Mestá zajtrajška. Výzvy, vízie, pokrok. október 2011

Transkript

1 SK Mestá zajtrajška Výzvy, vízie, pokrok október 2011

2 Mestá zajtrajška Výzvy, vízie, pokrok i

3 Predslov Viac ako dve tretiny obyvate ov Európy žijú v mestských oblastiach. Mestá sú miestami, kde vznikajú problémy a kde sa zárove nachádzajú riešenia. Sú úrodnou pôdou pre vedu a techniku, kultúru a inovácie, tvorivú innos jednotlivcov a kolektívov a zmiernenie vplyvu zmeny klímy. Mestá sú však aj miestami, kde sa koncentrujú také problémy, ako je nezamestnanos, segregácia a chudoba. Je potrebné, aby sme lepšie porozumeli výzvam, ktorým budú rôzne európske mestá eli v nasledujúcich rokoch. To je dôvod, pre o som sa rozhodol vyzva viacerých odborníkov na mestskú problematiku a zástupcov európskych miest, aby sa zamysleli nad budúcnos ou. Táto správa je výsledkom týchto úvah. Upozor uje na možné budúce vplyvy celého spektra trendov, medzi ktoré patrí demografický pokles a polarizácia spolo nosti, a na zranite nos rôznych typov miest. Vyzdvihuje aj možnosti a k ú ovú úlohu, ktorú môžu mestá zohráva pri dosahovaní cie ov EÚ najmä pri vykonávaní stratégie Európa Predstavuje ur ité inšpiratívne modely a vízie. Potvrdzuje aj význam integrovaného prístupu k rozvoju miest. Proces úvah na tému mestá zajtrajška poskytne inšpiráciu tvorcom politiky a odborníkom zapojeným do rozvoja miest, i už na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej alebo európskej úrovni. Predvídanie budúcnosti a rozvíjanie vízií miest zajtrajška sa na všetkých úrovniach stáva oraz dôležitejším. Rozvoj našich miest bude ur ova budúcnos Európy. Johannes Hahn Europsky komisar pre regionalnu politiku i

4 Prispievatelia Radi by sme po akovali všetkým prispievate om, ktorí sa zapojili do diskusie o mestách zajtrajška, i už ako ú astníci a prednášajúci na troch seminároch, ktoré sa uskuto nili v máji, júni, októbri a decembri 2010, alebo prostredníctvom písomných príspevkov vo forme tematických dokumentov alebo odpovedí na naše konzultácie s odborníkmi. Isabel André Thierry Baert Alessandro Balducci Catalin Berescu Fiona Bult Antonio Calafati Pierre Calame Jennifer Cassingena Patrick Crehan Philippe Destatte Dominique Dujols Jean-Loup Drubigny Martin Eyres Elie Faroult Sonia Fayman Birgit Georgi Grzegorz Gorzelak Sir Peter Hall Tomasz Kayser Krisztina Keresztély Clemens Klikar Vanda Knowles Moritz Lennert Bernhard Leubolt Heinrich Mäding Gérard Magnin Karel Maier Torsten Malmberg Simon Marvin Frank Moulaert Rémy Nouveau Andreas Novy Stijn Oosterlynck Beth Perry Yaron Pesztat Angelika Poth-Mögele Anne Querrien Francisca Ramalhosa John S. Ratcliffe Joe Ravetz Stefan Rettich Gerda Roeleveld Lisabonská univerzita Agence d urbanisme de Lille métropole Milánska univerzita Univerzita architektúry a urbanizmu Ioana Mincu, Bukureš Bilbao Metropoli-30 Università Politecnica delle Marche Fondation Charles Léopold Mayer pour le progrès de l Homme Maltská rada pre vedu a technológiu CKA Brussels The Destrée Institute CECODHAS Housing Europe sekretariát URBACT mesto Liverpool nezávislý konzultant ACT Consultants Európska environmentálna agentúra Varšavská univerzita University College London mesto Pozna ACT Consultants Stadt Menschen Berlin EUROCITIES Université Libre de Bruxelles Viedenská univerzita bývalý riadite Deutsches Institut für Urbanistik Energy Cities eské vysoké u ení technické v Praze mesto Štokholm Salfordská univerzita Katholieke Universiteit Leuven mesto Lyon Viedenská univerzita Katholieke Universiteit Leuven Salfordská univerzita len bruselského parlamentu Rada európskych miest a regiónov URBAN-NET Porto Vivo, Sociedade de Reabilitação Urbana The Futures Academy Manchesterská univerzita KARO*, Leipzig Deltares ii

5 Karl-Peter Schön Antonio Serrano Rodriguez Manfred Sinz Uno Svedin Roey Sweet Lud k Sýkora Nuria Tello Clusella Jacques Theys Iván Tosics Ronan Uhel Michaël Van Cutsem Jan Vranken Martin Zaimov Marie Zez lková Federálny inštitút pre výskum budov, urbanistické záležitosti a územný rozvoj, Nemecko Universidad Politécnica de Valencia Bundesministerium für Verkehr, Bau und Stadtentwicklung Štokholmská univerzita Leicesterská univerzita Karlova univerzita, Praha EUROCITIES MEEDDAT (Ministère de l Écologie, de l Énergie du Développement Durable et de l Aménagement du Territoire) Mestský výskumný inštitút, Budapeš Európska environmentálna agentúra The Destrée Institute Antverpská univerzita mesto Sofia mesto Brno iii

6 Zhrnutie Mestá sú k ú om k trvalo udržate nému rozvoju Európskej únie Európa je jedným z najviac urbanizovaných svetadielov na svete. V sú asnosti žijú viac ako dve tretiny obyvate ov Európy v mestských oblastiach a tento podiel sa neustále zvyšuje. Rozvoj našich miest bude ur ova budúci hospodársky, sociálny a územný rozvoj Európskej únie. Mestá zohrávajú rozhodujúcu úlohu ako motory hospodárstva, ako miesta, kde dochádza k rozmanitým spojeniam a darí sa tvorivej innosti a inováciám, a ako centrá služieb pre okolité oblasti. V dôsledku svojej hustoty majú mestá obrovský potenciál z h adiska úspory energie a prechodu k hospodárstvu vyváženému z h adiska emisií uhlíka. Mestá sú však aj miestami, v ktorých sa koncentrujú také problémy, ako je nezamestnanos, segregácia a chudoba. Mestá sú preto ve mi dôležité pre úspešnú realizáciu stratégie Európa Administratívne hranice miest už neodrážajú fyzickú, sociálnu, hospodársku, kultúrnu alebo environmentálnu realitu rozvoja miest a sú potrebné nové formy flexibilnej správy. Z h adiska zámerov, cie ov a hodnôt je spolo nú víziu európskeho mesta zajtrajška možné formulova takto: mesto je miestom výrazného sociálneho pokroku s vysokým stup om sociálnej súdržnosti, sociálne vyváženého bývania, ako aj sociálnych a zdravotných služieb a služieb v oblasti vzdelávania pre všetkých, mesto je platformou pre demokraciu, kultúrny dialóg a rozmanitos, mesto je miestom zelenej, ekologickej alebo environmentálnej obnovy, mesto je miestom s vysokou atraktivitou a motorom hospodárskeho rastu. Mestá zohrávajú k ú ovú úlohu pri územnom rozvoji Európy. Ú astníci sa zhodli na k ú ových zásadách budúceho európskeho mestského a územného rozvoja, ktorý by mal: by založený na vyváženom hospodárskom raste a územnej organizácii inností, s polycentrickou mestskou štruktúrou, by založený na silných metropolitných regiónoch a alších mestských oblastiach, ktoré môžu zabezpe i dobrú prístupnos služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, by charakterizovaný kompaktnou sídelnou štruktúrou s obmedzeným živelným rastom miest, zais ova vysokú úrove ochrany a kvality životného prostredia v mestách a v ich okolí. Európsky model trvalo udržate ného rozvoja miest je ohrozený Demografická zmena vedie k vzniku celého radu problémov, ktoré sa v jednotlivých mestách líšia, napríklad starnúce obyvate stvo, zmenšujúce sa mestá alebo intenzívne procesy tvorby predmestí. iv

7 Európa už nevykazuje nepretržitý hospodársky rast a mnohé mestá, najmä mestá v strednej a východnej Európe, ktoré nie sú hlavnými mestami, ale aj staré priemyselné mestá v západnej Európe, elia vážnej hrozbe hospodárskej stagnácie alebo poklesu. Naše ekonomiky nedokážu vo svojej sú asnej podobe poskytnú pracovné miesta pre všetkých slabnúce väzby medzi hospodárskym rastom, zamestnanos ou, a sociálnym pokrokom spôsobili, že vä ší podiel obyvate ov bol úplne vytla ený z trhu práce alebo bol vytla ený na pracovné miesta v sektore služieb, pre ktoré sa vyžaduje len nízka kvalifikácia a sú zle platené. Rastúce rozdiely v príjmoch a skuto nos, že chudobní sa stávajú ešte chudobnejšími v niektorých štvrtiach trpí miestne obyvate stvo koncentráciou nerovností, napr. nevyhovujúceho bývania, nízkej kvality vzdelávania, nezamestnanosti, a ažkos ami alebo neschopnos ou získa prístup k ur itým službám (zdravotníctvo, doprava, IKT). Rastie sociálna polarizácia a segregácia nedávna hospodárska kríza vo vä šine európskych krajín ešte zosilnila ú inky trhových procesov a postupného ústupu sociálneho štátu. Dokonca aj v našich najbohatších mestách sú sociálna a územná segregácia oraz vä šími problémami. Procesy územnej segregácie ktorá je dôsledkom sociálnej polarizácie spôsobujú, že pre skupiny s nízkym príjmom alebo marginalizované skupiny je oraz ažšie nájs slušné bývanie za prijate né ceny. Rastúci po et udí vylú ených zo spolo nosti môže v mnohých mestách vies k vzniku uzavretých subkultúr, ktoré majú zásadne nepriate ský postoj vo i vä šinovej spolo nosti. Živelný rast miest a rozširovanie osídlení s nízkou hustotou obyvate stva je jednou z hlavných hrozieb pre trvalo udržate ný územný rozvoj; verejné služby sú nákladnejšie a ažšie sa poskytujú, dochádza k nadmernému využívaniu prírodných zdrojov, siete verejnej dopravy sú nedostato né, udia sú stále viac závislí od áut a v mestách a ich okolí dochádza k astým dopravným zápcham. Mestské ekosystémy sú pod tlakom živelný rast miest a strata priepustnosti pôdy (tzv. soil-sealing) ohrozujú biodiverzitu a zvyšujú riziko záplav aj nedostatku vody. Existujú možnosti, ako tieto hrozby premeni na pozitívne výzvy Európske mestá sa vyvíjajú rôznymi smermi a ich rozmanitos je potrebné využi. Schopnos konkurova v svetovej ekonomike sa musí skombinova s trvalo udržate nými miestnymi ekonomikami, a to prostredníctvom zakotvenia k ú ových spôsobilostí a zdrojov v miestnej ekonomickej štruktúre a podpory sociálnej ú asti a inovácií. Vytvorenie odolného a za le ujúceho hospodárstva sú asný model hospodárskeho rozvoja, v ktorom hospodársky rast nezodpovedá vyššiemu po tu pracovných miest, prináša výzvy spojené so zabezpe ením dôstojného života pre tých, ktorí zostali mimo trhu práce, a ich zapojením do spolo nosti. Potenciál sociálno-ekonomickej, kultúrnej, genera nej a etnickej rozmanitosti sa musí vä šmi využíva ako zdroj inovácií. Mestá zajtrajška musia by priate ské k starším u om aj rodinám a musia by aj miestami tolerancie a rešpektu. v

8 Boj proti územnému vylú eniu a energetickej chudobe prostredníctvom lepšieho bývania je k ú om nielen k tomu, aby sa mesto a jeho aglomerácia stali prí ažlivejšími a vhodnejšími pre život, ale aj šetrnejšími k životnému prostrediu a konkurencieschopnejšími. Premena miest na zelené a zdravé mestá si vyžaduje viac ako iba zníženie emisií CO 2. K otázkam životného prostredia a energií je potrebné zauja holistický prístup, pretože mnohé zložky prírodných ekosystémov sú jedine ným spôsobom previazané so zložkami sociálneho, hospodárskeho, kultúrneho a politického mestského systému. Prosperujúce a dynamické malé a stredné mestá môžu zohráva dôležitú úlohu nielen z h adiska dobrých životných podmienok svojich vlastných obyvate ov, ale aj obyvate ov z okolitého vidieka. Sú nevyhnutné na to, aby sa zabránilo vy ud ovaniu vidieka a s ahovaniu udí do miest a na podporu vyváženého územného rozvoja. Trvalo udržate né mesto musí ma atraktívne otvorené verejné priestranstvá a podporova trvalo udržate nú, za le ujúcu a zdravú mobilitu. Je potrebné zvýši atraktívnos mobility bez áut a uprednost ova multimodálne systémy verejnej dopravy. Nato, aby bolo možné reagova na tieto výzvy pre mestá, sú nevyhnutné nové formy správy Mestá zajtrajška musia prija holistický model trvalo udržate ného rozvoja miest zaobera sa problémami integrovaným holistickým spôsobom, zladi prístupy zamerané na ur ité miesto s prístupmi, ktoré kladú dôraz na loveka, skombinova formálne štruktúry správy s flexibilnými neformálnymi štruktúrami, ktoré zodpovedajú rozsahu výziev; vytvára systémy správy, ktoré dokážu rozvíja spolo né vízie, v rámci ktorých sa zosúladia konkurujúce si ciele a modely rozvoja, ktoré sú vo vzájomnom rozpore; spolupracova s cie om zabezpe i súdržný priestorový rozvoj a ú inné využívanie zdrojov. Systémy správy musia by prispôsobené vyvíjajúcim sa okolnostiam a musia zoh ad ova rôzne územné (napríklad presahujúce hranice miest alebo zotrvávajúce v rámci mesta) a asové meradlá. Mestá sa musia opiera o všetky odvetvia a nesmú dopusti, aby bol program rozvoja života v mestách ur ovaný víziami, ktoré sa obmedzujú na jediné odvetvie. Vyžaduje sa horizontálna a vertikálna koordinácia, pretože mestá musia spolupracova s alšími úrov ami správy a posil ova svoju spoluprácu a kontakty s alšími mestami s cie om spolo ne sa podie a na investíciách a službách, ktoré sú potrebné vo vä šom územnom meradle. Je potrebné zavies nové formy správy založené na posilnení postavenia ob anov, zapojení všetkých príslušných zainteresovaných strán a inovatívnom využívaní sociálneho kapitálu. V kontexte oslabených väzieb medzi hospodárskym rastom a sociálnym pokrokom ponúka sociálna inovácia možnos rozšíri verejný priestor pre ob iansku angažovanos, tvorivos, inovácie a súdržnos. vi

9 Mimoriadne dôležitým nástrojom na zvládanie prechodov, prekonávanie konfliktov a rozporov medzi rôznymi cie mi a na lepšie pochopenie skuto ností, schopností a cie ov je prezieravos. vii

10 Závery Táto správa sa vypracovala v troch krokoch: preukázanie, že existuje európsky model rozvoja miest (kapitola 1); diskusia o hlavných silných a slabých stránkach, možnostiach a hrozbách tohto modelu (kapitoly 2 a 3); a zameranie sa na výzvy z h adiska správy našich miest zajtrajška (kapitola 4). Závery podporujú hlavné zásady, priority a ciele mestského a územného rozvoja, ktoré boli vyjadrené prostredníctvom Lipskej charty, Toledskej deklarácie a Územnej agendy 2020, pri om zdôraz ujú význam silnejšieho územného rozmeru v rámci budúcej politiky súdržnosti. Správa podporuje k ú ové ciele stratégie Európa 2020, ale poukazuje na potrebu integrovaných, jednotných a holistických prístupov vo všetkých odvetviach, na všetkých úrovniach správy a územiach. Sociálne, hospodárske a environmentálne výzvy sa musia rieši tak na úrovni mestských štvrtí, ako aj v širších územných súvislostiach. Mestá už nemôžu by vymedzené iba na základe svojich administratívnych hraníc, ani mestské politiky sa nemôžu zameriava iba na administratívne jednotky na úrovni mesta. Pozornos sa musí venova nevyhnutnému vzájomnému dop aniu sa medzi funk nými prístupmi na úrovni vä ších aglomerácií a metropol a sociálnymi a kultúrnymi prístupmi zah ajúcimi zapojenie ob anov a posilnenie ich postavenia na úrovni mestských štvrtí. Musí sa zoh adni širšia územná realita aj vnútorná mestská forma. Mestské politiky budú musie zabezpe i súdržnos medzi odvetvovými iniciatívami s územnými dosahmi a iniciatívami zameranými na ur ité miesto. Aby sa takéto ciele mohli splni, musia by pevné koordina né mechanizmy doplnené flexibilnými mechanizmami, aby sa zabezpe il dialóg a spolupráca medzi územnou a vládnou úrov ou, ako aj medzi odvetviami, ktorých sa týka rozvoj miest. Bude potrebné prekona napätie medzi rôznymi záujmami. Bude nevyhnutné dohodnú sa na kompromisoch medzi konkurujúcimi si cie mi a modelmi rozvoja, ktoré si vzájomne odporujú. Pre udržanie takéhoto dialógu je dôležitá spolo ná vízia. Na podporu spolo ného chápania potenciálov rozvoja je potrebná spo ahlivá vedomostná základ a tá musí nevyhnutne predchádza vypracovaniu akejko vek vízie budúcnosti. Takéto vedomosti nemožno erpa iba od odborníkov, ale je nutné, aby ich pochopili a niekedy dokonca spoluvytvárali všetky zainteresované strany. Okrem zlepšenia dostupnosti a porovnate nosti územných údajov a znalostí vychádzajúcich zo zdrojov, medzi ktoré patrí sie ESPON, Urban Audit a Urban Atlas, sú potrebné aj menej konkrétne údaje. Zapojenie zainteresovaných strán a ob anov je nevyhnutné nato, aby sa kládli správne otázky, merali sa správne veci, vytvorilo sa vlastníctvo stratégií a zmobilizoval sa endogénny potenciál. V stratégiách sa bude musie zoh adni rozmanitos miest: smer ich rozvoja, ich ve kos, ich demografické a sociálne súvislosti a ich kultúrne a ekonomické aktíva. Napríklad bude dôležité preskúma, aký význam majú v mestách alebo regiónoch, ktoré sa vyrovnávajú s osobitnými ažkos ami v dôsledku konvergencie demografických, hospodárskych a sociálnych ažkostí, stratégie inteligentnej špecializácie. V záujme podpory prechodu k mestám zajtrajška bude potrebné podporova inovácie. Mestá zajtrajška by mali by rozmanité, súdržné a atraktívne, mali by by ekologické a zdravé a mali by by miestami pre odolnú ekonomiku, ktorá podporuje za lenenie. Ako zdroj inovácií by sa mal v plnej miere využi potenciál sociálno-hospodárskej, kultúrnej, genera nej a etnickej viii

11 rozmanitosti. Inova né stratégie musia by rozmanité, musia sa zaobera službami a technológiou, ako aj inštitucionálnymi a sociálnymi inováciami. [ ] Som presved ený, že v sú asnej ekonomickej neistote, ke sa už prejavujú vážne dosahy finan nej krízy na zamestnanos a verejné rozpo ty, musíme zmobilizova všetky naše sily, aby sme zmiernili negatívne vplyvy na najzranite nejšie skupiny obyvate stva. Sociálna inovácia nie je všeliekom, ale ak sa podporí a ocení, môže prinies okamžité riešenia naliehavých sociálnych problémov, ktorým ob ania elia. Z dlhodobého h adiska vnímam sociálnu inováciu ako sú as novej kultúry posil ovania postavenia ob anov, ktorú sa snažíme presadzova prostredníctvom nieko kých našich iniciatív, po núc obnovenou sociálnou agendou. [ ] José Manuel Barroso, predseda Európskej komisie, 31. marec 2009 Inovácia sa bude musie týka aj organiza ných a inštitucionálnych otázok, ke že na zvládnutie zložitých problémov, pred ktoré budeme postavení, budú potrebné nové formy správy. V spojení so sociálnou inováciou nieko ko odborníkov po as diskusie zdôraznilo otázku hodnôt a etiky. Stratégie inkluzívneho rastu budú musie prekona negatívne dôsledky oddelenia hospodárskeho rastu od sociálneho rozvoja a rieši za arovaný kruh demografického a hospodárskeho poklesu, ktorému bude v nasledujúcich rokoch eli rastúci po et európskych miest. Musí sa prija jednotný prístup k stratégiám inteligentného, inkluzívneho a ekologického rastu, aby sa mohli prekona rozpory a protire enia medzi týmito rôznymi cie mi a aby splnením jedného cie a nebolo ohrozené splnenie ostatných cie ov. Nedostatok finan ných zdrojov, slabá da ová alebo regula ná právomoc alebo nedostato ný endogénny potenciál rozvoja bránia mnohým európskym mestám rozvíja sa harmonickým a trvalo udržate ným spôsobom v súlade s ideálnym modelom atraktívnosti a rastu. Zmenšujúce sa mestá budú pravdepodobne musie opätovne vymedzi svoj hospodársky základ a zvládnu prechod k novým formám hospodárskej, sociálnej a priestorovej organizácie. Okrem toho, ak budú pokra ova sú asné trendy, sociálne vylú enie a rastúca územná segregácia ovplyvnia oraz vä ší po et regiónov a miest, vrátane tých bohatších. Aj v najbohatších európskych mestách už existujú izolované oblasti chudoby a nedostatku a energetická chudoba zasahuje najzranite nejšie skupiny, najmä v mestách s nevyhovujúcimi alebo zastaranými obytnými budovami. Ako sa zdôraz uje v Lipskej charte a Toledskej deklarácii, na to, aby sa osobitná pozornos venovala znevýhodneným štvrtiam v rámci mesta a tiež v rámci vä šieho územia ako celku, existujú pádne politické dôvody. Z h adiska umožnenia sociálnej a priestorovej mobility a stimulovania zamestnanosti a podnikania zohráva rozhodujúcu úlohu vzdelávanie a odborná príprava v tejto správe sa tiež zdôraz uje význam sociálneho kapitálu, ktorý presahuje rámec vzdelávania a odbornej prípravy a zah a zru nosti v oblasti vz ahov. Sociálne za lenenie by však nemalo by cie om iba pre politiky, ktoré kladú dôraz na loveka; prístupy, ktoré kladú dôraz na loveka sa musia kombinova s prístupmi, ktoré sa zameriavajú na ur ité miesto. Pokia sa dôraz bude klás iba na loveka, udia sa budú môc ahšie odpúta od problémov a môže dôjs k alšiemu prehlbovaniu chudoby v znevýhodnených štvrtiach; pri dôraze iba na miesto sa môže sta, že problém bude odsunutý, alebo že sa miestne spolo enstvá uzavrú do seba. ix

12 Ako už bolo zdôraznené v Toledskej deklarácii, v tejto správe sa poukazuje na strategickú úlohu integrovanej obnovy miest, ktorá je za lenená do širšej koncepcie integrovaného rozvoja miest, ako na jednu z dôležitých perspektív na dosiahnutie súboru cie ov, medzi ktoré patrí zabezpe enie ú asti ob anov a zapojenie zainteresovaných strán do úsilia smerujúceho k dosiahnutiu udržate nejšieho a sociálne za le ujúcejšieho modelu v celom zastavanom prostredí a vo všetkých sociálnych štruktúrach existujúceho mesta 1 ; riešenie otázok zmeny klímy, demografickej zmeny a mobility ako hlavných výziev v mestách; zabezpe enie vä šej súdržnosti medzi územnými a mestskými otázkami; a podpora spolo ného chápania integrovaného prístupu. V tejto správe sa poukazuje na odporú ania Územnej agendy 2020, pokia ide o v lenenie rozvoja miest do územného kontextu, ktorý je spojený so stratégiou Európa 2020, a na podporu vyváženého polycentrického územného rozvoja a využívanie integrovaných rozvojových prístupov v mestách, vidieckych a špecifických regiónoch. Jednou z výziev spojených s harmonickým územným rozvojom Európy, ktoré boli uvedené v Územnej agende 2020, je rýchle tempo zaberania pôdy v dôsledku rozširovania osídlení s nízkou hustotou, t. j. živelný rast miest. V rámci politiky súdržnosti už boli vypracované stratégie recyklovania pôdy (obnova miest, opätovný rozvoj alebo opätovné využívanie opustených, spustnutých alebo nepoužívaných priestranstiev), ktoré môžu v budúcnosti zohráva k ú ovú úlohu, rovnako ako alšie ekologické stratégie, medzi ktoré patrí vytváranie zelených plôch a/alebo koridorov, ekologizácia mesta a podpora miest, ktoré sú priate ské k rodinám a starším u om prostredníctvom verejných priestranstiev a služieb pre všetkých, pri sú asnom zlepšovaní hospodárenia s energiou a materiálnymi zdrojmi a tokmi v meste (mestský metabolizmus, recyklovanie, miestne energetické riešenia). V súlade s Územnou agendou 2020 sa v tejto správe zdôraz uje aj potreba územnej integrácie v cezhrani ných a nadnárodných funk ných regiónoch a vyzdvihuje význam zlepšenia možnosti prepojenia území a spolupráce medzi európskymi mestami. Mestá nemôžu by vymedzené výlu ne svojimi administratívnymi hranicami, ani mestské politiky sa nemôžu zameriava iba na administratívne jednotky na úrovni mesta. Európsky parlament a Výbor regiónov dôrazne vyzdvihli význam viacúrov ovej správy. Je to úplne v súlade so závermi tejto správy: európske, vnútroštátne, regionálne a miestne politiky musia by navzájom sk bené. V tejto správe sa alej rozvíja koncepcia viacúrov ovej správy. Politiky zaoberajúce sa mestskými štvr ami musia by sk bené s politikami, ktoré sa zaoberajú nielen vä šími aglomeráciami alebo územiami, v ktorých sú mestá zasadené, ale aj okolitými oblas ami. Zásada subsidiarity, ktorá bola posilnená Lisabonskou zmluvou, znamená nielen to, že vyššia úrove správy je nahradená nižšou úrov ou, ale aj to, že sa nadväzujú nové vz ahy medzi rôznymi úrov ami, napríklad medzi európskou a miestnou úrov ou. Spektrum subjektov zapojených do tvorby a formovania politiky sa musí rozšíri, aby zah alo rôzne zainteresované strany vrátane ob anov. Politiky musia v podstate fungova v rámci viacúrov ovej správy. Všetky úrovne správy sú povinné zabezpe i, aby sa celý potenciál miest a mestských aglomerácií mohol využi v prospech všetkých ob anov Európy. Budúcnos Európy závisí od našich miest zajtrajška. 1 Toledská deklarácia o rozvoji miest vydaná na neformálnom stretnutí ministrov, Toledo, 22. júna x

13 Full version of the original report and additional information at: