hlavná stanica Bratislava, pravidelné intervaly LD: vyhliadková plavba Bratislava Čunovo, plavba počas víkendu,1x/deň, Bratislava Komárno - Šamorín CD: Medzinárodná dunajská cyklistická cesta X VHD: MHD Bratislava č.147, trolejbus č.203 a 207, presun pešo trvá cca 10 min. Hrad Devín X X --- X X VHD: MHD Bratislava, linka č.29 AP: autobusová stanica Mlynské nivy, pravidelné 3 VHD verejná hromadná doprava, AP autobusová preprava, VS vlakové spojenia, LP- lodná preprava, CD cyklodoprava 68

69 Kaštieľ Gerulata Rusovce intervaly LD: vnútroštátna doprava Bratislava (Devín) - Gabčíkovo CD: Moravská cyklotrasa, Záhorská cyklotrasa X X X VHD: MHD Bratislava, linka č. 91, č. 191 AP: SAD na zastávku Rusovce, Gerulata, Červený kameň, pravidelné intervaly CD: cyklotrasa Eurovelo 6 Hrad Pajštún X X X VHD: MHD Bratislava, linka č.37, potom presun po turistickej značke AP: z obce Borinka, pravidelné intervaly CD: cyklotrasa Bratislava- Pajštún- Košariská - Bratislava Kaštieľ Tomášove Hrad Červený Kameň Malacký kaštieľ v Trnava- Malý Rím Smolenický zámok Komárnostará vojenská pevnosť --- X X AP: do obce Tomášov, pravidelné intervaly CD: Cyklotrasa Hamuliakovo Senec, Cyklotrasa Pezinok -Senec --- X X AP: na zastávku Častá, Červený kameň, pravidelné intervaly CD: cyklotrasa Častá Červený kameň Píla (Smolenice) X X X --- X VHD: zabezpečuje Slovak Lines AP: do mesta Malacky, pravidelné intervaly VS: do mesta Malacky, pravidelné intervaly CD: cyklotrasa Malacký okruh X X X --- X VHD: MHD Trnava AP: hlavná autobusová stanica Trnava, pravidelné intervaly VS: hlavná vlaková stanica, pravidelné intervaly CD: cyklotrasy Trnavské okruhy do Karpát --- X X AP: do obce smolenice, pravidelné intervaly, trasa BA Myjava, BA Nové Mesto n/váhom CD: Malokarpatská cyklomagistrála, cyklotrasa Modra Smolenice - Trstín X X X X X VHD: MHD Komárno, linka č.2,3,7,8 AP: autobusová stanica Komárno, pravidelné intervaly VS: vlakom RegioJET, 1x/ 2 hod LD: vnútroštátna doprava Gabčíkovo Komárno CD: cyklotrasa Dunajská Streda Komárno, Medzinárodná cyklotrasa euroregiónu Váh Dunaj - Ipeľ Vodné mlyny --- X --- X X AP: podľa zvolenej atrakcie LD: Splav Malého Dunaja CD: podľa zvolenej atrakcie Levický hrad X X X --- X VHD: mestské autobusové linky SAD Nové Zámky, linka č. 2, č.5, č.9, č.10 AP: do mesta Levice, pravidelné intervaly VS: do mesta Levice, pravidelné intervaly CD: Medzinárodná cyklotrasa euroregiónu Váh Dunaj -Ipeľ Zdroj: internet, tabuľka autori Mestský turizmus Múzeá a galérie v Bratislave v hlavnom meste Slovenska sídlia viaceré zaujímavé a významné múzea i galéria ako napr. Prírodovedné múzeum Slovenského národného múzea, Archeologické múzeum, Múzeum židovskej kultúry, Múzeum umeleckých remesiel, 69

70 Hudobná expozícia Rodný dom J. N. Hummela, Farmaceutické múzeum, Múzeum dopravy, Plynárenské múzeum, Policajné múzeum, Bratislavské mestské múzeum, Múzeum dejín mesta, Stará radnica, Múzeum zbraní, Múzeum hodín, Lodné múzeum, Slovenská národná galéria, Galéria mesta Bratislavy, Galéria mesta Bratislavy Mirbachov palác, Galéria mesta Bratislavy Pálffyho palác, Galéria mesta Bratislavy Primaciálny palác a iné. Informačný systém Bratislavské kultúrne a informačné stredisko, Bratislava Tourist Service Múzeá a galérie v Trnave v Trnave sa nachádza jedno z najväčších múzeí na Slovensku Západoslovenské múzeum v Trnave, významné je aj Múzeum židovskej kultúry, Galéria Jána Koniarka, And Gallery, Synagóga centrum súčasného umenia. Informačný systém Mestská turisticko-informačná kancelária Mesto Senec na jeho území sa nachádzajú historické pamiatky ako: Morový stĺp Immaculata, Židovská synagóga, Stĺp hanby pranier, Turecký dom, Veľký Štift renesančný kaštieľ, kostol sv. Mikuláša biskupa, kaplnka Najsvätejšej trojice a iné. Svoje pôsobisko tu má aj Galéria ZUČ centra v Senci. Informačný systém Turistická informačná kancelária - Senec Mesto Pezinok - na jeho území sa nachádzajú historické a kultúrne pamiatky ako: Mariánsky stĺp, Radnica na Radničnom námestí, Synagóga, Kaviakov dom, Paluqyaovská kúria, rímskokatolícky Farský kostol, mestské opevnenie, Habánsky dvor, Kapucínsky kostol a kláštor a iné. Z múzeí a galérií sú tu zastúpené: Mestské múzeum a galéria Jána Kupockého, Malokarpatské múzeum, Galéria insitného umenia, Národný salón vín Informačný systém Informačné centrum Pezinok Mesto Modra - medzi najvýznamnejšie sakrálne pamiatky, ktoré sa nachádzajú na území mesta Modra patria: rímskokatolícky gotický Kostol sv. Jána Krstiteľa, Rímskokatolícky farský historický Kostol sv. Štefana, Rímskokatolícka baroková Kaplnka Najsvätejšej Trojice, Rímskokatolícka baroková kaplnka Panny Márie Snežnej, Evanjelický kostol na Kráľovej, Kláštor uršulínok, Synagóga. Z profánnych pamiatok sú to mestské opevnenie s mestskou vežou, Modranské pivnice Modranské mlyny. Významné múzeá sú: Múzeum Ľudovíta Štúra, pamätná izba Ľudovíta Štúra, Galéria Ignáca Bizmayera a Múzeum keramiky. Informačný systém Mestské informačné centrum Modra, Turisticko informačné centrum 70

71 Mesto Malacky najvýznamnejšie turistické pamiatky, ktoré sa v meste Malacky nachádzajú, sú okrem Malackého kaštieľa aj kostol Najsvätejšej Trojice, Syngóga, kaplnka Svätých schodov, Krypty, Františkánsky kláštor a kostol. Svoje pôsobisku tu má aj Múzeum Michala Tillnera, ktoré sídli v zrekonštruovanom objekte vodného mlynu. Informačný systém Turistická informačná kancelária - Malacky Múzeum Červený Kameň - je špecializované múzeum dokumentujúce vývoj bytovej kultúry šľachty a meštianstva na Slovensku s dôrazom na umelecko-historický charakter zbierkových predmetov a dejiny hradu Červený Kameň. V rámci uvedenej špecializácie získava, ochraňuje, odborne spracováva, využíva a sprístupňuje múzejné doklady vývoja bytovej kultúry šľachty od 16. do začiatku 20. storočia a vývoja vojenskej techniky na slovenských hradoch. Informačný systém Mestská turisticko-informačná kancelária Danubiana Meulensteen Art Museum - Na polostrove v strede toku Dunaj sa nachádza európske múzeum moderného umenia Danubiana. Výstavbu a fungovanie Danubiany financuje holandský zberateľ umenia Gerard H. Meulensteen. Galéria sa špecializuje na moderné umenie, hlavne na expresionizmus a abstraktný expresionizmus. Vo veľkej sále na poschodí sa striedajú prehliadky popredných svetových umelcov, na prízemí je predajná galéria súčasného umenia, priestor pre komorné výstavy, audiovizuálne centrum i prednášková sála. Komplex dopĺňa Art Shop s bohatým výberom katalógov, umeleckých publikácií, pohľadníc, suvenírov a útulná Art Café, ktorá presahuje rámec interiéru a dovoľuje návštevníkovi posedieť si priamo na brehu Dunaja. V okolí galérie na ploche 8-tisíc štvorcových metrov vznikol aj sochársky park. Danubiana je otvorená celoročne, cez letné víkendy až do konca septembra sa dá do nej doplaviť z Bratislavy loďou. Informačný systém Bratislavské kultúrne a informačné stredisko, Bratislava Tourist Service Tabuľka č.8 - Dostupnosť atrakcií prostredníctvom foriem dopravy Atrakcia VHD AP VS LP CD 4 Kvalita spojenia Múzeá a galérie v Bratislave X X X X X VHD: MHD Bratislava AP: autobusová stanica Mlynské nivy, pravidelné intervaly VS: hlavná stanica Bratislava, pravidelné intervaly LD: vyhliadková plavba Bratislava Čunovo, 4 VHD verejná hromadná doprava, AP autobusová preprava, VS vlakové spojenia, LP- lodná preprava, CD cyklodoprava 71

72 Múzeá a galérie v Trnave Mesto Senec Mesto Pezinok plavba počas víkendu,1x/deň, Bratislava Komárno - Šamorín CD: Medzinárodná dunajská cyklistická cesta X X --- X X VHD: MHD Trnava AP: hlavná autobusová stanica Trnava, pravidelné intervaly VS: hlavná vlaková stanica, pravidelné intervaly CD: cyklotrasy Trnavské okruhy do Karpát X X X --- X VHD: Senecký express - denne od 9:00 do 22:00, 1x/ hod AP: do mesta Senec, pravidelné intervaly VS: do mesta Senec, pravidelné intervaly CD: Cyklotrasa Hamuliakovo Senec, Cyklotrasa Pezinok -Senec --- X X X AP: do mesta Pezinok, pravidelné intervaly VS: do mesta Pezinok, pravidelné intervaly CD: Cyklotrasa Pezinok -Senec Mesto Modra --- X X AP: do mesta Modra, pravidelné intervaly CD: cyklotrasa Modra Smolenice - Trstín Mesto Malacky X X X --- X VHD: zabezpečuje Slovak Lines AP: do mesta Malacky, pravidelné intervaly VS: do mesta Malacky, pravidelné intervaly CD: cyklotrasa Malacký okruh Múzeum Červený Kameň Múzeum Danubiana Zdroj: internet, tabuľka autori --- X X AP: na zastávku Častá, Červený kameň, pravidelné intervaly CD: Častá Červený kameň - Píla X X --- X X VHD: MHD Bratislava, linka č.90, 91 AP: do mesta Bratislavy, pravidelné intervaly LD: vyhliadková plavba Bratislava Čunovo, plavba počas víkendu,1x/deň CD: Medzinárodná dunajská cyklistická cesta Ostatné atrakcie a podujatia Do časti ostatné atrakcie a podujatia sú zaradené atypické atrakcie a podujatia zamerané na šport, gastronómiu a sakrálny turizmus. Jednou z takýchto atrakcií sú aj golfové ihriská, ktoré si svoju obľubu nachádzajú vo všetkých vekových kategóriách. Medzi cieľové skupinu tu patria hlavne jednodňoví turisti, športoví rekreanti i nadšenci športového adrenalínu, pútnici i milovníci gastronómie. Golfový rezort BLACK RIVER v Bernolákove je umiestnený v historickom parku okolo barokového zámku nad riekou Čierna voda. Rezort disponuje s dvomi ihriskami. 9- jamkové golfové ihrisko Park, vhodné na rekreačnú hru a športovo spoločenské podujatia. 18- jamkové golfové ihrisko Black River je športovo najnáročnejšie v Európe. Informačný systém Turistická informačná kancelária - Senec Golf Club Welten, Báč sídli v priestoroch zrekonštruovaného kaštieľa pri obci Báč. Hráčom ponúka 18-jamkové majstrovské ihrisko a 300-metrový driving range, 3-jamkovú akadémiu, patovacie gríny a umelé osvetlenie pre hru v noci. Je ideálnym miestom pre začínajúcich golfistov. Informačný systém Podunajská turisticko informačná kancelária 72

73 Malokarpatská vinná cesta - vedie cez bývalé kráľovské mestá Bratislavu, Svätý Jur, Pezinok, Modru a priľahlé podkarpatské obce okresov Bratislava, Pezinok, Trnavu a ponúka podujatia pre milovníkov vína po celý rok. Celoročné atrakcie a podujatia pre návštevníkov sú výstavy a súťaže vín, deň otvorených pivníc, otvorené pivnice na sv. Urbane, deň vo vinohradníctve. Informačný systém Pútnické miesto Marianka je považované za najstaršie pútnické miesto na Slovensku. Nachádza sa na úpätí Malých Karpát, v južnej časti Záhoria, severne od hlavného mesta Bratislavy. Putujú sem tisíce veriacich z domova i zo zahraničia, najmä v čase Mariánskej púte v septembri. Informačný systém informačná tabula Mariánka Chorvátsky Grob na území obce sa nachádza chránená prírodná rezervácia Šúr. Šúr je jedinečnou prírodnou rezerváciou (od roku 1952) s mnohými chránenými rastlinnými a živočíšnymi druhmi. Južnú časť tvorí chránený Panónsky háj s dubovo-brestovým porastom a teplomilnými druhmi rastlín. Je vyhľadávaným miestom pre botanikov a zoológov. Prastarý Šúr bol osídlený ľudom mladšej doby kamennej na rozhraní 4. a 3. tisícročia p.n.l Obec je známa aj pre svoju gastronómiu vo vhodnom čase sa tu usporadúvajú husacia a kačacie hody. Informačný systém Slovakia Ring - prvý automotodróm na Slovensku, vznikol ako reakcia na absenciu kvalitného výcvikového a testovacieho zariadenia v Slovenskej republike. Automotodróm je zariadenie pre motoristov, ktoré prináša jedinečnú šancu zdokonaliť svoje vodičské schopnosti, vyskúšať si rýchlu jazdu, precvičiť techniku alebo si len jednoducho vychutnať radosť zo slobody za volantom. Informačný systém Tabuľka č.9 - Dostupnosť atrakcií prostredníctvom foriem dopravy Atrakcia VHD AP VS LP CD 5 Kvalita spojenia Golfový rezort Bernolákovo Golf Club Welten Malokarpatská vinná cesta --- X X --- X AP: do obce Bernolákovo, pravidelný interval VS: do obce Bernolákovo, osobný vlak, pravidelný interval CD: cyklotrasa Bernolákovo Ivanka pri Dunaji (súčasť cyklochodníka Hamuliakovo - Senec) --- X X AP: do obce Báč, pravidelné intervaly CD: Medzinárodná dunajská cyklistická cesta X X X --- X VHD: v závislosti od miesta konania podujatia AP: v závislosti od miesta konania podujatia VS: v závislosti od miesta konania podujatia CD: v závislosti od miesta konania podujatia 5 VHD verejná hromadná doprava, AP autobusová preprava, VS vlakové spojenia, LP- lodná preprava, CD cyklodoprava 73

74 Pútnické miesto Mariánka Chorvátsky X X X VHD: MHD Bratislava, linka č.37 AP: do obce Mariánka, pravidelný interval CD: Mariánska cyklocesta --- X X AP: z Bratislavy, pravidelný interval CD: cyklotrasa - Malokarpatská vinná cesta Grob Slovakia Ring --- X X --- X AP: do obce Orechová Potôň, pravidelné intervaly VS: do obce Orechová Potôň, osobné vlaky CD: Medzinárodná dunajská cyklistická cesta Zdroj: internet, tabuľka autori V nasledujúcej tabuľke je uvedená dostupnosť atrakcií z východiskových bodov za pomoci dopravy z pohľadu času. Východiskové body predstavujú dopravné uzly hlavne z ich pozície - nachádzajú sa v okolí rieky Dunaj. Dostupnosť je rozdelená do piatich pásiem dostupnosť do 15 min, do 30 min, do 45 min, do 60 min a nad 60 min. V stĺpci atrakcia (spôsob dopravy) je uvedený názov atrakcie, forma dopravy a počet prestupov v prípade potreby Tabuľka č.10 - Dostupnosť atrakcii podľa časového rámca Východiskové body Atrakcie ( spôsob dopravy) Dostupnosť do 15 min z mesta Bratislava Bratislava historické centrum pešo Múzeá a galérie v Bratislave - pešo Vojnový pamätník Slavín MHD z mesta Šamorín Rekreačná oblasť Čilistov autobus Obec Hamuliakovo - autobus z mesta Dunajská Streda THERMALPARK Dunajská Streda pešo Slovakia Ring - vlak z mesta Komárno Termálne kúpalisko Komárno MHD Komárno Komárno stará vojenská pevnosť a Nádvorie Európy Dostupnosť do 30 min z mesta Bratislava Hrad Devín MHD Areál vodných športov Čunovo MHD, autobus, loď Múzeum Danubiana MHD, autobus, loď Kaštieľ Gerulata Rusovce MHD Golfový rezort Bernolákovo autobus Pútnické miesto Marianka MHD, autobus z mesta Šamorín Golf Club Welten, Báč - autobus z mesta Dunajská Streda Vodné dielo Gabčíkovo vlak THERMAL Corvinus Veľký Meder - vlak z mesta Komárno Kúpalisko Patince - autobus Dostupnosť do 45 min z mesta Bratislava Slnečné jazerá Senec autobus Mesto Senec autobus Mesto Pezinok autobus Chorvátsky Grob - autobus z mesta Bratislava z mesta Dunajská Streda z mesta Komárno z mesta Bratislava Dostupnosť do 60 min Splav Malého Dunaja autobus Trnava Malý Rím autobus Múzeá a galérie v Trnave - autobus Vodné mlyny autobus Mesto Modra - autobus Termálne kúpalisko Podhájska - vlak Mŕtve rameno Číčov autobus, prestup 1x Dostupnosť nad 60 min Termálne kúpalisko Diakovce kombinovaná doprava, vlak 1x 74

75 z mesta Dunajská Streda z mesta Komárno Zdroj: internet, tabuľka autori a autobus 2 x Termálne kúpalisko Podhájska vlak Hrad Pajštún autobus, pešo Kaštieľ v Tomášove kombinovaná doprava, autobus 2 x Hrad a múzeum Červený Kameň Častá autobus Malacký kaštieľ autobus Mesto Malacky - autobus Smolenický zámok - autobus Vodné dielo Kráľová autobus, prestup 1x Mŕtve rameno Číčov autobus, prestup 1x Splav rieky Hron autobus, prestup 2x Vadaš Thermal Štúrovo kombinovaná doprava, vlak 1x, autobus 1x Levický hrad - autobus V ďalšej tabuľke sú uvedené informácie o atraktívnosti daných atrakcií prenesených do časových údajov podľa možného priemerného času strávaného na atrakcii. Frekvencia času je uvedená v intervale ½ dňa, celý jeden deň a viac dní. Tabuľka č.11 Atraktívnosť atrakcii podľa časového rámca Atrakcia ½ dňa 1 deň viac dní Vodné dielo Gabčíkovo s vodnou zdržou Hrušov x x --- Dunajské Luhy x x --- Areál vodných športov Čunovo x x --- Mesto Šamorín mestská časť Čilistov x x --- Obec Hamuliakovo x x --- Mŕtve rameno Číčov x x --- Slnečné jazerá Senec x x x Vodné dielo Kráľová x x x Splav Malého Dunaja --- x x Splav rieky Hron --- x x Splav rieky Morava --- x x Thermalpark Dunajská Streda x x x Thermal Corvinus Veľký Meder x x x Termálne kúpisko Diakovce x x x Termálne kúpalisko Podhájska x x x Termál Centrum Galandia x x --- Termálne kúpalisko Komárnno x x --- Vadaš Thermal Štúrovo x x --- Kúpalisko Patince x x x Bratislava historické centrum x x --- Vojnový pamätník Slavín x Vojnový pamätník Slavín x Hrad Devín x Kaštieľ Gerulata Rusovce x Hrad Pajštún x Kaštieľ v Tomášove x Hrad Červený Kameň x x --- Malacký kaštieľ x Trnava Malý Rím x x --- Smolenický zámok x Mesto Komárno -stará vojenská pevnosť a Nádvorie Európy x x

76 vodné mlyny x x --- Levický hrad x Bratislava múzeá a galérie x x x Trnava múzeá a galérie x x --- Mesto Senec x Mesto Pezinok x Mesto Modra x Mesto Malacky x Múzeum Červený kameň x x --- Múzeum Danubiana x Golf rezort Bernolákovo x x --- Golf Club Báč x x --- Malokarpatská vinná cesta x x --- Pútnické miesto Marianka x Chorvátsky Grob x Slovakia Ring x x --- Zdroj: internet, tabuľka autori Zhrnutie Cestovný ruch v sledovanej oblasti je zameraný najmä na pobyt a rekreáciu pri (termálnej) vode a športy sústredené pri Dunaji a jeho ramenách. Ramená Dunaja sú lemované lužnými lesmi s osobitou faunou a flórou, ktorá podnietila vznik Chránenej krajinnej oblasti - Dunajské Luhy. Zaujímavou atrakciou sú aj vodné mlyny zachované na Malom Dunaji. Bohatstvo termálnych prameňov podnietilo výstavbu termálnych kúpalísk s medzinárodnou klientelou. Najväčšie kúpaliská tu dosahujú viac ako pol miliónovú ročnú návštevnosť. Regióny vďaka svojej polohe sú zamerané prevažne na letné druhy športu - splavovanie riek, plávanie, yachting, potápanie, ale aj korčuľovanie, beh, cyklistika atď. Rekreačnú činnosť dopĺňajú športy sústredené na dunajskej hrádzi. Približne 40 km trasa od Bratislavy cez Šamorín po Gabčíkovo poskytuje cyklistom výhodné podmienky. Trasa sa dá prejsť po oboch stranách Dunaja. Na vybraných úsekoch (Kalinkovo, Hamuliakovo, Šamorín, Kyselica) sa nachádzajú bufety a krčmy, kde sa podávajú rybacie špeciality a chladené nápoje. Vhodné terénne podmienky a dobrá socioekonomická poloha je podpísaná aj pod netradičné druhy aktivít ako golf, automobilové a závodné dráhy. Územie je vďaka bohatej histórii posiate aj kultúrnymi a historickými pamiatkami od čias rímskej ríše až po súčasnosť. Z oblasti dopravy a dostupnosti týchto atrakcií možno konštatovať, že atrakcie v okolí východiskových bodov majú dobrú dostupnosť za pomoci verejnej dopravy. Z časového hľadiska sú dostupné do cca. 30 min bez nutnosti prestupovania. Dostupnosť ostatných atrakcií, ktoré sa ale nachádzajú vo väčšej vzdialenosti od východiskových bodov je komplikovanejšia a náročnejšia na dopravu. Vo väčšine prípadov je nutnosť prestupov a kombinovanie foriem prepravy (vlak, autobus). Z časového pohľadu je dostupnosť atrakcií priamym spojením do 60 min. a kombinovanou prepravou nad 60 min. Hlavným konkurentom verejnej dopravy je individuálna doprava. Pri komplikovaných prestupoch a dlhších časových úsekoch prepravy, verejnej doprave konkuruje a často ju i nahrádza individuálna doprava. 76

77 6 Analýza kľúčových aktérov v oblasti udržateľnej dopravy a turizmu V rámci kapitoly sa analyzujú kľúčoví aktér z oblasti cestovného ruchu a dopravy na národnej a regionálnej úrovni s dôrazom na ich vykonávané aktivity. Tabuľka č.12 - Kľúčoví aktéri na národnej a regionálnej úrovni Cestovný ruch 6 Doprava Národná úroveň Regionálna úroveň Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Slovenská agentúra cestovného ruchu Slovenský cykloklub Klub slovenských turistov BSK: Odbor cestovného ruchu a kultúry - Oddelenie cestovného ruchu) TTSK: Sekcia regionálneho rozvoja - Odbor cestovného ruchu a propagácie) NSK: Odbor zahraničných vzťahov a cestovného ruchu - Oddelenie cestovného ruchu KOCR Turizmus regiónu Bratislava OOCR Bratislavská organizácia CR OOCR Región Senec OOCR Záhorie OOCR Trnava Tourism OOCR Žitný ostrov Csallóköz Nitrianska organizácia cestovného ruchu Mikroregionálne združenia MAS, Mikroregióny Ostaní kľúčoví hráči v regiónoch ako napr: Termálne parky Múzeá a galérie a iné Vinné cesty (napr. Malokarpatská vinná cesta) Zdroj: internet, tabuľka autori Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky ŽSR, Železničná spoločnosť Slovensko a.s. Železničná spoločnosť Cargo Slovakia a.s. BSK: Odbor dopravy - Oddelenie cestnej dopravy a dráh, Oddelenie pozemných komunikácií) TTSK: Sekcia hospodárskej stratégie - Odbor dopravnej politiky NSK: Odbor dopravy - Oddelenie verejnej osobnej dopravy, Oddelenie cestného hospodárstva Privátny sektor ako napr. Slovak Lines a.s. Regiojet Twinliner Wellness line Ostaní kľúčoví hráči v regiónoch ako napr. Plavebné spoločnosti Cyklistické kluby MHD a iné 6 BSK- Bratislavský samosprávny kraj, TTSK Trnavský samosprávny kraj, NSK Nitriansky samosprávny kraj, KOCR Krajská organizácia cestovného ruchu, OOCR- oblastná organizácia cestovného ruchu 77

78 6.1 Národná úroveň Na národnej úrovni pôsobí Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a Slovenská agentúra cestovného ruchu. V pôsobnosti Ministerstva pre oblasť dopravy sú ŽSR, železničná spoločnosť a.s. a Železničná spoločnosť Cargo a.s. Ich aktivity v oblasti rozvoja cestovného ruchu sú úzko späté s ich úlohami a kompetenciami, ktoré vyplývajú z inštitucionálneho zabezpečenia týchto oblastí. 6.2 Regionálna úroveň Vyššie územné celky Bratislavský samosprávny kraj V bratislavskom samosprávnom kraji sa problematike cestovného ruchu venujú Odbor stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov a Odbor cestovného ruchu a kultúry Oddelenie cestovného ruchu, ktoré realizuje aktivity na úrovni vzťahu: k občanovi (napr. organizovanie podujatia regionálneho a medzinárodného významu s vplyvom na CR), k samospráve obcí (napr. vytvorenie databázy informácií z oblasti CR a poskytovanie informácie pre obce), k štátnej správe (napr. poskytovanie informácií a spolupracovanie pri tvorbe strategických, koncepčných a legislatívnych materiálov na národnej úrovni ) a k podnikateľskej sfére a združeniam (napr. vypracovanie Stratégie rozvoja CR BS, Komunikačnej stratégie CR BSK, podporovanie aktivít podnikateľov, profesijných a záujmových združení ) Oblasti dopravy sa venuje už vyššie uvedený Odbor stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov a Odbor dopravy Oddelenie cestnej dopravy a dráh, ktorého jednou z aktivít je tvorba a schvaľovanie cestovného poriadku vo vnútroštátnej pravidelnej autobusovej doprave liniek začínajúcich na území bratislavského regiónu, prostredníctvom uzatvorenej zmluvy s dopravcom (Slovak Lines, a.s.) zabezpečovanie dopravnej obslužnosti územia prímestskými autobusovými linkami. Druhé oddelenie - Oddelenie pozemných komunikácií zabezpečuje napr. údržby a opravy ciest II. a III. triedy, navrhuje opatrenia na zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky na základe podnetov od občanov a miestnych samospráv. Trnavský samosprávny kraj V rámci trnavského samosprávneho kraja sa problematika cestovného ruchu zaradila do Sekcie regionálneho rozvoja a v nej do Odboru cestovného ruchu a propagácie. Jeho hlavnou činnosťou okrem inej je koordinovanie a riadenie prezentácie a propagácie v oblasti cestovného ruchu, spolupracovanie pri rozpracovaní operačných programov a stratégií v oblasti cestovného ruchu, koordinovanie iniciatívy rôznych subjektov spojených s rozvojom cestovného ruchu, spolupracovanie na príprave prezentačných materiálov propagujúcich historické, kultúrne a prírodné danosti na území TTSK, spolupracovanie s Krajskou organizáciou cestovného ruchu a oblastnými organizáciami cestovného ruchu. Problematikou dopravy sa zaoberá Sekcia hospodárskej stratégie a v nej Odbor dopravnej politiky. Oddelenie dopravy plní povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave. Jeho úlohami vyplývajúce z udelených kompetencií sú okrem iných aj schvaľovanie cestovných poriadkov pravidelnej dopravy okrem mestskej dopravy, vedenie evidencie 78

79 dopravcov, ktorým udelil dopravnú licenciu, prerokovávanie návrhu cestovného poriadku a návrhu zmien cestovného poriadku v železničnej doprave pred jeho zverejnením, koordinuje cestovné poriadky medzi autobusovou dopravou a železničnou dopravou. Nitriansky samosprávny kraj Cestovný ruch spadá pod Odbor zahraničných vzťahov a cestovného ruchu Oddelenie cestovného ruchu. Hlavné činnosti oddelenie vyplývajú z kompetencií s ktorými disponuje a jedná sa najmä o iniciovanie vytvorenia regionálnych združení cestovného ruchu, mikroregiónov a podpore ich činnosť pri realizácii zámerov rozvoja cestovného ruchu, spracovávanie kalendára kultúrnych, športových a iných podujatí v NSK a ich zverejňovanie na dostupných internetových stránkach, poskytovanie základných informácie o kultúrnych a historických pamiatkach, ubytovacích a stravovacích zariadeniach v rámci Národného turistického informačného systému. V rámci nitrianskeho samosprávneho kraja sa problematikou dopravy zaoberá Odbor dopravy Oddelenie verejnej osobnej dopravy a Oddelenie cestného hospodárstva. Hlavnou činnosťou oddelenie verejnej osobnej dopravy je prejednávanie s dopravcom návrh zmluvy o výkone vo verejnom záujme, vykonávanie odborného dozoru nad cestnou dopravou v kraji, ak ide o pravidelnú autobusovú, vedenie evidencie dopravcov, ktorým udelil dopravnú licenciu a iné. Oddelenie cestného hospodárstva sa zaoberá okrem iných zabezpečením plánovania, prípravy a výstavby ciest vo vlastníctve samosprávneho kraja podľa štátnej koncepcie diaľnic a ciest a v súlade s hlavnými smermi cestnej politiky a rozvoja cestného hospodárstva, vykonávaním koncepčnej a analytickej práci v oblasti investičnej činnosti v etape investičnej prípravy väčších celkov stavieb pozemných komunikácií. Krajská organizácia cestovného ruchu Turizmus regiónu Bratislava Bratislava Region Tourism Krajská organizácia cestovného ruchu Turizmus regiónu Bratislava, bola oficiálne zaregistrovaná Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR dňa Zakladajúci členovia sú BSK, Bratislavská organizácia cestovného ruchu a Oblastná organizácia cestovného ruchu Región Senec Účelom založenia KOCR je dosiahnuť synergiu v oblasti rozvoja a propagácie turistických atraktivít Bratislavského kraja. Hlavné vytýčené ciele sú: tvorba a realizácia marketingu a propagácie doma i v zahraničí podporovať kultúrny, spoločenský a športový život a zachovanie prírodného a kultúrneho dedičstva organizovať podujatia pre obyvateľov a návštevníkov spolupracovať pri zostavovaní a realizácii rozvojových koncepcií a dokumentov iniciovať tvorbu, manažment a prezentáciu produktov cestovného ruchu Cieľom vykonávaných aktivít organizácie je zvýšenie poznania značky destinácie Bratislava región, predĺženie príjazdov a pobytu návštevníkov, zvýšenie príjmov z rozvoja turizmu a rozšírenie pracovných miest v službách cestovného ruchu. Spolupráca krajskej organizácie s každou z oblastných organizácií na území Bratislavského kraja je dôležitou súčasťou a prostriedkom dosiahnutia uvedených cieľov. 79

80 Oblastné organizácie cestovného ruchu Bratislavská organizácia CR Oficiálne bola zaregistrovaná Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR dňa Zakladajúcimi členmi je mesto Bratislava a 69 právnických a fyzických osôb, ktoré podnikajú alebo pôsobia na území obce subjektov pôsobiacich na danom území. Činnosť organizácie je možné rozčleniť do 4 okruhov aktivít: destinačný manažment a marketing (výskum trhu a stratégie, tvorba databáz a podpora produktov CR, atraktivít, odborné poradenstvo, vzdelávanie, školenia, destinačný manažment, medzinárodná spolupráca v cestovnom ruchu oblastnej organizácie), MICE kongresový a incentívny CR, komunikácia a distribúcia (internetová komunikácia, databázy, edičná činnosť, veľtrhy a výstavy, priamy marketing, PR, infocesty novinárov a touroperátorov, turistická informačná činnosť a servis zákazníkom), administratívnoekonomické činnosti zabezpečujúce plynulý chod organizácie. Ciele oblastnej organizácie cestovného ruchu sú: vytvorenie konkurencieschopnej destinácie na európskom a medzinárodnom trhu cestovného ruchu zvýšenie návštevnosti, zvýšenie poctu prenocovaní a zlepšenie obrazu mesta ako destinácie cestovného ruchu koordinovanie spoločných marketingových aktivít destinácie vytváranie cieleného marketingu v spolupráci s profesionálmi cestovného ruchu podľa potrieb členov organizácie vytváranie spoločných atraktívnych produktov CR participácia členov na tvorbe koncepčných materiálov cestovného ruchu a určenie spoločného smerovania rozvoja cestovného ruchu mesta transparentnosť a efektívne vynakladanie finančných prostriedkov mesta a členov Aktivity OOCR postupne smerujú k naplneniu vytýčených cieľov. Výsledkom týchto snáh je viditeľný v tvorbe zaujímavej a konkrétnej ponuky balíčkov cestovného ruchu pre predaj a propagáciu, spoločnej tvorbe strategických materiálov cestovného ruchu s podnikateľskými subjektmi, ktoré napomáhajú rozvoju cestovného ruchu mesta, cielenej koordinácie marketingových aktivít i zvýšenie profesionality prezentácie mesta na domácom a zahraničnom trhu. Oblastná organizácia cestovného ruchu Región Senec Región Senec je oblastná organizácia cestovného ruchu založená dňa za účelom podpory, propagácie a rozvoja cestovného ruchu na území zakladateľov a členov. Zakladajúcimi členmi je 7 obcí a 4 podnikateľské subjekty. Je regionálnou riadiacou a výkonnou štruktúrou pre rozvoj cestovného ruchu, ktorá združuje samosprávy obcí, podnikateľov a iné subjekty činné v CR. Aktivity OOCR smerujú k dosiahnutiu vytýčeným cieľom hlavne k : zviditeľneniu a budovaniu imidžu regiónu a obce 80

81 zlepšeniu informovanosti návštevníkov (TIC, back office, brožúry, web, orientačný a informačný systém) budovaniu produktu CR (chodníky, cyklotrasy, odpočívadlá a pod.) podpore podujatí regiónu podpore obcí pri príprave projektov CR z fondov EU a grantov Tieto definované ciele smerujú k zvýšeniu počtu návštevníkov a ich prenocovaní, predĺženiu ich pobytu a zvýšeniu ich výdavkov pri plnom zachovaní historického, kultúrneho a prírodného dedičstva lokality Oblastná organizácia cestovného ruchu Záhorie Oficiálne bola zaregistrovaná Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR dňa Zakladajúcimi členmi je 13 obcí a 18 subjektov pôsobiacich na danom území Zásadné princípy, na základe ktorých sa vytvárajú a realizujú aktivity OOCR sú: princíp vnímania Záhoria ako celku pre rozvoj CR princíp vnímania partnerskej spolupráce v území ako spojivo princíp vnímania zákazníka/návštevníka ako východiskového bodu všetkých realizovaných a plánovaných aktivít princíp vnímania produktu destinácie nie jednotlivých atrakcií OOCR Záhorie chce vybudovať z územia Záhoria rozpoznateľnú destináciu cestovného ruchu a preto združuje rôzne subjekty z celého Záhoria so záujmom o rozvoj cestovného ruchu. Oblastná organizácia cestovného ruchu Trnava Tourism Na území okresu Trnava pôsobí oblastná organizácia cestovného ruchu Trnava Tourism. Vznikla ako výsledok snahy magistrátu mesta Trnava, organizácií a inštitúcií pôsobiacich v cestovnom ruchu ako i podnikateľského sektora. Vznikla registráciou na Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR dňa Zakladajúcimi členmi je 6 obcí a 11 podnikateľských a ostatných subjektov. Hlavné aktivity OOCR Trnava Tourism sú zamerané na dosiahnutie cieľov, hlavne na: cielené poziciovanie značky Trnava budovanie atraktívnych produktových línií a produktov destinácie vybudovanie komplexného systému riadenia cestovného ruchu v regióne Trnava (okres Trnava) prostredníctvom fungujúcej regionálnej organizačnej štruktúry proaktívnu a ústretovú komunikáciu s domácimi obyvateľmi ako aj s návštevníkmi Trnavy a priľahlého regiónu Výsledkom snáh aktivít OOCR Trnava Tourism je zvýšiť povedomie a atraktívnosť turistov o tomto regióne. Samotné mesto Trnava, ktoré je členom OOCR, vie poskytnúť návštevníkom bohatý sakrálny i historický program. Viacero hotelov vie zabezpečiť požiadavky kongresovej ale hlavne konferenčnej turistiky. Okolie mesta ako aj obce v okrese vedia ponúknuť turistovi bohaté lokálne produkty, gastronómiu i vinohradnícke produkty 81

82 Oblastná organizácia cestovného ruchu Žitný ostrov Csallóköz OOCR Žitný ostrov Csallóköz pôsobí ako oblastná organizácia na území Žitného ostrova. Oficiálne bola zaregistrovaná Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR dňa Zakladajúcimi členmi je 5 obcí a 2 podnikateľské subjekty Hlavné aktivity organizácie sú zamerané hlavne na dosiahnutie špecifických cieľov: distribúcia hostí z tradičných cieľových lokalít (termálne kúpaliská a prírodné jazerá) do miest a obcí alebo prírodných rezervácií komunikácia s miestnymi obyvateľmi s cieľom poukázať na priaznivý vplyv turizmu na ich život Potenciál cestovného ruchu v tomto regióne má všetky predpoklady na rozvoj vodných aktivít (termálne kúpaliská, splav Malého Dunaja) a športových činností. Kľúčoví aktéri a to termálny park vo Veľkom Mederi a v Dunajskej Strede, vytvárajú hlavnú ponuku CR v regióne. Nitrianska organizácia cestovného ruchu Organizácia bola oficiálne zaregistrovaná Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR dňa a vznikla v zmysle národnej stratégie rozvoja turizmu. Funguje na princípoch verejno súkromného partnerstva, nakoľko združuje samosprávne, podnikateľské a iné subjekty pôsobiace v destinácii. Zakladajúcimi členmi je mesto Nitra, Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra a 3 podnikateľské subjekty Hlavné aktivity sú zameraná predovšetkým na zvyšovanie počtu návštevníkov v destinácii zvyšovanie výdavkov návštevníka počas pobytu predĺženie počtu dní strávených v destinácii vytváranie príležitosti pre cestovanie rezidentov s cieľom poznávania, zábavy, rozptýlenia a kultúrneho vyžitia Výsledkom snáh oblastnej organizácie je vytvoriť región turisticky príťažlivým pre zážitkovú turistiku s čulým mestským životom a atrakciami. 82

83 7 Príklady dobrej praxe so zameraním na existujúce produkty cestovného ruchu v regióne V tejto kapitole uvádzame niekoľko príkladov existujúcich produktov cestovného ruchu v Podunajskom regióne. 7.1 THERMALPASS VEĽKÝ MEDER - Vlakom za kúpaním do Veľkého Medera Produkt cestovného ruchu, ako výsledok spolupráce medzi Thermal Corvinus Veľký Meder a Regiojet Student Agency Tento produkt bol iniciovaný spoločnosťou Thermal Corvinus Veľký Meder, ktorá prevádzkuje termálne kúpalisko. Posledné roky sa zvyšuje počet návštevníkov termálneho kúpaliska z Bratislavy. Veľa z nich prichádza organizovanými autobusovými zájazdmi, ale je stále viac návštevníkov, ktorí prichádzajú individuálne alebo majú záujem termálne kúpalisko navštíviť. Informácie od návštevníkov tiež naznačovali, že by bolo dobré využiť vlakové spojenie. Príchod regionálneho dopravcu Regiojet na trase Bratislava Komárno, ktorý ponúka lepšiu kvalitu a vyšší komfort cestovania, bol ďalším impulzom na začatie spolupráce. Výhodný balíček THERMALPASS Veľký Meder obsahuje: cestovné vlakom RegioJet z Bratislavy do Veľkého Medera, prepravu mikrobusom zo železničnej stanice k areálu kúpaliska, vstupné na kúpalisko Thermal Corvinus Veľký Meder, prepravu mikrobusom z areálu kúpaliska na železničnú stanicu, cestovné vlakom RegioJet naspäť do Bratislavy. Faktormi úspechu tohto produktu je dohoda a synergia medzi dvomi súkromnými spoločnosťami, ktoré boli schopné zladiť svoju cenovú politiku a ponúknuť zákazníkovi komplexný balík služieb za výhodnú cenu. 7.2 Bratislava City CARD Oficiálna mestská Bratislava City Card je produkt Bratislavskej kultúrnej a informačnej služby (BKIS). Táto karta ponúka najmä zľavnené služby mestských, štátnych a súkromných inštitúcií. Najmä: bezplatná jednohodinová pešia prehliadka historického centra mesta s kvalifikovaným sprievodcom v slovenskom, anglickom alebo nemeckom jazyku bezplatná preprava v prostriedkoch mestskej hromadnej dopravy počas doby platnosti karty 83

84 zľavy na tematické prehliadky mesta, výlety do okolia a pravidelné plavby loďou zľavy na vstupnom v mestských a národných múzeách a galériách zľavy v ubytovacích a stravovacích zariadeniach zľavy na požičanie bicykla a na vstupnom do voľno časových zariadení a centier zľavy pri nákupe suvenírov, umeleckých výrobkov, značkových odevov a módnych doplnkov bezplatný trojjazyčný sprievodca ku karte 7.3 Bicyklom po Žitnom ostrove s Regiojetom Regiojet ponúka rôzne tipy na cyktotrasy v regióne spojené s vlakovou dopravou do východzieho bodu. Žitný ostrov je ako stvorený pre výlety na bicykli. Celý región je poprepájaný viacerými cyklotrasami, ktoré sú vďaka pomerne malému prevýšeniu vhodné pre viac aj menej zdatných cyklistov. Popri Dunaji vedie známa Dunajská cyklocesta, ktorá vedia z Nemecka cez Rakúsko, Slovensko do Maďarska. Jej celková dĺžka na území Slovenska je 168 kilometrov. Pozorovanie okolitej prírody zo sedla bicykla je výbornou príležitosťou ako spoznať čarovné zákutia dunajských ramien alebo zaujímavú technickú stavbu - Vodné dielo Gabčíkovo. Žltým vlakom a na bicykli: Ideálnym počiatočným miesto pre cyklo - výlety po regióne Žitný ostrov je železničná stanica v Dunajskej Strede, kam sa pohodlne dostanete aj s bicyklom žltými vlakmi RegioJet z Bratislavy aj z Komárna. Odtiaľ sa môžete vybrať napríklad smerom na Gabčíkovo (k Vodnému dielu) na Dunajskej cykloceste alebo smerom k Dunajskému Klátovu - k mlynom a prírodným rezerváciami pri Malom Dunaji. Súčasťou tohto produktu je cestovný lístok pre cyklistu a bicykel, mapy a tipy na cyklotrasy, ktoré začínajú v jednotlivých staniciach, kde zastavuje vlak Regiojetu medzi Bratislavou a Komárnom. Tieto trasy vedú aj ku kultúrnym pamiatkam alebo prírodným krásam. Ako príklad môžeme uviesť trasu, ktorá vedie k vodnému mlynu v Dunajskom Klátove. Unikátne vodné mlyny sa nachádzajú len cca 10 km od zastávky Žltých vlakov v Dunajskej Strede. Z Bratislavy a Komárna sem trvá cesta len 1 hodinu. Je možné nastúpiť do Žltého vlaku spolu s bicyklom a cestovať do Dunajskej Stredy a ďalej k mlynom pokračovať na bicykli. Je možné využiť hlavnú trasu cez Veľké Dvorníky alebo menej náročnú trasu vidieckymi cestami cez obec Malé Dvorníky. 84

85 Mapa č. 15 Mapa cyklotrás na Žitnom ostrove Zdroj: Loďou do Danubiany Výlet loďou je možný z centra Bratislavy do Danubiaby Meulensteen Art Museum v čase od júna do konca septembra. Návštevníci majú možnosť vychutnať si plavbu loďou na Dunaji do unikátneho múzea moderného umenia Danubiana nachádzajúceho sa v blízkosti Čunova. K dispozícii je aj možnosť zakúpenia si jednosmerného lístka, vziať si so sebou bicykel a cestu naspäť do Bratislavy absolvovať po dunajskej hrádzi Tento marketingový balík vznikol v rámci projektu Loďou do múzea Danubiana a na vodné dielo Čunovo. Projekt vznikol vďaka spolupráci Bratislavského samosprávneho kraja, Hlavného mesta SR Bratislavy, spoločnosti Via Danubia, s.r.o. a Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p Cieľom projektu Loďou do múzea Danubiana a na Vodné dielo Čunovo je ponúknuť širokej verejnosti príjemné strávenie víkendového popoludnia. Výlet ponúka okrem zážitku z plavby loďou, možnosť vychutnať si krásy okolitej prírody na brehoch rieky Dunaj, jedinečnú symbiózu výtvarných diel, modernej architektúry a prezentácie sochárskych diel v novozaloženom parku galérie moderného umenia Danubiana, či príležitosť navštíviť areál vodných športov v Čunove. 85